Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov 370/2013 účinný od 01.01.2014

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Vlá da Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺň a zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len 'návrh zákona').

Predkladaný návrh zákona bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2013.

Účelom návrhu zákona je rozvoj súčasný ch reintegračných opatrení, nie cieľ chovať sa k odsúdeným hyperprotektívne, ale motivačne, pričom nevyhnutné je, aby sa život vo väzení čo najviac približoval k aspektom života v spoločnosti.

Aplikačná prax ukázala, že niektoré sú časné inštitúty trestu odňatia slobody je potrebné čiastočne revidovať a zjednodušiť časovo administratívne náročný systém vyžadujúci zna◊né personálne náklady pri nízkej efektivite vyšš ie uvedeného reintegra◊ného výsledku.

Východiskom legislatí vneho posudzovania potrieb aplika◊nej praxe je na základe výzvy Európskej rady uvedenej v Štokholmskom programe (Ú. v. EÚ C 115, 4.4.2010 - 'Malo by sa pokračovať v úsilí o podporu výmeny najlepších postupov a vykonávanie Euró pskych väzenských pravidiel schválených Radou Európy.') snaha návrhom zákona harmonizova◊ normy upravujúce pozbavenie osobnej slobody v Slovenskej republike s platnými medzinárodnými dokumentmi, a to najmä s Odporú◊aní m Rec(2006)2 Výboru ministrov Rady Európy ◊lenským štátom o Euró pskych väzenských pravidlách, resp. s odporú◊aniami Výboru na zabrá nenie mu◊enia a ne◊udského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania uvedených v správe pre vlá du Slovenskej republiky o návšteve Slovenskej republiky uskuto◊nenej od 24. marca do 2. apríla 2009. ◊alším dôležitým legislatí vnym východiskom návrhu zákona boli koncep◊né zámery schválené vl ádou Slovenskej republiky - Koncepcia väzenstva Slovenskej republiky na roky 2011 až 2020 (uznesenie vlády SR ◊. 248 z 13. apríla 2011) a Stratégia prevencie kriminality a inej protispolo◊enskej ◊innost i v Slovenskej republike na roky 2012 – 2015 (uznesenie vlády SR ◊. 807 zo 14. decembra 2011).

Inštitút obligatórneho prijímania balíka s potravinami a niektorými vecami osobnej potreby sa navrhuje z dôvodu nízkej efektivity úž itku pri vysokom bezpe◊nostnom riziku nahradi◊ viacerými opatreniami (zrýchlen ím možnosti odsúdeného samostatne naklada◊ s pe◊ažnými prostriedkami evidovanými na jeho osobnom konte v ústave; upravení m podmienok samostatných nákupov odsúdeného v predajni zriadenej v ústave; zavedením možnosti prijatia balíka s potravinami a vecami osobnej potreby, už aj vrátane tabaku a tabakových výrobkov, ako discipliná rnej odmeny nepodmienenej ◊asovým intervalom), ktoré v kone◊nom dô sledku posilnia celkové možnosti obstarania potravín a budú podmienené nevyhnutnou aktivitou odsúdených, a to napríklad úhradou poh◊adávok na výživnom, poh◊adávok spojených s výkonom trestu, iných poh◊adávok ostatných oprávnených osôb alebo aktívnou ú◊as◊ou na reintegra◊ných programoch.

Jestvujúca sústava práv odsúdený ch sa predkladaným návrhom zákona rozširuje o:

Ø precíznejšiu úpravu oboznámenia odsú dených s právami a povinnosťami podľa zákona,

Ø zvýš enie ◊asového intervalu minimálneho zákonného ná roku na telefonovanie zvoleným osobám,

Ø častejš iu nezávislú kontrolu umiestňovania odsúdených do oddielu s bezpečnostným režimom,

Ø úpravu spô sobu výmeny vlastného odevu, bielizne a obuvi,

Ø možnosť odsúdeného mať pri sebe v cele aj písomnosti, ktoré bezprostredne súvisia s konaním vo veci, v ktorej odsúdený vykonáva trest a písomnosti týkajúce sa iných právnych vecí odsúdeného.

Návrhom zákona sa významne rozširuje systém disciplinárnej praxe o prvok pozitívnej motivácie a odmeny odsúdených (povolenie prijatia balí ka do hmotnosti piatich kilogramov), o nový druh disciplinárneho trestu (zákaz používania vlastného televízneho prijíma◊a alebo rádioprijíma◊a a ž na dobu dvoch mesiacov) a o zavedenie inštitútu podmiene◊ného odkladu v ýkonu disciplinárnych trestov.

Po dôkladnej analýze sú◊asného stavu sa ◊alej navrhuje procesne jednotne upravi◊ rozhodovanie o všetkých mimozmluvných zodpovednostných režimoch (zodpovednos◊ za škodu vo výkone trestu, zodpovednos◊ za zvýšené a zavinené trovy výkonu trestu) a disciplinárnych deliktoch, ktoré vznikajú v rámci úpravy špecifických spolo◊enských vz◊ahov verejnoprávnej povahy, resp. trestnoprávnej povahy výkonu trestu od◊atia slobody. Cie◊om navrhovan ého jednotne upraveného postupu, ktorý sa použije na rozhodovanie o právach a povinnostiach väznených osôb (prípadne ◊alších zákonom ur◊en ých ú◊astníkov konania), je na základe osobitosti subjektu, teoretický ch poznatkov a empírie praxe vytvori◊ konanie sui generis, ktoré bude zodpoveda◊ európskym štandardom, posilní právne istoty ú◊astníkov konania a zabezpe◊í ú◊inné a efektí vne vyvodzovanie zodpovednosti. Doterajšia potvrdila, že podporné použitie Správneho poriadku na konanie vo veciach súvisiacich s výkonom trestu od◊natia slobody nevyhovuje, pretože vz◊ahy v oblasti výkonu trestu patria do právnej úpravy verejného práva trestnoprávneho charakteru a rozhodovanie o nich nemožno považova◊ za rozhodovanie správneho orgánu v oblasti verejnej správy, ke◊že ide výlu◊ne o právomoc, ktorá vyplýva z ustanovení zákona a týka sa veci, ktorá súvisí s inštitútmi Trestného poriadku.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou, ústavn ými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

Návrh zákona zakladá sociálne vplyvy, nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania a dňa 14. augusta 2013 bol schválený vládou Slovenskej republiky s pripomienkami.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zá konov v znení neskorších predpisov

3.Problematika návrhu prá vneho predpisu:

a)nie je upravená v práve Euró pskej únie

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Sú dneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6. doložky zlučiteľnosti.

Doložka

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: N ávrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Termín začatia a ukončenia PPK: -

A.2. Vplyvy:

Pozitívne Žiadne Negatívne 1. Vplyvy na rozpočet verejnej sprá vyx2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?x3. Sociálne vplyvyxx– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,– sociálnu exklúziu,– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spoloč nostix

A.3. Poznámky

A.4. Alternatívne riešenia

A.5. Stanovisko gestorov

Sociálne vplyvy predkladaného materiálu - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4.1. Identifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozití vne/negatívne ovplyvnené. Kvantifikujte: - Rast alebo pokles príjmov/výdavkov na priemerného obyvateľa- Rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností

- Celkový počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom4.2. Zhodnoťte kvalitatívne (prípadne kvantitatí vne) vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva. Oproti súčasne právnej úprave sa:

1.rozširuje objem informácií, o ktorých musí byť odsúdený oboznámený pri nástupe do výkonu trestu odňatia slobody (okrem súčasného oboznámenia s právami a povinnosťami podľa zákona sa odsúdený informuje o dĺžke trvania jeho výkonu trestu a mož nostiach prepustenia z výkonu trestu);

2.rozširuje rozsah predmetov – vecí osobnej potreby, ku ktorým má odsúdený prístup, aj o písomnosti týkajúce sa iných právnych vecí odsúdeného (teda nielen tých, ktoré sa týkajú trestnej veci, v ktorej je odsúdený vo výkone trestu);

3.prehlbujú možnosti intenzívnejších kontaktov s osobami mimo väzen ského prostredia, a to prostredníctvom:

a)rozšírenia definície blízkych osôb, ktoré môžu napr. navš tíviť odsúdeného, o manžela alebo manželku osvojeného dieťaťa, resp. o vnuka alebo vnučku odsúdeného,

b)rozšírenia možnosti prijatia a odosielania korešpondencie, resp. pr ístupu k poštovým známkam (odsúdený bude môcť okrem súčasných písomných správ v listinnej podobe prijímať poistenou zásielkou aj poštové známky),

c)predlženia časového rozsahu zákonného ná roku na telefonovanie prostredníctvom telefónneho zariadenia umiestneného v ústave (v rámci jedného predvedenia na telefonovanie sa časový rozsah zo súčasných 15 minút predlžuje na 20 minút),

d)ustanovenia nárokového prijímania balíkov s vecami osobnej potreby, ktoré majú vzťah k emocionálnemu životu odsúdených,

e)časovo neobmedzeného prijímania balíkov s potravinami a vecami osobnej potreby viazaných na správanie odsúdeného,

f)informovania o vážnom ochorení alebo úraze odsúdeného ú stavom,

g)rozšírenia okruhu odsúdených, ktorým môže riaditeľ ú stavu z naliehavého rodinného dôvodu, najmä pri úmrtí blízkej osoby alebo narodení dieťaťa, a z dôvodu návštevy kultúrnych, osvetových, športových, vzdelávacích a duchovných aktivít povoliť opustenie ústavu až na dobu päť dní (v sprievode príslušníka zboru to môže byť odsúdený v každom stupni stráženia);

4.rozširujú možností samostatného obstarania potravín a vecí osobnej potreby jednoduchším a rýchlejším 'prístupom' odsúdených k vlastným peňažným prostriedkom, ktoré sú evidované a účtované na ich konte (možnosť odsúdeného čerpať pe ňažné prostriedky už nebude viazaná na vykonané dobrovoľné úhrady pohľadávok len v predchádzajúcom kalendárnom mesiaci, ale bude viazaná výškou sumy všetkých uhradených pohľadávok v akomko ľvek čase predchádzajúcom záujmu odsúdeného na čerpanie peňažných prostriedkov) a širším ustanovením prístupu do predajne s potravinárskym, drogistickým a priemyselným tovarom zriadenej v ú stave (ustanovením možnosti odsúdeného, ktorý do výkonu trestu nastúpil alebo bol premiestnený z iného ústavu po určenom termíne nákupu i mimo tohto termínu);

5.zakotvuje obligatórna povinnosť zriadenia výstupných oddielov, v ktor ých sa odsúdeným poskytuje sociálne poradenstvo, resp. pomoc pri vytváraní priaznivých podmienok na samostatný spôsob života po skončení výkonu trestu;

6.rozširuje okruh mladistvých, ktorí sú oslobodení od povinnosti nahradiť štátu trovy spojené s výkonom trestu (oslobodení od tejto povinnosti sú v súčasnosti len mladiství do skončenia povinnej školskej dochádzky; odo dňa účinnosti novej právnej ú pravy to budú všetci mladiství do dosiahnutia 18. roku veku).

Oproti súčasne právnej úprave sa ruší nárokové prijímanie balíkov s potravinami v pevne určenej perióde (3 mesiace).

4.3. Zhodnoťte vplyv na rovnosť príle žitostí:

Zhodnoťte vplyv na rodovú rovnosť.

Legislatívne zakotvenie inštitútu opatrovníka na konanie súvisiace s výkonom trestu zabezpečí mladistvým odsúdeným a odsúdeným, ktorých spôsobilosť na právne úkony je obmedzená alebo tejto spôsobilosti sú pozbavení, rovnaký prístup k obhajobe, resp. spravodlivému konaniu vo veciach súvisiacich s výkonom trestu. 4.4. Zhodnoťte vplyvy na zamestnanosť.

Aké sú vplyvy na zamestnanosť ?

Ktoré skupiny zamestnancov budú ohrozené schválením predkladaného materiálu ?

Hrozí v prípade schválenia predkladaného materiálu hromadné prepúšťanie ?

B. Osobitná časť

K Èl. I

K bodu 1

V snahe predísť možným interpretačným problémom v spojitosti s pojmom účel výkonu trestu odňatia slobody obsiahnutým vo viacerých ustanoveniach zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zákon') sa navrhuje explicitne vymedziť účel výkonu trestu odňatia slobody nadväzujúci na zá sady ukladania trestov, konkrétne na zásadu vymedzenú v ustanovení § 34 ods. 1 Trestného zákona (účel trestu). Navrhované znenie zákona nadväzuje na túto zásadu, pričom dôraz sa kladie na podporu a rozví janie pozitívnych osobnostných vlastností a rezerv odsúdeného, resocializáciu a schopnosť viesť riadny život po prepustení z výkonu trestu na slobodu. V takto koncipovanom účele výkonu trestu sa zdôrazň uje predovšetkým pôsobenie na odsúdeného počas jeho pobytu vo výkone trestu. Pod resocializáciou je treba rozumieť súhrn aktivít zameraných na korekciu alebo zmenu osobných postojov, ktoré sú v rozpore so spolo čensky akceptovanými normami.

K bodu 2

Nakoľko sa viaceré inštitúty výkonu trestu odňatia slobody (návštevy, telefonovanie, opustenie ústavu a pod.) viažu na pojem blízka osoba, ktorý je však v porovnaní s § 116 Občianskeho zákonní ka upravený rozdielne, a to taxatívnym spôsobom, navrhuje sa rozšíriť tento okruh osôb v platnom znení zákona aj o ďalšie osoby, ktoré doposiaľ nebolo možné na účely tohto zákona za blí zke osoby považovať. Na základe navrhovanej právnej úpravy tak odsúdený bude môcť napríklad na návštevu prijať aj manžela (manželku) svojho dieťaťa, ale aj svojho vnuka alebo vnučku, čo v koneč nom dôsledku prispeje aj k posilneniu sociálnych kontaktov, príp. k ich udržaniu najlepšie, ako je to možné.

K bodu 3

Ide o zosúladenie poznámky pod čiarou s platným právnym stavom a tiež v nadväznosti na skutočnosť, že antidiskriminačný zákon nebol zákonom č. 581/2004 Z. z. (o zdravotných poisťovniach, dohľ ade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov), ako to súčasné znenie poznámky pod čiarou k odkazu 1 uvádza, novelizovaný.

K bodu 4

Rozšírenie okruhu práv a slobôd, vo výkone ktorých je odsúdený obmedzený a ktoré sa vzhľadom na účel výkonu trestu, zaistenie bezpečnosti osôb a zabezpeč enie ochrany majetku a poriadku v miestach, kde sa vykonáva trest odňatia slobody, nemôžu uplatniť alebo ich výkon by mohol viesť k zmareniu účelu výkonu trestu, smeruje k eliminácii rizika obchodovania alebo iného ( 'nedovoleného') nakladania s vecami osobnej potreby medzi odsúdenými, ktoré vedú k vzniku sociálno-patologických javov v osobitnom väzenskom prostredí (úsluha, šikanovanie medzi väznenými osobami a pod.). Konkrétnym príkladom v nadväznosti na uvedené sú tzv. 'kolchozy' - zoskupenia 2 – 4 solventných väzňov či tzv. silných jedincov, ktorí disponujú peniazmi a značným vplyvom. Základom ex istencie tejto skupiny väzňov je 'čierny trh', prostredníctvom ktorého títo väzni získavajú a ponúkajú nielen veci dovolené, ale aj veci nedovolené, od väzňov skupujú rôzne druhy vecí a v pr ípade ich nedostatku medzi ostatnými (insolventnými) väzňami ich s vysokými prirážkami predávajú alebo poskytujú za úsluhy.

K bodu 5

Vypúšťa sa slovo 'dozor' nad odsúdeným, nakoľko príslušníci zboru dozor nad odsúdeným v zdravotníckom zariadení nevykonávajú; vykonávajú iba stráženie odsúdeného. Uvedená zmena nadv äzuje na navrhovanú zmenu zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže, ktorou sa explicitne navrhuje definovať pojmy 'stráženie' a 'dozor', čo v súčasnej právnej úprave doposia ľ absentuje.

Zároveň ide o terminologické spresnenie v súlade s ustanovením § 14 zákona, ktoré pojednáva o vnútornej diferenciácii, t. j. o 'umiestňovaní' odsúdených do oddielov alebo skupín, a teda pojem ' zaradeného' (na otvorené oddelenie) nie je v danom kontexte namieste.

K bodu 6

Za účelom zamedziť výkladovým problémom v spojitosti s platným znením ustanovenia § 6 ods. 1, a zároveň z hľadiska prehľadnosti a jednoznačnosti textu, sa explicitne ustanovuje, že v prípade, ak zá kon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov neustanovuje inak, stráženie, dozor, dohľad a zaobchádzanie s odsúdenými (a podmienky výkonu trestu) zabezpeč uje zbor; obdobná formulácia v platnom znení zákona absentuje.

Skutočnosť, že v stráženom objekte zboru môže odsúdený vykonávať aj činnosti, pri ktorých sa kontrola jeho pohybu a správania vykonáva nepravidelne, je nutné obsiahnuť aj v ustanovení § 6. Presn é zadefinovanie pojmu 'dohľad' ('dohľadové' činnosti) je obsiahnuté v navrhovanej zmene zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov.

K bodom 7 a 8

Ide o presun ustanovenia z platnej Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 368/2008 Z. z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu (ust. § 3 platnej vyhlášky), do zákona, nakoľko sa týmto ustanovení m zakladá povinnosť orgánu, ktorý odsúdeného dodal do výkonu trestu, písomne potvrdiť identitu odsúdeného, ak jeho totožnosť nemožno hodnoverne zistiť, a preto je nevyhnutné, aby vzhľadom na adresá ta tejto povinnosti išlo o povinnosť zakotvenú v zákone, nie v podzákonnej právnej norme; obdobne sa navrhuje postupovať aj v spojitosti s ustanovením § 3 ods. 2 spomínanej podzákonnej právnej normy, ktoré pojednáva o povinnosti príslušného útvaru Policajného zboru, ktorý doklad totožnosti vydal, poskytnúť v zákonom stanovených prípadoch informáciu z informačného systému Policajného zboru.

K bodu 9

Vstupná zdravotná prehliadka umožňuje zdravotnému personálu najmä určiť zdravotný stav (resp. doplniť informácie o zdraví väznenej osoby existujúce pri prijímaní do výkonu trestu), pomáha urči ť stopy násilia, ktoré bolo spáchané pred vstupom do väznice, umožňuje zistiť mentálny stav väzňa s cieľom poskytnúť primeranú podporu tým, ktorí sú náchylní na sebapoš kodzovanie. Rovnako sa však ňou väznenej osobe poskytujú informácie o potrebných hygienických a iných preventívnych opatreniach, čo môže vykonávať nielen lekár, ale aj jemu podriadená sestra s odbornou sp ôsobilosťou.

Zároveň ide o zosúladenie poznámky pod čiarou k odkazu 6 s platným právnym stavom.

K bodu 10

Ide o legislatívno-technickú úpravu; odkaz na vymedzenie pojmu návykové látky v poznámke pod čiarou presne špecifikuje ustanovenie Trestného zákona, na ktoré sa odňatie týchto vecí pri nástupe do vý konu trestu viaže.

K bodu 11

Navrhovaná formulácia 'pri prijímaní do výkonu trestu', a to v spojitosti s oboznámením sa odsúdeného s právami a povinnosťami podľa tohto zákona, korešponduje s pravidlom 15.2 Odporúč ania Rec (2006) 2 Výboru ministrov Rady Európy členským štátom o Európskych väzenských pravidlách (ďalej len 'európske väzenské pravidlá'), kde sa uvádza, že všetkým väzňom majú by ť poskytnuté informácie o pravidlách upravujúcich väzenskú disciplínu a o ich právach a povinnostiach vo väzenskom zariadení pri prijatí, resp. pri prijímaní, teda ide o konkrétny časový okamih – okamih prijímania odsúdeného, ktorý však nemožno stotožňovať s časovým okamihom, resp. s časovým intervalom 'po prijatí', ako to vyvstáva zo súčasného znenia predmetné ho ustanovenia.

Zároveň sa expressis verbis ustanovuje, že ak tomu bráni zdravotný stav odsúdené ho príp. iné závažné dôvody, odsúdený sa nielen o právach a povinnostiach podľa tohto zákona, ale aj o dĺžke výkonu trestu a o možnosti prepustenia z jeho výkonu obligatórne poučí ihneď po odpadnutí predmetných dôvodov.

K bodu 12

Platné znenie zákona spôsobuje pri výklade pojmu 'rozhodne' (o umiestnení odsúdeného do konkrétneho ústavu) aplikačné problémy. Z navrhovaného znenia bude jasné, že ide o 'technicko-organizačné rozhodnutie', ktorým Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže ( konkrétne generálny riaditeľ alebo ním určený príslušník zboru) určí podľa súdom určeného stupňa str áženia, dĺžky trestu, závažnosti trestnej činnosti, veku, zdravotného stavu, vzdelania a kvalifikácie odsúdeného ústav, v ktorom bude odsúdený vykonávať trest odňatia slobody. Toto 'technicko–organizačné' rozhodnutie nezakladá, nemení a ani nezrušuje žiadne práva a povinnosti väznených osôb.

K bodu 13

Ide o terminologické zosúladenie; platné znenie zákona nepoužíva pojem 'mladistvý odsúdený', ale pojem 'mladistvý'.

K bodu 14

Navrhovaná úprava, v súlade s pravidlom 18.9 európskych väzenských pravidiel, ustanovuje podmienky možných výnimiek z oddeleného umiestňovania väznených osôb, pričom možnosť spoločné ho umiestnenia mladistvej osoby a dospelej osoby zužuje len na prípady, kedy je takéto ubytovanie na prospech mladistvého. Základným kritériom takéhoto umiestnenia je teda najlepší záujem dieťaťa, čo je predov šetkým v súlade s čl. 39c Dohovoru o právach dieťaťa. Ïalšou nevyhnutnou podmienkou je súhlas zainteresovaných (uväznených) osôb s ich spoločným umiestnením, a to bez akýchkoľvek výhrad. Na z áklade odporúčania Európskeho výboru na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania (ďalej len 'odporúčanie CPT'), uvedenom v Správe pre vlá du Slovenskej republiky o návšteve Slovenskej republiky v dňoch 24. marca až 2. apríla 2009, sa budú výnimky z oddeleného umiestňovania niektorých kategórií väznených osôb pravidelne preskúmavať /prehodnocovať kompetentnými orgánmi, najmenej však raz za tri mesiace; v nadväznosti na túto skutočnosť sa do návrhu zákona zapracúva aj povinnosť ústavu informovať príslušného prokurátora vykoná vajúceho dozor v miestach, kde sa trest odňatia slobody vykonáva, o takomto umiestnení, čím sa predíde situáciám, kedy by takáto preskúmavacia povinnosť bola odkázaná len na vlastnú vyhľadávaciu činnos ť prokurátora.

K bodu 15

Z dôvodu ochrany bezpečnosti odsúdeného alebo iných osôb alebo z iného závažného dôvodu je možné odsúdeného umiestniť do cely alebo izby samostatne. Navrhované znenie smeruje k operatívnejšiemu rie šeniu bezpečnostných problémov, ktoré vzniknú v prípade, keď riaditeľ ústavu nie je zastihnuteľný, a teda objektívne nemôže rozhodnúť o tomto probléme (nachádza sa napr. v oblasti, ktorá nie je verejnou telefónnou službou).

K bodu 16

Ide o terminologické spresnenie v súlade s ustanovením § 14 zákona, ktoré pojednáva o vnútornej diferenciácii, t. j. 'umiestňovaní' odsúdených do oddielov alebo skupín.

K bodu 17

Trest odňatia slobody sa vykonáva diferencovane v ústavoch minimálneho, stredného alebo maximálneho stupňa stráženia. Trest odňatia slobody sa u osôb, ktoré neprekročili osemnásty rok svojho veku, vykonáva v ústavoch na výkon trestu pre mladistvých. Súd môže rozhodnúť, že v ústave na výkon trestu pre mladistvých sa vykoná trest aj u mladistvého, ktorý už prekročil osemnásty rok svojho veku (§ 115 ods. 5 Trestného zákona).Vzhľadom na uvedené a v súlade s pravidlom 11 európskych väzenských pravidiel sa navrhuje, aby riaditeľ ústavu bol povinný navrhnúť súdu zaradenie mladistvého, po dovàšen í 18 rokov jeho veku, do príslušného stupňa stráženia.

K bodu 18

Ide o terminologické zosúladenie s navrhovanou zmenou ustanovenia § 46 a s platným znením ustanovenia § 33 ods. 2.

K bodu 19

Navrhovaná zmena nadväzuje na zmenu navrhovanú novelizačným bodom 12 (zmena ustanovenia § 8 ods. 1, v ktorom legislatívna skratka 'generálne riaditeľstvo' absentuje).

K bodu 20

Za účelom zabezpečenia jednoznačnosti textu sa určuje písomná forma žiadosti odsúdeného (adresovanej riaditeľovi ústavu) o premiestnenie do iného ústavu na výkon trestu odňatia slobody, avšak navrhovan á právna úprava nezabúda ani na uplatnenie tohto práva u odsúdených, ktorý nemôžu alebo nevedia písať.

K bodu 21

Ide o zosúladenie poznámky pod čiarou s platným právnym stavom.

K bodu 22

Rozšírením ustanovenia upravujúceho právo odsúdeného na odievanie sa obojstranne prijateľne a výslovne odstraňujú aplikačné problémy spôsobu doručenia a následnej pravidelnej obmeny vlastné ho odevu a obuvi; rozširujú sa možnosti používať vlastnú spodnú bielizeň a ponožky bez viazania na podmienku zabezpečenia ich pravidelnej obmeny (odsúdení ich musia udržiavať v hygienicky nezá vadnom stave vlastným konaním).

K bodu 23

Návrh nového znenia § 22 v porovnaní s platnou právnou úpravou vymedzuje právo odsúdeného na osobnú hygienu podrobnejšie. Ústav bude povinný odsúdenému poskytnúť peňažné prostriedky na nákup ďalších potrieb osobnej hygieny, avšak len pod podmienkou, že odsúdený nemá na konte v čase potreby finančné prostriedky a ani v predchádzajúcom mesiaci nevykonával nákup v predajni zriadenej v ú stave (kde si tieto veci mohol samostatne nakúpiť). Navrhovanou právnou úpravou sa rovnako zabezpečuje spôsob refundácie prostriedkov, ktoré sa takto odsúdenému poskytli. Za účelom zabezpečenia jednoznač nosti textu právnej normy a zamedzenia prípadným interpretačným problémom sa expressis verbis ustanovuje kalendárny týždeň ako časový interval, v rámci ktorého má odsúdený najmenej dvakrát zákonný nárok na uplatnenie práva na sprchovanie.

Návrh nového znenia § 23, aj v súlade s pravidlom 23.6 európskych väzenských pravidiel, rozširuje taxatívny výpočet vecí osobnej potreby, ktoré môže mať odsúdený pri sebe v cele o písomnosti, ktor é bezprostredne súvisia s konaním vo veci, v ktorej odsúdený vykonáva trest odňatia slobody, ako aj o písomnosti týkajúce sa iných právnych vecí odsúdeného. V súvislosti s právom odsúdeného ma ť vo výkone trestu v cele alebo v izbe aj určený elektrický spotrebič návrh zákona bližšie špecifikuje podmienky, ktoré musí elektrický spotrebič spĺňať. Súčasne sa odstraňujú v praktickej rovine problémy následného nakladania s osobnými vecami odsúdeného, ktorých držanie nie je povolené, je v rozpore s účelom výkonu trestu alebo ich účel držania v ústave skončil.

K bodu 24

Z dôvodu organizačného a technického zabezpečenia práva odsúdeného na návštevu sa zákonným spôsobom upravuje faktický postup realizácie návštevy. Ak odsúdený nemá záujem o návš tevu, nezašle pred určeným termínom návštev povolenie k návšteve žiadnej osobe, neuplatnený nárok (právo na návštevu v jednom kalendárnom mesiaci) sa nevykoná nad rozsah zákonného nároku v ďal šom mesiaci (nároky na nevykonané návštevy z jednotlivých mesiacov sa nekumulujú). Navrhovaná právna úprava však neopomína ani tie situácie, kedy sa pozvaná osoba na návštevu nedostaví v stanovenom term íne z objektívnych dôvodov (napr. porucha/meškanie dopravného prostriedku); v takomto prípade bude možné návštevu vykonať v náhradnom termíne.

Rovnako sa za účelom zabezpečenia jednoznačnosti textu právnej normy a zamedzenia prípadným interpretačným problémom expressis verbis ustanovuje kalendárny mesiac ako časový interval, v rámci ktorého má odsúdený najmenej raz zákonný nárok na uplatnenie práva prijať návštevu.

K bodu 25

Rozširuje sa možnosť uskutočniť návštevu medzi odsúdenými a medzi obvinenými a odsúdenými navzájom, aj pokiaľ ide o súrodencov, starých rodičov a vnúčatá (v odôvodnených prí padoch aj iných osôb), čo v konečnom dôsledku prispeje k posilneniu sociálnych kontaktov, príp. k ich udržaniu najlepšie, ako je to možné; uvedená možnosť doposiaľ v platnom znení zákona absentuje.

K bodu 26

V oznámení o správaní odsúdeného sa nachádzajú rôzne osobné údaje odsúdených, ktoré je zbor povinný chrániť v súlade so zákonom č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a preto sa súhlas odsúdeného s podaním takéhoto oznámenia jemu blízkej osobe alebo jeho obhajcovi považuje za nevyhnutnosť.

Zároveň sa za účelom hlbšieho zapájania zákonných zástupcov do procesu zaobchádzania rozširuje právo zákonných zástupcov aj na informácie týkajúce sa zodpovednostných vzťahov vznikajúcich po čas určeného obdobia výkonu trestu odňatia slobody; nakoľko ide o špecifickú skupinu odsúdených (mladiství, osoby pozbavené spôsobilosti na právne úkony alebo osoby v takejto spôsobilosti obmedzené ) ich súhlas na poskytovanie takýchto informácií sa vzhľadom na ich špecifické postavenie nevyžaduje.

K bodu 27

Navrhovaná zmena nadväzuje na zmenu navrhovanú novelizačným bodom 23 (viď navrhované znenie poznámky pod čiarou k odkazu 11a, v ktorej sa neodkazuje na zákon o poštových službách ako celok (ako to platné znenie zákona uvádza), ale na jeho konkrétne ustanovenie pojednávajúce o poštovom podniku, čo pre účely ustanovenia pojednávajúceho o korešpondencii nie je namieste).

K bodu 28

Nakoľko sa v uvedenom ustanovení pojem 'Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky' vyskytuje po prvý raz, je potrebné do návrhu zákona explicitne zapracovať legislatívnu skratku 'ministerstvo', a to aj v nadv äznosti na platné znenie ustanovenia § 93 ods. 3, kde sa používa pojem 'ministerstvo'.

K bodom 29 a 30

Špecifikuje sa postup nakladania s korešpondenciou, ktorú je ústav, po oboznámení sa s jej obsahom, povinný podľa zákona zadržať. Na rozdiel od platného stavu sa odsúdenému do osobného spisu založí len korešpondencia, ktorej je odsúdený autorom, a teda jej obsah priamo vytvára (odosielaná korešpondencia); súčasné znenie ustanovuje povinnosť ústavu do osobného spisu odsúdeného zakladať aj koreš pondenciu, za obsah ktorej odsúdený nezodpovedá (prijímaná korešpondencia).

K bodu 31

Ide o zosúladenie poznámky pod čiarou s platným právnym stavom.

K bodu 32

Explicitne sa navrhuje uplatňovať postup, ktorým sa odstraňujú praktické problémy nakladania s nepovolenou vecou, aj v prípade poštovej zásielky zaslanej obvinenému (alebo jej časti), ak táto nie je v súlade so zákonným vymedzením pojmu korešpondencia.

Zároveň sa na základe praktických poznatkov za účelom obstarávania poštových známok odsúdeným rozširuje možnosť prijímania poistených poštových zásielok, a to s cieľom umožniť odsú deným odosielať korešpondenciu v čo najväčšej miere, a tým udržiavať kontakt s vonkajším svetom.

K bodu 33

K § 26

Nakoľko hlavným cieľom systémovej úpravy všetkých práv a povinností väznených osôb je po vzore viacerých európskych väzenských systémov a odporúčaní medzinárodných orgánov vytvoriť v praxi funkčný, obojstranne vyvážený a ako celok jednoduchý, prehľadný a spravodlivý systém, ktorý bude život vo väzení čo najviac približovať k pozitívnym aspektom života v spoločnosti (najmä zabezpečením rozvojových aktivít zameraných na prevenciu vzniku sociálno-patologických javov vo väzenskom prostredí), navrhovaná právna úprava preto zjednoduší časovo a administratívne náročn ý systém niektorých súčasných inštitútov výkonu trestu, výkon ktorých vyžaduje značné personálne náklady pri nízkej efektivite celkového napĺňania účelu výkonu trestu (zabezpeč enie rozvojových aktivít) a naplní jeden z cieľov Stratégie prevencie kriminality a inej protispoločenskej činnosti v Slovenskej republike na roky 2012 – 2015 v oblasti terciárnej prevencie uložený ch Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky – 'nastaviť systém motivácie a odmeňovania odsúdených a osôb vo väzbe'. Vychádzajúc z uvedeného zmena ustanovenia § 26 preto neznamená zánik možnosti samostatného obstarania potravín a niektorých vecí osobnej potreby odsúdenými, práve naopak, zrýchlením možnosti odsúdeného samostatne nakladať s peňažnými prostriedkami evidovanými na jeho osobnom konte v ústave, upravenými podmienkami samostatných ná kupov v predajni zriadenej v ústave a zavedením možnosti prijatia balíka s potravinami a vecami osobnej potreby (už aj vrátane cigariet, tabaku a tabakových výrobkov) ako disciplinárnej odmeny nepodmienenej časový m intervalom (ako je tomu v súčasnom znení ustanovenia § 26 – raz za tri mesiace), ale len motiváciou odsúdeného k plneniu povinností a aktívnej účasti na plnení programu zaobchádzania, sa posilnia prá va a možnosti odsúdeného si samostatne obstarať (ako je tomu v civilnom živote) potraviny a veci osobnej potreby a súčasne sa odstráni permanentné riziko prieniku drog a iných nepovolených vecí do ú stavov. Prienik akýchkoľvek nepovolených látok do ústavu (od omamných látok, psychotropných látok, prekurzorov, jedov, liekov, na identifikáciu ktorých v ústavoch nie sú potrebné technické prostriedky, cez podozrivé potravinové zásielky, ktoré môžu kontaminovať aj ostatný obsah balíka a spôsobiť rôzne potravinové nákazy, až po hroziace nebezpečenstvo doručenia nástražných výbu šných predmetov, ktoré môžu ohroziť bezpečnosť väznených osôb alebo pôsobiť ako prostriedok ich zastrašovania) spôsobuje v praktickej rovine značné problémy väzenským orgánom, ale najmä priame fyzické narušenie života a zdravia alebo vznik sociálno-patologického narušenia väznených osôb. Na strane druhej sa však väzneným osobám i naďalej ponecháva právo prijímať veci osobnej potreby súvisiace najmä s emocionálnym životom (napr. v prípade odsúdenej ženy – matky – vo vzťahu k deťom, fotografie, obrázky od rodinných príslušníkov a podobne), ktorý aktí vne motivuje ľudské správanie, a to preto, aby väzenie malo vzhľadom na účel výkonu trestu minimálny vplyv na emotivitu väznenej osoby.

K § 27

Strata slobody nemá znamenať absolútnu stratu kontaktu s vonkajším svetom. Z dôvodu posilnenia sociálnych kontaktov, vytvárania podmienok na ich udržanie najlepšie, ako je to možné, sa rozvíja a prehlbuje jestvuj úca úprava práva odsúdeného telefonovať prostredníctvom telefónneho zariadenia umiestneného v ústave. Èasový interval minimálneho zákonného nároku na telefonovanie blízkym osobám, ktorých výpo čet je v zákone taxatívne vymedzený, sa rozširuje z 15 na najmenej 20 minút najmenej dvakrát za kalendárny mesiac.

Rovnako sa navrhuje rozšíriť okruh osôb, s ktorými môže odsúdený telefonovať, aj o obhajcu, čo v platnom znení zákona doposiaľ absentuje.

K § 28

Navrhuje sa sprehľadniť prijímanie peňažných prostriedkov a nakladanie s nimi. V súlade s pravidlami 26.11 a 26.12 európskych väzenských pravidiel sa odsúdenému počas výkonu trestu peňažné prostrie dky účtované a evidované na jeho konte umožňuje minúť podľa vlastného uváženia na povolené veci pre vlastnú potrebu (vreckové konto), resp. odsúdený sa nabáda k dobrovoľnej úhrade nesplatený ch záväzkov tak, aby po skončení výkonu trestu nezačínal 'nový život' zaťažený starými pohľadávkami (osobné konto).

Za účelom zabezpečenia právnej istoty a jednoznačnosti textu teda návrh zákona novým - prehľadným spôsobom nielen vypočítava všetky spôsoby nadobúdania peňažných prostriedkov, ktoré sa odsú denému evidujú na osobnom alebo vreckovom konte odsúdeného, ale aj určuje pravidlá disponovania s nimi. Disponovanie s peňažnými prostriedkami na vreckovom konte sa odsúdenému neobmedzuje. Disponovanie s peňažný mi prostriedkami na osobnom konte je u odsúdeného obmedzené 'minimálnym zostatkom' peňažných prostriedkov, ktoré sú v súlade s pravidlom 33.8 európskych väzenských pravidiel dostatočné na dopravu do cie ľa cesty odsúdeného (jednotne určených 10% zo sumy životného minima pre všetkých odsúdených) a 'priame' živobytie bezprostredne po skončení výkonu trestu. S peňažný mi prostriedkami na osobnom konte (očistenými o minimálny zostatok) môže odsúdený voľne disponovať v prípade, že ústav neeviduje u odsúdeného žiadnu pohľadávku na výživnom, pohľadá vku spojenú s výkonom väzby alebo výkonom trestu alebo inú pohľadávku ostatných oprávnených.

V prípade väznenej osoby, u ktorej ústav eviduje neuhradené pohľadávky, sa novým spôsobom definuje spôsob podmieneného čerpania peňažných prostriedkov účtovaných a evidovaných ústavom na osobnom konte. Rozdiel oproti súčasne platnej úprave je v tom, že možnosť väznenej osoby čerpať tieto peňažné prostriedky už nebude viazaná na vykonané dobrovoľné úhrady pohľadávok len v predch ádzajúcom kalendárnom mesiaci (V súčasnosti systéme môže odsúdený, ktorý dobrovoľne uhradil zo svojho konta v mesiaci januá ra 30,- Eur, nakupovať až v mesiaci február a len do výšky 30,- Eur. Ak v mesiaci január ale dobrovoľne neuhradí nič (lebo pohľadávka dôjde do ústavu, resp. bude zaevidovaná na konci mesiaca a obvinený nestihne požiadať o jej dobrovoľnú úhradu), v mesiaci február nemôže nakupovať. Rovnako ak v mesiaci január dobrovoľne uhradí zo svojho konta 30,- Eur a v predchádzajúcich mesiacoch ďalší ch 150,-Eur, môže vo februári nakupovať len do výšky 30,- Eur.), ale bude viazaná výškou sumy všetkých uhradených pohľadávok v akomkoľvek čase predchádzajúcom záujmu odsúdeného na čerpanie - napr. na nákup potrav ín alebo vecí osobnej potreby.

Takto nastavený systém teda umožní väznenej osobe disponovať s jej peňažnými prostriedkami efektívnejšie a zároveň ju naďalej vychováva - motivuje k vyššej dobrovoľnej úhrade jej neuhradených poh ľadávok.

Odsúdení v uzavretom ústave disponujú peňažnými prostriedkami formou bezhotovostného styku. Na účel vytvárania priaznivých podmienok na realizáciu programu zaobchádzania sa odsúdeným umiestnený m v otvorenom oddelení umožňuje uhradiť realizovaný nákup platbou v hotovosti. Navrhovaná právna úprava reguluje objem finančných prostriedkov, ktoré môže mať odsúdený pri sebe.

K bodu 34

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na navrhované znenie ustanovenia § 28 ods. 3 písm. c), kde je potrebné predmetnú legislatívnu skratku zaviesť.

K bodom 35 až 43

Ide o spresnenie textu s prihliadnutím na požiadavku jasnosti a určitosti právneho predpisu. Osobe vo výkone trestu odňatia slobody sa v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení dôchodkové dá vky, dávky úrazového a nemocenského poistenia poukazujú prostredníctvom ústavu na výkon trestu odňatia slobody a poberateľovi dávky sa evidujú a účtujú na jeho konte. Povinnosť odsúdeného, ktorý je poberateľom dôchodku, nahradiť z dôchodku trovy výkonu trestu vzniká priamo zo zákona. Navrhovanou zmenou sa riešia praktické problémy, ktoré vznikali pri vydávaní deklaratórneho rozhodnutia.

Navrhuje sa, aby nástup do výkonu trestu u odsúdeného – poberateľa dôchodku oznámil ústav príslušnému orgánu sociálneho poistenia, príslušnej dôchodkovej správcovskej spoločnosti a prísluš nej poisťovni rovnako ako jeho prepustenie z výkonu trestu.

Precíznejšie sa upravuje doterajšia právna úprava problematiky dôchodku zaslaného odsúdenému, ktorý bol zaslaný ústavu v čase od prepustenia odsúdeného do času doručenia oznámenia o prepustení ods údeného príslušnému orgánu sociálneho poistenia, dôchodkovej správcovskej spoločnosti a poisťovni podľa osobitného predpisu (ústavu môže byť doručená dávka, ktorej poberateľ už nie je vo v ýkone trestu odňatia slobody).

K bodom 44 a 45

V ústave sú pre odsúdených zriadené predajne s potravinárskym, drogistickým a priemyslovým tovarom a odsúdený v nich má právo nakupovať potraviny, veci osobnej potreby a iné veci najmenej raz za týždeň , podľa navrhovaného znenia pôjde o týždeň kalendárny, čím sa zamedzí prípadným interpretačným problémom. Navrhovaná právna úprava zároveň rozširuje možnosti obstarania potravín, vec í osobnej potreby a iných vecí väznenou osobou, nakoľko rozvíja presnú aplikáciu jestvujúceho práva i na odsúdeného, ktorý do výkonu trestu nastúpil alebo bol premiestnený z iného ústavu po urč enom termíne nákupu (z dôvodu organizačného a technického zabezpečenia je termín nákupu určený v ústavoch rôzne).

Na rozdiel od súčasného znenia (oprávňuje riadite ľa ústavu, aby určil sortiment, množstvo a termín nákupu) navrhovaná úprava priamo negatívne vymedzuje predmety, ktoré nie je možné (vzhľadom na účel výkonu trestu) v tejto predajni predávať (limity s ú určené, okrem iného, aj podmienkami zdravotnej neškodnosti potravín, napr. v letnom období bude obmedzené množstvo predávaných majonézových a mliečnych výrobkov, resp. iných rýchlo kaziacich sa potrav ín).

K bodom 46

Ide o zosúladenie poznámky pod čiarou s platným právnym stavom.

K bodu 47

Uvedená zmena vychádza z pravidla 19 Odporúčania Rec (98) 7 Výboru ministrov Rady Európy členským štátom týkajúcim sa etických a organizačných aspektov zdravotnej starostlivosti vo väzniciach. Je nielen v z áujme väzňov, ale najmä v záujme širokej populácie (s ohľadom na postupy v spojitosti s infekčnými chorobami, ktoré sa môžu rozšíriť z väzníc do spoločnosti) poskytnúť väznenej osobe, ktor á nemá peňažné prostriedky na nákup liekov, liečebnej alebo zdravotníckej pomôcky predpísaných lekárom, príspevok na ich zabezpečenie.

Navrhovanou právnou úpravou by sa však rovnako zabezpečila aspoň čiastočná návratnosť poskytnutých peňažných prostriedkov. V prípade, že odsúdený nemá v čase potreby na vymedzené ú hrady dostatok prostriedkov a neskôr by v priebehu výkonu trestu prijal na svoje konto peňažné prostriedky, ústav by si tieto prostriedky mohol automaticky stiahnuť z konta odsúdeného a použiť ich na refundá ciu prostriedkov, ktoré odsúdenému poskytol. Išlo by tak o návratný príspevok počas doby výkonu trestu povinného, avšak v čase jeho prepustenia by sa za podmienok uvedených v doplnenej vete odseku 2 stal nená vratným. Po prepustení povinného z výkonu trestu by sa tak nenavyšovali pohľadávky ústavu, ktoré sú vo väčšine prípadov nevymožiteľné a na druhej strane by sa zabezpečila ich návratnosť , ak by mal odsúdený prostriedky počas výkonu trestu.

K bodu 48

Ide o zmenu z legislatívno-technického hľadiska, nakoľko ustanovenie odseku 3 sa javí byť nadbytočné, keďže právo odsúdeného na zdravotnú starostlivosť je v korelácii s povinnosťou ústavu zabezpe čiť jeho výkon.

K bodu 49

V súlade s pravidlom 24.8 európskych väzenských pravidiel a za účelom hlbšie rozvíjať extramurálne vzťahy sa v rámci zdravotnej starostlivosti zakladá povinnosť ústavu informovať o vážnom ochoren í alebo úraze odsúdeného jeho blízku osobu, ktorú odsúdený určí.

K bodom 50 a 51

Navrhovaná právna úprava sa javí byť zreteľnejšou, nakoľko právo na vychádzku sa definuje ako samostatné právo odsúdeného. Èo sa týka možnosti obmedziť toto právo v prípadoch ohrozenia bezpeč nosti v ústave (napr. nepokoje medzi väznenými osobami) alebo ohrozenia bezpečnosti a zdravia osôb v priestore vychádzok (napr. bitka v priestore vychádzok), ide o obdobnú úpravu, ktorá sa uplatňuje pri vykonávaní práva odsúdeného na návštevy podľa ustanovenia § 24 zákona.

K bodu 52

V porovnaní so súčasnou právnou úpravou sa zjednocujú podmienky na vlastný elektrický spotrebič, ktoré budú uvedené v ustanovení § 23 ods. 3 zákona, čo sa vyžaduje zohľadniť aj v prípade pou žívania vlastného rádioprijímača a televízneho prijímača odsúdeným.

Zároveň ide o vypustenie poznámky pod čiarou k odkazu 22, nakoľko podľa ustanovenia § 5 ods. 3 písm. b) zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov sú zariadenia zboru oslobodené od povinnosti uhrádzať koncesionárske poplatky.

K bodu 53

Navrhovaná zmena vyvstáva zo zmeny znenia poznámky pod čiarou k odkazu 11a (viď znenie novelizačného bodu 23), ktoré neodkazuje na zákon o poštových službách ako celok (ako to platné znenie zákona uvád za), ale na jeho konkrétne ustanovenie pojednávajúce o poštovom podniku.

K bodu 54

Navrhovaná právna úprava odstráni nejasný výklad pojmu 'ním určeným príslušníkom zboru', nakoľko zo znenia platného ustanovenia jednoznačne nevyplýva, či osoba, s ktorou odsúdený vykoná va pohovor zameraný na riešenie jeho žiadosti, je určená riaditeľom ústavu alebo je priamo určená väznenou osobou v jej žiadosti o rozhovor. Ak bude v žiadosti odsúdeného o rozhovor s riaditeľom ú stavu uvedený dôvod, riaditeľ ústavu môže na rozhovor s odsúdeným určiť vecne kompetentného príslušníka zboru (napr. ak žiadosť odsúdeného smeruje k poskytovaniu zdravotnej starostlivosti, môž e riaditeľ ústavu určiť na vykonanie rozhovoru s odsúdeným vedúceho lekára zdravotníckeho strediska ústavu).

K bodu 55

Za účelom eliminácie problémov v aplikačnej praxi je nevyhnutné vysporiadať sa aj s takými situáciami, keď prokurátor navrhne súdu primerané obmedzenie vo výkone trestu, nakoľko v prípade ďalšieho trestného stíhania odsúdeného existujú dôvody kolúznej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) alebo ods. 2 písm. b) Trestného poriadku, a to tak, aby od podania návrhu prokurátorom až do právoplatné ho rozhodnutia súdu o tomto návrhu bol odsúdený pri niektorých taxatívne určených inštitútoch v režime primeranom kolúznej väzbe. Ide napríklad o prípad, keď pred konečným rozhodnutím o obmedzen í odsúdeného podľa § 84 Trestného poriadku má tento odsúdený návštevy vo výkone trestu odňatia slobody bez prítomnosti orgánu činného v trestnom konaní, ktorými môže byť zmarený úč el trestného konania. Ide o úpravu obdobnú inštitútu zadržania obvineného podľa Trestného poriadku.

K bodu 56

Ide o zmenu nadväzujúcu na zmenu znenia ustanovenia § 46 zákona, ktoré pojednáva o činnostiach pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného.

K bodu 57

Ide o zmenu vychádzajúcu z odôvodnenia k navrhovanému novelizačnému bodu 9.

Zároveň ide o zosúladenie poznámky pod čiarou k odkazu 25 s navrhovanou zmenou zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov.

K bodu 58

Ide o presun ustanovenia pojednávajúceho o povinnosti odsúdeného podrobiť sa predmetným úkonom zo súčasného znenia ustanovenia § 99 ods. 2 zákona, a to z dôvodu zabezpečenia jednoznačnosti a prehľ adnosti textu zákona.

K bodom 59 až 61

Spresňujú sa povinnosti odsúdeného, ktoré vyplývajú z iných všeobecne záväzných právnych predpisov (viď poznámka pod čiarou k odkazu 25a), resp. ide o presun ustanovení niektorých povinností z platnej vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 368/2008 Z. z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody v platnom znení (ust. § 32 – Nosenie preukazu odsúdeného a ust. § 58 – Oznámenie pracovného úrazu alebo iného úrazu), priamo do zákona, nakoľko je nevyhnutné takéto povinnosti odsúdeného obsiahnuť explicitne v zákone, nie v podzákonnej právnej norme.

K bodu 62

Oproti súčasnej právnej úprave sa zákazy pre odsúdeného rozšíria aj o nosenie piercingu, ktoré znamená pre jeho nositeľa nielen zvýšené riziko ohrozenia zdravia v prípade mimoriadnych udalostí (fyzick ý útok inej väznenej osoby), ale aj možné riziko jeho odcudzenia (šperk). Rovnako zakázané budú aj iné druhy sebapoškodzovania resp. poškodzovania iného, ktorými si väznená osoba sebe alebo inému sí ce priamo nespôsobuje ujmu na zdraví, ale prostredníctvom rôznych pomôcok sebe alebo inému vedome vyvoláva vonkajšie telesné zmeny, pri ktorých hrozí reálne nebezpečenstvo vzniku infekcie a ohrozenia zdravia vä znených osôb.

K bodu 63

Ide o legislatívno-technickú úpravu. Z ustanovenia sa vypúšťajú slová 'okrem prípadu jeho použitia podľa § 27 ods. 4', nakoľko zákonný odkaz na § 27 ods. 4 zákona je nadbytočný a zmäto čný, keďže od účinnosti zákona č. 127/2008 Z. z. sa úprava, ktorú obsahovalo ustanovenie § 27 ods. 4, vypustila (riešila použitie mobilného telefónu nepočujúcim odsúdeným do 30. 4. 2008). Ustanoven ie sa zároveň dopĺňa o slová 'alebo iné technické zariadenie umožňujúce komunikáciu alebo záznam a prenos informácií,' s cieľom eliminácie možnosti marenia účelu výkonu trestu.

K bodu 64

Dopĺňa sa zákaz zneužívať a poškodzovať preukaz odsúdeného. Preukaz odsúdeného má v podmienkach výkonu trestu obdobný charakter ako preukaz totožnosti. Prostredníctvom plastovej identifikač nej karty odsúdený vykonáva napríklad bezhotovostný nákup v predajni zriadenej v ústave.

K bodu 65

Precíznejšie sa upravuje doterajšia právna úprava problematiky prístupu k ústavnému poriadku. Súčasné znenie síce ukladalo väzenským orgánom povinnosť umiestniť ústavný poriadok v kaž dej cele, kde bol umiestnený odsúdený, ale pre jeho časté poškodenie alebo zničenie nebolo reálne možné zabezpečiť, aby bol k dispozícii všetkým odsúdeným ubytovaným spoločne. Rovnako sa zavá dza možnosť odsúdeného požiadať o výtlačok ústavného poriadku, ktorý mu bude v prípade záujmu poskytnutý.

K bodu 66

Pravidlá zaradenia odsúdeného do práce, ako osobitného vzťahu medzi ústavom a odsúdeným, ktorým nevzniká pracovný pomer ani iný obdobný pracovnoprávny vzťah, sa rozširujú o povinnosť ú stavu zabezpečiť posúdenie zdravotnej spôsobilosti na prácu na základe výsledkov lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci u odsúdeného, ktorý je mladší ako 18 rokov (§ 176 Zákonníka pr áce). Zdravotná spôsobilosť odsúdených zaradených do práce je zakotvená v európskych väzenských pravidlách, podľa ktorých väzni majú pracovať za rovnakých podmienok ako zamestnanci mimo vý konu trestu odňatia slobody.

K bodom 67 a 68

Ide o spresnenie textu s prihliadnutím na požiadavku jasnosti a určitosti právneho predpisu. Odsúdení sú v súlade s platným právnym stavom zaraďovaní do práce v strediskách vedľajšieho hospodárstva ústavov a vo vnútornej prevádzke ústavov, pričom táto činnosť nemá podnikateľský charakter. Strediská vedľajšieho hospodárstva ústavov poskytujú práce a služby aj právnickým osobám a fyzick ým osobám na základe zmlúv uzavretých podľa Obchodného zákonníka alebo Občianskeho zákonníka. Navrhovaná úprava odstraňuje výkladové problémy pri ekonomickom výsledku stredísk vedľajš ieho hospodárstva.

Zároveň ide o zosúladenie poznámky pod čiarou k odkazu 27 s navrhovanou zmenou zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov.

K bodu 69

Ide o zosúladenie poznámky pod čiarou s platným právnym stavom.

K bodom 70

Ide o legislatívno–technickú úpravu súvisiacu s navrhovanou zmenou ustanovenia § 28 zákona.

K bodu 71

Navrhovaná zmena korešponduje so znením obdobných formulácii používaných v zákone v spojení s pojmom 'ústav', nie s pojmom 'zbor' (napr. ústav je povinný, ústav zabezpečuje, ústav zais ťuje atď.).

K bodom 72 a 73

Ide o spresnenie textu s prihliadnutím na požiadavku jasnosti a určitosti právneho predpisu, a to aj v nadväznosti na zmenu znenia ustanovenia § 28 zákona.

K bodu 74

Navrhovaná úprava zohľadňuje skutočnosť, že pri zaradení odsúdeného do práce je zákonnou povinnosťou každého ústavu odvádzať za neho ako za zamestnanca poistné na sociálne poistenie a prí spevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné do zdravotných poisťovní a plniť odvodovú povinnosť voči daňovým úradom. V týchto prípadoch každý ústav vystupuje ako samostatný subjekt.

K bodu 75

Ide o legislatívno–technickú úpravu súvisiacu s navrhovanou zmenou ustanovenia § 28 zákona (vypúšťajú sa poznámky pod čiarou k odkazom 15b a 15c, na ktoré sa v § 45 ods. 9 platnej právnej ú pravy odkazuje, a nahrádzajú sa poznámkami pod čiarou k odkazom 13b a 13c).

K bodu 76

Navrhovaná právna úprava smeruje predovšetkým k zosúladeniu s ustanovením § 5 ods. 1 písm. e) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, z ktorého vyvstáva, ž e odmeny odsúdených, a teda aj finančná odmena poskytnutá odsúdenému podľa § 50 ods. 3 písm. d) platného znenia zákona (ako jedna z disciplinárnych odmien), sa považujú za príjmy zo závislej č innosti.

K bodu 77

V rámci výkonu trestu odňatia slobody je odsúdený (ak je zaradený do práce) povinný pracovať. Pravidelná pracovná činnosť, okrem ekonomického prínosu pre odsúdených i pre štá t (z pracovnej odmeny sa vykonávajú zrážky na úhradu trov výkonu trestu) pôsobí na osobnosť odsúdeného, na jeho vzťah k hodnotám, na objavovanie či zdokonaľovanie vlastných schopností. Pravidelná a účelná práca zmierňuje tiež stres z dlhodobej izolácie v uzatvorenej komunite.

Navrhovaná úprava definuje obsah ďalších pracovných činností pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného, pričom jeho základným atribútom je skutočnosť, že ide o práce charakterizované úč elom zapojiť odsúdených do činností nevyhnutných k chodu väznice (ich vlastného životného prostredia počas výkonu trestu odňatia slobody), potrebných aj pri chode domácnosti v civilnom živote - udrž iavať seba, svoje ubytovacie priestory čisté a upravené, vykonávať ďalšie drobné pomocné práce pri prevádzke ústavu (napr. maľovanie, sťahovanie nábytku a pod.). Obdobne ako v platnej právnej ú prave sa ustanovuje maximálna hranica rozsahu týchto činností, ktoré môže odsúdený denne vykonať, a rovnako sa ustanovuje, že výkon týchto činností sa realizuje bez nároku na odmenu.

V porovnaní so súčasnou právnou úpravou sa navrhuje rozšíriť možnosť odsúdených vykonávať v prospech štátu drobné krátkodobé pomocné práce súvisiace aj s prevádzkou iných štá tnych rozpočtových organizácií (napr. sťahovanie nábytku v súdnych objektoch).

Zároveň sa navrhuje zosúladiť poznámku pod čiarou k odkazu 31 s platným právnym stavom.

K bodom 78 a 79

Ustanovenie § 47 sa precizuje a rozširuje, a to tak, aby riaditeľ ústavu mal možnosť odsúdeného zaradiť na výkon prospešných prác mimo ústavu nielen na odstránenie následkov núdzového stavu, ako to uv ádza súčasná právna úprava, ale predovšetkým už pri samotnom vzniku mimoriadnej situácie (podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorš ích predpisov) alebo krízovej situácie (v poznámke pod čiarou k odkazu 32a sa uvádza taxatívny výpočet súvisiacich ustanovení predmetných právnych predpisov - odsúdených tak bude možné zaradiť na v ýkon takýchto prospešných prác v krajných prípadoch aj v čase vojny a vojnového stavu)). Uvedená potreba výslovne zapracovať do zákona i túto možnosť vznikla nielen v dôsledku praktických skúse ností počas rôznych živelných pohrôm, napr. povodní (resp. iných predvídateľných situácií, ktoré môžu viesť napríklad k ohrozeniu alebo narušeniu bezpečnosti štátu) na území Slovenskej republiky, ale aj v nadväznosti na skutočnosť, že štátne orgány môžu konať v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Zároveň sa navrhuje explicitne ustanoviť, že výkon prospešných prác mimo ústavu podľa tohto zákona sa nepovažuje za výkon všeobecne prospešných činností podľa platného znenia zákona o služ bách zamestnanosti; ide o analogickú právnu úpravu ako v navrhovanom znení ustanovenia § 46 ods. 5 zákona.

K bodu 80

Ide o legislatívno–technickú úpravu súvisiacu so zmenou znenia ustanovenia § 46 zákona.

K bodu 81

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s návrhom novelizačného bodu 150, ktorým sa do zákona vkladá nová ôsma časť osobitne pojednávajúca o konaní vo veciach súvisiacich s vý konom trestu, a to vrátane disciplinárneho konania ako takého.

K bodu 82

Ide o precizovanie znenia predmetného ustanovenia vzhľadom na zmeny navrhované novelizačnými bodmi 77 až 79.

K bodom 83 až 95, 97 a 98

Svojou povahou sú väznice uzatvorené inštitúcie, v ktorých sú proti svojej vôli zadržané veľké skupiny ľudí, zvyčajne jedného pohlavia, v obmedzených podmienkach. Z času na čas sa nevyhnutne stane, že niektorí väzni porušia podmienky a predpisy vo väzení rôznymi spôsobmi, a preto musí existovať jasný súbor princípov regulujúcich správanie väznených osôb tak, aby bola v tomto š pecifickom prostredí dodržiavaná disciplína (ako cieľavedomé napredovanie podľa jasne nastavených pravidiel smerom k cieľu pri čo najnižšom počte vybočení a prehreškov).

Navrhovanou právnou úpravou sa s prihliadnutím na Stratégiu prevencie kriminality a inej protispoločenskej činnosti v Slovenskej republike na roky 2012 – 2015 systém pozitívnej motivácie rozširuje o nový druh disciplinárnej odmeny (povolenie prijatia balíka do hmotnosti piatich kilogramov – novelizačný bod 83) a precíznejšie sa upravuje postup výkonu disciplinárnych odmien (novelizačné body 84 až 86).

Na druhej strane, ak sa väznená osoba dopustí konania, ktorým zavinene poruší disciplínu (jasne definované povinnosti a zákazy vo výkone trestu) vznikne v rámci úpravy špecifických spoločenských vzť ahov trestnoprávnej povahy osobitný - zodpovednostný vzťah odsúdeného voči štátu zastúpeného väzenským orgánom. Odsúdený je povinný znášať následky ustanovené právnou normou vyplývaj úce z tohto porušenia. Navrhovanou právnou úpravou sa na základe poznatkov z aplikačnej praxe rozširuje paleta disciplinárnych trestov (zákaz používania vlastného televízneho prijímača alebo rádioprijíma ča až na dva mesiace – novelizačný bod 87), spresňujú sa zásady ukladania disciplinárnych trestov (novelizačný bod 89) a odstraňujú sa niektoré aplikačné problémy výkonu discipliná rnych trestov (novelizačné body 90 až 92), príp. určité teoretické nedostatky normatívneho textu (zosúladenie vnútorných odkazov - novelizačné body 93, 97).

Novelizačný bod 88 poukazuje na to, že pre správne vyvodenie právnych následkov protiprávneho konania väznenej osoby vo vzťahu k súčasnému vzniku disciplinárnej a trestnoprávnej zodpovednosti je potrebné zd ôrazniť, že nemožnosť absolútneho vylúčenia dvojakého postihu za ten istý skutok vychádza zo skutočnosti, že objekt chránený týmto zákonom nemožno stotožňovať s objektom chránený m Trestným zákonom; kým objektom chráneným týmto zákonom (v spojení s disciplinárnou zodpovednosťou odsúdeného) je disciplína a poriadok v rámci väzenských zariadení, objektom chráneným Trestn ým zákonom sú aj tie spoločenské vzťahy, záujmy a hodnoty, ktoré v poriadku väzenských orgánov nemusia byť obsiahnuté. Vzhľadom na špecifické ponímanie činu podľa Dohovoru o ochrane ľudský ch práv a základných slobôd možno zásadu ne bis in idem vztiahnuť iba na tie č iny kvalifikovateľné správnymi, prípadne inými príslušnými orgánmi, ako menej závažné činy, teda priestupky, prípadne iné správne delikty a výnimočne i disciplinárne delikty, ktoré majú trestnoprávnu povahu, pričom povaha deliktu sa v tomto smere posudzuje tak z hľadiska chráneného záujmu, z hľadiska adresáta normy a z hľadiska účelu a typu sankcie (uznesenie NS SR zo dň a 20.4.2011 sp.zn. 5 Tdo 18/2011).

(Platné znenie ustanovenia § 52 ods. 4 vzhľadom na skutočnosť, že za disciplinárne previnenie sa považuje aj konanie, ktoré má znaky priestupku podľa osobitných predpisov (viď platné znenie ustanovenia § 52 ods. 2 druhej vety), nie je namieste.)

Dôležitým posunom smerom k zamedzeniu recidívy deliktuálneho konania väznenej osoby a posilnenia rehabilitačnej funkcie uloženého trestu je zavedenie inštitútu podmienečného odkladu výkonu discipliná rnych trestov. V prípade, že sa odsúdený počas doby troch mesiacov od rozhodnutia o podmienečnom odklade výkonu disciplinárneho trestu nedopustí ďalšieho disciplinárneho previnenia, za ktorý mu bude prá voplatne uložený ďalší disciplinárny trest, odložený disciplinárny trest sa nevykoná a posudzuje sa akoby nebol uložený (novelizačný bod 98).

Nová právna úprava rovnako odstraňuje praktické problémy, ktoré vznikali pri nakladaní s vecami, ktoré boli zabezpečené pri prehliadkach ústavu (nájdené, skryté a veľakrát nepovolené veci, ku ktor ým sa neprihlásila žiadna osoba), prepadnuté veci a zhabané veci. Takéto veci sa st ávajú majetkom Slovenskej republiky. V prípade, že ide o neupotrebiteľné veci (napr. rôzne 'vlastnoručne' vyrobené zbrane, iné nedovolené nástroje, alkohol, 'zakázané' časopisy propagujúce ak úkoľvek formu násilia alebo neznášanlivosti), tieto budú zničené. Ostatné veci budú odovzdané príslušnému štátnemu orgánu vykonávajúcemu správu majetku štátu, v ktorého ú zemnom obvode sa ústav nachádza (novelizačné body 94, 95, a to aj v nadväznosti na zmeny navrhované novelizačným bodom 150).

Všetky zásady ukladania a výkonu disciplinárnych trestov a vychádzajú z univerzálnych princípov platných pre všetky správne delikty. Obsiahnuté sú vo viacerých prameňoch európskeho práva, najmä v odporúčaní výboru ministrov Rady Európy R(91) 1 o správnych sankciách, ako aj v pravidlách 55 až 63 európskych väzenských pravidiel. Z hľadiska prehľadnej právnej úpravy obsahujú navrhované zmeny systematické oddelenie disciplinárneho konania (novelizačný bod 150) od hmotnoprávnej úpravy povinností, zákazov vo výkone trestu a jasne definovaných následkov ich zavineného porušenia.

K bodu 96

Ide o zmenu súvisiacu s návrhom novelizačného bodu 150, ktorým sa do znenia zákona vkladá osobitná hlava podrobne pojednávajúca o konaní vo veciach súvisiacich s výkonom trestu.

K bodom 99 a 100

Navrhovanou právnou úpravou sa precizuje platná právna úpravu, a to predovšetkým v spojitosti s oprávnením rozhodovať o otázke odpustenia disciplinárneho trestu, upustenia od výkonu jeho zvyš ku alebo jeho zahladenia, a to za účelom zamedziť prípadných problémom v aplikačnej praxi.

K bodu 101

Je nevyhnutné do návrhu zákona zapracovať obligatórne zabezpečenie informovanosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately o prerušení výkonu trestu tehotnej žene alebo matke dieťaťa mlad šieho ako jeden rok, a to za účelom zabezpečiť včasné preverenie situácie dieťaťa, resp. následne zistiť, ako je starostlivosť o dieťa zabezpečená.

K bodu 102

Pôvodný text sa rozširuje o možnosť opustiť ústav aj v súvislosti s účasťou na duchovných činnostiach. V praxi sa u niektorých odsúdených evidujú určité minimálne riziká zlyhania, pre ktoré ani v obzvlášť zreteľahodných prípadoch nebolo podstupované riziko spojené s udelením voľna na opustenie ústavu. Zavádza sa nový inštitút 'asistovaného opustenia ústavu' , ktorý doposiaľ v legislatíve absentoval napriek tomu, že ústavy ho vo viacerých prípadoch uplatňovali. Inštitút 'asistovaného opustenia ústavu' bude možné využiť aj u odsúdených zaradený ch do ústavu s maximálnym stupňom stráženia.

K bodu 103

Nakoľko mnohé osoby vo výkone trestu odňatia slobody (vzhľadom na činnosť vykonávanú pre samotným odsúdením, na kontakty prameniace z prostredia predchádzajúceho pôsobenia, no rovnako aj na novonadviazané kontakty z prostredia výkonu trestu, a s prihliadnutím na možnú vzájomnú prepojenosť dotknutých osôb a jednotlivých protiprávnych činností) disponujú spravidla informáciami relevantnými pre činnosť Slovenskej informačnej služby, navrhuje sa do zákona výslovne zapracovať oprávnenie tohto štátneho orgánu navštevovať odsúdeného vo výkone trestu a hovoriť s ním bez prítomnosti tretej osoby (toto opr ávnenie nebude možné uplatniť voči odsúdeným, ktorí budú zároveň aj osobami trestne stíhanými (napr. bude daný dôvod kolúznej väzby)). Takéto operatívne získavanie informácií a ich nále žité vyhodnocovanie nielenže umožní ozrejmiť podstatné skutočnosti, ale aj obmedzí, príp. úplne zamedzí nežiaducej protispoločenskej (resp. protiprávnej) činnosti ohrozujúcej alebo poškodzujúcej z áujmy Slovenskej republiky.

K bodu 104

Ústav vytvára podmienky na zabezpečovanie duchovnej a pastoračnej služby najmä účasťou na bohoslužbách, individuálnymi rozhovormi s osobami poverenými duchovnou službou, pastoračnými návštevami, spove ďou, vysluhovaním sviatostí, vykonávaním iných náboženských úkonov a účasťou v študijných skupinách na výklad náboženskej literatúry. Navrhovanou právnou úpravou sa špecifikuje person álne zabezpečovanie duchovnej a pastoračnej služby, a to v súlade s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Osoby poverené duchovnou a pastoračnou službou sú v služobnom pomere pr íslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže ako väzenský kapláni, vikár, zástupca vikára (pre katolíckych veriacich) a väzenský pastor alebo starší duchovný (pre nekatolíckych veriacich št átom registrovaných cirkví a náboženských spoločnosti). Duchovné a pastoračné služby však môžu poskytovať aj iné fyzické osoby mimo služobného pomeru (napr. rehoľné sestry, dobrovoľní ci a pod.), ktoré odsúdeným poskytujú duchovné a pastoračné služby na základe poverenia štátom uznanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti.

K bodu 105

Ide o zosúladenie poznámky pod čiarou s platným právnym stavom.

K bodom 106 až 108

Navrhovaná právna úprava nadväzuje na zmenu rozsahu voľnej úvahy pri udeľovaní samoväzby, pričom reagujúc na pravidlo 95.3 Odporúčania Rec(2008)11 Výboru ministrov Rady Európy členským štátom o Európskych pravidlách pre mladistvých páchateľov vystavených sankciám alebo opatreniam odstráni najmä súčasnú izoláciu mladistvého odsúdeného pri výkone disciplinárneho trestu samoväzby.

Zároveň ide o terminologické zosúladenie s navrhovanou zmenou znenia ustanovenia § 46 zákona, kde sa pojednáva o 'činnostiach', nie o 'aktivitách'.

K bodom 109 a 110

Zmena znenia pôvodných odsekov 8 a 9 nadväzuje predovšetkým na univerzálne zakotvenie inštitútu podmienečného odkladu výkonu disciplinárnych trestov.

Vychádzajúc z osobitosti postavenia deliktuálne zodpovedného mladistvého odsúdeného a odsúdeného, ktorý má obmedzenú spôsobilosť na právne úkony alebo ktorý je takejto spôsobilosti pozbavený, sa vy žaduje s prihliadnutím na vek a osobnosť subjektu doplnenie súčasnej právnej úpravy ochraňujúcej špecifické kategórie osôb nachádzajúcich sa vo výkone trestu o normatívnu úpravu garantujúcu rovnak ú možnosť spravodlivej obhajoby. Nakoľko vykonávať úlohy zákonného zástupcu vo vzťahu nielen k predmetu, ale najmä k miestu konania vo veciach súvisiacich s výkonom trestu, je zložité, navrhuje sa do prá vnej úpravy zaviesť špeciálny inštitút opatrovníka na konanie súvisiace s výkonom trestu. Za účelom efektívnej, nezávislej a najmä odbornej pomoci sa navrhuje zákonom precízne stanoviť podmienky, ktor é musí opatrovník spĺňať počas celej doby výkonu funkcie opatrovníka. Rovnako sa určuje proces ustanovenia opatrovníka, ktorým sa rešpektuje právo zákonného zástupcu namietať 'opatrovní cke predpoklady' ustanovenej osoby.

K bodu 111

Ústav zabezpečí dodanie mladistvého do výchovného zariadenia, v ktorom sa má začať výkon súdom uloženej ochrannej výchovy v prípade, že ústavné výchovné zariadenie alebo dotknutý mladistvý informujú ústav na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých o nariadení výkonu ochrannej výchovy (ústavu sa v súčasnosti nariadenie výkonu ochrannej výchovy v inej trestnej veci u mladistvého vo vý kone trestu odňatia slobody totiž nedoručuje).

K bodu 112

Legislatívnu skratku 'minister' je potrebné presunúť z platného znenia ustanovenia § 94 ods. 1 písm. d) práve do predmetného ustanovenia, kde je zmienka o ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky obsiahnutá po prvýkrát.

K bodu 113

Navrhovaná formulácia 'pri prijímaní', a to v spojitosti s oboznámením sa odsúdeného – cudzinca resp. osoby bez štátnej príslušnosti s právami a povinnosťami podľa tohto zákona (a teda aj s právom obracať sa na menované orgány), korešponduje s pravidlom 15.2 európskych väzenských pravidiel, kde sa uvádza, že všetkým väzňom majú byť poskytnuté informácie o pravidlách upravujú cich väzenskú disciplínu a o ich právach a povinnostiach vo väzenskom zariadení pri prijatí, resp. pri prijímaní, teda ide o konkrétny časový okamih – okamih prijímania obvineného, ktorý však nemo žno stotožňovať s časovým okamihom resp. s časovým intervalom 'po prijatí', ako to vyvstáva zo súčasného znenia predmetného ustanovenia.

Aj napriek tomu, že poznámky pod čiarou majú len informatívny charakter, za účelom eliminácie teoretických nedostatkov sa v normatívnom texte uvádzajú do súladu nesprávne číselné označenia odkazov. Z ároveň sa zosúlaďuje znenie poznámok pod čiarou s platným právnym stavom.

K bodu 114

Písmená c) a f)

Ide o spresnenie textu určením kompetencie na povolenie voľného pohybu alebo vychádzky mimo otvoreného oddelenia.

Písmeno g)

Postupné rušenie verejných telefónnych automatov sa v niektorých prípadoch dotkne aj rušenia telefónnych automatov umiestnených v priestoroch otvorených oddelení, z ktorých mohli odsúdení telefonovať bez obmedzenia. Moderná technológia však ponúka nové možnosti telefonickej komunikácie, ktorých správne používanie ale vyžaduje určenie pravidiel pre technickú realizáciu pripojenia a prístupov pre odsú dených v otvorených oddeleniach.

K bodom 115 a 116

Ide o terminologické spresnenie v súlade s ustanovením § 14 zákona, ktoré pojednáva o vnútornej diferenciácii, t. j. 'umiestňovaní' odsúdených do oddielov alebo skupín.

K bodu 117

Ide o legislatívno–technickú úpravu z dôvodu duplicitného charakteru uvedeného ustanovenia. Na odsúdeného umiestneného v oddiele doživotných trestov sa vzťahuje ustanovenie § 34 zákona rovnako ako na ostatných odsúdených.

K bodu 118

Ide o terminologické spresnenie v súlade s ustanovením § 14 zákona, ktoré pojednáva o vnútornej diferenciácii, t. j. 'umiestňovaní' odsúdených do oddielov alebo skupín, a v súlade s ustanovení m pojednávajúcim o 'povolení' opustenia ústavu.

K bodom 119 a 123

Ide o legislatívno–technickú úpravu a zosúladenie so znením ustanovenia § 18 ods. 6 druhá veta zákona (Do kompenzačnej 'miestnosti' sa umiestni odsúdený na dobu do skončenia prí znakov jeho nekontrolovateľného správania, ktorým by mohol ohroziť 'svoj život, zdravie alebo život a zdravie inej osoby'.).

K bodom 120 a 122

Navrhuje sa zrušiť obligatórne umiestňovanie odsúdených, ktorým uložil trest medzinárodný súd a výkon trestu sa má vykonať na území Slovenskej republiky, do oddielu s bezpečnostným režimom. Uveden á zmena vychádza z pravidla 53.6 európskych väzenských pravidiel (Osobitné maximálne ochranné alebo bezpečnostné opatrenia sa môžu použiť voči jednotlivcom a nie voči skupinám väzňov).

Rovnako sa do návrhu zákona zapracúva aj povinnosť ústavu informovať príslušného prokurátora vykonávajúceho dozor v miestach, kde sa trest odňatia slobody vykonáva, o umiestnení odsúdeného do oddielu s bezpečnostným režimom, čím sa predíde situáciám, kedy by preskúmavacia povinnosť prokurátora podľa ustanovenia § 81 ods. 5 bola odkázaná len na vlastnú vyhľadávaciu činnosť prokurátora.

K bodu 121

Aplikačná prax preukázala, že pre dôkladné prešetrenie disciplinárneho previnenia, prípadne trestnej činnosti odsúdených je lehota 24 hodín nedostatočná a počas dní pracovného pokoja sa stá va bezpredmetná. Navrhovaná lehota je totožná s lehotou, ktorú má policajný orgán na obmedzenie osobnej slobody osoby pri zatknutí podľa ustanovenia § 86 Trestného poriadku.

K bodu 124

Na základe odporúčania CPT sa navrhuje stanoviť kratšiu periódu kontroly a prehodnocovania dôvodov umiestnenia odsúdeného v oddiele s bezpečnostným režimom kompetentnými orgánmi.

K bodu 125

Spresňujú sa osobitné podmienky výkonu trestu odňatia slobody u odsúdených umiestnených v oddiele s bezpečnostným režimom.

K bodom 126 a 127

Ide o spresnenie textu s prihliadnutím na požiadavku jasnosti a určitosti právneho predpisu, a o zosúladenie všeobecne záväzných právnych predpisov týkajúcich sa podmienok výkonu ochrany ohrozené ho svedka (osoby spolupracujúcej s justíciou pri odhaľovaní závažnej trestnej činnosti) vo výkone trestu odňatia slobody ( § 14 ods. 2 zákona o ochrane svedka - Zbor väzenskej a justičnej stráže do 14 dní od prevzatia písomného oznámenia od útvaru o súhlasnom rozhodnutí komisie o návrhu na ochranu uzatvorí s ohrozeným svedkom 'písomnú ochrannú dohodu' vzťahujúcu sa na výkon väzby alebo vý kon trestu odňatia slobody.).

K bodu 128

Ide o legislatívno-technickú úpravu (zosúladenie vnútorného odkazu, a to aj v nadväznosti na navrhované doplnenie ustanovenia § 52 zákona).

K bodom 129 až 132

V porovnaní so súčasnou právnou úpravou sa výstupný oddiel zriadi v ústave bez fakultatívnej možnosti odlišnej úpravy. Obligatórnym zriadením výstupného oddielu sa významným spôsobom rozší ri ochranná funkcia výkonu trestu aj na obdobie po skončení výkonu trestu odňatia slobody tým, že odsúdeným, ktorí boli vo výkone trestu spravidla viac ako tri roky, a tiež odsúdeným, ktorým treba pomôc ť pri vytváraní priaznivých podmienok na samostatný spôsob života, sa vytvoria podmienky a modelové situácie (na základe poznania kriminogénnych faktorov, ktoré viedli k spáchaniu trestnej činnosti), ktoré budú po skončení výkonu trestu nielen riešiť, ale aj s nimi zápasiť tak, aby nedošlo k ich recidíve. Reálne zriadenie výstupných oddielov predstavuje medzistupeň penitenciárnej a postpenitenciá rnej starostlivosti, v rámci ktorého sa očakáva aktívne zapojenie štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy, záujmových združení občanov, cirkví, náboženských spoločnosti, nadácií a charitatívnych organizácií, ktoré musia z dôvodu efektivity celého systému plynule pokračovať v práci s prepustenými odsúdenými, nakoľko ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných č inov nekončí 'výchovou' odsúdeného v represívnom prostredí trestu odňatia slobody, ale začína životom v reálnom prostredí slobodnej spoločnosti, kde sú veľakrát nezmenené faktory, ktoré zapr íčinili jeho pôvodné odsúdenie.

Ïalej ide aj o terminologické spresnenie v súlade s ustanovením § 14 zákona, ktoré pojednáva o vnútornej diferenciácii, t. j. 'umiestňovaní' odsúdených do oddielov alebo skupín.

K bodu 133

Skutočnosť, že odsúdený môže spôsobiť škodu aj na majetku štátu v správe generálneho riaditeľstva zboru (napr. na motorovom vozidle umiestnenom v ústave) je nevyhnutné expressis verbis obsiahnuť aj v ustanovení pojednávajúcom o zodpovednosti odsúdeného za škodu spôsobenú zavineným porušením povinností alebo zákazu počas výkonu trestu odňatia slobody. Ustanovenie o kompetencii konať a rozhodnúť o škode, ak škoda neprevyšuje trojnásobok minimálnej mzdy (napr. v prí pade poškodenia vybavenia cely, ústavného odevu a pod.) sa presúva do všeobecnej úpravy konania o mimozmluvných zodpovednostných režimoch a disciplinárnych deliktoch ( návrh novej ôsmej č asti - Konanie vo veciach súvisiacich s výkonom trestu).

K bodu 134

Ide o zmenu vykonanú v súlade s novelizačným bodom 77, ktorý pojednáva o činnostiach pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného.

K bodu 135

Keďže mladiství ani ich rodiny v súlade s pravidlom 37 Odporúčania Rec(2008)11 Výboru ministrov Rady Európy členským štátom o Európskych pravidlách pre mladistvých páchateľov vystavených sankciá m alebo opatreniam v zásade nehradia náklady na výkon alternatívnych trestov a opatrení, uvedené sa navrhuje zohľadniť aj v spojitosti so súvisiacim ustanovením pojednávajúcim o oslobodení od povinnosti nahradi ť štátu trovy výkonu trestu.

K bodu 136

Ide o legislatívno–technickú úpravu vykonanú v súlade s navrhovaným novelizačným bodom 77.

K bodu 137

Ide o legislatívno–technickú úpravu vykonanú v súlade s navrhovanými novelizačnými bodmi 122 a 126.

K bodu 138

Ide o legislatívno-technickú úpravu označenia odkazu súvisiacu s navrhovanou zmenou znenia ustanovenia § 28 zákona.

K bodom 139 až 141

Ústavu vznikajú pri 'neštandardnom' správaní odsúdeného (útek, zneužívanie zdravotnej starostlivosti) alebo zabezpečení 'nadštandardných' služieb (napr. návšteva obvineného alebo odsúden ého v inom ústave) na základe žiadosti odsúdeného zvýšené náklady. Nakoľ ko aj život vo výkone trestu sa má čo najviac približovať civilnému životu, je prirodzené požadovať od väznených osôb úhradu nákladov vynaložených tým ktorým ústavom alebo Policajný m zborom (považuje sa za príjem ústavu). Navrhovanou úpravou sa okrem legislatívno-technickej úpravy (platné znenie odseku 2 je vzhľadom na zmenu navrhovanú novelizačným bodom 42 bezpredmetné) a systematické ho rozdelenia zvýšených trov výkonu trestu dopĺňa aj povinnosť odsúdeného uhradiť zvýšené trovy výkonu trestu vynaložené ústavom na toxikologický rozbor, ak bol tento vyhodnotený ako pozitívny.

K bodom 142, 143 a 145

Z dôvodu presnejšieho charakterizovania podmienok neúčelnosti vymáhania pohľadávok od odsúdených, ktorí sú cudzinci, a formulácie podmienok vyplývajúcich z aplikačnej praxe sa navrhovanou úpravou spresňuj ú ustanovenia týkajúce sa možnosti zboru trvale upustiť od vymáhania trov spojených s výkonom trestu.

Novým ustanovením odseku 3 sa zabezpečí, aby pohľadávky, ktoré sú vyhodnotené ako nevymožiteľné (uplynutím prekluzívnej lehoty), nezaťažovali evidenciu pohľadávok zboru. Z aplikač nej praxe a evidencie pohľadávok zboru, pri zohľadnení špecifík vymáhania pohľadávok za trovy výkonu väzby, trovy výkonu trestu odňatia slobody a škody na majetku štátu v správe ústavu vyplýva, ž e zbor eviduje vo väčšej miere ako iné subjekty takéto nevymožiteľné pohľadávky, a to predovšetkým vzhľadom na charakter dlžníkov, ktorými sú obvinení a odsúdení, resp. bývalí obvinení a bývalí odsúdení. Znižovaním objemu starých – nevymáhateľných pohľadávok sa rozšíri priestor na vymáhanie zostávajúcich - 'aktívnych' pohľadávok voči dlžníkom, u ktor ých je predpoklad vymoženia a naplnenia príjmu štátneho rozpočtu.

Novým ustanovením odseku 9 sa zavádza úprava disponovania správcu pohľadávky s preplatkom na pohľadávke tak, aby sa uhradili všetky ostatné nedoplatky odsúdeného, aj s ohľadom na efektívne vysporiadania sa s takýmito prípadmi. Preplatok na trovách alebo škode na majetku štátu (ak existoval aj po prípadnom uspokojení iných pohľadávok) je zbor povinný vrátiť odosielateľovi finančných prostriedkov. V prí pade, že finančné prostriedky boli zaslané ústavu poštovým poukazom, vznikajú zboru ďalšie náklady (v súlade s poštovými platobnými podmienkami) na zaslanie preplatku odosielateľovi (často aj opakovan é), a preto navrhovanou právnou úpravou sa tak zamedzí povinnosti vracať malé sumy z preplatku, kedy náklady sú často vyššie ako preplatok.

K bodu 144

Ide o legislatívno–technickú úpravu vykonanú v súlade s navrhovaným novelizačným bodom 133.

K bodu 146

Navrhovaná zmena nadväzuje na zmenu navrhovanú novelizačným bodom 112, kde sa legislatívna skratka 'minister' zavádza.

K bodu 147

Ide o legislatívno-technickú úpravu vnútorného odkazu súvisiacu s návrhom nového znenia ustanovenia § 28 zákona.

K bodu 148

Navrhovanou právnou úpravou sa smeruje k efektívnejšiemu výkonu trestnej politiky štátu, ktorý vyžaduje vytváranie 'sietí' na zabezpečenie postpenitenciárnej starostlivosti.

K bodu 149

Navrhovaná zmena sa javí byť zreteľnejšou nielen z hľadiska postupnosti jednotlivých krokov pri úmrtí obvineného, ale aj vzhľadom na skutočnosť, že citácia poznámky pod čiarou k odkazu 61 sa dopĺň a o ustanovenie § 30 zákona č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve, podľa ktorého ak do 96 hodín od úmrtia obvineného nikto nezabezpečí pochovanie, pochovanie zabezpečí obec, na ktorej území došlo k ú mrtiu (obec, v ktorej katastrálnom území sa ústav nachádza).

K bodu 150

Charakteristickým a spoločným znakom všetkých mimozmluvných zodpovednostných režimov (zodpovednosť za škodu vo výkone trestu, zodpovednosť za zvýšené a zavinené trovy výkonu trestu) a discipliná rnych deliktov, ktoré vznikajú v rámci úpravy špecifických spoločenských vzťahov verejnoprávnej povahy, resp. trestnoprávnej povahy výkonu trestu, je osobitný subjekt – väznená osoba, ktorá je v š peciálnom vzťahu zabezpečujúcom nútený výkon súdneho rozhodnutia obmedzujúceho osobnú slobodu. Cieľom navrhovaného - jednotne upraveného postupu, ktorý sa použije na rozhodovanie o právach a povinnostiach väznených osôb (prípadne ďalších zákonom určených účastníkov konania) vyplývajúcich z taxatívne vymedzených hmotnoprávnych častí zákona (predmet konania), je, na základe oso bitosti subjektu, teoretických poznatkov a empírie praxe, vytvoriť konanie sui generis, ktoré bude zodpovedať európskym štandardom a zjednodušeným, prehľadným a väzneným osobám čitateľným postupom posilní právne istoty účastníkov konania a účinné a efektí vne vyvodzovanie zodpovednosti.

Doterajšia prax od účinnosti zákona potvrdila, že podporné použitie Správneho poriadku na konanie vo veciach mimozmluvných zodpovednostných režimov a disciplinárnych deliktov (ďalej len 'konanie vo veciach sú visiacich s výkonom trestu') nevyhovuje, pretože vzťahy v oblasti výkonu trestu patria do právnej úpravy verejného práva trestnoprá vneho charakteru a rozhodovanie o nich nemožno považovať za rozhodovanie správneho orgánu v oblasti verejnej správy, keďže ide výlučne o právomoc, ktorá vyplýva z ustanovení zákona a týka sa veci, ktorá súvisí s inštitútmi Trestného poriadku (Uznesenie Najvyššieho sú du Slovenskej republiky 6Sžo/53/2011 z 20. marca 2012).

Navrhovaná úprava konania vo veciach súvisiacich s výkonom trestu je na podmienky výkonu trestu odňatia slobody upravená dostatočne podrobne. Pre úplnosť je však potrebné upraviť vzťah medzi zákonom a Sprá vnym poriadkom.

Navrhovanou právnou úpravou sa upravujú procesné podmienky, ktoré musia byť splnené, aby prebehlo konanie vo veciach súvisiacich s výkonom trestu, z hľadiska oprávneného orgánu (§ 97b), zo strany účastn íkov konania (§ 97c), ale aj z pohľadu podmienok začatia konania (§ 97d). Ak sa konanie vo veciach súvisiacich s výkonom trestu začalo, oprávnený orgán je povinný vo veci konať a rozhodnúť, účastní k konania má procesné práva a povinnosti a plynie lehota na rozhodnutie (30 dní od začatia konania; vo zvlášť zložitých prípadoch 60 dní), ktorej začiatok sa viaže na prvý úkon urobený oprávnený m orgánom voči účastníkovi konania (takýmto úkonom môže byť napríklad žiadosť oprávneného orgánu o vyjadrenie k disciplinárnemu previneniu zaevidovaná na predpísanom tlačive, resp. iné zá konom neformalizované oboznámenie účastníka konania s jeho začiatkom, z ktorého musí byť zrejmé, v akej veci sa konanie začína, s uvedením miesta, času, prípadne iných okolností, za akých k nemu do šlo).

Aby procesný úkon vyvolal právne účinky voči účastníkovi konania, musí byť takáto osoba s jeho obsahom oboznámená (§ 97g). Zákon ustanoví dva spôsoby oznamovania rozhodnutí. Súč asne ustanovuje, v akom prípade sa rozhodnutie oznamuje vždy len doručením – rozhodnutie o zhabaní veci (resp. rozhodnutie o ustanovení opatrovníka – novelizačný bod 109). Vo všetkých ostatných prí padoch sa rozhodnutie oznamuje vyhlásením - oznámenie rozhodnutia účastník konania iba potvrdí vlastnoručným podpisom. Rovnako sa však ustanovuje, že účastník konania má právo pri ústnom vyhlásení rozhodnutia požiadať oprávnený orgán o písomné vyhotovenie rozhodnutia; v tomto prípade je doručenie písomného vyhotovenia rozhodnutia aj dňom oznámenia rozhodnutia (okamih rozhodný pre možnosť uskutoč niť ďalšie procesné úkony).

Návrh novej právnej úpravy preberá okrem viacerých zákonných lehôt aj ustanovenie o možnosti oprávneného orgánu určiť na vykonanie úkonu lehotu – časový úsek, ktorý má účastní k konania k dispozícii na vykonanie úkonu (§ 97f). Aby bolo možné zistiť, kedy nastanú v konkrétnom prípade účinky spojené s uplynutím procesných lehôt (či už určených podľa § 97f ods. 1 alebo ustanovených zákonom), tak sa navrhovanou právnou úpravou upravujú pravidlá pre počítanie procesných lehôt (či už zákonných alebo určených oprávneným orgánom).

Nakoľko navrhovaná právna úprava vychádza zo zásady materiálnej pravdy, čo znamená, že konanie vo veciach súvisiacich s výkonom trestu predpokladá dôsledné zistenie podkladov pre rozhodnutie, je povinnosť ou oprávneného orgánu zistiť skutočný stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie, a za tým účelom si obstarať potrebné informačné podklady pre rozhodnutie, ktorých zdroje tvorí všetko, čo m ôže prispieť k objasneniu skutku, najmä demonštratívnym spôsobom vypočítané dôkazy. Na presné a úplné zistenie skutkového stavu nepostačuje len priznanie odsúdeného (oprávnený orgán je povinn ý vykonať ďalšie dokazovanie). Zásada voľného hodnotenia dôkazov znamená, že oprávnený orgán nie je viazaný poradím jednotlivých dôkazov, čo však neznamená, že hodnotenie je ľubovoľné – oprávnený orgán musí vychádzať zo všetkého, čo v konaní vyšlo najavo.

Na základe návrhu novej právnej úpravy možno konanie vo veciach súvisiacich s výkonom trestu, ktoré sa začalo (§ 97d ods. 4), skončiť buď vydaním rozhodnutia o zastavení konania, vydaní m rozhodnutia vo veci samej alebo uzavretím dohody na dobrovoľnom plnení. Rozhodnutie musí obsahovať všetky predpísané náležitosti – výrok (okrem stručne a jasne formulovaného rozhodnutia vo veci, s uveden ím ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté, obsahuje aj určenie adresáta rozhodnutia), odôvodnenie (opisuje sa najmä podstata veci, rozbor dôkazov, závery, ktoré sa považujú za nepochybne zistené a zrozumiteľný úsudok o veci) a poučenie o odvolaní.

Ústav je povinný vyžadovať od väznenej osoby náhradu škody, za ktorú väznená osoba zodpovedá. Ak sa oprávnený orgán a účastník konania dohodnú na obojstranne procesne nezaťažujúcom a zmierlivom riešení škody, uzavrú o tom dohodu. Podrobnosti o obsahových a formálnych náležitostiach ustanoví všeobecne záväzný predpis, ktorý vydá Ministerstvo spravodlivosti SR na základe novo navrhovan ého splnomocňovacieho ustanovenia.

Na účel odvolacieho konania sa oproti súčasne platnej úprave jasne ustanovuje, ktorý orgán uskutočňuje konanie II. stupňa, ako i toho, ktorý orgán v ňom rozhoduje. Lehoty na podanie opravného prostriedku a ustanovenia o ich odkladnom účinku vychádzajú zo súčasne platnej právnej úpravy.

Do návrhu zákona sa rovnako dopĺňa spôsob výkonu rozhodnutia, kde sa postupuje podľa Správneho poriadku, s výnimkou tých skutočností, ktoré sú uvedené priamo v zákone.

Navrhovaná právna úprava v oblasti súdneho prieskumu rozhodnutí vydaných v konaní vo veciach súvisiacich s výkonom väzby zakotvuje v súlade s čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a odôvodnení m uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 6Sžo/53/2011 z 20. marca 2012 (rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu nemôže byť predmetom s údneho prieskumu podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku ustanovujúcej správne súdnictvo, ale kontrola jeho zákonnosti je s poukazom na znenie ustanovenia § 18 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratú re v platnom znení zabezpečená dozorom prokurátora, ktorý kontroluje celkové zachovávanie zákonnosti v ústave, teda aj otázku disciplinárneho konania) možnosť súdneho preskúmania rozhodnutia o uložení disciplinárneho trestu v konaní obvineného, ktoré má znaky priestupku, rozhodnutia o trovách (zvýšených a zavinen ých) výkonu väzby, rozhodnutia o úhrade zvýšených trov výkonu trestu, rozhodnutia o náhrade škody a rozhodnutia o zhabaní veci.

K bodu151

Ide o zosúladenie poznámky pod čiarou s platným právnym stavom.

K bodu 152

Ide o legislatívno–technickú úpravu vykonanú v súlade so zmenou navrhovanou novelizačnými bodmi 80 a 81.

K bodu 153

Navrhované doplnenie vychádza zo zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Pritom sa dôsledne sleduje účel, na ktorý sa osobné údaje vyžadujú a sú na jeho dosiahnutie nevyhnutné. Súčasne sa návrhom zákona špecifikuje zoznam osobných údajov odsúdeného, ktoré je ústav oprávnený spracovávať a uchovávať. Oproti súčasnej úprave zbor už nebude spracúvať údaje o príslušnosti k národnostnej menšine alebo etnickej skupine a náboženskom vyznaní (nie je potrebné vzhľadom na účel výkonu trestu). Na druhej strane sa legislatívne zakotvuje, ž e vzhľadom na účel výkonu trestu zbor spracúva o odsúdenom aj osobné, rodinné a sociálne anamnestické údaje (dôležité z dôvodu udržiavania extramurálnych kontaktov a poskytovanie psychologických a sociálnych služieb), údaje o zdravotnej klasifikácii (pre pracovné účely, poskytovanie zdravotnej starostlivosti a rozhodnutie o pracovnej spôsobilosti), údaje prevzaté z rozhodnutí organov činný ch v trestnom konaní a súdu oznámených ústavu a poznatky o priebehu výkonu trestu (dôležité na účely individualizácie programu zaobchádzania s odsúdeným).

Jednu z najzávažnejších foriem agresie v penitenciárnom prostredí predstavuje reaktívna agresia väznenej osoby voči pracovníkovi zboru, ktorá môže vzniknúť aj ako dôsledok informácii, ktoré zbor zí skava z poznatkov o správaní odsúdeného týkajúcich sa negatívnych javov vo väzení (napr. miery prizonizácie väznenej osoby, účelovosti jej konania a iných vonkajších znakov adaptácie vo vä zenskej subkultúre, prejavov jej asociálnych a antisociálnych aktivít, obranných reakcií, spôsobov konania skrytých v 'druhom živote' väznenej osoby). Navrhovanou právnou úpravou a elimináciou rizikové ho faktora možnej agresie sa obnoví priestor umožňujúci nerušene (bez obáv) zaznamenávať poznatky o existujúcich negatívnych javoch vo väzenskom prostredí, čo sa v konečnom dôsledku odrazí na vyšš ej adresnosti využívania existujúcich nástrojov procesu zaobchádzania.

Zároveň ide o zosúladenie poznámky pod čiarou k odkazu 65 s navrhovanou zmenou zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov.

K bodu 154

Ide o legislatívno-technickú úpravu nadväzujúcu na zmenu navrhovanú novelizačným bodom 150, ktorým sa do znenia zákona vkladá osobitná časť podrobne pojednávajúca o konaní vo veciach súvisiacich s v ýkonom trestu.

K bodu 155

Nové znenie ustanovenia § 101 zákona je nevyhnutné z dôvodu aplikačných problémov pri uplatnení inštitútu podmienečného prepustenia z výkonu trestu. Obdobnú úpravu obsahoval už predtým platný z ákon č. 59/1965 Zb. o výkone trestu odňatia slobody v ust. § 64. Aplikačné problémy sa týkajú rozhodovacej činnosti súdov, ktoré v prípadoch viacerých postupne uložených trestov majú za to, ž e odsúdený môže byť podmienečne prepustený, ak splnil zákonnú podmienku určenej doby pri poslednom uloženom treste.

K bodu 156

Navrhovaná zmena nadväzuje na zmenu navrhovanú novelizačným bodom 28, kde sa zavádza legislatívna skratka 'ministerstvo'.

K bodom 157 a 158

Navrhuje sa precíznejšie upraviť splnomocňujúce ustanovenie tak, aby príslušný vykonávací predpis bol upravený v súlade so zákonom a nebol nad jeho rámec. Rovnako sa dopĺňa splnomocňujú ce ustanovenie na doplnenie vykonávacieho právneho predpisu o podrobnosti konania vo veciach súvisiacich s výkonom trestu.

K bodu 159

Ustanovujú sa prechodné ustanovenia v súvislosti s navrhovanou zmenou ustanovení pojednávajúcich o ukladaní a výkone disciplinárnych trestov, o konaní vo veciach súvisiacich s výkonom trestu a o peňažných pr íspevkoch poskytovaných odsúdenému ústavom zo svojho rozpočtu.

K Èl. II

Vzhľadom na rozsah navrhovaných zmien v zákone sa navrhuje, aby predseda Národnej rady Slovenskej republiky vyhlásil v Zbierke zákonov Slovenskej republiky ú plné znenie zákona.

K Èl. III

S prihliadnutím na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu sa navrhuje účinnosť zákona.

Bratislava, 14. augusta 2013

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Tomáš Borec v. r.

minister spravodlivosti Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu