Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 369/2004 účinný od 01.07.2004

Platnosť od: 24.06.2004
Účinnosť od: 01.07.2004
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Štátna správa, Kontrolné orgány, Odmena za prácu, Územná samospráva

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST1JUD3DS1EUPPČL0

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 369/2004 účinný od 01.07.2004
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 369/2004 s účinnosťou od 01.07.2004

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 369/2004, dátum vydania: 24.06.2004

1

Zároveň ide o iniciatívny materiál, ktorým sa umožňuje vstup verejnosti do prípravy, tvorby a prijímania všeobecne záväzných nariadení obcí a samosprávnych krajov.

Decentralizácia verejnej správy si vyžaduje vytvoriť účinný vnútorný kontrolný mechanizmus na oboch úrovniach územnej samosprávy – obecnej, aj na úrovni vyšších územných celkov. Dnes je vn útorná kontrola upravená príslušnými ustanoveniami zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov pre obce, resp. zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územný ch celkov (zákon o samosprávnych krajoch) len veľmi stručne a všeobecne. Ustanovenia týchto zákonov hovoria o povinnosti zriadiť funkciu hlavného kontrolóra, čo môže byť formálne naplnené uznesením pr íslušného zastupiteľstva bez toho, aby bol hlavný kontrolór aj reálne zvolený. Doterajšie znenie vyššie uvedených zákonov teda už nehovorí o povinnosti túto funkciu obsadiť a efektívne kontrolu vykon ávať. Tento stav využila pomerne veľká časť najmä menších obcí a hlavného kontrolóra obecné zastupiteľstvo nezvolilo, resp. voľbu hlavného kontrolóra nezaradilo do programu. U týchto obcí mož no konštatovať, že podmienka efektívneho vykonávania vnútornej kontroly tak ako ho stanovujú odporúčania Medzinárodnej organizácie kontrolných inštitúcií (INTOSAI) nie je zabezpečená. Problematické je aj pracovno-právne postavenie hlavného kontrolóra, ustanovovanie do funkcie, neexistujúce kritériá, resp. odborné nároky na túto funkciu, platové náležitosti, resp. jeho odmeňovanie, odvolanie z funkcie a pod.

Predkladaný návrh zákona by mal riešiť:

-

-postavenie hlavného kontrolóra, spôsob jeho ustanovovania do funkcie, spôsob a dôvody na jeho odvolanie, práva a povinnosti, platové podmienky, kvalifikačné a morá lne predpoklady (požiadavky),

-kritériá výkonu kontrolnej činnosti,

-vymedzenie osobnej a vecnej pôsobnosti hlavného kontrolóra,

-definovanie konfliktu záujmov,

-existenciu a postavenie útvaru hlavného kontrolóra.

Požiadavka na existenciu takéhoto zákona (noviel vyššie uvedených zákonov) je vyvolaná nielen už spomenutou nedostatočnou úpravou vnútornej kontroly v dnešnej legislatíve, ale tiež presunom majetku a financi í značného rozsahu na územné samosprávy a s tým súvisiacou zodpovednosťou voči občanom. Podľa názoru predkladateľa, na základe skúseností z praxe je nevyhnutné prijať takú úpravu vnú tornej kontroly na oboch úrovniach územnej samosprávy, aby nedochádzalo k rôznemu, veľakrát účelovému vykladaniu dnešnej právnej úpravy, aby boli zjednotené pravidlá výkonu kontroly a aby boli jasne dané pravidlá existencie a fungovania hlavného kontrolóra. Len tak sa dosiahne jasné a jednoznačné zakotvenie vnútornej kontroly v územnej samospráve.

Pokiaľ ide o ustanovenia súvisiace so vstupom verejnosti do legislatívneho procesu na úrovni územných samospráv, snahou zákonodárcu je posilniť mieru účasti verejnosti na verejnom živote a zabezpečiť č o najtransparentnejší výkon verejnej moci. Zákonodárny proces je jeden z najdôležitejších spôsobov výkonu verejnej moci a preto musí byť ambíciou každej demokratickej vlády vytvoriť podmienky na to, aby tento proces mohol byť transparentne a efektívne ovplyvňovaný nielen nositeľmi moci, ale aj rôznymi lobistickými zoskupeniami, predstaviteľmi občianskej spoločnosti a vôbec verejnosť ou ako takou. Predkladaný návrh, podobne ako to robia Legislatívne pravidlá vlády Slovenskej republiky, umožňuje verejnosti ovplyvniť výslednú podobu príslušným zastupiteľstvom prijímaného všeobecne zá väzného nariadenia. Pre orgány územnej samosprávy stanovuje povinnosť zverejňovať návrhy všeobecne záväzných nariadení, reagovať na predkladané pripomienky, vyhodnocovať ich a za splnenia stanovený ch požiadaviek povinne umožniť zástupcom verejnosti vystúpiť na rokovaní zastupiteľstva.

B. Osobitná časť

Èl. I

K bodu 1

K bodu 2

Návrh ustanovuje povinnosť obce zverejniť návrh všeobecne záväzného nariadenia minimálne 15 dní pred tým, ako má o ňom rokovať obecné zastupiteľstvo. Táto povinnosť sa dotýka nariadení vydávan ých v rámci čl. 68 Ústavy SR, ako i nariadení vydávaných v rámci preneseného výkonu štátnej správy podľa čl. 71 ústavy. Fyzické osoby a právnické osoby majú možnosť vyjadriť svoje pripomienky k návrhu nariadenia v lehote 10 dní odo dňa vyvesenia návrhu nariadenia buď písomne, elektronicky alebo ústne do zápisnice na príslušnom obecnom úrade. Výnimkou z tejto povinnosti je situácia v pr ípade živelnej pohromy, všeobecného ohrozenia, odstraňovania následkov živelnej pohromy alebo ak je to potrebné na zabránenie škodám na majetku. Navrhovateľ nariadenia (napríklad starosta, odbor obecného ú radu a pod.) spoločne s príslušnou komisiou obecného zastupiteľstva (ak bola zriadená komisia, do ktorej pôsobnosti problematika úpravy patrí) musí po uplynutí lehoty na zasielanie pripomienok vyhodnotiť pripomienky verejnosti, pričom zákon stanovuje, čo takéto vyhodnotenie pripomienok musí obsahovať. Vyhodnotenie pripomienok predloží obec ešte pred rokovaním obecného zastupiteľstva o ná vrhu nariadenia poslancom obecného zastupiteľstva a to najneskôr tri dni pred začatím rokovania obecného zastupiteľstva. Takýto postup umožňuje, aby si pripomienky verejnosti osvojil poslanec zastupiteľstva aj keď si ich napríklad neosvojil napríklad zodpovedný pracovník obecného úradu, ktorý právny predpis pripravoval. V prípade, že pripomienku uplatní väčší počet fyzických osôb alebo právnických osô b (odsek 8), za splnenia stanovených podmienok povinne udelí obecné zastupiteľstvo zástupcovi týchto osôb slovo, aby sa oboznámilo s pripomienkou, ktorú vzniesol väčší počet osôb.

K bodu 3

Hlavný kontrolór je volená funkcia a s obcou je v pracovnoprávnom vzťahu. Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na hlavného kontrolóra všetky povinnosti zamestnancov a vedúcich zamestnancov, ktorí spadaj ú pod režim zákona č. 552/2003 o výkone práce vo verejnom záujme (podanie majetkového priznania a pod.). Aj keď v prípade hlavného kontrolóra nejde o vedúceho zamestnanca, ktorý vykonáva funkciu štatut árneho zástupcu (§ 9 ods. 1 zákona č. 552/2003 Z. z.), aj jemu sa stanovuje automatický zákaz podnikania a vykonávania inej zárobkovej činnosti okrem vymenovaných výnimiek. Hlavný kontrolór je povinný vzdať sa členstva v politickej strane alebo hnutí počas výkonu svojej funkcie. Stanovuje sa tiež inkompatibilita funkcií ako nezlučiteľnosť výkonu funkcie hlavného kontrolóra s výkonom niektorých iných činnost í alebo zamestnaní.

K bodu 4

Za § 18a sa vkladajú nové §§ 18b až 18g, ktoré podrobnejšie upravujú vnútornú kontrolu v obciach a mestách a práva a povinnosti hlavných kontrolórov.

V § 18d ods. 1 sa pozitívne vymedzuje rozsah kontrolnej činnosti, teda čo všetko je nutné pod výkon kontrolnej činnosti zahrnúť, resp. čo všetko sa kontrolnou činnosťou kontroluje. Ods. 2 potom stanovuje osobn ú pôsobnosť hlavného kontrolóra, čiže vymenúva subjekty, ktoré kontrolnej činnosti hlavného kontrolóra podliehajú. V odseku 3 je zakotvená zásada, že kontrola podľa návrhu zákona sa nevzť ahuje na konania, v ktorom starosta vystupuje ako správny orgán podľa osobitných predpisov. Pokiaľ ide o pravidlá kontrolnej činnosti, tie sú rovnaké ako pri kontrole v štátnej správe a predkladaný zá kon blanketným ustanovením § 18e v tomto odkazuje na použitie osobitného zákona. Zároveň je obciam daná možnosť stanoviť ďalšie podrobnosti kontrolnej činnosti uznesení m. Samozrejme, toto uznesenie nesmie byť v rozpore so zákonom stanovenými pravidlami kontrolnej činnosti.

K bodu 5

§ 30a je prechodným ustanovením k úpravám tohto zákona a stanovujú sa ním najmä lehoty na splnenie povinností a podmienok na výkon funkcie hlavného kontrolóra, ktoré priniesli ustanovenia predkladaného zá kona.

Èl. II

K bodu 1

Podobne ako u obcí, aj u samosprávnych krajov sa stanovuje povinnosť utvárať účinný systém kontroly a spôsobom ustanoveným v tomto zákone nielen zriadiť funkciu hlavného kontrolóra samosprá vneho kraja, ale spôsobom stanoveným týmto zákonom ho aj zvoliť. Samosprávny kraj je tiež povinný vytvoriť vhodné organizačné, finančné, personálne a materiálne podmienky na nezávislý výkon vnú tornej kontroly.

K bodu 2

K bodu 3, 4

Legislatívna úprava mení doterajšie znenie § 19 tak, že v ňom definuje postavenie hlavného kontrolóra. Úprava jeho postavenia a nezlučiteľnosti funkcií je identická s úpravou postavenia hlavných kontrol órov obcí.

K bodu 5, 6

Za § 19 sa vkladajú nové §§ 19a až 19f, ktoré podrobnejšie upravujú vnútornú kontrolu v samosprávnych krajoch a práva a povinnosti hlavných kontrolórov. Ide v podstate o identickú úpravu ako v pr ípade obcí s výnimkou spôsobu stanovenia platu hlavného kontrolóra (náročnosť na menežovanie samosprávnych krajov ako v zásade rovnako veľkých i rovnako štruktúrovaných administratívno prá vnych jednotiek je rovnaká a preto výpočet platu je viazaný na plat predsedu samosprávneho kraja), zavedenia povinnosti zriaďovať útvar hlavného kontrolóra a neumožnenia výkonu funkcie hlavného kontroló ra pre viaceré samosprávne kraje.

Èl. III

Èl. IV

Èl. V

1.Navrhovateľ právneho predpisu

2.Názov právneho predpisu:

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstv ám a Európskej únii:

a)

-uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení (asociačná dohoda),

-Príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integrácie do vnútorného trhu Únie ( Biela kniha ),

-prioritné úlohy vlády Slovenskej republiky na rok 2003,

-Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003,

-Národného programu pre prijatie aquis communautaire.

b)negociačnej pozí cie Slovenskej Republiky.

4.Problematika návrhu právneho predpisu:

b) nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev

c)

d) nie je upravená v práve Európskej únie

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu vyhlášky s právnymi normami Európskej únie:

6.Gestor (spolupracujúce rezorty)

7.Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom európskej únie (špecifikácia úrovne a spôsobu expertnej účasti, napr. konzultácie a pod.):

1. časť

Návrh zákona nemá vplyv na štátny rozpočet ani na rozpočty vyšších územných celkov. Pri vyšších územných celkoch sa počíta s tým, že na tejto úrovni územnej samosprávy už systé m vnútornej kontroly funguje tak, že nový zákon nebude mať žiadne ďalšie požiadavky na ich rozpočet. Návrh prináša nový systém výpočtu platu hlavného kontrolóra, na druhej strane mu ho dnes urč uje zastupiteľstvo vyššieho územného celku podľa svojej úvahy. Návrh zákona bude mať vplyv na rozpočty obcí, pretože z nich len menšia časť dnes má obsadenú funkciu hlavného kontroló ra obce. Tento údaj nie je možné vyčísliť presne, pretože dnes nie je možné určiť, koľko obcí bude mať spoločného kontrolóra, resp. akou sumou bude na takéhoto kontrolóra ročne prispievať.

2. časť

Návrh zákona nebude mať priamy dopad na obyvateľov a hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3. časť

Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie.

4. časť

Návrh zákona bude mať vplyv na zamestnanosť, pretože predpokladá ustanovenie hlavných kontrolórov do funkcií do 6 mesiacov v prípadoch, že ho obce nemajú. Znamená to, že na trhu práce bude dopyt po kandidá toch na túto funkciu. Vzhľadom na možnosť ustanovenia tzv. spoločného kontrolóra pre viaceré obce tento dopad presnejšie nie je možné odhadnúť.

Mikuláš D z u r i n d a

Podpredseda vlády a minister

spravodlivosti Slovenskej republiky

Daniel L i p š i c

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Hore