Zákon o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) 365/2004 účinný od 01.04.2011 do 31.12.2011

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

1

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len 'návrh zákona') sa predkladá na základe povinnosti Slovenskej republiky vykonať transpozíciu práva Európskej únie do právneho poriadku Slovenskej republiky, ako aj na základe odôvodneného stanoviska Európskej komisie, ktoré zaslala Slovenskej republike (porušenie č. 2006/2528).

Dôvodom na predloženie návrhu zákona sú nasledujúce skutočnosti.

Európska komisia dňa 3. júna 2010 doručila Stálemu zastúpeniu Slovenskej republiky pri EÚ v Bruseli odôvodnené stanovisko určené Slovenskej republike podľa článku 258 Zmluvy o fungovaní Európskej únie z dôvodu netransponovania článku 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/73/ES z 23. septembra 2002, ktorou sa mení sa dopĺňa smernica Rady 76/207/EHS o vykonávaní zásady rovnak ého zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej prípr ave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky (Ú. v. ES L 269, 5.10.2002, s.15) (od 15. augusta 2009 smernica Euró pskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania) do vnútroštá tneho práva. V uvedenom stanovisku sa uvádza, že Slovenská republika si nesplnila svoje povinnosti podľa čl. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/73/ES, ktorým sa novelizuje článok 2 ods. 6 a 7 a nový čl. 3 ods. 1 písm. a) smernice Rady 76/207/EHS (od 15. augusta 2009 články 1, 14, 15 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania).

Európska komisia vo svojom stanovisku vyzvala Slovenskú republiku, aby prijala potrebné opatrenia s cieľom vyhovieť tomuto odôvodnenému stanovisku v lehote dvoch mesiacov od jeho doručenia.

Zmeny v čl. 6 Základných zásad Zákonníka práce, § 157 a 161 Zákonníka práce sa navrhujú z dô vodu záujmu Slovenskej republiky vyhovieť požiadavke Európskej komisie tak, aby boli v súlade so smernicou 76/207/EHS v znení smernice 2002/73/ES (od 15. augusta 2009 smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES).

Navrhované zmeny vychádzajú z účelu citovanej smernice, ktorou sa osobitne chráni biologický stav ženy v čase tehotenstva, krátko po pôrode a v čase dojčenia a osobitný vzťah medzi matkou a dieťaťom krátko po pôrode, pričom podľa odôvodnené ho stanoviska Európskej komisie, po uplynutí tohto obdobia už nie je potrebné chrániť tento stav a vzťah osobitným spôsobom, ktorý uprednostňuje túto ženu pred inými ženami a pred mužmi. V nadväznosti na čl. 2 ods. 7 citovanej smernice sa zvyšuje ochrana pracovných podmienok matky v čase návratu z materskej dovolenky a zabezpečuje sa právo na prospech, na ktorý by žena mala právo, ak by na materskú dovolenku nenastúpila (od 15. augusta 2009 článok 15 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES o vykonaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania). V súlade s filozofiou Zákonníka práce sa analogicky priznáva obdobné právo aj mužovi.

Zmeny v čl. 1 Základných zásad Zákonníka práce a § 13 Zákonníka práce sú odôvodnené požiadavkou Európskej komisie na zadefinovanie jasného vzťahu medzi uplatňovaním antidiskriminačného zákona a Zá konníka práce v oblasti aplikovania zásady rovnakého zaobchádzania.

Zmeny v § 157 a 166 Zákonníka práce sa navrhujú aj z dôvodu povinnosti Slovenskej republiky transponovať smernicu Rady 2010/18/EÚ z 8. marca 2010, ktorou sa vykonáva revidovaná Rámcová dohoda o rodičovskej dovolenke uzavretá medzi BUSINESSEUROPE, UEAPME, CEEP a ETUC a zrušuje smernica 96/34/ES do 8. marca 2012.

Zmeny v § 241 až 250 a nové paragrafy § 243a, § 245a, § 249a, § 250a sa predkladajú za účelom zosúladenia Zákonní ka práce so smernicou Euró pskeho parlamentu a Rady 2009/38/ES zo 6. mája 2009 o zriaďovaní európskej zamestnaneckej rady alebo postupu v podnikoch s významom na úrovni Spoločenstva a v skupinách podnikov s významom na úrovni Spoločenstva na úč ely informovania zamestnancov a porady s nimi (prepracované znenie) do 5. júna 2011.

Euró pska komisia sa od roku 2004 snažila presadiť so sociálnymi partnermi v súlade s článkom 138 Zmluvy o zalo žení ES otvorenie diskusie o revízii Smernice Rady 94/45/ES o zriaďovaní európskej zamestnaneckej rady alebo postupu v podnikoch s významom na úrovni Spoločenstva a v skupinách podnikov s významom na úrovni Spoločenstva na účely informovania zamestnancov a prerokovania s nimi.

V roku 2009 Európsky parlament a Rada ES prijali novú prepracovanú smernicu, ktorej cieľom je

-zabezpečiť lepší a efektívnejší výkon práv zamestnancov na nadnárodn é informovanie a prerokovanie,

-posilniť právnu istotu v ich ustanovení a fungovaní,

-zaistiť zosúladenie smernice s ostatnými príslušnými smernicami o informovaní zamestnancov a prerokovaní s nimi, najmä zosúladením definícií,

-obmedziť právomoci európskych zamestnaneckých rád na otázky nadnárodnej povahy a zaviesť prepojenie určené dohodou v rámci podniku medzi vnútroštátnou a nadnárodnou úrovňou informovania zamestnancov a prerokovania s nimi,

-zaviesť prispôsobenie pri dohodách o zriadení európskej zamestnaneckej rady v prípade podstatných zmien v štruktúre podniku alebo skupiny podnikov a zabezpečiť uplatňovanie platných dohôd.

Smernica 2009/38/ES nepriniesla zásadn é vecné zmeny pre podniky (zamestnávateľov), prispieva však k zjednodušeniu legislatívneho rámca, spresňuje ustanovenia smernice na účel zlepšenia pôsobenia európskych zamestnaneckých rád. Do všeobecných ustanovení smernice sa preniesli niektoré časti z doplnkových požiadaviek, ktoré tvorili prílohu smernice 94/45/ES.

V smernici 2009/38/ES sa neurčuje v šeobecná povinnosť opätovne vyjednať nové dohody o európskej zamestnaneckej rade alebo dohodu o vytvoren í iného postupu informovania zamestnancov a prerokovania s nimi, ale v čl. 14 smernice 2009/38/ES zachováva sa možnos ť pokračovania európskej zamestnaneckej rady na základe pôvodných dohôd a podľa prá vnej úpravy, ktorá vyplýva zo smernice 94/45/ES.

V prípade, ak sa uzatvára úplne nová dohoda o zriadení európskej zamestnaneckej rady od 6. júna 2011 alebo, ak sa pôvodná dohoda neobnoví medzi 5. júnom 2009 a 5. júnom 2011, európska zamestnanecká rada bude pôsobi ť podľa novej smernice 2009/38/ES.

V súvislosti s transpozíciou smernice 2002/73/ES, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 76/207/EHS o vykonávaní zásady rovnaké ho zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky (od 15. augusta 2009 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES o vykonaní zásady rovnosti pr íležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania) sa článkami navrhuje novelizovať aj zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru vä zenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej služ be colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorší ch predpisov, zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorší ch predpisov, zákon č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 151/2010 Z. z.

Vplyvy návrhu zákona na štátny rozpočet, rozpočty obcí a rozpočty vyšš ích územných celkov, na podnikateľské prostredie, na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti sú vyjadrené v doložke o posúdení vplyvov, ktorá je súčasťou dôvodovej správy.

Návrh zákona je v sú lade s Ústavou Slovenskej republiky a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

1

Osobitná časť

K č l. I

K bodu 1

Na základe požiadavky Európskej komisie sa navrhuje presnejšie vymedziť vzťah medzi antidiskriminačným zá konom a Zákonníkom práce. Podľa Európskej komisie znenie čl. 1 Základných zásad Zákonníka práce nie je v súlade s právom Európskej ú nie ako ani s antidiskriminačným z ákonom. Antidiskriminačný zákon stanovuje všeobecný rámec (ako lex generalis) pre uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania (napr. § 2a - definícia pojmu diskriminácia, § 2 ods. 1 - vymedzenie dôvodov, na základe ktorých nemožno diskriminovať) ako aj prípustné rozdielne zaobchádzanie (§ 8 ods. 1 - všeobecný dôvod pre prípustné rozdielne zaobchádzanie, § 8 ods. 2 až 8 – osobitné dôvody). Uvedený nesúlad vedie k zníženiu jasnej interpretácie vzťahu medzi týmito dvoma právnymi predpismi a môže viesť k ich nesprávnej aplikácii. Použitie spojky „alebo“ v spojení „ak to ustanovuje zákon alebo ak je na výkon prác vecný dôvod“ v čl. 1 Základný ch zásad Zákonníka práce vedie Európsku komisiu k záveru, že vymedzenie vý nimky (prípustného rozdielneho zaobchádzania) v čl. 1 Základných zásad Zákonníka práce nie je jasné a je omnoho širšie ako je to uvedené v ustanoveniach smernice. Na základe požiadavky Európskej komisie sa preto navrhuje upraviť výnimku z aplikácie zásady rovnakého zaobchádzania (prípustné rozdielne zaobchádzanie), kde je potrebné vymedziť, že rozdielne zaobchádzanie je možné len v prípade, ak dôvod prečo sa má rozdielne zaobchádzať s fyzickou osobou vyplýva z povahy činnosti, ktorá sa má vykoná vať alebo z okolností, za ktorých sa má takáto činnos ť vykonávať. Zároveň tento dôvod musí tvoriť skutočnú a rozhodujúcu požiadavku na takéto zamestnanie a cieľ, ktorý sa sleduje musí byť legití mny a požiadavka musí byť primeraná.

Z vyššie uvedených dôvodov sa v čl. 1 Základných zásad Zákonníka práce navrhuje doplniť odkaz na antidiskriminačný zákon, ktorý ako právny predpis lex generalis upravuje zásadu rovnakého zaobchádzania a prípustné rozdielne zaobchádzanie. Vzhľadom na to, že Zákonník práce v porovnaní s antidiskriminačný m zákonom výslovne upravuje aj ďalšie dôvody, kedy je diskriminácia zakázaná (nepriaznivý zdravotný stav, odborová činnosť), navrhuje sa, aby v čl. 1 Základných zásad Zákonníka práce zostali tieto dôvody vymenované.

S cieľom zaistenia súladu s § 2 ods. 1 antidiskriminačného zákona sa navrhuje doplniť do znenia čl. 1 Základných zásad Zákonníka práce dô vod „sexuálna orientácia“ a v nadväznosti na čl. 21 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie, ktorou je Slovenská republika viazaná aj dôvod „gen etické vlastnosti“.

K bodu 2 a 3

Účelom navrhovanej právnej úpravy je zosúladiť Zákonník práce s právnymi predpismi Eur ópskej únie (smernica 76/207/EHS v znení smernice 2002/73/ES, od 15. augusta 2009 smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES o vykonan í zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania) a s judikatúrou S údneho dvora Európskej únie. Na základe požiadavky Európskej komisie sa navrhuje upraviť druhá veta čl. 6 Základných zásad Zákonníka práce, a to z dôvodu, že podľa Súdneho dvora Európskej únie je oprávnené, ak vnútroš tátne právne predpisy chránia biologický stav ženy v čase tehotenstva a po pôrode, ako aj ak chránia osobitný vzťah medzi ženou a jej dieťaťom počas obdobia, ktor é nasleduje po narodení dieťaťa. Súdny dvor Európskej únie sa v právnej veci Hofmann C-184/83 (ďalšie prípady bod 25 rozhodnutia C-136/95, bod 21 rozhodnutia C-421/92, bod 20 rozhodnutia C-32/93) vyjadril k otázke šírky ochrany žien v čase materstva. Po prvé, podľa Súdneho dvora Európskej únie je oprávnen é zaisťovať ochranu biologického stavu ženy počas jej tehotenstva a po jeho skončení, až pokiaľ sa po narodení dieťaťa jej fyziologické a duševné funkcie nevrá tili do normálneho stavu. Po druhé, je oprávnené chrániť osobitný vz ťah medzi ženou a jej dieťaťom počas obdobia, ktoré nasleduje po tehotenstve a narodení dieťaťa, aby sa zabránilo narušeniu tohto vzťahu početnými záťažami, ktoré by vyplývali zo súbežného vykonávania zamestnania.

Z vyššie uvedených dôvodov sa navrhuje v druhej vete čl. 6 Základný ch zásad Zákonníka práce vymedziť ochranu dvoch skutočností, biologického stavu ženy a osobitné ho vzťahu medzi ňou a dieťaťom.

V nadväznosti na odôvodnené stanovisko Európskej komisie sa v druhej vete čl. 6 Z ákladných zásad Zákonníka práce navrhuje vypustiť spojenie „s ohľadom na ich spoločenskú funkciu v materstve“, pretože podľa Európskej komisie priznanie osobitných prá v ženám po období presahujúcom obdobie bezprostredne po narodení dieťaťa j e považované za neodôvodnené. Z tohto hľadiska sa navrhuje zúžiť rozsah prvej časti druhej vety čl. 6 Základných zásad Zákonníka prá ce upravením pojmu, ktorý sa viaže k obdobiu „materstva“ (matka) na obdobie „tehotenstva, do deviatich mesiacov po pôrode a dojčenia“ (tehotná žena, matka do deviateho mesiaca po pôrode a dojčiaca žena).

V nadväznosti na vyššie uvedenú zmenu sa navrhuje vyčleniť poslednú časť druhej vety čl. 6 Základných zásad Zákonníka práce do samostatnej tretej vety, kde sa navrhuje vymedziť cieľ vyváženia rodinného a pracovného života tak, aby sa pri utváraní a zabezpečovaní pracovných podmienok prihliadalo aj na potreby žien a mužov starajúcich sa a vychovávajúcich deti, čím Zákonník práce prispieva k budovaniu a stabilizá cií rodiny ako základnej bunke spoločnosti.

K bodu 4

Na základe požiadavky Európskej komisie sa navrhuje vyjasniť vzťah medzi antidiskriminačným zákonom a Z ákonníkom práce.

Vzhľadom na to, že výslovné vymedzenie diskriminačných dôvodov v č l. 1 Základných zásad Zákonníka práce je širšie ako v § 2 ods. 1 antidiskriminačného zákona a vzhľadom na to, že články Z ákladných zásad majú všeobecnejšiu povahu, navrhuje sa zosúladiť § 13 ods. 2 Zákonníka práce s čl. 1 Základných zásad Zákonníka pr áce zosúladených s právom Európskej únie, ako aj s § 2 ods. 1 a § 8 ods. 1 antidiskriminačného zákona. Zákonník práce bude výslovne uvádzať aj ďalšie dôvody, kedy sa zakazuje diskriminácia v pracovnoprávnych vzťahoch, pričom, základné definície a prí pustné výnimky (prípustné rozdielne zaobchádzanie) sa budú spravovať ustanoveniami antidiskriminačného zákona.

K bodu 5

Legislatívno-technická zmena v nadväznosti na zmeny v § 243.

K bodu 6

Účelom navrhovanej právnej úpravy v novom odseku 1 § 157 Zákonníka práce je zosúladiť Z ákonník práce so smernicou 76/207/EHS v znení smernice 2002/73/ES (od 15. augusta 2009 článok 15 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES o vykonaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania) a judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie (napr. bod 25 rozhodnutia C-184/83, bod 21 rozhodnutia C-421/92, bod 20 rozhodnutia C-32/93), ktorá sa týka návratu ženy po materskej dovolenke a návratu muža po rodičovskej dovolenke podľa § 166 ods. 1 Zákonníka práce. Navrhovaná zmena je aj v súlade s čl. 8 ods. 2 Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 183 z roku 2000, ktorý Slovenská republika ratifikovala.

V odôvodnenom stanovisku Európskej komisie sa uvádza, že v čl. 2 ods. 7 smernice 76/207/EHS v znení smernice 2002/73/ES (od 15. augusta 2009 článok 15 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES o vykonaní zá sady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania) sa žene, ktorá sa po materskej dovolenke vracia do práce, zaručuje nielen právo na pracovné podmienky dohodnuté v pracovnej zmluve, ale aj právo mať úžitok z akéhokoľvek zlepšenia, na ktoré by ako zamestnankyňa mala právo (napríklad na základe právneho predpisu, kolektí vnych zmlúv, politiky spoločnosti, obvyklých postupov, atď.). Podľa čl. 2 ods. 7 smernice (od 15. augusta 2009 článok 15 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES o vykonaní zásady rovnosti prí ležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a pov olania) má žena tri oprávnenia: právo vrátiť sa na svoje pracovné miesto alebo porovnateľné miesto, a to za dojednaní a podmienok, ktoré nie sú pre ňu menej priaznivé a z ároveň mať úžitok z akéhokoľvek zlepšenia pracovných podmienok, na ktoré by mala právo počas svojej neprítomnosti v práci (počas trvania jej materskej dovolenky).

V nadväznosti na požiadavku úplnej transpozície čl. 2 ods. 7 smernice 76/207/EHS v znení smernice 2002/73/ES (od 15. augusta 2009 článok 15 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES o vykonaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania) sa navrhuje doplniť ustanovenie § 157 ods. 1 Zákonníka práce o nové dve oprávnenia pre ž enu (a v zmysle filozofie Zákonníka práce ako aj zásady rovnakého zaobch ádzania aj pre muža).

Po prvé, navrhuje sa, aby zamestnanec a zamestnankyňa boli zamestnávateľom zaradení späť do práce aj za takých podmienok, ktoré pre nich nebudú menej priaznivé ako podmienky, ktoré mali v čase keď nastúpili na materskú dovolenku (žena) alebo rodičovskú dovolenku podľa § 166 ods. 1 (muž). Východiskom pre určenie, aké podmienky majú žena alebo muž mať , sú podmienky, za ktorých žena alebo muž pracovali v čase ich nástupu na prísluš nú dovolenku. Podmienky, za ktorých žena alebo muž opätovne nastupujú do práce, musia byť najmenej rovnako priaznivé ako podmienky, za ktorých žena alebo muž pracovali v č ase ich nástupu na príslušnú dovolenku. V pôvodnom návrhu smernice Európskej komisie sa navrhoval návrat pri zachovaní „rovnakých pracovných podmienok“, ale na základe pripomienky, že uvedené znenie by bolo „príliš nepružné a rigidné“ bol návrh smernice zmenený na „nie menej priaznivé pracovné podmienky“. Z uvedeného vyplýva, že podmienky návratu (podľa druhého oprávnenia) nemusia by ť rovnaké, ale musia byť najmenej rovnako priaznivé. Nevylučujú sa ani dojednania o lepších pracovný ch podmienkach (resp. viac priaznivých podmienkach). Lepšie pracovné podmienky môžu vyplývať z iný ch skutočností.

Po druhé, navrhuje sa, aby zamestnanec a zamestnankyňa mali právo na prospech z akéhokoľvek zlepšenia, ktoré by vo vzťahu k ich pracovným podmienkam nastalo, ak by nenastúpili na príslušnú dovolenku (žena na materskú dovolenku a muž na rodičovskú dovolenku podľa § 166 od s. 1 Zákonníka práce), pričom Zákonník práce výslovne nestanovuje z čoho tento prospech môže vyplývať (v praxi môže ísť napr. o právny predpis, kolektívna zmluva, vnútorný predpis, obvyklé postupy u zamestnávateľa, atď .). Napríklad podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ v právnej veci Sarkatzis Herrero (C-294/04) ide o započítanie obdobia materskej dovolenky do výpočtu obdobia, ktoré je rozhodujúce pre zí skanie „seniority“ v podniku.

V odseku 2 sa navrhuje upraviť návrat zamestnankyne a zamestnanca po skončení rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods. 2 v súlade s článkom 5 ods. 1 a 2 smernice Rady 2010/18/EÚ, ktorou sa vykonáva revidovaná Rámcová dohoda o rodičovskej dovolenka uzavretá medzi BUSINESSEUROPE, UEAPME, CEEP a ETUC, ako aj v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie (napr. C-116/08 Meerst). Navrhuje sa, aby aj zamestnanec, ktorý sa vrá ti po skončení rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods. 2 (dovàšenie troch rokov veku dieťaťa, resp. 6 rokov veku dieťaťa) mal právo požadovať od zamestnávateľ a zaradenie späť do pracovného procesu tak, aby bol zaradený na pôvodnú prá cu a pôvodné pracovisko a aby sa mu po skončení rodičovskej dovolenky zachovali všetky práva v pôvodnom rozsahu, ktoré mal v čase nástupu na rodičovskú dovolenku, vrátane akýchkoľvek zmien, ktorý vyplývajú z právnych predpisov, kolektívnej zmluvy alebo z obvyklých postupov u zamestnávateľa. Ak nebude možné zaradiť zamestnanca na pôvodnú prácu a pôvodné pracovisko, pretože práca sa nevykonáva alebo pracovisko bolo zruš ené, zamestnávateľ bude povinný zaradiť ho na prácu zodpovedaj úcu jeho pracovnej zmluve.

V odseku 3 sa navrhuje upraviť zvyšné kategórie zamestnancov.

K bodu 7

Účelom navrhovanej právnej úpravy je zosúladiť Zákonník práce s právnymi predpismi Eur ópskej únie (smernica 76/207/EHS v znení smernice 2002/73/ES, od 15. augusta 2009 smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES o vykonan í zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania) a judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie (napr. bod 25 rozhodnutia C-184/83, bod 21 rozhodnutia C-421/92, bod 20 rozhodnutia C-32/93). Na základe požiadavky Európskej komisie sa navrhuje upraviť § 161 Zákonníka práce, a to z dôvodu, že podľa Súdneho dvora Európskej ú nie je oprávnené, ak vnútroštátne právne predpisy chránia biologický stav ženy v čase tehotenstva a po pôrode, ako aj ak chránia osobitný vzťah medzi ženou a jej dieťaťom počas obdobia, ktoré nasleduje po narodení dieťaťa. Naopak priznanie osobitný ch práv ženám - matkám po období presahujúcom obdobie bezprostredne po narodení dieťaťa je považované za neodôvodnené. Z tohto hľadiska sa navrhuje zúžiť rozsah § 161 Zákonníka práce („najmä prá cami, ktoré ohrozujú ich materské poslanie“), ktorý je podľa Európskej komisie neurč itý vo vzťahu k určeniu obdobia, kedy sa vykonáva materské poslanie (pretože materské poslanie nemusí byť obmedzené vekom dieťaťa) na osobný rozsah „tehotná žena, matka do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiaca žena“, z ktorého je jasné, že ochrana sa vzťahuje len na obdobie tehotenstva, do konca deviateho mesiaca po pôrode a počas dojč enia.

K bodu 8

Účelom navrhovanej úpravy je spresniť deň, kedy sa končí rodičovská dovolenka podľa § 166 ods. 2 Zákonníka práce, aby sa predišlo aplikačnému problému jeho presné ho určenia (t.j. či ide o deň predchádzajúci dňu, keď dieťa dovà ši tri roky veku alebo deň, keď dieťa dovàši tri roky veku, resp. 6 rokov veku). Z navrhovaného znenia má vyplývať, že posledným dňom rodičovskej dovolenky je deň, kedy dieťa dovà ši tri roky veku, resp. 6 rokov veku.

K bodu 9

Do ustanovenia § 166 sa navrhuje vložiť nový odsek 3, v ktorom sa v sú lade s čl. 3 ods. 2 smernice Rady 2010/18/EÚ, ktorou sa vykonáva revidovaná Rámcová dohoda o rodič ovskej dovolenka uzavretá medzi BUSINESSEUROPE, UEAPME, CEEP a ETUC navrhuje určiť povinnosť pre ženu a muža, ktorí nastupujú na materskú a rodičovskú dovolenku písomne oznámiť svojmu zamestnávateľovi predpokladaný deň jej nástupu, jej skončenia, ako aj prípady zmeny týkajúcej sa nástupu, prerušenia a skončenia materskej dovolenky a rodič ovskej dovolenky. V nadväznosti na túto povinnosť sa ustanovuje lehota, v rámci ktorej budú povinní muž a žena upovedomiť zamestnávateľa o svojom úmysle uplatniť svoje právo na materskú a rodičovskú dovolenku.

K bodu 10

V § 241 ods. 1 sa v súlade s požiadavkami smernice 2009/38/ES spresňuje terminológia Zákonníka práce. Právo zamestnancov členských štátov na nadnárodne informovanie a na prerokovanie sa realizuje prostrední ctvom európskej zamestnaneckej rady a prostredníctvom iného postupu informovania zamestnancov a prerokovania s nimi.

V odseku 1 sa navrhuje slová „na území členských štátov Európskej únie“ nahradiť „na území členských š tátov Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru“ vzhľadom na to, že smernica 2009/38/ES je textom s významom na úrovni Európskeho hospodárskeho priestoru (ďalej „EHP“) a musí sa vzťahovať aj na štáty EHP.

V odseku 2 sa navrhuje vymedziť, že informovaním a prerokovaním, ak ide o informovanie a prerokovanie v súvislosti s realizáciou práva na nadnárodné informovanie a na prerokovanie, nie sú dotknuté povinnosti podľa ďalších ustanovení Zákonníka práce v sú vislosti s povinnosťou informovať zamestnancov a prerokovať určité skutočnosti. Ide tu o vzťah k prevodu podniku (§ 29), hromadnému prepúšťaniu (§ 73), prerokovaniu (§ 237) a právu na informácie (§ 238). Ustanovením sa vykon áva transpoz ícia čl. 12 ods. 4 smernice 2009/38/ES, kde sa osobitne uvádzajú prípady hromadného prepúšťania, prevodu podniku a všeobecného rámca pre informovanie a prerokovanie.

V odseku 3 sa navrhuje vymedziť vzťah medzi nadnárodným informovaním a prerokovaním podľ a Zákonníka práce a nadnárodným informovaním a prerokovaním (vrátane účasti na riadení), ktoré sa uskutočňuje v európskej spoločnosti podľa zákon a č. 562/2004 Z. z. o európskej spoločnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v európskom družstve podľa zákona č . 91/2007 Z. z. o európskom družstve.

K bodu 11

Navrhuje sa presunúť vymedzenie pojmov do nového § 241a.

V ods. 1 písm. b) a c) sa navrhuje preformulovať definíciu „skupiny zamestnávateľ ov“ a preformulovať a zjednodušiť definíciu „skupiny zamestnávateľov pôsobiacej na území členských štátov“ tak, aby zodpovedali zneniu čl. 2 ods. 1 písm. a) a c) smernice 2009/38/ES.

V ods. 1 písm. d) sa navrhuje vymedziť zástupcov zamestnancov pre účely nadnárodn ého informovania a prerokovania. Zástupcami zamestnancov na národnej úrovni (v Slovenskej republike) sú zástupcovia podľ a § 230 a 233. Zástupcami zamestnancov na nadnárodnej úrovni sú členovia oso bitného vyjednávacieho orgánu, členovia európskej zamestnaneckej rady, zástupcovia zamestnancov zabezpečujúci iní postup informovania zamestnancov a prerokovania s nimi.

V odseku 1 písm. e) sa spresňuje vymedzenie tzv. predpokladaného ústredného vedenia v prípade, ak sa skutočné ústredné vedenie nenachádza na území členských štátov. Ak sa v znení Zákonníka práce používa spojenie „ú stredné vedenie“, myslí sa tým nielen skutočné ústredné vedenie, ale aj predpokladané ústredné vedenie. Namiesto slova „reprezentant“ sa navrhuje pou žívať slovo „zástupca“.

V súlade s čl. 1 ods. 4 a čl. 2 ods. 1 písm. f), g) a h) smernice 2009/38/ES sa navrhuje v odseku 1 zakotviť definíciu európskej zamestnaneckej rady [písm. g)], informovania [písm. h) ], prerokovania [písm. i) ] a nadnárodných otázok [písm. j)].

Pri určovaní, či ide o nadnárodnú otázku by sa do úvahy mal brať aj bod 16 Zásad smernice 2008/39/ES, kde sa uvádza, že nadnárodn á povaha určitej otázky by sa mala určiť na základe rozsahu jej potenciálnych účinkov, ako aj na základe úrovne vedenia a zastúpenia, ktorú zahàňa.

V odseku 2 sa navrhuje zosúladiť s čl. 3 ods. 1 smernice 2009/38/ES a namiesto slov „ priamo alebo nepriamo riadiť“ použiť slovné spojenie „môže vykonávať rozhodujúci vplyv“. Zároveň sa navrhuje v o dseku 2 v súlade s čl. 3 ods. 1 smernice 2009/38/ES doplniť slovo „najmä“, ktoré umo žňuje posúdiť aj iné kritériá ako vlastníctvo, majetková a finančná účasť alebo pravidlá, ktorými sa riadi.

V odseku 3 sa v súlade s čl. 3 ods. 2 smernice 2009/38/ES dopĺňa možnosť, v prípade, ak zamestnávateľ spĺňa niektorú z podmienok v odseku 2 písm. a), b) alebo c), dokázať, že tento zamestnávateľ nie je skutočný riadiaci zamestnávateľ, ale riadiacim zamestnávateľom je iný zamestnávateľ. Zároveň sa v odsek 3 navrhuje upraviť text v súlade s terminológiou Obchodného zá konníka (základné imanie, hlasovacie práva).

V čl. 3 ods. 2 písm. a) smernice 2009/38/ES sa uvádza kritérium upísaného základného imania. Pre účely aplikácie ustanovenia odseku 3 sa základný m imaním myslí už aj základné imanie pred jeho splatením a pre určenie riadiaceho zamestnávateľa bude mať význam už vlastníctvo väčšiny základného imania, ktoré sa má ešte len splatiť.

V odseku 4 sa v súlade s čl. 3 ods. 3 smernice 2009/38/ES navrhuje výslovne vymedziť vo väzbe na odsek 3, že pre určenie, kto je riadiacim zamestná vateľom podľa odseku 3 sa započítajú aj právo hlasovať, vymenovať, zvoliť, ktoré nevykonáva riadiaci zamestnávateľ priamo ale aj cez iné osoby (odsek 4); zároveň v sú lade s čl. 3 ods. 5 smernice 2009/38/ES tento predpoklad nebude vyplývať výlučne z dôvodu výkonu úradnej funkcie (navrhovaný odsek 5) a smernica v čl. 3 ods. 4 vylučuje aj prípady spoločnosti podľa čl. 3 ods. 5 písm. a) alebo c) nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kont role koncentrácií medzi podnikmi (navrhovaný odsek 6).

Vloženými odsekmi 7 a 8 sa v súlade čl. 3 ods. 6 a 7 smernice 2009/38/ES navrhuje vymedziť určenie rozhodného práva (práva jedného z členských štátov) pre určenie riadiaceho zamestnávateľa.

Text pôvodného § 243 ods. 4 sa navrhuje presunúť do nového odseku 9 a navrhuje sa spresniť výpočet počtov zamestnancov pre účely § 241 až 250a a určiť, že ide o ustanovené minimálne po čty.

K bodu 12

K § 242

V odseku 1 sa navrhuje doplniť o slovné spojenie „podľa t ohto zákona“ a tým vymedziť, že ide o nadnárodné informovanie a prerokovanie podľa tohto zákona a to sa vzťahuje na konkrétne subjekty. Iné druhy nadnárodného informovania a prerokovania môžu byť upravené osobitným právnym predpisom.

V súlade s terminológiou obchodného práva sa nahrádza termín „organizačná jednotka“ termínom „organizačná zložka“.

V písmene c) sa navrhuje nahradiť slovo „reprezentantov“ slovom „ústredné vedenie“ v zmysle § 241a ods. 1 písm. e), ktoré zahàňa aj zástupcu (reprezentanta) zamestnávateľa.

V odseku 2 sa navrhuje v súlade s čl. 1 ods. 6 smernice 2009/38/ES vymedziť, aby sa strany mohli dohodnúť aj na širšom rozsahu informovania a prerokovania a teda do európskej zamestnaneckej rady a procesu informovania a prerokovania zapojili aj zástupcov zamestnancov a zamestnancov z tretích krajín (mimo EHP).

K § 243

V odseku 1 sa navrhuje uviesť, že zriaďovanie európskej zamestnaneckej rady alebo zavedenie iného postupu sa viaže k prá vu zamestnancov na nadnárodné informácie a prerokovanie podľa § 241 ods. 1 a realizuje sa za podmienok ustanovených týmto zákonom (napr. § 241a ods. 9 - minimálne počty zamestnancov).

V odseku 1 sa zdôrazňujú dve kľúčové požiadavky procesu nadnárodného informovania a prerokovania – efektívnosť informovania a efektívnosť rozhodovania. Informovanie a prerokovanie má byť účinné, t.j. má prebiehať takým spô sobom, aby zamestnanci boli včas informovaní a aby sa mohli k navrhovaným opatreniam skutočne vyjadriť. Zárove ň proces informovania a prerokovania nesmie predstavovať prekážku pre efektívne rozhodovanie ústredného vedenia a dotknutých zamestnávateľov, t.j. proces informovania a prerokovanie nemá spomaľovať, resp. znemožniť prijatie rozhodnutí, ktoré musia byť urobené v nejakom časovom rámci.

Odsekom 2 sa navrhuje transpozícia čl. 1 ods. 5 smernice 2009/38/ES - prednosť zriadeniu európskej zamestnaneckej rady na úrovni skupiny za stanovených podmienok (okrem prípadu, ak dohoda o zriadení európskej zamestnaneckej rady stanoví inak).

Navrhovanými odsekmi 3 a 4 sa vymedzuje rozsah nadnárodného informovania a prerokovania. Cieľom je zabezpečiť, aby sa týmto postupom prerokovali len otázky, ktoré majú nadnárodnú povahu a nie výlučne národnú povahu (vo väzbe na požiadavku oddelenia právomocí európskej zamestnaneckej rady a zástupcov zamestnancov na národnej úrovni) a určiť úroveň, na ktorej bude informovanie a prerokovanie prebiehať. Definíciu nadná rodných otázok sa navrhuje vymedziť v § 241a ods. 1 pí sm. j). Výklad rozsahu nadnárodných otázok sa má oprieť aj o body 12, 15 a 16 zásad smernice 2009/38/ES. Smernica výslovne vylučuje z rozsahu svojej pôsobnosti národné otázky a nepriznáva európskej zamestnaneckej rade právomoc v tejto oblasti.

K bodu 13

Za § 243 sa navrhuje vložiť nový § 243a s nadpisom „Podmienky zriadenia európskej zamestnaneckej rady alebo zavedenia iného postupu informovania zamestnancov a prerokovania s nimi“.

V súlade čl. 4 smernice 2009/38/ES sa navrhuje vymedziť podmienky zriadenia európskej zamestnaneckej rady alebo dohodnutia iné ho postupu informovania zamestnancov a prerokovania s nimi.

V odseku 1 sa v súlade s čl. 4 ods. 1 až 3 smernice 2009/38/ES navrhuje ustanoviť zodpovednosť ústredného vedenia za vytvorenie podmienok a poskytnutie prostriedkov, ktoré sú potrebné na zriadenie európskej zamestnaneckej rady alebo zavedenie iného postupu informovania zamestnancov a prerokovania s nimi. V zmysle čl. 2 ods. 1 a judikatúry Súdneho dvora EÚ (C-440/00 Kühne & Nagel) zodpovednosť v prípade, ak sa ústredné vedenie na území členských štátov nenachádza, bude mať predpokladané ústredné vedenie, za ktoré sa považujú subjekty podľa § 241a ods. 1 písm. e) za bodkočiarkou.

V odseku 2, ktorý nadväzuje na bod 25 zásad smernice a čl. 4 ods. 4 smernice 2009/38/ES a judikatúru Sú dneho dvora EÚ (C-62/99 Bofrost, C-349/01 Anker) sa navrhuje ustanoviť pravidlá, ktoré zamestnancom priznajú právo na také informácie, ktoré im umožnia určiť, či ich zamestnávateľ je zamestnávateľom, ktorý spĺňa podmienky na zriadenie európskej zamestnaneckej rady alebo zavedenie iné ho postupu informovania zamestnancov a prerokovania s nimi alebo, či patrí do skupiny zamestnávateľov, v ktorej sa môže európska zamestnanecká rada zriadiť, popr. zaviesť iný postup informovania zamestnancov a prerokovania s nimi.

Z judikatúry Súdneho dvora EÚ (C-62/99, C-440/00, C-349/01) vyplýva, že navrhovan ý § 243a ods. 2 bude musieť byť vykladaný extenzívne. Zamestnanci (alebo ich zástupcovia) sa môž u priamo obrátiť na ústredné vedenia, ktoré je následne povinné získa ť informácie od ostatných zamestnávateľov patriacich do skupiny zamestnávateľov pôsobiacich na území členských štátov, a to bez ohľadu na to, či ústredné vedenie, ktoré bolo o informáciu požiadané je skutočný m ústredným vedením alebo predpokladaným ústredným vedením a bez ohľadu na to, či predpokladan é ústredné vedenie môže v rámci štruktúry skupiny zamestnávateľov vykonávať nejaký vplyv nad ostatnými zamestnávateľmi a či mu skuto čné ústredné vedenie nachádzajúce sa mimo členských štá tov poskytlo potrebné informácie. V nadväznosti na povinnosť ústredného a lebo predpokladaného ústredného vedenia poskytnúť potrebné informácie zamestnancom, zamestnávatelia majú povinnosť ústrednému vedeniu alebo predpokladanému ústredné mu vedeniu tieto informácie poskytnúť.

Zamestnanci (alebo ich zástupcovia) sa môžu obrátiť so žiadosťou o informáciu aj priamo na svojho zamestnávateľa (aj keď nie je ústredným vedením a ani predpokladan ým ústredným vedením). V nadväznosti na ich žiadosť im zamestnávateľ musí príslušnú informáciu o tom, či je zamestnávateľom patriacim do skupiny, kde sa môže európska zamestnanecká rada vytvoriť, poskytnúť. Povinnosti zamestnávate ľa voči zamenstancom korešponduje právo tohto zamestnávateľa potrebné informácie pož adovať od ústredného vedenia alebo predpokladaného ústredného vedenia a povinnosť ú stredného vedenia alebo predpokladaného ústredného vedenia túto informá ciu zamestnávateľovi poskytnúť.

Do odseku 3 sa navrhuje presunúť ustanovenie pôvodného § 241 ods. 3 a doplniť ho v súlade s novou smernicou 2009/38/ES, ktorou sa stanovuje rozsah, v ktorom je ústredné vedenie povinné uhrádzať náklady vyplývajúce z nadnárodného informovania a prerokovania.

K bodu 14

K § 244

V odseku 1 sa navrhuje spresniť terminológia a postup začatia vyjednávania.

V odseku 2 sa navrhuje uviesť, že osobitný vyjednávací sa zriaďuje „na účel vyjednávania podľa odseku 1“.

V odseku 3, ktorý sa týka zloženia osobitného vyjednávacieho orgánu, sa v súlade s čl. 5 ods. 2 písm. b) smernice 2009/38/ES navrhuje upraviť nový spôsob výpočtu zloženia osobitného vyjednávacieho orgánu. Navrhuje sa, aby ka ždých, aj začatých, 10% zamestnancov zamestnaných v jednom členskom štáte z celkov ého počtu zamestnancov zamestnaných v členských štátoch zastupoval jeden člen osobitn ého vyjednávacieho orgánu. Z celkového počtu zamestnancov zamestnávateľa s pôsobnosťou na úrovní členských štátov vo všetkých členských štátov sa odvodí percentu álny podiel pripadajúci na jeden členský štát a v nadväznosti na to sa určí poč et členov osobitného vyjednávacieho orgánu za jeden členský štát.

V odseku 4 sa v súlade s čl. 5 ods. 2 písm. a) smernice 2009/38/ES navrhuje spresniť spôsob vymenovania alebo voľby zástupcov zamestnancov za zamestnancov zamestnaných v Slovenskej republike.

V odseku 5 sa v súlade s čl. 5 ods. 5 smernice 2009/38/ES navrhuje doplniť, kto má byť okrem ústredné ho vedenia informovaný o zložení osobitného vyjednávacieho orgánu.

Z dôvodu systematiky sa navrhuje znenie § 245 ods. 1 preniesť do § 244 ods. 6 a znenie § 244 ods. 6 bude obsahom odseku 11. V odseku 6 sa v súlade s cieľmi smernice 2009/38/ES navrhuje ustanoviť, že dotknuté strany majú v súlade so svojimi právomocami realizovať základný cieľ tejto smernice a to je dohodnúť sa akým spôsobom sa bude uskutočňovať informovanie a prerokovanie na nadnárodnej úrovni.

Z dôvodu systematiky sa druhú vetu § 244 ods. 5 navrhuje preniesť do odseku 7. Pôvodné znenie odseku 7 sa navrhuje preniesť do odseku 12. Nové znenie odseku 7 sa v súlade s čl. 5 ods. 4 smernice 2009/38/ES navrhuje doplniť o povinnosť informovania dotknutých zamestnávateľov (miestne vedenia) o zvolaní zasadnutia ústredného vedenia s osobitným vyjednávacím orgánom.

V novom znení odseku 8 sa navrhuje výslovne vymedziť, že v prípade, ak sa má vytvoriť európska zamestnanecká rada, možno zvoliť dva postupy. Podľa postupu predvídaného v § 245 sa osobitný vyjednávací orgán a ústredné vedenie môžu dohodnúť, že uzatvoria dohodu podľa § 245 ods. 1, kde si ustanovia vlastné podmienky týkajúce sa zriadenia, zloženia a fungovania európskej zamestnaneckej rady, ktoré im vyhovujú (v súlade s požiada vkami na okruh problémov, ktoré majú byť upravené). Podľa postupu predvídaného v § 246 ods. 1 písm. a) sa zmluvné strany dohodnú, že nevyjednajú osobitnú dohodu podľa § 245, ale budú sa riadiť tzv. doplnkovými požiadavkami, t.j. zákonnými ustanoveniami § 247 až 248 v nadväznosti na § 246, ktoré smernica v nadväznosti na čl. 7 vymedzuje v prílohe č . 1 (tzv. doplnkové požiadavky).

Ustanovenie § 244 sa navrhuje doplniť o nový odsek 9, kde sa v súlade s čl. 5 ods. 4 druhý pododsek smernice 2009/38/ES navrhuje zakotviť právo na oddelené zasadnutie osobitného vyjednávacieho orgá nu pred a po každom zasadnutí s ústredným vedením a v zmysle čl. 5 ods. 4 tretí pododsek smernice 2009/38/ES právo na pomoc od odborníkov a ich účasť pri rokovaniach.

Ustanovenie § 244 sa navrhuje doplniť o nový odsek 10, do ktorého sa prenesie obsah pôvodného odseku 8. V odseku 10 sa v súlade s čl. 5 ods. 6 smernice 2009/38/ES navrhuje vymedziť povinnosť uhrádzania n ákladov na zriadenie a činnosť osobitného vyjednávacieho orgánu a na rokovania osobitného vyjednávacieho orgánu s ústredným vedením.

Ustanovenie § 244 sa navrhuje doplniť o nový odsek 11, do ktorého sa presunie obsah pôvodného odseku 6, v ktorom sa navrhuje spresniť úpravu hlasovacieho mechanizmu pri bežnom hlasovaní (mechanizmus sa navrhuje doplniť tak, že na hlasovaní bude stačiť prítomnosť väčšiny členov osobitného vyjednávacieho orgánu), pri hlasovaní o uzavretí dohôd podľa § 245 ods. 1 a 245a ods. 1 v nadväznosti na čl. 6 ods. 5 smernice 2009/38/ES, pri hlasovaní o nezačatí vyjednávania alebo skončení začatého vyjednávania v zmysle čl. 5 ods. 5 smernice 2009/38/ES a vylúčenie aplikácie doplnkový ch požiadaviek (§ 246 až 248) v tomto prípade.

Ustanovenie § 244 sa navrhuje doplniť o nový odsek 12, do ktorého sa presunie obsah pôvodného odseku 7. V odseku 12 sa navrhuje spresniť v súlade s čl. 5 ods. 5 druhý pododsek smernice 2009/38/ES.

K § 245

Z dô vodu systematiky sa pôvodný text § 245 ods. 1 navrhuje presunúť do § 244 ods. 6. Pôvodný text odseku 2 sa navrhuje presunúť do odseku 1.

V sú lade s čl. 6 ods. 2 smernice 2009/38/ES sa navrhuje preformulovať a doplniť obsahové náležitosti dohody o zriadení európskej zamestnaneckej rady v § 245 ods. 1. V nadväznosti na čl. 6 ods. 2 smernice 2009/38/ES sa tieto nálež itosti vymenovávajú iba demonštratívne („najmä“).

Osobitný význam vo väzbe na navrhovaný § 249a má určenie spôsobov, akým sa prepojí informovanie a prerokovanie, ktoré prebieha na nadnárodnej úrovni s informovaním a prerokovaním, ktoré sa realizuje na národnej úrovni, t.j. akým spôsobom, v akom čase a v akej podobe sa dostane informácia z nadnárodnej na národnú úroveň, popr. súbeh medzi nadnárodným informovaním a prerokovaním a národným informovaním a prerokovaním (napr. aj vo väzbe na bod 37 zásad smernice 2009/38/ES).

V písmene j) sa v nadväznosti na čl. 6 ods. 2 písm. g) smernice 2009/38/ES navrhuje vymedziť aj postup pri opätovnom uzatváraní dohody o zriadení európskej zamestnaneckej rady, vrátane prípadu a postupu, ak ide o zmeny štruktúry zamestnávateľa alebo skupiny zamestnávateľ ov s pôsobnosťou na území členských štátov za podmienky, ž e je to potrebné. Uvedené ustanovenie má význam aj vo vzťahu k navrhovanému § 250a (tzv. adaptačná klauzula čl. 13 smernice 2009/38/ES).

V novom znení odseku 2 sa navrhuje výslovne vymedziť, aký je vzťah medzi § 245 a § 246 až 248. Z navrhovaného znenia vyplý va, že ak je uzatvorená dohoda podľa § 245, neuplatnia sa tzv. doplnkové požiadavky (§ 246 a v nadväznosti na neho § 247 a 248) a zmluvné strany si dohodnú podmienky zloženia, fungovania a úlohy európskej zamestnaneckej rady podľa vlastnej potreby na zá klade § 245 ods. 1. Navrhované členenie vychádza zo štruktúry smernice 2009/38/ES a zo vzťahu medzi čl. 6 (dohoda o zriadení európskej zamestnaneckej rady a dohoda o vytvorení iného post upu informovania zamestnancov a prerokovania s nimi) a čl. 7 (tzv. doplnkových požiadaviek, ktoré odkazujú na prílohu I smernice, kde sú tieto doplnkové požiadavky rozvedené).

V odseku 3 sa navrhuje doplniť zástupcov zamestnancov u zamestnávateľov pôsobiacich na území členských štátov o zástupcov zamestnancov zo skupiny zamestnávateľ ov z iných ako členských štátov.

Pôvodný znenie odseku 4 sa z dôvodu lepšieho odlíšenia európskej zamestnaneckej rady a iného postupu informovania zamestnancov a prerokovania s nimi navrhuje presunúť do § 245a ods. 1.

K bodu 15

V zá ujme zvýšenia prehľadnosti možných postupov, ktoré sa môžu vytvoriť pri realizá cií práva zamestnancov na nadnárodné informovanie a na prerokovanie, sa navrhuje dohodu o inom postupe informovania zamestnancov a prerokovania s nimi vyčleniť do samostatného § 245a.

Navrhuje sa do odseku 1 zakotviť obsahové náležitosti dohody o inom postupe informovania zamestnancov a prerokovania s nimi.

Slovo „zriadia“ sa v odseku 1 navrhuje nahradiť slovom „zavedú“, ktoré viac zodpovedá povahe iného postupu informovania zamestnancov a prerokovania s nimi.

V nadväznosti na čl. 6 ods. 3 smernice 2009/38/ES sa navrhuje upraviť náležitosti dohody vymedzené v ods. 1 pod písm. a), kde si majú zmluvné strany vymedziť tie nadnárodné otá zky [v zmysle § 241a ods. 1 pí sm. j)], ktoré sa týkajú dôležitých záujmov zamestnancov, o ktorých sa má vždy v rámci týchto postupov informovať, a ktoré majú byť vždy prerokované.

V nadv äznosti na čl. 12 ods. 2 smernice 2009/38/ES sa navrhujú doplniť náležitosti dohody – navrhované písmená c) a d).

V odseku 2 sa navrhuje výslovne vymedziť, aký je vzťah medzi § 245a a § 246 až 248. Z navrhovaného znenia vyplýva, že ak je uzatvorená dohoda podľa § 245a, neuplatnia sa tzv. doplnkové požiadavky (§ 246 a v nadväznosti na neho § 247 a 248) a zmluvné strany si dohodnú podmienky zavedenia iného postupu informovania zamestnancov a prerokovania s nimi. Toto členenie vychádza zo štruktúry smernice 2009/38/ES a vzťahu medzi čl. 6 (čl. 6 ods. 3 dohoda o vytvorení iného postupu informovania a prerokovania) a čl. 7 (tzv. doplnkových požiadaviek, ktoré odkazujú na prílohu I smernice, kde sú tieto doplnkové pož iadavky rozvedené).

K bodu 16

Navrhuje sa vypustiť nadpis nad § 246.

K bodu 17

K § 246

Do § 246 sa navrhuje doplniť nadpis „Európska zamestnanecká rada ustanovená podľa zákona“.

Z nadpisu, ako aj z navrhovanej uvádzacej vety má vyplývať, že v prípade § 246 ide o európsku zamestnaneckú radu, kde sa pre jej zloženie, právomoci (práva a povinnosti) uplatnia tzv. doplnkové požiadavky, t.j. zmluvné strany sa dohodnú, že neuzatvoria osobitnú dohodu [pôjde o postup podľa § 246 ods. 1 písm. a)], ale priamo aplikujú požiadavky stanovené zákonom (pôjdu podľa zákona) alebo nedôjde k rokovaniu medzi stranami [§ 246 ods. 1 pí sm. b)] alebo, ak sa dotknuté strany nedohodnú [§ 246 ods. 1 písm. c)] a európska zamestnanecká rada ustanov í priamo zo zákona podľa požiadaviek stanovených zákonom.

V odseku 2 sa vo väzbe na alternatívnu povahu § 245/245a a § 246 až 248 a vo väzbe na vzťah medzi čl. 6 a čl. 7 smernice 2009/38/ES navrhuje priamo uviesť vzťah medzi týmito ustanoveniami.

K § 247

Do § 247 sa navrhuje doplniť nadpis „Zloženie európskej zamestnaneckej rady ustanovenej podľa zákona“. Cieľom je nadviazať na bod 1 doplnkových požiadaviek smernice 2009/38/ES (príloha č. 1), kde sa ustanovuje zloženie európskej zamestnaneckej rady, ak sa zriaďuje podľa čl. 7 (a nie podľa čl. 6) smernice 2009/38/ES.

Odsek 1 sa navrhuje preformulovať v súvislosti so zmenenými pravidlami na výpočet zloženia európskej zamestnaneckej rady [bod 1 písm. c) doplnkových požiadaviek smernice 2009/38/ES (príloha I)]. Cieľom je zakotvi ť pravidlo, že na každých, aj začatých, 10% zamestnancov za zamestnancov zamestnaných v jednom členskom štáte (spolu všetci zamestnanci zamestnávateľov v členskom št áte) z celkového počtu zamestnancov zamestnaných v členských štátoch sa priradí jeden člen zamestnaneckej rady.

Z celkového počtu zamestnancov zamestnávate ľa s pôsobnosťou na úrovní členských štátov vo všetkých členských štátov sa odvodí percentuálny podiel pripadajúci na jeden členský štát a v nadväznosti na to sa určí počet členov európskej zamestnaneckej rady za jeden členský štát.

V odseku 2 sa v súlade bodom 1 písm. b) doplnkových požiadaviek smernice 2009/38/ES (príloha I) navrhuje preformulovať vnútroštátny postup v Slovenskej republike pri vymenovaní, voľbe a odvolávaní členov európskej zamestnaneckej rady za zamestnancov zamestnan ých v Slovenskej republike.

V novom znení odseku 3 sa v súlade s bodom 1 písm. e) doplnkových požiadaviek smernice 2009/38/ES (príloha I) navrhuje doplniť povinnosť európskej zamestnaneckej rady informovať o svojom zložení príslušne vedenie a povinnosť ústredného vedenia informovať o tom zá stupcov zamestnancov, resp. priamo zamestnancov.

V novom znení odseku 4 sa v súlade bodom 1 písm. d) doplnkových požiadaviek smernice 2009/38/ES (prí loha I) navrhuje zakotviť otázku zriadenia, zloženia a fungovania užšieho výboru, ktorý bude predstavovať „zúženú“ európsku zamestnaneckú radu a jeho cieľom je zefektívniť spoluprácu medzi zástupcami zamestnancov a ústredným vedením na nadnárodnej úrovni.

Navrhuje sa preznačenie odseku 11 na odsek 5 a text sa navrhuje spresniť v súlade s bodom 1 písm. f) doplnkový ch požiadaviek smernice 2009/38/ES (príloha I) – voľba medzi pokračovaním európskej zamestnaneckej rady podľa zákona (§ 246) alebo otvorením vyjednávania o dohode (môže ísť o dohodu podľa § 245 alebo aj podľa § 245a – smernica len všeobecne uvá dza dohodu podľa čl. 6 smernice a nerozlišuje medzi odsekmi) po štyroch rokoch. V prípade rozhodnutia o vyjednávaní o dohode podľa § 245 alebo § 245a bude mať postavenie osobitného vyjednávacieho orgá nu pri vyjednávaní (§ 244) európska zamestnanecká rada. Vo vzťahu k podstatným zmenám v štruktúre v priebehu štyroch rokov sa uplatní tzv. adaptačná klauzula podľa § 250a bez ohľadu na to, či ide o európsku zamestnaneckú radu podľa § 245 alebo § 246. Nová smernica nestanovuje v doplnkových požiadavkách priamo dĺ žku funkčného obdobia európskej zamestnaneckej rady. V prípade, ak sa dohodne pokračovanie európskej zamestnaneckej rady podľa § 246, nie je tu povinnosť vykonať nové voľby do európskej zamestnaneckej rady.

K § 248

Navrhuje sa do § 248 doplniť nadpis „Informovanie európskej zamestnaneckej rady ustanovenej podľa zákona a prerokovanie s ňou“. Tento nadpis vyplýva z obsahu § 248 a z bodu 1 písm. a) a bodu 2 a 3 doplnkových požiadaviek smernice 2009/38/ES (príloha I).

V § 248 sa navrhuje nové znenie ods. 1 a 2 vo väzbe na rozdielny rozsah informá cií, o ktorých sa má len informovať (odsek 1) a informácií, ktoré sa majú poskytnúť a aj prerokovať (odsek 2) a ich upravenie v súlade s bodom 1 písm. a) doplnkových požiadaviek smer nice 2009/38/ES (príloha I), kde sa ustanovujú požiadavky na informovanie európskej zamestnaneckej rady ( § 247 ods. 1) a požiadavky na informovanie a prerokovanie s európskou zamestnaneckou radu (§ 247 ods. 2). Vzhľadom na ich demonštratívny výpočet v bode 1 písm. a) doplnkových požiadaviek smernice 2009/38/ES (príloha I), navrhuje sa v § 248 ods. 1 a 2 uvádzať tieto informácie demonštratívne („najm ä“).

Do nového znenia odseku 3 sa v súlade s bodom 1 písm. a) druhý pododsek doplnkový ch požiadaviek smernice 2009/38/ES (príloha č. I) navrhuje zakotviť spôsob, akým sa má prerokovanie uskutočňovať. Ide najmä o vytvorenie spôsobu prerokovania založenom na osobnom kontakte (nielen v pí somnej podobe) – stretávanie sa, právo európskej zamestnaneckej rady vyjadriť sa k informáciám, ktoré boli európskej zamestnaneckej rade poskytnuté (popr. k iným otázkam) a z ískať k tomuto vyjadreniu od ústredného vedenia odpoveď, ktorá bude odôvodnená.

Do nového znenia odseku 4 sa v súlade s bodom 2 doplnkových požiadaviek smernice 2009/38/ES (prí loha I) navrhuje zakotviť právo európskej zamestnaneckej rady na stretnutie s ústredným vedením, a to najmenej raz do roka, kde bude na základe správy vypracovanej ústredným vedením informovaná a následne sa s ňou aj prerokujú výsledky podnikania a predpokladaný vývoj u zamestnávateľa alebo skupiny zamestnávateľov pôsobiacich na území členských š tátov. Do druhej vety sa navrhuje zakotviť, že táto informácia má byť poskytnutá aj dotknutým zamestnávateľom (miestnemu vedeniu).

Do ustanovenia § 248 sa navrhuje vložiť nov ý odsek 5, kde sa v súlade s bodom 3 doplnkových požiadaviek smernice 2009/38/ES (príloha I) navrhuje nahradiť slová „mimoriadne udalosti“ slovami „výnimoč né okolnosti“, ktoré budú viac zodpovedať obsahu smernice a v súlade so smernicou ho doplniť o slová „rozhodnutia“, ktoré sa podstatne týkajú záujmov zamestnancov.

V odseku 5 sa v súlade bodom 3 doplnkových požiadaviek smernice 2009/38/ES (príloha I) navrhuje vymedziť, ž e v prípade výnimočných okolností alebo rozhodnutí, ktoré sa podstatne týkajú záujmov zamestnancov bude mať primárne právo na informácie užší výbor a až subsidiárne európska zamestnanecká rada (vtedy, ak užší výbor nie je zriadený ). Toto právo sa priznáva bez toho, aby musel užší výbor o informáciu žiadať. V nadv äznosti na to sa navrhuje zakotviť právo na stretnutie za účelom prerokovania tejto informácie (v tomto prípade už na základe žiadosti) s ústredným vedením alebo inou úrovň ou vedenia, ktorá je vo vzťahu k stretnutiu a prerokovaniu informácie primeraná (v zmysle smernice viac primeraná ako ústredné vedenie).

Do nového odseku 6 sa navrhuje presunúť pôvodný text odseku 3 a navrhuje sa ho zmeniť a doplniť v nadväznosti na odsek 5 („výnimočné okolnosti“ a „ rozhodnutia“) a vymedziť, čo sú výnimočné okolnosti alebo rozhodnutia, ktoré sa podstatne týkajú záujmov zamestnancov.

Do ustanovenia § 248 sa navrhuje vložiť nový odsek 7, v ktorom sa v súlade s bodom 3 druhý pododsek doplnkových požiadaviek smernice 2009/38/ES (príloha I) navrhuje stanoviť, že členovia európskej zamestnaneckej rady, ktorí nie sú členmi užšieho výboru, ale ktorí sú členmi európskej zamestnaneckej rady za zamestnancov, ktorých sa výnimočné okolnosti alebo rozhodnutia, ktoré sa podstatne týkajú záujmov zamestnancov priamo týkajú, majú právo zúčastniť sa stretnutia užšieho výboru s ústredn ým vedením.

Do ustanovenia § 248 sa navrhuje vložiť nový odsek 8, v ktorom sa v súlade s bodom 3 tretí pododsek doplnkových požiadaviek smernice 2009/38/ES (príloha I) navrhuje zakotviť, že stretnutie podľa odseku 5 a 8 sa uskutoční na základe správy vypracovanej ústredným vedením alebo iným stupňom vedenia, ktorý je viac primeraný (v nadväznosti na odsek 5, ak ide o stretnutie s inou primeranou úrovňou vedenia), bez zbytočného odkladu (čo najskôr) a v jeho závere alebo v primeranej lehote po jeho skončení je mo žné predložiť stanovisko bez uvedenia subjektu, ktorý môže stanovisko predložiť.

Do ustanovenia § 248 sa navrhuje zakotviť odsek 9, v ktorom sa v súlade s bodom 4 druhá veta doplnkových požiadaviek smernice 2009/38/ES (príloha I) navrhuje zakotviť právo na oddelené zasadnutie užšieho výboru, rozšírené ho užšieho výboru (§ 248 ods. 7) a európskej zamestnaneckej rady pred stretnutím s ústredným vedením.

K § 249

Navrhuje sa nový nadpis pod § 249, ktorý znie „Informovanie zástupcov zamestnancov zamestnávateľ a na území Slovenskej republiky a spôsob prepojenia medzi nadnárodnou úrovňou a národnou úrovňou“. Prvá časť nadpisu zodpovedá odseku 1, druhá čas ť nadpisu odseku 2.

Pôvodné znenie § 249 bude súčasťou odseku 1, ktorý sa navrhuje zosúladiť s čl. 10 smernice 2009/38/ES.

V odseku 2 sa navrhuje v nadväznosti na čl. 6 a čl. 12 ods. 1 až 3 smernice 2009/38/ES ustanoviť, že spôsoby, akými sa bude realizovať prepojenie medzi nadn árodnou a národnou úrovňou za účelom, aby sa informácie dostali na národn ú úroveň (ako aj prípadný vzťah medzi súbehom informovania nadnárodnej a ná rodnej úrovne – viď. bod 37 zásad smernice, kde smernica predvída, že v prípade potreby by mala byť európska zamestnanecká rada informovaná v predstihu alebo súčasne s vnútroštátnymi zástupcami zamestnancov za podmienok nezníženia všeobecnej úrovne ochrany zamestnancov; tento vzťah medzi súbehom alebo poradím informovania a prerokovania s nadnárodnou a národnou úrov ňou smernica 2009/38/ES v jednotlivých článkoch a ani v doplnkových ustanoveniach nerozv ádza). Tieto spôsoby prepojenia majú byť dohodnuté v dohode podľa § 245 alebo 245a. V prípade, ak spôsoby prepojenia nie sú vymedzené, smernica a v nadväznosti na to § 249 ods. 2 predvída, že ak sa má prijať rozhodnutie, ktoré by pravdepodobne viedlo k podstatným zmenám týkajúcich sa organizácie práce alebo v pracovných (zmluvných) vzťahoch (napr. prevod podniku, hromadné prepúšťanie) musí dôjsť k súbehu informovania a prerokovania, t.j. okrem euró pskej zamestnaneckej rady musia byť obligatórne informovaní aj zástupcovia zamestnancov, resp. zamestnanci - národná úroveň a musia sa s ňou tieto informácie prerokovať.

K bodu 18

Za § 249 navrhuje vložiť nový § 249a s nadpisom „Ochrana informácií“, ktorým sa navrhuje transponovať čl. 8 ods. 1 a 2 smernice 2009/38/ES.

V odseku 1 sa v súlade s čl. 8 ods. 2 prvá veta smernice 2009/38/ES navrhuje zakotviť právo neposkytovať (bez vyžiadania alebo na základe žiadosti) informácie z objektívnych dôvodov, pretože ak by sa poskytli, ich poskytnutie by vážne ohrozilo fungovanie dotknutých zamestnávateľov alebo im bolo na ujmu. Východiskom je objektívny dôvod a vážne ohrozenie fungovania alebo ujma na strane zamestnávateľov, ktorých sa informá cia týka. V nadväznosti na čl. 8 ods. 2 druhá veta smernice 2009/38/ES, berúc do úvahy fakultatívnosť tohto ustanovenia a legislatívne riešenia používané v Slovenskej republike, sa zakotvuje právo podať určovaciu žalobu na súde podľa Občianskeho súdneho poriadku, aby súd rozhodol, či informácia, ktorú zamestnávateľ odmietol poskytnúť, je informáciou, na ktorú sa vzťahuje ochrana podľa § 249a ods. 1.

V odseku 2 sa v súlade s čl. 8 ods. 1 smernice 2009/38/ES navrhuje zakotviť povinnosť zachovať dôvernosť vo vzťahu k tým informáciám, ktoré boli zástupcom zamestnancov, ako aj odborníkom poskytnuté, a ktoré boli pri ich poskytnutí výslovne označené ako d ôverné. Táto povinnosť sa vzťahuje nielen na čas trvania funkčného obdobia ale aj po jeho skončení a to bez ohľadu na to, kde sa zástupcovia zamestnancov nachádzajú.

K bodu 19

V § 250 ods. 1 sa v nadvä znosti na čl. 10 ods. 3 smernice 2009/38/ES navrhuje zabezpečiť členom osobitného vyjednávacieho orgá nu, členom európskej zamestnaneckej rady a zástupcom zamestnancov zabezpečujúcich iný postup infor movania zamestnancov a prerokovania s nimi ochrana a záruky porovnateľné s inými zástupcami zamestnancov v Slovenskej republike. Z tohto dôvodu sa navrhuje odkaz na primerane použitie § 240 za účelom zabezpečenia ich práv a ochrany.

V odseku 2 sa v nadväznosti na čl. 10 ods. 4 smernice 2009/38/ES navrhuje, aby sa členom osobitného vyjedná vacieho orgánu, európskej zamestnaneckej rady poskytovala odborná príprava, ktorá je potrebná, aby mohli vykon ávať svoju funkciu zástupcu zamestnancov a to spolu s poskytnutím náhrady mzdy pri tejto prekážke v práci.

V nadväznosti na čl. 10 ods. 1 smernice 2009/38/ES je Slovenská republika povinná zabezpečiť zástupcom zamestnancov pôsobiacim podľa § 241 až 250a právo mať k dispozíci í prostriedky potrebné na uplatňovanie práv vyplývajúcich zo smernice 2009/38/ES (t.j. prá v vyplývajúcich z § 241 až 250a) na kolektívne zastupovanie záujmov zamestnancov zamestnávateľa alebo skupiny zamestnávateľov pôsobiacich na území členských štátov. Ide predovšetkým o otázku právnej subjektivity, spôsobilosti na právne úkony a procesnej spôsobilosti. V tejto súvislosti sa členom osobitného vyjednávacieho orgánu, európskej zamestnaneckej rady a zástupcom zamestnancov zabezpečujúcich iný postup informovania zamestnancov a prerokovania s nimi navrhuje v odseku 3 priznať právo uplatňovať tieto práva (vypl ývajúce z § 241 až 250a) na súde a byť účastníkom súdneho konania (procesná spôsobilosť).

K bodu 20

V sú vislosti s povinnosťou transpozície čl. 13 smernice 2009/38/ES (tzv. adaptačná klauzula) sa navrhuje nový § 250a s nadpisom „Postup pri zmene štruktúry zamestnávateľa“.

Na navrhovaný § 250a sa v zmysle čl. 14 smernice nemajú vzťahovať prechodné ustanovenia. V prípade, ak nastane situácia predvídaná týmto ustanovením, použije sa bez ohľ adu na to, či sa dohoda o zriadení európskej zamestnaneckej rady spravuje právnymi predpismi účinn ými do 5. júna 2011 alebo od 6. júna 2011.

V odseku 1 sa navrhuje vymedziť, kedy sa musí aplikovať postup podľa tzv. adaptačnej klauzuly. Ide o prí pad podstatnej zmeny štruktúry (v bode 40 zásad smernice 2009/38/ES sa demonštratívne uvádzajú dôvody zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia existujúcej európskej zamestnaneckej rady alebo existujúcich eur ópskych zamestnaneckých rad). Do odseku 1 sa navrhuje zakotviť, že v týchto prípadoch (bod 40 zá sad smernice 2009/38/ES) sa európska zamestnanecká rada alebo európske zamestnanecké rady musia týmto zmenám prispôsobiť. V nadväznosti na to sa v odseku 1 navrhuje vymedziť, že podmienky prispôsobenia sa spravujú dohodou o zriadení európskej zamestnaneckej rady alebo dohodami o zriadení európskych zamestnanecký ch rád (v prípade, ak existuje viac európskych zamestnaneckých rád) pri zachovaní možnosti, že sa dotknuté strany môžu dohodnúť, že neuplatnia dohodu alebo jednu z týchto d ohôd a dohodnú si iný postup.

V odseku 2 sa v súlade s čl. 13 prvý pododsek smernice 2009/38/ES navrhuje vymedziť postup v prípade, ak platná dohoda o európskej zamestnaneckej rade neobsahuje žiadny postup a ak nastanú podstatné zmeny v štruktú re predvídané v odseku 1, resp. ak existujú viaceré platné dohody o európskych zamestnaneckých radách a tie, ktoré možno na danú situáciu použiť, ustanovuj ú rôzne postupy. Z tohto dôvodu sa navrhuje stanoviť, že v týchto prípadoch sa má za podmienok § 250a ods. 2 (z iniciatívy ústredného vedenia alebo na základe žiadosti) začať vyjednávanie podľa § 244.

V odseku 3 sa v súlade s čl. 13 druhý pododsek smernice 2009/38/ES navrhuje stanoviť, že zloženie osobitného vyjednávacieho orgánu sa bude riadiť nielen § 244, ale členmi osobitné ho vyjednávacieho orgánu sú okrem osôb podľa § 244 aj najmenej traja členovia existujú cej európskej zamestnaneckej rady alebo každej z existujúcich európskych zamestnaneckých rád.

V odseku 4 sa v súlade s čl. 13 tretí pododsek smernice 2009/38/ES navrhuje vymedziť, že pokiaľ vyjednáva ústredné vedenie s osobitným vyjednávacím orgánom, euró pska zamestnanecká rada alebo európske zamestnanecké rady naďalej pôsobia (vykonávajú svoju funkciu), a to za podmienok, ktoré sú prispôsobené situácií na zákl ade dohody medzi členmi európskej zamestnaneckej rady alebo európskych zamestnaneckých rád a ústredným vedením.

K bodu 21

Do Zá konníka práce sa navrhuje vložiť § 252e „Prechodné ustanovenia účinné od 6. júna 2011“.

Toto ustanovenie vychádza z čl. 14 smernice 2009/38/ES, kde sa stanovuje vzťah medzi novou právnou ú pravou (smernica 2009/38/ES) a predchádzajúcou právnou úpravou (smernica 94/45/ES) vo vzťahu k zamestnávate ľom a skupinám zamestnávateľov pôsobiacim na území členských š tátov.

Zo znenia čl. 14 smernice 2009/38/ES vyplýva niekoľko možností:

1.v prípade, ak bola dohoda o zriadení euró pskej zamestnaneckej rady alebo dohoda o vytvorení iného postupu informovania zamestnancov a prerokovania s nimi uzatvorená pred 5.6.2009 a nebola zmenená v čase od 5.6.2009 do 5.6.2011, vzťahuje sa na dohody nová právna úprava (smernica 2009/38/ES),

2.v prípade, ak bola dohoda o zriadení európskej zamestnaneckej rady alebo dohoda o vytvorení in ého postupu informovania zamestnancov a prerokovania s nimi uzatvorená pred 5.6.2009 a bola zmenená v čase od 5.6.2009 do 5.6.2011, vzťahuje sa na dohody stará právna úprava (smernica 94/45/ES),

3.v prípade, ak bola dohoda o zriadení európskej zamestnaneckej rady alebo dohoda o vytvorení iné ho postupu informovania zamestnancov a prerokovania s nimi uzatvorená čase od 5.6.2009 do 5.6.2011, vzťahuje sa na dohody stará právna úprava (smernica 94/45/ES),

4.v prípade, ak bola dohoda o zriadení európskej zamestnaneckej rady alebo dohoda o vytvorení iné ho postupu informovania zamestnancov a prerokovania s nimi uzatvorená po 5.6.2011, vzťahuje sa na dohody nová právna úprava (smernica 2009/38/ES),

5.v prípade, ak bola dohoda o zriadení európskej zamestnaneckej rady alebo dohoda o vytvorení iné ho postupu informovania zamestnancov a prerokovania s nimi uzatvorená ešte pred nadobudnutím účinnosti smernice 94/45/ES (v prípade VB a Írska pred nadobudnutím účinnosti smernice 97/74/ES), nevzť ahuje sa na ne ani stará a ani nová právna úprava,

6.v prípade, ak dohody, ktor é sa spravujú starou právnou úpravou (prípad 2 a 3), resp. žiadnou právnou úpravou (prípad 5) sú „po ich uplynutí“ (resp. ak sa majú skončiť) podstatne zmenené, predĺžené alebo obnovené, vz ťahuje sa na ne stará právna úprava (smernica 94/45/ES) alebo žiadna právna úprava (v prípade 5).

Èl. 13 smernice 2009/38/ES a teda aj navrhovaný § 250a (adaptačná klauzula) sa vzťahuje na všetky prípady (1 až 6).

V nadväznosti na čl. 14 smernice 2009/38/ES a na pristúpenie Slovenskej republiky až po nadobudnutí úč innosti smernice 94/45/ES sa navrhuje v prechodných ustanoveniach upraviť možnosti 1-4 a 6.

K bodom 22 a 23

Legislatívno-technická úprava vyplývajúca z nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Eur ópskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva.

K bodu 24

Do transpozičnej prílohy sa dopĺňa smernica 2009/38/ES a smernica 2010/18/EÚ, ktoré sa návrhom zákona preberajú do Zákonníka práce.

K čl. II

K bodu 1

Euró pska komisia v odôvodnenom stanovisku v časti diskriminácia súvisiaca s tehotenstvom sa domnieva, že slovenské právne predpisy nezaručujú policajtkám právo na návrat na to isté miesto alebo porovnateľné miesto po materskej dovolenke za dohodnutých podmienok, ktoré nie sú menej priaznivé, a tiež mať úžitok z akéhokoľvek zlepšenia pracovných podmienok, na ktoré by mala právo, keby pracovali podľa nového článku 2 ods. 7 smernice 76/207/EHS v znení smernice 2002/73/ES.

Navrhuje sa doplniť ustanovenie § 152 zákona o štátnej službe príslu šníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície o nový odsek 6, ktorého znenie výslovne zaručuje policajtke zotrvanie vo svojej funkcii počas materskej dovolenky a v prípade organizačných zmien, ako jedinej možnej zmeny jej statusu počas materskej dovolenky, sa jej zaručuje ustanovenie do inej vhodnej funkcie za podmienok, ktoré nie sú pre ňu menej priaznivé, ako aj právo na všetky úžitky zo zlepšenia podmienok výkonu služby, na ktoré by mala právo počas výkonu svojej funkcie. Toto ustanovenie sa rovnako vzťahuje aj na policajta na rodičovskej dovolenke.

K bodom 2 a 3

Legislatí vno-technická úprava vyplývajúca z nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva a z transponovania smerní c EÚ do zákona.

K čl. III

K bodu 1

Zá konom č. 537/2007 Z. z. (Èl. III – novela zákona č. 200/1998 Z. z.), ktorý nadobudol účinnosť dňa 1. 1. 2008, bol transponovaný čl. 2 ods. 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/73/ES z 23. septembra 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 76/207/EHS o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky.

Navrhovaným znením § 143 ods. 7 sa pristupuje k precizovaniu uvedeného ustanovenia zákona transpozíciou aj nároku colníčky po návrate z materskej dovolenky alebo colníka po návrate z rodičovskej dovolenky (zodpovedajúcej materskej dovolenke colníčky), na také zlepšenie podmienok vykonávania štátnej služby, na aké by mali nárok, ak by colníčka nenastúpila na materskú dovolenku, resp. colník na rodičovskú dovolenku.

K bodu 2

Precizuje sa definícia osamelej colníčky a osamelého colníka a dáva sa do súladu s § 40 ods. 1 a 2 Z ákonníka práce.

K bodom 3 a ž 5

Úpravy sa navrhujú v súvislosti s prijatím Lisabonskej zmluvy.

K čl. IV

K bodu 1

V odô vodnenom stanovisku Európskej komisie v časti diskriminácia súvisiaca s tehotenstvom uviedla táto výhradu, že slovenské právne predpisy nezaručujú príslušníčkam Hasič ského a záchranného zboru a Horskej záchrannej služby právo na návrat na to isté miesto alebo porovnateľné miesto po materskej dovolenke za dohodnutých podmienok, ktoré nie sú menej priaznivé, a tiež mať úžitok z akéhokoľvek zlepšenia pracovných podmienok, na ktoré by mali právo, keby pracovali podľa nového článku 2 ods. 7 smernice 76/207/EHS v znení smernice 2002/73/ES.

Zákon o Hasičskom a záchrannom zbore v ustanovení § 193 a v súlade s ustanovení m § 12 ods. 6 odkazuje na primeran é použitie konkrétnych ustanovení Zákonníka práce na služobný pomer príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a Horskej záchrannej služby.

Navrhuje sa doplniť ustanovenie § 193 o odkaz na novelizované znenie ustanovenia § 157 ods. 1 Zákonníka práce, ktorého znenie zaručuje príslušníčke po skončení materskej dovolenky, resp. príslušníkom po skončení rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods. 1 Zákonníka práce zaradenie do pôvodnej funkcie za podmienok, ktoré pre nich nebudú menej priaznivé ako podmienky, ktoré mali v čase keď nastúpili na materskú dovolenku alebo rodi čovskú dovolenku podľa § 166 ods. 1 Zákonníka práce. Ak nie je možné zaradiť ich do pôvodnej funkcie pre organizačné dôvody, budú zaradení do inej vhodnej funkcie za podmienok, ktoré nie sú pre nich menej priaznivé, ako aj právo na všetky úž itky zo zlepšenia podmienok výkonu služby, na ktoré by mali právo počas výkonu svojej funkcie.

Odkazom na citované ustanovenie § 157 ods. 1 Zákonníka práce sa v rovnakom rozsahu tieto práva výslovne priznávajú aj príslušníčkam Hasičského a záchranného zboru a Horskej záchrannej služby po skončení ich materskej dovolenky alebo prísluš níkom Hasičského a záchranného zboru a Horskej záchrannej služby po skončení ich rodičovskej dovolenky podľa § 102ad ods. 1 zákona č. 315/2002 Z. z. o Hasič skom a záchrannom zbore v znení zákona č. 82/2009 Z. z.

K bodom 2 a 3

Legislat ívno-technická úprava vyplývajúca z nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva a z transponovania smerní c EÚ do zákona.

K čl. V

K bodu 1

V odôvodnenom stanovisku Euró pskej komisie je uvedená aj výhrada voči § 8 ods. 7 písm. b) antidiskriminačného zá kona, v ktorom právna norma obsahuje spojenie „tehotných žien alebo matiek“, pričom pojem „matiek“ považuje Európska komisia za príliš široký. V nadväznosti na to sa navrhuje nahradenie slova „matky“ slovami „matky do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiace ženy“.

K bodom 2 až 5

Legislat ívno-technická úprava vyplývajúca z nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dop ĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva a z transponovania smerní c EÚ do zákona.

K čl. VI

K bodu 1

Návrhom sa zabezpečí , aby profesionálni vojaci, ktorí budú na rodičovskej dovolenke, počas ktorej majú nárok na materské, nemohli byť odvolaní zo zastávanej funkcie. Zároveň dôjde k zosú ladeniu ustanovenia § 58 ods. 1 písm. b) zákona s § 166 ods. 3 a 4 návrhu zákona.

K bodu 2

§ 116 ods. 3 sa zabezpečí, aby profesi onálna vojačka počas materskej dovolenky a profesionálny vojak počas rodičovskej dovolenky, počas ktorej majú nárok na materské, nemohli byť odvolaní z funkcie, do ktorej boli ustanovení pred nástupom na materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku. Tým sa zabezpeč í, aby profesionálna vojačka alebo profesionálny vojak počas tejto doby mali právnu istotu, že poč as obdobia, kedy nevykonávajú štátnu službu profesionálneho vojaka ale starajú sa o die ťa, nebudú odvolaní zo zastávanej funkcie. Zároveň sa ustanovuje, ž e ak by došlo k organizačnej zmene, v dôsledku ktorej by profesionálna vojačka počas materskej dovolenky a profesionálny vojak počas rodičovskej dovolenky nemohli vykonávať funkcie, ktoré vykonávali pred ná stupom na materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku, budú ustanovení do inej vhodnej funkcie. Za inú vhodnú funkciu sa považuje funkcia, ktorej výkon nie je pre profesionálneho vojaka menej priaznivý ako výkon pôvodnej funkcie.

§ 116 ods. 4 sa zabezpečí, aby na každé zlepšenie pracovných podmienok mali nárok aj profesionálna vojačka alebo profesionálny vojak, ktorí sú na materskej dovolenke alebo rodičovskej dovolenke tak, ako keby vykonávali funkcie do ktorej boli ustanovení pred nástupom na materskú dovolenku alebo na rodičovskú dovolenku.

K bodom 3 a 4

Legislatívno-technická úprava vyplývajúca z nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva.

K čl. VII

K bodom 1 a 2

Právna úprava zá kazu diskriminácie v štátnozamestnaneckých vzťahoch bola upravená i v zá kone o štátnej službe účinnom do 31. októbra 2009 (zákon č. 312/2001 Z. z. o š tátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). V odôvodnenom stanovisku Európskej komisie v časti diskriminácia vo vzťahu k prí stupu k zamestnaniu bola vyslovená výhrada k zákonu č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe, pretože Európska komisia zastáva názor, že zásada neexistencie priamej alebo nepriamej diskriminácie na základe pohlavia vo verejnom alebo súkromnom sektore vrátane verejných orgánov v s úvislosti s prístupom k zamestnaniu, samostatnej zárobkovej činnosti alebo k povolaniu vrátane výberových kritérií a podmienok náboru a vrátane postupu v zamestnaní, ako je stanovené v novom č lánku 3 ods.1 písm. a) smernice 76/207/EHS v znení smernice 2002/73/ES, nebola správne transponovaná do zá kona č. 312/2001 Z. z a neboli poskytnuté žiadne informácie o vzťahu k uvádzaným osobitným predpisom. Navrhuje sa preto v úprave zákazu diskriminácie podľa novej prá vnej úpravy uviesť v predmetnom ustanovení odkaz na osobitné predpisy, ktoré taktiež upravujú osobitné podmienky výkonu štátnej služby (povolania, zárobkovej činnosti).

Navrhuje sa v § 3 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorý ch zákonov v znení zákona č.151/2010 Z. z. (ďalej len „zákon o št átnej službe“) umiestniť odkaz 5a a v poznámke pod čiarou k tomuto odkazu uviesť niektoré právne predpisy, v ktorých sa ustanovujú, v nadväznosti na povahu vykonávanej činnosti resp. špecifickosť plnenia úloh štátnej správy, určité osobitné kvalifikačné predpoklady a ďalšie požiadavky, ktoré majú svoje opodstatnenie. Ide naprí klad o zákon č. 385/2000 Z. z o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 305/2005 Z. z. o soci álnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákon č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch.

K bodu 3

Ide o legislatívno-technické spresnenie textu v poznámke pod čiarou.

K bodom 4 a 8

V súvislosti s nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o založení Európskeho spoločenstva a Zmluva o Eur ópskej únii, podľa ktorej Európska únia nahrádza Európske spoločenstvo a je jeho pr ávnym nástupcom, sa navrhuje prispôsobiť terminológiu používanú v zá kone o štátnej službe zániku Európskeho spoločenstva a vzniku právnej subjektivity Eur ópskej únie.

K bodu 5

V odôvodnenom stanovisku Európskej komisie (porušenie zmluvy č. 2006/2528 – nesprávna transpozícia smernice 2002/73/ES) v časti diskriminácia súvisiaca s tehotenstvom sa uvádza, že slovenské právne predpisy nezaručujú štátnej zamestnankyni právo na návrat na to isté miesto alebo porovnateľné št átnozamestnanecké miesto po materskej dovolenke za dohodnutých podmienok, ktoré nie sú menej priaznivé, a tiež mať úžitok z akéhokoľvek zlepšenia služobných podmienok, na ktoré by mala právo počas svojej neprítomnosti v štátnej službe tak, ako to ustanovuje nový článok 2 ods. 7 smernice 76/207/EHS v znení smernice 2002/73/ES. Nový zákon o štátnej službe tieto požiadavky garantuje v jednotlivých súvisiacich ustanoveniach, nie však doslovne tak, ako to namieta Európska komisia. Navrhuje sa preto doplniť ustanovenie, v ktorom sa zaručuje zaradenie štátnej zamestnankyne na pôvodné štátnozamestnanecké miesto po návrate z materskej resp. rodičovskej dovolenky, aj o garanciu pôvodne dohodnutých podmienok a všetkých zlepšených podmienok vykonávania štátnej služby, ktoré by jej patrili, ak by nebola na materskej dovolenke alebo na rodičovskej dovolenke, pričom sa výslovne nestanovuje z čoho tento prospech môže vyplývať (v praxi môže í sť napr. o právny predpis, kolektívnu zmluvu, vnútorný predpis, atď.).

Ustanovenie sa vzť ahuje aj na štátneho zamestnanca na rodičovskej dovolenke.

K bodu 6

Upravuje sa delegovaná pôsobnosť Zákonníka práce na štátnozamestnanecké vzťahy, a to v súvislosti s úpravou predmetného ustanovenia (§ 157) Zákonníka práce v čl. I návrhu zákona.

K bodom 7 a 9

Legislatívno-technická ú prava vyplývajúca z nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva.

K bodu 10

V súlade s čl. 4 ods. 1 Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky sa do transpozičnej prílohy dopĺňa smernica 2010/18/E Ú, ktorá sa návrhom zákona preberá aj do zákona o štátnej službe.

K čl. VIII

Navrhuje sa dátum nadobudnutia účinnosti 1. apríla 2011 okrem novelizačných bodov týkajúcich sa práva na nadn árodné informácie a na prerokovanie, ktoré v súlade s transpozičnou lehotou smernice 2009/38/ES majú nadobudnúť účinnosť 6. júna 2011.

Bratislava 12. novembra 2010

Iveta Radičová v. r.

predsedníčka vlády

Slovenskej republiky

Jozef Mihál v. r.

podpredseda vlády

a minister práce sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon)

D ô v o d o v á s p r á v a

1. Všeobecná časťRovnosť všetkých ľudí pred zákonom a zákaz diskriminácie je jednou zo základných zásad právneho štátu a je neodmysliteľnou súčasťou každého demokratického právneho poriadku.

Platný právny poriadok Slovenskej republiky obsahuje princíp rovnosti a zákaz diskriminácie, prípadne zásadu rovnakého zaobchádzania v niekoľkých právnych predpisoch rôznej právnej sily. Popri všeobecných a osobitných ustanoveniach o rovnosti obsiahnutých v Ústave Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. (napr. čl. 12, čl. 13 ods. 3, čl. 20 ods. 1, čl. 30 ods. 3 a 4, 34 ods. 4) možno nájsť relevantné ustanovenia o rovnosti a nediskriminácii aj v niekoľkých zákonoch. Ide o niekoľko zákonov so špeciálnou úpravou zásady nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania, ktorá je záväzná pre oblasť spoločenských vzťahov upravenú príslušným zákonom (napr. § 13 a § 41 ods. 8 zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, § 1 ods. 4 zákon č. 313/2001 Z .z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov, § 6 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, § 4 zákona č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, a pod.). Zvláštnu skupinu tvoria normy trestného práva, ktoré postihujú diskrimináciu a prejavy intolerancie (napr. § 196 ods. 2 a 3, § 198, § 198a, § 219 ods. 1 a 2 písm. f) zákona č. 140/161 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov).

Významným prameňom práva v oblasti ochrany pred diskrimináciou sú aj medzinárodné zmluvy, ktoré Slovenská republika ratifikovala, alebo do ktorých sukcedovala. Spomedzi rozsiahlej medzinárodnoprávnej úpravy je v tomto kontexte potrebné poukázať na dokumenty schválené na pôde Organizácie spojených národov, resp. jej špecializovaných organizácií – Všeobecná deklarácia ľudských práv z roku 1948 (ktorá však nemá právnu záväznosť), Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966, Medzinárodný pakt o hospodárskych a sociálnych právach z roku 1966, Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien z roku 1979, Dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie z roku 1965, Dohovor o právach dieťaťa z roku 1989, Dohovor proti diskriminácií vo vzdelávaní prijatý UNESCO-m, Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o rovnakom odmeňovaní mužov a žien za prácu rovnakej hodnoty (č. 100) z roku1951, Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o diskriminácií (v zamestnaní a povolaní) (č. 111) z roku 1958, ako aj niekoľko ďalších zmlúv a dohovorov. Nemenej dôležité pre Slovenskú republiku sú aj záväzky vyplývajúce z dokumentov prijatých na pôde Rady Európy, z ktorých má najväčší význam čl. 14 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd z roku 1950 v znení dodatkových protokolov 1 až 11 (ďalej len „Dohovor“). Dodatkový protokol č. 12 ešte nevstúpil do platnosti, ide však o veľmi dôležitý dokument vzhľadom na to, že ustanovuje nové pravidlá zákazu diskriminácie, ktoré svojim rozsahom úpravy prekračujú rámec vytvorený samotným Dohovorom. Slovenská republika podpísala Dodatkový protokol č. 12 v novembri 2000, no ten ešte nebol ratifikovaný.

Osobitnú kategóriu medzinárodnoprávnych záväzkov Slovenskej republiky predstavujú záväzky voči Európskej únii. Predpisy Európskej únie nie sú pre Slovenskú republiku, ktorá nie je členom únie, priamo záväzné. Právny poriadok Slovenskej republiky sa však musí prispôsobiť právnemu poriadku EÚ v rozsahu a podľa harmonogramu stanovenom v Asociačnej dohode. Záväzky v oblasti ľudských práv majú osobitný význam, keďže podľa tzv. kodaňských kritérií, ktorých splnenie sa vyžaduje od štátov usilujúcich sa o členstvo v únii, je podmienkou členstva dodržiavanie ľudských práv a ochrana menšín, čo je hlavným účelom akéhokoľvek protidiskriminačného zákonodarstva. V tomto ohľade je pre Slovenskú republiku smerodajný čl. 13 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (ďalej len „ZES“), ktorý ukladá Rade EÚ prijať potrebné opatrenia na zamedzenie diskriminácie na základe rasy, etnickej príslušnosti, náboženstva, veku, telesného postihnutia a sexuálnej orientácie. Na základe článku 13 ZES boli v roku 2000 prijaté dva mimoriadne významné právne predpisy Európskeho spoločenstva, ktoré dopĺňajú už jestvujúce komunitárne právo v oblasti rovnakého zaobchádzania: Smernica Rady EÚ č. 43/2000 z 29. júna 2000, ktorá ustanovuje zásadu rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod a Smernica Rady EÚ č. 78/2000 z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec rovnakého zaobchádzania v zamestnaní a zárobkovej činnosti. Tieto smernice obsahujú niektoré inštitúty, ktoré slovenské právo zatiaľ v súvislosti so zákazom diskriminácie nepozná, a vzhľadom na prebiehajúci proces aproximácie je odôvodnené ich začlenenie do slovenského právneho poriadku.

Návrh zákona o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) sa predkladá s cieľom ukončiť transpozíciu smerníc Európskej únie do nášho právneho poriadku, a to:

1.Smernice Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorá ustanovuje zásadu rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový a etnický pôvod a

2.Smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec rovnakého zaobchádzania v zamestnaní a zárobkovej činnosti.

Transpozíciou sa naplní záväzok Slovenskej republiky prebrať tzv. antidiskriminačnú legislatívu. Predkladaný návrh zákona ukončuje niekoľkoročný proces, počas ktorého sa antidiskriminačné opatrenia vkladali do jednotlivých zákonov, na ktoré sa dané smernice vzťahujú.

Keďže množstvo platných zákonov už dnes antidiskriminačné ustanovenia obsahuje, navrhované novely zabránia duplicite tzv. antidiskriminačných ustanovení, ktorá by vznikla prijatím len jedného právneho predpisu bez vstupu do ostatných zákonov. Zároveň sú dodržané legislatívne pravidlá, ktoré umožňujú len formu priamej novelizácie právnych predpisov. Z vecného hľadiska je novelizácia jednotlivých zákonov nevyhnutná z viacerých dôvodov. Novelizáciami príslušných zákonov sa dosiahne, že sa transpozícia smerníc prejaví v tých oblastiach právneho poriadku, pre ktoré boli smernice na úrovni EÚ prijaté t.j. zamestnanie a zárobkovú činnosť, vzdelanie, sociálne zabezpečenie, zdravotnú starostlivosť a iné.

Návrh zákona nebude mať v roku 2004 dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov. Materiál teda nemá finančný, ekonomický, enviromentálny vplyv ani vplyv na zamestnanosť a preto sa predmetná doložka nevyhotovuje.

V roku 2005 bude potrebné počítať so zvýšením výdavkov štátneho rozpočtu na činnosť Slovenského národného strediska pre ľudské práva, vzhľadom na nové úlohy, ktoré mu prijatím navrhovaného zákona vzniknú.

DOLOŽKA ZLUČITEĹNOSTI

návrhu zákona o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon)

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona:

Návrh o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon)

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)problematika návrhu zákona je prioritou aproximácie práva podľa čl. 70 Európskej dohody o pridružení najmä v oblasti ochrany pracovníkov na pracovisku, ochrany zdravia a života ľudí, ochrany spotrebiteľa a ďalších, Partnerstva pre vstup, aktualizovaného znenia Národného programu pre prijatie acquis communitaire a screeningu – 13. kapitola, časť 13.01 – Pracovné právo a časť 13.4 Boj proti rasizmu, Prioritných úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2002 a Pravidelnej správy Európskej komisie o pripravenosti Slovenskej republiky na členstvo v Európskej únii. Problematika návrhu zákona nepatrí medzi priority podľa prílohy tzv. Bielej knihy;

b)v negociačnej pozícii ku kapitole 13 – Sociálna politika a zamestnanosť Slovenská republika prevzala záväzok dosiahnuť úplnú kompatibilitu s acquis v oblasti pracovného práva a v oblasti rovnakého zaobchádzania mužov a žien do konca roku 2002 a záväzok pripravenosti Slovenskej republiky na jeho implementáciu v plnom rozsahu k dátumu vstupu do Európskej únie 1. mája 2004.

4. Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev.

V primárnom práve Európskych spoločenstiev je zámer prijatia opatrenia na boj proti diskriminácii vyjadrený v článku 13 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v jej amsterdamskom znení.

V sekundárnom práve Európskych spoločenstiev je zásada rovnakého zaobchádzania premietnutá najmä v :

-smernici rady 75/117/EHS z 10. februára 1975 o aproximácii práva členských štátov týkajúceho sa aplikácie princípu rovnakého odmeňovania mužov a žien,

-smernici 76/207/EHS z 9. februára 1976 o postupnom vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach súvisiacich s prístupom k zamestnaniu, formácii a pracovným podmienkam,

-smernici Rady 79/7/EHS z 19. decembra 1978 o postupnom vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením,

-smernici Rady 97/80/EHS z 15. decembra 1997 o dôkaznom bremene v prípadoch diskriminácie založenej na pohlaví,

-smernici Rady 2000/43/ES z júna 29. júna 2000, ktorá ustanovuje zásadu rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod a v smernici Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec rovnakého zaobchádzania v zamestnaní a zárobkovej činnosti,

-smernici rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec rovnakého zaobchádzania v zamestnaní a zárobkovej činnosti.

Smernica rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorá ustanovuje zásadu rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod upravuje definíciu zásady rovnakého zaobchádzania a definíciu priamej a nepriamej diskriminácie, obťažovania a pokyn na diskrimináciu. Ďalej upravuje prostriedky právnej ochrany, sociálny dialóg a dialóg s mimovládnymi organizáciami v oblasti boja proti diskriminácii založenej na rasovom alebo etnickom pôvode s cieľom podporiť zásadu rovnakého zaobchádzania, postih (viktimizáciu) a postavenie orgánov na podporu zásady rovnakého zaobchádzania.

Účelom tejto smernice je ustanovenie rámca boja proti diskriminácii na základe rasového alebo etnického pôvodu, so zámerom uplatniť zásadu rovnakého zaobchádzania v členských štátoch.

Táto smernica sa uplatňuje na všetky osoby z verejného i súkromného sektora, vrátane verejných orgánov vo vzťahu k

(a)podmienkam prístupu k zamestnaniu, k samostatnej zárobkovej činnosti a k povolaniu, vrátane výberových kritérií a náborových podmienok pri akomkoľvek druhu činnosti a na všetkých úrovniach profesnej hierarchie, vrátane povýšenia;

(b) prístupu ku všetkým typom a úrovniam odborného poradenstva, odbornej prípravy, odbornej prípravy pre vyšší stupeň a preškolenia, vrátane pracovnej praxe;

(c) zamestnaniu a pracovným podmienkam, vrátane prepúšťania a odmeňovania;

(d) členstvu a zapojeniu do organizácie pracovníkov alebo zamestnancov alebo organizácie, ktorej členovia vykonávajú určité povolanie, vrátane dávok, ktoré tieto organizácie zabezpečujú;

(e)sociálnej ochrane, vrátane sociálneho zabezpečenia a zdravotnej starostlivosti;

(f) sociálnym výhodám;

(g) vzdelaniu;

(h) prístupu k tovaru a službám, ktoré sú k dispozícii verejnosti, vrátane bývania a ich poskytovaniu.

Táto smernica nezahŕňa rozdielne zaobchádzanie na základe štátnej príslušnosti a nedotýka sa ustanovení a podmienok, ktoré sa vzťahujú na vstup a pobyt štátnych príslušníkov z tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti na území členských štátov, a nezahŕňa žiadne zaobchádzanie, vyplývajúce z právneho postavenia štátnych príslušníkov z tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti, ktorých sa to týka.

Vzhľadom na úplné zabezpečenie rovnakého zaobchádzania v praxi zásada rovnakého zaobchádzania v zmysle uvedenej smernice nezabraňuje žiadnemu členskému štátu zachovávať alebo prijímať osobitné opatrenia na zabránenie znevýhodnenia alebo na náhradu za znevýhodnenie, ktoré súvisí s rasovým alebo etnickým pôvodom.

Táto smernica Rady – Council directive No. 2000/43/EC implementing the principle of equal treatment between persons irrespective of racial or ethnic origin – bola uverejnená v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev - Official Journal of the European Communities, 19.7.2000, L180/22-L180/26 a jej oficiálny preklad sa nachádza na centrálnej prekladateľskej jednotke sekcie – Inštitút pre aproximáciu práva Úradu vlády SR.

Smernica rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec rovnakého zaobchádzania v zamestnaní a zárobkovej činnosti upravuje podobne ako predchádzajúca smernica definíciu zásady rovnakého zaobchádzania, definíciu priamej a nepriamej diskriminácie, obťažovanie a pokyn na diskrimináciu. Ďalej upravuje prostriedky právnej ochrany, sociálny dialóg a dialóg s mimovládnymi organizáciami, neoprávnený postih (viktimizáciu) a primerané opatrenia pre zdravotne postihnuté osoby.

Účelom tejto smernice je stanovenie všeobecného rámca pre boj proti diskriminácii v zamestnaní a zárobkovej činnosti na základe náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie, s cieľom zaviesť v členských štátoch uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania.

Smernica sa vzťahuje na všetky osoby, tak vo verejnom ako i v súkromnom sektore, vrátane verejnoprávnych orgánov pokiaľ pôjde o:

(a) podmienky prístupu k zamestnaniu, samostatnej zárobkovej činnosti alebo povolaniu, vrátane kritérií výberu a podmienok náboru bez ohľadu na oblasť činnosti a na všetkých úrovniach profesionálnej hierarchie, vrátane postupu v zamestnaní;

(b) prístup k všetkým typom a všetkým úrovniam odborného poradenstva, odbornej prípravy, ďalšieho odborného vzdelávania a preškoľovania, vrátane odbornej praxe;

(c) podmienky zamestnania a pracovné podmienky, vrátane podmienok prepúšťania a odmeňovania;

(d) členstvo a činnosť v organizácii zamestnancov alebo zamestnávateľov alebo akejkoľvek organizácii, ktorej členovia vykonávajú určitú profesiu, vrátane výhod poskytovaných takými organizáciami.

Smernica sa nevzťahuje na rozdiely v zaobchádzaní z dôvodov štátnej príslušnosti a nemá vplyv na právne predpisy a podmienky, ktoré sa vzťahujú na vstup a pobyt štátnych príslušníkov tretích štátov a osôb bez štátnej príslušnosti na území členských štátov ani na akékoľvek zaobchádzanie s nimi v súvislosti s právnym postavením dotknutých príslušníkov tretích štátov a osôb bez štátnej príslušnosti.

Smernica sa tiež nevzťahuje na žiadne dávky poskytované štátnymi alebo podobnými programami, vrátane štátneho systému sociálneho zabezpečenia alebo sociálnej ochrany.

Táto smernica Rady - Council directive 2000/78/EC of 24 November 2000 establishing a general framework for equal treatment in employment and occupation – bola uverejnená v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev – Official Journal of the European Communities, 2.12. 2000, L303/16-L303/22 a jej oficiálny preklad sa nachádza na centrálnej prekladateľskej jednotke sekcie - Inštitút pre aproximáciu práva Úradu vlády SR.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

b) úplná (V prípade schválenia Alternatívy 2 pre znenie § 6 odseku 1 v navrhovanom zákone bude predkladaný návrh plne aproximovať platné sekundárne právo Európskych spoločenstiev. V prípade schválenia Alternatívy 1 pre znenie § 6 odseku 1 v navrhovanom zákone bude predkladaný návrh čiastočne aproximovať v súčasnosti platné sekundárne právo Európskych spoločenstiev).

6. Gestor (spolupracujúce rezorty):

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

Úrad vlády Slovenskej republiky

7. Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie (špecifikácia úrovne a spôsobu expertnej účasti, napr. konzultácie a pod.):

Súčasný návrh zákona sčasti vychádza z pôvodného návrhu z mája 2004, ktorý bol v procese prípravy konzultovaný s právnymi expertmi na medzinárodnej úrovni, ktorí podali aj svoje odborné posudky. Išlo najmä o zástupcov Americkej advokátskej komory - American Bar Association (CEELI - Richard N. Winfeld a Joseph O. Boryshansky), zástupkyme Európskeho centra pre práva Rómov – European Roma Rights Center (právna riaditeľka Gloria Jean Garland), zástupcu Direktorátu zamestnanosti a sociálnych vecí Európskej komisie (Anthony Lockett), zástupcov Úrad Vysokého komisára OBSE pre problematiku národnostných menšín ako aj predsedu komisie Komisie OSN pre ľudské práva.

2. Osobitná časť

K čl. I:K § 1:

Ustanovuje predmet úpravy, ktorým je úprava zásady rovnakého zaobchádzania, najmä povinnosť dodržiavať túto zásadu v zákonom ustanovených oblastiach (§ 3, § 4 a 5). Ak dôjde k porušeniu alebo nedodržaniu tejto zásady, zákon ustanovuje prostriedok právnej ochrany, ktorým je návrh na súd vo veci porušenia zásady rovnakého zaobchádzania (§ 8).

K § 2:

§ 2 a 3 predstavujú všeobecné ustanovenia tohto zákona. § 2 definuje základné pojmy, ktoré sa v tomto zákone a aj v osobitných zákonoch používajú.

Odsek 1 konkretizuje, v čom spočíva, čo je obsahom zásady rovnakého zaobchádzania. Jednak ide o zákaz diskriminácie a požiadavka na výkon práv a povinností v súlade s dobrými mravmi, teda nie na úkor iných osôb. Rovnako sa však pod dodržiavaním tejto zásady rozumie prijímanie opatrení na ochranu a prevenciu pred diskrimináciou. Povinnosť prijímať tieto opatrenia je však limitovaná v konkrétnych situáciách najmä finančnými a technickými, ale aj inými možnosťami povinnej osoby.

Pod pojmom diskriminácia sa rozumie tak priama diskriminácia, ako aj nepriama diskriminácia aobťažovanie. Za diskrimináciu sa však považujú aj pokyn, nábádanie k diskriminácii a neoprávnený postih.

Definícia priamej diskriminácie vychádza z chápania tejto formy diskriminácie ako priameho konania alebo opomenutia, ktoré zakladá ničím neodôvodnenú nerovnosť medzi osobami. Vychádza priamo z definície v príslušných smerniciach Rady. V prípade priamej diskriminácie sú možné výnimky z jej zákazu len v rámci konkrétne definovaných výnimiek v zmysle smerníc, teda nie len na základe objektívne odôvodneného rozdielneho zaobchádzania.

Nepriama dioskriminácia sa na základe judikatúry Európskeho súdneho dvora (napríklad rozsudok vo veci Schnorbus, č. C-79/99) vyznačuje týmito znakmi

◊ide o predpis, pravidlo, rozhodnutie alebo pokyn, ktoré sa vzťahujú na všetkých, resp. na určitú skupinu osôb vymedzenú všeobecnými znakmi

◊výsledkom, resp. realizáciou tohto predpisu, pravidla, rozhodnutia alebo pokynu dochádza k rozdielnemu zaobchádzaniu

◊toto rozdielne zaobchádzanie znevýhodňuje určitú skupinu osôb, priamo vymedzenú diskriminačným dôvodom

◊toto rozdielne zaobchádzanie nie je odôvodnené sledovaním oprávneného cieľa alebo nie je primerané a nevyhnutné k jeho dosiahnutiu

Obťažovaním je talé konanie, ktoré je zamerané proti ľudskej dôstojnosti, cti, sebavedomiu alebo sebaúcte. Pri posúdení, či ide o obťažovanie musia byť kumulatívne splnené jednak podmeinka nepríjemného, nevhodného či urážlivého zaobchádzania a zároveň podmienka podľa písm. a) alebo b).

Pokyn na diskrimináciu a nabádanie na diskrimináciu sa odlišujú v tom, či osoba, ktoré priamo diskriminovala, bola vo vzťahu podriadenosti k osobe, ktorá diskrimináciu „iniciovla“, alebo nie.

Odsek 8 obsahuje definíciu neoprávneného postihu, ako konania alebo opomenutia, ktoré je pre dotknutú osobu nepriaznivé a zároveň je v priamej súvislosti s domáhaním sa právnej ochrany pred diskrimináciou pre seba, alebo účasťou v konaní vo veci porušenia zásady rovnakého zaobchádzania.

Odsek 9 upresňuje, kedy ide o diskrimináciu právnickej osoby. Rozumie sa ňou nedodržanie zásady rovnakého zaobchádzania vo vzťahu k právnickej osobe (napríklad vo verejnom obstarávaní), ktorého dôvodom je, že k osobám vymenovaným v odseku 9 sa viažu dôvody, na základe ktorých je diskriminácia zakázaná. O diskrimináciu právnickej osoby pôjde napríklad vtedy, ak nebude dodržaná zásada rovnakého zaobchádzania s touto právnickou osobou z dôvodu, že jej členmi sú osoby určitej rasy.

K § 3:

V odseku 1 sa ukladá povinnosť v súlade s týmto zákonom dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania. Táto povinnosť sa vzťahuje na všetkých, s výnimkou situácií, kedy by dodržanie tejto zásady mohlo viesť, alebo viedlo k ohrozeniu či zmareniu výkonu opatrení na zabezpečenie bezpečnosti, vnútorného poriadku, či zdravia a ochrany práv a slobôd osôb. Ide vždy o opatrenia a činnosti prijímané a vykonávané na základe ustanovení osobitných predpisov.

Odsek 1 v spojitosti s ustanovením oblastí v § 5 a 6 a následne § 3 odsek 2 predstavujú vymedzenie pôsobnosti tohto zákona. Tento zákon predstavuje všeobecnú úpravu, pokiaľ ide o povinnosť dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania. Konkrétne právne vzťahy, ktorých sa táto zásada týka sú upravené v jednotlivých zákonoch, týkajúcich sa oblastí právnych vzťahov podľa § 5 a 6. Tieto osobitné zákony ustanovujú vznik, trvanie, zánik a obsah jednotlivých práv a povinností, ktoré sa musia vykonávať v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania. Rovnako osobitné predpisy ustanovujú okruh právnych subjektov, ktorým vznikajú práva a povinnosti v súvislosti s dodržiavaním tejto zásady.

Odsek 2 hovorí o tom, že pre posudzovanie či došlo k diskriminácii nie je dôležité, či diskriminovaná osoba skutočne bola napr. zdravotne postihnutá, alebo bola príslušníkom nejakej rasy, ale postačuje, ak diskriminujúce konanie bolo založené na mylnej domnienke diskriminujúcej osoby, že takéto dôvod existujú.

Odsek 3 ustanovuje, že osobitné predpisy sa použijú pri uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania len vtedy, ak ustanovujú ďalšie dôvody, na základe ktorých sa diskriminácia zakazuje. Ide o vyjadrenie toho, že tento zákon predstavuje tzv. minimálny štandard v určitých oblastiach, ktorý môžu osobitné zákony rozšíriť, ale nie zúžiť.

K § 4:

Paragraf 4 negatívne vymedzuje pôsobnosť zákona.

Odsek 1 v súlade so smernicami vylučuje uplatnenie tohto zákona na právne vzťahy týkajúce sa cudzincov, ak ide o ich vstup, zdržiavanie sa alebo zaobchádzanie s nimi na území Slovenskej republiky. Rovnako sa tento zákon nevzťahuje na rozdielne zaobchádzanie z dôvodu veku alebo zdravotného postihnutia, ak ide o osoby, ktoré vykonávajú činnosti v rámci ozbrojených síl, polície, väzenstva, záchranných služieb alebo im podobných zborov.

Odsek 7 explicitne vylučuje pôsobnosť tohto zákona v oblasti práva na združovanie a aj práva na zakladanie odborových organizácií. V súlade so smernicami sa na výkon týchto práv nevzťahujú povinnosti podľa tohto zákona, s výnimkou podľa § 6 ods. 2 písm. d).

K § 5:

Paragraf 5 reaguje na úpravu v Smernici Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa ustanovuje zásada rovnakého zaobchádzania medzi osobami bez ohľadu na ich rasový alebo etnický pôvod. Ustanovuje zákaz diskriminácie z dôvodu rasového pôvodu, národnostného alebo etnického pôvodu v oblastiach sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti, vzdelania a tovarov a služieb, a to tak pokiaľ ide o prístup k nim ako aj o ich samotné poskytovanie.

Oblasti, na ktoré sa zákaz diskriminácie podľa tohto paragrafu vzťahuje sú bližšie špecifikované v odseku 2. Oblasťou sociálneho zabezpečenia sa rozumie systém sociálnej pomoci, sociálneho poistenia a štátnej sociálnej podpory. Novým inštitútom, len na účely tohto zákona, je sociálna výhoda, ktorá je definovaná v ods. 4. Rozumie sa ňou výhoda, ktorá je poskytovaná mimo systému sociálnej pomoci, poistenia alebo podpory, poskytovaná určitej skupine fyzických osôb.

Pod zdravotnou starostlivosťou sa rozumie aj zdravotné poistenie. Pod oblasť vzdelania patrí okrem základného, stredného a vysokoškolského vzdelania aj ďalšie vzdelávanie.

Poskytovanie a prístup k tovarom a službám, vrátane bývania zahŕňa tovary a služby, ktoré sú poskytované všetkým, teda verejnosti, v rámci podnikania. Do tejto oblasti nepatria súkromnoprávne vzťahy spojené s výkonom práv vyplývajúcich z vlastníckeho práva mimo podnikania.

K § 6:

Paragraf 6 reaguje na úpravu v Smernici Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorou sa ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní. Ustanovuje zákaz diskriminácie z dôvodu ich pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasového pôvodu, národnostného alebo etnického pôvodu, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie v oblastiach pracovnoprávnych vzťahov, obdobných právnych vzťahov ako aj právnych vzťahov s nimi súvisiacich.

Odsek 3 špecifikuje niektoré situácie a dôvody, ktoré sa považujú za diskrimináciu z jednotlivých dôvodov podľa ods. 1. Písmeno a) ustanovuje, že diskrimináciou z dôvodu pohlavia je aj diskriminácie z dôvodu materstva a tehotenstva, ako aj diskriminácia z dôvodu pohlavnej alebo rodovej identifikácie. Diskrimináciu z dôvodu pohlavnej alebo rodovej identifikácie ako diskrimináciu z dôvodu pohlavia potvrdil aj Európsky súdny dvor rozsudkom č. C- 13/94, vo veci P. proti S. and Cornwall County Council, SbSD 1996, I-2143 (výpoveď daná transexuálovi z dôvodu zmeny pohlavia je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami a s princípom rovnosti). Zákaz diskriminácie z dôvodu pohlavnej alebo rodovej identifikácie sa vzťahuje na všetky situácie, bez ohľadu na to, či osoba podstúpila zmenu pohlavia, pripravuje sa na ňu, alebo ju práve podstupuje alebo sa na zmenu pohlavia nechystá (transvestiti).

Písmená b) a c) upresňujú, že diskrimináciou z dôvodu rasového pôvodu, etnického alebo národnostného pôvodu a rovnako aj z dôvodu náboženstva alebo viery je aj diskriminácia osoby z dôvodu vzťahu k osobe určitej rasy, národnosti alebo etnicity, či náboženského vyznania. Pod pojmom vzťah sa rozumie akýkoľvek vzťah, teda nielen rodinný či manželský. Písmeno c) taktiž upresňuje, že diskriminácia osoby z dôvodu, že je táto osoba bez náboženského vyznania, sa považuje za diskrimináciu z dôvodu náboženského vyznania.

V písmene d) sa upresňuje, že diskrimináciou z dôvodu zdravotného postihnutia je aj diskriminácia osoby z dôvodu predchádzajúceho zdravotného postihnutia.

K § 7:

Paragraf 7 predstavuje úpravu nepriamej diskriminácie zdravotne postihnutých osôb, keďže táto má špecifický charakter v tom, že zdravotne postihnuté osoby sú v mnohých prípadoch odkázané na prijatie osobitných opatrení, bez ktorých by nemali vôbec šancu a prístup k realizácii svojich práv. Vzhľadom na to sa navrhuje, aby nesplnenie povinnosti vykonať primerané opatrenia pre zdravotne postihnuté osoby bolo považované za nepriamu diskrimináciu zdravotne postihnutej osoby. Samozrejme povinnosť uskutočniť tieto opatrenia je limitovaná možnosťami povinnej osoby a nesmie pre ňu predstavovať neprimeranú záťaž.

Neprimeraná náročnosť opatrenia je posudzovaná najmä vo vzťahu k finančným možnostiam povinnej osoby, úmernosti medzi vynaloženými finančnými prostriedkami a dosiahnutým prospechom vyplývajúcim z realizovaného opatrenia ako aj vo vzťahu k možnostiam prijať, resp. využiť alternatívne opatrenia, ktoré sú v danom prípade k dispozícii.

Odsek 3 rešpektuje úpravu v osobitných predpisoch a ustanovuje, že ak osobitný predpis ukladá povinnosť prijať niektoré opatrenia v prospech zdravotne postihnutých osôb, tak sa prijatie takýchto opatrení nepovažuje za neprimerane náročné.

K § 8:

Paragraf 8 ustanovuje, v ktorých prípadoch je rozdielne zaobchádzanie prípustné a nie je považované za porušenie či nedodržanie zásady rovnakého zaobchádzania. Prípustné rozdielne zaobchádzanie sa v zásade odôvodňuje oprávneným cieľom a musí byť realizované primeranými prostriedkami a v nevyhnutnom rozsahu. Oprávnenými dôvodmi sú napríklad ochrana rodinného a súkromného života, bezpečnosť a ochrana zdravia, ochrana náboženského presvedčenia či viery a v prípade zamestnania samozrejme požiadavky na jeho výkon. Pri posudzovaní primeranosti a nevyhnutnosti sa vždy bude vychádzať z okolností konkrétneho prípadu.

Odsek 1 predstavuje všeobecné ustanovenie pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov a obdobných právnych vzťahov. Ako prípustné sa navrhuje také rozdielne zaobchádzanie, ktoré je odôvodnené povahou zamestnania alebo povahou jednotlivých činností v ňom vykonávaných. Takéto rozdielne zaobchádzanie musí byť primerané a nevyhnutné na dosiahnutie cieľa, ku ktorému smeruje, teda primerané a nevyhnutné vzhľadom k zamestnaniu alebo činnostiam, ktorými je podmienené.

Odsek 2 ustanovuje výnimku pre cirkvi a náboženské spoločnosti, ako aj pre právnické osoby, ktorých činnosť je založená alebo úzko súvisí s náboženstvom či vierou. Vzťahuje sa na zamestnávanie a výkon činností pre tieto organizácie a rozdielne zaobchádzanie môže byť odôvodnené požiadavkami, ktoré vyplývajú z daného náboženstva alebo viery.

Odsek 3 ustanovuje prípustné rozdielne zaobchádzanie z dôvodu veku. Prvá veta predstavuje všeobecné ustanovenie, ktoré umožňuje rozdielne zaobchádzanie z dôvodu veku, ak je takéto zaobchádzanie odôvodnené oprávneného cieľa a je primerané a nevyhnutné k jeho dosiahnutiu. Ustanovenia jednotlivých písmen demonštratívne uvádzajú prípady, ktoré spadajú do všeobecného ustanovenia prvej vety.

Odsek 4 sa vzťahuje na rôzne systémy sociálneho zabezpečenia v zamestnaní, kde sa pripúšťa rozdielne zaobchádzanie z dôvodu veku pri určovaní vekových hraníc na vznik nároku na dávku, ako aj rôzne spôsoby výpočtu dávok na základe kritéria veku. Takéto rozdielne zaobchádzanie však nie je prípustné, ak by pri ňom dochádzalo k diskriminácii na základe pohlavia, napr. pri určení takých kritérií, ktoré nepriamo diskriminujú určité pohlavie.

Odsek 7 ustanovuje aj výnimku, ktorej cieľom je ochrana žien v tehotenstve a materstve. Prípustným rozdielnym zaobchádzaním teda je poskytovanie určitých výhod týmto osobám, rovnako ako osobitné zaobchádzanie s nimi a možnosť využívať osobitné zariadenia alebo služby.

K § 9:

Paragrafy 9 až 11 ustanovujú prostriedky právnej ochrany v prípade porušenia, resp. nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania.

Paragraf 9 ustanovuje právo každého, kto sa domnieva, že jeho práva boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, obrátiť sa na súd a domáhať sa najmä upustenia od protiprávneho konania a nápravy protiprávneho stavu, ak je to možné alebo poskytnutia primeraného zadosťučinenia.

Odsek 3 dáva možnosť domáhať sa náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, najmä ak nie je primerané zadosťučinenie dostačujúce, vzhľadom k závažnosti ujmy, resp. následkov protiprávneho kojnania.

Právo na náhradu škody, ak vznikla, nie je týmito ustanoveniami dotknuté. Rovnako nie je dotknuté právo na inú náhradu, ak takéto právo ustanoví osobitný predpis (napríklad peňažná náhrada podľa § 41 ods. 9 Zákonníka práce).

K § 10:

Paragraf 10 obsahuje obdobnú úpravu ako Občiansky súdny poriadok v § 26, v konaní veciach starostlivosti súdu o maloletých s cudzím prvkom.

Takéto oprávnenie sa priznáva najmä Slovenskému národnému stredisku pre ľudské práva v osobitnom zákone, ale aj iným právnickým osobám, ktorých cieľom činnosti alebo predmetom činnosti je ochrana pred diskrimináciou.

K § 11:

Paragraf 11 predstavuje osobitnú úpravu k Občianskemu súdnemu poriadku, pokiaľ ide o miestnu príslušnosť súdu a dôkazné bremeno. Predkladateľ zvolil obdobný spôsob úpravy, ako pri návrhu zákona o opatreniach voči osobám, ktoré nadobudli majetok z nelegálnych zdrojov. Vzhľadom na to, že ide o sporové konanie, bola uprednostnená takáto úprava, namiesto priamej novelizácie Občianskeho súdneho poriadku a doplnenia osobitného druhu konania.

Odsek 3 v súlade s ustanoveniami smernice „aktivizuje“ žalobcu a prenáša dôkazné bremeno na žalovaného až vtedy, ak z dôkazov žalobcu je možné usudzovať, že k nedodržaniu zásady rovnakého zaobchádzania skutočne mohlo dôjsť.

K § 12:

Paragraf 12 obsahuje ustanovenie, ktoré odkazom na prílohu zákona uvádza, ktoré smernice Rady boli týmto zákonom prebraté do právneho poriadku Slovenskej republiky.

K § 13:

Prechodné ustanovenie § 13 sa vzťahuje na kolektívne zmluvy a vnútorné predpisy, na vydanie ktorých je zamestnávateľ oprávnený a ukladá sa povinnosť zamestnávateľovi uviesť ustanovenia týchto kolektívnych zmlúv, ako aj vnútorných predpisov, do súladu s týmto zákonom v lehote šesť mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona.

K čl. II:

Smernica Rady 200/43/ES požaduje v čl. 13 ods. 1, aby bol určený orgán alebo viacero orgánov na podporu presadzovania zásady rovnakého zaobchádzania pre všetky osoby bez diskriminácie založenej na rasovom alebo etnickom pôvode. Podľa druhej vety tohto článku smernice „Tieto orgány môžu byť súčasťou inštitúcií, ktoré na národnej úrovni zodpovedajú za obhajobu ľudských práv alebo ochranu práv jednotlivca.“ S prihliadnutím na uvedené ustanovenie smernice bolo potrebné pristúpiť k novelizácii zákona č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva. Podľa návrhu by malo stredisko zabezpečovať obhajobu ľudských práv najmä monitorovaním a hodnotením dodržiavania ľudských práv a zásady rovnakého zaobchádzania, vytváraním informačnej siete o rasizme, xenofóbii a antisemitizme (s prepojením na Európsku informačnú sieť), spracovávaním a uverejňovaním správ o stave dodržiavania ľudských práv, sprostredkovaním bezplatnej právnej pomoci obetiam diskriminácie a inými aktivitami.

K čl. III:

Antidiskriminačný zákon zakotvuje jednotne pre celý právny poriadok Slovenskej republiky definície priamej diskriminácie, nepriamej diskriminácie, obťažovania, pokynu na diskrimináciu apod., ako i prostriedky právnej ochrany obetí diskriminácie. Definície týkajúce sa zásady rovnakého zaobchádzania vychádzajú z definícií obsiahnutých v príslušných smerniciach. Aby nedochádzalo v právnom poriadku k rozdielnej úprave alebo duplicite definícií, a aby teda tieto boli jednotne upravené pre celý právny poriadok, navrhuje sa vypustenie definícií zo Zákonníka práce. Navrhuje sa úprava zostávajúcich ustanovení tak, aby boli pojmovo v súlade s novým jednotným Antidiskriminačným zákonom.

Zároveň sa do Zákonníka práce zakotvuje priamy odkaz na všeobecnú právnu úpravu uplatňovania zásady rovnakého zaobchádzania a použitie všeobecnej úpravy prostriedkov právnej ochrany realizácie tejto zásady, obsiahnutú v Antidiskriminačnom zákone..

K čl. IV až IX:

Obdobne ako pri novelizácii Zákonníka práce sa aj v iných služobných predpisoch upravujúcich štátnozamestnanecké alebo služobné pomery vypúšťajú niektoré definície, týkajúce sa zákazu diskriminácie, ktoré sú už pre celý právny poriadok obsiahnuté v jednotnom antidiskriminačnom zákone.

Zároveň sa do všetkých služobných predpisov zakotvuje priamy odkaz na všeobecnú právnu úpravu uplatňovania zásady rovnakého zaobchádzania a použitie procesnej úpravy realizácie právnej ochrany tejto zásady (obsiahnutých v jednotnom Antidiskriminačnom zákone (čl. I návrhu)).

V novelizovaných služobných predpisoch sa tiež rozširuje (oproti jednotnému antidiskriminačnému zákonu) zákaz diskriminácie i z ďalších dôvodov, ak to povaha pracovných činností v príslušnom služobnom alebo inom pomere umožňuje.

Do súladu s všeobecnou právnou úpravou sa tiež uvádzajú ustanovenia služobných predpisov o výberových konaniach na voľné miesta alebo na neobsadené služobné funkcie.

K čl. X:

Zásada rovnakého zaobchádzania sa v zmysle ustanovení transponovaných smerníc vzťahuje i na prístup fyzických osôb k podnikaniu podľa Živnostenského zákona. Preto sa do Živnostenského zákona vkladajú ustanovenia, ktoré zabezpečia uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania pri získavaní oprávnenia prevádzkovať živnosť na základe živnostenského listu alebo koncesnej listiny, pri samotnom prevádzkovaní živnosti, ako i pri výkone všetkých práv a povinností vyplývajúcich z ustanovení Živnostenského zákona.

Zároveň sa do Živnostenského zákona vkladá odkaz na všeobecnú právnu úpravu uplatňovania zásady rovnakého zaobchádzania a použitie všeobecnej úpravy prostriedkov právnej ochrany realizácie tejto zásady, obsiahnutú v Antidiskriminačnom zákone..

K čl. XI:

Do súladu s všeobecnou právnou úpravou zásady rovnakého zaobchádzania, obsiahnutou v antidiskriminačnom zákone, sa uvádzajú ustanovenia o výberovom konaní na funkciu vedúceho prokurátora.

Novelizáciou služobného predpisu prokurátorov sa rozširuje (oproti jednotnému Antidiskriminačnému zákonu) zákaz diskriminácie i z ďalších dôvodov, pri ktorých je takýto zákaz odôvodnený spoločenskou potrebou.

K čl. XII:

Transponované smernice Rady ES ukladajú členským štátom zaviesť do právnej úpravy (ale predovšetkým do praxe) zásadu rovnakého zaobchádzania pri prístupe fyzických osôb k zamestnaniu vo všeobecnosti. Pre naplnenie požiadaviek EÚ, obsiahnutých v smerniciach, je preto potrebné novelizovať i zákony, ktoré sa týkajú prístupu nezamestnaných fyzických osôb k zamestnaniu a k službám, ktoré štát v súvislosti s aktívnou politikou trhu práce týmto osobám priznáva. Z tohto dôvodu sa do zákona o službách zamestnanosti dopĺňajú ustanovenia, ktoré zabezpečia uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania pri prístupe k zamestnaniu a výkone práv s tým súvisiacich.

Zároveň sa do zákona vkladá odkaz na všeobecnú právnu úpravu uplatňovania zásady rovnakého zaobchádzania a použitie všeobecnej úpravy prostriedkov právnej ochrany realizácie tejto zásady, obsiahnutú v Antidiskriminačnom zákone.

K čl. XIII až XV:

Smernica Rady ES 2000/43/ES, ktorá upravuje zákaz diskriminácie z rasových a etnických dôvodov, sa vzťahuje i na prístup fyzických osôb k vzdelaniu. V súlade s jednotnou právnou úpravou obsiahnutou v Antidiskriminačnom zákone pre oblasť vzdelania, sa do zákonov, upravujúcich prístup k vzdelaniu zakotvuje priamy odkaz na všeobecnú právnu úpravu uplatňovania zásady rovnakého zaobchádzania a použitie všeobecnej úpravy prostriedkov právnej ochrany realizácie tejto zásady.

Novelizáciou zákonov, týkajúcich sa prístupu k vzdelaniu, sa rozširuje (oproti jednotnému Antidiskriminačnému zákonu) zákaz diskriminácie i z ďalších dôvodov, pri ktorých je takýto zákaz odôvodnený spoločenskou potrebou a dlhotrvajúcou praxou, a tiež s ohľadom na zákaz diskriminácie, upravený v čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Do zákona o ďalšom vzdelávaní (čl. XIV návrhu) sa pre zjednodušenie a prehľadnosť dopĺňa odkaz na zákon o vysokých školách.

K čl. XVI až XVIII:

Smernica Rady ES 2000/43/ES, ktorá upravuje zákaz diskriminácie z rasových a etnických dôvodov, sa vzťahuje i na prístup fyzických osôb k sociálnej pomoci, sociálnemu zabezpečeniu a sociálnym výhodám. V súlade s jednotnou právnou úpravou obsiahnutou v Antidiskriminačnom zákone pre oblasť sociálneho zabezpečenia, sa do zákonov, upravujúcich prístup k sociálnej pomoci, sociálnemu poisteniu a sociálnemu zabezpečeniu vo všeobecnosti vkladá priamy odkaz na všeobecnú právnu úpravu uplatňovania zásady rovnakého zaobchádzania a použitie všeobecnej úpravy prostriedkov právnej ochrany realizácie tejto zásady.

Keďže v slovenskom právnom poriadku existuje osobitná právna úprava tejto oblasti pre policajtov a vojakov, bolo potrebné novelizovať i zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.

K čl. XIX a XX:

Smernica Rady ES 2000/43/ES, ktorá upravuje zákaz diskriminácie z rasových a etnických dôvodov, sa vzťahuje i na prístup fyzických osôb k zdravotnej starostlivosti a zdravotnému poisteniu. V súlade s jednotnou právnou úpravou obsiahnutou v Antidiskriminačnom zákone pre oblasť zdravotnej starostlivosti a zdravotného poistenia (§ 4), sa do zákonov, upravujúcich prístup k nim vkladá priamy odkaz na všeobecnú právnu úpravu uplatňovania zásady rovnakého zaobchádzania a použitie všeobecnej úpravy prostriedkov právnej ochrany realizácie tejto zásady, obsiahnutú v Antidiskriminačnom zákone.

Novelizáciou zákona o zdravotnej starostlivosti sa rozširuje (oproti jednotnému Antidiskriminačnému zákonu) zákaz diskriminácie i z ďalších dôvodov, pri ktorých je takýto zákaz odôvodnený spoločenskou potrebou a dlhotrvajúcou praxou, najmä s ohľadom na zákaz diskriminácie, upravený v čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

K čl. XXI:

Smernica Rady ES 2000/43/ES, ktorá upravuje zákaz diskriminácie z rasových a etnických dôvodov, ukladá členským štátom zaviesť zásadu rovnakého zaobchádzania i pre prístup k tovarom a službám (vrátane bývania, poskytovaným verejnosti. Vzhľadom na predloženie jednotného Antidiskriminačného zákona sa doterajšia harmonizovaná právna úprava ochrany spotrebiteľa javí ako nedostatočná. Preto sa do zákona o ochrane spotrebiteľa vkladá priamy odkaz na všeobecnú právnu úpravu uplatňovania zásady rovnakého zaobchádzania a použitie všeobecnej úpravy prostriedkov právnej ochrany realizácie tejto zásady, obsiahnutú v Antidiskriminačnom zákone, a upresňujú sa tie ustanovenia, ktoré príkladmo uvádzajú, čo možno považovať za diskrimináciu spotrebiteľa.

K čl. XXII:

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. júla 2004.

Schválené vládou SR dňa 10. februára 2004.

Mikuláš Dzurinda v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Pál Csáky v.r.

podpredseda vlády SR

pre európsku integráciu,

ľudské práva a menšiny

zobraziť dôvodovú správu