Zákon o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) 364/2004 účinný od 01.07.2005 do 31.10.2005

§ 4
Zisťovanie výskytu a hodnotenie stavu povrchových vôd a stavu podzemných vôd

(1)
Stavom povrchových vôd je všeobecné vyjadrenie stavu útvaru povrchových vôd, ktorý je určený ekologickým stavom alebo chemickým stavom podľa toho, ktorý z nich je horší.
(2)
Ekologickým stavom je vyjadrenie kvality štruktúry a funkcie vodných ekosystémov viazaných na povrchové vody.
(3)
Dobrým stavom povrchových vôd je stav útvaru povrchových vôd, ak je jeho ekologický stav a chemický stav aspoň dobrý.
(4)
Dobrým ekologickým stavom povrchových vôd je stav útvaru povrchových vôd určený podľa príslušnej klasifikácie (§ 81 ods. 2).
(5)
Dobrým chemickým stavom povrchových vôd je chemický stav útvaru povrchových vôd potrebný na dosiahnutie environmentálnych cieľov pre útvary povrchových vôd uvedených vo vykonávacom predpise,10) pri ktorom koncentrácie znečisťujúcich látok nepresahujú príslušné environmentálne normy kvality.
(6)
Stavom podzemných vôd je všeobecné vyjadrenie stavu útvaru podzemných vôd, ktorý je určený kvantitatívnym stavom alebo chemickým stavom podľa toho, ktorý z nich je horší.
(7)
Kvantitatívnym stavom je vyjadrenie miery ovplyvnenia útvaru podzemných vôd ich priamymi a nepriamymi odbermi.
(8)
Dobrým stavom podzemných vôd je stav útvaru podzemných vôd, ak je jeho kvantitatívny stav a chemický stav aspoň dobrý.
(9)
Dobrým kvantitatívnym stavom podzemných vôd je kvantitatívny stav útvaru podzemných vôd určený podľa príslušnej klasifikácie (§ 81 ods. 2).
(10)
Dobrým chemickým stavom podzemných vôd je chemický stav útvaru podzemných vôd určený podľa príslušnej klasifikácie (§ 81 ods. 2).
(11)
Dobrým ekologickým potenciálom je stav výrazne zmeneného vodného útvaru alebo umelého vodného útvaru určený podľa príslušnej klasifikácie (§ 81 ods. 2).
(12)
Zisťovaním výskytu a hodnotením stavu povrchových vôd a podzemných vôd sa zabezpečujú podklady potrebné na tvorbu koncepcií trvalo udržateľného využívania vôd a ich ochrany, na výkon štátnej vodnej správy a na poskytovanie informácií verejnosti. Zisťovanie výskytu a hodnotenie stavu povrchových vôd a podzemných vôd sa komplexne vykonáva v povodiach a v čiastkových povodiach.
(13)
Povodím je územie, z ktorého celý povrchový odtok vteká prostredníctvom riek, potokov alebo jazier do mora v jednom ústí, estuári alebo delte. Čiastkovým povodím je územie, z ktorého celý povrchový odtok vteká prostredníctvom riek, potokov alebo jazier do určitého profilu vodného toku.
(14)
V rámci zisťovania výskytu a hodnotenia stavu povrchových vôd a podzemných vôd sa vykonáva
a)
identifikácia útvarov povrchových vôd a útvarov podzemných vôd vrátane ich určenia na rôzne spôsoby používania, najmä na
1.
vodné útvary na odbery povrchových vôd pre pitnú vodu,
2.
vody vhodné na kúpanie,
3.
vody vhodné pre život a reprodukciu pôvodných druhov rýb,
b)
sledovanie kvality a množstva vôd a vodných stavov v útvaroch povrchových vôd na účely hodnotenia ekologického stavu, chemického stavu a ekologického potenciálu,
c)
sledovanie a hodnotenie kvantitatívneho stavu a chemického stavu útvarov podzemných vôd,
d)
bilancovanie množstva a kvality povrchových vôd a podzemných vôd (ďalej len „vodná bilancia“),
e)
sledovanie a hodnotenie stavu povrchových vôd a stavu podzemných vôd a chránených území podľa Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) schválených programov monitorovania; zásady na vypracovanie programu monitorovania kvality vôd v zraniteľných oblastiach sú uvedené v prílohe č. 2,
f)
hodnotenie stavu v zneškodňovaní komunálnych odpadových vôd a čistiarenských kalov na základe situačných správ, ktoré každé dva roky vypracúva orgán štátnej vodnej správy,
g)
registrácia chránených území,
h)
vytváranie a prevádzkovanie informačných systémov.
(15)
Ministerstvo zabezpečuje zisťovanie výskytu a hodnotenie stavu povrchových vôd a podzemných vôd prostredníctvom právnickej osoby poverenej ministerstvom11) (ďalej len „poverená osoba“) a správcu vodohospodársky významných vodných tokov.
(16)
Najvyšším odborným orgánom a metodickým orgánom na zisťovanie stavu povrchových vôd a stavu podzemných vôd je Národné referenčné laboratórium pre oblasť vôd na Slovensku. Metodiky určené Národným referenčným laboratóriom pre oblasť vôd na Slovensku na stanovovanie jednotlivých prvkov chemického stavu vôd a ekologického stavu vôd sú záväzné pre jednotlivé laboratóriá, ktoré vykonávajú rozbory vôd potrebné na výkon orgánov štátnej správy a sú publikované vo Vestníku Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „vestník").
(17)
Ministerstvo, poverená osoba a správca vodohospodársky významných vodných tokov môžu požadovať na účely zisťovania výskytu a hodnotenia stavu povrchových vôd a podzemných vôd údaje od toho, kto nakladá s povrchovými vodami alebo s podzemnými vodami, od orgánov verejnej správy a od prevádzkovateľov informačného systému.12) Požadované údaje sa poskytujú bezplatne. Ochrana údajov podľa osobitných predpisov nie je tým dotknutá.13)

§ 6
Vodná bilancia

(1)
Vodnú bilanciu tvorí hydrologická bilancia a vodohospodárska bilancia. Základnou bilančnou jednotkou je čiastkové povodie.
(2)
Hydrologická bilancia porovnáva zmeny v množstvách vôd v povodí, v čiastkovom povodí alebo vo vodnom útvare za určený časový interval.
(3)
Vodohospodárska bilancia porovnáva požiadavky na odbery povrchových vôd a podzemných vôd, na vypúšťanie odpadových vôd a osobitných vôd s využiteľným množstvom vôd a ich kvalitou.
(4)
Využiteľným množstvom podzemnej vody je dlhodobý priemer množstva vody doplňujúcej vodný útvar podzemnej vody za jeden rok zmenšený o dlhodobý ročný odtok potrebný na to, aby sa dosiahol ekologický stav určený pre povrchové vody a aby sa zabránilo výraznejšiemu poškodeniu od vôd priamo závislých ekosystémov v krajine.
(5)
Ten, kto odoberá povrchovú vodu alebo podzemnú vodu z jedného zdroja v množstve nad 15 000 m3 ročne alebo nad 1 250 m3 mesačne alebo využíva osobitné vody na podnikateľskú činnosť, je povinný oznamovať údaje o týchto odberoch a údaje určené v povolení podľa § 21 ods. 2 písm. b) a c) raz ročne poverenej osobe, ktorá ich poskytne správcovi vodohospodársky významných vodných tokov.
(6)
Ten, kto vypúšťa odpadové vody alebo osobitné vody do povrchových vôd v množstve nad 10 000 m3 ročne alebo nad 1 000 m3 mesačne, je povinný oznamovať údaje o vypúšťaných odpadových vodách a údaje určené v povolení podľa § 21 ods. 2 písm. d) raz ročne poverenej osobe, ktorá ich poskytne správcovi vodohospodársky významných vodných tokov.
(7)
Ten, kto pri zemných prácach, geologickom prieskume, banskej činnosti alebo inej obdobnej činnosti zistí zdroj podzemných vôd s výdatnosťou väčšou ako 0,2 l.s-1, je povinný to neodkladne oznámiť poverenej osobe. Túto povinnosť má aj vlastník pozemku, na ktorom zistí zdroj podzemnej vody s výdatnosťou väčšou ako 0,2 l.s-1, ako aj ten, kto pri odbere podzemnej vody zistí odlišné množstvo jej výskytu, ako predpokladal prieskum alebo projekt. Ak sa výsledky geologických prác vyhodnocujú v záverečnej správe,16) je riešiteľ geologickej úlohy povinný neodkladne doručiť záverečnú správu poverenej osobe.

§ 7
Vody určené na odbery vôd pre pitnú vodu

(1)
Vodárenskými zdrojmi sú vody v útvaroch povrchových vôd a v útvaroch podzemných vôd využívané na odbery vôd pre pitnú vodu alebo využiteľné na zásobovanie obyvateľstva pre viac ako 50 osôb, alebo umožňujúce odber vôd na takýto účel v priemere väčšom ako 10 m3 za deň v pôvodnom stave alebo po ich úprave.
(2)
Vodárenský zdroj, ktorým je vodný tok, je vodárenským tokom.
(3)
Povrchové vody určené na odbery vôd pre pitnú vodu musia spĺňať požiadavky na kvalitu vody podľa vykonávacieho predpisu;10) ich splnenie sa nevyžaduje pri záplavách alebo iných prírodných katastrofách.
(4)
Požiadavky na kvalitu vody podľa odseku 3 v ukazovateľoch, ktoré sú osobitne ustanovené vo vykonávacom predpise,10) sa nemusia dodržať pri
a)
prirodzenom obohacovaní povrchovej vody látkami v týchto ukazovateľoch,
b)
plytkých jazerách s hĺbkou menšou ako 20 m a s dobou výmeny vody dlhšou ako jeden rok, do ktorých sa nevypúšťajú odpadové vody.
(5)
Na dosiahnutie požiadaviek na kvalitu povrchových vôd určených na odbery vôd pre pitnú vodu ministerstvo vypracúva program opatrení a časový rozvrh ich realizácie.
(6)
Ukazovatele kvality pitnej vody a ich kontrolu ustanovuje osobitný predpis.17)

§ 21
Povolenie na osobitné užívanie vôd

(1)
Povolenie na osobitné užívanie vôd je potrebné, ak nejde o používanie vôd podľa § 18 až 20
a)
pri povrchových vodách na
1.
ich odber,
2.
ich vzdúvanie a na iný spôsob akumulácie,
3.
využívanie ich hydroenergetického potenciálu,
b)
pri podzemných vodách na
1.
ich odber,
2.
ich akumuláciu,
3.
ich čerpanie na účel znižovania ich hladiny,
4.
umelé zvyšovanie ich množstva povrchovou vodou,
c)
na vypúšťanie odpadových vôd a osobitných vôd do povrchových vôd alebo do podzemných vôd,
d)
na vypúšťanie vôd z povrchového odtoku do povrchových vôd alebo do podzemných vôd,
e)
na využívanie povrchových vôd alebo podzemných vôd na hospodársky chov rýb alebo na chov vodnej hydiny, prípadne iných vodných živočíchov na účely podnikania,
f)
na čerpanie znečistených podzemných vôd na účely zníženia ich znečistenia alebo zníženia znečistenia horninového prostredia a na ich následné vypúšťanie do týchto vôd, prípadne do povrchových vôd,
g)
na čerpanie podzemných vôd a ich vypúšťanie do povrchových vôd alebo do podzemných vôd pri hydrogeologickom prieskume s predpokladaným časom trvania čerpacej skúšky nad päť dní a pri zakladaní stavieb,
h)
na zavlažovanie a odvodňovanie pozemkov vodnými stavbami,
i)
na iné osobitné užívanie povrchových vôd a podzemných vôd.
(2)
Povolenie na osobitné užívanie vôd vydáva orgán štátnej vodnej správy fyzickým osobám a právnickým osobám. Orgán štátnej vodnej správy určí účel, rozsah, čas povolenia na osobitné užívanie vôd, povinnosti a podmienky, za ktorých sa vydáva, pričom v povolení
a)
na odber povrchových vôd alebo podzemných vôd určí ich množstvo, prípadne časový interval odberu, a ak odber trvá dlhšie ako jeden rok, môže určiť aj výšku ročného odberu,
b)
na odber povrchových vôd a podzemných vôd v množstve uvedenom v § 6 ods. 5 určí povinnosť merať odoberané množstvo vôd, nevyužité množstvo podzemných vôd v prameni a hladinu podzemnej vody vodárenského zdroja,
c)
na odber povrchových vôd určených na zásobovanie pitnou vodou určí povinnosť pravidelne monitorovať kvalitu týchto vôd,
d)
na vypúšťanie odpadových vôd a osobitných vôd určí miesto a spôsob ich vypúšťania, množstvo vypúšťaných odpadových vôd a osobitných vôd a prípustné hodnoty znečistenia podľa jednotlivých ukazovateľov (ďalej len „prípustná hodnota znečistenia“) s výnimkou vypúšťania odpadových vôd z odľahčovacích objektov podľa § 36 ods. 9 a vypúšťania vôd do toho istého hydrogeologického kolektora podľa § 37 ods. 6; pri vypúšťaní odpadových vôd aj povinnosť sledovať kvalitatívne a kvantitatívne hodnoty a oznamovať výsledky tohto sledovania orgánu štátnej vodnej správy.
(3)
Povolenie na osobitné užívanie vôd nie je potrebné na
a)
odbery povrchových vôd a podzemných vôd pri zisťovaní a hodnotení stavu týchto vôd,
b)
vypúšťanie vyčistených splaškových odpadových vôd z plavidiel,
c)
jednorazový odber povrchových vôd alebo podzemných vôd pri záchranných prácach, mimoriadnych udalostiach, požiaroch a iných živelných pohromách,
d)
cvičenie hasičských jednotiek, polície alebo ozbrojených síl Slovenskej republiky; takéto užívanie vôd pri cvičení treba vopred prerokovať s orgánom štátnej vodnej správy a so Štátnou plavebnou správou, a ak ide o vodný tok, oznámiť správcovi vodného toku,
e)
zásah hasičských jednotiek, polície alebo ozbrojených síl Slovenskej republiky a na zásah ozbrojených síl Slovenskej republiky v čase vojny a vojnového stavu podľa osobitného predpisu.31)
(4)
Povolenie na vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd možno vydať najviac na 10 rokov, a ak odpadové vody obsahujú obzvlášť škodlivé látky, najviac na štyri roky. Povolenie na vypúšťanie odpadových vôd do podzemných vôd možno vydať na štyri roky, ak tento zákon neustanovuje inak.
(5)
Orgán štátnej vodnej správy môže platnosť povolenia predĺžiť, ak sa nezmenia podmienky, za ktorých bolo povolenie vydané.
(6)
Povolenie na odber povrchových vôd alebo podzemných vôd a na využívanie hydroenergetického potenciálu povrchových vôd a na využívanie energetického potenciálu podzemných vôd nezaručuje odber týchto vôd v povolenom množstve ani v potrebnej kvalite.
(7)
Orgán štátnej vodnej správy je viazaný pri povoľovaní odberu
a)
vôd z vodného toku prietokom vody vo vodnom toku, ktorý ešte umožňuje všeobecné užívanie povrchových vôd a zabezpečuje funkcie vodného toku a zachovanie vodných ekosystémov v ňom (ďalej len „minimálny zostatkový prietok“),
b)
podzemných vôd hladinou podzemnej vody, ktorá ešte umožňuje trvalo udržateľné využívanie vodných zdrojov a riadnu funkciu vodných útvarov s nimi súvisiacich (ďalej len „minimálna hladina podzemných vôd“).

§ 26
Povolenie na vodné stavby

(1)
Povolenie orgánu štátnej vodnej správy sa vyžaduje na uskutočnenie, zmenu alebo na odstránenie vodnej stavby. Stavebné úpravy na vodnej stavbe možno uskutočňovať na základe povolenia alebo ohlásenia orgánu štátnej vodnej správy. Na uskutočnenie jednoduchého vodného zariadenia sa nevyžaduje povolenie ani ohlásenie orgánu štátnej vodnej správy.
(2)
V povolení na vodné stavby orgán štátnej vodnej správy určí záväzné podmienky32) na uskutočnenie stavby a užívanie stavby.
(3)
Pri vodných stavbách má orgán štátnej vodnej správy pôsobnosť stavebného úradu podľa osobitného predpisu33) s výnimkou pôsobnosti vo veciach územného rozhodovania a vyvlastnenia. Orgán štátnej vodnej správy, ktorý je príslušný na povolenie vodnej stavby, rozhoduje aj o užívaní stavby vydaním kolaudačného rozhodnutia.34)
(4)
Povolenie orgánu štátnej vodnej správy na uskutočnenie, zmenu alebo odstránenie vodnej stavby je súčasne stavebným povolením35) a povolenie na jej uvedenie do prevádzky je súčasne kolaudačným rozhodnutím.36)
(5)
Pri povoľovaní, výstavbe a prevádzke vodných stavieb je potrebné sústavne sledovať a hodnotiť ich vplyv na povrchové vody a podzemné vody a prihliadať na záujmy rybárstva a na ochranu prírody a krajiny a dbať, aby sa využívaním jednej prirodzenej vlastnosti vody neznemožnilo využívanie iných prirodzených vlastností vody. Pri súbehu záujmov o využívanie prirodzených vlastností vody môže orgán štátnej vodnej správy podmieniť povolenie na uskutočnenie vodnej stavby
a)
jej použiteľnosťou na viac účelov s využívaním viacerých prirodzených vlastností vody pre viacerých užívateľov,
b)
uzavretím dohody viacerých vlastníkov o uskutočnení spoločnej vodnej stavby a o uzavretí dohody o jej budúcej prevádzke.
(6)
Ak nemožno zriadiť vodné stavby, ktorými sa upravuje, mení alebo zriaďuje koryto, vodné stavby na ochranu pred povodňami, priehrady, nádrže, vodné stavby, ktoré sa zriaďujú na plavebné účely na cudzej nehnuteľnosti prostredníctvom prevodu alebo prechodu vlastníckeho práva alebo zriadením práva vecného bremena, možno vo verejnom záujme potrebnú nehnuteľnosť alebo právo k nej, ak ju nemožno získať dohodou, vyvlastniť podľa osobitného predpisu.37)
(7)
Pri povoľovaní výstavby vodovodného potrubia verejného vodovodu alebo stokovej siete verejnej kanalizácie mimo zastavaného územia obce môže orgán štátnej vodnej správy rozhodnúť, v akom rozsahu ich možno uskutočniť a prevádzkovať na cudzom pozemku; oprávnenia stavebníka na uskutočnenie vodnej stavby vznikajú nadobudnutím právoplatnosti takéhoto rozhodnutia.
(8)
Za obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku podľa odseku 6 patrí ich vlastníkom náhrada podľa osobitného predpisu.37) V sporoch o náhradu rozhoduje súd.
(9)
Ak zanikne povolenie na osobitné užívanie vôd, orgán štátnej vodnej správy môže rozhodnúť o podmienkach ďalšieho ponechania alebo odstránenia vodnej stavby, ktorá umožňovala povolené nakladanie s vodou.

§ 31
Chránená vodohospodárska oblasť

(1)
Územie, ktoré svojimi prírodnými podmienkami tvorí významnú prirodzenú akumuláciu vôd, vláda môže vyhlásiť za chránenú vodohospodársku oblasť.
(2)
V chránenej vodohospodárskej oblasti možno plánovať a vykonávať činnosť, len ak sa zabezpečí všestranná ochrana povrchových vôd a podzemných vôd a ochrana podmienok ich tvorby, výskytu, prirodzenej akumulácie vôd a obnovy ich zásob.
(3)
V chránenej vodohospodárskej oblasti musia byť výrobné záujmy, dopravné záujmy a iné záujmy zosúladené s požiadavkami podľa odseku 2 už pri spracúvaní koncepcií rozvoja územia a územnoplánovacej dokumentácie.
(4)
V chránenej vodohospodárskej oblasti sa zakazuje
a)
stavať alebo rozširovať
1.
nové priemyselné zdroje alebo jestvujúce priemyselné zdroje, v ktorých sa vyrábajú alebo na výrobu používajú nebezpečné látky, s výnimkou rozširovania a prestavby jestvujúcich priemyselných zdrojov, ktorými sa dosiahne účinnejšia ochrana vôd, a nových priemyselných zdrojov, ak sa uplatnia najlepšie dostupné techniky zabezpečujúce vysoký stupeň ochrany vôd,
2.
nové priemyselné zdroje alebo jestvujúce priemyselné zdroje, ktoré produkujú priemyselné odpadové vody obsahujúce obzvlášť škodlivé látky,
3.
ropovody a iné líniové produktovody na prepravu nebezpečných látok,
4.
sklady ropných látok s celkovou kapacitou väčšou ako 1 000 m3, na Žitnom ostrove40) s celkovou kapacitou väčšou ako 200 m3 a s kapacitou jednotlivých nádrží väčšou ako 50 m3,
5.
veterinárne asanačné zariadenia a sanitárne bitúnky,
6.
stavby veľkokapacitných fariem,
7.
stavby hromadnej rekreácie alebo individuálnej rekreácie bez zabezpečenia čistenia komunálnych odpadových vôd,
b)
vykonávať leteckú aplikáciu hnojív a chemických látok na ochranu rastlín alebo na ničenie škodcov alebo buriny v blízkosti povrchových vôd a odkrytých podzemných vôd, kde môže dôjsť k znečisteniu vôd alebo k ohrozeniu kvality a zdravotnej bezchybnosti vôd,
c)
vykonávať plošné odvodnenie lesných pozemkov v takom rozsahu, ktorým sa podstatne narušia vodné pomery v chránenej oblasti prirodzenej akumulácie vôd,
d)
odvodňovať poľnohospodárske pozemky vo výmere väčšej ako 50 ha súvislej plochy,
e)
ťažiť rašelinu v množstve väčšom ako 500 000 m3 na jednom mieste,
f)
ťažiť nevyhradené nerasty41) povrchovým spôsobom alebo vykonávať iné zemné práce, ktorými sa odkryje súvislá hladina podzemných vôd, s výnimkou ťažby s možnosťou následného vodohospodárskeho využitia priestoru ložiska,
g)
ukladať rádioaktívny odpad,
h)
budovať skládky na nebezpečný odpad.
(5)
Pri pasení hospodárskych zvierat na území chránenej vodohospodárskej oblasti treba dbať na ochranu pôdy proti erózii a na ochranu povrchových vôd.
(6)
Zákaz podľa odseku 4 písm. d) až f) sa nevzťahuje na činnosť, pri ktorej sa na základe hydrogeologického prieskumu preukáže, že neovplyvní využiteľné množstvo podzemnej vody v zbernej oblasti. Zákaz podľa odseku 4 písm. e) sa nevzťahuje na uskutočnenie vodnej nádrže. Existujúce stavby a zariadenia uvedené v odseku 4 písm. a) v treťom až šiestom bode možno rekonštruovať, modernizovať a rozširovať, ak sa tým dosiahne účinnejšia ochrana vôd a vodných pomerov oproti súčasnému stavu, odstráni sa pôvodný zdroj znečistenia a uplatnia sa pritom najlepšie dostupné techniky zabezpečujúce vysoký stupeň ochrany vôd.

§ 32
Ochranné pásma vodárenských zdrojov

(1)
Na ochranu výdatnosti kvality a zdravotnej bezchybnosti vody vodárenských zdrojov, ktoré sa využívajú, orgán štátnej vodnej správy určí ochranné pásma na základe posudku orgánu na ochranu zdravia.44) Ak to vyžadujú závažné okolnosti, môže orgán štátnej vodnej správy určiť ochranné pásma aj pre využiteľné vodárenské zdroje a pre vodné zdroje určené na odber pre pitnú vodu s kapacitou nižšou, ako sú definované vodárenské zdroje. Určené ochranné pásma sú súčasne pásmami hygienickej ochrany podľa osobitného predpisu.45)
(2)
Ochranné pásma vodárenských zdrojov sa členia na ochranné pásmo I. stupňa, ktoré slúži na jeho ochranu v bezprostrednej blízkosti miesta odberu vôd alebo záchytného zariadenia, a na ochranné pásmo II. stupňa, ktoré slúži na ochranu vodárenského zdroja pred ohrozením zo vzdialenejších miest. Na zvýšenie ochrany vodárenského zdroja môže orgán štátnej vodnej správy určiť aj ochranné pásmo III. stupňa.
(3)
Ak podmienky na území ochranného pásma I. stupňa zabezpečujú v dostatočnej miere ochranu výdatnosti, kvality a zdravotnej bezchybnosti vodárenského zdroja, ďalšie stupne ochranných pásiem sa neurčujú.
(4)
Návrh na určenie ochranných pásiem vodárenského zdroja je povinný podať ten, kto má povolenie na odber vody, alebo ten, kto žiada o povolenie na odber vody z vodárenského zdroja. Pri odberoch vody z vodárenských nádrží návrh na určenie ochranných pásiem je povinný podať vlastník alebo stavebník vodnej stavby slúžiacej na vzdúvanie vody v tejto vodárenskej nádrži. Súčasťou návrhu na určenie ochranných pásiem vodárenského zdroja je odborný hydrogeologický posudok.
(5)
Rozhodnutím o určení ochranných pásiem vodárenského zdroja sa určia ich hranice a spôsob ochrany, najmä zákazy alebo obmedzenia činností, ktoré poškodzujú alebo ohrozujú množstvo a kvalitu vody alebo zdravotnú bezchybnosť vody vodárenského zdroja, ako aj technické úpravy na ochranu vodárenského zdroja a iné opatrenia, ktoré sa majú v ochrannom pásme vykonať. Práva a povinnosti vyplývajúce z rozhodnutí o určení ochranných pásiem vodárenského zdroja prechádzajú na ďalšieho nadobúdateľa alebo užívateľa majetku, s ktorým sú tieto práva a povinnosti spojené.
(6)
Za preukázané obmedzenie užívania pozemkov v ochranných pásmach vodárenských zdrojov patrí vlastníkovi pozemkov náhrada majetkovej ujmy v primeranom a preukázateľnom rozsahu, ktorú je povinný poskytnúť na jeho žiadosť ten, kto odoberá vodu, alebo ten, kto žiada o povolenie na odber vody z vodárenského zdroja; pri vodárenskej nádrži vlastník alebo stavebník vodnej stavby slúžiacej na vzdúvanie vody vo vodárenskej nádrži. Majetkovú ujmu možno uhradiť na základe dohody o určení výšky za ročné, prípadne dlhšie obdobie alebo dohody o jednorazovej náhrade. Ak sa nedosiahne dohoda, výška majetkovej ujmy sa určí na základe znaleckého posudku podľa osobitného predpisu.46) Pozemky v ochrannom pásme I. stupňa možno vo verejnom záujme vyvlastniť.37)
(7)
Náklady spojené s technickými úpravami na ochranu vodárenského zdroja je povinný uhradiť ten, kto odoberá vodu, alebo ten, kto žiada o povolenie na odber vody z vodárenského zdroja; pri vodárenských nádržiach vlastník alebo stavebník vodnej stavby slúžiacej na vzdúvanie vody.
(8)
V sporoch o úhradu majetkovej ujmy a o znášaní nákladov spojených s technickými úpravami rozhoduje súd.
(9)
Orgán štátnej vodnej správy môže rozhodnutie o určení ochranných pásiem vodárenského zdroja zmeniť alebo nahradiť novým rozhodnutím a na ten účel aj vyzvať subjekty uvedené v odseku 4 na podanie žiadosti; ak pominuli dôvody ochrany vodárenského zdroja, vydané rozhodnutie zruší.

§ 36
Vypúšťanie odpadových vôd a osobitných vôd do povrchových vôd

(1)
Komunálne odpadové vody, ktoré vznikajú v aglomeráciách, možno odvádzať len verejnou kanalizáciou. Tam, kde výstavba verejnej kanalizácie vyžaduje neprimerane vysoké náklady alebo jej vybudovaním sa nedosiahne výrazné zlepšenie životného prostredia, možno použiť iné vhodné spôsoby odvádzania komunálnych odpadových vôd, ktorými sa dosiahne rovnaká úroveň ochrany vôd ako pri odvádzaní týchto vôd verejnou kanalizáciou.
(2)
Aglomeráciou je územne ohraničená oblasť, v ktorej je osídlenie alebo hospodárska činnosť natoľko rozvinutá, že je opodstatnené odvádzať z nich komunálne odpadové vody stokovou sieťou.
(3)
V aglomeráciách od 2 000 do 10 000 ekvivalentných obyvateľov, ktoré nemajú vybudovanú verejnú kanalizáciu, a v aglomeráciách menších ako 2 000 ekvivalentných obyvateľov, v ktorých je vybudovaná verejná kanalizácia bez primeraného čistenia, sa zabezpečí vypúšťanie komunálnych odpadových vôd podľa odseku 1 do 31. decembra 2015 a v aglomeráciách nad 10 000 ekvivalentných obyvateľov do 31. decembra 2010 podľa plánu rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií.47)
(4)
Komunálne odpadové vody a organicky znečistené priemyselné odpadové vody vypúšťané do povrchových vôd musia pred ich vypúšťaním prejsť sekundárnym čistením, prípadne primeraným čistením, ktoré zaručia limitné hodnoty znečistenia za bežných klimatických podmienok. Vo vysokohorskom prostredí, kde je účinnosť biologického čistenia veľmi nízka, môže sa od tohto stupňa čistenia upustiť, ak sa odborným posúdením preukáže, že nedôjde k nepriaznivému vplyvu na životné prostredie.
(5)
Pri povoľovaní vypúšťania odpadových vôd a osobitných vôd do povrchových vôd je orgán štátnej vodnej správy viazaný ustanovenými ukazovateľmi vyjadrujúcimi stav povrchových vôd, limitnými hodnotami znečistenia v odpadových vodách a osobitných vodách a požiadavkami na kvalitu povrchových vôd, pričom prihliada na potrebu
a)
zabezpečenia vyhovujúceho stavu povrchových vôd a podzemných vôd, vodných ekosystémov a na vodu viazaných krajinných ekosystémov,
b)
znižovania znečistenia odpadových vôd v mieste ich vzniku a možnosti opätovného používania odpadových vôd.
(6)
Sledovanie prípustných hodnôt znečistenia odpadových vôd a osobitných vôd povolených orgánom štátnej vodnej správy podľa odseku 5 sa vykonáva odbermi ich vzoriek a rozbormi, ktoré uskutočňuje akreditované laboratórium.
(7)
Vypúšťanie odpadových vôd s obsahom obzvlášť škodlivých látok z nových priemyselných zdrojov možno povoliť, len ak sa v nich uplatnia najlepšie dostupné techniky, pričom sa prihliada na rovnosť podmienok hospodárskej súťaže. V záujme ochrany vôd a vodných pomerov môže orgán štátnej vodnej správy pre vypúšťané odpadové vody a osobitné vody určiť prípustné hodnoty znečistenia prísnejšie, ako sú limitné hodnoty znečistenia, alebo určiť ďalšie prípustné hodnoty znečistenia.
(8)
Prípustné hodnoty znečistenia odpadových vôd a osobitných vôd nemožno zabezpečiť ich riedením s inými vodami; toto sa nevzťahuje na odpadové vody vypúšťané z technologických zariadení atómových elektrární.
(9)
Ak sa vykonajú všetky opatrenia, ktoré zamedzia alebo zmiernia nepriaznivý vplyv vypúšťaných odpadových vôd alebo osobitných vôd na stav vody v recipiente, môže orgán štátnej vodnej správy povoliť na určený čas vypúšťanie odpadových vôd a osobitných vôd do povrchových vôd výnimočne nad rámec limitných hodnôt znečistenia počas
a)
skúšobnej prevádzky čistiarne odpadových vôd,
b)
opráv čistiarne odpadových vôd, stokovej siete alebo jej objektov,
c)
porúch technických zariadení a iných prevádzkových porúch objektov čistiarne odpadových vôd.
(10)
Odpadové vody z odľahčovacích objektov možno vypúšťať do povrchových vôd v rámci povoleného vypúšťania odpadových vôd z verejnej kanalizácie počas trvania prívalových dažďov. Pri výstavbe a prevádzke stokovej siete treba vykonať s prihliadnutím na miestne pomery opatrenia na zmiernenie nepriaznivého vplyvu vypúšťaných odpadových vôd na recipient podľa vykonávacieho predpisu.10)
(11)
Odpadové vody zo zdravotníckych zariadení určených na liečbu prenosných chorôb, manipuláciu alebo spracovanie infekčného materiálu obsahujúceho pôvodcov chorôb prenosných vodou sa musia po vyčistení pred ich vypúšťaním dezinfikovať. Na zabezpečenie zvýšenej ochrany vôd môže orgán štátnej vodnej správy požadovať dezinfekciu odpadových vôd aj z iných zdravotníckych zariadení a zariadení produkujúcich infekčné vody.
(12)
Vypúšťať čistiarenský kal a obsah žúmp do povrchových vôd a do podzemných vôd je zakázané. S čistiarenským kalom treba nakladať tak, aby sa minimalizovali nepriaznivé vplyvy na životné prostredie.
(13)
Ustanovenie odseku 5 sa primerane vzťahuje aj na osobitné užívanie vôd povoľované podľa § 21 ods. 1 písm. f), ak vypúšťané vody obsahujú škodlivé látky alebo obzvlášť škodlivé látky.
(14)
Vypúšťanie vôd z povrchového odtoku do povrchových vôd možno povoliť len vtedy, ak sú vybudované zariadenia na zachytávanie plávajúcich látok. Vypúšťanie vôd z povrchového odtoku do povrchových vôd s obsahom znečisťujúcich látok, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť kvalitu povrchových vôd, možno povoliť len vtedy, ak sú vybudované aj zariadenia, ktoré zabezpečia ich zachytávanie.

§ 56
Odborný technicko-bezpečnostný dohľad nad vodnými stavbami

(1)
Odborný technicko-bezpečnostný dohľad nad vodnými stavbami je špecializovaná činnosť zameraná na zisťovanie technického stavu vodných stavieb, ktorých poškodenie môže spôsobiť ohrozenie priľahlého územia, života ľudí a majetku najmä uvoľnením vzdúvanej alebo zadržiavanej vody. Vykonáva sa pozorovaním bezpečnosti a stability vodných stavieb, meraním ich deformácií, sledovaním priesaku vôd, hodnotením výsledkov týchto pozorovaní a meraní a navrhovaním opatrení na odstránenie zistených nedostatkov a zaraďovaním vodných stavieb do kategórií (§ 56 ods. 5).
(2)
Odborný technicko-bezpečnostný dohľad sa vykonáva v období prípravy vodnej stavby, jej uskutočnenia alebo rekonštrukcie a počas prevádzky vodnej stavby až do jej uvedenia do neškodného stavu.
(3)
Z hľadiska odborného technicko-bezpečnostného dohľadu sa vodné stavby rozdeľujú do I. až IV. kategórie podľa bodového systému, ktorý zohľadňuje význam vodnej stavby, riziko možného ohrozenia ľudských životov a škôd na majetku v priľahlom území a nebezpečenstvo vzniku porúch na vodnej stavbe.
(4)
Kategorizácii podliehajú vodné stavby, ktoré vzdúvajú a zadržiavajú vodu. Takýmito vodnými stavbami sú priehrady, vodné nádrže, hate, odkaliská vytvorené hrádzovým systémom, na ktoré sa odpad ukladá hydraulickým spôsobom, čerpacie stanice vnútorných vôd a hrádze, ako aj súčasti stavieb, ktoré sú určené na úpravu vodných tokov, na odbery vôd, na vypúšťanie odpadových vôd a na iné používanie vôd.
(5)
Ministerstvo na základe žiadosti stavebníka alebo vlastníka vodnej stavby zaradí alebo preradí vodnú stavbu do niektorej zo štyroch kategórií na základe posudku štátnej organizácie, ktorá je na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu ním poverená, najneskôr pred vydaním stavebného povolenia.
(6)
Odborný technicko-bezpečnostný dohľad je povinný zabezpečiť na svoj náklad vlastník, prípadne stavebník vodnej stavby.
(7)
Pri vodných stavbách zaradených do I. a II. kategórie je ich vlastník, prípadne stavebník povinný zabezpečiť odborný technicko-bezpečnostný dohľad prostredníctvom štátnej organizácie, ktorá je na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu poverená a ktorá zamestnáva odborne spôsobilé osoby na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu (ďalej len „odborne spôsobilá osoba“). Odborná spôsobilosť sa preukazuje osvedčením o odbornej spôsobilosti na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu vydaným ministerstvom. Pri vodných stavbách zaradených do III. a IV. kategórie môže odborný technicko-bezpečnostný dohľad vykonávať ich vlastník, prípadne stavebník odborne spôsobilou osobou.
(8)
Pri rekonštrukcii vodnej stavby alebo pri zmene jej využitia a pri vodných stavbách II. až IV. kategórie aj v prípadoch, keď sa mení zástavba na území ohrozenom vodnou stavbou, ministerstvo preskúma určenú kategóriu vodnej stavby. K preskúmaniu kategórie vodnej stavby vlastník predloží prostredníctvom štátnej organizácie, poverenej na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu (odsek 5), aktualizovaný odborný posudok.
(9)
Pri vykonávaní odborného technicko-bezpečnostného dohľadu je vlastník, prípadne stavebník vodnej stavby povinný
a)
určiť zamestnanca zodpovedného za odborný technicko-bezpečnostný dohľad a ohlásiť ho orgánu štátnej vodnej správy; pri vodných stavbách zaradených do I. a II. kategórie ohlásiť aj odborne spôsobilú osobu, prostredníctvom ktorej sa odborný technicko-bezpečnostný dohľad vykonáva,
b)
prizvať orgán štátnej vodnej správy na prehliadku vodnej stavby, ktorá sa pri vodných stavbách zaradených do I. kategórie vykonáva najmenej raz ročne, pri vodných stavbách zaradených do II. kategórie raz za dva roky a pri vodných stavbách zaradených do III. a IV. kategórie raz za štyri roky,
c)
zaslať správu o výsledkoch odborného technicko-bezpečnostného dohľadu orgánu štátnej vodnej správy, ktorý vykoná technicko-bezpečnostný dozor.

§ 59
Ministerstvo

(1)
Ministerstvo ako ústredný orgán štátnej vodnej správy a vodného hospodárstva
a)
vykonáva štátnu vodnú správu podľa tohto zákona a riadi jej výkon,
b)
zabezpečuje zisťovanie výskytu a hodnotenie stavu povrchových vôd a podzemných vôd (§ 4) a určovanie environmentálnych cieľov (§ 5),
c)
zabezpečuje vypracovanie, schvaľovanie, aktualizáciu a plnenie programu monitorovania [§ 4 ods. 14 písm. e)],
d)
vypracúva program opatrení a časový rozvrh ich realizácie na účely zlepšenia kvality povrchových vôd určených na odbery pre pitnú vodu (§ 7 ods. 5),
e)
zabezpečuje identifikáciu vôd vhodných na kúpanie (§ 8 ods. 2),
f)
zabezpečuje vypracovanie programu protieróznych opatrení na zvyšovanie retenčnej schopnosti čiastkových povodí a kontroluje jeho plnenie [§ 11 ods. 4 písm. e)],
g)
zabezpečuje vypracovanie plánov manažmentu povodí, Vodného plánu Slovenska a ich koordináciu v rámci medzinárodnej spolupráce v povodí Dunaja a povodí Visly (§ 13 a 14),
h)
vypracúva koncepcie a rozvojové programy vo vodnom hospodárstve a ústredne riadi činnosti na úseku správy a prevádzky vodných tokov a vodných stavieb vo vlastníctve štátu, ktoré slúžia na plnenie funkcií vodného toku,
i)
vydáva vyjadrenie k investičnej činnosti, ktorá môže významným spôsobom ovplyvniť nakladanie s vodami, ochranu vôd a vodných pomerov (§ 28 ods. 1),
j)
pravidelne prehodnocuje rozsah vyhlásených citlivých oblastí a rozsah zraniteľných oblastí (§ 33 ods. 3 a § 34 ods. 3),
k)
vypracúva a aktualizuje program znižovania znečisťovania vôd škodlivými látkami a obzvlášť škodlivými látkami (§ 40 ods. 3),
l)
zabezpečuje evidenciu vodných tokov a ich povodí (§ 44 ods. 3),
m)
rozhoduje o tom, či správu drobného vodného toku alebo jeho uceleného úseku možno previesť do správy inej štátnej organizácie (§ 51 ods. 1),
n)
ústredne zabezpečuje úlohy na úseku výkonu odborného technicko-bezpečnostného dohľadu a zaraďuje alebo preraďuje vodné stavby do príslušnej kategórie a poveruje štátnu organizáciu výkonom odborného technicko-bezpečnostného dohľadu nad vodnými stavbami zaradenými do I. a II. kategórie (§ 56),
o)
overuje odbornú spôsobilosť na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu odbornou skúškou, vydáva osvedčenia o odbornej spôsobilosti, preskúšava odborne spôsobilé osoby a vedie evidenciu odborne spôsobilých osôb (§ 56a až 56d),
p)
vykonáva hlavný štátny vodoochranný dozor (§ 67).
(2)
Ministerstvo plní úlohy vyplývajúce z členstva Slovenskej republiky v Európskej únii vo vodnom plánovaní, zabezpečuje koordináciu týchto úloh s príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy a podáva správy o plnení úloh vyplývajúcich z právnych aktov Európskeho spoločenstva a Európskej únie v oblasti
a)
určenia orgánov štátnej vodnej správy a ich pôsobností v procese vodného plánovania (odsek 1, § 14 ods. 2 a 3, § 60 ods. 1 písm. a) prvý bod a § 60 ods. 4),
b)
vypracovania analýz charakteristík čiastkových povodí, zhodnotenia vplyvov ľudských činností na stav povrchových vôd a stav podzemných vôd a vypracovania ekonomických analýz nakladania s vodami [§ 13 ods. 3 písm. a)],
c)
sledovania a hodnotenia stavu povrchových vôd a stavu podzemných vôd a chránených území podľa programov monitorovania [§ 4 ods. 14 písm. e)],
d)
vodného plánovania a uplatňovania programov opatrení do troch mesiacov od ich zverejnenia alebo ich aktualizácie (§ 13 ods. 3 písm. d) a § 13 ods. 5).

§ 61
Obvodný úrad životného prostredia

Obvodný úrad životného prostredia vo veciach štátnej vodnej správy
a)
rozhoduje v správnom konaní v prvom stupni vo veciach podľa tohto zákona (§ 21, § 22 ods. 3, § 23 ods. 1, § 24, § 25 písm. c), § 26, § 27, § 30 ods. 3, § 32, § 38, § 39 ods. 4 a 5, § 42 ods. 2, § 43 ods. 7, § 45 ods. 1, § 49 ods. 3, § 50 ods. 3, § 52 ods. 2, § 55 ods. 2 a 3, § 57 ods. 1 a 3, § 66 ods. 5, § 74 ods. 1 a 2, § 77 ods. 3 písm. b) a § 80 ods. 7 a 8) a vydáva vyjadrenia (§ 28), ak ich tento zákon nezveruje iným orgánom štátnej vodnej správy,
b)
vydáva každé dva roky situačnú správu o zneškodňovaní komunálnych odpadových vôd a čistiarenských kalov v oblasti ich územnej pôsobnosti [§ 4 ods. 14 písm. f)],
c)
je špeciálnym stavebným úradom vo veciach vodných stavieb (§ 26 ods. 3),
d)
vedie evidenciu o vodách (§ 29 ods. 3),
e)
povoľuje použitie škodlivých látok na vymedzené účely (§ 39 ods. 9),
f)
rozhoduje o odvolaniach proti rozhodnutiam, ktoré vydala obec [§ 63 ods. 1 a odsek 2 písm. c) a d)],
g)
vykonáva štátny vodoochranný dozor v rámci svojej pôsobnosti (§ 66 ods. 1 až 5),
h)
prejednáva priestupky na úseku ochrany vôd, vodných tokov a vodných stavieb [§ 77 ods. 3 písm. b)],
i)
môže všeobecne záväznou vyhláškou
1.
upraviť, obmedziť, prípadne zakázať všeobecné užívanie povrchových vôd na vodohospodársky významných vodných tokoch (§ 18 ods. 5),
2.
určiť rozsah inundačného územia pri vodohospodársky významných vodných tokoch (§ 46 ods. 1).

§ 63
Obec

(1)
Obec v prenesenom výkone pôsobnosti na úseku štátnej vodnej správy rozhoduje vo veciach
a)
povolenia na odber povrchových vôd a podzemných vôd a ich iné užívanie na potreby jednotlivých občanov (domácností), uskutočnenie, zmenu a odstránenie vodných stavieb, ktoré súvisia s týmto odberom (§ 21 ods. 1 písm. a) a b) a § 26),
b)
v ktorých je príslušná povoľovať vodnú stavbu, ako aj v ostatných vodohospodárskych veciach týkajúcich sa tejto vodnej stavby,
c)
pochybností o určenie hranice pobrežného pozemku pri drobných vodných tokoch (§ 50 ods. 5),
d)
uloženia opatrení na odstránenie škodlivého stavu pri poškodení verejnej kanalizácie alebo verejného vodovodu, prípadne pri ohrození ich prevádzky, ak tieto opatrenia nevyžadujú povolenie (§ 55 ods. 3).
(2)
V prípadoch uvedených v odseku 1 si môže obvodný úrad životného prostredia vyhradiť rozhodovanie, najmä ak ide o územia chránených vodohospodárskych oblastí a územia ochranných pásiem vodárenských zdrojov.
(3)
Obec v prenesenom výkone pôsobnosti na úseku štátnej vodnej správy
a)
dáva vyjadrenie podľa § 28 k vodnej stavbe v prípadoch, v ktorých je príslušná vydať povolenie, a vyjadrenie k stavbe rodinného domu, k stavbe na individuálnu rekreáciu a na domové žumpy,
b)
vedie evidenciu o vodách (§ 29),
c)
vykonáva štátny vodoochranný dozor v rámci svojej pôsobnosti a ukladá opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov (§ 66 ods. 1),
d)
prejednáva priestupky na úseku ochrany vôd, vodných tokov a vodných stavieb [§ 77 ods. 3 písm. a)].
(4)
Obec môže všeobecne záväzným nariadením
a)
upraviť, obmedziť, prípadne zakázať všeobecné užívanie povrchových vôd na drobných vodných tokoch a iných vodných útvaroch (§ 18 ods. 5),
b)
určiť inundačné územie pri drobných vodných tokoch (§ 46 ods. 1).

§ 71
Miestna príslušnosť

(1)
Miestna príslušnosť orgánov štátnej vodnej správy na vydávanie povolení na osobitné užívanie vôd, na vodné stavby a na iné činnosti sa spravuje miestom osobitného užívania vôd, vodnej stavby alebo miestom činnosti.
(2)
Miestne príslušným orgánom na plnenie úloh podľa § 60 ods. 4 a odseku 6 je ten krajský úrad životného prostredia, do ktorého územného obvodu spadá najväčšia časť oblasti povodia.
(3)
Ak je vodná stavba, na ktorej povolenie je príslušný krajský úrad životného prostredia, na území viacerých krajov, príslušný je krajský úrad životného prostredia, v ktorého územnom obvode je prevažná časť vodnej stavby; ak vzniknú pochybnosti o príslušnosti, príslušnosť určí ministerstvo.

§ 74
Správne delikty

(1)
Orgán štátnej vodnej správy uloží pokutu právnickej osobe alebo fyzickej osobe-podnikateľovi, ktorá
a)
odoberie povrchové vody bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy alebo v rozpore s ním (§ 21 ods. 1 písm. a) prvý bod),
b)
odoberie podzemné vody bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy alebo v rozpore s ním (§ 21 ods. 1 písm. b) prvý bod),
c)
užíva povrchové vody na ich vzdúvanie a na iný spôsob akumulácie alebo užíva podzemné vody na ich akumuláciu alebo čerpanie na účel znižovania ich hladiny alebo na umelé zvyšovanie ich množstva povrchovou vodou bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy alebo v rozpore s ním (§ 21 ods. 1 písm. a) druhý bod a § 21 ods. 1 písm. b) druhý až štvrtý bod),
d)
využíva hydroenergetický potenciál vodných tokov bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy alebo v rozpore s ním (§ 21 ods. 1 písm. a) tretí bod),
e)
vypúšťa odpadové vody alebo osobitné vody do povrchových vôd alebo do podzemných vôd alebo vypúšťa priemyselné odpadové vody alebo osobitné vody s obsahom obzvlášť škodlivých látok do verejnej kanalizácie bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy alebo v rozpore s ním [§ 21 ods. 1 písm. c) a § 38 ods. 1],
f)
vypúšťa vody z povrchového odtoku do povrchových vôd alebo do podzemných vôd, čerpá znečistené podzemné vody na účely zníženia ich znečistenia alebo zníženia znečistenia horninového prostredia alebo čerpá podzemné vody pri hydrogeologickom prieskume a pri zakladaní stavieb a následne ich vypúšťa do povrchových vôd alebo do podzemných vôd bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy alebo v rozpore s ním [§ 21 ods. 1 písm. d), f) a g)],
g)
využíva povrchové vody alebo podzemné vody na hospodársky chov rýb alebo na chov vodnej hydiny alebo iných živočíchov na účel podnikania bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy alebo v rozpore s ním [§ 21 ods. 1 písm. e)],
h)
vykonáva činnosti, ktoré môžu ovplyvniť vodné pomery bez povolenia alebo súhlasu orgánu štátnej vodnej správy alebo v rozpore s nimi [§ 23 a § 27 ods. 1 písm. e)],
i)
porušuje povinnosti ustanovené v § 39 pri zaobchádzaní s nebezpečnými látkami,
j)
znečistí povrchové vody alebo podzemné vody porušením povinností ustanovených v § 39 pri zaobchádzaní s nebezpečnými látkami,
k)
nezabezpečuje odborný technicko-bezpečnostný dohľad nad prevádzkou vodnej stavby, ktorej stav môže ohroziť bezpečnosť osôb alebo majetku podľa § 56 ods. 5,
l)
prevádzkuje vodnú stavbu bez manipulačného poriadku schváleného orgánom štátnej vodnej správy alebo v rozpore s ním (§ 57 ods. 1),
m)
neumožní kontrolným orgánom prístup do objektov a zariadení na vykonávanie potrebného zisťovania alebo na požiadanie neposkytne potrebné údaje a úplné informácie (§ 68),
n)
neplní iné povinnosti ustanovené týmto zákonom alebo povinnosti podľa neho uložené orgánom štátnej vodnej správy.
(2)
Za porušenie povinností na úseku stavebného poriadku orgány štátnej vodnej správy ukladajú pokuty podľa osobitných predpisov.67)
(3)
Inšpekcia ukladá pokuty za porušenie povinností ustanovených v odseku 1 v tých prípadoch, v ktorých má pôsobnosť na výkon štátneho vodoochranného dozoru.
(4)
Výnosy pokút uložených podľa tohto zákona sú príjmom Environmentálneho fondu.

§ 75
Pokuty

(1)
Pokutu podľa § 74 ods. 1 písm. a) možno uložiť v sume vypočítanej ako násobok sadzby 5 Sk za 1 m3 a množstva nepovolene odobratých povrchových vôd, najdlhšie za obdobie jedného roka od jeho zistenia. Najnižšiu pokutu možno uložiť vo výške 10 000 Sk.
(2)
Pokutu podľa § 74 ods. 1 písm. b) možno uložiť v sume vypočítanej ako násobok sadzby 15 Sk za 1m3 a množstva nepovolene odobratých podzemných vôd najdlhšie za obdobie jedného roka od jeho zistenia. Najnižšiu pokutu možno uložiť vo výške 20 000 Sk.
(3)
Pokutu podľa § 74 ods. 1 písm. e) možno uložiť do výšky trojnásobku odplát za ročné vypúšťanie odpadových vôd alebo osobitných vôd. Ak nemožno takto určiť výšku pokuty, vypočíta sa násobkom sadzby do 15 Sk za 1 m3 a množstva vypúšťaných odpadových vôd alebo osobitných vôd, najdlhšie však za obdobie predchádzajúceho roka. Najnižšiu pokutu možno uložiť vo výške 10 000 Sk.
(4)
Pokutu podľa § 74 ods. 1 písm. c) a j) možno uložiť do výšky 500 000 Sk.
(5)
Pokutu podľa § 74 ods. 1 písm. f) až i) možno uložiť do výšky 200 000 Sk.
(6)
Pokutu podľa § 74 ods. 1 písm. d), k) a l) možno uložiť do výšky 2 000 000 Sk.
(7)
Pokutu podľa § 74 ods. 1 písm. n) možno uložiť do výšky 100 000 Sk.
(8)
Pokutu podľa § 74 ods. 1 písm. m) možno uložiť do výšky 20 000 Sk.
(9)
Ak nepovoleným vypúšťaním odpadových vôd alebo nedovoleným zaobchádzaním s nebezpečnými látkami dôjde k mimoriadnemu zhoršeniu vôd, pokutu možno uložiť až do výšky 5 000 000 Sk.

§ 77
Priestupky

(1)
Priestupku na úseku ochrany vôd, vodných tokov a vodných stavieb sa dopustí ten, kto
a)
vykonáva plavbu plavidlom so spaľovacím motorom na povrchových vodách nachádzajúcich sa v ochranných pásmach vodárenských zdrojov, na vodných nádržiach určených na hospodársky chov rýb a na odkrytých podzemných vodách (§ 19 ods. 2),
b)
odoberá povrchové vody alebo podzemné vody alebo vypúšťa odpadové vody do povrchových vôd alebo do podzemných vôd bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy alebo v rozpore s ním [§ 21 ods. 1 písm. a) prvý bod a písm. b) prvý bod a písm. c)],
c)
vysádza, stína a odstraňuje stromy a kry v korytách, na pobrežných pozemkoch a v inundačných územiach alebo ťaží riečny materiál z pozemkov tvoriacich koryto bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy alebo v rozpore s ním [§ 23 ods. 1 písm. a) a b)],
d)
uskutočňuje, mení alebo odstraňuje vodnú stavbu bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy alebo v rozpore s ním (§ 26),
e)
porušuje zákazy a obmedzenia v ochranných pásmach vodárenských zdrojov, čím poškodzuje alebo ohrozuje kvalitu alebo zdravotnú bezchybnosť vôd (§ 32),
f)
umýva motorové vozidlá a mechanizmy v povrchových vodách alebo v odkrytých podzemných vodách, alebo na miestach, z ktorých by uniknuté pohonné látky mohli vniknúť do povrchových vôd alebo do podzemných vôd (§ 39 ods. 10),
g)
mení smer koryta, poškodzuje brehy, ukladá predmety do vodného toku, ktoré môžu ohroziť plynulosť odtoku vody v koryte, zdravie ľudí a ich bezpečnosť, alebo ukladá predmety na miesta, z ktorých môžu byť splavené do vodného toku (§ 47 ods. 1),
h)
poškodzuje vodné stavby a ich funkcie najmä tým, že ťaží zeminu z ochranných hrádzí, vysádza na nich dreviny, pasie na nich alebo preháňa cez ne hospodárske zvieratá, jazdí po nich motorovými vozidlami (§ 55 ods. 1),
i)
poškodzuje ciachy, vodočty, vodomery a iné meracie zariadenia a poškodzuje plavebné znaky a výstražné tabule (§ 55 ods. 1),
j)
znečistí alebo ohrozí povrchové vody alebo podzemné vody (§ 36 ods. 11 a § 39 ods. 2).
(2)
Za priestupok podľa
a)
odseku 1 písm. f) možno uložiť pokutu do výšky 2 000 Sk,
b)
odseku 1 písm. b), c), g) a j) možno uložiť pokutu do výšky 3 000 Sk,
c)
odseku 1 písm. a),d),e), h) a i) možno uložiť pokutu do výšky 5 000 Sk.
(3)
Priestupky podľa
a)
odseku 1 písm. c), f), g), h) a i) prejednáva obec,
b)
odseku 1 písm. a), b), d), e) a j) prejednáva obvodný úrad životného prostredia.
(4)
Na priestupky a na ich prejednávanie sa vzťahujú všeobecné predpisy o priestupkoch.68)
(5)
Výnosy z pokút uložených za priestupky podľa
a)
odseku 1 písm. c), f), g), h) a i) sú príjmom rozpočtu obce,
b)
odseku 1 písm. a), b), d), e) a j) sú príjmom Environmentálneho fondu.

§ 79
Poplatky za odbery podzemných vôd a za vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd

(1)
Poplatkom na účely tohto zákona je finančná náhrada za odber podzemných vôd a za vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd.
(2)
Poplatky za odbery podzemných vôd je povinný platiť ten, kto odoberá podzemné vody v množstve presahujúcom 15 000 m3 za kalendárny rok alebo 1 250 m3 za mesiac.
(3)
Povinnosť platiť poplatky podľa odseku 2 sa nevzťahuje na odbery podzemných vôd pri
a)
hydrogeologickom prieskume,
b)
čerpaní znečistených podzemných vôd na účel zníženia ich znečistenia,
c)
hydraulickej ochrane podzemných vôd pred znečistením, ak sa tieto vody nepoužívajú na iné účely,
d)
zakladaní stavieb,
e)
odvodnení pozemkov,
f)
prevádzke rybochovných zariadení, rybníkov a na napúšťanie vodných nádrží osobitne vhodných na chov rýb,
g)
odberoch v záhradkárskych osadách pre spoločný závlahový systém,
h)
odberoch na zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy,
i)
odberoch na účely energetického využitia, ak sa následne vypúšťajú do podzemných vôd, okrem odberov geotermálnych vôd.
(4)
Poplatky za vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd platí ten, kto vypúšťa odpadové vody do povrchových vôd v množstve presahujúcom 10 000 m3 za kalendárny rok alebo 1 000 m3 za mesiac a prekročí v príslušnom ukazovateli znečistenia ustanovené limity [§ 81 ods. 1 písm. e)].
(5)
Povinnosť platiť poplatky podľa odseku 4 sa nevzťahuje na vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd z
a)
prietočného chladenia turbín,
b)
odľahčovacích objektov stokovej siete.
(6)
Sledovanie limitných hodnôt v príslušných ukazovateľoch znečistenia podľa odseku 4 sa vykonáva odbermi vzoriek vypúšťaných odpadových vôd a ich rozbormi, ktoré uskutočňuje akreditované laboratórium.
(7)
Poplatky za odbery podzemných vôd a za vypúšťanie odpadových vôd vyberá správca vodohospodársky významných vodných tokov a sú príjmom Environmentálneho fondu kapitoly ministerstva.71) Vo veciach určovania skutočnej výšky poplatkov za odbery podzemných vôd a výšky poplatkov za vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd a vo veciach vyberania a vymáhania týchto poplatkov koná správca vodohospodársky významných vodných tokov podľa osobitného predpisu.72) Na konanie v prvom stupni je príslušný odštepný závod správcu vodohospodársky významných vodných tokov a na konanie v druhom stupni je príslušné jeho podnikové riaditeľstvo.
(8)
Návrh na výšku poplatkov podáva na základe vlastného výpočtu ten, kto odoberá podzemné vody, a ten, kto vypúšťa odpadové vody do povrchových vôd v lehote určenenej v osobitnom predpise;72a) ak nepredložia návrh na určenie výšky poplatkov v určenej lehote, správca vodohospodársky významných vodných tokov vypočíta výšku poplatkov na základe povolenia podľa § 21 ods. 1 písm. b) prvého bodu alebo § 21 ods. 1 písm. c). Správca vodohospodársky významných vodných tokov určuje skutočnú výšku poplatkov za kalendárny rok a výšku preddavkov, sleduje platenie preddavkov a vydáva výkaz o výške nedoplatkov alebo o výške preplatkov podľa osobitného predpisu.73) Správca vodohospodársky významných vodných tokov je oprávnený vykonávať kontrolu skutočného odoberania podzemných vôd a vypúšťania odpadových vôd do povrchových vôd v priebehu kalendárneho roka.
(9)
Výkaz o výške nedoplatkov za odbery podzemných vôd a za vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd za predchádzajúci kalendárny rok možno vymáhať výkonom rozhodnutia podľa osobitného predpisu.74)

§ 81

(1)
Nariadenie, ktoré vydá vláda, ustanoví
a)
požiadavky na kvalitu povrchovej vody a kvalitatívne ciele povrchovej vody určenej na odber pitnej vody, vody určenej na závlahy a vody vhodnej pre život a reprodukciu pôvodných druhov rýb a rozsah monitorovania týchto vôd (§ 6 až 10),
b)
citlivé oblasti a zraniteľné oblasti (§ 33 a 34),
c)
limitné hodnoty znečistenia splaškových odpadových vôd, komunálnych odpadových vôd a osobitných vôd vypúšťaných do povrchových vôd alebo do podzemných vôd, osobitne pre ich vypúšťanie v citlivých oblastiach, a požiadavky na vypúšťanie odpadových vôd z odľahčovacích objektov a z povrchového odtoku (§ 36 a 37),
d)
limitné hodnoty znečistenia priemyselných odpadových vôd s obsahom škodlivých látok, obzvlášť škodlivých látok, prioritných látok a rizikových látok vypúšťaných do povrchových vôd,
e)
výšku neregulovaných platieb, výšku poplatkov a podrobnosti súvisiace so spoplatnením užívania vôd (§ 78 a 79).
(2)
Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, ustanoví podrobnosti o
a)
zisťovaní výskytu a hodnotení stavu povrchových vôd a podzemných vôd, o ich monitorovaní a vedení evidencie o vodách a vodnej bilancii (§ 4 ods. 1 až 11, § 6 a 29),
b)
vymedzení oblastí povodí, environmentálnych cieľoch a o vodnom plánovaní (§ 5, 11 až 16),
c)
spôsobe a rozsahu oznamovania údajov o odberoch povrchových vôd, podzemných vôd a osobitných vôd a o vypúšťaní odpadových vôd (§ 6),
d)
využívaní hydroenergetického potenciálu vodných tokov (§ 21 ods. 1 písm. a) tretí bod),
e)
technických úpravách v ochranných pásmach vodárenských zdrojov (§ 32 ods. 7),
f)
určovaní ochranných pásiem vodárenských zdrojov a o opatreniach na ochranu vôd,
g)
zaobchádzaní s nebezpečnými látkami a o náležitostiach havarijného plánu a o postupe pri riešení mimoriadneho zhoršenia vôd (§ 39 a 41),
h)
o výkone odborného technicko-bezpečnostného dohľadu, o zaraďovaní vodných stavieb do jednotlivých kategórií, o výkone technicko-bezpečnostného dozoru, vykonávaní skúšky na získanie odbornej spôsobilosti a o vydaní osvedčenia o odbornej spôsobilosti na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu (§ 56 až 56d),
i)
výkone vodnej stráže (§ 69),
j)
náležitostiach manipulačného poriadku,
k)
činnosti Národného referenčného laboratória pre oblasť vôd na Slovensku.
(3)
Zoznam vodohospodársky významných vodných tokov a vodárenských vodných tokov ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo (§ 44).
(4)
Program poľnohospodárskych činností vo vyhlásených zraniteľných oblastiach ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo pôdohospodárstva.