Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 363/2007 účinný od 01.09.2007 do 31.12.2007

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

2

Dôvodová správa

I. Všeobecná časť

Návrhom zá kona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len 'návrh zákona') sa upravuje poslanie vysokých škôl s ohľadom na potreby vedomostnej spoločnosti tak, ako to vyplýva z programového vyhlásenia vlá dy SR prijatom uznesením vlády SR č. 660 z 31. júla 2006. Návrh zákona je vypracovaný na základe plánu úloh Legislatívnej rad y vlády SR na rok 2007.

Návrh zákona zachováva doterajšie členenie vysokých škôl na univerzitné vysoké školy, vysoké školy a odborné vysoké školy a ruší kategóriu výskumné univerzity. Vysoké školy, ktoré v podstatnej miere poskytujú doktorandské študijn é programy prepojené na ich výsledky vo vede, bude možné zaradiť medzi univerzitné vysoké školy. Odborné vysoké školy poskytujú bakalárske študijné programy.

Návrh zákona upravuje kompetencie orgánov akademickej samosprávy vysokých škôl a správnej rady s cieľom optimalizácie riadenia vysokých škôl a posilnenia vplyvu verejnosti na fungovanie verejných vysokých škôl prostredníctvom správnych rád. Návrh rozpočtu verejnej vysokej školy bude schvaľovať správna rada verejnej vysokej školy, a nie akademický senát. Na posilnenie akademických práv a slobôd na súkromnej vysokej škole sa orgány akademickej samosprávy stávajú ich súčasťou s tým, že budú rozhodovať a akademickej činnosti súkromnej vysokej školy a vyjadrovať sa k ostatným otázkam.

Vysoké školy z členských štátov môžu na území Slovenskej republiky pôsobiť na základe oprávnenia vydaného Ministerstvom školstva Slovenskej republiky (ďalej len 'ministerstvo'). Pred jeho vydan ím ministerstvo posúdi najmä to, či doklady o vzdelaní vydané za štúdium v Slovenskej republike budú rovnocenné s dokladmi za štúdium vydávanými takouto vysokou školou v štáte jej sídla. Ich uznanie v Slovenskej republike na účely výkonu povolania sa riadi osobitným zákonom o uznávaní odborných kvalifikácií. V sú časnosti ich pôsobenie v Slovenskej republike nie je možné sankcionovať. Zároveň nemajú možnosť poskytovať vlastné študijné programy.

Návrh zákona upravuje špecializované pracoviská vedy a výskumu verejných vysokých škôl určených prednostne na transfer vedomostí do spoločnosti a podporu právnických osôb zaoberajúcich sa vý skumom a vývojom s osobitnými podmienkami v počiatočných fázach, čo sa kladne prejaví pri prechode na ekonomiku orientovanú na produkciu s vyššou pridanou hodnotou. Návrh zákona je základom pre legislatí vne upravenie podporných finančných mechanizmov pre tento typ inštitúcií v iných právnych normách.

Návrh zákona upravuje kompetencie ústredných orgánov štátnej správy, v ktorých pôsobnosti sú štátne vysoké školy a ministerstva tak, aby bola zabezpečená jednotná vzdelávacia politika. V oblasti sociálnej podpory študentov sa posilňujú kompetencie vysokých škôl pri poskytovaní motivačných štipendií.

Zlepšujú sa možnosti finančného zabezpečenia verejných vysokých škôl a štátnych vysokých škôl. Verejné vysoké školy budú môcť čerpať finančné prostriedky z bankových ú verov (táto možnosť bola zrušená zákonom č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnen í niektorých zákonov, čo obmedzuje možnosti pre efektívne pôsobenie verejných vysokých škôl a ich samosprávny charakter). Vymedzuje sa účel ich použitia a obmedzenia pre verejné vysoké školy týkajúce uzatvárania zmlúv o čerpaní. Verejný m vysokým školám a štátnym vysokým školám sa umožňuje požadovať od študentov v externej forme štúdia školné; zákon ponecháva bezplatné jedno štúdium na vysokej škole v š tandardnej dĺžke štúdia.

Návrh zákona zavádza register zamestnancov vysokých škôl a mení ustanovenia o centrálnom registri študentov. Cieľom je zabezpečiť informácie o vysokých školách v reálnom čase a postupný prechod z 'papierového' vykazovania údajov na ich elektronické poskytovanie.

Posilňuje sa úloha vysokých škôl v rozvoji spoločnosti a európska dimenzia vzdelávania, najmä zmenou úpravy pôsobenia európskych vysokých škôl na našom území, upravením spoločných študijných programov, či akademických mobilít.

Podstatná časť návrhu zákona sa zaoberá najmä legislatívno-technickými úpravami zákona o vysokých školách s ohľadom na navrhované zmeny, ale aj zohľadnenie zmien vykonaných v iných prá vnych predpisoch.

Návrhom zákona sa transponuje Smernica rady 2004/114/ES z 13. decembra 2004 o podmienkach prijatia štátnych príslušníkov tretích krajín na účely štúdia, výmen žiakov, neplateného odborného vzdelá vania alebo dobrovoľnej služby.

Návrh zákona nemá vplyv na štátny rozpočet a predpokladá sa pozitívny dopad na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi Slovenskej republiky.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov

a vplyvov na zamestnanosť

Prvá časť – Odhad dopadu na verejné financie

Návrh zákona nezakladá dodatočné nároky na štátny rozpoč et, rozpočet miest a obcí a rozpočet vyšších územných celkov.

Školné, ktoré sa zavádza pre študentov v externej forme štú dia, bude mať pozitívny dopad na rozpočet verejných vysokých škôl a štátnych vysokých škôl. Predpokladá sa, že finančné prostriedky, ktoré sú dnes na základe rôznych zmlúv poskytované študentmi v externej forme štúdia iným právnickým osobám, sa stanú príjmom verejných vysokých škôl, čím budú mať pozitívny dopad na ich rozpočet a t ým aj na rozpočet verejnej správy ako celku. Za predpokladu, že by verejné vysoké školy prijali na externú formu štúdia ročne 20 tis. študentov a od všetký ch by požadovali školné 10 000 Sk za rok, pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy by v najbližších rokoch predstavoval:

2008 - 200 mil. Sk (len novoprijatí študenti)

2009 - 400 mil. Sk

2010 - 600 mil. Sk

Ide len o hrubý odhad, keďže školné a jeho hodnota je na rozhodnutí verejnej vysokej školy.

Druhá časť – Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Zavedením školného u študentov v externej forme štúdia až pre prijatých na štúdium po 1. septembri 2007 nebude mať návrh zákona negatívny dopad na súčasných študentov v externej forme štúdia. Úprava ustanovení o školnom v prípade študentov v dennej form e štúdia len spresňuje už dnes platné ustanovenia, a preto nebudú mať negatívny dopad na týchto obyvateľov.

Očakáva sa pozitívny dopad na hospodárenie verejných vysokých šk ôl, ktorým sa otvára možnosť na získanie ďalších finančných prostriedkov.

Tretia časť – Odhad dopadov na životné prostredie

Návrh zákona nepredpokladá dopad na životné prostredie.

Štvrtá časť – Odhad dopadov na zamestnanosť

Návrh zákona nepredpokladá priamy dopad na zamestnanosť. Z dlhodobého hľadiska tým, že zamestnávatelia budú zapojení do pripomienkovania opisu študijných odborov, sa očakáva pozitívny dopad na zamestnanosť.

Piata časť – Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

Návrh zákona nepredpokladá priamy dopad na podnikateľské prostredie.

19

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

návrhu zákona

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Predkladateľ zákona: Ministerstvo školstva Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých z ákonov v znení neskorších predpisov

3.Problematika návrhu zákona:

a) je upravená v práve Eur ópskych spoločenstiev:

-v primárnom práve: v čl. 149 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení

-v sekundárnom práve: Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/114/ES z 13. decembra 2004 o podmienkach prijatia štátnych prí slušníkov tretích krajín na účely štúdia, výmen žiakov, neplateného odborného vzdelávania alebo dobrovoľnej služby

b) je upravená v práve Európskej únie:

-v primárnom práve: v čl. 6 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii v platnom znení

c) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spolo čenstiev alebo Súdu

prvého stupňa Európskych spoločenstiev

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)Zo Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii a najmä Aktu o podmienkach pristúpenia, nevyplývajú v predmetnej oblasti pre SR žiadne záväzky,

b)z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej ú nii nevyplývajú v tejto oblasti pre Slovenskú republiku žiadne prechodné obdobia,

c)lehota na prebratie smernice podľa určenia gestorsk ých ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov:

-Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/114/ES z 13. decembra 2004 o podmienkach prijatia štátnych príslušníkov tretích krajín na účely štúdia, výmen žiakov, neplateného odborného vzdelávania alebo dobrovoľnej služby – 12. január 2007

d)nie je známe začatie konania v tejto oblasti proti SR o porušení Zmluvy o založení ES podľa čl. 226-228 Zmluvy o založení ES

e)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice alebo rá mcové rozhodnutia už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

-zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých z ákonov v znení neskorších predpisov

-zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1990 Zb. o správnych poplatkoch v znen í neskorších predpisov

-zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

-zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu prá vneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev alebo právom Európskej únie:

Èiastočný

6. Gestor a spolupracujúce rezorty: Gestorom smernice je Ministerstvo vnútra SR, spolugestorom pôsobnosti je Ministerstva školstva SR

II. Osobitná časť

K Èl. 1:

K bodu 1:

Upravuje sa poslanie vysokých škôl tak, aby v súlade s programovým vyhlásením vlády SR bolo zdôraznené ich pôsobenie v rámci európskeho priestoru vzdelávania a ich úloha pri rozvoji vedomostnej spoločnosti v Slovenskej republike.

K bodu 2:

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 3:

Zákon na novo upravuje pôsobenie zahraničných vysokých š kôl z členských štátov na území Slovenskej republiky. Vysoké školy so sídlom v členskom štáte budú môcť pôsobiť na základe oprávnenia. Súč asný systém nezabezpečuje informácie o pôsobení takýchto vysokých škôl na našom území. Zároveň nie je isté uznávanie dokladov o vzdelaní vydaných týmito vysokými školami za štú dium poskytované mimo územia štátu ich sídla.

K bodom 4 a 5:

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 6:

Zahraničné vysoké školy nemusia mať sídlo v Slovenskej republike.

K bodu 7:

Odborné vysoké školy sú zamerané najmä na aplikovaný výskum.

K bodu 8:

Doterajšia prax nepreukázala opodstatnenosť členenia vysokých škô l na výskumné univerzity. Na potreby Slovenskej republiky je postačujúce členenie na univerzitné vysoké školy, ktoré poskytujú študijné programy vo všetkých troch stupňoch a zameriavajú sa na základný výskum, vysoké školy, ktoré poskytujú vysokoškolské vzdelávanie v prvých dvoch stupňoch. Vysoké školy, ktorých poslaním je poskytovanie vysokoškolského vzdelávania v prvom stupni a aplikovaný vý skum budú začlenené medzi odborné vysoké školy. Takéto členenia viac odzrkadľuje súčasné možnosti vysokoškolského systému a spoločenskú potrebu. Zároveň sa zabezpečuje, aby názov vysokej školy zohľadňoval jej začlenenie.

K bodu 9:

Upravuje sa postup ministerstva pri rozhodovaní o udelení pokuty v prípade právnických osôb, ktoré nie sú vysoké školy podľa zákona. Ide o precizovanie jednotlivých ustanovení. Pre zabezpečenie transparentnosti informácií o poskytovateľoch vysokoškolského vzdelávania v Slovenskej republike sa ruší doterajšia právna úprava podľa ktorej sa udelenie pokuty nevzťahovalo na vysoké školy z členských štátov. Zároveň sa zjednodušujú podmienky pre ich pôsobenia udeľovaním formy oprávnenia. Týmto sa zabezpečia informácie o ich pôsobení v Slovenskej republike, ktoré dnes absentujú (napríklad počet občanov študujú cich na takýchto školách, vzdelanie, ktoré získavajú, uznávanie dokladov o vzdelaní). Zvyšuje sa maximálna výška pokuty na trojnásobok. Cieľom je posilniť prevenčnú úlohu možnej sankcie a zá roveň zabezpečiť, že pokiaľ právnická osoba bude pokračovať v nezákonnom postupe, aby mohla byť pre ňu pokuta likvidačná.

K bodu 10:

Aj odborné vysoké školy vykonávajú výskum, a preto sa navrhuje vypusti ť označenie akademická rada.

K bodu 11:

Na návrh akademickej obce sa umožňuje, aby členstvo v akademickom sená te nebolo obmedzené dvomi funkčnými obdobiami. V súčasnosti platné obmedzenie nie je považované za naďalej opodstatnené. To umožní, aby po nadobudnutí skúseností z členstva akademického sená tu nemuseli takto skúsení členovia senát opustiť.

K bodom 12 a 13:

Upravuje sa zánik členstva aj na prípady, ak bol člen akademického sená tu zvolený súčasťou vysokej školy, ktorá zanikla, teda zanikla tá časť akademickej obce, ktorú zastupuje. Zároveň sa upravuje, akým spôsobom sa mení zloženie akademického senátu vysokej š koly, ak vznikne nová fakulta vysokej školy.

K bodu 14:

Prorektori vysokej školy zastupujú rektora vo vymedzených oblastiach. Prorekt ori nie sú orgánmi akademickej samosprávy a za svoju činnosť sa zodpovedajú rektorovi vysokej školy. Nie je opodstatnené, aby výber rektora bolo potrebné schvaľovať akademickým senátom vysokej školy a za postačujúce považujeme vyjadrenie. Negatívne vyjadrenie voči návrhu rektora je dostatočným signálom rektorovi, že akademická obec s jeho výberom nesúhlasí a že má svoj výber prehodnotiť.

K bodu 15:

Verejné vysoké školy v prevažnej miere hospodária s verejnými prostriedkami. Verejnosť však nemá v dostatočnej miere možnosť vplývať na činnosť verejnej vysokej školy pri nakladaní s nimi. Preto sa navrhuje, aby rozpočet verejnej vysokej školy schvaľovala správna rada verejnej vysokej školy, ktorej členovia zo zákona presadzujú záujmy verejnosti v č innosti verejnej vysokej školy a v jej nakladaní s finančnými prostriedkami. Tým, že sa ponecháva akademickému senátu možnosť vyjadriť sa k návrhu pred jeho schválením správnou radou, zabezpeč uje sa, aby správna rada mala možnosť sa oboznámiť s výhradami akademickej obce k návrhu.

K bodu 16:

Ide o odstránenie nedostatku z predchádzajúcej zmeny zákona.

K bodu 17:

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 18:

Ide o vyjadrenie k návrhu rektora na prorektorov nie o ich voľbu, a preto nie je potrebné tajné hlasovanie.

K bodu 19:

Rektor verejnej vysokej školy je zodpovedný aj ministrovi, napríklad § 19 ods. 7. Doterajší odkaz na § 102 nebol jednoznačný v čom rektor zodpovedá ministrovi.

K bodu 20:

Ide o zosúladenie postupu predkladania a schvaľovania rozpočtu verejnej vysokej školy v nadväznosti na posilňovanie vplyvu verejnosti na hospodá renie verejnej vysokej školy prostredníctvom zmien v kompetenciách akademického senátu a správnej rady.

K bodom 21 až 22:

Legislatívno-technická úprava najmä v súvislosti s bodom 14 a oprava predchádzajúcej novely zákona.

K bodu 23:

Funkčné zaradenie hosťujúci docent sa ruší . Toto funkčné zaradenie vysokoškolského učiteľa sa nepovažuje naďalej za potrebné.

K bodom 24 až 26:

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 27:

Upravuje sa možnosť, aby verejné vysoké školy mohli prijímať úvery od bánk na vymedzené účely. Zároveň sa zavádzajú obmedzenia, ktoré by mali zabrániť neprimeranému zadĺženiu verejnej vysokej školy.

K bodu 28:

Legislatívno-technická úprava.

K bodom 29 až 33:

Podrobnejšie sa upravuje tvorba a používanie fondov verejnej vysokej školy.

K bodom 34 až 38:

Vypúšťajú sa ustanovenia zákona, ktoré upravuje osobitný predpis o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií, nakoľko ide o duplicitnú právnu úpravu. Súčasne sa vykonávajú aj legislatívno-technické úpravy s tým súvisiace.

K bodu 39:

Upravujú sa ďalšie povinnosti verejných vysokých škôl. Verejné vysoké školy ako samosprávne orgány rozhodujúce aj o právach a povinnostiach s ú povinné riešiť aj sťažnosti podľa osobitného predpisu. Pred uzatvorením zmluvy o čerpaní úveru sa ukladá povinnosť informovať o tomto zámere ministerstvo a Ministerstvo financií SR. Tý mto sa zabezpečuje prehľad o záväzkoch verejných vysokých škôl v dostatočnom predstihu.

K bodu 40:

Dopĺňa sa obsah výročnej správy o hospodárení verejnej vysokej školy tak, aby poskytol ucelenejší obraz na jej hospodárenie. V zá ujme verejnej kontroly nad hospodárením verejných vysokých škôl sa posilňuje vplyv verejnosti na publikované údaje v správe o hospodárení verejnej vysokej školy.

K bodu 41:

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 42:

Všetky vysoké školy vykonávajú výskum, preto nie je potrebné, aby odborné vysoké školy nemali vedecké rady.

K bodu 43:

Na návrh akademickej obce sa umožňuje, aby členstvo v akademickom senáte nebolo obmedzené dvomi funkčnými obdobiami. V súčasnosti platné obmedzenie nie je považované za naďalej opodstatnené. To umožní, aby po nadobudnutí skúseností z členstva akademického senátu nemuseli takto skúsení členovia senát opustiť.

K bodu 44:

Prodekan fakulty zastupuje dekana vo vymedzených oblastiach. Prodekani nie sú orgánmi akademickej samosprávy a za svoju činnosť sa zodpovedajú dekanovi. Nie je opodstatnené, aby výber dekana bol schvaľovaný akademickým senátom fakulty a za postačujúce považujeme jeho vyjadrenie. Negatívne vyjadrenie voči návrhu dekana je dostatočným signá lom dekanovi, že akademická obec s jeho výberom nesúhlasí a že má výber svojich spolupracovníkov prehodnotiť.

K bodu 45:

Tým, že nejde o voľbu, nie je potrebné tajné hlasovanie o návrhu dekana na prodekanov.

K bodu 46:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s bodom 44.

K bodu 47:

Funkčné zaradenie hosťujúci docent sa ruší. Na ú čely hosťovania sa považuje postačujúca funkcia hosťujúci profesor.

K bodom 48 a 49:

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 50:

Vypúšťa sa splnomocnenie na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu. Vzťahy medzi vysokou školou a cvičnou školou sa rieš ia dohodou medzi nimi a podrobnejšia úprava všeobecne záväzným právnym predpisom nie je potrebná.

K bodu 51:

Legislatívno-technická úprava. Odseky 1 a 4 by boli duplicitné.

K bodu 52:

Pre zabezpečenie praktickej výučby študentov aj v iných študijných odboroch sa rozširujú možnosti zakladania vysokoškolských podnikov.

Umožňuje sa, aby verejné vysoké školy, resp. ich vysokoškolské podniky, mohli spravovať lesný majetok podľa osobitného predpisu. Toto je potrebné z hľadiska prípravy lesných inžinierov.

K bodu 53:

Upravujú sa úlohy špecializovaných pracovísk verejných vysokých škôl, ktorých cieľom je zabezpečenie aplikácie nových poznatkov v praxi, koncentrovanie špičkových vedeckých kapacít na jednom mieste, ako aj vytváranie špeciálnych podmienok pre začínajúcich podnikateľov v oblasti vedy a výskumu, najmä z radov absolventov prísluš nej vysokej školy. Cieľom je koncentrovať vedu a výskum pri vysokých školách a zlepšiť prenos poznatkov z vysokých škôl do spoločenskej praxe.

,K bodom 54 a 55:

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 56:

Verejná vysoká škola potrebuje na uzatvorenie zmluvy o úvere súhlas správnej rady. Podľa § 9 ods. 1 písm. i) je potrebný pred predložením tejto po žiadavky správnej rade súhlas akademického senátu verejnej vysokej školy. Úlohou správnej rady je dohliadnuť, či splácanie úveru neohrozí činnosť verejnej vysokej školy a či ich použitie je v sú lade so zákonom.

K bodu 57:

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 58:

Rozširujú sa možnosti verejnosti zasahovať do činnosti verejnej vysokej školy prostredníctvom členov správnej rady verejnej vysokej školy. Rektor vysokej školy nemusí byť len členom akademickej obce vysokej školy. Vnútorné predpisy verejnej vysokej školy musia zohľadniť právo členov správnej rady tiež navrhovať kandidátov na rektora. Verejné vysoké š koly sú v prevažnej miere financované z verejných zdrojov. Aby bolo zabezpečené použitie týchto finančných prostriedkov v súlade s verejným záujmom reprezentovaným členmi správnej rady, navrhuje sa schva ľovanie rozpočtu správnou radou verejnej vysokej školy. Rektor verejnej vysokej školy je platený a odmeňovaný z finančných prostriedkov verejnej vysokej školy. Pre posilnenie nezá vislosti jeho konania od ministerstva sa navrhuje, aby jeho plat navrhoval predseda správnej rady a schvaľovala správna rada. Tým sa posilňuje vplyv správnej rady na činnosť verejnej vysokej školy zvýšení m jej vplyvu na štatutára verejnej vysokej školy. Tým, že minister menuje členov správnej rady verejnej vysokej školy, zabezpečuje sa primeraný vplyv štátu na jej činnosť.

K bodu 59:

S posilnením úlohy správnej rady verejnej vysokej školy ako zástupcu verejnosti v jej činnosti sa posilňuje aj možnosť kontroly verejnosti činnosti spr ávnej rady verejnej vysokej školy.

K bodom 60 až 78:

O právach vysokých škôl udeľovať absolventom študijných programov akademický titul, uskutočňovať habilitačné a inauguračné konanie bude rozhodovať minister školstva. V prípade štátnych vysokých škôl je vydaním rozhodnutia o priznaní príslušného práva podmienené súhlasom príslušného ministra. Vo veciach začlenenia štátnych vysokých škôl medzi univerzitné vysoké školy je za prípravu príslušného zákona zodpovedné ministerstvo, v ktorého pôsobnosti je štátna vysoká škola. Vykonávajú sa aj legislatí vno-technické úpravy súvisiace s týmito úpravami a so zmenami vykonanými v iných právnych predpisoch.

K bodu 79:

Vzdelávanie zdravotníckeho pracovníka je upravené zákonom č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovní koch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a metodicky a odborne ho riadi ministerstvo zdravotníctva (§ 39 ods. 2 zákona č . 578/2004 Z. z.), čím jeho čiastková úprava v zákone o vysokých školách je duplicitná.

K bodu 80:

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 81:

Precizujú sa ustanovenia zákona o postupe ministerstva pri vybavovaní žiadosti o udelení štátneho súhlasu na pôsobenie ako súkromná vysoká š kola. O udelení štátneho súhlasu rozhoduje vláda SR. V prípade, že ministerstvo požiadalo o vyjadrenie k žiadosti Akreditačnú komisiu, ukladá sa mu povinnosť, aby jej oznámilo zastavenie konania, keďž e jej vyjadrenie k žiadosti už nie je potrebné.

K bodu 82:

V súlade s § 4 sa podrobnejšie upravujú akademické slobody a práva na súkromných vysokých školách. Pre zabezpečenie vlastníckych práv majite ľa právnickej osoby právnickej osoby pôsobiacej ako súkromná vysoká škola sú niektoré práva akademickej obce obmedzené, zároveň rozhodovanie o akademických veciach je ponechané plne na orgány a kademickej samosprávy.

K bodu 83:

Upravujú sa vnútorné predpisy súkromnej vysokej škole tak, aby sa zohľadnilo postavenie orgánov akademickej samosprávy súkromnej vysokej školy.

K bodom 84 a 85:

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 86:

Upravujú sa ďalšie povinnosti súkromnej vysokej školy, ako právnickej osoby rozhodujúcej o právach a povinnostiach. Na zabezpečenie mož nosti sledovania celkových finančných zdrojov vynakladaných na vzdelávanie v Slovenskej republike sa ukladá povinnosť poskytovať tieto údaje ministerstvu.

K bodu 87:

Vysokým školám z členských štátov sa umožňuje poskytovať na území Slovenskej republiky študijné programy na základe osobitného oprá vnenia. Pred vydaním tohto oprávnenia Ministerstvo školstva SR preskúma, či doklady o vzdelaní udeľované za absolvovanie tohto štúdia budú platné v krajine sídla vysokej školy. Napríklad, ak by sa rakú ska vysoká škola poskytovala na základe tohto oprávnenia vysokoškolské štúdium, ktorého organizácia, dĺžka, udeľovaný akademický titul a pod. boli upravené podľa rakúskeho práva, musela by prí slušná autorita garantovať, že absolventi takéhoto štúdia budú v Rakúsku považovaní za vysokoškolsky vzdelaných podľa ich predpisov. Aby bolo toto vzdelanie uznané aj v Slovenskej republike, bude nutné po žiadať o uznanie príslušných dokladov o vzdelaní podľa osobitného predpisu.

Vysoké školy pôsobiace na základe oprávnenia budú podávať ministerstvu správu o svojej činnosti, ich študenti budú evidovaní v centrá lnom registri študentov a zamestnanci pôsobiaci na území Slovenskej republiky v registri zamestnancov.

Študenti takýchto vysokých škôl nebudú mať práva a povinnosti študenta podľa zákona o vysokých školách, ale ich štúdium sa bude riadi ť právom štátu sídla vysokej školy.

Ministerstvo bude pravidelne overovať splnenie podmienok pre pôsobenie takejto vysokej školy. Akreditačná komisia bude vo vymedzenej miere posudzovať ich činnosť podľa ustanovení zákona upravujúcich komplexné akreditácie.

K bodom 88 a 89:

Na zabezpečenie prepojenia vysokoškolského vzdelávania s praxou, ministerstvo pred zmenami v sústave študijných odboroch predloží predmetný ná vrh na pripomienkovanie verejnosti s cieľom zistiť názory iných ústredných orgánov štátnej správy, ale najmä zamestnávateľských zväzov a združení. Toto opatrenie umožní viac zohľadniť pož iadavky zamestnávateľov v študijných programoch vysokých škôl, ktoré vychádzajú zo študijných odborov.

K bodu 90:

Odstraňujú sa pochybnosti o možnosti písania a obhajovania záverečný ch prác v cudzom jazyku. Toto je vhodné najmä, ak študent záverečnú časť štúdia absolvuje na vysokej škole v zahraničí alebo jeho záverečnú prácu vedie cudzinec.

K bodu 91:

V prípade spoločných študijných programov je podstatná aj informá cia, ktoré vysoké školy sa na nich podieľajú a ktoré študijné povinnosti bude študent na ktorej vysokej škole uskutočňovať.

K bodu 92:

Je potrebné, aby aj v prípade zahraničných vysokých škôl sa štú dium vo vymedzených odboroch poskytovalo v súlade s osobitnými predpismi.

K bodu 93:

Precizuje sa formulácia tak, aby nebola pochybnosť o možnosti univerzitných vysokých škôl a vysokých škôl poskytovať študijné programy, ktoré nie sú orientovan é na vedeckú výchovu a pokračovania v ďalšom stupni vysokoškolského vzdelávania. Odborné vysoké školy poskytujú najmä študijné programy zamerané na prax.

K bodu 94:

Zavádza sa povinnosť, aby súčasťou dohody o spolupráci vysokej školy a externej vzdelávacej inštitúcie boli aj finančné otázky, aby sa predišlo prípadný m problémom s úhradou nákladov spojených so štúdiom doktorandov na externej vzdelávacej inštitúcií.

K bodu 95:

Precizuje sa ustanovenie tak, aby bolo zrejmé, že študentom študijných programov v študijnom odbore katolícka teológia bude po dizertačnej skúš ke udelený akademický titul 'licenciát teológie' a po riadnom skončení štúdia akademický titul 'doktor teológie'.

K bodom 96 až 99:

Upravuje sa postavenie doktoranda vysokej školy tak, aby bol študentom v plnom rozsahu. Vysokým školám a externým vzdelávacím inštitúciám sa umož ňuje poskytovať doktorandovi v dennej forme štúdia štipendium, pričom študent v dennej forme štúdia má naň právny nárok, pokiaľ ide o jeho prvé riadne neskončené štúdium a má trvalý pobyt v členskom štáte, a po dobu štandardnej dĺžky štúdia. Poskytovania štipendia po prekročení štandardnej dĺžky štúdia je na rozhodnutí vysokej školy, resp. externej vzdelávacej inštitú cií. Rovnako v prípade študentov, ktorí nemajú trvalý pobyt v členskom štáte, je poskytovanie štipendia na rozhodnutá vysokej školy, resp. externej vzdelávacej inštitúcií.

K bodu 100:

Upravuje sa poskytovanie spoločných študijných programov vysokých škôl. Spolupracujúce vysoké školy sa dohodnú o spôsobe prijímania š tudentov, organizácií štúdia, overovaní splnenia podmienok na riadne skončenie štúdia. Absolventi takýchto študijných programov sú obvykle absolventmi všetkých spolupracujúcich vysokých škôl. Môž e im byť udelený vysokoškolský diplom z každej vysokej školy alebo spoločná diplom spolupracujúcich vysokých škôl. Keďže študent študuje obvykle jednotlivé akademické roky na inej vysokej š kole, je nutné, aby vysoké školy upravili, ktorý študijný poriadok (v prípade zahraničných vysokých škôl obdobný predpis) sa na študenta v ktorom čase vzťahuje a ďalšie podrobnosti.

Ustanovenie, že študent je považovaný za študenta všetkých spolupracujúcich škôl súčasne sa prejaví napríklad v tom, že pokiaľ sa študent absolvuje akademický rok v zahraničí, potvrdenie o štúdium mu môže vydať aj slovenská vysoká škola, čím nebude musieť požiadať ministerstvo o rozhodnutie, že jeho štúdium v zahraničí sa považuje za rovnocenné vysokoškolskému štú diu podľa zákona o vysokých školách.

Aby nedošlo k skresleniu počtu študentov napríklad v prípade spoločných študijných programov poskytovaných dvomi slovenskými vysokými školami v štatistikách a na rozpočtové účely, zohľadň uje sa v tomto prípade študent len raz a vykazuje ho len jedna vysoká škola. V prípade, že spoločný študijný program poskytujú dve vysoké školy v jednom meste, čiže študent sa v jednom akademic kom roku môže zúčastňovať študijných aktivít na oboch vysokých školách súbežne, vysoké školy si v dohode upravia, ktorá vysoká škola bude v príslušnej časti štúdia 'hlavná' a na ktorej vysokej škole bude študovať 'doplnkovo' (v rámci kreditovej organizácie štúdia môže študent absolvovať v jednom akademickom roku napríklad jednu študijnú jednotku na inej vysokej š kole, fakulte ako súčasť svojho štúdia).

Na podporu vytvárania spoločných študijných programov sa v súčasnosti kladie zvýšený dôraz aj v rámci podpory bilaterálnej a multilaterárnej spolupráce vysokých škôl v rámci bolognské ho procesu.

K bodu 101:

Legislatívno-technická úprava. Zákona sa vzťahujú rovnako aj na občanov členských štátov a občanov tretích krajín.

K bodu 102:

S ohľadom na skutočnosť, že sa umožňuje vysokým školám požadovať školné od študentov v externej forme štúdia, sa zavá dza obmedzenie, aby v jednom akademickom roku mohli prijať na externú formu štúdia najviac 50 % z počtu študentov prijatých v príslušnom akademickom roku na dennú formu. Napríklad, ak vysoká škola v rámci v šetkých študijných programov, ktoré poskytuje, alebo poskytujú jej fakulty, vydá 500 rozhodnutí o prijatí na dennú formu štúdia, môže vydať najviac 250 rozhodnutí o prijatí na externú formu štú dia. V počte 250 nie sú zohľadnení študenti, ktorí síce boli prijatí na externú formu štúdia, ale v čase podania prihlášky na štúdium vykonávali prácu vo verejnom záujme podľa osobitné ho predpisu (zamestnanci verejných vysokých škôl, samosprávy a pod.) alebo boli v služobnom pomere podľa osobitných predpisov (štátni zamestnanci, policajti, vojaci, justičná stráž a pod.)

Obmedzenie sa bude týkať všetkých typov vysokých škôl (verejné, štátne, súkromné). Súčasťou štúdia je aj účasť na ž ivote akademickej obci, čo v prípade externej formy štúdia je možné len v obmedzenej miere. Obmedzenie sa netýka odborných vysokých škôl. Študijné programy odborný ch vysokých škôl sú tvorené v úzkej spolupráci s praxou a pre potreby praxe a v ich prípade je získavanie praktických zručností prvoradé, preto aj ich študijné programy budú zamerané najmä na pracujúcich občanov, pre ktorých je externá forma štúdia jediná možná, preto by obmedzenie prijímania študentov na externú formu štúdia v tomto prípade bolo kontraproduktívne.

K bodu 103:

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 104:

Pre výkon zdravotníckeho povolanie je potrebný dostatočný počet hodín praxe, preto nie je možné, aby v zdravotníckych odboroch študovali v externej forme štúdia š tudenti, ktorý už nemajú príslušné stredoškolské vzdelanie.

K bodu 105:

Umožňuje sa, aby vysoká škola prijímala aj prihlášky v elektronickej podobe bez zaručeného elektronického podpisu. Samotným podaním prihlášky na štú dium nevyplývajú uchádzačovi o štúdium povinnosti, a preto nie je potrebné s ohľadom na súčasný stav zavedenia elektronického podpisu, aby bola prihláška podpísaná. Vysoká škola má možnosť sa prihláškou zaoberať až po uhradení poplatku za prijímacie konanie. Podávaním elektronickej prihlášky sa zjednodušuje administratíva pri prijímacom konaní. Elektronická prihláška má zmysel najmä v prípade vysokých škôl, ktoré nepožadujú dodatočné listiny. Aby mal uchádzač o štúdium istotu, že jeho prihláška bola vysokou školou zaevidovaná, ukladá sa povinnosť vysokej škole ho o tom informovať. Napríklad systém na podávanie elektronickej prihlášky vygeneruje jednoznačné číslo, ktorým si uchádzač môže overiť v systéme evidovanie jeho prihlášky.

K bodom 106 až 111:

Upravuje sa prijímacie konanie. Aby vysoké školy vedeli, či uchádzač o externú formu štúdia sa započítava do počtu prijatých, upravujú sa nále žitosti prihlášky.

Precizujú sa ustanovenia o spracúvaní osobných údajov uchádzačov. Tieto môže vysoká škola spracúvať na potreby prijímacieho konania, ale aj ako vstup do registra študentov, preukazu študenta, pokiaľ sa uchádzač zapíše na štúdium.

V prípade spoločných študijných programov sa umožňuje, aby o rozhodnutí na štúdium na základe dohody spolupracujúcich vysokých škôl rozhodla spolupracujúca vysoká škola. Ak je spolupracujúca slovenská vysoká škola, rozhodnutie vydáva rektor alebo dekan aj v takomto prípade.

Tým, že súkromné vysoké školy budú mať orgány akademickej samosprávy, o prijatí na štúdium aj v ich prípade bude rozhodovať rektor alebo dekan.

Zákon umožňuje, aby vysoká škola dodatočne umožnila zápis aj na štúdium uchádzačovi, ktorého pô vodne na štúdium neprijala, pokiaľ niekto, koho prijala oznámi, že sa na štúdium nezapíše alebo v stanovenej lehote svoj záujem nepotvrdí. V takomto prípade sa zjednocuje postup, aby vysoká škola zrušila svoje pôvodné rozhodnutie, ktorým predtým uchádzača neprijala, pokiaľ uchádzač prejaví o štúdium záujem. V súčasnosti tento postup nebol dostatočne upravený.

K bodu 112:

Upravuje sa možnosť vysokej školy prijímať študentov na časť štúdia v rámci výmenných pobytov študentov. Podľa súčasnej právnej ú pravy nie je jednoznačné postavenie takýchto študentov. Študent, ktorý v rámci výmeny absolvuje semester, trimester na slovenskej vysokej školy má status študenta, čo preukazuje preukaz študenta, má práva a povinnosti študenta. Jeho štúdium na vysielajúcej vysokej škole týmto nekončí.

K bodom 113 a 114:

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 115:

Upresňujú sa podmienky na študijné programy v dennej forme štúdia. Takéto vymedzenie v doterajšej právnej ú prave chýbalo. V dištančnej metóde sa nahrádza priamy kontakt učiteľa so študentom komunikáciou prostredníctvom komunikačných prostriedkov (§ 60 ods. 3).

K bodom 116 a 117:

Rozširujú sa možnosti zostavovania skúšobných komisií v bakalárskych študijných programoch pre efektívnejšie využitie ľudských zdrojov vysokej školy (najmä vysokoškolských učiteľov vo funkcií profesora, či docenta.

K bodom 118 a 119:

Na základe požiadavky ministerstva zdravotníctva sa v prípade zdravotníckych študijných odborov zavádza záznamník klinickej praxe. Cieľom je možnosť overiť, či študijný program je poskytovaný v súlade s osobitnými predpismi upravujúcimi požiadavky na výkon určitých povolaní.

K bodom 120 a 121:

Upravujú sa náležitosti vysokoškolského diplomu. Doklady o absolvovaní vysokoškolského štúdia sa ustanovujú za verejné listiny. V prí pade absolventov spoločných študijných programov sa spolupracujúce vysoké školy môžu dohodnúť, že doklady o absolvovaní štúdia vydá len jedna z nich. Pokiaľ v takomto prípade nebude z diplomu zrejm é, že išlo o spoločný študijný program, táto skutočnosť by mala byť uvedená v dodatku k diplomu, pokiaľ ho spolupracujúca vysoká škola vydáva.

K bodu 122:

Študent, ktorý študuje súbežne v jednom akademickom roku viacero študijných programov toho istého stupňa, má možnosť si vybrať, ktorý bude š tudovať bezplatne. To neplatí, pokiaľ napríklad už prekročil štandardnú dĺžku štúdia, alebo študuje len študijné programy, v ktorých má povinnosť uhradiť školné (súkromné vysoké š koly, externá forma štúdia, ak verejná vysoká škola požaduje školné).

K bodu 123:

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 124:

Upravuje sa povinnosť študenta oznámiť verejnej vysokej škole, či v študijnom programe bude študovať bezplatne, za účelom zaznamenania tejto skutočnosti v registri študentov a požadovania školného.

K bodom 125 až 129:

Centrálny register študentov obsahuje údaje o študentoch vysokých škôl , vrátane vysokých škôl pôsobiacich podľa § 49b. Tým je umožnené plnohodnotné využívanie centrálneho registra študentov na štatistické ú čely, ale aj na kontrolné účely v súvislosti so školným, v čom sa zohľadňuje aj štúdium na štátnych vysokých školách. Na základe zásadnej pož iadavky Ministerstva obrany SR v centrálnom registri študentov nie sú zahrnutí študenti vojenských vysokých škôl.

Spresňujú sa aj údaje spracúvané centrálnym registrom študentov, aby bolo na rozpočtové účely možné zistiť, ktorí študenti sa na tieto účely nezohľadňujú v počte študentov, z pohľ adu štatistického sledovania sa zavádza sledovanie výmenných pobytov študentov, či poskytovanie štipendií z vlastných zdrojov vysokej školy, a v súvislosti s apostiláciou dokladov o štúdiu sa zavá dza aj sledovanie informácií o dokladoch o štúdiu (matričné číslo, dátum vydania, mená podpisujúcich). Tým, že sa pri financovaní osobitne zohľadňujú

K bodu 130:

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 131:

Zohľadňuje sa osobitosť povolania vysokoškolského učiteľa a obnovuje sa obmedzenie práce vysokoškolského uč iteľa na vysokých školách pôsobiacich v Slovenskej republike (teda verejných vysokých školách, štátnych vysokých školách, súkromných vysokých školách, ako aj vysokých školách pôsobiacich podľa § 49a). Jeho práca pre iné právnické osoby tým nie je obmedzená. Cieľom je posilnenie kvality vzdelávacieho procesu a vedeckej činnosti vysokej školy tým, že vysokoš kolský učiteľ pôsobí plnohodnotne na jednej vysokej škole.

K bodu 132:

Funkčné zaradenie hosťujúci docent sa ruší.

K bodu 133:

Odborní asistenti s vysokoškolským vzdelaním tretieho stupňa sa môžu podieľať na skúšaní na štá tnych skúškach v študijných programoch prvého stupňa, čo sa zahàňa do ich pracovných povinností.

K bodu 134:

Na uzatvorenie uvedeného pracovného pomeru sa už nevyžaduje súhlas akademického senátu. Uzatváranie pracovno-právnych vzťahov je v kompetencií rektora (resp. dekana). Nepova žujeme za potrebné, aby bol rektor / dekan obmedzovaný pri uzatváraní pracovného vzťahu v tomto prípade súhlasom akademického senátu.

K bodom 135 až 137:

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 138:

Zavádza sa register zamestnancov vysokých škôl spravovaný a vedený ministerstvom. Potreba registra súvisí s možnosťami zabezpečenia aktuálnych informá cií v reálnom čase, s cieľom postupného nahrádzanie štatistických výkazov v papierovej forme údajmi vedenými v informačných systémoch, možnosť kontroly dodržiavania zákona ako aj sledovanie inform ácií súvisiacich s činnosťou Akreditačnej komisie.

K bodu 139:

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 140:

Zabezpečuje sa transparentnosť v postupe Akreditačnej komisie.

K bodu 141:

Ministerstvo by nemalo byť viazané vykonávať rozhodnutia na základe kritérií navrhnutých poradným orgánom vlády SR.

K bodu 142:

Vyjadrenie Akreditačnej komisie je kľúčové pre rozhodnutie ministerstva o priznaní príslušných práv, či v konaní o udelení štátneho súhlasu. Právnickej osobe, ktorej sa vyjadrenie týka sa dáva mo žnosť zaujať stanovisko k vyjadreniu pred tým, ako ministerstvo rozhodne o príslušnej žiadosti.

K bodu 143:

Zabezpečuje sa súlad študijných programov pripravujúcich zdravotníckych pracovníkov s požiadavkami na výkon povolania podľa osobitných predpisov.

K bodom 144 až 147:

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 148:

Rozširujú sa kritéria zohľadňované pri financovaní verejných vysokých škôl. Ministerstvo bude v pravidelných intervaloch zisťovať uplatnenie absolventov vysokých škôl v praxi a tieto kritériá zohľadní v rozpise finančných prostriedkov v tejto dotácií. Cieľom je motivovať vysoké š koly pripravovať absolventov pre prax. Pre zamedzenie duplicitného financovania sa nebudú študenti, ktorí uhrádzajú š kolné zohľadňovať v počte študentov pri financovaní.

K bodu 149:

Zosúladenie znenia so v súčasnosti platnou právnou úpravou.

K bodu 150:

Precizuje sa ustanovenie tak, aby nedochádzalo k pochybnostiam o možnosti použitia poskytnutej dotácie v ďalšom roku.

K bodu 151:

Zrovnoprávňuje sa školné na štátnych vysokých školách a verejných vysokých školách. To nevylučuje, aby rektor štátnej vysokej š koly odpustil školné študentom v služobnom pomere. Štúdium na štátnych vysokých školách a verejných vysokých školách je financované z verejný ch prostriedkov a nie je dôvod, aby v otázke školného bol zvolený iný prístup.

K bodom 152 a 153:

Legislatívno-technická úprava.

K bodom 154 až 158:

Upravuje sa povinnosť študenta verejnej vysokej školy a štátnej vysokej školy uhradiť školné.

Verejné vysoké školy pred prijatím zverejnia, či v študijnom programe externej formy štúdia požadujú alebo nepožadujú úhradu školného. V prí pade, že verejná vysoká škola školné požaduje, študentovi oznámi školné, ktoré bude povinný uhradiť v jednotlivých rokoch štúdia. Tým sa zabezpečuje, aby bol študent oboznámený so školn ým počas štandardnej dĺžky štúdia.

Občanovi sa umožňuje, aby v Slovenskej republike, mohol v každom stupni vysokoškolského vzdelávania v dennej forme štúdia raz študovať. Príklady, kedy niekomu vzniká povinnosť uhradiť verejnej vysokej š kole školné:

Príklad 1 – študent sa zapíše na bakalársky študijný program právo v dennej forme št údia a na študijný program manažment na druhej vysokej škole v externej forme štúdia. Vysoká škola poskytujúca študijný program manažment požaduje školné. Štandardná dĺžka štúdia študi jného programu právo je tri roky. V takomto prípade študent v každom akademickom roku uhrádza vysokej škole školné za štúdium študijného programu manažment. V prípade študijného programu právo, uhr ádza vysokej škole školné, pokiaľ ho riadne neskončí za tri roky. Ak študent začne študovať v akademickom roku 2009/2010, svoje štúdium k 1. novembru 2010 preruší a opätovne sa zapíše na štú dium v akademickom roku 2011/2012, tak v takomto prípade je študent povinný uhradiť školné od akademického roka 2012/2013. V prípade, že jeho prerušenie bolo spôsobené závažnými dôvodmi, ako naprí klad dlhodobá hospitalizácia a pod., mal by mu rektor verejnej vysokej školy školné odpustiť.

Príklad 2 – študent sa zapíše na štúdium v študijného programu všeobecné leká rstvo, ktorý je študijný program v dennej forme štúdia podľa § 53 ods. 3 v štandardnej dĺžke štúdia šesť rokov, v akademickom roku 2008/2009. V akademickom roku 2009/2010 sa okrem toho zapíše v externej forme štúdia na štúdium bakalárskeho študijného programu prvého stupňa so štandardnou dĺžkou tri roky, v ktorom verejná vysoká škola nepožaduje školné.

V takomto prípade študent v akademickom roku 2008/2009 školné neplatí. V akademických rokoch 2009/2010 a 2010/2011 študent určí, či bude uhrádzať školné v študijnom programe všeobecné leká rstvo alebo právo a príslušné školné uhradí. V akademickom roku 2011/2012 študent študuje štvrtý rok študijný program všeobecné lekárstvo, čím je považovaný za študenta študijné ho programu druhého stupňa. V študijnom programe právo je študent povinný uhradiť verejnej vysokej škole školné, pretože študuje v študijných programoch prvého stupňa štvrtý rok a jeho štandardn á dĺžka štúdia je len tri roky. Ak by štandardná dĺžka študijného programu právo v externej forme štúdia bola štyri roky, v akademickom roku 2011/2012 študent nie je v tomto študijnom programe povinn ý uhradiť školné.

Ak študent po riadnom skončení štúdia v študijnom programe právo, bude od akademického roka 2012/2013 študovať v magisterskom študijnom programe právo v externej forme štúdia so štandardnou dĺžkou š túdia dva roky, v akademickom roku 2012/2013 určí, či školné uhradí v študijnom programe právo alebo všeobecné lekárstvo. Študent štúdium práva preruší od akademické ho roka 2013/2014 na jeden rok. V akademickom roku 2013/2014 školné neuhrádza a štúdium všeobecného lekárstva riadne skončí. V akademickom roku 2014/2015 sa študent po prerušení opätovne zapíše na š tudijný program právo. V tomto akademickom roku je povinný uhradiť školné, pretože celková doba jeho štúdia v druhom stupni je 3 roky, čím študuje dlhšie ako je štandardná dĺžka štúdia š tudijného programu právo v druhom stupni.

K bodu 159:

Upravujú sa dôvody nepriznania sociálneho štipendia. Za splnenia ostatných podmienok, môže byť študentovi priznané sociálne štipendium takto:

Príklad 1 – študent od akademického roka 2008/2009 študuje bakalársky študijný program matematika. Štúdium v akademickom roku 2010/2011 zanechal a od akademického roka 2012/2013 začal študovať bakalársky študijný program fyzika. Tým, že počas štúdia študijného programu matematika mu nebolo poskytované sociálne štipendium, môže sa mu poskytovať sociálne štipendium v študijnom programe fyzika.

Ak by študent v akademickom roku 2008/2009 (teda v prvom roku štúdia) poberal sociálne štipendium v študijnom programe matematika (čo i len jeden mesiac), v akademickom roku 2012/2013 mu nie je možné poskytovať sociá lne štipendium v študijnom programe fyzika, pretože v prvom roku štúdia v prvom stupni vysokoškolského vzdelávania mu už sociálne štipendium bolo poskytované.

Príklad 2 – študent študoval v študijnom odbore filozofia zriadenom podľa predchádzajúcich predpisov (§ 109) v akademických rokoch 2002/2003 až 2005/2006, štúdium zanechal a v každom roku štú dia poberal sociálne štipendium. Od akademického roka 2006/2007 začal študovať bakalársky študijný program chémia so štandardnou dĺžkou štúdia štyri roky. V takomto prípade študent nemá v akademických rokoch 2006/2007 až 2008/2009 nárok na sociálne štipendium. V akademickom roku 2009/2010 má študent nárok na sociálne štipendium, pretože v štvrtok roku štúdia v prvom stupni vysokoškolské ho vzdelávania sociálne štipendium ešte nepoberal a ani neprekročil štandardnú dĺžku štúdia študijného programu.

Ak študent v akademickom roku 2010/2011 študent začne študovať študijný program aplikovaná chémia druhého stupňa, nevznikne mu nárok na sociálne štipendium, pretože toto mu už v prvom roku štúdia v študijných programoch druhého stupňa bolo poskytované. V akademickom roku 2011/2012 môže byť študentovi sociálne štipendium opätovne poskytované.

K bodu 160:

V osobitnom prípade - zdravotné postihnutie študenta, sa umožňuje poskytovať sociálne štipendium aj po prekročení štandardnej dĺžky štúdia.

K bodu 161:

Legislatívno-technická úprava. Študentom v externej forme štúdia sa sociálne štipendium nebude poskytovať.

K bodu 162:

V súčasnej právnej úprave nie je jednoznačne upravené, kto rozhoduje o priznaní sociálneho štipendia.

K bodu 163:

V doterajšej právnej úprave absentovali ustanovenia o podrobnostiach poskytovania sociálnych štipendií.

Upravuje sa poskytovanie motivačných štipendií. Výška a podmienky ich poskytovania upraví vysoká škola v štipendijnom poriadku.

K bodu 164:

Ustanovenia zákona sa precizujú tak, aby vysoké školy mohli jednoznačne poskytovať aj štipendiá svojím absolventom, najmä v prípadoch mimoriadne kvalitné ho celého štúdia, či za mimoriadne kvalitné záverečné práce, do určitej lehoty po skončení štúdia. (Takzvané odmeny rektora, či dekana.)

K bodu 165:

Ruší sa splnomocnenie na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu. Podrobnejšia právna úprava nie je potrebná.

K bodom 166 až 178:

V súlade s vykonanými zmenami sa vykonávajú zmeny v kompetenciách vlády SR, ministerstva a ministra.

K bodom 179 až 183:

Podrobnejšia sa upravuje registrácia vybraných vnútorných predpisov vysokej školy. Odstraňujú sa problémy zistené doterajšou aplikáciou ustanovení v praxi. V prípade verejných vysokých škôl vnútorné predpisy predkladá rektor ako štatutárny orgán. V prípade súkromných vysokých škôl študijný poriadok predkladá rektor, ale štatút predkladá štatutárny orgán, ktorým nemusí byť rektor.

K bodu 184:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenami v § 47.

K bodom 185 až 186:

Upravuje sa postup uznávania dokladov o vzdelaní na akademické účely a uznávanie odborných kvalifikácií v súlade s vládnym návrhom zákona o odborn ých kvalifikáciách. Upravuje sa aj používanie akademických titulov udelených zahraničnou vysokou školou v Slovenskej republike. Na procesný postup sa bude vzťahovať spr ávny poriadok, čím sa vypúšťajú ustanovenia upravujúce postup.

K bodu 187:

Vymedzuje sa účinnosť záväzného právneho predpisu o správnom konaní na rozhodovanie vo veciach podľa tohto zákona.

K bodu 188:

Zrovnoprávňuje sa postavenie absolventov vojenských vysokých škôl, ktorým nebol udelený akademický titul podľa doterajších predpisov s absolventmi ostatných vysoký ch škôl, okrem vysokých škôl uvedených v zákone.

K bodu 189:

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 190:

Odsek 1 - vzhľadom na úpravu kompetencií orgánov akademickej samosprávy, zmien v právach a povinnostiach študentov bude potrebné v prípade väčšiny vysokých škôl pristúpiť k tvorbe nových vnútorných predpisov (štatút, študijný poriadok). Termín je zvolený tak, aby vn útorné predpisy mohli byť účinné od akademického roka 2008/2009.

Odsek 2 - upravuje postup súkromných vysokých škôl do ustanovenia orgá nov akademickej samosprávy podľa tohto zákona.

Odsek 6 - Funkčné miesto hosťujúceho docenta sa obsadzovalo najviac na dva roky, do skončenia tejto doby sa pracovný pomer zachováva, ak neskončí skôr.

Odseky 7 až 13 upravujú problematiku úhrady školného v prípade študentov prijatých na štúdium podľa doterajší ch predpisov tak, aby zostal v ich prípade platnosti princíp, že povinnosť uhradiť školné sa na nich vzťahuje až prekročením štandardnej dĺžky štúdia. Zároveň sa precizujú príslušné ustanovenia tak, aby nedochádzalo k ich aplikácií problémom v praxi. Okrem toho sa odstraňuje doterajšie zvýhodnenie ob čanov, ktorí získali vysokoškolské vzdelanie podľa predchádzajúcich predpisov, a toto štúdium sa im nezohľadňovalo pri určení povinnosti uhradiť verejnej vysokej škole školné, na rozdiel od obč anov, ktorí študovali v študijných programoch podľa tohto zákona.

Príklady:

Študent, ktorý bol prijatý a zapísaný od akademického roku 2007/2008 (rozhodnutie o prijatí bolo vydané pred účinnosťou tohto zákona) na štúdium bakalárskeho študijného programu právo so š tandardnou dĺžkou štúdia tri roky v dennej forme štúdia a súčasne bol prijatý a zapísaný na štúdium študijného programu manažment so štandardnou dĺžkou štúdia tri roky v externej forme štúdia, bude v akademickom roku 2007/2008 študovať na oboch študijných programoch bezplatne. Po tomto roku bude celková doba jeho štúdia dva roky v študijných programoch prvého stupňa. V polovici akademické ho roka 2008/2009 bude celková doba, počas ktorej bol zapísaný na štúdium 3 roky, čím prekročí štandardnú dĺžku štúdia v obidvoch študijných programoch a vznikne mu povinnosť uhradiť verejnej vysokej škole školné v polovičnej výške.

Pokiaľ by študent prerušil svoje štúdium v októbri 2008 v oboch študijných programoch a opätovne sa zapísal na štúdium v akademickom roku 2009/2010, celová doba jeho štúdia by bola štyri roky, a preto by bol povinný v obidvoch študijných programoch uhradiť verejnej vysokej škole školné.

Pokiaľ by študent prerušil v novembri akademického roka 2008/2009 svoje štúdium v študijnom programe manažment, považoval by sa na účely školného naďalej zapísaného na študijný program manaž ment, a v polke akademického roka 2008/2009 by mu vznikla povinnosť uhradiť verejnej vysokej škole školné v študijnom programe právo.

Občan, ktorý skončil svoje štúdium napríklad v roku 1995 v inžinierskom štúdiu, a od akademického roka 2006/2007 opäť študuje v bakalárskom študijnom programe na verejnej vysokej škole, bude od akademick ého roka 2007/2008 povinný uhradiť verejnej vysokej škole školné, pretože jeho predchádzajúce štúdium sa mu zohľadní v celkovej dobe štúdia v prvom stupni.

Študent, ktorý bol prijatý na štúdium od akademického roka 2007/2008 v dennej forme štúdia v bakalárskom študijnom programe fyzika a od akademického roka 2008/2009 bude prijatý aj na štúdium bakalárskeho študijného programu psychológia, oba so štandardnou dĺžkou štúdia tri roky, bude povinný uhradiť verejnej vysokej škole školné podľa § 92. Teda v akademickom roku 2008/2009 si zvolí, v ktorom š tudijnom programe bude študovať bezplatne a v druhom študijnom programe bude povinný uhradiť školné.

Študent, ktorý bol v akademickom roku 2007/2008 zapísaný na dva bakalárske študijné programy, tieto zanechal a od akademického roka 2008/2009 bol prijatý a zapísaný na bakalársky študijný program so štandardnou dĺžkou štúdia tri roky, bude povinný v akademickom roku 2009/2010 uhradiť verejnej vysokej škole školné v s úvislosti s prekročením štandardnej dĺžky štúdia.

Odsek 15 upravuje prechod kompetencií z ministerstva vnútra, ministerstva obrany a ministerstva zdravotníctva na ministerstvo.

Odsek 16 zabezpečuje upravenie súčasného prenájmu lesnej pôdy na správu. Ide o zmenu v prípade Technickej univerzity vo Zvolene.

K bodu 191 a 192:

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 193:

Rušia sa všeobecne záväzné právne predpisy vydané na z áklade splnomocnenia, ktoré sa týmto zákonom ruší.

K bodu 194:

Vkladá sa transpozičná príloha k zákonu.

K Èl. II

Vzhľadom na niekoľko novelizácií zákona č. 131/2002 Z. z. je pre už ívateľov tento zákon neprehľadný, a preto sa odporúča vydanie jeho úplného znenia.

K Èl. III

Upravuje sa účinnos ť zákona. Aby sa umožnilo zosúladiť pracovnoprávne vzťahy vysokoškolských učiteľov s novým znením zákona (obmedzenie na 58 hodín týždenne), ponecháva sa dlhšia doba na takúto ú pravu. Rovnako v prípade vysokých škôl z členských štátov sa umožňuje požiadať o oprávnenie na pôsobenie, pred začatím konania o uložení pokuty.

Bratislava 18. apríla 2007

Robert Fico v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ján Mikolaj v.r.

minister školstva

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu