Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch a o zmene zákona č. 217/2004 Z. z. o lesnom reprodukčnom materiáli a o zmene niektorých zákonov v znení zákona č. 545/2004 Z. z. 360/2007 účinný od 01.01.2011

Platnosť od: 03.08.2007
Účinnosť od: 01.01.2011
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Lesy a lesné hospodárstvo, Hospodárska správa lesov, Ochrana lesov

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST2JUD9DS2EUPPČL0

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch a o zmene zákona č. 217/2004 Z. z. o lesnom reprodukčnom materiáli a o zmene niektorých zákonov v znení zákona č. 545/2004 Z. z. 360/2007 účinný od 01.01.2011
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 360/2007 s účinnosťou od 01.01.2011 na základe 138/2010

Legislatívny proces k zákonu 360/2007

Vládny návrh zákona o lesnom reprodukčnom materiáli

K predpisu 138/2010, dátum vydania: 08.04.2010

7

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Biologické zdroje lesov, ich ochrana, zachovanie a zveľaďovanie sú dôležitou prioritou, ktorá má dopad na kvalitu života, ekonomický rozvoj a environmentálnu bezpečnosť obyvateľov Slovenska. Lesné genetické zdroje sú strategickou zložkou majetku štátu, hospodársky aj politicky významnou, pretože predurčujú ekonomickú a ekologickú hodnotu lesov. Problematika zdrojov lesného reprodukčného materiálu, z ktorých sa získava lesný reprodukčný materiál používaný na obnovu lesa predstavuje jednu z kľúčových oblastí lesného hospodárstva.

Po spoločenských zmenách na Slovensku v roku 1989 a po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie boli v oblasti lesného hospodárstva prijaté dva rozhodujúce zákony: Zákon č. 326/2005 Z.z. o lesoch v znení neskorších predpisov a zákon č. 217/2004 Z.z. o lesnom reprodukčnom materiáli a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o LRM“).

Päť rokov skúseností s uplatňovaním zákona o LRM ukázali nevyhnutnosť dôkladnej revízie celého systému práce s lesným reprodukčným materiálom s cieľom vytvoriť podmienky pre uplatňovanie trvalo udržateľného obhospodarovania lesov a plnenie požadovaných funkcií lesov.

Základom trvalo udržateľného obhospodarovania lesov je obnova lesných porastov druhovo a geneticky vhodným reprodukčným materiálom lesných drevín. Úroveň prác vykonávaných v pestovaní lesa, ktorých súčasťou je aj umelá obnova lesa podmieňuje kvalitu a ekologickú stabilitu budúcich lesných porastov, čo je základným predpokladom zachovania lesov ako zložky životného prostredia a prírodného dedičstva Slovenskej republiky.

Cieľom návrhu zákona o lesnom reprodukčnom materiáli (ďalej len „návrh zákona“) je upraviť najmä kompetencie orgánov štátnej správy a orgánu štátnej odbornej kontroly v oblasti produkcie lesného reprodukčného materiálu a jeho uvádzania na trh. Vzhľadom na to, že budú taktiež upravené povinnosti fyzických osôb, fyzických osôb – podnikateľov a právnických osôb, sú predmetom úpravy i sankcie za ich porušenie.

Z hľadiska komplexnosti právnej úpravy v oblasti lesného reprodukčného materiálu sa predpokladá aj vydanie vykonávacieho predpisu upravujúceho podrobnosti o niektorých inštitútoch, ktoré právna úprava Európskej únie v oblasti lesného reprodukčného materiálu neupravuje. Preto doterajší vykonávací predpis vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 571/2004 Z. z. o zdrojoch reprodukčného materiálu lesných drevín, jeho získavaní, produkcii a používaní bude nahradená novým vykonávacím predpisom.

V princípe nový zákon a nový vykonávací predpis sleduje vytvorenie uceleného systému právnej úpravy pre danú problematiku.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná ako aj s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.

Prijatie navrhovaného zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí a ani na rozpočty vyšších územných celkov.

Návrh zákona bol 24. novembra 2009 prerokovaný v Legislatívnej rade vlády Slovenskej republiky, pripomienky sú v ňom zapracované a na rokovanie vlády Slovenskej republiky sa predkladá bez rozporov.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

Prvá časť: Odhad dopadov na verejné financie

Návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí a na rozpočty vyšších územných celkov.

Druhá časť: Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Prijatím navrhovaného zákona sa podporí realizácia významnej časti hospodárskej politiky Slovenskej republiky v oblasti uvádzania lesného reprodukčného materiálu na trh. Návrh zákona nebude mať negatívny dopad na životnú úroveň a zvyšovanie kvality života obyvateľstva a bude mať pozitívny dopad na rozvoj podnikateľských aktivít v oblasti uvádzania lesného reprodukčného materiálu na trh.

Tretia časť: Odhad dopadov na životné prostredie

Umelá obnova lesa a zalesňovanie pozemkov na to určených druhovo a geneticky vhodným lesným reprodukčným materiálom je v súlade s cieľmi štátnej environmentálnej politiky Slovenskej republiky a svojimi aktivitami napĺňa podmienky trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch s cieľom zabezpečiť dlhodobé plnenie ich požadovaných funkcií.

Štvrtá časť: Odhad dopadov na zamestnanosť

Návrh zákona nebude mať negatívny dopad na zamestnanosť a na tvorbu nových pracovných miest.

Piata časť: Vplyv na podnikateľské prostredie

Prijatie navrhovaného zákona nebude mať priamy vplyv na podnikateľské prostredie.

Doložka zlUčiteĽnostinávrhu právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o lesnom reprodukčnom materiáli

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a)- je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

- primárnom

v čl. 174 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev.

- sekundárnom:

1. Smernica Rady 1999/105/ES z 22. decembra 1999 o uvádzaní množiteľského materiálu lesných kultúr na trh (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.3/ zv. 28, s. 148 – 171; Ú. v. ES, L 11, 15.1.2000, s. 17 – 40).

2.Nariadenie Komisie (ES) č. 1597/2002 zo 6. septembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania smernice Rady 1999/105/ES ohľadne úpravy vnútroštátnych zoznamov základného lesného množiteľského materiálu (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 3/ zv. 37, s. 27 – 31; Ú. v. ES, L 240, 7.9.2002, s. 34 – 38).

3.Nariadenie Komisie (ES) č. 1598/2002 zo 6. septembra 2002 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie smernice Rady 1999/105/ES o poskytovaní vzájomnej administratívnej pomoci úradnými orgánmi (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 3/ zv. 37,s. 32 – 35 ; Ú. v. ES, L 240, 7.9.2002, s. 39 – 42).

4.Nariadenie Komisie (ES) č. 1602/2002 z 9. septembra 2002 ustanovujúce podrobné pravidlá uplatňovania smernice Rady 1999/105/ES o oprávnení určitého členského štátu zakázať konečnému užívateľovi uvádzanie určitého lesného množiteľského materiálu na trh (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 3/ zv. 37, s. 46 -48; Ú. v. ES, L 242, 10.9.2002, s. 18 – 20).

5.Nariadenie Komisie (ES) č. 2301/2002 z 20. decembra 2002, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá uplatňovania smernice Rady 1999/105/ES so zreteľom na definíciu malých množstiev osív (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 3/ zv. 37, s. 529 – 531; Ú. v. ES, L 348, 21.12.2002, s. 75 – 77).

b) nie je upravená v práve Európskej únie

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a) bezpredmetné

b) konanie proti Slovenskej republike o porušení zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 nebolo začaté.

c) bezpredmetné

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev alebo Európskej únie:

Úplný

Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky

B. Osobitná časť

K § 1

Ustanovuje sa predmet úpravy navrhovaného zákona. Príslušná smernica Rady (ES) umožňuje upraviť niektoré pravidlá a kompetencie v oblasti lesného reprodukčného materiálu národným všeobecne záväzným právnym predpisom.

K § 2

Odborné pojmy používané v texte zákona transponujú pojmy Smernice Rady 1999/105/ ES o uvádzaní množiteľského materiálu lesných kultúr na trh. Ustanovenie je doplnené o odborné pojmy vychádzajúce z národných osobitostí v oblasti lesného reprodukčného materiálu. Vymedzením pojmov sa vysvetľujú odborné pojmy používané v texte návrhu zákona za účelom jeho zrozumiteľnosti.

K § 3

Ustanovujú sa subjekty nakladania s lesným reprodukčným materiálom.

K § 4

Na základe poznatkov, ktoré potvrdili rozdielnosti jednotlivých ekotypov lesných drevín v ich produkčnej schopnosti a odolnosti proti škodlivým činiteľom a v súlade s článkom 9 smernice 1999/105/ES sa určujú pre sedem hlavných hospodárskych drevín semenárske oblasti ako regióny miesta pôvodu. Pre ostatné dreviny uvedené v prílohe č. 1 je spoločnou semenárskou oblasťou celé územie Slovenskej republiky.

K § 5

Z dôvodu zachovania biologickej diverzity a zabezpečenia jej trvalého využívania v prospech ekologickej stability lesov a ich schopnosti plniť požadované funkcie sa ustanovuje, kde sa chránia genetické zdroje lesných drevín a kto ich ochranu vykonáva.

K § 6

Ustanovujú sa zdroje lesného reprodukčného materiálu a v súlade s článkom 2 písm. l) Smernice Rady 1999/105/ ES o uvádzaní množiteľského materiálu lesných kultúr na trh sa lesný reprodukčný materiál delí do kategórií „identifikovaný“, „selektovaný“, „kvalifikovaný“ a „testovaný“.

K § 7

Ustanovujú sa podmienky zberu lesného reprodukčného materiálu kategórie „identifikovaný“ na účely umelej obnovy lesa a zalesňovanie pozemkov na to určených.

K § 8

Podľa článku 4 Smernice Rady 1999/105/ ES o uvádzaní množiteľského materiálu lesných kultúr na trh sa na produkciu lesného reprodukčného materiálu určeného na obchodovanie môže používať výhradne schválený lesný reprodukčný materiál. V súlade s uvedeným návrh zákona ustanovuje proces uznávania (schvaľovania) zdrojov lesného reprodukčného materiálu a kedy uznanie zdroja lesného reprodukčného materiálu zaniká.

K § 9

Ustanovujú sa podmienky vedenia Národného registra zdrojov lesného reprodukčného materiálu a vydávania Národného zoznamu zdrojov lesného reprodukčného materiálu Slovenskej republiky. Ďalej sa ustanovuje, podľa článku 10 smernice 1999/105/ES, aké údaje Národný zoznam zdrojov lesného reprodukčného materiálu Slovenskej republiky obsahuje.

K § 10

Ustanovujú sa podmienky na odber, zber a vydávanie listu pôvodu lesného reprodukčného materiálu. V súlade s článkom 12 smernice 1999/105/ES oznámený zber kontroluje a list o pôvode lesného reprodukčného materiálu vydáva úradný orgán, ktorým je príslušný obvodný lesný úrad.

K § 11

Ustanovujú sa podmienky na balenie, označovanie a vydávanie sprievodného listu lesného reprodukčného materiálu.

K § 12

Ustanovujú sa podmienky na zlučovanie oddielov tej istej dreviny a delenie oddielu lesného reprodukčného materiálu.

K § 13

Ustanovujú sa podmienky uvádzania lesného reprodukčného materiálu na trh.

K § 14

Ustanovuje sa aký lesný reprodukčný materiál možno použiť na umelú obnovu lesa a zalesňovanie pozemkov na to určených, na iné lesnícke účely a v súlade s článkom 3 ods. 3 a 4 smernice 1999/105/ES sa ustanovuje, že návrh zákona o lesnom reprodukčnom materiáli sa nevzťahuje na lesný reprodukčný materiál určený na iné ako lesnícke účely a na vývoz, okrem § 10 ods. 2 písm. e) tretí a štvrtý bod.

K § 15

Ustanovujú sa podmienky pri obchodnej výmene lesného reprodukčného materiálu. Pod pojmom obchodná výmena sa rozumie obchodovanie s lesným reprodukčným materiálom medzi členskými štátmi Európskej únie.

K § 16

Ustanovujú sa podmienky pri dovoze lesného reprodukčného materiálu. Pod pojmom dovoz sa rozumie obchodovanie s lesným reprodukčným materiálom medzi štátmi, ktoré nie sú členskými štátmi Európskej únie.

K § 17

Ustanovuje sa, že činnosti s lesným reprodukčným materiálom možno vykonávať len na základe osvedčenia o odbornej spôsobilosti. Ďalej sa ustanovuje, kto môže byť držiteľom osvedčenia o odbornej spôsobilosti na činnosti s lesným reprodukčným materiálom.

K § 18

Ustanovujú sa povinnosti držiteľa osvedčenia o odbornej spôsobilosti na činnosti s lesným reprodukčným materiálom.

K § 19

Ustanovujú sa podrobnosti o zániku platnosti osvedčenia o odbornej spôsobilosti na činnosti s lesným reprodukčným materiálom.

K § 20

Ustanovujú sa orgány štátnej správy, ktorými sú Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky, krajský lesný úrad a obvodný lesný úrad. Ďalej sa ustanovuje, že štátnu správu v oblasti produkcie lesného reprodukčného materiálu a jeho uvádzania na trh v lesoch nevyhnutných pre potreby obrany štátu podľa osobitných predpisov vykonáva Ministerstvo obrany Slovenskej republiky v rozsahu pôsobnosti krajského lesného úradu a obvodného lesného úradu.

K § 21

Ustanovujú sa kompetencie pre ministerstvo v rámci výkonu štátnej správy v oblasti produkcie lesného reprodukčného materiálu a jeho uvádzania na trh. Ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy zastrešuje výkon štátnej správy a štátnej odbornej kontroly v oblasti produkcie lesného reprodukčného materiálu a jeho uvádzania na trh, koordinuje medzinárodnú spoluprácu v tejto oblasti a rozhoduje o odvolaniach proti rozhodnutiam krajského lesného úradu. Vykonáva dozor nad produkciou lesného reprodukčného materiálu a jeho uvádzania na trh a prijíma opatrenia na základe zistenia nedostatkov, zabezpečuje skúšku odbornej spôsobilosti na činnosti s lesným reprodukčným materiálom, vydáva osvedčenie o odbornej spôsobilosti na činnosti s lesným reprodukčným materiálom a rozhoduje o strate jeho platnosti, vedie evidenciu držiteľov osvedčení a rozhodnutí o strate platnosti osvedčení, organizuje odbornú prípravu žiadateľov o vydanie osvedčenia, organizuje školenie pre držiteľov osvedčení. Zároveň plní ďalšie úlohy súvisiace s lesným reprodukčným materiálom.

K § 22

Ustanovujú sa kompetencie krajského lesného úradu v oblasti produkcie lesného reprodukčného materiálu a jeho uvádzania na trh. Krajský lesný úrad ako orgán štátnej správy v oblasti produkcie lesného reprodukčného materiálu a jeho uvádzania na trh vykonáva dozor nad produkciou lesného reprodukčného materiálu a jeho uvádzaním na trh a prijíma opatrenia na základe zistenia nedostatkov, rozhoduje o odvolaniach proti rozhodnutiam obvodného lesného úradu, vykonáva kontrolu stavu a obhospodarovania uznaných zdrojov lesného reprodukčného materiálu.

K § 23

Ustanovujú sa kompetencie obvodného lesného úradu v oblasti produkcie lesného reprodukčného materiálu a jeho uvádzania na trh. Obvodný lesný úrad ako orgán štátnej správy v oblasti produkcie lesného reprodukčného materiálu a jeho uvádzania na trh vykonáva dozor nad produkciou lesného reprodukčného materiálu a jeho uvádzaním na trh a prijíma opatrenia na základe zistenia nedostatkov, kontroluje oznámený zber lesného reprodukčného materiálu, vydáva list o pôvode lesného reprodukčného materiálu a vedie ich evidenciu a vykonáva kontrolu stavu a obhospodarovania uznaných zdrojov lesného reprodukčného materiálu.

K § 24

Ustanovuje sa orgán štátnej odbornej kontroly lesného reprodukčného materiálu a jeho kompetencie v oblasti produkcie lesného reprodukčného materiálu a jeho uvádzania na trh.

Pre centrum je ustanovený pomerne široký okruh povinností, keďže je príslušným orgánom štátnej odbornej kontroly v oblasti produkcie lesného reprodukčného materiálu a jeho uvádzania na trh nielen z pohľadu navrhovaného zákona, ale aj podľa príslušnej Smernice Rady (ES) pre túto oblasť. Centrum spolupracuje s orgánmi štátnej odbornej kontroly členských štátov Európskej únie a tretích štátov, vykonáva administratívnu, evidenčnú, dozornú a ďalšiu činnosť v oblasti produkcie lesného reprodukčného materiálu a jeho uvádzania na trh.

K § 25

Ustanovujú sa požiadavky na dozor nad produkciou a uvádzaním lesného reprodukčného materiálu na trh.

K § 26

Ustanovuje sa kto a kedy sa na úseku lesného reprodukčného materiálu dopustí priestupku a rozpätie výšky pokuty za porušenie povinností týkajúcich sa produkcie lesného reprodukčného materiálu a jeho uvádzania na trh. V tejto súvislosti sa určuje, že na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak.

K § 27

Ustanovuje sa rozpätie výšky pokuty, ktorú možno uložiť fyzickej osobe - podnikateľovi alebo právnickej osobe pri porušení povinností týkajúcich sa produkcie lesného reprodukčného materiálu a jeho uvádzania na trh alebo iné povinnosti ustanovené týmto zákonom.

K § 28

Ustanovuje sa, že pri ukladaní pokuty a určení jej výšky sa prihliada najmä na závažnosť, spôsob a čas trvania a možné následky protiprávneho konania, na spoluprácu a prístup právnických osôb alebo dotknutých fyzických osôb - podnikateľov k prijatým opatreniam a odstraňovaniu následkov protiprávneho konania. Určuje lehotu na začatie konania o priestupku alebo konania o inom správnom delikte rozhodnutím, v ktorom môže orgán štátnej správy v oblasti produkcie lesného reprodukčného materiálu a jeho uvádzania na trh (obvodný lesný úrad) nariadiť opatrenia na nápravu následkov protiprávneho konania, za ktoré bola pokuta uložená, výšku pokuty pri opakovanom porušení povinností alebo nevykonaní opatrení na nápravu následkov protiprávneho konania a splatnosť pokuty.

K § 29

Keďže sa niektoré odborné služby v oblasti produkcie lesného reprodukčného materiálu a jeho uvádzania na trh vykonávajú na prospech ich užívateľov určuje sa, že náklady na odborné služby znáša ten, pre koho sa vykonali. Zároveň sa ustanovuje, že výšku úhrady nákladov za odborné služby určí centrum vo výške nevyhnutných a preukázateľných nákladov.

K § 30

Ministerstvo sa splnomocňuje na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu na vykonanie tohto zákona.

K § 31

Ustanovuje sa, že na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, okrem lehoty na rozhodnutie o uznaní zdroja.

K § 32

Prechodnými ustanoveniami sa zabezpečí kontinuita vo vzťahu na doteraz platný zákon o lesnom reprodukčnom materiáli.

K § 33

Navrhuje sa zrušiť zákon č. 217/2004 Z. z. o lesnom reprodukčnom materiáli a o zmene niektorých zákonov v znení zákona č. 545/2004 Z.z a zákona č. 360/2007 Z. z. a vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 571/2004 Z. z. o zdrojoch reprodukčného materiálu lesných drevín, jeho získavaní, produkcii a používaní.

K § 34

Ustanovuje sa zoznam preberaných právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

K § 35

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. mája 2010.

Bratislava 9. decembra 2009

Robert F i c o, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Vladimír C h o v a n, v. r.

minister pôdohospodárstva

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch a o zmene zákona č. 217/2004 Z. z. o lesnom reprodukčnom materiáli a o zmene niektorých zákonov v znení zákona č. 545/2004 Z. z.

K predpisu 360/2007, dátum vydania: 03.08.2007
Dôvodová správa
A.Všeobecná časť
Národná rada Slovenskej republiky 23. júna 2005 schválila zákon o lesoch, ktorý bol 22. júla 2005 uverejnený v zbierke zákonov, čiastke 138 pod číslom 326 a nadobudol účinnosť 1. septembra 2005.
V tomto zákone nie sú dostatočne doriešené niektoré ustanovenia, ktoré pri aplikácii zákona spôsobujú v praxi mnohé problémy. Taktiež v rámci schvaľovacieho procesu došlo v návrhu k niektorým zmenám, ktoré neumožňujú zabezpečiť odborné hospodárenie v lesoch v súlade princípmi trvalo udržateľného rozvoja, prípadne nedostatočne zohľadňujú súčasný stav v majetkovoprávnom usporiadaní lesných pozemkov a zároveň nezohľadnili negatívne dopady ich prijatia dopady na štátny rozpočet.
Predložený návrh zákona v nadväznosti na poznatky z jeho aplikácie spresňuje niektoré pojmy a postupy pri uplatňovaní zákona o lesoch a odstraňuje nejasnosti pri jeho aplikácii v praxi. Okrem iných skutočností rieši umožnenie použitia holorubného hospodárskeho spôsobu v prísne určených prípadoch, kedy obnovu lesa nie je možné z hľadiska prírodných podmienok dosiahnuť ostatnými hospodárskymi spôsobmi uvedenými v zákone a prirodzená obnova vysokého lesa v týchto prípadoch nie je možná. Navyše použitie iného hospodárskeho spôsobu by v daných prírodných podmienkach bolo pre vlastníkov a obhospodarovateľov lesov ekonomicky neúnosné. Pritom platné znenie zákona o lesoch hovorí o uplatnení a uskutočňovaní takto definovaného hospodárskeho spôsobu, ale následne ho striktne zakazuje, čo kontradiktórne. Z uvedeného znenia vyplýva, že pri konštrukcii zákona sa počítalo s možnosťou vo výnimočných prípadoch holorubný hospodársky spôsob používať, čo dokazovali aj pripomienky prezidenta Slovenskej republiky pri vrátení návrhu zákona na opätovné prerokovanie Národnej rade SR. Zároveň návrh zákona rieši odstránenie deformácií pri zabezpečení odborného hospodárenia v lesoch vlastníkov lesa malej výmery (podrobnejšie popísané v osobitnej časti dôvodovej správy) a presnejšie sa upravujú podmienky výkonu odbornej správy lesov.
Samostatnou oblasťou riešenou v návrhu zákona je systém výberu vyhotovovateľa lesného hospodárskeho plánu a s tým súvisiacich činností, vrátane spôsobu ich úhrady. Návrhom sa vlastníkovi, správcovi a obhospodarovateľovi lesa umožňuje samostatne rozhodnúť o tom, kto bude vyhotovovateľom lesného hospodárskeho plánu pre príslušný lesný celok. Keďže takouto zmenou dochádza aj k zmene spôsobu jeho výberu (nie je garancia najnižšej ceny pri dodržaní ostatných kvalitatívnych kritérií) a nepostupuje sa podľa zákona o verejnom obstarávaní, vlastník, správca alebo obhospodarovateľ lesa na základe uzatvoreného zmluvného vzťahu s vyhotovovateľom plánu vyhotovenie plánu uhradí. S cieľom zjednotenia podmienok na vyhotovovanie plánu a teda aj efektívnejšieho a hospodárnejšieho zabezpečovania nielen samotného obstarávania, ale aj vyhotovovania plánov sa ukladá ministerstvu zabezpečovať verejné obstarávanie na vyhotovenie plánu. Touto činnosťou však v prípade potreby môže poveriť príslušný orgán štátnej správy lesného hospodárstva alebo právnickú osobu zriadenú ministerstvom.
Zároveň predkladaný návrh zákona rieši aj dosiahnutie súladu s § 7 ods. 3 zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení zákona č. 90/2005 Z. z., ktorý požaduje, aby osobitný zákon obsahoval zoznam osobných údajov, účel ich spracovania a okruh dotknutých osôb, a v prípade ich sprístupnenia alebo zverejnenia, jeho účel.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi ako aj s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky.
Ministerstvo financií SR listom č. MF/11698/2007-81 z 20. 02. 2007 uplatnilo zásadné pripomienky, ktorými žiada kvantifikovať dopad jednotlivých vplyvov a celkových vplyvov na štátny rozpočet, špecifikovať všetky časti doložky vplyvov a kvantifikovať vplyvy vyplývajúce z ustanovení návrhu zákona, aplikácia ktorých bude mať jednoznačný vplyv na štátny rozpočet. Tieto požiadavky boli do materiálu zapracované a odsúhlasené Ministerstvom financií SR na rozporovom konaní 09. 03. 2007.
Doložka zlučiteľnosti
právneho predpisu
s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie
1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky
2. Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch a o zmene zákona č. 217/2004 Z. z. o lesnom reprodukčnom materiáli a o zmene niektorých zákonov v znení zákona č. 545/2004 Z. z.
3. Problematika návrhu právneho predpisu:
a) je upravená v práve Európskych spoločenstiev:
v primárnom:
Čl. 174 – 176 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.
v sekundárnom:
smernica Rady 1999/105/ES z 22. decembra 1999 o uvádzaní množiteľského materiálu lesných kultúr na trh (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 03/zv. 28).
b) nie je upravená v práve Európskej únie
c) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.
4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:
a) Z Aktu o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nevyplývajú žiadne záväzky.
b) Z Aktu o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nevyplývajú v predmetnej oblasti žiadne prechodné obdobia.
c) Bezpredmetné.
d) V danej oblasti nebolo začaté konanie proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení.
e) Bezpredmetné.
5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie: úplný

6. Gestor a spolupracujúce rezorty:
Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky
Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie
Prvá časť: Odhad dopadov na verejné financie:
I. Rozpočet Ministerstva obrany SR
 
- bod 11 (§9 ods. 7) – navrhovaná úprava znamená zníženie odvodov do štátneho rozpočtu za vyňatie lesných pozemkov v lesoch osobitného určenia (vo vojenských lesoch), za účelom zabezpečenie úloh obrany štátu t.j. za účelom vybudovania priestorov a zariadení pre výcvik ozbrojených síl a zborov Slovenskej republiky. V prípade budovania, alebo nevyhnutných úprav zariadení pre obranu štátu sa podľa súčasnej úpravy vyžadujú odvody, ktoré sú hradené zo štátneho rozpočtu vyčleneného pre rezort ministerstva obrany Slovenskej republiky.
Na roky 2007 – 2010 Ministerstvo obrany Slovenskej republiky by výdavky na vyňatie lesnej pôdy v prípade výstavby a úprav priestorov a zariadení pre účely obrany predstavovali sumu 19 200 tis. Sk. Tieto prostriedky by podľa súčasne platnej legislatívnej úpravy predstavovali výdavky štátneho rozpočtu a zároveň príjem štátneho rozpočtu.
Navrhovaná úprava znamená síce zníženie odvodov a teda zníženie príjmov štátneho rozpočtu avšak na druhej strane znamená úsporu prostriedkov štátneho rozpočtu vynakladaných na zabezpečenie úloh obrany štátu. Predpokladaná výška finančných prostriedkov štátneho rozpočtu na zaplatenie odvodov za vyňatie lesných pozemkov je nasledovná:
rok 2007 finančné prostriedky vo výške 2 400 tis. Sk
rok 2008 finančné prostriedky vo výške 7 200 tis. Sk
rok 2009 finančné prostriedky vo výške 4 800 tis. Sk
rok 2010 finančné prostriedky vo výške 4 800 tis. Sk
V konečnom dôsledku navrhovaná úprava dotýkajúca sa oslobodenia od odvodu za vyňatie lesného pozemku vo vojenských lesoch na účely týkajúce sa zabezpečenie obrany štátu nepredstavuje negatívny a ani pozitívny dopad na štátny rozpočet,
II. Rozpočet Ministerstva pôdohospodárstva SR
 
a)Príjmy
- bod 13 (§9 ods. 9) – navrhovaná úprava, ktorou sa stanovuje, že podkladom na výpočet odvodu je znalecký posudok, nemení výšku odvodov a ani metodiku výpočtu, ale iba určuje kto spracuje podklady pre výpočet odvodu s cieľom zabezpečiť jeho odbornosť a objektívnosť. Navrhovaná úprava teda nemá vplyv na štátny rozpočet,
- bod 49 (§ 40 ods. 5) - navrhovanou úpravou, ktorou sa vypúšťa povinnosť obhospodarovateľa lesa uhradiť niektoré súčasti lesného hospodárskeho plánu orgánu štátnej správy lesného hospodárstva, dôjde potenciálnemu poklesu príjmov do štátneho rozpočtu, ktoré boli pôvodne vykalkulované pri príprave vládneho návrhu zákona v roku 2007 na 25,1 mil. Sk, v roku 2008 na 24,5 mil. Sk a v roku 2009 na 26,3 mil. Sk . Tieto príjmy však neboli v predchádzajúcich rokoch rozpočtované a neboli ani zapracované do návrhu rozpočtu na roky 2007 až 2009. Navrhovaná úprava teda nemá vplyv na štátny rozpočet,
- bod 63 (§49 ods. 5) - umožnením priebežného vymáhania straty z odborného obhospodarovania lesov, ktorá je podľa súčasného znenia zákona hradená z prostriedkov

štátneho rozpočtu a v rokoch 2005 až 2007 bola kalkulovaná vo výške 5,9 mil. Sk ročne (pozri dôvodovú správu k vládnemu návrhu zákona o lesoch) sa predpokladajú pozitívne dopady na štátny rozpočet. Bez doplnenia tejto možnosti by zaniklo právo štátu na vymáhanie pohľadávok vzniknutých z odbornej správy lesov. Zároveň je možné predpokladať vymoženie aspoň časti takto vzniknutých pohľadávok od subjektov, ktoré neplnia povinnosti určené zákonom a u ktorých bolo o odbornej správe lesov rozhodnuté. Z uvedeného dôvodu sa v roku 2007 nepredpokladá príjem štátneho rozpočtu z vymožených pohľadávok a v rokoch 2008 a 2009 vo výške približne 50 % vynaloženej sumy, t.j. uvažuje sa v týchto rokoch s príjmom ročne takmer 3 mil. Sk.
b)Výdavky
- body 42, 45 a 85 (§ 37, 38 a 61) – navrhovanými úpravami sa vypúšťajú ustanovenia o zabezpečení starostlivosti o lesy vlastníkov lesa malej výmery z prostriedkov štátu (dôvody sú uvedené v osobitnej časti dôvodovej správy), čo bude mať potenciálny pozitívny dopad na štátny rozpočet znížením nárokov na výdavkovú časť rozpočtu. S ohľadom na to, že výdavky na zabezpečenie starostlivosti o lesy vlastníkov lesa malej výmery neboli v predchádzajúcich rokoch rozpočtované, neuvažovalo sa s nimi pri príprave vládneho návrhu zákona o lesoch (v súčasnosti platného zákona) a neboli ani zapracované do návrhu rozpočtu na roky 2007 až 2009, navrhovaná úprava nemá vplyv na štátny rozpočet,
- bod 49 (§ 40 ods. 5) – navrhovanou úpravou sa umožňuje vlastníkom, správcom alebo obhospodarovateľom lesa výber vyhotovovateľa plánu za predpokladu financovania vyhotovenia plánu týmito subjektmi, čím zároveň dôjde k potenciálnemu poklesu výdavkov štátneho rozpočtu na vyhotovenie plánu, ktoré však nie je možné vopred kalkulovať,
- bod 56 (§ 43 ods. 1) – navrhovaná úprava predčasnej obnovy plánu, keď ministerstvo môže súhlas s takýmto postupom podmieniť úhradou vyhotovenia plánu žiadateľom o predčasnú obnovu plánu, predstavuje potenciálne zníženie výdavkov štátneho rozpočtu, resp. zabránenie neúmerného zvyšovania nárokov na štátny rozpočet, ktoré však nie je možné vopred kalkulovať.
III. Dopad na štátny rozpočet
 
Z uvedených skutočností vyplýva, že návrh zákona nemá negatívny dopad na štátny rozpočet.
Druhá časť: Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb
Návrh zákona nebude mať dopad na hospodárenie obyvateľov, ani na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.
Tretia časť: Odhad dopadov na životné prostredie
Návrh zákona nebude mať dopad na životné prostredie.
Štvrtá časť: Odhad dopadov na zamestnanosť
Návrh zákona nebude mať dopad na tvorbu pracovných miest.
Piata časť: Vplyv na podnikateľské prostredie
Návrh zákona bude mať minimálny vplyv na podnikateľské prostredie vo väzbe na zabezpečovanie znaleckých posudkov, ako podkladu na výpočet výšky náhrady za stratu mimoprodukčných funkcií lesa. Tento dopad však nie je možné kvantifikovať, pretože nie je

možné predpokladať množstvo a veľkosť pozemkov, ktoré sa budú vynímať z plnenia funkcií lesa podľa § 5 zákona o lesoch.
B.Osobitná časť
K článku I.
 
K bodu 1
Príslušná úprava nadväzuje na návrh podľa bodov 42, 45 a 85 a zároveň umožňuje podporu združovania neštátnych vlastníkov lesov s malou výmerou podľa § 51 ods. 1. Navrhovaná výmera 50 hektárov vychádza zo skúseností a potrieb a je minimálnou výmerou na dosiahnutie trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch s predpokladom pravidelných príjmov z hospodárenia.
K bodom 2 a 3
Vzhľadom na možnosti rozširovania a podpory využívania dreva, ako obnoviteľnej suroviny nielen na energetické účely, sa upresňuje definícia energetického porastu a zároveň sa dopĺňa definícia lesnej plantáže, u ktorej sa maximalizuje produkčná (najmä drevoprodukčná) funkcia lesa, pričom sa predpokladá priemyselné využitie dreva v drevospracujúcom a celulózopapierenskom priemysle.
K bodu 4
Upresňuje sa definícia lesných pozemkov bez lesných porastov, ktorá sa zároveň rozširuje o pozemky súvisiace s využívaním funkcií lesa na rekreáciu (rekreačné miesta), poľovníctvo (políčka pre zver a ohryzové plochy slúžiace na zvýšenie úživnosti poľovných revírov) a o pozemky, nad hornou hranicou stromovej vegetácie vo vysokohorských oblastiach s výnimkou zastavaných pozemkov a ich príjazdových komunikácií. Tieto pozemky boli podľa doterajšej právnej úpravy považované za lesné pozemky a takto sú doteraz vedené aj v katastri nehnuteľností.
K bodu 5
Ide o zosúladenie konania, ktoré je konaním súvisiacim s územným konaním, s postupom pri územnom konaní v zmysle stavebného zákona.
K bodu 6
Ide o doplnenie súvisiace s rozhodovaním o trvalom vyňatí lesných pozemkov z využívania funkcií lesov, pričom vo väčšine prípadov ide najmä o vyňatia na účely budovania stavieb a zariadení, ktoré neslúžia lesnému hospodárstvu a teda pozemky nebudú spĺňať charakteristiky lesných pozemkov uvedených v § 3 zákona. V takýchto prípadoch je potrebné rozhodnúť aj o zmene druhu pozemku z lesného na iný (podľa budúceho spôsobu využívania pozemku) a takúto kompetenciu teda dať aj orgánom štátnej správy lesného hospodárstva, aby následne tieto zmeny mohli byť evidované aj v katastri nehnuteľností.
K bodu 7
Ide o upresnenie vnútorného odkazu v nadväznosti na znenie § 7 ods. 1 zákona.

K bodu 8
Upravuje sa možnosť začať s odlesňovaním na základe rozhodnutia o vyňatí v nadväznosti na možnosť platenia náhrad za plnenie mimoprodukčných funkcií formou splátok, keď v takomto prípade je náhrada ako celok uhradená až uhradením poslednej splátky v určenom termíne.
K bodom 9 a 10
Navrhovanými úpravami sa odstraňujú nejasnosti pri pojme „odlesnenie“, keď na účely náhrady straty mimoprodukčných funkcií lesov (odvod) treba ako na zalesnený hľadieť napr. aj na lesný pozemok, na ktorom boli lesné porasty dočasne odstránené s cieľom ich obnovy, alebo ak bol z lesného pozemku lesný porast odstránený protiprávnym konaním. Zároveň sa zabraňuje sa špekulatívnym konaniam s cieľom vyhnúť sa plateniu odvodu, napr. protiprávnemu odstráneniu lesného porastu pred jeho vyňatím, keď výška odvodu môže byť vyššia ako prípadné použitie niektorých z represívnych nástrojov za odstránenie lesného porastu. Taktiež sa dopĺňa spôsob výpočtu odvodu v prípade, ak tento nasleduje hneď po dočasnom vyňatí.
K bodu 11
Doplnením sa navrhuje umožnenie oslobodenia od platenia odvodu v taxatívne vymedzených prípadoch, ak lesný pozemok po vyňatí bude slúžiť na účely týkajúce sa zabezpečenia úloh obrany štátu (keď odvod, ktorý je príjmom štátneho rozpočtu a je zo štátneho rozpočtu aj hradený), alebo lesný pozemok po vyňatí bude slúžiť na iné verejnoprospešné účely (napr. rekreačné, zdravotné a kultúrne účely) a nebude odlesnený, resp. bude naďalej porastený stromovitými alebo krovitými drevinami, ktoré budú naďalej plniť niektoré z mimoprodukčných funkcií lesov.
K bodom 12, 14 a 16
Ide o nevyhnutné úpravy vzhľadom na doplnenie § 9 novým odsekom 6.
K bodu 13
Keďže ide o rozhodnutie, ktoré môže mať značný finančný rozsah a orgány štátnej správy nedisponujú všetkými údajmi potrebnými na výpočet výšky odvodu, navrhuje sa, aby podkladom na určenie výšky odvodu bol znalecký posudok vypracovaný znalcom v príslušnom odbore, ktorý dáva dostatočné záruky na kvalitu výpočtu.
K bodu 15
Návrhom sa upravuje uplatňovanie nároku na vrátenie už uhradeného odvodu v prípade, ak rozhodnutie o vyňatí stratilo platnosť z dôvodu nerealizácie predpokladaného zámeru, pre ktorý sa o vyňatí rozhodlo.
K bodu 17
Odstraňuje sa nejasnosť formy návrhu osobitného režimu hospodárenia. Navrhovanou úpravou sa vo vzťahu ku komplexnému zisťovaniu stavu lesa dopĺňa a upresňuje, že pôjde len o rámcový návrh zodpovedajúci výsledkom rámcového plánovania (modelom hospodárenia). V prípade, ak pôjde o návrh na vyhlásenie lesov osobitného určenia, ktorý je zároveň žiadosťou o zmenu plánu (§ 43 ods. 2 zákona), žiadateľ predloží aj návrh plánu hospodárskych opatrení zohľadňujúci osobitný režim hospodárenia.

K bodom 18 a 19
Návrhom sa do ustanovení zákona zapracováva možnosť použitia holorubného hospodárskeho spôsobu v prísne určených prípadoch a to v borovicových lesných porastoch, v topoľových a agátových lesných porastoch, v energetických porastoch a na lesných plantážach. Ide o prípady, kedy obnovu lesa nie je možné (napr. z hľadiska prírodných podmienok, z ekonomického hľadiska) dosiahnuť ostatnými hospodárskymi spôsobmi uvedenými v § 18 ods. 1 písm. a) až c), v energetických porastoch a na lesných plantážach navyše ide o obnovu porastov často ešte pred dosiahnutím veku fruktifikácie (produkcie semena a semennej suroviny), preto neprichádza do úvahy ich prirodzená obnova. Navyše použitie iného hospodárskeho spôsobu by v daných prírodných podmienkach bolo pre vlastníkov a obhospodarovateľov lesov ekonomicky neúnosné. Zároveň sa upresňuje sa maximálna výmera, na ktorej možno použiť veľkoplošnú formu hospodárskeho spôsobu holorubného a podrastového. Taktiež sa upravuje možnosť priraďovania obnovných rubov, keď v prípade holorubného hospodárskeho spôsobu je najmenšia prípustná vzdialenosť susedných obnovných rubov, ako aj ich vzdialenosť od plochy s lesným porastom nezabezpečeným minimálne rovná ich šírke. Pri podrastovom hospodárskom spôsobe sa táto podmienka uplatňuje len pri dorube, keďže tento hospodársky spôsob predpokladá pri obnove využívanie bočného svetla aj z uvoľnených, presvetlených plôch, na ktorých boli vykonané všetky jeho fázy. Zároveň sa tým umožní využiť čas najväčšej fruktifikácie obnovovaného lesného porastu (semenný rok), ktorý sa v závislosti od druhu dreviny vyskytuje v cykloch od dvoch až do dvanástich rokov.
K bodu 20
Návrhom sa v súlade s § 5 ods. 6 vyhlášky MP SR č. 571/2004 Z. z. o zdrojoch reprodukčného materiálu lesných drevín, jeho získavaní, produkcii a používaní umožňuje v nepôvodných alebo fenotypovo nevhodných lesných porastoch v génových základniach začať s predčasnou obnovou, keďže nie je žiaduce, aby sa takéto nepôvodné porasty prirodzene obnovovali.
K bodu 21
Keďže rekonštrukcia lesa je osobitný obnovný postup, navrhovaným vypustením sa umožňuje použitie obnovných rubov, ktorými sú charakterizované všetky hospodárske spôsoby uvedené v § 18 ods. 1 a formy týchto hospodárskych spôsobov uvedených v § 18 ods. 1 a 3.
K bodu 22
Návrhom sa odstraňujú pojmy, ktoré nemajú jednoznačný taxatívny charakter, nie sú jednoznačne definované a ich dodržiavanie, resp. kontrola je problematická. Nemožno hovoriť o sústavnosti v prípade vlastníkov a obhospodarovateľov lesa, ktorých lesy nedosahujú takú výmeru, aby mohli byť obnovované sústavne, resp. nemožno hovoriť o včasnosti a sústavnosti obnovy lesa napríklad v prípade energetických porastov a lesných plantáží. Zároveň ide o zosúladenie so zákonom o ochrane prírody a krajiny, ktorý v určených prípadoch zakazuje zasahovať do lesných porastov a poškodiť vegetačný a pôdny kryt.
K bodu 23
Súčasné znenie ukladá vlastníkom povinnosť vykonať umelú obnovu lesa na holine za splnenia dvoch podmienok, a to ak zanikli podmienky na prirodzenú obnovu a ak ide o holinu vzniknutú po použití holorubného hospodárskeho spôsobu. Kontinuálne obnovovať lesné porasty je však potrebné aj v prípadoch, ak boli použité ostatné hospodárske spôsoby podľa

§ 18 ods. 1. Z uvedeného dôvodu návrh upravuje súčasné znenie ustanovenia v súlade s vyššie uvedenými skutočnosťami.
K bodu 24
V energetických porastoch a lesných plantážach nie je možné a účelné používať postupy hospodárenia ako v bežných lesných porastoch. Je napríklad neodôvodnené vyžadovať zabezpečenie takéhoto lesného porastu. Z uvedeného dôvodu sa týchto prípadoch použitie týchto povinností vylučuje.
K bodu 25
Z ustanovenia sa vypúšťa nesprávny odkaz na § 55, keď podľa tohto ustanovenia o financovaní verejnoprospešných činností na zabezpečenie trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch nie je výchova lesa podporovaná.
K bodu 26
Navrhovanou úpravou sa precizuje definícia mimoriadnej ťažby v nadväznosti na legislatívne skratky zavedené v § 5 zákona a zároveň sa mimoriadna ťažba rozširuje o ťažbu stromov a krov pri uplatňovaní výnimiek podľa § 31 ods. 3 a 6, keď ťažbu vykonanú podľa týchto ustanovení nebolo možné, v nadväznosti na povinnosť vedenia evidencie, zaradiť do druhov ťažby podľa § 23 ods. 2 zákona.
K bodu 27
Súčasťou náhodnej ťažby sa navrhovaným doplnením stávajú aj opatrenia na ochranu lesa (t.j. aj preventívne a obranné opatrenia), nielen opatrenia na odstraňovanie následkov pôsobenia škodlivých činiteľov.
K bodu 28
Navrhovaným znením sa upresňuje miesto a čas povinnosti označiť vyťažené drevo ciachou alebo iným povoleným označením, keďže doterajšie znenie nebolo v praxi vysvetľované jednoznačne.
K bodu 29
Doplnením slov sa upresňujú sa ustanovenia o hlásení náhodnej ťažby, keďže doterajšie znenie umožňovalo rôzny výklad.
K bodom 30 až 32
Preprava a následné uskladňovanie dreva je väčšinou vykonávané inými osobami, ako sú obhospodarovatelia lesov. Z uvedených dôvodov sa do povinností súvisiacich povinností dopĺňa „nákupca dreva“, t. j. každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá je (čo i len krátku dobu) držiteľom (vlastníkom) dreva a teda má byť zodpovedná za plnenie povinností súvisiacich s touto komoditou. Kontroly prepráv dreva v praxi preukázali, že táto skupina osôb (najmä priekupníci s drevom) nie je postihnuteľná za nedostatky v dokladoch o pôvode dreva, pričom práve táto skupina osôb má z prípadného zatajovania pôvodu dreva najväčší prospech.
K bodu 33
Upravuje sa nesprávny vnútorný odkaz.

K bodu 34
Manipulácia so zadržaným alebo zaisteným drevom v praxi predstavuje značný problém, predovšetkým je to však nákladná záležitosť. Každá právnická a fyzická osoba manipulujúca s drevom si musí byť vedomá svojich povinností a tiež rizík, ktoré jej vyplynú z nedodržiavania zákona. Znášanie nákladov, ktoré vzniknú pri zadržaní alebo zaistení dreva, predstavuje aj vhodný prostriedok prevencie proti osobám, ktoré porušujú právne predpisy v tejto oblasti. Ustanovenie by malo rozlišovať aj iné závažné nedostatky, ako „len“ nepreukázaný pôvod dreva. Závažným nedostatkom môže byť napr. aj rozpor medzi deklarovaným druhom dreva a skutočným stavom a chýbajúce náležitosti v doklade o pôvode dreva. Daňovými orgánmi bolo zistené, že až 80% z 30 000 strán spracovaných dokladov o pôvode dreva nemalo uvedené všetky povinné údaje.
K bodu 35
Navrhovaným doplnením sa umožňuje využívať lesné cesty aj osobám, ktoré využívajú stavby a zariadenia nachádzajúce sa území sprístupnenom takouto lesnou cestou.
K bodu 36
Dopĺňa sa o možnosť vstupu zložkám integrovaného záchranného systému a osobám vykonávajúcim národnú inventarizáciu lesov a monitoring lesov a znenie sa upravuje tak, aby tieto osoby mali umožnený bezplatný vstup pri výkone ich činností, nielen na účely ochrany pred požiarmi, ochrany zdravia a bezpečnosti.
K bodu 37
Pretože o náhrade škody voči konkrétnej osobe, ktorá škodu spôsobila, vždy pôjde o priamu aplikáciu všeobecných predpisov o náhrade škody, vypúšťaná veta v ustanovení § 28 ods. 3 je nadbytočná.
K bodu 38
Doplňuje sa umožnenie vykonania niektorých zakázaných činností obhospodarovateľom lesa v prípadoch, ak ide o zabezpečenie ochrany života, zdravia a majetku, napríklad v prípade ohrozenia vybudovaných stavieb, zariadení a turistických trás padajúcimi stromami.
K bodu 39
Umožňuje sa vstup a vjazd do lesov osobám zabezpečujúcim národnú inventarizáciu lesov a monitoring lesov a pri výkone práva poľovníctva.
K bodu 40
Doplnenie vyplýva z potreby vo výnimočných prípadoch udeliť výnimku najmä na výrub jednotlivých stromov bez potreby rozhodovania o vyňatí alebo o obmedzení hospodárenia. Ide napríklad o potrebu výrubu stromov ohrozujúcich majetok, zdravie a životy osôb v chatových osadách, pričom nejde o činnosť vykonávanú obhospodarovateľom lesa alebo na jeho podnet. Zároveň sa navrhuje nahradenie textu, ktorý je kontradiktórny vzhľadom na ustanovenia odseku 3, podľa ktorého sa výnimka nevyžaduje, ak ide o obhospodarovateľa lesa pri zabezpečení hospodárenia v lese a využívaní ostatných lesných produktov.
Lesnými porastami alebo ich časťami sú v špecifických prípadoch najmä na svahoch krasových planín (Slovenský kras, Muránska planina) lesostepné porasty s veľmi nízkym zakmenením, ktoré predstavujú biotopy európskeho významu. V minulosti sa na týchto lokalitách pásli kozy a ovce, vďaka čomu sa na nich od dôb valašskej kolonizácie sformovali

ojedinelé spoločenstvá s množstvom ohrozených druhov rastlín a živočíchov. V dôsledku sekundárnej sukcesie spoločenstvá menia charakter, zhoršuje sa stav biotopov a biotopov druhov. Podľa článku 6 smernice rady č. 92/43/EHS o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín má Slovenská republika ako členský štát EU prijať kroky, aby sa predchádzalo v osobitných územiach ochrany zhoršovaniu stavu biotopov a biotopov druhov. Občasné extenzívne prepásanie hospodárskymi zvieratami vytvorí predpoklad na ich zachovanie, je preto potrebné, aby orgán štátnej správy lesného hospodárstva mohol takúto činnosť na základe dokumentácie ochrany prírody povoliť.
K bodu 41
Navrhovanou zmenou sa navrhuje umožnenie vjazdu do lesa s cieľom výkonu práva poľovníctva. Takéto ustanovenie je potrebné vzhľadom k umožneniu výstavby poľovníckych zariadení, prikrmovania zveri v čase núdze, ako aj z dôvodu ochrany poľovných revírov.
K bodom 42, 45 a 85
Predmetným návrhom sa rušia ustanovenia o zabezpečení odborného hospodárenia v lesoch vlastníkov s malou výmerou poverenou organizáciou na základe rozhodnutia príslušného orgánu štátnej správy lesného hospodárstva z nasledovných dôvodov:
a) zákon o lesoch zaviedol rôznu ochranu vlastníctva lesného majetku podľa jeho výmery, t. j. rozdielny prístup k vlastníkom, ktorých úhrnná výmera majetku presiahne, resp. je do 25 hektárov. Predmetné ustanovenia sú v rozpore s Ústavou SR, ktorá v čl. 20 ods. 1 jednoznačne deklaruje, že vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Týmito ustanoveniami sa však mení zákonná ochrana vlastníkov podľa veľkosti ich majetku, najmä vo vzťahu k § 49, ktorý v prípade vlastníkov, neplniacich si povinnosť odborného hospodárenia v lesoch, zavádza odbornú správu lesov s uplatnením záložného práva na majetok vlastníkov s povinnosťou úhrady straty vzniknutej z tejto správy. Tieto ustanovenia odbornú správu lesov zúžili len na vlastníkov nad 25 hektárov.
b) Tieto ustanovenia zákona nezohľadňujú druhy vlastníctva, t. j. nerozlišujú medzi reálnym vlastníctvom (spoluvlastníctvom) pozemkov a medzi vlastníctvom podielov spoločnej nedeliteľnej nehnuteľnosti (napr. bývalé urbárske a želiarske spoločnosti), keď spoluvlastník takejto nehnuteľnosti je vlastníkom podielu z tejto nehnuteľnosti, t. j. len určitej jej (aj keď reálne nevylíšiteľnej) výmery. Pritom podľa súčasného znenia môže nastať situácia, keď spoluvlastník, resp. spoluvlastníci nebudú vo výmerovom vyjadrení vlastniť podiel nad 25 hektárov a pritom celková výmera spoločnej nedeliteľnej nehnuteľnosti bude túto výmeru vysoko prekračovať. Podľa znenia zákona náklady na činnosť odborného lesného hospodára pre takéto spoločenstvá bude hradiť štát, pretože vlastníkom majetku, resp. jeho podielov naďalej zostávajú jednotliví vlastníci, napriek tomu, že spoločenstvo môže prekročiť výmeru aj napríklad 500 hektárov a na majetku svojich podielnikov bude trvalo dosahovať zisk.
c) Terajšia definícia vlastníka lesa malej výmery je nejasná a v reálnom prostredí spôsobuje značné problémy. Z uvedeného ustanovenia nie je jasné, či jednotlivý vlastník môže byť vlastníkom, resp. spoluvlastníkom lesných pozemkov v rôznych katastrálnych územiach na Slovensku. V prípade, ak by v rôznych katastrálnych územiach mal majetok, resp. podiely, ktoré nie je možné racionálne obhospodarovať a napriek tomu by ich úhrnná výmera presiahla 25 hektárov, nemal by nárok na podporu štátu vo forme zabezpečenia odborného hospodárenia. Pritom zisťovanie takýchto skutočností, bez návrhu spôsobu ich zisťovania a preukazovania v návrhu zákona je v praxi v podstate nerealizovateľné. Navyše vzhľadom na stav majetkovoprávneho usporiadania lesných pozemkov a ich evidencie v katastri

nehnuteľností, nie je možné ich reálne (v teréne) identifikovať a teda ani vydať rozhodnutie o výkone odborného lesného hospodára na takomto majetku, pretože rozhodnutie podľa predpisov o správnom konaní musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Navyše v súčasnosti nie je ani možné presne zistiť na koľkých vlastníkov a akej celkovej výmery sa predmetné ustanovenia vzťahujú, avšak podľa dostupných podkladov a na základe odborného odhadu možno predpokladať, že celková výmera lesov malých výmer dosahuje takmer 130 tis. hektárov.
d) Predmetné ustanovenia sú kontraproduktívne vo vzťahu k § 50 ods. 1, podľa ktorého štát podporuje združovanie vlastníkov, najmä vlastníkov lesa s malou výmerou. Ustanovením § 50 ods. 1 sa podporuje vznik ekonomicky a hospodársky samostatných združení, resp. združení s výmerou, pri ktorých je možné zabezpečiť trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch v súlade s Národnou stratégiou trvalo udržateľného rozvoja Slovenskej republiky schválenou Národnou radou SR uznesením č. 1989 z 3. apríla 2002. Tieto ustanovenia smerujú k tomu, že vlastníci s výmerou do 25 hektárov nebudú mať záujem na vytváraní takýchto združení, pretože štát im zo svojich prostriedkov, bez ohľadu na výnosovosť konkrétneho majetku zabezpečuje odborné hospodárenie. Pritom vlastník takéhoto majetku zostáva naďalej vlastníkom výnosov z lesa a štát bez ohľadu na túto skutočnosť znáša náklady na jeho odborné obhospodarovanie.
e) Ustanovenia upravujúce odborné hospodárenie v lesoch vlastníkov malej výmery sú nejednoznačné a umožňujú rôznu interpretáciu. V prvom rade neustanovujú, kto poverenej organizácii (§ 38 ods. 3) hradí náklady na zabezpečenie tejto činnosti, preto to pri rôznych interpretáciách môže byť osoba, v prospech ktorej tieto činnosti vykonáva, alebo keďže ich vykonáva na základe rozhodnutia orgánu štátnej správy lesného hospodárstva náklady znáša ten, kto ich vykonanie uložil, t. j. štát prostredníctvom týchto orgánov. Zákon o lesoch pritom nepočíta s takýmito nákladmi a dopadmi na štátny rozpočet, ktoré v súčasnosti (na základe vyššie uvedených skutočností) nie je možné vyčísliť, avšak vzhľadom k odhadovanej výmere a zákonom stanoveným úlohám (povinnostiam) poverenej organizácie môže ísť ročne o takmer 25 miliónov korún, bez započítania jednorazových nákladov na identifikáciu majetku, jeho zameranie a vyznačenie v teréne. Taktiež zákon v § 61 neurčuje, ktorý orgán štátnej správy lesného hospodárstva by mal rozhodovať o výkone odborného lesného hospodára, pričom s ohľadom na skutočnosti uvedené o preukazovaní vlastníctva v písmene c), by takúto činnosť mal vykonávať orgán štátnej správy lesného hospodárstva s celoslovenskou pôsobnosťou, t.j. Ministerstvo pôdohospodárstva SR. To by však znamenalo neúmerný nárast agendy a zapríčinilo potrebu zvýšenia systemizovaných miest podľa zákona o štátnej službe a tým aj nárokov na štátny rozpočet. Pri príprave vládneho návrhu zákona sa však s takýmito prostriedkami a dopadmi na štátny rozpočet neuvažovalo.
K bodu 43
Ide o upresnenie ustanovenia, keď právnická osoba riadená ministerstvom musí zabezpečovať nielen rozvoj hospodárskej úpravy lesov, ale ako výsledok tejto činnosti aj tvoriť postupy a metódy vykonávania hospodárskej úpravy lesov, podľa ktorých sa vyhotovujú lesné hospodárske plány a zisťujú a vyhodnocujú sa kvalitatívne a kvantitatívne parametre stavu lesov pri národnej inventarizácii lesov a monitoringu lesov.
K bodu 44
Ide o doplnenie úloh, ktoré môže právnická osoba zriadená ministerstvom zabezpečovať v nadväznosti na úpravu § 41 ods. 2.

K bodu 46
Upravuje sa postupnosť, keď orgán štátnej správy lesného hospodárstva by o určení lesného celku mal z vlastného podnetu rozhodovať len v tom prípade, ak nie je predložený návrh vlastníka alebo správcu na jeho vytvorenie. Zároveň s cieľom zabezpečenia činností súvisiacich s vyhotovením plánu je potrebné, aby lesné celky, pre ktoré sa plán vyhotovuje, boli určené v dostatočnom časovom predstihu. Z toho istého dôvodu je vylúčený a odkladný účinok odvolania. Za dostatočný časový predstih sa považuje čas 18 mesiacov pred skončením platnosti plánu, od ktorého by orgány štátnej správy lesného hospodárstva mali zabezpečovať úlohy súvisiace so zabezpečením a organizáciou vyhotovenia plánu (§ 41 ods. 2) , ktorý nadväzuje aj na povinnosti podľa § 41 ods. 4.
K bodu 47
S cieľom zabezpečenia identifikácie jednotiek priestorového rozdelenia v teréne sa navrhuje v zákone upraviť spôsob vyznačovania jednotiek priestorového rozdelenia lesa a spôsob ich značenia.
K bodu 48
Navrhované vypustenie textu nadväzuje na úpravu § 41 súvisiacim so zmenou zabezpečovania výberu vyhotovovateľa plánu, keď hradenie za vykonanie činností bude zabezpečované prostredníctvom verejného obstarávateľa.
K bodu 49
Navrhovaná úprava umožňuje vlastníkovi, správcovi alebo obhospodarovateľovi lesa zabezpečiť vyhotovenie plánu ním vybraným vyhotovovateľom plánu, s ktorým uzavrie zmluvu o vyhotovení plánu. Keďže v prípade výberu vyhotovovateľa plánu vlastníkom, správcom alebo obhospodarovateľom lesa nie je zaručené efektívne a hospodárne použitie prostriedkov štátu, v danom prípade nebude vyhotovenie plánu hradené z prostriedkov štátu.
K bodu 50
Návrhom sa umožňuje zabezpečovať výber vyhotovovateľa plánu verejným obstarávateľom, ktorým môže byť ministerstvo alebo na základe jeho poverenia príslušný orgán štátnej správy lesného hospodárstva alebo právnická osoba zriadená ministerstvom. Takýmto ustanovením sa umožní zjednotenie podmienok na vyhotovovanie plánu a teda aj efektívnejšie a hospodárnejšie zabezpečovanie nielen samotného obstarávania, ale aj vyhotovovania plánu.
K bodom 51 až 53 a 55
Navrhovanou zmenou sa vlastníkovi, správcovi a obhospodarovateľovi lesa umožňuje samostatne rozhodnúť o tom, kto bude vyhotovovateľom plánu pre príslušný lesný celok. Keďže takouto zmenou dochádza aj k zmene spôsobu jeho výberu (nie je garancia najnižšej ceny pri dodržaní ostatných kvalitatívnych kritérií) a nepostupuje sa podľa zákona o verejnom obstarávaní, určuje sa vlastníkovi, správcovi alebo obhospodarovateľovi lesa povinnosť uhradiť takto obstaraný lesný hospodársky plán a zmluvu s príslušným vyhotovovateľom plánu uzavrieť v takom časovom predstihu, aby bolo zo strany krajského lesného úradu možné zabezpečiť vyhotovenie plánu obvyklým spôsobom. Zároveň sa v nadväznosti na postavenie správcu a jeho povinnosti ukladá orgánu štátnej správy lesného hospodárstva oznámiť mu uzatvorenie zmluvy na vyhotovenie plánu, keď v prípade lesných pozemkov vo vlastníctve štátu nie je túto skutočnosť potrebné oznamovať vlastníkovi, ale správcovi.

K bodu 54
Ide o doplnenie, keď na schválenie plánu sa bude vyžadovať záväzné vyjadrenie orgánu štátnej správy ochrany prírody a krajiny. Keďže pôjde už o druhé záväzné vyjadrenie k vyhotoveniu plánu, týmto vyjadrením môže len kontrolovať splnenie skôr uplatnených pripomienok a požiadaviek.
K bodu 56
Umožnenie predčasnej obnovy plánu je viazané na narušenie lesných porastov v dôsledku pôsobenia škodlivých činiteľov v takom rozsahu, že nie je možné dosiahnuť zámery a ciele plánu. Pretože k takémuto narušeniu môže dôjsť nielen v rámci jedného existujúceho celku, ale len v jeho časti, resp. v častiach susediacich lesných celkov, je vhodné rozhodnutie o predčasnej obnove plánu podmieniť vytvorením nového lesného celku spĺňajúceho kritériá na predčasnú obnovu plánu. Keďže predčasná obnova plánu je viazaná na zabezpečenie financovania z verejných zdrojov, navrhovanou možnosťou podmienenia rozhodnutia o predčasnej obnove plánu sa z dôvodu nevyhotovovania nového plánu na územiach neovplyvnených škodlivými činiteľmi, resp. zabezpečením predčasnej obnovy z prostriedkov žiadateľa znížia nároky na tieto zdroje.
K bodu 57
Ide o nevyhnutné doplnenie definície zmeny plánu vyplývajúce z doterajších skúseností, keď v praxi dochádza aj k prekročeniu zásad určených podľa § 23 ods. 7 pre jednotlivé dielce. Ide najmä o prípady štvrtej fázy podrastového hospodárskeho spôsobu pri ktorých dochádza k prekročeniu tohto ukazovateľa vplyvom zväčšeného svetlostného prírastku, ako aj pri prekročení ukazovateľa na kvalitných stanovištiach, pretože k výpočtu zásob dochádza z priemerných ukazovateľov za celú republiku. Taktiež sa ukazuje nevyhnutná zmena výnimočného umožnenia ťažieb v dielcoch, v ktorých ťažba nebola plánovaná v lesnom hospodárskom pláne, pričom aj výrub jednotlivého stromu by sa v takýchto prípadoch posudzoval ako prekročenie zásad ťažby podľa § 23 ods. 7 zákona.
K bodu 58
Ide o spresnenie predpokladov odbornej spôsobilosti na výkon činnosti odborného lesného hospodára zohľadňujúci nové formy vzdelania (vyššie odborné vzdelanie, bakalárske štúdium) a s tým súvisiacu dobu odbornej praxe v lesníckych činnostiach. Táto sa pri úplnom strednom odbornom vzdelaní skracuje na päť rokov, čo je aj na základe praktických skúseností dostatočná prax. Navyše sa dlhodobé zamestnávanie pracovníkov (10 rokov ako podmienka praxe) bez oprávnenia na výkon odborných činností hospodára ukazuje ako problematické a zo strany zamestnávateľov vyžaduje zvýšené náklady na odborné vzdelávanie.
K bodu 59
Ide o úpravu a spresnenie ustanovení zákona, keď v doterajšej praxi dochádzalo k pochybnostiam, či aj právnická osoba, ktorá je oprávnená zabezpečovať výkon činnosti odborného lesného hospodára je oprávnená zamestnávať osoby s lesníckym vzdelaním s cieľom splnenia podmienky maximálnej výmery pre výkon činnosti odborného lesného hospodára. Navrhovanou zmenou sa táto možnosť jednoznačne ustanovuje.
K bodu 60
Doplnením sa upresňuje väzba medzi povinnosťami hospodára, ktorý v zmysle § 48 ods. 1 organizuje a usmerňuje hospodárenie v lese, s povinnosťami pri ochrane lesa podľa § 28.

K bodu 61
Navrhovaným doplnením sa rozširuje okruh povinností hospodára o povinnosť vykonávať odbornú správu lesov na základe rozhodnutia príslušného orgánu štátnej správy lesného hospodárstva. Bez takéhoto doplnenia by v praxi nastali prípady (skúsenosti pri aplikácii § 13 ods. 4 zákona č.100/1977 Zb. to potvrdzujú), keď odbornú správu lesov hospodár odmieta vykonávať.
K bodu 62
Spresňuje ustanovenie zákona tak, aby bolo jednoznačne možné na zabezpečenie odbornej správy lesov určiť aj právnickú osobu, ktorá je oprávnená zabezpečovať činnosť odborného lesného hospodára podľa § 47 ods. 2 zákona.
K bodu 63
Navrhované doplnenie dopĺňa spôsob úhrady straty z výnosov z predchádzajúcich rokov a zároveň rieši spôsob vzniku a zániku záložného práva uplatneného na lesný majetok vlastníka, kde vykonáva odbornú správu lesov hospodár určený rozhodnutím príslušného orgánu štátnej správy a na ktorom sa nedosiahne výnos z hospodárenia v lesoch. Zriadením záložného práva sa štát prostredníctvom orgánu štátnej správy lesného hospodárstva stáva záložným veriteľom a vlastník založeného lesného majetku záložcom, resp. záložným dlžníkom. Rozhodnutím o zriadení záložného práva príslušný orgán štátnej správy zároveň začne vymáhať stratu z hospodárenia v lesoch a zabezpečenia odbornej správy lesov. Tým sa predíde uplatneniu premlčacej doby podľa § 101 Občianskeho zákonníka zo strany vlastníka dotknutého lesného majetku. Taktiež sa zabezpečí priebežný príjem štátneho rozpočtu a zamedzí sa situácii, keď by kumulovaná strata z hospodárenia v lesoch a výkonu odbornej správy presiahla hodnotu majetku dlžníka.
K bodu 64
Predmetným ustanovením sa v nadväznosti na § 49 ods. 4 a 5 a ich aplikáciu dopĺňa povinnosť hospodára vykonávajúceho odbornú správu oznámiť príslušnému orgánu štátnej správy lesného hospodárstva, ktorý rozhodol o odbornej správe lesov, výšku straty alebo výnosov z hospodárenia v lesoch. Tento orgán zároveň bude viesť evidenciu o skutočnostiach podľa odsekov 3 až 5 podľa jednotlivých vlastníkov lesného majetku.
K bodu 65
Navrhuje sa, aby lesný majetok štátu na územiach, ktoré sú potrebné na zabezpečenie úloh obrany štátu, mohla spravovať právnická osoba v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky bez súhlasu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky. Výnimka na správu lesného majetku štátu nevyhnutného pre potreby obrany štátu nebola potrebná ani podľa predchádzajúceho zákona č. 61/ 1977 Zb. o lesoch v znení neskorších predpisov. Tiež podľa prvej vety ustanovenia § 50 ods. 4 platného zákona o lesoch „Lesný majetok vo vlastníctve štátu vo vojenských obvodoch a na územiach slúžiacich na zabezpečenie úloh obrany štátu spravuje právnická osoba, ktorej zakladateľom alebo zriaďovateľom je Ministerstvo obrany Slovenskej republiky.“. O územiach, ktoré sú potrebné na zabezpečenie úloh obrany štátu, podľa schváleného návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 319/ 2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov, rozhoduje vláda Slovenskej republiky.
K bodu 66
Navrhované vypustenie vyplýva z programového vyhlásenia, podľa ktorého vláda SR zabezpečí neprivatizovateľnosť lesného majetku vo vlastníctve štátu. Úprava nadväzuje aj na

§ 10 ods. 3 písm. b) zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, podľa ktorého lesný majetok vo vlastníctve štátu nie je možné privatizovať.
K bodu 67
Navrhovaným ustanovením sa v nadväznosti na vypustenie možnosti predaja lesných pozemkov vo vlastníctve štátu upravujú len podmienky zámien lesných pozemkov a upresňuje sa posudzovanie primeranej hodnoty alebo výmery zamieňaných lesných pozemkov a lesných porastov na nich. Hodnota lesných pozemkov a lesných porastov na nich má byť stanovená znalcom a upresňuje sa, podľa ktorých predpisov má znalec túto hodnotu stanoviť.
K bodu 68
Ide o doplnenie chýbajúceho ustanovenia, keď sa na udelenie predbežného súhlasu ministerstva nebude vzťahovať správny poriadok.
K bodu 69
Súčasný právny stav, ktorý vznikol účinnosťou zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch došlo k zúženiu pojmu „lesný majetok vo vlastníctve štátu“, ktorý oproti predchádzajúcej právnej úprave nerieši správu obytných budov, hospodárskych stavieb a iných stavieb vrátane zastavaných pozemkov, ostatných plôch a vodných plôch, ktoré boli zverené správcovi do správy podľa osobitných predpisov (zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku). Z uvedeného dôvodu sa dopĺňajú ustanovenia o správe tohto majetku štátu a zároveň sa dopĺňa možnosť jeho zámeny za lesné pozemky a lesné porasty na nich vo vlastníctve iných osôb.
K bodu 70
Dopĺňa sa možnosť odvolania lesnej stráže na žiadosť toho, kto ho za člena lesnej stráže navrhol. Bez tohto doplnenia nie je možnosť odvolať člena lesnej stráže, ak tento napríklad skončil pracovný pomer s vlastníkom alebo obhospodarovateľom lesa, na ktorého lesnom majetku mal člen lesnej stráže stanovený obvod pôsobnosti a navyše by tento vlastník alebo obhospodarovateľ lesa bol povinný naďalej znášať náklady na činnosť lesnej stráže, vrátane jej poistenia.
K bodu 71
Navrhovaným doplnením sa odstraňuje disproporcia, keď prostriedky na lesníckotechnické meliorácie, zahrádzanie bystrín a protipovodňovú ochranu mohli byť hradené iba správcovi drobného vodného toku (ktorým môže byť len štátna organizácia), pritom tieto činnosti nie sú priamo na správu drobného toku viazané a je potrebné ich vykonávať aj na pozemkoch vo vlastníctve neštátnych subjektov.
K bodu 72
Upravujú sa kompetencie Ministerstva obrany Slovenskej republiky ako zakladateľa správcu ostatného majetku vo vlastníctve štátu v nadväznosti na doplnenie nového §50a.
K bodu 73
Ide o zosúladenie s § 30 ods. 4 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov znení neskorších predpisov, podľa ktorého sa na vymenovanie štátneho zamestnanca do politickej funkcie vládou SR nevyžaduje výberové konanie.

K bodu 74
Ide o doplnenie kompetencií ministerstva v nadväznosti na doplnenie § 41 ods. 2.
 
K bodu 75
Ide o nevyhnutné doplnenie okruhu osôb, ktoré je ministerstvo oprávnené usmerňovať. Ide o rozšírenie o odborných lesných hospodárov a vyhotovovateľov plánu, teda o osoby, ktoré sú garantmi zabezpečenia odborného hospodárenia v lesoch a u ktorých zabezpečenie jednotného postupu prostredníctvom pokynov a usmernení je predpokladom kvalitného výkonu ich činnosti.
K bodom 76 až 78
Ide o doplnenie kompetencií ministerstva nadväzujúce na úpravu § 50 ods. 7 a 10, doplnenie § 50a a doplnenie kompetencie v nadväznosti na navrhovaný § 68 ods. 10.
K bodu 79
Ide o nevyhnutnú opravu chýbajúceho vnútorného odkazu a o precizovanie kompetencie krajského lesného úradu, vrátane doplnenia kompetencií v nadväznosti na úpravu § 41 ods. 2.
K bodu 80
Ide o upresnenie ustanovenia, na základe ktorého obvodný lesný úrad rozhoduje o vyňatí a obmedzení hospodárenia v nadväznosti na úpravu vnútorného odkazu v § 8 ods. 1.
K bodom 81, 82 a 84
V nadväznosti na úpravu § 47 ods. 6 a § 49 ods. 5 a 7 sa upravujú kompetencie obvodného lesného úradu, ako príslušného orgánu štátnej správy lesného hospodárstva vo veci vydávania súhlasu na činnosť hospodára na výmere väčšej ako 2000 ha a vo veciach odbornej správy lesov.
K bodu 83
Ide o zosúladenie kompetencie s § 4 ods. 1.
K bodu 86
Ide o doplnenie umožňujúce v blokovom konaní ukladať vyššie pokuty, ktoré by nemali len symbolický charakter, ako je to doposiaľ, keďže podľa § 84 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, za priestupok možno uložiť pokutu v blokovom konaní, ak je spoľahlivo zistený, nestačí dohováranie a obvinený z priestupku je ochotný pokutu zaplatiť. Podľa ustanovenia § 13 ods. 2 tohto zákona, v blokovom konaní možno uložiť pokutu len do 1.000,- Sk, ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak.
K bodu 87
Obsah vykonávacieho predpisu podľa doterajšieho znenia splnomocňovacieho ustanovenia by znamenal nepriamu novelizáciu zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, čo je z legislatívneho hľadiska neprístupné.
K bodu 88
Doplnením odseku 10 sa jednoznačne určuje, že ustanoveniami zákona o lesoch nie sú dotknuté ustanovenia osobitných predpisov v oblasti štátnej pomoci.

V odsekoch 11 a 12 návrh zákona rieši dosiahnutie súladu s § 7 ods. 3 zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení zákona č. 90/2005 Z. z.
K bodu 89
Doplnenie odseku 9 nadväzuje na povinnosť splnenia osobitného kvalifikačného predpokladu, keď navrhuje uznanie osobitnej odbornej spôsobilosti podľa doterajších predpisov za osobitný kvalifikačný predpoklad podľa tohto zákona.
Odsekom 10 sa rieši otázka uznávania odbornej kvalifikácie na výkon práce odborného lesného hospodára v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií v znení smernice 2006/100/ES.
K bodu 90
Doplnením ustanovenia uvedeného v odseku 1 sa umožňuje zapracovanie a následné používanie holorubného hospodárskeho spôsobu aj v tých lesných celkoch, v ktorých sa lesný hospodársky plán začal vyhotovovať po účinnosti zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch a odsekom 2 v lesných celkoch, v ktorých bol plán už schválený, pričom sa primerane použijú ustanovenia o zmene plánu.
Prechodné ustanovenie odseku 3 nadväzuje na povinnosť splnenia osobitného kvalifikačného predpokladu, keď sa umožňuje súčasným štátnym zamestnancom vykonávať štátnu správu a ukladá povinnosť získať osobitný kvalifikačný predpoklad do dvoch rokov od účinnosti zákona.
Odsek 4 rieši usporiadanie stavieb postavených na lesných pozemkoch do účinnosti tohto zákona, pričom vlastníkom týchto stavieb ukladá zosúladiť právne pomery v súlade so zákonom o lesoch do piatich rokov od účinnosti tohto zákona.
Ak pri rozhodovaní o obmedzení využívania do 1. septembra 2005 dochádzalo k obmedzeniu vlastníckych práv, na vydanie takéhoto rozhodnutia sa nevyžadoval súhlas vlastníka, resp. správcu a ani vyriešenie primeranej náhrady za obmedzenie vlastníckych práv. Doplnením ustanovenia odseku 5 sa v súlade s Ústavou SR a Listinou základných práv a slobôd, rieši spôsob zabezpečenia náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva, v tých prípadoch, ak rozhodnutím o obmedzení využívania vydaným do 1. septembra 2005 (ktoré je v zmysle § 68 ods. 3 platné) dochádza k obmedzeniu vlastníckych práv bez primeranej náhrady. V takýchto prípadoch sa bude postupovať v zmysle § 35 zákona, podľa ktorého náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva je v primeranom rozsahu povinný vlastníkovi alebo správcovi poskytnúť ten, na koho žiadosť k obmedzeniu využívania dochádza a to na základe dohody o určení jej výšky a spôsobe poskytnutia.
K článku II
 
K bodom 1 a 2
V prílohe č. 1 k zákonu č. 217/2004 Z. z. sa v prípade skratky BX vyskytuje duplicita (brest sibírsky a jarabina brekyňová), preto sa pre drevinu brest sibírsky navrhuje zmena skratky na BD. V prípade skratky BP sa vyskytuje duplicita (brest poľný a breza plstnatá), preto sa pre drevinu breza plstnatá navrhuje zmena skratky na BV.

K bodu 3
Ide o opravu nesprávneho stavu, keď transpozičná príloha zákona neobsahuje presné označenie preberanej smernice. V číselnom označení je pisárska chyba a príloha neobsahuje údaj o publikácii smernice v mimoriadnom vydaní Úradného vestníka EÚ.
K článku III
 
Účinnosť zákona sa navrhuje 1. septembra 2007.
Bratislava 18. apríla 2007
Predseda vlády
Slovenskej republiky
Robert F i c o
Minister pôdohospodárstva
Slovenskej republiky
Miroslav J u r e ň a
zobraziť dôvodovú správu
Načítavam znenie...
MENU
Videonávod k používaniu systému
Hore