Zákon o obchodných reťazcoch 358/2003 účinný od 01.11.2004 do 31.12.2008

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 358/2003 Z. z. o obchodných reťazcoch

7

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Snaha upraviť konanie obchodných reťazcov v zmluvných vzťahoch s ich dodávateľmi bola v Slovenskej republike zjavná už od roku 2000, a to z dôvodu, že obchodné reťazce vo vzťahu k svojim dodávateľom v obchodných zmluvách zneužívajú ekonomickú silu a to neprimeranými, nevyváženými podmienkami.

Prvý návrh zákona pripravilo Ministerstvo hospodárstva SR v roku 2000, ale na základe stanoviska Protimonopolného úradu SR a výsledku prerokovania v Porade ekonomických ministrov vláda SR od predloženia návrhu zákona na ďalšie legislatívne konanie upustila. V roku 2002 predložila skupina poslancov obdobný návrh zákona. Tento návrh zákona Národná rada SR síce schválila, ale potom, ako ho prezident SR nepodpísal, Národná rada SR návrh zákona opätovne neschválila.

V legislatívnom procese schvaľovania zákona č. 358/2003 Z. z. o obchodných reťazcoch, ktorý bol predložený ako poslanecký návrh zákona, vláda Slovenskej republiky vyslovila k nemu nesúhlasné stanovisko, pretože jeho ustanovenia bránia účastníkom zmluvného vzťahu určovať si slobodne zmluvné podmienky a po vstupe Slovenska do EÚ by mohli vytvárať prekážky voľného pohybu tovaru. Po schválení zákona č. 358/2003 Z. z. o obchodných reťazcoch Európska komisia – generálny direktoriát pre rozšírenie adresoval slovenskej misii listom z 15. 7. 2003 protest, v zmysle ktorého zákon vytvára prekážky voľného pohybu tovaru a voľného pohybu služieb, obmedzuje voľnosť poskytovania služieb a právo občanov členských krajín EÚ podnikať v iných krajinách EÚ, je diskriminačný a obmedzuje obchod.

Pri osobných rokovaniach predstaviteľov Európskej komisie s členmi vlády Slovenskej republiky boli výhrady voči zákonu č. 358/2003 Z. z. zopakované. Zákon obsahoval tiež viaceré logické, legislatívne a legislatívno-technické nepresnosti, preto je nevyhnutné pristúpiť k jeho novelizácii. Návrh novelizácie zákona č. 358/2003 Z. z. bol niekoľkokrát prepracovaný na základe pripomienok a odporučení expertov Európskej komisie – generálneho direktoriátu pre vnútorný trh v priebehu mesiacov december 2003 – január 2004 tak, aby sa odstránil nesúlad s právom EÚ a vypustili ustanovenia, ktoré v zmysle príslušných článkov Zmluvy o ES predstavujú prekážky voľného pohybu tovarov, služieb a obmedzujú právo etablovania sa podnikateľov na jednotnom európskom trhu. Navrhované znenie bolo s expertmi Európskej komisie osobne prerokované a vyslovili s ním súhlas.

Návrh zákona bol v skrátenom pripomienkovom konaní od 27. 1. 2004 do 5. 2. 2004. Na rokovanie vlády SR sa predkladá s rozporom s Protimonopolným úradom SR, ktorý trvá na úplnom zrušení zákona a nesúhlasí tiež s definíciou pojmu ekonomickej sily a demonštratívne uvedenými príkladmi zneužitia ekonomickej sily. Rozpor bol riešený na úrovni riaditeľov sekcií obidvoch štátnych orgánov, dňa 23. 3. 2004 na úrovni štátnej tajomníčky Ministerstva hospodárstva SR a podpredsedu Protimonopolného úradu SR, odstránený nebol a návrh zákona sa na rokovanie vlády SR predkladá s týmto rozporom. Predkladateľ zdôrazňuje, že Legislatívna rada vlády SR voči definícii ekonomickej sily, ako aj definícii zneužívania ekonomickej sily a konkrétnym formám nemala výhrady.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmlu-vami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Schválenie zákona si nevyžiada žiadne výdavky zo štátneho rozpočtu, rozpočtu obcí alebo vyšších územných celkov. Nebude mať žiaden vplyv na zamestnanosť, ani negatívny dopad na životné prostredie.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona: Vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 358/2003 Z. z. o obchodných reťazcoch

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva obsiahnuté v Európskej dohode o pridružení

b)nepatrí medzi priority odporúčané v príprave asociovaných krajín na integráciu do Európskej únie

4.Problematika návrhu zákona:

-nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev

-nie je upravená v práve Európskej únie

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Vzhľadom na bod 4. je vyjadrovanie stupňa zhody bezpredmetné.

6.Gestor ( spolupracujúce rezorty ) : bezpredmetné

7.Účasť expertov pri príprave návrhu zákona a ich stanovisko k návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Na príprave návrhu zákona sa nezúčastnil žiaden expert.

Osobitná časť

K bodu 1 (§ 1)

V predmete právnej úpravy bolo v písmene c) uvedené, že predmetom právnej úpravy sú aj niektoré otázky súvisiace so zriaďovaním obchodných prevádzkarní. V ustanoveniach zákona sa však zriaďovanie obchodných prevádzkarní nikde neupravuje. Tento text zostal v zákone z niektorej z predchádzajúcich verzií návrhu zákona, keď sa uvažovalo o tom, že zákon by mal upravovať aj podmienkach zriaďovania obchodných prevádzkární. Preto je potrebné toto ustanovenie zo zákona vypustiť.

S ohľadom na úpravy, ktoré boli v návrhu novely zákona vykonané, v súlade s pripomienkami EK vo vzťahu k úprave § 3 a 4, bol primerane upravený aj § 1 – predmet zákona.

K bodu 2 (§ 2)

Zo zákona sa vypúšťajú pojmy „veľká obchodná prevádzkareň“, „určený tovar“ a ďalšie definície, ktoré vzhľadom na novelizáciu zákona sa už v zákone nevyskytujú. Cena bola v zákone definovaná dvakrát, raz ako cena bez dane z pridanej hodnoty, raz ako cena pri nákupe a predaji tovaru podľa zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách. Cenu bez dane z pridanej hodnoty nie je potrebné v zákone definovať, lebo ju zákon vo svojich ustanoveniach neobsahuje. Rozhodovanie o tom, či ide o obchodný reťazec z logického a legislatívneho hľadiska nepatrilo do ustanovenia, ktorým sa vymedzujú pojmy.

K bodu 3 (§ 2 nové písmeno h)

Najdôležitejším z hľadiska pripomienok EK bola nevyhnutnosť inak definovať „ekonomickú silu“ a to z dôvodu, že EK nepripúšťa definovať ekonomickú silu stanovením akéhokoľvek absolútneho limitu ročného obratu. Takúto definíciu považuje za diskriminujúcu, hlavne voči veľkým obchodným reťazcom a to bez ohľadu na to, či ide o zahraničné alebo domáce podnikateľské subjekty, pôsobiace v obchode. Okrem toho, akékoľvek absolútne číslo, vyjadrujúce ekonomickú silu, je vo vzťahu k ešte silnejšiemu podnikateľovi len relatívne a ekonomickú silu nepredstavuje. Nakoľko zámerom zákona je riešiť zabránenie neprijateľného správania sa obchodných reťazcov voči dodávateľom všeobecne, experti EK odporučili na definovanie ekonomickej sily stanoviť iné, všeobecnejšie kritériá, ako je limit dosiahnutého ročného obratu, napríklad vzťah obchodného reťazca a jeho dodávateľa, lebo absolútna ekonomická sila podnikateľa nie je rozhodujúca.

Na základe uvedeného je ekonomická sila definovaná ako pozícia prevádzkovateľa obchodného reťazca vo vzťahu k jeho dodávateľovi, na základe ktorej je dodávateľ obchodného reťazca na obchodnom reťazci závislý, pretože na trhu s príslušným druhom tovaru nemá žiadnu inú možnosť odbytu svojho tovaru, a preto je obchodnému reťazcu nútený poskytovať v obchodných vzťahoch také výhody, aké by mu inak neposkytol.

K bodu 4

Vzhľadom na to, že pojem „veľkej obchodnej prevádzkarne“ sa zo zákona ako nepotrebný vypúšťa, je nevyhnutné v tomto zmysle upraviť aj uvedené ustanovenie.

K bodu 5 (nové § 3 a 4)

K pôvodným § 3 a 4 zákona č. 358/2003 Z. z. o obchodných reťazcoch mala EK najväčšie výhrady. Experti EK nemali námietky voči cieľu, ktorým je zabrániť neprijateľnému správaniu obchodných reťazcov, ale k spôsobu posudzovania zneužívania ekonomickej sily.

Preto bolo nevyhnutné ustanovenie upraviť tak, že za zneužívanie ekonomickej sily sa považuje len také konanie, keď prevádzkovateľ obchodného reťazca skutočne zneužije svoju vyjednávaciu výhodu vyplývajúcu z ekonomickej sily v zmluve s dodávateľom alebo vo vynútení priameho plnenia záväzku, aby dosiahol výhodnejšie podmienky ako tie, ktoré by mohol dosiahnuť bez takejto vyjednávacej výhody. Z ustanovenia bolo nevyhnutné vypustiť tie prípady zneužívania ekonomickej sily, voči ktorým uplatnila výhrady Európska komisia, t.j. poplatky za umiestnenie tovaru dodávateľa na určitom mieste, za predaj výrobku pod cenu nižšiu ako je súčet výrobnej ceny a ceny za dopravu, ustanovenia o zákaze kontroly kvality tovaru prevádzkovateľom obchodného reťazca priamo vo výrobe u dodávateľa, atď.

Ustanovenia týkajúce sa zneužívania ekonomickej sily (§ 3 ods. 2) sú koncipované tak, aby boli aplikovateľné nediskriminačne z hľadiska subjektov pôsobiacich v obchode.

Ustanovenia zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže sú v súvislosti so zneužívaním ekonomickej sily obchodných reťazcov neaplikovateľné, pretože ani jeden z obchodných reťazcov v zmysle kritérií ustanovených zákonom č. 136/2001 Z. z. nemá atribúty dominantného subjektu na trhu.

Ustanovenie § 4 o označení tovaru označením predávajúceho bolo zjednodušené a zosúladené s právom EÚ. V odseku 1 je definícia označovania tovaru označením predávajúceho. Ustanovenia osobitných predpisov o označovaní tovaru musia byť dodržané. Na potravinách musí byť podľa zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách uvedený vždy výrobca aj dovozca. Pre niektorý nepotravinársky tovar však osobitné predpisy nevyžadujú označenie výrobcu na výrobku. Preto je v odseku 3 ustanovené, že ak obchodný reťazec označuje tovar len označením predávajúceho, považuje sa predávajúci za výrobcu a preberá plnú zodpovednosť za bezpečnosť, kvalitu tovaru a technické požiadavky na výrobky v súlade s právom Slovenskej republiky a právom EÚ.

K bodu 6

V § 5 sa za odsek 1 vkladajú nové odseky 2 a 3 týkajúce sa konania vo veci porušenia zákona. Keďže dozor nad dodržiavaním zákona bol zverený do kompetencie Ministerstva hospodárstva SR, ministerstvo začne konanie za porušenie ustanovení zákona len na základe

podnetu dodávateľa prevádzkovateľa obchodného reťazca, ktorý preukáže, že je zneužívaním

ekonomickej sily poškodený. To znamená, že dodávateľ obchodného reťazca bude musieť preukázať aj vznik škody v príčinnej súvislosti so zneužitím ekonomickej sily obchodného reťazca.

K bodu 7

Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na bod 6, ktorým sa do § 5 vkladajú nové odseky 2 a 3 a doterajšie odseky 2 a 3 sa prečísľujú na odseky 4 a 5.

K bodu 8

V § 5 sa doterajší odsek 4 vypúšťa z dôvodu že nemá normatívnu povahu a je len informáciou o tom, že na kontrolu, dozor a ukladanie sankcií existuje osobitný predpis – zákon č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa legislatívnych pravidiel sú takéto ustanovenia v našom právnom poriadku duplicitné a nadbytočné.

K bodu 9 (§ 6 ods. 1)

Z hľadiska legislatívnej techniky je nedokonavý tvar slovesa „ukladá“ nevyhnutné nahradiť tvarom dokonavým – „uloží“, čím je vyjadrená povinnosť orgánu dozoru sankciu uložiť, ak zistí porušenie povinnosti.

K bodu 10 (§ 6 ods. 6)

Ustanovenie sa zo zákona vypúšťa ako nadbytočné a duplicitné vzhľadom na ustanovenia iných právnych predpisov.

K bodu 11 (§ 6a)

Doterajšia aplikácia zákona a výkon dozoru Ministerstvom hospodárstva SR preukázali niektoré problémy pri aplikácii procesného postupu. Na odstránenie pochybností sa preto ustanovuje, že na konanie ministerstva sa podľa zákona bude vzťahovať zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní s výnimkou ustanovení § 5, kde je určený osobitný postup.

K bodu 12 (§ 7a)

Obdobne ako v doterajšom zákone, aj v zmysle tejto jeho novelizácie budú prevádzkovatelia obchodných reťazcov povinní upraviť zmluvy uzatvorené predo dňom nadobudnutia účinnosti tejto novelizácii podľa ustanovení tohto zákona.

K Čl. II

Účinnosť zákona sa navrhuje vzhľadom na predpokladané trvanie legislatívneho procesu a naliehavosť novelizácie vyplývajúcu z požiadavky Európskej únie odo dňa 1. 8. 2004.

V Bratislave 13. mája 2004

Mikuláš D z u r i n d a v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Pavol R u s k o v. r.

podpredseda vlády

a minister hospodárstva Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu