Zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov 355/2007 účinný od 30.06.2021 do 27.07.2021
Platnosť od: | 31.07.2007 |
Účinnosť od: | 30.06.2021 |
Účinnosť do: | 27.07.2021 |
Autor: | Národná rada Slovenskej republiky |
Oblasť: | Zdravé životné podmienky |
Zobraziť iba vybrané paragrafy: | Zobraziť |
UPOZORNENIE: Znenia §-ov sú skrátené. Na zobrazenie celého znenia musíte byť zaregistrovaní. ZAREGISTRUJTE SA NA 14 DNÍ BEZPLATNE!
o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
PRVÁ ČASŤ
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
§ 1 - Predmet úpravy
Tento zákon ustanovuje
§ 2 - Základné pojmy
Na účely tohto zákona
DRUHÁ ČASŤ
ORGANIZÁCIA A VÝKON VEREJNÉHO ZDRAVOTNÍCTVA
§ 3 - Orgány verejného zdravotníctva
Orgánmi verejného zdravotníctva sú v rozsahu ustanovenom týmto zákonom
Na zabezpečenie jednotného postupu orgánov verejného zdravotníctva
Orgány verejného zdravotníctva spolupracujú v rámci svojej pôsobnosti pri ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia
Úrad verejného zdravotníctva v oblasti zdravia pri práci spolupracuje aj s orgánmi štátnej správy v oblasti inšpekcie práce3) a ostatnými orgánmi dozoru.4)
§ 4 - Ministerstvo
Ministerstvo
Ministerstvo navrhuje Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky zmenu a doplnenie
§ 5 - Úrad verejného zdravotníctva
Úrad verejného zdravotníctva je rozpočtová organizácia štátu s pôsobnosťou pre územie Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave, ktorá je zapojená finančnými vzťahmi na rozpočet ministerstva.
Úrad verejného zdravotníctva riadi a za jeho činnosť zodpovedá hlavný hygienik Slovenskej republiky (ďalej len „hlavný hygienik“), ktorý je zároveň vedúcim služobného úradu.5) Hlavného hygienika vymenúva a odvoláva na návrh ministra zdravotníctva Slovenskej republiky vedúci služobného úradu ministerstva.6)
Úrad verejného zdravotníctva je nadriadeným služobným úradom regionálnym úradom verejného zdravotníctva.7)
Úrad verejného zdravotníctva
Úrad verejného zdravotníctva v oblasti kozmetických výrobkov13)
Úrad verejného zdravotníctva vykonáva pôsobnosť podľa odsekov 4 a 5, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 7).
Úrad verejného zdravotníctva je oprávnený pri plnení svojich úloh požadovať od štátnych orgánov, obcí, právnických osôb a fyzických osôb podklady a informácie. Štátne orgány, obce, právnické osoby a fyzické osoby sú povinné požadované podklady a informácie bezodkladne poskytnúť, ak im v tom nebránia dôvody ustanovené inými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Úrad verejného zdravotníctva môže takto získané podklady a informácie použiť len na plnenie svojich úloh a úloh regionálnych úradov verejného zdravotníctva podľa tohto zákona. Podklady a informácie získané podľa predchádzajúcej vety Úrad verejného zdravotníctva a regionálne úrady verejného zdravotníctva sú povinné chrániť pred ich vyzradením.
§ 6 - Regionálne úrady verejného zdravotníctva
Regionálne úrady verejného zdravotníctva sú rozpočtové organizácie štátu zapojené finančnými vzťahmi na rozpočet ministerstva. Sídla a územné obvody regionálnych úradov verejného zdravotníctva sú uvedené v prílohe č. 1.
Regionálny úrad verejného zdravotníctva riadi a za jeho činnosť zodpovedá regionálny hygienik, ktorý je zároveň vedúcim služobného úradu.5) Regionálneho hygienika vymenúva a odvoláva na návrh ministra zdravotníctva Slovenskej republiky hlavný hygienik.6)
Regionálny úrad verejného zdravotníctva
Regionálny úrad verejného zdravotníctva v sídle kraja okrem činností uvedených v odseku 3
Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Banskej Bystrici vedie aj centrálny register prenosných ochorení v Slovenskej republike podľa prílohy č. 10 a peľovú informačnú službu. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Banskej Bystrici poskytuje údaje z centrálneho registra prenosných ochorení v Slovenskej republike národnému centru na účely zdravotníckej štatistiky.
Regionálne úrady verejného zdravotníctva vykonávajú pôsobnosť podľa odsekov 3 a 4, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 7).
Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Poprade hodnotí zdravotnú bezpečnosť výrobkov určených na styk s pitnou vodou (§ 18 ods. 2).
Regionálny úrad verejného zdravotníctva môže v súvislosti s krízovou situáciou z dôvodu ochorenia COVID-19 vydať rozhodnutie, ktorým nariadi držiteľovi povolenia na prevádzkovanie všeobecnej nemocnice, držiteľovi povolenia na prevádzkovanie špecializovanej nemocnice alebo držiteľovi povolenia na prevádzkovanie zariadenia spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek vytvorenie mobilného odberového miesta podľa osobitného predpisu.8) Rozhodnutie nahrádza povolenie podľa odseku 3 písm. ab). Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti podľa prvej vety je povinný vytvoriť mobilné odberové miesto do siedmich pracovných dní od doručenia rozhodnutia. Rozhodnutie sa považuje za doručené v deň nasledujúci po dni jeho zverejnenia na webovom sídle regionálneho úradu verejného zdravotníctva. Na vydanie tohto rozhodnutia sa nevzťahuje správny poriadok a nie je voči nemu prípustný opravný prostriedok.
Regionálny úrad verejného zdravotníctva rozhodnutie podľa odseku 8 rozhodnutím zruší, ak pominuli dôvody na jeho vydanie. Odvolanie proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok.
§ 7 - Pôsobnosť orgánov verejného zdravotníctva mimo rezortu zdravotníctva
Orgány verejného zdravotníctva uvedené v § 3 ods. 1 písm. d) až g) v rozsahu svojej pôsobnosti
Orgán verejného zdravotníctva uvedený v § 3 ods. 1 písm. e) môže počas krízovej situácie z dôvodu ochorenia COVID-19 zabezpečovať odber vzoriek biologického materiálu na zistenie ochorenia COVID-19 a následnú diagnostiku ochorenia COVID-19 a na tento účel uzatvárať zmluvu s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, so Slovenským Červeným krížom alebo s územným spolkom Slovenského Červeného kríža.
§ 8 - Národné referenčné centrum
Národné referenčné centrum je na účely tohto zákona špecializované pracovisko úradu verejného zdravotníctva alebo regionálneho úradu verejného zdravotníctva na riešenie úloh verejného zdravotníctva.
Zriaďovanie národných referenčných centier schvaľuje ministerstvo na základe žiadosti úradu verejného zdravotníctva alebo regionálneho úradu verejného zdravotníctva.
Národné referenčné centrum
Ministerstvo schváli zriadenie národného referenčného centra, ak má žiadateľ osvedčenie o správnej laboratórnej praxi alebo osvedčenie o akreditácii; to neplatí, ak národné referenčné centrum nemá laboratórium.
Žiadosť o schválenie zriadenia národného referenčného centra obsahuje
Návrh štatútu národného referenčného centra obsahuje činnosť a úlohy národného referenčného centra.
Ak žiadateľ spĺňa podmienku podľa odseku 4 a žiadosť má požadované náležitosti, ministerstvo schváli zriadenie národného referenčného centra a zaregistruje ho do registra národných referenčných centier do 30 dní odo dňa zriadenia.
Ak národné referenčné centrum prestane spĺňať podmienku podľa odseku 4, ministerstvo na základe žiadosti úradu verejného zdravotníctva alebo regionálneho úradu verejného zdravotníctva schváli zrušenie národného referenčného centra.
TRETIA ČASŤ
PREVENCIA OCHORENÍ A INÝCH PORÚCH ZDRAVIA
§ 10 - Úlohy na úseku prevencie ochorení a iných porúch zdravia
Ak v tomto zákone nie je ustanovené inak, úrad verejného zdravotníctva a regionálne úrady verejného zdravotníctva
§ 11 - Špecializované úlohy verejného zdravotníctva
Ak v tomto zákone nie je ustanovené inak, úrad verejného zdravotníctva a regionálne úrady verejného zdravotníctva v rozsahu svojej špecializácie
§ 12 - Opatrenia na predchádzanie ochoreniam
Opatrenia na predchádzanie ochoreniam sú
Opatrenia na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení sú
Opatrenia na predchádzanie vzniku iných hromadne sa vyskytujúcich ochorení a iných porúch zdravia a na ich obmedzenie sú
Opatrenia na predchádzanie vzniku ochorení podmienených prácou a na ich obmedzenie sú
Opatrenia na predchádzanie ochoreniam nariaďujú úrad verejného zdravotníctva a regionálne úrady verejného zdravotníctva, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak.
§ 13 - Posudková činnosť
Posudková činnosť na účely tohto zákona je proces posudzovania a vyhodnocovania opatrení a návrhov z hľadiska ich možného negatívneho vplyvu na verejné zdravie, ktorého výsledkom je vydanie záväzného stanoviska alebo rozhodnutia.
Orgány oprávnené podľa osobitných predpisov15) rozhodnúť vo veciach, ktoré posudzuje príslušný orgán verejného zdravotníctva z hľadiska ich možného negatívneho vplyvu na verejné zdravie, rozhodnú až po vydaní kladného záväzného stanoviska príslušného orgánu verejného zdravotníctva; to neplatí, ak ide o schvaľovanie podľa osobitného predpisu.16)
Ak v tomto zákone nie je ustanovené inak, úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva vydáva záväzné stanovisko k
Ak v tomto zákone nie je ustanovené inak, úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva
Príslušný orgán verejného zdravotníctva vydáva záväzné stanovisko podľa odseku 3 písm. b) až e) a rozhoduje o návrhoch podľa odseku 4 na základe žiadosti, ktorá obsahuje
Príslušný orgán verejného zdravotníctva si môže vyžiadať ďalšie doklady potrebné na vydanie záväzného stanoviska a rozhodnutia.
Lehota na vydanie záväzného stanoviska podľa odseku 3 písm. b) v prípade stavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá je ustanovená osobitným predpisom.20a)
§ 14 - Poradenská činnosť
Úrad verejného zdravotníctva a regionálne úrady verejného zdravotníctva vykonávajú poradenskú činnosť v oblasti podpory a ochrany zdravia, zriaďujú a prevádzkujú poradenské centrá ochrany a podpory zdravia.
Cieľom poradenských centier ochrany a podpory zdravia je znižovanie výskytu zdravotných rizík prostredníctvom všeobecného a špecializovaného poradenstva zameraného na pozitívnu zmenu spôsobu života s využitím vedecky overených poznatkov a metód z oblasti medicíny a verejného zdravotníctva.
Všeobecné poradenstvo pozostáva z aktívneho vyhľadávania a stanovovania rizikových faktorov srdcovo-cievnych, nádorových a iných chronických neprenosných ochorení a zo sprostredkovania informácií zrozumiteľnou formou o zásadách správneho spôsobu života a motivácie k pozitívnym zmenám pri predchádzaní najzávažnejším chronickým neprenosným ochoreniam.
Špecializované poradenstvo je zamerané na prevenciu najzávažnejších neprenosných ochorení ovplyvňovaním rizikových faktorov životného štýlu, najmä fajčenia, nedostatočnej fyzickej aktivity, nesprávnej výživy, obezity a stresu.
Poradenské centrá ochrany a podpory zdravia zabezpečujú individuálne, skupinové a hromadné poradenstvo.
ŠTVRTÁ ČASŤ
ODBORNÁ SPÔSOBILOSŤ
§ 15 - Komisie na preskúšanie odbornej spôsobilosti a osvedčenia o odbornej spôsobilosti
Ak v tomto zákone nie je ustanovené inak, úrad verejného zdravotníctva zriaďuje komisie na preskúšanie odbornej spôsobilosti a vydáva osvedčenia o odbornej spôsobilosti na
Ak v tomto zákone nie je ustanovené inak, regionálny úrad verejného zdravotníctva zriaďuje komisie na preskúšanie odbornej spôsobilosti a vydáva osvedčenia o odbornej spôsobilosti na epidemiologicky závažné činnosti
Ak tento zákon neustanovuje inak, regionálny úrad verejného zdravotníctva v sídle kraja zriaďuje komisie na preskúšanie odbornej spôsobilosti a vydáva osvedčenia o odbornej spôsobilosti na
§ 16 - Odborná spôsobilosť a vydávanie osvedčení o odbornej spôsobilosti
Osobitnou podmienkou na vykonávanie činností uvedených v § 15 je odborná spôsobilosť. Odborná spôsobilosť sa preukazuje osvedčením o odbornej spôsobilosti. Ak ide o činnosti podľa § 15 ods. 2, odborná spôsobilosť sa preukazuje
Odbornú spôsobilosť na činnosti uvedené v § 15 ods. 3 písm. a) a b) preukazuje fyzická osoba – podnikateľ, ktorý vykonáva prácu samostatne, vedúci zamestnanec, ktorý je na pracovisku zodpovedný za odborné vykonávanie týchto činností, alebo zamestnanec, ktorý vykonáva prácu samostatne.
Osvedčenie o odbornej spôsobilosti vydá príslušný orgán verejného zdravotníctva na základe žiadosti o overenie odbornej spôsobilosti fyzickej osobe, ktorá spĺňa ďalej ustanovené požiadavky.
Na vykonávanie činnosti uvedenej v § 15 ods. 1 písm. a) sa požaduje
Na vykonávanie činnosti uvedenej v § 15 ods. 1 písm. b) sa požaduje
Na vykonávanie činnosti uvedenej v § 15 ods. 1 písm. c) sa požaduje
Na vykonávanie činnosti uvedenej v § 15 ods. 1 písm. d) sa požaduje odborná spôsobilosť podľa osobitného predpisu.23)
Na vykonávanie činností uvedených v § 15 ods. 2 sa požaduje úspešne vykonaná skúška pred komisiou na preskúšanie odbornej spôsobilosti; to neplatí, ak sa fyzická osoba preukáže dokladom o absolvovaní príslušného odborného vzdelania21) alebo dokladom o uznaní dokladu o vzdelaní podľa osobitných predpisov.22)
Na vykonávanie činností uvedených v § 15 ods. 3 písm. a) sa požaduje
Na vykonávanie činností uvedených v § 15 ods. 3 písm. b) sa požaduje
Na vykonávanie činností uvedených v § 15 ods. 3 písm. c) sa požaduje úspešne vykonaná skúška pred komisiou na preskúšanie odbornej spôsobilosti.
Na vykonávanie činností uvedených v § 15 ods. 3 písm. d) sa požaduje
Žiadosť o overenie odbornej spôsobilosti obsahuje
K žiadosti o overenie odbornej spôsobilosti žiadateľ priloží
Žiadateľ o overenie odbornej spôsobilosti na obchodovanie s veľmi toxickými látkami a zmesami, s toxickými látkami a zmesami, s dezinfekčnými prípravkami na profesionálne použitie alebo s prípravkami na reguláciu živočíšnych škodcov na profesionálne použitie, ktoré sú určené na dodanie konečnému spotrebiteľovi v pôvodnom balení, a ich distribúciu, nemusí vykonať skúšku pred komisiou na preskúšanie odbornej spôsobilosti, ak vykonával niektorú z týchto činností najmenej päť po sebe nasledujúcich rokov a preukáže sa dokladom o absolvovaní odbornej prípravy podľa odseku 14 písm. e). Po overení splnenia tejto podmienky príslušný orgán verejného zdravotníctva vydá žiadateľovi osvedčenie o odbornej spôsobilosti.
Žiadateľ o overenie odbornej spôsobilosti na odborné využitie veľmi toxických látok a zmesí, toxických látok a zmesí, dezinfekčných prípravkov na profesionálne použitie alebo prípravkov na reguláciu živočíšnych škodcov na profesionálne použitie nemusí vykonať skúšku pred komisiou na preskúšanie odbornej spôsobilosti, ak vykonával niektorú z týchto činností najmenej šesť po sebe nasledujúcich rokov a preukáže sa dokladom o absolvovaní odbornej prípravy podľa odseku 14 písm. e). Po overení splnenia tejto podmienky príslušný orgán verejného zdravotníctva vydá žiadateľovi osvedčenie o odbornej spôsobilosti.
Ustanovenie odseku 16 sa nevzťahuje na vykonávanie činností, ktoré zahŕňajú odborné využitie chemických látok uvedených v prílohe č. 3.
Žiadateľ o overenie odbornej spôsobilosti na činnosti uvedené v odseku 15, ktorý vykonával niektorú z týchto činností najmenej dva po sebe nasledujúce roky a preukáže sa dokladom o absolvovaní odbornej prípravy podľa odseku 14 písm. e), musí vykonať skúšku pred komisiou na preskúšanie odbornej spôsobilosti. Príslušný orgán verejného zdravotníctva vydá žiadateľovi na základe úspešne vykonanej skúšky osvedčenie o odbornej spôsobilosti.
Žiadateľ o overenie odbornej spôsobilosti na činnosti uvedené v odseku 16, ktorý vykonával niektorú z týchto činností najmenej tri po sebe nasledujúce roky a preukáže sa dokladom o absolvovaní odbornej prípravy podľa odseku 14 písm. e), musí vykonať skúšku pred komisiou na preskúšanie odbornej spôsobilosti. Príslušný orgán verejného zdravotníctva vydá žiadateľovi na základe úspešne vykonanej skúšky osvedčenie o odbornej spôsobilosti.
Odborná príprava na vykonanie skúšky podľa odsekov 18 a 19 a na získanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti podľa odsekov 15, 16, 18 a 19 zahŕňa vzdelávanie vzdelávacou inštitúciou,23a) ktorá uskutočňuje akreditovaný vzdelávací program v rozsahu najmenej 10 vyučovacích hodín na vykonávanie činností podľa § 15 ods. 3 písm. a) a v rozsahu najmenej 16 vyučovacích hodín na vykonávanie činností podľa § 15 ods. 3 písm. b). Vzor dokladu o absolvovaní odbornej prípravy je uvedený v prílohe č. 3a.
Žiadateľ o overenie odbornej spôsobilosti na činnosti uvedené v odseku 15 nemusí vykonať skúšku pred komisiou na preskúšanie odbornej spôsobilosti, ak sa preukáže dokladom o odbornej spôsobilosti z iného členského štátu, že vykonával niektorú z činností uvedených v odseku 15
Žiadateľ o overenie odbornej spôsobilosti na činnosti uvedené v odseku 16 nemusí vykonať skúšku pred komisiou na preskúšanie odbornej spôsobilosti, ak sa preukáže dokladom o odbornej spôsobilosti z iného členského štátu, že vykonával niektorú z činností uvedených v odseku 16
Ustanovenia odseku 22 písm. a), c) a e) sa nevzťahujú na vykonávanie činností, ktoré zahŕňajú odborné využitie chemických látok uvedených v prílohe č. 3. Ak žiadateľ vykonával niektorú z činností podľa odseku 22 písm. b) a d), musia byť v doklade o odbornej spôsobilosti uvedené chemické látky, ktoré môže žiadateľ v členskom štáte používať, a odborné využívanie chemických látok nesmie byť prerušené viac ako dva roky pred podaním žiadosti o overenie odbornej spôsobilosti.
Splnenie podmienok podľa odsekov 21 a 22 sa preukazuje dokladom o odbornej spôsobilosti vydaným príslušným úradom alebo orgánom členského štátu, v ktorom žiadateľ o overenie odbornej spôsobilosti túto činnosť vykonával. Doklad o odbornej spôsobilosti obsahuje údaje o druhu a dĺžke odbornej praxe a o obmedzeniach pri výkone činnosti, ktoré žiadateľ predloží k žiadosti; obmedzenia sa môžu týkať činností podľa odsekov 15 a 16 alebo činností, ktoré zahŕňajú odborné využitie chemických látok uvedených v prílohe č. 3.
Osvedčenie o odbornej spôsobilosti podľa odsekov 21 a 22 vydá žiadateľovi z iného členského štátu príslušný orgán verejného zdravotníctva po predložení dokladu podľa odseku 24. Príslušný orgán verejného zdravotníctva v osvedčení o odbornej spôsobilosti uvedie rovnaký rozsah a rovnaké obmedzenia pri výkone činnosti, ako sú určené v doklade podľa odseku 24.
Osoba, ktorá je držiteľom osvedčenia o odbornej spôsobilosti podľa odsekov 15, 16, 18, 19, 21 a 22 na vykonávanie činností podľa § 15 ods. 3 písm. a) a b) je povinná absolvovať najmenej každých päť rokov od vydania osvedčenia o odbornej spôsobilosti aktualizačnú odbornú prípravu, ktorá zahŕňa vzdelávanie vzdelávacou inštitúciou,23a) ktorá uskutočňuje akreditovaný vzdelávací program, v rozsahu najmenej 10 vyučovacích hodín na vykonávanie činností podľa § 15 ods. 3 písm. a) a v rozsahu najmenej 16 vyučovacích hodín na vykonávanie činností podľa § 15 ods. 3 písm. b).
Splnenie podmienky podľa odseku 26 overuje príslušný orgán verejného zdravotníctva na základe dokladu o absolvovaní aktualizačnej odbornej prípravy, ktorý príslušnému orgánu verejného zdravotníctva písomne predloží osoba, ktorá je držiteľom osvedčenia o odbornej spôsobilosti; doklad o absolvovaní aktualizačnej odbornej prípravy je povinná predložiť najneskôr do 30 dní po jej absolvovaní. Vzor dokladu o absolvovaní aktualizačnej odbornej prípravy je uvedený v prílohe č. 3a.
Vzdelanie podľa odseku 4 písm. a), odseku 6 písm. a), odseku 9 písm. a) a odseku 10 písm. a) sa preukazuje dokladom o absolvovaní príslušného vzdelania alebo dokladom o uznaní dokladu o vzdelaní podľa osobitných predpisov.22)
Príslušný orgán verejného zdravotníctva vydá osvedčenie o odbornej spôsobilosti do 30 dní odo dňa vykonania skúšky alebo odo dňa podania žiadosti o vydanie osvedčenia, ak žiadateľ nemusí vykonať skúšku pred komisiou na preskúšanie odbornej spôsobilosti; osvedčenie o odbornej spôsobilosti obsahuje tieto osobné údaje odborne spôsobilej osoby: meno, priezvisko, titul, adresu trvalého pobytu, dátum a miesto narodenia.
Odborne spôsobilá osoba sa zapisuje do registra odborne spôsobilých osôb. Register odborne spôsobilých osôb je verejne prístupný na webovom sídle príslušného orgánu verejného zdravotníctva a obsahuje meno, priezvisko, titul, adresu trvalého pobytu odborne spôsobilej osoby a druh činnosti, na ktorú sa osvedčenie vydáva.
Osvedčenie o odbornej spôsobilosti sa vydáva na dobu neurčitú.
Príslušný orgán verejného zdravotníctva odoberie osvedčenie o odbornej spôsobilosti, ak
Osoba, ktorej príslušný orgán verejného zdravotníctva odobral osvedčenie o odbornej spôsobilosti, môže opätovne požiadať o vydanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti najskôr po uplynutí
Osvedčenie o odbornej spôsobilosti zaniká smrťou držiteľa osvedčenia o odbornej spôsobilosti alebo jeho vyhlásením za mŕtveho.
Príslušný orgán verejného zdravotníctva uzná odbornú spôsobilosť osobám, ktoré získali potrebnú kvalifikáciu v inom štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo vo Švajčiarskej konfederácii, a vydá im osvedčenie o odbornej spôsobilosti podľa odseku 29.
Počas krízovej situácie sa nevydávajú osvedčenia o odbornej spôsobilosti na činnosti uvedené v § 15, ak príslušný orgán verejného zdravotníctva neurčí inak.
Ak príslušný orgán verejného zdravotníctva neurčí inak, v čase krízovej situácie sa osvedčenie o odbornej spôsobilosti na prácu s veľmi toxickými látkami a zmesami a s toxickými látkami a zmesami podľa § 15 ods. 3 písm. a) a na prácu s dezinfekčnými prípravkami na profesionálne použitie a na prácu s prípravkami na reguláciu živočíšnych škodcov na profesionálne použitie podľa § 15 ods. 3 písm. b) nahrádza
V čase krízovej situácie neplynie lehota na absolvovanie aktualizačnej odbornej prípravy podľa odseku 26 pre osobu, ktorá je držiteľom osvedčenia o odbornej spôsobilosti.
Doklady podľa odseku 37 je potrebné doplniť osvedčením o odbornej spôsobilosti podľa odseku 1 najneskôr do 90 dní od skončenia krízovej situácie.
PIATA ČASŤ
ZDRAVÉ ŽIVOTNÉ PODMIENKY A ZDRAVÉ PRACOVNÉ PODMIENKY
PRVÁ HLAVA
SPOLOČNÉ USTANOVENIA
§ 17 - Pitná voda
Pitná voda je voda určená na ľudskú spotrebu v jej pôvodnom stave alebo po úprave, ktorá sa používa na pitie, varenie, prípravu potravín alebo na iné domáce účely, bez ohľadu na jej pôvod a na to, či bola dodaná z rozvodnej siete, cisterny alebo ako voda balená do spotrebiteľského balenia a voda používaná v potravinárskych podnikoch pri výrobe, spracovaní, konzervovaní alebo predaji výrobkov alebo látok určených na ľudskú spotrebu.
Pitná voda je zdravotne bezpečná, ak
Monitorovanie pitnej vody sa vykonáva pravidelne podľa programu monitorovania v celom systéme zásobovania pitnou vodou na účely preukázania zdravotnej bezpečnosti pitnej vody a získania informácií o jej kvalite. Program monitorovania overuje účinnosť opatrení zavedených na kontrolu ohrozenia zdravia ľudí a určuje najvhodnejšie opatrenia na jeho zmiernenie alebo odstránenie. Program monitorovania môže byť založený na manažmente rizík pri zásobovaní pitnou vodou.
Podľa miestnych podmienok a s prihliadnutím na epidemiologickú situáciu úrad verejného zdravotníctva môže rozhodnúť o
Podľa miestnych podmienok a s prihliadnutím na epidemiologickú situáciu regionálny úrad verejného zdravotníctva môže rozhodnúť o
Výnimku na použitie pitnej vody, ktorá nespĺňa limity ukazovateľov kvality pitnej vody, môže úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva povoliť pre chemické ukazovatele uvedené v prílohe č. 2a najviac na tri roky, ak zásobovanie pitnou vodou nemožno zabezpečiť inak a nebude ohrozené zdravie ľudí. Po uplynutí platnosti prvej výnimky môže regionálny úrad verejného zdravotníctva v odôvodnených prípadoch povoliť druhú výnimku. Úrad verejného zdravotníctva informuje Komisiu o odôvodnení rozhodnutia o druhej výnimke spolu s výsledkami kontroly kvality pitnej vody vykonanej počas platnosti prvej výnimky. Tretiu výnimku môže povoliť úrad verejného zdravotníctva len výnimočne a po predchádzajúcom súhlase Komisie. Pred uplynutím platnosti každej výnimky sa vykoná kontrola s cieľom preukázať zlepšenie kvality pitnej vody.
Rozhodnutie o výnimke na použitie pitnej vody, ktorá nespĺňa limity ukazovateľov kvality pitnej vody, obsahuje
Osoba, ktorej úrad verejného zdravotníctva podľa § 5 ods. 4 písm. ar) alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva podľa § 6 ods. 3 písm. y) povolil výnimku, je povinná
Fyzická osoba-podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá vykonáva odber a analýzu pitnej vody, musí byť akreditovaná.24)
Na chemickú úpravu pitnej vody sa môžu použiť len látky alebo zmesi24a) určené na chemickú úpravu pitnej vody; na dezinfekciu pitnej vody sa môžu použiť len biocídne výrobky24b) určené na dezinfekciu pitnej vody.
Prepojiť rozvody pitnej vody pri zásobovaní pitnou vodou s rozvodmi teplej vody možno len v zmiešavacej batérii.
§ 17a - Povinnosti dodávateľa pitnej vody
Dodávateľom pitnej vody je
Dodávateľ pitnej vody je povinný
§ 17b - Žiadosť o výnimku
Dodávateľ pitnej vody môže požiadať o výnimku na
§ 17c - Náležitosti žiadosti o výnimku
Žiadosť o výnimku na použitie pitnej vody, ktorá nespĺňa limity ukazovateľov kvality pitnej vody, obsahuje
Žiadosť o výnimku na zníženie rozsahu kontroly alebo početnosti kontroly ukazovateľov kvality pitnej vody obsahuje
§ 17d
Vlastníci bytových budov24e) a nebytových budov24f) alebo spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome alebo fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá na základe zmluvy vykonáva správu bytovej budovy alebo nebytovej budovy, v ktorých sú byty alebo nebytové priestory vo vlastníctve jednotlivých vlastníkov podľa osobitného predpisu,24g) sú povinní zabezpečiť, aby domový rozvodný systém pitnej vody od miesta pripojenia pitnej vody od dodávateľa po miesto odberu pitnej vody nepriaznivo neovplyvňoval kvalitu pitnej vody.
Ak je nedodržanie požiadaviek na kvalitu pitnej vody spôsobené domovým rozvodným systémom bytových budov alebo nebytových budov, osoby podľa odseku 1 sú bezodkladne povinné
§ 18 - Výrobky určené na styk s pitnou vodou
Výrobky určené na styk s pitnou vodou sú výrobky používané na zachytávanie, úpravu, akumuláciu, distribúciu, meranie alebo odber pitnej vody.
Výrobky určené na styk s pitnou vodou sú zdravotne bezpečné, ak sú vyrobené tak, že za obvyklých a predvídateľných podmienok používania ich zložky neprechádzajú do pitnej vody v množstvách, ktoré by mohli ohroziť zdravie ľudí, spôsobiť neprijateľnú zmenu v zložení pitnej vody alebo spôsobiť zhoršenie jej vlastností vnímateľných zmyslami.
Hodnotenie zdravotnej bezpečnosti výrobkov určených na styk s pitnou vodou sa vykonáva podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného podľa § 62 písm. d); pri laboratórnych skúškach sa stanovujú koncentrácie látok alebo sa zisťujú látky, ktorých prítomnosť môže vyplývať z materiálového zloženia výrobkov alebo nečistoty, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť kvalitu pitnej vody.
Výrobky určené na styk s pitnou vodou, ktoré znižujú tvrdosť vody, musia zabezpečiť dodržanie odporúčaných hodnôt obsahu vápnika a horčíka v pitnej vode podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného podľa § 62 písm. aa).
Fyzická osoba-podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá vyrába výrobky určené na styk s pitnou vodou alebo dodáva výrobky určené na styk s pitnou vodou, je povinná zabezpečovať ich súlad s požiadavkami zdravotnej bezpečnosti na výrobky určené na styk s pitnou vodou, ktorých podrobnosti ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis vydaný podľa § 62 písm. d).
§ 19 - Voda určená na kúpanie, prírodné kúpaliská a umelé kúpaliská
Voda určená na kúpanie je akákoľvek povrchová voda,25) ktorá je vyhlásená podľa osobitného predpisu25a) a ktorú využíva veľký počet kúpajúcich sa a nebol pre ňu vydaný trvalý zákaz kúpania alebo trvalé odporúčanie nekúpať sa; veľký počet kúpajúcich sa posudzuje úrad verejného zdravotníctva s ohľadom najmä na vývoj z minulosti, vybudovanú infraštruktúru alebo zariadenia a opatrenia prijaté na podporu kúpania v minulosti.
Vodou určenou na kúpanie podľa odseku 1 nie sú
Prírodné kúpalisko je vyznačená prírodná vodná plocha využívaná na kúpanie a s ňou súvisiace prevádzkové plochy a zariadenia, ktoré majú prevádzkovateľa; prírodným kúpaliskom je aj voda určená na kúpanie, ktorá má prevádzkovateľa.
Umelé kúpalisko je krytá stavba alebo nekrytá stavba so súborom zariadení využívaných na kúpanie a s ním súvisiace prevádzkové plochy.
Požiadavky na kvalitu vody určenej na kúpanie sa vzťahujú aj na vodu určenú na kúpanie, ak je kvalita vody určenej na kúpanie ovplyvnená povrchovými vodami prechádzajúcimi hranice; v takých prípadoch plnenie požiadaviek na vodu určenú na kúpanie zabezpečuje úrad verejného zdravotníctva v spolupráci so susedným štátom, a to aj prostredníctvom výmeny informácií a spoločným postupom pri kontrole takých cezhraničných vplyvov.25c)
Podľa miestnych podmienok a s prihliadnutím na epidemiologickú situáciu môže príslušný orgán verejného zdravotníctva rozšíriť rozsah a početnosť kontroly kvality vody vo vode určenej na kúpanie, v prírodnom kúpalisku a v umelom kúpalisku o ďalšie ukazovatele, ktorých výskyt možno predpokladať; v prírodnom kúpalisku, ktoré nie je vodou určenou na kúpanie, a v umelom kúpalisku môže zúžiť rozsah a početnosť kontroly ukazovateľov kvality vody pri preukázateľne stálych a vyhovujúcich hodnotách ukazovateľov kvality vody doložených štatisticky reprezentatívnym počtom údajov.
Prevádzkovateľ prírodného kúpaliska je povinný
Prevádzkovateľ prírodného kúpaliska, ktoré je podľa osobitného predpisu25a) vyhlásené za vodu určenú na kúpanie, je povinný počas kúpacej sezóny sprístupniť informácie pre verejnosť na dostupnom a viditeľnom mieste v blízkosti vody určenej na kúpanie.
Prevádzkovateľ umelého kúpaliska je povinný
Fyzická osoba – podnikateľ a právnická osoba, ktoré v blízkosti vodných plôch, ktoré nie sú vodou určenou na kúpanie alebo prírodným kúpaliskom, prevádzkujú zariadenia uvedené v § 21, 22 a 26 a v ponuke svojich služieb spotrebiteľovi alebo v reklame výslovne ponúkajú možnosť kúpania, sú povinní poskytnúť verejnosti aktuálnu informáciu o kvalite vody; kvalita vody sa posudzuje podľa požiadaviek na kvalitu vody v prírodnom kúpalisku.
§ 20 - Vnútorné prostredie budov
Vnútorné prostredie budov musí spĺňať požiadavky na tepelno-vlhkostnú mikroklímu, vetranie a vykurovanie, požiadavky na osvetlenie, preslnenie a na iné druhy optického žiarenia.
V novonavrhovaných budovách sa trvalé dopĺňanie denného osvetlenia svetlom zo zdrojov umelého osvetlenia nesmie zriaďovať
Fyzická osoba-podnikateľ a právnická osoba, ktoré prevádzkujú budovu určenú pre verejnosť (ďalej len „prevádzkovateľ budovy“), sú povinné zabezpečiť kvalitu vnútorného ovzdušia budovy tak, aby nepredstavovalo riziko v dôsledku prítomnosti fyzikálnych, chemických, biologických a iných zdraviu škodlivých faktorov a nebolo organolepticky zmenené.
§ 21 - Byty nižšieho štandardu a ubytovacie zariadenia
Byty nižšieho štandardu sú byty v bytových domoch, ktorých obytná plocha, úžitková plocha a vybavenie musia zodpovedať najmenej minimálnym požiadavkám ustanoveným podľa § 62 písm. f).
Ubytovacie zariadenia, ktoré poskytujú hromadné ubytovanie, možno prevádzkovať, len ak spĺňajú požiadavky na vnútorné prostredie, priestorové usporiadanie, funkčné členenie, vybavenie a na prevádzku ubytovacích zariadení ustanovené vykonávacím predpisom podľa § 62 písm. f).
Fyzická osoba-podnikateľ a právnická osoba, ktoré prevádzkujú ubytovacie zariadenia (ďalej len „prevádzkovateľ ubytovacieho zariadenia“), sú povinné
§ 22 - Telovýchovno-športové zariadenia
Telovýchovno-športové zariadenie je krytý alebo otvorený objekt určený na telovýchovné a športové podujatia v rámci telesnej kultúry.
Telovýchovno-športové zariadenie sa umiestňuje tak, aby jeho činnosť neovplyvňovala nepriaznivo okolie, najmä obytnú zástavbu hlukom, prachom alebo svetlom.
Fyzická osoba-podnikateľ a právnická osoba, ktoré prevádzkujú telovýchovno-športové zariadenia (ďalej len „prevádzkovateľ telovýchovno-športového zariadenia“), sú povinné
§ 23 - Zariadenia starostlivosti o ľudské telo
Zariadenia starostlivosti o ľudské telo sú najmä kaderníctvo, holičstvo, kozmetika, manikúra, pedikúra, solárium, masážny salón, sauna, tetovací salón, zariadenie na poskytovanie regeneračných a rekondičných služieb.
Zariadenia starostlivosti o ľudské telo možno prevádzkovať, len ak spĺňajú požiadavky na stavebno-technické riešenie, priestorové usporiadanie, vybavenie a vnútorné členenie.
Fyzická osoba-podnikateľ a právnická osoba, ktoré prevádzkujú zariadenia starostlivosti o ľudské telo (ďalej len „prevádzkovateľ zariadenia starostlivosti o ľudské telo“), sú povinné
Prevádzkovateľ zariadenia starostlivosti o ľudské telo a jeho zamestnanci nesmú
Fyzická osoba-podnikateľ a právnická osoba, ktoré prevádzkujú solárium (ďalej len „prevádzkovateľ solária“), sú okrem povinností uvedených v odseku 3 ďalej povinné
Fyzická osoba-podnikateľ a právnická osoba, ktoré prevádzkujú saunu (ďalej len „prevádzkovateľ sauny“), sú okrem povinností uvedených v odseku 3 ďalej povinné zabezpečiť
§ 24 - Zariadenia pre deti a mládež
Zariadenia pre deti a mládež na účely tohto zákona sú:
Zariadenia pre deti a mládež sa zriaďujú v zdravotne vhodnom prostredí, ktorým je prostredie chránené pred zdraviu škodlivými faktormi vonkajšieho prostredia, najmä pred hlukom a zdrojmi znečistenia ovzdušia, a prostredie chránené pred negatívnymi výchovnými vplyvmi.
Priestorové usporiadanie, funkčné členenie a vybavenie zariadení pre deti a mládež musí zodpovedať veku, zdravotnému stavu, stupňu telesného a duševného vývinu, telesným rozmerom detí a mládeže a veľkostnému typu a účelu zariadenia. Hračky, výchovné pomôcky a ďalšie predmety určené pre deti a mládež musia svojimi vlastnosťami zodpovedať požiadavkám ustanoveným osobitnými predpismi.29)
Prevádzkový poriadok upraví režim dňa, vrátane činností vedúcich k výchove a vzdelávaniu, prevádzku pieskovísk, stravovanie a pitný režim, ktoré musia v zariadeniach pre deti a mládež zohľadňovať vekové, fyzické a psychické osobitosti detí a mládeže.
Fyzická osoba-podnikateľ a právnická osoba, ktoré prevádzkujú zariadenia pre deti a mládež (ďalej len „prevádzkovateľ zariadenia pre deti a mládež“), sú povinné
V predškolskom zariadení môže byť umiestnené len dieťa, ktoré
Potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti, ktoré obsahuje aj údaj o povinnom očkovaní, vydá rodičovi, poručníkovi, opatrovníkovi, fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorej bolo dieťa zverené na základe rozhodnutia súdu podľa osobitného predpisu,31) alebo osobe, ktorá má záujem stať sa pestúnom a má dieťa dočasne zverené do starostlivosti podľa osobitného predpisu26) (ďalej len „zástupca dieťaťa“), ošetrujúci lekár. Potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti dieťaťa na pobyt v kolektíve predkladá zástupca dieťaťa pred prvým vstupom dieťaťa do predškolského zariadenia.
Skutočnosti uvedené v odseku 6 písm. b) a c) potvrdzuje písomným vyhlásením zástupca dieťaťa. Vyhlásenie nesmie byť staršie ako jeden deň. Vyhlásenie predkladá zástupca dieťaťa pred prvým vstupom dieťaťa do predškolského zariadenia a po neprítomnosti dieťaťa v predškolskom zariadení dlhšej ako päť dní,
Fyzická osoba-podnikateľ a právnická osoba, ktoré prevádzkujú predškolské zariadenia (ďalej len „prevádzkovateľ predškolského zariadenia“), sú ďalej povinné
Fyzická osoba-podnikateľ a právnická osoba, ktoré prevádzkujú živnosť starostlivosti o deti do šesť rokov veku, ak prevádzkujú živnosť v prevádzkarni, sú povinné dodržiavať ustanovenia odsekov 2 až 9 a predkladať návrhy uvedené v § 13 ods. 4 písm. a) na posúdenie úradu verejného zdravotníctva alebo regionálneho úradu verejného zdravotníctva.
Fyzická osoba-podnikateľ a právnická osoba, ktoré prevádzkujú živnosť výchovy a mimoškolského vzdelávania detí a mládeže, ak prevádzkujú živnosť v prevádzkarni, sú povinné dodržiavať ustanovenia odsekov 2 až 5 a predkladať návrhy uvedené v § 13 ods. 4 písm. a) na posúdenie úradu verejného zdravotníctva alebo regionálneho úradu verejného zdravotníctva.
§ 25 - Zotavovacie podujatia
Zotavovacie podujatie je organizovaný pobyt najmenej piatich detí a mládeže do 18 rokov veku na čas dlhší ako štyri dni, ktorého účelom je rekreácia detí a mládeže, posilnenie ich zdravia a zvýšenie ich telesnej zdatnosti.
Fyzická osoba-podnikateľ a právnická osoba, ktoré organizujú zotavovacie podujatia (ďalej len „organizátor zotavovacieho podujatia“), sú povinné
§ 26 - Zariadenia spoločného stravovania
Zariadenia spoločného stravovania sú zariadenia, ktoré poskytujú stravovacie služby spojené s výrobou, prípravou a podávaním pokrmov alebo nápojov na pracoviskách, v školských zariadeniach, školách, zariadeniach sociálnych služieb, zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, zdravotníckych zariadeniach, v prevádzkach verejného stravovania, v stánkoch s rýchlym občerstvením a v iných zariadeniach s ambulantným predajom pokrmov a nápojov a na zotavovacích a iných hromadných podujatiach.
Zariadenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, v ktorom sa vykonáva rozhodnutie súdu32) a zariadenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktoré utvára podmienky na prípravu stravy alebo zabezpečuje poskytovanie stravy33) sa na účely tohto zákona nepovažuje za zariadenie spoločného stravovania.
Stravovacie služby možno poskytovať len v zariadeniach, ktoré spĺňajú požiadavky na stavebno-technické riešenie, priestorové usporiadanie, vybavenie, vnútorné členenie a na prevádzku.
Fyzická osoba-podnikateľ a právnická osoba, ktoré prevádzkujú zariadenia spoločného stravovania (ďalej len „prevádzkovateľ zariadenia spoločného stravovania“), sú povinné
Povinnosti podľa odseku 4 písm. i) a j) sa nevzťahujú na prevádzky verejného stravovania, stánky s rýchlym občerstvením a iné zariadenia s ambulantným predajom pokrmov a nápojov a na hromadné podujatia.
Obmedzenie vstupu zvierat podľa odseku 4 písm. a) sa nevzťahuje na zariadenia verejného stravovania a umožňuje sa vstup spoločenských zvierat,33aa) ak vstup osoby so spoločenským zvieraťom do priestorov určených na konzumáciu stravy povolí prevádzkovateľ zariadenia verejného stravovania. Prevádzkovateľ zariadenia verejného stravovania je povinný zabezpečiť označenie o povolení vstupu so spoločenským zvieraťom na viditeľnom mieste pri vstupe do priestorov prevádzky, ktoré sú určené na konzumáciu stravy a prijať hygienické opatrenia na ochranu hotových pokrmov a nápojov v prevádzkovom poriadku.
Prevádzkovateľ zariadenia spoločného stravovania určeného pre deti a mládež je ďalej povinný pri voľbe stravy vychádzať z vekových potrieb stravovanej skupiny, prihliadať na vhodný výber surovín, ročné obdobie, čas, keď sa má poskytovať stravovanie, a ďalšie skutočnosti, ktoré by mohli ovplyvniť zdravotný stav stravovaných detí a mládeže.
DRUHÁ HLAVA
OCHRANA ZDRAVIA PRED HLUKOM, INFRAZVUKOM, VIBRÁCIAMI A ELEKTROMAGNETICKÝM ŽIARENÍM V ŽIVOTNOM PROSTREDÍ
§ 27 - Hluk, infrazvuk a vibrácie v životnom prostredí
Fyzická osoba-podnikateľ a právnická osoba, ktoré používajú alebo prevádzkujú zdroje hluku, infrazvuku alebo vibrácií, správca pozemných komunikácií,33a) prevádzkovateľ vodnej cesty,33b) prevádzkovateľ dráhy,33c) prevádzkovateľ letiska,33d) a prevádzkovatelia ďalších objektov, ktorých prevádzkou vzniká hluk (ďalej len „prevádzkovateľ zdrojov hluku, infrazvuku alebo vibrácií“), sú povinní zabezpečiť, aby expozícia obyvateľov a ich prostredia bola čo najnižšia a neprekročila prípustné hodnoty pre deň, večer a noc ustanovené vykonávacím predpisom podľa § 62 písm. m).
Pri návrhu, výstavbe alebo podstatnej rekonštrukcii dopravných stavieb a infraštruktúry hluk v súvisiacom vonkajšom alebo vnútornom prostredí nesmie prekročiť prípustné hodnoty pri predpokladanom dopravnom zaťažení.
Pri návrhu, výstavbe alebo podstatnej rekonštrukcii budov je potrebné zabezpečiť ochranu vnútorného prostredia budov pred hlukom z vonkajšieho prostredia pri súčasnom zachovaní ostatných potrebných vlastností vnútorného prostredia.
Obce sú oprávnené objektivizovať expozíciu obyvateľov a ich prostredia hluku a vibráciám v súlade s požiadavkami ustanovenými vykonávacím predpisom podľa § 62 písm. m). Objektivizáciu expozície obyvateľov a ich prostredia hluku, infrazvuku a vibráciám môžu vykonávať len osoby odborne spôsobilé na činnosť podľa § 15 ods. 1 písm. a).
§ 28 - Elektromagnetické žiarenie v životnom prostredí
Fyzická osoba-podnikateľ a právnická osoba, ktoré používajú alebo prevádzkujú generátor nízkych frekvencií, generátor vysokých frekvencií alebo zariadenia, ktoré takéto generátory obsahujú (ďalej len „zdroj elektromagnetického žiarenia“), sú povinné zabezpečiť technické, organizačné a iné opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia expozíciu obyvateľov na úroveň limitných hodnôt ustanovených vykonávacím predpisom podľa § 62 písm. n).
Zdroje elektromagnetického žiarenia pri navrhovaní a uskutočňovaní stavieb je potrebné zabezpečiť tak, aby nedošlo k prekračovaniu limitných hodnôt expozície obyvateľov.
§ 29 - Optické žiarenie v životnom prostredí
Fyzická osoba-podnikateľ a právnická osoba, ktoré používajú alebo prevádzkujú umelé zdroje ultrafialového, infračerveného, laserového alebo iného optického žiarenia na iné účely ako osvetlenie podľa § 20 ods. 1 (ďalej len „prevádzkovateľ umelých zdrojov optického žiarenia“), sú povinné
TRETIA HLAVA
OCHRANA ZDRAVIA PRI PRÁCI
§ 30 - Povinnosti pri ochrane zdravia pri práci
Zamestnávateľ je povinný
Evidencia zamestnancov podľa odseku 1 písm. j) obsahuje údaje
Povinnosti podľa odseku 1 písm. a) až e) a i) až n) sa nevzťahujú na
Povinnosti podľa odseku 1 písm. f) až h) a § 52 ods. 1 písm. g) sa nevzťahujú na Slovenskú informačnú službu, Národný bezpečnostný úrad, Zbor väzenskej a justičnej stráže, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Horskú záchrannú službu, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky a Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, ak je plnenie týchto povinností Slovenskou informačnou službou, Národným bezpečnostným úradom, Zborom väzenskej a justičnej stráže, Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Horskou záchrannou službou, Ministerstvom obrany Slovenskej republiky a Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky zabezpečené podľa osobitných predpisov.34a)
Zamestnávateľ je povinný
Fyzická osoba – podnikateľ, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby a vykonáva prácu zaradenú do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie, je povinná
Fyzická osoba – podnikateľ, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby, môže pre seba zabezpečiť primeraný zdravotný dohľad podľa § 30a, 30ab a 30ad s ohľadom na špecifické riziká pri práci.
Povinnosti zamestnávateľa uvedené v odsekoch 1, 2 a 5 sa počas dočasného pridelenia vzťahujú na užívateľského zamestnávateľa vo vzťahu k dočasne prideleným zamestnancom.34b)
V čase krízovej situácie zamestnávateľ nie je povinný zabezpečovať povinnosti pri ochrane zdravia pri práci podľa odseku 1 písm. b) až n) a odsekov 2, 5 a 8, ak v § 30a ods. 11 a v § 31a ods. 18 písm. b) nie je ustanovené inak.
Zamestnávateľ je povinný plniť povinnosti pri ochrane zdravia pri práci bezodkladne po skončení krízovej situácie.
V čase krízovej situácie fyzická osoba – podnikateľ, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby a vykonáva prácu zaradenú do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie, nie je povinná zabezpečovať povinnosti pri ochrane zdravia pri práci podľa odseku 6 písm. a), c) až e).
Fyzická osoba – podnikateľ, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby a vykonáva prácu zaradenú do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie, je povinná plniť svoje povinnosti pri ochrane zdravia pri práci bezodkladne po skončení krízovej situácie.
§ 30a - Pracovná zdravotná služba
Pracovná zdravotná služba vykonáva zdravotný dohľad pre zamestnancov a poskytuje odborné a poradenské činnosti zamestnávateľovi na plnenie jeho povinností podľa § 30 ods. 1 písm. a) až d), f), k) až m) v oblasti ochrany a podpory zdravia pri práci.
Činnosť pracovnej zdravotnej služby podľa odseku 1 zahŕňa najmä
Pracovnú zdravotnú službu vykonávajú
Zamestnávateľ zabezpečuje pracovnú zdravotnú službu zdravotníckymi pracovníkmi podľa odseku 3, ktorí sú s ním v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu (ďalej len „vlastný zamestnanec“); ak zamestnávateľ nemá na vykonávanie činnosti pracovnej zdravotnej služby vlastných zamestnancov, zabezpečuje pracovnú zdravotnú službu dodávateľským spôsobom.
Minimálny tím pracovnej zdravotnej služby podľa odseku 3 písm. c) tvoria
Odborný dohľad nad činnosťou tímu pracovnej zdravotnej služby zabezpečuje vedúci tímu pracovnej zdravotnej služby. Vedúcim tímu pracovnej zdravotnej služby môže byť len lekár, ktorý má špecializáciu v špecializačnom odbore uvedenom v odseku 5 písm. a) a je súčasťou tímu pracovnej zdravotnej služby; vedúcim tímu pracovnej zdravotnej služby môže byť tento lekár iba v jednom tíme pracovnej zdravotnej služby.
Tím pracovnej zdravotnej služby môžu tvoriť aj ďalší zdravotnícki pracovníci34d) podľa pracovných podmienok na pracovisku a zdravotného rizika pri práci.
Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý je
Pracovná zdravotná služba spolupracuje s bezpečnostnotechnickou službou,34e) príslušnými organizačnými útvarmi zamestnávateľa a so zástupcami zamestnancov vrátane zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Zabezpečením pracovnej zdravotnej služby dodávateľským spôsobom nie sú dotknuté povinnosti zamestnávateľa v oblasti ochrany zdravia pri práci a jeho zodpovednosť za zabezpečenie ochrany zdravia zamestnancov pri práci.
V čase krízovej situácie poskytovatelia pracovnej zdravotnej služby, ktorí sú držiteľmi oprávnenia na výkon pracovnej zdravotnej služby podľa § 30d, a poskytovatelia pracovnej zdravotnej služby, ktorí vykonávajú činnosť dodávateľským spôsobom pre zamestnancov vykonávajúcich prácu zaradenú do prvej alebo druhej kategórie podľa § 30c,
Poskytovatelia pracovnej zdravotnej služby podľa odseku 10 môžu v čase krízovej situácie vykonávať činnosti podľa odseku 2 písm. a) a c) na pracovisku zamestnávateľa a činnosť podľa odseku 2 písm. b) v ambulancii len na základe vzájomnej dohody medzi zamestnávateľom a poskytovateľom pracovnej zdravotnej služby alebo medzi zamestnávateľom a poskytovateľom ambulantnej zdravotnej starostlivosti z dôvodu zdravotného rizika pri práci za dodržania opatrení na ochranu zdravia zamestnancov podľa aktuálnej epidemiologickej situácie.
Poskytovatelia pracovnej zdravotnej služby podľa odseku 10 vykonávajú zdravotný dohľad pre zamestnancov v rozsahu podľa § 30ad a § 30ab bezodkladne po skončení krízovej situácie.
§ 30aa - Pracovná zdravotná služba pre zamestnancov vykonávajúcich prácu zaradenú do prvej kategórie alebo druhej kategórie
Výkon pracovnej zdravotnej služby vlastnými zamestnancami pre zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu zaradenú do prvej kategórie alebo druhej kategórie, zamestnávateľ zabezpečí prostredníctvom
Pracovnú zdravotnú službu pre zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu zaradenú do prvej kategórie alebo druhej kategórie dodávateľským spôsobom, vykonáva
Fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba podľa
§ 30ab - Náplň činnosti pracovnej zdravotnej služby pre zamestnancov vykonávajúcich prácu zaradenú do prvej kategórie alebo druhej kategórie
Pracovná zdravotná služba pre zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu zaradenú do prvej kategórie alebo druhej kategórie, najmä
§ 30ac - Pracovná zdravotná služba pre zamestnancov vykonávajúcich prácu zaradenú do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie
Výkon pracovnej zdravotnej služby vlastnými zamestnancami pre zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu zaradenú do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie, zamestnávateľ zabezpečí vlastným tímom pracovnej zdravotnej služby podľa § 30a ods. 3 písm. c) a § 30a ods. 5.
Pracovnú zdravotnú službu dodávateľským spôsobom pre zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu zaradenú do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie, vykonáva fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ktorej úrad verejného zdravotníctva vydal oprávnenie na pracovnú zdravotnú službu podľa § 30b.
§ 30ad - Náplň činnosti pracovnej zdravotnej služby pre zamestnancov vykonávajúcich prácu zaradenú do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie
Pracovná zdravotná služba pre zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu zaradenú do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie, najmä
§ 30b - Vydanie a odobratie oprávnenia na pracovnú zdravotnú službu a vedenie evidencie osôb, ktoré samostatne vykonávajú niektoré činnosti pracovnej zdravotnej služby
Žiadosť o vydanie oprávnenia na pracovnú zdravotnú službu sa podáva písomne úradu verejného zdravotníctva.
Žiadosť o vydanie oprávnenia na pracovnú zdravotnú službu obsahuje
Ak žiadosť o vydanie oprávnenia na pracovnú zdravotnú službu podáva fyzická osoba alebo založená právnická osoba, ktorá ešte nie je zapísaná do obchodného registra (ďalej len „založená právnická osoba“), žiadosť obsahuje
Súčasťou žiadosti podľa odsekov 2 a 3 je aj
Úrad verejného zdravotníctva vydá oprávnenie na pracovnú zdravotnú službu fyzickej osobe – podnikateľovi alebo právnickej osobe, ak spĺňa podmienky podľa odsekov 2 a 4, a fyzickej osobe alebo založenej právnickej osobe, ak spĺňa podmienky podľa odsekov 3 a 4. V oprávnení na pracovnú zdravotnú službu uvedie
Fyzická osoba alebo založená právnická osoba, ktorej bolo vydané oprávnenie na pracovnú zdravotnú službu podľa odseku 5, môže začať vykonávať činnosť pracovnej zdravotnej služby, ak má živnostenské oprávnenie podľa osobitného predpisu34g) a úradu verejného zdravotníctva písomne predloží do 30 dní od získania živnostenského oprávnenia doklady podľa odseku 2 písm. a) až c) a písm. d) prvého bodu a druhého bodu.
Úrad verejného zdravotníctva vydáva oprávnenie na pracovnú zdravotnú službu na dobu neurčitú.
Úrad verejného zdravotníctva oprávnenie na pracovnú zdravotnú službu odoberie, ak fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba (ďalej len „držiteľ oprávnenia na pracovnú zdravotnú službu“) opakovane neplní povinnosti podľa § 30d.
Úrad verejného zdravotníctva oprávnenie na pracovnú zdravotnú službu ďalej odoberie, ak fyzická osoba alebo držiteľ oprávnenia na pracovnú zdravotnú službu požiada o odobratie oprávnenia na pracovnú zdravotnú službu.
Platnosť oprávnenia na pracovnú zdravotnú službu zaniká
Oprávnenie na pracovnú zdravotnú službu neprechádza na právneho nástupcu a je neprevoditeľné.
Fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ktorej úrad verejného zdravotníctva odobral oprávnenie na pracovnú zdravotnú službu, môže opätovne požiadať o vydanie oprávnenia na pracovnú zdravotnú službu najskôr po uplynutí jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o odobratí oprávnenia na pracovnú zdravotnú službu; to sa nevzťahuje na oprávnenia na pracovnú zdravotnú službu odobraté
Fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba podľa § 30aa ods. 2 písm. a) až d), ktorá samostatne vykonáva činnosť pracovnej zdravotnej služby, je povinná úradu verejného zdravotníctva písomne ohlásiť začatie vykonávania svojej činnosti v lehote do 30 dní od začatia činnosti; v ohlásení uvedie údaje podľa § 5 ods. 4 písm. s) a dátum začatia vykonávania činností pracovnej zdravotnej služby (§ 30ab). Osoba podľa
Úrad verejného zdravotníctva v evidencii osôb, ktoré samostatne vykonávajú niektoré činnosti pracovnej zdravotnej služby, vykoná výmaz z dôvodu opakovaného neplnenia povinností podľa § 30c; návrh na výmaz dáva regionálny úrad verejného zdravotníctva.
Úrad verejného zdravotníctva v evidencii osôb, ktoré samostatne vykonávajú niektoré činnosti pracovnej zdravotnej služby, vykoná výmaz aj
Osoba samostatne vykonávajúca niektoré činnosti pracovnej zdravotnej služby, ktorú úrad verejného zdravotníctva vymazal podľa odseku 14 alebo odseku 15 písm. d), môže opätovne ohlásiť začatie svojej činnosti najskôr po uplynutí jedného roka odo dňa výmazu z evidencie.
§ 30c - Povinnosti poskytovateľa pracovnej zdravotnej služby, ktorý vykonáva činnosť dodávateľským spôsobom pre zamestnancov vykonávajúcich prácu zaradenú do prvej kategórie alebo druhej kategórie
Poskytovateľ pracovnej zdravotnej služby, ktorý samostatne vykonáva činnosť pracovnej zdravotnej služby (§ 30ab) dodávateľským spôsobom pre zamestnancov vykonávajúcich prácu zaradenú do prvej kategórie alebo druhej kategórie, je povinný
§ 30d - Povinnosti držiteľa oprávnenia na pracovnú zdravotnú službu
Držiteľ oprávnenia na pracovnú zdravotnú službu je povinný po celý čas vykonávania činnosti pracovnej zdravotnej služby
Držiteľ oprávnenia na pracovnú zdravotnú službu u zamestnávateľa, s ktorým má zmluvu na výkon činnosti pracovnej zdravotnej služby (§ 30ab a 30ad), môže dodávateľským spôsobom zmluvne poveriť so súhlasom zamestnávateľa
§ 30e - Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu
Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu sa vykonáva na základe hodnotenia zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia a výsledkov lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci u
Povinnosť zamestnanca podrobiť sa lekárskej preventívnej prehliadke vo vzťahu k práci na účel posudzovania zdravotnej spôsobilosti na prácu upravuje osobitný predpis.35a)
Ak ide o práce zaradené do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie, lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci vykonávajú lekári pracovnej zdravotnej služby so špecializáciou v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia alebo špecializačnom odbore služby zdravia pri práci.
Ak ide o práce zaradené do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie, lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci môžu vykonávať okrem lekárov podľa odseku 3 aj lekári pracovnej zdravotnej služby so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo pod dohľadom lekára pracovnej zdravotnej služby so špecializáciou v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia alebo špecializačnom odbore služby zdravia pri práci.
Na požiadanie lekára pracovnej zdravotnej služby podľa odsekov 3 a 4 môžu v rámci lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci ďalšie potrebné doplnkové vyšetrenia vykonať aj lekári iných príslušných špecializačných odborov35b) alebo ďalší príslušní zdravotnícki pracovníci.
Ak ide o práce zaradené do prvej kategórie alebo druhej kategórie, lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci môžu okrem lekárov pracovnej zdravotnej služby so špecializáciou v špecializačných odboroch podľa odsekov 3 a 4 vykonávať aj lekári so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a lekári so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria poskytujúci všeobecnú ambulantnú zdravotnú starostlivosť pre deti a dorast, ktorí nie sú lekármi pracovnej zdravotnej služby. Lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci sa vykonávajú na základe zamestnávateľom poskytnutých podkladov o vykonávanej práci a pracovných podmienkach zamestnanca a výsledkov hodnotenia zdravotných rizík.
Ak lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo alebo v špecializačnom odbore pediatria poskytujúci všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast, ktorý vykonáva lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci u zamestnancov vykonávajúcich prácu zaradenú do druhej kategórie podľa odseku 6, zistí u zamestnanca zmenu zdravotného stavu, ktorá by mohla ovplyvniť jeho zdravotnú spôsobilosť na prácu, konzultuje postup pri posudzovaní zdravotnej spôsobilosti na prácu s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia alebo špecializačnom odbore služby zdravia pri práci a výsledok konzultácie zaznamená do svojej zdravotnej dokumentácie.
Lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci sa vykonávajú v ambulancii.
Lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci podľa odseku 1 písm. a) prvého bodu, písm. b) prvého bodu a písm. c) prvého bodu sa vykonávajú
Lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci podľa odseku 9 písm. b) sa vykonávajú
Lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci podľa odseku 9 písm. e) sa vykonávajú jeden raz za tri roky pri prácach s rizikovými faktormi s neskorými následkami na zdravie, ktoré sú zaradené do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie.
Lekárska preventívna prehliadka vo vzťahu k práci podľa odseku 1 písm. a) druhého bodu sa vykoná u zamestnanca rovnakej profesie bezodkladne po uznaní rovnakej choroby z povolania na tom istom pracovisku, ak sa na danom pracovisku doteraz takéto choroby z povolania nevyskytovali.
Lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci podľa odseku 1 písm. a) štvrtého bodu sa vykonávajú, aby sa zistili podozrenia na zmeny zdravotného stavu vo vzťahu k vykonávanej práci alebo aby sa zistili kontraindikácie na vykonávanie práce a odporúčali vhodné opatrenia na ochranu zdravia zamestnanca, alebo opodstatnenosť jeho preradenia na inú prácu a poskytnutie pracovnej rehabilitácie.34i)
Úrad verejného zdravotníctva alebo príslušný orgán verejného zdravotníctva môže nariadiť zamestnávateľovi a fyzickej osobe – podnikateľovi, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby, vykonanie mimoriadnej lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci, ak sa výrazne zmenia faktory práce a pracovného prostredia alebo zdravotné riziko alebo dôjde k závažným zmenám zdravotného stavu zamestnancov alebo fyzickej osoby – podnikateľa, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby, vo vzťahu k vykonávanej práci, alebo sa vyskytnú zmeny zdravotného stavu u niekoľkých zamestnancov, ktoré je možné dať do súvislosti s pracovnými podmienkami.
Lekár pracovnej zdravotnej služby môže navrhnúť zamestnávateľovi vykonanie mimoriadnej lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci, ak je to potrebné na včasné zachytenie zmien zdravotného stavu zamestnanca v súvislosti s prácou.
Zamestnávateľ zabezpečí zamestnancovi mimoriadnu lekársku preventívnu prehliadku vo vzťahu k práci, ak má odôvodnené pochybnosti o zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na prácu, po prerokovaní so zástupcami zamestnancov a s lekárom podľa odseku 6; povinnosťou zamestnanca je podrobiť sa tejto lekárskej preventívnej prehliadke vo vzťahu k práci.
Zamestnávateľ môže zabezpečiť lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci u fyzických osôb, ktoré sa uchádzajú o zamestnanie, a u zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu zaradenú do prvej kategórie alebo druhej kategórie, pričom zamestnávateľ určí profesie a pracoviská po prerokovaní so zástupcami zamestnancov a s lekárom podľa odseku 6; to sa nevzťahuje na výkon lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci podľa odseku 1 písm. a) druhého bodu, tretieho bodu alebo štvrtého bodu, písm. b) druhého bodu alebo písm. c) druhého bodu. Ak zamestnávateľ poskytuje lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci podľa prvej vety, účasť fyzických osôb, ktoré sa uchádzajú o zamestnanie, a zamestnancov na lekárskej preventívnej prehliadke vo vzťahu k práci je povinná.
Náklady, ktoré vznikli v súvislosti s posudzovaním zdravotnej spôsobilosti na prácu vrátane nákladov, ktoré vznikli v súvislosti s posudzovaním zdravotnej spôsobilosti na prácu pred uzatvorením pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu a po skončení pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu podľa odseku 9 písm. e), uhrádza zamestnávateľ alebo fyzická osoba – podnikateľ, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
V čase krízovej situácie sa posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu na základe posúdenia zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia a výsledkov lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci nevykonáva u zamestnanca podľa odseku 1 písm. a), u fyzickej osoby – podnikateľa, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby, podľa odseku 1 písm. b) a u fyzickej osoby, ktorá sa uchádza o zamestnanie, podľa odseku 1 písm. c), ak v odseku 20 nie je ustanovené inak.
Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu sa musí vykonať u zdravotníckych pracovníkov, ktorí poskytujú zdravotnú starostlivosť v priamom ohrození života a zdravia v čase pandémie z dôvodu šírenia vysoko nebezpečnej nákazy.
V čase krízovej situácie sa čestným vyhlásením nahrádza
Čestné vyhlásenie podľa odseku 21 sa musí nahradiť posúdením zdravotnej spôsobilosti na prácu alebo potvrdením o zdravotnej spôsobilosti fyzickej osoby na vykonávanie epidemiologicky závažnej činnosti pri výrobe, manipulácii a uvádzaní do obehu potravín a pokrmov najneskôr do 90 dní od skončenia krízovej situácie.
§ 30f - Lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu
Lekár, ktorý posudzuje zdravotnú spôsobilosť na prácu, zaznamená výsledky vyšetrení lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci do svojej zdravotnej dokumentácie36) a vypracuje lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu.37) Lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu odovzdá zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe – podnikateľovi, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby; kópie lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu doručí zamestnancovi a lekárovi, s ktorým má zamestnanec alebo fyzická osoba – podnikateľ, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby, uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti,37a) a na požiadanie mu poskytne výsledky vyšetrení získané pri výkone lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci.
Lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu obsahuje evidenčné číslo, údaje o zamestnávateľovi, a to obchodné meno, právnu formu a sídlo právnickej osoby alebo obchodné meno a miesto podnikania fyzickej osoby – podnikateľa; údaje o zamestnancovi alebo fyzickej osobe – podnikateľovi, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby, a to meno, priezvisko, dátum narodenia, adresu bydliska, pracovné zaradenie, posudzovanú prácu, faktory práce a pracovného prostredia a kategóriu práce pre jednotlivé faktory práce a pracovného prostredia. Záver lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu znie
Vzory lekárskych posudkov o zdravotnej spôsobilosti na prácu podľa odseku 2 sú uvedené v prílohe č. 3c.
§ 30g - Opätovné posúdenie zdravotnej spôsobilosti na prácu
Ak sa zamestnanec, fyzická osoba – podnikateľ, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby, alebo fyzická osoba, ktorá sa uchádza o zamestnanie, domnieva, že posúdenie jej zdravotnej spôsobilosti na prácu je nesprávne, môže písomne požiadať o preskúmanie lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu lekára, ktorý lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu podľa § 30f vydal; lekár je povinný najneskôr do 30 dní od doručenia žiadosti písomne informovať žiadateľa o spôsobe jej vybavenia.
Ak lekár lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu nezmení, žiadateľ môže písomne požiadať o opätovné posúdenie zdravotnej spôsobilosti na prácu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti,34f) ktorý poskytuje ústavnú zdravotnú starostlivosť37b) v univerzitnej nemocnici alebo vo fakultnej nemocnici, ktorú vykonávajú lekári s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo alebo špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia.
Žiadateľ musí o opätovné posúdenie zdravotnej spôsobilosti na prácu požiadať prostredníctvom poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorý mu vydal pôvodný lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti podľa odseku 1 odošle žiadosť spolu so súvisiacou zdravotnou dokumentáciou poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje ústavnú zdravotnú starostlivosť v univerzitnej nemocnici alebo vo fakultnej nemocnici podľa odseku 2 a ktorý má sídlo najbližšie k miestu pracoviska žiadateľa.
Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje ústavnú zdravotnú starostlivosť v univerzitnej nemocnici alebo vo fakultnej nemocnici podľa odseku 2, na účel opätovného posúdenia zdravotnej spôsobilosti na prácu, ak je to potrebné, požiada zamestnávateľa a pracovnú zdravotnú službu, ak je ustanovená, o poskytnutie potrebných dokladov o vykonávanej práci a pracovných podmienkach zamestnanca a výsledky hodnotenia zdravotných rizík.
Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje ústavnú zdravotnú starostlivosť v univerzitnej nemocnici alebo vo fakultnej nemocnici podľa odseku 2, do 30 dní od doručenia žiadosti záver lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu buď potvrdí, alebo ak bola zdravotná spôsobilosť na prácu posúdená nesprávne, vydá nový lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu podľa § 30f, ak ide o zložité posúdenie, lehota sa predlžuje o ďalších 30 dní; nový lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu doručí žiadateľovi a kópiu lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu doručí zamestnávateľovi a lekárovi, ktorý pôvodný lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu vydal.
Náklady v súvislosti s opätovným posúdením zdravotnej spôsobilosti na prácu uhrádza poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje ústavnú zdravotnú starostlivosť v univerzitnej nemocnici alebo vo fakultnej nemocnici podľa odseku 2,
Na úhradu nákladov podľa odseku 6 sa vzťahujú všeobecne záväzné právne predpisy upravujúce úhradu nákladov za poskytovanie zdravotnej starostlivosti.
V čase krízovej situácie sa opätovné posúdenie zdravotnej spôsobilosti na prácu nevykonáva.
§ 31 - Posúdenie zdravotných rizík a kategorizácia prác
Podľa úrovne a charakteru faktorov práce a pracovného prostredia, ktoré môžu ovplyvniť zdravie zamestnancov, posúdenia zdravotných rizík a na základe zmien zdravotného stavu zamestnancov sa práce zaraďujú do štyroch kategórií.
Do prvej kategórie sa zaraďujú práce, pri ktorých nie je riziko poškodenia zdravia zamestnanca vplyvom práce a pracovného prostredia alebo miera zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia je akceptovateľná.
Do druhej kategórie sa zaraďujú práce, pri ktorých vzhľadom na riziko nie je predpoklad poškodenia zdravia, ale nedá sa vylúčiť nepriaznivá odpoveď organizmu na záťaž faktormi práce a pracovného prostredia; nepriaznivá odpoveď organizmu na záťaž faktormi práce a pracovného prostredia zahŕňa neočakávanú alebo nepredpokladanú reakciu organizmu, a to vo forme príznaku alebo odlišného znaku vrátane zmenených laboratórnych hodnôt, alebo zmenených funkčných schopností organizmu v súvislosti s expozíciou danému faktoru práce a pracovného prostredia. Sú to práce, pri ktorých faktory práce a pracovného prostredia neprekračujú limity alebo kritériá ustanovené osobitnými predpismi.34) Miera zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia je vyššia ako u obyvateľov, ale je tolerovateľná.
Do tretej kategórie sa zaraďujú práce s vysokou mierou zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia, pri ktorých
Do štvrtej kategórie sa zaraďujú len výnimočne na obmedzený čas, najviac na jeden rok, práce s veľmi vysokou mierou zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia; sú to práce,
Rizikovou prácou je práca zaradená do tretej a štvrtej kategórie. O zaradení práce do tretej kategórie a štvrtej kategórie, o zmene alebo vyradení práce z tretej kategórie a štvrtej kategórie rozhoduje príslušný orgán verejného zdravotníctva na základe návrhu zamestnávateľa, fyzickej osoby – podnikateľa, ktorý nezamestnáva iné fyzické osoby, alebo z vlastného podnetu.
§ 31a - Uznanie choroby z povolania alebo ohrozenia chorobou z povolania
Ak poskytovateľ zdravotnej starostlivosti,34f ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť fyzickej osobe, má podozrenie, že jej ochorenie súvisí s vykonávanou prácou, odošle ju na vyšetrenie lekárovi s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia alebo špecializačnom odbore dermatovenerológia so sídlom najbližšie k miestu pracoviska fyzickej osoby.
Chorobu z povolania a ohrozenie chorobou z povolania38a) (ďalej len „choroba z povolania“) uznáva na základe posúdenia zdravotného stavu fyzickej osoby a odborného stanoviska príslušného orgánu verejného zdravotníctva podľa odseku 4 špecializované pracovisko, ktorým je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť, ktorú vykonávajú lekári s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia alebo v špecializačnom odbore dermatovenerológia;34c) špecializované pracovisko vypracuje lekársky posudok o uznaní choroby z povolania.38b)
Špecializované pracovisko nesmie posudzovať podozrenie na chorobu z povolania u zamestnanca, ak u jeho zamestnávateľa vykonáva pracovnú zdravotnú službu.
Povinným podkladom k uznaniu choroby z povolania špecializovaným pracoviskom je odborné stanovisko z prešetrenia pracovných podmienok a spôsobu práce posudzovanej osoby pri podozrení na chorobu z povolania (ďalej len „odborné stanovisko pri podozrení na chorobu z povolania“), ktoré vykoná príslušný orgán verejného zdravotníctva; odborné stanovisko pri podozrení na chorobu z povolania vypracuje v lehote najneskôr do 30 dní od prijatia žiadosti od špecializovaného pracoviska. Ak ide o zložité prešetrenie, lehota sa predlžuje o ďalších 60 dní. Náležitosti odborného stanoviska pri podozrení na chorobu z povolania sú uvedené v prílohe č. 3d.
Záver odborného stanoviska pri podozrení na chorobu z povolania podľa odseku 4 príslušný orgán verejného zdravotníctva na požiadanie poskytne posudzovanej osobe a jej zamestnávateľovi.
Uznanie choroby z povolania musí písomne potvrdiť vedúci zamestnanec poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje ústavnú zdravotnú starostlivosť v nemocnici, ktorú vykonávajú lekári s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia alebo v špecializačnom odbore dermatovenerológia; vedúci zamestnanec, ktorý potvrdzuje uznanie choroby z povolania, musí byť lekár s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia alebo v špecializačnom odbore dermatovenerológia.
Ak ide o posudzovanie podozrenia na chorobu z povolania v sporných alebo nejednoznačných prípadoch, špecializované pracovisko je povinné postúpiť podozrenie na chorobu z povolania na posúdenie regionálnej komisii na posudzovanie chorôb z povolania (ďalej len „regionálna komisia“) alebo regionálnej komisii na posudzovanie kožných chorôb z povolania (§ 31e) so sídlom najbližšie k miestu pracoviska posudzovanej osoby, ktoré sú zriadené v univerzitnej nemocnici.
Regionálna komisia alebo regionálna komisia na posudzovanie kožných chorôb z povolania vypracuje stanovisko k uznaniu choroby z povolania najneskôr do 30 dní od prijatia žiadosti od špecializovaného pracoviska; stanovisko k uznaniu choroby z povolania postúpi špecializovanému pracovisku. Stanovisko regionálnej komisie alebo regionálnej komisie na posudzovanie kožných chorôb z povolania k uznaniu choroby z povolania je pre špecializované pracovisko záväzné.
Ak je posudzovanie podozrenia na chorobu z povolania obzvlášť zložité, špecializované pracovisko je povinné postúpiť podozrenie na chorobu z povolania na posúdenie Celoslovenskej komisii na posudzovanie chorôb z povolania (ďalej len „celoslovenská komisia“) a písomne o tom informovať posudzovanú osobu.
Celoslovenská komisia okrem prípadov uvedených v odseku 9 posudzuje aj
Ak celoslovenská komisia posudzuje podozrenie na chorobu z povolania podľa odseku 9 alebo 10, vypracuje stanovisko k uznaniu choroby z povolania najneskôr do 60 dní od prijatia žiadosti od špecializovaného pracoviska alebo od vedúceho zamestnanca poskytovateľa zdravotnej starostlivosti podľa odseku 6; stanovisko k uznaniu choroby z povolania postúpi špecializovanému pracovisku. Stanovisko celoslovenskej komisie k uznaniu choroby z povolania je pre špecializované pracovisko záväzné.
Špecializované pracovisko vydá lekársky posudok o uznaní choroby z povolania do 30 dní od prijatia odborného stanoviska pri podozrení na chorobu z povolania podľa odseku 4 alebo od prijatia stanoviska k uznaniu choroby z povolania podľa odsekov 8 a 11 alebo § 31c ods. 4 a zašle ho
Lekársky posudok o uznaní choroby z povolania obsahuje
Vzor lekárskeho posudku o uznaní choroby z povolania podľa odseku 13 je uvedený v prílohe č. 3e.
Dňom uznania choroby z povolania je deň vydania lekárskeho posudku o uznaní choroby z povolania podľa odseku 13.
Ak špecializované pracovisko neuzná chorobu z povolania, vydá lekársky posudok, ktorým sa neuznala choroba z povolania podľa odseku 13, do 30 dní od prijatia odborného stanoviska pri podozrení na chorobu z povolania podľa odseku 4 alebo od prijatia stanoviska k uznaniu choroby z povolania podľa odsekov 8 a 11 alebo § 31c ods. 3 a zašle ho
V čase krízovej situácie
V čase krízovej situácie na základe odborného posúdenia zdravotného stavu posudzovanej osoby aj v iných prípadoch ako pri ohrození života alebo pri ochorení COVID-19
Špecializované pracoviská uznávajú chorobu z povolania bezodkladne po skončení krízovej situácie.
§ 31b - Hlásenie a evidencia choroby z povolania
Špecializované pracovisko po vydaní lekárskeho posudku o uznaní choroby z povolania podľa § 31a ods. 13 do desiatich dní oznámi uznanie choroby z povolania na tlačive hlásenie choroby z povolania alebo ohrozenia chorobou z povolania, ponechá si prvý diel tlačiva a ďalšie diely tlačiva zasiela
Evidenciu hlásení uznaných chorôb z povolania vedie v elektronickej podobe poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje ústavnú zdravotnú starostlivosť v nemocnici v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia alebo špecializačnom odbore dermatovenerológia, ktorého vedúci zamestnanec potvrdil uznanie choroby z povolania (§ 31a ods. 6); evidencia obsahuje
Vzor tlačiva určeného na hlásenie choroby z povolania je uvedený v prílohe č. 3f.
Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje ústavnú zdravotnú starostlivosť v nemocnici v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia alebo špecializačnom odbore dermatovenerológia, poskytuje údaje uvedené v odseku 2 po prijatí tlačiva hlásenie choroby z povolania alebo ohrozenia chorobou z povolania [odsek 1 písm. f)] do 10. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca Centrálnemu registru hlásení uznaných chorôb z povolania, ktorý vedie Univerzitná nemocnica v Bratislave.
§ 31c - Opätovné posúdenie uznanej choroby z povolania alebo neuznanej choroby z povolania
Ak sa posudzovaná osoba alebo zamestnávateľ domnieva, že podozrenie na chorobu z povolania bolo posúdené nesprávne, môže písomne požiadať o opätovné posúdenie uznanej choroby z povolania alebo neuznanej choroby z povolania celoslovenskú komisiu do 60 dní odo dňa prijatia lekárskeho posudku, ktorým špecializované pracovisko uznalo chorobu z povolania alebo neuznalo chorobu z povolania (§ 31a ods. 13 alebo 16).
Ak chorobu z povolania už posudzovala celoslovenská komisia, nie je možné podľa odseku 1 požiadať o opätovné posúdenie uznanej choroby z povolania alebo neuznanej choroby z povolania.
Ak celoslovenská komisia potvrdí správnosť predchádzajúceho uznania choroby z povolania alebo neuznania choroby z povolania špecializovaným pracoviskom, písomne o tom informuje žiadateľa a špecializované pracovisko v lehote do 60 dní od prijatia žiadosti podľa odseku 1.
Ak bolo uznanie choroby z povolania alebo neuznanie choroby z povolania špecializovaným pracoviskom posúdené nesprávne, celoslovenská komisia svoje stanovisko k uznaniu choroby z povolania alebo neuznaniu choroby z povolania postúpi špecializovanému pracovisku v lehote do 60 dní od prijatia žiadosti podľa odseku 1.
Stanovisko celoslovenskej komisie k uznaniu choroby z povolania alebo neuznaniu choroby z povolania je pre špecializované pracovisko záväzné. Špecializované pracovisko vydá v lehote do 30 dní od prijatia stanoviska celoslovenskej komisie k uznaniu choroby z povolania alebo neuznaniu choroby z povolania nový lekársky posudok (§ 31a ods. 13 alebo 16).
Ak celoslovenská komisia správnosť pôvodného uznania choroby z povolania alebo neuznania choroby z povolania špecializovaným pracoviskom potvrdí, náklady spojené s opätovným uznaním choroby z povolania alebo neuznaním choroby z povolania uhrádza žiadateľ špecializovanému pracovisku, a ak vznikli náklady, aj príslušnému orgánu verejného zdravotníctva.
Na úhradu nákladov podľa odseku 6 sa vzťahujú všeobecne záväzné právne predpisy upravujúce úhradu nákladov za poskytovanie zdravotnej starostlivosti.
V čase krízovej situácie sa opätovné posúdenie uznanej choroby z povolania alebo neuznanej choroby z povolania nevykonáva.
§ 31d - Celoslovenská komisia
Minister zdravotníctva Slovenskej republiky zriaďuje celoslovenskú komisiu ako svoj poradný orgán na posudzovanie chorôb z povolania. Činnosť celoslovenskej komisie upravuje štatút, ktorý schvaľuje minister zdravotníctva Slovenskej republiky.
Celoslovenská komisia je zložená z predsedu a ôsmich členov. Predseda celoslovenskej komisie je lekár s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo alebo špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia. Členmi celoslovenskej komisie sú lekári s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia a špecializačnom odbore preventívne pracovné lekárstvo a toxikológia. Predsedu a členov celoslovenskej komisie vymenúva a odvoláva minister zdravotníctva Slovenskej republiky na základe návrhu hlavného odborníka ministerstva pre špecializačný odbor klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia. Za člena celoslovenskej komisie je zo špecializovaného pracoviska vymenovaný len jeden lekár s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore uvedenom v tretej vete.
Na rokovaní celoslovenskej komisie sa zúčastňuje lekár špecializovaného pracoviska, ktorý posudzoval chorobu z povolania (§ 31a ods. 2).
Predseda môže na rokovanie celoslovenskej komisie prizvať aj ďalších odborníkov; vyjadrenie odborníka nie je pre celoslovenskú komisiu záväzné.
Celoslovenská komisia
§ 31e - Regionálna komisia
Regionálnu komisiu zriaďuje poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje ústavnú zdravotnú starostlivosť v univerzitnej nemocnici, ktorú vykonávajú lekári s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo alebo špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia. Činnosť regionálnej komisie upravuje štatút.
Regionálna komisia je zložená z predsedu a štyroch členov. Predseda regionálnej komisie je lekár s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo alebo špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia. Členmi regionálnej komisie sú lekári s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia a špecializačnom odbore preventívne pracovné lekárstvo a toxikológia. Za člena regionálnej komisie je zo špecializovaného pracoviska vymenovaný iba jeden lekár s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v určenom špecializačnom odbore.
Predsedu a členov regionálnej komisie vymenúva a odvoláva poskytovateľ zdravotnej starostlivosti podľa odseku 1 na základe návrhu príslušnej odbornej spoločnosti Slovenskej lekárskej spoločnosti.
Na rokovaní regionálnej komisie sa zúčastňujú
Na rokovanie môže predseda regionálnej komisie prizvať aj ďalších odborníkov; vyjadrenie odborníka nie je pre regionálnu komisiu záväzné.
§ 31f - Regionálna komisia na posudzovanie kožných chorôb z povolania
Regionálnu komisiu na posudzovanie kožných chorôb z povolania zriaďuje poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje ústavnú zdravotnú starostlivosť v univerzitnej nemocnici, ktorú vykonávajú lekári s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore dermatovenerológia. Činnosť regionálnej komisie na posudzovanie kožných chorôb z povolania upravuje štatút.
Regionálna komisia na posudzovanie kožných chorôb z povolania je zložená z predsedu a štyroch členov. Predseda regionálnej komisie na posudzovanie kožných chorôb z povolania je lekár s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore dermatovenerológia. Členmi regionálnej komisie na posudzovanie kožných chorôb z povolania sú lekári s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore dermatovenerológia, špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia a špecializačnom odbore preventívne pracovné lekárstvo a toxikológia. Za člena regionálnej komisie na posudzovanie kožných chorôb z povolania je zo špecializovaného pracoviska vymenovaný iba jeden lekár s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v určenom špecializačnom odbore.
Predsedu a členov regionálnej komisie na posudzovanie kožných chorôb z povolania vymenúva a odvoláva poskytovateľ zdravotnej starostlivosti podľa odseku 1 na základe návrhu príslušnej odbornej spoločnosti Slovenskej lekárskej spoločnosti.
Na rokovaní regionálnej komisie na posudzovanie kožných chorôb z povolania sa zúčastňujú
Na rokovanie môže predseda regionálnej komisie na posudzovanie kožných chorôb z povolania prizvať aj ďalších odborníkov; vyjadrenie odborníka nie je pre komisiu záväzné.
Regionálna komisia na posudzovanie kožných chorôb z povolania posudzuje všetky kožné choroby z povolania.
§ 32 - Ochrana zamestnancov pred hlukom pri práci
Zamestnávateľ, ktorý používa alebo prevádzkuje zariadenia, ktoré sú zdrojom hluku, je povinný zabezpečiť v súlade s osobitným predpisom39) technické, organizačné a iné opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru expozíciu zamestnancov hluku a zabezpečia ochranu zdravia a bezpečnosti zamestnancov.
Ak by vzhľadom na charakter práce mohlo úplné a riadne používanie chráničov sluchu spôsobiť väčšie riziko pre zdravie a bezpečnosť ako ich nepoužívanie, úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva môže vo výnimočných prípadoch povoliť výnimku. Zamestnávateľ je povinný o povolenie výnimky požiadať.
Žiadosť o povolenie výnimky obsahuje
Úrad verejného zdravotníctva a regionálny úrad verejného zdravotníctva môžu povoliť výnimku podľa odseku 2 po prerokovaní so zamestnávateľom, so zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a s Národným inšpektorátom práce alebo príslušným inšpektorátom práce. V rozhodnutí o povolení výnimky úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva určí podmienky, ktoré je zamestnávateľ povinný vzhľadom na zvláštne okolnosti splniť, aby sa výsledné riziká znížili na najnižšiu možnú mieru a exponovaní zamestnanci sa podrobili zdravotnému dohľadu. Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva výnimku povolí na štyri roky a zruší ju bezodkladne po tom, ako pominú okolnosti, ktoré viedli k jej povoleniu. Regionálny úrad verejného zdravotníctva bezodkladne informuje úrad verejného zdravotníctva o povolených výnimkách. Aktuálny zoznam výnimiek povolených podľa odseku 2 zverejňuje úrad verejného zdravotníctva.
Zamestnávateľ je povinný bezodkladne informovať úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva o zmene okolností, ktoré viedli k povoleniu výnimky.
§ 33 - Ochrana zamestnancov pred vibráciami pri práci
Zamestnávateľ, ktorý používa alebo prevádzkuje zariadenia, ktoré sú zdrojom vibrácií, je povinný zabezpečiť v súlade s osobitným predpisom40) technické, organizačné a iné opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru expozície zamestnancov vibráciám a zabezpečia ochranu zdravia a bezpečnosti zamestnancov.
Ak sú zamestnanci v lodnej a leteckej doprave vystavení expozícii vibráciám na celé telo, úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva môže povoliť výnimku z povinnosti zamestnávateľa bezodkladne vykonať opatrenia na zníženie expozície vibráciám podľa osobitného predpisu.40) Zamestnávateľ je povinný o povolenie výnimky požiadať a preukázať, že využil všetky možné technické a organizačné opatrenia na zníženie expozície vibráciám podľa osobitného predpisu.40)
Ak sú zamestnanci vystavení expozícii vibráciám, ktoré zvyčajne neprekračujú akčné hodnoty expozície vibráciám podľa osobitného predpisu,40) ale vibrácie sa v čase menia a môžu prekročiť limitné hodnoty expozície vibráciám, úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva môže povoliť výnimku z povinnosti zamestnávateľa bezodkladne vykonať opatrenia na zníženie expozície vibráciám. Zamestnávateľ je povinný o povolenie výnimky požiadať a preukázať, že priemerné hodnoty expozície vibráciám počas pracovného týždňa sú nižšie ako limitné hodnoty expozície vibráciám a že riziká z tohto typu expozície vibráciám pri práci sú nižšie, ako sú riziká, ktoré vznikajú v dôsledku expozície vibráciám dosahujúcej limitné hodnoty.
Žiadosť o povolenie výnimky obsahuje
Úrad verejného zdravotníctva a regionálny úrad verejného zdravotníctva môžu povoliť výnimku podľa odsekov 2 a 3 po prerokovaní so zamestnávateľom, so zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a s Národným inšpektorátom práce alebo príslušným inšpektorátom práce. V rozhodnutí o povolení výnimky úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva určí podmienky, ktoré je zamestnávateľ povinný vzhľadom na zvláštne okolnosti splniť, aby sa výsledné riziká znížili na najnižšiu možnú mieru a dotknutí zamestnanci sa podrobili zdravotnému dohľadu. Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva prehodnocuje povolenú výnimku raz za štyri roky a zruší ju bezodkladne po tom, ako pominú okolnosti, ktoré viedli k jej povoleniu. Regionálny úrad verejného zdravotníctva bezodkladne informuje úrad verejného zdravotníctva o povolených výnimkách. Aktuálny zoznam výnimiek povolených podľa odsekov 2 a 3 zverejňuje úrad verejného zdravotníctva na svojom webovom sídle.
Zamestnávateľ je povinný bezodkladne informovať úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva o zmene okolností, ktoré viedli k povoleniu výnimky.
§ 34 - Ochrana zamestnancov pred elektromagnetickým poľom pri práci
Zamestnávateľ, ktorý používa zdroj elektromagnetického poľa alebo prevádzkuje zdroj elektromagnetického poľa, je povinný zabezpečiť v súlade s osobitným predpisom41) technické, organizačné a iné opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia expozíciu zamestnancov na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú úroveň a zabezpečia ochranu zdravia a bezpečnosť zamestnancov.
Výnimku z požiadaviek ustanovených osobitným predpisom41a) povolí príslušný orgán verejného zdravotníctva na základe žiadosti zamestnávateľa alebo príslušného ministerstva; žiadosť o povolenie výnimky obsahuje
Príslušný orgán verejného zdravotníctva podľa odseku 2 v rozhodnutí o povolení výnimky určí podmienky, ktoré sa musia splniť, aby sa výsledné riziká znížili na najnižšiu možnú mieru a aby sa exponovaní zamestnanci podrobili zdravotnému dohľadu, ak je to potrebné (§ 30e ods. 12). Príslušný orgán verejného zdravotníctva výnimku povolí najviac na dva roky a zruší ju bezodkladne, ak pominú skutočnosti, ktoré viedli k jej povoleniu.
Výnimku z požiadaviek ustanovených osobitným predpisom41b) na vykonávanie vojenských činností povolí orgán verejného zdravotníctva Ministerstva obrany Slovenskej republiky na základe žiadosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky. Žiadosť o povolenie výnimky obsahuje
Orgán verejného zdravotníctva ministerstva obrany v rozhodnutí o povolení výnimky určí podmienky, ktoré sa musia splniť, aby sa výsledné riziká znížili na najnižšiu možnú mieru a aby sa exponovaní zamestnanci podrobili zdravotnému dohľadu, ak je to potrebné (§ 30e ods. 12). Orgán verejného zdravotníctva Ministerstva obrany Slovenskej republiky výnimku podľa odseku 4 povolí najviac na dva roky a zruší ju bezodkladne, ak pominú skutočnosti, ktoré viedli k jej povoleniu.
Príslušný orgán verejného zdravotníctva podľa odsekov 2 a 4 bezodkladne informuje o povolených výnimkách úrad verejného zdravotníctva.
§ 35 - Ochrana zdravia pred optickým žiarením pri práci
Zamestnávateľ, ktorý používa alebo prevádzkuje zdroje ultrafialového, infračerveného, laserového alebo iného optického žiarenia na iné účely ako osvetlenie, je povinný zabezpečiť v súlade s osobitným predpisom technické, organizačné a iné opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia expozíciu zamestnancov na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru.
§ 36 - Osvetlenie pri práci
Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť dostatočné osvetlenie pracovných priestorov.
Pracoviská, na ktorých je potrebné združené osvetlenie, alebo pracoviská bez denného osvetlenia možno prevádzkovať, len ak z technických, bezpečnostných alebo prevádzkových dôvodov nie je možné zabezpečiť denné osvetlenie.
Zamestnávateľ, ktorý prevádzkuje pracoviská podľa odseku 2, je povinný zabezpečiť ochranu zdravia zamestnancov náhradnými opatreniami ustanovenými vykonávacím predpisom podľa § 62 písm. q).
§ 37 - Ochrana zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci
Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia nepriaznivé účinky faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy na zdravie zamestnancov na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru.
Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť
Pri nadmernej záťaži teplom podľa odseku 2 písm. c) a chladom je zamestnávateľ povinný zabezpečiť aj ďalšie opatrenia na ochranu zdravia zamestnancov. Zabezpečovanie opatrení pri nadmernej záťaži teplom a chladom pri práci z dôvodu tepelnej záťaže z technológie je zamestnávateľ povinný po dohode so zástupcom zamestnancov upraviť vnútorným predpisom.
Ak výsledky posúdenia podľa odseku 2 písm. a) preukážu vysokú mieru zdravotného rizika podľa § 31 ods. 4 z dôvodu záťaže teplom alebo záťaže chladom z technológie, zamestnávateľ je povinný vypracovať prevádzkový poriadok.
§ 38 - Ochrana zdravia pred fyzickou záťažou pri práci, psychickou pracovnou záťažou a senzorickou záťažou pri práci
Zamestnávateľ je v oblasti ochrany zdravia pred fyzickou záťažou pri práci povinný
Ak výsledky posúdenia podľa odseku 1 písm. a) preukážu vysokú mieru zdravotného rizika podľa § 31 ods. 4 a 5 z dôvodu fyzickej záťaže, zamestnávateľ je povinný vypracovať prevádzkový poriadok.
Zamestnávateľ je v oblasti ochrany zdravia pred psychickou pracovnou záťažou a senzorickou záťažou pri práci povinný
§ 39 - Ochrana zamestnancov pri práci s chemickými faktormi
Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva zamestnancov činnosťami, pri ktorých môžu byť exponovaní chemickým faktorom, je povinný zabezpečiť v súlade s osobitným predpisom44) technické, organizačné a iné opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia expozíciu zamestnancov chemickým faktorom na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru.
§ 40 - Ochrana zamestnancov pri práci s karcinogénnymi a mutagénnymi faktormi
Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva zamestnancov činnosťami, pri ktorých môžu byť exponovaní karcinogénnym a mutagénnym faktorom, je povinný zabezpečiť v súlade s osobitným predpisom45) technické, organizačné a iné opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia expozíciu zamestnancov karcinogénnym a mutagénnym faktorom na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru.
§ 41 - Ochrana zamestnancov pri práci s azbestom
Odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb pri búracích prácach, údržbárskych prácach, opravách a iných činnostiach (ďalej len „odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb“) možno vykonávať len na základe oprávnenia na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb vydaného úradom verejného zdravotníctva alebo dokladu z iného členského štátu, ktorý slúži na rovnaký účel alebo je z neho zrejmé, že táto skutočnosť je preukázaná.
Úrad verejného zdravotníctva rozhoduje o vydaní oprávnenia na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb podľa odseku 1 na základe písomnej žiadosti, ktorá musí obsahovať
Súčasťou žiadosti podľa odseku 2 je aj
Ak žiadosť o vydanie oprávnenia na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb podáva fyzická osoba alebo založená právnická osoba, žiadosť obsahuje
Úrad verejného zdravotníctva vydá oprávnenie na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb fyzickej osobe – podnikateľovi alebo právnickej osobe, ak spĺňa podmienky podľa odsekov 2 a 3, a fyzickej osobe alebo založenej právnickej osobe, ak spĺňa podmienky podľa odseku 4 a preukázali splnenie požiadaviek, ktoré vylúčia alebo znížia expozíciu zamestnancov a obyvateľov azbestu na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú úroveň. Úrad verejného zdravotníctva v oprávnení na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb uvedie evidenčné číslo oprávnenia, údaje podľa odsekov 2 až 4, druh oprávnenia podľa odseku 7 a podmienky na vykonávanie činnosti; oprávnenie na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb sa vydáva na dobu neurčitú.
Fyzická osoba alebo založená právnická osoba, ktorej bolo vydané oprávnenie na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb, môže začať vykonávať činnosť na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb, ak má živnostenské oprávnenie podľa osobitného predpisu45c) a úradu verejného zdravotníctva písomne predloží do 30 dní od získania živnostenského oprávnenia doklady podľa odseku 2 a odseku 3 písm. b) až e).
Oprávnenie na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb sa na základe dokumentácie s opisom činnosti a používaných pracovných postupov alebo technológie odstraňovania azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb a technického vybavenia vydáva na
Úrad verejného zdravotníctva oprávnenie na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb odoberie, ak fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba oprávnená na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb (ďalej len „držiteľ oprávnenia na odstraňovanie azbestu zo stavieb“) závažným spôsobom alebo opakovane porušuje všeobecne záväzné právne predpisy súvisiace s vykonávanou činnosťou a podmienky na vykonávanie činnosti.
Úrad verejného zdravotníctva ďalej odoberie oprávnenie na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb, ak fyzická osoba alebo držiteľ oprávnenia na odstraňovanie azbestu zo stavieb požiada o jeho odobratie.
Platnosť oprávnenia na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb zaniká
Oprávnenie na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb neprechádza na právneho nástupcu a je neprevoditeľné.
Fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ktorej úrad verejného zdravotníctva odobral oprávnenie na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb, môže opätovne požiadať o vydanie oprávnenia na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb najskôr po uplynutí jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o odobratí oprávnenia na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb; to sa nevzťahuje na oprávnenia na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb odobraté na základe žiadosti podľa odseku 9.
Držiteľ oprávnenia na odstraňovanie azbestu zo stavieb je povinný pred začiatkom výkonu práce predložiť príslušnému orgánu verejného zdravotníctva návrh na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb na posúdenie podľa § 13 ods. 4 písm. j) a zdržať sa výkonu práce do času posúdenia navrhovanej činnosti.
Návrh na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb podľa odseku 13 musí obsahovať
Držiteľ oprávnenia na odstraňovanie azbestu zo stavieb je povinný zabezpečiť najmenej každých päť rokov od vydania oprávnenia aktualizačnú odbornú prípravu na prácu pri odstraňovaní azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb zamestnancov a osoby zodpovednej za prevádzkovanie odstraňovania azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb, ktorá zahŕňa vzdelávanie vzdelávacou inštitúciou, ktorá uskutočňuje akreditovaný vzdelávací program v rozsahu najmenej 10 vyučovacích hodín podľa osobitného predpisu.23a) Vzor dokladu o absolvovaní aktualizačnej odbornej prípravy je uvedený v prílohe č. 3g.
Držiteľ oprávnenia na odstraňovanie azbestu zo stavieb je povinný pred začiatkom výkonu práce, okrem predloženia návrhu na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb na posúdenie podľa odseku 13, oznámiť príslušnému orgánu verejného zdravotníctva začiatok a ukončenie výkonu odstraňovania azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest na konkrétnej stavbe podľa osobitného predpisu.45f)
Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva zamestnancov činnosťami, pri ktorých môžu byť exponovaní azbestu alebo materiálom, ktoré obsahujú azbest, je povinný zabezpečiť v súlade s osobitným predpisom46) technické, organizačné a iné opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia expozíciu zamestnancov azbestu alebo materiálom, ktoré obsahujú azbest, na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru.
V čase krízovej situácie
Doklad podľa odseku 18 písm. b) je potrebné získať najneskôr do 90 dní od skončenia krízovej situácie.
§ 42 - Ochrana zamestnancov pri práci s biologickými faktormi
Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva zamestnancov činnosťami, pri ktorých môžu byť exponovaní biologickým faktorom, je povinný
Náklady, ktoré vznikli v súvislosti s povinným očkovaním zamestnancov podľa odseku 1 písm. b), uhrádza zamestnávateľ.
ŠTVRTÁ HLAVA
KOZMETICKÉ VÝROBKY
§ 43 - Výroba, dovoz a distribúcia kozmetického výrobku
Zodpovedná osoba13af) je povinná
Zodpovedná osoba nesmie uviesť na trh kozmetický výrobok,
Výrobca47o) môže požiadať úrad verejného zdravotníctva o povolenie výnimky
Distribútor je povinný
Distribútor nesmie sprístupniť na trh kozmetický výrobok,
SIEDMA ČASŤ
OHROZENIA VEREJNÉHO ZDRAVIA
§ 48
Ohrozenie verejného zdravia nastáva pri
Ohrozenie verejného zdravia II. stupňa nastáva, ak je potrebné prijať opatrenia podľa osobitného predpisu61a) pri
Úrad verejného zdravotníctva a regionálny úrad verejného zdravotníctva pri ohrození verejného zdravia
Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva pri ohrození verejného zdravia nariaďuje opatrenia, ktorými sú:
Pri ohrození verejného zdravia II. stupňa úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva podáva orgánom príslušným na úseku civilnej ochrany obyvateľstva62) návrh na vyhlásenie mimoriadnej situácie7a) a návrh na
Osobné údaje podľa odseku 4 písm. s) a t) môžu úrad verejného zdravotníctva, regionálne úrady verejného zdravotníctva, zamestnávatelia a poskytovatelia služieb uchovávať po dobu 30 dní odo dňa, kedy im boli poskytnuté. Údaje podľa odseku 4 písm. s) a t) musia úrad verejného zdravotníctva, regionálne úrady verejného zdravotníctva, zamestnávatelia a poskytovatelia služieb zničiť bezodkladne po uplynutí zákonom stanovenej doby na ich uchovávanie.
V opatrení vydanom úradom verejného zdravotníctva pre územné obvody viacerých regionálnych úradov verejného zdravotníctva alebo pre územie celej Slovenskej republiky môže úrad verejného zdravotníctva určiť, že regionálne úrady verejného zdravotníctva môžu nariadiť prísnejšie alebo miernejšie opatrenia v rámci svojho územného obvodu.
Opatrenia podľa odseku 4 písm. s), t), y) a z) môže úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva nariaďovať iba počas krízovej situácie.
§ 50 - Protiepidemické komisie
Protiepidemická komisia plní úlohy pri ohrozeniach verejného zdravia v súvislosti so vznikom epidémie, iných hromadne sa vyskytujúcich prenosných ochorení rozsiahleho významu alebo pri nebezpečenstve ich vzniku. Na zabránenie vzniku alebo šíreniu epidémie a na zabránenie vzniku iných hromadne sa vyskytujúcich prenosných ochorení rozsiahleho významu a na ich obmedzenie
Národnú protiepidemickú komisiu zriaďuje úrad verejného zdravotníctva. Regionálnu protiepidemickú komisiu zriaďuje regionálny úrad verejného zdravotníctva.
Členmi národnej protiepidemickej komisie sú zástupcovia orgánov štátnej správy a samosprávy na národnej úrovni. Predsedom národnej protiepidemickej komisie je hlavný hygienik.
Členmi regionálnej protiepidemickej komisie sú zástupcovia orgánov štátnej správy a samosprávy na regionálnej úrovni. Predsedom regionálnej protiepidemickej komisie je regionálny hygienik.
Národná protiepidemická komisia a regionálna protiepidemická komisia sú povinné viesť záznamy o činnosti a nariadených mimoriadnych opatreniach a zriaďovateľ príslušnej protiepidemickej komisie je povinný zabezpečiť ich uchovávanie päť rokov.
Podrobnosti o činnosti a zložení protiepidemických komisií upraví štatút, ktorý vydá pre národnú protiepidemickú komisiu úrad verejného zdravotníctva a pre regionálnu protiepidemickú komisiu regionálny úrad verejného zdravotníctva.
ÔSMA ČASŤ
ĎALŠIE POVINNOSTI FYZICKÝCH OSÔB A PRÁVNICKÝCH OSÔB
§ 51 - Povinnosti fyzických osôb
Fyzické osoby sú povinné
Fyzické osoby s prenosným ochorením vylučujúce choroboplodné zárodky a fyzické osoby vylučujúce choroboplodné zárodky bez príznakov prenosného ochorenia sú ďalej povinné informovať o akútnom prenosnom ochorení alebo o svojom bacilonosičstve pri prijatí do zariadenia, v ktorom sa vykonávajú epidemiologicky závažné činnosti, do zariadenia sociálnych služieb alebo do zariadenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
Ak ide o maloletého, zodpovedá za plnenie povinností podľa odsekov 1 a 2 zástupca dieťaťa.
§ 52 - Povinnosti fyzických osôb-podnikateľov a právnických osôb
Fyzické osoby-podnikatelia a právnické osoby sú povinné
Fyzické osoby-podnikatelia a právnické osoby, ktoré prevádzkujú pieskoviská, sú povinné zabezpečiť pravidelné čistenie a udržiavanie pieskovísk tak, aby nepredstavovali riziko ohrozenia zdravia v dôsledku ich mikrobiálneho a iného znečistenia a dodržiavať najvyššie prípustné množstvo mikrobiálneho a iného znečistenia pôdy ustanovené vykonávacím predpisom podľa § 62 písm. j).
Fyzické osoby – podnikatelia a právnické osoby, ktorých predmetom činnosti je predaj alebo iné zaobchádzanie s veľmi toxickými látkami a zmesami alebo s toxickými látkami a zmesami, nesmú
Fyzické osoby-podnikatelia a právnické osoby, ktoré vykonávajú dezinfekciu a reguláciu živočíšnych škodcov ako profesionálnu činnosť, sú povinné
Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti a zdravotnícki pracovníci sú povinní
Prevádzkovatelia zariadení sociálnych služieb a prevádzkovatelia zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sú povinní
V čase krízovej situácie fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá vykonáva dezinfekciu a reguláciu živočíšnych škodcov ako profesionálnu činnosť podľa odseku 4, oznamuje výkon každej takejto činnosti príslušnému orgánu verejného zdravotníctva najneskôr do 24 hodín po jej ukončení.
Fyzická osoba – podnikateľ a právnická osoba je povinná pred začatím prevádzky priestorov, na ktoré sa podľa odseku 1 písm. b) nevzťahuje povinnosť predkladať návrhy podľa § 13 ods. 4 písm. a), najneskôr v deň začatia činnosti príslušnému orgánu verejného zdravotníctva
Fyzická osoba – podnikateľ a právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je kvalitatívne a kvantitatívne zisťovanie faktorov životného prostredia a pracovného prostredia na účely posudzovania ich možného vplyvu na zdravie, môže túto činnosť vykonávať len vtedy, ak má osvedčenie o akreditácii;65c) osvedčenie sa nevyžaduje, ak ide o zisťovanie fyzikálnych faktorov.
§ 53 - Povinnosti obcí
Obce sú povinné
DEVIATA ČASŤ
ŠTÁTNY ZDRAVOTNÝ DOZOR A EPIDEMIOLOGICKÉ VYŠETROVANIE
§ 54
Štátny zdravotný dozor je dozor nad dodržiavaním ustanovení tohto zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie a iných všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich ochranu verejného zdravia.
Epidemiologickým vyšetrovaním sa zisťujú okolnosti dôležité na vymedzenie ohniska nákazy, posudzujú sa príčiny a spôsoby šírenia prenosných ochorení a vykonávajú sa potrebné opatrenia na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení; epidemiologické vyšetrovanie sa vykonáva u každej osoby a na miestach, kde možno v súvislosti s prenosným ochorením alebo s podozrením z prenosného ochorenia zistiť skutočnosti dôležité na prijatie protiepidemiologických opatrení.
Štátny zdravotný dozor a epidemiologické vyšetrovanie vykonávajú osoby vykonávajúce štátny zdravotný dozor alebo osoby vykonávajúce epidemiologické vyšetrovanie, ktoré sa pri výkone štátneho zdravotného dozoru a pri výkone epidemiologického vyšetrovania preukazujú služobným preukazom.
Štátny zdravotný dozor nad dodržiavaním opatrení podľa § 12 ods. 2 písm. a) alebo písm. b) sa vykonáva s použitím údajov poskytnutých úradu verejného zdravotníctva podľa osobitného predpisu.66b)
Štátny zdravotný dozor nad dodržiavaním opatrenia, ktoré spočíva v nariadení izolácie v domácom prostredí, ak fyzická osoba súhlasila s podrobením sa izolácii v domácom prostredí za použitia mobilnej aplikácie na monitorovanie dodržiavania nariadenej izolácie, sa môže vykonať len spôsobom a za podmienok ustanovených v § 60a až 60e.
Orgány verejného zdravotníctva pri výkone štátneho zdravotného dozoru nad zdravými pracovnými podmienkami koordinujú svoju činnosť s orgánmi štátnej správy v oblasti inšpekcie práce.3)
§ 55
Osoba vykonávajúca štátny zdravotný dozor alebo osoba vykonávajúca epidemiologické vyšetrovanie je pri plnení svojich úloh oprávnená
Opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov podľa odseku 1 písm. f) sú
Osoba vykonávajúca štátny zdravotný dozor pri uložení opatrenia podľa odseku 2 je povinná o uložení opatrenia vyhotoviť zápisnicu s poučením o možnosti podať námietky podľa odseku 4 a jedno vyhotovenie zápisnice odovzdať tomu, komu bolo opatrenie uložené.
Proti uloženému opatreniu na odstránenie zistených nedostatkov sú prípustné námietky, ktoré nemajú odkladný účinok. Námietky možno podať písomne do desiatich dní od uloženia opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov orgánu verejného zdravotníctva, ktorého zamestnanec alebo príslušník (§ 54 ods. 2) opatrenie uložil.
Príslušný orgán verejného zdravotníctva je povinný o námietkach podľa odseku 4 rozhodnúť do 15 dní od ich doručenia. Proti rozhodnutiu o námietkach sa nemožno odvolať.
DESIATA ČASŤ
PRIESTUPKY A INÉ SPRÁVNE DELIKTY
§ 56 - Priestupky
Priestupku na úseku verejného zdravotníctva sa dopustí ten, kto
Priestupku na úseku verejného zdravotníctva sa dopustí ten, kto sa v čase krízovej situácie nepodrobí opatreniam podľa § 12 ods. 2 písm. a) alebo písm. b), a to nariadenej izolácii alebo nariadeným karanténnym opatreniam súvisiacim so vstupom na územie Slovenskej republiky v súvislosti so vznikom pandémie alebo šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby; za tento priestupok sa uloží pokuta vo výške až do 5 000 eur.
Za priestupok podľa odseku 1 možno uložiť pokutu do 1 659 eur a v blokovom konaní do 99 eur, ak odsek 2 alebo odsek 4 neustanovuje inak. Za nepodrobenie sa povinnému očkovaniu možno uložiť pokutu v súhrnnej výške 331 eur.
Za priestupok podľa odseku 1 písm. c) a f) spáchaný v čase krízovej situácie sa v blokovom konaní uloží pokuta do 1000 eur; tieto priestupky v blokovom konaní môžu prejednávať aj orgány Policajného zboru a obecnej polície.
Priestupky podľa tohto zákona prejednávajú v rozsahu svojej pôsobnosti úrad verejného zdravotníctva, regionálny úrad verejného zdravotníctva a orgány verejného zdravotníctva uvedené v § 3 ods. 1 písm. d) až g), ak odsek 4 neustanovuje inak. Na priestupky a na ich prejednávanie sa vzťahuje osobitný predpis.67)
§ 57 - Iné správne delikty
Správneho deliktu na úseku verejného zdravotníctva sa dopustí fyzická osoba-podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá poruší niektorú z povinností podľa § 17, § 17a alebo § 17d.
Správneho deliktu na úseku verejného zdravotníctva sa dopustí fyzická osoba-podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá vyrába alebo dodáva
Správneho deliktu na úseku verejného zdravotníctva sa dopustí prevádzkovateľ prírodného kúpaliska, ak poruší niektorú z povinností podľa § 19 ods. 7 a 8.
Správneho deliktu na úseku verejného zdravotníctva sa dopustí prevádzkovateľ umelého kúpaliska, ak poruší niektorú z povinností podľa § 19 ods. 9.
Správneho deliktu na úseku verejného zdravotníctva sa dopustí fyzická osoba – podnikateľ a právnická osoba, ktoré v blízkosti vodných plôch využívaných na kúpanie, ktoré nie sú vodou určenou na kúpanie alebo prírodným kúpaliskom, prevádzkujú zariadenia uvedené v § 21, 22 a 26 a v ponuke svojich služieb spotrebiteľovi alebo v reklame výslovne ponúkajú možnosť kúpania, ak neposkytnú verejnosti aktuálnu informáciu o kvalite vody.
Správneho deliktu na úseku verejného zdravotníctva sa dopustí prevádzkovateľ budovy, ak nezabezpečuje kvalitu vnútorného ovzdušia podľa § 20 ods. 3.
Správneho deliktu na úseku verejného zdravotníctva sa dopustí prevádzkovateľ ubytovacieho zariadenia, ak poruší niektorú z povinností podľa § 21 ods. 3.
Správneho deliktu na úseku verejného zdravotníctva sa dopustí prevádzkovateľ telovýchovno-športového zariadenia, ak poruší niektorú z povinností podľa § 22 ods. 3.
Správneho deliktu na úseku verejného zdravotníctva sa dopustí prevádzkovateľ zariadenia starostlivosti o ľudské telo, ak poruší niektorú z povinností podľa § 23 ods. 3 alebo vykonáva činnosť v rozpore s § 23 ods. 4.
Správneho deliktu na úseku verejného zdravotníctva sa dopustí prevádzkovateľ solária aj vtedy, ak poruší niektorú z povinností podľa § 23 ods. 5.
Správneho deliktu na úseku verejného zdravotníctva sa dopustí prevádzkovateľ sauny aj vtedy, ak poruší niektorú z povinností podľa § 23 ods. 6.
Správneho deliktu na úseku verejného zdravotníctva sa dopustí prevádzkovateľ zariadenia pre deti a mládež, ak poruší niektorú z povinností podľa § 24 ods. 5.
Správneho deliktu na úseku verejného zdravotníctva sa dopustí prevádzkovateľ predškolského zariadenia, ak nedodrží niektorú z požiadaviek na umiestnenie dieťaťa v predškolskom zariadení podľa § 24 ods. 6 až 8 alebo niektorú z povinností podľa § 24 ods. 9.
Správneho deliktu na úseku verejného zdravotníctva sa dopustí fyzická osoba-podnikateľ alebo právnická osoba oprávnená prevádzkovať živnosť starostlivosti o deti do šesť rokov veku, ktorá prevádzkuje živnosť v prevádzkarni, ak poruší niektorú z povinností podľa § 24 ods. 10.
Správneho deliktu na úseku verejného zdravotníctva sa dopustí fyzická osoba-podnikateľ alebo právnická osoba oprávnená prevádzkovať živnosť výchovy a mimoškolského vzdelávania detí a mládeže, ktorá prevádzkuje živnosť v prevádzkarni, ak poruší niektorú z povinností podľa § 24 ods. 11.
Správneho deliktu na úseku verejného zdravotníctva sa dopustí organizátor zotavovacieho podujatia, ak poruší niektorú z povinností podľa § 25 ods. 2.
Správneho deliktu na úseku verejného zdravotníctva sa dopustí prevádzkovateľ zariadenia spoločného stravovania, ak poruší niektorú z povinností podľa § 26 ods. 4 a 6; to neplatí, ak ide o nesplnenie povinnosti podľa § 26 ods. 4 písm. i) a j) v prevádzke verejného stravovania, v stánku s rýchlym občerstvením a iných zariadeniach s ambulantným predajom pokrmov a nápojov a na hromadných podujatiach.
Správneho deliktu na úseku verejného zdravotníctva sa dopustí prevádzkovateľ zariadenia spoločného stravovania pre deti a mládež, ak poruší niektorú z povinností podľa § 26 ods. 4 a 6.
Správneho deliktu na úseku verejného zdravotníctva sa dopustí prevádzkovateľ zdrojov hluku, infrazvuku alebo vibrácií, ak poruší niektorú z povinností podľa § 27 ods. 1.
Správneho deliktu na úseku verejného zdravotníctva sa dopustí prevádzkovateľ zdrojov elektromagnetického žiarenia, ak nezabezpečí technické, organizačné a iné opatrenia podľa § 28 ods. 1.
Správneho deliktu na úseku verejného zdravotníctva sa dopustí prevádzkovateľ umelých zdrojov optického žiarenia, ak poruší niektorú z povinností podľa § 29.
Správneho deliktu na úseku verejného zdravotníctva v oblasti ochrany zdravia pri práci sa dopustí fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ak
Správneho deliktu na úseku verejného zdravotníctva v oblasti ochrany zdravia pri práci sa dopustí fyzická osoba – podnikateľ, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby a vykonáva prácu zaradenú do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie, ak
Správneho deliktu na úseku verejného zdravotníctva v oblasti ochrany zdravia pri práci sa dopustí držiteľ oprávnenia na pracovnú zdravotnú službu, ktorý
Správneho deliktu na úseku verejného zdravotníctva v oblasti ochrany zdravia pri práci sa dopustí fyzická osoba-podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá používa alebo prevádzkuje zariadenia, ktoré sú zdrojom hluku, ak
Správneho deliktu na úseku verejného zdravotníctva v oblasti ochrany zdravia pri práci sa dopustí fyzická osoba-podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá používa alebo prevádzkuje zariadenia, ktoré sú zdrojom vibrácií, ak
Správneho deliktu na úseku verejného zdravotníctva v oblasti ochrany zdravia pri práci sa dopustí fyzická osoba-podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá používa alebo prevádzkuje zdroje elektromagnetického žiarenia, ak nezabezpečí technické, organizačné alebo iné opatrenia podľa § 34.
Správneho deliktu na úseku verejného zdravotníctva v oblasti ochrany zdravia pri práci sa dopustí fyzická osoba-podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá používa alebo prevádzkuje zdroje optického žiarenia, ak nezabezpečí technické, organizačné alebo iné opatrenia podľa § 35.
Správneho deliktu na úseku verejného zdravotníctva v oblasti ochrany zdravia pri práci sa dopustí fyzická osoba-podnikateľ alebo právnická osoba, ak
Správneho deliktu na úseku verejného zdravotníctva v oblasti kozmetických výrobkov sa dopustí
Správneho deliktu na úseku verejného zdravotníctva v oblasti kozmetických výrobkov sa dopustí
Správneho deliktu na úseku verejného zdravotníctva v oblasti kozmetických výrobkov sa dopustí
Správneho deliktu na úseku verejného zdravotníctva sa dopustí fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ak
Správneho deliktu na úseku verejného zdravotníctva sa dopustí fyzická osoba-podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá prevádzkuje pieskoviská, ak neplní povinnosť podľa § 52 ods. 2.
Správneho deliktu na úseku verejného zdravotníctva sa dopustí fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je predaj alebo iné zaobchádzanie s veľmi toxickými látkami a zmesami alebo s toxickými látkami a zmesami, ak
Správneho deliktu na úseku verejného zdravotníctva v oblasti ochrany zdravia pri práci sa dopustí poskytovateľ pracovnej zdravotnej služby, ktorý vykonáva činnosť dodávateľským spôsobom samostatne, ak
Správneho deliktu na úseku verejného zdravotníctva sa dopustí fyzická osoba-podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá vykonáva dezinfekciu a reguláciu živočíšnych škodcov ako profesionálnu činnosť, ak poruší niektorú z povinností podľa § 52 ods. 4.
Správneho deliktu na úseku verejného zdravotníctva sa dopustí poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ak poruší niektorú z povinností podľa § 52 ods. 5.
Správneho deliktu na úseku verejného zdravotníctva sa dopustí prevádzkovateľ zariadenia sociálnych služieb a prevádzkovateľ zariadenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ak poruší niektorú z povinností podľa § 52 ods. 6.
Iné správne delikty podľa tohto zákona prejednávajú a pokuty za ne ukladajú v rozsahu svojej pôsobnosti úrad verejného zdravotníctva, regionálny úrad verejného zdravotníctva a orgány verejného zdravotníctva uvedené v § 3 ods. 1 písm. d) až g).
Príslušný orgán verejného zdravotníctva uloží pokutu
Orgán verejného zdravotníctva pri určení výšky pokuty prihliada na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania. Pri opakovanom porušení možno pokutu zvýšiť až na dvojnásobok.
Konanie o uloženie pokuty možno začať do dvoch rokov odo dňa, keď sa príslušný orgán verejného zdravotníctva dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.
Pokuta je splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o jej uložení.
Orgán verejného zdravotníctva, ktorý pokutu uložil, môže povoliť odklad platenia pokuty alebo platenie v splátkach, ak vznikli okolnosti, ktoré znemožňujú bezodkladné zaplatenie pokuty, alebo okolnosti, ktoré odôvodňujú platenie v splátkach.
Výnosy z pokút uložených orgánmi verejného zdravotníctva sú príjmom štátneho rozpočtu.
JEDENÁSTA ČASŤ
SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 58 - Náhrada nákladov
Náklady spojené s výkonom štátneho zdravotného dozoru uhrádza štát.
Náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť.
Ak sa v súvislosti s výkonom štátneho zdravotného dozoru zistí porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, môže príslušný orgán verejného zdravotníctva uložiť tomu, kto tieto povinnosti porušil, čiastočnú alebo úplnú náhradu nákladov.
Za vzorky odobraté na účely vyšetrenia pri výkone štátneho zdravotného dozoru sa náhrada neposkytuje.
Právo na náhradu škody a ušlého zisku z dôvodu vykonávania opatrení osobami, ktorým sú uložené, podľa tohto zákona a na jeho základe, ktoré sa týkajú neurčitého počtu osôb, je vylúčené; tým nie je dotknuté právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom podľa osobitného predpisu,67a) ani právo na primeranú náhradu za vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva.
§ 59 - Vzťah k správnemu poriadku
Orgány verejného zdravotníctva v konaní o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb postupujú podľa všeobecných predpisov o správnom konaní,68) ak tento zákon neustanovuje inak. To platí aj pre nariadenie opatrení podľa § 12 a § 48 ods. 4, ak § 59b neustanovuje inak.
Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na
§ 59a - Vzťah k všeobecnému predpisu o službách na vnútornom trhu
Na výkon činnosti, postup podávania žiadostí o osvedčenie o odbornej spôsobilosti, rozhodovanie o vydaní osvedčenia podľa § 16 a výkon dozoru podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia všeobecného predpisu o službách na vnútornom trhu,68a) ak tento zákon neustanovuje inak.
§ 59b - Vyhlášky na nariadenie opatrení podľa § 12 a § 48 ods. 4
Ak je potrebné nariadiť opatrenia podľa § 12 alebo § 48 ods. 4 na celom území Slovenskej republiky, určitej časti jej územia alebo pre skupinu inak ako jednotlivo určených osôb, nariaďuje ich ministerstvo zdravotníctva [§ 4 ods. 1 písm. g)], úrad verejného zdravotníctva [§ 5 ods. 4 písm. k)] alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva [§ 6 ods. 3 písm. e)] všeobecne záväzným právnym predpisom.
Na všeobecne záväzné právne predpisy vydávané podľa odseku 1 ministerstvom zdravotníctva sa vzťahuje osobitný právny predpis o tvorbe a vyhlasovaní právnych predpisov;68b) tento predpis sa nevzťahuje na všeobecne záväzné právne predpisy vydávané podľa odseku 1 úradom verejného zdravotníctva a regionálnym úradom verejného zdravotníctva.
Všeobecne záväzný právny predpis úradu verejného zdravotníctva a regionálneho úradu verejného zdravotníctva vydávaný podľa odseku 1 sa označuje názvom vyhláška a nadobúda platnosť dňom vyhlásenia vo Vestníku vlády Slovenskej republiky.
Vyhláška úradu verejného zdravotníctva a regionálneho úradu verejného zdravotníctva nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia, ak v nej nie je ustanovený neskorší deň nadobudnutia účinnosti.
Úrad verejného zdravotníctva a regionálny úrad verejného zdravotníctva zabezpečia, aby ich vyhláška podľa odseku 1 bola uverejnená aj iným vhodným spôsobom, najmä na úradných tabuliach okresných úradov a obcí na dotknutom území; toto uverejnenie nemá vplyv na platnosť a účinnosť vyhlášky.
Vyhláška úradu verejného zdravotníctva a regionálneho úradu verejného zdravotníctva musí byť okrem toho prístupná na nazretie na orgáne, ktorý ju vydal; vyhláška úradu verejného zdravotníctva aj na každom regionálnom úrade verejného zdravotníctva.
§ 60 - Informačné systémy, informačná bezpečnosť a ochrana osobných údajov
Orgány verejného zdravotníctva utvárajú a prevádzkujú informačné systémy, v ktorých zhromažďujú, uchovávajú a spracúvajú informácie potrebné na plnenie svojich úloh v oblasti ochrany, podpory a rozvoja verejného zdravia.
Na ochranu osobných údajov sa vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu.69) Orgány verejného zdravotníctva spracúvajú osobné údaje v rozsahu nevyhnutnom na plnenie svojich úloh v oblasti ochrany, podpory a rozvoja verejného zdravia. Okruh dotknutých osôb je určený potrebami ochrany, podpory a rozvoja verejného zdravia.
Zamestnanci orgánov verejného zdravotníctva sú povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré sa dozvedeli v súvislosti s výkonom svojho zamestnania.70) Tejto povinnosti ich môže zbaviť len príslušný orgán verejného zdravotníctva, osoba, ktorej sa skutočnosti týkajú, alebo súd. Týmto ustanovením nie je dotknutá povinnosť orgánov verejného zdravotníctva poskytovať verejnosti informácie na predchádzanie ochoreniam a pri ohrozeniach verejného zdravia.71)
Informačné systémy podľa odseku 1 sú administratívnymi zdrojmi podľa osobitného predpisu.72)
Údaje zistené podľa § 55 ods. 1 písm. h) môžu orgány verejného zdravotníctva uchovávať po dobu 60 dní; po uplynutí doby podľa prvej časti tejto vety musia byť tieto údaje orgánmi verejného zdravotníctva bezodkladne zničené.
Mobilná aplikácia na monitorovanie dodržiavania nariadenej izolácie a mobilná aplikácia na monitorovanie kontaktov s inými zariadeniami
§ 60a - Všeobecné ustanovenia
Úrad verejného zdravotníctva je prevádzkovateľom72a) mobilnej aplikácie na monitorovanie dodržiavania nariadenej izolácie a mobilnej aplikácie na monitorovanie kontaktov s inými zariadeniami, prostredníctvom ktorých spracúva osobné údaje fyzickej osoby na účel ochrany života a zdravia v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19; na tento účel môže úrad verejného zdravotníctva spracúvať osobné údaje za podmienok ustanovených v odsekoch 2 až 8 a § 60b až 60e.
Počas krízovej situácie z dôvodu ochorenia COVID-19 môže úrad verejného zdravotníctva na účely plnenia opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. f) rozhodnúť o tom, že fyzické osoby, ktoré majú povinnosť podrobiť sa nariadenej izolácii v zdravotníckom zariadení alebo v inom určenom zariadení, sa môžu nariadenej izolácii podrobiť v domácom prostredí za podmienky ustanovenej v odseku 3.
Podmienkou možnosti podrobiť sa nariadenej izolácii v domácom prostredí podľa odseku 2 je písomný súhlas alebo inak hodnoverne preukázateľný súhlas fyzickej osoby s podrobením sa izolácii v domácom prostredí za použitia mobilnej aplikácie na monitorovanie dodržiavania nariadenej izolácie.
Fyzická osoba, ktorá udelila súhlas podľa odseku 3, je povinná
Povinnosti podľa odseku 4 sa musia dodržiavať iba počas trvania nariadenej izolácie v domácom prostredí podľa odseku 2.
V iných prípadoch, ako sú ustanovené v odseku 3 a v § 60e, je používanie mobilných aplikácií podľa odseku 1 a ich funkcionalít dobrovoľné. Podmienkou používania mobilnej aplikácie na monitorovanie kontaktov s inými zariadeniami fyzickou osobou mladšou ako 16 rokov je súhlas jej zákonného zástupcu.
Vo vzťahu k používateľovi mobilnej aplikácie na monitorovanie dodržiavania nariadenej izolácie, na ktorého sa vzťahuje povinnosť podľa odseku 4, na účely tohto zákona a na ukladanie alebo na získavanie prístupu k informáciám uloženým v koncovom zariadení používateľa mobilnej aplikácie na monitorovanie dodržiavania nariadenej izolácie postupuje úrad verejného zdravotníctva podľa osobitného predpisu72b) aj bez súhlasu používateľa mobilnej aplikácie na monitorovanie dodržiavania nariadenej izolácie.
Medzi funkcionality mobilných aplikácií podľa odseku 1 patrí
§ 60b - Kategórie osobných údajov
Úrad verejného zdravotníctva prostredníctvom mobilných aplikácií podľa § 60a ods. 1 spracúva len také osobné údaje, ktoré sú nevyhnutné na účel spracúvania a funkcionalitu mobilnej aplikácie, ktorej sa týkajú; týmito údajmi sú najmä
Údaje podľa odseku 1 môže úrad verejného zdravotníctva ďalej spracúvať na štatistické účely alebo na účely vedeckého výskumu v súlade s osobitným predpisom.72c)
Notifikácie monitorovania kontaktu nemôžu poskytovať ich adresátovi osobné údaje o fyzických osobách, s ktorými bol v kontakte, presný čas a miesto daného kontaktu. Zaslanie notifikácií je podmienené súhlasom fyzickej osoby, ktorá je infikovaná vírusom spôsobujúcim ochorenie COVID-19, prostredníctvom funkcie mobilnej aplikácie na monitorovanie kontaktov s inými zariadeniami.
V rámci monitorovania kontaktu je úrad verejného zdravotníctva oprávnený sprístupniť telefónne číslo používateľa mobilnej aplikácie na monitorovanie kontaktov s inými zariadeniami národnému centru, ktoré prostredníctvom neho overí, či používateľ tejto mobilnej aplikácie v minulosti bol testovaný na prítomnosť vírusu spôsobujúceho ochorenie COVID-19.
Funkcionalita nahlasovania môže byť súčasne dostupná aj na webovom sídle úradu verejného zdravotníctva.
§ 60c - Poskytovanie a sprístupňovanie údajov
Pri nahlasovaní je úrad verejného zdravotníctva oprávnený prostredníctvom mobilnej aplikácie na monitorovanie dodržiavania nariadenej izolácie poskytnúť príslušnému regionálnemu úradu verejného zdravotníctva údaje v tomto rozsahu:
Na účel prejednávania priestupkov podľa § 56 sa ďalej nemôžu poskytnúť ani sprístupniť údaje o presnej polohe alebo pohybe používateľa, ale len identifikátor mobilnej aplikácie na monitorovanie dodržiavania nariadenej izolácie alebo používateľa mobilnej aplikácie na monitorovanie dodržiavania nariadenej izolácie spolu s hlásením, že používateľ nedodržiava nariadenú izoláciu v domácom prostredí, a informáciu o závažnosti jej porušenia.
Úrad verejného zdravotníctva je oprávnený poveriť spracúvaním údajov v mobilných aplikáciách podľa § 60a ods. 1 národné centrum a potrebných technologických dodávateľov ako sprostredkovateľov podľa osobitného predpisu.72d)
Úrad verejného zdravotníctva je oprávnený prepojiť mobilnú aplikáciu na monitorovanie kontaktov s inými zariadeniami alebo dáta zbierané prostredníctvom nej s jednotným európskym systémom, ktorého cieľom je cezhraničná výmena údajov a spolupráca členských štátov v spoločnom boji proti ochoreniu COVID-19, ak taký systém vznikne.
§ 60d - Záruky pre práva a slobody fyzických osôb
Úrad verejného zdravotníctva priebežne monitoruje, či je prevádzkovanie mobilných aplikácií podľa § 60a ods. 1 a súvisiace spracúvanie údajov naďalej nevyhnutné s ohľadom na aktuálny vývoj výskytu ochorenia COVID-19. Prevádzkovať mobilné aplikácie podľa § 60a ods. 1 a spracúvať pomocou nich údaje podľa § 60b ods. 1 možno len dovtedy, kým je to nevyhnutné na splnenie účelu podľa § 60a ods. 1, najneskôr do 31. decembra 2020.
Úrad verejného zdravotníctva ukončí prevádzkovanie mobilných aplikácií podľa § 60a ods. 1 a spracúvanie údajov podľa § 60b ods. 1 prostredníctvom nich v celom rozsahu alebo len vo vzťahu k ich jednotlivým funkcionalitám, ak sa ukáže, že existuje iný spôsob ako dosiahnuť účel spracúvania alebo cieľ jednotlivých funkcionalít, ktorý je porovnateľne uskutočniteľný a zároveň menej zasahuje do súkromia fyzických osôb.
Úrad verejného zdravotníctva ukončí prevádzkovanie mobilných aplikácií podľa § 60a ods. 1 a bezodkladne vymaže všetky údaje podľa § 60b ods. 1 získané prostredníctvom nich, ak nastanú skutočnosti uvedené v odseku 2, najneskôr však 31. decembra 2020; povinnosť sa primerane vzťahuje aj na všetky orgány, ktoré mali prístup k údajom. Týmto nie je dotknutá možnosť ďalšieho spracúvania osobných údajov získaných aj z mobilných aplikácií podľa § 60a ods. 1 v správnom konaní, priestupkovom konaní alebo v súdnom konaní.
Všeobecná doba uchovávania údajov získaných pomocou mobilných aplikácií podľa § 60a ods. 1 je ustanovená v odseku 1. Údaje, ktoré sa týkajú izolačnej funkcionality a monitorovania kontaktu, musia byť vymazané do 30 dní od ich získania.
Informácie, ktoré sa týkajú podobizne tváre a rozpoznávania tváre používateľa mobilnej aplikácie na monitorovanie dodržiavania nariadenej izolácie v rámci izolačnej funkcionality, a informácie o presnej polohe mobilného zariadenia musia zostať uložené len v mobilnom zariadení používateľa a nemôžu sa uskladniť na externých serveroch ani sprístupňovať iným osobám.
Mobilné aplikácie podľa § 60a ods. 1 a na ne naviazané procesy musia spĺňať primeranú úroveň bezpečnosti a štandardy informačných technológií vo verejnej správe podľa osobitného predpisu.72e)
Úrad verejného zdravotníctva zverejní na svojom webovom sídle kontaktný formulár vrátane bezplatného telefónneho čísla na posielanie podnetov, pripomienok a sťažností používateľov mobilných aplikácií podľa § 60a ods. 1. Tým nie sú dotknuté práva dotknutých osôb podľa osobitného predpisu.72f)
Úrad verejného zdravotníctva vypracuje posúdenie vplyvu na ochranu osobných údajov podľa osobitného predpisu.72g)
Dohľad nad spracúvaním osobných údajov prostredníctvom mobilných aplikácií podľa § 60a ods. 1 vykonáva Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky, ktorý vykonáva aj kontrolu ochrany osobných údajov podľa osobitného predpisu72h) a najmenej raz počas spracúvania osobných údajov a raz po skončení spracúvania osobných údajov overí, či boli dodržané podmienky pri používaní mobilných aplikácií podľa § 60a ods. 1.
§ 60e - Ďalšie použitie mobilnej aplikácie na monitorovanie dodržiavania nariadenej izolácie
Ak je fyzickej osobe nariadená izolácia v domácom prostredí a táto osoba udelí písomný súhlas alebo inak hodnoverne preukázateľný súhlas s podrobením sa izolácii v domácom prostredí za použitia mobilnej aplikácie na monitorovanie dodržiavania nariadenej izolácie, vzťahuje sa na ňu § 60a až 60d rovnako.
§ 61
Odborné činnosti pri plnení úloh orgánov verejného zdravotníctva môžu vykonávať len osoby s odbornou spôsobilosťou podľa osobitného predpisu;36) ďalšie povinné vzdelávanie riadi ministerstvo prostredníctvom akreditovaných inštitúcií. Funkciu hlavného hygienika, vedúceho hygienika rezortu a regionálneho hygienika môže vykonávať len osoba so špecializáciou v špecializačnom odbore podľa osobitného predpisu.73)
§ 62 - Splnomocňovacie ustanovenia
Ministerstvo ustanoví všeobecne záväznými právnymi predpismi a) podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení, b) podrobnosti o požiadavkách na prevádzku zdravotníckych zariadení z hľadiska ochrany zdravia, c) rozsah odbornej prípravy, rozsah požadovaných vedomostí pre skúšky odbornej spôsobilosti, podrobnosti o zriaďovaní a činnosti komisií na preskúšanie odbornej spôsobilosti, podrobnosti o skúške pred komisiou na preskúšanie odbornej spôsobilosti, obsah osvedčenia o odbornej spôsobilosti a rozsah aktualizačnej odbornej prípravy, d) podrobnosti o požiadavkách na výrobky určené na styk s pitnou vodu, e) požiadavky na kvalitu vody, kontrolu kvality vody a požiadavky na prevádzku, vybavenie prevádzkových plôch, priestorov a zariadení na prírodnom kúpalisku a na umelom kúpalisku, f) podrobnosti o požiadavkách na vnútorné prostredie budov, o minimálnych požiadavkách na byty nižšieho štandardu a na ubytovacie zariadenia, g) podrobnosti o požiadavkách na telovýchovno-športové zariadenia, h) podrobnosti o požiadavkách na zariadenia starostlivosti o ľudské telo, i) podrobnosti o požiadavkách na zariadenia pre deti a mládež, j) podrobnosti o požiadavkách na pieskoviská, k) podrobnosti o požiadavkách na zotavovacie podujatia, l) podrobnosti o požiadavkách na zariadenia spoločného stravovania, m) podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí, n) podrobnosti o požiadavkách na zdroje elektromagnetického žiarenia a na limity expozície obyvateľov elektromagnetickému žiareniu v životnom prostredí, o) podrobnosti o limitných hodnotách optického žiarenia a požiadavkách na objektivizáciu optického žiarenia v životnom prostredí, p) podrobnosti o faktoroch práce a pracovného prostredia vo vzťahu ku kategorizácii prác z hľadiska zdravotných rizík a náležitosti návrhu na zaradenie prác do kategórií, q) podrobnosti o požiadavkách na osvetlenie pri práci, r) podrobnosti ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci, s) podrobnosti o ochrane zdravia pred fyzickou záťažou pri práci, psychickou pracovnou záťažou a senzorickou záťažou pri práci, t) podrobnosti o rozsahu a náplni výkonu pracovnej zdravotnej služby, o zložení tímu odborníkov, ktorí ju vykonávajú, a o požiadavkách na ich odbornú spôsobilosť, u) podrobnosti o hodnotení vplyvov na verejné zdravie, v) požiadavky na vodu určenú na kúpanie, w) podrobnosti o ukazovateľoch kvality pitnej vody a o ich limitoch, kontrole kvality pitnej vody, programe monitorovania kvality pitnej vody, manažmente rizík pri zásobovaní pitnou vodou a metódy kontroly kvality pitnej vody.
§ 63 - Prechodné ustanovenia
Práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckých pomerov štátnych zamestnancov a práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov, ktorí vykonávajú práce vo verejnom záujme v úrade verejného zdravotníctva a v regionálnych úradoch verejného zdravotníctva, zostávajú zachované.
Na zamestnancov podľa odseku 1, ktorí obsadili voľné štátnozamestnanecké miesta alebo pracovné miesta na základe výberových konaní podľa osobitných predpisov,74) sa povinnosť podrobiť sa výberovému konaniu nevzťahuje.
Osvedčenia o odbornej spôsobilosti, oprávnenia na odstraňovanie azbestových materiálov zo stavieb a povolenia vydané podľa doterajších predpisov strácajú platnosť dňom uvedeným v osvedčení, oprávnení alebo v povolení, najneskôr však 1. septembra 2012.
V konaní o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach právnických osôb a fyzických osôb v oblasti ochrany zdravia, ktoré nebolo ku dňu účinnosti tohto zákona právoplatne skončené, postupujú orgány verejného zdravotníctva podľa doterajších predpisov.
Odborným zástupcom podľa doterajších predpisov sa rozumie odborný zástupca pre radiačnú ochranu.
Konanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach právnických osôb a fyzických osôb začaté Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré nebolo ku dňu účinnosti tohto zákona právoplatne skončené, dokončí Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky podľa doterajších predpisov.
Ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používa pojem „hlavný hygienik Slovenskej republiky“, rozumie sa tým „Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky“, a ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používa pojem „regionálny hygienik“, rozumie sa tým „regionálny úrad verejného zdravotníctva“.
Ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používa pojem „orgány hygienickej služby“ alebo „orgány na ochranu zdravia“, rozumejú sa tým „orgány štátnej správy v oblasti verejného zdravotníctva“.
Lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci podľa § 30 ods. 4 môžu vykonávať do 31. decembra 2011 aj lekári so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo pod dohľadom lekára pracovnej zdravotnej služby so špecializáciou v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia a služby zdravia pri práci.
Ak bolo začaté konanie vo veci uloženia pokuty za porušenie § 27 ods. 1 písm. b), toto konanie sa zastavuje.
§ 63a - Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júna 2010
Osvedčenia o odbornej spôsobilosti udelené a platné do 31. mája 2010 sa považujú za osvedčenia udelené na neurčitý čas.
§ 63b - Prechodné ustanovenie účinné od 1. januára 2012
Lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci podľa § 30 ods. 4 môžu vykonávať do 31. decembra 2014 aj lekári pracovnej zdravotnej služby so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo pod dohľadom lekára pracovnej zdravotnej služby so špecializáciou v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia a služby zdravia pri práci.
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. augusta 2014
§ 63c
Oprávnenie na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb podľa § 5 ods. 4 písm. o), ktoré bolo vydané podľa predpisov účinných k 31. máju 2010 a ktoré je platné k 1. augustu 2014, sa považuje za oprávnenie vydané na dobu neurčitú.
Osoba, ktorá je držiteľom osvedčenia o odbornej spôsobilosti podľa § 16 ods. 18, 19, 21, 22, 24 a 25 na vykonávanie činností podľa § 15 ods. 3 písm. a) a b), ktoré je platné k 31. júlu 2014, je povinná absolvovať aktualizačnú odbornú prípravu podľa § 16 ods. 29 najneskôr do
Držiteľ oprávnenia na odstraňovanie azbestu zo stavieb podľa § 41 ods. 1 a 5, ktoré je platné k 31. júlu 2014, je povinný zabezpečiť aktualizačnú odbornú prípravu na prácu pri odstraňovaní azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb zamestnancov a osoby zodpovednej za prevádzkovanie odstraňovania azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb podľa § 41 ods. 15 najneskôr do
Osvedčenie o odbornej spôsobilosti na hodnotenie dopadov na verejné zdravie vydané podľa doterajších predpisov sa považuje za osvedčenie o odbornej spôsobilosti na hodnotenie vplyvov na verejné zdravie podľa tohto zákona.
Osvedčenie o odbornej spôsobilosti na prácu s veľmi jedovatými látkami a prípravkami a jedovatými látkami a prípravkami,11) ktoré bolo vydané podľa doterajších predpisov, sa považuje za osvedčenie o odbornej spôsobilosti na prácu s veľmi toxickými látkami a zmesami a s toxickými látkami a zmesami.11)
Konania začaté a právoplatne neskončené pred 1. augustom 2014 sa dokončia podľa doterajších predpisov.
§ 63d
Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva zamestnancov zaradených do prvej kategórie alebo do druhej kategórie, je povinný zabezpečiť pre svojich zamestnancov zdravotný dohľad podľa § 30a a 30d najneskôr do 31. decembra 2014.
Zamestnávateľ, ktorý začne vykonávať svoju činnosť po 31. júli 2014, je povinný zabezpečiť podľa § 30 ods. 1 písm. f) hodnotenie zdravotného rizika, vypracovanie kategorizácie prác z hľadiska zdravotných rizík a posudku o riziku najneskôr do dvoch mesiacov od začatia svojej činnosti.
Zamestnávateľ, ktorý zabezpečoval vykonávanie pracovnej zdravotnej služby vlastnými zdravotníckymi pracovníkmi podľa predpisov účinných do 31. júla 2014, je povinný túto skutočnosť písomne oznámiť príslušnému orgánu verejného zdravotníctva do 31. decembra 2014.
Pracovné činnosti lekára so špecializáciou v špecializačných odboroch podľa § 30a ods. 6 môže v minimálnom tíme pracovnej zdravotnej služby vykonávať aj lekár, ktorý získal špecializáciu podľa predpisov účinných do 28. marca 2002 v špecializačnom odbore hygiena práce a pracovné lekárstvo.
Činnosť pracovnej zdravotnej služby podľa § 30d ods. 1 písm. a) až d), písm. f), g), h) prvého bodu a písm. i), ktorú samostatne vykonáva lekár so špecializáciou v špecializačných odboroch podľa § 30a ods. 4 písm. b), môže samostatne vykonávať aj lekár so špecializáciou podľa predpisov účinných do 28. marca 2002 v špecializačnom odbore
Činnosť pracovnej zdravotnej služby podľa § 30d ods. 1 písm. a) až d), písm. f), g), h) prvého bodu a písm. i), ktorú samostatne vykonáva verejný zdravotník podľa § 30a ods. 4 písm. c), môže samostatne vykonávať aj
Činnosť pracovnej zdravotnej služby podľa § 30d ods. 1 písm. a) až d), písm. f), g), h) prvého bodu a písm. i) môže vykonávať aj
Lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci, ktoré vykonáva lekár so špecializáciou v špecializačných odboroch podľa § 30e ods. 3, môže vykonávať aj lekár, ktorý získal špecializáciu podľa predpisov účinných do 28. marca 2002 v špecializačnom odbore hygiena práce a pracovné lekárstvo s praxou na pracovisku klinického pracovného lekárstva a klinickej toxikológie.
Oprávnenia na výkon pracovnej zdravotnej služby vydané podľa doterajších predpisov zostávajú v platnosti.
§ 63e
Zdravotnú starostlivosť na účel uznania choroby z povolania podľa § 31a ods. 1 a 2 a potvrdenie uznania choroby z povolania podľa § 31a ods. 6 môže vykonávať aj lekár so špecializáciou podľa predpisov účinných do 28. marca 2002 v špecializačnom odbore hygiena práce a pracovné lekárstvo s praxou na pracovisku klinického pracovného lekárstva a klinickej toxikológie.
Predsedom celoslovenskej komisie podľa § 31d ods. 2 a regionálnej komisie podľa § 31e ods. 2 môžu byť aj lekári so špecializáciou podľa predpisov účinných do 28. marca 2002 v špecializačnom odbore hygiena práce a pracovné lekárstvo s praxou na pracovisku klinického pracovného lekárstva a klinickej toxikológie. Členmi celoslovenskej komisie podľa § 31d ods. 2 a regionálnej komisie podľa § 31e ods. 2 môžu byť aj lekári so špecializáciou podľa predpisov účinných do 28. marca 2002 v špecializačnom odbore hygiena práce a pracovné lekárstvo.
Členmi regionálnej komisie na posudzovanie kožných chorôb z povolania podľa § 31f ods. 2 môžu byť aj lekári so špecializáciou podľa predpisov účinných do 28. marca 2002 v špecializačnom odbore hygiena práce a pracovné lekárstvo.
Tlačivo určené na hlásenie choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania, platné podľa právneho predpisu účinného do 31. júla 2014 sa môže používať najdlhšie do 31. decembra 2014.
§ 63f - Prechodné ustanovenie účinné od 1. januára 2016
Konania o návrhoch na umiestňovanie nových potravín a výživových doplnkov na trh začaté a právoplatne neskončené pred 1. januárom 2016 sa dokončia podľa právnych predpisov účinných do 31. decembra 2015.
§ 63g - Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júla 2016
V konaní začatom pred 1. júlom 2016, ktoré nebolo právoplatne skončené, sa postupuje podľa predpisov účinných do 30. júna 2016.
§ 63h - Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. marca 2017
Prevádzkovateľ zariadenia podľa § 24 ods. 1 písm. e), ktorého priestory boli uvedené do prevádzky pred 1. marcom 2017, je povinný splniť povinnosti a požiadavky podľa § 24 a požiadavky ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 62 písm. i) do 31. augusta 2017.
§ 63i - Prechodné ustanovenie účinné od 15. októbra 2017
Program monitorovania podľa § 17a ods. 2 písm. d) je dodávateľ pitnej vody povinný predložiť regionálnemu úradu verejného zdravotníctva najneskôr do 31. decembra 2018.
§ 63j - Prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 1. decembra 2017
Posudok o riziku a kategorizáciu prác z hľadiska zdravotných rizík podľa § 30 ods. 1 písm. f) v znení účinnom do 30. novembra 2017, ktorý vypracoval bezpečnostný technik, autorizovaný bezpečnostný technik alebo bezpečnostnotechnická služba podľa predpisov účinných do 30. novembra 2017, zostáva v platnosti do času zmeny pracovných podmienok na pracovisku, ktorá by mohla mať vplyv na mieru zdravotného rizika pri práci a kategóriu práce z hľadiska zdravotných rizík.
Pracovné činnosti lekára so špecializáciou v špecializačných odboroch podľa § 30a ods. 5 písm. a) môže v minimálnom tíme pracovnej zdravotnej služby vykonávať aj lekár, ktorý získal špecializáciu podľa predpisov účinných do 27. marca 2002 v špecializačnom odbore hygiena práce a pracovné lekárstvo.
Pracovné činnosti lekára so špecializáciou v špecializačnom odbore verejné zdravotníctvo podľa § 30a ods. 5 písm. b) môže v minimálnom tíme pracovnej zdravotnej služby vykonávať aj lekár, ktorý získal špecializáciu podľa predpisov účinných do 30. apríla 2004 v špecializačnom odbore hygiena a epidemiológia.
Činnosť pracovnej zdravotnej služby podľa § 30ab, ktorú samostatne vykonáva lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore podľa § 30a ods. 3 písm. a), môže samostatne vykonávať aj lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore
Za získanie odbornej spôsobilosti na výkon pracovnej zdravotnej služby podľa § 30ab, ktorú samostatne vykonáva verejný zdravotník podľa § 30a ods. 3 písm. b), sa považuje aj nadobudnutie
Činnosť pracovnej zdravotnej služby podľa § 30ab môže samostatne vykonávať aj
Lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci, ktoré vykonáva lekár so špecializáciou v špecializačných odboroch podľa § 30e ods. 3, môže vykonávať aj lekár, ktorý získal špecializáciu v špecializačnom odbore hygiena práce a pracovné lekárstvo podľa predpisov účinných do 27. marca 2002 a následne vykonával nepretržitú prax na pracovisku klinického pracovného lekárstva v trvaní najmenej jedného roka.
V konaní o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach právnických osôb a fyzických osôb v oblasti ochrany zdravia pri práci začatom pred 1. decembrom 2017, ktoré nebolo ku dňu účinnosti tohto zákona právoplatne skončené, sa postupuje podľa predpisov účinných do 30. novembra 2017.
§ 63k - Prechodné ustanovenia k úpravám účinným dňom vyhlásenia
Konanie o uvedení priestorov do prevádzky podľa § 13 ods. 4 písm. a), ktoré sa začalo a právoplatne neskončilo pred účinnosťou tohto zákona, sa dokončí podľa doterajších predpisov.
§ 63l - Prechodné ustanovenia k úpravám účinným odo dňa vyhlásenia zákona
Opatrenia úradu verejného zdravotníctva a regionálnych úradov verejného zdravotníctva vydané v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19 podľa § 12 alebo § 48 ods. 4 do nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa považujú odo dňa účinnosti tohto zákona za vyhlášky podľa § 59b tohto zákona a zostávajú v platnosti a účinnosti nasledujúcich 15 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, ak ich orgán, ktorý ich vydal, nezruší skôr.
§ 64
Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 9.
§ 65 - Zrušovacie ustanovenia
Zrušujú sa:
čl. I zákona č. 126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 247/2006 Z. z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci,
nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 252/2006 Z. z. o podrobnostiach o prevádzke kúpalísk a podrobnostiach o požiadavkách na kvalitu vody kúpalísk, vody na kúpanie a jej kontrolu,
nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 269/2006 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na osvetlenie pri práci,
nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 298/2006 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na zariadenia spoločného stravovania,
nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 313/2006 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na telovýchovné zariadenia a o náležitostiach ich prevádzkového poriadku,
nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 325/2006 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na zdroje elektromagnetického poľa a na limity expozície obyvateľov elektromagnetickému poľu v životnom prostredí,
nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 331/2006 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na prevádzku zdravotníckych zariadení z hľadiska ochrany zdravia,
nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 334/2006 Z. z. o podrobnostiach o nakladaní s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi,
nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 337/2006 Z. z. o podrobnostiach o prevencii a kontrole prenosných ochorení,
nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 339/2006 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií,
nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 347/2006 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o radiačnej monitorovacej sieti,
nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 349/2006 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách na zabezpečenie radiačnej ochrany pri preprave rádioaktívnych žiaričov a rádioaktívnych látok,
nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 350/2006 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách na obmedzenie ožiarenia z prírodného žiarenia,
nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 351/2006 Z. z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred účinkami optického žiarenia pri práci,
nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 352/2006 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách na zariadenia, pri ktorých prevádzke dochádza ku kontaktu s ľudským telom, a náležitosti ich prevádzkového poriadku,
nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 353/2006 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na vnútorné prostredie budov a o minimálnych požiadavkách na byty nižšieho štandardu a na ubytovacie zariadenia,
nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 357/2006 Z. z. o podrobnostiach o faktoroch práce a pracovného prostredia vo vzťahu ku kategorizácii pracovných činností a o náležitostiach návrhu na zaradenie pracovných činností do kategórií z hľadiska zdravotných rizík,
nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 359/2006 Z. z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred nepriaznivými účinkami nadmernej fyzickej, psychickej a senzorickej záťaže pri práci,
nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 360/2006 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o rozsahu požadovaných vedomostí pre skúšky odbornej spôsobilosti, o zriaďovaní a činnosti skúšobných komisií a o obsahu osvedčenia o odbornej spôsobilosti,
nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 361/2006 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách na zotavovacie podujatia a požiadavky na použitie epidemiologicky rizikových potravín na zotavovacích podujatiach,
nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 362/2006 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na výchovné a výchovno-vzdelávacie zariadenia pre deti a mladistvých,
nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 89/2007 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách na výrobky určené na styk s vodou určenou na ľudskú spotrebu,
nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/2008 Z. z. o požiadavkách na prírodné kúpaliská.
nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 348/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú analytické metódy na kontrolu zloženia kozmetických výrobkov,
nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 658/2005 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na kozmetické výrobky v znení neskorších predpisov,
nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 354/2006 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na vodu určenú na ľudskú spotrebu a kontrolu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu v znení neskorších predpisov,
výnos Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 29. mája 2003 č. 30 o organizácii a úlohách na úseku ochrany zdravia v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (oznámenie č. 208/2003 Z. z.).
Čl. II
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 123/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 224/1996 Z. z., zákona č. 70/1997 Z. z., zákona č. 1/1998 Z. z., zákona č. 232/1999 Z. z., zákona č. 3/2000 Z. z., zákona č. 142/2000 Z. z., zákona č. 211/2000 Z. z., zákona č. 468/2000 Z. z., zákona č. 553/2001 Z. z., zákona č. 96/2002 Z. z., zákona č. 118/2002 Z. z., zákona č. 215/2002 Z. z., zákona č. 237/2002 Z. z., zákona č. 418/2002 Z. z., zákona č. 457/2002 Z. z., zákona č. 465/2002 Z. z., zákona č. 477/2002 Z. z., zákona č. 480/2002 Z. z., zákona č. 190/2003 Z. z., zákona č. 217/2003 Z. z., zákona č. 245/2003 Z. z., zákona č. 450/2003 Z. z., zákona č. 469/2003 Z. z., zákona č. 583/2003 Z. z., zákona č. 5/2004 Z. z., zákona č. 199/2004 Z. z., zákona č. 204/2004 Z. z., zákona č. 347/2004 Z. z., zákona č. 382/2004 Z. z., zákona č. 434/2004 Z. z., zákona č. 533/2004 Z. z., zákona č. 541/2004 Z. z., zákona č. 572/2004 Z. z., zákona č. 578/2004 Z. z., zákona č. 581/2004 Z. z., zákona č. 633/2004 Z. z., zákona č. 653/2004 Z. z., zákona č. 656/2004 Z. z., zákona č. 725/2004 Z. z., zákona č. 5/2005 Z. z., zákona č. 8/2005 Z. z., zákona č. 15/2005 Z. z., zákona č. 93/2005 Z. z., zákona č. 171/2005 Z. z., zákona č. 308/2005 Z. z., zákona č. 331/2005 Z. z., zákona č. 341/2005 Z. z., zákona č. 342/2005 Z. z., zákona č. 473/2005 Z. z., zákona č. 491/2005 Z. z., zákona č. 538/2005 Z. z., zákona č. 558/2005 Z. z., zákona č. 572/2005 Z. z., zákona č. 573/2005 Z. z., zákona č. 610/2005 Z. z., zákona č. 14/2006 Z. z., zákona č. 15/2006 Z. z., zákona č. 24/2006 Z. z., zákona č. 117/2006 Z. z., zákona č. 124/2006 Z. z., zákona č. 126/2006 Z. z., zákona č. 224/2006 Z. z., zákona č. 342/2006 Z. z., zákona č. 672/2006 Z. z., zákona č. 693/2006 Z. z., zákona č. 21/2007 Z. z., zákona č. 43/2007 Z. z., zákona č. 95/2007 Z. z., zákona č. 193/2007 Z. z., zákona č. 220/2007 Z. z., zákona č. 279/2007 Z. z., zákona č. 295/2007 Z. z., zákona č. 309/2007 Z. z., zákona č. 342/2007 Z. z., zákona č. 343/2007 Z. z. a zákona č. 344/2007 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
Poznámky pod čiarou k odkazom 36a a 36b znejú:
„36a) § 13 ods. 3 až 5 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 36b) § 15 zákona č. 355/2007 Z. z.“.
V sadzobníku správnych poplatkov v časti VIII. FINANČNÁ SPRÁVA A OBCHODNÁ ČINNOSŤ sa položka 150 dopĺňa písmenami t) až x), ktoré znejú:
„t) Vydanie oprávnenia na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb36ba) 15 000 Sk u) Vydanie duplikátu oprávnenia podľa písmena t) 500 Sk v) Vydanie oprávnenia na výkon pracovnej zdravotnej služby36bb) 15 000 Sk x) Vydanie duplikátu oprávnenia podľa písmena v) 500 Sk“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 36ba a 36bb znejú:
„36ba)
§ 5 ods. 4 písm. n) zákona č. 355/2007 Z. z.
36bb)
§ 5 ods. 4 písm. o) zákona č. 355/2007 Z. z.“.
Čl. IV - Účinnosť
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. septembra 2007 okrem ustanovení uvedených v čl. I § 5 ods. 4 písm. f) a § 6 ods. 3 písm. c), ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2010.
Ivan Gašparovič v. r.Pavol Paška v. r.Robert Fico v. r.
Prílohy
Poznámky
- 2a) § 6 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení zákona č. 527/2003 Z. z.
- 3) Zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
- 4) Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov, zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
- 4a) Príloha č. 1 k zákonu č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
- 4b) Príloha č. 2 k zákonu č. 461/2003 Z. z.
- 4c) Príloha č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z.
- 5) § 10 ods. 1 a 6 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
- 6) § 30 ods. 2 zákona č. 312/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
- 7) § 7 ods. 4 zákona č. 312/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
- 7a) § 3 ods. 1 a § 3b zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov.
- 8) § 15a zákona č. 578/2004 Z. z. v znení zákona č. 125/2020 Z. z.
- 8a) § 26 ods. 3 a 4 zákona č. 124/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov.
- 9) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov.
- 9a) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 354/2006 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na vodu určenú na ľudskú spotrebu a kontrolu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 496/2010 Z. z.
- 9b) § 8 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení zákona č. 306/2012 Z. z.
- 9c) § 8 ods. 7 zákona č. 364/2004 Z. z. v znení zákona č. 306/2012 Z. z.
- 10) Zákon č. 129/1998 Z. z. o zákaze chemických zbraní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 96/1975 Zb. o Dohovore o zákaze vývoja, výroby a hromadenia zásob bakteriologických (biologických) a toxínových zbraní a o ich zničení.
- 11) § 7 ods. 5 zákona č. 67/2010 Z. z. o podmienkach uvedenia chemických látok a chemických zmesí na trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov (chemický zákon).
- 12) Napríklad § 8 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 276/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri práci so zobrazovacími jednotkami, § 7 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 281/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri ručnej manipulácii s bremenami, § 10 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 329/2006 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou elektromagnetickému poľu.
- 12a) Zákon č. 67/2010 Z. z. o podmienkach uvedenia chemických látok a chemických zmesí na trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov (chemický zákon).
- 12b) § 59 ods. 2 zákona č. 364/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
- 12c) § 14 ods. 1 písm. a) a d) zákona č. 153/2013 Z. z.
- 12d) Čl. 9 ods. 1 písm. a), b), c), d), g), h), j), i), k) a ods. 2, čl. 10 ods. 1 a čl. 15 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 z 25. októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 a (ES) č. 1925/2006 a ktorým sa zrušuje smernica Komisie 87/250/EHS, smernica Rady 90/496/EHS, smernica Komisie 1999/10/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES, smernice Komisie 2002/67/ES a 2008/5/ES a nariadenie Komisie (ES) č. 608/2004 (Ú. v. EÚ L 304, 22. 11. 2011) v platnom znení. § 16 výnosu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 25. júla 2007 č. 16826/2007-OL, ktorým sa vydáva hlava Potravinového kódexu Slovenskej republiky upravujúca požiadavky na potraviny na osobitné výživové účely a na výživové doplnky (oznámenie č. 370/2007 Z. z.).
- 12e) § 12 ods. 7 zákona č. 153/2013 Z. z. o národnom zdravotníckom informačnom systéme a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
- 13) Čl. 2 ods. 1 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1223/2009 z 30. novembra 2009 o kozmetických výrobkoch (Ú. v. EÚ L 342, 22. 12. 2009) v platnom znení.
- 13a) § 3 ods. 15 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.
- 13aa) Čl. 18 ods. 3 písm. a) nariadenia (ES) č. 1223/2009 v platnom znení.
- 13ab) Čl. 18 ods. 3 písm. b) nariadenia (ES) č. 1223/2009 v platnom znení.
- 13ac) Čl. 18 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1223/2009 v platnom znení.
- 13ad) Čl. 2 ods. 1 písm. h) nariadenia (ES) č. 1223/2009 v platnom znení.
- 13ae) Čl. 11 nariadenia (ES) č. 1223/2009 v platnom znení.
- 13af) Čl. 4 nariadenia (ES) č. 1223/2009 v platnom znení.
- 13ag) Čl. 35 nariadenia (ES) č. 1223/2009 v platnom znení.
- 13ah) Čl. 25 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1223/2009 v platnom znení.
- 13ai) § 2 písm. e) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 404/2007 Z. z. o všeobecnej bezpečnosti výrobkov.
- 13aj) Čl. 2 ods. 1 písm. p) nariadenia (ES) č. 1223/2009 v platnom znení.
- 13ak) Čl. 2 ods. 1 písm. e) nariadenia (ES) č. 1223/2009 v platnom znení.
- 13al) Zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
- 13am) § 5 ods. 3 zákona č. 199/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
- 13an) § 20 ods. 3 písm. i) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.
- 13b) § 7 zákona č. 125/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov.
- 13c) § 38 zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov.
- 13d) § 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
- 13e) § 4c ods. 6 písm. d) zákona č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 292/2017 Z. z.
- 14) Zákon č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 431/2004 Z. z.
- 14a) Čl. 2 ods. 1 písm. q) nariadenia (ES) č.1223/2009 v platnom znení.
- 14b) Čl. 2 ods. 1 písm. r) nariadenia (ES) č.1223/2009 v platnom znení.
- 15) Napríklad zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 32 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení zákona č. 230/2005 Z. z.
- 16) § 39 zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti.
- 16a) § 64 ods. 6 zákona č. 448/2008 Z. z. v znení zákona č. 221/2019 Z. z.
- 17) Zákon č. 193/2005 Z. z. o rastlinolekárskej starostlivosti.
- 18) Zákon č. 470/2005 Z. z. o pohrebníctve a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
- 20a) § 140b ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení zákona č. 540/2008 Z. z.
- 21) Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
- 22) § 11 až 19 zákona č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií v znení neskorších predpisov.
- 23) § 26 zákona č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve.
- 23a) Zákon č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 315/2012 Z. z.
- 24) Zákon č. 505/2009 Z. z. o akreditácii orgánov posudzovania zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
- 24a) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES (Ú. v. EÚ L 396, 30. 12. 2006) v platnom znení. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 zo 16. decembra 2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí, o zmene, doplnení a zrušení smerníc 67/548/EHS a 1999/45/ES a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 1907/2006 ( Ú. v. EÚ L 353, 31. 12. 2008) v platnom znení.
- 24b) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 528/2012 z 22. mája 2012 o sprístupňovaní biocídnych výrobkov na trhu a ich používaní (Ú. v. EÚ L 167, 27. 6. 2012) v platnom znení.
- 24c) § 3 ods. 1 zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení zákona č. 394/2009 Z. z.
- 24d) § 4 ods. 3 zákona č. 442/2002 Z. z.
- 24e) § 43b zákona č. 50/1976 Zb. v znení zákona č. 237/2000 Z. z.
- 24f) § 43c zákona č. 50/1976 Zb. v znení zákona č. 237/2000 Z. z.
- 24g) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.
- 25) § 3 ods. 2 zákona č. 364/2004 Z. z. v znení zákona č. 384/2009 Z. z.
- 25a) § 8 ods. 2 a § 60 ods. 6 zákona č. 364/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
- 25b) § 3 ods. 3 zákona č. 364/2004 Z. z. v znení zákona č. 384/2009 Z. z.
- 25c) § 59 ods. 1 písm. e) zákona č. 364/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
- 26) Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
- 27) § 27 ods. 2 a § 112 ods. 1 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 440/2015 Z. z.
- 27a) § 32b zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 40/2017 Z. z.
- 28) § 2 zákona č. 455/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
- 29) Zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 302/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody na hračky.
- 30) § 3 zákona č. 163/2001 Z. z.
- 31) Civilný mimosporový poriadok. Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
- 32) § 52 ods. 1 zákona č. 305/2005 Z. z.
- 33) § 47 ods. 3 písm. b) prvý bod a písm. c) druhý bod a § 63 ods. 4 zákona č. 305/2005 Z. z.
- 33a) § 3d ods. 5 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov.
- 33aa) § 2 písm. a) vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 123/2008 Z. z. o podrobnostiach o ochrane spoločenských zvierat a o požiadavkách na karanténne stanice a útulky pre zvieratá.
- 33b) § 3 zákona č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
- 33c) § 27 zákona č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
- 33d) § 32 zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
- 34) Napríklad nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 416/2005 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou vibráciám v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 629/2005 Z. z., nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 115/2006 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou hluku v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 555/2006 Z. z., nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 355/2006 Z. z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou chemickým faktorom pri práci v znení neskorších predpisov.
- 34a) Zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov. Zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov. Zákon č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
- 34b) § 58 a 58a Zákonníka práce v znení neskorších predpisov.
- 34c) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 296/2010 Z. z. o odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania, spôsobe ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, sústave špecializačných odborov a sústave certifikovaných pracovných činností v znení neskorších predpisov.
- 34d) § 27 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
- 34e) § 21 ods. 9 zákona č. 124/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov.
- 34f) § 4 zákona č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
- 34g) Príloha č. 2 položka č. 92 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení zákona č. 204/2014 Z. z.
- 34h) § 8 ods. 1 písm. a) tretí bod zákona č. 124/2006 Z. z. v znení zákona č. 470/2011 Z. z.§ 40 ods. 22 zákona č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
- 34ha) § 51 zákona č. 87/2018 Z. z.
- 34i) § 95 zákona č. 461/2003 Z. z.
- 34j) § 8 ods. 1 písm. a) tretí bod zákona č. 124/2006 Z. z.§ 40 ods. 22 zákona č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
- 34k) § 11 zákona č. 124/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov.
- 34l) § 7 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z. z. v znení zákona č. 653/2007 Z. z.
- 35) Napríklad zákon č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti) v znení neskorších predpisov, zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 513/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach v znení neskorších predpisov.
- 35a) § 12 ods. 2 písm. i) zákona č. 124/2006 Z. z.
- 35b) Príloha č. 3 bod A nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 296/2010 Z. z.
- 36) § 18 až 25 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
- 37) § 16 ods. 1 písm. a) zákona č. 576/2004 Z. z.
- 37a) § 12 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z. z.
- 37b) § 7 ods. 1 písm. b) zákona č. 576/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
- 38) § 11 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 345/2006 Z. z.
- 38a) § 8 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
- 38b) § 16 ods. 1 písm. b) zákona č. 576/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
- 38c) § 39 zákona č. 51/1988 Zb. v znení neskorších predpisov.
- 39) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 115/2006 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou hluku v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 555/2006 Z. z.
- 40) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 416/2005 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou vibráciám v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 629/2005 Z. z.
- 41) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 209/2016 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou elektromagnetickému poľu.
- 41a) § 3 ods. 6 písm. c) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 209/2016 Z. z.
- 41b) § 3 ods. 6 písm. b) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 209/2016 Z. z.
- 42) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 281/2006 Z. z.
- 43) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 276/2006 Z. z.
- 44) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 355/2006 Z. z.
- 45) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 356/2006 Z. z. o ochrane zdravia zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou karcinogénnym a mutagénnym faktorom pri práci.
- 45a) § 11 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 253/2006 Z. z.
- 45b) § 7 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 253/2006 Z. z.
- 45c) Príloha č. 2 položka č. 93 zákona č. 455/1991 Zb. v znení zákona č. 204/2014 Z. z.
- 45d) § 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 253/2006 Z. z.
- 45e) § 5, 8, 11 a 12 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 253/2006 Z. z.
- 45f) § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 253/2006 Z. z.
- 46) Napríklad nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 253/2006 Z. z., nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 355/2006 Z. z.
- 47) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 83/2013 Z. z. o ochrane zdravia zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou biologickým faktorom pri práci.
- 47a) Čl. 3 nariadenia (ES) č. 1223/2009 v platnom znení.
- 47b) Čl. 5 nariadenia (ES) č. 1223/2009 v platnom znení.
- 47c) Čl. 8 nariadenia (ES) č. 1223/2009 v platnom znení.
- 47d) Čl. 10 nariadenia (ES) č. 1223/2009 v platnom znení.
- 47e) Čl. 12 nariadenia (ES) č. 1223/2009 v platnom znení.
- 47f) Čl. 14 až 17, príloha č. II až VI nariadenia (ES) č. 1223/2009 v platnom znení.
- 47g) Čl. 19 ods. 1 až 4 nariadenia (ES) č. 1223/2009 v platnom znení.
- 47h) Čl. 19 ods. 5 nariadenia (ES) č. 1223/2009 v platnom znení.
- 47i) Čl. 20 nariadenia (ES) č. 1223/2009 v platnom znení.
- 47j) Čl. 13 nariadenia (ES) č. 1223/2009 v platnom znení.
- 47k) Čl. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 zo 16. decembra 2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí, o zmene, doplnení a zrušení smerníc 67/548/EHS a 1999/45/ES a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 1907/2006 (Ú. v. EÚ L 353, 31. 12. 2008) v platnom znení.
- 47l) Čl. 18 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1223/2009 v platnom znení.
- 47m) § 6 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z. z.
- 47n) Nariadenie Komisie (ES) č. 440/2008 z 30. mája 2008, ktorým sa ustanovujú testovacie metódy podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH) (Ú. v. EÚ L 142, 31. 5. 2008) v platnom znení.
- 47o) Čl. 2 ods. 1 písm. d) nariadenia (ES) č. 1223/2009 v platnom znení.
- 47p) Napríklad zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov, zákon č. 147/1997 Z. z. o neinvestičných fondoch a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov, zákon č. 34/2002 Z. z. o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.
- 61a) § 6 až 9 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.
- 62) § 12 až 15 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.
- 63) Zákon č. 448/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov.
- 64) § 3 ods. 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.
- 65) Zákon č. 217/2003 Z. z. o podmienkach uvedenia biocídnych výrobkov na trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
- 65a) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2283 z 25. novembra 2015 o nových potravinách, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011, ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 258/97 a nariadenie Komisie (ES) č. 1852/2001 (Ú. v. EÚ L 327, 11. 12. 2015).
- 65c) § 2 písm. d) zákona č. 505/2009 Z. z.
- 66) § 26 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
- 66a) § 6 ods. 5 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 404/2007 Z. z.
- 66b) § 63 ods. 21 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov.
- 67) Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
- 67a) Napríklad zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
- 68) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.
- 68a) § 3 až 8 a § 10 až 16 zákona č. 136/2010 Z. z. o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
- 68b) Zákon č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
- 69) Zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov.
- 70) Napríklad § 53 ods. 1 písm. e) zákona č. 312/2001 Z. z.
- 71) Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov.
- 72) § 13 zákona č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike.
- 72a) Čl. 4 ods. 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4. 5. 2016) v platnom znení.
- 72b) § 55 ods. 5 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov.
- 72c) Čl. 89 nariadenia (EÚ) 2016/679.
- 72d) Čl. 28 nariadenia (EÚ) 2016/679.
- 72e) Čl. 32 až 36 nariadenia (EÚ) 2016/679.
- 72f) Čl. 12 až 22 nariadenia (EÚ) 2016/679.
- 72g) Čl. 35 a 36 nariadenia (EÚ) 2016/679 .
- 72h) § 90 až 98 zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov.
- 73) Príloha č. 1 kategória „A“ písm. d) body 4, 9, 10, 11, 43 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 322/2006 Z. z.
- 74) Zákon č. 312/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov.
Regionálny úrad verejného zdravotníctva Bratislava hlavné mesto so sídlom v Bratislave pre územný obvod okresov Bratislava I, Bratislava II, Bratislava III, Bratislava IV, Bratislava V, Senec, Pezinok a Malacky
Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Trnave pre územný obvod okresov Trnava, Hlohovec a Piešťany
Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Dunajskej Strede pre územný obvod okresu Dunajská Streda
Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Galante pre územný obvod okresu Galanta
Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Senici pre územný obvod okresov Senica a Skalica
Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Trenčíne pre územný obvod okresov Trenčín, Bánovce nad Bebravou, Nové Mesto nad Váhom a Myjava
Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Považskej Bystrici pre územný obvod okresov Považská Bystrica, Púchov a Ilava
Regionálny úrad verejného zdravotníctva Prievidza so sídlom v Bojniciach pre územný obvod okresov Prievidza a Partizánske
Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Nitre pre územný obvod okresov Nitra, Zlaté Moravce a Šaľa
Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Topoľčanoch pre územný obvod okresu Topoľčany
Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Nových Zámkoch pre územný obvod okresu Nové Zámky
Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Komárne pre územný obvod okresu Komárno
Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Leviciach pre územný obvod okresu Levice
Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Žiline pre územný obvod okresov Žilina a Bytča
Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Čadci pre územný obvod okresov Čadca a Kysucké Nové Mesto
Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Dolnom Kubíne pre územný obvod okresov Dolný Kubín, Tvrdošín a Námestovo
Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Martine pre územný obvod okresov Martin a Turčianske Teplice
Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Liptovskom Mikuláši pre územný obvod okresov Liptovský Mikuláš a Ružomberok
Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Banskej Bystrici pre územný obvod okresov Banská Bystrica a Brezno
Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Lučenci pre územný obvod okresov Lučenec a Poltár
Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom vo Veľkom Krtíši pre územný obvod okresu Veľký Krtíš
Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Rimavskej Sobote pre územný obvod okresov Rimavská Sobota a Revúca
Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom vo Zvolene pre územný obvod okresov Zvolen, Detva a Krupina
Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Žiari nad Hronom pre územný obvod okresov Žiar nad Hronom, Žarnovica a Banská Štiavnica
Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Poprade pre územný obvod okresov Poprad, Kežmarok a Levoča
Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Prešove pre územný obvod okresov Prešov a Sabinov
Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Bardejove pre územný obvod okresu Bardejov
Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom vo Vranove nad Topľou pre územný obvod okresu Vranov nad Topľou
Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom vo Svidníku pre územný obvod okresov Svidník a Stropkov
Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Humennom pre územný obvod okresov Humenné, Medzilaborce a Snina
Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Starej Ľubovni pre územný obvod okresu Stará Ľubovňa
Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Košiciach pre územný obvod okresov Košice I, Košice II, Košice III, Košice IV a Košice-okolie
Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Michalovciach pre územný obvod okresov Michalovce a Sobrance
Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Rožňave pre územný obvod okresu Rožňava
Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Spišskej Novej Vsi pre územný obvod okresov Spišská Nová Ves a Gelnica
Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Trebišove pre územný obvod okresu Trebišov
Prevziať prílohu - príloha 3a
Prevziať prílohu - Príloha č. 3c k zákonu č. 355/2007 Z. z.
Prevziať prílohu - Príloha č. 3ca k zákonu č. 355/2007 Z. z.
Prevziať prílohu - Príloha č. 3cb k zákonu č. 355/2007 Z. z.
Prevziať prílohu - príloha 3d
Prevziať prílohu - príloha 3e
Prevziať prílohu - príloha 3f
Prevziať prílohu - príloha 3g
Skupina A – Ochorenie a podozrenie na ochorenie hlásené ihneď (telefonicky, faxom, elektronicky, osobne, poslom):
detská obrna, SARS, variola, hemorhagické horúčky, osýpky, vtáčia chrípka, syndrómy neznámej etiológie pre infekčnú etiológiu s pozitívnou epidemiologickou anamnézou
Skupina B – Ochorenie a podozrenie na ochorenie hlásené do 24 hodín:
akútna chabá paréza, botulizmus, brušný týfus a paratýfus (vrátane novozisteného nosičstva), cholera, šigelóza, diftéria, bakteriálna meningitída a encefalitída, mumps, pertussis, rubeola, tetanus, besnota, kontakt a ohrozenie besnotou, hepatitída typu A (VHA), VHB, VHC, VHE, tuberkulóza, škvrnitý týfus, návratná horúčka, mor, legionelóza, akútne hnačkové ochorenia a otravy potravinami (kampylobakterióza, salmonelóza a iné)
Skupina C – Ochorenia hlásené do 48 hodín: nozokomiálne infekcie, svrab, varicela, herpes zoster
Skupina D – Ochorenia hlásené pozitívnym laboratórnym výsledkom:
Všetky ochorenia skupín A a B a ďalej
Sexuálne prenosné ochorenia: AIDS, nosičstvo HIV, gonokokové infekcie, infekcie spôsobené chlamýdiami,
lymphagranuloma venereum, syfilis, trichomoniáza
Nákazy prenosné vodou, potravinami a ochorenia environmentálneho pôvodu: giardiáza, infekcie
spôsobené enterohemoragickými E.coli a enteroinavazívnymi E.coli, kryptosporidióza, leptospiróza, listerióza (vrátane nosičstva), rotavírusové infekcie, salmonelóza, tenióza, toxoplazmóza, trichinelóza, yersinióza
Iné prenosné ochorenia: Cruetzfeldova-Jacobova choroba (CJCH), CJCH – nový variant
Ostatné neuroinfekcie: vírusové meningitídy a encefalitídy
Zoonózy a nákazy s prírodnou ohniskovosťou: antrax, brucelóza, echinokóza, kliešťová encefalitída,
leptospiróza, lymská borelióza, ornitóza, psitakóza, Q-horúčka, tularémia
Závažné importované ochorenia: malária, žltá zimnica
Nákazy kože a slizníc: plynová flegmóna, trachóm
Prevziať prílohu - Vzor 06
Prevziať prílohu - Vzor 07
Prevziať prílohu - Vzor 08
Smernica Rady 90/641/Euratom zo 4. decembra 1990 o prevádzkovej ochrane externých pracovníkov vystavených riziku pôsobenia ionizujúceho žiarenia počas ich činnosti v kontrolovaných pásmach (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 1; Ú. v. ES L 349, 13. 12. 1990).
Smernica Rady 92/3/Euratom z 3. februára 1992 o dohľade a kontrole zásielok rádioaktívneho odpadu medzi členskými štátmi a do a von zo Spoločenstva (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 2; Ú. v. ES L 35, 12. 2. 1992).
Smernica Rady 89/618/Euratom z 27. novembra 1989 o informovaní verejnosti o opatreniach na ochranu zdravia, ktoré sa majú uplatniť, a o krokoch, ktoré sa majú vykonať v prípade rádiologickej havarijnej situácie (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 1; Ú. v. ES L 357, 7. 12. 1989).
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/7/ES z 15. februára 2006 o riadení kvality vody určenej na kúpanie, ktorou sa zrušuje smernica 76/160/EHS (Ú. v. EÚ L 64, 4. 3. 2006).
Smernica Rady 98/83/ES z 3. novembra 1998 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 4; Ú. v. ES L 330, 5. 12. 1998) v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1882/2003 z 29. septembra 2003 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 1/zv. 4; Ú. v. EÚ L 284, 31. 10. 2003).
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/54/ES z 18. septembra 2000 o ochrane pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s vystavením biologickým faktorom pri práci (siedma samostatná smernica v zmysle článku 16 ods.1 smernice 89/391/EHS) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 4; Ú. v. ES L 262, 17. 10. 2000).
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/37/ES z 29. apríla 2004 o ochrane pracovníkov pred rizikami z vystavenia účinkom karcinogénov alebo mutagénov pri práci (šiesta samostatná smernica v zmysle článku 16 ods.1 smernice 89/391/EHS) (kodifikované znenie) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 5; Ú. v. EÚ L 229, 29. 6. 2004).
Smernica Komisie 2000/39/ES z 8. júna 2000, ktorou sa ustanovuje prvý zoznam smerných najvyšších prípustných hodnôt vystavenia pri práci na vykonanie smernice Rady 98/24/ES o ochrane zdravia a bezpečnosti pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s chemickými faktormi pri práci (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 3; Ú. v. ES L 142, 16. 6. 2000) v znení smernice Komisie 2006/15/ES zo 7. februára 2006 (Ú. v. EÚ L 38, 9. 2. 2006).
Smernica Komisie 91/322/EHS z 29. mája 1991 o stanovovaní indikačných limitných hodnôt implementáciou smernice Rady 80/1107/EHS o ochrane pracovníkov pred rizikami spôsobenými ohrozením chemickými, fyzikálnymi a biologickými faktormi pri práci (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 1; Ú. v. ES L 177, 5. 7. 1991) v znení smernice Komisie 2006/15/ES zo 7. februára 2006 (Ú. v. EÚ L 38, 9. 2. 2006).
Smernica Komisie 2006/15/ES zo 7. februára 2006, ktorou sa ustanovuje druhý zoznam smerných najvyšších prípustných hodnôt vystavenia pri práci na implementáciu smernice Rady 98/24/ES a ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 91/322/EHS a 2000/39/ES (Ú. v. EÚ L 38, 9. 2. 2006).
Smernica Rady 98/24/ES zo 7. apríla 1998 o ochrane zdravia a bezpečnosti pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s chemickými faktormi pri práci (štrnásta samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 3; Ú. v. ES L 131, 5. 5. 1998).
Smernica Rady 83/477/EHS z 19. septembra 1983 o ochrane pracovníkov pred rizikami z vystavenia účinkom azbestu pri práci (druhá samostatná smernica v zmysle článku 8 smernice 80/1107/EHS) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 1; Ú. v. ES L 263, 24. 9. 1983) v znení smernice Rady 91/382/EHS z 25. júna 1991 (Ú. v. ES L 206, 29. 7. 1991), smernice Rady 98/24/ES zo 7. apríla 1998 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 3; Ú. v. ES L 131, 5. 5. 1998) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/18/ES z 27. marca 2003 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 4; Ú. v. EÚ L 97, 15. 4. 2003).
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/18/ES z 27. marca 2003, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 83/477/EHS o ochrane pracovníkov pred rizikami z vystavenia účinkom azbestu pri práci (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 4; Ú. v. EÚ L 97, 15. 4. 2003).
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/40/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách týkajúcich sa vystavenia pracovníkov rizikám vyplývajúcim z fyzikálnych činidiel (elektromagnetické polia) (18. individuálna smernica v zmysle článku 16 ods.1 smernice 89/391/EHS) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 5; Ú. v. EÚ L 184, 24. 5. 2004).
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/10/ES zo 6. februára 2003 o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách, pokiaľ ide o vystavenie pracovníkov rizikám vyplývajúcim z fyzikálnych faktorov (hluk) (sedemnásta samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 4; Ú. v. EÚ L 42, 15. 2. 2003).
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/44/ES z 25. júna 2002 o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách vyplývajúcich z vystavenia pracovníkov rizikám vzniknutým pôsobením fyzikálnych faktorov (vibrácie) (šestnásta samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 4; Ú. v. ES L 177, 6. 7. 2002).
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/25/ES z 5. apríla 2006 o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách týkajúcich sa vystavenia pracovníkov rizikám vyplývajúcim z fyzikálnych faktorov (umelé optické žiarenie) (19. samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Ú. v. EÚ L 114, 27. 4. 2006).
Smernica Rady 90/269/EHS z 29. mája 1990 o minimálnych požiadavkách na bezpečnosť a ochranu zdravia pri ručnej manipulácii s bremenami, pri ktorej pracovníkom hrozí riziko najmä poškodenia chrbta (štvrtá samostatná smernica v zmysle článku 16 ods.1 smernice 89/391/EHS) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 1; Ú. v. ES L 156, 21. 6. 1990).
Smernica Rady 74/556/EHS zo 4. júna 1974, ktorou sa stanovujú podrobnosti o prechodných opatreniach týkajúcich sa činností, ktoré súvisia s obchodovaním a distribúciou toxických výrobkov, a činností, ktoré zahŕňajú odborné využitie takýchto výrobkov, vrátane činností sprostredkovateľov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 6/zv. 1; Ú. v. ES L 307, 18. 11. 1974).
Smernica Rady 76/768/EHS z 27. júla 1976 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa kozmetických výrobkov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 3; Ú. v. ES L 262, 27. 9. 1976) v znení smernice Rady 79/661/EHS z 24. júla 1979 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 5; Ú. v. ES L 192, 31. 7. 1979), smernice Komisie 82/147/EHS z 11. februára 1982 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 6; Ú. v. ES L 63, 6. 3. 1982), smernice Rady 82/368/EHS zo 17. mája 1982 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 6; Ú. v. ES L 167, 15. 6. 1982), druhej smernice Komisie 83/191/EHS z 30. marca 1983 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 7; Ú. v. ES L 109, 26. 4. 1983), tretej smernice Komisie 83/341/EHS z 29. júna 1983 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 7; Ú. v. ES L 188, 13. 7. 1983), štvrtej smernice Komisie 83/496/EHS z 22. septembra 1983 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 7; Ú. v. ES L 275, 8. 10. 1983), smernice Rady 83/574/EHS z 26. októbra 1983 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 7; Ú. v. ES L 332, 28. 11. 1983), piatej smernice Komisie 84/415/EHS z 18. júla 1984 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 7; Ú. v. ES L 228, 25. 8. 1984), šiestej smernice Komisie 85/391/EHS zo 16. júla 1985 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 8; Ú. v. ES L 224, 22. 8. 1985), siedmej smernice Komisie 86/179/EHS z 28. februára 1986 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 8; Ú. v. ES L 138, 24. 5. 1986), ôsmej smernice Komisie 86/199/EHS z 26. marca 1986 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 8; Ú. v. ES L 149, 3. 6. 1986), deviatej smernice Komisie 87/137/EHS z 2. februára 1987 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 8; Ú. v. ES L 56, 26. 2. 1987), desiatej smernice Komisie 88/233/EHS z 2. marca 1988 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 9; Ú. v. ES L 105, 26. 4. 1988), smernice Rady 88/667/EHS z 21. decembra 1988 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 9; Ú. v. ES L 382, 31. 12. 1988), jedenástej smernice Komisie 89/174/EHS z 21. februára 1989 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 9; Ú. v. ES L 64, 8. 3. 1989), smernice Rady 89/679/EHS z 21. decembra 1989 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 10; Ú. v. ES L 398, 30. 12. 1989), dvanástej smernice Komisie 90/121/EHS z 20. februára 1990 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 10; Ú. v. ES L 71, 17. 3. 1990), trinástej smernice Komisie 91/184/EHS z 12. marca 1991 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 10; Ú. v. ES L 91, 12. 4. 1991), štrnástej smernice Komisie 92/8/EHS z 18. februára 1992 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 11; Ú. v. ES L 70, 17. 3. 1992), pätnástej smernice Komisie 92/86/EHS z 21. októbra 1992 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 11; Ú. v. ES L 325, 11. 11. 1992), smernice Rady 93/35/EHS zo 14. júna 1993 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 12; Ú. v. ES L 151, 23. 6. 1993), šestnástej smernice Komisie 93/47/EHS z 22. júna 1993 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 12; Ú. v. ES L 203, 13. 8. 1993), sedemnástej smernice Komisie 94/32/ES z 29. júna 1994 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 13; Ú. v. ES L 181, 15. 7. 1994), osemnástej smernice Komisie 95/34/ES z 10. júla 1995 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 15; Ú. v. ES L 167, 18. 7. 1995), devätnástej smernice Komisie 96/41/ES z 25. júna 1996 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 17; Ú. v. ES L 198, 8. 8. 1996), dvadsiatej smernice Komisie 97/1/ES z 10. januára 1997 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 18; Ú. v. ES L 16, 18. 1. 1997), smernice Komisie 97/18/ES zo 17. apríla l997 (Ú. v. ES L 114, 1. 5. 1997), dvadsiatej prvej smernice Komisie 97/45/ES zo 14. júla 1997 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 19; Ú. v. ES L 196, 24. 7. 1997), dvadsiatej druhej smernice Komisie 98/16/ES z 5. marca 1998 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 20; Ú. v. ES L 77, 14. 3. 1998), dvadsiatej tretej smernice Komisie 98/62/ES z 3. septembra 1998 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 21; Ú. v. ES L 253, 15. 9. 1998), dvadsiatej štvrtej smernice Komisie 2000/6/ES z 29. februára 2000 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 25; Ú. v. ES L 56, 1. 3. 2000), dvadsiatej piatej smernice Komisie 2000/11/ES z 10. marca 2000 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 25; Ú. v. ES L 65, 14. 3. 2000), smernice Komisie 2000/41/ES z 19. júna 2000 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 25, Ú. v. ES L 145, 20. 6. 2000), dvadsiatej šiestej smernice Komisie 2002/34/ES z 15. apríla 2002 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 29; Ú. v. ES L 102, 18. 4. 2002), smernice Komisie 2003/1/ES zo 6. januára 2003 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 31; Ú. v. ES L 5, 10. 1. 2003), smernice Komisie 2003/16/ES z 19. februára 2003 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 31; Ú. v. EÚ L 46, 20. 2. 2003), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/15/ES z 27. februára 2003 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 31; Ú. v. EÚ L 66, 11. 3. 2003), smernice Komisie 2003/80/ES z 5. septembra 2003 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 31; Ú. v. EÚ L 224, 6. 9. 2003), smernice Komisie 2003/83/ES z 24. septembra 2003 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 31; Ú. v. EÚ L 238, 25. 9. 2003), smernice Komisie 2004/87/ES zo 7. septembra 2004 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 31; Ú. v. EÚ L 287, 8. 9. 2004), smernice Komisie 2004/88/ES zo 7. septembra 2004 (Ú. v. EÚ L 287, 8. 9. 2004), smernice Komisie 2004/94/ES z 15. septembra 2004 (Ú. v. EÚ L 294, 17. 9. 2004), smernice Komisie 2004/93/ES z 21. septembra 2004 (Ú. v. EÚ L 300, 25. 9. 2004), smernice Komisie 2005/9/ES z 28. januára 2005 (Ú. v. EÚ L 27, 29. 1. 2005), smernice Komisie 2005/42/ES z 20. júna 2005 (Ú. v. EÚ L 158, 21. 6. 2005), smernice Komisie 2005/52/ES z 9. septembra 2005 (Ú. v. EÚ L 234, 10. 9. 2005), smernice Komisie 2005/80/ES z 21. novembra 2005 (Ú. v. EÚ L 303, 22. 11. 2005), smernice Komisie 2006/65/ES z 19. júla 2006 (Ú. v. EÚ L 198, 20. 7. 2006) a smernice Komisie 2006/78/ES z 29. septembra 2006 (Ú. v. EÚ L 271, 30. 9. 2006).
Smernica Komisie 95/17/ES z 19. júna 1995, ktorou sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania smernice Rady 76/768/EHS, pokiaľ ide o neuvedenie jednej alebo viacerých zložiek v zozname, ktorým sa označujú kozmetické výrobky (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 15; Ú. v. ES L 140, 23. 6. 1995) v znení smernice Komisie 2006/81/ES z 23. októbra 2006 (Ú. v. EÚ L 362, 20. 12. 2006).
Smernica Rady 96/29/Euratom z 13. mája 1996, ktorá stanovuje základné bezpečnostné normy ochrany zdravia pracovníkov a obyvateľstva pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 2; Ú. v. ES L 159, 29. 6. 1996).
Smernica Rady 97/43/Euratom z 30. júna 1997 o ochrane zdravia jednotlivcov pred účinkami ionizujúceho žiarenia na lekárske účely, a ktorou sa zrušuje smernica 84/466/Euratom (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 3; Ú. v. ES L 180, 9. 7. 1997).
Smernica Rady 2003/122/Euratom z 22. decembra 2003 o kontrole zapečatených zdrojov vysoko rádioaktívneho žiarenia a zdrojov zvyškového žiarenia (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 7; Ú. v. EÚ L 346, 31. 12. 2003).
Smernica Rady 89/391/EHS z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/ zv. 1; Ú. v. ES L 183, 29. 6. 1989) v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1882/2003 z 29. septembra 2003 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 1/ zv. 4; Ú. v. EÚ L 284, 31. 10. 2003), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/30/ES z 20. júna 2007 (Ú. v. EÚ L 165, 27. 6. 2007) a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1137/2008 z 22. októbra 2008 (Ú. v. EÚ L 311, 21. 11. 2008).
Smernica Rady 2013/51/Euratom z 22. októbra 2013, ktorou sa stanovujú požiadavky na ochranu zdravia obyvateľstva vzhľadom na rádioaktívne látky obsiahnuté vo vode určenej na ľudskú spotrebu (Ú. v. EÚ L 296, 7. 11. 2013).
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/46/ES z 10. júna 2002 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa potravinových doplnkov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 13/zv. 29; Ú. v. ES L183, 12. 7. 2002) v znení smernice Komisie 2006/37/ES z 30. marca 2006 (Ú. v. EÚ L 94, 1. 4. 2006), nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1137/2008 z 22. októbra 2008 (Ú. v. EÚ L 311, 21. 11. 2008), nariadenia Komisie (ES) č. 1170/2009 z 30. novembra 2009 (Ú. v. EÚ L 314, 1. 12. 2009), nariadenia Komisie (EÚ) č. 1161/2011 zo 14. novembra 2011 (Ú. v. EÚ L 296, 15. 11. 2011), nariadenia Komisie (EÚ) č. 119/2014 zo 7. februára 2014 (Ú. v. EÚ L 39, 8. 2. 2014) a nariadenia Komisie (EÚ) 2015/414 z 12. marca 2015 (Ú. v. EÚ L 68, 13. 3. 2015).
Smernica Komisie (EÚ) 2015/1787 zo 6. októbra 2015, ktorou sa menia prílohy II a III smernice Rady 98/83/ES o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (Ú. v. EÚ L 260, 7. 10. 2015).
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/35/EÚ z 26. júna 2013 o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách týkajúcich sa vystavenia pracovníkov rizikám vyplývajúcim z fyzikálnych činidiel (elektromagnetické polia) (20. samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) a o zrušení smernice 2004/40/ES (Ú. v. EÚ L 179, 29. 6. 2013).
Zoznam spracúvaných osobných údajov Meno a priezvisko, rodné priezvisko, rodné číslo, kód obce trvalého pobytu, adresa, vzdelanie, zamestnanie, kódy diagnóz sledovaných infekčných ochorení podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb, forma ochorenia, začiatok ochorenia, dátum hlásenia, etiológia, miesto nákazy, profesionalita ochorenia, údaje o vakcinácii, doplnkové údaje (miesto a čas začatia liečby, hospitalizácia, výskyt klinických príznakov, kontakty, výskyt rizikových faktorov u pacienta), liečba (čas začatia liečby, podané lieky), výsledok liečby, špecifické údaje o nemocničných nákazách (miesto hospitalizácie, výkony, rizikové faktory), laboratórne výsledky, mikrobiologické výsledky, dátum smrti u zomretých, patologicko-anatomické diagnózy podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb.
Účel spracovávania osobných údajov Účelom spracovávania osobných údajov je na základe poznania výskytu a distribúcie infekčných ochorení vrátane HIV/AIDS na účely hodnotenia zdravotného stavu populácie získať informácie na tvorbu a výkon štátnej zdravotnej politiky, na skvalitnenie prevencie, zefektívnenie a trvalé zvyšovanie kvality zdravotnej starostlivosti a trvalé zlepšovanie zdravotníckych služieb a na návrh, realizáciu a kontrolu opatrení zameraných na zlepšovanie zdravotného stavu obyvateľstva. Spracované údaje v agregovanom tvare sú podkladom na medzinárodné porovnania a využíva ich Svetová zdravotnícka organizácia, Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, Eurostat.
Okruh dotknutých osôb Osoby s vybranými prenosnými ochoreniami, nosiči choroboplodných mikroorganizmov.
Účel poskytovania osobných údajov Vybrané osobné údaje z registra je možné poskytnúť do siete Svetovej zdravotníckej organizácie a Európskej únie.
Zoznam spracúvaných osobných údajov
osobné údaje týkajúce sa hodnotenia zdravotných rizík pri práci a prešetrovania pracovných podmienok a spôsobu práce fyzickej osoby pri podozrení na chorobu z povolania podľa § 52 ods. 5 písm. h),
osobné údaje týkajúce sa hlásení uznaných chorôb z povolania podľa § 31b ods. 2.
Účel spracovávania osobných údajov
Účelom spracovávania osobných údajov je
evidencia rizikových prác,
evidencia výsledkov prešetrovania pracovných podmienok a spôsobu práce posudzovanej osoby pri podozrení na chorobu z povolania,
predchádzanie vzniku profesionálnych ochorení,
na základe poznania výskytu a distribúcie rizikových prác vo vzťahu k ochoreniam súvisiacim s prácou a faktormi pracovného prostredia získať informácie na účely hodnotenia zdravotného stavu vo vzťahu k práci, zabezpečovania efektívnych opatrení na elimináciu zdravotných rizík z práce a ochorení súvisiacich s prácou.
Dotknuté osoby Zamestnanci, fyzické osoby, fyzické osoby – podnikatelia, ktoré nezamestnávajú iné osoby.
Účel poskytovania osobných údajov Vybrané údaje registra rizikových prác týkajúce sa rizík vyplývajúcich z pracovného prostredia sa poskytujú príslušnému pracovisku klinického pracovného lekárstva a klinickej toxikológie vo forme odborného stanoviska z prešetrovania pracovných podmienok a spôsobu práce posudzovanej osoby pri podozrení na chorobu z povolania, Štatistickému úradu Slovenskej republiky, orgánom štátnej správy a medzinárodným organizáciám.