Zákon o elektronických komunikáciách 351/2011 účinný od 01.09.2014 do 22.06.2015

Vládny návrh zákona o Úrade pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb a Dopravnom úrade a o zmene a doplnení niektorých zákonov

11

Dôvodová sprá va

A. Všeobecná časť

I

V pôsobnosti Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR (ďalej len 'ministerstvo') vykonávajú svoju činnosť tieto úrady, ktor é sú samostatnými rozpočtovými organizáciami:

·v oblasti železničnej dopravy - Úrad pre reguláciu železničnej dopravy (ďalej len 'ÚRŽD');

·v oblasti leteckej dopravy – Letecký úrad SR (ďalej len 'LÚ SR');

·v oblasti vodnej dopravy – Št átna plavebná správa (ďalej len 'ŠPS');

·v oblasti poštových služieb - Po štový regulačný úrad (ďalej len 'PRÚ');

·v oblasti elektronických komunikáci í – Telekomunikačný úrad SR (ďalej len 'TÚ SR').

Èinnosť týchto úradov je v podmienkach SR upravená najmä nasledujúcimi zákonmi:

·zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov;

·zákon č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach v znení neskorších predpisov;

·zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov;

·zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zá konov v znení neskorších predpisov;

·zákon č. 324/2011 Z. z. o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 547/2011 Z. z.;

·zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov;

·ďalšie zákony.

Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na roky 2012 – 2016 v časti 'Doprava, pošta a telekomunikácie' uvádza: 'Vláda vytvor í podmienky na zlúčenie nezávislých regulačných úradov v oblasti cestnej, železničnej, leteckej a vodnej dopravy, ako aj v oblasti výstavby, pôšt a telekomunikácií. Výrazným spôsobom sa tak zníž i počet rozpočtových organizácií v rezorte dopravy, zníži sa počet administratívnych zamestnancov a dôjde k úsporám v rozpočtových nákladoch.'

Cieľom predkladaného návrhu zákona je v súlade s programov ým vyhlásením vlády zlúčiť relevantné regulačné úrady, znížiť tým počet rozpočtových organizácií v rezorte ako aj nároky na štátny rozpočet využitím synergický ch efektov centralizácie prierezových obslužných a servisných činností a zároveň vytvoriť podmienky pre ich ďalšiu činnosť. Z uvedeného dôvodu je nevyhnutné vytvoriť nový zákon upravujúci zriadenie, postavenie a pôsobnosť úradov vytvorených zlúčením doterajší ch subjektov regulácie, upraviť súvisiace právne vzťahy a novelizovať príslušné existujúce zákony doteraz upravujúce činnosť jednotlivých úradov. Návrh zákona sa podrobne venuje prechodný m ustanoveniam, právnemu nástupníctvu vo veciach pôsobnosti, konaní, pracovnoprávnych vzťahov a podrobne upravuje aj pravidlá voľby dočasných predstaviteľov úradov, ako aj ich prvých predsedov a podpredsedov s cieľom zabezpečiť ich maximálnu legitimitu.

Èinnosť zlučovaných úradov je v niektorý ch oblastiach reguláciou v užšom zmysle, je výkonom činností, ktorými regulačný orgán priamo zasahuje do príslušnej oblasti trhu s cieľom regulovať pôsobenie subjektov, voči ktorým vykonáva činnos ť. Úrady však vykonávajú aj reguláciu v širšom slova zmysle slova, chápanú ako úsilie verejnej správy kontrolovať správanie jednotlivcov na základe a v medziach právnych noriem s cieľom zabezpeči ť ochranu záujmov verejnej moci v určitej oblasti. Tak legislatíva EÚ, ako aj vnútroštátne predpisy stanovujú rôznorodý právny rámec zlučovanými úradmi vykonávanej činnosti. Vzhľadom na uvedené bolo pri tvorbe pravidiel súvisiacich so zlučovaním úradov potrebné vziať do úvahy pri každom druhu dopravy špecifickú právnu úpravu, avšak aj napriek snahám o unifikáciu a nájdenie spoločnej b ázy nebolo v niektorých prípadoch možné vyhnúť sa odlišnej úprave režimu oboch vytváraných subjektov.

Zlúčením dôjde k vytvoreniu dvoch nový ch úradov:

·Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, ktorý vznikne zlúčením TÚ SR a PRÚ a

·Dopravného úradu, ktorý vznikne zlúčením ÚRŽD, LÚ SR a ŠPS.

Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb ( ďalej len 'regulačný úrad') bude orgánom štátnej správy s celoslovenskou pôsobnosťou so sídlom v Bratislave. Pretože regulačný úrad bude v nezmenenom rozsahu pokračovať v odborných č innostiach pôvodných dvoch zlúčených úradov, predpokladá sa, že činnosť jeho pracovísk mimo hlavného mesta zostane zachovaná, čo platí aj pre reguláciu poštových služieb, ktorá bude naď alej vykonávaná v Žiline.

Dopravný úrad zriadený pre oblasť dráh a dopravy na dráhach, civilného letectva a vnútrozemskej plavby (ďalej len 'dopravný úrad') bude orgánom štátnej správy s celoslovenskou pôsobnosťou so sídlom v Bratislave. V záujme približovania výkonu štátnej sprá vy zostanú pracoviská nového Dopravného úradu zachované v doterajších lokalitách (železničná doprava – Košice, Liptovský Mikuláš, Zvolen, Žilina, Bratislava; vnútrozemská vodná doprava – Košice, Žilina, Bratislava, Komárno), i keď sa dá v budúcnosti z titulu zefektívnenia uvažovať napríklad aj so zriadením spoločného pracoviska pre obidva druhy dopravy.

V súvislosti s vytvorením nových úradov dôjde k presunu niektorých činností ÚRŽD a ŠPS do pô sobnosti ministerstva. Ide o

·činnosti ÚRŽD súvisiace s vyšetrovaním nehôd a mimoriadnych udalostí, ku ktorým došlo na špeciálnych dráhach a lanových dráhach;

·činnosti ÚRŽD ako špeciá lneho stavebného úradu;

·vydávanie záväzných stanovísk zo strany ŠPS.

Návrh zákona je v súlade s Ú stavou Slovenskej republiky, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej ú nie.

II

Dolo žka vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu:

Návrh zákona o Úrade pre reguláciu elektronických komuniká cií a poštových služieb a Dopravnom úrade a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Termín začatia a ukončenia PPK: -

A.2. Vplyvy:

Pozitívne* Žiadne* Negatívne*1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

xx2. Vplyvy na podnikateľské prostredie

– dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia? x 3, Sociálne vplyvy

- vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

- sociálnu exklúziu,

- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť

- vplyvy na zamestnanosť

x

x 4. Vplyvy na životné prostredie x5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostix

A.3. Poznámky

Cieľom predkladaného návrhu zákona je v súlade s programovým vyhlásením vlády zlúčiť relevantné regula čné úrady, znížiť tým počet rozpočtových organizácií v rezorte MDVRR SR ako aj nároky na štátny rozpočet využitím synergických efektov centralizácie prierezových obslužných a servisn ých činností a zároveň vytvoriť podmienky pre ich ďalšiu činnosť.

Zlúčením dôjde k vytvoreniu dvoch nových úradov:

·Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb (ďalej len 'regulačný úrad') (vznikne zlúčením Telekomunikačného úradu SR a Poštového regulačného úradu),

·Dopravný úrad (vznikne zlúčením Úradu pre reguláciu železničnej dopravy, Štátnej plavebnej správy a Leteck ého úradu SR).

Obidva novovzniknuté úrady budú rozpočtovými organizáciami napojené finančnými vzťahmi na štátny rozpoč et prostredníctvom rozpočtovej kapitoly MDVRR SR.

Regulačný úrad bude vykonávať všetky regulačné činnosti v oblasti elektronických komunikácií a poštový ch služieb tak, ako ich vyžaduje príslušná legislatíva EÚ.

Dopravný úrad zriadený pre železničnú dopravu, leteckú dopravu a vnútrozemskú vodnú dopravu bude:

-v rámci železničnej dopravy okrem regulačnej funkcie zabezpečovať aj činnosti licenčného orgánu a bezpečnostn ého orgánu, ktoré z dôvodu svojho významu taktiež vyžadujú osobitný status. Okrem toho bude vykonávať aj štátny odborný technický dozor a dohľad na dráhach.;

-v rá mci leteckej dopravy vykonávať pôsobnosť národného dozorného orgánu a plniť ďalšie úlohy vyplývajúce z príslušných medzinárodných predpisov, legislatívy EÚ i SR;

-v oblasti vnútrozemskej vodnej dopravy bude činnosť stanovená predovšetkým súvisiacou vnútroštátnou legislatívou.

Èinnosti špeciá lneho stavebného úradu v oblasti dráh (neregulačné) budú presunuté na MDVRR SR, čím sa dosiahne obdobné riešenie ako v prípade infraštruktúry cestnej dopravy, kde MDVRR SR plní funkciu špeciá lneho stavebného úradu pre diaľnice a rýchlostné cesty.

A.4. Alternatívne rie šenia

A.5. Stanovisko gestorov

Ministerstvo životné ho prostredia SR :

Ministerstvo financií SR :

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR:

Ministerstvo financií SR:

Ministerstvo hospodárstva SR:

Vplyvy na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľ ka č. 1

Vplyvy na rozpočet verejnej správyVplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)2013201420152016Príjmy verejnej správy celkom0000v tom: Úrad pre regulá ciu elektronických komunikácií a poštových služieb06 500 0006 500 0006 500 000v tom: Dopravný úrad0200 000200 000200 000v tom: Telekomunikačný úrad SR0-6 500 000-6 500 000-6 500 000v tom: Letecký úrad SR0-200 000-200 000-200 000z toho: - vplyv na ŠR000 0- vplyv na územn ú samosprávu0000Výdavky verejnej správy celkom0-191 661-968 771-968 771v tom: Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb04 593 7754 237 0474 237 047v tom: Dopravn ý úrad04 868 4754 448 1074 448 107v tom: Telekomunikačný úrad SR/07T03020-4 029 997- 4 030 002- 4 030 002v tom: Poštový regulačný úrad/07T03040-692 953-692 955-692 955v tom: Ú rad pre reguláciu železničnej dopravy/07T03010-1 428 217-1 428 220-1 428 220v tom: Letecký úrad SR/07T03030-2 282 843-2 282 846-2 282 846v tom: Štátna plavebná správa/07T03050-1 398 035-1 398 036-1 398 036v tom: ústredný orgán MDVRR SR/07T01010178 134178 134178 134z toho: - vplyv na ŠR0-191 661-968 771-968 771- vplyv na územnú samospr ávuCelková zamestnanosť 0-53-53-53- z toho vplyv na ŠR 0-53-53-53Financovanie zabezpečené v rozpočtev tom: MDVRR SR/07T Tvorba a implementácia politík2.2. Financovanie návrhu

Tabuľka č. 2

FinancovanieVplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)20132014 20152016Celkový vplyv na rozpoč et verejnej správy ( - príjmy, + výdavky)0-191 661-968 771-968 771 z toho vplyv na ŠR 0-191 661-968 771-968 771 financovanie zabezpečené v rozpočte0 ostatné zdroje financovania0000Rozpočtovo nekrytý vplyv / ú spora0-191 661-968 771-968 771

Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Návrh sa neprejaví úbytkom príjmov ani zvýšením výdavkov. Uvedené príjmy a výdavky budú zabezpečené v rámci limitov vý davkov rozpočtu kapitoly Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR. V rokoch 2014 až 2016 sa predpokladá úspora vo výdavkovej časti štátneho rozpočtu.

2.3. Popis a charakteristika návrhu

2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Výdavky v roku 2014 budú ovplyvňovať nevyhnutné jednorazové výdavky súvisiace s:

-vyplatením odstupného a odchodného pre zamestnancov (zákonné nároky a nároky vyplývajúce z kolektívnych zml úv),

-materiálno-technickým zabezpečením činnosti úradov (napr. pečiatky, tlačivá, preukazy, tvorbou nových webstránok, tvorbou loga, softvérové vybavenie, a pod.),

Výška odstupné ho a odchodného pre zamestnancov bola uvažovaná v zmysle ustanovení zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej služ be a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov a platných kolektívnych zmlúv jednotlivých úradov.

Predpokladaná sú hrnná úspora za prvé tri roky pôsobenia novovzniknutých úradov je 2 129 203,- €, z toho úspora regulačného úradu bude 1 100 995,- € a dopravného úradu bude 1 028 208,- €.

Predpokladané úspory sú dôsledkom predovšetkým zníženia celkového počtu zamestnancov v doterajší ch subjektoch o 53 (čo predstavuje 12,4 % z predpísaného limitu počtu 427 zamestnancov), v tom počet príslušných štatutárnych orgánov o 3 a podpredsedov o 1.

V súvislosti s prechodom kompetencií činnosti špeciálneho stavebného úradu v oblasti dráh, činnosti súvisiace s vyšetrovaním nehôd a mimoriadnych udalostí, ku ktorým došlo na špeciálnych dráhach a lanových dráhach a vydávanie z áväzných stanovísk zo strany ŠPS od 1. 1. 2014 prejde 10 zamestnancov na ústredný orgán MDVRR SR.

Vyjadrenie úspor podľ a ekonomickej klasifikácie v jednotlivých rokoch:

Zníženie/zvýšenie kateg órií rozpočtu kapitoly MDVRR SR na roky 2014 až 2016:

v eur rok 2014rok 2015rok 2016610 - mzdy -583 100-678 600-678 600 620 - odvody-72 661-237 171-237 171 630 - tovary a služby38 900-53 000-53 000640 - bežné transfery375 20000 710 - kapitálové výdavky50 00000 -191 661-968 771-968 771Spolu všetky úrady vrátane ústredného orgánu MDVRR SRTabuľka č. 4

Príjmy (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2013201420152016Daňové príjmy (100)1 Nedaňové príjmy (200)1000 v tom: Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb6 500 0006 500 0006 500 000v tom: Dopravný úrad200 000200 000200 000v tom: Telekomunikačný úrad SR-6 500 000-6 500 000-6 500 000v tom: Letecký úrad SR-200 000-200 000-200 000Granty a transfery (300)1 Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400) Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500) Dopad na príjmy verejnej správy celkom000 1 – pr íjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Ú rad pre regulácie elektronických komunikácií a poštových služieb Tabuľka č. 5

Výdavky (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2013201420152016Bežné výdavky (600)04 573 7754 237 0474 237 047 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)2 055 1222 007 1232 007 123 Poistné a príspevok do poisťovní (620)*782 401701 672701 672 Tovary a služby (630)21 525 0371 500 0371 500 037 Bežné transfery (640)2211 21528 21528 215 Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2Kapitálové výdavky (700)20 00000 Obstarávanie kapitálových aktív (710)220 00000 Kapitálové transfery (720)2 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800) Dopad na výdavky verejnej správy celkom4 593 7754 237 0474 237 047 z toho výdavky na ŠR4 593 7754 237 0474 237 047 Bežné výdavky (600) 4 573 7754 237 0474 237 047 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)2 055 1222 007 1232 007 123 Kapitálové výdavky (700)20 00000 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácieTabu ľka č. 6

ZamestnanosťVplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2013201420152016Počet zamestnancov celkom158158158 z toho vplyv na ŠR158158158Priemerný mzdový výdavok (v eurách)1 0841 0581 058 z toho vplyv na ŠR1 0841 0581 058 Osobné výdavky celkom (v eurách)02 773 3872 708 7952 708 795 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610) 2 055 122 2 007 1232 007 123 z toho vplyv na ŠR2 055 1222 007 1232 007 123 Poistné a príspevok do poisťovní (620)*718 265*701 672701 672 z toho vplyv na ŠR*718 265*701 672701 672 *rok 2014 - 34,95 % zo mzdových výdavkov, v rok 2014 - tabuľke č. 5 sú uvedené výdavky v kategórii 620 vrátane odvodov z odstupného a odchodného

Dopravný úrad Tabuľka č. 7

Výdavky (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2013201420152016Bežné výdavky (600)4 838 4754 448 1074 448 107 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)2 335 3102 287 8102 287 810 Poistné a príspevok do poisťovní (620)*883 573799 805799 805 Tovary a služby (630)21 404 8211 337 9211 337 921 Bežné transfery (640)2214 77122 57122 571 Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2Kapitálové výdavky (700)30 00000 Obstarávanie kapitálových aktív (710)230 00000 Kapitálové transfery (720)2 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800) Dopad na výdavky verejnej správy celkom4 868 4754 448 1074 448 107 z toho výdavky na ŠR4 868 4754 448 1074 448 107 Bežné výdavky (600) 4 838 4754 448 1074 448 107 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)2 335 3102 287 8102 287 810 Kapitálové výdavky (700)30 00000 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie Tabuľka č. 8

ZamestnanosťVplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2013201420152016Počet zamestnancov celkom206206206 z toho vplyv na ŠR206206206Priemerný mzdový výdavok (v eurách)945925925 z toho vplyv na ŠR945925925 Osobné výdavky celkom (v eurách)03 151 5013 087 6153 087 615 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)2 335 3102 287 8102 287 810 z toho vplyv na ŠR2 335 3102 287 8102 287 810 Poistné a príspevok do poisťovní (620)*816 191* 799 805799 805 z toho vplyv na ŠR*816 191*799 805799 805 *rok 2014 - 34,95 % zo mzdových výdavkov, v rok 2014 - tabuľke č. 7 sú uvedené výdavky v kategórii 620 vrátane odvodov z odstupného a odchodného

Ústredný orgán MDVRR SR Tabuľka č. 9

Výdavky (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2013201420152016Bežné výdavky (600)0178 134178 134178 134 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)132 000132 000132 000 Poistné a príspevok do poisťovní (620)46 13446 13446 134 Tovary a služby (630)2 Bežné transfery (640)2 Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2Kapitálové výdavky (700)000 Obstarávanie kapitálových aktív (710)2 Kapitálové transfery (720)2 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800) Dopad na výdavky verejnej správy celkom178 134178 134178 134 z toho výdavky na ŠR178 134178 134178 134 Bežné výdavky (600) 178 134178 134178 134 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)132 000132 000132 000 Kapitálové výdavky (700)000 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie Tabuľka č. 10

ZamestnanosťVplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2013201420152016Počet zamestnancov celkom*101010 z toho vplyv na ŠR101010Priemerný mzdový výdavok (v eurách)*110011001100 z toho vplyv na ŠR110011001100 Osobné výdavky celkom (v eurách)0178 134178 134178 134 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)* 132 000132 000132 000 z toho vplyv na ŠR132 000132 000132 000 Poistné a príspevok do poisťovní (620)*46 134 46 134 46 134 z toho vplyv na ŠR46 13446 13446 134 Telekomunikačný úrad SR Tabuľka č. 11

Výdavky (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2013201420152016Bežné výdavky (600)0-4 029 997-4 030 002-4 030 002 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)-2 138 139-2 138 139-2 138 139 Poistné a príspevok do poisťovní (620)-747 441-747 446-747 446 Tovary a služby (630)2-1 121 181-1 121 181-1 121 181 Bežné transfery (640)2-23 236-23 236-23 236 Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2Kapitálové výdavky (700)000 Obstarávanie kapitálových aktív (710)2 Kapitálové transfery (720)2 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800) Dopad na výdavky verejnej správy celkom-4 029 997-4 030 002-4 030 002 z toho výdavky na ŠR-4 029 997-4 030 002-4 030 002 Bežné výdavky (600) -4 029 997-4 030 002-4 030 002 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)-2 138 139-2 138 139-2 138 139 Kapitálové výdavky (700)000 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie Tabuľka č. 12

ZamestnanosťVplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2013201420152016Počet zamestnancov celkom*-165-165-165 z toho vplyv na ŠR-165-165-165Priemerný mzdový výdavok (v eurách)*108010801080 z toho vplyv na ŠR108010801080 Osobné výdavky celkom (v eurách)0-2 885 580-2 885 580-2 885 580 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)* -2 138 139-2 138 139-2 138 139 z toho vplyv na ŠR-2 138 139-2 138 139-2 138 139 Poistné a príspevok do poisťovní (620)*-747 441-747 441-747 441 z toho vplyv na ŠR-747 441-747 441-747 441 Poštový regulačný úrad Tabuľka č. 13

Výdavky (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2013201420152016Bežné výdavky (600)0-692 953-692 955-692 955 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)-209 783-209 784-209 784 Poistné a príspevok do poisťovní (620)-73 335-73 336-73 336 Tovary a služby (630)2-404 856-404 856-404 856 Bežné transfery (640)2-4 979-4 979-4 979 Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2Kapitálové výdavky (700)000 Obstarávanie kapitálových aktív (710)2 Kapitálové transfery (720)2 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800) Dopad na výdavky verejnej správy celkom-692 953-692 955-692 955 z toho výdavky na ŠR-692 953-692 955-692 955 Bežné výdavky (600) -692 953-692 955-692 955 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)-209 783-209 784-209 784 Kapitálové výdavky (700)000 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie Tabuľka č. 14

ZamestnanosťVplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2013201420152016Počet zamestnancov celkom*-19-19-19 z toho vplyv na ŠR-19-19-19Priemerný mzdový výdavok (v eurách)*920920920 z toho vplyv na ŠR920920920 Osobné výdavky celkom (v eurách)0-283 118-283 120-283 120 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)* -209 783-209 784-209 784 z toho vplyv na ŠR-209 783-209 784-209 784 Poistné a príspevok do poisťovní (620)*-73 335-73 336-73 336 z toho vplyv na ŠR-73 335-73 336-73 336 Úrad pre reguláciu železnič nej dopravy Tabuľka č. 15

Výdavky (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2013201420152016Bežné výdavky (600)0-1 428 217-1 428 220-1 428 220 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)-865 809-865 810-865 810 Poistné a príspevok do poisťovní (620)-302 666-302 668-302 668 Tovary a služby (630)2-255 427-255 427-255 427 Bežné transfery (640)2-4 315-4 315-4 315 Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2Kapitálové výdavky (700)000 Obstarávanie kapitálových aktív (710)2 Kapitálové transfery (720)2 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800) Dopad na výdavky verejnej správy celkom-1 428 217-1 428 220-1 428 220 z toho výdavky na ŠR-1 428 217-1 428 220-1 428 220 Bežné výdavky (600) -1 428 217-1 428 220-1 428 220 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)-865 809-865 810-865 810 Kapitálové výdavky (700)000 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie Tabuľka č. 16

ZamestnanosťVplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2013201420152016Počet zamestnancov celkom*-70-70-70 z toho vplyv na ŠR-70-70-70Priemerný mzdový výdavok (v eurách)*103110311031 z toho vplyv na ŠR103110311031 Osobné výdavky celkom (v eurách)0-1 168 475-1 168 478-1 168 478 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)* -865 809-865 810-865 810 z toho vplyv na ŠR-865 809-865 810-865 810 Poistné a príspevok do poisťovní (620)*-302 666-302 668-302 668 z toho vplyv na ŠR-302 666-302 668-302 668 Letecký úrad SR Tabuľka č. 17

Výdavky (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2013201420152016Bežné výdavky (600)0-2 282 843-2 282 846-2 282 846 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)-1 142 113-1 142 113-1 142 113 Poistné a príspevok do poisťovní (620)-399 255-399 258-399 258 Tovary a služby (630)2-731 517-731 517-731 517 Bežné transfery (640)2- 9 958- 9 958- 9 958 Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2Kapitálové výdavky (700)000 Obstarávanie kapitálových aktív (710)2 Kapitálové transfery (720)2 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800) Dopad na výdavky verejnej správy celkom-2 282 843-2 282 846-2 282 846 z toho výdavky na ŠR-2 282 843-2 282 846-2 282 846 Bežné výdavky (600) -2 282 843-2 282 846-2 282 846 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)-1 142 113-1 142 113-1 142 113 Kapitálové výdavky (700)000 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie Tabuľka č. 18

ZamestnanosťVplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2013201420152016Počet zamestnancov celkom*-100 -100 -100 z toho vplyv na ŠR-100-100-100Priemerný mzdový výdavok (v eurách)*952952952 z toho vplyv na ŠR952952952 Osobné výdavky celkom (v eurách)0-1 541 368-1 541 371-1 541 371 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)* -1 142 113-1 142 113-1 142 113 z toho vplyv na ŠR-1 142 113-1 142 113-1 142 113 Poistné a príspevok do poisťovní (620)*-399 255-399 258-399 258 z toho vplyv na ŠR-399 255-399 258-399 258 Štátna plavebná správa Tabuľka č. 19

Výdavky (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2013201420152016Bežné výdavky (600)0-1 398 035-1 398 036-1 398 036 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)-749 688-749 687-749 687 Poistné a príspevok do poisťovní (620)-262 072-262 074-262 074 Tovary a služby (630)2-377 977-377 977-377 977 Bežné transfery (640)2-8 298-8 298-8 298 Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2Kapitálové výdavky (700)000 Obstarávanie kapitálových aktív (710)2 Kapitálové transfery (720)2 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800) Dopad na výdavky verejnej správy celkom-1 398 035-1 398 036-1 398 036 z toho výdavky na ŠR-1 398 035-1 398 036-1 398 036 Bežné výdavky (600) -1 398 035-1 398 036-1 398 036 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)-749 688-749 687-749 687 Kapitálové výdavky (700)000 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie Tabuľka č. 20

ZamestnanosťVplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2013201420152016Počet zamestnancov celkom*-73-73-73 z toho vplyv na ŠR-73-73-73Priemerný mzdový výdavok (v eurách)*856856856 z toho vplyv na ŠR856856856 Osobné výdavky celkom (v eurách)0-1 011 760-1 011 761-1 011 761 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)* -749 688-749 687-749 687 z toho vplyv na ŠR-749 688-749 687-749 687 Poistné a príspevok do poisťovní (620)*-262 072-262 074-262 074 z toho vplyv na ŠR-262 072-262 074-262 074

25

Sociálne vplyvy - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a na zamestnanos ť

Sociálne vplyvy predkladané ho materiálu - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4.1. Identifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatí vne ovplyvnené.Z hľadiska skupín domácností nemá vplyv.Kvantifikujte: Z hľadiska prí jmov na priemerného obyvateľa a ovplyvnené skupiny domácnosti nemá vplyv.

- Rast alebo pokles príjmov/výdavkov na priemerného obyvateľa- Rast alebo pokles prí jmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností

- Celkový počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom4.2. Zhodnoťte kvalitatívne (prípadne kvantitatí vne) vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva.Z hľadiska skupín obyvateľstva nemá vplyv.

4.3. Zhodnoť te vplyv na rovnosť príležitostí:

Zhodnoťte vplyv na rodovú rovnosť.

Z hľadiska vplyvu na rovnosť príležitosti nemá vplyv.

Z hľadiska vplyvu na rodovú rovnosť nemá vplyv.4.4. Zhodnoťte vplyvy na zamestnanosť.

Aké sú vplyvy na zamestnanosť ?

Ktoré skupiny zamestnancov budú ohrozené schválením predkladaného materiálu ?

Hrozí v prípade schválenia predkladaného materiálu hromadné prepúšťanie ?

Predkladaný materiá l predpokladá zníženie počtu funkčných miest o 53. Zníženie sa dotkne najmä zamestnancov vykonávajúcich prierezové obslužné a servisné činnosti na jednotlivých regulačných úradoch.

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácieObsah6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?

Podľa § 12 návrhu zákona

-ods. 18 Výročnú správu o hospodárení Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky s osobitným účtom podľa osobitného predpisu za rok 2013 zverejní regulačný úrad zriadený týmto zákonom,

-ods. 19. Správu o stave poskytovania univerzálnej služby a poštového platobného styku podľa osobitného predpisu) § 42 ods. 1 zákona č . 324/2011 Z. z.) za rok 2013 zverejní regulačný úrad zriadený týmto zákonom,

-ods. 20 Príjmy a výdavky kompenzačného fondu podľa osobitného predpisu ) § 55 ods. 3 zákona č. 324/2011 Z. z.) za rok 2013 zverejní regulačný úrad zriadený týmto zákonom,

-ods. 21 Výročnú správu o činnosti bezpečnostného orgánu podľa osobitného predpisu) § 91 zákona č. 513/2009 Z. z.) za rok 2013 zverejní a do 30. septembra nasledujúceho roka zašle Európskej železničnej agentúre dopravný úrad zriadený tý mto zákonom,

-ods. 22 Správu o činnosti a o hospodárení Úradu pre reguláciu železničnej dopravy za kalendárny rok 2013 poskytne Národnej rade Slovenskej republiky do 31. mája nasledujúceho roka dopravný úrad zriadený t ýmto zákonom,

-ods. 23 Výročnú správu o kontrolnej činnosti nad systémom letiskových odplát podľa osobitného predpisu) § 33a ods. 4 zákona č . 143/1998 Z. z. v znení zákona č. 241/2011 Z. z.) za rok 2013 zverejní na svojom webovom sídle dopravný úrad zriadený týmto zákonom.

Ide o poskytovanie elektronických služieb verejnej správy na úrovni I (informatívna úroveň).

6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?¼udia6.3. Zabezpečuje sa vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?6.4. Zabezpečuje sa rozvoj elektronického vzdelávania?6.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?6.6. Zabezpečuje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?Infraštrukt úra6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?6.8. Rozširuje sa prístupnosť k internetu?6.9. Rozširuje sa prístupnosť k elektronickým službám?6.10. Zabezpečuje sa technická interoperabilita?6.11. Zvyšuje sa bezpečnosť IT?6.12. Rozširuje sa technická infraštruktúra?Riadenie procesu informatizácie6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?Financovanie procesu informatizácie6.14. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?Legislatí vne prostredie procesu informatizácie6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?

III

Doložka zlu čiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladateľ prá vneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu prá vneho predpisu: Návrh zákona o Úrade pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb a Dopravnom úrade a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Problematika návrhu prá vneho predpisu:

a)je upravená v práve Euró pskej únie

-primárnom

čl.114 (predtým 95) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, čl. 107 až 109 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, čl. 90 a 91 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

-sekundárnom (prijatom po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Euró pskej únii – po 30. novembri 2009)

1.legislatívne akty

Smernica Euró pskeho parlamentu a Rady 2012/34/EÚ z 21. novembra 2012, ktorou sa zriaďuje jednotný európsky železničný priestor (Ú.v. EÚ L 343, 14.12.2012).

2.nelegislatívne akty

-sekundárnom (prijatom pred nadobudnutí m platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)

1. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/12/ES z 11. marca 2009 o letiskových poplatkoch (Ú. v. EÚ L 70, 14. 3. 2009).

2. Smernica Euró pskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci elektronických komunikačných sietí a služieb (rámcová smernica) (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 13/zv. 29) v znen í nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 717/2007 z 27. júna 2007 (Ú.v. EÚ L 171, 29.6.2007), nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 544/2009 z 18. júna 2009 (Ú.v. EÚ L 167, 29.6.2009) a smernice Euró pskeho parlamentu a Rady 2009/140/ES z 25. novembra 2009 (Ú.v. EÚ L 337, 18.12.2009).

3. Smernica Euró pskeho parlamentu a Rady 2002/20/ES zo 7. marca 2002 o povolení na elektronické komunikačné siete a služby (smernica o povolení) (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 13/zv. 29) v znení smernice Euró pskeho parlamentu a Rady 2009/140/ES z 25. novembra 2009 (Ú.v. EÚ L 337, 18.12.2009).

4. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/67/ES z 15. decembra 1997 o spoločných pravidlách rozvoja vnútorné ho trhu poštových služieb Spoločenstva a zlepšovaní kvality služieb (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 6/zv. 3) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/39/ES z 10. júna 2002 (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ , kap. 6/zv. 4) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/6/ES z 20. februára 2008 (Ú.v. EÚ L 52, 27.2.2008).

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4.Závä zky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

Lehota na prebratie smernice Euró pskeho parlamentu a Rady 2012/34/EÚ z 21. novembra 2012, ktorou sa zriaďuje jednotný európsky železničný priestor do právneho poriadku Slovenskej republiky je do 16. júna 2015.

b)lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štá tnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov

c)informácia o konaní zač atom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

Proti SR nebolo začaté konanie o poru šení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa článku 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

d)informácia o prá vnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/12/ES z 11. marca 2009 o letiskových poplatkoch je úplne prebratá v zákone č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Smernica Euró pskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci elektronických komunikačných sietí a služieb (rámcová smernica) v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č . 717/2007 z 27. júna 2007, nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 544/2009 z 18. júna 2009 a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/140/ES z 25. novembra 2009 je úplne prebratá v zákone č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znen í neskorších predpisov.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/20/ES zo 7. marca 2002 o povolení na elektronické komunikačné siete a služ by (smernica o povolení) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/140/ES z 25. novembra 2009 je úplne prebratá v zákone č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/67/ES z 15. decembra 1997 o spoločných pravidlách rozvoja vnútorného trhu poštových služieb Spoločenstva a zlepšovaní kvality služieb v znení smernice Euró pskeho parlamentu a Rady 2002/39/ES z 10. júna 2002 a smernice Euró pskeho parlamentu a Rady 2008/6/ES z 20. februára 2008 je úplne prebratá v zákone č. 324/2011 Z. z. o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

5.Stupeň zlučiteľnosti n ávrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti - úplný

6.Gestor a spolupracujú ce rezorty:

Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky

B. Osobitná časť

K Èl. I

K § 1

Regulačný úrad sa zriaďuje zákonom ako orgán štátnej správy s celoslovenskou pôsobnosťou pre oblasť elektronických komunikácií a poštových služieb, ktorý je rozpočtovou organizá ciou zapojenou na štátny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva.

K § 2

Zákon vymedzuje pôsobnosť regulačného úradu, ktorá je bližšie vymedzená v osobitných predpisoch a zostáva zachovaná v plnom rozsahu pôsobnosti doterajšieho TÚ SR a PRÚ. Všetky doterajšie č innosti zrušovaných úradov v oblasti elektronických komunikácií a poštových služieb bude kontinuálne zabezpečovať nový regulačný úrad ako univerzálny právny nástupca zrušených ú radov. Navrhuje sa explicitné vymedzenie nestrannosti a nezávislosti regulačného úradu pri prijímaní rozhodnutí v regulačnej a cenovej oblasti v súlade s regulačným rámcom pre elektronické komunikácie (najmä smernica EP a Rady 2002/21/ES o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby (rámcová smernica) v aktuálnom znení).

K § 3

Navrhuje sa vytvorenie funkcie predsedu regulačného úradu a jedného podpredsedu regulačného úradu. Predsedu aj podpredsedu regulačného úradu bude voliť a odvolávať Národná rada Slovenskej republiky na ná vrh vlády Slovenskej republiky na obdobie šiestich rokov, pričom tá istá osoba môže vykonávať rovnakú funkciu najviac dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia.

Je potrebné zabezpečiť pln ú funkčnosť úradu aj v situáciách, kedy z rôznych dôvodov funkcia predsedu alebo podpredsedu úradu nie je obsadená, predseda nie je prítomný, alebo funkčné obdobie predsedu uplynulo a nový predseda nebol zvolený.

Ak funkcia predsedu regulačného úradu nie je obsadená, podpredseda regulačného úradu zo zákona zastupuje predsedu regulačného úradu. Zároveň sa navrhuje núdzový mechanizmus na zabezpečenie riadenia ú radu aj pre prípad, ak funkcia predsedu ani podpredsedu úradu nebude obsadená.

Vo vzťahu k odvolaniu je nevyhnutn é, aby zákon taxatívne stanovoval objektívne dôvody odvolania, ktoré by z dôvodu zabezpečenia nezávislosti a nestrannosti nemali súvisieť s rozhodovacou činnosťou predsedu alebo podpredsedu regulačného ú radu.

K § 4

Vzhľadom na význam funkcie predsedu a podpredsedu regulačného úradu sa navrhuje stanoviť minimálne požiadavky na kandidáta na predsedu a podpredsedu regulačného úradu.

Je potrebné stanoviť požiadavky odbornosti ako predpoklad kvalifikovaného výkonu funkcie. V záujme obmedzenia vzniku situácií, kedy by sa predseda alebo podpredseda úradu ocitli v rozpore záujmov, upravujú sa pravidlá nezlučiteľnosti niektorý ch funkcií, zamestnaní a činností s v ýkonom funkcie predsedu a podpredsedu regulačného úradu. Konflikt záujmov počas výkonu funkcie predsedu alebo podpredsedu regulačného úradu je ohrozením nezávislosti a nestrannosti v rozhodovaní. Následkom poru šenia týchto pravidiel môže byť odvolanie osoby, ktorá tieto pravidlá poruší, podľa § 3 ods. 12 písm. a) z funkcie.

V súvislosti s požadovanou nezávislosťou a nestrannosťou predsedu a podpredsedu pri výkone rozhodovacej právomoci sa obmedzeniami vzťahujúcimi sa na obdobie bezprostredne po skončení vý konu funkcie eliminuje vznik situácií a stretu záujmov, ktoré by ich mohli ovplyvniť alebo motivovať a tým spochybniť ich nezávislosť.

Zmena skutočností uvedených v § 4 ods. 3 je dôvodom na odvolanie z funkcie podľa § 3 ods. 12 písm. a) zákona. Z toho dôvodu je potrebné upraviť povinnosť informovať predsedu Ná rodnej rady Slovenskej republiky o takejto zmene.

Navrhuje sa vymedzenie dôvodov vylúčenia predsedu regulačného úradu a podpredsedu regulačného úradu z rozhodovania vo veci, ak existuje pochybnosť o jeho nestrannosti a nezávislosti vo vzť ahu osobe, ktorej sa rozhodovanie týka. Navrhovaná úprava vo vzťahu k procesnej stránke nezávislosti a nestrannosti osoby predsedu úradu zamedzí rozhodovaniu v konkrétnej veci v prípade existencie uvádzaných dô vodov.

V prípade vyhlásenia o záväzkoch a záujmoch v odsekoch 8 a 9 predseda Národnej rady Slovenskej republiky prijme ďalšie kroky v prípade, ak z vyhlásenia vyplynie, že nestrannosť a nezávislosť predsedu ú radu alebo podpredsedu úradu môžu byť ovplyvnené.

K § 5

Dopravný úrad sa zriaďuje zákonom ako orgán štátnej správy s celoslovenskou pôsobnosťou, ktorý je rozpočtovou organizáciou, zapojenou na štátny rozpočet prostredníctvom rozpoč tovej kapitoly ministerstva.

Zákon všeobecne vymedzuje pôsobnosť dopravného úradu, ktorá zostáva bližšie vymedzená v § 6 a v osobitných predpisoch.

K § 6

Zákon podrobnejšie vymedzuje pôsobnosť dopravného úradu podľa osobitných predpisov. Všetky doterajšie činnosti zrušených úradov v oblasti dráh a dopravy na dráhach, civilného letectva a vnútrošt átnej plavby vykonávané právnymi predchodcami, bude kontinuálne zabezpečovať nový dopravný úrad ako právny nástupca zrušených úradov (ŠPS, LÚ SR, ÚRŽD) s dvomi výnimkami (§ 9). Prvú vý nimku predstavuje pôsobnosť ÚRŽD v oblasti špeciálneho stavebného úradu a v oblasti vyšetrovania nehôd a mimoriadnych udalostí, ku ktorým došlo na špeciálnych dráhach a lanových dráhach, ktorá prechádza na ministerstvo (§ 9 ods. 4). Druhou výnimkou je kompetencia ŠPS v oblasti vydávania záväzných stanovísk v územnoplánovacích činnostiach, ak ide o umiestnenie prístavov a stavieb, ktoré sú s účasťou vodnej cesty alebo ju križujú, a o vymedzenie ochranného pásma vodnej cesty, ako aj v konaniach, v ktorých je príslušným stavebný úrad, ak ide o stavby, ktoré zasahujú do vodnej cesty alebo sú s účasťou vodnej cesty alebo prístavu. Táto kompetencia rovnako prechádza na ministerstvo. (§ 9 ods. 5)

Navrhuje sa súčasne explicitné vymedzenie nestrannosti a nezávislosti regulačného úradu pri prijímaní rozhodnutí v regulačnej pôsobnosti v oblasti dráh a dopravy na dráhach v súlade s európskou legislat ívou (najmä smernicou EP a Rady 2001/14/ES v platnom znení a smernicou EP a Rady 2012/34/EÚ).

K § 7

Navrhuje sa vytvorenie funkcie predsedu dopravného úradu a podpredsedu dopravného úradu. Predsedu aj podpredsedu dopravného úradu bude voliť a odvolávať vláda Slovenskej republiky na návrh ministra dopravy, vý stavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky na obdobie šiestich rokov, pričom tá istá osoba môže vykonávať rovnakú funkciu najviac dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia.

Je potrebné zabezpečiť pln ú funkčnosť dopravného úradu aj v situáciách, kedy z rôznych dôvodov funkcia predsedu alebo podpredsedu úradu nie je obsadená, predseda nie je prítomný, alebo funkčné obdobie predsedu uplynulo a nový predseda nebol zvolený. Ak funkcia predsedu dopravného úradu nie je obsadená, podpredseda dopravného úradu zo zákona zastupuje predsedu úradu. Zároveň sa navrhuje núdzový mechanizmus na zabezpečenie riadenia ú radu aj pre prípad, ak funkcia predsedu ani podpredsedu úradu nebude obsadená.

Vo vzťahu ku skončeniu vý konu funkcie, ako aj k odvolaniu predsedu a podpredsedu dopravného úradu je nevyhnutné, aby zákon taxatívne stanovoval dôvody skončenia a dôvody odvolania, ktoré by v záujme zabezpečenia nezávislosti a nestrannosti nemali súvisieť s rozhodovacou činnosťou predsedu alebo podpredsedu dopravného úradu. Táto požiadavka vyplýva z európskej legislatívy vo vzťahu k regulačnému úradu v železničnej doprave.

K § 8

Vzhľadom na význam funkcie predsedu a podpredsedu dopravného úradu a na požiadavky európskej legislatívy (hlavne vo vzťahu k ÚRŽD) sa stanovujú minimálne požiadavky na kandidáta na predsedu a podpredsedu dopravného úradu tak, aby kandidát bol vybraný na základe primeraných schopností a príslušných skúseností. Stanovujú sa požiadavky odbornosti ako predpoklad kvalifikovaného výkonu právomocí .

V záujme zamedzenia vzniku situácií, kedy by sa predseda alebo podpredseda úradu ocitli v rozpore záujmov (odsek 3), sa upravujú pravidlá nezlučiteľnosti niektorých funkcií, zamestnaní a činností s výkonom funkcie predsedu a podpredsedu dopravného úradu. Konflikt záujmov počas výkonu funkcie predsedu alebo podpredsedu dopravného úradu by mohol spochybniť nezávislosť a nestrannosť v rozhodovaní. Následkom porušenia stanovený ch pravidiel preto bude obligatórne odvolanie osoby, ktorá tieto pravidlá poruší, podľa § 7 ods. 12 písm. a) z funkcie. Keďže každá zmena skutočností uvedených v § 8 ods. 3 je dôvodom na odvolanie z funkcie podľa § 7 ods. 12 písm. a) zákona, je potrebné upraviť povinnosť informovať predsedu vlády o takejto zmene.

V súvislosti s požadovanou nezávislosťou a nestrannosťou predsedu a podpredsedu dopravného úradu pri výkone rozhodovacej právomoci sa obmedzeniami vzťahujúcimi sa na obdobie bezprostredne po skončení vý konu ich funkcie eliminuje vznik situácií a stretu záujmov, ktoré by ich mohli ovplyvniť alebo motivovať a tým spochybniť ich nezávislosť (odsek 4).

Navrhuje sa vymedzenie dôvodov vylúčenia predsedu dopravného úradu a podpredsedu dopravného úradu z rozhodovania vo veci (odsek 5), ak existuje pochybnosť o jeho nestrannosti a nezávislosti vo vzť ahu osobe, ktorej sa rozhodovanie týka. Potreba tejto úpravy vyplýva z európskej legislatívy v oblasti železničnej dopravy. Navrhovaná úprava vo vzťahu k procesnej stránke nezávislosti a nestrannosti osoby predsedu dopravného úradu zamedzí rozhodovaniu v konkrétnej veci v prípade existencie uvedených skutočností.

V prípade vyhlásenia o záväzkoch a záujmoch predseda vlády prijme ďalšie kroky v prípade, ak z vyhlásenia vyplynie, že nestrannosť a nezávislosť predsedu úradu alebo podpredsedu úradu môžu byť ovplyvnené.

K § 9

Predmetné ustanovenia explicitne vyjadrujú zrušenie dotknutých úradov a v odsekoch 2 až 5 vymedzujú právne nástupníctvo regulačného úradu a dopravného úradu po zrušených úradoch, ako aj prá vne nástupníctvo a prechod určitých vymedzených kompetencií zanikajúcich úradov na ministerstvo.

Odsek 6 predstavuje legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s nahradením názvov zrušovaných úradov názvami úradov zriaďovaných.

Odseky 7 a 8 upravujú z dôvodu istoty právnych vzťahov kontinuitu majetkovoprávnych vzťahov zrušovaných úradov.

Zrušením existujúcich úradov nedôjde k zániku štátnozamestnaneckých pomerov štátnych zamestnancov. Upravuje sa prechod práv a povinností zo štátnozamestnaneckých, pracovnoprávnych a iných prá vnych vzťahov zamestnancov zo zrušovaných úradov na zriaďované úrady a ministerstvo. Štátni zamestnanci, resp. práva a povinnosti vyplývajúce zo štátnozamestnaneckých pomerov, prejdú na nový služobn ý úrad, ktorým bude regulačný úrad a dopravný úrad, a v určitých vymedzených kompetenciách aj na ministerstvo. V zmysle § 31 ods. 1 písm. e) zákona o štátnej službe dôjde k tzv. zmene št átnozamestnaneckých pomerov. Rovnaký postup sa navrhuje explicitne formulovať aj vo vzťahu k pracovnoprávnym pomerom, ktoré nie sú štátnozamestnaneckými pomermi, ako aj vo vzťahu k iným obdobným právnym vz ťahom zamestnancov v dotknutých úradoch. Výslovne sa z dôvodu zachovania statusu zamestnancov v rozsahu platných kolektívnych zmlúv upravuje povinnosť dodržiavať kolektívnu zmluvu, a to až do skončenia jej účinnosti. V odsekoch 12 a 13 sa explicitne vymedzuje zrušenie funkcií a uplynutie funkčných období vedúcich predstaviteľov zrušených úradov.

Odseky 14 až 16 určujú, ktorý subjekt uspokojí nároky zamestnancov vyplývajúce z prechodu práv a povinností podľa odsekov 9.

Odseky 17 až 22 v súvislosti so zánikom úradov riešia predkladanie správ v zmysle osobitných predpisov v prvom roku existencie zriadených úradov.

V zmysle § 54 ods. 4 zákona o elektronických komunikáciách TÚ SR zverejňuje výročnú správu o hospodárení s osobitným účtom. Nový regulačný úrad bude povinný zverejniť výročnú spr ávu za zrušený TÚ SR za predchádzajúci kalendárny rok.

V zmysle § 42 ods. 1 zákona o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov PRÚ zverejňuje výročnú správu o stave poskytovania univerzálnej služby a poštového platobné ho styku. Regulačný úrad bude povinný zverejniť túto správu za zrušený PRÚ za predchádzajúci kalendárny rok.

V zmysle § 91 zákona o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov bezpečnostný orgán každoročne do 30. septembra posiela Európskej železničnej agentúre výročnú správu o svojej činnosti za predchádzajúci kalendá rny rok a zverejní ju na svojej internetovej stránke. Dopravný úrad bude povinný zverejniť a zaslať Európskej železničnej agentúre výročnú správu za zrušený ÚRŽD.

V zmysle § 103 ods. 4 zákona o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov ÚRŽD každoročne do 31. mája poskytuje Národnej rade Slovenskej republiky správu o činnosti a o hospodárení za uplynulý kalendárny rok. Keďže zriadením Dopravn ého úradu zaniká ÚRŽD a aj táto zákonná povinnosť, je potrebné legislatívne ošetriť povinnosť dopravného úradu poskytnúť Národnej rade Slovenskej republiky takúto správu posledný krá t za rok, ktorý prechádzal vzniku dopravného úradu.

V zmysle § 33a ods. 4 zákona o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov LÚ SR zverejňuje výročnú správu o kontrolnej činnosti nad systémom letiskových odplá t na svojom webovom sídle. Po zrušení LÚ SR dopravný úrad bude povinný zverejniť takúto výročnú správu za LÚ SR.

K § 10

Vzhľadom na potrebu zabezpečenia plynulého zlúčenia predmetných subjektov do jedného regulačného úradu je nevyhnutné stanoviť relatívne presné pravidlá týkajúce sa prvej voľby predsedu a podpredsedu regulačného úradu. Obdobie, počas ktorého sa bude uplatňovať dočasné riadenie regulačného úradu, je potrebné minimalizovať.

K § 11

S cieľom zabezpečiť kontinuitu v riadení činností vykonávaných dotknutými subjektmi sa navrhuje upraviť aj spôsob dočasného riadenia regulačného úradu do skončenia priebehu prvej riadnej voľ by predsedu a podpredsedu regulačného úradu. Zároveň sa upravuje zánik funkčného obdobia a odmeňovanie štatutárneho orgánu regulačného úradu a podpredsedu regulačného úradu.

K § 12

Vzhľadom na potrebu zabezpečenia plynulého zlúčenia predmetných subjektov do jedného dopravného úradu je nevyhnutné stanoviť relatívne presné pravidlá týkajúce sa voľby prvého predsedu a podpredsedu dopravného úradu. Obdobie, počas ktorého sa bude uplatňovať dočasné riadenie dopravného úradu, je potrebné minimalizovať.

K § 13

S cieľom zabezpečiť kontinuitu v riadení činností vykonávaných dotknutými subjektmi sa navrhuje upraviť aj spôsob dočasného riadenia dopravného úradu do skončenia priebehu prvej riadnej voľby predsedu a podpredsedu dopravného úradu. Zároveň sa upravuje zánik funkčného obdobia a odmeňovanie štatutárneho orgánu dopravného úradu a podpredsedu dopravného úradu.

K § 14

Vzhľadom na zrušenie TÚ SR, PRÚ, ŠPS, LÚ SR a ÚRŽD ako samostatných subjektov a ich zlúčenie do regulačného úradu alebo dopravného úradu bude nevyhnutné, aby v čase, kedy táto skutočnosť nastane, prevzal prebiehajúce konania príslušný regulačný úrad, dopravný úrad, prípadne ministerstvo. Jednotlivými ustanoveniami sa vymedzujú podrobnosti prechodu práv a povinností zrušovaných úradov v oblasti rozhodovania, vydávania záväzných stanovísk, výkonu rozhodnutí, rozhodovania o opravných prostriedkoch, ako aj príslušnosti na nové konanie. Novovzniknuté úrady by mali zabezpečiť kontinuá lne pokračovanie v tom čase neskončených konaní začatých pred TÚ SR, PRÚ, ako aj ŠPS, LÚ SR a ÚRŽD, s výnimkou konaní, v ktorých kompetencie zanikajúcich úradov prechádzajú na ministerstvo. V záujme zabezpeč enia právnej istoty a kontinuity rozhodovania v správnom konaní sa explicitne ustanovuje, ktorý subjekt dané konanie dokončí.

K § 15

Odkaz na transpozičnú prílohu.

K Èl. II

K bodu 1

Legislatívna úprava názvu úradu.

K bodom 2 až 5, 7 a 9

Dôvodom navrhovanej zmeny a doplnenia § 19, § 34a, § 47 a § 48 zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len 'letecký zá kon') je zosúladenie dotknutých ustanovení tohto paragrafu s právne záväznými aktmi Európskej únie najmä v oblasti stanovenia kompetencie dopravného úradu osvedčovať poskytovateľ ov zdravotnej starostlivosti a lekárov oprávnených posudzovať zdravotnú spôsobilosť členov leteckého personálu.

K bodu 6

Ustanovenia o zriadení a riadení Leteckého úradu Slovenskej republiky sa vypúšťajú z dôvodu zriadenia Dopravného úradu.

K bodu 8

Dôvodom zmeny a doplnenia ustanovenia § 48 leteckého zákona je implementácia príslušných právne záväzných aktov Európskej únie, ktoré členským štátom Európskej únie ukladajú povinnosť určiť príslušný orgán a stanoviť jeho kompetencie v súlade s jednotlivými ustanoveniami týchto aktov, ako aj plnenie nápravných opatrení uložených dopravnému úradu v rámci výkonu pravidelné ho štandardizačného auditu zo strany Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva.

K bodu 10

Letecký úrad Slovenskej republiky v súčasnosti pripravuje aj návrhy leteckých predpisov, ktoré má Slovenská republika povinnosť prebrať do právneho poriadku na základe Dohovoru o medziná rodnom civilnom letectve, ako člen Európskej únie, Európskej organizácie pre bezpečnosť letovej prevádzky, a pod. Táto oblasť je veľmi rozsiahla a zahàňa množstvo vydaných predpisov, na ktorých pracujú takmer všetky organizačné zložky Leteckého úradu Slovenskej republiky. Týmto ustanovením sa zabezpečí spolupráca ministerstva a dopravného úradu v tejto oblasti.

K bodu 11

Podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 216/2008 z 20. februára 2008 o spoločných pravidlách v oblasti civilného letectva a o zriadení Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva, ktorý m sa zrušuje smernica Rady 91/670/EHS, nariadenie (ES) č. 1592/2002 a smernica 2004/36/ES v platnom znení (ďalej len 'nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 216/2008 v platnom znení') Európska agentú ra pre bezpečnosť letectva okrem vykonávania ďalších činností vydáva za podmienok uvedených v tomto nariadení a jeho vykonávacích nariadeniach osvedčenia pre výrobky, súčastí a zariadenia, osvedč uje projektové, výrobné a údržbové organizácie (čl. 20), osvedčuje pilotov a ich výcvikové organizácie ako aj poverené zdravotnícke zariadenia (čl. 21), v oblasti leteckých navigačných služ ieb vykonáva kontroly a audity organizácií, ktorým vydáva osvedčenia (čl. 22a), vykonáva vyšetrovanie a audity organizácií, ktoré sa podieľajú na výcviku, skúšaní, kontrole alebo posudzovaní zdravotnej spôsobilosti riadiacich letovej prevádzky (čl. 22b), vykonáva audity a kontroly prevádzkovateľov tretích krajín (čl. 23) a vykonáva preskúmania vymedzených podnikov (čl. 55). Európska agentú ra pre bezpečnosť letectva tieto činnosti vykonáva samostatne alebo môže ich plnením poveriť oprávnené subjekty alebo národné letecké úrady. V prípade, ak dopravný úrad splní podmienky požadovan é Európskou agentúrou pre bezpečnosť letectva a tá ho poverí vykonávaním niektorej z uvedených činností a za týmto účelom mu poskytne finančné prostriedky, odsek 3 stanovuje spôsob použ itia takto získaných finančných prostriedkov.

K bodom 12 a 13

Dôvodom zmeny je umožniť ministerstvu a dopravnému úradu ukladať pokuty osobám pri porušení povinnosti jednak lekárom a zdravotníckym zariadeniam, ako aj členom leteckého personálu. Týmto doplnením doch ádza v oblasti zdravotnej spôsobilosti členov leteckého personálu zároveň k implementáciu čl. 68 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 216/2008 v platnom znení, podľa ktoré členské štá ty Európskej únie stanovia sankcie za porušenie tohto nariadenia a jeho vykonávacích predpisov.

K bodu 14

Legislatívna úprava z dôvodu doplnenia nových písmen do § 53 ods. 1 leteckého zákona.

K bodu 15

Navrhuje sa zosúladiť právnu úpravu rozhodovania o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam jednotlivých sekcií Dopravn ého úradu, pričom inštitút odvolania s devolutívnym účinkom sa navrhuje nahradiť špecifickým riadnym opravným prostriedkom – rozkladom. Predseda Dopravného ú radu by o rozklade rozhodoval na základe návrhu rozkladovej komisie príslušnej podľa odborného zamerania činnosti, pri ktorej bolo vydané napadnuté prvostupňové rozhodnutie.

K bodu 16

Legislatívna úprava súvisiaca so zmenou názvu úradu.

K Èl. III

K bodom 1 a 2

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá zohľadňuje zmenu v § 39 zákona, ktorá súvisí s bodom 9.

K bodu 3

Vzhľadom na zmeny v súvislosti so zrušením Štátnej plavebnej správy a prevzatím jej kompetencií dopravným úradom je potrebné vykonať zmenu názvu predstaveného dopravného úradu, ktorý m namiesto riaditeľa bude predseda.

K bodom 4 a 5

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá zohľadňuje zmenu v § 39 zákona, ktorá súvisí s bodom 9.

K bodom 6 a 7

Štátna plavebná správa sa dňom vzniku dopravného úradu zrušuje. Z uvedeného dôvodu je potrebné vykonať potrebné legislatívne úpravy súvisiace s názvom a organizáciou Štátna plavebná sprá va.

K bodom 8 a 9

Navrhuje sa presun pôsobnosti Štátnej plavebnej správy v oblasti vydávania záväzných stanovísk na ministerstvo. Ide o vydávanie záväzných stanovísk v konaniach podľa § 126 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v prípadoch ustanovených zákonom č. 338/2000 Z. z.

K bodu 10

Ustanovenie spresňuje, ktorí zamestnanci Dopravného úradu budú mať povinnosť byť označení a vystrojení na ú čely výkonu úloh spojených s výkonom odborného dozoru nad správou a údržbou vodných ciest a prístavov, prevádzkou plavidiel na vodných cestách a v prístavoch, odbornou spôsobilosťou členov posá dok plavidiel a obsluhy plavebných komôr, spôsobilosťou plavidiel s výnimkou ťažobných zariadení podľa osobitného predpisu; v prípade plavidiel trvalo vyradených z prevádzky podľa § 23 ods. 4 vykonávaj ú dozor nad ich odstránením, dodržiavaním pravidiel bezpečnosti vnútrozemskej plavby, vykonávaním a priebehom kvalifikačného kurzu podľa § 31. Štátny odborný dozor zahàňa okrem týchto úloh aj zisťovanie, ako prevádzkovateľ plavidla, posádka plavidla a osoby nachádzajúce sa na plavidle a osoba poverená vykonávaním kvalifikačného kurzu a školiteľ dodržiavajú tento zákon, súvisiace všeobecne záväzné prá vne predpisy, rozhodnutia vydané na jeho základe a medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná.

K bodu 11

Ide o legislatívnu úpravu súvisiacu s odstránením legislatívnej skratky, ktorá bola zavedená už v bode 10.

K bodom 12 až 14

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá zohľadňuje zmenu v § 39 zákona, ktorá súvisí s bodom 9.

K bodu 15

V rámci novej štruktúry sa navrhuje, aby o odvolaniach dopravného úradu rozhodoval v rámci rozkladového konania predseda dopravného úradu a nie minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky.

K bodu 16

Legislatívna úprava súvisiaca so zmenou názvu úradu.

K Èl. IV

K bodu 1

Legislatívno - technická úprava súvisiaca so zmenou § 103.

K bodu 2

Legislatívna úprava názvu úradu; legislatívna skratka 'úrad' zostáva v § 101 zachovaná.

K bodu 3

Presun pôsobnosti ÚRŽD - vyšetrovacieho orgánu pre nehody a mimoriadne udalosti, ku ktorým došlo na špeciálnych dráhach a lanových dráhach, na ministerstvo.

K bodu 4

Presun pôsobnosti súvisiacej s činnosťami špeciálneho stavebného úradu z ÚRŽD na ministerstvo.

K bodu 5

Ustanovením sa upresňujú podmienky odkazom na osobitný predpis po splnení ktorých môže ministerstvo poveriť právnickú osobu vzdelávaní m a overovaním odbornej spôsobilosti zamestnancov prevádzkovateľov dráh a posudzovaním zdravotnej spôsobilosti a psychickej spôsobilosti týchto zamestnancov.

K bodu 6

Zosúladenie s úpravou § 33 ods. 4 zákona.

K bodu 7

Presun pôsobnosti š peciálneho stavebného úradu z ÚRŽD na ministerstvo. Súčasne sa dopĺňa kompetencia ministerstva o odňatie vydaných poverení.

K bodu 8

ÚRŽD sa zrušuje zriadením dopravného úradu, je preto potrebné vypustiť ustanovenia o ÚRŽD z právnej úpravy.

K bodu 9

Prechod pôsobnosti vyšetrovacieho orgánu pre nehody a mimoriadne udalosti, ku ktorým došlo na špeciálnych dráhach a lanových dráhach a špeciálneho stavebného úradu na ministerstvo.

K bodu 10

Prechod pôsobnosti špeciálneho stavebného úradu na ministerstvo.

K bodu 11

Ustanovením sa zavádza správny terminologický pojem v súlade s § 80 ods. 6 zákona.

K bodu 12

ÚRŽD sa zrušuje zriadením dopravného úradu, je preto potrebné vypustiť ustanovenia o organizácii a zriadení ÚRŽD z právnej úpravy.

K bodom 13

Vzhľadom na zmeny v súvislosti so zrušením ÚRŽD a prevzatím jeho kompetencií dopravným úradom a v časti špeciálneho stavebného úradu ministerstvom, navrhuje sa zrušiť ustanovenie § 111 ods. 3 z ákona a nahradiť ho novým znením odseku 3, ktorá korešponduje s právnou úpravou prijatou na základe zákona, ktorým bol zriadený dopravný úrad.

K Èl. V

Legislatívna úprava názvu úradu; legislatívna skratka 'úrad' zostáva v § 35 zachovaná.

K Èl. VI

K bodom 1 a 9

Keďže pôsobnosť a kompetencie PRÚ prechádzajú na nový regulačný úrad, je potrebné nahradiť označenie tohto orgánu štátnej správy v oblasti poštových služieb. Zároveň sa zavá dza legislatívna skratka 'úrad', ktorá doposiaľ nebola v zákone o poštových službách zavedená.

K bodom 2, 4, 5 a 6

Legislatívno-technická zmena súvisiaca so vznikom Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových slu žieb, ktorý bude vydávať svoj vestník úradu. Navrhuje sa preto, aby dokumenty a rozhodnutia, ktoré Poštový regulačný úrad doposiaľ uverejňoval podľa zákona č. 324/2011 Z. z. o poštových služb ách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vo vestníku ministerstva, boli uverejňované vo vestníku Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštový ch služieb. Súčasne sa zavádza legislatívna skratka 'vestník ministerstva' pre účely zverejňovania dokumentov a rozhodnutí, ktoré aj doposiaľ uverejňovalo ministerstvo vo svojom vestníku.

K bodu 3

Zrušuje sa PRÚ, ustanovenia o charaktere a o organizácii PRÚ je potrebné vypustiť z právnej úpravy.

K bodom 7 a 8

Keďže regulačný úrad nebude mať svoj priamo vertikálne nadriadený správny orgán, rozhodovanie o opravný ch prostriedkoch proti jeho rozhodnutiam sa navrhuje ponechať na tom istom stupni v rámci regulačného úradu. Takýto postup bez uplatnenia devolutívneho účinku odvolania zodpovedá rozkladu. Navrhuje sa preto upraviť spô sob rozhodovania o opravný ch prostriedkoch proti rozhodnutiam regulačného úradu formou rozkladu. Vzhľadom na celkové postavenie regulačného úradu, ako aj na záujem na zachovaní kontinuity preskúmavania rozhodnutí TÚ SR, sa navrhuje upraviť vecnú príslušnosť na preskúmavanie rozhodnutí a postupov regulačného úradu na úrovni Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

K Èl. VII

K bodu 1

Uvedenou zmenou sa sleduje zachovanie spôsobu označovania úradu legislatívnou skratkou 'úrad' po zmene jeho názvu v príslušných ustanoveniach zákona o elektronických komunikáciách bez potreby ďalš ej legislatívnej úpravy v texte zákona. Táto skratka zostáva v § 6 ods. 1 písm. b) zákona o elektronických komunikáciách zachovaná aj pre regulačný úrad.

K bodu 2

Legislatívna úprava názvu vestníka úradu.

K bodu 3

Zosúladenie ustanovenia s autorizač nou smernicou. Z pohľadu Európskej komisie je dôležité, aby celková výška úhrad v zmysle článku 12 autorizačnej smernice (úhrady podľa § 6 ods. 4 písm. a) zákona o elektronických komunikáciá ch a správne poplatky podľa osobitného zákona) vybraných za daný rok neprevyšovala administratívne náklady regulátora spojené s reguláciou za daný rok (náklady vynaložené pri riadení, kontrole a vymá haní plánu všeobecného povolenia a práv na používanie a osobitných povinností, ktoré sú spomenuté v článku 6 ods. 2 autorizačnej smernice, ktoré môžu zahàňať náklady na medzinárodnú spoluprácu, harmonizáciu a normovanie, analýzu trhu, sledovanie zhody a inú kontrolu trhu, ako aj reguláciu práce, vyžadujúcu prípravu a uplatnenie sekundárnych právnych predpisov a správnych rozhodnutí, ako napríklad rozhodnutia o prístupe a prepojení).

Okrem úhrad a sprá vnych poplatkov v zmysle článku 12 autorizačnej smernice môžu členské štáty vyberať úhrady za používanie rádiových frekvencií a čísel v zmysle článku 13 autorizačnej smernice (§ 6 ods. 4 písm. b) a c) zákona o elektronických komunikáciá ch). Tieto úhrady sú stanovené za účelom zabezpečenia optimálneho použitia týchto zdrojov a sú viazané na právo za používanie a nie na systém všeobecného povolenia.

Je potrebné zdôrazniť, že pri posudzovaní , či úhrady v zmysle článku 12 autorizačnej smernice, neprevyšujú administratívne náklady regulátora spojené s reguláciou, Európska komisia prihliada iba na úhrady v zmysle článku 12 autorizač nej smernice. Úhrady za používanie frekvencií a čísel v zmysle článku 13 autorizačnej smernice sa ukladajú s cieľom zabezpečiť optimálne využitie frekvencií a čísel, nepovažujú sa teda za úhrady podľa článku 12 autorizačnej smernice, v dôsledku čoho nie sú ani súčasťou obmedzenia v zmysle článku 12 ods. 1 písm. a) autorizačnej smernice.

K bodu 4

Uvedené ustanovenie zákona o elektronických komunikáciách je potrebné vypustiť, nakoľko upravujú zriadenie TÚ SR, spôsob jeho riadenia, spôsob voľby či vymenovania a odvolávania predsedu a podpredsedu TÚ SR. TÚ SR aj funkcia jeho predsedu a podpredsedu sa týmto zákonom zrušujú. Tieto náležitosti upravuje komplexne článok I.

K Èl. VIII

Ustanovenie o účinnosti sa formuluje tak, aby bolo jednoznačne určené, že k zániku zrušovaných úradov, prechodu pôsobností a zriadeniu regulačného úradu a dopravného úradu dôjde k 1. januá ru 2014. Na zabezpečenie tohto prechodu, najmä na zabezpečenie nepretržitosti riadenia úradov je však nevyhnuté, aby niektoré ustanovenia týkajúce sa vymenovania štatutárnych orgánov a podpredsedov regulačné ho úradu a dopravného úradu nadobudli účinnosť skôr.

Bratislava 26. septembra 2013

Robert Fico, v.r.

predseda vlá dy Slovenskej republiky

Ján Počiatek, v.r.

minister dopravy, výstavby

a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o elektronických komunikáciách

1

DOVODOVÁ SPRÁVA

A. VŠEOBECNÁ ÈAS

1. Doterajšia právna úprava

Z ákladné pravidlá podnikania v sektore elektronických komunikácií, v rátane štátnej regulácie, sú na Slovensku uplatňované od roku 2004, kedy nadobudol účinnosť zákon Ná rodnej rady Slovenskej republiky č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len 'zákon'), ktorý nahradil dovtedajší telekomunikácií regulačný rámec.

Základným poslaním zákona bola transpozícia regulačného rámca elektronických komunikácií Európskej únie z roku 2002 do právneho poriadku Slovenskej republiky, ktorý obsahuje súbor piatich smerníc Euró pskeho parlamentu a Rady Smernica Európskeho p arlamentu a Rady č. 2002/21/EC zo 7. 3. 2002 o spoločnom regulačnom rámci elektronických komunikačných sietí a služieb (Rámcová smernica), Smernica Euró pskeho parlamentu a Rady č. 2002/20/EC zo 7. 3. 2002 o oprávnení na elektronické komunikačné siete a služby (Smernica o oprávnení), Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2002/19/EC zo 7. 3. 2002 o prístupe k elektronickým komunikačným sieť am a pridruženým prostriedkom a o ich prepojení (Prístupová smernica ), Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2002/22/EC zo 7. 3. 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov súvisiacich s elektronickými komunikačnými sieťami a službami (Smernica o univerzálnej slu žbe), Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2002/58/EC z 12. 7. 2002 o spracovaní osobných údajov a ochrane súkromia v sektore elektronických komunikácií (Smernica o súkromí a elektronických komunikáciách). .

Zákon priniesol do sektora elektronických komunikácií významné zmeny. Regulácia v sektore elektronických komunikácií sa stala technologicky neutrálna, začali sa uplatňovať zhodné regulačné pravidlá jednotným spôsobom na všetky elektronické komunikačné siete a služby a odstránili sa všetky prekážky podnikania pri poskytovaní elektronických komunikačných sietí a služieb, ktoré bránili nov ým subjektom vstupu na národný trh. Regulácia zabezpečila všetkým účastníkom elektronického komunikačného trhu, že môžu byť regulovaní len v prípade, ak je to potrebné na zabezpečenie efekt ívnej hospodárskej súťaže, pričom všetci účastníci trhu sú regulovaní rovnakým spôsobom.

Z regulácie sa vylúčila obsahová stránka poskytovaných služieb, napr. v podobe textu, obrazu alebo zvuku, v súlade s právom Európskej únie. Tento zákon teda vylučuje služby, ktoré poskytujú obsah. V tejto súvislosti je potrebné rozlišovať medzi obsahom ako prenášanou informáciou prostredníctvom elektronických komunikačných sietí ku koncovému užívateľovi a obsahom, ktorý niekto vytvorí a šíri prostredníctvom sietí elektronický ch komunikácií. Z definície elektronických komunikácií (§ 1 ods. 4) jasne vyplýva, že ide o prenos informácií bez ohľadu na druh prenášaného obsahu, či už ide napríklad o text, obraz alebo zvuk.

V popredí všetkých zmien bol posun v chápaní sektora telekomunikácií k novému sektoru elektronických komunikácií. Elektronické komunikácie sa stali novým pojmov v slovenskom práve, ktorý sa prevzal z asquis. Išlo o formálne uznanie dopadu technologického a trhového vývoja v predtým oddelených 'klasických' telekomunikačných sieťach, v sieťach pre rozhlasové a televízne vysielanie a informačných technológiách.

Zákon nadobudol účinnosť 1. 1. 2004 a do roku 2010 bol niekoľkokrát novelizovaný.

2. Reforma regulačného rámca Európskej únie z roku 2002

Podstatnou črtou regulačného rámca elektronických komunikácií Európskej únie z roku 2002 sú pravidelné kontroly a revízie smerujúce k efektívnejšej regulácii elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb s cieľom posilniť motiváciu podnikov na investovanie do infraštruktúry elektronických komunikácií, podporiť inovácie otvorenosťou pravidiel pre nové technoló gie, integrovať spoločný trh aplikáciou rovnakých pravidiel vo všetkých členských štátoch EÚ a podporovať cezhraničné služby.

Základným princípom regulácie elektronických komunikácií je postupný prechod od sektorovo zameranej regulácie k pravidlám hospodárskej súťaže, teda postupným prechodom od regulácie trhu ex ante k regulá cii ex post, keď bude význam regulačných činností postupne ustupovať, zasahovať sa bude len minimálne v prípadoch, kedy jednotlivé trhy elektronických komunikácií nebudú dostatočne konkurenčné.

V tomto duchu sa pripravila revízia právnych predpisov regulačného rámca elektronických komunikácií Európskej únie z roku 2002, ktorá začala publikáciou návrhov v roku 2007. Predstavovala hlavný krok k dosiahnutiu jednotného európskeho informačného priestoru a široko dostupnej informačnej spoločnosti.

Reforma, ktorá vstúpila do platnosti v novembri 2009, sa premietla do dvoch Tretím dokumentom je Nariadenie EP a Rady (ES) č. 1211/2009 z 25. novembra 2009, ktorým sa zria ďuje Orgán európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC) a jeho úrad. smerníc:

–Smernice Euró pskeho parlamentu a Rady 2009/136/ES z 25. novembra 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2002/22/ES o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služ ieb, smernica 2002/58/ES týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií a nariadenie (ES) č. 2006/2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovedný mi za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa,

–Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/140/ES z 25. novembra 2009, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2002/21/ES o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby, 2002/19/ES o prístupe a prepojení elektronických komunikačných sietí a príslušných zariadení a 2002/20/ES o povolení na elektronické komunikačné sieťové systémy a služby.

Obsah reformy, ktorý sa premietol do vyššie uvedených smerníc, má umožniť občanom členských štátov Európskej únie využívať výhody kvalitnejších a lacnejších elektronických komunika čných služieb, posilniť práva spotrebiteľov, aby mali možnosť výberu služieb od viacerých poskytovateľov služieb, podporiť investície do nových komunikačných infraštruktúr, najmä uvoľnen ím frekvenčného spektra pre mobilné širokopásmové služby, vytvoriť podmienky na spoľahlivejšie a bezpečnejšie elektronické komunikácie, hlavne z hľadiska ich odolnosti proti vírusom a kybernetickým útokom.

Jednou z priorít je ochrana súkromia občana. Mená, e-mailové adresy, informácie o bankových účtoch zákazníkov elektronických komunikačných služieb a zákazníkov poskytovateľ ov pripojenia na internet, najmä údaje o každom volaní a prístupe na internet sa musia udržiavať tak, aby sa nemohli dostať náhodou alebo úmyselne do nepovolaných rúk. Prevádzkovatelia elektronických komunika čných sietí musia reagovať na povinnosti, ktoré sa týkajú spracúvania a ukladania týchto údajov. Nové pravidlá zavádzajú povinné oznamovanie narušenia osobných údajov. Znamená to, že prevá dzkovatelia sú povinní informovať príslušné úrady a svojich zákazníkov o tých bezpečnostných incidentoch, ktoré ovplyvňujú ich osobné údaje. Takto sa vytvára lepší predpoklad na vyšš iu ochranu osobných údajov u prevádzkovateľov elektronických komunikačných sietí. Okrem toho sa sprísňujú pravidlá týkajúce sa ochrany súkromia a osobných údajov, napr. používanie 'cookies' a podobných prostriedkov. Užívatelia internetu budú lepš ie informovaní o 'cookies' a o tom, čo sa deje s ich osobnými údajmi a zároveň budú môcť ľahšie vykonávať kontrolu svojich osobných údajov.

Z hľadiska reformy má význam aj vydanie nového odporúčania o relevantných trhoch zo 17. 12. 2007, ktoré nahradilo odporúčania Európskej komisie z 11. 2. 2003 č. 2003/311/ES. Novým odporúčaním sa zniž uje počet pôvodných 18 relevantných trhov na sedem (jeden maloobchodný a šesť veľkoobchodných), ktoré sú predmetom pravidelných analýz národného regulátora, ktorým je Telekomunikačný ú rad Slovenskej republiky (ďalej len 'úrad'), na ktorých sa uplatňuje regulácia ex ante.

3. Dôvody pre novú legislatívu

Prebratie nových smerníc do zákona o elektronických komunikáciách formou novely, vzhľadom na rozsah zmien, ktoré je potrebné zač leniť do tejto právnej úpravy, by neúmerne sťažilo jeho aplikáciu v praxi zo strany všetkých účastníkov trhu, podnikov, spotrebiteľov i verejnej správy. Z toho dôvodu sa navrhuje prijatie nového zá kona pre elektronické komunikačné siete a služby (ďalej len 'návrh zákona').

V súlade s reformou regulačného rámca z roku 2009 návrh zákona v porovnaní s existujúcim právnym rámcom dopĺňa prípadne upravuje najmä:

-definičnú časť s ohľadom na technologický vývoj v sektore elektronických komunikácií,

-rozšírenie kompetencií úradu pri ukladaní regulačných povinností a vo vzťahu k Euró pskej komisii a Orgánu európskych regulátorov pre elektronické komunikácie ,

-ciele a základné princípy regulácie elektronických komunikácií v súvislosti so zvyšovaním pr ávnej istoty subjektov pôsobiacich v tomto sektore, prehlbovaním vnútorného trhu a zvyšovaním výhod z využívania moderných technológií pre užívateľov so zdravotným postihnutím,

-správu frekvenčného spektra s ohľadom na prehĺbenie zásady technologickej neutrality a neutrality služ ieb, s dôrazom na využívanie frekvenčného spektra na základe všeobecných povolení na poskytovanie elektronických komunikačných sietí a služieb,

-zavedenie možnosti zrušenia alebo odobratia pridelených frekvencií, najmä v prípade ich nevyuží vania, aby nebola trvalo blokovaná časť frekvenčného spektra,

-prístup k jednotnému európskemu číslu tiesňového volania a národným číslam tiesňový ch volaní,

-prenositeľnosť telefónnych čísel s ohľadom na rozšírenie tejto povinnosti z verejnej telefó nnej služby na verejnú elektronickú komunikačnú službu,

-vypustenie povinnosti poskytovať službu prenájmu okruhov v rozsahu minimálneho súboru prenajímaný ch okruhov z dôvodu už existencie efektívnej súťaže na tomto trhu,

-zavedenie novej povinnosti funkčného oddelenia ako poslednej inštancie,

-náležitosti zmluvy o poskytovaní verejných elektronických komunikačných služieb a zverejň ovanie informácií pre užívateľov,

-čiastkové povinnosti v rámci univerzálnej služby s ohľadom na ich spresnenie v súvislosti s technologickým vývojom, bez dopadu na ich rozsah,

-kvalitu služby, hlavne s ohľadom na kompetenciu úradu stanoviť požiadavky na minimálnu kvalitu služieb,

-zabezpečenie ochrany osobných, prevádzkových a lokalizačných údajov a dôvernosť komunikácie s cieľom vytvoriť postupy na vybavovanie žiadostí o prístup oprávnených osôb k osobným údajom užívateľov, stanoviť postup v prípade narušení bezpečnosti osobných údajov a zavedenie princí pu opt-in ,

-bezpečnosť a integritu verejných elektronických komunikačných sietí a služieb.

Okrem implementácie revidovaného regulačného rámca pre elektronické komunikácie návrh zákona zohľadňuje aj zistenia a skúsenosti úradu, podnikov a zainteresovanej verejnosti, získané pri aplikácii zá kona v praxi. Okrem upresnenia niektorých výkladovo sporných častí zákona a úpravy procesných otázok, sprá vnych deliktov, by mal predkladaný návrh vyriešiť aj otázky súvisiace s cenovou reguláciou.

Zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov sa týmto zákonom ruší.

B. Osobitná časť

K § 1

Úvodné ustanovenie návrhu zákona vymedzuje rozsah jeho pôsobnosti.

Znenie definuje základný pojem úpravy zákona, ktorým sú elektronické komuniká cie. Ide o pojem prvý krát použitý Európskou komisiou v dokumente z roku 1999. Jeho zavedenie súvisí so zbližovaním tradičných telekomunikačných služieb, ako je telefónna služ ba, s programovou ponukou vysielania a retransmisie a službami poskytovanými prostredníctvom siete Internet. V tomto kontexte elektronické komunikácie znamenajú výmenu a prenos informácií vo forme textu, obrazu, zvuku prostredníctvom elektronických komunikačných sietí.

Z pôsobnosti zákona je vylúčená obsahová stránka poskytovaných elektronických komunikačných služieb, t.j. najmä obsah rozhlasového a televízneho vysielania a poskytovanie obsahu prostredníctvom Internetu.

Zavádza sa legislatívna skrátka 'signál' ako technické vyjadrenie prenosu informácií v elektronických komunikačných sieťach bez ohľadu na to, či ide o text, obraz alebo zvuk, najmä s ohľadom na defin ície technických pojmov použitých v návrhu zákona.

K § 2 až 5

V návrhu ustanovení sú definované základné pojmy, ktoré sú nevyhnutné na úpravu celého textu zákona. Systémovo sú rozdelené do š tyroch paragrafov na okruhy týkajúce sa elektronických komunikačných sietí, elektronických komunikačných služieb, zariadení elektronických komunikácií a subjektov pôsobiacich na trhu elektronick ých komunikácií vrátane užívateľov služieb. V porovnaní s platným zákonom sa niektoré definície pojmov dopĺňajú, upresňujú alebo ruš ia. Medzi kľúčové patria:

-pridružené prostriedky - spresňuje sa vymedzenie obsahu jedného z kľúčových pojmov návrhu zákona tým, že zahàňajú okrem iného budovy alebo vstupy do nich, vnútorné rozvody, sietí, elektroinštalácie budov, elektroenergetické zariadenia a elektrické prípojky. Spresnenie definície vyplýva z potreby odstrániť nejasnosti v implementačnej praxi zákona, najmä z hľadiska ukladania povinností týkajúcich sa prístupu k zariadeniam alebo elektronickým komunikačným službám iným podnikom a využívania cudzích nehnute ľností v súvislosti s podporou hospodárskej súťaže založenej na infraštruktúre;

-pridružené služby – je to nová definícia, ktorá definuje samostatnú kategóriu pridružených prostriedkov. Táto definícia predstavuje ď alší stupeň rozpracovania pojmu pridružené prostriedky s cieľom spresniť vymedzenie obsahu tohto pojmu. Ako príklady pridružených služieb sa uvádzajú služby identity, lokalizácie a prítomnosti. Naprí klad službu identity (calling line identity - CLI) poskytuje väčšina prevádzkovateľov siete takým spôsobom, že pri uskutočňovaní volania sa súčasne vysiela aj telefónne číslo volajúceho koncovéh o zariadenia. Služba lokalizácie umožňuje určiť polohu koncového zariadenia. Služba prítomnosti môže signalizovať , či je koncové zariadenie v aktívnom, resp. neaktívnom stave; v prípade aktívneho stavu je koncový užívateľ schopný okamžite prijať informáciu;

-elektronická komunikačná sieť – podstatným doplnením tejto definície je zdôraznenie sieťových prvkov, ktoré nie sú aktívne. Ide o prenosové médiá, napr. medené vedenia a optické vlákna;

-verejná telefónna služba - definícia zodpovedá zásade neutrality technológie a je v súlade s vývojom technológií. Verejnú telefónnu službu charakterizujú tieto definičné prvky: je určená na priame alebo nepriame vytváranie a prijímanie vnútroštátnych alebo vnútroštá tnych a medzinárodných volaní prostredníctvom čísla alebo čísel z národného alebo medzinárodného telefónneho číslovacieho plánu bez ohľadu na to, či sa uvedená služba zakladá na technoló gii prepájania okruhov alebo balíkov. Z povahy takejto služby vyplýva, že je obojsmerná, čiže umožňuje komunikovať obom stranám. Služba, ktorá tieto podmienky nespĺňa, ako napríklad niektorá z aplik ácií s postupným výberom možností na webovej stránke, nie je verejnou telefónnou službou. Verejné telefónne služby obsahujú aj komunikačné prostriedky, ktoré sú určené konkrétne užívateľ om so zdravotným postihnutím, ktorí používajú textovú konverznú službu (text relay service) alebo službu multimediálnej konverzácie (total conversation service). Nepriame poskytovanie verejnej telefónnej služby m ôže zahàňať situácie, v ktorých vytvorenie volania prebieha prostredníctvom voľby alebo predvoľby podniku, alebo v ktorých poskytovateľ služby opätovne predáva alebo preznačuje verejne dostupné telefó nne služby, ktoré poskytuje iný podnik;

-volanie – definícia volania nie je viazaná na verejnú telefónnu službu, ale na verejnú elektronickú komunikačnú službu, ktorá umožňuje obojsmernú hlasovú komunikáciu. Definícia tak v sebe zahàňa aj IP telefóniu (Voice Over IP).

-v porovnaní s pôvodným zákonom sa ruší pojem verejná telefónna sieť, ktorá konvergenciou sietí stratila svoje pôvodné osobitné postavenie medzi elektronickými komunikačnými sieťami.

K § 6 a 7

Ustanovenia § 6 a 7 definujú povinnosti orgánov štátnej správy vyplývajúce z návrhu zákona s dôrazom na postavenie úradu ako nezávislého regulačného orgánu v oblasti elektronických komunikácií.

Pôsobnosť Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky

-explicitne zdôrazňuje potrebu dodržiavať záväzky vyplývajúce z členstva SR v Medzinárodnej telekomunikačnej únii (ITU), ktorá je medzivládnou odbornou organizáciou pridruž enou k OSN,

-zdôrazňuje potrebu koordinácie politík súvisiacich s efektívnym využívaním frekvenčného spektra pri harmonizá cii podmienok prístupu k spektru a uľahčeniu jeho dostupnosti v záujme vybudovanie a fungovanie vnútorného trhu v oblasti elektronických komunikácií a pri zohľadnení úlohy frekvenčného spektra pre ciele v kultú rnej rôznorodosti, plurality médií a sociálnej a územnej súdržnosti.

Zavedením legislatívnej skratky 'členský štát' sa zjednocuje terminoló gia pre subjekty so sídlom alebo adresou v štátoch, ktoré sú súčasťou Európskej únie a v štátoch, ktoré nie sú súčasťou Európskej únie, ale spolu s Európskou úniou vytvárajú Európsky hospodársky priestor (Island, Nórsko, Lichten štajnsko).

V pôsobnosti úradu sa osobitne deklaruje vzťah k činnosti Orgánu európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (Body of European Regulators for Electronic Communications - BEREC), zriadeného nariadením Euró pskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1211/2009 z 25. novembra 2009. BEREC by mal fungovať ako výhradné fórum pre spoluprácu medzi národnými regulačnými orgánmi a medzi národnými regulačnými orgá nmi a Komisiou pri vykonávaní ich povinností vyplývajúcich z regulačného rámca pre elektronické komunikácie bez toho, aby nahrádzal ich funkcie, či vytváral duplicitu vykonávanej práce. BEREC by mal taktiež slúžiť Európskemu parlamentu, Rade a Komisii ako diskusný, rokovací a poradenský orgán v oblasti elektronických komunikácií. V tejto súvislosti sa zavádza legislatívna skratka 'orgán európskych regulátorov'.

Transparentnosť činnosti úradu sa posilňuje povinnosťou úradu zverejniť svoj rozpočet v lehote, ktorá je o 30 dní dlhšia ako lehota, v ktorej je podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlá ch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov povinný zverejniť údaje rozpočtu správca rozpočtovej kapitoly. Súčasne sa spresňuje rozsah, v ktorom je úrad povinn ý zverejniť prehľad svojich nákladov.

K § 8

Ustanovenie zdôrazňuje spoluprácu úradu s niektorými orgánmi štátnej správy, ktorých činnosť úzko súvisí s reguláciou sektora elektronických komunikácií . Osobitne sa vymedzuje spolupráca úradu s Európskou komisiou, orgánom európskych regulátorov a národnými regulačný mi orgánmi členských štátov Európskej únie.

K § 9

Úrad musí mať k dispozícii potrebné informácie od podnikov za účelom účinného vykonávania svojich regulačných činností. Takéto informácie sa môžu získavať a poskytova ť aj Európskej komisii na jej písomnú žiadosť zdôvodnenú potrebou plnenia jej úloh.

Navrhovaná úprava rozširuje povinnosti úradu a podnikov pri poskytovaní informácií, ktoré sa považujú za dôverné podľa vnútroštátnych právnych predpisov alebo predpisov Spoločenstva o obchodnom tajomstve a ktoré sa môžu vymieňať len s Európskou komisiou a inými národnými regulačnými orgánmi v prípade nevyhnutnej potreby takejto vý meny, s cieľom uplatňovať smernice európskeho regulačného rámca pre elektronické komunikácie.

Podľa ustanovenia článku 5 ods. 3 rámcovej smernice Európska komisia a dotknuté národné regulačné orgány musia tak úto dôvernosť zabezpečiť.

K § 10

Proces konzultácií je jedným zo základných nástrojov regulácie trhu elektronických komunikácií. Znenie vymedzuje rozsah návrhov opatrení, ku ktorým má úrad povinnosť uskutočniť vn útroštátne konzultácie, ako aj tých, ktoré je povinný konzultovať na úrovni Európskej únie. Súčasne upravuje postup konzultácií tak, aby sa vnútroštátne konzultácie uskutočnili pred konzultá ciami na úrovni Európskej únie, aby v konzultáciách na úrovni Európskej únie bolo možné zohľadniť stanoviská zainteresovaných strán a predišlo by sa tým potrebe druhej konzultácie na úrovni Euró pskej únie v prípade, že nastanú zmeny v plánovanom opatrení ako výsledok vnútroštátnych konzultácií.

Podľa ustanovenia článku 33 smernice o univerzálnej službe, úrad v čo najväčšej miere prihliada na stanoviská zdru žení koncových užívateľov, výrobcov a podnikov, ak je to primerané.

Ustanovenie ukladá úradu povinnosť konzultácií a koordinácie v určených prípadoch, ak ide o návrh rozhodnutia úradu vo veci, ktorá bude mať významný dopad na relevantný trh.

Vymedzuje sa rozsah opatrení úradu, pri ktorých Európska komisia môže uložiť úradu povinnosť stiahnuť návrh opatrenia, podmienky, za ktorých môže Európska komisia uplatniť takýto postup, ako aj postup a lehoty na predloženie revidovaného opatrenia zo strany úradu, aby účastníci trhu vedeli, ako dlho trvá preskúmanie trhu. Upravuje sa mechanizmus konzultácií úradu s Európskou komisiou a orgánom európskych regulátorov a vymedzuje rozsah opatrení úradu v prípadoch, keď stanovisko Európskej komisie požadujúce zmenu alebo stiahnutie n ávrhu opatrenia úradu má len odporúčací charakter. Na druhej strane právo národných regulačných orgánov konať podľa vlastného uváženia je potrebné zladiť s rozvojom jednotného regulačné ho postupu a jednotným uplatňovaním regulačného rámca, aby bolo možné účinne prispievať k rozvoju a dobudovaniu vnútorného trhu.

K § 11

Ustanovenie vymedzuje základný rámec regulácie elektronických komunikácií, jej rozsahu, postupov, cieľov a princípov, ktorými sa úrad riadi pri v ýkone regulácie, pričom:

-reflektuje vecné zmeny rozsahu regulácie, konkrétne špecifikované v príslušných ustanoveniach zákona,

-ukladá úradu povinnosť zdôvodniť každé svoje rozhodnutie v prípade, ak sa rozhodne nepostupovať podľa odporúč ania alebo usmernenia Európskej komisie a informovať o tom Európsku komisiu,

-spresňuje a v súlade s revíziou regulačného rámca dopĺňa formulácie týkajúce sa technických noriem a technických špecifikácií, na ktoré musí úrad prihliadať pri regulácii, pričom stanovuje aj ich hierarchiu,

-vo všeobecnej podobe uvádza možnosť výnimky z princípu technologickej neutrality regulácie,

-určuje hlavné smery a zásady politiky podpory hospodárskej súťaže pri poskytovaní elektronických komunikačných sietí, elektronických komunikačných služieb a pridružených prostriedkov, pričom v súlade s cieľmi Charty základných prá v Európskej únie a Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím priznáva rovnaké postavenie, ako doposiaľ zá kon priznával užívateľom so zdravotným postihnutím, aj starším užívateľom a užívateľom s osobitnými sociálnymi potrebami,

-novým spôsobom formuluje a súčasne dopĺňa zásady uplatňovania základných regulačných princípov zameraných najmä na podporou trvalo udržateľných investícií do kvalitnej a modernej infraštruktúry, na ochranu hospodárskej súťaže a rozširovania možností výberu služieb pre spotrebiteľov prostredníctvom regulač nej predvídateľnosti a konzistentnosti.

K § 12

Návrh zákona má za cieľ konzistentne upraviť základné pojmy a spôsoby regulácie cien elektronických komunikácií. V súlade s európskymi regulačnými postupmi pribudla možnosť jednotlivé spôsoby účelne spájať a tzv. benchmarking (porovnávanie) sa považuje za samostatný a plnohodnotný nástroj cenovej regulácie. Účelom navrhovaného znenia je zabezpečiť procesnú predví dateľnosť a právnu istotu regulovaných subjektov pri regulácii cien tak, aby boli úradom prakticky aplikovateľné v slovenskom právnom a ekonomickom prostredí.

K § 13

Jednoduchý vstup na trh elektronických komunikácií zabezpečuje inštitút všeobecného povolenia na poskytovanie elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služ ieb, ktorý dáva právo každému podniku poskytovať uvedené siete alebo služby pri dodržaní podmienok všeobecné ho povolenia. Týmto nie je dotknuté právo podniku požiadať o individuálne povolenie na používanie čísel podľa § 31 alebo frekvencií podľa § 32 , ak je to potrebné.

K § 14

V porovnaní s doterajším obsahom všeobecného povolenia na poskytovanie elektronických komunikačných sietí alebo elektronických komunikačných služieb revidovaný regulačný rámec zahrnul do podmienok všeobecného povolenia osobitné podmienky upravujúce

-dostupnosť služieb koncovými užívateľmi na číslach z národných číslovacích plánoch iných členských štátov a k všetkým službám prostrední ctvom negeografických čísel v rámci Spoločenstva, medzi ktoré okrem iných patria čísla služieb volania na účet volaného a čísla služieb za zvýšenú cenu, k číslam z Európskeho telefó nneho číslovacieho priestoru a k univerzálnym medzinárodným telefónnym číslam služieb volania na účet volaného. Týmto sa nebude brániť cezhraničnému pr ístupu k zdrojom číslovania a k súvisiacim službám s výnimkou objektívne odôvodnených prípadov, napríklad keď je to potrebné na boj proti podvodom a zneužívaniu (napr. v súvislosti s určitými službami so zvýšenou cenou), keď je číslo definované ako číslo len s vnútroštátnou pôsobnosťou (t. j. skrá tený národný kód), alebo pokiaľ je to technicky alebo ekonomicky neuskutočniteľné,

-potrebu orgánov štátu komunikovať so širokou verejnosťou pred mimoriadnymi udalosť ami, počas nich a po nich s cieľom varovať verejnosť pred bezprostredným nebezpečenstvom a s cieľom zmierniť ich následky,

-sprístupnenie informácií o všetkých podmienkach obmedzujúcich prístup k elektronickým komunikačným službám a aplikáci ám alebo ich používaniu.

V súlade s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 23/06 z 2. júna 2010 sa vypúšťa z ods. 2 písm. j) text: 'na ná klady podniku'.

K § 15

Navrhovaná úprava vymedzuje okruh osôb, ktoré podliehajú oznamovacej povinnosti, a to najmä pre jednoznačný výklad ustanovenia v súlade s § 5 ods. 1 návrhu zákona, ktorý stanovuje, že poskytovanie sietí alebo služieb v oblasti elektronických komunikácií je podnikaním podľa osobitné ho predpisu, ktorým je zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Oznamovaciu povinnosť je povinný splniť len ten, kto chce vykonávať v oblasti elektronických komunikácií podnikateľskú činnosť. Upraven é ustanovenie zároveň jednoznačne ustanovuje povinnosť, ktorá v prípade nesplnenia môže byť úradom sankcionovaná. Zároveň určuje lehotu, do uplynutia ktorej je osoba povinná splniť si oznamovaciu povinnosť o zmene a ukončení poskytovania sietí služieb alebo služieb. Nutnosť časového obmedzenia na splnenie povinnosti odôvodňujú aj prípady z praxe, kedy podniky oznamovali uvedené skuto čnosti niekedy aj rok alebo viac odkedy ukončili poskytovanie elektronických komunikačných sietí alebo elektronických komunikačných služieb.

Ïalej sa upravuje povinnosť podniku, ktorému úrad zakázal činnosť v súlade s § 73 ods. 8 a ktorý chce znova začať podnikať, oznámiť tento zámer úradu. Umožní to úradu previazať informácie o podniku s jeho predchádzajúcou činnosťou.

K § 16

Vymedzenie relevantných trhov sa v dôsledku vývoja na trhu elektronických komunikácií a najmä v dôsledku technologického vývoja mení, preto Európska komisia revidovala a nanovo vymedzila, v Odporúčaní zo 17. decembra 2007 o relevantných trhoch výrobkov a služieb v sektore elektronických komunikácií vhodn ých na reguláciu ex ante, sedem relevantných trhov (predtým 18 trhov). Z ámerom je postupne s rozvojom hospodárskej súťaže znížiť počet pravidiel ex ante špecifických pre tento sektor.

Úrad však môže určiť aj iné relevantné trhy za predpokladu kumulatívneho splnenia troch kritérií, ktoré sú rozhodujúce na hodnotenie, či je na danom trhu efektívna súťaž. Prvým krité riom je existencia podstatných a trvalých prekážok vstupu na trh. Na základe druhého kritéria sa testujú také trhy, ktorých štruktúra nie je priaznivá pre účinnú hospodársku súťaž v určitom čase. Tretie kritérium je splnené vtedy, ak samotným uplatňovaním právnych predpisov o hospodárskej súťaži nemožno primerane reagovať na zlyhanie príslušného trhu.

Navrhovaná úprava explicitne vyjadruje právo úradu určiť za stanovených podmienok aj iný relevantný trh, ako sú trhy definované v uvedenom odporúčaní Európskej komisie.

K § 17

Navrhovaná úprava definuje pojmy súvisiace s analýzou relevantných a lehoty na ich vykonávanie, aby sa účastníkom príslušného trhu dala istota, pokiaľ ide o podmienky regul ácie. Èasový rámec zohľadňuje, či sa v prípade konkrétneho trhu analýza už v minulosti vykonala a riadne oznámila. Ak úrad nevykoná analýzu relevantného trhu v rámci stanovenej lehoty, požiada orgán európskych regulátorov o pomoc pri dokončení analýzy trhu.

K § 18

Ustanovenie obsahuje postupy a princípy, ktorými sa úrad riadi pri určení významného podniku a ukladaní povinností, pričom:

-sa spresňujú ustanovenia pri nezmenenej situácii na relevantnom trhu a ponechaní tých istých povinností, keďže právoplatné rozhodnutie nemá obmedzenú platnosť. Reá lne by mohla nastať situácia, že úrad by musel po ďalšej analýze rozhodnutím predchádzajúce rozhodnutie zrušiť a tým istým rozhodnutím aj nanovo určiť ten istý podnik za významný a zárove ň mu určiť tie isté povinnosti,

-sa vymedzujú predpoklady a faktory, ktoré môžu mať za následok spoločný významný vplyv dvoch alebo viacerý ch podnikov na relevantnom trhu. Úrad môže uložiť špecifické povinnosti na zabránenie silného vplyvu podniku z jedného trhu na druhý úzko prepojený trh. Podnik s významným vplyvom na prvom trhu môže by ť označený za podnik významným vplyvom na druhom trhu len vtedy, ak sú prepojenia medzi oboma trhmi také, že umožnia, aby sa trhová sila na prvom trhu prejavila pákovým efektom na druhom trhu, a ak druhý trh podlieha regulácii ex ante v súlade s kritériami vymedzenými v Odporúčaní Komisie zo 17. decembra 2007. Pri hodnotení primeranosti povinností a podmienok, ktoré sa majú uložiť, úrad zohľadňuje rozdiely v konkurenčných podmienkach, ktoré existujú v rôznych oblastiach štátu.

K § 19 až 22

Navrhovaná úprava rozširuje rozsah informácií, ktoré má zverejňovať významný podnik pri uložení podmienky transparentnosti, napríklad o podmienky obmedzujúce prístup k službám a aplikáciám a ich používanie, a nahrádza sa veľkoobchodný trh 'uvoľnený prístup k účastníckemu vedeniu' novým relevantným trhom 'prístup k infraštruktúre' v súlade s odporúčaní m Komisie zo 17. decembra 2007 o relevantných trhoch výrobkov a služieb v sektore elektronických komunikácií vhodných na reguláciu ex ante.

Pokiaľ ide o povinnosti ukladané podnikom s významným vplyvom v súvislosti s prí stupom alebo prepojením, tieto sa rozširujú o prístup k neaktívnym sieťovým prvkom a o prístup k pridruženým slu žbám a v tomto kontexte uľahčujú vstup subjektov na trh a zintenzívňujú hospodársku súťaž na maloobchodných trhoch širokopásmového prístupu.

K § 23

Povinnosť cenovej regulácie prístupu a prepojenia je potrebná, ak úrad na základe analýzy konkrétneho trhu zistí, že podnik požaduje neprimerane vysoké ceny. V tomto prípade sa cenovou reguláciou zabezpečí, aby ceny obsahovali iba náklady spojené s efektívnym poskytovaním prístupu a prepojenia a neboli v neprospech koncových užívateľov alebo príčinou diskriminácie. Ustanovenia zákona v týchto prípadoch oprávňuj ú úrad uložiť významnému podniku pri poskytovaní prístupu a prepojenia povinnosť kalkulovať ceny, aby tieto obsahovali iba náklady spojené s efektívnym poskytovaním prístupu a prepojenia, na základe ú radom určenej metódy kalkulácie nákladov, ktorá bude obsahovať druhy nákladov a pravidlá ich priradenia.

Pri cenovej regulácii úrad zohľadní mieru investovania s uznaním primeranej návratnosti vloženého kapitálu v konkré tnom novom investičnom projekte s ohľadom na možné riziká spojené s investičnými projektmi do nových prístupových sietí, ktoré zabezpečujú služby, pri ktorých v čase investovania nie je istý dopyt.

K § 24

Účelom funkčného oddelenia, na základe ktorého sa od vertikálne integrovaného podniku vyž aduje, aby založil samostatnú obchodnú spoločnosť, je zabezpečiť poskytovanie úplne rovnocenných prístupových produktov všetkým podnikom vrátane uvedenej spoločnosti), ktorí sú na nižšom stupni reťazca. Funkčným oddelení m sa môže skvalitniť hospodárska súťaž na viacerých relevantných trhoch tým, že sa značne zníži motivácia diskriminovať a uľahčí sa overovanie a presadzovanie dodrž iavania povinnosti nediskriminovať. Vo výnimočných prípadoch sa môže funkčné oddelenie využiť ako nápravné opatrenie, keď sa trvalo nedarí dosiahnuť účinnú nediskrimináciu na viacerých dotknut ých trhoch a keď sú malé alebo žiadne vyhliadky, že v oblasti infraštruktúry dôjde k hospodárskej súťaži v primeranom časovom rámci po využití jedného alebo viacerých nápravných opatrení , ktoré sa predtým považovali za vhodné. Je však veľmi dôležité zabezpečiť, aby uloženie funkčného oddelenia naďalej motivovalo daný podnik na investovanie do svojej siete a neviedlo k možný m nepriaznivým vplyvom na blahobyt spotrebiteľov.

Uloženie funkčného oddelenia vyžaduje koordinovanú analýzu rôznych relevantných trhov súvisiacich s prístupovou sieťou v súlade s postupom analýzy trhu podľa § 16. Pri vykonávaní analý zy trhu a navrhovaní podrobností takéhoto nápravného opatrenia sa venuje osobitná pozornosť produktom, ktoré majú spravovať samostatné obchodné subjekty, s prihliadnutím na rozsah zavedenia siete a na stupeň technologického pokroku, ktorý by mohol ovplyvniť nahraditeľnosť pevných a bezdrôtových služieb. S cieľom vyhnúť sa narušeniu hospodárskej súťaže na vnútornom trhu návrhy na funkčné oddelenie vopred schvaľuje Európska komisia.

Pod koordinovanou analýzou trhov môžeme chápať proces nasledujúci po funkčnom oddelení vertikálne integrovaného podniku. Funkčné oddelenie má za následok vytvorenie nových subjektov pôsobiacich na relevantn ých trhoch. Postavenie pôvodne významného podniku sa na relevantných trhoch vplyvom funkčného oddelenia zmení. Z toho dôvodu je potrebné preskúmať, či dôvody pre určenie významného podniku (a uložen í súvisiacich povinností) sa vzťahujú aj na právnych nástupcov rozdeleného podniku. Funkčné oddelenie ako výnimočné a subsidiárne opatrenie spôsobuje štrukturálne zmeny na jednom alebo viacerý ch relevantných trhoch a preto je potrebné aby tieto trhy boli, z dôvodu zmeny situácie vyvolanej regulačným orgánom, podrobené procesu analýzy. V analýze nasledujúcej po funkčnom oddelení by mali byť preskú mané dôsledky tohto opatrenia na daný relevantný trh.

K § 25 až 26

Ustanovenia upravujú ďalšie možnosti úradu na zabezpečenie konkurenčné ho prostredia a dosiahnutie efektívnej súťaže, ak povinnosti uložené podľa § 19 až 23 nie sú dostatočné na ochranu záujmov koncových užívateľov.

Za určitých okolností je vhodné, aby úrad ukladal povinnosti aj podnikom, ktoré nemajú významný vplyv na trhu. Navrhované znenie dáva úradu oprávnenie ukladať podnikom, ktoré zabezpečujú prí stup spotrebiteľov k službám digitálneho vysielania, prístup k aplikačnému programovému rozhraniu a k elektronickým programovým rozhraniam spôsobom, ktorý podporuje udržateľnú hospodársku súťaž , efektívne investície a maximálny prospech pre koncových užívateľov.

K § 27

Ke ďže vznikajú rozpory o tom, či je zmluva o prepojení medzi podnikmi uzavretá alebo nie, pokiaľ nie je zaslaná v písomnej forme úradu podľa § 27 ods. 5, podnik je povinný uzatvoriť zmluvu o prepojení v pí somnej forme. Ïalej sa dopĺňa, aby cena za prepojenie tvorila podstatnú náležitosť zmluvy o prepojení, keďže bez tejto úpravy by bola takáto odplatná zmluva neurčitá.

K § 28

Ustanovuje sa možnosť podnikov dobrovoľného funkčného oddelenia v prípade, že významný podnik na jednom alebo viacerých relevantných trhoch zamýšľa previesť aktíva tvoriace jeho pr ístupovú sieť alebo jej podstatnú časť na samostatnú obchodnú spoloč nosť, v ktorej nemá majetkovú účasť, alebo založiť samostatnú obchodnú spoločnosť, ktorá má postavenie ovládanej osoby, ktorá bude poskytovať všetkým maloobchodným poskytovateľom služieb, vrátane ich vlastn ých maloobchodných divízií, úplne rovnocenné prístupové produkty. Významný podnik je povinný informovať úrad o plánovanej transakcii, prípadne o zmenách svojho zámeru, ako aj o konečnom výsledku procesu oddelenia.

Úrad posúdi vplyv plánovanej transakcie na všetky existujúce regulačné povinnosti uložené vertikálne integrovanému podniku. V takomto prípade úrad vykoná novú analýzu trhov, na ktorých pôsobí samostatný subjekt a podľa toho ukladá, zachová, mení alebo ruší povinnosti.

K § 29 a § 30

Ustanovenia obsahujú základné princípy správy čísel a frekvencií.

Ustanovenie § 30 obsahuje možnosti na dosiahnutie zvýšenej pružnosti správy frekvenčného spektra a riadenia prí stupu k frekvenčnému spektru prostredníctvom princípu neutrality technológií a služieb, aby si užívatelia frekvenčného spektra mohli vyberať najlepšie technológie a služby, ktoré sa budú používať vo frekvenčných pásmach vyhlásených za dostupné pre (elektronické komunikačné) služby v národnej tabuľke frekvenčného spektra. Administratívne obmedzenia uplatnenia týchto princípov v rámci plá nu využívania frekvenčného spektra by sa mali uplatňovať, iba ak ide o ciele všeobecného záujmu, mali by byť jasne odôvodnené a podrobované pravidelnému preskúmavaniu.

Obmedzenia princípu neutrality technológií by mali byť primerané a mali by byť odô vodnené potrebou predísť škodlivému rušeniu (napríklad zavedením spektrálnych masiek a úrovní výkonu), zabezpečiť ochranu verejného zdravia tým, že sa obmedzí vystavenie verejnosti pô sobeniu elektromagnetických polí, zabezpečiť riadne fungovanie služieb prostredníctvom primeranej úrovne technickej kvality služby, pričom nie je nevyhnutné, aby sa vopred vylučovala možnosť využívať v jednom frekvenčnom pásme viac ako jednu službu, zabezpečiť správne spoločné používanie frekvenčného spektra, najmä v prípadoch, keď jeho používanie podlieha len všeobecným povoleniam, a by sa zabezpečilo efektívne využívanie frekvenčného spektra alebo aby sa splnil cieľ všeobecného záujmu.

Úrad môže rovnako prijať opatrenia na obmedzenie princípu neutrality služieb, ktoré predpokladajú poskytovanie konkrétnej služby na splnenie jasne vymedzených cieľov všeobecného záujmu, ako je ochrana ž ivota, potreba podporovať sociálnu, regionálnu a územnú súdržnosť, alebo aj povoliť neefektívne využívanie frekvenčného spektra, ak je to nevyhnutné a primerané. S výnimkou prípadov, keď je to nevyhnutné na ochranu života alebo mimoriadne na plnenie iných cieľov vo všeobecnom záujme, , výnimky by nemali viesť k výlučnému používaniu určitých služieb, ktoré by sa mali uprednostniť iba do tej miery, aby v tom istom pásme, pokiaľ je to možné, mohli koexistovať i ďalšie služby alebo technológie.

Pretože pridelenie frekvenčného spektra konkrétnym technológiám alebo službá m je výnimkou zo zásady neutrality technológií a služieb a obmedzuje slobodu výberu poskytovanej služby alebo používanej technológie, každý návrh na také pridelenie by mal byť transparentný, preto sa stá va predmetom konzultácie podľa § 10.

K § 31

Návrh zákona vymedzuje individuálne oprávnenia na dve kategórie zdrojov: na používanie čísel a na používanie frekvencií. Ustanovenia obsahujú podmienky, ktoré sú spojené s právami na používanie čísel, s ich odobratím alebo zrušení m alebo stratou platnosti povolenia a úhrady za čísla.

Explicitne sa do slovenského právneho poriadku premieta harmonizované európske číslo. V tejto súvislosti Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky adresovalo úradu, s poukázaní m na rozhodnutie Európskej komisie č. 2007/116/ES o rezervovaní národného číselného rozsahu začínajúceho sa 116 pre harmonizované služby sociálneho významu stanovisko, podľa ktorého podľa opisu slu žby (horúca linka pre nezvestné deti) uvedenom v prílohe tohto rozhodnutia zodpovedá takto zadefinovaná služba opatreniu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Na vykonávanie týchto opatrení sa vy žaduje akreditácia podľa zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Medzi základné podmienky, ktoré musí žiadateľ o akreditáciu splniť patrí bezúhonnosť a odborná spôsobilosť. Odbornú spôsobilosť overuje akreditačná komisia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Preto sa navrhuje doplniť žiadosť o pridelenie príslušného čísla o doklady preukazujúce splnenie podmienok na pridelenie harmonizovaného európskeho čísla podľa uvedeného osobitného predpisu a súč asne sa doplňuje oprávnenie neprideliť tieto čísla pri nesplnení podmienok.

Èíslovacie plány musia byť technologicky neutrálne založené na popise elektronických komunika čných služieb a nie na používaných technológiách. V zásade rovnaké číselné množiny musia byť dostupné pre tradi čné hlasové služby aj služby prenosu hlasu internetovým protokolom. Podnik s udeleným právom na používanie čísel nesmie diskriminovať iné podniky, ktoré majú udelené právo na používanie čí sel na poskytovanie elektronických komunikačných služieb, pokiaľ sú poskytované služby z hľadiska ich popisu rovnocenné a to bez ohľadu na používanú technológiu.

K § 32 a § 33

Ustanovenia upravujú podmienky a postup udeľovania individuá lnych práv na používanie rádiových frekvencií vrátane ich zmien, prevodu alebo prenájmu s ohľadom na ciele regulácie, najmä:

1. uľahčiť prístup účastníkov trhu k frekvenčnému spektru odstránením prekážok, ktoré bránia vstupu na trh. Navyše technologický pokrok znižuje riziko škodlivého rušenia v určitý ch frekvenčných pásmach, a tým znižuje potrebu individuálnych povolení na používanie frekvencií. Podmienky používania frekvenčného spektra na poskytovanie elektronických komunikačných služ ieb by preto mali byť za bežných podmienok stanovené vo všeobecných povoleniach na poskytovanie elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb, pokiaľ nie je s prihliadnutí m na používanie frekvenčného spektra potrebné prideliť individuálne povolenie s cieľom zabezpečiť ochranu pred škodlivým rušením, technickú kvalitu služieb, účinné využívanie frekvenčné ho spektra alebo splnenie osobitného cieľa všeobecného záujmu. Rozhodnutia o potrebe individuálnych práv by sa mali prijímať transparentným a primeraným spôsobom,

2. zaviesť požiadavky na neutralitu služieb a technológií pri udeľovaní práv na používanie spolu so zvýšenou možnosťou prevádzať práva medzi podnikmi, aby viedli k väčšej slobode a väčši emu počtu spôsobov poskytovania elektronických komunikačných služieb verejnosti, čím sa uľahčí aj dosiahnutie cieľov všeobecného záujmu. Niektoré povinnosti vo všeobecnom záujme, ukladané vysielate ľom na poskytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb, si však môžu vyžadovať uplatnenie osobitných kritérií pri udeľovaní práv na používanie, ak sa javí, že sú zásadné na splnenie osobitn ého cieľa všeobecného záujmu vymedzeného členskými štátmi v súlade s právom Spoločenstva. Postupy spojené s úsilím o dosiahnutie cieľov všeobecného záujmu by mali byť za všetký ch okolností transparentné, objektívne, primerané a nediskriminačné,

3. zviesť možnosť obchodovania s individuálnymi právami na používanie frekvencií. Neexistencia takejto možnosti obmedzuje slobodný prístup k rádiovým frekvenciám, preto by ich platnosť by mala byť č asovo obmedzená. Ak právo na používanie obsahuje ustanovenie o obnovení jeho platnosti, úrad by mal najprv vykonať preskúmanie, vrátane verejnej konzultácie, pričom prihliada na vývoj trhu, pokrytie a technologický vývoj. Vzhľadom na vzácnosť frekvenčného spektra by sa individuálne práva udelené podnikom sa musia pravidelne presk úmavať. Pri vykonávaní takéhoto preskúmania by mal úrad zvážiť záujmy držiteľov práv s potrebou podporovať zavedenie obchodovania s frekvenčným spektrom, ako aj pružnejšie využívanie frekven čného spektra prostredníctvom všeobecných povolení, ak je to možné:

-na zabezpečenie účinného a efektívneho využívanie frekvenčného spektra a v prípade, že zdroje frekvenčného spektra ostávajú nevyužité, podnikať kroky na zabrá nenie protikonkurenčnému hromadeniu, ktoré môže brániť novému vstupu na trh,

-na zabezpečenie transparentnosti každý návrh na také pridelenie by mal byť predmetom verejnej konzultácie, pretože pridelenie frekvencií konkrétnym technológiám alebo službám je výnimkou zo zásady neutrality technológií a služieb a obmedzuje slobodu výberu poskytovanej služby alebo používanej technológie. V záujme pruž nosti a efektívnosti využívania frekvenčného spektra sa môže povoliť, aby užívatelia frekvenčného spektra voľne prevádzali alebo prenajímali svoje práva na používanie tretím stranám. Tý mto by sa umožnilo trhové ohodnotenie frekvenčného spektra,

s prihliadnutím na dôležitosť technických inovácií sa mali mať takisto mož nosť vydávať povolenia používať frekvenčné spektrum na experimentálne účely pri dodržiavaní osobitných

K § 34

Ustanovenie upravuje dôvody na neudelenie, resp. nepredĺženie individuálneho povolenia a na zrušenie a stratu platnosti povolenia na používanie frekvencií.

K § 35

Zákon upravuje systém úhrad za používanie frekvencií, pričom rozlišuje jednorazovú ú hradu za pridelenie frekvencií a následne opakované úhrady za ich používanie. Zároveň je upravená výnimka z platenia za frekvencie v prípade frekvencií, ktoré sú v Národnej tabuľke frekvenčné ho spektra vyhradené na vojenské účely, a ktoré pre dotknuté štátne orgány spravuje Ministerstvo obrany SR.

K § 36 a 37

Návrh zákona tieto ustanovenia v porovnaní s doterajšou právnou úpravou precizuje s cieľom:

-dosiahnutia plného súladu so zákonom č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky, prípadne ďalšími zákonmi a všeobecne záväznými právny mi predpismi vydanými na ich základe (napr. nariadeniami vlády č. 443/2001 Z. z. o rádiových zariadeniach a koncových telekomunikačných zariadeniach a vzájomnom uznávaní ich zhody, nariadením vlády č. 194/2005 Z. z. o elektromagnetickej kompatibilite, zákonom č. 355/2007 Z. z. o verejnom zdravotníctve a vyhláškou MZ SR č. 534/2007 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na zdroje elektromagnetického ž iarenia a na limity expozície obyvateľov elektromagnetickému žiareniu v životnom prostredí),

-doplnenia nového ustanovenia, ktoré vyplýva z potreby zabezpečiť plnenie úlohy vyplývajúcej z rozhodnutia Komisie č. 2007/344/ES o harmonizovanej dostupnosti informácií týkajúcich sa využívania frekvenčného spektra v Spoločenstve,

-zabezpečenia súladu so súčasným právnym stavom, keď sú podrobnosti o technických požiadavkách prevádzkyschopnosti koncov ých zariadení určených na príjem digitálneho televízneho signálu a prevádzkyschopnosti analógových televíznych prijímačov a digitálnych televíznych prijímačov upravené nariadením vlády č. 26/2005 Z. z., ktorým sú do právneho poriadku SR transponované ustanovenia prílohy VI smernice č. 2002/22/ES zo 7. marca 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunika čných sietí a služieb,

-vypustenia ustanovenia obsahujúceho klasifikáciu jednotlivých druhov individuálnych povolení vzhľadom na stratu opodstatnenia rozlišova ť rôzne druhy špeciálnych povolení.

V § 37 sa dopĺňa povinnosť absolvovať praktický výcvik pred vykonaním príslu šnej skúšky. Takáto kvalifikácia sa vyžaduje na splnenie osobitnej odbornej spôsobilosti pre osvedčenie operátora plavebnej pohyblivej služby LRC (Long Range Certificate) a SRC (Short Range Certificate) podľa opatrenia úradu zo 14. apríla 2004 č. O-1/2004, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o osvedčeniach osobitnej odbornej sp ôsobilosti na obsluhu vybraných rádiových zariadení, o zriaďovaní skúšobnej komisie a o obsahu, rozsahu a priebehu skúšky.

K § 38 a 39

Navrhované znenie vymedzuje, na základe doterajších skúseností úradu, rozsah a spôsob vykonávania dohľadu, práva a povinnosti zamestnancov úradu oprávnených vykonávať dohľad a práva a povinnosti kontrolovaný ch osôb. Zároveň transponuje nové ustanovenia Smernice 2002/20/ES o vo veci ukladania pokút a nariaďovania ochranných opatrení.

Tiež sa navrhuje ustanoviť najdlhšiu možnú lehotu, na ktorú je úrad oprávnený kontrolovanej osobe zakázať poskytovať siete, služby alebo siete a služby poskytované na základe všeobecného povolenia, ke ďže doterajšia úprava nebola v praxi vykonateľná.

Nové ustanovenia upravujú osobitné postupy úradu v prípade ochranného opatrenia a v prípade závažného alebo opakovaného porušenia povinností alebo podmienok určených týmto zákonom.

K § 40

Navrhované znenie upravuje sa povinnosť poskytovania informácií úradu tak, aby sa týkala nielen podnikov, ale všetkých osôb, ktoré majú práva a povinnosti podľa návrhu zákona a neboli podmienené len výkonom štátneho dohľadu.

Aby úrad mohol vykonávať svoje regulačné úlohy účinne, musí získavať od podnikov správne, presné a aktuálne informácie, o.i. aj účtovné údaje o maloobchodných trhoch, ktoré sú spojené s veľkoobchodnými trhmi a na ktorých má podnik významný vplyv. Tieto informácie by mali zahàňať aj tie, ktoré úradu umožnia posúdiť možný vplyv plánovaných modernizácií alebo zmien topoló gie siete na rozvoj hospodárskej súťaže, alebo na veľkoobchodné produkty ponúkané ostatným stranám.

V doterajšej praxi sa stávalo, že vyžiadané informácie napriek tomu, že boli poskytnuté v lehote a rozsahu určenom úradom, nemali jednotnú formu, čím sa komplikovalo ich využitie a predlžoval sa č as potrebný na ich spracovanie. Úrad preto môže stanoviť v akej forme (napr. písomne, ústne, alebo elektronicky) a v akom rozsahu požaduje relevantné informácie. Lehota, ktorú stanoví musí odpovedať rozsahu i obsahu požadovaných informácií. Svoje požiadavky musí vždy zdôvodniť a uviesť, na aký účel informácie požaduje.

Nad rámec štátneho štatistického zisťovania podľa osobitného predpisu, podniky poskytujú štatistické údaje Ministerstvu dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, aby sa zabezpeč ilo plnenie povinností vyplývajúcich z členstva Slovenskej republiky v príslušných medzinárodných organizáciách. V tomto ustanovení sa dopĺňa uvedená povinnosť podnikov, aby bolo zjavné, že ministerstvo má tieto kompetencie.

K § 41

Služby tiesňového volania vrátane čísla 112 by mali byť dostupné aj pre koncových užívateľ ov so zdravotným postihnutím, predovšetkým pre nepočujúcich užívateľov, pre užívateľov s poruchami sluchu, s poruchami reči a pre nepočujúcich a nevidomých užívateľov. Mohlo by to zahàňať poskytnutie špeciálnych koncových zariadení užívateľom s poruchami sluchu, textové konverzné služby alebo iné osobitné vybavenie určené na daný účel.

V súlade s revíziou európskeho regulačného rámca upravuje zákon povinnosti podnikov zabezpečiť pre koncových užívateľov prístup k tiesňovým volaniam, k službám v rámci číselné ho rozsahu začínajúcich číslom '116', vybaviť volania do európskeho telefónneho číslovacieho priestoru a z neho, zabezpečiť prístup za stanovených podmienok k negeografickým číslam v rámci Eur ópskej únie, k všetkým číslam v národných číslovacích plánoch členských štátov a poskytovať nevyhnutné informácie orgánom činným v trestnom konaní v mimoriadnych prípadoch, napr íklad pri podvodoch alebo zneužívaní elektronických komunikačných služieb.

Vzhľadom na špecifické aspekty súvisiace s ohlasovaním prípadov nezvestných detí a vzhľadom na to, že v súčasnosti nie je takáto služba všeobecne dostupná, je potrebné vyvinúť maximálne ú silie na ohlasovanie prípadov nezvestných detí na území štátu na čísle 116000.

Pri jednotnom trhu sa predpokladá, že koncoví užívatelia majú možnosť prístupu k všetkým telefónnym číslam uvedeným v národných telefónnych číslovacích plánoch iných členských š tátov a k všetkým službám prostredníctvom negeografických čísel v rámci Spoločenstva, medzi ktoré okrem iných patria čísla služieb volania na účet volaného a čísla služieb za zvýšen ú cenu. Koncoví užívatelia by mali mať možnosť prístupu aj k číslam z Európskeho telefónneho číslovacieho priestoru a k univerzálnym medzinárodným telefónnym číslam služieb volania na úč et volaného [Universal International Freephone Numbers (UIFN)]. Cezhraničnému prístupu k zdrojom číslovania a k súvisiacim službám by sa nemalo brániť s výnimkou objektívne odôvodnených prípadov, naprí klad keď je to potrebné pre boj proti podvodom a zneužívaniu (napr. v súvislosti s určitými službami so zvýšenou tarifou), keď je číslo definované ako číslo len s vnútroštátnou pôsobnosť ou (t. j. skrátený národný kód), alebo pokiaľ je to technicky alebo ekonomicky neuskutočniteľné. Užívatelia by mali byť vopred úplne a jasne informovaní o všetkých poplatkoch účtovaných za služ by volania na účet volaného, napríklad o poplatkoch za medzinárodné volanie na čísla prístupné prostredníctvom štandardných medzinárodných predvolieb.

K § 42

Ustanovenie rozširuje pôvodný rozsah informácií zverejňovaných podnikmi, ktoré umožnia koncovým u žívateľom na konkurenčných trhoch s viacerými poskytovateľmi elektronických komunikačných služieb získať transparentné, aktuálne a porovnateľné informácie o ponukách a službách. Úč elom je, aby si mohli jednoduchým spôsobom porovnávať ceny rozličných služieb ponúkaných na trhu na základe informácií zverejňovaných v ľahko dostupnej podobe.

Koncoví užívatelia a spotrebitelia by mali byť primerane informovaní, najmä:

-o cene alebo o druhu ponúkanej služby ešte predtým, ako túto službu kúpia, predovšetkým v prípade, keď sa čísla služieb volania na účet volaného spoplatnia ďalší mi poplatkami. Úrad bude mať možnosť vyžadovať, aby sa takéto informácie poskytovali všeobecne a pri určitých kategóriách služieb, ktoré určia, okamžite pred spojením volania. Pri určovaní kateg órií volaní, ktoré si vyžadujú informáciu o cene pred spojením, úrad riadne prihliada na charakter služby, cenové podmienky, ktoré sa na ňu vzťahujú, a či ju ponúka subjekt, ktorý nie je poskytovateľom elektronických komunikačných služieb,

-o svojich právach v súvislosti s používaním ich osobných údajov vo verejných telefónnych zoznamoch, najmä s účelom alebo účelmi takýchto zoznamov, ako aj so svojím bezodplatným právom nebyť zaradený do telefónneho zoznamu, ako sa ustanovuje v Smernici o súkromí a elektronických komunikáciách. Zákazníci by mali byť tiež informovaní o systémoch, ktoré umožňujú zaradenie informácií do databázy zoznamu, ale nesprístupnia takúto informáciu užívateľom služieb zoznamu,

-o každej zmene prístupu k službám tiesňového volania,

-o akýchkoľvek postupoch zameraných na meranie a riadenie prevádzky s cieľom predchádzať tomu, aby sa naplnila alebo presiahla kapacita sieťového pripojenia, a o tom, ako by tieto postupy mohli vplývať na kvalitu služieb,

-o opatreniach podniku pre užívateľov so zdravotným postihnutím.

Úrad môže zabezpečiť sprístupnenie interaktívnych návodov alebo podobných n ástrojov, pomocou ktorých si môžu koncoví užívatelia nezávisle porovnávať náklady alternatívnych modelov používania služieb, najmä ak ich trh neposkytuje bezplatne alebo za primeranú cenu.

K § 43

Návrh ustanovenia upravuje práva a povinnosti podniku a užívateľa v súlade s revíziou európskeho regulačného rámca a na základe skúseností z doterajšej aplikácie zákona v praxi.

K § 44 a 45

Zmluvy o poskytovaní verejných elektronických komunikačných služieb sú významným nástrojom pre zákazníkov na zabezpečenie minimálnej úrovne transparentnosti informácií a prá vnej istoty.

Navrhované znenie taxatívne vymedzuje, v súlade s revíziou európskeho regulačného rámca, rozsah informácií, ktoré je podnik povinný zahrnúť do zmluvy o poskytovaní elektronických komunikačných slu žieb. Okrem špecifikovaných lehôt, podmienok, kvalite poskytovaných služieb, podmienok na ukončenie zmluvy, kompenzačných opatrení a spôsobov riešenia sporov, aj informácie:

-o tom, či sa poskytuje prístup k službám tiesňového volania, o všetkých obmedzeniach služieb (ako napríklad obmedzenie pri poskytovaní informácií o polohe volajú ceho alebo pri presmerovaní tiesňových volaní),

-v súvislosti s pokrytím územia na základe plánovaných technických prevádzkových parametrov služby a dostupnej infraštruktú ry,

-o úrovni spoľahlivosti prístupu a polohe volajúceho, pričom sa do úvahy berú súčasné technologické normy a š tandardy kvality, ako aj všetky parametre kvality služieb,

-pokiaľ ide o koncové zariadenia týkajúce sa všetkých obmedzení, ktoré podnik zaviedol na požívanie týchto zariadení zákazníkom, napríklad prostredníctvom zakó dovania mobilných prístrojov na využívanie len určitých typov kariet SIM, ak sa tieto obmedzenia nezakazujú vo vnútroštátnych právnych predpisoch, a všetky poplatky splatné pri skončení zmluvy bez ohľ adu na to, či sa tak stalo pred alebo po uplynutí dohodnutej viazanosti, vrátane všetkých nákladov na ponechanie si zariadení,

-o prípadných krokoch, ktoré môže podnik podniknúť v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete alebo služ by, alebo v prípade takýchto ohrození a porúch.

-o práve účastníka odstúpiť od zmluvy bez sankcií v prípade zmien zmluvných podmienok,

-o možnosti účastníka rozhodnúť, aký obsah by chceli posielať a dostávať a ktoré služby, aplikácie, hardvér a softvér by chceli na tieto účely používať bez toho, aby bola dotknutá potreba chrániť integritu a bezpečnosť sietí a služieb.

Navrhované ustanovenie ukladá podnikom povinnosť uzavrieť zmluvu písomne s vý nimkou predplatených služieb. Skutočnosť, že súčasný zákon nevyžaduje písomnú formu takejto zmluvy a často až na jej 24 mesačnú viazanosť s vysokými zmluvnými pokutami, neexistencia pí somnej zmluvy ohrozuje alebo môže ohrozovať záujmy koncového užívateľa. Písomná forma zmluvy najviac uľahčí kontrolu takýchto zmlúv a prípadné mimosúdne riešenie sporov podľa § 75.

Vzhľadom na skutočnosť, že podniky v zmluvných vzťahoch s účastníkom využívajú aj formu všeobecných podmienok a cenníku, ktoré sú súčasťou zmluvy, zákon zadefinoval aj presné nálež itosti, ktoré musí mať písomné vyhotovenie zmluvy, ktoré účastník podpisuje.

Zákon obsahuje explicitné ustanovenie o povinnosti podniku ponúknuť produkt, ktorý nepresiahne dobu viazanosti 24 mesiacov alebo ro čnú viazanosť. Táto povinnosť sa viaže k fyzickým osobám, ktorý nie sú podnikateľský m subjektom, resp. samostatne zárobkovo činnou osobou.

K § 46

Konkurenčný trh by mal zabezpečiť, aby sa koncovým užívateľom poskytovali služby v takej kvalite, akú požadujú. Vo výnimočných prípadoch však môže byť potrebné zabezpe čiť, aby verejné elektronické komunikačné siete dosahovali minimálnu úroveň kvality a nedochádzalo k zhoršeniu služby, blokovaniu prístupu a spomaleniu prevádzky v sieťach.

Na základe navrhovanej úpravy je úrad oprávnený určiť merateľné ukazovatele kvality verejných služieb pre koncových užívateľov, vrátane užívateľov so zdravotným postihnutím a spresňujú sa požiadavky na zverejňovanie informácií o kvalite služieb poskytovaný ch podnikmi.

Úrad môže vo vhodných prípadoch uložiť podnikom poskytujúcim verejné komunikačné siete požiadavky na minimálnu kvalitu služieb a tak zabezpečiť, aby sa služby a aplikácie závislé od elektronick ých komunikačných sietí poskytovali na minimálnej úrovni kvality, ktorú preskúma Európska komisia. Keďže nekonzistentné požiadavky môžu v značnej miere narušiť fungovanie vnútorného trhu, Euró pska komisia bude posudzovať všetky požiadavky, ktoré má úrad v úmysle stanoviť a v prípade potreby vydá pripomienky alebo odporúčania s cieľom dosiahnuť ich konzistentné uplatňovanie.

K § 47

Vo vymedzených prípadoch zákon ukladá povinnosť niektor ým podnikom poskytujúcim verejnú sieť a verejné služby viesť o činnostiach v súvislosti s poskytovaním sietí a služieb oddelene náklady a výnosy z poskytovania sietí a služieb. Týmto ustanovení m je do návrhu zákona o elektronických komunikáciách transponovaný čl. 13 Rámcovej smernice.

K § 48

Prenositeľnosť čísel je kľúčový faktor, ktorý uľahčuje voľbu účastníkom a účinnú súťaž na konkurenčných trhoch elektronických komunikácií.

Navrhované znenie upravuje požiadavky na vykonávanie prenosu čísel tak, aby bolo vykonané s minimálnym oneskorením, aby číslo bolo funkčne aktivované do jedného pracovného dňa a účastník nebol bez slu žby dlhšie ako jeden pracovný deň. Úrad je oprávnení vo všeobecne záväznom právnom predpise predpísať celkový postup prenosu čísel, v ktorom prihliada na vnútroštátne ustanovenia o zmluvných záväzkoch a technologický vývoj. Skúsenosti z niektorých členských štátov ukazujú, že existuje riziko zmeny na iné ho poskytovateľa bez súhlasu účastníka. Preto sa navrhuje, aby podnik prijal opatrenia na ochranu svojho účastníka, zamerané na zníženie takéhoto rizika.

K § 49

Ustanovenie upravuje osobitosti viažuce sa k osobitným sieťam vybraných orgánov štátu.

K § 50

Povinnosti univerzálnej služby v súlade s revíziou regulačného rámca sa precizujú smerom k:

-oddeleniu povinnosti pripojenia k verejnej elektronickej komunikačnej sieti na pevnom mieste od poskytovania verejne dostupnej telefónnej služby s ohľadom na konkurenčný trh, ktorý poskytuje ú častníkom možnosť pripojiť sa k sieti na pevnom mieste jedným podnikom a využívať verejnú telefónnu službu iným podnikom Je to dôsledok vývoja technológií a trhu, keď elektronické komunika čné siete čoraz viac prechádzajú na technológiu 'internetového protokolu' (IP) a spotrebitelia majú čoraz viac možností voľby medzi rozličnými konkurenčnými poskytovateľmi hlasových služ ieb. Oddelenie nemá vplyv na rozsah povinností univerzálnej služby vymedzený v súčasnom znení zákona o elektronických komunikáciách,

-využívaniu nielen verejných telefónnych automatov, ale podľa potreby využívania aj alternatívnych verejných telefónnych prí stupových miest s cieľom zabezpečiť technologickú neutralitu a nepretržitý prístup verejnosti k verejnej telefónnej službe,

-zaručeniu rovnocenného prístupu k službám pre koncových užívateľov so zdravotným postihnutím na takej ú rovni, na akej je dostupný pre ostatných koncových užívateľov. Na tento účel by mal byť prístup funkčne rovnocenný, tak aby koncoví užívatelia so zdravotným postihnutím mohli využívať rovnaké služby ako iní koncoví užívatelia, ale iným spôsobom.

Dôležitým prvkom je oprávnenie úradu pravidelne preskúmavať dôvody, na zá klade ktorých sa uložili podniku povinnosti univerzálnej služby a v prípade, že sú na trhu bežne dostupné, zruší alebo pozmení tieto povinnosti.

V prípade, že sa podnik určený na poskytovanie univerzálnej služby rozhodne predať všetky svoje aktíva miestnej siete na území štátu alebo ich podstatnú časť samostatnej právnickej osobe s inou vlastn íckou štruktúrou, úrad posúdi účinok zamýšľanej transakcie s ohľadom na zabezpečeniu kontinuity povinností univerzálnej služby na celom území štátu.

Povinnosť oznamovať Európskej komisii sa viaže na akékoľvek zmeny súvisiace so zmenou podniku určeného na poskytovanie univerzálnej služby a povinnosťami univerzálnej služby.

K § 51

Stanovenie cieľových hodnôt ukazovateľov kvality univerzálnej služby podlieha procesu konzultácií podľa § 10 so zainteresovanými osobami. Zo zoznamu ukazovateľov boli vypustené ukazovatele, ktor ých sledovanie s ohľadom na technologický vývoj už nie je aktuálne.

K § 52

Zákon podrobne upravuje povinnosti podniku určeného na poskytovanie univerzálnej služby voči svojím účastníkom vo vzťahu k možnosti poskytovať zariadenia a služby účastníkom na monitorovanie a kontrolu ich výdavkov, napríklad:

-bezplatne rozpisovať faktúry stým, že základnú úroveň rozpísania faktúr stanoví úrad,

-zverejňovať opatrenia v prípade neplatenia faktúr po náležitom upozornení účastníka, s následným možným preruš ením služby alebo odpojením účastníka od siete,

-informovať účastníka na jeho žiadosť o existujúcich nižších cenách.

V prípade, že už sú tieto nástroje všeobecne dostupné je úrad oprávnený zrušiť uložené povinnosti

K § 53 a 54

Ustanovenia upravujú režim náhrady nákladov vynaložených na zabezpečenie povinnosti poskytovať univerzálnu službu.

Zároveň sa dáva právo úradu vydať všeobecne záväzný právny predpis o rozsahu úhrady čistých nákladov podniku určeného na poskytovanie univerzálnej služby a posudzovaní neprimeraného zaťa ženia týchto podnikov.

K § 55 a 56

Ustanovenia obsahujú všetky zásady ochrany osobných údajov resp. súkromia v sektore elektronických komunikácií.

Ukladanie alebo získanie prístupu k údajom uloženým v koncovom zariadení úč astníka alebo užívateľa je možné len s predchádzajúcim súhlasom týchto osôb. Povinnosť sa netýka technického ukladania alebo prístupu výlučne pre potreby zabezpečenia prenosu správy prostrední ctvom elektronickej komunikačnej siete, alebo ak je to nevyhnutné pre služby informačnej spoločnosti.

Súhlasom je podľa zákona č. 428/2002 Z. z o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov 'akýkoľvek slobodne daný výslovný a zrozumiteľný prejav vôle, ktorým dotknutá osoba na zá klade poskytnutých informácií vedome vyjadruje súhlas so spracúvaním svojich osobných údajov', (§ 4 ods. 1 písm. j)) .a ďalej 'Súhlas sa preukazuje zvukovým alebo zvukovo-obrazovým záznamom alebo č estným vyhlásením toho, kto poskytol osobné údaje do informačného systému, prípadne iným hodnoverným spôsobom.(§ 7 ods. 2 druhá veta)

Navrhované úpravy zavádzajú do ochrany osobných údajov, ktoré sa prenášajú, ukladajú alebo inak spracovávajú v súvislosti s poskytovaním verejnej elektronickej komunikačnej služby, nové práva a povinnosti špecifické pre sektor elektronických komunikácií.

Ustanovenie:

-vymedzuje kritériá, podľa ktorých sa posudzuje porušenie ochrany osobných údajov,

-zavádza povinnosti podnikov prijať primerané technické a organizačné opatrenia na ochranu bezpečnosti svojich služieb, viesť zoznam prípadov o porušení ochrany osobných údajov. Prostredníctvom týchto opatrení by sa mala zabezpečiť možnosť prístupu k osobným údajom len pre oprávnené osoby na zákonom schválené úč ely a ochrana uchovávaných alebo prenášaných osobných údajov. Okrem toho by sa na účely identifikácie zraniteľných miest v systéme vo vzťahu k spracovaniu osobných údajov mala vypracovať bezpečnostn á politika,

-vymedzuje účel, na ktorý sa môžu osobné údaje využívať a času, do kedy sa musia osobné údaje zlikvidovať,

-upravuje povinnosti informovať pri skutočných prípadoch narušenia bezpečnosti, ktoré viedli k ohrozeniu osobných ú dajov jednotlivcov. Narušenie by sa malo považovať za čin s nepriaznivým vplyvom na osobné údaje a súkromie účastníka alebo jednotlivca, zahàňajúci napríklad krádež totožnosti alebo podvod, fyzickú ujmu, závažné poníženie alebo poškodenie dobrého mena. Oznámenie by malo obsahovať informácie o opatreniach, ktoré prijal podnik s cieľom riešiť dané narušenie bezpečnosti, ako aj odporúč ania pre príslušných užívateľov alebo jednotlivcov.

K § 57

Definujú sa prevádzkové a lokalizačné údaje a precizujú sa znenia v jednotlivých odsekoch v súlade s revidovaným regulačným rámcom. Lokalizačnými údajmi sa okrem iného rozumej ú aj údaje spracovávané elektronickou komunikačnou službou (nielen elektronickou komunikačnou sieťou), ktoré udávajú geografickú polohu koncového zariadenia užívateľa verejnej elektronickej komunikač nej služby.

K § 58

Navrhované ustanovenia úplne transponujú Smernicu EP a Rady 2006/24/ES o uchovávaní údajov vytvorených alebo spracovaných v súvislosti s poskytovaním verejne dostupných elektronických komunikačných služieb alebo verejných komunikačných sietí a o zmene a doplnení smernice 2002/58/ES, do slovenského právneho poriadku. Ustanovenie zakotvuje rozsah uchovávaných údajov aj dĺžku uchovávania. Ak ide o pripojenie internetu, internetovú elektronickú poštu a telefonovanie cez internet, doba uchovávania určených údajov sa zvyšuje zo 6 mesiacov na 9 mesiacov z dôvodu praktických skúseností oprávnených orgánov štátu.

K § 59

Ustanovenie upravuje pravidlá vydávania verejných telefónnych zoznamov, uverejňovania údajov účastníkov v nich a poskytovanie týchto údajov medzi podnikmi. Podnik má povinnosť bezplatne informovať účastníkov o právach súvisiacich s používaním ich osobných údajov vo verejnom telefónnom zozname, ako aj s bezodplatným právom nebyť zaradený do účastníckeho zoznamu, overova ť, opravovať alebo odstraňovať údaje v telefónnom zoznam, vrátane povinnosti podniku používať a spracúvať údaje o účastníkoch len na stanovené účely.

K § 60 až 62

Zá kon podobne ako v doterajšom právnom predpise definuje pravidlá a podmienky poskytovania služieb zobrazenia identifikácie čísla volajúcej stanice a automatické presmerovanie volaní a postup pri identifikácii zlomyseľn ého volania a pri nevyžiadanej komunikácii.

Nahradil sa pojem 'zobrazenie identifikácie' pojmom 'prezentácia identifikácie', ktorý lepšie vystihuje vecnú podstatu toto pojmu. Prezentácia identifikácie zahàňa okrem pôvodného zob razenia identifikácie volajúceho aj iné formy prezentácie, napr. zvukom alebo písmom, najmä pre užívateľov so zdravotným postihnutím.

Zároveň sa upravujú povinnosti podniku pri prezentácii alebo zamedzení prezentá cie identifikácie, napr. prípadoch pracovísk, ktoré riešia osobné krízové situácie alebo linky dôvery, kedy je povinnosť zamedziť prezentáciu identifikácie volajúceho.

V súvislosti s nevyžiadanou komunikáciou sa navrhuje, aby príjemca elektronickej poš ty mal možnosť jednoducho a bezplatne kedykoľvek odmietnuť také používanie jeho kontaktných informácií v čase ich získavania a pri každej doručenej správe v prípade, že také použitie predtý m neodmietol. Navrhuje sa zakázanie zasielania elektronickej pošty, z ktorej nie je známa totožnosť a adresa odosielateľa, na ktorú môže príjemca zaslať žiadosť o skončenie zasielania takých správ, a nabá danie k návšteve webového sídla v rozpore s osobitným predpisom (zákon o elektronickom obchode).

K § 63

Zákon tak ako v doterajších právnych predpisoch definuje predmet telekomunikačné ho tajomstva v elektronických komunikáciách, ktoré tvorí obsah prenášaných správ v spojení s údajmi komunikujúcich strán, prevádzkovými a lokalizačnými údajmi a pravidlá zaobchádzania s n ím.

Definuje povinnosti podnikov voči oprávneným orgánom štátu a rovnaké pravidlá poskytovania údajov tvoriacich predmet telekomunikačného tajomstva bez ohľadu na to, či je to obsah komunikácie alebo uchované prevádzkové a lokalizačné údaje.

K § 64 a 65

Zložitosť systémov, technická porucha alebo ľudská chyba, nehody alebo útoky – to všetko môže mať vplyv na fungovanie a dostupnosť fyzických infraštruktúr, ktorými sa poskytuj ú služby dôležité pre občanov Európskej únie vrátane služieb elektronickej verejnej správy. Vzhľadom na to, že úspešné uplatňovanie adekvátnych bezpečnostných opatrení nie je jednorazová z áležitosť, ale nepretržitý proces implementácie, preskúmavania a aktualizácie.

V tejto súvislosti je dôležité, aby mal úrad kompetenciu prispievať k zachovaniu integrity a bezpečnosti verejných komunikačných sietí v spolupráci agentúrou ENISA, okrem iného poskytovaním odborný ch znalostí a poradenstva a podporovaním výmeny najlepšej praxe.

V súlade s revíziou regulačného rámca návrh ustanovenia ukladá podniku:

-prijať primerané technické a organizačné opatrenia na ochranu bezpečnosti svojich sietí a služieb na predchádzanie bezpečnostných incidentov a minimalizáciu vplyvu tý chto incidentov na užívateľov a vzájomne prepojené siete,

-informovať bez zbytočného odkladu úrad o narušení bezpečnosti a integrity sietí, poskytovať mu nevyhnutné informácie na pos údenie prijatých opatrení a spolupracovať s úradom pri vyšetrovaní súvisiacich prípadov.

Úrad je povinný predkladať každoročne Európskej komisii a agentúre ENISA súhrnnú spr ávu za predchádzajúci rok o prijatých oznámeniach a opatreniach, ktoré v tejto súvislosti vykonal.

Zároveň zákon ustanovuje pravidlá zabezpečujúce ochranu sietí z pohľadu rušenia.

K § 66 až 68

Vzhľadom na skutočnosť, že zriaďovanie, prevádzkovanie a poskytovanie verejný ch elektronických komunikácií je verejným záujmom, majú podniky poskytujúce verejnú sieť pri vykonávaní týchto činností a striktnom dodržaní príslušných ustanovení Ú stavy Slovenskej republiky (Èl. 20 ods. 4 – obmedzenie vlastníckeho práva) a Občianskeho zákonníka (§ 151n až 151p – vecné bremeno) oprávnenia a povinnosti k cudzím nehnuteľnostiam.

Navrhované ustanovenie ukladá podnikom, ktoré majú oprávnenie k cudzím nehnuteľnostiam a majiteľom vnútorných rozvodov vedení stavieb a priestorov, v ktorých podnik poskytuje verejné elektronické komunikačn é služby povinnosť spoločne využívať rozvody vo vnútri budov, aby budovanie novej siete alebo rozší renie siete bolo spravodlivé, efektívne a šetrné k životnému prostrediu a nezávislé od akejkoľvek povinnosti podniku s významným vplyvom na trhu poskytovať prístup k svojej elektronickej komunikačnej sieti.

Lepšie spoločné používanie zariadení môže významne zlepši ť hospodársku súťaž a podnikom znížiť celkové finančné a environmentálne náklady na rozmiestnenie infraštruktúry elektronických komunikácií, najmä nových prístupových sietí.

Navrhuje sa doplniť znenie o povinnosť podniku poskytovať úradu, na jeho vyž iadanie aktuálne informácie o povahe, dostupnosti a geografickom umiestnení zariadení podľa § 68 ods. 10, vrátane stavieb, priestorov a častí vedení na účely podrobného prehľadu o existujúcej infraš truktúre na to, aby sa mohol vytvoriť podrobný inventár povahy, dostupnosti a geografickej polohy uvedených zariadení a sprístupniť ho zainteresovaným stranám.

K § 69 až § 72

Nové navrhované znenia vymedzuje oblasti, v ktorých môže ministerstvo poskytnúť dotáciu na spolufinancovanie projektov v oblasti výskumu a vývoja, stanovuje podmienky na poskytnutie týchto dotácií vrátane postupov pri žiadostiach o poskytnutie dotácií.

K § 73

Ustanovenie upravuje sankčné postihy ako jeden z predpokladov účinného prevenčného pôsobenia v praxi. Všetky sankcie striktne korešpondujú s povinnosťami, ktoré ukladá zákon.

K § 74

Znenie upravuje vzťah procesných ustanovení zákona k všeobecnému predpisu o sprá vnom konaní, pod režim ktorého patria všetky rozhodnutia úradu a iné jeho procesné postupy. Výnimkou sú konania taxatívne vymedzené v odseku 2, ktorých rozsah je určený povahou daného konania a úzkou š pecifikáciou problematiky, resp. analogických ustanovení nového regulačného rámca, ktoré je potrebné realizovať osobitnými postupmi ustanovenými v návrhu novely zákona.

Znenie odseku 3 zabezpečuje zásadu dvojinštančnosti konania.

K § 75 a § 76

Navrhované znenie ustanovuje mechanizmus postupu účastníka a úradu pri mimosúdnom rieš ení sporu s podnikom poskytujúcim elektronické komunikačné siete alebo služby.

Navrhované znenie upravuje mechanizmus riešenia sporov medzi podnikmi a stranami členských štá tov Európskej únie s podporou orgánu európskych regulátorov.

K § 77

Nové navrhované znenie upresňuje postup úradu a lehoty pri riešení sporu medzi podnikmi, ktoré súvisia s plnením povinností podľa tohto zákona. Ustanovenia upravujú riešenie sporov medzi všetkými podnikmi. V porovnaní s doterajšou právnou úpravou sa možnosť úradu rie šiť spory rozšírila na všetky spory medzi podnikmi.

K § 78

Prechodné ustanovenia v zhode s navrhovaným znením zákona zabezpečujú kontinuitu regulačného prostredia a postupné zavedie prípadných nových prvkov, práv a povinností.

K § 79

Ustanovenie obsahuje odkaz na prílohu zákona č. 5, ktorá obsahuje právne záväzné akty Európskej únie transponované do návrhu tohto zákona.

K § 80

Zrušovacie ustanovenia zrušujú doterajší zákon o elektronických komunikáciách a ostatné predpisy, ktoré už nie sú v súlade s týmto návrhom zákona.

K § 81

Nadobudnutie účinnosti zákona sa navrhuje od 1. októbra 2011 s odkladom úč innosti ustanovení § 42 a 44.

Bratislava 1. júna 2011

Iveta Radičová v. r.

predsedníčka vlády Slovenskej republiky

Ján Figeľ v. r.

minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu