Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov 350/2011 účinný od 01.11.2011

Vládny návrh zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

11

0

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.Všeobecná časť

Po dôslednom rozbore celej právnej úpravy jadrovej oblasti v Slovenskej republike (ďalej len 'SR') Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky (ďalej len 'ÚJD SR' ) označ il viacero dôvodov, ktoré vedú k novelizácií zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorší ch predpisov (ďalej len 'atómový zákon'). Návrh zákona pokrýva niekoľko oblastí, ktoré je nutné aktualizovať.

Potreba novelizácie vyplýva z nutnosti dôslednej transpozície smernice Rady 2009/71/Euratom z 25. júna 2009, ktorou sa zriaď uje rámec Spoločenstva pre jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení (Ú. v. EÚ L 172, 2. 7. 2009) (ďalej len 'smernica 2009/71/Euratom'). Uvedená smernica bola prijatá Radou dňa 25. 6. 2009 a podľa čl. 10 tejto smernice s ú členské štáty Európskej únie (ďalej len 'EÚ') povinné uviesť do účinnosti zákony, iné právne predpisy alebo správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou, a to v term íne do 22. júla 2011 a bezodkladne o tom informovať Európsku komisiu.

Vláda SR svojím uznesením č. 686 zo dňa 30. septembra 2009 schválila rozdelenie gestorských ústredných orgánov štá tnej správy zodpovedných za prebratie a aplikáciu smerníc a rámcových rozhodnutí. Predsedníčke ÚJD SR bolo v spolupráci s ministrom zdravotníctva uložené v bode B. 44 predložiť na rokovanie vlády n ávrh právneho predpisu, ktorý zabezpečí transpozíciu smernice Rady 2009/71/Euratom v termíne do 15. apríla 2011.

Smernica 2009/71/Euratom stanovuje euro - únijn é bezpečnostné štandardy, poskytuje právnu istotu záväznými rámcovými pravidlami jadrovej bezpečnosti, najmä v organizačnej infraštrukturálnej a inštitucionálnej rovine, zodpovednosť za jadrovú bezpečnosť, povinnosť pravidelného zlepšovania jadrovej bezpečnosti a upevňuje postavenie dozorného orgánu. Smernica ďalej stanovuje provoradú zodpovednosť za jadrovú bezpečnosť pre držiteľ a povolenia a podporuje transparentnosť jadrových aktivít. Uvedenou smernicou sa preberajú hlavné ustanovenia z Dohovoru o jadrovej bezpečnosti (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí č. 163/1997 Z. z.), ktorý bol prijatý na pôde Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (ďalej len 'MAAE') a stávajú sa tak záväznou súčasťou európskeho práva. Zároveň sa ňou zohľadňujú bezpečnostné štandardy MAAE.

Nakoľko smernica pokrýva jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení v nevyhnutnej spojitosti s problematikou ochrany zamestnancov a obyvateľ stva pred nepriaznivými účinkami ionizujúceho žiarenia, návrh zákona na vhodných miestach odkazuje na zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zá konov v znení neskorších predpisov, ktorý obsahuje základný inštitucionálny a legislatívny rámec radiačnej ochrany v SR a rovnako na Nariadenie vlády SR č. 345/2006 Z. z. o základných bezpečnostný ch požiadavkách na ochranu zdravia pracovníkov a obyvateľov pred ionizujúcim žiarením, ktoré detailizuje technické parametre a požiadavky na radiačnú ochranu. Uvedeným spôsobom sa vytvá ra prepojenie medzi jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení a radiačnou ochranou vo vzťahu k jadrovým zariadeniam.

Smernica vyžaduje, aby všetky povinnosti jadrových krajín ustanovené v smernici boli bez výnimky transponované do vnútroštátneho právneho poriadku. Po vy še 60 rokoch existencie EÚ, resp. jej právnych predchodcov, sa vôbec po prvýkrát vytvára spoločný harmonizovaný právny rámec v oblasti jadrovej bezpečnosti, ktorý doteraz v EÚ absentoval, aj keď zatiaľ len na inštitucionálno - infraštrukturálnej úrovni.

Návrh novely zákona v ďalšej oblasti dôsledne transponuje požiadavky skupiny WENRA (Western European Nuclear Regulators´ Association) – expertnej skupiny zlučujúcej členov dozorných orgánov členských kraj ín EÚ a Švajčiarska, majúcich aspoň jedno jadrové zariadenie vo výstavbe, v prevádzke alebo vo vyraďovaní, ktorých cieľom je rozvíjať a zjednotiť spoločný prístup k jednotlivý m aspektom jadrovej bezpečnosti, vybudovať a udržiavať sieť dozorných orgánov v EÚ, vytvoriť jednotný prístup k jednotlivým prvkom jadrovej bezpečnosti a radiačnej ochrany, predovšetkým vrámci EÚ , fungovať ako nezávislý orgán, ktorý by EÚ inštitúciám poskytoval informácie z preskúmavania týchto prvkov. V záujme dosiahnutia stanovených cieľov sú členské štáty vo vzá jomnej interakcii a poskytujú si materiálnu, personálnu i technickú podporu najmä v oblasti reaktorovej bezpečnosti, bezpečného vyraďovania, nakladania s rádioaktívnym odpadom a vyhoretým jadrovým palivom. È lenovia WENRY sa snažia rozšíriť a zdokonaliť bezpečnostné štandardy MAAE. WENRA informuje jednotlivé orgány EÚ, ako aj členské štáty EÚ o svojej činnosti a o výsledkoch svojej práce.

ÚJD SR sa aktívne podieľa na prácach dvoch pracovných skupí n (ďalej len 'PS'), a to PS pre harmonizáciu prístupu k bezpečnosti pre existujúce jadrové reaktory a PS pre harmonizáciu pr ístupu k bezpečnosti nakladania s odpadom.

Cieľom PS pre harmonizáciu prístupu k bezpečnosti pre existujúce jadrové reaktory je, aby medzi jadrovými zariadeniami členských krajín z pohľadu jadrovej bezpečnosti neboli žiadne významné rozdiely. Výsledkom PS pre harmonizáciu prístupu k bezpečnosti pre existujúce jadrové reaktory je stanovenie minimálnych referenčných úrovní pre osemnásť oblastí posudzovania jadrovej bezpečnosti – bezpečnostná politika, organizačná štruktúra prevádzkovateľa, systém manažé rstva kvality, výcvik a oprávnenia personálu, projekt ochrannej obálky pre existujúce reaktory, projekt rozšírenia existujúcich reaktorov, bezpečnostná klasifikácia štruktúr, systémov a komponentov, limity a podmienky prevádzky, manažment starnutia, systém vyšetrovania udalostí alebo spätná väzba prevádzkových skúseností, údržba, inšpekcie a testovanie prevádzky, havarijné plá novanie a návody pre prípad ťažkých havárii, obsah a aktualizácia bezpečnostných analýz, pravdepodobnostné analýzy, periodické hodnotenie jadrovej bezpečnosti, zmeny na jadrových elektrárňach, havarijn á pripravenosť a ochrana pred vnútornými požiarmi. Referenčné úrovne k jednotlivým aspektom sú stanovené na základe dokumentov MAAE. V roku 2003 boli ukončené práce na pilotnej štú dii, ktorou sa overil spôsob stanovenia referenčných úrovní a otestovala sa metodológia posudzovania ich plnenia a začali sa práce na hlavnej štúdii. V tom čase boli do práce zapojené aj novopristupujúce krajiny E Ú, vrátane Slovenska. Práce na hlavnej štúdii boli ukončené v roku 2006, keď boli prezentované požiadavky, ktoré sa členské krajiny zaviazali implementovať do svojej legislatívy do roku 2010. Akčný plá n implementácie požiadaviek vypracovala aj Slovenská republika. Jednotlivé oblasti boli identifikované stupňom zlučiteľnosti s požiadavkami WENRY a výsledkom hodnotenia bolo, že väčšina z požiadaviek je u ž súčasťou slovenskej legislatívy. Táto PS požaduje, aby boli jej požiadavky inkorporované do dvoch druhov právnych dokumentov. Môže ním byť právne záväzný právny predpis, ktorým je v podmienkach SR zákon alebo vyhláška, ktorých plnenie však musí byť právne vynútiteľné, s možnosťou sankcionovania alebo to má byť dokument, ktorý má charakter všeobecného odporúčania vydan ý dozorným orgánom.

PS pre harmonizáciu prístupu k bezpeč nosti pre existujúce jadrové reaktory vo svojej práci pokračuje na základe mandátu udeleného riadiacim výborom – dopracováva a novelizuje požiadavky v súlade s vývojom dokumentov MAAE, ktoré tvoria ich zá klad, sleduje plnenie akčného plánu, pomáha riešiť ťažkosti s prípadnou interpretáciou požiadaviek a začala práce na stanovení hlavných cieľov, ktoré by mal spĺňať projekt pre nové jadrové elektrárne budované v EÚ.

Cieľom PS pre harmonizáciu prístupu k bezpečnosti nakladania s odpadom je zosúladenie právnych predpisov pre členské krajiny EÚ pre oblasť RAO a vyraďovania jadrových zariadení z prevádzky. V rá mci pracovnej skupiny pre RAO a vyraďovanie jadrových zariadení boli pripravené 2 základné dokumenty, a to: Referenčné úrovne pre vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky a Referenčné ú rovne pre skladovanie rádioaktívnych odpadov a vyhoretého jadrového paliva. Prínos zastúpenia Slovenska v pracovných skupinách spočíva v tom, že máme možnosť aktívne pristupovať k tvorbe referenčn ých požiadaviek, pričom je reálny predpoklad, že aj podľa ich plnenia a aplikácie sa bude posudzovať úroveň jadrovej bezpečnosti členských krajín EÚ.

Závery WENRA smerujú v prevažnej väčšine do technických detailov - požiadaviek na jadrovú bezpečnosť, ktoré sú predmetom úpravy vyhlá šok ÚJD SR, nutnosť zmien v zákone z tohto titulu je teda obmedzená na prípady, keď požiadavky WENRA zakladajú nové alebo zmenené povinnosti pre fyzické osoby alebo právnické osoby využívajúce jadrov ú energiu. Tieto požiadavky nie je možné vzhľadom na ústavnosť riešiť len prostredníctvom novelizácie vyhlášok, ale musia byť riešené priamo v zákone. Do tejto skupiny patrí najmä nanovo upravený § 23 – Jadrová bezpečnosť, § 25 – Systém manažérstva kvality a čiastočne aj obohatenie § 10 o všeobecných prierezový ch povinnostiach držiteľa povolenia.

Ïalším faktorom, ktorý ovplyvnil potrebu zmien doterajšej právnej úpravy, je uznesenie vlády SR č. 610/2009, ktoré uložilo predsedníčke Ú JD SR v termíne do 31. decembra 2011 vypracovať novelu atómového zákona v súlade s návrhom postupu pre nakladanie s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi a zachytenými rádioaktívnymi odpadmi v SR. Z tohto dôvodu predkladaná novelizácia legislatívne stvárňuje aj požiadavky vyplývajúce z materiálu, ktorý bol schválený predmetným uznesením vlá dy SR dňa 2. septembra 2009.

Poslednou oblasťou úpravy je obmedzenie prístupu k materiálom, ktoré novela atómového zákona označuje ako citlivú dokumentáciu. Samotný Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (ozná menie Ministerstva zahraničných vecí SR č. 43/2006 Z. z.) (ďalej len 'Aarhuský dohovor' ), rešpektuje práva jednotlivých signatárskych členský ch krajín a stanovuje právo odmietnuť poskytnutie informácie, ktorej zverejnenie by mohlo nepriaznivo ovplyvniť medzinárodné vzťahy, obranu štá tu alebo bezpečnosť verejnosti. Takéto obmedzenie pripúšťa aj transponovaná smernica 2009/71/Euratom v čl. 8. Taxatívne sa vymedzujú dokumenty, ktoré ÚJD SR považuje za natoľko dôležité, že by ich zverejnením mohlo dôjsť k zneužitiu informácii v nich obsiahnutých na plánovanie a vykonanie činností s cieľom spôsobiť narušenie alebo znič enie jadrového zariadenia a v konečnom dôsledku spôsobiť nielen SR, ale aj okolitým štátom obrovské škody na životoch, majetku a životnom prostredí. Spomenuté obmedzenie je vo verejnom záujme a bude vykladané reštriktívne len s poukazom na konkrétny výpočet.

Vzhľadom na novelizáciu množstva ustanovení súvisiacich s atómový m zákonom, na ktoré sa vyskytuje odkaz priamo v texte, predkladateľ pristupuje aj k legislatívno - technickej úprave poznámok pod čiarou a vnútorných odkazov, a to v súlade s Legislatívnymi pravidlami vlá dy SR. Aktualizácia odkazov je v záujme prehľadnosti a zrozumiteľnosti právnej úpravy zakotvenej atómovým zákonom a zabezpečuje pochopenie previazanosti jednotlivých ustanovení atómového zákona.

Súčasťou predkladaného materiálu sú aj návrhy dvoch nových vyhlášok ÚJD SR, a to vyhláška, ktorou sa ustanovuj ú podrobnosti o požiadavkách na jadrovú bezpečnosť a vyhláška, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o systéme manažérstva kvality. Predložené vyhlášky nanovo rozpracúvajú najmä § 23 a § 25 z titulu najrozsiahlej ších zmien oproti doterajšiemu právnemu stavu. Obe vyhlášky reflektujú najpočetnejšie a obsahovo najzložitejšie požiadavky skupiny WENRA, ako aj transpozíciu smernice 2009/71/Euratom a zmenu splnomocňovací ch ustanovení. Predložené vyhlášky v budúcnosti nahradia súčasnú vyhlášku 50/2006 Z. z. a vyhlášku 56/2006 Z. z. Ostatné vyhlášky ÚJD SR účinné v súčasnosti buď transpozí ciou smernice 2009/71/Euratom a požiadavkami WENRY neboli dotknuté vôbec, alebo sa pristúpi len k ich stručnej novelizácii.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou SR, ústavnými zákonmi a inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzin árodnými dokumentmi, ktorými je SR viazaná, ako aj s právom európskej únie.

Príloha č.1

Doložka vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Termín začatia a ukončenia PPK: 5. 8. 2010 – 3. 9. 2010

A.2. Vplyvy:

Pozitívne*Žiadne*Negatívne*1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

xx2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regula čného zaťaženia?x3. Sociá lne vplyvy

-vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

-sociálnu exklúziu,

-rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosťx4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostix*Predkladateľ označí znakom x zodpovedajúci vplyv (pozitívny, negatívny, žiadny), ktorý návrh prin áša v každej oblasti posudzovania vplyvov. Návrh môže mať v jednej oblasti zároveň pozitívny aj negatívny vplyv, v tom prípade predkladateľ označí obe možnosti. Bližšie vysvetlenie označený ch vplyvov bude obsahovať analýza vplyvov. Isté vysvetlenie, či bilanciu vplyvov (sumárne zhodnotenie, ktorý vplyv v danej oblasti prevažuje) môže predkladateľ uviesť v poznámke.

A.3. Poznámky

V prípade vplyvov na podnikateľské prostredie je uvedený neutrálny (resp. žiadny) vplyv. Regulačné zaťaženie dvoch subjektov v SR, na ktoré zá kon dopadá je principiálne rovnaké ako bolo doteraz, čo je vysvetlené najmä v dôvodovej správe. Môže dôjsť k navýšeniu akceptovateľnosti jadrových zariadení v SR a v zahraničí, ale nie je mo žné túto skutočnosť vyčísliť. Teoreticky je možné uvažovať sekundárne o zvýšení úrovne ochrany životného prostredia.

A.4. Alternatívne riešenia

Nakoľko ide o návrh zá kona preberajúci najmä ustanovenia smernice 2009/71/Euratom a požiadavky WENRA, nebolo možné uplatniť alternatívne riešenie.

A.5. Stanovisko gestorov

V rámci PPK Ministerstvo pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja SR a Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR vyjadrilo pozitívny postoj k doložke vplyvov, resp. neuplatnilo žiadne pripomienky a súhlasilo s predkladaným ná vrhom. Ministerstvo financií SR a Ministerstvo hospodárstva a výstavby SR žiadalo presne vyčísliť dopady navrhovaného právneho predpisu. Pokiaľ ide o vplyv na rozpočet verejnej správy, bol vyčíslený v podobe vyjadrenia celkového rozpočtu ÚJD SR podľa predpísaných položiek. V prípade vyčíslenia vplyvov na podnikateľský sektor nie je možné vzhľadom na charakter predpisu číselne vyjadriť vplyvy, okrem všeobecného slovného konštatovania, že podnikateľské prostredie nebude ani pozitívne ani negatívne ovplyvnené predkladaným materiálom. Je možné konštatovať, ž e pripomienky Ministerstva financií SR boli zohľadnené v plnej miere a vplyv na rozpočet verejnej správy bol vyjadrený rozpísaním základných položiek rozpočtu ÚJD SR na roky 2010-2013. Rokovanie k pripomienkam Ministerstva hospodárstva a výstavby SR sa uskutočnilo na ÚJD SR dňa 23. 9. 2010 pričom zásadné pripomienky boli vysvetlené a v rámci možnosti materiál opravený.

V rámci MPK boli uplatnené zásadné pripomienky Ministerstva financií SR k vyčísleniu vplyvov na rozpočet verejnej správy. Doložka vplyvov na rozpočet verejnej správy bola opravená v súlade s požiadavkou Ministerstva financií SR. Ïalšie zá sadné pripomienky boli uplatnené od držiteľov povolení a od Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení, od Ministerstva hospodárstva SR a Ministerstva vnútra SR, s ktorými sa viedli dň a 8.12.2010 rozporové konania. Možno konštatovať, že všetky rozpory boli v rámci rozporového konania odstránené a zmeny zapracované do zákona.

Príloha č.2

Vplyvy na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyvy na rozpočet verejnej správyVplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)2011201220132014Príjmy verejnej správy celkom5 168 2674 959 1424 708 4384 721 764v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášťz toho: - vplyv na ŠR5 168 2674 959 1424 708 4384 721 764- vplyv na územnú samosprávu0000Výdavky verejnej správy celkom5 167 6015 050 8015 050 8015 050 801v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášťz toho: - vplyv na ŠR5 167 6015 050 8015 050 8015 050 801- vplyv na územnú samosprávu0000Celková zamestnanosť 93939393- z toho vplyv na ŠR 93939393Financovanie zabezpečené v rozpočte5 167 6015 050 8015 050 8015 050 801v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť

2.2. Financovanie návrhu

Tabuľka č. 2

FinancovanieVplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)2011201220132014Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy ( - príjmy, výdavky)- 666 +91 659+ 342 363+329 037 z toho vplyv na ŠR- 666 +91 659 + 342 363+329 037 financovanie zabezpečené v rozpočte ostatné zdroje financovania0000Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora0000

2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

V prílohách sa uvádzajú údaje schváleného rozpočtu roku 2011 ÚJD SR a údaje rozpočtu ÚJD SR na roky 2012, 2013 a 2014.

Tabuľka č. 4

Príjmy (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2011201220132014Daňové príjmy (100)10000 Nedaňové príjmy (200)15 168 2674 959 1424 708 4384 721 764 Administratívne poplatky (221)5 168 2674 959 1424 708 4384 721 764Granty a transfery (300)10000 Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pas ívami (400)0000 Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné vý pomoci (500)0000 Dopad na príjmy verejnej správy celkom5 168 267 4 959 1424 708 4384 721 764 1 – príjmy rozpísať až do polož iek platnej ekonomickej klasifikácie

Tabuľka č. 5

Výdavky (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2011201220132014Bežné výdavky (600)5 108 8014 995 9014 995 9014 995 901 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610) 1 508 1601 508 6171 508 617 1 508 617 Poistné a príspevok do poisťovní (620)566 760566 934566 934566 934 Tovary a služby (630)22 348 6252 312 9442 307 5442 308 544 Cestovné náhrady (631)118 000117 500117 404117 500 Energie, komunikácie (632)78 60075 50083 45084 450 Materiál (633)143 800118 900120 350120 050 Dopravné (634)33 10031 60038 60038 100 Rutinná a štand. údržba (635)146 450174 144164 440158 144 Nájomné za nájom (636)38 93437 00044 00045 000 Služby (637)1 389 741 1 195 3001 191 3001 192 300 Bežné transfery (640)2685 256607 406612 806611 806 Transfery jednotlivcom, (642)25 33019 66022 66021660 Transfery do zahraničia (649)659 926587 746590 146590 146 Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôži čkami a NFV (650)20000 Kapitálové výdavky (700) 58 800 54 900 54 900 54 900 Obstarávanie kapitálových aktív (710)258 80054 900 54 900 54 900 Nákup nehmotných aktív (711)33 30015 50016 00016 000 Nákup strojov, prístrojov (713)25 00038 9003840038 400 Technické zhodn. stavieb (717) 0000Rekonštrukcia strojov a zariadení (718)500500500500 Kapitálové transfery (720)20000 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pas ívami (800) 0 0 0 0 Dopad na výdavky verejnej správy celkom5 167 6015 050 8015 050 8015 050 801 z toho výdavky na ŠR5 167 601 5 050 801 5 050 8015 050 801 Bežné výdavky (600) 5 108 8014 995 9014 995 9014 995 901 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)1 508 1601 508 6171 508 6171 508 617 Kapitálové výdavky (700)58 80054 90054 90054 900 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pas ívami (800) 0 00 0 2 – výdavky rozpísať až do polož iek platnej ekonomickej klasifikácie

Tabuľka č. 6

ZamestnanosťVplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2011201220132014Počet zamestnancov celkom*93939393 z toho vplyv na ŠR93939393 Priemerný mzdový výdavok (v eurách)*1 3511 3521 3521 352 z toho vplyv na ŠR1 3511 3521 3521 352 Osobné výdavky celkom (v eurách)2 074 9202 075 5512 075 5512 075 551 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)* 1 508 1601 508 6171 508 6171 508 617 z toho vplyv na ŠR1 508 1601 508 6171 508 6171 508 617 Poistné a príspevok do poisťovní (620)*566 760566 934566 934566 934 z toho vplyv na ŠR566 760566 934566 934566 934

Príloha č.3

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Vplyvy na podnikateľské prostredie

3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?

Ovplyvnené podnikateľské subjekty – počet 2, výroba a distribúcia elektriny ( 40.1 CPA)

Konkrétne:

prevádzkovatelia jadrových zariadení:

·Slovenské elektrárne, a. s.

·Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a. s.

+2 subjekty ovplyvnené čiastočne

VUJE, a.s. - pri vyraďovaní

JESS, a.s. - pri budúcej výstavbe jadrových zariadení

3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?

Návrhom zákona sa nezmenia povinnosti ovplyvnených podnikateľských subjektov. Dôjde ním však k precizovaniu právnej úpravy požiadaviek na jadrovú bezpečnosť, nezakladajú sa ním nové povinnosti. Sp ôsob, akým držitelia povolenia implementujú tieto požiadavky je na nich. Z tohto dôvodu nie je možné ani približne predkladateľom vyčísliť náklady a prínosy.

3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v sú vislosti s implementáciou návrhu?

Podniky nevynaložia žiadne nové administratívne náklady. Pokiaľ ide o výšku príspevkov na výkon štátneho dozoru, tieto boli už zavedené zákonom č. 94/2007 Z. z. a novelizované zákonom č. 120/2010 Z. z. a v predkladanom zákone sa nemenia.

3.4. Aké sú dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľský ch subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu?)

Z charakteru návrhu a z jeho dosahu na veľmi obmedzený poč et subjektov nedôjde k žiadnym vplyvom na operácie na trhu. Je možné predpokladať zvýšenú akceptovateľnosť jadrovej energetiky vo verejnosti.

3.5. Aké sú predpokladané spoločensko – ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií ?

Dôsledky prijatia predkladaného zákona nie je možné vyčísliť z dôvodu, že prijatím zákona dôjde len k úprave ustanovení vo vzťahu k jadrovej bezpečnosti, ktorá sa zvýši, čo bude ma ť pozitívny vplyv na spoločnosť v miere vyššej akceptovateľnosti jadrovej energetiky zvýšením dozorných aktivít a povinností vo vzťahu k jadrovej bezpečnosti.

Príloha č.4

29

Príloha č.4

Sociálne vplyvy - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a na zamestnanosť

Sociálne vplyvy predkladaného materiálu - vplyvy na hospodá renie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4.1. Identifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené. žiadnyKvantifikujte: žiadny- Rast alebo pokles príjmov/výdavkov na priemerného obyvateľa- Rast alebo pokles príjmov/vý davkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností

- Celkový počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom4.2. Zhodnoťte kvalitatívne (prípadne kvantitatívne) vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľ stva.žiadny

4.3.Zhodnoťte vplyv na rovnosť príležitostí:

Zhodnoťte vplyv na rodovú rovnosť.

žiadny4.4. Zhodnoťte vplyvy na zamestnanosť.

Aké sú vplyvy na zamestnanosť ?

Ktoré skupiny zamestnancov budú ohrozené schválením predkladaného materiálu ?

Hrozí v prípade schválenia predkladaného materiálu hromadné prepúšťanie ?

žiadny

Príloha č. 5

Príloha č.5

Vplyvy na životné prostredie

Životné prostredie

5.1. Ktoré zložky životného prostredia (najmä ovzdušie, voda, horniny, pôda, organizmy) budú návrhom ovplyvnené a aký bude ich vplyv (pozití vny alebo negatívny)?

žiadne

5.2. Bude mať navrhovaný materiál vplyv na chránené územia a ak áno aký?nie

5.3. Bude mať návrh vplyv na životné prostredie presahujúce štátne hranice?

nie

Príloha č.6

Príloha č.6

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácieObsah6.1. Roz širujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?

(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.)nie6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?

(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.)nie¼udia6.3. Zabezpečuje sa vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?

(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.)nie6.4. Zabezpečuje sa rozvoj elektronického vzdelávania?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávacích aktivít.)nie6.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačných aktivít.)nie6.6. Zabezpečuje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?

(Uveďte spôsob sprístupnenia digitálneho prostredia.)nieInfraštruktúra6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?

(Uveďte jeho funkciu.)nie6.8. Rozširuje sa prístupnosť k internetu?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)nie6.9. Rozširuje sa prístupnosť k elektronickým službám?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)nie6.10. Zabezpečuje sa technická interoperabilita?

(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.)nie6.11. Zvyšuje sa bezpečnosť IT?

(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)nie6.12. Rozširuje sa technická infraštruktúra?

(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)nieRiadenie procesu informatizácie6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?

(Uveďte popis zmien.)nieFinancovanie procesu informatizácie6.14. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Popíšte príslušnú úroveň financovania.)nieLegislatívne prostredie procesu informatizácie6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?

(Stručne popíšte navrhované legislatívne zmeny.)

Doložka zlučiteľnosti

návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnen í niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu:

Vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu:

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskej únie

- primárnom:

rámcovo v článkoch 31 a 32 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, na ktoré sa referuje v preambule nižšie uvedenej smernice

- sekundárnom (prijatom po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009):

1. legislatívne akty – nie

2. nelegislatívne akty – nie

- sekundárnom (prijatom pred nadobudnutí m platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009):

Smernica Rady 2009/71/Euratom z 25. júna 2009, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení

(Ú. v. EÚ L 172, 2. 7. 2009)

b)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie

čiastočne súvisiacim Rozhodnutím Súdneho dvora Eur ópskych spoločenstiev z 10. decembra 2002 vo veci C-29/99: Komisia Európskych spoločenstiev verzus Rada Európskej únie (Medzinárodné zmluvy – Dohovor o jadrovej bezpečnosti – Rozhodnutie o pristúpení – Kompatibilita so Zmluvou Euratom – Externé kompetencie Spoločenstva – Èlánky 30 až 39 Zmluvy Euratom) (Zb. roz. ESD 2002, s. I-11221)

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementá ciu nariadenia alebo rozhodnutia

V č l. 10 ods. 1 smernice Rady 2009/71/Euratom z 25. júna 2009, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení je uvedené, že členské štáty uvedú do účinnosti zá kony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 22. júla 2011.

b)lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedn ých za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov,

Podľa uznesenia vlá dy SR č. 686/2009 z 30. 9. 2009 k návrhu na určenie gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie a aplikáciu smerníc a rámcových rozhodnutí bola lehota stanovená do 15. apríla 2011.

c)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

Objektívne neexistuje vedomosť o tom, že by v oblasti, ktorú upravuje táto smernica bolo začaté konanie proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa čl. 258 až 260 v platnom znení.

d)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia.

zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podľa tabuľky zhody, zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji vereného zdravia a o zmene a doplnení niektorých z ákonov v znení neskorších predpisov, nariadenie vlády SR č. 345/2006 Z. z. o základných bezpečnostných požiadavkách na ochranu zdravia pracovníkov a obyvateľov pred ionizujúcim žiarením, zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorší ch predpisov a niektoré ďalšie všeobecne záväzné právne predpisy podľa toho, ako sú uvedené pri jednotlivých článkoch smernice v tabuľke zhody.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu alebo návrhu legislatívneho zámeru s právom Európskej únie:

úplný

6. Gestor a spolupracujúce rezorty:

Úrad jadrového dozoru SR

Ministerstvo zdravotníctva SR

B.Osobitná časť

K článku I.

K bodu 1

V záujme prehľadnosti sa opäť uvádza písmeno b) v § 1 odseku 1. Keďže došlo k zmene definície prepravy rádioaktívnych materiálov, došlo k jej spresneniu a odstránila sa potreba vypisovať konkrétne, ktoré objekty budú prepravované, keďže držiteľ povolenia bude vykladať pojmy podľa § 2 zákona, ktoré tento zákon mení.

K bodom 2 a 3

Rozširuje sa predmet úpravy zákona o schému, ktorou sa vytvoria podmienky na zaručenie čo možno najvyššieho stupňa jadrovej bezpečnosti. Úroveň jadrovej bezpečnosti je nutné udržiavať aj podporovaním radiač nej ochrany, ktorá je v rámci SR v kompetencii Úradu verejného zdravotníctva SR. Predmet zákona sa rozširuje aj o explicitnú povinnosť ÚJD SR prejednávať priestupky a iné správne delikty podľa tohto zá kona a ukladať za ne sankcie podľa § 34 atómového zákona. Týmito ustanoveniami sa transponuje čl. 1 smernice 2009/71/Euratom.

K bodu 4

Návrh upravuje nové definície niektorých pojmov. Definícia jadrového zariadenia sa upravuje z dôvodu, aby toto ustanovenie pokrývalo všetky druhy civilný ch zariadení, ktoré zodpovedajú definícii smernice, ide dokonca nad jej rámec. Stanovuje sa, že definícia jadrového zariadenia podľa atómového zákona sa nepoužije pre potreby ustanovení o zodpovednosti za jadrov ú škodu uvedenú v § 29 a § 30 atómového zákona. Pre potreby zodpovednosti za jadrové škody sa použije definícia jadrového zariadenia uvedená vo Viedenskom dohovore o občianskoprávnej zodpovednosti za š kody spôsobené jadrovou udalosťou (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR č. 70/1996 Z. z.). Definícia jadrovej bezpečnosti lepšie vystihuje predmet ochrany držiteľov povolení. Tý mito ustanoveniami sa dosahuje úplná transpozícia čl. 3 smernice 2009/71/Euratom.

K bodom 5, 6 a 8

Nutnosť precizovania definícií nakladania s rádioaktívnym odpadom, prepravy rádioaktívneho materiálu a ukladania rádioaktívneho odpadu alebo vyhoreté ho jadrového paliva vyplýva z potreby implementovať uznesenie vlády č. 610/2009 z 2. septembra 2009. Podľa tohto uznesenia, potreba vytvorenia postupu nakladania s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi (IRAO) a zachytenými rádioaktívnymi materiálmi (ZRAM) v SR vyplýva z nutnosti vyriešiť historické problémy, ktoré sa v danej oblasti vynorili po rozdelení ÈSFR s tým, že existujúce úložisko Richard je na území Èeskej republiky. Uloženie rádioaktívnych odpadov v úložisku, kde je zabezpečená ich dlhodobá izolácia od životného prostredia ako aj ich kontrola je v súčasnej dobe jediný spôsob ich bezpeč ného zneškodnenia. Je potreba vytvoriť zariadenie, do ktorého budú všetky doteraz na iných miestach ukladané IRAO a ZRAM preskladané. Predpokladá sa, že takéto zariadenie bude nejadrového charakteru. Ïalš ie IRAO/ZRAM budú preberané za účelom dlhodobého skladovania už výhradne do tohto zariadenia.

Novela vymedzuje, že podľa atómového zákona sa nebude postupovať pri nakladaní s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi, opustenými žiaričmi, rádioaktívnymi odpadmi neznámeho pôvodu, nepouží vanými rádioaktívnymi odpadmi mimo jadrového zaradenia. V takýchto prípadoch sa postupuje podľa zákona č. 355/2007 Z. z. Preto zákon ukladá, aby všetky fázy nakladania s RAO smerovali k ich bezpečnému uloženiu.

K bodu 7

Zavádza sa nová definícia systému manažérstva kvality na účely celého zákona. Podrobnosti o systéme manažérstva kvality ustanovuje § 25, resp. vykonávacia vyhláška.

K bodu 9

Jadrová energia sa v SR môže využívať len na mierové účely. Medzinárodné spoločenstvo ako aj EÚ považujú právnu úpravu jej využí vania za veľmi dôležitú a SR ako členský štát EÚ musí postupovať v súlade s ňou. SR je signatárom viacerých medzinárodných zmlúv, ktoré upravujú problematiku mierového využí vania jadrovej energie. Ide napr. o Zmluvu o nešírení jadrových zbraní, Zmluvu o zákaze umiestňovania jadrových zbraní a iných zbraní hromadného ničenia na dne morí, oceánov a v jeho podzemí, prá vne záväzné akty EÚ a iné. ÚJD SR musí postupovať aj v súlade s úlohami, ktoré mu uloží vláda svojimi uzneseniami. Na potrebu dosiahnutia súladu s národnými stratégiami upozorň uje aj priamo smernica. Národné stratégie v rôznych oblastiach sú spravidla schvaľované uzneseniami vlády. Konkrétne ide napr. o uznesenie č. 190/1994, uznesenie č. 328/2008 a uznesenie č. 610/2009.

K bodu 10

Pri využívaní jadrovej energie má bezpečnosť najvyššiu prioritu. Priorizácia sa stanovuje s ohľadom na typ jadrového zariadenia, druh jadrových materi álov, činností, ktoré sa na jadrovom zariadení vykonávajú a iných aspektov. ÚJD SR vykonáva dozor nad jej dodržiavaním. Týmto ustanovením sa transponuje čl. 1 smernice 2009/71/Euratom.

K bodom 11 a 12

SR plne rešpektuje právo všetkých občanov na prístup k informáciám v oblasti životného prostredia tak, ako jej to ukladá právna úprava obsiahnut á v zákone č. 211/2000 Z. z. akceptujúca medzinárodno - právne záväzky vyplývajúce z Aarhuského dohovoru, aj preto plní ÚJD SR povinnosti vyplývajúce mu z neho ako povinnej osobe. SR je jeho signatárom, a preto aj jej vnútroštátny poriadok musí byť v súlade s ním a s príslušnými smernicami EÚ, ktoré boli upravené v zmysle zásad tohto dohovoru. Samotný Aarhuský dohovor rešpektuje prá va a individualitu jednotlivých signatárskych členských krajín a umožňuje odmietnuť poskytnutie informácie, ktorej zverejnenie by mohlo nepriaznivo ovplyvniť medzinárodné vzťahy, obranu štátu alebo bezpeč nosť verejnosti. ÚJD SR si však uvedomuje, ktoré informácie sú natoľko dôležité, že z dôvodu bezpečnosti štátu, jeho obyvateľov ako aj obyvateľov susedných krajín ich nesprístupní tretí m osobám. Túto dokumentáciu vymedzuje taxatívnym výpočtom preto, aby nemohlo dôjsť k jej svojvoľnému rozširovaniu a nesprávnemu výkladu. Aarhuský dohovor stanovuje povinnosť vykladať obmedzenia reštrikt ívnym spôsobom berúc do úvahy záujem verejnosti, ktorému zverejnenie slúži, a tiež berúc do úvahy, či požadované informácie súvisia s emisiami do životného prostredia. Takúto dokumentá ciu novela označuje ako dokumentáciu obsahujúcu citlivé informácie. Ide o materiály, ktorých použitie by sa mohlo použiť na naplánovanie a vykonanie činností s cieľom spôsobiť narušenie alebo znič enie jadrového zariadenia. Všetky obmedzenia prístupu k informáciám v citlivej dokumentácií vychádzajú zo zásady, že neposkytnutie určitých informácii širokej verejnosti je z hľ adiska jej samotnej ochrany a bezpečnosti vhodnejšie, ako jej široké sprístupňovanie. Všeobecné právo na informácie v tomto prípade ustupuje právu na bezpečnosť štátu, životné prostredie, majetok a pod. Limitovanie sprístupnenia informácii umožňuje aj priamo smernica v čl. 8. Okrem taxatívne vymedzenej dokumentácie, ÚJD SR disponuje aj dokumentáciou, ktorá podlieha štandardnej ochrane utajovaných skutočnost í podľa zákona č. 215/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

K bodu 13

Týmto ustanovením sa rozširuje základná povinnosť ÚJD SR, aby pri výkone štátneho dozoru nad jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení boli vš etky zainteresované subjekty, medzinárodné spoločenstvo a verejnosť uistené, že jadrová energia sa využíva spôsobom, prioritne akceptujúcim jadrovú bezpečnosť. Povinnosť dodržiavať túto zá sadu patrí ÚJD SR, preto novela zavádza explicitne túto povinnosť do § 4, v ktorom sú stanovené základné povinnosti úradu.

K bodu 14

Konštituujú sa ďalšie povinnosti ÚJD SR. Ide o povinnosť samohodnotiť stav jadrovej bezpečnosti a výkon celého jadrového dozoru spolu s inými rezortn ými orgánmi, ktoré viac alebo menej svojimi kompetenciami upravujú určité bezpečnostné aspekty jadrových zariadení a zároveň jeden krát za desať rokov pozvať medzinárodnú misiu na posú denie plnenia povinností vyplývajúcich z transponovanej smernice. Takouto misiou by mala pravdepodobne v budúcnosti byť misia IRRS (Integrated Regulatory Review Service), ktorá pôsobí pri MAAE, resp. iný druh misie založ enej v spolupráci MAAE a EÚ. Misia bude po prvýkrát za týmto účelom pozvaná do SR v roku 2021.

Stanovuje sa povinnosť predkladať správy o vykonávaní Smernice 2009/71/Euratom v pravidelných intervaloch, a to jedenkrát za tri roky. Správu vypracuje ÚJD SR v spolupráci s orgánmi podľa predošlé ho odseku tak, ako to bolo doteraz pri spracovávaní Národnej správy v zmysle Dohovoru o jadrovej bezpečnosti a predloží ju na posúdenie Európskej komisii. Obsahom správy má byť spôsob, akým sa smernica vykon áva, ako orgány v SR spolupracujú pri jej aplikácii a či sú s jej aplikáciou praktické problémy. Obsahom správy môžu byť aj iné informácie súvisiace so smernicou. Takáto správa sa po prvýkrá t predloží najneskôr do 22. júla 2014. Týmito ustanoveniami sa transponuje čl. 9 ods. 1 a 3 smernice 2009/71/Euratom. ÚJD SR je ďalej povinný udržiavať dostatočné finančné, personálne a technické pož iadavky na jadrovú bezpečnosť.

Dôležitou a novou zásadou, ktorá vychádza zo smernice 2009/71/Euratom, je povinnosť udržiavať a pokiaľ je to možné zdokonaľovať jadrovú bezpečnosť na základe výsledkov získaných z analý z bezpečnosti tak, aby jadrová bezpečnosť stála na prvom mieste. Týmto ustanovením sa transponuje čl. 4 ods. 2 smernice 2009/71/Euratom.

K bodom 15, 19, 20, 22, 32, 49 až 52 a 54

Predmetné novelizačné body reflektujú potrebu zmeny termínu 'systém kvality' na systém manažérstva kvality, ktorý sa týmto zákonom zavá dza. Systém manažérstva kvality je presnejšie vymedzený v § 25, resp. v novom bode v § 2 a podrobne bude rozpracovaný vo vyhláške o systéme manažérstva kvality. Ide o legislatívno – technickú zmenu.

K bodom 16 až 18, 26, 27

Predmetné novelizačné body reflektujú legislatívno – technickú zmenu, ku ktorej dochádza z dôvodu zmeny v § 2, kde sa zavádza nový pojem – systém manažérstva kvality - a preto je treba prečíslovať ostatné ustanovenia v § 2, a to v celom texte zákona.

K bodu 21

Súčasná poznámka pod čiarou č. 9 odkazovala na nariadenie 1334/2000 zo dňa 22. mája 2000. Toto nariadenie bolo zrušené a nahradené nariadením č . 428/2009 z 5. mája 2009, preto je potrebné aj poznámky pod čiarou dať do súladu s platnou právnou úpravou, ktorá sa týmto novelizačným bodom mení.

K bodu 23

Ide o legislatívno technickú zmenu, ku ktorej dochádza v § 8 z dôvodu prečíslovania ustanovení v § 23 o jadrovej bezpečnosti.

K bodu 24

Rozširuje sa povinnosť držiteľa povolenia dodržiavať požiadavky ustanovené atómovým zákonom. Držiteľ povolenia je povinný dodržiavať aj po žiadavky stanovené vykonávacím právnymi predpismi vydanými na jeho základe. Je tiež povinný informovať ÚJD SR o všetkých skutočnostiach, ktoré mu atómový zákon ukladá ako povinnosť.

K bodu 25

Zužujú sa povinnosti držiteľa povolenia o povinnosť uhrádzať ÚJD SR náklady spojené s overovaním osobitnej odbornej spôsobilosti , ktoré ÚJD SR znáša. Náklady bude od účinnosti novely znášať Ú JD SR. Uvedené ustanovenie je potrebné zrušiť aj s ohľadom na zavedenie príspevkov na výkon štátneho dozoru novelami atómového zákona, a to zákonom č. 94/2007 Z. z. a zákonom č. 120/2010 Z. z. Odstraň uje sa ním určitá duplicita s povinnosťami zavedenými predošlými zákonmi. V číselnom vyjadrení ide o čiastku cca 8 000,-EUR ročne.

K bodu 28

Precizuje sa súčasná povinnosť držiteľa povolenia informovať verejnosť o hodnotení stavu jadrovej bezpečnosti. Verejnosť musí mať informácie o stave jadrových zariadení nachádzajúcich sa v ich blízkosti a potrebuje byť ubezpečená, že jadrovej bezpečnosti je kladená najvyššia priorita. Držiteľ povolenia musí v pravidelných intervaloch, a to jedenkrát za rok so stanoveným presným termínom o nej oboznámiť verejnosť. Spôsob informovania sa ponecháva na držiteľovi povolenia s podmienkou, že takáto informácia musí byť verejnosti všeobecne pr ístupná. Môže ísť napríklad o informovanie prostredníctvom internetu na svojej webovej stránke, alebo prostredníctvom tlače. Európska komisia vyžaduje minimálny obsah tejto správy, a to všeobecnú inform áciu o stave jadrových zariadení. Týmto ustanovením sa transponuje čl. 8 smernice 2009/71/Euratom.

K bodu 29

Držiteľ povolenia pravidelne musí analyzovať prevádzkové skúsenosti, medzinárodné bezpečnostné štandardy a aplikovať nové poznatky, vedomosti a skúsenosti s cieľom zlepšovať a trvalo zvyšovať úroveň stavu jadrových zariadení. Pred tým, ako držiteľ povolenia urobí rozhodnutie, ktoré by mohlo mať vplyv na stav jadrovej bezpečnosti, musí ho prekonzultovať s vlastnými, ale aj externými odborníkmi na danú problematiku, aby si bol istý, že všetko, čo bude robiť, bude v súlade s požiadavkami jadrovej bezpečnosti. Uvedený spôsob má za cieľ zabezpečiť nezávislé posúdenie dopadu rozhodnutia na celú spoločnosť. Z hľadiska ústavnosti ukladania povinností je nevyhnutné precizovať všeobecné povinnosti držiteľa povolenia priamo v zá kone. Je taktiež potrebné precizovať úpravu plnenia požiadaviek a plnenia oznamovacích a informačných povinností voči úradu. Vo väčšine prípadov v tomto bode ide o implementáciu požiadaviek WENRY.

K bodu 30

V zmysle zákona č. 416/2004 Z. z. o Úradnom vestníku Európskej únie sa všetky právne akty v ňom publikované stávajú priamo účinnými aj na území SR. V súvislosti s uverejnením Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu v Úradnom vestníku sa táto stala súčasťou právneho poriadku všetkých členských štá tov EÚ a túto skutočnosť je potrebné reflektovať aj v atómovom zákone uverejnením úplného odkazu naň.

K bodu 31

Nanovo sa definuje ustanovenie atómového zákona o vyraďovaní a s ním súvisiacich postupoch. Stanovujú sa podmienky vyňatia jadrového zariadenia z pô sobnosti atómového zákona, a to na neobmedzené využitie alebo obmedzené využitie. Ak úroveň rádioaktívnej kontaminácie jadrového zariadenia, spravidla sa jedná o územie alebo stavebné objekty, nebude prevy šovať úrovne na uvádzanie rádioaktívnych látok do životného prostredia v súlade s nariadením vlády SR č. 345/2006 Z. z. o základných bezpečnostných požiadavkách na ochranu zdravia pracovníkov a obyvateľov pred ionizujúcim žiarením, je možné vyňať jadrové zariadenie z pôsobnosti tohto zákona na neobmedzené využitie. Zákon však umožňuje vyňať jadrové zariadenie aj na obmedzené vyu žitie. V tom prípade však musia byť splnené príslušné inštitucionálne opatrenia obsahujúce podmienky potenciálneho využitia objektov a územia, ktoré sú predmetom vyňatia. Pod inštitucioná lnymi opatreniami sa myslí kontrola miesta bývalého výskytu rádioaktívneho odpadu dozorným orgánom. Takáto kontrola môže mať formu aktívnu alebo formu pasívnu. Aktí vnou kontrolou je pozorovanie miesta, monitoring, pasívnou napríklad umožnenie používania miesta na obmedzené účely. Cieľom kontroly je zabezpečenie ochrany života ľudí a životné ho prostredia. Tieto opatrenia musia byť vymáhateľné a musí byť stanovený dozorný orgán zodpovedný za ich dodržiavanie. V podmienkach SR je v zmysle zákona č. 355/2007 Z. z. týmto orgánom Úrad verejné ho zdravotníctva SR. Rozsah obmedzeného využitia územia alebo objektov, vrátane určenia kritérií a podmienok ich využitia, sa určuje na základe bezpečnostných rozborov vplyvu potenciálneho využitia uvoľnen ého územia alebo objektov na životné a pracovné prostredie. V praxi sa môžu vyskytnúť prípady takéhoto využitia uvoľneného územia alebo objektov pre jadrové alebo iné priemyselné účely. Zá kon taktiež umožňuje vyňať iba časť územia alebo časť objektovej sústavy 'bývalého' jadrového zariadenia z pôsobnosti tohto zákona. V prípade, ak ohraničená časť územia alebo čas ť objektovej sústavy dosiahne stav umožňujúci ich následné vyňatie z pôsobnosti zákona, je možné tieto vyňať aj v priebehu ľubovoľnej etapy vyraďovania, teda nemusí to byť nevyhnutne po ukončen í záverečnej etapy vyraďovania celého jadrového zariadenia. Držiteľ povolenia má za povinnosť informovať dozorný orgán o všetkých činnostiach a s tým súvisiacich opatreniach týkajúcich sa vyra ďovania. Návrh zákona ráta s možnosťou, že pôvodný držiteľ povolenia na prevádzku sa stane držiteľom povolenia na etapu vyraďovania alebo, čo bude z ekonomických dôvodov častejšie, vyraď ovanie bude realizovať iný nezávislý subjekt od pôvodného držiteľa povolenia na prevádzku. Pri vyraďovaní je nevyhnutné disponovať údajmi, ktoré sa získali a uchovali už počas prevádzky, a preto sa ukladajú povinnosti už držiteľovi povolenia na prevádzku, aby vytvoril a udržal personálny a informačný základ pre vyraďovanie už počas prevádzky, aby on sám alebo iná osoba na tomto zá klade mohla pokračovať plynulo vo vyraďovaní.

K bodu 33

Novela upravuje ustanovenie o jadrovej bezpečnosti, jedno z ťažiskových ustanovení atómového zá kona. Celé ustanovenie § 23 predstavuje základné povinnosti držiteľa povolenia v záujme toho, aby pri všetkých činnostiach jadrová bezpečnosť mala prioritu pred všetkými ostatnými aspektmi vykonávaný ch činností. Ustanovenie zakotvuje zodpovednosť za dodržiavanie jadrovej bezpečnosti všeobecne pre každého držiteľa povolenia, to znamená, že každý kto sa zúčastňuje na činnostiach vyžadujú cich príslušné povolenie podľa tohto zákona, je zároveň zodpovedný za uplatňovanie a dodržiavanie požiadaviek na jadrovú bezpečnosť v rozsahu celej svojej činnosti a v celom rozsahu povolenia alebo sú hlasu. Pochopiteľne obsah a rozsah týchto zodpovedností je závislý od rozsahu povolenia a typu jadrového zariadenia, preto sú tieto povinnosti odstupňované. Túto zodpovednosť nie je možné delegovať na iný subjekt žiadnym právnym aktom. Návrh zákona tiež zavádza nový pojem - kultúra bezpečnosti, ktorý je už dlhšie zaužívaným pojmom na pôde MAAE, operuje s ním aj vyššie spomenutá transponovaná smernica, zatiaľ čo v doteraz účinnom atómovom zákone absentoval.

Nakoľko smernica v čl. 6 ods. 5 ustanovuje, že členské št áty zabezpečia, aby sa v uplatňovanom vnútroštátnom rámci vyžadovalo, aby držitelia licencie zabezpečili náležité finančné zdroje a ľudské zdroje na plnenie svojich povinností v sú vislosti s jadrovou bezpečnosťou jadrového zariadenia, držiteľ povolenia je povinný zabezpečiť tieto zdroje, a to predovšetkým finančné, dostatočnosť ktorých preukazuje inšpektorom ÚJD SR, ktorý od dr žiteľa povolenia v rámci inšpekčnej činnosti môžu požadovať aj dôkazy o plnení týchto povinností. Z hľadiska ústavnosti nie je možné túto povinnosť splniť inak, ako ustanovení m takejto povinnosti v zákone ako zákonnú povinnosť pre držiteľa povolenia. Samotný text smernice používa pojmy so značnou dávkou nepresnosti, ale je to dané tým, že "náležité" finančné a ľudsk é zdroje sú variabilné v závislosti od stupňa vývoja v danom štáte, úrovne jadrového priemyslu, výskumu a rozsahu jadrových aktivít. V právnej teórii aj praxi je relatívne bežné používanie vá gnejších, neurčitejších pojmov (napr. dobré mravy, obchodné zvyklosti), čo môže evokovať aj slovné spojenie náležitosť zdrojov. Takéto pojmy sa však ustália praxou a v prí pade preukazovania zdrojov bude ÚJD SR hodnotiť, či stav jadrovej bezpečnosti je v súlade s transponovanou smernicou 2009/71/Euratom a požiadavkami Komisie.

Vzhľadom na to, že pri dozorovaní jadrovej bezpečnosti ide o dozorovanie mnohých faktorov, aspektov a prvkov bezpečnosti, či už jednotlivo alebo vo vzájomných vzťahoch, ktoré sa ovplyvňujú ako je stručne mož né povedať 'technika - ľudia – organizácia' a to všetko vo vzájomných súvislostiach. Z tohto dôvodu je nevyhnutné mať prehľad o všetkých vynaložených prostriedkoch, pri ktorý ch nie je ani tak nutné poznať konkrétne nominálne hodnoty, ako skôr pomery ku všetkým nákladom a trendy vynaložených nákladov na viaceré prvky bezpečnosti za dlhšie obdobie. Na základe takýchto ú dajov vo vzťahu k celkovej kultúre bezpečnosti možno vydedukovať vzťah držiteľa povolenia ku kultúre bezpečnosti a prístup k požiadavke na priorizáciu bezpečnostných aspektov pred všetkými ostatný mi aspektmi svojej činnosti.

Osobitne sa dôraz kladie na povinnosť celkovej pripravenosti držiteľa povolenia na danú činnosť, povinnosť zaoberať sa komplexným a systematickým hodnoten ím stavu jadrovej bezpečnosti počas celej doby vykonávania svojej činnosti, povinnosť prevádzkovateľa vydať a aktuálne dopĺňať príslušnú prevádzkovú dokumentáciu, postup prevádzkovateľ a pri uskutočňovaní zmien na jadrovom zariadení. V prípade realizácie zmien na jadrovom zariadení musí držiteľ povolenia vykonať svojimi zamestnancami alebo externými osobami analýzu, či realizovaná zmena nebude mať negatívny vplyv na jadrovú bezpečnosť. Počet zmien má byť minimálny. Stanovuje sa povinnosť vyhodnocovať v pravidelných intervaloch jadrovú bezpečnosť. Konkrétne požiadavky na jadrov ú bezpečnosť jadrových zariadení v jednotlivých etapách ich existencie sú stanovené vykonávacím predpisom. Týmto ustanovením sa transponuje čl. 1, čl. 3 ods. 2 , čl. 3 ods. 5, čl. 4 ods. 1, č l. 4 ods. 2, čl. 5 ods. 3, čl. 6 ods.1, čl. 6 ods. 2 a čl. 6 ods. 5 smernice 2009/71/Euratom. Navrhované ustanovenie vo viacerých bodoch implementuje aj referenčné úrovne WENRA, ktoré vzhľadom na ústavnosť u kladania povinností, musia byť predmetom zákonnej úpravy a nepostačí len úprava vo vyhláškach ÚJD SR.

K bodu 34

V oblasti využívania jadrovej energie je úlohou štátu vyžadovať zabezpečovanie kvality vo všetkých činnostiach ako základný predpoklad znížen ia potenciálneho rizika na akceptovateľnú úroveň.

Vzhľadom na priamy vzťah medzi jadrovou bezpečnosťou a kvalitou musí byť za dosiahnutie určenej kvality zodpovedný žiadateľ o udelenie povolenia, ako aj držiteľ povolenia, ktorý má celkovú zodpovednosť za jadrovú bezpečnosť. Na to si držiteľ povolenia musí vytvoriť systém manažérstva kvality, zameraný tiež na overovanie zabezpečovania kvality subjektov dodávateľských služ ieb, zameranie overovania personálneho a technického vybavenia dodávateľa, ako aj organizačné zabezpečovanie kvality jeho dodávok. Zásady systému manažérstva kvality sú v súlade s medzinárodnou praxou a re špektujú záväzky SR vyplývajúce z článku 13 Dohovoru o jadrovej bezpečnosti sú vytvárané podľa odporúčaní vydávaných Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu a technický ch noriem (STN ISO radu 9000). Aj keď odporúčania nie sú právne záväzné, plnenie v nich uvedených požiadaviek je zárukou dodržania vysokého štandardu kvality zariadení používaný ch v jadrovej energetike. Pre ľahšiu aplikáciu požiadaviek jadrovej bezpečnosti obdobné odporúčania vydávajú aj dozorné orgány krajín s vyspelou jadrovou energetikou a vo forme bezpečnostných návodov taktie ž ÚJD SR.

V oblasti zabezpečovania kvality ÚJD SR vykonáva štátnu správu pri schvaľovaní systémov manažérstva kvality a pož iadaviek na kvalitu a dozor pri ich kontrole u držiteľa povolenia.

Týmto ustanovením sa transponuje čl. 6 ods. 4 smernice 2009/71/Euratom.

K bodu 35

V prípade, že vznikne prevádzková udalosť na niektorom jadrovom zariadení, držiteľ povolenia má povinnosť ju s vynaložením všetkého ú silia odstrániť v čo najkratšom čase. Keď k nej dôjde, jeho činnosti po jej odstránení smerujú k tomu, aby zabezpečil jadrové zariadenie tak, aby k takejto prevádzkovej udalosti už viac nedošlo a prija ť opatrenia proti jej opakovaniu. Týmto ustanovením sa realizuje povinnosť spätnej väzby z prevádzkových udalostí. Obdobne to platí aj na udalosť pri preprave rádioaktívnych materiálov.

K bodu 36

Novelou sa vkladá nové ustanovenie, ktoré určuje, čo všetko musí byť obsahom havarijných plánov. Havarijné plány musia zohľadniť všetky mo žné nehody a havárie, ku ktorým môže dôjsť pri využívaní jadrovej energie, ako aj možné spôsoby ich zdolávania. Súčasťou havarijných plánov je aj určenie osôb, ktoré sú zodpovedné za rozhodovanie v prípade vzniku jadrovej udalosti a osôb, ktoré sa na ňom zúčastnia. Ide o implementovanie referenčnej úrovne WENRA v oblasti havarijnej pripravenosti. Právnickými osobami alebo orgánmi zodpovedný mi pri prekonávaní alebo zmierňovaní následkov nehôd alebo havárii sú napr. orgány požiarnej ochrany, civilná ochrana atď.

K bodom 37 a 38

Z dôvodu vloženia nového odseku do § 28 dochádza k prečíslovaniu ostatných ustanovení v § 28. Túto zmenu je treba reflektovať aj v iných č astiach zákona, aby boli vnútorné odkazy v zákone presné. Ide o legislatívno – technickú zmenu.

K bodu 39

V záujme väčšej prehľadnosti schvaľovania jednotlivých havarijných plánov sa jednotlivé orgány, ktoré ich schvaľujú vkladajú do jedné ho ustanovenia, ktoré sa tým novelizuje. K zmenám na strane schvaľujúcich orgánov sa nepristupuje. Èo sa týka havarijných dopravných poriadkov, žiadateľ o povolenie je povinný predložiť ho na posú denie aj Ministerstvu vnútra SR. Tým, že sa Ministerstvu vnútra SR zavedie možnosť vyjadriť sa, vytvorí sa predpoklad, že v oblastiach, ktoré majú v pôsobnosti, budú premietnuté všetky nevyhnutné pož iadavky na prepravu, súvisiace s preventívnymi bezpečnostnými požiadavkami, ako aj požiadavkami na reakciu na prípadný vznik mimoriadnej udalosti pri preprave. Preprava rádioaktívnych materiálov prebieha v rež ime utajenia podľa zákona č. 215/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Osobitne je vyzdvihnutá záväznosť týmito havarijnými plánmi ako aj oblasťami ohrozen ia pre všetky osoby.

K bodu 40

Ustanovením sa dopĺňa rozsah okruhov inšpekcie inšpektormi jadrovej bezpečnosti. Inšpektori nadobudnú oprávnenie vyžadovať okrem iného aj preuká zanie splnenia povinnosti dostatočných finančných a ľudských zdrojov vynaložených zo strany držiteľa povolenia. Toto ustanovenie dopĺňa povinnosť z § 23.

K bodu 41

Mení sa nadpis nad paragrafom obsahujúcim ustanovenia o priestupkoch a iných správnych deliktoch z dôvodu terminologickej jednotnosti s § 1 ods. 1 písm. j) .

K bodom 42 až 45

Z dôvodu vloženia nového ustanovenia do § 2 dochádza k prečíslovaniu ostatných ustanovení v celom texte zákona. Ide o legislatívno – technickú zmenu.

K bodu 46

Slovenskej republike ako členskému štátu Európskej únie vyplýva povinnosť dodržiavať jej právne záväzné akty. V prípade smerníc je potrebn á ich transpozícia, v prípade predkladaného zákona ide o transpozíciu smernice 2009/71/Euratom.

K bodu 47

Navrhované ustanovenie § 37bb je prechodným ustanovením vo vzťahu k dokumentácii systému kvality, ktorá bola vydaná a schválená pred účinnos ťou tohto zákona. Nakoľko v návrhu novelizácie zákona sú navrhnuté zmeny v dokumentácii systému manažérstva kvality, predtým v systéme kvality, je nevyhnutné sa vyrovnať s doterajšou dokumentá ciou a jej platnosťou. Takisto požiadavky na kvalitu jadrových zariadení schválené pred účinnosťou tohto zákona sa považujú za schválené v súlade s predkladaným zákonom.

K bodu 48

V súlade s čl. 5 ods. 2 Legislatívnych pravidiel Slovenskej republiky sa uvádza pri právnych predpisoch, ktoré sú aj technickým predpisom odkaz na smernicu Euró pskej únie o poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov.

K bodu 53

V prílohe č. 1 bod F atómového zákona sa ustanovuje, aká dokumentácia je potrebná k žiadosti o vyňatie jadrového zariadenia z pôsobnosti atómov ého zákona. Žiadateľ má povinnosť predložiť uvedenú dokumentáciu na udelenie súhlasu od ÚJD SR podľa § 4 písm. f) bod 3.

K bodu 55

V súvislosti s pristúpením Slovenskej republiky k Zmluve o fungovaní Európskej únie sa bude používať len pojem 'Európska únia', nie 'Euró pske spoločenstvo'. Táto zmena je premietnutá aj do nadpisu prílohy č. 4.

K bodu 56

Novelou atómového zákona sa dopĺňa transpozičná príloha atómového zákona o smernicu rady 2009/71/Euratom. Celkovo budú po prijatí predkladanej novely transponované do atómového zákona štyri smernice.

K čl. II

Vzhľadom na dodržanie transpozičného termínu a termínu na splnenie si oznamovacej povinnosti vo vzťahu k smernici Rady 2009/71/Euratom sa navrhuje účinnosť zá kona od 1. októbra 2011.

Iveta Radičová, v. r.

Predsedníčka vlády

Slovenskej republiky

Marta Žiaková, v. r.

Predsedníčka

Úradu jadrového dozoru

Slovenskej republiky

V Bratislave 11. mája 2011

zobraziť dôvodovú správu