Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky 350/1996 účinný od 01.01.2016 do 30.06.2016

§ 2
Pôsobnosť národnej rady

(1)
Národná rada vykonáva pôsobnosť podľa Ústavy Slovenskej republiky2) (ďalej len „ústava“) v zákonodarnej a kontrolnej činnosti, v oblasti zahraničných vzťahov a v zriaďovaní vlastných a iných orgánov, ako aj v ďalších činnostiach, ak to ustanovuje zákon (§ 91 ods. 1).
(2)
Národná rada na tento účel najmä
a)
prerokúva návrhy a uznáša sa na ústave, zmenách ústavy, ústavných zákonoch a zákonoch (ďalej len „zákon“) a kontroluje, ako sa dodržiavajú,
b)
prerokúva medzinárodné zmluvy,
c)
opätovne prerokúva zákony vrátené prezidentom Slovenskej republiky (ďalej len „prezident republiky“),
d)
rokuje o programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“), kontroluje jej činnosť a rokuje o dôvere vláde alebo jej členom,
e)
prerokúva a schvaľuje štátny rozpočet, prerokúva stanoviská Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší kontrolný úrad“) k návrhu štátneho rozpočtu,
f)
prerokúva správy vlády o plnení štátneho rozpočtu a návrh štátneho záverečného účtu, prerokúva stanoviská najvyššieho kontrolného úradu k návrhu štátneho záverečného účtu,
g)
prerokúva správy najvyššieho kontrolného úradu o výsledkoch kontrolnej činnosti v termínoch ustanovených osobitnými predpismi alebo kedykoľvek, ak ho o to požiada,
h)
schvaľuje rozpočty iných právnických osôb a prerokúva ich plnenie podľa osobitných predpisov,3)
ch)
prerokúva správy Národnej banky Slovenska o menovom vývoji a správy o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska,
i)
rokuje o správach vlády, najmä o základných otázkach vnútornej, medzinárodnej, hospodárskej, sociálnej a inej politiky,
j)
rokuje o odpovediach vlády, členov vlády a vedúcich iných ústredných orgánov štátnej správy na interpelácie poslancov,
k)
rokuje o správach generálneho prokurátora o stave zákonnosti v Slovenskej republike,
l)
rokuje o správach vlády o kontrolnej činnosti vlády, ministerstiev a ostatných ústredných orgánov,
m)
rokuje o správe prezidenta republiky o stave Slovenskej republiky a o závažných politických otázkach,
n)
podáva prezidentovi republiky návrhy na vymenovanie sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“),
o)
podáva prezidentovi republiky návrhy na vymenovanie a odvolanie generálneho prokurátora,
p)
podáva prezidentovi republiky návrhy na udelenie vyznamenaní,
r)
prerokúva informácie o výročných finančných správach politických strán a politických hnutí,
s)
vyslovuje súhlas s hlasovaním ministra financií Slovenskej republiky v Rade guvernérov v Európskom mechanizme pre stabilitu podľa osobitného predpisu.3a)
(3)
Národná rada vykonáva svoju pôsobnosť aj tým, že
a)
volí a odvoláva predsedu Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „predseda národnej rady“) a podpredsedov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „podpredseda národnej rady“),
b)
zriaďuje výbory, osobitné kontrolné výbory a komisie národnej rady, určuje ich počty a volí a odvoláva ich predsedov a členov,
c)
prerokúva návrhy, podnety, správy a vyhlásenia výborov národnej rady (ďalej len „výbor“) a vlády vo veciach patriacich do pôsobnosti národnej rady,
d)
prerokúva iné návrhy, podnety, správy a vyhlásenia, ak to ustanoví zákon alebo ak o tom rozhodne národná rada,
e)
berie na vedomie neuplatňovanie mandátu poslanca, vzdanie sa funkcie poslanca a zánik mandátu poslanca,
f)
rokuje a rozhoduje v trestných a disciplinárnych veciach poslancov a vo veciach nezlučiteľnosti funkcií verejných funkcionárov, ktoré jej boli predložené,4)
g)
rozhoduje o svojich vnútorných pomeroch a o podrobnejších pravidlách svojho rokovania (§ 1 ods. 2),
h)
rozhoduje o prerušení svojho zasadania.5)
(4)
Národná rada vykonáva svoju pôsobnosť aj voľbami, ktorá jej patrí podľa osobitných predpisov.6)

§ 5

Poslanec nadobúda svoje práva a povinnosti zvolením. Poslanec sa ujíma svojej funkcie10) a začína vykonávať svoj mandát zložením sľubu.

§ 7

(1)
Po zložení sľubu poslancov a po schválení volebného poriadku národná rada zvolí overovateľov národnej rady (§ 62); predsedu a ďalších členov Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „mandátový a imunitný výbor“), predsedu a ďalších členov Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií11) (ďalej len „výbor pre nezlučiteľnosť funkcií“).
(2)
Členovia mandátového a imunitného výboru a výboru pre nezlučiteľnosť funkcií sa volia na základe princípu pomerného zastúpenia politických strán a politických hnutí v národnej rade.

§ 8
Overovanie platnosti voľby poslancov

(1)
Poslanci predložia mandátovému a imunitnému výboru osvedčenie o svojom zvolení za poslanca vydané Štátnou komisiou pre voľby a kontrolu financovania politických strán.12)
(2)
Mandátový a imunitný výbor preskúma osvedčenia (odsek 1); správu o ich preskúmaní a návrh na rozhodnutie o overení platnosti voľby poslancov predloží národnej rade.13)
(3)
Po overení platnosti voľby je poslancovi vydaný poslanecký preukaz.

§ 10

(1)
Ak sa uprázdni mandát poslanca pred skončením ustanovujúcej schôdze, doterajší predseda národnej rady alebo po jeho zvolení predseda národnej rady vyhlási nastúpenie náhradníka.15)
(2)
Náhradník nastupuje, ak
a)
došlo k strate mandátu,16)
b)
mandát poslanca sa neuplatňuje,17)
c)
poslanec sa vzdal svojej funkcie poslanca,18)
d)
mandát poslanca zanikol, lebo poslanec bol právoplatne odsúdený za obzvlášť závažný úmyselný trestný čin,19)
e)
poslanec zomrel,
f)
podľa osobitného predpisu sa skončilo konanie vo veciach rozporu osobného záujmu s verejným záujmom, na ktorého základe došlo k zániku mandátu poslanca.20)
(3)
Podľa odsekov 1 a 2 sa postupuje aj vtedy, ak sa uprázdni mandát poslanca počas volebného obdobia národnej rady po ustanovujúcej schôdzi.15)
(4)
Náhradník, ktorý sa stal poslancom, skladá sľub na schôdzi národnej rady, na ktorej sa zúčastňuje po prvý raz.

§ 13
Navrhovanie kandidátov a zriadenie ďalších výborov

(1)
Poslanecké kluby alebo poslanci podajú doterajšiemu predsedovi národnej rady písomné návrhy kandidátov na predsedu národnej rady a podpredsedov národnej rady vrátane návrhov na určenie ich počtu, ako aj písomné návrhy na zriadenie ďalších výborov, ktoré nie sú ustanovené zákonom. Súčasne podajú písomné návrhy kandidátov na predsedov výborov a členov výborov.
(2)
Doterajší predseda národnej rady predloží návrhy podané podľa odseku 1 národnej rade na ustanovujúcej schôdzi.

§ 18

(1)
Schôdze národnej rady sú verejné.27) Účasť verejnosti na schôdzach národnej rady sa umožňuje do naplnenia kapacity miest určených pre verejnosť.
(2)
Neverejné schôdze národnej rady alebo ich časti sa konajú, ak sa na nich prerokúvajú veci, ktoré tvoria predmet utajovanej skutočnosti, obchodného tajomstva,28) alebo ak to ustanoví osobitný zákon. Národná rada sa môže uzniesť trojpätinovou väčšinou hlasov všetkých poslancov na konaní neverejnej schôdze alebo neverejnej časti schôdze národnej rady aj z iných dôvodov.29)
(3)
Schôdze národnej rady alebo ich častí, na ktorých sa prerokúvajú správy osobitných kontrolných výborov na kontrolu činnosti služieb vykonávaných podľa osobitných predpisov,30) sú neverejné.
(4)
Schôdze národnej rady, na ktorých sa prerokúvajú návrhy týkajúce sa štátneho rozpočtu, daňových vecí a poplatkov, sú vždy verejné.

§ 21
Účasť iných osôb

(1)
Významné osobnosti hospodárskeho a spoločenského života a predstavitelia iných štátov alebo medzinárodných organizácií pozvaní národnou radou alebo jej predsedom môžu so súhlasom národnej rady vystúpiť na jej schôdzi.
(2)
Zástupcovia hromadných informačných prostriedkov alebo iné osoby, ktoré sú na schôdzi národnej rady prítomné, môžu sa zdržiavať len na miestach určených pre nich a nesmú rušiť priebeh schôdze. V prípade ich nevhodného správania alebo porušenia poriadku môže predsedajúci (§ 23 ods. 1) rušiteľa poriadku vykázať alebo nechať vyviesť z budovy a môže mu byť odopretý vstup do budovy národnej rady z dôvodu bezpečnostného rizika. Ak rušenie schôdze pokračuje, predsedajúci môže nariadiť vypratať miesta určené pre verejnosť. Ustanovenie tohto odseku sa primerane použije aj na schôdzu výboru.

§ 24
Program schôdzí národnej rady

(1)
Národná rada na začiatku každej schôdze prerokuje návrh programu schôdze navrhnutý predsedom národnej rady a o jeho schválení rozhoduje hlasovaním. Národná rada môže pri prerokúvaní návrhu programu schôdze na návrh poslanca navrhnutý program doplniť alebo zmeniť. V bode programu schôdze národnej rady, ktorý sa týka disciplinárneho konania a vzatia do väzby, sa mená poslancov, proti ktorým sa konanie vedie, neuvádzajú.
(2)
Vystúpenie poslanca, v ktorom navrhuje zmenu alebo doplnenie programu schôdze národnej rady, môže trvať najviac jednu minútu.
(3)
Program schôdze národnej rady zvolanej podľa § 17 ods. 2 nemožno doplniť ani meniť.
(4)
Národná rada môže na návrh poslanca aj počas schôdze národnej rady hlasovaním bez rozpravy presunúť body programu schôdze alebo zlúčiť rozpravu o dvoch alebo o viacerých bodoch jej programu.
(5)
Národná rada môže na návrh aspoň troch poslaneckých klubov aj počas schôdze národnej rady hlasovaním bez rozpravy zaradiť nový bod programu schôdze alebo vypustiť schválený bod jej programu; nový bod programu môže národná rada hlasovaním bez rozpravy zaradiť aj na návrh predsedu národnej rady.
(6)
Ak je rokovacím dňom schôdze národnej rady štvrtok, zaradí sa vždy do jej programu hodina otázok so začiatkom o 14. hodine s výnimkou schôdze zvolanej podľa § 17 ods. 2 alebo schôdze zvolanej podľa § 109 ods. 2. Ak je prvým rokovacím dňom schôdze štvrtok, hodina otázok sa nezaradí do programu schôdze v tento rokovací deň.
(7)
Interpelácie sú pravidelnou súčasťou programu schôdze národnej rady; to neplatí pri schôdzi národnej rady zvolanej podľa § 17 ods. 2 alebo schôdzi národnej rady zvolanej podľa § 109 ods. 2. Bod programu schôdze národnej rady určený na interpelácie skončí najneskôr ukončením rokovacieho dňa, v ktorom sa rokovanie o ňom začalo, ak národná rada nerozhodne bez rozpravy inak. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 129 ods. 3.
(8)
Národná rada môže uznesením určiť deň skončenia schôdze národnej rady. Do tohto dňa neprerokované body programu schôdze sa zaradia do návrhu programu nasledujúcej schôdze národnej rady.

§ 25

Rokovanie o jednotlivých bodoch programu schôdze národnej rady nemožno začať, ak neboli poslancom najneskôr do 24 hodín pred začatím rozpravy doručené všetky písomné materiály, ktoré slúžia ako podklad na rokovanie, ak národná rada bez rozpravy nerozhodne inak.

§ 34
Procedurálny návrh

(1)
Poslanci majú právo podávať procedurálny návrh, ktorý sa týka spôsobu prerokúvania veci, časového a vecného postupu rokovania národnej rady s výnimkou hlasovania o veci samej. Vystúpenie poslanca, v ktorom podáva procedurálny návrh, môže trvať najviac jednu minútu.
(2)
Podanie procedurálneho návrhu poslancom sa začína podaním návrhu k spôsobu prerokúvania veci, časovému a vecnému postupu rokovania národnej rady a následne poslanec uvedie dôvody podania procedurálneho návrhu.

§ 41
Zápisnice zo schôdze národnej rady

(1)
Z každej schôdze národnej rady sa vyhotovuje doslovná zápisnica. V zápisnici sa uvedie aj to, kto riadil schôdzu, koľko poslancov bolo prítomných, ktorí poslanci neboli prítomní, ktorí poslanci žiadali svoju neúčasť na rokovacích dňoch schôdze národnej rady ospravedlniť, ktorí rečníci vystúpili v rozprave a aký bol výsledok hlasovania.
(2)
Súčasťou zápisnice zo schôdze národnej rady je prepis zvukového záznamu schôdze.
(3)
Zápisnica je autentickým záznamom o schôdzi národnej rady a odovzdáva sa s predloženými podkladmi, prílohami a uzneseniami na archivovanie. Súčasťou zápisnice sú úplné texty podaných návrhov, schválených uznesení, vyhlásení a iných materiálov, ktoré sa prerokovali na schôdzi národnej rady, prezenčná listina o účasti poslancov na schôdzi národnej rady a výsledok hlasovania.
(4)
Zápisnica zo schôdze národnej rady je podkladom na vydanie správy, ktorá sa publikuje po každej schôdzi národnej rady. Ak ide o neverejné schôdze národnej rady alebo o ich časti, predseda národnej rady môže rozhodnúť o inom spôsobe vydania správy.
(5)
V správe vydanej podľa odseku 4 sa najmä uvedie, kto riadil schôdzu národnej rady, úplné znenie vystúpení rečníkov, menovitý prehľad záverečného hlasovania, výsledky volieb, texty schválených uznesení a vyhlásení (okrem zákonov). Ak sa na tom národná rada uznesie, uvedú sa v nej aj ďalšie skutočnosti.
(6)
Z každej schôdze národnej rady sa vyhotoví zvukový záznam, ktorý sa uschováva najmenej šesť mesiacov.

§ 43
Predseda národnej rady

(1)
Predseda národnej rady vykonáva pôsobnosť podľa ústavy.38)
(2)
Predseda národnej rady na tento účel najmä
a)
zastupuje národnú radu navonok,
b)
podpisuje uznesenia národnej rady,
c)
podáva národnej rade správy o opatreniach, ktoré vykonal,
d)
vyhlasuje voľby do orgánov samosprávy obcí,39)
e)
zabezpečuje vyhlasovanie zákonov národnej rady a návrhov prijatých v referende;39a) ak to vyžaduje povaha veci, aj uznesení národnej rady,
f)
vyhlasuje úplné znenie zákona, na ktoré ho splnomocnil zákon,
g)
zabezpečuje úlohy spojené s konaním pred ústavným súdom,
h)
bezodkladne oznamuje mandátovému a imunitnému výboru zadržanie poslanca pri trestnom čine,40)
ch)
berie na vedomie oznámenie o utvorení poslaneckého klubu a jeho zložení a zánik poslaneckého klubu,
i)
dáva súhlas na skončenie pracovného alebo obdobného pracovného vzťahu proti vôli poslanca v čase výkonu jeho funkcie a do 12 mesiacov po zániku jeho mandátu,41)
j)
vymenúva a odvoláva vedúceho kancelárie,
k)
plní ďalšie úlohy, ktorými ho poverí národná rada alebo ak to ustanovuje zákon.42)
(3)
Ak to povaha veci vyžaduje, predseda národnej rady zvoláva poradu predsedov výborov.

§ 58a
Výbor pre európske záležitosti

(1)
Národná rada volí predsedu a členov výboru pre európske záležitosti na základe princípu pomerného zastúpenia politických strán a politických hnutí, za ktoré boli poslanci zvolení do národnej rady v príslušnom volebnom období.
(2)
Za každého člena výboru pre európske záležitosti národná rada zvolí náhradného člena výboru (ďalej len „náhradný člen”). Náhradný člen sa môže zúčastniť na schôdzi výboru pre európske záležitosti za člena výboru na základe oznámenia člena výboru predsedovi výboru. V tomto prípade sa náhradný člen započítava do počtu prítomných členov výboru (§ 52 ods. 2) a má na schôdzi výboru pre európske záležitosti právo hlasovať. Ak sa zúčastňuje na schôdzi výboru pre európske záležitosti spolu s členom výboru, ktorého je náhradným členom, alebo bez oznámenia člena výboru o účasti náhradného člena, náhradný člen sa nezapočítava do počtu prítomných členov výboru a nemá právo hlasovať. Náhradný člen za predsedu výboru alebo podpredsedu výboru pre európske záležitosti sa na schôdzi výboru zúčastňuje ako člen výboru.
(3)
Výbor pre európske záležitosti
a)
prerokúva návrhy právne záväzných aktov a iných aktov Európskej únie,
b)
schvaľuje stanoviská Slovenskej republiky k návrhom podľa písmena a), o ktorých budú rokovať príslušné orgány Európskej únie,
c)
posudzuje súlad návrhov legislatívnych aktov Európskej únie so zásadou subsidiarity vrátane schvaľovania odôvodnených stanovísk,47aa)
d)
prerokúva návrhy žalôb vo veci porušenia zásady subsidiarity legislatívnym aktom Európskej únie,
e)
prerokúva správy a informácie predkladané národnej rade vládou a členmi vlády a akty predkladané národnej rade orgánmi Európskej únie,
f)
môže požiadať ostatné výbory národnej rady o ich stanoviská k návrhom podľa písmen a) a b),
g)
podáva národnej rade správy o činnosti podľa písmen a) až f).
(4)
Národná rada si môže vyhradiť rozhodnutie o záležitostiach podľa odseku 3 písm. a) až c).
(5)
Schôdze výboru pre európske záležitosti zvoláva predseda výboru podľa potreby.
(6)
Poverený člen vlády je povinný zúčastniť sa na rokovaní výboru pre európske záležitosti a informovať výbor o návrhoch podľa odseku 3 písm. a) a podávať bezodkladne informácie o výsledku rokovaní orgánov, ktorých je členom.
(7)
Poslanci Európskeho parlamentu, ktorí boli zvolení na území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu,47b) sa môžu zúčastniť na rokovaní výboru pre európske záležitosti a majú právo sa vyjadrovať o prerokúvanej veci.
(8)
Vláda alebo poverený člen vlády bezodkladne po doručení predkladá výboru pre európske záležitosti návrhy podľa odseku 3 písm. a), o ktorých budú rokovať príslušné orgány Európskej únie. Vláda alebo poverený člen vlády najneskôr štyri týždne po obdržaní návrhu právneho aktu a návrhu legislatívneho aktu predkladá výboru pre európske záležitosti predbežné stanovisko k tomuto návrhu; predbežné stanovisko obsahuje najmä stručnú informáciu o obsahu a cieľoch návrhu, o druhu a časovom priebehu rozhodovacieho procesu v Európskej únii, o súlade návrhu so zásadou subsidiarity a hodnotenie vplyvu a dosahu návrhu na Slovenskú republiku z pohľadu politického, legislatívneho, ekonomického, sociálneho a environmentálneho.
(9)
Vláda alebo poverený člen vlády v dostatočnom časovom predstihu predkladá výboru pre európske záležitosti návrh stanoviska Slovenskej republiky k návrhom podľa odseku 3 písm. a).
(10)
Člen vlády môže požiadať výbor pre európske záležitosti o zmenu stanoviska Slovenskej republiky.47d)
(11)
Ak člen vlády uplatní iné stanovisko ako je uvedené v odseku 3 písm. b), bezodkladne podá výboru pre európske záležitosti vysvetlenie a odôvodnenie svojho postupu.
(12)
Vláda zabezpečí pravidelné informovanie výboru pre európske záležitosti členmi vlády o aktuálnych otázkach, ktoré sú prerokúvané v orgánoch Európskej únie, ktorých sú členmi. Vláda predkladá národnej rade do konca marca správu o záležitostiach súvisiacich s členstvom Slovenskej republiky v Európskej únii za predchádzajúci kalendárny rok, ak národná rada nerozhodne inak.
(13)
Výbor pre európske záležitosti môže kedykoľvek požiadať vládu alebo povereného člena vlády o predloženie správy, podanie informácie, odôvodnenia alebo vysvetlenia v záležitostiach súvisiacich s členstvom Slovenskej republiky v Európskej únii.

§ 58b
Žaloba vo veci porušenia zásady subsidiarity legislatívnym aktom Európskej únie

(1)
Výbor pre európske záležitosti alebo najmenej pätina poslancov národnej rady môže písomne požiadať národnú radu, aby sa uzniesla na podaní žaloby vo veci porušenia zásady subsidiarity legislatívnym aktom Európskej únie (ďalej len „návrh žaloby“). Návrh žaloby musí obsahovať presné znenie žaloby, na ktorej sa má národná rada uzniesť.
(2)
Návrh žaloby sa predkladá predsedovi národnej rady, a to najneskôr pätnásty deň pred uplynutím lehoty na podanie žaloby.47e) Predseda národnej rady zaradí návrh žaloby do programu najbližšej schôdze národnej rady alebo na jeho prerokovanie zvolá schôdzu národnej rady, a to tak, aby umožnil včasné prerokovanie návrhu žaloby.
(3)
Návrh žaloby sa doručí poslancom najmenej 72 hodín pred jeho prerokovaním v národnej rade.
(4)
Ak národná rada schváli návrh žaloby, poverí poslanca, prípadne na základe predchádzajúceho súhlasu inú vhodnú osobu alebo osoby svojím zastupovaním v konaní pred Súdnym dvorom Európskej únie (ďalej len „poverený zástupca“). Poverenie nie je viazané na trvanie mandátu poslanca.
(5)
Poverený zástupca je znením žaloby viazaný a nie je oprávnený vziať žalobu späť.
(6)
Národná rada môže návrh žaloby alebo platné uznesenie o poverení zmeniť, ak to právo Európskej únie pripúšťa.
(7)
Predseda národnej rady bezodkladne postúpi uznesenie národnej rady obsahujúce znenie žaloby vláde. Vláda je uznesením národnej rady a znením žaloby viazaná. Vláda predloží žalobu bezodkladne Súdnemu dvoru Európskej únie.
(8)
Vláda, členovia vlády a vedúci ostatných ústredných orgánov štátnej správy a ďalších orgánov verejnej správy poskytnú poverenému zástupcovi nevyhnutnú súčinnosť pri konaní pred Súdnym dvorom Európskej únie.
(9)
Poverený zástupca informuje o postupe v konaní výbor pre európske záležitosti v lehotách a spôsobom, ktoré určí výbor.
(10)
Postavenie národnej rady ako účastníka konania pred Súdnym dvorom Európskej únie ani postavenie povereného zástupcu nie je uplynutím volebného obdobia národnej rady alebo jej rozpustením dotknuté.

§ 59
Ústavnoprávny výbor

Ústavnoprávny výbor najmä
a)
podáva národnej rade podnety na zdokonalenie právneho poriadku v Slovenskej republike,
b)
prerokúva všetky návrhy zákonov najmä z hľadiska ich súladu s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi Slovenskej republiky a s právom Európskej únie,
c)
odporúča predsedovi národnej rady spôsob zabezpečenia úloh súvisiacich s konaním pred ústavným súdom,
d)
prerokúva a odporúča národnej rade návrhy na kandidátov na sudcov ústavného súdu49) a v prípade poverenia aj na ďalších ústavných činiteľov volených národnou radou podľa osobitných predpisov,
e)
prerokúva správy o stave zákonnosti a činnosti prokuratúry, súdnictva a väzenstva.

§ 63
Účasť poslancov na schôdzach národnej rady a jej výborov

(1)
Poslanec je povinný zúčastňovať sa na schôdzach národnej rady a jej výborov, do ktorých bol zvolený. Je povinný zúčastňovať sa aj na činnostiach, ktoré patria do ich pôsobnosti, ktoré mu národná rada alebo výbor určil alebo ktorými ho poveril.
(2)
Na každý rokovací deň schôdze národnej rady alebo jej výboru sa vyhotoví prezenčná listina, do ktorej sú povinní zapísať sa všetci prítomní poslanci.
(3)
Ak sa poslanec nemôže zúčastniť na rokovaní schôdzí národnej rady alebo jej výborov (odsek 1) pre chorobu alebo z iného závažného dôvodu, je povinný pred konaním schôdze písomne sa ospravedlniť predsedovi národnej rady, ak ide o schôdzu národnej rady, alebo predsedovi výboru, ak ide o schôdzu výboru, ktorého je členom. V ospravedlnení uvedie dôvod, pre ktorý sa nemôže zúčastniť na schôdzi, a predpokladanú dĺžku svojej neúčasti. Ospravedlnenie sa nevyžaduje, ak dôvod neúčasti poslanca na schôdzi súvisí s plnením povinností poslanca, na ktoré dal súhlas predseda národnej rady alebo predseda výboru.
(4)
Ak vznikne dôvod neúčasti poslanca na schôdzi a ak nemožno doručiť písomné ospravedlnenie podľa odseku 3, poslanec sa môže ospravedlniť aj iným vhodným spôsobom. Takéto ospravedlnenie treba bezodkladne písomne potvrdiť.
(5)
Predseda národnej rady posudzuje po vyjadrení predsedu poslaneckého klubu, ak je poslanec členom poslaneckého klubu, či dôvod neúčasti poslanca na rokovacích dňoch schôdzí národnej rady (odsek 3) možno považovať za závažný a jeho ospravedlnenie za riadne;51) predseda výboru posudzuje dôvody neúčasti poslanca na rokovacích dňoch schôdzí výboru, ktorého je členom. Poslancovi sa umožní vyjadriť sa o veci.
(6)
Neúčasť poslanca na rokovacích dňoch schôdzí podľa odseku 5 sa posudzuje bezodkladne po skončení kalendárneho mesiaca. Predseda národnej rady alebo predseda výboru po posúdení dôvodov neúčasti oznámi svoje rozhodnutie poslancovi a kancelárii, ktorá v prípade neospravedlnenia neúčasti poslanca na rokovacích dňoch schôdzí národnej rady alebo na rokovacích dňoch schôdzí výborov zabezpečí vykonanie straty nárokov alebo úpravu niektorých nárokov poslanca podľa osobitných predpisov.52) Kancelária rozhodnutie doručí aj predsedovi príslušného poslaneckého klubu.
(7)
Ak predseda národnej rady neospravedlnil neúčasť poslanca na rokovacích dňoch schôdzí národnej rady alebo predseda výboru na rokovacích dňoch schôdzí výboru, môže poslanec do piatich dní odo dňa, keď oznámenie o neospravedlnení neúčasti dostal, podať písomne námietku proti neospravedlnenej neúčasti predsedovi národnej rady a požiadať ho, aby s prihliadnutím na stanovisko mandátového a imunitného výboru a podpredsedov národnej rady o veci opäť rozhodol. Rozhodnutie predsedu národnej rady je konečné.
(8)
Evidenciu o účasti poslancov na rokovacích dňoch schôdzí národnej rady a na rokovacích dňoch výborov vedie a uschováva kancelária.
(9)
Ak poslanec svoju neúčasť na rokovacích dňoch schôdzí národnej rady alebo na rokovacích dňoch výborov vôbec neospravedlnil alebo ju neospravedlnil spôsobom uvedeným v odsekoch 3 a 4, považuje sa jeho neúčasť za neospravedlnenú.52)
(10)
Na posudzovanie neúčasti poslanca na časti rokovacieho dňa sa použijú ustanovenia odsekov 1 až 9 obdobne.

§ 68

(1)
Návrh zákona obsahuje jeho paragrafové znenie a dôvodovú správu.
(2)
Znenie návrhu zákona musí byť zrozumiteľné a musí byť z neho zrejmé, čo sa má zákonom dosiahnuť.
(3)
Dôvodová správa musí obsahovať zhodnotenie súčasného stavu najmä zo spoločenskej, ekonomickej a právnej stránky s uvedením dôvodov potreby novej zákonnej úpravy, spôsobu jej vykonávania, jej hospodárskeho a finančného dosahu, najmä vplyvu na rozpočet verejnej správy,54) nároku na pracovné sily a organizačné zabezpečenie, ako aj rozbor ďalších otázok nevyhnutný na všestranné posúdenie návrhu zákona. V dôvodovej správe sa musí uviesť súlad návrhu zákona s ústavou, súvislosť s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a súlad návrhu zákona s právom Európskej únie vypracovaný formou doložky zlučiteľnosti tohto návrhu s právom Európskej únie. Dôvodová správa obsahuje okrem všeobecnej časti aj odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu zákona.
(4)
Ak sa má podľa zákona vydať vykonávací predpis, predseda národnej rady môže vyžiadať od navrhovateľa zákona jeho návrh. Návrh vykonávacieho predpisu predloží navrhovateľ zákona vždy, ak má vykonávací predpis nadobudnúť účinnosť súčasne so zákonom, podľa ktorého má byť vydaný.
(5)
Ak podaniu návrhu zákona predchádzala verejná diskusia, navrhovateľ zákona predloží jej zhodnotenie.

§ 70

(1)
Ak návrh zákona nespĺňa náležitosti podľa tohto zákona alebo podľa legislatívnych pravidiel (§ 69), predseda národnej rady odporučí navrhovateľovi zákona, aby nedostatky odstránil. Ak navrhovateľ zákona s odporúčaním nesúhlasí, predloží predseda národnej rady svoje odporúčanie spolu so stanoviskom navrhovateľa zákona na najbližšiu schôdzu národnej rady, ktorá o nich rozhodne bez rozpravy.
(2)
Ak návrh zákona podajú výbory alebo poslanec a ak návrh zákona spĺňa ustanovené náležitosti a národná rada sa uzniesla, že ho prerokuje v druhom čítaní, predseda národnej rady doručí návrh zákona vláde a požiada ju o zaujatie stanoviska v lehote do 30 dní. Vláda zašle stanovisko predsedovi národnej rady. Ak vláda v 30-dňovej lehote nezaujme stanovisko, rokuje sa o návrhu zákona aj bez tohto stanoviska. Ak vláda doručí stanovisko dodatočne, možno ho zohľadniť.

§ 71

Predseda národnej rady zabezpečí bezodkladné zverejnenie návrhu zákona, ktorý spĺňa náležitosti podľa tohto zákona, na webovom sídle národnej rady. Predseda národnej rady navrhne národnej rade prideliť návrh zákona ústavnoprávnemu výboru a podľa povahy veci aj ďalším výborom. Súčasne navrhne výbor, ktorý je pre tento návrh zákona gestorský.

§ 72

(1)
Návrh zákona sa musí zverejniť na webovom sídle národnej rady najmenej 15 dní pred schôdzou národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
(2)
Predseda národnej rady zaradí návrh zákona do programu najbližšej schôdze národnej rady. Ustanovenia § 24 ods. 1 sa nepoužijú. Návrh zákona sa nemôže zaradiť do programu schôdze, ak neuplynula lehota ustanovená v odseku 1.
(3)
Národná rada môže zmeniť poradie prerokovania návrhov zákonov v programe svojej schôdze.

§ 81

(1)
Spoločná správa výborov alebo informácia spoločného spravodajcu o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní sa doručí všetkým poslancom a navrhovateľovi zákona a zverejní sa na webovom sídle národnej rady.
(2)
O návrhu zákona v druhom čítaní môže národná rada rokovať najskôr po uplynutí 48 hodín od doručenia spoločnej správy výborov alebo informácie spoločného spravodajcu. O skrátení tejto lehoty môže na návrh gestorského výboru alebo spoločného spravodajcu rozhodnúť národná rada bez rozpravy, ak ide o jednoduchý návrh zákona.

§ 82

(1)
Ak gestorský výbor alebo spoločný spravodajca odporučil národnej rade návrh zákona vrátiť navrhovateľovi zákona na dopracovanie alebo odložiť rokovanie o ňom, alebo nepokračovať v rokovaní o ňom, hlasuje sa bez rozpravy najskôr o tomto návrhu.
(2)
Na podávanie pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov (§ 29 ods. 1) k návrhu zákona na schôdzi národnej rady je potrebný súhlas aspoň 15 poslancov. Súhlas poslanca sa vyjadruje jeho podpisom pod písomný a odôvodnený pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh. Podané pozmeňujúce a doplňujúce návrhy sa zverejňujú na webovom sídle národnej rady. Ak poslanec zoberie svoj súhlas späť pred hlasovaním o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, takže chýba potrebný počet poslancov, považuje sa pozmeňujúci a doplňujúci návrh za vzatý späť.

§ 83

(1)
Po skončení rozpravy o návrhu zákona v druhom čítaní na schôdzi národnej rady sa hlasuje o podaných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch. Ak bol v rozprave podaný návrh vrátiť návrh zákona na dopracovanie alebo odložiť rokovanie o ňom, alebo nepokračovať v rokovaní o ňom, hlasuje sa najprv o tomto návrhu.
(2)
K pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom spoločný spravodajca nezaujíma stanovisko; upozorní na ich súvislosť s návrhom zákona a s návrhmi uvedenými v spoločnej správe výborov.
(3)
Ak v druhom čítaní neboli na schôdzi národnej rady podané nijaké pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy, pristúpi sa k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy výborov.
(4)
Ak v druhom čítaní boli na schôdzi národnej rady podané pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, predsedajúci zabezpečí ich doručenie poslancom. Hlasovanie o návrhoch zo spoločnej správy výborov a o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch podaných na schôdzi národnej rady sa koná najskôr po uplynutí 48 hodín od podania pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov v rozprave. O skrátení lehoty rozhodne národná rada bez rozpravy, ak o to požiada gestorský výbor alebo spoločný spravodajca.

§ 94

(1)
Rozprava sa musí vzťahovať na prerokúvaný návrh zákona alebo medzinárodnú zmluvu.
(2)
Pri prerokúvaní návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa iný zákon, možno podávať návrhy, ktoré predložený návrh zákona rozširujú, len vtedy, ak s tým navrhovateľ vyjadrí súhlas najneskôr pred hlasovaním.
(3)
Pri prerokúvaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokúvaným návrhom zákona.
(4)
Ak podaný návrh nespĺňa náležitosti podľa odseku 2 alebo odseku 3, predsedajúci nedá o ňom hlasovať. O námietke poslanca, ktorý návrh podal, proti tomuto rozhodnutiu rozhodne národná rada bez rozpravy.

§ 96

(1)
Písomné odôvodnenie schválených zmien a doplnkov sa považuje za súčasť návrhu zákona a použije sa pri výklade a uplatňovaní zákona.
(2)
Počas prerušenia zasadania národnej rady neplynú lehoty na prerokúvanie návrhov zákonov ustanovené týmto zákonom.
(3)
Ak národná rada návrh zákona neschválila, nový návrh zákona v tej istej veci možno podať najskôr o šesť mesiacov odo dňa neschválenia návrhu zákona. To sa nevzťahuje na návrh zákona, ktorý národná rada vrátila navrhovateľovi zákona na dopracovanie [§ 73 ods. 3 písm. a)], na návrh zákona o štátnom rozpočte a na návrhy rozpočtov subjektov verejnej správy, ktorých rozpočty schvaľuje národná rada, a ktoré sa opätovne predkladajú za podmienok podľa osobitného zákona.57a)
(4)
Ak navrhovateľ vzal späť návrh zákona schváleného v programe schôdze národnej rady (§ 95), nový návrh zákona v tej istej veci možno zaradiť do programu schôdze národnej rady najskôr o šesť mesiacov odo dňa jeho vzatia späť, ak národná rada na návrh predsedu národnej rady nerozhodne bez rozpravy inak.
(5)
Návrhy zákonov podané v predchádzajúcom volebnom období možno prerokovať v nasledujúcom volebnom období, iba ak boli podané ako nové návrhy.

§ 110

(1)
Návrhy kandidátov na predsedu a podpredsedov najvyššieho kontrolného úradu môžu podávať poslanci, a to písomne, predsedovi národnej rady najneskôr do desiatich dní pred určeným dňom voľby (§ 111). Súčasťou návrhu je prehľad o vzdelaní a praxi navrhovaných a ich písomný súhlas s kandidatúrou.
(2)
Za predsedu a podpredsedu najvyššieho kontrolného úradu je zvolený kandidát, ktorý získal v hlasovaní68) nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov.
(3)
Ak predseda alebo podpredseda najvyššieho kontrolného úradu nebol zvolený (odsek 2), vykoná sa opakovaná voľba.
(4)
Na opakovanej voľbe sa zúčastnia tí dvaja kandidáti, ktorí získali najväčší počet hlasov; v prípade rovnosti počtu hlasov sa na opakovanej voľbe zúčastnia všetci kandidáti, ktorí tento počet získali.
(5)
Ak predseda alebo podpredseda najvyššieho kontrolného úradu nebol zvolený, vykonajú sa nové voľby.

§ 112

(1)
Návrh na odvolanie predsedu a podpredsedu najvyššieho kontrolného úradu69) môžu podávať poslanci; návrhy sa podávajú predsedovi národnej rady, ktorý ich predloží národnej rade na jej najbližšej schôdzi. Návrhy musia byť podané písomne a odôvodnené. Predsedovi alebo podpredsedovi najvyššieho kontrolného úradu sa musí umožniť vyjadriť sa o návrhu na jeho odvolanie.
(2)
Návrh na odvolanie predsedu a podpredsedu najvyššieho kontrolného úradu je schválený, ak zaň hlasovala nadpolovičná väčšina prítomných poslancov.

§ 115

(1)
Národná rada navrhuje prezidentovi republiky dvojnásobný počet kandidátov na sudcov ústavného súdu,71) ktorých má prezident republiky vymenovať; navrhnutí sú tí kandidáti, ktorí získajú najviac hlasov, najmenej však nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov.
(2)
Ak sa podľa odseku 1 nenavrhne dvojnásobný počet kandidátov na sudcov ústavného súdu, tajná voľba ďalších kandidátov do uvedeného počtu sa opakuje.
(3)
Ak v opakovanej voľbe nebol navrhnutý zostávajúci počet kandidátov na sudcov ústavného súdu, vykonajú sa nové voľby; v nich sa zvolí zostávajúci počet kandidátov.
(4)
Podávanie návrhov na voľbu kandidátov na sudcov ústavného súdu upravujú osobitné predpisy.72) Návrhy sa podávajú ústavnoprávnemu výboru, ktorý ich predloží so svojím stanoviskom predsedovi národnej rady. Predseda národnej rady navrhne zaradenie voľby kandidátov na sudcov ústavného súdu na najbližšiu schôdzu národnej rady.

§ 123

(1)
Návrhy na vymenovanie generálneho prokurátora podávajú poslanci predsedovi národnej rady písomne a odôvodnené v termíne, ktorý určí predseda národnej rady; predseda národnej rady pridelí návrhy na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru. Súčasťou návrhu na vymenovanie je životopis a súhlas navrhovaného s kandidatúrou. Ústavnoprávny výbor predloží návrh so svojím stanoviskom predsedovi národnej rady, ktorý ho so stanoviskom ústavnoprávneho výboru navrhne na program najbližšej schôdze národnej rady.
(2)
Kandidáta na vymenovanie generálneho prokurátora navrhuje prezidentovi republiky národná rada.
(3)
Navrhnutý je kandidát, ktorý získal vo voľbách nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov.
(4)
Ak kandidát nebol zvolený (odsek 3), vykoná sa opakovaná voľba.
(5)
Na opakovanej voľbe sa zúčastnia dvaja navrhovaní, ktorí získali najväčší počet hlasov. V prípade rovnosti počtu hlasov sa na opakovanej voľbe zúčastnia všetci navrhovaní, ktorí tento počet získali.
(6)
Ak kandidát na vymenovanie generálneho prokurátora nebol zvolený, vykonajú sa nové voľby.

§ 126

(1)
Národná rada volí a odvoláva iných funkcionárov, ak to ustanoví zákon.
(2)
Návrhy podľa odseku 1 podáva vláda, poslanci alebo výbory, ak osobitný zákon neustanoví inak. Návrhy predkladá národnej rade príslušný výbor.
(3)
Návrh na voľbu podľa odseku 1 musí obsahovať životopis a písomný súhlas navrhovaného.

§ 128
Správy

(1)
Národná rada môže od vlády, vedúcich ústredných orgánov a vyšších štátnych funkcionárov žiadať správy o otázkach patriacich do ich pôsobnosti; správu musia podať do 30 dní alebo v inej lehote určenej národnou radou, ktorá nemôže byť kratšia ako 15 dní.
(2)
Výbory môžu žiadať správy od členov vlády, vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy a vyšších štátnych funkcionárov; tí sú povinní žiadosti výborov vyhovieť do 30 dní.

§ 129

(1)
Interpeláciou sa na účely tohto zákona rozumie kvalifikovaná otázka, ktorá sa vzťahuje na uplatňovanie a vykonávanie zákonov, plnenie programového vyhlásenia vlády a uznesení národnej rady vládou a jej členmi.
(2)
Poslanec môže interpelovať vládu, člena vlády alebo vedúceho iného ústredného orgánu štátnej správy vo veciach ich pôsobnosti.81)
(3)
Interpelácia sa podáva písomne predsedovi národnej rady, ktorý ju zašle interpelovanému a predsedovi vlády.
(4)
Poslanec môže predniesť interpeláciu aj ústne v rámci bodu programu schôdze národnej rady určeného na interpelácie. Písomné znenie interpelácie poslanec doručí predsedovi národnej rady a národná rada interpelovanému.

§ 130

(1)
Interpelovaný je povinný písomne odpovedať na interpeláciu do 30 dní interpelujúcemu a predsedovi národnej rady. Svoju odpoveď môže predniesť aj ústne v rámci bodu programu schôdze národnej rady určeného na interpelácie; ústne prednesenie odpovede na interpeláciu nezbavuje interpelovaného povinnosti podať odpoveď písomne.
(2)
Ak národná rada vyhlási interpeláciu za naliehavú, určí na odpoveď lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní.
(3)
Písomná interpelácia a odpoveď na interpeláciu sa zverejňujú na webovom sídle národnej rady.
(4)
Na najbližšiu schôdzu národnej rady sa po doručení odpovede na interpeláciu zaradí rozprava o tejto odpovedi. Interpelovaný je povinný byť na rozprave prítomný.
(5)
Interpelujúci sa vyjadrí, či považuje odpoveď za uspokojivú.
(6)
Národná rada zaujme uznesením stanovisko k odpovedi na interpeláciu, ktorú interpelujúci nepovažuje za uspokojivú. Na návrh vlády sa hlasovanie o uznesení môže spojiť s hlasovaním o dôvere vláde.82)
(7)
Na interpeláciách musí byť prítomná najmenej jedna tretina členov vlády, ktorých predsedovi národnej rady písomne oznámil predseda vlády najneskôr do začatia bodu programu schôdze národnej rady určeného na interpelácie.

§ 131
Hodina otázok

(1)
Do programu schôdze národnej rady zvolanej podľa § 17 ods. 1 sa zaradí hodina otázok, v ktorej odpovedajú členovia vlády, generálny prokurátor a predseda najvyššieho kontrolného úradu na aktuálne otázky, najmä z ich pôsobnosti, ktoré písomne položili poslanci do 12. hodiny dňa, ktorý predchádza dňu tohto bodu programu.
(2)
Národná rada môže rozhodnúť, že na hodine otázok sa bude diskutovať len o určitom probléme.
(3)
Prvých 15 minút je venovaných otázkam položeným predsedovi vlády.
(4)
Otázky musia byť stručné a musia umožňovať stručnú odpoveď. Poradie otázok sa určuje žrebom zo všetkých podaných otázok. Poslanec, ktorý písomne položil otázku, má právo položiť ešte jednu doplňujúcu otázku ústne. Na otázky, na ktoré opýtaní na hodine otázok bezprostredne neodpovedali, podajú poslancovi písomnú odpoveď do 30 dní.
(5)
Odpoveď na položenú otázku môže trvať najviac päť minút. Prednes ústne podanej doplňujúcej otázky môže trvať najviac dve minúty.
(6)
Pri udeľovaní slova sa postupuje primerane podľa § 27.
(7)
Na hodine otázok musia byť prítomní všetci členovia vlády. Ak sa bude na hodine otázok diskutovať len o určitom probléme (odsek 2), stačí, ak bude prítomný príslušný člen vlády. V odôvodnených prípadoch môže predseda vlády určiť, ktorý člen vlády bude za neprítomného člena vlády na otázky odpovedať, alebo oznámi, že bude na ne odpovedať sám.
(8)
Na hodine otázok nemožno prijímať konkrétne návrhy ani podávať procedurálne návrhy.

§ 138

(1)
Mandátový a imunitný výbor po konaní podľa § 137 rozhodne o uložení disciplinárneho opatrenia alebo o zastavení disciplinárneho konania.
(2)
Ak návrh o uložení disciplinárneho opatrenia alebo zastavení disciplinárneho konania nezískal nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov mandátového a imunitného výboru, konanie sa zastavuje.
(3)
Disciplinárne konanie možno začať a disciplinárne opatrenie možno uložiť do jedného roka odo dňa, v ktorom došlo k disciplinárnemu previneniu.

§ 139

(1)
Ak mandátový a imunitný výbor zistí, že poslanec svojím výrokom pri výkone funkcie poslanca predneseným v národnej rade alebo v jej orgáne urazil orgán národnej rady alebo poslanca, alebo iného ústavného činiteľa, a ak samo prerokovanie veci nepostačuje, odporučí mu, aby sa na najbližšej schôdzi národnej rady ospravedlnil. Ak to poslanec neurobí, mandátový a imunitný výbor bezodkladne postúpi vec národnej rade s návrhom na uznesenie. Národná rada môže poslancovi uložiť pokutu až do výšky 1 000 eur.
(2)
Ak mandátový a imunitný výbor zistí, že poslanec hlasoval za iného poslanca, odporučí národnej rade, aby mu udelila pokarhanie a pokutu vo výške 1 000 eur.
(3)
Ak mandátový a imunitný výbor zistí, že poslanec závažným spôsobom porušil poslanecký sľub alebo porušil zákaz hlasovania za iného poslanca, odporučí národnej rade, aby poslancovi navrhla vzdať sa funkcie poslanca.
(4)
Ak mandátový a imunitný výbor nezistí skutočnosti uvedené v odsekoch 1, 2 a 3, oznámi to národnej rade.

§ 143
Kancelária národnej rady

(1)
Kancelária je štátna rozpočtová organizácia. Plní odborné, organizačné a technické úlohy spojené so zabezpečovaním činnosti národnej rady, jej výborov, osobitných kontrolných výborov a komisií vrátane parlamentnej dokumentácie a tlačovej služby; plní tiež úlohy spojené s činnosťou Parlamentnej rady Slovenskej republiky.84aa) Na zabezpečenie činnosti národnej rady v záležitostiach Európskej únie Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky môže zriaďovať pracoviská v zahraničí.
(2)
Kancelária plní aj úlohy, ktoré pre ňu vyplývajú z iných právnych predpisov, najmä v pracovnoprávnych vzťahoch, správe a ochrane majetku štátu, používaní prostriedkov štátneho rozpočtu, ako správca rozpočtovej kapitoly.
(3)
Kanceláriu riadi a vystupuje v jej mene vedúci kancelárie; za činnosť kancelárie zodpovedá predsedovi národnej rady.
(4)
Vedúceho kancelárie zastupuje v plnení jeho úloh zástupca vedúceho kancelárie.
(5)
Vedúceho kancelárie vymenúva a odvoláva predseda národnej rady.
(6)
Vedúci kancelárie má právo byť prítomný na verejných aj neverejných schôdzach národnej rady a na verejných aj neverejných schôdzach výborov.
(7)
Úlohy kancelárie plnia štátni zamestnanci84a) a zamestnanci.84b) Počet štátnych zamestnancov a zamestnancov kancelárie schvaľuje predseda národnej rady.
(8)
Predseda národnej rady určuje vedúcemu kancelárie plat, paušálnu náhradu výdavkov spojených s výkonom funkcie a ďalšie náležitosti. Štátni zamestnanci v kancelárii a zamestnanci kancelárie sú odmeňovaní podľa osobitného predpisu84d) a platového poriadku, ktorý je uvedený v prílohe. Súčasťou platového poriadku kancelárie sú charakteristiky platových tried štátneho zamestnanca v kancelárii, platové tarify štátnych zamestnancov v kancelárii, katalógy pracovných činností zamestnancov kancelárie a stupnice platových taríf zamestnancov kancelárie. Na odmeňovanie štátnych zamestnancov v kancelárii a zamestnancov kancelárie a na ich ďalšie náležitosti sa vzťahuje osobitný predpis,84e) ak tento zákon neustanovuje inak.
(9)
Zvýšenie platových taríf štátnych zamestnancov v kancelárii a zvýšenie stupnice platových taríf zamestnancov kancelárie sa upravuje v súlade s výškou určenou podľa osobitného predpisu.84f) Zvýšené platové tarify štátnych zamestnancov v kancelárii a zvýšenú stupnicu platových taríf zamestnancov kancelárie a termín ich platnosti určí služobný predpis.
(10)
Vedúci kancelárie vydáva organizačný poriadok, spisový a škartačný poriadok a ďalšie vnútroorganizačné predpisy kancelárie.
(11)
Kancelária môže vyžadovať od štátnych orgánov, iných orgánov a právnických osôb podklady, informácie a vysvetlenia, ktoré potrebuje na svoju činnosť národná rada a jej výbory. Tieto orgány a právnické osoby sú povinné žiadosti kancelárie vyhovieť.
(12)
Poverení zamestnanci kancelárie sa môžu zúčastňovať na schôdzach národnej rady. Na schôdzach výborov môžu podávať stanoviská k prerokúvaným návrhom zákonov a iným materiálom.
(13)
Kancelária zabezpečuje archiváciu všetkých materiálov a písomností, ktoré boli doručené národnej rade, jej výborom, osobitným kontrolným výborom a komisiám, predsedovi a podpredsedom národnej rady, ako aj písomnosti doručené kancelárii a vybavované v jej pôsobnosti.85)

§ 145

(1)
Všetky písomnosti, najmä podklady na rokovanie schôdze národnej rady, sa poslancom doručujú elektronickými prostriedkami. Pozvánka na schôdzu národnej rady sa poslancovi doručuje elektronicky aj na jeho e-mailovú adresu.
(2)
Termínom doručenia je deň zverejnenia písomnosti na webovom sídle národnej rady.

4)  Čl. 77 a čl. 78 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky. Ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z.

10)  Čl. 7 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z.

11)  Čl. 7 ods. 5 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z.

12)  § 70 zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

14)  Ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z.

15)  § 71 zákona č. 180/2014 Z. z.

17)  Čl. 77 ods. 2 a čl. 78 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky.Čl. 5 ods. 8 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z.

20)  Čl. 11 ods. 2 a čl. 12 ods. 2 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z.

28)  Napríklad zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

35)  Čl. 84 ods. 3, čl. 88 ods. 2, čl. 89 ods. 1 a čl. 90 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

36)  Čl. 83 ods. 4, čl. 84 ods. 4, čl. 106 ods. 1 a čl. 107 Ústavy Slovenskej republiky.

39)  § 181 zákona č. 180/2014 Z. z.

42)  Napríklad ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z.

44)  Čl. 75 ods. 2, čl. 81 a čl. 81a písm. b), c), e) a f) Ústavy Slovenskej republiky.

45)  Čl. 78 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.

46)  Čl. 77 Ústavy Slovenskej republiky. Ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z.

47aa)  Protokol č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality (Ú. v. EÚ C 326, 26. 10. 2012).

47b)  Tretia časť zákona č. 180/2014 Z. z.

54)  § 33 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

56)  Čl. 87 ods. 2 a čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky.

71)  Čl. 134 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky.§ 11 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona č. 124/2002 Z. z.

80)  Napríklad čl. 62, čl. 80 ods. 1, čl. 86 písm. f) a g) a čl. 92 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, § 5 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 5 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z.

83)  Čl.78 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

86)  Napríklad zákon č. 85/1990 Zb. o petičnom práve v znení neskorších predpisov, zákon č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení zákona č. 289/2012 Z. z.

87)  Čl. 75 ods. 2, čl. 77 ods. 2, čl. 78 ods. 5, čl. 81 a 81a Ústavy Slovenskej republiky. Ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z.