Zákon o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov 346/2005 účinný od 01.09.2007 do 31.12.2007

Platnosť od: 03.08.2005
Účinnosť od: 01.09.2007
Účinnosť do: 31.12.2007
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Pracovno-právne vzťahy, Vojenská služba

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST22JUD861DS19EU7PP2ČL0

Zákon o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov 346/2005 účinný od 01.09.2007 do 31.12.2007
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 346/2005 s účinnosťou od 01.09.2007 na základe 348/2007

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 348/2007, dátum vydania: 27.07.2007

30

Osobitná časť

K Èl. I

K bodu 1

Základné zásady sú interpretačnými pravidlami v ýkladu jednotlivých ustanovení Zákonníka práce. V obsahu uvedenej základnej zásady sú premietnuté aj požiadavky práva Európskej únie. Navrhuje sa rozš íriť a zosúladiť terminológiu základnej zásady s článkom 2 a 5 Smernice č. 2000/78, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní a v ktorej sa používa pojem „zdravotné postihnutie“.

K bodu 2

Navrhuje sa doplniť základné zásady o nový článok 11.

Èlánok 11 základných zásad sa dopĺňa v s úlade s pripomienkami Medzinárodnej organizácie práce (ďalej len „MOP“) k Zákonníku práce a v súlade s čl. 8 Charty základných práv Európskej únie. Podľa článku 8 Charty základných práv Európsk ej únie každý má právo na ochranu svojich osobných údajov. Tieto údaje musia byť riadne spracované na určené účely so súhlasom príslušnej osoby alebo na inom legitímnom zá klade ustanovenom zákonom. Každý má právo na prístup k zhromaždeným údajom, ktoré sa ho týkajú a právo na ich nápravu. Na základe uvedeného sa navrhuje, aby zamestnávateľ mohol zhromažďovať o zamestnancovi len tie osobné údaje a informácie, ktoré súvisia s jeho prácou, kvalifikáciou a skúsenosť ami. Zamestnávateľ nesmie bez vážnych dôvodov narúšať súkromie zamestnanca na pracovisku tým, že ho sleduje (napríklad kamerovým systémom), bez toho, aby zamestnanec bol na to upozornený. Nesmie kontrolovať jeho súkromné listové zásielky. Ak zamestnávateľ bude nútený z vážnych dôvodov zaviesť kontrolný mechanizmus, zamestnanec musí byť informovaný o rozsahu a spôsoboch kontroly.

K bodom 3 a 4

Navrhuje sa taxatívne vymedziť pojem „závislá práca“. Týmto vymedzením sa taktiež navrhuje rozšíriť vecnú pôsobnosť Zákonníka práce. Zákonník pr áce upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy a predmetom týchto vzťahov je vždy závislá práca. Návrh vychádza z Odporúčania MOP č. 198/2006 o pracovnom pomere a z teórie pracovného prá va, kde závislosť práce patrí k základným charakteristikám pracovného pomeru. Pojem „závislá práca“ je vymedzený v súlade so všeobecne uznanou definíciou závislej práce v rámci európskej a svetovej vedy pracovného práva ako aj v súlade s poňatím tohto pojmu v rámci MOP.

V aplikačnej praxi čoraz častejšie a v značnom rozsahu dochádza k prípadom, kedy sú zamestnanci nútení na zmenu svojho pracovnoprávneho statusu na obchodný vzťah, a to aj napriek tomu, že tieto fyzické osoby budú naďalej vykonávať tú istú závislú prácu. Takýmto spôsobom sa zamestnanci menia na podnikateľov, (samostatne zárobkovo činnú osobu (ďalej len „SZÈ O“), a to aj napriek skutočnosti, že nedochádza k naplneniu základných charakteristík podnikania, (predovšetkým takáto osoba nevykonáva činnosť za účelom dosiahnutia zisku), ale naopak, súč asne vykazuje aspoň tri charakteristické znaky závislej práce. Zamestnávateľ sa tým snaží zbaviť povinností, ktoré mu voči zamestnancom vyplývajú zo Zákonníka práce a oslabuje sa tým aj prá vna ochrana zamestnancov vyplývajúca z pracovnoprávnych vzťahov, a čo je však dôležité, riziko nimi vykonávanej práce neznáša subjekt, pre ktorý prácu vykonávajú. Na druhej strane máloktorý zamestnávateľ si uvedomuje, že ak aj zamestnáva v režime zakrytého pracovného pomeru zamestnanca, je aj naďalej jeho povinnosťou plniť všetky povinnosti voči zamestnancovi (napr. vyplácať mu mzdu zodpovedajú cu jeho práci, platiť odvody na účely sociálneho poistenia a zdravotného poistenia, zodpovedať za prípadnú škodu vzniknutú zamestnancovi v dôsledku pracovného úrazu a pod.). Rovnako ani zamestnanec si nie je v ždy vedomý tejto skutočnosti, a tak prakticky nedochádza ani k súdnym žalobám, ktorých výsledkom by bolo rozhodnutie súdu o zakrytom pracovnom pomere a o tom, že ide o pracovný pomer.

Výber správnej zmluvnej formy výlučne závisí od obsahu vykonávanej práce. Ak má vykonávaná práca základné črty závislej práce, na výkon takejto práce musí byť uzatvorený pracovnoprá vny vzťah. Ak takéto črty vykonávaná práca nemá, zamestnávateľ môže aj po novelizačnej zmene využiť príslušný zmluvný typ Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka, resp. ž ivnostenského zákona. Výkon činností živnostníkov resp. iných podnikateľov bude však možné len za predpokladu, že ide o takú prácu, ktorá vykazuje pr ávne znaky podnikania.

Príklady rozhodnutí Najvyššieho súdu, Francúzsko:

Prípad „koncesionári“

Na základe koncesionárskej dohody podľa občianskeho práva fyzické osoby zhromažďovali a doručovali balíky pre zákazníkov. Tieto balíky zhromažďovali v priestoroch podniku, ktorý im vypracoval presný harmonogram, trasu a zároveň aj vyberal platby priamo od zákazníkov. Najvyšší súd rozhodol, že výkon tejto činnosti sa má riadiť Zákonníkom prá ce, pretože fyzické osoby - doručovatelia - vykonávajú závislú prácu v priestoroch podniku, za podmienok a za cenu určovanú týmto podnikom a podľa pokynov jeho predstavených.

Prípad „distribútori piva“

Na výkon činnosti „distribúcia piva“ si každý z distribútorov vytvoril svoju vlastnú spoločnosť s ručením obmedzeným na predaj piva. Distribú tori nakupovali pivo za cenu, ktorú im akciová spoločnosť určila a predávali ho maloobchodným predajcom v rámci oblasti určenej akciovou spoločnosťou. Pivo rozvážali svojimi automobilmi s logom akciovej spolo čnosti, avšak za inú cenu, tiež určenú touto akciovou spoločnosťou. Príjmom distribútorov bol rozdiel medzi týmito dvoma cenami. Distribútori nemohli predávať pivo mimo vyznačenej oblasti alebo predávať iné produkty ako pivo. V danom prípade Najvyšší súd rozhodol, že distribútori v skutočnosti vykonávali závislú prácu, keď pracovali pre akciovú spoločnosť, ktorej poskytovali osobné služby a pod ľa jej pokynov, aj napriek tomu, že boli registrovaní ako podnikateľské subjekty.

Zabezpečovanie výkonu závislej práce v iných, ako v pracovnoprávnych vzťahoch má nepriaznivé ekonomické dopady aj vo vzťahu k daňovým povinnostiam a neprimerane zvý hodňuje podnikateľov, ktorí sú zbavení akýchkoľvek povinnosti vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov a odvodových povinností voči podnikateľom, ktorí zamestnávajú zamestnancov v pracovnoprá vnych vzťahov, čím si zamestnávateľ vytvára neprimeranými prostriedkami konkurenčnú výhodu oproti tým zamestnávateľom, ktorí závislú prácu riešia prostredníctvom pracovných pomerov.

Definícia závislej práce je základným pojmom pracovného práva, ktorý je súčasťou právnych poriadkov a právnej kultúry takmer vo všetkých členských štátoch Euró pskej únie.

Taktiež sa navrhuje negatívne vymedziť, čo závislou prácou nie je.

K bodu 5

Podľa článku 2 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd „každý môže robiť, čo nie je zákonom zakázané, a nikto nesmie byť nútený robiť, čo zákon neukladá“. Podľa článku 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky „každý môž e konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá“. Navrhuje sa, aby bolo možné v pracovnoprá vnych vzťahoch upraviť výhodnejšie pracovné podmienky a podmienky zamestnania zamestnanca ako to ustanovuje Zákonník práce alebo iný pracovnoprávny predpis. Kogentná povaha niektorých ustanovení Zákonníka práce alebo iné ho pracovnoprávneho predpisu bude zabezpečená tým, že Zákonník práce alebo iný pracovnoprávny predpis, výslovne ustanoví zákaz odchýlenia od zákona, alebo z povahy ustanovení bude jasné, že odchý lenie od zákona nie je možné.

K bodom 6 až 8

Smernica EÚ č. 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb v čl. 3 ods. l pí sm. d) ustanovuje pre členské štáty povinnosť zabezpečiť okrem iných už ustanovených podmienok aj „pracovné podmienky pri zamestnávaní agentúrou dočasného zamestnávania“. Preto sa § 5 ods. 2 dop ĺňa o uvedenú povinnosť.

Taktiež sa navrhuje pre zamestnávateľov a agentúry dočasné ho zamestnávania výslovne ustanoviť, že v prípade, ak dočasne prideľujú zamestnancov na výkon práce k inému subjektu do členského štátu Európskej únie, práva a povinnosti ustanovené v § 58 ods. 7 a 8 sa spravujú právom štátu na území ktorého zamestnanec prácu vykonáva. Keďž e právne systémy v jednotlivých členských štátoch Európskej únie sa značne odlišujú, pre zamestnávateľov a agentúry dočasného zamestnávania je potrebné , aby mali zabezpečený právny servis, ktorý im poskytne príslušné informácie o právnom poriadku členského štátu, do ktorého dočasne prideľujú zamestnancov.

V zmysle smernice EÚ č. 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb sú v každom členskom štá te vytvorené styčné miesta, kde je možné získať potrebné informácie. V Slovenskej republike takýmto miestom v zmysle § 6 ods. l písm. m) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je Národný inšpektorát práce so sídlom v Košiciach.

K bodom 9 a 10

V nadväznosti na definíciu závislej práce navrhovanú v § 1, sa v § 7 vypúšť a odsek 4 a v § 11 ods. 1 sa vypúšťajú slová „podľa jeho pokynov za mzdu alebo za odmenu“, ktoré sú v tejto sú vislosti nadbytočné.

K bodom 11 a 12

V súlade so smernicou EÚ č. 94/33/EHS o pracovnej ochrane mladistvých zamestnancov a Dohovorom MOP č. 138 o minimálnom veku sa navrhuje taxatívne ustanoviť zákaz výkonu detskej práce. Terajšie znenie v odseku 4 zakotvuje výnimku zo zákazu vý konu detskej práce, avšak nezakotvuje výslovne zákaz výkonu detskej práce, tak ako to vyžaduje smernica Európskej únie. Aj naďalej výkon taxatívne vymedzených ľahkých prác bude povoľovať na žiadosť zamestnávateľa príslušný inšpektorát práce po dohode s príslušným orgá nom verejného zdravotníctva.

K bodu 13

V nadväznosti na zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci sa precizuje definícia zástupcov zamestnancov, a to výslovným uvedením, že pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci je zástupcom zamestnancov aj zástupca zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci.

K bodu 14

Zákonom č.461/2003 Z. z. o sociálnom poistení boli ustanovenia Zákonníka práce týkajúce sa platobnej neschopnosti zamestnávateľa a uspokojovania ná rokov zamestnancov z pracovného pomeru pri platobnej neschopnosti zamestnávateľa prevzaté do zákona č. 461/2003 z. z. o sociálnom poistení. Vzhľadom na požiadavky praxe a vzhľadom k tomu, aby zamestnanci a zamestn ávatelia v prípade vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa boli informovaní o svojich právach a povinnostiach, navrhujú sa niektoré ustanovenia opätovne doplniť do Zákonníka práce. V prípade ak sa zamestn ávateľ stane platobne neschopný a nemôže uspokojiť nároky zamestnancov z pracovného pomeru, uspokoja sa tieto nároky z garančného poistenia podľa zákona č. 461/2003 z. z. o sociálnom poistení v znen í neskorších predpisov. Navrhuje sa doplniť do zákona dva druhy informačnej povinnosti. Zamestnávateľ je povinný o svojej platobnej neschopnosti informovať zástupcov zamestnancov (resp. priamo zamestnancov ak u zamestnávateľ a nepôsobia zástupcovia zamestnancov). Informačnú povinnosť je povinný splniť do desiatich dní od vzniku platobnej neschopnosti. Na túto právnu povinnosť zamestnávateľa nadväzuje právna povinnosť zamestnanca oznámiť zamestnávateľovi, predbežnému správcovi konkurznej podstaty, sprá vcovi konkurznej podstaty informácie potrebné v súvislosti s potvrdením nárokov z pracovnoprávneho vzťahu podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Navrhovaná právna úprava je zosúladená so Smernicou č. 80/987/EHS o aproximácii zákonov členských štátov týkaj úcich sa ochrany práv zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa, so Smernicou č. 2002/74/ES, ktorou sa mení a dopĺňa Smernica č. 80/987/EHS o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa ochrany práv zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa a s Dohovorom MOP č. 173 o ochrane nárokov pracovníkov v prípade platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa.

K bodom 15 až 20

V sú lade so smernicou EÚ č. 2001/23/ES o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa zachovania práv zamestnancov pri prevodoch podnikov, závodov alebo častí podnikov alebo závodov, sa navrhuje definí cia prevodu, definícia preberajúceho zamestnávateľa a definícia prevodcu. Prevodom podľa smernice EÚ je prevod hospodá rskej jednotky, ktorá si zachováva svoju totožnosť ako organizované zoskupenie zdrojov. Sú tam zahrnuté hmotné, nehmotné a osobné zložky a jeho cieľom je vykonávanie hospodárskej činnosti, bez ohľ adu na to, či je táto činnosť hlavná alebo doplnková.

Taktiež sa navrhuje ustanoviť, že zodpovednosť za skonč enie pracovného pomeru má zamestnávateľ, ak sa prevodom podstatne zmenia pracovné podmienky dohodnuté v pracovnej zmluve v neprospech zamestnanca, napr. ak by sa prevodom časti zamestnávateľa zmenila podstatná nálež itosť pracovnej zmluvy zamestnanca, (druh práce) a zamestnanec by nebol ochotný u preberajúceho zamestnávateľa vykonávať iný druh práce. Takýto návrh je aj v súlade s rozhodnutím Európskeho sú dneho dvora č. C - 399/96 v právnej veci (Sanders).

Terajšie ustanovenie § 31 odseku 4 rieši situáciu prevodu všetkých zamestnancov, keď po skončení nájmu nedô jde k prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov na ďalšieho nájomcu a tieto nároky uspokojuje potom zamestnávateľ prenajímateľ. Toto ustanovenie nie je v súlade s rozhodnutím ESD č . C-287/86 v právnej veci (Ny Molle Kro), v zmysle ktorého sa smernica Európskej únie neuplatňuje na zamestnancov, prijatých zamestnávateľom - nájomcom po vzniku nájmu o prevode podnikov.

V súlade so smernicou o EÚ o prevode podnikov sa navrhuje, že ustanovenia o prechode práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov sa nebudú vz ťahovať na zamestnávateľa, na ktorého bol súdom vyhlásený konkurz.

K bodu 21

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 22

Navrhuje sa ustanoviť povinnosť pre zamestnávateľa, že v prípade prijatia pravidiel o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, tieto musí zamestnávateľ vydať až po dohode so zástupcami zamestnancov.

K bodu 23

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa zosúlaďuje terminológia Zákonníka práce s príslušnými prá vnymi predpismi o sociálnoprávnej ochrane a so zákonom č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 24

Požiadavka o splnení informačnej povinnosti zamestnanca so zdravotný m postihnutím voči zamestnávateľovi vychádza z aplikačnej praxe v spojitosti s ustanovením § 66 Zákonníka práce. Cieľom navrhovaného ustanovenia je predchádzať situáciám, keď zamestnávateľ nemá informáciu o tom, že zamestnanec je uznaný za invalidného a doručí mu výpoveď bez predchádzajúceho súhlasu príslušného úradu práce, sociálnych vec í a rodiny.

Taktiež sa navrhuje ustanoviť definíciu porovnateľného zamestnanca, ktorá je potrebná na účely právnych inštitútov ako je napr. kratší pracovný č as, pracovný pomer dohodnutý na určitú dobu, dočasné pridelenie a pod.

K bodu 25

Účelom skúšobnej doby je umožniť obom účastníkom pracovného pomeru, aby si overili, či dohodnutý pracovný pomer vyhovuje ich predstavám. Je to obdobie prá vnej neistoty tak na strane zamestnanca ako aj zamestnávateľa. Ak jeden z účastníkov pracovného pomeru dospeje k záveru, že dohodnutý pracovný pomer mu nevyhovuje, môže tento pracovný pomer skončiť. Skonči ť pracovný pomer v skúšobnej dobe môže tak zamestnanec ako i zamestnávateľ z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dô vodu. Ak vychádzame z účelu skúšobnej doby, navrhuje sa, aby v prípade opätovne uzatváraných pracovných pomerov na určit ú dobu nebolo možné dohodnúť skúšobnú dobu. Tým sa odstraňuje možnosť zneužitia takto dohodnutej skúšobnej doby na skončenie pracovného pomeru.

K bodu 26

Navrhuje sa, aby pracovný pomer na určitú dobu bolo možné dohodnúť najdlhš ie na tri roky a v rámci troch rokov ho predĺžiť alebo opätovne dohodnúť najviac jedenkrát.

V súlade so smernicou EÚ č. 1999/70/ES o rámcovej dohode o pr áci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP sa navrhuje redukcia osobitných kategórii zamestnancov pri predlžovaní alebo opakovanom uzatváraní pracovné ho pomeru na určitú dobu, z dôvodu duplicity pretože pracovný pomer na určitú dobu niektorých kategórií zamestnancov už upravuje osobitný zákon, napr. zákon o vysokých školách.

Z hľadiska porovnania právnych úprav v krajinách Európskej únie a účelu smernice EÚ spoločným znakom obmedzenia pracovných pomerov dohodnutých na určitú dobu je maximalizá cia doby trvania pracovného pomeru (2 roky napr. Belgicko, Nemecko, Luxembursko) a obmedzenie opakovania uzatváraných tzv. reťazovitých pracovných pomerov na určitú dobu ustanovením vecných dôvodov. Z vecných dô vodov dominujú predovšetkým sezónne práce, zastupovanie zamestnancov počas pracovnej neschopnosti a zastupovanie zamestnancov počas materskej dovolenky a počas rodičovskej dovolenky.

Možnosť rozšírenia vecných dôvodov predĺženia alebo opätovne uzatvoreného pracovného pomeru sa naďalej ponecháva aj na dohodnutie v kolektívnej zmluve.

Taktiež sa navrhuje v súlade so smernicou EÚ, ž e obmedzenia uvedené v § 48 ods. 2 a 8 sa nebudú vzťahovať na zamestnávanie agentúrou dočasného zamestnávania.

K bodom 27 až 29

Smernica EÚ č. 97/81/ES týkajúca sa rámcovej dohody o prá ci na kratší pracovný čas, ktorú uzavreli UNICE, CEEP a ETUC ustanovuje okrem iného aj zásadu rovnakého zaobchádzania zamestnancov pracujúcich v pracovnom pomere na ustanovený týždenný pracovný čas a zamestnancov pracujúcich v pracovnom pomere na kratší pracovný čas, vrátane rovnakej pracovnoprávnej ochrany pred jednostranným skončením pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa.

Návrhom sa obmedzuje možnosť skončiť pracovný pomer na kratší pracovný čas výpoveďou z akéhokoľvek dôvodu alebo bez udania dôvodu; uvedeným spô sobom bude možné skončiť pracovný pomer iba v prípade, ak kratší pracovný čas predstavuje rozsah najviac 15 hodín týždenne. Takéto rozdielne zaobchádzanie je v zmysle smernice oprávnené , ak je to objektívne odôvodnené oprávneným cieľom a prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa sú primerané a nevyhnutné.

Taktiež sa navrhuje upraviť výpovednú dobu z 15 dní na 30 dní, a to v súlade so závermi Vládneho výboru pre ESCH, ktorý schválil upozornenie pre Slovensko, ž e 15-dňová výpovedná doba je neakceptovateľná.

K bodu 30

V nadväznosti na možnosť využitia moderných informačný ch prostriedkov v práci a v súlade s Rámcovou dohodou o telepráci sa navrhuje zaviesť nový pracovnoprávny inštitút – teleprácu.

Ide o nový progresívny spôsob organizácie práce umožňujúci vo výrazne vyššej miere zladiť pracovné, súkromné a najmä rodinné potreby zamestnancov. Pri tejto forme organizácie práce sa zamestnávateľovi navrhuje uložiť určité povinnosti v súvislosti s využívaním informačných technológii. Pokiaľ ide o pracovné podmienky, navrhuje sa, že zamestnanec nesmie byť pri domáckej práci a pri teleprá ci znevýhodnený oproti porovnateľnému zamestnancovi na pracovisku zamestnávateľa.

Účelom navrhovanej zmeny je zabezpečiť väčšiu flexibilitu pracovnoprávnych vzťahov.

K bodu 31 a 32

V záujme návratnosti vynaložených nákladov na v ýchovu fyzickej osoby v učebnom alebo študijnom odbore v prípade, ak táto osoba nezotrvá po určitý čas u zamestnávateľa pre ktorého sa pripravovala na povolanie, navrhuje sa ustanoviť povinnosť pre zamestn ávateľa, ktorý po skončení štúdia príjme túto osobu do zamestnania, uhradiť pomernú časť vynaložených primeraných nákladov na jeho výchovu v učebnom alebo v študijnom odbore, s výnimkou, že sa dotknutý zamestnávatelia dohodnú inak. Na rozdiel od dosiaľ platnej právnej ú pravy sa navrhuje ustanoviť povinnosť úhrady uvedených nákladov bez ohľadu na to, či nový zamestnávateľ využíva alebo nevyužíva jeho kvalifikáciu.

K bodu 33

Navrhuje sa vypustiť slová „orgán štátnej zdravotnej správy “ a „orgán sociálneho zabezpečenia“ z dôvodu, že podľa terajšieho právneho stavu sa takéto rozhodnutia podľa iných právnych predpisov na pracovnoprávne účely už nevydávajú.

Zamestnanec v prípade uvedenom v § 55 ods. 2 ZP predkladá zamestná vateľovi lekársky posudok, resp. rozhodnutie príslušného orgánu verejného zdravotníctva. Definíciu lekárskeho posudku ustanovuje § 16 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti.

K bodom 34 až 37

Dočasné pridelenie zamestnanca na výkon práce k inému zamestná vateľovi patrí k atypickým formám zamestnania. Medzi zamestnancom a zamestnávateľom, ku ktorému je zamestnanec dočasne pridelený, nevzniká pracovný pomer, ide o pracovnoprávny vzťah sui generis.

V súlade s návrhom Smernice EÚ o pracovných podmienkach pre dočasných pracovníkov a Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o súkromných agentúrach zamestnania č. 181 z roku 1997 sa precizujú pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok pri dočasnom pridelení zamestnancov k užívateľskému zamestnávateľovi tak, že sa navrhuje skrátiť obdobie šiestich mesiacov na tri mesiace, kedy mzdové podmienky uveden é v § 58 ods. 5 nemusia byť rovnako priaznivé u zamestnanca, ktorého pridelil zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania na plnenie úloh k užívateľskému zamestnávateľovi.

Taktiež sa navrhuje taxatívne ustanoviť podmienky písomnej dohody o dočasnom pridelení uzatvorenej medzi zamestná vateľom alebo agentúrou dočasného zamestnávania a užívateľským zamestnávateľom. Taxatívne sa ustanovuje, že zamestnávateľ môže s užívateľským zamestnávateľom dohodnúť dočasn é pridelenie zamestnanca iba v prípade, ak sú u zamestnávateľa objektívne prevádzkové dôvody.

Dohoda medzi zamestnávateľom alebo agentúrou doč asného zamestnávania a užívateľským zamestnávateľom musí byť písomná, a to pod sankciou neplatnosti.

K bodu 38

Ak zamestnanec svojvoľne poruší pracovnoprávne predpisy a nezotrvá počas výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu v sume priemerného zárobku tohto zamestnanca za jeden mesiac. Pre zamestnávateľa je to určitá forma satisfakcie.

.

K bodom 39 a 40

Navrhuje sa vypustiť slová „orgán štátnej zdravotnej správy “ a „orgán sociálneho zabezpečenia“ z dôvodu, že podľa terajšieho právneho stavu sa takéto rozhodnutia na pracovnoprávne účely už nevydávajú. Zamestnanec v prípade uvedenom v § 63 ods. l p ísm. c/ Zákonníka práce predkladá zamestnávateľovi lekársky posudok, resp. rozhodnutie príslušného orgánu verejného zdravotníctva. Definíciu lekárskeho posudku ustanovuje § 16 zákona č . 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti.

Aj naďalej sa ponuka vhodnej práce zo strany zamestnávateľa považuje za hmotnoprávnu podmienku výpovede, avš ak navrhovanou právnou úpravou sa rozširuje priestorové vymedzenie vhodného zamestnania, ktoré je zamestnávateľ povinný ponúknuť zamestnancovi pred daním výpovede.

K bodu 41

Navrhované znenie sa zosúla ďuje so zákonom č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 42

Ustanovenie § 64 ods. 1 písm. c) sa precizuje v nadväznosti na zrušenie § 163 Zákonníka práce.

K bodu 43

Legislatívnotechnická úprava, ktorá sa dotýka úpravy pojmov používaných v Zákonníku práce.

K bodu 44

Ustanovenie sa navrhuje vypustiť z dôvodu, že zamestnávateľovi sa nemôže ukladať povinnosť, že pri vý povedi danej zamestnancovi uvedenému v § 65 Zákonníka práce mu zabezpečí nové vhodné zamestnanie a výpovedná doba skončí vtedy, ak si túto povinnosť splní. Táto povinnosť patrí v zmysle zákona o službách zamestnanosti do pôsobnosti príslušným úradom práce, sociálnych vecí a rodiny.

K bodu 45

Legislatívno-technická úprava. V súlade s § 13 ods. 1 písm. e) tret í bod zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti sa v Zákonníku práce ustanovuje, že zamestnancovi so zdravotným postihnutím môže dať zamestnávateľ výpoveď len s predchádzajúcim sú hlasom úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

K bodu 46

Navrhuje sa zmeniť základnú právnu charakteristiku spôsobu okamž itého skončenia pracovného pomeru, a to zakotvením pojmu výnimočnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. Takýto právny model okamžitého skončenia pracovné ho pomeru uplatňuje väčšina členských štátov Európskej únie.

K bodu 47

Navrhuje sa zmeniť lehotu jedného mesiaca na dva mesiace, kedy zamestnávateľ bude môcť okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom. Túto zmenu si vyžiadala aplikačná prax. Jednomesačná lehota ustanovená v Zákonníku práce často nestačila a zamestnávateľ sa hlavne pri doručovaní okamžitého skončenia pracovného pomeru zamestnancovi dostával do časovej tiesne.

K bodu 48

Podľa zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri doč asnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov je náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca osobitným plnením, ktorú poskytuje zamestná vateľ za kalendárne dni od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do desiateho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Osobitným plnením je aj ná hrada za pracovnú pohotovosť. Aj keď tieto náhrady príjmu nemajú charakter mzdy ani náhrady mzdy, navrhuje sa, aby zamestnanec mohol okamžite skončiť pracovný pomer v prípade, ak mu zamestnávateľ tieto náh rady príjmu, resp. ich časti nevyplatil.

K bodu 49

Navrhuje sa citované ustanovenie vypustiť z dôvodu jeho nesúladu s čl. 36 Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 4 Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 158 z roku 1982 o skončení zamestnania z podnetu zamestnávateľa, v zmysle ktorého zamestnanie zamestnanca sa neskončí, ak neexistuje platný dôvod na takéto skončenie, ktorý súvisí so schopnosťou alebo správaním zamestnanca, alebo vyplýva z prevádzkových potrieb podniku, organizácie alebo služby.

K bodom 50 až 54

Podľa smernice EÚ č. 98/59/ES o zbližovaní zákonov člensk ých štátov týkajúcich sa kolektívneho prepúšťania sa navrhuje precizovať definíciu hromadného prepúšťania. V zmysle uvedenej smernice pre vymedzenie pojmu hromadné prepúšťanie nie je právne v ýznamný len celkový počet prepustených zamestnancov vo vzťahu k ostatným zamestnancom, ale musí ísť súčasne o prepustenie z dôvodu, ktorý nespočíva v osobe zamestnanca. Takýto výklad pojmu hromadn ého prepúšťania potvrdilo aj rozhodnutie Európskeho súdneho dvora C-55/2002 (v právnej veci Komisia c/a Portugalská republika).

Za účelom prehĺbenia doterajšej právnej ochrany zamestnancov v procese prijatia opatrení umožňujúcich predísť hromadnému prepúšťaniu, sa navrhuje uložiť zamestnávateľovi povinnosť prerokovať začatie hromadného prepúšťania priamo so zamestnancami, ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov.

Navrhuje sa, že v prípade, ak o hromadnom prepúšťaní rozhodne „riadiaci zamestnávateľ“ v inom členskom štáte, informačnú povinnosť má vždy bezprostredný zamestnávateľ, ktorý znáša aj dôsledky neplnenia povinností vyplývajúcich z uplatnenia hromadného prepúšťania. Návrh vychádza z rozhodnutia Európskeho súdneho dvora č. C-449/93 v právnej veci (Rockfon), ktorý okrem iného rozhodol, že pri posudzovaní poruš enia povinnosti na informovanie, ktorá je stanovená smernicou o hromadnom prepúšťaní sa nezohľadnia žiadne námietky zamestnávateľa, ktoré by spočívali v tom, že mu potrebné informácie neboli poskytnut é organizáciou „riadiacim zamestnávateľom“, ktorá uskutočnila rozhodnutie vedúce k hromadnému prepúšťaniu. Definícia „riadiaceho zamestnávateľa“ je uvedená v § 243 ods. 3 Zákonníka práce.

K bodu 55

Návrh je v súlade s čl. 12 ods. l písm. a) Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 158 z roku 1982 o skončení zamestnania z podnetu zamestnávateľa, v zmysle ktorého zamestnanec, ktorého zamestnanie bolo skončené má právo na odstupné alebo iné podobné dávky, ktorých výška sa určí okrem iného s ohľadom na výšku mzdy a ktoré vyplá ca priamo zamestnávateľ. Taktiež sa navrhuje uložiť zamestnávateľovi povinnosť poskytnúť zamestnancovi odstupné nielen v prípade skončenia pracovného pomeru výpoveďou, ale aj dohodou z organizačný ch dôvodov a zo zdravotných dôvodov. Zamestnancovi tak vznikne právny nárok nielen na odstupné, ale aj na výpovednú dobu.

V odseku 2 sa navrhuje ustanoviť, že zamestnancovi, ktorý nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak dosiahol na pracovisku najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslu šného orgánu verejného zdravotníctva, patrí odstupné pri skončení pracovného pomeru vo výške najmenej desaťná sobku priemerného zárobku. Zvýšený zákonný nárok na odstupné by mal zároveň motivačne pôsobiť na zamestnávateľa v tom smere, aby modernizáciou technologických zariadení a zvyšovaním ú rovne bezpečnosti pri práci minimalizoval rizikové pracoviská v maximálnej možnej miere.

K bodu 56

Ustanovenie odseku 2 navrhuje znížiť prípadne nepriznať zamestnancovi náhradu mzdy, ak celkový čas, za ktorý by sa mu mala poskytnúť ná hrada mzdy, presahuje 12 mesiacov. Podmienkou zníženia, resp. nepriznania náhrady mzdy je uplatnenie tohto nároku zamestnávateľom na súde.

K bodu 57

Zásada po skytovania rovnakej mzdy za rovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty pre muža a ženu je jednou zo základn ých požiadaviek EÚ, ktoré musia členské štáty dodržiavať. Vzhľadom na dôležitosť tejto povinnosti sa navrhuje doplniť ju medzi základné povinnosti zamestnávateľa.

K bodu 58

Navrhované ustanovenie neobmedzuje zamestnanca pri výkone zárobkovej č innosti, ktorá je obdobná s predmetom činnosti zamestnávateľa. Zamestnanec k výkonu takejto zárobkovej činnosti už nebude potrebovať písomný súhlas od zamestnávateľa. Toto ustanovenie v aplikač nej praxi spôsobovalo problémy z dôvodu chýbajúcej definície „obdobná činnosť“. Ak má zamestnávateľ podozrenie, že zamestnanec vykonáva zárobkovú činnosť, ktorá nie je zhodná s predmetom činnosti zamestnávateľa, ale je určitým spôsobom konkurenčná, môže využiť § 81 ods. l písm. e) Zákonníka prá ce, v zmysle ktorého zamestnanec nesmie konať v rozpore s oprávneným záujmom zamestnávateľa.

K bodu 59

Ustanovenie § 85 ods. 6 sa dopĺňa za účelom ochrany zamestnanca vykonávajúceho činnosti vedúce k ožiareniu ako zamestnanec so zdrojmi ionizujúceho žiarenia kategórie A v kontrolovanom pásme pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia.

K bodu 60

Navrhované znenie, podľa ktorého priemerný týždenný pracovný čas, vrátane práce nadčas, nesmie prekročiť 48 hodín dá va ustanovenie do súladu s čl. 6 písm. b) smernice 2003/88/ES o niektorých aspektoch organizácie pracovného času.

K bodu 61

Keďže rozvrhnutie pracovného č asu rovnomerne na jednotlivé dni v týždni je bežným spôsobom rozvrhnutia pracovného času, ktorým sa nenarušuje životný rytmus zamestnanca, navrhovaným znením sa zamestnávateľovi umožňuje rozvrhnú ť pracovný čas na základe prerokovania so zástupcami zamestnancov.

K bodu 62 a 63

Pri rozvrhnutí pracovného času nerovnomerne na jednotliv é týždne dochádza k výraznému zásahu do životného rytmu zamestnanca, jeho súkromného života a plnenia si rodinných povinností, preto sa navrhuje zaviesť takéto rozvrhnutie pracovného č asu po dohode so zástupcami zamestnancov; tam, kde títo nepôsobia priamo po dohode so zamestnancom. Navrhované znenie zároveň dáva ustanovenie do súladu so smernicou 2003/88/ES o niektorých aspektoch organizácie pracovného času, keďže cieľom zmien a doplnení v smernici je okrem in ého aj umožniť lepšie zosúladenie pracovného a rodinného života.

K bodu 64

V súlade s čl. 3 a čl. 8 smernice 2003/88/ES o niektorých aspektoch organizácie pracovného času sa vypúšťa možnosť, aby pracovný č as zamestnanca hasičskej jednotky v priebehu 24 hodín mohol byť až 18 hodín.

K bodu 65 a 66

V § 88 sa vypúšťajú odseky 3 až 5 čí m sa zamestnávateľovi zabezpečuje väčšia flexibilita pri rozvrhnutí pružného pracovného času. V záujme ochrany zamestnancov sa ustanovuje namiesto povinnosti prerokovať zavedenie pružného pracovného č asu so zástupcami zamestnancov, povinnosť takéto rozvrhnutie s nimi dohodnúť.

K bodu 67

Navrhované znenie, podľa ktorého sa za prá cu na zmeny má považovať aj situácia, keď pri striedaní zamestnancov v zmenách dôjde k súbežnému výkonu práce zamestnancov nadväzujúcich zmien, reaguje na potreby aplikačnej praxe a dá va ustanovenie do súladu s rozsudkom ES vo veci Simap a so smernicou 2003/88/ES o niektorých aspektoch organizácie pracovného času.

K bodu 68

Cieľom navrhované ho znenia je ochrana zdravia zamestnancov, ktorí vykonávajú nočnú prácu, keďže podľa smernice 2003/88/ES o niektorých aspektoch organizácie pracovného času výskumy v tejto oblasti jednoznač ne ukazujú, že ľudský organizmus je v noci citlivejší na rušivé vplyvy prostredia, a tiež na niektor é zaťažujúce formy organizácie práce, a že dlhé doby nočnej práce môžu poškodiť zdravie zamestnancov a bezpečnosť na pracovisku.

K bodu 69

Navrhované znenie dáva ustanovenie do súladu so zásadami smernice 2003/88/ES o niektorých aspektoch organizácie pracovného času, v zmysle ktorých organiz ácia práce podľa určitého rozvrhnutia musí brať do úvahy všeobecnú zásadu prispôsobenia práce zamestnancovi a umožnenie zosúladenia pracovného a rodinného života.

K bodu 70

Poskytnutie rovnocenného náhradného odpočinku v prípade, že sa zamestnancovi neposkytne odpočinok medzi dvoma zmenami v rozsahu 12 hodín, dáva ustanovenie do súladu s čl. 17 smernicou 2003/88/ES o niektorých aspektoch organizácie pracovného času.

K bodu 71 a 72

Navrhované znenie má zamestnancovi zabezpečiť poskytnutie náhradného nepretržitého odpočinku v tý ždni v prípade, že sa mu neposkytnú dva po sebe nasledujúce dni odpočinku.

K bodu 73

Navrhovaná úprava pracovnej pohotovosti dáva tento in štitút do súladu s rozsudkami ES vo veci Jaeger, Simap, podľa ktorých, čas kedy je zamestnanec v pracovnej pohotovosti na pracovisku sa musí považovať za pracovný čas a v prípade potreby za prácu nadčas. Zároveň sa pracovná pohotovosť pojmovo dáva do súladu s terminológiou používanou v smernici 2003/88/ES o niektorých aspektoch organizácie pracovného času.

Odmeňovanie pracovnej pohotovosti je upravené v súlade s rozhodnutím ESD v prípade Vorel (C- 437/05). Podľa tohto rozhodnutia výklad smernice Rady 93/104/ES o niektor ých aspektoch úpravy pracovného času, v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/34/ES a smernice Europského parlamentu a Rady 2003/88/ES o niektorých aspektoch úpravy pracovného času nebrá ni tomu, aby členský štát uplatňoval právnu úpravu, ktorá, pre účely odmeňovania zamestnanca a pokiaľ ide o pracovnú pohotovosť vykonávanú týmto zamestnancom na jeho pracovisku, zohľadňuje odlišn é obdobia, počas ktorých je skutočne vykonávaná práca, a obdobia, v priebehu ktorých k výkonu pr áce nedôjde, za predpokladu, že takýto režim plne zaručuje adekvátny účinok práv, ktoré zamestnancom priznávajú smernice za účelom účinnej ochrany ich zdravia a bezpečnosti.

K bodom 74 a 75

Navrhované obmedzenia v podmienkach, za ktorých je možn é vykonávať prácu nadčas majú za cieľ chrániť bezpečnosť a zdravie zamestnancov, a tiež ostatných osôb, ktorých sa ich práca priamo alebo nepriamo dotýka. Tieto obmedzenia sú navrhované v sú lade s bodom 4 preambuly smernice 2003/88/ES o niektorých aspektoch organizácie pracovného času podľa ktorého zlepšenie bezpečnosti, hygieny a ochrany zdravia zamestnancov pri práci je cieľom, ktorý by sa nemal podriaďovať čisto ekonomickým úvahám. Pritom pojmy bezpečnosť a zdravie je potrebné vykladať širšie, a to tak, aby zahàňali všetky faktory, a to fyzické aj iné, ktoré môžu ovplyvniť zdravie a bezpečnosť zamestnanca v jeho pracovnom prostredí, a to vrátane organizácie pracovného času (rozsudok ES vo veci Jaeger).

K bodu 76

Účelom navrhovanej zmeny je spresnenie pôvodné ho znenia a jeho zosúladenie s novým znením § 96, v ktorom sa ustanovujú nové pojmy „aktívna a neaktívna časť pracovnej pohotovosti“.

K bodu 77

Navrhovaná zmena v počte pracovných dní z 22 na 21 vychádza z priemerného počtu pracovných dní v mesiaci.

K bodu 78

Slová „z dôvodu výkonu základnej služby, ná hradnej služby alebo civilnej služby namiesto tejto služby“ sú v dôsledku profesionalizácie armády v tomto ustanovení obsolentné, a preto sa navrhujú vypustiť. Navrhované zmena v počte pracovných dní vychádza z priemerného počtu pracovných dní v mesiaci.

K bodom 79 a 81

Presunutie vety upravujúcej povinnosť zamestnávateľa určiť zamestnancovi čerpanie aspoň štyroch týždňov dovolenky v kalend árnom roku, v ktorom zamestnancovi na dovolenku vznikol nárok z § 113 ods. 2 do § 111 ods. 1, má odstrániť výkladové problémy v aplikačnej praxi.

K bodom 80 a 82

Vypúšťajú sa slová „keď zamestnanec vykon áva základnú službu, náhradnú službu, zdokonaľovaciu službu, civilnú službu alebo civilnú službu namiesto zdokonaľovacej služby“, ktoré sú v dôsledku profesionalizácie armády obsolentné a v súlade s touto zmenou sa precizuje znenie ustanovenia.

K bodu 83

Zámerom navrhovaného znenia je umožnenie po skytnutia náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku v intenciách čl. 7 smernice 2003/88/ES o niektorých aspektoch organizácie pracovného č asu, podľa ktorého má každý zamestnanec nárok na minimálnu platenú ročnú dovolenku v trvaní štyroch týždňov, pričom namiesto tejto dovolenky nemôže byť vyplatená peňažná náhrada, s výnimkou prípadov skončenia pracovného pomeru.

K bodu 84

Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti i daňový bonus nie sú mzdou za vykonanú prácu, ale poskytuje ich zamestnávateľ v súvislosti so zamestnávaním zamestnancov v pracovnom pomere. Navrhuje sa doplniť vymedzenie plnení, ktoré sa nepovažujú za mzdu o tieto druhy plnení.

K bodu 85

Požiadavka informovať zamestnanca o základnej čiastke odmeny za prá cu je obsiahnutá v Smernici Rady č. 91/533/EHS o povinnosti zamestnávateľa informovať zamestnancov o podmienkach vzťahujúcich sa na zmluvu alebo na pracovný pomer. Navrhuje sa ustanoviť povinnosť dojednávať v pracovnej zmluve alebo kolektívnej zmluve v rámci mzdových podmienok základnú mzdu ako zložku mzdy poskytovan ú zamestnancovi podľa odpracovaného času alebo podľa dosiahnutého výkonu. Zároveň sa navrhuje rámcovo vymedziť pojem „mzdové podmienky“, ktorý sa v Zákonníku práce používa, avš ak exaktne ich obsah nebol vymedzený. Zamestnávateľ bude povinný v pracovnej zmluve dohodnúť sumu základnej zložky mzdy, ktorou je zložka poskytovaná podľa odpracovaného času alebo dosiahnutého výkonu, a ďalšie zložky plnení poskytovaných za prácu a podmienky ich poskytovania.

K bodu 86

Zásada poskytovania rovnakej mzdy za rovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty pre muža a ženu je jednou zo základných požiadaviek EÚ a je zakotvená v čl. 141 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v konsolidovanom znení (v znení zmluvy z Amsterdamu a Nice), ktorý zaväzuje členský štát na zabezpečovanie princípu rovnakej odmeny mužov a ž ien za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty. Súčasne je táto pož iadavka premietnutá do Smernice Rady 75/117/EHS z 10. februára 1975 o aproximácii zákonov, členských štátov týkajúcich sa uplatňovania zásady rovnakej odmeny pre muž ov a ženy. Smernicou sa sleduje odstránenie akejkoľvek diskriminácie z dôvodu pohlavia v súvislosti so vš etkými aspektmi a podmienkami odmeňovania za rovnakú prácu alebo za prácu, ktorej sa prisudzuje rovnaká hodnota. Obdobná požiadavka je upravená v Smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie) a v Dohovore MOP č. 100 o rovnakom odmeňovaní pracujú cich mužov a žien za prácu rovnakej hodnoty. V zmysle uvedených smerníc zásada rovnakej odmeny znamená odstránenie akejkoľvek diskriminácie z dôvodu pohlavia v súvislosti so všetkými aspektmi a podmienkami odmeňovania za rovnakú prácu alebo za prácu, ktorej sa prisudzuje rovnaká hodnota.

Podľa posúdenia Výboru expertov pre apliká ciu dohovorov a odporúčaní MOP zo septembra 2004 napriek prijatiu Antidiskriminačného zákona a uplatneniu kritérií zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti na zabezpečenie rovnakého nároku muža a ženy na mzdu, z ásada rovnakej mzdy za prácu rovnakej hodnoty nebola dostatočne jednoznačne vyjadrená v doterajšom znení Zákonníka práce. Návrhom sa zapracúva požiadavka legislatívne doplniť povinnosť garantovať rovnaké mzdové podmienky pre muža a ženu aj v prípade výkonu práce rovnakej hodnoty (t.j. porovnateľných prác).

V nadväznosti na rozhodnutia Súdneho dvora Európskych spoločenstiev týkajúce sa výkladu pojmu „odmena“, podľa ktorých zásada rovnosti sa týka všetkých dávok poskytovaných peňažnou alebo vecnou formou, terajších alebo budúcich ak ich vypláca priamo alebo nepriamo zamestnávateľ zamestnancovi v súvislosti s jeho zamestnaním, sa doplňuje, že zá sada rovnosti sa vzťahuje nielen na všetky druhy plnení za prácu, ale aj na plnenia, ktoré sa zamestnancom poskytujú v súvislosti so zamestnaním, ale v zmysle § 118 ods. 2 Zákonníka práce sa za mzdu nepovažujú. Taktiež s prihliadnutím na záver súdneho dvora, v zmysle ktorého sa pôsobnosť zásady rovnaké ho zaobchádzania s mužmi a ženami nevzťahuje len na zákaz diskriminácie z dôvodu, že osoba je muž ského alebo ženského pohlavia, ale aplikuje sa zákaz aj na zamestnancov rovnakého pohlavia, ak vykonávajú rovnaké práce alebo práce rovnakej hodnoty.

V prípade, keď sa na určenie výšky mzdy pou žíva systém klasifikácie zamestnaní, musí byť tento systém založený na rovnakých kritériách pre mužov aj pre ženy a musí byť vytvorený tak, aby vylučoval akúkoľvek di skrimináciu z dôvodu pohlavia. Navrhuje sa preto ustanoviť kritériá pre posudzovanie hodnoty práce. Systé m hodnotenia práce (pracovných miest) uplatňovaný zamestnávateľom musí vychádzať z rovnakých kritérií pre mužov a ženy bez akejkoľvek diskriminácie podľa pohlavia. Okrem kritérií zložitosti, zodpovednosti, namáhavosti, pracovných podmienok a výsledkov práce môže zamestnávate ľ na účely posúdenia hodnoty práce uplatniť ďalšie objektívne merateľné kritériá uplatniteľné na v šetkých zamestnancov bez rozdielu pohlavia.

K bodu 87

Zákon o minimálnej mzde ustanovuje minimálnu mzdu v hodinovom i mesačnom vyjadrení, avšak sadzby minimálnych mzdových nárokov sa doteraz odvádzali len z hodinovej minimálnej mzdy bez ohľadu na spôsob odmeňovania zamestnancov, takže aj u zamestnanca odmeňované ho mesačnou mzdou sa musí nárok posudzovať v prepočte na odpracovanú hodinu. Navrhuje sa u týchto zamestnancov určiť minimálny mzdový nárok ako násobok koeficientu a mesačnej minimálnej mzdy, čím sa výrazne zjednoduší posudzovanie nárokov zamestnancov s mesačnou mzdou. Vzhľadom na výkon činností rôzneho druhu ná ročnosti je potrebné spresniť spôsob posudzovania pracovného miesta zamestnanca na účely jeho zaradenia do stupňa náro čnosti.

Navrhuje sa tiež vypustiť osobitný spôsob zaokrúhľovania sadzieb minimálnych mzdových nárokov výlučne smerom nahor (uplatní sa matematické zaokrúh ľovanie aj smerom nadol), čím sa zosúladí postup s postupom ustanoveným v zákone č. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov, ktorý neustanovuje takýto spôsob zaokrúhľovania hodinových ani mesačných sadzieb minimálnej mzdy.

K bodu 88

V súlade s článkom 4 bod 2 Európ skej sociálnej charty je zmluvná strana povinná priznať zamestnancom právo na zvýšenú odmenu za prá cu nadčas s výnimkami v osobitných prípadoch.

Nakoľko voľnejší rozvrh pracovného času a z toho vyplývajúca potreba prípadnej práce nadčas je typická len pre vedúcich zamestnancov a zamestnancov vykonávajúcich náročné duševné práce, navrhuje sa obmedziť možnosť zohľadniť v dohodnutej výške mzdy prípadnú práce nadčas len pre tieto skupiny zamestnancov.

K bodu 89

Poskytovanie mzdového zvýhodnenia za prácu v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí bolo predmetom kritiky zo strany expertov MOP a Európ skej komisie, ktorí tento inštitút chápali ako ustanovenie podporujúce poš kodzovanie zdravia zamestnancov, nemotivujúce zamestnávateľa ani zamestnanca na zlepšovaní pracovného prostredia a umožňujúce tak zamestnávateľovi vyhnúť sa odstráneniu príčin vzniku zdraviu škodlivé ho pracovného prostredia. Obdobné výhrady voči poskytovaniu mzdového zvýhodnenia také hoto charakteru mal aj Výbor vedúcich predstaviteľov inšpekcie práce, ktorý pri analýze ustanovení Zákonníka práce nadobudol presvedčenie, že toto zvýhodnenie sa poskytuje zamestnancom ako kompenzácia za nevykonanie technických opatrení na odstránenie zdrojov poškodzujúcich zdravie zamestnancov.

Nakoľko v právnych podmienkach Slovenskej republiky povinnosti v oblasti ochrany zdravia zamestnancov ukladajú iné právne predpisy, najmä zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v § 6 a zákon č. 126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve v § 19, čo zo znenia § 124 Zákonníka práce nebolo jednoznačne zrejmé, navrhuje sa novo koncipovať toto plnenie ako kompenzáciu za sťažený výkon práce v dôsledku skutoč nosti, že zamestnanci sú povinní používať osobné ochranné pracovné pomôcky. Explicitne sa ustanovuje, že nárok môže vzniknúť len v prípade, ak napriek vykonaným technickým, organizačným a špecifickým ochranným a preventívnym opatreniam podľa uvedených predpisov, ktoré je zamestnávateľ povinný vykonať, je nevyhnutné na zníženie zdravotného rizika vyplývajúce z charakteru pracovných činností zaradených príslušným orgánom verejného zdravotníctva do 3. alebo 4. kategórie podľa osobitného predpisu používať osobné ochranné pracovné prostriedky.

Ponecháva sa možnosť po skytovať mzdovú kompenzáciu aj pri pôsobení iných vplyvov, ktoré zamestnancovi prácu sťažujú a negatívne ovplyvňujú podmienky výkonu práce zamestnanca alebo pri nižšej intenzite pôsobenia faktorov pracovné ho prostredia; v týchto prípadoch zamestnávateľ resp. zmluvní partneri nie sú viazaní minimálnou výškou mzdovej kompenzácie.

K bodu 90

Súčasťou výdavkov zamestnávateľa na doplatok zamestnancovi pri preradení na inú prácu je aj povinný príspevok zamestnávateľa na starobné dô chodkové sporenie poskytovaný zamestnancom - sporiteľom v zmysle zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa súčasného znenia súčasťou nákladov zamestnávateľa na doplatok do priemerného zá robku zamestnanca pri jeho preradení na inú prácu pri karanténnom opatrení a pri ohrození chorobou z povolania je vyplatená mzda vrátane prislúchajúcich súm odvodov, nie však náklady na starobné dôchodkové sporenie, ktoré vynaložil zamestnávateľ na zamestnanca v prípade, ak je tento sporiteľ om. Novelou sa tento rozpor navrhuje odstrániť.

K bodu 91

Navrhuje sa vypustiť ustanovenie o mzde pri chybnej práci, podľa ktorého ak zamestnanec vyrobí zavinene svojou chybnou prácou nepodarok, nepatrí mu za prácu mzda. Ustanovenie je v rozpore s Ú stavou Slovenskej republiky a tiež s ustanovením § 118 ods. 1 Zákonníka práce, v zmysle ktorého zamestnancovi patrí za vykonanú prácu mzda. Podľa článku 36 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky zamestnanci majú právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky. Zákon im zabezpečuje najmä právo na odmenu za vykonanú pr ácu, dostatočnú na to, aby im umožnila dôstojnú životnú úroveň. Ak zamestnanec vyrobí nepodarok bude mu za vykonanú prácu patriť mzda, avš ak bude v takom prípade zodpovedať za škodu podľa ustanovení Zákonníka práce o všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu.

K bodu 92

V nadväznosti na zrušenie povinnej vojen skej služby je ustanovenie nadbytočné a navrhuje sa vypustiť.

K bodu 93

Precizujú sa nároky zamestnanca na termín vý platy mzdy v prípade skončenia pracovného pomeru, pričom ako posledný sa navrhuje ustanoviť najbližší pravidelný výplatný termín dohodnutý zamestnávateľom po dni skončenia pracovného pomeru. Zárove ň sa navrhuje spojenie „skončenie zamestnania“ nahradiť všeobecným spojením „ skončenie pracovného pomeru“, ktorého formy upravuje § 59 Zákonníka práce.

K bodu 94

Legislatívno-technická úprava vyplývajúca z nového vymedzenia domáckej práce v § 52 Zákonníka práce.

K bodu 95

Navrhuje sa spresniť postup pri poukazovaní mzdy alebo jej časti na zamestnancom určený účet. Zamestnávateľ môže na účet určený zamestnancom poukázať najviac sumu, ktorá zvýši po vykonaní zrážok zo mzdy.

K bodu 96

Pojmové zmeny nadväzujú na nové pojmy uplatnené najmä v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

Rozsah zrážok, ktoré môže zamestnávateľ vykonať bez súhlasu zamestnanca, sa navrhuje rozšíriť o možnosť zraziť vyplatené odstupné alebo jeho časť, ak zamestnanec po skončení pracovné ho pomeru nastúpi opäť k tomu istému zamestnávateľovi alebo k jeho právnemu nástupcovi do pracovného pomeru pred uplynutím času určeného podľa poskytnutého odstupného, ktoré je v zmysle § 76 ods. 3 Zákonníka práce povinný vrátiť. Taktiež sa navrhuje, aby zamestnávateľ, v nadvä znosti na zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý upravuje aj podmienky, kedy zamestnanec stratí nárok na túto ná hradu, mal možnosť zraziť náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti alebo jej časť, na ktorú zamestnanec stratil nárok alebo mu nárok nevznikol v prípade, ak zamestnancovi bola táto náhrada neoprá vnene vyplatená.

Navrhovaným doplnením odseku 3 sa ustanovuje povinnosť zamestnávateľa vykonávať zrážky zo mzdy podľa osobitného predpisu, ktorým je Občian sky zákonník, ktorý v § 551 umožňuje uspokojenie pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi zabezpe čiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov. Zamestnanec ako dlžník tým vyjadril svoj súhlas so zrážaním súm splátok v stanovených termínoch zo svojej mzdy v prípade, že by si prestal plniť povinnosti z uzavretej zmluvy, takže veriteľ by v takom prípade nadobudol prá vo na výplatu zrážok zo mzdy voči platiteľovi mzdy dlžníka. Ustanovením sa odstráni nezrovnalosť medzi povinnosťou vykonávať zrážky podľa Občianskeho zákonníka a zákazom vykonávať ďalšie zrážky mimo zrážok na základe dohody o zrážkach zo mzdy medzi zamestnávateľom a zamestnancom.

K bodu 97

V súlade s Programovým vyhlásením vlá dy sa navrhuje, aby zamestnávateľ mohol zavádzať a vykonávať zmeny noriem spotreby práce až po predchádzajúcom súhlase zá stupcov zamestnancov. Aktívna účasť zástupcov zamestnancov zabráni uplatňovaniu noriem, ktorých tvorba a zmeny nie sú podložené objektívnymi podkladmi. V prípade, ak nedôjde k dohode medzi zamestnávateľom a zástupcami zamestnancov rozhodne o zavedení noriem spotreby práce a ich zmenách príslušný inšpektorát prá ce podľa § 7 ods. 7 novely zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce.

K bodu 98

Návrh reaguje na požiadavky praxe, keď nie je výnimočná dočasná zmeny formy pracovného režimu napr. z denného režimu na dvojzmenný prevádzkový režim. Ak má táto zmena za dôsledok skrátenie ustanoveného týždenného pracovného času (napr. zo 40 hodín na 38,75 hodiny) a nedošlo by k zvýšeniu priemerných zárobkov zamestnancov nepriamo úmerne skrá teniu týždenného pracovného času, zamestnanci by boli poškodení na výške náhrady mzdy, nakoľko napríklad za týždeň čerpanej dovolenky by dostali náhradu mzdy vypočítanú z priemerného zárobku zisteného pred zavedením skrátenia pracovného času, avšak za nižší počet hodín dovolenky pripadajúcich na týždeň. Novelou sa navrhuje diskrimináciu odstrániť a zároveň legislatívne riešiť aj postup v prípade návratu napr. na jednozmenný typ režimu, ak zamestnávateľ neponechá skrátený týždenný pracovný čas.

K bodu 99

Z dôvodu potrieb praxe sa navrhuje spresniť posudzovanie počtu rozhodujúcich období vo vzťahu k dĺžke obdobia hodnoteného príslušnou zložkou mzdy v pr ípade poskytovania mzdy vyplácanej za dlhšie ako štvrťročné obdobie a riešiť súčasne aj spô sob zahrnutia tzv. jubilejných odmien. Odmena poskytnutá z príležitosti životného alebo pracovné ho jubilea má charakter mimoriadnej odmeny, ktorá sa viaže na bližšie neurčené dlhšie ako štvrťročné obdobie práce zamestnanca. Navrhuje sa ustanoviť, že tento druh odmien sa bude považovať za zlož ku mzdy viažucu sa k štyrom kalendárnym štvrťrokom.

K bodu 100

Navrhované zmeny vyplývajú z potreby premietnuť nov é pojmy uplatnené najmä v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení ne skorších predpisov.

K bodu 101

Navrhuje sa doplniť možnosť bližšie upraviť podmienky zisťovania priemerného zárobku v súlade so Zákonníkom práce aj v pracovnej zmluve.

K bodu 102

Z dôvodu aplikačných problé mov sa navrhuje vymedziť, čo sa rozumie pod výkonom verejnej funkcie.

V prípade krátkodobého uvoľnenia zamestnanca na výkon verejnej funkcie sa navrhuje rozsah poskytnutého pracovného voľna v kalendárnom roku časovo obmedziť na 30 pracovných dní.

K bodu 103

Ustanovuje sa, že občanovi, ktorému vznikla branná povinnosť a v období krízovej situácie povinnosť vykonáva ť mimoriadnu službu alebo v čase vojny alebo vojnového stavu povinnosť vykonávať alternatívnu službu sa považuje táto činnosť za obč iansku povinnosť, t.j. prekážku v práci z dôvodov všeobecného záujmu.

K bodu 104

Upresňuje sa časový rozsah pracovného voľna s náhradou mzdy vo výške priemerného zárobku, na ktorý má zamestnanec nárok pri darovaní krvi, aferéze, a darovaní ďalšieho biologického materiálu. Pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas a to za čas cesty k odberu a späť a za čas potrebný na zotavenie po odbere. Lekár môže tento čas vzhľadom na charakter odberu krvi a iného biologického materiálu čas potrebný na zotavenie darcu predĺžiť a zamestnávate ľ je povinný tento čas neprítomnosti v práci ospravedlniť s náhradou mzdy, najviac po dobu zasahujúcu do pracovného času v rámci 96 hodín od nástupu cesty k odberu.

K bodu 105

Ustanovenie sa precizuje v súvislosti so zákonom č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 106

Ustanovenie § 140 ods. 3 písm. c) sa navrhuje doplni ť tak, aby pracovné voľno v ustanovenom rozsahu mali aj zamestnanci študujúci na konzervatóriu, a to na prípravu a vykonanie absolutória.

V písmene d) sa spresňuje, že 40 dní pracovného voľna s náhradou mzdy zamestnancovi patrí na prípravu a vykonanie všetkých štátnych skúšok a nie na vykonanie jednotlivých štátnych skúšok.

K bodu 107

Úvodná veta ustanovenia sa precizuje tým, že sa z nej vypúšťajú z dôvodu nadbytočnosti slová „s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku, alebo bez náhrady mzdy“, keď že pri jednotlivých prekážkach v práci je už upravené, či sa pracovné voľno poskytne s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy a vypustením slova „najmä“ sa povinnosť poskytnutia pracovného voľna viaže výlučne na uvedené dôvody v § 141 ods. 2 p ísm. a) až i).

K bodu 108

Na rozdiel od doterajšej právnej ú pravy sa navrhuje poskytnúť zamestnancovi z dôvodu účasti na vlastnej svadbe pracovné voľno nie bez náhrady mzdy ale s ná hradou mzdy. Rozširuje sa nárok zamestnanca na poskytnutie pracovného voľna bez náhrady mzdy z dôvodu ú časti na svadbe jeho dieťaťa a rodiča.

K bodu 109

Vypustenie slova „ťažko“ zo slov „ťaž ko zdravotne postihnutý“ sa navrhuje z dôvodu zosúladenia terminológie vyplývajúcej z osobitných predpisov napr. zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov a Smernice č. 2000/78, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní.

K bodu 110

Rozširuje sa právo zamestnávateľa poskytnúť zamestnancovi z dôvodu dôležitých osobných prekážok v práci uvedených v § 141 ods. 2 aj ďalšie pracovné voľno nielen bez náhrady mzdy, ale aj s náhradou mzdy. Zamestnávateľ môže poskytnúť zamest nancovi pracovné voľno aj z iných vážnych dôvodov, najmä na zariadenie dôležitých osobných, rodinných a iných vecí, ktoré nemožno vybaviť mimo pracovného času, a to s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy.

K bodu 111

Upresň uje sa, čo sa rozumie pod jedným dňom pracovného voľna pri dôležitých osobných prekážkach v práci. Za jeden deň sa považuje čas zodpovedajúci priemernej dĺžke pracovnej zmeny vyplývajúci z ur čeného týždenného pracovného času zamestnanca. Napríklad, ak má zamestnanec určený 40 hodinový pracovný týždeň, tak jeden deň predstavuje 8 hodín.

Pri dôležitých osobných prekážkach v práci, pri ktorých zamestnancovi vznikne nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy sa táto mzda poskytne vo výške priemerného zárobku.

Právo na štrajk zamestnancovi zaručuje Ú stava SR. Z toho dôvodu sa v odseku 5 upravuje povinnosť zamestnávateľa ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca v práci aj za čas, kedy zamestnanec nepracuje z dôvodu účasti na inom štrajku ako štrajku podľ a zákona o kolektívnom vyjednávaní.

Výbor expertov pre aplikáciu dohovorov a odporúčaní Medzinárodnej organizácie práce (ďalej len „výbor“) a Výbor pre slobodu združovania správnej rady Medzinárodného úradu práce vo Všeobecnom prieskume v oblasti slobody združovania, ochrany práva organizovať sa a práva na štrajk z roku 1994 v I. časti, V. kapitole v odseku 165 (politické š trajky/protestné štrajky) uvádza: „Podľa názoru výboru, organizácie zodpovedné za ochranu sociálno-ekonomických a pracovných záujmov pracovníkov by mali v zásade byť oprávnené využiť štrajkov é opatrenie na podporu ich pozície pri hľadaní riešenia problémov týkajúcich sa hlavných trendov sociálnej a hospodárskej politiky, ktoré majú hlavný dopad na ich členov a pracovníkov všeobecne, najmä pokiaľ ide o zamestnanosť, sociálnu ochranu a životnú úroveň. Výbor vždy považoval štrajky, ktoré sú výslovne politického charakteru za také, ktoré nespadajú do rozsahu slobody združovania. Avšak, problém vzniká zo skutočnosti, že často je nemožné rozlíšiť v praxi medzi politickými a pracovnými aspektmi štrajku, pretože politika schválená vládou má často okamžité d ôsledky pre pracovníkov alebo zamestnávateľov; toto je napríklad prípad bežnej ceny a zmrazenia mzdy. V zákonodarstve mnohých krajín sú politické štrajky výslovne alebo bez výslovného uvedenia považovan é za nezákonné. V iných krajinách možno obmedzenia práva na štrajk vykladať tak široko, že akýkoľvek štrajk sa môže považovať za politický“.

K bodu 112

Precizuje sa znenie ustanovenia tak, že na účely dovolenky sa ako výkon práce posudzuje čas zameškaný pre dôle žité osobné prekážky v práci, ktoré sa uvádzajú v § 141 odsek 2.

K bodu 113

Navrhovaná zmena má v záujme zvýšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci umožniť pôsobenie odborov u zamestnávateľských subjektov, kde pôsobí odborová organizácia. Dôvodom je zaistenie ochrany života a zdravia zamestnancov vystavených bezprostrednému a vážnemu ohrozenie života a zdravia, ktoré vo svojej kontrolnej činnosti zistí odborový orgán.

K bodu 114

Upravuje sa postup odborového orgánu po vypracovaní protokolu o nedostatkoch zistených v prevádzke, vo vzťahu k príslušnému orgánu inšpekcie práce a príslušnému orgánu štátnej banskej správy.

K bodu 115

Podmienkou pre vznik nároku na po skytnutie stravy je, aby zamestnanec na svojom riadnom pracovisku vykonával prácu dlhšie ako 4 hodiny. Z nároku boli vylúčení zamestnanci vyslaní na pracovnú cestu bez ohľadu na čas nástupu a trvanie cesty. Tým sa stávalo, že zamestnancovi nebola poskytnutá strava, aj keď na pracovi sku odpracoval viac ako 4 hodiny. Navrhuje sa diskrimináciu odstrániť.

Zákonník práce explicitne neurčoval výšku jedla pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov formou stravných poukážok, tzv. gastrolístkov. Navrhuje sa ustanoviť minimálnu hodnotu takejto stravovacej poukáž ky, ktorú je zamestnávateľ povinný zamestnancovi zabezpečiť, ktorá pre zamestnanca predstavuje cenu jedla. Zamestnávateľ bude povinný zamestnancom zabezpečiť gastrolístky najmenej v ustanovenej hodnote a tý m aj minimálnu výšku príspevku na stravovanie.

Tiež sa navrhuje odstrániť diskriminá ciu zamestnancov, ktorí objektívne môžu konzumovať len osobitný druh stravy, ktorú zamestnávateľ nemôže zabezpečovať (napr. bezlepková diéta), poskytnutím finančného príspevku a ustanoviť povinnosť poskytovať finančný príspevok na stravovanie aj zamestnancovi pri výkone domáckej práce alebo telepráce, ak zamestnávateľ z dôvodu osobitných podmienok výkonu práce takémuto zamestnancovi nezabezpečí stravovanie iným sp ôsobom.

Navrhuje sa spresniť aj okruh možností rozšírenia stravovania na dní neprítomnosti zamestnanca v práci a rozšíriť poskytovanie stravy aj pre zamestnancov, ktorí pracujú napríklad namiesto neprítomných zamestnancov v nadčasovej zmene, nakoľko neposkytovaním stravy zamestnancovi, ktorý vykonáva rovnakú prácu a za rovnakých podmienok ako zamestnanec na svojej riadnej zmene, dochádza k jeho di skriminácii.

Možnosť rozšírenia stravovania je i na ďalej viazaná na súhlas zástupcov zamestnancov.

K bodu 116

Pre zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú menej ako 20 zamestnancov sa vzhľadom na prevádzkové náklady týchto malých zamestnávateľov ustanovuje právo uzatvoriť so zamestnancom dohodu o prehlbovaní kvalifikácie u ž v tých prípadoch, ak predpokladané náklady na prehlbovanie zamestnanca kvalifikácie dosahujú aspoň 50 000 Sk.

K bodu 117

Ustanovenie sa precizuje v súlade so zákonom č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 118

Ustanovenie sa navrhuje upraviť v súvislosti s nariadením vlády č. 272/2004 Z. z., ktorým sa ustanovuje zoznam prác a pracovísk, ktoré sú zakázané tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám, zoznam prác a pracov ísk spojených so špecifickým rizikom pre tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode a pre dojčiace ženy, a ktorým sa ustanovujú niektoré povinnosti zamestnávateľom pri zamestnávaní týchto žien.

K bodu 119

Z dôvodu nadbytočnosti sa ustanovenie navrhuje vypustiť , nakoľko skončenie pracovného pomeru s tehotnou ženou a mužom na rodičovskej dovolenke a s osamelou zamestnankyňou alebo osamelým zamestnancom, ak sa stará o dieťa mladšie ako tri roky je upravené v ustanoveniach o skončení pracovného pomeru v § 63 a § 68.

K bodom 120 a 121

Ide o legislatívne spresnenie znenia, vzhľadom na to, že v súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patr í aj mužovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené die ťa.

K bodu 122

Ak hrozí škoda, je zamestnanec povinný na ňu upozorniť vedúceho zamestnanca ( § 178 ods. 2 Zákonníka práce). Ak zamestnanec nesplní oznamovaciu a zakročovaciu povinnosť, to znamená, že vedome neupozorní vedúceho zamestnanca na hroziacu škodu alebo nezakročí proti hroziacej š kode, hoci by sa tým zabránilo bezprostrednému vzniku škody, môže zamestnávateľ požadovať, aby zamestnanec prispel na úhradu škody v rozsahu primeranom okolnostiam prípadu, ak ju nemožno uhradiť inak. Ná hradu škody možno určiť len v takej výške, ktorá je primeraná okolnostiam prípadu, pričom však nesmie presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Zvýšenie maximálneho limitu náhrady škody v návrhu zákona na štvornásobok priemerného mesačn ého zárobku vyplýva z požiadaviek praxe, vzhľadom na to, že sa zvýšila aj hodnota vecí, za ktoré zamestnanec zodpovedá.

Pri rozhodovaní o výške náhrady škody zamestn ávateľ prihliadne najmä na to, čo zamestnancovi bránilo, aby splnil svoju povinnosť.

Vzhľadom na skuto čnosť, že zamestnávateľ nemá právo zisťovať osobné a majetkové pomery zamestnanca a zamestnanec nie je povinný ich oznamovať zamestnávateľ ovi, navrhujú sa vypustiť slová „ako aj na osobné a majetkové pomery zamestnanca“. Ide o ochranu osobných údajov a o zásadu rovnakého zaobchádzania a zásadu zákazu diskriminácie (zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov, § 13 Zákonníka práce, zákon č . 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Súčasne nie je možné žiada ť od zamestnávateľa, aby posúdil aký je spoločenský význam škody, preto sa uvedené slová vypúšťajú.

K bodu 123

Navrhuje sa zvýšiť rozsah náhrady škody, ktorú zamestnanec spôsobil zamestnávateľovi z nedbanlivosti. Zvýšenie maximálneho limitu náhrady škody vyplýva z požiadaviek praxe, vzhľadom na to, že sa zvýšila aj hodnota vec í, za ktoré zamestnanec zodpovedá.

Zamestnávateľ sa však aj naďalej môže sá m rozhodnúť, či bude žiadať náhradu škody, v akej výške, alebo či výšku náhrady škody zníži.

K bodu 124

Podľa článku 36 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky zamestnanci majú právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky. Zákon im zabezpečuje najmäprávo na odmenu za vykonanú prácu, dostatočnú na to, aby im umožnila dôstojnú životnú úroveň. Uvedené ustanovenie sa navrhuje vypustiť z toho dôvodu, ž e je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Ak zamestnanec vyrobí nepodarok bude mu za vykonanú prácu patri ť mzda alebo odmena a zamestnanec bude v tomto prípade zodpovedať za škodu podľa všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu, teda maximálne do výšky štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku.

K bodu 125

Uvedené slová sa vypúšťajú v nadväznosti na vypustenie ustanovenia (§ 190), týkajúceho sa náhrady škody spôsobenej vyrobením nepodarku.

K bodu 126

Vzhľadom na zavedenie úrazového poistenia a prechod odškodňovania pracovných úrazov a chorôb z povolania zo zamestnávateľa na Slovenskú poisťovňu a následne na Sociálnu poisťovňu v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, navrhuje sa uvedené ustanovenie vypustiť.

K bodom 127 až 136

Za účelom flexibility pracovnoprávnych vzťahov sa navrhuje ustanovi ť nový právny inštitút „dohody o pracovnej činnosti“, ktoré spolu s dohodami o vykonaní práce a dohodami o brigádnickej práci študentov sa budú môcť uzatvárať za presne ustanovený ch podmienok.

Taktiež sa navrhuje zvýšiť ročný limit predpokladaného rozsahu práce pri dohode o vykonaní práce na 350 hodín v kalendárnom roku.

K bodu 137

Upravujú sa formy súčinnosti zástupcov zamestnancov vo vzťahu k zamestnávateľovi v rámci pracovnoprávnych vzťahov pri utváraní spravodlivých a uspokojivých pracovných podmienok.

Navrhuje sa odborovej organizácii priznať prá vo spolurozhodovania a zamestnaneckej rade naďalej ponechať právo na prerokovanie a informácie.

K bodu 138

Navrhované znenie má odstrániť pochybnosti, akú formu má mať odborová organizácia, a to stanovením podmienky, že odborová organizácia je občianske združenie. Osobitným predpisom je zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorší ch predpisov.

Zároveň sa ustanovuje povinnosť, aby odborová organizácia informovala zamestnávateľa o tom, že u neho pôsobí a súčasne mu predložila zoznam členov odborového orgánu.

K bodu 139

Ustanovujú sa podmienky osobe, ktorá nie je zamestnancom zamestnávateľa a ktorej v mene odborovej organizácie je umožnené právo vstupu do priestorov zamestnávateľa, a to v nevyhnutnom rozsahu dodržiavať, vzhľadom na účel vstupu, povinnosti a opatrenia ustanovené pre oblasť bezpečnosti a ochrany zdravia osobitnými predpismi a vnú tornými predpismi zamestnávateľa.

Pri navrhovanej úprave sa vychádzalo tiež z Odporúčania Medziná rodnej organizácie práce č. 143 z roku 1971 o ochrane a uľah čení podmienok na činnosť poskytovaných zástupcom pracovníkov v podniku, podľa ktorého

-zástupcom pracovníkov v podniku by sa mal povoliť prístup na všetky pracoviská podniku, ak je tento prístup potrebný na výkon ich zastupiteľských funkcií (odsek 12 uvedeného odporúčania),

-zástupcom pracovníkov by sa mal umožniť prístup bez zbytočného odkladu k vedeniu podniku a k predstaviteľom vedenia oprávneným prijímať rozhodnutia, ak je to nevyhnutné pre riadny výkon ich funkcií (odsek 13 uvedeného odporúčania),

-zástupcom odborov, ktorí nie sú zamestnaní v podniku v ktorom maj ú odbory zamestnaných svojich členov, mal by sa povoliť prístup do podniku (odsek 17, pododsek 1 uvedeného odporúčania).

K bodu 140

Navrhuje sa vypustiť ustanovenia, ktoré upravujú vzťahy medzi zamestnávateľom a odborovými organizáciami pri kolektívnom vyjednávaní, ak u zamestná vateľa pôsobia viaceré odborové organizácie. Otázka riešenia uvedených vzťahov pri kolektívnom vyjednávaní sa navrhuje upraviť doplnením zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov.

K bodu 141

Navrhované znenie má umožniť zamestnávateľ ovi dostatočný čas, aby sa dohodol so zástupcami zamestnancov, kedy vykonajú kontrolu pracovnoprávnych a ďalších predpisov podľa uvedeného ustanovenia. Je to s prihliadnutím na zabezpečenie bezpečnosti, prev ádzky a iných zohľadniteľných skutočností na strane zamestnávateľa. Kontrola je vykonávaná spravidla v záujme zamestnancov a na základe ich podnetov.

Navrhovanú úpravu umožňuje Dohovor Medzinárodnej organiz ácie práce č. 135 z roku 1971 o ochrane a uľahčení podmienok na činnosť poskytovaných zástupcom pracovníkov v podniku, ktorý v článku 2 ods. 1 stanovuje: „Zástupcom pracovníkov v podniku sa poskytnú také podmienky uľahčujúce ich činnosť, ktoré môžu byť pre nich primerané a ktoré im umožnia rýchlo a úč inne vykonávať ich funkcie.“

K bodom 142 a 143

Navrhuje sa ustanoviť zamestnávateľovi povinnosť vytvoriť zástupcom zamestnancov podmienky na výkon ich činnosti a prijať opatrenia na zamedzenie diskriminá cie.

Návrh zákona navrhuje predĺžiť ochranu zástupcov zamestnancov zo šiestich mesiacov na dobu jedného roka. Je to opatrenie v rá mci obmedzenia možnej diskriminácie zástupcov zamestnancov. Rovnako sa upravuje ochrana zá stupcov zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci.

Úprava vychá dza z Odporúčania Medzinárodnej organizácie práce č. 143 z roku 1971, podľa ktorého zástupcovia pracovníkov v podniku by mali požívať účinnú ochranu pred akýmkoľvek opatrením, ktoré ich poškodzuje vrátane prepustenia z dô vodu ich postavenia, alebo činnosti ako zástupcov pracovníkov alebo ich členstva v odboroch alebo účasti na odborárskej činnosti, ak konajú podľa platných zákonov, kolektí vnych zmlúv alebo iných spoločne dohodnutých a platných úprav (odsek 5 uvedeného odporúčania). Ak nie sú postačujúce príslušné ochranné opatrenia v prospech pracovníkov všeobecne, mali by sa prijať osobitné opatrenia na zabezpečenie účinnej ochrany zástupcov pracovníkov (odsek 6, pododsek 1 uvedeného odporúčania).

K bodu 144

Ide o legislatívno-technickú úpravu a spresnenie textu, ktorý zo zástupcov zamestnancov je oprávnený na udelenie predchádzajúceho súhlasu na vykonanie predmetného právneho úkonu zamestnávateľa.

K bodom 145 a 146

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 147

Navrhovaná úprava súvisí so zvyšovaním konkrétne určeného počtu členov osobitné ho vyjednávacieho orgánu v závislosti od počtu členských štátov. Namiesto konkrétneho počtu sa flexibilne uvádza počet členských štátov, na ktorý sa uvedené ustanovenie bude vzťahovať.

K bodu 148

Navrhuje sa, aby pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. júlom 2007 sa spravovali ustanoveniami tohto zákona. Súčasne sa navrhuje, aby právne úkony urobené pred 1. j úlom 2007 ako aj nároky, ktoré z nich vznikli sa spravovali podľa právnej úpravy platnej do 30. júna 2007.

K bodu 149

Deklaruje sa prebratie právnych aktov Európ skych spoločenstiev a právnych aktov Európskej únie do tohto zákona.

K bodom 150 až 153

Navrhuje sa charakteristiky doplniť aj pre zamestnancov z odvetvia zdravotníctva, pre ktorých všeobecne formulované kritériá v charakteristikách dostatočne nepopisovali stupeň náročnosti prác tohto druhu.

K bodu 154

V prílohe č. 2 je uvedený zoznam preberaných právnych aktov Európskych spolo čenstiev a Európskej únie.

K Èl. II

K bodom 1 a 5

Podľa Memoranda, ktoré je prílohou ku Kolektí vnej zmluve vyššieho stupňa na rok 2007 v štátnej službe sa dohodla zmena termínu účinnosti zvýšených platových taríf štátnych zamestnancov na rok 2008 od 1. januára 2008. V tejto sú vislosti treba zmeniť aj termín vykonania hodnotenia štátneho zamestnanca od skončenia hodnoteného obdobia.

K bodom 2 a 6

Legislatívno-technická zmena, ktorá vyplýva zo zmeny § 96 Zákonníka práce.

K bodom 3 a 4

V nadväznosti na zmenu § 96 Zákonníka prá ce navrhuje sa upraviť odmeňovanie neaktívnej časti služobnej pohotovosti.

K Èl. III

Navrhovanou úpravou sa zrovnoprávnia nároky zamestnancov pri dočasnom pridelení podľa ustanovenia § 58 Zákonníka práce a pri dočasnom pridelení zamestnancov do kraj ín Európskej únie podľa smernice 96/71/ES. Navrhuje sa, aby zamestnanci mali nárok na náhradu vý davkov bez ohľadu na to, či budú dočasne pridelení na výkon práce (na území Slovenskej republiky alebo do krajiny Európskej únie) štandardným (materským) zamestnávateľom alebo agentúrou doč asného zamestnávania. Ide o náhradu takých výdavkov, ktoré sa vzťahujú k pracovnému pobytu zamestnanca (tzv. pobytové náklady zamestnanca), pričom sa navrhuje, aby sa zamestnancovi poskytovali v rozsahu a vo výške ako pri pracovnej ceste alebo pri zahraničnej pracovnej ceste (napr. cestovné výdavky, stravné, ubytovacie v ýdavky a pod.).

Podľa platného právneho stavu je nerovnoprávne postavenie zamestnancov pri dočasnom pridelení a to vo vzťahu k tomu, akým zamestnávateľom (štandardný m zamestnávateľom alebo agentúrou dočasného zamestnávania) je zamestnanec dočasne pridelený na výkon práce k u žívateľskému zamestnávateľovi, ako aj na miesto dočasného pridelenia. Náhrada vý davkov zamestnancovi podľa § 6 ods. 1 zákona o cestovných náhradách patrí iba pri dočasnom pridelení štandardným zamestnávateľom na výkon práce na území Slovenskej republiky a pri dočasnom pridelení zamestnanca agentúrou dočasného zamestnávania na výkon práce mimo územia Sloven skej republiky. Ustanovenie § 6 ods. 1 zákona o cestovných náhradách nezakladá nárok na náhradu vý davkov v prípade, ak je zamestnanec dočasne pridelený štandardným zamestnávateľom do krajín Európ skej únie a ak je zamestnanec dočasne pridelený agentúrou dočasného zamestnávania na výkon práce na území Slovensk ej republiky.

K Èl. IV

K bodom 1 a 6

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenou v organizovaní a nariaďovaní pracovnej pohotovosti.

K bodom 2 a 3

V súvislosti so zmenou termínu zvyšovania platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, ktorým sa od roku 2008 má stať 1. januá r, navrhuje sa zmena termínu zvýšenia platovej tarify pedagogického zamestnanca z 1. júla na 1. január kalendárneho roka za započítanú prax dosiahnutú k 31. decembru bežného kalendárneho roka namiesto k 30. j únu. Navrhované ustanovenie sa po prvýkrát uplatní od 1. januára 2008.

K bodom 4 a 5

Nadväzne na zmenu v organizovaní a nariaďovaní pracovnej pohotovosti, ktorá sa navrhuje v § 96 Zákonníka práce, navrhuje sa upraviť aj odmeňovanie aktívnej a neaktívnej časti pracovnej pohotovosti.

K Èl. V

Ide o legislatí vno-technickú úpravu v nadväznosti na zmeny v Zákonníku práce.

K Èl. VI

Navrhuje sa splnomocniť predsedu Ná rodnej rady Slovenskej republiky, aby v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlásil úplné znenie zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných zákonmi.

K Èl. VII

Navrhuje sa účinnosť návrhu zákona od 1. septembra 2007 okrem čl. IV druhého bodu a tretieho bodu, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2008.

Bratislava 19. apríla 2007

Robert Fico v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Viera Tomanová v.r.

ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

K Èl. VII

Navrhuje sa účinnosť návrhu zákona od 1.septembra 2007 okrem čl. IV druhé ho bodu a tretieho bodu, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2008.

Bratislava 19. apríla 2007

Robert Fico

predseda vlády

Slovenskej republiky

Viera Tomanová

ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 348/2007, dátum vydania: 27.07.2007

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) je vypracovaný na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky a Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2007. Potreba novelizácie Zákonníka práce vyplynula z viacerých dôvodov. V popredí sú najmä zmeny, ktoré prináša nová európska legislatíva v oblasti smerníc, nariadení Rady a rozhodnutí Európskeho súdneho dvora. Je potrebné neustále harmonizovať oblasť pracovného práva s právom Európskej únie. Aj postupne sa vyvíjajúce ekonomické, hospodárske a spoločenské vzťahy predpokladajú úpravu v oblasti pracovného práva. Tiež je potrebné zosúladiť právny poriadok a prispôsobiť alebo odstrániť z právnej úpravy Zákonníka práce ustanovenia, ktoré nie sú kompatibilné s inými právnymi normami.

V právnej úprave sa predpokladá prehĺbenie zmluvnej slobody pokiaľ ide o dohodnutie pracovných podmienok. Novela Zákonníka práce má zabezpečiť vyvážené právne postavenie medzi účastníkmi pracovnoprávneho vzťahu. Z toho dôvodu sa predkladá úprava ustanovení, ktoré v aplikačnej praxi preukázali znevýhodnenie buď zamestnávateľa alebo zamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu. Novela Zákonníka práce predpokladá prehĺbenie sociálneho dialógu medzi zamestnávateľom a zamestnancami a ich zástupcami. Za tým účelom sa predkladá aj precizovanie právneho postavenia zástupcov zamestnancov.

Novela Zákonníka práce navrhuje predovšetkým úpravu:

-vymedzenia možnosti zmluvnej úpravy pracovných podmienok pri výkone práce medzi zamestnávateľom a zamestnancom,

-závislej práce, tak aby nedošlo k vylúčeniu zamestnanca z pracovnoprávnej ochrany, ak jeho právny vzťah nenapĺňa znaky samostatného podnikania napr. podľa živnostenského zákona,

-právneho postavenia vysielaných a agentúrnych zamestnancov - harmonizácia s právom EÚ a Dohovorom MOP č. 181/1997,

-platobnej neschopnosti zamestnávateľa v súlade so smernicou 2002/74/EÚ,

-prechodu práv a povinností pri nájme v súlade so smernicou 2001/23/EÚ,

-definície zamestnanca so zdravotným postihnutím pre účely Zákonníka práce v súlade so zákonom č. 461/2003 a zákonom č. 576/2004 o zdravotnej starostlivosti, napr. na účely preloženia zamestnanca, skončenia pracovného pomeru zo zdravotných dôvodov, atď.,

-pracovných pomerov na určitú dobu a na kratší pracovný čas, obmedzenie reťazovitých uzatváraní pracovných pomerov,

-právneho postavenia zamestnanca, ktorý vykonáva domácku prácu a teleprácu,

-povinnosti zamestnanca uhradiť škodu zamestnávateľovi vo výške priemerného mesačného zárobku, ak počas výpovednej doby nezotrvá u zamestnávateľa,

-súbežného poskytnutia odstupného a plynutia výpovednej doby pri skončení pracovného pomeru výpoveďou a pri skončení pracovného pomeru z dôvodu pracovného úrazu, choroby z povolania, alebo naplnenia najvyššej prípustnej expozície poskytnutia odstupného vo výške desať násobku priemerného zárobku zamestnanca,

-pracovnej pohotovosti - súlad s európskou súdnou judikatúrou, podľa ktorej sa neaktívna časť pracovnej pohotovosti vykonávanej na pracovisku považuje za výkon práce,

-zúženie okruhu zamestnancov, s ktorými možno dohodnúť v pracovnej zmluve, že nadčasová práca bude zohľadnená v mzde zamestnanca,

-možnosti preplatenia nevyčerpanej dovolenky, presahujúcej základnú výmeru, ak si zamestnanec nevyčerpá dovolenku ani v nasledujúcom kalendárnom roku, v súlade so smernicou č. 88/2004 /EÚ,

-ustanovení o mzde, ktoré sa zosúladia so zásadou mzdy za rovnakú prácu a za prácu rovnakej hodnoty,

-minimálnych mzdových nárokov,

-normovania práce,

-prekážok v práci, najmä precizovanie prekážok pri výkone verejnej funkcie, pri vlastnej svadbe a zmenu výšky náhrady vynaložených nákladov /50 000, Sk/ pri prehlbovaní kvalifikácie, ak zamestnanec nezotrvá v pracovnom pomere u zamestnávateľa, ktorý zamestnáva menej ako 20 zamestnancov,

-kompetencií odborových orgánov pri zistení nedostatkov, ktoré bezprostredne ohrozujú životy a zdravie zamestnancov,

-stravovania zamestnancov, najmä precizovanie úpravy, ktorá sa dotýka hodnoty stravovacej poukážky a podmienok, za ktorých sa poskytne aj iným osobám ako zamestnancom zamestnávateľa,

-náhrady škody, ktorú spôsobí zamestnanec zamestnávateľovi z nedbanlivosti a náhrady škody v prípade vedomého neupozornenia na hroziacu škodu alebo nezakročenia proti hroziacej škode na štvornásobok jeho priemerného mesačného zárobku,

-dohôd o pracovnej činnosti, ktorú zamestnávateľ môže uzavrieť na práce nepresahujúce 10 hodín týždenne,

-právneho postavenia zástupcov zamestnancov a osobitne odborových orgánov pri vstupe na pracoviská zamestnávateľa, za účelom kontroly,

-pôsobnosti odborových orgánov a zamestnaneckých rád na pracovisku.

Súčasne sa navrhuje v článkoch II až V novelizovať zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov, zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákon č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Zmeny v uvedených zákonoch súvisia so zmenou ustanovení Zákonníka práce o pracovnej pohotovosti a dočasnom pridelení zamestnancov. Z dôvodu vylúčenia diskriminácie je potrebné upraviť nadväzne tieto inštitúty aj v uvedených zákonoch.

Dopady realizácie navrhovanej právnej úpravy sú uvedené v Doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

Návrh zákona je v súlade s čl. 36 Ústavy Slovenskej republiky a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, s právom Európskych a spoločenstiev a právom Európskej únie a s medzinárodnými zmluvami a inými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, najmä s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 138 o minimálnom veku na prijatie do zamestnania, Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 173 o ochrane nárokov pracovníkov v prípade platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa, Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 181/1997 o súkromných agentúrach zamestnávania, Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 158/1982 o skončení zamestnania z podnetu zamestnávateľa a Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 100 o rovnakom odmeňovaní pracujúcich mužov a žien za prácu rovnakej hodnoty. Návrh zákona vychádza aj z Odporúčania Medzinárodnej organizácie práce o pracovnom pomere č. 198 z roku 2006.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Sekcia rozpočtovej politiky vo svojom stanovisku č. MF/15115/2007-411 zo dňa 13. apríla 2007 konštatuje, že nemá k návrhu zákona pripomienky a berie na vedomie, že prípadné finančné dôsledky uplatnenia niektorých ustanovení Zákonníka práce súvisiace s navrhovanými zmenami budú zabezpečené v rámci schváleného rozpočtu verejnej správy na rok 2007, resp. ďalšie roky z jednotlivých rozpočtových kapitol.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 346/2005, dátum vydania: 03.08.2005

44

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Vstupom do NATO Slovenská republika splnila strategický cieľ v oblasti zahranično-bezpečnostnej politiky. Členstvo v NATO zaväzuje Slovenskú republiku dôsledne pokračovať v reforme ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej len „ozbrojené sily“), ku ktorej sa vláda SR zaviazala schválením dokumentu „Ozbrojené sily Slovenskej republiky – model 2010“ a návrhu „Dlhodobého plánu štruktúry a rozvoja ozbrojených síl SR“. Podstatou a súčasne prioritou schválenej reformy je vybudovanie plne profesionálnych ozbrojených síl do konca roka 2006. Proces profesionalizácie ozbrojených síl je procesom postupného prechodu od ozbrojených síl zmiešaného typu [povinná vojenská služba a dobrovoľná (profesionálna) vojenská služba] na plne profesionálne ozbrojené sily (dobrovoľná vojenská služba).

Profesionalizovať ozbrojené sily znamená plniť dve veľké skupiny úloh, ktoré vyplývajú zo systému „človek – vojenská technika“ ako základného prostriedku plnenia, poslania ozbrojených síl – profesionalizovať vojenský personál (z hľadiska vzťahu k štátu a kvality výkonu) a modernizovať vojenskú techniku a procesy, ktoré s ňou súvisia. Z určujúceho postavenia človeka v systéme „človek – vojenská technika“ vyplýva aj prioritná úloha profesionalizácie ozbrojených síl, ktorou je postupná profesionalizácia vojenského personálu.

Prioritná úloha profesionalizácie vojenského personálu vyplýva aj z prioritného postavenia ľudských zdrojov v oblasti zdrojov obrany. Rezort ministerstva obrany na plnenie svojho poslania funkcií, cieľov a úloh musí disponovať adekvátnym obranným potenciálom, ktorý sa vytvára systematickým plánovitým formovaním ľudských, vecných a finančných zdrojov. Efektívnosť činnosti rezortu ministerstva obrany závisí jednak od veľkosti a kvality uvedených zdrojov, jednak od toho, ako sa podarí tieto zdroje spojiť, uviesť do pohybu a využívať. Hlavné a rozhodujúce postavenie medzi uvedenými zdrojmi majú ľudské zdroje. Pripravené a kultivované, motivované a sociálne zabezpečené ľudské zdroje, správne riadené v transparentnom a spravodlivom personálnom systéme tvoria ľudský potenciál obrany, ktorý uvádza do pohybu vecné a finančné zdroje ako svoje prostriedky na splnenie vytýčených cieľov, stanovuje spôsob ich využívania, rozhoduje o pripravenosti a obranyschopnosti ozbrojených síl, o úspešnosti či neúspešnosti v plnení poslania a úloh rezortu ministerstva obrany.

Realizácia úlohy profesionalizácie vojenského personálu súčasne vyžaduje zohľadniť nové požiadavky na profesionálnu službu. Výkon profesionálnej služby sa stáva stále viac časovo (byť permanentne k dispozícii), fyzicky a psychicky náročnejší a rizikovejší (nebezpečie zranenia a straty života). Profesionalizácia vojenského personálu sa uskutočňuje v období, kedy Slovenská republika vstúpila do Európskej únie. Vstup do EÚ vytvára podmienky pre migráciu obyvateľstva, ktorá bude zvlášť výrazná vo vekovej kategórii 19 – 35 rokov a u ľudí s úplným stredoškolským vzdelaním a s vysokoškolským vzdelaním. Tieto kategórie obyvateľstva sú záujmovými kategóriami rezortov ministerstva obrany, ministerstva vnútra a ďalších. Dôsledkom tejto skutočnosti bude zvýšená konkurencia na trhu práce, v ktorej je potrebné, aby ozbrojené sily úspešne obstáli. V záujme zabezpečenia úspešnosti profesionalizácie ozbrojených síl a konkurencieschopnosti vojenských povolaní je potrebné vytvoriť také motivačné prostredie, ktoré zabezpečí spravodlivosť personálneho riadenia vojenského personálu, úspešnosť náboru a výberu záujemcov o výkon profesionálnej služby, udržanie kvalifikovaného vojenského personálu s cieľom zníženia regrutačných nákladov a pod.

Uvedené skutočnosti vyžadujú uskutočniť v oblasti vojenského personálu potrebné zmeny v rovine kvantitatívnej, kvalitatívnej a legislatívnej. Objektívne vznikla potreba upraviť právne vzťahy Slovenskej republiky a profesionálnych vojakov nových profesionálnych ozbrojených síl vyplývajúce z vykonávania štátnej služby alebo súvisiacich s vykonávaním štátnej služby.

Úloha spracovať návrh novej zákonnej úpravy vojenskej služby, ktorá by okrem iného spájala súčasný zákon č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe v znení neskorších predpisov a zákon č. 380/1997 Z. z. o peňažných náležitostiach vojakov v znení neskorších predpisov, vyplynula z koncepcie „Ozbrojené sily Slovenskej republiky – model 2010“, z „Dlhodobého plánu štruktúry a rozvoja ozbrojených síl – 7. kapitola Personálny manažment“ a z dokumentu „Rozpracovanie Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2003 až 2006 a konkretizácia hlavných zámerov rozpracovania Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na rok 2003 v podmienkach rezortu ministerstva obrany“, v ktorom bola na rok 2003 stanovená úloha „vypracovať na základe stanovených zásad, obsahového zámeru a personálnych projektov návrh zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov“.

V súlade s touto úlohou bol na Ministerstve obrany Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) vypracovaný personálny projekt „Systém personálneho manažmentu profesionálnych vojakov (životný cyklus)“, ktorý definuje zásady personálneho manažmentu profesionálnych vojakov, navrhuje nový systém postupu v služobnej kariére spojený s rotáciou personálu, založeného na služobnom hodnotení a konkurenčnom výbere na povýšenie, výcvik a vzdelávanie v priebehu služobnej kariéry, nový systém ustanovovania a povyšovania a nový systém odmeňovania podľa dosiahnutej vojenskej hodnosti (ďalej len „hodnosť“), ktorý umožní regrutáciu, udržiavanie a rotáciu vojenského personálu na pracovných pozíciách. Tento systém je kompatibilný so systémami armád NATO. Návrh zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) je výstupom naplnenia tejto úlohy.

Účelom návrhu zákona je vytvoriť podmienky pre zavedenie systému personálneho manažmentu profesionálnych vojakov do praxe, vytvoriť vhodné legislatívne prostredie pre sústavné doplňovanie profesionálnych ozbrojených síl vojenským personálom (dôstojníkmi, práporčíkmi, poddôstojníkmi a mužstvom) v určenom počte a kvalite, s požadovanými schopnosťami a v požadovaných hodnostiach, ktorí budú ustanovení do funkcií na správnom mieste, v správnej jednotke a v správnom čase. Návrh zákona sa člení na štyri články: prvý článok vymedzuje novú právnu úpravu štátnej služby profesionálnych vojakov ozbrojených síl, druhým a tretím článkom sa menia a dopĺňajú zákon č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe a zákon č. 380/1997 Z. z. o peňažných náležitostiach vojakov, štvrtý článok vymedzuje účinnosť návrhu zákona.

Návrh zákona v prvej časti upravuje štandardné pojmy, ktoré sú v ňom uplatňované (najmä „štátna služba“, „systemizácia“, „služobné predpisy“). Významným prvkom je prevzatie ustanovení Zákonníka práce, ktorá sa vzťahujú na právne vzťahy profesionálnych vojakov, ak návrh zákona neustanovuje inak. Na účely návrhu zákona sa konštituuje pojem „hlavný úrad pre štátnu službu profesionálnych vojakov“, „služobný úrad“ a „veliteľ“, ktoré pojmy doposiaľ v právnej úprave absentujú. Návrh zákona vymedzuje základné obmedzenia niektorých ústavných práv profesionálnych vojakov, pričom ich obsah vychádza z medzinárodných zmlúv upravujúcich niektoré ústavné obmedzenia (ktoré ratifikovala Slovenská republika) a tiež z Ústavy Slovenskej republiky, najmä v oblasti petičného práva, združovacieho práva a práva vykonávať mimopracovnú činnosť.

V druhej časti návrh zákona upravuje základné atribúty štátnej služby, akými sú podmienky prijatia do štátnej služby, výberové konanie, druhy štátnej služby a kvalifikačné predpoklady na výkon štátnej služby. Novým prvkom kvalifikačných predpokladov na výkon štátnej služby je predpokladaný stupeň znalosti cudzieho jazyka na funkciu.

Tretia časť návrhu zákona sa zaoberá vznikom, zmenami a skončením služobného pomeru a konaním vo veciach služobného pomeru. Súčasťou zmien v služobnom pomere sú ustanovenia o hodnostiach, pričom sa vymedzujú nové prvky, ktorými sú stupne hodností (od najnižšej po najvyššiu hodnosť), hodnostné zbory (mužstvo a poddôstojníci, práporčíci, dôstojníci a generáli), konkurenčný výber pre vymenúvanie do hodnosti a povyšovanie profesionálneho vojaka a pre zaraďovanie profesionálneho vojaka do programu udržiavania, ktorý je založený na hodnotení a objektívnom, komisionálnom výbere. Hodnotenie profesionálneho vojaka vychádza z doterajšej právnej úpravy overenej v praxi, ktorá bola do ozbrojených síl uvedená od 1. septembra 2002 zákonom č. 512/2002 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe v znení neskorších predpisov. Ďalej sa vymedzujú základné atribúty personálnych opatrení, ktoré napomáhajú pri realizácii kariérneho postupu profesionálneho vojaka. Štandardné personálne pojmy sú prevzaté z doterajšej právnej úpravy, pričom ich obsah je najmä kvalitatívne modifikovaný a upravený v závislosti na potrebe realizácie nových prvkov riadenia vojenského personálu v rámci personálneho manažmentu. Upravujú sa podmienky pre skončenie a zánik služobného pomeru profesionálneho vojaka. V konaní vo veciach služobného pomeru sa konkretizujú ustanovenia správneho konania, ktoré sa vzťahujú na právne vzťahy profesionálneho vojaka. Odlišne sa vymedzujú ustanovenia o rozhodnutí a odvolacom konaní.

Vo štvrtej časti návrh zákona definuje podmienky vykonávania štátnej služby, pričom základ tvorí súčasná právna úprava. Upravujú sa hlavné atribúty starostlivosti o profesionálnych vojakov, pričom základ tvoria ustanovenia prevzaté z doterajšej právnej úpravy. Navrhované zmeny vychádzajú z potrieb praxe uplatňovanej v rámci ozbrojených síl na nové podmienky, najmä v oblasti osobitných podmienok pre výkon štátnej služby profesionálnych vojačiek.

Návrh zákona v tejto časti, primerane na nové podmienky, prevzal obsah i rozsah doterajšej právnej úpravy vojenského disciplinárneho práva, ktoré však v rámci vymedzenia základných povinností profesionálnych vojakov rozšíril o nový prvok, ktorým je majetkové priznanie. V návrhu zákona sa upúšťa od pojmu „vojenské disciplinárne právo“, pričom jeho obsah zostal zachovaný. Návrh zákona novým spôsobom upravuje prejednávanie priestupkov profesionálnych vojakov tým, že tieto bude prejednávať vedúci služobného úradu, ale podľa osobitného predpisu (priestupkový zákon) s tým, že sankcie a ochranné opatrenia bude ukladať v rozsahu podľa osobitných predpisov (napr. colný zákon, stavebný zákon).

Významným prvkom štvrtej, najrozsiahlejšej časti návrhu zákona je odmeňovanie profesionálnych vojakov. Oproti doterajšej samostatnej právnej úprave peňažných náležitostí profesionálnych vojakov odmeňovanie, resp. platové pomery profesionálnych vojakov založené na odlišnej filozofii odmeňovania profesionálnych vojakov, t. j. na odmeňovaní podľa hodností s výrazným obmedzením rozsahu príplatkov k platu. Ozbrojené sily sa aplikáciou nového systému odmeňovania priblížia k členským krajinám Severoatlantickej aliancie, kde je tento systém uplatňovaný. Je charakteristický relatívnou jednoduchosťou a zrozumiteľnosťou. Transformácia systému odmeňovania profesionálnych vojakov tvorí neoddeliteľnú súčasť transformácie služobnoprávnych vzťahov profesionálnych vojakov. Plne profesionálne ozbrojené sily vyžadujú zavedenie nového systému kariérneho rozvoja, kariérneho postupu a rotácie na pracovných pozíciách. Hodnosť v systemizácii funkcií v hierarchii hodností vyjadruje nielen aspekty zložitosti, zodpovednosti a náročnosti vykonávanej funkcie, ale aj kritérium vzdelania, praxe a úrovne riadenia. Nový systém odmeňovania je v porovnaní s doterajším systémom jednoduchší, prehľadnejší a zrozumiteľnejší. Umožňuje tiež zmeniť a zjednodušiť základnú štruktúru platu, odstrániť z nej prvky, ktoré platový systém deformujú a prispôsobiť sa potrebám personálneho manažmentu. Hodnostný plat v novom systéme odmeňovania tvorí v priemere až 95 % mesačného platu. Z platového systému sú vylúčené prvky, ktorých výška bola závislá od subjektívneho rozhodovania. V tomto zmysle slova bude rozhodujúci systém hodnotenia profesionálnych vojakov. Týmto systémom odmeňovania sa minimalizuje miera subjektivity, ktorá doteraz zohrávala výraznú úlohu. Určujúcou motiváciou na získanie vyššieho platu je pre profesionálnych vojakov uspieť v konkurenčnom výbere. Najdôležitejším prínosom je, že nový systém odmeňovania bude podporovať riadenú migráciu profesionálnych vojakov nielen v horizontálnom, ale aj vo vertikálnom smere bez toho, aby to malo negatívny vplyv na ich plat. Toto súčasný systém neumožňuje. Nový systém odmeňovania sa nebude vzťahovať na profesionálnych vojakov, ktorí sú sudcami a justičnými čakateľmi vojenského súdu alebo prokurátormi a právnymi čakateľmi vojenskej prokuratúry, nakoľko ich platové pomery upravujú osobitné zákony.

Návrh zákona v tejto časti tiež ustanovuje pojmy súvisiace s naturálnym zabezpečením výkonu štátnej služby profesionálnych vojakov, pričom tieto sú v modifikovanej podobe prevzaté z doterajšej právnej úpravy. Štvrtá časť obsahuje tiež niektoré odlišné ustanovenia o náhrade škody, než ako sú upravené v Zákonníku práce.

Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia, ktoré tvoria piatu časť návrhu zákona, štandardným spôsobom vymedzujú transformáciu právnych vzťahov profesionálnych vojakov a vojakov prípravnej služby súvisiacich s vydaním tohto zákona, pričom sa v tejto časti odvoláva na predchádzajúcu právnu úpravu (zákon č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe v znení neskorších predpisov a zákon č. 380/1997 Z. z. o peňažných náležitostiach vojakov v znení neskorších predpisov), ako aj na obdobnú úpravu vo všeobecne záväzných právnych predpisov (Zákonník práce, Občiansky zákonník, zákon o správnom konaní).

V čl. II sa mení a dopĺňa zákon č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe v znení neskorších predpisov tak, aby sa vzťahoval výlučne na vojakov povinnej služby (okrem mimoriadnej služby).

V čl. III sa z rovnakých dôvodov mení a dopĺňa zákon č. 380/1997 Z. z. o peňažných náležitostiach vojakov v znení neskorších predpisov.

V čl. IV sa vymedzuje účinnosť návrhu zákona.

V návrhu zákona sú akceptované ustanovenia Listiny základných ústavných práv a slobôd a Ústavy Slovenskej republiky; návrh zákona je v súlade Ústavou Slovenskej republiky.

Návrh zákona nebude mať priamy dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov. Náklady spojené s návrhom zákona budú kryté v rámci výdavkov rozpočtovej kapitoly ministerstva. Návrh zákona nemá finančný, ekonomický, environmentálny vplyv ani vplyv na zamestnanosť.

Návrh zákona bol predložený na medzirezortné pripomienkové konanie, pričom zásadné pripomienky, okrem pripomienky Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky k príspevku na bývanie (ktorú sa ani v rámci rozporového konania nepodarilo odstrániť), boli vyriešené. Návrh zákona bol tiež predložený na prerokovanie v Rade hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky, ktorá však k nemu nezaujala stanovisko.

Návrh zákona bol prerokovaný s Ministerstvom financií Slovenskej republiky v súlade s ustanovením § 33 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Náklady s ním spojené budú kryté v rámci výdavkov rozpočtovej kapitoly ministerstva. Návrh zákona bol na rozporovom konaní posúdený z hľadiska jeho dôsledkov na štátny rozpočet a Ministerstvo financií Slovenskej republiky súhlasilo s upraveným návrhom zákona.

Návrh zákona v požadovanom rozsahu akceptuje aj požiadavky na aproximáciu nášho právneho poriadku k právu Európskej únie. Napriek tomu, že právne predpisy Európskej únie osobitným spôsobom problematiku vojenskej služby neupravujú, v rámci kompatibility návrh zákona zohľadňuje aj niektoré medzinárodné dokumenty, ku ktorým pristúpila Slovenská republika (najmä Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd publikovaný v Zbierke zákonov č. 209 z roku 1992). Do návrhu zákona boli prevzaté a modifikované niektoré ustanovenia zákona o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru, ustanovenia zákona o štátnej službe a Zákonníka práce. Návrh zákona nahrádza doterajší zákon č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe v znení neskorších predpisov a zákon č. 380/1997 Z. z. o peňažných náležitostiach vojakov v znení neskorších predpisov, pričom novým spôsobom upravuje právne vzťahy profesionálnych vojakov, vymedzuje nové pojmy a dopĺňa a precizuje pojmy doposiaľ uplatňované v pôvodnej právnej úprave. Svojou konštrukciou a vecným obsahom je v mnohých smeroch novým a progresívnym právnym predpisom, ktorý sa od pôvodnej právnej úpravy odlišuje v rade pojmov, inštitútov a ustanovení.

Dopad zákona na výdavkovú časť štátneho rozpočtu je uvedený v doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvom na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s inými zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Doložka zlučiteľnostiprávneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: zákon o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

Návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a svojou problematikou nepatrí ani medzi priority odporúčané v Bielej knihe. K predmetnej oblasti nevyplývajú záväzky z Prístupovej zmluvy, ani z Aktu o podmienkach pristúpenia. Ministerstvo obrany Slovenskej republiky nie je gestorom smerníc z ktorých by vyplývali povinnosti v tejto oblasti.

4.Problematiku návrhu právneho predpisu upravuje :

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev

– Smernica Rady 76/207/EHS z 9. februára 1976 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a pracovných podmienok v znení Smernice 2002/73/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. septembra 2002 ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 76/207/ES o implementácii zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a pracovných podmienok,

– Smernica Rady 97/80/ES z 15. decembra 1997 o dôkaznom bremene v prípadoch diskriminácie na základe pohlavia,

– Smernica Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok, pracovníčok krátko po pôrode a dojčiacich pracovníčok (desiata individuálna smernica v zmysle článku 16 (1) smernice 89/391/EHS,

– Smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec rovnakého zaobchádzania v zamestnaní a zárobkovej činnosti,

– Smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorá ustanovuje zásadu rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod,

– Smernica Rady 75/117/EHS z 10. februára 1975 o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa uplatňovania zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy,

– Smernica Rady 96/34/ES z 3. júna 1996 o rámcovej dohode o rodičovskej dovolenke, uzavretej medzi UNICE, CEEP a ETUC v znení Smernice Rady 97/75/ES z 15. decembra 1997, ktorou sa mení, dopĺňa a rozširuje smernica 96/34/ES o rámcovej dohode o rodičovskej dovolenke, ktorú uzatvorili UNICE, CEEP a ETUC na Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska,

– Smernica Rady 91/533/EHS zo 14. októbra 1991 o povinnosti zamestnávateľa informovať zamestnancov o podmienkach vzťahujúcich sa na zmluvu alebo na pracovnoprávny vzťah.

b)je upravená v práve Európskej únie

– v Zmluve o Európskej únii podpísanej dňa 7.2.1992 v znení Amsterdamskej zmluvy podpísanej dňa 2.10.1997, ktorá nadobudla účinnosť dňa 1.5.1999, prvá hlava, čl. 2, čl. 6,

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie: úplná

6.Gestor:

– Smernica Rady 76/207/EHS z 9. februára 1976 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a pracovných podmienok v znení Smernice 2002/73/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. septembra 2002 ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 76/207/ES o implementácii zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a pracovných podmienok,

– Gestor: MPSVR SR

– Spolupracujúce rezorty: MO SR, MV SR, MDPT SR, MŠ SR, MS SR, MF SR, ÚŠS

– Smernica Rady 97/80/ES z 15. decembra 1997 o dôkaznom bremene v prípadoch diskriminácie na základe pohlavia

– Gestor: ÚV SR

Spolupracujúce rezorty: MO SR, MPSVR SR, MV SR, MDPT SR, MŠ SR, MS SR, MF SR, ÚŠS

– Smernica Rady 98/52/ES z 13. júla 1998, o rozšírení smernice 97/80/ES o dôkaznom bremene v prípadoch diskriminácie na základe pohlavia na Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska,

– Gestor: ÚV SR

Spolupracujúce rezorty: MO SR, MV SR, MPSVR SR, MDPT SR, MŠ SR, MS SR, MF SR, ÚŠS

– Smernica Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok, pracovníčok krátko po pôrode a dojčiacich pracovníčok (desiata individuálna smernica v zmysle článku 16 (1) smernice 89/391/EHS

– Gestor: MPSVR SR

Spolupracujúce rezorty: MO SR, MZ SR

– Smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec rovnakého zaobchádzania v zamestnaní a zárobkovej činnosti,

– Gestor: MPSVR SR

Spolupracujúce rezorty: MO SR, MV SR, MDPT SR, MŠ SR, MS SR, MF SR, ÚV SR, MŽP SR, MZ SR, ÚŠS

– Smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorá ustanovuje zásadu rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod,

– Gestor: ÚV SR

Spolupracujúce rezorty: MO SR, MPSVR SR, MV SR, MDPT SR, MŠ SR, MS SR, MF SR

– Smernica Rady 75/117/EhS z 10. februára 1975 o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa uplatňovania zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy,

– Gestor: MPSVR SR

Spolupracujúce rezorty: MO SR, MV SR, MDPT SR, MS SR, MF SR, ÚŠS

– Smernica Rady 96/34/ES z 3. júna 1996 o rámcovej dohode o rodičovskej dovolenke, uzavretej medzi UNICE, CEEP a ETUC v znení Smernice Rady 97/75/ES z 15. decembra 1997, ktorou sa mení, dopĺňa a rozširuje smernica 96/34/ES o rámcovej dohode o rodičovskej dovolenke, ktorú uzatvorili UNICE, CEEP a ETUC na Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska,

– Gestor: MPSVR SR

Spolupracujúce rezorty: MO SR

– Smernica Rady 91/533/EHS zo 14. októbra 1991 o povinnosti zamestnávateľa informovať zamestnancov o podmienkach vzťahujúcich sa na zmluvu alebo na pracovnoprávny vzťah.

– Gestor: MPSVR SR

Spolupracujúce rezorty: MO SR

7.Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie: bezpredmetné, žiadny expert sa nezúčastnil pri príprave návrhu právneho predpisu.

Osobitná časť

Čl. I

K § 1

Predmetom návrhu zákona sú právne vzťahy medzi Slovenskou republikou a profesionálnym vojakom pri vykonávaní štátnej služby. Na právne vzťahy profesionálnych vojakov sa však vzťahujú ďalšie osobitné právne predpisy, ktorými sú najmä

- Ústava Slovenskej republiky – prezident Slovenskej republiky vymenúva do funkcie rektora vojenskej vysokej školy a sudcov vojenských súdov,

- zákon č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov – prezident Slovenskej republiky na návrh ministra obrany SR vymenúva náčelníka Vojenskej kancelárie,

- zákon č. 321/2002 Z .z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov – prezident Slovenskej republiky na návrh vlády SR vymenúva náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky,

- zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. v znení zákona č. 166/ 2003 Z. z. o Vojenskom spravodajstve – minister obrany Slovenskej republiky (ďalej len „minister“) vymenúva do funkcií riaditeľa vojenského obranného spravodajstva a vojenskej spravodajskej služby,

- zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a o vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov – minister vymenúva a odvoláva audítora po prerokovaní s ministrom financií SR,

– zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 185/2002 Z. z. – sudcom vojenského súdu môže byť len profesionálny vojak,

- zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení zákona č. 312/2001 Z. z. – prokurátorom vojenskej prokuratúry môže byť len profesionálny vojak, ktorého do funkcie vymenúva generálny prokurátor Slovenskej republiky,

- základná zmluva č. 326/2001 Z. z. medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou – ordinár prijíma, prepúšťa, ustanovuje a premiestňuje vojenských duchovných,

- zmluva č. 250/2002 Z. z. medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami – výlučné právo voliť, vymenúvať, prekladať, odvolávať a rozhodovať o zániku cirkevnej služby duchovných z ostatných cirkví a náboženských spoločností,

- zákon č. 319/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov o obrane Slovenskej republiky – minister vymenúva a odvoláva riaditeľov vyšších vojenských správ a riaditeľov územných vojenských správ,

- zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov – minister vymenúva a odvoláva prorektorov a dekanov vojenských vysokých škôl.

V súlade s ustanovením § 1 ods. 2 Zákonníka práce sa v návrhu zákona deklaruje, že ustanovenia Zákonníka práce sa na právne vzťahy profesionálnych vojakov vzťahujú len vtedy, ak to výslovne vymedzuje tento návrh zákona.Konkrétne ustanovenia Zákonníka práce sú uvedené v § 191 návrhu zákona.

K § 2

Deklaruje sa, že štátnu službu vykonáva profesionálny vojak v ozbrojených silách, pričom v rozsahu určenom osobitnými predpismi môže profesionálny vojak vykonávať štátnu službu aj v inom právnom subjekte (napr. vojenská prokuratúra, vojenský súd, Vojenské spravodajstvo, vojenská vysoká škola a pod.). Na účely tohto návrhu zákona sa konštatuje, že štátna služba sa vykonáva v prípravnej štátnej službe (krátkodobé trvanie) alebo v dočasnej štátnej službe (prevažujúci druh štátnej služby).

K § 3

V súlade so zabezpečením transpozície príslušných smerníc Európskeho parlamentu a rady (napr. Smernice Rady 2002/73/ES z 23. septembra 2002, ktorou sa mení a dopĺňa Smernica Rady 76/207/EHS o implementácii zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami (pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky) sa do návrhu zákona preberá v celom rozsahu zákon č. 365/2004 Z. z. o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania a ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).

K § 4 a 5

Pre účely tohto zákona sa ministerstvo vymedzuje ako „hlavný úrad pre štátnu službu profesionálnych vojakov“. Súčasne sa vymedzujú organizačné zložky, ktoré sú služobnými úradmi. Návrh zákona splnomocňuje ministra obrany Slovenskej republiky, aby určil aj ďalšie organizačné zložky ozbrojených síl ako služobné úrady. Ich štruktúra bude zodpovedať štruktúre a zloženiu ozbrojených síl.

Osobitne sa vymedzuje pôsobnosť hlavného úradu pre štátnu službu profesionálnych vojakov a osobitne pre „ostatné“ služobné úrady.

K § 6

Určuje sa, že za služobný úradu rozhoduje vedúci služobného úradu. Vedúcim hlavného úradu pre štátnu službu profesionálnych vojakov je minister. Návrh zákona definuje vedúcich služobných úradov ostatných služobných úradov, ktorými sú jednotlivé štatutárne orgány v služobných úradoch a splnomocňuje ministra obrany SR, aby určil rozsah ich pôsobnosti v medziach tohto návrhu zákona.

K § 7

Návrh zákona definuje pojem „veliteľ“, ktorý bude (okrem pôsobnosti, ktorú mu v § 7 ods. 1 a odsek 2 písm. c) vymedzuje zákon č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov) oprávnený konať a rozhodovať v personálnej oblasti v rozsahu určenom ministrom obrany SR.

Na uplatňovaní práv a povinností podľa tohto zákona sa okrem profesionálnych vojakov, vedúcich služobných úradov a veliteľov budú zúčastňovať aj civilné osoby – štátni zamestnanci v štátnej službe, ktorých právne pomery upravuje zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe v znení neskorších predpisov, prípadne zamestnanci vo verejnom záujme, ktorých právne pomery sú upravené zákonom č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme a zákonom č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, ktorí majú podľa návrhu zákona postavenie vedúceho služobného úradu alebo veliteľa.

K § 8

Vymedzujú sa základné povinnosti vedúceho služobného úradu a veliteľa.

K § 9

Návrh zákona predpokladá, že vedúci služobných úradov budú na zabezpečenie právnych vzťahov vyplývajúcich z návrhu zákona vydávať služobné predpisy. Ich obsahom bude konkretizácia právnych vzťahov. Profesionálni vojaci musia byť so služobnými predpismi oboznámení.

K § 10

Počty funkcií pre jednotlivé hodnosti pre profesionálnych vojakov v služobných úradoch, v ktorých budú vykonávať štátnu službu, osobitne na každý kalendárny rok, budú určované v systemizácií. Systemizáciu ako dôležitý prvok riadenia štátnej služby bude, na účely zaraďovania profesionálnych vojakov do funkcií a na účely ich odmeňovania, určuje ministerstvo v rámci celkových početných stavov ozbrojených síl schválených vládou Slovenskej republiky podľa § 6 ods. 3 písm. c) zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Predpokladá sa, že systemizácia bude obsahovať počty jednotlivých hodností zoradených v tzv. pyramidálnom systéme (dosiahnutie ideálnej pyramídy je jedným z cieľov systému personálneho manažmentu), pričom ich počet bude odzrkadľovať výšku finančných prostriedkov určených štátnym rozpočtom.

Deklaruje sa pôsobnosť prezidenta Slovenskej republiky na určenie systemizácie pre Vojenskú kanceláriu prezidenta Slovenskej republiky a v Čestnej stráži prezidenta Slovenskej republiky, ktorá vyplýva z § 2 ods. 6 zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Ak zmeny v systemizácii nebudú mať dopad na štátny rozpočet môžu ju vo svojej pôsobnosti meniť prezident Slovenskej republiky, náčelník generálneho štábu, riaditeľ organizačnej zložky Vojenského spravodajstva a náčelník Vojenskej polície).

K § 11

Ustanoveniami o obmedzení niektorých ústavných práv vojakov v zmysle Ústavy Slovenskej republiky a ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných v súlade s Ústavou Slovenskej republiky sa primerane preberajú obmedzenia niektorých ústavných práv vojaka z predchádzajúcej právnej úpravy. Obmedzenie niektorých ústavných práv pre profesionálnych vojakov si aj naďalej vyžaduje osobitné postavenie ozbrojených síl v spoločnosti, ktoré spočíva najmä v ich nepolitickom (nestraníckom) charaktere. Všetky obmedzenia v návrhu zákona rigorózne vychádzajú z Ústavy Slovenskej republiky a tiež z porovnania právneho poriadku v tejto oblasti niektorých európskych armád a armády USA.

Petičné právo vojaka sa v súlade s Ústavou Slovenskej republiky (čl. 27 a čl. 54) obmedzuje na podávanie podnetov (žiadosti, návrhy a sťažnosti) vedúcim služobných úradov, veliteľom, ako aj iným štátnym orgánom, vždy však za podmienky, že podania sa týkajú výlučne štátnej služby a profesionálny vojak ich môže podávať len sám za seba.

Členstvo profesionálneho vojaka v politickej strane alebo politickom hnutí je obmedzené v súlade s čl. 29 ods. 3 a čl. 54 Ústavy Slovenskej republiky. Nepolitičnosť ozbrojených síl zabezpečená tým, že profesionálny vojak nesmie byť členom politickej strany alebo politického hnutia je nevyhnutná pre zabezpečenie demokracie v našom štáte tak, aby ozbrojené sily nemohli byť zneužívané politickými silami.

Podľa čl. 5 Európskej sociálnej charty nemožno príslušníkom ozbrojených síl zakázať odborovo sa organizovať, ale toto právo možno zákonom obmedziť v nevyhnutnej miere. Tento fakt korešponduje aj s čl. 37 ods. 3 a čl. 54 Ústavy Slovenskej republiky. Na základe uvedeného sa preto navrhuje obmedziť právo profesionálnym vojakom odborovo sa združovať v rámci ozbrojených síl a odborovo pôsobiť výlučne mimo času výkonu štátnej služby a mimo ozbrojených síl a pracovísk, kde vykonávajú štátnu službu. Takto (obmedzené) právo nemá v praxi výraznejšie uplatnenie, pretože prostredníctvom neho nemôže profesionálny vojak zabezpečovať svoje sociálne a hospodárske práva súvisiacich s výkonom štátnej služby, pretože nemôže úspešne zasahovať do služobnoprávnych vzťahov profesionálnych vojakov.

K § 12

Zabezpečenie personálnej mobility vyžaduje, aby profesionálny vojak nebol závislý na vykonávaní akejkoľvek vedľajšej zárobkovej činnosti (mimo príjmov vyplývajúcich mu zo služobného pomeru), na základe ktorej by potenciálne „odmietal” plniť služobné povinnosti v inom mieste, ako je miesto jeho pôvodného výkonu štátnej služby alebo trvalého pobytu. Ustanovenie o „nepodnikaní” profesionálneho vojaka sa preto oproti doterajšej právnej úpravy spresňuje tak, aby vylúčilo uplatňovanie akýchkoľvek pracovnoprávnych záväzkov profesionálnych vojakov. To znamená, že profesionálny vojak nemôže vykonávať akúkoľvek činnosť, a to ani na základe dohody o vykonaní o pracovnej činnosti a ani na základe dohody o vykonaní práce a ani žiadnu činnosť, z ktorej by mu plynuli zisky.

Súčasne sa preberá doterajšia právna úprava, kedy návrh zákona umožňuje profesionálnemu vojakovi vykonávať niektoré „ziskové“ činnosti bez toho, aby bol sankcionovaný. (vedecká, pedagogická, publicistická, literárna, umelecká a športová činnosť alebo správa vlastného majetku, majetku manželky, resp. majetku maloletých a osôb, u ktorých bola spôsobilosť na právne úkony obmedzená alebo ktoré boli právnej spôsobilosti pozbavené). Návrh zákona rozširuje okruh činností, ktoré profesionálny vojak môže vykonávať mimo času služby, a to v prípade poskytovania zdravotníckej starostlivosti za presne stanovených podmienok. Všetky tieto činnosti môže však profesionálny vojak vykonávať výlučne mimo služobný čas.

Okrem účasti profesionálneho vojaka na práci v komisii inej právnickej osoby so súhlasom ministra návrh zákona ďalej rozširuje práva profesionálneho vojaka aj o právo účasti na práci v poradných orgánoch vlády Slovenskej republiky a o právo účasti na práci v rozkladovej komisii, resp. v komisii inej právnickej osoby. Osobitným spôsobom je tiež definované povolenie činnosti súdneho znalca a tlmočníka, ktoré doterajšia právna úprava neriešila. Takúto činnosť môže profesionálny vojak vykonávať pre ministerstvo, pre orgány činné v trestnom konaní a štátne orgány aj v služobnom čase; pre obec, avšak len mimo času výkonu štátnej služby. Takúto činnosť nemôže vykonávať pre iné právnické osoby a pre fyzické osoby.

Návrh zákona rozširuje účasť profesionálneho vojaka okrem činnosti v dozorných a kontrolných orgánov inej právnickej osoby a účasti profesionálneho vojaka na činnosti riadiacich a správnych orgánov, ak ho do takejto komisie vyslala vláda Slovenskej republiky alebo vedúci služobného úradu aj o prípady, ak profesionálny vojak vystupuje pod legendou (najmä Vojenské spravodajstvo).

K § 13 a 14

Podmienky prijatia občana do štátnej služby sú v širokej miere prevzaté z doterajšej právnej úpravy pre prijatie do služobného pomeru, pričom sú doplnené o poznatky, ktoré vymedzujú právne aspekty pre vznik pracovnoprávnych vzťahov uplatňované v adekvátnych osobitných predpisoch (napr. zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákon v znení neskorších predpisov, zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov).

Navrhuje sa, aby uchádzač pri prijatí do prípravnej štátnej služby spĺňal „len“ vzdelanie (t. j. kvalifikačný predpoklad vzdelania), pričom osobitné predpoklady na výkon funkcie a na hodnosť nemusí spĺňať, pretože na vstupnú hodnosť vojak 1. stupňa a na výkon funkcie v prípravnej štátnej službe (počas základného vojenského výcviku, resp. počas štúdia na vojenskej vysokej škole) sa neustanovujú osobitné predpoklady na výkon funkcie a na hodnosť. Pre prijatie uchádzača do dočasnej štátnej služby bez vykonania prípravnej štátnej služby musí už uchádzač spĺňať obidve časti kvalifikačných predpokladov na výkon štátnej služby (t. j. vzdelanie aj osobitné predpoklady na výkon funkcie a na hodnosť) určené pre hodnosť, ktorá mu bude pri prijatí do dočasnej štátnej služby priznaná. Ak je súčasťou funkcie aj požiadavka na znalosť cudzieho jazyka, musí občan pri prijatí do dočasnej štátnej služby spĺňať aj túto podmienku.

Novým spôsobom sa vymedzuje bezúhonnosť uchádzača v tom, že za nesplnenie podmienky bezúhonnosti sa okrem právoplatného odsúdenia za trestný čin považuje aj právoplatné odsúdenie za obzvlášť závažné trestné činy alebo za trestné činy vojenské a to aj vtedy, ak sa na neho hľadí, akoby nebol za takýto trestný čin odsúdený.

Novým prvkom v podmienkach pre prijatie do štátnej služby je vymedzenie spoľahlivosti uchádzača, ktoré sa modifikovaným spôsobom preberá zo zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Dôraz sa kladie na ochranu osobných údajov uchádzača a jeho blízkych osôb, od ktorých získané údaje sú nevyhnutné pre komplexnú dokumentáciu uchádzača pri jeho prijatí do štátnej služby. V súlade so zákonom č. 428/2000 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení zákona č. 602/ 2003 Z. z. sú v návrhu zákona taxatívne uvedené najdôležitejšie osobné údaje uchádzača a jeho blízkych osôb, s ktorými môže služobný úrad a príslušné personálne orgány manipulovať počas výberového konania a s ktorými ďalšími osobnými údajmi môže manipulovať až počas trvania dočasného služobného pomeru profesionálneho vojaka. Za „blízke osoby“ sa na účely tohto návrhu zákona považuje manželka alebo rodičia alebo súrodenci, aby bolo možné identifikovať príbuznú osobu profesionálneho vojaka v prípade, ak dôjde k jeho poškodeniu na zdraví alebo na strate života.

Pre komplexné posúdenie vhodnosti uchádzača sa kladie dôraz na zamedzenie vzniku možnosti podriadenosti profesionálnych vojakov, ktorí sú blízkymi osobami ich nadriadených (vedúci služobného úradu, veliteľ), resp. aby nedochádzalo k priamej podriadenosti blízkych osôb v ekonomických vzťahoch (napr. vedúci finančného úseku nesmie mať na ním riadenom úseku podriadeného svojho blízkeho príbuzného, resp. vedúci služobného úradu alebo veliteľ nesmie byť blízkym príbuzným profesionálneho vojaka, ktorý vykonáva štátnu službu na finančnom úseku, ktorý patrí do jeho podriadenosti).

K § 15 a 16

Návrh zákona preberá v modifikovanej podobe úpravu výberového konania upravenú v zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Každá funkcia v štátnej službe bude pri prijatí uchádzača do služobného pomeru obsadzovaná na základe výberového konania.

Pozitívnym prvkom výberového konania je jeho verejnosť (oznamovanie v masovokomunikačných oznamovacích prostriedkoch) a kolektívnosť v posudzovaní a rozhodovaní (komisie). Súčasťou výberového konania bude, okrem preverenia odbornej spôsobilosti, je aj overenie zdravotnej spôsobilosti, psychickej spôsobilosti a fyzickej zdatnosti za účelom posúdenia spôsobilosti uchádzača na prijatie do štátnej služby. Tieto podmienky bližšie ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Vzhľadom na osobitosti výkonu štátnej služby v organizačnej zložke Vojenského spravodajstva sa vymedzuje, že výberové konanie na obsadenie funkcií vo Vojenskom spravodajstve bude neverejné.

K § 17

Poslaním prípravnej štátnej služby je príprava na výkon dočasnej štátnej služby.

Rozhodujúcim prvkom navrhovanej prípravnej štátnej služby je to, že túto sa, na rozdiel od doterajšej právnej úpravy, kedy vojak prípravnej služby je síce v právnom vzťahu k štátu ako študent, ale nie v služobnom pomere, bude profesionálny vojak vykonávať v služobnom pomere na funkcii čakateľ alebo kadet. Na funkcii čakateľ sa bude pripravovať profesionálny vojak, ktorý bude zaradený do hodnostného zboru mužstva a poddôstojníkov a na funkcii kadet sa bude pripravovať profesionálny vojak, ktorý bude zaradený do hodnostného zboru dôstojníkov a generálov.

Zmena právneho postavenia študenta vojenskej školy (v súčasnosti vojaka prípravnej služby) vyplýva z nového systému prípravy profesionálnych vojakov, ktorý je založený na tom, že občania už nebudú povolávaní na výkon základnej služby a náhradnej služby. Náhradný spôsob vojenskej prípravy bude realizovaný formou základného vojenského výcviku.

Prípravná štátna služba je určená pre každého prijatého uchádzača s výnimkou tých, ktorí už predtým boli v služobnom pomere k ozbrojeným silám alebo boli v služobnom pomere k ozbrojeným zborom alebo k ozbrojeným bezpečnostným zborom alebo k Národnému bezpečnostnému úradu Slovenskej republiky, ak vykonali základnú službu alebo náhradnú službu, ale neboli v štátnej službe podľa tohto zákona a splnili návrhom zákona určené podmienky.

Pre prijatie uchádzača do prípravnej štátnej služby sa okrem spodnej vekovej hranice (minimálne 18 rokov) vymedzuje aj horná veková hranica (25 rokov, resp. 30 rokov). Toto obmedzenie je vykonané v intenciách § 8 ods. 3 písm. a) zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon). V súlade so Smernicami Rady 76/207/EHS z 9. februára 1976 v znení Smernice 2002/73/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. septembra 2002 nie je rozdielne zaobchádzanie z dôvodu veku diskrimináciou, ak je objektívne odôvodnené sledovaním legitímneho cieľa a je nevyhnutné a primerané k dosiahnutiu tohto cieľa. V danom prípade je sledovaným legitímnym cieľom profesionalizácia ozbrojených síl a ich použitie v súlade s osobitným predpisom. Preto sa navrhuje prijímanie uchádzačov v určitom (obmedzenom) veku tak, aby bol použiteľný za každých okolností k plneniu úloh ozbrojených síl a aby bola jeho kariérna služba efektívna a prospešná i pre neho samotného.

Obmedzenie hornej hranice veku pre prijatie do prípravnej štátnej služby sa nevzťahuje na profesionálnych vojakov určených v návrhu zákona, pretože ide o špecifické kategórie, ktorých sa netýka postup v služobnej kariére tak, ako ostatných profesionálnych vojakov (sú to napr. príslušníci Vojenského spravodajstva, vojenskí prokurátori, vojenskí sudcovia). Okrem toho môže minister, povoliť výnimku z hornej hranice veku pre prijatie do prípravnej štátnej služby pre určité kategórie profesionálnych vojakov alebo aj pre jednotlivcov (táto výnimka je upravená v prechodnom ustanovení § 214 tohto návrhu zákona do 31.12.2010). Výnimka je dôležitá pre prípadné prijatie špičkových odborníkov, ktorých bude nedostatok v ozbrojených silách v prechodnom období.

Doba trvania prípravnej štátnej služby je limitovaná absolvovaním základného vojenského výcviku a v prípade dôstojníkov aj úspešným štúdiom na vojenskej vysokej škole.

K § 18

Ak uchádzač pred prijatím do prípravnej štátnej služby nezískal vysokoškolské vzdelanie a bude sa pripravovať na vojenskú kariéru dôstojníka štúdiom na vojenskej vysokej škole, uzatvorí s vedúcim služobného úradu písomnú dohodu o umožnení získania príslušného stupňa vysokoškolského vzdelania na dôstojnícku funkciu a na hodnosť. Jej podstatou je zabezpečiť prípadnú návratnosť vynaložených finančných a materiálnych prostriedkov v prípade, ak profesionálny vojak z rôznych dôvodov spočívajúcich v jeho osobe neukončí prípravnú štátnu službu alebo nebude vymenovaný do dočasnej štátnej služby alebo nezotrvá v dočasnej štátnej službe po dobu určenú návrhom zákona.

Návrh zákona predpokladá, že úhrada vynaložených finančných a materiálnych nákladov nevznikne, ak nesplnenie dohody bude objektívne, t. j. nebude zavinené profesionálnym vojakom. Ide o taxatívne vymedzené dôvody skončenia služobného pomeru podľa tohto návrhu zákona.

Určenie sumy úhrady nákladov podrobne ustanoví všeobecne záväzný právny predpis v nadväznosti na náklady vynaložené na naturálne a finančné zabezpečenie za čas štúdia profesionálneho vojaka.

K § 19

Návrhom zákona sa vymedzuje, že počas prípravnej štátnej služby profesionálny vojak absolvuje spoločný základný vojenský výcvik bez ohľadu na to, pre aký hodnostný zbor sa bude pripravovať.

Ak bude uchádzač pripravovaný do kariéry určenej pre hodnostný zbor dôstojníkov, prípravná štátna služba je určená aj na získanie vysokoškolského vzdelania, resp. na absolvovanie dôstojníckeho kurzu pre absolventov vysokých škôl.

K § 20

Z kontextu dokumentu „Ozbrojené sily Slovenskej republiky - model 2010, najmä 7. kapitoly - Personálny manažment“ vyplýva, že profesionálni vojaci budú počas trvania služobného pomeru plniť úlohy štátnej služby len po určitú dobu, t. j. dočasne (nebudú mať tzv. definitívu). Z tohto dôvodu sa zavádza „len“ jeden druh štátnej služby, t. j. dočasná štátna služba, ktorej trvanie je obmedzené viacerými faktormi (maximálnou dobou služby, dobou výsluhy v hodnosti, vekom 55 rokov, programom udržiavania, dohodou).

Do dočasnej štátnej služby je vymenovaný profesionálny vojak po úspešnom absolvovaní prípravnej štátnej služby, resp. uchádzač je do dočasnej štátnej služby prijatý bez vykonania prípravnej štátnej služby. Je to uchádzač, ktorý už predtým bol v služobnom pomere podľa tohto návrhu zákona alebo v služobnom pomere k ozbrojeným silám. Rozhodujúcim kritériom, okrem ostatných pripomienok, je to, že do splnenia výsluhy v ním dosiahnutej hodnosti mu chýba aspoň tri roky podľa tohto návrhu zákona. Táto podmienka sa nevzťahuje na kategórie profesionálnych vojakov uvedené v návrhu zákona.

Uchádzač, ktorý pred vznikom služobného pomeru vykonal základnú službu alebo náhradnú službu, ale nebol predtým v dočasnej štátnej službe ale bol v inom služobnom pomere (príslušník Policajného zboru, príslušník Slovenskej informačnej služby, príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže SR, zamestnanec Národného bezpečnostného úradu SR) a spĺňa podmienky pre vznik služobného pomeru bude prijatý priamo do dočasnej štátnej služby.

Pre prijatie občana do dočasnej štátnej služby je jeho vek obmedzený hornou hranicou (30 rokov, resp. 35 rokov v závislosti od hodnostného zboru, do ktorého má byť prijatý).

Obmedzenie hornej hranice veku pre prijatie do dočasnej štátnej služby sa nevzťahuje na profesionálnych vojakov uvedených v návrhu zákona, pretože ide o špecifické kategórie, ktorých sa netýka postup v služobnej kariére tak, ako ostatných profesionálnych vojakov (sú to príslušníci Vojenského spravodajstva, vojenskí prokurátori a vojenskí sudcovia). Okrem toho môže minister povoliť výnimku z hornej hranice veku pre prijatie do dočasnej štátnej služby pre určité kategórie profesionálnych vojakov alebo aj pre jednotlivcov (táto výnimka je upravená v prechodnom ustanovení § 214 tohto návrhu zákona). Výnimka je dôležitá pre prípadné prijatie špičkových odborníkov, ktorých bude nedostatok v ozbrojených silách.

K § 21

Dočasnú štátnu službu ako druh štátnej služby možno prirovnať k „pracovnému pomeru“ na dobu určitú ohraničeného minimálnou spodnou a maximálnou hornou hranicou trvania. Spodná hranica dočasnej štátnej služby je limitovaná v trvaní tri až šesť rokov alebo zvyškom doby, ktorá zostáva do dosiahnutia výsluhy v hodnosti, ktorá bude uchádzačovi priznaná pri prijatí do dočasnej štátnej služby bez vykonania prípravnej štátnej služby.

Dobu trvania dočasnej štátnej služby v rozpätí tri až šesť rokov možno opätovne predlžovať, vždy však len za predpokladu, že celková predlžovaná doba neprekročí hranicu šesť rokov. V prípade, že profesionálny vojak bude v priebehu tejto doby povýšený do vyššej hodnosti sa doba trvania dočasnej štátnej služby zmení na dobu určenú podľa tohto návrhu zákona.

Horná hranica je limitovaná alternatívne, a to alebo vekom 55 rokov alebo splnením maximálnej doby služby alebo dosiahnutím doby výsluhy v hodnosti alebo splnením dohodnutého času alebo uplynutím doby zaradenia do programu udržania alebo splnením niektorého z dôvodov na skončenie služobného pomeru podľa tohto návrhu zákona (prepustenie, smrť, strata vojenskej hodnosti). Napríklad: všeobecne, doba dočasnej štátnej služby profesionálneho vojaka trvá podľa návrhu zákona najdlhšie do splnenia 55 rokov veku (okrem vojenských prokurátorov, vojenských sudcov a náčelníka generálneho štábu), pričom sa už nebude brať do úvahy maximálna doba služby alebo doba výsluhy v hodnosti, aj keď niektorú z týchto dôb ešte pri tomto veku nedosiahol alebo naopak, doba dočasnej štátnej služby profesionálneho vojaka trvá do dosiahnutia maximálnej doby služby (alebo do dosiahnutia doby výsluhy v hodnosti), aj keď ešte do tejto doby nedosiahol vek 55 rokov veku.

Výnimku z tohto pravidla tvoria profesionálni vojaci, ktorí sú vymenovaní do funkcií určených pre sudcov vojenských súdov a pre prokurátorov vojenských prokuratúr, ktorí podľa osobitných predpisov môžu byť v osobitnom právnom vzťahu alebo v služobnom pomere k týmto funkciám aj dlhšie ako do dovŕšenia 65 rokov veku. Ak ide o profesionálneho vojaka, ktorý dosiahol hodnosť generál a je vymenovaný do funkcie náčelníka generálneho štábu, doba jeho dočasnej štátnej služby sa riadi osobitným predpisom, ktorý mu umožňuje zotrvať vo funkcii dvakrát po štyri roky nezávisle na ním dosiahnutom veku.

Ak ide o ostatných profesionálnych vojakov, ich dočasná štátna služba sa mení na dobu výsluhy v hodnosti, t. j. v závislosti od toho, do akej hodnosti sú povýšení (v prípade hodnosti podpráporčíka a brigádneho generála vymenovaní). Ak nebudú títo profesionálni vojaci povýšení do vyššej hodnosti, ich dočasná štátna služba, v prípade ak budú zaradení do programu udržiavania, sa mení na dohodnutú dobu (ak sa profesionálny vojak a vedúci služobného úradu spolu dohodnú), najdlhšie však do uplynutia maximálnej doby služby pre danú hodnosť. Preto sa doba zaradenia takýchto profesionálnych vojakov do programu udržiavania ustanovuje (reguluje) v závislosti od toho, kedy im uplynie maximálna doba služby pre nimi dosiahnutú hodnosť.

Návrh zákona vymedzuje pre niektoré kategórie profesionálnych vojakov, resp. pre niektoré hodnosti výnimky z uvedených zásad určovania trvania dočasnej štátnej služby. V prípade profesionálneho vojaka, na ktorého sa nevzťahuje konkurenčný výber, sa z jeho súhlasom a súhlasom vedúceho služobného úradu dočasná štátna služba zmení na dohodnutý čas, najdlhšie však do dosiahnutia 55 rokov veku (ide napr. o príslušníkov Vojenského spravodajstva, profesionálnych vojakov ustanovených do funkcií v inšpekcii ministra, v právnej službe, vo vojenskom zdravotníctve, o vojenských duchovných, o vojenských hudobníkov).

Zavádza sa pojem „maximálna doba služby“, ktorá vyjadruje najdlhšiu možnú dobu trvania dočasnej štátnej služby, po ktorú môže profesionálny vojak zotrvať v služobnom pomere v závislosti na dosiahnutej hodnosti, ak predtým už nesplnil inú podmienku pre skončenie služobného pomeru (napr. vek 55 rokov, doba výsluhy v hodnosti, dohodnutý čas, dôvody na skončenie alebo zánik služobného pomeru). Maximálna doba služby sa nevzťahuje na vybraté kategórie profesionálnych vojakov.

Z doterajšieho právneho predpisu sa preberá pojem „doba výsluha v hodnosti“, pričom doby výsluhy v hodnosti sú určené v závislosti od nového modelu postupu profesionálneho vojaka v služobnej kariére. Na generálske hodnosti sú taktiež navrhované doby výsluhy v hodnosti, ale s tým, že na hodnosť brigádny generál sa okrem toho vyžaduje aj to, aby profesionálny vojak v plukovníckej hodnosti úspešne vykonával funkciu aspoň jeden rok a na hodnosť generálmajor, aby profesionálny vojak v hodnosti brigádny generál úspešne vykonával funkciu aspoň jeden rok.

Pre profesionálnych vojakov pilot, letovod, letovod-navigátor, palubný radista, palubný operátor a palubný technik, tzv. lietajúci personál návrh zákona umožňuje ministrovi, aby ustanovil osobitnú maximálnu dobu službu a dobu výsluhy v hodnosti.

Z návrhu zákona vyplýva, že doba výsluhy v hodnosti je doba, počas ktorej profesionálny vojak môže zotrvať v dosiahnutej hodnosti. Z tejto zásady však návrh zákona ustanovuje výnimku v tom smere, že profesionálny vojak môže zotrvať v dosiahnutej hodnosti aj dlhšie (po uplynutí doby výsluhy v dosiahnutej hodnosti), ak je zaradený do programu udržiavania alebo ak sa s vedúcim služobného úradu dohodol (platí len pre niektoré kategórie profesionálnych vojakov) na konkrétnej dobe trvania dočasnej štátnej služby (najdlhšie však do uplynutia maximálnej doby služby alebo do dosiahnutia 55 rokov veku, v závislosti, ktorú hranicu dosiahne skôr).

Trvanie dočasnej štátnej služby vojenských prokurátorov a vojenských sudcov sa riadi osobitnými predpismi (zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 185/2002 Z. z. a zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení zákona č. 312/2001 Z. z.), pričom horná hranica je týmito osobitnými predpismi fakultatívne obmedzená dosiahnutím 65 rokov fyzického veku. Z uvedeného dôvodu sa na túto kategóriu profesionálnych vojakov nevzťahujú ustanovenia o trvaní dočasnej štátnej službe podľa tohto návrhu zákona.

K § 22

Program udržiavania má za cieľ vytvoriť možnosti pre plnenie úloh ozbrojených síl v prípade, ak nebude dostatok vhodných uchádzačov pre prijatie do štátnej služby (v závislosti na vojenskej odbornosti), pričom sa tým súčasne vytvára priestor pre profesionálneho vojaka na jeho ďalšie zotrvanie v dočasnej štátnej službe, najdlhšie však do uplynutia maximálnej doby služby ustanovenej pre jednotlivé hodnosti alebo dovŕšenia 55 rokov veku (v závislosti, ktorý dôvod splní skôr). Prvé zaradenie do programu udržiavania bude vykonané po poslednom konkurenčnom výbere, ak profesionálny vojak nebude na jeho základe vymenovaný do vyššej hodnosti alebo povýšený alebo ak nebude prepustený zo služobného pomeru. Toto zaradenie môže byť každoročne so súhlasom profesionálneho vojaka predlžované.

Program udržiavania bude zabezpečovať, v prípade nedostatku uchádzačov v určených vojenských odbornostiach, zotrvanie profesionálneho vojaka s takouto vojenskou odbornosťou v štátnej službe dlhšie, ako u ostatných profesionálnych vojakov s dostatkovými vojenskými odbornosťami, pričom ozbrojené sily už nebudú mať záujem na zvyšovaní ich odborného rastu a najmä na ich povýšení.

Predpokladá sa, že do programu udržiavania sa nezaradí profesionálny vojak, ktorý nebude povyšovaný na základe výsledkov konkurenčného výberu.

K § 23

Splnomocňujúce ustanovenie na vydanie služobného predpisu, ktorým sa určia bližšie podmienky pre zaradenie do programu udržiavania.

K § 24 až 27

Obsah kvalifikačných predpokladov na výkon štátnej služby sa čiastočne preberá z doterajšej právnej úpravy, pričom sa kvalitatívne i vecne mení obsah kvalifikačných požiadaviek na výkon funkcie, ktoré sa navyše pojmovo zmenili na osobitné predpoklady na výkon funkcie a na hodnosť.

Pod pojmom kvalifikačné predpoklady na výkon štátnej služby sa rozumie vzdelanie podľa osobitných predpisov [zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov a zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov] a osobitné predpoklady na výkon funkcie a na hodnosť. Požadované druhy vzdelania pre jednotlivé funkcie budú ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom. Osobitné predpoklady budú určené pre funkcie a každú hodnosť zvlášť a budú rozpracované služobným predpisom, ktorý vydá minister. Forma určenia osobitných predpokladov služobným predpisom sa preberá z doterajšej právnej úpravy. Pre hodnosti sa určí sústava odborného vzdelávania a kariérového vzdelávania, pričom pre každý hodnostný zbor (hodnostný zbor mužstva a poddôstojníkov, práporčícky zbor a dôstojnícky zbor) budú určené osobitne.

Súčasťou kvalifikačných predpokladov na výkon štátnej služby bude ustanovený ako podmienka aj stupeň znalosti cudzieho jazyka na funkcie, pre ktoré sa bude vyžadovať podľa štandardov („STANAG“), ktoré sú uplatňované v armádach členských štátov NATO, a to v závislosti od potreby tejto spôsobilosti na funkciu, resp. na hodnosť.

Ak sa bude na výkon funkcie vyžadovať aj ďalší osobitný predpoklad, napr. pedagogické minimum, zdravotnícky kurz alebo zručnosť (napr. vodičské oprávnenie, kurz bagristu, kurz žeriavnika a pod.), musí občan alebo profesionálny vojak takúto podmienku spĺňať už pri prijatí do štátnej služby.

K § 28 a 29

Podmienky vzniku služobného pomeru sa v modifikovanej podobe preberajú z doterajšej právnej úpravy. Novým prvkom je, v súlade so Smernicou Rady 91/533/EHS zo 14 októbra 1991 o povinnosti zamestnávateľa informovať zamestnanca o podmienkach vzťahujúcich sa na zmluvu alebo na pracovnoprávny vzťah, existencia a konkretizácia obsahu písomného oznámenia, ktoré okrem rozhodnutia o prijatí do štátnej služby obdrží každý uchádzač po prijatí do štátnej služby.

Dôraz sa kladie na ochranu osobných údajov uchádzača a jeho blízkych osôb, ktorých získanie údajov je nevyhnutné pre komplexnú dokumentáciu uchádzača pri jeho prijatí do štátnej služby. V súlade so zákonom č. 428/2000 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení zákona č. 602/2003 Z. z. sú v návrhu zákona taxatívne uvedené len tie najdôležitejšie osobné údaje uchádzača a jeho blízkych osôb, s ktorými môže služobný úrad manipulovať len počas výberového konania. Za blízke osoby sa na účely tohto návrhu zákona považuje manželka alebo rodičia alebo súrodenci profesionálneho vojaka.

Návrh zákona štandardným spôsobom vymedzuje podmienky a postup pri samotnom vzniku služobného pomeru, pričom v prípade vojenskej prísahy vymedzuje, aby každý uchádzač zložil vojenskú prísahu podľa osobitného zákona (zákon č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov). Návrh zákona však ustanovuje v tomto smere možnosť, že ak uchádzač už predtým zložil vojenskú prísahu podľa platného osobitného zákona (t. j. takého, ktorý ako posledný upravuje znenie vojenskej prísahy), tak pri prijatí do štátnej služby vojenskú prísahu neskladá.

K § 30 až 32

Zavedenie pojmu konkurenčný výber vychádza z poznatkov uplatňovaných najmä v armádach členských štátoch NATO pri postupe profesionálneho vojaka v služobnej kariére počas trvania služobného pomeru.

Konkurenčný výber je zameraný na posúdenie obsahu a záverov služobných hodnotení profesionálnych vojakov, ktorí po uplynutí minimálnej doby v dosiahnutej hodnosti budú zaradení do konkurenčného výberu za účelom posúdenia možností ich ďalšieho postupu v služobnej kariére.

Navrhuje sa, aby bol profesionálny vojak zaradený do konkurenčného výberu dvakrát v dosiahnutej hodnosti. Prvýkrát po uplynutí minimálnej doby v dosiahnutej hodnosti a druhýkrát, ak nebude profesionálny vojak povýšený, po uplynutí jedného roka od prvého zaradenia do konkurenčného výberu. Výnimkou sú profesionálni vojaci v hodností vojak 2. stupňa, slobodník, plukovník, brigádny generál a generálmajor, ktorí sa zaraďujú do konkurenčného výberu každoročne, ak sú v hodnosti aspoň rok.

Výsledkom prvého konkurenčného výberu môže byť vymenovanie profesionálneho vojaka do hodnosti podpráporčíka alebo do hodnosti brigádny generál alebo jeho povýšenie.

Výsledkom druhého konkurenčného výberu môže byť vymenovanie profesionálneho vojaka do hodnosti podpráporčík alebo do hodnosti brigádny generál alebo jeho povýšenie alebo zaradenie do programu udržiavania alebo prepustenie zo služobného pomeru uplynutím doby výsluhy v hodnosti.

V prípade, ak sa v konkurenčnom výbere hodnotí profesionálny vojak v hodnosti vojak 2. stupňa, slobodník, plukovník, brigádny generál alebo generálmajor, výsledkom konkurenčného výberu môže byť povýšenie do vyššej hodnosti alebo vymenovanie do hodnosti brigádny generál alebo zaradenie do ďalšieho konkurenčného výberu v nasledujúcom roku, a to až do dosiahnutia doby výsluhy v hodnosti. V poslednom konkurenčnom výbere pred splnením doby výsluhy v hodnosti môže byť zaradený aj do programu udržiavania do splnenia maximálnej doby služby alebo dovŕšenia 55 rokov veku, podľa toho, ktorú podmienku skôr splní.

Každé vymenovanie do hodnosti alebo povýšenie je spojené s ustanovením do funkcie s plánovanou hodnosťou, do ktorej bude profesionálny vojak vymenovaný alebo povýšený (ak takáto funkcia bude voľná). Výnimka z týchto ustanovení je v návrhu zákona vymedzená na viacerých miestach v tom smere, že konkurenčný výber sa nevzťahuje na osobitné kategórie profesionálnych vojakov. Do konkurenčného výberu sa taktiež nezaradí profesionálny vojak, ktorého ustanovenie do funkcie nie je spojené s vymenovaním alebo povýšením do vyššej hodnosti (horizontálna rotácia). Je to v prípade, ak ide o ustanovenie do funkcie rovnakej úrovne, t. j. funkcie, na ktorú je plánovaná rovnaká hodnosť ako na funkcii, ktorú vykonával pred novým ustanovením a nepožadujú sa ďalšie osobitné predpoklady pre jej výkon. Do konkurenčného výberu sa nezaradí ani profesionálny vojak, ktorý je zaradený do programu udržiavania (sú však aj výnimky), alebo o ktorom bolo právoplatne rozhodnuté o jeho skončení služobného pomeru alebo je v hodnosti vojak 1. stupňa, štábny nadrotmajster, nadpráporčík, generálporučík a generál.

Konkurenčného výberu sa profesionálny vojak nezúčastňuje osobne.

Konkurenčný výber vykonávajú komisie pre konkurenčný výber, ktoré zriaďuje náčelník generálneho štábu alebo ním splnomocnený vedúci služobného úradu pre každú hodnosť osobitne.

Dôležitou skutočnosťou je to, že poradie profesionálnych vojakov určené komisiou je záväzné pre rozhodovanie oprávneného vedúceho služobného úradu.

Do konkurenčného výberu sa v kalendárnom roku zaraďujú profesionálni vojaci, ktorí dosiahli rovnakú hodnosť, dosiahli minimálnu dobu požadovanú pre zaradenie do konkurenčného výberu a spĺňajú rovnaké podmienky pre ich ďalší postup v služobnej kariére.

Na základe posudzovaných výsledkov profesionálnych vojakov zaradených do konkurenčného výberu komisia určí ich poradie, a to od profesionálneho vojaka, ktorý dosiahol najlepšie hodnotenie až po profesionálneho vojaka, ktorý dosiahol najmenej priaznivé hodnotenie s tým, že určenie sa vzťahuje vždy pre každú vojenskú odbornosť osobitne. Výsledky posúdenia zašle komisia na generálny štáb, ktorý zabezpečí vykonanie príslušných personálnych opatrení s profesionálnymi vojakmi, ktorých počet zodpovedá počtu možných personálnych opatrení (pre vymenovanie alebo povýšenie do vyššej hodnosti), ktoré sa vykonajú po konkurenčnom výbere.

Profesionálni vojaci, ktorí nebudú v prvom konkurenčnom výbere na základe určeného poradia „úspešní“ (nebude sa voči nim uplatňovať žiadne personálne opatrenie), zotrvajú v pôvodnej funkcii až do druhého konkurenčného výberu, do ktorého budú ešte raz opätovne zaradení po uplynutí jedného roka. Profesionálni vojaci, ktorí nebudú „úspešní“ ani v druhom konkurenčnom výbere (nebudú vymenovaní alebo povýšení do vyššej hodnosti) budú na základe rozhodnutia komisie pre konkurenčný výber zaradení do programu udržiavania alebo prepustení zo služobného pomeru.

Konštituuje sa pojem „minimálna doba v hodnosti“, ktorej dĺžka závisí od príslušnej doby výsluhy v hodnosti. Vzhľadom na potreby personálneho manažmentu sa základná dĺžka minimálnej doby ustanovuje v závislosti na dobe splnenia minimálnej doby v hodnosti. Jej doba uplynie 1. januára kalendárneho roka, ktorý predchádza 24 mesiacom splnenia doby výsluhy v hodnosti.

K § 33

Ustanovenia o konkurenčnom výbere sa nevzťahujú na profesionálnych vojakov, ktorí tvoria osobitné kategórie profesionálnych vojakov.

K § 34

Návrh zákona transformuje pre profesionálnych vojakov doterajšiu hodnosť „vojak“ na dve nové hodnosti, a to „vojak 1. stupňa“ a „vojak 2. stupňa“, ktoré sú začlenené do hodnostného zboru mužstva a poddôstojníkov.

Hodnosť „vojak 1. stupňa“ sa osobitne vymedzuje pre profesionálnych vojakov, ktorí budú vykonávať prípravnú štátnu službu a hodnosť „vojak 2. stupňa“ sa ustanovuje pre profesionálnych vojakov, ktorí budú vykonávať dočasnú štátnu službu.

Konštituuje sa nový pojem - „hodnostný zbor“, pričom sa vytvárajú tri hodnostné zbory, v rámci ktorých sa ustanovujú stupne jednotlivých hodností. Pre hodnostný zbor mužstva a poddôstojníkov sa vytvárajú stupne hodností osobitne pre mužstvo – vojak 1. stupňa, vojak 2. stupňa, slobodník a desiatnik a osobitne stupne hodností pre poddôstojnícke hodnosti - čatár, rotný, rotmajster, nadrotmajster a štábny nadrotmajster. Pre práporčícky hodnostný zbor sa vytvárajú stupne hodností podpráporčík, práporčík a nadpráporčík a pre dôstojnícky zbor sa vytvárajú stupne hodností osobitne pre dôstojnícke hodnosti - poručík, nadporučík, kapitán, major, podplukovník a plukovník a osobitne stupne hodností pre generálske hodnosti – brigádny generál, generálmajor, generálporučík a generál.

K § 35

Profesionálny vojak pri prijatí do prípravnej štátnej služby sa vymenuje do hodnosti vojak 1. stupňa, a to bez ohľadu na to,

a)pre aký hodnostný zbor bude počas prípravnej štátnej služby pripravovaný,

b)či získal vyššie vzdelanie, než aké sa požaduje na výkon prípravnej štátnej služby (podmienkou je však, že musí spĺňať aspoň stredné odborné vzdelanie bez maturity, ak bude pripravovaný pre hodnostný zbor mužstva a poddôstojníkov).

Po úspešnom skončení prípravnej štátnej služby bude profesionálny vojak, v závislosti na tom, pre aký hodnostný zbor bude pripravovaný, povýšený do hodnosti vojak 2. stupňa (ak bude pripravovaný pre hodnostný zbor mužstva a poddôstojníkov) alebo vymenovaný do hodnosti poručík (ak bude pripravovaný pre hodnostný zbor dôstojníkov).

K § 36

Návrh zákona ustanovuje, že profesionálny vojak sa do hodnosti vymenúva do hodnosti podpráporčík alebo povyšuje do hodnosti o jeden stupeň vyššej.

Vymenovanie profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe do hodnosti podpráporčíka a povýšenie profesionálneho vojaka do hodnosti o jeden stupeň vyššej, než akú dosiahol sa uskutoční len za predpokladu splnenia podmienok uvedených v návrhu zákona.

K § 37

Predkladanie návrhov na vymenúvanie a povyšovanie generálov sa preberá z doterajšej právnej úpravy, ktorá vychádza z dikcie čl. 102 ods. 2 a 4 Ústavy Slovenskej republiky.

K § 38

Ustanovujú sa osobitné podmienky pre vymenúvanie a povyšovanie profesionálnych vojakov, na ktorých sa nevzťahuje konkurenčný výber. Takýto profesionálni vojaci budú povýšení po splnení časovo poslednej podmienky pre povýšenie do vyššej hodnosti (tak ako doteraz), pričom doba výsluhy v hodnosti ustanovená návrhom zákona sa bude vzťahovať aj na tieto osobitné kategórie profesionálnych vojakov, s výnimkou tzv. lietajúceho personálu.

Ide o podmienky, ktoré boli modifikovane prevzaté z doterajšej právnej úpravy, pričom sa však už nepripúšťa možnosť, aby takýto profesionálny vojak nespĺňal vzdelanie na hodnosť alebo osobitné predpoklady na výkon funkcie a na hodnosť (podľa platnej právnej úpravy môže mať ministrom povolenú výnimku zo vzdelania alebo z hodnosti).

Pre tieto kategórie profesionálnych vojakov sa ustanovuje pre hodnosti vojak 2. stupňa, slobodník a desiatnik doba výsluhy v hodnosti na jeden rok.

K § 39

Uchádzačovi, ktorý bude prijatý do dočasného služobného pomeru priamo bez vykonania prípravnej štátnej služby možno pri vzniku služobného pomeru priznať predtým dosiahnutú hodnosť, ak je táto rovnaká, ako hodnosť plánovaná na funkciu, do ktorej bude ustanovený. Vymedzuje sa však výnimka z tohto pravidla v tom, že mu môže byť priznaná aj nižšia hodnosť, ak bude ustanovený do funkcie s nižšou plánovanou hodnosťou, než akú dosiahol. Vždy však môže ísť len o funkciu s plánovanou nižšou hodnosťou a nie vyššou, než akú dosiahol. V takomto prípade sa na skôr dosiahnutú hodnosť neprihliada.

Priznaním inej hodnosti, než akú predtým dosiahol, stráca nárok na predtým dosiahnutú hodnosť.

Priznanie hodnosti sa neuplatní na profesionálnych vojakov vymenovaných do funkcie vojenský prokurátor a vojenský sudca.

K § 40 až 48

V súlade s doterajšou právnou úpravou sa vymedzuje systém hodnotenia profesionálnych vojakov. Ide o modifikovaný systém, ktorý vychádza zo systému uplatňovanom v armádach členských štátov NATO a má za cieľ

a)efektívne využiť ľudské zdroje a ďalej ich skvalitňovať formou výberu,

b)motivácia a rozvoj osobnosti,

c)zlepšenie úrovne služobných činností a riadenia,

d)byť nástrojom operatívneho získania základných podkladov pre personálne plánovanie a rozhodovanie v oblasti personálneho manažmentu.

e)systematicky a cieľavedome zvýšiť objektivitu hodnotenia profesionálneho vojaka,

d)využiť bodové hodnotenie vyplývajúce zo služobného hodnotenia na zhromažďovanie potrebných informácií, ktorými sa hodnotí služobný výkon, osobnostné predpoklady, vedomosti, skúsenosti a zručnosti profesionálneho vojaka vo vzťahu k vykonávanej funkcii a využiť možnosti ďalšieho postupu v služobnej kariére profesionálneho vojaka, ktorý bude zaradený do konkurenčného výberu.

Hodnotenie má tri formy, a to služobné hodnotenie, ktoré sa vypracováva

a)ako služobné hodnotenie pre profesionálnych vojakov v dočasnej štátnej službe zaradených v hodnostnom zbore mužstva a poddôstojníkov, práporčíckom hodnostnom zbore a dôstojníckom hodnostnom zbore,

b)ako priebežné hodnotenie, ktoré sa vypracováva jednotne pre všetkých profesionálnych vojakov v dočasnej štátnej službe a

c)ako hodnotenie prípravnej štátnej služby, ktoré sa vypracúva len na profesionálnych vojakov prípravnej štátnej služby.

Návrh zákona rešpektuje existenciu osobitných predpisov, na základe ktorých sa na vojenských prokurátorov a vojenských sudcov spracúva hodnotenie osobitne.

Služobné hodnotenie sa vypracováva jedenkrát ročne od 1. januára do 15. februára kalendárneho roka.

Hodnotiteľ je veliteľ (predstavený, vedúci zamestnanec), ktorý je priamym najbližším (bezprostredným) nadriadeným hodnoteného profesionálneho vojaka. Hodnotiteľ hodnotí dosiahnuté výsledky v jednotlivých oblastiach hodnotenia a navrhuje odporúčania pre ďalší postup hodnoteného v služobnej kariére.

V prípade vojenských duchovných musí hodnotiteľ pri spracovávaní služobného hodnotenia spolupracovať s najbližším nadriadeným vojenským duchovným.

Dôležitou časťou služobného hodnotenia je jeho písomná časť a bodové vyjadrenie, ktoré sú pre každú časť ustanovené návrhom zákona osobitne. Záver služobného hodnotenia obsahuje nielen slovné vyjadrenie, ale aj zodpovedajúcu bodovú hodnotu tohto slovného vyjadrenia a opatrenia, ktoré sa navrhujú v služobnej kariére profesionálneho vojaka.

Podrobnosti o obsahu jednotlivých častí služobného hodnotenia a bodovom hodnotení ustanoví služobným predpisom minister.

Na konanie vo veci služobného hodnotenia sa ustanovenia správneho konania vzťahujú len vtedy, ak určuje návrh zákona (§ 81), napr. doručovanie. Inak je konanie o služobnom hodnotení upravené samostatne a odlišne od správneho konania. Lehoty určené na toto konanie sú procesného charakteru a majú vplyv na jeho priebeh a na neplatnosť služobného hodnotenia.

Ustanovuje sa povinnosť hodnotiteľa oboznámiť profesionálneho vojaka so služobným hodnotením a s možnosťou podať proti nemu odvolanie.

Proti služobnému hodnoteniu môže profesionálny vojak podať do siedmich kalendárnych dní odvolanie. V prípade, že hodnotený bol oboznámený so služobným hodnotením, ale odmietne túto skutočnosť potvrdiť svojím podpisom, služobné hodnotenie a poučenie o možnosti podať odvolanie proti služobnému hodnoteniu sa profesionálnemu vojakovi vyhlási. O tejto skutočnosti sa vykoná záznam do služobného hodnotenia, ktorý podpisuje hodnotiteľ. Vykonanie záznamu má účinky jeho doručenia.

Prvým dňom lehoty na podanie odvolania proti služobnému hodnoteniu je nasledujúci deň po vyhlásení služobného hodnotenia. Podanie odvolania má odkladný účinok, t. j. do konečného rozhodnutia ho nemožno uplatniť ako podklad pre vydanie príslušného personálneho rozhodnutia.

Odvolanie sa podáva hodnotiteľovi, ktorý, ak nevyhovie odvolaniu v celom rozsahu (autoremedúra), musí toto postúpiť odvolaciemu orgánu. Odvolacím orgánom je veliteľ najbližšie nadriadený hodnotiteľovi. Odvolací orgán o odvolaní rozhoduje na základe prerokovania odvolania v poradnom orgáne. Za týmto účelom zriadi komisiu.

Ak v rámci odvolacieho konania vráti odvolací orgán služobné hodnotenie späť hodnotiteľovi na nové spracovanie, jeho právny názor vo veci je pre hodnotiteľa záväzný. Proti rozhodnutiu o odvolaní nemôže podať riadny opravný prostriedok hodnotený ani hodnotiteľ.

Vymedzuje sa, kedy služobné hodnotenie nadobudne právoplatnosť. Právoplatné a vykonateľné služobné hodnotenie nemá odkladný účinok. Tiež sa vymedzuje jediný dôvod, kedy služobné hodnotenie nenadobudne právoplatnosť. To vtedy, ak zavineným konaním, či už zo strany hodnoteného alebo hodnotiteľa alebo odvolacieho orgánu, nebudú dodržané procesné lehoty podľa tohto zákona.

Právoplatné služobné hodnotenie je preskúmateľné súdom.

Podané odvolanie a dokumentácia vyhotovená v súvislosti s jeho riešením sa po nadobudnutí právoplatnosti služobného hodnotenia zakladá do osobného spisu hodnoteného.

Pri práci so služobným hodnotením treba dodržať ustanovenia zákona o ochrane osobných údajov (zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení zákona č. 602/2003 Z. z.) preto sa ustanovuje okruh osôb oprávnených oboznamovať sa so služobným hodnotením.

Priebežným hodnotením sa vyhodnocujú služobné výsledky, správanie sa vo výkone štátnej služby a predpoklady osobnostného rozvoja profesionálneho vojaka v období medzi dvomi služobnými hodnoteniami ako vyhodnotenie plnenia čiastkových úloh. Hodnotiteľ priebežné hodnotenie môže využiť len na účely spracovania služobného hodnotenia; na jeho základe sa neprijímajú personálne opatrenia.

Hodnotenie vykonávané v prípravnej štátnej službe pri jej skončení je uplatňované pre posúdenie vhodnosti vymenovania profesionálneho vojaka do dočasnej štátnej služby. Na hodnotenie prípravnej štátnej služby sa nevzťahujú ustanovenia o služobnom hodnotení.

K § 49 až 51

Vzhľadom na existenciu zákona o ochrane osobných údajov a tiež na osobitné podmienky výkonu štátnej služby v ozbrojených silách je nevyhnutné na úrovni zákona vymedziť existenciu osobného spisu profesionálneho vojaka, do ktorého sa zakladajú písomnosti súvisiace s výkonom štátnej služby profesionálneho vojaka a jeho osobnej identifikačnej karty, ktorá nahrádza služobný preukaz. Kovový identifikačný štítok sa uplatní najmä počas výkonu štátnej služby v zahraničí.

K § 52 až 55

Oproti doterajšej právnej praxi sa pre výkon prípravnej štátnej služby konštituujú nové funkcie, a to „čakateľ“, ktorá je určená pre profesionálnych vojakov, ktorí budú pripravovaní pre hodnostný zbor mužstva a poddôstojníkov a „kadet“, ktorá je určená pre uchádzačov, ktorí získali vysokoškolské vzdelanie a budú pripravovaní pre hodnostný zbor dôstojníkov a pre uchádzačov, ktorí budú študovať na vojenskej vysokej škole, pretože budú pripravovaní pre dôstojnícky hodnostný zbor.

Ustanovenie do funkcie má obligatórny charakter, ak sú splnené podmienky ustanovené v návrhu zákona.

Ustanovenie profesionálneho vojaka do funkcie je späté s vymenovaním profesionálneho vojaka do hodnosti v inom hodnostnom zbore alebo s jeho povýšením v tomto istom hodnostnom zbore do vyššej hodnosti, t. j. do hodnosti, ktorá je plánovaná na funkciu, do ktorej je profesionálny vojak ustanovený (vertikálne ustanovenie). Výnimkou je ustanovenie profesionálneho vojaka v rámci služobnej kariéry do funkcie rovnakej úrovne, t. j. do funkcie s rovnakou plánovanou hodnosťou, akú už profesionálny vojak dosiahol (horizontálne ustanovenie).

Ustanovenie profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe je spojené najmä s vymenovaním alebo povýšením do vyššej hodnosti (v prípade, ak ide o funkciu s rovnakými plánovanými podstatnými náležitosťami, tak nejde o vymenovanie alebo povýšenie pri ustanovení do funkcie, ale len o samotné ustanovenie do funkcie). Preto sú podmienky pre vertikálne ustanovenie do funkcie totožné s podmienkami pre vymenovanie alebo povýšenie profesionálneho vojaka do vyššej hodnosti. Základom je splnenie kvalifikácie a úspešný konkurenčný výber.

Z uvedeného ustanovenia je návrhom zákona vymedzená výnimka v tom smere, že podmienky pre ustanovenie profesionálneho vojak sa nevzťahujú na profesionálneho vojaka, ktorý plní úlohy podľa osobitného predpisu (napr. vojenský policajt).

Ak nemôže profesionálny vojak vykonávať doterajšiu funkciu z dôvodov vymedzených v návrhu zákona, ustanoví sa do inej voľnej vhodnej funkcie.

Návrh zákona vymedzuje pojem „organizačné zmeny,“ pričom definuje aj podstatné náležitosti, ktoré vyplývajú z tohto pojmu. Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy sa za podstatnú náležitosť považuje iba plánovaná hodnosť a vojenská odbornosť (doteraz to bola plánovaná hodnosť, plánované vzdelanie, príplatok za riadenie a platová trieda).

K § 56

Ak nebude môcť profesionálny vojak vykonávať funkciu, do ktorej bude ustanovený (z objektívnych i subjektívnych dôvodov), dlhšie ako 30 kalendárnych dní, ustanovuje sa možnosť jeho zastupovania vo funkcii.

Zastupovanie môže trvať najviac šesť mesiacov po sebe nasledujúci v príslušnom kalendárom roku, pričom zastupovanie nemôže byť uplatnené u toho profesionálneho vojaka, ktorý je štatutárnym zástupcom chýbajúceho profesionálneho vojaka.

K § 57

Návrh zákona o štátnej službe preberá z predchádzajúcej právnej úpravy podmienky premiestnenia profesionálneho vojaka do iného miesta výkonu štátnej služby.

Premiestniť profesionálneho vojaka možno len za predpokladu, že spĺňa podmienky pre ustanovenie do funkcie podľa tohto zákona, vrátane podmienok pre vymenovanie alebo povýšenie do vyššej hodnosti, ak bude ustanovený do vyššej funkcie.

Premiestnenie profesionálneho vojaka má obligatórny charakter, pričom premiestnenie môže byť vykonané aj na základe písomnej žiadosti profesionálneho vojaka, ak je spájané s ustanovením do funkcie rovnakej úrovne (v takomto prípade má fakultatívny charakter).

Profesionálnych vojakov, ktorí budú po premiestnení ustanovení do funkcií vo vojenskom spravodajstve, vo vojenskej polícii a vojenských duchovných možno premiestniť aj s určením na funkciu s nižšou plánovanou hodnosťou, než akú dosiahol. Táto skutočnosť vyplýva z výnimky na ustanovenie týchto profesionálnych vojakov do funkcie podľa tohto návrhu zákona.

Definuje sa pojem „funkcia rovnakej úrovne“, ktorá, na rozdiel od organizačných zmien je vymedzená „len“ plánovanou hodnosťou.

K § 58

Vecná podstata odvolania profesionálneho vojaka z funkcie sa čiastočne prevzala z doterajšej právnej úpravy. Rozdiel je v podstatnej redukcii dôvodov odvolania profesionálneho vojaka z funkcie, pre ktoré musí byť profesionálny vojak obligatórne odvolaný z doterajšej funkcie.

K § 59

Z dôvodu zabezpečenia právnej istoty tehotnej profesionálnej vojačky pri výkone dočasnej štátnej služby, ktorej je na základe osobitného predpisu zakázaný výkon činností, ktoré podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotnosť a pritom ju nemožno ustanoviť do inej funkcie, sa z doterajšej právnej úpravy preberá inštitút prerušenia výkonu funkcie. Podmienky prerušenia výkonu funkcie sa vzťahujú rovnako aj na matku do konca deviateho mesiaca po pôrode, ak bude vykonávať takúto funkciu.

Návrh zákona rieši aj ich platové náležitosti počas prerušenia výkonu funkcie a určuje, že profesionálne vojačky budú počas prerušenia výkonu funkcie vykonávať, na základe rozhodnutia veliteľa, také činnosti, ktoré neohrozujú ich tehotenstvo alebo zdravotný stav alebo materské poslanie.

K § 60

Návrh zákona vymedzuje, že profesionálny vojak vykonáva štátnu službu aj mimo ozbrojených silách, ak to ustanovuje tento návrh zákona alebo osobitné predpisy. Týmto ustanovením sa určuje okruh subjektov, do ktorých môže byť profesionálny vojak z ozbrojených síl dočasne vyčlenený.

Profesionálny vojak môže byť dočasne vyčlenený najviac na tri roky s výnimkou osobitných kategórii profesionálnych vojakov. Návrh zákona umožňuje dočasne vyčleniť profesionálneho vojaka znova až po troch rokoch od uplynutia predchádzajúceho dočasného vyčlenenia.

Na dočasne prideleného profesionálneho vojaka sa vzťahujú ustanovenia tohto návrhu zákona.

K § 61

Ustanovením sa upravuje inštitút personálnej zálohy, ktorý sa modifikovaným spôsobom prevzal z doterajšej právnej úpravy, pričom sa obsah pôvodnej personálnej zálohy rozdelil na tri samostatné celky podľa dôvodov zaradenia profesionálneho vojaka do personálnej zálohy. Pri koncipovaní dôvodov pre zaradenie profesionálneho vojaka do personálnej zálohy sa čiastočne vychádzalo aj z právnej úpravy zaradenia policajtov do personálnej zálohy (zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov).

K § 62

Zaradenie profesionálneho vojaka do personálnej zálohy má objektívny charakter, pretože tento sa zaradí do personálnej zálohy výlučne z dôvodov, ktoré určuje tento zákon. Doba trvania každého dôvodu sa určuje najviac na tri mesiace. Po skončení takéhoto dôvodu sa zaradenie profesionálneho vojaka do personálnej zálohy ukončí a vykoná sa príslušné (adekvátne) personálne opatrenie.

Samotné dôvody pre zaradenie do personálnej zálohy majú objektívny charakter a sú určené potrebami služobných úradov a zachovaním práv profesionálneho vojaka.

Dôležitou zmenou oproti doterajšej právnej úprave je to, že počas zaradenia profesionálneho vojak do personálnej zálohy, bude profesionálnemu vojakovi, ktorý bol zaradený do personálnej zálohy z ním zavinených dôvodov, percentuálne obmedzený služobný plat.

K § 63

Zaradenie profesionálneho vojaka do neplatenej zálohy z dôvodu udelenia rodičovskej dovolenky je prevzatá z predchádzajúcej právnej úpravy. Naviac sa vytvárajú podmienky pre zaradenie do neplatenej zálohy aj pre profesionálnych vojakov vyslaných do medzinárodnej organizácie na funkciu, ktoré nie je súčasťou systemizácie podľa tohto návrhu zákona v prípade, ak sa vyžaduje zotrvanie profesionálneho vojaka v služobnom pomere.

K § 64

Záloha pre profesionálnych vojakov zaradených do prípravy na získanie osobitných predpokladov na výkon funkcie a na hodnosť je zálohou pre študujúcich profesionálnych vojakov, ktorí budú internátne (denne) študovať vo výcvikových a vzdelávacích zariadeniach dlhšie ako šesť mesiacov.

K § 65

Dočasné pozbavenie profesionálneho vojaka výkonom štátnej služby vychádza z doterajšej právnej úpravy, pričom sa zásadne vecne mení forma realizácie dočasného pozbavenia. Doposiaľ sa profesionálny vojak dočasne pozbavil výkonu funkcie a jeho výkon vojenskej služby pokračoval s tým, že nevykonával funkciu, ktorej výkonom bol pozbavený. Týmto spôsobom sa však nenaplnilo poslanie tohto inštitútu, pretože dotknutý profesionálny vojak sa voľne pohyboval po pracovisku a mohol pokračovať v činnosti, za ktorú mu bol dočasne pozbavený výkon funkcie.

Dočasne pozbaviť profesionálneho vojaka výkonu štátnej služby možno len za podmienok, že tento sa stal dôvodne podozrivý z porušenia služobnej povinnosti (zvlášť hrubým spôsobom) alebo bol na neho vydané uznesenie na začatie trestného stíhania pretože sa stal dôvodne podozrivým, že spáchal trestný čin. V obidvoch prípadoch platí, že jeho ďalšie ponechanie v štátnej službe by ohrozovalo jej dôležitý záujem alebo priebeh objasňovania konania.

Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy sa upustilo od tohto, aby jeho nedovolené konanie malo priamu súvislosť s výkonom štátnej služby. K takémuto záveru sa dospelo po skúsenostiach s uplatňovaním doterajšej právnej úpravy v tejto oblasti. Ukázalo sa, že nedovolené konanie profesionálneho vojaka, aj keď sa ho dopustil nie v priamej súvislosti s výkonom vojenskej služby malo vždy veľmi negatívny ohlas v najbližšom kolektíve vojakov, ale často krát malo nedovolené konanie profesionálneho vojaka negatívny celospoločenský ohlas (napr. dopravné nehody pod vplyvom alkoholu, krádeže zbraní, ktoré neboli získané v priamej súvislosti s výkonom vojenskej služby).

K § 66 a 67

Týmto ustanovením sa umožňuje profesionálnemu vojakovi plniť úlohy mimo územia Slovenskej republiky, napr. v rámci mierových síl Organizácie Spojených národov, vojenských misií a iných medzinárodných organizácií zúčastnených na riešení otázok súvisiacich s ich poslaním alebo ako vojenský pridelenec ozbrojených síl Slovenskej republiky.

Návrh zákona okrem iného vychádza aj z toho, že Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov rozhoduje o vyslaní vojenských kontingentov (svojich členských štátov) do krajín, ktoré sú z pohľadu záväzkov Organizácie Spojených národov voči týmto krajinám dôležité. Nevyhnutnosť právnej úpravy tejto problematiky vyplýva aj z existencie ustanovenia § 12 zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení zákona č. 512/2002 Z. z., ktorý predpokladá plnenie vymedzených úloh aj v mimo územia Slovenskej republiky.

V prípade, že na plnenie úloh mimo územia štátu bude vyslaný profesionálny vojak zaradený vo Vojenskom spravodajstve, možno mu zapožičať na dobu vyslania vyššiu vojenskú hodnosť, z ktorej budú pre neho vyplývať všetky práva a povinnosti.

Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy sa zákonom ustanovuje právo profesionálneho vojaka, ktorý plní úlohy mimo územia Slovenskej republiky aby sa mohol na náklady ozbrojených síl telefonicky spojiť s rodinou. Podmienky uplatňovania tohto práva upraví minister.

K § 68

Ustanovuje sa povinnosť vydať profesionálnemu vojakovi pri niektorých zmenách v služobnom pomere rozhodnutie a následne písomné oznámenie o niektorých náležitostiach vyplývajúcich z tejto zmeny. Súčasne sa ustanovujú ďalšie náležitosti rozhodnutia, termín jeho odovzdania, ako aj termín odovzdania písomného oznámenia profesionálnemu vojakovi.

Návrh zákona vymedzuje, že ustanovenia týkajúce sa zmien v služobnom pomere sa nevzťahujú na profesionálnych vojakov, ak sú vymenovaní do funkcií vojenských prokurátorov a právnych čakateľov vojenskej prokuratúry a vojenských sudcov a justičných čakateľov vojenských súdov. Zmeny v služobnom pomere v prípade týchto profesionálnych vojakov sú riešené osobitnými predpismi (zákon č. 385/2000 Z. z. a zákon č. 154/2001 Z. z.).

K § 69

Dôvod skončenia služobného pomeru v prípravnej štátnej službe vychádza z toho, že občan je zaradený do prípravnej štátnej služby (s výnimkou toho, ktorý bude zaradený do dočasnej štátnej služby priamo bez vykonania prípravnej štátnej služby) preto, aby absolvoval základný vojenský výcvik a získal aspoň vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa na dôstojnícku hodnosť, ak je zaradený do hodnostného zboru dôstojníkov.

Ak profesionálny vojak nezvládne základný vojenský výcvik alebo neukončí štúdium na vojenskej vysokej škole nemôže byť zaradený do dočasnej štátnej služby a jeho služobný pomer musí skončiť.

Rozhodnutie o skončení služobného pomeru sa doručí najneskôr do 15 dní od vzniku dôvodu na skončenie služobného pomeru, pričom tento skončí dňom doručenia rozhodnutia. Táto forma a spôsob skončenia služobného pomeru vyplýva z toho, že každý profesionálny vojak je vopred informovaný o možnostiach skončenia služobného pomeru v prípravnej štátnej službe a nie je dôvod na vytvorenie priestoru v podobe akejkoľvek lehoty na prepustenie.

K § 70

Návrh zákona modifikovaným spôsobom preberá a dopĺňa obligatórne dôvody a fakultatívne dôvody prepustenia profesionálneho vojaka zo služobného pomeru z doterajšej právnej úpravy.

Z obligatórnych i z fakultatívnych dôvodov bol vypustený dôvod o skončení služobného pomeru prepustením po splnení podmienok na starobný dôchodok alebo výsluhový dôchodok, ak profesionálny vojak neplnil záväzok na profesionálnu službu a o prepustenie požiadal. Na druhej strane sa do obligatórnych dôvodov dopĺňajú ďalšie dôvody, ktoré súvisia s trvaním dočasnej štátnej služby (splnenie maximálnej doby služby, splnenie doby výsluhy hodnosti, ak nebude profesionálny vojak zaradený do programu udržiavania, dosiahnutie 55 rokov veku, skončenie služobného pomeru prokurátora a sudcu, ktorým zanikla funkcia vojenského prokurátora alebo vojenského sudcu, skončenie výkonu funkcie s plánovanou hodnosťou generál, osobitné ustanovenie pre prepustenie vojenského duchovného).

Definuje sa pojem „závažný spôsob porušenia základnej povinnosti“, ktorý je obligatórnym dôvodom skončenia služobného pomeru.

Konštituuje sa procesné pravidlo, podľa ktorého profesionálny vojak, ktorý požiadal o skončenie služobného pomeru prepustením, môže vziať svoju žiadosť späť len s písomný súhlasom vedúceho služobného úradu, ktorý je oprávnený o jeho prepustení rozhodnúť.

K § 71

Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy sa vymedzuje nový inštitút prepustenia profesionálneho vojaka zo služobného pomeru, a to prepustenie v prípade, ak profesionálny vojak bude zvolený alebo vymenovaný do niektorých z funkcií uvedených v návrhu zákona. Systém doterajšej právnej úpravy, podľa ktorej sa profesionálny vojak v prípade zvolenia alebo vymenovania do takýchto funkcií neprepúšťal, ale sa mu „len“ prerušoval výkon profesionálnej služby, nezodpovedá navrhovanému systému štátnej služby profesionálnych vojakov a preto sa nebude naďalej uplatňovať.

K § 72

Ustanovujú sa procesné lehoty na vydanie rozhodnutia o skončení služobného pomeru pre profesionálneho vojaka v štátnej službe. Návrh zákona ustanovuje v niektorých prípadoch lehotu na prepustenie profesionálneho vojaka zo služobného pomeru v trvaní dvoch mesiacov. V niektorých prípadoch sa lehota neustanovuje, pretože služobný pomer skončí dňom doručenia rozhodnutia o prepustení zo služobného pomeru. Jedná sa o dôvod prepustenia, ktorých obsah nezakladá „nárok“ profesionálneho vojaka na akúkoľvek lehotu na prepustenie, pretože dôvod ich prepustenia má negatívny základ.

Novým prvkom v návrhu zákona je možnosť rozhodnúť o prepustení profesionálneho vojaka aj pred splnením dôvodu na prepustenie za podmienky, že skončenie služobného pomeru nastane dnom splnenia podmienky na prepustenie zo služobného pomeru. Ide o dôvody, ktoré sú vopred známe a termín ich splnenia nemožno meniť (napr. organizačné zmeny, splnenie maximálnej doby služby, splnenie doby výsluhy v hodnosti, uplynutie dohodnutej doby, dosiahnutie 55 rokov veku).

Osobitnosti sú v prípade prepustenia vojenského duchovného, kde termín prepustenia závisí od určenia duchovnej autority (vždy však za podmienky, že služobný pomer skončí najneskôr uplynutím dvojmesačnej lehoty na prepustenie) a náčelníka generálneho štábu (najneskôr posledný deň v kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo rozhodnuté o jeho odvolaní z funkcie).

K § 73

Vzhľadom na potreby praxe sa, na rozdiel od doterajšej právnej úpravy návrhom zákona vymedzuje písomný návrh na prepustenie profesionálneho vojaka zo služobného pomeru a postup jeho predkladania. Návrh na prepustenie profesionálneho vojaka bude obligatórnym predpokladom pre vydanie rozhodnutia o prepustení profesionálneho vojaka zo služobného pomeru. S návrhom na prepustenie musí byť profesionálny vojak oboznámení pred jeho realizáciou.

Pri spracovávaní návrhu na prepustenie vojenského duchovného návrh zákona vyžaduje, aby takýto návrh spracoval vedúci služobného úradu na základe rozhodnutia príslušnej cirkevnej autority.

K § 74 a 75

Návrh zákona preberá vymedzenie zániku služobného pomeru nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia súdu o strate vojenskej hodnosti, vystavením úmrtného listu alebo vyhlásením profesionálneho vojaka za mŕtveho.

K § 76 a 77

Ustanovenia zakazujúce prepustiť profesionálneho vojaka zo služobného pomeru v ochrannej dobe sú čiastočne prevzaté z predchádzajúcej právnej úpravy.

Návrh zákona vymedzuje len jeden prípad, kedy sa na profesionálneho vojak bude vzťahovať ochranná doba, ak splní zákonom ustanovené podmienky na prepustenie zo služobného pomeru. Je to vtedy, ak v dôsledku organizačnej zmeny nie je pre profesionálneho vojaka v štátnej službe iná funkcia, do ktorej by mohol byť ustanovený.

Zákaz prepustenia v ochrannej dobe je ohraničený aj podpornou dobou.

Súčasne sa ustanovuje aj výnimka, keď ochranu pri prepustení zo služobného pomeru návrh zákona profesionálnemu vojakovi neposkytuje. To vtedy, ak profesionálny vojak, na ktorého sa inak ochranná doba vzťahuje, po skončení dôvodov ochrannej doby písomne vyhlási, že na zmene termínu prepustenia zo služobného pomeru netrvá.

Návrh zákona upravuje mechanizmus procesných lehôt na zabezpečenie ochrannej doby.

K § 78

Preberá sa v modifikovanej podobe doterajšia právna úprava nárokov po zrušení rozhodnutia o skončení služobného pomeru.

K § 79

Návrh zákona preberá z doterajšej právnej úpravy nárok profesionálneho vojaka na vydanie služobného posudku a potvrdenia o štátnej službe.

K § 80

Návrh zákona rieši umožňovanie rekvalifikácie profesionálneho vojaka pri skončení služobného pomeru, ak o ňu profesionálny vojak požiada, splní podmienku doby trvania služby a je rozhodnuté o jeho prepustení z dôvodov taxatívne uvedených v tomto návrhu zákona.

Rekvalifikácia profesionálneho vojaka je spojená s ekonomickým zabezpečením; profesionálnemu vojakovi sa poskytne na nevyhnutné potrebný čas (najdlhšie počas plynutia lehoty na prepustenie) služobné voľno na rekvalifikáciu, ktoré je spojené s nárokom na služobný plat.

Rekvalifikáciu bez „nároku“ na úhradu nákladov zo strany ozbrojených síl môže absolvovať profesionálny vojak, ktorý síce nespĺňa podmienky pre umožnenie rekvalifikácie, ale o jej umožnenie požiada.

K § 81 až 83

Návrh zákona vymedzuje, že na konanie vo veciach služobného pomeru profesionálneho vojaka sa vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu (zákon o správnom konaní), okrem foriem rozhodnutia a odkladného účinku voči niektorým rozhodnutiam, ktoré sú v návrhu zákona upravené osobitne.

K § 84 až 87

Modifikovaným spôsobom sa preberá doterajšia právna úprava prieskumného konania o určovaní zdravotnej spôsobilosti profesionálnych vojakov na výkon štátnej služby a na výkon funkcie.

K § 88 až 92

Novým spôsobom sa definuje služobný čas, pričom sa odstraňuje dvojkoľajnosť pri používaní tohto pojmu z predchádzajúcej právnej úprave.

Úprava rozvrhnutia služobného času v týždni je odlišná od Zákonníka práce v tom, že umožňuje v prípade špecifických činností ustanoviť výnimku nad rámec stanoveného služobného času.

Výrazne odlišným spôsobom oproti doterajšej právnej úprave sú upravené ustanovenia o štátnej službe vykonávanej nad určený služobný čas. Návrh predpokladá poskytnutie náhradného voľna len za tú štátnu službu nadčas, ktorá bude v týždni presahovať päť hodín. Ustanovuje sa povinnosť udeliť profesionálnemu vojakovi náhradné voľno do troch mesiacov od vzniku nároku naň. V prípade, ak náhradné voľno nebude poskytnuté v určenej lehote, patrí profesionálnemu vojakovi peňažná náhrada.

Podmienky pre nariadenie služobnej pohotovosti sa preberajú z pôvodnej právnej úpravy.

Návrhom zákona sa ustanovuje, že na profesionálneho vojaka, ktorý plní úlohy vymedzené v návrhu zákona (napr. výkon prípravnej služby, vojenské cvičenie, vedenie vojsk do vojenského priestoru) sa ustanovenia o služobnom čase štátnej službe nadčas a služobnej pohotovosti nevzťahujú.

K § 93 až 98

Návrh zákona oproti predchádzajúcej právnej úprave konštituuje nárok profesionálneho vojaka na šesť týždňov dovolenky v kalendárnom roku (predtým 44 kalendárnych dní riadnej dovolenky, v ktorých bolo zahrnutých šesť sobôt a nedieľ), ktorej cieľom je zotavenie profesionálneho vojaka. Zníženie nároku oproti doterajšiemu stavu o 2 dni sa navrhuje z dôvodu zavedenia rovnakého systému nároku a výpočtu dovolenky podľa iných pracovnoprávnych predpisov s tým, že sa nebudú osobitne sledovať soboty a nedele, ako tomu bolo doteraz (doteraz výpočet podľa dní, teraz výpočet podľa týždňov). Základná výmera dovolenky profesionálneho vojaka sa ustanovuje v súlade so základnou výmerou riadnej dovolenky uplatňovanej vo vyspelých demokratických armádach sveta. V porovnaní so zákonom o službe vo verejnom záujme a zákona o štátnej službe je to rovnako ako majú občianski zamestnanci v štátnej a verejnej správe. Tak ako je tomu aj v iných pracovnoprávnych vzťahoch, do dovolenky sa nezapočítavajú štátne sviatky, ale len dni pracovného pokoja, t. j. soboty a nedele sa do dovolenky započítavajú, pretože výmera riadnej dovolenky sa ustanovuje na týždne, a nie na pracovné dni.

Návrh zákona vymedzuje nárok profesionálneho vojak na dovolenku v celom rozsahu, ak bol v služobnom pomere po celý kalendárny rok. Súčasne však určuje, že tento celý nárok nebude zachovaný, ak bol profesionálny vojak v služobnom pomere k ozbrojeným silám len časť kalendárneho roka, t. j. keď bude prijatý do služobného pomeru alebo prepustený zo služobného pomeru v priebehu roka. V takomto prípade mu patrí „len“ pomerná časť dovolenky.

Z predchádzajúcej právnej úpravy sa preberajú aj ustanovenia o vzniku nároku na dovolenku.

Návrh zákona upravuje podmienky nástupu, čerpania a prerušenia dovolenky profesionálneho vojaka a vplyv skončenia služobného pomeru na dovolenku v súlade s predchádzajúcou právnou praxou, ktorá sa osvedčila. Návrh zákona uplatňuje zo zásady čerpania dovolenky výnimku, ktorá platí vtedy, ak si profesionálna vojačka alebo profesionálny vojak nemôže vyčerpať dovolenku pre čerpanie rodičovskej dovolenky ani do konca budúceho kalendárneho roka. V takomto prípade sa im nevyčerpaná dovolenka poskytne po skončení rodičovskej dovolenky.

Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy sa novo konštituuje na úrovni zákona nárok profesionálneho vojaka na plat za čas dovolenky.

Vyplatenie platu profesionálnemu vojakovi za čas nevyčerpanej dovolenky alebo vrátenie platu profesionálnym vojakom za vyčerpanú dovolenku, na ktorú mu nevznikol nárok (pri skončení služobného pomeru) je riešené všeobecne zaužívaným spôsobom, ktorý je uplatnený v doterajšej právnej úprave a tiež aj v pracovnoprávnych vzťahoch podľa osobitných zákonov.

K § 99

Ustanovenia o krátení dovolenky sa v základe preberajú z doterajšej právne úpravy s tým, že sa rozširujú a precizujú dôvody krátenia dovolenky a mení sa základný čas pre krátenie dovolenky o jednu dvanástinu z doterajších 120 dní na 100 dní.

Návrh zákona vymedzuje taxatívne dôvody krátenia dovolenky, pričom súčasne určuje, že dovolenka sa kráti aj z iných dôvodov, a to aj v prípade, ak bola profesionálnej vojačke alebo profesionálnemu vojakovi udelená rodičovská dovolenka, počas ktorej má nárok na materské podľa osobitného predpisu a z dôvodu neospravedlnenej absencie, kedy sa kráti dovolenka o dva dni.

V prípade neprítomnosti profesionálneho vojaka vo výkone štátnej služby po celý kalendárny rok alebo počas výkonu väzby, ktorá skončila právoplatným odsúdením sa dovolenka kráti za každých 30 kalendárnych dní neprítomnosti vo výkone štátnej služby o jednu dvanástinu.

V návrhu zákona je oproti predchádzajúcej právnej úprave vymedzené, že neprítomnosť profesionálneho vojaka vo výkone štátnej služby sa v príslušnom kalendárnom roku sčítava; za kalendárny rok sa kráti len tá dovolenka, na ktorú vznikol profesionálnemu vojakovi nárok v tom kalendárnom roku, kedy bol neprítomný vo výkone štátnej služby.

K § 100

Právnou úpravou sa priznáva profesionálnemu vojakovi nárok na dodatkovú dovolenku (predtým osobitnú dovolenku) na eliminovanie škodlivých následkov niektorých činností. Ďalej sa ustanovuje, že dodatková dovolenka sa čerpá až po vzniku nároku na ňu, prednostne pred dovolenkou.

Ide o inštitút a jeho atribúty, ktoré sa uplatňujú aj v pracovnoprávnych vzťahoch, ak ide o výkon činností, ktoré majú vplyv na zdravie zamestnanca alebo sú mimoriadne náročné. Na základe tejto skutočnosti návrh zákona splnomocňuje ministerstvo v spolupráci s Ministerstvom zdravotníctva SR na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý ustanoví činnosti vykonávané v mimoriadne náročnom prostredí a mimoriadne náročnej činnosti na účely uplatnenia nároku na dodatkovú dovolenku.

K § 101 a 102

Právna úprava služobnej cesty bola takmer v celom rozsahu prevzatá z doterajšej právnej úpravy, pričom na základe praktických skúseností jej uplatňovania v praxi boli tieto precizované tak, aby boli transparentnejšie. Rozhodujúcim prvkom je to, že o služobnú cestu ide vtedy, ak počas nej plní profesionálny vojak úlohy, ktoré vymedzuje návrh zákona. V tomto prípade sa rozšíril rozsah plnenia úloh aj o zaradenie do pracovného tímu, pričom toto nemusí mať priamu súvislosť s výkonom jeho funkcie v štátnej službe. Návrh zákona vymedzuje výnimky z činností, ktoré nie sú považované za výkon štátnej služby a preto sa nemôžu považovať za služobnú cestu.

Pre posúdenie náhrad a nárokov za dobu služobnej cesty je rozhodujúce, či profesionálny vojak plní úlohy určené zákonom počas trvania služobnej cesty, pričom ak takéto úlohy plní už počas služobnej cesty (presunu do miesta určenia), považuje sa aj táto doba služobnej cesty za štátnu službu nadčas.

K § 103

V prípade pojmu „stáž“ ide o nový prvok v úprave právnych vzťahov profesionálnych vojakov. Vymedzuje sa jej účel a trvanie.

K § 104

Na služobné voľno profesionálnych vojakov sa primerane vzťahuje Zákonník práce s tým rozdielom, že ak profesionálny vojak nemôže vykonávať štátnu službu z dôvodu ošetrovania chorého dieťaťa alebo starostlivosti o dieťa mladšie ako 10 rokov a pod. poskytne sa mu služobné voľno (najviac sedem kalendárnych dní pre osamelého profesionálneho vojaka a najviac päť kalendárnych dní pre ostatných profesionálnych vojakov). Za časť takto poskytnutého služobného voľna patrí profesionálnemu vojakovi služobný plat (za 21 pracovných dní v kalendárnom roku pre osamelých profesionálnych vojakov a za 15 pracovných dní v kalendárnom roku pre ostatných profesionálnych vojakov). Oproti doterajšej právnej úprave, ktorá vôbec neobmedzovala počet dní služobného voľna s nárokom na služobný príjem, sa vymedzuje počet pracovných dní, za ktoré patrí profesionálnemu vojakovi služobný plat.

Pri skončení služobného pomeru sa profesionálnemu vojakovi počas lehoty na prepustenie poskytne služobné voľno s nárokom na služobný plat.

K § 105 a 106

Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy návrh zákona ukladá vedúcemu služobného úradu a veliteľovi povinnosť vytvárať podmienky pre riadny a bezpečný výkon štátnej služby. Súčasne pre nich definuje konkrétne povinnosti vo vzťahu k starostlivosti o profesionálnych vojakov.

K § 107

Návrh zákona rámcovo rieši povinnosť vedúcich služobných úradov zabezpečovať úschovu vojenských výstrojných súčiastok, osobných zvrškov a iných osobných predmetov, ktoré vojak obvykle nosí v zamestnaní.

V prípade osobných zvrškov sa jedná o civilný odev a v prípade iných predmetov, ktoré vojak obvykle nosí do zamestnania, to môže byť celý rad jeho osobných vecí, napr. náramkové hodinky, prstene a retiazky zo žltého alebo bieleho kovu, taška, kufrík, písacie potreby, hygienické potreby.

K § 108

V záujme zabezpečenia zdravotnej starostlivosti sa v tomto ustanovení vymedzuje, že na túto sa vzťahujú osobitné predpisy v oblasti zdravotnej starostlivosti. Okrem toho sa návrhom zákona ustanovuje možnosť liečenia profesionálneho vojaka na lôžkovej časti obväziska, ak o to profesionálny vojak požiada alebo ak o tom rozhodne vedúci služobného úradu, za rovnakých podmienok, aké sú pri hospitalizácii v inom zdravotníckom zariadení.

K § 109

Návrh zákona predpokladá, že vedúci služobného úradu môže s jednotlivými štatutárnymi orgánmi, ktorí zastupujú rôzne záujmové, kultúrne, spoločenské a iné občianske združenia, ktoré majú profesijný charakter a vzťah k ozbrojeným silám, uzatvárať zmluvy na zabezpečenie zlepšenia podmienok výkonu štátnej služby, ako aj na možnosť mimo služobného vyžitia profesionálnych vojakov.

K § 110 a 111

Oproti predchádzajúcej právnej úprave návrh zákona vymedzuje zmenu, ktorá spočíva v ustanovení hranice 35 rokov veku alebo 10 rokov služby, od ktorých sa preventívna rehabilitácia môže (fakultatívne) profesionálnemu vojakovi poskytnúť. Úprava je zo služobného, ekonomického i osobného hľadiska účelná, vyplýva z toho, aby sa preventívnej rehabilitácie zúčastňoval každý profesionálny vojak, ktorý splní podmienky na poskytnutie preventívnej rehabilitácie.

Návrh zákona osobitne rieši aj prípady fakultatívneho poskytovania preventívnej rehabilitácie bez obmedzenia vekovej hranice, pričom taxatívne vymedzuje okruh funkcií, ktorých výkonu sa dotýka preventívna rehabilitácia na upevnenie služobnej profesijnej spôsobilosti profesionálneho vojaka, ktorý je v takejto funkcii ustanovený.

Rovnako tak sa predpokladá, že preventívna rehabilitácia s kúpeľným režimom bude poskytovaná ako klasická preventívna rehabilitácia v trvaní 21 kalendárnych dní.

Vymedzuje sa taxatívne, kedy profesionálnemu vojakovi nemožno preventívnu rehabilitáciu poskytnúť.

K § 112 až 116

Návrhom zákona sa ustanovuje, že na osobitné podmienky výkonu štátnej služby profesionálnych vojačiek, tehotných profesionálnych vojačiek, profesionálnych vojačiek matiek starajúcich sa o dieťa do deviateho mesiaca a osamelých profesionálnych vojakov sa vzťahuje Zákonník práce s výnimkami uvedenými v tomto návrhu zákona.

Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy sa znižuje veková hranica dieťaťa, ktorá tvorí základ pre uplatňovanie práv profesionálnych vojačiek – matiek a rozširuje sa okruh činností, ktoré môže profesionálna vojačka vykonávať so svojim písomným súhlasom. K týmto opatreniam bolo pristúpené aj preto, lebo tieto si uplatňovali samotné profesionálne vojačky.

Zákazy a príkazy majú obligatórny charakter a vedúci služobného úradu a veliteľ sú povinní ich v celom rozsahu rešpektovať a riadiť sa nimi. Naopak, obmedzenia a niektoré podmienky pre výkon štátnej služby predpokladajú slobodnú vôľu (písomný súhlas) profesionálnej vojačky na vykonanie príslušných činností.

K § 117

Návrh zákona k otázkam vojenskej disciplíny pristupuje zo širšieho hľadiska, ako tomu je v doterajšej právnej úprave. Definuje pojem služobná disciplína a vojenský rozkaz.

Vojenský rozkaz písomný alebo ústny, môže byť vydaný len na základe platných právnych predpisov a len v súvislosti s výkonom štátnej služby. Proti vojenskému rozkazu nemožno podať riadny opravný prostriedok, a preto nie je návrhom zákona predpokladaný ani mimoriadny opravný prostriedok alebo podanie na súd. Je tomu tak preto, že sa prezumuje skutočnosť, že vedúci služobného úradu a veliteľ musia, v zmysle zákonov upravujúcich práva a povinnosti profesionálnych vojakov vydávať vojenské rozkazy len v súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj internými vykonávacími právnymi predpismi.

Ustanovuje sa povinnosť pre profesionálneho vojaka upozorniť na rozpor vydaného rozkazu so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

K § 118 a 119

Vymedzuje sa okruh základných práv a povinností profesionálneho vojaka, ktorý je prevzatý z doterajšej právnej úpravy; upravené a doplnené sú podmienky výkonu štátnej služby profesionálneho vojaka.

Rozhodujúcou skutočnosťou v rámci základných povinností profesionálneho vojaka je to, že v prípade ich neplnenia, môže byť táto skutočnosť dôvodom na jeho prepustenie zo služobného pomeru.

Navrhuje sa, vzhľadom na charakter práce a bojovú pohotovosť, poskytovať profesionálnemu vojakovi v prípravnej štátnej službe a profesionálnym vojakom v dočasnej štátnej službe z kategórie mužstvo, t. j. profesionálnym vojakom v hodnosti vojak 2. stupňa až desiatnik bezplatné ubytovanie. Toto ubytovanie bude poskytované predovšetkým v ubytovniach, ktoré sa nachádzajú vo vojenských priestoroch (v kasárňach).

K § 120 a 121

Návrh zákona primerane preberá ustanovenia o majetkovom priznaní štátnych zamestnancov, ktorí sú v štátnozamestnaneckom pomere podľa zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Tento prvok je významným protikorupčným opatrením, ktoré sa vzhľadom na charakter výkonu štátnej služby musí vzťahovať aj na profesionálnych vojakov, s výnimkou profesionálnych vojakov, ktorí sú vymenovaní do funkcie prokurátora alebo právneho čakateľa vojenskej prokuratúry alebo do funkcie sudcu alebo justičného čakateľa vojenského súdu; ich povinnosť predkladať majetkové priznanie upravujú osobitné predpisy (zákon č. 385/2000 Z. z. a zákon č. 154/2001 Z. z.).

Súčasne sa zavádza povinnosť profesionálneho vojaka oznamovať služobnému úradu príjmy z inej zárobkovej činnosti, ktorá je mu podľa § 11 ods. 2 návrhu zákona povolená, ak tieto príjmy v kalendárnom roku presiahli sumu 50 000.- Sk.

K § 122

Disciplinárnu právomoc v ozbrojených silách a jej výkon upravuje návrh zákona z hľadiska nadriadenosti a podriadenosti profesionálnych vojakov vyplývajúcej z funkcie. Na funkcie vojenského prokurátora alebo právneho čakateľa vojenskej prokuratúry, vojenského sudcu alebo justičného čakateľa vojenského súdu sa vzťahujú ustanovenia o kárnej alebo disciplinárnej zodpovednosti, ktoré sú upravené osobitnými predpismi.

Disciplinárna právomoc spočíva v práve profesionálnym vojakom udeľovať disciplinárne odmeny a ukladať im disciplinárne opatrenia. Rozsah disciplinárnej právomoci ustanoví hlavný veliteľ ozbrojených síl.

K § 123

Definuje sa disciplinárna zodpovednosť profesionálneho vojaka. Novým spôsobom sa vymedzuje, že priestupky profesionálnych vojakov budú prejednávané vedúcim služobného úradu podľa priestupkového zákona, pričom sankcie a ochranné opatrenia budú ukladané v súlade s osobitnými predpismi (napr. colný zákon., stavebný zákon, daňový zákon).

K § 124 a 125

Návrh zákona preberá predchádzajúcu právnu kvalifikáciu disciplinárneho priestupku s tým, že mení tento pojem na „disciplinárne previnenie“. To znamená, že rozlišuje „klasický“ disciplinárny priestupok spáchaný v súvislosti s výkonom štátnej služby (ak nie je trestným činom alebo priestupkom podľa osobitných predpisov), za ktoré možno uložiť disciplinárne opatrenie.

Disciplinárne opatrenia možno uložiť len za disciplinárne previnenie, pričom ich rozsah oproti predchádzajúcej právnej úprave sa podstatne znižuje. Najmä sa vypúšťa „disciplinárny trest“ zníženia hodnosti o jeden stupeň z dôvodu nového systému postupu profesionálneho vojaka v služobnej kariére, ktorý nepripúšťa zotrvanie v služobnom pomere v prípade zníženia hodnosti.

K § 126 až 132

Disciplinárne konanie sa vymedzuje na úrovni doterajšej právnej úpravy, pričom sa podrobne upravujú podmienky ukladania disciplinárnych opatrení a precizujú procesné pravidlá pre rozhodovanie o disciplinárnom opatrení.

Základnými princípmi tohto konania je objektívne zistenie skutočného stavu, možnosť vyjadriť sa profesionálnym vojakom k veci a dodržanie procesných lehôt.

K § 133

Ustanovuje sa, že disciplinárne opatrenie sa zahladí uplynutím jednoročnej lehoty od právoplatnosti rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia profesionálnemu vojakovi, pričom návrh zákona umožňuje zahladiť disciplinárne opatrenie aj pred uplynutím tejto lehoty, ak profesionálny vojak svojim výkon štátnej služby dokázal oprávnenosť jeho zahladenia.

K § 134 a 135

Návrh zákona, oproti predchádzajúcej právnej úprave primerane redukuje druhy disciplinárnych odmien tak, že niektoré vypúšťa pre ich neopodstatnenosť a nedostatočnú morálnu motiváciu na ich udeľovanie.

Vypúšťa sa aj disciplinárna odmena mimoriadne vymenovanie a mimoriadne povýšenie do vyššej hodnosti s výnimkou takéhoto opatrenia in memoriam v prípade, ak profesionálny vojak zahynie pri plnení služobných povinností.

Ďalej sa vymedzuje, že profesionálny vojak nemôže byť disciplinárne odmenený, ak mu je uložený disciplinárne opatrenie.

K § 136

Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy sa na úrovni zákona ustanovuje spôsob evidencie disciplinárnych odmien a disciplinárnych opatrení.

K § 137

Návrh zákona s určitými úpravami preberá doterajšiu právnu úpravu vojenských medailí a vojenských čestných odznakov. Oproti doterajšej právnej úprave sa rozširujú druhy vojenských medailí o Pamätnú medailu náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky, Pamätnú medailu za účasť vo vojenskej operácií, ktorej udelenie sa predpokladá najmä pre profesionálnych vojakov, ktorí sa zúčastnia mierových operácií v zahraničí, Medailu Vojenského obranného spravodajstva a Medailu Vojenskej spravodajskej služby a čestné odznaky o Odznak náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky. Súčasne sa ministrovi obrany Slovenskej republiky umožňuje zriadiť služobným predpisom aj ďalšie vojenské medaily a čestné odznaky.

Predpokladá sa, že tieto ocenenia budú môcť byť udeľované aj vojakom cudzích armád, ale niektoré (Pamätnú medailu ministra obrany Slovenskej republiky a Pamätnú medailu náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky) aj občanom Slovenskej republiky, ktorí sa podieľali na plnení úloh súvisiacich s obranou štátu.

Ministerstvo obrany Slovenskej republiky sa splnomocňuje na ustanovenie podrobností o vojenských medailách a vojenských odznakov a podmienok ich udeľovania všeobecne záväzným právnym predpisom. Ide len o tie vojenské medaile a vojenské odznaky, ktoré sú zriadené týmto návrhom zákona.

K § 138

Definujú sa základné zložky mesačného služobného platu profesionálneho vojaka. Oproti predchádzajúcemu systému odmeňovania dochádza k redukcii celkového počtu jednotlivých zložiek platu. Určujúcim prvkom platu profesionálneho vojaka sa stáva hodnostný plat. Príplatky uvedené v návrhu zákona, pokiaľ ide o ich základnú charakteristiku, sa čiastočne preberajú z doterajšej právnej úpravy. Popri plate môže profesionálny vojak poberať aj zahraničný príspevok a odmeny, ktoré sú splatné spolu s platom. V tomto ustanovení je tiež vymedzený pojem služobný plat, ktorý sa v nasledujúcich ustanoveniach zákona používa pre výpočty napr. pomerných častí služobného platu a pod.

Oproti doterajšej právnej úprave dochádza k zásadnej zmene v spôsobe odmeňovania štátnej služby vykonávanej v noci, v sobotu a v nedeľu, vo sviatok a štátnej služby nadčas. Vo výške hodnostného platu je už zohľadnená, resp. kompenzovaná uvedená štátna služba. To isté platí aj o kompenzácii prípadnej služobnej pohotovosti. Tento prístup potvrdzuje fakt, že štátna služba profesionálneho vojaka nemôže byť fixovaná len na určitý pravidelný služobný čas.

V záujme zachovania kontinuity s doterajšou právnou úpravou sa v prípade profesionálnych vojakov, ktorí sú sudcami, justičnými čakateľmi, prokurátormi a čakateľmi prokuratúry, navrhuje ponechať nárok na hodnostný príplatok. Jeho výška je odvodená percentuálnou sadzbou z hodnostného platu.

K § 139

Hodnostný plat sa v novom systéme odmeňovania profesionálnych vojakov stáva určujúcou základnou zložkou platu profesionálneho vojaka. Je v ňom vyjadrených niekoľko dôležitých prvkov, ktoré charakterizujú každú funkciu a sú uvedené v prílohe k návrhu zákona. Aj keď je odmeňovanie profesionálneho vojaka úzko spojené s hodnosťou, ktorá je pre danú funkciu určená systemizáciou funkcií, je spojené so zložitosťou, zodpovednosťou a náročnosťou výkonu každej funkcie.

Je v ňom vyjadrená aj náročnosť riadiacej práce v tom, že profesionálny vojak, ktorý riadi prácu podriadených, je hodnosťou najvyšší.

V systéme určovania výšky hodnostného platu je mimoriadne významným prvkom to, že odmeňovanie už neobsahuje tzv. osobný príplatok, ako fakultatívnu zložku platu. Odmeňovanie bez osobného príplatku dáva rovnaké východiská vo výške príjmu pre profesionálnych vojakov vykonávajúcich rovnakú funkciu s rovnakou hodnosťou a na druhej strane, systém hodnotenia profesionálnych vojakov dáva dostatočné možnosti na výber najlepších pre ich povyšovanie, čo je najvyššou formou ocenenia výkonu služby.

Hodnostný plat je určený osobitne pre každú vojenskú hodnosť. Vytvára sa tak maximálny možný priestor pre diferenciáciu v odmeňovaní. Pomer 1 : 5,26 medzi najvyšším a najnižším hodnostným platom umožnil zvýrazniť rozdiely medzi jednotlivými hodnostnými platmi a tiež upevniť túto základnú zložku mesačného príjmu. Je to o to dôležitejšie tiež preto, že vo výške hodnostného platu je zohľadnená štátna služba vykonávaná v noci, v sobotu a v nedeľu, vo sviatok a štátna služba nadčas a tiež služobná pohotovosť. Zavádza sa valorizačný mechanizmus hodnostných platov profesionálnych vojakov, ktorý bude ustanovovať zákon o štátnom rozpočte na príslušný kalendárny rok. Rast hodnostného platu v závislosti od dĺžky štátnej služby je navrhnutý v platových stupňoch. Počas prvých deviatich rokov štátnej služby by mal hodnostný plat rásť každý rok a v nasledujúcich šiestich rokoch by mal hodnostný plat rásť každé dva roky. Táto konštrukcia vychádza z pripravovaného zloženia ozbrojených síl a s dôrazom na hodnosti, ktoré budú z hľadiska veku profesionálnych vojakov a dĺžky služobného pomeru tvoriť ich ťažisko. Podporuje sa taktiež filozofia, že vojenské povolanie nie je pre prevažnú väčšinu profesionálnych vojakov celoživotným povolaním a že profesionálni vojaci budú končiť službu už po pätnástom roku služobného pomeru. Pre ostatnú časť profesionálnych vojakov je rast hodnostného platu miernejší. Po pätnástom roku štátnej služby až do dvadsiateho siedmeho roku služby je zvyšovaný v intervaloch po troch rokoch.

Podľa návrhu zákona hodnostný plat patrí profesionálnemu vojakovi podľa dosiahnutej hodnosti a platového stupňa odo dňa jeho vymenovania do hodnosti alebo povýšenia alebo odo dňa priznania hodnosti.

K § 140

Určuje sa postup pri stanovovaní platového stupňa v stupnici hodnostných platov v závislosti od času služby. Ide o štandardný postup používaný bežne aj v iných systémoch odmeňovania. Špecificky je upravený čas, ktorý sa započítava do času služby na účely určenia platového stupňa. Je ním zásadne čas dočasnej štátnej služby a čas povinnej vojenskej služby a čas trvania služobného pomeru podľa predpisov platných pred účinnosťou tohto návrhu zákona. Do času služby sa obligatórne započítava aj čas v služobnom pomere v ozbrojených zboroch, ozbrojených bezpečnostných zboroch SR a v Slovenskej informačnej službe a čas hodnotený ako čas zamestnania na účely dôchodkového zabezpečenia.

Neuplatňuje sa princíp započítavania praxe podľa obsahu vykonávanej pracovnej činnosti. Je to tak preto, že sa plynulo nadväzuje na súčasnú právnu úpravu a hlavne preto, že pre tento systém odmeňovania nie je určujúci obsah pracovnej činnosti, ale hodnosť. Navyše, porovnávanie pracovných činností z civilných povolaní s obsahom funkčných náplní profesionálnych vojakov je vo väčšine prípadov obtiažne realizovateľné.

Návrh zákona tiež ustanovuje určovanie hodnostného platu vo vyššom platovom stupni po dosiahnutí určeného počtu rokov započítaného času služby, a to vždy od prvého dňa toho mesiaca, v ktorom profesionálny vojak dosiahne určený počet rokov času služby.

K § 141

Aj naďalej sa navrhuje poskytovanie príplatku za výkon štátnej služby v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí. Ide o štandardnú, všeobecne uznanú formu peňažnej kompenzácie pôsobenia škodlivých vplyvov na zdravie a život profesionálneho vojaka. Na vecný rozsah činností, za výkon ktorých patrí príplatok, sa vzťahuje zákon č. 553/2003 Z. z.

Osobitne sa určuje postup pri priznávaní výšky príplatku. Pri porovnaní najvyššej možnej výšky tohto druhu príplatku s doterajšou právnou úpravou je táto redukovaná z dôvodu, aby nedeformovala systém odmeňovania a podporovala personálne procesy.

K § 142

Navrhuje sa poskytovanie špecializovaného druhu príplatku výkonným letcom. Okruh osôb, ktoré sa za výkonného letca považujú, je vymedzený priamo v návrhu zákona. Zmyslom uvedeného príplatku je finančné motivovanie tých výkonných letcov, ktorí vo výcviku dosahujú kvalitatívne lepšiu úroveň a teda sú schopní náročnejšieho okamžitého nasadenia v bojovej činnosti. Navrhuje sa vnútornú gradáciu výšky príplatku v závislosti od dosiahnutej operačnej použiteľnosti výkonného letca ustanoviť služobným predpisom.

K § 143

V závislosti od úrovne pripravenosti a teda aj schopnosti nasadenia sa navrhuje poskytovanie špecializovaného druhu príplatku výkonným výsadkárom a padákovým odborníkom letectva. Obdobne ako v predchádzajúcom prípade sa navrhuje určiť výšku príplatku v závislosti od operačnej použiteľnosti profesionálneho vojaka služobným predpisom.

K § 144

Vo fakultatívnej forme sa navrhuje poskytovať príplatok za výkon štátnej služby v osobitných podmienkach príslušníkom vojenského spravodajstva. Spoločným menovateľom je finančná kompenzácia mimoriadneho rizika ohrozenia zdravia a života. Navrhuje sa postupnú gradáciu výšky príplatku ustanoviť služobným predpisom.

K § 145

V závislosti od stupňa zodpovednosti za zdravotný stav príslušníkov ozbrojených síl alebo za hygienický a epidemiologický stav útvarov a zariadení ozbrojených síl alebo za organizáciu, pripravenosť a výcvik vojenského zdravotníckeho personálu na plnenie úloh v zdravotne rizikových oblastiach sa navrhuje poskytovanie špecializovaného príplatku pre zdravotnícky personál ozbrojených síl. Navrhuje sa postupnú gradáciu výšky príplatku ustanoviť služobným predpisom.

K § 146

Navrhuje sa finančne oceniť činnosť profesionálneho vojaka v prípade, ak je tento dočasne poverený výkonom voľnej funkcie alebo dočasne poverený zastupovaním iného profesionálneho vojaka vo funkcii. Navrhovaná úprava nadväzuje na príslušné ustanovenie návrhu zákona.

K § 147

Profesionálnym vojakom, ktorí pôsobia mimo územia Slovenskej republiky vo vojenských operáciách alebo mierových pozorovateľských misiách sú poskytované peňažné plnenia, zahraničný príspevok, v inej ako slovenskej mene. Ide o prostriedky, ktoré plynú zo zdrojov medzinárodných organizácií alebo zo zdrojov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. V ustanovení sú ďalej určené podmienky poskytovania zahraničného príspevku vrátane negatívneho vymedzenia, kedy zahraničný príspevok profesionálnemu vojakovi nepatrí.

Navrhovaným ustanovením sa rieši situácia, ktorá nastala v ozbrojených silách Slovenskej republiky vstupom do NATO v tom, že vybrané jednotky ozbrojených síl budú podľa požiadaviek NATO nasadzované priamo do bojových operácií pod velením NATO v krízových oblastiach, v ktorých hrozí bezprostredné ohrozenie ich zdravia a života. Zvýšením hornej hranice zahraničného príspevku sa umožní väčšia diferenciácia pri jeho poskytovaní pre jednotlivé zahraničné misie podľa ich náročnosti. Druhým dôvodom je skutočnosť, že od roku 1993, odkedy naše jednotky pôsobia v týchto misiách, boli zahraničné príspevky upravované iba raz. Pre porovnanie treba uviesť, že zamestnanci s miestom výkonu služobných povinností v zahraničí, ktorí sú odmeňovaní podľa zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov alebo zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o doplnení niektorých zákonov, ktorým sa valutová časť platu určuje percentuálnym pomerom z tarifného platu, majú valutovú časť platu valorizovanú pri každej valorizácii tarifných platov. Výrazným spôsobom sa zamestnancom s miestom výkonu služobných povinností v zahraničí upravili platy od 1. januára 2004, keď sa zmenil pomer deleného platu 43 % (v cudzej mene) : 57 % (v slovenskej mene) na pomer 60 % : 40 %.

Konkrétna výška zahraničného príspevku pre jednotlivé vojenské operácie a pre jednotlivé funkcie profesionálnych vojakov sa navrhuje určiť, tak ako doposiaľ, služobným predpisom.

K § 148

Podobne ako v doterajšej právnej úprave sa navrhuje možnosť poskytovania odmien profesionálnemu vojakovi. Ide o odmeny priamo súvisiace s plnením určených služobných úloh, a to za splnenie mimoriadnej služobnej úlohy alebo za splnenie osobitne významnej služobnej úlohy alebo za pracovné zásluhy pri životnom jubileu (50 rokov veku). Z kontextu nového systému odmeňovania vyplýva, odmeny sú jediným tzv. fakultatívnym peňažným plnením, ktoré je možné profesionálnemu vojakovi poskytnúť. Sú teda aj jediným hmotno-stimulačným nástrojom vedúceho služobného úradu.

K § 149 a 150

Profesionálni vojaci pôsobia tiež vo funkciách v zahraničí v rámci diplomatického zboru a v rámci medzinárodných organizácií, ktorých možno prirovnať k zamestnancom zahraničnej služby. Preto je navrhnuté ich platové pomery upraviť tak, aby im ich plat umožňoval pôsobiť mimo územia Slovenskej republiky a hradiť výdavky s tým spojené. Navrhuje sa, podobne ako doteraz, použiť princíp členenia služobného platu na dve časti, z toho jedna časť je v slovenských korunách a druhá časť je v inej ako v slovenskej mene. Uvedené členenie platu bude pripadať do úvahy u toho profesionálneho vojaka, ktorý bude pôsobiť mimo územia Slovenskej republiky dlhšie ako šesť mesiacov. Ďalej sa v ustanovení určujú ďalšie podrobnosti o poskytovaní tohto platu ako sú účinnosť jeho poskytovania a negatívne sa vymedzuje jeho poskytovanie počas preventívnej rehabilitácie a dodatkovej dovolenky. Tiež sa upravujú pravidlá o možnosti poskytnutia preddavku na časť platu poskytovaného v inej ako slovenskej mene a jeho zúčtovania.

V nadväznosti na predchádzajúce sa navrhuje použitie rovnakého inštitútu platovej relácie, aký sa používa v iných právnych predpisoch upravujúcich platové pomery zamestnancov zahraničnej služby.

Predložený návrh percentuálneho pomeru tzv. deleného platu je navrhnutý tak, aby nominálny podiel, ktorý v súčasnosti pripadá na valutovú časť platu podľa zákona č. 312/ 2001 Z. z. zostal zachovaný. Percentuálny podiel, ktorý je navrhnutý, je nižší z dôvodu, že sa zmenila (zvýšila) východisková základňa (služobný plat).

K § 151

Upravuje sa nárok profesionálneho vojaka na plat počas väzby. Počas väzby mu nepatrí plat a len v prípade, že bude oslobodený spod žaloby alebo ak dôjde k zastaveniu trestného stíhania, plat sa mu poskytne spätne odo dňa vzatia do väzby.

K § 152

V tomto ustanovení je osobitne navrhnutá úprava platových pomerov profesionálnych vojakov v prípravnej štátnej službe. Navrhuje sa poskytovať im služobný plat vo výške minimálnej mzdy ustanovenej osobitným zákonom bez ďalších príplatkov po celý čas prípravnej štátnej služby a cestovné náhrady počas vyslania na služobnú cestu.

K § 153

V prípade profesionálnych vojakov, ktorí budú vyslaní na získavanie odborných požiadaviek alebo na stáž, sa navrhuje počas tohto štúdia poskytovanie platu vo výške ich služobného platu a to bez ohľadu na miesto štúdia. Navrhuje sa jednotné poskytovanie náhrad ako pri zahraničnej služobnej ceste. Vytvárajú sa rovnaké podmienky pre všetkých profesionálnych vojakov bez ohľadu na ich hodnosť či funkciu. Navyše, odstraňujú sa tak disproporcie v odmeňovaní pri porovnaní príjmov profesionálnych vojakov vyslaných mimo územia Slovenskej republiky v rámci vojenských operácií.

K § 154 až 157

Ustanovujú sa osobitné podmienky vyplácania platu profesionálnemu vojakovi a podmienky a rozsah zrážok z platu profesionálneho vojaka v prípadoch, ktoré ustanovuje návrh zákona nad rámec úpravy uvedenej v Zákonníku práce. Súčasne sa ustanovuje, že na podmienky splatnosti platu, výplatu platu a poradie zrážok z platu profesionálneho vojaka sa vzťahujú príslušné ustanovenia Zákonníka práce, ak návrh zákona neustanovuje inak.

K § 158

V súlade s doterajšou právnou úpravou sa ponecháva možnosť priznania jednorazovej nenávratnej peňažnej výpomoci profesionálnemu vojakovi, ktorý sa nie vlastnou vinou dostane do ťaživej sociálnej situácie. Ide o možnosť, ktorá sa využíva až po vyčerpaní všetkých iných zákonných možností upravených v právnom poriadku Slovenskej republiky a po dôkladnom posúdení konkrétnej situácie, príjmu profesionálneho vojaka a príjmu celej jeho rodiny. Rešpektuje sa pritom zákon o ochrane osobných údajov.

K § 159 až 161

Osobitné jednorazové peňažné náležitosti, ktorými sú aktivačný príspevok a stabilizačný príspevok, sa preberajú z doterajšej právnej úpravy. Ide o fakultatívne nástroje personálnej politiky na získavanie a udržiavanie cieľových skupín vojenského personálu, ktoré sú určované a aktualizované podľa situácie a potrieb ozbrojených síl.

Aktivačný príspevok sa môže poskytnúť tomu profesionálnemu vojakovi, ktorý získal kvalifikačný predpoklad vzdelania štúdiom na inej ako vojenskej alebo policajnej škole alebo štúdiom popri zamestnaní bez pracovných úľav poskytovaných zamestnávateľom. Splatnosť tohto príspevku je ustanovená postupne v tretinách počas prvých troch rokov trvania štátnej služby.

Stabilizačný príspevok je určený na podporu udržania záujmovej skupiny vojenského personálu v štátnej službe predĺžením dočasnej štátnej služby. Splatnosť stabilizačného príspevku je určená po uplynutí prvého roku trvania štátnej služby, ktorý nasleduje po jej predĺžení.

V ďalšom ustanovení sa určuje mechanizmus priznávania príspevkov a dôvody, kedy sa príspevky neposkytnú. Všeobecne ide o dôvody na strane profesionálneho vojaka vedúce k tomu, že nespĺňa kritériá, resp. neplní podmienky štátnej služby. Využívanie týchto nástrojov bude flexibilné podľa aktuálnych potrieb ozbrojených síl.

K § 162

Ustanovuje sa, že poskytovanie cestovných náhrad bude vykonávané podľa zákona č. 283/2002 Z. z. s osobitosťami uvedenými v návrhu zákona.

K § 163

Výška stravného pri služobnej ceste profesionálneho vojaka vychádza zo zákona o cestovných náhradách. Negatívne sa vymedzuje, kedy stravné profesionálnemu vojakovi nepatrí.

K § 164

Vymedzuje sa, kedy profesionálnemu vojakovi nepatrí náhrada cestovných náhrad pri zahraničnej služobnej ceste.

K § 165

Osobitne od všeobecnej právnej úpravy sa ustanovuje spôsob krátenia stravného, ak má profesionálny vojak na zahraničnej služobnej ceste zabezpečené bezplatné stravovanie alebo má stravovanie zabezpečené čiastočne, alebo ak má poskytnuté raňajky spoločne s ubytovaním.

K § 166

Ustanovuje sa, že výšku vreckového ustanoví minister služobným predpisom.

K § 167 a 168

Osobitne sa navrhuje ustanoviť rozsah cestovných náhrad profesionálnemu vojakovi, ktorý je vyslaný na získanie osobitných predpokladov na výkon funkcie a na hodnosť (štúdium) alebo stáž. Pri štúdiu alebo stáži v tuzemsku sa profesionálnemu vojakovi navrhuje poskytovať náhrady ako pri tuzemskej služobnej ceste, ak študuje alebo je na stáži v inom mieste, ako je miesto výkonu jeho štátnej služby alebo miesto jeho pobytu. Ak profesionálny vojak študuje alebo je na stáži v mieste výkonu štátnej služby alebo v mieste jeho pobytu, patria mu len náhrady preukázaných cestovných výdavkov na prepravu verejnou mestskou dopravou.

V prípade štúdia alebo stáže v zahraničí sa profesionálnemu vojakovi poskytujú náhrady ako pri zahraničnej služobnej ceste. Náhrada preukázaných cestovných výdavkov sa profesionálnemu vojakovi poskytne len na začiatku a na konci štúdia alebo stáže.

K § 169 až 172

Navrhuje sa, vzhľadom na charakter práce a bojovú pohotovosť, poskytovať profesionálnym vojakom v prípravnej štátnej službe a profesionálnym vojakom v dočasnej štátnej službe z kategórie mužstvo, t. j. profesionálnym vojakom v hodnosti vojak 2. stupňa až desiatnik bezplatné ubytovanie. Toto ubytovanie bude poskytované predovšetkým v ubytovniach, ktoré sa nachádzajú vo vojenských priestoroch (v kasárňach). Profesionálnym vojakom v hodnosti čatár a vyššej sa navrhuje poskytovať príspevok na bývanie. Cieľom poskytovania príspevku na bývanie je zainteresovať profesionálnych vojakov na riešení ich bytovej situácie a tým im umožniť vybrať si bývanie podľa vlastného uváženia, zamedziť odlúčeniu profesionálneho vojaka od rodiny a zabezpečiť jeho dosiahnuteľnosť, tak aby sa mohol v čo najkratšom čase dostaviť na miesto výkonu služby. Navrhované ustanovenia riešia kedy profesionálnemu vojakovi nárok na príspevok na bývanie nevznikne a tiež ich zánik, ako aj právne pomery súvisiace s doplatkami príspevku a jeho vrátení pri neoprávnenom poberaní. Návrh zákona určuje príspevok na bývanie vo výške 15 % rozdielu hodnostného platu prvého platového stupňa hodnosti generál a hodnostného platu prvého platového stupňa hodnosti vojak 2. stupňa, pričom sa táto suma upraví príslušným koeficientom podľa miesta, kde profesionálny vojak vykonáva štátnu službu.

Príspevok na bývanie má zároveň profesionálneho vojaka stimulovať k takému riešeniu svojej bytovej situácie, ktorá mu umožní denný styk so svojou rodinou.

K § 173

Ustanovuje sa, že profesionálnemu vojakovi v dočasnej štátnej službe sa poskytuje príspevok na úpravu bytu pri presťahovaní, ktoré je v záujme ozbrojených síl, ak sa v dôsledku premiestnenia presťahuje do iného miesta výkonu štátnej služby do prideleného bytu alebo bytu, ktorý si sám obstará alebo prenajme. Príspevok je určený na čiastočnú kompenzáciu, nie na komplexnú úhradu, výdavkov spojených s úpravou bytu pred presťahovaním. Výška príspevku sa preberá z doterajšej právnej úpravy.

K § 174 až 179

Návrh zákona preberá v prakticky v celom rozsahu ustanovenia o naturálnych náležitostiach s tým ,že ich modifikuje výlučne na profesionálnych vojakov.

Vymedzuje sa obsah pojmu „naturálne náležitosti“, pričom sa určuje, kedy (z časového hľadiska) vzniká a zaniká nárok na naturálne náležitosti.

Vymedzuje sa obsah pojmu „proviantné náležitostí“, pričom sa definujú jeho jednotlivé formy.

Naturálne stravovanie a bezplatné stravovanie sa poskytujú formou výdaja teplej alebo studenej stravy prostredníctvom stravných dávok a prídavkov potravín vo výške ich aktuálnej peňažnej hodnoty. Peňažným vyjadrením stravných dávok a prídavkov potravín sa rozumie stravné. Výška stravného k jednotlivým stravným dávkam a prídavkom potravín je pravidelne aktualizovaná na základe vývoja cien potravín a zverejňovaná v služobnom predpise ministra.

Pri zabezpečovaní stravovania vznikajú prípady, kedy nie je možné vydávať proviantné náležitosti v naturálnej podobe. K riešeniu týchto problémov je vytvorená možnosť ich náhrady peňažným plnením. Peňažná náhrada bude poskytovaná výnimočne, iba v prípadoch, kedy nebude možné zabezpečiť naturálne plnenie, t. j. výdaj teplej alebo studenej stravy.

Vymedzuje sa obsah pojmu „výstrojné náležitosti“ a pojem „vojenská rovnošata“.

Poskytovanie peňažnej náhrady namiesto výstrojných náležitostí sa predpokladá pri povinnosti profesionálnych vojakov nosiť pri výkone štátnej služby civilný odev, vrátane predpísaných vojenských výstrojných súčiastok, ktoré nie sú zabezpečované centrálne starostlivosťou vojenskej správy (napr. služobná obuv pre ženy), pri doplňovaní vojenských súčiastok, ktoré nie je možné poskytnúť starostlivosťou vojenskej správy (napr. ortopedická obuv) alebo v prípade náhrady za nevydané vojenské výstrojné náležitosti, ktoré sú doplňované v priebehu výkonu vojenskej služby.

Návrh zákona preberá vecnú úpravu problematiky vojenskej rovnošaty podľa predchádzajúceho zákona.

Vymedzuje sa obsah pojmu „prepravné náležitostí“. Poskytované náležitosti musia profesionálnemu vojakovi uhrádzať všetky prepravné náklady, ktoré mu vznikajú v súvislosti s výkonom štátnej služby.

U profesionálnych vojakov je v zákone o štátnej službe rešpektovaný záujem ozbrojených síl. Charakteristika prepravných náležitostí umožňuje ich poskytovanie pri riešení potrieb vojenskej služby.

K § 180 a 181

Návrh zákona vymedzuje len tie ustanovenia týkajúce sa náhrady škody, ktoré sú odlišne upravené od obdobných právnych vzťahov vymedzených v Zákonníku práce. Právna úprava náhrady škody zohľadňuje potreby, ktoré si vynútila doterajšia prax, transformácia a prestavba Ozbrojených síl a v neposlednom rade špecifiká organizovanosti a spôsob života Ozbrojených síl.

Návrhom zákona sa akceptuje princíp prevencie, ktorého zmyslom je predchádzať vzniku škody. Vedúcemu služobné úradu a veliteľovi sa ukladá za povinnosť vytvárať vhodné podmienky pre výkon služby tak, aby nedochádzalo ku vzniku škôd. Na druhej strane umožňuje právo vedúceho služobného úradu a veliteľa na kontrolu vecí vnesených a odnášaných, ale tak, aby nedochádzalo k jeho zneužitiu. Zohľadňujú sa aj špecifiká výkonu štátnej služby v niektorých prípadoch, ktoré modifikujú zodpovednosť profesionálneho vojaka za škodu, prípadne túto zodpovednosť vylučujú.

Preberá sa doterajšia právna úprava zodpovednosti profesionálneho vojaka za škodu a určenie správcu majetku štátu, ktorým je naďalej vedúci služobného úradu podľa tohto návrhu zákona.

K § 182 a 183

Ustanovuje sa, kedy profesionálny vojak nezodpovedá za škodu.

Pri škode spôsobenej z nedbanlivosti pri plnení služobných povinností sa maximálna výška náhrady škody obmedzuje v súlade so Zákonníkom práce na trojnásobok priemerného mesačného platu profesionálneho vojaka. V ostatných prípadoch zodpovednosti, vrátane zodpovednosti za škodu spôsobenú mimo plnenia služobných povinností profesionálneho vojaka určuje osobitný predpis (ZP, O. z.). okrem už spomínaných spodných hraníc náhrady škody, prípadne úplného upustenia od uplatnenia nároku na náhradu škody.

K § 184 až 187

Návrh zákona preberá právnu úpravu náhradového konania z predchádzajúcej právnej úpravy v tom, že ukladá príslušnému vedúcemu služobného úradu a veliteľovi po zistení škody nariadiť vyšetrenie škody a tiež stanovuje príslušnosť vedúceho služobného úradu a veliteľa k týmto úkonom. O povinnosti profesionálneho vojaka nahradiť škodu podľa navrhovanej úpravy rozhoduje, pokiaľ nedôjde k mimosúdnemu usporiadaniu náhrady škody, vedúci služobného úradu a veliteľ v osobitnom konaní o náhrade škody, okrem škôd, ktoré boli spôsobené trestným činom, s výnimkou prípadov, ak trestný čin, ktorým bola spôsobená škoda, nie je prejednávaný súdom.

Navrhovaná rozhodovacia právomoc v ozbrojených silách sa praktizuje aj v iných ozbrojených zložkách Slovenskej republiky a v armádach štátov NATO a Európskej únie. Vyžadujú si to špecifiká života týchto ozbrojených zložiek, ich organizovanosť a iné, ktoré sa v civilnom sektore nevyskytujú

Samotné konanie o náhrade škody je osobitné konanie (sui generis), ktoré má prvky viacerých odvetví práva (pracovného, správneho, občianskeho), ale aj vlastné pravidlá, ktoré zabezpečujú rýchle, spravodlivé, objektívne vyšetrenie škody a rozhodovanie, vrátane zabezpečenia rovnosti účastníkov konania. Nakoniec je zabezpečená aj ingerencia súdu tým, že právoplatné rozhodnutie o povinnosti profesionálneho vojak nahradiť škodu je preskúmateľné súdom.

K § 188

Ustanovujú sa pravidlá pre vykonateľnosť rozhodnutia o náhrade škody.

K § 189

V náhradovom konaní sa môžu vyskytnúť prípady, kedy nie je možné, resp. je neúčelné škodu alebo jej zostatok vymáhať od konkrétnej osoby. Z toho dôvodu sa ustanovuje inštitút upustenia od vymáhania zostatku náhrady škody a zároveň sa vymedzujú prípady, kedy možno tento inštitút uplatniť.

K § 190

V oblasti zodpovednosti Slovenskej republiky za škodu spôsobenú tretej osobe, profesio-nálnemu vojakovi alebo za škodu spôsobenú profesionálnym vojakom sa pri posudzovaní tejto problematiky postupuje podľa Zákonníka práce.

K § 191

Vymedzujú sa konkrétne ustanovenia Zákonníka práce, ktoré sa vzťahujú na právne vzťahy profesionálneho vojaka.

Návrh zákona osobitne upravuje zánik práva s tým, že sa odvoláva na konkrétne ustanovenia, na ktoré sa zánik práva vzťahuje.

K § 192

Ide o osobitné ustanovenie, ktoré sa bude uplatňovať v prípade, ak bude potrebné utajiť identitu profesionálneho vojaka ozbrojených síl všeobecne alebo utajiť úlohy, ktoré plní profesionálny vojak v rámci Vojenského spravodajstva. Tieto opatrenia sa uplatnia len vtedy, ak ide o činnosť, ktorá súvisí s osobnými údajmi profesionálneho vojaka (napr. pri vykazovaní odvodov do poisťovne, priznávania daní a pod.).

K § 193

Na úrovni zákona sa vymedzujú oprávnenia profesionálnych vojakov v dozornej a strážnej službe vykonávať prehliadky osôb a motorových vozidiel vstupujúcich do vojenských objektov a postup pri odoberaní zbrane a s jej manipuláciou.

K § 194

Pre účely určenia zápočtu dôb trvania služobného pomeru sa vymedzujú konkrétne doby trvania služobného pomeru pred 1. januárom 1993 a po roku 1993 až doteraz.

K § 195

Navrhuje sa vymedziť v prechodných ustanoveniach osobitnú dobu výsluhy v hodnosti (odlišnú od tej, ktorá je ustanovená v prílohe č. 1 návrhu zákona), ktorej cieľom je udržať v počiatočnej etape realizácie návrhu zákona do praxe v služobnom pomere profesionálnych vojakov, ktorí už splnili dobu výsluhy v hodnosti podľa tohto návrhu zákona (alebo splnia v rokoch 2005 a 2006), ale ich ponechanie v služobnom pomere je v záujme ozbrojených síl.

Prechodne upravená doba výsluhy v hodnosti sa však nebude vzťahovať na profesionálnych vojakov Vojenského spravodajstva, na vojenských sudcov a vojenských prokurátorov.

K § 196

Vymedzuje sa transformácia prípravnej služby, dočasného služobného pomeru a stáleho služobného pomeru, do ktorých sú profesionálni vojaci zaradení podľa doterajších predpisov na prípravnú štátnu službu a dočasnú štátnu službu podľa tohto zákona.

Transformácia sa vzťahuje na vojaka prípravnej služby, ktorý bol zaradený do prípravnej služby podľa predchádzajúcich predpisov tak, že jeho doterajšie právne postavenie „študent“ sa mení na služobný pomer v prípravnej štátnej službe, pričom sa mu vymedzuje povinnosť konať prípravnú štátnu službu vo funkcii čakateľ, ak bude pripravovaný pre hodnostný zbor mužstva a poddôstojníkov alebo vo funkcii kadet, ak bude vykonávať prípravnú štátnu službu na vojenskej vysokej škole. Hodnosť dosiahnutá podľa predchádzajúcich právnych predpisov sa im zachováva.

Transformuje sa dočasný služobný pomer profesionálneho vojaka, ktorý plní záväzky podľa predchádzajúcich právnych predpisov na zotrvanie v dočasnom služobnom pomere a stály služobný pomer profesionálneho vojaka v stálom služobnom pomere, ktorý plní záväzok na zotrvanie v stálom služobnom pomere (za zvyšovanie kvalifikácie). Doba trvania predchádzajúcich záväzkov sa dňom účinnosti tohto návrhu zákona mení na dobu zotrvania v dočasnej štátnej službe podľa tohto návrhu zákona, pričom sa vymedzujú alternatívne doby trvania dočasnej štátnej služby, a to v závislosti na uplynutí doby výsluhy v hodnosti, na dobe splnenia prevzatého záväzku, na splnení maximálnej doby služby, resp. na dosiahnutí 55 rokov veku a viac.

Alternatívne stanovené doby trvania dočasnej štátnej služby znamenajú, že profesionálni vojaci, ak v stanovenom čase nebudú povýšení do vyššej hodnosti, budú prepustení zo služobného pomeru v závislosti od

- uplynutia doby výsluhy v dosiahnutej hodnosti alebo

- splnenia prevzatého záväzku alebo

- splnenia maximálnej doby služby alebo

- dosiahnutia 55 rokov veku.

V záujme zabezpečenia dostatku mzdových prostriedkov, ale najmä finančných prostriedkov vynakladaných na sociálne zabezpečenie profesionálnych vojakov, návrh zákona predpokladá postupné skončenie služobného pomeru, a to v termínoch ustanovených v návrhu zákona, vždy v závislosti od splnenia podmienok pre skončenie služobného pomeru tak, ako sú definované v prechodnom ustanovení návrhu zákona.

Obdobným spôsobom sa transformuje stály služobný pomer profesionálneho vojaka, ktorý neplní prevzatý záväzok na zotrvanie v stálom služobnom pomere (za zvyšovanie kvalifikácie) na dočasnú štátnu službu podľa tohto návrhu zákona.

Návrh zákona súčasne vymedzuje výnimky z týchto pravidiel pre vojenských prokurátorov a právnych čakateľov vojenskej prokuratúry a vojenských sudcov a justičných čakateľov vojenských súdov a profesionálneho vojaka ustanoveného do funkcie náčelníka generálneho štábu, ktorých trvanie dočasnej štátnej služby sa riadi osobitnými predpismi a preto sa na nich nevzťahuje transformácia trvania dočasnej štátnej služby podľa tohto návrhu zákona..

Pre profesionálnych vojakov zaradených do právnej služby, vojenského zdravotníctva, vojenského spravodajstva, vojenských športových trénerov, vojenských vrcholových športovcov, vojenských umelcov a vojenských duchovných návrh zákona diferencuje trvanie dočasnej štátnej služby s určitými odchýlkami od tých, ktoré sú uplatnené pre ostatných profesionálnych vojakov ozbrojených síl.

Ustanovuje sa, že do maximálnej doby sa započítava výlučne doba služobného pomeru podľa tohto návrhu zákona, pričom pre profesionálnych vojakov, ktorí boli prijatí pred účinnosťou tohto návrhu zákona sa do tejto doby nezapočítava doba denného štúdia na vojenskej vysokej škole. Ak by sa tento čas započítaval do trvania služobného pomeru, znamenalo by to pre mnohých profesionálnych vojakov splnenie maximálnej doby služby, resp. jej prekročenie už pri nadobudnutí platnosti tohto návrhu zákona. V konečnom dôsledku by to viedlo k okamžitému skončeniu ich služobného pomeru ešte v roku 2005. Za vstupné denné štúdium sa všeobecne považuje štúdium, na ktoré občan nastúpil do vojenskej školy priamo z civilu nezávisle na tom, či bol alebo nebol v služobnom pomere.

K § 197

V záujme ozbrojených síl a na základe podmienok ich transformácie sa navrhuje v roku 2006 zaradiť do konkurenčných výberov, tých profesionálnych vojakov, ktorým by mal služobný pomer skončiť v rokoch 2006 a 2007. Ak takýto profesionálni vojaci nebudú na základe uvedených konkurenčných výberov vymenovaní alebo povýšení do vyššej hodnosti z objektívnych dôvodov, môžu byť zaradení do programu udržiavania, pričom počas zaradenia do programu udržiavania budú zaradení do konkurenčného výberu. Ak nebudú vymenovaní alebo povýšení do vyššej hodnosti a ani zaradení do programu udržiavania, ich služobný pomeru sa skončí v lehotách podľa návrhu zákona.

Ide v podstate o vykonanie konkurenčných výberov navyše oproti konkurenčným výberom ustanovenými týmto návrhom zákona.

Ustanovuje sa výnimka z vykonania konkurenčného výberu pre tých, profesionálnych vojakov, na ktorých sa vzťahuje odsek 1 v prípade ich vymenovania do hodnosti alebo povýšenia v rámci ich ustanovenia do vyššej funkcie.

K § 198

Ustanovuje sa inštitút mimoriadneho konkurenčného výberu, ktorý sa odlišuje od „riadneho“ konkurenčného výberu tým, že má napomáhať pri obsadzovaní funkcií so špecifickým zameraním (vojenskou odbornosťou) v prípade, ak nie je v príslušnom kalendárnom roku (kedy sa vykonáva konkurenčný výber na takéto funkcie) dostatočný počet profesionálnych vojakov v danej hodnosti a požadovanej vojenskej odbornosti. Ide o situáciu, kedy počet voľných funkcií s určitou špecializáciou a v s konkrétnou plánovanou hodnosťou presahuje reálny počet profesionálnych vojakov, ktorí majú takúto špecializáciu a už dosiahli minimálnu dobu pre zaradenie do „riadneho“ konkurenčného výberu.

V takomto prípade vyhlási náčelník generálneho štábu mimoriadny konkurenčný výber, do ktorého sa zaradia profesionálni vojaci s požadovanou vojenskou odbornosťou za predpokladu, že im do splnenia minimálnej doby v dosiahnutej hodnosti chýba najviac jeden rok.

K § 199

Transformujú sa hodnosti profesionálnych vojakov, ktoré títo dosiahli pred účinnosťou návrhu zákona.

Nakoľko sa už v návrhu zákona nepočíta s inštitútom „zapožičania hodnosti“, návrhom zákona sa ukončuje možnosť mať vyššiu hodnosť, ktorá bola profesionálnemu vojakovi prepožičaná podľa doterajších predpisov.

Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy sa v návrhu zákona akceptuje existencia bakalárskeho vzdelania (vysokoškolské vzdelanie 1. stupňa) ako zákonná podmienka pre dôstojnícku hodnosť (rovnocenne s magisterským a inžinierskym vysokoškolským vzdelaním). Ak profesionálny vojak získal bakalárske vzdelanie a nie je ustanovený (alebo nebude ustanovený) do funkcie s plánovanou hodnosťou minimálne poručík, nebude do hodnosti poručík vymenovaný.

Ďalej sa vymedzuje, že rozhodujúcim prvkom je skutočnosť, že doba výsluhy v dosiahnutej hodnosti sa profesionálnemu vojakovi započítava odo dňa, ktorým bol naposledy vymenovaný alebo povýšený do vyššej hodnosti, a to aj pred účinnosťou tohto zákona.

K § 200

Nakoľko sa zmenil systém povyšovania a vymenúvania profesionálneho vojaka do hodnosti, v nadväznosti na ktorý sa zrušil aj disciplinárny trest zníženia vojenskej hodnosti o jeden stupeň, je potrebné vyriešiť aj právne postavenie profesionálneho vojaka, ktorý bol podľa predchádzajúcich predpisov disciplinárne potrestaný týmto disciplinárnym trestom. Tento disciplinárny trest sa dňom účinnosti tohto zákona ruší.

K § 201 a 202

Návrh zákona umožňuje profesionálneho vojaka, ktorý pred účinnosťou návrhu zákona získal alebo si začal zvyšovať kvalifikačný predpoklad vysokoškolského vzdelania na náklady ozbrojených síl, ustanoviť do funkcie, pre ktorú je plánovaná hodnosť poručík, aj keď len študuje. Pre prípad neúspešného štúdia alebo predčasného skončenia štúdia, návrh zákona vymedzuje ďalší postup v personálnej oblasti.

Osobitná pozornosť je venovaná splneniu špeciálnej odbornej spôsobilosti na funkciu, do ktorej môže byť profesionálny vojak ustanovený, alebo do ktorej už ustanovený je, a pritom si takúto špeciálnu odbornú spôsobilosť dopĺňa štúdiom. Aj v tomto prípade platí, že pre prípad neúspešného štúdia alebo predčasného skončenia štúdia, návrh zákona vymedzuje ďalší postup v personálnej oblasti.

K § 203

Ustanovujú sa podmienky, za ktorých profesionálnemu vojakovi patrí hodnostný plat, ak sa hodnosť dosiahnutá profesionálnym vojakom nezhoduje s hodnosťou, ktorá je plánovaná na funkcii do ktorej je ustanovený pred účinnosťou tohto návrhu zákona.

K § 204

Vymedzuje sa základné pravidlo, podľa ktorého v konaní vo veciach služobného pomeru začatom pred účinnosťou tohto zákona konajú vedúci služobných úradov podľa predpisov platných pred účinnosťou návrhu zákona, pričom to budú vykonávať vedúci služobných úradov určení podľa tohto návrhu zákona.

Ide o ustanovenie, podľa ktorého sa nároky, ktoré právoplatne vznikli zo služobného pomeru pred účinnosťou návrhu zákona, budú posudzovať podľa predtým platných právnych predpisov (t. j. podľa tých, na základe ktorých vznikli).

K § 205

Transformáciou systému odmeňovania dochádza k zásadnej zmene princípu odmeňovania z platových tried na odmeňovanie podľa hodností, čím dôjde k zmene štruktúry mesačného príjmu profesionálneho vojaka, jeho zloženia a výšky. Dochádza aj k úprave štruktúry a najmä výšky pravidelných mesačných príplatkov. Nedá sa preto vylúčiť, že u niektorých profesionálnych vojakov nastane pokles mesačného príjmu. Ak bude nový služobný plat podľa tohto návrhu zákona nižší, navrhuje sa poskytovať profesionálnemu vojakovi doplatok. Doplatok vo výške rozdielu medzi služobným príjmom podľa predchádzajúcich právnych predpisov a služobným platom sa bude poskytovať do času, kým sa rozdiel neodstráni, najdlhšie však do skončenia výkonu funkcie, ktorú začal vykonávať pred účinnosťou tohto návrhu zákona.

K § 206

Návrh zákona transformuje právne postavenie profesionálneho vojaka, s ktorým boli vykonané personálne opatrenia podľa predtým platných právnych predpisov pred účinnosťou tohto návrhu zákona.

V súlade s návrhom zákona sa právne postavenie profesionálneho vojaka odo dňa účinnosti tohto návrhu zákona mení na rovnaké právne postavenie podľa tohto návrhu zákona.

K § 207

V súlade s predchádzajúcou právnou úpravou (§ 14 zákona č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe v znení neskorších predpisov) sa profesionálnemu vojakovi, ktorý bol nie z vlastnej viny alebo nie na jeho žiadosť ustanovený do nižšej funkcie, zachováva služobný príjem najdlhšie po dobu jedného roka, ak je to pre neho výhodnejšie. V prípade, že po účinnosti tohto návrhu zákona bude nový funkčný plat z nižšej funkcie naďalej nižší ako služobný príjem z predchádzajúcej funkcie, navrhuje sa poskytovať takémuto profesionálnemu vojakovi rozdiel v príjmoch, najdlhšie v lehote jedného roka, ktorá začala plynúť pred účinnosťou tohto zákona. Zároveň sa ustanovuje, že tento rozdiel netvorí súčasť služobného platu, nakoľko nejde o plnenie, ktoré by bolo odmenou za výkon funkcie.

K § 208

Podľa platnej právnej úpravy má profesionálny vojak, ktorý poberá odlučné, nárok na náhradu cestovných výdavkov na návštevu odlúčenej rodiny. Návrh zákona umožňuje poskytovať cestovné náhrady na návštevu odlúčenej rodiny profesionálnym vojakom vo vymedzených prípadoch, najdlhšie však jeden rok od účinnosti tohto návrhu zákona. Týmto sa vytvárajú podmienky na transformáciu tohto plnenia doterajším poberateľom cestovných náhrad.

K § 209

Návrh zákona transformuje poskytovanie peňažných náležitostí profesionálnym vojakom, ktorým bolo umožnené zvýšenie kvalifikácie štúdiom v škole alebo v kurze alebo ktorí boli vzatí do výkonu väzby alebo ktorí boli zaradení do personálnej zálohy pred účinnosťou tohto zákona.

K § 210

Primeraným spôsobom sa preberá a dopĺňa doterajšia právna úprava prechodného ustanovenia, podľa ktorého možno profesionálnemu vojakovi, na základe jeho písomného súhlasu, priznať nižšiu hodnosť aj o viac stupňov v rámci toho istého hodnostného zboru, prípadne aj hodnosť v inom hodnostnom zbore, a to aj opätovne. Osobitne sa upravuje, že profesionálnemu vojakovi v hodnosti vojak 1. stupňa, vojak 2. stupňa, slobodník a v generálskych hodnostiach, priznanie nižšej hodnosti nemožno uplatniť.

Možnosť priznávania hodností má len prechodný charakter a môže sa uplatňovať do 31.12.2007.

K § 211

Na vojenských prokurátorov a právnych čakateľov vojenskej prokuratúry a vojenských sudcov a justičných čakateľov vojenských súdov sa nevzťahujú niektoré ustanovenia tohto zákona, ktoré sú taxatívne uvedené.

K § 212

Ustanovuje sa, že profesionálnemu vojakovi, ktorému sa poskytoval príspevok na bývanie podľa predpisov platných pred účinnosťou tohto zákona sa poskytuje príspevok vo výške a za podmienok podľa tohto zákona.

K § 213

Aplikuje sa štandardné legislatívne transformačné pravidlo, podľa ktorého sa vo všetkých všeobecne záväzných právnych predpisov menia príslušné pojmy uplatňované v zákone č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe v znení neskorších predpisov a v zákone č. 380/1997 Z. z. o peňažných náležitostiach vojakov v znení neskorších predpisov na pojmy uplatňované v tomto návrhu zákona.

K § 214

Ustanovuje sa, že výnimku z vekovej hranice pre prijatie do štátnej služby a v prípade udelenia výnimky z „nezaradenia“ do programu udržiavania môže v odôvodnených prípadoch povoliť minister; výnimku môže povoliť najneskôr do 31. decembra 2010.

K § 215

Ustanovuje sa, že povolenie na nosenie vojenskej rovnošaty po skončení služobného pomeru, ktoré bolo udelené pred účinnosťou návrhu zákona, platí za rovnakých podmienok aj v ďalšom období podľa tohto zákona.

K § 216

Uvádza sa , že týmto návrhom sú transponované právne akty Európskej únie, ktoré sú uvedené v úvodnej časti dôvodovej správy.

Čl. II

K bodom 1 až 123

Úpravou ustanovení zákona č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe v znení neskorších predpisov sa zabezpečuje, aby sa tento zákon vzťahoval len na vojakov základnej služby, vojakov náhradnej služby a vojakov zdokonaľovacej služby a aby sa nevzťahoval na profesionálnych vojakov.

Čl. III

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa splnomocňuje na vydanie úplného znenia zákona o vojenskej službe ako vyplýva zo zmien a doplnkov.

Čl. IV

K bodom 1 až 29

Úpravou ustanovení zákona č. 380/1997 Z. z. o peňažných náležitostiach vojakov v znení neskorších predpisov sa zabezpečuje, aby sa tento zákon vzťahoval len na vojakov základnej služby, vojakov náhradnej služby a vojakov zdokonaľovacej služby a aby sa nevzťahoval na profesionálnych vojakov.

Čl. V

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa splnomocňuje na vydanie úplného znenia zákona o peňažných náležitostiach vojakov ako vyplýva zo zmien a doplnkov.

Čl. VI

Účinnosť zákona sa navrhuje na 1. augusta 2005.

Bratislava 6. apríla 2005

Mikuláš Dzurinda v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Juraj LIŠKA v. r.

minister obrany Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Hore