Zákon o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov 346/2005 účinný od 01.01.2009 do 30.03.2009

Vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v oblasti obrany v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike

10

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v oblasti obrany v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike, sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2008 v súvislosti so zavedením eura ako zákonného platidla v Slovenskej republike.

Dôvodom prijatia navrhovaného právneho predpisu je v nadväznosti na zákon č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa vytvoril generálny právny rámec na zavedenie meny euro v Slovenskej republike a začlenenie Slovenskej republiky do eurozóny, reagovať aj v zákonoch v oblasti obrany na zavedenie meny euro. Ide o

a)zákon č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov,

b)zákon č. 726/2004 Z. z. o poskytnutí jednorazového peňažného príspevku osobám zaradeným v rokoch 1948 až 1954 do vojenských táborov nútených prác a pozostalým manželkám po týchto osobách v znení neskorších predpisov,

c)zákon č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

d)zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

e)zákon č. 569/2005 Z. z. o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona zakladá zvýšené finančné výdavky na rozpočet kapitoly Ministerstva obrany Slovenskej republiky z dôvodu zaokrúhľovania a nového spôsobu určovania zahraničného platu vo výške 18 701 tis. Sk v roku 2009, 13 371 tis. Sk v roku 2010 a 7 786 tis. Sk v roku 2011. Zvýšené finančné výdavky budú zabezpečené v rámci rozpočtu kapitoly Ministerstva obrany Slovenskej republiky z vlastných zdrojov bez dodatočných požiadaviek na rozpočet verejnej správy na roky 2009 až 2011. Návrh zákona nepredpokladá vplyv na rozpočet obcí, vyšších územných celkov, na životné prostredie, na podnikateľské prostredie, ani na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest.

Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Neexistujú prekážky na sprístupnenie materiálu podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov a podľa zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Doložka

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov,

vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1. Zhodnotenie vplyvov na verejné financie

Ustanovenie hodnostných platov a ostatných zložiek platu v eurách – zaokrúhľovanie

V roku 2009 sa predpokladá zvýšenie o 450 tis. Sk

na odvody do poistných fondov 152 tis. Sk

spolu 602 tis. Sk

V roku 2010 sa predpokladá zvýšenie o 468 tis. Sk

na odvody do poistných fondov 158 tis. Sk

spolu 626 tis. Sk

V roku 2011 sa predpokladá zvýšenie o 486 tis. Sk

na odvody do poistných fondov 164 tis. Sk

spolu 650 tis. Sk

Príspevok na bývanie – zaokrúhľovanie

V roku 2009 sa predpokladá zvýšenie o 450 tis. Sk

V roku 2010 sa predpokladá zvýšenie o 455 tis. Sk

V roku 2011 sa predpokladá zvýšenie o 459 tis. Sk

Zahraničný plat

V roku 2009 sa predpokladá zvýšenie o 17 649 tis. Sk

V roku 2010 sa predpokladá zvýšenie o 12 290 tis. Sk

V roku 2011 sa predpokladá zvýšenie o 6 677 tis. Sk

Nárast je spôsobený potrebou dosiahnuť porovnateľnú úroveň odmeňovania profesionálnych vojakov a civilných štátnych zamestnancov, ktorí sú vyslaní na výkon štátnej služby. Najväčší nárast sa predpokladá v roku 2009, v nasledujúcich rokoch bude táto potreba klesať z dôvodu, že platový koeficient sa bude znižovať a zahraničné platy budú rásť pomalšie ako podľa súčasne platného systému odmeňovania.

Zvýšené finančné výdavky budú zabezpečené v rámci rozpočtu kapitoly Ministerstva obrany Slovenskej republiky z vlastných zdrojov bez dodatočných požiadaviek na rozpočet verejnej správy na roky 2009 až 2011.

2. Zhodnotenie vplyvov na obyvateľstvo, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Návrh zákona nepredpokladá dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3. Zhodnotenie vplyvov na životné prostredie

Návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie.

4. Zhodnotenie vplyvov na zamestnanosť

Návrh zákona nebude mať vplyv na zamestnanosť.

5. Zhodnotenie vplyvov na podnikateľské prostredie

Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.

Doložka zlučiteľnosti právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky.

2. Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v oblasti obrany v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev

-primárnom

-čl. 4 ods. 2, čl. 102, čl. 136 a 137 a čl. 249 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení (Ú. v. EÚ C 321E, 29. 12. 2006),

-sekundárnom

- nariadenie Rady (ES) 1103/97 zo 17. júna 1997 o určitých ustanoveniach týkajúcich sa zavedenia eura v platnom znení (Ú. v. ES L 162, 19. 6. 1997; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 10/zv. 01),

- nariadenie Rady (ES) 974/98 z 3. mája 1998 o zavedení eura v platnom znení (Ú. v. ES L 139, 11. 5. 1998; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 10/zv. 01),

- odporúčanie Komisie 2008/78/ES z 10. januára 2008 o opatreniach na zjednodušenie budúcich prechodov na euro (Ú. v. EÚ L 23, 26.1.2008).

b)je upravená v práve Európskej únie

-primárnom

- čl. 1 ods. 1 Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii a čl. 2 pripojeného aktu o podmienkach pristúpenia a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia (Ú. v. EÚ L 236, 23. 9. 2003; oznámenie č. 185/2004 Z. z.),

- čl. 2 Zmluvy o Európskej únii v platnom znení (Ú. v. EÚ C 321 E, 29. 12. 2006),

-sekundárnom

c)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

- v rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoločenstiev zo 14. septembra 2004 vo veci C–19/03, Landgericht München I): Verbraucher-Zentrale Hamburg eV v. O2 (Germany) GmbH & Co. OHG (Ú. v. EÚ C 284, 20. 11. 2004, str. 3), týkajúci sa výkladu nariadenia 1103/97/ES pri zaokrúhľovaní,

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo rámcového rozhodnutia podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia z nich vyplývajúca

Bezpredmetné.

b)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení

Uvedené konanie proti Slovenskej republike nebolo začaté.

c)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice alebo rámcové rozhodnutia už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

Bezpredmetné.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev

alebo právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti - úplný

6. Gestor a spolupracujúce rezorty:

Bezpredmetné.

Osobitná časť

K čl. IK bodom 1 a 2

Maximálna výška pokuty, ktorá je ustanovená v slovenských korunách, sa ustanovuje po prepočte konverzným kurzom na eurá a zaokrúhľuje sa na celé euro nadol.

K čl. IIK bodom 1 až 4

Výška príspevku oprávneným osobám, ktorá je ustanovená v slovenských korunách, sa ustanovuje po prepočte konverzným kurzom na eurá a zaokrúhľuje sa na 50 eurocentov nahor.

K bodu 5

Výplata príspevkov oprávneným osobám, ktoré si uplatnili nárok podľa zákona č. 726/2004 Z. z., mala byť ukončená do 31. decembra 2007. Predpokladá sa, že výplata príspevkov bude pokračovať aj po 1. januári 2009. Z týchto dôvodov sa ustanovuje postup prepočtu príspevku priznaného v slovenských korunách na eurá.

K čl. IIIK bodu 1

Ustanovenie sa vypúšťa a z vecného hľadiska sa presúva do nového znenia § 149 ods. 2.

K bodu 2

Ustanovuje sa, že výška náhrady za nevyčerpanú dovolenku pripadajúca na deň dovolenky sa zaokrúhli na 50 eurocentov nahor.

K bodom 3 a 4

Hranica pre súhrnnú hodnotu majetku v eurách, ktorú profesionálny vojak uvedie v majetkovom priznaní, sa po prepočte konverzným kurzom ustanovuje v eurách a zaokrúhľuje na celé euro nadol. V prípade, ak sú pochybnosti o nadobudnutí majetku profesionálnym vojakom, ustanovuje sa, že služobný úrad môže vyžadovať dokladovanie majetkových pomerov aj pod túto sumu.

K bodu 5

Ustanovuje sa suma príjmu z inej zárobkovej činnosti v eurách, ktorú profesionálny vojak je povinný hlásiť ako príjem za predchádzajúci kalendárny rok. Po prepočte konverzným kurzom sa zaokrúhľuje na celé euro nadol.

K bodu 6

Zosúladenie ustanovenia s právnou úpravou navrhovanou v bode 9, keď namiesto príplatku za vykonávanie štátnej služby v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí bude profesionálnemu vojakovi patriť platová kompenzácia za sťažené vykonávanie štátnej služby.

K bodu 7

Ustanovuje sa, že hodnostný príplatok profesionálnym vojakom, ktorí sú odmeňovaní podľa osobitného predpisu, sa zaokrúhľuje na 50 eurocentov nahor.

K bodu 8

Ustanovuje sa, že hodnostné platy valorizované podľa zákona o štátnom rozpočte sa zaokrúhľujú na 50 eurocentov nahor.

K bodu 9

V nadväznosti na úpravu § 124 Zákonníka práce, ktorou sa dňom 1. septembra 2007 odstránilo expertmi Medzinárodnej organizácie práce a Európskej komisie kritizované poskytovanie mzdového zvýhodnenia za prácu v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí, navrhuje sa obdobná úprava aj v tomto zákone. Namiesto doteraz poskytovaného príplatku za výkon štátnej služby v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí bude profesionálnym vojakom patriť platová kompenzácia za sťažený vykon štátnej služby. Pôjde o nárok, ktorý môže vzniknúť v prípade, ak napriek vykonaným technickým, organizačným a špecifickým opatreniam podľa osobitných predpisov o ochrane zdravia zamestnancov, ktoré je povinný vykonať služobný úrad, je nevyhnutné na zníženie zdravotného rizika vyplývajúceho z charakteru činností zaradených orgánom verejného zdravotníctva do tretej alebo do štvrtej kategórie podľa osobitného predpisu používať osobné ochranné pracovné prostriedky.

Zároveň sa navrhuje možnosť poskytovať túto kompenzácie aj pri pôsobení iných vplyvov, ktoré majú vplyv na vykonávanie činností pri nižšej intenzite pôsobenia faktorov pracovného prostredia (druhá kategória).

Percentuálne rozpätie platovej kompenzácie sa navrhuje v rozsahu ako bolo doteraz ustanovené v absolútnych hodnotách.

S ohľadom na skutočnosť, že sumy kompenzácie sa budú určovať v rámci stanoveného rozpätia, splnomocňuje sa minister na tento účel vydať služobný predpis, ktorým určí podrobnosti.

K bodom 10 až 14

Ustanovuje sa spôsob zaokrúhľovania príplatkov po prechode na menu euro na 50 eurocentov nahor.

K bodu 15

Ustanovuje sa výška príplatku za vyvedenie vojsk do výcvikového priestoru v eurách. Po prepočte konverzným kurzom sa zaokrúhľuje na celé euro nahor.

K bodu 16

Ustanovuje sa spôsob zaokrúhľovania príplatku po prechode na menu euro na 50 eurocentov nahor.

K bodu 17

Ustanovuje sa, že profesionálnemu vojakovi s miestom výkonu štátnej služby v zahraničí sa odmena poskytuje bez prepočtu platovým koeficientom.

K bodu 18

Dňom zavedenia eura v Slovenskej republike je potrebné novo upraviť systém odmeňovania profesionálnych vojakov vyslaných na výkon štátnej služby do zahraničia, ktorým sa poskytuje tzv. delený plat. Zavedením euro odpadne dôvod delenia platu profesionálneho vojaka pri ustanovení do funkcie s miestom výkonu štátnej služby v zahraničí na časť v slovenskej mene a na časť peňažných prostriedkov poskytovaných v cudzej mene. Zahraničný plat sa bude vypočítavať ako súčin služobného platu a platového koeficientu.

V § 149 v odseku 2 sa navrhuje analogicky ako v zákone o štátnej službe poskytovať profesionálnemu vojakovi zahraničný plat aj počas dodatkovej dovolenky a služobného voľna.

V § 149 v odseku 5 sa navrhuje poskytovať profesionálnemu vojakovi návratný preddavok na počiatočné výdavky pri dočasnom vyslaní, pretože zahraničný plat má profesionálny vojak vyplatený až po 2 mesiacoch vykonávania štátnej služby mimo územia Slovenskej republiky. Preddavok je návratný. Uvedená zmena nezakladá nárok na štátny rozpočet.

V § 149 v odseku 6 sa navrhuje v krajinách mimo eurozóny, na písomnú žiadosť profesionálneho vojaka, čistý zahraničný plat alebo jeho časť, vyplácať v cudzej mene. Uvedená úprava nezakladá nárok na štátny rozpočet.

V § 150 sa definuje platový koeficient, ktorý vyjadruje pomer finančného ohodnotenia úradníka Európskej komisie v Bruseli v 5. platovej triede k finančnému ohodnoteniu profesionálneho vojaka vo vojenskej hodnosti kapitán v prvom platovom stupni, index životných nákladov v jednotlivých krajinách vyslania podľa štatistiky OSN a koeficientu regulácie určeného ministerstvom financií.

V odseku 2 sa ustanovuje, že do indexu životných nákladov sa nezapočítavajú životné náklady na ubytovanie.

V odseku 3 sa ustanovuje zaokrúhľovanie platového koeficienta.

V odseku 4 je splnomocňovacie ustanovenie na všeobecne záväzný právny predpis, ktorý určí podrobnosti výpočtu platového koeficientu.

V odseku 5 sa ustanovuje, že platový koeficient pre príslušnú krajinu ustanoví ministerstvo služobným predpisom.

K bodu 19

Na základe predmetného ustanovenia sa profesionálnym vojakom vyslaným na výkon štátnej služby do zahraničia zasielal plat alebo časť platu na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky v zahraničí. Ustanovenie je upravené tak, aby bolo na tieto účely použiteľné aj po zavedení meny euro.

K bodu 20

Ustanovuje sa spôsob prepočtu preddavku poskytnutého v cudzej mene na eurá.

K bodom 21 a 22

Maximálna výška jednorazovej nenávratnej peňažnej výpomoci a aktivačného príspevku sa ustanovuje v eurách. Po prepočte konverzným kurzom sa horná hranica zaokrúhľuje na celé euro nahor.

K bodu 23

Ustanovuje sa spôsob zaokrúhľovania pomernej časti aktivačného príspevku.

K bodu 24

Ustanovuje sa maximálna výška stabilizačného príspevku. Po prepočte konverzným kurzom sa horná hranica zaokrúhľuje na celé euro nahor.

K bodu 25

Uvedené slová sa vypúšťajú ako nadbytočné. Ich vypustením sa dosiahne, že stravné sa bude poskytovať podľa zákona o cestovných náhradách v mene používanej v krajine vyslania.

K bodu 26

Ustanovuje sa spôsob zaokrúhľovania príspevku na bývanie na 50 eurocentov nahor.

K bodu 27

Výška príspevku na úpravu bytu pri presťahovaní sa ustanovuje v eurách. Po prepočte konverzným kurzom sa horná hranica zaokrúhľuje na celé euro nahor.

K bodu 28

Ustanovuje sa výška osobitného stabilizačného príspevku pre pilotov v eurách. Po prepočte konverzným kurzom sa horná hranica zaokrúhľuje na celé euro nahor.

K bodu 29

Stupnica hodnostných platov sa uvádza v eurách po prepočte konverzným kurzom a zaokrúhlení na 50 eurocentov nahor.

K čl. IV

K bodom 1a 2

Suma pokút za priestupky a správne delikty podľa zákona č. 569/2005 Z. z. sa ustanovuje v eurách. Po prepočte konverzným kurzom sa horná hranica zaokrúhľuje na celé euro nadol.

K čl. VK bodom 1 až 5

V súvislosti s prechodom na menu euro je doterajšia právna úprava o možnosti poskytovať plat v eurách nadbytočná, a preto sa vypúšťa. Vypustením odsekov 2 a 3 je potrebné vykonať úpravu aj v ďalších ustanoveniach.K bodu 6

Ustanovuje sa spôsob zaokrúhľovania príplatku za výkon mimoriadnej služby a jednorazového príspevku za výkon mimoriadnej služby. Po prepočte konverzným kurzom sa horná hranica zaokrúhľuje na celé euro nahor.

K bodu 7

Suma pokút za priestupky a správne delikty podľa zákona č. 570/2005 Z. z. sa ustanovuje v eurách. Po prepočte konverzným kurzom sa horná hranica zaokrúhľuje na celé euro nadol.

K čl. VI Navrhuje sa účinnosť zákona.

Bratislava 20. augusta 2008

Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Jaroslav Baška, v. r.

minister obrany Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

D ô v o d o v á s p r á v a

Všeobecná časť

Významným medzníkom v procese prechodu ozbrojených síl Slovenskej republiky od zmiešaného typu k plne profesionálnym ozbrojeným silám bolo prijatie zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“). Vytvorili sa právne predpoklady pre budovanie moderných, relatívne malých, ale dobre vycvičených ozbrojených síl Slovenskej republiky. Zmeny nastali aj v oblasti personálneho manažmentu s cieľom jeho jednotného, moderného a efektívneho realizovania.

Dôvodom vypracovania návrhu novely zákona sú poznatky z aplikačnej praxe, z ktorých vyplynula potreba precizovania niektorých ustanovení zákona, zavedenie nových inštitútov do systému personálneho manažmentu a odstránenie čiastkových nepresností, ktoré sú dôsledkom zmien vykonaných v priebehu legislatívneho procesu k zákonu.

Navrhované zmeny možno zhrnúť do týchto bodov:

1.Na konanie vo veciach súvisiacich so vznikom služobného pomeru, jeho priebehom, ale aj skončením, sa uplatňuje správny poriadok, čo v aplikačnej praxi vytvára zbytočnú administratívu aj v tých oblastiach, kde to nie je nevyhnutné. Z tohto dôvodu sa dopĺňajú ustanovenia zákona, podľa ktorých je vedúci služobného úradu oprávnený vydať personálny rozkaz v niektorých právnych vzťahoch profesionálneho vojaka, ktorý nemusí mať náležitosti rozhodnutia podľa zákona o správnom konaní.

2.Významným spôsobom sa novelizuje ustanovenie § 70 zákona (skončenie služobného pomeru), kde sa medzi dôvody, pre ktoré sa služobný pomer profesionálneho vojaka skončí obligatórne, zaraďuje dôvod opakovaného užitia omamných a psychotropných látok profesionálnym vojakom aj mimo výkonu služby. Medzi dôvody na prepustenie sa tiež zaraďuje aj skutočnosť, ak profesionálny vojak v priebehu dvoch po sebe nasledujúcich rokov v termínoch určených na preskúšanie nesplnil požadované normy z pohybovej výkonnosti v príslušnej vekovej kategórii. Pojmovo a vecne sa zlaďuje aj ustanovenie § 70 ods. 1 písm. f) s novým Trestným zákonom č. 300/2005 Z. z., t. j. ak bol profesionálny vojak právoplatne odsúdený za prečin, ktorý je úmyselným trestným činom alebo za zločin. Tiež sa zavádza možnosť prepustenia profesionálneho vojaka zo štátnej služby, ak profesionálny vojak opakovane v priebehu šiestich po sebe nasledujúcich mesiacov porušil niektorú zo základných povinností.

3.Na účely identifikácie osôb sa navrhuje doplnenie ustanovení o odoberaní biologických vzoriek profesionálnym vojakom.

4.Pri aplikácii ustanovení § 88 až 92 zákona niektorí vedúci služobných úradov – velitelia zneužívali inštitút služobného času a služobnej pohotovosti tak, že ukladali plnenie služobných úloh nad jeho rámec. Zákon totiž neustanovuje maximálnu dĺžku služobnej pohotovosti a zároveň ustanovenie o vykonávaní štátnej služby nad určený čas vytvára priestor na subjektívne rozhodovanie. Z týchto dôvodov je nevyhnutné taxatívne vymedziť rozsah služobného času a služobnej pohotovosti.

5.Zavádza sa príplatok za vyvedenie vojsk do výcvikového priestoru [§ 138 ods. 1 písm. h)], ktorý má finančne kompenzovať náročnosť služby profesionálnych vojakov, ktorí sa pravidelne zúčastňujú na takomto výcviku, ale tiež aj príplatok za výkon služby vo Vojenskej polícii.

6.V priebehu legislatívneho procesu k zákonu došlo k zmene znenia ustanovenia § 162 ods. 2, podľa ktorého cestovné náhrady možno vyplácať najdlhšie po dobu 12 mesiacov od ich priznania. Keďže systém personálneho manažmentu je založený na princípe rotácie vojenského personálu a plnenia stanovených úloh profesionálnymi vojakmi podľa potrieb ozbrojených síl Slovenskej republiky, navrhuje sa vyplácanie cestovných náhrad po celý čas odlúčenia profesionálneho vojaka od jeho rodiny bez uvedeného časového obmedzenia. Týmto sa uvedie zákon do súladu s iným všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý obdobne upravuje režim poskytovania cestovných náhrad pre ostatných občanov Slovenskej republiky.

7. Uplatňovanie ustanovenia § 169 (príspevok na bývanie) má pozitívny vplyv na celkový systém sociálneho zabezpečenia profesionálnych vojakov, a preto sa navrhuje jeho úprava tak, aby tento príspevok poberali všetci profesionálni vojaci podľa nových podmienok určených týmto zákonom. Uvedeným ustanovením dôjde k odstráneniu diskriminácie profesionálnych vojakov v hodnosti mužstva.

8. Legislatívnotechnické úpravy vychádzajúce z aplikačnej praxe, ktoré precizujú platné znenie zákona.

Prijatím predloženého návrhu novely zákona sa nepredpokladá žiadny vplyv na štátny rozpočet, na rozpočty obcí, na rozpočty vyšších územných celkov (samosprávnych krajov) ani na ostatné rozpočty patriace do okruhu verejných rozpočtov. Predložený návrh zákona nepredpokladá ani iné finančné a ekonomické vplyvy. Návrh zákona nepredpokladá vplyv na životné prostredie, na podnikateľské prostredie, ani na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest.

Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov,

vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

Návrh zákona bol podľa § 33 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov prerokovaný s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.

Zvýšené finančné náklady rezort ministerstva obrany pokryje z vlastných zdrojov .

1. Odhad vplyvov na verejné financie Predpokladané dopady návrhu zákona - rok 2007(od 1. 7. 2007)(v tis. Sk )

Ustanovenie zákonaNázov

ustanoveniaRozpočtová kategória 610 Rozpočtová kategória

620 Rozpočtová kategória

630 Rozpočtová kategória

640SPOLU § 51aOdber biologických vzoriek--10 000

-10 000§ 145aPríplatok príslušníkom Vojenskej polície10 7863 322108

-14 216§ 145bPríplatok za vyvedenie vojsk 300 Sk55 200 18 378552

-74 130§ 149Plat pri vykonávaní štátnej služby mimo územia SR v cudzej mene35 9406 6003 480

-46 020§ 162Cestovné náhrady na návštevu rodiny--32 000

-

32 000§ 169 - 172Príspevok na bývanie

-

-

-

272 400

272 400SPOLU 101 92628 30046 140272 400448 766

Predpokladané dopady návrhu zákona - rok 2008(v tis. Sk )

Ustanovenie zákonaNázov

ustanoveniaRozpočtová kategória

610 Rozpočtová kategória

620 Rozpočtová kategória

630 Rozpočtová kategória

640SPOLU § 51aOdber biologických vzoriek--5 100

-5 100§ 145aPríplatok príslušníkom Vojenskej polície21 5716 644216

-28 431§ 145bPríplatok za vyvedenie vojsk 300 Sk116 07937 9581 161

-155 198§ 149Plat pri vykonávaní štátnej služby mimo územia SR v cudzej mene75 76213 6507 350

-96 762§ 162Cestovné náhrady na návštevu rodiny--36 263

-

36 263§ 169 - 172Príspevok na bývanie

-

-

-

544 000

544 000SPOLU 213 41258 25250 090544 000865 754

Predpokladané dopady návrhu zákona - rok 2009(v tis. Sk )

Ustanovenie zákonaNázov

ustanoveniaRozpočtová kategória

610 Rozpočtová kategória

620 Rozpočtová kategória

630 Rozpočtová kategória

640SPOLU § 51aOdber biologických vzoriek--5 100

-5 100§ 145aPríplatok príslušníkom Vojenskej polície21 5716 644216

-28 431§ 145bPríplatok za vyvedenie vojsk 300 Sk116 07937 9581 161

-155 198§ 149Plat pri vykonávaní štátnej služby mimo územia SR v cudzej mene79 84014 3337 718

-101 891§ 162Cestovné náhrady na návštevu rodiny--37 124

-

37 124§ 169 - 172Príspevok na bývanie

-

-

-

572 000

572 000SPOLU 217 49058 93551 319572 000899 744

2.Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Návrh zákona nepredpokladá dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3.Odhad dopadov na životné prostredie

Návrh zákona nevyvoláva environmentálne vplyvy.

4.Odhad dopadov na zamestnanosť

Návrh zákona nemá vplyv na zamestnanosť.

5.Odhad dopadov na podnikateľské prostredie

Návrh zákona nemá vplyv na podnikateľské prostredie.

Doložka zlučiteľnosti právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu právneho predpisu: zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v sekundárnom práve Európskych spoločenstiev

– Smernica Rady 76/207/EHS z 9. februára 1976 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a pracovných podmienok v znení Smernice 2002/73/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. septembra 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 76/207/ES o implementácii zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a pracovných podmienok,

– Smernica Rady 97/80/ES z 15. decembra 1997 o dôkaznom bremene v prípadoch diskriminácie na základe pohlavia,

– Smernica Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok, pracovníčok krátko po pôrode a dojčiacich pracovníčok (desiata individuálna smernica v zmysle článku 16 (1) smernice 89/391/EHS),

– Smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec rovnakého zaobchádzania v zamestnaní a zárobkovej činnosti,

– Smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorá ustanovuje zásadu rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod,

– Smernica Rady 75/117/EHS z 10. februára 1975 o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa uplatňovania zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy,

– Smernica Rady 96/34/ES z 3. júna 1996 o rámcovej dohode o rodičovskej dovolenke, uzavretej medzi UNICE, CEEP a ETUC v znení Smernice Rady 97/75/ES z 15. decembra 1997, ktorou sa mení, dopĺňa a rozširuje smernica 96/34/ES o rámcovej dohode o rodičovskej dovolenke, ktorú uzatvorili UNICE, CEEP a ETUC na Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska,

– Smernica Rady 91/533/EHS zo 14. októbra 1991 o povinnosti zamestnávateľa informovať zamestnancov o podmienkach vzťahujúcich sa na zmluvu alebo na pracovnoprávny vzťah,

b)nie je upravená v práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojeného k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nevyplývajú záväzky týkajúce sa predmetu úpravy,

b)z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojeného k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nie sú dané prechodné obdobia týkajúce sa predmetu úpravy,

c)nie je daná lehota,

d)proti Slovenskej republike nebolo začaté žiadne konanie o porušení Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení,

e)citované smernice boli prebraté do zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

- návrhom zákona sa nepreberá žiaden právny akt ES/EÚ.

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

- bezpredmetné.

Osobitná časť

K bodu 1

Vymedzuje sa, že vedúcim hlavného služobného úradu pre štátnu službu profesionálnych vojakov je minister obrany Slovenskej republiky.

K bodu 2

Ustanovuje sa, že odvolacím orgánom voči rozhodnutiam príslušných vedúcich služobných úradov je minister obrany Slovenskej republiky.

K bodu 3

Legislatívnotechnická úprava textu.

K bodu 4

Hlavnému služobnému úradu sa upravuje pôsobnosť vo vzťahu k profesionálnym vojakom, ktorí sú dočasne vyčlenení na plnenie úloh v určených organizačných zložkách v pôsobnosti ministerstva alebo iných právnických osôb. Personálnu právomoc vo vzťahu k týmto profesionálnym vojakov bude plniť vedúci služobného úradu ministerstva.

K bodu 5

Legislatívnotechnická úprava textu.

K bodu 6

Ustanovením sa rozširuje pôsobnosť Vojenskej kancelárie prezidenta Slovenskej republiky ako služobného úradu aj pre Čestnú stráž prezidenta Slovenskej republiky, zároveň sa zlaďuje tento zákon so zákonom č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

K bodom 7 a 8

Na základe zákona č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona č. 569/2005 Z. z. o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 2006, sa upravuje vedenie evidencie osobných spisov bývalých profesionálnych vojakov. Evidencia nemôže byť uložená na jednotlivých služobných úradoch a územných vojenských správach, ale sa musí subsumovať do jedného centra, t. j. do vojenského archívu; osobitne sa upravuje spôsob vedenia osobných spisov dočasne vyčlenených profesionálnych vojakov v organizačných zložkách Vojenského spravodajstva.

K bodu 9

Spresnenie textu v nadväznosti na zmenu uvedenú v bode 1.

K bodu 10

Ustanovuje sa, že vedúcim služobného úradu pre dočasne vyčlenených profesionálnych vojakov podľa § 60 ods. 1 písm. a), b), f) a g) je vedúci služobného úradu ministerstva.

K bodom 11 a 12

Pojem „veliteľ organizačnej zložky“ ozbrojených síl SR uvedený v § 6 ods. 2 písm. a) zákona nie je totožný s pojmom „veliteľ“ podľa § 7 zákona. Veliteľ organizačnej zložky je vymedzený v § 7 zákona č. 321/2001 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na uvedené sa navrhuje vypustenie tejto legislatívnej skratky. Zároveň sa spresňuje aj ustanovenie odseku 3.

K bodom 13 až 15

Ustanovujú sa povinnosti pre vedúceho služobného úradu a veliteľa vytvárať pracovné podmienky a zabezpečovať starostlivosť o bezpečnosť a ochranu zdravia podriadených profesionálnych vojakov, ako aj zabezpečovať ochranné pracovné prostriedky, materiálne a technické podmienky pre riadny a bezpečný výkon štátnej služby profesionálnych vojakov. Ďalej sa ustanovujú povinnosti vytvárať podmienky na predchádzanie vzniku úrazov v štátnej službe profesionálneho vojaka a chorobám z povolania, viesť ich evidenciu a zabezpečovať vyšetrenie služobného úrazu alebo choroby z povolania v súlade s platnými právnymi predpismi a zabezpečiť ochranu biobanky uskladnených biologických vzoriek profesionálnych vojakov.

K bodom 16 a 17

Z inštitúcií, pre ktoré profesionálny vojak môže vykonávať funkciu znalca alebo tlmočníka bol vypustený Úrad pre finančný trh z dôvodu, že činnosti, ktoré vykonával tento úrad, v súčasnosti vykonáva Národná banka Slovenska. Ďalej sa rozširuje okruh činností profesionálnych vojakov o tých príslušníkov Vojenského spravodajstva, ktorí plnia úlohy pod dočasnou alebo trvalou legendou aj mimo riadiacich, dozorných a kontrolných orgánov právnických osôb.

K bodu 18

V záujme prehľadnosti sa novo ustanovuje § 13.

Odsek l sa zlaďuje s Európskym dohovorom o občianstve a je aj záujem zladiť tento zákon so zákonom č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a vytvoriť podmienky na to, aby aj občania Slovenskej republiky, ktorí majú aj iné občianstvo (sú občanmi členského štátu Európskej únie alebo štátu, ktorý je členom medzinárodnej organizácie zabezpečujúcej spoločnú obranu proti napadnutiu, ktorej je Slovenská republika členom), mohli byť prijatí do ozbrojených síl Slovenskej republiky.

Rozširujú sa podmienky prijatia občana do štátnej služby. Nová podmienka obmedzuje prijatie občana do štátnej služby profesionálneho vojaka, ktorý ku dňu prijatia do štátnej služby je evidovaný ako občan, ktorý odoprel výkon mimoriadnej služby podľa osobitného zákona alebo má výhrady vykonávať mimoriadnu službu v ozbrojených silách z dôvodu náboženského presvedčenia alebo z dôvodu svedomia, a preto ju tiež nemôže vykonávať ako profesionálny vojak.

V odseku 2 sa dopĺňa, že podmienky, ktoré spĺňa občan pri prijatí do štátnej služby, musí spĺňať po celú dobu služby.

Odsek 3 sa zlaďuje s novým Trestným zákonom.

V odseku 5 sa precizuje prehľad spracúvaných údajov občanov na účely prijatia do štátnej služby a zároveň sa vykonáva legislatívnotechnická úprava textu.

V odseku 6 sa splnomocňuje služobný úrad na zisťovanie a spracúvanie osobných údajov o občanovi a jeho rodine. Potreba rozšírenia rodinných príslušníkov o deti vyplynula z poznatkov aplikačnej praxe pri riešení následkov leteckého nešťastia..

K bodu 19

Legislatívnotechnické spresnenie textu.

K bodom 20 až 23

Spresňujú sa ustanovenia o výberovom konaní uchádzačov o štátnu službu profesionálneho vojaka pri prehliadke o zdravotnej spôsobilosti na výkon služby, zisťovaním prítomnosti metabolitov omamných a psychotropných látok v organizme.

K bodu 24

Spresňuje sa lehota, dokedy je služobný úrad povinný zaslať písomné oznámenie o výsledkoch výberového konania.

K bodu 25

Precizujú sa ustanovenia o prípravnej službe na funkcii čakateľ a kadet.

K bodu 26

Na základe aplikačnej praxe sa zvyšuje vek na prijatie do prípravnej štátnej služby v hodnostnom zbore mužstva a poddôstojníkov z 25 rokov na 30 rokov.

K bodu 27

Ustanovuje sa povinnosť uhradiť finančné náklady vynaložené na naturálne a finančné zabezpečenie profesionálnych vojakov vo vojenskom zariadení počas výkonu prípravnej štátnej služby, ak služobný pomer skončia zo subjektívnych dôvodov. Týmto sa zabezpečí, aby profesionálni vojaci účelovým spôsobom nezneužívali obligatórny dôvod na prepustenie z vojenskej služby napríklad tým, že vstúpia do politickej strany alebo iným spôsobom porušia základné povinnosti profesionálneho vojaka. Obdobný inštitút je zavedený v Zákonníku práce aj v zákone o štátnej službe.

K bodu 28

Ustanovuje sa, že základný vojenský výcvik, ktorý absolvuje profesionálny vojak počas výkonu prípravnej služby trvá od štyroch do deviatich týždňov. Ďalej sa ustanovuje, že profesionálny vojak, ktorý bude pripravovaný pre hodnostný zbor mužstva a poddôstojníkov absolvuje počas výkonu prípravnej štátnej služby aj odborný kurz.

K bodu 29

Ustanovením sa rozširuje okruh osôb, ktoré môže vedúci služobného úradu prijať do dočasnej štátnej služby bez vykonania prípravnej štátnej služby.

K bodu 30

Na základe aplikačnej praxe sa zvyšuje vek na prijatie do dočasnej štátnej služby bez vykonania prípravnej štátnej služby v hodnostnom zbore mužstva a poddôstojníkov z 30 rokov na 35 rokov.

K bodu 31

Legislatívnotechnické spresnenie textu.

K bodom 32 a 33

Spresňujú sa ustanovenia o dočasnej štátnej službe a ustanovuje sa, že vedúci služobného úradu čas trvania štátnej služby určí svojím rozhodnutím po predchádzajúcom písomnom súhlase profesionálneho vojaka.

K bodom 34 a 35

Legislatívnotechnické spresnenie textu na základe záverov aplikačnej praxe.

K bodu 36

Ustanovenie sa rozširuje o príslušníkov útvaru špeciálneho určenia, ktorý má osobitné postavenie a je potrebné stabilizovať vycvičený a odborne pripravený vojenský personál po celú dobu ich služby ak spĺňajú tie kritéria, ktoré sú pre nich stanovené.

K bodom 37 a 38

Ustanovuje sa, že výnimku na zotrvanie v dočasnej štátnej službe pre všetkých profesionálnych vojakov bez rozdielu hodnosti môže povoliť minister, okrem funkcie náčelníka generálneho štábu. Zároveň sa vykonáva legislatívnotechnická úprava textu.

K bodom 39 až 41

Legislatívnotechnické spresnenie textu tak, že do programu udržiavania sa profesionálny vojak zaraďuje na základe rozhodnutia vedúceho služobného úradu a ďalej sa ustanovuje, že do programu udržiavania sa nezaraďuje príslušník útvaru špeciálneho určenia.

K bodu 42

Vypúšťa sa nadbytočné ustanovenie.

K bodu 43

Spresňuje sa podmienka, aké vzdelanie musí dosiahnuť občan na výkon prípravnej služby pre hodnostný zbor mužstva a poddôstojníkov.

K bodu 44

Ustanovením sa spresňuje, že profesionálny vojak v dočasnej štátnej službe môže získať osobitné predpoklady na výkon funkcie v odborných kurzoch organizovaných služobným úradom alebo iným vzdelávacím zariadením.

K bodu 45

Ustanovením sa okrem vysielania do kurzu dopĺňa aj spôsob jeho skončenia.

K bodu 46

Ustanovenie sa rozširuje aj o študijné odbory vo vzťahu k stredoškolskému vzdelaniu.

K bodom 47 až 49

Spresňuje sa, že opis činností vyplývajúcich z funkcie, ako aj zmeny v služobnom pomere odovzdá občanovi vedúci služobného úradu alebo veliteľ. Ďalej sa bližšie definuje sídlo pracoviska, kde profesionálny vojak vykonáva štátnu službu.

K bodu 50

Spresňuje podmienka vzniku služobného pomeru.

K bodu 51

V záujme prehľadnosti sa novo ustanovuje § 30 o konkurenčnom výbere.

V odseku 2 sa ustanovuje, že konkurenčný výber vykonávajú komisie zriadené náčelníkom generálneho štábu alebo komisie zriadené vedúcim služobného úradu.

V odseku 3 sa ustanovuje, že konkurenčný výber na vymenovanie do hodnosti brigádny generál, generálmajor a generálporučík vykonáva komisia zriadená ministrom, v ktorej je stálym členom náčelník generálneho štábu; týmto sa zabezpečí objektívnosť v rámci konkurenčného výberu.

V odseku 4 sa splnomocňuje minister na vydanie služobného predpisu, v ktorom ustanoví pôsobnosť komisií a rokovací poriadok.

K bodu 52

Ustanovuje sa, že konkurenčný výber pre profesionálnych vojakov v hodnosti plukovník, brigádny generál a generálmajor sa nevykonáva každoročne, ale podľa potrieb ozbrojených síl. Uvedeným sa vytvárajú podmienky na to, aby konkurenčný výber v uvedených hodnostiach sa vykonával iba vtedy, keď je to potrebné, pretože, výsledkom konkurenčného výberu je ustanovenie profesionálneho vojaka do vyššej hodnosti, ale to sa môže udiať iba vtedy, ak takáto funkcia je voľná.

K bodu 53

Ustanovením sa rozširuje okruh hodností profesionálnych vojakov, ktorí sa nezaraďujú do konkurenčného výberu.

K bodu 54

Ustanovením sa rozširujú výnimky o funkcie padákový odborník letectva a príslušník útvaru špeciálneho určenia, na ktoré sa nebudú vzťahovať ustanovenia o konkurenčnom výbere.

K bodu 55

Ustanovuje sa, že profesionálneho vojaka po úspešnom skončení prípravnej služby povyšuje vedúci služobného úradu.

K bodu 56

Ustanovuje sa, že na vymenovanie profesionálneho vojaka do hodnosti brigádny generál a na povýšenie profesionálneho vojaka do vyšších generálskych hodností tento profesionálny vojak musí uspieť v konkurenčnom výbere a musí spĺňať ďalšie ustanovené predpoklady. Ďalej sa ustanovuje, že profesionálny vojak v hodnosti vojak 2. stupňa a slobodník môže byť povýšený iba vtedy, ak uspel v konkurenčnom výbere a spĺňa ďalšie predpoklady. Zároveň sa vykonáva legislatívnotechnická úprava textu.

K bodu 57

Ustanovuje sa, že profesionálni vojaci v hodnosti brigádny generál nebudú vymenovaní a povyšovaní do ďalších generálskych hodností súčasne s ustanovením do funkcie.

K bodu 58

Legislatívnotechnická úprava textu.

K bodu 59

Upravuje sa, aby návrh na vymenovanie profesionálneho vojaka do hodnosti brigádny generál a jeho povýšenie do generálskej hodnosti v určených prípadoch predkladala prezidentovi Slovenskej republiky aj vláda na návrh ministra spravodlivosti Slovenskej republiky a generálny prokurátor Slovenskej republiky.

K bodu 60

Legislatívnotechnická úprava textu tak, aby bol z hľadiska aplikácie zrozumiteľný a transparentný.

K bodu 61

Ustanovenie o výnimkách sa na základe poznatkov z aplikačnej praxe rozširuje o profesionálnych vojakov zaradených na výkon služby na Bezpečnostnom úrade ministerstva, vo finančno-ekonomickej službe a o príslušníka útvaru špeciálneho určenia.

K bodu 62

Legislatívnotechnické spresnenie textu.

K bodu 63

Ustanovujú sa podmienky povýšenia profesionálneho vojaka v organizačných zložkách Vojenského spravodajstva. Zároveň sa vykonáva legislatívnotechnická úprava textu.

K bodu 64

Na základe poznatkov z aplikačnej praxe sa ustanovujú podmienky na priznanie hodnosti plánovanej na funkciu, do ktorej bude profesionálny vojak ustanovený, ďalej sa určuje, kedy možno priznať predtým dosiahnutú hodnosť profesionálnym vojakom zaradeným na plnenie osobitných úloh. Nižšiu hodnosť možno priznať iba na základe písomného súhlasu profesionálneho vojaka, ak je taká hodnosť na funkcii, ktorú má vykonávať, plánovaná. Tiež sa ustanovuje, že predtým dosiahnutá hodnosť zaniká.

K bodom 65 až 67

Vymedzuje sa aj začiatok času, keď sa služobné hodnotenia majú spracúvať. Návrh zákona súčasne ustanovuje výnimky, kedy sa služobné hodnotenie spracuje v inom termíne. Ustanovením sa tiež určuje postup v prípade, ak z objektívnych dôvodov nebude v príslušnom roku vypracované služobné hodnotenie. Ďalej sa vymedzuje, aké osobné údaje musí obsahovať služobné hodnotenie profesionálneho vojaka, ktorý je hodnotený. Zároveň sa vykonáva legislatívnotechnické spresnenie textu.

K bodu 68

Náležitosti služobného hodnotenia sa rozširujú o hodnotenie z pohybovej výkonnosti.

K bodom 69 až 71

Legislatívnotechnické spresnenie textu.

K bodom 72 a 73

Určuje sa lehota na oboznámenie profesionálneho vojaka so služobným hodnotením a spresňuje sa znenie predmetných ustanovení.

K bodu 74

Terminologické spresnenie textu.

K bodom 75 a 76

Ustanovuje sa, kedy je služobné hodnotenie platné.

K bodom 77 a 78

Terminologické spresnenie textu.

K bodom 79 a 80

Vypúšťajú sa nadbytočné ustanovenia zákona.

K bodu 81

Terminologické spresnenie textu.

K bodu 82

Dopĺňa sa obsah osobnej identifikačnej karty profesionálneho vojaka.

K bodu 83

Legislatívnotechnické spresnenie textu.

K bodu 84

V nadväznosti na skutočnosť, že ozbrojené sily Slovenskej republiky sú už v súčasnosti nasadzované na riešenie rôznych krízových situácií a v súlade s naším členstvom v NATO môžu byť nasadzované vo väčšom rozsahu aj mimo územia Slovenskej republiky, je nevyhnutné, aby bola vytvorená biobanka biologických vzoriek, ktorá by sa v prípade potreby využila na identifikáciu vojakov. Ďalej sa ustanovuje, že biobanku bude možné použiť len v súvislosti s výkonom štátnej služby, nie na iné účely. Ustanovuje sa, že záznamy z biobanky sa budú likvidovať až po zániku brannej povinnosti profesionálneho vojaka.

K bodu 85

Ustanovuje sa, že profesionálneho vojaka v hodnosti vojak 2. stupňa a slobodník možno ustanoviť do inej funkcie, ak je v hodnosti najmenej jeden rok a spĺňa ustanovené predpoklady.

K bodom 86 a 87

Legislatívnotechnické spresnenie textu. Zároveň sa rozširuje okruh profesionálnych vojakov, ktorí môžu byť ustanovení na funkciu s vyššou alebo s nižšou hodnosťou než akú dosiahli.

K bodu 88

Ustanovenie o výnimkách sa na základe poznatkov z aplikačnej praxe rozširuje o profesionálnych vojakov zaradených na výkon služby na Bezpečnostnom úrade ministerstva, vo finančno-ekonomickej službe a o príslušníka útvaru špeciálneho určenia.

K bodu 89

Úprava súvisí s úpravou v bode 87. Ustanovenie sa rozširuje o profesionálnych vojakov vysielaných do zahraničia.

K bodu 90

Vymedzuje sa, že ustanovenie do určených generálskych hodností bude vykonávať minister obrany, ak osobitný predpis neustanovuje inak (zákon č. 321/2002 Z. z.).

K bodu 91

Zladenie ustanovenia s § 85 zákona.

K bodu 92

Spresňuje sa ustanovenie o blízke osoby, ktoré nesmú byť v priamej podriadenosti alebo nesmú podliehať pokladničnej kontrole alebo účtovnej kontrole druhého.

K bodom 93 a 94

Ustanovuje sa, čo sa považuje za organizačnú zmenu.

K bodu 95

Ustanovením sa spresňuje zastupovanie profesionálnych vojakov.

K bodu 96

Ustanovením sa rozširuje pôsobnosť ministra na premiestňovanie profesionálnych vojakov na plnenie úloh ministerstva.

K bodu 97

Ustanovením sa rozširuje okruh funkcií o tie, na ktoré možno premiestniť profesionálneho vojaka s plánovanou nižšou hodnosťou, než akú dosiahol.

K bodu 98

Spresňujú sa podmienky premiestnenia právneho čakateľa prokuratúry a justičného čakateľa vojenského súdu.

K bodu 99

Rozširuje sa pôsobnosť ministra alebo ním určeného vedúceho služobného úradu o možnosť odvolať profesionálneho vojaka z funkcie odo dňa, ktorý predchádza jeho dočasnému vyčleneniu na plnenie úloh.

K bodu 100

Dopĺňa sa možnosť a forma skončenia príslušného personálneho opatrenia vedúcim služobného úradu.

K bodu 101

Text sa zlaďuje so zákonom č. 455/2004 Z. z. o zriadení Akadémie ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika, o zlúčení Vojenskej leteckej akadémie generála Milana Rastislava Štefánika v Košiciach s Technickou univerzitou v Košiciach, o zriadení Národnej akadémie obrany maršala Andreja Hadika a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Národná akadémia obrany je inštitúcia plniaca úlohy výcvikového zariadenia ozbrojených síl a veliteľ akadémie zodpovedá náčelníkovi generálneho štábu v určenom rozsahu.

K bodom 102 a 103

Legislatívnotechnické spresnenie textu v nadväznosti na poznatky z aplikačnej praxe.

K bodu 104

Ustanovenie sa dopĺňa o subjekt, ktorý môže vykonať príslušné personálne opatrenie. Účelom úpravy je predĺženie doby, počas ktorej môže vojak získať potrebné skúsenosti a v plnej miere ich využiť pri plnení úloh.

K bodom 105 až 110

Úpravou ustanovenia sa pre všetkých profesionálnych vojakov, ktorí sa vracajú z vyslania mimo územia Slovenskej republiky, vytvorí možnosť zaradenia do personálnej zálohy. Ďalej sa ustanovuje, že profesionálnemu vojakovi patrí aj počas zaradenia do zálohy pre prechodne nezaradených služobný plat z funkcie, do ktorej bol ustanovený alebo vymenovaný pred zaradením do personálnej zálohy. Okruh profesionálnych vojakov, ktorí môžu byť zaradení do personálnej zálohy, sa zužuje o tých, ktorí budú prepustení podľa iných ustanovení zákona. Ďalej sa ustanovuje, že počas zaradenia profesionálneho vojaka do zálohy, profesionálny vojak plní služobné povinnosti podľa rozhodnutia veliteľa, ktorého určí vedúci služobného úradu.

K bodu 111

V záujme prehľadnosti sa novo ustanovuje § 63.

Ustanovenie sa legislatívnotechnicky spresňuje a dopĺňa sa, že do neplatnej zálohy sa zaraďuje aj profesionálny vojak, ktorý nasleduje manžela alebo manželku vykonávajúcu štátnu službu alebo prácu vo verejnom záujme v zahraničí. Text ustanovenia sa zlaďuje so zákonom č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a so Zákonníkom práce

K bodu 112

Ustanovuje sa povinnosť profesionálnemu vojakovi plniť úlohy počas zaradenia do zálohy podľa rozhodnutia veliteľa, ktorého určí vedúci služobného úradu.

K bodom 113 až 115

Legislatívnotechnická úprava a terminologické spresnenie textu.

K bodu 116

Uvedeným ustanovením sa mení subjekt, ktorý je oprávnený vyslať profesionálnych vojakov na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky, a zároveň sa rozširuje okruh organizácií, do ktorých možno vysielať profesionálnych vojakov na plnenie úloh.

K bodu 117

Ustanovuje sa, že profesionálnych vojakov vyčlenených na plnenie úloh Vojenského spravodajstva vysiela mimo územia Slovenskej republiky minister podľa osobitného predpisu. Zároveň sa vykonáva legislatívnotechnické spresnenie textu.

K bodom 118 a 119

Ustanovuje sa, že subjektom, ktorý je oprávnený na dobu vyslania mimo územia Slovenskej republiky zapožičať vyššiu hodnosť než akú profesionálni vojaci dosiahli, je minister. Spresňujú sa subjekty, ktoré môžu skončiť vyslanie profesionálneho vojaka na plnenie týchto úloh. Ďalej sa ustanovuje, že profesionálnych vojakov možno vyslať na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky na výkon funkcie s plánovanou vyššou alebo nižšou hodnosťou, než akú dosiahli.

K bodu 120

Legislatívnotechnické spresnenie textu.

K bodu 121

V záujme prehľadnosti sa novo ustanovuje § 68.

V odseku 1 sa legislatívnotechnicky a vecne spresňuje spôsob a forma doručenia rozhodnutia o ustanovení do funkcie pre prechodne nezaradených a dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby profesionálnych vojakov služobným úradom.

V odseku 4 sa ustanovuje, čo sa považuje za zmenu miesta výkonu štátnej služby podľa tohto zákona.

K bodom 122 a 123

Upravuje sa, v ktorých prípadoch sa nepoužije predmetné ustanovenie o skončení služobného pomeru v prípravnej štátnej službe. Vytvoria sa podmienky na to, aby takýto profesionálny vojak nebol prepustený, ak neskončil štúdium zo subjektívnych dôvodov. Zároveň sa vykonáva legislatívnotechnické spresnenie textu.

K bodom 124 a 125

Legislatívnotechnické a terminologické spresnenie textu.

K bodu 126

Spresňujú sa ustanovenia o skončení služobného pomeru prepustením, ak bol profesionálny vojak odsúdený za skutok, ktorý je podľa Trestného zákona kvalifikovaný ako zločin alebo prečin, ktorý je úmyselným trestným činom. Za dôvod skončenia služobného pomeru sa ustanovuje neplnenie podmienky požadovaného vzdelania na funkciu.

K bodu 127

Spresňuje sa ustanovenie o skončení služobného pomeru v prípade, ak nie je pre profesionálneho vojaka iná funkcia do ktorej by mohol byť ustanovený a skončila sa lehota jeho zaradenia do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov.

K bodu 128

Legislatívnotechnická úprava textu v nadväznosti na úpravu ustanovenia § 21.

K bodu 129

Skončenie služobného pomeru prepustením sa rozširuje o ustanovenie, ktorým sa sprísňujú požadované normy pri preskúšaní profesionálnych vojakov z pohybovej výkonnosti.

K bodu 130

Rozširujú sa fakultatívne dôvody skončenia služobného pomeru profesionálneho vojaka.

K bodu 131

Ustanovením sa vypúšťa doterajšia výnimka z tohto ustanovenia pre vojenských vrcholových športovcov.

K bodu 132

Ustanovenie o výnimkách z maximálnej doby služby sa na základe poznatkov z aplikačnej praxe rozširuje o príslušníkov útvaru špeciálneho určenia.

K bodu 133

Rozširujú sa dôvody na posudzovanie závažného porušenia základnej povinnosti profesionálneho vojaka o užívanie omamných alebo psychotropných látok, ktoré nemôže profesionálny vojak opakovane užívať ani mimo výkonu štátnej služby.

K bodu 134

Ustanovuje sa, že služobný pomer profesionálneho vojaka sa neskončí v čase, keď bezprostredne hrozí krízová situácia alebo krízová situácia už bola vyhlásená. Uvedeným ustanovením sa má zamedziť možnému účelovému konaniu profesionálnych vojakov.

K bodu 135

V záujme prehľadnosti sa novo ustanovuje § 72.

Odsek 1 sa upravuje v nadväznosti na úpravu v bode 129.

Odseky 3 a 5 sa zlaďujú s § 70 ods. 1.

V odseku 4 sa zlaďuje sa termín vydania rozhodnutia o prepustení profesionálneho vojaka zo služobného pomeru s lehotou na jeho prepustenie.

V odseku 6 sa vykonáva legislatívnotechnické spresnenie textu v nadväznosti na predchádzajúcu úpravu.

V odseku 7 sa ustanovuje, že počas lehoty na prepustenie patrí profesionálnemu vojakovi služobný plat z naposledy vykonávanej funkcie.

K bodu 136

Legislatívnotechnická úprava textu.

K bodu 137

Ustanovením sa určuje, čo sa považuje za začatie správneho konania vo vecí prepustenia profesionálneho vojaka zo služobného pomeru a poskytnutie možnosti vyjadriť sa profesionálnemu vojakovi pred vydaním rozhodnutia. Spresňuje sa pôsobnosť vedúceho služobného úradu.

K bodu 138

Legislatívnotechnické spresnenie textu.

K bodu 139

Spresňuje sa text zákazu prepustenia profesionálneho vojaka zo služobného pomeru v ochrannej dobe, pretože počas rodičovskej dovolenky je profesionálny vojak odvolaný z funkcie a zaradený do neplatenej zálohy.

K bodu 140

Spresňuje sa postup pri ustanovovaní v prípade zrušenia rozhodnutia o skončení služobného pomeru.

K bodu 141

V záujme prehľadnosti sa novo ustanovuje § 82.

V odseku 1 sa rozširuje sa právomoc vedúceho služobného úradu o vydávanie rozhodnutia o poskytnutí osobitného stabilizačného príspevku, čím sa toto ustanovenie zlaďuje s ustanovením § 161 tohto zákona.

Ustanovenie odseku 2 sa spresňuje s cieľom, ktoré personálne rozkazy musia mať náležitosti rozhodnutia podľa zákona o správnom konaní.

V odseku 3 a 4 sa precizujú ustanovenia, podľa ktorých je vedúci služobného úradu oprávnený vydať personálny rozkaz v právnych vzťahoch profesionálneho vojaka, ktorý nemusí mať náležitosti rozhodnutia podľa zákona o správnom konaní; ustanovuje sa obsah personálneho rozkazu, ako aj spôsob doručovania personálneho rozkazu profesionálnemu vojakovi. Ďalej sa ustanovuje, že personálny rozkaz je preskúmateľný súdom na základe podanej žaloby.

K bodom 142 a 143

Zladenie s ustanovením § 72 ods. 6 zákona tak, aby skončenie služobného pomeru podľa § 70 ods. 1 písm. d) zákona dňom doručenia rozhodnutia nemalo odkladný účinok. Zároveň sa vykonáva legislatívnotechnická úprava textu.

K bodu 144

Spresňuje sa ustanovenie o prieskumnom konaní.

K bodu 145

Spresňuje sa znenie splnomocňovacieho ustanovenia pre ministra obrany na vydanie služobného predpisu.

K bodu 146

Dopĺňa sa ustanovenie na vydanie služobného predpisu pri určení podmienok o poskytnutí prestávky na odpočinok a jedenie.

K bodom 147 až 149

Legislatívnotechnická úprava textu s cieľom precizovať nerovnomerné rozvrhnutie služobného času.

K bodom 150 a 151

Uvedenou úpravou poskytovania náhradného voľna za prácu nadčas sa odstránia aplikačné problémy, ku ktorým v praxi dochádza najmä z dôvodu, že časť veliteľov nerešpektuje právo na odpočinok profesionálnych vojakov.

K bodu 152

Spresňuje sa postup pri poskytovaní platu za štátnu službu nadčas profesionálnym vojakom v štruktúrach medzinárodných organizácií a vojenským leteckým pridelencom.

K bodu l53

V záujme prehľadnosti sa novo ustanovuje § 91.

V odseku l sa definuje služobná pohotovosť.

V odsekoch 2 a 3 sa určuje rozsah služobnej pohotovosti, ktorú môže profesionálnemu vojakovi nariadiť vedúci služobného úradu alebo veliteľ. Týmto sa odstraňuje rozpor medzi jednotlivými ustanoveniami zákona týkajúcimi sa služobného času a služobnej pohotovosti.

V odseku 4 sa ustanovuje, že služobná pohotovosť presahujúca ustanovený rozsah je prípustná len po písomnej dohode s profesionálnym vojakom.

V odseku 5 sa ustanovuje povinnosť zabezpečiť profesionálnemu vojakovi počas služobnej pohotovosti stravovanie a priestor na odpočinok.

K bodu l54

V záujme prehľadnosti sa novo ustanovuje § 92.

V odseku 1 sa precizujú situácie, kedy sa na profesionálneho vojaka nevzťahujú ustanovenia o rozvrhu služobného času.

V odseku 2 sa na účely tohto zákona definuje mimoriadna udalosť v rezorte ministerstva obrany.

Odseky 3 a 4 sa zlaďujú s ustanovením § 92 ods. 2 Zákonníka práce v oblasti určenia minimálneho nepretržitého odpočinku 8 po sebe nasledujúcich hodín v priebehu 24 hodín s tým rozdielom, že pri zabezpečovaní úloh, ktoré z hľadiska eliminácie následkov živelných pohrôm, technologických havárií pri záchrane životov a majetku veľkého rozsahu, ktoré si vyžadujú nepretržitý výkon služby, sa môže nepretržitý odpočinok v rozsahu 8 hodín naplánovať aj nerovnomerne, ak plnenie týchto úloh je zabezpečované v priebehu 24 hodín.

K bodu 155

Na základe poznatkov z aplikačnej praxe sa precizujú ustanovenia o základnej výmere dovolenky profesionálneho vojaka v kalendárnom roku.

K bodu 156

Ustanovenie sa dopĺňa o povinnosť veliteľa spracúvať plán čerpania dovoleniek profesionálnych vojakov.

K bodu 157

Legislatívnotechnická úprava textu.

K bodu 158

Spresňuje sa subjekt, ktorý určuje profesionálnemu vojakovi výšku náhrady za nevyčerpanú dovolenku.

K bodu 159

Ustanovením sa vymedzuje, za akých podmienok sa profesionálnemu vojakovi, ktorému bola poskytnutá preventívna rehabilitácia, kráti dovolenka.

K bodom 160 a 161

Legislatívnotechnická úprava s cieľom spresnenia textu.

K bodom 165 a 163

Ustanovuje sa, že profesionálny vojak vyčerpá dodatkovú dovolenku prednostne pred riadnou dovolenkou. Týmto sa zlaďuje čerpanie dodatkovej dovolenky so zákonmi, ktoré túto problematiku upravujú pre ostatné kategórie zamestnancov. Zároveň sa ustanovuje, že na prerušenie dodatkovej dovolenky sa použije ustanovenie tohto zákona.

K bodom 164 a 165

Úprava textu v nadväznosti na skutočnosť, že profesionálny vojak môže byť vyslaný na vyšetrenie aj do civilného zdravotníckeho zariadenia. Cieľom úpravy je určiť aj výšku náhrad pri vykonaní služobnej cesty na vyšetrenie alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení súkromným cestným motorovým vozidlom. Zároveň sa suma poskytovaných náhrad zužuje len na náhradu preukázaných cestovných výdavkov.

K bodu 166

V ustanovení sa dopĺňa subjekt, ktorý môže vykonať príslušné personálne opatrenie.

K bodu 167

Legislatívnotechnická úprava textu.

K bodu 168

Dopĺňa sa ustanovenie, ktorým sa riešia úľavy v službe pre profesionálneho vojaka, ktorému skončila dočasná neschopnosť vykonávať štátnu službu. Zároveň sa splnomocňuje minister obrany vydať služobný predpis, ktorým sa upraví spôsob povoľovania úľav, ich rozsahu a dĺžka.

K bodu 169

Ustanovenie sa rozširuje o možnosť poskytovať preventívnu rehabilitáciu profesionálnemu vojakovi vo funkcii riadiaci letovej prevádzky - letovod.

K bodom 170 a 171

Táto úprava súvisí s úpravou v bode 211, v ktorom sa novo upravuje poskytovanie príspevku na bývanie aj pre profesionálnych vojakov v hodnosti vojak 2. stupňa až desiatnik. Ustanovenie o bezplatnom ubytovaní sa bude vzťahovať len na vojakov 1. stupňa (prípravná štátna služba).

Ustanovuje sa, že na bezplatné ubytovanie má právo iba profesionálny vojak v hodnosti vojak 1. stupňa, spresňuje sa ustanovenie § 118 ods. 2 písm. a) a na účely tohto zákona sa vymedzuje blízke okolie.

K bodom 172 až 176

Ustanovením sa spresňujú základné povinnosti profesionálneho vojaka vo vzťahu k oznamovaniu vzniku havárií, porúch a nedostatkov ohrozujúcich bezpečnosť, zdravie alebo život a hroziacej škody. Ďalej sa základné povinnosti rozširujú o povinnosť zúčastňovať sa každoročne na preskúšaní z pohybovej výkonnosti a podrobiť sa lekárskej prehliadke a profylaktickým opatreniam, prieskumnému konaniu a úkonom súvisiacim s odobratím biologických vzoriek a úkonom súvisiacim so zisťovaním prítomnosti metabolitov omamných alebo psychotropných látok v organizme.

K bodu 177

Minister obrany sa splnomocňuje na vydanie služobného predpisu, ktorým sa určia kritériá na preskúšanie profesionálnych vojakov z pohybovej výkonnosti.

K bodu 178

Ustanovuje sa výnimka pre profesionálnych vojakov vyslaných na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky do vojenských operácií nepodávať majetkové priznanie, ak sa v tom čase nenachádza na území Slovenskej republiky. V prípade, že profesionálny vojak sa z vojenskej operácie vráti po 31. marci, v príslušnom kalendárnom roku majetkové priznanie nepodáva.

K bodu 179

Legislatívnotechnické spresnenie textu.

K bodu 180

Ustanovením sa rozširuje prejednávanie priestupkov profesionálnych vojakov okrem vedúceho služobného úradu aj na veliteľa.

K bodu 181

Ustanovuje sa postup pri vykonávaní väčšieho počtu disciplinárnych opatrení.

K bodu 182

Legislatívnotechnické spresnenie textu.

K bodu 183

Ustanovuje sa možnosť pre ministra mimoriadne vymenovať, mimoriadne povýšiť in memoriam alebo priznať mimoriadne ocenenie Čestný príslušník útvaru in memoriam profesionálneho vojaka, ktorý zahynul pri plnení služobných povinností.

K bodu 184

V záujme prehľadnosti sa novo ustanovuje § 137.

Spresňujú sa ustanovenia o vojenských medailách a vojenských odznakoch; zavádzajú sa nové medaily, a to Medaila Vojenskej kancelárie prezidenta Slovenskej republiky a Medaila Vojenskej polície. Ďalej sa v texte vykonáva terminologická úprava.

K bodu 185

Ustanovenie o plate profesionálneho vojaka sa rozširuje o príplatok príslušníkom Vojenskej polície a o príplatok za vyvedenie vojsk do výcvikového priestoru.

K bodu 186

Legislatívnotechnická úprava textu v nadväznosti na úpravu vykonanú v bode 215.

K bodu 187

Odstraňuje sa chyba v číslovaní paragrafov, na ktoré zákon odkazuje v texte.

K bodu 188

Precizuje sa ustanovenie o odmeňovaní profesionálneho vojaka za prácu nadčas.

K bodu 189

Určuje sa postup pri zaokrúhľovaní hodnostného príplatku sudcov a prokurátorov a tiež sa ustanovuje, od ktorého dňa patrí takémuto profesionálnemu vojakovi hodnostný príplatok.

K bodu 190

Ustanovuje sa, že profesionálnemu vojakovi Vojenského spravodajstva patrí hodnostný plat podľa plánovanej hodnosti. Ďalej sa upravuje, že profesionálnemu vojakovi, ktorý bol ustanovený do funkcie s plánovanou generálskou hodnosťou, patrí hodnostný plat podľa plánovanej hodnosti.

K bodom 191 až 194

Ustanovenia sa dopĺňajú o spôsob zaokrúhľovania jednotlivých príplatkov.

K bodu 195

Ustanovujú sa podmienky poskytovania príplatku príslušníkom Vojenskej polície v závislosti od charakteru vykonávanej funkcie. Ďalej sa ustanovuje, že výšku príplatku ustanoví minister služobným predpisom.

Ustanovenie sa tiež dopĺňa o príplatok za vyvedenie vojsk do vojenského výcvikového priestoru alebo iného poľného výcvikového zariadenia, určuje sa výška príplatku a ustanovuje sa, ktorému profesionálnemu vojakovi patrí resp. nepatrí príplatok. Zároveň sa určuje, kedy sa čas prepravy do týchto priestorov nepovažuje za výcvik jednotiek a útvarov.

Príplatok za vyvedenie vojsk do výcvikového priestoru, ktorý sa navrhuje ustanoviť, je osvedčenou formou motivácie z predchádzajúceho systému odmeňovania. Navrhuje sa poskytovať tým profesionálnym vojakom, ktorí sú na určité časové obdobie, ktoré môže trvať súvisle až 14 dní, vyvedení na vojenské cvičenie mimo miesta výkonu štátnej služby. Príplatok za vyvedenie by mal kompenzovať profesionálnemu vojakovi čas, ktorý strávi plnením služobných úloh aj v dobe, kedy by mal nárok na voľno, ak by do výcvikového priestoru nebol vyvedený.

K bodu 196

Doplnenie textu o spôsob vykonávania prepočtu zahraničného príspevku.

K bodu 197

V záujme prehľadnosti sa novo ustanovuje § 148.

Ustanovenie sa spresňuje a rozširuje o subjekt veliteľa, ktorý je oprávnený priznávať odmenu profesionálnemu vojakovi.

K bodom 198 a 199

Ustanovením sa upravujú percentá, ktoré tvoria služobný plat profesionálneho vojaka ustanoveného do funkcie s miestom výkonu štátnej služby mimo územia Slovenskej republiky, v inej ako slovenskej mene, resp. v slovenských korunách s cieľom dosiahnuť porovnateľnú úroveň odmeňovania profesionálnych vojakov a civilných zamestnancov vysielaných do zahraničia.

K bodu 200

Na základe poznatkov z aplikačnej praxe sa uvedené ustanovenie precizuje.

K bodu 201

Určuje sa, že profesionálnemu vojakovi nepatrí služobný plat za dni neospravedlnenej neprítomnosti vo výkone štátnej služby. Ustanovenie sa dopĺňa na základe poznatkov z aplikácie zákona.

K bodu 202

Úprava sa vykonáva v nadväznosti na vyhlásenie Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, že v roku 2007 bude pripravený nový zákon o minimálnej mzde a na tento inštitút nemajú by ť napojené ďalšie zákony, ktoré nesúvisia s týmto inštitútom.

K bodu 203

Zladenie textu odseku 2 s odsekom 1.

K bodu 204

Ustanovuje sa, aby služobný úrad poukazoval plat profesionálneho vojaka na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky iba v prípade, ak o to profesionálny vojak požiada.

K bodu 205

Rozširujú sa dôvody, kedy služobný úrad rozhodne o vykonaní zrážok z platu za neoprávnene vyplatený príspevok na bývanie alebo jeho časť.

K bodu 206

V záujme prehľadnosti sa novo ustanovuje § 162.

V odseku 2 sa ustanovuje, že profesionálnemu vojakovi, ktorý je vyslaný mimo územia Slovenskej republiky na čas dlhší ako 30 dní a kratší ako šesť mesiacov, patria náhrady ako pri zahraničnej služobnej ceste, ale bez stravného, vreckového a cestovných výdavkov na návštevu jeho rodiny. Uvedená úprava súvisí s úpravou v bode 200.

V odseku 3 sa odstraňuje diskriminačné ustanovenie o maximálnej dobe poskytovania cestovných náhrad na návštevu odlúčenej rodiny. Ustanovením sa vytvoria podmienky na zabezpečenie rotácie profesionálnych vojakov a zároveň sa predmetné ustanovenie zlaďuje s ustanovením zákona č. 283/2002 Z. z o cestovných náhradách.

V odseku 4 sa rozširujú dôvody, pri ktorých profesionálnemu vojakovi patrí táto náhrada, ak profesionálny vojak plní podmienky poskytovania .

V odseku 5 sa ustanovuje, kedy náhrady na návštevu rodiny profesionálnemu vojakovi nepatria.

K bodu 207

Ustanovuje sa nárok profesionálneho vojaka na finančné plnenie v prípade, ak vo svojom voľnom čase je neplánovane povolaný na výkon služobnej pohotovosti alebo na výkon štátnej služby. Obdobná právna úprava je v § 111 zákona o štátnej službe policajtov a v § 103 zákona o štátnej službe colníkov.

K bodom 208 a 209

Spresňujú sa podmienky priznávania náhrad výdavkov počas vyslania do prípravy na získanie osobitných predpokladov na výkon funkcie alebo na hodnosť alebo s vyslaním na stáž.

K bodu 210

Ustanovuje sa možnosť poskytovať profesionálnemu vojakovi náhradu cestovných výdavkov pri účasti profesionálneho vojaka na pohrebe člena rodiny na území Slovenskej republiky, ak takýto profesionálny vojak je vyslaný na stáž mimo územia Slovenskej republiky alebo na plnenie úloh pri vyslaní mimo územia Slovenskej republiky podľa § 66 ods. 1, ale taktiež za ustanovených podmienok podľa § 66 ods. 2 a 3.

K bodu 211

Ustanovením sa upravuje, že každý profesionálny vojak v dočasnej štátnej službe má nárok na príspevok na bývanie odo dňa vymenovania alebo prijatia do dočasnej štátnej služby. Ustanovuje sa, že príspevok na bývanie pre Bratislavu sa vynásobí koeficientom 1,20 z dôvodu, že náklady na bývanie v porovnaní oproti iným mestám sú podstatne vyššie. Týmto koeficientom sa má znížiť nepriaznivý finančný dopad profesionálneho vojaka, ktorý bude rozkazom premiestnený na výkon štátnej služby do Bratislavy. Ďalej sa ustanovuje, za akých podmienok príspevok na bývanie patrí iba v polovičnej výške. Uvedeným ustanovením sa upravuje tento príspevok na základe poznatkov z aplikačnej praxe. Ustanovuje sa, že príspevok na bývanie priznáva profesionálnemu vojakovi vedúci služobného úradu alebo veliteľ. Ďalej sa ustanovuje, že profesionálny vojak v dočasnej štátnej službe je povinný do 15 dní odo dňa vymenovania alebo prijatia do dočasnej štátnej služby predložiť vedúcemu služobnému úradu alebo veliteľovi čestné vyhlásenie. Tiež sa ustanovujú podmienky, za akých mu nárok na výplatu tohto príspevku zaniká a kedy mu opätovne nárok vznikne. Ustanovuje sa, že neoprávnené vyplatený príspevok na bývanie je povinný vrátiť.

Príspevok na bývanie nemá snahu byť dávkou sociálnej pomoci. Rezort ministerstva obrany vždy zabezpečoval príslušníkom ozbrojených síl bývanie, či už formou poskytnutia služobného bytu alebo formou poskytnutia bezplatného ubytovania. Tieto formy zabezpečenia bývania pre príslušníkov ozbrojených síl v súčasnosti, a ani v budúcnosti nebude rezort ministerstva obrany využívať. Iniciatíva zabezpečenia si bývania sa prenecháva na vojakov. Príspevok na bývanie v navrhovanej podobe má podporovať rotáciu a zároveň plniť motivačnú funkciu na vstup a zotrvanie v ozbrojených silách.

K bodom 212 až 214

Legislatívnotechnická a terminologická úprava textu.

K bodom 215 a 216

Legislatívnotechnické spresnenie textu a jeho precizovanie.

K bodom 217 a 218

Ustanovujú sa výnimky pre profesionálnych vojakov z povinnosti nosenia vojenskej rovnošaty, predpísaných výstrojových súčiastok a špecifických znakov vojenskej rovnošaty.

K bodom 219 a 220

Legislatívnotechnické spresnenie textu.

K bodu 221

Zladenie a precizovanie ustanovenia § 183 a § 184.

K bodu 222

Legislatívnotechnická úprava a spresnenie textu jednotlivých ustanovení zákona, ako aj so znením nového Trestného zákona.

K bodu 223

Vymedzuje sa, ktoré ustanovenia Zákonníka práce sa použijú na právne vzťahy profesionálnych vojakov.

K bodu 224

Ustanovením sa odstraňuje chyba v číslovaní paragrafov, na ktoré zákon odkazuje v texte.

K bodom 225 až 227

Precizujú sa ustanovenia o mimoriadnom konkurenčnom výbere profesionálnych vojakov s tým, že do konkurenčného výberu sú zaradení profesionálni vojaci, ktorí splnia najmenej jednu tretinu doby výsluhy v príslušnej hodnosti.

K bodom 228 až 233

Legislatívnotechnická úprava textu. Zároveň sa predlžuje doba, počas ktorej môže vedúci služobného úradu priznať profesionálnemu vojakovi nižšiu hodnosť.

K bodu 234

Ustanovuje sa, že pod pojmom obzvlášť závažný trestný čin podľa Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005 sa rozumie obzvlášť závažný zločin podľa nového Trestného zákona. Ďalej sa zlaďuje použitie pojmu mzda a náhrada mzdy s pojmom plat priznaný profesionálnemu vojakovi podľa tohto zákona.

K bodu 235

V tomto ustanovení sa upravujú prechodné ustanovenia od účinnosti tohto zákona vzhľadom na zmeny a doplnky návrhu novely zákona.

V § 215a sa v odseku 1 ustanovuje lehota, počas ktorej môže vedúci služobného úradu prijať občana, ktorý vykonal základnú službu alebo náhradnú službu, ak je v súčasnosti zaradený ako vojak v zálohe, do dočasnej štátnej služby, bez vykonania prípravnej služby.

V odseku 2 sa upravuje, že vojakovi v zálohe možno po prijatí do dočasnej štátnej služby priznať hodnosť, ktorú počas výkonu základnej služby alebo náhradnej služby dosiahol, ak je takáto hodnosť plánovaná na funkciu, do ktorej má byť ustanovený.

V odseku 3 sa ustanovuje lehota, počas ktorej môže vedúci služobného úradu prijať občana do dočasnej štátnej služby bez vykonania prípravnej služby.

V § 215b sa v odsekoch 1 a 2 ustanovuje lehota, počas ktorej profesionálny vojak musí predložiť čestné vyhlásenie v rozsahu uvedenom v tomto ustanovení. Nesplnenie tejto podmienky má za následok, že profesionálnemu vojakovi po uplynutí uvedenej lehoty nárok na príspevok na bývanie zaniká.

V odseku 3 sa ustanovuje, že profesionálny vojak, ktorý z vážnych dôvodov nemohol predložiť čestné vyhlásenie, je povinný takéto vyhlásenie predložiť do 15 dní od ich zaniknutia.

V odseku 4 sa ustanovuje lehota, dokedy je povinný profesionálny vojak, voči ktorému bolo zastavené trestné stíhanie alebo bol prepustený z väzby, predložiť čestné vyhlásenie.

V odseku 5 sa ustanovuje zánik nároku na výplatu príspevku na bývanie profesionálnemu vojakovi zaradenému do neplatenej zálohy.

V odseku 6 sa ustanovuje, kedy opätovne vznikne nárok na výplatu príspevku na bývanie profesionálnemu vojakovi uvedenému v odseku 5.

V odseku 7 sa ustanovuje, kedy opätovne vznikne nárok na príspevok na bývanie profesionálnemu vojakovi uvedenému v odseku 1.

V odseku 8 sa ustanovujú podmienky vzniku nároku na príspevok na bývanie profesionálnemu vojakovi vyslanému na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky za podmienok uvedených v tomto ustanovení.

V odsekoch 9 a 10 sa ustanovuje, že profesionálnemu vojakovi dočasne pozbavenému výkonu štátnej služby, nárok na príspevok na bývanie zaniká od účinnosti tohto zákona. Zároveň sa ustanovuje povinnosť doplatiť príspevok na bývanie ak bolo dočasné pozbavenie zrušené.

V odseku 11 sa definujú vážne dôvody nepredloženia čestného vyhlásenia.

V § 215c sa v odseku 1 upravujú právne vzťahy tých profesionálnych vojakov, u ktorých bolo začaté prijímacie konanie pred účinnosťou zákona č. 346/2005 Z. z.

V odseku 2 sa ustanovuje, za akých podmienok patria náhrady na návštevu rodiny profesionálnemu vojakovi, ktorému vznikol služobný pomer pred účinnosťou tohto zákona.

V odseku 3 a 4 sa upravuje poskytovanie náhrady cestovných výdavkov profesionálnemu vojakovi, ktorý splnil podmienky na ich poskytovanie pred účinnosťou zákona.

V odseku 5 sa pre vedúceho služobného úradu alebo veliteľa ustanovuje povinnosť doplatiť profesionálnemu vojakovi náhradu cestovných výdavkov na návštevu rodiny spätne za obdobie od 1. septembra 2006 do nadobudnutia účinnosti tohto zákona, ak sa mu v tomto období prestali poskytovať. Novela zákona zavádza časovo neobmedzené poskytovanie cestovných náhrad profesionálnym vojakom, ktorí v dôsledku vymenovania do dočasnej štátnej služby, prijatia do dočasnej štátnej služby, premiestnenia alebo dočasného vyčlenenia nemajú trvalý pobyt a pobyt rodiny v mieste výkonu štátnej služby ani v blízkom okolí. V nadväznosti na uvedené sa navrhujú prechodné ustanovenia na spätné priznanie cestovných náhrad tým profesionálnym vojakom, ktorí aj po 1. septembri 2006 naďalej spĺňali podmienky na ich poskytovanie.

Obdobné ustanovenia sú napríklad uvedené v týchto zákonoch: zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, zákon č. 265/1998 Z. z. o pestúnskej starostlivosti a o príspevkoch pestúnskej starostlivosti, zákon č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa, zákon č. 98/1987 Zb. o osobitnom príspevku baníkom, zákon č. 280/2002 Z. z. o rodičovskom príspevku.

V odseku 6 sa ustanovuje povinnosť pre profesionálnych vojakov podrobiť sa v určenej lehote odberu biologickej vzorky na účely vytvorenia biobanky.

V odseku 7 sa spresňujú pojmy na účely tohto zákona.

V odseku 8 sa ustanovuje, že účinnosťou tohto zákona sa končí dočasné vyčlenenie profesionálnych vojakov v Národnej akadémii obrany.

V § 215d

V odsekoch 1, 2 a 4 sa ustanovujú výnimky z konkurenčného výberu v uvedených hodnostiach a z priznania uvedených hodností, ktoré možno uplatniť do 31. decembra 2009.

V odseku 3 sa ustanovuje doba, ktorá sa nezapočítava do služobného pomeru v poddôstojníckych hodnostiach.

K bodu 236

Na základe poznatkov z aplikácie zákona je žiaduce predĺžiť maximálnu dobu služby a dobu služby v ustanovených hodnostiach.

K článku II

Novelou zákona č. 312/2001 Z. z. sa vedúcemu služobného úradu ministerstva rozširuje pôsobnosť aj na profesionálnych vojakov vyčlenených na ministerstvo obrany a na úrady a zariadenia v jeho pôsobnosti.

K článku III

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa splnomocňuje na vyhlásenie úplného znenia tohto zákona v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

K článku IV

Ustanovuje sa, že zákon nadobudne účinnosť 1. júla 2007 s výnimkou § 51a, ktorý nadobudne účinnosť 1. januára 2009.

Bratislava 21. februára 2007

Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

František Kašický, v. r.

minister obrany Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov

44

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Vstupom do NATO Slovenská republika splnila strategický cieľ v oblasti zahranično-bezpečnostnej politiky. Členstvo v NATO zaväzuje Slovenskú republiku dôsledne pokračovať v reforme ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej len „ozbrojené sily“), ku ktorej sa vláda SR zaviazala schválením dokumentu „Ozbrojené sily Slovenskej republiky – model 2010“ a návrhu „Dlhodobého plánu štruktúry a rozvoja ozbrojených síl SR“. Podstatou a súčasne prioritou schválenej reformy je vybudovanie plne profesionálnych ozbrojených síl do konca roka 2006. Proces profesionalizácie ozbrojených síl je procesom postupného prechodu od ozbrojených síl zmiešaného typu [povinná vojenská služba a dobrovoľná (profesionálna) vojenská služba] na plne profesionálne ozbrojené sily (dobrovoľná vojenská služba).

Profesionalizovať ozbrojené sily znamená plniť dve veľké skupiny úloh, ktoré vyplývajú zo systému „človek – vojenská technika“ ako základného prostriedku plnenia, poslania ozbrojených síl – profesionalizovať vojenský personál (z hľadiska vzťahu k štátu a kvality výkonu) a modernizovať vojenskú techniku a procesy, ktoré s ňou súvisia. Z určujúceho postavenia človeka v systéme „človek – vojenská technika“ vyplýva aj prioritná úloha profesionalizácie ozbrojených síl, ktorou je postupná profesionalizácia vojenského personálu.

Prioritná úloha profesionalizácie vojenského personálu vyplýva aj z prioritného postavenia ľudských zdrojov v oblasti zdrojov obrany. Rezort ministerstva obrany na plnenie svojho poslania funkcií, cieľov a úloh musí disponovať adekvátnym obranným potenciálom, ktorý sa vytvára systematickým plánovitým formovaním ľudských, vecných a finančných zdrojov. Efektívnosť činnosti rezortu ministerstva obrany závisí jednak od veľkosti a kvality uvedených zdrojov, jednak od toho, ako sa podarí tieto zdroje spojiť, uviesť do pohybu a využívať. Hlavné a rozhodujúce postavenie medzi uvedenými zdrojmi majú ľudské zdroje. Pripravené a kultivované, motivované a sociálne zabezpečené ľudské zdroje, správne riadené v transparentnom a spravodlivom personálnom systéme tvoria ľudský potenciál obrany, ktorý uvádza do pohybu vecné a finančné zdroje ako svoje prostriedky na splnenie vytýčených cieľov, stanovuje spôsob ich využívania, rozhoduje o pripravenosti a obranyschopnosti ozbrojených síl, o úspešnosti či neúspešnosti v plnení poslania a úloh rezortu ministerstva obrany.

Realizácia úlohy profesionalizácie vojenského personálu súčasne vyžaduje zohľadniť nové požiadavky na profesionálnu službu. Výkon profesionálnej služby sa stáva stále viac časovo (byť permanentne k dispozícii), fyzicky a psychicky náročnejší a rizikovejší (nebezpečie zranenia a straty života). Profesionalizácia vojenského personálu sa uskutočňuje v období, kedy Slovenská republika vstúpila do Európskej únie. Vstup do EÚ vytvára podmienky pre migráciu obyvateľstva, ktorá bude zvlášť výrazná vo vekovej kategórii 19 – 35 rokov a u ľudí s úplným stredoškolským vzdelaním a s vysokoškolským vzdelaním. Tieto kategórie obyvateľstva sú záujmovými kategóriami rezortov ministerstva obrany, ministerstva vnútra a ďalších. Dôsledkom tejto skutočnosti bude zvýšená konkurencia na trhu práce, v ktorej je potrebné, aby ozbrojené sily úspešne obstáli. V záujme zabezpečenia úspešnosti profesionalizácie ozbrojených síl a konkurencieschopnosti vojenských povolaní je potrebné vytvoriť také motivačné prostredie, ktoré zabezpečí spravodlivosť personálneho riadenia vojenského personálu, úspešnosť náboru a výberu záujemcov o výkon profesionálnej služby, udržanie kvalifikovaného vojenského personálu s cieľom zníženia regrutačných nákladov a pod.

Uvedené skutočnosti vyžadujú uskutočniť v oblasti vojenského personálu potrebné zmeny v rovine kvantitatívnej, kvalitatívnej a legislatívnej. Objektívne vznikla potreba upraviť právne vzťahy Slovenskej republiky a profesionálnych vojakov nových profesionálnych ozbrojených síl vyplývajúce z vykonávania štátnej služby alebo súvisiacich s vykonávaním štátnej služby.

Úloha spracovať návrh novej zákonnej úpravy vojenskej služby, ktorá by okrem iného spájala súčasný zákon č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe v znení neskorších predpisov a zákon č. 380/1997 Z. z. o peňažných náležitostiach vojakov v znení neskorších predpisov, vyplynula z koncepcie „Ozbrojené sily Slovenskej republiky – model 2010“, z „Dlhodobého plánu štruktúry a rozvoja ozbrojených síl – 7. kapitola Personálny manažment“ a z dokumentu „Rozpracovanie Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2003 až 2006 a konkretizácia hlavných zámerov rozpracovania Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na rok 2003 v podmienkach rezortu ministerstva obrany“, v ktorom bola na rok 2003 stanovená úloha „vypracovať na základe stanovených zásad, obsahového zámeru a personálnych projektov návrh zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov“.

V súlade s touto úlohou bol na Ministerstve obrany Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) vypracovaný personálny projekt „Systém personálneho manažmentu profesionálnych vojakov (životný cyklus)“, ktorý definuje zásady personálneho manažmentu profesionálnych vojakov, navrhuje nový systém postupu v služobnej kariére spojený s rotáciou personálu, založeného na služobnom hodnotení a konkurenčnom výbere na povýšenie, výcvik a vzdelávanie v priebehu služobnej kariéry, nový systém ustanovovania a povyšovania a nový systém odmeňovania podľa dosiahnutej vojenskej hodnosti (ďalej len „hodnosť“), ktorý umožní regrutáciu, udržiavanie a rotáciu vojenského personálu na pracovných pozíciách. Tento systém je kompatibilný so systémami armád NATO. Návrh zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) je výstupom naplnenia tejto úlohy.

Účelom návrhu zákona je vytvoriť podmienky pre zavedenie systému personálneho manažmentu profesionálnych vojakov do praxe, vytvoriť vhodné legislatívne prostredie pre sústavné doplňovanie profesionálnych ozbrojených síl vojenským personálom (dôstojníkmi, práporčíkmi, poddôstojníkmi a mužstvom) v určenom počte a kvalite, s požadovanými schopnosťami a v požadovaných hodnostiach, ktorí budú ustanovení do funkcií na správnom mieste, v správnej jednotke a v správnom čase. Návrh zákona sa člení na štyri články: prvý článok vymedzuje novú právnu úpravu štátnej služby profesionálnych vojakov ozbrojených síl, druhým a tretím článkom sa menia a dopĺňajú zákon č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe a zákon č. 380/1997 Z. z. o peňažných náležitostiach vojakov, štvrtý článok vymedzuje účinnosť návrhu zákona.

Návrh zákona v prvej časti upravuje štandardné pojmy, ktoré sú v ňom uplatňované (najmä „štátna služba“, „systemizácia“, „služobné predpisy“). Významným prvkom je prevzatie ustanovení Zákonníka práce, ktorá sa vzťahujú na právne vzťahy profesionálnych vojakov, ak návrh zákona neustanovuje inak. Na účely návrhu zákona sa konštituuje pojem „hlavný úrad pre štátnu službu profesionálnych vojakov“, „služobný úrad“ a „veliteľ“, ktoré pojmy doposiaľ v právnej úprave absentujú. Návrh zákona vymedzuje základné obmedzenia niektorých ústavných práv profesionálnych vojakov, pričom ich obsah vychádza z medzinárodných zmlúv upravujúcich niektoré ústavné obmedzenia (ktoré ratifikovala Slovenská republika) a tiež z Ústavy Slovenskej republiky, najmä v oblasti petičného práva, združovacieho práva a práva vykonávať mimopracovnú činnosť.

V druhej časti návrh zákona upravuje základné atribúty štátnej služby, akými sú podmienky prijatia do štátnej služby, výberové konanie, druhy štátnej služby a kvalifikačné predpoklady na výkon štátnej služby. Novým prvkom kvalifikačných predpokladov na výkon štátnej služby je predpokladaný stupeň znalosti cudzieho jazyka na funkciu.

Tretia časť návrhu zákona sa zaoberá vznikom, zmenami a skončením služobného pomeru a konaním vo veciach služobného pomeru. Súčasťou zmien v služobnom pomere sú ustanovenia o hodnostiach, pričom sa vymedzujú nové prvky, ktorými sú stupne hodností (od najnižšej po najvyššiu hodnosť), hodnostné zbory (mužstvo a poddôstojníci, práporčíci, dôstojníci a generáli), konkurenčný výber pre vymenúvanie do hodnosti a povyšovanie profesionálneho vojaka a pre zaraďovanie profesionálneho vojaka do programu udržiavania, ktorý je založený na hodnotení a objektívnom, komisionálnom výbere. Hodnotenie profesionálneho vojaka vychádza z doterajšej právnej úpravy overenej v praxi, ktorá bola do ozbrojených síl uvedená od 1. septembra 2002 zákonom č. 512/2002 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe v znení neskorších predpisov. Ďalej sa vymedzujú základné atribúty personálnych opatrení, ktoré napomáhajú pri realizácii kariérneho postupu profesionálneho vojaka. Štandardné personálne pojmy sú prevzaté z doterajšej právnej úpravy, pričom ich obsah je najmä kvalitatívne modifikovaný a upravený v závislosti na potrebe realizácie nových prvkov riadenia vojenského personálu v rámci personálneho manažmentu. Upravujú sa podmienky pre skončenie a zánik služobného pomeru profesionálneho vojaka. V konaní vo veciach služobného pomeru sa konkretizujú ustanovenia správneho konania, ktoré sa vzťahujú na právne vzťahy profesionálneho vojaka. Odlišne sa vymedzujú ustanovenia o rozhodnutí a odvolacom konaní.

Vo štvrtej časti návrh zákona definuje podmienky vykonávania štátnej služby, pričom základ tvorí súčasná právna úprava. Upravujú sa hlavné atribúty starostlivosti o profesionálnych vojakov, pričom základ tvoria ustanovenia prevzaté z doterajšej právnej úpravy. Navrhované zmeny vychádzajú z potrieb praxe uplatňovanej v rámci ozbrojených síl na nové podmienky, najmä v oblasti osobitných podmienok pre výkon štátnej služby profesionálnych vojačiek.

Návrh zákona v tejto časti, primerane na nové podmienky, prevzal obsah i rozsah doterajšej právnej úpravy vojenského disciplinárneho práva, ktoré však v rámci vymedzenia základných povinností profesionálnych vojakov rozšíril o nový prvok, ktorým je majetkové priznanie. V návrhu zákona sa upúšťa od pojmu „vojenské disciplinárne právo“, pričom jeho obsah zostal zachovaný. Návrh zákona novým spôsobom upravuje prejednávanie priestupkov profesionálnych vojakov tým, že tieto bude prejednávať vedúci služobného úradu, ale podľa osobitného predpisu (priestupkový zákon) s tým, že sankcie a ochranné opatrenia bude ukladať v rozsahu podľa osobitných predpisov (napr. colný zákon, stavebný zákon).

Významným prvkom štvrtej, najrozsiahlejšej časti návrhu zákona je odmeňovanie profesionálnych vojakov. Oproti doterajšej samostatnej právnej úprave peňažných náležitostí profesionálnych vojakov odmeňovanie, resp. platové pomery profesionálnych vojakov založené na odlišnej filozofii odmeňovania profesionálnych vojakov, t. j. na odmeňovaní podľa hodností s výrazným obmedzením rozsahu príplatkov k platu. Ozbrojené sily sa aplikáciou nového systému odmeňovania priblížia k členským krajinám Severoatlantickej aliancie, kde je tento systém uplatňovaný. Je charakteristický relatívnou jednoduchosťou a zrozumiteľnosťou. Transformácia systému odmeňovania profesionálnych vojakov tvorí neoddeliteľnú súčasť transformácie služobnoprávnych vzťahov profesionálnych vojakov. Plne profesionálne ozbrojené sily vyžadujú zavedenie nového systému kariérneho rozvoja, kariérneho postupu a rotácie na pracovných pozíciách. Hodnosť v systemizácii funkcií v hierarchii hodností vyjadruje nielen aspekty zložitosti, zodpovednosti a náročnosti vykonávanej funkcie, ale aj kritérium vzdelania, praxe a úrovne riadenia. Nový systém odmeňovania je v porovnaní s doterajším systémom jednoduchší, prehľadnejší a zrozumiteľnejší. Umožňuje tiež zmeniť a zjednodušiť základnú štruktúru platu, odstrániť z nej prvky, ktoré platový systém deformujú a prispôsobiť sa potrebám personálneho manažmentu. Hodnostný plat v novom systéme odmeňovania tvorí v priemere až 95 % mesačného platu. Z platového systému sú vylúčené prvky, ktorých výška bola závislá od subjektívneho rozhodovania. V tomto zmysle slova bude rozhodujúci systém hodnotenia profesionálnych vojakov. Týmto systémom odmeňovania sa minimalizuje miera subjektivity, ktorá doteraz zohrávala výraznú úlohu. Určujúcou motiváciou na získanie vyššieho platu je pre profesionálnych vojakov uspieť v konkurenčnom výbere. Najdôležitejším prínosom je, že nový systém odmeňovania bude podporovať riadenú migráciu profesionálnych vojakov nielen v horizontálnom, ale aj vo vertikálnom smere bez toho, aby to malo negatívny vplyv na ich plat. Toto súčasný systém neumožňuje. Nový systém odmeňovania sa nebude vzťahovať na profesionálnych vojakov, ktorí sú sudcami a justičnými čakateľmi vojenského súdu alebo prokurátormi a právnymi čakateľmi vojenskej prokuratúry, nakoľko ich platové pomery upravujú osobitné zákony.

Návrh zákona v tejto časti tiež ustanovuje pojmy súvisiace s naturálnym zabezpečením výkonu štátnej služby profesionálnych vojakov, pričom tieto sú v modifikovanej podobe prevzaté z doterajšej právnej úpravy. Štvrtá časť obsahuje tiež niektoré odlišné ustanovenia o náhrade škody, než ako sú upravené v Zákonníku práce.

Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia, ktoré tvoria piatu časť návrhu zákona, štandardným spôsobom vymedzujú transformáciu právnych vzťahov profesionálnych vojakov a vojakov prípravnej služby súvisiacich s vydaním tohto zákona, pričom sa v tejto časti odvoláva na predchádzajúcu právnu úpravu (zákon č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe v znení neskorších predpisov a zákon č. 380/1997 Z. z. o peňažných náležitostiach vojakov v znení neskorších predpisov), ako aj na obdobnú úpravu vo všeobecne záväzných právnych predpisov (Zákonník práce, Občiansky zákonník, zákon o správnom konaní).

V čl. II sa mení a dopĺňa zákon č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe v znení neskorších predpisov tak, aby sa vzťahoval výlučne na vojakov povinnej služby (okrem mimoriadnej služby).

V čl. III sa z rovnakých dôvodov mení a dopĺňa zákon č. 380/1997 Z. z. o peňažných náležitostiach vojakov v znení neskorších predpisov.

V čl. IV sa vymedzuje účinnosť návrhu zákona.

V návrhu zákona sú akceptované ustanovenia Listiny základných ústavných práv a slobôd a Ústavy Slovenskej republiky; návrh zákona je v súlade Ústavou Slovenskej republiky.

Návrh zákona nebude mať priamy dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov. Náklady spojené s návrhom zákona budú kryté v rámci výdavkov rozpočtovej kapitoly ministerstva. Návrh zákona nemá finančný, ekonomický, environmentálny vplyv ani vplyv na zamestnanosť.

Návrh zákona bol predložený na medzirezortné pripomienkové konanie, pričom zásadné pripomienky, okrem pripomienky Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky k príspevku na bývanie (ktorú sa ani v rámci rozporového konania nepodarilo odstrániť), boli vyriešené. Návrh zákona bol tiež predložený na prerokovanie v Rade hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky, ktorá však k nemu nezaujala stanovisko.

Návrh zákona bol prerokovaný s Ministerstvom financií Slovenskej republiky v súlade s ustanovením § 33 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Náklady s ním spojené budú kryté v rámci výdavkov rozpočtovej kapitoly ministerstva. Návrh zákona bol na rozporovom konaní posúdený z hľadiska jeho dôsledkov na štátny rozpočet a Ministerstvo financií Slovenskej republiky súhlasilo s upraveným návrhom zákona.

Návrh zákona v požadovanom rozsahu akceptuje aj požiadavky na aproximáciu nášho právneho poriadku k právu Európskej únie. Napriek tomu, že právne predpisy Európskej únie osobitným spôsobom problematiku vojenskej služby neupravujú, v rámci kompatibility návrh zákona zohľadňuje aj niektoré medzinárodné dokumenty, ku ktorým pristúpila Slovenská republika (najmä Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd publikovaný v Zbierke zákonov č. 209 z roku 1992). Do návrhu zákona boli prevzaté a modifikované niektoré ustanovenia zákona o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru, ustanovenia zákona o štátnej službe a Zákonníka práce. Návrh zákona nahrádza doterajší zákon č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe v znení neskorších predpisov a zákon č. 380/1997 Z. z. o peňažných náležitostiach vojakov v znení neskorších predpisov, pričom novým spôsobom upravuje právne vzťahy profesionálnych vojakov, vymedzuje nové pojmy a dopĺňa a precizuje pojmy doposiaľ uplatňované v pôvodnej právnej úprave. Svojou konštrukciou a vecným obsahom je v mnohých smeroch novým a progresívnym právnym predpisom, ktorý sa od pôvodnej právnej úpravy odlišuje v rade pojmov, inštitútov a ustanovení.

Dopad zákona na výdavkovú časť štátneho rozpočtu je uvedený v doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvom na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s inými zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Doložka zlučiteľnostiprávneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: zákon o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

Návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a svojou problematikou nepatrí ani medzi priority odporúčané v Bielej knihe. K predmetnej oblasti nevyplývajú záväzky z Prístupovej zmluvy, ani z Aktu o podmienkach pristúpenia. Ministerstvo obrany Slovenskej republiky nie je gestorom smerníc z ktorých by vyplývali povinnosti v tejto oblasti.

4.Problematiku návrhu právneho predpisu upravuje :

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev

– Smernica Rady 76/207/EHS z 9. februára 1976 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a pracovných podmienok v znení Smernice 2002/73/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. septembra 2002 ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 76/207/ES o implementácii zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a pracovných podmienok,

– Smernica Rady 97/80/ES z 15. decembra 1997 o dôkaznom bremene v prípadoch diskriminácie na základe pohlavia,

– Smernica Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok, pracovníčok krátko po pôrode a dojčiacich pracovníčok (desiata individuálna smernica v zmysle článku 16 (1) smernice 89/391/EHS,

– Smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec rovnakého zaobchádzania v zamestnaní a zárobkovej činnosti,

– Smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorá ustanovuje zásadu rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod,

– Smernica Rady 75/117/EHS z 10. februára 1975 o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa uplatňovania zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy,

– Smernica Rady 96/34/ES z 3. júna 1996 o rámcovej dohode o rodičovskej dovolenke, uzavretej medzi UNICE, CEEP a ETUC v znení Smernice Rady 97/75/ES z 15. decembra 1997, ktorou sa mení, dopĺňa a rozširuje smernica 96/34/ES o rámcovej dohode o rodičovskej dovolenke, ktorú uzatvorili UNICE, CEEP a ETUC na Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska,

– Smernica Rady 91/533/EHS zo 14. októbra 1991 o povinnosti zamestnávateľa informovať zamestnancov o podmienkach vzťahujúcich sa na zmluvu alebo na pracovnoprávny vzťah.

b)je upravená v práve Európskej únie

– v Zmluve o Európskej únii podpísanej dňa 7.2.1992 v znení Amsterdamskej zmluvy podpísanej dňa 2.10.1997, ktorá nadobudla účinnosť dňa 1.5.1999, prvá hlava, čl. 2, čl. 6,

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie: úplná

6.Gestor:

– Smernica Rady 76/207/EHS z 9. februára 1976 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a pracovných podmienok v znení Smernice 2002/73/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. septembra 2002 ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 76/207/ES o implementácii zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a pracovných podmienok,

– Gestor: MPSVR SR

– Spolupracujúce rezorty: MO SR, MV SR, MDPT SR, MŠ SR, MS SR, MF SR, ÚŠS

– Smernica Rady 97/80/ES z 15. decembra 1997 o dôkaznom bremene v prípadoch diskriminácie na základe pohlavia

– Gestor: ÚV SR

Spolupracujúce rezorty: MO SR, MPSVR SR, MV SR, MDPT SR, MŠ SR, MS SR, MF SR, ÚŠS

– Smernica Rady 98/52/ES z 13. júla 1998, o rozšírení smernice 97/80/ES o dôkaznom bremene v prípadoch diskriminácie na základe pohlavia na Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska,

– Gestor: ÚV SR

Spolupracujúce rezorty: MO SR, MV SR, MPSVR SR, MDPT SR, MŠ SR, MS SR, MF SR, ÚŠS

– Smernica Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok, pracovníčok krátko po pôrode a dojčiacich pracovníčok (desiata individuálna smernica v zmysle článku 16 (1) smernice 89/391/EHS

– Gestor: MPSVR SR

Spolupracujúce rezorty: MO SR, MZ SR

– Smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec rovnakého zaobchádzania v zamestnaní a zárobkovej činnosti,

– Gestor: MPSVR SR

Spolupracujúce rezorty: MO SR, MV SR, MDPT SR, MŠ SR, MS SR, MF SR, ÚV SR, MŽP SR, MZ SR, ÚŠS

– Smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorá ustanovuje zásadu rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod,

– Gestor: ÚV SR

Spolupracujúce rezorty: MO SR, MPSVR SR, MV SR, MDPT SR, MŠ SR, MS SR, MF SR

– Smernica Rady 75/117/EhS z 10. februára 1975 o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa uplatňovania zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy,

– Gestor: MPSVR SR

Spolupracujúce rezorty: MO SR, MV SR, MDPT SR, MS SR, MF SR, ÚŠS

– Smernica Rady 96/34/ES z 3. júna 1996 o rámcovej dohode o rodičovskej dovolenke, uzavretej medzi UNICE, CEEP a ETUC v znení Smernice Rady 97/75/ES z 15. decembra 1997, ktorou sa mení, dopĺňa a rozširuje smernica 96/34/ES o rámcovej dohode o rodičovskej dovolenke, ktorú uzatvorili UNICE, CEEP a ETUC na Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska,

– Gestor: MPSVR SR

Spolupracujúce rezorty: MO SR

– Smernica Rady 91/533/EHS zo 14. októbra 1991 o povinnosti zamestnávateľa informovať zamestnancov o podmienkach vzťahujúcich sa na zmluvu alebo na pracovnoprávny vzťah.

– Gestor: MPSVR SR

Spolupracujúce rezorty: MO SR

7.Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie: bezpredmetné, žiadny expert sa nezúčastnil pri príprave návrhu právneho predpisu.

Osobitná časť

Čl. I

K § 1

Predmetom návrhu zákona sú právne vzťahy medzi Slovenskou republikou a profesionálnym vojakom pri vykonávaní štátnej služby. Na právne vzťahy profesionálnych vojakov sa však vzťahujú ďalšie osobitné právne predpisy, ktorými sú najmä

- Ústava Slovenskej republiky – prezident Slovenskej republiky vymenúva do funkcie rektora vojenskej vysokej školy a sudcov vojenských súdov,

- zákon č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov – prezident Slovenskej republiky na návrh ministra obrany SR vymenúva náčelníka Vojenskej kancelárie,

- zákon č. 321/2002 Z .z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov – prezident Slovenskej republiky na návrh vlády SR vymenúva náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky,

- zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. v znení zákona č. 166/ 2003 Z. z. o Vojenskom spravodajstve – minister obrany Slovenskej republiky (ďalej len „minister“) vymenúva do funkcií riaditeľa vojenského obranného spravodajstva a vojenskej spravodajskej služby,

- zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a o vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov – minister vymenúva a odvoláva audítora po prerokovaní s ministrom financií SR,

– zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 185/2002 Z. z. – sudcom vojenského súdu môže byť len profesionálny vojak,

- zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení zákona č. 312/2001 Z. z. – prokurátorom vojenskej prokuratúry môže byť len profesionálny vojak, ktorého do funkcie vymenúva generálny prokurátor Slovenskej republiky,

- základná zmluva č. 326/2001 Z. z. medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou – ordinár prijíma, prepúšťa, ustanovuje a premiestňuje vojenských duchovných,

- zmluva č. 250/2002 Z. z. medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami – výlučné právo voliť, vymenúvať, prekladať, odvolávať a rozhodovať o zániku cirkevnej služby duchovných z ostatných cirkví a náboženských spoločností,

- zákon č. 319/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov o obrane Slovenskej republiky – minister vymenúva a odvoláva riaditeľov vyšších vojenských správ a riaditeľov územných vojenských správ,

- zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov – minister vymenúva a odvoláva prorektorov a dekanov vojenských vysokých škôl.

V súlade s ustanovením § 1 ods. 2 Zákonníka práce sa v návrhu zákona deklaruje, že ustanovenia Zákonníka práce sa na právne vzťahy profesionálnych vojakov vzťahujú len vtedy, ak to výslovne vymedzuje tento návrh zákona.Konkrétne ustanovenia Zákonníka práce sú uvedené v § 191 návrhu zákona.

K § 2

Deklaruje sa, že štátnu službu vykonáva profesionálny vojak v ozbrojených silách, pričom v rozsahu určenom osobitnými predpismi môže profesionálny vojak vykonávať štátnu službu aj v inom právnom subjekte (napr. vojenská prokuratúra, vojenský súd, Vojenské spravodajstvo, vojenská vysoká škola a pod.). Na účely tohto návrhu zákona sa konštatuje, že štátna služba sa vykonáva v prípravnej štátnej službe (krátkodobé trvanie) alebo v dočasnej štátnej službe (prevažujúci druh štátnej služby).

K § 3

V súlade so zabezpečením transpozície príslušných smerníc Európskeho parlamentu a rady (napr. Smernice Rady 2002/73/ES z 23. septembra 2002, ktorou sa mení a dopĺňa Smernica Rady 76/207/EHS o implementácii zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami (pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky) sa do návrhu zákona preberá v celom rozsahu zákon č. 365/2004 Z. z. o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania a ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).

K § 4 a 5

Pre účely tohto zákona sa ministerstvo vymedzuje ako „hlavný úrad pre štátnu službu profesionálnych vojakov“. Súčasne sa vymedzujú organizačné zložky, ktoré sú služobnými úradmi. Návrh zákona splnomocňuje ministra obrany Slovenskej republiky, aby určil aj ďalšie organizačné zložky ozbrojených síl ako služobné úrady. Ich štruktúra bude zodpovedať štruktúre a zloženiu ozbrojených síl.

Osobitne sa vymedzuje pôsobnosť hlavného úradu pre štátnu službu profesionálnych vojakov a osobitne pre „ostatné“ služobné úrady.

K § 6

Určuje sa, že za služobný úradu rozhoduje vedúci služobného úradu. Vedúcim hlavného úradu pre štátnu službu profesionálnych vojakov je minister. Návrh zákona definuje vedúcich služobných úradov ostatných služobných úradov, ktorými sú jednotlivé štatutárne orgány v služobných úradoch a splnomocňuje ministra obrany SR, aby určil rozsah ich pôsobnosti v medziach tohto návrhu zákona.

K § 7

Návrh zákona definuje pojem „veliteľ“, ktorý bude (okrem pôsobnosti, ktorú mu v § 7 ods. 1 a odsek 2 písm. c) vymedzuje zákon č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov) oprávnený konať a rozhodovať v personálnej oblasti v rozsahu určenom ministrom obrany SR.

Na uplatňovaní práv a povinností podľa tohto zákona sa okrem profesionálnych vojakov, vedúcich služobných úradov a veliteľov budú zúčastňovať aj civilné osoby – štátni zamestnanci v štátnej službe, ktorých právne pomery upravuje zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe v znení neskorších predpisov, prípadne zamestnanci vo verejnom záujme, ktorých právne pomery sú upravené zákonom č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme a zákonom č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, ktorí majú podľa návrhu zákona postavenie vedúceho služobného úradu alebo veliteľa.

K § 8

Vymedzujú sa základné povinnosti vedúceho služobného úradu a veliteľa.

K § 9

Návrh zákona predpokladá, že vedúci služobných úradov budú na zabezpečenie právnych vzťahov vyplývajúcich z návrhu zákona vydávať služobné predpisy. Ich obsahom bude konkretizácia právnych vzťahov. Profesionálni vojaci musia byť so služobnými predpismi oboznámení.

K § 10

Počty funkcií pre jednotlivé hodnosti pre profesionálnych vojakov v služobných úradoch, v ktorých budú vykonávať štátnu službu, osobitne na každý kalendárny rok, budú určované v systemizácií. Systemizáciu ako dôležitý prvok riadenia štátnej služby bude, na účely zaraďovania profesionálnych vojakov do funkcií a na účely ich odmeňovania, určuje ministerstvo v rámci celkových početných stavov ozbrojených síl schválených vládou Slovenskej republiky podľa § 6 ods. 3 písm. c) zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Predpokladá sa, že systemizácia bude obsahovať počty jednotlivých hodností zoradených v tzv. pyramidálnom systéme (dosiahnutie ideálnej pyramídy je jedným z cieľov systému personálneho manažmentu), pričom ich počet bude odzrkadľovať výšku finančných prostriedkov určených štátnym rozpočtom.

Deklaruje sa pôsobnosť prezidenta Slovenskej republiky na určenie systemizácie pre Vojenskú kanceláriu prezidenta Slovenskej republiky a v Čestnej stráži prezidenta Slovenskej republiky, ktorá vyplýva z § 2 ods. 6 zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Ak zmeny v systemizácii nebudú mať dopad na štátny rozpočet môžu ju vo svojej pôsobnosti meniť prezident Slovenskej republiky, náčelník generálneho štábu, riaditeľ organizačnej zložky Vojenského spravodajstva a náčelník Vojenskej polície).

K § 11

Ustanoveniami o obmedzení niektorých ústavných práv vojakov v zmysle Ústavy Slovenskej republiky a ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných v súlade s Ústavou Slovenskej republiky sa primerane preberajú obmedzenia niektorých ústavných práv vojaka z predchádzajúcej právnej úpravy. Obmedzenie niektorých ústavných práv pre profesionálnych vojakov si aj naďalej vyžaduje osobitné postavenie ozbrojených síl v spoločnosti, ktoré spočíva najmä v ich nepolitickom (nestraníckom) charaktere. Všetky obmedzenia v návrhu zákona rigorózne vychádzajú z Ústavy Slovenskej republiky a tiež z porovnania právneho poriadku v tejto oblasti niektorých európskych armád a armády USA.

Petičné právo vojaka sa v súlade s Ústavou Slovenskej republiky (čl. 27 a čl. 54) obmedzuje na podávanie podnetov (žiadosti, návrhy a sťažnosti) vedúcim služobných úradov, veliteľom, ako aj iným štátnym orgánom, vždy však za podmienky, že podania sa týkajú výlučne štátnej služby a profesionálny vojak ich môže podávať len sám za seba.

Členstvo profesionálneho vojaka v politickej strane alebo politickom hnutí je obmedzené v súlade s čl. 29 ods. 3 a čl. 54 Ústavy Slovenskej republiky. Nepolitičnosť ozbrojených síl zabezpečená tým, že profesionálny vojak nesmie byť členom politickej strany alebo politického hnutia je nevyhnutná pre zabezpečenie demokracie v našom štáte tak, aby ozbrojené sily nemohli byť zneužívané politickými silami.

Podľa čl. 5 Európskej sociálnej charty nemožno príslušníkom ozbrojených síl zakázať odborovo sa organizovať, ale toto právo možno zákonom obmedziť v nevyhnutnej miere. Tento fakt korešponduje aj s čl. 37 ods. 3 a čl. 54 Ústavy Slovenskej republiky. Na základe uvedeného sa preto navrhuje obmedziť právo profesionálnym vojakom odborovo sa združovať v rámci ozbrojených síl a odborovo pôsobiť výlučne mimo času výkonu štátnej služby a mimo ozbrojených síl a pracovísk, kde vykonávajú štátnu službu. Takto (obmedzené) právo nemá v praxi výraznejšie uplatnenie, pretože prostredníctvom neho nemôže profesionálny vojak zabezpečovať svoje sociálne a hospodárske práva súvisiacich s výkonom štátnej služby, pretože nemôže úspešne zasahovať do služobnoprávnych vzťahov profesionálnych vojakov.

K § 12

Zabezpečenie personálnej mobility vyžaduje, aby profesionálny vojak nebol závislý na vykonávaní akejkoľvek vedľajšej zárobkovej činnosti (mimo príjmov vyplývajúcich mu zo služobného pomeru), na základe ktorej by potenciálne „odmietal” plniť služobné povinnosti v inom mieste, ako je miesto jeho pôvodného výkonu štátnej služby alebo trvalého pobytu. Ustanovenie o „nepodnikaní” profesionálneho vojaka sa preto oproti doterajšej právnej úpravy spresňuje tak, aby vylúčilo uplatňovanie akýchkoľvek pracovnoprávnych záväzkov profesionálnych vojakov. To znamená, že profesionálny vojak nemôže vykonávať akúkoľvek činnosť, a to ani na základe dohody o vykonaní o pracovnej činnosti a ani na základe dohody o vykonaní práce a ani žiadnu činnosť, z ktorej by mu plynuli zisky.

Súčasne sa preberá doterajšia právna úprava, kedy návrh zákona umožňuje profesionálnemu vojakovi vykonávať niektoré „ziskové“ činnosti bez toho, aby bol sankcionovaný. (vedecká, pedagogická, publicistická, literárna, umelecká a športová činnosť alebo správa vlastného majetku, majetku manželky, resp. majetku maloletých a osôb, u ktorých bola spôsobilosť na právne úkony obmedzená alebo ktoré boli právnej spôsobilosti pozbavené). Návrh zákona rozširuje okruh činností, ktoré profesionálny vojak môže vykonávať mimo času služby, a to v prípade poskytovania zdravotníckej starostlivosti za presne stanovených podmienok. Všetky tieto činnosti môže však profesionálny vojak vykonávať výlučne mimo služobný čas.

Okrem účasti profesionálneho vojaka na práci v komisii inej právnickej osoby so súhlasom ministra návrh zákona ďalej rozširuje práva profesionálneho vojaka aj o právo účasti na práci v poradných orgánoch vlády Slovenskej republiky a o právo účasti na práci v rozkladovej komisii, resp. v komisii inej právnickej osoby. Osobitným spôsobom je tiež definované povolenie činnosti súdneho znalca a tlmočníka, ktoré doterajšia právna úprava neriešila. Takúto činnosť môže profesionálny vojak vykonávať pre ministerstvo, pre orgány činné v trestnom konaní a štátne orgány aj v služobnom čase; pre obec, avšak len mimo času výkonu štátnej služby. Takúto činnosť nemôže vykonávať pre iné právnické osoby a pre fyzické osoby.

Návrh zákona rozširuje účasť profesionálneho vojaka okrem činnosti v dozorných a kontrolných orgánov inej právnickej osoby a účasti profesionálneho vojaka na činnosti riadiacich a správnych orgánov, ak ho do takejto komisie vyslala vláda Slovenskej republiky alebo vedúci služobného úradu aj o prípady, ak profesionálny vojak vystupuje pod legendou (najmä Vojenské spravodajstvo).

K § 13 a 14

Podmienky prijatia občana do štátnej služby sú v širokej miere prevzaté z doterajšej právnej úpravy pre prijatie do služobného pomeru, pričom sú doplnené o poznatky, ktoré vymedzujú právne aspekty pre vznik pracovnoprávnych vzťahov uplatňované v adekvátnych osobitných predpisoch (napr. zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákon v znení neskorších predpisov, zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov).

Navrhuje sa, aby uchádzač pri prijatí do prípravnej štátnej služby spĺňal „len“ vzdelanie (t. j. kvalifikačný predpoklad vzdelania), pričom osobitné predpoklady na výkon funkcie a na hodnosť nemusí spĺňať, pretože na vstupnú hodnosť vojak 1. stupňa a na výkon funkcie v prípravnej štátnej službe (počas základného vojenského výcviku, resp. počas štúdia na vojenskej vysokej škole) sa neustanovujú osobitné predpoklady na výkon funkcie a na hodnosť. Pre prijatie uchádzača do dočasnej štátnej služby bez vykonania prípravnej štátnej služby musí už uchádzač spĺňať obidve časti kvalifikačných predpokladov na výkon štátnej služby (t. j. vzdelanie aj osobitné predpoklady na výkon funkcie a na hodnosť) určené pre hodnosť, ktorá mu bude pri prijatí do dočasnej štátnej služby priznaná. Ak je súčasťou funkcie aj požiadavka na znalosť cudzieho jazyka, musí občan pri prijatí do dočasnej štátnej služby spĺňať aj túto podmienku.

Novým spôsobom sa vymedzuje bezúhonnosť uchádzača v tom, že za nesplnenie podmienky bezúhonnosti sa okrem právoplatného odsúdenia za trestný čin považuje aj právoplatné odsúdenie za obzvlášť závažné trestné činy alebo za trestné činy vojenské a to aj vtedy, ak sa na neho hľadí, akoby nebol za takýto trestný čin odsúdený.

Novým prvkom v podmienkach pre prijatie do štátnej služby je vymedzenie spoľahlivosti uchádzača, ktoré sa modifikovaným spôsobom preberá zo zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Dôraz sa kladie na ochranu osobných údajov uchádzača a jeho blízkych osôb, od ktorých získané údaje sú nevyhnutné pre komplexnú dokumentáciu uchádzača pri jeho prijatí do štátnej služby. V súlade so zákonom č. 428/2000 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení zákona č. 602/ 2003 Z. z. sú v návrhu zákona taxatívne uvedené najdôležitejšie osobné údaje uchádzača a jeho blízkych osôb, s ktorými môže služobný úrad a príslušné personálne orgány manipulovať počas výberového konania a s ktorými ďalšími osobnými údajmi môže manipulovať až počas trvania dočasného služobného pomeru profesionálneho vojaka. Za „blízke osoby“ sa na účely tohto návrhu zákona považuje manželka alebo rodičia alebo súrodenci, aby bolo možné identifikovať príbuznú osobu profesionálneho vojaka v prípade, ak dôjde k jeho poškodeniu na zdraví alebo na strate života.

Pre komplexné posúdenie vhodnosti uchádzača sa kladie dôraz na zamedzenie vzniku možnosti podriadenosti profesionálnych vojakov, ktorí sú blízkymi osobami ich nadriadených (vedúci služobného úradu, veliteľ), resp. aby nedochádzalo k priamej podriadenosti blízkych osôb v ekonomických vzťahoch (napr. vedúci finančného úseku nesmie mať na ním riadenom úseku podriadeného svojho blízkeho príbuzného, resp. vedúci služobného úradu alebo veliteľ nesmie byť blízkym príbuzným profesionálneho vojaka, ktorý vykonáva štátnu službu na finančnom úseku, ktorý patrí do jeho podriadenosti).

K § 15 a 16

Návrh zákona preberá v modifikovanej podobe úpravu výberového konania upravenú v zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Každá funkcia v štátnej službe bude pri prijatí uchádzača do služobného pomeru obsadzovaná na základe výberového konania.

Pozitívnym prvkom výberového konania je jeho verejnosť (oznamovanie v masovokomunikačných oznamovacích prostriedkoch) a kolektívnosť v posudzovaní a rozhodovaní (komisie). Súčasťou výberového konania bude, okrem preverenia odbornej spôsobilosti, je aj overenie zdravotnej spôsobilosti, psychickej spôsobilosti a fyzickej zdatnosti za účelom posúdenia spôsobilosti uchádzača na prijatie do štátnej služby. Tieto podmienky bližšie ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Vzhľadom na osobitosti výkonu štátnej služby v organizačnej zložke Vojenského spravodajstva sa vymedzuje, že výberové konanie na obsadenie funkcií vo Vojenskom spravodajstve bude neverejné.

K § 17

Poslaním prípravnej štátnej služby je príprava na výkon dočasnej štátnej služby.

Rozhodujúcim prvkom navrhovanej prípravnej štátnej služby je to, že túto sa, na rozdiel od doterajšej právnej úpravy, kedy vojak prípravnej služby je síce v právnom vzťahu k štátu ako študent, ale nie v služobnom pomere, bude profesionálny vojak vykonávať v služobnom pomere na funkcii čakateľ alebo kadet. Na funkcii čakateľ sa bude pripravovať profesionálny vojak, ktorý bude zaradený do hodnostného zboru mužstva a poddôstojníkov a na funkcii kadet sa bude pripravovať profesionálny vojak, ktorý bude zaradený do hodnostného zboru dôstojníkov a generálov.

Zmena právneho postavenia študenta vojenskej školy (v súčasnosti vojaka prípravnej služby) vyplýva z nového systému prípravy profesionálnych vojakov, ktorý je založený na tom, že občania už nebudú povolávaní na výkon základnej služby a náhradnej služby. Náhradný spôsob vojenskej prípravy bude realizovaný formou základného vojenského výcviku.

Prípravná štátna služba je určená pre každého prijatého uchádzača s výnimkou tých, ktorí už predtým boli v služobnom pomere k ozbrojeným silám alebo boli v služobnom pomere k ozbrojeným zborom alebo k ozbrojeným bezpečnostným zborom alebo k Národnému bezpečnostnému úradu Slovenskej republiky, ak vykonali základnú službu alebo náhradnú službu, ale neboli v štátnej službe podľa tohto zákona a splnili návrhom zákona určené podmienky.

Pre prijatie uchádzača do prípravnej štátnej služby sa okrem spodnej vekovej hranice (minimálne 18 rokov) vymedzuje aj horná veková hranica (25 rokov, resp. 30 rokov). Toto obmedzenie je vykonané v intenciách § 8 ods. 3 písm. a) zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon). V súlade so Smernicami Rady 76/207/EHS z 9. februára 1976 v znení Smernice 2002/73/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. septembra 2002 nie je rozdielne zaobchádzanie z dôvodu veku diskrimináciou, ak je objektívne odôvodnené sledovaním legitímneho cieľa a je nevyhnutné a primerané k dosiahnutiu tohto cieľa. V danom prípade je sledovaným legitímnym cieľom profesionalizácia ozbrojených síl a ich použitie v súlade s osobitným predpisom. Preto sa navrhuje prijímanie uchádzačov v určitom (obmedzenom) veku tak, aby bol použiteľný za každých okolností k plneniu úloh ozbrojených síl a aby bola jeho kariérna služba efektívna a prospešná i pre neho samotného.

Obmedzenie hornej hranice veku pre prijatie do prípravnej štátnej služby sa nevzťahuje na profesionálnych vojakov určených v návrhu zákona, pretože ide o špecifické kategórie, ktorých sa netýka postup v služobnej kariére tak, ako ostatných profesionálnych vojakov (sú to napr. príslušníci Vojenského spravodajstva, vojenskí prokurátori, vojenskí sudcovia). Okrem toho môže minister, povoliť výnimku z hornej hranice veku pre prijatie do prípravnej štátnej služby pre určité kategórie profesionálnych vojakov alebo aj pre jednotlivcov (táto výnimka je upravená v prechodnom ustanovení § 214 tohto návrhu zákona do 31.12.2010). Výnimka je dôležitá pre prípadné prijatie špičkových odborníkov, ktorých bude nedostatok v ozbrojených silách v prechodnom období.

Doba trvania prípravnej štátnej služby je limitovaná absolvovaním základného vojenského výcviku a v prípade dôstojníkov aj úspešným štúdiom na vojenskej vysokej škole.

K § 18

Ak uchádzač pred prijatím do prípravnej štátnej služby nezískal vysokoškolské vzdelanie a bude sa pripravovať na vojenskú kariéru dôstojníka štúdiom na vojenskej vysokej škole, uzatvorí s vedúcim služobného úradu písomnú dohodu o umožnení získania príslušného stupňa vysokoškolského vzdelania na dôstojnícku funkciu a na hodnosť. Jej podstatou je zabezpečiť prípadnú návratnosť vynaložených finančných a materiálnych prostriedkov v prípade, ak profesionálny vojak z rôznych dôvodov spočívajúcich v jeho osobe neukončí prípravnú štátnu službu alebo nebude vymenovaný do dočasnej štátnej služby alebo nezotrvá v dočasnej štátnej službe po dobu určenú návrhom zákona.

Návrh zákona predpokladá, že úhrada vynaložených finančných a materiálnych nákladov nevznikne, ak nesplnenie dohody bude objektívne, t. j. nebude zavinené profesionálnym vojakom. Ide o taxatívne vymedzené dôvody skončenia služobného pomeru podľa tohto návrhu zákona.

Určenie sumy úhrady nákladov podrobne ustanoví všeobecne záväzný právny predpis v nadväznosti na náklady vynaložené na naturálne a finančné zabezpečenie za čas štúdia profesionálneho vojaka.

K § 19

Návrhom zákona sa vymedzuje, že počas prípravnej štátnej služby profesionálny vojak absolvuje spoločný základný vojenský výcvik bez ohľadu na to, pre aký hodnostný zbor sa bude pripravovať.

Ak bude uchádzač pripravovaný do kariéry určenej pre hodnostný zbor dôstojníkov, prípravná štátna služba je určená aj na získanie vysokoškolského vzdelania, resp. na absolvovanie dôstojníckeho kurzu pre absolventov vysokých škôl.

K § 20

Z kontextu dokumentu „Ozbrojené sily Slovenskej republiky - model 2010, najmä 7. kapitoly - Personálny manažment“ vyplýva, že profesionálni vojaci budú počas trvania služobného pomeru plniť úlohy štátnej služby len po určitú dobu, t. j. dočasne (nebudú mať tzv. definitívu). Z tohto dôvodu sa zavádza „len“ jeden druh štátnej služby, t. j. dočasná štátna služba, ktorej trvanie je obmedzené viacerými faktormi (maximálnou dobou služby, dobou výsluhy v hodnosti, vekom 55 rokov, programom udržiavania, dohodou).

Do dočasnej štátnej služby je vymenovaný profesionálny vojak po úspešnom absolvovaní prípravnej štátnej služby, resp. uchádzač je do dočasnej štátnej služby prijatý bez vykonania prípravnej štátnej služby. Je to uchádzač, ktorý už predtým bol v služobnom pomere podľa tohto návrhu zákona alebo v služobnom pomere k ozbrojeným silám. Rozhodujúcim kritériom, okrem ostatných pripomienok, je to, že do splnenia výsluhy v ním dosiahnutej hodnosti mu chýba aspoň tri roky podľa tohto návrhu zákona. Táto podmienka sa nevzťahuje na kategórie profesionálnych vojakov uvedené v návrhu zákona.

Uchádzač, ktorý pred vznikom služobného pomeru vykonal základnú službu alebo náhradnú službu, ale nebol predtým v dočasnej štátnej službe ale bol v inom služobnom pomere (príslušník Policajného zboru, príslušník Slovenskej informačnej služby, príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže SR, zamestnanec Národného bezpečnostného úradu SR) a spĺňa podmienky pre vznik služobného pomeru bude prijatý priamo do dočasnej štátnej služby.

Pre prijatie občana do dočasnej štátnej služby je jeho vek obmedzený hornou hranicou (30 rokov, resp. 35 rokov v závislosti od hodnostného zboru, do ktorého má byť prijatý).

Obmedzenie hornej hranice veku pre prijatie do dočasnej štátnej služby sa nevzťahuje na profesionálnych vojakov uvedených v návrhu zákona, pretože ide o špecifické kategórie, ktorých sa netýka postup v služobnej kariére tak, ako ostatných profesionálnych vojakov (sú to príslušníci Vojenského spravodajstva, vojenskí prokurátori a vojenskí sudcovia). Okrem toho môže minister povoliť výnimku z hornej hranice veku pre prijatie do dočasnej štátnej služby pre určité kategórie profesionálnych vojakov alebo aj pre jednotlivcov (táto výnimka je upravená v prechodnom ustanovení § 214 tohto návrhu zákona). Výnimka je dôležitá pre prípadné prijatie špičkových odborníkov, ktorých bude nedostatok v ozbrojených silách.

K § 21

Dočasnú štátnu službu ako druh štátnej služby možno prirovnať k „pracovnému pomeru“ na dobu určitú ohraničeného minimálnou spodnou a maximálnou hornou hranicou trvania. Spodná hranica dočasnej štátnej služby je limitovaná v trvaní tri až šesť rokov alebo zvyškom doby, ktorá zostáva do dosiahnutia výsluhy v hodnosti, ktorá bude uchádzačovi priznaná pri prijatí do dočasnej štátnej služby bez vykonania prípravnej štátnej služby.

Dobu trvania dočasnej štátnej služby v rozpätí tri až šesť rokov možno opätovne predlžovať, vždy však len za predpokladu, že celková predlžovaná doba neprekročí hranicu šesť rokov. V prípade, že profesionálny vojak bude v priebehu tejto doby povýšený do vyššej hodnosti sa doba trvania dočasnej štátnej služby zmení na dobu určenú podľa tohto návrhu zákona.

Horná hranica je limitovaná alternatívne, a to alebo vekom 55 rokov alebo splnením maximálnej doby služby alebo dosiahnutím doby výsluhy v hodnosti alebo splnením dohodnutého času alebo uplynutím doby zaradenia do programu udržania alebo splnením niektorého z dôvodov na skončenie služobného pomeru podľa tohto návrhu zákona (prepustenie, smrť, strata vojenskej hodnosti). Napríklad: všeobecne, doba dočasnej štátnej služby profesionálneho vojaka trvá podľa návrhu zákona najdlhšie do splnenia 55 rokov veku (okrem vojenských prokurátorov, vojenských sudcov a náčelníka generálneho štábu), pričom sa už nebude brať do úvahy maximálna doba služby alebo doba výsluhy v hodnosti, aj keď niektorú z týchto dôb ešte pri tomto veku nedosiahol alebo naopak, doba dočasnej štátnej služby profesionálneho vojaka trvá do dosiahnutia maximálnej doby služby (alebo do dosiahnutia doby výsluhy v hodnosti), aj keď ešte do tejto doby nedosiahol vek 55 rokov veku.

Výnimku z tohto pravidla tvoria profesionálni vojaci, ktorí sú vymenovaní do funkcií určených pre sudcov vojenských súdov a pre prokurátorov vojenských prokuratúr, ktorí podľa osobitných predpisov môžu byť v osobitnom právnom vzťahu alebo v služobnom pomere k týmto funkciám aj dlhšie ako do dovŕšenia 65 rokov veku. Ak ide o profesionálneho vojaka, ktorý dosiahol hodnosť generál a je vymenovaný do funkcie náčelníka generálneho štábu, doba jeho dočasnej štátnej služby sa riadi osobitným predpisom, ktorý mu umožňuje zotrvať vo funkcii dvakrát po štyri roky nezávisle na ním dosiahnutom veku.

Ak ide o ostatných profesionálnych vojakov, ich dočasná štátna služba sa mení na dobu výsluhy v hodnosti, t. j. v závislosti od toho, do akej hodnosti sú povýšení (v prípade hodnosti podpráporčíka a brigádneho generála vymenovaní). Ak nebudú títo profesionálni vojaci povýšení do vyššej hodnosti, ich dočasná štátna služba, v prípade ak budú zaradení do programu udržiavania, sa mení na dohodnutú dobu (ak sa profesionálny vojak a vedúci služobného úradu spolu dohodnú), najdlhšie však do uplynutia maximálnej doby služby pre danú hodnosť. Preto sa doba zaradenia takýchto profesionálnych vojakov do programu udržiavania ustanovuje (reguluje) v závislosti od toho, kedy im uplynie maximálna doba služby pre nimi dosiahnutú hodnosť.

Návrh zákona vymedzuje pre niektoré kategórie profesionálnych vojakov, resp. pre niektoré hodnosti výnimky z uvedených zásad určovania trvania dočasnej štátnej služby. V prípade profesionálneho vojaka, na ktorého sa nevzťahuje konkurenčný výber, sa z jeho súhlasom a súhlasom vedúceho služobného úradu dočasná štátna služba zmení na dohodnutý čas, najdlhšie však do dosiahnutia 55 rokov veku (ide napr. o príslušníkov Vojenského spravodajstva, profesionálnych vojakov ustanovených do funkcií v inšpekcii ministra, v právnej službe, vo vojenskom zdravotníctve, o vojenských duchovných, o vojenských hudobníkov).

Zavádza sa pojem „maximálna doba služby“, ktorá vyjadruje najdlhšiu možnú dobu trvania dočasnej štátnej služby, po ktorú môže profesionálny vojak zotrvať v služobnom pomere v závislosti na dosiahnutej hodnosti, ak predtým už nesplnil inú podmienku pre skončenie služobného pomeru (napr. vek 55 rokov, doba výsluhy v hodnosti, dohodnutý čas, dôvody na skončenie alebo zánik služobného pomeru). Maximálna doba služby sa nevzťahuje na vybraté kategórie profesionálnych vojakov.

Z doterajšieho právneho predpisu sa preberá pojem „doba výsluha v hodnosti“, pričom doby výsluhy v hodnosti sú určené v závislosti od nového modelu postupu profesionálneho vojaka v služobnej kariére. Na generálske hodnosti sú taktiež navrhované doby výsluhy v hodnosti, ale s tým, že na hodnosť brigádny generál sa okrem toho vyžaduje aj to, aby profesionálny vojak v plukovníckej hodnosti úspešne vykonával funkciu aspoň jeden rok a na hodnosť generálmajor, aby profesionálny vojak v hodnosti brigádny generál úspešne vykonával funkciu aspoň jeden rok.

Pre profesionálnych vojakov pilot, letovod, letovod-navigátor, palubný radista, palubný operátor a palubný technik, tzv. lietajúci personál návrh zákona umožňuje ministrovi, aby ustanovil osobitnú maximálnu dobu službu a dobu výsluhy v hodnosti.

Z návrhu zákona vyplýva, že doba výsluhy v hodnosti je doba, počas ktorej profesionálny vojak môže zotrvať v dosiahnutej hodnosti. Z tejto zásady však návrh zákona ustanovuje výnimku v tom smere, že profesionálny vojak môže zotrvať v dosiahnutej hodnosti aj dlhšie (po uplynutí doby výsluhy v dosiahnutej hodnosti), ak je zaradený do programu udržiavania alebo ak sa s vedúcim služobného úradu dohodol (platí len pre niektoré kategórie profesionálnych vojakov) na konkrétnej dobe trvania dočasnej štátnej služby (najdlhšie však do uplynutia maximálnej doby služby alebo do dosiahnutia 55 rokov veku, v závislosti, ktorú hranicu dosiahne skôr).

Trvanie dočasnej štátnej služby vojenských prokurátorov a vojenských sudcov sa riadi osobitnými predpismi (zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 185/2002 Z. z. a zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení zákona č. 312/2001 Z. z.), pričom horná hranica je týmito osobitnými predpismi fakultatívne obmedzená dosiahnutím 65 rokov fyzického veku. Z uvedeného dôvodu sa na túto kategóriu profesionálnych vojakov nevzťahujú ustanovenia o trvaní dočasnej štátnej službe podľa tohto návrhu zákona.

K § 22

Program udržiavania má za cieľ vytvoriť možnosti pre plnenie úloh ozbrojených síl v prípade, ak nebude dostatok vhodných uchádzačov pre prijatie do štátnej služby (v závislosti na vojenskej odbornosti), pričom sa tým súčasne vytvára priestor pre profesionálneho vojaka na jeho ďalšie zotrvanie v dočasnej štátnej službe, najdlhšie však do uplynutia maximálnej doby služby ustanovenej pre jednotlivé hodnosti alebo dovŕšenia 55 rokov veku (v závislosti, ktorý dôvod splní skôr). Prvé zaradenie do programu udržiavania bude vykonané po poslednom konkurenčnom výbere, ak profesionálny vojak nebude na jeho základe vymenovaný do vyššej hodnosti alebo povýšený alebo ak nebude prepustený zo služobného pomeru. Toto zaradenie môže byť každoročne so súhlasom profesionálneho vojaka predlžované.

Program udržiavania bude zabezpečovať, v prípade nedostatku uchádzačov v určených vojenských odbornostiach, zotrvanie profesionálneho vojaka s takouto vojenskou odbornosťou v štátnej službe dlhšie, ako u ostatných profesionálnych vojakov s dostatkovými vojenskými odbornosťami, pričom ozbrojené sily už nebudú mať záujem na zvyšovaní ich odborného rastu a najmä na ich povýšení.

Predpokladá sa, že do programu udržiavania sa nezaradí profesionálny vojak, ktorý nebude povyšovaný na základe výsledkov konkurenčného výberu.

K § 23

Splnomocňujúce ustanovenie na vydanie služobného predpisu, ktorým sa určia bližšie podmienky pre zaradenie do programu udržiavania.

K § 24 až 27

Obsah kvalifikačných predpokladov na výkon štátnej služby sa čiastočne preberá z doterajšej právnej úpravy, pričom sa kvalitatívne i vecne mení obsah kvalifikačných požiadaviek na výkon funkcie, ktoré sa navyše pojmovo zmenili na osobitné predpoklady na výkon funkcie a na hodnosť.

Pod pojmom kvalifikačné predpoklady na výkon štátnej služby sa rozumie vzdelanie podľa osobitných predpisov [zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov a zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov] a osobitné predpoklady na výkon funkcie a na hodnosť. Požadované druhy vzdelania pre jednotlivé funkcie budú ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom. Osobitné predpoklady budú určené pre funkcie a každú hodnosť zvlášť a budú rozpracované služobným predpisom, ktorý vydá minister. Forma určenia osobitných predpokladov služobným predpisom sa preberá z doterajšej právnej úpravy. Pre hodnosti sa určí sústava odborného vzdelávania a kariérového vzdelávania, pričom pre každý hodnostný zbor (hodnostný zbor mužstva a poddôstojníkov, práporčícky zbor a dôstojnícky zbor) budú určené osobitne.

Súčasťou kvalifikačných predpokladov na výkon štátnej služby bude ustanovený ako podmienka aj stupeň znalosti cudzieho jazyka na funkcie, pre ktoré sa bude vyžadovať podľa štandardov („STANAG“), ktoré sú uplatňované v armádach členských štátov NATO, a to v závislosti od potreby tejto spôsobilosti na funkciu, resp. na hodnosť.

Ak sa bude na výkon funkcie vyžadovať aj ďalší osobitný predpoklad, napr. pedagogické minimum, zdravotnícky kurz alebo zručnosť (napr. vodičské oprávnenie, kurz bagristu, kurz žeriavnika a pod.), musí občan alebo profesionálny vojak takúto podmienku spĺňať už pri prijatí do štátnej služby.

K § 28 a 29

Podmienky vzniku služobného pomeru sa v modifikovanej podobe preberajú z doterajšej právnej úpravy. Novým prvkom je, v súlade so Smernicou Rady 91/533/EHS zo 14 októbra 1991 o povinnosti zamestnávateľa informovať zamestnanca o podmienkach vzťahujúcich sa na zmluvu alebo na pracovnoprávny vzťah, existencia a konkretizácia obsahu písomného oznámenia, ktoré okrem rozhodnutia o prijatí do štátnej služby obdrží každý uchádzač po prijatí do štátnej služby.

Dôraz sa kladie na ochranu osobných údajov uchádzača a jeho blízkych osôb, ktorých získanie údajov je nevyhnutné pre komplexnú dokumentáciu uchádzača pri jeho prijatí do štátnej služby. V súlade so zákonom č. 428/2000 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení zákona č. 602/2003 Z. z. sú v návrhu zákona taxatívne uvedené len tie najdôležitejšie osobné údaje uchádzača a jeho blízkych osôb, s ktorými môže služobný úrad manipulovať len počas výberového konania. Za blízke osoby sa na účely tohto návrhu zákona považuje manželka alebo rodičia alebo súrodenci profesionálneho vojaka.

Návrh zákona štandardným spôsobom vymedzuje podmienky a postup pri samotnom vzniku služobného pomeru, pričom v prípade vojenskej prísahy vymedzuje, aby každý uchádzač zložil vojenskú prísahu podľa osobitného zákona (zákon č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov). Návrh zákona však ustanovuje v tomto smere možnosť, že ak uchádzač už predtým zložil vojenskú prísahu podľa platného osobitného zákona (t. j. takého, ktorý ako posledný upravuje znenie vojenskej prísahy), tak pri prijatí do štátnej služby vojenskú prísahu neskladá.

K § 30 až 32

Zavedenie pojmu konkurenčný výber vychádza z poznatkov uplatňovaných najmä v armádach členských štátoch NATO pri postupe profesionálneho vojaka v služobnej kariére počas trvania služobného pomeru.

Konkurenčný výber je zameraný na posúdenie obsahu a záverov služobných hodnotení profesionálnych vojakov, ktorí po uplynutí minimálnej doby v dosiahnutej hodnosti budú zaradení do konkurenčného výberu za účelom posúdenia možností ich ďalšieho postupu v služobnej kariére.

Navrhuje sa, aby bol profesionálny vojak zaradený do konkurenčného výberu dvakrát v dosiahnutej hodnosti. Prvýkrát po uplynutí minimálnej doby v dosiahnutej hodnosti a druhýkrát, ak nebude profesionálny vojak povýšený, po uplynutí jedného roka od prvého zaradenia do konkurenčného výberu. Výnimkou sú profesionálni vojaci v hodností vojak 2. stupňa, slobodník, plukovník, brigádny generál a generálmajor, ktorí sa zaraďujú do konkurenčného výberu každoročne, ak sú v hodnosti aspoň rok.

Výsledkom prvého konkurenčného výberu môže byť vymenovanie profesionálneho vojaka do hodnosti podpráporčíka alebo do hodnosti brigádny generál alebo jeho povýšenie.

Výsledkom druhého konkurenčného výberu môže byť vymenovanie profesionálneho vojaka do hodnosti podpráporčík alebo do hodnosti brigádny generál alebo jeho povýšenie alebo zaradenie do programu udržiavania alebo prepustenie zo služobného pomeru uplynutím doby výsluhy v hodnosti.

V prípade, ak sa v konkurenčnom výbere hodnotí profesionálny vojak v hodnosti vojak 2. stupňa, slobodník, plukovník, brigádny generál alebo generálmajor, výsledkom konkurenčného výberu môže byť povýšenie do vyššej hodnosti alebo vymenovanie do hodnosti brigádny generál alebo zaradenie do ďalšieho konkurenčného výberu v nasledujúcom roku, a to až do dosiahnutia doby výsluhy v hodnosti. V poslednom konkurenčnom výbere pred splnením doby výsluhy v hodnosti môže byť zaradený aj do programu udržiavania do splnenia maximálnej doby služby alebo dovŕšenia 55 rokov veku, podľa toho, ktorú podmienku skôr splní.

Každé vymenovanie do hodnosti alebo povýšenie je spojené s ustanovením do funkcie s plánovanou hodnosťou, do ktorej bude profesionálny vojak vymenovaný alebo povýšený (ak takáto funkcia bude voľná). Výnimka z týchto ustanovení je v návrhu zákona vymedzená na viacerých miestach v tom smere, že konkurenčný výber sa nevzťahuje na osobitné kategórie profesionálnych vojakov. Do konkurenčného výberu sa taktiež nezaradí profesionálny vojak, ktorého ustanovenie do funkcie nie je spojené s vymenovaním alebo povýšením do vyššej hodnosti (horizontálna rotácia). Je to v prípade, ak ide o ustanovenie do funkcie rovnakej úrovne, t. j. funkcie, na ktorú je plánovaná rovnaká hodnosť ako na funkcii, ktorú vykonával pred novým ustanovením a nepožadujú sa ďalšie osobitné predpoklady pre jej výkon. Do konkurenčného výberu sa nezaradí ani profesionálny vojak, ktorý je zaradený do programu udržiavania (sú však aj výnimky), alebo o ktorom bolo právoplatne rozhodnuté o jeho skončení služobného pomeru alebo je v hodnosti vojak 1. stupňa, štábny nadrotmajster, nadpráporčík, generálporučík a generál.

Konkurenčného výberu sa profesionálny vojak nezúčastňuje osobne.

Konkurenčný výber vykonávajú komisie pre konkurenčný výber, ktoré zriaďuje náčelník generálneho štábu alebo ním splnomocnený vedúci služobného úradu pre každú hodnosť osobitne.

Dôležitou skutočnosťou je to, že poradie profesionálnych vojakov určené komisiou je záväzné pre rozhodovanie oprávneného vedúceho služobného úradu.

Do konkurenčného výberu sa v kalendárnom roku zaraďujú profesionálni vojaci, ktorí dosiahli rovnakú hodnosť, dosiahli minimálnu dobu požadovanú pre zaradenie do konkurenčného výberu a spĺňajú rovnaké podmienky pre ich ďalší postup v služobnej kariére.

Na základe posudzovaných výsledkov profesionálnych vojakov zaradených do konkurenčného výberu komisia určí ich poradie, a to od profesionálneho vojaka, ktorý dosiahol najlepšie hodnotenie až po profesionálneho vojaka, ktorý dosiahol najmenej priaznivé hodnotenie s tým, že určenie sa vzťahuje vždy pre každú vojenskú odbornosť osobitne. Výsledky posúdenia zašle komisia na generálny štáb, ktorý zabezpečí vykonanie príslušných personálnych opatrení s profesionálnymi vojakmi, ktorých počet zodpovedá počtu možných personálnych opatrení (pre vymenovanie alebo povýšenie do vyššej hodnosti), ktoré sa vykonajú po konkurenčnom výbere.

Profesionálni vojaci, ktorí nebudú v prvom konkurenčnom výbere na základe určeného poradia „úspešní“ (nebude sa voči nim uplatňovať žiadne personálne opatrenie), zotrvajú v pôvodnej funkcii až do druhého konkurenčného výberu, do ktorého budú ešte raz opätovne zaradení po uplynutí jedného roka. Profesionálni vojaci, ktorí nebudú „úspešní“ ani v druhom konkurenčnom výbere (nebudú vymenovaní alebo povýšení do vyššej hodnosti) budú na základe rozhodnutia komisie pre konkurenčný výber zaradení do programu udržiavania alebo prepustení zo služobného pomeru.

Konštituuje sa pojem „minimálna doba v hodnosti“, ktorej dĺžka závisí od príslušnej doby výsluhy v hodnosti. Vzhľadom na potreby personálneho manažmentu sa základná dĺžka minimálnej doby ustanovuje v závislosti na dobe splnenia minimálnej doby v hodnosti. Jej doba uplynie 1. januára kalendárneho roka, ktorý predchádza 24 mesiacom splnenia doby výsluhy v hodnosti.

K § 33

Ustanovenia o konkurenčnom výbere sa nevzťahujú na profesionálnych vojakov, ktorí tvoria osobitné kategórie profesionálnych vojakov.

K § 34

Návrh zákona transformuje pre profesionálnych vojakov doterajšiu hodnosť „vojak“ na dve nové hodnosti, a to „vojak 1. stupňa“ a „vojak 2. stupňa“, ktoré sú začlenené do hodnostného zboru mužstva a poddôstojníkov.

Hodnosť „vojak 1. stupňa“ sa osobitne vymedzuje pre profesionálnych vojakov, ktorí budú vykonávať prípravnú štátnu službu a hodnosť „vojak 2. stupňa“ sa ustanovuje pre profesionálnych vojakov, ktorí budú vykonávať dočasnú štátnu službu.

Konštituuje sa nový pojem - „hodnostný zbor“, pričom sa vytvárajú tri hodnostné zbory, v rámci ktorých sa ustanovujú stupne jednotlivých hodností. Pre hodnostný zbor mužstva a poddôstojníkov sa vytvárajú stupne hodností osobitne pre mužstvo – vojak 1. stupňa, vojak 2. stupňa, slobodník a desiatnik a osobitne stupne hodností pre poddôstojnícke hodnosti - čatár, rotný, rotmajster, nadrotmajster a štábny nadrotmajster. Pre práporčícky hodnostný zbor sa vytvárajú stupne hodností podpráporčík, práporčík a nadpráporčík a pre dôstojnícky zbor sa vytvárajú stupne hodností osobitne pre dôstojnícke hodnosti - poručík, nadporučík, kapitán, major, podplukovník a plukovník a osobitne stupne hodností pre generálske hodnosti – brigádny generál, generálmajor, generálporučík a generál.

K § 35

Profesionálny vojak pri prijatí do prípravnej štátnej služby sa vymenuje do hodnosti vojak 1. stupňa, a to bez ohľadu na to,

a)pre aký hodnostný zbor bude počas prípravnej štátnej služby pripravovaný,

b)či získal vyššie vzdelanie, než aké sa požaduje na výkon prípravnej štátnej služby (podmienkou je však, že musí spĺňať aspoň stredné odborné vzdelanie bez maturity, ak bude pripravovaný pre hodnostný zbor mužstva a poddôstojníkov).

Po úspešnom skončení prípravnej štátnej služby bude profesionálny vojak, v závislosti na tom, pre aký hodnostný zbor bude pripravovaný, povýšený do hodnosti vojak 2. stupňa (ak bude pripravovaný pre hodnostný zbor mužstva a poddôstojníkov) alebo vymenovaný do hodnosti poručík (ak bude pripravovaný pre hodnostný zbor dôstojníkov).

K § 36

Návrh zákona ustanovuje, že profesionálny vojak sa do hodnosti vymenúva do hodnosti podpráporčík alebo povyšuje do hodnosti o jeden stupeň vyššej.

Vymenovanie profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe do hodnosti podpráporčíka a povýšenie profesionálneho vojaka do hodnosti o jeden stupeň vyššej, než akú dosiahol sa uskutoční len za predpokladu splnenia podmienok uvedených v návrhu zákona.

K § 37

Predkladanie návrhov na vymenúvanie a povyšovanie generálov sa preberá z doterajšej právnej úpravy, ktorá vychádza z dikcie čl. 102 ods. 2 a 4 Ústavy Slovenskej republiky.

K § 38

Ustanovujú sa osobitné podmienky pre vymenúvanie a povyšovanie profesionálnych vojakov, na ktorých sa nevzťahuje konkurenčný výber. Takýto profesionálni vojaci budú povýšení po splnení časovo poslednej podmienky pre povýšenie do vyššej hodnosti (tak ako doteraz), pričom doba výsluhy v hodnosti ustanovená návrhom zákona sa bude vzťahovať aj na tieto osobitné kategórie profesionálnych vojakov, s výnimkou tzv. lietajúceho personálu.

Ide o podmienky, ktoré boli modifikovane prevzaté z doterajšej právnej úpravy, pričom sa však už nepripúšťa možnosť, aby takýto profesionálny vojak nespĺňal vzdelanie na hodnosť alebo osobitné predpoklady na výkon funkcie a na hodnosť (podľa platnej právnej úpravy môže mať ministrom povolenú výnimku zo vzdelania alebo z hodnosti).

Pre tieto kategórie profesionálnych vojakov sa ustanovuje pre hodnosti vojak 2. stupňa, slobodník a desiatnik doba výsluhy v hodnosti na jeden rok.

K § 39

Uchádzačovi, ktorý bude prijatý do dočasného služobného pomeru priamo bez vykonania prípravnej štátnej služby možno pri vzniku služobného pomeru priznať predtým dosiahnutú hodnosť, ak je táto rovnaká, ako hodnosť plánovaná na funkciu, do ktorej bude ustanovený. Vymedzuje sa však výnimka z tohto pravidla v tom, že mu môže byť priznaná aj nižšia hodnosť, ak bude ustanovený do funkcie s nižšou plánovanou hodnosťou, než akú dosiahol. Vždy však môže ísť len o funkciu s plánovanou nižšou hodnosťou a nie vyššou, než akú dosiahol. V takomto prípade sa na skôr dosiahnutú hodnosť neprihliada.

Priznaním inej hodnosti, než akú predtým dosiahol, stráca nárok na predtým dosiahnutú hodnosť.

Priznanie hodnosti sa neuplatní na profesionálnych vojakov vymenovaných do funkcie vojenský prokurátor a vojenský sudca.

K § 40 až 48

V súlade s doterajšou právnou úpravou sa vymedzuje systém hodnotenia profesionálnych vojakov. Ide o modifikovaný systém, ktorý vychádza zo systému uplatňovanom v armádach členských štátov NATO a má za cieľ

a)efektívne využiť ľudské zdroje a ďalej ich skvalitňovať formou výberu,

b)motivácia a rozvoj osobnosti,

c)zlepšenie úrovne služobných činností a riadenia,

d)byť nástrojom operatívneho získania základných podkladov pre personálne plánovanie a rozhodovanie v oblasti personálneho manažmentu.

e)systematicky a cieľavedome zvýšiť objektivitu hodnotenia profesionálneho vojaka,

d)využiť bodové hodnotenie vyplývajúce zo služobného hodnotenia na zhromažďovanie potrebných informácií, ktorými sa hodnotí služobný výkon, osobnostné predpoklady, vedomosti, skúsenosti a zručnosti profesionálneho vojaka vo vzťahu k vykonávanej funkcii a využiť možnosti ďalšieho postupu v služobnej kariére profesionálneho vojaka, ktorý bude zaradený do konkurenčného výberu.

Hodnotenie má tri formy, a to služobné hodnotenie, ktoré sa vypracováva

a)ako služobné hodnotenie pre profesionálnych vojakov v dočasnej štátnej službe zaradených v hodnostnom zbore mužstva a poddôstojníkov, práporčíckom hodnostnom zbore a dôstojníckom hodnostnom zbore,

b)ako priebežné hodnotenie, ktoré sa vypracováva jednotne pre všetkých profesionálnych vojakov v dočasnej štátnej službe a

c)ako hodnotenie prípravnej štátnej služby, ktoré sa vypracúva len na profesionálnych vojakov prípravnej štátnej služby.

Návrh zákona rešpektuje existenciu osobitných predpisov, na základe ktorých sa na vojenských prokurátorov a vojenských sudcov spracúva hodnotenie osobitne.

Služobné hodnotenie sa vypracováva jedenkrát ročne od 1. januára do 15. februára kalendárneho roka.

Hodnotiteľ je veliteľ (predstavený, vedúci zamestnanec), ktorý je priamym najbližším (bezprostredným) nadriadeným hodnoteného profesionálneho vojaka. Hodnotiteľ hodnotí dosiahnuté výsledky v jednotlivých oblastiach hodnotenia a navrhuje odporúčania pre ďalší postup hodnoteného v služobnej kariére.

V prípade vojenských duchovných musí hodnotiteľ pri spracovávaní služobného hodnotenia spolupracovať s najbližším nadriadeným vojenským duchovným.

Dôležitou časťou služobného hodnotenia je jeho písomná časť a bodové vyjadrenie, ktoré sú pre každú časť ustanovené návrhom zákona osobitne. Záver služobného hodnotenia obsahuje nielen slovné vyjadrenie, ale aj zodpovedajúcu bodovú hodnotu tohto slovného vyjadrenia a opatrenia, ktoré sa navrhujú v služobnej kariére profesionálneho vojaka.

Podrobnosti o obsahu jednotlivých častí služobného hodnotenia a bodovom hodnotení ustanoví služobným predpisom minister.

Na konanie vo veci služobného hodnotenia sa ustanovenia správneho konania vzťahujú len vtedy, ak určuje návrh zákona (§ 81), napr. doručovanie. Inak je konanie o služobnom hodnotení upravené samostatne a odlišne od správneho konania. Lehoty určené na toto konanie sú procesného charakteru a majú vplyv na jeho priebeh a na neplatnosť služobného hodnotenia.

Ustanovuje sa povinnosť hodnotiteľa oboznámiť profesionálneho vojaka so služobným hodnotením a s možnosťou podať proti nemu odvolanie.

Proti služobnému hodnoteniu môže profesionálny vojak podať do siedmich kalendárnych dní odvolanie. V prípade, že hodnotený bol oboznámený so služobným hodnotením, ale odmietne túto skutočnosť potvrdiť svojím podpisom, služobné hodnotenie a poučenie o možnosti podať odvolanie proti služobnému hodnoteniu sa profesionálnemu vojakovi vyhlási. O tejto skutočnosti sa vykoná záznam do služobného hodnotenia, ktorý podpisuje hodnotiteľ. Vykonanie záznamu má účinky jeho doručenia.

Prvým dňom lehoty na podanie odvolania proti služobnému hodnoteniu je nasledujúci deň po vyhlásení služobného hodnotenia. Podanie odvolania má odkladný účinok, t. j. do konečného rozhodnutia ho nemožno uplatniť ako podklad pre vydanie príslušného personálneho rozhodnutia.

Odvolanie sa podáva hodnotiteľovi, ktorý, ak nevyhovie odvolaniu v celom rozsahu (autoremedúra), musí toto postúpiť odvolaciemu orgánu. Odvolacím orgánom je veliteľ najbližšie nadriadený hodnotiteľovi. Odvolací orgán o odvolaní rozhoduje na základe prerokovania odvolania v poradnom orgáne. Za týmto účelom zriadi komisiu.

Ak v rámci odvolacieho konania vráti odvolací orgán služobné hodnotenie späť hodnotiteľovi na nové spracovanie, jeho právny názor vo veci je pre hodnotiteľa záväzný. Proti rozhodnutiu o odvolaní nemôže podať riadny opravný prostriedok hodnotený ani hodnotiteľ.

Vymedzuje sa, kedy služobné hodnotenie nadobudne právoplatnosť. Právoplatné a vykonateľné služobné hodnotenie nemá odkladný účinok. Tiež sa vymedzuje jediný dôvod, kedy služobné hodnotenie nenadobudne právoplatnosť. To vtedy, ak zavineným konaním, či už zo strany hodnoteného alebo hodnotiteľa alebo odvolacieho orgánu, nebudú dodržané procesné lehoty podľa tohto zákona.

Právoplatné služobné hodnotenie je preskúmateľné súdom.

Podané odvolanie a dokumentácia vyhotovená v súvislosti s jeho riešením sa po nadobudnutí právoplatnosti služobného hodnotenia zakladá do osobného spisu hodnoteného.

Pri práci so služobným hodnotením treba dodržať ustanovenia zákona o ochrane osobných údajov (zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení zákona č. 602/2003 Z. z.) preto sa ustanovuje okruh osôb oprávnených oboznamovať sa so služobným hodnotením.

Priebežným hodnotením sa vyhodnocujú služobné výsledky, správanie sa vo výkone štátnej služby a predpoklady osobnostného rozvoja profesionálneho vojaka v období medzi dvomi služobnými hodnoteniami ako vyhodnotenie plnenia čiastkových úloh. Hodnotiteľ priebežné hodnotenie môže využiť len na účely spracovania služobného hodnotenia; na jeho základe sa neprijímajú personálne opatrenia.

Hodnotenie vykonávané v prípravnej štátnej službe pri jej skončení je uplatňované pre posúdenie vhodnosti vymenovania profesionálneho vojaka do dočasnej štátnej služby. Na hodnotenie prípravnej štátnej služby sa nevzťahujú ustanovenia o služobnom hodnotení.

K § 49 až 51

Vzhľadom na existenciu zákona o ochrane osobných údajov a tiež na osobitné podmienky výkonu štátnej služby v ozbrojených silách je nevyhnutné na úrovni zákona vymedziť existenciu osobného spisu profesionálneho vojaka, do ktorého sa zakladajú písomnosti súvisiace s výkonom štátnej služby profesionálneho vojaka a jeho osobnej identifikačnej karty, ktorá nahrádza služobný preukaz. Kovový identifikačný štítok sa uplatní najmä počas výkonu štátnej služby v zahraničí.

K § 52 až 55

Oproti doterajšej právnej praxi sa pre výkon prípravnej štátnej služby konštituujú nové funkcie, a to „čakateľ“, ktorá je určená pre profesionálnych vojakov, ktorí budú pripravovaní pre hodnostný zbor mužstva a poddôstojníkov a „kadet“, ktorá je určená pre uchádzačov, ktorí získali vysokoškolské vzdelanie a budú pripravovaní pre hodnostný zbor dôstojníkov a pre uchádzačov, ktorí budú študovať na vojenskej vysokej škole, pretože budú pripravovaní pre dôstojnícky hodnostný zbor.

Ustanovenie do funkcie má obligatórny charakter, ak sú splnené podmienky ustanovené v návrhu zákona.

Ustanovenie profesionálneho vojaka do funkcie je späté s vymenovaním profesionálneho vojaka do hodnosti v inom hodnostnom zbore alebo s jeho povýšením v tomto istom hodnostnom zbore do vyššej hodnosti, t. j. do hodnosti, ktorá je plánovaná na funkciu, do ktorej je profesionálny vojak ustanovený (vertikálne ustanovenie). Výnimkou je ustanovenie profesionálneho vojaka v rámci služobnej kariéry do funkcie rovnakej úrovne, t. j. do funkcie s rovnakou plánovanou hodnosťou, akú už profesionálny vojak dosiahol (horizontálne ustanovenie).

Ustanovenie profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe je spojené najmä s vymenovaním alebo povýšením do vyššej hodnosti (v prípade, ak ide o funkciu s rovnakými plánovanými podstatnými náležitosťami, tak nejde o vymenovanie alebo povýšenie pri ustanovení do funkcie, ale len o samotné ustanovenie do funkcie). Preto sú podmienky pre vertikálne ustanovenie do funkcie totožné s podmienkami pre vymenovanie alebo povýšenie profesionálneho vojaka do vyššej hodnosti. Základom je splnenie kvalifikácie a úspešný konkurenčný výber.

Z uvedeného ustanovenia je návrhom zákona vymedzená výnimka v tom smere, že podmienky pre ustanovenie profesionálneho vojak sa nevzťahujú na profesionálneho vojaka, ktorý plní úlohy podľa osobitného predpisu (napr. vojenský policajt).

Ak nemôže profesionálny vojak vykonávať doterajšiu funkciu z dôvodov vymedzených v návrhu zákona, ustanoví sa do inej voľnej vhodnej funkcie.

Návrh zákona vymedzuje pojem „organizačné zmeny,“ pričom definuje aj podstatné náležitosti, ktoré vyplývajú z tohto pojmu. Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy sa za podstatnú náležitosť považuje iba plánovaná hodnosť a vojenská odbornosť (doteraz to bola plánovaná hodnosť, plánované vzdelanie, príplatok za riadenie a platová trieda).

K § 56

Ak nebude môcť profesionálny vojak vykonávať funkciu, do ktorej bude ustanovený (z objektívnych i subjektívnych dôvodov), dlhšie ako 30 kalendárnych dní, ustanovuje sa možnosť jeho zastupovania vo funkcii.

Zastupovanie môže trvať najviac šesť mesiacov po sebe nasledujúci v príslušnom kalendárom roku, pričom zastupovanie nemôže byť uplatnené u toho profesionálneho vojaka, ktorý je štatutárnym zástupcom chýbajúceho profesionálneho vojaka.

K § 57

Návrh zákona o štátnej službe preberá z predchádzajúcej právnej úpravy podmienky premiestnenia profesionálneho vojaka do iného miesta výkonu štátnej služby.

Premiestniť profesionálneho vojaka možno len za predpokladu, že spĺňa podmienky pre ustanovenie do funkcie podľa tohto zákona, vrátane podmienok pre vymenovanie alebo povýšenie do vyššej hodnosti, ak bude ustanovený do vyššej funkcie.

Premiestnenie profesionálneho vojaka má obligatórny charakter, pričom premiestnenie môže byť vykonané aj na základe písomnej žiadosti profesionálneho vojaka, ak je spájané s ustanovením do funkcie rovnakej úrovne (v takomto prípade má fakultatívny charakter).

Profesionálnych vojakov, ktorí budú po premiestnení ustanovení do funkcií vo vojenskom spravodajstve, vo vojenskej polícii a vojenských duchovných možno premiestniť aj s určením na funkciu s nižšou plánovanou hodnosťou, než akú dosiahol. Táto skutočnosť vyplýva z výnimky na ustanovenie týchto profesionálnych vojakov do funkcie podľa tohto návrhu zákona.

Definuje sa pojem „funkcia rovnakej úrovne“, ktorá, na rozdiel od organizačných zmien je vymedzená „len“ plánovanou hodnosťou.

K § 58

Vecná podstata odvolania profesionálneho vojaka z funkcie sa čiastočne prevzala z doterajšej právnej úpravy. Rozdiel je v podstatnej redukcii dôvodov odvolania profesionálneho vojaka z funkcie, pre ktoré musí byť profesionálny vojak obligatórne odvolaný z doterajšej funkcie.

K § 59

Z dôvodu zabezpečenia právnej istoty tehotnej profesionálnej vojačky pri výkone dočasnej štátnej služby, ktorej je na základe osobitného predpisu zakázaný výkon činností, ktoré podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotnosť a pritom ju nemožno ustanoviť do inej funkcie, sa z doterajšej právnej úpravy preberá inštitút prerušenia výkonu funkcie. Podmienky prerušenia výkonu funkcie sa vzťahujú rovnako aj na matku do konca deviateho mesiaca po pôrode, ak bude vykonávať takúto funkciu.

Návrh zákona rieši aj ich platové náležitosti počas prerušenia výkonu funkcie a určuje, že profesionálne vojačky budú počas prerušenia výkonu funkcie vykonávať, na základe rozhodnutia veliteľa, také činnosti, ktoré neohrozujú ich tehotenstvo alebo zdravotný stav alebo materské poslanie.

K § 60

Návrh zákona vymedzuje, že profesionálny vojak vykonáva štátnu službu aj mimo ozbrojených silách, ak to ustanovuje tento návrh zákona alebo osobitné predpisy. Týmto ustanovením sa určuje okruh subjektov, do ktorých môže byť profesionálny vojak z ozbrojených síl dočasne vyčlenený.

Profesionálny vojak môže byť dočasne vyčlenený najviac na tri roky s výnimkou osobitných kategórii profesionálnych vojakov. Návrh zákona umožňuje dočasne vyčleniť profesionálneho vojaka znova až po troch rokoch od uplynutia predchádzajúceho dočasného vyčlenenia.

Na dočasne prideleného profesionálneho vojaka sa vzťahujú ustanovenia tohto návrhu zákona.

K § 61

Ustanovením sa upravuje inštitút personálnej zálohy, ktorý sa modifikovaným spôsobom prevzal z doterajšej právnej úpravy, pričom sa obsah pôvodnej personálnej zálohy rozdelil na tri samostatné celky podľa dôvodov zaradenia profesionálneho vojaka do personálnej zálohy. Pri koncipovaní dôvodov pre zaradenie profesionálneho vojaka do personálnej zálohy sa čiastočne vychádzalo aj z právnej úpravy zaradenia policajtov do personálnej zálohy (zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov).

K § 62

Zaradenie profesionálneho vojaka do personálnej zálohy má objektívny charakter, pretože tento sa zaradí do personálnej zálohy výlučne z dôvodov, ktoré určuje tento zákon. Doba trvania každého dôvodu sa určuje najviac na tri mesiace. Po skončení takéhoto dôvodu sa zaradenie profesionálneho vojaka do personálnej zálohy ukončí a vykoná sa príslušné (adekvátne) personálne opatrenie.

Samotné dôvody pre zaradenie do personálnej zálohy majú objektívny charakter a sú určené potrebami služobných úradov a zachovaním práv profesionálneho vojaka.

Dôležitou zmenou oproti doterajšej právnej úprave je to, že počas zaradenia profesionálneho vojak do personálnej zálohy, bude profesionálnemu vojakovi, ktorý bol zaradený do personálnej zálohy z ním zavinených dôvodov, percentuálne obmedzený služobný plat.

K § 63

Zaradenie profesionálneho vojaka do neplatenej zálohy z dôvodu udelenia rodičovskej dovolenky je prevzatá z predchádzajúcej právnej úpravy. Naviac sa vytvárajú podmienky pre zaradenie do neplatenej zálohy aj pre profesionálnych vojakov vyslaných do medzinárodnej organizácie na funkciu, ktoré nie je súčasťou systemizácie podľa tohto návrhu zákona v prípade, ak sa vyžaduje zotrvanie profesionálneho vojaka v služobnom pomere.

K § 64

Záloha pre profesionálnych vojakov zaradených do prípravy na získanie osobitných predpokladov na výkon funkcie a na hodnosť je zálohou pre študujúcich profesionálnych vojakov, ktorí budú internátne (denne) študovať vo výcvikových a vzdelávacích zariadeniach dlhšie ako šesť mesiacov.

K § 65

Dočasné pozbavenie profesionálneho vojaka výkonom štátnej služby vychádza z doterajšej právnej úpravy, pričom sa zásadne vecne mení forma realizácie dočasného pozbavenia. Doposiaľ sa profesionálny vojak dočasne pozbavil výkonu funkcie a jeho výkon vojenskej služby pokračoval s tým, že nevykonával funkciu, ktorej výkonom bol pozbavený. Týmto spôsobom sa však nenaplnilo poslanie tohto inštitútu, pretože dotknutý profesionálny vojak sa voľne pohyboval po pracovisku a mohol pokračovať v činnosti, za ktorú mu bol dočasne pozbavený výkon funkcie.

Dočasne pozbaviť profesionálneho vojaka výkonu štátnej služby možno len za podmienok, že tento sa stal dôvodne podozrivý z porušenia služobnej povinnosti (zvlášť hrubým spôsobom) alebo bol na neho vydané uznesenie na začatie trestného stíhania pretože sa stal dôvodne podozrivým, že spáchal trestný čin. V obidvoch prípadoch platí, že jeho ďalšie ponechanie v štátnej službe by ohrozovalo jej dôležitý záujem alebo priebeh objasňovania konania.

Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy sa upustilo od tohto, aby jeho nedovolené konanie malo priamu súvislosť s výkonom štátnej služby. K takémuto záveru sa dospelo po skúsenostiach s uplatňovaním doterajšej právnej úpravy v tejto oblasti. Ukázalo sa, že nedovolené konanie profesionálneho vojaka, aj keď sa ho dopustil nie v priamej súvislosti s výkonom vojenskej služby malo vždy veľmi negatívny ohlas v najbližšom kolektíve vojakov, ale často krát malo nedovolené konanie profesionálneho vojaka negatívny celospoločenský ohlas (napr. dopravné nehody pod vplyvom alkoholu, krádeže zbraní, ktoré neboli získané v priamej súvislosti s výkonom vojenskej služby).

K § 66 a 67

Týmto ustanovením sa umožňuje profesionálnemu vojakovi plniť úlohy mimo územia Slovenskej republiky, napr. v rámci mierových síl Organizácie Spojených národov, vojenských misií a iných medzinárodných organizácií zúčastnených na riešení otázok súvisiacich s ich poslaním alebo ako vojenský pridelenec ozbrojených síl Slovenskej republiky.

Návrh zákona okrem iného vychádza aj z toho, že Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov rozhoduje o vyslaní vojenských kontingentov (svojich členských štátov) do krajín, ktoré sú z pohľadu záväzkov Organizácie Spojených národov voči týmto krajinám dôležité. Nevyhnutnosť právnej úpravy tejto problematiky vyplýva aj z existencie ustanovenia § 12 zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení zákona č. 512/2002 Z. z., ktorý predpokladá plnenie vymedzených úloh aj v mimo územia Slovenskej republiky.

V prípade, že na plnenie úloh mimo územia štátu bude vyslaný profesionálny vojak zaradený vo Vojenskom spravodajstve, možno mu zapožičať na dobu vyslania vyššiu vojenskú hodnosť, z ktorej budú pre neho vyplývať všetky práva a povinnosti.

Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy sa zákonom ustanovuje právo profesionálneho vojaka, ktorý plní úlohy mimo územia Slovenskej republiky aby sa mohol na náklady ozbrojených síl telefonicky spojiť s rodinou. Podmienky uplatňovania tohto práva upraví minister.

K § 68

Ustanovuje sa povinnosť vydať profesionálnemu vojakovi pri niektorých zmenách v služobnom pomere rozhodnutie a následne písomné oznámenie o niektorých náležitostiach vyplývajúcich z tejto zmeny. Súčasne sa ustanovujú ďalšie náležitosti rozhodnutia, termín jeho odovzdania, ako aj termín odovzdania písomného oznámenia profesionálnemu vojakovi.

Návrh zákona vymedzuje, že ustanovenia týkajúce sa zmien v služobnom pomere sa nevzťahujú na profesionálnych vojakov, ak sú vymenovaní do funkcií vojenských prokurátorov a právnych čakateľov vojenskej prokuratúry a vojenských sudcov a justičných čakateľov vojenských súdov. Zmeny v služobnom pomere v prípade týchto profesionálnych vojakov sú riešené osobitnými predpismi (zákon č. 385/2000 Z. z. a zákon č. 154/2001 Z. z.).

K § 69

Dôvod skončenia služobného pomeru v prípravnej štátnej službe vychádza z toho, že občan je zaradený do prípravnej štátnej služby (s výnimkou toho, ktorý bude zaradený do dočasnej štátnej služby priamo bez vykonania prípravnej štátnej služby) preto, aby absolvoval základný vojenský výcvik a získal aspoň vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa na dôstojnícku hodnosť, ak je zaradený do hodnostného zboru dôstojníkov.

Ak profesionálny vojak nezvládne základný vojenský výcvik alebo neukončí štúdium na vojenskej vysokej škole nemôže byť zaradený do dočasnej štátnej služby a jeho služobný pomer musí skončiť.

Rozhodnutie o skončení služobného pomeru sa doručí najneskôr do 15 dní od vzniku dôvodu na skončenie služobného pomeru, pričom tento skončí dňom doručenia rozhodnutia. Táto forma a spôsob skončenia služobného pomeru vyplýva z toho, že každý profesionálny vojak je vopred informovaný o možnostiach skončenia služobného pomeru v prípravnej štátnej službe a nie je dôvod na vytvorenie priestoru v podobe akejkoľvek lehoty na prepustenie.

K § 70

Návrh zákona modifikovaným spôsobom preberá a dopĺňa obligatórne dôvody a fakultatívne dôvody prepustenia profesionálneho vojaka zo služobného pomeru z doterajšej právnej úpravy.

Z obligatórnych i z fakultatívnych dôvodov bol vypustený dôvod o skončení služobného pomeru prepustením po splnení podmienok na starobný dôchodok alebo výsluhový dôchodok, ak profesionálny vojak neplnil záväzok na profesionálnu službu a o prepustenie požiadal. Na druhej strane sa do obligatórnych dôvodov dopĺňajú ďalšie dôvody, ktoré súvisia s trvaním dočasnej štátnej služby (splnenie maximálnej doby služby, splnenie doby výsluhy hodnosti, ak nebude profesionálny vojak zaradený do programu udržiavania, dosiahnutie 55 rokov veku, skončenie služobného pomeru prokurátora a sudcu, ktorým zanikla funkcia vojenského prokurátora alebo vojenského sudcu, skončenie výkonu funkcie s plánovanou hodnosťou generál, osobitné ustanovenie pre prepustenie vojenského duchovného).

Definuje sa pojem „závažný spôsob porušenia základnej povinnosti“, ktorý je obligatórnym dôvodom skončenia služobného pomeru.

Konštituuje sa procesné pravidlo, podľa ktorého profesionálny vojak, ktorý požiadal o skončenie služobného pomeru prepustením, môže vziať svoju žiadosť späť len s písomný súhlasom vedúceho služobného úradu, ktorý je oprávnený o jeho prepustení rozhodnúť.

K § 71

Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy sa vymedzuje nový inštitút prepustenia profesionálneho vojaka zo služobného pomeru, a to prepustenie v prípade, ak profesionálny vojak bude zvolený alebo vymenovaný do niektorých z funkcií uvedených v návrhu zákona. Systém doterajšej právnej úpravy, podľa ktorej sa profesionálny vojak v prípade zvolenia alebo vymenovania do takýchto funkcií neprepúšťal, ale sa mu „len“ prerušoval výkon profesionálnej služby, nezodpovedá navrhovanému systému štátnej služby profesionálnych vojakov a preto sa nebude naďalej uplatňovať.

K § 72

Ustanovujú sa procesné lehoty na vydanie rozhodnutia o skončení služobného pomeru pre profesionálneho vojaka v štátnej službe. Návrh zákona ustanovuje v niektorých prípadoch lehotu na prepustenie profesionálneho vojaka zo služobného pomeru v trvaní dvoch mesiacov. V niektorých prípadoch sa lehota neustanovuje, pretože služobný pomer skončí dňom doručenia rozhodnutia o prepustení zo služobného pomeru. Jedná sa o dôvod prepustenia, ktorých obsah nezakladá „nárok“ profesionálneho vojaka na akúkoľvek lehotu na prepustenie, pretože dôvod ich prepustenia má negatívny základ.

Novým prvkom v návrhu zákona je možnosť rozhodnúť o prepustení profesionálneho vojaka aj pred splnením dôvodu na prepustenie za podmienky, že skončenie služobného pomeru nastane dnom splnenia podmienky na prepustenie zo služobného pomeru. Ide o dôvody, ktoré sú vopred známe a termín ich splnenia nemožno meniť (napr. organizačné zmeny, splnenie maximálnej doby služby, splnenie doby výsluhy v hodnosti, uplynutie dohodnutej doby, dosiahnutie 55 rokov veku).

Osobitnosti sú v prípade prepustenia vojenského duchovného, kde termín prepustenia závisí od určenia duchovnej autority (vždy však za podmienky, že služobný pomer skončí najneskôr uplynutím dvojmesačnej lehoty na prepustenie) a náčelníka generálneho štábu (najneskôr posledný deň v kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo rozhodnuté o jeho odvolaní z funkcie).

K § 73

Vzhľadom na potreby praxe sa, na rozdiel od doterajšej právnej úpravy návrhom zákona vymedzuje písomný návrh na prepustenie profesionálneho vojaka zo služobného pomeru a postup jeho predkladania. Návrh na prepustenie profesionálneho vojaka bude obligatórnym predpokladom pre vydanie rozhodnutia o prepustení profesionálneho vojaka zo služobného pomeru. S návrhom na prepustenie musí byť profesionálny vojak oboznámení pred jeho realizáciou.

Pri spracovávaní návrhu na prepustenie vojenského duchovného návrh zákona vyžaduje, aby takýto návrh spracoval vedúci služobného úradu na základe rozhodnutia príslušnej cirkevnej autority.

K § 74 a 75

Návrh zákona preberá vymedzenie zániku služobného pomeru nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia súdu o strate vojenskej hodnosti, vystavením úmrtného listu alebo vyhlásením profesionálneho vojaka za mŕtveho.

K § 76 a 77

Ustanovenia zakazujúce prepustiť profesionálneho vojaka zo služobného pomeru v ochrannej dobe sú čiastočne prevzaté z predchádzajúcej právnej úpravy.

Návrh zákona vymedzuje len jeden prípad, kedy sa na profesionálneho vojak bude vzťahovať ochranná doba, ak splní zákonom ustanovené podmienky na prepustenie zo služobného pomeru. Je to vtedy, ak v dôsledku organizačnej zmeny nie je pre profesionálneho vojaka v štátnej službe iná funkcia, do ktorej by mohol byť ustanovený.

Zákaz prepustenia v ochrannej dobe je ohraničený aj podpornou dobou.

Súčasne sa ustanovuje aj výnimka, keď ochranu pri prepustení zo služobného pomeru návrh zákona profesionálnemu vojakovi neposkytuje. To vtedy, ak profesionálny vojak, na ktorého sa inak ochranná doba vzťahuje, po skončení dôvodov ochrannej doby písomne vyhlási, že na zmene termínu prepustenia zo služobného pomeru netrvá.

Návrh zákona upravuje mechanizmus procesných lehôt na zabezpečenie ochrannej doby.

K § 78

Preberá sa v modifikovanej podobe doterajšia právna úprava nárokov po zrušení rozhodnutia o skončení služobného pomeru.

K § 79

Návrh zákona preberá z doterajšej právnej úpravy nárok profesionálneho vojaka na vydanie služobného posudku a potvrdenia o štátnej službe.

K § 80

Návrh zákona rieši umožňovanie rekvalifikácie profesionálneho vojaka pri skončení služobného pomeru, ak o ňu profesionálny vojak požiada, splní podmienku doby trvania služby a je rozhodnuté o jeho prepustení z dôvodov taxatívne uvedených v tomto návrhu zákona.

Rekvalifikácia profesionálneho vojaka je spojená s ekonomickým zabezpečením; profesionálnemu vojakovi sa poskytne na nevyhnutné potrebný čas (najdlhšie počas plynutia lehoty na prepustenie) služobné voľno na rekvalifikáciu, ktoré je spojené s nárokom na služobný plat.

Rekvalifikáciu bez „nároku“ na úhradu nákladov zo strany ozbrojených síl môže absolvovať profesionálny vojak, ktorý síce nespĺňa podmienky pre umožnenie rekvalifikácie, ale o jej umožnenie požiada.

K § 81 až 83

Návrh zákona vymedzuje, že na konanie vo veciach služobného pomeru profesionálneho vojaka sa vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu (zákon o správnom konaní), okrem foriem rozhodnutia a odkladného účinku voči niektorým rozhodnutiam, ktoré sú v návrhu zákona upravené osobitne.

K § 84 až 87

Modifikovaným spôsobom sa preberá doterajšia právna úprava prieskumného konania o určovaní zdravotnej spôsobilosti profesionálnych vojakov na výkon štátnej služby a na výkon funkcie.

K § 88 až 92

Novým spôsobom sa definuje služobný čas, pričom sa odstraňuje dvojkoľajnosť pri používaní tohto pojmu z predchádzajúcej právnej úprave.

Úprava rozvrhnutia služobného času v týždni je odlišná od Zákonníka práce v tom, že umožňuje v prípade špecifických činností ustanoviť výnimku nad rámec stanoveného služobného času.

Výrazne odlišným spôsobom oproti doterajšej právnej úprave sú upravené ustanovenia o štátnej službe vykonávanej nad určený služobný čas. Návrh predpokladá poskytnutie náhradného voľna len za tú štátnu službu nadčas, ktorá bude v týždni presahovať päť hodín. Ustanovuje sa povinnosť udeliť profesionálnemu vojakovi náhradné voľno do troch mesiacov od vzniku nároku naň. V prípade, ak náhradné voľno nebude poskytnuté v určenej lehote, patrí profesionálnemu vojakovi peňažná náhrada.

Podmienky pre nariadenie služobnej pohotovosti sa preberajú z pôvodnej právnej úpravy.

Návrhom zákona sa ustanovuje, že na profesionálneho vojaka, ktorý plní úlohy vymedzené v návrhu zákona (napr. výkon prípravnej služby, vojenské cvičenie, vedenie vojsk do vojenského priestoru) sa ustanovenia o služobnom čase štátnej službe nadčas a služobnej pohotovosti nevzťahujú.

K § 93 až 98

Návrh zákona oproti predchádzajúcej právnej úprave konštituuje nárok profesionálneho vojaka na šesť týždňov dovolenky v kalendárnom roku (predtým 44 kalendárnych dní riadnej dovolenky, v ktorých bolo zahrnutých šesť sobôt a nedieľ), ktorej cieľom je zotavenie profesionálneho vojaka. Zníženie nároku oproti doterajšiemu stavu o 2 dni sa navrhuje z dôvodu zavedenia rovnakého systému nároku a výpočtu dovolenky podľa iných pracovnoprávnych predpisov s tým, že sa nebudú osobitne sledovať soboty a nedele, ako tomu bolo doteraz (doteraz výpočet podľa dní, teraz výpočet podľa týždňov). Základná výmera dovolenky profesionálneho vojaka sa ustanovuje v súlade so základnou výmerou riadnej dovolenky uplatňovanej vo vyspelých demokratických armádach sveta. V porovnaní so zákonom o službe vo verejnom záujme a zákona o štátnej službe je to rovnako ako majú občianski zamestnanci v štátnej a verejnej správe. Tak ako je tomu aj v iných pracovnoprávnych vzťahoch, do dovolenky sa nezapočítavajú štátne sviatky, ale len dni pracovného pokoja, t. j. soboty a nedele sa do dovolenky započítavajú, pretože výmera riadnej dovolenky sa ustanovuje na týždne, a nie na pracovné dni.

Návrh zákona vymedzuje nárok profesionálneho vojak na dovolenku v celom rozsahu, ak bol v služobnom pomere po celý kalendárny rok. Súčasne však určuje, že tento celý nárok nebude zachovaný, ak bol profesionálny vojak v služobnom pomere k ozbrojeným silám len časť kalendárneho roka, t. j. keď bude prijatý do služobného pomeru alebo prepustený zo služobného pomeru v priebehu roka. V takomto prípade mu patrí „len“ pomerná časť dovolenky.

Z predchádzajúcej právnej úpravy sa preberajú aj ustanovenia o vzniku nároku na dovolenku.

Návrh zákona upravuje podmienky nástupu, čerpania a prerušenia dovolenky profesionálneho vojaka a vplyv skončenia služobného pomeru na dovolenku v súlade s predchádzajúcou právnou praxou, ktorá sa osvedčila. Návrh zákona uplatňuje zo zásady čerpania dovolenky výnimku, ktorá platí vtedy, ak si profesionálna vojačka alebo profesionálny vojak nemôže vyčerpať dovolenku pre čerpanie rodičovskej dovolenky ani do konca budúceho kalendárneho roka. V takomto prípade sa im nevyčerpaná dovolenka poskytne po skončení rodičovskej dovolenky.

Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy sa novo konštituuje na úrovni zákona nárok profesionálneho vojaka na plat za čas dovolenky.

Vyplatenie platu profesionálnemu vojakovi za čas nevyčerpanej dovolenky alebo vrátenie platu profesionálnym vojakom za vyčerpanú dovolenku, na ktorú mu nevznikol nárok (pri skončení služobného pomeru) je riešené všeobecne zaužívaným spôsobom, ktorý je uplatnený v doterajšej právnej úprave a tiež aj v pracovnoprávnych vzťahoch podľa osobitných zákonov.

K § 99

Ustanovenia o krátení dovolenky sa v základe preberajú z doterajšej právne úpravy s tým, že sa rozširujú a precizujú dôvody krátenia dovolenky a mení sa základný čas pre krátenie dovolenky o jednu dvanástinu z doterajších 120 dní na 100 dní.

Návrh zákona vymedzuje taxatívne dôvody krátenia dovolenky, pričom súčasne určuje, že dovolenka sa kráti aj z iných dôvodov, a to aj v prípade, ak bola profesionálnej vojačke alebo profesionálnemu vojakovi udelená rodičovská dovolenka, počas ktorej má nárok na materské podľa osobitného predpisu a z dôvodu neospravedlnenej absencie, kedy sa kráti dovolenka o dva dni.

V prípade neprítomnosti profesionálneho vojaka vo výkone štátnej služby po celý kalendárny rok alebo počas výkonu väzby, ktorá skončila právoplatným odsúdením sa dovolenka kráti za každých 30 kalendárnych dní neprítomnosti vo výkone štátnej služby o jednu dvanástinu.

V návrhu zákona je oproti predchádzajúcej právnej úprave vymedzené, že neprítomnosť profesionálneho vojaka vo výkone štátnej služby sa v príslušnom kalendárnom roku sčítava; za kalendárny rok sa kráti len tá dovolenka, na ktorú vznikol profesionálnemu vojakovi nárok v tom kalendárnom roku, kedy bol neprítomný vo výkone štátnej služby.

K § 100

Právnou úpravou sa priznáva profesionálnemu vojakovi nárok na dodatkovú dovolenku (predtým osobitnú dovolenku) na eliminovanie škodlivých následkov niektorých činností. Ďalej sa ustanovuje, že dodatková dovolenka sa čerpá až po vzniku nároku na ňu, prednostne pred dovolenkou.

Ide o inštitút a jeho atribúty, ktoré sa uplatňujú aj v pracovnoprávnych vzťahoch, ak ide o výkon činností, ktoré majú vplyv na zdravie zamestnanca alebo sú mimoriadne náročné. Na základe tejto skutočnosti návrh zákona splnomocňuje ministerstvo v spolupráci s Ministerstvom zdravotníctva SR na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý ustanoví činnosti vykonávané v mimoriadne náročnom prostredí a mimoriadne náročnej činnosti na účely uplatnenia nároku na dodatkovú dovolenku.

K § 101 a 102

Právna úprava služobnej cesty bola takmer v celom rozsahu prevzatá z doterajšej právnej úpravy, pričom na základe praktických skúseností jej uplatňovania v praxi boli tieto precizované tak, aby boli transparentnejšie. Rozhodujúcim prvkom je to, že o služobnú cestu ide vtedy, ak počas nej plní profesionálny vojak úlohy, ktoré vymedzuje návrh zákona. V tomto prípade sa rozšíril rozsah plnenia úloh aj o zaradenie do pracovného tímu, pričom toto nemusí mať priamu súvislosť s výkonom jeho funkcie v štátnej službe. Návrh zákona vymedzuje výnimky z činností, ktoré nie sú považované za výkon štátnej služby a preto sa nemôžu považovať za služobnú cestu.

Pre posúdenie náhrad a nárokov za dobu služobnej cesty je rozhodujúce, či profesionálny vojak plní úlohy určené zákonom počas trvania služobnej cesty, pričom ak takéto úlohy plní už počas služobnej cesty (presunu do miesta určenia), považuje sa aj táto doba služobnej cesty za štátnu službu nadčas.

K § 103

V prípade pojmu „stáž“ ide o nový prvok v úprave právnych vzťahov profesionálnych vojakov. Vymedzuje sa jej účel a trvanie.

K § 104

Na služobné voľno profesionálnych vojakov sa primerane vzťahuje Zákonník práce s tým rozdielom, že ak profesionálny vojak nemôže vykonávať štátnu službu z dôvodu ošetrovania chorého dieťaťa alebo starostlivosti o dieťa mladšie ako 10 rokov a pod. poskytne sa mu služobné voľno (najviac sedem kalendárnych dní pre osamelého profesionálneho vojaka a najviac päť kalendárnych dní pre ostatných profesionálnych vojakov). Za časť takto poskytnutého služobného voľna patrí profesionálnemu vojakovi služobný plat (za 21 pracovných dní v kalendárnom roku pre osamelých profesionálnych vojakov a za 15 pracovných dní v kalendárnom roku pre ostatných profesionálnych vojakov). Oproti doterajšej právnej úprave, ktorá vôbec neobmedzovala počet dní služobného voľna s nárokom na služobný príjem, sa vymedzuje počet pracovných dní, za ktoré patrí profesionálnemu vojakovi služobný plat.

Pri skončení služobného pomeru sa profesionálnemu vojakovi počas lehoty na prepustenie poskytne služobné voľno s nárokom na služobný plat.

K § 105 a 106

Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy návrh zákona ukladá vedúcemu služobného úradu a veliteľovi povinnosť vytvárať podmienky pre riadny a bezpečný výkon štátnej služby. Súčasne pre nich definuje konkrétne povinnosti vo vzťahu k starostlivosti o profesionálnych vojakov.

K § 107

Návrh zákona rámcovo rieši povinnosť vedúcich služobných úradov zabezpečovať úschovu vojenských výstrojných súčiastok, osobných zvrškov a iných osobných predmetov, ktoré vojak obvykle nosí v zamestnaní.

V prípade osobných zvrškov sa jedná o civilný odev a v prípade iných predmetov, ktoré vojak obvykle nosí do zamestnania, to môže byť celý rad jeho osobných vecí, napr. náramkové hodinky, prstene a retiazky zo žltého alebo bieleho kovu, taška, kufrík, písacie potreby, hygienické potreby.

K § 108

V záujme zabezpečenia zdravotnej starostlivosti sa v tomto ustanovení vymedzuje, že na túto sa vzťahujú osobitné predpisy v oblasti zdravotnej starostlivosti. Okrem toho sa návrhom zákona ustanovuje možnosť liečenia profesionálneho vojaka na lôžkovej časti obväziska, ak o to profesionálny vojak požiada alebo ak o tom rozhodne vedúci služobného úradu, za rovnakých podmienok, aké sú pri hospitalizácii v inom zdravotníckom zariadení.

K § 109

Návrh zákona predpokladá, že vedúci služobného úradu môže s jednotlivými štatutárnymi orgánmi, ktorí zastupujú rôzne záujmové, kultúrne, spoločenské a iné občianske združenia, ktoré majú profesijný charakter a vzťah k ozbrojeným silám, uzatvárať zmluvy na zabezpečenie zlepšenia podmienok výkonu štátnej služby, ako aj na možnosť mimo služobného vyžitia profesionálnych vojakov.

K § 110 a 111

Oproti predchádzajúcej právnej úprave návrh zákona vymedzuje zmenu, ktorá spočíva v ustanovení hranice 35 rokov veku alebo 10 rokov služby, od ktorých sa preventívna rehabilitácia môže (fakultatívne) profesionálnemu vojakovi poskytnúť. Úprava je zo služobného, ekonomického i osobného hľadiska účelná, vyplýva z toho, aby sa preventívnej rehabilitácie zúčastňoval každý profesionálny vojak, ktorý splní podmienky na poskytnutie preventívnej rehabilitácie.

Návrh zákona osobitne rieši aj prípady fakultatívneho poskytovania preventívnej rehabilitácie bez obmedzenia vekovej hranice, pričom taxatívne vymedzuje okruh funkcií, ktorých výkonu sa dotýka preventívna rehabilitácia na upevnenie služobnej profesijnej spôsobilosti profesionálneho vojaka, ktorý je v takejto funkcii ustanovený.

Rovnako tak sa predpokladá, že preventívna rehabilitácia s kúpeľným režimom bude poskytovaná ako klasická preventívna rehabilitácia v trvaní 21 kalendárnych dní.

Vymedzuje sa taxatívne, kedy profesionálnemu vojakovi nemožno preventívnu rehabilitáciu poskytnúť.

K § 112 až 116

Návrhom zákona sa ustanovuje, že na osobitné podmienky výkonu štátnej služby profesionálnych vojačiek, tehotných profesionálnych vojačiek, profesionálnych vojačiek matiek starajúcich sa o dieťa do deviateho mesiaca a osamelých profesionálnych vojakov sa vzťahuje Zákonník práce s výnimkami uvedenými v tomto návrhu zákona.

Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy sa znižuje veková hranica dieťaťa, ktorá tvorí základ pre uplatňovanie práv profesionálnych vojačiek – matiek a rozširuje sa okruh činností, ktoré môže profesionálna vojačka vykonávať so svojim písomným súhlasom. K týmto opatreniam bolo pristúpené aj preto, lebo tieto si uplatňovali samotné profesionálne vojačky.

Zákazy a príkazy majú obligatórny charakter a vedúci služobného úradu a veliteľ sú povinní ich v celom rozsahu rešpektovať a riadiť sa nimi. Naopak, obmedzenia a niektoré podmienky pre výkon štátnej služby predpokladajú slobodnú vôľu (písomný súhlas) profesionálnej vojačky na vykonanie príslušných činností.

K § 117

Návrh zákona k otázkam vojenskej disciplíny pristupuje zo širšieho hľadiska, ako tomu je v doterajšej právnej úprave. Definuje pojem služobná disciplína a vojenský rozkaz.

Vojenský rozkaz písomný alebo ústny, môže byť vydaný len na základe platných právnych predpisov a len v súvislosti s výkonom štátnej služby. Proti vojenskému rozkazu nemožno podať riadny opravný prostriedok, a preto nie je návrhom zákona predpokladaný ani mimoriadny opravný prostriedok alebo podanie na súd. Je tomu tak preto, že sa prezumuje skutočnosť, že vedúci služobného úradu a veliteľ musia, v zmysle zákonov upravujúcich práva a povinnosti profesionálnych vojakov vydávať vojenské rozkazy len v súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj internými vykonávacími právnymi predpismi.

Ustanovuje sa povinnosť pre profesionálneho vojaka upozorniť na rozpor vydaného rozkazu so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

K § 118 a 119

Vymedzuje sa okruh základných práv a povinností profesionálneho vojaka, ktorý je prevzatý z doterajšej právnej úpravy; upravené a doplnené sú podmienky výkonu štátnej služby profesionálneho vojaka.

Rozhodujúcou skutočnosťou v rámci základných povinností profesionálneho vojaka je to, že v prípade ich neplnenia, môže byť táto skutočnosť dôvodom na jeho prepustenie zo služobného pomeru.

Navrhuje sa, vzhľadom na charakter práce a bojovú pohotovosť, poskytovať profesionálnemu vojakovi v prípravnej štátnej službe a profesionálnym vojakom v dočasnej štátnej službe z kategórie mužstvo, t. j. profesionálnym vojakom v hodnosti vojak 2. stupňa až desiatnik bezplatné ubytovanie. Toto ubytovanie bude poskytované predovšetkým v ubytovniach, ktoré sa nachádzajú vo vojenských priestoroch (v kasárňach).

K § 120 a 121

Návrh zákona primerane preberá ustanovenia o majetkovom priznaní štátnych zamestnancov, ktorí sú v štátnozamestnaneckom pomere podľa zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Tento prvok je významným protikorupčným opatrením, ktoré sa vzhľadom na charakter výkonu štátnej služby musí vzťahovať aj na profesionálnych vojakov, s výnimkou profesionálnych vojakov, ktorí sú vymenovaní do funkcie prokurátora alebo právneho čakateľa vojenskej prokuratúry alebo do funkcie sudcu alebo justičného čakateľa vojenského súdu; ich povinnosť predkladať majetkové priznanie upravujú osobitné predpisy (zákon č. 385/2000 Z. z. a zákon č. 154/2001 Z. z.).

Súčasne sa zavádza povinnosť profesionálneho vojaka oznamovať služobnému úradu príjmy z inej zárobkovej činnosti, ktorá je mu podľa § 11 ods. 2 návrhu zákona povolená, ak tieto príjmy v kalendárnom roku presiahli sumu 50 000.- Sk.

K § 122

Disciplinárnu právomoc v ozbrojených silách a jej výkon upravuje návrh zákona z hľadiska nadriadenosti a podriadenosti profesionálnych vojakov vyplývajúcej z funkcie. Na funkcie vojenského prokurátora alebo právneho čakateľa vojenskej prokuratúry, vojenského sudcu alebo justičného čakateľa vojenského súdu sa vzťahujú ustanovenia o kárnej alebo disciplinárnej zodpovednosti, ktoré sú upravené osobitnými predpismi.

Disciplinárna právomoc spočíva v práve profesionálnym vojakom udeľovať disciplinárne odmeny a ukladať im disciplinárne opatrenia. Rozsah disciplinárnej právomoci ustanoví hlavný veliteľ ozbrojených síl.

K § 123

Definuje sa disciplinárna zodpovednosť profesionálneho vojaka. Novým spôsobom sa vymedzuje, že priestupky profesionálnych vojakov budú prejednávané vedúcim služobného úradu podľa priestupkového zákona, pričom sankcie a ochranné opatrenia budú ukladané v súlade s osobitnými predpismi (napr. colný zákon., stavebný zákon, daňový zákon).

K § 124 a 125

Návrh zákona preberá predchádzajúcu právnu kvalifikáciu disciplinárneho priestupku s tým, že mení tento pojem na „disciplinárne previnenie“. To znamená, že rozlišuje „klasický“ disciplinárny priestupok spáchaný v súvislosti s výkonom štátnej služby (ak nie je trestným činom alebo priestupkom podľa osobitných predpisov), za ktoré možno uložiť disciplinárne opatrenie.

Disciplinárne opatrenia možno uložiť len za disciplinárne previnenie, pričom ich rozsah oproti predchádzajúcej právnej úprave sa podstatne znižuje. Najmä sa vypúšťa „disciplinárny trest“ zníženia hodnosti o jeden stupeň z dôvodu nového systému postupu profesionálneho vojaka v služobnej kariére, ktorý nepripúšťa zotrvanie v služobnom pomere v prípade zníženia hodnosti.

K § 126 až 132

Disciplinárne konanie sa vymedzuje na úrovni doterajšej právnej úpravy, pričom sa podrobne upravujú podmienky ukladania disciplinárnych opatrení a precizujú procesné pravidlá pre rozhodovanie o disciplinárnom opatrení.

Základnými princípmi tohto konania je objektívne zistenie skutočného stavu, možnosť vyjadriť sa profesionálnym vojakom k veci a dodržanie procesných lehôt.

K § 133

Ustanovuje sa, že disciplinárne opatrenie sa zahladí uplynutím jednoročnej lehoty od právoplatnosti rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia profesionálnemu vojakovi, pričom návrh zákona umožňuje zahladiť disciplinárne opatrenie aj pred uplynutím tejto lehoty, ak profesionálny vojak svojim výkon štátnej služby dokázal oprávnenosť jeho zahladenia.

K § 134 a 135

Návrh zákona, oproti predchádzajúcej právnej úprave primerane redukuje druhy disciplinárnych odmien tak, že niektoré vypúšťa pre ich neopodstatnenosť a nedostatočnú morálnu motiváciu na ich udeľovanie.

Vypúšťa sa aj disciplinárna odmena mimoriadne vymenovanie a mimoriadne povýšenie do vyššej hodnosti s výnimkou takéhoto opatrenia in memoriam v prípade, ak profesionálny vojak zahynie pri plnení služobných povinností.

Ďalej sa vymedzuje, že profesionálny vojak nemôže byť disciplinárne odmenený, ak mu je uložený disciplinárne opatrenie.

K § 136

Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy sa na úrovni zákona ustanovuje spôsob evidencie disciplinárnych odmien a disciplinárnych opatrení.

K § 137

Návrh zákona s určitými úpravami preberá doterajšiu právnu úpravu vojenských medailí a vojenských čestných odznakov. Oproti doterajšej právnej úprave sa rozširujú druhy vojenských medailí o Pamätnú medailu náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky, Pamätnú medailu za účasť vo vojenskej operácií, ktorej udelenie sa predpokladá najmä pre profesionálnych vojakov, ktorí sa zúčastnia mierových operácií v zahraničí, Medailu Vojenského obranného spravodajstva a Medailu Vojenskej spravodajskej služby a čestné odznaky o Odznak náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky. Súčasne sa ministrovi obrany Slovenskej republiky umožňuje zriadiť služobným predpisom aj ďalšie vojenské medaily a čestné odznaky.

Predpokladá sa, že tieto ocenenia budú môcť byť udeľované aj vojakom cudzích armád, ale niektoré (Pamätnú medailu ministra obrany Slovenskej republiky a Pamätnú medailu náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky) aj občanom Slovenskej republiky, ktorí sa podieľali na plnení úloh súvisiacich s obranou štátu.

Ministerstvo obrany Slovenskej republiky sa splnomocňuje na ustanovenie podrobností o vojenských medailách a vojenských odznakov a podmienok ich udeľovania všeobecne záväzným právnym predpisom. Ide len o tie vojenské medaile a vojenské odznaky, ktoré sú zriadené týmto návrhom zákona.

K § 138

Definujú sa základné zložky mesačného služobného platu profesionálneho vojaka. Oproti predchádzajúcemu systému odmeňovania dochádza k redukcii celkového počtu jednotlivých zložiek platu. Určujúcim prvkom platu profesionálneho vojaka sa stáva hodnostný plat. Príplatky uvedené v návrhu zákona, pokiaľ ide o ich základnú charakteristiku, sa čiastočne preberajú z doterajšej právnej úpravy. Popri plate môže profesionálny vojak poberať aj zahraničný príspevok a odmeny, ktoré sú splatné spolu s platom. V tomto ustanovení je tiež vymedzený pojem služobný plat, ktorý sa v nasledujúcich ustanoveniach zákona používa pre výpočty napr. pomerných častí služobného platu a pod.

Oproti doterajšej právnej úprave dochádza k zásadnej zmene v spôsobe odmeňovania štátnej služby vykonávanej v noci, v sobotu a v nedeľu, vo sviatok a štátnej služby nadčas. Vo výške hodnostného platu je už zohľadnená, resp. kompenzovaná uvedená štátna služba. To isté platí aj o kompenzácii prípadnej služobnej pohotovosti. Tento prístup potvrdzuje fakt, že štátna služba profesionálneho vojaka nemôže byť fixovaná len na určitý pravidelný služobný čas.

V záujme zachovania kontinuity s doterajšou právnou úpravou sa v prípade profesionálnych vojakov, ktorí sú sudcami, justičnými čakateľmi, prokurátormi a čakateľmi prokuratúry, navrhuje ponechať nárok na hodnostný príplatok. Jeho výška je odvodená percentuálnou sadzbou z hodnostného platu.

K § 139

Hodnostný plat sa v novom systéme odmeňovania profesionálnych vojakov stáva určujúcou základnou zložkou platu profesionálneho vojaka. Je v ňom vyjadrených niekoľko dôležitých prvkov, ktoré charakterizujú každú funkciu a sú uvedené v prílohe k návrhu zákona. Aj keď je odmeňovanie profesionálneho vojaka úzko spojené s hodnosťou, ktorá je pre danú funkciu určená systemizáciou funkcií, je spojené so zložitosťou, zodpovednosťou a náročnosťou výkonu každej funkcie.

Je v ňom vyjadrená aj náročnosť riadiacej práce v tom, že profesionálny vojak, ktorý riadi prácu podriadených, je hodnosťou najvyšší.

V systéme určovania výšky hodnostného platu je mimoriadne významným prvkom to, že odmeňovanie už neobsahuje tzv. osobný príplatok, ako fakultatívnu zložku platu. Odmeňovanie bez osobného príplatku dáva rovnaké východiská vo výške príjmu pre profesionálnych vojakov vykonávajúcich rovnakú funkciu s rovnakou hodnosťou a na druhej strane, systém hodnotenia profesionálnych vojakov dáva dostatočné možnosti na výber najlepších pre ich povyšovanie, čo je najvyššou formou ocenenia výkonu služby.

Hodnostný plat je určený osobitne pre každú vojenskú hodnosť. Vytvára sa tak maximálny možný priestor pre diferenciáciu v odmeňovaní. Pomer 1 : 5,26 medzi najvyšším a najnižším hodnostným platom umožnil zvýrazniť rozdiely medzi jednotlivými hodnostnými platmi a tiež upevniť túto základnú zložku mesačného príjmu. Je to o to dôležitejšie tiež preto, že vo výške hodnostného platu je zohľadnená štátna služba vykonávaná v noci, v sobotu a v nedeľu, vo sviatok a štátna služba nadčas a tiež služobná pohotovosť. Zavádza sa valorizačný mechanizmus hodnostných platov profesionálnych vojakov, ktorý bude ustanovovať zákon o štátnom rozpočte na príslušný kalendárny rok. Rast hodnostného platu v závislosti od dĺžky štátnej služby je navrhnutý v platových stupňoch. Počas prvých deviatich rokov štátnej služby by mal hodnostný plat rásť každý rok a v nasledujúcich šiestich rokoch by mal hodnostný plat rásť každé dva roky. Táto konštrukcia vychádza z pripravovaného zloženia ozbrojených síl a s dôrazom na hodnosti, ktoré budú z hľadiska veku profesionálnych vojakov a dĺžky služobného pomeru tvoriť ich ťažisko. Podporuje sa taktiež filozofia, že vojenské povolanie nie je pre prevažnú väčšinu profesionálnych vojakov celoživotným povolaním a že profesionálni vojaci budú končiť službu už po pätnástom roku služobného pomeru. Pre ostatnú časť profesionálnych vojakov je rast hodnostného platu miernejší. Po pätnástom roku štátnej služby až do dvadsiateho siedmeho roku služby je zvyšovaný v intervaloch po troch rokoch.

Podľa návrhu zákona hodnostný plat patrí profesionálnemu vojakovi podľa dosiahnutej hodnosti a platového stupňa odo dňa jeho vymenovania do hodnosti alebo povýšenia alebo odo dňa priznania hodnosti.

K § 140

Určuje sa postup pri stanovovaní platového stupňa v stupnici hodnostných platov v závislosti od času služby. Ide o štandardný postup používaný bežne aj v iných systémoch odmeňovania. Špecificky je upravený čas, ktorý sa započítava do času služby na účely určenia platového stupňa. Je ním zásadne čas dočasnej štátnej služby a čas povinnej vojenskej služby a čas trvania služobného pomeru podľa predpisov platných pred účinnosťou tohto návrhu zákona. Do času služby sa obligatórne započítava aj čas v služobnom pomere v ozbrojených zboroch, ozbrojených bezpečnostných zboroch SR a v Slovenskej informačnej službe a čas hodnotený ako čas zamestnania na účely dôchodkového zabezpečenia.

Neuplatňuje sa princíp započítavania praxe podľa obsahu vykonávanej pracovnej činnosti. Je to tak preto, že sa plynulo nadväzuje na súčasnú právnu úpravu a hlavne preto, že pre tento systém odmeňovania nie je určujúci obsah pracovnej činnosti, ale hodnosť. Navyše, porovnávanie pracovných činností z civilných povolaní s obsahom funkčných náplní profesionálnych vojakov je vo väčšine prípadov obtiažne realizovateľné.

Návrh zákona tiež ustanovuje určovanie hodnostného platu vo vyššom platovom stupni po dosiahnutí určeného počtu rokov započítaného času služby, a to vždy od prvého dňa toho mesiaca, v ktorom profesionálny vojak dosiahne určený počet rokov času služby.

K § 141

Aj naďalej sa navrhuje poskytovanie príplatku za výkon štátnej služby v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí. Ide o štandardnú, všeobecne uznanú formu peňažnej kompenzácie pôsobenia škodlivých vplyvov na zdravie a život profesionálneho vojaka. Na vecný rozsah činností, za výkon ktorých patrí príplatok, sa vzťahuje zákon č. 553/2003 Z. z.

Osobitne sa určuje postup pri priznávaní výšky príplatku. Pri porovnaní najvyššej možnej výšky tohto druhu príplatku s doterajšou právnou úpravou je táto redukovaná z dôvodu, aby nedeformovala systém odmeňovania a podporovala personálne procesy.

K § 142

Navrhuje sa poskytovanie špecializovaného druhu príplatku výkonným letcom. Okruh osôb, ktoré sa za výkonného letca považujú, je vymedzený priamo v návrhu zákona. Zmyslom uvedeného príplatku je finančné motivovanie tých výkonných letcov, ktorí vo výcviku dosahujú kvalitatívne lepšiu úroveň a teda sú schopní náročnejšieho okamžitého nasadenia v bojovej činnosti. Navrhuje sa vnútornú gradáciu výšky príplatku v závislosti od dosiahnutej operačnej použiteľnosti výkonného letca ustanoviť služobným predpisom.

K § 143

V závislosti od úrovne pripravenosti a teda aj schopnosti nasadenia sa navrhuje poskytovanie špecializovaného druhu príplatku výkonným výsadkárom a padákovým odborníkom letectva. Obdobne ako v predchádzajúcom prípade sa navrhuje určiť výšku príplatku v závislosti od operačnej použiteľnosti profesionálneho vojaka služobným predpisom.

K § 144

Vo fakultatívnej forme sa navrhuje poskytovať príplatok za výkon štátnej služby v osobitných podmienkach príslušníkom vojenského spravodajstva. Spoločným menovateľom je finančná kompenzácia mimoriadneho rizika ohrozenia zdravia a života. Navrhuje sa postupnú gradáciu výšky príplatku ustanoviť služobným predpisom.

K § 145

V závislosti od stupňa zodpovednosti za zdravotný stav príslušníkov ozbrojených síl alebo za hygienický a epidemiologický stav útvarov a zariadení ozbrojených síl alebo za organizáciu, pripravenosť a výcvik vojenského zdravotníckeho personálu na plnenie úloh v zdravotne rizikových oblastiach sa navrhuje poskytovanie špecializovaného príplatku pre zdravotnícky personál ozbrojených síl. Navrhuje sa postupnú gradáciu výšky príplatku ustanoviť služobným predpisom.

K § 146

Navrhuje sa finančne oceniť činnosť profesionálneho vojaka v prípade, ak je tento dočasne poverený výkonom voľnej funkcie alebo dočasne poverený zastupovaním iného profesionálneho vojaka vo funkcii. Navrhovaná úprava nadväzuje na príslušné ustanovenie návrhu zákona.

K § 147

Profesionálnym vojakom, ktorí pôsobia mimo územia Slovenskej republiky vo vojenských operáciách alebo mierových pozorovateľských misiách sú poskytované peňažné plnenia, zahraničný príspevok, v inej ako slovenskej mene. Ide o prostriedky, ktoré plynú zo zdrojov medzinárodných organizácií alebo zo zdrojov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. V ustanovení sú ďalej určené podmienky poskytovania zahraničného príspevku vrátane negatívneho vymedzenia, kedy zahraničný príspevok profesionálnemu vojakovi nepatrí.

Navrhovaným ustanovením sa rieši situácia, ktorá nastala v ozbrojených silách Slovenskej republiky vstupom do NATO v tom, že vybrané jednotky ozbrojených síl budú podľa požiadaviek NATO nasadzované priamo do bojových operácií pod velením NATO v krízových oblastiach, v ktorých hrozí bezprostredné ohrozenie ich zdravia a života. Zvýšením hornej hranice zahraničného príspevku sa umožní väčšia diferenciácia pri jeho poskytovaní pre jednotlivé zahraničné misie podľa ich náročnosti. Druhým dôvodom je skutočnosť, že od roku 1993, odkedy naše jednotky pôsobia v týchto misiách, boli zahraničné príspevky upravované iba raz. Pre porovnanie treba uviesť, že zamestnanci s miestom výkonu služobných povinností v zahraničí, ktorí sú odmeňovaní podľa zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov alebo zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o doplnení niektorých zákonov, ktorým sa valutová časť platu určuje percentuálnym pomerom z tarifného platu, majú valutovú časť platu valorizovanú pri každej valorizácii tarifných platov. Výrazným spôsobom sa zamestnancom s miestom výkonu služobných povinností v zahraničí upravili platy od 1. januára 2004, keď sa zmenil pomer deleného platu 43 % (v cudzej mene) : 57 % (v slovenskej mene) na pomer 60 % : 40 %.

Konkrétna výška zahraničného príspevku pre jednotlivé vojenské operácie a pre jednotlivé funkcie profesionálnych vojakov sa navrhuje určiť, tak ako doposiaľ, služobným predpisom.

K § 148

Podobne ako v doterajšej právnej úprave sa navrhuje možnosť poskytovania odmien profesionálnemu vojakovi. Ide o odmeny priamo súvisiace s plnením určených služobných úloh, a to za splnenie mimoriadnej služobnej úlohy alebo za splnenie osobitne významnej služobnej úlohy alebo za pracovné zásluhy pri životnom jubileu (50 rokov veku). Z kontextu nového systému odmeňovania vyplýva, odmeny sú jediným tzv. fakultatívnym peňažným plnením, ktoré je možné profesionálnemu vojakovi poskytnúť. Sú teda aj jediným hmotno-stimulačným nástrojom vedúceho služobného úradu.

K § 149 a 150

Profesionálni vojaci pôsobia tiež vo funkciách v zahraničí v rámci diplomatického zboru a v rámci medzinárodných organizácií, ktorých možno prirovnať k zamestnancom zahraničnej služby. Preto je navrhnuté ich platové pomery upraviť tak, aby im ich plat umožňoval pôsobiť mimo územia Slovenskej republiky a hradiť výdavky s tým spojené. Navrhuje sa, podobne ako doteraz, použiť princíp členenia služobného platu na dve časti, z toho jedna časť je v slovenských korunách a druhá časť je v inej ako v slovenskej mene. Uvedené členenie platu bude pripadať do úvahy u toho profesionálneho vojaka, ktorý bude pôsobiť mimo územia Slovenskej republiky dlhšie ako šesť mesiacov. Ďalej sa v ustanovení určujú ďalšie podrobnosti o poskytovaní tohto platu ako sú účinnosť jeho poskytovania a negatívne sa vymedzuje jeho poskytovanie počas preventívnej rehabilitácie a dodatkovej dovolenky. Tiež sa upravujú pravidlá o možnosti poskytnutia preddavku na časť platu poskytovaného v inej ako slovenskej mene a jeho zúčtovania.

V nadväznosti na predchádzajúce sa navrhuje použitie rovnakého inštitútu platovej relácie, aký sa používa v iných právnych predpisoch upravujúcich platové pomery zamestnancov zahraničnej služby.

Predložený návrh percentuálneho pomeru tzv. deleného platu je navrhnutý tak, aby nominálny podiel, ktorý v súčasnosti pripadá na valutovú časť platu podľa zákona č. 312/ 2001 Z. z. zostal zachovaný. Percentuálny podiel, ktorý je navrhnutý, je nižší z dôvodu, že sa zmenila (zvýšila) východisková základňa (služobný plat).

K § 151

Upravuje sa nárok profesionálneho vojaka na plat počas väzby. Počas väzby mu nepatrí plat a len v prípade, že bude oslobodený spod žaloby alebo ak dôjde k zastaveniu trestného stíhania, plat sa mu poskytne spätne odo dňa vzatia do väzby.

K § 152

V tomto ustanovení je osobitne navrhnutá úprava platových pomerov profesionálnych vojakov v prípravnej štátnej službe. Navrhuje sa poskytovať im služobný plat vo výške minimálnej mzdy ustanovenej osobitným zákonom bez ďalších príplatkov po celý čas prípravnej štátnej služby a cestovné náhrady počas vyslania na služobnú cestu.

K § 153

V prípade profesionálnych vojakov, ktorí budú vyslaní na získavanie odborných požiadaviek alebo na stáž, sa navrhuje počas tohto štúdia poskytovanie platu vo výške ich služobného platu a to bez ohľadu na miesto štúdia. Navrhuje sa jednotné poskytovanie náhrad ako pri zahraničnej služobnej ceste. Vytvárajú sa rovnaké podmienky pre všetkých profesionálnych vojakov bez ohľadu na ich hodnosť či funkciu. Navyše, odstraňujú sa tak disproporcie v odmeňovaní pri porovnaní príjmov profesionálnych vojakov vyslaných mimo územia Slovenskej republiky v rámci vojenských operácií.

K § 154 až 157

Ustanovujú sa osobitné podmienky vyplácania platu profesionálnemu vojakovi a podmienky a rozsah zrážok z platu profesionálneho vojaka v prípadoch, ktoré ustanovuje návrh zákona nad rámec úpravy uvedenej v Zákonníku práce. Súčasne sa ustanovuje, že na podmienky splatnosti platu, výplatu platu a poradie zrážok z platu profesionálneho vojaka sa vzťahujú príslušné ustanovenia Zákonníka práce, ak návrh zákona neustanovuje inak.

K § 158

V súlade s doterajšou právnou úpravou sa ponecháva možnosť priznania jednorazovej nenávratnej peňažnej výpomoci profesionálnemu vojakovi, ktorý sa nie vlastnou vinou dostane do ťaživej sociálnej situácie. Ide o možnosť, ktorá sa využíva až po vyčerpaní všetkých iných zákonných možností upravených v právnom poriadku Slovenskej republiky a po dôkladnom posúdení konkrétnej situácie, príjmu profesionálneho vojaka a príjmu celej jeho rodiny. Rešpektuje sa pritom zákon o ochrane osobných údajov.

K § 159 až 161

Osobitné jednorazové peňažné náležitosti, ktorými sú aktivačný príspevok a stabilizačný príspevok, sa preberajú z doterajšej právnej úpravy. Ide o fakultatívne nástroje personálnej politiky na získavanie a udržiavanie cieľových skupín vojenského personálu, ktoré sú určované a aktualizované podľa situácie a potrieb ozbrojených síl.

Aktivačný príspevok sa môže poskytnúť tomu profesionálnemu vojakovi, ktorý získal kvalifikačný predpoklad vzdelania štúdiom na inej ako vojenskej alebo policajnej škole alebo štúdiom popri zamestnaní bez pracovných úľav poskytovaných zamestnávateľom. Splatnosť tohto príspevku je ustanovená postupne v tretinách počas prvých troch rokov trvania štátnej služby.

Stabilizačný príspevok je určený na podporu udržania záujmovej skupiny vojenského personálu v štátnej službe predĺžením dočasnej štátnej služby. Splatnosť stabilizačného príspevku je určená po uplynutí prvého roku trvania štátnej služby, ktorý nasleduje po jej predĺžení.

V ďalšom ustanovení sa určuje mechanizmus priznávania príspevkov a dôvody, kedy sa príspevky neposkytnú. Všeobecne ide o dôvody na strane profesionálneho vojaka vedúce k tomu, že nespĺňa kritériá, resp. neplní podmienky štátnej služby. Využívanie týchto nástrojov bude flexibilné podľa aktuálnych potrieb ozbrojených síl.

K § 162

Ustanovuje sa, že poskytovanie cestovných náhrad bude vykonávané podľa zákona č. 283/2002 Z. z. s osobitosťami uvedenými v návrhu zákona.

K § 163

Výška stravného pri služobnej ceste profesionálneho vojaka vychádza zo zákona o cestovných náhradách. Negatívne sa vymedzuje, kedy stravné profesionálnemu vojakovi nepatrí.

K § 164

Vymedzuje sa, kedy profesionálnemu vojakovi nepatrí náhrada cestovných náhrad pri zahraničnej služobnej ceste.

K § 165

Osobitne od všeobecnej právnej úpravy sa ustanovuje spôsob krátenia stravného, ak má profesionálny vojak na zahraničnej služobnej ceste zabezpečené bezplatné stravovanie alebo má stravovanie zabezpečené čiastočne, alebo ak má poskytnuté raňajky spoločne s ubytovaním.

K § 166

Ustanovuje sa, že výšku vreckového ustanoví minister služobným predpisom.

K § 167 a 168

Osobitne sa navrhuje ustanoviť rozsah cestovných náhrad profesionálnemu vojakovi, ktorý je vyslaný na získanie osobitných predpokladov na výkon funkcie a na hodnosť (štúdium) alebo stáž. Pri štúdiu alebo stáži v tuzemsku sa profesionálnemu vojakovi navrhuje poskytovať náhrady ako pri tuzemskej služobnej ceste, ak študuje alebo je na stáži v inom mieste, ako je miesto výkonu jeho štátnej služby alebo miesto jeho pobytu. Ak profesionálny vojak študuje alebo je na stáži v mieste výkonu štátnej služby alebo v mieste jeho pobytu, patria mu len náhrady preukázaných cestovných výdavkov na prepravu verejnou mestskou dopravou.

V prípade štúdia alebo stáže v zahraničí sa profesionálnemu vojakovi poskytujú náhrady ako pri zahraničnej služobnej ceste. Náhrada preukázaných cestovných výdavkov sa profesionálnemu vojakovi poskytne len na začiatku a na konci štúdia alebo stáže.

K § 169 až 172

Navrhuje sa, vzhľadom na charakter práce a bojovú pohotovosť, poskytovať profesionálnym vojakom v prípravnej štátnej službe a profesionálnym vojakom v dočasnej štátnej službe z kategórie mužstvo, t. j. profesionálnym vojakom v hodnosti vojak 2. stupňa až desiatnik bezplatné ubytovanie. Toto ubytovanie bude poskytované predovšetkým v ubytovniach, ktoré sa nachádzajú vo vojenských priestoroch (v kasárňach). Profesionálnym vojakom v hodnosti čatár a vyššej sa navrhuje poskytovať príspevok na bývanie. Cieľom poskytovania príspevku na bývanie je zainteresovať profesionálnych vojakov na riešení ich bytovej situácie a tým im umožniť vybrať si bývanie podľa vlastného uváženia, zamedziť odlúčeniu profesionálneho vojaka od rodiny a zabezpečiť jeho dosiahnuteľnosť, tak aby sa mohol v čo najkratšom čase dostaviť na miesto výkonu služby. Navrhované ustanovenia riešia kedy profesionálnemu vojakovi nárok na príspevok na bývanie nevznikne a tiež ich zánik, ako aj právne pomery súvisiace s doplatkami príspevku a jeho vrátení pri neoprávnenom poberaní. Návrh zákona určuje príspevok na bývanie vo výške 15 % rozdielu hodnostného platu prvého platového stupňa hodnosti generál a hodnostného platu prvého platového stupňa hodnosti vojak 2. stupňa, pričom sa táto suma upraví príslušným koeficientom podľa miesta, kde profesionálny vojak vykonáva štátnu službu.

Príspevok na bývanie má zároveň profesionálneho vojaka stimulovať k takému riešeniu svojej bytovej situácie, ktorá mu umožní denný styk so svojou rodinou.

K § 173

Ustanovuje sa, že profesionálnemu vojakovi v dočasnej štátnej službe sa poskytuje príspevok na úpravu bytu pri presťahovaní, ktoré je v záujme ozbrojených síl, ak sa v dôsledku premiestnenia presťahuje do iného miesta výkonu štátnej služby do prideleného bytu alebo bytu, ktorý si sám obstará alebo prenajme. Príspevok je určený na čiastočnú kompenzáciu, nie na komplexnú úhradu, výdavkov spojených s úpravou bytu pred presťahovaním. Výška príspevku sa preberá z doterajšej právnej úpravy.

K § 174 až 179

Návrh zákona preberá v prakticky v celom rozsahu ustanovenia o naturálnych náležitostiach s tým ,že ich modifikuje výlučne na profesionálnych vojakov.

Vymedzuje sa obsah pojmu „naturálne náležitosti“, pričom sa určuje, kedy (z časového hľadiska) vzniká a zaniká nárok na naturálne náležitosti.

Vymedzuje sa obsah pojmu „proviantné náležitostí“, pričom sa definujú jeho jednotlivé formy.

Naturálne stravovanie a bezplatné stravovanie sa poskytujú formou výdaja teplej alebo studenej stravy prostredníctvom stravných dávok a prídavkov potravín vo výške ich aktuálnej peňažnej hodnoty. Peňažným vyjadrením stravných dávok a prídavkov potravín sa rozumie stravné. Výška stravného k jednotlivým stravným dávkam a prídavkom potravín je pravidelne aktualizovaná na základe vývoja cien potravín a zverejňovaná v služobnom predpise ministra.

Pri zabezpečovaní stravovania vznikajú prípady, kedy nie je možné vydávať proviantné náležitosti v naturálnej podobe. K riešeniu týchto problémov je vytvorená možnosť ich náhrady peňažným plnením. Peňažná náhrada bude poskytovaná výnimočne, iba v prípadoch, kedy nebude možné zabezpečiť naturálne plnenie, t. j. výdaj teplej alebo studenej stravy.

Vymedzuje sa obsah pojmu „výstrojné náležitosti“ a pojem „vojenská rovnošata“.

Poskytovanie peňažnej náhrady namiesto výstrojných náležitostí sa predpokladá pri povinnosti profesionálnych vojakov nosiť pri výkone štátnej služby civilný odev, vrátane predpísaných vojenských výstrojných súčiastok, ktoré nie sú zabezpečované centrálne starostlivosťou vojenskej správy (napr. služobná obuv pre ženy), pri doplňovaní vojenských súčiastok, ktoré nie je možné poskytnúť starostlivosťou vojenskej správy (napr. ortopedická obuv) alebo v prípade náhrady za nevydané vojenské výstrojné náležitosti, ktoré sú doplňované v priebehu výkonu vojenskej služby.

Návrh zákona preberá vecnú úpravu problematiky vojenskej rovnošaty podľa predchádzajúceho zákona.

Vymedzuje sa obsah pojmu „prepravné náležitostí“. Poskytované náležitosti musia profesionálnemu vojakovi uhrádzať všetky prepravné náklady, ktoré mu vznikajú v súvislosti s výkonom štátnej služby.

U profesionálnych vojakov je v zákone o štátnej službe rešpektovaný záujem ozbrojených síl. Charakteristika prepravných náležitostí umožňuje ich poskytovanie pri riešení potrieb vojenskej služby.

K § 180 a 181

Návrh zákona vymedzuje len tie ustanovenia týkajúce sa náhrady škody, ktoré sú odlišne upravené od obdobných právnych vzťahov vymedzených v Zákonníku práce. Právna úprava náhrady škody zohľadňuje potreby, ktoré si vynútila doterajšia prax, transformácia a prestavba Ozbrojených síl a v neposlednom rade špecifiká organizovanosti a spôsob života Ozbrojených síl.

Návrhom zákona sa akceptuje princíp prevencie, ktorého zmyslom je predchádzať vzniku škody. Vedúcemu služobné úradu a veliteľovi sa ukladá za povinnosť vytvárať vhodné podmienky pre výkon služby tak, aby nedochádzalo ku vzniku škôd. Na druhej strane umožňuje právo vedúceho služobného úradu a veliteľa na kontrolu vecí vnesených a odnášaných, ale tak, aby nedochádzalo k jeho zneužitiu. Zohľadňujú sa aj špecifiká výkonu štátnej služby v niektorých prípadoch, ktoré modifikujú zodpovednosť profesionálneho vojaka za škodu, prípadne túto zodpovednosť vylučujú.

Preberá sa doterajšia právna úprava zodpovednosti profesionálneho vojaka za škodu a určenie správcu majetku štátu, ktorým je naďalej vedúci služobného úradu podľa tohto návrhu zákona.

K § 182 a 183

Ustanovuje sa, kedy profesionálny vojak nezodpovedá za škodu.

Pri škode spôsobenej z nedbanlivosti pri plnení služobných povinností sa maximálna výška náhrady škody obmedzuje v súlade so Zákonníkom práce na trojnásobok priemerného mesačného platu profesionálneho vojaka. V ostatných prípadoch zodpovednosti, vrátane zodpovednosti za škodu spôsobenú mimo plnenia služobných povinností profesionálneho vojaka určuje osobitný predpis (ZP, O. z.). okrem už spomínaných spodných hraníc náhrady škody, prípadne úplného upustenia od uplatnenia nároku na náhradu škody.

K § 184 až 187

Návrh zákona preberá právnu úpravu náhradového konania z predchádzajúcej právnej úpravy v tom, že ukladá príslušnému vedúcemu služobného úradu a veliteľovi po zistení škody nariadiť vyšetrenie škody a tiež stanovuje príslušnosť vedúceho služobného úradu a veliteľa k týmto úkonom. O povinnosti profesionálneho vojaka nahradiť škodu podľa navrhovanej úpravy rozhoduje, pokiaľ nedôjde k mimosúdnemu usporiadaniu náhrady škody, vedúci služobného úradu a veliteľ v osobitnom konaní o náhrade škody, okrem škôd, ktoré boli spôsobené trestným činom, s výnimkou prípadov, ak trestný čin, ktorým bola spôsobená škoda, nie je prejednávaný súdom.

Navrhovaná rozhodovacia právomoc v ozbrojených silách sa praktizuje aj v iných ozbrojených zložkách Slovenskej republiky a v armádach štátov NATO a Európskej únie. Vyžadujú si to špecifiká života týchto ozbrojených zložiek, ich organizovanosť a iné, ktoré sa v civilnom sektore nevyskytujú

Samotné konanie o náhrade škody je osobitné konanie (sui generis), ktoré má prvky viacerých odvetví práva (pracovného, správneho, občianskeho), ale aj vlastné pravidlá, ktoré zabezpečujú rýchle, spravodlivé, objektívne vyšetrenie škody a rozhodovanie, vrátane zabezpečenia rovnosti účastníkov konania. Nakoniec je zabezpečená aj ingerencia súdu tým, že právoplatné rozhodnutie o povinnosti profesionálneho vojak nahradiť škodu je preskúmateľné súdom.

K § 188

Ustanovujú sa pravidlá pre vykonateľnosť rozhodnutia o náhrade škody.

K § 189

V náhradovom konaní sa môžu vyskytnúť prípady, kedy nie je možné, resp. je neúčelné škodu alebo jej zostatok vymáhať od konkrétnej osoby. Z toho dôvodu sa ustanovuje inštitút upustenia od vymáhania zostatku náhrady škody a zároveň sa vymedzujú prípady, kedy možno tento inštitút uplatniť.

K § 190

V oblasti zodpovednosti Slovenskej republiky za škodu spôsobenú tretej osobe, profesio-nálnemu vojakovi alebo za škodu spôsobenú profesionálnym vojakom sa pri posudzovaní tejto problematiky postupuje podľa Zákonníka práce.

K § 191

Vymedzujú sa konkrétne ustanovenia Zákonníka práce, ktoré sa vzťahujú na právne vzťahy profesionálneho vojaka.

Návrh zákona osobitne upravuje zánik práva s tým, že sa odvoláva na konkrétne ustanovenia, na ktoré sa zánik práva vzťahuje.

K § 192

Ide o osobitné ustanovenie, ktoré sa bude uplatňovať v prípade, ak bude potrebné utajiť identitu profesionálneho vojaka ozbrojených síl všeobecne alebo utajiť úlohy, ktoré plní profesionálny vojak v rámci Vojenského spravodajstva. Tieto opatrenia sa uplatnia len vtedy, ak ide o činnosť, ktorá súvisí s osobnými údajmi profesionálneho vojaka (napr. pri vykazovaní odvodov do poisťovne, priznávania daní a pod.).

K § 193

Na úrovni zákona sa vymedzujú oprávnenia profesionálnych vojakov v dozornej a strážnej službe vykonávať prehliadky osôb a motorových vozidiel vstupujúcich do vojenských objektov a postup pri odoberaní zbrane a s jej manipuláciou.

K § 194

Pre účely určenia zápočtu dôb trvania služobného pomeru sa vymedzujú konkrétne doby trvania služobného pomeru pred 1. januárom 1993 a po roku 1993 až doteraz.

K § 195

Navrhuje sa vymedziť v prechodných ustanoveniach osobitnú dobu výsluhy v hodnosti (odlišnú od tej, ktorá je ustanovená v prílohe č. 1 návrhu zákona), ktorej cieľom je udržať v počiatočnej etape realizácie návrhu zákona do praxe v služobnom pomere profesionálnych vojakov, ktorí už splnili dobu výsluhy v hodnosti podľa tohto návrhu zákona (alebo splnia v rokoch 2005 a 2006), ale ich ponechanie v služobnom pomere je v záujme ozbrojených síl.

Prechodne upravená doba výsluhy v hodnosti sa však nebude vzťahovať na profesionálnych vojakov Vojenského spravodajstva, na vojenských sudcov a vojenských prokurátorov.

K § 196

Vymedzuje sa transformácia prípravnej služby, dočasného služobného pomeru a stáleho služobného pomeru, do ktorých sú profesionálni vojaci zaradení podľa doterajších predpisov na prípravnú štátnu službu a dočasnú štátnu službu podľa tohto zákona.

Transformácia sa vzťahuje na vojaka prípravnej služby, ktorý bol zaradený do prípravnej služby podľa predchádzajúcich predpisov tak, že jeho doterajšie právne postavenie „študent“ sa mení na služobný pomer v prípravnej štátnej službe, pričom sa mu vymedzuje povinnosť konať prípravnú štátnu službu vo funkcii čakateľ, ak bude pripravovaný pre hodnostný zbor mužstva a poddôstojníkov alebo vo funkcii kadet, ak bude vykonávať prípravnú štátnu službu na vojenskej vysokej škole. Hodnosť dosiahnutá podľa predchádzajúcich právnych predpisov sa im zachováva.

Transformuje sa dočasný služobný pomer profesionálneho vojaka, ktorý plní záväzky podľa predchádzajúcich právnych predpisov na zotrvanie v dočasnom služobnom pomere a stály služobný pomer profesionálneho vojaka v stálom služobnom pomere, ktorý plní záväzok na zotrvanie v stálom služobnom pomere (za zvyšovanie kvalifikácie). Doba trvania predchádzajúcich záväzkov sa dňom účinnosti tohto návrhu zákona mení na dobu zotrvania v dočasnej štátnej službe podľa tohto návrhu zákona, pričom sa vymedzujú alternatívne doby trvania dočasnej štátnej služby, a to v závislosti na uplynutí doby výsluhy v hodnosti, na dobe splnenia prevzatého záväzku, na splnení maximálnej doby služby, resp. na dosiahnutí 55 rokov veku a viac.

Alternatívne stanovené doby trvania dočasnej štátnej služby znamenajú, že profesionálni vojaci, ak v stanovenom čase nebudú povýšení do vyššej hodnosti, budú prepustení zo služobného pomeru v závislosti od

- uplynutia doby výsluhy v dosiahnutej hodnosti alebo

- splnenia prevzatého záväzku alebo

- splnenia maximálnej doby služby alebo

- dosiahnutia 55 rokov veku.

V záujme zabezpečenia dostatku mzdových prostriedkov, ale najmä finančných prostriedkov vynakladaných na sociálne zabezpečenie profesionálnych vojakov, návrh zákona predpokladá postupné skončenie služobného pomeru, a to v termínoch ustanovených v návrhu zákona, vždy v závislosti od splnenia podmienok pre skončenie služobného pomeru tak, ako sú definované v prechodnom ustanovení návrhu zákona.

Obdobným spôsobom sa transformuje stály služobný pomer profesionálneho vojaka, ktorý neplní prevzatý záväzok na zotrvanie v stálom služobnom pomere (za zvyšovanie kvalifikácie) na dočasnú štátnu službu podľa tohto návrhu zákona.

Návrh zákona súčasne vymedzuje výnimky z týchto pravidiel pre vojenských prokurátorov a právnych čakateľov vojenskej prokuratúry a vojenských sudcov a justičných čakateľov vojenských súdov a profesionálneho vojaka ustanoveného do funkcie náčelníka generálneho štábu, ktorých trvanie dočasnej štátnej služby sa riadi osobitnými predpismi a preto sa na nich nevzťahuje transformácia trvania dočasnej štátnej služby podľa tohto návrhu zákona..

Pre profesionálnych vojakov zaradených do právnej služby, vojenského zdravotníctva, vojenského spravodajstva, vojenských športových trénerov, vojenských vrcholových športovcov, vojenských umelcov a vojenských duchovných návrh zákona diferencuje trvanie dočasnej štátnej služby s určitými odchýlkami od tých, ktoré sú uplatnené pre ostatných profesionálnych vojakov ozbrojených síl.

Ustanovuje sa, že do maximálnej doby sa započítava výlučne doba služobného pomeru podľa tohto návrhu zákona, pričom pre profesionálnych vojakov, ktorí boli prijatí pred účinnosťou tohto návrhu zákona sa do tejto doby nezapočítava doba denného štúdia na vojenskej vysokej škole. Ak by sa tento čas započítaval do trvania služobného pomeru, znamenalo by to pre mnohých profesionálnych vojakov splnenie maximálnej doby služby, resp. jej prekročenie už pri nadobudnutí platnosti tohto návrhu zákona. V konečnom dôsledku by to viedlo k okamžitému skončeniu ich služobného pomeru ešte v roku 2005. Za vstupné denné štúdium sa všeobecne považuje štúdium, na ktoré občan nastúpil do vojenskej školy priamo z civilu nezávisle na tom, či bol alebo nebol v služobnom pomere.

K § 197

V záujme ozbrojených síl a na základe podmienok ich transformácie sa navrhuje v roku 2006 zaradiť do konkurenčných výberov, tých profesionálnych vojakov, ktorým by mal služobný pomer skončiť v rokoch 2006 a 2007. Ak takýto profesionálni vojaci nebudú na základe uvedených konkurenčných výberov vymenovaní alebo povýšení do vyššej hodnosti z objektívnych dôvodov, môžu byť zaradení do programu udržiavania, pričom počas zaradenia do programu udržiavania budú zaradení do konkurenčného výberu. Ak nebudú vymenovaní alebo povýšení do vyššej hodnosti a ani zaradení do programu udržiavania, ich služobný pomeru sa skončí v lehotách podľa návrhu zákona.

Ide v podstate o vykonanie konkurenčných výberov navyše oproti konkurenčným výberom ustanovenými týmto návrhom zákona.

Ustanovuje sa výnimka z vykonania konkurenčného výberu pre tých, profesionálnych vojakov, na ktorých sa vzťahuje odsek 1 v prípade ich vymenovania do hodnosti alebo povýšenia v rámci ich ustanovenia do vyššej funkcie.

K § 198

Ustanovuje sa inštitút mimoriadneho konkurenčného výberu, ktorý sa odlišuje od „riadneho“ konkurenčného výberu tým, že má napomáhať pri obsadzovaní funkcií so špecifickým zameraním (vojenskou odbornosťou) v prípade, ak nie je v príslušnom kalendárnom roku (kedy sa vykonáva konkurenčný výber na takéto funkcie) dostatočný počet profesionálnych vojakov v danej hodnosti a požadovanej vojenskej odbornosti. Ide o situáciu, kedy počet voľných funkcií s určitou špecializáciou a v s konkrétnou plánovanou hodnosťou presahuje reálny počet profesionálnych vojakov, ktorí majú takúto špecializáciu a už dosiahli minimálnu dobu pre zaradenie do „riadneho“ konkurenčného výberu.

V takomto prípade vyhlási náčelník generálneho štábu mimoriadny konkurenčný výber, do ktorého sa zaradia profesionálni vojaci s požadovanou vojenskou odbornosťou za predpokladu, že im do splnenia minimálnej doby v dosiahnutej hodnosti chýba najviac jeden rok.

K § 199

Transformujú sa hodnosti profesionálnych vojakov, ktoré títo dosiahli pred účinnosťou návrhu zákona.

Nakoľko sa už v návrhu zákona nepočíta s inštitútom „zapožičania hodnosti“, návrhom zákona sa ukončuje možnosť mať vyššiu hodnosť, ktorá bola profesionálnemu vojakovi prepožičaná podľa doterajších predpisov.

Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy sa v návrhu zákona akceptuje existencia bakalárskeho vzdelania (vysokoškolské vzdelanie 1. stupňa) ako zákonná podmienka pre dôstojnícku hodnosť (rovnocenne s magisterským a inžinierskym vysokoškolským vzdelaním). Ak profesionálny vojak získal bakalárske vzdelanie a nie je ustanovený (alebo nebude ustanovený) do funkcie s plánovanou hodnosťou minimálne poručík, nebude do hodnosti poručík vymenovaný.

Ďalej sa vymedzuje, že rozhodujúcim prvkom je skutočnosť, že doba výsluhy v dosiahnutej hodnosti sa profesionálnemu vojakovi započítava odo dňa, ktorým bol naposledy vymenovaný alebo povýšený do vyššej hodnosti, a to aj pred účinnosťou tohto zákona.

K § 200

Nakoľko sa zmenil systém povyšovania a vymenúvania profesionálneho vojaka do hodnosti, v nadväznosti na ktorý sa zrušil aj disciplinárny trest zníženia vojenskej hodnosti o jeden stupeň, je potrebné vyriešiť aj právne postavenie profesionálneho vojaka, ktorý bol podľa predchádzajúcich predpisov disciplinárne potrestaný týmto disciplinárnym trestom. Tento disciplinárny trest sa dňom účinnosti tohto zákona ruší.

K § 201 a 202

Návrh zákona umožňuje profesionálneho vojaka, ktorý pred účinnosťou návrhu zákona získal alebo si začal zvyšovať kvalifikačný predpoklad vysokoškolského vzdelania na náklady ozbrojených síl, ustanoviť do funkcie, pre ktorú je plánovaná hodnosť poručík, aj keď len študuje. Pre prípad neúspešného štúdia alebo predčasného skončenia štúdia, návrh zákona vymedzuje ďalší postup v personálnej oblasti.

Osobitná pozornosť je venovaná splneniu špeciálnej odbornej spôsobilosti na funkciu, do ktorej môže byť profesionálny vojak ustanovený, alebo do ktorej už ustanovený je, a pritom si takúto špeciálnu odbornú spôsobilosť dopĺňa štúdiom. Aj v tomto prípade platí, že pre prípad neúspešného štúdia alebo predčasného skončenia štúdia, návrh zákona vymedzuje ďalší postup v personálnej oblasti.

K § 203

Ustanovujú sa podmienky, za ktorých profesionálnemu vojakovi patrí hodnostný plat, ak sa hodnosť dosiahnutá profesionálnym vojakom nezhoduje s hodnosťou, ktorá je plánovaná na funkcii do ktorej je ustanovený pred účinnosťou tohto návrhu zákona.

K § 204

Vymedzuje sa základné pravidlo, podľa ktorého v konaní vo veciach služobného pomeru začatom pred účinnosťou tohto zákona konajú vedúci služobných úradov podľa predpisov platných pred účinnosťou návrhu zákona, pričom to budú vykonávať vedúci služobných úradov určení podľa tohto návrhu zákona.

Ide o ustanovenie, podľa ktorého sa nároky, ktoré právoplatne vznikli zo služobného pomeru pred účinnosťou návrhu zákona, budú posudzovať podľa predtým platných právnych predpisov (t. j. podľa tých, na základe ktorých vznikli).

K § 205

Transformáciou systému odmeňovania dochádza k zásadnej zmene princípu odmeňovania z platových tried na odmeňovanie podľa hodností, čím dôjde k zmene štruktúry mesačného príjmu profesionálneho vojaka, jeho zloženia a výšky. Dochádza aj k úprave štruktúry a najmä výšky pravidelných mesačných príplatkov. Nedá sa preto vylúčiť, že u niektorých profesionálnych vojakov nastane pokles mesačného príjmu. Ak bude nový služobný plat podľa tohto návrhu zákona nižší, navrhuje sa poskytovať profesionálnemu vojakovi doplatok. Doplatok vo výške rozdielu medzi služobným príjmom podľa predchádzajúcich právnych predpisov a služobným platom sa bude poskytovať do času, kým sa rozdiel neodstráni, najdlhšie však do skončenia výkonu funkcie, ktorú začal vykonávať pred účinnosťou tohto návrhu zákona.

K § 206

Návrh zákona transformuje právne postavenie profesionálneho vojaka, s ktorým boli vykonané personálne opatrenia podľa predtým platných právnych predpisov pred účinnosťou tohto návrhu zákona.

V súlade s návrhom zákona sa právne postavenie profesionálneho vojaka odo dňa účinnosti tohto návrhu zákona mení na rovnaké právne postavenie podľa tohto návrhu zákona.

K § 207

V súlade s predchádzajúcou právnou úpravou (§ 14 zákona č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe v znení neskorších predpisov) sa profesionálnemu vojakovi, ktorý bol nie z vlastnej viny alebo nie na jeho žiadosť ustanovený do nižšej funkcie, zachováva služobný príjem najdlhšie po dobu jedného roka, ak je to pre neho výhodnejšie. V prípade, že po účinnosti tohto návrhu zákona bude nový funkčný plat z nižšej funkcie naďalej nižší ako služobný príjem z predchádzajúcej funkcie, navrhuje sa poskytovať takémuto profesionálnemu vojakovi rozdiel v príjmoch, najdlhšie v lehote jedného roka, ktorá začala plynúť pred účinnosťou tohto zákona. Zároveň sa ustanovuje, že tento rozdiel netvorí súčasť služobného platu, nakoľko nejde o plnenie, ktoré by bolo odmenou za výkon funkcie.

K § 208

Podľa platnej právnej úpravy má profesionálny vojak, ktorý poberá odlučné, nárok na náhradu cestovných výdavkov na návštevu odlúčenej rodiny. Návrh zákona umožňuje poskytovať cestovné náhrady na návštevu odlúčenej rodiny profesionálnym vojakom vo vymedzených prípadoch, najdlhšie však jeden rok od účinnosti tohto návrhu zákona. Týmto sa vytvárajú podmienky na transformáciu tohto plnenia doterajším poberateľom cestovných náhrad.

K § 209

Návrh zákona transformuje poskytovanie peňažných náležitostí profesionálnym vojakom, ktorým bolo umožnené zvýšenie kvalifikácie štúdiom v škole alebo v kurze alebo ktorí boli vzatí do výkonu väzby alebo ktorí boli zaradení do personálnej zálohy pred účinnosťou tohto zákona.

K § 210

Primeraným spôsobom sa preberá a dopĺňa doterajšia právna úprava prechodného ustanovenia, podľa ktorého možno profesionálnemu vojakovi, na základe jeho písomného súhlasu, priznať nižšiu hodnosť aj o viac stupňov v rámci toho istého hodnostného zboru, prípadne aj hodnosť v inom hodnostnom zbore, a to aj opätovne. Osobitne sa upravuje, že profesionálnemu vojakovi v hodnosti vojak 1. stupňa, vojak 2. stupňa, slobodník a v generálskych hodnostiach, priznanie nižšej hodnosti nemožno uplatniť.

Možnosť priznávania hodností má len prechodný charakter a môže sa uplatňovať do 31.12.2007.

K § 211

Na vojenských prokurátorov a právnych čakateľov vojenskej prokuratúry a vojenských sudcov a justičných čakateľov vojenských súdov sa nevzťahujú niektoré ustanovenia tohto zákona, ktoré sú taxatívne uvedené.

K § 212

Ustanovuje sa, že profesionálnemu vojakovi, ktorému sa poskytoval príspevok na bývanie podľa predpisov platných pred účinnosťou tohto zákona sa poskytuje príspevok vo výške a za podmienok podľa tohto zákona.

K § 213

Aplikuje sa štandardné legislatívne transformačné pravidlo, podľa ktorého sa vo všetkých všeobecne záväzných právnych predpisov menia príslušné pojmy uplatňované v zákone č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe v znení neskorších predpisov a v zákone č. 380/1997 Z. z. o peňažných náležitostiach vojakov v znení neskorších predpisov na pojmy uplatňované v tomto návrhu zákona.

K § 214

Ustanovuje sa, že výnimku z vekovej hranice pre prijatie do štátnej služby a v prípade udelenia výnimky z „nezaradenia“ do programu udržiavania môže v odôvodnených prípadoch povoliť minister; výnimku môže povoliť najneskôr do 31. decembra 2010.

K § 215

Ustanovuje sa, že povolenie na nosenie vojenskej rovnošaty po skončení služobného pomeru, ktoré bolo udelené pred účinnosťou návrhu zákona, platí za rovnakých podmienok aj v ďalšom období podľa tohto zákona.

K § 216

Uvádza sa , že týmto návrhom sú transponované právne akty Európskej únie, ktoré sú uvedené v úvodnej časti dôvodovej správy.

Čl. II

K bodom 1 až 123

Úpravou ustanovení zákona č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe v znení neskorších predpisov sa zabezpečuje, aby sa tento zákon vzťahoval len na vojakov základnej služby, vojakov náhradnej služby a vojakov zdokonaľovacej služby a aby sa nevzťahoval na profesionálnych vojakov.

Čl. III

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa splnomocňuje na vydanie úplného znenia zákona o vojenskej službe ako vyplýva zo zmien a doplnkov.

Čl. IV

K bodom 1 až 29

Úpravou ustanovení zákona č. 380/1997 Z. z. o peňažných náležitostiach vojakov v znení neskorších predpisov sa zabezpečuje, aby sa tento zákon vzťahoval len na vojakov základnej služby, vojakov náhradnej služby a vojakov zdokonaľovacej služby a aby sa nevzťahoval na profesionálnych vojakov.

Čl. V

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa splnomocňuje na vydanie úplného znenia zákona o peňažných náležitostiach vojakov ako vyplýva zo zmien a doplnkov.

Čl. VI

Účinnosť zákona sa navrhuje na 1. augusta 2005.

Bratislava 6. apríla 2005

Mikuláš Dzurinda v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Juraj LIŠKA v. r.

minister obrany Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu