Zákon o patentových zástupcoch, o zmene zákona č. 444/2002 Z. z. o dizajnoch a zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v znení zákona č. 577/2001 Z. z. a zákona č. 14/2004 Z. z. 344/2004 účinný od 01.06.2010 do 31.12.2018

Vládny návrh zákona o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov

48

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Dôvodom predloženia návrhu zákona o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov je transponovať do právneho poriadku Slovenskej republiky smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (ďalej len „smernica), ktorá nadobudla účinnosť zverejnením v Ú. v. EÚ L 376, 27. decembra 2006. Transpozíciou smernice sa má zabezpečiť kompatibilita nášho právneho poriadku s právom ES/EÚ a sloboda voľného pohybu služieb. Sloboda voľného pohybu služieb je zakotvená v základných zmluvách Európskeho spoločenstva a konkretizovaná judikatúrou Európskeho súdneho dvora (ďalej len „ESD“). Členské štáty, i napriek týmto skutočnostiam kládli pre výkon slobody poskytovania služby prekážky, ktoré boli v rozpore s uvedenými dokumentmi. Práve rozhodnutia ESD, ktoré poukazovali na prekážky brániace voľnému pohybu služieb, boli podnetom pre prijatie tejto smernice.

Zámerom smernice je liberalizovať služby, odstraňovať neprimerané, neopodstatnené a diskriminačné prekážky pri poskytovaní služieb a zjednocovať podmienky v oblasti poskytovania služieb v jednotlivých členských štátoch. Smernica ukladá členským štátom prijať také právne predpisy a opatrenia, ktoré sú potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou a to v lehote troch rokov od jej účinnosti. Súčasťou navrhovanej právnej úpravy sú aj novelizácie osobitných právnych predpisov v dôsledku správnej transpozície smernice, ktoré sú obsahom jednotlivých článkov návrhu zákona.

Smernica vytvára priestor pre zlepšenie podmienok, z hľadiska prístupu k službám (získania oprávnenia na poskytovanie služby/podnikanie), administratívnej spolupráce príslušných orgánov na vnútornom trhu EÚ, prístupu k informáciám v oblasti poskytovania služieb, cezhraničného poskytovania služieb, ako aj z hľadiska uznávania dokladov odbornej kvalifikácie, vydaných v inom členskom štáte.

Požiadavky smernice budú zabezpečené v praxi najmä z hľadiska prístupu fyzických a právnických osôb k službám zriadením jednotných kontaktných miest (ďalej len „JKM“), administratívnej spolupráce medzi orgánmi na vnútornom trhu prostredníctvom zavedenia Informačného systému vnútorného trhu, sprístupnením celého radu informácii v oblasti služieb v osobnom kontakte poskytovateľa a príjemcu služby s JKM alebo prostredníctvom elektronických zariadení, ako aj z hľadiska vytvorenia právneho rámca pre cezhraničné poskytovanie služieb v Slovenskej republike.

JKM umožnia, najmä budúcim poskytovateľom služieb splniť si na jednom mieste viaceré zákonné povinnosti súvisiace so získaním oprávnenia, ako aj ďalšie formality a to vo vzťahu k viacerým inštitúciám. JKM v súčasnosti fungujú na všetkých živnostenských úradoch (50) obvodných úradov v Slovenskej republike (ďalej len „JKM 1“), ktoré sú v pôsobnosti Ministerstva vnútra SR. Tieto poskytujú pomoc od 1. 10. 2007 osobám, ktoré mienia poskytovať alebo už poskytujú služby, na ktoré sa vzťahuje návrh zákona, spadajúce inak pod režim Živnostenského zákona. Z uvedeného je zrejmé, že tieto JKM poskytujú pomoc podnikateľom podnikajúcim podľa Živnostenského zákona. Právnym rámcom týchto JKM je v súčasnosti Živnostenský zákon. JKM pre ostatné osoby, ktoré budú mať záujem poskytovať služby podľa iných osobitných predpisov, iných ako je Živnostenský zákon (t. j. podnikatelia podľa § 2 odsek 2 písm. c) Obchodného zákonníka), ktoré sú v pôsobnosti rôznych štátnych orgánov a profesijných komôr, budú tiež na živnostenských úradoch obvodných úradov, ale len v sídlach krajských miest (8). Tieto budú totožné s JKM 1 na týchto úradoch. JKM 2 budú poskytovať pomoc aj občanom z iných členských štátov, ktorí budú mať záujem podnikať v službách na území SR, či už na trvalom základe alebo cezhranične. Využiť pomoc poskytovanú JKM nie je pre podnikateľa povinnosť, ale možnosť. Funkčné zabezpečenie JKM 2 vyžaduje spoluprácu medzi živnostenskými úradmi ako JKM 2 a niektorými ministerstvami, inými štátnymi orgánmi a profesijnými komorami, ktoré vydávajú oprávnenia na podnikanie v službách, na ktoré sa vzťahuje smernica a teda aj návrh zákona. Spolupráca bude realizovaná prostredníctvom elektronických zariadení.

V súčasnosti prebieha 1. modul Informačného systému vnútorného trhu zameraný na uznávanie odborných kvalifikácií osôb, ktoré mienia poskytovať služby v niektorom z členských štátov. Ďalší modul bude zameraný na uplatňovanie požiadaviek smernice. Do systému budú zapojené inštitúcie, ktoré vydávajú oprávnenia na podnikanie, orgány, ktoré sú kompetentné uznávať doklady o odbornej kvalifikácii a príslušné kontrolné orgány. Spolupráca bude spočívať najmä v oblasti overovania pravosti a vecnej stránky dokumentov o odbornej kvalifikácií vydaných v inom členskom štáte a tiež v dohľade nad cezhraničnými poskytovateľmi služieb v Slovenskej republike.

Návrh zákona sa vzťahuje na široké spektrum služieb, ktorých poskytovanie na území Slovenskej republiky upravujú rôzne právne predpisy v pôsobnosti rôznych orgánov a inštitúcií. Návrh zákona vymedzuje aj služby, na ktoré sa nevzťahuje. Vylúčenie niektorých služieb z návrhu zákona ešte nezakladá vylúčenie všetkých služieb tej ktorej oblasti, napríklad vylúčenie služieb prevádzkovania leteckej dopravy z pôsobnosti predmetného zákona nevylučuje všetky služby v oblasti leteckej dopravy. Z pôsobnosti návrhu zákona sú vylúčené len služby dopravy osôb a nákladu. Na ostatné služby v leteckej doprave poskytované na komerčnom základe, sa návrh zákona vzťahuje.

Návrh zákona, okrem iného zavádza a definuje niektoré nové pojmy a podmienky, za ktorých je možné poskytovať služby na území SR na trvalom základe alebo cezhranične a to aj občanmi z iných členských štátov. Pojmy ako je ústredie a hlavné miesto podnikania sú pojmy, ktoré sú v našom právnom poriadku známe (zákon č. 455/1991 Zb., zákon č. 562/2004 Z. z., zákon č. 91/2007 Z. z). Hlavné miesto podnikania si určuje poskytovateľ služby, podnikateľ sám. Návrh zákona sa vzťahuje na fyzické osoby, ale aj na právnické osoby, poskytujúce služby na komerčnom základe, na domácich, ale aj zahraničných poskytovateľov služieb, podnikateľov z iných členských štátov a stanovuje pre nich rovnaké podmienky, čo sa týka prístupu ku službám. Tým sa upravujú nové možnosti v oblasti podnikania v iných členských štátoch aj pre našich občanov, nakoľko smernicu sú povinné implementovať všetky členské štáty.

Návrh zákona stanovuje tiež niektoré postupy, ktoré je možné obmedziť len z hľadiska závažných dôvodov týkajúcich sa verejného záujmu, ktoré sú obsahom osobitných predpisov. Pojem závažné dôvody týkajúce sa verejného záujmu sa vyvinuli z judikatúry ESD v súvislosti s článkami 43 a 49 Zmluvy a zahŕňa na účely problematiky smernice a teda aj návrhu zákona najmä oblasti ako je verejný poriadok, verejná bezpečnosť, verejné zdravie, ochrana verejnosti, spotrebiteľa, príjemcov služieb, životného prostredia, duševného vlastníctva, cieľov politiky v oblasti kultúry, národného historického a umeleckého dedičstva a pod. (čl. 4 odsek 8 smernice). Odchýliť sa v požiadavkách a postupoch, stanovených návrhom zákona je možné tam, kde návrh zákona odkazuje na osobitné predpisy, kedy sa môžu uplatniť závažné dôvody týkajúce sa verejného záujmu, alebo tieto požiadavky a postupy sú upravené odlišne v osobitných predpisoch, ktoré korešpondujú s pravidlami Spoločenstva pri výkone služby.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

Doložka pre posúdenie vplyvov

1. Vplyvy na verejné financie:

Prijatie návrhu zákona o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov má vplyv na verejné financie, spojené predovšetkým so založením jednotných kontaktných miest 2. etapy a súvisiacich činností (ďalej len „JKM 2“). JKM 2 nadväzujú na činnosť jednotných kontaktných miest 1. etapy (ďalej len „JKM 1“).

Realizácia JKM 2 má vplyv na rozpočty niektorých ministerstiev, iných štátnych orgánov a profesijných komôr (zriadených zákonom), v pôsobnosti rezortných ministerstiev, v ktorých kompetencii sú služby, na ktoré sa smernica a teda aj návrh zákona vzťahuje. Uvedené nemá finančné dopady na rozpočty štátnych fondov, obcí, vyšších územných celkov, Fondu národného majetku, Slovenského pozemkového fondu a v roku 2009 ani na Sociálnu poisťovňu, zdravotnú poisťovňu.

Pre technickú realizáciu JKM 2 boli rozpočtovým opatrením MF SR č. 53/2009 zo dňa 8. 9. 2009 zvýšené výdavky kapitoly MH SR (gestor implementácie smernice v SR) pre rok 2009 o jeden milión Eur. Najviac finančných prostriedkov sa použije na strane Ministerstva vnútra SR, v ktorého pôsobnosti sú živnostenské úrady obvodných úradov v sídlach krajských miest, ktoré budú hostiteľom JKM 2 a to nielen pre našich občanov, ale aj pre občanov s domicilom v inom členskom štáte. Finančnými prostriedkami budú pokryté najmä náklady, spojené s úpravou príslušných informačných systémov, dobudovaním a posilnením komunikačnej infraštruktúry a technickým dobudovaním dotknutých pracovísk. JKM 1 a JKM 2 budú zabezpečovať aj digitalizáciu listinných dokumentov, ktoré sú povinnými prílohami návrhu na prvozápis právnickej osoby do obchodného registra. Zabezpečia tiež, prostredníctvom zaručeného elektronického podpisu, autenticitu digitalizovaných dokumentov s predloženými listinnými dokumentmi. Pre zabezpečenie uvedených úloh je nevyhnutné najmä upraviť súčasný informačný systém živnostenského podnikania, vybaviť živnostenské úrady obvodných úradov výpočtovou technikou, prispôsobiť rezortnú komunikačnú infraštruktúru zvýšením prenosových kapacít pre vybrané komunikačné uzly rezortnej siete a zabezpečiť preškolenie zamestnancov živnostenských úradov.

Vzhľadom na skutočnosť, že rozpočtové opatrenia, ktorými boli zvýšené výdavky kapitol inštitúcií zabezpečujúcich realizáciu JKM 2 boli realizované až koncom novembra 2009 nebolo možné čerpať prostriedky v uvedenej výške a ich čerpanie bude zabezpečené v roku 2010 nad rámec prostriedkov uvedených v tabuľke „Odhad finančných prostriedkov pre rok 2010 a 2011.“

Ministerstvo financií SR súhlasí s návrhom za podmienky prehodnotenia vnútorných priorít zainteresovaných kapitol a zabezpečenia požadovaných prostriedkov v rámci ich schválených limitov výdavkov na roky 2010 a 2011.

Predpokladané výdavky MV SR a iných orgánov štátnej správy, dotknutých realizáciou a funkčným zabezpečením jednotných kontaktných miest 2. etapy

1. Ministerstvo vnútra SR

v Eurách

Rok200920102011

Bežné výdavky (600)502 375416 420617 536Z toho:Mzdy, platy, služ. Príjmy a ostat. osob. vyrovnania (610)-96 26296 262Poistné a príspevok do poisťovní (620)-33 59533 595Tovary a služby (630) Z toho:Výpočtová technika (633002)348 625Softwér (633013) 80 000 5 000 5 000Komunikačná infraštruktúra (633019) 65 000 281 563482 679Školenia (637001) 8 750--Kapitálové výdavky (700)205 400--Z toho:Obstarávanie kapitálových aktívZ toho:Nákup strojov, prístrojov, zariadení, techniky a náradia (713)Výpočtovej techniky (713 002)205 400Výdavky spolu707 775416 420617 536

2. Ministerstvo hospodárstva SR

v Eurách

Rok 200920102011Bežné výdavky15 000Výpočtová technika (633 002)Komunikačná infraštruktúra (633019)15 000Kapitálové výdavky (700)-Nákup strojov, prístrojov, zariadení, techniky a náradia (713)Výpočtovej technikyVýdavky spolu15 000

3. Ministerstvo školstva SR

v Eurách

Rok 200920102011Bežné výdavky15 000Výpočtová technika (633 002)Komunikačná infraštruktúra (633019)15 000Kapitálové výdavky (700)-Nákup strojov, prístrojov, zariadení, techniky a náradia (713)Výpočtovej technikyVýdavky spolu15 000

4. Ministerstvo životného prostredia SR

v Eurách

Rok 200920102011Bežné výdavky15 000Výpočtová technika (633 002)Komunikačná infraštruktúra (633019)15 000Kapitálové výdavky (700)-Nákup strojov, prístrojov, zariadení, techniky a náradia (713)Výpočtovej technikyVýdavky spolu15 000

5. Ministerstvo spravodlivosti SR

v Eurách

Rok 200920102011Bežné výdavky90 000Komunikačná infraštruktúra (633019)90 000Kapitálové výdavky (700)10 000Nákup strojov, prístrojov, zariadení, techniky a náradia (713)Výpočtovej techniky 10 000Výdavky spolu100 000

6. Ministerstvo dopravy pôšt a telekomunikácií SR

v Eurách

Rok 200920102011Bežné výdavky15 000Výpočtová technika (633 002)Komunikačná infraštruktúra (633019)15 000Kapitálové výdavky (700)-Nákup strojov, prístrojov, zariadení, techniky a náradia (713)Výpočtovej technikyVýdavky spolu15 000

7. Letecký úrad SR

v Eurách

Rok 200920102011Bežné výdavky15 000Výpočtová technika (633 002)Komunikačná infraštruktúra (633019)15 000Kapitálové výdavky (700)-Nákup strojov, prístrojov, zariadení, techniky a náradia (713)Výpočtovej technikyVýdavky spolu15 000

8. Úrad pre dohľad nad výkonom auditu - pôsobnosť MF SR

v Eurách

Rok 200920102011Bežné výdavky1 16214 92714 927Z toho:Mzdy, platy, služ. príjmy a ostat. osob. vyrovnania (610)- 9 9609 960Poistné a príspevok do poisťovní (620)- 3 5063 506Tovary a služby (630)Z tohoPoštovné a telekomunikácie 797 797Komunikačná infraštruktúra (633019) 664Rutinná a štandardná údržba (635)Náklady na údržbu systémov a počítačov (635002) 664 664Kapitálové výdavky (700)1 800--Nákup strojov, prístrojov, zariadení, techniky a náradia (713)Výpočtovej techniky1 800Výdavky spolu2 96214 92714 927

9. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví – pôsobnosť MH SR

V Eurách

Rok 200920102011Bežné výdavkyKomunikačná infraštruktúra (633019)10 000Kapitálové výdavky (700)Nákup strojov, prístrojov, zariadení, techniky a náradia (713)Výpočtovej techniky 2 000Výdavky spolu12 000

10. Banské úrady (6) - pôsobnosť MH SR

v Eurách

Rok200920102011

Bežné výdavky (600) 9 25869 72058 792z toho:Mzdy, platy, sl. Príjmy a ost. osob. vyrovnania (610)-38 16040 831Poistné a príspevok do poisťovní (620)-13 33714 270Tovary a služby (630)18 223 3 691z toho:Poštovné a telekomunikácie (632)Výpočtová technika (633002) 663Materiál + drobný hmotný a nehmotný majetok (633)Kancelárske potreby (633 006)Softwér (633013) 3 086Komunikačná infraštruktúra (633019) 5 509Rutinná a štandardná údržba (635)Náklady na údržbu systémov a počítačov (635002)Školenia (637001)Kapitálové výdavky (700)11 617 5 643-z toho:Obstarávanie kapitálových aktívz toho:Nákup strojov, prístrojov, zariadení, techniky a náradia (713)Výpočtovej techniky (713002)11 617 5 643-Výdavky spolu20 87575 36358 792

11. Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby pri ÚV SR

v Eurách

Rok 200920102011Bežné výdavky37 400Komunikačná infraštruktúra (633019)37 400Kapitálové výdavky (700)11 200Nákup strojov, prístrojov, zariadení, techniky a náradia (713)Výpočtovej techniky11 200Výdavky spolu48 600

Výdavky spolu - MV SR a ostatné orgány štátnej správy967 212506 710691 255

Predpokladané výdavky profesijných komôr, dotknutých realizáciou a funkčným zabezpečením 2. etapy jednotných kontaktných miest

1. Slovenská komora daňových poradcov - pôsobnosť MF SR

V Eurách

Rok200920102011Bežné výdavky (600) 4 18123 18523 185z toho:Mzdy, platy, sl. Príjmy a ost. osob. vyrovnania (610)15 13615 136Poistné a príspevok do poisťovní (620)5 328 5 328Tovary a služby (630)z toho:Poštovné a telekomunikácie (632) 2 589 2 589Výpočtová technika (633002) 862Materiál + drobný hmotný a nehmotný majetokKancelárske potreby (633 006) 132 132Softwér (633013)Komunikačná infraštruktúra (633 019) 3 319 Rutinná a štandardná údržba (635)Školenia (637001)Kapitálové výdavky (700)1 493z toho:Obstarávanie kapitálových aktívz toho:Nákup strojov, prístrojov, zariadení, techniky a náradia (713)Výpočtovej techniky1 493Výdavky spolu5 67423 18523 185

2. Slovenská komora architektov - pôsobnosť MVRR SR

V Eurách

Rok200920102011Bežné výdavky (600) 3 319z toho:Mzdy, platy, sl. príjmy a ost. osob. vyrovnania (610)Poistné a príspevok do poisťovní (620)Tovary a služby (630)z toho:Poštovné a telekomunikácie (632) Výpočtová technika (633002)Materiál + drobný hmotný a nehmotný majetokKancelárske potreby (633 006)Softwér (633013)Komunikačná infraštruktúra (633 019) 3 319Rutinná a štandardná údržba (635)Školenia (637001)Kapitálové výdavky (700)1 950z toho:Obstarávanie kapitálových aktívz toho:Nákup strojov, prístrojov, zariadení, techniky a náradia (713)Výpočtovej techniky1 950Výdavky spolu5 269

3. Slovenská komora stavebných inžinierov - pôsobnosť MVRR SR

V Eurách

Rok200920102011Bežné výdavky (600) 3 31916 4827 122z toho:Mzdy, platy, sl. príjmy a ost. osob. vyrovnania (610)9 360Poistné a príspevok do poisťovní (620)3 0423 042Tovary a služby (630)z toho:Poštovné a telekomunikácie (632) 2 0802 080Výpočtová technika (633002)Materiál + drobný hmotný a nehmotný majetokKancelárske potreby (633 006)2 0002 000Softwér (633013)Komunikačná infraštruktúra (633 019) 3 319Rutinná a štandardná údržba (635)Školenia (637001)Kapitálové výdavky (700)1 950z toho:Obstarávanie kapitálových aktívz toho:Nákup strojov, prístrojov, zariadení, techniky a náradia (713)Výpočtovej techniky1 950Výdavky spolu5 26916 4827 122

4. Slovenská advokátska komora – pôsobnosť MS SR

V Eurách

Rok200920102011Bežné výdavky (600) 3 319z toho:Mzdy, platy, sl. príjmy a ost. osob. vyrovnania (610)Poistné a príspevok do poisťovní (620)Tovary a služby (630)z toho:Poštovné a telekomunikácie (632) Výpočtová technika (633002)Materiál + drobný hmotný a nehmotný majetokKancelárske potreby (633 006)Softwér (633013)Komunikačná infraštruktúra (633 019) 3 319Rutinná a štandardná údržba (635)Školenia (637001)Kapitálové výdavky (700)z toho:Obstarávanie kapitálových aktívz toho:Nákup strojov, prístrojov, zariadení, techniky a náradia (713)Výpočtovej technikyVýdavky spolu3 319

5. Slovenská komora geodetov a kartografov – pôsobnosť Úrad geodézie a kartografie SR

V Eurách

Rok200920102011Bežné výdavky (600) 3 3197 1551 755z toho:Mzdy, platy, sl. príjmy a ost. osob. vyrovnania (610)5 400Poistné a príspevok do poisťovní (620)1 7551 755Tovary a služby (630)z toho:Poštovné a telekomunikácie (632) Výpočtová technika (633002)Materiál + drobný hmotný a nehmotný majetokKancelárske potreby (633 006) Softwér (633013)Komunikačná infraštruktúra (633 019) 3 319Rutinná a štandardná údržba (635)Školenia (637001)Kapitálové výdavky (700)3 300z toho:Obstarávanie kapitálových aktívz toho:Nákup strojov, prístrojov, zariadení, techniky a náradia (713)Výpočtovej techniky3 300Výdavky spolu6 6197 1551 755

6. Slovenská komora patentových zástupcov – Úrad priemyselného vlastníctva SR

V Eurách

Rok200920102011Bežné výdavky (600) 3 319z toho:Mzdy, platy, sl. príjmy a ost. osob. vyrovnania (610)Poistné a príspevok do poisťovní (620)Tovary a služby (630)z toho:Poštovné a telekomunikácie (632) Výpočtová technika (633002)Materiál + drobný hmotný a nehmotný majetokKancelárske potreby (633 006)Softwér (633013)Komunikačná infraštruktúra (633 019) 3 319Rutinná a štandardná údržba (635)Školenia (637001)Kapitálové výdavky (700)z toho:Obstarávanie kapitálových aktívz toho:Nákup strojov, prístrojov, zariadení, techniky a náradia (713)Výpočtovej technikyVýdavky spolu3 319

7. Slovenská komora veterinárnych lekárov – pôsobnosť MP SR

V Eurách

Rok200920102011Bežné výdavky (600) 3 319z toho:Mzdy, platy, sl. príjmy a ost. osob. vyrovnania (610)Poistné a príspevok do poisťovní (620)Tovary a služby (630)z toho:Poštovné a telekomunikácie (632) Výpočtová technika (633002)Materiál + drobný hmotný a nehmotný majetokKancelárske potreby (633 006)646Softwér (633013)Komunikačná infraštruktúra (633 019) 3 319Rutinná a štandardná údržba (635)Školenia (637001)Kapitálové výdavky (700)z toho:Obstarávanie kapitálových aktívz toho:Nákup strojov, prístrojov, zariadení, techniky a náradia (713)Výpočtovej technikyVýdavky spolu3 319646

V Eurách

Výdavky spolu - všetky komory32 78847 46832 062

V Eurách

Výdavky spolu za MV SR, ostatné orgány štátnej správy a profesijné komory1 000 000554 178723 317 Zdrojové krytie výdavkov dotknutých inštitúcií na roky 2010 a 2011 bude zabezpečované v rámci schválených limitov výdavkov jednotlivých rozpočtových kapitol.

Pre MV SR boli uvoľnené v roku 2009 z kapitoly MH SR finančné prostriedky v objeme 375 613 Eur na činnosti, súvisiace s realizáciou JKM 2 (viď rozpočtové opatrenie MF SR č. 75/2009). Úradu vlády SR bolo uvoľnených na základe požiadavky MV SR z nárokovaných finančných prostriedkov MV SR 108 727 Eur. Kapitálové výdavky v objeme 338 710 Eur boli prevedené z roku 2009 do roku 2010.

I napriek rozšíreniu činností živnostenských úradov, v súvislosti s funkčným zabezpečením JKM a Informačným systémom vnútorného trhu Ministerstvo vnútra SR upustilo od požiadavky zvýšenia počtu zamestnancov, s tým, že sa predpokladá len zmena systemizácie na živnostenských úradoch. Spolupráca JKM s Informačným systémom vnútorného trhu predpokladá z dôvodu rozšírenia činnosti zvýšenie zamestnancov cca. o 1 zamestnanca u ťažiskových inštitúcií a niektorých profesijných komorách, ktoré sú po legislatívno-vecnej stránke v pôsobnosti príslušných rezortov a budú zabezpečovať uvedené úlohy.

Čo sa týka navrhovaných zmien v zákone o správnych poplatkoch ( čl. IX návrhu zákona o službách na vnútornom trhu), možno konštatovať, že zmeny navrhované v VIII. časti, „Finančná správa a obchodná činnosť“, v položke č.148 nie je možné kvantifikovať, nakoľko ide o zavedenie úkonov, ktoré neboli doposiaľ realizované. V sadzobníku správnych poplatkov sa v X. časti „Životné prostredie“, navrhovaná zmena položky č. 170 vypúšťa.

Ťažiskovými inštitúciami, ktoré budú zabezpečovať vyššie uvedené úlohy, schválené viacerými uzneseniami vlády SR (napr. 367/2008, 707/2008, 808/2008, 735/2008) budú Ministerstvo hospodárstva SR, Ministerstvo vnútra SR, Ministerstvo spravodlivosti SR a Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby.

2. Vplyvy na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Návrh zákona o službách predpokladá pozitívny vplyv na obyvateľov a hospodárenie podnikateľskej sféry v oblasti služieb. Pozitívny vplyv na obyvateľov ako príjemcov služieb sa predpokladá v širšej ponuke a kvalite ponúkaných služieb pri možnosti aj cezhraničného poskytovania služieb. Príjemcovia služieb budú mať prístup k širšiemu súboru informácií o poskytovaných službách, čo im umožní kvalifikovanejšie rozhodovanie o výbere služieb. V oblasti spotreby služieb dopad návrhu zákona a implementácie smernice na celkovú životnú úroveň bude závisieť najmä od rastu reálnych príjmov obyvateľov.

Vyššia konkurencia v oblasti služieb predpokladá zníženie cien za služby, čo bude mať pozitívny dopad na kvalitu života obyvateľov. V podmienkach Slovenskej republiky sa predpokladá pokračujúca tendencia vyrovnávania domácej cenovej hladiny, s hladinou cien za služby v iných členských štátoch. Základný dopad návrhu zákona, ako je zvýšenie rozsahu poskytovaných služieb a zamestnanosti sa odzrkadlí v rozšírení škály služieb v Slovenskej republike, pokiaľ ide o druhy a rozsah služieb vysokej kvality.

Vplyvy návrhu zákona o službách možno hodnotiť pozitívne z hľadiska zlepšovania podmienok prístupu budúcich podnikateľov k službám a samotného poskytovania služieb, čo je v súlade s cieľmi, prioritami a iniciatívami Európskej únie ako aj hospodárskej politiky vlády SR, vyplývajúcej z Programového vyhlásenia vlády SR na roky 2006 - 2010 . Zefektívnením administratívno-právnych postupov ich sústredením na jedno miesto – na JKM, občan, najmä pri začatí podnikania, ušetrí čas a financie, nakoľko bude mať možnosť vybaviť si viaceré formality k podnikaniu vo vzťahu k viacerým inštitúciám na jednom mieste a to aj elektronicky. Predpokladá sa, že prípadné nové technické vybavenie pre splnenie si jeho zákonných informačných povinností vo vzťahu k príjemcom služieb, ako aj možnosť elektronickej komunikácie s verejnou správou si môže vyžiadať určité finančné nároky na strane podnikateľa. 3. Vplyvy na životné prostredie: Návrh zákona nebude mať priamy vplyv na životné prostredie.

4. Vplyvy na zamestnanosť

Predpokladá sa, že návrh zákona o službách bude mať pozitívny vplyv na zamestnanosť. Prírastok počtu podnikateľov bude predstavovať približne 0,6 % celkového počtu pracujúcich v Slovenskej republike ročne. Možno predpokladať, že v ekonomicky silnejších krajoch, ako je napríklad Bratislavský sa bude zamestnanosť zvyšovať v službách vyžadujúcich vyššie odborné predpoklady. Počíta sa s rastom zamestnanosti v sektore stavebníctva, cestovného ruchu, vzdelávania súvisiaceho s výkonom podnikateľskej činnosti, ako napríklad právnych služieb, účtovníctva, audítorských činnosti, a podobne.

5.Vplyvy na podnikateľské prostredie

Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv najmä na podnikateľské prostredie. Vytvorenie JKM 2, poskytovanie informácií a možnosť podania žiadosti o vydanie oprávnenia na poskytovanie služby na jednom mieste, vrátane elektronickej komunikácie a zavedenie informačného systému vnútorného trhu povedie k úspore finančných nákladov podnikateľov. Vytvorenie siete JKM 2, ktoré nadväzujú na JKM 1, zníži a zefektívni administratívno-právne postupy v podnikateľskom prostredí, zjednoduší prístup ku službám nielen domácim podnikateľom, ale aj podnikateľom z iných členských štátov, ktorí budú mať záujem etablovať sa na území Slovenskej republiky alebo poskytovať služby cezhranične, dočasne.

Zmena výšky správnych poplatkov nebude mať negatívny dopad na podnikateľské prostredie. Návrh novely zákona o správnych poplatkoch počíta s minimálnym zvýšením správnych poplatkov, ale súčasne niektoré správne poplatky znižuje, čím v zásade nedôjde vo vzťahu k štátnemu rozpočtu k jeho nárastu alebo poklesu. Náklady, súvisiace s navrhovanými úpravami výšky správnych poplatkov sú úmerné k úkonom, ktoré je potrebné, v súlade s príslušnými predpismi zabezpečiť. Nie je možné akceptovať názor, že k zvýšeniu poplatkov dochádza vplyvom zavedenia meny Euro v Slovenskej republike. V súvislosti s týmto je možné uviesť, že k zníženiu poplatkov v prospech podnikateľov došlo už aj v súvislosti s poslednou novelizáciou Živnostenského zákona, v spojení s implementáciou niektorých čiastkových požiadaviek smernice (založenie JKM 1), ktorá je transponovaná predmetným návrhom zákona. Úsporou v prospech podnikateľa bude aj zabezpečenie výpisu z registra trestov zdarma (ako jedna z podmienok vydania oprávnenia na podnikanie), ktorý už v súčasnosti zabezpečujú pre určitý okruh podnikateľov JKM 1, ako aj úspora času a financií podnikateľa pri využití JKM 2, ktoré mu zabezpečí okrem výpisu z registra trestov aj pridelenie IČO, evidenciu v príslušnej zdravotnej poisťovni, na daňovom úrade, prípadne zaregistrovanie firmy v obchodnom registri, s predkladaním potrebných dokladov a údajov len raz, na jednom mieste, na JKM.

Z hľadiska živnostenského podnikania sa navrhuje zrušenie koncesovaných živnosti a ich zaradenie do viazaných živností. To znamená, že poplatok za vydanie oprávnenia na tieto činnosti, ktorý bol pôvodne vo výške 33 Eur sa zníži až o 18 Eur, nakoľko sa navrhuje aj samotné zníženie správneho poplatku za vydanie oprávnenia na viazanú živnosť z pôvodných 16,50 Eur na 15 Eur. Takže zníženie poplatku nie je len z dôvodu preradenia koncesovaných živnosti medzi viazané, ale aj z dôvodu samotného zníženia položky za vydanie oprávnenia na viazané živnosti. Navrhuje sa zníženie aj ďalších správnych poplatkov, v súvislosti so živnostenským podnikaním. Zvýšenie niektorých položiek, ktorých samotná základná výška je primeraná k vykonanému úkonu, je určitou kompenzáciou straty príjmu finančných prostriedkov do štátneho rozpočtu.

6. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Naplnenie požiadaviek, najmä čl. 6 – 8 smernice kladie zvýšené požiadavky na bezpečnú elektronickú komunikáciu, kvalitu informačných technológií a informačných systémov. Funkčné zabezpečenie JKM 2 v Slovenskej republike, ako miest sústredenia rôznych administratívno-právnych postupov, vyžaduje vytvorenie vzájomných elektronických prepojení/prístupov medzi JKM 2 - 8 živnostenskými úradmi obvodných úradov v sídlach krajov (totožné s JKM 1 na týchto úradoch) a niektorými ministerstvami, inými štátnymi orgánmi a profesijnými komorami, ktoré vydávajú oprávnenia na podnikanie v službách. Tieto JKM budú slúžiť aj pre osoby z iných členských štátov, ktoré budú mať záujem poskytovať služby v SR, či už na trvalom základe alebo cezhranične. Spolupráca uvedených inštitúcií bude orientovaná do oblasti povoľovacích postupov vydávania oprávnení na výkon tej ktorej služby, resp. vzniku firmy, evidencie poskytovateľa služby/podnikateľa v systéme zdravotného poistenia a registrácie na príslušnom daňovom úrade. Je snahou vytvoriť možnosť, prostredníctvom všetkých JKM, podávať elektronicky návrh na zápis právnickej osoby do príslušného obchodného registra a to s využitím Ústredného portálu verejnej správy a tiež možnosť elektronickej komunikácie poskytovateľa služby/podnikateľa s ktorýmkoľvek JKM. Tým dôjde aj k rozšíreniu činností už zriadených JKM 1, ktoré začali svoju činnosť už 1. 10. 2007.

Základom funkčného zabezpečenia JKM 2 a plnenia požiadaviek vyplývajúcich zo smernice je upraviť príslušné informačné systémy, dobudovať a posilniť komunikačnú infraštruktúru a technicky dobudovať príslušné pracoviská, s dôrazom na informačné systémy najmä obchodného registra, živnostenského podnikania a technickú vybavenosť živnostenských úradov. Ide o projekt, ktorým sú riešené viaceré vecno-technické požiadavky, vyplývajúce zo smernice o službách na vnútornom trhu a teda aj návrhu zákona, viacerých rezortov, iných štátnych orgánov a profesijných komôr. Vzhľadom na to, že nie je možné finančné dopady projektu presne vyčísliť, MH SR má za to, že je nutné JKM 2 realizovať ako celok a nie každá dotknutá inštitúcia separátne. Tým bude zabezpečená transparentnosť toku finančných prostriedkov, ktoré budú použité pre tú ktorú inštitúciu podľa skutočnej potreby.

Návrh zákona vytvára právny rámec aj pre jeden z nástrojov pre lepšie fungovanie vnútorného trhu EÚ, ktorým je Informačný systém vnútorného trhu (ďalej len „IMI systém“). IMI systém bol vyvinutý Európskou komisiou s cieľom jeho využívania napomôcť plniť požiadavky stanovené smernicou a uľahčiť administratívnu spoluprácu medzi orgánmi s rovnakými kompetenciami v jednotlivých členských štátoch. IMI systém umožní medzi členskými štátmi elektronickú výmenu informácií ako aj nové formy medzinárodnej administratívnej spolupráce. Spolupráca bude zameraná najmä na oblasť uznávania odbornej kvalifikácie, verifikovanie dokladov predložených podnikateľmi pri žiadostiach o vydanie oprávnenia na výkon služby, ako aj na požiadavky, vyplývajúce zo smernice. IMI systém napomôže vyhľadať kompetentný partnerský úrad v inom členskom štáte.

IMI systém je uzavretý systém, ktorý je funkčne zabezpečený cez Internet. Dovoľuje pracovať s dvadsiatimi tromi oficiálnymi úradnými jazykmi EÚ. Tým sa komunikácia medzi kompetentnými orgánmi na trhu EÚ dostane na kvalitatívne vyššiu úroveň. Najmä pre podnikateľov táto forma významne zjednoduší prístup k službám a podmienky pre podnikanie budú v rámci celej EÚ zjednotené. Do IMI systému v Slovenskej republike budú zapojené 3 okruhy orgánov štátnej správy a iných inštitúcií, ktoré vydávajú oprávnenia na vykonávanie podnikateľskej činnosti, uznávajú odbornú kvalifikáciu osôb v prípade cezhraničného poskytovania služieb, ako aj orgány, ktoré majú dohľad nad dodržiavaním zákonnosti podnikateľom pri poskytovaní služieb. Pre fungovanie IMI systému sa vyžaduje v príslušných rezortoch a inštitúciách mať k dispozícií dvoch pracovníkov pre vybavovanie požiadaviek z iných členských štátoch a dve zostavy personálnych počítačov s pripojením na Internet. Príslušné rezorty a inštitúcie nominovali požadovaných pracovníkov do Stálej medzirezortnej pracovnej skupiny expertov, ktorí sú vybavení potrebnými technickými prostriedkami.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky

2.Názov právneho predpisu: Návrh zákona o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskej únie

- v primárnom práve:

v Zmluve o fungovaní Európskej únie

Hlava IV Voľný pohyb osôb, služieb a kapitálu, kapitola III Služby, čl. 56-62

- v sekundárnom práve:

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 376, 27. 12. 2006)

b) je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu

prvého stupňa Európskych spoločenstiev

Napríklad:

-Rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C-205/99 Asociación Profesional de Empresas Navieras de Líneas Regulares (Analir) a iní proti Administración General del Estado (2001), Zb. roz. ESD I-01271,

-Rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C-390/99 Canal Satélite Digital SL proti Adminstración General del Estado, za účasti Distribuidora de Televisión Digital SA (DTS) (2002). Zb. roz. ESD I-00607,

-Rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C-309/99 J. C. J. Wouters, J. W. Savelbergh a Price Waterhouse Belastingadviseurs BV proti Algemene Raad van de Nederlandse Orde van Advocaten, za účasti Raad van de Balies van de Europese Gemeenschap (2002), Zb. roz. ESD I-01577,

-Rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C-385/99 V.G. Müller-Fauré proti Onderlinge Waarborgmaatschappij OZ Zorgverzekeringen UA a E.E.M. van Riet proti Onderlinge Waarborgmaatschappij ZAO Zorgverzekeringen (2003), Zb. roz. ESD I-04509

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej

únii:

a)z gestorstva smerníc vyplýva pre Slovenskú republiku povinnosť transponovať smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES najneskôr do 28. decembra 2009

b)v danej oblasti nebolo začaté konanie proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 a 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení

c)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice alebo rámcové rozhodnutia už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia: smernica 2006/123/ES si vyžaduje v záujme jej úplnej transpozície úpravu právnych predpisov v pôsobnosti Ministerstva vnútra SR, Ministerstva spravodlivosti SR, Ministerstva financií SR, Ministerstva pôdohospodárstva SR, Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR, Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Úradu geodézie, kartografie a katastra SR

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu legislatívneho zámeru s právnom Európskych spoločenstiev alebo právom Európskej únie:

- úplný

6. Gestor a spolupracujúce rezorty:

- Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky

- spolugestori: Ministerstvo vnútra SR, Ministerstvo spravodlivosti SR, Ministerstvo financií SR, Ministerstvo pôdohospodárstva SR, Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Úrad geodézie, kartografie a katastra SR.

Osobitná časť

K Čl. I

K § 1 a 2

Úvodné ustanovenie zákona vymedzuje rozsah jeho pôsobnosti. Ide o práva a povinnosti poskytovateľov služieb, práva príjemcov služieb. Zákon ďalej upravuje dozor nad poskytovateľmi služieb, činnosť jednotných kontaktných miest a podmienky administratívnej spolupráce medzi orgánmi členských štátov.

Návrh zákona sa nevzťahuje na služby, ktoré sú vylúčené z pôsobnosti smernice o službách.

Ustanovenie § 2 je výkladovým ustanovením základných pojmov v oblasti služieb. Definícia služby vychádza z článku 50 Zmluvy o založení ES, na ktorý odkazuje smernica o službách pri vymedzení pojmu služba v článku 4 ods. 1. Službou sa na účely zákona rozumie akákoľvek samostatne zárobková činnosť, priemyselnej, obchodnej, výrobnej alebo remeselnej povahy alebo činnosť v oblasti slobodných povolaní, ktorá je príjemcovi služby poskytovaná spravidla za odplatu. Usadeným poskytovateľom služby je fyzická osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky alebo iného členského štátu alebo právnická osoba založená podľa práva Slovenskej republiky alebo iného členského štátu so sídlom, ústredím, alebo hlavným miestom vykonávania podnikateľskej v Slovenskej republike alebo inom v členskom štáte, ktorá ponúka alebo poskytuje službu a je usadená v Slovenskej republike. Príjemcom služby je fyzická osoba, ktorá je štátnym občanom členského štátu, alebo ktorá má priznané práva osobitným predpisom a právnická osoba založená podľa práva členského štátu, ktorá má sídlo, ústredie alebo hlavné miesto podnikateľskej alebo inej činnosti na území členského štátu a užíva alebo mieni užívať službu.

K § 3

Ustanovenie § 3 upravuje uznávanie splnenia požiadaviek, a to tak, že žiadatelia, ktorí už získali oprávnenie na poskytovanie služieb v inom členskom štáte, môžu na základe tohto oprávnenia poskytovať služby, ak podmienky pre vydanie oprávnenia v inom členskom štáte sú rovnocenné alebo porovnateľné s podmienkami pre udelenie oprávnenia v Slovenskej republike. Cieľom tejto úpravy je vytvorenie súladu so smernicou o službách a s judikatúrou Európskeho súdneho dvora, ktorá stanovuje, že podmienky pre vydanie oprávnenia pri usadení sa v členskom štáte nesmú byť duplicitné. Tieto podmienky sa však neuplatnia v prípade, ak sú v Slovenskej republike podmienky pre vydanie oprávnenia širšie ako v inom členskom štáte.

Návrh zákona upravuje aj podmienky uznávania dokladov, ktoré slúžia na získanie oprávnenia a boli vydané v inom členskom štáte, ak slúžia na rovnaký alebo podobný účel ako v Slovenskej republike. Ďalej sa ustanovuje dôležitá požiadavka, a to, že príslušný orgán nebude vyžadovať predloženie originálov týchto dokladov, neoverených kópií, alebo úradne osvedčených prekladov, okrem prípadov ak sú tieto opodstatnené závažným dôvodom týkajúcich sa verejného záujmu, ako je ochrana pracovníkov, verejného zdravia, ochrana životného prostredia, alebo príjemcov služieb. Príslušný orgán si v prípade pochybností môže overiť pravdivosť a obsah predložených dokladov prostredníctvom informačného systému vnútorného trhu.

Ustanovenie § 3 ods. 3 upravuje podmienky uznávania profesijného poistenia pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom činnosti. Poistenie príslušný orgán uzná vtedy, ak má žiadateľ uzavreté poistenie v inom členskom štáte a toto poistenie je rovnocenné, alebo porovnateľné s poistením, ktoré sa vyžaduje podľa osobitného predpisu v Slovenskej republike.

K § 4

Ustanovenie upravuje podmienky podávania žiadostí o udelenie oprávnení. Príjem žiadosti na udelenie oprávnenia musí príslušný orgán potvrdiť, v potvrdení uvedie deň doručenia žiadosti, lehotu na rozhodovanie o udelení oprávnenia, poučenie o následkoch nesplnenia podmienok na udelenie oprávnenia, ako aj iné skutočnosti.

Ustanovuje sa možnosť podať žiadosť o udelenie oprávnenia aj prostredníctvom jednotného kontaktného miesta, ktoré prijatie žiadosti žiadateľovi potvrdí.

V § 4 ods. 3 sa upravuje možnosť podať žiadosť jednotnému kontaktnému miestu aj elektronicky podpísanú zaručeným elektronickým podpisom. V prípade tohto ustanovenia sa odkladá účinnosť na 1. január 2011.

K § 5

Ustanovenie upravuje povinnosť príslušného orgánu poskytnúť na žiadosť poskytovateľa služby alebo príjemcu služby bezodkladne po prijatí žiadosti informáciu aké podmienky musia byť splnené na udelenie oprávnenia. Poskytovanie týchto informácií nemá charakter právneho poradenstva, informácie sa budú poskytujú len na základe žiadosti, ktorá môže byť doručená aj elektronickými prostriedkami.

K § 6

Ustanovenie upravuje rozsah informačnej povinnosti poskytovateľa služby vo vzťahu k príjemcovi služby. Návrh zákona rozlišuje medzi povinnými informáciami a inými informáciami, ktoré poskytovateľ služby poskytne na základe žiadosti príjemcu služby.

Poskytovateľ služby je povinný zabezpečiť sprístupnenie týchto informácií v mieste poskytovania služby, včas na viditeľnom mieste a tiež v informačných dokumentoch. Poskytovateľ služby môže tieto informácie poskytovať aj elektronicky.

V prípade porušenia informačných povinností poskytovateľom služby, zákon stanovuje možnosť uloženia pokuty podľa § 18 ods. 1 písm. a).

K § 7

Ustanovenie upravuje princíp, že poskytovatelia služieb v regulovaným povolaniach nemôžu byť obmedzení rôznymi prekážkami v obchodnej komunikácii, ako je napríklad zákaz reklamy v médiách alebo iných foriem obchodnej komunikácie.

K § 8

Ustanovenie upravuje požiadavky cezhraničného poskytovania služieb poskytovateľmi z iných členských štátov Európskej únie. Právo cezhraničného poskytovania služieb je zakotvené v primárnom práve Spoločenstva, v článku 49 Zmluvy o ES. Zákon o službách zakotvuje právo cezhraničného poskytovania služieb na území Slovenskej republiky poskytovateľom služby na základe a v rozsahu oprávnenia získaného v inom členskom štáte. Cieľom tejto právnej úpravy je uľahčiť cezhraničné poskytovanie služieb. Návrh zákona rieši aj výnimky z cezhraničného poskytovania služieb, ide najmä o tie druhy služieb, ktorých cezhraničné poskytovanie upravujú vlastné pravidlá, ako sú služby poskytované vo všeobecnom hospodárskom záujme, poštové služby, odber, využívanie a používanie vody, služby v oblasti energetiky a ako aj služby advokátov a audítorov.

K § 9

Cieľom tejto právnej úpravy je umožniť príjemcom služieb získať všeobecné informácie týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, informácie o možnostiach riešenia sporu medzi poskytovateľom a príjemcom služieb a kontaktné údaje o združeniach založených na ochranu spotrebiteľa.

Informácie pre príjemcov služieb poskytuje informačné centrum pre príjemcov služieb, ktorého funkcie bude vykonávať Ministerstvo hospodárstva SR. Informácie, ktoré budú príjemcom služieb poskytovať musia byť jednoznačné, ľahko dostupné aj na diaľku elektronickými prostriedkami a pravidelne aktualizované.

Informačné centrum pre príjemcov služieb poskytuje bezodkladne informácie aj orgánu iného členského štátu, ktorý plní úlohu informačného centra, a ktorý požiada informačné centrum pre príjemcov služieb o poskytnutie informácií.

K § 10

Ustanovenie upravuje zákaz poskytovateľov služieb usadených v Slovenskej republike diskriminovať príjemcov služieb z iných členských štátov, najmä z dôvodu ich štátnej príslušnosti, alebo miesta trvalého pobytu alebo sídla príjemcu služby. Tento princíp chráni príjemcov služieb pred nekalými obchodnými praktikami zo strany poskytovateľov služieb. V prípade porušenia povinností poskytovateľom služby podľa § 10, zákon stanovuje možnosť uloženia pokuty podľa § 18 ods. 1 písm. b).

K § 11

Ustanovenie vo všeobecnosti definuje, čo je jednotné kontaktné miesto (ďalej len „JKM“) a aké možnosti prináša pre poskytovateľa služby. Z jeho obsahu vyplýva, že poskytovateľ služby môže na jednom mieste vybaviť formality, súvisiace s výkonom služby a to vo vzťahu k viacerým inštitúciám. Z ustanovenia tiež vyplýva, že JKM poskytne rôzne informácie, vzťahujúce sa na poskytovanie služby poskytovateľom služieb.

Príslušný orgán je povinný informovať JKM o vydaní oprávnenia, zamietnutí žiadosti vydať oprávnenie alebo inej skutočnosti dôležitej na vydanie oprávnenia.

K § 12

Ustanovenie upravuje podmienky vykonávania dozoru nad cezhraničnými poskytovateľmi služieb, ktorí sú usadení v inom členskom štáte únie a poskytujú služby na území Slovenskej republiky. Podľa návrhu § 8, ktorý implementuje čl. 16 Smernice, každý poskytovateľ má právo poskytovať služby cezhranične v inom členskom štáte na základe právnych predpisov vlastného štátu usadenia. Členský štát, v ktorom službu cezhranične poskytuje môže od neho vyžadovať splnenie len veľmi obmedzeného okruhu požiadaviek, týkajúcich sa predovšetkým verejného poriadku, verejnej bezpečnosti, verejného zdravia atď.

Podľa čl. 30 a 31 Smernice dozor nad poskytovateľom vždy vykonáva dozorný orgán štátu usadenia, aj v tom prípade, ak služba je poskytovaná cezhranične v inom členskom štáte. Smernica vyžaduje, aby v prípade, ak je potrebné u cezhraničného poskytovateľa vykonať kontrolu alebo inšpekciu, aby sa táto vykonala prostredníctvom príslušného orgánu v štáte, kde sa služba poskytuje, a to na základe dožiadania orgánu zo štátu usadenia. Smernica však nevylučuje, aby príslušný orgán v štáte, kde sa služba poskytuje, vykonal u cezhraničného poskytovateľa kontrolu alebo inšpekciu na základe vlastného podnetu. Vyvodenie zodpovednosti za konanie, ktoré porušuje predpis, na základe ktorého je služba poskytovaná, čiže predpis štátu usadenia, však môže vykonať len orgán štátu usadenia. Návrh ustanovenia § 12 upravuje postup, ak služba je poskytovaná na území Slovenskej republiky poskytovateľom usadeným v inom členskom štáte.

K § 13

Ustanovenie preberá čl. 18 a 35 Smernice. Smernica napriek generálnemu pravidlu zákazu obmedzovania voľného pohybu služieb umožňuje, aby sa v odôvodnených prípadoch v záujme bezpečnosti poskytovanej služby prijalo opatrenie na zabránenie hroziacej ujmy. Opatrením sa myslí individuálny správny akt prijatý príslušným orgánom, ktorého je konkrétny poskytovateľ služby usadený v inom členskom štáte. Pred prijatím opatrení musí byť dodržaný postup oznámenia a žiadosti o prijatie tohto opatrenia, len v naliehavých prípadoch je možné prijať opatrenia bez tohto postupu. Smernica ustanovuje podmienky pre konkrétne opatrenie (odsek 3).

K § 14

Ustanovenie upravuje postup orgánov dozoru v prípade cezhraničného poskytovania služieb podľa § 8 v prípade, ak sa služba poskytuje cezhranične v inom členskom štáte poskytovateľom, ktorý je usadený v Slovenskej republike podľa zásad vyjadrených v odôvodnení k § 12.

K § 15

Ustanovenie upravuje povinnosť príslušného orgánu bezodkladne informovať štát usadenia, členské štáty a Európsku komisiu, ak zistí, že činnosť cezhraničného poskytovateľa služby ohrozuje alebo môže ohroziť zdravie, bezpečnosť osôb alebo životné prostredie na území Slovenskej republiky alebo na území iného členského štátu.

K § 16

Upravuje právo príslušných orgánov iných členských štátov nahliadať do registrov a iných úradných evidencií, v ktorých sú zapísaní poskytovatelia služieb, za rovnakých podmienok ako príslušné orgány.

K § 17

Ustanovenie upravuje dozor nad dodržiavaním povinností podľa tohto zákona, ktoré vykonáva Slovenská obchodná inšpekcia.

K § 18

Upravuje sa možnosť uloženia sankcií v prípade porušenia povinností poskytovateľom služby podľa § 6 a 10.

K § 19

Technickým nástrojom pre zaistenie administratívnej spolupráce medzi členskými štátmi bude informačný systém vnútorného trhu (ďalej len „IMI“), ktorého technickú realizáciu v spolupráci s členskými štátmi pripravuje Európska komisia. Informačný systém bude slúžiť pre posúdenie splnenia požiadaviek, alebo pre overenie iných skutočností dôležitých pre vydanie oprávnenia na poskytovanie služby. Členské štáty začnú systém IMI používať v januári 2010.

Dozor v rámci IMI v Slovenskej republike budú vykonávať orgány štátnej správy, ako napríklad Ministerstvo školstva SR, Ministerstvo zdravotníctva SR, Ministerstvo financií SR, Ministerstvo kultúry SR, Ministerstvo vnútra SR, Ministerstvo pôdohospodárstva SR, Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR a Komora geodetov a kartografov SR.

K § 20

Ministerstvo hospodárstva SR koordinuje činnosť príslušných orgánov pri vykonávaní úloh podľa tohto zákona.

Na konanie podľa tohto zákona sa bude vzťahovať všeobecný predpis o správnom konaní, ak zákon neustanovuje inak.

K § 21

Ustanovenie obsahuje transpozičnú prílohu.

K Čl. II

K bodu 1

Návrhom sa upravuje možnosť podať žiadosť o vydanie banského oprávnenia prostredníctvom jednotného kontaktného miesta.

K bodu 2

Navrhovanou právnou úpravou sa upravuje vzťah medzi generálnou právnou úpravou o poskytovaní služieb a osobitnou právnou úpravou vo vzťahu k procedúre, ktorá predchádza vydaniu oprávnenia a vo vzťahu k právam, ale najmä povinnostiam poskytovateľov služieb.

K Čl. III

K bodu 1

Prechodné ustanovenie, ktorým sa ustanovuje povinnosť projektantov pozemkových úprav nadobudnúť v určenej lehote živnostenské oprávnenie.

K bodu 2

Navrhovanou právnou úpravou sa upravuje vzťah medzi generálnou právnou úpravou o poskytovaní služieb a osobitnou právnou úpravou vo vzťahu k procedúre, ktorá predchádza vydaniu oprávnenia a vo vzťahu k právam, ale najmä povinnostiam poskytovateľov služieb.

K Čl. IV

K bodu 1Návrh na vylúčenie ďalších skupín cestnej motorovej dopravy z pôsobnosti živnostenského zákona je dôsledkom prijatia nových legislatívnych pravidiel v oblasti prístupu k povolaniu dopravcu v rámci EÚ, ktoré svojim obsahom a zameraním široko prekračujú právny rámec uplatňovaný v konaní pred živnostenskými úradmi. K bodu 2 Navrhovaná zmena vyplynula z čl. XIX predkladaného zákona. K bodu 3 Navrhovaná zmena vyplynula z čl. XXVIII predkladaného zákona. K bodu 4

Navrhované vypustenie slov „povolenie na prevádzkovanie živnosti (ďalej len "koncesia") sa vyžaduje len v prípadoch vymedzených týmto zákonom.“ je dôsledkom prehodnotenia doterajšieho systému udeľovania povolení, vykonaného podľa článku 9 smernice o službách na vnútornom trhu s tým, že podmienky regulácie doterajších koncesovaných živností v rozsahu ustanovenom dotknutými osobitnými predpismi je možné zachovať v rámci ich zaradenia do viazaných živností.

K bodu 5

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 6

Zmena vyplýva z novo navrhovanej úpravy dokladov o živnostenskom oprávnení, ktorou sa docieli výrazné administratívne zjednodušenie postupov súvisiacich so začatím podnikania.

K bodu 7

Po odstránení inštitútu koncesie odpadá dôvod delenia živností na ohlasovacie a koncesované.

K bodu 8

Navrhuje sa, aby oprávnenie prevádzkovať živnosť vzniklo u všetkých živností rovnakým spôsobom – ohlásením. Tým odpadá i nutnosť transponovať zo smernice o službách na vnútornom trhu princíp implicitného rozhodovania v prípade nečinnosti príslušného orgánu. Preukazom živnostenského oprávnenia bude zjednodušené a formalizované osvedčenie deklarujúce splnenie podmienok živnostenského zákona.

Súčasne sa navrhuje doplniť doposiaľ chýbajúci postup živnostenských úradov v prípadoch, kedy z dôvodu neplnenia podmienok zákona nemožno vydať doklad o živnostenskom oprávnení pred povinným zápisom do obchodného registra.

K bodu 9

Ohlásenie je právnym úkonom, na základe ktorého bezprostredne vzniká právo prevádzkovať živnosť. Vzniknuté právo je možné zrušiť iba právnym úkonom rovnakej právnej sily, a to oznámením o ukončení podnikania. Späť vzatie ohlásenia sa preto v prípadoch, kedy ohlásením živnosti už právo vzniklo, nepripúšťa.

K bodu 10

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 11

Ide o legislatívno-technickú úpravu a súčasné interpretačné spresnenie podmienok, kedy je potrebné ustanoviť zodpovedného zástupcu.

K bodu 12

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 13

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 14

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 15

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 16

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 17

V zákone absentuje určenie vecnej pôsobnosti ministerstva na vydávanie osvedčenia o vykonaní kvalifikačnej skúšky pred skúšobnou komisiou. Návrhom sa tento nedostatok odstraňuje.

K bodu 18

V prípade § 25 ods. 1 sa doplnenie navrhuje z dôvodu zabránenia obchádzania účelu zákona, kedy sa predmet podnikania účelovo deklaruje inými slovami ako voľná živnosť, hoci svojim charakterom/obsahom ide o regulovanú živnosť.

K bodu 19

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 20

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 21

Navrhuje sa určiť okamih plnenia existujúcej povinnosti označenia prevádzkarne.

K bodu 22

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 23

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 24

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 25

Návrh uľahčuje a zlacňuje správnemu orgánu doručovanie písomností dotknutým subjektom a svojim obsahom a účelom je v súlade s platnou právnou úpravou v oblasti správy daní a poplatkov.

K bodu 26

Navrhuje sa, aby živnostenské úrady zabezpečovali výpisy z registra trestov nielen za osoby, ktoré sú štátnymi príslušníkmi Slovenskej republiky, ale aj za osoby, ktoré sú štátnymi príslušníkmi ostatných členských štátov Európskej únie. Návrh vychádza z platnej právnej úpravy zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého je Generálna prokuratúra oprávnená vyžiadať od ústredného orgánu iného členského štátu Európskej únie informáciu o odsúdení, ak o to požiada orgán verejnej správy na účely správneho konania (§ 17 cit. zákona). Doterajšia požiadavka na predkladanie výpisov z registra trestov osobami z EÚ bola pre tento okruh subjektov diskriminačná.

Vychádzajúc z doterajších dobrých skúseností s fakultatívnou registráciou daňovníkov k dani z príjmu sa ďalej sa navrhuje, aby živnostenské úrady obligatórne zabezpečovali daňovú registráciu k dani z príjmov pre všetky subjekty, ktoré ešte neboli na účely tohto druhu dane registrované. Rovnaký princíp sa navrhuje aj pre fyzické osoby z hľadiska ich prihlasovania do systému povinného zdravotného poistenia.

Jednou z najvýznamnejších navrhovaných zmien je umožnenie podávania návrhov na zápis do obchodného registra prostredníctvom živnostenských úradov. To predpokladá, aby živnostenské úrady boli oprávnené prijímať údaje a dokumenty vyžadované registrovými súdmi a to v podobe, ktorá im umožní ich odoslanie v elektronickej podobe. Pokiaľ podnikateľ predloží návrh na zápis alebo jeho prílohy v listinnej podobe, prevod do elektronickej podoby vykoná živnostenský úrad za úhradu. Navrhovaná zmena v odseku 5 vyplynula z čl. XIV predkladaného zákona.

K bodom 27 a 28

Generálna prokuratúra nie je oprávnená vyžiadať si od príslušných orgánov štátov, ktoré nie sú členskými štátmi EÚ, informácie o odsúdení, preto povinnosť preukazovania bezúhonnosti zostáva v týchto prípadoch na dotknutých osobách, ktoré si budú výpisy z registra trestov zabezpečovať individuálne.

K bodu 29

Ide o legislatívno-technickú úpravu

K bodu 30

Návrh rozširuje okruh osôb, pre ktoré bude výpis z registra trestov zabezpečovať živnostenský úrad, z osôb so štátnou príslušnosťou SR na osoby so štátnou príslušnosťou členského štátu EÚ.

K bodu 31

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 32

Potreba zjednodušovania administratívnych procesov spojených so začatím podnikania si vyžiadala prehodnotiť vydávanie doterajších živnostenských listov v právnom rámci zákona o správnom konaní. Výsledkom je prechod na vydávanie zjednodušenej formy dokladu, ktorým bude osvedčenie o podnikateľskom oprávnení. Bude sa vydávať vždy v prípade, kedy podnikateľ preukáže splnenie podmienok živnostenského zákona a to bez ďalších nadbytočných náležitostí (osobné údaje osoby zodpovedného zástupcu, odôvodnenie, poučenie). Osobitné rozhodnutie podľa zákona o správnom konaní sa vydá v prípade, ak nie sú splnené podmienky živnostenského zákona.

K bodu 33

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 34

Navrhovaná zmena súvisí s úpravou v bode 1.

K bodu 35

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 36

Navrhuje sa upraviť pravidlá späťvzatia ohlásenia.

K bodu 37

V prípade úpravy § 57 ods. 4 a 5 a § 58 ods. 2 písm. c) ide o zmenu smerujúcu k nahradeniu rozhodovania živnostenského úradu o pozastavení prevádzkovania živnosti jednoduchým oznámením podnikateľa o pozastavení prevádzkovania živnosti.

K bodu 38

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 39

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 40

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 41

Navrhovaná zmena súvisí s úpravou podľa bodu 33.

K bodu 42

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 43

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 44 a 56

Navrhované ustanovenie sa zosúlaďuje s terminológiou zákona č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 45

Navrhuje sa, aby sa do živnostenského registra zapisovali všetky predmety podnikania.

K bodu 46

Navrhuje sa jednoznačne definovať okruh údajov živnostenského registra, ktoré tvoria jeho neverejnú časť, nakoľko podľa doterajšieho znenia išlo pri dátume narodenia o sporný údaj.

K bodu 47

Zverejnenie údajov verejnej časti živnostenského registra nie je legislatívne upravené priamo v živnostenskom zákone, doposiaľ sa subsidiárne využíval na to iba zákon o zverejňovaní informácií.

Živnostenský register je významným zdrojom informácií pre obchodných partnerov podnikateľov i pre verejnosť. Návrhom v odseku 6 sa má dosiahnuť vyššia miera relevantnosti údajov zapísaných v tomto registri.

K bodu 48

Navrhuje sa zrušiť miestnu príslušnosť živnostenského úradu pri vydávaní výpisov zo živnostenského registra. Je to umožnené tým, že databáza živnostenského registra je centralizovaná, a preto je možnosť vydania výpisu na ktoromkoľvek živnostenskom úrade. Zároveň sa navrhuje vydávať osobám, ktorých sa zápis v živnostenskom registri dotýka, aj prehľad zapísaných údajov, ktorý bude obsahovať okrem verejných platných údajov aj neverejné údaje a neplatné (historické) údaje zapísané v živnostenskom registri.

K bodu 49

Navrhovaná zmena súvisí s prehodnotením doterajšej fakultatívnej možnosti daňovej registrácie a registrácie v systéme povinného zdravotného poistenia na obligatórnu.

K bodu 50

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 51

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 52

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 53

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 54

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 55

Navrhuje sa rozšíriť možnosť uplatňovania efektívneho, účinného a zjednodušeného sankčného postupu formou ukladania blokových pokút na niektoré ďalšie prípady.

K bodu 57

Navrhuje sa, aby z dôvodu jednoznačnosti bolo plnenie úloh JKM pre iné činnosti, ako sú živnosti, viazané na vyjadrenie tejto skutočnosti v osobitných zákonoch.

K bodu 58

Navrhuje sa explicitne určiť príslušnosť obvodných úradov na plnenie úloh jednotných kontaktných miest pre činnosti, ktoré nie sú živnosťou.

K bodu 59

Rozšírenie úloh jednotných kontaktných miest aj pre činnosti, ktoré nie sú živnosťou, si vyžaduje na tento účel upraviť aj ustanovenia § 66ba. Okrem iného sa navrhuje rozšíriť úlohy jednotného kontaktného miesta aj o oblasť prijímania údajov a dokladov potrebných pre prvozápis podnikateľov do obchodného registra. V záujme dosiahnutia efektívnej komunikácie medzi jednotnými kontaktnými miestami a dotknutými orgánmi štátnej správy a registrovými súdmi sa navrhuje, aby všetky údaje a doklady, ktoré budú jednotné kontaktné miesta uvedeným subjektom zasielať, boli v elektronickej podobe. Navrhuje sa, aby živnostenské úrady mohli podnikateľom poskytovať službu spočívajúcu v prevode listinných dokumentov do elektronickej podoby. Ide o nadštandardnú službu, ktorá bude predmetom spoplatnenia. Naopak, predmetom osobitného spoplatnenia nebude získavanie informácií o bezúhonnosti dotknutých osôb. Zmeny v odseku 3 písm. e) a f) a v odseku 4 vyplynuli z čl. XVII predkladaného zákona. Návrhom zákona sa rozširuje pôsobnosť jednotných kontaktných miest aj na osoby podnikajúce na základe iného ako živnostenského oprávnenia, nebude však možné, aby jednotné kontaktné miesta zapisovali údaje o takýchto osobách do živnostenského registra. V odseku 5 sa navrhuje viesť osobitný register pre osoby podnikajúce na základe iného ako živnostenského oprávnenia prostredníctvom informačného systému jednotných kontaktných miest. Nakoľko ide o nový informačný systém je nevyhnutné v navrhovanom právnom predpise určiť správcu tohto informačného systému a príslušnému ministerstvu umožniť prevádzkovať takýto informačný systém. Vzhľadom na skutočnosť, že služby jednotných kontaktných miest budú poskytované takmer výlučne živnostenskými úradmi, ktoré sú v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, navrhujeme aby správcom tohto informačného systému bolo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

K bodu 60

Doterajšia obligatórna povinnosť osôb EÚ, okrem štátnych občanov SR, preukazovať bezúhonnosť výpisom z registra trestov z krajiny EÚ, z ktorej prichádzajú alebo v ktorej získali kvalifikáciu, sa navrhuje zmeniť na fakultatívnu možnosť. Zabezpečenie výpisu z registra trestov bude prioritnou povinnosťou živnostenského úradu. Pokiaľ však žiadateľ predloží výpis z registra trestov sám, môže tým urýchliť konanie a získať živnostenské oprávnenie v kratšej lehote.

Súčasne sa odstraňuje požiadavka na predkladanie úradne preložených dokladov o bezúhonnosti, ako to vyplýva z požiadaviek smernice o službách na vnútornom trhu.

K bodu 61

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodom 62 až 64

Návrhom sa zosúlaďujú dotknuté ustanovenia s platným znením zákona č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií.

K bodom 65 a 66

Odstraňuje sa požiadavka na predkladanie úradne preložených dokladov k žiadosti o uznanie kvalifikácie a dokladov o finančnej spoľahlivosti, ako to vyplýva z požiadaviek smernice o službách na vnútornom trhu.

K bodu 67

Navrhuje sa doplniť do zákona prechodné ustanovenia, ktorými sa upraví používanie doposiaľ vydávaných dokladov o živnostenskom oprávnení a všeobecnou formou upraviť aj používanie niektorých doterajších pojmov v osobitných predpisoch.

K bodu 68 a 69

Navrhované úpravy v prílohe č. 2 súvisia so zmenami, ktoré sú obsahom čl. III, ako aj s tým, že doterajšie koncesované živnosti sa z prílohy č. 3 presúvajú medzi viazané živnosti uvedené v prílohe č. 2 živnostenského zákona.

K Čl. V

K bodu 1

Predmetné ustanovenie rozširuje vzhľadom na zavedenie možnosti podať návrh na prvozápis údajov do obchodného registra prostredníctvom jednotného kontaktného miesta okruh subjektov zo zákona oprávnených vyberať súdne poplatky.

K bodu 2

Navrhovaná legislatívno-technická zmena číslovania odkazu pod čiarou je nevyhnutná vzhľadom na potrebu zavedenia odkazu v poznámke pod čiarou v predchádzajúcom novelizačnom bode.

K bodu 3

Zavedenie osobitného ustanovenia k plateniu poplatku a splatnosti poplatku pri podaní návrhu na prvozápis prostredníctvom jednotného kontaktného miesta je nevyhnutné vzhľadom na zmeny, ktoré so sebou prinesie tento osobitný spôsob podávania návrhov registrovým súdom.

Zároveň sa ustanovuje v záujme poskytnutia dostatočnej miery právnej istoty (keďže jednou z podmienok úspešnosti v registračnom konaní je podľa § 6 ods. 1 písm. f) zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZOR“) zaplatenie súdneho poplatku pri podaniach, ktoré podliehajú poplatkovej povinnosti), že zaplatenie poplatku na jednotnom kontaktnom mieste (v hotovosti, v kolkových známkach, poštovým poukazom alebo prevodom z účtu v banke) v zákonnej výške sa považuje za splnenie tejto podmienky, a to v čase doručenia návrhu na prvozápis na registrový súd jednotným kontaktným miestom.

Na záver sa konštatuje, že napriek tomu, že návrh na prvozápis bude jednotným kontaktným miestom doručený registrovému súdu elektronickými prostriedkami, nevzniká navrhovateľovi nárok na zníženie sadzby poplatku z pevnej sumy ustanovenej v sadzobníku podľa § 6 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch (v danom ustanovení ide o zníženie pevnej sumy poplatku o 50%), a to vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade ide o technické prepojenie jednotných kontaktných miest a obchodného registra a nie o podporu informatizovaného styku občana s orgánmi verejnej moci.

K Čl. VI

K bodu 1 až 4

Zmeny v zákone Slovenskej národnej rady č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov v znení neskorších predpisov sa navrhujú vykonať z dôvodu transpozície Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu. Zmeny súvisia s podaním žiadosti na vydanie osvedčenia na výkon daňového poradenstva, zápisom do zoznamu daňových poradcov, poistením a zmenami v údajoch oznámených Slovenskej komore daňových poradcov prostredníctvom jednotných kontaktných miest.

K bodu 5 a 7

Navrhované zmeny súvisia so zavedením meny euro.

K bodu 6

Ustanovenie odkazuje na aplikáciu generálneho zákona o službách na vnútornom trhu vo vzťahu k procedúre, ktorá predchádza vydaniu povolenia a vo vzťahu k právam, ale najmä povinnostiam poskytovateľov služieb.

K Čl. VII

K bodu 1

Ustanovenie odkazuje na aplikáciu generálneho zákona o službách na vnútornom trhu vo vzťahu k procedúre, ktorá predchádza vydaniu povolenia a vo vzťahu k právam, ale najmä povinnostiam poskytovateľov služieb.

K bodu 2

Vypustením odseku 3 sa reaguje na článok 15 ods. 3 písm. e) smernice 2006/123/ES, ako aj na jej článok 14 ods. 2 a 3. Na zákonné obmedzenie počtu ateliérov a kancelárií združenia nie je ani vecný dôvod.

K bodu 3

Nový paragraf reaguje na požiadavku týkajúcu sa práva na informácie o poskytovateľoch a ich službách (článok 22 smernice 2006/123/ES). V odseku 1 sa uvádzajú základné informácie, ktoré majú všeobecný informačný charakter. Mali by sa uvádzať v prospektoch, informačných letákoch, katalógoch a v iných obdobných prezentačných materiáloch určených širokej verejnosti, ako aj na internetových stránkach architektov a inžinierov.

V odseku 2 sa uvádza okruh konkrétnych informácií, ktoré by mal poskytovateľ služby povinne oznámiť klientovi pred uzavretím každej zmluvy. Ich účelom je oboznámiť klienta s rozsahom a predpokladanými požiadavkami, časom a obsahom poskytovaných služieb, ako aj s predpokladanou odmenou (honoráre), aby uzavieranie zmluvy bolo obojstranne čo najslobodnejšie.

K bodu 4

Ustanovením sa reaguje na nepresnosť prevzatia ustanovenia článku 14 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES.

V čase transpozície uvedenej smernice sa predpokladalo vo väčšine členských štátov len jediné kompenzačné opatrenie, a to diferenčná skúška. Po opakovaných zasadaniach Skupiny príslušných orgánov (tzv. ENACA) sa v januári 2009 v Sofii dohodlo, že sa predsa umožní uchádzačovi aj výber tzv. adaptačného obdobia, čiže odbornej praxe pod dohľadom autorizovaného architekta/stavebného inžiniera v členskom štáte, v ktorom sa uchádza o autorizáciu.

K bodu 5

Ide o legislatívno-technickú úpravu na realizáciu predchádzajúceho bodu. Nejde o inú zmenu, než v bode 5.

K bodu 6

Úprava smeruje k tomu, aby štatút komory mal organizačný obsah upravujúci základné otázky postavenia komory a jej orgánov, hospodárenie a iné vnútorné veci a členské veci. Navrhovaný autorizačný poriadok by mal upravovať podrobný postup autorizácie, vrátane činnosti autorizačného výboru a procesné práva uchádzačov. Tak by bol prístup k povolaniu upravený v jedinom dokumente. Tým by sa v jedinom dokumente komory premietla aj rozhodujúca časť transpozície aj smernice 2005/36/ES, aj smernice 2006/123/ES.

K bodu 7 a 8

Upravuje sa možnosť podať žiadosť na jednotnom kontaktnom mieste.

K bodu 9

Ide o legislatívno-technickú opravu chyby z predchádzajúcej novely zákona (zákon č. 298/2008 Z. z.), keď bola zavedená legislatívna skratka „regulačný orgán“. Nejde o vecnú zmenu.

K bodu 10

K bodu 11

Ide o legislatívno-technickú úpravu vyvolanú úpravou kompenzačného oprávnenia vo forme diferenčného preskúšania namiesto plnohodnotnej autorizačnej skúšky. Ustanovenie súvisí s § 23b a s úpravou § 15.

K bodu 12

Ustanovením sa dopĺňa obsah zoznamu o údaje potrebné na poskytovanie služieb – o IČO a o kontakty na poskytovateľa služby. Tým sa vyhovuje požiadavke smernice 2006/123/ES podľa článku 22 ods. 1 písm. a) a podľa článku 27 sledujúcej možnosť rýchleho kontaktu a priamej komunikácie.

K bodu 13

ustanovením sa dáva zákonný základ existujúceho stavu, keď všetky zoznamy a registre sú zverejnené v denne aktualizovanom stave na internetových stránkach komôr, a tak sú trvalo bezplatne verejne prístupné. Tým sa napĺňa aj požiadavka smernice 2006/123/ES na verejne prístupné údaje o poskytovateľoch služieb.

K bodu 14

Ustanovením sa odstraňuje chyba z predchádzajúcej novely zákona (zákon č. 298/2008 Z. z.) spočívajúca v nedôslednosti úpravy na základe použitej legislatívnej skratky „povolanie“. Nejde o vecnú zmenu.

K bodom 15 a 16

Ustanoveniami sa upresňuje text zákona podľa reálne existujúceho stavu. Autorizačná skúška sa vykonáva pred spravidla päťčlenným skúšobným senátom a nie pred celou skúšobnou komisiou, ktorá má viac ako 40 členov.

K bodu 17

Vypúšťa sa oprávnenie Štátnej energetickej inšpekcie navrhovať preskúšanie architekta. Táto inšpekcia nemá v oblasti architektúry nijaké oprávnenia, a preto nie je dôvod, aby vykonávala kontrolu poskytovania architektonických služieb.

K bodu 18

Ide o legislatívno-technickú úpravu vyvolanú úpravou § 22 ods. 1. Nejde o vecnú zmenu.

K bodu 19

Ustanovením sa dôsledne preberá článok 14 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES. Pôvodná všeobecná predstava v členských štátoch bola taká, že ako jediné kompenzačné opatrenie sa bude používať skúška. Po skúsenostiach viacerých regulačných orgánov a po prerokovaní v združení príslušných orgánov (ENACA) bolo dohodnuté umožniť uchádzačovi výber kompenzačného opatrenia tak, aby si mohol vybrať aj adaptačné obdobie, čiže výkon práce pod dohľadom po určený čas.

Na Slovensku ide o odbornú prax tri roky všeobecne požadovanú pre vstup do profesie, a preto celkové adaptačné obdobie by malo trvať toľko, aby sa dosiahli tri roky odbornej praxe. Tým sa zrovnoprávnia podmienky vstupu do profesie všetkých uchádzačov zo všetkých členských štátov a zamedzí sa tzv. autorizačná turistika.

K bodom 20 a 26

Ustanovením sa reaguje na článok 22 ods. 3 písm. d) a e) a na článok 27 ods. 4 smernice 2006/123/ES. Komory majú vlastné etické poriadky, ktorých zverejnenie nebolo doteraz povinné. Ustanovením sa s prihliadnutím na uvedené články smernice ich zverejnenie stáva pre komory zákonnou povinnosťou.

K bodu 19

Komory neudeľujú podnikateľské oprávnenia, ale zapisujú príslušníkov regulovaného povolania do zoznamu (usadení) a do registra (hosťujúci) v rámci uznávania odborných kvalifikácií podľa smernice 2005/36/ES. Na zapísanie je potrebné preukázať bezúhonnosť výpisom z registra trestov. Ustanovením sa v odseku 1 umožňuje získavať údaje potrebné na zabezpečenie výpisov z registra trestov na účely uznávania odborných kvalifikácií.

Ustanovením sa v odseku 2 dáva zákonný základ doterajšej spolupráci so Štatistickým úradom Slovenskej republiky vo veci identifikačných čísiel štátnej štatistiky (IČO). Komora ich sprostredkúva tým uchádzačom, ktorí hodlajú regulované povolanie vykonávať ako slobodné povolanie (SZČO). Zároveň zabezpečuje pre Štatistický úrad SR dodatočné zmeny údajov evidovaných na účely vydávania identifikačných čísiel.

Ako pomoc navyše, sa umožňuje v odsekoch 3 a 4 komore na požiadanie uchádzača poskytnúť aj ďalšie administratívne služby voči daňovému úradu a voči zdravotnej poisťovni v rozsahu a spôsobom dohodnutým s Daňovým riaditeľstvom SR a so zdravotnými poisťovňami.

K bodu 22

Úpravou sa nahrádza doterajšia deväťčlenná autorizačná komisia autorizačným výborom. Dôvodom je skutočnosť, že autorizačná komisia bola priamo volená zo všetkých členov komory v nevyspytateľnom zložení a mala rôzne úlohy týkajúce sa výkonu povolania, a tým sa jej rozhodnutia a iné opatrenia omeškávali, neboli dostatočne kvalifikované a vyžadovali usmernenia zo strany aparátu komory a najímaných odborníkov. Takéto zloženie a široký rozsah úloh neumožňuje kvalifikované plnenie úloh, ktoré komore vyplývajú zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES a zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES.

Namiesto širokého laického kolektívu s množstvom rôznorodých úloh sa navrhuje zriadenie autorizačného výboru, ktorý by bol vymenovaný predstavenstvom z vybraných odborníkov na problematiku uznávania odborných kvalifikácií.

K bodu 23

Navrhuje sa z interných predpisov komôr vypustiť skúšobný poriadok a jeho obsah začleniť do novonavrhovaného autorizačného poriadku. Tým by sa v jednom predpise zhrnuli všetky podstatné požiadavky na uznávanie odborných kvalifikácií a na poskytovanie služieb a postupy zapisovania a vyčiarkovania zo zoznamov a registrov (smernice 2005/36/ES a 2009/123/ES).

K bodu 24

Úprava nadväzuje na navrhované zrušenie autorizačnej komisie a jej nahradenie autorizačným výborom.

K bodu 25

Ustanoveniami sa do štruktúry orgánov komôr zavádza namiesto autorizačnej komisie ako nový orgán autorizačný výbor. Zároveň sa navrhuje, aby jeho kompetencia bola taxatívne ustanovená priamo zákonom (v odseku 2). Tým je naplnená aj ústavná požiadavka na zákonný podklad rozhodovacej činnosti správnych orgánov.

Je predpoklad, že v porovnaní s autorizačnou komisiou zmenšením počtu členov, ich kvalifikáciou a podrobnou úpravou postupu v autorizačnom poriadku sa zrýchli autorizačné konanie a zvýši sa jeho kvalita.

Takéto usporiadanie majú aj iné komory členských štátov v podobe autorizačných, zápisných alebo inak nazvaných výborov s odborníkmi na problematiku prístupu k regulovanému povolaniu.

Okrem toho disciplinárne opatrenie vylúčenia z komory sa nahrádza vyčiarknutím zo zoznamu alebo z registra. Trest vylúčenia z komory by znamenal aj zákaz výkonu povolania, pretože ide o povinné členstvo. Pritom vylúčiť z komory je možné člena aj za neplnenie členských povinností, ktoré nesúvisia s výkonom povolania. To nie je v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES. Preto sa navrhovaný trest sústreďuje len na vyčiarknutie zo zoznamu alebo z registra a len z dôvodov súvisiacich s poskytovaním služieb.

K bodu 27

Ustanovením sa reaguje na zánik slovenskej koruny úpravou pokuty v eurách.

K bodu 28

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 29

Vypúšťa sa povinnosť doručovať všetky prvostupňové disciplinárne rozhodnutia predstavenstvu, ktoré je odvolacím orgánom. Nie je racionálny dôvod, aby sa nimi zaoberalo predstavenstvo, keď nikto nepodal odvolanie.

K bodu 30

Úpravou sa umožňuje, aby každá právoplatné rozhodnutie bol súdne preskúmateľné a nielen niektoré podľa druhu disciplinárneho opatrenia. Ide o obdobnú situáciu akú riešil Ústavný súd SR nálezom č. 319/1998 Z. z. vo veci priestupkov.

K bodu 31

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti so zrušením autorizačnej komisie a zriadením autorizačného výboru.

K bodu 32

Ide o legislatívno-technickú úpravu, odstránenie nedostatku z poslednej novely (zákon č. 298/2008 Z. z.). Nejde o vecnú zmenu.

K bodu 33

Ide o nové prechodné ustanovenie potrebné na zánik autorizačnej komisie a vznik autorizačného výboru.

K Čl. VIII

Navrhuje sa zmeniť doterajšiu fakultatívnu možnosť registrácie k dani z príjmov a oznámenia zriadenia prevádzkarne buď na daňovom úrade, alebo na jednotnom kontaktnom mieste na obligatórnu povinnosť v momente získavania podnikateľského oprávnenia. Odstráni sa tým nejednotnosť v postupoch podnikateľských subjektov a zabráni sa ich možnému postihu z dôvodu opomenutia splnenia si povinnosti voči správcovi dane. Podobne a z rovnakých dôvodov sa navrhuje, aby daňový subjekt oznamoval správcovi dane zmeny zaregistrovaných údajov, pokiaľ ide o zmeny oznamované aj živnostenskému úradu, prostredníctvom jednotných kontaktných miest.

K Čl. IX

Navrhovaná novela zákona obsahuje úpravy, ktorými sa výkon povolania Reštaurátor a činnosť Komory reštaurátorov dáva do súladu so stavom vytvoreným transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu do slovenského práva, pretože zákon nebol novelizovaný v rámci transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií.

K bodu 1

V § 2 ods. 1 sa ukladá povinnosť Komore reštaurátorov trvalo viesť zoznamy príslušníkov profesie verejne prístupným spôsobom. Táto povinnosť sa opiera o článok 7 ods. 1 písm. c) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu. Zoznamy vedené Komorou reštaurátorov sú totiž verejnými zoznamami a zápisy v nich majú konštitutívne účinky, a preto je z hľadiska slobodného prístupu k informáciám vo verejnej správe žiaduce, aby boli ľahko všeobecne prístupné verejnosti.

K bodu 2

V § 2 odsekoch 3 a 4 sa reaguje na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií a na článok 4 ods. 9 smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu. V súlade s nimi má Komora reštaurátorov postavenie tzv. príslušného orgánu (competent authority). Z tohto postavenia jej vyplývajú významné úlohy tak v oblasti uznávania odborných kvalifikácií, ako aj v oblasti dohľadu na výkon reštaurovania ako tvorivého procesu záchrany a prezentácie kultúrneho dedičstva. Tieto úlohy sú uvedené v jednotlivých písmenách nového odseku 3. V novom odseku 4 sa konštituujú povinnosti komory v oblasti tzv. administratívnej spolupráce s obdobnými príslušnými orgánmi ostatných členských štátov. Rozsah administratívnej spolupráce je vymedzený v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES a je koncentrovaný predovšetkým do oblasti poskytovania informácií o podmienkach prístupu k povolaniu a k obsahu a podmienkam výkonu tohto povolania v Slovenskej republike aj s využívaním miest jednotného kontaktu podľa článku 6 tejto smernice.

K bodu 3

Návrh reaguje na zmenu právneho stavu po prijatí zákona o pamiatkovej starostlivosti v roku 2002 a novely stavebného zákona v roku 2005. Tieto novely znamenali zmenu v pamiatkovej starostlivosti zriadením Zoznamu národných kultúrnych pamiatok a vyňatím časti rozhodovacích kompetencií Pamiatkového úradu vo vzťahu k stavebnému konaniu z postavenia správneho orgánu do postavenia dotknutého orgánu (vydávaním záväzných stanovísk namiesto rozhodnutí). Tieto zmeny sa týkajú aj reštaurovania národných kultúrnych pamiatok.

V novom odseku 4 sa na základe článku 3 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES a zákona č. 293/2007 Z. z. formuluje reštaurovanie ako regulované povolanie. Regulácia spočíva v tom, že uchádzač musí spĺňať predpoklad regulovaného vzdelania a regulovanej odbornej praxe pod dohľadom reštaurátora a že vykonávať povolanie môže len ako člen Komory reštaurátorov. Profesijný titul Reštaurátor sa takto stáva zákonom chránený a jeho neoprávnené použitie je priestupkom (§ 21 ods. 1 písm. c) zákona SNR o priestupkoch).

K bodu 4

V § 5 ods. 2 v písmene a) sa v súlade s citovanými smernicami Európskeho parlamentu a Rady vzťahuje regulácia povolania len voči štátnym občanom členských štátov Európskych spoločenstiev. Dôvodom je možnosť na základe určených pravidiel cezhraničný pohyb služieb v rámci vnútorného trhu Európskych spoločenstiev. Hoci povolanie Reštaurátor je v zásadnom postavení vylúčené z voľného pohybu služieb, lebo sú na to dôvody týkajúce sa verejného záujmu (článok 4 ods. 8 smernice 2006/123/ES), zákon nevylučuje regulovaný cezhraničný pohyb a možnosť usadenia sa v rámci Európskych spoločenstiev.

K bodu 5

V § 5 ods. 2 písmeno d) sa upravuje nanovo kvalifikačný predpoklad vzdelania a odbornej praxe. Stupňom vzdelania a dĺžkou praxe sa stáva rovnakým, ako pri iných regulovaných povolaniach. Podrobnejšie sú tieto kvalifikačné predpoklady vymedzené v bode 7 (nový § 5a). K bodu 6

V § 5 ods. 4 a 5 sú uvedené definície členského štátu a bezúhonnosti potrebné na používanie § 5 ods. 2 písm. a) a c).

K bodu 7

V novom § 5a sa podrobne uvádzajú kvalifikačné predpoklady vzdelania a odbornej praxe. Na vstup do profesie sa definuje regulované vzdelávanie (odsek 1). Vzhľadom na verejnú požiadavku vysokej odbornosti reštaurátorov, od ktorých závisí zachovanie kultúrneho dedičstva, sa vyžaduje výlučne vysokoškolské vzdelanie špecializované na reštaurovanie diel výtvarného umenia. Prax vo všeobecnosti preukázala, že na reštaurovanie nepostačuje vzdelanie príbuzného umeleckého zamerania (napríklad sochárskeho, maliarskeho), pretože jeho obsahom nie sú kurzy zamerané na odborné postupy zachovania kultúrnych pamiatok, napríklad chemické a fyzikálne postupy smerujúce k obnove a zakonzervovaniu umeleckých diel v pôvodnom stave.

Odsek 2 pripúšťa v súlade so slobodou pohybu na vnútornom trhu Európskych spoločenstiev aj prístup zahraničných uchádzačov. Aj tu sa však vyžaduje, aby išlo o špecializované štúdium reštaurátorstva a o regulovanú odbornú prax, aby prístup k profesii bol nediskriminačný. Možnosť uplatnenia kompenzačného opatrenia a pravidlá jeho uplatňovania (odseky 3 a 4) vyplývajú zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES pre uchádzačov, ktorí nedosahujú vzdelanostnú alebo praktickú úroveň požadovanú zákonom na prístup na trh. Pravidlá odbornej praxe (odsek 5) sú upravené štandardne ako pri iných regulovaných povolaniach podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií.

K bodom 8 a 9

Body 8 a 9 (k § 6 a 7) sú len legislatívno-technickou úpravou vyvolanou vložením nového písmena a) do § 5 ods. 2 a z toho vyplývajúcim posunom číslovania. Nejde o vecnú zmenu.

K bodu 10

Ustanovením sa umožňuje mimoriadne umožniť výkon reštaurátorskej činnosti štátnemu občanovi tretieho štátu, ak vznikne potreba reštaurovať dielo úžitkového umenia, na ktoré nie je v Slovenskej republike reštaurátor. Rovnako sa umožňuje stať sa reštaurátorom aj osobe, ktorá nemala možnosť získať príslušné reštaurátorské vzdelanie z dôvodu, že také vzdelanie neposkytuje nijaká vysoká škola v členských štátoch. Tieto mimoriadne oprávnenia sa týkajú napríklad reštaurovania diel filmového umenia, cenných historických hudobných nástrojov, diel zaznamenaných na nosičoch záznamu (napríklad na magnetofónovej páske, na diskete, na DVD), historických scénických divadelných a filmových stavieb, a podobne. Bez tohto ustanovenia by nebolo možné legálne a kontrolované reštaurovanie takýchto diel.

K bodu 11

§ 12 ods. 1 ustanovuje možnosti vykonávania reštaurovania. V porovnaní s terajším stavom sa možnosti rozširujú aj o formu ostatných obchodných spoločností. Doteraz je možnosť len ako samostatne zárobkovo činná osoba, alebo ako združenie reštaurátorov (konzorcium), alebo ako verejná obchodná spoločnosť. Dôvodom takéhoto rozšírenia je, že smernica 2006/123/ES obmedzenie formy podnikania len na určitú formu považuje v článku 15 za odporujúce vnútornému trhu a v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže. Okrem toho zákony upravujúce iné regulované povolania takéto obmedzenia už nemajú.

K bodu 12

V § 13a sa v upravenej podobe preberá informačná povinnosť z článku 22 a z článku 27 ods. 1 smernice 2006/123/ES. Dôvodom takejto úpravy je skutočnosť, že všeobecná úprava uvedená v článku I tohto zákona, ktorou sa transponuje smernica 2006/123/ES do slovenského práva, sa ako celok nevzťahuje na reštaurátorov z dôvodu ochrany verejného záujmu (čl. 4 ods. 8 smernice). Na druhej strane dobrovoľná transpozícia tejto povinnosti je na prospech zákazníkov, aby boli vopred informovaní o poskytovaných službách, ale aj samotných reštaurátorov, ktorí budú mať legálnu možnosť ponúkať svoje odborné služby. Odsek 1 sa týka informácií, ktoré sa zverejňujú v podstate ako ponuka odborných služieb alebo profesijná propagácia, ktorá neurčenému počtu možných klientov podrobne predstavuje poskytované služby. Predpokladá sa, že pôjde o internetové stránky, prípadne o letáky alebo printové ponuky.

Odsek 2 ustanovuje povinnosť každému reštaurátorovi informovať konkrétneho záujemcu pred uzatvorením zmluvy o predpokladanom obsahu právneho vzťahu. Dôvodom je snaha o čistotu právnych vzťahov, aby klient podpisoval zmluvu vo vedomí si rozsahu objednávaných prác a možných rizík a aby sa predišlo omylom a nedorozumeniam a následným súdnym sporom.

K bodu 13

V § 17 ods. 1 ide o jednoduchšie vyjadrenie požiadavky regulovaného vzdelania a odbornej praxe s využitím nového znenia § 5 ods. 2 a nového § 5a. Obsahovo ide o rovnakú zmenu, ako v § 5 ods. 2.

K bodu 14

V § 20 sa rieši prechod zo slovenskej meny na menu euro so zaokrúhlením.

K bodu 15

V § 21 ods. 5 ide o odstránenie diskriminácie. V zásade sa podľa Ústavy Slovenskej republiky každý môže obrátiť na všeobecný súd, ale terajšie znenie § 21 ods. 5 toto ústavné právo obmedzuje len na prípad vyčiarknutia zo zoznamu členov komory. Vypustením uvedených slov sa súdne preskúmanie rozšíri na všetky rozhodnutia Komory reštaurátorov. K bodu 16

V § 24 sa z článku 27 ods. 4 smernice 2006/123/ES preberá povinnosť mať a zverejniť etický kódex výkonu povolania. Komora reštaurátorov má etický kódex, aj ho zverejnila na svojej internetovej stránke, ale doteraz jej takáto povinnosť nevyplývala zo zákona. Navrhovaným doplnením zákona sa tento formálny nedostatok odstraňuje. Takúto povinnosť majú aj iné komory v zákone.

K bodu 17

§ 34a je prechodným ustanovením, ktoré má ochrániť reštaurátorov, ktorí nemajú potrebné vzdelanie, ale ktorí v deň nadobudnutia účinnosti zákona sú členmi Komory reštaurátorov. Zmena podmienok vstupu do povolania totiž nemá z výkonu povolania vylúčiť tých, ktorí splnili zákonné podmienky pred účinnosťou zmeny a povolanie už vykonávajú.

Čl. X

Zásadné zmeny vykonané v zákone č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, vykonané v súvislosti s transpozíciou smernice o službách na vnútornom trhu si vyžiadali vykonať príslušné úpravy aj v zákone o správnych poplatkoch.

Zrušili sa položky za vydanie živnostenského listu, za vydanie koncesnej listiny a za pozastavenie prevádzkovania živnosti. Namiesto doterajších dokladov budú vydávané osvedčenia o živnostenskom oprávnení, ktoré budú môcť obsahovať aj viac predmetov podnikania. Navrhuje sa zachovať súčasný spôsob spoplatňovania každého predmetu podnikania osobitne.

Novou položkou je vydanie prehľadu údajov zapísaných v živnostenskom registri, o ktorý môže požiadať iba dotknutá osoba, keďže tento doklad bude obsahovať údaje z verejnej i neverejnej časti živnostenského registra.

Podobne novou položkou je poplatok za prevod listinných dokumentov do elektronickej podoby, čím sa umožní aj podnikateľom, ktorí nedisponujú potrebným technickým vybavením na skenovanie dokumentov, využiť služby jednotných kontaktných miest.

Poslednou z nových položiek je správny poplatok za službu jednotného kontaktného miesta, ktorá spočíva v prevzatí, overení a spracovaní údajov a v prevzatí dokladov určených inému orgánu štátnej správy alebo inštitúcii (komore), ktoré sú príslušné na rozhodnutie v požadovanej veci. Súčasťou je tiež bezodplatné doplnenie prevzatých dokladov o výpis/odpis z registra trestov, ak sa tento podľa osobitných predpisov vyžaduje. Navrhuje sa úprava na celé eurá, v prevažnej väčšine smerom dole.

Čl. XI

K bodu 1

Upravuje sa povinnosť Komory po prijatí žiadosti o zápis do zoznamu autorizovaných geodetov a kartografov bezodkladne vydať žiadateľovi potvrdenie o prijatí tejto žiadosti.

K bodu 2

Ustanovenie upravuje možnosť podať žiadosť o zápis do zoznamu autorizovaných geodetov a kartografov prostredníctvom jednotného kontaktného miesta.

K bodu 3

Ustanovenie odkazuje na aplikáciu generálneho zákona o službách na vnútornom trhu vo vzťahu k procedúre, ktorá predchádza vydaniu povolenia a vo vzťahu k právam, ale najmä povinnostiam poskytovateľov služieb.

K Čl. XII

Navrhovaná zmena súvisí s úpravou podľa bodu 1 novelizácie živnostenského zákona.

K Čl. XIII

K bodu 1

V súčasnej platnej právnej úprave zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona, ešte nie je transponovaná smernica č. 2006/123/ES, ktorá bola prijatá 12. decembra 2006 a členské štáty ju musia vykonať do 28.decembra 2009. V tejto súvislosti sa od členských štátov žiada prijatie konkrétnych legislatívnych opatrení a jednou z nich je aj vybudovanie jednotného kontaktného miesta pre poskytovateľov služieb, elektronické postupy a spoluprácu v administratíve.

Návrhom sa upravuje možnosť podať žiadosť o povolenie na vykonávanie leteckých prác prostredníctvom jednotného kontaktného miesta a ustanovuje sa povinnosť Leteckého úradu po prijatí žiadosti bezodkladne vydať žiadateľovi potvrdenie o prijatí tejto žiadosti.

K bodu 3

Ustanovenie odkazuje na aplikáciu generálneho zákona o službách na vnútornom trhu vo vzťahu k procedúre, ktorá predchádza vydaniu povolenia vo vzťahu k právam, ale najmä povinnostiam poskytovateľov služieb.

Čl. XIV

K bodu 1

Vypustením ustanovenia sa dosiahne súlad so smernicou Rady č. 90/314/EEC z 13. júna 1990 o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb a nesťaží sa podnikanie subjektov z EÚ na našom trhu.

K bodu 2

Doterajšia prax v niektorých prípadoch poukázala na nesprávnosť výkladu pojmu „zájazd“, predovšetkým v ponímaní § 2 ods. 3 tým, že aj poskytovanie ubytovacích služieb subjektmi podnikajúcimi v tejto oblasti v zmysle Živnostenského zákona bolo v prípadoch poskytnutia prenocovania na viac nocí považované za zájazd. V takom prípade by išlo o „zdvojenie“ živnostenského oprávnenia na tú istú činnosť. Návrh sleduje odstránenie prípadného nesprávneho výkladu daného pojmu, v konečnom dôsledku prejavujúceho sa v zvyšovaní administratívnej náročnosti na podnikania i prekážku podnikania v oblasti ubytovacích služieb.

K bodu 3

Cieľom Smernice Rady č. 90/314/EEC implementovanej do nášho právneho poriadku zákonom č. 281/2001 Z. z. je predovšetkým ochrana spotrebiteľa – účastníka zájazdu. Predmetná citácia vytvára prekážku pohybu služieb a to v činnosti cestovných agentúr tým, že im neumožňuje vytvárať kombinácie služieb vo vzťahu k cestovný kanceláriám, iba ktoré sú v zmysle § 3 ods. 1 citovaného zákona oprávnené organizovať, ponúkať a predávať zájazdy a uzatvárať s objednávateľmi – účastníkmi zájazdu. Týmto bude súčasne zabezpečený aj súlad s ustanovením § 2 ods. 3 písm. b).

K bodu 4

Vzhľadom na väzbu podnikania podľa Živnostenského zákona a zákonnú postupnosť krokov podnikateľského subjektu pri začatí podnikania je požiadavka platného zákona na poistenie zájazdu "po celý čas podnikania" v praxi nesplniteľná a tak ani kontrola príslušných orgánov nie je reálna a účinná. Začatie predaja zájazdov je v praxi ľahko kontrolovateľné. Smernica Rady 90/314/EHS z 13.júna 1990 o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb prebraná do nášho právneho poriadku ukladá "predávajúcemu zájazdov" (cestovnej kancelárii alebo cestovnej agentúre) "zabezpečiť dostatočný dôkaz" o repatriácií, príp. refundácií peňazí a náš zákon 281/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov v § 9 ods. 3 túto povinnosť precizuje vo väzbe na zmluvu o obstaraní zájazdu. Navrhovaná právna úprava je v praxi aplikovateľná a kontrolovateľná, tak u našich cestovných kancelárií ako aj o cestovných kancelárií, ktoré vstupujú na náš trh zo štátov Európskej únie a pre ne platia spoločné pravidlá o službách na vnútornom trhu.

K Čl. XV

Ustanovenie upravuje prechodné ustanovenie, ktorým sa ustanovuje povinnosť klasifikátorov jatočne opracovaných tiel nadobudnúť v určenej lehote živnostenské oprávnenie.

Ustanovenie § 12b odkazuje na aplikáciu generálneho zákona o službách na vnútornom trhu vo vzťahu k procedúre, ktorá predchádza vydaniu povolenia vo vzťahu k právam, ale najmä povinnostiam poskytovateľov služieb.

K Čl. XVI

Navrhuje sa, aby aj subjekty, ktoré prostredníctvom JKM podajú žiadosť o iné ako živnostenské oprávnenie, boli na tomto mieste vybavené komplexne, t.j. aby aj im mohlo JKM prideliť identifikačné číslo. Toto pridelené identifikačné číslo oznámi JKM príslušnému povoľovaciemu orgánu súčasne so zaslaním žiadosti o udelenie oprávnenia na podnikanie.

K Čl. XVII

K bodu 1

Ustanovuje sa nová možnosť pre podnikateľov, a to podanie návrhu zápis údajov do obchodného registra (tzv. prvozápis) prostredníctvom jednotného kontaktného miesta. Podľa navrhovanej úpravy bude môcť podnikateľ

◊založená obchodná spoločnosť,

◊družstvo,

◊štátny podnik,

◊európska spoločnosť,

◊európske družstvo,

◊európske zoskupenie hospodárskych záujmov,

◊podniky a organizačné zložky podnikov zahraničných osôb,

◊iné právnické osoby, o ktorých to ustanoví osobitný zákon a

◊fyzické osoby s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktoré sú podnikateľmi podľa Obchodného zákonníka a ktoré sa do obchodného registra zapisujú na vlastnú žiadosť, alebo ak tak ustanoví osobitný zákon

podať návrh na prvozápis okrem tzv. osobného podania (fyzicky v podateľni registrového súdu) a prostredníctvom elektronického podania (pozri § 5a ZOR) aj prostredníctvom jednotného kontaktného miesta.

Jednotným kontaktným miestom budú v zmysle čl. I návrhu zákona miestne príslušné živnostenské úrady (pre poskytovateľov služieb z iných členských štátov a pre poskytovateľov služby, ktorá nie je živnosťou budú príslušné živnostenské úrady v sídla kraja).

Podanie návrhu na prvozápis prostredníctvom jednotného kontaktného miesta bude pre podnikateľa znamenať, že namiesto v súčasnosti existujúcej potreby samostatnej návštevy živnostenského úradu, prípadne iného orgánu vydávajúceho povolenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného zákona a samostatnej návštevy registrového súdu (v prípade nevyužitia elektronického podania) dôjde k spojeniu týchto dvoch činností do jednej, a to návštevy jednotného kontaktného miesta. Na tomto bude môcť podnikateľ vybaviť všetky záležitosti súvisiace s jeho vznikom (resp. splnením povinností podľa osobitných zákonov), čo má značným spôsobom prispieť k zníženiu administratívneho zaťaženia ako aj k zníženiu nákladov spojených s procesom vzniku, keďže jednotné kontaktné miesta budú v prípade potreby poskytovať informácie (okrem iného) o podmienkach spojených so získaním oprávnenia na poskytovanie služieb, postupoch vybavenia náležitostí spojených s prístupom k poskytovaniu služieb, opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam príslušných orgánov atď.

Z technického hľadiska budú jednotné kontaktné miesta doručovať podané návrhy prostredníctvom elektronických prostriedkov. Uvedené umožní podnikateľovi prísť na jednotné kontaktné miesto už s predvyplneným tlačivom a príslušnými prílohami (pôjde najmä o situácie kedy podnikateľ disponuje dostatočnými znalosťami a zručnosťami avšak nedisponuje zaručeným elektronickým podpisom, alebo nemá čas osobne sa dostaviť na príslušný registrový súd), ale aj bez predvyplneného tlačiva iba s prílohami. Príslušný pracovník jednotného kontaktného miesta teda podľa potreby administratívne spracuje návrh na prvozápis alebo tento vyhotoví. Následne sa návrh na prvozápis podpíše zaručeným elektronickým podpisom príslušného jednotného kontaktného miesta alebo zaručeným elektronickým podpisom prevádzkovateľa informačného systému živnostenského podnikania.

Vzhľadom na povinnosť navrhovateľa (resp. splnomocniteľa) osvedčiť pravosť svojho podpisu (na návrhu na prvozápis) vyplývajúcu z ustanovenia § 5 ods. 3 ZOR, sa v záujme naplnenia cieľov a filozofie zriadenia jednotných kontaktných miest ustanovuje, že predmetné osvedčenie bude môcť podnikateľ vykonať priamo na príslušnom jednotnom kontaktnom mieste. Za týmto účelom je v .... obsiahnuté nevyhnutné splnomocnenie pre jednotné kontaktné miesta na danú osvedčovaciu činnosť.

Novo navrhované ustanovenie § 5c konštatuje všeobecne platnú domnienku splnomocnenia jednotného kontaktného miesta na doplnenie identifikačného čísla a údaju o predmete podnikania alebo činnosti, ktoré vzhľadom na odlišnú postupnosť krokov pri podaní cez jednotné kontaktné miesto, ku dňu podania návrhu na prvozápis na jednotnom kontaktnom mieste nie sú a ani nemôžu byť známe.

Navyše sa v odseku 2 rieši situácia, ktorá bude môcť nastať, ak podnikateľovi nebude vydané živnostenské oprávnenie alebo iné povolenie na výkon činnosti podľa osobitného zákona, ktorá sa navrhuje zapísať v obchodnom registri ako predmet podnikania alebo činnosti. V takých prípadoch jednotné kontaktné miesto vyzve navrhovateľa, aby odstránil nedostatky návrhu na prvozápis (spôsobené nesprávnym uvedením predmetu podnikania v návrhu na prvozápis; tento povinne zapisovaný údaj totiž nebude v súlade s predmetom podnikania uvedenom v spoločenskej zmluve) najneskôr v lehote piatich pracovných dní od doručenia výzvy (a to zmenou alebo doplnením návrhu na prvozápis), inak jednotné kontaktné miesto doručí registrovému súdu návrh na prvozápis, ktorý nespĺňa podmienky ZOR (pozri § 6 ods. 1 písm. c) a e)). Zapracovanie predmetného ustanovenia bolo nevyhnutné vzhľadom na skutočnosť, že jediným subjektom oprávneným na disponovanie s návrhom je podnikateľ (v dikcii ZOR „navrhovateľ“), resp. ním splnomocnená osoba. Zároveň sa týmto postupom predchádza zdržaniu ďalšieho procesu registrácie, keďže márnym uplynutím lehoty stanovenej vo výzve jednotného kontaktného miesta dôjde k doručeniu návrhu na registrový súd, ktorý v prípade, ak návrh nebude spĺňať podmienky § 6 a 7 ZOR odmietne vykonať zápis a zašle navrhovateľovi oznámenie o odmietnutí vykonania zápisu. Podnikateľ – navrhovateľ potom môže v rámci tzv. námietkového konania odstrániť nedostatky návrhu, a tým privodiť uskutočnenie registrácie v obchodnom registri. Z uvedeného postupu teda vyplýva, že navrhovateľ nemôže byť postupom jednotného kontaktného miesta nijakým spôsobom poškodený, resp. znevýhodnený oproti tým navrhovateľom, ktorý nevyužili služby jednotného kontaktného miesta, práve naopak, služby jednotného kontaktného miesta takto prispejú k riadnemu plneniu jeho povinností vyplývajúcich zo ZOR, ako aj iných osobitných predpisov. Budú sa tak šetriť finančné zdroje podnikateľa, no v neposlednom rade aj verejné zdroje.

Ustanovenie § 5d bližšie popisuje kvalifikovaný proces transformácie listín, ktoré tvoria prílohu návrhu na prvozápis z listinnej do elektronickej podoby, ako aj podmienku ich súčasného doručenia príslušnému registrovému súdu pod sankciou zmarenia registračného konania. Navyše sa ustanovuje, že lehota na vykonanie zápisu registrovým súdom (5 pracovných dní, pozri § 8 ods. 1 ZOR), začína plynúť doručením návrhu registrovému súdu.

K bodu 2

Predmetné doplnenie je nevyhnutné vzhľadom na zavedený vyšší stupeň formalizácie registrového konania (podávanie návrhov na tlačivách ustanovených všeobecne záväzným predpisom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky).

K bodu 3

Ustanovuje sa spätná väzba na jednotné kontaktné miesto, teda zasielanie údajov z výpisu z obchodného registra, tak aby jednotné kontaktné miesto mohlo pokračovať v zabezpečovaní ďalších úkonov (napr. registrácia k dani z príjmov u daňového úradu a ďalšie).

K bodu 4

Vkladá sa nové prechodné ustanovenie. Toto má hlavne za cieľ predísť pochybnostiam, ktoré by mohli vzniknúť príliš reštriktívnym výkladom novonavrhovaných ustanovení venovaných podávaniu návrhov na prvozápis prostredníctvom jednotného kontaktného miesta a ich o následnom doručovaní na registrové súdy.

K Čl. XVIII

K bodu 1

Navrhovanou právnou úpravou sa upravuje vzájomný vzťah medzi generálnou právnou úpravou o poskytovaní služieb a osobitnou právnou úpravou vo vzťahu k procedúre, ktorá predchádza vydaniu oprávnenia a vo vzťahu k právam, ale najmä povinnostiam poskytovateľov služieb.

K bodu 2

Navrhované zmeny v zápisoch do zoznamu advokátov prostredníctvom jednotných kontaktných miest súvisia s transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12 decembra 2006 o službách na vnútornom trhu.

K Čl. XIX

K bodom 1, 4 a 9

V § 12 psím. l), § 25 ods. 5 písm. f) a v § 69 ods. 1 písm. a) ide o legislatívno-technické úpravy.

K bodu 2

S cieľom vytvoriť právny rámec pre implementáciu Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ, L 376, 27.12.2006) sa v § 25 ods. 1 navrhuje, aby oprávnenie na výkon činnosti sprostredkovania zamestnania za úhradu bolo fyzickej osobe alebo právnickej osobe vydávané podľa zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov.

K bodu 3

Doplnenie nového odseku 2 v § 25 sa navrhuje v nadväznosti na vypustenie § 26, v zmysle ktorého činnosti týkajúce sa vydávania oprávnenia na výkon činnosti sprostredkovania zamestnania za úhradu sa navrhujú preniesť do kompetencie živnostenského zákona, okrem podmienky dosiahnutého vzdelania, ktoré musí sprostredkovateľ zamestnania za úhradu spĺňať. Túto podmienku sa navrhuje zachovať v predmetnom ustanovení § 25 ods. 2.

K bodu 5

Vzhľadom na to, že sa navrhuje, aby oprávnenie na výkon činnosti sprostredkovania zamestnania za úhradu bolo fyzickej osobe alebo právnickej osobe vydávané podľa zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, § 26 sa navrhuje vypustiť z dôvodu nadbytočnosti.

K bodu 6

Nadväzne na navrhovanú zmenu pri vydávaní oprávnenia na výkon činnosti sprostredkovania zamestnania za úhradu sa v § 27 navrhuje, aby sa pri zrušení alebo pozastavení činnosti sprostredkovania zamestnania za úhradu postupovalo podľa živnostenského zákona.

K bodu 7

Úpravou v § 28 písm. b) sa na základe požiadaviek aplikačnej praxe navrhuje stanoviť termín, do ktorého bude sprostredkovateľ zamestnania za úhradu povinný predkladať ročnú správu o svojej činnosti.

K bodu 8

Úprava v § 43 ods. 9 sa navrhuje z dôvodu zosúladenia s § 11 ods. 1 živnostenského zákona.

K bodu 10

Navrhovanou právnou úpravou sa upravuje vzájomný vzťah medzi generálnou právnou úpravou o poskytovaní služieb a osobitnou právnou úpravou vo vzťahu k procedúre, ktorá predchádza vydaniu oprávnenia a vo vzťahu k právam, ale najmä povinnostiam poskytovateľov služieb.

K bodu 11

Doplnenie nového § 72k, ktorým sa určujú prechodné ustanovenia k úpravám účinným k 1. júnu 2010, sa navrhuje v súlade so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ, L 376, 27.12.2006, s. 36-68). Navrhuje sa, aby povolenie na sprostredkovanie zamestnania za úhradu vydané do účinnosti tohto zákona platilo najdlhšie do 31. decembra 2010. Taktiež sa navrhuje, aby počas tohto obdobia sa pri pozastavení alebo zrušení povolenia na činnosť sprostredkovania za úhradu postupovalo podľa právnych predpisov účinných do nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Čl. XX

Doplnenie zákona č. 344/2004 Z. z. o patentových zástupcoch, o zmene zákona č. 444/2002 Z. z. o dizajnoch a zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov je potrebné vykonať v súvislosti s prijatím Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu. Predmetná smernica v článku 6 ukladá členským štátom povinnosť zriadiť miesta jednotného kontaktu s cieľom zjednodušiť administratívne postupy v členských štátoch. Doplnenie spočíva v možnosti podania žiadosti o zápis do zoznamu patentových zástupcov aj prostredníctvom jednotného kontaktného miesta.

Konkrétnu činnosť jednotných kontaktných miest upravuje predkladaný zákon o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, preto sa úprava spôsobu doručovania žiadosti o zápis do zoznamu patentových zástupcov Slovenskej komore patentových zástupcov rieši odkazom na tento zákon.

Smernica zakazuje diskrimináciu v prístupe ku službe na základe umiestnenia sídla poskytovateľa služby, zakazuje správnym orgánom vyžadovať od poskytovateľa služby úradne overené preklady dokladov, len ak je takáto podmienka odôvodnená dôvodmi verejného záujmu.

Navrhovanou právnou úpravou sa upravuje vzájomný vzťah medzi generálnou právnou úpravou o poskytovaní služieb a osobitnou právnou úpravou vo vzťahu k procedúre, ktorá predchádza vydaniu oprávnenia a vo vzťahu k právam, ale najmä povinnostiam poskytovateľov služieb.

K Čl. XXI

K bodu 1 a 2

Navrhovanou právnou úpravou sa upravuje vzájomný vzťah medzi generálnou právnou úpravou o poskytovaní služieb a osobitnou právnou úpravou vo vzťahu k procedúre, ktorá predchádza vydaniu oprávnenia a vo vzťahu k právam, ale najmä povinnostiam poskytovateľov služieb.

K bodu 3

Navrhované zmeny v zápisoch do zoznamov znalcov, tlmočníkov a prekladateľov prostredníctvom jednotných kontaktných miest súvisia s transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12 decembra 2006 o službách na vnútornom trhu.

K Čl. XXII

K bodu 1

Navrhovanou právnou úpravou sa upravuje vzájomný vzťah medzi generálnou právnou úpravou o poskytovaní služieb a osobitnou právnou úpravou vo vzťahu k procedúre, ktorá predchádza vydaniu oprávnenia a vo vzťahu k právam, ale najmä povinnostiam poskytovateľov služieb.

K bodu 2 až 3

Navrhované zmeny v zápisoch do registra mediátorov prostredníctvom jednotných kontaktných miest súvisia s transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12 decembra 2006 o službách na vnútornom trhu.

K bodu 4

Ustanovenie v súlade so smernicou o službách na vnútornom trhu zavádza princíp tzv. tichého súhlasu, to znamená, že ak sú splnené podmienky na zápis do registra mediátorov, registra mediačných centier a registra vzdelávacích inštitúcií ministerstvo zápis vykoná v lehote 30 dní. Ak ministerstvo v tejto lehote zápis nevykoná alebo nezamietne žiadosť o zápis, zápis sa považuje za vykonaný.

K Čl. XXIII

K bodu 1

V súlade s § 4 zákona o službách na vnútornom trhu sa ustanovuje povinnosť komory bezodkladne po prijatí žiadosti o zápis veterinárneho lekára do komory vydať žiadateľovi potvrdenie o prijatí tejto žiadosti.

K bodu 2

Ustanovuje sa možnosť podať žiadosť o zápis veterinárneho lekára do komory prostredníctvom jednotného kontaktného miesta.

K bodu 3

Navrhovanou právnou úpravou sa upravuje vzájomný vzťah medzi generálnou právnou úpravou o poskytovaní služieb a osobitnou právnou úpravou vo vzťahu k procedúre, ktorá predchádza vydaniu oprávnenia a vo vzťahu k právam, ale najmä povinnostiam poskytovateľov služieb.

Čl. XXIV

Ide o zosúladenie so živnostenským zákonom z dôvodu zaradenia činnosti oprávneného overovateľa medzi viazané živnosti.

K Čl. XXV

K bodom 1 a 2

Navrhuje sa, aby osoby, ktoré ešte nie sú registrované v systéme povinného zdravotného poistenia, podávali prihlášku do tohto systému súčasne s ohlásením živnosti, od čoho sa povinnosť prihlásenia odvíja. Súčasne sa tým zabezpečí, že nedôjde k následnému pozabudnutiu podania prihlášky a uplatneniu sankcií voči týmto osobám.

K bodu 3

Podobne ako v procese registrácie poistencov sa navrhuje, aby sa aj oznamovanie zmien zdravotným poisťovniam riešilo priamo pri povinnom oznamovaní zmien živnostenským úradom. V tomto prípade sa tým zabezpečí, že nedôjde k následnému zabudnutiu oznámenia zmeny zdravotnej poisťovni a k uplatneniu sankcií voči týmto osobám.

Čl. XXVI

K bodu 1

Upravuje sa, ktoré doklady je k žiadosti o vydanie povolenia potrebné priložiť, ak je podnikateľom v energetike zahraničná fyzická osoba.

K bodu 2

Upravuje sa možnosť podať žiadosť o vydanie povolenia prostredníctvom jednotného kontaktného miesta.

K bodu 3

Navrhovanou právnou úpravou sa upravuje vzájomný vzťah medzi generálnou právnou úpravou o poskytovaní služieb a osobitnou právnou úpravou vo vzťahu k procedúre, ktorá predchádza vydaniu oprávnenia a vo vzťahu k právam, ale najmä povinnostiam poskytovateľov služieb.

Čl. XXVII

K bodom 1 a 2

Zosúladenie zákona č. 657/2004 Z. z. s návrhom zákona o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého sa predloženie originálu, jeho úradne osvedčenej kópie alebo úradne osvedčeného prekladu sa vyžaduje, iba ak tak ustanovuje osobitný predpis.

K bodu 3

Zosúladenie zákona č.657/2004 Z. z. s článkom 11 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu, ktorý predpokladá vydávanie povolení (oprávnení, osvedčení) na vykonávanie činnosti, ktorá je službou, na neurčitý čas.

K bodu 4

Zosúladenie s § 4 návrhu zákona o službách.

K bodu 5

Upravuje sa, ktoré doklady je k žiadosti o vydanie povolenia potrebné priložiť.

K bodu 6

Upravuje sa možnosť podať žiadosť o vydanie povolenia prostredníctvom jednotného kontaktného miesta.

K bodu 7

Navrhovanou právnou úpravou sa upravuje vzájomný vzťah medzi generálnou právnou úpravou o poskytovaní služieb a osobitnou právnou úpravou vo vzťahu k procedúre, ktorá predchádza vydaniu oprávnenia a vo vzťahu k právam, ale najmä povinnostiam poskytovateľov služieb.

Čl. XXVIII

K bodu 1

Zosúladenie so živnostenským zákonom.

K bodu 2

Splnomocňovacie ustanovenie na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu.

K bodu 3 až 14

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

Čl. XXIX

K bodu 1

Navrhovanou právnou úpravou sa upravuje vzájomný vzťah medzi generálnou právnou úpravou o poskytovaní služieb a osobitnou právnou úpravou vo vzťahu k procedúre, ktorá predchádza vydaniu oprávnenia a vo vzťahu k právam, ale najmä povinnostiam poskytovateľov služieb.

K bodu 2

Zosúladenie s § 4 ods. 1 návrhu zákona o službách na vnútornom trhu.

K bodu 3

Dopĺňajú sa ustanovenia, podľa ktorých predpokladom výkonu správcovskej činnosti bude, aby takáto osoba nebola v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu s výnimkou pedagogickej, publicistickej, literárnej, vedeckej alebo umeleckej činnosti. Činnosť správcu je vzhľadom na svoju povahu nezlučiteľná s pracovnoprávnymi povinnosťami voči zamestnávateľovi. V tejto súvislosti sa dopĺňajú aj prechodné ustanovenia.

K bodu 4 a 5

Ustanovuje sa nová možnosť pre žiadateľov o zápis do zoznamu správcov podať túto žiadosť aj na jednotnom kontaktnom mieste.

Čl. XXX

K bodu 1

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu v čl. 2 ods. 2 písm. k) vymedzuje činnosti (súkromné bezpečnostné služby), na ktoré sa táto smernica nevzťahuje. Podľa príručky o vykonávaní smernice o službách na vnútornom trhu, ktorá bola vydaná Komisiou Európskych spoločenstiev a ktorú vypracovali útvary Generálneho riaditeľstva Komisie ES pre vnútorný trh a služby, výnimka uvedená v čl. 2 ods. 2 písm. k) smernice sa netýka služieb, ktoré nie sú bezpečnostnými službami ako takými, napr. predaj a dodávka technických bezpečnostných zariadení. Vzhľadom na uvedené sa navrhuje presunutie týchto činností do živnostenského zákona.

K bodu 2

Navrhovaná zmena zahŕňa do pojmu prevádzkovateľ aj toho, komu bola udelená licencia na prevádzkovanie technickej služby.

K bodu 3

Vzhľadom na to, že licenciu na prevádzkovanie bezpečnostnej služby možno udeliť aj právnickej osobe, ktorá bola založená, ale ešte nebola zapísaná do obchodného registra, je potrebné precizovať rozhodovanie v takýchto prípadoch.

K bodu 4

Aplikáciou doterajšieho ustanovenia v praxi sa preukázalo, že lehota troch mesiacov, kedy je možné vykonať opravnú skúšku sa javí ako neprimeraná a kladie zvýšené nároky na personálne a materiálne zabezpečenie prevádzkovateľov bezpečnostných služieb a ich zamestnancov, pričom prevádzkovatelia musia ukončiť pracovnoprávne vzťahy so zamestnancami v skúšobnej lehote, ktorí na skúške odbornej spôsobilosti nevyhoveli.

K bodu 5

Táto úprava spresňuje predkladanie dokladov, ktorými sa preukazuje bezúhonnosť a spoľahlivosť žiadateľa o preukaz odbornej spôsobilosti. Zákon o registri trestov neumožňuje osobe, ktorá žiada o vydanie preukazu odbornej spôsobilosti na výnimku k žiadosti priložiť odpis z registra trestov.

K bodu 6

Ide o obdobnú úpravu ako v bode 3.

K bodom 7, 8 a 9

Povinnosť predkladať doklady preukazujúce bezúhonnosť a spoľahlivosť každé dva roky prevádzkovateľom bezpečnostnej služby alebo technickej služby v sebe zahrňovala i povinnosť predkladať odpisy registra trestov ministerstvu alebo krajskému riaditeľstvu. Vzhľadom na to, že zákon o registri trestov upravil predkladanie odpisov registra trestov prevádzkovateľom bezpečnostnej služby tak, že títo na účely zákona o súkromnej bezpečnosti ich ministerstvu alebo krajskému riaditeľstvu nepredkladajú, bolo potrebné zosúladiť tieto povinnosti aj u prevádzkovateľov technickej služby.

K Čl. XXXI

Navrhuje sa novelizovať zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorej účelom je zosúladenie ustanovení so všeobecnou požiadavkou Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu vydávať (udeľovať) povolenia na dobu neurčitú.

K bodom 1, 2, 6 a 7

Zmena ustanovení zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa navrhuje so zreteľom na čl. 11 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu, ktorý predpokladá vydávanie povolení (oprávnení) na vykonávanie činnosti, ktorá je službou, na neurčitý čas. Uvedený návrh je v záujme administratívneho zjednodušenia systému vydávania oprávnení a odstránenia prekážok na poskytovanie služieb.

K bodom 3 a 4

Navrhuje sa vypustenie doterajšieho odseku 6 písm. a) a odseku 7 písm. c), čím sa zjednoduší administratívny proces súvisiaci s oprávnením na poskytovanie služieb podľa Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu.

K bodu 5

Navrhuje sa vypustenie písmena c) so zreteľom na čl. 11 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu, ktorý predpokladá vydávanie povolení (oprávnení) na vykonávanie činnosti, ktorá je službou, na neurčitý čas.

K bodu 8

Navrhuje sa vypustenie písmena a) v záujme zosúladenia s § 27 s ostatnými ustanoveniami zákona.

K bodu 9

Navrhovanou právnou úpravou sa upravuje vzájomný vzťah medzi generálnou právnou úpravou o poskytovaní služieb a osobitnou právnou úpravou vo vzťahu k procedúre, ktorá predchádza vydaniu oprávnenia a vo vzťahu k právam, ale najmä povinnostiam poskytovateľov služieb.

K bodu 10

Navrhnuté ustanovenie upravuje vzťahy vzniknuté vydaním oprávnení, ktorých platnosť bola podľa doterajšej právnej úpravy obmedzená na päť rokov.

Čl. XXXII

K bodu 1

Zosúladenie zákona č. 17/2007 Z. z. s článkom 11 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu, ktorý predpokladá vydávanie povolení (oprávnení) na vykonávanie činnosti, ktorá je službou, na neurčitý čas.

K bodu 2

Navrhovanou právnou úpravou sa upravuje vzájomný vzťah medzi generálnou právnou úpravou o poskytovaní služieb a osobitnou právnou úpravou vo vzťahu k procedúre, ktorá predchádza vydaniu oprávnenia a vo vzťahu k právam, ale najmä povinnostiam poskytovateľov služieb.

Čl. XXXIII

Upravuje sa možnosť vydať výpis z registra trestov aj na žiadosť iného orgánu, organizácie alebo inštitúcie pre potrebu iného ako trestného konania.

Čl. XXXIV

K bodu 1

Zosúladenie zákona č. 355/2007 Z. z. s článkom 5 ods. 3 Smernice, podľa ktorého v prípadoch, keď členské štáty požadujú od poskytovateľa alebo príjemcu predloženie osvedčenia, potvrdenia alebo iného dokumentu potvrdzujúceho splnenie požiadavky, členské štáty uznajú každý dokument iného členského štátu používaný na rovnocenný účel, alebo z ktorého je jasné, že príslušná požiadavka bola splnená.

K bodu 2, 6, 8, 9,11

Zosúladenie zákona č. 355/2007 Z. z. s článkom 11 Smernice, podľa ktorého sa povolenie poskytovateľovi služieb môže udeliť na dobu určitú len v týchto prípadoch:

a) povolenie sa automaticky obnovuje alebo podlieha len kontinuálnemu plneniu požiadaviek,

b) počet dostupných povolení je vzhľadom na závažný dôvod týkajúci sa verejného záujmu obmedzený, alebo

c) obmedzené trvanie povolenia môže byť opodstatnené závažným dôvodom týkajúcim sa verejného záujmu.

K bodu 3, 4, 5

Zosúladenie zákona č. 355/2007 Z. z. s § 3 ods. 2 návrhu generálneho zákona o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého sa predloženie originálu, jeho úradne osvedčenej kópie alebo úradne osvedčeného prekladu sa vyžaduje, iba ak tak ustanovuje osobitný predpis.

K bodu 7

Uvedená úprava zabezpečí, že pri činnostiach vykonávaných na území Slovenskej republiky budú dodržiavané zásady radiačnej ochrany, tak aby tieto činnosti nemali negatívny účinok na zdravie obyvateľov a jednotlivé zložky životného prostredia Slovenskej republiky. Takúto zmenu úpravy vyžaduje aj smernica č. 96/29 EURATOM.

K bodu 10

Ustanovenie o prolongácii doby platnosti treba vypustiť, pretože sa povolenie udeľuje na dobu neurčitú.

K bodu 12

Uvedená úprava zabezpečí, že príslušné orgány verejného zdravotníctva budú mať aktuálny prehľad o činnostiach, ktoré sú na základe oznámenia vykonávané na území Slovenskej republiky. Uvedené je dôležité pre plánovanie výkonu štátneho zdravotného dozoru nad takýmito činnosťami. Takúto zmenu úpravy vyžaduje aj smernica č. 96/29 EURATOM.

K bodu 13

Navrhovanou právnou úpravou sa upravuje vzťah medzi generálnou právnou úpravou o poskytovaní služieb a osobitnou právnou úpravou vo vzťahu k procedúre, ktorá predchádza vydaniu oprávnenia a vo vzťahu k právam, ale najmä povinnostiam poskytovateľov služieb.

K bodu 14

Navrhuje sa do zákona doplniť prechodné ustanovenie, ktorým sa upraví používanie doposiaľ vydaných osvedčení.

Čl. XXXV

Upravuje sa možnosť podať žiadosť o zápis do zoznamu audítorov prostredníctvom jednotného kontaktného miesta.

Čl. XXXVI

K bodu 1

Zosúladenie s § 4 ods. 1 návrhu zákona o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodom 2, 4, 5

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 3

Novonavrhované ustanovenie umožňuje žiadateľom o vydanie geologického oprávnenia podávanie tejto žiadosti prostredníctvom Jednotného kontaktného miesta.

K bodu 7

Ide o zapracovanie zásady, že oprávnenia sa vydávajú na dobu neurčitú.

K bodu 8

Navrhujú sa osobitné ustanovenie pre zahraničné fyzické osoby – podnikateľov a zahraničné právnické osoby pri vydávaní geologického oprávnenia. Pre zahraničných poskytovateľov služieb v geológii platia rovnaké požiadavky a podmienky ako pre domácich zhotoviteľov geologických prác. V Európskej únii doposiaľ neexistuje jednotná legislatíva, ktorá by upravovala vykonávanie geologických prác, každý štát si stanovuje vlastné požiadavky a podmienky, ktoré je potrebné splniť pre vydanie oprávnenia na vykonávanie geologických prác. Z uvedeného dôvodu je potrebné osobitne upraviť spôsob uznávania zahraničných oprávnení na vykonávanie geologických prác.

K bodu 9 a 10

Ide o štylistickú úpravu textu, ktorá odstraňuje nejednoznačnosť pri výklade.

K bodu 11

Navrhovanou právnou úpravou sa upravuje vzťah medzi generálnou právnou úpravou o poskytovaní služieb a osobitnou právnou úpravou vo vzťahu k procedúre, ktorá predchádza vydaniu oprávnenia a vo vzťahu k právam, ale najmä povinnostiam poskytovateľov služieb.

Čl. XXXVII

K bodu 1

Zosúladenie so smernicou o službách na vnútornom trhu, zavádza sa princíp tzv. tichého súhlasu, to znamená, že ak žiadateľ o zápis do zoznamu energetických audítorov splnil všetky podmienky a ministerstvo ho v ustanovenej lehote nezapísalo do zoznamu energetických audítorov alebo nezamietlo žiadosť o zápis do zoznamu energetických audítorov, zápis sa považuje za vykonaný.

K bodu 2

Zosúladenie so živnostenským zákonom.

K bodom 3,4,7,8

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 5 a 6

Zosúladenie zákona s návrhom generálneho zákona o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého sa predloženie originálu, jeho úradne osvedčenej kópie alebo úradne osvedčeného prekladu sa vyžaduje, iba ak tak ustanovuje osobitný predpis.

K bodu 9

Ustanovenie odkazuje na aplikáciu generálneho zákona o službách na vnútornom trhu vo vzťahu k procedúre, ktorá predchádza vydaniu povolenia a vo vzťahu k právam, ale najmä povinnostiam poskytovateľov služieb.

K Čl. XXXVIII

Vzhľadom na dĺžku legislatívneho procesu sa navrhuje účinnosť zákona 1. júna 2010 okrem čl. I § 4 ods. 3, čl. IV bodu 59. § 66ba ods. 4 písm. b), čl. V bod 3. § 11a ods. 1 písm. c) a čl. XVI bod 1. § 5d ods. 1 písm. b), ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2011.

Bratislava 13. januára 2010

Robert Fico

predseda vlády Slovenskej republiky

Ľubomír Jahnátek

minister hospodárstva Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o patentových zástupcoch

17

35

Dôvodová správa

Všeobecná časť

K návrhu zákona o patentových zástupcoch

Právna úprava problematiky patentových zástupcov je v súčasnej dobe obsiahnutá v zákone č. 237/1991 Zb. o patentových zástupcoch v znení zákona č. 90/1993 Z. z. a vykonávacím predpisom, ktorým je vyhláška Federálneho úradu pre vynálezy č. 350/1991 Zb. o odmeňovaní patentových zástupcov.

Uznesením vlády SR č. 830/2003 sa Úradu priemyselného vlastníctva SR uložila úloha preskúmať opodstatnenosť existencie Komory patentových zástupcov a následne predložiť návrh na zrušenie tejto komory alebo návrh právneho predpisu upravujúceho komoru v súlade so schválenými zásadami, ktoré boli schválené týmto uznesením. Predkladaný návrh zákona predstavuje splnenie úlohy B.3. vo väzbe na úlohu B.2. uznesenia vlády č. 830/2003. Z titulu plnenia úlohy B.3. sa úloha B.4. tohto uznesenia stáva bezpredmetnou.

Inštitút patentového zástupcu bol prvýkrát zavedený už v prvej Československej republike, a to vládnym nariadením č. 6/1926 Zb., o zastupovaní strán v patentových veciach patentovými zástupcami a úradne autorizovanými civilnými technikmi.

Po roku 1948 došlo v súvislosti s politickým vývojom k zrušeniu patentových zástupcov ako slobodného povolania a to zákonom č. 7/1952 Zb., o prechodných opatreniach v odbore patentov. Obdobne boli v tomto období postihnuté i iné profesné združenia, napr. advokáti.

K opätovnému zavedeniu inštitútu patentového zástupcu došlo až po zmene zriadenia, a to zákonom č. 237/1991 Zb.

Po vzniku Slovenskej republiky bola na základe zákona č. 90/1993 Z. z. zriadená Komora patentových zástupcov so sídlom v Bratislave. Ide o profesijnú komoru, ktorá pôsobí ako samosprávny orgán s právnou subjektivitou a hospodárením s vlastným majetkom, na ktorú štát preniesol výkon niektorých činností súvisiacich s registráciou a vydávaním osvedčení, disciplinárnu zodpovednosť a ďalšie.

Usporiadanie Komory patentových zástupcov a vstup do nej plne kopíruje situáciu v Európskej únii, kde prístup do profesie európskeho patentového zástupcu je upravený Európskou patentovou dohodou a zahŕňa povinné členstvo v Európskom patentovom inštitúte, ktorý je ekvivalentom Komory patentových zástupcov u nás.

Po prístupe Slovenskej republiky k Dohovoru o udeľovaní európskych patentov sa členmi Európskeho patentového inštitútu stali i patentoví zástupcovia zo Slovenskej republiky, ktorí boli zapísaní v registri vedenom Komorou patentových zástupcov, požiadali o členstvo do 1. júla 2003 a zaplatili členský poplatok. Len patentoví zástupcovia zapísaní v zozname Európskeho patentového inštitútu môžu zastupovať pred Európskym patentovým úradom.

Úrad priemyselného vlastníctva SR dôsledne preskúmal opodstatnenosť existencie komory patentových zástupcov podľa štyroch stanovených kritérií, ktoré majú byť splnené kumulatívne.

1. Komora má vykonávať funkcie, ktoré by nemohla vykonávať ako dobrovoľné združenie a je v záujme štátu, aby tieto funkcie vykonávala; v rozsahu týchto funkcií má preniesť štát na komoru výkon verejnej moci.

Slovenská republika je členom medzinárodných zmlúv, ktorými je viazaná a ktoré jej ukladajú povinnosť zabezpečiť fyzickým a právnickým osobám možnosť ochrany rôznych druhov práv priemyselného vlastníctva, pričom musí zabezpečiť súčasne rovnosť podmienok pre slovenské i cudzie subjekty pred ústredným orgánom štátnej správy.

Záväzky z medzinárodných zmlúv sú premietnuté do národného zákonodarstva, pričom v každom právnom predpise, upravujúcom priemyselno-právnu ochranu, (patentový zákon, zákon o dizajnoch, zákon o ochranných známkach atď. ) je zakotvené okrem iného obligatórne zastúpenie osôb, ktoré nemajú na teritóriu Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo v konaní pred Úradom priemyselného vlastníctva. Prijatá zákonná úprava zodpovedá tradícii a celoeurópskej právnej praxi.

Zastúpenie domácich i zahraničných prihlasovateľov v konaní pred Úradom priemyselného vlastníctva SR pri zabezpečovaní priemyselno-právnej ochrany ich duševného vlastníctva vykonávajú patentoví zástupcovia a advokáti alebo komerční právnici, ktorí majú príslušné oprávnenie.

Patentoví zástupcovia sú združení v Komore patentových zástupcov, advokáti sú združení v Slovenskej advokátskej komore, Komerční právnici sú združení v Komore komerčných právnikov,

Výkon profesie patentového zástupcu a advokáta pri poskytovaní služieb v oblasti priemyselno-právnej ochrany je z obsahového hľadiska totožný. Patentový zástupca musí byť pre prihlasovateľa predovšetkým vysoko dôveryhodnou osobou, pretože prihlasovateľ mu zveruje celú podstatu svojho ešte nechráneného riešenia, na ktoré často vynaložil obrovské náklady. Najmä zahraniční prihlasovatelia vidia pomerne veľké záruky aj v tom, že patentový zástupca je členom riadne organizovanej Komory, kde podlieha okrem iného aj disciplinárnej zodpovednosti s možným dôsledkom až vylúčenia a následne nemožnosti vykonávať svoju profesiu. Škody z nekvalifikovaného výkonu činnosti patentového zástupcu sú nenahraditeľné napr. pri nekvalitne zabezpečenej ochrane a následnom zverejnení podstaty predmetu ochrany, kedy napr. u vynálezov nastáva nevratný stav. Vzťah prihlasovateľa a patentového zástupcu je založený na dôvere, pričom v prevzatom zastúpení musí zástupca zachovávať mlčanlivosť predovšetkým o podstate ochraňovaného riešenia, ku vzniku ktorého boli často vynaložené obrovské náklady a poskytnúť zastúpenému zvláštne záruky, vyplývajúce z charakteru slobodného povolania, ako primárneho zdroja zaobstarávania prostriedkov na živobytie. Škody z nekvalifikovaného výkonu profesie sú nenávratné. Jedná sa o atypické povinnosti, ktoré nie sú bežné pre obchodné vzťahy v rámci živnostenského podnikania, o fiduciárne právne vzťahy s atribútmi typickými pre slobodné povolanie. Komora patentových zástupcov prostredníctvom svojich členov a orgánov tieto vzťahy presadzuje a kontroluje.

Výkon profesie okrem prác súvisiacich s prípravou podkladov a poradenskej činnosti v oblasti technickej i právnej, spočíva v zastupovaní v správnom konaní, kde protistranou je orgán štátu – Úrad priemyselného vlastníctva a v konaní sa rozhoduje o právach tretej osoby.

Na rozdiel od právneho vzdelania (advokáta) kvalifikáciu patentového zástupcu nie je možné získať štúdiom na osobitne určenej (špecializovanej) vysokej škole. Komora preto supluje svojou vzdelávacou funkciou absenciu takejto inštitúcie.

Je zrejmé, že výkon profesie patentového zástupcu a advokáta v oblasti priemyselných práv má rovnaké charakteristické znaky. Zaradením činnosti patentového zástupcu do činností upravených živnostenským zákonom by v zastupovaní vznikla právna nerovnováha, pretože v správnom konaní o priemyselných právach by klientov zastupovali na jednej strane patentoví zástupcovia v pozícii živnostníka ( a teda bez adekvátnej disciplinárnej zodpovednosti, pretože jednotlivé živnostenské úrady nie sú schopné posúdiť odbornú stránku zastúpenia) a na druhej strane advokáti s právami ale najmä s povinnosťami slobodného povolania. Rovnaká činnosť by bola vykonávaná podľa rozdielnych právnych noriem, čo by následne viedlo k zákonnému porušovaniu zásad voľnej súťaže, k diskriminácii patentových zástupcov vo vzťahu k tuzemskej konkurencii a k zahraničným partnerom a k zanedbaniu základnej legislatívnej požiadavky, že rovnaká činnosť nemôže byť upravená rôznymi predpismi.

Profesia patentového zástupcu je vzhľadom na náročnosť multidisciplinárneho vzdelania, vedomostí a potrebnej praxe v celom svete váženým slobodným povolaním s vysokými nárokmi na etiku profesijného výkonu a združovanie v Komorách (resp. Inštitútoch) s povinným členstvom je pre túto profesiu typické. Príkladom je aj celoeurópsky model - Inštitút európskych patentových zástupcov , ktorého členmi sú 52 členovia Komory patentových zástupcov SR. Európsky patentový zástupca musí byť povinne členom tohto Inštitútu, inak nemôže zastupovanie pred Európskym patentovým úradom vykonávať.

Komora patentových zástupcov SR vykonáva funkcie, ktoré by ako dobrovoľné združenie v rámci celkom liberalizovaného trhu služieb, ktoré poskytujú patentoví zástupcovia nemohla vykonávať, keďže by neexistoval dôvod na obmedzenie vzniku nespočetného množstva dobrovoľných združení, ktoré by združovali patentových zástupcov bez jednotných štandardov, nárokov, etických princípov, pričom zahraničné inštitúcie (Európska komora patentových zástupcov, národné Komory patentových zástupcov v jednotlivých štátoch) by nemali na Slovensku adekvátneho partnera.

V prípade zrušenia Komory môže dôjsť k veľkej informačnej asymetrii, ktorá môže byť zneužívaná v prospech stavovsky neorganizovaných patentových zástupcov a v konečnom dôsledku môže poškodiť spotrebiteľa/konzumenta služby, keďže tento by nevedel posúdiť kvalifikovane kvalitu služieb poskytnutých patentovým zástupcom a nemal by ani žiadnu garanciu minimálneho štandardu služieb. Komora patentových zástupcov totiž garantuje odbornú úroveň svojich členov a v prípade jej zrušenia resp. zrušenia povinného členstva by sa odbúrali tak stavovská etika patentových zástupcov, ako aj samoregulačná a samoočisťujúca činnosť patentových zástupcov zabezpečovaná prostredníctvom komory, spočívajúca okrem iného aj v disciplinárnom prerokovaní konania patentových zástupcov porušujúcich svoje povinnosti vyplývajúce zo zákona, štatútu komory a etického kódexu patentového zástupcu. Tieto by v konečnom dôsledku musel v celom rozsahu regulovať a suplovať štát a samozrejme zabezpečiť primeraným spôsobom aj výkon týchto činností. Okrem tohto, že by v takom prípade došlo k nahradzovaniu odôvodneného a veľmi mierneho korporativizmu etatizmom resp. štátnym paternalizmom, zvýšili by sa aj náklady štátu a tým de facto všetkých poplatníkov. S fungovaním komory nie sú a nikdy neboli žiadne problémy a komora vykonávala kompetencie na ňu prenesené bez akýchkoľvek nárokov na finančné príspevky či osobitné úľavy.

Charakter služieb poskytovaných patentovými zástupcami má často povahu služieb, ktorých kvalita sa dá posúdiť až s odstupom času resp. až po poskytnutí služby a pre osoby, ktoré by nemali žiadnu skúsenosť s takýmito službami resp. ktoré by chceli využiť túto službu po prvý raz, by neregulovaný trh týchto služieb mohol priniesť zvýšené riziko resp. dokonca škodu spôsobenú službami (neorganizovaných, resp. voľne organizovaných) patentových zástupcov (nepodliehajúcich žiadnej disciplinárnej zodpovednosti) a opätovne by musel zasiahnuť štát, ktorý by musel reagovať na takýto stav a musel by poskytovať v podstate tie isté služby aké poskytuje v súčasnosti Komora patentových zástupcov, čo by následne viedlo k tlakom na výdavkovú stránku štátneho rozpočtu a následne na všetkých občanov SR. Pritom experimentovať s alternatívnymi trhovými nástrojmi na zabezpečenie relevantnej úrovne poskytovaných služieb patentových zástupcov by bolo za súčasného stavu pred vstupom do Európskej únie, kde inštitút patentového zástupcu a jeho stavovskej organizácie je zakotvený v prevažnej väčšine členských štátov, (s výnimkou Veľkej Británie, kde funkciu a charakter Komory plnia Inštitúty) prinajmenšom nevhodné.

2. Výkon týchto funkcií štátu je z hľadiska celkových nákladov na ich výkon a z hľadiska cieľov, ktoré sa sledujú efektívnejšie vykonávaný prenesením výkonu verejnej moci na komory ako priamo zo strany štátu; náklady štátu, ktoré by si vyžiadalo vybudovanie kapacít na zabezpečenie výkonu verejnej moci by prevýšili riziká spojené s prenosom výkonu verejnej moci v týchto oblastiach na komoru.

Prenesením registračnej, evidenčnej, kontrolnej, regulačnej a disciplinárnej kompetencie späť na štát vzniknú štátu zvýšené náklady na výkon týchto kompetencií a to v podobe výkonov, pracovnej sily, materiálneho vybavenia a pod. keďže by s najväčšou pravdepodobnosťou neexistovala povinnosť platiť členské poplatky a prípadné zavedenie týchto poplatkov vo forme platieb štátu by nebolo systémovým riešením v súlade s proklamovanou myšlienkou maximálnej liberalizácie trhu.

Skutočnosť, že služby, ktoré patentový zástupcovia poskytujú sú takého charakteru, že ak by ich mali poskytovať osoby bez splnenia podmienok, ktoré požaduje charakter slobodného povolania resp. bez podmienok, ktoré stavovsky regulované povolanie patentového zástupcu zabezpečuje bez nárokov na akékoľvek náklady na štát, tak na neregulovanom trhu týchto služieb by vznikali (resp. je tu vysoká pravdepodobnosť, že by vznikali v dôsledku zníženia kvality poskytovaných služieb pri zastupovaní klientov pri rôznych konaniach pred Úradom priemyselného vlastníctva resp. v prípade vyhľadávania medzinárodnoprávnej ochrany predmetov duševného vlastníctva) zvýšené náklady klientom resp. majiteľom predmetov duševného vlastníctva. Teda dochádzalo by k situácii, kedy by síce zásahom štátu došlo k liberalizácii jedného trhu služieb avšak následkom by bolo prenesenie rizika a nákladov na iné trhy tovarov a služieb – t.j. na stranu výrobcov a poskytovateľov služieb, ktoré s ochranou priemyselných práv vonkoncom nesúvisia.

Okrem toho menej kvalitná ochrana by viedla ku komparatívnej nevýhode slovenských výrobcov a poskytovateľov služieb, snažiacich sa o ochranu predmetov práv priemyselného vlastníctva voči zahraničnej konkurencii, ktorá by mala v dôsledku existencie stavovskej regulácie trhu zaručenú vyššiu kvalitu poskytovaných služieb.

Tiež je potrebné podotknúť, že v konečnom dôsledku by síce štát mohol riešiť tieto novovzniknuté problémy ex-post, musel by však vynaložiť na ich riešenie zvýšené náklady – napr. na zaručenie primeranej odbornosti poskytovateľov týchto služieb (vzdelávanie, skúšky a pod.), na riešenie nárokov z chybne poskytnutých služieb (disciplinárne konania, na zvýšený počet súdnych konaní vrátane konaní pred Európskym súdnym dvorom po prístupe do Únie a pod.), kontrola výkonu povolania a pod. Takto by v podstate následne dochádzalo k regulácii trhu týchto služieb nie zo strany samosprávy (stavovskej organizácie) a bez prispenia štátu, ale zo strany štátu a súčasne by za takéto riešenie zaplatili občania dvakrát – daňami za činnosti, ktoré by v konečnom dôsledku musel prebrať štát a vo forme zvýšených cien výrobkov a služieb, keďže by pravdepodobne dochádzalo vo zvýšenej miere k poskytovaniu nekvalifikovaných resp. neetických (v zmysle neexistencie viazanosti etickým kódexom) „lacných“ služieb než je tomu za súčasného stavu a to by si vyžadovalo zvýšené náklady na kompenzáciu nekvalitne poskytnutej služby, či už vo forme opakujúcich sa poplatkov za opätovné služby prípadne úkony alebo na kompenzáciu nedostatočne poskytnutej ochrany priemyselných práv.

Okrem toho v prípade zrušenia komory patentových zástupcov by bolo nutné v záujme zabezpečenia dostatočnej úrovne poskytovaných služieb, etických štandardov, disciplinárnych právomocí a pod., aby časť týchto činností prebral štát, resp. štát iným spôsobom zorganizoval zabezpečenie týchto požiadaviek, keďže všetky tieto požiadavky nie je možné riešiť len trhovými mechanizmami. Ak by čo i len niektoré z činností, ktoré zabezpečuje komora, prebral štát, dôjde v konečnom dôsledku k premietnutiu zvýšených nákladov na zabezpečenie týchto činností do nákladov resp. výdavkov subjektov, ktoré sa nezúčastňujú na transakcii, ktorej obsahom je služba poskytovaná patentovým zástupcom, keďže tieto náklady sa prejavia vo forme zvýšenia výdavkovej stránky štátneho rozpočtu. V prípade snahy o prenechanie vyššie uvedených činností trhu sa stane nevyhnutným vytvoriť právny rámec pre činnosti ako disciplinárna právomoc, etické štandardy, profesijné požiadavky, aby nedošlo k pluralite štandardov a súčasne subjektov vykonávajúcich disciplinárnu právomoc a tak následne k zníženiu úrovne služieb poskytovaných patentovými zástupcami. V tomto prípade, by však štát musel opäť určitým spôsobom regulovať voľné trhové prostredie pričom by s najväčšou pravdepodobnosťou musel prevziať aj časť zodpovednosti za kvalitu týchto činností, čo by opäť malo za následok externality pre tretie nezainteresované subjekty ako bolo uvedené vyššie.

3. Komory združujú fyzické osoby alebo právnické osoby vykonávajúce podnikanie alebo povolanie v oblastiach, v ktorých je regulácia podnikania alebo povolania nevyhnutná; reguláciu profesijných služieb je potrebné zavádzať len na také trhy poskytovania profesijných služieb, u ktorých dochádza k ich zlyhávaniu, pričom výber regulačných nástrojov na elimináciu trhových zlyhaní by mal zohľadňovať minimalizáciu negatívnych dopadov regulácie na konkurenčné prostredie a hospodársku súťaž.

Navyše je potrebné podotknúť, že nie je možné tvrdiť, že súčasný stav znamená negatívne vplyvy na konkurenčné prostredie a hospodársku súťaž na trhu služieb poskytovaných patentovými zástupcami. Regulácia je veľmi mierna z pohľadu obmedzení vstupu na trh týchto služieb a je stanovená na minimálnej úrovni, ktorá je potrebná na zabezpečenie primeraného štandardu služieb obdobného druhu poskytovaného v zahraničí. Skúšky na vykonávanie povolania patentových zástupcov organizuje ako štátny orgán Úrad priemyselného vlastníctva za súčinnosti Komory, a predstavitelia úradu majú pri hodnotení skúšok rozhodujúce slovo. Zápis patentového zástupcu do zoznamu patentových zástupcov komory je upravený ako právny nárok po splnení podmienok stanovených zákonom o patentových zástupcoch a komora je povinná zapísať osobu, ktoré tieto podmienky splní, do zoznamu patentových zástupcov. Inými slovami, súčasný stav žiadnym spôsobom neobmedzuje hospodársku súťaž a ani konkurenčné prostredie na trhu predmetných služieb.

Navyše na rozdiel od Slovenskej advokátskej komory za výkon praxe sa považuje aj preukázateľný výkon praxe v danej oblasti napríklad v podnikových podmienkach a nie je nutná prax u iného patentového zástupcu. Výkon praxe posudzuje Úrad priemyselného vlastníctva (ÚPV) a nie Komora ako stavovský orgán.

4. Na komoru štát zákonom prenáša úplne alebo čiastočne výkon verejnej moci v oblasti registrácie osôb vykonávajúcich danú podnikateľskú činnosť alebo povolanie a dohľad nad výkonom podnikania alebo povolania.

Komora registruje patentových zástupcov na základe zákona a v lehotách stanovených zákonom. Zákon o patentových zástupcoch poskytuje primerané garancie osobám, ktoré absolvujú skúšky na vykonávanie činnosti patentového zástupcu. Prenesením registračnej, evidenčnej, kontrolnej, regulačnej, disciplinárnej a normotvornej kompetencie späť na štát vzniknú štátu zvýšené náklady na výkon týchto kompetencií a to v podobe výkonov, pracovnej sily a pod. Táto požiadavka je za súčasne platného právneho stavu plne saturovaná.

V rámci uvedeného Úrad priemyselného vlastníctva SR analyzoval oblasť prameňov práva, historického a súčasného stavu, ako aj postavenia a právomocí obdobných inštitúcií v krajinách Európskej únie. Na základe tejto analýzy, ktorá preukázala opodstatnenosť existencie komory patentových zástupcov, Úrad priemyselného vlastníctva SR pristúpil k vypracovaniu nového návrhu zákona o patentových zástupcoch.

Doteraz platný zákon č. 237/1991 Zb. o patentových zástupcoch, upravuje len veľmi stručne postavenie, práva a povinnosti patentových zástupcov a zriaďuje Komoru patentových zástupcov. Zákonodarca vykonal nevyhnutne nutnú úpravu, ktorá bola potrebná pre kvalifikovaný výkon profesie patentového zástupcu pri zaisťovaní ochrany priemyselného vlastníctva. Zákon je založený na doktríne záujmovej samosprávy, presnejšie na výkone samosprávy, ktorá je reprezentovaná profesijnými komorami. Základným znakom profesijných komôr je samosprávna komora ako verejnoprávna korporácia s právnou subjektivitou a hospodárením s vlastným majetkom, získaným väčšinou z členských príspevkov. Ďalšími dôležitými znakmi sú povinné členstvo znamenajúce možnosť výkonu určitého povolania výlučne členmi príslušného profesijného združenia a disciplinárna zodpovednosť jeho členov.

Súčasný zákon o patentových zástupcoch uspokojivo pôsobil v období, kedy sa utvárali základy trhového hospodárstva. V súčasnej dobe, kedy sa Slovenská republika pripravuje na vstup do Európskej únie, je nevyhnutné pripraviť právnu úpravu poskytovania služieb patentových zástupcov tak, aby zodpovedala požiadavkám modernej demokratickej spoločnosti a bola v súlade s právnymi predpismi Európskej únie.

Predkladaný návrh zákona o patentových zástupcoch stojí na dvoch hlavných princípoch. 1. zavedenie nových inštitútov a dopracovanie a spresnenie zostávajúcich inštitútov, čo by malo viesť k dokonalejšiemu výkonu činnosti patentových zástupcov na poli ochrany priemyselného vlastníctva. 2. uvedenie zákonnej úpravy do súladu s legislatívou Európskej únie, ktorým bude splnená podmienka harmonizácie domáceho práva s právom Európskej únie.

Cieľom nového návrhu zákona o patentových zástupcoch je doplniť niektoré nové inštitúty, ktorých absencia sťažuje uplatňovanie doterajšieho zákona v praxi, prípadne spresniť niektoré jeho zostávajúce ustanovenia. Jedná sa hlavne o nasledujúce inštitúty:

-zavedenie a definovanie pojmu služby patentových zástupcov,

-nové vymedzenie nevyhnutných podmienok pre zápis do zoznamu patentových zástupcov,

-nové vymedzenie právnych skutočností, na základe ktorých dochádza k pozastaveniu výkonu činnosti patentového zástupcu alebo k vyškrtnutiu patentového zástupcu z registra; podľa navrhovanej úpravy dochádza v prvej skupine prípadov k pozastaveniu výkonu činnosti alebo k vyškrtnutiu z registra priamo zo zákona, a to na základe zákonom predpokladaných skutočností; v druhej skupine prípadov nastáva pozastavenie alebo vyškrtnutie na základe konštitutívneho rozhodnutia Komory,

-výslovná úprava vymedzenia účinkov pozastavenia výkonu činnosti patentového zástupcu,

-úprava spôsobu výkonu činnosti patentových zástupcov, hlavne nový spôsob výkonu činnosti patentového zástupcu vo verejnej obchodnej spoločnosti,

-podrobné a výslovné rozpísanie práv a povinností patentových zástupcov v oblasti mlčanlivosti, zastupovania klienta, zastupovania patentového zástupcu iným patentovým zástupcom a prípad ustanovenia iného patentového zástupcu Komorou, poistenie patentových zástupcov, vedenie dokumentácie, oznamovacia povinnosť vo vzťahu ku Komore, atď.,

-detailnejšia úprava disciplinárneho konania priamo v zákone,

zavedenie inštitútu asistenta patentového zástupcu,

-spresnenie právomocí jednotlivých orgánov Komory,

-úprava pôsobnosti Úradu priemyselného vlastníctva vo vzťahu ku Komore.

Druhým určujúcim princípom k novej úprave problematiky patentových zástupcov je harmonizácia s právom EÚ, a to s článkami 39, 43 a 49 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, Smernicou rady 89/48/EHS zo dňa 21. decembra 1988 o všeobecnom systéme uznávania diplomov vyššieho vzdelania udelených pri ukončení odborného vzdelania v dĺžke trvania aspoň troch rokov a Smernicou rady 92/51/EHS zo dňa 18. júna 1992 o druhom všeobecnom systéme uznávania odborného vzdelávania a prípravy dopĺňajúca smernicu 89/48/EHS.

Je zrejmé, že tak rozsiahle zmeny nebolo možné upraviť len novelou zákona č. 237/1991 Zb., o patentových zástupcoch, a musel byť zvolený variant úplne nového návrhu zákona o patentových zástupcoch.

Prijatím navrhovaného zákona nevzniknú nároky na štátny rozpočet, rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov a jeho uplatnenie si nevyžiada inštitucionálne opatrenia.

Návrh zákona nemá dosah na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest.

Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie.

Prerokovanie návrhu zákona na plenárnom zasadnutí Rady hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky nie je potrebné.

Doložka zlučiteľnosti

návrhu právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ právneho predpisu: Vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Zákon o patentových zástupcoch

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a) - problematika návrhu zákona nie je prioritou aproximácie práva podľa čl. 70 Európskej dohody o pridružení – duševné vlastníctvo

-problematika návrhu zákona nepatrí medzi opatrenia druhej etapy kapitoly 19 – duševné, priemyselné a obchodné vlastníctvo v Príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu Únie (Biela kniha)

-v zmysle screeningu nie je problematika návrhu zákona obsiahnutá v kapitole 5 – Právo obchodných spoločností

-návrh zákona nie je svojou problematikou zahrnutý do Národného programu pre prijatie acquis communautaire

-problematika návrhu zákona nie je prioritou podľa Partnerstva pre vstup

-návrh zákona nie je prioritnou úlohou vlády Slovenskej republiky vyplývajúcou z Pravidelnej správy Európskej komisie o pripravenosti Slovenskej republiky na členstvo v Európskej únii z 9. októbra 2002

-návrh zákona nepatrí medzi prioritné úlohy vlády Slovenskej republiky podľa Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003,

-návrh zákona vyplýva z bodu B.3. uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 830 z 3. septembra 2003.

b)potreba vzniku zákona o patentových zástupcoch nevyplynula z negociačnej pozície v kapitole 5 – Právo obchodných spoločností

4. Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev

V primárnom práve Európskych spoločenstiev je problematika návrhu zákona upravená

-v Zmluve o založení Európskeho spoločenstva podpísanej dňa 25. marca 1957 v znení Amsterdamskej zmluvy podpísanej dňa 2. októbra 1997, ktorá nadobudla účinnosť dňom 1. mája 1999, v znení zmluvy z Nice účinnej od 24. júla 2002 zverejnenej v Ú. V. ES C 80 z 10. marca 2001, ktorá v článkoch 39, 43, 49 upravuje zákaz obmedzenia slobody podnikania pre príslušníkov členského štátu na území druhého štátu a umožňuje voľné poskytovanie služieb.

V sekundárnom práve Európskych spoločenstiev je problematika návrhu zákona upravená

-v smernici Rady (ES) č. 89/48 z 21. decembra 1988 o všeobecnom systéme uznávania vysokoškolských diplomov udeľovaných po ukončení minimálne trojročného odborného vzdelávania a prípravy

-v smernici Rady (ES) č. 92/51 z 18. júna 1992 o druhom všeobecnom systéme uznávania vzdelania a prípravy, ktorou sa dopĺňa smernica Rady (ES) č. 89/48.

b)nie je upravená v práve Európskej únie.

Oficiálne preklady uvedených právnych predpisov ES sa nachádzajú v Centrálnej prekladateľskej jednotke pri Inštitúte pre aproximáciu práva pri Úrade vlády SR (preložené s revíziou CPJ).

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

a)úplná.

6.Gestor (spolupracujúce rezorty): Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky

7.Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie: na príprave návrhu zákona o patentových zástupcoch neparticipovali experti.

Dôvodová správa

Osobitná časť

K § 1

Ustanovenie vymedzuje predmet úpravy návrhu zákona.

K § 2

Navrhnuté ustanovenie vymedzuje okruh osôb oprávnených poskytovať na území Slovenskej republiky služby patentového zástupcu. V konaniach týkajúcich sa ochrany priemyselného vlastníctva môžu zastupovať v zásade len patentoví zástupcovia podľa tohto zákona a patentoví zástupcovia Európskeho spoločenstva.

V súlade s článkom 43 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (zákaz obmedzenia slobody podnikania pre príslušníkov jedného členského štátu na území druhého štátu) a článkom 49 (voľné poskytovanie služieb) návrh zakotvuje oprávnenie na poskytovanie služieb patentového zástupcu na území Slovenskej republiky pre fyzické osoby, ktoré sú štátnymi príslušníkmi niektorého z členských štátov Európskej únie alebo iného štátu Európskeho hospodárskeho priestoru a ktoré v niektorom z týchto štátov získali oprávnenie na poskytovanie služieb patentového zástupcu. Táto úprava sa týka patentových zástupcov Európskeho spoločenstva, ktorí sa ďalej členia na hosťujúcich patentových zástupcov a usadených patentových zástupcov.

Patentový zástupca a patentový zástupca Európskeho spoločenstva nemôže poskytovať služby ľubovoľnou formou ale len spôsobom stanoveným v zákone a za podmienok v ňom uvedených.

K § 3 až 5

Návrh zákona vychádza zo zásady, že patentovým zástupcom môže byť len ten, kto je členom komory a je zapísaný v zozname vedenom komorou.

Je tu definovaná činnosť patentového zástupcu, ktorá spočíva hlavne v zastupovaní, teda robení úkonov v oblasti priemyselného vlastníctva v mene a na účet účastníka konania pred správnymi orgánmi.

Orgánom štátnej správy sa rozumie predovšetkým Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“), kde prebieha väčšina zastupovaní v oblasti ochrany priemyselného vlastníctva. Ďalším štátnym orgánom je Ministerstvo pôdohospodárstva SR, a to vo veciach ochrany nových odrôd rastlín a plemien zvierat podľa zákona č. 132/1989 Zb. o ochrane práv k novým odrodám rastlín a plemenám zvierat v znení neskorších predpisov.

Podmienky, na základe ktorých je možné žiadateľa zapísať do zoznamu, návrh zákona oproti doterajšej úprave jednak spresňuje a tiež stanovuje niektoré nové. Novo je upravená dĺžka odbornej praxe u asistenta patentového zástupcu v trvaní troch rokov alebo najmenej štvorročná prax v oblasti práv k výsledkom technickej tvorivej činnosti a oblasti práv na označenie u uchádzača, ktorý nie je asistentom patentového zástupcu.

Do zoznamu nie je možné opakovane zapísať patentového zástupcu, ktorému bolo uložené disciplinárne opatrenie vo forme vyčiarknutia zo zoznamu. Táto podmienka sa nebude vzťahovať na patentového zástupcu, ktorému bolo toto opatrenie zahladené. Do zoznamu nebude zapísaný tiež patentový zástupca, ak na jeho majetok alebo majetok právnickej osoby poskytujúcej služby patentových zástupcov, ktorej je štatutárnym orgánom alebo spoločníkom, bol vyhlásený konkurz alebo bol zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku. Takýto patentový zástupca je vyčiarknutý zo zoznamu a o nový zápis môže požiadať po uplynutí piatich rokov od vyčiarknutia.

Návrh zákona ustanovuje zvláštne požiadavky na zápis štátnych príslušníkov členských štátov Európskej únie alebo iných štátov Európskeho hospodárskeho priestoru do zoznamu, resp. podmienky k výkonu profesie patentového zástupcu v Slovenskej republike, pričom vychádza z ustanovení zákona č. 477/2002 Z.z. o uznávaní odborných kvalifikácií a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 445/2002 Z.z.

Možnosťou vykonania skúšky spôsobilosti štátnymi príslušníkmi členských štátov Európskeho spoločenstva dochádza k harmonizácii so smernicou Rady 92/51/EHS z 18. júna 1992 o druhom všeobecnom systéme uznávania vzdelania a prípravy, ktorou sa dopĺňa smernica Rady 89/49/EHS (ďalej len „smernica“), podľa ktorej je možné od uchádzača, ktorý chce vykonávať vnútroštátne regulované povolanie patentového zástupcu požadovať vykonanie skúšky spôsobilosti.

K § 6

Priamo v návrhu zákona je podrobne upravený inštitút odbornej skúšky, ktorý doposiaľ platný zákon upravuje len rámcovo. Návrh zákona stanovuje odbornú skúšku ako spoľahlivý nástroj na overenie teoretických a praktických vedomostí potrebných ku kvalitnému výkonu činnosti patentového zástupcu. Ide predovšetkým o overenie vedomostí z právnych predpisov a medzinárodných zmlúv týkajúcich sa ochrany priemyselného vlastníctva.

Návrh upravuje len skúšku súbornú, ktorú uchádzač vykoná z ucelenej oblasti ochrany práv k výsledkom technickej tvorivej činnosti a ochrany práv na označenie, ktorá zahŕňa vynálezy, úžitkové vzory, topografie polovodičových výrobkov, ochranné známky, označenia pôvodu výrobkov, zemepisné označenia.

Organizáciu odborných skúšok, ktoré pozostávajú z písomnej a ústnej časti a konajú sa jedenkrát ročne, zabezpečuje úrad.

Návrh zákona stanovuje mechanizmus menovania skúšobných komisií, ktoré menuje predseda úradu po prerokovaní s komorou.

Úrad má povinnosť pripustiť na odbornú skúšku na základe žiadosti každého uchádzača, ktorý má vysokoškolské vzdelanie a zaplatil príslušný poplatok. Ostatné podmienky pre výkon činnosti patentového zástupcu skúma komora až pred zápisom do zoznamu.

Pre hladký priebeh odbornej skúšky sa určujú ďalšie podrobnosti, ako je protokol o priebehu skúšky, jeho vypracovanie a podpísanie, lehota na vydanie a obsah osvedčenia o vykonaní odbornej skúšky.

V návrhu sa uvádza, kedy a v akých lehotách je možné odbornú skúšku opakovať. Takéto ustanovenie súčasná platná právna úprava neobsahuje.

K § 7

Návrh zákona zavádza inštitút skúšky spôsobilosti, ktorá je určená pre patentových zástupcov z príslušníkov členských štátov Európskej únie alebo iných zmluvných štátov Dohody o Európskom hospodárskom priestore, ktorí chcú na území Slovenskej republiky dlhodobo vykonávať činnosť patentového zástupcu.

Skúškou spôsobilosti sa overujú, okrem znalosti domácich právnych predpisov týkajúcich sa ochrany priemyselného vlastníctva, tiež základné vedomosti z právneho poriadku Slovenskej republiky a znalosť slovenského jazyka. Ustanovenie sprístupňuje výkon povolania patentového zástupcu pre patentových zástupcov z členských štátov Európskej únie alebo iných štátov Európskeho hospodárskeho priestoru. Predpokladom kvalitného výkonu povolania patentového zástupcu je jednak znalosť priemyselno-právnej problematiky, ako aj znalosť základných inštitútov a procesov právneho poriadku Slovenskej republiky.

Slovenská republika touto úpravou harmonizuje prístup k výkonu povolaní podľa článku 43 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva a článku 4 smernice.

Po úspešnom absolvovaní skúšky spôsobilosti, ak bude súčasne spĺňať všetky ostatné predpoklady, bude patentový zástupca Európskeho spoločenstva postavený na roveň tuzemskému patentovému zástupcovi ako usadený patentový zástupca.

K § 8

Ustanovenie určuje lehotu na vykonanie zápisu do zoznamu a náležitosti žiadosti o zápis do zoznamu. Lehota na umožnenie zloženia sľubu plynie od doručenia žiadosti o zápis do zoznamu. Žiadosť musí obsahovať doklady, ktoré potvrdzujú splnenie nutných podmienok pre zápis do zoznamu.

Stanovuje sa povinnosť komory vydať žiadateľovi najneskôr do 15 dní po zložení sľubu osvedčenie o zápise patentového zástupcu do zoznamu a preukaz patentového zástupcu.

Ustanovenie ďalej špecifikuje, ktoré údaje zapisuje komora do zoznamu.

K § 9

Navrhované ustanovenie o pozastavení výkonu činnosti patentového zástupcu predpokladá, že k nemu môže dôjsť jednak na základe zákona a tiež na základe rozhodnutia komory.

V prvej skupine sú taxatívne vymenované skutočnosti vedúce k pozastaveniu výkonu činnosti na základe súdnych rozhodnutí alebo rozhodnutí iných štátnych orgánov. V týchto prípadoch by bolo nadbytočné prijímať formálne rozhodnutia komory o pozastavení výkonu činnosti, ale je vhodnejšie stanoviť, že patentovému zástupcovi je pozastavená činnosť dňom nadobudnutia právoplatnosti takéhoto rozhodnutia s tým, že komora vykoná na základe tohto rozhodnutia v zozname príslušný záznam.

Podobne by bolo nadbytočné prijímať formálne rozhodnutia v prípadoch, kedy k pozastaveniu činnosti má dôjsť na základe vlastnej žiadosti patentového zástupcu alebo odchodom patentového zástupcu do verejnej funkcie. Komora aj v týchto prípadoch urobí do zoznamu príslušný záznam.

Novými dôvodmi, ktoré môžu viesť k pozastaveniu výkonu činnosti patentovému zástupcovi priamo zo zákona sú skutočnosti týkajúce sa konkurzu, vzatia patentového zástupcu do väzby, žiadosť patentového zástupcu, menovanie do verejnej funkcie a uloženie disciplinárneho opatrenia pozastavenia výkonu činnosti.

Pre druhú skupinu skutočností vedúcich k pozastaveniu výkonu činnosti patentového zástupcu je potrebné rozhodnutie komory. Rozhodnutie je závislé na voľnej úvahe komory, či určitý patentový zástupca svojim konaním poškodil dobré meno profesie patentových zástupcov a či je potrebné rozhodnúť o pozastavení výkonu jeho činnosti.

K § 10

Súčasná právna úprava výslovne neupravuje právne postavenie patentového zástupcu, ktorému bol pozastavený výkon činnosti. Navrhuje sa preto, aby boli zákonom výslovne stanovené účinky pozastavenia výkonu činnosti a aby boli uvedené aj povinnosti a oprávnenia patentového zástupcu, ktoré v dôsledku pozastavenia výkonu nezanikajú, resp. nie sú pozastavením činnosti dotknuté.

K § 11

Návrh ustanovenia určuje povinnosť komory pri odpadnutí dôvodov na pozastavenie výkonu činnosti patentového zástupcu bezodkladne zrušiť pozastavenie výkonu činnosti a záznam o pozastavení výkonu činnosti vymazať zo zoznamu.

K § 12 a 13

V praxi komory sa javí ako nadbytočné prijímať v predpísanom konaní formálne rozhodnutia o vyčiarknutí patentového zástupcu zo zoznamu v prípadoch, kedy dôvodom vyčiarknutia je výsledok konania na súde, na inom štátnom orgáne alebo na orgáne komory. V týchto prípadoch je vhodnejšie stanoviť, že patentový zástupca je vyčiarknutý zo zoznamu dňom nadobudnutia právoplatnosti takéhoto rozhodnutia s tým, že komora urobí na základe tohto rozhodnutia v zozname príslušný záznam.

Podobne je nadbytočné prijímať formálne rozhodnutia v prípadoch, kedy k vyčiarknutiu má dôjsť na základe vlastnej žiadosti patentového zástupcu.

V ostatných prípadoch komora, resp. jej príslušný orgán o vyčiarknutí zo zoznamu rozhodne.

Ako nový dôvod pre vyčiarknutie zo zoznamu na základe rozhodnutia komory je navrhované omeškanie platenia príspevku na činnosť komory po dobu dlhšiu ako dvanásť mesiacov.

Povinnosť platiť príspevky na činnosť komory je jednou zo základných povinností patentového zástupcu. Príjmy z príspevkov sú najdôležitejším zdrojom financovania komory. V prípade neplatenia príspevkov patentovými zástupcami sa znižujú príjmy komory, čím je do určitej miery oslabovaná schopnosť komory vykonávať funkciu samosprávnej stavovskej organizácie všetkých patentových zástupcov. Navrhovaná zmena nie je v rozpore s ústavou zaručeným právom k slobodnému prístupu k povolaniu patentového zástupcu, pretože aj po vyčiarknutí zo zoznamu na základe tohto dôvodu nič nebráni tomu, aby ten, kto bol vyčiarknutý, bol do zoznamu znovu zapísaný a činnosť patentového zástupcu opäť vykonával, ak bude spĺňať zákonom predpísané požiadavky.

Stanovujú sa lehoty na zaznamenanie skutočností zakladajúcich vyčiarknutie patentového zástupcu zo zoznamu a tiež na rozhodnutie o vyčiarknutí patentového zástupcu zo zoznamu.

K § 14

Navrhované ustanovenie upravuje postup komory v tých prípadoch, kedy je patentovému zástupcovi, zapísanému do zoznamu, pozastavené oprávnenie poskytovať služby patentového zástupcu v členských štátoch Európskej únie alebo inom štáte Európskeho hospodárskeho priestoru a to z dôvodu, že takýto patentový zástupca nespĺňa základné predpoklady, na základe ktorých bol zapísaný do zoznamu, alebo mu takéto oprávnenie zaniklo. Zánik výkonu činnosti patentového zástupcu v členskom štáte Európskej únie môže mať totiž za následok zánik oprávnenia na vykonávanie činnosti aj v Slovenskej republike. Komora je na to povinná reagovať podľa okolností prípadu pozastavením výkonu činnosti alebo vyčiarknutím takéhoto patentového zástupcu zo zoznamu.

Odsek 2 tohto ustanovenia je recipročný k vyššie uvedenej povinnosti a stanovuje sa ním povinnosť komory informovať príslušný orgán iného štátu o dôležitých skutočnostiach, ktoré majú vplyv na výkon činnosti patentového zástupcu v Slovenskej republike.

Vzájomná informovanosť zainteresovaných orgánov by mala viesť k väčšej prehľadnosti pri výkone činnosti patentových zástupcov vo všetkých zúčastnených štátoch.

K § 15

Upravuje sa spôsob, odlišnosti a formy spoločného alebo samostatného výkonu činnosti patentového zástupcu. Popri tradične zaužívanom samostatnom poskytovaní služieb patentového zástupcu sa vytvára priestor pre kolektívne formy poskytovania odbornej pomoci patentových zástupcov. Ide o združenie v zmysle § 829 a nasl. Občianskeho zákonníka a verejnú obchodnú spoločnosť v zmysle § 76 a nasl. Obchodného zákonníka.

K § 16

Upravuje sa používanie profesijného označenia „patentový zástupca“. Ak je patentový zástupca účastníkom združenia alebo spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti je povinný k profesijnému označeniu uviesť i názov združenia, resp. obchodné meno spoločnosti.

K § 17

Patentoví zástupcovia sa môžu združiť za účelom spoločného výkonu činnosti patentových zástupcov. Účastníkmi združenia môžu byť okrem patentových zástupcov aj zástupcovia iných slobodných povolaní. Zabezpečí sa tak multidisciplinárnosť vytvorených foriem. Svoje vzájomné práva a povinnosti si patentoví zástupcovia upravia v zmysle § 829 a nasl. Občianskeho zákonníka písomnou zmluvou o združení. Patentoví zástupcovia, ako účastníci združenia, musia mať spoločné sídlo. Adresu sídla sú povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť komore. Písomnosti určené jednotlivým účastníkom združenia sú doručované v mieste sídla združenia. Sídlo musí byť na území Slovenskej republiky.

Právne vzťahy v združení sa spravujú príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.

Umožňuje sa aj dočasné poskytovanie služieb patentového zástupcu v jednej alebo viacerých presne vymedzených veciach niekoľkými patentovými zástupcami na základe vzájomnej dohody (prístup „ad hoc“). Takúto ad hoc spoluprácu si však patentoví zástupcovia môžu v zmluve o združení vylúčiť.

K § 18

Patentoví zástupcovia môžu za účelom výkonu činnosti patentových zástupcov založiť verejnú obchodnú spoločnosť. Spoločníkmi spoločnosti, podobne ako pri združení, nemusia byť len patentoví zástupcovia. Iná spoločnosť ako verejná obchodná spoločnosť spĺňajúca podmienky podľa navrhovaného znenia nemôže poskytovať služby patentových zástupcov podľa tohto zákona. Ak by sa tak stalo, bol by predmet podnikania takejto spoločnosti v rozpore so zákonom. Súd následne môže podľa § 68a ods. 2 písm. b) Obchodného zákonníka rozhodnúť o neplatnosti takejto spoločnosti a o jej vstupe do likvidácie.

Právne vzťahy vo verejnej obchodnej spoločnosti sa spravujú príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.

V odseku 4 sa obdobne ako pri úprave združenia umožňuje aj dočasné poskytovanie služieb patentového zástupcu v jednej alebo viacerých presne vymedzených veciach niekoľkými patentovými zástupcami na základe vzájomnej dohody (prístup „ad hoc“). Takúto ad hoc spoluprácu si však patentoví zástupcovia môžu v spoločenskej zmluve vylúčiť.

K § 19

Novým spôsobom sa vymedzujú povinnosti patentového zástupcu vo vzťahu ku klientovi. Ustanovuje sa zásada, že patentový zástupca pri ochrane a presadzovaní práv a záujmov klienta je povinný zachovávať ústavu, ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy. Táto viazanosť pokynmi klienta však nie je neobmedzená. Ak sú pokyny zastúpeného v rozpore s právnymi predpismi, nie je patentový zástupca týmito pokynmi viazaný. O tom musí patentový zástupca vhodným spôsobom klienta poučiť. Z povahy činnosti patentového zástupcu vyplýva aj ďalšia povinnosť, robiť v prospech svojho klienta všetky legitímne kroky, aj keby k nim nedal klient výslovný pokyn.

K § 20

Rámcová úprava dôvodov a podmienok zachovávania mlčanlivosti sa nahrádza rozšírenou a konkretizovanou úpravou dôvodov zachovania mlčanlivosti o skutočnostiach, o ktorých sa patentový zástupca a ďalšie určené osoby dozvedeli v súvislosti s poskytovaním odbornej pomoci. Ustanovuje sa tiež výnimka z tejto povinnosti v prípade, ak ide o zákonom uloženú povinnosť prekaziť spáchanie trestného činu. Patentový zástupca sa nemôže dovolávať povinnosti zachovať mlčanlivosť ani v disciplinárnom konaní podľa tohto zákona.

K § 21 a 22

Okrem dodržiavania právnych predpisov je patentový zástupca pri svojej činnosti povinný dodržiavať aj etické normy, spravidla ustanovené komorou ako samosprávnou organizáciou. Táto požiadavka je nevyhnutá najmä z dôvodu, že klient zveruje patentovému zástupcovi určité hodnoty v oblasti duševného vlastníctva a nevhodným postupom patentového zástupcu by mohlo dôjsť k odopretiu poskytnutia ochrany konkrétnemu predmetu.

Z dôvodu ochrany oprávnených záujmov klienta patentového zástupcu sa upravuje postup pri odmietnutí odbornej pomoci patentovým zástupcom a rieši sa pôsobnosť Slovenskej komory patentových zástupcov pri určovaní ďalšieho (náhradného) patentového zástupcu a jeho povinnosti pri zastupovaní klienta. Podrobnejšie sa vymedzujú dôvody odmietnutia poskytovania odbornej pomoci a odstúpenia od zmluvy o poskytovaní služieb patentovým zástupcom, rozširuje sa doterajší počet zákonných dôvodov odôvodňujúcich tento postup. Napríklad stret záujmov klientov je prekážkou prevzatia zastupovania aj v tých prípadoch, keď by iného klienta, ktorého záujmy sú v protiklade so záujmami uchádzača o zastúpenie, zastupoval iný patentový zástupca toho istého združenia alebo verejnej obchodnej spoločnosti podľa tohto zákona. Dôvodom pre odstúpenie od zmluvy o poskytovaní služieb patentového zástupcu môže byť napríklad nedostatok súčinnosti zo strany klienta, ktorá je nevyhnutná pre hájenie jeho záujmov v konaní o poskytovaní ochrany napr. z dôvodu, že si zvolil iného patentového zástupcu alebo ak klient sám uskutočnil kroky, ktoré bránia riadnemu výkonu činnosti patentového zástupcu.

K § 23

Navrhované ustanovenie odstraňuje súčasné nedostatky právnej úpravy, ktoré sú spojené s mechanizmom výberu vhodného spôsobu zastúpenia patentového zástupcu. Ide najmä o zákonnú sukcesiu do práv a povinností v prípade, ak sa náhradný patentový zástupca nedohodne s klientom na zmluvných podmienkach poskytovania služieb patentového zástupcu.

Osobitne sa zdôrazňuje tá skutočnosť, že na náhradného patentového zástupcu neprechádzajú tieto povinnosti nahradzovaného patentového zástupcu:

1.povinnosť zastupovaného patentového zástupcu nahradiť škodu,

2.povinnosť vrátiť veci, vrátane peňažných prostriedkov, ktoré poskytol klient.

Na náhradného patentového zástupcu tiež neprechádzajú niektoré ďalšie povinnosti a iné práva z pôvodného zmluvného vzťahu medzi patentovým zástupcom a klientom, ak by bol náhradný patentový zástupca v dôsledku ich prechodu voči pôvodnému patentovému zástupcovi bezdôvodne zvýhodnený alebo znevýhodnený, alebo ak by splnenie týchto povinností nebolo možné od náhradného patentového zástupcu spravodlivo požadovať. Počas trvania prekážky na strane patentového zástupcu vykonáva náhradný patentový zástupca v mene zastúpeného patentového zástupcu práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov priamo súvisiacich s výkonom činnosti patentového zástupcu.

Z dôvodu ochrany oprávnených záujmov klientov návrh zákona splnomocňuje komoru na určenie náhradného patentového zástupcu so súhlasom klienta v prípadoch, keď zvolený patentový zástupca nemôže vykonávať svoju činnosť a zároveň nemôže vykonať ani iné opatrenia na ochranu záujmov svojich klientov.

K § 24

Ustanovenie sa navrhuje s ohľadom na nové pojmy zavedené do pracovnoprávnych predpisov.

K § 25

Patentový zástupca poskytuje služby patentového zástupcu spravidla za odmenu a má právo požadovať za ne primeraný preddavok. Patentový zástupca popri nároku na odmenu má nárok aj na náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času. Za hotové výdavky sa považujú výdavky účelne a preukázateľne vynaložené v súvislosti s poskytovaním služieb patentového zástupcu, najmä správne a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady, odpisy alebo výpisy z verejných registrov.

K § 26

Z dôvodu, že porušením povinností patentového zástupcu môže dôjsť k zásahom do materiálnych práv klienta veľkého rozsahu, patentový zástupca zodpovedá klientovi za škodu, ktorú mu spôsobil v súvislosti s výkonom činnosti patentového zástupcu; zodpovednosť patentového zástupcu sa vzťahuje aj na škodu spôsobenú jeho asistentom alebo jeho zamestnancom. Asistent a iný zamestnanec patentového zástupcu nezodpovedajú klientovi za škodu spôsobenú pri poskytovaní služieb patentového zástupcu. Ich pracovnoprávna zodpovednosť voči patentovému zástupcovi nie je tým dotknutá. Voči klientovi zodpovedá každý patentový zástupca samostatne s výnimkou prípadov, keď ide o spoločného klienta niekoľkých patentových zástupcov. Voči svojim zamestnancom a iným osobám zodpovedajú patentoví zástupcovia-spoločníci spoločne a nerozdielne. Patentový zástupca sa zbaví zodpovednosti podľa odseku 1, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho žiadať. Úprava zodpovednosti sa použije i na verejnú obchodnú spoločnosť.

K § 27

Na krytie zodpovednosti je patentový zástupca povinný uzavrieť poistnú zmluvu a preukázať sa ňou komore.

Ustanovujú sa formy uzatvárania poistnej zmluvy. Môže ju uzavrieť patentový zástupca priamo s poisťovňou (individuálne poistenie) alebo s jeho súhlasom tak urobí komora (hromadné poistenie zodpovednosti za škodu). V tomto prípade je povinný zaplatiť komore príslušnú časť poistného, ktorá naň pripadá. Rozsah poistenia bude daný predovšetkým rozsahom činnosti patentového zástupcu a jeho prípadnou klientelou.

K § 28

Detailnejšie a precíznejšie sa formulujú vzťahy a povinnosti patentového zástupcu voči komore.

K § 29 a 30

Stanovuje sa povinnosť patentového zástupu finančne sa podieľať na činnosti komory a to vo forme platenia členského príspevku. Ustanovujú sa takisto dôvody, kedy tento záväzok zaniká a kedy nie.

Definuje sa zmierovacie konanie, ktoré sa vykonáva pred orgánmi komory, a ktoré slúži na zachovanie vážnosti povolania patentového zástupcu a zmierne riešenie sporov vzniknutých medzi patentovými zástupcami.

K § 31

V odseku 1 sa definuje pojem „patentový zástupca Európskeho spoločenstva“. Patentovým zástupcom Európskeho spoločenstva sa na účely zákona rozumie občan členského štátu Európskej únie alebo iného zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore, ktorý je oprávnený poskytovať služby patentového zástupcu samostatne a bez obmedzenia v štáte registrácie.

Patentový zástupca Európskeho spoločenstva môže vykonávať činnosť patentového zástupcu ako hosťujúci patentový zástupca alebo ako usadený patentový zástupca.

K § 32 a 33

Definuje sa pojem hosťujúci patentový zástupca. Hosťujúcim patentovým zástupcom sa na účely zákona rozumie patentový zástupca Európskeho spoločenstva, ktorý poskytuje služby patentového zástupcu na území Slovenskej republiky dočasne alebo príležitostne. Dočasné a príležitostné poskytovanie služieb je všeobecne novým pojmovým znakom poskytovania služieb. Obsah pojmov „dočasne“ a „príležitostne“ bude v prvom rade treba hľadať v jednotlivých rozhodnutiach Európskeho súdneho dvoru. Dočasnosť výkonu činnosti sa posudzuje z hľadiska jej trvania, pravidelnosti, či ide o opakované alebo súvislé poskytovanie služieb patentového zástupcu. Tým, že sa hosťujúcim patentovým zástupcom umožňuje poskytovať služby patentových zástupcov na našom území bez podstatnejších obmedzení, sa napĺňa jeden zo základných pilierov Európskej únie, ktorým je voľný pohyb tovaru a služieb.

Hosťujúci patentový zástupca je oprávnený poskytovať služby patentového zástupcu za tých istých podmienok ako slovenský patentový zástupca. Odborné služby poskytuje v súlade s podmienkami ustanovenými týmto zákonom.

Hosťujúci patentový zástupca je pri poskytovaní služieb patentového zástupcu na území Slovenskej republiky povinný dodržiavať povinnosti patentového zástupcu, ktoré má patentový zástupca pri poskytovaní služieb patentového zástupcu podľa tohto zákona (napr. chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi, pri výkone činnosti patentového zástupcu konať čestne a svedomito, postupovať tak, aby neznižoval dôstojnosť povolania patentového zástupcu, odmietnuť poskytnutie služieb patentového zástupcu v zákonom ustanovených prípadoch, zachovávať mlčanlivosť atď.) a stavovských predpisov komory. Pritom je povinný dodržiavať aj právne predpisy štátu, v ktorom mu bol udelený profesijný titul.

Hosťujúci patentový zástupca nemôže byť účastníkom združenia založeného za účelom výkonu činnosti patentových zástupcov ani spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti oprávnenej poskytovať služby patentových zástupcov podľa tohto zákona. Hosťujúci patentový zástupca nemá právo hlasovať na konferencii patentových zástupcov ani právo byť volený do orgánov komory.

Ak sa hosťujúci patentový zástupca rozhodne poskytovať služby patentového zástupcu na území Slovenskej republiky dočasne alebo príležitostne, je povinný túto skutočnosť písomne oznámiť komore. Návrh stanovuje aj taxatívny výpočet náležitostí tohto oznámenia. Neoznámenie zámeru patentového zástupcu poskytovať služby hosťujúceho patentového zástupcu na území Slovenskej republiky sa pokladá za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom a je dôvodom na začatie disciplinárneho konania voči hosťujúcemu patentovému zástupcovi.

Ustanovenia tohto zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov a stavovských predpisov komory sa však pri poskytovaní služieb patentového zástupcu hosťujúcim patentovým zástupcom nepoužijú, ak to vzhľadom na skutočnosť, že ide o dočasné a príležitostné poskytovanie služieb patentového zástupcu, nie je rozumné požadovať. Týka sa to napríklad oznamovacej povinnosti patentového zástupcu voči komore podľa § 28. Hosťujúci patentový zástupca tiež nie je povinný sa finančne podieľať na činnosti komory.

Hosťujúci patentový zástupca je povinný pri poskytovaní služieb patentového zástupcu používať profesijný titul vyjadrený v úradnom jazyku štátu, v ktorom mu bol udelený profesijný titul.

K § 34

Hosťujúci patentový zástupca je povinný, na požiadanie komory alebo iného orgánu verejnej moci preukázať svoje oprávnenie poskytovať v domovskom štáte služby patentového zástupcu a svoje poistenie zo zodpovednosti za škodu, ktorá by mohla vzniknúť v súvislosti s poskytovaním služieb patentového zástupcu na území Slovenskej republiky.

K § 35

Definuje sa pojem usadený patentový zástupca. Usadeným patentovým zástupcom sa na účely zákona rozumie patentový zástupca Európskeho spoločenstva, ktorý poskytuje služby patentového zástupcu na území Slovenskej republiky sústavne, a ktorý je zapísaný do zoznamu patentových zástupcov vedeného komorou. Podmienky pre zápis usadeného patentového zástupcu do zoznamu sú uvedené v § 5 návrhu zákona. Tým, že sa usadeným patentovým zástupcom umožňuje poskytovať služby patentových zástupcov na našom území bez podstatnejších obmedzení, sa napĺňa jeden zo základných pilierov Európskej únie, ktorým je voľný pohyb osôb.

Žiadateľ o zápis do zoznamu patentových zástupcov musí preukázať splnenie rovnakých povinností ako sa vzťahujú na patentového zástupcu podľa tohto zákona.

Usadený patentový zástupca má právo zúčastniť sa konferencie patentových zástupcov a hlasovať o všetkých základných otázkach patentových zástupcov. Usadený patentový zástupca však nemá právo byť volený do orgánov komory.

Usadený patentový zástupca môže byť účastníkom združenia založeného za účelom výkonu činnosti patentových zástupcov alebo spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti oprávnenej poskytovať služby patentových zástupcov podľa tohto zákona.

K § 36 a 37

Definuje sa pojem zahraničné združenie. Zahraničným združením sa na účely zákona rozumie zahraničná osoba, ktorej spoločníkmi sú len patentoví zástupcovia alebo usadení patentoví zástupcovia, ktorá je oprávnená poskytovať služby patentových zástupcov bez obmedzenia v štáte registrácie, a ktorej spoločníci ručia za jej záväzky celým svojím majetkom alebo majú zodpovedajúce poistné krytie. Zahraničnou osobou sa podľa obchodného zákonníka rozumie fyzická osoba s bydliskom alebo právnická osoba so sídlom mimo územia Slovenskej republiky. Jednotlivé určujúce znaky zahraničného združenia vyplývajú zo znakov verejnej obchodnej spoločnosti oprávnenej poskytovať služby patentových zástupcov podľa tohto zákona.

Organizačná zložka zahraničného združenia, ktorého štatutárnym orgánom je patentový zástupca alebo usadený patentový zástupca môže poskytovať služby patentového zástupcu podľa tohto zákona za tých istých podmienok ako slovenská právnická osoba oprávnená poskytovať služby patentového zástupcu podľa tohto zákona.

K § 38

Upravuje sa kto je asistentom patentového zástupcu a kto vedie zoznam asistentov. Asistent je osobou, ktorá pod sústavným vedením patentového zástupcu vykonáva prax, cieľom ktorej je získať znalosti a praktické vedomosti, ktoré sú s činnosťou patentového zástupcu nerozlučne spojené. Asistent je pri výkone praxe povinný postupovať v súlade s týmto zákonom, stavovskými predpismi a pokynmi patentového zástupcu.

K § 39

V navrhovanom ustanovení sa spresňujú podmienky, ktoré musí spĺňať žiadateľ o zápis do zoznamu asistentov v čase podania svojej žiadosti. Základným predpokladom pre zápis je splnenie podmienok uvedených v odseku 1 a podanie žiadosti o zápis.

Pri stanovení podmienok pre pozastavenie činnosti asistenta, vyčiarknutie zo zoznamu asistentov a disciplinárnu zodpovednosť je navrhnutá úprava, ktorá na asistentov kladie takmer rovnaké požiadavky ako na patentových zástupcov.

K § 40 a 41

Upravujú sa skutočnosti, ktoré sa zapisujú do zoznamu asistentov vedeného komorou ako aj oznamovacia povinnosť asistenta voči komore.

Návrh zákona ukladá patentovému zástupcovi alebo verejnej obchodnej spoločnosti, ktorá zamestnáva asistenta, povinnosť vytvárať také pracovné podmienky, ktoré asistentovi umožnia profesijný rast a zabezpečia jeho odbornú prípravu na skúšku patentového zástupcu, a to vrátane vlastného výkonu tejto skúšky.

K § 42 až 50

Za disciplinárne previnenie sa podľa novej úpravy považuje nielen porušenie povinností vyplývajúcich zo zákona ale aj zo stavovských predpisov.

Rozsah disciplinárnych opatrení sa rozširuje o verejné napomenutie a o pozastavenie výkonu činnosti patentového zástupcu, pričom sa upravuje aj maximálna hranica peňažnej pokuty do výšky dvadsaťnásobku minimálnej mesačnej mzdy ustanovenej osobitným predpisom v prípade patentového zástupcu a štvornásobku v prípade asistenta. Stanovenie pevnej sumy pokuty by viedlo k budúcim snahám o jej zvyšovanie z dôvodu inflácie, ktorá by sa prejavovala zbytočným tlakom na novelizáciu predpisu. Výnosy z pokút sú príjmom komory. Disciplinárne opatrenia je nutné aplikovať v následnej postupnosti za sebou.

Ustanovuje sa možnosť upustiť od uloženia disciplinárneho opatrenia tam, kde s ohľadom na malú závažnosť disciplinárneho previnenia postačuje jeho prerokovanie v rámci disciplinárneho konania.

Rozširuje a zdokonaľuje sa tiež úprava disciplinárneho konania. Disciplinárne konanie sa môže začať nielen na návrh predsedu revíznej komisie, na návrh ním povereným členom tejto komisie, ale aj na návrh predsedu úradu. Za účastníkov disciplinárneho konania zákon považuje navrhovateľa a patentového zástupcu alebo asistenta, proti ktorým sa začalo disciplinárne konanie. Upravuje sa oprávnenie prístupu patentového zástupcu, ktorý bol navrhovateľom poverený uskutočnením prípravných úkonov v disciplinárnom konaní, ku všetkým písomnostiam ako aj k iným dokumentom patentových zástupcov, čo sa v praxi ukázalo ako nevyhnutné pre riadne preverenie všetkých sťažností a iných podnetov k začatiu disciplinárneho konania. Novým spôsobom sa upravuje subjektívna a objektívna lehota začatia disciplinárneho konania (6 mesiacov, resp. 3 roky).

Navrhujú sa niektoré zásady rozhodovania v disciplinárnom konaní; zakotvuje sa povinnosť patentového zástupcu alebo asistenta, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie uhrádzať komore paušálne náhrady disciplinárneho konania. Určuje sa štruktúra a obsah disciplinárneho rozhodnutia a jeho doručovanie účastníkom konania. Zákon sa dopĺňa výslovným ustanovením o tom, že odvolanie proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu má odkladný účinok. Upravujú sa tiež podmienky zahladenia disciplinárneho previnenia. Skutočnosť, že patentový zástupca bol disciplinárne postihnutý, má význam pri rozhodovaní v disciplinárnom konaní, pri prípadnom ďalšom disciplinárnom previnení patentového zástupcu (asistenta), ako aj pri posudzovaní žiadosti o opätovný zápis do registra. Ak dôjde k zahladeniu, nie je možné prihliadať na skoršie disciplinárne opatrenie patentového zástupcu alebo asistenta.

Navrhuje sa možnosť obnovy disciplinárneho konania.

K § 51 a 52

Návrh zákona ustanovuje orgány komory. V štruktúre orgánov komory dochádza ku zmene, návrh oproti doterajšej úprave za orgán komory výslovne označuje aj jej predsedu.

Podľa odseku 3 komora vedie zoznam združení, verejných obchodných spoločností, hosťujúcich patentových zástupcov, usadených patentových zástupcov a zoznam organizačných zložiek zahraničných združení.

Pre riadnu činnosť komory ako samosprávnej stavovskej organizácie je nutné zabezpečiť okrem fungovania stálych orgánov aj činnosť poradných orgánov, ktoré môžu vznikať „ad hoc“ alebo plánovito. Ide najmä o rôzne odborné komisie, ktoré vyhotovujú stanoviská k materiálom, ktoré na komoru prichádzajú zo štátnych alebo iných orgánov, alebo pripravujú podnety pre rôzne legislatívne činnosti na odstránenie problémov zistených pri každodennej aplikačnej praxi.

Rozsah, zameranie, zloženie a kompetencie uvedených poradných orgánov budú určovať stavovské predpisy.

K § 53

Konferenciu patentových zástupcov zvoláva predstavenstvo komory najmenej raz za rok. Ak o to písomne požiada aspoň jedna tretina patentových zástupcov alebo revízna komisia, predstavenstvo komory je povinné zvolať ju do dvoch mesiacov od doručenia žiadosti. Patentový zástupca môže písomne splnomocniť iného patentového zástupcu, aby ho zastúpil na konferencii patentových zástupcov. Zastúpený patentový zástupca sa považuje na konferencii patentových zástupcov za prítomného. Konferencia patentových zástupcov je uznášaniaschopná, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých patentových zástupcov. Na platnosť rozhodnutia konferencie patentových zástupcov je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných patentových zástupcov.

Rieši sa tiež situácia, keď sa na konferencii zúčastní nedostatočný počet patentových zástupcov. V takomto prípade sa rokovanie konferencie preruší na 1 hodinu, po jej uplynutí je konferencia uznášaniaschopná s prítomným počtom patentových zástupcov.

K § 54

Upravuje sa kompetencia konferencie patentových zástupcov. V ustanovení je obsiahnutý demonštratívny výpočet stavovských predpisov. Podľa uvedeného ustanovenia schvaľuje konferencia patentových zástupcov organizačný poriadok, volebný poriadok, disciplinárny poriadok komory a etický kódex patentového zástupcu. Okrem týchto vnútrokomorových predpisov môže komora schváliť aj iné stavovské predpisy.

K § 55 a 56

Činnosť komory riadi medzi konferenciami patentových zástupcov predstavenstvo komory.

Rozšírili sa kompetencie komory ako správneho orgánu o vedenie a vydávanie zoznamov hosťujúcich patentových zástupcov, usadených patentových zástupcov, združení, verejných obchodných spoločností a organizačných zložiek zahraničných združení.

Deklaruje sa postavenie predsedu a podpredsedu komory. Upresňuje sa rozhodovacia právomoc predsedu komory v čase medzi zasadnutiami predstavenstva.

K § 57

Revízna komisia, ako najvyšší kontrolný stavovský orgán, je povinná kontrolovať i súlad jednotlivých rozhodnutí alebo opatrení s právnym poriadkom Slovenskej republiky a internými stavovskými aktami. Ustanovenie bolo navrhnuté za účelom rozšírenia právomoci revíznej komisie o možnosť pozastavenia výkonu takéhoto rozhodnutia.

K § 58

Význam a dôležitosť disciplinárnej komisie ako jedného z piatich základných orgánov komory je natoľko závažný, že v návrhu sa pristúpilo ku konkrétnejšiemu vymedzeniu jej právomocí oproti súčasnému stavu.

K § 59

Návrh naďalej vychádza z osvedčenej zásady, že funkcie v orgánoch komory sú čestné; t.j. že za ich výkon nenáleží odmena, ale len náhrada hotových výdavkov. Okrem zákona o patentových zástupcoch, ktorý upravuje základné otázky výkonu povolania patentového zástupcu, riešia sa niektoré podrobnosti aj v stavovských predpisoch komory, uzneseniach konferencie patentových zástupcov a uzneseniach predstavenstva komory.

K § 60

Informovanosť Úradu o stavovských predpisoch prijatých orgánmi komory má umožniť zistenie, či patentový zástupca koná v súlade so stavovskými predpismi. Návrh zákona zveruje predsedovi Úradu oprávnenie dohľadu nad zákonnosťou týchto profesijných predpisov a dáva mu oprávnenie na podanie návrhu na ich zrušenie na príslušnom súde.

K § 61 až 63

Uvedené ustanovenia návrhu zákona upravujú záväznosť stavovských predpisov a stanovujú prípady, v ktorých postupujú orgány komory podľa predpisov o správnom konaní a v ktorých je možné obrátiť sa na nezávislý súdny orgán v záujme ochrany svojich práv.

K § 64

Splnomocňovacie ustanovenie vymedzuje úpravy, ktoré budú podrobnejšie rozpracované vo vykonávacom predpise vydanom úradom. Pôjde predovšetkých o podrobnosti týkajúce sa uskutočnovania odborných skúšok a skúšok spôsobilosti, podrobnosti týkajúce sa spôsobu určenia odmeny patentových zástupcov, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času.

K § 65 až 67

Patentový zástupca zapísaný v registri patentových zástupcov vedenom podľa doterajších predpisov sa stáva patentovým zástupcom podľa tohto zákona. Komora ho zapíše do zoznamu patentových zástupcov bez žiadosti. Odborná skúška zložená podľa doterajších predpisov sa považuje za odbornú skúšku podľa tohto zákona.

Za vysokoškolské vzdelanie podľa § 4 ods. 1 písm. c) a § 39 ods. 1 písm. c) návrhu sa považuje tiež vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa získané na vysokej škole so sídlom na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

Ustanovuje sa kontinuita disciplinárnej zodpovednosti, disciplinárneho konania a disciplinárnych rozhodnutí komory, ako aj kontinuita konaní o pozastavení činnosti patentového zástupcu, o vyčiarknutí zo zoznamu, či konaní o zápise do zoznamu a zápise zmien.

Upravuje sa postavenie orgánov komory, poradných orgánov komory, platnosť stavovských predpisov v súvislosti s navrhovaným zákonom ako aj prechod práv a záväzkov z Komory patentových zástupcov na Slovenskú komoru patentových zástupcov.

K § 68

Navrhuje sa zrušiť zákon č. 237/1991 Zb. o patentových zástupcoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 90/1993 Z. z a vyhlášku Federálneho úradu pre vynálezy č. 350/1991 Zb. o odmeňovaní patentových zástupcov.

K § 69

Navrhuje sa účinnosť zákona.

Vláda Slovenskej republiky schválila návrh zákona o patentových zástupcoch

dňa 10. februára 2004.

predseda vlády Slovenskej republiky

Mikuláš Dzurinda

v. r.

predsedníčka Úradu priemyselného vlastníctva

Slovenskej republiky

Darina Kyliánová

v. r.

zobraziť dôvodovú správu