Zákon o podmienkach evidencie, verejného šírenia a uchovávania audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (audiovizuálny zákon) 343/2007 účinný od 01.01.2015 do 30.06.2015

Vládny návrh zákona o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov

1

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona vychádza z Programového vyhlásenia vlá dy SR na roky 2012 – 2016, podľa ktorého sa vláda SR zaviazala 'vytvoriť podmienky na zefektívnenie vymáhania pohľadávok štátu s cieľom ich jednotné ho a centrálneho vymáhania'.

Všeobecné pravidlá správy a nakladania s pohľadávkami štátu upravuje zákon NR SR č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov. Ide o také pohľadávky štátu, ktoré spravujú štátne rozpočtové organizácie, štátne príspevkov é organizácie, štátne fondy, verejnoprávne inštitúcie alebo iné právnické osoby, ak spravujú majetok štátu. Tieto pohľadávky štá tu vznikajú najmä zo zmluvných vzťahov, zo správneho konania, zo služobného, pracovného alebo obdobného pomeru, z náhrady škody, bezdôvodného obohatenia a pod.

Podľa platnej právnej úpravy každý správca uplatň uje a vymáha pohľadávky štátu samostatne, t.j. každý správca majetku štátu pri vymáhaní pohľadávok štátu uplatňuje vlastné postupy a zároveň vystupuje v jednotlivých konaniach samostatne. Tento systém vymáhania pohľadávok štátu spôsobuje nejednotnosť ich uplatňovania a zároveň má za následok roztrieš tenosť veriteľského postavenia štátu v konaniach, ako je napr. konkurzné konanie, reštrukturalizá cia, likvidácia.

Prax preukázala nevyhnutnosť efektívnejšieho vymáhania pohľadávok štátu jednotným a koordinovaným postupom. Návrh zákona preto upravuje nakladanie s pohľadávkami vo vlastníctve Slovenskej republiky vykonávané správcami majetku štátu a konsolidáciu pohľadávok štátu právnickou osobou so 100% majetkovou účasťou štátu.

Predpokladá sa, že účinnosťou predloženého návrhu zákona sa zvýši miera úspešnosti uplatňovania a vymáhania pohľadávok vo vlastníctve Slovenskej republiky aktívnou činnosťou správcov, a tiež zjednotením postupov pri uplatňovaní a vymáhaní pohľadávok štátu prostredníctvom prevodu práva ich uplatnenia a vymáhania právnickou osobou so 100% majetkovou účasťou štátu. Jednotným postupom uplatňovania pohľadávok štátu sa zvýši efektívnosť vymáhania pohľadávok štátu a posilní postavenie štátu ako veriteľa v konaniach, ktorých predmetom je vymoženie pohľadávky štátu.

Návrh zákona rozlišuje dva základné druhy pohľadávok štátu:

1.Verejné pohľadávky štátu, teda tie, ktoré vznikli z rozhodnutí štátnych orgá nov v správnom, resp. obdobnom konaní. Ich spoločným znakom je, že ide o pohľadávky s exekučným titulom.

2.Súkromné pohľadávky štátu, teda tie, ktoré vznikli na základe záväzkového vzťahu, služobného alebo pracovného pomeru, náhrady škody a pod. Ich spoločným znakom je, že ide o pohľadávky bez exekučného titulu.

Správca pohľadávky štátu je povinný vykonať všetky úkony na jej úspešné vymož enie. Ak napriek všetkému úsiliu nebude verejná pohľadávka štátu do jedného roka od jej splatnosti vymožená alebo nebude dohodnutý splátkový kalendár, ktorý dlžník aj plní, správca tejto pohľadávky štátu bude povinný dohodnú ť sa s právnickou osobou so 100% majetkovou účasťou štátu na vymožení tejto pohľadávky.

Navrhuje sa tiež, aby správca súkromnej pohľadávky štátu, po vykonaní všetkých úkonov na vymoženie pohľadávky vrátane získania exekučného titulu, mal možnosť po dvoch rokoch od splatnosti pohľadávky a jej neúspešnom vymáhaní uzavrieť zmluvu na vymoženie tejto pohľadávky.

Právnická osoba so 100% majetkovou účasťou štátu bude vymáhať pohľadávky štátu na základe osobitnej zmluvy, ktorou sa zaviaže, že za odplatu vymôže pohľadávku štátu uskutočnením právnych úkonov v mene správcu. Výš ka odplaty sa bude odvíjať od dosiahnutého výsledku, t.j. percentom z vymoženej sumy.

Ak dlžník pohľadávku štátu dobrovoľne nezaplatí, právnická osoba so 100% majetkovou účasťou štátu bude vymáhať pohľadávku štátu v exekučnom konaní. Ak nebude existovať exekučný titul, tento subjekt bude oprávnený uplatňovať poh ľadávky pred súdmi a inými orgánmi (na zabezpečenie exekučného titulu).

Dopady návrhu zákona na rozpočet verejnej sprá vy, na podnikateľské prostredie, na sociálne prostredie, vplyv na životné prostredie a vplyv na informatiz áciu spoločnosti sú uvedené v doložke vybraných vplyvov.

Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavo u Slovenskej republiky, s právnym poriadkom Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a právnymi predpismi Európskej únie.

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2015.

Doložka vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov

A.2. Vplyvy:

Pozitívne Žiadne*Negatívne*1. Vplyvy na rozpočet verejnej sprá vy

X X2. Vplyvy na podnikateľské prostredie

– dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

X 3, Sociálne vplyvy

- vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

- sociálnu exklúziu,

- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť

- vplyvy na zamestnanosť

X

4. Vplyvy na životné prostredie X5. Vplyvy na informatizáciu spoloč nostiX

A.3. Poznámky

1. Predpokladá sa, že návrh zákona o pohľadávkach štátu bude mať pozitívny vplyv na príjmy štátneho rozpočtu z titulu vyššej efektí vnosti vymáhania pohľadávok štátu. Špecializovaný subjekt so 100% majetkovou účasťou štátu bude vymáhať všetky postúpené pohľadávky štátu, ako aj konsolidovať pohľadávky štá tu pre správcov. Špecializovaný subjekt je už existujúcou právnickou osobou, t.j. jeho vznik nezakladá žiadne finančné nároky na štátny rozpočet.

Vplyv na štátny rozpočet nie je možné exaktne kvantifikovať. Zavádza sa nový model vymáhania a konsolidácie pohľadávok štátu, ktorý by mal zabezpečiť ich efektívnejšie vymáhanie, a teda aj vy ššie príjmy do štátneho rozpočtu, a to najmä z predpokladaného zvýšenia príjmov správcov v ďalších rozpočtových rokoch z pohľadávok štátu vymožených špecializovaný m subjektom, ako aj z titulu dividend od tohto subjektu.

Pohľadávky štátu postupované podľa § 22 navrhovaného zákona vznikli pred 31. decembrom 2013. Očakáva sa, že bonita a výťažnosť týchto pohľadávok štátu, vzhľadom na ich vek a stav, nepresiahne 1% z ich nominálnej hodnoty.

Konsolidácia pohľadávok štátu je postupný proces, ktorý má za cieľ zaviesť poriadok a prehľadnosť do systému správy a vymáhania pohľadávok štátu, pričom prvotným cieľom je zvýšenie pr íjmov štátneho rozpočtu. Vzhľadom na skutočnosť, že konsolidovať sa majú až pohľadávky štátu staršie ako jeden rok, ktoré neboli schopní správcovia vymôcť, vymáhanie týchto pohľadá vok štátu aj za cenu ich nižšej výťažnosti nebude mať negatívny vplyv na príjmovú stránku štátneho rozpočtu. Pozitívny vplyv budú mať jednak nepredpokladané príjmy jednotlivých správcov v ďalších rozpočtových rokoch z vymoženia pohľadávok štátu subjektu so 100% majetkovou účasťou štátu, jednak prípadné dividendy z výsledkov hospodárenia subjektu so 100% majetkovou účasťou štátu.

Výťažnosť pohľadávok štátu postupovaných vybranými subjektmi verejnej správy na subjekt so 100% majetkovou účasťou štátu v roku 2005 bola pri celkovej nominálnej hodnote pohľadávok štá tu po lehote splatnosti vo výške 1210,3 mil. eur bol výnos 4,19 mil. eur, čo znamená úspešnosť vo výške 0,347% z nominálnej hodnoty pohľadávok štátu. Suma výnosov z vymoženia týchto pohľadá vok bola v rokoch 2008-2011 nasledovná:

V roku 2008 22 143 000 eur.

V roku 2009 19 461 000 eur.

V roku 2010 11 604 000 eur.

V roku 2011 20 253 000 eur.

V roku 2012 16 128 000 eur.

V roku 2013 16 103 000 eur.

Dividendy za roky 2008 - 2013 dosiahli výšku 43 989 000 eur.

2. Odmena subjektu so 100% majetkovou účasťou štátu za konsolidáciu pohľadávok štátu pre správcov bude vo výške 20% zo skutočne vymožených prostriedkov. Pri určení výšky odmeny boli brané do úvahy najmä tieto skutočnosti:

a) špecializovaný subjekt nebude vykonávať žiadnu inú činnosť, takže odmena bude slúžiť len na financovanie potrieb subjektu na jeho činnosť priamo súvisiacu s plnením úloh, uložených zákonom,

b) bonita a výťažnosť pohľadávok štátu vzhľadom na ich doterajšiu nevymoženosť pravdepodobne nepresiahne 1% z ich nominálnej hodnoty. Výnos z týchto pohľadávok štátu častokrát nepokryje ani n áklady na ich vymáhanie, pričom vymáhanie každej pohľadávky štátu je nutné uzavrieť,

c) náklady na vymáhanie pohľadávok a ich konsolidáciu nebudú osobitne účtované, budú súčasťou odmeny za správu a konsolidáciu pohľadávok štátu,

d) za vymáhanie pohľadávok sa na trhu bežne účtujú odmeny vo výške 15-20%, pričom náklady na vymoženie nie sú započítané v odmene,

e) v prípade kladného hospodárskeho výsledku štát dostane celý zisk po zdanení vo forme dividend, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu.

3. Návrh zákona má zefektívniť uplatňovanie a vymáhanie pohľadávok štátu, a to aj prostredníctvom zverejňovania dlžníkov v centrálnom registri pohľadávok štátu po lehote splatnosti. Navrhovaná úprava predpokladá vytvorenie nového registra pohľadávok štátu po lehote splatnosti, v ktorom sa budú zverejňovať zákonom určené údaje. Náklady na vytvorenie registra pohľadávok štátu spolu s hardv érovým vybavením, operačnými a databázovými systémami sa predpokladajú na úrovni 100 000,00 EUR bez DPH a náklady na prevádzku a údržbu systému na jeden rok predstavujú cca 10% z obstará vacej ceny, teda 10 000,00 EUR bez DPH. Z dlhodobého hľadiska by existencia registra mala zabezpečiť zvýšenie príjmov z vymoženia pohľadávok štátu, t.j. z dlhodobého hľadiska sa očakáva pozití vny dopad na štátny rozpočet.

Predkladaný návrh zákona nebude mať dopad na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov, na životné prostredie, na zamestnanosť ani na podnikateľské prostredie.

A.4. Alternatívne riešenia

A.5. Stanovisko gestorov

Doložka zlučiteľnosti

návrhu zákona o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu právneho predpisu: návrh zákona o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskej únie:

-primárnom

čl. 107 až 109 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

-sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺň a Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

1.legislatívne akty

2.nelegislatívne akty

-sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Euró pskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementá ciu nariadenia alebo rozhodnutia:

bezpredmetné

b) lehota určená na predloženie návrhu prá vneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných prá vnych predpisov:

bezpredmetné

c)informácia o konaní zač atom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie:

proti SR nebolo začaté konanie o porušení zmluvy podľa člá nku 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

d)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberan é smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia:

bezpredmetné.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

úplný.

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

bezpredmetné.

Dôvodová správa

Osobitná časť

Èl. I:

K § 1

Ustanovuje sa rozsah pôsobnosti zákona. Predmetom zákona sú prá va a povinnosti správcov pohľadávok štátu, spôsoby nakladania s pohľadávkami štátu, vrátane ich uplatňovania a vymáhania, ako aj ich konsolidácia centralizáciou ich uplatňovania a vymáhania prostrední ctvom právnickej osoby so 100% majetkovou účasťou štátu. Navrhovaný zákon bude mať charakter všeobecného právneho predpisu o pohľadávkach štátu. Preto sa zákon nebude vzťahovať na správu š pecifických pohľadávok štátu, ktoré vznikli na základe alebo z medzinárodných zmlúv, stabilizačných mechanizmov a čiastočne aj pohľadávok štátu z programov financovaných z fondov Európskej ú nie. Tento zákon sa taktiež nebude používať na nakladanie a vymáhanie pohľadávok štátu, ktoré upravujú osobitné predpisy. Keďže pohľadávky štátu sú súčasťou majetku štá tu, ide o lex specialis k všeobecnej úprave správy majetku štátu.

K § 2

Definujú sa základné pojmy na účely tohto zákona, ako napríklad pohľadávka štátu, splatná pohľadávka štátu alebo dá tum splatnosti. Za pohľadávku štátu sa považuje peňažné plnenie, ktorého dlžník je známy, resp. je možné určiť, kto je dlžníkom, pričom hodnotu tohto plnenia je možné určiť. Naprí klad škoda spôsobená správcovi bude pohľadávkou štátu len v prípade, ak bude známy subjekt, ktorý škodu spôsobil, t.j. subjekt, voči ktorému je možné pohľadávku uplatniť. Zároveň musí byť známa výška škody, napr. bude určená dohodou, uznaná dlžníkom, vyčíslená v rámci opravy, prípadne znaleckým posudkom, alebo určená rozhodnutím súdu.

Na účely tohto zákona sa pohľadávky štátu rozdeľujú na súkromné a verejné pohľadávky štátu. Cieľom zákona nie je snaha o všeobecnú definíciu pohľadávky štátu, splatnosti a iný ch pojmov používaných v našom právnom poriadku. Ide len o vymedzenie pojmov na účely tohto zákona, ktorými sa označujú niektoré inštitúty používané v texte návrhu zákona v rámci procesu naklad ania s pohľadávkami štátu. Navrhovaný zákon má byť lex specialis voči Občianskemu zákonníku, t.j. na pojmy neupravené v návrhu zákona (napr. dlžník) sa bude vzťahovať Občiansky zákonní k. Na strane druhej je návrh zákona všeobecný právny predpis na úseku správy pohľadávok vo vlastníctve štátu. Osobitné právne predpisy môžu upravovať správu pohľadávok štátu odlišný m spôsobom.

K § 3

Definuje sa správca pohľadávky štátu, ktorým je správca majetku štátu podľa všeobecných predpisov na úseku správy majetku štátu. Postavenie správcu pohľadávky štátu priznáva zákon aj právnickým osobám zriadeným zákonom, z ktorých činnosti vznikajú pohľadávky štátu, napr. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosť ou alebo Rada pre vysielanie a retransmisiu, ako aj štátnym orgánom bez právnej subjektivity, o ktorých tak ustanoví osobitný predpis. Typickým príkladom je okresný úrad v sídle kraja, ktorý spravuje pohľadá vky štátu v rámci dočasnej správy.

Upravuje sa príslušnosť na správu pohľadávok štátu. Ak správcu nie je možné určiť na základe zákonom ustanovených skutočností, je na spr ávu pohľadávky štátu príslušný ústredný orgán štátnej správy, do pôsobnosti ktorého patrí táto pohľadávka, prípadne správca, ktorého určí tento orgán. Ak nie je možné ur čiť správcu ani týmto spôsobom, určí ho Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

K § 4

Definujú sa povinnosti správcu pri nakladaní s pohľadávkami štátu. Správca je povinný uplatniť pohľadávku štátu voči dlžníkovi riadne a v čas, teda vyčísliť sumu pohľadávky štátu a oznámiť dlžníkovi, že takúto pohľadávku štátu voči nemu eviduje. Nedodržanie tejto zákonnej povinnosti však nemá vplyv na jej ďalšie vym áhanie napríklad súdnou cestou. Dlžník nemôže namietať, že správca neuplatnil pohľadávku štátu riadne a včas, a preto nie je povinný zaplatiť. Ak dlžník pohľadávku štátu do dň a splatnosti neuhradí, je správca povinný vykonať ďalšie opatrenia na vymoženie pohľadávky štátu, napr. evidovať splatnú a nezaplatenú pohľadávku štátu vo svojej evidencii splatných pohľadá vok štátu, písomne dlžníka vyzvať na úhradu splatnej pohľadávky štátu, v ktorej dlžníka upozorní na ďalší postup pri vymáhaní pohľadávky (vyúčtovanie úrokov alebo poplatkov z ome škania, uplatnenie na súde, podanie návrhu na nútený výkon rozhodnutia, konsolidácia pohľadávky štátu), a tiež zverejniť dlžníka na centrálnom registri pohľadávok štátu.

Zákon ustanovuje obsah evidencie pohľadávok štátu, ktoré je správca povinný viesť, a to evidovať minimálne meno a priezvisko dlžníka, ak je ním fyzická osoba, názov dlžníka, ak je ním právnick á osoba, dlžnú sumu a dátum splatnosti pohľadávky štátu. Je na zvážení konkrétneho správcu, o aké údaje predmetnú evidenciu rozšíri. Je možné rozšíriť evidenciu aj o podrobnú systematizáciu podľa rôznych kritérií, napríklad triedenie pohľadávok štátu do lehoty splatnosti a po lehote splatnosti, podľa spôsobu ich zabezpečenia, delenie pohľadávok štátu na tuzemské a zahrani čné, na úročené a neúročené pohľadávky štátu a podobne.

Správcovia sú oprávnení a zároveň povinní uplatňovať pohľadávky štátu v rámci súdnych konaní, vymáhať ich v exekučnom konaní alebo v rámci výkonu rozhodnutia podľa sprá vneho poriadku, prípadne zabezpečiť ich vymáhanie prostredníctvom dražieb podľa osobitného predpisu, a to až do momentu postúpenia pohľadávky štátu na jej konsolidáciu. Zároveň je správca povinný prihlasovať pohľadávku štátu do konkurzného konania, reštrukturalizácie, likvidácie a dedičského konania, ak ešte nepostúpil pohľadávku štátu na konsolidáciu.

K § 5

Z dôvodu komplexného prehľadu o nezaplatených pohľadávkach štátu sa zriaďuje centrálny register splatných pohľadávok štátu. Obsahom registra s ú údaje dlžníkov, teda fyzických a právnických osôb, voči ktorým správca eviduje pohľadávku štátu. V centrálnom registri pohľadávok štátu sa zverejňuje meno a priezvisko fy zickej osoby, jej trvalý pobyt alebo prechodný pobyt, názov a sídlo právnickej osoby, sumu istiny, dátum splatnosti a právny titul vzniku pohľadávky štátu (napr. zmluva, spôsobená škoda, bezdôvodné obohatenie, rozhodnutie súdu, rozhodnutie v správnom konaní, atď.). Údaje v registri sa aktualizujú do 30 dní odo dňa, keď sa správca o zmene niektorej skutočnosti dozvedel (napr. zánik pohľadávky štá tu jej zaplatením, zmena obchodného mena dlžníka). Predmetom aktualizácie nie je nárast príslušenstva pohľadávky štátu (napr. úroky z omeškania, penále).

Vznikom registra sa informácie o neuhradených splatných pohľadávkach štátu sústredia na jednom mieste. Dlžník bude mať možnosť zistiť, že správca voči nemu eviduje pohľadávku štátu, ktorá sa jej nezaplatením zväčšuje. Zavedením monitorovania pohľadávok štátu bude existovať verejná informácia o tom, ako vznikla pohľadávka štátu a ako dlho je už neuhradená. Zverejnením dlžní kov sa tiež vytvorí tlak na dobrovoľné uhradenie pohľadávky štátu zo strany dlžníka.

Obsah registra je informatívny, preto by so zverejnením údajov nemali byť spojované právne následky.

Centrálny register bude viesť ministerstvo financií. Prihlásenie správcov do registra bude zabezpečené prostredníctvom prístupových práv, ktoré správca dostane pred prvým prihlásením sa do registra na zá klade jeho žiadosti. Údaje do registra zverejňuje a zároveň aktualizuje každý správca samostatne.

K § 6

Definuje sa inštitút prevodu správy pohľadávky štátu, ktorý sa uskutočňuje zmluvou o prevode správy. Správu pohľadávky štátu je možné previesť len z dôvodu účelnosti prevodu správy pohľadávky štátu. Určujú sa obligatórne náležitosti zmluvy o prevode správy pohľadávky štátu. Ak sa prevedie správa pohľadávky štá tu, nadobúdateľ správy bude povinný o tejto skutočnosti informovať dlžníka a zároveň mu oznámiť aj nové údaje potrebné na zaplatenie pohľadávky štátu.

K § 7 až 12

Upravujú sa jednotlivé spôsoby nakladania s pohľadávkami štátu. Využitie jednotlivých spôsobov je upravené iba ako možnosť správcu majetku štá tu, nie jeho povinnosť. Správca nie je povinný tieto postupy vo vzťahu k dlžníkovi využiť. Je vo výlučnej právomoci správcu rozhodnúť sa, či tieto spôsoby nakladania s pohľadávkou štátu uplatn í.

Dohodu o splátkach a dohodu o odklade platenia je správca oprávnený uzavrieť len na písomnú žiadosť dlžníka. Zároveň musia byť splnené podmienky na takýto úkon podľa predpisov v oblasti štátnej pomoci. Predpokladom uzatvorenia predmetných dohôd je uznanie dlhu alebo existencia exekučného titulu. Zároveň musí ísť o dlžníka v takej nepriaznivej ekonomickej alebo sociálnej situácii, že nemôže zaplatiť celý dlh naraz. Zhoršenie ekonomických alebo sociálnych pomerov je potrebné chápať ako prechodný stav dlžníka, ktorý v č ase posúdenia splnenia podmienok na uzavretie dohody existuje a trvá minimálne po dobu trvania dohody. Pojem zhoršené nepriaznivé ekonomické pomery sa spája s dlžníkom, ktorý má postavenie prá vnickej osoby alebo fyzickej osoby - podnikateľa (napr. živnostník), zhoršené nepriaznivé sociálne pomery sa vzťahujú na dlžníka, ktorým je fyzická osoba (nepodnikateľ).

Dohoda o odklade platenia sa uzatvára najviac na jeden rok odo dňa splatnosti pohľadávky štátu. Dohodu o splátkach pri verejných pohľadávkach štátu je správca oprávnený uzatvoriť maximálne na tri roky odo dňa splatnosti, ak osobitný predpis neustanovuje dlhšiu lehotu vykonateľnosti rozhodnutia. Aj pri ostatných pohľadávkach štátu by nemala byť dohoda uzatvorená na taký čas, ktorý by spôsobil nemožnosť uplatnenia alebo vymoženia pohľadávky štátu v dôsledku premlčania alebo preklúzie práva na jej uplatnenie, resp. vymáhanie.

Dohodu o započítaní bude môcť správca uzatvoriť s dlžníkom, ak sú súčasne splnené všetky podmienky ustanovené zákonom. S pohľadávkou dlžníka voči správcovi bude možné započí tať len súkromnú pohľadávku štátu voči tomuto dlžníkovi, pričom pohľadávka dlžníka nesmie byť premlčaná. Ak je to dohodnuté v koncesnej zmluve, pohľadávku štátu, ktorá vznikla z koncesnej zmluvy, možno započítať jednostranným právnym úkonom podľa § 580 a 581 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na to, že projekty verejno - súkromného partnerstva sú realizované na zá klade synalagmatických zmlúv (zmlúv s obojstranným plnením) uzavretých na mimoriadne dlhé obdobie, počas ktorých dochádza k pomerne komplikovaným a rôznorodým finančným tokom, je potrebné umožniť zmluvným stranám flexibilne nakladať so svojimi pohľadávkami a záväzkami. Nutnosť dosiahnuť vzájomnú dohodu nie je v takom prípade vždy vhodná, naopak môže brániť efektívnej realizácii zmluvn ých oprávnení verejného subjektu.

Rozhodnutie o odpustení dlhu je správca oprávnený vydať len na písomnú žiadosť dlžníka, a to len fyzickej osoby, ktorá nie je podnikateľom. Správca nie je oprávnený odpustiť dlh, ktorý vznikol fyzickej osobe pri výkone podnikateľskej činnosti (napr. výkon živnosti). Predpokladom vydania rozhodnutia o odpustení dlhu je preukázanie nepriaznivej sociálnej situácie dlžníka.

Rozhodnutie o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky štátu je inštitút, ktorý môže správca použiť z vlastnej iniciatívy (nie na požiadanie dlžníka), ak sú splnené zákonom ustanovené predpoklady pri rešpektovaní predpisov v oblasti štátnej pomoci. Správca môže trvale upustiť od vymáhania pohľadávky štátu, ak sa pohľadávka premlčala. Správca môže trvalo upustiť od vymáha nia pohľadávky štátu, ak je zo všetkých okolností zrejmé, že ďalšie vymáhanie by bolo

a) neúspešné, pretože napríklad

·konkurz na majetok dlžníka bol zastavený pre nedostatok majetku,

·exekúcia bola zastavená, pretože neexistuje majetok, ktorý sa ňou dá postihnúť,

·dlžník zanikol bez právneho nástupcu,

·vymáhanie je spojené s nadmernými ťažkosťami, pričom je zrejmé, že ďalšie vymá hanie nebude viesť k uspokojeniu pohľadávky štátu,

b) nehospodárne, pretože napríklad

·náklady na vymoženie pohľadávky štátu sú neprimerane vysoké v porovnaní so samotnou sumou pohľadávky štátu,

·je pravdepodobné, že výťažok, ktorý by sa pri jej vymáhaní dosiahol, nepostačí ani na krytie n ákladov spojených s vymáhaním pohľadávky štátu,

· zrejmé, že majetok dlžníka nepostačí ani na čiastočné uspokojenie pohľadávky štátu.

Zákon upravuje obligatórne náležitosti rozhodnutia o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky štátu, napr. označenie dlžníka, dôvod vzniku pohľadávky štátu, suma pohľadávky štátu a dô vody upustenia od vymáhania tejto pohľadávky štátu. Tie isté náležitosti musí mať aj rozhodnutie o odpustení dlhu.

K § 13

Taxatívne sa ustanovujú dôvody zániku pohľadávky štátu. V danom prípade nejde o úpravu zániku záväzkov nad rámec predpisov občianskeho prá va, ale o moment zániku pohľadávky štátu v rámci jej správy pre správcu ako veriteľa. Jedným z následkov zániku pohľadávky štátu je jej odpísanie z účtovnej evidencie, prí padne z osobitnej evidencie splatných pohľadávok a registra splatných pohľadávok štátu. Zánikom pohľadávky štátu správcovi zaniká povinnosť ju vymáhať, účtovať o nej, atď. Zánik záv äzku dlžníka sa riadi všeobecnými predpismi občianskeho alebo obchodného práva, preto nie je predmetom tohto návrhu zákona.

K § 14

Upravuje sa konsolidácia pohľadávok štátu prostredníctvom právnickej osoby so 100% majetkovou účasťou štátu, ktorej zakladateľom je Ministerstvo financií Slovenskej republiky a ktorej predmetom činnosti je konsolidácia pohľadávok verejného sektora. Konsolidáciou, teda centralizáciou uplatňovania a vymáhania splatných pohľadávok štátu sa vytvorí priestor na zefektívnenie vymož iteľnosti pohľadávok štátu v rámci jednotlivých krokov spojených s ich uplatňovaním, vymáhaním a platením. Vymáhanie pohľadávok štátu jedným špecializovaným subjektom bude n a jednej strane viesť k zníženiu nákladov na ich vymoženie a na strane druhej k zvýšeniu príjmov z ich vymoženia. Subjektom, ktorý bude vykonávať konsolidáciu pohľadávok štátu bude právnická osoba so 100% majetkovou účasťou štátu. Takýmto subjektom môže byť napr. Slovenská konsolidačná, a.s., na ktorú sa podľa platného právneho stavu už dnes postupujú vybrané pohľadávky štátu alebo pohľadávky vo vlastníctve iných subjektov verejného sektora za účelom ich vymá hania.

Hlavnou úlohou tejto právnickej osoby bude konsolidácia pohľadávky štátu na základe zmluvy o vymáhaní pohľadávky štátu. Na základe tejto zmluvy bude právnická osoba uplat ňovať pohľadávku štátu voči dlžníkom, pred súdmi a inými orgánmi, vymáhať ich v exekučnom konaní, v konkurznom a reštrukturalizačnom konaní, v dedičskom konaní, prípadne v rá mci likvidácie dlžníka. Právnická osoba bude pohľadávky štátu uplatňovať a vymáhať vo vlastnom mene a na svoj účet, t.j. bude znášať náklady za uplatňovanie a vymáhanie pohľadávok š tátu a zároveň bude oprávnená prijať na svoj účet plnenie, ktorým sa plní dlh voči správcovi.

Osobitne sa vymedzujú pohľadávky štátu, ktorých uplatňovaním a vymáhaním nemusí správca poveriť špecializovaný subjekt. Ide o pohľadávky štátu, ktorý ch charakter nevyhnutne nevyžaduje postúpenie práva ich uplatňovania a vymáhania. Na právnickú osobu so 100% majetkovou účasťou štátu sa napríklad nemusí postupovať právo uplatnenia a vymáhania pohľ adávok štátu, kde už prebieha exekučné konanie, výkon rozhodnutia podľa správneho poriadku, výkon rozhodnutia podľa Občianskeho súdneho poriadku, prípadne dobrovoľná dražba podľa osobitné ho predpisu. Predmetom konsolidácie nemusia byť ani pohľadávky štátu, ktorých splatnosť je odložená dohodou o splátkach alebo dohodou o odklade platenia.

Zároveň sa upravujú povinnosti právnickej osoby pri konsolidácii pohľadávky štátu.

K § 15

Definuje sa obsah zmluvy o vymáhaní pohľadávky štátu. Na základe zmluvy bude poverená osoba vymáhať pohľadávku štátu podľa pokynov sprá vcu a v súlade s jeho záujmami.

Zmluvou o vymáhaní pohľadávky štátu postupuje správca právo na uplatňovanie pohľadávky štátu, právo na zabezpečenie jej exekučného titulu a právo na jej vymáhanie na právnickú osobu so 100% majetkovou účasťou štátu. Správca nepostupuje na právnickú osobu pohľadávku štátu ako majetkové právo, ale len právo na jej uplatňovanie, zabezpečenie exekučného titulu a právo jej vymáhania. Poverená osoba je na základe zmluvy o vymáhaní pohľadávky štátu tieto práva vo svojom mene a na vlastný účet uplatňovať a zároveň je oprávnená prijať plnenie v mene správcu a následne mu predmetné plnenie odovzdať, znížené o zákonom ustanovenú odmenu.

Dlžník sa zbaví dlhu, ak ho uhradí správcovi alebo právnickej osobe so 100% majetkovou účasťou štátu. Prípadné spory medzi správcom a právnickou osobou o vyplatení odmeny pre právnickú osobu alebo z postúpenia samotného plnenia na správcu nemajú vplyv na osobu dlžníka. Jeho dlh zaniká vyplatením dlžnej sumy hociktorému z kompetentných subjektov.

K § 16

Upravuje sa postup pri uzatvorení zmluvy o vymáhaní pohľadávky štátu. Návrh zákona rozlišuje medzi verejnými pohľadávkami štátu a súkromným i pohľadávkami štátu z hľadiska spôsobu postúpenia práva ich uplatňovania a vymáhania.

Pri verejnej pohľadávke štátu ide o obligatórne postúpenie práva jej uplatňovania a vymáhania, pri súkromnej pohľadávke štátu ide o fakultatívne právo. Zmluvu o vymáhaní verejnej pohľadávky štátu je správca povinný uzatvoriť do troch mesiacov po uplynutí jedného roka od splatnosti pohľadávky štátu, ak správca pohľadávku štátu do jedného roka nevymôže. Právo uplatnenia a vymá hania súkromnej pohľadávky štátu môže správca previesť po dvoch rokoch neúspešného vymáhania splatnej pohľadávky štátu. Správca sa však svojich zákonných povinností nemôže vzdať sk ôr, než uplynie lehota ustanovená zákonom, t.j. pri verejných pohľadávkach štátu najskôr po uplynutí jednoročnej lehoty a pri súkromných pohľadávkach štátu najskôr po uplynutí dvojroč nej lehoty. Dovtedy je správca povinný riadne pohľadávku štátu uplatňovať a vymáhať.

O uzatvorenie zmluvy o vymáhaní pohľadávky štátu je správca povinný požiadať do troch mesiacov od márneho uplynutia lehôt, napriek všetkým krokom na vymoženie pohľadávky štátu. Trojmesačná lehota má správcovi umožniť previesť právo uplatňovania a vymáhania naraz k viacerým pohľadávkam štátu, ktoré spĺňajú zákonné kritériá.

Právo uplatnenia a vymáhania pohľadávky štátu, ktorá je právom na opakujúce sa plnenie, je správca oprávnený previesť, ak prvýkrát nárok správcu na plnenie spĺňa zákonom ustanovené kritéri á (verejná pohľadávka štátu - jeden rok po splatnosti, súkromná pohľadávka štátu - dva roky po lehote splatnosti). Spoločne s týmto právom je správca oprávnený previesť aj právo uplatň ovania a vymáhania ďalších opakujúcich sa plnení, ktoré vznikli z toho istého titulu, a to aj v prípade, že ešte nespĺňajú zákonom ustanovené kritériá.

Povinnosť správcu uplatňovať pohľadávky štátu v súdnych konaniach, vymáhať ich v exekučnom konaní alebo v rámci výkonu rozhodnutia podľa správneho poriadku ostáva zachovaná až do momentu uzatvorenia zmluvy.

Pri pohľadávkach štátu, ktorých dlžníkmi sú subjekty, voči ktorým bolo začaté konkurzné, reštrukturalizačné konanie alebo likvidácia, je správca povinný previesť právo ich uplatnenia a vym áhania čo najskôr. Preto sa navrhuje najviac 15 dňová lehota od začatia príslušného konania. Účelom tohto ustanovenia je previesť právo uplatnenia a vymáhania tak, aby špecializovaná právnická osoba sama prihlásila pohľadávku štátu v lehote ustanovenej osobitným zákonom na prihlásenie pohľadávky štátu v príslušnom konaní. Ak správca zo všetkých okolností vie, resp. sa oprávnene m ôže domnievať, že v lehote ustanovenej osobitným zákonom na prihlásenie pohľadávky štátu v príslušnom konaní nestihne uzatvoriť zmluvu o vymáhaní pohľadávky štátu, je pohľadávku št átu povinný do príslušného konania prihlásiť sám. Po uzatvorení zmluvy o vymáhaní pohľadávky štátu do príslušného konania vstupuje špecializovaný subjekt.

Ak dlžník zomrel, správca požiada o uzavretie zmluvy o vymáhaní bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa túto skutočnosť dozvedel.

K § 17

Upravuje sa postúpenie práva uplatňovania a vymáhania pohľadávok štátu, ktoré sa stali splatné z dôvodu nesplnenia podmienok dohodnutých v dohode o spl átkach alebo nezaplatenia dlhu po uplynutí dohody o odklade platenia. Ak sa takéto pohľadávky štátu stanú splatné, správca nie je povinný vyzývať dlžníka na úhradu, pretože dlžník má vedomos ť o tom, že jeho pohľadávka sa stala splatná tým, že nesplnil podmienky dohodnuté v dohode o splátkach alebo nezaplatil dlh po uplynutí dohody o odklade platenia.

K § 18

Zmluva o vymáhaní pohľadávky štátu zaniká pripísaním vymoženej pohľadávky štátu na účet správcu, splnením dlhu správcovi, výpove ďou zo strany správcu alebo doručením záverečnej správy od právnickej osoby so 100% majetkovou účasťou štátu. Ak sa podarí vymôcť pohľadávku štátu v plnej sume, pripísaním tejto sumy zanik á aj právo na vymáhanie a uplatňovanie pohľadávky štátu. V ostatných prípadoch (ak sa vymôže len časť pohľadávky, resp. sa pohľadávka nevymôže) poverená právnická osoba zašle sprá vcovi záverečnú správu, v ktorej uvedie, akým spôsobom vymáhala pohľadávku štátu, aké úkony pri vymáhaní pohľadávky štátu vykonala, z akého dôvodu sa pohľadávku štá tu nepodarilo vymôcť, a tiež sumu nevymoženej pohľadávky štátu.

Účelom záverečnej správy je informovanie správcu o dôvodoch nevymoženia pohľadávky štátu, resp. jej časti. Správcovi po doručení záverečnej správy vzniká povinnosť trvale upustiť od vym áhania pohľadávky štátu, pretože pohľadávku štátu sa nepodarilo vymôcť, a tak na jej ďalšie vymáhanie nie je dôvod.

Zákon ustanovuje odmenu pre špecializovaný subjekt, ktorý bude vykonávať konsolidáciu pohľadávok štátu. Odmena bude tvoriť 20% z vymoženej sumy. Špecializovaný subjekt bude poskytovať svoje služ by komplexne, preto sú v odmene zahrnuté nielen náklady na chod subjektu, ale aj krytie nevyhnutných nákladov na vymáhanie všetkých, aj nebonitných pohľadávok štátu. Výhodnosť financovania špecializované ho subjektu cez odmenu podielom z vymoženej sumy je daná tým, že zabezpečuje zainteresovanosť tohto subjektu na výsledkoch konsolidácie, a zároveň, že v prípade kladného hospodárskeho vý sledku sa tento stane príjmom štátneho rozpočtu vo forme dividend.

Odmena pre špecializovaný subjekt sa započítava do plnenia pohľadávky štátu, t.j. správca nebude povinný napr. trvale upustiť od vymáhania tej časti vymoženej pohľadávky štátu, ktorá pripadla poverenej osobe ako odmena.

K § 19

Zákon upravuje riešenie prípadných sporov v rámci konsolidácie. Účelom predmetného ustanovenia je riešenie sporov mimosúdnou cestou. Spory bude riešiť minister financií na návrh ním ustanovenej komisie. Nie je žiaduce, aby spor rozhodoval súd, a to najmä vzhľadom na charakter účastníkov sporu (štát a štátom založená právnická osoba), ako aj nutnos ť rýchleho rozhodnutia sporu, aby sa zabránilo premlčaniu, resp. preklúzii práva na vymoženie pohľadávok štátu.

Obsahom sporu nie sú práva a povinnosti zúčastnených strán pri uplatňovaní a vymáhaní pohľadávky štátu upravených týmto zákonom, pretože tie budú predmetom vládneho auditu plnenia tý chto povinností.

K § 20

Upravuje sa výkon vládneho auditu nad dodržiavaním ustanovení tohto zákona, ktorý bude vykonávať Ministerstvo financií Slovenskej republiky a jednotlivé spr ávy finančnej kontroly. Uložením pokuty nezanikajú povinnosti, za porušenie ktorých bola pokuta uložená.

K § 21

Na účely nakladania s pohľadávkami štátu sa navrhuje oprávnenie pre správcov, právnickú osobu so 100% majetkovou účasťou štá tu a ministerstvo financií spracovávať a zverejňovať osobné údaje fyzických osôb v rozsahu ustanovenom zákonom.

Zároveň sa ustanovujú výnimky zo zverejňovania, konsolidácie a postúpenia pohľadávok štátu podľa tohto zákona, pretože majú špecifický charakter, ako sú napr. pohľadávky štátu, ktoré s úvisia s utajovanými skutočnosťami, pohľadávky štátu zo zdravotného a sociálneho poistenia, ktoré majú osobitný režim správy, alebo pohľadávky štátu voči odsúdeným.

Ustanovujú sa výnimky z negatívneho vymedzenia predmetu zákona pre špecifické druhy pohľadávok štátu, ktoré vznikli z realizácie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie financovaný ch z fondov Európskej únie a prostriedkov štátneho rozpočtu, z dôvodu zabezpečenia osobitného prístupu k správe pohľadávok štátu na základe požiadaviek právne záväzných aktov Európskej ú nie v správe poskytovateľa, z právoplatného rozhodnutia v správe príslušnej správy finančnej kontroly a z právoplatného rozhodnutia v správe Pôdohospodárskej platobnej agentúry.

K § 22

Upravuje sa povinnosť správcov postúpiť na špecializovanú prá vnickú osobu splatné pohľadávky štátu, ktoré vznikli do 31.12.2013. Pohľadávky, ktoré vznikli pred 31.12.2013, budú k navrhovanému dátumu účinnosti zákona minimálne skoro rok nevymožené . Nie je opodstatnené, aby správca naďalej vymáhal pohľadávky, ktoré sa mu rok a viac nepodarilo vymôcť. Na postúpenie týchto pohľadávok štátu sa použije režim postúpenia pohľadávok podľa Ob čianskeho zákonníka.

Správca je povinný postúpiť na špecializovanú právnickú osobu splatnú pohľadávku štátu, ktorá vznikla do 31.12.2013, ak zanikli dôvody na nevykonanie konsolidácie napr. zastavením exekúcie, vý konu rozhodnutia alebo ukončením dlhodobého zmluvného vzťahu, z ktorého pohľadávka štátu vznikla. Správca je povinný postúpiť takúto pohľadávku štátu aj z dôvodu porušenia dohody o splá tkach alebo márnym uplynutím dohody o odklade platenia.

Taxatívne sa definujú pohľadávky štátu, ktoré sa nemusia postú piť, ale správca je ich oprávnený uplatňovať a vymáhať sám. Ide o pohľadávky štátu, ktorých charakter umožňuje takýto postup.

K § 23

Vzhľadom na nevyhnutný čas na zriadenie a plnú funkcionalitu registra sa upravujú lehoty vzniku povinnosti ministerstva financií zriadiť centrálny register splatný ch pohľadávok štátu a povinnosti správcov zverejniť v ňom zákonom ustanovené údaje.

K § 24

Upravujú sa prechodné ustanovenia k pohľadávkam štátu vzniknutým do účinnosti zákona.

K Èl. II:

Z dôvodu komplexnej právnej úpravy nakladania s pohľadávkami št átu v osobitnom zákone, ktorý ustanovuje za vymáhajúci subjekt pohľadávok štátu aj právnickú osobu so 100% majetkovou účasťou štátu sa slovo 'vymáhať' nahrádza slovami 'vyúčtovať a uplatňovať'. Touto zmenou sa umožňuje vymáhať pohľadávky štátu v správe Obvodných banských úradov aj právnickej osobe so 100% majetkovou účasťou štátu.

K Èl. III:

Z dôvodu komplexnej právnej úpravy nakladania s pohľadávkami št átu v osobitnom zákone, osobitná úprava nakladania s pohľadávkami štátu podľa § 88b zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov je neopodstatnená.

K Èl. IV:

Z dôvodu komplexnej právnej úpravy nakladania s pohľadávkami štátu v osobitnom zákone sa zo zákona o správe majetku štátu vypúšťajú ustanovenia vzťahujúce sa na pohľadávky štátu a nakladanie s nimi. Predchádza sa tak duplicitnej právnej úprave.

K Èl. V až XII:

Z dôvodu komplexnej právnej úpravy nakladania s pohľadávkami štátu v osobitnom zákone, ktorý umožní vymáhať pohľadávky štátu aj právnickej osobe so 100% majetkovou účasťou štá tu sa slovo 'vymáha' nahrádza slovom 'spravuje'. Touto zmenou sa umožňuje vymáhať pokuty aj právnickej osobe so 100% majetkovou účasťou štátu.

Èl. XIII:

Účinnosť právneho predpisu sa navrhuje 1. januára 2015.

Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 24. septembra 2014.

Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Peter Kažimír, v. r.

podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o podmienkach evidencie, verejného šírenia a uchovávania audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (audiovizuálny zákon)

19

Dôvodová správa

k návrhu zákona o podmienkach evidencie, verejného šírenia a uchovávania audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (audiovizuálny zákon)

Všeobecná časť

Navrhovaná právna úprava reaguje na vývoj informačnej spoloč nosti, ktorý sa dotýka audiovízie a kinematografie.

Predmet úpravy možno rozdeliť do piatich základných okruhov:

-povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri výrobe, verejnom šírení a evidencii audiovizuálnych diel, zvukových záznamov umeleckých výkonov a multimediálnych diel,

-vytvorenie jednotného systému označ ovania na ochranu maloletých,

-postavenie, pôsobnosť a organizáciu Slovenského filmového ústavu,

-zabezpečenie ochrany audiovizuálneho dedičstva a

-vymedzenie postavenia nezávislého producenta.

Úprava povinností subjektov pôsobiacich v oblasti audiovízie vychádza z platnej právnej úpravy. Jednotliv é povinnosti sa však precizujú a dopĺňajú o povinnosti súvisiace s ochranou audiovizuálneho dedičstva, ide najmä o vytvorenie zoznamu slovensk ých audiovizuálnych diel, zoznamu slovenských zvukových záznamov umeleckých výkonov a zoznamu slovenský ch multimediálnych diel, povinnosť označovania audiovizuálnych diel, zvukových záznamov umeleckých výkonov a multimediá lnych diel povinnými údajmi, povinnosti súvisiace s uvádzaním a uverejňovaním reklamy a pod.

Zavedenie informačnej povinnosti o začatí a ukončení vykonávania činnosti v oblasti audiovízie vychádza nielen z rozhodnutia Rady 1999/297/EC z 26. apríla 1999, ktorým sa zriaďuje štatisticko-informačná štruktú ra európskeho spoločenstva, vzťahujúceho sa na odvetvia audiovízie a príbuzných sektorov, ktoré malo za úlohu zabezpečiť kompletnú štatistiku v audiovizuálnom sektore ako prioritu pre obdobie 1998 do 2002, ale aj zo samotnej požiadavky Slovenskej republiky, ktorá pri nastavení dostatoč nej finančnej pomoci a podpory do oblasti audiovízie musí vychádzať z čo najpresnejších štatistických ukazovateľov. V nadväznosti na medzinárodný aspekt audiovizuálneho a kinematografického priemyslu a jeho podporu aj zo strany Európskej únie a Rady Európy nadobúda takáto informačná povinnosť širšie súvislosti. Uvedená povinnosť sa týka výrobcov slovenských audiovizuálnych diel, výrobcov slovenských zvukových záznamov umeleckých výkonov, výrobcov slovenských multimediálnych diel, distributérov audiovizuálnych diel, distributérov zvukových záznamov umeleckého výkonu, distributérov multimediálnych diel, prevádzkovateľov mediaték, prevádzkovateľov audiovizuálnych technických zariadení, prevádzkovateľov videopožičovní a prevádzkovateľov počítačový ch herní.

Požiadavka spoločnosti na zabezpečenie zvýšenej kontroly auditívnych a audiovizuálnych obsahov nie je nová. Deklarovanie práva dieťaťa na ochranu pred nevhodným obsahom vyplý va z najširšie koncipovanej normy medzinárodného práva vo vzťahu k deťom - Dohovoru o právach dieťaťa, ako aj odpor účania Výboru ministrov RE č. R (97) 19 z 30. októbra 1997 o zobrazovaní násilia v elektronických médiách, odporúčania Rady 98/560/ES z 24. septembra 1998 o rozvoji konkurencieschopnosti európskeho priemyslu audiovizuálnych a informačných služieb prostredníctvom podpory národných rámcov zameraných na dosiahnutie porovnateľnej a efektívnej úrovne ochrany neplnoletých a ľudskej dôstojnosti.

Aj Národná rada Slovenskej republiky vo svojom Vyhlásení o deťoch a mládeži zo 4. septembra 2001 č. 1542 deklarovala, že deti majú byť chránené pred všetký mi formami násilia, sexuálneho zneužívania a telesného trestania vrátane ochrany pred zobrazovaním násilia a pornografie v médiách a na internete.

Problematikou potreby prevencie pred agresívnosťou v médiách a iných obsahoch prístupných maloletým sa vzhľadom na z toho vyplývajúce patologické javy v spoločnosti zaoberá aj Slovenská akadémia vied, UNICEF či iné vedecké inštitúcie alebo občianske združenia zaoberajúce sa ochranou maloletých, ktoré opakovane upozorňujú na potrebu legislatívneho riešenia ochrany maloletých pred nevhodným obsahom.

Ochrane maloletých sa v tejto oblasti venuje zvýšená pozornosť aj v iných krajinách a existuje trend legislatívne ju podchytiť a doplniť tak samoregulačné mechanizmy, ktoré suplovali reguláciu v tejto oblasti (napr. nemecký zákon na ochranu maloletých z 1 apríla 2003 a Freiwillige Selbstkontrolle der Filmwirtschaft (FSK). Hlavne v oblasti označ ovania softwaru vzniklo viacero samoregulačných systémov, napr. Unterhaltungssoftware Selbstkontolle (USK), Pan European Games Information (PEGI), ktoré sa používajú aj na území Slovenskej republiky, avšak nejednotne a len v predajnej sieti, pričom máloktorý kupujú ci aj vie, čo jednotlivé označenie znamená. V oblasti počítačových hier je pritom systém PEGI podporovaný organizáciami ako Entertainment and Leisure Software Publisher Asso ciation, Interactive Software Federation of Europe a tiež Netherlands Institute for the Classification of Audiovisual Media.

V súčasnosti je v Slovenskej republike právne zabezpečená ochrana maloletých len v oblasti vysielania. Vytvorenie jednotného systému označovania programov Radou pre vysielanie a retransmisiu bol významný m krokom vpred v zabezpečovaní práva dieťaťa byť chránené pred vplyvmi, ktoré poškodzujú jeho blaho tak, ako to vyplýva z Charty práv dieťaťa (OSN 1959). Nedostatočným však na tomto systéme je, že je záväzný len pre vysielateľov a samotný systém označovania nie je vžitý v spoločnosti, o čom svedčí aj prieskum verejnej mienky uskutočnený v novembri 2003, podľa ktorého až 76 % opýtaných si myslí, že je potrebné označovať programy a až 78 % si myslí, že označovanie uľahčuje výber rodičov a vychovávateľov, naproti tomu len 36 % opýtaných berie toto označ ovanie do úvahy. Uvedené súvisí najmä s nízkou informovanosťou verejnosti, obmedzeným okruhom použitia, ako aj so samotnou záväznos ťou jednotného systému označovania ako právneho dokumentu a jeho právnej sily.

Navrhovaná právna úprava odstraňuje nedostatky súčasnej úpravy a vytvára jednotný systém označovania na ochranu maloletých ako všeobecne záväzný právny predpis, ktorý budú uplatňovať všetky subjekty pôsobiace v oblasti audiovízie a kinematografie, vrátane vysielateľov. Systém grafického označovania bude informovať rodičov, vychovávateľov ale aj samotných maloletých, či tretie osoby o neprístupnosti, nevhodnosti a vhodnosti audiovizuálnych diel, zvukových záznamov umeleckého výkonu, multimediálnych diel a programov televíznej programovej služby pre vekovú skupinu maloletý ch do 7, 12, 15 a 18 rokov. Zároveň sa ustanovuje aj osobitná kategória audiovizuálnych diel, zvukových záznamov umeleckého výkonu a multimediálnych diel určených len dospelým na ktoré sa vzťahujú osobitn é podmienky označovania a predaja.

V súvislosti s jednotným systémom označovania sa splnomocňuje Ministerstvo kultúry SR na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu; na jeho prí prave by sa mala zúčastňovať medzirezortná a profesijná odborná komisia, v ktorej by mala byť zastúpená aj Rada pre vysielanie a retransmisiu, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Ministerstvo vnú tra SR a ďalšie odborné a profesijné organizácie z regulovanej oblasti ako aj organizácie zaoberajúce sa ochranou detí.

Úprava postavenia úloh a činností Slovenského filmového ústavu si vyžiadala predovšetkým potreba inštitucionalizovania zákonného depozitára fondu audiovizu álneho dedičstva. Samotná úprava reflektuje na Slovenský filmový ústav, ktorý je už dnes významnou inštitúciou propagácie a ochrany audiovizu álneho dedičstva Slovenskej republiky, ale aj stabilným partnerom na medzinárodnom poli audiovizuálnej a kinematografickej kultúry.

Navrhovaná právna úprava komplexne upravuje jednotlivé úlohy a činnosti, ktoré filmový ústav už vykonáva aj dnes, a zároveň ustanovuje niektoré nové činnosti súvisiace s navrhovanou komplexnosťou úpravy v oblasti audiovízie.

Požiadavka zabezpečenia ochrany audiovizuálneho dedičstva Slovenskej republiky vznikla najmä zo samotnej podstaty audiovizuá lnych diel, ktoré sú súborom dokumentujúcim minulosť Slovenskej republiky, ako aj vznik a vývoj slovenskej audiovízie a kinematografie. Slovenská republika deklarovala zá ujem na ochrane svojho audiovizuálneho dedičstva ako súčasti európskeho audiovizuálneho dedičstva podpísaním Euró pskeho dohovoru o ochrane audiovizuálneho dedičstva a jeho Protokolu o ochrane televíznej produkcie z 8. novembra 2001, ako aj riadnym členstvom Slovenskej republiky vo FIAF.

Ochrana audiovizuálnych diel, ako súčasti kultúrneho dedičstva, je zakotvená aj v Deklarácii Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane kultúrneho dedičstva z 28. februára 2001 č. 1292. Vláda SR schválila uznesením č. 311/2002 z 27. marca 2002 návrh opatrení na realizáciu zámerov Deklarácie NR SR o ochrane kultúrneho dedičstva, v ktorom sú zakotvené úlohy ochrany audiovizu álneho dedičstva Slovenskej republiky, ďalším uznesením č. 663/2003 zo 16. júla 2003 vláda SR schválila návrh opatrení na zabezpečenie úloh súvisiacich s podpísan ím Európskeho dohovoru o ochrane audiovizuálneho dedičstva a jeho Protokolu o ochrane televíznej produkcie. Uznesením č. 441/2006 zo 17. mája 2006 vlády SR schválila projektu systematickej obnovy audiovizuálneho dedičstva SR s cieľom záchrany kinematografick ých a audiovizuálnych diel a ich postupného sprístupňovania verejnosti.

Ochrana audiovizuálneho dedič stva Slovenskej republiky je tak obdobne ako ochrana maloletých vyzretou problematikou spoločnosti, ktorá reflektuje jej reálny stav.

Navrhovaná právna úprava v nadväznosti na Európsky dohovor o ochrane audiovizuálneho dedič stva ustanovuje zložky fondu audiovizuálneho dedičstva, zákonných depozitárov, dobrovoľných depozitárov a depozitnú povinnosť.

Navrhovaná právna úprava s ohľadom na citlivo vnímanú problematiku tzv. nezávislého producenta ustanovuje aj podmienky jeho postavenia a register nezávislých producentov.

K navrhovanej právnej úprave sa v rámci medzirezortného pripomienkového konania vyjadrilo aj Ministerstvo financií Slovenskej republiky listom z 20. decembra 2006 č. MF/28030/2006-81 a následne v rá mci uskutočneného rozporového konania 9. januára 2007, sa po zapracovaní pripomienok stotožnilo s vplyvom na verejné financie tak, ako je uvedený v doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

Predložený návrh právnej úpravy je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými záväzkami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Jeho prijatím sa nezakladá zv ýšený nárok na štátny rozpočet a ani sa nepredpokladajú negatívne dopady na zamestnanosť, podnikateľské prostredie ani na stav životného prostredia. Navrhovaný zákon je kompatibilný s právom EÚ/ES.

DOLOŽKA

finančných, ekonomický ch, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1. Odhad vplyvu na verejné financie a zamestnanosť

Navrhovaná právna úprava bude mať vplyv na verejné financie, keďže predpokladá zvýšenie nákladov obcí súvisiacich s výkonom originálnej pôsobnosti a zároveň možno predpokladať do rozpočtov obcí aj príjem z pokút. S oh ľadom na výšku týchto nákladov sa však nepredpokladá priamy vplyv na výdavky štátneho rozpočtu. V súvislosti s vytvorením inštitútu zákonné ho depozitára sa v roku 2007 a ani v troch nasledujúcich rokoch nepredpokladá negatívny vplyv na štátny rozpočet oproti roku 2006. Realizácia navrhovanej právnej úpravy bude zabezpečená v rámci schválených limitov výdavkov kapitoly Ministerstva kultúry SR.

Navrhovaná právna úprava ustanovuje originálnu pôsobnosť obcí vo vzťahu k povinnosti prevádzkovateľov technických zariadení, videopožičovní a počítačový ch herní oznamovať obciam, v ktorých zriaďujú prevádzku, začatie a ukončenie činnosti v oblasti audiovízie a bude mať vplyv na rozpočet obce. Pri vý počte predpokladaných nákladov na rozpočet obce možno vychádzať z nasledujúceho:

-zoznam subjektov vykonávajúcich činnosti v oblasti audiovízie vedie ministerstvo;

-prevádzkovatelia technických zariadení (kín), videopožičovní a počítačových herní sú povinní zákonom určené ú daje v ustanovenej lehote oznámiť obci v ktorej si zriadia prevádzku – obec je povinná tieto údaje oznámiť ministerstvu najneskôr do 15. januára nasledujúceho roka, obec oznamuje len zmeny v hlásených ú dajoch a vo forme, ktorú si vzhľadom na počet ohlásení zvolí (napr. e-mailovú, telefonickú, poštou)

-na území SR sa podľa štatistických údajov za rok 2004 nachádza:

- videopožičovní a DVD požičovní – 2621;

- kín, filmových klubov - 366;

-v novembri 2007 má SR 2891 obcí, z toho 138 miest;

-v priemere sa dá počítať s jedným kinom na 15 tis. obyvateľov a s jednou videopožičovňou na 2 tis. obyvateľov; podľa odhadu návratnosti investícií sa dá počítať s jednou počítačovou herňou na 10 tis. obyvateľov a jednou videopožičovňou na 5 tis. obyvate ľov;

-náklady obce súvisiace s evidenciou sa budú týkať personálnych nákladov na evidenciu ohlásení a ich spracovanie a náklady sú visiace s odoslaním údajov na ministerstvo. Vychádzajúc zo štatistických ukazovateľov sa väčšina ohlásení bude týkať miest, ktoré už majú internetové pripojenie. V prípade, že ministerstvo kultúry pripraví elektronickú databázu, ktorú budú môcť obce/mestá priamo upravovať, materiálne náklady na odoslanie údajov budú minimálne. Pri predpokladanom počte 5 tis. - požičovní, kín a počítačových herní, súhrnnej časovej náročnosti 30 min. na evidenciu a spracovanie údajov, počítajúc s dvomi ohláseniami v roku, vychádza časová náročnosť na 2 000 hod., t.j. jedna osoba na rok pre 2891 obcí - pri kalkulácií 50Sk/hod vychádzajú ná klady na jednu obec cca 35 Sk.

Navrhovaná právna úprava predpokladá ročné ná klady pre všetky obce na úrovni 100 tis. Sk, t.j. cca 35 Sk za rok pre jednu obec, umožňuje však obci v rámci vý konu tejto povinnosti maximálne efektívne správanie sa z hľadiska nákladovosti. Navrhovaná právna úprava ustanovuje obci aj novú kompetenciu ako orgánu dohľadu a s tým súvisiaci možný príjem z pokút do rozpočtu obce za nesplnenie si ohlasovacej povinnosti.

Navrhovaná úprava nebude mať negatívny vplyv na zamestnanosť.

2. Odhad vplyvu na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Navrhovaná právna úprava komplexnejšie a precíznejšie upravuje povinnosti os ôb podnikajúcich, prípadne inak pôsobiacich v oblasti audiovízie. Novým prvkov je zavedenie jednotného systému označovania na ochranu maloletých, ktorý bude mať pozitívny vplyv na verejnosť, pričom povinnosti viažuce sa k nemu nie sú neprimerané. Navrhované povinnosti vyplývajú z už zavedenej praxe a nepredstavujú neprimeranú záťaž na hospodá renie podnikateľskej sféry, iných právnických osôb a obyvateľstva, sú štandardne vyžadované aj v iných krajinách EÚ/ES a slúžia na stabilizáciu predmetnej oblasti a získavanie informácií pre investičné, hospodárske, sociálne prípadne iné stimuly spoločnosti do predmetnej oblasti.

3. Odhad vplyvu na životné prostredie

Navrhovaná právna úprava nebude mať vplyv na životné prostredie.

4. Odhad vplyvu na podnikateľské prostredie

Povinnosti vyplývajúce z navrhovanej právnej úpravy pre podnikateľov v oblasti médií a audiovízie sú primerané k cieľu a štandardne vyžadujúce. Povinnosti sú nastavené tak, aby administratívne čo najmenej zaťažovali podnikateľské prostredie pri maximálnom efekte využ itia informácií najmä v kontexte prípravy systému priebežnej podpory tohto odvetvia. Povinnosti súvisiace so zavedením a dodržiavaním jednotného systému označovania na ochranu maloletých sú limitované na nevyhnutné úkony zabezpečujúce dostatočný štandard ochrany maloletých v SR. Navrhovaná právna úprava tak nebude mať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.

DOLOŽKA

zlučiteľnosti návrhu zá kona s právom Európskych spoločenstiev

a právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu:

vláda Slovenskej republiky.

2. Názov návrhu právneho predpisu:

Zákon o podmienkach evidencie, verejného šírenia a uchovávania audiovizuá lnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (audiovizuálny zákon).

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev - v primá rnom práve v čl. 151 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení, v sekundárnom práve v odporúčaní Rady 98/560/ES z 24. septembra 1998 o rozvoji konkurencieschopnosti európskeho priemyslu audiovizuálnych a informačných služieb prostrední ctvom podpory národných rámcov zameraných na dosiahnutie porovnateľnej a efektívnej úrovne ochrany neplnoletých a ľudskej dôstojnosti (Ú.v. ES L 270, 7.10. 1998 s. 0048 - 0055),

b)nie je upravená v práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

4. Závä zky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)prijatie tohto návrhu zákona je plnením záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Euró pskej únii (najmä článku 2, 53 a 54);

b)v rámci Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nebolo v danej oblasti dohodnuté žiadne prechodné obdobie;

c)z gestorstva smerníc nevyplýva pre Slovenskú republiku v tejto oblasti žiadna povinnosť transponovať smernicu;

d)v danej oblasti nebolo začaté konanie proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskeho spolo čenstva v platnom znení;

e)oblasť neupravuje žiada smernica.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu prá vneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Vzhľadom na vnútroštátny charakter upravovanej problematiky je bezpredmetné vyjadrovanie stupňa zlučiteľnosti návrhu zákona s právom EÚ/ES.

6. Gestor (spolupracujúce rezorty):

Ministerstvo kultúry SR.

Osobitná časť

K Èl. I

K Prvej časti návrhu (§ 1 a 2)

V návrhu úvodných ustanovení sa vymedzuje predmet zákona, vecná pôsobnosť zákona a v § 2 sa vymedzujú základné všeobecné pojmy.

K § 1

Návrh upravuje povinnosti fyzických osôb a prá vnických osôb pôsobiacich v oblasti audiovízie a kinematografie, a to pri výrobe, verejnom šírení a evidencii audiovizuálnych diel, zvukových záznamov umeleckých výkonov a multimediálnych diel.

Návrh ďalej upravuje postavenie nezávislého producenta, postavenie, pôsobnosť, úlohy a činnosti Slovenského filmového ústavu (ďalej len „filmový ústav“) a podmienky ochrany audiovizuálneho dedič stva Slovenskej republiky (ďalej len „audiovizuálne dedičstvo“).

Vymedzuje sa vecná pôsobnosť zákona, a to pozitívne na audiovizuálne dielo, zvukov ý záznam slovesného diela alebo hudobného diela (ďalej len „zvukový záznam umeleckého výkonu“) a na multimediálne dielo, ktoré sú verejne šírené na území Slovenskej republiky rozširovaním na akomkoľvek nosiči alebo odplatným sprístupňovaním verejnosti z územia Slovenskej republiky; pri audiovizuálnom diele môže byť verejne š írené aj prostredníctvom audiovizuálneho predstavenia.

Návrh vymedzuje vecnú pôsobnosť aj negatívne v prípade, ž e audiovizuálne dielo, zvukový záznam umeleckého výkonu a multimediálne dielo je reklamou, inzerciou alebo pôvodným doplnkovým vysielaním programovej služby, alebo je vytvorené výlučne na účely televí zneho vysielania a je verejne šírené iba prostredníctvom televízneho vysielania, alebo je vytvorené výlučne na bezodplatné sprístupňovanie (bezodplatné rozširovanie prostredn íctvom internetu). To však neplatí ak zákon neustanovuje inak; napr. pri depozitnej povinnosti. Požiadavka negatívneho vymedzenia pôsobnosti je nevyhnutná vo vzťahu k povinnostiam vzť ahujúcich sa k výrobe, rozširovaniu a verejnému šíreniu predmetov ochrany.

Návrh zákona teda pokrýva aj sprístupňovanie audiovizuálneho diela, zvukového z áznamu umeleckého výkonu, prípadne multimediálneho dielo aj prostredníctvom internetu, pokiaľ je prístup k nim odplatný.

K § 2

Navrhované ustanovenia vymedzujú základné pojmy vo všeobecnosti.

V odseku 1 sa vymedzuje slovenské audiovizuálne dielo. Audiovizuálne dielo je v zmysle zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) dielo, ktoré je vní mateľné prostredníctvom technického zariadenia ako rad súvisiacich obrazov, či už sprevádzaných zvukom alebo nie, ak je určené na uvádzanie na verejnosti. Definícia slovenského audiovizuálneho diela vychá dza z ius loci výrobcu audiovizuálneho diela, z Európskeho dohovoru o filmovej koprodukcii, z krajiny pô vodu diela, z možnosti financovania výroby audiovizuálneho diela z verejných zdrojov Slovenskej republiky, ako aj z vôle výrobcu audiovizuálneho diela. Zároveň sa ustanovujú podmienky pre určenie koprodukcie, a to prostredníctvom splnenia podmienky podielu investícií a technickej alebo umeleckej účasti na výrobe pôvodného audiovizuálneho diela vo výške najmenej 20 % celkových ná kladov pri dvojstrannej koprodukcii alebo najmenej 10 % celkových nákladov pri mnohostrannej koprodukcii. Pojem pôvodné audiovizuálne dielo je zaužívané v praxi, pričom vychádza z určenia krajiny pôvodu diela, avš ak v súčasnosti už identifikuje príslušnosť diela ku krajine aj na základe iných kritérií (napr. koprodukcia).

V odseku 2 je vymedzené kinematografické dielo ako hraný film, animovaný film, dokumentárny film alebo iné audiovizuálne dielo pôvodne určené na uvádzanie na verejnosti audiovizu álnym predstavením. Slovenský film je kinematografické dielo, ktoré je slovenským audiovizuálnym dielom.

V odseku 4 sa vymedzuje osobitný druh audiovizuálneho diela - audiovizuálne dielo určené len dospelým - ktoré vzhľadom na svoj charakter alebo obsah môže ohroziť vývin maloletý ch, ide najmä o také audiovizuálne dielo, ktoré obsahuje pornografiu alebo hrubé či neodôvodnené násilie, alebo takéto zameranie vyplýva z jeho obsahovej charakteristiky uvádzanej ako povinný údaj audiovizuá lneho diela. Zobrazovaním neodôvodneného násilia sa rozumie verejné šírenie informácií, najmä obrazových alebo slovných komunikátov, ktorých násilný obsah alebo spôsob ich uvedenia sa dostá va do popredia neopodstatnene vzhľadom na kontext týchto informácií. V odseku 5 sa vymedzuje audiovizuálne predstavenie ako forma šírenia audiovizuálneho diela na verejnosti prostrední ctvom audiovizuálneho technického zariadenia, ktoré je zadefinované v odseku 14, pre individuálne neurčený počet osôb v kine alebo v inom verejne prístupnom priestore; kino je otvorený alebo uzavretý priestor určený na uvádzanie audiovizuálnych diel na verejnosti ako na verejnom kultúrnom podujatí.

Odseky 6 a 7 vymedzujú dabing a titulkovanie ako spracovanie audiovizuálneho diela, pri čom za dabing sa považuje aj tlmočenie do posunkovej reči a simultánne tlmočenie a titulkovaním doplnenie pôvodného audiovizuálneho diela o otvorené alebo skryté titulkovanie. Dabingom je aj hlasové komentovanie pre nevidiacich (audio description) ako doplnenie hovoreného popisu vizuálnych situácií, ktorý ch popis alebo vyjadrenie neobsahuje zvuková zložka audiovizuálneho produktu. Je to popis neverbálnych prejavov a činností účinkujúcich, popis scény, situácií, predmetov, odevov a ďalších vizuá lnych prvkov podstatných pre primeranú úroveň porozumenia dielu a zámeru autora. Prednášaný je neutrálnym hlasom dobre odlíšeným od originálnych hlasov diela. Zaradenie hlasové ho komentovania do dabingu je vytvorením priestoru pre napĺňanie úloh č 1.3.11 a 1.3.14 Národného programu vytvárania životných podmienok občanov so zdravotným postihnutím vo všetkých oblastiach ž ivota v znení schválenom uznesením Vlády SR č. 692/2005, ktoré ukladajú riešiť technické podmienky vysielania a tvorby komentovaných audiovizuálnych programov a sprístupňovania digitálnej televízie.

V odsekoch 8 a 10 je vymedzený slovenský zvukový záznam umeleckého výkonu a slovenské multimediálne diel, ktoré je podmienené trvalým pobytom alebo sídlom výrobcu na území Slovenskej republiky, krajinou pôvodu alebo vôľou výrobcu.

V odseku 9 je vymedzené multimediálne dielo ako multimediálna audiovizuálna prezentácia. Ako multimediálne dielo je explicitne ustanovená počítačová hra za splnenia podmienok multimediálneho diela, a to, ž e je riadené počítačovým programom, musí umožniť vyhľadávanie vlastných informácií a svoju prezentáciu v rôznych mediálnych formách, je transformované do digitálnej formy, avšak umožň uje aj svoju analógovú prezentáciu a umožňuje prostredníctvom určeného alebo voliteľného počítačového rozhrania používateľovi interaktivitu zásahom do chodu deja prezentácie.

V odsekoch 11 až 13 sú vymedzené verejnosti prístupné zariadenia, v ktorých primárne dochádza k používaniu, resp. rozširovaniu audiovizuálnych diel, alebo multimediálnych diel. Ide o mediatéku, prostredníct vom ktorej sa dočasne a bezodplatne prenecháva vypožičiavateľovi na užívanie výlučne rozmnoženiny audiovizuálneho diela alebo multimediálneho diela, videopožičovňu, ktorá dočasne a odplatne prenechá va nájomcovi na užívanie rozmnoženiny audiovizuálneho diela alebo multimediálneho diela (vrátane predaja s právom spätnej kúpy) a počíta čovú herňu, ktorá prenecháva fyzickým osobám na užívanie počítačové hry.

V odsekoch 14 až 19 sú vymedzené osoby, ktoré vytvárajú základný reťazec od výroby audiovizuálneho diela, zvukového záznamu umeleckého výkonu alebo multimediálneho diela a ich sprostredkovania k verejnosti. Výrobca audiovizuálneho diela (multimediálneho diela) je osoba, ktorá iniciovala vytvorenie audiovizuálneho diela (multimediálneho diela) a usmerňovala a zabezpe čovala proces jeho vytvorenia. Výrobca zvukového záznamu je definovaný v autorskom zákone. Distributér audiovizuálneho diela (zvukového zá znamu umeleckého výkonu, multimediálneho diela) je osoba, ktorá distribuuje rozmnoženiny audiovizuá lneho diela (zvukového záznamu umeleckého výkonu, multimediálneho diela) rozširovaním, avšak nie na konečného spotrebiteľa alebo audiovizuálne dielo odplatne sprístupňuje. Prevádzkovateľ audiovizuálneho technick ého zariadenia je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá uvádza audiovizuálne dielo na verejnosti audiovizuálnym predstavením. Prevádzkovateľ videopožičovne, mediatéky alebo počítačovej herne ako prev ádzky, resp. iného verejnosti prístupného zariadenia je osoba určiteľná na základe už platného právneho poriadku, preto nie je potrebné ju osobitne vymedziť.

K Druhej časti návrhu (§ 3 až 11)

Druhá časť návrhu upravuje evidenciu slovenských audiovizuálnych diel, slovenských zvukových záznamov umeleckých výkonov, slovenských multimediálnych diel a evidenciu subjektov pô sobiacich v audiovízii.

K § 3

Ministerstvo vedie zoznam slovenských audiovizuálnych diel ako verejne prístupnú evidenciu, ktorá obsahuje základné informačné údaje o audiovizuálnom diele získané zo žiadosti o evidenciu slovenského audiovizuálneho diela.

K § 4

Žiadosť o evidenciu slovenského audiovizuá lneho diela obsahuje identifikačné údaje o audiovizuálnom diele a jeho výrobcovi. Žiadosť obsahuje aj krajinu pôvodu a rok dokončenia diela, za dokončenie diela sa považuje moment vyhotovenia originálneho nosiča tohto diela, tzv. mastra. Návrh predpokladá, že slovenským audiovizuálnym dielam bude prideľované medzinárodn é štandardné číslo audiovizuálnych diel (ISAN), v prípade, že toto číslo bude mať byť pridelené, tak bude aj povinnou náležitosťou žiadosti o evidenciu audiovizuálneho diela. Súčasťou ž iadosti bude aj informácia o predpokladanom začiatku a spôsobe verejného šírenia slovenského audiovizuálneho diela, ako aj koprodukčné podiely.

K § 5

Ministerstvo vykonáva evidenciu slovenského audiovizuálneho diela zá pisom do zoznamu slovenských audiovizuálnych diel na základe žiadosti o evidenciu výrobcu audiovizuálneho diela, ktorý slovenské audiovizuálne dielo vyrobil. Výrobca je povinný požiadať o zápis do zoznamu najneskôr 30 dní pred začatím verejného šírenia slovenského audiovizuálneho diela, v prípade, že by vý robca podal žiadosť v lehote kratšej, vystavuje sa riziku, že ministerstvo nebude schopné rozhodnúť ešte pred verejným šírením diela. Ministerstvo vykoná zápis do 15 dní odo dňa doručenia ž iadosti, ktorá obsahuje všetky požadované náležitosti podľa § 4. Ak výrobca slovenského audiovizuálneho diela nepredloží žiadosť o zápis slovenského audiovizuálneho diela, ktorá obsahuje všetky náležitosti ministerstvo ho vyzve, aby ich predložil v lehote nie kratšej ako päť pracovných dní, ak ani v stanovenej lehote nebude žiadosť predložená v súlade so zákonom ministerstvo slovenské audiovizuálne dielo do zoznamu nezapíše a evidenčné číslo nepridelí. O tejto skutočnosti musí byť výrobca slovenské ho audiovizuálneho diela poučený. Šírenie audiovizuálneho diela bez evidenčného čísla je zo strany ministerstva sankcionovateľné. Zmenu zápisu v zozname slovenský ch audiovizuálnych diel vykoná ministerstvo na základe žiadosti o zmenu v zápise podanú výrobcom slovenského audiovizuálneho diela alebo aj z vlastného podnetu, ak zistí, že sa zápis vykonal na základe nepravdiv ých údajov. Vykonanie zápisu a zmeny zápisu oznámi ministerstvo výrobcovi písomne. V oznámení o vykonaní zápisu do zoznamu slovenských audiovizuálnych diel ministerstvo uvedie aj evidenčné číslo slovensk ého audiovizuálneho diela pridelené ministerstvom, pod ktorým je slovenských audiovizuálne dielo evidované v zozname slovenských audiovizuálnych diel a ktoré je povinným údajom audiovizuálneho diela.

K § 6

Ministerstvo vedie zoznam slovenských zvukových zá znamov umeleckých výkonov ako verejne prístupnú evidenciu, ktorá obsahuje základné informačné údaje o zvukovom zázname umeleckého výkonu získané zo ž iadosti o evidenciu slovenského zvukového záznamu umeleckého výkonu.

K § 7

Ministerstvo vykonáva evidenciu slovenského zvukového záznamu umeleckého výkonu z ápisom do zoznamu slovenských zvukových záznamov umeleckých výkonov na základe žiadosti o evidenciu výrobcu zvukového záznamu umelecké ho výkonu, ktorý slovenský zvukový záznam umeleckého výkonu vyrobil. Žiadosť o evidenciu slovenské ho zvukového záznamu umeleckého výkonu obsahuje obdobné údaje ako žiadosť o evidenciu slovenského audiovizuálneho diela. Taktiež sa predpokladá pridelenie medzinárodného štandardného čísla hudobniny (ISMN), ktoré má prideľovať ako národná agentúra Slovenská národná kniž nica. Na postup pri evidencii slovenských zvukových záznamov umeleckých výkonov sa primerane vzťahuje postup pri evidencii slovenských audiovizuá lnych diel.

K § 8

Ministerstvo vedie zoznam slovenských multimediálnych diel ako verejne prístupnú evidenciu, ktorá obsahuje základné informačné údaje o multimediálnom diele získané zo žiadosti o evidenciu slovenského multimediálneho diela.

K § 9

Ministerstvo vykonáva evidenciu slovenského multimediálneho diela zápisom do zoznamu slovenských multimediálnych diel na základe žiadosti o evidenciu výrobcu multimediálneho diela, ktorý multimediálne dielo vyrobil. Žiadosť o evidenciu slovenského multimediálneho diela obsahuje obdobné údaje ako ž iadosť o evidenciu slovenského audiovizuálneho diela. Na postup pri evidencii slovenského multimediálneho diela sa primerane vzť ahuje postup pri evidencii slovenských audiovizuálnych diel.

K § 10

Vymedzuje sa zoznam osôb pôsobiacich v audiovízii Ide o verejne prístupnú evidenciu osôb vykonávajúcich činnosti v oblasti audiovízie na území Slovenskej republiky, ktorú tvorí zoznam

·výrobcov slovenských audiovizuálnych diel,

·výrobcov slovenských zvukových záznamov umeleckého výkonu vrátane výrobcov dabingu,

·výrobcov slovenských multimediálnych diel,

·distributérov audiovizuálnych diel,

·distributérov zvukových záznam umeleckého výkonu,

·distributérov multimediálnych diel,

·osôb zabezpečujúcich postprodukciu audiovizuálnych diel (poskytujúcich technologické a odborné služ by určené pre výrobu audiovizuálnych diel),

·prevádzkovateľov mediaték,

·prevádzkovateľov audiovizuálnych technických zariadení – bez/so stálym kinom alebo prevádzkarňou,

·prevádzkovateľov videopožičovní,

·prevádzkovateľov počítačových herní.

Zoznam vedie ministerstvo a obsahuje aj register nezávislých producentov.

K § 11

Výrobcovia slovenských audiovizuálnych diel, výrobcovia slovenský ch zvukových záznamov umeleckých výkonov, výrobcovia slovenských multimediálnych diel, distributéri audiovizuálnych diel, distributéri zvukových záznam umeleckých výkonov, distributéri multimediá lnych diel, osoby zabezpečujúce postprodukciu, prevádzkovatelia mediaték, ako aj prevádzkovatelia audiovizuálnych technických zariadení bez stáleho kina alebo inej prevádzkarne sú povinní Slovenskému filmovému ústavu v rámci oznamovacej povinnosti oznámiť začatie a ukončenie (vrátane všetkých oznamovaných zmien) vykonávania činnosti v oblasti audiovízie najneskôr do konca roku, v ktorom táto skutočnosť nastala. Takéto oznámenie obsahuje identifikáciu, názvu a sídla, obchodné meno a miesta podnikania alebo meno, priezvisko a trvalého pobytu a dátum začatia a ukončenia vykon ávania činnosti v oblasti audiovízie.

Prevádzkovatelia audiovizuálnych technických zariadení so stálym kinom alebo inou prevádzkarňou,, prevádzkovatelia videopožičovní a prevádzkovatelia počítačových herní sú povinní oznámiť začatie a ukončenie (vrátane všetkých oznamovaných zmien) vykonávania činnosti v oblasti audiovízie oznámením zriadenia prevádzky obci, v ktorej bola táto prevádzka zriadená do 30 dní od jej zriadenia. Takéto oznámenie obsahuje identifikáciu subjektu, názvu a sídla, obchodné meno a miesta podnikania alebo meno, priezvisko a trvalé ho pobytu, počet prevádzok na území obce a dátum zriadenia a adresu prevádzky. Oznámenie nie je potrebné vykonať ak nedošlo k zmene ohlásených údajov.

Návrh neustanovuje formu akou, takéto oznámenie musí byť vykonané, avš ak hrozba uloženia sankcie v rozpätí od 2 000 Sk do 20 000 Sk za porušenie tejto povinnosti predpokladá minimálne snahu povinnej osoby o zabezpečenie doručenia týchto informácií príslušnému subjektu, prí padne následnú kontrolu splnenia tejto povinnosti.

Slovenský filmový ústav a obce poskytujú ministerstvu pri vedení tohto zoznamu súčinnosť, pričom získané údaje poskytujú ministerstvu najneskôr do najneskôr do 30. janu ára roka nasledujúceho po roku v ktorom ich získali.

K Tretej časti návrhu (§ 12 až 16)

Ustanovuje sa špecifická ochrana maloletých v oblasti audiovízie.

K § 12

Na zabezpečenie jednotnej aplikácie informačného systému o vhodnosti určité ho auditívneho alebo audiovizuálneho obsahu sa ustanovuje Jednotný systém označovania na ochranu maloletých, ktorý predstavuje systém označovania audiovizuálnych diel, zvukových záznamov umeleckých vý konov, multimediálnych diel a programov televíznej programovej služby z hľadiska ich neprístupnosti, nevhodnosti a vhodnosti pre vekovú skupinu maloletých do 7, 12, 15 a 18 rokov. Jednotný systém označovania a podmienky jeho uplatňovania vydá ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

Jednotný systém označovanie bude vytvárať súbor pravidiel na základe ktorý ch jednotlivé povinné subjekty budú aplikovať systém označovania tak, aby sa rozšíril a zefektívnil samotný systém označovania a informovania formou priraďovaných metainformácií k jednotlivým audiovizu álnym dielam, zvukovým záznamom umeleckých výkonov alebo multimediálnym dielam. Tieto informácie o obsahovej vhodnosti pre určité kategórie osôb sú určené predovšetkým rodičom, vychovávateľ om, ale aj samotným maloletým.

Zavedenie jednotného systému označovania v celej oblasti audiovízie, vrátane vysielania predstavuje významný krok v prevencii pred agresivitou a násilím maloletých, umožňuje identifikovať zodpovednosť rodič ov a vychovávateľov maloletých a umožňuje včas odhaliť a podchytiť nežiaduce správanie sa maloletých. Neopomenuteľným je aj prínos takéhoto informovania v samotnej výchove maloletých, pričom umož ňuje rodičom a vychovávateľom ľahšiu orientáciu pri výbere vhodného audiovizuálneho obsahu pre maloletého.

K § 13

Vymedzuje sa okruh povinný osôb, ktoré sú povinné používať jednotný systém označovania;

·výrobca slovenského audiovizuálneho diela,

·výrobca slovenského zvukového záznamu umeleckého výkonu,

·výrobca slovenského multimediálneho diela,

·distributér audiovizuálneho diela,

·distributér zvukového záznamu umeleckého výkonu,

·distributér multimediálneho diela,

·prevádzkovateľ audiovizuálneho technického zariadenia,

·prevádzkovateľ videopožičovne,

·prevádzkovateľ počítačovej herne a

·prevádzkovateľ mediatéky.

Jednotný systém označovania bude povinný dodržiavať aj vysielateľ oprávnený vysielať na základe zákona alebo na základe licencie; dohliadať nad dodržiavaním tejto povinnosti u vysielateľov bude Rada pre vysielanie a retransmisiu.

K § 14

Základnou povinnosťou vo vzťahu k používaniu jednotného systému označ ovania je povinnosť určiť na základe klasifikácie vekovú hranicu vhodnosti pre vekovú skupinu maloletých do 7, 12, 15 alebo 18 rokov. Túto povinnosť má výrobca slovenského audiovizuálneho diela, vý robca slovenského zvukového záznamu umeleckého výkonu, výrobca slovenského multimediálneho diela, distributér audiovizuálneho diela, distributér zvukového záznamu umeleckého výkonu, distributér multimediá lneho diela (okrem distribútora, ktorý distribuuje slovenské audiovizuálne dielo, zvukový záznam umeleckého výkonu alebo multimediálneho diela, ktorému vekovú hranicu vhodnosti určil jeho výrobca). Výrobcovia sú povinní určiť vekovú hranicu vhodnosti podľa klasifikácie a podmienok ustanovených vo vyhláške ministerstva.

Základnou povinnosťou prevádzkovateľov audiovizuálneho technického zariadenia, videopožičovne, počítačovej herne alebo mediatéky je zabezpečiť informovanie verejnosti, resp. svojich zákazníkov o vekovej hranici vhodnosti jednotlivých audiovizuálnych diel alebo multimediálnych diel. Prevádzkovateľ audiovizuálneho technického zariadenia je povinný zabezpečiť takéto informovanie pri audiovizuálnom predstavení , prevádzkovateľ videopožičovne, počítačovej herne alebo mediatéky je povinný zabezpečiť zverejnenie vekovej hranice vhodnosti v katalógu audiovizuálnych diel prístupnom verejnosti a v priestoroch videopoži čovne, počítačovej herni alebo mediatéky alebo na rozmnoženinách audiovizuálnych diel alebo multimediálnych diel. Najvhodnejší spôsob zverejnenia tejto informácie je na každej z povinných osôb obligató rne však táto informácia musí byť zverejnená v katalógu na základe ktorého je možné uskutočniť výber audiovizuálneho alebo multimediálneho diela a buď v priestoroch prevádzky alebo iné ho verejnosti prístupného zariadenia alebo na samotných rozmnoženinách.

K § 15

Ustanovuje sa generálny zákaz verejného šírenia audiovizuálneho diela určené ho dospelým, ktorý by umožňoval prístup maloletých osôb k nemu; zodpovednosť nesie šíriteľ. Ide o komplementárne ustanovenie k novelizácii zákona podľa čl. V.

Zavádza sa povinnosť identifikovať audiovizuálne dielo, ktoré podlieha takémuto zákazu explicitným upozornením. Na predaj, iné rozširovanie vrátane nájmu, verejného vypožičiavania alebo sprístupň ovania, zvukového záznamu umeleckého výkonu alebo multimediálneho diela, ktoré sú určené len dospelým sa primerane vzťahujú ustanovenia o obmedzení prístupu k audiovizuálnemu dielu určenému len dospelým.

K Štvrtej časti návrhu (§ 16 až 19)

Ustanovujú sa povinnosti pri verejnom šírení audiovizuálnych diel, zvukových zá znamov umeleckých výkonov a multimediálnych diel.

K § 16

Ustanovujú sa povinné údaje, ktoré výrobca slovenského audiovizuá lneho diela je povinný obligatórne uviesť na obale slovenského audiovizuálneho diela a na jeho distribučnom liste. Na nosiči slovenského audiovizuálneho diela a na každom materiá li súvisiacom so slovenským audiovizuálnym dielom určenom verejnosti je výrobca slovenského audiovizuálneho diela je povinný uviesť ná zov diela a vekovú hranicu prístupnosti slovenského audiovizuálneho diela podľa jednotného systému označovania. Táto povinnosť sa však nevz ťahuje na nosiče určené v rámci distribúcie na premietanie v kinách, resp. používané len pri audiovizuálnom predstavení.

Ïalej sa ustanovujú obligatórne údaje, ktoré musí uviesť distributér audiovizuálneho diela, ktoré nie je slovenským audiovizuálnym dielom, a to na obale distribuovaného audiovizuálneho diele a na jeho distribu čnom liste, ako aj na každom nosiči audiovizuálneho diela a na každom materiáli súvisiacom s distribúciou audiovizuálneho diela určenom verejnosti. Okrem svojho názvu a sídla, obchodného mena a miesta podnikania alebo mena, priezviska a trvalého pobytu je distributér povinný vždy uviesť aj názov diela, vekovú hranicu prístupnosti diela a minutáž diela. Táto povinnosť sa však nevzťahuje na nosiče ur čené v rámci distribúcie na premietanie v kinách, resp. používané len pri audiovizuálnom predstavení.

Prístup k povinným údajom je povinný zabezpečiť aj prevádzkovateľ audiovizuálneho technického zariadenia počas každého audiovizuálneho predstavenia, prevádzkovateľ videopožičovne alebo mediatéky v ich priestoroch.

K § 17

Prezumuje sa úloha distributéra kinematografického diela, ktorý distribuuje iné ako slovenské kinematografické dielo alebo kinematografické dielo v pôvodnej jazykovej úprave spĺňajúcej požiadavku základnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka t.j. v č eskom jazyku zabezpečiť slovenskú jazykovú úpravu dabingom v slovenskom jazyku alebo titulkovaním v slovenskom jazyku, avšak len pre také audiovizuálne dial, ktoré nie sú určené len na audiovizuá lne predstavenie.

Oproti predchádzajúcej úprave dochádza k odstráneniu diskriminácie uvá dzania audiovizuálneho diela, predovšetkým kinematografického diela určeného maloletým do 12 rokov len v slovenskom dabingu. Prevádzkovateľ audiovizuálneho technického zariadenia, ktorý uvádza dielo určené maloletým do 12 rokov, ho môže uvádzať aj v pôvodnom znení, prípadne s titulkami avšak v čase vhodnom pre maloletých je povinný zabezpečiť aj audiovizuálne predstavenie určené maloletý m do 12 rokov, t.j. v slovenskom dabingu. Pri posudzovaní slovného spojenia „v čase vhodnom pre maloletých“ je potrebné brať do úvahy aj napr. technické možnosti prevádzkovateľa audiovizuálneho technické ho zariadenia, záujem divákov a samotný čas predstavenia.

K § 18

Ustanovujú sa povinné údaje, ktoré je výrobca slovenského zvukového záznamu umeleckého výkonu povinný obligatórne uviesť na obale, na každom nosič i slovenského zvukového záznamu umeleckého výkonu a na každom materiáli súvisiacom so slovenským zvukovým záznamom umeleckého výkonu určenom verejnosti. Explicitne sa ustanovuje povinnosť pre distributé ra zvukového záznamu umeleckého výkonu, ktorý je podľa jednotného systému označovania povinný graficky označiť zvukový záznam umeleckého výkonu vekovou hranicou prístupnosti, na obale a na kaž dom materiáli súvisiacom určenom verejnosti uvedie okrem vekovej hranici prístupnosti zvukového záznamu podľa jednotného systému označovania aj názov a sídlo, obchodné meno a miesto podnikania alebo meno, priezvisko a trvalý pobyt distributéra zvukového záznamu umeleckého výkonu.

K § 19

Ustanovujú sa povinné údaje, ktoré je výrobca slovenského multimediálneho diela a distributér multimediálneho diela povinný obligatórne uviesť na obale slovenského multimediálneho diela, na každom nosiči slovenského multimediálneho diela a na každom materiáli súvisiacom so slovenským multimediálnym dielom určenom verejnosti. Prístup k povinným údajom o počítačovej hre je povinný zabezpečiť aj prevádzkovateľ počítačovej herne v jej priestoroch.

K Piatej časti návrhu (§ 20 až 21)

Návrh obsahuje pre oblasť audiovízie špeciálnu úpravu reklamy.

K § 20

Ustanovuje sa štandardná povinnosť oddeľovania reklamy od samotného kinematografick ého diela, a to prevádzkovateľovi audiovizuálneho technického zariadenia, ktorý je povinný zabezpečiť, aby reklama uverejňovaná pri audiovizuálnom predstavení bola rozoznateľne a zreteľne oddelená od audiovizuálneho predstavenia zvukovo-obrazovým prostriedkom ako aj všeobecný zákaz prerušovania audiovizuálneho predstavenia reklamou.

Navrhovaná úprava pri audiovizuálnom predstavení určenom maloletým do 12 rokov explicitne zakazuje vymedzené druhy reklamy, ako aj reklamu na audiovizuálne diela nevhodné pre určenú vekovú skupinu maloletých.

K § 21

Povinnosti týkajúce sa reklamy sa upravujú aj vo vzťahu k distributérovi audiovizuálneho diela a distributérovi multimediálneho diela.

K Šiestej časti návrhu (§ 22 až 30)

K § 22

Ustanovujú sa filmový ústav ako príspevková organizácia štátu so sídlom v Bratislave.

K § 23

Úlohami filmového ústavu je podieľať sa na uchovávaní , ochrane a obnove, odbornom spracovaní a zveľaďovaní audiovizuálneho dedičstva ako súčasti kultúrneho bohatstva Slovenskej republiky a umožniť prístup verejnosti k nemu. Základnou úlohou filmového ú stavu je aj spracovávať a šíriť poznatky z oblasti audiovizuálneho umenia osobitne filmového umenia a kinematografickej kultúry Slovenskej republiky.

K § 24

Vymedzujú sa činnosti filmového ústavu, v oblasti ochrany audiovizuálneho dedič stva, výskumnej a vzdelávacej inštitúcie v oblasti audiovízie a kinematografie. Ochrana, odborné spracovávanie, ošetrovanie a sprístupňovanie kinematografického kultúrneho dedičstva je primárnym poslaním a činnosťou Slovenského filmového ústavu aj v zmysle jeho zriaďovacej listiny. Národný filmový archív ako organizačná zložka filmového ústavu sústreďuje, uchováva a odborne spracúva zbierky filmov ých materiálov (originálne materiály i kópie) k takmer štyrom stovkám slovenských celovečerných hraných filmov a viac ako trom tisícom kr átkometrážnych dokumentárnych, spravodajských, animovaných a vzdelávacích filmov, filmových periodík, historických filmových materiálov a fragmentov spred roku 1945, ako aj 73 unikátnych titulov z produkcie spolo čnosti Školfilm. Celkový počet filmových titulov v zbierkach je viac ako 12 500 diel, ku ktorým filmový ústav archivuje nielen filmové kópie (resp. originálne materiá ly pri slovenských filmoch), ale aj dokumentačné a ďalšie sprievodné materiály.

Filmový ústav sa navrhuje aj na národnú agentúru pre medzinárodné štandardné číslovanie audiovizuálnych diel (ISAN).

V odseku 2 sa upravujú úlohy, ktoré filmovému ústavu vyplývajú z prechodu práv autorov k audiovizuálnym dielam vyrobený m pred rokom 1991 organizáciami štátu hospodáriacimi v oblasti audiovízie, ktoré vykonávali tieto práva na základe všeobecne záväzných právnych predpisov platných pred rokom 1997 práva výkonný ch umelcov k umeleckým výkonom predvedeným v týchto dielach, ak k nim nevykonáva práva podľa osobitného predpisu iba Slovenská televízia. Filmový ústav taktiež vykonáva práva výrobcov zvukových zá znamov, výrobcov zvukovo-obrazových záznamov a vysielateľov, ktorých záznamy alebo vysielanie boli použité v audiovizuálnom diele ku ktorému vykonáva práva autora audiovizuálneho diela. Deklaruje sa právo vý robcu filmového ústavu k zvukovo-obrazovým záznamom audiovizuálnych diel, ktorých je autorom, taktiež sa deklaruje, že je správcom originálnych nosičov týchto audiovizuálnych diel, ktoré sú vo vlastníctve štátu.

K § 25

S ohľadom na základné úlohy filmového ústavu a osobitosti spojené s funkciou filmového ústavu ako z ákonného depozitára vymedzuje sa pôsobnosť filmového ústavu v oblasti ochrany audiovizuálneho dedičstva. Filmový ústav ako odborný garant bude metodicky usmerňovať ď alších depozitárov, ako aj posudzovať audiovizuálnu hodnotu určitým kategóriám audiovizuálií.

K § 26

Vymedzujú sa orgány filmového ústavu. Štatutárnym zástupcom filmového ú stavu je generálny riaditeľ. Reprezentatívnym a dozorným orgánom aj z hľadiska odbornej verejnosti nad činnosťou filmového ústavu je rada.

K § 27

Upravuje postavenie, podmienky funkcie a úlohy generálneho riaditeľa. Gener álny riaditeľ vykonáva prácu vo verejnom záujme a je volený radou filmového ústavu na základe verejného vypočutia. Funkčné obdobie generálneho riaditeľa je päť rokov, avšak možno ho zvoliť aj op ätovne, najviac však na dve po sebe idúce funkčné obdobia.

K § 28

Vytvorenie rady filmového ústavu umožní zaviesť nový prvok v manažmente kultú ry. Ide o zabezpečenie oddelenia priameho politického vplyvu štátneho výkonného orgánu na štatutárneho zástupcu inštitúcie v oblasti kultúry, avšak neznamená to stratu kontroly nad činnosťou a etá tny zásah v prípade nečinnosti samotnej inštitúcie, resp. neplnení zákonom ustanovených úloh. Vytvorenie takéhoto prvku v rámci orgánov deklaruje a umožňuje zároveň previazanie súkromné ho prostredia audiovízie a kinematografie so štátnou inštitúciou. Zodpovednosť za vývoj v tejto oblasti tak bude záležať aj od odbornej verejnosti.

Rada filmového ústavu má 5 členov s funkčným obdobím člena rady je 3 roky a s možnosťou opätovného vymenovania. štyroch členov rady filmového ústavu menuje minister kultúry Slovenskej republiky z odborníkov v oblasti audiovízie a kinematografie a s prihliadnutím na reprezentatívne zloženie rady filmového ústavu. Jedného člena rady si volia zamestnanci filmového ústavu s pomedzi seba, členom rady však nem ôže byť generálny riaditeľ filmového ústavu.

K § 29

Systém navrhnutých orgánov filmového ústavu si vyžaduje ich dôslednejšiu ú pravu nezávislú od rozhodovania generálneho riaditeľa. Podrobnosti o jednotlivých orgánoch tak upraví štatút filmového ústavu vydaný ministrom kultúry SR. Organizáciu filmového ústavu zas upraví organiza čný poriadok vydaný generálnym riaditeľom filmového ústavu. Organizačné jednotky filmového ústavu nemajú právnu subjektivitu. Zamestnanci úradu vykonávajú práce vo verejnom záujme, a na ich platové pomery sa vzťahujú pravidlá odmeňovania niektorých zamestnancov pri výkone prác vo verejnom záujme.

K § 30

Filmový ústav môže podnikať len v oblastiach súvisiacich s jeho úlohami a činnosťami. Osobitne sa upravuje nakladanie s majetkom štátu, ktorý je súčasťou audiovizuálneho dedičstva, prič om pri zabezpečení, súčasti určených audiovizuálnych diel na audiovizuálnom dedičstve, sa umožňuje filmovému ústavu flexibilne nakladať s nosičmi/kópiami, ktoré môžu zabezpečiť na druhej strane napr. propagáciu slovenského audiovizuálneho dedičstva.

K Siedmej časti návrhu (§ 31 až 36)

Upravuje sa ochrana audiovizuálneho dedičstva Slovenskej republiky.

K § 31

Návrh ustanovuje audiovizuálne dedičstvo ako súčasť kultúrneho dedič stva.

K § 32

Fond audiovizuálneho dedičstva tvoria audiovizuálie a všetky sprievodné dokumenty s úvisiace s výrobou, distribúciou alebo uvádzaním na verejnosti audiovizuálneho diela, zvukového záznamu alebo zvukovo-obrazového záznamu, ktoré sú audiovizuáliou.

Návrh ustanovuje obligatórny vznik a fakultatívny vznik audiovizuálie. Obligatórne sa audiovizuáliou stáva slovenské kinematografické dielo, slovenské audiovizuálne dielo rozširované distributérom audiovizuá lneho diela, slovenské audiovizuálne dielo, ktoré je programom televíznej programovej služby a nie je spravodajským, politicko-publicistickým, zábavným, hudobným alebo hudobno-zábavným programom, slovenský zvukov ý záznam umeleckého výkonu, ktorý je programom rozhlasovej programovej služby a nie je spravodajským, politicko-publicistickým, zábavn ým, hudobným alebo hudobno-zábavným programom a slovenský zvukový záznam umeleckého výkonu rozširovaný distributérom zvukového záznamu umeleckého výkonu.

Fakultatívny vznik závisí od audiovizuálnej hodnoty posudzované ho slovenského audiovizuálne dielo, ktoré je spravodajským, publicistickým alebo zábavným programom slovenského zvukového záznamu umeleckého výkonu, ktoré je spravodajským, publicistickým alebo zábavný m programom ak má audiovizuálnu hodnotu, prípadne iného zvukového záznamu alebo zvukovo-obrazového záznamu.

K § 33

Slovenská republika podpisom Eur ópskeho dohovoru o ochrane audiovizuálneho dedičstva a Protokolu o ochrane televíznej produkcie vyjadrila svoj záväzok a zodpovednosť zachovávať, obnovovať a sprístupňovať slovenské audiovizuálne kultú rne dedičstvo ako neoddeliteľnú súčasť európskeho kultúrneho dedičstva. Povinnosť zákonného uschovávania vyplýva Slovenskej republike aj z riadneho členstva (od apríla 2001) vo FIAF – asociá cii združujúcej najvýznamnejšie národné mediatéky a filmové archívy sveta.

V nadväznosti na skutočný stav v oblasti uchovávania audiovizuálnych dokumentov sa ustanovujú traja zákonný depozitári a to Slovenská televízia, Slovenský rozhlas a filmový ústav.

Slovenský rozhlas a Slovenská televízia sú vo vzťahu svojej archivačnej povinnosti povinný dodržiavať podmienky a metodické pokyny pre zaraďovanie audiovizuálnych diel, zvukových záznamov a zvukovo-obrazový ch záznamov do fondu audiovizuálneho dedičstva a odborné zásady zachovávania, ochrany a obnovy zložiek fondu audiovizuálneho dedič stva, ako aj poskytovať súčinnosť filmovému ústavu. V prípade, že Slovenský rozhlas alebo Slovenská televízia prestanú uschovávať originály nosič audiovizuálie sú povinní ich najneskôr v deň ukončenia tejto činnosti odovzdať filmovému ústavu alebo ak im bola v súvislosti s nimi uložená pokuta za porušenie povinnosti uschovávať originálny nosi č audiovizuálie podľa zásad zachovávania, ochrany a obnovy fondu audiovizuálneho dedičstva alebo za porušenie podmienok a metodických pokynov katalogizá cie, ochrany a obnovy fondu audiovizuálneho dedičstva, a to najneskôr do piatich pracovných dní od doručenia rozhodnutia o uložení pokuty.

K § 34

Ustanovuje sa depozitná povinnosť pre výrobcu slovenského audiovizuálneho diela, vý robcu slovenského zvukového záznamu umeleckého výkonu a vysielateľa na základe licencie, ktorí sú povinní odovzdať do úschovy filmové mu ústavu/Slovenskému rozhlasu originálny nosič audiovizuálie vrátane sprievodného materiálu do 30 dní odo dňa jeho prvého uvedenia na verejnosť, táto povinnosť sa na nich nevzťahuje, ak do 30 dní odo dňa vzniku povinnosti preukážu filmovému ústavu, že originálny nosič uschováva ako dobrovoľný depozitár, zákonný depozitá r inej zmluvnej strany Dohovoru o ochrane auiovizuálneho dedičstva alebo iný dobrovoľný depozitár.

V prípade, že originálny nosič audiovizuálie bude uchovávaný u zákonného depozitára iného štátu, alebo u dobrovoľného depozitára, bude výrobca slovenské ho audiovizuálneho diela, povinný odovzdať filmovému ústavu do úschovy nosič, na ktorom zaznamenané dielo dosahuje kvalitu originálu. Vlastnícke práva k nosičom audiovizuá lií v úschove filmového ústavu nie sú dotknuté.

K § 35

Postavenie dobrovoľného depozitára nadobúda každá právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá uschováva originálny nosič auidovizuálie. Na účely splnenia si depozitnej povinnosti je dobrovoľným depozitárom aj zahraničný filmový archív alebo iná zahraničná osoba, ktorá vykonáva ochranu audiovizuálneho dedičstva. Medzi dobrovoľným depozitárom a filmovým ústavom existuje vzájomná informačná povinnosť. Dobrovoľný depozitár je povinný pri vý kone depozitu audiovizuálií zohľadňovať podmienky ochrany fondu audiovizuálneho dedičstva a v prípade, že prestane uschovávať originálny nosič audiovizuálie, je ho povinný bezodkladne odovzdať filmové mu archívu, a to najneskôr v deň ukončenia tejto činnosti. Dobrovoľný depozitár je povinný odovzdať filmovému ústavu originálne nosiče audiovizuálií a sprievodné dokumenty aj vtedy, ak mu v sú vislosti s porušením povinnosti podmienok ochrany fondu audiovizuálneho dedičstva bola uložená pokuta.

K § 36

V súvislosti s úlohou filmové ho ústavu zabezpečovať prístup verejnosti k audiovizuálnemu dedičstvu upravuje sa akvizičná činnosť filmového ústavu. V prípade, že na výrobu slovenského audiovizuálneho diela alebo televí zneho programu, ktorý je audiovizuáliou boli použil verejné finančné prostriedky, a to bez ohľadu na výšku takýchto použitý ch prostriedkov okrem prostriedkov Európskej únie, je ich výrobca povinný bezodplatne odovzdať filmovému ústavu na nosiči, na ktorom zaznamenané dielo dosahuje kvalitu originálu vrátane jej sprievodného materiá lu najneskôr do 30 dní odo dňa jej prvého uvedenia na verejnosti. V prípade, že na výrobu boli použité iné finančné prostriedky je výrobca alebo vysielateľ na základe licencie povinný ponúknuť filmov ému ústavu na odkúpenie nosič dosahujúci kvalitu originálu a sprievodný materiál audiovizuálie. Na prijatie ponuky má filmový ústav šesť mesiacov odo dňa doručenia ponuky.

K ôsmej č asti návrhu (§ 37 až 41)

Upravuje sa postavenie nezávislého producenta v audiovízií.

K § 37

Na získanie postavania nezávisl ého producenta musia byť splnené štyri podmienky

-musí ísť o výrobcu audiovizuálneho diela,

-zapísaného v registri nezávislých producentov,

-ktorý nesmie byť vysielateľom alebo byť personálne alebo majetkovo prepojený s vysielateľom a

-spĺňa kvótu 90 % z celkovej minutáže svojej televíznej produkcie aspoň pre dvoch televíznych vysielateľov, ktorí sa podieľ ali na tejto produkcii podielom najviac 70 % celkových nákladov, pričom celková minutáž televíznej produkcie tvorí aspoň 10 % z minutáže jeho všetkej produkcie (nezávislý televí zny producent); do celkovej minutáže televíznej produkcie sa nezapočítava minutáž spravodajstva, aktuálnej publicistiky, zábavných hier, doplnkového vysielania, prenosov športových podujatí, ako ani minutáž televíznej produkcie šírenej výlučne teletextom, alebo kvótu jedného kinematografického diela s minutážou aspoň 65 minút alebo viac kinematografických diel s celkovou minutážou aspoň 90 minút, na ktor ých sa ako koproducent nepodieľal televízny vysielateľ podielom vyšším ako 50 % celkových nákladov každého z týchto diel (nezávislý filmový producent).

Postavenie nezávislého producenta v audiovízií získava aj výrobca audiovizuá lneho diela, ktorý nie je personálne alebo majetkovo prepojený s vysielateľom a je nezávislým producentom v členskom štáte Európskej únie alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou Európskeho dohovoru o cezhraničnej televízii.

Ustanovuje sa oprávnenie používať prídavok „nezávislý producent“ k názvu, obchodnému menu alebo menu a priezvisku. Neoprávnené použitie tohto prídavku je porušením pravidiel hospodárskej súťa že.

K § 38

Ministerstvo vedie register nezávislých producentov, ktorý obsahuje základné kontaktn é informácie, vrátane zoznamu vyrobených audiovizuálnych diel, ich objednávateľov alebo distributérov za obdobie posledných troch rokov.

K § 39

Registrácia nezávislého producenta je dobrovoľná a vykonáva sa na základe ž iadosti o zápis výrobcu audiovizuálneho diela do registra nezávislých producentov. Posudzovanie splnenia zákonných podmienok sa uskutočňuje v správnom konaní o rozhodnutí sa ale nevyhotovuje písomné rozhodnutie. Preukazovanie splnenia podmienok účtovnými a ďalšími dokladmi alebo zmluvami je nastavené dostatočne široko na preukázanie splnenia podmienok žiadateľom, ako aj posúdenie týchto dokladov sprá vnym orgánom. Rozhodnutie o splnení podmienok sa zapíše do registra a vydá sa nezávislému producentovi osvedčenie, ktoré je platné tri roky. Osvedčenie o registrácii obsahuje obligatórne údaje a je verejnou listinou preukazujúcou splnenie podmienok na oprávnenie používať prídavok „nezávislý producent“

K § 40

Výmaz z registra nezávislých producentov vykoná ministerstvo na žiadosť nezávisl ého producenta alebo z vlastného podnetu.

Z vlastného podnetu vykoná ministerstvo výmaz ak nezávislý producent nepožiadal o pred ĺženie platnosti osvedčenia o registrácii, ministerstvo platnosť osvedčenia o registrácii nepredĺžilo, lebo nezávislý producent prestal spĺňať podmienky, ak zápis nezávislého producenta bol vykonaný na základe nepravdivých údajov, ak sa nezávislý producent stal vysielateľom alebo sa personálne alebo majetkovo prepojil s vysielateľom alebo ak nezávislý producent zanikol alebo zomrel, alebo bol vyhlásený za mà tveho. Na účely posúdenia majetkového prepojenia sa neprihliada na zmluvy o združení prostriedkov, prípadne iné obchodné zmluvy za účelom výroby audiovizuálneho diela pri dodržaní podmienok zá kazu prepojenia majetku.

K § 41

Nezávislým producentom môže byť aj výrobca multimediálneho diela, ktoré obsahuje audiovizuálne dielo, o jeho registrácií platí mutatis mutandis ako o registrácií výrobcu audiovizuálneho diela.

K Deviatej časti návrhu (§ 42 a 45)

Upravuje sa dohľad, ukladanie sankcií a výška pokút.

K § 42

Orgánmi dohľadu sa ustanovujú

§Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky,

§Filmový ústav,

§Slovenská obchodná inšpekcia a

§obce.

Ustanovenie sa nedotýka právomoci Rady pre vysielanie a retransmisiu ako orgánu dohľ adu nad plnením povinností vysielateľmi.

K § 43

Pri výkone dohľadu môže orgán dohľadu poveriť aj fyzickú osobu, ktorá je povinná sa pri výkone dohľadu preukázať preukazom; povinná osoba je takejto oprávnenej osobe na výkon dohľadu povinná poskytnúť súčinnosť.

K § 44

Uloženiu pokuty predchádza v tých prípadoch (napr. informačná povinnosť, depozitná povinnosť), keď sa povinnosť dá splniť v náhradnej lehote výzva na odstránenie nezákonného stavu.

K § 45

Ak nezákonný stav nie je možné odstrániť, alebo ho povinná osoba ani v n áhradnej lehote neodstránila orgán dohľadu je oprávnený/povinný uložiť pokutu. V prípade, že je to možné, je orgán dohľadu oprávnený vynútiť splnenie povinnosti opakovaným ukladaním pokú t, pokuty sa pritom nesčítavajú a ukladajú sa bez opakovaného určenia náhradnej lehoty. Uložením pokuty nezaniká povinnosť, za porušenie ktorej sa pokuta uložila.

Výnosy pokút sú príjmom štátneho rozpočtu, výnosy z pokút, ktoré uložila obec za nesplnenie informačnej povinnosti prevádzkovateľovi videopožičovne, počítačovej herne alebo audiovizuá lneho technického zariadenia sú príjmom rozpočtu tejto obce.

K Desiatej časti návrhu (§ 46 až 48)

Spoločné ustanovenia, prechodné ustanovenia a zrušovacie ustanovenie.

K § 46

Upravuje spoločné ustanovenia návrhu. Na konanie podľa tohto návrhu zákona sa vzť ahuje správny poriadok, výnimkou je evidenčné konanie. Taktiež sa upravuje vzťah k všeobecnému predpisu o reklame. Keďže vydavateľ hudobného diela alebo slovesného diela zaznamenaného na zvukovom zázname a v ýrobca zvukového záznamu umeleckého výkonu nemusí byť vždy tá istá osoba, povinnosti výrobcu sa vzťahujú aj na vydavateľa, keďže tento vykonáva činnosti upravené týmto návrhom.

Ak multimediálne dielo obsahuje audiovizuálne dielo alebo audiovizuálnym dielom je vzťahuj ú sa na výrobcu multimediálneho diela povinnosti výrobcu audiovizuálneho diela; mutatis mutandis platí o distribúcií takéhoto diela. Ná vrhom nie sú dotknuté už ustanovené povinnosti na ochranu spotrebiteľa.

K § 47

Prechodné ustanovenia upravujú substitúciu zriadeného Slovenské ho filmového ústavu ministerstvom a prvé vytvorenie orgánov filmového ústavu a vydanie štatútu filmového ústavu.

Prechodné ustanovenie ustanovuje aj ochranu zvukovo-obrazového záznamu, ak od jeho vyhotovenia alebo zverejnenia neuplynulo viac ako 50 rokov a ktorého výrobcom je filmový ústav.

K § 48

Navrhuje sa zrušenie platnej právnej úpravy upravujúcej oblasť audiovízie.

K Èl. II

Navrhovaná novelizácia zákona nadväzuje na inštitúty zavedené v č l. I navrhovaného zákona.

K Èl. III

Navrhovaná novelizácia zákona nadväzuje na terminológiu navrhovaného zákona v čl. I a navrhované postavenie filmového ústavu ako národnej agentúry pre medzinárodné štandardn é číslovanie audiovizuálnych diel (ISAN).

K Èl. IV

Navrhuje sa novelizácia zákona v nadväznosti na skutočný stav a terminologické zjednocovanie v oblasti audiovízie a autorského práva.

K Èl. V

Navrhovaná novelizácia zákona nadväzuje na terminológiu navrhovaného zákona v čl. I.

K Èl. VI

Navrhovaná novelizácia zákona nadväzuje na vytvorenie jednotného systému označ ovania na ochranu maloletých.

K Èl. VII

Účinnosť navrhovanej právnej úpravy sa s prihliadnutím na legislatí vny proces a vzhľadom na rozsiahlosť právnej úpravy navrhuje na 1. januára 2008.

Bratislava 7. marca 2007

Predseda vlády

Slovenskej republiky

Robert F i c o, v. r.

Minister kultúry

Slovenskej republiky

Marek M a ď a r i č, v. r.

zobraziť dôvodovú správu