Zákon o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov 338/2000 účinný od 01.06.2009 do 30.11.2009

§ 3
Vodné cesty a ich správa

(1)
Prevádzkovateľom vodnej cesty [§ 2 písm. b)] je správca vodného toku.1a) Prevádzkovateľom vodnej cesty na inej vodnej ploche je správca inej vodnej plochy.
(2)
Správca vodného toku, ktorý plní úlohy prevádzkovateľa vodnej cesty, je zodpovedný za udržiavanie a zlepšovanie podmienok na prevádzku plavidiel na sledovaných vodných cestách. Správca vodného toku zodpovedá za vytýčenie plavebnej dráhy, za vyznačenie plavebných prekážok na vodných cestách a ich odstraňovanie na základe pokynov Štátnej plavebnej správy.
(3)
Správca vodného toku zabezpečí vytvorenie, aktualizáciu a publikovanie elektronických plavebných máp pre vodné cesty klasifikačnej triedy Va a vodné cesty vyššej klasifikačnej triedy.
(4)
Vodné cesty sa delia na sledované a nesledované. Podrobnosti o zaradení vodných ciest a ich jednotlivých úsekov do príslušných tried podľa klasifikácie európskych vodných ciest, ako aj určenie, ktoré vodné cesty sa sledujú, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) po dohode s Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky.

§ 4
Súčasti vodnej cesty a činnosti vykonávané na vodnej ceste

(1)
Za súčasť vodnej cesty sa považujú najmä miesta státia plavidiel v prístavoch alebo mimo prístavov, hate, plavebné komory, rejdy, prístaviská, vyväzovacie zariadenia prístavov, opevnenia brehov, regulačné stavby, plavebné znaky, plavebné chodníky, ochranné pásma vodnej cesty (ďalej len „ochranné pásmo“), vodné časti, brehové úpravy a nábrežné múry prístavov.
(2)
Ochranné pásmo je územný pás priľahlý k vodnej ceste v šírke najviac päť metrov od brehovej čiary. Ak taká vodná cesta tvorí štátnu hranicu Slovenskej republiky, ochranné pásmo tvorí pás priľahlý k vodnej ceste v šírke najviac päť metrov od brehovej čiary na území Slovenskej republiky.
(3)
Vlastníci pozemkov, ktoré sa nachádzajú pri vodnej ceste, sú povinní strpieť nevyhnutné zásahy do svojich vlastníckych práv, ak si to vyžaduje záujem prevádzky plavidiel, ako je používanie plavebných chodníkov, ochranných pásem, umiestnenie plavebných znakov alebo vyväzovacích zariadení. Obmedzenie vlastníckeho práva sa vykoná za primeranú náhradu. Jej výšku navrhne prevádzkovateľ vodnej cesty. Ak vlastník pozemku nesúhlasí s navrhnutou výškou náhrady, rozhodne o nej súd. Nárok na náhradu škody spôsobenej neprimeranými zásahmi pri tejto činnosti nie je tým dotknutý. Škodu uhradí prevádzkovateľ vodnej cesty.
(4)
Činnosť na vodnej ceste alebo v jej ochrannom pásme, ktorá by mohla ovplyvniť plynulosť plavby, spôsobiť dočasné alebo trvalé obmedzenie plavebnej prevádzky alebo prerušenie plavebnej dráhy, možno vykonávať len po predchádzajúcom súhlase Štátnej plavebnej správy (§ 39). Po udelení tohto súhlasu Štátna plavebná správa uloží opatrenie na zaistenie bezpečnosti a plynulosti plavebnej prevádzky (ďalej len „plavebné opatrenie“).
(5)
Štátna plavebná správa uloží plavebné opatrenie podľa odseku 4 minimálne 10 pracovných dní pred plánovanou činnosťou na vodnej ceste alebo v jej ochrannom pásme a zároveň ho zverejní na svojej internetovej stránke a na vývesnej tabuli Štátnej plavebnej správy; plavebné opatrenie sa môže okrem štátneho jazyka uložiť aj v anglickom jazyku alebo nemeckom jazyku, prípadne aj v inom jazyku. Ustanovenia prvej vety sa nevzťahujú na prípady uvedené v § 39 písm. o).
(6)
Na vodných cestách nemožno zriaďovať a prevádzkovať zariadenia, ktoré by mohli ohroziť zdravie alebo život osôb vykonávajúcich plavbu a zhoršiť alebo znemožniť plavbu. Všetky plavebné prekážky prevádzkovateľ vodnej cesty musí označiť signálnymi znakmi a udržiavať ich v riadnom stave.
(7)
Pontónové mosty cez vodné cesty možno zriaďovať iba vo výnimočných prípadoch a so súhlasom prevádzkovateľa vodnej cesty a Štátnej plavebnej správy. Podmienky na prevádzku pontónových mostov určuje Štátna plavebná správa po dohode s prevádzkovateľom vodnej cesty. Počas vysokých prietokov a v zimnom období sa musia pontónové mosty primerane zabezpečiť alebo z vodnej cesty odstrániť.
(8)
Akékoľvek stavby, ktoré zasahujú do vodnej cesty alebo ktoré ju križujú, možno uskutočniť len na základe záväzného stanoviska1b) Štátnej plavebnej správy. Tieto stavby možno uskutočniť len tak, aby nezhoršovali podmienky na prevádzku plavidiel. Vlastník stavby na vodnej ceste je povinný ju označiť plavebnými znakmi a zabezpečiť ich údržbu.

§ 5
Prevádzka a používanie prístavov

(1)
Prístav je vymedzené územie vrátane vodnej časti, stavieb a zariadení, ktoré slúžia na prekladanie, skladovanie, opracovanie a dopravu tovarov, naloďovanie a vyloďovanie cestujúcich a ochranu plavidiel pri prechode ľadochodov a povodňových prietokov, ako aj na vykonávanie činností súvisiacich s prevádzkou plavidiel a ich opravou, rekonštrukciou alebo stavbou.
(2)
Prístavy sa zriaďujú na miestach vhodných z hľadiska bezpečnosti a plynulosti plavby, ochrany životného prostredia, vodohospodárskych záujmov a napojenia vodnej cesty na ostatné druhy dopráv. Na zriadenie prístavu je potrebný súhlas ministerstva.
(3)
Prístavy môžu mať charakter prístavov určených na verejné používanie (ďalej len „verejný prístav“) alebo prístavov určených na neverejné používanie (ďalej len „neverejný prístav“).
(4)
Územie verejných prístavov vymedzuje ministerstvo po prerokovaní s príslušným orgánom územnej samosprávy. Verejnými prístavmi sú prístav Bratislava, prístav Komárno a prístav Štúrovo.
(5)
Užívatelia verejných prístavov sú právnické osoby alebo fyzické osoby, ktoré vo vymedzenom území verejných prístavov vykonávajú svoju činnosť. Pri tejto činnosti sú povinní riadiť sa príkazmi a pokynmi Štátnej plavebnej správy, prevádzkovateľa verejného prístavu a správcu vodného toku.
(6)
Plavidlo, ktoré pripláva do verejného prístavu, vodca plavidla alebo jeho zástupca bezodkladne prihlási a pred odplávaním z verejného prístavu odhlási.
(7)
Od ohlasovacej povinnosti sú oslobodené
a)
plavidlá Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, plavidlá Ministerstva obrany Slovenskej republiky, plavidlá Štátnej plavebnej správy a plavidlá prevádzkovateľa vodnej cesty, plavidlá Colného riaditeľstva Slovenskej republiky,
b)
plavidlá určené výlučne na službu vo verejnom prístave, ako je prístavný remorkér, zásobovacie plavidlo, plavidlo na zber odpadov,
c)
záchranné plavidlá a požiarne plavidlá, ktoré plávajú na miesto plavebnej nehody alebo požiaru,
d)
plavidlá, ktoré prepravujú cestujúcich podľa verejne vyhláseného cestovného poriadku.
(8)
V prípade, že prevádzkovateľ plavidla nedodržiava vo verejnom prístave podmienky určené na prevádzku plavidiel v prístavoch (§ 23) alebo podmienky určené Štátnou plavebnou správou, môže Štátna plavebná správa rozhodnúť o odstránení alebo vykázaní takého plavidla z verejného prístavu na náklady prevádzkovateľa plavidla.
(9)
Prevádzkovateľ plavidla, ktoré prepravuje nebezpečný tovar, môže použiť verejný prístav len na základe povolenia Štátnej plavebnej správy.
(10)
Vo verejnom prístave nemožno
a)
bezdôvodne používať zvukové a svetelné signálne prostriedky, ako sú lodné sirény, zvonce, signalizačné lampy, a iným spôsobom narúšať pokoj,
b)
akýmkoľvek spôsobom znehodnotiť prístavné zariadenia, najmä záchranné zariadenia umiestnené na brehu,
c)
používať verejný prístav na organizovanie zábavných podujatí a športových podujatí mimo vyhradených miest vymedzených plavebným opatrením,
d)
kúpať sa mimo vyhradených miest a vstupovať na zamrznuté vodné plochy,
e)
odoberať štrk, piesok a iné naplaveniny z dna, ako aj ľad okrem prác, ktoré majú charakter údržby verejného prístavu,
f)
loviť ryby mimo vyhradených miest.
(11)
Z dôvodu všeobecného záujmu môže Štátna plavebná správa vydať aj iné zákazy ako tie, ktoré sú uvedené v predchádzajúcich odsekoch.
(12)
Výnimky z povinnosti platenia úhrady za používanie verejného prístavu vo výnimočných prípadoch povoľuje na základe žiadosti prevádzkovateľa plavidla ministerstvo formou rozhodnutia.
(13)
Plavidlá prevádzkovateľa vodnej cesty pri výkone svojej činnosti môžu používať verejné prístavy bez úhrady.
(14)
Neverejný prístav možno používať len na základe povolenia jeho správcu.
(15)
Používanie verejných prístavov podlieha úhrade. Výšku úhrady za používanie verejných prístavov určí a vyberá akciová spoločnosť (ďalej len „spoločnosť") podľa § 6 na základe sadzobníka schváleného ministerstvom. Výnosy z úhrad sú príjmom spoločnosti.

§ 14
Odborná spôsobilosť dopravcu

(1)
Odborná spôsobilosť dopravcu sa preukazuje osvedčením o odbornej spôsobilosti dopravcu, ktoré vydáva ministerstvo.
(2)
Ministerstvo vydá osvedčenie o odbornej spôsobilosti dopravcu na základe návrhu skúšobnej komisie.
(3)
Skúšobnú komisiu zriaďuje ministerstvo. Skúšobná komisia je troj- až päťčlenná vrátane predsedu. Predsedu a ostatných členov komisie vymenúva minister dopravy, pôšt a telekomunikácií. Členmi skúšobnej komisie sú zástupcovia ministerstva, Štátnej plavebnej správy, uznanej klasifikačnej spoločnosti, právnickej osoby poverenej ministerstvom podľa § 22 ods. 11, výskumu a vysokých škôl.
(4)
Uchádzač o osvedčenie o odbornej spôsobilosti dopravcu podá ministerstvu žiadosť, ktorá obsahuje doklad o
a)
bezúhonnosti nie starší ako tri mesiace,
b)
dosiahnutom vzdelaní,
c)
odbornej praxi.
(5)
Skúšobná komisia oznámi uchádzačovi o osvedčenie o odbornej spôsobilosti dopravcu termín konania skúšky tak, aby sa skúška uskutočnila do 30 dní odo dňa podania žiadosti.
(6)
Skúšobná komisia môže navrhnúť ministerstvu vydanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti bez vyskúšania uchádzačovi, ktorý má
a)
vysokoškolské alebo úplné stredoškolské vzdelanie v odbore vodnej dopravy a
b)
najmenej päť rokov praxe vo vodnej doprave.
(7)
Proti výsledku skúšky nemožno podať opravný prostriedok.
(8)
Podrobnosti o obsahu, rozsahu, priebehu skúšky a o forme osvedčenia o odbornej spôsobilosti dopravcu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 22

(1)
Na vodných cestách možno prevádzkovať len plavidlá, ktoré
a)
svojimi vlastnosťami vyhovujú pravidlám bezpečnosti prevádzky plavidla, požiadavkám na bezpečnosť členov posádky plavidla a prepravovaných osôb, pravidlám prepravy nebezpečných tovarov a podmienkam na vodnej ceste (ďalej len „prevádzková spôsobilosť“),
b)
sú postavené v súlade s pravidlami na stavbu lodí a v prípade, že podliehajú klasifikácii, sú klasifikované podľa § 32 (ďalej len „technická spôsobilosť“).
(2)
Pred uvedením plavidla, ktoré podlieha registrácii, do prevádzky sa vykoná overenie technickej spôsobilosti a prevádzkovej spôsobilosti plavidla na žiadosť prevádzkovateľa plavidla. Štátna plavebná správa vydá na základe výsledkov overenia lodné osvedčenie, dočasné lodné osvedčenie alebo osobitné povolenie na prevádzku plavidla.
(3)
Technickú spôsobilosť a prevádzkovú spôsobilosť plavidla, ktoré podlieha registrácii a súčasne nepodlieha povinnej klasifikácii, overí Štátna plavebná správa vykonaním prehliadky plavidla; na účely vydania lodného osvedčenia, predĺženia platnosti lodného osvedčenia alebo vykonania zmien a doplnkov v lodnom osvedčení môže Štátna plavebná správa uznať doklad nie starší ako tri mesiace vydaný príslušným orgánom iného členského štátu Európskej únie, iného zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo tretieho štátu, ktorý preukazuje, že plavidlo spĺňa požiadavky na technickú spôsobilosť a prevádzkovú spôsobilosť podľa tohto zákona a všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie.
(4)
Technickú spôsobilosť a prevádzkovú spôsobilosť plavidla, ktoré podlieha registrácii a súčasne podlieha povinnej klasifikácii, overí stála odborná komisia na základe výsledkov technickej prehliadky plavidla a prehliadky prevádzkovej spôsobilosti plavidla.
(5)
Prehliadku prevádzkovej spôsobilosti plavidla, ktoré podlieha registrácii a súčasne podlieha povinnej klasifikácii, vykonáva stála odborná komisia.
(6)
Stála odborná komisia je zložená z predsedu a z ďalších najmenej troch členov; členmi stálej odbornej komisie sú odborníci z oblasti projektovania a stavby plavidiel a konštrukcie lodných motorov, z oblasti prevádzky vnútrozemskej plavby s odbornou spôsobilosťou na funkciu lodného kapitána I. triedy a zamestnanci Štátnej plavebnej správy.
(7)
Predsedom stálej odbornej komisie je riaditeľ Štátnej plavebnej správy.
(8)
Ďalších členov stálej odbornej komisie vymenúva a odvoláva predseda stálej odbornej komisie. Členovia stálej odbornej komisie, ktorí nie sú zamestnancami Štátnej plavebnej správy, sú povinní predložiť pri vymenovaní písomné vyhlásenie o tom, že svoje povinnosti vyplývajúce z členstva budú plniť nestranne a nezávisle.
(9)
Stála odborná komisia môže spolupracovať s ďalšími oprávnenými expertmi.
(10)
Sľub členov stálej odbornej komisie, spôsob rozhodovania a činnosť stálej odbornej komisie upraví štatút, ktorý vydá ministerstvo.
(11)
Vykonávaním technickej prehliadky plavidla, ktoré podlieha registrácii a súčasne podlieha povinnej klasifikácii, poverí ministerstvo právnickú osobu, ak
a)
požiada o poverenie vykonávať technické prehliadky plavidiel písomnou žiadosťou,
b)
nie je organizačne, personálne alebo finančne prepojená s výrobcom, dovozcom alebo predajcom plavidiel alebo s prevádzkovateľom vodnej dopravy,
c)
má vnútornú organizačnú štruktúru a systém riadenia kvality na vykonávanie technických prehliadok odsúhlasený akreditovanou osobou podľa technických noriem,
d)
preukáže, že osoba, ktorá je štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu alebo zodpovedným zástupcom, ak je ustanovený, má vysokoškolské vzdelanie technického smeru a najmenej 5 rokov praxe v oblasti vnútrozemskej plavby,
e)
preukáže bezúhonnosť osoby, ktorá je štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu alebo zodpovedným zástupcom, ak je ustanovený; bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace,
f)
preukáže právo užívania k vybaveniu potrebnému na vykonávanie technických prehliadok plavidiel.
(12)
Ministerstvo odoberie poverenie právnickej osobe, ak prestane spĺňať požiadavky podľa odseku 11 alebo sama požiada o odobratie poverenia.
(13)
Prevádzka zahraničného plavidla (§ 28 ods. 7) sa na vodných cestách a v prístavoch Slovenskej republiky uskutočňuje na základe medzinárodných zmlúv a za podmienok ustanovených týmto zákonom.
(14)
Štátna plavebná správa je v záujme bezpečnosti prevádzky plavidla oprávnená dočasne zastaviť alebo obmedziť prevádzku plavidla. Štátna plavebná správa zruší dočasné zastavenie alebo obmedzenie prevádzky plavidla, ak pominú dôvody na jej dočasné zastavenie alebo obmedzenie.
(15)
Nebezpečné tovary možno dopravovať vodnou cestou plavidlami spĺňajúcimi podmienky medzinárodnej dohody o preprave nebezpečných tovarov po vnútrozemských vodných cestách, ktorou je Slovenská republika viazaná.
(16)
Pravidlá bezpečnosti prevádzky plavidla po vnútrozemských vodných cestách Slovenskej republiky a pravidlá prepravy nebezpečných tovarov po vnútrozemských vodných cestách ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
(17)
Podrobnosti o technickej spôsobilosti a prevádzkovej spôsobilosti plavidiel, ktoré podliehajú registrácii a súčasne nepodliehajú povinnej klasifikácii, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 23
Povinnosti prevádzkovateľa plavidla

(1)
Za riadny stav plavidla a technickú spôsobilosť a prevádzkovú spôsobilosť plavidla zodpovedá jeho prevádzkovateľ. Prevádzkovateľ plavidla zodpovedá najmä za to, že plavidlo nebude svojimi vlastnosťami ohrozovať plynulosť a bezpečnosť svojej prevádzky, plynulosť a bezpečnosť plavebnej prevádzky na vodnej ceste a životné prostredie. Prevádzkovateľ plavidla môže využívať plavidlo len na účel uvedený v lodnom osvedčení.
(2)
Státie plávajúceho zariadenia na vodnej ceste alebo v prístave je možné iba s platným lodným osvedčením a na základe rozhodnutia o povolení státia plávajúceho zariadenia na vodnej ceste alebo v prístave. O povolení státia plávajúceho zariadenia na vodnej ceste alebo v prístave rozhoduje Štátna plavebná správa na základe žiadosti prevádzkovateľa plavidla po vydaní lodného osvedčenia. Štátna plavebná správa v rozhodnutí o povolení státia plávajúceho zariadenia na vodnej ceste alebo v prístave upraví podmienky a miesto státia plávajúceho zariadenia. Povolenie státia plávajúceho zariadenia sa vydáva na dobu určitú, najviac na dobu platnosti lodného osvedčenia plávajúceho zariadenia.
(3)
Pri plávajúcich strojoch s ťažobným zariadením je jeho prevádzkovateľ povinný preukázať sa aj povolením typu takého zariadenia vydaným Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu.13)
(4)
Prevádzkovateľ plavidla je povinný plavidlo trvalo vyradené z prevádzky a z registra plavidiel podľa § 24 ods. 8
a)
odstrániť alebo
b)
umiestniť ho na vyhradené miesto určené Štátnou plavebnou správou,

prevádzkovateľ vyradeného plavidla sa však týmto nezbavuje zodpovednosti za škodu, ktorá v tejto súvislosti môže vzniknúť.
(5)
Prevádzkovateľ plavidla je povinný pri vykonávaní prevádzky plavidla zabezpečiť ochranu života a zdravia členov posádky plavidla a prepravovaných osôb, ochranu majetku a životného prostredia.
(6)
Prevádzkovateľ plavidla je v záujme bezpečnosti a plynulosti prevádzky plavidla a zachovania poriadku vo vnútrozemskej plavbe na vodných cestách a v prístavoch povinný dodržiavať pravidlá bezpečnosti prevádzky plavidla, prístavný poriadok pre verejné prístavy a pravidlá prepravy nebezpečných tovarov.

§ 24
Register plavidiel

(1)
Register plavidiel je verejne prístupný zoznam obsahujúci súbor údajov o plavidlách, ktorý vedie Štátna plavebná správa. Do registra plavidiel sa o plavidle zapisujú tieto údaje:
a)
vlastník plavidla alebo spoluvlastníci,
b)
osoba, ktorá vykonáva prevádzku plavidla vo vlastnom mene a na základe zmluvy s vlastníkom plavidla, prípadne všetky osoby, s ktorými vlastník plavidla uzavrel zmluvu o prevádzke plavidla,
c)
evidenčné označenie plavidla,
d)
druh plavidla, oblasť jeho prevádzky na vodnej ceste a účel, na ktorý je plavidlo určené,
e)
technické údaje o plavidle, rok a miesto stavby plavidla,
f)
dátum zápisu alebo výmazu plavidla z registra plavidiel,
g)
záložné právo a pohľadávky na plavidlo zabezpečené záložným právom,
h)
plomby o zmene práva k plavidlu na základe doručenia verejnej listiny.
(2)
Na základe žiadosti prevádzkovateľa plavidla Štátna plavebná správa zapíše plavidlo do registra plavidiel a pridelí mu evidenčné označenie; za označenie plavidla evidenčným označením zodpovedá prevádzkovateľ plavidla.
(3)
Do registra plavidiel sa zapisujú plavidlá, ktorých celková hmotnosť vrátane povolenej užitočnej hmotnosti presahuje 1 000 kg alebo výkon pohonného strojového zariadenia je väčší ako 4 kW alebo plocha plachiet je väčšia ako 12 m2.
(4)
Do registra plavidiel možno zapísať plavidlá, ktoré sú vo vlastníctve právnických osôb alebo fyzických osôb, ktoré majú sídlo alebo trvalý pobyt na území Slovenskej republiky alebo mimo územia Slovenskej republiky, a nie sú registrované v cudzích štátoch.
(5)
Prílohou k žiadosti podľa odseku 2 sú
a)
doklad preukazujúci nadobudnutie vlastníckeho práva k plavidlu,
b)
doklad preukazujúci adresu sídla alebo trvalého pobytu,
c)
výpis z obchodného registra alebo zriaďovacia listina, ak ide o právnickú osobu,
d)
výpis zo živnostenského registra, ak ide o fyzickú osobu – podnikateľa, a ak ide o fyzickú osobu, kópiu dokladu totožnosti,
e)
doklad o výmaze z registra pôvodného zápisu alebo obdobný doklad preukazujúci, že plavidlo nie je registrované mimo územia Slovenskej republiky,
f)
zmluva uzatvorená s vlastníkom plavidla o prevádzke plavidla, ak prevádzkovateľ plavidla nie je jeho vlastníkom,
g)
rozhodnutie colného úradu o uvedení plavidla do colného režimu voľný obeh, ak bolo plavidlo dovezené zo štátu, ktorý nie je členským štátom Európskej únie,
h)
certifikát vydaný notifikovanou osobou a vyhlásenie o zhode vydané výrobcom pre malé plavidlá podľa osobitného predpisu,13a) ak ide o malé plavidlo,
i)
osvedčenie o schválení technickej dokumentácie vydané Štátnou plavebnou správou, ak ide o individuálnu stavbu malého plavidla pre vlastnú potrebu; ak ide o plavidlo, ktoré nebolo Štátnou plavebnou správou typovo schválené, certifikát orgánu, ktorý stavbu malého plavidla povolil a typovo schválil,
j)
certifikát podľa písmena h), ak nejde o stavbu malého plavidla pre vlastnú potrebu.
(6)
Prevádzkovateľ plavidla je povinný oznámiť Štátnej plavebnej správe akékoľvek zmeny údajov zapisovaných do registra a doložiť o tom doklady, a to najneskôr do 30 dní odo dňa, keď táto skutočnosť nastala.
(7)
Štátna plavebná správa zmenu v registri plavidiel nevykoná, ak je
a)
proti pôvodnému vlastníkovi vedené exekučné konanie alebo výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu,13b)
b)
vedené iné majetkovoprávne konanie alebo dedičské konanie týkajúce sa plavidla.
(8)
Výmaz plavidla z registra plavidiel vykoná Štátna plavebná správa len na základe žiadosti vlastníka plavidla alebo v prípade, ak Štátna plavebná správa rozhodla o jeho trvalom vyradení z prevádzky. Pred výmazom plavidla z registra plavidiel je prevádzkovateľ plavidla povinný odovzdať Štátnej plavebnej správe všetky lodné listiny vzťahujúce sa k plavidlu.
(9)
Na účely registrácie plavidla môže za prevádzkovateľa plavidla konať iná osoba len na základe písomného splnomocnenia s úradne overeným podpisom splnomocniteľa alebo na základe úradného rozhodnutia.

§ 25
Používanie vlajok a štandardy prezidenta

(1)
Plavidlá, ktoré podliehajú zápisu do registra plavidiel, musia používať štátnu vlajku Slovenskej republiky.14)
(2)
Štátna vlajka Slovenskej republiky sa vztyčuje vždy rozvinutá na vlajkový stožiar umiestnený na korme plavidla. Štátna vlajka Slovenskej republiky môže byť vztýčená len v čase od východu do západu slnka.
(3)
V prípade vyhlásenia štátneho smútku sa štátna vlajka Slovenskej republiky vztyčuje na pol žrde.
(4)
Pri úmrtí člena posádky plavidla alebo cestujúceho na plavidle sa štátna vlajka Slovenskej republiky vztyčuje na pol žrde, najviac však počas troch za sebou nasledujúcich dní.
(5)
Ak zomrel člen posádky plavidla na pevnine a plavidlo sa nachádza v prístave, kde k úmrtiu došlo, patrí zosnulému rovnaká pocta štátnou vlajkou Slovenskej republiky ako pri úmrtí na plavidle.
(6)
Na plavidle, na ktorom sa nachádza prezident Slovenskej republiky, musí byť vztýčená aj štandarda prezidenta Slovenskej republiky.
(7)
Štandarda prezidenta Slovenskej republiky sa vztyčuje na vrchol predného stožiara a musí byť vztýčená po celý čas prítomnosti prezidenta Slovenskej republiky na plavidle.
(8)
Plavidlá, ktoré sú registrované mimo územia Slovenskej republiky a ktoré sa plavia po vodných cestách Slovenskej republiky, používajú vlajku štátu svojej registrácie, ktorá je umiestnená na korme plavidla.
(9)
Plavidlá s vlastným strojovým pohonom, ktoré sú registrované mimo územia Slovenskej republiky s výnimkou malých plavidiel, ktoré sa plavia po vodných cestách Slovenskej republiky, používajú štátnu vlajku Slovenskej republiky na čele plavidla alebo na čele zostavy plavidiel tak, aby štátna vlajka Slovenskej republiky bola viditeľná zo všetkých strán.
(10)
Ak je spolu so štátnou vlajkou Slovenskej republiky na jednom stožiari vztýčená aj iná vlajka alebo zástava, táto zástava nesmie byť svojimi rozmermi väčšia ako štátna vlajka Slovenskej republiky.
(11)
Ak sú na plavidle použité vlajky slúžiace na vlajkovú výzdobu alebo na medzinárodný vlajkový signálny kód, tieto vlajky nemôžu byť umiestnené vedľa štátnej vlajky alebo umiestnené spôsobom, ktorý by znemožnil viditeľnosť alebo rozpoznateľnosť štátnej vlajky.

§ 26
Ciachovanie plavidla

(1)
Pred uvedením plavidla do prevádzky sa musí plavidlo ciachovať. Ciachovaním plavidla sa rozumie určenie užitočnej hmotnosti plavidla v závislosti od jeho ponoru, vyznačenie ponorových stupníc, nákladovej značky a najvyššieho prípustného ponoru.
(2)
Ciachovaniu podliehajú všetky plavidlá, ktorých výtlak presahuje 100 m3.
(3)
Ciachovanie plavidla vykonáva Štátna plavebná správa v prípade novovyrobených plavidiel na základe žiadosti výrobcu plavidla alebo v prípade plavidiel už zaradených do prevádzky, ktoré sú registrované v Slovenskej republike alebo sú registrované mimo územia Slovenskej republiky, ak sú členmi Dohovoru o ciachovaní lodí vnútrozemskej plavby,15) na základe žiadosti prevádzkovateľa plavidla. K žiadosti o ciachovanie plavidla žiadateľ predloží
a)
ciachový preukaz, ak už bol predtým vydaný,
b)
údaje o počte členov posádky plavidla a počte cestujúcich,
c)
zoznam predmetov patriacich do výstroja plavidla, ako aj zoznam zásob s uvedením ich približnej hmotnosti,
d)
výkres plavidla (generálny plán),

žiadateľ ciachovania plavidla pristaví prázdne plavidlo na stanovište, ktoré určí Štátna plavebná správa, a poskytne súčinnosť pracovníkom Štátnej plavebnej správy podľa ich pokynov. Dokladom o ciachovaní plavidla je ciachový preukaz (§ 28 ods. 11).
(4)
Na obidvoch bokoch plavidla sa vyznačujú ciachové značky. Zreteľnosť a viditeľnosť ciachových značiek vrátane ponorových stupníc alebo nákladovej značky udržuje prevádzkovateľ plavidla a počas plavby vodca plavidla.
(5)
Plavidlá sa musia podrobiť ciachovaniu
a)
po uplynutí doby platnosti ciachového preukazu podľa § 28 ods. 11,
b)
do troch mesiacov po dokončení väčšej opravy alebo prestavby,
c)
ak sú dôvodné pochybnosti o správnosti údajov uvedených v ciachovom preukaze.
(6)
Podrobnosti o ciachovaní plavidla, ktoré podlieha ciachovaniu, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 28
Lodné listiny

(1)
Plavidlo musí mať počas prevádzky lodné listiny, ktoré sú verejnými listinami.
(2)
Na plavidle, s výnimkou malých plavidiel, musia byť tieto lodné listiny:
a)
lodné osvedčenie, dočasné lodné osvedčenie alebo doplnkové lodné osvedčenie; na plavidlách bez posádky môže byť lodné osvedčenie nahradené identifikačnou tabuľkou,
b)
ciachový preukaz,
c)
zoznam posádky plavidla; na osobných lodiach, ktoré vykonávajú medzinárodnú plavbu, aj zoznam cestujúcich,
d)
lodný denník na plavidlách s vlastným pohonom a na plávajúcich strojoch,
e)
strojný denník na plavidlách s vlastným pohonom a na plávajúcich strojoch,
f)
denník o odovzdávaní odpadov a iných nebezpečných tovarov na plavidlách s vlastným pohonom, na plávajúcich strojoch a na plávajúcich zariadeniach so zabudovanými nádržami na odpadové vody.
(3)
Okrem lodných listín podľa odseku 2 musí byť na plavidle,
a)
ak má rádiovú stanicu, povolenie na jej zriadenie a prevádzkovanie a denník rádiokomunikačnej služby,
b)
podľa druhu zabudovaného vyhradeného technického zariadenia revízna kniha parného kotla, tlakovej nádoby, zdvíhacieho zariadenia, revízna správa elektrického zariadenia, revízna správa plynových zariadení a revízna správa hasiacich zariadení,
c)
doklad o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou plavidla,
d)
v prípade, ak plavidlo vykonáva medzinárodnú verejnú vodnú dopravu a prepravuje aj tovar, ktorý podlieha colnému dohľadu, osvedčenie o vhodnosti plavidla na prevoz tovarov s colnými uzáverami, ak je takým zariadením vybavené,
e)
povolenie na státie plávajúceho zariadenia na vodnej ceste alebo v prístave, ak je plávajúcim zariadením.
(4)
Na malom plavidle musia byť
a)
lodné osvedčenie alebo osobitné povolenie na prevádzku plavidla a
b)
doklad o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou plavidla,
c)
povolenie na státie plávajúceho zariadenia na vodnej ceste alebo v prístave, ak je plávajúcim zariadením.
(5)
Pri udeľovaní alebo odnímaní povolenia na zriaďovanie, prevádzkovanie alebo prechovávanie rádiovej stanice sa postupuje podľa osobitného predpisu.16)
(6)
Vodca plavidla alebo prevádzkovateľ plavidla je povinný na požiadanie predložiť Štátnej plavebnej správe lodné listiny podľa odsekov 2 až 4.
(7)
Lodné listiny zahraničných plavidiel vydané orgánmi cudzích štátov na prevádzku plavidla na vodných cestách Slovenskej republiky možno uznať len na základe podmienok vzájomného uznávania alebo podmienok ustanovených v medzinárodných zmluvách. Za zahraničné plavidlo sa nepovažuje plavidlo, ktorému bolo vydané lodné osvedčenie alebo obdobný doklad v inom členskom štáte Európskej únie alebo v inom zmluvnom štáte Dohody o Európskom hospodárskom priestore.
(8)
Lodné osvedčenie je lodná listina, ktorou sa preukazuje spôsobilosť plavidla na plavbu. Vydáva ho Štátna plavebná správa. Lodné osvedčenie a doplnkové lodné osvedčenie sa vydávajú na dobu určitú. Doba platnosti lodného osvedčenia nového plavidla je najviac päť rokov, ak ide o osobnú loď, alebo desať rokov, ak ide o ostatné plavidlá. Doba platnosti lodného osvedčenia plavidla, ktoré je už v prevádzke, sa určí na základe overených výsledkov technickej prehliadky a prehliadky prevádzkovej spôsobilosti plavidla; v tom prípade doba platnosti nesmie prekročiť doby platnosti podľa štvrtej vety.
(9)
Dočasné lodné osvedčenie je krátkodobo platná lodná listina, ktorá nahrádza lodné osvedčenie. Vydáva ho Štátna plavebná správa na základe žiadosti prevádzkovateľa plavidla na dobu určitú.
(10)
Osobitné povolenie na prevádzku plavidla je krátkodobo platná lodná listina, ktorá nahrádza lodné osvedčenie. Vydáva ho Štátna plavebná správa na základe žiadosti prevádzkovateľa plavidla na dobu nevyhnutne potrebnú na uskutočnenie jednotlivej plavby, spravidla skúšobnej.
(11)
Ciachový preukaz je lodná listina potvrdzujúca rozmery a užitočnú hmotnosť plavidla. Vydáva ho Štátna plavebná správa na dobu určitú, najviac na desať rokov.
(12)
Zoznam posádky plavidla je lodná listina, ktorá obsahuje údaje o osobách, ktoré tvoria posádku plavidla. V prípade, že sa na plavidle nachádzajú aj rodinní príslušníci člena posádky plavidla, zapisujú sa do zoznamu posádky plavidla ako cestujúci.
(13)
Lodný denník je lodná listina, do ktorej sa denne zapisujú všetky dôležité údaje o plavbe a všetky závažné udalosti, ktoré sa prihodili počas plavby alebo státia plavidla, vrátane poveternostných údajov.
(14)
Strojný denník je lodná listina, do ktorej sa zapisujú všetky záznamy o činnosti hlavných a pomocných strojov a kotlov, o spotrebe pohonných látok a iných prevádzkových hmôt, o závadách a poškodení strojového a palubného zariadenia, lodného trupu a opravách na nich vykonaných, o výmenách strojnej posádky, o meteorologických pozorovaniach významných pre chod strojov, ako aj ďalšie dôležité záznamy o strojovom zariadení plavidla.
(15)
Za zápis údajov do lodných listín uvedených v odsekoch 12 až 14 zodpovedá vodca plavidla.

§ 30
Odborná spôsobilosť člena posádky plavidla

(1)
Odbornou spôsobilosťou člena posádky plavidla sa rozumie súhrn teoretických vedomostí, praktických skúseností a znalostí všeobecne záväzných právnych predpisov.
(2)
Vydanie preukazu odbornej spôsobilosti Štátnou plavebnou správou je podmienené úspešným vykonaním štátnej skúšky pred skúšobnou komisiou Štátnej plavebnej správy.
(3)
Náklady spojené s absolvovaním teoretickej výučby a praktickej výučby a s vykonaním skúšky uhrádza žiadateľ o preukaz odbornej spôsobilosti.
(4)
Odbornú spôsobilosť musí preukázať okrem člena posádky plavidla aj vedúci plavby na plavebnej komore. Z členov posádky plavidla musí odbornú spôsobilosť preukázať
a)
lodný kapitán,
b)
vodca prievoznej lode,
c)
vodca plávajúceho stroja,
d)
kormidelník,
e)
kormidelník nákladného člna,
f)
lodný strojník,
g)
lodník.
(5)
Preukaz odbornej spôsobilosti člena posádky plavidla, ktorý nebol vydaný v Slovenskej republike, možno uznať na základe podmienok ich vzájomného uznávania alebo podmienok ustanovených v medzinárodnej zmluve, ktorou je Slovenská republika viazaná.17) Zoznam kapitánskych osvedčení je uvedený v prílohe č. 2.
(6)
Ak to vyžadujú medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná, musí mať člen posádky plavidla okrem preukazu odbornej spôsobilosti aj ďalšie listiny, ako je zdravotný preukaz, osvedčenie na obsluhu radaru, osvedčenie na obsluhu plynových zariadení a podobne.
(7)
Podrobnosti o kvalifikačných predpokladoch, o overovaní odbornej spôsobilosti člena posádky plavidla a vzory preukazov odbornej spôsobilosti členov posádky plavidla ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 32
Klasifikácia plavidiel

(1)
Klasifikácia plavidla sa vykonáva počas stavby, rekonštrukcie a pri zmene určenia plavidla.
(2)
Klasifikáciu plavidiel vykonáva uznaná klasifikačná spoločnosť alebo právnická osoba poverená ministerstvom podľa § 22 ods. 11. Schvaľuje typovú a technickú dokumentáciu na stavbu a rekonštrukciu plavidiel, vykonáva odborný technický dozor nad stavbou plavidiel a vydáva klasifikačný preukaz plavidla.
(3)
V rámci klasifikácie je plavidlo zatriedené do klasifikačnej triedy podľa druhu plavidla, konštrukčného vyhotovenia, technicko-prevádzkových vlastností a plavebnej zóny alebo oblasti, na ktorú je plavidlo stavané.
(4)
Povinnej klasifikácii podliehajú
a)
plavidlá s vlastným strojovým pohonom, ktoré nie sú malými plavidlami,
b)
plavidlá bez vlastného strojového pohonu, ktoré nie sú malými plavidlami, s výtlakom väčším ako 100 m3,
c)
prievozné lode, plávajúce stroje, plávajúce zariadenia s vyhradenými technickými zariadeniami, ktoré nie sú malými plavidlami, plavidlá prepravujúce nebezpečný náklad a podobne,
d)
plavidlá do dĺžky 20 m určené na prepravu viac ako 12 cestujúcich alebo určené na vlečenie, tlačenie alebo vedenie bočne zviazanej zostavy.
(5)
Uznaná klasifikačná spoločnosť alebo právnická osoba poverená ministerstvom schvaľuje aj typy kontajnerov a výmenných nadstavieb a dozerá na ich výrobu.

§ 38
Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky
a)
určuje koncepciu rozvoja vnútrozemskej plavby, prístavov a vodných ciest a v spolupráci s Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky zabezpečuje jej uskutočňovanie v súlade so zámermi štátnej dopravnej politiky,
b)
zastupuje Slovenskú republiku vo veciach vnútrozemskej plavby pri styku s medzinárodnými organizáciami pôsobiacimi v oblasti vnútrozemskej plavby,
c)
zabezpečuje medzinárodnú spoluprácu v oblasti prepravy nebezpečných tovarov,
d)
na základe informácií poskytnutých dopravcom podľa § 21a ods. 4
1.
kontroluje vývoj ponuky kapacity plavidiel určených na prepravu tovarov vo vodnej doprave, zapísaných v registri plavidiel,
2.
vyhodnocuje intenzitu vodnej dopravy vo vzťahu ku kapacite plavidiel, priepustnosti vodných ciest a ich stavu,
3.
sleduje, či vývoj ponuky kapacity plavidiel a intenzity vodnej dopravy nevedie k vážnemu narušeniu finančnej spôsobilosti dopravcov,
e)
ukladá sankcie podľa tohto zákona,
f)
predkladá Európskej komisii žiadosť o uznanie klasifikačnej spoločnosti a zasiela všetky informácie a dokumenty potrebné na splnenie kritérií uznania,
g)
dáva súhlas na zriadenie prístavov a vymedzuje ich územie,
h)
udeľuje výnimky z povinnosti platenia úhrady za používanie verejného prístavu na základe žiadosti prevádzkovateľa plavidla,
i)
poveruje právnické osoby vykonávaním technickej prehliadky plavidla (§ 22 ods. 11) a odoberá poverenia právnickým osobám na vykonávanie technickej prehliadky plavidla (§ 22 ods. 12),
j)
udeľuje a odníma povolenie na účasť zahraničných dopravcov vo vnútroštátnej vodnej doprave (§ 21 ods. 2),
k)
udeľuje a odníma licenciu na vykonávanie verejnej vodnej dopravy,
l)
vydáva osvedčenie o odbornej spôsobilosti dopravcu, osvedčenie o príslušnosti k plavbe na Rýne a povolenie na výkon kabotáže,
m)
povoľuje výnimky na prepravu nebezpečných tovarov, ak použitie určeného plavidla, materiálov, zariadení alebo konštrukčných postupov nespĺňajú podmienky medzinárodnej dohody, ktorou je Slovenská republika viazaná; povolenie výnimky oznámi ministerstvo Štátnej plavebnej správe, ktorá ho zaznamená do lodného osvedčenia, a v prípade jednorazovej prepravy vydá osobitné povolenie na prepravu nebezpečného tovaru s obmedzenou platnosťou,
n)
je odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodla Štátna plavebná správa,
o)
sa vyjadruje pri prerokúvaní územnoplánovacej dokumentácie21b) z hľadiska záujmov vnútrozemskej plavby.

§ 39
Štátna plavebná správa


Štátna plavebná správa
a)
vykonáva štátny odborný dozor nad
1.
správou a údržbou vodných ciest a prístavov,
2.
prevádzkou plavidiel na vodných cestách a v prístavoch,
3.
odbornou spôsobilosťou členov posádok plavidiel a obsluhy plavebných komôr,
4.
spôsobilosťou plavidiel s výnimkou ťažobných zariadení podľa osobitného predpisu;22) v prípade plavidiel trvalo vyradených z prevádzky podľa § 23 ods. 4 vykonáva dozor nad ich odstránením,
5.
dodržiavaním pravidiel bezpečnosti vnútrozemskej plavby,
b)
vydáva osvedčenie podľa § 5a ods. 5,
c)
rozhoduje o
1.
odstránení plavidla z vodnej cesty alebo prístavu,
2.
zriadení a zrušení požičovní plavidiel,
3.
povolení státia plávajúcich zariadení na vodných cestách alebo vo verejných prístavoch,
d)
dáva súhlas na
1.
výkon činností na vodnej ceste (§ 4),
2.
zriadenie odstavných miest na vodnej ceste pre plavidlá vyradené z prevádzky,
3.
individuálnu stavbu malého plavidla, ktoré podlieha registrácii a súčasne nepodlieha povinnej klasifikácii,
4.
výstavbu vodných ciest a prístavov,
e)
schvaľuje technickú a typovú dokumentáciu na individuálnu stavbu a rekonštrukciu malého plavidla, ktoré podlieha registrácii a súčasne nepodlieha povinnej klasifikácii,
f)
vydáva typové osvedčenie malého plavidla, ktoré podlieha registrácii a súčasne nepodlieha povinnej klasifikácii,
g)
vydáva záväzné stanoviská
1.
v územnoplánovacích činnostiach, ak ide o umiestnenie prístavov a stavieb, ktoré sú súčasťou vodnej cesty alebo ju križujú, a o vymedzenie ochranného pásma vodnej cesty,
2.
v konaniach, v ktorých je príslušným stavebný úrad,23) ak ide o stavby, ktoré zasahujú do vodnej cesty alebo sú súčasťou vodnej cesty alebo prístavu,
h)
určuje podmienky prevádzky plavidiel na vodných cestách a vo verejných prístavoch podľa potreby môže povoliť len obmedzenú prevádzku,
i)
povoľuje zaradenie plavidiel do prevádzky,
j)
vydáva a odníma
1.
lodné osvedčenia, osobitné povolenia na prevádzku plavidiel, dočasné lodné osvedčenia a doplnkové lodné osvedčenia,
2.
preukazy odbornej spôsobilosti členov posádok plavidiel (§ 30),
3.
preukaz odbornej spôsobilosti vodcu malých plavidiel (§ 31),
4.
ciachové preukazy,
5.
služobné lodnícke knižky pre členov posádok plavidiel,
k)
vedie
1.
evidenciu vodných ciest,
2.
evidenciu plavidiel,
3.
evidenciu lodných listín a dokladov podľa písmena j) so súhlasom dotknutej osoby,21a)
4.
register vydaných lodných osvedčení, dočasných lodných osvedčení a doplnkových lodných osvedčení,
5.
evidenciu zápisníc z overenia technickej a prevádzkovej spôsobilosti plavidla alebo kópií vydaných lodných osvedčení spolu so záznamami o zrušených a vymenených lodných osvedčeniach,
6.
evidenciu požičovní plavidiel,
7.
evidenciu o povoľovaní státia plávajúcich zariadení,
8.
evidenciu plavebných inšpektorov,
l)
ukladá sankcie za porušenie tohto zákona a prejednáva priestupky podľa tohto zákona,
m)
vykonáva
1.
odborné vyšetrovanie plavebných nehôd,
2.
ciachovanie plavidiel,
n)
ukladá plavebné opatrenia, ktorými
1.
určuje podmienky prevádzky plavidiel na vodných cestách a v prístavoch,
2.
zaisťuje bezpečnosť a plynulosť plavebnej prevádzky,
3.
nariaďuje zastavenie plavby.
o)
nariaďuje okamžité zastavenie plavby a bezodkladne o tom informuje ministerstvo a správcu vodného toku v prípade
1.
povodňových prietokov na žiadosť povodňových orgánov,
2.
ľadochodov alebo
3.
bezprostredného ohrozenia bezpečnosti plavebnej prevádzky,
p)
je povinná vystrojiť a označiť zamestnancov Štátnej plavebnej správy, ktorí sú vymenovaní do štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto.
t)
vykonáva správu systému riečnych informačných služieb vrátane medzinárodnej výmeny informácií a plní funkciu centra riečnych informačných služieb; pri výkone tejto pôsobnosti
1.
prideľuje a odníma užívateľské práva užívateľom riečnych informačných služieb,
2.
nepretržite zabezpečuje
2a.
prijímanie, spracovávanie, uchovávanie a poskytovanie informácií o vodnej ceste, informácií o momentálnej plavebnej situácii a strategických informácií o plavebnej situácii,
2b.
prijímanie a spracovávanie elektronických hlásení z lodí a pri cezhraničnej vnútrozemskej doprave ich odovzdávanie príslušným orgánom susedného štátu pred príchodom plavidla na štátnu hranicu,
3.
zabezpečuje ochranu informácií v systéme riečnych informačných služieb pred zneužitím vrátane neoprávneného prístupu k týmto informáciám, ich zmeny alebo straty,
4.
zriaďuje na zabezpečenie prevádzky riečnych informačných služieb regionálne centrá riečnych informačných služieb ako svoje stále pracoviská,
u)
plavidlám zapísaným v registri plavidiel prideľuje jednotné európske identifikačné číslo plavidla.

§ 39b

(1)
Na účely plavby a plánovania cesty na vodných cestách Štátna plavebná správa poskytuje užívateľom riečnych informačných služieb najmä tieto informácie:
a)
os vodnej cesty s určením kilometrovníka,
b)
obmedzenia plavidiel alebo zostáv z hľadiska dĺžky, šírky, ponoru a najvyššieho pevného bodu plavidla nad hladinou,
c)
prevádzkové časy objektov obmedzujúcich plavbu, najmä plavebných komôr,
d)
lokalizáciu prístavov,
e)
referenčné údaje z vodočetných staníc vzťahujúce sa na plavbu.
(2)
Štátnej plavebnej správe poskytuje informácie
a)
podľa odseku 1 písm. a) až d) správca vodného toku,
b)
podľa odseku 1 písm. e) a ďalšie informácie týkajúce sa klimatických podmienok na vodných cestách Slovenský hydrometeorologický ústav,
c)
o polohe plavidla, náklade na plavidle, mimoriadnych udalostiach na plavidle a na vodnej ceste vodca plavidla.
(3)
Vodca plavidla, ktoré nie je malým plavidlom, podáva Štátnej plavebnej správe hlásenia z lode, ktoré obsahujú údaje o plavidle v zostave, náklade, posádke a cestujúcich.
(4)
Za správne a včasné poskytovanie informácií podľa odseku 2 zodpovedá ten, kto ich poskytuje.
(5)
Informácie podľa odsekov 1 a 2 a hlásenia z lode podľa odseku 3 sa poskytujú v elektronickej forme.
(6)
Plavebné opatrenia vrátane informácií o vodnom stave a hlásení o ľadochodoch na vodných cestách sa poskytujú ako štandardné kódované správy, ktoré sa dajú načítať. Štandardná správa obsahuje informácie, ktoré sú nevyhnutné pre bezpečnosť a plynulosť plavebnej prevádzky; tieto správy sa poskytujú v elektronickej forme.

§ 40
Priestupky

(1)
Priestupku na úseku vnútrozemskej plavby sa dopustí ten, kto
a)
úmyselne zničí, poškodí, znečistí alebo neoprávnene odstráni, zamení, pozmení, zakryje, premiestni alebo umiestni signálne znaky upravujúce plavbu na vodných cestách, informačné zariadenie pre cestujúcich, vyvesený cestovný poriadok alebo neoprávnene používa také zariadenie,
b)
poruší všeobecne záväzný právny predpis24e) o bezpečnosti prevádzky plavidla na vodných cestách,
c)
úmyselne poškodí stavbu na vodnej ceste alebo iné zariadenie, ktoré je súčasťou tejto stavby,
d)
ako iná osoba nachádzajúca sa na plavidle nesplní príkaz vodcu plavidla na zaistenie bezpečnosti plavby a zachovania poriadku na plavidle alebo poruší povinnosti cestujúceho,
e)
poruší povinnosti týkajúce sa používania vlajok a štandardy prezidenta (§ 25),
f)
nerešpektuje alebo poruší povinnosť uloženú v plavebnom opatrení Štátnej plavebnej správy,
g)
nerešpektuje alebo porušuje pokyny plavebného inšpektora pri výkone štátneho odborného dozoru alebo pokyny na zabezpečenie bezpečnosti plavebnej prevádzky,
h)
poruší povinnosti vodcu plavidla (§ 28 ods. 15, § 34 ods. 3 až 6) alebo člena posádky plavidla (§ 29 ods. 1 až 3, § 30 ods. 4 a 6),
i)
vedie plavidlo bez preukazu o odbornej spôsobilosti,
j)
ako vodca plavidla alebo člen posádky plavidla sa odmietne podrobiť dychovej skúške alebo, ak bola dychová skúška pozitívna, podrobiť sa lekárskemu vyšetreniu na zistenie, či nie je ovplyvnený alkoholom alebo inou návykovou látkou v súvislosti s riadením plavebnej premávky,
k)
poruší povinnosti ustanovené týmto zákonom pri vykonávaní činností na vodnej ceste,
l)
vykonáva osobitnú prepravu bez súhlasu Štátnej plavebnej správy alebo pri tejto preprave poruší podmienky určené Štátnou plavebnou správou,
m)
nedodržiava Štátnou plavebnou správou nariadené zastavenie plavby alebo vykonáva plavbu s plavidlom na vodnej ceste, kde je plavba takého plavidla zakázaná,
n)
preruší plavebnú dráhu bez súhlasu Štátnej plavebnej správy alebo spôsobí plavebnú nehodu.
(2)
Za priestupok podľa odseku 1 písm. a) až e) možno uložiť pokutu do 165 eur.
(3)
Za priestupok podľa odseku 1 písm. f) až n) možno uložiť pokutu do 330 eur a zákaz činnosti do jedného roka.
(4)
V blokovom konaní možno uložiť za priestupky podľa odseku 1 pokutu do 165 eur.
(3)
Štátna plavebná správa uloží pokutu od 200 000 do 500 000 Sk, ak prevádzkovateľ plavidla, užívateľ verejného prístavu, správca verejného prístavu alebo dopravca
(6)
Na konanie o priestupkoch sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch.24)

§ 41
Vzťah k správnemu konaniu

(1)
Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní,25) ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Všeobecné predpisy o správnom konaní25) sa nevzťahujú na vydávanie záväzných stanovísk, na § 6 až 6e, § 22 ods. 4 a14 a na § 39 písm. b), e) až i), k), n), o).

Príloha č. 1 k zákonu č. 338/2000 Z. z. v znení zákona č. 193/2007 Z. z.


ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNYCH AKTOV EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV A EURÓPSKEJ ÚNIE


1. Smernica Rady 76/135/EHS z 20. januára 1976 o vzájomnom uznávaní plavebných licencií pre vnútrozemské plavidlá (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 7/zv. 1; Ú. v. ES L 21, 29. 1. 1976) v znení smernice Rady 78/1016/EHS z 23. novembra 1978 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 7/zv. 1; Ú. v. ES L 349, 13. 12. 1978).
2. Smernica Rady 82/714/EHS zo 4. októbra 1982, ktorou sa stanovujú technické požiadavky na plavidlá vnútrozemskej vodnej dopravy (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 7/zv. 1; Ú. v. ES L 301, 28. 10. 1982); zrušená smernicou 2006/87/ES.
3. Smernica Rady 87/540/EHS z 9. novembra 1987 o prístupe k povolaniu dopravcov tovaru vo vnútroštátnej a medzinárodnej vodnej doprave a o vzájomnom uznávaní diplomov, osvedčení a iných dokladov o formálnych kvalifikáciách pre toto povolanie (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 6/zv. 1; Ú. v. ES L 322, 12. 11. 1987).
4. Smernica Rady 91/672/EHS zo 16. decembra 1991 o vzájomnom uznávaní národných kapitánskych osvedčení na prepravu tovaru a cestujúcich vnútrozemskou vodnou dopravou (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 6/zv. 1; Ú. v. ES L 373, 31. 12. 1991) v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1882/2003 z 29. septembra 2003 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 1/zv. 4; Ú. v. EÚ L 284, 31. 10. 2003).
5. Smernica Rady 96/35/ES z 3. júna 1996 o menovaní a odbornej kvalifikácii bezpečnostných poradcov pre prepravu nebezpečného tovaru cestnou, železničnou a vnútrozemskou vodnou dopravou (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 7/zv. 2; Ú. v. ES L 145, 19. 6. 1996).
6. Smernica Rady 96/50/ES z 23. júla 1996 o harmonizácii podmienok pre získanie národných kapitánskych osvedčení na prepravu tovaru a osôb vnútrozemskou vodnou dopravou v Spoločenstve (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 6/zv. 2; Ú. v. ES L 235, 17. 9. 1996) v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1882/2003 z 29. septembra 2003 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 1/zv. 4; Ú. v. EÚ L 284, 31. 10. 2003).
7. Smernica Rady 96/75/ES z 19. novembra 1996 o systémoch prenájmu a cenotvorby vo vnútroštátnej a medzinárodnej vnútrozemskej vodnej doprave v Spoločenstve (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 7/zv. 2; Ú. v. ES L 304, 27. 11. 1996) v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1882/2003 z 29. septembra 2003 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 1/zv. 4; Ú. v. EÚ L 284, 31. 10. 2003).
8. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/33/ES zo 6. júla 2005, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 1999/32/ES vzhľadom na obsah síry v lodných palivách (Ú. v. EÚ L 191, 22. 7. 2005).
[9. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/18/ES zo 17. apríla 2000 o minimálnych požiadavkách na skúšky bezpečnostných poradcov pre prepravu nebezpečného tovaru cestnou, železničnou alebo vnútrozemskou vodnou dopravou (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 7/zv. 5; Ú. v. ES L 118, 19. 5. 2000). ](https://slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/338/http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/site/sk/dd/07/05/32000L0018SK.pdf)
10. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/44/ES zo 7. septembra 2005 o harmonizovaných riečnych informačných službách (RIS) na vnútrozemských vodných cestách v Spoločenstve (Ú. v. EÚ L 255, 30. 09. 2005).
11. Smernica Rady 2006/103/ES z 20. novembra 2006, ktorou sa z dôvodu pristúpenia Bulharska a Rumunska upravujú určité smernice v oblasti dopravnej politiky (Ú. v. EÚ L 363, 20. 12. 2006).
12. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/87/ES z 12. decembra 2006, ktorou sa stanovujú technické požiadavky na plavidlá vnútrozemskej plavby a ktorou sa zrušuje smernica Rady 82/714/EHS (Ú. v. EÚ L 389, 30. 12. 2006) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/137/ES z 18. decembra 2006 (Ú. v. EÚ L 389, 30. 12. 2006), smernice Rady 2008/59/ES z 12. júna 2008 (Ú. v. EÚ L 166, 27. 6. 2008), smernice Rady 2008/87/ES z 22. septembra 2008 (Ú. v. EÚ L 255, 23. 9. 2008) a smernice Rady 2008/126/ES z 19. decembra 2008 (Ú. v. EÚ L 32, 31. 1. 2009).