Zákon o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov 338/2000 účinný od 01.01.2014 do 31.03.2014

§ 3
Vodné cesty a ich správa

(1)
Prevádzkovateľom vodnej cesty [§ 2 písm. b)] je správca vodohospodársky významných vodných tokov alebo správca drobného vodného toku1a) (ďalej len „správca vodného toku“).
(2)
Správca vodného toku, ktorý plní úlohy prevádzkovateľa vodnej cesty, je zodpovedný za udržiavanie a zlepšovanie podmienok na prevádzku plavidiel na sledovaných vodných cestách. Správca vodného toku zodpovedá za vytýčenie plavebnej dráhy, za vyznačenie plavebných prekážok na vodných cestách a ich odstraňovanie na základe pokynov Dopravného úradu.
(3)
Správca vodného toku zabezpečí vytvorenie, aktualizáciu a publikovanie elektronických plavebných máp pre vodné cesty klasifikačnej triedy Va a vodné cesty vyššej klasifikačnej triedy.
(4)
Vodné cesty sa delia na sledované a nesledované. Podrobnosti o zaradení vodných ciest a ich jednotlivých úsekov do príslušných tried podľa klasifikácie európskych vodných ciest, ako aj určenie, ktoré vodné cesty sa sledujú, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) po dohode s Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky.

§ 4
Súčasti vodnej cesty a činnosti vykonávané na vodnej ceste

(1)
Za súčasť vodnej cesty sa považujú najmä miesta státia plavidiel v prístavoch alebo mimo prístavov, hate, plavebné komory, rejdy, prístaviská, vyväzovacie zariadenia prístavov, opevnenia brehov, regulačné stavby, plavebné znaky, plavebné chodníky, ochranné pásma vodnej cesty (ďalej len „ochranné pásmo“), vodné časti, brehové úpravy a nábrežné múry prístavov.
(2)
Ochranné pásmo je územný pás priľahlý k vodnej ceste v šírke najviac päť metrov od brehovej čiary. Ak taká vodná cesta tvorí štátnu hranicu Slovenskej republiky, ochranné pásmo tvorí pás priľahlý k vodnej ceste v šírke najviac päť metrov od brehovej čiary na území Slovenskej republiky.
(3)
Vlastníci pozemkov, ktoré sa nachádzajú pri vodnej ceste, sú povinní strpieť nevyhnutné zásahy do svojich vlastníckych práv, ak si to vyžaduje záujem prevádzky plavidiel, ako je používanie plavebných chodníkov, ochranných pásem, umiestnenie plavebných znakov alebo vyväzovacích zariadení. Obmedzenie vlastníckeho práva sa vykoná za primeranú náhradu. Jej výšku navrhne prevádzkovateľ vodnej cesty. Ak vlastník pozemku nesúhlasí s navrhnutou výškou náhrady, rozhodne o nej súd. Nárok na náhradu škody spôsobenej neprimeranými zásahmi pri tejto činnosti nie je tým dotknutý. Škodu uhradí prevádzkovateľ vodnej cesty.
(4)
Činnosť na vodnej ceste alebo v jej ochrannom pásme, ktorá by mohla ovplyvniť plynulosť plavby, spôsobiť dočasné alebo trvalé obmedzenie plavebnej prevádzky alebo prerušenie plavebnej dráhy, možno vykonávať len po predchádzajúcom súhlase Dopravného úradu (§ 39). Po udelení tohto súhlasu Dopravný úrad uloží opatrenie na zaistenie bezpečnosti a plynulosti plavebnej prevádzky (ďalej len „plavebné opatrenie“).
(5)
Dopravný úrad uloží plavebné opatrenie podľa odseku 4 minimálne 5 kalendárnych dní pred plánovanou činnosťou na vodnej ceste alebo v jej ochrannom pásme a zároveň ho zverejní na svojej internetovej stránke a na vývesnej tabuli Dopravného úradu; plavebné opatrenie sa môže okrem štátneho jazyka uložiť aj v anglickom jazyku alebo nemeckom jazyku, prípadne aj v inom jazyku. Plavebné opatrenie podľa § 39 písm. n) a plavebné opatrenie o okamžitom zastavení plavby podľa § 39 písm. o) zverejní Dopravný úrad na svojom webovom sídle a na vývesnej tabuli Dopravného úradu; plavebné opatrenie sa môže okrem štátneho jazyka uložiť aj v inom jazyku.
(6)
Na vodných cestách nemožno zriaďovať a prevádzkovať zariadenia, ktoré by mohli ohroziť zdravie alebo život osôb vykonávajúcich plavbu a zhoršiť alebo znemožniť plavbu. Všetky plavebné prekážky prevádzkovateľ vodnej cesty musí označiť signálnymi znakmi a udržiavať ich v riadnom stave.
(7)
Pontónové mosty cez vodné cesty možno zriaďovať iba vo výnimočných prípadoch a so súhlasom prevádzkovateľa vodnej cesty a Dopravného úradu. Podmienky na prevádzku pontónových mostov určuje Dopravný úrad po dohode s prevádzkovateľom vodnej cesty. Počas vysokých prietokov a v zimnom období sa musia pontónové mosty primerane zabezpečiť alebo z vodnej cesty odstrániť.
(8)
Akékoľvek stavby, ktoré zasahujú do vodnej cesty alebo ktoré ju križujú, možno uskutočniť len na základe záväzného stanoviska1b) Dopravného úradu. Tieto stavby možno uskutočniť len tak, aby nezhoršovali podmienky na prevádzku plavidiel. Vlastník stavby na vodnej ceste je povinný ju označiť plavebnými znakmi a zabezpečiť ich údržbu.

§ 5
Prevádzka a používanie prístavov

(1)
Prístav je vymedzené územie vrátane vodnej časti, stavieb a zariadení, ktoré slúžia na prekladanie, skladovanie, opracovanie a dopravu tovarov, naloďovanie a vyloďovanie cestujúcich a ochranu plavidiel pri prechode ľadochodov a povodňových prietokov, ako aj na vykonávanie činností súvisiacich s prevádzkou plavidiel a ich opravou, rekonštrukciou alebo stavbou.
(2)
Prístavy sa zriaďujú na miestach vhodných z hľadiska bezpečnosti a plynulosti plavby, ochrany životného prostredia, vodohospodárskych záujmov a napojenia vodnej cesty na ostatné druhy dopráv. Na zriadenie prístavu je potrebný súhlas ministerstva.
(3)
Prístavy môžu mať charakter prístavov určených na verejné používanie (ďalej len „verejný prístav“) alebo prístavov určených na neverejné používanie (ďalej len „neverejný prístav“).
(4)
Územie verejných prístavov vymedzuje ministerstvo po prerokovaní s príslušným orgánom územnej samosprávy. Verejnými prístavmi sú prístav Bratislava, prístav Komárno a prístav Štúrovo.
(5)
Užívatelia verejných prístavov sú právnické osoby alebo fyzické osoby, ktoré vo vymedzenom území verejných prístavov vykonávajú svoju činnosť. Pri tejto činnosti sú povinní riadiť sa príkazmi a pokynmi Dopravného úradu, prevádzkovateľa verejného prístavu a správcu vodného toku.
(6)
Plavidlo, ktoré pripláva do verejného prístavu, vodca plavidla alebo jeho zástupca bezodkladne prihlási a pred odplávaním z verejného prístavu odhlási.
(7)
Od ohlasovacej povinnosti sú oslobodené
a)
plavidlá Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, plavidlá Ministerstva obrany Slovenskej republiky, plavidlá Dopravného úradu a plavidlá prevádzkovateľa vodnej cesty, plavidlá Colného riaditeľstva Slovenskej republiky,
b)
plavidlá určené výlučne na službu vo verejnom prístave, ako je prístavný remorkér, zásobovacie plavidlo, plavidlo na zber odpadov,
c)
záchranné plavidlá a požiarne plavidlá, ktoré plávajú na miesto plavebnej nehody alebo požiaru,
d)
plavidlá, ktoré prepravujú cestujúcich podľa verejne vyhláseného cestovného poriadku.
(8)
V prípade, že prevádzkovateľ plavidla nedodržiava vo verejnom prístave podmienky určené na prevádzku plavidiel v prístavoch (§ 23) alebo podmienky určené Dopravným úradom, môže Dopravný úrad rozhodnúť o odstránení alebo vykázaní takého plavidla z verejného prístavu na náklady prevádzkovateľa plavidla.
(9)
Prevádzkovateľ plavidla, ktoré prepravuje nebezpečný tovar, môže použiť verejný prístav len na základe povolenia Dopravného úradu.
(10)
Vo verejnom prístave nemožno
a)
bezdôvodne používať zvukové a svetelné signálne prostriedky, ako sú lodné sirény, zvonce, signalizačné lampy, a iným spôsobom narúšať pokoj,
b)
akýmkoľvek spôsobom znehodnotiť prístavné zariadenia, najmä záchranné zariadenia umiestnené na brehu,
c)
používať verejný prístav na organizovanie zábavných podujatí a športových podujatí mimo vyhradených miest vymedzených plavebným opatrením,
d)
kúpať sa mimo vyhradených miest a vstupovať na zamrznuté vodné plochy,
e)
odoberať štrk, piesok a iné naplaveniny z dna, ako aj ľad okrem prác, ktoré majú charakter údržby verejného prístavu,
f)
loviť ryby mimo vyhradených miest.
(11)
Z dôvodu všeobecného záujmu môže Dopravný úrad vydať aj iné zákazy ako tie, ktoré sú uvedené v predchádzajúcich odsekoch.
(12)
Úhrada za používanie verejného prístavu sa neplatí v prípade nariadenia okamžitého zastavenia plavby podľa § 39 písm. o). Výnimky z povinnosti platenia úhrady za používanie verejného prístavu vo výnimočných prípadoch povoľuje na základe žiadosti prevádzkovateľa plavidla ministerstvo formou rozhodnutia.
(13)
Plavidlá prevádzkovateľa vodnej cesty pri výkone svojej činnosti môžu používať verejné prístavy bez úhrady.
(14)
Neverejný prístav možno používať len na základe povolenia jeho správcu.
(15)
Používanie verejných prístavov podlieha úhrade. Výšku úhrady za používanie verejných prístavov určí a vyberá akciová spoločnosť (ďalej len „spoločnosť") podľa § 6 na základe sadzobníka schváleného ministerstvom. Výnosy z úhrad sú príjmom spoločnosti.

§ 6
Založenie spoločnosti a prioritný investičný majetok

(1)
Upravujú sa podmienky, spôsob založenia a právne pomery spoločnosti zo štátneho podniku Slovenská plavba dunajská, š. p. (ďalej len „štátny podnik") a časti rozpočtovej organizácie Dopravný úrad. Zakladateľom spoločnosti je štát. V jeho mene koná ministerstvo. Založenie, vznik, postavenie a právne pomery spoločnosti upravuje osobitný predpis,3) ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Spoločnosť sa zakladá na účely
a)
zabezpečenia prípravy a realizácie výstavby verejných prístavov vrátane spracovania krátkodobých a dlhodobých koncepcií ich rozvoja,
b)
zabezpečenia prevádzky, evidencie, údržby a opravy objektov a zariadení v územných obvodoch verejných prístavov,
c)
prenajímania pozemkov v územných obvodoch verejných prístavov a ďalších činností, ktoré bezprostredne súvisia s nakladaním majetku v územných obvodoch verejných prístavov,
d)
vyberania úhrad za používanie verejných prístavov,
e)
vytvárania podmienok na rozvoj kombinovanej dopravy vrátane manipulácie s nákladovými jednotkami kombinovanej dopravy.3a)
(3)
Prioritným investičným majetkom sú pozemky a zariadenia vo verejných prístavoch ohraničených územnými obvodmi prístavov schválenými ministerstvom.
(4)
Prioritný investičný majetok môže byť iba vo vlastníctve štátu alebo vo vlastníctve spoločnosti. Ak je prioritný investičný majetok vo vlastníctve štátu, nevzťahuje sa na tento majetok osobitný predpis.3b) Na prioritný investičný majetok nemožno zriadiť záložné právo, ani ho nemožno inak použiť na zabezpečenie záväzkov spoločnosti, inej obchodnej spoločnosti alebo tretej osoby, nemožno ho predať, darovať či inak previesť do vlastníctva iných právnických osôb a fyzických osôb okrem štátu alebo spoločnosti, ani ho prenechať do výpožičky. Prioritný investičný majetok nepodlieha výkonu rozhodnutia, exekúcii a nie je ani súčasťou konkurznej podstaty a predmetom likvidácie podľa osobitných predpisov.3c)
(5)
Prioritný investičný majetok môže spoločnosť dať do nájmu nájomnou zmluvou,3d) doba nájmu nesmie byť dlhšia ako 30 rokov. Na platnosť nájomnej zmluvy sa vyžaduje súhlas ministerstva.
(6)
Na prioritnom investičnom majetku možno zriadiť a prevádzkovať dočasné stavby slúžiace užívateľom verejných prístavov len na základe záväzného stanoviska ministerstva. Ak sa dočasná stavba zriaďuje v inundačnom území, je potrebné aj vyjadrenie správcu vodného toku.
(7)
Špecifikáciu prioritného investičného majetku s údajmi podľa osobitného zákona3e) vykoná ministerstvo rozhodnutím pred založením spoločnosti. Ministerstvo po vzniku spoločnosti zabezpečí zápis prioritného investičného majetku v katastri nehnuteľností podľa osobitných predpisov.3f)
(8)
Ministerstvo o prioritnom investičnom majetku vedie osobitnú evidenciu, ktorá obsahuje zoznam vecí s uvedením identifikačných údajov a odkaz na účtovný zápis v účtovníctve spoločnosti; spoločnosť je povinná tieto údaje ministerstvu poskytnúť.
(9)
Ministerstvo môže rozhodnutím zmeniť špecifikáciu prioritného investičného majetku. Ministerstvo v súlade s touto zmenou upraví evidenciu prioritného investičného majetku podľa odseku 8 a zabezpečí zodpovedajúci zápis do katastra nehnuteľností podľa osobitného predpisu.3e)
(10)
Na založenie spoločnosti sa použije majetok štátu, ktorý ministerstvo rozhodnutím vyjme ku dňu vzniku spoločnosti z majetku, ktorý má v správe Dopravný úrad a podnik3g) štátneho podniku, ktorý ku dňu vzniku spoločnosti zanikne bez likvidácie. Súhlas na použitie majetku štátu podľa osobitného zákona3h) sa nevyžaduje.
(11)
Predmetom nepeňažného vkladu do spoločnosti je účtovne oddelená vnútorná organizačná jednotka Dopravného úradu vymedzená rozhodnutím ministerstva, ktorá sa na účely tohto zákona považuje za časť podniku podľa osobitného zákona.3i) Ustanovenia osobitného zákona3j) o predaji podniku sa nepoužijú.
(12)
Na nakladanie s prioritným investičným majetkom spoločnosti, ktorý využíva koncesionár na základe koncesnej zmluvy na uskutočnenie stavebných prác alebo koncesnej zmluvy na poskytnutie služby uzavretej podľa osobitného zákona3ja) (ďalej len „koncesná zmluva“), sa vzťahuje tento zákon.
(13)
Spoločnosť môže prenechať koncesionárovi právo na užívanie prioritného investičného majetku spoločnosti počas koncesnej lehoty určenej v koncesnej zmluve (ďalej len „koncesný majetok“), v rozsahu a za podmienok dohodnutých v koncesnej zmluve a v súlade s týmto zákonom, ak osobitný zákon3ja) neustanoví inak.
(14)
Spoločnosť nesmie koncesný majetok previesť do vlastníctva iných osôb.
(15)
Spoločnosť je oprávnená uzatvoriť koncesnú zmluvu len s predchádzajúcim súhlasom vlády Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“), ak hodnota koncesie podľa návrhu koncesnej zmluvy sa rovná alebo prevyšuje sumu 4 845 000 eur.
(16)
Obsahom práva koncesionára podľa odseku 13 môže byť
a)
vstup na koncesný nehnuteľný majetok spoločnosti,
b)
zriadenie stavby na pozemku vo vlastníctve spoločnosti, ak podľa koncesnej zmluvy sa vlastníkom stavby stane spoločnosť najneskôr v lehote podľa koncesnej zmluvy,
c)
prekládka a odstránenie stavby vo vlastníctve spoločnosti,
d)
rekonštrukcia, prevádzka, údržba a oprava koncesného majetku,
e)
využívanie koncesného majetku na poskytovanie služieb alebo na iné komerčné využitie,
f)
prenechanie koncesného majetku do nájmu, výpožičky alebo zriadenie zmluvného vecného bremena na koncesný majetok v prospech tretej osoby,
g)
nakladanie s koncesným majetkom, ktorý pre svoje úplné opotrebenie alebo poškodenie, zrejmú zastaranosť alebo nehospodárnosť v prevádzke alebo z iných závažných dôvodov už nemôže slúžiť svojmu účelu alebo určeniu,
h)
nakladanie s materiálom vyťaženým na pozemkoch vo vlastníctve spoločnosti.
(17)
Koncesionár pri využívaní koncesného majetku koná vo vlastnom mene. Koncesionár je povinný koncesný majetok udržiavať v riadnom stave, dodržiavať účel, na ktorý je určený, zabezpečovať jeho údržbu a prevádzku a uhradiť náklady s tým spojené, zabezpečovať jeho ochranu, informovať spoločnosť o koncesnom majetku v rozsahu povinností dohodnutých v koncesnej zmluve a plniť ďalšie povinnosti dohodnuté v koncesnej zmluve.
(18)
Koncesionár nesmie na koncesný majetok zriadiť záložné právo, nesmie ho použiť na zabezpečenie svojich záväzkov alebo záväzkov tretej osoby, ani ho nesmie previesť do vlastníctva iných osôb.
(19)
Ak je to dohodnuté v koncesnej zmluve, koncesionár môže uzavrieť nájomnú zmluvu, zmluvu o výpožičke alebo zmluvu o zriadení vecného bremena s treťou osobou najviac na obdobie koncesnej lehoty určenej v koncesnej zmluve. Nájomné a odplata za zriadenie vecného bremena sa určí dohodou medzi koncesionárom a treťou osobou. Osobitné predpisy v oblasti štátnej pomoci3jb) nie sú týmto dotknuté.

§ 6b
Prechod vlastníctva, práv a povinností

(1)
K návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra sa neprikladá doklad o splatení nepeňažného vkladu dňom vzniku spoločnosti.
(2)
Vlastnícke právo k nepeňažnému vkladu prechádza na spoločnosť dňom jej vzniku. Podkladom na vykonanie záznamu o prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ktorý tvorí prílohu zakladateľskej listiny. Ku dňu vzniku spoločnosti je zakladateľ povinný odovzdať a spoločnosť je povinná prevziať veci zahrnuté do nepeňažného vkladu. O odovzdaní a prevzatí sa spíše zápisnica podpísaná oboma stranami do šiestich mesiacov odo dňa vzniku spoločnosti. Ustanovenia osobitného zákona3l) o vklade spoločníka sa nepoužijú.
(3)
Dňom vzniku spoločnosti prechádzajú záväzky a pohľadávky štátneho podniku vrátane neznámych na spoločnosť.
(4)
Práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov štátneho podniku prechádzajú zo štátneho podniku na spoločnosť dňom jej vzniku. Práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov viažucich sa na činnosť vnútornej organizačnej jednotky Dopravného úradu prechádzajú na spoločnosť dňom jej vzniku.
(5)
Na prevod majetkovej účasti štátu na podnikaní spoločnosti sa vzťahuje osobitný predpis,3m) ak tento zákon neustanovuje inak.
(6)
Pri rozhodovaní o privatizácii majetkovej účasti štátu na podnikaní spoločnosti musí byť zachovaná trvalá majetková účasť štátu v rozsahu minimálne 67 %.

§ 14
Odborná spôsobilosť dopravcu

(1)
Odborná spôsobilosť dopravcu sa preukazuje osvedčením o odbornej spôsobilosti dopravcu, ktoré vydáva ministerstvo.
(2)
Ministerstvo vydá osvedčenie o odbornej spôsobilosti dopravcu na základe návrhu skúšobnej komisie.
(3)
Skúšobnú komisiu zriaďuje ministerstvo. Skúšobná komisia je troj- až päťčlenná vrátane predsedu. Predsedu a ostatných členov komisie vymenúva minister dopravy, pôšt a telekomunikácií. Členmi skúšobnej komisie sú zástupcovia ministerstva, Dopravného úradu, uznanej klasifikačnej spoločnosti, právnickej osoby poverenej ministerstvom podľa § 22 ods. 11, výskumu a vysokých škôl.
(4)
Uchádzač o osvedčenie o odbornej spôsobilosti dopravcu podá ministerstvu žiadosť, ktorá obsahuje doklad o
a)
bezúhonnosti nie starší ako tri mesiace,
b)
dosiahnutom vzdelaní,
c)
odbornej praxi.
(5)
Skúšobná komisia oznámi uchádzačovi o osvedčenie o odbornej spôsobilosti dopravcu termín konania skúšky tak, aby sa skúška uskutočnila do 30 dní odo dňa podania žiadosti.
(6)
Skúšobná komisia môže navrhnúť ministerstvu vydanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti bez vyskúšania uchádzačovi, ktorý má
a)
vysokoškolské alebo úplné stredoškolské vzdelanie v odbore vodnej dopravy a
b)
najmenej päť rokov praxe vo vodnej doprave.
(7)
Proti výsledku skúšky nemožno podať opravný prostriedok.
(8)
Podrobnosti o obsahu, rozsahu, priebehu skúšky a o forme osvedčenia o odbornej spôsobilosti dopravcu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 21b
Účty vnútrozemskej vodnej dopravy

(1)
Ak nosnosť plavidiel zapísaných v registri plavidiel podľa § 24 dosiahne viac ako 100 000 ton, ministerstvo zriaďuje a spravuje osobitné bežné účty vnútrozemskej vodnej dopravy (ďalej len „účty“) podľa osobitného predpisu12c) v Štátnej pokladnici vedené v eurách.
(2)
Na tvorbu a použitie účtov sa vzťahuje osobitný predpis.12c)
(3)
O použití peňažných prostriedkov z účtov rozhoduje ministerstvo podľa podmienok ustanovených v rozhodnutí Európskej komisie, ak Európska komisia rozhodne v rámci prijatých opatrení podľa § 21a ods. 2 o čerpaní peňažných prostriedkov z účtov. Rozhodnutie ministerstva sa uverejňuje vo Vestníku Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky.
(4)
Ministerstvo raz ročne informuje o zostatku na účtoch Európsku komisiu.
(5)
Peňažné prostriedky z účtov sa môžu prideliť dopravcom len na základe žiadosti, ktorá musí obsahovať
a)
identifikačné údaje vlastníka plavidla,
b)
identifikačné údaje plavidla, a to názov, typ, evidenčné označenie, miesto registrácie, domovský prístav a registračné číslo,
c)
výšku požadovanej šrotovacej prémie.12d)
(6)
K žiadosti sa priloží
a)
platné lodné osvedčenie,
b)
doklad o tom, že plavidlo vykonalo v priebehu 24 mesiacov pred podaním žiadosti najmenej 10 plavieb na účel prepravy nákladu na vzdialenosť viac ako 50 km pri nákladovej kapacite aspoň 70 %.
(7)
Ak má ministerstvo pochybnosti o technickej a prevádzkovej spôsobilosti plavidla, vyzve žiadateľa na predloženie zápisu z overenia prevádzkovej spôsobilosti plavidla vydaný Dopravným úradom v lehote do 10 dní.

§ 22

(1)
Na vodných cestách možno prevádzkovať len plavidlá, ktoré
a)
svojimi vlastnosťami vyhovujú pravidlám bezpečnosti prevádzky plavidla, požiadavkám na bezpečnosť členov posádky plavidla a prepravovaných osôb, pravidlám prepravy nebezpečných tovarov a podmienkam na vodnej ceste (ďalej len „prevádzková spôsobilosť“),
b)
sú postavené v súlade s pravidlami na stavbu lodí a v prípade, že podliehajú klasifikácii, sú klasifikované podľa § 32 (ďalej len „technická spôsobilosť“).
(2)
Pred uvedením plavidla, ktoré podlieha registrácii, do prevádzky sa vykoná overenie technickej spôsobilosti a prevádzkovej spôsobilosti plavidla na žiadosť prevádzkovateľa plavidla. Dopravný úrad vydá na základe výsledkov overenia lodné osvedčenie, dočasné lodné osvedčenie alebo osobitné povolenie na prevádzku plavidla.
(3)
Technickú spôsobilosť a prevádzkovú spôsobilosť plavidla, ktoré podlieha registrácii a súčasne nepodlieha povinnej klasifikácii, overí Dopravný úrad vykonaním prehliadky plavidla; na účely vydania lodného osvedčenia, predĺženia platnosti lodného osvedčenia alebo vykonania zmien a doplnkov v lodnom osvedčení môže Dopravný úrad uznať doklad nie starší ako tri mesiace vydaný príslušným orgánom iného členského štátu Európskej únie, iného zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo tretieho štátu, ktorý preukazuje, že plavidlo spĺňa požiadavky na technickú spôsobilosť a prevádzkovú spôsobilosť podľa tohto zákona a všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie.
(4)
Technickú spôsobilosť a prevádzkovú spôsobilosť plavidla, ktoré podlieha registrácii a súčasne podlieha povinnej klasifikácii, overí stála odborná komisia na základe výsledkov technickej prehliadky plavidla a prehliadky prevádzkovej spôsobilosti plavidla.
(5)
Prehliadku prevádzkovej spôsobilosti plavidla, ktoré podlieha registrácii a súčasne podlieha povinnej klasifikácii, vykonáva stála odborná komisia.
(6)
Stála odborná komisia je zložená z predsedu a z ďalších najmenej troch členov; členmi stálej odbornej komisie sú odborníci z oblasti projektovania a stavby plavidiel a konštrukcie lodných motorov, z oblasti prevádzky vnútrozemskej plavby s odbornou spôsobilosťou na funkciu lodného kapitána I. triedy a zamestnanci Dopravného úradu.
(7)
Predsedom stálej odbornej komisie je predseda Dopravného úradu.
(8)
Ďalších členov stálej odbornej komisie vymenúva a odvoláva predseda stálej odbornej komisie. Členovia stálej odbornej komisie, ktorí nie sú zamestnancami Dopravného úradu, sú povinní predložiť pri vymenovaní písomné vyhlásenie o tom, že svoje povinnosti vyplývajúce z členstva budú plniť nestranne a nezávisle.
(9)
Stála odborná komisia môže spolupracovať s ďalšími oprávnenými expertmi.
(10)
Sľub členov stálej odbornej komisie, spôsob rozhodovania a činnosť stálej odbornej komisie upraví štatút, ktorý vydá ministerstvo.
(11)
Vykonávaním technickej prehliadky plavidla, ktoré podlieha registrácii a súčasne podlieha povinnej klasifikácii, poverí ministerstvo právnickú osobu, ak
a)
požiada o poverenie vykonávať technické prehliadky plavidiel písomnou žiadosťou,
b)
nie je organizačne, personálne alebo finančne prepojená s výrobcom, dovozcom alebo predajcom plavidiel alebo s prevádzkovateľom vodnej dopravy,
c)
má vnútornú organizačnú štruktúru a systém riadenia kvality na vykonávanie technických prehliadok odsúhlasený akreditujúcou12f) osobou podľa technických noriem,
d)
preukáže, že osoba, ktorá je štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu alebo zodpovedným zástupcom, ak je ustanovený, má vysokoškolské vzdelanie technického smeru a najmenej 5 rokov praxe v oblasti vnútrozemskej plavby,
e)
preukáže bezúhonnosť osoby, ktorá je štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu alebo zodpovedným zástupcom, ak je ustanovený; bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace,
f)
preukáže právo užívania k vybaveniu potrebnému na vykonávanie technických prehliadok plavidiel.
(12)
Ministerstvo odoberie poverenie právnickej osobe, ak prestane spĺňať požiadavky podľa odseku 11 alebo sama požiada o odobratie poverenia.
(13)
Prevádzka zahraničného plavidla (§ 28 ods. 7) sa na vodných cestách a v prístavoch Slovenskej republiky uskutočňuje na základe medzinárodných zmlúv a za podmienok ustanovených týmto zákonom.
(14)
Dopravný úrad je v záujme bezpečnosti prevádzky plavidla oprávnená dočasne zastaviť alebo obmedziť prevádzku plavidla. Dopravný úrad zruší dočasné zastavenie alebo obmedzenie prevádzky plavidla, ak pominú dôvody na jej dočasné zastavenie alebo obmedzenie.
(15)
Nebezpečné tovary možno dopravovať vodnou cestou plavidlami spĺňajúcimi podmienky Európskej dohody o medzinárodnej preprave nebezpečného tovaru po vnútrozemských vodných cestách, ktorou je Slovenská republika viazaná.
(16)
Na pravidlá bezpečnosti prevádzky plavidla po vodných cestách Slovenskej republiky sa vzťahujú Európske pravidlá pre plavbu na vnútrozemských vodných cestách schválené Rezolúciou Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov č. 24/1985 (ECE/TRANS/SC.3/115). Európske pravidlá pre plavbu na vnútrozemských vodných cestách uverejní ministerstvo v štátnom jazyku vo Vestníku Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky a na webovom sídle ministerstva.
(17)
Podrobnosti o technickej spôsobilosti a prevádzkovej spôsobilosti plavidiel, ktoré podliehajú registrácii a súčasne nepodliehajú povinnej klasifikácii, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 23
Povinnosti prevádzkovateľa plavidla

(1)
Za riadny stav plavidla a technickú spôsobilosť a prevádzkovú spôsobilosť plavidla zodpovedá jeho prevádzkovateľ. Prevádzkovateľ plavidla zodpovedá najmä za to, že plavidlo nebude svojimi vlastnosťami ohrozovať plynulosť a bezpečnosť svojej prevádzky, plynulosť a bezpečnosť plavebnej prevádzky na vodnej ceste a životné prostredie. Prevádzkovateľ plavidla môže využívať plavidlo len na účel uvedený v lodnom osvedčení.
(2)
Státie plávajúceho zariadenia na vodnej ceste alebo v prístave je možné iba s platným lodným osvedčením a na základe rozhodnutia o povolení státia plávajúceho zariadenia na vodnej ceste alebo v prístave. O povolení státia plávajúceho zariadenia na vodnej ceste alebo v prístave rozhoduje Dopravný úrad na základe žiadosti prevádzkovateľa plavidla po vydaní lodného osvedčenia. Prílohou k žiadosti je kópia lodného osvedčenia a súhlas správcu vodného toku.12g) Účastníkom konania o povolení státia plávajúceho zariadenia na vodnej ceste je prevádzkovateľ plavidla a správca vodného toku; účastníkom konania o povolení státia plávajúceho zariadenia v prístave je aj spoločnosť podľa § 6. Dopravný úrad v rozhodnutí o povolení státia plávajúceho zariadenia na vodnej ceste alebo v prístave upraví podmienky a miesto státia plávajúceho zariadenia. Povolenie státia plávajúceho zariadenia sa vydáva na dobu určitú, najviac na dobu platnosti lodného osvedčenia plávajúceho zariadenia.
(3)
Pri plávajúcich strojoch s ťažobným zariadením je jeho prevádzkovateľ povinný preukázať sa aj povolením typu takého zariadenia vydaným Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu.13)
(4)
Prevádzkovateľ plavidla je povinný plavidlo trvalo vyradené z prevádzky a z registra plavidiel podľa § 24 ods. 8
a)
odstrániť alebo
b)
umiestniť ho na vyhradené miesto určené Dopravným úradom,
prevádzkovateľ vyradeného plavidla sa však týmto nezbavuje zodpovednosti za škodu, ktorá v tejto súvislosti môže vzniknúť.
(5)
Prevádzkovateľ plavidla je povinný pri vykonávaní prevádzky plavidla zabezpečiť ochranu života a zdravia členov posádky plavidla a prepravovaných osôb, ochranu majetku a životného prostredia.
(6)
Prevádzkovateľ plavidla je v záujme bezpečnosti a plynulosti prevádzky plavidla a zachovania poriadku vo vnútrozemskej plavbe na vodných cestách a v prístavoch povinný dodržiavať pravidlá bezpečnosti prevádzky plavidla, podmienky prevádzky plavidiel vo verejných prístavoch podľa § 39 písm. h) a pravidlá prepravy nebezpečných tovarov.

§ 24
Register plavidiel a evidencie vedené Dopravným úradom

(1)
Register plavidiel, ktorý vedie Dopravný úrad je neverejný a nahliadnuť do neho a žiadať z neho výpis alebo odpis môže ten, kto preukáže právny záujem. Do registra plavidiel sa zapisujú tieto údaje:
a)
vlastník plavidla alebo spoluvlastníci, ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, dátum narodenia a adresa trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo,
b)
osoba, ktorá vykonáva prevádzku plavidla vo vlastnom mene a na základe zmluvy s vlastníkom plavidla, prípadne všetky osoby, s ktorými vlastník plavidla uzavrel zmluvu o prevádzke plavidla, ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, dátum narodenia a adresa trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo,
c)
evidenčné označenie plavidla,
d)
druh plavidla, oblasť jeho prevádzky na vodnej ceste a účel, na ktorý je plavidlo určené,
e)
technické údaje o plavidle, rok a miesto stavby plavidla,
f)
dátum zápisu alebo výmazu plavidla z registra plavidiel,
g)
záložné právo a pohľadávky na plavidlo zabezpečené záložným právom,
h)
plomby o zmene práva k plavidlu na základe doručenia verejnej listiny.
(2)
Na základe žiadosti prevádzkovateľa plavidla Dopravný úrad zapíše plavidlo do registra plavidiel a pridelí mu evidenčné označenie; za označenie plavidla evidenčným označením zodpovedá prevádzkovateľ plavidla.
(3)
Do registra plavidiel sa zapisujú plavidlá, ktorých celková hmotnosť vrátane povolenej užitočnej hmotnosti presahuje 1 000 kg alebo výkon pohonného strojového zariadenia je väčší ako 4 kW alebo plocha plachiet je väčšia ako 12 m2.
(4)
Do registra plavidiel možno zapísať plavidlá, ktoré sú vo vlastníctve právnických osôb alebo fyzických osôb, ktoré majú sídlo alebo trvalý pobyt na území Slovenskej republiky alebo mimo územia Slovenskej republiky, a nie sú registrované v cudzích štátoch.
(5)
Prílohou k žiadosti podľa odseku 2 sú
a)
doklad preukazujúci nadobudnutie vlastníckeho práva k plavidlu,
b)
doklad preukazujúci adresu sídla alebo trvalého pobytu,
c)
výpis z obchodného registra alebo zriaďovacia listina, ak ide o právnickú osobu,
d)
výpis zo živnostenského registra, ak ide o fyzickú osobu – podnikateľa, a ak ide o fyzickú osobu, kópiu dokladu totožnosti,
e)
doklad o výmaze z registra pôvodného zápisu alebo obdobný doklad preukazujúci, že plavidlo nie je registrované mimo územia Slovenskej republiky,
f)
zmluva uzatvorená s vlastníkom plavidla o prevádzke plavidla, ak prevádzkovateľ plavidla nie je jeho vlastníkom,
g)
rozhodnutie colného úradu o uvedení plavidla do colného režimu voľný obeh, ak bolo plavidlo dovezené zo štátu, ktorý nie je členským štátom Európskej únie,
h)
certifikát vydaný notifikovanou osobou a vyhlásenie o zhode vydané výrobcom pre malé plavidlá podľa osobitného predpisu,13a) ak ide o malé plavidlo,
i)
osvedčenie o schválení technickej dokumentácie vydané Dopravným úradom, ak ide o individuálnu stavbu malého plavidla pre vlastnú potrebu; ak ide o plavidlo, ktoré nebolo Dopravným úradom typovo schválené, certifikát orgánu, ktorý stavbu malého plavidla povolil a typovo schválil,
j)
certifikát podľa písmena h), ak nejde o stavbu malého plavidla pre vlastnú potrebu.
(6)
Prevádzkovateľ plavidla je povinný oznámiť Dopravnému úradu akékoľvek zmeny údajov zapisovaných do registra a doložiť o tom doklady, a to najneskôr do 30 dní odo dňa, keď táto skutočnosť nastala.
(7)
Dopravný úrad zmenu v registri plavidiel nevykoná, ak je
a)
proti pôvodnému vlastníkovi vedené exekučné konanie alebo výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu,13b)
b)
vedené iné majetkovoprávne konanie alebo dedičské konanie týkajúce sa plavidla.
(8)
Výmaz plavidla z registra plavidiel vykoná Dopravný úrad len na základe žiadosti vlastníka plavidla alebo v prípade, ak Dopravný úrad rozhodol o jeho trvalom vyradení z prevádzky. Pred výmazom plavidla z registra plavidiel je prevádzkovateľ plavidla povinný odovzdať Dopravnému úradu všetky lodné listiny vzťahujúce sa k plavidlu.
(9)
Na účely registrácie plavidla môže za prevádzkovateľa plavidla konať iná osoba len na základe písomného splnomocnenia s úradne overeným podpisom splnomocniteľa alebo na základe úradného rozhodnutia.
(10)
Evidencie podľa § 39 písm. k) bodov 3, 4, 6 a 7 vedené Dopravným úradom sú neverejné. Nahliadnuť do nich a žiadať z nich výpis alebo odpis môže ten, kto preukáže právny záujem. Do evidencií podľa § 39 písm. k) bodov 4 a 6 a evidencií lodných listín podľa § 39 písm. j) bodov 1 a 4 sa zapisujú osobné údaje v rozsahu meno, priezvisko alebo názov a adresa trvalého pobytu, miesto podnikania alebo sídlo vlastníka plavidla alebo prevádzkovateľa plavidla. Do evidencie podľa § 39 písm. k) bodu 7 sa zapisujú osobné údaje v rozsahu meno a priezvisko, dátum a miesto narodenia a adresa trvalého pobytu plavebného inšpektora. Do evidencie podľa § 39 písm. j) bodov 2 a 3 sa zapisujú osobné údaje v rozsahu meno a priezvisko, dátum a miesto narodenia, adresa trvalého pobytu, štátna príslušnosť a číslo občianskeho preukazu alebo obdobného dokladu žiadateľa o preukaz odbornej spôsobilosti.
(11)
Evidencia požičovní plavidiel vedená Dopravným úrado je verejne prístupná. Dopravný úrad osobné údaje z tejto evidencie sprístupní žiadateľovi v rozsahu meno a priezvisko alebo názov, miesto podnikania alebo sídlo prevádzkovateľa požičovne, dátum zriadenia alebo zrušenia požičovne, miesto prevádzky požičovne na účely informovania verejnosti o prevádzkovaných požičovniach plavidiel na vodných cestách.
(12)
Evidencia poverení na vykonávanie kvalifikačného kurzu vedená Dopravným úradom je verejne prístupná. Dopravný úrad osobné údaje z tejto evidencie sprístupní žiadateľovi v rozsahu meno, priezvisko, miesto podnikania fyzickej osoby alebo názov a sídlo právnickej osoby a identifikačné číslo, ak jej bolo pridelené.

§ 26
Ciachovanie plavidla

(1)
Pred uvedením plavidla do prevádzky sa musí plavidlo ciachovať. Ciachovaním plavidla sa rozumie určenie užitočnej hmotnosti plavidla v závislosti od jeho ponoru, vyznačenie ponorových stupníc, nákladovej značky a najvyššieho prípustného ponoru.
(2)
Ciachovaniu podliehajú všetky plavidlá, ktorých výtlak presahuje 100 m3.
(3)
Ciachovanie plavidla vykonáva Dopravný úrad v prípade novovyrobených plavidiel na základe žiadosti výrobcu plavidla alebo v prípade plavidiel už zaradených do prevádzky, ktoré sú registrované v Slovenskej republike alebo sú registrované mimo územia Slovenskej republiky, ak sú členmi Dohovoru o ciachovaní lodí vnútrozemskej plavby,15) na základe žiadosti prevádzkovateľa plavidla. K žiadosti o ciachovanie plavidla žiadateľ predloží
a)
ciachový preukaz, ak už bol predtým vydaný,
b)
údaje o počte členov posádky plavidla a počte cestujúcich,
c)
zoznam predmetov patriacich do výstroja plavidla, ako aj zoznam zásob s uvedením ich približnej hmotnosti,
d)
výkres plavidla (generálny plán),
žiadateľ ciachovania plavidla pristaví prázdne plavidlo na stanovište, ktoré určí Dopravný úrad, a poskytne súčinnosť pracovníkom Dopravného úradu podľa ich pokynov. Dokladom o ciachovaní plavidla je ciachový preukaz (§ 28 ods. 11).
(4)
Na obidvoch bokoch plavidla sa vyznačujú ciachové značky. Zreteľnosť a viditeľnosť ciachových značiek vrátane ponorových stupníc alebo nákladovej značky udržuje prevádzkovateľ plavidla a počas plavby vodca plavidla.
(5)
Plavidlá sa musia podrobiť ciachovaniu
a)
po uplynutí doby platnosti ciachového preukazu podľa § 28 ods. 11,
b)
do troch mesiacov po dokončení väčšej opravy alebo prestavby,
c)
ak sú dôvodné pochybnosti o správnosti údajov uvedených v ciachovom preukaze.
(6)
Podrobnosti o ciachovaní plavidla, ktoré podlieha ciachovaniu, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 28
Lodné listiny

(1)
Plavidlo musí mať počas prevádzky lodné listiny, ktoré sú verejnými listinami.
(2)
Na plavidle, s výnimkou malých plavidiel, musia byť tieto lodné listiny:
a)
lodné osvedčenie, dočasné lodné osvedčenie alebo doplnkové lodné osvedčenie; na plavidlách bez posádky môže byť lodné osvedčenie nahradené identifikačnou tabuľkou,
b)
ciachový preukaz,
c)
zoznam posádky plavidla; na osobných lodiach, ktoré vykonávajú medzinárodnú plavbu, aj zoznam cestujúcich,
d)
lodný denník na plavidlách s vlastným pohonom a na plávajúcich strojoch,
e)
strojný denník na plavidlách s vlastným pohonom a na plávajúcich strojoch,
f)
denník o odovzdávaní odpadov a iných nebezpečných tovarov na plavidlách s vlastným pohonom, na plávajúcich strojoch a na plávajúcich zariadeniach so zabudovanými nádržami na odpadové vody.
(3)
Okrem lodných listín podľa odseku 2 musí byť na plavidle,
a)
ak má rádiovú stanicu, povolenie na jej zriadenie a prevádzkovanie a denník rádiokomunikačnej služby,
b)
podľa druhu zabudovaného vyhradeného technického zariadenia revízna kniha parného kotla, tlakovej nádoby, zdvíhacieho zariadenia, revízna správa elektrického zariadenia, revízna správa plynových zariadení a revízna správa hasiacich zariadení,
c)
doklad o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou plavidla,
d)
v prípade, ak plavidlo vykonáva medzinárodnú verejnú vodnú dopravu a prepravuje aj tovar, ktorý podlieha colnému dohľadu, osvedčenie o vhodnosti plavidla na prevoz tovarov s colnými uzáverami, ak je takým zariadením vybavené,
e)
povolenie na státie plávajúceho zariadenia na vodnej ceste alebo v prístave, ak je plávajúcim zariadením.
(4)
Na malom plavidle musia byť
a)
lodné osvedčenie alebo osobitné povolenie na prevádzku plavidla a
b)
doklad o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou plavidla,
c)
povolenie na státie plávajúceho zariadenia na vodnej ceste alebo v prístave, ak je plávajúcim zariadením.
(5)
Pri udeľovaní alebo odnímaní povolenia na zriaďovanie, prevádzkovanie alebo prechovávanie rádiovej stanice sa postupuje podľa osobitného predpisu.16)
(6)
Vodca plavidla alebo prevádzkovateľ plavidla je povinný na požiadanie predložiť Dopravnému úradu lodné listiny a doklady podľa odsekov 2 až 4.
(7)
Lodné listiny zahraničných plavidiel vydané orgánmi cudzích štátov na prevádzku plavidla na vodných cestách Slovenskej republiky možno uznať len na základe podmienok vzájomného uznávania alebo podmienok ustanovených v medzinárodných zmluvách. Za zahraničné plavidlo sa nepovažuje plavidlo, ktorému bolo vydané lodné osvedčenie alebo obdobný doklad v inom členskom štáte Európskej únie alebo v inom zmluvnom štáte Dohody o Európskom hospodárskom priestore.
(8)
Lodné osvedčenie je lodná listina, ktorou sa preukazuje spôsobilosť plavidla na plavbu. Vydáva ho Dopravný úrad. Lodné osvedčenie a doplnkové lodné osvedčenie sa vydávajú na dobu určitú. Doba platnosti lodného osvedčenia nového plavidla je najviac päť rokov, ak ide o osobnú loď, alebo desať rokov, ak ide o ostatné plavidlá. Doba platnosti lodného osvedčenia plavidla, ktoré je už v prevádzke, sa určí na základe overených výsledkov technickej prehliadky a prehliadky prevádzkovej spôsobilosti plavidla; v tom prípade doba platnosti nesmie prekročiť doby platnosti podľa štvrtej vety.
(9)
Dočasné lodné osvedčenie je krátkodobo platná lodná listina, ktorá nahrádza lodné osvedčenie. Vydáva ho Dopravný úrad na základe žiadosti prevádzkovateľa plavidla na dobu určitú.
(10)
Osobitné povolenie na prevádzku plavidla je krátkodobo platná lodná listina, ktorá nahrádza lodné osvedčenie. Vydáva ho Dopravný úrad na základe žiadosti prevádzkovateľa plavidla na dobu nevyhnutne potrebnú na uskutočnenie jednotlivej plavby, spravidla skúšobnej.
(11)
Ciachový preukaz je lodná listina potvrdzujúca rozmery a užitočnú hmotnosť plavidla. Vydáva ho Dopravný úrad na dobu určitú, najviac na desať rokov.
(12)
Zoznam posádky plavidla je lodná listina, ktorá obsahuje údaje o osobách, ktoré tvoria posádku plavidla. V prípade, že sa na plavidle nachádzajú aj rodinní príslušníci člena posádky plavidla, zapisujú sa do zoznamu posádky plavidla ako cestujúci.
(13)
Lodný denník je lodná listina, do ktorej sa denne zapisujú všetky dôležité údaje o plavbe a všetky závažné udalosti, ktoré sa prihodili počas plavby alebo státia plavidla, vrátane poveternostných údajov.
(14)
Strojný denník je lodná listina, do ktorej sa zapisujú všetky záznamy o činnosti hlavných a pomocných strojov a kotlov, o spotrebe pohonných látok a iných prevádzkových hmôt, o závadách a poškodení strojového a palubného zariadenia, lodného trupu a opravách na nich vykonaných, o výmenách strojnej posádky, o meteorologických pozorovaniach významných pre chod strojov, ako aj ďalšie dôležité záznamy o strojovom zariadení plavidla.
(15)
Za zápis údajov do lodných listín uvedených v odsekoch 12 až 14 zodpovedá vodca plavidla.

§ 29
Člen posádky plavidla

(1)
Člen posádky plavidla je fyzická osoba vykonávajúca práce súvisiace s prevádzkou plavidla, ktorá musí byť zdravotne spôsobilá, bezúhonná, musí mať požadované vzdelanie a vek16a) a služobnú lodnícku knižku.
(2)
Za bezúhonného sa na účely získania spôsobilosti člena posádky plavidla považuje ten, kto nebol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin. Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace.
(3)
Člen posádky plavidla musí byť odborne spôsobilý podľa § 30 ods. 1.
(4)
Člen posádky plavidla, ktorý nevykonával činnosť člena lodnej posádky po dobu dlhšiu ako desať rokov, je povinný zúčastniť sa preskúšania odbornej spôsobilosti pred skúšobnou komisiou Dopravného úradu a preukázať zdravotnú spôsobilosť lekárskym posudkom nie starším ako tri mesiace. Držiteľ preukazu odbornej spôsobilosti musí najneskôr do troch mesiacov odo dňa dovŕšenia veku 50 rokov a potom každých päť rokov preukázať zdravotnú spôsobilosť lekárskym posudkom nie starším ako tri mesiace. Držiteľ preukazu odbornej spôsobilosti musí najneskôr do troch mesiacov odo dňa dovŕšenia veku 65 rokov a potom každoročne preukázať zdravotnú spôsobilosť lekárskym posudkom nie starším ako tri mesiace.
(5)
Minimálny počet členov posádky plavidla určuje osobitne pre každý druh plavidla Dopravný úrad a zapisuje ho do lodného osvedčenia. Minimálnym počtom členov posádky plavidla sa rozumie taký počet členov posádky plavidla, ktorý je potrebný na bezpečné ovládanie plavidla za normálnych prevádzkových podmienok.
(6)
Ďalším členom posádky plavidla nad rámec určený minimálnym počtom členov posádky plavidla môže byť aj ďalšia osoba, ktorá je zdravotne spôsobilá a poučená prevádzkovateľom plavidla.

§ 30
Odborná spôsobilosť člena posádky plavidla

(1)
Odbornou spôsobilosťou člena posádky plavidla sa rozumie súhrn teoretických vedomostí, praktických skúseností a znalostí všeobecne záväzných právnych predpisov.
(2)
Vydanie preukazu odbornej spôsobilosti Dopravným úradom je podmienené úspešným vykonaním štátnej skúšky pred skúšobnou komisiou Dopravného úradu.
(3)
Náklady spojené s vykonaním štátnej skúšky uhrádza žiadateľ o preukaz odbornej spôsobilosti.
(4)
Odbornú spôsobilosť musí preukázať okrem člena posádky plavidla aj vedúci plavby na plavebnej komore. Z členov posádky plavidla musí odbornú spôsobilosť preukázať
a)
lodný kapitán,
b)
vodca prievoznej lode,
c)
vodca plávajúceho stroja,
d)
kormidelník,
e)
kormidelník nákladného člna,
f)
lodný strojník,
g)
lodník.
(5)
Preukaz odbornej spôsobilosti člena posádky plavidla, ktorý nebol vydaný v Slovenskej republike, možno uznať na základe podmienok ich vzájomného uznávania alebo podmienok ustanovených v medzinárodnej zmluve, ktorou je Slovenská republika viazaná.17) Zoznam kapitánskych osvedčení je uvedený v prílohe č. 2.
(6)
Ak to vyžadujú medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná, musí mať člen posádky plavidla okrem preukazu odbornej spôsobilosti aj ďalšie listiny, ako je zdravotný preukaz, osvedčenie na obsluhu radaru, osvedčenie na obsluhu plynových zariadení a podobne.
(7)
Podrobnosti o kvalifikačných predpokladoch, o overovaní odbornej spôsobilosti člena posádky plavidla a vzory preukazov odbornej spôsobilosti členov posádky plavidla ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 31
Odborná spôsobilosť na prevádzku malých plavidiel

(1)
Prevádzkovanie malých plavidiel, ktoré podliehajú registrácii, môže vykonávať len fyzická osoba – vodca malého plavidla, ktorá je držiteľom osvedčenia (preukazu) odbornej spôsobilosti vodcu malého plavidla alebo právnická osoba prostredníctvom fyzických osôb, ktoré sú držiteľmi osvedčenia (preukazu) odbornej spôsobilosti vodcu malého plavidla, alebo podnikateľ.17a)
(2)
Na vodcu malého plavidla sa primerane vzťahujú § 29 ods. 1 a § 30 ods. 1 až 3 a 5.
(3)
Žiadateľ o preukaz odbornej spôsobilosti vodcu malého plavidla musí pred štátnou skúškou absolvovať kvalifikačný kurz, ktorý pozostáva z teoretickej výučby a praktickej výučby. Náklady spojené s absolvovaním kvalifikačného kurzu uhradí žiadateľ o preukaz odbornej spôsobilosti vodcu malého plavidla.
(4)
Dopravný úrad poverí vykonávaním kvalifikačného kurzu fyzickú osobu alebo právnickú osobu, ak
a)
požiada o poverenie na vykonávanie kvalifikačného kurzu,
b)
má požadovanú technickú základňu podľa odsekov 9 až 11.
(5)
K žiadosti o poverenie na vykonávanie kvalifikačného kurzu sa prikladá
a)
kópia platného občianskeho preukazu alebo obdobného dokladu vydaného príslušným orgánom cudzieho štátu,
b)
učebná osnova kvalifikačného kurzu, ktorá musí byť v súlade s obsahom a rozsahom štátnej skúšky,
c)
zoznam školiteľov s uvedením ich odbornej kvalifikácie a kategórie malého plavidla,16a) na ktoré má školiteľ odbornú spôsobilosť vodcu,
d)
návrh odbornej literatúry na prípravu žiadateľov,
e)
doklad o vlastníctve, spoluvlastníctve alebo nájme priestoru, v ktorom sa uskutočňuje kvalifikačný kurz,
f)
zoznam výcvikových plavidiel, kópie ich lodných osvedčení, doklady o poistení zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou výcvikových plavidiel a doklad o vlastníctve, spoluvlastníctve alebo nájme výcvikových plavidiel.
(6)
Dopravný úrad odoberie osobe poverenie na vykonávanie kvalifikačného kurzu, ak osoba
a)
požiada o odobratie poverenia,
b)
prestane spĺňať podmienky podľa odsekov 4 a 5,
c)
poruší závažne alebo opakovane povinnosti pri vykonávaní kvalifikačného kurzu alebo vykoná kvalifikačný kurz v rozpore s týmto zákonom alebo súvisiacimi všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo
d)
neumožní alebo odoprie výkon štátneho odborného dozoru nad priebehom kvalifikačného kurzu.
(7)
Odobratie poverenia podľa odseku 6 nevylučuje možnosť uloženia pokuty.
(8)
Ak Dopravný úrad odobrala osobe poverenie na vykonávanie kvalifikačného kurzu podľa odseku 6 písm. b) až d), osoba môže opätovne požiadať o vydanie poverenia na vykonávanie kvalifikačného kurzu najskôr po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o odobratí poverenia na vykonávanie kvalifikačného kurzu.
(9)
Technickú základňu tvorí priestor, v ktorom sa uskutočňuje kvalifikačný kurz a technické a technologické zariadenie určené na uskutočňovanie kvalifikačného kurzu.
(10)
Priestor, v ktorom sa uskutočňuje kvalifikačný kurz, tvorí učebňa a jej príslušenstvo.
(11)
Technickým a technologickým zariadením určeným na uskutočňovanie kvalifikačného kurzu sú výcvikové plavidlo a učebné pomôcky.
(12)
V jednom termíne sa na kvalifikačnom kurze môže zúčastniť najviac 15 osôb. Kvalifikačný kurz sa vykonáva v rozsahu najmenej 36 vyučovacích hodín.
(13)
Školiteľom môže byť fyzická osoba, ktorá má ukončené úplné stredné všeobecné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie a odbornú spôsobilosť vodcu malého plavidla najmenej kategórie A16a) a kategórie16a) potrebnej na vykonávanie kvalifikačného kurzu.
(14)
Osoba poverená vykonávaním kvalifikačného kurzu je povinná
a)
vykonávať kvalifikačné kurzy v súlade s vydaným poverením na vykonávanie kvalifikačného kurzu,
b)
vykonávať kvalifikačné kurzy na malom plavidle, ktoré musí byť počas praktickej výučby kvalifikačného kurzu a štátnej skúšky označené čitateľným a nezmazateľným odnímateľným nápisom „VÝCVIKOVÉ PLAVIDLO“ o výške najmenej 10 cm, umiestneným na dobre viditeľnom mieste na malom plavidle,
c)
vykonávať kvalifikačné kurzy v súlade so schválenými učebnými osnovami kvalifikačného kurzu,
d)
vykonávať kvalifikačné kurzy so schválenými školiteľmi,
e)
zabezpečiť odbornú literatúru na prípravu uchádzačov,
f)
oznámiť termíny konania kvalifikačných kurzov Dopravnému úradu každoročne do 30. novembra príslušného kalendárneho roka na prvý polrok nasledujúceho roka a každoročne do 31. mája príslušného kalendárneho roka na druhý polrok; zmenu alebo zrušenie už určeného termínu oznámi Dopravnému úradu najneskôr 14 dní pred jeho konaním,
g)
poistiť zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou výcvikového plavidla,
h)
vydať po ukončení kvalifikačného kurzu účastníkovi kvalifikačného kurzu potvrdenie o absolvovaní kvalifikačného kurzu,
i)
viesť dokumentáciu kvalifikačného kurzu, ktorá obsahuje najmä identifikačné údaje o účastníkoch a školiteľoch kvalifikačného kurzu, rozvrh hodín kvalifikačného kurzu a evidenciu absolvovaných hodín účastníkov kvalifikačného kurzu,
j)
oznámiť Dopravnému úradu akékoľvek zmeny údajov uvedených v žiadosti o poverenie na vykonávanie kvalifikačného kurzu, a to najneskôr do 15 dní odo dňa, keď tieto zmeny nastali,
k)
zabezpečiť výcvikové plavidlo s pohonnými látkami kategórie16a) podľa odbornej spôsobilosti vodcu malého plavidla, z ktorej bude absolvent vykonávať štátnu skúšku pre absolventov kvalifikačného kurzu v deň, čase a mieste konania praktickej štátnej skúšky a účasť školiteľa kvalifikačného kurzu,
l)
prihlásiť absolventa kvalifikačného kurzu na štátnu skúšku.
(15)
Podrobnosti o kvalifikačných predpokladoch a o overovaní odbornej spôsobilosti vodcu malého plavidla ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 31b
Služobná lodnícka knižka

(1)
Služobná lodnícka knižka je doklad, ktorým sa preukazuje totožnosť člena posádky plavidla, jeho odborná spôsobilosť, funkčné zaradenie na plavidle, zdravotná spôsobilosť a vykonaná plavebná prax na plavidle. Vydáva ju Dopravný úrad na základe žiadosti člena posádky plavidla, ktorý je občanom Slovenskej republiky alebo občanom iného členského štátu Európskej únie alebo iného zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore.
(2)
Žiadosť o vydanie služobnej lodníckej knižky obsahuje
a)
meno, priezvisko, dátum a miesto narodenia člena posádky plavidla,
b)
adresu trvalého pobytu člena posádky plavidla,
c)
štátnu príslušnosť člena posádky plavidla,
d)
číslo cestovného dokladu alebo občianskeho preukazu alebo obdobného dokladu člena posádky plavidla,
e)
dosiahnutú odbornú spôsobilosť a číslo preukazu odbornej spôsobilosti,
f)
číslo predchádzajúcej služobnej lodníckej knižky.
(3)
Žiadosť o vydanie služobnej lodníckej knižky môže podať aj ďalší člen posádky plavidla, ktorý vykonáva na plavidle funkciu pomocného lodníka; žiadosť obsahuje údaje podľa odseku 2 písm. a) až d) a f).
(4)
K žiadosti podľa odsekov 2 a 3 sa prikladá farebná fotografia žiadateľa s rozmermi 3 x 3,5 cm.
(5)
Do služobnej lodníckej knižky Dopravný úrad na základe predložených dokladov zapisuje a potvrdzuje úradným podpisom a odtlačkom pečiatky tieto údaje:
a)
meno a priezvisko člena posádky plavidla,
b)
adresu trvalého pobytu člena posádky plavidla,
c)
štátnu príslušnosť člena posádky plavidla,
d)
číslo cestovného dokladu alebo občianskeho preukazu alebo obdobného dokladu člena posádky plavidla,
e)
dosiahnutú odbornú spôsobilosť člena posádky plavidla,
f)
dátum vydania služobnej lodníckej knižky,
g)
číslo služobnej lodníckej knižky,
h)
číslo predchádzajúcej služobnej lodníckej knižky.
(6)
Zdravotnú spôsobilosť člena posádky plavidla potvrdí do služobnej lodníckej knižky posudzujúci lekár.
(7)
Na základe žiadosti člena posádky plavidla, ktorý pláva v rýnskej plavebnej oblasti, môže príslušný orgán pre rýnsku plavebnú oblasť zapísať do služobnej lodníckej knižky údaj o dosiahnutej odbornej spôsobilosti podľa požiadaviek ustanovených v Revidovanom dohovore pre plavbu na Rýne.
(8)
Pri nalodení a vylodení člena posádky plavidla vodca plavidla zapisuje a podpisom potvrdzuje tomuto členovi posádky plavidla do služobnej lodníckej knižky tieto údaje:
a)
názov, registračné číslo, typ a dĺžku plavidla,
b)
štát, v ktorom je plavidlo zapísané v registri plavidiel,
c)
meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu vlastníka plavidla a vodcu plavidla,
d)
funkčné zaradenie člena posádky plavidla na plavidle,
e)
dátum nalodenia a dátum vylodenia,
f)
preplávané úseky vodných ciest.
(9)
Člen posádky plavidla musí požiadať o potvrdenie pravdivosti zapísaných záznamov podľa odseku 8 písm. f) najmenej raz ročne Dopravný úrad, príslušný orgán iného členského štátu Európskej únie alebo iného zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore.
(10)
Služobnú lodnícku knižku vydanú príslušnými orgánmi cudzích štátov možno uznať len na základe podmienok vzájomného uznávania.

§ 34
Plavebná nehoda

(1)
Plavebná nehoda je udalosť, ktorá sa stala počas prevádzky plavidla alebo v príčinnej súvislosti s ňou a má za následok poškodenie alebo zničenie plavidla, jeho súčasti alebo výstroja, poškodenie alebo zničenie prepravovaného tovaru, ak tieto následky nevyplynuli z povahy samotného nákladu, poškodenie vodnej cesty alebo stavieb na nej alebo spôsobenie ujmy na zdraví či smrť.
(2)
Každý, kto zistí ohrozenie bezpečnosti prevádzky plavidla, je povinný bezodkladne vykonať opatrenia na zabránenie hroziacemu nebezpečenstvu, ak tým nevystavuje vážnemu ohrozeniu svoje zdravie alebo život. V prípade, že nemôže konať uvedeným spôsobom, je povinný o hroziacom nebezpečenstve bezodkladne upovedomiť Dopravný úrad, Hasičský a záchranný zbor, Policajný zbor, prevádzkovateľa plavidla a prevádzkovateľa vodnej cesty.
(3)
Účastníkom plavebnej nehody je osoba, ktorá sa priamo aktívne alebo pasívne zúčastnila na plavebnej nehode.
(4)
Účastník plavebnej nehody je povinný Dopravnému úradu bezodkladne ohlásiť vzniknutú plavebnú nehodu a riadiť sa podľa jej pokynov. Ak v dôsledku plavebnej nehody došlo k poškodeniu vodnej cesty a jej súčastí, zariadení prístavu alebo k znečisteniu vody alebo ohrozeniu jej kvality, je povinný nahlásiť to aj prevádzkovateľovi vodnej cesty alebo prevádzkovateľovi prístavu a Slovenskej inšpekcii životného prostredia.19a) Pri vzniku úrazu je potrebné plavebnú nehodu ohlásiť aj orgánom inšpekcie práce a pri vzniku požiaru aj Hasičskému a záchrannému zboru. Povinnosť nahlásiť plavebnú nehodu nevzniká, ak škoda vznikla len na plavidle a zrejme nepresahuje hodnotu 10 000 eur.
(5)
Ak je zrejmé, že ide o závažné následky plavebnej nehody tým, že vznikla škoda veľkého rozsahu podľa osobitného predpisu,20) ako je požiar alebo ublíženie na zdraví viacerých osôb, ťažká ujma na zdraví alebo smrť, je účastník plavebnej nehody povinný nahlásiť takúto plavebnú nehodu útvaru Policajného zboru. Ohlásenie takejto plavebnej nehody príslušnému útvaru Policajného zboru sa vzťahuje aj na Dopravný úrad, ak plavebnú nehodu zistila pri výkone štátneho odborného dozoru.
(6)
Účastník plavebnej nehody je povinný
a)
zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky po nehode v čase, keď by to bolo na ujmu zistenia, či pred plavebnou nehodou požil alkohol alebo inú návykovú látku,
b)
poskytnúť podľa svojich schopností a možností zranenej osobe prvú pomoc a bezodkladne privolať záchrannú zdravotnú službu,
c)
urobiť potrebné opatrenia na záchranu osoby alebo majetku ohrozeného plavebnou nehodou,
d)
ak je to možné, zotrvať na mieste plavebnej nehody až do príchodu plavebných inšpektorov alebo príslušníkov Policajného zboru alebo sa na toto miesto bezodkladne vrátiť po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení plavebnej nehody,
e)
zdržať sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia plavebnej nehody, najmä premiestnenia plavidiel,
f)
urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť plavebnej prevádzky na mieste plavebnej nehody,
g)
umožniť obnovenie plavebnej prevádzky,
h)
preukázať svoju totožnosť na požiadanie iného účastníka plavebnej nehody,
i)
bezodkladne upovedomiť osobu, ktorá nie je účastníkom plavebnej nehody, o hmotnej škode, ktorá jej bola spôsobená plavebnou nehodou, a oznámiť jej svoje osobné údaje; ak to nie je možné, upovedomenie a oznámenie zabezpečiť prostredníctvom Dopravného úradu alebo prostredníctvom Policajného zboru.
(7)
Ak je to nevyhnutné na uvoľnenie alebo na ošetrenie zranenej osoby alebo na obnovenie plavebnej prevádzky, účastník plavebnej nehody môže premiestniť plavidlá, pritom je však povinný vyznačiť postavenie plavidiel po plavebnej nehode na nákrese, popísať situáciu a uviesť viditeľné stopy.
(8)
Dopravný úrad sprístupní na účely vyšetrovania plavebnej nehody a vymáhania náhrady škody, ktorá vznikla plavebnou nehodou, osobné údaje o účastníkovi plavebnej nehody inému účastníkovi plavebnej nehody alebo osobe podľa odseku 6 písm. i) alebo poisťovni, s ktorou má prevádzkovateľ plavidla uzatvorenú zmluvu o poistení plavidla, na ich žiadosť, a to v rozsahu
a)
meno, priezvisko, dátum narodenia a adresu trvalého pobytu účastníka plavebnej nehody,
b)
údaje o plavidlách zúčastnených na plavebnej nehode,
c)
časové, lokačné a doplňujúce údaje o plavebnej nehode,
d)
správu o výsledku vyšetrovania plavebnej nehody,
e)
údaje o priebehu právoplatne neukončeného správneho konania vedeného vo veci,
f)
údaje o získaných dôkazoch a právoplatné rozhodnutia vo veci.
(9)
Odborné vyšetrenie plavebnej nehody vykonáva Dopravný úrad. Účastník plavebnej nehody je povinný poskytnúť jej náležitú súčinnosť a riadiť sa jej pokynmi. Dopravný úrad spolupracuje pri vyšetrovaní plavebnej nehody podľa jej charakteru s príslušným Obvodným banským úradom, prevádzkovateľom vodnej cesty, Slovenskou inšpekciou životného prostredia, Inšpektorátom práce, Zborom požiarnej ochrany a útvarom Policajného zboru.
(10)
Účastník plavebnej nehody je povinný bezodkladne predložiť príslušným orgánom uvedeným v odseku 9 všetky písomné náležitosti súvisiace so vznikom, s priebehom a následkami plavebnej nehody.
(11)
Po skončení vyšetrovania plavebnej nehody vydá Dopravný úrad správu o výsledkoch vyšetrovania plavebnej nehody, ktorej súčasťou sú opatrenia na predchádzanie plavebným nehodám.
(12)
Ak plavebná nehoda vznikla na plavidle, ktoré prepravuje tovar, ktorý je pod colným dohľadom, je vodca plavidla prípadne prevádzkovateľ plavidla povinný ohlásiť túto skutočnosť najbližšiemu colnému úradu.

§ 35
Plavebná nehoda plavidiel ozbrojených síl


Na plavebné nehody plavidiel ozbrojených síl,2b) Policajného zboru, civilnej ochrany a colných orgánov sa ustanovenie § 34 vzťahuje len v prípade, ak pri plavebnej nehode takéto plavidlo poškodilo iné plavidlo alebo súčasti vodnej cesty. V týchto prípadoch sa § 34 použije primerane s tým, že odborné prešetrenie plavebných nehôd vykonáva spoločná komisia vytvorená zo zástupcov Dopravného úradu a zo zástupcov ozbrojených síl, Policajného zboru, civilnej ochrany a colných orgánov.

§ 37
Orgány štátnej správy

Orgánmi štátnej správy pre vnútrozemskú plavbu a prístavy sú:
a)
Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky ako ústredný orgán štátnej správy Slovenskej republiky pre vnútrozemskú plavbu a prístavy,
b)
Dopravný úrad.21)

§ 38
Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky
a)
určuje koncepciu rozvoja vnútrozemskej plavby, prístavov a vodných ciest a v spolupráci s Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky zabezpečuje jej uskutočňovanie v súlade so zámermi štátnej dopravnej politiky,
b)
zastupuje Slovenskú republiku vo veciach vnútrozemskej plavby pri styku s medzinárodnými organizáciami pôsobiacimi v oblasti vnútrozemskej plavby,
c)
zabezpečuje medzinárodnú spoluprácu v oblasti prepravy nebezpečných tovarov,
d)
na základe informácií poskytnutých dopravcom podľa § 21a ods. 4
1.
kontroluje vývoj ponuky kapacity plavidiel určených na prepravu tovarov vo vodnej doprave, zapísaných v registri plavidiel,
2.
vyhodnocuje intenzitu vodnej dopravy vo vzťahu ku kapacite plavidiel, priepustnosti vodných ciest a ich stavu,
3.
sleduje, či vývoj ponuky kapacity plavidiel a intenzity vodnej dopravy nevedie k vážnemu narušeniu finančnej spôsobilosti dopravcov,
e)
ukladá sankcie podľa tohto zákona,
f)
predkladá Európskej komisii žiadosť o uznanie klasifikačnej spoločnosti a zasiela všetky informácie a dokumenty potrebné na splnenie kritérií uznania,
g)
dáva súhlas na zriadenie prístavov a vymedzuje ich územie,
h)
udeľuje výnimky z povinnosti platenia úhrady za používanie verejného prístavu na základe žiadosti prevádzkovateľa plavidla,
i)
poveruje právnické osoby vykonávaním technickej prehliadky plavidla (§ 22 ods. 11) a odoberá poverenia právnickým osobám na vykonávanie technickej prehliadky plavidla (§ 22 ods. 12),
j)
udeľuje a odníma osvedčenie o príslušnosti k plavbe na Rýne a povolenie na účasť zahraničných dopravcov vo vnútroštátnej vodnej doprave (§ 21 ods. 2),
k)
udeľuje a odníma licenciu na vykonávanie verejnej vodnej dopravy,
l)
vydáva osvedčenie o odbornej spôsobilosti dopravcu,
m)
vydáva záväzné stanovisko v konaniach, v ktorých je príslušným stavebný úrad,23) ak ide o zriadenie a prevádzkovanie dočasných stavieb slúžiacich užívateľom verejných prístavov na prioritnom investičnom majetku (§ 6 ods. 6) alebo o stavby, ktoré zasahujú do vodnej cesty alebo sú súčasťou vodnej cesty (§ 4 ods. 8),
n)
sa vyjadruje pri prerokúvaní územnoplánovacej dokumentácie21b) z hľadiska záujmov vnútrozemskej plavby.

§ 39
Dopravný úrad

Dopravný úrad
a)
vykonáva štátny odborný dozor nad
1.
správou a údržbou vodných ciest a prístavov,
2.
prevádzkou plavidiel na vodných cestách a v prístavoch,
3.
odbornou spôsobilosťou členov posádok plavidiel a obsluhy plavebných komôr,
4.
spôsobilosťou plavidiel s výnimkou ťažobných zariadení podľa osobitného predpisu;22) v prípade plavidiel trvalo vyradených z prevádzky podľa § 23 ods. 4 vykonáva dozor nad ich odstránením,
5.
dodržiavaním pravidiel bezpečnosti vnútrozemskej plavby,
6.
vykonávaním a priebehom kvalifikačného kurzu podľa § 31.
b)
rozhoduje o
1.
odstránení plavidla z vodnej cesty alebo prístavu,
2.
zriadení a zrušení požičovní plavidiel,
3.
povolení státia plávajúcich zariadení na vodných cestách alebo vo verejných prístavoch,
c)
dáva súhlas na
1.
výkon činností na vodnej ceste (§ 4); podmienky na udelenie tohto súhlasu uverejňuje na svojej úradnej tabuli a internetovej stránke,
2.
zriadenie odstavných miest na vodnej ceste pre plavidlá vyradené z prevádzky,
3.
individuálnu stavbu malého plavidla, ktoré podlieha registrácii a súčasne nepodlieha povinnej klasifikácii,
4.
výstavbu vodných ciest a prístavov,
d)
schvaľuje
1.
technickú a typovú dokumentáciu na individuálnu stavbu a rekonštrukciu malého plavidla, ktoré podlieha registrácii a súčasne nepodlieha povinnej klasifikácii,
2.
učebné osnovy kvalifikačných kurzov a školiteľov,
e)
vydáva typové osvedčenie malého plavidla, ktoré podlieha registrácii a súčasne nepodlieha povinnej klasifikácii,
f)
vydáva osobitné povolenie na prepravu plavidla podľa článku 1.21 Európskych pravidiel pre plavbu na vnútrozemských vodných cestách; ak dôjde k jeho strate, znehodnoteniu alebo odcudzeniu, vydá na základe písomnej žiadosti jeho duplikát,
g)
určuje podmienky prevádzky plavidiel na vodných cestách a vo verejných prístavoch podľa potreby môže povoliť len obmedzenú prevádzku,
h)
povoľuje zaradenie plavidiel do prevádzky,
i)
vydáva a odníma
1.
lodné osvedčenia, osobitné povolenia na prevádzku plavidiel, dočasné lodné osvedčenia a doplnkové lodné osvedčenia,
2.
preukazy odbornej spôsobilosti členov posádok plavidiel (§ 30),
3.
preukaz odbornej spôsobilosti vodcu malých plavidiel (§ 31),
4.
ciachové preukazy,
5.
služobné lodnícke knižky pre členov posádok plavidiel,
6.
poverenie na vykonávanie kvalifikačného kurzu.
j)
vedie na účely plnenia jej úloh podľa tohto zákona
1.
evidenciu vodných ciest,
2.
evidenciu plavidiel,
3.
evidenciu lodných listín, dokladov a poverení podľa písmena j),
4.
evidenciu zápisníc z overenia technickej a prevádzkovej spôsobilosti plavidla alebo kópií vydaných lodných osvedčení spolu so záznamami o zrušených a vymenených lodných osvedčeniach,
5.
evidenciu požičovní plavidiel,
6.
evidenciu o povoľovaní státia plávajúcich zariadení,
7.
evidenciu plavebných inšpektorov,
k)
ukladá sankcie za porušenie tohto zákona a prejednáva priestupky podľa tohto zákona,
l)
vykonáva
1.
odborné vyšetrovanie plavebných nehôd,
2.
ciachovanie plavidiel,
3.
dohľad podľa osobitného predpisu23a) nad malým plavidlom.
m)
ukladá plavebné opatrenia, ktorými
1.
určuje podmienky prevádzky plavidiel na vodných cestách a v prístavoch,
2.
zaisťuje bezpečnosť a plynulosť plavebnej prevádzky,
3.
nariaďuje zastavenie plavby.
n)
nariaďuje okamžité zastavenie plavby a bezodkladne o tom informuje ministerstvo a správcu vodného toku v prípade
1.
povodňových prietokov na žiadosť povodňových orgánov,
2.
ľadochodov alebo
3.
bezprostredného ohrozenia bezpečnosti plavebnej prevádzky,
o)
je povinný vystrojiť a označiť zamestnancov Dopravného úradu, ktorí vykonávajú štátny odborný dozor podľa § 39d ods. 1 (ďalej len „plavebný inšpektor“),
p)
vykonáva správu systému riečnych informačných služieb vrátane medzinárodnej výmeny informácií a plní funkciu centra riečnych informačných služieb; pri výkone tejto pôsobnosti
1.
prideľuje a odníma užívateľské práva užívateľom riečnych informačných služieb,
2.
nepretržite zabezpečuje
2a.
prijímanie, spracovávanie, uchovávanie a poskytovanie informácií o vodnej ceste, informácií o momentálnej plavebnej situácii a strategických informácií o plavebnej situácii,
2b.
prijímanie a spracovávanie elektronických hlásení z lodí a pri cezhraničnej vnútrozemskej doprave ich odovzdávanie príslušným orgánom susedného štátu pred príchodom plavidla na štátnu hranicu,
3.
zabezpečuje ochranu informácií v systéme riečnych informačných služieb pred zneužitím vrátane neoprávneného prístupu k týmto informáciám, ich zmeny alebo straty,
4.
zriaďuje na zabezpečenie prevádzky riečnych informačných služieb regionálne centrá riečnych informačných služieb ako svoje stále pracoviská,
r)
plavidlám zapísaným v registri plavidiel prideľuje jednotné európske identifikačné číslo plavidla.

§ 39b

(1)
Na účely plavby a plánovania cesty na vodných cestách Dopravný úrad poskytuje užívateľom riečnych informačných služieb najmä tieto informácie:
a)
os vodnej cesty s určením kilometrovníka,
b)
obmedzenia plavidiel alebo zostáv z hľadiska dĺžky, šírky, ponoru a najvyššieho pevného bodu plavidla nad hladinou,
c)
prevádzkové časy objektov obmedzujúcich plavbu, najmä plavebných komôr,
d)
lokalizáciu prístavov,
e)
referenčné údaje z vodočetných staníc vzťahujúce sa na plavbu.
(2)
Dopravnému úradu poskytuje informácie
a)
podľa odseku 1 písm. a) až d) správca vodného toku,
b)
podľa odseku 1 písm. e) a ďalšie informácie týkajúce sa klimatických podmienok na vodných cestách Slovenský hydrometeorologický ústav,
c)
o polohe plavidla, náklade na plavidle, mimoriadnych udalostiach na plavidle a na vodnej ceste vodca plavidla.
(3)
Vodca plavidla, ktoré nie je malým plavidlom, podáva Dopravnému úradu hlásenia z lode, ktoré obsahujú údaje o plavidle v zostave, náklade, posádke a cestujúcich.
(4)
Za správne a včasné poskytovanie informácií podľa odseku 2 zodpovedá ten, kto ich poskytuje.
(5)
Informácie podľa odsekov 1 a 2 a hlásenia z lode podľa odseku 3 sa poskytujú v elektronickej forme.
(6)
Plavebné opatrenia vrátane informácií o vodnom stave a hlásení o ľadochodoch na vodných cestách sa poskytujú ako štandardné kódované správy, ktoré sa dajú načítať. Štandardná správa obsahuje informácie, ktoré sú nevyhnutné pre bezpečnosť a plynulosť plavebnej prevádzky; tieto správy sa poskytujú v elektronickej forme.

§ 39d

(1)
Štátny odborný dozor zahŕňa okrem úloh podľa § 39 písm. a) aj zisťovanie, ako prevádzkovateľ plavidla, posádka plavidla a osoby nachádzajúce sa na plavidle a osoba poverená vykonávaním kvalifikačného kurzu a školiteľ dodržiavajú tento zákon, súvisiace všeobecne záväzné právne predpisy, rozhodnutia vydané na jeho základe a medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná.
(2)
Úlohy Dopravného úradu na úseku štátneho odborného dozoru vykonáva Dopravný úrad plavebnými inšpektormi.
(3)
Plavebných inšpektorov vymenúva a odvoláva predseda Dopravného úradu.
(4)
Plavebný inšpektor sa pri výkone štátneho odborného dozoru preukazuje preukazom plavebného inšpektora.
(5)
Ak plavebný inšpektor pri výkone štátneho odborného dozoru zistí
a)
závažné alebo opakované porušenie tohto zákona alebo súvisiacich všeobecne záväzných právnych predpisov, môže členovi posádky plavidla zadržať preukaz o odbornej spôsobilosti alebo vodcovi malého plavidla preukaz odbornej spôsobilosti vodcu malého plavidla vydané Dopravným úradom alebo príslušným orgánom cudzieho štátu,
b)
závady alebo nedostatky na plavidle, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť prevádzky plavidla, bezpečnosť prepravy nebezpečných tovarov alebo bezpečnosť prepravy na vodnej ceste, môže zadržať lodné osvedčenie vydané Dopravným úradom alebo príslušným orgánom cudzieho štátu,
c)
že plavidlo nemá platné lodné osvedčenie alebo nespĺňa požiadavky uvedené v lodnom osvedčení, ale taká neplatnosť alebo nesplnenie požiadaviek nepredstavuje nebezpečenstvo zjavné pre osoby na plavidle, pre životné prostredie alebo plavbu, zadrží Dopravným úradom alebo príslušným orgánom cudzieho štátu vydané lodné osvedčenie a prevádzkovateľovi plavidla uloží v primeranej lehote vykonať opatrenia nevyhnutné na nápravu,
d)
že plavidlo nemá na palube lodné osvedčenie alebo zjavne ohrozuje bezpečnosť osôb na plavidle, životné prostredie alebo plavbu, môže zakázať plavidlu pokračovať v plavbe, kým nebudú prijaté uložené opatrenia nevyhnutné na nápravu; v tom prípade môže Dopravný úrad umožniť plavidlu bezpečne pokračovať na miesto, kde sa plavidlo skontroluje alebo opraví, ak je to vhodné pri skončení jeho prepravných činností,
e)
že školiteľ je pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky alebo koná amorálne, môže zakázať pokračovať vo výučbe,
(6)
Ak prevádzkovateľ plavidla preukáže splnenie opatrení uložených podľa odseku 5 písm. c), Dopravný úrad na základe žiadosti prevádzkovateľa plavidla predĺži platnosť lodného osvedčenia alebo vydá nové lodné osvedčenie.
(7)
O zadržaní preukazov a lodných osvedčení podľa odseku 5 písm. a) až c), ktoré boli vydané iným členským štátom Európskej únie alebo iným zmluvným štátom Dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo o zákaze pokračovať v plavbe vydanom podľa odseku 5 písm. d) plavidlu, ktorého lodné osvedčenie vydal iný členský štát Európskej únie alebo iný zmluvný štát Dohody o Európskom hospodárskom priestore, informuje Dopravný úrad príslušný orgán tohto členského štátu Európskej únie alebo iného zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore do siedmich dní od zistenia tejto skutočnosti alebo uloženia zákazu.
(8)
Plavebný inšpektor pri výkone štátneho odborného dozoru ďalej môže zadržať lodné listiny a doklady vydané podľa § 39 písm. j) alebo obdobné doklady vydané príslušným orgánom cudzieho štátu aj vtedy, ak je dôvodné podozrenie z ich falšovania alebo pozmeňovania. O zadržaní je plavebný inšpektor povinný vydať potvrdenie a odovzdať zadržané lodné listiny alebo doklady Dopravnému úradu; Dopravný úrad bezodkladne postúpi vec orgánom činným v trestnom konaní.
(9)
Preukazy o odbornej spôsobilosti vydané Dopravným úradom a zadržané podľa odseku 5 písm. a) a lodné osvedčenie vydané Dopravným úradom a zadržané podľa odseku 5 písm. b) postúpi plavebný inšpektor Dopravnému úradu na ďalšie konanie. Preukazy o odbornej spôsobilosti vydané príslušným orgánom cudzieho štátu a zadržané podľa odseku 5 písm. a) a lodné osvedčenie vydané príslušným orgánom cudzieho štátu a zadržané podľa odseku 5 písm. b) zasiela Dopravný úrad príslušnému orgánu cudzieho štátu, ktorý preukaz o odbornej spôsobilosti alebo lodné osvedčenie vydal. Ak plavebný inšpektor zistí pri výkone štátneho odborného dozoru podľa § 39 písm. a) šiesteho bodu porušenie tohto zákona alebo súvisiacich všeobecne záväzných právnych predpisov, postúpi vec Dopravnému úradu na ďalšie konanie.
(10)
Podrobnosti o vystrojení a označení zamestnancov podľa § 39 písm. p) ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 40
Priestupky

(1)
Priestupku na úseku vnútrozemskej plavby sa dopustí ten, kto
a)
úmyselne zničí, poškodí, znečistí alebo neoprávnene odstráni, zamení, pozmení, zakryje, premiestni alebo umiestni signálne znaky upravujúce plavbu na vodných cestách, informačné zariadenie pre cestujúcich, vyvesený cestovný poriadok alebo neoprávnene používa také zariadenie,
b)
poruší pravidlá bezpečnosti prevádzky plavidla na vodných cestách Slovenskej republiky,
c)
úmyselne poškodí stavbu na vodnej ceste alebo iné zariadenie, ktoré je súčasťou tejto stavby,
d)
ako iná osoba nachádzajúca sa na plavidle nesplní príkaz vodcu plavidla na zaistenie bezpečnosti plavby a zachovania poriadku na plavidle alebo poruší povinnosti cestujúceho,
e)
poruší povinnosti týkajúce sa používania vlajok a štandardy prezidenta (§ 25),
f)
nerešpektuje alebo poruší povinnosť uloženú v plavebnom opatrení Dopravného úradu,
g)
nerešpektuje alebo porušuje pokyny plavebného inšpektora pri výkone štátneho odborného dozoru alebo pokyny na zabezpečenie bezpečnosti plavebnej prevádzky,
h)
poruší povinnosti vodcu plavidla (§ 28 ods. 15, § 34) alebo člena posádky plavidla (§ 29 ods. 1 až 3, § 30 ods. 4 a 6),
i)
vedie plavidlo bez preukazu o odbornej spôsobilosti,
j)
ako vodca plavidla alebo člen posádky plavidla sa odmietne podrobiť dychovej skúške alebo, ak bola dychová skúška pozitívna, podrobiť sa lekárskemu vyšetreniu na zistenie, či nie je ovplyvnený alkoholom alebo inou návykovou látkou v súvislosti s riadením plavebnej premávky,
k)
poruší povinnosti ustanovené týmto zákonom pri vykonávaní činností na vodnej ceste,
l)
vykonáva osobitnú prepravu bez súhlasu Dopravného úradu alebo pri tejto preprave poruší podmienky určené Dopravným úradom,
m)
nedodržiava Dopravným úradom nariadené zastavenie plavby alebo vykonáva plavbu s plavidlom na vodnej ceste, kde je plavba takého plavidla zakázaná,
n)
preruší plavebnú dráhu bez súhlasu Dopravného úradu alebo spôsobí plavebnú nehodu,
o)
vedie výcvikové plavidlo mimo praktickej výučby kvalifikačného kurzu,
p)
ako školiteľ vykonáva kvalifikačný kurz pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok alebo koná amorálne,
q)
ako účastník plavebnej nehody poruší povinnosti ustanovené v § 34.
(2)
Za priestupok podľa odseku 1 písm. a) až e) možno uložiť pokutu do 165 eur.
(3)
Za priestupok podľa odseku 1 písm. f) až q) možno uložiť pokutu do 330 eur a zákaz činnosti do jedného roka.
(4)
V blokovom konaní možno uložiť za priestupky podľa odseku 1 pokutu do 165 eur.
(5)
Priestupky podľa odseku 1 prejednáva Dopravný úrad.
(6)
Na konanie o priestupkoch sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch.24)

§ 40a
Správne delikty

(1)
Ministerstvo uloží pokutu od 165 eur do 1 670 eur dopravcovi, ak poruší oznamovaciu povinnosť podľa § 21a ods. 4.
(2)
Dopravný úrad môže členovi posádky plavidla, ktorý je cudzincom, uložiť na území Slovenskej republiky zákaz činnosti, na ktorú je odborne spôsobilý, rozhodnutím v správnom konaní na dobu jedného roka, ak porušil povinnosti vyplývajúce z tohto zákona alebo ak tieto povinnosti hrubo a opakovane porušuje.
(3)
Dopravný úrad uloží pokutu od 330 eur do 6 635 eur
a)
prevádzkovateľovi plavidla, ak porušil povinnosti ustanovené v tomto zákone (§ 22 a 23, § 24 ods. 8 a § 26 až 28),
b)
dopravcovi, ak vykonával verejnú vodnú dopravu bez licencie (§ 7 ods. 5) alebo ak porušil povinnosti dopravcu stanovené v tomto zákone alebo povinnosti vyplývajúce z medzinárodných dohôd o vnútrozemskej plavbe, ktorými je Slovenská republika viazaná,
c)
prevádzkovateľovi verejného prístavu alebo užívateľovi verejného prístavu, ak porušil povinnosti pri prevádzke a používaní prístavov (§ 5),
d)
správcovi vodného toku, ak porušil povinnosti týkajúce sa udržiavania a zlepšovania podmienok na prevádzku plavidiel na sledovaných vodných cestách alebo ak neuposlúchol pokyn Dopravného úradu týkajúci sa vytýčenia plavebnej dráhy, vyznačenia plavebných prekážok na vodných cestách alebo ich odstránenia (§ 3 ods. 2),
e)
bezpečnostnému poradcovi, ktorý porušil povinnosti bezpečnostného poradcu ustanovené týmto zákonom,
f)
osobe vykonávajúcej prepravu nebezpečného tovaru, ak neurčila bezpečnostného poradcu,
g)
prevádzkovateľovi plávajúceho zariadenia, ktoré stojí na vodnej ceste alebo v prístave bez rozhodnutia Dopravného úradu o povolení státia,
h)
fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ak nedodržiava podmienky prevádzky plavidiel na vodných cestách a vo verejných prístavoch určené Dopravným úradom,
i)
fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ak prevádzkuje požičovňu plavidiel bez rozhodnutia o jej zriadení alebo nedodržiava podmienky stanovené v rozhodnutí alebo nedodržiava podmienky stanovené v rozhodnutí o povolení státia plávajúceho zariadenia na vodnej ceste alebo v prístave,
j)
prevádzkovateľovi plavidla, ak porušil povinnosti týkajúce sa zápisu a zmeny údajov v registri plavidiel,
k)
fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá svojou činnosťou, porušením tohto zákona alebo pravidiel bezpečnosti prevádzky plavidla na vodných cestách, plavebného opatrenia alebo pokynu Dopravného úradu ohrozila bezpečnosť alebo plynulosť plavebnej prevádzky,
l)
osobe poverenej vykonávaním kvalifikačného kurzu, ktorá porušila povinnosti pri vykonávaní kvalifikačného kurzu alebo vykonáva kvalifikačný kurz v rozpore s týmto zákonom alebo súvisiacimi všeobecne záväznými právnymi predpismi,
m)
osobe, ktorá vykonáva kvalifikačný kurz bez poverenia na vykonávanie kvalifikačného kurzu vydaného Dopravným úradom.
(4)
Dopravný úrad uloží pokutu od 165 eur do 1 660 eur
a)
správcovi vodného toku, vodcovi plavidla alebo Slovenskému hydrometeorologickému ústavu, ak neposkytne Dopravnému úradu informácie podľa § 39b ods. 2,
b)
vodcovi plavidla, ak nepodá Dopravnému úradu hlásenie z lode podľa § 39b ods. 3.
(5)
Pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä na závažnosť konania, na jeho následky, na dobu jeho trvania a na rozsah spôsobenej škody.
(6)
Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa Dopravný úrad dozvedela o tom, že právnická osoba alebo fyzická osoba porušila povinnosti podľa odsekov 2, 3 a 4, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti.
(7)
Pokuty uložené podľa tohto zákona sú príjmom štátneho rozpočtu.
(8)
Dopravný úrad môže rozhodnutím odňať
a)
členovi posádky plavidla alebo vodcovi malého plavidla ňou vydaný preukaz o odbornej spôsobilosti zadržaný podľa § 39d ods. 5 písm. a) na určitý čas, najviac tri roky, a v prípade straty zdravotnej spôsobilosti natrvalo; vrátenie odňatého preukazu je podmienené preskúšaním jeho držiteľa,
b)
lodné osvedčenie zadržané podľa § 39d ods. 5 písm. b) na čas potrebný na odstránenie zistených závad alebo nedostatkov; v prípade úplnej straty spôsobilosti plavidla na plavbu natrvalo.
(9)
Odvolanie proti rozhodnutiu o odňatí preukazu o odbornej spôsobilosti alebo lodného osvedčenia nemá odkladný účinok.

§ 41
Vzťah k správnemu konaniu

(1)
Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní,25) ak tento zákon neustanovuje inak. Proti rozhodnutiu Dopravného úradu možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje predseda Dopravného úradu na základe návrhu ním zriadenej osobitnej komisie.
(2)
Všeobecné predpisy o správnom konaní 25) sa nevzťahujú na vydávanie záväzných stanovísk, vykonávanie výmazu plavidla z registra a na § 3 ods. 2, § 4 ods. 4 a 7, § 5 ods. 9, § 6 až 6e, § 22 ods. 14, § 24 ods. 2, § 39 písm. b), d), e) až i), k), n), o).