Zákon o služobnom pomere policajtov zaradených vo Federálnom policajnom zbore a v Zbore hradnej polície 334/1991 účinný od 29.05.1992 do 30.06.2002

§ 2

(1)
Policajt je v služobnom pomere k policajnému zboru.
(2)
Právne úkony vo veciach služobného pomeru policajtov robia v mene policajného zboru služobné orgány, ktorými sú:
a)
minister vnútra Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky vo vzťahu k riaditeľovi Federálneho policajného zboru, k policajtom povolaným na plnenie úloh Federálneho ministerstva vnútra1) a k policajtom zaradeným v službách Federálneho policajného zboru, ktorých minister vnútra Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky vyčlenil do svojej podriadenosti,1)
b)
náčelník vojenskej zložky Kancelárie prezidenta Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky vo vzťahu k riaditeľovi Zboru hradnej polície,
c)
riaditeľ policajného zboru vo vzťahu k ostatným policajtom,
d)
vedúci organizačných celkov vo vzťahu k im podriadeným policajtom, v rozsahu ustanovenom ministrom vnútra Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo riaditeľom policajného zboru.
(3)
Vo vzťahu k policajtom uvedeným v odseku 2 písm. a) a b) má minister vnútra Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a náčelník vojenskej zložky Kancelárie prezidenta Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky tú istú právomoc ako riaditeľ policajného zboru podľa § 114 a 117 vo vzťahu k policajtom uvedeným v odseku 2 písm. c).

§ 3
Podmienky prijatia a prijímacie konanie

(1)
Do služobného pomeru môže byť po prijímacom konaní prijatý občan Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky starší ako 18 rokov, ktorý o prijatie písomne požiada a
a)
je bezúhonný a má morálne vlastnosti potrebné na výkon služby,
b)
je fyzicky a duševne spôsobilý na výkon služby,
c)
spĺňa vzdelanie ustanovené pre funkciu, do ktorej má byť ustanovený; do 31. decembra 1996 možno udeliť výnimku, a to iba na základe rozhodnutia ministra vnútra Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, náčelníka vojenskej zložky Kancelárie prezidenta Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo riaditeľa policajného zboru,
d)
nie je členom politickej strany alebo politického hnutia2) a
e)
vykonal základnú (náhradnú) vojenskú službu, pokiaľ podlieha brannej povinnosti.
(2)
Občan, ktorý požiadal o prijatie do služobného pomeru, musí byť o výsledku prijímacieho konania písomne upovedomený.
(3)
Federálne ministerstvo vnútra ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o prijímacom konaní.

§ 5
Skúšobná doba

(1)
Pri prijatí do služobného pomeru sa môže dojednať skúšobná doba, a to najdlhšie na šesť mesiacov.
(2)
Dojednanú skúšobnú dobu možno so súhlasom policajta skrátiť, ak policajt dosahuje v priebehu skúšobnej doby veľmi dobré výsledky vo výkone služby.
(3)
Ak policajt nemohol konať službu v skúšobnej dobe pre prekážky v službe, započítava sa mu do skúšobnej doby iba doba, po ktorú nemohol konať službu pre chorobu alebo úraz, ale najviac v rozsahu desiatich dní.
(4)
V skúšobnej dobe nesmie policajt samostatne vykonávať služobné zákroky a služobné úkony.1)

§ 11
Premiestnenie a preloženie

(1)
Ak policajt nemôže naďalej vykonávať doterajšiu funkciu, pretože
a)
v dôsledku organizačných zmien došlo k jej zrušeniu,
b)
podľa posudku lekárskej komisie dlhodobo stratil zdravotnú spôsobilosť na jej výkon,
c)
podľa záveru služobného hodnotenia nie je spôsobilý ju vykonávať,
d)
vykonáva trest zákazu činnosti, alebo
e)
nespĺňa vzdelanie ustanovené pre funkciu, do ktorej bol ustanovený, a nie je ani študentom školy, po ktorej absolvovaní by spĺňal vzdelanie pre funkciu, do ktorej bol ustanovený, napriek tomu, že od jeho prijatia do služobného pomeru uplynuli dva roky,
premiestni sa na inú funkciu v mieste toho istého služobného pôsobiska, a ak to nie je možné, preloží sa na inú funkciu v inom mieste služobného pôsobiska. Policajta možno podľa písmena a) premiestniť alebo preložiť iba s jeho súhlasom.
(2)
Policajt môže byť premiestnený na inú funkciu v tom istom mieste služobného pôsobiska alebo preložený na inú funkciu v inom mieste služobného pôsobiska,
a)
ak má byť v dôležitom záujme služby ustanovený do inej funkcie aspoň na rovnakej úrovni,
b)
ak bolo rozhodnuté o jeho prepustení zo služobného pomeru z dôvodov uvedených v § 16 ods. 1 písm. d) alebo e).
(3)
Policajt môže byť premiestnený na inú funkciu v mieste toho istého služobného pôsobiska alebo preložený do iného miesta služobného pôsobiska na vlastnú žiadosť po predchádzajúcej dohode s nadriadeným služobným orgánom.
(4)
Policajtovi, ktorý bol premiestnený alebo preložený na inú funkciu podľa odseku 1 písm. a) alebo b), patrí doterajší tarifný plat ešte po dobu šiestich mesiacov, pokiaľ je to pre neho výhodnejšie.

§ 15
Uvoľnenie

(1)
Policajt musí byť uvoľnený zo služobného pomeru, ak o to požiada. Žiadosť musí byť písomná a doručená služobnému orgánu, inak je neplatná.
(2)
Pri uvoľnení sa skončí služobný pomer uplynutím dvoch mesiacov, pokiaľ sa služobný orgán a policajt nedohodnú inak. Doba pre skončenie služobného pomeru sa začína prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení žiadosti o uvoľnenie služobnému orgánu a končí sa uplynutím posledného dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca.

§ 16

(1)
Policajt bude prepustený zo služobného pomeru, ak
a)
preňho v dôsledku organizačných zmien nie je iné zaradenie alebo nesúhlasí s premiestnením alebo preložením podľa § 11 ods. 1 písm. a),
b)
podľa posudku lekárskej komisie dlhodobo stratil zo zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať doterajšiu funkciu a nemožno ho premiestniť alebo preložiť na inú funkciu,
c)
bol pri služobnom hodnotení hodnotený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu,
d)
porušil služobnú povinnosť obzvlášť hrubým spôsobom,
e)
bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody, alebo
f)
nespĺňa podmienky pre prijatie do služobného pomeru.
(2)
Policajt môže byť zo služobného pomeru prepustený, ak
a)
spĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo
b)
bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin.
(3)
O prepustení z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. c), d) a e) sa musí rozhodnúť do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa služobný orgán o dôvode prepustenia dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol; v týchto lehotách sa musí rozhodnutie policajtovi tiež doručiť. Ak ide o prepustenie z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. c), nezapočítava sa do lehoty dvoch mesiacov doba, počas ktorej je policajt uznaný za dočasne neschopného služby pre chorobu alebo úraz.

§ 17

(1)
Rozhodnutie o prepustení sa musí vyhotoviť písomne a musí sa v ňom uviesť dôvod prepustenia a skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možno zameniť s iným dôvodom, inak je neplatné.
(2)
Pri prepustení sa skončí služobný pomer uplynutím dvoch mesiacov, pokiaľ sa služobný orgán a policajt nedohodnú inak. Doba pre skončenie služobného pomeru sa začína prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po dni doručenia rozhodnutia o prepustení a končí sa uplynutím posledného dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Ak ide o prepustenie z dôvodu uvedeného v § 16 ods. 1 písm. d), keď policajt porušil služobnú povinnosť obzvlášť hrubým spôsobom úmyselne, alebo ak ide o prepustenie z dôvodu uvedeného v § 16 ods. 1 písm. e) alebo o prepustenie z dôvodu uvedeného v § 16 ods. 2 písm. b), skončí sa služobný pomer dňom doručenia rozhodnutia o prepustení.

§ 20
Zrušenie služobného pomeru v skúšobnej dobe


V skúšobnej dobe môže služobný orgán alebo policajt zrušiť služobný pomer aj bez uvedenia dôvodov. Služobný pomer sa skončí uplynutím troch kalendárnych dní po doručení rozhodnutia služobnému orgánu alebo po písomnom oznámení policajta, vždy však najneskôr uplynutím skúšobnej doby.

§ 28
Disciplinárny priestupok

(1)
Disciplinárnym priestupkom je zavinené porušenie základných povinností policajta, pokiaľ nejde o trestný čin alebo priestupok.
(2)
Ako disciplinárny priestupok sa vybavuje tiež konanie policajta, ktoré má znaky priestupku, pokiaľ tak ustanovuje osobitný zákon.6)

§ 29
Disciplinárne tresty

(1)
Disciplinárnymi trestami sú:
a)
písomné pokarhanie,
b)
zníženie tarifného platu až o 15 % na dobu najviac troch mesiacov a pri opätovnom disciplinárnom priestupku, ktorého sa policajt dopustil v čase pred zahladením disciplinárneho trestu, na dobu najviac šiestich mesiacov,
c)
zníženie hodnosti o jeden stupeň až na dobu jedného roka,
d)
zákaz činnosti,
e)
prepadnutie veci.
(2)
Disciplinárny trest zníženia hodnosti o jeden stupeň nemožno uložiť policajtovi v hodnosti rotného, podporučíka alebo generálmajora.
(3)
Disciplinárny trest zákazu činnosti a prepadnutie veci možno uložiť len za konanie majúce znaky priestupku a za podmienok ustanovených osobitnými predpismi.7) Tieto disciplinárne tresty možno uložiť samostatne alebo spoločne, a to aj s disciplinárnym trestom zníženia tarifného platu alebo zníženia hodnosti o jeden stupeň.
(4)
Disciplinárnym trestom zákazu činnosti nemožno policajtovi uložiť zákaz výkonu funkcie.
(5)
Disciplinárny trest zákazu činnosti sa vykoná aj vtedy, ak sa policajtovi, ktorému bol tento disciplinárny trest uložený, skončil služobný pomer. O upustení od výkonu zvyšku disciplinárneho trestu zákazu činnosti rozhoduje služobný orgán, ktorý trest uložil.

§ 31

Za disciplinárny priestupok alebo za konanie majúce znaky priestupku možno disciplinárny trest uložiť najskôr nasledujúci deň po jeho spáchaní, najneskôr však do 30 dní odo dňa, keď sa o jeho spáchaní dozvedel najbližší nadriadený policajta. Ak je konanie policajta, v ktorom možno vidieť naplnenie skutkovej podstaty disciplinárneho priestupku, predmetom vyšetrovania iného orgánu, začína lehota 30 dní pre uloženie disciplinárneho trestu dňom, keď sa ktorýkoľvek z nadriadených policajta dozvedel o výsledku tohto vyšetrovania. Disciplinárny trest možno uložiť najneskôr do jedného roka odo dňa spáchania disciplinárneho priestupku alebo priestupku.

§ 32

(1)
Disciplinárny trest nemožno uložiť, ak bol policajt za ten istý skutok už právoplatne odsúdený súdom; ak bol disciplinárny trest uložený skôr, zruší sa s účinnosťou odo dňa uloženia.
(2)
Disciplinárny trest nemožno uložiť, prípadne vykonať, ak bol disciplinárny priestupok odpustený.
(3)
Disciplinárne tresty odpúšťa minister vnútra Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

§ 36
Rozvrhnutie základného času služby v týždni

(1)
Základný čas služby v týždni sa rozvrhuje spravidla na päť dní služby tak, aby dni nepretržitého odpočinku v týždni pripadali pokiaľ možno na sobotu a nedeľu. Pokiaľ to povaha služby vyžaduje, môže byť služba rozvrhnutá nerovnomerne; priemerný týždenný čas služby nesmie pritom v určitom období, spravidla štvortýždennom, presahovať hranicu ustanovenú pre dĺžku základného času služby v týždni.
(2)
O rozvrhnutí základného času služby v týždni rozhoduje príslušný služobný orgán; určí tiež začiatok a koniec času služby v jednotlivých dňoch.
(3)
Federálne ministerstvo vnútra ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podmienky, za ktorých môže byť čas služby v týždni rozvrhnutý inak ako podľa predchádzajúcich odsekov.

§ 96
Odchodné

(1)
Policajtovi, ktorého služobný pomer sa skončil uvoľnením alebo prepustením podľa § 16 ods. 1 písm. a) až c) a odseku 2 písm. a), patrí odchodné, ak jeho služobný pomer trval aspoň šesť rokov.
(2)
Pokiaľ sa ďalej neustanovuje inak, je odchodné za šesť rokov trvania služobného pomeru suma vo výške posledného hrubého mesačného služobného príjmu a zvyšuje sa za každý ďalší ukončený rok služobného pomeru o jednu polovicu hrubého mesačného služobného príjmu, najviac však do výšky jeho deväťnásobku.
(3)
Policajtovi, ktorého služobný pomer sa skončil prepustením podľa § 16 ods. 1 písm. c), sa odchodné znižuje o dve tretiny.
(4)
Policajtovi, ktorý je po skončení služobného pomeru bezprostredne prijatý do iného služobného pomeru, odchodné nepatrí, pokiaľ sa mu nárok na odchodné zachová aj v tomto inom služobnom pomere.

§ 97
Platové vyrovnanie

(1)
Policajtovi, ktorého služobný pomer sa skončil prepustením podľa § 16 ods. 1 písm. a) a nemá nárok na starobný dôchodok, invalidný dôchodok, čiastočný invalidný dôchodok, dôchodok za výsluhu rokov alebo na príspevok za službu, patrí platové vyrovnanie. Platové vyrovnanie do výšky posledného čistého služobného príjmu mu patrí po dobu zárobkovej činnosti alebo po dobu, po ktorú je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie,16a) najdlhšie však 12 mesiacov od skončenia služobného pomeru.
(2)
Príjemca platového vyrovnania je povinný platiteľovi platového vyrovnania oznámiť do ôsmich dní zmeny skutočností rozhodných pre trvanie nároku na platové vyrovnanie a jeho výplatu. Ak bol príjemca platového vyrovnania písomne vyzvaný, aby osvedčil skutočnosti rozhodné pre nárok na platové vyrovnanie a jeho výplatu, je povinný výzve vyhovieť. Ak tak neurobí v určenej lehote, možno mu výplatu platového vyrovnania zastaviť, pokiaľ bol na tento následok vo výzve upozornený.

§ 99

(1)
Príspevok je 20 % služobného príjmu, ak policajt vykonával službu aspoň 10 rokov. Za každý ďalší ukončený rok služby sa príspevok zvyšuje o 1 % služobného príjmu.
(2)
Príspevok sa vymeriava z posledného hrubého mesačného služobného príjmu policajta pred skončením služobného pomeru, alebo ak je to pre neho výhodnejšie, z jeho priemerného hrubého mesačného služobného príjmu za posledných päť kalendárnych rokov pred skončením služobného pomeru.
(3)
Príspevok podľa predchádzajúcich odsekov však nesmie presiahnuť najvyššiu výmeru starobného dôchodku.16b)

§ 101

(1)
Príspevok sa zvyšuje v rovnakých termínoch a rovnakým spôsobom ako čiastočný invalidný dôchodok zo sociálneho zabezpečenia.
(2)
Po dobu pobytu príjemcu príspevku v cudzine, počas väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody sa príspevok vypláca za podmienok ustanovených pre výplatu dôchodku zo sociálneho zabezpečenia.18)
(3)
Príjemca príspevku je povinný platiteľovi príspevku oznámiť do ôsmich dní zmeny skutočností rozhodných pre trvanie nároku na príspevok a jeho výplatu. Ak bol príjemca príspevku písomne vyzvaný, aby osvedčil skutočnosti rozhodné pre nárok na príspevok a jeho výplatu, je povinný výzve vyhovieť. Ak tak neurobí v určenej lehote, možno mu výplatu príspevku zastaviť, pokiaľ bol na tento následok vo výzve upozornený.

§ 127
Použitie ustanovení Zákonníka práce


Na služobný pomer policajtov sa použijú obdobne tieto ustanovenia Zákonníka práce č. 65/1965 Zb. v znení neskorších predpisov: § 11 ods. 1, § 12, § 14 až 17, § 94, 110a, § 143 ods. 6, § 157 až 161, § 241 až 244, § 245 ods. 1 až 3, § 246 až 260, § 265 až 266a, § 273 a § 274 ods. 1.

§ 128

(1)
Služobný pomer príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti zaradených v odbore pôsobnosti Federálneho ministerstva vnútra alebo vojenskej zložky Kancelárie prezidenta Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa dňom účinnosti tohto zákona stáva služobným pomerom k Federálnemu policajnému zboru alebo Zboru hradnej polície. Príslušníci Zboru národnej bezpečnosti zaradení na Federálnom ministerstve vnútra sa dňom účinnosti tohto zákona považujú za policajtov Federálneho policajného zboru povolaných na plnenie úloh Federálneho ministerstva vnútra.
(2)
Podľa doterajších predpisov sa posudzujú nároky vzniknuté zo služobného pomeru, právne úkony týkajúce sa vzniku, zmien a skončenia služobného pomeru urobené predo dňom účinnosti tohto zákona, ako aj lehoty, ktoré začali plynúť pred týmto dňom. Nároky súvisiace so skončením služobného pomeru sa posudzujú podľa doterajších predpisov, ak rozhodnutie o skončení služobného pomeru bolo oznámené predo dňom účinnosti tohto zákona, aj keď sa služobný pomer skončí po tomto dni; to neplatí, ak sa skončí služobný pomer prepustením v súvislosti so zásadnými organizačnými zmenami.
(3)
Konanie vo veciach služobného pomeru začaté predo dňom účinnosti tohto zákona vykonajú a o opravných prostriedkoch rozhodnú orgány príslušné podľa tohto zákona a spôsobom ustanoveným v tomto zákone.
(4)
Príspevok za službu, na ktorý vznikol nárok podľa doterajších predpisov, sa považuje za príspevok za službu podľa tohto zákona, a to vo výške, v akej sa priznal. Dňom účinnosti tohto zákona sa príspevok za službu zvýši rovnakým spôsobom, akým sa zvýšil čiastočný invalidný dôchodok v roku 1991.
(5)
Povolenia nosiť služobnú rovnošatu s odlišujúcim označením udelené podľa doterajších predpisov ministrom vnútra Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa zrušujú.
(6)
Služobná prísaha zložená podľa doterajšieho zákona sa považuje za služobnú prísahu zloženú podľa tohto zákona.
(7)
Hodnosti príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti dosiahnuté podľa doterajších predpisov sa považujú za hodnosti policajtov podľa tohto zákona.
(8)
Ak je do služobného pomeru podľa tohto zákona prijatý občan, ktorý bol v inom služobnom pomere, započítava sa mu dĺžka služby v tomto inom služobnom pomere, ako aj nároky s tým súvisiace, ako keby túto službu konal v služobnom pomere podľa tohto zákona.


§ 129
Vo vzťahu k policajtom Federálneho policajného zboru a Zboru hradnej polície dňom účinnosti tohto zákona strácajú platnosť

1.
zákon č. 100/1970 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti v znení zákona č. 63/1983 Zb., zákona č. 74/1990 Zb., zákona č. 169/1990 Zb. a zákona č. 546/1990 Zb.;
2.
nariadenie ministra vnútra Československej socialistickej republiky č. 26/1983 o konaní vo veciach služobného pomeru príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti (registrované v čiastke 12/1984 Zb.).


§ 130

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.

6)
§ 10 ods. 1 písm. a) zákona ČNR č. 200/1990 Zb. o priestupkoch.§ 10 ods. 1 písm. a) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.