Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony 331/2011 účinný od 31.12.2013 do 31.12.2013

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 331/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, v znení zákona č. 246/2012 Z. z.

25

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh novely zákona o DPH nadväzuje na nelegislatívny materiál s názvom Akčný plán boja proti daňovým podvodom na roky 2012 až 2016, ktorý vláda Slovenskej republiky schválila uznesením č. 235 dňa 31. mája 2012. Akčný plán boja proti daňovým podvodom na roky 2012 až 2016 spolu s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky (časť Trvalo udržateľný hospodársky rozvoj - Boj proti daňovým podvodom) sa zameriavajú na vytváranie systematickej legislatívnej podpory boja proti podvodom na dani z pridanej hodnoty.

Boj proti daňovým podvodom a daňovým únikom je legitímnym cieľom Slovenskej republiky, uznaným aj sekundárnym právom Európskej únie, keďže daňové podvody a úniky v oblasti dane z pridanej hodnoty

-oberajú Slovenskú republiku o príjmy, ktoré by sa inak vynaložili na plnenie dôležitých hospodárskych a sociálnych funkcií,

-znižujú príjmy Európskej únie (daň z pridanej hodnoty tvorí podstatnú časť mixu príjmov, tzv. vlastný ch zdrojov Európskej únie),

-deformujú zdravé podnikateľské prostredie poskytovaním neoprávnenej daňovej výhody neserióznym podnikateľom,

-zabezpečujú financovanie iných druhov protiprávnych konaní.

Z Akčného plánu boja proti daňovým podvodom na roky 2012 až 2016 vyplynula pre Ministerstvo financií Slovenskej republiky povinnosť implementovať opatrenie č. 35 s názvom 'Zavedenie povinnosti predkladať údaje o tuzemských dodávkach tovarov a služieb sprá vcovi dane elektronickou formou'. Z tohto dôvodu sa návrhom novely zákona o DPH zavádza povinnosť platiteľ ov dane predkladať údaje o dodávkach tovarov a služieb v elektronickej forme, tzv. kontrolný výkaz.

Platitelia dane budú povinní uvádzať v kontrolnom výkaze tie údaje, ktoré oni sami neuvádzajú už v iných typoch výkazov, ako sú napríklad colné vyhlásenia pri vývoze tovarov do tretích štátov , prípadne súhrnné výkazy pri intrakomunitárnych dodaniach tovarov do iných členských štátov. K selektívnemu výberu transakcií, ktoré je platiteľ dane povinný uvádzať v kontrolnom výkaze, prist úpilo Ministerstvo financií Slovenskej republiky okrem už spomínanej duplicity údajov, najmä z dôvodu potreby krížovej kontroly len tých údajov, ktoré sú predmetom dane z pridanej hodnoty v tuzemsku a platitelia dane sú zároveň osobami povinnými platiť daň.

Kontrolný výkaz, ako dokument obsahujúci informácie o vymedzených dodávkach tovaru a služieb platiteľov dane na vstupe aj výstupe, predstavuje jedinečný zdroj informácií pre finančnú správu. Prostredníctvom automatizovaného systému krížovej kontroly v ňom uvedených údajov bude finan čná správa vedieť efektívne plánovať daňové kontroly. Sprievodným efektom zavedenia kontrolného výkazu bude zlepšenie dobrovoľného plnenia daňových povinností platiteľov dane, čo sa v koneč nom dôsledku odrazí na zlepšenom výbere dane z pridanej hodnoty. Ambíciou kontrolného výkazu je odhaľovanie nových typov podvodov a ich predchádzanie, do budúcnosti takisto rozší renie jeho uplatnenia na kontrolu plnenia zákonných povinnosti pri iných druhoch priamych a nepriamych daní.

Krížovou kontrolou údajov, uvedených v kontrolných výkazoch vzájomne obchodujú cich platiteľov dane, bude možné napríklad

-odhaliť tuzemské a cezhraničné karuselové podvody,

-odhaliť machinácie s faktúrami, ako sú napr. nezaradenie faktúr do účtovníctva dodávateľa, prič om odberateľ z nich uplatňuje odpočítanie dane, výmena faktúr, vystavenie fiktívnych faktúr, nevystavenie faktúr, vystavenie faktúr neplatiteľmi dane, uplatnenie si odpočtu dvakrát z tej istej faktúry,

-monitorovať rizikových platiteľov dane,

-preventívne pôsobiť proti uvádzaniu nepravdivých údajov.

Vzhľadom na predpokladaný pozitívny efekt zavedenia kontrolného výkazu sa termí n jeho účinnosti oproti pôvodnému termínu 1. október 2014 posúva na 1. január 2014.

Podmienkou zavedenia kontrolného výkazu je elektronická komuniká cia medzi finančnou správou a platiteľmi dane. Keďže elektronické podávanie daňových priznaní predpokladá čerpanie dát z elektronicky vedeného účtovníctva, sumár údajov o dodávateľoch a odberateľoch platiteľa dane, v podobe elektronicky podávaného kontrolného výkazu, by nemal byť pre platiteľov dane v porovnaní so súčasným stavom neprimeranou administratívnou záťažou.

Analýza dopadov a efektu opatrení zavedených novelou zákona o DPH vykonanou zákonom č. 246/2012 Z. z. si vyžiadala prijatie ďalších legislatívnych opatrení týkajúcich sa eliminácie daňových podvodov a únikov na dani z pridanej hodnoty. Ukazuje sa, že platitelia dane sa vedia rýchlo prispôsobiť platnej legislatíve a hľadajú spôsoby, ako obchádzať prípadne interpretovať zákon o DPH tak, aby dosiahli sledované nelegálne ciele. Z toho dôvodu je nevyhnutné popri opatreniach na predchádzanie najzávažnejších konaní v z ákone o DPH dbať na dôslednú implementáciu ustanovení zákona o DPH finančnou správou tak, aby bol zachovaný zmysel a podstata fungovania dane z pridanej hodnoty.

Návrhom novely zákona o DPH sa rozširuje vecná pôsobnosť už existujúcich opatrení, napr. v podobe povinnosti skladať zábezpeku aj u osôb, ktoré sa stanú platiteľmi dane zo zákona, alebo zmenia typ registrácie, prípadne rozš írenie tuzemského sektorového prenosu daňovej povinnosti.

Už v minulosti sa zavedenie prenosu daňovej povinnosti na vybrané transakcie ukázalo ako jedno z najefektívnejších opatrení v boji proti daňovým podvodom. Ministerstvo financií Slovenskej republiky sa aj z tohto dôvodu rozhodlo na vybrané komodity zaviesť prenos daňovej povinnosti na základe rozšíreného článku 199a smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (návrh na doplnenie smernice Rady 2006/112/ES schválený na ECOFIN-e 21.6.2013). Ide o vybrané druhy poľnohospodá rskych produktov, kovov, mobilné telefóny a integrované obvody.

Informácie z finančnej správy taktiež preukázali potrebu zavedenia nových opatrení na predchádzanie daňovým únikom, okrem kontrolného výkazu je to napríklad pokračovanie lehoty na úpravu odpočítanej dane u nadobúdateľa investičného majetku, ktorým je nehnuteľnosť, prí padne zavedenie vyvrátiteľnej právnej domnienky na uplatnenie osobitnej úpravy, iba ak faktúra z iného členského štátu obsahuje slovnú informáciu o predaji tovaru v režime osobitnej úpravy.

Zároveň so zavedením nových opatrení v boji proti daňovým podvodom a únikom má Ministerstvo financií Slovenskej republiky v úmysle neustále zlepšovať kvalitu podnikateľského prostr edia v oblasti dane z pridanej hodnoty, a to najmä odstraňovaním administratívnych prekážok podnikania, znižovaním administratívnej záťaže a celkovým zjednodušením legislatívy, čo sa odzrkadlí vo v äčšej právnej istote platiteľov dane.

Medzi opa trenia tohto typu patrí najmä

-úprava postupu pri zmene registrácie z § 5 a 6 na § 4,

-úprava postupu pri zrušení registrácie pre daň podľa § 7 a 7a,

-odstránenie povinnosti zaplatiť daň pre určité osoby, ak splatná daň nepresiahne sumu 5 eur,

-odstránenie povinnosti zahraničnej osoby registrovať sa pre daň podľa § 5 len kvôli dovozu tovaru z tretieho štátu.

Súčasne sa návrhom novely zákona o DPH z dôvodu konsolidácie verejných financií odkladá účinnosť opatrenia týkajúceho sa samozdanenia dovozu tovaru z tretích štátov platiteľom dane z 1. januára 2014 na 1. január 2017.

Účinnosť návrhu novely zákona o DPH sa navrhuje 1. januára 2014.

Dopady návrhu novely zákona o DPH na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na sociálne prostredie, vplyv na životné prostredie a vplyv na informatizáciu spoločnosti sú uvedené v doložke vybraných vplyvov.

Predkladaný návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočty obcí a vyšších územných celkov.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a inými právnymi predpismi, medzinárodným zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v sú lade s právom Európskej únie.

Doložka vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 331/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, v znení zákona č. 246/2012 Z. z..

Termín začatia a ukončenia PPK:

A.2. Vplyvy:

Pozitívne Žiadne Negatívne 1. Vplyvy na rozpočet verejnej správyxx2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?xx3. Sociálne vplyvyx– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,– sociálnu exklúziu,– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť 4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostix

A.3. Poznámky

bezpredmetné

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Vplyvy na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyvy na rozpočet verejnej správy(v tis. eur)20142015201620172018Príjmy verejnej správy celkom000-454 624- 23 426v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť VPS

0

0

0

-454 624

-23 426z toho: - vplyv na ŠR VPS000-454 624-23 426- vplyv na územnú samosprávu00000Výdavky verejnej správy celkom00017 001 17 895v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť

VPS / program 08H

0

0

0

17 001

17 895z toho: - vplyv na ŠR VPS00017 001 17 895- vplyv na územnú samosprávu00000Celková zamestnanosť 00000- z toho vplyv na ŠR 00000Financovanie zabezpečené v rozpočte00000v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť00000 Vplyv na výnos DPH na hotovostnej báze

2.2. Financovanie návrhu

Tabuľka č. 2

FinancovanieVplyv na rozpočet verejnej správy (v tis. eur)20142015201620172018Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy ( - príjmy, + výdavky)000471 625

41 321 z toho vplyv na ŠR000471 62541 321 financovanie zabezpečené v rozpočte0000

0

ostatné zdroje financovania00000Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora000471 62541 321

Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Napriek neutrálnemu vplyvu na akruálne príjmy bude mať zavedenie samozdanenia pri dovoze tovaru pravdepodobne negatívny vplyv na výšku maastrichtského dlhu a úrokové náklady v ESA95. V prípade, že Štátna pokladnica nedisponuje dostatočnou rezervou (alebo z dôvodu stratégie riadenia dlhu a likvidity sa nemôže znížiť), bude na vykrytie hotovostného vý padku potrebná dodatočná emisia vládnych cenných papierov, čím dôjde ku zvýšeniu hrubého dlhu, a tým aj k zvýšeniu úrokových nákladov. Pokiaľ by hotovostný výpadok bol pokrytý z rezervy Štátnej pokladnice, vplyv opatrenia na hrubý dlh a úrokové náklady dlhu by bol nulový. V dôsledku poklesu rezervy by sa však znížili úrokové príjmy z aktív.

Zavedenie kontrolného výkazu o konkrétnych obchodných transakciách platiteľa dane má napomôcť efektívnemu potláčaniu daňových podvodných aktivít. Vybrané údaje z kontrolného výkazu bude možn é konfrontovať s údajmi, ktoré platiteľ dane uviedol v daňovom priznaní. Vytvorí sa tým efektívna možnosť krížovej kontroly týchto údajov s údajmi jednotlivých obchodných partnerov a bude smerovať k posilneniu príjmov štátneho rozpočtu. Aj ďalšie navrhované opatrenia, ktoré sú zamerané na potláčanie aktivít smerujúcich k vyhýbaniu sa platbe dane, napr. proti úmyselnému zamieň aniu bežného režimu dane a osobitnej úpravy uplatňovania dane pri kúpe ojazdených motorových vozidiel, budú v konečnom dôsledku znamenať pozitívny vplyv na štátny rozpočet. Charakter navrhovaný ch opatrení neumožňuje kvantifikovať výšku vplyvu na štátny rozpočet.

Na základe rozšíreného článku 199a smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systé me dane z pridanej hodnoty sa ako jedno z najefektívnejších opatrení v boji proti daňovým podvodom navrhuje zaviesť prenos daňovej povinnosti aj na vybrané druhy poľnohospodárskych produktov, kovov, mobilné telefóny a integrované obvody.

Vplyv uvedeného opatrenia nie je možné kvantifikovať z dôvodu, že nie sú k dispozícií disagregované údaje na požadovanej úrovni. Opatrenie bude mať negatí vny vplyv na hotovostné plnenie výnosu DPH z transakcií podliehajúcich tuzemskému samozdaneniu z dôvodu presunutia platby DPH na konečného spotrebiteľa. Uplatň ovanie samozdanenia bude znamenať výpadok hotovostných platieb dane dodávateľmi, ktoré by boli uplatnené ako odpoč et dane na vstupe príjemcom tovaru, ale s jedno alebo dvoj – mesačným oneskorením. Zmena hotovostného plnenia dane sa m ôže do určitej miery premietnuť aj do akruálneho výnosu dane počítaného na základe posunu hotovostného plnenia.

2.3. Popis a charakteristika návrhu

2.3.1. Popis návrhu:

Novela zákona o DPH navrhuje zavedenie ďalšej série ustanovení , ktorých cieľom je predchádzanie daňovým podvodom a únikom na dani z pridanej hodnoty. Popri rozšírení vecnej pôsobnosti niektorých už prijatých opatrení (napr. zábezpeka na daň) sa zavádzajú aj úplne nové nástroje, ktorých cieľom je efektívne potlačenie podvodných aktivít.

Keďže finančná správa má len obmedzené informácie o konkrétnych obchodných transakciách platiteľa dane, kontrolný výkaz, ktorý obsahuje stanovené údaje z prijatých a vydaných faktúr platite ľa dane, predstavuje najvýznamnejší nástroj na boj proti daňovým podvodom a únikom novely zákona o DPH. Vybrané údaje z kontrolného výkazu bude možné konfrontovať s údajmi, ktoré tento platiteľ dane uviedol v daňovom priznaní, omnoho väčším prínosom však bude krížová kontrola týchto údajoch s údajmi jednotlivých obchodných partnerov platiteľa dane.

Automatizované spracovávanie kontrolného výkazu finančnou správou si vyžaduje jeho podávanie v elektronickej podobe, čerpajúc pritom údaje z elektronicky vedeného účtovníctva. Okrem zlepšenej analýzy riz ík je sekundárnym efektom zavedenia kontrolného výkazu aj zlepšenie plnenia daňových povinností platiteľov dane a zároveň predpokladaný pozitívny dopad na výber dane z pridanej hodnoty.

Na základe poznatkov z praxe pristúpilo Ministerstvo financií Slovenskej republiky k zavedeniu ďalších opatrení, ktoré sa zameriavajú na eliminá ciu aktivít smerujúcich k vyhýbaniu sa platbe dane. Ide napríklad o úmyselné zamieňanie bežného režimu dane a osobitnej úpravy uplatňovania dane využívanej najmä pri kúpe ojazdených motorový ch vozidiel z iného členského štátu. V tejto súvislosti sa umožňuje novelou zákona o DPH použiť osobitnú úpravu uplatňovania dane len vtedy, ak je špecifikovaná na faktúre vydanej k dodaniu motorové ho vozidla. Podobným opatrením smerovaným proti vyhýbaniu sa platbe dane je aj pokračovanie úprav odpočítanej dane pri investičnom majetku, ktorým je nehnuteľnosť u právnych nástupcov.

Už v minulosti sa zavedenie prenosu daňovej povinnosti na vybrané transakcie ukázalo ako jedno z najefektívnejších opatrení v boji proti daňový m podvodom. Ministerstvo financií Slovenskej republiky sa aj z tohto dôvodu rozhodlo na vybrané komodity zaviesť prenos daňovej povinnosti na základe rozšíreného článku 199a smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom syst éme dane z pridanej hodnoty. Ide o vybrané druhy poľnohospodárskych produktov, kovov, mobilné telefóny a integrované obvody.

Vplyv uvedeného opatrenia nie je možné kvantifikovať z dôvodu, že nie sú k dispozícií disagregované údaje na požadovanej úrovni. Opatrenie bude mať negatí vny vplyv na hotovostné plnenie výnosu DPH z transakcií podliehajúcich tuzemskému samozdaneniu z dôvodu presunutia platby DPH na konečného spotrebiteľa. Uplatň ovanie samozdanenia bude znamenať výpadok hotovostných platieb dane dodávateľmi, ktoré by boli uplatnené ako odpočet dane na vstupe príjemcom tovaru, ale s jedno alebo dvoj – mesačným oneskorením. Zmena hotovostného plnenia dane sa môže do určitej miery premietnuť aj do akruálneho výnosu dane počítaného na zá klade posunu hotovostného plnenia.

K zlepšeniu podnikateľského prostredia nevyhnutne prispievajú aj úpravy legislatívno-technického charakteru, ktoré pre určité situácie dopĺňajú chýbajúci zákonný postup a zvyšujú tým prá vnu istotu platiteľov dane. K takýmto opatreniam patria napríklad právna úprava zmeny typu registrácie pre daň, úprava zrušenia registrácie pre daň.

Novela zákona o DPH predpokladá zavedenie opatrení s účinnosťou od 1. januára 2014.

Súčasne sa návrhom novely zákona o DPH z dô vodu konsolidácie verejných financií a značne napätej situácie v príjmovej časti štátneho rozpočtu odkladá účinnosť opatrenia týkajúceho sa samozdanenia dovozu tovaru z tretích štátov platiteľom dane z 1. januára 2014 na 1. január 2017.

Odklad účinnosti opatrenia týkajúceho sa samozdanenia dovozu tovaru z tretích štátov platiteľom dane z 1. januára 2014 na 1. január 2017 presunie negatívne fiškálne vplyvy o tri roky neskôr t.j. do roku 2017.

Samozdanenie dovozu tovaru z tret ích štátov nebude mať vplyv na akruálny výnos DPH (ESA 95), zníži však hotovostný výnos DPH v roku 2017 (v prvom kvartáli roka). Veľkosť tohto vplyvu bude závisieť od počtu subjektov, ktoré splnia podmienky pre využívanie samozdanenia. Pri predpoklade, že samozdanenie sa bude vzťahovať na 2/3 dovozu z tretích krajín, bude negatívny vplyv na hotovostný vý nos DPH v roku 2017 vo výške 454,6 mil. Eur (0,5% HDP). Tento výpadok sa prejaví najmä v prvý ch troch mesiacoch roku, kedy poklesne hotovostný výnos DPH na colných úradoch z dôvodu uplatnenia samozdanenia, pričom zároveň budú ešte vyplácané vzniknuté nadmerné odpočty vzťahujúce sa k DPH zaplatenej na colných úradoch z konca roku 2016. Negatívny vplyv v ďalších rokoch vyplýva výlučne z očakávaného medziročného rastu výberu DPH na colných úradoch. V roku 2018 by bol vo výške 23,4 mil. Eur.

Napriek neutrálnemu vplyvu na akruálne príjmy bude toto opatrenie mať pravdepodobne negatívny vplyv na výšku maastrichtského dlhu a úrokové náklady v ESA95. V prípade, že Štátna pokladnica nedisponuje dostatočnou rezervou (alebo z dôvodu stratégie riadenia dlhu a likvidity sa nemôže znížiť), bude na vykrytie hotovostného výpadku potrebná dodatočná emisia vládnych cenných papierov, čím dôjde ku zvýšeniu hrubého dlhu, a tým aj k zvýšeniu úrokových nákladov. Pokiaľ by hotovostný výpadok bol pokrytý z rezervy Štá tnej pokladnice, vplyv opatrenia na hrubý dlh a úrokové náklady dlhu by bol nulový. V dôsledku poklesu rezervy by sa však znížili úrokové príjmy z aktív.

2.3.2. Charakteristika návrhu podľa bodu 2.3.2. Metodiky :

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

X iné

2.3.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Návrh zákona nemá vplyv na zmenu vývoja objemu aktivít, z tohto dôvodu sa tabuľka č. 3 Predpoklady vývoja objemu aktivít nepredkladá.

2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financie Tabuľka č. 4

Príjmy (v tis. eur) Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2014201520162017 2018Daňové príjmy (100)1000-454 624- 23 426 DPH (131)000-454 624- 23 426Nedaňové príjmy (200)1 Granty a transfery (300)1 Príjmy z transakcií s finančn ými aktívami a finančnými pasívami (400) Prijaté úvery, pôžičky a n ávratné finančné výpomoci (500) Dopad na príjmy verejnej sprá vy celkom 0 00 -454 624- 23 426 1 – príjmy rozp ísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie Vplyv na výnos DPH na hotovostnej báze

Tabuľka č. 5

Výdavky (v tis. eur)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka20142015201620172018 Bežné výdavky (600)00017 00117 895 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610) Poistné a príspevok do poisťovní (620) Tovary a služby (630)2 Bežné transfery (640)2 Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôži čkami a NFV (650)200017 00117 895 Kapitálové výdavky (700) Obstarávanie kapitálových aktív (710)2 Kapitálové transfery (720)2 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800) Dopad na výdavky verejnej správy celkom00017 00117 895 z toho výdavky na ŠR00017 00117 895 Bežné výdavky (600) Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610) Kapitálové výdavky (700) Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800) 2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Návrh zákona nemá vplyv na zamestnanosť vo verejnej správe, z toho dôvodu sa tabuľka č. 6 Vplyvy na zamestnanosť nepredkladá.

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Vplyvy na podnikateľské prostredie

3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?

Predpokladá sa, že zmeny navrhované v novele zákona o DPH budú mať pozití vny aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Väčšina opatrení zameraná na boj proti daňovým podvodom a únikom je navrhnutá tak, aby predchádzala podvodným aktivitám, to znamená, že pre legá lne podnikajúce subjekty nebude predstavovať administratívnu záťaž. Priamo dotknuté týmito opatreniami však budú tie subjekty, ktoré cielene využívajú legislatívne medzery v zákone o DPH, prípade zá kon o DPH účelovo interpretujú. Takýchto osôb sa dotkne napríklad povinnosť zložiť zábezpeku na daň, ak sa stanú platiteľmi dane zo zákona, prípadne si zmenia typ registrácie pre daň a zároveň sa považujú za daňovo nespoľahlivých, keďže v minulosti pôsobili v postavení spoločníkov alebo konateľov obchodných spoločností s nedoplatkami na dani z pridanej hodnoty. Podobnú personálnu pô sobnosť má aj opatrenie týkajúce sa úmyselného zamieňania bežného režimu dane a osobitnej úpravy uplatnenia dane pri kúpe ojazdených motorových vozidiel z iných členských štátov, kedy osobitnú úpravu bude možné uplatniť len v prípade jej vysloveného označenia na faktúre, a takisto povinnosť pokračovať v úprave dane odpočítanej pri investičnom majetku u právnych nástupcov pôvodné ho vlastníka.

Určitú administratívnu záťaž pre platiteľ ov dane (k 30.09.2012 bolo registrovaných 209 032 platiteľov dane) bude predstavovať kontrolný výkaz, ktorý sa bude ako zoznam údajov z prijatých a vydaných faktúr pri určitých transakciách predkladať v lehote na podávanie daňového priznania. Zásadným predpokladom jeho zavedenia je však elektronická komunikácia platiteľov dane s finančnými úradmi. S využitím už zabehnutých aplikácií v používan ých účtovných softvéroch, ktoré bez väčších problémov dokážu exportovať údaje od platiteľa dane k finančnej správe, by predkladanie kontrolného výkazu pre platiteľov dane, ktorí uskutoč nia určené dodania, nemalo byť neprimerane administratívne náročné.

Pozitívny efekt zo zavedenia kontrolného výkazu je zrejmý: krížovou kontrolou údajov obchodujúcich platiteľov dane sa zlepší aj plnenie daňových povinností, eliminuje sa možnosť uskutočňovania rôznych dodatočných zásahov v účtovníctve, ako sú napr. nezaradené faktúry na výstupe, zmenený základ dane a daň u dodá vateľa a odberateľa, dvakrát uplatnené odpočítanie dane z rovnakej faktúry a podobne. Zlepšenie plnenia daňových povinností ovplyvní následne aj výber dane z pridanej hodnoty, čo rozhodne zlepší podnikateľské prostredie pre všetkých platiteľov dane.

3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?

Je možné predpokladať, že zavedenie povinnosti predklada ť kontrolný výkaz elektronickou formou môže byť pre niektorých platiteľov dane jednorázovým priamym finančným výdavkom, keďže bude potrebné používaný účtovný softvér doplniť aj o nov ú funkcionalitu. Keďže podmienkou zavedenia kontrolného výkazu je elektronická komunikácia platiteľa dane s finančnou správou, ktorej účinnosť je plánovaná k 1.1.2014, je obstaranie takejto funkcionality v r ámci širšej prípravy na plnú elektronickú komunikáciu s finančnou správou nevyhnutnosťou každého platiteľa dane. Takisto je potrebné uviesť, že k minimalizácii nákladov môže pozitívne prispie ť aj dostatočne dlhá legisvakančná doba a úzka spolupráca finančnej správy so spoločnosťami vyvíjajúcimi účtovné softvéry, ktoré zabezpečia priamo v účtovný ch programoch vytvorenie takejto aplikácie.

Očakávaný prínosom navrhovaných opatrení, ktoré sa vo veľkej miere zameriavajú na boj proti daňovým podvodom a únikom, je najmä zlepšenie výberu dane z pridanej hodnoty, ktorý sa pretaví do vyšší ch príjmov štátneho rozpočtu. Keďže daň z pridanej hodnoty tvorí najväčší daňový príjem do štátneho rozpočtu, je spoločenský prínos novely zákona o DPH veľký. Opatreniami, zameraný mi na registráciu (rozšírenie povinnosti skladať zábezpeku pre daň pri zmene typu registrácie, prípadne pri registráciach zo zákona), zrušenie registrácie (úprava postupu pri zrušení registrácie podľa § 7 a 7a zákona o DPH), a opatreniami počas platnosti IÈ DPH zameranými na transakcie smerujúce k vyhýbaniu sa daňovej povinnosti, sa zabezpečí dohľad nad platiteľmi dane. Znížený počet registrovaný ch platiteľov dane, kontrola ich obchodnej činnosti prostredníctvom kontroly údajov v kontrolných výkazov a eliminácia možnosti vyhnúť sa daňovej povinnosti v konečnom dôsledku zlepšia podnikateľské prost redie. 3.3. Ak á je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v súvislosti s implementáciou návrhu?Je možné predpokladať určité zvýšenie administratívnych nákladov, ktor é však nie je možné kvantifikovať.

3.4. Aké sú d ôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľských subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu?)

Cieľom navrhovaných opatrení je sťažiť možnosti obchádzania zákona o DPH pre neserióznych platiteľov dane, ktorí páchaním daňových podvodov a únikov získavajú neoprávnenú hospodársku výhodu oproti poctivým podnikateľom obchodujúcim v tom istom segmente trhu. Dôsledn ým uplatnením týchto opatrení by sa mali eliminovať podvodné aktivity a podporiť zdravé podnikateľské prostredie s riadnou hospodárskou súťažou.

3.5. Aké sú predpokladané spoločensko–ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií?

Vplyvom zavedenia opatrení v novele zákona o DPH sa očakáva zlepšenie plnenia da ňových povinností platiteľov dane, zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu a celkové ozdravenie podnikateľského prostredia.

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácieObsah6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?

(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.)6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?

(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.)¼udia6.3. Zabezpečuje sa vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?

(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.)6.4. Zabezpeč uje sa rozvoj elektronického vzdelávania?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávacích aktivít.)6.5. Zabezpeč uje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačných aktivít.)6.6. Zabezpeč uje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?

(Uveďte spôsob sprístupnenia digitálneho prostredia.)Infraštruktúra6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?

(Uveďte jeho funkciu.)Novelou zákona o DPH sa zavá dza kontrolný výkaz ako zoznam údajov z prijatých a vydaných faktúr pri určitých dodaniach tovarov a služieb. Kontrolný výkaz bude mať jednotnú elektronickú formu, ktorej vzor ustanoví Ministerstvo financií SR vydaním opatrenia. U platiteľov dane sa predpokladá využitie už zabehnutých aplikácií v používaných účtovných softvéroch platiteľov dane, ktoré by bez väčších problémov doká zali exportovať údaje od platiteľa dane k finančnej správe.

Nevyhnutným predpokladom na to, aby finančná správa krížovou kontrolou dát vedela určiť v elektronicky podaných kontrolných výkazoch nezhody, je zavedenie aplikačného softvéru na takej technickej ú rovni, aby vedel nielen prijať a spracovať zasielané dáta. Nemenej dôležité je aj zavedenie elektronickej komunikácie medzi finančnou správou a platiteľmi dane.6.8. Rozširuje sa prístupnosť k internetu?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)6.9. Rozširuje sa prístupnosť k elektronickým službám?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)6.10. Zabezpeč uje sa technická interoperabilita?

(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.)6.11. Zvyšuje sa bezpečnosť IT?

(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)6.12. Rozširuje sa technická infraštruktúra?

(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)

Riadenie procesu informatizácie6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?

(Uveďte popis zmien.)Financovanie procesu informatizácie6.14. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Popíšte príslušnú úroveň financovania.)Je možné predpokladať aj určité finančné investície súvisiace so zavedením softvérových ná strojov na kontrolu údajov v predkladaných kontrolných výkazov. Legislatívne prostredie procesu informatizácie6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?

(Stručne popíšte navrhované legislatívne zmeny.)

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znen í neskorších a ktorým sa mení zákon č. 331/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, v znení zákona č. 246/2012 Z. z. predpisov s právom Európskej únie

1. Predkladateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2. Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 331/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č . 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, v znení zákona č. 246/2012 Z. z..

3. Problematika návrhu zákona:

a)je upravená v práve Európskej únie:

primárnom:

-čl. 110 až 113 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

sekundárnom (prijatom po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založen í Európskeho spoločenstva - po 30. novembri 2009)

1. legislatívne akty:

2. nelegislatívne akty:

-nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 268, 12.10. 2010),

-vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 282/2011 z 15. marca 2011, ktorý m sa ustanovujú vykonávacie opatrenia smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 77, 23.3.2011),

-vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č . 79/2012 z 31. januára 2012, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania niektorých ustanovení nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 o administratívnej spoluprá ci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 29, 1.2. 2012).

sekundárnom (prijatom pred nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoloč enstva - do 30. novembra 2009):

-smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 11.12.2006) v platnom znení,

-nariadenie Rady (ES) č. 1798/2003 zo 7. októ bra 2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty a ktoré zrušuje nariadenie (EHS) č. 218/92 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 9/zv. 1) v platnom znení.

b)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie:

-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C – 317/94, Elida Gibbs Ltd proti Commissioners of Customs & Excise, rok 1996,

-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 427/98, EK proti Spolkovej republike Nemecko, rok 2002,

-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 398/99, Yorkshire Co-operatives Ltd proti Commissioners of Customs & Excise, rok 2003,

-rozhodnutie Súdneho dvora v spojených veciach C - 643/11, LVK – 56 EOOD proti Direktor na Direkcija 'Obž alvane i upravlenie na izpalnenieto' – Varna pri Centralno upravlenie na Nacionalnata agencija za prichodite, rok 2013.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)Lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia: bezpredmetné.

b)Lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlá dy podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov: bezpredmetné.

c)Proti SR nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o založení Eur ópskych spoločenstiev podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

d)Bezpredmetné.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:

Úplný.

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

B. Osobitná časť

K článku I

K bodom 1, 2, 5, 8, 14, 15, 35, 37 (§ 4 ods. 2 a 3 a súvisiace ustanovenia)

Navrhuje sa vypustenie ustanovení týkajúcich sa povinnej ale aj dobrovoľnej registrácie zdaniteľných osôb, ktoré spoločne podnikajú na základe zmluvy o združení alebo inej obdobnej zmluvy. Dôvodom vypustenia t ýchto ustanovení je dosiahnutie súladu so smernicou Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty.

K bodom 3 a 4 (§ 4 ods. 4)

Ustanovenie sa spresňuje vo vzťahu k získaniu postavenia platiteľa dane zo zákona na základe nadobudnutia podniku alebo nadobudnutia samostatnej organizačnej zložky (kúpa alebo vklad podniku do obchodnej spoločnosti). Bli žšie sa určuje skutočnosť, ktorou je nadobudnutie podniku alebo nadobudnutie organizačnej zložky. Osoba sa stane platiteľom dane len za predpokladu, že v rámci predaja podniku alebo jeho časti prí p. vkladu podniku sa prevádza hmotný a nehmotný majetok. Týmto sa má zabrániť situácii, aby sa subjekt na základe umelo vytvorenej schémy (formálny predaj podniku alebo organizačnej zlož ky bez existencie majetku) nestal platiteľom dane.

Ustanovenie sa spresňuje aj v tom smere, že nadobudnutie postavenia platiteľa dane bude overovať daňový úrad na základe predložených dokladov. Z tohto dôvodu zo zákona vyplýva povinnosť, aby subjekt okrem ozn ámenia skutočnosti, na základe ktorej sa mal stať platiteľom dane, poslal aj príslušné doklady osvedčujúce túto skutočnosť (napr. zmluva o predaji podniku, výpis z obchodného registra, zmluva o dodaní stavby).

Ak daňový úrad zistí, že nie sú splnené podmienky na registráciu, nevydá osvedčenie, nepridelí IÈ DPH a o tejto skutočnosti vydá rozhodnutie, proti ktorému nie je možné podať odvolanie.

K bodu 6 (§ 4b ods. 5)

Navrhuje sa, aby v prípade pristúpenia nového člena do skupiny, bola zmena registrácie vykonaná aj v priebehu kalendárneho roka, to znamená, že ak zástupca podá žiadosť o zmenu registrácie z dôvodu prist úpenia nového člena napr. 25.2.2014, daňový úrad zmenu registrácie skupiny vykoná k 1.5.2014. Samozrejme za predpokladu, že pristupujúci člen spĺňa podmienky podľa § 4a zákona. Práva a povinnosti podľ a zákona o DPH prechádzajú na skupinu dňom 1.5.2014.

K bodu 7 (§ 4c ods. 1 písm. b)

Povinnosť zložiť zábezpeku na daň sa rozširuje aj na prípady, ak je žiadateľom právnická osoba, ktorej spoločníkom je tiež právnická osoba, ktorá má nedoplatky na DPH 1 000 eur a viac.

K bodu 9 (§ 4c ods. 9)

Povinnosť zložiť zábezpeku na DPH na základe rozhodnutia daň ového úradu podľa § 4c zákona (povinnosť bola zavedená v zákone s účinnosťou od 1.10.2012) sa rozširuje aj na tie subjekty, ktoré nadobudli postavenie platiteľa dane zo zákona podľa § 4 ods. 6 zá kona (od 1.1.2014 podľa ods. 4), a na zdaniteľné osoby, ktorým bola zmenená registrácia podľa § 5 alebo § 6 na registráciu podľa § 4 zákona (IÈ DPH sa nemení) za predpokladu, že tieto osoby budú spĺ ňať podmienky na uloženie zábezpeky. Týmto sa má zabrániť snahám dosiahnuť registráciu inú ako podľa § 4 ods. 1 až 4 zákona (resp. od 1.1.2014 inú ako podľa § 4 ods. 1 alebo 2), a tým sa vyhn úť plateniu zábezpeky.

K bodu 10 (§ 5 ods. 1)

Navrhuje sa vypustiť povinnosť pre zahraničné osoby registrovať sa pre DPH v tuzemsku v prípade, ak tieto osoby uskutočnia dovoz tovaru do SR. Povinnosť registrovať sa v tuzemsku pre DPH ostáva zachovaná, ak dovezený tovar plánujú dovozcovia dodať s miestom dodania v SR (ustanovenie § 69a zákona týmto nie je dotknuté).

K bodu 11 (§ 6a)

Ak zahraničná osoba prestane spĺňať status zahranič nej osoby (napr. z dôvodu, že v SR vznikla prevádzkareň v zmysle § 4 ods. 7 zákona, príp. došlo k presunu sídla do SR, zmena bydliska), považuje sa za osobu, ktorá je registrovaná podľa § 4 zákona (registr ácia podľa § 4 sa týka osôb usadených v SR). Zmena registrácie podľa § 5 a § 6 zákona na registráciu podľa § 4 nie je podmienená dosiahnutím obratu.

Zahraničná osoba je povinná písomne informovať daňový úrad o skutočnosti, na základe ktorej prestala spĺňať status zahraničnej osoby.

Daňový úrad vykoná zmenu v registrácii podľa daňového poriadku. Predpokladá sa, že osvedčenia o registrácii pre daň budú od 1.1.2014 vydávané s vyznačením príslušného paragrafu zá kona, podľa ktorého bolo osobe pridelené IÈ DPH.

Podobne sa navrhuje riešiť zmena registrácie z § 4 na registráciu podľa § 5 alebo § 6 zákona (napr. prevádzkareň v zmysle § 4 ods. 7 zákona zahraničnej právnickej osoby prestane spĺňať kritériá prevádzkarne). Zmena registrácie z § 4 na § 5 príp. § 6 zákona pripadá do úvahy vtedy, ak existuje dôvod na registráciu podľa § 5 alebo § 6, t. j. ak táto osoba, ktorá nadobudla status zahranič nej osoby, bude v tuzemsku vykonávať činnosť, z ktorej je povinná platiť DPH v tuzemsku.

K bodu 12 (§ 7, § 11 a § 82)

Z dôvodu zjednodušenia sa navrhuje zaokrúhlenie sumy 13 941,45 eur na sumu 14 000 eur.

K bodu 13 (§ 8 ods. 3)

Z dôvodu zjednodušenia sa navrhuje zaokrúhlenie sumy z 16,60 eura na 17 eur.

K bodu 16 (§ 25 ods. 3)

V súčasnosti platné ustanovenie § 25 ods. 3 zákona urč uje zdaňovacie obdobie, v ktorom má dodávateľ vykonať opravu základu dane len pre prípad, že k oprave základu dane je vyhotovený doklad o oprave základu dane. V zákone absentuje určenie obdobia, v ktorom by mal dodávateľ vykonať opravu základu dane, ak ide o prípady, kedy dodávateľ k oprave základu dane nevyhotovuje doklad o oprave základu dane (napr. ak opravuje základ dane voči nezdaniteľnej osobe alebo v pr ípade poskytnutia tzv. nepriamych zliav, ktoré sú poskytnuté inej osobe ako priamemu odberateľovi – viď rozsudok C - 317/94, Elida Gibbs Ltd.). Z uvedeného dôvodu sa ustanovenie dopĺňa a v prípade, že platite ľ dane pri oprave základu dane nevyhotovuje doklad o oprave základu dane, uvedie opravu základu dane do daňového priznania za to zdaňovacie obdobie, kedy nastala skutočnosť rozhodná na opravu zá kladu dane, ktorou je napr. poskytnutie zľavy, zrušenie plnenia a iné (ak nastanú skutočnosti uvedené v § 25 ods. 1 zákona).

K bodu 17 (§ 48b ods. 1)

Ustanovenie sa precizuje a zároveň zosúlaďuje s colnými predpismi čo sa týka možnosti ručenia za DPH aj inými subjektmi ako bankami. Ručenie za DPH pri dovoze tovaru, za ktorým nasleduje intrakomunitá rne dodanie tovaru, môže poskytnúť aj poisťovňa a Exportno-importná banka SR.

K bodu 18 (§ 49 ods. 9)

Ustanovenie sa spresňuje čo sa týka odpočtu dane z prijatý ch plnení v tuzemsku v prípade zahraničnej osoby registrovanej podľa § 5 zákona, ktorá je usadená v treťom štáte. Zahraničné osoby, ktoré sú usadené v treťom štáte, a ktoré spĺňajú podmienky na vrátenie dane podľa § 56 zákona, si nemôžu uplatňovať odpočítanie dane z prijatých plnení v tuzemsku prostredníctvom daňového priznania, ale žiadajú o vrátenie dane podaním ž iadosti podľa § 57 zákona.

K bodu 19 (§ 51 ods. 3)

V praxi často dochádza k situácii, keď platiteľ dane, ktorý nadobudne tovar z iného členského štátu nemá k dispozícii faktúru do 15 dní nasledujúceho kalendárneho mesiaca po dodaní (nadobudnutí ) tovaru. Daňovú povinnosť vykáže v zdaňovacom období podľa § 20 ods. 1 písm. a) zákona a neskôr dostane faktúru s dátumom vystavenia skorším, čo znamená, že podľa dátumu vystavenia fakt úry vznikla daňová povinnosť podľa § 20 ods. 1 písm. b) zákona. V takomto prípade je platiteľ dane povinný podať dodatočné daňové priznanie. V záujme zmiernenia prípadného negatívneho dopadu v súvislosti s uplatnením práva na odpočítanie dane sa dopĺňa ustanovenie, podľa ktorého bude mať platiteľ dane právo vykonať odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie, za ktoré podáva dodatočné da ňové priznanie, ak ku dňu podania dodatočného daňového priznania má faktúru.

K bodu 20 (§ 53 ods. 1)

Znenie tohto ustanovenia sa upravuje tak, aby platiteľ dane, ktorý si uplatnil odpočítanie dane a následne po odpočítaní dane nastane zmena skutočností, ktoré boli významné pre odpočítanie dane, bol povinný vykonať opravu odpočítanej dane za zdaňovacie obdobie, v ktorom dôjde k zmene skutočností, na základe ktorých si uplatnil odpočítanie dane, napríklad ak v zdaňovacom období získa cenovú zľavu, ak dôjde k zrušeniu plnenia alebo ak nastanú iné skutoč nosti uvedené v § 25 ods. 1 zákona.

Podľa v súčasnosti platného znenia § 53 ods. 1 zákona opraví príjemca plnenia odpočítanú daň len na základe opravy základu dane a dane u dodávateľa tovaru alebo služby, a to v tom zdaňovacom obdob í, keď dodávateľ vyhotoví doklad o oprave základu dane. V prípade, ak dodávateľ nevyhotoví doklad o oprave základu dane, nie je zákonom určené zdaňovacie obdobie, v ktorom má príjemca plnenia opravi ť odpočítanú daň. Takže navrhovanou zmenou ustanovenia sa zároveň určuje zdaňovacie obdobie, v ktorom je platiteľ dane povinný opraviť odpočítanú daň, pričom na rozdiel od súčasne platnej prá vnej úpravy nebude táto oprava viazaná na vykonanie opravy základu dane u dodávateľa tovaru alebo služby a na vyhotovenie dokladu o oprave základu dane u dodávateľa.

Ak sa povinnosť opraviť odpočítanú daň viaže na nadobudnutie tovaru z iného členského štátu, prípadne dodanie tovaru alebo služby, ak osobou povinnou platiť daň je odberateľ tovaru alebo služ by, spolu so základom dane sa opraví aj daň podľa § 25 zákona o DPH.

K bodu 21 (§ 54 ods. 4)

Z dôvodu právnej istoty sa v zákone vypúšťa slovo prvýkrát, aby bolo zrejmé, že u každého nadobúdateľa investičného majetku sa obdobie na úpravu odpočítanej dane začína počítať odz novu.

K bodu 22 (§ 54b)

Z dôvodu právnej istoty sa v zákone dopĺňa povinnosť pokra čovať v lehote na úpravu odpočítanej dane z investičného majetku v prípade právneho nástupníctva. Ak investičný majetok, ktorým je nehnuteľnosť, podlieha pravidlám úpravy odpočítanej dane, či podľa § 54 alebo podľa § 54a zákona, a tento majetok nadobudne právny nástupca, ktorý je alebo sa stáva platiteľom dane podľa § 4 ods. 6 zákona (napr. v prípade zlúč enia, rozdelenia, splynutia obchodných spoločností), obdobie na úpravu odpočítanej dane, ktoré začalo plynúť v čase, keď nadobudol investičný majetok predchodca, sa neprerušuje. Ak napr. platiteľ dane nadobudol nehnuteľnosť v roku 2011 a v roku 2014 dôjde k zániku platiteľa dane bez likvidácie, jeho právny nástupca je povinný pri zmenách uvedených v § 54 alebo v § 54a zákona upraviť odpočí tanú daň, a toto obdobie na úpravu odpočítanej dane trvá až do konca roka 2030.

Z ustanovenia ďalej vyplýva, že za právneho nástupcu na účely úpravy odpočítanej dane z investičného majetku sa od účinnosti tejto novely považuje aj platiteľ dane, ktorý nadobudol podnik alebo jeho časť od platiteľa dane bez dane na základe zmluvy o predaji podniku alebo na základe vkladu podniku do obchodnej spoločnosti alebo družstva (ide o dodanie podľa § 10 ods. 1 zákona, ktoré nepodlieha dani). Takž e obdobie na úpravu odpočítanej dane z nehnuteľnosti sa nadobudnutím podniku neprerušuje a nadobúdateľ je povinný pokračovať v období na úpravu odpočítanej dane až do jeho skončenia (vzť ahuje sa na nadobudnutie podniku po 1.1.2014).

Súčasne sa navrhuje, aby platiteľ dane, ktorý predá podnik alebo časť podniku alebo ktorý vloží podnik alebo časť podniku ako nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti alebo družstva bez dane, ozná mil nadobúdateľovi všetky údaje vzťahujúce sa na nadobudnutie nehnuteľnosti, a to výšku odpočítanej dane pri nadobudnutí nehnuteľnosti, poslednú odpočítanú daň (ak bola vykonaná úprava podľa § 54 alebo § 54a zákona), začatie obdobia na úpravu odpočítanej dane. Pokiaľ sa takéto údaje neposkytnú nadobúdateľovi podniku, platí domnienka, že tento platiteľ dane nadobudol nehnuteľnosť v roku, kedy došlo ku kúpe podniku alebo vkladu podniku alebo jeho časti a uplatnil si odpočítanie dane v plnej výške, pričom základ dane sa určí podľa reálnej hodnoty nehnuteľnosti v č ase nadobudnutia podniku.

K bodu 23 (§ 55b ods. 6)

Navrhuje sa aby zahraničná osoba, ktorá žiada o vrátenie dane, mohla okrem slovenského jazyka použiť aj anglický jazyk (vyplnenie žiadosti o vrátenie dane a ďalšia komunikácia s daňovým úradom).

K bodu 24 (§ 58 ods. 4)

Ustanovenie sa spresňuje tak, aby bola jednoznačne zakotvená povinnosť vrátiť DPH, ktorú zahraničnej osobe z tretieho štátu refundoval daňový úrad na základe podanej žiadosti.

K bodu 25 (§ 66 ods. 16)

Paragraf 66 zákona sa doplnil o nový odsek 16 s cieľom riešiť situácie, kedy dochádza k zámernému zamieňaniu bežného režimu dane s osobitnou úpravou uplatňovania dane. Platitelia dane, ktorí napríklad nakupujú ojazdené motorové vozidlá z iného členského štátu, namiesto uplatnenia bežného režimu dane, ktorému nasvedčuje faktúra vyhotovená k dodaniu ojazdeného motorového vozidla bez slovnej informácie 'úprava zdaňovania prirážky – použitý tovar', predstierajú, že tovar kúpili v osobitnej úprave uplatňovania dane. To znamená, že namiesto zdaňovania plnej kúpnej ceny bez dane, zdania iba svoju prirážku, čím dochádza k výrazným daňov ým únikom. Na riešenie týchto podvodných transakcií sa v tomto ustanovení navrhuje zaviesť právna domnienka, že faktúry vyhotovené zdaniteľnou osobou z iného členského štátu, na ktorý ch nie je slovná informácia, že ide o režim zdaňovania prirážky, sa považujú za faktúry vydané k tovaru dodanému v bežnom režime zdaňovania. V takýchto prípadoch obchodník, ktorý inak použí va osobitnú úpravu zdanenia, nemôže pri predaji uplatniť osobitnú úpravu.

Keďže pravidlá týkajúce sa obsahu faktúr sú v celej EÚ jednotné, dôkazné bremeno toho, že napriek absencii slovnej informácie 'úprava zdaňovania prirážky – použitý tovar' na faktú re bola táto vyhotovená k dodaniu tovaru v režime osobitnej úpravy uplatňovania dane, znáša odberateľ, nie finančná správa.

K bodu 26 (§ 69 ods. 12 písm. f) až i)

Navrhuje sa zaviesť prenos daňovej povinnosti podľa čl. 199a smernice 2006/112/EÚ o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ná vrh na doplnenie smernice Rady 2006/112/ES schválený na ECOFIN-e 21.6.2013), pričom ide o dodanie konkrétnych druhov poľnohospodárskych plodín, kovov, mobilný ch telefónov a integrovaných obvodov. Pre zjednodušenie identifikácie poľnohospodárskych plodín a kovov patriacich do kategórie tovarov s prenosom daňovej povinnosti sa odkazuje priamo v novele zákona o DPH na určen ú kapitolu Spoločného colného sadzobníka. Pri poľnohospodárskych plodinách ide len o tovary spadajúce do kapitoly 10 Spoločného colného sadzobníka (Obilniny) a do kapitoly 12 Spoločného colného sadzobní ka (Olejnaté semená a olejnaté plody; rôzne zrná, semená a plody; priemyselné alebo liečivé rastliny; slama a krmoviny), ktoré nie sú bežne určené v nezmenenom stave na konečnú (ľudskú) spotrebu, pri kovoch ide o tovary patriace do kapitoly 72 (Železo a oceľ) a 73 Spoločného colného sadzobníka (Predmety zo železa a ocele). Keďže do kapitoly 72 patrí aj železný a oceľový odpad a šrot, na ktorý sa už prenos daňovej povinnosti vzťahuje podľa písmena a), § 69 ods. 12 písm. g) sa naňho nevzťahuje. Kým pri poľnohospodárskych plodinách a kovoch nie je určený základ dane na faktúre pre povinné uplatnenie prenosu daňovej povinnosti, pri mobilných telefónoch a integrovaných obvodoch sa 'minimálny základ dane' stanovil; prenos daň ovej povinnosti sa uplatní, ak základ dane na faktúre prevyšuje sumu 5 000 eur.

Prenos daňovej povinnosti sa uplatní iba ak obidvaja, to znamená dodávateľ aj odberateľ sú v postavení platiteľa dane.

K zavedeniu prenosu daňovej povinnosti pri týchto komoditách došlo z dôvodu prudkého nárastu kolotočových podvodov pri obchodovaní s týmito komoditami.

K bodu 27 (§ 69 ods. 14 písm. b)

Ustanovenie sa spresňuje z dôvodu jeho nejednoznačnej formulácie.

K bodu 28 (§ 70 ods. 2 písm. c)

Navrhuje sa, aby platiteľ dane, ktorý dodáva bezodplatne službu, nebol povinný túto uvádzať v záznamoch, pokiaľ je oslobodená od dane podľa § 28 až 41 zákona.

K bodu 29 (§ 73 písm. e)

Ustanovuje sa lehota na vyhotovenie faktúry, ktorou sa mení príp. dopĺňa pôvodne vyhotovená faktúra. Ide o prípady, kedy platiteľ dane vyhotovuje opravný doklad k faktúre, ktorú bol povinný vyhotoviť podľ a § 72.

K bodu 30 (§ 78 ods. 3)

Z dôvodu zjednodušenia na strane osoby, ktorej za určité obdobie vznikla povinnosť platiť DPH, ako aj na strane správcu dane, sa navrhuje oslobodenie od platenia dane ak daň, ktorú má tá to osoba zaplatiť štátu, nepresiahne 5 eur.

K bodu 31 (§ 78a)

Zavádza sa pre platiteľov dane (registrovaných podľa §§ 4, 4a, 5 a 6) nová povinnosť, a to podávať kontrolný výkaz spolu s daňovým priznaním. Zavedenie tejto povinnosti v zákone vychádza zo schváleného Akčného plánu boja proti daňový m podvodom na roky 2012 – 2016. Akčný plán vláda SR schválila dňa 31.5.2012 uznesením č. 235/2012.

Kontrolný výkaz sa bude podávať elektronicky a budú v ňom obsiahnuté podrobné údaje o jednotlivých daňových povinnostiach platiteľa dane a o jednotlivých odpočtoch uplatňovaných platiteľom dane za dané zdaňovacie obdobie (napr. IÈ DPH dodávateľa, odberateľa, poradové číslo faktúry, suma dane, základ dane). Podrobné údaje o uskutočnených a o prijatých transakciách sa budú vykazovať na z áklade vyhotovených a prijatých faktúr o dodaní tovaru alebo služby vrátane súhrnných faktúr a dohôd o platbách podľa § 75 ods. 2, z ktorých v tuzemsku vznikne platiteľovi dane povinnosť platiť daň a z ktorých vznikne platiteľovi dane právo na odpočítanie dane. V prípade prijatia služieb z iného členského štátu alebo tretieho štátu, kedy povinnosť platiť daň má platiteľ dane v SR ako aj v ostatných prípadoch samozdanenia služby alebo tovaru, sa môžu uvádzať údaje aj z iných dokladov (napr. zmluvy), ak platiteľ dane nemá k dispozícii faktúru v čase podania kontrolného vý kazu. Ide o prípady, v ktorých zákon umožňuje odpočítanie dane z prijatých plnení na základe uvedenia prijatej služby alebo tovaru v záznamoch platiteľa dane (§ 51 ods. 1 písm. b/ zákona).

O plneniach, ku ktorým je vydaná zjednodušená faktúra vyhotovená elektronickou registračnou pokladnicou ( ERP), dodávateľ tovaru alebo služby bude uvádzať len kumulované údaje z týchto faktúr.

Osobitne bude dodávateľ uvádzať kumulované údaje týkajúce sa všetkých ostatných dodaní tovarov a služieb, ktoré nie je povinný evidovať prostredníctvom ERP a ku ktorým nie je povinný vydať ani faktúru (napr. plnenia voči nezdaniteľnej osobe, diaľničné známky, parkovacie lístky a iné plnenia, ktoré nie sú zahrnuté medzi tie, ktoré sa poskytujú inému platiteľovi dane alebo ktoré sú z ahrnuté v kumulatíve z ERP a pri ktorých mu vzniká povinnosť platiť daň).

Príjemca plnenia bude musieť uvádzať údaje z každej jednotlivej prijatej faktúry vrátane zjednodušenej faktúry vyhotovenej ERP a vrátane ďalších zjednodušených faktúr (§ 74 ods. 3 zákona).

Osobitne sa v kontrolnom výkaze budú uvádzať údaje z opravných faktúr (tzv. dobropisov a ťarchopisov).

Do kontrolného výkazu sa nebudú uvádzať tie poskytnuté plnenia, ktoré sú platitelia dane povinní uvádzať do súhrnného výkazu a údaje o vyvezených tovaroch do tretích štátov.

Rovnako ako pri daňovom priznaní sa ustanovuje aj povinnosť podať opravný kontrolný výkaz a dodatočný kontrolný výkaz, a to podľa okamihu, kedy platiteľ dane zistí nesprávne alebo neúplné údaje v p ôvodnom kontrolnom výkaze. V určitých prípadoch je možné za nesplnenie povinností súvisiacich s kontrolným výkazom uložiť aj pokutu, podľa závažnosti protiprávneho konania až do výšky 10 000 eur. Ak platiteľ dane opakovane poruší povinnosť podať kontrolný výkaz, daňový úrad mu môže uložiť pokutu až do výšky 100 000 eur.

Vzor kontrolného výkazu ustanoví opatrenie MF SR. K vyplneniu kontrolného výkazu vydá MF SR poučenie, ktoré uverejní vo Finančnom spravodajcovi.

Popri zavedení prenosu daňovej povinnosti na vybrané komodity podľa čl. 199a smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty vyplýva Slovenskej republike zo smernice zároveň záväzok uložiť platiteľom dane povinnosť zaznamenať, ale aj predkladať informácie týkajúce sa týchto dodávok tovarov podliehajúcich prenosu daňovej povinnosti. Z toho dôvodu, ak sa v kontrolnom výkaze uvádzajú ú daje z faktúr vyhotovených v súvislosti s dodávkami tovarov, pri ktorých sa uplatní tuzemský prenos daňovej povinnosti, v kontrolnom výkaze sa navyše pri týchto tovaroch uvádza aj množs tvo tovaru, druh tovaru alebo kód kombinovanej nomenklatúry tovarov. Hore uvedené platí len pre vyhotovené a prijaté faktúry, pri ktorých dochádza k tuzemskému prenosu daňovej povinnosti, to znamená len ak platiteľ dane dodá tovar, pri ktorom sa uplatní prenos daňovej povinnosti inému platiteľovi dane, Ak platiteľ dane nadobudne napr. železo od dodávateľa z iného členského štátu, v kontrolnom výkaze sa údaje o mno žstve a kóde kombinovanej nomenklatúry dodaného železa neuvedú.

K bodom 32 a 33 (§ 79 ods. 4 a 5)

Navrhuje sa, aby platiteľovi dane nebol vrátaný nadmerný odpočet, ak nepodá kontrolný výkaz a taktiež sa navrhuje prerušenie lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu v prípade, ak daňový úrad vyzve platite ľa dane na odstránenie nedostatkov v dodatočnom kontrolnom výkaze.

K bodu 34 (§ 80 ods. 9)

Ustanovuje sa nová lehota na podanie súhrnného výkazu, ktorá je rovnaká ako lehota na podanie daňového priznania (namiesto do 20 dní sa ustanovuje do 25 dní).

K bodu 36 (§ 81 ods. 4)

Daňový úrad môže podľa súčasného znenia § 81 ods. 4 zákona zrušiť registráciu pre daň platiteľovi dane z dôvodu, že platiteľ dane opakovane v priebehu kalendárneho roka nepodá daňové priznanie. Keďže kontrolný výkaz podľa novodoplneného ustanovenia § 78a sa bude podávať spolu s daňovým priznaním, navrhuje sa, aby aj opakované nepodanie kontrolného výkazu bolo dôvodom na zruš enie registrácie.

K bodu 38 (§ 81a ods. 2)

Navrhuje sa osobitne riešiť situáciu, keď skupina ako celok prest áva plniť podmienky na registráciu skupiny podľa § 4a zákona (napr. dvaja členovia z troch ukončia podnikanie a pod.). Súčasná úprava je nepostačujúca z dôvodu, že § 81a odsek 1 upravuje zruš enie registrácie, keď sa jednotliví členovia bez toho, aby prestali spĺňať podmienky na registráciu skupiny, dobrovoľne rozhodnú pre zrušenie registrácie skupiny. Navrhuje sa doplniť do zákona povinnosť poda ť žiadosť o zrušenie registrácie, ak skupina prestane spĺňať podmienky na registráciu podľa § 4a. Žiadosť podáva zástupca skupiny a ak tak neurobí a daňový úrad zistí, ž e skupina prestala spĺňať podmienky, zruší registráciu skupiny z úradnej moci.

K bodom 39 a 40 (§ 82 ods. 2 a 3)

V týchto ustanoveniach sa navrhuje doplniť chýbajúcu úpravu zrušenia registrácie osôb, ktoré sú registrované podľa § 7 alebo § 7a zákona.

Registráciu podľa ustanovení § 7 alebo 7a zákona zruší daňový úrad na základe žiadosti alebo z úradnej moci, ak subjekt skončí v tuzemsku činnosť, ktorá je predmetom dane.

Ïalším dôvodom na zrušenie registrácie podľa § 7 alebo § 7a zákona je skutočnosť, že zdaniteľná osoba nadobudne postavenie platiteľa dane (dosiahnutím obratu, na základe dobrovoľnej registrá cie, zo zákona). V týchto prípadoch daňový úrad zruší registráciu z úradnej moci ku dňu, keď sa táto zdaniteľná osoba stala platiteľom dane. V tomto prípade nedochádza ku zmene registrá cie ako je ustanovené v novodoplnenom ustanovení § 6a, ale dochádza k zrušeniu registrácie a k zaregistrovaniu zdaniteľnej osoby za platiteľa dane.

K bodu 41 (§ 83 ods. 3)

Ustanovenie sa dopĺňa z dôvodu právnej istoty týkajúcej sa určenia dňa, kedy má osoba zaplatiť výslednú DPH štátu.

K bodu 42 (§ 85kb)

V súvislosti s vypustením ustanovení týkajú cich sa povinnej a dobrovoľnej registrácie zdaniteľných osôb, ktoré spoločne podnikajú na základe zmluvy o združení alebo inej obdobnej zmluvy, sa ustanovuje, že žiadosti o registráciu pre daň jednotlivý ch zúčastnených osôb v združení, podané pred účinnosťou novely zákona o DPH, sa posudzujú akoby išlo o samostatné žiadosti o dobrovoľnú alebo povinnú registráciu (s ohľadom len na obrat ž iadateľa) pre daň týchto jednotlivých zdaniteľných osôb. V súvislosti s existujúcimi registráciami osôb podnikajúcich spoločne na základe zmluvy o združení, prí padne inej obdobnej zmluvy, vysporiada poverená osoba za posledné zdaňovacie obdobie roka 2013 (december 2013, alebo IV. kvartál 2013) svoje daňové povinnosti v daňovom priznaní, ktoré podá do 25. januára 2014. Je potrebn é pripomenúť, že za daň vzťahujúcu sa na spoločné podnikanie zodpovedajú účastníci združenia spoločne a nerozdielne. To napríklad znamená, že ak poverená osoba nezaplatí daň uvedenú v da ňovom priznaní, daňový úrad ju môže vymáhať (aj exekučne) od hociktorého účastníka združenia. Poverená osoba podá aj dodatočné daňové priznanie, ak zistí, že údaje v riadnom daň ovom priznaní za zdaňovacie obdobia do konca roka 2013 neboli vykázané správne. Opravy základu dane vzťahujúce sa k zdaňovacím obdobiam do konca roka 2013, kedy zdaniteľné osoby vykonávali spoločne činnosť , zahrnie do svojho daňového priznania poverená osoba.

Rovnako súhrnný výkaz vrátane dodatočného súhrnného výkazu za príslušné obdobia do konca roka 2013 podáva poverená osoba.

K bodu 43 (§ 85l)

Prechodné ustanovenie sa upravuje z dôvodu odkladu účinnosti opatrenia týkajúceho sa samozdanenia dovozu tovaru z tretích štátov platiteľom dane z 1. januára 2014 na 1. január 2017.

K článku II

Z dôvodu konsolidácie verejných financií a značne napätej situácie v príjmovej sčasti štátneho rozpočtu SR sa odkladá účinnosť opatrenia týkajúceho sa samozdanenia dovozu tovaru z tretích štátov platiteľom dane z 1. januára 2014 na 1. január 2017. Dôvodom odkladu zavedenia tohto opatrenia je aj príprava nového daňového systému a nového deklaračného systé mu pre dovoz tovaru s plánovaným uvedením do prevádzky od 1. júla 2015. Súčasný informačný systém finančnej správy neumožňuje spoľahlivo identifikovať splnenie zákonných podmienok na uplatň ovanie samozdanenia dovozu tovaru platiteľom dane.

K článku III

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2014 okrem čl. II, pri ktorom sa z technických dôvodov navrhuje účinnosť od 31. decembra 2013.

Schválené na 67. rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 10. júla 2013.

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Peter Kažimír v. r.

podpredseda vlády a minister financií

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3

Dôvodová správa

I. Všeobecná časť

Ministerstvo financií Slovenskej republiky predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlá dy Slovenskej republiky na rok 2011 návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daň ový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Prijatím nového procesného predpisu zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok), ako aj nového kompetenčného zákona pre oblasť daňovej a colnej spr ávy dochádza k zavàšeniu prvej fázy reformy daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov prijatej uznesením vl ády č. 285 zo 7. mája 2008. Účelom tejto reformy je zmeniť daňovú a colnú správu tak, aby bola efektívnejšia v zmysle zníženia vlastných ná kladov, účinnejšia z pohľadu výberu štátnych príjmov a zároveň proklientsky orientovaná s cieľom zjednodušenia procesov a odstránenia nadbytočnej byrokracie a záťaže na strane povinné ho subjektu, no predovšetkým pripravená na prevzatie úlohy miesta zjednoteného výberu daní a cla s predpokladom pripojenia výberu poistných odvodov k 1. januáru 2013.

V súvislosti s prijatím týchto právnych predpisov je potrebné vykonať aj zmeny v súvisiacich prá vnych predpisoch, ktoré upravujú jednotlivé druhy daní, ako aj v právnych predpisoch, ktoré majú subsidiárny vzťah k týmto zákonom, napr. zákon č. 199/2004 Z. z. colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registrač nej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, aby sa zabezpečila ich konformita s novoprijatým právnym rámcom upravujúcim správu daní, ako aj s novou štruktúrou daňovej a colnej správy.

S ohľadom na vývoj praxe v Slovenskej republike vznikla aj potreba reagovať na tieto zmeny v zákone č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý sa navrhuje zmeniť tak, aby tento vývoj reflektoval a zabezpečil funkčnú a proklientsky orientovanú správu daní.

Ïalšie zákony dotknuté prijatím právnych predpisov uvedených v odseku 2, ktoré nie sú predmetom novelizácie obsiahnutej v tomto návrhu, budú následne novelizované v osobitných legislatívnych procesoch. Jedná sa o tieto zákony:

·zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colní kov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov,

·zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerá lneho oleja v znení neskorších predpisov,

·zákon č. 104/2004 Z. z. o spotrebnej dani z vína v znení v znení neskorších predpisov,

·zákon č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č . 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení neskorších predpisov,

·zákon č . 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov,

·zákon č . 107/2004 Z. z. o spotrebnej dani z piva v znení neskorších predpisov,

·zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov,

·zákon č. 76/2007 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 466/2009 Z. z.,

·zákon č . 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov, v znení neskorších predpisov a

·zákon č. 466/2009 Z. z. o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok a o zmene a doplnení niektorých zá konov.

Návrh zákona je v súlade s Ú stavou Slovenskej republiky, inými zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. novembra 2011, okrem čl. I až IV, čl. V bodu 2, 3, 9 až 12, 15, 16, 18, 20 až 24, 26 a 28, čl. VI až VIII a čl. IX bodu 1 až 9 a 11 až 13, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2012 a okrem čl. V bodu 1, 4 až 8, 13, 14, 17, 19, 25 a 27, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2013.

Doložka vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dop◊◊a z ákon ◊. 563/2009 Z. z. o správe daní (da◊ový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dop◊◊ajú niektoré zákony

Termín za◊atia a ukon◊enia PPK:

21. 03. 2011 – 23. 03. 2011

A.2. Vplyvy:

Pozitívne Žiadne Negatívne 1. Vplyvy na rozpo◊et verejnej správyx2. Vplyvy na podnikate◊ské prostredie – dochádza k zvýš eniu regula◊ného za◊aženia?x3. Sociálne vplyvyx– vplyvy na hospodárenie obyvate◊stva,– sociálnu exklúziu,– rovnos◊ príležitostí a rodovú rovnos◊ a vplyvy na zamestnanos◊4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spolo◊nostix

A.3. Poznámky

bezpredmetné

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky nemá k doložke vplyvov žiadne pripomienky.

Pripomienky ostatných gestorov boli zapracované do textu doložky.

Vplyvy na rozpo◊et verejnej správy,

na zamestnanos◊ vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpo◊et verejnej správy v návrhu

Tabu◊ka ◊. 1

Vplyvy na rozpo◊et verejnej správyVplyv na rozpo◊et verejnej správy (v tis. eur)2013201420152016Príjmy verejnej správy celkom-662 841-92 798-105 789-120 600v tom: za každý subjekt verejnej správy zvláš◊0000z toho: - vplyv na ŠR-662 841-92 798-105 789-120 600- vplyv na územnú samosprávu0000Výdavky verejnej správy celkom0000 v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvláš◊0000z toho: - vplyv na ŠR0000- vplyv na územnú samosprávu0000Celková zamestnanos◊ 0000- z toho vplyv na ŠR 0000Financovanie zabezpe◊ené v rozpo◊te0000v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvláš◊0000

Tabu◊ka ◊. 4

Príjmy (v tis. eur)Vplyv na rozpo◊et verejnej správypoznámka2013201420 152016Da◊ové príjmy (100)1-662 841-92 798-105 789-120 600 Neda◊ové prí jmy (200)1 Granty a transfery (300)1 Príjmy z transakcií s finan◊nými aktívami a finan◊nými pasívami (400) Prijaté úvery, pô ži◊ky a návratné finan◊né výpomoci (500) Dopad na príjmy verejnej správy celkom-662 841-92 798-105 789-120 6001 – príjmy rozpísa◊ až do polo žiek platnej ekonomickej klasifikácie

Návrh zákona nemá vplyv na zamestnanos◊ vo verejnej správe, z toho dôvodu sa tabu◊ka ◊. 6 Vplyv na zamestnanos◊ nepredkladá.

31

2.2. Financovanie návrhu

Nekvantifikované – tabu◊ka ◊. 2 Financovanie návrhu sa nepredkladá.

2.3. Popis a charakteristika návrhu

2.3.1. Popis návrhu:

V nadväznosti na ◊l. 211 smernice Rady 2006/112/ES, ktorý umož◊uje ◊lenským štátom, aby pri dovoze tovaru platite◊ dane da◊ neplatil ihne◊ pri prepustený tovaru do príslušného colného režimu, ale túto da◊ platil prostredníctvom da◊ového priznania, sa táto možnos◊ navrhuje doplni◊ do zákona o dani z pridanej hodnoty, ◊cím sa vytvoria rovnaké podmienky z h◊adiska platenia dane (tzv. samozdanenie) pre tovary nadobudnuté platite◊om dane z iných ◊lenských štátov Európskej únie a pre tovary dovezené platite◊lom dane z tretích štátov (štáty mimo Európskej únie). Výhodou tejto navrhovanej úpravy pre platite◊a dane je, že platite◊ dane v rovnakom zda◊ovacom období prizná da◊ a sú◊casne uplatní odpo◊ítanie dane.

Tento systém prinesie podnikate◊om cash flow výhodu a ovplyvní ich rozhodovanie o tom, ktorý ◊lenský štát si vyberú za štát dovozu tovaru do Európskej únie, v ktorom bude tovar prepustený do coln ého režimu vo◊ný obeh. Samozdanenie pri dovoze tovaru prinesie výhodu v kone◊nom dôsledku aj pre štát, a to z dôvodu, že slovenskí podnikatelia si nebudú vybera◊ za štát dovozu susedné ◊lenské štáty, ktoré umož◊ujú systém platenia dane pri dovoze tovaru prostredníctvom da◊ového priznania podávaného da◊ovému úradu, ◊o znamená, že clo sa vyberie v Slovenskej republike. ◊íselná kvantifikácie pozitívneho vplyvu na podnikate◊ské prostredie však nie je možná. V sú◊asnosti je tento systém zo štátov susediacich so Slovenskou republikou zaveden ý v ◊eskej republike, Ma◊arsku a Rakúsku.

Zavedenie možnosti platenia dane prostredníctvom da◊ového priznania pri dovoze s ú◊innos◊ou od 1.1.2013 nebude ma◊ vplyv na výnos DPH v metodike ESA95. Bude ma◊ však negatívny vplyv na výnos DPH na hotovostnej báze, ako je uvedené v tabu◊ke ◊. 1 a ◊. 4.

2.3.2. Charakteristika návrhu pod◊a bodu 2.3.2. Metodiky :

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

X iné

2.3.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Návrh zákona nemá vplyv na zmenu vývoja objemu aktivít, z toho dôvodu sa tabu◊ka ◊. 3 Predpoklady vývoja objemu aktivít nepredkladá.

Vplyvy na podnikate◊ské prostredie

Vplyvy na podnikate◊ské prostredie

3.1. Ktoré podnikate◊ské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich po◊et?

Samozdanenie pri dovoze tovaru nebude uplat◊ova◊ každý platite◊ dane, ale len ten, ktorý splní podmienky ustanovené v zákone. Pôjde o tzv. ve◊kých dovozcov, ktorí sú◊asne budú da◊ovo spo◊ahliví, t. j. bez da◊ových nedoplatkov. Po◊et platite◊ov dane, ktorí splnia podmienky na samozdanenie pri dovoze, nie je mo žné uvies◊.

3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?

Systém prinesie vybraným platite◊om dane cash flow výhodu, ako aj výhodu zníženia administratívneho za◊aženia (zníži sa po◊et platieb vo◊ci štátnej správe) a ovplyvní ich rozhodovanie o tom, ktorý ◊lenský štát si vyberú za štát dovozu tovaru do Európskej ú nie, v ktorom bude tovar prepustený do colného režimu vo◊ný obeh, a neovplyvní rozsah nákladov.

3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v s úvislosti s implementáciou návrhu?

Systém samozdanenie pri dovoze bude ma◊ pozitívny vplyv na administratívne náklady platite◊ov dane (zníži sa po◊et platieb vo◊i štátnej správe).

3.4. Aké sú dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikate◊ských subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu?)

Systém prinesie vybraným platite◊om dane cash flow výhodu a ovplyvní ich rozhodovanie o tom, ktorý ◊lenský štát si vyberú za štát dovozu tovaru do Európskej únie, v ktorom bude tovar prepustený do colného režimu vo◊ný obeh. Samozdanenie pri dovoze tovaru prinesie v ýhodu v kone◊nom dôsledku aj pre štát, a to z dôvodu, že slovenskí podnikatelia si nebudú vybera◊ za štát dovozu susedné ◊lenské štáty, ktoré umož◊ujú systé m platenia dane pri dovoze tovaru prostredníctvom da◊ového priznania podávaného da◊ovému úradu, ◊o znamená, že clo sa vyberie v Slovenskej republike.

3.5. Aké sú predpokladané spolo◊ensko – ekonomické dôsledky pripravovaných regul ácií?

Samozdanenie pri dovoze tovaru prinesie výhodu v kone◊nom dôsledku aj pre štát. Slovenskí platitelia dane si nebudú vybera◊ za štát dovozu susedné ◊lenské štáty (napr. ◊R, Ma◊darsko, Rakúsko), ktoré umož◊ujú systém platenia dane pri dovoze tovaru prostredníctvom da◊ového priznania podávaného da◊ovému úradu, ◊o znamená, že clo sa vyberie v Slovenskej republike.

Sociálne vplyvy - vplyvy na hospodárenie obyvate◊stva, sociálnu exklúziu, rovnos◊ príležitostí a rodovú rovnos◊ a na zamestnanos◊

Sociálne vplyvy predkladaného materiálu - vplyvy na hospodárenie obyvate◊stva, sociálnu exklúziu, rovnos◊ príležitostí a rodovú rovnos◊ a vplyvy na zamestnanos◊

4.1. Identifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.

Žiaden vplyv na hospodárenie domácností

Kvantifikujte:

Žiaden vplyv

Žiaden vplyv

Žiaden vplyv

- Rast alebo pokles príjmov/vý davkov na priemerného obyvate◊a- Rast alebo pokles príjmov/vý davkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností

- Celkový po◊et obyvate◊stva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom

4.2. Zhodno◊te kvalitatívne (prípadne kvantitatívne) vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupí n obyvate◊stva.

Žiaden vplyv

4.3. Zhodno◊te vplyv na rovnos◊ príležitostí:

Zhodno◊te vplyv na rodovú rovnos◊.

Žiaden vplyv

Žiaden vplyv4.4. Zhodno◊te vplyvy na zamestnanos◊.

Aké sú vplyvy na zamestnanos◊ ?

Ktoré skupiny zamestnancov budú ohrozené schválením predkladaného materiálu ?

Hrozí v prípade schválenia predkladaného materiálu hromadné prepúš◊anie ?

Žiaden vplyv

Žiaden vplyv

Nehrozí

Vplyvy na informatizáciu spolo◊nosti

Budovanie základných pilierov informatizácieObsah6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa ◊i zavádzajú sa nové elektronické služby?

(Popíšte ich funkciu a úrove◊ poskytovania.)Áno zverej◊ovaním tla◊iva na internetovej stránke Finan◊ného riadite◊stva, obsahujúce údaje potrebné na doru◊ovanie písomností elektronickými prostriedkami, ktoré sa nepodpisujú ZEP-om. Úrove◊ II.

Áno vierohodnos◊ pôvodu a neporušenos◊ obsahu faktúry poslanej alebo sprístupnenej elektronicky môže by◊ zaru◊ená aj inými postupmi alebo technológiami, ako sú uvedené v zákone, zabezpe◊ujúcimi vierohodnos◊ pôvodu a neporu šenos◊ obsahu údajov. Úrove◊ III.“.6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?

(Popíšte spôsob jej zabezpe◊enia.)Nie◊udia6.3. Zabezpe◊uje sa vzdelávanie v oblasti po◊íta◊ovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?

(Uve◊te spôsob, napr. projekty, š kolenia.)Nie6.4. Zabezpe◊uje sa rozvoj elektronického vzdelávania?

(Uve◊te typ a spôsob zabezpe◊enia vzdelávacích aktivít.)Áno (e-Learning)6.5. Zabezpe◊uje sa podporná a propaga◊ná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?

(Uve◊te typ a spôsob zabezpe◊enia propaga◊ných aktivít.)Nie6.6. Zabezpe◊uje/zoh◊ad◊uje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informa◊nej spolo◊nosti?

(Uve◊te spôsob sprístupnenia digitá lneho prostredia.)NieInfraštruktúra6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informa◊ný systém?

(Uve◊te jeho funkciu.)Nie6.8. Rozširuje sa prístupnos◊ k internetu?

(Uve◊te spôsob rozširovania prí stupnosti.)Nie6.9. Rozširuje sa prístupnos◊ k elektronickým službám?

(Uve◊te spôsob rozširovania prí stupnosti.)Áno (upravuje sa zriadenie elektronickej podateľne finančnej správy, zriadenie osobnej internetovej z óny, zavádza sa elektronický výpis z osobného účtu daňového subjektu)6.10. Zabezpe◊uje sa technická interoperabilita?

(Uve◊te spôsob jej zabezpe◊enia.)Nie6.11. Zvyšuje sa bezpe◊nos◊ IT?

(Uve◊te spôsob zvýšenia bezpe◊nosti a ochrany IT.)Nie6.12. Rozširuje sa technická infraštruktúra?

(Uve◊te stru◊ný popis zavádzanej infraštruktúry.)

NieRiadenie procesu informatizácie6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?

(Uve◊te popis zmien.)Áno správcovi dane sa ustanovuje vo vzťahu ku kontrolovanému daňovému subjektu nové oprávnenie, a to, že môže mať prístup k softvé rom a informačno-komunikačným prostriedkom kontrolovaného daňového subjektu a k výstupným dátam z týchto softvérov.Financovanie procesu informatizácie6.14. Vyžaduje si proces informatizácie finan◊né investície?

(Popíšte príslušnú úrove◊ financovania.)NieLegislatívne prostredie procesu informatizácie6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?

(Stru◊ne popíšte navrhované legislat ívne zmeny.)Nie

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa z ákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zá konov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony s právom Európskej únie

1.Predkladateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č . 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony .

3.Problematika návrhu zákona:

a)je upravená v prá ve Európskej únie:

Primárne pr ávo:

-čl. 110 a 113 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú.v. EÚ C 83, 30.3. 2010),

Sekundárne právo (prijaté po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii - po 30. novembri 2009):

1.legislatívne akty:

-smernica Rady 2010/24/EÚ zo 16. marca 2010 o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok vyplývajúcich z dan í, poplatkov a ďalších opatrení (Ú. v. EÚ L 84, 31.3.2010),

Sekundárne právo (prijaté pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej ú nii - do 30. novembra 2009):

-smernica Rady 77/799/EHS z 19. decembra 1977 o vzájomnej pomoci príslušných orgánov členských štátov v oblasti priamych daní a dane poistnej prémie v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ kap. 9/zv.1),

-nariadenie Rady (ES) č. 1798/2003 zo 7. októbra 2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty a ktoré zrušuje nariadenie (EHS) č . 218/92 v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, 9/zv. 1),

b)je obsiahnutá v judikat úre Súdneho dvora Európskej únie:

-v rozhodnutí Sú dneho dvora vo veci C - 533/03, Commission of the European Communities v. Council of the European Union, rok 2006,

-v rozhodnutí Súdneho dvora vo veci C - 349/03, Commissio n of the European Communities v. United Kingdom of Great Britain and Northern Ireland, rok 2005.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej ú nii:

a)Lehota na prebratie smernice 2010/24/EÚ je stanovená do 31.12. 2011.

b)Lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vl ády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov: bezpredmetné .

c)Proti SR nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o fungovaní Euró pskej únie podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

d)Smernica Rady 77/799/EHS bola prebratá do zákona č. 466/2009 Z.z. o medziná rodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a do zákona č. 76/2007 Z.z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri spr áve daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s prá vom Európskej únie:

Úplný.

6. Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

II. Osobitná časť

K čl. I

K bodom 1až 3

Navrhuje sa rozší riť zásady pri správe daní tak, aby sa základné zásady správy daní vzťahovali nielen na daňové subjekty, ale aj na iné osoby (napr. svedkovia, znalci), ďalej sa navrhuje aby správca dane oboznamoval daňové subjekty a tretie osoby o procesných právach a povinnostiach a aby postupoval pri správe daní bez zbytočných prieť ahov a nedôvodne nezaťažoval daňové subjekty. Tiež sa navrhuje aby správca dane uplatňoval pri rozhodovaní taký postup, aby v skutkovo zhodných prípadoch nebolo neodôvodnene rozhodované odlišne.

K bodom 4, 6, 7, 13, 17, 28, 31, 34, 49, 54, 61 a 96

Ide o legislatívno-technické úpravy zákona, nadväzuj úce na navrhovaný zákon o finančnej správe a o pôsobnosti Ministerstva financií SR v oblasti finančnej správy, ktorý sa súčasne s týmto návrhom zákona predkladá do legislatívneho procesu. Uvedený m zákonom sa navrhuje zlúčenie daňovej správy a colnej správy a vytvorenie finančnej správy.

K bodu 5

Navrhuje sa, aby odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodovala obec, bol daňový úrad, čím sa postavenie obce ako správcu dane vo vzťahu k štá tu nemení. Zároveň táto úprava bude výhodná pre daňové subjekty aj z teritoriálneho hľadiska, a to v prípade vykonávania dokazovania v odvolacom konaní.

Navrhovaná úprava reflektuje aj na legislatívno-technické úpravy zákona, nadväzujúce na navrhovaný zákon o finančnej správe a o pô sobnosti Ministerstva financií SR v oblasti finančnej správy, ktorý sa súčasne s týmto návrhom zákona predkladá do legislatívneho procesu. Uvedeným zákonom sa navrhuje zlúčenie daňovej správy a colnej spr ávy a vytvorenie finančnej správy.

K bodu 8

Navrhuje sa, aby substitučné zastúpenie mohol uplatniť len daňový poradca alebo advokát, a to z dôvodu, aby nedochádzalo k situácii, keď sa príslušný orgán finančnej sprá vy nevie skontaktovať s týmto zástupcom ako ani s daňovým subjektom.

K bodu 9

Navrhuje sa spresniť, odkedy je účinné voči správcovi dane odvolanie resp. výpoveď plnomocenstva.

K bodom 10 a 11

Navrhuje sa, aby v prípade, kedy správca dane nevie určiť daňovému subjektu zástupcu, nakoľko nemá predchádzajúci s úhlas navrhovaného zástupcu, mohol správca dane požiadať Slovenskú komoru daňových poradcov, aby ustanovila zástupcu zo zoznamu daňových poradcov. V tomto prípade sa súhlas navrhnutého zástupcu nevyž aduje. Obdobne je možné tento postup použiť aj pri právnickej osobe, ktorá nemá osobu spôsobilú konať v jej mene.

K bou 12

Navrhuje sa oprávnenie zastupovať viacero daňových subjektov u jedného správcu dane.

K bodu 14

Navrhovaná zmena vyplýva zo zmeny názvu uvedené ho ministerstva.

K bodu 15 až 16

Uvedené doplnenie sa navrhuje z dôvodu, že na účely zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou poisťovňou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poisten í a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovní ctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 561/2007 Z. z. o investič nej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 185/2009 Z. z. o stimuloch pre výskum a vývoj a o doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorší ch predpisov v znení zákona č. 40/2011 Z. z., je potrebné prelomiť daňové tajomstvo aj voči Úradu pre dohľ ad nad zdravotnou starostlivosťou, Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky, Ministerstvu školstva Slovenskej republiky, Národn ému inšpektorátu práce a inšpektorátom práce, Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a Centru právnej pomoci. Podľa pripravovanej novely zákona č. 327/2005 Z. z o poskytovaní právnej pomoci osobá m v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, štátne orgány vrátane daňových úradov, obce, notári a iné právnické osoby a fyzické osoby, ktoré z úradnej moci alebo vzhľadom na predmet svojej činnosti vedú evidenciu osôb a majetku, sú povinné oznámiť centru na jeho písomnú žiadosť bezodplatne údaje potrebné na účely rozhodovania podľa tohto zákona.

Informácie o daňovom subjekte (predbežné opatrenie, z áložné právo, rozhodnutia v daňovom exekučnom konaní) sa predkladajú správe katastra. Preto je nevyhnutné medzi orgány, ktorým sa môžu poskytnú ť informácie považované za daňové tajomstvo, uviesť aj správu katastra nehnuteľností.

K bodu 18

Ustanovenia o podaní sa navrhuje spresniť tak, aby bolo zrejmé, že pre prerokovanie podania je dôležitý jeho obsah, nie názov.

K bodu 19

Ustanovenie sa navrhuje doplniť o možnosť doručovania elektronickými prostriedkami aj bez zaručeného elektronického podpisu z dôvodu zjednodušenia komunikácie daňových subjektov s finančnou správou.

K bodu 20

Nakoľko povinná elektronická komunikácia daňových subjektov bude prebiehať

s finančnou správou navrhuje sa z ustanovenia vypustiť Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

K bodu 21

Navrhovaná úprava reflektuje na prípad, kedy daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie, v ktorom si uplatňuje odpočítanie daňovej straty v poslednom roku lehoty pre zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane. V uvedenom prípade sa predĺži lehota pre zánik prá va o jeden rok, a to odo dňa, kedy daňový subjekt podal dodatočné daňové priznanie, pričom daňový subjekt nemôže v už predĺženej lehote opätovne podať dodatočné daňové priznanie.

K bodu 22

Ide o legislatívno-technickú úpravu – zosú ladenie pojmov s § 46.

K bodu 23

Navrhuje sa spresniť, v ktorých prípadoch sa postupuje podanie príslušnému správcovi dane.

K bodu 24

Navrhuje sa spresniť ustanovenie o dokazovaní o skutočnosti, ktoré preukazuje správca dane.

K bodu 25

Navrhuje sa nové ustanovenie, v ktorom sa upravuje možnosť správcu dane požiadať znalca o vypracovanie znaleckého posudku alebo odborného stanoviska ako aj právo daňového subjektu byť prítomný pri vypo čutí znalca a možnosť klásť znalcovi otázky.

K bodu 26

Navrhuje sa rozšíriť okruh povinných osôb, ktoré sú povinné na žiadosť správcu dane poskytovať informácie potrebné na účely správy daní.

K bodom 27 a 29

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s úpravou § 9.

K bodom 30 a 31

Navrhuje sa, aby miestne zisťovanie mohol správca dane vykonávať aj mimo obvodu svojej územnej pôsobnosti. Navrhovaná úprava je potrebná najmä, ak napr. sprá vca dane vykonáva daňovú kontrolu u daňového subjektu, ktorému je miestne príslušný a tento daňový subjekt má prevádzkareň alebo organizačnú zložku mimo obvodu jeho územnej pôsobnosti.

K bodu 32

Ustanovenie sa navrhuje doplniť o možnosť vrátiť vzorky alebo ich časť ktoré boli zaistené pri miestnom zisťovaní, ak to ich povaha pripúšťa alebo zákon umo žňuje.

K bodu 33

Ustanovenie sa navrhuje doplniť o možnosť, aby sprá vca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, mohol zabezpečiť tovar podnikateľovi, ktorý predáva tovar na území Slovenskej republiky a nemá na predajnom mieste elektronickú registračnú pokladnicu.

K bodu 35 a 36

Navrhuje sa doplniť do ustanovenia, že s výťažkom z predaja zabezpečenej veci sa naloží podobne ako s výťažkom z predaja z prepadnutej veci.

K bodu 37

Navrhuje sa doplniť v daňovej kontrole nové oprávnenie daňového subjektu, ktorým je navrhovanie dôkazných prostriedkov, ktoré nemôže sám získať, ale môže ich získať správca dane.

K bodu 38

Pre rýchlejší a efektívnejší výkon daňovej kontroly sa navrhuje doplniť do ustanovenia o daň ovej kontrole, aby daňový subjekt umožnil prístup k softvéru a informačno-komunikačným prostriedkom, ktoré používa na prevádzkovanie podnikateľskej činnosti.

K bodu 39

Spresňuje sa znenie ustanovenia, ktoré upravuje začiatok da ňovej kontroly v osobitných prípadoch a dopĺňa sa procesná úprava postupu začatia daňovej kontroly.

K bodom 40 a 41

Navrhuje sa upraviť lehotu na vrátenie dokladov predložený ch daňovým subjektom k daňovej kontrole, a to 30 dní od ukončenia daňovej kontroly a zároveň sa navrhuje postup spr ávcu dane v prípade, ak si daňový subjekt doklady v určitom čase neprevezme.

K bodu 42

Navrhuje sa postup správcu dane po vykonaní daňovej kontroly. V prí pade zistenia rozdielu, správca dane vyhotoví protokol, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie zašle daňovému subjektu, pričom mu určí aj lehotu na vyjadrenie. Daňový subjekt spolu s vyjadrením k protokolu predlo ží aj dôkazy, ktoré nemohol predložiť počas daňovej kontroly. Ïalej sa navrhuje, aby v prípade, ak správca dane prešiel zo zákonných dôvodov do procesu určovania dane podľa pomô cok, nevyhotovoval protokol z kontroly, nakoľko daňovému subjektu bude zaslaný protokol o určení dane podľa pomôcok. Taktiež sa navrhuje, aby v prípade, keď daňový subjekt nepostupuje v súčinnosti so správcom dane a zanikne mu nárok na nadmerný odpočet v súlade s § 79 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, správca dane vyhotovil protokol z kontroly, nakoľko k samotnému výkonu kontroly zavinením daňového subjektu nedošlo a nárok na nadmerný odpočet zanikol zo zákona.

K bodu 43

Navrhuje sa ustanoviť, ktorým dňom je ukončená daňová kontrola. Rovnako sa ustanovuje jednoročná lehota na vykonanie daňovej kontroly s možnosťou jej prerušenia v zákonom ustanovených prípadoch.

K bodu 44

Navrhuje sa doplniť do ustanovenia o určovaní dane podľa pomôcok, že tento inštitút nie je možné použiť , ak sa vykonáva kontrola oprávnenosti vrátenia nadmerného odpočtu, nadväzne na bod 39.

K bodu 45

Z dôvodu precizovania ustanovenia sa bližšie špecifikuje, čo slúži správcovi dane ako pomôcka, ak urč uje daň podľa pomôcok.

K bodu 46

Navrhuje sa rozšíriť možnosť uložiť predbežné opatrenie aj v procese určovania dane podľa pomôcok.

K bodu 47

Navrhuje sa, aby rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia týkajúceho sa nehnuteľností bolo správcom dane v jeden deň zaslané daňové mu subjektu a katastru nehnuteľností. Kataster nehnuteľností podľa § 43 katastrálneho zákona v deň doručenia rozhodnutia (najneskôr v nasledujúci pracovný deň) vykoná zápis poznámky v katastri. Podľa § 31a cit. zákona kataster nehnuteľností preruší konanie o návrhu na vklad do katastra nehnuteľností na základe k úpnej zmluvy. Správca dane o doručení rozhodnutia daňovému subjektu informuje kataster nehnuteľností (rozhodnutie doručené daňovému subjektu je právoplatné). Účelom navrhovanej zmeny je odstrániť probl émy, ktoré sa vyskytujú v praxi.

K bodu 48

Navrhuje sa doplniť postup v prípade zrušenia predbežného opatrenia alebo pri strate jeho účinnosti.

K bodom 50 až 53

Vzhľadom na to, že správca dane každý rok k 31. decembru aktualizuje stav daňových nedoplatkov a zasiela ho daňovému subjektu, navrhuje sa z dôvodu jednoznačnosti doplniť, aby finančné riaditeľstvo zverejňovalo príslušný zoznam daňových dlžní kov aktualizovaný k 31. decembru predchádzajúceho roka a zoznam daňových subjektov, ktorým bol povolený odklad alebo platenie dane v splátkach, ak tento odklad alebo splátky naďalej trvajú v čase, keď sa zoznam zverejňuje. V zozname sa uvedie celková suma povoleného odkladu alebo povoleného platenia v splátkach.

K bodu 55

Ustanovenie spresňuje, ktorý správca dane vydáva príslušné potvrdenie.

K bodu 56

Ustanovenie sa navrhuje doplniť v tom smere, že správca dane pri vydávaní súhlasu s výmazom z obchodného registra prihliada tiež na vykonávanú daňovú kontrolu a na prebiehajúce vyrubovacie konanie.

K bodu 57

Ide o legislatívnu úpravu názvu banky so sídlom mimo územia SR.

K bodu 58

Navrhuje sa úprava ustanovenia tak, aby preúčtovanie neoznačenej platby na nedoplatky u iného správcu dane nebolo ustanovené ako povinnosť.

K bodu 59

Navrhuje sa doplniť, ktorý deň sa považuje za deň ú hrady, ak sa pri použití nadmerného odpočtu a spotrebnej dane, pri ktorej bolo uplatnené jej vrátenie, postupuje podľa § 79.

K bodu 60

Nakoľko pri povolení odkladu platenia dane alebo povolenie jej platenia v splátkach ide o tzv. poskytnutie úveru zo strany štátu, navrhuje sa aby podnikatelia predkladali spolu so žiadosťou aj analýzu ekonomickej a finan čnej situácie tak, ako je to upravené aj v súčasne platnom zákone.

K bodu 62

Ustanovuje sa povinnosť správcovi dane prerušiť daňové konanie ak začalo konanie o predbežnej otázke. Možnosť prerušiť konanie, ak začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujú cej pre vydanie rozhodnutia zostáva zachovaná.

K bodu 63

Navrhovaná úprava reflektuje na skutočnosť, že v prípade, ak rozhodnutie nadobudne právoplatnosť a podstatne sa zmení skutkový stav, daňový subjekt môže využiť opravné prostriedky. Z uvedené ho dôvodu nemožno daňové konanie zastaviť.

K bodu 64

Navrhuje sa ustanoviť, ktoré údaje sa uvádzajú v rozhodnutí spr ávcu dane, a to podľa rozlíšenia fyzickej a právnickej osoby, ako aj podľa osoby, ktorá má povinnosť registrácie alebo evidencie, a podľa osoby, ktorá túto povinnosť nemá. Ako iný identifikátor je správca dane oprávnený použiť dátum narodenia alebo vygenerované čí slo z registra správcu dane.

K bodom 65

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s úpravou § 9.

K bodu 66

Navrhuje sa ustanoviť v zákone, že správca dane pri registrácii pridelí daňovému subjektu identifikačné číslo, ktoré je tento povinný uvádzať na dokladoch a v styku so správcom dane.

K bodu 67

Ustanovenie sa navrhuje doplniť o možnosť vykonať zmeny v registri príslušným správcom dane z úradnej moci, ak si daňový subjekt oznamovaciu povinnosť nesplní.

K bodu 68

Uvedeným ustanovením sa navrhuje zveriť oprávnenie miestne príslušnému správcovi dane vykonať vyrubovacie konanie v prípade, ak daňovú kontrolu vykonalo finančné riaditeľstvo.

K bodu 69

Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na bod 41.

K bodu 70

Navrhuje sa doplniť, aby bol daňový subjekt oboznámený s dokazovaním, ak ho pri odvolaní vykonáva odvolací orgán.

K bodu 71

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 72

Dopĺňa sa povinnosť správcu dane informovať daňový subjekt o použití daňového preplatku.

K bodu 73

Ustanovenie sa upravuje tak, že preplatok správca dane vracia na žiadosť daňového subjektu.

K bodu 74

Navrhuje sa ustanoviť, že sumu úroku, ktorý je povinný zaplatiť správca dane daňovému subjektu, použije správca dane na úhradu prípadných nedoplatkov tohto daňového subjektu.

K bodu 75

Upravuje sa postup pri vracaní nadmerného odpočtu skupine (§ 4a zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty). Ak má niektorý z členov skupiny nedoplatky na daniach, nadmerný odpočet sa pred vrátením najprv použije na tieto nedoplatky.

K bodu 76

Podľa daňového poriadku dôjde k zániku niektorý ch daňových pohľadávok skôr, ako subjekt začne plniť reštrukturalizačný plán. Ak dlžník nesplní plán, po splnení podmienok uvedených v § 159 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturaliz ácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa plán stáva neúčinným. Následky neúčinnosti plánu sú uvedené v § 161 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, pod ľa ktorého dlžník je povinný splniť pôvodnú pohľadávku veriteľa v takom rozsahu, v akom bola zistená (čiže aj tú časť, o ktorú malo byť plnenie na zistenú pohľadávku krátené). V praxi by mohli nastať problémy z dôvodu, že časť pohľadávky, ktorú podľa schváleného plánu dlžník nemal plniť, zanikla už povolením reštrukturalizácie (fakticky ešte pred schválen ím plánu, plán sa schvaľuje až po povolení reštrukturalizácie – takže moment zániku nastáva spätne, keďže časť pohľadávky, ktorú nemusí plniť, je zrejmá až z potvrdeného plá nu).

K bodu 77

Navrhovanou úpravou sa spresňuje postup v prípade, ak daňový dlžník nepredloží úplnú žiadosť na započítanie daňového nedoplatku.

K bodu 78

Ak bola daňovému subjektu poskytnutá štátna pomoc a Európska komisia rozhodne, že štátna pomoc je neoprávnená, členský štát je povinný ju vymôcť podľ a novely § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov od prijímateľa späť, vrátane úrokov. Procesne sa bude postupovať podľa Exekučného poriadku, t. j. exekú ciu vykoná súdny exekútor.

K bodu 79

Nadväzne na novelu zákona č. 466/2009 Z. z., (predloženú do legislatívneho procesu), ktorým sa zavádza exekučný titul – jednotný exekučný titul a suma z neho vyplývajúca sa vymáha podľa z ákona o správe daní a poplatkov, navrhuje sa tento doplniť do exekučných titulov.

K bodu 80

Návrhom sa dopĺňa ďalší prípad, kedy sa odkladá daňová exekúcia.

K bodom 81 a 82

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 83

Navrhovaná úprava umožní správcovi dane vymáhať náklady spojené s výkonom daňovej exekúcie aj po vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka prostredníctvom prihlásenia pohľadávky zo strany spr ávcu dane v konkurznom konaní.

K bodom 84 až 87

Navrhovanou úpravou sa ustanovuje limit pre ukladanie pokút správcom dane, ktorým je obec tak, že pokuta sa uloží najmenej vo výške stanoveného limitu, najviac však do výšky daňovej povinnosti, ak je tá to daňová povinnosť (resp. odvodová povinnosť) v ustanovenom limite, ak je daňová povinnosť vyššia ako ustanovený horný limit, pokuta sa uloží najviac do výšky tohto limitu.

K bodu 88

Dopĺňa sa výpočet pokuty v prípade, ak v daňovom priznaní, alebo v dodatočnom daňovom priznaní daňový subjekt uvedie nadmerný odpočet, avšak správca dane po kontrole zistí, že daňový subjekt na nadmerný odpočet nemá nárok a navyše je daňovému subjektu dorubená daň. Predmetná úprava absentovala v daňovom poriadku, pričom v súčasnom platnom zákone SNR č. 511/1992 Zb. o správe dan í a poplatkov je upravená.

K bodu 89

V daňovom poriadku je ustanovené, že ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 10%, pokuta sa uloží vo výške rovnajúcej sa 10% zo sumy podľa § 155 ods. 1 pí sm. f) bodov 1 až 3 a ak 1,5-násobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 5%, pokuta sa uloží vo výške rovnajúcej sa 5% zo sumy podľa odseku 1 písm. g). Z dôvodu jednoznač nosti sa ustanovenie upravuje tak, aby bolo zrejmé, z akej sumy sa pokuta počíta.

K bodu 90

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá súvisí s bodom 91.

K bodu 91

Vzhľadom na úpravu úroku z omeškania v novele zákona č. 466/2009 Z. z.(predložená do legislatívneho procesu), sa predmetné ustanovenie vypúšťa z dôvodu obsoletnosti.

K bodu 92

Uvedeným ustanovením sa navrhuje rozšírenie právomocí finančného riaditeľstva na úkony vykonávané v rámci daňovej kontroly.

K bodu 93

Odloženie účinnosti uvedených ustanovení sa navrhuje z dôvodu, aby sa zabezpečila komplexná implementácii informačného systému, ktorý bude plne konformný s legislatívnym právnym rámcom a zároveň sa vytvorí dostatočný časový priestor na prí pravu elektronickej komunikácie medzi správcom dane a daňovými subjektmi.

K bodu 94

Dopĺňajú sa všetky ostatné zákony, ktorými bol novelizovaný z ákon č. 511/1992 Zb.

K bodu 95

V prílohe k zákonu sa navrhuje pôvodnú Smernicu Rady EÚ nahradiť platnou Smernicou Rady 2010/24/EÚ zo16. marca 2010.

K čl. II

K bodu 1

Z daňového poriadku bola vypustená definícia preddavku na daň a preto bola doplnená do zákona o dani z príjmov.

Platiteľom dane je zamestnávateľ, ktorý zráž a zamestnancom preddavky na daň a daň z príjmov zo závislej činnosti a tiež fyzická alebo právnická osoba, ktorá vypláca napr. peňažnú výhru v lotériách, úrok, dávku z doplnkového dô chodkového poistenia (príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou). Vzhľadom na to, že daňový poriadok nešpecifikuje platiteľa dane, bolo potrebné ho ustanoviť v zákone o dani z príjmov. S touto skutoč nosťou súvisí aj vypustenie odkazu k poznámke pod čiarou ako legislatívne spresnenie.

Organizačná jednotka fyzickej osoby alebo právnickej osoby po nadobudnutí účinnosti novely zákona už nemôže byť registrovaná ako platiteľ dane z príjmov zo závislej činnosti, pretože nemá prá vnu subjektivitu a nemali by sa jej ukladať práva a povinnosti.

K bodom 2, 4, 6, 10, 13 a 35

Zmena odkazov v nadväznosti na nový daňov ý poriadok v súvislosti so zánikom práva vyrubiť daň, s úrokom z daňového preplatku zapríčineného správcom dane a s lehotou na oznamovanie skončenia poberania príjmov.

K bodu 3

Pretože v tomto prípade nejde o oznamovaciu povinnosť adresovanú správcovi dane, zo zákona o dani z príjmov bola vypustená oznamovacia povinnosť medzi dvoma podnikateľskými subjektami, ktorú by mal sankcionova ť správca dane.

K bodu 5

Technická úprava v nadväznosti na zjednotenie daňovej a colnej správy.

K bodom 7až 9

Vypustenie a úprava ustanovení z dôvodu, že na správu dane sa použijú ustanovenia daňového poriadku a pri nesprávnom uplatnení daňového bonusu bude platiteľ dane povinný zaplatiť pokutu podľ a ustanovení daňového poriadku. V zákone o dani z príjmov sa upravuje postup správcu dane aj pri kontrole daňového bonusu a zamestnaneckej prémie.

K bodu 11

Legislatívna úprava (odstránenie duplicity) v nadväznosti na úpravu v § 2 o započítaní zaplatených preddavkov na daň na úhradu dane.

K bodom 12, 24 a 25

Správca dane môže na žiadosť daňovníka v odôvodnených prípadoch určiť platenie preddavkov na daň inak, ako len z dôvodu zmeny výšky predpokladanej dane (napr. daňovník s obmedzenou daň ovou povinnosťou, ktorý platí preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti sám - tento daňovník dnes nemôže požiadať o platenie preddavkov inak). Aj daňovník právnická osoba, ktorý v priebehu zdaňovacieho obdobia, na ktoré sú preddavky platené, požiadal o platenie preddavkov inak, bude pri vysporiadaní rozdielu zaplatených preddavkov od začiatku zdaňovacieho obdobia postupovať rovnako ako daňovní k, ktorý platil preddavky z daňového priznania počas celého obdobia.

K bodom 14 a 26

V súčasnosti správca dane nemôže vráti ť v priebehu zdaňovacieho obdobia preddavok na daň, ak daňovník zaplatil preddavok na daň v sume vyššej než na akú bol povinný podľa tohto zákona alebo ak daňovník povinnosť platiť preddavky na daň nemal. Ustanovenie je zmenené tak, aby na žiadosť daňovníka mohol správca dane takýto preddavok na daň daňovníkovi vrátiť do 30 dní od doručenia žiadosti, ale až po uplatnení postupu podľa § 79 da ňového poriadku.

K bodu 15

Správca dane poukazuje na žiadosť zamestnávateľa sumu rozdielu daňového bonusu v lehote najneskôr do 15 pracovných dní od doručenia tejto žiadosti. Ustanovenie spresňuje, že ak v rámci tejto lehoty zač ne správca dane daňovú kontrolu, v akej lehote sumu daňového bonusu vracia v zamestnávateľovi v tomto prípade.

K bodom 16, 18 a 34

V rámci reformy daňovej správy sa kompetencie metodick ého usmerňovania presúvajú na Finančné riaditeľstvo SR (do konca roku 2011 Daňové riaditeľstvo SR), ktoré identifikuje problémy a požiadavky preukazovania relevantných skutočností v praxi a tým aj š truktúry tlačív používaných v súvislosti so zdaňovaním príjmov zo závislej činnosti. Úpravy vykonané v názvosloví aj v súvislosti so zjednotením daňovej a colnej správy.

K bodu 17

Ak správca dane zistí, že platiteľ dane nevykonal ročné zúčtovanie zamestnancovi, ktorý požiadal platiteľa dane o vykonanie ročného zúčtovania a zamestnanec splnil na jeho vykonanie všetky podmienky, uloží mu pokutu najmenej 15 eur za každého takéhoto zamestnanca. Výška celkovej pokuty za príslušné zdaňovacie obdobie nemôže presiahnuť 30 000 eur za všetkých zamestnancov, ktorí pož iadali o vykonanie ročného zúčtovania, ale napriek splneným podmienkam na jeho vykonanie podľa tohto zákona, platiteľ dane týmto zamestnancom ročné zúčtovanie nevykonal.

Ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti má rovnaký význam ako daňové priznanie a z toho dôvodu jeho vzor bude vydávať ministerstvo.

K bodom 19 a 20

Technická úprava v súvislosti s prehľadom a hlásením, pričom vzor tlačiva prehľadu bude vydávať finančné riaditeľstvo a vzor tlačiva hlásenia ministerstvo tak, ako doteraz.

K bodu 21

Na hlásenie, ktoré je povinný podávať platiteľ dane z príjmov zo závislej činnosti, sa budú vzťahovať ustanovenia daňového poriadku tak, ako na daňové priznanie.

K bodom 22 a 23

Do zákona o dani z príjmov sa ustanovujú postupy súvisiace s podávaním prehľadu a kontrolou daňového bonusu a zamestnaneckej prémie, pretože tieto ustanovenia daňový poriadok neobsahuje.

K bodu 27

Z daňového poriadku boli uvedené ustanovenia vypusten é. Vzhľadom na to, že tým by sa zrušil istý spôsob ochrany zamestnanca voči nesprávnemu postupu zamestnávateľa pri výbere preddavkov na daň a dane z príjmov zo závislej činnosti, uvedené ustanovenia boli doplnené do zákona o dani z príjmov. Rovnako to platí aj pre ostatných daňovníkov, ktorým platiteľ dane zrazil preddavky na daň alebo daň.

K bodu 28

Legislatívne spresnenie v súvislosti s úrokovým príjmom.

K bodu 29

Platiteľom dane za svojich zamestnancov, ktorí nepoží vajú výsady a imunity podľa medzinárodného práva, môže byť aj zahraničný zastupiteľský úrad na území Slovenskej republiky prípadne jeho podriadená organizácia, ak o tejto registrá cii rozhodne. Pre tieto subjekty zákon neukladá povinnosť, ale možnosť registrácie ako platiteľa dane z príjmov zo závislej činnosti.

K bodom 30 až 32

V zákone o dani z príjmov sa spresnila povinnosť zaplatenia dane nielen daňovníkom, ktorí podávajú daňové priznanie, ale aj dedičom a osobám, na ktoré prešlo právo na príjmy podľa Zákonníka práce, ktorí podávajú daňové priznanie za zomrelého. Doplnená bola aj lehota na podávanie daňového priznania za zomrelého daňovníka osobami, na ktoré prešlo právo na príjmy podľa Zákonníka práce.

K bodu 33

Daňový poriadok ustanovuje len postup pri registrácii da ňovníkov a preto bol okruh povinnej registrácie daňovníkov do zákona o dani z príjmov doplnený. Pri registrácii – náležitosti žiadosti, konanie na základe výzvy správcu dane atď. - sa bude postupova ť podľa daňového poriadku.

Navrhuje sa z dôvodu zníženia administratívnej náročnosti a aj z dôvodu jednoznačnosti skutočnosť, aby fyzické osoby neboli povinné sa registrovať v prípade, ak poberajú len príjmy zo závislej činnosti alebo len príjmy z ktorých sa daň vyberá zrážkou a ich kombináciu a právnické osoby v prípade, ak poberajú len príjmy z ktorých sa daň vyberá zrážkou.

Fyzická osoba alebo právnická osoba je povinná oznámiť vznik stálej prevádzkarne správcovi dane v lehote do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí mesiaca, v ktorom stála prevádzkareň na území Slovenskej republiky vznikla.

Ak dôjde k zmenám skutočností, zakladajúcich povinnosť registrácie, daňovník je povinný túto skutočnosť správcovi dane oznámiť a pri zrušení registrácie postupuje podľa ustanovení daň ového poriadku.

Ustanovenie odseku 7 dotýkajúce sa implementácie článkov 6 a 8 smernice Rady 2003/48/ES z 3. júna 2003 o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov bolo z daňové ho poriadku vypustené, a preto sa dopĺňa ako špecifické ustanovenie do zákona o dani z príjmov.

Súčasne sa v odsekoch 8 a 9 doplnila oznamovacia povinnos ť pre fyzické a právnické osoby v prípade, ak v hotovosti vyplácajú v rámci podnikateľskej činnosti úhrady fyzickým osobám (ktoré sú pre tieto fyzické osoby zdaniteľným príjmom) a tieto ú hrady nie sú evidované cez elektronické registračné pokladnice. Doplnila sa tiež oznamovacia povinnosť daňovníka s trvalým pobytom alebo so sídlom na území Slovenskej republiky a daňovn íka, ktorý má na území Slovenskej republiky stálu prevádzkareň, o uzatvorení zmluvy s daňovníkom so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí, na základe ktorej môže daňovníkovi so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí vzniknúť na územ í Slovenskej republiky stála prevádzkareň alebo daňová povinnosť zamestnancov alebo osôb pre neho pracujúcich na území Slovenskej republiky.

K bodom 36 a 37

Na správu dane z príjmu a na správu dane z emisných kvót sa vzť ahuje postup podľa daňového poriadku. Navrhuje sa aj spresniť, že po skončení zdaňovacieho obdobia sa preddavky na daň zaplatené na toto zdaňovacie obdobie započítajú na úhradu dane za toto zdaň ovacie obdobie a platia sa správcovi dane v eurách.

K bodu 38

Prechodné ustanovenia k novým povinnostiam uloženým daňovníkom zákonom o dani z príjmov, najmä k oznamovacím povinnostiam a k registrácii, ktoré boli do zákona o dani z príjmov novoustanovené . Organizačným jednotkám fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré boli do 31.12.2011 platiteľmi dane z príjmov zo závislej činnosti bude zrušená registrácia ako platiteľa dane do 31.12.2012 na základe zruš enia registrácie fyzickou osobou alebo právnickou osobou, ktorá túto organizačnú jednotku vytvorila (zriadila) alebo z úradnej moci.

K bodu 39

Vzhľadom na zmenu pojmu sankčný úrok v daňovom poriadku, v zákone o dani z príjmov sa tento mení na úrok z omeškania.

K bodu 40

Do zákona o dani z príjmov sa doplnili nové prílohy, ktoré boli z pôvodného zákona o správe daní vypustené.

K čl. III

K bodu 1

V definícii colných orgánov sa v súlade s reformou daňovej a colnej správy novo označujú dotknuté inštitúcie.

K bodu 2

V súlade s reformou daňovej a colnej správy a ustanovením orgánov štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva sa mení pomenovanie laboratória fungujúceho v rámci súčasnej štruktúry Colné ho riaditeľstva SR.

K bodom 4 a 5

Vychádzajúc zo zákona č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov ako aj zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zá konov môže EXIMBANKA SR vykonávať určité činnosti rovnako ako banka alebo pobočka zahraničnej banky a je preto v kontexte § 55 Colného zákona potrebné ustanoviť jej rovnocenné postavenie voči banká m, resp. pobočkám zahraničných bánk ako osobám poskytujúcim zabezpečenie colného dlhu formou ručenia.

K bodu 7

V nadväznosti na čl. 231 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 Colný kódex sa v tomto ustanovení premieta skutočnosť, že za dlžníka môže uhradiť sumu aj tretia osoba.

K bodu 8

Ustanovuje sa deň, ktorý sa bude považovať za deň zaplatenia platby, na ktorej úhradu bol použitý preplatok alebo jeho časť. Týmto dňom bude deň vzniku preplatku. Táto úprava súvisí s ú pravou v bode 10.

K bodu 9

Znenie § 59b sa vypúšťa z dôvodu komplexnej úpravy úroku z omeškania pri požadovaní medzinárodnej pomoci v zákone č. 466/2009 Z. z. o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných poh ľadávok.

K bodom 3, 6 a 11

Aktualizujú sa poznámky pod čiarou.

K bodu 10

Analogicky ako v zákone č. 563/2009 Z. z. o správe daní sa upravuje zaobchádzanie s preplatkom na colných platbách, ktorým sa rozumie suma platby, ktorá prevyšuje splatné clo, pokutu alebo iné platby vymerané alebo uložené podľa colných predpisov, alebo daň z pridanej hodnoty alebo spotrebnú daň pri dovoze. Ustanovuje sa povinnosť colnému úradu uhradiť iné splatné platby v presnom poradí, pričom v prvom rade sa uhradí nedoplatok na cle ako tradičnom vlastnom zdroji Európskej únie. Ako ďalšie kritériá sú ustanovené chronológia splatnosti jednotlivých platieb a ich výška. S cieľom zabezpeč enia nielen zníženia nedoplatkov, ale aj administratívnej záťaže colných úradov, sa navrhuje, aby kritérium výšky bolo určené vzostupne. Tým sa z rovnakého preplatku dosiahne úhrada vyššieho poč tu jednotlivých pohľadávok a zredukuje sa počet prípadov vedených colným úradom v evidencii nedoplatkov.

Zakotvuje sa povinnosť colného úradu upovedomiť dlžníka (a aj tretiu osobu, ak táto osoba uhradila sumu platby za dlžníka) o skutočnosti, že preplatok alebo jeho časť bola použitá na ú hradu nedoplatku inej splatnej platby.

Ak colný úrad preplatok alebo jeho zvyšok nepoužije na úhradu nedoplatku splatnej platby, ustanovuje sa povinnosť colnému úradu takýto preplatok alebo jeho zvyšok vrátiť dlžníkovi. Colný úrad tak môže urobiť do piatich rokov odo dňa zaplatenia platby dlžníkom. Zároveň sa ustanovuje povinnos ť colnému úradu zaplatiť úrok v prípadoch, keď colný úrad preplatok alebo jeho zvyšok vrátil až po uplynutí lehoty 60 dní odo dňa doručenia ž iadosti.

K bodu 12

V nadväznosti na definíciu colného exekučného konania v § 61 sa spresňuje terminologický aparát zákona.

K bodu 13

V záručnej listine na zabezpečenie colného dlhu sa vychádzajúc z reformy daňovej a colnej správy ustanovuje, že záväzok ručiteľa uhradiť príslušný colný dlh sa zakladá vo vzťahu k finanč nej správe.

K bodom 14 a 15

V súlade s reformou daňovej a colnej správy a ustanovením orgánov štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva sa v potrebnom rozsahu menia pomenovania týchto orgánov.

K čl. IV

V súlade s reformou daňovej a colnej správy a ustanoven ím orgánov štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva sa označenie „colné riaditeľstvo“ mení na „finančné riaditeľstvo“.

K čl. V

K bodu 1 (§ 21 ods. 2)

V nadväznosti na zmenu platenia dane pri dovoze tovaru z tretieho štátu platiteľom dane (tzv. samozdanenie) a s tým súvisiace nové znenie ustanovenia § 84 zákona sa doterajš ia druhá veta z dôvodu vhodnejšieho systematického zaradenia presúva do ustanovenia § 84 zákona.

K bodom 2 a 3 (§ 24 ods. 1 a 2)

Ide o zosúladenie pojmov s pojmami v colných predpisoch (napr. zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

K bodu 4 (§ 25 ods. 4)

Ustanovenie sa upravuje v nadväznosti na zmenu v platení dane pri dovoze tovaru z tretích štátov. Z vecného hľadiska ostáva zachovaný doterajší princíp pri oprave zá kladu dane a dane pri dovoze tovaru s tým rozdielom, že pri samozdanení platiteľ dane opravuje základ dane a daň prostredníctvom daňového priznania, a v prípade, ak vyrubuje daň pri dovoze tovaru colný orgá n, ostáva zachovaný postup platný do konca roka 2012.

K bodu 5 (§ 49 ods. 2 písm. d)

V nadväznosti na zmenu platenia dane pri dovoze tovaru z tretieho štátu platiteľom dane sa mení ustanovenie týkajúce sa odpočítania dane pri dovoze tovaru. Ak platiteľ dane uvá dza daň pri dovoze tovaru v daňovom priznaní, platí, že právo na odpočítanie dane má, ak túto daň uplatní v daňovom priznaní. V prípade, ak daň z dovozu tovaru vymeria colný úrad, má platiteľ dane právo na odpočítanie dane, ak túto daň zaplatí colnému úradu, t.j. rovnako ako podľa doterajších pravidiel.

K bodu 6 (§ 52)

Ustanovenie sa upravuje v nadväznosti na zavedenie „samozdanenia“ dovozu tovaru (uvedenie dane v daňovom priznaní).

K bodom 7 a 8 (§ 53 ods. 1 a 2)

Ustanovenia o oprave odpočítanej dane sa dopĺňajú nadväzne na zmenu v platení dane pri dovoze tovaru z tretích štátov. Ak platiteľ dane opraví základ dane pri dovoze tovaru a daň na výstupe, opraví aj odpočítanú daň.

K bodom 9 a 10 (§ 54a ods. 1 a 3)

Ustanovenia sa precizujú, aby boli v súlade s čl. 168a smernice 2006/112/ES. Zmenou textu v prvom odseku § 54a zákona sa chce dosiahnuť, aby aj v prípade, ak si pri obstaraní nehnuteľného majetku platiteľ dane odpo čítal daň v plnej výške a následne začne tento majetok využívať aj na iný účel ako na podnikanie, uplatnil odpočítanie dane v pomernej výške a nepostupoval podľa § 9 ods. 2 zákona. Tý mto sa zabezpečuje rovnaké zaobchádzanie pri zmene rozsahu použitia nehnuteľného majetku na podnikanie bez ohľadu na výšku pôvodne uplatneného odpočtu dane.

Výpočet úpravy odpočítanej dane podľa doterajšieho znenia (vzorca) druhej vety § 54a ods. 3 zákona vyjadroval len postup pri prvej zmene úpravy odpočítanej dane. Vypustením slov „pri nadobudnutí alebo vytvoren í“ investičného majetku bude z textu vyplývať (rovnako ako zo vzorca v prílohe č. 1 zákona), že ide o úpravu posledne odpočítanej dane.

K bodu 11

Znenie poznámok pod čiarou sa aktualizuje v nadväznosti na ustanovenia zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektor ých zákonov, ktorý nadobudne účinnosť 1. januára 2012.

K bodu 12 (§ 55g ods. 2)

Odoslanie resp. neodoslanie žiadosti o vrátenie DPH do iného členského štátu EÚ patrí do kompetencie Finančného riaditeľstva SR .

K bodom 13 a 14 (§ 66 a 67)

Ustanovenia sa menia nadväzne na zmenu v platení dane pri dovoze tovaru z tretích štátov.

K bodu 15 (§ 75 ods. 6)

Elektronický podpis a elektronickú výmenu údajov (EDI) uvádza zákon len ako príklady elektronických technológií, ktoré zabezpečujú vierohodnosť pôvodu a integritu obsahu. Iným spôsobom, ako mož no tieto podmienky zabezpečiť bez využitia elektronických technológií, je napríklad prostredníctvom kontrol riadenia podnikových procesov. Ide o vnútropodnikový proces vytvorený, riadený a aktualizovaný zodpovednými osobami v spoločnosti (vedenie spoločnosti, majitelia, oprávnení zamestnanci), ktorý vedie k tomu, aby sa zabezpečilo vytváranie a uchovávanie dostatočne spoľahlivých finančných, účtovný ch a kontrolných záznamov, ktoré potvrdzujú dodržiavanie zákonných povinností z hľadiska zákona. Iné postupy alebo technológie (ako napr. elektronická ochranná značka), v prípade, ž e splnia podmienky zabezpečenia vierohodnosti pôvodu a integrity obsahu, zákon nevylučuje. Zaslanie faktúry elektronickou poštou, bez použitia technológie zabezpečujúcej vierohodnosť pôvodu a integritu obsahu, podmienky zákona nenapĺňa.

K bodu 16 (§ 78 ods. 1)

V nadväznosti na vypustenie ustanovenia o platení preddavku sa vypúšťa zo znenia odseku 1 výnimka týkajúca sa platenia preddavku na daň pri predaji tovaru na trhovom mieste.

K bodom 17 a 19 (§ 78 ods. 2 a § 79 ods. 1)

V nadväznosti na zmenu pri platení dane pri dovoze tovaru platiteľom dane sa upravuje definícia vlastnej daňovej povinnosti a definícia nadmerného odpočtu. Vzhľadom na to, že da ň pri dovoze tovaru bude platiteľovi dane, ktorý nespĺňa podmienky na samozdanenie, vymeriavať naďalej colný úrad, upravuje sa definícia vlastnej daňovej povinnosti a nadmerného odpočtu. Daň vymeranú colný m úradom platiteľ dane neuvádza ako daň na výstupe v daňovom priznaní.

K bodu 18 (§ 78a)

V nadväznosti na novú úpravu týkajúcu sa nesplnenia registračnej povinnosti (§ 69 ods. 13 zákona o DPH), ktorá nadobudla účinnosť 1. apríla 2009, sa navrhuje vypustiť ustanovenie o platení preddavkov na da ň pri predaji tovaru na trhovom mieste.

K bodom 20 a 21 (§ 79 ods. 4, 5 a 6)

Navrhuje sa prerušenie plynutia lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu v prípade, ak bola platiteľovi dane zaslaná výzva na odstránenie nedostatkov v podanom daňovom priznaní.

Navrhuje sa spresniť lehotu, v ktorej daňový úrad má vrátiť nadmerný odpočet, ak ide o nadmerný odpočet uplatnený platiteľom dane v dodatočnom daňovom priznaní, ktoré je podané po podaní daňov ého priznania za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol. V tomto prípade platiteľ dane nemá možnosť započítať nadmerný odpočet s vlastnou daň ovou povinnosťou (§ 79 ods. 1 zákona), preto nadmerný odpočet daňový úrad vráti. Ak sa v rámci lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu uplatneného dodatočným daňovým priznaním začne daňová kontrola, vráti sa nadmerný odpočet v lehote podľa odseku 5, a to vo výške zistenej daňovou kontrolou.

Rovnako sa ustanovuje lehota, v rámci ktorej daňový úrad vráti zvýšenie nadmerného odpočtu uplatnené v dodatočnom daňovom priznaní podanom platiteľom dane, ktorému daňový úrad vrátil nadmerný odpočet podľa § 79 ods. 2 zákona.

K bodu 22 (§ 79 ods. 7)

Navrhuje sa uloženie sankcie za neoprávnené uplatnenie nadmerného odpočtu, ktorý sa vrátil v skrátenej lehote podľa § 79 ods. 2 zákona. Ustanovenie nahrádza sankciu vyplývajúcu z doterajšieho ustanovenia § 35b ods. 1 písm. h) zákona SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorý sa zrušuje.

K bodu 23 (§ 80 ods. 11)

Nedostatky, ktoré daňový úrad zistí v podanom súhrnnom výkaze (napr. chyba v identifikačnom čísle pre daň zákazníka), je osoba, ktorá ho podala, povinná na základe výzvy daňového úradu odstr ániť. Keďže ide o údaje o dodávkach tovarov a služieb bez dane do iných členských štátov, ktoré sa dávajú na kontrolné účely k dispozícii daňovým správam iných členských št átov, je potrebné zabezpečiť korektnosť týchto údajov. Ak na základe výzvy v stanovenej lehote nedôjde k náprave, uloží daňový úrad sankciu podľa daňového poriadku.

K bodu 24

Poznámka pod čiarou sa aktualizuje v nadväznosti na zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudne účinnosť 1. januára 2012.

K bodu 25 (§ 84)

Pri dovoze tovaru vyrubuje daň colný orgán a dovozca je povinný túto daň zaplatiť colnému úradu. Pri splnení určitých zákonných podmienok sa navrhuje, aby daň pri dovoze tovaru v prípade vzniku daňovej povinnosti bola priznaná v daňovom priznaní a platená daňovému úradu, čo znamená, že daň pri dovoze nebude vyrubovať vo všetkých prípadoch colný orgá n. Táto možnosť sa navrhuje doplniť do zákona o dani z pridanej hodnoty s účinnosťou od 1. januára 2013. Takáto úprava vychádza z čl. 211 smernice Rady 2006/112/ES, ktorý umožňuje členským štá tom, aby pri dovoze tovaru platiteľ dane daň neplatil ihneď pri prepustení tovaru do príslušného colného režimu, ale túto daň platil prostredníctvom daňového priznania. Týmto sa vytvoria rovnaké podmienky z hľadiska platenia dane (tzv. samozdanenie) pre tovary nadobudnuté platiteľom dane z iných členských štátov Európskej únie a pre tovary dovezené platiteľom dane z tretích štátov (štáty mimo Euró pskej únie). Výhodou tejto navrhovanej úpravy pre platiteľa dane je, že platiteľ dane v rovnakom zdaňovacom období prizná daň a súčasne uplatní odpočítanie dane.

Tento systém prinesie podnikateľom cash flow výhodu a ovplyvní ich rozhodovanie o tom, ktorý členský štát si vyberú za štát dovozu tovaru do Európskej ú nie, v ktorom bude tovar prepustený do colného režimu voľný obeh. Samozdanenie pri dovoze tovaru prinesie výhodu v konečnom dôsledku aj pre štát, a to z dôvodu, že slovenskí podnikatelia si nebudú vyberať za štát dovozu susedné členské štáty, ktoré umožňujú systém platenia dane pri dovoze tovaru prostredníctvom daňového priznania podávaného daňovému úradu, čo znamená, že clo sa vyberie v Slovenskej republike. V súčasnosti je tento systém zo štátov susediacich so Slovenskou republikou zavedený v Èeskej republike, Maďarsku a Rakúsku.

Samozdanenie pri dovoze tovaru však nebude uplatňovať každý platiteľ dane, ale len ten, ktorý spĺňa podmienky ustanovené v návrhu zákona.

Platiteľ dane, ktorý spĺňa podmienky pre samozdanenie, je povinný daň pri dovoze tovaru sám vypočítať a uviesť do daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikla daňová povinnosť.

K bodom 26 a 27 (prechodné ustanovenie § 85k a 85l)

Pokuta podľa § 79 ods. 7 zákona sa nevzťahuje na nadmerné odpočty uplatnené za zdaňovacie obdobia, ktoré sa skončia pred nadobudnutím úč innosti novely zákona.

V zmysle prechodného ustanovenia § 85k je platiteľ dane povinný daň pri dovoze tovaru vymeranú colným orgánom do 31. decembra 2012 zaplatiť tomuto orgánu, a preto túto daň neuvedie do daňového priznania ako svoju daňovú povinnosť voči štátnemu rozpočtu. Na odpočítanie tejto dane sa uplatnia podmienky platné do 31. decembra 2012.

K bodu 28

Príslušné ustanovenia zákona sa menia v súvislosti s reformou daňovej a colnej správy.

K čl. VI

K bodom 1 a 2

Navrhovaná úprava vyplýva z reformy daňovej a colnej správy a vytvorenia spoločnej finančnej správy.

K bodu 3

Vypúšťa sa legislatívna skratka, ktorá je vzhľadom na vypustenie § 6 už nepotrebná.

K bodom 4 a 7

Novo ustanovená finančná správa bude poverená výkonom úloh v oblasti daní a poplatkov a tiež colníctva. Rozsah kompetencií v oblasti colníctva pritom zostáva nezmenený.

K bodom 5 a 6

Navrhovaná úprava priamo vyplýva z presunu zodpovedajú cich ustanovení do návrhu nového zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva.

K bodu 8

V súvislosti so vznikom finančnej správy, ktorej významnou súčasťou budú súčasné daňové orgány, sa javí ako vhodné upraviť otázku symbolov terajšej colnej správy na internej úrovni a nie priamo v zákone - podobne, ako je to u iných ozbrojených zborov.

K bodom 9, 12 a 14

Navrhovaná úprava priamo vyplýva z presunu zodpovedajúcich ustanovení do návrhu nového zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva.

K bodom 10, 11, 13 a 21

Ide o legislatívno-technickú úpravu týkajúcu sa poznámok pod čiarou.

K bodom 15 a 16

Navrhovaná úprava predstavuje spresnenie pôsobnosti finančnej správy v súvislosti s odhaľovaním a vyšetrovaním trestných činov vo vzťahu k porušovaniu daňových predpisov.

K bodu 17

Konkretizuje sa orgán finančnej správy, ktorého colníci vykonávajú operatívno-pátraciu činnosť.

K bodom 18 a 19

Ide o legislatívno-technickú zmenu reagujúcu na začlenenie Železničnej polície do štruktúr Policajného zboru.

K bodu 20

V súvislosti s vypustením § 11 a úpravou kompetencií Kriminálneho úradu finančnej správy v novom zákone o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva sa zodpovedajúcim spôsobom upravuje výnimka vo vzťahu k subjektu prevádzkovateľa informačných systémov finančnej sprá vy.

K bodu 22

Dopĺňa sa ustanovenie, ktorého účelom je predísť možným konfliktom pôsobenia nie totožnej právnej úpravy mlčanlivosti a daňového tajomstva.

K bodu 23

Navrhovaná úprava priamo vyplýva z presunu zodpovedajúcej prílohy do návrhu nového zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva.

K bodom 24 až 27

Týmito ustanoveniami sa do celého textu zákona premieta nové názvoslovie príslušných orgánov a administratívy súvisiace s vytvorením finančnej správy.

K čl. VII

K bodom 1 až 3

Navrhované úpravy reagujú na reformu daňovej a colnej správy a do Trestného poriadku sa premietajú nové označenia orgánov činných v trestnom konaní, za súčasného zachovania rozsahu ich vyšetrovacích kompetencií. Zároveň sa upravuje aj prechodné ustanovenie, podľa ktorého sa zachováva príslušnosť na dokončenie vyšetrovania alebo skr áteného vyšetrovania, ktoré sa začalo pred 1. 1. 2012.

K čl. VIII

K bodu 1

V záujme jednoznačnosti sa navrhuje, aby služby uvedené v prílohe č. 1 zákona č. 289/2008 Z. z. boli vymedzené podľa vyhlášky Štatistického ú radu Slovenskej republiky č. 306/2007 Z. z, ktorou sa vydáva Štatistická klasifikácia ekonomických činností, pričom rozsah služieb sa oproti pôvodnej prílohe č. 1 touto úpravou nemení. Použí vanie elektronickej registračnej pokladnice sa vzťahuje len na služby označené v tejto prílohe.

K bodu 2, 4, 6 a 10

S prihliadnutím na zrušenie niektorých právnych predpisov sa navrhujú zmeny príslušných poznámok pod čiarou.

K bodu 3

V ustanovenie sa navrhuje upraviť z hľadiska legislatívno-technického.

K bodu 5

S prihliadnutím na to, že servisné organizácie si budú plomby na elektronické registračné pokladnice objednávať u miestne príslušného daňového úradu servisnej organizácie, je potrebné túto skutočnosť upraviť v predmetnom ustanovení.

K bodu 7 a 14

Navrhovaná zmena názvu daňového riaditeľstva nadvä zuje na navrhovaný zákon o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva, ktorý sa predkladá do legislatívneho procesu.

K bodu 8

Navrhuje sa nové znenie § 16, ktorý nanovo upravuje skutočnosti týkajúce sa napr. objednávania, zúčtovania a vedenia evidencie plomb. S prihliadnutím na skutočnosť, že plomby sa budú objednávať u daňov ého úradu servisnej organizácie, v ustanovení sa navrhuje, aby aj zúčtovanie plomb servisná organizácia vykonávala s daňovým úradom.

V súvislosti so zúčtovaním plomb sa navrhuje doplniť postup v prípade, kedy servisná organizácia prestane vykonávať opravy a údržbu elektronických registračných pokladníc.

V odseku 8 sa navrhuje doplniť povinnosť pre daňový ú rad servisnej organizácie o to, že tento daňový úrad vedie evidenciu plomb podľa servisných organizácií.

K bodu 9

Sankcie za porušenie zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice sú v súčasnosti ustanovené v zákone SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Nadväzne na daňový poriadok, v ktorom nie sú tieto sankcie ustanovené, je potrebné tieto ustanoviť v zákone o používaní elektronickej registračnej pokladnice.

K bodu 11

Navrhuje sa, aby v konaní o uložení pokút, napr. v konaní o uložení, odvolaní alebo o iných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch sa postupovalo podľa daňového poriadku.

K bodu 12

Z dôvodu zachovania právnej istoty sa navrhujú prechodné ustanovenia k ukladaniu pokút za porušenie ustanovení vyhlášky MF SR č. 55/1994 Z. z. o spôsobe vedenia evidencie tržieb elektronickou registračnou pokladnicou v znení neskorších predpisov. Naprí klad, ak podnikateľ, ktorý bude používať pokladnicu podľa doterajšieho predpisu, t. j. vyhlášky MF SR č. 55/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov až do 31. decembra 2011 a poruší ustanovenia tejto vyhl ášky, uloží sa mu pokuta podľa § 35 alebo 35a zákona SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov účinného k 28. februáru 2009.

Rovnako sa navrhuje, aby pri porušení zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice, ktoré bude zistené do 31. decembra 2011, sa pokuty ukladali podľa zákona SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov účinného do 31. decembra 2011.

Zároveň sa navrhuje, aby plomby ktoré sú už obstarané tak zo strany finančného riaditeľstva, ako aj servisných organizácii, a na ktorých sa nachádzajú slová „DAÒOVÉ RIADITE¼STVO“ mohli byť aj napriek zmene názvu tohto orgánu (na FINANÈNÉ RIADITE¼STVO) používané až do vyčerpania zásob.

K bodu 13

Príloha č. 1 sa nahrádza novou prílohou nadväzne na bod 1.

K čl. IX

K bodom 1 až 4, 9 a 11 až 13.

Navrhované úpravy vyplývajú z navrhovaného zákona o finančnej správe a o pôsobnosti Ministerstva financií SR v oblasti finančnej správy, ktorý sa súčasne s týmto návrhom zákona predkladá do legislatívneho procesu. Uvedeným zákonom sa navrhuje zlúč enie daňového riaditeľstva s colným riaditeľstvom a vytvorenie finančného riaditeľstva.

K bodu 5

Navrhovaná úprava nadväzuje na daňový poriadok, podľa ktorého za podmienok tam ustanovených bude môcť daňový úrad vykonávať svoju pôsobnosť aj mimo územného obvodu kraja (napr. pri daň ovej kontrole).

K bodom 6

Navrhuje sa upraviť kompetencie daňových úradov v súlade s reformou daňovej a colnej správy. Vydávanie rozhodnutí po kontrole vykonávanej finančným riaditeľstvom je ustanovené v daňovom poriadku.

K bodu 7

Navrhuje sa ponechať pôsobnosť daňového ú radu pre vybrané daňové subjekty na území bratislavského kraja, nakoľko takmer všetky subjekty, ktoré spĺňajú podmienku „vybraného“ daňového subjektu majú sídlo na tomto území.

K bodu 8

Navrhovanou úpravou sa precizujú kompetencie daňového úradu pre vybrané daňové subjekty.

K bodu 10

Z dôvodu, aby bolo možné zriadiť pobočky daňový ch úradov s účinnosťou od 1. 1. 2012 navrhuje sa, aby k 1. 1. 2012 zriadil pobočky daňových úradov minister financií na návrh, ktorý pred 1.1.2012 predloží ešte generálny riaditeľ Daňového riadite ľstva SR.

K čl. X

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. novembra 2011, okrem čl. I až IV, čl. V bodu 2, 3, 9 až 12, 15, 16, 18, 20 až 24, 26 a 28, čl. VI až VIII a č l. IX bodu 1 až 9 a 11 až 13, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2012 a okrem čl. V bodu 1, 4 až 8, 13, 14, 17, 19, 25 a 27, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2013.

Schválené uznesením vlády Slovenskej republiky dňa 8. júna 2011.

Iveta Radičová v. r.

predsedníčka vlády Slovenskej republiky

Ivan Mikloš v. r.

podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu