Zákon o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 330/2007 účinný od 01.12.2014 do 30.06.2015

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

26

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnen í niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len 'návrh zákona').

Návrh zákona bol pôvodne vypracovaný ako iniciatívny materiál, ktorého účelom bolo riešiť niektoré praktické otázky fungovania a financovania Justičnej akadémie Slovenskej republiky, pričom v tomto znení a rozsahu bol predkladaný do pripomienkového konania.

Dňa 7. mája 2014 (t.j. v čase prebiehajúceho pripomienkového konania) Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí rozhodol vo veci súladu zákona č. 33/2011 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zá kon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení zákona č. 110/2011 Z. z. s Ú stavou Slovenskej republiky (nález č. 216/2014 Z. z., sp. zn. PL. ÚS 102/2011), ako aj vo veci sú ladu zákona č. 220/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony s Ú stavou Slovenskej republiky (nález č. 217/2014 Z. z., sp. zn. PL. ÚS 105/2011). Oba cit. nálezy boli vyhlásené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky dňa 1. augusta 2014. Účinky, ktor é tieto nálezy vyvolávajú vo vzťahu k platnej právnej úprave sú tak zásadného charakteru, že je nevyhnuté, aby vláda Slovenskej republiky spolu s Národnou radou Slovenskej republiky urýchlene pristúpila k legislatívnemu riešeniu vzniknutej situácie, keďže časť napadnutých ustanovení stratila účinnosť, čo výrazným spôsobom ovplyvňuje riadny chod ako súdov, tak aj prokuratúry. Z uvedeného dô vodu predkladateľ v spolupráci s Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky zakomponoval do návrhu zákona aj novelizácie zákonov, ktoré sú dotknuté nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky v snahe docieliť stav, kedy je zabezpečené riadne fungovanie súdov a prokuratúry. Dopady cit. nálezov sú bližšie popísané ďalšom texte dôvodovej správy. Legislatí vno-technické riešenie týchto dopadov vyžaduje vykonanie novelizácie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (PL. ÚS 102/2011), zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znen í neskorších predpisov (PL. ÚS 102/2011) a zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov (PL. ÚS 105/2011).

Návrh zákona bol súčasne rozšírený aj o právnu úpravu, ktorej cieľom je v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky obnovenie inštitútu justičného čakateľa (zrušený od 1. mája 2011) a právneho čakateľa prokuratúry (zrušený od 1. augusta 2014). Tomuto účelu je podriadená najmä novelizácia zákona č . 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov – justiční čakatelia a zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakate ľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov – právni čakatelia prokuratúry. Okrem vykonania zmien v týchto kľúčových zá konoch je potrebné pre obnovenie inštitútu čakateľov vykonať novelizácie zákona č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (vzdelá vanie, vykonanie justičnej skúšky), zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorší ch predpisov (odpisy z registra trestov) a zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (subsidiárne použitie zákona o štátnej slu žbe). Tieto novelizácie sú spoločné ako pre justičných čakateľov, tak aj právnych čakateľov prokuratúry. Osobitne sa navrhuje zohľadniť existenciu justičných čakateľov aj v zákone č . 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona ďalej zachováva pôvodný zámer vo vzťahu Justičnej akadémii, kde účelom návrhu zákona je vykonanie niektorých čiastkových, ale pre chod Justičnej akadémie Slovenskej republiky významných zmien, a to najmä v čase konsolidácie verejný ch financií. Navrhuje sa rozšírenie cieľových skupín vzdelávania doplnkovo aj o niektoré právnické a iné profesie nad ktorými Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky vykonáva dohľad. Návrh zákona ďalej precizuje právnu úpravu cieľovej skupiny vzdelávania a vytváranie databáz súdnych prípadov (uvedenie do súladu s tzv. sudcovskými zákonmi). Súčasne sa precizuje úprava vykonania opravnej odbornej justi čnej skúšky a vypúšťa sa doterajšie zákonné obmedzenie výkonu funkcie riaditeľa a členov rady Justičnej akadémie najviac dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia.

Z hľadiska analýzy dopadov nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 216/2014 Z. z. (PL. ÚS 102/2011) a č. 217/2014 Z. z. (PL. ÚS 105/2011) je potrebné uviesť, že ich dopady sú odlišné v prípade tzv. sudcovských zákonov a odlišné v prípade zákonov regulujúcich postavenie prokur átorov; k tomu pozri najmä detailnú analýzu v osobitnej časti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou, ústavnými zá konmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej sprá vy, podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, ani vplyvy na životné prostredie, ale bude mať vplyv na informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona bod predmetom riadneho pripomienkového konania (v pôvodnom znení čl. I) a bol prerokovaný Legislatívnou radou vlády Slovenskej republiky dňa 19. augusta 2014, pričom vláda Slovenskej republiky ho prerokovala a schválila dňa 20. augusta 2014.

Doložka

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č . 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Termín začatia a ukončenia PPK: -

A.2. Vplyvy:

Pozitívne Žiadne Negatívne 1. Vplyvy na rozpočet verejnej správyx2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?x3. Sociálne vplyvyx – vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,– sociálnu exklúziu,– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostix

A.3. Poznámky

V súčasnosti sa vplyv návrhu zákona na rozpočet v súvislosti s rozšírením okruhu cieľových skupín vzdelávania Justičnou akadémiou Slovenskej republiky o niektoré vybrané právnické a iné odborné profesie, ktoré sú tie, nad ktorými vykoná va dozor Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky nedá vyčísliť. Krytie prípadného zvýšenia výdavkov v roku 2014 bude zabezpečené v rámci schváleného limitu výdavkov kapitoly Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. V prípade možnosti jeho vyčíslenia pre ďalšie roky bude uplatnené zvýšenie limitu výdavkov kapitoly z uvedeného návrhu zákona v rámci prioritných výdavkov ých titulov pri zostavovaní návrhu rozpočtu.

Obnovenie inštitútu justičných čakateľov a právnych čakateľov prokuratúry bude kryté v rámci schváleného limitu vý davkov kapitoly Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (justiční čakatelia), resp. kapitoly Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (prá vni čakatelia prokuratúry).

A.4. Alternatívne riešenia

A.5. Stanovisko gestorov

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č . 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)nie je upravená v práve Európskej únie

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európs kej únie.

Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného prá vneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6. doložky zlučiteľnosti.

B. Osobitná časť

K čl. I

(zákon č. 548/2003 Z. z.)

K bodom 1 a 2

Doterajšie primárne cieľové skupiny vzdelávania sa navrhuje formálno-právne rozšíriť aj o asistentov sudcov Najvyššieho sú du Slovenskej republiky. S prihliadnutím na poslanie asistenta a výslovne zákonom deklarované 'rovnaké práva a povinnosti ako vyšší súdny ú radník' (§ 19 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) sa preto navrhuje, aby mal vyslovene upravené pr ávo (a súčasne aj povinnosť) vzdelávať sa v Justičnej akadémii.

K bodu 3

Justičná akadémia Slovenskej republiky dlhodobo hospodári so znížením rozpočtom v kategórii 630 Tovary a služby, čo spôsobuje jej nízku vy ťaženosť. Z uvedeného dôvodu je preto namieste hľadať iné východiská a možnosti zvýšenia využitia jej kapacít rozšírením poskytovania služieb na vzdelávanie doplnkových cieľových skup ín z hľadiska ich dlhodobého záujmu. Jedná sa o tie právnické a odborné profesie nad ktorými vykonáva Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky dohľad (notári, súdny exekútori, znalci, tlmoční ci, prekladatelia, správcovia, mediátori, perspektívne rozhodcovia). Súčasne sa navrhuje, vzhľadom na predpokladané rozšírenie vzdelávania Justičnou akadémiou mimo všeobecné súdy a prokuratúru rozšíri ť okruh osôb, ktoré by sa mohli zúčastňovať vzdelávania vykonávaného Justičnou akadémiou o niektoré pozície alebo funkcie na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky a na prokuratúre. Ide najmä o legislatívne a personálne odbory a im na roveň postavené útvary, kde majú štátni zamestnanci vysokoškolské právnické vzdelanie a tiež sa potrebujú pre ďalšie zvyšovanie kvality svojej práce vzdel ávať.

Cieľové skupiny vzdelávania novela navrhuje rozšíriť na dobrovoľnej báze v rámci hlavnej vzdelávacej činnosti, ktorá však nemôže ohrozi ť vzdelávanie primárnej cieľovej skupiny (sudcov, prokurátorov, asistentov prokurátora a súdnych úradníkov). V praxi sa bude toto ustanovenie realizovať na zmluvnom základe (dohoda medzi akadémiou a prísluš nou stavovskou organizáciou).

Nové znenie odseku 3 je odôvodnené obnovením inštitútu justičného čakateľa a právneho čakateľa prokuratúry.

K bodu 4

Navrhuje sa obnoviť právnu úpravu súvisiacu s obnovením inštitútu justičného čakateľa a právneho čakateľa prokuratúry. Navrhovaná právna úprava zodpovedá zneniu zákona účinného pred 1. májom 2014, t.j. pred prijatím zákona č. 33/2011 Z. z., ako aj zákona č. 220/2011 Z. z.

K bodu 5 až 7

V nadväznosti na doteraz vykonané zmeny v systéme výberových konaní v rámci justície sa navrhuje sprehľadniť doterajšiu právnu úpravu vytv árania databáz súdnych spisov (prípadov) potrebných pre výberové konanie na funkciu sudcu a pre vykonanie odbornej justičnej skúšky. Dôležitým momentom novej právnej úpravy je povinnosť Justičnej akad émie tieto databázy vytvárať aj v elektronickej podobe.

K bodu 8

Ide o legislatívno-technickú úpravu použitého vnútorného odkazu vykonávanú z dôvodu prečíslovania odsekov v § 3.

K bodom 9 a 10

Pre efektivitu výkonu akadémie je nepostačujúci výkon riadiacej činnosti len v rozsahu piatich rokov. Je neakceptovateľná zákonná prekážka č asového obmedzenia výkonu funkcie riaditeľa a zástupcu riaditeľa akadémie (najviac dve funkčné obdobia za sebou), ktorým sa vylučuje z výkonu riadiacej činnosti aj sudca/prokurátor, ktorý dlhodobo na pož adovanej kvalitatívnej úrovni, ako riaditeľ, zabezpečil účinnou manažérskou činnosťou efektívny výkon a plnenie cieľov akadémie.

Zjednocuje sa preto zákonná úprava trvania výkonu funkcie riaditeľa, t.j. opakovane po uplynutí stanoveného obdobia, ktoré zabezpečuje obligató rne hodnotenie činnosti riaditeľa, ak sa opätovne uchádza o výkon riadiacej funkcie v novom výberovom konaní.

Z dôvodov uvedených vyššie sa súčasne navrhuje, aby aj členovia rady akadémie, ktorí rozhodujú o najdôležitejších otá zkach fungovania akadémie nemali zákonné obmedzenie výkonu svojej funkcie, tak ako riaditeľ akadémie a jeho zástupca.

K bodom 11 až 15

Navrhuje sa obnoviť právnu úpravu súvisiacu s obnovením inštitútu justičného čakateľa a právneho čakateľa prokuratúry. Navrhovaná právna úprava zodpovedá zneniu zákona účinného pred 1. májom 2014, t.j. pred prijatím zákona č. 33/2011 Z. z., ako aj zákona č. 220/2011 Z. z.

K bodu 16

Upravujú sa podmienky použitia skoršej a neskoršej právnej úpravy pre vykonanie ďalšej opravnej skúšky. Vyšší súdni úradní ci alebo asistenti prokurátora, ktorí sa prihlásili na ďalšiu opravnú skúšku do nadobudnutia účinnosti tohto zákona budú mať možnosť ju vykonať podľa doterajších predpisov.

K čl. II

(zákon č. 385/2000 Z. z.)

K bodu 1

Cieľom navrhovanej zmeny § 28 ods. 2 je zaviesť novú podmienku účasti vo výberovom konaní na voľné miesto sudcu, ktorou bude absolvovanie prípravn ého vzdelávanie zameraného na osvojenie si zručností potrebných na výkon funkcie sudcu. Zavedenie tejto podmienky je odôvodnené zachovaním otvorených výberových konaní na funkciu sudcu (justičný čakate ľ sa taktiež bude musieť zúčastniť výberového konania), avšak pri zabezpečení toho, aby aj uchádzači o funkciu sudcu, ktorí nepochádzajú z justičného systému mali osvojené tie praktické zru čnosti potrebné pre výkon funkciu sudcu, ktoré budú garantovať to, že aj takýto kandidát na funkciu sudcu bude bez ďalších pochybností spôsobilý vykonávať funkciu sudcu od prvého dň a vymenovania do tejto funkcie. Systém prípravného vzdelávania je už v súčasnosti zabezpečovaný Justičnou akadémiou (zákon používa nie celkom vhodný pojem 'tréningový kurz'; k tomu pozri § 3 ods. 2 zákona č. 548/2003 Z. z.). Na rozdiel od navrhovanej právnej úpravy však platná a účinná právna úprava predpokladá jeho realizáciu až potom čo sa osoba ujme funkcie sudcu, t.j. po jej vymenovaní do tejto funkcie. Podľa novej právnej úpravy bude potrebné toto vzdelávanie absolvovať ešte pred výberovým konaním – preto je prípravné vzdelávanie koncipované ako podmienka účasti vo vý berovom konaní.

K bodu 2

Zmena § 29 ods. 1 je reakciou na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 102/2011. Podstata navrhovanej zmeny spočíva vo vytvorení takej prá vnej úpravy, ktorá bude súdnej moci garantovať rozhodujúci vplyv v rámci výberovej komisie pri obsadzovaní voľného miesta sudcu. Na tento účel sa navrhuje rozšíri počet členov výberovej komisie, ktorí sú nominovaný Súdnou radou Slovenskej republiky o jedného člena (po novom nominuje dvoch členov), a to na úkor ministra spravodlivosti (po novom nominuje už len jedného člena).

K bodom 3 až 6

Navrhuje sa obnoviť právnu úpravu súvisiacu s obnovením inštitútu justičného čakateľa. Navrhovaná právna úprava zodpovedá zneniu zá kona účinného pred 1. májom 2014, t.j. pred prijatím zákona č. 33/2011 Z. z.

K čl. III

(zákon č. 154/2001 Z. z.)

Všeobecne

Podľa čl. VI zákona č. 220/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktor ým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len 'zákon č. 220/2011 Z. z.'), predmetom ktorého je novelizácia zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znen í neskorších predpisov, malo dôjsť s účinnosťou od 1. októbra 2011:

•k zrušeniu inštitútu právneho č akateľa prokuratúry,

•k zmene funkcie právneho čakateľa prokuratúry na funkciu asistenta prokurátora,

•k zmene služobných pomerov právnych čakateľov prokuratúry, ktoré vznikli pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 220/2011 Z. z., na štátnozamestnanecké pomery asistentov prokurátora, vrá tane právnych vzťahov z toho vyplývajúcich,

•k zániku štátnozamestnaneckých pomerov tých asistentov prokurátora, ktorí sa mali stať asistentmi prokurátora priamo zo zákona s účinnosťou od 1. októbra 2011 v prípade, ak sa v zá konom ustanovenej lehote odmietnu stať asistentmi prokurátora.

Zákonodarca totiž zákonom č. 220/2011 Z. z. zrušil vš etky ustanovenia v zákone č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry (funkcia právneho čakateľa prokuratúry zostala už iba v názve tohto zákona), prípadne, podľ a povahy veci, dovtedajšiu právnu úpravu vzťahujúcu sa na právnych čakateľov prokuratúry zmenil na právnu úpravu vzťahujúcu sa na asistentov prokurátora, a to aj v ďalších zákonoch.

Ide o túto právnu úpravu:

1. § 10 ods. 1 druhá veta zákona č . 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení zákona č. 220/2011 Z. z. (čl. I bod 9 zákona č. 220/2011 Z. z.),

1.2. § 1 ods. 1 písm. b), § 6 ods. 2 písm. i), § 7 ods. 1 a 2, § 65 ods. 1 písm. j), § 93 ods. 1 písm. c), § 109, § 222 ods. 1 písm. d), § 222 ods. 2 písm. c), § 234 až § 245a, § 249 až § 251, § 252 ods. 1 písm. a) prvý a štvrtý bod a § 261 ods. 2 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení zákona č. 220/2011 Z. z. (č l. VI bod 1, 7, 9, 30, 32, 43, 69, 70, 73, 74, 76 zákona č. 220/2011 Z. z.),

2.3. § 3 ods. 5, 6 a 7, § 11 ods. 8, § 12 ods. 2, 3, 5 a 6, § 13 ods. 5, § 14 ods. 1 a 2, § 14 ods. 3, § 14 ods. 4 a § 17 zákona č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii v znení zákona č . 220/2011 Z. z. (čl. X body 6 až 14 a bod 16 zákona č. 220/2011 Z. z.),

3.§ 14 ods. 3 písm. e) tretí bod a § 14 ods. 3 písm. e) jedenásty bod zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov v znení zákona č. 220/2011 Z. z. (čl. XIII zákona č. 220/2011 Z. z.),

4.§ 2 ods. 3 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe v znení zákona č. 220/2011 Z. z. (čl. XIV bod 1 zákona č. 220/2011 Z. z.).

Súčasne v prechodnom ustanovení § 265e zákona č . 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení zákona č. 220/2011 Z. z. (čl. VI bod 77 zákona č. 220/2011 Z. z.) ustanovil, že právny čakateľ prokuratúry je od 1. októ bra 2011 asistentom prokurátora a že tí asistenti prokurátora, ktorí so zmenou svojho doterajšieho právneho postavenie nesúhlasia, môžu požiadať o skončenie štátnozamestnaneckého pomeru do 15. októ bra 2011. V takom prípade ich štátnozamestnanecký pomer skončí 31. októbra 2011 s nárokom na odstupné rovnako ako štátny zamestnanec, ktorého štátnozamestnanecký pomer sa skončil dohodou z dôvodu zruš enia štátnozamestnaneckého miesta.

Na základe návrhu prvého námestníka generálneho prokurátora Slovenskej republiky z 22. augusta 2011 (v tom čase funkcia generálneho prokurátora nebola obsadená) Ústavný sú d Slovenskej republiky vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 s účinnosťou od 28. septembra 2011 svojím uznesením č. 308/2011 Z. z. pozastavil účinnosť týchto ustanovení zákona č. 220/2011 Z. z.:

•v čl. VI - zákon č . 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov: bod 1 [§ 1 ods. 1 písm. b)], bod 7 [§ 6 ods. 2 písm. i)], bod 9 (§ 7), bod 10 (§ 7a), bod 15 (§ 10 ods. 5), bod 19 (§ 20, § 21), bod 30 [§ 65 ods. 1 písm. j)], bod 32 [§ 93 ods. 1 písm. c) tretí bod], bod 43 (§ 109), bod 52 (§ 192 ods. 2), bod 53 (§ 192 ods. 3 až 8), bod 57 [§ 197 ods. 1 pí sm. b) a c)], bod 68 (§ 221 ods. 1 posledná veta), bod 69 [§ 222 ods. 1 písm. d)], bod 70 [§ 222 ods. 2 písm. c)], bod 73 (§ 234 až § 245a a § 249 až § 251), bod 74 [§ 252 ods. 1 písm. a) prvý a štvrtý bod)], bod 76 (§ 261 ods. 2), bod 77 (§ 265e, § 265f ods. 1 až 4, § 265g, § 265h, § 265i),

•v čl. X - zákon č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov: bod 6 (§ 3 ods. 5), bod 7 (§ 3 ods. 6), bod 8 (§ 3 ods. 7), bod 9 (§ 11 ods. 8), bod 10 (§ 12 ods. 2, 3, 5 a 6), bod 11 (§ 13 ods. 5), bod 12 (§ 14 ods. 1 a 2), bod 13 (§ 14 ods. 3), bod 14 (§ 14), bod 16 (§ 17),

•v čl. XIII - zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov: bod 1 [§ 14 ods. 3 písm. e) tretí bod],

•v čl. XIV - zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov: bod 1 (§ 2 ods. 3).

Podľa čl. 125 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky platnosť rozhodnutia o pozastavení účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení zaniká vyhlásením rozhodnutia ústavného súdu vo veci samej, ak rozhodnutie o pozastavení účinnosti napadnutého právneho predpisu ústavný súd už predtým nezrušil, pretože pominuli dôvody, pre ktoré bolo prijaté.

Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol vo veci samej nálezom č. 217/2014 Z. z. sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7. mája 2014, ktorý bol vyhlásený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky 1. augusta 2014. Týmto nálezom Ústavný súd Slovenskej republiky zamietol návrh na začatie konania v časti namietaného nesúladu ustanovenia § 265e zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení zá kona č. 220/2011 Z. z. a právnu úpravu týkajúcu sa prípravy na výkon funkcie prokurátora ponechal na zákonodarcu.

To znamená, že odo dňa vyhlásenia nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2014 Z. z. vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7. mája 2014 v Zbierke zákonov Slovenskej republiky nadobudli účinnosť tie ustanovenia, ktoré nahrádzajú inštitút právneho čakateľa prokuratúry inštitútom asistenta prokurátora. Táto skutočnosť v konečnom dôsledku znamená, že s účinnosť ou od 1. augusta 2014 inštitút právneho čakateľa prokuratúry zanikol.

Takýto právny stav je pre prokuratúru neprijateľný. Funkcia právneho čakateľa prokuratúry a funkcia asistenta prokurátora nie sú totožné.

Postavenie právnych čakateľov prokuratúry, vznik a zánik ich služobného pomeru, ich práva a povinnosti a ich disciplinárnu zodpovednosť ustanovovala do nadobudnutia účinnosti zákona č. 220/2011 Z. z. tretia čas ť zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry (§ 228 až 251).

Podľa tejto právnej úpravy právneho čakateľa prokuratúry vymenúval do funkcie na základe výberového konania generálny prokurátor (§ 233 ods. 1). Èlenov výberovej komisie vymenúval a odvolával generá lny prokurátor na návrh Rady prokurátorov Slovenskej republiky (§ 234 ods. 2). Právny čakateľ prokuratúry vykonával prípravnú prax v služobnom pomere (§ 228). Prípravná prax bola trojročná – o jej skrátení mohol v odôvodnených prípadoch rozhodnúť generálny prokurátor; prípravná prax však nesmela byť kratšia ako 24 mesiacov (§ 244 ods. 1). Účelom prípravnej praxe bolo odborne pripravi ť právneho čakateľa prokuratúry na výkon funkcie prokurátora (§ 243 ods. 1). Počas prípravnej praxe právny čakateľ prokuratúry vykonával odbornú prax podľa určeného rozvrhu (§ 243 ods. 2). Poč as prípravnej praxe sa oboznámil aj s podmienkami výkonu väzby, trestu odňatia slobody, ochrannej a ústavnej výchovy a bol povinný zúčastňovať sa na špecializovanom kvalifikačnom vzdelávaní (§ 243 ods. 3). Právny čakateľ prokuratúry mohol vykonávať jednoduché úkony prokurátora v rozsahu, ktorý ustanovuje úprava generálneho prokurátora; táto úprava je uverejnená v Zbierke zá konov Slovenskej republiky (§ 243 ods. 4). Ide o smernicu generálneho prokurátora Slovenskej republiky č. 200/2001 Z. z. o jednoduchých úkonoch prokurátora, ktoré môže vykonávať právny čakateľ prokuratú ry. Počas prípravnej praxe bol priebežne dvakrát v kalendárnom roku hodnotený vedúcim služobného úradu - na základe podkladov prokurátora-školiteľa, vlastných poznatkov o činnosti právneho čakateľ a prokuratúry a na základe priebežných pohovorov s právnym čakateľom prokuratúry (§ 245 ods. 1). Hodnotenie obsahovalo posúdenie plnenia účelu prípravnej praxe z hľadiska osvojovania si právnych predpisov uplat ňovaných prokuratúrou a potrebných praktických návykov, dodržiavania etiky a disciplíny pri plnení zverených úloh a dodržiavania rozvrhu prípravnej praxe (§ 245 ods. 2). Pred vykonaním odbornej justičnej sk úšky vypracoval vedúci služobného úradu záverečné hodnotenie právneho čakateľa prokuratúry, ku ktorému sa písomne vyjadroval aj právny čakateľ a príslušná prokurátorská rada (§ 245 ods. 3 a 5). Prípravná prax sa skončila úspešným vykonaním odbornej justičnej skúšky, na vykonanie ktorej mal právny čakateľ prokuratúry po skončení prípravnej praxe právny nárok (§ 244 ods. 6). Odbornú justičnú skúšku vykonal pred skúšobnou komisiou Justičnej akadémie Slovenskej republiky (§ 245a ods. 1). Ak opakovane nezložil odbornú justičnú skúšku, generálny prokurá tor ho z funkcie právneho čakateľa prokuratúry musel odvolať (§ 236 ods. 2); odvolaním z funkcie právneho čakateľa prokuratúry mu zanikol aj jeho služobný pomer (§ 235 ods. 2).

Medzi základné práva právneho čakateľa prokuratúry ustanovené zákonom patrilo aj právo na vykonávanie funkcie bez zastrašovania, nátlaku, prekážok, nevhodného zasahovania alebo neoprávnené ho vystavovania zásahom do jeho právomoci a osobnej zodpovednosti, právo na zabezpečenie podmienok na riadny výkon prípravnej praxe, právo odmietnuť pokyn, ktorý bol v rozpore so všeobecne záväznými prá vnymi predpismi a úlohu, ktorú nemožno právnemu čakateľovi prokuratúry zveriť, ako aj právo podávať sťažnosti vo veciach týkajúcich sa jeho prípravnej praxe (§ 240). Medzi základné povinnosti prá vneho čakateľa prokuratúry patrila aj povinnosť dodržiavať zložený sľub, dodržiavať plán prípravnej praxe, vykonávať svoju funkciu nestranne a politicky neutrálne, zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu služobného záujmu s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom svojej funkcie, zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnos ť prokuratúry, povinnosť zachovávať mlčanlivosť (§ 241 ods. 1 a 4), povinnosť deklarovať v majetkovom priznaní svoje majetkové pomery a majetkové pomery svojho manžela, ktorý s ním žil v spoločnej dom ácnosti, povinnosť preukazovať spôsob nadobudnutia finančných prostriedkov potrebných na obstaranie majetku uvedeného v majetkovom priznaní (§ 242), zákaz vykonávať inú platenú funkciu, podnikať či vykon ávať inú zárobkovú činnosť, výkon ktorej je nezlučiteľný s výkonom funkcie právneho čakateľa prokuratúry (§ 241 ods. 2), ako aj zákaz vykonávať politickú činnosť (§ 241 ods. 3). Za porušenie týchto povinností bol právny čakateľ prokuratúry disciplinárne zodpovedný (§ 250).

Uvedená právna úprava sa v praxi osvedčila. Doterajšie skúsenosti jednoznačne potvrdili, že právni čakatelia prokuratúry boli v rámci prípravnej praxe riadne pripravení na výkon funkcie prokurátora. Takú to záruku nedáva právna úprava, ktorá nadobudla účinnosť po vyhlásení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2014 Z. z. vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7. mája 2014. Naopak, vytvá ra priestor na to, aby do funkcie prokurátora boli vymenované osoby, ktoré nie sú riadne pripravené na výkon takejto funkcie, nepoznajú prácu na prokuratúre a nikdy neprišli ani len do styku s takouto š pecificky zameranou prácou.

Podľa právnej úpravy ustanovenej zákonom č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení zákona č. 220/2011 Z. z. asistent prokurátora je štátnym zamestnancom vykonávajúcim štátnu službu (§ 228). Funkciu asistenta prokurátora môže vykonávať ten, kto získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej š koly v Slovenskej republike alebo má uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní vydaný zahraničnou vysokou školou a kto je bezúhonný (§ 229). Asistent prokurátora, ktorý vykonáva stálu štátnu slu žbu, je povinný zúčastňovať sa na vzdelávaní zameranom na zdokonaľovanie a dopĺňanie požadovaných vedomostí potrebných na výkon jeho činnosti (§ 230). Asistent prokurátora, ktorý získal vysoko školské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike alebo má uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahrani čnou vysokou školou, nepretržite vykonával funkciu asistenta prokurátora najmenej tri roky, má nárok vykonať odbornú justičnú skúšku najneskôr do troch mesiacov od doručenia žiadosti generálnemu prokur átorovi (§ 231). Asistenta prokurátora hodnotí priebežne, aspoň raz ročne, vedúci služobného úradu na základe podkladov prokurátora, vlastných poznatkov o činnosti asistenta prokurátora a na zá klade priebežných pohovorov s asistentom prokurátora (§ 232 ods. 1). Pred vykonaním odbornej justičnej skúšky vypracuje vedúci služobného úradu záverečné hodnotenie asistenta prokurátora. Záverečné hodnotenie asistenta prokurátora sa vypracúva na základe podkladov prokurátora a vedúcich prokurátorov, ktorých o podklady požiadal vedúci služobného úradu. K záverečnému hodnoteniu sa vyjadrí pí somne asistent prokurátora a prokurátorská rada (§ 232 ods. 2). Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy asistenta prokurátora ustanovenia osobitného zákona (§ 233).

Na rozdiel od právneho čakateľa prokuratúry asistent prokurátora bude musieť počas celej pracovnej doby vybavovať svoju agendu, agendu asistenta prokurátora, t. j. plniť pomocné úlohy pre prokurátora. Vý kon funkcie asistenta prokurátora nie je prípravou na výkon funkcie prokurátora. Asistent prokurátora môže v takejto funkcii pracovať až do dôchodku, vôbec sa nemusí uchádzať o vykonanie odbornej justičnej sk úšky, a ak ju aj získa, nemá zaručené, že bude úspešný vo výberovom konaní na voľné miesto prokurátora.

Systém prípravy právnych čakateľov prokuratúry na výkon funkcie prokurátora je v praxi osvedčený. Neexistoval a ani teraz neexistuje rozumný dôvod ho meniť a takýto dôvod neuviedol ani vtedajší predkladateľ a zákonodarca. Inštitút právneho čakateľa prokuratúry bol určený na systematickú prípravu právneho čakateľa prokuratúry na výkon funkcie prokurátora po odbornej i organizačnej strá nke. Jedným z predpokladov bolo úspešné zvládnutie výberového konania. Objektívnosť tohto konania a vysokú úroveň prípravnej praxe právnych čakateľov na prokuratúre jednoznačne potvrdzujú doteraj šie skúsenosti. Svedčí o tom aj vysoký počet právnych čakateľov prokuratúry, ktorí boli úspešní pri skladaní odbornej justičnej skúšky pred skúšobnou komisiou Justičnej akadé mie Slovenskej republiky a vynikajúce výsledky, ktoré dosiahli pri skladaní tejto odbornej justičnej skúšky, a to na rozdiel od vyšších súdnych úradníkov.

Tieto skutočnosti boli uvedené aj v návrhu na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. Ústavný súd Slovenskej republiky dočasne pozastavil účinnosť napadnutej právnej úpravy, avšak pod ľa nálezu č. 217/2014 Z. z. vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7. mája 2014 ponechal na rozhodnutie zákonodarcu, ako upraví problematiku prípravy na výkon funkcie prokurátora.

S poukazom na uvedené Generálna prokuratúra Slovenskej republiky vypracovala predložený návrh novely zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorší ch predpisov, ako aj súvisiacich zákonov. Účelom novelizácie týchto zákonov je zabezpečiť činnosť prokuratúry v prvom rade v personálnej oblasti, a to obnovením inštitútu právneho čakateľa prokurat úry.

Nová právna úprava by mala nadobudla účinnosť čo najskôr po vyhlásení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2014 Z. z. vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7. mája 2014. Dôvodom na takú to požiadavku je skutočnosť, že od 1. augusta 2014, kedy bol tento nález vyhlásený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, nie je možné v rezorte prokuratúry vykonávať žiadne výberové konan ia pre absenciu pravidiel na kreovanie výberových komisií. A nielen to. Od 1. augusta 2014 nie je možné viesť žiadne disciplinárne konania proti prokurátorom pre absenciu disciplinárnych komisií kreovaných na zá klade právnej úpravy, ktorá nadobudla účinnosť po zániku platnosti uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 308/2011 Z. z. Okrem toho, postup ustanovený v právnej úprave § 192, ktorá nadobudla účinnosť 1. augusta 2014, je zdĺhavý a v plnom rozsahu nezodpovedá kritériám vyplývajúcim z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2014 Z. z. vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7. má ja 2014 a jeho odôvodnenia. Po zániku platnosti uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 308/2011 Z. z. nezodpovedá novým zákonným pravidlám ani zloženie orgánov samosprávy prokurátorov, bez ktorý ch nemožno kreovať disciplinárne komisie.

K bodu 1

Vyhlásením nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2014 Z. z. vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7. mája 2014 v Zbierke zákonov Slovenskej re publiky zanikla platnosť rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 308/2011 Z. z. o pozastavení účinnosti tých zákonných ustanovení, ktoré sa vzťahujú na nahradenie inštitútu právnych č akateľov prokuratúry inštitútom asistenta prokurátora. Z dôvodov uvedených vo všeobecnej časti tejto dôvodovej správy sa navrhuje obnoviť inštitút právnych čakateľov prokuratúry. Tento zá mer predpokladá doplnenie právnej úpravy § 1 ods. 1, ktorý vymedzuje predmet právnej úpravy ustanovenej zákonom č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorší ch predpisov, aj o právnu úpravu postavenia právnych čakateľov prokuratúry, ich práva a povinnosti, vznik a zánik služobného pomeru a ich disciplinárnu zodpovednosť.

K bodu 2

Ide o legislatívno-technickú úpravu - zrušenie doterajšieho spoločného nadpisu nad § 6 v nadväznosti na novú právnu úpravu § 6 až 7a. Navrhované znenie § 6 (body 2 až 7) spresňuje predpoklady na vymenovanie do funkcie prokurátora, navrhované znenie § 7 a 7a (bod 8) upravuje výberové konanie na funkciu prokurátora.

K bodu 3

Účelom navrhovanej právnej úpravy je zjednotiť právnu úpravu ustanovenú v § 6 ods. 2 písm. b) s právnou úpravou uvedenou v § 236 ods. 2 pí sm. a).

Obnovenie inštitútu právneho čakateľa prokuratúry po nadobudnutí účinnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2014 Z. z. vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7. Mája 2014 vyžaduje opätovné ustanovenie požadovaného vysokoškolského vzdelania pre právnych čakateľov prokuratúry. Tento z ámer bude splnený prijatím právnej úpravy uvedenej v § 236 ods. 2 písm. a).

S cieľom zabezpečiť rovnakú právnu úpravu požadovaného vysokoškolského vzdelania pre prokurátorov a právnych čakateľov prokuratú ry navrhuje sa novelizovať ustanovenie § 6 ods. 2 písm. b) tak, aby jeho znenie korešpondovalo s navrhovanou právnou úpravou § 236 ods. 2 písm. a). Z hľadiska legislatívno-technického musí ísť o rovnaké znenie, aké je ustanovené v čl. VI zákona č. 335/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (ž ivnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Toto tvrdenie vychádza zo skutočnosti, že čl. VI zákona č . 335/2012 Z. z. nadobudne účinnosť až 1. januára 2015. V prípade ponechania platného znenia § 6 ods. 2 písm. b) a jeho prevzatia aj do § 236 ods. 2 písm. a) by s účinnosťou od 1. januára 2015 platila in á právna úprava požadovaného vysokoškolského vzdelania pre prokurátorov a iná pre právnych čakateľov prokuratúry. Návrh zákona v predloženom znení tento nedostatok odstraňuje.

K bodu 4

Ide o legislatívno-technickú úpravu (aktualizáciu citácie v poznámke pod čiarou k odkazu 4), ktorá súvisí s právnou úpravou uvedenou v § 6 ods. 2 písm. b) (bod 3).

K bodu 5

Doterajšie podmienky na vymenovanie do funkcie prokurátora sa dopĺňajú o zdravotnú spôsobilosť na výkon funkcie prokurátora vzhľ adom na povahu povinností prokurátora a charakter tejto funkcie.

Z hľadiska legislatívno-technického právna úprava § 6 ods. 2 písm. c) súvisí s právnou úpravou výberového konania na funkciu prokurátora, ktoré je upravené v § 7 ods. 1 a 6 písm. i). Podľ a uvedenej právnej úpravy uchádzač o vymenovanie do funkcie prokurátora bude povinný na účely výberového konania predložiť potvrdenie ošetrujúceho lekára o zdravotnej spôsobilosti na výkon funkcie prokur átora.

K bodu 6

Od nadobudnutia účinnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2014 Z. z. vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7. má ja 2014 jednou z podmienok na vymenovanie do funkcie prokurátora je úspešné absolvovanie výberového konania [§ 6 ods. 2 písm. i)].

Navrhuje sa, aby do funkcie prokurátora mohol byť vymenovaný bez ďalšieho výberového konania právny čakateľ prokuratúry, ktorý po skončení prípravnej praxe na výkon funkcie prokurátora úspešne zlo ží odbornú justičnú skúšku, ak spĺňa ostatné podmienky na vymenovanie do funkcie prokurátora. Takýto uchádzač o funkciu prokurátora musel úspešne absolvovať výberové konanie už pred vymenovan ím do funkcie právneho čakateľa prokuratúry.

Z uvedených dôvodov sa navrhuje prijať právnu úpravu uvedenú v § 6 ods. 2 písm. i) v predloženom znení.

K bodu 7

Od nadobudnutia účinnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2014 Z. z. vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7. mája 2014 za prokurá tora môže byť vymenovaný uchádzač o funkciu prokurátora, ktorý úspešne absolvoval výberové konanie, ak spĺňa podmienky na vymenovanie do funkcie prokurátora.

Účelom navrhovanej právnej úpravy § 6 ods. 8 je sprísniť doterajšie podmienky na vymenovanie do funkcie prokurátora ustanovené v § 6 s cieľ om zabrániť tomu, aby za prokurátora mohol byť vymenovaný bývalý prokurátor alebo sudca, advokát, komerčný právnik, notár, notársky kandidát, súdny exekútor alebo exekútorský kandidát, ktorý bol takejto funkcie zbavený na základe disciplinárneho rozhodnutia.

K bodu 8

V § 7 je upravené výberové konanie na funkciu prokurátora. Ide o právnu úpravu, ktorá ustanovuje účel a podmienky výberové ho konania na funkciu prokurátora, rieši problematiku spojenú s vyhlasovaním a samotným konaním výberového konania. Účel a podmienky výberového konania sú ustanovené so zreteľom na skutočnosť, ž e ide o výberové konanie na funkciu prokurátora, ktorého sa môže zúčastniť každý, kto spĺňa podmienky na vymenovanie do funkcie prokurátora ustanovené zákonom, t. j. aj uchádzač, ktorý nemá ž iadne skúsenosti s činnosťou prokuratúry.

V § 7a sú upravené pravidlá na kreovanie výberovej komisie. Ide o právnu úpravu na prechodné obdobie. Súčasná personálna situácia na prokuratúre je nepriaznivá. Po vyhlásení nálezu Ústavného s údu Slovenskej republiky č. 217/2014 Z. z. vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7. mája 2014 v Zbierke zákonov Slovenskej republiky sa ešte viac skomplikovala - doterajšie výberové komisie stratili svoj právny základ, pr ávna úprava ustanovená v zákone č. 220/2011 Z. z. nenadobudne účinnosť, ale naopak, v zmysle čl. 125 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky účinnosť definitívne stratila. Preto je nevyhnutné prijať takú pr ávnu úpravu, ktorá umožní čo najskôr po nadobudnutí účinnosti tohto zákona kreovať nové výberové komisie. Navrhuje sa, aby členov výberovej komisie a potrebný počet náhradníkov vymenú val a odvolával generálny prokurátor na návrh Rady prokurátorov Slovenskej republiky. Generálny prokurátor zodpovedá za činnosť prokuratúry; úlohou Rady prokurátorov Slovenskej republiky je chrániť prá va a oprávnené záujmy prokurátorov. Navrhuje sa, aby členom a náhradníkom výberovej komisie mohol byť iba prokurátor. Táto právna úprava sa dôsledne vyhodnotí pri príprave nového zákona o prokurá toroch a zamestnancoch prokuratúry.

K bodu 9

So zreteľom na skutočnosť, že právna úprava § 6 umožňuje, aby sa prokurátorom stali uchádzači o túto funkciu bez toho, aby sa na vý kon funkcie prokurátora pripravovali počas prípravnej praxe vo funkcii právneho čakateľa prokuratúry, t. j. aj uchádzači, ktorí nemajú zatiaľ žiadne skúsenosti s prácou prokurátora, navrhuje sa novelizova ť doterajšie znenie § 8 ods. 1 tak, aby ich generálny prokurátor smel vymenovať do funkcie prokurátora na základe výsledkov výberového konania výlučne na okresnú prokuratúru. Ich funkčný postup bude mo žný. Ak sa osvedčia a budú mať záujem o výkon funkcie prokurátora na prokuratúre vyššieho stupňa, budú sa môcť zúčastniť výberového konania podľa § 21 a 21a.

Okrem uvedeného, navrhované znenie § 8 ods. 1 garantuje právnym čakateľom prokuratúry vymenovanie do funkcie prokurátora na určenú okresnú prokuratúru v prípade, ak úspešne zložia odbornú justičnú skúšku a splnia ostatné zákonné podmienky na vymenovanie do funkcie prokurátora. Právni čakatelia prokuratúry museli úspešne absolvovať výberové konanie už pred vymenovaním do funkcie právneho čakate ľa prokuratúry.

K bodu 10

Ide o legislatívno-technickú úpravu – zrušenie legislatívnej skratky pre Radu prokurátorov Slovenskej republiky, ktorá je teraz zavedená v § 7a ods. 1.

K bodu 11

Spresňujú sa pravidlá týkajúce sa preloženia prokurátora na prokuratúru vyššieho stupňa. V súlade s odôvodnením nálezu Ústavného s údu Slovenskej republiky č. 217/2014 Z. z. vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7. mája 2014 a Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky z mája 2012 sa posilňuje funkčná autonómia generálneho prokurá tora priznaním oprávnenia podieľať sa spolu s Radou prokurátorov Slovenskej republiky na schvaľovaní zásad funkčného postupu prokurátorov.

K bodu 12

Ide o legislatívno-technickú úpravu - o zmenu nadpisu šiesteho dielu druhej hlavy v druhej časti, predmetom ktorého bude právna úprava funkčné ho postupu prokurátora a zániku oprávnenia prokurátora vykonávať funkciu vedúceho prokurátora.

K bodom 13 a 14

Navrhovaná právna úprava ustanovuje základné pravidlá pri funkčnom postupe prokurátorov, t. j. upravuje kariérny postup prokurátorov. Podrobnosti bud ú obsahovať nové zásady funkčného postupu prokurátorov, ktoré budú podliehať schváleniu generálnym prokurátorom a Radou prokurátorov Slovenskej republiky (pozri bod 11). Prechodné ustanovenie § 265r uklad á Rade prokurátorov Slovenskej republiky povinnosť predložiť generálnemu prokurátorovi na schválenie nové zásady funkčného postupu prokurátorov do jedného mesiaca od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Funkčným postupom prokurátora sa rozumie vymenovanie prokurátora do funkcie vedúceho prokurátora na prokuratúre toho istého stupňa, t.j. na okresnej prokuratúre, krajskej prokuratúre alebo Generálnej prokuratú re Slovenskej republiky (§ 19), preloženie prokurátora na výkon funkcie prokurátora na prokuratúru vyššieho stupňa, t.j. na krajskú prokuratúru alebo Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky (§ 20 ods. 4) alebo preloženie prokurátora na výkon funkcie prokurátora na prokuratúru vyššieho stupňa a súčasne jeho vymenovanie do funkcie vedúceho prokurátora (§ 20 ods. 5).

Vymenovať prokurátora do funkcie vedúceho prokurátora je oprávnený generálny prokurátor. Podmienkou na vymenovanie prokurátora do funkcie vedúceho prokurátora je úspešné absolvovanie výberové ho konania a vyjadrenie Rady prokurátorov Slovenskej republiky k vymenovaniu prokurátora do funkcie vedúceho prokurátora. Krajský prokurátor, námestník krajského prokurátora, okresný prokurátor a námestník okresn ého prokurátora bude vymenovaný do funkcie na časovo ohraničené obdobie. Navrhuje sa, aby ich funkčné obdobie bolo päťročné a aby mohli byť vymenovaní do takejto funkcie aj opakovane v prípade, že budú úspešní vo výberovom konaní. Nejde o politickú funkciu, ale o odbornú funkciu, kvalitný výkon ktorej predpokladá nielen odborné vedomosti. Ak krajský prokurátor, námestník krajského prokurátora, okresn ý prokurátor a námestník okresného prokurátora preukáže vo výberovom konaní, že jeho odborné vedomosti, doterajšie skúsenosti, riadiace, organizačné a kontrolné schopnosti sú lepšie ako iného účastníka výberového konania, neexistuje rozumný dôvod brániť mu, aby sa mohol vždy po uplynutí funkčného obdobia uchádzať o pokračovanie vo výkone svojej funkcie (§ 19 ods. 1).

Úspešné absolvovanie výberového konania a vyjadrenie Rady prokurátorov Slovenskej republiky je nevyhnutné aj pri funkčnom postupe na prokuratúru vyššieho stupňa, či už do funkcie prokurá tora alebo do funkcie vedúceho prokurátora. Ïalšou podmienkou na výkon funkcie prokurátora alebo funkcie vedúceho prokurátora na prokuratúre vyššieho stupňa je preloženie prokurátora na prokuratúru vyšš ieho stupňa (§ 10 ods. 5 a 6, § 20 ods. 4 a 5).

Výberového konania na funkciu vedúceho prokurátora na prokuratúre toho istého stupňa, na výkon funkcie prokurátora na prokuratúre vyššieho stupňa alebo na výkon funkcie vedúceho prokurátora na prokuratú re vyššieho stupňa sa môže zúčastniť iba ten prokurátor, ktorý spĺňa podmienky na funkčný postup ustanovené zákonom – napríklad dosiahnutie najmenej desaťročnej započítateľ nej praxe pri funkčnom postupe na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky (§ 10 ods. 6), ako aj podmienky uvedené v zásadách funkčného postupu prokurátorov (§ 10 ods. 5 a 6, § 21 ods. 5 a 6).

Výberové konanie pri funkčnom postupe prokurátora je upravené v § 21 a 21a.

V § 21 je upravený účel a podmienky výberového konania na funkciu vedúceho prokurátora na prokuratúre toho istého stupňa, na výkon funkcie prokurátora na prokuratúre vyššieho stupňa alebo na vý kon funkcie vedúceho prokurátora na prokuratúre vyššieho stupňa so zreteľom na charakter a povahu funkcie, na ktorú sa vzťahuje výberové konanie. Na rozdiel od výberového konania na funkciu prokurátora, ktoré ho sa môže zúčastniť každý, kto spĺňa podmienky na vymenovanie do funkcie prokurátora ustanovené zákonom, t. j. aj uchádzač, ktorý nemá žiadne skúsenosti s činnosťou prokuratúry, výberov é konanie pri funkčnom postupe prokurátora bude zamerané na overenie riadiacich, organizačných a kontrolných schopností, odborných vedomostí, jazykových znalostí a ďalších skutočností, ktoré je potrebné alebo vhodné overiť vzhľadom na povahu funkcie, na ktorú sa vyhlasuje výberové konanie.

V § 21a sú upravené pravidlá na kreovanie výberovej komisie. Ide o právnu úpravu na prechodné obdobie. Súčasná personálna situácia na prokuratúre je nepriaznivá. Po vyhlásení nálezu Ústavného s údu Slovenskej republiky č. 217/2014 Z. z. vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7. mája 2014 v Zbierke zákonov Slovenskej republiky sa ešte viac skomplikovala pre absenciu výberových komisií. Doterajšie výberové komisie stratili svoj právny základ v dôsledku zániku platnosti uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 308/2011 Z. z. Nová právna úprava ustanovená v zákone č. 220/2011 Z. z., ktorej účinnos ť bola doteraz pozastavená, účinnosť už nenadobudne (čl. 125 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky). Preto je nevyhnutné prijať takú právnu úpravu, ktorá umožní čo najskôr kreovať nové výberov é komisie. Navrhuje sa, aby členov výberovej komisie a potrebný počet náhradníkov vymenúval a odvolával generálny prokurátor na návrh Rady prokurátorov Slovenskej republiky. Generálny prokurátor zodpovedá za činnosť prokuratúry; úlohou Rady prokurátorov Slovenskej republiky je chrániť práva a oprávnené záujmy prokurátorov. Navrhuje sa, aby členom a náhradníkom výberovej komisie mohol byť iba prokurá tor. Táto právna úprava sa dôsledne vyhodnotí pri príprave nového zákona o prokurátoroch a zamestnancoch prokuratúry.

Právna úprava uvedená v šiestom diele druhej hlave druhej časti, ktorá upravuje funkčný postup prokurátorov, sa nevzťahuje na generálneho prokurátora. Na vymenovanie generálneho prokurátora do funkcie sa vzť ahuje čl. 150 Ústavy Slovenskej republiky, šestnásta časť zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a prvý diel druhej časti zákona č . 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov.

Právna úprava uvedená v § 19 a 20 sa nevzťahuje ani na prokurátorov, ktorí vykonávajú funkciu prokurátora alebo funkciu vedúceho prokurátora na Úrade špeciálnej prokuratúry. Vymenovanie do funkcie v Ú rade špeciálnej prokuratúry a zánik oprávnenia vykonávať funkciu v Úrade špeciálnej prokuratúry upravuje siedmy diel druhej hlavy druhej časti.

K bodu 15

Ide o legislatívno-technickú úpravu - platné znenie § 24 ods. 3 je systematicky zaradené do § 19 ods. 3.

K bodu 16

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá reaguje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2014 Z. z. vo veci sp. zn. PL. Ú S 105/2011 zo 7. mája 2014.

Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol, že ustanovenie § 20, na ktorý odkazuje právna úprava uvedená v § 24b ods. 2, nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Podľa rozhodnutia Ústavného sú du Slovenskej republiky nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky ani právna úprava uvedená v § 7a ods. 1, 2 a 5, pritom znenie § 20 ods. 1 odkazuje na § 7 a 7a.

Z týchto dôvodov predložený návrh zákona obsahuje novú právnu úpravu týkajúcu sa výberových konaní a výberových komisií (§ 7, 7a, 21 a 21a) s tým, že na výberové konanie na funkciu š peciálneho prokurátora, funkciu iného vedúceho prokurátora alebo funkciu prokurátora v Úrade špeciálnej prokuratúry sa bude vzťahovať právna úprava uvedená v § 21 a 21a.

K bodom 17 až 19

Účelom navrhovanej právnej úpravy § 65 písm. j) (bod 17), § 93 ods. 1 písm. c) tretí bod (bod 18) a § 109 (bod 19) je obnoviť účinnosť t ýchto ustanovení v znení účinnom do prijatia zákona č. 220/2011 Z. z. Účinnosť týchto ustanovení bola dočasne pozastavená na základe uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 308/2011 Z . z. Po vyhlásení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2014 Z. z. vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7. mája 2014 v Zbierke zákonov Slovenskej republiky nadobudlo účinnosť znenie prijaté v zá kone č. 220/2011 Z. z. Takéto znenie je v rozpore so zámerom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a zámerom vlády Slovenskej republiky vyjadreným v jej programovom vyhlásení obnoviť inštitút právnych č akateľov prokuratúry.

Ustanovenie § 65 písm. j) upravuje problematiku služobného voľna právneho čakateľa prokuratúry v súvislosti s jeho vymenovaním na inú prokuratúru než tú, na ktorej vykonával prípravnú prax právneho čakateľa prokuratúry. Ustanovenie § 93 ods. 1 písm. c) a § 109 priznáva prokurátorovi nárok na príplatok za prípravu právneho čakateľa prokuratúry.

K bodu 20

Ustanovenie § 192 upravuje zloženie disciplinárnej komisie a spôsob jej kreovania.

Na základe uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 308/2011 Z. z. bola dočasne pozastavená účinnosť § 192 ods. 2 až 8 a s ním súvisiaceho prechodného ustanovenia § 265h. Vyhlásením nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2014 Z. z. vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7. mája 2014 v Zbierke zákonov Slovenskej republiky dňa 1. augusta 2014 nadobudlo účinnosť ustanovenie § 192 v znení schv álenom zákonom č. 220/2011 Z. z. okrem poslednej vety v § 192 ods. 2, o ktorej ústavný súd rozhodol, že nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a § 265h ods. 1, ktoré sa stalo obsolétnym.

To znamená, že na prokuratúre odo dňa 1. augusta 2014 nie sú žiadne disciplinárne komisie, ktoré by boli oprávnené pokračovať v disciplinárnych konaniach začatých po 1. októbri 2011 (§ 265h ods. 2 prv á veta) ani žiadne disciplinárne komisie, ktoré by boli oprávnené konať a rozhodovať o nových návrhoch na začatie disciplinárneho konania. Riešenie tejto situácie je náročné z časového hľadiska.

Podľa ustanovenia § 192 ods. 2 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení zákona č. 220/2011 Z. z., ktoré nadobudlo účinnosť 1. augusta 2014, discipliná rna komisia je zložená z predsedu a dvoch členov. Predsedu a ostatných členov disciplinárnej komisie, ako aj primeraný počet náhradníkov vymenúva na tri roky generálny prokurátor z kandidátov navrhnutý ch Radou prokurátorov Slovenskej republiky, Národnou radou Slovenskej republiky a ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky z prokurátorov alebo iných osôb, ktoré spĺňajú podmienky podľa tohto zákona. Podľa § 192 ods. 3 zákona č. 220/2011 Z. z., ktorý tiež nadobudol účinnosť 1. augusta 2014, lehota na predloženie návrhov na členov a náhradníkov disciplinárnej komisie nesmie byť kratšia ako 45 dní od doruč enia žiadosti generálneho prokurátora Rade prokurátorov Slovenskej republiky, Národnej rade Slovenskej republiky a ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky. Okrem toho, viaceré prechodné ustanovenia zákona č . 220/2011 Z. z. sa po vyhlásení nálezu stali obsolétnymi. Týka sa to aj ustanovenia § 265i, ktoré má priamy vplyv na legitimitu Rady prokurátorov Slovenskej republiky. Inými slovami, v platnom znení zákona č . 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov nie je zakotvený účinný mechanizmus, ktorý by odstránil reálnu hrozbu zániku discipliná rnej zodpovednosti prokurátorov z dôvodu márneho uplynutia prekluzívnej lehoty, v ktorej možno vyvodiť disciplinárnu zodpovednosť voči prokurátorom.

So zreteľom na uvedené je nevyhnutné, aby čo najskôr od vyhlásenia nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2014 Z. z. vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7. mája 2014 v Zbierke zá konov Slovenskej republiky bola prijatá taká právna úprava, ktorá zabezpečí možnosť plynule vyvodzovať disciplinárnu zodpovednosť voči prokurátorom, ktorí sa dopustili alebo dopustia disciplinárn eho previnenia.

Z týchto dôvodov sa navrhuje, aby bola prijatá taká právna úprava zloženia a spôsobu kreovania disciplinárnych komisií, ktorá umožní kreovať nové disciplinárne komisie bezprostredne po nadobudnutí ú činnosti tohto zákona. Navrhuje sa, aby členov disciplinárnej komisie a potrebný počet náhradníkov vymenúval generálny prokurátor na návrh Rady prokurátorov Slovenskej republiky na trojročné funkčné obdobie. Predsedu disciplinárnej komisie, jej iného člena alebo ich náhradníka nebude možné odvolať. Ich funkcia zanikne až na základe právnych skutočností ustanovených v zákone (§ 192 ods. 7 navrhovanej pr ávnej úpravy), t. j. uplynutím funkčného obdobia, zánikom služobného pomeru prokurátora, vymenovaním do funkcie, ktorá je nezlučiteľná s funkciou v disciplinárnej komisii, ak sa stane členom Rady prokurá torov Slovenskej republiky alebo ak sa disciplinárne previní a za disciplinárne previnenie mu je právoplatne uložené disciplinárne opatrenie.

Navrhuje sa, aby členom a náhradníkom výberovej komisie mohol byť iba prokurátor, ktorý spĺňa podmienky na vymenovanie do takejto funkcie ustanovené zákonom (§ 192 ods. 4 navrhovanej právnej úpravy), t. j. prokur átor, ktorý vykonáva funkciu prokurátora najmenej päť rokov, ktorému nebolo uložené disciplinárne opatrenie, ktorý nie je generálnym prokurátorom, námestníkom generálneho prokurátora, špeciá lnym prokurátorom, zástupcom špeciálneho prokurátora, krajským prokurátorom, námestníkom krajského prokurátora, okresným prokurátorom, námestníkom okresného prokurátora alebo členom Rady prokurá torov Slovenskej republiky.

Táto právna úprava sa dôsledne vyhodnotí pri príprave nového zákona o prokurátoroch a zamestnancoch prokuratúry.

V nadväznosti na znenie čl. 136 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý zveruje do právomoci ústavného súdu vykonávať disciplinárne konanie voči generálnemu prokurátorovi, navrhuje sa expressis verbis ustanovi ť, že tam, kde sa v tomto zákone hovorí o disciplinárnej komisii, rozumie sa tým Ústavný súd Slovenskej republiky, ak ide o disciplinárne konanie proti generálnemu prokurátorovi (§ 192 ods. 10).

K bodu 21

Ide o právnu úpravu, ktorá vecne súvisí s právnou úpravou uvedenou v bode 25 (opätovným zavedením odvolacej disciplinárnej komisie).

K bodu 22

Navrhovaná právna úprava § 197 ods. 1 upresňuje okruh subjektov oprávnených na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania proti prokurá torom.

Nové znenie reaguje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2014 Z. z. vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7. mája 2014. Podľa tohto nálezu právna úprava, ktorá prizná va ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky právo na podanie návrhu na začatie konania proti prokurátorovi ktorejkoľvek prokuratúry vrátane generálneho prokurátora, nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.

Nové znenie súčasne upresňuje podmienky, za akých môže podať návrh na začatie disciplinárneho konania proti prokurátorovi ktorejkoľvek prokuratúry verejný ochranca práv. Ide o podmienky vyplývajúce z čl. 151a ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Navrhované znenie § 197 ods. 1 písm. f) predpokladá, že ďalšie subjekty oprávnené na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania proti generálnemu prokurátorovi ustanoví zákon, ktorý upravuje konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky.

K bodu 23

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá po vypustení právnej úpravy § 198 ods. 2 vzťahujúcej sa na discipliná rne konanie za priestupok, stratila svoje opodstatnenie.

So zreteľom na skutočnosť, že v tomto návrhu zákona sa predpokladá obnovenie odvolacej disciplinárnej komisie, navrhuje sa vypustiť § 198 ods. 3 bez náhrady v tomto zákone s cieľom predísť zbytočný m interpretačným problémom.

K bodom 24 a 25

Právna úprava ustanovená zákonom č. 220/2011 Z. z., ktorá zverila právomoc rozhodovať o odvolaní proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie sú du, sa v praxi neosvedčila. Disciplinárne konanie sa zbytočne predĺžilo. Okrem toho, pripravovaná rekodifikácia civilného súdneho konania v oblasti správneho súdnictva nepočíta s právomocou súdov rozhodovať o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov.

So zreteľom na uvedené sa navrhuje opätovné zriadenie odvolacej disciplinárnej komisie, ktorá bude oprávnená rozhodovať o odvolaniach proti rozhodnutiam disciplinárnych komisií vydaných v prvom stupni. Právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní bude preskúmateľné súdom.

Zloženie a kreovanie odvolacej disciplinárnej komisie je zverené do právomoci generálneho prokurátora a Rady prokurátorov Slovenskej republiky. Ide o právnu úpravu na prechodné obdobie. Jej účelom je zabezpečiť funkčnosť prokuratúry aj v oblasti vyvodzovania disciplinárnej zodpovednosti prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry v situácii, ktorá nastala po vyhlásení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republ iky č. 217/2014 Z. z. vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7. mája 2014 v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Účinnosť tejto právnej úpravy sa dôsledne vyhodnotí pri tvorbe nového zákona o prokurá toroch a zamestnancoch prokuratúry.

K bodu 27

Právna úprava § 221 ods. 6 spresňuje právnu úpravu dôvodov zániku členstva v prokurátorskej rade.

K bodom 28 a 29

Právna úprava § 222 upravuje právomoci prokurátorských rád.

Vyhlásením nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2014 Z. z. vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7. mája 2014 v Zbierke zákonov Slovenskej republiky zanikla platnosť rozhodnutia Ústavného sú du Slovenskej republiky č. 308/2011 Z. z. o pozastavení účinnosti tých zákonných ustanovení, ktoré sa vzťahujú na nahradenie inštitútu právnych čakateľov prokuratúry inštitútom asistenta prokurá tora. Z dôvodov uvedených vo všeobecnej časti tejto dôvodovej správy sa navrhuje novelizovať právnu úpravu § 222 tak, aby zohľadňovala zámer Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a zámer vlá dy Slovenskej republiky vyjadrený v jej programovom vyhlásení obnoviť inštitút právnych čakateľov prokuratúry. Konkrétne v tomto prípade to znamená, opätovne zveriť do právomoci prokurátorských rá d vyjadrovať sa k záverečnému hodnoteniu prípravnej praxe právneho čakateľa prokuratúry [§ 222 ods. 1 písm. d)] (bod 28) a zaujímať stanoviská k sťažnostiam na právnych čakateľov prokuratúry [ § 222 ods. 2 písm. c)] (bod 29).

K bodom 30 a 31

Právna úprava § 224 upravuje právomoci Rady prokurátorov Slovenskej republiky.

Navrhované znenie je legislatívno-technickou úpravou, ktorá upresňuje odkazy na právnu úpravu týkajúcu sa oprávnenia Rady prokurátorov Slovenskej republiky navrhovať členov výberových komisií [§ 224 ods. 2 písm. c)] (bod 30) a členov skúšobných komisií Justičnej akadémie Slovenskej republiky [§ 224 ods. 2 písm. e)] (bod 31).

K bodom 32 a 33

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá súvisí s právnou úpravou uvedenou v bode 34 (obnovenie právnej úpravy týkajúcej sa právnych č akateľov prokuratúry, vzniku a zániku ich služobného pomeru, výberového konania, ich základných práv a povinností, vrátane povinnosti podávať majetkové priznanie a preukazovať spô sob nadobudnutia majetku, prípravnej praxe na výkon funkcie prokurátora, hodnotenia v priebehu prípravnej praxe, odbornej justičnej skúšky, disciplinárnej zodpovednosti právnych čakateľov prokuratúry a ich platový ch pomerov).

K bodu 34

Navrhovaná právna úprava druhej hlavy tretej časti § 234 až 251b obsahuje právnu úpravu týkajúcu sa právnych čakateľov prokuratúry. Prvý diel (§ 234 a 235) ustanovuje, že právny čakateľ prokuratúry vykonáva prípravnú prax podľa tohto zákona v služobnom pomere. Súčasne vymedzuje služobný úrad právneho čakateľa prokuratúry (pr íslušná krajská prokuratúra) a jeho kompetencie. Druhý diel (§ 236 až 244) ustanovuje pravidlá pre vznik a zánik služobného pomeru právneho čakateľa prokuratúry, vrátane predpokladov na vznik služobn ého pomeru, podmienok na účasť vo výberovom konaní, účel výberového konania, zloženie a spôsob kreovania výberovej komisie, spôsoby zániku služobného pomeru právneho čakateľa prokuratúry, vr átane odvolania z funkcie právneho čakateľa prokuratúry a dôvodov, pre ktoré právny čakateľ prokuratúry musí alebo môže byť z funkcie odvolaný. Tretí diel (§ 245 až 247) upravuje základné pr áva a povinnosti právneho čakateľa prokuratúry, vrátane povinnosti podávať majetkové priznanie, preukazovať spôsob nadobudnutia majetku, zachovávať mlčanlivosť o veciach, o ktorých sa dozvedel v sú vislosti s výkonom svojej funkcie a vrátane zákazu vykonávať politickú činnosť. Štvrtý diel (§ 248 až 251) upravuje prípravnú prax právneho čakateľa prokuratúry, vrátane prá va na vymenovanie do funkcie prokurátora, ak úspešne zloží odbornú justičnú skúšku pred skúšobnou komisiou Justičnej akadémie Slovenskej republiky a spĺňa aj ostatné podmienky na vymenovanie do funkcie prokurátora. Piaty diel (§ 251a a 251b) obsahuje spoločné ustanovenia, ktoré sa týkajú disciplinárnej zodpovednosti právneho čakateľa prokuratúry (na disciplinárnu zodpovednosť právneho čakateľa prokuratúry sa primerane vzťahujú tie isté ustanovenia ako na prokurátora) a ktoré upravujú vzťah tohto zákona a zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov na právne vzťahy právneho čakateľa prokuratúry vyplývajúce z jeho služobného pomeru.

Tento postup je nevyhnutný so zreteľom na skutočnosť, že doterajšia právna úprava vzťahujúca sa na právnych čakateľov prokuratúry stratila svoj právny základ po vyhlásení nálezu Ústavného s údu Slovenskej republiky č. 217/2014 Z. z. vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7. mája 2014 v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Vyhlásením tohto nálezu totiž zanikla platnosť uznesenia Ústavného sú du Slovenskej republiky č. 308/2011 Z. z., ktorým ústavný súd podľa čl. 125 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky pozastavil účinnosť tých zákonných ustanovení, ktoré sa vzťahujú na nahradenie inštit útu právnych čakateľov prokuratúry inštitútom asistenta prokurátora.

Z dôvodov uvedených vo všeobecnej časti tejto dôvodovej správy je zánik inštitútu právneho čakateľa prokuratúry a jeho nahradenie inštitútom asistenta prokurátora neprijateľný. Preto sa navrhuje prija ť právnu úpravu druhej hlavy tretej časti v predloženom znení, ktoré umožní v plnom rozsahu realizovať zámer Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a zámer vlády Slovenskej republiky vyjadrený v jej programovom vyhlásení obnoviť inštitút právnych čakateľov prokuratúry.

K bodom 35 až 37

Vyhlásením nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2014 Z. z. vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7. mája 2014 v Zbierke zá konov Slovenskej republiky zanikla platnosť rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 308/2011 Z. z. o pozastavení účinnosti tých zákonných ustanovení, ktoré sa vzťahujú na nahradenie inštitú tu právnych čakateľov prokuratúry inštitútom asistenta prokurátora. Z dôvodov uvedených vo všeobecnej časti tejto dôvodovej správy sa navrhuje obnoviť inštitút právnych čakateľov prokuratú ry. Tento zámer predpokladá zmenu právnej úpravy § 252 ods. 1 písm. a) prvý bod (bod 35) a § 252 ods. 1 písm. a) štvrtý bod (bod 36) tak, aby povinnosti služobných úradov na prokuratúre vo vzťahu k odborov ým orgánom sa vzťahovali aj na právnych čakateľov prokuratúry, ako aj právnu úpravu § 261 ods. 2 (bod 37), a to tak, aby bolo obnovené oprávnenie právneho čakateľa prokuratúry domáhať sa na sú de neplatnosti rozhodnutia vo veciach služobného pomeru.

K bodu 38

K § 265m

Ústavný princíp právnej istoty je dôležitým pilierom ochrany práva v právnom štáte. Tento princíp zahàňa aj ochranu legálne nadobudnut ých práv, čo vo všeobecnosti znamená, že nikomu nemožno odňať riadnym spôsobom nadobudnuté práva na základe neskoršie vydaného právneho predpisu.

Dikcia prechodného ustanovenia § 265m garantuje tomu právnemu čakateľovi, ktorý sa stal asistentom prokurátora proti svojej vôli po zániku platnosti uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 308/2011 Z. z., že od nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa znovu stane právnym čakateľom prokuratúry, bude mať právo na vykonanie odbornej justičnej skúšky a ak ju úspešne zloží a splní aj ostatné podmienky, bude mať právo na vymenovanie do funkcie prokurátora bez toho, aby musel znovu absolvovať výberové konanie.

K § 265n

Právna úprava § 265n ods. 1 je prechodným ustanovením, ktoré v súlade s ústavným princípom právnej istoty potvrdzuje doterajšie prá vne postavenie prokurátorov a vedúcich prokurátorov, a tým aj právnych vzťahov vyplývajúcich z ich funkcie.

Právna úprava prechodného ustanovenia § 265n ods. 2 reaguje na právnu úpravu § 19 ods. 1, ktorá zakotvuje päťročné funkčné obdobie pre výkon funkcie krajského prokurátora, námestníka krajské ho prokurátora, okresného prokurátora a námestníka okresného prokurátora.

K § 265o

Právna úprava § 221 ods. 1 v druhej vete ustanovuje inkompatibilitu funkcie generálneho prokurátora, námestníka generálneho prokurátora, špeciá lneho prokurátora, zástupcu špeciálneho prokurátora, krajského prokurátora, námestníka krajského prokurátora, okresného prokurátora a námestníka okresného prokurátora s členstvom v prokurá torskej rade. Účinnosť § 221 ods. 1 druhej vety a prechodného ustanovenia § 265i k tejto právnej úprave bola pozastavená na základe uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 308/2011 Z. z. Platnosť toh to uznesenia ústavného súdu zanikla 1. augusta 2014 vyhlásením nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2014 Z. z. vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7. mája 2014 v Zbierke zá konov Slovenskej republiky. Doterajšie prechodné ustanovenie § 265i sa stalo obsolétnym. Tým zanikol mechanizmus na plynulé riešenie inkompatibility funkcie vedúceho prokurátora vymedzenej v § 221 ods. 1 v druhej vete s funkciou člena prokurátorskej rady.

Právna situácia, ktorá nastala, bráni Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky v snahe čo najrýchlejšie odstrániť problémy v personálnej oblasti spôsobené zrušením inštitútu právneho č akateľa prokuratúry, ako aj v jej zámere spriechodniť výberové konania a disciplinárne konania v situácii, ktorá nastala po vyhlásení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č . 217/2014 Z. z. vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7. mája 2014 v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Predpokladom pre odstránenie problémov v personálnej a disciplinárnej oblasti je stabilita orgánov samosprávy prokurá torov. Rada prokurátorov Slovenskej republiky, ktorú tvoria predsedovia jednotlivých prokurátorských rád, má kreačné právomoci pri zostavovaní výberových komisií a disciplinárnych komisií.

So zreteľom na uvedené sa navrhuje prijať právnu úpravu § 265o v navrhovanom znení. Podľa navrhovaného znenia § 265o ods. 1 v spojení s navrhovaným znením § 221 ods. 6 zanikne funkcia tomu členovi prokurá torskej rady, ktorý je vymenovaný do funkcie nezlučiteľnej s funkciou člena prokurátorskej rady, ak najneskôr do piatich dní od nadobudnutia účinnosti tohto zákona neodstráni dôvody nezlučiteľ nosti. V odsekoch 2 a 3 sú ustanovené pravidlá na zvolenie nových členov prokurátorských rád. Účelom právnej úpravy uvedenej v odseku 4 je zabezpečiť plynulé plnenie úloh prokuratúry v č ase do obnovenia legitimity prokurátorských rád, a tým aj Rady prokurátorov Slovenskej republiky.

K § 265p

Prechodné ustanovenie § 265p ukladá povinnosť Rade prokurátorov Slovenskej republiky predložiť generálnemu prokurátorovi návrh na vymenovanie č lenov výberových komisií podľa tohto zákona najneskôr do jedného mesiaca od nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Ide o právnu úpravu, ktorá sa týka výberových komisií na obsadenie voľné ho miesta prokurátora (§ 7a), výberových komisií pri funkčnom postupe prokurátora (§ 21a) a výberových komisií na obsadenie voľného miesta právneho čakateľa prokuratúry (§ 238).

K § 265r

Prechodné ustanovenie § 265r ukladá povinnosť Rade prokur átorov Slovenskej republiky predložiť na schválenie generálnemu prokurátorovi zásady funkčného postupu prokurátorov podľa tohto zákona najneskôr do jedného mesiaca od nadobudnutia účinnosti tohto zá kona. Ide o právnu úpravu, ktorá sa týka výberových konaní pri funkčnom postupe prokurátora (§ 21), t. j. pri výberových konaniach na funkciu vedúceho prokurátora na prokuratúre toho istého stupň a, na funkciu prokurátora pri funkčnom postupe na prokuratúru vyššieho stupňa a na funkciu vedúceho prokurátora pri funkčnom postupe na prokuratúru vyššieho stupňa.

K § 265s

Ustanovenie § 265s ods. 1 až 4 upravuje pravidlá týkajúce sa disciplinárnych konaní, disciplinárnych komisií a odvolacej discipliná rnej komisie na prechodné obdobie, t. j. do konca kalendárneho roka 2014, a to v nadväznosti na právnu úpravu uvedenú v § 192 ods. 2 a 3 a § 212 ods. 1 a 2 navrhovanej právnej úpravy.

Ustanovenie § 265s ods. 5 až 7 potvrdzuje, že disciplinárne konania začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona dokončia podľa doterajš ích predpisov v prvom stupni doterajšie disciplinárne komisie a v druhom stupni súd.

Právna úprava § 265s ods. 6 sa predkladá v dvoch alternatívach. Dôvodom tohto postupu je skutočnosť, že v súčasnosti nie je možné s koneč nou platnosťou uzavrieť, či sa podarí do nadobudnutia účinnosti tohto zákona kreovať disciplinárne komisie podľa ustanovenia § 192 v znení, ktoré nadobudlo účinnosť 1. augusta 2014. Prechodné ustanovenie § 265h k právnej úprave ustanovenej § 192 sa stalo obsolétnym. Preto v súčasnosti neexistuje účinný mechanizmus na bezproblémové kreovanie disciplinárnych komisií na prokuratúre (k uvedené mu pozri aj odôvodnenie bodu 20).

K čl. IV

(zákon č. 757/2004 Z. z.)

K bodom 1, 2, 4, 5 a 6

Účelom navrhovaných ustanovení je vykonať zmeny a doplnenia zákonnej úpravy tak, aby bola naplnená požiadavka obnovenia inštitútu justičných čakateľov.

K bodu 3

V prípade zákona o súdoch vyslovil ústavný súd nesúlad § 38 ods. 5 druhej a tretej vety s Ústavou Slovenskej republiky. Cieľom zmeny § 38 ods. 5 je naplnenie požiadavky na preskúmateľnosť rozhodnutia ministra spravodlivosti o odvolaní predsedu súdu. Na tento účel sa dopĺňa právna úprava o dôvody odvolania predsedu súdu (porušenie zákonn ých povinností predsedu súdu), ako aj o mechanizmus súdneho prieskumu tohto rozhodnutia ministra spravodlivosti. Samotné konanie o odvolaní predsedu súdu sa navrhuje vyňať z režimu správneho poriadku za súčasné ho vymedzenia obsahových náležitostí tohto rozhodnutia (výrok, odôvodnenie a poučenie). Právoplatné rozhodnutie ministra spravodlivosti bude preskúmateľné Najvyšším súdom Slovenskej republiky, a to na z áklade žaloby, ktorú bude môcť podať odvolaný predseda súdu. Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bude v tomto prípade konečné a nebude možné ho napadnúť odvolaním, prí p. mimoriadnymi opravnými prostriedkami, čo však nevylučuje (tak ako doteraz) uplatnenie individuálnej ústavnej sťažnosti.

Predkladateľ má za to, že takto koncipovaná právna úprava napĺňa závery vyslovené Ústavným súdom Slovenskej republiky PL. ÚS 102/2011.

K čl. V

(zákon č. 330/2007 Z. z.)

Predmetom čl. II je novelizácia zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov.

Právna úprava § 14 ods. 3 písm. e) tretí bod zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov mala pozastavenú účinnosť na základe uznesenia Ústavného sú du Slovenskej republiky č. 308/2011 Z. z., ktorého platnosť zanikla 1. augusta 2014 vyhlásením nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7. mája 2014 v Zbierke zá konov Slovenskej republiky. To znamená, že Generálna prokuratúra Slovenskej republiky ako orgán vykonávajúci výberové konanie stratila oprávnenie získať pre potreby preukázania bezúhonnosti a spoľ ahlivosti odpis registra trestov týkajúci sa uchádzača o funkciu právneho čakateľa prokuratúry.

Navrhovaná právna úprava tento problém odstraňuje v podobe právnej úpravy § 14 ods. 3 písm. e) tretí bod v znení, ktoré bolo platné a účinné do prijatia zákona č. 220/2011 Z. z.

Analogicky sa dopĺňa právna úprav získavania odpisu z registra trestov prípade justičných čakateľov (fakticky sa obnovuje právny stav platný a účinný do 30. apríla 2011).

K čl. VI

(zákon č. 400/2009 Z. z.)

Predmetom čl. III je novelizácia zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Právna úprava § 2 ods. 3 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov mala pozastavenú účinnosť na základe uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č . 308/2011 Z. z., ktorého platnosť zanikla 1. augusta 2014 vyhlásením nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7. mája 2014 v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. To znamená, že nadobudla účinnosť právna úprava ustanovená v čl. IV zákona č. 220/2011 Z. z., na základe ktorej sa zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe subsidiárne vzťahuje už len na asistentov prokur átora.

Navrhovaná právna úprava tento problém odstraňuje doplnením § 2 ods. 3 a § 9 ods. 3 aj o právnych čakateľov prokuratúry.

Súčasne sa dopĺňa zákon o štátnej službe o úpravu služobného úradu v prípade justičných čakateľov; bude ním krajský súd, a to bez ohľadu na to, či justičný čakateľ vykoná va justičnú službu na krajskom alebo okresnom súde (fakticky sa obnovuje právny stav platný a účinný do 30. apríla 2011).

K čl. VII

(účinnosť)

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. novembra 2014, čím sa zabezpečí riadne fungovanie súdov a prokuratúry v tom najskoršom možnom termíne.

V Bratislave, 20. augusta 2014

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Tomáš Borec v. r.

minister spravodlivosti Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

25

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Činnosť registra trestov upravuje zákon č. 311/1999 Z. z. o registri trestov, ktorý bol prijatý Národnou radou Slovenskej republiky 3. novembra 1999 s účinnosťou od 1. januára 2000. Zákonom č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákonom č. 418/2002 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/1999 Z. z., boli vykonané zmeny súvisiace s potrebou ochrany štátu, s novými inštitútmi trestného práva, so zriadením Národného bezpečnostného úradu, s novými kompetenciami obcí a najmä bola zavedená možnosť poskytnúť občanovi na jeho požiadanie odpis registra trestov. Zákonom č. 530/2004 Z. z. o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste a o zmene a doplnení niektorých zákonov boli upravené vzťahy registra trestov k národnému členovi Eurojustu pri poskytovaní informácií z evidencie.

V právnom poriadku Slovenskej republiky však došlo aj k ďalším zmenám, ktoré priamo, či nepriamo významne ovplyvňujú činnosť registra trestov. V dvestotridsiatich platných všeobecne záväzných právnych predpisoch (vrátane medzinárodných zmlúv a vykonávacích predpisov) je zmienka o registri trestov. Množstvo právnych predpisov priamo, či nepriamo ustanovuje občanovi povinnosť (najčastejšie v súvislosti s preukazovaním bezúhonnosti a spoľahlivosti) predkladať výpis z registra trestov alebo odpis registra trestov.

Viaceré právne predpisy považujú výpis z registra trestov alebo odpis registra za výlučný doklad, ktorým sa preukazuje bezúhonnosť fyzickej osoby. Týmito dokladmi sa však preukazuje iba skutočnosť, či občan bol alebo nebol súdne trestaný, či voči nemu bolo alebo nebolo podmienečne zastavené trestné stíhanie, či ohľadne ním spáchaného skutku bol alebo nebol uzatvorený zmier a zastavené trestné stíhanie alebo či cudzozemský súd oznámil jeho odsúdenie. Bezúhonnosť alebo spoľahlivosť fyzickej osoby sa však posudzuje aj na základe iných podkladov. Treba mať na zreteli aj tú skutočnosť, že právny poriadok Slovenskej republiky definuje pojem bezúhonnosti len pre potreby príslušného zákona. Nepozná jednotnú definíciu tohto pojmu, v dôsledku čoho je obsahovo rozmanitý. Za bezúhonnú sa tak nepovažuje napríklad osoba vykonávajúca určitú právnickú profesiu, aj keď má odsúdenie dávno zahladené (tzv. princíp nulovej tolerancie), ale bezúhonným je napríklad ten, kto nebol odsúdený za trestný čin súvisiaci s výkonom určitého zamestnania, povolania alebo činnosti, hoci bol iným rozsudkom odsúdený za obzvlášť závažný zločin.

Občan môže žiadať vydanie výpisu z registra trestov a aj vydanie odpisu registra trestov bez uvedenia účelu napríklad iba preto, že si to bez zákonného oprávnenia a dôvodu praje subjekt, u ktorého sa občan uchádza o zamestnanie. Dochádza tak k tomu, že subjekt podnikajúci v súkromnej oblasti sa z odpisu registra dozvedá také skutočnosti o osobe uchádzača, o ktorých z dôvodov ochrany osobnosti nemá čo mať vedomosť. To sa týka aj cudzozemských podnikateľov v prípadoch, keď občan Slovenskej republiky sa uchádza o sezónnu prácu. Široký obsah odpisu registra trestov a neobmedzený prístup k jeho vydávaniu je spojený s ohrozením práva občana na ochranu jeho súkromia. Zároveň však možnosť vydávať odpis registra trestov priamo osobe, ktorá si o jeho vydanie požiada, je spojená s nebezpečenstvom uvádzania nesprávnych údajov v žiadosti, prípadne s pozmeňovaním údajov v obsahu odpisu registra trestov po jeho vydaní.

Register trestov je v dôsledku platnej právnej úpravy povinnosti občana preukazovať svoju bezúhonnosť výpisom z registra trestov alebo odpisom registra kapacitne preťažený, a to aj napriek investíciám do jeho technického zariadenia. Generálna prokuratúra ročne vydáva cca 635 000 výpisov z registra trestov, cca 294 000 odpisov registra trestov a spracúva vyše milióna dokumentov.

Technické vybavenie registra trestov od roku 1999 prešlo významným pokrokom. Vzťahy medzi registrom trestov a oprávnenými domácimi a aj zahraničnými subjektami sa často uskutočňujú elektronickou formou. V blízkej budúcnosti možno očakávať dobudovanie systému priameho elektronického prepojenia okresných prokuratúr, kde občan najčastejšie podáva žiadosť na register trestov.

Rozhodnutie Rady 2005/876/SVV z 21. novembra 2005 o výmene informácií z registrov trestov (Ú.v. Eú L 322, 9.12.2005) ustanovuje povinnosť všetkým členským štátom Európskej únie zriadiť ústredný orgán pre prijímanie a poskytovanie informácií o odsúdeniach a nadväzujúcich rozhodnutiach alebo opatreniach a vzájomne si tieto informácie poskytovať.

Významnou zmenou, ktorá sa priamo týka činnosti registra trestov, sú zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon a zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok. Týmito právnymi predpismi boli koncipované nové druhy trestov a ochranných opatrení, nové inštitúty hmotnoprávneho a procesného charakteru, ktoré sa v činnosti a v evidencii registra trestov môžu aplikovať iba, ak to ustanoví zákon. Významnou zmenou je nová kategorizácia trestných činov a posilnenie trestnej represie pri ukladaní trestu odňatia slobody páchateľovi zločinu, v dôsledku čoho sa fakticky predlžuje doba potrebná na zahladenie odsúdenia.

Zmyslom a účelom registra trestov bolo a aj je viesť evidenciu o osobách, ktoré boli právoplatne odsúdené súdmi, o nimi spáchaných trestných činoch, uložených sankciách a o priebehu ich výkonu. Po roku 2000 sa postupne súčasťou evidencie stali aj údaje o právoplatnom rozhodnutí cudzozemského súdu, ktoré bolo uznané rozhodnutím súdu Slovenskej republiky, údaje vyplývajúce z oznámenia cudzozemského súdu o právoplatnom odsúdení občana Slovenskej republiky alebo o právoplatnom odsúdení osoby, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, údaje o podmienečnom zastavení trestného stíhania alebo zmieri, o ktorých môže rozhodnúť nielen súd, ale aj prokurátor. Treba mať na zreteli, že podmienečné zastavenie trestného stíhania a uzatvorenie zmieru nemajú povahu odsudzujúcich rozhodnutí. Ich evidencia má význam len pre postup a rozhodovanie orgánov činných v trestnom konaní a súdov. Aktuálne sa požaduje rozšíriť prijímanie informácií a ich poskytovanie aj pre potreby iných členských štátov Európskej únie.

To sú skutočnosti, ktoré svojim rozsahom odôvodňujú potrebu novej právnej úpravy a nie len zmenu a doplnenie platného zákona.

Navrhuje sa, aby generálna prokuratúra plnila úlohy ústredného orgánu podľa čl. 1 až 3 rozhodnutia Rady 2005/876/SVV z 21. novembra 2005 pre iniciatívne zasielanie informácií z vlastnej evidencie príslušným ústredným orgánom iných členských štátov Európskej únie a aby prijímala a vybavovala žiadosti orgánov týchto štátov o také informácie.

Vzhľadom na zmysel poskytovania údajov z registra trestov sa navrhuje zásadná zmena postupov.

Na žiadosť občana a po splnení poplatkovej povinnosti sa vydá občanovi výpis z registra trestov. Pri podaní žiadosti občan nebude povinný uviesť účel, na ktorý výpis žiada. Možno dôvodne predpokladať, že občan bude žiadať o výpis z registra trestov najmä vtedy, ak mu zákon ustanovuje povinnosť takýto doklad predložiť na preukázanie bezúhonnosti a spoľahlivosti. Pre potreby iného ako trestného konania sa navrhuje, aby súdy, prokuratúra a orgány verejnej správy boli oprávnené vyžiadať na návrh účastníka alebo z úradnej moci výpis z registra trestov. Návrh zákona reaguje aj na uznesenie vlády SR č. 324 z 19. apríla 2006 k návrhu koncepcie vytvorenia siete jednotných kontaktných miest na Slovensku, podľa ktorého by sa postupne mali vytvoriť miesta, v ktorých budú sústredené všetky administratívne postupy spojené s podnikaním v oblasti služieb, čím sa zjednoduší a zefektívni prístup podnikateľov na trh v rámci Európskej únie. Občanovi sa umožní, aby mohol nahliadnuť do vlastnej evidencie registra trestov.

Štátu a jeho orgánom nemožno uprieť oprávnenie vykonať opatrenia na ochranu poriadku vo veciach verejných, v oblasti ochrany a bezpečnosti štátu a občanov. V záujme čistoty verejného života je aj to, aby zákonom určené funkcie alebo povolania mohli profesionálne vykonávať výlučne osoby, ktoré sú bezúhonné. Musí však ísť o skutočne spoločensky významné funkcie, s ktorých obsadením osobitný zákon spája splnenie podmienky bezúhonnosti. Preto sa navrhuje, aby iba zákonom určené subjekty a iba na zákonom ustanovený účel boli oprávnené žiadať o odpis registra trestov. Takouto úpravou sa zabráni možnému zneužívaniu osobných údajov obsiahnutých v odpise registra trestov, ich nekontrolovateľnému rozširovaniu a prípadnému pozmeňovaniu obsahu.

Podľa zákona č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti) môže prevádzkovateľ bezpečnostnej služby a technickej služby zamestnávať len osoby bezúhonné a spoľahlivé. Spoločenským záujmom je, aby v tejto oblasti nepôsobili osoby, ktoré sa dopustili protiprávnej činnosti. Záujemca o toto zamestnanie je povinný predložiť odpis registra trestov pri podaní žiadosti o prijatie do zamestnania a zamestnanec je povinný za účelom posúdenia bezúhonnosti predložiť prevádzkovateľovi každé dva roky odpis registra trestov. Aktuálne je vydaných viac ako 75 000 preukazov odbornej spôsobilosti a v roku 2006 bolo v bezpečnostných službách zamestnaných 24 168 osôb. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a ani krajské riaditeľstvá Policajného zboru nie sú schopné vlastnými silami a prostriedkami zabezpečiť vyžadovanie odpisov registra trestov na uvedený účel. Preto sa navrhuje, aby odpis registra trestov mohol byť v týchto prípadoch vydaný aj oprávnenej osobe.

Predmetom návrhu je tiež úprava postupov v registri trestov, postupov žiadateľov, oprávnených a príslušných orgánov v celom procese evidencie údajov a poskytovania informácií o nich.

Obsahom návrhu v Čl. II až XXIII sú legislatívne zmeny všetkých tých zákonov, ktoré na účely preukázania bezúhonnosti požadujú predložiť odpis registra trestov v tom zmysle, aby túto povinnosť nemala fyzická osoba, ale orgán, ktorý odpis registra trestov potrebuje.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.

Návrh zákona nebude mať ekonomický, environmentálny vplyv, ani negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Jeho aplikácia od 1. januára 2008 bude mať dopad na štátny rozpočet. Od roku 2008 vznikne potreba zvýšiť počet štátnych zamestnancov na generálnej prokuratúre o troch s určením výkonu služby v registri trestov a na krajských prokuratúrach (mimo Krajskej prokuratúry Bratislava) o sedem miest. Potreba bežných výdavkov sa na rok 2008 vyčísľuje na 3 941 274 Sk. Jednorazové kapitálové výdavky sa vyčísľujú na 400 000 Sk. Výdavky v roku 2008 budú činiť celkom 4 321 274 Sk. Bežné výdavky na rok 2009 3 779 395 Sk a na rok 2010 4 088 432 Sk. Zvýšené výdavky generálna prokuratúra uplatní v návrhu štátneho rozpočtu na roky 2008 až 2010.

Aplikácia nového zákona bude mať dopad aj na kapitolu „ministerstvo vnútra“ štátneho rozpočtu v súvislosti s poskytovaním služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti. Od roku 2008 vznikne potreba zvýšiť počet policajtov o deväť osôb so zaradením jedného na Prezídiu Policajného zboru a osem na krajských riaditeľstvách. Potreba bežných výdavkov na rok 2008 predstavuje 3 744 389 Sk a jednorazové kapitálové výdavky činia 315 000 Sk. Výdavky na rok 2008 sa tak celkom vyčísľujú na 4 059 389 Sk. Bežné výdavky na rok 2009 predstavujú 3 923 065 Sk. V roku 2010 by bežné výdavky predstavovali celkom 4 110 791 Sk a kapitálové 315 000 Sk. Výdavky na rok 2010 by tak činili celkom 4 425 791 Sk.

Dopad na verejné financie bol prerokovaný s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.

Zmena povinnosti občana predkladať namiesto odpisu registra trestov výpis z registra nebude mať vplyv na príjem štátneho rozpočtu, pretože poplatková povinnosť vo výške 100,- Sk ostáva zachovaná. Príjem tak bude závislý iba od počtu podaných žiadostí o výpis z registra trestov.

Nový spôsob vyžadovania odpisu registra trestov orgánmi štátu a nová povinnosť matrík poskytovať informácie o úmrtí osôb starších ako 14 rokov sa bude uskutočňovať elektronickou formou a tak nebude mať vplyv na verejné financie. Poplatková povinnosť súvisiaca s vyžadovaním odpisu registra trestov ostane zachovaná neštátnym subjektom.

Doložka

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1.Návrh zákona zakladá nároky na verejné financie. Tieto nároky súvisia s potrebou nových štátnozamestnaneckých miest v sídlach krajských prokuratúr a na Generálnej prokuratúre SR v registri trestov, ako aj na Ministerstve vnútra SR a krajských riaditeľstvách Policajného zboru. Ich potreba je zdôvodnená v bode 4.

Generálna prokuratúra SR

Rozpočtové dôsledky na rok 2008

Zvýšenie počtu funkčných miest štátnych zamestnancov o 10 osôb, z toho 3 na Generálnej prokuratúre SR a 7 na krajských prokuratúrach okrem Bratislavy zakladá zvýšené nároky na štátny rozpočet na rok 2008. Zákon má nadobudnúť účinnosť 1. januára 2008, potreba finančných prostriedkov vzhľadom na uznesenie vlády SR č. 856 z 11. októbra 2006 bola vyčíslená na 12 mesiacov roku 2008 v sume 4 341 274 Sk v nasledovnom členení:

A. Bežné výdavky

1)Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV pre 10 štátnych zamestnancov

a) Tarifný plat

KP – 3. platová trieda (7 osôb x 10 070,- Sk x 12 mes.) 845 880 Sk

GP SR – 3. platová trieda (2 osoby x 10 070,- Sk x 12 mes.) 241 680 Sk

7. platová trieda (1 osoba x 15 740,- Sk x 12 mes.) 188 880 Sk

–––––––––––––––––––––

Spolu 1 276 440 Sk

b)Osobné príplatky (50% z tarifného platu) 638 220 Sk

Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV celkom 1 914 660 Sk

2)Poistné a príspevky do poistných fondov (34,95%

z objemu mzdových prostriedkov) 669 174 Sk

3)Tovary a služby

a) Prvotné vybavenie kancelárie (jednorazové výdavky)

(10 osôb x 45 000,- Sk) 450 000 Sk

b) Režijné výdavky na rok (10 x 85 000,- Sk) 850 000 Sk

Tovary a služby celkom 1 300 000 Sk

4) Bežné transfery (3% z objemu mzdových prostriedkov) 57 440 Sk

Bežné výdavky spolu 3 941 274 Sk

B. Kapitálové výdavky (jednorazové výdavky)

- Výpočtová technika (10 osôb x 40 000,- Sk) 400 000 Sk

Výdavky c e l k o m 4 341 274 Sk

Rozpočtové dôsledky na rok 2009A. Bežné výdavky

1) Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV pre 10 štátnych zamestnancov

a) Tarifný plat (predpokladané zvýšenie tarifných platov o 4%)

KP – 3. platová trieda (7 osôb x 10 470,- Sk x 12 mes.) 879 480 Sk

GP SR – 3. platová trieda (2 osoby x 10 470,- Sk x 12 mes.) 251 280 Sk

7. platová trieda (1 osoba x 16 370,- Sk x 12 mes.) 196 440 Sk

–––––––––––––––––––––

Spolu 1 327 200 Sk

b)Osobné príplatky (60% z tarifného platu) 796 320 Sk

Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV celkom 2 123 520 Sk

2) Poistné a príspevky do poistných fondov (34,95%

z objemu mzdových prostriedkov) 742 170 Sk

3) Tovary a služby

režijné výdavky (10 x 85 000,- Sk) 850 000 Sk

4) Bežné transfery (3% z objemu mzdových prostriedkov) 63 705 Sk

Bežné výdavky spolu 3 779 395 Sk

Rozpočtové dôsledky na rok 2010A. Bežné výdavky

1) Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV pre 10 štátnych zamestnancov

a) Tarifný plat (predpokladané zvýšenie tarifných platov o 4%)

KP – 3. platová trieda (7 osôb x 10 890,- Sk x 12 mes.) 914 760 Sk

GP SR – 3. platová trieda (2 osoby x 10 890,- Sk x 12 mes.) 261 360 Sk

7. platová trieda (1 osoba x 17 030,- Sk x 12 mes.) 204 360 Sk

–––––––––––––––––––––

Spolu 1 380 480 Sk

b) Osobné príplatky (70% z tarifného platu) 966 336 Sk

Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV celkom 2 346 816 Sk

2) Poistné a príspevky do poistných fondov (34,95%

z objemu mzdových prostriedkov)820 212 Sk

3) Tovary a služby

režijné výdavky (10 x 85 000,- Sk) 850 000 Sk

4) Bežné transfery (3% z objemu mzdových prostriedkov) 70 404 Sk

Bežné výdavky spolu 4 088 432 Sk

Ministerstvo vnútra SR

Rozpočtové dôsledky na rok 2008

A. Bežné výdavky

1) Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV pre 9 policajtov

8. platová trieda (1 osoba x 25 883 Sk x 14 mesiacov)362 362 Sk

6. platová trieda (8 osôb x 20 906 Sk x 14 mesiacov) 2341 472 Sk

Spolu 2 703 834 Sk

2) Poistné a príspevok do poisťovní (32,2% z objemu

mzdových prostriedkov) 870 635 Sk

3) Tovary a služby

odevné (9 osôb x 5 000 Sk x 2) 90 000 Sk

stravné (9 osôb x 740 Sk x 12 mesiacov) 79 920 Sk

Spolu169 920 Sk

Bežné výdavky spolu 3 744 389 Sk

B. Kapitálové výdavky

Výpočtová technika (9 osôb x 35 000 Sk)315 000 Sk

Výdavky c e l k o m 4 059 389 Sk

Rozpočtové dôsledky na rok 2009

A. Bežné výdavky

1) Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV pre 9 policajtov

(predpokladané zvýšenie o 5% v dôsledku valorizácie)

8. platová trieda (1 osoba x 27 177 Sk x 14 mesiacov)380 478 Sk

6. platová trieda (8 osôb x 21 951 Sk x 14 mesiacov) 2 458 512 Sk

Spolu 2 838 990 Sk

2) Poistné a príspevok do poisťovní (32,2% z objemu

mzdových prostriedkov) 914 155 Sk

3) Tovary a služby

odevné (9 osôb x 5 000 Sk x 2) 90 000 Sk

stravné (9 osôb x 740 Sk x 12 mesiacov) 79 920 Sk

Spolu169 920 Sk

Bežné výdavky spolu 3 923 065 Sk

B. Kapitálové výdavky 0 Sk

Výdavky c e l k o m 3 923 065 Sk

Rozpočtové dôsledky na rok 2010

A. Bežné výdavky

1) Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV pre 9 policajtov

(predpokladané zvýšenie o 5% v dôsledku valorizácie)

8. platová trieda (1 osoba x 28 536 Sk x 14 mesiacov)399 504 Sk

6. platová trieda (8 osôb x 23 049 Sk x 14 mesiacov) 2 581 488 Sk

Spolu 2 980 992 Sk

2) Poistné a príspevok do poisťovní (32,2% z objemu

mzdových prostriedkov) 959 879 Sk

3) Tovary a služby

odevné (9 osôb x 5 000 Sk x 2) 90 000 Sk

stravné (9 osôb x 740 Sk x 12 mesiacov) 79 920 Sk

Spolu169 920 Sk

Bežné výdavky spolu 4 110 791 Sk

B. Kapitálové výdavky

Výpočtová technika (9 osôb x 35 000 Sk)315 000 Sk

Výdavky c e l k o m 4 425 791 Sk

2.Návrh zákona nebude mať ekonomický dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3.Návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie.

4.Návrh zákona bude mať vplyv na zamestnanosť a vyžiada si zvýšenie počtu zamestnancov. Poskytovanie a prijímanie informácií v rámci členských štátov Európskej únie a aj vybavovanie žiadostí o odpis registra trestov, ktoré budú podávať oprávnené orgány, si vyžiada tri štátnozamestnanecké miesta na generálnej prokuratúre; dve na funkciách odborný referent a jedno vo funkcii radcu. Odborní referenti by mali byť zaradení na úseku spracovania žiadostí a radca by mal plniť úlohy systémového inžiniera.

Postupné dobudovanie siete priameho technického prepojenia registra trestov s krajskými a okresnými prokuratúrami a predpoklad, že občania budú žiadosti o výpis z registra trestov podávať na prokuratúrach v sídle krajských prokuratúr, si vyžaduje posilniť tieto prokuratúry o sedem štátnozamestnaneckých miest vo funkcii odborný referent. Nevznikne potreba obsadiť takéto miesto v rámci Krajskej prokuratúry Bratislava, pretože v Bratislave má občan možnosť priamo sa obrátiť na register trestov. Projekt priameho technického prepojenia je budovaný od roku 1997 a z časti boli náklady hradené z prostriedkov PHARE.

Povinnosť vyžadovať odpisy registra trestov Ministerstvom vnútra SR a krajskými riaditeľstvami Policajného zboru vo veciach súkromnej bezpečnosti vyžiada personálne posilnenie príslušných útvarov. Predpokladá sa obsadiť jedno funkčné miesto na Prezídiu Policajného zboru a po jednom mieste na krajských riaditeľstvách. Pôjde o novú agendu, v ktorej podľa platnej právnej úpravy odpisy registra trestov doteraz predkladali žiadatelia.

5.Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie v intenciách uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 324 z 19. apríla 2006 preto, že umožní vyžadovanie výpisu z registra trestov miestami, v ktorých budú sústredené všetky administratívne postupy spojené s podnikaním v oblasti služieb, čím sa zjednoduší a zefektívni prístup podnikateľov na trh v rámci Európskej únie.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ návrhu právneho predpisu:

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky,

2.Názov návrhu právneho predpisu:

Zákon o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

3.Problematika návrhu zákona

a)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

b)je upravená v práve Európskej únie:

v primárnom:

-Čl. 6 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii, ktorý ustanovuje, že únia rešpektuje základné práva, ktoré zaručuje Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísaný v Ríme 4. novembra 1950,

-Čl. 34 ods. 2 písm. c) Zmluvy o Európskej únii,

v sekundárnom:

-Rozhodnutie Rady 2002/187/SVV z 28. februára 2002, ktorým sa zriaďuje Eurojust na účely posilnenia boja proti závažnej trestnej činnosti v znení rozhodnutia Rady 2003/659/SVV z 18. júna 2003 (Ú.v. Eú L 245, 23.9.2003),

-Rozhodnutie Rady 2005/876/SVV z 21. novembra 2005 o výmene informácií z registra trestov (Ú.v. Eú L 322, 9.12.2005),

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nevyplývajú žiadne záväzky,

b)pre uvedenú oblasť neboli ustanovené žiadne prechodné obdobia vyplývajúce z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii,

c)lehota na implementáciu rozhodnutia Rady 2002/187/SVV z 28. februára 2002, ktorým sa zriaďuje Eurojust na účely posilnenia boja proti závažnej trestnej činnosti v znení rozhodnutia Rady 2003/659/SVV z 18. júna 2003 bola splnená prijatím zákona č. 530/2004 Z. z. o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste a o zmene a doplnení niektorých zákonov s platnosťou od 9. 10. 2004,

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Úplná,

6.Gestor (spolupracujúce rezorty):

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky,

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,

7.Účasť expertov pri príprave návrhu zákona:

Účasť expertov nebola využitá.

Osobitná časť

Čl. I

K § 1

Vytvára sa zákonný predpoklad na získavanie, zhromažďovanie, spracúvanie a výmenu údajov, uchovávanie a uschovávanie dokumentácie a poskytovanie informácií o osobách, ktoré boli právoplatne odsúdené súdmi v trestnom konaní, o osobách, proti ktorým bolo súdom alebo prokurátorom podmienečne zastavené trestné stíhanie, o osobách, vo veciach ktorých bol schválený zmier a zastavené trestné stíhanie a o nadväzujúcich rozhodnutiach a opatreniach, ktoré súvisia s uvedenými rozhodnutiami súdov alebo prokurátorov.

Ak ide o občana Slovenskej republiky alebo o osobu, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, nie je z hľadiska evidencie rozhodujúce, či právoplatné odsúdenie vykonal súd Slovenskej republiky alebo súd iného štátu vrátane súdov iných členských štátov Európskej únie. Ak ide o cudzinca, predmetom evidencie bude iba odsudzujúce rozhodnutie súdu Slovenskej republiky. Právoplatné podmienečne zastavené trestné stíhanie a schválenie zmieru a zastavenie trestného stíhania prokurátorom prokuratúry Slovenskej republiky alebo súdom Slovenskej republiky nemajú povahu odsudzujúceho rozsudku. Ich evidencia je však potrebná pre orgány činné v trestnom konaní a súdy v prípadnom novom trestnom stíhaní tej istej osoby a aj pre orgány posudzujúce bezúhonnosť a spoľahlivosť.

Schválenie dohody o vine a treste má povahu odsudzujúceho rozsudku. Podmienečným zastavením trestného stíhania sa rozumie aj podmienečné zastavenie trestného stíhania spolupracujúceho obvineného.

Trestný poriadok pozná mimoriadne opravné prostriedky, ktorých prostredníctvom možno rušiť alebo meniť právoplatné rozhodnutia. K zmenám môže dôjsť aj v dôsledku práva prezidenta Slovenskej republiky udeliť milosť alebo vyhlásiť amnestiu, či v dôsledku upustenia od výkonu trestu, prerušenia, či podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Preto sú predmetom evidencie aj nadväzujúce rozhodnutia a opatrenia.

Vytvára sa zákonný predpoklad na to, aby register trestov mohol nakladať aj s inými skutočnosťami, ale iba vtedy, ak to ustanovuje zákon, medzinárodná zmluva alebo osobitný predpis, ktorým sa rozumie právny akt Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Dôvodne možno predpokladať využitie registra trestov v systéme opatrení boja proti medzinárodnému organizovanému zločinu, terorizmu a extrémizmu.

Tým sa definuje register trestov, ktorý vedie Generálna prokuratúra Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) v súlade so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov. Register trestov nie je samostatným organizačným útvarom, ale iba osobitnou činnosťou generálnej prokuratúry podľa § 40 ods. 2 písm. d) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre.

Evidencia v registri trestov nie je samoúčelná. Jej zmyslom je použitie údajov a informácií predovšetkým v praxi orgánov činných v trestnom konaní a súdov, a tým aj v boji proti zločinnosti. Poskytovanie údajov a informácií sa týka nielen orgánov Slovenskej republiky, ale aj ústredných orgánov iných členských štátov Európskej únie a justičných orgánov iných štátov, ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo osobitný predpis. Z praxe vyplýva, že údaje a informácie z registra trestov sú potrebné aj v občianskoprávnom konaní a v správnom konaní. Osobitné orgány na základe zákonov pôsobia v oblasti ochrany a bezpečnosti štátu. Množstvo právnych predpisov ustanovuje povinnosť preukazovať bezúhonnosť alebo spoľahlivosť fyzickej osoby prostredníctvom údajov a informácií z registra trestov.

S ustanovením účelu poskytovania údajov a informácií z registra trestov súvisí aj potreba ustanoviť okruh subjektov, ktoré sú oprávnené údaje a informácie žiadať a ktorým ich možno poskytnúť. Osoba, ktorej sa údaje a informácie týkajú, bude oprávnená žiadať o výpis z registra trestov a bude oprávnená nahliadať do vlastnej evidencie v registri trestov. Nebude však oprávnená žiadať o vydanie odpisu registra trestov. Výpis z registra trestov budú môcť vyžadovať aj súdy, prokuratúra a orgány verejnej správy pre potreby iného ako trestného konania. Odpis registra trestov sa bude vydávať iba orgánom oprávneným podľa osobitného zákona. Tieto orgány sú uvedené v § 14. V prípade, ak tak ustanoví medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo osobitný predpis, budú údaje a informácie z registra trestov poskytnuté súdom a justičným orgánom iných štátov alebo príslušným ústredným orgánom iných členských štátov Európskej únie.

K § 2

Z rozhodnutia Rady 2005/876/SVV z 21. novembra 2005 o výmene informácií z registra trestov (Ú.v. Eú L 322, 9.12.2005) vyplýva požiadavka určiť ústredný orgán v Slovenskej republike. Generálna prokuratúra by mala plniť úlohu ústredného orgánu na prijímanie, získavanie a poskytovanie údajov a informácií o odsúdeniach a nadväzujúcich rozhodnutiach alebo opatreniach príslušným ústredným orgánom iných členských štátov Európskej únie. Generálna prokuratúra dlhodobo plní tieto úlohy nielen pre orgány Slovenskej republiky. V súčasnosti je register trestov technicky a aj personálne vybudovaný a zabezpečený tak, že plnenie nových úloh zvládne efektívnejšie, ako keby sa mal zriaďovať nový úrad.

Register trestov musí vykonávať svoju činnosť v súlade so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov. Vo svojej činnosti môže využívať informačno-komunikačné technológie a v rozsahu potrebnom na plnenie úloh môže získavať údaje z evidencie obyvateľov, evidencie občianskych preukazov, evidencie cestovných dokladov a z matriky. Reglementuje sa tak možné použitie technických prostriedkov a možné zdroje informácií. Rozhodujúce údaje a informácie však vyplývajú z rozhodnutí súdov a prokurátorov.

K § 3 až 8

V týchto ustanoveniach sa navrhuje úprava podkladov evidencie v registri trestov, náležitosti písomností, ktorými súd a prokuratúra oznamujú registru trestov údaje o trestných činoch a o konkrétnych osobách, ako aj povinnosti uvedených orgánov vo vzťahu k registru trestov. Povinnosti ústredného orgánu iného členského štátu Európskej únie a justičných orgánov iných štátov vyplývajú z medzinárodnej zmluvy alebo z osobitného predpisu.

Podkladom evidencie v registri trestov sú trestný list súdu a jeho oznámenie o priebehu alebo o zmenách výkonu trestu, správa súdu alebo prokuratúry o podmienečnom zastavení trestného stíhania a dodatočná správa o priebehu skúšobnej doby a správa súdu alebo prokuratúry o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania. Tieto písomnosti zasielajú do registra trestov súdy a prokuratúry, ktoré rozhodovali v prvom stupni a to aj vtedy, ak sa uskutočnilo konanie o riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch alebo ak sa na obvineného alebo odsúdeného vzťahuje amnestia alebo mu bola udelená milosť.

Náležitosti uvedených písomností sa navrhuje upraviť tak, aby nemohlo dôjsť k zámene údajov o trestných činoch a o osobách.

Podkladom evidencie je aj informácia ústredného orgánu iného členského štátu Európskej únie o odsúdení občana Slovenskej republiky podľa rozhodnutia Rady 2005/876/SVV z 21. novembra 2005 o výmene informácií z registra trestov (Ú.v. Eú L 322, 9.12.2005), ako aj oznámenie súdu iného štátu o odsúdení občana Slovenskej republiky alebo o odsúdení osoby, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, ak to vyplýva z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.

Z dôvodov odstránenia akýchkoľvek pochybností o tom, aké podklady majú súdy a prokuratúra zasielať do registra trestov, sa v § 7 ods. 1 a 2 navrhuje ich taxatívne vymenovanie. V snahe zabezpečiť aktuálnosť evidencie sa navrhuje uložiť súdom a prokuratúre povinnosť zasielať tieto písomnosti bezodkladne. Pre prípad, že súd alebo prokuratúra nesplnia povinnosť oznámiť, či sa odsúdený alebo obvinený v skúšobnej dobe osvedčil, navrhuje sa, aby generálna prokuratúra vyžiadala od nich správu. Zmyslom tohto návrhu je chrániť osobu, ktorá splnila zákonom stanovené podmienky pre osvedčenie a z rôznych dôvodov nebolo o jej osvedčení rozhodnuté alebo oznámenie o osvedčení nebolo zaslané registru trestov. Takáto úprava je potrebná aj preto, že zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v § 92 ods. 2 spojil s vykonaním všetkých druhov trestov, okrem trestu odňatia slobody, účinok zahladenia.

Navrhuje sa tiež ustanoviť obciam, ktoré vedú matriku, povinnosť oznamovať registru trestov každú zmenu mena alebo zmenu priezviska trestno-právne zodpovednej osoby, ktorá bola vykonaná podľa § 6 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku v znení zákona č. 13/2006 Z. z. a aj povinnosť oznámiť úmrtie takejto osoby. Ak sa takáto osoba v evidencii nenachádza, bude oznámenie vyradené. Ustanovenie tejto povinnosti obciam je opodstatnené konštitutívnym účinkom zápisu zmeny mena alebo priezviska do matriky.

K § 9

Údaje a informácie o fyzickej osobe sa majú v evidencii uchovávať sto rokov od jej narodenia. Vzhľadom na to, že výskyt zločinnosti osôb vyššieho veku je nízky, bude mať evidencia týkajúca sa tejto kategórie trestaných osôb iba malý význam. Z evidencie možno vyradiť také doklady súvisiace s právoplatnými rozhodnutiami súdov a prokurátorov, ktoré boli v neskoršom konaní zrušené a aj všetky doklady o informáciách, ktoré sa týkajú zomrelých osôb. Tieto doklady sa v registri trestov po vyradení buď uložia do úschovne dokumentácie alebo budú vyradené. Údaje z úschovne dokumentácie bude možno poskytnúť oprávneným osobám iba na ich písomnú žiadosť.

Uchovávanie a uschovávanie dokumentácie má význam najmä pre možné trestné stíhanie organizovanej trestnej činnosti s väčším počtom podozrivých, či obvinených, obnovy trestného konania, súdne rehabilitácie, ale aj pre spory o reštitúcie. Konečná likvidácia uvedených dokladov sa vykoná v režime zákona č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 515/2003 Z. z.

K § 10 až 12

Podľa predloženého návrhu výpis z registra trestov má byť jediným dokladom, ktorý bude vydaný občanovi na jeho písomnú žiadosť a po zaplatení zákonom stanoveného poplatku.

Občan v žiadosti o vydanie výpisu z registra nebude povinný uvádzať účel, na ktorý o vydanie požiadal. Najčastejšie pôjde o prípady, kedy z rôznych dôvodov mu povinnosť predložiť výpis z registra trestov ukladá právny predpis, ale nemožno vylúčiť ani prípady, keď občan tak urobí z vlastnej iniciatívy a nie pre potrebu konania orgánov štátnej správy alebo samosprávy. V žiadosti občan bude povinný uviesť iba tie osobné údaje, ktoré identifikujú jeho osobu.

Občanovi sa umožní, aby mu vydanie výpisu z registra trestov sprostredkovala splnomocnená osoba.

Vzhľadom na význam dôsledkov súdnej beztrestnosti, ktorá sa preukazuje výpisom z registra trestov, výpis má mať povahu verejnej listiny a požívať jej trestnoprávnu ochranu v intenciách trestného činu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 Trestného zákona.

Návrh upravuje postup pri overovaní správnosti údajov uvedených v žiadosti o výpis z registra trestov rozdielne u občana Slovenskej republiky a u cudzinca. V konaní o vydanie výpisu z registra trestov možno použiť iba originály požadovaných dokladov. Správnosť údajov uvedených v žiadosti podanej na prokuratúre môžu overiť iba organizačnými poriadkami určení zamestnanci prokuratúry. Zužuje sa tak počet osôb, ktoré budú na prokuratúre oprávnené prijímať podania a overovať ich správnosť. Ak občan podá žiadosť o výpis z registra trestov na obci, ktorá vedie matriku alebo v cudzine na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky, správnosť údajov overia a za overenie zodpovedajú tieto úrady. Navrhovaná úprava je totožná so súčasným právnym stavom a vychádza z doteraz overenej praxe.

Správnosť údajov sa u občana Slovenskej republiky overuje z predloženého občianskeho preukazu a u cudzinca z rodného listu preloženého do štátneho jazyka a z predloženého cestovného dokladu. Náhradne možno použiť iný doklad preukazujúci totožnosť. Údaje o rodičoch žiadateľa majú iba pomocnú povahu a overujú sa iba v prípade pochybnosti o totožnosti žiadateľa.

V režime činnosti orgánov prokuratúry pri overovaní údajov a vyhľadaní osoby v evidencii možno použiť skenovanie identifikačného dokladu. Záznam, ktorý ostane v technickom zariadení, je chránený štandardným spôsobom. Žiadosti o výpis z registra trestov zaslané registru trestov elektronicky inou organizačnou zložkou prokuratúry sa zakladajú do osobitnej evidencie tej prokuratúry, na ktorej bola žiadosť podaná a po uplynutí troch rokov od podania sa z evidencie vyradia. Žiadosti o výpis z registra trestov zaslané inými oprávnenými subjektmi elektronicky, ostanú v evidencii tohto orgánu a podliehajú režimu, ktorý sa v ich činnosti uplatňuje.

Vo výpise z registra trestov sa uvedú nezahladené odsúdenia vrátane údajov o priebehu výkonu uložených trestov, ochranných opatrení a primeraných obmedzení, ak sa podľa rozhodnutia súdu alebo zo zákona nehľadí na páchateľa, ako keby nebol odsúdený.

Okrem osoby, ktorej sa odsúdenie týka, možno výpis z registra trestov vydať aj na žiadosť súdu alebo prokuratúry pre potrebu iného ako trestného konania napríklad pre potreby konania súdov v občianskoprávnych, obchodných, či správnych veciach, prokuratúre v agende prieskumu zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy a aj na žiadosť orgánu verejnej správy pre potrebu správneho konania, ak tak ustanoví osobitný zákon. V takomto prípade súčasťou žiadosti musí byť aj presné označenie orgánu, ktorý o výpis žiada a účel, na ktorý sa výpis požaduje. Overenie správnosti údajov vykoná sudca, prokurátor alebo vedúci orgánu verejnej správy. Na základe Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu má správny orgán, ktorý vydáva oprávnenie na podnikanie, zabezpečiť všetky postupy a formality nevyhnutné na rozhodnutie vrátane zabezpečenia výpisu z registra trestov. Návrh tak vytvára priestor na jej implementáciu v národnej legislatíve.

K § 13

Kým vo výpise z registra trestov sa uvedú len nevykonané a nezahladené odsúdenia, v odpise registra sa uvedú všetky údaje a informácie, ktoré sa o osobe v registri trestov vedú. Okrem rozhodnutí súdu, ktorými bola uznaná vina a uložený trest alebo schválená dohoda o vine a treste a s tým súvisiacich údajov, sa v odpise registra trestov uvedú aj údaje o právoplatnom rozhodnutí súdu alebo prokurátora o podmienečnom zastavení trestného stíhania, o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, o právoplatnom rozhodnutí súdu alebo prokurátora o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania, ako aj údaje vyplývajúce z trestných listov o právoplatnom odsúdení občana Slovenskej republiky alebo osoby, ktorá má na jej území trvalý pobyt cudzozemským súdom, ktorého rozhodnutie bolo uznané súdom Slovenskej republiky.

Údaje, ktoré vyplynú z informácií ústredných orgánov iných štátov Európskej únie, sa uvedú v odpise registra trestov iba vtedy, ak ide o právoplatné odsúdenie súdom iného štátu Európskej únie.

Iné ako zákonom dovolené údaje nebudú v odpise registra trestov uvedené.

Občan nebude oprávnený sám požiadať o vydanie odpisu registra trestov. Navrhuje sa takéto oprávnenie priznať iba zákonom ustanoveným orgánom a na zákonom ustanovený účel. Návrh obsahuje taxatívne určené náležitosti žiadosti o vydanie odpisu registra trestov. Zákonom oprávnený orgán bude povinný vopred písomne oznámiť registru trestov meno a priezvisko osoby, ktorú určil na podanie žiadosti a prevzatie odpisu registra trestov. Táto určená osoba bude zodpovedať za správnosť údajov uvedených v žiadosti. Určený zamestnanec generálnej prokuratúry po podaní žiadosti overí oprávnenosť žiadateľa a zákonnosť účelu, na ktorý sa odpis registra trestov žiada. Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo vzhľadom na ich špecifické postavenie neuvedú účel, na ktorý odpis registra trestov žiadajú.

K § 14

Účelom, na ktorý sa žiada odpis registra trestov, sú potreby trestného konania, plnenie úloh pri ochrane a bezpečnosti štátu podľa osobitných predpisov a potreby preukazovania bezúhonnosti a spoľahlivosti, ak to ustanovuje osobitný zákon.

Základným právnym predpisom, ktorý ustanovuje pôsobnosť, práva a povinnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdov, je Trestný poriadok. Okrem nich však v trestnom konaní majú oprávnenia aj iné orgány štátu alebo ústavní činitelia. Prezident Slovenskej republiky podľa Čl. 102 ods. 1 písm. j) Ústavy Slovenskej republiky odpúšťa a zmierňuje tresty uložené súdmi v trestnom konaní a zahladzuje odsúdenie formou individuálnej milosti alebo amnestie. Minister spravodlivosti Slovenskej republiky je oprávnený podať dovolanie, zaujať stanovisko k uplatneniu rozhodnutia o amnestii a k žiadosti o milosť, rozhodnúť o upustení od výkonu trestu odňatia slobody alebo jeho zvyšku v prípade, ak odsúdený má byť vydaný do cudziny alebo ak má byť vyhostený. Konkrétne povinnosti a oprávnenia mu tiež vyplývajú z medzinárodných zmlúv a osobitných predpisov.

Plnenie oprávnení prezidenta Slovenskej republiky zabezpečuje Kancelária prezidenta republiky. Úlohy ministra spravodlivosti zabezpečuje príslušný útvar ministerstva. Je tak dôvodné, aby mali oprávnenie na tento účel žiadať odpis registra trestov.

Na účely posilnenia boja proti závažnej trestnej činnosti bol zriadený osobitný orgán Európskej únie Eurojust. Národnému členovi Slovenskej republike v Eurojuste alebo osobe, ktorá ho zastupuje, náleží na plnenie úloh oprávnenie žiadať o odpis registra trestov.

Skupina orgánov štátu plní pri ochrane a bezpečnosti štátu úlohy podľa osobitných predpisov v špecifických podmienkach a špecifickými formami a metódami. Útvary Policajného zboru majú pôsobnosť napríklad v cudzineckej agende, pri previerke spoľahlivosti nositeľov strelných zbraní, či pri poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti. Národný bezpečnostný úrad okrem iného vykonáva bezpečnostné previerky fyzických osôb. Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo plnia úlohy na úseku ochrany bezpečnosti štátu a na tento účel je dôvodné im poskytovať aj informácie z registra trestov. Uvedené úlohy týmto orgánom vyplývajú z osobitných zákonov. Poskytovanie odpisu registra na služobné úlohy je iba jedným z prostriedkov umožňujúcich plnenie ich zákonom uložených úloh.

Je v záujme spoločnosti a tým aj štátu, aby niektoré zákonom určené funkcie vykonávali iba osoby bezúhonné a spoľahlivé. Týka sa to sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, sudcov všeobecných súdov, právnych čakateľov prokuratúry a prokurátorov, funkcií v štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície, Národného bezpečnostného úradu, funkcií v štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky, funkcií v štátnej službe colníkov, notárov, súdnych exekútorov a advokátov. Základným predpokladom na poskytnutie odpisu registra je ustanovenie osobitného zákona, ktorý upravuje status konkrétnej funkcie.

Návrh zákona rešpektuje tento právny stav. Umožňuje tiež vydať odpis registra na účely ustanovenia do funkcie člena Súdnej rady Slovenskej republiky subjektom, ktoré predkladajú návrh kandidátov prezidentovi Slovenskej republiky, Národnej rade Slovenskej republiky a vláde Slovenskej republiky.

Právna úprava prijímacieho alebo výberového konania, ako aj postup pri odvolaní z uvedených funkcií sú veľmi rozmanité. Preto sa navrhuje, aby o odpis registra mohli požiadať orgány, ktoré vykonávajú prijímacie alebo výberové konanie na niektorú z uvedených funkcií a orgány, ktoré navrhujú odvolanie z takejto funkcie.

Preukazovanie bezúhonnosti alebo spoľahlivosti sa doteraz uvedeným nevyčerpáva. Prezident Slovenskej republiky vymenúva do funkcií rôznych verejných činiteľov. Orgány verejnej správy objektívne potrebujú preverovať osoby, ktorých sa ich činnosť dotýka alebo ktoré majú ich činnosť vykonávať. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky koná o udelení štátneho občianstva a aj vo veciach poskytovania služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti, Národná banka Slovenska vykonáva ochranu bankového tajomstva a dohľad, sociálnoprávnu ochranu detí a sociálnu kuratelu vykonáva Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a určený orgán, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky vydáva povolenie na zaobchádzanie s omamnými a psychotropnými látkami, orgány územnej vojenskej správy rozhodujú o zaradení vojakov v zálohe do aktívnych záloh, služobný úrad Hasičského a záchranného zboru rozhoduje o vzniku a skončení služobného pomeru v tomto zbore a krajské riaditeľstvo Policajného zboru koná o udelení licencie na prevádzkovanie súkromnej bezpečnostnej služby. Ide o významné konania a funkcie, s ktorými je podľa platnej právnej úpravy spojená aj previerka bezúhonnosti a spoľahlivosti.

K § 15

Zložitý, ale dôvodný systém preukazovania bezúhonnosti a spoľahlivosti u osôb, ktoré majú záujem o zamestnanie v bezpečnostných službách, alebo v týchto službách pôsobia, si vyžaduje osobitnú úpravu vydávania odpisu registra trestov. Navrhuje sa, aby uchádzač o zamestnanie a zamestnanec na účely preukazovania a posudzovania bezúhonnosti a spoľahlivosti bol oprávnený požiadať register trestov o vydanie odpisu. Odpis registra trestov bude vydaný občanovi iba na tento účel a pre iné potreby nebude použiteľný.

K § 16

Občanovi nemožno uprieť oprávnenie mať informácie o záznamoch v registri trestov týkajúcich sa jeho osoby. Výpis z registra trestov poskytuje údaje a informácie o nezahladených odsúdeniach. Vyžadovanie odpisu registra trestov sa má uskutočňovať oprávneným subjektom pre potreby trestného konania, na plnenie úloh ochrany a bezpečnosti a pre potreby preukázania bezúhonnosti a spoľahlivosti. Navrhuje sa, aby občan mal právo bez uvedenia dôvodu nahliadnuť do jeho vlastnej evidencie. O nahliadnutie bude musieť občan písomne požiadať. Generálna prokuratúra nahliadnutie občanovi nemôže odmietnuť, oznámi mu iba dátum, čas a miesto, kde sa nahliadnutie vykoná. Určený zamestnanec registra trestov výkon nahliadnutia poznamená na žiadosti. Občanovi, ktorý bude mať záujem o funkciu alebo o zamestnanie s výkonom, ktorého je podľa osobitného zákona spojená podmienka bezúhonnosti a spoľahlivosti sa tak umožní, aby ešte pred podaním žiadosti sa oboznámil s aktuálnym stavom evidencie v registri trestov. Tým, že sa občanovi nevydá odpis registra trestov, nie sú dotknuté jeho práva v intenciách § 20 a § 21 zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov.

K § 17

Generálna prokuratúra bude oprávnená vyžiadať od príslušného ústredného orgánu iného členského štátu Európskej únie informáciu o odsúdení, ak o to požiada dotknutá osoba, ktorá má alebo mala na území Slovenskej republiky alebo na území iného členského štátu Európskej únie pobyt, alebo je alebo bola štátnym príslušníkom Slovenskej republiky alebo štátnym príslušníkom iného členského štátu Európskej únie. Oprávnenými orgánmi na vyžadovanie informácie o odsúdení je tiež súd alebo prokuratúra na účely iného, ako trestného konania, orgán verejnej správy a oprávnená osoba uvedená v § 14.

K § 18

V registri trestov sú sústredené informácie z celej doby jeho existencie. Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky boli v súlade s medzinárodnou zmluvou prijaté aj informácie, ktoré boli v evidencii českého registra trestov. Údaje sa týkajú občanov Slovenskej republiky, ktorí boli odsúdení súdmi Českej republiky. Vytvára sa tak zákonný rámec na poskytovanie informácií aj o týchto odsúdeniach.

Generálna prokuratúra objektívne nebude schopná vybaviť všetky podania ku dňu účinnosti nového zákona. Preto sa ustanovuje, že žiadosti podané pred účinnosťou nového zákona budú vybavené v režime, ktorý vyplynie z nového zákona.

K § 19

Navrhuje sa upraviť poplatkové povinnosti súvisiace s vydaním údajov z registra trestov. Poplatkové povinnosti za overenie správnosti údajov uvedených v žiadosti o výpis z registra trestov bude mať každý, kto podá žiadosť na matričnom úrade alebo v cudzine na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky. Osobitný poplatok sa navrhuje za vydanie výpisu z registra trestov, za poskytnutie údajov z úschovne dokumentácie, za vydanie odpisu registra trestov neštátnym orgánom, t.j. Notárskej komore, Komore súdnych exekútorov, Slovenskej advokátskej komore, oprávnenej osobe uvedenej v § 15 a za vyžiadanie informácie o odsúdení z ústredného orgánu iného členského štátu Európskej únie fyzickou osobou. Štátne orgány Slovenskej republiky, ktoré požiadajú o odpis registra trestov alebo o výpis z registra trestov a o poskytnutie údajov z úschovne dokumentácie, budú od poplatkovej povinnosti oslobodené. Od poplatkových povinností sú oslobodené aj justičné orgány cudzích štátov a ústredné orgány iných štátov Európskej únie. Výmena informácii z registra trestov tu prebieha na základe vzájomnosti vyplývajúcej z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná alebo z rozhodnutí príslušných orgánov Európskej únie.

Návrh rieši aj používanie informačno-komunikačných technológií vo vzájomnom styku medzi registrom trestov a príslušnými orgánmi Slovenskej republiky alebo príslušnými cudzozemskými orgánmi.

Návrh ukladá generálnej prokuratúre zabezpečiť jednotné tlačivá na podávanie žiadosti a na odovzdávanie údajov.

K § 20

Navrhuje sa dňom účinnosti nového zákona zrušiť zákon č. 311/1999 Z. z. o registri trestov v znení zákona č. 48/2002 Z. z., zákona č. 418/2002 Z. z. a zákona č. 530/2004 Z. z..

K Čl. II až XXIII

So zreteľom na dôvody uvedené vo všeobecnej časti bolo potrebné navrhnúť zmeny v zákonoch, podľa ktorých sa doteraz bezúhonnosť preukazuje odpisom registra trestov a nejde o prípady ustanovené v § 14. Novelou príslušných zákonov sa teda preukázanie bezúhonnosti a prípadne aj spoľahlivosti prenáša z odpisu registra trestov na výpis z registra trestov. V tomto prípade ide o návrh novely zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov v čl. II (funkcia hlavného kontrolóra), návrh novely zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. v živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v čl. IV, návrh novely zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov v čl. VII, návrh novely zákona č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v čl. X, návrh novely zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch v čl. XI, návrh novely zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v čl. XII, návrh novely zákona č. 344/2004 Z. z. o patentových zástupcoch a o zmene zákona č. 444/2002 Z. z. o dizajnoch a zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v čl. XIV, návrh novely zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v čl. XV, návrh novely zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov v čl. XVI, návrh novely zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v čl. XVII, návrh novely zákona č. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v čl. XVIII.

Výpis z registra trestov je postačujúci vzhľadom na zákonom chránený záujem štátu premietnutý vo vyššie uvedených zákonoch. Navrhovanými novelami sa súčasne odstraňuje kontraproduktívnosť ich doterajšieho znenia k ustanoveniu § 93 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon o zahladení odsúdenia.

Ďalšiu skupinu navrhovaných noviel zákonov predstavujú zákony korešpondujúce s čl. I § 14 návrhu zákona. V týchto novelách sa premieta základný predpoklad vydávania odpisu registra trestov a to, že odpis sa zásadne vydáva orgánu ustanovenému zákonom a na účel taktiež ustanovený zákonom. Ide o čl. V, VI, VIII, IX a XIX až XXIII. Touto zmenou by sa malo zabrániť zneužívaniu odpisov registra trestov a získavaniu informácií o osobách v prípadoch, kedy takýto rozsah informácií nie je potrebný.

Osobitne bolo nutné upraviť podľa návrhu Národného bezpečnostného úradu návrh novely zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností v čl. XIII vo vzťahu k bezpečnostnej previerke I. stupňa, ku ktorej je postačujúci výpis z registra trestov.

Navrhované zmeny zákona sa premietli aj do zmeny zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov čl. III a týka sa najmä možnosti vyžiadať informácie o odsúdení z členského štátu Európskej únie.

K čl. XXIV

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2008. V čase od nadobudnutia platnosti zákona do jeho účinnosti bude nevyhnutné osvojiť si novú právnu úpravu a prijať organizačné a aj legislatívne zmeny noriem nižšej právnej sily v dôsledku zmien uvedených najmä v čl. II až XXIII.

V Bratislave, 18. apríla 2007

Robert Fico, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Štefan Harabin, v. r.

podpredseda vlády

a minister spravodlivosti

Slovenskej republiky

Dobroslav Trnka, v. r.

generálny prokurátor

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu