Zákon o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 330/2007 účinný od 01.11.2015 do 30.06.2016

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa predkladá ako iniciatívny návrh.

Cieľom návrhu novely zákona o e-Governmente je upraviť platný právny stav v troch hlavných oblastiach. Prvou oblasťou je úprava podmienok a spôsobu identifikácie a autentifikácie. Filozofia platného právneho stavu zostáva zachovaná, navrhuje sa však jej spresnenie a doplnenie tak, aby pravidlá identifikácie a autentifikácie boli aplikované výlučne na oblasť výkonu verejnej moci a nedochádzalo k výkladovým sporom ohľadom povinnosti ich použitia napr. vo vnútorných procesoch orgánov verejnej moci. S touto oblasťou súvisí aj zavedenie inštitútu autentifikačného certifikátu a centrálneho registra splnomocnení.

Ďalšia oblasť úprav sa týka platenia úhrad orgánom verejnej moci. Pri zachovaní princípu, kedy systém zabezpečuje v prvom rade distribúciu informácie o úhrade, sa navrhuje zjednodušenie procesov a upustenie od niektorých funkcionalít platobného modulu, akými sú napríklad zúčtovanie či párovanie platieb. Tretia oblasť sa týka registrov, kde sa navrhuje upraviť inštitút zdrojového registra a vo väzbe naň upraviť pravidlá referencovania údajov.

Poslednou oblasťou sú zmeny, ktoré vyplynuli z potrieb implementácie riešení e-Governmentu za posledné obdobie, ako aj z praxe orgánov verejnej moci, ktoré zavádzajú elektronické služby. Na tieto účely a z týchto dôvodov sa v mnohých oblastiach navrhuje spresnenie platnej právnej úpravy, či jej doplnenie tak, aby v praxi zjednodušila implementáciu riešení, resp. odstránila potenciálne oblasti pre výkladové spory.

Súčasne sa navrhujú legislatívno-technické úpravy niektorých ustanovení, ktorých zmena nie je nevyhnutná pre správne fungovanie a aplikáciu zákona, avšak vzhľadom na jeho novelizáciu sa javí ako vhodné vykonať aj tieto zmeny.

.Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky ako aj s právom Európskej únie.

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1:

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 2:

Navrhovanou zmenou sa odstraňujú výkladové pochybnosti o povinnosti používania formulárov a zaručeného elektronického podpisu pri podávaní žiadostí o informácie a zachováva sa čo najmenej formalizovaný prístup občanov k získavaniu informácií podľa infozákona.

K bodu 3:

Nové znenie § 3 sa navrhuje z dôvodu vykonania niekoľkých úprav v jednotlivých pojmoch.

Ide o nasledovné úpravy:

- legislatívno-technické úpravy súvisiace so zosúladením používania pojmu výkon verejnej moci. Obsahovo zostáva výklad tohto pojmu totožný, ako pri platnom znení. Stále teda zahŕňa napr. aj činnosť exekútorov pri výkone rozhodnutia, vrátane postupu v časti týkajúcej sa určenia a realizácie spôsobu výkonu rozhodnutia, či napríklad činnosť osôb, akými sú notári, ak ide o ich verejno-mocenskú agendu (napr. činnosť súdneho komisára a iné),

- zmeny vzhľadom na používanie pojmu „elektronická komunikácia" aj v iných právnych predpisoch, kedy sa navrhuje odlíšiť komunikáciu pri výkone verejnej moci pojmom "úradná". Nadväzne na to sa navrhuje upraviť aj definícia pojmu "výkon verejnej moci”,

- obdobne aj pri pojme „elektronická úradná správa" sa prídavným menom "úradná" navrhuje odlíšiť elektronické správy pri výkone verejnej moci od iných elektronických správ. Súčasne s tým sa v nadväznosti na implementáciu e-governmentových riešení navrhuje obmedziť množstvo podaní a úradných dokumentov v jednej správe na práve jeden,

- legislatívno-technická úprava, nadväzujúca na základnú funkciu formulárov, ktorou je možnosť ich automatizovaného spracovania.

- legislatívno-technická úprava súvisiace so zosúladením používania pojmu výkon verejnej moci.

- vzhľadom na doplnenie definície elektronického úradného dokumentu sa navrhuje jej rozčlenenie do bodov. Dôvodom doplnenia tretieho bodu je potreba vyznačovania právnych skutočností na úradných dokumentoch, pričom ako vhodné riešenie sa javí ich vyznačovanie využitím formulárovej štruktúry a následne spojenie s príslušným úradným dokumentom,

- vo vzťahu k projektu zavádzania bezvýznamového identifikátora fyzickej osoby sa navrhuje rozšíriť možnosti identifikátora osoby aj na tento typ identifikátora. Úmyslom je následne postupný prechod od rodného čísla na identifikátor fyzickej osoby, ktorý bude realizovaný v pripravovanom zákone o tomto identifikátore.

- legislatívno-technické úpravy, súvisiace so spresnením pojmov pri zachovaní jeho pôvodného obsahu a zmyslu.

K bodu 4:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenami v pojme “výkon verejnej moci”.

K bodu 5:

Vzhľadom na skutočnosť, že niektoré spoločné moduly sa členia na časti, ktoré spravujú rôzne orgány verejnej moci, bolo vhodné explicitne ustanoviť, že ak k takémuto členeniu dochádza,

každá časť je samostatným ISVS. Z tohto dôvodu sa navrhuje spresnenie predmetnej definície.

K bodu 6:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedením pojmu "elektronická úradná komunikácia".

K bodu 7:

Navrhuje sa ustanoviť inštitút potvrdenia o odoslanom podaní, aby komunikujúca strana vedela preukázať, že podanie odoslala a aj to, aké podanie bolo odoslané.

K bodom 8 až 10:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s nahradením označenia konkrétneho orgánu verejnej moci druhovým označením správcu konkrétneho ISVS a s aktualizáciou poznámky pod čiarou.

K bodu 11:

Vzhľadom na zvolené riešenie implementácie projektu IOM sa navrhuje upraviť možnosť pracovníka IOM pristupovať do schránky osoby, ktorej poskytuje službu. Vzhľadom na citlivosť tejto otázky sa navrhujú obmedzenia v podobe povinnosti tejto osoby autentifikovať sa, ako aj v povinnosti vykonávať takýto prístup výlučne cez kontrolovaný systém IOM. Týmto spôsobom bude zabezpečená možnosť preberania úradných dokumentov zo schránky žiadateľa o službu aj prostredníctvom IOM. Zároveň sa navrhuje, na odstránenie pochybností ustanoviť, že takýmto spôsobom nie je možné udeliť "generálne oprávnenie" na prístup a disponovanie so schránkou.

K bodom 12 a 13:

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 14:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s umožnením prístupu do schránky žiadateľa aj prostredníctvom pracovníka IOM a s oprávneniami pracovníka IOM. Vzhľadom na široký rozsah pôsobnosti IOM sa navrhuje evidovať aj konkrétneho pracovníka, ktorý úkon vykonal, aby sa zamedzilo prípadným nežiaducim aktivitám.

Na účely spresnenia a odstránenia výkladových sporov sa navrhuje tiež explicitne ustanoviť, že osobitný predpis môže ustanoviť aj ďalšie podmienky na poskytovanie služieb orgánov verejnej moci cez IOM.

K bodu 15:

Predmetné doplnenia súvisia s návrhom inštitucionalizovať postavenie informačného systému obcí a miest (ďalej len “IS DCOM”), ako aj ich správcu - združenie Datacentrum informatizácie územnej samosprávy, ktoré bolo na tento účel zriadené. Tým, že IS DCOM je definovaný ako nadrezortný informačný systém, nemusí nahrádzať informačné systémy obcí ale vytvára hierarchicky vyššiu nadstavbu, ktorá jednotlivé systémy integruje do IS DCOM a poskytuje im spoločné funkcie. Týmto spôsobom bude zachované postavenie správcov informačných systémov jednotlivých obcí a zároveň umožnené plné fungovanie funkcionalít IS DCOM.

IS DCOM má ambíciu fungovať ako nadrezortný informačný systém, ktorý poskytne obciam a mestám prostriedky na prevádzku ich systémov a poskytne im funkcionality, ktoré využijú pri výkone svojich činností. Týmto jednotným spôsobom sa napomôže obciam vykonávať verejnú moc elektronicky bez potreby každej obce vynakladať prostriedky na vytváranie takýchto

systémov. Vzhľadom na to, že situácia v elektronizácii územnej samosprávy nie je homogénna, navrhuje sa tento systém postaviť na báze dobrovoľnosti. Zároveň, zakotvením úlohy správcu systému, sa navrhuje v novele zákona č. 275/2006 Z. z. niektoré z povinností integrovaných obcí preniesť na tohto správcu, keďže pôjde z povahy veci o povinnosti, ktoré úzko súvisia práve s IS DCOM - najmä vytváranie koncepcií rozvoja a starostlivosť o prevádzku a bezpečnosť systému.

K bodu 16:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s nahradením označenia konkrétneho orgánu verejnej moci druhovým označením správcu konkrétneho ISVS.

K bodu 17:

V nadväznosti na doplnenie novej časti modulu úradnej komunikácie, sprístupňujúcej aj základné číselníky, sa navrhuje ustanoviť povinnosť používať tento modul na prístup k nim.

K bodu 18:

Zmeny v definícii autentifikačného modulu sú legislatívno-technické a vychádzajú zo zladenia spôsobov uvádzania správcovstva jednotlivých častí spoločných modulov, ako aj zo zavedenie ich označení konkrétnym názvom.

Zmeny v definícii platobného modulu okrem vyššie uvedeného nadväzujú aj na úpravy v časti o úhradách orgánom verejnej moci, kedy dochádza k vypusteniu niektorých funkcií platobného modulu, čo sa premieta aj do znenia predmetnej definície.

K bodu 19:

Vo väzbe na konkrétne funkcie spoločného modulu sa navrhuje doplniť ich príkladmý výpočet aj do definície.

K bodu 20:

Obdobne ako pri iných spoločných moduloch, aj zmena v definícii modulu úradnej komunikácie odráža úpravy súvisiace s deleným správcovstvom jednotlivých častí, ako aj s ustanovením konkrétnych názvov jednotlivých častí. Nad rámec uvedeného sa podrobnejšie ustanovujú jednotlivé funkcie tohto modulu, vychádzajúc z implementácie konkrétnych e-governmentových riešení. Explicitne sa tiež navrhuje vyjadriť princíp, ktorý stále platí, a to, že modul sa používa v komunikácii dvoch rôznych orgánov a nie v rámci komunikácie rôznych systémov jedného a toho istého orgánu verejnej moci.

K bodu 21:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so spresnením okruhu subjektov, ktorým je možné zriadiť elektronickú schránku.

K bodu 22:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s nahradením označenia konkrétneho orgánu verejnej moci druhovým označením správcu konkrétneho ISVS.

K bodom 23 až 26:

Legislatívno-technické úpravy súvisiace s precizovaním textu a dopĺňa sa evidenčná funkcionalita vo vzťahu k pracovníkom IOM, reagujúc na zmeny v § 9.

K bodu 27:

Vzhľadom na zjednodušenie elektronického doručovania sa navrhuje prejsť na model, v ktorom pre každé právne postavenie bude subjektu zriadená osobitná schránka. Toto riešenie zjednoduší doručovanie z hľadiska určovania momentu doručenia, ako aj plynutia lehôt.

K bodu 28:

Zmena v tomto ustanovení spresňuje lehotu na zriadenie schránky pre osoby, ktoré nie sú štátnymi občanmi SR a ani podnikateľmi a z dôvodu doplnenia možnosti zriadiť schránku subjektu, o ktorom to ustanoví osobitný predpis, sa dopĺňa lehota zriadenia aj pre tento prípad.

K bodu 29:

Vzhľadom na to, že v danom prípade ide o dokument formulárového typu sa navrhuje, aby bol sprístupňovaný v module elektronických formulárov, ako aj iné elektronické formuláre.

K bodu 30:

Legislatívno-technická úprava vhodnejšie vyjadrujúca moment aktivácie schránky.

K bodu 31:

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 32:

Legislatívno-technické úpravy, súvisiace so zavedením autentifikačného certifikátu a zriaďovania schránky subjektu, o ktorom to ustanoví zákon. Vzhľadom na niekoľko menších zmien sa navrhuje nové znenie celého odseku, s cieľom zachovania prehľadnosti novely.

Na účely prístupu a disponovania s elektronickou schránkou bude možné poveriť aj viacero osôb, podľa vnútorných potrieb majiteľa elektronickej schránky.

K bodu 33:

Okrem legislatívno-technických zmien sa navrhuje aj doplnenie možnosti požiadať o prístup a disponovanie s elektronickou schránkou prostredníctvom listinného dokumentu, keďže v praxi sa vyskytli prípady, kedy je toto riešenie vhodné.

K bodu 34:

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 35:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s nahradením označenia konkrétneho orgánu verejnej moci druhovým označením správcu konkrétneho ISVS.

K bodom 36 až 40:

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 41:

Legislatívno-technické úpravy, súvisiace so nahradením označenia konkrétneho orgánu druhovým označením správcu ISVS, zavedením zriaďovania schránky subjektu, o ktorom to ustanoví zákon a zavedenia režimu nahlasovania zmien v prípade majiteľov schránok. Vzhľadom na to, že návrh zákona, ktorým sa zriadi register právnických osôb, podnikateľov a orgánov

verejnej moci je už v legislatívnom procese, navrhuje sa údaje o týchto subjektoch získavať z tohto registra. Vzhľadom na niekoľko zmien sa navrhuje nové znenie paragrafov, s cieľom zachovania prehľadnosti novely.

K bodom 42 a 43:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s nahradením označenia konkrétneho orgánu verejnej moci druhovým označením správcu konkrétneho ISVS.

K bodu 44:

Vypustenie sa navrhuje na účely odstránenia duplicity so znením odseku 3 predmetného paragrafu.

K bodu 45:

Navrhuje sa spresniť mechanizmus určenia prijímateľa úhrad za notifikácie, ak sa zasielajú cez notifikačný modul. Zostáva zachovaný dnešný stav, kedy sa nespoplatňujú notifikácie do elektronickej schránky a elektronickou poštou. Úhrada sa teda aj naďalej týka iných spôsobov notifikácií, napr. formou SMS.

K bodom 46 a 47:

Ustanovenia o identite a jej preukazovaní a o autentifikátore sa navrhujú ako nové znenia paragrafov z dôvodu väčšieho počtu zmien a s cieľom zachovania prehľadnosti novely.

Ako uvádzame vo všeobecnej časti dôvodovej správy, ustanovenia o identite a o autentifikácii sa navrhujú zmeniť spôsobom, kedy sú naviazané na elektronickú úradnú komunikáciu, prístup cez prístupové miesto alebo prístup k spoločnému modulu. Cieľom je vyhnúť sa výkladu, pri ktorom by bola zákonom ustanovená autentifikácia a identifikácia vyžadovaná aj napr. pri prístupe zamestnancov orgánu verejnej moci do ISVS na účely plnenia pracovných úloh. Súčasne sa navrhuje umožniť "škálovanie" vyžadovanej úrovne autentifikácie v súlade s výnosom o štandardoch a nadväzne na to viazať aj použitie alternatívneho autentifikátora. Všetky zmeny sledujú vyššie uvedený cieľ.

K bodu 48:

Inštitút autentifikačného certifikátu sa navrhuje ustanoviť na účely umožnenia automatizovaného prístupu pre informačný systém. Vzhľadom na to, že autentifikácia je naviazaná na použitie autentifikátora fyzickej osoby, bol automatizovaný prístup informačného systému značne obmedzený. Keďže však najmä väčšie inštitúcie nevyhnutne vyžadujú automatizovaný prístup a spracúvanie napr. doručených elektronických správ, je vhodné, aby bolo možné na účely autentifikácie osoby použiť aj certifikát, vydaný pre informačný systém tejto osoby.

Obdobne ako v prípade systémových certifikátov sa navrhuje, aby overovanie platnosti autentifikačného certifikátu bolo možné vykonať "online" a to rovnakým spôsobom, ako v prípade systémového certifikátu - teda prostredníctvom vopred publikovaného zoznamu.

K bodu 49:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so spresnením ustanovení o autorizácii.

K bodom 50 až 52:

Predmetné novelizačné body obsahujú úpravu zavádzajúcu centrálny register plnomocenstiev, ako aj súvisiace úpravy.

Dôvodom zavedenia predmetného registra je potreba umožniť centrálnu elektronickú evidenciu splnomocnení, ktorá by mohla byť využívaná orgánmi verejnej moci na účely preukazovania oprávnení konať v mene inej osoby. Register sa navrhuje ustanoviť ako dobrovoľný, t. j. naďalej bude možné prikladať plnomocenstvá aj priamo k podaniam. Predpokladá sa, že centrálny register bude využívaný najmä v prípadoch tzv. generálneho zastupovania osôb, kde má potenciál výrazne odľahčiť administratívu spojenú s preukazovaním udelenia plnomocenstva. Orgán verejnej moci bude povinný takto uložené plnomocentvo akceptovať vo všetkých prípadoch v ktorých koná, pričom toto plnomocenstvo sa nebude týkať len preukazovania konania za danú osobu v danej veci.

Zároveň bude systém evidencie takýchto plných mocí realizovaný spôsobom, aby bolo v konkrétnej veci možné poukázať (napr. odkazom na registračné číslo) na takto udelené plnomocenstvo.

K bodu 53:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s nahradením označenia konkrétneho orgánu verejnej moci druhovým označením správcu konkrétneho ISVS.

K bodu 54:

Navrhuje sa explicitne ustanoviť, že prostredníctvom prístupového bodu musí byť možné vytvoriť a odoslať elektronické podanie. Uvedené bolo implicitne obsiahnuté v platnom texte, ale vzhľadom na dôležitosť tejto veci sa navrhuje explicitné vyjadrenie.

K bodu 55:

Navrhuje sa, aby platná autorizácia bola podmienkou samotného vzniku podania. Inými slovami, aby chýbajúca autorizácia elektronického podania nebola "len" chýbajúcou náležitosťou, ale aby bez nej podanie ani nevzniklo. Dôvodom je umožniť automatizované spracúvanie elektronických podaní, kedy pri chýbajúcej autorizácii je toto výrazne skomplikované.

K bodu 56:

Predmetné doplnenie súvisí so zavedením osobitného typu elektronického úradného dokumentu, ktorým je vyznačovanie právnych skutočností na inom elektronickom úradnom dokumente. Navrhuje sa, aby podmienkou takéhoto vyznačenia bolo neoddeliteľné spojenie s dokumentom, ktorého sa právne skutočnosti týkajú.

K bodu 57:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s nahradením označenia konkrétneho orgánu verejnej moci druhovým označením správcu konkrétneho ISVS.

K bodu 58:

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 59:

Dôvodom doplnenia je riešenie situácií, kedy elektronický úradný dokument obsahuje také náležitosti, ktoré sú buď nemožné alebo len ťažko realizovateľné v rámci elektronického formuláru. Ide najmä o také rozhodnutia, ktoré obsahujú fotografie či obdobné grafické prvky a ich automatizované spracovanie v rámci formulára je nerealizovateľné. Z tohto dôvodu sa navrhuje, aby takéto časti úradných dokumentov mohli byť vyhotovené ako samostatné

elektronické dokumenty a následne spojené v jeden celok tým, že sa spoločne autorizujú. Stále zostáva zachovaná podmienka, že úradný dokument musí obsahovať všetky náležitosti podľa osobitných predpisov, umožňuje sa len, aby tieto neboli "fyzicky v jednom dokumente" ale v niekoľkých dokumentoch, následne neoddeliteľne spojených do jedného celku.

K bodom 60 a 61:

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 62:

Zmeny v § 30 sa týkajú inštitútu doručenky a spočívajú jednak v spresnení, že ide o elektronickú doručenku, čo sa premieta do názvu pojmu, ako aj v úprave podrobností o jej doručovaní a obsahu. Navrhuje sa, aby bolo explicitne ustanovené, že elektronická doručenka obsahuje nielen identifikáciu elektronickej úradnej správy, ale aj logickú väzbu na ňu. Rovnako sa navrhuje, aby sa doručovala aj do neaktivovanej schránky, teda aby za každých okolností bol zachovaný "záznam" o doručení správy a aby sa doručenka vyhotovovala pri každom doručení, nielen pri doručení do vlastných rúk. Zostáva naďalej zachovaný princíp, že pri doručení do vlastných rúk sa vyžaduje potvrdenie doručenky adresátom, kdežto pri inom doručení, kde k momentu doručenia dochádza bez ohľadu na úkon adresáta, bude doručenka potvrdzovaná automaticky. Vzhľadom na niekoľko zmien v texte sa s cieľom zachovania prehľadnosti navrhuje uviesť paragraf v novom znení.

K bodu 63:

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 64:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedením pojmu "elektronická úradná správa" a "elektronická doručenka".

K bodom 65 a 66:

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 67:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedením pojmu "elektronická úradná správa".

K bodu 68:

Predmetnou zmenou sa upravuje rozsah použitia elektronickej úradnej tabule a vykonávajú sa legislatívno-technické úpravy, súvisiace s nahradením označenia konkrétneho orgánu verejnej moci druhovým označením správcu konkrétneho ISVS a so spresnením ustanovení o elektronickej úradnej tabuli. Z dôvodu prehľadnosti sa navrhuje nové znenie celého paragrafu.

Rozsah použitia elektronickej úradnej tabule sa navrhuje rozšíriť aj na také dokumenty, ktoré nie sú úradným dokumentom, ale podľa osobitných predpisov sa zverejňujú, či už na úradnej tabuli alebo na webovom sídle. Snahou je docieliť čo najjednoduchšiu a najširšiu informovanosť občanov o takto zverejňovaných dokumentoch.

K bodu 69:

Navrhované doplnenie rozširuje okruh možností konverzie formátu aj na konverziu v rámci jedného formátu ale v rôznych verziách. Ide o doplnenie, ktoré reaguje na potreby praxe pri

konverzii, kedy je táto možnosť v niektorých prípadoch potrebná.

K bodu 70:

Zmeny v predmetných ustanoveniach majú za cieľ definovať zaručenú konverziu cez prizmu účelu, na ktorý sa vykonáva, t.j. zachovanie právnych účinkov dokumentu. Dôvodom je snaha o spresnenie definície tohto pojmu. Okrem uvedeného sa okruh oprávnených osôb rozširuje aj o patentových zástupcov, kde táto požiadavka na rozšírenie vyplýva z aplikačnej praxe a potrieb tejto profesie.

K bodu 71:

Obmedzenie miesta výkonu konverzie v prípade IOM vychádza z úpravy podmienok na prevádzku IOM, ktoré regulujú náležitosti, ktoré musí prevádzkareň splniť, najmä z hľadiska technického vybavenia a bezpečnosti. Z tohto dôvodu sa navrhuje, aby aj tak dôležitá činnosť, akou je zaručená konverzia, bola vykonávaná v mieste, ktoré spĺňa podmienky zabezpečujúce jej náležitý výkon.

K bodom 72 až 74:

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 75:

Predmetná úprava súvisí so zriadením centrálnej evidencie záznamov o vykonanej zaručenej konverzii. Z dôvodu kontroly a predchádzania možným zneužitiam sa navrhuje, aby skôr, než sa konverzia vykoná, vznikol záznam o tom, že sa bude vykonávať, teda aby nebolo možné dodatočne "konvalidovať" vykonané konverzie.

K bodom 76 až 79:

Predmetné doplnenia sa týkajú osvedčovacej doložky pri zaručenej konverzii a ich cieľom je upraviť dva okruhy vzťahov. Prvým je doplnenie ďalšej náležitosti, ktorou je elektronický odtlačok (hash) dokumentu. Ide o náležitosť, ktorá umožní presnú identifikáciu elektronického dokumentu v prípade konverzie. Druhou oblasťou je reakcia na možnosť, kedy je konverzia vykonávaná automatizovane, v ktorom prípade nie je možné v doložke uvádzať meno a priezvisko osoby, ktorá konverziu vykonáva.

K bodu 80:

Úprava odstraňujúca duplicitu s ustanoveniami o podmienkach konverzie.

K bodu 81:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zosúladením pojmov s výnosom o štandardoch.

K bodom 82 a 83:

Legislatívno-technická úprava.

K bodom 84 a 85:

Navrhuje sa ustanoviť centrálnu evidenciu záznamov o vykonanej zaručenej konverzii, ktorú bude viesť ministerstvo financií. Dôvodom je snaha o predídenie možným zneužitiam tohto inštitútu či manipuláciám s konvertovaním dokumentov. Evidovanie na centrálnej úrovni bude predstavovať dvojitú kontrolu a v spojení s povinnosťou vyžiadať si evidenčné číslo konverzie

pred jej vykonaním by mala aj zamedziť dodatočným zásahom do "lokálnych" evidencií o vykonanej zaručenej konverzii.

Zámerom úpravy v odseku 7 je ustanoviť, že ak sú postupy a prostriedky osvedčené znalcom ako vyhovujúce podmienkam podľa tohto zákona, platí fikcia, že podmienky konverzie boli splnené, ak sa vykonala týmito postupmi a prostriedkami.

K bodu 86:

Doplnenie patentového zástupcu súvisí s rozšírením osôb vykonávajúcich zaručenú konverziu. Vypustenie uvedenej časti vety má za cieľ nezaťažovať orgány verejnej moci povinnosťou konvertovať výstupy iných orgánov verejnej moci, keďže v praxi by v niektorých prípadoch mohlo dôjsť k nadmernému zaťaženiu touto činnosťou. Naďalej zostáva povinnosť konvertovať vlastné výstupy orgánu verejnej moci.

K bodu 87:

Legislatívno-technická úprava, súvisiaca s nahradením pojmov v piatej časti zákona. Dôvodom zmeny pojmov je snaha o zosúladenie s pojmami podľa zákona o platobných službách, keďže ide o príbuzné, resp. totožné činnosti.

K bodom 88 až 94:

Účelom navrhovaných zmien je celkové zjednodušenie platobných procesov s vymedzením evidencie poplatkov a ich zúčtovania mimo pôsobnosť zákona o e-Governmente. Spresňujú sa základné definícií z dôvodu úpravy následných procesov platby.

V prípade poplatku splatného pri podaní pokyn na úhradu je vytváraný na prístupovom mieste na základe informácií poskytovaných administratívnou časťou platobného modulu. Takýto platobný pokyn je sprístupnený poskytovateľovi úhrady.

U administratívnej časti platobného modulu sa pre účely definuje poskytovanie identifikátora úhrady, ako aj číslo príjmového účtu pre realizáciu úhrady a výšku poplatku pre poplatky splatné pri podaní.

Administratívna časť platobného modulu nevedie evidenciu pokynov na úhradu. Rovnako komunikačná časť platobného modulu zabezpečuje výhradne prenos informácie o úhrade jej adresátovi, nevykonáva párovanie informácie o úhrade s pokynom na úhradu.

Zavádza sa možnosť, že prijímateľ úhrady a poskytovateľ služby sú dva odlišné subjekty, ako vyplynulo z požiadaviek praxe a zjednodušujú sa procesy získania statusu akreditovaného platcu.

Spresňujú sa procesy úpravy vzťahov správcov administratívnej a komunikačnej časti platobného modulu a spresnenie povinnosti subjektov v súvislosti so zmenami procesov úhrad.

K bodom 95 až 102:

Zmeny v ustanoveniach o registroch sa navrhujú z dôvodu zavedenia inštitútu zdrojového registra a zdrojových údajov, ako aj z dôvodu súvisiacich úprav vo vzťahu k opravám údajov a k stotožňovaniu údajov. Vzhľadom na väčšie množstvo zmien tým vyvolaných sa jednotlivé ustanovenia navrhujú uvádzať v novom znení, z dôvodu prehľadnosti novely.

Podstatou zavedenia inštitútu zdrojového registra je vyriešiť situáciu s povinnosťou referencovať údaje v prípade registrov, akým je Register právnických osôb, kedy tento preberá údaje z jednotlivých zdrojových registrov, teda sám nevykonáva záznam údajov, avšak je registrom referenčným a preto v ňom zapísané údaje by sa nemali v iných registroch vytvárať ale mali by sa referencovať - preberať. V tomto modeli by však bolo znemožnené fungovanie zdrojových registrov, keďže by nemohli vykonať zápis, avšak nemohli by ani referencovať údaje, keďže tieto

sa vytvárajú v zdrojovom a nie referenčnom registri. Vzhľadom na špecifickosť tejto situácie a na to, že návrh zákona o registri právnických osôb by mal byť onedlho v legislatívnom procese sa navrhuje upraviť túto situáciu a udeliť výnimku z referencovania aj pre zdrojové registre pokiaľ ide o údaje, ktoré následne po zápise poskytujú do referenčného registra.

Vo vzťahu k referenčným registrom sa navrhuje upraviť postup stotožnenia údajov na účely referencovania, ako aj jednotný postup opravného konania, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Podstatou stotožnenia údajov je jednoznačné priradenie sady údajov k subjektu evidencie a dosiahnutie istoty, že daná sada údajov sa vzťahuje práve a len na tento subjekt evidencie. Účelom je následne dosiahnuť bezchybové referencovanie údajov. Vzhľadom na podstatu a účel stotožnenia údajov navrhujeme tento postup aplikovať v ohraničenom časovom období od momentu ustanovenia registra za referenčný register a vykonáva sa v registroch a evidenciách, ktoré sú povinné údaje z referenčného registra referencovať. Paralelne popri tomto postupe sa navrhuje podrobnejšia úprava opravného konania v zdrojových a referenčných registroch spôsobom, kedy je zachovaná prednosť postupu podľa osobitného zákona, avšak zákon o e-Governmente zároveň upravuje všeobecný postup, ktorý sa použije v prípadoch, kedy osobitný predpis úpravu postupu neobsahuje.

Navrhuje sa tiež ešte jasnejšie upraviť skutočnosť, že referencovanie je možné vykonávať nielen pri použití údajov, ale aj priebežne, vždy pri zmene údaja v referenčnom registri. Nadväzne na to sa navrhuje výslovne vylúčiť použitie postupov podľa osobitných predpisov, ak ide o zmenu údaja z dôvodu referencovania.

Vo vzťahu k navrhovanej úprave základných číselníkov sa ustanovuje povinnosť ich používania aj pri tvorbe obsahu referenčných a zdrojových registrov, a to z dôvodu jednotného používania pojmov a hodnôt údajov.

K bodu 103:

Z dôvodu zabezpečenia publikácie vykonávacieho predpisu v úplnom znení sa navrhuje explicitne ustanoviť, že musí ísť o vyhlášku.

K bodu 104:

Legislatívno-technická úprava umožňujúca stanoviť podrobnosti o zmene a rušení prevádzkarní integrovaných obslužných miest.

K bodom 105 až 108:

Zmeny v splnomocňovacích ustanoveniach reflektujú zmeny v texte zákona, najmä vo vzťahu ku konverzii, zmenám v určovaní referenčných registrov či zmenám v úprave autentifikácie, ako aj vo vzťahu k novým inštitútom autentifikačných certifikátov a systému IS DCOM.

K bodom 109 až 111:

Zmeny v prechodných ustanoveniach sa týkajú len legislatívno-technických úprav súvisiacich so zmenami v texte zákona a s nahradením označenia konkrétneho orgánu verejnej moci druhovým označením správcu konkrétneho ISVS.

K bodu 112:

Prechodnými ustanoveniami sa navrhujú riešiť postupné nábehy nových inštitútov, ako aj konflikty súčasných a nových právnych úprav.

Postupný nábeh systémov sa týka najmä systému IS DCOM a integrácie obcí na tento systém, nábehu registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a potreby upraviť

poskytovanie údajov na účely zriaďovania schránok, z pôvodných evidencií a používania autentifikačných certifikátov. Vo vzťahu k elektronickým schránkam sa ustanovuje možnosť dobrovoľnej predčasnej aktivácie na žiadosť.

Vzhľadom na existujúce integrácie na registre, ktoré by mali byť referenčnými registrami, sa navrhuje ustanoviť prechodné obdobie na zachovanie súčasných riešení pred ich prechodom na modul úradnej komunikácie. Obdobná situácia sa týka riešení, ktoré existujú v komunikácii orgánu verejnej moci s inými osobami (najmä v oblasti komunikácie exekútorov s bankami), kde sa rovnako navrhuje prechodné obdobie na prevádzku existujúcich riešení, pred ich prechodom na doručovanie do elektronických schránok.

Vzhľadom na novú povinnosť oznamovať účet orgánu verejnej moci ministerstvu financií na účely zabezpečenia funkcií platobného modulu sa navrhuje ustanoviť prechodné obdobie na prvé splnenie tejto povinnosti.

K čl. II

Navrhujeme sa rozšíriť možnosť vydávania dokumentov aj mimo zákona o e-Governmente, tak ako to predpokladá § 2 písm. c) a § 5 ods. 1 zákona č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a upraviť § 40 ods. 4 a 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. Pokiaľ je osoba oprávnená vytvoriť a doručiť dokument s nejakým vyhlásením alebo potvrdením, takýto by mohol byť podpísaný zaručenou elektronickou pečaťou, po splnení zákonných predpokladov. Došlo by tým k zjednodušeniu komunikácie a zvýšeniu možností využívania elektronických zverejňovaných dokumentov osobami súkromného práva.

K čl. III
Podľa platného právneho stavu sa správa o činnosti obecnej polície predkladala

spôsobom, kedy jej náležitosťou bol vlastnoručný podpis starostu obce a odtlačok úradnej pečate obce. Keďže nešlo o konanie, na ktoré sa dal použiť zákon o e-Governmente, bolo na umožnenie elektronizácie tejto služby potrebné upraviť nahradenie týchto náležitostí v elektronickými inštitútmi. Vychádza sa pritom z použitia inštitútu autorizácie, dnes platného v zákone o e-Governmente - teda podpísanie zaručeným elektronickým podpisom alebo pečaťou a pripojenie časovej pečiatky. 


K čl. IV a V

Zmena v predmetnom zákone má za cieľ spresniť a upraviť spôsob určovania sumy poplatku pri elektronickej komunikácii. Upúšťa sa od podmienky elektronického podania a autorizácie, keďže ako prioritná sa javí výlučne elektronická forma. Prílohami podania v zmysle navrhovaných zmien sa rozumejú prílohy ako súčasť zákonom vyžadovaného formalizovaného podania, nie prílohy, ktoré sa prikladajú k podaniu ako dôkaz.

Rovnako sa upravuje určovanie poplatkov, ktoré sú v sadzobníku ustanovené za každú stranu, keďže v elektronickej podobe takéto určovanie nemá význam, resp. nie je realizovateľné.

Upravuje sa tiež spôsob a lehoty zúčtovania poplatkov, ktoré reflektuje potreby aplikačnej praxe. V nadväznosti na zmeny v zákone o e-Governmente sa nahrádza pojem "akreditovaného platcu" novým pojmom.

K čl. VI

Keďže podľa § 38 ods. 1 písm. b) zákona o e-Governmente nie je možné konvertovať doklad, preukazujúci oprávnenie na výkon činnosti, nemohli byť služby pri povoľovaní trhového predaja plne elektronizované. Na tento účel sa teda navrhuje, aby obec nebola povinná vyžadovať

predloženie originálu oprávnenia, ale mohla si získať informácie priamo z evidencie podnikateľov, využijúc ustanovenie o súčinnosti podľa § 17 ods. 5 zákona o e-Governmente.

K čl. VII

Žiadosť o vydanie rybárskeho lístka sa podľa platného právneho stavu podáva ústne, čo v kontexte § 17 ods. 1 písm. b) zákona o e-Governmente vylučuje elektronizáciu tohto procesu. Z tohto dôvodu sa navrhuje umožniť podávanie žiadosti aj elektronickými prostriedkami. Vzhľadom na súčasnú málo formálnu úpravu podávania žiadosti sa navrhuje upraviť jej podrobnosti vo všeobecne záväznom právnom predpise, ak to vzhľadom na prax bude potrebné.

K čl. VIII

Obsahom novely zákona o elektronickom podpise je zavedenie autentifikačných certifikátov, ako aj vykonanie legislatívno-technických úprav, súvisiacich s týmto zavedením.

Dôvody zavedenia autentifikačného certifikátu spočívajú v umožnení automatizovaného prístupu pre informačný systém. Vzhľadom na to, že autentifikácia je naviazaná na použitie autentifikátora fyzickej osoby, bol automatizovaný prístup informačného systému značne obmedzený. Keďže však najmä väčšie inštitúcie nevyhnutne vyžadujú automatizovaný prístup a spracúvanie napr. doručených elektronických správ, je vhodné, aby bolo možné na účely autentifikácie osoby použiť aj certifikát, vydaný pre informačný systém tejto osoby.

K čl. IX

Navrhovaným doplnením sa umožňuje zverejniť informáciu o dražbe aj na elektronickej úradnej tabuli. Dôvodom je umožnenie úplnej elektronizácie procesu, keďže podľa platného právneho stavu musel byť návrh zverejnený v listinnej podobe na úradnej tabuli. Možnosť zverejnenia na úradnej tabuli sa ponecháva ako alternatíva pre prípady, kedy obec, napríklad z technických dôvodov, nebude vedieť zabezpečiť elektronické zverejnenie.

K čl. X

K bodu 1:

V súvislosti so zmenami v inštitúte základných číselníkov a s dôležitosťou základných číselníkov životných situácií a úsekov verejnej správy a agend verejnej správy sa navrhuje definovať pojmy “životná situácia” a “agenda verejnej správy” a tým docieliť ich jednotné používanie.

K bodu 2:

V súvislosti so zmenami v inštitúte základných číselníkov sa navrhuje, aby tieto boli publikované v metainformačnom systéme verejnej správy, ako v jednotnom a garantovanom prostredí.

K bodu 3:

Predmetné doplnenie súvisia s návrhom inštitucionalizovať postavenie informačného systému obcí a miest, ako aj ich správcu - združenie Datacentrum informatizácie územnej samosprávy, ktoré bolo na tento účel zriadené.

K bodu 4:

Z dôvodu plnenia úloh na úseku koordinácie a riadenia informatizácie verejnej správy na Slovensku sa navrhuje, aby jednotlivé povinné osoby publikovali o. i. aj informácie o elektronických službách verejnej správy, ktoré plánujú poskytovať.

K bodom 5 až 8:

Navrhuje sa inštitucionalizovať základné číselníky a ich určovanie, ako aj určovanie ich gestorov. Dôvodom je snaha o unifikáciu používania údajov, ktorých sa základné číselníky týkajú. Zoznam ako aj gestorov bude určovať ministerstvo financií, ako ústredný orgán štátnej správy pre oblasť informatizácie, pričom ich bude určovať formou zverejnenia v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy. Následné napĺňanie a aktualizácia číselníkov bude v pôsobnosti gestorov a ministerstvo financií bude riešiť len prípadné spory týkajúce sa vytvárania, zverejňovania alebo správy základných číselníkov. Dôvodom je snaha o zabezpečenie flexibility pri zachovaní kompetencií jednotlivých povinných osôb, ako gestorov základných číselníkov.

Okrem týchto zmien sa v bode 5 navrhuje niektoré z povinností obcí, integrovaných na IS DCOM, preniesť na správcu IS DCOM, keďže pôjde z povahy veci o povinnosti, ktoré úzko súvisia práve s IS DCOM - najmä vytváranie koncepcií rozvoja a starostlivosť o prevádzku a bezpečnosť systému.

K bodom 9 až 11:

Z dôvodov zjednotenia postupov pri vykonávaní "transformácie" elektronických dokumentov do listinnej podoby, ako aj zjednotenia evidencie týchto úkonov a náležitostí výstupných dokumentov sa navrhuje, aby bol inštitút výstupu z ISVS definovaný ako zaručene konvertovaný dokument, ktorého "vstupom" je elektronický odpis údajov z ISVS. Týmto spôsobom sa zabezpečí jednotný postup "transformácie" dokumentov.

K bodu 12:

Cieľom zmeny je, aby inštitúcia, ktorá nakúpi hardvér a softvér do svojho majetku mohla tento hardvér a softvér vypožičať inej inštitúcii na výkon jej činnosti bez potreby vydávať rozhodnutie o prebytočnosti – napr. centrálny nákup hardvéru, inštitúcia nakúpi do majetku a následné bude podľa potreby distribuovať majetok (hardvér) na jednotlivé inštitúcie, vždy však bude zaradený do majetku obstarávajúcej inštitúcie.

K bodu 13:

Úprava súvisiaca so zmenami v inštitúte základných číselníkov.

K čl. XI

V prípadoch rušenia prevádzkarne sa podľa platného právneho stavu zasielala informácia obci v písomnej forme. Na účely zabezpečenia elektronizácie procesu sa navrhuje, aby v prípadoch, kedy na tento účel existuje elektronická alternatíva, bola využitá práve elektronická cesta oznamovania.

K čl. XII

Legislatívno-technické zmeny, súvisiace so zavedením pojmu “elektronická úradná komunikácia”.

K čl. XIII

Z dôvodu rozsahu zmien sa navrhuje splnomocniť predsedu NR SR na vydanie úplného znenia.

K čl. XIV

Účinnosť sa navrhuje od 1. septembra 2015, s výnimkou ustanovení o vytváraní podania cez

prístupové body, registri elektronických plnomocenstiev, evidencii konverzií, platbe poplatkov a o autentifikačných certifikátoch, ktoré sa z dôvodu potreby času na ich zavedenie navrhujú s odloženými účinnosťami, v nadväznosti na potrebu implementácie jednotlivých riešení.

Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 27. mája 2015.

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Peter Kažimír v. r.

podpredseda vlády a

minister financií Slovenskej republiky

Vládny návrh zákona o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

25

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Činnosť registra trestov upravuje zákon č. 311/1999 Z. z. o registri trestov, ktorý bol prijatý Národnou radou Slovenskej republiky 3. novembra 1999 s účinnosťou od 1. januára 2000. Zákonom č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákonom č. 418/2002 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/1999 Z. z., boli vykonané zmeny súvisiace s potrebou ochrany štátu, s novými inštitútmi trestného práva, so zriadením Národného bezpečnostného úradu, s novými kompetenciami obcí a najmä bola zavedená možnosť poskytnúť občanovi na jeho požiadanie odpis registra trestov. Zákonom č. 530/2004 Z. z. o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste a o zmene a doplnení niektorých zákonov boli upravené vzťahy registra trestov k národnému členovi Eurojustu pri poskytovaní informácií z evidencie.

V právnom poriadku Slovenskej republiky však došlo aj k ďalším zmenám, ktoré priamo, či nepriamo významne ovplyvňujú činnosť registra trestov. V dvestotridsiatich platných všeobecne záväzných právnych predpisoch (vrátane medzinárodných zmlúv a vykonávacích predpisov) je zmienka o registri trestov. Množstvo právnych predpisov priamo, či nepriamo ustanovuje občanovi povinnosť (najčastejšie v súvislosti s preukazovaním bezúhonnosti a spoľahlivosti) predkladať výpis z registra trestov alebo odpis registra trestov.

Viaceré právne predpisy považujú výpis z registra trestov alebo odpis registra za výlučný doklad, ktorým sa preukazuje bezúhonnosť fyzickej osoby. Týmito dokladmi sa však preukazuje iba skutočnosť, či občan bol alebo nebol súdne trestaný, či voči nemu bolo alebo nebolo podmienečne zastavené trestné stíhanie, či ohľadne ním spáchaného skutku bol alebo nebol uzatvorený zmier a zastavené trestné stíhanie alebo či cudzozemský súd oznámil jeho odsúdenie. Bezúhonnosť alebo spoľahlivosť fyzickej osoby sa však posudzuje aj na základe iných podkladov. Treba mať na zreteli aj tú skutočnosť, že právny poriadok Slovenskej republiky definuje pojem bezúhonnosti len pre potreby príslušného zákona. Nepozná jednotnú definíciu tohto pojmu, v dôsledku čoho je obsahovo rozmanitý. Za bezúhonnú sa tak nepovažuje napríklad osoba vykonávajúca určitú právnickú profesiu, aj keď má odsúdenie dávno zahladené (tzv. princíp nulovej tolerancie), ale bezúhonným je napríklad ten, kto nebol odsúdený za trestný čin súvisiaci s výkonom určitého zamestnania, povolania alebo činnosti, hoci bol iným rozsudkom odsúdený za obzvlášť závažný zločin.

Občan môže žiadať vydanie výpisu z registra trestov a aj vydanie odpisu registra trestov bez uvedenia účelu napríklad iba preto, že si to bez zákonného oprávnenia a dôvodu praje subjekt, u ktorého sa občan uchádza o zamestnanie. Dochádza tak k tomu, že subjekt podnikajúci v súkromnej oblasti sa z odpisu registra dozvedá také skutočnosti o osobe uchádzača, o ktorých z dôvodov ochrany osobnosti nemá čo mať vedomosť. To sa týka aj cudzozemských podnikateľov v prípadoch, keď občan Slovenskej republiky sa uchádza o sezónnu prácu. Široký obsah odpisu registra trestov a neobmedzený prístup k jeho vydávaniu je spojený s ohrozením práva občana na ochranu jeho súkromia. Zároveň však možnosť vydávať odpis registra trestov priamo osobe, ktorá si o jeho vydanie požiada, je spojená s nebezpečenstvom uvádzania nesprávnych údajov v žiadosti, prípadne s pozmeňovaním údajov v obsahu odpisu registra trestov po jeho vydaní.

Register trestov je v dôsledku platnej právnej úpravy povinnosti občana preukazovať svoju bezúhonnosť výpisom z registra trestov alebo odpisom registra kapacitne preťažený, a to aj napriek investíciám do jeho technického zariadenia. Generálna prokuratúra ročne vydáva cca 635 000 výpisov z registra trestov, cca 294 000 odpisov registra trestov a spracúva vyše milióna dokumentov.

Technické vybavenie registra trestov od roku 1999 prešlo významným pokrokom. Vzťahy medzi registrom trestov a oprávnenými domácimi a aj zahraničnými subjektami sa často uskutočňujú elektronickou formou. V blízkej budúcnosti možno očakávať dobudovanie systému priameho elektronického prepojenia okresných prokuratúr, kde občan najčastejšie podáva žiadosť na register trestov.

Rozhodnutie Rady 2005/876/SVV z 21. novembra 2005 o výmene informácií z registrov trestov (Ú.v. Eú L 322, 9.12.2005) ustanovuje povinnosť všetkým členským štátom Európskej únie zriadiť ústredný orgán pre prijímanie a poskytovanie informácií o odsúdeniach a nadväzujúcich rozhodnutiach alebo opatreniach a vzájomne si tieto informácie poskytovať.

Významnou zmenou, ktorá sa priamo týka činnosti registra trestov, sú zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon a zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok. Týmito právnymi predpismi boli koncipované nové druhy trestov a ochranných opatrení, nové inštitúty hmotnoprávneho a procesného charakteru, ktoré sa v činnosti a v evidencii registra trestov môžu aplikovať iba, ak to ustanoví zákon. Významnou zmenou je nová kategorizácia trestných činov a posilnenie trestnej represie pri ukladaní trestu odňatia slobody páchateľovi zločinu, v dôsledku čoho sa fakticky predlžuje doba potrebná na zahladenie odsúdenia.

Zmyslom a účelom registra trestov bolo a aj je viesť evidenciu o osobách, ktoré boli právoplatne odsúdené súdmi, o nimi spáchaných trestných činoch, uložených sankciách a o priebehu ich výkonu. Po roku 2000 sa postupne súčasťou evidencie stali aj údaje o právoplatnom rozhodnutí cudzozemského súdu, ktoré bolo uznané rozhodnutím súdu Slovenskej republiky, údaje vyplývajúce z oznámenia cudzozemského súdu o právoplatnom odsúdení občana Slovenskej republiky alebo o právoplatnom odsúdení osoby, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, údaje o podmienečnom zastavení trestného stíhania alebo zmieri, o ktorých môže rozhodnúť nielen súd, ale aj prokurátor. Treba mať na zreteli, že podmienečné zastavenie trestného stíhania a uzatvorenie zmieru nemajú povahu odsudzujúcich rozhodnutí. Ich evidencia má význam len pre postup a rozhodovanie orgánov činných v trestnom konaní a súdov. Aktuálne sa požaduje rozšíriť prijímanie informácií a ich poskytovanie aj pre potreby iných členských štátov Európskej únie.

To sú skutočnosti, ktoré svojim rozsahom odôvodňujú potrebu novej právnej úpravy a nie len zmenu a doplnenie platného zákona.

Navrhuje sa, aby generálna prokuratúra plnila úlohy ústredného orgánu podľa čl. 1 až 3 rozhodnutia Rady 2005/876/SVV z 21. novembra 2005 pre iniciatívne zasielanie informácií z vlastnej evidencie príslušným ústredným orgánom iných členských štátov Európskej únie a aby prijímala a vybavovala žiadosti orgánov týchto štátov o také informácie.

Vzhľadom na zmysel poskytovania údajov z registra trestov sa navrhuje zásadná zmena postupov.

Na žiadosť občana a po splnení poplatkovej povinnosti sa vydá občanovi výpis z registra trestov. Pri podaní žiadosti občan nebude povinný uviesť účel, na ktorý výpis žiada. Možno dôvodne predpokladať, že občan bude žiadať o výpis z registra trestov najmä vtedy, ak mu zákon ustanovuje povinnosť takýto doklad predložiť na preukázanie bezúhonnosti a spoľahlivosti. Pre potreby iného ako trestného konania sa navrhuje, aby súdy, prokuratúra a orgány verejnej správy boli oprávnené vyžiadať na návrh účastníka alebo z úradnej moci výpis z registra trestov. Návrh zákona reaguje aj na uznesenie vlády SR č. 324 z 19. apríla 2006 k návrhu koncepcie vytvorenia siete jednotných kontaktných miest na Slovensku, podľa ktorého by sa postupne mali vytvoriť miesta, v ktorých budú sústredené všetky administratívne postupy spojené s podnikaním v oblasti služieb, čím sa zjednoduší a zefektívni prístup podnikateľov na trh v rámci Európskej únie. Občanovi sa umožní, aby mohol nahliadnuť do vlastnej evidencie registra trestov.

Štátu a jeho orgánom nemožno uprieť oprávnenie vykonať opatrenia na ochranu poriadku vo veciach verejných, v oblasti ochrany a bezpečnosti štátu a občanov. V záujme čistoty verejného života je aj to, aby zákonom určené funkcie alebo povolania mohli profesionálne vykonávať výlučne osoby, ktoré sú bezúhonné. Musí však ísť o skutočne spoločensky významné funkcie, s ktorých obsadením osobitný zákon spája splnenie podmienky bezúhonnosti. Preto sa navrhuje, aby iba zákonom určené subjekty a iba na zákonom ustanovený účel boli oprávnené žiadať o odpis registra trestov. Takouto úpravou sa zabráni možnému zneužívaniu osobných údajov obsiahnutých v odpise registra trestov, ich nekontrolovateľnému rozširovaniu a prípadnému pozmeňovaniu obsahu.

Podľa zákona č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti) môže prevádzkovateľ bezpečnostnej služby a technickej služby zamestnávať len osoby bezúhonné a spoľahlivé. Spoločenským záujmom je, aby v tejto oblasti nepôsobili osoby, ktoré sa dopustili protiprávnej činnosti. Záujemca o toto zamestnanie je povinný predložiť odpis registra trestov pri podaní žiadosti o prijatie do zamestnania a zamestnanec je povinný za účelom posúdenia bezúhonnosti predložiť prevádzkovateľovi každé dva roky odpis registra trestov. Aktuálne je vydaných viac ako 75 000 preukazov odbornej spôsobilosti a v roku 2006 bolo v bezpečnostných službách zamestnaných 24 168 osôb. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a ani krajské riaditeľstvá Policajného zboru nie sú schopné vlastnými silami a prostriedkami zabezpečiť vyžadovanie odpisov registra trestov na uvedený účel. Preto sa navrhuje, aby odpis registra trestov mohol byť v týchto prípadoch vydaný aj oprávnenej osobe.

Predmetom návrhu je tiež úprava postupov v registri trestov, postupov žiadateľov, oprávnených a príslušných orgánov v celom procese evidencie údajov a poskytovania informácií o nich.

Obsahom návrhu v Čl. II až XXIII sú legislatívne zmeny všetkých tých zákonov, ktoré na účely preukázania bezúhonnosti požadujú predložiť odpis registra trestov v tom zmysle, aby túto povinnosť nemala fyzická osoba, ale orgán, ktorý odpis registra trestov potrebuje.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.

Návrh zákona nebude mať ekonomický, environmentálny vplyv, ani negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Jeho aplikácia od 1. januára 2008 bude mať dopad na štátny rozpočet. Od roku 2008 vznikne potreba zvýšiť počet štátnych zamestnancov na generálnej prokuratúre o troch s určením výkonu služby v registri trestov a na krajských prokuratúrach (mimo Krajskej prokuratúry Bratislava) o sedem miest. Potreba bežných výdavkov sa na rok 2008 vyčísľuje na 3 941 274 Sk. Jednorazové kapitálové výdavky sa vyčísľujú na 400 000 Sk. Výdavky v roku 2008 budú činiť celkom 4 321 274 Sk. Bežné výdavky na rok 2009 3 779 395 Sk a na rok 2010 4 088 432 Sk. Zvýšené výdavky generálna prokuratúra uplatní v návrhu štátneho rozpočtu na roky 2008 až 2010.

Aplikácia nového zákona bude mať dopad aj na kapitolu „ministerstvo vnútra“ štátneho rozpočtu v súvislosti s poskytovaním služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti. Od roku 2008 vznikne potreba zvýšiť počet policajtov o deväť osôb so zaradením jedného na Prezídiu Policajného zboru a osem na krajských riaditeľstvách. Potreba bežných výdavkov na rok 2008 predstavuje 3 744 389 Sk a jednorazové kapitálové výdavky činia 315 000 Sk. Výdavky na rok 2008 sa tak celkom vyčísľujú na 4 059 389 Sk. Bežné výdavky na rok 2009 predstavujú 3 923 065 Sk. V roku 2010 by bežné výdavky predstavovali celkom 4 110 791 Sk a kapitálové 315 000 Sk. Výdavky na rok 2010 by tak činili celkom 4 425 791 Sk.

Dopad na verejné financie bol prerokovaný s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.

Zmena povinnosti občana predkladať namiesto odpisu registra trestov výpis z registra nebude mať vplyv na príjem štátneho rozpočtu, pretože poplatková povinnosť vo výške 100,- Sk ostáva zachovaná. Príjem tak bude závislý iba od počtu podaných žiadostí o výpis z registra trestov.

Nový spôsob vyžadovania odpisu registra trestov orgánmi štátu a nová povinnosť matrík poskytovať informácie o úmrtí osôb starších ako 14 rokov sa bude uskutočňovať elektronickou formou a tak nebude mať vplyv na verejné financie. Poplatková povinnosť súvisiaca s vyžadovaním odpisu registra trestov ostane zachovaná neštátnym subjektom.

Doložka

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1.Návrh zákona zakladá nároky na verejné financie. Tieto nároky súvisia s potrebou nových štátnozamestnaneckých miest v sídlach krajských prokuratúr a na Generálnej prokuratúre SR v registri trestov, ako aj na Ministerstve vnútra SR a krajských riaditeľstvách Policajného zboru. Ich potreba je zdôvodnená v bode 4.

Generálna prokuratúra SR

Rozpočtové dôsledky na rok 2008

Zvýšenie počtu funkčných miest štátnych zamestnancov o 10 osôb, z toho 3 na Generálnej prokuratúre SR a 7 na krajských prokuratúrach okrem Bratislavy zakladá zvýšené nároky na štátny rozpočet na rok 2008. Zákon má nadobudnúť účinnosť 1. januára 2008, potreba finančných prostriedkov vzhľadom na uznesenie vlády SR č. 856 z 11. októbra 2006 bola vyčíslená na 12 mesiacov roku 2008 v sume 4 341 274 Sk v nasledovnom členení:

A. Bežné výdavky

1)Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV pre 10 štátnych zamestnancov

a) Tarifný plat

KP – 3. platová trieda (7 osôb x 10 070,- Sk x 12 mes.) 845 880 Sk

GP SR – 3. platová trieda (2 osoby x 10 070,- Sk x 12 mes.) 241 680 Sk

7. platová trieda (1 osoba x 15 740,- Sk x 12 mes.) 188 880 Sk

–––––––––––––––––––––

Spolu 1 276 440 Sk

b)Osobné príplatky (50% z tarifného platu) 638 220 Sk

Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV celkom 1 914 660 Sk

2)Poistné a príspevky do poistných fondov (34,95%

z objemu mzdových prostriedkov) 669 174 Sk

3)Tovary a služby

a) Prvotné vybavenie kancelárie (jednorazové výdavky)

(10 osôb x 45 000,- Sk) 450 000 Sk

b) Režijné výdavky na rok (10 x 85 000,- Sk) 850 000 Sk

Tovary a služby celkom 1 300 000 Sk

4) Bežné transfery (3% z objemu mzdových prostriedkov) 57 440 Sk

Bežné výdavky spolu 3 941 274 Sk

B. Kapitálové výdavky (jednorazové výdavky)

- Výpočtová technika (10 osôb x 40 000,- Sk) 400 000 Sk

Výdavky c e l k o m 4 341 274 Sk

Rozpočtové dôsledky na rok 2009A. Bežné výdavky

1) Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV pre 10 štátnych zamestnancov

a) Tarifný plat (predpokladané zvýšenie tarifných platov o 4%)

KP – 3. platová trieda (7 osôb x 10 470,- Sk x 12 mes.) 879 480 Sk

GP SR – 3. platová trieda (2 osoby x 10 470,- Sk x 12 mes.) 251 280 Sk

7. platová trieda (1 osoba x 16 370,- Sk x 12 mes.) 196 440 Sk

–––––––––––––––––––––

Spolu 1 327 200 Sk

b)Osobné príplatky (60% z tarifného platu) 796 320 Sk

Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV celkom 2 123 520 Sk

2) Poistné a príspevky do poistných fondov (34,95%

z objemu mzdových prostriedkov) 742 170 Sk

3) Tovary a služby

režijné výdavky (10 x 85 000,- Sk) 850 000 Sk

4) Bežné transfery (3% z objemu mzdových prostriedkov) 63 705 Sk

Bežné výdavky spolu 3 779 395 Sk

Rozpočtové dôsledky na rok 2010A. Bežné výdavky

1) Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV pre 10 štátnych zamestnancov

a) Tarifný plat (predpokladané zvýšenie tarifných platov o 4%)

KP – 3. platová trieda (7 osôb x 10 890,- Sk x 12 mes.) 914 760 Sk

GP SR – 3. platová trieda (2 osoby x 10 890,- Sk x 12 mes.) 261 360 Sk

7. platová trieda (1 osoba x 17 030,- Sk x 12 mes.) 204 360 Sk

–––––––––––––––––––––

Spolu 1 380 480 Sk

b) Osobné príplatky (70% z tarifného platu) 966 336 Sk

Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV celkom 2 346 816 Sk

2) Poistné a príspevky do poistných fondov (34,95%

z objemu mzdových prostriedkov)820 212 Sk

3) Tovary a služby

režijné výdavky (10 x 85 000,- Sk) 850 000 Sk

4) Bežné transfery (3% z objemu mzdových prostriedkov) 70 404 Sk

Bežné výdavky spolu 4 088 432 Sk

Ministerstvo vnútra SR

Rozpočtové dôsledky na rok 2008

A. Bežné výdavky

1) Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV pre 9 policajtov

8. platová trieda (1 osoba x 25 883 Sk x 14 mesiacov)362 362 Sk

6. platová trieda (8 osôb x 20 906 Sk x 14 mesiacov) 2341 472 Sk

Spolu 2 703 834 Sk

2) Poistné a príspevok do poisťovní (32,2% z objemu

mzdových prostriedkov) 870 635 Sk

3) Tovary a služby

odevné (9 osôb x 5 000 Sk x 2) 90 000 Sk

stravné (9 osôb x 740 Sk x 12 mesiacov) 79 920 Sk

Spolu169 920 Sk

Bežné výdavky spolu 3 744 389 Sk

B. Kapitálové výdavky

Výpočtová technika (9 osôb x 35 000 Sk)315 000 Sk

Výdavky c e l k o m 4 059 389 Sk

Rozpočtové dôsledky na rok 2009

A. Bežné výdavky

1) Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV pre 9 policajtov

(predpokladané zvýšenie o 5% v dôsledku valorizácie)

8. platová trieda (1 osoba x 27 177 Sk x 14 mesiacov)380 478 Sk

6. platová trieda (8 osôb x 21 951 Sk x 14 mesiacov) 2 458 512 Sk

Spolu 2 838 990 Sk

2) Poistné a príspevok do poisťovní (32,2% z objemu

mzdových prostriedkov) 914 155 Sk

3) Tovary a služby

odevné (9 osôb x 5 000 Sk x 2) 90 000 Sk

stravné (9 osôb x 740 Sk x 12 mesiacov) 79 920 Sk

Spolu169 920 Sk

Bežné výdavky spolu 3 923 065 Sk

B. Kapitálové výdavky 0 Sk

Výdavky c e l k o m 3 923 065 Sk

Rozpočtové dôsledky na rok 2010

A. Bežné výdavky

1) Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV pre 9 policajtov

(predpokladané zvýšenie o 5% v dôsledku valorizácie)

8. platová trieda (1 osoba x 28 536 Sk x 14 mesiacov)399 504 Sk

6. platová trieda (8 osôb x 23 049 Sk x 14 mesiacov) 2 581 488 Sk

Spolu 2 980 992 Sk

2) Poistné a príspevok do poisťovní (32,2% z objemu

mzdových prostriedkov) 959 879 Sk

3) Tovary a služby

odevné (9 osôb x 5 000 Sk x 2) 90 000 Sk

stravné (9 osôb x 740 Sk x 12 mesiacov) 79 920 Sk

Spolu169 920 Sk

Bežné výdavky spolu 4 110 791 Sk

B. Kapitálové výdavky

Výpočtová technika (9 osôb x 35 000 Sk)315 000 Sk

Výdavky c e l k o m 4 425 791 Sk

2.Návrh zákona nebude mať ekonomický dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3.Návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie.

4.Návrh zákona bude mať vplyv na zamestnanosť a vyžiada si zvýšenie počtu zamestnancov. Poskytovanie a prijímanie informácií v rámci členských štátov Európskej únie a aj vybavovanie žiadostí o odpis registra trestov, ktoré budú podávať oprávnené orgány, si vyžiada tri štátnozamestnanecké miesta na generálnej prokuratúre; dve na funkciách odborný referent a jedno vo funkcii radcu. Odborní referenti by mali byť zaradení na úseku spracovania žiadostí a radca by mal plniť úlohy systémového inžiniera.

Postupné dobudovanie siete priameho technického prepojenia registra trestov s krajskými a okresnými prokuratúrami a predpoklad, že občania budú žiadosti o výpis z registra trestov podávať na prokuratúrach v sídle krajských prokuratúr, si vyžaduje posilniť tieto prokuratúry o sedem štátnozamestnaneckých miest vo funkcii odborný referent. Nevznikne potreba obsadiť takéto miesto v rámci Krajskej prokuratúry Bratislava, pretože v Bratislave má občan možnosť priamo sa obrátiť na register trestov. Projekt priameho technického prepojenia je budovaný od roku 1997 a z časti boli náklady hradené z prostriedkov PHARE.

Povinnosť vyžadovať odpisy registra trestov Ministerstvom vnútra SR a krajskými riaditeľstvami Policajného zboru vo veciach súkromnej bezpečnosti vyžiada personálne posilnenie príslušných útvarov. Predpokladá sa obsadiť jedno funkčné miesto na Prezídiu Policajného zboru a po jednom mieste na krajských riaditeľstvách. Pôjde o novú agendu, v ktorej podľa platnej právnej úpravy odpisy registra trestov doteraz predkladali žiadatelia.

5.Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie v intenciách uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 324 z 19. apríla 2006 preto, že umožní vyžadovanie výpisu z registra trestov miestami, v ktorých budú sústredené všetky administratívne postupy spojené s podnikaním v oblasti služieb, čím sa zjednoduší a zefektívni prístup podnikateľov na trh v rámci Európskej únie.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ návrhu právneho predpisu:

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky,

2.Názov návrhu právneho predpisu:

Zákon o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

3.Problematika návrhu zákona

a)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

b)je upravená v práve Európskej únie:

v primárnom:

-Čl. 6 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii, ktorý ustanovuje, že únia rešpektuje základné práva, ktoré zaručuje Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísaný v Ríme 4. novembra 1950,

-Čl. 34 ods. 2 písm. c) Zmluvy o Európskej únii,

v sekundárnom:

-Rozhodnutie Rady 2002/187/SVV z 28. februára 2002, ktorým sa zriaďuje Eurojust na účely posilnenia boja proti závažnej trestnej činnosti v znení rozhodnutia Rady 2003/659/SVV z 18. júna 2003 (Ú.v. Eú L 245, 23.9.2003),

-Rozhodnutie Rady 2005/876/SVV z 21. novembra 2005 o výmene informácií z registra trestov (Ú.v. Eú L 322, 9.12.2005),

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nevyplývajú žiadne záväzky,

b)pre uvedenú oblasť neboli ustanovené žiadne prechodné obdobia vyplývajúce z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii,

c)lehota na implementáciu rozhodnutia Rady 2002/187/SVV z 28. februára 2002, ktorým sa zriaďuje Eurojust na účely posilnenia boja proti závažnej trestnej činnosti v znení rozhodnutia Rady 2003/659/SVV z 18. júna 2003 bola splnená prijatím zákona č. 530/2004 Z. z. o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste a o zmene a doplnení niektorých zákonov s platnosťou od 9. 10. 2004,

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Úplná,

6.Gestor (spolupracujúce rezorty):

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky,

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,

7.Účasť expertov pri príprave návrhu zákona:

Účasť expertov nebola využitá.

Osobitná časť

Čl. I

K § 1

Vytvára sa zákonný predpoklad na získavanie, zhromažďovanie, spracúvanie a výmenu údajov, uchovávanie a uschovávanie dokumentácie a poskytovanie informácií o osobách, ktoré boli právoplatne odsúdené súdmi v trestnom konaní, o osobách, proti ktorým bolo súdom alebo prokurátorom podmienečne zastavené trestné stíhanie, o osobách, vo veciach ktorých bol schválený zmier a zastavené trestné stíhanie a o nadväzujúcich rozhodnutiach a opatreniach, ktoré súvisia s uvedenými rozhodnutiami súdov alebo prokurátorov.

Ak ide o občana Slovenskej republiky alebo o osobu, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, nie je z hľadiska evidencie rozhodujúce, či právoplatné odsúdenie vykonal súd Slovenskej republiky alebo súd iného štátu vrátane súdov iných členských štátov Európskej únie. Ak ide o cudzinca, predmetom evidencie bude iba odsudzujúce rozhodnutie súdu Slovenskej republiky. Právoplatné podmienečne zastavené trestné stíhanie a schválenie zmieru a zastavenie trestného stíhania prokurátorom prokuratúry Slovenskej republiky alebo súdom Slovenskej republiky nemajú povahu odsudzujúceho rozsudku. Ich evidencia je však potrebná pre orgány činné v trestnom konaní a súdy v prípadnom novom trestnom stíhaní tej istej osoby a aj pre orgány posudzujúce bezúhonnosť a spoľahlivosť.

Schválenie dohody o vine a treste má povahu odsudzujúceho rozsudku. Podmienečným zastavením trestného stíhania sa rozumie aj podmienečné zastavenie trestného stíhania spolupracujúceho obvineného.

Trestný poriadok pozná mimoriadne opravné prostriedky, ktorých prostredníctvom možno rušiť alebo meniť právoplatné rozhodnutia. K zmenám môže dôjsť aj v dôsledku práva prezidenta Slovenskej republiky udeliť milosť alebo vyhlásiť amnestiu, či v dôsledku upustenia od výkonu trestu, prerušenia, či podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Preto sú predmetom evidencie aj nadväzujúce rozhodnutia a opatrenia.

Vytvára sa zákonný predpoklad na to, aby register trestov mohol nakladať aj s inými skutočnosťami, ale iba vtedy, ak to ustanovuje zákon, medzinárodná zmluva alebo osobitný predpis, ktorým sa rozumie právny akt Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Dôvodne možno predpokladať využitie registra trestov v systéme opatrení boja proti medzinárodnému organizovanému zločinu, terorizmu a extrémizmu.

Tým sa definuje register trestov, ktorý vedie Generálna prokuratúra Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) v súlade so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov. Register trestov nie je samostatným organizačným útvarom, ale iba osobitnou činnosťou generálnej prokuratúry podľa § 40 ods. 2 písm. d) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre.

Evidencia v registri trestov nie je samoúčelná. Jej zmyslom je použitie údajov a informácií predovšetkým v praxi orgánov činných v trestnom konaní a súdov, a tým aj v boji proti zločinnosti. Poskytovanie údajov a informácií sa týka nielen orgánov Slovenskej republiky, ale aj ústredných orgánov iných členských štátov Európskej únie a justičných orgánov iných štátov, ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo osobitný predpis. Z praxe vyplýva, že údaje a informácie z registra trestov sú potrebné aj v občianskoprávnom konaní a v správnom konaní. Osobitné orgány na základe zákonov pôsobia v oblasti ochrany a bezpečnosti štátu. Množstvo právnych predpisov ustanovuje povinnosť preukazovať bezúhonnosť alebo spoľahlivosť fyzickej osoby prostredníctvom údajov a informácií z registra trestov.

S ustanovením účelu poskytovania údajov a informácií z registra trestov súvisí aj potreba ustanoviť okruh subjektov, ktoré sú oprávnené údaje a informácie žiadať a ktorým ich možno poskytnúť. Osoba, ktorej sa údaje a informácie týkajú, bude oprávnená žiadať o výpis z registra trestov a bude oprávnená nahliadať do vlastnej evidencie v registri trestov. Nebude však oprávnená žiadať o vydanie odpisu registra trestov. Výpis z registra trestov budú môcť vyžadovať aj súdy, prokuratúra a orgány verejnej správy pre potreby iného ako trestného konania. Odpis registra trestov sa bude vydávať iba orgánom oprávneným podľa osobitného zákona. Tieto orgány sú uvedené v § 14. V prípade, ak tak ustanoví medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo osobitný predpis, budú údaje a informácie z registra trestov poskytnuté súdom a justičným orgánom iných štátov alebo príslušným ústredným orgánom iných členských štátov Európskej únie.

K § 2

Z rozhodnutia Rady 2005/876/SVV z 21. novembra 2005 o výmene informácií z registra trestov (Ú.v. Eú L 322, 9.12.2005) vyplýva požiadavka určiť ústredný orgán v Slovenskej republike. Generálna prokuratúra by mala plniť úlohu ústredného orgánu na prijímanie, získavanie a poskytovanie údajov a informácií o odsúdeniach a nadväzujúcich rozhodnutiach alebo opatreniach príslušným ústredným orgánom iných členských štátov Európskej únie. Generálna prokuratúra dlhodobo plní tieto úlohy nielen pre orgány Slovenskej republiky. V súčasnosti je register trestov technicky a aj personálne vybudovaný a zabezpečený tak, že plnenie nových úloh zvládne efektívnejšie, ako keby sa mal zriaďovať nový úrad.

Register trestov musí vykonávať svoju činnosť v súlade so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov. Vo svojej činnosti môže využívať informačno-komunikačné technológie a v rozsahu potrebnom na plnenie úloh môže získavať údaje z evidencie obyvateľov, evidencie občianskych preukazov, evidencie cestovných dokladov a z matriky. Reglementuje sa tak možné použitie technických prostriedkov a možné zdroje informácií. Rozhodujúce údaje a informácie však vyplývajú z rozhodnutí súdov a prokurátorov.

K § 3 až 8

V týchto ustanoveniach sa navrhuje úprava podkladov evidencie v registri trestov, náležitosti písomností, ktorými súd a prokuratúra oznamujú registru trestov údaje o trestných činoch a o konkrétnych osobách, ako aj povinnosti uvedených orgánov vo vzťahu k registru trestov. Povinnosti ústredného orgánu iného členského štátu Európskej únie a justičných orgánov iných štátov vyplývajú z medzinárodnej zmluvy alebo z osobitného predpisu.

Podkladom evidencie v registri trestov sú trestný list súdu a jeho oznámenie o priebehu alebo o zmenách výkonu trestu, správa súdu alebo prokuratúry o podmienečnom zastavení trestného stíhania a dodatočná správa o priebehu skúšobnej doby a správa súdu alebo prokuratúry o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania. Tieto písomnosti zasielajú do registra trestov súdy a prokuratúry, ktoré rozhodovali v prvom stupni a to aj vtedy, ak sa uskutočnilo konanie o riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch alebo ak sa na obvineného alebo odsúdeného vzťahuje amnestia alebo mu bola udelená milosť.

Náležitosti uvedených písomností sa navrhuje upraviť tak, aby nemohlo dôjsť k zámene údajov o trestných činoch a o osobách.

Podkladom evidencie je aj informácia ústredného orgánu iného členského štátu Európskej únie o odsúdení občana Slovenskej republiky podľa rozhodnutia Rady 2005/876/SVV z 21. novembra 2005 o výmene informácií z registra trestov (Ú.v. Eú L 322, 9.12.2005), ako aj oznámenie súdu iného štátu o odsúdení občana Slovenskej republiky alebo o odsúdení osoby, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, ak to vyplýva z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.

Z dôvodov odstránenia akýchkoľvek pochybností o tom, aké podklady majú súdy a prokuratúra zasielať do registra trestov, sa v § 7 ods. 1 a 2 navrhuje ich taxatívne vymenovanie. V snahe zabezpečiť aktuálnosť evidencie sa navrhuje uložiť súdom a prokuratúre povinnosť zasielať tieto písomnosti bezodkladne. Pre prípad, že súd alebo prokuratúra nesplnia povinnosť oznámiť, či sa odsúdený alebo obvinený v skúšobnej dobe osvedčil, navrhuje sa, aby generálna prokuratúra vyžiadala od nich správu. Zmyslom tohto návrhu je chrániť osobu, ktorá splnila zákonom stanovené podmienky pre osvedčenie a z rôznych dôvodov nebolo o jej osvedčení rozhodnuté alebo oznámenie o osvedčení nebolo zaslané registru trestov. Takáto úprava je potrebná aj preto, že zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v § 92 ods. 2 spojil s vykonaním všetkých druhov trestov, okrem trestu odňatia slobody, účinok zahladenia.

Navrhuje sa tiež ustanoviť obciam, ktoré vedú matriku, povinnosť oznamovať registru trestov každú zmenu mena alebo zmenu priezviska trestno-právne zodpovednej osoby, ktorá bola vykonaná podľa § 6 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku v znení zákona č. 13/2006 Z. z. a aj povinnosť oznámiť úmrtie takejto osoby. Ak sa takáto osoba v evidencii nenachádza, bude oznámenie vyradené. Ustanovenie tejto povinnosti obciam je opodstatnené konštitutívnym účinkom zápisu zmeny mena alebo priezviska do matriky.

K § 9

Údaje a informácie o fyzickej osobe sa majú v evidencii uchovávať sto rokov od jej narodenia. Vzhľadom na to, že výskyt zločinnosti osôb vyššieho veku je nízky, bude mať evidencia týkajúca sa tejto kategórie trestaných osôb iba malý význam. Z evidencie možno vyradiť také doklady súvisiace s právoplatnými rozhodnutiami súdov a prokurátorov, ktoré boli v neskoršom konaní zrušené a aj všetky doklady o informáciách, ktoré sa týkajú zomrelých osôb. Tieto doklady sa v registri trestov po vyradení buď uložia do úschovne dokumentácie alebo budú vyradené. Údaje z úschovne dokumentácie bude možno poskytnúť oprávneným osobám iba na ich písomnú žiadosť.

Uchovávanie a uschovávanie dokumentácie má význam najmä pre možné trestné stíhanie organizovanej trestnej činnosti s väčším počtom podozrivých, či obvinených, obnovy trestného konania, súdne rehabilitácie, ale aj pre spory o reštitúcie. Konečná likvidácia uvedených dokladov sa vykoná v režime zákona č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 515/2003 Z. z.

K § 10 až 12

Podľa predloženého návrhu výpis z registra trestov má byť jediným dokladom, ktorý bude vydaný občanovi na jeho písomnú žiadosť a po zaplatení zákonom stanoveného poplatku.

Občan v žiadosti o vydanie výpisu z registra nebude povinný uvádzať účel, na ktorý o vydanie požiadal. Najčastejšie pôjde o prípady, kedy z rôznych dôvodov mu povinnosť predložiť výpis z registra trestov ukladá právny predpis, ale nemožno vylúčiť ani prípady, keď občan tak urobí z vlastnej iniciatívy a nie pre potrebu konania orgánov štátnej správy alebo samosprávy. V žiadosti občan bude povinný uviesť iba tie osobné údaje, ktoré identifikujú jeho osobu.

Občanovi sa umožní, aby mu vydanie výpisu z registra trestov sprostredkovala splnomocnená osoba.

Vzhľadom na význam dôsledkov súdnej beztrestnosti, ktorá sa preukazuje výpisom z registra trestov, výpis má mať povahu verejnej listiny a požívať jej trestnoprávnu ochranu v intenciách trestného činu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 Trestného zákona.

Návrh upravuje postup pri overovaní správnosti údajov uvedených v žiadosti o výpis z registra trestov rozdielne u občana Slovenskej republiky a u cudzinca. V konaní o vydanie výpisu z registra trestov možno použiť iba originály požadovaných dokladov. Správnosť údajov uvedených v žiadosti podanej na prokuratúre môžu overiť iba organizačnými poriadkami určení zamestnanci prokuratúry. Zužuje sa tak počet osôb, ktoré budú na prokuratúre oprávnené prijímať podania a overovať ich správnosť. Ak občan podá žiadosť o výpis z registra trestov na obci, ktorá vedie matriku alebo v cudzine na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky, správnosť údajov overia a za overenie zodpovedajú tieto úrady. Navrhovaná úprava je totožná so súčasným právnym stavom a vychádza z doteraz overenej praxe.

Správnosť údajov sa u občana Slovenskej republiky overuje z predloženého občianskeho preukazu a u cudzinca z rodného listu preloženého do štátneho jazyka a z predloženého cestovného dokladu. Náhradne možno použiť iný doklad preukazujúci totožnosť. Údaje o rodičoch žiadateľa majú iba pomocnú povahu a overujú sa iba v prípade pochybnosti o totožnosti žiadateľa.

V režime činnosti orgánov prokuratúry pri overovaní údajov a vyhľadaní osoby v evidencii možno použiť skenovanie identifikačného dokladu. Záznam, ktorý ostane v technickom zariadení, je chránený štandardným spôsobom. Žiadosti o výpis z registra trestov zaslané registru trestov elektronicky inou organizačnou zložkou prokuratúry sa zakladajú do osobitnej evidencie tej prokuratúry, na ktorej bola žiadosť podaná a po uplynutí troch rokov od podania sa z evidencie vyradia. Žiadosti o výpis z registra trestov zaslané inými oprávnenými subjektmi elektronicky, ostanú v evidencii tohto orgánu a podliehajú režimu, ktorý sa v ich činnosti uplatňuje.

Vo výpise z registra trestov sa uvedú nezahladené odsúdenia vrátane údajov o priebehu výkonu uložených trestov, ochranných opatrení a primeraných obmedzení, ak sa podľa rozhodnutia súdu alebo zo zákona nehľadí na páchateľa, ako keby nebol odsúdený.

Okrem osoby, ktorej sa odsúdenie týka, možno výpis z registra trestov vydať aj na žiadosť súdu alebo prokuratúry pre potrebu iného ako trestného konania napríklad pre potreby konania súdov v občianskoprávnych, obchodných, či správnych veciach, prokuratúre v agende prieskumu zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy a aj na žiadosť orgánu verejnej správy pre potrebu správneho konania, ak tak ustanoví osobitný zákon. V takomto prípade súčasťou žiadosti musí byť aj presné označenie orgánu, ktorý o výpis žiada a účel, na ktorý sa výpis požaduje. Overenie správnosti údajov vykoná sudca, prokurátor alebo vedúci orgánu verejnej správy. Na základe Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu má správny orgán, ktorý vydáva oprávnenie na podnikanie, zabezpečiť všetky postupy a formality nevyhnutné na rozhodnutie vrátane zabezpečenia výpisu z registra trestov. Návrh tak vytvára priestor na jej implementáciu v národnej legislatíve.

K § 13

Kým vo výpise z registra trestov sa uvedú len nevykonané a nezahladené odsúdenia, v odpise registra sa uvedú všetky údaje a informácie, ktoré sa o osobe v registri trestov vedú. Okrem rozhodnutí súdu, ktorými bola uznaná vina a uložený trest alebo schválená dohoda o vine a treste a s tým súvisiacich údajov, sa v odpise registra trestov uvedú aj údaje o právoplatnom rozhodnutí súdu alebo prokurátora o podmienečnom zastavení trestného stíhania, o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, o právoplatnom rozhodnutí súdu alebo prokurátora o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania, ako aj údaje vyplývajúce z trestných listov o právoplatnom odsúdení občana Slovenskej republiky alebo osoby, ktorá má na jej území trvalý pobyt cudzozemským súdom, ktorého rozhodnutie bolo uznané súdom Slovenskej republiky.

Údaje, ktoré vyplynú z informácií ústredných orgánov iných štátov Európskej únie, sa uvedú v odpise registra trestov iba vtedy, ak ide o právoplatné odsúdenie súdom iného štátu Európskej únie.

Iné ako zákonom dovolené údaje nebudú v odpise registra trestov uvedené.

Občan nebude oprávnený sám požiadať o vydanie odpisu registra trestov. Navrhuje sa takéto oprávnenie priznať iba zákonom ustanoveným orgánom a na zákonom ustanovený účel. Návrh obsahuje taxatívne určené náležitosti žiadosti o vydanie odpisu registra trestov. Zákonom oprávnený orgán bude povinný vopred písomne oznámiť registru trestov meno a priezvisko osoby, ktorú určil na podanie žiadosti a prevzatie odpisu registra trestov. Táto určená osoba bude zodpovedať za správnosť údajov uvedených v žiadosti. Určený zamestnanec generálnej prokuratúry po podaní žiadosti overí oprávnenosť žiadateľa a zákonnosť účelu, na ktorý sa odpis registra trestov žiada. Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo vzhľadom na ich špecifické postavenie neuvedú účel, na ktorý odpis registra trestov žiadajú.

K § 14

Účelom, na ktorý sa žiada odpis registra trestov, sú potreby trestného konania, plnenie úloh pri ochrane a bezpečnosti štátu podľa osobitných predpisov a potreby preukazovania bezúhonnosti a spoľahlivosti, ak to ustanovuje osobitný zákon.

Základným právnym predpisom, ktorý ustanovuje pôsobnosť, práva a povinnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdov, je Trestný poriadok. Okrem nich však v trestnom konaní majú oprávnenia aj iné orgány štátu alebo ústavní činitelia. Prezident Slovenskej republiky podľa Čl. 102 ods. 1 písm. j) Ústavy Slovenskej republiky odpúšťa a zmierňuje tresty uložené súdmi v trestnom konaní a zahladzuje odsúdenie formou individuálnej milosti alebo amnestie. Minister spravodlivosti Slovenskej republiky je oprávnený podať dovolanie, zaujať stanovisko k uplatneniu rozhodnutia o amnestii a k žiadosti o milosť, rozhodnúť o upustení od výkonu trestu odňatia slobody alebo jeho zvyšku v prípade, ak odsúdený má byť vydaný do cudziny alebo ak má byť vyhostený. Konkrétne povinnosti a oprávnenia mu tiež vyplývajú z medzinárodných zmlúv a osobitných predpisov.

Plnenie oprávnení prezidenta Slovenskej republiky zabezpečuje Kancelária prezidenta republiky. Úlohy ministra spravodlivosti zabezpečuje príslušný útvar ministerstva. Je tak dôvodné, aby mali oprávnenie na tento účel žiadať odpis registra trestov.

Na účely posilnenia boja proti závažnej trestnej činnosti bol zriadený osobitný orgán Európskej únie Eurojust. Národnému členovi Slovenskej republike v Eurojuste alebo osobe, ktorá ho zastupuje, náleží na plnenie úloh oprávnenie žiadať o odpis registra trestov.

Skupina orgánov štátu plní pri ochrane a bezpečnosti štátu úlohy podľa osobitných predpisov v špecifických podmienkach a špecifickými formami a metódami. Útvary Policajného zboru majú pôsobnosť napríklad v cudzineckej agende, pri previerke spoľahlivosti nositeľov strelných zbraní, či pri poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti. Národný bezpečnostný úrad okrem iného vykonáva bezpečnostné previerky fyzických osôb. Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo plnia úlohy na úseku ochrany bezpečnosti štátu a na tento účel je dôvodné im poskytovať aj informácie z registra trestov. Uvedené úlohy týmto orgánom vyplývajú z osobitných zákonov. Poskytovanie odpisu registra na služobné úlohy je iba jedným z prostriedkov umožňujúcich plnenie ich zákonom uložených úloh.

Je v záujme spoločnosti a tým aj štátu, aby niektoré zákonom určené funkcie vykonávali iba osoby bezúhonné a spoľahlivé. Týka sa to sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, sudcov všeobecných súdov, právnych čakateľov prokuratúry a prokurátorov, funkcií v štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície, Národného bezpečnostného úradu, funkcií v štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky, funkcií v štátnej službe colníkov, notárov, súdnych exekútorov a advokátov. Základným predpokladom na poskytnutie odpisu registra je ustanovenie osobitného zákona, ktorý upravuje status konkrétnej funkcie.

Návrh zákona rešpektuje tento právny stav. Umožňuje tiež vydať odpis registra na účely ustanovenia do funkcie člena Súdnej rady Slovenskej republiky subjektom, ktoré predkladajú návrh kandidátov prezidentovi Slovenskej republiky, Národnej rade Slovenskej republiky a vláde Slovenskej republiky.

Právna úprava prijímacieho alebo výberového konania, ako aj postup pri odvolaní z uvedených funkcií sú veľmi rozmanité. Preto sa navrhuje, aby o odpis registra mohli požiadať orgány, ktoré vykonávajú prijímacie alebo výberové konanie na niektorú z uvedených funkcií a orgány, ktoré navrhujú odvolanie z takejto funkcie.

Preukazovanie bezúhonnosti alebo spoľahlivosti sa doteraz uvedeným nevyčerpáva. Prezident Slovenskej republiky vymenúva do funkcií rôznych verejných činiteľov. Orgány verejnej správy objektívne potrebujú preverovať osoby, ktorých sa ich činnosť dotýka alebo ktoré majú ich činnosť vykonávať. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky koná o udelení štátneho občianstva a aj vo veciach poskytovania služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti, Národná banka Slovenska vykonáva ochranu bankového tajomstva a dohľad, sociálnoprávnu ochranu detí a sociálnu kuratelu vykonáva Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a určený orgán, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky vydáva povolenie na zaobchádzanie s omamnými a psychotropnými látkami, orgány územnej vojenskej správy rozhodujú o zaradení vojakov v zálohe do aktívnych záloh, služobný úrad Hasičského a záchranného zboru rozhoduje o vzniku a skončení služobného pomeru v tomto zbore a krajské riaditeľstvo Policajného zboru koná o udelení licencie na prevádzkovanie súkromnej bezpečnostnej služby. Ide o významné konania a funkcie, s ktorými je podľa platnej právnej úpravy spojená aj previerka bezúhonnosti a spoľahlivosti.

K § 15

Zložitý, ale dôvodný systém preukazovania bezúhonnosti a spoľahlivosti u osôb, ktoré majú záujem o zamestnanie v bezpečnostných službách, alebo v týchto službách pôsobia, si vyžaduje osobitnú úpravu vydávania odpisu registra trestov. Navrhuje sa, aby uchádzač o zamestnanie a zamestnanec na účely preukazovania a posudzovania bezúhonnosti a spoľahlivosti bol oprávnený požiadať register trestov o vydanie odpisu. Odpis registra trestov bude vydaný občanovi iba na tento účel a pre iné potreby nebude použiteľný.

K § 16

Občanovi nemožno uprieť oprávnenie mať informácie o záznamoch v registri trestov týkajúcich sa jeho osoby. Výpis z registra trestov poskytuje údaje a informácie o nezahladených odsúdeniach. Vyžadovanie odpisu registra trestov sa má uskutočňovať oprávneným subjektom pre potreby trestného konania, na plnenie úloh ochrany a bezpečnosti a pre potreby preukázania bezúhonnosti a spoľahlivosti. Navrhuje sa, aby občan mal právo bez uvedenia dôvodu nahliadnuť do jeho vlastnej evidencie. O nahliadnutie bude musieť občan písomne požiadať. Generálna prokuratúra nahliadnutie občanovi nemôže odmietnuť, oznámi mu iba dátum, čas a miesto, kde sa nahliadnutie vykoná. Určený zamestnanec registra trestov výkon nahliadnutia poznamená na žiadosti. Občanovi, ktorý bude mať záujem o funkciu alebo o zamestnanie s výkonom, ktorého je podľa osobitného zákona spojená podmienka bezúhonnosti a spoľahlivosti sa tak umožní, aby ešte pred podaním žiadosti sa oboznámil s aktuálnym stavom evidencie v registri trestov. Tým, že sa občanovi nevydá odpis registra trestov, nie sú dotknuté jeho práva v intenciách § 20 a § 21 zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov.

K § 17

Generálna prokuratúra bude oprávnená vyžiadať od príslušného ústredného orgánu iného členského štátu Európskej únie informáciu o odsúdení, ak o to požiada dotknutá osoba, ktorá má alebo mala na území Slovenskej republiky alebo na území iného členského štátu Európskej únie pobyt, alebo je alebo bola štátnym príslušníkom Slovenskej republiky alebo štátnym príslušníkom iného členského štátu Európskej únie. Oprávnenými orgánmi na vyžadovanie informácie o odsúdení je tiež súd alebo prokuratúra na účely iného, ako trestného konania, orgán verejnej správy a oprávnená osoba uvedená v § 14.

K § 18

V registri trestov sú sústredené informácie z celej doby jeho existencie. Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky boli v súlade s medzinárodnou zmluvou prijaté aj informácie, ktoré boli v evidencii českého registra trestov. Údaje sa týkajú občanov Slovenskej republiky, ktorí boli odsúdení súdmi Českej republiky. Vytvára sa tak zákonný rámec na poskytovanie informácií aj o týchto odsúdeniach.

Generálna prokuratúra objektívne nebude schopná vybaviť všetky podania ku dňu účinnosti nového zákona. Preto sa ustanovuje, že žiadosti podané pred účinnosťou nového zákona budú vybavené v režime, ktorý vyplynie z nového zákona.

K § 19

Navrhuje sa upraviť poplatkové povinnosti súvisiace s vydaním údajov z registra trestov. Poplatkové povinnosti za overenie správnosti údajov uvedených v žiadosti o výpis z registra trestov bude mať každý, kto podá žiadosť na matričnom úrade alebo v cudzine na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky. Osobitný poplatok sa navrhuje za vydanie výpisu z registra trestov, za poskytnutie údajov z úschovne dokumentácie, za vydanie odpisu registra trestov neštátnym orgánom, t.j. Notárskej komore, Komore súdnych exekútorov, Slovenskej advokátskej komore, oprávnenej osobe uvedenej v § 15 a za vyžiadanie informácie o odsúdení z ústredného orgánu iného členského štátu Európskej únie fyzickou osobou. Štátne orgány Slovenskej republiky, ktoré požiadajú o odpis registra trestov alebo o výpis z registra trestov a o poskytnutie údajov z úschovne dokumentácie, budú od poplatkovej povinnosti oslobodené. Od poplatkových povinností sú oslobodené aj justičné orgány cudzích štátov a ústredné orgány iných štátov Európskej únie. Výmena informácii z registra trestov tu prebieha na základe vzájomnosti vyplývajúcej z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná alebo z rozhodnutí príslušných orgánov Európskej únie.

Návrh rieši aj používanie informačno-komunikačných technológií vo vzájomnom styku medzi registrom trestov a príslušnými orgánmi Slovenskej republiky alebo príslušnými cudzozemskými orgánmi.

Návrh ukladá generálnej prokuratúre zabezpečiť jednotné tlačivá na podávanie žiadosti a na odovzdávanie údajov.

K § 20

Navrhuje sa dňom účinnosti nového zákona zrušiť zákon č. 311/1999 Z. z. o registri trestov v znení zákona č. 48/2002 Z. z., zákona č. 418/2002 Z. z. a zákona č. 530/2004 Z. z..

K Čl. II až XXIII

So zreteľom na dôvody uvedené vo všeobecnej časti bolo potrebné navrhnúť zmeny v zákonoch, podľa ktorých sa doteraz bezúhonnosť preukazuje odpisom registra trestov a nejde o prípady ustanovené v § 14. Novelou príslušných zákonov sa teda preukázanie bezúhonnosti a prípadne aj spoľahlivosti prenáša z odpisu registra trestov na výpis z registra trestov. V tomto prípade ide o návrh novely zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov v čl. II (funkcia hlavného kontrolóra), návrh novely zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. v živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v čl. IV, návrh novely zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov v čl. VII, návrh novely zákona č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v čl. X, návrh novely zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch v čl. XI, návrh novely zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v čl. XII, návrh novely zákona č. 344/2004 Z. z. o patentových zástupcoch a o zmene zákona č. 444/2002 Z. z. o dizajnoch a zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v čl. XIV, návrh novely zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v čl. XV, návrh novely zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov v čl. XVI, návrh novely zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v čl. XVII, návrh novely zákona č. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v čl. XVIII.

Výpis z registra trestov je postačujúci vzhľadom na zákonom chránený záujem štátu premietnutý vo vyššie uvedených zákonoch. Navrhovanými novelami sa súčasne odstraňuje kontraproduktívnosť ich doterajšieho znenia k ustanoveniu § 93 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon o zahladení odsúdenia.

Ďalšiu skupinu navrhovaných noviel zákonov predstavujú zákony korešpondujúce s čl. I § 14 návrhu zákona. V týchto novelách sa premieta základný predpoklad vydávania odpisu registra trestov a to, že odpis sa zásadne vydáva orgánu ustanovenému zákonom a na účel taktiež ustanovený zákonom. Ide o čl. V, VI, VIII, IX a XIX až XXIII. Touto zmenou by sa malo zabrániť zneužívaniu odpisov registra trestov a získavaniu informácií o osobách v prípadoch, kedy takýto rozsah informácií nie je potrebný.

Osobitne bolo nutné upraviť podľa návrhu Národného bezpečnostného úradu návrh novely zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností v čl. XIII vo vzťahu k bezpečnostnej previerke I. stupňa, ku ktorej je postačujúci výpis z registra trestov.

Navrhované zmeny zákona sa premietli aj do zmeny zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov čl. III a týka sa najmä možnosti vyžiadať informácie o odsúdení z členského štátu Európskej únie.

K čl. XXIV

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2008. V čase od nadobudnutia platnosti zákona do jeho účinnosti bude nevyhnutné osvojiť si novú právnu úpravu a prijať organizačné a aj legislatívne zmeny noriem nižšej právnej sily v dôsledku zmien uvedených najmä v čl. II až XXIII.

V Bratislave, 18. apríla 2007

Robert Fico, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Štefan Harabin, v. r.

podpredseda vlády

a minister spravodlivosti

Slovenskej republiky

Dobroslav Trnka, v. r.

generálny prokurátor

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu