Zákon o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 330/2007 účinný od 01.07.2015 do 31.10.2015

Vládny návrh zákona o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov

42

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len 'ministerstvo spravodlivosti') predkladá na rokovanie vlády Slovenskej republiky návrh zákona o kontrole výkonu niektorý ch rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len 'návrh zákona').

Návrh zákona bol vypracovaný na zá klade Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky (časť Súdnictvo ' V rámci analyzovania možností zlepšenia situácie v oblasti väzenstva sa rezort spravodlivosti osobitne zameria na otázku možností ukladania alternatívnych trestov'), Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2014 a uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 453/2014 k materiálu 'Odpoveď vlády Slovenskej republiky na Sprá vu pre vládu Slovenskej republiky o návšteve Slovenskej republiky, ktorú uskutočnil Európsky výbor na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania (CPT) v dň och 24. septembra až 3. októbra 2013'.

Cieľom predloženého návrhu zákona je vytvoriť legislatívne podmienky pre reálne využívanie kontroly dodržiavania niektorých (najmä sú dnych) rozhodnutí technickými prostriedkami so zámerom zlepšenia využívania alternatívnych trestov alebo odklonov v trestnom konaní; návrh zákona ďalej na tento účel nanovo vymedzuje inštitút probácie, trest domáceho väzenia a zavádza možnosť premeny zvyšku trestu odňatia slobody na trest domáceho vä zenia. Súčasťou návrhu zákona je aj realizácia vybraných opatrení Euró pskeho výboru na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania (CPT) v oblasti výkonu trestu odňatia slobody a väzby.

Prijatím rekodifikovaného Trestného zá kona a Trestného poriadku sa s účinnosťou od 1. januára 2006 zaviedol do právneho poriadku Slovenskej republiky inštitút kontroly technickými prostriedkami, a to v súvislosti so zavedením (v tom čase) novej trestnej sankcie – trestu domáceho väzenia. Účelom tohto inštitú tu bolo a je zabezpečiť kontrolu výkonu rozhodnutia, ktorým sa ukladá trest domá ceho väzenia a napomôcť získať komplexné informácie o dodržiavaní podmienok uloženého trestu. Systém kontroly technickými prostriedkami vš ak nebol k dnešnému dňu zavedený do praxe, dôsledkom č oho je aj pomerne ojedinelé využívanie a ukladanie tohto alternatívneho trestu v porovnaní s inými druhmi ukladaných trestov vzhľadom na celkový počet uložený ch trestov v analyzovanom období.

Ministerstvo spravodlivosti spustilo v roku 2013 projekt Elektronického systému monitoringu obvinených a odsúdených (ESMO), ktorý je spolufinancovaný Európskou úniou z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja prostredníctvom Operačného programu Informatizácia spoločnosti. Jedným z cieľov projektu je práve naplnenie pôvodných ideí trestných rekodifikácií a zavedenie funkčného systému kontroly technickými prostriedkami, ako aj podpora využívania odklonov a alternatívnych trestov ('V priebehu krátkodobých trestov odňatia slobody nebolo možné úspešne rozvinúť reedukačn é a resocializačné procesy, kým na druhej strane negatívny dopad izolácie páchateľa od spoločnosti v prostredí iných páchateľov mal často negatívny dopad na samotného odsúdeného. Rozší renie alternatívnych trestov má za cieľ posilniť zásadu, že nepodmienečný trest odňatia slobody je 'ultima ratio', ktoré treba uplatniť len vtedy, keď iné, menej závažné prostriedky boja proti zloč innosti, vrátane trestov bez odňatia slobody, zlyhali.').

Vzhľadom na možnosti, ktoré toto technické riešenie ponúka sa súčasne navrhuje rozšírenie využitia kontroly technickými prostriedkami aj pri výkone ďalších rozhodnutí vydávaných v trestnom konaní. Ide o rozhodnutia, ktorými sa ukladajú niektoré ďalšie alternatívne tresty (trest zákazu pobytu, trest zákazu účasti na verejných podujatiach) alebo ktorými sa ukladajú niektoré primerané obmedzenia alebo povinnosti spravidla v rámci probačného dohľ adu (podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom, podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, podmienečné zastavenie trestného stíhania, nahradenie väzby).

V snahe posilniť ochranu obetí domáceho násilia sa súčasne navrhuje umožniť využitie kontroly výkonu rozhodnutia aj v prípade nariadeného predbežného opatrenia v civilnom konaní, ktorým sa účastníkovi konania (agresorovi) nariaďuje, aby nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia.

Okrem využitia kontroly výkonu rozhodnutia v rámci trestného konania a občianskeho súdneho konania sa navrhuje umožniť použitie technický ch prostriedkov aj v rámci kontroly odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody.

Očakávané prínosy navrhovanej právnej úpravy, resp. ciele, ktoré sa snaží predkladateľ návrhu zákona dosiahnuť, možno zhrnúť nasledovne:

• Zvýšenie bezpečnosti občanov pomocou zavedenia elektronických služieb

Projekt ESMO a predkladaný návrh zákona v konečnom dôsledku vytvára predpoklady k prelomu v boji s drobnou kriminalitou a neprispôsobivým správaním. Tam, kde sa doteraz systém probácie ukázal ako málo efektívny, nová technológia umožní ďaleko flexibilnejšiu a v konečnom dôsledku účinnejšiu kontrolu výkonu rozhodnutí i napríklad tých, ktorými je uložený alternatívny trest.

• Zlepšená sociálna inklúzia odsúdených a zníženie recidívy

Tradičný trest odň atia slobody a umiestnenie odsúdeného v ústave na výkon trestu je ostrakizujúci a sťažuje prepusteným na slobodu zaradenie do riadneho života. Naproti tomu uloženie alternatívnych trestov zasahuje do života odsúdeného v obmedzenej miere, ktorá odsúdenému umožňuje ďalej vykonávať svoju prácu a viesť doterajší rodinný život. V skutočnosti alternatívny trest dokonca posilňuje vedenie riadneho života (napr. zákaz vychádzok v noci). Preto aj sociálna inklúzia po skončení trestu je omnoho jednoduchšia a pravdepodobnosť recidívy nižšia.

• Zefektívnenie práce probačných a mediačných úradníkov

Probační a mediační úradníci budú mať k dispozícii nástroje, ktoré budú namiesto nich vykonávať rutinné úkony zabezpečujúce kontrolu dodržiavania podmienok výkonu rozhodnutia. Rovnako budú mať k dispozícii komplexný agendový informačný systém pre spracovanie agendy probácie, mediácie a technickej kontroly výkonu rozhodnutí.

• Zníženie nákladov na výkon trestu

Alternatívne tresty môžu byť nie len ove ľa efektívnejšie, ale náklady spojené s ich výkonom sú podstatne nižšie.

• Zvýšenie dôvery k alternatívnym trestom

Návrh zákona prináša technológiu dôveryhodnej a spo ľahlivej kontroly výkonu trestu, ktorá umožní reálnejšie využitie alternatívnych trestov. Ukladanie trestu domáceho väzenia je možné od 1. januára 2006 a má rastúcu tendenciu, ale stále je počet takto odsúdených veľmi malý (za roky 2006 – 2012 bolo 222 odsúdených) v porovnaní s asi 2500 odsúdenými, ktorí momentálne vykonávaj ú trest odňatia slobody v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody, a vzhľ adom na povahu a závažnosť trestných činov by si mohli odpykávať trest v domácom väzení.

• Ochrana pred domácim násilím

Služba elektronické ho monitoringu predstavuje silný nástroj varovania pre obete domáceho násilia. Obeť domáceho násilia môže prostredníctvom využitia technický ch prostriedkov s dostatočným predstihom zistiť, že sa v jej blízkosti nachádza násilník.

Realizácia projektu ESMO, ako aj príprava samotného návrhu zákona bola v pôsobnosti medzirezortnej pracovnej skupiny, v ktorej mali zastúpenie ako ústredné orgány štátnej správy, tak aj súdy, prokuratúra, Zbor väzenskej a justičnej stráže a akademická obec. Pri koncipovaní právnej úpravy sa vychádzalo z obdobných úprav v iných štátoch. V súčasnosti umo žňujú rovnaký alebo obdobný systém kontroly technickými prostriedkami prá vne poriadky týchto štátov: Rakúsko, Švajčiarsko, Èeska republika, Nórsko, Škótsko, Veľká Británia, Belgicko, Holandsko, Kanada, Spojen é štáty americké, Austrália, Nový Zéland, Juhoafrická republika, Singapur a Brazília. V tejto súvislosti ministerstvo spravodlivosti nadviazalo účinnú a efektívnu medzinárodnú spoluprácu s Ministerstvom spravodlivosti Èeskej republiky a rovnako aj s úradom Probačnej a mediačnej služby Èeskej republiky, ktorých poznatky a skúsenosti boli cenným príspevkom pri tvorbe slovenskej právnej úpravy. Návrh zákona bol predmetom vnútrorezortného pripomienkového konania.

Návrh zákona ďalej vychádza z Odporúčania CM/Rec(2014)4 Výboru ministrov členských štátov o elektronickom monitoringu (prijaté Výborom Ministrov 19. februára 2014 na 1192. stretnutí zástupcov ministrov), pričom sú časne môže prispieť k lepšiemu uplatňovaniu zákona č. 533/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia nespojená s odňatím slobody alebo probačné opatrenie na účely dohľadu v Európskej únii, ktorý predstavuje transpozíciu Rámcového rozhodnutia Rady 2008/947/SVV z 27. novembra 2008 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky a probačné rozhodnutia na účely dohľadu nad probačnými opatreniami a alternatí vnymi sankciami (Ú.v. EÚ L 337, 16.12.2008) v znení Rámcového rozhodnutia Rady 2009/299/SVV z 26. februára 2009 (Ú.v. EÚ L 081, 27.3.2009).

Navrhovaná právna úprava predpokladá, že kontrolu technickými prostriedkami bude môcť nariadiť súd alebo prokurátor. Výkon nariadenej kontroly technickými prostriedkami bude zabezpečovať probačný a mediačný úradník v spolupráci s operačným strediskom, ktorého činnosť bude zabezpečovať ministerstvo spravodlivosti, ktoré súčasne bude mať v správe používané technické prostriedky. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že kontrola technickými prostriedkami nie je sankčným mechanizmom, ale je nástrojom kontroly výkonu zákonom ustanoven ých rozhodnutí, ktorými sa ukladajú zákazy, povinnosti alebo obmedzenia (sankcie). Kontrolovaná osoba sa bude podieľať na náhrade nákladov, ktoré štátu budú vznikať s prevádzkou technických zariadení.

Z legislatívno-technického hľadiska pristú pil predkladateľ na základe vykonaných analýz k spracovaniu problematiky kontroly technickými prostriedkami formou samostatného zákona, a to aj vzhľ adom na fakt, že Trestný zákon a Trestný poriadok v súčasnosti platnom a účinnom znení nevenuje tejto problematike dostatočnú pozornosť z hľadiska normatívneho vymedzenia. Vzhľadom na to, že návrh zákona sa týka rozhodnutí, ktoré predstavujú vo svojej podstate legálny a legitímny zásah do ústavných práv (napr. obmedzenie slobody pohybu a pobytu, obmedzenie práva na súkromie) je namieste, aby aj systém kontroly dodržiavania týchto rozhodnutí bol upravený právnym predpisom so silou zákona. Z uvedeného dôvodu sa zákonná právna úprava nevyhýba (v nevyhnutnej miere) popri štandardných hmotnoprávnych a procesnoprávnych normách, ani normám technick ého charakteru. Povaha právnej úpravy a jej obsah v konečnom dôsledku vyluč uje jej zakomponovanie do procesných kódexov (duplicitná úprava v oboch procesných kódexoch), a preto je namieste úprava matérie v samostatnom novom zákone.

Návrh zákona v čl. I je rozdelený do štyroch častí. V prvej č asti sa vymedzuje predmet právnej úpravy a základné pojmy používané v návrhu zákona. V druhej časti sa upravujú samotné technické prostriedky a podmienky ich použitia. V tretej časti je upravený priebeh kontroly technickými prostriedkami. Vo štvrtej časti sa navrhuje úprava pôsobnosti orgánov verejnej moci participujúcich na výkone kontroly technickými prostriedkami a spoločných ustanovení. Charakter tohto návrhu zákona je špecifický v tom zmysle, že k jeho aplikácii bude prich ádzať len v prípadoch, ak súd alebo prokurátor vydá rozhodnutie, s ktorým z ákon spája účinok v podobe možnosti alebo povinnosti použitia kontroly technickými prostriedkami a súčasne, ak táto kontrola bude nariadená (okrem prípadu, ak je kontrola povinná zo zákona).

V pripojených novelizačných článkoch sa navrhuje vykonanie zmien a doplnení súvisiacich zákonov. Novelizácia trestných kódexov a Obč ianskeho súdneho poriadku (čl. II, III a IV) má za cieľ vymedziť okruh rozhodnutí , pri ktorých ich výkon možno kontrolovať technickými prostriedkami. Zmenou zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch v znení neskorš ích predpisov (čl. V) sa sleduje rozšírenie pôsobnosti probačných a mediačných úradníkov v oblasti výkonu kontroly technickými prostriedkami. Novelizácia zákona č. 550/2003 Z. z. o probačný ch a mediačných úradníkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 517/2008 Z. z. (čl. VI) reflektuje novú kompetenciu proba čných a mediačných úradníkov a nanovo vymedzuje pojem probácie. Cieľom zmeny a doplnenia zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (čl. VII) a zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov (čl. VIII) je umožniť kontrolu odsúdených vo výkon trestu odňatia slobody pomocou technický ch prostriedkov a realizovať odporúčania Európskeho výboru na zabránenie muč enia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania (CPT).

Návrh zákona predpokladá vydanie dvoch nových vykonávacích predpisov a zmenu troch existujúcich vyhlášok ministerstva spravodlivosti; návrhy týchto vykon ávacích predpisov tvoria prílohu návrhu zákona. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že právna úprava bude dotváraná metodickými usmerneniami ministerstva spravodlivosti, a to na základe kompetencie zavádzanej v § 29 písm. d) n ávrhu zákona. Tieto metodické usmernenia detailne popíšu postup probačných a mediačných úradníkov pri realizácii ich úloh a oprávnen í ustanovených zákonom.

Účinnosť návrhu zákona je rozdelená, a to od 1. júla 2015 vo vzťahu k návrhu zákona v čl. I a novelizácie v čl. VII a VIII, a od 1. januára 2016 vo zvyšnej časti (čl. II až VI), a to dôvodu vytvorenia podmienok pre pilotnú prevádzku (od 1. júla 2015) a následnú plnú prevádzku od 1. januára 2016. Zámerom predkladateľa je uskutočniť pilotnú prevádzku projektu ESMO len v obmedzenom rozsahu – v rámci výkonu trestu odňatia slobody. Tomu zodpovedá aj skoršia úč innosť tých zákonov, ktoré sú nevyhnutné pre jej uskutočnenie. Odloženou účinnosťou zákona sa zároveň vytvára priestor pre zabezpečenie riadneho vykonávania novej právnej úpravy v praxi, a to najmä formou školení určených ako pre probačných a mediačných ú radníkov a sudcov, tak aj pre zamestnancov operačného strediska.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

Predkladaný návrh zákona zakladá vplyvy na rozpočet verejnej správy, sociálne vplyvy, vplyvy na informatizáciu spoločnosti, ktoré sú detailne popísané v doložke vybraných vplyvov a v jej prílohách v súlade s Jednotnou metodikou na posudzovanie vybraných vplyvov. Návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, ani vplyvy na životné prostredie.

Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania a bol dňa 15. decembra 2014 prerokovaný Legislatívnou radou vlády Slovenskej republiky. Na rokovanie vlády Slovenskej republiky sa predkladá bez rozporov.

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu: návrh zákona o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskej únie,

-primárnom

-sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Euró pskeho spoločenstva– po 30. novembri 2009)

-sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Euró pskeho spoločenstva – do 30. novembra 2009)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto ú dajov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.13/ zv.15) v platnom znení

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej ú nie.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia,

bezpredmetné

b)lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej sprá vy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov

bezpredmetné

c)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

bezpredmetné

d)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedení m rozsahu tohto prebratia

zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 84/2014 Z. z. – úplná zhoda

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

Úplný

6. Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

Doložka

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh zákona o kontrole výkonu niektorý ch rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Termín začatia a ukončenia PPK:

A.2. Vplyvy:

Pozitívne Žiadne Negatívne 1. Vplyvy na rozpočet verejnej správyxx2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?x3. Sociálne vplyvyx– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,– sociálnu exklúziu,– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostix

A.3. Poznámky

V súvislosti s ukladaním alternatívneho trestu 'monitorovaného výkonu trestu domáceho väzenia' možno predpokladať úsporu vzniknutú v súvislosti so znížením počtu osôb vo výkon trestu odňatia slobody. Avšak v tejto sú vislosti je potrebné uviesť, že táto úspora je závislá od rozhodovacej činnosti súdov a ukladanie trestu domáceho väzenia po 1.1.2016. Nakoľko nie je možné predpokladať ako budú súdy rozhodovať, nie je možné ani vyčísliť túto úsporu. To platí rovnako aj pre prípady čiastočnej náhrady nákladov štátu zo strany kontrolovanej osoby. Súčasne je potrebné upozorniť, že úspora vznikajúca so znížením počtu osôb vo výkone trestu odň atia slobody bude využitá pri výkon trestu odňatia slobody u tých osôb, ktoré v súčasnosti čakajú na nariadenie výkonu trestu odňatia slobody, ktorý nevykonávajú z kapacitných dôvodov na strane ú stavov na výkon trestu odňatia slobody, resp. u tých osôb, ktoré majú byť vydané na výkon trestu odňatia slobody z cudziny.

A.4. Alternatívne riešenia

A.5. Stanovisko gestorov

B. Osobitná časť

K čl. I

K § 1

V § 1 sa vymedzuje predmet právnej úpravy. Účelom návrhu zákona je v nadväznosti na zákonnú úpravu obsiahnutú v trestných kódexoch a v Občianskom súdnom poriadku upraviť detailný postup zainteresovaných subjektov pri kontrole výkonu niektor ých rozhodnutí technickými prostriedkami. Možnosť využitia technickej kontroly výkonu rozhodnutia bude daná práve trestnými kódexmi a Občianskym súdnym poriadkom, ktoré ustanovia konkrétne typy rozhodnutí, ktorých kontrolu výkonu bude možné monitorovať technickými prostriedkami. Predkladaný návrh zákona dotvára túto právnu úpravu, a to tým, že upravuje samotné technické prostriedky, podmienky ich používania a priebeh kontroly. Preto je nevyhnutné pri výklade jeho ustanovení vždy vychádzať aj z citovaných kódexov a sledovať účel ukladaných trestov, či primeraných obmedzení a povinností v prípade trestných kódexov a proporcionalitu zásahu do práv v intenciách predbežného opatrenia týkajúceho sa domáceho násilia v prípade civilného procesného kódexu.

Nariadenie kontroly výkonu rozhodnutia technickými prostriedkami bude prichádzať podľa súčasne predkladaných novelizácií Trestného zákona, Trestného poriadku a Občianskeho súdneho poriadku (k tomu pozri č l. II a nasl.) do úvahy pri týchto rozhodnutiach:

1.rozhodnutie, ktorým sa ukladá trest domáceho väzenia alebo ktorým sa premieňa trest odňatia slobody na trest domáceho väzenia,

2.rozhodnutie, ktorým sa ukladá trest zákazu pobytu,

3.rozhodnutie, ktorým sa ukladá trest zákazu účasti na verejný podujatiach,

4.rozhodnutie, ktorým sa ukladá ochranný dohľad, ak sa súčasne uložili primerané obmedzenia a povinnosti, ktorých povaha pripúšťa kontrolu technickými prostriedkami,

5.rozhodnutie, ktorým sa ukladá probačný dohľad pri podmienečnom odklade výkonu trestu odň atia slobody, ak sa súčasne uložili primerané obmedzenia a povinnosti, ktorých povaha pripúšťa kontrolu technickými prostriedkami,

6.rozhodnutie, ktorým sa ukladá probačný dohľad pri podmienečnom prepustení z výkonu trestu odň atia slobody, ak sa súčasne uložili primerané obmedzenia a povinnosti, ktorých povaha pripúšťa kontrolu technickými prostriedkami,

7.rozhodnutie, ktorým sa podmienečne zastavuje trestné stíhanie, ak sa súčasne uložili primerané obmedzenia a povinnosti, ktorých povaha pripúšťa kontrolu technickými prostriedkami,

8.nariadenie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. g) Občianskeho sú dneho poriadku, ak sa nariadila kontrola technickými prostriedkami.

Z hľadiska uvedeného výpočtu rozhodnutí je zrejmé, že ide výlučne o rozhodnutia vydávané v trestnom konaní súdom (1 až 7) alebo prokurátorom (7) a súdom v ob čianskom súdnom konaní (8).

Kontrola výkonu rozhodnutí, a to najmä v trestnom konaní, má špecifickú povahu. Tento inštitút je upravený v Trestnom poriadku vo všeobecnej rovine, pričom metódy a postupy jej výkonu sú dané kompetenciami proba čného a mediačného úradníka, ktorý je orgánom vykonávajúcim kontrolu výkonu rozhodnutia (trestu, ochranného opatrenia a pod.). Kontrola technickými prostriedkami je jednou z metód výkonu kontroly rozhodnutia v trestnom konaní a jej aplikácia nevylučuje aplikáciu iných metód kontroly toho istého rozhodnutia (napr. návšteva odsúdeného v mieste výkonu trestu domáceho väzenia).

Zo všeobecnej časti dôvodovej sprá vy je zrejmý zámer predkladateľa využiť kontrolu technickými prostriedkami v dvojakom režime – na účely kontroly niektorých rozhodnutí vydávaných v trestnom konaní a v občianskom súdnom konaní a na strane druhej na účely kontroly pohybu odsúdených v miestach, kde sa vykonáva trest odňatia slobody. Preto sa v odseku 2 navrhuje upraviť používanie technických prostriedkov v mieste výkonu trestu odňatia slobody osobitným predpisom, ktorým je zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z uvedeného konceptu teda vyplýva, že zákon v čl. I sa v prípade kontroly odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody použije len primerane. Tento záver odôvodňuje aj tá skutočnosť, že v prípade kontroly odsúdených vo výkon trestu odňatia slobody nejde o výkon rozhodnutia sú du, ale o jednu z foriem, či spôsobov realizácie úloh Zboru väzenskej a justičnej stráže – kontrolovať odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody.

K § 2

Ustanovenie vymedzuje základné pojmy použí vané v návrhu zákona.

Pojem 'kontrola technickými prostriedkami', ktorý je zohľadnený aj v názve návrhu zákona, je prevzatý z aktuá lneho znenia § 53 ods. 2 Trestného zákona. Jeho obsahové vymedzenie vyplýva z osobitnej zákonnej úpravy v čl. I. Kontrola technickými prostriedkami nepredstavuje sankčný mechanizmus, ale jej účelom je zabezpečiť riadne vykonanie rozhodnutia, ktorým sa ukladá napr. trestná sankcia.

'Rozhodnutie' je vymedzené v kontexte § 1 ods. 1 ako vykonateľné rozhodnutie s údu (trestné konanie, občianske súdne konanie) alebo prokurátora (podmienečné zastavenie trestného stíhania v trestnom konaní). Moment vykonateľnosti rozhodnutia upravuje Trestný poriadok a Občiansky sú dny poriadok. Bez rozhodnutia súdu (prokurátora) nebude kontrola technickými prostriedkami možná. Berúc do úvahy navrhované zmeny v trestných kódexoch bude platiť, že súd (prokurátor) bude kontrolu technickými prostriedkami nariaďovať samostatným výrokom v rozhodnutí , ktorým ukladá sankciu alebo primerané obmedzenia a povinnosti. Jedinou výnimkou je rozhodnutie súdu (rozsudok, trestný rozkaz), ktorým ukladá trest domáceho väzenia. Pri tomto treste sa používa kontrola technický mi prostriedkami priamo zo zákona bez toho, aby ju bolo potrebné osobitne nariaďovať, t.j. je obligatórna, resp. je imanentnou súčasťou trestu domá ceho väzenia. Vo všetkých ostatných prípadoch ide o fakultatívnu možnosť (spôsob) kontroly výkonu rozhodnutia, a preto je potrebné o jej využití rozhodn úť osobitným výrokom (t.j. nariadiť ju).

Pojem 'technické prostriedky' je taktiež prevzatý z platnej právnej úpravy; k tomu pozri § 53 ods. 2 Trestného zákona. Návrh zákona v druhej časti pomenúva jednotlivé technické prostriedky, popisuje ich z ákladnú funkcionalitu a definuje podmienky ich použitia. Podľa návrhu zá kona ide o zariadenia, ktoré má kontrolovaná osoba pripevnené k telu (náramok na členku), ktoré je kontrolovaná osoba alebo chránená osoba povinná len nosiť pri sebe (zariadenie na určenie polohy kontrolovanej osoby, zariadenie varovania blízkosti), zariadenia, ktoré sa umiestnia v obydlí kontrolovanej osoby a zariadenie, ktoré používa probačný a mediačný úradník. Všetky tieto zariadenia budú komunikovať s centrálnym monitorovacím systémom, čím sa zabezpečí komplexný prehľad o prípadných porušeniach podmienok vý konu trestu, resp. rozhodnutia.

'Kontrolovaná osoba' je zákonom vymedzená ako fyzická osoba, ktorá je dotknutá rozhodnutím tak, že sa jej ukladá určitý zákaz, povinnosť alebo obmedzenie a súčasne je zo zákona alebo na základe rozhodnutia povinná podrobiť sa kontrole technický mi prostriedkami (táto povinnosť vyplýva z procesných predpisov). Vzhľadom na možnosti využitia kontroly technickými prostriedkami v intenciách ú pravy procesných kódexov pôjde buď o obvineného, obžalovaného a odsúden ého v trestnom konaní alebo o osobu, ktorá je dôvodne podozrivá z domáceho násilia [§ 76 ods. 1 písm. g) Občianskeho súdneho poriadku]. Prevzatie uvedených procesných pojmov do návrhu zákona nie je účelné, preto je namieste zavedenie nového pojmu. Návrh zákona použí va popri pojme 'kontrolovaná osoba' aj pojem 'chránená osoba'.

Pojem 'chránená osoba' si vyžaduje osobitnú definíciu, a to z dôvodu zamedzenia jeho zamieňania s pojmom chránenej osoby tak ako ho používa Trestný zákon; k tomu pozri § 139 Trestného zákona. O chránenej osobe možno hovoriť len v prípadoch kontroly výkonu rozhodnutia, ktorým sa ukladá zákaz priblíženia sa na určitú vzdialenosť. Osoba, ktor á je nositeľom povinnosti zákaz priblížiť sa je kontrolovanou osobou, osoba, ktorá je takýmto rozhodnutím chránená, je chránenou osobou. Právna ú prava obsahuje osobitné ustanovenia v prípade, ak je chránenou osobou maloleté dieťa. V týchto prípadoch sa bude uplatňovať osobitný prístup; k tomu pozri najmä § 12 ods. 3.

'Operačné stredisko' je definované ako pracovisko, ktoré prevádzkuje centrálny monitorovací systém a ktoré zabezpečuje pre probačných a mediačných úradníkov technickú podporu pri realizácii ich oprávnení a povinností. Podľa návrhu zákona bude činnosť opera čného strediska zabezpečovať ministerstvo spravodlivosti [§ 29 písm. c) návrhu zákona]. Základnou ú lohou operačného strediska je, zjednodušene povedané, poskytnúť probačným a mediačným úradníkom technickú podporu pri výkone samotnej kontroly technickými prostriedkami, ako aj pri preverovaní splnenia podmienok výkonu kontroly technickými prostriedkami. Predkladateľ nevylučuje, že v prípade inštitucionalizácie probačnej a media čnej služby presun tejto pôsobnosti na samostatný štátny orgán, ktorý by perspektívne mohol zastrešovať probačnú a mediačnú službu v Slovenskej republike.

'Centrálny monitorovací systém' je informačný systém, ktorý bude používaný pri výkone kontroly technickými prostriedkami. Tento informačný systém bude komunikovať s jednotlivými technickými prostriedkami a monitorovať priebeh kontroly zaznamenávaním bezpečnostných a prevádzkových incidentov. Centrálny monitorovací systém sa definuje v § 30 ods. 1 ako súčasť Centrá lneho informačného systému súdnictva, čím sa vymedzuje aj jeho detailnejšia regulácia, a to prostredníctvom právnej úpravy obsiahnutej v § 79 až 82 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a konečnom dôsledku aj vzť ah k zákonu č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zá kon o e-Governmente) v znení zákona č. 214/2014 Z. z.

'Bezpečnostný incident' predstavuje jeden z ústredných pojmov návrhu zákona. Zaznamenanie bezpečnostného incidentu je dôležitý m momentom kontroly technickými prostriedkami, nakoľko poukazuje na porušenie povinnosti, zákazu alebo obmedzenia vyplývajúceho z rozhodnutia. Komplexný prehľad o bezpečnostných incidentoch napĺňa samotnú podstatu inštitútu kontroly technickými prostriedkami. Jeho preverenie probačným a mediačným úradní kom a následné posúdenie sudcom môže viesť napríklad k záveru, ž e kontrolovaná osoba porušuje podmienky výkonu trestu domáceho väzenia, čo môže viesť k premene trestu na trest odňatia slobody. Podrobnejšia úprava riešenia bezpečnostných incidentov je v tretej časti návrhu zákona. Z hľadiska fungovania centrálneho monitorovacieho systému je dôle žité uviesť, že tento systém je určený na zaznamenávanie bezpečnostných incidentov a prevádzkových incidentov, a teda len tieto informácie budú operačnému stredisku k dispozícii. Zákon týmto spôsobom v konečnom dôsledku vymedzuje rozsah spracúvaných údajov o kontrolovanej osobe alebo chránenej osobe. Zjednodušene povedané, monitor zamestnanca operačného strediska ostáva čierny a neaktívny do momentu vzniku bezpečnostného alebo prevádzkového incidentu.

'Prevádzkový incident' je druhým typom incidentu zaznamenávaným centrálnym monitorovacím systémom. Na rozdiel od bezpečnostného incidentu prevádzkový incident nevedie ku konštatovaniu porušenia podmienok výkonu rozhodnutia. Ako z názvu vyplýva, jeho podstata spočíva v samotnej prevádzke technických prostriedkov, napríklad vybitie batérie zariadenia alebo jeho porucha. Nie je vylúčené, že prevádzkový incident je v skutočnosti bezpečnostným incidentom (napríklad úmyselné poš kodenie zariadenia v snahe vyhnúť sa monitoringu). Z uvedeného dôvodu je použit ý dovetok 'ak nie je bezpečnostným incidentom'. Podrobnejšia úprava riešenia prevádzkových incidentov je v tretej časti návrhu zákona.

Vymedzenie pojmu 'obydlie' vychádza z § 99 ods. 1 Trestného poriadku a § 53 ods. 2 Trestného zákona. Tento pojem je v zákone používaný v dvoch situáciá ch – v súvislosti s povinnosťou strpieť umiestnenie technického prostriedku vo svojom obydlí, a v súvislosti s povinnosťou umožniť vstup do obydlia na ú čely podľa tohto zákona (preverovanie splnenia podmienok použitia technických prostriedkov).

K § 3

Ustanovenie § 3 obsahuje taxatívny výpoč et technických prostriedkov, prostredníctvom ktorých sa vykonáva kontrola výkonu rozhodnutia. Z hľadiska praktickej aplikácie novej právnej úpravy je dôležité uviesť, že podľa typu konkrétneho zá kazu, povinnosti alebo obmedzenia uloženého rozhodnutím sa podľa § 10 použije vhodná kombinácia technických prostriedkov tak, aby bola zabezpečená riadna kontrola výkonu rozhodnutia. V tejto súvislosti je namieste poukázať na to, že súd (prokurátor) nebude rozhodovať o použití konkr étnych technických prostriedkoch, ale vo výroku rozhodnutia 'len' nariadi kontrolu výkonu rozhodnutia technickými prostriedkami. To, ktoré technické prostriedky sa na základe rozhodnutia majú použiť, definuje priamo zákon v závislosti na povahe rozhodnutia a jeho výroku, ktorý obsahuje predmetn ý zákaz, povinnosť či obmedzenie. Súčasne je potrebné mať na pamäti, že v prípade trestu domáceho väzenia nebude dochádzať k nariadeniu kontroly technickými prostriedkami; k tomu pozri odôvodnenie k § 2 písm. b).

Z hľadiska funkcionality technických prostriedkov je taktiež dôležité uviesť, že tieto sú používané vždy v spojení s centrálnym monitorovacím systémom, ktorý bude komunikovať s technický mi prostriedkami (dátový prenos údajov) a zaznamenávať bezpečnostné a prevádzkové incidenty.

Právna úprava je koncipovaná tak, aby očakávaný technologický rozvoj nemal bezprostredný vplyv na normatívnu úpravu a nevyvolával bezprostrednú potrebu novelizácie zákona pri zavádzaní nových technoló gií, ktoré bude možné postupom času využiť pri kontrole technickými prostriedkami, a teda z uvedeného dôvodu je funkcionalita technických prostriedkov zákonom popísaná s potrebnou mierou zovšeobecnenia.

V § 4 a nasl., ktoré popisujú jednotlivé te chnické prostriedky, sú súčasne vymedzené aj základné povinnosti, ktorý ch splnenie je nevyhnutné pre dosiahnutie sledovaného cieľa, ktorým je riadna a nerušená kontrola výkonu rozhodnutia. Porušenie týchto povinností bude bezpečnostný m incidentom a podľa svojej povahy bude prinášať rôzne právne následky. Napríklad porušenie povinnosti podľa § 4 ods. 1 môže byť posúdené ako porušenie podmienok výkonu trestu domáceho vä zenia a môže viesť k premene tohto trestu na trest odňatia slobody. Ak sa technické prostriedky používajú počas skúšobnej doby, poruš enie povinností podľa § 4 a nasl. môže viesť k záveru, že kontrolovaná osoba sa v skúšobnej dobe neosvedčila. Z hľadiska zrozumiteľ nosti a prehľadnosti právnej úpravy sa tieto povinnosti navrhuje upraviť priamo v tých ustanoveniach, ktoré upravujú jednotlivé technické prostriedky – ide o povinnosti vždy spojené s povahou toho ktorého technického prostriedku.

V navrhovanom odseku 2 je riešená problematika vlastníctva technických prostriedkov a ich správy. Technické prostriedky budú majetkom štátu, ktorého sprá vu bude vykonávať Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, a to podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov. Nakoľko správa majetku štátu nie je výkonom štátnej správy, upravuje sa v § 3 namiesto § 29, ktorý rieši výkon štátnej správy na úseku výkonu kontroly technickými prostriedkami.

K § 4

Základným prvkom v rámci technický ch prostriedkov je osobné identifikačné zariadenie – aktuálne v podobe náramku, ktorý sa upevní na telo kontrolovanej osoby, a to spravidla na jej členok. Úč elom tohto zariadenia je primárne zabezpečiť jednoznačnú identifikáciu kontrolovanej osoby (zariadenie bude v centrálnom monitorovacom systéme spárované s údajmi konkrétnej fyzickej osoby). Toto technické zariadenie v kombinácii s inými zariadeniami súčasne umožní monitorovanie pohybu alebo pobytu kontrolovanej osoby vysielaním rádiofrekvenčného signálu.

Kontrolovaná osoba bude povinná strpieť upevnenie tohto zariadenia na svojom tele poč as celého trvania kontroly výkonu rozhodnutia technickými prostriedkami. Prípadné pokusy zasiahnuť do tohto zariadenia alebo poškodiť prípadne zničiť ho budú vyhodnocované ako bezpečnostné incidenty.

K § 5

Zariadenie na kontrolu prítomnosti bude umiestnen é v obydlí kontrolovanej osoby, pričom na základe komunikácie s osobným identifikačným zariadením umožní kontrolovať prítomnosť kontrolovanej osoby v určenom čase na určenom mieste (obydlí). V súčasnosti má toto zariadenie podobu domácej monitorovacej stanice a bude sa využ ívať v prípade trestu domáceho väzenia. Toto zariadenie komunikuje s osobným identifikačným zariadením, ktorého rádiofrekvenčný signál prijíma a vyhodnocuje prítomnosť (neprítomnosť) kontrolovanej osoby na určenom mieste a v určenom čase v súlade s rozhodnutím súdu. V prípade porušenia podmienok výkonu trestu domáceho väzenia bude toto zariadenie signalizovať túto skutočnosť operačnému stredisku, ktoré túto informáciu odovzdá pr íslušnému probačnému a mediačnému úradníkovi.

Vzhľadom na funkcionalitu tohto zariadenia je nevyhnutné, aby kontrolovaná osoba strpela jeho umiestnenie v obydlí, v ktorom sa vykonáva trest domáceho väzenia. Tomu zodpovedá povinnosť zavádzaná v odseku 2.

K § 6

Prostredníctvom zariadenia na urč enie polohy kontrolovanej osoby je možné vykonávať kontrolu rozhodnutia, ktorým sa ukladá trest zákazu pobytu, trest zákazu účasti na verejných podujatiach, či kontrolu dodržiavania uložených primeraných povinností a obmedzení, nakoľko toto zariadenie v príslu šnej kombinácii s ostatnými technickými prostriedkami, v tomto prípade s osobným identifikačným zariadením, umožňuje zistenie pohybu a pobytu kontrolovanej osoby vo vymedzenom čase a priestore zaznamenávaním jej aktuálnej geografickej polohy v centrálnom monitorovacom systému. Avšak k analýze údajov spojených s pohybom a pobytom kontrolovanej osoby vo vzťahu ku určitému času alebo priestoru a k zisteniu aktuálnej geografickej polohy ko ntrolovanej osoby v konkrétnom reálnom čase a priestore prichádza až vtedy, ak nastane bezpečnostný incident, t.j. ak kontrolovaná osoba poruší uložený zákaz, obmedzenie alebo povinnosť. Zariadenie má v súč asnosti podobu komunikačného zariadenia (mobilu), ktoré veľkosťou umožňuje jeho bežné nosenie.

Vzhľadom na funkcionalitu tohto zariadenia je nevyhnutné, aby kontrolovaná osoba mala toto zariadenie vždy so sebou

K § 7

V tomto prípade ide o zariadenie, ktoré bude ma ť v dispozícii chránená osoba. Účelom tohto zariadenia je poskytnúť varovanie, a teda aj ochranu chránenej osobe v prípade, ak sa kontrolovaná osoba priblíži ku chránenej osobe. Toto zariadenie súčasne umožní chránenej osobe okamžitý kontakt s operačným strediskom ('panic button'). Zariadenie má v súčasnosti podobu komunikačné ho zariadenia (mobilu), ktoré veľkosťou umožňuje jeho bežné nosenie.

Ak má byť zabezpečený účel vý konu rozhodnutia – v tomto prípade rozhodnutia, ktorým sa ukladá zákaz priblíženia sa ku chránenej osobe, je nevyhnutné, aby chránená osoba mala pri sebe toto zariadenie. V opačnom prípade nebude technicky mo žné zabezpečiť kontrolu výkonu rozhodnutia technickými prostriedkami. Na tento účel sa v odseku 2 ukladá chránenej osobe povinnosť mať pri se be zariadenie varovania blízkosti. Táto zákonná povinnosť však nebude vynútiteľná, resp. s jej porušením nie je spojená žiadna sankcia – jediný negatívny dôsledok jej poruš enia je riziko bezprostredného kontaktu kontrolovanej osoby a chránenej osoby, a teda vystavenie sa riziku kontaktu s potenciálnym agresorom. Je teda v záujme chránenej osoby nevystavovať sa tomuto riziku a rešpektovať povinnosť chrániť sa tým, že bude mať pri sebe toto zariadenie.

K § 8

Ako už z názvu vyplýva, toto zariadenie je ur čené na kontrolu výkonu rozhodnutia, ktorým sa ukladá zákaz požívania alkoholických nápojov. Samotné zariadenie tvorí domáca stanica, ktorá umožňuje jednak sledovať úroveň alkoholu v dychu kontrolovanej osoby a súčasne umožňuje jej jednoznačnú identifikáciu na základe zosnímania jej tváre a porovnania tejto snímky so snímkou ulož enou v centrálnom monitorovacom systéme, čím sa zabezpečí jednoznačná identifikácia kontrolovanej osoby pri vykonaní dychovej skúšky. V tomto prípade bude dochádzať k spracúvaniu biometrických údajov kontrolovanej osoby – biometrická charakteristika tváre. Zariadenie deteguje mno žstvo alkoholu v krvi odsúdeného pomocou analýzy množstva alkoholu v dychu odsúdeného. Tento spôsob detekcie alkoholu využívajú aj bežné alkohol testery používané policajnými orgánmi.

K § 9

Hlasové overenie prí tomnosti kontrolovanej osoby na diaľku v určenom čase a na určenom mieste telefonicky pomocou hlasovej identifikácie založenej na unikátnom hlasovom podpise umožňuje kontrolu výkonu rozhodnutia, ktorým je uložený trest zákazu účasti na verejných podujatiach prípadne trest domáceho vä zenia. Hlasové overenie prítomnosti kontrolovanej osoby prebieha prostredníctvom biometrickej identifikácie založenej na hlasovom podpise ako digitálnej reprezentácii jedinečných vlastností jednotlivca (hlasivky, frekvencia, rytmus).

K § 10

Zariadenie probačného a mediačného ú radníka má špecifickú povahu, nakoľko nie je v dispozícii kontrolovanej osoby ani chránenej osoby, ale používa ho probačný a mediačný úradník. Funkcionalita tohto zariadenia spočíva v tom, že umožňuje proba čnému a mediačnému úradníkovi vykonať kontrolu dodržiavania zákazu, obmedzenia alebo povinnosti 'na mieste' tým, že dokáž e identifikovať prítomnosť osobného identifikačného zariadenia v rozsahu približne 300 m v jeho okolí (podľa miestnych, resp. geografických podmienok), a tým zistiť prítomnosť osôb, ktoré majú toto zariadenie pripojené k telu. V konkrétnom prípade teda umožní napríklad overiť, či sa kontrolovaná osoba nachádza v určenom č ase na určenom mieste (trest domáceho väzenia) alebo či sa naopak nenachádza v určenom čase na určenom mieste (trest zákazu pobytu, trest zákazu účasti na verejných podujatiach a pod.).

Vzhľadom na charakter tohto zariadenia sa navrhuje výslovne vymedziť oprávnenie probačného a mediačného úradníka používať toto zariadenie ako doplnkový spôsob kontroly dodržiavania uložených zákazov, obmedzení alebo povinností.

K § 11

Podľa typu zá kazu, obmedzenia alebo povinnosti uloženej rozhodnutím navrhované ustanovenie predpisuje konkrétne technické prostriedky alebo ich kombináciu, ktorú treba použiť v záujme riadnej kontroly výkonu rozhodnutia. Súd a ani prokurátor teda nebude rozhodovať o použití konkrétnych technický ch prostriedkov, ale primárne uloží zákaz, povinnosť alebo obmedzenie a nariadi ich kontrolu technickými prostriedkami. Priamo zo zákona bude s takýmto rozhodnutím spojené použitie konkrétnych technických prostriedkov (s vý nimkou trestu domáceho väzenia, kde kontrola technickými prostriedkami sa použije priamo zo zákona bez nutnosti nariaďovať ju). Aj keď je snahou predkladateľ a nastaviť zákon v dostatočne všeobecnej miere a umožniť tak zohľadňovať technologický vývoj bez nutnosti novelizácie zákona, v tomto prípade ide o ustanovenie, ktorého zmeny nemožno do budúcna vyl účiť.

Z praktického hľadiska budú k dispozícii po zavedení novej právnej úpravy nasledovné možnosti využitia technických prostriedkov:

Technické prostriedky podľa § 11 ods. 1

-trest domáceho väzenia

-zákaz vzďaľovať sa z miesta pobytu alebo z obydlia okrem vymedzených podmienok [§ 82 ods. 1 písm. e) TP]

Technické prostriedky podľa § 11 ods. 2

-povinnosť nepriblížiť sa k poškodenému na vzdialenosť menšiu ako päť metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodeného [§ 51 ods. 4 písm. a) TZ, § 82 ods. 1 písm. h) TP]

Technické prostriedky podľa § 11 ods. 3

-trest zákazu pobytu

-trest zákazu účasti na verejnom podujatí

-zákaz účasti na určených verejných podujatiach [§ 51 ods. 3 písm. a) TZ]

-zákaz vstupu na vyhradené miesta alebo priestory, na ktorých trestný čin spáchal [§ 51 ods. 3 písm. d) TZ]

-zákaz návštev určených miest [§ 82 ods. 1 písm. c) TP]

-zákaz vstupovať doč asne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia [§ 76 ods. 1 písm. g) OSP]

Technické prostriedky podľa § 11 ods. 4

-zákaz požívania alkoholických nápojov [§ 51 ods. 3 písm. b) TZ]

Osobitná úprava sa nachádza v odseku 5. Vzhľ adom na to, že nie je vylúčené, že súd uloží popri treste domáceho väzenia aj obmedzenie v podobe zákazu požívania alkoholických nápojov, navrhuje sa, aby v tomto prípade nemal odsúdený umiestnené v obydlí obe zariadenia podľa § 5 a 8 návrhu zákona, ale len jedno z nich. Z technologického hľadiska zariadenie kontroly požitia alkoholu umožňuje plniť aj funkcie domácej monitorovacej stanice, pričom súčasne sa tak rešpektuje požiadavka na minimalizáciu obmedzenia súkromia osôb žijúcich v spoločnej domácnosti s odsúdeným.

V navrhovaných odsekoch 1 až 3 sa súčasne zvýrazňuje použitie zariadenia probačného a mediačného úradníka ako doplnkovej formy kontroly technickými prostriedkami. V prípade podľa odseku 4 nebude použitie tohto technického prostriedku prípustn é.

K druhej hlave druhej časti – všeobecne

Navrhovaná právna ú prava definuje dva okruhy podmienok, ktorých splnenie je potrebné pre úspešnú realizáciu kontroly technickými prostriedkami. Rozlišujú sa podmienky výkonu kontroly technickými prostriedkami – to znamená splnenie právnych a technických podmienok, bez ktorých súd nemôže nariadiť kontrolu technickými prostriedkami, t.j. treba ich posudzovať pred rozhodnutím súdu v konaní, z ktorého môže vzísť rozhodnutie, ktoré je podkladom pre samotnú kontrolu technický mi prostriedkami (trestné konanie, občianske súdne konanie). Druhá kategória sú podmienky použitia technických prostriedkov, ktoré hovoria o tom, ako sa môžu a majú technické prostriedky použiť, resp. aké sú medze ich použ itia (ako sa nesmú použiť). V tomto prípade sa teda neskúma ich splnenie, ale urč ujú sa súčasne s rozhodovaním o treste alebo v nadväznosti na rozhodnutie o treste (zákaze, povinnosti, obmedzení).

K § 12

Podmienky výkonu kontroly technickými prostriedkami sú dvojakého charakteru – rýdzo technického alebo osobného (odsek 1) a právneho (odsek 2). V tomto prí pade ide o tie podmienky, ktorých splnenie vyžaduje Trestný zákon, Trestný poriadok a Občiansky súdny poriadok v tých ustanoveniach, v ktorých umožňuje použitie kontroly technickými prostriedkami; k tomu pozri navrhované znenie § 75b ods. 7 Občianskeho súdneho poriadku, § 50 ods. 2, § 50 ods. 4 písm. d), § 51 ods. 5, § 52 ods. 1 písm. c), § 53 ods. 1 pí sm. c), § 62 ods. 4, § 62a ods. 5, § 68 ods. 1, § 77 ods. 5, § 116 ods. 1 a § 119 ods. 2 písm. d) Trestného zákona a § 82 ods. 4 a § 216 ods. 4 Trestného poriadku. V týchto prípadoch sa používa dikcia 'ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu'. Týmito podmienkami sú teda podmienky podľa § 12 návrhu zákona.

Základnou podmienkou nariadenia kontroly technickými prostriedkami je ich dostupnosť. Štát, resp. ministerstvo spravodlivosti bude disponovať obmedzeným počtom technických prostriedkov. Preto bude potrebné pred rozhodnutím súdu (prokurátora) v prvom rade skúmať, či sú do úvahy prich ádzajúce technické prostriedky k dispozícii – táto situácia však môže nastať len úplne výnimočne, nakoľko ju však nemožno s absolútnou istotou vylúčiť, je namieste ju v návrhu zá kona predpokladať.

Rovnako je potrebné skúmať, či sú vytvorené v mieste ich použitia vhodné materiálno-technické podmienky typu dostupnosť GPS signálu, pokrytie GSM signálom, prípojka k elektrickej sieti, pevná telefó nna linka, vhodné miesto na umiestnenie domácej monitorovacej stanice a pod. Vzhľadom na technický charakter týchto podmienok sa navrhuje, aby boli ustanovené vykonávacím predpisom, ktorý vydá ministerstvo spravodlivosti; návrh vyhlášky je prílohou návrhu zákona a bude v prí pade schválenie predkladaného zákona predmetom samostatného legislatívneho procesu.

Osobitnú podmienku nariadenia kontroly technický mi prostriedkami predstavuje súhlas chránenej osoby [§ 12 ods. 2 písm. a) návrhu zákona]. Nakoľko bez aktívnej účasti chránenej osoby nie je možné efektívne zabezpečiť kontrolu výkonu rozhodnutia, ktorým sa ukladá zákaz priblíž enia sa kontrolovanej osoby k chránenej osobe, navrhuje sa, aby tento typ kontroly technickými prostriedkami bolo možné realizovať len so súhlasom chránenej osoby, v ktorej záujme je práve dosiahnutie stavu, kedy bude možn é efektívne zabezpečiť jej ochranu pred kontrolovanou osobou. S cieľom zvýrazniť dispozíciu chránenej osoby s poskytovanou ochranou sa pripúšťa spä tvzatie už udeleného súhlasu, ktorý musí byť písomný (§ 13 ods. 2 návrhu zákona). Dôsledkom späťvzatia tohto súhlasu bude skonč enie kontroly technickými prostriedkami bez možnosti opätovného udelenia tohto sú hlasu, a teda aj bez možnosti opätovného nariadenia kontroly technickými prostriedkami . Z praktického h ľadiska bude teda platiť, že popri materiálno-technických podmienkach použitia technických prostriedkov, ktoré umožňujú technickú kontrolu tohto typu zákazu sa bude musieť obstarať súhlas chrá nenej osoby. Je však potrebné rozlíšiť úpravu v trestnom konaní a v občianskom súdnom konaní. V prípade občianskeho súdneho konania, kde bude súd rozhodovať o zákaze vstupovať dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozriv ý z násilia, bude kontrola technickými prostriedkami možná aj na návrh chránenej osoby. Ak chránená osoba navrhne nariadenie kontroly technickými prostriedkami, je bezpredmetné riešiť otázku získania jej súhlasu, nakoľ ko tento možno predpokladať už z titulu podania návrhu na nariadenie kontroly technickými prostriedkami. Preto sa v odseku 3 na roveň súhlasu podľa odseku 2 písm. a) dáva aj samotný ná vrh na nariadenie kontroly technickými prostriedkami, a teda požiadavka na udelenie súhlasu je splnená podaním takéhoto návrhu.

Analogicky sa v odseku 2 písm. b) predpokladá existencia súhlasu osôb, ktoré žijú s kontrolovanou osobou v spoločnej domácnosti, a to v t ých prípadoch, kedy kontrola technickými prostriedkami predpokladá umiestnenie zariadenia do obydlia kontrolovanej osoby. Vychádza sa z predpokladu, že v tomto prípade ide o určitý zásah do práv osôb, ktoré žijú s kontrolovanou osobou v spoločnej domácnosti. V snahe minimalizovať tento zásah sa navrhuje právny režim získavania súhlasu týchto osôb. Bez súhlasu plnoletých osôb žijú cich s kontrolovanou osobou v spoločnej domácnosti nebude možná kontrola technický mi prostriedkami, ak sa používajú technické prostriedky podľa § 11 ods. 1 a 4. Návrh zákona rieši aj časové aspekty zí skavania tohto typu súhlasu. Podľa § 12 bude súhlas obstarávať probačný a mediačný úradník v čase pred vydaním rozhodnutia, a to v lehote určenej súdom (prokurátorom). Bude sa vyžadovať len súhlas tých osôb, ktoré žijú v spoločnej domácnosti v čase obstarávania tohto súhlasu. Ak neskôr dôjde k rozšíreniu počtu osôb ž ijúcich v spoločnej domácnosti, ich súhlas sa už nebude vyžadovať, nakoľko si musia byť vedomé tej skutočnosti, že budú žiť v obydlí, v ktorom sa používajú technické prostriedky. Zamedzí sa tak aj prípadnému zneužívaniu inštitútu súhlasu osôb žijúcich v spoločnej domácnosti. Takto udelený písomný súhlas nebude možné vziať späť, a to s cieľom zabezpečiť riadny a nerušený priebeh kontroly technickými prostriedkami.

Osobitná podmienka je vyjadrená v odseku 3. Cieľ om tohto ustanovenia je riešiť situácie, kedy je chránenou osobou dieťa. Túto situáciu nemožno vylúčiť, že v praxi nastane. Ak bude chránenou osobou dieťa, nebude sa vyžadovať jeho súhlas, ale o kontrole technickými prostriedkami sa rozhodne na základe posúdenia najlepšieho záujmu dieťaťa a jeho schopnosti plniť povinnosti, ktoré zo statusu chránenej osoby vyplývajú (pozri najmä § 7 ods. 2 a § 28). Na tento účel bude súd (prokurátor) povinne zohľadňovať názor dieťaťa, ak je spôsobilé ho formulovať, rovnako aj vyjadrenie jeho zákonných zá stupcov, prípadne opatrovníka, ak bol ustanovený. Právo dieťaťa vyjadriť svoj názor a by ť vypočuté v konaniach, ktoré sa ho dotýkajú, je priznané Dohovorom o právach dieťaťa. V tejto súvislosti je tiež potrebné poukázať na fakt, že záujem dieťaťa môže byť v niektorých prípadoch (predovšetkým v prípadoch domáceho násilia) v rozpore so záujmom jeho zákonného zástupcu – z uvedeného dôvodu preto návrh zákona nepreferuje názor dieťaťa pred vyjadrením zákonného zástupcu a naopak. Je plne v rozhodovacej právomoci súdu (prokurátora) zvážiť všetky okolnosti prípadu tak, aby bolo splnená podmienka najlepšieho záujmu dieťaťa.

Ak niektoré z týchto podmienok po začatí kontroly výkonu rozhodnutia technickými prostriedkami odpadnú alebo sa zmenia, je to dôvodom na postup podľa § 22 (prerušenie kontroly v ýkonu rozhodnutia) alebo podľa § 23 (skončenie kontroly technickými prostriedkami).

K § 13

Zavádza sa prieskumné konanie, ktorého ú čelom je zistiť, či sú splnené podmienky pre rozhodnutie, ktorým sa nariadi kontrola technický mi prostriedkami. Tento prieskum bude vykonávať probačný a mediačný úradník na pokyn sudcu (prokurátora). O výsledkoch prieskumu vyhotoví probačný a mediačný úradník správu, ktorá tvorí podklad pre nariadenie kontroly technickými prostriedkami.

Je dôležité upozorniť na to, že v tomto prípade ide o osobitný typ prieskumného konania, ktoré nie je možné zamieňať s činnosťou probačného a mediačného úradníka podľa § 3 zákona č. 550/2003 Z. z. o probačných a mediačných úradníkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len 'zákon o probačných a mediačných úradníkoch'). Èinnosť podľa § 3 cit. zákona vykonáva síce probačný a mediačný úradník taktiež pred rozhodnut ím súdu, ale účelom tejto činnosti je zistiť, či sú vytvorené podmienky pre uloženie alternatívneho trestu, t.j. trestu nespojeného s odňatím slobody, a to najmä s prihliadnutím na osobu páchateľa trestného činu. V prípade predkladaného ná vrhu nie je navrhované prieskumné konanie úkonom probácie, aj keď nie je vylúčené jeho súčasné vykonanie popri úkonoch podľa § 3 zákona o probačných a mediačných úradníkoch.

V praxi to bude znamenať, že probačný a mediačný úradník najprv bude zisťovať, či je vôbec účelné uloženie alternatívneho trestu vzhľadom na osobu páchateľa a až potom (príp. súčasne) bude skúmať splnenie podmienok pre kontrolu tohto trestu technickými prostriedkami.

Účelom postupu podľa § 13 je preverenie splnenia podmienok technického charakteru rozhodných pre nariadenie kontroly výkonu rozhodnutia (alternat ívneho trestu) technickými prostriedkami. Rovnako je jeho súčasťou obstaranie súhlasu podľa § 12 ods. 2, ak sa tento vyžaduje v závislosti na type použit ého technického prostriedku, ako aj preverenie podmienky podľa § 12 ods. 3; v tejto súvislosti je namieste poukázať na to, že názor dieťaťa bude zisťovaný pohovorom s týmto dieťaťom.

V odseku 2 sa zavádza povinnosť súčinnosti, ktorá sa ukladá dotknutým osob ám. Použitie pojmu 'dotknutá osoba' je odôvodnenie faktom, že v tomto prípade ešte nemožno hovoriť o kontrolovanej osobe alebo o chrá nenej osobe, keďže rozhodnutie o uložení zákazu, obmedzenia alebo povinn osti nebolo vydané. Dotknutou osobou treba rozumieť obvineného alebo obžalovaného, u ktorého súd skúma podmienky a možnosti uloženia alternatívneho trestu, resp. primeraného obmedzenia alebo povinnosti; dotknutými osobami sú aj osoby žijúce s kontrolovanou osobou v spoločnej domácnosti. Dotknutou osobou je aj 'budúca' chránená osoba. Z praktického hľadiska teda právna úprava predpokladá osobné stretnutie s dotknutými osobami v ideálnom prípade v obydlí, v ktorom sa zdrž iavajú, kde probačný a mediačný úradník za účasti osôb zabezpečujúcich technickú podporu (operačné stredisko) vykoná pohovor s dotknutými osobami a overí splnenie podmienok podľa § 12 ods. 1 a obstará súhlasy podľa § 12 ods. 2. Výsledkom tohto procesu bude správa, ktor ú probačný a mediačný úradník predloží sudcovi, ktorý dal pokyn na vykonanie prieskumu. Vykonať prieskumné konanie bude možné len na základe pokynu sudcu (prokurátora), čím sa zvýrazňuje fakultatívnosť kontroly technickými prostriedkami, ako aj nezávislosť sudcu zvážiť všetky okolnosti prípadu, ako aj mož nosti uloženia trestu, ktorý najlepším spôsobom naplní svoj účel.

Súčasťou zisťovania splnenia podmienok podľa § 12 bude aj poučovacia povinnosť podľa navrhovaného odseku 3. Požiadavka na poučenie všetkých dotknutých osôb a ich informovanosť je logická, nakoľko od nej sa odvíja aj získanie súhlasu podľa § 12 ods. 2. Udelenie sú hlasu musí vychádzať z dostatku informácií o dôsledkoch nariadenia kontroly technickými prostriedkami.

Vzhľadom na to, že od preskú mania splnenia podmienok podľa § 12 je závislé rozhodnutie o uložení trestu domáceho väzenia, resp. nariadenie kontroly technickými prostriedkami v ostatných prí padoch, je potrebné výsledky tohto procesu formalizovať vo forme správy, ktorú vypracuje probačný a mediačný úradník. Sprá va bude podkladom pre rozhodovanie sudcu (prokurátora).

Lehotu na vykonanie úkonov podľa § 13 určí probačnému a mediačnému úradníkovi sudca, príp. prokurátor. Nie je snahou predkladateľa túto lehotu určovať presným počtom dní a priamo zákonom, keďže je namieste zvážiť od prípadu k prípadu všetky okolnosti, ktoré môžu ovplyvňovať nerušený priebeh preskúmania podmienok. Preto sa navrhuje, aby túto lehotu určil probačnému a mediačnému úradníkovi priamo ten, kto dáva pokyn na vykonanie prieskumu podľa § 13. Rovnako je namieste ponechať na úvahe súdu (prokurátora) dĺžku tejto lehoty aj s ohľadom na to, že dôležitosť a urgentnosť požiadavky na urýchlené preverenia splnenia technických podmienok v prípade domáceho násilia bude iná ako v prípade trestu zákazu pobytu. Praktické skúsenosti z Èeskej republiky v prípade trestu domáceho väzenia hovoria, že táto lehota neprekročí 30 dní.

K § 14

Návrh zákona predpokladá, že môž u nastať situácie alebo skutočnosti, ktoré dočasne alebo na trvalo ovplyvnia podmienky, ktoré boli rozhodujúce pre nariadenie kontroly technickými prostriedkami. V týchto prípadoch je potrebné, aby probačný a mediačný úradník preskúmal vzniknutú situáciu a o veci informoval sudcu alebo prokurátora, ktorý nariadil kontrolu výkonu rozhodnutia technickými prostriedkami. Následne bude vecou súdu alebo prokurátora, aby rozhodli o ďalšom postupe, t.j. či sa preruší kontrola technickými prostriedkami (dočasná zmena podmienok; napr. dočasná strata obydlia, kde sa vykonáva trest domáceho väzenia, dočasné odpojenie od elektriny a pod.) alebo či sa tá to kontrola ukončí (trvalá zmena/zánik podmienok neumožňujúca ďalšie trvanie kontroly technickými prostriedkami).

K § 15

Účelom tohto ustanovenia je definovať základný právny rámec použitia technických prostriedkov. Technické prostriedky bude možné použiť len v súlade so zákonom, t.j. spôsobom, ktorý predpisuje predkladaný návrh zákona, len na základe vykonateľného rozhodnutia, ktorým sa ukladá zákaz, povinnosť alebo obmedzenie a len v rozsahu v akom určí ten, kto vydáva rozhodnutie.

Právnym základom využitia inštitútu kontroly výkonu rozhodnutia technickými prostriedkami je rozhodnutie súdu pri využívaní alternatí vnych foriem trestania a rozhodnutie prokurátora pri využívaní odklonu v trestnom konaní.

K § 16

Navrhovaný inštitút 'režim použ itia technických prostriedkov' bude plniť dve funkcie – zabezpečenie použitia technických prostriedkov len v nevyhnutnom rozsahu a konkretizovanie podstaty zákazu, povinnosti alebo obmedzenia, t.j. výrokovej č asti rozhodnutia, z ktorej bude zrejmé, kto je kontrolovanou a chránenou osobou, kde sa má vykonať trest domáceho väzenia, ktoré sú zakázané priestory, v akom čase trvá povinnosť zdržiavať sa v obydlí, aká bude frekvencia hlasového overovania prítomnosti kontrolovanej osoby a pod. Súčasne bude podkladom pre operačné stredisko pri aktivácii tohto režimu v centrálnom monitorovacom systé me.

K § 17

Navrhované ustanovenie rieši dve základné otázky – kto je kontrolujúcim orgánom (kontrolovanú osobu určuje súd alebo prokurátor v rozhodnutí) a aké všetky čiastkové úkony alebo č innosti sa v rámci kontroly vykonávajú.

Kontrola technickými prostriedkami je v § 2 vymedzená ako určitá činnosť. V nadväznosti na to vymedzuje § 17 kont rolu technickými prostriedkami výpočtom úkonov alebo čiastkových činností, ktoré spadajú do rámca kontroly a ktoré sa poč as kontroly vykonávajú.

Kontrolu bude vykonávať probačný a mediačný úradník, a teda nesie zodpovednosť za priebeh kontroly nakoľko tým napĺňa svoju úlohu kontrolovať výkon niektorých rozhodnutí súdu alebo prokurátora. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je dôkladne rozlišovať medzi činnosťou probačného a mediačného úradníka, ktorá v konečnom d ôsledku smeruje k rozhodnutiu súdu (prokurátora) a činnosťou operačného strediska, ktorá nesmie nahrádzať činnosť probačného a mediačného úradníka, nakoľko by tak operačné stredisko mohlo zasahovať do rozhodovacej činnosti súdu. Operačné stredisko predstavuje vo svojej podstate technickú podporu pre činnosť probačného a mediačného úradníka. Tomuto účelu je podriadená aj dikcia odseku 2. V praxi bude teda zabezpečená technická podpora pre probačné ho a mediačného úradníka najmä formu asistencie pri inštalácii a deinštalácii technických prostriedkov, overovaní ich funkčnosti a pod.

Vzhľadom na navrhovanú kompetenciu ministerstva spravodlivosti metodicky riadiť a usmerňovať činnosť probačných a mediačných úradníkov pri výkone kontroly technickými prostriedkami bude detailný postup pri výkone kontroly popísaný v metodických príručkách vydaných ministerstvom spravodlivosti.

V tejto súvislosti sa navrhuje vstup do Trestné ho poriadku, a to z dôvodu, že aktuálna úprava v § 435 ods. 1 umožňuje poveriť kontrolou výkonu trestu domáceho väzenia 'orgán spravujúci technické prostriedky kontroly odsúdeného' alebo probačného a mediačného úradníka. Èiže súd si môže vybrať, kto bude kontrolujúci orgá n. Tento koncept je namieste zmeniť tak, že kontrolu technickými prostriedkami vykonáva konkrétny subjekt priamo zo zákona (probačný a mediačný úradník), a teda súd si nevyberá, kto bude vykonávať kontrolu, rovnako odpadá potreba poverovania probačného a mediačného úradníka na výkon kontroly výkonu rozhodnutia.

K § 18

Prvotnými úkonmi, ktorými sa začí na kontrola technickými prostriedkami bude inštalácia technických prostriedkov a aktivácia režimu použitia technických prostriedkov. Úkony spojené s inštal áciou technických prostriedkov (odsek 1) bude vykonávať probačný a mediačný úradník za asistencie technikov operačného strediska. Aktiváciu režimu použitia technických prostriedkov vykoná operačné stredisko na pokyn probačného a mediačného úradníka. Vykonaním týchto úkonov možno považovať kontrolu technickými prostriedkami za za čatú.

O týchto úkonoch vyhotoví probačný a mediačný úradník úradný záznam, ktorý bude tvoriť súčasť spisovej dokumentácie k danému prípadu.

Z právnej úpravy vyplýva, že inštalácia technických prostriedkov a aktivácia režimu ich použitia sú dva odlišné úkony, od ktorých vykonania je závislý začiatok kontroly technickými prostriedkami.

K § 19

Ako už bolo naznačené vyššie, samotná kontrola technickými prostriedkami je vždy spojená s centrálnym monitorovacím systémom. Účelom tohto prepojenia je zabezpečiť monitoring priebehu kontroly technickými prostriedkami zaznamenávaním bezpečnostný ch incidentov a prevádzkových incidentov. Jednotlivé technické prostriedky komunikujú s centrálnym monitorovacím systémom na báze odosielania informácií, ktoré vyhodnocuje zaznamenáva operačné stredisko a informuje o nich probačného a mediačného úradníka.

Cieľom právnej úpravy v odseku 2 je umožniť probačnému a mediačnému úradníkovi kedykoľvek si vyžiadať informácie o priebehu kontroly technickými prostriedkami. Príslušným probačným a media čným úradníkom treba rozumieť probačného a mediačného úradníka, ktorý vykonáva v konkrétnom prípade kontrolu výkonu rozhodnutia technickými prostriedkami vrátane službukonajúceho probačného a mediačného úradníka. Je teda vylúčené, aby ktorýkoľ vek probačný a mediačný úradník týmto spôsobom získaval informácie o priebehu technickej kontroly v prípadoch, ktoré mu nepatria.

K § 20

Bezpečnostný incident je definovaný ako poru šenie zákazu, obmedzenia alebo povinnosti uložených rozhodnutím [§ 2 písm. h)]. Účelom tohto ustanovenia je zabezpečiť bezodkladné informovanie probačného a mediačného úradníka o všetkých bezpečnostných incidentoch. Informácia o tom, že nastal bezpečnostný incident je určujúca pre probačného a mediačného úradní ka, ktorý je povinný zistiť okolnosti toho ktorého bezpečnostného incidentu a podať o tom informáciu tomu, kto rozhodnutie vydal.

Právna úprava teda nie je koncipovaná v tom zmysle, že bezpečnostný incident automaticky znamená porušenie podmienok výkonu trestu (rozhodnutia). Bezpečnostný incident je potrebné vždy preveriť, čo zabezpečí probačný a mediačný úradní k v spolupráci s operačným strediskom. Výstupom z tohto preverovania je záznam, ktorý sa predloží súdu, ktorý rozhodnutie vydal. V tomto prípade sa vychádza z aktuálnej právnej úpravy trestných kód exov, ktoré s nedodržaním podmienok výkonu rozhodnutia spájajú rôzne následky – vznik trestnej zodpovednosti (trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 a 349 Trestného zá kona), premenu trestu domáceho väzenia na trest odňatia slobody (premena trestu podľa § 54 ods. 4 Trestného zákona) alebo porušenie podmienok v rámci skúšobnej doby pri podmienečných rozhodnutiach. Vzhľ adom na charakter týchto následkov sa navrhuje mechanizmus, podľa ktorého všetky bezpečnostné incidenty ohlási operačné stredisko probačnému a mediačnému úradníkovi, ten ich preverí a získané informácie predloží súdu (prokurátorovi), ktorý rozhodne o ďalš om postupe. Zvýrazňuje sa tak skutočnosť, že jedine súd (prokurátor) je opr ávnený s konečnou platnosťou posudzovať bezpečnostné incidenty, pričom probačný a mediačný úradník a operačné stredisko v tomto prípade zabezpečuje podklady pre toto rozhodnutie.

Osobitne je koncipovaná oznamovacia povinnosť v prípade bezpečnostných incidentov vo vzťahu k Policajnému zboru. navrhuje sa, aby operačné stredisko kontaktovalo Policajný zbor v prípadoch, kedy bezpečnostný incident ohrozuje život alebo zdravie, prí pade je trestným činom.

K § 21

Právna úprava rozlišuje bezpečnostné incidenty a prevádzkové incidenty. Návrh zákona predpokladá, že riešenie bezpečnostných incidentov bude výlučne v pôsobnosti probačného a mediačného úradníka. Prevádzkové incidenty bude rie šiť operačné stredisko s tým, že ak sa ukáže, že prevádzkový incident by mohol byť súčasne bezpečnostným incidentom, bude povinné ohlásiť túto skutočnosť probačnému a mediačné mu úradníkovi; k tomu pozri tiež § 2 písm. j) návrhu zákona.

V záujme efektívnej ochrany detí pred násilím je potrebné zabezpečiť, aby sa informácie o možnom ohrození dieťaťa dostali aj k orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Na základe oznámenia uvedené ho incidentu bude môcť orgán vo veci konať a v prípade potreby prijať nevyhnutné opatrenia. Tejto požiadavke zodpovedá znenie odseku 2.

K § 22

Inštitút prerušenie kontroly technický mi prostriedkami má za cieľ riešiť situácie, ktoré dočasne znemožňujú výkon kontroly technickými prostriedkami.

Z povahy veci je zrejmé, že prerušenie kontroly technickými prostriedkami nemožno zamieňať s prípadným prerušením výkonu rozhodnutia (trestu). Ak sa preruší kontrola technickými prostriedkami, to neznamená , že sa prerušuje výkon rozhodnutia (trestu), prípadne, že sa vylučujú in é metódy a postupy kontroly výkonu rozhodnutia. Naopak však bude platiť, že ak sa preruší výkon rozhodnutia (napr. prerušenie výkonu trestu domáceho väzenia), tak bude nutné prerušiť aj kontrolu vý konu rozhodnutia technickými prostriedkami.

Ïalším dôvodom prerušenia kontroly technickými prostriedkami je vzatie kontrolovanej osoby do väzby. Po prepustení kontrolovanej osoby z vä zby, možno opätovne nariadiť výkon kontroly technickými prostriedkami.

Rovnako prerušenie výkonu kontroly technickými prostriedkami nemožno zamieňať s výnimkou udelenou podľa § 435 ods. 5 Trestného poriadku. Ak proba čný a mediačný úradník udelí výnimku podľa § 435 ods. 5 Trestného poriadku, nepôjde o situáciu, ktorá by odôvodňovala prerušenie kontroly technickými prostriedkami, ale pôjde o situáciu odô vodňujúcu osobitný postup pri vyhodnocovaní dodržiavania povinnosti zdržiavať sa po určený čas na určenom mieste.

Nakoľko prerušením kontroly technickými prostriedkami môže byť dotknutá chránená osoba, navrhuje sa, aby súd (prokurátor) vyrozumel chránenú osobu o tom, že došlo k prerušeniu kontroly.

K § 23

Ako každý proces aj kontrola technickými pr ostriedkami má svoj koniec. Právna úprava rozlišuje tri spôsoby jej ukončenia. V prvom prípade ide o situáciu, kedy sa kontrola skončí ukončení m samotného výkonu rozhodnutia. Z povahy veci je zrejmé, že ak je ukončený výkon rozhodnutia, nemožno vykonávať kontrolu technickými prostriedkami, nakoľko niet čo kontrolovať. Kedy možno považovať vý kon rozhodnutia za skončený vyplýva z procesných predpisov; napr. v prípade trestu domáceho väzenia uplynutím doby, na ktorú bol uložený, príp. premenou trestu domáceho väzenia na trest odňatia slobody, v pr ípadoch probačného dohľadu uplynutím skúšobnej doby a pod.

Druhým spôsobom je ukončenie kontroly predtým než sa vykoná samotné rozhodnutie. Ako dôvod takéhoto postupu prichádza do úvahy podľa navrhovaného odseku 2 zmena podmienok použitia technických prostriedkov, ktorá (spravidla trvalo) neumožňuje ich ďalšie použitie. To znamená, že ak natrvalo odpadnú podmienky použitia technických prostriedkov, je to dô vodom pre skončenie kontroly technickými prostriedkami. V tomto prípade ide o objektívny dôvod ukončenia kontroly výkonu rozhodnutia technický mi prostriedkami.

Subjektívny dôvod ukončenia kontroly výkonu rozhodnutia technickými prostriedkami na strane kontrolovanej osoby je upravený v odseku 3 a jeho využitie prichádza do úvahy vtedy, ak samotná kontrolovaná osoba svojím pozitívnym správaním preukáže, že tento typ kontroly výkonu rozhodnutia nie je naďalej potrebný. Cieľom tejto právnej úpravy je zohľadniť skutočnosť, že v niektorých prípadoch je trvanie trestu alebo skúšobnej doby uloženej súdom pomerne dlhé (napr. výmera trestu zákazu účasti na verejných podujatiach až na desať rokov, skúšobná doba pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odň atia slobody, pri podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu účasti na verejných podujatiach, od výkonu trestu zákazu pobytu, od výkonu trestu zákazu činnosti v trvaní až päť rokov, pri podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody v trvaní až sedem rokov), pričom súčasné trvanie kontroly technickými prostriedkami za predpokladu d ôsledného dodržiavania podmienok uložených trestov alebo iných zákazov, povinností a obmedzení zo strany kontrolovanej osoby nemusí byť proporcionálne účelu, ktorý sa touto kontrolou sleduje. Z uvedeného dôvodu sa preto navrhuje, aby bolo prípustné ukončiť kontrolu technickými prostriedkami aj vtedy, 'ak kontrolovaná osoba počas kontroly výkonu rozhodnutia technickými prostriedkami spôsobom svojho života preukázala, že kontrola technickými prostriedkami nie je potrebná'. Ide o fakultatívny inštitút a jeho využitie je na rozhodnutí súdu, resp. prokurátora, ktorí budú rozhodovať na návrh probačného a mediačného ú radníka.

Jeho využitie však nebude možné v prípade trestu domáceho väzenia, pri ktorom kontrola technickými prostriedkami je neoddeliteľnou súčasťou tohto trestu.

Osobitne sa formuluje dôvod skončenia kontroly v písmene c). Podobne ako v pr ípade väzby, aj nástup kontrolovanej osoby do výkonu trestu odňatia slobody bude mať za následok skončenie kontroly technickými prostriedkami. V prípade trestu domáceho väzenia je situácia odlišná. V pripojenej novelizácii Trestného poriadku sa navrhuje, aby nastúpením odsúdeného, ktorý vykonáva trest domáceho väzenia, do výkonu trestu odňatia slobody došlo ex lege k prerušeniu výkonu trestu domáceho v äzenia. Nakoľko v tomto prípade dochádza k prerušeniu výkonu trestu, je namieste postup podľa § 22 ods. 1, t.j. dôjde k prerušeniu výkonu kontroly technický mi prostriedkami a nie k jej ukončeniu. Preto sa navrhuje výnimka v časti vety za bodkočiarkou.

K § 24

Logickým dôsledkom prerušenia alebo skončenia kontroly technickými prostriedkami je deaktivácia režimu použitia technických prostriedkov a deinštalácia technických prostriedkov, ktorá nastupuje bezprostredne po prerušení alebo skončení kontroly výkonu rozhodnutia technickými prostriedkami.

Úkony spojené s deinštaláciou technických prostriedkov vykoná probačný a mediačný úradník za asistencie technikov operačné ho strediska.

K § 25

Po skončení kontroly sa navrhuje formalizovať priebeh kontroly technickými prostriedkami do podoby správy o priebehu kontroly technickými prostriedkami. Správu o priebehu kontroly bude probačný a mediačný úradník povinný vypracovať aj pred skončení m kontroly výkonu rozhodnutia technickými prostriedkami kedykoľvek, ak o to požiada sudca alebo prokurátor.

K § 26

Ako vyplýva zo všeobecnej časti dô vodovej správy, navrhuje sa, aby sa kontrolované osoby podieľali na nákladoch, ktoré štátu vznikajú v súvislosti s výkonom kontroly technický mi prostriedkami.

Návrh zákon preto ustanovuje, že primárne znáša náklady spojené s technickou kontrolou (materiálno-technické a personálne zabezpečenie) štát. Súčasne však návrh zákona ukladá povinnosť kontrolovanej osobe povinnosť čiastočne štátu tieto náklady nahradiť. Výšku týchto nákladov ustanoví ministerstvo spravodlivosti vyhláškou; návrh tejto vyhlášky je prílohou návrhu zákona. Návrh zákona v šak predpokladá, že pôjde o sumu za každý začatý deň kontroly technickými prostriedkami (predpokladaná suma je v súčasnosti jedno euro za každý za čatý deň kontroly; jej výsledné znenie bude závisieť aj od výsledkov verejného obstarávania k servisných služieb a s tým súvisiacich analýz).

Vzhľadom na dikciu odseku 2 je zrejmé, že povinnosť zaplatiť časť nákladov spojených s kontrolou technickými prostriedkami vzniká priamo zo z ákona a nie je potrebné o nej osobitne rozhodovať. Pohľadávka, ktorá takto vzniká je pohľadávkou štátu, pričom jej sprá vcom bude ministerstvo spravodlivosti, ktoré bude realizovať aj výkon práv a povinností vyplývajúcich z postavenia správcu pohľadávky štátu v zmysle schvaľovaného vládneho návrhu zákona o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zá konov (tlač 1213, aktuálne v druhom čítaní).

Z praktického hľadiska vyzve probačný a mediačný úradník kontrolovanú osobu na úhradu sumy (počet dní kontroly vynásobený sumou za jeden deň kontroly). Ak táto nie je uhradená, pristúpi ministerstvo spravodlivosti k jej vymáhaniu ako pohľadávky štátu, ktorá vznik á priamo zo zákona.

Z hľadiska lehôt na zaplatenie časti nákladov sa navrhuje dvojaký režim: preferovaná je dohoda probačného a mediačného úradníka na mesa čnej platbe týchto nákladov, t.j. náklady uhrádza za každý vykonaný mesiac kontroly. Ak k tejto dohode nedôjde, uplatní sa zákonom ustanoven ý režim, a to v závislosti na tom, či kontrola technickými prostriedkami presahuje dva kalendárne roky [písmeno a)], ale sa vykonáva v rámci jedného kalendárneho roka [písmeno b)].

K § 27

Navrhované ustanovenie dáva možnosť kontrolovanej osobe v prípade potreby obrátiť sa na probačného a mediačného úradníka. Ide najmä o prípady týkajúce sa náhlych zmien, ktoré by mohli mať vplyv na režim použitia technický ch prostriedkov (zamestnávateľom nariadená práca nadčas, dopravná zápcha a pod.), či prípady technických porúch zverených technických prostriedkov a pod.

K § 28

Navrhuje sa ustanoviť výpočet povinností vypl ývajúcich kontrolovanej osobe a chránenej osobe. Navrhované povinnosti sú osobitnými pravidlami sprá vania sa kontrolovanej osoby a chránenej osoby počas výkonu rozhodnutia kontrolovaného technick ými prostriedkami s ohľadom na špecifiká týkajúce sa materiálno-technických podmienok výkonu samotnej kontroly a technické prostriedky zverené kontrolovanej osobe a chránenej osobe. Povinnosti osobitne spojené s konkrétnymi typmi technických prostriedkov sú sústredené do § 4 a nasl. návrhu zákona. V prípade § 26 ide o povinnosti spoločné pre vš etky technické prostriedky.

Z hľadiska sankčného mechanizmu za porušenie (nedodržanie) uvedených povinností sa javí, po dôkladnej analýze všetkých do úvahy prichádzajúcich možností, riešenie navrhovan é v odseku 3. Dôsledkom porušenia týchto povinností môže byť trestnoprávna zodpovednosť a/alebo zodpovednosť za škodu [technické zariadenia sú vo vlastníctve štátu, ktorého správu vykoná va ministerstvo spravodlivosti; k tomu pozri navrhované znenie § 29 písm. a)].

Vychádza sa z predpokladu, že má byť vecou súdu zvážiť okolnosti porušenia týchto povinností a rozhodnúť o ďalšom postupe; to platí aj pre postup správcu majetku štátu, v tomto prípade ministerstvo spravodlivosti.

Porušenie navrhovaných povinností môže podľa okolností prípadu viesť k záveru, že kontrolovaná osoba ich porušuje v snahe vyhnúť sa uloženému trestu alebo primeranému obmedzeniu či povinnosti – v takomto prípade sa budú aplikovať konsekvencie vyplývajúce z Trestné ho poriadku, resp. Trestného zákona (napr. marenie výkonu úradného rozhodnutia, premena trestu domáceho väzenia na trest odňatia slobody, príp. záver, že odsúdený alebo obvinený nevedie riadny život, čo m ôže mať za následok rozhodnutie o tom, že sa neosvedčil v skúšobnej dobe atď.).

Ak dôjde k poškodeniu, zničeniu alebo strate technických zariadení, je namieste vyvodiť zodpovednosť za škodu voči tomu, kto technické prostriedky poškodil, zničil alebo stratil. Nie je nevyhnutné, aby táto pr ávna konštrukcia bola v návrhu zákona výslovne upravená, nakoľko možno bez ďalších pochybností využiť § 420 Občianskeho zákonníka (všeobecná zodpovednosť za škodu). Okrem aplikácie Občianskeho zákonníka bude ministerstvo spravodlivosti postupovať aj podľa zákona N árodnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.

Vzhľadom na vyššie uvedené sa preto navrhuje, aby probačný a mediačný úradník oznamoval porušenie akejkoľvek povinnosti kontrolovanou osobou tomu, kto vydal rozhodnutie, ktorého výkon sa kontroluje technický mi prostriedkami. Osobitne sa upravuje oznamovania povinnosť smerom k ministerstvu spravodlivosti, ktorému sa bude oznamovať porušenie povinností zakladajúcich občianskoprávnu zodpovednosť – zodpovednosť za škodu.

Špecifická povinnosť je spojená s vycestovaním osoby, ktorá sa podrobuje monitoringu, do zahraničia. V tomto prípade sa navrhuje, aby táto osoba bola povinná oznámiť svoj zámer vycestovať do zahraničia proba čnému a mediačnému úradníkovi v predstihu piatich pracovných dní. Účelom zavedenia tejto povinnosti je zamedziť vzniku konfliktných situ ácií pri zabezpečovaní monitoringu v zahraničí (na území iného štátu), rovnako aj vytvoriť faktickú možnosť prerušiť kontrolu technickými prostriedkami v týchto prípadoch. V odseku 4 sa definujú obsahové náležitosti oznámenia ohlásenia zámeru vycestovať do zahraničia.

Oznamovacie povinnosti kontrolovanej a chránenej osoby sú koncipované tak, aby sa plnili smerom k probačnému a mediačnému úradníkovi, t.j. aby tu bol len jeden kontaktný bod (bez nutnosti oznamovať to aj operačné mu stredisku). Nakoľko tieto informácie sú dôležité aj pre činnosť operačného strediska, navrhuje sa, aby boli tieto informácie súčasne oznámené zo strany probačného a mediačného úradníka aj operačnému stredisku.

K § 29

Vzhľadom na špecifiká právnej úpravy chrá nenej osoby, ktorou je maloleté dieťaťa sa navrhuje analogicky aplikovať túto právnu úpravu aj v prípade osôb, ktoré sú pozbavené spôsobilosti na právnej úkony, resp. ktorých spôsobilosť na právne úkony je obmedzená. To znamená, že aj v týchto prípadoch sa bude aplikovať § 12 ods. 3, § 13, § 21 ods. 2, § 22 ods. 1 a § 28 ods. 2 druhá veta.

K § 30

Ministerstvo spravodlivosti je podľa zákona č . 575/2001 Z. z. ústredným orgánom štátnej správy pre súdy a väzenstvo. V širších súvislostiach sa preto navrhuje zveriť štátnu správu kontroly výkonu rozhodnutia technickými prostriedkami prá ve ministerstvu spravodlivosti, ktoré bude najmä prevádzkovať centrálny monitorovací systém, plniť úlohy operačného strediska a metodicky riadiť probačných a mediačných úradníkov pri plnení ú loh spojených s kontrolou výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a vykonávať štatistické zisťovania.

Pôsobnosť ministerstva spravodlivosti ako správcu majetku štátu, ktorý tvoria technické prostriedky je vyplýva z § 3 ods. 2. Nakoľko správa majetku štátu nie je výkonom štátnej správy, je správa majetku upravená mimo § 30.

K § 31

Centrálny monitorovací systém je informačným systémom, prostredníctvom ktorého je umožnená kontrola výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami. Návrh zákona ho v § 29 ods. 1 definuje ako súčasť širšieho celku, ktorým je Centrálny informačný systém s údnictva. Vytvorením tejto väzby sa použije na zavádzaný centrálny monitorovací systém právna regulácia vyplývajúca z § 79 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektor ých zákonov v znení neskorších predpisov.

V rámci tohto informačného systému je opera čným strediskom spracúvaný vopred určený okruh osobných údajov. V centrálnom monitorovacom systéme sa bude spracúvať aj osobitná kategória osobných údajov, a to biometrických údajov. Spracová vanie biometrických údajov umožňuje zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 84/2014 Z. z. (ďalej len 'zákon o ochrane osobných ú dajov'); k tomu pozri najmä § 13 ods. 5 písm. a) cit. zákona. V súlade so zákonom o ochrane osobných údajov sa vytvára v § 30 ods. 2 právny základ spracovania biometrických údajov.

Z povahy a charakteru údajov spracúvaných v centrálnom monitorovacom systéme tieto nebudú verejne prístupné a bude ich možné použiť len na dosiahnutie účelu tohto zákona, teda na zabezpečenie kontroly výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami. To znamená, ž e tieto informácie nebude možné poskytnúť nikomu inému ako probačnému a mediačnému úradníkovi, resp. tomu, kto vydal rozhodnutie, ktorého výkon sa kontroluje technickými prostriedkami.

K § 32

Navrhované ustanovenie zabezpečuje priestor pre vz ájomnú súčinnosť osôb participujúcich na kontrole výkonu rozhodnutí technickými prostriedkami, ako aj ostatných subjektov priamo či nepriamo dotknutých výkonom takejto kontroly.

Zároveň sa navrhuje, aby bola probačným a mediačným úradníkom na základe ich žiadosti poskytnutá ochrana pri výkone činnosti pod ľa tohto zákona zo strany Policajného zboru najmä v prípade, že z konania alebo charakteru predovšetkým kontrolovanej osoby vyplýva odôvodnený záver, že môže dôjsť k ohrozeniu života a zdravia probačného a mediačného úradníka.

K § 33

Aj keď návrh zákona nie je vo svojej podstate procesným predpisom, obsahuje niektoré ustanovenia, ktoré predpokladajú rozhodovaciu činnosť. Účelom tohto ustanovenia je upraviť vzťah novej právnej úpravy a procesných predpisov.

Z povahy veci sa navrhuje explicitne vylúčiť aplikáciu všeobecných predpisov o správnom konaní, t.j. správneho poriadku na konanie podľa tohto zákona. Účelom návrhu zákona nie je upravovať rozhodovanie orgánov verejnej moci – z tohto pohľadu nejde o predpis procesného práva. Povaha tohto návrhu zákona je daná predmetom jeho úpravy – upravuje sa kontrola technickými prostriedkami, a táto nie je klasickou rozhodovacou činnosťou orgánu verejnej moci. Tomu zodpovedá aj vylúčenie aplikácie správneho poriadku.

Vzhľadom na to, že návrh zákona predpokladá vydávanie troch typov rozhodnutí – prerušenie kontroly vrátane jej pokračovania a skonč enie kontroly, navrhuje sa explicitne forma rozhodnutia, a to uznesenie. Nakoľko kontrola technickými prostriedkami môže byť výsledkom trestné ho konania alebo občianskeho súdneho konania, navrhuje sa subsidiárne použitie ustanovení o uznesení ako procesnej forme, a to buď Trestné ho poriadku, ak sa kontrola technickými prostriedkami nariadila v trestnom konaní alebo Občianskeho súdneho poriadku, ak sa kontrola technickými prostriedkami nariadila v občianskom súdnom konaní. Subsidiárne použitie procesných predpisov sa týka len ich ustanovení upravujúcich uznesenie ako formu rozhodnutia.

S prihliadnutím na povahu rozhodnutí o prerušení kontroly a o skončení kontroly technickými prostriedkami sa navrhuje vylúčiť opravné prostriedky proti týmto rozhodnutiam, t.j. subsidiarita procesných predpisov je vylúčená v prípade uplatňovania opravných prostriedkov proti uzneseniu.

K čl. II

(novela Občianskeho súdneho poriadku)

K bodu 1

Na základe vykonaných analýz možností využitia kontroly výkonu rozhodnutia technickými prostriedkami aj mimo trestného konania je vhodným a z hľadiska jeho účelu žiaducim právnym inštitútom, pri ktorom možno využiť kontrolu technický mi prostriedkami, predbežné opatrenie, ktorým súd nariadi účastníkovi, aby nevstupoval do časne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dô vodne podozrivý z násilia.

Na základe uvedeného sa preto navrhuje, aby súd mohol nariadiť kontrolu tohto predbežného opatrenia technickými prostriedkami za podmienok uvedených v návrhu zákona v čl. I.

Charakteristickou črtou právnej úpravy v občianskom súdnom konaní je fakt, že súd bude môcť o nej rozhodnúť ako na návrh, tak aj bez návrhu. Ak o nej rozhodne na návrh účastníka konania, tak nebude potrebné pri skúmaní podmienok výkonu kontroly technickými prostriedkami obstarávať súhlas tohto účastníka konania (chránenej osoby); k tomu pozri § 12 ods. 3 návrhu zákona v čl. I.

K bodu 2

Účelom navrhovaného prechodného ustanovenia je, aby kontrola technickými prostriedkami bola prípustná len v prípadoch, v ktorých bolo predbežné opatrenie, ktorého výkon sa má týmto spôsobom kontrolovať nariadené, až po účinnosti z ákona. Zamedzí sa tak prípadným výkladovým nezrovnalostiam v súvislosti s aplikáciou novej právnej úpravy na situácie, ktoré nastali pred účinnosťou zákona.

K čl. III

(novela Trestného zákona)

Všeobecne

Platná a účinná právna úprava v Trestnom zákone sa zaoberá problematikou kontroly výkonu trestov technickými prostriedkami len v jedinom prípade, a to v prípade trestu domáceho väzenia, pri ktorom umožňuje nariadenie takejto kontroly (§ 53 ods. 1). Cieľom novelizácie Trestného zákona je jednak precizovanie právnej úpravy ukladania trestu domáceho väzenia v nadväznosti na navrhovan ú právnu úpravu v čl. I, a súčasne rozšírenie možnosti využitia kontroly technickými prostriedkami aj v prípade výkonu ďalší ch (alternatívnych) trestov, ochranného dohľadu, resp. tých primeraných obmedzen í a povinností, ktorých povaha pripúšťa kontrolu technickými prostriedkami.

Z hľadiska základnej charakteristiky zmien v Trestnom zákone je potrebné poukázať na to, že kontrola technickými prostriedkami bude obligatórna v prípade trestu domáceho väzenia a v ostatných prípado ch bude ako fakultatívny prostriedok kontroly výkonu rozhodnutí vydávaných v trestnom konaní; o jej nariadení bude rozhodovať sú d, resp. v prípade podmienečného zastavenia trestného stíhania aj prokurátor.

Podmienkou uloženia trestu domáceho väzenia, resp. nariadenia kontroly technickými prostriedkami v iných prípadoch bude preskúmanie splnenia podmienok výkonu kontroly technickými prostriedkami podľa návrhu zákona v čl. I. Bez splnenia týchto podmienok nebude možné uložiť trest domáceho väzenia, resp. nariadiť kontrolu technickými prostriedkami v ostatných prípadoch.

Novým inštitútom, ktorý sa zavádza predkladanou novelou Trestného zákona je premena zvyšku trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia ako alternatívy k podmienečnému prepusteniu z výkonu trestu odňatia slobody.

K bodom 1 a ž 4

Účelom navrhovanej zmeny je umožniť použitie kontroly výkonu niektorých primeraných obmedzení a povinností (§ 51 ods. 3 a 4) ukladaných v rámci podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody. Predmetom kontroly bude v tomto prípade dodržiavanie uložených primeraných obmedzení a povinností. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že využitie kontroly technickými prostriedkami prichádza do úvahy len u tých primeraných obmedzení a povinností, ktorých povaha pripúšť a kontrolu ich dodržiavania technickými prostriedkami, resp. tých obmedzení a povinností, u ktorých je objektívne možné zabezpečiť kontrolu ich dodržiavania technickými prostriedkami. Z aktuálneho kataló gu primeraných obmedzení (§ 51 ods. 3) ide o zákaz účasti na určených verejných podujatiach, zákaz požívania alkoholických nápojov a zákaz vstupu na vyhradené miesta alebo priestory, na ktorých bol sp áchaný trestný čin. V prípade povinností (§ 51 ods. 4) ide o prí kaz nepriblížiť sa k poškodenému na vzdialenosť menšiu ako päť metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodeného.

Kontrola technickými prostriedkami bude v prípade podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody fakultatívna a jej využitie bude závisieť na úvahe súdu.

K bodom 5 a 6

Jedným z inštitútov, kde sa bude využí vať kontrola technickými prostriedkami je podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom. V tomto prípade pôjde o kontrolu výkonu rozhodnutia súdu, ktorým v rámci podmienečné ho odkladu výkonu trestu odňatia slobody uloží odsúdenému primerané obmedzenia a povinnosti (§ 51 ods. 3 a 4). Predmetom kontroly bude v tomto prípade dodržiavanie uložených primeraných obmedzení a povinnost í. K tomu pozri odôvodnenie k bodom 1 až 4.

Kontrola technickými prostriedkami bude v prí pade podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom fakultatívna a jej využitie bude závisieť na úvahe súdu.

Všeobecne k trestu domáceho väzenia

Ako už vyplýva z predchádzajúcich čast í dôvodovej správy, trest domáceho väzenia doznáva touto novelizáciou systémových zmien, ktoré možno zhrnúť nasledovne:

-zmena podmienok uloženia tohto trestu

-výmera trestu sa zvyšuje z jedného na dva roky

-kontroluje sa obligatórne technickými prostriedkami pri zachovaní aj iných foriem kontroly jeho výkonu

-kontrolu výkonu tohto trestu bude vykonávať probačný a mediačný úradník priamo zo zá kona (bez nutnosti poverenia), a to vrátane kontroly technickými prostriedkami

-upúšťa sa od ingerencie 'orgánu, ktorý spravuje technickú kontrolu nad odsúdeným' ako alternat ívy k činnosti probačného a mediačného úradníka

-zavedenie možnosti premeny zvyšku trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia

-zmena prepočtu pri nedodržaní podmienok uloženého trestu domáceho väzenia pri premene na trest odň atia slobody, pričom jeden deň nevykonaného trestu domáceho väzenia sa rovná jednému dňu trestu odňatia slobody.

K bodu 7

V bode 7 (§ 53 ods. 1) sa nanovo definujú podmienky uloženia trestu domáceho väzenia a jeho výmera. Naďalej zostáva zachovaná úprava ukladania tohto trestu (len) páchateľovi prečinu. V § 53 ods. 1 pí sm. a) sa definuje požiadavka na posúdenie vhodnosti uloženia tohto trestu namiesto trestu odňatia slobody, a to s prihliadnutím na uvádzané okolnosti. Podľa § 53 ods. 1 písm. b) sa bude vyžadovať pre uloženie tohto trestu písomný sľub páchateľa, že splní podmienky výkonu tohto trestu, ak mu bude uložený, čím sa zvýrazňuje alternatívny charakter tohto trestu, ktorého uloženie bude závisieť aj od ochoty páchateľ a trestného činu podrobiť sa tomuto trestu namiesto trestu odňatia slobody, ktorý mu inak hrozí.

Súčasne je potrené poukázať na to, že podmienky ulo ženia trestu domáceho väzenia je potrebné vnímať v kontexte základných zásad ukladania trestov. Práva úprava v § 53 ods. 1 tieto základné zásady dopĺňa, resp. rozširuje a v žiadnom prí pade nevylučuje ich aplikáciu. Táto skutočnosť je dôležitá najmä z toho pohľadu, že zamedzuje vzniku situácie, kedy by sa trest domáceho väzenia uložil napr. páchateľovi trestných činov ako ublí ženie na zdraví, nátlaku alebo trestnom čine sexuálneho zneužívanie v prípade, ak obeť takéhoto trestného činu žije v spoločnej domácnosti s páchateľom. Nie je žiaduce, aby páchateľovi tohto trestného činu bol uložený trest domáceho väzenia, keďže by hrozilo nebezpečenstvo páchania ďalšej trestnej činnosti a obeť by bola opätovne vystavená páchateľovi. Z § 34 ods. 1 Trestného zákona je zrejmé, že 'Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabrá ni v páchaní ďalšej trestnej činnosti...'. Ochrana spoločnosti pred páchaním napr. 'domáceho násilia' sa bez ďal ších pochybností nedosiahne, ak sa uloží trest domáceho väzenia. Trest domáceho väzenia by v tomto prípade rovnako nenapĺňal požiadavku zabrániť pá chateľovi v páchaní ďalšej trestnej činnosti.

K bodu 8

Na základe tejto zmeny sa kontrola vý konu trestu domáceho väzenia technickými prostriedkami stáva jeho neoddeliteľnou súčasťou, a teda stráca svoj doterajší fakultatívny charakter. Zefektívnenie kontroly výkonu tohto trestu vytvára predpoklady pre jeho väčšie využitie, pričom tento stav nie je možné dosiahnuť bez využ ívania technológií na to určených.

K bodu 9

V záujme posilnenia výchovného pô sobenia na odsúdeného sa navrhuje možnosť uložiť odsúdenému po dobu výkonu trestu domáceho väzenia popri povinnostiach vyplývajúcich mu zo samotnej povahy trestu domáceho väzenia i primerané povinnosti a obmedzenia podľa § 51 ods. 3 a 4.

K bodu 10

Podľa platnej právnej úpravy participuje na v ýkone trestu domáceho väzenia, okrem samotného súdu, probačný a mediačný úradník a orgán, ktorý spravuje technickú kontrolu nad odsúdeným. Podľa § 435 ods. 1 Trestného poriadku poveruje sú d kontrolou výkonu trestu domáceho väzenia orgán spravujúci technické prostriedky kontroly odsúdeného alebo probačného a mediačného úradníka. Tento koncept sa navrhuje zmeniť tak, že súd nebude poverova ť, ale probačný a mediačný úradník bude priamo zo zákona povinný vykonávať na podklade vykonateľného rozhodnutia súdu kontrolu výkonu trestu domáceho väzenia. Súčasne sa navrhuje vypustenie mož nosti poveriť vykonaním kontroly orgán spravujúci technické prostriedky kontroly odsúdeného, resp. návrh zákona úplne upúšťa od používania pojmu 'orgán spravujúci technické prostriedky kontroly ods údeného'. Kontrolu výkonu trestu domáceho väzenia možno vnímať v užšom a širšom význame. V prvom prípade ide len o samotnú kontrolu technickými prostriedkami – jej režim bude upravený mimo trestných kódexov, a to v zákone uvedenom v čl. I. V druhom prípade ide o kontrolu vykonávanú aj iným spôsobom (osobnou návštevou odsúdeného v jeho obydlí a pod.).

K bodu 11

V súvislosti s navrhovanou ú pravou zavedenia možnosti uložiť odsúdenému po dobu výkonu trestu domáceho väzenia obmedzenia a povinnosti podľa § 51 ods. 3 a 4 sa navrhuje primerane upraviť následok spojený s neplnením povinností vyplý vajúcich z povahy trestu domáceho väzenia prípadne obmedzení a povinností uložených odsúdenému podľa § 51 ods. 3 a 4. V prípade neplnenia povinností vyplývajúce z charakteru trestu domáceho vä zenia alebo uložených obmedzení a povinností sa navrhuje premena trestu domáceho väzenia na nepodmienečný trest odňatia slobody obdobne ako v prípade možnosti premeny trestu od ňatia slobody na trest domáceho väzenia teda, že každý deň nevykonaného zvyšku trestu domáceho väzenia sa rovná jednému dň u nepodmienečného trestu odňatia slobody.

K bodu 12

Cieľom navrhovanej zmeny Trestného zá kona je umožniť kontrolu výkonu trestu zákazu pobytu technickými prostriedkami.

Kontrola technickými prostriedkami bude v prí pade trestu zákazu pobytu fakultatívna a jej využitie bude závisieť na úvahe súdu.

K bodu 13

Cieľom navrhovanej zmeny Trestného zá kona je umožniť kontrolu výkonu trestu zákazu účasti na verejných podujatiach technickými prostriedkami.

Kontrola technickými prostriedkami bude v prí pade trestu zákazu účasti na verejných podujatiach fakultatívna a jej využitie bude závisieť na úvahe súdu.

K bodom 14 a 15

V súlade s dôvodmi podľa všeobecnej č asti dôvodovej správy sa navrhuje, aby súd mohol premeniť nevykonaný zvyšok trestu odňatia slobody uložený za prečin za podmienok v novo navrhovanom § 65a. Súd tak m ôže urobiť, ak sú kumulatívne splnené podmienky podľa odseku 1, čím sa s účasne vymedzuje cieľová skupina odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody, u ktorých prichádza do úvahy premena trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia.

Podmienky, ktoré musia byť splnené súčasne sú dvojakého typu. Prvá je daná v uvá dzacej vete § 65a ods. 1 – primárne musia byť splnené podmienky pre uloženie trestu domáceho väzenia. Druhú skupinu podmienok tvoria tie, ktor é sú uvedené v písmenách a) až f). Zohľadňuje sa správanie odsúdeného vo výkone trestu, kde sa vyžaduje plnenie povinností a polepšenie – tu ide vyslovene o subjektívnu podmienku na strane odsúdeného [písmeno a)]. Ïalej sa do úvahy berie čas strávený vo výkone trestu odňatia slobody [pí smeno b)], kde sa vyžaduje vykonanie aspoň jednej tretiny trestu odňatia slobody. Podmienka podľa písmena c) má svoj základ v § 53 ods. 1 Trestného z ákona a je daná hornou hranicou trestu odňatia slobody, nakoľko je nelogické a neprípustné premieňať trest odňatia slobody na trest domáceho väzenia v trvaní dlhšom ako to pripúšťa § 53 ods. 1. Podmienky podľa písmen d) až f) zohľadňujú správanie sa odsúdeného v minulosti, pričom sa vychádza z predpokladu, že premena nebude možná, ak u odsúdeného došlo v minulosti k premene trestu domáceho väzenia na trest odňatia slobody [písmeno e)], resp. k nariadeniu výkonu trestu odňatia slobody počas skúšobnej doby [písmeno d)]. Z písmena f) vyplýva, že premena bude prípustná len u prvotrestných osôb.

Súčasne sa v súlade s bodom 13 upravuje mechanizmus premeny trestu domáceho väzenia späť na trest odňatia slobody v prípade nedodrž ania povinností vyplývajúcich z trestu domáceho väzenia a to tým spôsobom, že jeden deň nevykonaného trestu domáceho väzenia sa rovná jednému dňu trestu odňatia slobody. Uvedený mechanizmus ná slednej premeny trestu domáceho väzenia na trest odňatia slobody má pôsobiť motivačne na odsúdených na trest domáceho väzenia a súčasne zamedziť neželaným špekulatívnym prepočtom zo strany odsú dených vo vzťahu k nevykonaným zvyškom trestu.

K bodu 16

Cieľom navrhovanej zmeny Trestného zá kona je umožniť kontrolu dodržiavania primeraných obmedzení a povinností uložených v rámci probačného dohľadu pri podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody technickými prostriedkami.

Kontrola technickými prostriedkami bude v prí pade podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody s probačným doh ľadom fakultatívna a jej využitie bude závisieť na úvahe súdu.

Z uvedeného je teda zrejmé, že v prípade podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody bez súčasného uloženia probačného dohľadu nebude kontrola technickými prostriedkami prípustná.

K bodu 17

Cieľom navrhovanej zmeny Trestného zá kona je umožniť kontrolu dodržiavania primeraných obmedzení a povinností uložených v rámci ochranného dohľadu technickými prostriedkami.

Kontrola technickými prostriedkami bude v prí pade ochranného dohľadu fakultatívna a jej využitie bude závisieť na úvahe súdu.

K bodom 18 a 20

Vzhľadom na zavádzané možnosti efektí vnej kontroly výkonu trestu domáceho väzenia, ako aj s prihliadnutím na požiadavku rozširovania možností ukladania alternatívnych trestov sa navrhuje umožniť uložiť trest domáceho väzenia aj mladistvému páchateľovi trestného činu; vždy však len so súhlasom jeho zákonného zástupcu.

K bodu 19

Účelom tohto ustanovenia je umožniť využ itie kontroly technickými prostriedkami v prípadoch uloženia primeraných obmedzení a povinností, ak sú tieto mladistvému páchateľov uložené v súvislosti s podmienečným odkladom výkonu peňažné ho trestu.

K bodom 21 a 22

Navrhuje sa umožniť kontrolu uložený ch primeraných obmedzení a povinností uložených mladistvému páchateľovi v súvislosti s rozhodovaním o podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody.

K bodu 23

Účelom navrhovaného prechodné ho ustanovenia je, aby kontrola technickými prostriedkami bola prípustná len v prípadoch, v ktorých bolo rozhodnutie, ktorého výkon sa má týmto spôsobom kontrolovať právoplatne vydané, až po účinnosti z ákona. Zamedzí sa tak prípadným výkladovým nezrovnalostiam v súvislosti s aplikáciou novej právnej úpravy na situácie, ktoré nastali pred účinnosťou zákona.

K čl. IV

(novela Trestného poriadku)

K bodu 1

Cieľom navrhovaného doplnenia § 82 je umožniť kontrolu dodržiavania uložených primeraných obmedzení a povinností technickými prostriedkami, a to aj v súvislosti s rozhodovaním o nahradení väzby.

K bodu 2

Ak prokurátor rozhodne o podmienečnom zastaven í trestného stíhania obvineného a súčasne mu uloží primerané obmedzenia a povinnosti, navrhuje sa, aby dodržiavanie týchto primeraných obmedzení a povinností bolo možné kontrolovať technický mi prostriedkami, ak o tom prokurátor rozhodne.

K bodu 3

S cieľom zamedziť situáciá m, kedy sa ukladajú niektoré alternatívne tresty bez reálneho zistenia možností pre riadny výkon týchto trestov sa navrhuje ako obligatórnu podmienku uloženia trestu povinnej práce a trestu domáceho väzenia trestný m rozkazom preverenie podmienok pre riadny výkon tohto trestu probačným a mediačným úradníkom.

K bodu 4

Navrhuje sa terminologicky spresniť, že v prí pade obavy, že odsúdený ujde, alebo sa bude skrývať, alebo ak zneužíva povolené prerušenie výkonu trestu, súd uznesením nariadi pokračova ť vo výkone trestu; upúšťa sa od doterajšej dikcie 'odvolať prerušenie výkonu trestu'.

K bodu 5

V nadväznosti na navrhovanú úpravu premeny zvyšku trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia (čl. III bod 17) sa upravuje procesný postup súdu a príslušnosť súdu na rozhodnutie o premene zvyšku trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia.

O premene zvyšku trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia sa bude rozhodovať len na návrh, pričom tento návrh bude oprávnený podať len riaditeľ ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa vykonáva trest. Predkladateľ zvažoval aj iné možnosti pri určení okruhu osôb oprávnených podať takýto návrh (napr. odsúdený, prokurátor a pod.), pričom z praktického hľadiska sa ako najvhodnejšie riešenie javí byť zverenie návrhového oprá vnenia len riaditeľovi ústavu na výkon trestu odňatia slobody. Zamedzí sa tak zjavne neopodstatneným návrhom. Ak bude návrh riaditeľa zamietnutý, nič nebude brániť tomu, aby bol podaný opakovane.

Lehota na rozhodnutie súdu je ustanovená v odseku 2.

Príslušnosť súdu na rozhodovanie o premene je upravená v odseku 3; v druhej vete je súčasne zohľadnený nový koncept miestnej príslušnosti na výkon trestu domáceho väzenia (k tomu pozri navrhované znenie § 435 ods. 1).

Obdobne ako v prípade podmienečné prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody sa navrhuje obligatórny výsluch odsúdeného.

Súčasne s cieľom zabezpečenia nástupu prepusteného odsúdeného na výkon trestu domáceho väzenia sa v odseku 5 upravuje povinnosť odsúdeného dostaviť sa k určenému probačnému a mediačnému úradní kovi, resp. pred príslušný súd v lehote 24 hodín od prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.

K bodu 6 a 7

Z dôvodu vloženia nového § 435a sa navrhuje označiť spoločným nadpisom príslušné paragrafy upravujúce vý kon trestu domáceho väzenia.

K bodu 8

V súlade § 406 sa navrhuje v prípade trestu domáceho v äzenia zmeniť doterajšiu právnu úpravu miestnej príslušnosti okresných súdov na zabezpečenie výkonu tohto trestu. Z dôvodu praktických, ako aj z dôvodu hospodárnosti, sa navrhuje, aby miestne príslušn ým súdom na výkon rozhodnutia, ktorým sa ukladá trest domáceho väzenia bol okresný súd, v ktorého obvode sa má tento trest vykonávať. Tento súd bude súčasne príslušný na vydanie aj tý ch rozhodnutí, ktoré súvisia s trestom domáceho väzenia – prerušenie výkonu trestu, premena tohto trestu na trest odňatia slobody a pod. Navrhovaná právna úprava rieši súčasne aj príslušnosť probačného a mediačného úradníka.

K bodu 9

Doterajšia právna úprava poverovania probač ného a mediačného úradníka kontrolou výkonu trestu domáceho väzenia sa nahrádza priamou zákonnou kompetenciou, v zmysle ktorej bude probačný a mediačný úradník vykonávať kontrolu tohto trestu aj bez poverenia sudcu.

K bodu 10

S ohľadom na rozliš ovanie obmedzenia a povinnosti podľa § 51 ods. 3 a 4 Trestného zá kona a povinnosti vyplývajúcej z povahy trestu domáceho väzenia pri jeho uložení podľa § 53 ods. 1 Trestného zákona sa navrhuje sa terminologicky spresniť doterajšiu právnu úpravu.

K bodu 11

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadvä znosti na prečíslovanie odsekov v § 435.

K bodu 12

Obdobne ako v prípade Trestného zákona, aj v Trestnom poriadku sa upúšťa od pojmu 'orgán poverený kontrolou výkonu trestu domáceho väzenia'.

Súčasne sa ustanovujú limity pre udelenie výnimky z trestu domáceho väzenia a zvýrazňuje sa skutočnosť, že takáto výnimka má mať krátkodobý charakter. Výnimky z trestu domáceho väzenia umož ňuje povoliť aj súčasná právna úprava. Podľa návrhu bude môcť probačný a mediačný úradník povoliť výnimku najviac v trvaní 48 hodín. Akákoľvek výnimka nad rámec § 435 ods. 5 bude musieť byť riešená prostredníctvom inštitútu prerušenia výkonu trestu domáceho väzenia.

K bodu 13

Inštitút prerušenie výkonu trestu domáceho väzenia m á za cieľ reagovať na dve situácie, a to na obmedzenie osobnej slobody z titulu nastúpenia do výkonu väzby a do výkonu trestu odňatia slobody, ako aj na iné okolnosti, ktoré môžu ovplyvňovať vý kon tohto trestu. Na tento účel sa v odseku 1 vymedzuje zákonné prerušenie výkonu trestu domáceho väzenia a v odseku 2 fakultatívna možnosť jeho prerušenia.

Z hierarchického postavenia trestu domáceho v äzenia ako významnej alternatívy k nepodmienečnému trestu odň atia slobody, kedy s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu je nevyhnutné pá chateľa postihnúť obmedzením slobody, avšak postačuje menšia intenzita zásahu do osobnej slobody ako pri výkone trestu odňatia slobody, sa navrhuje obdobne ako pri výkone trestu odňatia slobody umožniť súdu zvážiť okolnosti konkrétneho prípadu a rozhodnúť o prerušení výkonu trestu domáceho väzenia, najmä ak nastanú dôležité dôvody hodné osobitného zreteľa (odsúdený, na ktorom sa vykonáva trest domáceho väzenia, náhle ochorie na ťažkú chorobu, ktorá si vyžiada hospitalizáciu odsúdeného v zdravotníckom zariadení, trest domáceho väzenia sa vykoná va na tehotnej žene alebo matke dieťaťa mladšieho ako jeden rok a účel takto uloženého trestu by dočasne nemohol byť naplnený a pod.).

V prípade, že pominú dôvody, pre ktoré bol výkon trestu domáceho väzenia prerušený, súd nariadi pokračovať vo výkone trestu dom áceho väzenia.

Do doby, na ktorú bol odsúdenému uložený výkon trestu domáceho väzenia, sa nebude nezapočítavať doba, na ktorú bol prerušený výkon trestu domáceho väzenia.

Proti uzneseniu o prerušení výkonu trestu domáceho väzenia a uzneseniu o odvolaní prerušenia výkonu trestu domáceho väzenia bude prípustná sťažnosť, ktorá nebude mať odkladný účinok.

Prerušenie výkonu trestu domáceho väzenia bude mať za následok prerušenie kontroly technickými prostriedkami (§ 22 ods. 1 návrhu zákona).

Pri inštitúte prerušenia trestu domáceho väzenia sa vychádza s obdobnej úpravy prerušenia výkonu trestu odňatia slobody (§ 412 Trestného zákona)

K bodom 14 až 16

Trest odňatia slobody je síce najprísnejš ím represívnym nástrojom trestnej politiky štátu, ale jeho výkon musí smerovať rovnako k ochrane spoločnosti po skončení výkonu trestu odsúdeného. V prípade, že odsúdený svojím správaním vo v ýkone trestu odňatia slobody vedome odmieta napĺňať výchovnú zložku trestu (v ústave na výkon trestu odňatia slobody neplní 'prevýchovný' program zaobchádzania) a je obava, že po skončení trestu bude vzhľadom na doterajší postoj k trestnej činnosti (opakovane sa už dopustil úmyselného trestného činu) pokračovať v jej páchaní, existujú preventívne prostriedky, ktorých cieľom je ochráni ť spoločnosť aj po prepustení 'problematického' odsúdeného z výkonu trestu – ochranný dohľad.

V doplnenom ustanovení § 460 (nové odseky 2 a 3) sa precizujú procesné ustanovenia uloženia tohto ochranného dohľadu odsúdenému, ktorý počas výkonu trestu odňatia slobody svojím správaním nepreukázal, že od neho možno očakávať, že po prepustení z výkonu trestu povedie riadny život.

K bodu 17

Účelom navrhovaného prechodné ho ustanovenia je, aby kontrola technickými prostriedkami bola prípustná len v prípadoch, v ktorých bolo rozhodnutie, ktorého výkon sa má týmto spôsobom kontrolovať právoplatne vydané, až po účinnosti z ákona. Zamedzí sa tak prípadným výkladovým nezrovnalostiam v súvislosti s aplikáciou novej právnej úpravy na situácie, ktoré nastali pred účinnosť ou zákona.

K čl. V

(novela zákona o súdnych úradníkoch)

Účelom navrhovanej zmeny zákona o súdnych úradníkoch je umožniť probačným a mediačným úradníkom vykonávať kontrolu rozhodnutí technickými prostriedkami. Zákon o súdnych úradníkoch v súčasnosti vymedzuje pôsobnosť probačných a mediačných úradníkov tak, že vykonávajú úkony probácie a mediácie. Výslovné rozšírenie ich pôsobnosti aj o kontrolu výkonu rozhodnutí technickými prostriedkami odlíši túto činnosť od samotnej probácie (probácia = trestné konanie, kontrola technickými prostriedkami nie je naviazaná len na trestné konanie). Dôvodom pre takto koncipovanú úpravu je aj odlíšenie výkonu probácie od vý konu kontroly technickými prostriedkami aj na participáciu ministerstva spravodlivosti v procese kontroly technickými prostriedkami s cieľom zamedzi ť participácii výkonnej moci na výkone probácie, ktorá je plne v pôsobnosti súdov, aj keď vo svojej podstate nepredstavuje 'klasickú' rozhodovaciu činnosť súdov.

K čl. VI

(novela zákona o probačných a mediačných úradníkoch)

K bodu 1

V súčasnosti ustanovenie § 2 zákona o proba čných a mediačných úradníkoch nespĺňa podmienky, ktoré sú nastavené novými trestnými kódexmi. Zákon bol spracovaný v čase (2001 až 2002). Cieľom navrhovanej zmeny § 2 ods. 1 pí sm. a) je prehodnotiť súčasný stav tak, aby probačný a mediačný úradník mal jasný a zrozumiteľný mandát na výkon jednotlivých činností v súvislosti so zabezpečení a výkon inštitú tu probácie.

K bodu 2

Účelom navrhovaného doplnenia zá kona je ustanoviť oprávnenie probačného a mediačného úradníka dožadovať sa ochrany zo strany Policajného zboru v súvislosti s splnení m svojich úloh.

K čl. VII

(novela zákona o výkone trestu odňatia slobody)

Všeobecne

Účelom novelizácie zákona o vý kone trestu odňatia slobody je umožniť použitie technických prostriedkov ako kontrolného nástroja odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody. Využitie technických prostriedkov je plánované najmä v rá mci tzv. otvorených oddelení, resp. pri zaraďovaní odsúdených do práce.

Z koncepčného hľadiska nespadá použitie technických prostriedkov v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody pod 'kontrolu rozhodnutia technickými prostriedkami' tak ako ho vymedzuje návrh zákona v čl. I, preto nie je ani predmetom návrhu zákona v čl. I; k tomu pozri § 1 ods. 2 návrhu zákona.

Vzťah právnej úpravy zákona o kontrole v ýkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona o výkone trestu odň atia slobody je vymedzený v navrhovanom § 1 ods. 2. To znamená, že nová právna úprava sa použije v rámci výkonu trestu odňatia slobody podporne (primerane). Primeranosť jej použitia je determinovaná povahou kontroly pohybu odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody. Do úvahy prichádza najmä aplikácia tých ustanovení zákona, ktoré upravujú technické prostriedky a podmienky výkonu kontroly technickými prostriedkami s výnimkou získavania súhlasov dotknutých osôb. Metodika použitia technických prostriedkov je tá istá ako prípade kontroly výkonu rozhodnutí. Úkony, ktoré podľa zákona v čl. I vykonáva probačn ý a mediačný úradník budú v podmienkach ústavov na výkon trestu odňatia slobody zabezpečovať príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže. Èinnosť operačného strediska bude zabezpečovať aj v tomto prípade ministerstvo spravodlivosti.

Novelizácia zákona o výkone trestu ďalej zahàňa zmeny niektorých ustanovení, pri ktorých aplikačná prax poukazuje na ich nedostatky, resp. odstraňujú sa legislatívno-technické nedostatky vzniknuté prechá dzajúci novelizáciami.

K bodu 1

Ide o legislatívno-technické spresnenie nespr ávne použitého vnútorného odkazu.

K bodu 2

V nadväznosti na zákon o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorý ch zákonov sa rozširujú kompetencie Zboru väzenskej a justičnej stráže o možnosť využívania technických prostriedkov pri regulácii a kontrole pohybu a činnosti odsúdených v záujme zaistenia bezpeč nosti a účelu výkonu trestu.

K bodu 3

Upravujú sa podmienky použitia technický ch prostriedkov kontroly odsúdených v rámci výkonu trestu odňatia slobody, pričom sa navrhuje tento spôsob kontroly pohybu využívať v prípadoch, kedy má odsúdený povolený voľný pohyb mimo ústavu na v ýkon trestu odňatia slobody.

K bodu 4

Ide o opravu zjavnej nesprávnosti v texte právnej normy, nako ľko zákon upravuje práva a povinnosti odsúdených nie obvinených.

K bodu 5

Cieľom navrhovanej právnej úpravy je upraviť osobitný postup pri úhrade materiálnych nákladov za sprístupnenie informácií.

K bodu 6

Navrhuje sa doplnenie základných povinností odsúdeného vo výkon trestu odňatia slobody, a to o povinnosť podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami, ak je táto nariadená. Porušenie tejto povinnosti zo strany odsúdeného bude zakladať vznik discipliná rnej zodpovednosti.

K bodom 7 až 10

Účelom novelizácie zákona o vý kone trestu odňatia slobody v bodoch 6 až 9 je reagovať na odporúčania Európskeho výboru na zabránenie mučenia a neľudského či ponižuj úceho zaobchádzania alebo trestania (CPT).

V bode 6 a 9 sa navrhuje skrátenie trvanie samoväzby u odsúdených, pričom horná hranica sa z 20 dní skracuje na 14 dní, resp. z 30 na 21 dní.

V bode 7 sa zavádza nové kritérium, ktoré sa bude brať do úvahy pri ukladaní disciplinárneho trestu – stav odsúdeného.

V bode 8 sa vylučuje úplný zákaz kontaktu obvineného s rodinou v čase uloženého disciplinárneho trestu; tento bude možný vždy.

K bodom 11 a 12

Ide sa o spresnenie a doplnenie pôvodného znenia, nakoľko zbor spracováva hodnotenie nielen ku konaniu o podmienečnom prepustení, ale aj k ďalším inštitútom v zmysle trestnej legislatívy.

Vzhľadom na zavedenie inštitútu premeny trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia sa navrhuje zohľadniť túto skutočnosť aj v doterajšom nadpise siedmej hlavy.

K bodu 13

Ide o spresňujúce úpravy v texte zákona, k torými sa odstraňujú nezrovnalosti vzniknuté s vykonaním doterajších novelizácií.

K bodu 14

Vzhľadom na zavedenie možnosti premeny trestu od ňatia slobody na trest domáceho väzenia sa rozširujú dôvody prepustenia odsúdeného na slobodu aj o prípad premeny jeho doterajšieho trestu na trest domáceho väzenia.

K bodu 15

Aplikačná prax ukázala, že vydá vanie rozhodnutia o zastavení konania v prípade dohody na dobrovoľné medzi odsúdeným a oprávneným orgánom je administratívne nadbytočný úkon. Preto sa navrhuje, aby aj v tomto prípade dochádzalo len k vyznačeniu rozhodnutia v spise.

K bodu 16

Poskytnutie vymedzených informácií akejkoľ vek osobe nielen odsúdenému môže viesť k mareniu účelu výkonu väzby, preto sa navrhuje vypustenie slovo 'odsúdeného' z textu ustanovenia.

K bodu 17

Navrhované rozšírenie splnomocň ovacieho ustanovenia umožní ministerstvu spravodlivosti ustanoviť podrobnosti o použití technických prostriedkov v Poriadku výkonu trestu odňatia slobody.

K čl. VIII

(novela zákona o výkone väzby)

K bodu 1

Cieľom navrhovanej právnej úpravy je upraviť osobitný postup pri úhrade materiálnych nákladov za sprístupnenie informácií.

K bodom 2 a 3

Účelom novelizácie zákona o výkone vä zby v bodoch 1 a 2 je reagovať na odporúčania Európskeho výboru na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania (CPT).

Zmenou v § 40a ods. 3 sa zavádza nové kritérium, ktoré sa bude brať do úvahy pri ukladaní disciplinárneho trestu.

Zmena § 40c ods. má za cieľ vylúčiť úplný zákaz kontaktu obvineného s rodinou v čase uloženého disciplinárneho trestu.

K bodu 4

Aplikačná prax ukázala, že vydá vanie rozhodnutia o zastavení konania v prípade dohody na dobrovoľné medzi obvineným a oprávnený m orgánom je administratívne nadbytočný úkon. Preto sa navrhuje, aby aj v tomto prípade dochádzalo len k vyznačeniu rozhodnutia v spise.

l

K bodu 5

Poskytnutie vymedzených informácií akejkoľ vek osobe nielen obvinenému môže viesť k mareniu účelu výkonu väzby, preto sa navrhuje vypustenie slovo 'obvineného' z textu ustanovenia.

K čl. IX

Vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislat ívneho procesu, ako aj pre vytvorenie dostatočného časového obdobia pre prípravu realizácie návrhu zákona v praxi sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť v plnom rozsahu 1. januára 2016.

Delená (skoršia) účinnosť sa navrhuje vo vzťahu k návrhu zákona v čl. I a novelizácie zákona o výkone trestu odňatia slobody v čl. VII, a to z dôvodu vytvorenia podmienok pre pilotnú prevádzku kontroly technickými prostriedkami v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody v trvaní šiestich mesiacov.

V Bratislave, 7. januára 2015

Robert Fico

predseda vlády Slovenskej republiky

Tomáš Borec

minister spravodlivosti Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

25

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Činnosť registra trestov upravuje zákon č. 311/1999 Z. z. o registri trestov, ktorý bol prijatý Národnou radou Slovenskej republiky 3. novembra 1999 s účinnosťou od 1. januára 2000. Zákonom č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákonom č. 418/2002 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/1999 Z. z., boli vykonané zmeny súvisiace s potrebou ochrany štátu, s novými inštitútmi trestného práva, so zriadením Národného bezpečnostného úradu, s novými kompetenciami obcí a najmä bola zavedená možnosť poskytnúť občanovi na jeho požiadanie odpis registra trestov. Zákonom č. 530/2004 Z. z. o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste a o zmene a doplnení niektorých zákonov boli upravené vzťahy registra trestov k národnému členovi Eurojustu pri poskytovaní informácií z evidencie.

V právnom poriadku Slovenskej republiky však došlo aj k ďalším zmenám, ktoré priamo, či nepriamo významne ovplyvňujú činnosť registra trestov. V dvestotridsiatich platných všeobecne záväzných právnych predpisoch (vrátane medzinárodných zmlúv a vykonávacích predpisov) je zmienka o registri trestov. Množstvo právnych predpisov priamo, či nepriamo ustanovuje občanovi povinnosť (najčastejšie v súvislosti s preukazovaním bezúhonnosti a spoľahlivosti) predkladať výpis z registra trestov alebo odpis registra trestov.

Viaceré právne predpisy považujú výpis z registra trestov alebo odpis registra za výlučný doklad, ktorým sa preukazuje bezúhonnosť fyzickej osoby. Týmito dokladmi sa však preukazuje iba skutočnosť, či občan bol alebo nebol súdne trestaný, či voči nemu bolo alebo nebolo podmienečne zastavené trestné stíhanie, či ohľadne ním spáchaného skutku bol alebo nebol uzatvorený zmier a zastavené trestné stíhanie alebo či cudzozemský súd oznámil jeho odsúdenie. Bezúhonnosť alebo spoľahlivosť fyzickej osoby sa však posudzuje aj na základe iných podkladov. Treba mať na zreteli aj tú skutočnosť, že právny poriadok Slovenskej republiky definuje pojem bezúhonnosti len pre potreby príslušného zákona. Nepozná jednotnú definíciu tohto pojmu, v dôsledku čoho je obsahovo rozmanitý. Za bezúhonnú sa tak nepovažuje napríklad osoba vykonávajúca určitú právnickú profesiu, aj keď má odsúdenie dávno zahladené (tzv. princíp nulovej tolerancie), ale bezúhonným je napríklad ten, kto nebol odsúdený za trestný čin súvisiaci s výkonom určitého zamestnania, povolania alebo činnosti, hoci bol iným rozsudkom odsúdený za obzvlášť závažný zločin.

Občan môže žiadať vydanie výpisu z registra trestov a aj vydanie odpisu registra trestov bez uvedenia účelu napríklad iba preto, že si to bez zákonného oprávnenia a dôvodu praje subjekt, u ktorého sa občan uchádza o zamestnanie. Dochádza tak k tomu, že subjekt podnikajúci v súkromnej oblasti sa z odpisu registra dozvedá také skutočnosti o osobe uchádzača, o ktorých z dôvodov ochrany osobnosti nemá čo mať vedomosť. To sa týka aj cudzozemských podnikateľov v prípadoch, keď občan Slovenskej republiky sa uchádza o sezónnu prácu. Široký obsah odpisu registra trestov a neobmedzený prístup k jeho vydávaniu je spojený s ohrozením práva občana na ochranu jeho súkromia. Zároveň však možnosť vydávať odpis registra trestov priamo osobe, ktorá si o jeho vydanie požiada, je spojená s nebezpečenstvom uvádzania nesprávnych údajov v žiadosti, prípadne s pozmeňovaním údajov v obsahu odpisu registra trestov po jeho vydaní.

Register trestov je v dôsledku platnej právnej úpravy povinnosti občana preukazovať svoju bezúhonnosť výpisom z registra trestov alebo odpisom registra kapacitne preťažený, a to aj napriek investíciám do jeho technického zariadenia. Generálna prokuratúra ročne vydáva cca 635 000 výpisov z registra trestov, cca 294 000 odpisov registra trestov a spracúva vyše milióna dokumentov.

Technické vybavenie registra trestov od roku 1999 prešlo významným pokrokom. Vzťahy medzi registrom trestov a oprávnenými domácimi a aj zahraničnými subjektami sa často uskutočňujú elektronickou formou. V blízkej budúcnosti možno očakávať dobudovanie systému priameho elektronického prepojenia okresných prokuratúr, kde občan najčastejšie podáva žiadosť na register trestov.

Rozhodnutie Rady 2005/876/SVV z 21. novembra 2005 o výmene informácií z registrov trestov (Ú.v. Eú L 322, 9.12.2005) ustanovuje povinnosť všetkým členským štátom Európskej únie zriadiť ústredný orgán pre prijímanie a poskytovanie informácií o odsúdeniach a nadväzujúcich rozhodnutiach alebo opatreniach a vzájomne si tieto informácie poskytovať.

Významnou zmenou, ktorá sa priamo týka činnosti registra trestov, sú zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon a zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok. Týmito právnymi predpismi boli koncipované nové druhy trestov a ochranných opatrení, nové inštitúty hmotnoprávneho a procesného charakteru, ktoré sa v činnosti a v evidencii registra trestov môžu aplikovať iba, ak to ustanoví zákon. Významnou zmenou je nová kategorizácia trestných činov a posilnenie trestnej represie pri ukladaní trestu odňatia slobody páchateľovi zločinu, v dôsledku čoho sa fakticky predlžuje doba potrebná na zahladenie odsúdenia.

Zmyslom a účelom registra trestov bolo a aj je viesť evidenciu o osobách, ktoré boli právoplatne odsúdené súdmi, o nimi spáchaných trestných činoch, uložených sankciách a o priebehu ich výkonu. Po roku 2000 sa postupne súčasťou evidencie stali aj údaje o právoplatnom rozhodnutí cudzozemského súdu, ktoré bolo uznané rozhodnutím súdu Slovenskej republiky, údaje vyplývajúce z oznámenia cudzozemského súdu o právoplatnom odsúdení občana Slovenskej republiky alebo o právoplatnom odsúdení osoby, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, údaje o podmienečnom zastavení trestného stíhania alebo zmieri, o ktorých môže rozhodnúť nielen súd, ale aj prokurátor. Treba mať na zreteli, že podmienečné zastavenie trestného stíhania a uzatvorenie zmieru nemajú povahu odsudzujúcich rozhodnutí. Ich evidencia má význam len pre postup a rozhodovanie orgánov činných v trestnom konaní a súdov. Aktuálne sa požaduje rozšíriť prijímanie informácií a ich poskytovanie aj pre potreby iných členských štátov Európskej únie.

To sú skutočnosti, ktoré svojim rozsahom odôvodňujú potrebu novej právnej úpravy a nie len zmenu a doplnenie platného zákona.

Navrhuje sa, aby generálna prokuratúra plnila úlohy ústredného orgánu podľa čl. 1 až 3 rozhodnutia Rady 2005/876/SVV z 21. novembra 2005 pre iniciatívne zasielanie informácií z vlastnej evidencie príslušným ústredným orgánom iných členských štátov Európskej únie a aby prijímala a vybavovala žiadosti orgánov týchto štátov o také informácie.

Vzhľadom na zmysel poskytovania údajov z registra trestov sa navrhuje zásadná zmena postupov.

Na žiadosť občana a po splnení poplatkovej povinnosti sa vydá občanovi výpis z registra trestov. Pri podaní žiadosti občan nebude povinný uviesť účel, na ktorý výpis žiada. Možno dôvodne predpokladať, že občan bude žiadať o výpis z registra trestov najmä vtedy, ak mu zákon ustanovuje povinnosť takýto doklad predložiť na preukázanie bezúhonnosti a spoľahlivosti. Pre potreby iného ako trestného konania sa navrhuje, aby súdy, prokuratúra a orgány verejnej správy boli oprávnené vyžiadať na návrh účastníka alebo z úradnej moci výpis z registra trestov. Návrh zákona reaguje aj na uznesenie vlády SR č. 324 z 19. apríla 2006 k návrhu koncepcie vytvorenia siete jednotných kontaktných miest na Slovensku, podľa ktorého by sa postupne mali vytvoriť miesta, v ktorých budú sústredené všetky administratívne postupy spojené s podnikaním v oblasti služieb, čím sa zjednoduší a zefektívni prístup podnikateľov na trh v rámci Európskej únie. Občanovi sa umožní, aby mohol nahliadnuť do vlastnej evidencie registra trestov.

Štátu a jeho orgánom nemožno uprieť oprávnenie vykonať opatrenia na ochranu poriadku vo veciach verejných, v oblasti ochrany a bezpečnosti štátu a občanov. V záujme čistoty verejného života je aj to, aby zákonom určené funkcie alebo povolania mohli profesionálne vykonávať výlučne osoby, ktoré sú bezúhonné. Musí však ísť o skutočne spoločensky významné funkcie, s ktorých obsadením osobitný zákon spája splnenie podmienky bezúhonnosti. Preto sa navrhuje, aby iba zákonom určené subjekty a iba na zákonom ustanovený účel boli oprávnené žiadať o odpis registra trestov. Takouto úpravou sa zabráni možnému zneužívaniu osobných údajov obsiahnutých v odpise registra trestov, ich nekontrolovateľnému rozširovaniu a prípadnému pozmeňovaniu obsahu.

Podľa zákona č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti) môže prevádzkovateľ bezpečnostnej služby a technickej služby zamestnávať len osoby bezúhonné a spoľahlivé. Spoločenským záujmom je, aby v tejto oblasti nepôsobili osoby, ktoré sa dopustili protiprávnej činnosti. Záujemca o toto zamestnanie je povinný predložiť odpis registra trestov pri podaní žiadosti o prijatie do zamestnania a zamestnanec je povinný za účelom posúdenia bezúhonnosti predložiť prevádzkovateľovi každé dva roky odpis registra trestov. Aktuálne je vydaných viac ako 75 000 preukazov odbornej spôsobilosti a v roku 2006 bolo v bezpečnostných službách zamestnaných 24 168 osôb. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a ani krajské riaditeľstvá Policajného zboru nie sú schopné vlastnými silami a prostriedkami zabezpečiť vyžadovanie odpisov registra trestov na uvedený účel. Preto sa navrhuje, aby odpis registra trestov mohol byť v týchto prípadoch vydaný aj oprávnenej osobe.

Predmetom návrhu je tiež úprava postupov v registri trestov, postupov žiadateľov, oprávnených a príslušných orgánov v celom procese evidencie údajov a poskytovania informácií o nich.

Obsahom návrhu v Čl. II až XXIII sú legislatívne zmeny všetkých tých zákonov, ktoré na účely preukázania bezúhonnosti požadujú predložiť odpis registra trestov v tom zmysle, aby túto povinnosť nemala fyzická osoba, ale orgán, ktorý odpis registra trestov potrebuje.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.

Návrh zákona nebude mať ekonomický, environmentálny vplyv, ani negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Jeho aplikácia od 1. januára 2008 bude mať dopad na štátny rozpočet. Od roku 2008 vznikne potreba zvýšiť počet štátnych zamestnancov na generálnej prokuratúre o troch s určením výkonu služby v registri trestov a na krajských prokuratúrach (mimo Krajskej prokuratúry Bratislava) o sedem miest. Potreba bežných výdavkov sa na rok 2008 vyčísľuje na 3 941 274 Sk. Jednorazové kapitálové výdavky sa vyčísľujú na 400 000 Sk. Výdavky v roku 2008 budú činiť celkom 4 321 274 Sk. Bežné výdavky na rok 2009 3 779 395 Sk a na rok 2010 4 088 432 Sk. Zvýšené výdavky generálna prokuratúra uplatní v návrhu štátneho rozpočtu na roky 2008 až 2010.

Aplikácia nového zákona bude mať dopad aj na kapitolu „ministerstvo vnútra“ štátneho rozpočtu v súvislosti s poskytovaním služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti. Od roku 2008 vznikne potreba zvýšiť počet policajtov o deväť osôb so zaradením jedného na Prezídiu Policajného zboru a osem na krajských riaditeľstvách. Potreba bežných výdavkov na rok 2008 predstavuje 3 744 389 Sk a jednorazové kapitálové výdavky činia 315 000 Sk. Výdavky na rok 2008 sa tak celkom vyčísľujú na 4 059 389 Sk. Bežné výdavky na rok 2009 predstavujú 3 923 065 Sk. V roku 2010 by bežné výdavky predstavovali celkom 4 110 791 Sk a kapitálové 315 000 Sk. Výdavky na rok 2010 by tak činili celkom 4 425 791 Sk.

Dopad na verejné financie bol prerokovaný s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.

Zmena povinnosti občana predkladať namiesto odpisu registra trestov výpis z registra nebude mať vplyv na príjem štátneho rozpočtu, pretože poplatková povinnosť vo výške 100,- Sk ostáva zachovaná. Príjem tak bude závislý iba od počtu podaných žiadostí o výpis z registra trestov.

Nový spôsob vyžadovania odpisu registra trestov orgánmi štátu a nová povinnosť matrík poskytovať informácie o úmrtí osôb starších ako 14 rokov sa bude uskutočňovať elektronickou formou a tak nebude mať vplyv na verejné financie. Poplatková povinnosť súvisiaca s vyžadovaním odpisu registra trestov ostane zachovaná neštátnym subjektom.

Doložka

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1.Návrh zákona zakladá nároky na verejné financie. Tieto nároky súvisia s potrebou nových štátnozamestnaneckých miest v sídlach krajských prokuratúr a na Generálnej prokuratúre SR v registri trestov, ako aj na Ministerstve vnútra SR a krajských riaditeľstvách Policajného zboru. Ich potreba je zdôvodnená v bode 4.

Generálna prokuratúra SR

Rozpočtové dôsledky na rok 2008

Zvýšenie počtu funkčných miest štátnych zamestnancov o 10 osôb, z toho 3 na Generálnej prokuratúre SR a 7 na krajských prokuratúrach okrem Bratislavy zakladá zvýšené nároky na štátny rozpočet na rok 2008. Zákon má nadobudnúť účinnosť 1. januára 2008, potreba finančných prostriedkov vzhľadom na uznesenie vlády SR č. 856 z 11. októbra 2006 bola vyčíslená na 12 mesiacov roku 2008 v sume 4 341 274 Sk v nasledovnom členení:

A. Bežné výdavky

1)Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV pre 10 štátnych zamestnancov

a) Tarifný plat

KP – 3. platová trieda (7 osôb x 10 070,- Sk x 12 mes.) 845 880 Sk

GP SR – 3. platová trieda (2 osoby x 10 070,- Sk x 12 mes.) 241 680 Sk

7. platová trieda (1 osoba x 15 740,- Sk x 12 mes.) 188 880 Sk

–––––––––––––––––––––

Spolu 1 276 440 Sk

b)Osobné príplatky (50% z tarifného platu) 638 220 Sk

Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV celkom 1 914 660 Sk

2)Poistné a príspevky do poistných fondov (34,95%

z objemu mzdových prostriedkov) 669 174 Sk

3)Tovary a služby

a) Prvotné vybavenie kancelárie (jednorazové výdavky)

(10 osôb x 45 000,- Sk) 450 000 Sk

b) Režijné výdavky na rok (10 x 85 000,- Sk) 850 000 Sk

Tovary a služby celkom 1 300 000 Sk

4) Bežné transfery (3% z objemu mzdových prostriedkov) 57 440 Sk

Bežné výdavky spolu 3 941 274 Sk

B. Kapitálové výdavky (jednorazové výdavky)

- Výpočtová technika (10 osôb x 40 000,- Sk) 400 000 Sk

Výdavky c e l k o m 4 341 274 Sk

Rozpočtové dôsledky na rok 2009A. Bežné výdavky

1) Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV pre 10 štátnych zamestnancov

a) Tarifný plat (predpokladané zvýšenie tarifných platov o 4%)

KP – 3. platová trieda (7 osôb x 10 470,- Sk x 12 mes.) 879 480 Sk

GP SR – 3. platová trieda (2 osoby x 10 470,- Sk x 12 mes.) 251 280 Sk

7. platová trieda (1 osoba x 16 370,- Sk x 12 mes.) 196 440 Sk

–––––––––––––––––––––

Spolu 1 327 200 Sk

b)Osobné príplatky (60% z tarifného platu) 796 320 Sk

Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV celkom 2 123 520 Sk

2) Poistné a príspevky do poistných fondov (34,95%

z objemu mzdových prostriedkov) 742 170 Sk

3) Tovary a služby

režijné výdavky (10 x 85 000,- Sk) 850 000 Sk

4) Bežné transfery (3% z objemu mzdových prostriedkov) 63 705 Sk

Bežné výdavky spolu 3 779 395 Sk

Rozpočtové dôsledky na rok 2010A. Bežné výdavky

1) Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV pre 10 štátnych zamestnancov

a) Tarifný plat (predpokladané zvýšenie tarifných platov o 4%)

KP – 3. platová trieda (7 osôb x 10 890,- Sk x 12 mes.) 914 760 Sk

GP SR – 3. platová trieda (2 osoby x 10 890,- Sk x 12 mes.) 261 360 Sk

7. platová trieda (1 osoba x 17 030,- Sk x 12 mes.) 204 360 Sk

–––––––––––––––––––––

Spolu 1 380 480 Sk

b) Osobné príplatky (70% z tarifného platu) 966 336 Sk

Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV celkom 2 346 816 Sk

2) Poistné a príspevky do poistných fondov (34,95%

z objemu mzdových prostriedkov)820 212 Sk

3) Tovary a služby

režijné výdavky (10 x 85 000,- Sk) 850 000 Sk

4) Bežné transfery (3% z objemu mzdových prostriedkov) 70 404 Sk

Bežné výdavky spolu 4 088 432 Sk

Ministerstvo vnútra SR

Rozpočtové dôsledky na rok 2008

A. Bežné výdavky

1) Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV pre 9 policajtov

8. platová trieda (1 osoba x 25 883 Sk x 14 mesiacov)362 362 Sk

6. platová trieda (8 osôb x 20 906 Sk x 14 mesiacov) 2341 472 Sk

Spolu 2 703 834 Sk

2) Poistné a príspevok do poisťovní (32,2% z objemu

mzdových prostriedkov) 870 635 Sk

3) Tovary a služby

odevné (9 osôb x 5 000 Sk x 2) 90 000 Sk

stravné (9 osôb x 740 Sk x 12 mesiacov) 79 920 Sk

Spolu169 920 Sk

Bežné výdavky spolu 3 744 389 Sk

B. Kapitálové výdavky

Výpočtová technika (9 osôb x 35 000 Sk)315 000 Sk

Výdavky c e l k o m 4 059 389 Sk

Rozpočtové dôsledky na rok 2009

A. Bežné výdavky

1) Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV pre 9 policajtov

(predpokladané zvýšenie o 5% v dôsledku valorizácie)

8. platová trieda (1 osoba x 27 177 Sk x 14 mesiacov)380 478 Sk

6. platová trieda (8 osôb x 21 951 Sk x 14 mesiacov) 2 458 512 Sk

Spolu 2 838 990 Sk

2) Poistné a príspevok do poisťovní (32,2% z objemu

mzdových prostriedkov) 914 155 Sk

3) Tovary a služby

odevné (9 osôb x 5 000 Sk x 2) 90 000 Sk

stravné (9 osôb x 740 Sk x 12 mesiacov) 79 920 Sk

Spolu169 920 Sk

Bežné výdavky spolu 3 923 065 Sk

B. Kapitálové výdavky 0 Sk

Výdavky c e l k o m 3 923 065 Sk

Rozpočtové dôsledky na rok 2010

A. Bežné výdavky

1) Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV pre 9 policajtov

(predpokladané zvýšenie o 5% v dôsledku valorizácie)

8. platová trieda (1 osoba x 28 536 Sk x 14 mesiacov)399 504 Sk

6. platová trieda (8 osôb x 23 049 Sk x 14 mesiacov) 2 581 488 Sk

Spolu 2 980 992 Sk

2) Poistné a príspevok do poisťovní (32,2% z objemu

mzdových prostriedkov) 959 879 Sk

3) Tovary a služby

odevné (9 osôb x 5 000 Sk x 2) 90 000 Sk

stravné (9 osôb x 740 Sk x 12 mesiacov) 79 920 Sk

Spolu169 920 Sk

Bežné výdavky spolu 4 110 791 Sk

B. Kapitálové výdavky

Výpočtová technika (9 osôb x 35 000 Sk)315 000 Sk

Výdavky c e l k o m 4 425 791 Sk

2.Návrh zákona nebude mať ekonomický dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3.Návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie.

4.Návrh zákona bude mať vplyv na zamestnanosť a vyžiada si zvýšenie počtu zamestnancov. Poskytovanie a prijímanie informácií v rámci členských štátov Európskej únie a aj vybavovanie žiadostí o odpis registra trestov, ktoré budú podávať oprávnené orgány, si vyžiada tri štátnozamestnanecké miesta na generálnej prokuratúre; dve na funkciách odborný referent a jedno vo funkcii radcu. Odborní referenti by mali byť zaradení na úseku spracovania žiadostí a radca by mal plniť úlohy systémového inžiniera.

Postupné dobudovanie siete priameho technického prepojenia registra trestov s krajskými a okresnými prokuratúrami a predpoklad, že občania budú žiadosti o výpis z registra trestov podávať na prokuratúrach v sídle krajských prokuratúr, si vyžaduje posilniť tieto prokuratúry o sedem štátnozamestnaneckých miest vo funkcii odborný referent. Nevznikne potreba obsadiť takéto miesto v rámci Krajskej prokuratúry Bratislava, pretože v Bratislave má občan možnosť priamo sa obrátiť na register trestov. Projekt priameho technického prepojenia je budovaný od roku 1997 a z časti boli náklady hradené z prostriedkov PHARE.

Povinnosť vyžadovať odpisy registra trestov Ministerstvom vnútra SR a krajskými riaditeľstvami Policajného zboru vo veciach súkromnej bezpečnosti vyžiada personálne posilnenie príslušných útvarov. Predpokladá sa obsadiť jedno funkčné miesto na Prezídiu Policajného zboru a po jednom mieste na krajských riaditeľstvách. Pôjde o novú agendu, v ktorej podľa platnej právnej úpravy odpisy registra trestov doteraz predkladali žiadatelia.

5.Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie v intenciách uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 324 z 19. apríla 2006 preto, že umožní vyžadovanie výpisu z registra trestov miestami, v ktorých budú sústredené všetky administratívne postupy spojené s podnikaním v oblasti služieb, čím sa zjednoduší a zefektívni prístup podnikateľov na trh v rámci Európskej únie.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ návrhu právneho predpisu:

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky,

2.Názov návrhu právneho predpisu:

Zákon o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

3.Problematika návrhu zákona

a)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

b)je upravená v práve Európskej únie:

v primárnom:

-Čl. 6 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii, ktorý ustanovuje, že únia rešpektuje základné práva, ktoré zaručuje Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísaný v Ríme 4. novembra 1950,

-Čl. 34 ods. 2 písm. c) Zmluvy o Európskej únii,

v sekundárnom:

-Rozhodnutie Rady 2002/187/SVV z 28. februára 2002, ktorým sa zriaďuje Eurojust na účely posilnenia boja proti závažnej trestnej činnosti v znení rozhodnutia Rady 2003/659/SVV z 18. júna 2003 (Ú.v. Eú L 245, 23.9.2003),

-Rozhodnutie Rady 2005/876/SVV z 21. novembra 2005 o výmene informácií z registra trestov (Ú.v. Eú L 322, 9.12.2005),

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nevyplývajú žiadne záväzky,

b)pre uvedenú oblasť neboli ustanovené žiadne prechodné obdobia vyplývajúce z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii,

c)lehota na implementáciu rozhodnutia Rady 2002/187/SVV z 28. februára 2002, ktorým sa zriaďuje Eurojust na účely posilnenia boja proti závažnej trestnej činnosti v znení rozhodnutia Rady 2003/659/SVV z 18. júna 2003 bola splnená prijatím zákona č. 530/2004 Z. z. o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste a o zmene a doplnení niektorých zákonov s platnosťou od 9. 10. 2004,

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Úplná,

6.Gestor (spolupracujúce rezorty):

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky,

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,

7.Účasť expertov pri príprave návrhu zákona:

Účasť expertov nebola využitá.

Osobitná časť

Čl. I

K § 1

Vytvára sa zákonný predpoklad na získavanie, zhromažďovanie, spracúvanie a výmenu údajov, uchovávanie a uschovávanie dokumentácie a poskytovanie informácií o osobách, ktoré boli právoplatne odsúdené súdmi v trestnom konaní, o osobách, proti ktorým bolo súdom alebo prokurátorom podmienečne zastavené trestné stíhanie, o osobách, vo veciach ktorých bol schválený zmier a zastavené trestné stíhanie a o nadväzujúcich rozhodnutiach a opatreniach, ktoré súvisia s uvedenými rozhodnutiami súdov alebo prokurátorov.

Ak ide o občana Slovenskej republiky alebo o osobu, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, nie je z hľadiska evidencie rozhodujúce, či právoplatné odsúdenie vykonal súd Slovenskej republiky alebo súd iného štátu vrátane súdov iných členských štátov Európskej únie. Ak ide o cudzinca, predmetom evidencie bude iba odsudzujúce rozhodnutie súdu Slovenskej republiky. Právoplatné podmienečne zastavené trestné stíhanie a schválenie zmieru a zastavenie trestného stíhania prokurátorom prokuratúry Slovenskej republiky alebo súdom Slovenskej republiky nemajú povahu odsudzujúceho rozsudku. Ich evidencia je však potrebná pre orgány činné v trestnom konaní a súdy v prípadnom novom trestnom stíhaní tej istej osoby a aj pre orgány posudzujúce bezúhonnosť a spoľahlivosť.

Schválenie dohody o vine a treste má povahu odsudzujúceho rozsudku. Podmienečným zastavením trestného stíhania sa rozumie aj podmienečné zastavenie trestného stíhania spolupracujúceho obvineného.

Trestný poriadok pozná mimoriadne opravné prostriedky, ktorých prostredníctvom možno rušiť alebo meniť právoplatné rozhodnutia. K zmenám môže dôjsť aj v dôsledku práva prezidenta Slovenskej republiky udeliť milosť alebo vyhlásiť amnestiu, či v dôsledku upustenia od výkonu trestu, prerušenia, či podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Preto sú predmetom evidencie aj nadväzujúce rozhodnutia a opatrenia.

Vytvára sa zákonný predpoklad na to, aby register trestov mohol nakladať aj s inými skutočnosťami, ale iba vtedy, ak to ustanovuje zákon, medzinárodná zmluva alebo osobitný predpis, ktorým sa rozumie právny akt Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Dôvodne možno predpokladať využitie registra trestov v systéme opatrení boja proti medzinárodnému organizovanému zločinu, terorizmu a extrémizmu.

Tým sa definuje register trestov, ktorý vedie Generálna prokuratúra Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) v súlade so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov. Register trestov nie je samostatným organizačným útvarom, ale iba osobitnou činnosťou generálnej prokuratúry podľa § 40 ods. 2 písm. d) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre.

Evidencia v registri trestov nie je samoúčelná. Jej zmyslom je použitie údajov a informácií predovšetkým v praxi orgánov činných v trestnom konaní a súdov, a tým aj v boji proti zločinnosti. Poskytovanie údajov a informácií sa týka nielen orgánov Slovenskej republiky, ale aj ústredných orgánov iných členských štátov Európskej únie a justičných orgánov iných štátov, ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo osobitný predpis. Z praxe vyplýva, že údaje a informácie z registra trestov sú potrebné aj v občianskoprávnom konaní a v správnom konaní. Osobitné orgány na základe zákonov pôsobia v oblasti ochrany a bezpečnosti štátu. Množstvo právnych predpisov ustanovuje povinnosť preukazovať bezúhonnosť alebo spoľahlivosť fyzickej osoby prostredníctvom údajov a informácií z registra trestov.

S ustanovením účelu poskytovania údajov a informácií z registra trestov súvisí aj potreba ustanoviť okruh subjektov, ktoré sú oprávnené údaje a informácie žiadať a ktorým ich možno poskytnúť. Osoba, ktorej sa údaje a informácie týkajú, bude oprávnená žiadať o výpis z registra trestov a bude oprávnená nahliadať do vlastnej evidencie v registri trestov. Nebude však oprávnená žiadať o vydanie odpisu registra trestov. Výpis z registra trestov budú môcť vyžadovať aj súdy, prokuratúra a orgány verejnej správy pre potreby iného ako trestného konania. Odpis registra trestov sa bude vydávať iba orgánom oprávneným podľa osobitného zákona. Tieto orgány sú uvedené v § 14. V prípade, ak tak ustanoví medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo osobitný predpis, budú údaje a informácie z registra trestov poskytnuté súdom a justičným orgánom iných štátov alebo príslušným ústredným orgánom iných členských štátov Európskej únie.

K § 2

Z rozhodnutia Rady 2005/876/SVV z 21. novembra 2005 o výmene informácií z registra trestov (Ú.v. Eú L 322, 9.12.2005) vyplýva požiadavka určiť ústredný orgán v Slovenskej republike. Generálna prokuratúra by mala plniť úlohu ústredného orgánu na prijímanie, získavanie a poskytovanie údajov a informácií o odsúdeniach a nadväzujúcich rozhodnutiach alebo opatreniach príslušným ústredným orgánom iných členských štátov Európskej únie. Generálna prokuratúra dlhodobo plní tieto úlohy nielen pre orgány Slovenskej republiky. V súčasnosti je register trestov technicky a aj personálne vybudovaný a zabezpečený tak, že plnenie nových úloh zvládne efektívnejšie, ako keby sa mal zriaďovať nový úrad.

Register trestov musí vykonávať svoju činnosť v súlade so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov. Vo svojej činnosti môže využívať informačno-komunikačné technológie a v rozsahu potrebnom na plnenie úloh môže získavať údaje z evidencie obyvateľov, evidencie občianskych preukazov, evidencie cestovných dokladov a z matriky. Reglementuje sa tak možné použitie technických prostriedkov a možné zdroje informácií. Rozhodujúce údaje a informácie však vyplývajú z rozhodnutí súdov a prokurátorov.

K § 3 až 8

V týchto ustanoveniach sa navrhuje úprava podkladov evidencie v registri trestov, náležitosti písomností, ktorými súd a prokuratúra oznamujú registru trestov údaje o trestných činoch a o konkrétnych osobách, ako aj povinnosti uvedených orgánov vo vzťahu k registru trestov. Povinnosti ústredného orgánu iného členského štátu Európskej únie a justičných orgánov iných štátov vyplývajú z medzinárodnej zmluvy alebo z osobitného predpisu.

Podkladom evidencie v registri trestov sú trestný list súdu a jeho oznámenie o priebehu alebo o zmenách výkonu trestu, správa súdu alebo prokuratúry o podmienečnom zastavení trestného stíhania a dodatočná správa o priebehu skúšobnej doby a správa súdu alebo prokuratúry o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania. Tieto písomnosti zasielajú do registra trestov súdy a prokuratúry, ktoré rozhodovali v prvom stupni a to aj vtedy, ak sa uskutočnilo konanie o riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch alebo ak sa na obvineného alebo odsúdeného vzťahuje amnestia alebo mu bola udelená milosť.

Náležitosti uvedených písomností sa navrhuje upraviť tak, aby nemohlo dôjsť k zámene údajov o trestných činoch a o osobách.

Podkladom evidencie je aj informácia ústredného orgánu iného členského štátu Európskej únie o odsúdení občana Slovenskej republiky podľa rozhodnutia Rady 2005/876/SVV z 21. novembra 2005 o výmene informácií z registra trestov (Ú.v. Eú L 322, 9.12.2005), ako aj oznámenie súdu iného štátu o odsúdení občana Slovenskej republiky alebo o odsúdení osoby, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, ak to vyplýva z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.

Z dôvodov odstránenia akýchkoľvek pochybností o tom, aké podklady majú súdy a prokuratúra zasielať do registra trestov, sa v § 7 ods. 1 a 2 navrhuje ich taxatívne vymenovanie. V snahe zabezpečiť aktuálnosť evidencie sa navrhuje uložiť súdom a prokuratúre povinnosť zasielať tieto písomnosti bezodkladne. Pre prípad, že súd alebo prokuratúra nesplnia povinnosť oznámiť, či sa odsúdený alebo obvinený v skúšobnej dobe osvedčil, navrhuje sa, aby generálna prokuratúra vyžiadala od nich správu. Zmyslom tohto návrhu je chrániť osobu, ktorá splnila zákonom stanovené podmienky pre osvedčenie a z rôznych dôvodov nebolo o jej osvedčení rozhodnuté alebo oznámenie o osvedčení nebolo zaslané registru trestov. Takáto úprava je potrebná aj preto, že zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v § 92 ods. 2 spojil s vykonaním všetkých druhov trestov, okrem trestu odňatia slobody, účinok zahladenia.

Navrhuje sa tiež ustanoviť obciam, ktoré vedú matriku, povinnosť oznamovať registru trestov každú zmenu mena alebo zmenu priezviska trestno-právne zodpovednej osoby, ktorá bola vykonaná podľa § 6 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku v znení zákona č. 13/2006 Z. z. a aj povinnosť oznámiť úmrtie takejto osoby. Ak sa takáto osoba v evidencii nenachádza, bude oznámenie vyradené. Ustanovenie tejto povinnosti obciam je opodstatnené konštitutívnym účinkom zápisu zmeny mena alebo priezviska do matriky.

K § 9

Údaje a informácie o fyzickej osobe sa majú v evidencii uchovávať sto rokov od jej narodenia. Vzhľadom na to, že výskyt zločinnosti osôb vyššieho veku je nízky, bude mať evidencia týkajúca sa tejto kategórie trestaných osôb iba malý význam. Z evidencie možno vyradiť také doklady súvisiace s právoplatnými rozhodnutiami súdov a prokurátorov, ktoré boli v neskoršom konaní zrušené a aj všetky doklady o informáciách, ktoré sa týkajú zomrelých osôb. Tieto doklady sa v registri trestov po vyradení buď uložia do úschovne dokumentácie alebo budú vyradené. Údaje z úschovne dokumentácie bude možno poskytnúť oprávneným osobám iba na ich písomnú žiadosť.

Uchovávanie a uschovávanie dokumentácie má význam najmä pre možné trestné stíhanie organizovanej trestnej činnosti s väčším počtom podozrivých, či obvinených, obnovy trestného konania, súdne rehabilitácie, ale aj pre spory o reštitúcie. Konečná likvidácia uvedených dokladov sa vykoná v režime zákona č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 515/2003 Z. z.

K § 10 až 12

Podľa predloženého návrhu výpis z registra trestov má byť jediným dokladom, ktorý bude vydaný občanovi na jeho písomnú žiadosť a po zaplatení zákonom stanoveného poplatku.

Občan v žiadosti o vydanie výpisu z registra nebude povinný uvádzať účel, na ktorý o vydanie požiadal. Najčastejšie pôjde o prípady, kedy z rôznych dôvodov mu povinnosť predložiť výpis z registra trestov ukladá právny predpis, ale nemožno vylúčiť ani prípady, keď občan tak urobí z vlastnej iniciatívy a nie pre potrebu konania orgánov štátnej správy alebo samosprávy. V žiadosti občan bude povinný uviesť iba tie osobné údaje, ktoré identifikujú jeho osobu.

Občanovi sa umožní, aby mu vydanie výpisu z registra trestov sprostredkovala splnomocnená osoba.

Vzhľadom na význam dôsledkov súdnej beztrestnosti, ktorá sa preukazuje výpisom z registra trestov, výpis má mať povahu verejnej listiny a požívať jej trestnoprávnu ochranu v intenciách trestného činu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 Trestného zákona.

Návrh upravuje postup pri overovaní správnosti údajov uvedených v žiadosti o výpis z registra trestov rozdielne u občana Slovenskej republiky a u cudzinca. V konaní o vydanie výpisu z registra trestov možno použiť iba originály požadovaných dokladov. Správnosť údajov uvedených v žiadosti podanej na prokuratúre môžu overiť iba organizačnými poriadkami určení zamestnanci prokuratúry. Zužuje sa tak počet osôb, ktoré budú na prokuratúre oprávnené prijímať podania a overovať ich správnosť. Ak občan podá žiadosť o výpis z registra trestov na obci, ktorá vedie matriku alebo v cudzine na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky, správnosť údajov overia a za overenie zodpovedajú tieto úrady. Navrhovaná úprava je totožná so súčasným právnym stavom a vychádza z doteraz overenej praxe.

Správnosť údajov sa u občana Slovenskej republiky overuje z predloženého občianskeho preukazu a u cudzinca z rodného listu preloženého do štátneho jazyka a z predloženého cestovného dokladu. Náhradne možno použiť iný doklad preukazujúci totožnosť. Údaje o rodičoch žiadateľa majú iba pomocnú povahu a overujú sa iba v prípade pochybnosti o totožnosti žiadateľa.

V režime činnosti orgánov prokuratúry pri overovaní údajov a vyhľadaní osoby v evidencii možno použiť skenovanie identifikačného dokladu. Záznam, ktorý ostane v technickom zariadení, je chránený štandardným spôsobom. Žiadosti o výpis z registra trestov zaslané registru trestov elektronicky inou organizačnou zložkou prokuratúry sa zakladajú do osobitnej evidencie tej prokuratúry, na ktorej bola žiadosť podaná a po uplynutí troch rokov od podania sa z evidencie vyradia. Žiadosti o výpis z registra trestov zaslané inými oprávnenými subjektmi elektronicky, ostanú v evidencii tohto orgánu a podliehajú režimu, ktorý sa v ich činnosti uplatňuje.

Vo výpise z registra trestov sa uvedú nezahladené odsúdenia vrátane údajov o priebehu výkonu uložených trestov, ochranných opatrení a primeraných obmedzení, ak sa podľa rozhodnutia súdu alebo zo zákona nehľadí na páchateľa, ako keby nebol odsúdený.

Okrem osoby, ktorej sa odsúdenie týka, možno výpis z registra trestov vydať aj na žiadosť súdu alebo prokuratúry pre potrebu iného ako trestného konania napríklad pre potreby konania súdov v občianskoprávnych, obchodných, či správnych veciach, prokuratúre v agende prieskumu zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy a aj na žiadosť orgánu verejnej správy pre potrebu správneho konania, ak tak ustanoví osobitný zákon. V takomto prípade súčasťou žiadosti musí byť aj presné označenie orgánu, ktorý o výpis žiada a účel, na ktorý sa výpis požaduje. Overenie správnosti údajov vykoná sudca, prokurátor alebo vedúci orgánu verejnej správy. Na základe Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu má správny orgán, ktorý vydáva oprávnenie na podnikanie, zabezpečiť všetky postupy a formality nevyhnutné na rozhodnutie vrátane zabezpečenia výpisu z registra trestov. Návrh tak vytvára priestor na jej implementáciu v národnej legislatíve.

K § 13

Kým vo výpise z registra trestov sa uvedú len nevykonané a nezahladené odsúdenia, v odpise registra sa uvedú všetky údaje a informácie, ktoré sa o osobe v registri trestov vedú. Okrem rozhodnutí súdu, ktorými bola uznaná vina a uložený trest alebo schválená dohoda o vine a treste a s tým súvisiacich údajov, sa v odpise registra trestov uvedú aj údaje o právoplatnom rozhodnutí súdu alebo prokurátora o podmienečnom zastavení trestného stíhania, o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, o právoplatnom rozhodnutí súdu alebo prokurátora o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania, ako aj údaje vyplývajúce z trestných listov o právoplatnom odsúdení občana Slovenskej republiky alebo osoby, ktorá má na jej území trvalý pobyt cudzozemským súdom, ktorého rozhodnutie bolo uznané súdom Slovenskej republiky.

Údaje, ktoré vyplynú z informácií ústredných orgánov iných štátov Európskej únie, sa uvedú v odpise registra trestov iba vtedy, ak ide o právoplatné odsúdenie súdom iného štátu Európskej únie.

Iné ako zákonom dovolené údaje nebudú v odpise registra trestov uvedené.

Občan nebude oprávnený sám požiadať o vydanie odpisu registra trestov. Navrhuje sa takéto oprávnenie priznať iba zákonom ustanoveným orgánom a na zákonom ustanovený účel. Návrh obsahuje taxatívne určené náležitosti žiadosti o vydanie odpisu registra trestov. Zákonom oprávnený orgán bude povinný vopred písomne oznámiť registru trestov meno a priezvisko osoby, ktorú určil na podanie žiadosti a prevzatie odpisu registra trestov. Táto určená osoba bude zodpovedať za správnosť údajov uvedených v žiadosti. Určený zamestnanec generálnej prokuratúry po podaní žiadosti overí oprávnenosť žiadateľa a zákonnosť účelu, na ktorý sa odpis registra trestov žiada. Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo vzhľadom na ich špecifické postavenie neuvedú účel, na ktorý odpis registra trestov žiadajú.

K § 14

Účelom, na ktorý sa žiada odpis registra trestov, sú potreby trestného konania, plnenie úloh pri ochrane a bezpečnosti štátu podľa osobitných predpisov a potreby preukazovania bezúhonnosti a spoľahlivosti, ak to ustanovuje osobitný zákon.

Základným právnym predpisom, ktorý ustanovuje pôsobnosť, práva a povinnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdov, je Trestný poriadok. Okrem nich však v trestnom konaní majú oprávnenia aj iné orgány štátu alebo ústavní činitelia. Prezident Slovenskej republiky podľa Čl. 102 ods. 1 písm. j) Ústavy Slovenskej republiky odpúšťa a zmierňuje tresty uložené súdmi v trestnom konaní a zahladzuje odsúdenie formou individuálnej milosti alebo amnestie. Minister spravodlivosti Slovenskej republiky je oprávnený podať dovolanie, zaujať stanovisko k uplatneniu rozhodnutia o amnestii a k žiadosti o milosť, rozhodnúť o upustení od výkonu trestu odňatia slobody alebo jeho zvyšku v prípade, ak odsúdený má byť vydaný do cudziny alebo ak má byť vyhostený. Konkrétne povinnosti a oprávnenia mu tiež vyplývajú z medzinárodných zmlúv a osobitných predpisov.

Plnenie oprávnení prezidenta Slovenskej republiky zabezpečuje Kancelária prezidenta republiky. Úlohy ministra spravodlivosti zabezpečuje príslušný útvar ministerstva. Je tak dôvodné, aby mali oprávnenie na tento účel žiadať odpis registra trestov.

Na účely posilnenia boja proti závažnej trestnej činnosti bol zriadený osobitný orgán Európskej únie Eurojust. Národnému členovi Slovenskej republike v Eurojuste alebo osobe, ktorá ho zastupuje, náleží na plnenie úloh oprávnenie žiadať o odpis registra trestov.

Skupina orgánov štátu plní pri ochrane a bezpečnosti štátu úlohy podľa osobitných predpisov v špecifických podmienkach a špecifickými formami a metódami. Útvary Policajného zboru majú pôsobnosť napríklad v cudzineckej agende, pri previerke spoľahlivosti nositeľov strelných zbraní, či pri poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti. Národný bezpečnostný úrad okrem iného vykonáva bezpečnostné previerky fyzických osôb. Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo plnia úlohy na úseku ochrany bezpečnosti štátu a na tento účel je dôvodné im poskytovať aj informácie z registra trestov. Uvedené úlohy týmto orgánom vyplývajú z osobitných zákonov. Poskytovanie odpisu registra na služobné úlohy je iba jedným z prostriedkov umožňujúcich plnenie ich zákonom uložených úloh.

Je v záujme spoločnosti a tým aj štátu, aby niektoré zákonom určené funkcie vykonávali iba osoby bezúhonné a spoľahlivé. Týka sa to sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, sudcov všeobecných súdov, právnych čakateľov prokuratúry a prokurátorov, funkcií v štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície, Národného bezpečnostného úradu, funkcií v štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky, funkcií v štátnej službe colníkov, notárov, súdnych exekútorov a advokátov. Základným predpokladom na poskytnutie odpisu registra je ustanovenie osobitného zákona, ktorý upravuje status konkrétnej funkcie.

Návrh zákona rešpektuje tento právny stav. Umožňuje tiež vydať odpis registra na účely ustanovenia do funkcie člena Súdnej rady Slovenskej republiky subjektom, ktoré predkladajú návrh kandidátov prezidentovi Slovenskej republiky, Národnej rade Slovenskej republiky a vláde Slovenskej republiky.

Právna úprava prijímacieho alebo výberového konania, ako aj postup pri odvolaní z uvedených funkcií sú veľmi rozmanité. Preto sa navrhuje, aby o odpis registra mohli požiadať orgány, ktoré vykonávajú prijímacie alebo výberové konanie na niektorú z uvedených funkcií a orgány, ktoré navrhujú odvolanie z takejto funkcie.

Preukazovanie bezúhonnosti alebo spoľahlivosti sa doteraz uvedeným nevyčerpáva. Prezident Slovenskej republiky vymenúva do funkcií rôznych verejných činiteľov. Orgány verejnej správy objektívne potrebujú preverovať osoby, ktorých sa ich činnosť dotýka alebo ktoré majú ich činnosť vykonávať. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky koná o udelení štátneho občianstva a aj vo veciach poskytovania služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti, Národná banka Slovenska vykonáva ochranu bankového tajomstva a dohľad, sociálnoprávnu ochranu detí a sociálnu kuratelu vykonáva Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a určený orgán, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky vydáva povolenie na zaobchádzanie s omamnými a psychotropnými látkami, orgány územnej vojenskej správy rozhodujú o zaradení vojakov v zálohe do aktívnych záloh, služobný úrad Hasičského a záchranného zboru rozhoduje o vzniku a skončení služobného pomeru v tomto zbore a krajské riaditeľstvo Policajného zboru koná o udelení licencie na prevádzkovanie súkromnej bezpečnostnej služby. Ide o významné konania a funkcie, s ktorými je podľa platnej právnej úpravy spojená aj previerka bezúhonnosti a spoľahlivosti.

K § 15

Zložitý, ale dôvodný systém preukazovania bezúhonnosti a spoľahlivosti u osôb, ktoré majú záujem o zamestnanie v bezpečnostných službách, alebo v týchto službách pôsobia, si vyžaduje osobitnú úpravu vydávania odpisu registra trestov. Navrhuje sa, aby uchádzač o zamestnanie a zamestnanec na účely preukazovania a posudzovania bezúhonnosti a spoľahlivosti bol oprávnený požiadať register trestov o vydanie odpisu. Odpis registra trestov bude vydaný občanovi iba na tento účel a pre iné potreby nebude použiteľný.

K § 16

Občanovi nemožno uprieť oprávnenie mať informácie o záznamoch v registri trestov týkajúcich sa jeho osoby. Výpis z registra trestov poskytuje údaje a informácie o nezahladených odsúdeniach. Vyžadovanie odpisu registra trestov sa má uskutočňovať oprávneným subjektom pre potreby trestného konania, na plnenie úloh ochrany a bezpečnosti a pre potreby preukázania bezúhonnosti a spoľahlivosti. Navrhuje sa, aby občan mal právo bez uvedenia dôvodu nahliadnuť do jeho vlastnej evidencie. O nahliadnutie bude musieť občan písomne požiadať. Generálna prokuratúra nahliadnutie občanovi nemôže odmietnuť, oznámi mu iba dátum, čas a miesto, kde sa nahliadnutie vykoná. Určený zamestnanec registra trestov výkon nahliadnutia poznamená na žiadosti. Občanovi, ktorý bude mať záujem o funkciu alebo o zamestnanie s výkonom, ktorého je podľa osobitného zákona spojená podmienka bezúhonnosti a spoľahlivosti sa tak umožní, aby ešte pred podaním žiadosti sa oboznámil s aktuálnym stavom evidencie v registri trestov. Tým, že sa občanovi nevydá odpis registra trestov, nie sú dotknuté jeho práva v intenciách § 20 a § 21 zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov.

K § 17

Generálna prokuratúra bude oprávnená vyžiadať od príslušného ústredného orgánu iného členského štátu Európskej únie informáciu o odsúdení, ak o to požiada dotknutá osoba, ktorá má alebo mala na území Slovenskej republiky alebo na území iného členského štátu Európskej únie pobyt, alebo je alebo bola štátnym príslušníkom Slovenskej republiky alebo štátnym príslušníkom iného členského štátu Európskej únie. Oprávnenými orgánmi na vyžadovanie informácie o odsúdení je tiež súd alebo prokuratúra na účely iného, ako trestného konania, orgán verejnej správy a oprávnená osoba uvedená v § 14.

K § 18

V registri trestov sú sústredené informácie z celej doby jeho existencie. Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky boli v súlade s medzinárodnou zmluvou prijaté aj informácie, ktoré boli v evidencii českého registra trestov. Údaje sa týkajú občanov Slovenskej republiky, ktorí boli odsúdení súdmi Českej republiky. Vytvára sa tak zákonný rámec na poskytovanie informácií aj o týchto odsúdeniach.

Generálna prokuratúra objektívne nebude schopná vybaviť všetky podania ku dňu účinnosti nového zákona. Preto sa ustanovuje, že žiadosti podané pred účinnosťou nového zákona budú vybavené v režime, ktorý vyplynie z nového zákona.

K § 19

Navrhuje sa upraviť poplatkové povinnosti súvisiace s vydaním údajov z registra trestov. Poplatkové povinnosti za overenie správnosti údajov uvedených v žiadosti o výpis z registra trestov bude mať každý, kto podá žiadosť na matričnom úrade alebo v cudzine na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky. Osobitný poplatok sa navrhuje za vydanie výpisu z registra trestov, za poskytnutie údajov z úschovne dokumentácie, za vydanie odpisu registra trestov neštátnym orgánom, t.j. Notárskej komore, Komore súdnych exekútorov, Slovenskej advokátskej komore, oprávnenej osobe uvedenej v § 15 a za vyžiadanie informácie o odsúdení z ústredného orgánu iného členského štátu Európskej únie fyzickou osobou. Štátne orgány Slovenskej republiky, ktoré požiadajú o odpis registra trestov alebo o výpis z registra trestov a o poskytnutie údajov z úschovne dokumentácie, budú od poplatkovej povinnosti oslobodené. Od poplatkových povinností sú oslobodené aj justičné orgány cudzích štátov a ústredné orgány iných štátov Európskej únie. Výmena informácii z registra trestov tu prebieha na základe vzájomnosti vyplývajúcej z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná alebo z rozhodnutí príslušných orgánov Európskej únie.

Návrh rieši aj používanie informačno-komunikačných technológií vo vzájomnom styku medzi registrom trestov a príslušnými orgánmi Slovenskej republiky alebo príslušnými cudzozemskými orgánmi.

Návrh ukladá generálnej prokuratúre zabezpečiť jednotné tlačivá na podávanie žiadosti a na odovzdávanie údajov.

K § 20

Navrhuje sa dňom účinnosti nového zákona zrušiť zákon č. 311/1999 Z. z. o registri trestov v znení zákona č. 48/2002 Z. z., zákona č. 418/2002 Z. z. a zákona č. 530/2004 Z. z..

K Čl. II až XXIII

So zreteľom na dôvody uvedené vo všeobecnej časti bolo potrebné navrhnúť zmeny v zákonoch, podľa ktorých sa doteraz bezúhonnosť preukazuje odpisom registra trestov a nejde o prípady ustanovené v § 14. Novelou príslušných zákonov sa teda preukázanie bezúhonnosti a prípadne aj spoľahlivosti prenáša z odpisu registra trestov na výpis z registra trestov. V tomto prípade ide o návrh novely zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov v čl. II (funkcia hlavného kontrolóra), návrh novely zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. v živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v čl. IV, návrh novely zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov v čl. VII, návrh novely zákona č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v čl. X, návrh novely zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch v čl. XI, návrh novely zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v čl. XII, návrh novely zákona č. 344/2004 Z. z. o patentových zástupcoch a o zmene zákona č. 444/2002 Z. z. o dizajnoch a zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v čl. XIV, návrh novely zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v čl. XV, návrh novely zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov v čl. XVI, návrh novely zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v čl. XVII, návrh novely zákona č. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v čl. XVIII.

Výpis z registra trestov je postačujúci vzhľadom na zákonom chránený záujem štátu premietnutý vo vyššie uvedených zákonoch. Navrhovanými novelami sa súčasne odstraňuje kontraproduktívnosť ich doterajšieho znenia k ustanoveniu § 93 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon o zahladení odsúdenia.

Ďalšiu skupinu navrhovaných noviel zákonov predstavujú zákony korešpondujúce s čl. I § 14 návrhu zákona. V týchto novelách sa premieta základný predpoklad vydávania odpisu registra trestov a to, že odpis sa zásadne vydáva orgánu ustanovenému zákonom a na účel taktiež ustanovený zákonom. Ide o čl. V, VI, VIII, IX a XIX až XXIII. Touto zmenou by sa malo zabrániť zneužívaniu odpisov registra trestov a získavaniu informácií o osobách v prípadoch, kedy takýto rozsah informácií nie je potrebný.

Osobitne bolo nutné upraviť podľa návrhu Národného bezpečnostného úradu návrh novely zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností v čl. XIII vo vzťahu k bezpečnostnej previerke I. stupňa, ku ktorej je postačujúci výpis z registra trestov.

Navrhované zmeny zákona sa premietli aj do zmeny zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov čl. III a týka sa najmä možnosti vyžiadať informácie o odsúdení z členského štátu Európskej únie.

K čl. XXIV

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2008. V čase od nadobudnutia platnosti zákona do jeho účinnosti bude nevyhnutné osvojiť si novú právnu úpravu a prijať organizačné a aj legislatívne zmeny noriem nižšej právnej sily v dôsledku zmien uvedených najmä v čl. II až XXIII.

V Bratislave, 18. apríla 2007

Robert Fico, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Štefan Harabin, v. r.

podpredseda vlády

a minister spravodlivosti

Slovenskej republiky

Dobroslav Trnka, v. r.

generálny prokurátor

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu