Zákon o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 330/2007 účinný od 01.01.2018 do 31.12.2018

Vládny návrh zákona o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“).

Návrh zákona bol vypracovaný na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2016-2020 v časti Trestná politika a väzenstvo, ako aj Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2017 a úlohy B.4. uznesenia vlády Slovenskej republiky z 3. apríla 2013 č. 155.

Návrh zákona bol vypracovaný v rámci pracovnej skupiny zriadenej ministerstvom spravodlivosti, ktorej členmi sú okrem zástupcov ministerstva spravodlivosti zástupcovia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, Ministerstva financií Slovenskej republiky, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, Koordinačno-metodického centrum pre rodovo podmienené a domáce násilie, fakulty práva Paneurópskej vysokej školy, Ligy za ľudské práva a ďalších odborníkov z praxe .                                                       

Návrhom zákona sa vykonáva úplná transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV (Ú. v. EÚ L 315/57, 14.11.2012) (ďalej len „smernica 2012/29/EÚ“) do právneho poriadku Slovenskej republiky. K čiastočnej transpozícii smernice 2012/29/EÚ došlo zákonom  č. 397/2015 Z. z., ktorým sa na účely Trestného zákona ustanovuje zoznam látok s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, a to vo vzťahu k úprave procesných práv poškodených v trestnom konaní. Úplná transpozícia smernice 2012/29/EÚ sa vykonáva osobitným zákonom, ktorý komplexne upravuje práva obetí trestných činov, odškodňovanie obetí násilných trestných činov a mechanizmus podpory subjektov poskytujúcich pomoc obetiam trestných činov, čím sa posilňuje postavenie obetí trestných činov v trestnom konaní. 

Návrhom zákona sa ďalej vykonáva úplná transpozícia smernice Rady 2004/80/ES z 29. apríla 2004 o náhradách obetiam trestnej činnosti (Ú. v. EÚ L 261, 6.8.2004) (ďalej len „smernica 2004/80/ES“) do právneho poriadku Slovenskej republiky. Smernica 2004/80/ES bola v roku 2006 pôvodne do právneho poriadku Slovenskej republiky úplne transponovaná zákonom č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v znení neskorších predpisov, ktorý zrušil pôvodný zákon č. 255/1998 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v znení zákona č. 422/2002 Z. z.. Návrh zákona v tretej časti preberá právnu úpravu odškodňovania zo zákona č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v znení neskorších predpisov a dopĺňa ju o praktické skúsenosti a situácie, ktoré vyplynuli z praxe pri aplikácii uvedeného zákona v súvislosti s odškodňovaním obetí násilných trestných činov. 

Nosnou právnou úpravou návrhu zákona je čl. I, v ktorom je samotný zákon o ochrane a podpore obetí trestných činov. Čl. I návrhu zákona je rozdelený do piatich častí. Prvou časťou sú všeobecné ustanovenia. Táto časť vymedzuje základné pojmy (§ 2) a zásady uplatňovania ochrany a podpory obetí trestných činov (§ 3),  ktoré sa vzťahujú na celý návrh zákona. Do právneho poriadku Slovenskej republiky sa zavádzajú základné inštitúty ako obeť trestného činu, obzvlášť zraniteľná obeť, druhotná a opakovaná viktimizácia, trestné činy domáceho násilia a pod. Trestný poriadok upravuje procesné postavenie obete ako „poškodeného“, ktorým môže byť aj právnická osoba na rozdiel od obete, ktorou môže byť len fyzická osoba alebo za určitých okolností príbuzný. V trestnom konaní môže mať obeť okrem procesného postavenia poškodeného aj postavenie oznamovateľa trestného činu alebo svedka. Druhá časť upravuje práva obetí trestných činov. Práva obetí trestných činov sú čiastočne upravené aj v Trestnom poriadku. Návrh zákona v tejto časti upravuje najmä rozsah informácií, ktoré sú jednotlivé subjekty povinné poskytnúť obeti pri prvom kontakte a zdôrazňuje ich poskytovanie pre obeť zrozumiteľným spôsobom. Návrh zákona ďalej v tejto časti zavádza právo na poskytnutie odbornej pomoci, pričom rozlišuje medzi všeobecnou odbornou pomocou a špecializovanou odbornou pomocou. Medzi práva obetí trestných činov patrí aj právo na právnu pomoc, právo na ochranu pred druhotnou a opakovanou viktimizáciou a právo na finančné odškodnenie. Tretia časť sa týka odškodňovania obetí násilných trestných činov. Štruktúra tejto časti návrhu zákona zodpovedá štruktúre zákona č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v znení neskorších predpisov, ktorý sa týmto návrhom zákona zároveň ruší. Takisto boli do tejto časti návrhu zákona zapracované požiadavky praxe. Štvrtá časť návrhu zákona upravuje podporu subjektov poskytujúcich pomoc obetiam trestných činov. Táto podpora sa bude vykonávať prostredníctvom akreditácie programu podpory obetí trestných činov a dotácií. V tejto časti sú upravené podmienky udelenia akreditácie, obsah a spôsob podania žiadosti o udelenie akreditácie, konanie o akreditácii, zánik a zrušenie akreditácie, kontrola plnenia podmienok akreditácie a povinností akreditovaných subjektov, dotácia poskytovaná zo štátneho rozpočtu, pričom podmienky poskytnutia dotácie podliehajú kontrole. Návrh zákona ustanovuje zverejňovanie informácií o poskytnutých dotáciách zo štátneho rozpočtu a zavádza register akreditovaných subjektov. V piatej časti sú obsiahnuté spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia.

V čl. II sa v súlade s požiadavkou smernice 2012/29/EÚ formulačne dopĺňa osobitný motív v písmene e) o odkaz na pojmy „pohlavie“ v rámci právnej úpravy osobitného motívu. Súčasťou novelizácie Trestného zákona je aj právna úprava premlčania niektorých trestných činov. 

Čl. III prepája Trestný poriadok s návrhom zákona v oblasti práv obetí trestných činov. Na účely riadnej transpozície smernice 2012/29/EÚ sa rozširujú základné zásady trestného konania, pojmový aparát používaný Trestným poriadkom, nanovo upravujú informačné povinnosti voči poškodenému a svedkovi, posilňuje postavenie poškodeného (obete) v trestnom konaní, a to najmä vo vzťahu k deťom, rozširujú sa možnosti poskytovania najmä právnej pomoci poškodenému, upravujú podmienky vykonávania výsluchu s ohľadom na potreby obetí, obmedzuje sa využitie inštitútu konfrontácie, mení sa koncept odvádzania peňažných prostriedkov na všeobecne prospešné účely, a to jeho nahradení jediným účelom, ktorým je podpora a ochrana obetí trestných činov, modifikujú sa pravidlá uzatvárania dohody o vine a treste medzi obvineným a prokurátorom s cieľom posilniť postavenie poškodeného, a v neposlednom rade sa upravuje tzv. adhézne konanie.  

Čl. IV novelizuje zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na účely čl. I v súvislosti s procesom akreditácie.

So zavedením systému dotácií pre subjekty poskytujúce pomoc obetiam bezprostredne súvisí aj zmena zákona č. 302/2016 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 545/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 617/2007 Z. z. o oficiálnej rozvojovej pomoci a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 287/2012 Z. z. navrhovaná v čl. V. 

Detailné odôvodnenie navrhovaných zmien sa uvádza v osobitnej časti dôvodovej správy.

Návrh zákona bol vypracovaný v spolupráci s dotknutými štátnymi orgánmi (boli členmi pracovnej skupiny zriadenej ministerstvom spravodlivosti) a je výsledkom odbornej diskusie orgánov aplikácie týchto právnych noriem. 

Účinnosť predkladanej právnej úpravy sa navrhuje od 1. januára 2018.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

Návrh zákona zakladá vplyvy na verejné financie a sociálne vplyvy; tieto vplyvy sú detailne popísané v doložke vybraných vplyvov a príslušných prílohách doložky vybraných vplyvov. Návrh zákona nebude mať vplyvy na podnikateľské prostredie, informatizáciu spoločnosti, ani vplyv na životné prostredie a na služby verejnej správy pre občana. 

Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania. Legislatívna rada vlády Slovenskej republiky ho prerokovala 15. augusta 2017. Vláda Slovenskej republiky návrh zákona prerokovala a schválila 16. augusta 2017. 

Doložka zlučiteľnosti

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. 1. Predkladateľ návrhu zákona: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

1. 2. Názov návrhu zákona: návrh zákona o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

1. 3. Problematika návrhu zákona: 

1. a) je upravená v práve Európskej únie:

• - v primárnom 

čl. 82 ods. 2 a čl. 87 až 89 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

• - v sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

1. 1. legislatívne akty 

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z  25. októbra 2012 , ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV (Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012)

1. 2. nelegislatívne akty

• - v sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)

Smernica Rady 2004/80/ES z 29. apríla 2004 o náhradách obetiam trestnej činnosti (Ú. v. EÚ L 261, 6.8.2004)

1. b) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

1. 4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

1. a) lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

smernica 2012/29/EÚ - 16. november 2015

1. b) lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov

31. júl 2015 - uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 155/2013

apríl 2017 - Plán legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2017

1. c) informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

konanie proti Slovenskej republike č. 2016/0148 o porušení čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

1. d) informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (čiastočná transpozícia)

1. 5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:

  Úplný

1. 6. Gestor (spolupracujúce rezorty):

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

Doložka vybraných vplyvov

B. Osobitná časť

K Čl. I

(zákon o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení  niektorých zákonov)

K § 1

V tomto ustanovení sa vymedzuje predmet zákona, ktorým je vymedzenie práv obetí trestných činov, rozsah pomoci a podpory, resp. služieb, na ktorých poskytnutie majú obete právny nárok. Ďalej sa vymedzuje vzťah medzi štátom a subjektmi poskytujúci pomoc obetiam a upravuje sa poskytovanie peňažnej pomoci, t. j. finančného odškodnenia obetí násilných trestných činov.     

K § 2 

V odseku 1 sa vymedzujú základné pojmy, ktoré sa v zákone používajú, a to: trestný čin, obeť, obzvlášť zraniteľná obeť, obeť násilného trestného činu, trestné činy domáceho násilia, druhotná viktimizácia, opakovaná viktimizácia, akreditovaný subjekt, mediácia, ujma na zdraví, subjekt poskytujúci pomoc obetiam, asistenčný orgán a rozhodovací orgán.  

Definíciu pojmu trestný čin ustanovuje platný Trestný zákon, avšak na účely tohto zákona sa z hľadiska jednoznačnosti v rámci základných ustanovení explicitne ustanovuje, že za trestný čin sa považuje aj čin, inak trestný. Dôvodom takéhoto vymedzenia trestného činu je záujem zákonodarcu na ochrane a podpore každej obete trestného činu, aj keď páchateľ nie je z dôvodu nedostatku veku alebo nepríčetnosti trestne zodpovedný a nie je ho možné spravodlivo potrestať. 

Obeťou na účely tohto zákona treba rozumieť len fyzickú osobu, ktorej bolo ublížené na zdraví, spôsobená majetková škoda, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené či ohrozené jej zákonom chránené práva alebo slobody. Za určitých podmienok sa za obeť považuje aj taxatívne vymedzený okruh osôb, ktoré v dôsledku smrti obete utrpeli škodu. V nadväznosti na definičné vymedzenie obete sa v odseku 2 upravuje negatívna definícia obete, pričom bude platiť, že osoby blízke obeti [odsek 1 písm. b) druhý bod] nebudú obeťou trestného činu, ak práve tieto osoby sú páchateľmi trestného činu, ktorým bola obeti spôsobená smrť. Táto právna úprava síce explicitne nevyplýva z preberanej smernice, ale je nevyhnutná aj z dôvodu, aby nedochádzalo k absurdným situáciám, kedy by páchateľ trestného činu mohol byť považovaný za obeť len z titulu, že spôsobil smrť napríklad svojmu rodinnému príslušníkovi. 

Taxatívnym spôsobom sa vymedzuje okruh „obzvlášť zraniteľných obetí“, ktorým tento zákon priznáva väčší rozsah podpory a pomoci, resp. služieb, na ktoré majú tieto obzvlášť zraniteľné obete právo a nárok, ako aj na špecifický prístup zo strany orgánov činných v trestnom konaní a subjektov poskytujúcich pomoc obetiam. Taxatívny výpočet obzvlášť zraniteľných obetí vychádza z článku 22 smernice. U tejto skupiny osôb je príznačné vyššie riziko spôsobenia druhotnej a opakovanej viktimizácie, náročnejšie a citlivejšie prežívanie jednotlivých štádií trestného konania ako aj výsluchov vedených policajtmi alebo súdom. Tieto osoby sú výrazne negatívne ovplyvnené spáchaným trestným činom, často nie sú schopné zvládať ani predtým bežne vykonávané činnosti, pociťujú úzkosť, strach a bolesť. Vo výpočte okruhu obzvlášť zraniteľných obetí v bodoch 1 až 5 sú uvedené obete, ktoré sú typicky obzvlášť zraniteľné, pričom túto skutočnosť potvrdzuje doterajšia prax aj judikatúra. Medzi obzvlášť zraniteľné obete patria aj osoby staršie ako 75 rokov, pričom je potrebné uviesť, že nejde o kategóriu chránenej osoby podľa § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona. Veková hranica 75 rokov bola určená z tých dôvodov, že ide o osoby vo vysokom veku, ktoré sa spravidla nevedia účinne brániť a presadzovať si dodržiavanie svojich práv, čím sa často stávajú obeťami trestných činov. Navrhovaná právna úprava vychádza z potreby zabezpečenia ochrany ľudí vo vysokom veku, u ktorých spravidla akcelerujú zdravotné problémy rôzneho druhu, ktorí udržiavajú menej kontaktov s okolitým svetom, stávajú sa dôverčivejšími a následne sa stávajú obeťami rôznych spôsobov zneužitia a zanedbávania, ale aj obeťami finančnej a majetkovej kriminality. V tejto súvislosti treba uviesť, že pojem „obeť“ nie je možné automaticky zamieňať s pojmom chránená osoba podľa § 139 ods. 1 písm. e) v spojitosti s § 127 ods. 3 Trestného zákona. Návrh zákona osobitne medzi obzvlášť zraniteľné obete zaraďuje v súlade s požiadavkami preberanej smernice aj osoby so zdravotným postihnutím. Pojem osoba so zdravotným postihnutím bude potrebné vykladať v intenciách čl. 1 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 317/2010 Z. z.), podľa ktorého „Osoby so zdravotným postihnutím zahŕňajú osoby s dlhodobými telesnými, mentálnymi, intelektuálnymi alebo zmyslovými postihnutiami, ktoré v súčinnosti s rôznymi prekážkami môžu brániť ich plnému a účinnému zapojeniu do života spoločnosti na rovnakom základe s ostatnými.“ V bode 6 nie je uvedená obeť konkrétneho trestného činu a je ponechaná možnosť subsumovať pod pojem obzvlášť zraniteľná obeť, obeť akéhokoľvek trestného činu, ak je na podklade individuálneho posúdenia uskutočneného orgánmi činných v trestnom konaní alebo subjektmi poskytujúcimi pomoc obetiam zistené vyššie riziko spôsobenia opakovanej viktimizácie. Ak osoba tvrdí, že je dieťaťom a existuje pochybnosť o veku takejto osoby, pričom jej vek nie je možné zistiť dokladom totožnosti, rodným listom, je povinná sa podrobiť lekárskemu vyšetreniu na určenie jej veku, napr. § 111 ods. 6 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.   

Obeťou násilného trestného činu je potrebné rozumieť obeť, t. j. fyzickú osobu, ktorej bola úmyselným násilným trestným činom spôsobená ujma na zdraví. Pozri k tomu výklad pojmu „ujma na zdraví“. V prípade tohto pojmu ide o prevzatie doterajšieho definičného vymedzenia vyplývajúceho z § 2 zákona č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi. Rovnako ako v prípade definície obete sa navrhuje explicitne upraviť, že pozostalí po obeti násilného trestného činu nebudú mať postavenie obete, ak v dôsledku ich konania, ktoré je trestným činom bude spôsobená smrť (odsek 3).

Do právneho poriadku Slovenskej republiky sa zavádza definícia pojmu „trestný čin domáceho násilia“, ktorý je nevyhnutne potrebné vymedziť v nadväznosti na nedostatky, na ktoré poukázala aplikačná prax. V zmysle navrhovanej definície sa za trestný čin domáceho násilia považuje trestný čin, ktorý bol spáchaný násilím alebo hrozbou násilia na príbuznom v priamom pokolení, osvojiteľovi, osvojencovi, súrodencovi, manželovi, bývalom manželovi, druhovi, bývalom druhovi, rodičovi spoločného dieťaťa alebo inej osobe, ktorá s páchateľom žije alebo žila v spoločnej domácnosti. Pojem násilie zahŕňa napr. kopanie, bitie, škrtenie, ťahanie za vlasy, vyhrážanie zbraňou, znevažovanie a ponižovanie, vzbudzovanie strachu, izoláciu od okolia, a podobne. Domáce násilie sa väčšinou odohráva v domácom prostredí za zatvorenými dverami bez prítomnosti nezainteresovanej osoby (svedka), kedy je obeť izolovaná od akejkoľvek pomoci ľudí a orgánov verejnej moci.

V zmysle ustanovení a použitých pojmov v smernici sa navrhuje zaviesť pojmy „druhotná viktimizácia“ a „opakovaná viktimizácia“, ktorých definícia v právnom poriadku Slovenskej republiky absentuje. Druhotnou viktimizáciou sa na účely tohto zákona rozumie ujma spôsobená v dôsledku konania, prístupu alebo nekonania taxatívne vymedzených subjektov, pričom oznamovacími prostriedkami sa rozumejú masmédia. Opakovanou viktimizáciou je potrebné rozumieť ujmu, ktorú obeti opakovane spôsobí ten istý páchateľ.

Akreditovaným subjektom sa rozumie fyzická alebo právnická osoba, ktorej bola udelená akreditácia. Tento pojem je potrebný a použitý v štvrtej časti tohto zákona.  

Vymedzuje sa pojem „mediácia“ na účely transpozície čl. 2 smernice, ktorou sa rozumie proces vedený mediačným alebo probačným úradníkom, ktorého cieľom je snaha odstrániť negatívne následky spôsobené trestným činom na základe vzájomnej interakcie a spolupráce obete a páchateľa. V tomto prípade ide o prispôsobenie pojmu smernice „restoratívna justícia“ k príslušnému ekvivalentu, ktorý upravuje právny poriadok Slovenskej republiky. 

Na účely tohto zákona je potrebné pod pojmom „ujma na zdraví“ rozumieť okrem ublíženia na zdraví, ťažkej ujmy na zdraví alebo smrti, spôsobených akýmkoľvek úmyselným násilným trestným činom spáchaným inou osobou, aj morálnu škodu, resp. škodu spôsobenú porušením práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti (psychická trauma, stres, úzkosť, frustrácia), a to len v prípade, ak bola spôsobená trestným činom obchodovania s ľuďmi alebo niektorým z trestných činov proti ľudskej dôstojnosti, t. j. znásilnením, sexuálnym násilím alebo sexuálnym zneužívaním. Aj v tomto prípade sa vychádza z § 2 zákona č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi. 

Pojmom „subjekt poskytujúci pomoc obetiam“ sa na účely tohto zákona rozumie subjekt, ktorý poskytuje obetiam odbornú pomoc podľa ustanovení tohto zákona a je zapísaný v registri subjektov poskytujúcich pomoc obetiam podľa § 32 tohto zákona. Preberaná právna úprava ponecháva na členských štátoch, aby si vnútroštátnym právom ustálil systém podpory a ochrany obetí trestných činov. Charakteristickým znakom predkladanej právnej úpravy je, že túto starostlivosť o obete budú vykonávať ako štátne orgány (najmä orgány činné v trestnom konaní), tak aj neštátny sektor (subjekty poskytujúce pomoc obetiam).

Pojmy „asistenčný orgán“ a „rozhodovací orgán“ sú transpozíciou Smernice Rady 2004/80/ES o náhradách obetiam trestnej činnosti. Tieto pojmy sú použité v štvrtej časti tohto zákona. Opätovne sa vychádza z platnej právnej úpravy zákona č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi

K § 3

V predmetnom ustanovení sú vymedzené základné zásady tohto zákona, ktoré treba zohľadniť a aplikovať pri výklade jednotlivých ustanovení zákona. Uvedené zásady sú následne premietnuté a obsiahnuté v ostatných ustanoveniach zákona. 

V odseku 1 sa stanovuje vyvrátiteľná domnienka, že každá osoba, ktorá tvrdí, že sa stala obeťou trestného činu sa považuje za obeť, pokiaľ sa nepreukáže opak, t. j. zistia sa skutočnosti, ktoré status obete spochybnia a vyvrátia. Avšak do tohto momentu je potrebné takúto osobu považovať za obeť a poskytnúť jej možnosť na uplatnenie práv, ktoré jej tento zákon priznáva. Bolo by v rozpore s Chartou ľudských práv čakať s poskytnutím pomoci a podpory obetiam až do štádia ukončenia trestného konania. Orgán činný v trestnom konaní je zodpovedný za zabezpečenie dôkazov a zistenie skutočností potrebných pre trestné konanie, pričom tieto dôkazy by mohli viesť k vyvráteniu statusu obete. Ak, vznikne len pochybnosť o statuse obeti, je potrebné sa prikloniť k záveru, že táto osoba je obeťou trestného činu. Povinnosť oznámiť orgánu činnému v trestnom konaní skutočnosť, ktorá vyvracia status obete majú aj subjekty poskytujúce pomoc obetiam. Neoznámenie tejto skutočnosti môže byť podkladom na vydanie rozhodnutia o zrušení akreditácie. Cieľom takejto právnej úpravy je zabrániť zneužívaniu finančných príspevkov, ktoré boli zo strany štátu poskytnuté subjektom poskytujúcim pomoc obetiam. V prípade zistenia skutočnosti orgánov činných v trestnom konaní alebo subjektov poskytujúcich pomoc obetiam o tom, že sa osoba nepravdivo a klamlivo označila za obeť trestného činu nie je potrebné vydávať formálne rozhodnutie, ktoré by mohla takáto osoba napadnúť opravnými prostriedkami (sťažnosť, odvolanie, žaloba, a pod). Uvedené však nebráni tomu, aby sa takáto osoba domáhala svojich práv súdnou cestou, ak napríklad nebude súhlasiť s postupom orgánov činných v trestnom konaní. V tejto súvislosti treba uviesť, že zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu, čo vyplýva z konštantnej rozhodovacej činnosti súdov.     

V odseku 2 sa upravuje zákaz diskriminácie obetí trestných činov. To znamená, že práva prislúchajúce obeti trestného činu sa musia aplikovať v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania.  

V odsekoch 3 a 4 sa stanovuje spôsob a prístup, akým sú  zákonom vymedzené subjekty, povinné sa správať k obetiam. Medzi tieto subjekty patria aj masmédia, ktoré veľakrát zverejňujú informácie o obetiach a ich súkromí, pričom im spôsobujú druhotnú ujmu. Rovnako sa zakotvuje informačná povinnosť vo vzťahu k obetiach o ich právach podľa tohto zákona spôsobom, ktorý zohľadňuje osobitné vlastnosti, charakteristiky a momentálnu situáciu obete. Nie je účelom návrhu zákona zavádzať sankcie za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom, v neposlednom rade to nevyžadujeme ani transponovaná smernica. Je však potrebné upriamiť pozornosť na to, že porušenie povinností zo strany orgánov verejnej moci môže zakladať právo na náhradu škody za nesprávny úradný postup orgánov verejnej moci; k tomu pozri zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Rovnako konanie orgánov verejnej moci, ktoré porušuje zákonom ustanovené povinnosti môže viesť k vzniku trestnej zodpovednosti, ak sú naplnené znaky skutkových podstatných podstát trestných činov. Taktiež treba brať do úvahy to, že porušovanie povinností zo strany subjektov poskytujúcich pomoc obetiam môže viesť k zrušeniu akreditácie. Všetky uvedené mechanizmy majú sankčný charakter.

V ďalších odsekoch je ustanovená povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdov poskytnúť obetiam plnú možnosť na uplatnenie ich práv, ktorá zahŕňa aj spoluprácu so subjektmi poskytujúcimi pomoc obetiam. Vymedzuje sa postavenie obete v trestnom konaní, ktorá môže mať postavenie oznamovateľa trestného činu alebo poškodeného alebo svedka a rovnako sa stanovuje povinnosť vždy prihliadať na najlepší záujem dieťaťa. Cieľom zákonodarcu nie je priznávať oznamovateľovi trestného činu alebo svedkovi v trestnom konaní práva, ktoré prináležia obeti podľa tohto zákona. Deklaruje sa však skutočnosť, že obeť môže mať v rámci trestného konania uvedené postavenie.

K § 4

Na účely transpozície čl. 4 smernice do právneho poriadku Slovenskej republiky sa zakotvuje právo obetí na prístup k informáciám, pričom sa vymedzuje okruh informácii, ktoré sú dotknuté osoby povinné poskytnúť obetiam pri prvom kontakte. Rozsah poskytnutia informácii sa odlišuje od subjektu, ktorý bol s obeťou pri prvom kontakte. Tieto informácie sa poskytujú obetiam v ústnej aj písomnej forme. Doterajšia právna úprava poskytnutia informácii o právach obetí, resp. poškodených obsiahnutá v § 49 ods. 2 a 3 Trestného poriadku sa vypúšťa. 

V odseku 1 sa upravuje základné právo na prístup k informáciám, ktoré sa týkajú veci, v ktorej je dotknutá osoba obeťou.  

V odseku 2 je uvedený katalóg, resp. rozsah informácií, ktorý korešponduje so znením čl. 4 smernice, pričom je doplnený o tzv. materiálny korektív (odôvodnené potreby obete v závislosti od jej veku, zdravotného stavu, druhu trestného činu a pod.). Z tohto dôvodu nie je potrebné vždy a každej obeti poskytnúť všetky informácie vymedzené v dotknutom ustanovení. Rovnaký rozsah informácií je povinný poskytnúť policajt a aj prokurátor, viď odsek 3.  

V odseku 5 sa upravuje informačná povinnosť subjektov poskytujúcich pomoc obetiam. Obeť domáceho násilia po tom ako opustí páchateľa je mnohokrát bez finančných prostriedkov, bez možnosti niekde bývať a zarábať si a je v situácii, že rieši základné existenčné otázky. Návrh zákona berie do úvahy aj túto situáciu a upravuje právo obete na informácie o finančných a praktických záležitostiach vzniknutých ako následok trestného činu, ktoré jej poskytne subjekt poskytujúci pomoc obetiam. Ide o informácie, ktoré majú pomôcť obeti prekonať následky trestného činu a zaradiť sa do bežného života. Medzi takéto informácie patria napr. informácie o zariadeniach núdzového bývania, o formalitách, ktoré je potrebné vybaviť na úradoch, o možnostiach získania finančných prostriedkov alebo práce.

V odseku 6 sa navrhuje ustanoviť informačnú povinnosť v obmedzenom rozsahu aj poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, pokiaľ je prvým kontaktným miestom, ktoré obeť navštívila po spáchaní trestného činu inou osobou. Prax ukázala, že mnohokrát obeť po spáchaní trestného činu vyhľadá pomoc lekára. Táto informačná povinnosť sa vzťahuje len na kontaktné údaje o subjektoch poskytujúcich pomoc obetiam. Zoznam subjektov poskytujúcich pomoc obetiam, ktoré sú zapísané v registri subjektov poskytujúcich pomoc obetiam (§ 32) je verejne dostupný, a teda poskytovatelia zdravotnej starostlivosti ho budú mať k dispozícii.      

K § 5

V odsekoch 1 a 2 sa ustanovuje povinnosť subjektov poskytujúcich pomoc obetiam poskytnúť alebo zabezpečiť odbornú pomoc obetiam, ktorá sa podľa tohto zákona diferencuje na všeobecnú a špecializovanú odbornú pomoc. Podmienky poskytovania odbornej pomoci sú upravené v § 6.  

V odsekoch 3 a 4 sa vymedzuje všeobecná a špecializovaná odborná pomoc. Všeobecnú odbornú pomoc sú povinné poskytnúť subjekty poskytujúce pomoc obetiam všetkým obetiam, to znamená aj obzvlášť zraniteľným obetiam. Špecializovaná odborná pomoc je určená a poskytovaná len obzvlášť zraniteľným obetiam.  

V odseku 5 sa upravuje zásada, podľa ktorej sa odborná pomoc poskytuje obeti trestného činu v intenciách jej osobitných potrieb a v rozsahu primeranom ujme spôsobenej trestným činom. V praxi to znamená, že bude potrebné zohľadňovať a posudzovať každý jeden prípad osobitne bez vopred určenej paušalizácie. Je zrejmé, že potreby obete trestného činu krádeže budú iné ako potreby obete trestného činu sexuálneho násilia.   

Odbornú pomoc budú obetiam trestných činov poskytovať fyzické osoby, ktoré sú v zmluvnom vzťahu so subjektom poskytujúcim pomoc obetiam, a ktoré majú zákonom vyžadovanú odbornú spôsobilosť. 

V odseku 6 zákonodarca deklaruje, resp. zaručuje bezvýhradné a bezpodmienečné právo na poskytnutie odbornej pomoci obetiam zo strany subjektov poskytujúcich pomoc obetiam bez splnenia akýchkoľvek podmienok, akými sú podanie trestného oznámenia alebo aktívna účasť na trestnom konaní. Predpokladom, je však žiadosť obete o poskytnutie odbornej pomoci. 

K § 6 

Upravujú sa podmienky a spôsob poskytnutia všeobecnej a špecializovanej odbornej pomoci. Subjekty poskytujúce pomoc obetiam sú povinné poskytnúť všeobecnú a špecializovanú odbornú pomoc na základe žiadosti obete alebo obzvlášť zraniteľnej obete bezodkladne. Ustanovuje sa, že všeobecnú odbornú pomoc sú povinné subjekty poskytujúce pomoc obetiam poskytnúť po dobu 90 dní bezplatne, ak získali finančný príspevok zo strany štátu, pričom je to odôvodnené závažnosťou trestného činu. Za odôvodnené prípady sa nepovažuje napr. trestný čin krádeže, trestný čin nevyplatenia mzdy a odstupného, trestný čin neoprávneného obohatenia, trestný čin zatajenia veci a pod. Spravidla by malo ísť o závažnejší spôsob konania páchateľa, ktorým bolo obeti trestného činu ublížené na zdraví, spôsobená majetková škoda, morálna alebo iná škoda. Ak však subjekt poskytujúci pomoc obetiam nezískal finančný príspevok zo strany štátu, je oprávnený poskytnúť všeobecnú odbornú pomoc, okrem prvej konzultácie s obeťou za poplatok. Za splnenia určitých podmienok, t. j. osobitných potrieb obete a v rozsahu primeranom ujme spôsobenej trestných činom a na základe opakovanej žiadosti obete, môže subjekt poskytujúci pomoc obetiam poskytovať všeobecnú odbornú pomoc dlhšie ako 90 dní.  

V odseku 3 sa upravujú podmienky a doba poskytnutia špecializovanej odbornej pomoci, ktorá je určená výlučne len pre obzvlášť zraniteľné obete. Stanovuje sa, že poskytnutie špecializovanej odbornej pomoci je po celý čas bezplatné bez ohľadu, na to či obeť spolupracuje s orgánmi činnými v trestnom konaní alebo nie. Subjekty poskytujúce pomoc obetiam nemôžu za žiadnych okolností žiadať od obzvlášť zraniteľnej obete zaplatenie primeraného poplatku za poskytnutie špecializovanej odbornej pomoci.  

Odsekom 4 sa transponuje čl. 22 smernice, týkajúci sa individuálneho posúdenia   obete. Na účely úplnej transpozície smernice je nevyhnutne potrebné zaviesť do právneho poriadku Slovenskej republiky inštitút individuálneho posúdenia. Navrhuje sa aby individuálne posúdenie obete uskutočnil policajt alebo subjekt poskytujúci pomoc obetiam.   Individuálnym posúdením sa rozumie individuálne hodnotenie, ktoré zohľadňuje osobné charakteristiky obete, typ alebo povahu trestného činu a jeho okolnosti. Toto individuálne posúdenie by sa malo vykonávať podľa želaní obete a v úzkej spolupráci s ňou. Pritom by mala byť zohľadnená povaha trestného činu a stupeň ujmy. Potreby obete a jej vnímanie sa môže s odstupom času meniť. Ak dôjde k zmene okolností kedykoľvek počas trestného konania, individuálne posúdenie by sa malo opätovne preskúmať. Individuálne posúdenie by sa malo uskutočniť čo najskôr po oznámení o trestnom čine. Ak tento postup nie je možný z dôvodu, že je obeť napr. traumatizovaná alebo zranená, potom by malo byť individuálne posúdenie vykonané hneď, ako je to možné. V prípade, že nie je možné vykonať individuálne posúdenie, musí byť obeť informovaná o možných rizikách a dôsledkoch. Orgány alebo subjekty poskytujúce pomoc obetiam, ktoré vykonávajú individuálne posúdenie by mali byť za týmto účelom primerane vyškolené.

K § 7

V odseku 1 sa vymedzuje právna pomoc, ktorou je potrebné na účely tohto zákona rozumieť poskytovanie právnych informácií a rovnako aj právne zastupovanie obete v trestnom konaní, v civilnom procese, ak si obeť uplatnila nárok na náhradu škody v trestnom konaní a o jej nároku nebolo rozhodnuté. V mnohých prípadoch je obeť, resp. poškodený, ktorý si riadne a včas uplatnil nárok na náhrady škody v trestnom konaní, súdom  odkázaný, aby si svoj nárok uplatnil v civilnom procese. A preto sa z tohto dôvodu ustanovuje, že za právnu pomoc sa považuje právne zastupovanie aj v civilnom procese. Ďalším dôvodom je skutočnosť, že obeť sa dostala do situácie, kedy je účastníkom, resp. stranou v trestnom konaní bez svojho zavinenia a bolo by v rozpore s čl. 47 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý zaručuje právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, aby sa jej prístup k právnej pomoci zo strany štátu nezabezpečil a neposkytol prostredníctvom zákonom ustanovených subjektov, a tým sa napomohlo k dosiahnutiu spravodlivosti a satisfakcie, ktorú obeť od okamihu spáchania trestného činu bezpochybne očakáva.      

V odseku 2 sa ustanovujú subjekty, ktoré sú oprávnené poskytnúť obeti potrebnú a náležitú právnu pomoc. Jedná sa o Centrum právnej pomoci, ktoré poskytuje právnu pomoc za podmienok a v rozsahu ustanovených zákonom č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov. Advokáti poskytujú právnu pomoc, resp. právne služby podľa zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, ktorí vykonávajú svoju činnosť za odmenu. Nie je však vylúčené, že advokát môže poskytnúť obetiam svoje právne služby bezplatne prostredníctvom Centra právnej pomoci. Subjekty poskytujúce pomoc obetiam majú povinnosť poskytnúť právnu pomoc obetiam, či už prostredníctvom advokáta, s ktorým uzavreli zmluvu o poskytovaní právnych služieb alebo osoby, ktorá získala vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore právo, a s ktorou subjekt poskytujúci odbornú pomoc obetiam uzavrel pracovnú zmluvu. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že Centrum právnej pomoci nebude aktívne v trestnom konaní (k tomu pozri dikciu „za podmienok a v rozsahu“); platné právna úprava vyplývajúca zo zákona č. 327/2005 Z. z. neumožňuje Centru právnej pomoci poskytovanie právnej pomoci v trestných veciach.  

K § 8

V súlade s cieľmi smernice sa zaručuje právo na ochranu pred druhotnou alebo opakovanou viktimizáciou. Ustanovuje sa povinnosť orgánov verejnej moci a subjektov poskytujúcich pomoc obetiam pristupovať k obetiam, takým spôsobom, ktorý im nespôsobí druhotnú ujmu a rovnako zabezpečiť potrebné kroky, ktoré zabránia k opakovanej ujme spôsobenou páchateľom trestného činu. 

S cieľom zabezpečiť ochranu obetí pred opakovanou viktimizáciou alebo bezprostredne hroziacim nebezpečenstvom, ktoré hrozí zo strany páchateľa sú orgány verejnej moci, resp. príslušné orgány, ktorých zákon na to oprávňuje povinné prijať rozhodnutie za účelom ochrany obete pred opakovanom viktimizáciou. Napríklad sudca pre prípravné konanie alebo súd sú v zmysle § 82 Trestného poriadku oprávnení uložiť primerané povinnosti alebo obmedzenia. Podľa § 27a zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov je policajt oprávnený vykázať z bytu alebo domu alebo iného priestoru spoločne obývaného s ohrozenou osobou (obeťou) a aj z jeho bezprostredného okolia (ďalej len „spoločné obydlie“) osobu, u ktorej možno na základe zistených skutočností očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby (obete). Počas vykázania zo spoločného obydlia je vykázaná osoba povinná nepribližovať sa k ohrozenej osobe (obeti) na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov. V zmysle ustanovenia § 325 ods. 2 písm. e) až h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov súd nariadi neodkladné opatrenia, ktorými sa zabezpečí zamedzenie kontaktu obete s páchateľom.  

Súčasťou § 8 ods. 2 je aj výslovná požiadavka na to, aby kontakt s obeťami v rámci úradnej komunikácie prebiehal vo vhodne uspôsobených priestoroch tak, aby sa zabránilo opakovanej alebo druhotnej viktimizácii. Ide najmä o čakárne pre obete a výsluchové miestnosti, a to v rámci priestorových možností súdov a orgánov činných v trestnom konaní. 

V navrhovanom § 8 ods. 3 sa v intenciách zámeru preberanej smernice ustanovuje, že prikázanie lekárskeho vyšetrenia v trestnom konaní bude možné len v nevyhnutných prípadoch. To samozrejme nebráni obeti trestného činu absolvovať lekárske vyšetrenie dobrovoľne. 

K § 9

Z dôvodu komplexnosti zákona sa preberá doterajšia právna úprava odškodňovania osôb poškodených násilnými trestnými činmi upravená v osobitnom predpise, t. j. zákone č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v znení neskorších predpisov do tohto zákona. Obetiam násilným trestných činov sa z tohto dôvodu zakotvuje právo na finančné odškodnenie za podmienok a v rozsahu uvedenom v tomto zákone. Finančné odškodnenie obetiam násilným trestných činov poskytuje štát. 

K § 10

V súlade so znením Smernice Rady 2004/80/ES môže o odškodnenie požiadať  občan Slovenskej republiky, ale aj občania iných členských štátov EÚ. Táto úprava vyplýva zo zásady rovnosti občanov EÚ (občanov jednotlivých členských štátov EÚ). Právo požiadať o odškodnenie majú aj osoby, ktoré majú v Slovenskej republike udelený azyl, doplnkovú ochranu, dočasné útočisko, pobyt alebo tolerovaný pobyt, ak k ujme na zdraví došlo na území Slovenskej republiky. 

Ďalej sa ustanovujú ďalšie dve základné zásady, na ktorých je zákon postavený, a to, že odškodnenie podľa tohto zákona je právne nárokovateľné, a že sa neposkytuje v prípade, ak ujma na zdraví bola obeti násilného trestného činu plne nahradená inak (najmä páchateľom trestného činu), obeť násilného trestného činu je zároveň páchateľom, obeť násilného trestného činu nedala súhlas s trestným stíhaním alebo je žiadateľom osoba (obeť násilného trestného činu), ktorá nemôže vykonávať oprávnenia poškodeného, pretože je v trestnom konaní stíhaná ako spoluobvinená.

V prípade právnej úpravy v § 10 až 22 ide o právnu úpravu prevzatú zo zákona č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v znení neskorších predpisov. V návrhu zákona sa táto právna úprava preberá v takmer pôvodnom znení, ktoré je samozrejme prispôsobené skutočnosti, že už nejde o samostatný zákon, ale ide o samostatnú časť novej zákonnej úpravy. V nevyhnutnom rozsahu sa v tejto právnej úprave vykonávajú zmeny, ktoré si vyžiadala aplikačná prax. 

K § 11

Definujú sa podkladové náležitosti, ktoré musia byť splnené na to, aby obeti násilného trestného činu vznikol nárok na odškodnenie – osobitne právoplatný rozsudok alebo trestný rozkaz. 

V odseku 3 sa ustanovuje výnimka pri trestnom čine sexuálneho zneužívania, ak je obvinený alebo obžalovaný pre nedostatok veku trestne zodpovedný, obeti násilného trestného činu nevzniká nárok na odškodnenie. Dôvodom takejto právnej úpravy je skutočnosť, že ide o dve osoby, z ktorých každá je „páchateľom“ i „poškodeným“, ktoré majú voči sebe navzájom nárok na odškodnenie. Z tohto dôvodu sa preto navrhuje, že žiadna z nich podľa tohto zákona nezíska finančné odškodnenie. Opačná úprava by znamenala, že dvom osobám mladším ako 15 rokov po súloži vznikne nárok na finančné odškodnenie zo strany štátu. Takúto situáciu považuje zákonodarca za absurdnú.   

K § 12

Ustanovuje sa spôsob výpočtu odškodnenia. V prípade ujmy na zdraví sa použije zákon č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov s výnimkou ustanovenia o možnosti zvýšiť náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z.). V prípade, ak bola trestným činom spôsobená smrť, zákon priamo ustanovuje, že obeť násilného trestného činu  má nárok na vyplatenie sumy vo výške päťdesiatnásobku minimálnej mzdy; ak je pozostalých viac osôb, táto suma sa medzi nich rozdelí rovnakým dielom. Zároveň zákon ustanovuje, že pri morálnej škode spôsobenej trestným činom obchodovania s ľuďmi, znásilnenia, sexuálneho násilia alebo sexuálneho zneužívania má obeť násilného trestného činu nárok na vyplatenie sumy vo výške desaťnásobku minimálnej mzdy. Tiež sa upravuje postup pri určení sumy odškodnenia v prípade, ak už obeti násilného trestného činu bola poskytnutá určitá finančná suma ako náhrada ujmy na zdraví (napr. páchateľom trestného činu). 

Zároveň sa ustanovuje, že ak bola ujma na zdraví spôsobená trestným činom obchodovania s ľuďmi, znásilnenia, sexuálneho násilia alebo sexuálneho zneužívania ich odškodnenie nevylučuje poskytnutie odškodnenia za morálnu škodu spôsobenú obeti násilného trestného tým istým trestným činom (psychická trauma, stres, úzkosť, frustrácia). Jedná sa o špecifický postup prípustný len pri týchto trestných činoch, pri ktorých sa zasahuje nielen do práva na ochranu života a zdravia, ale porušuje sa aj právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti.

K § 13

Ustanovuje sa maximálna suma, ktorú možno poskytnúť obeti násilného trestného ako náhradu ujmy na zdraví podľa tohto zákona vo viazanosti na minimálnu mzdu určenú osobitným právnym predpisom.

K § 14

Určujú sa kritériá, na ktoré sa prihliada pri výpočte odškodnenia.

K § 15 a 16

Navrhuje sa ročná lehota na podanie písomnej žiadosti o finančné odškodnenie odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku alebo trestného rozkazu. Upravuje sa spôsob, akým sa žiada o odškodnenie – písomná žiadosť a prílohy, ktoré musia byť k nej priložené. V súlade so znením Smernice Rady 2004/80/ES i v záujme zjednodušenia podávania žiadostí o odškodnenie sa navrhuje vydanie vzoru jednotného tlačiva na podávanie žiadostí a to aj v kontexte cezhraničnej spolupráce medzi členskými štátmi EÚ pri podávaní žiadosti o odškodnenie za ujmu na zdraví spôsobenú v inom členskom štáte ako je štát, v ktorom má obeť násilného trestného činu trvalý pobyt. Vzor tlačiva určí ministerstvo spravodlivosti v súlade s osobitným predpisom, ktorým je čl. 14 Smernice Rady 2004/80/ES, ktoré bude k dispozícii na ministerstve spravodlivosti aj na internetovej stránke ministerstva spravodlivosti.

Ďalej sa ustanovuje orgán Slovenskej republiky, ktorý rozhoduje o žiadostiach o odškodnenie – ministerstvo spravodlivosti a lehoty, v ktorých musí byť žiadosť podaná, aby sa na ňu ex lege mohlo prihliadať. Rovnako sa ustanovuje lehota, v ktorej je ministerstvo spravodlivosti povinné o žiadosti rozhodnúť. Obeť násilného trestného činu sa bude môcť domáhať preskúmania rozhodnutia ministerstva spravodlivosti správnou žalobou na súde, ak ministerstvo spravodlivosti žiadosti v rozhodnutí nevyhovie alebo jej vyhovie iba v časti. V tomto prípade ide o odklon  od existujúcej právnej úpravy, ktorá zabezpečovala „prieskum“ rozhodovacej činnosti štandardnou žalobou v civilnom sporovom konaní. Tento koncept však nie je namieste, nakoľko ministerstvo spravodlivosti o nárokoch obete rozhoduje, t.j. vydáva individuálny právny akt, ktorý je preskúmateľný súdom podľa ustanovení Správneho súdneho poriadku. Vychádzajúc z konceptu rekodifikácie civilného procesu nie je potrebné v osobitnom predpise zavádzať a formálne vyjadrovať právo na podanie správnej žaloby voči právoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu, keďže toto právo vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky a Správneho súdneho poriadku.

V odseku 3 sa ustanovuje možnosť obete násilného trestného činu zabezpečiť si právne zastupovanie v konaní o poskytnutí odškodnenia, avšak len prostredníctvom taxatívne vymedzených subjektov v dotknutom ustanovení.  

K § 17

Zamestnanci ministerstva spravodlivosti, ktorí rozhodujú o žiadostiach podľa tohto zákona majú právo požadovať od orgánov činných v trestnom konaní súdov, iných štátnych orgánov, vyšších územných celkov, obcí potrebnú súčinnosť. Orgány činné v trestnom konaní a súdy sú povinné na ich žiadosť túto súčinnosť poskytnúť.

K § 18 až 20

Ustanovenia § 18 až 20 sú kľúčové pre prevzatie Smernice Rady 2004/80/ES do právneho poriadku Slovenskej republiky. Smernica Rady 2004/80/ES má za cieľ uľahčiť komunikáciu medzi členskými štátmi EÚ v otázke odškodňovania osôb poškodených trestnými činmi, a to v tom zmysle, aby obeť trestného činu, ktorá je občanom členského štátu EÚ, a ktorej bola spôsobená ujma na zdraví v dôsledku trestného činu spáchaného na území iného členského štátu EÚ, ako je členský štát, na území ktorého má trvalý pobyt, mohla požiadať o odškodnenie za ujmu na zdraví ten členský štát EÚ, na území ktorého bol tento trestný čin spáchaný, a to prostredníctvom príslušného orgánu členského štátu EÚ, na území ktorého má trvalý pobyt. 

Zjednodušene povedané: občanovi EÚ s trvalým pobytom na území členského štátu A je spôsobená ujma na zdraví na území členského štátu B a obeť násilného trestného činu  môže požiadať členský štát B o odškodnenie prostredníctvom príslušného orgánu členského štátu A. Do tohto procesu tak vstupujú dva orgány: orgán členského štátu A (asistenčný orgán) a orgán členského štátu B, ktorý je príslušný rozhodnúť o žiadosti o odškodnenie (rozhodovací orgán). Za týmto účelom je potrebné ustanoviť v Slovenskej republike  asistenčný orgán aj za rozhodovací orgán. Navrhuje sa, aby rozhodovacím orgánom naďalej zostalo ministerstvo spravodlivosti, ktoré sa zároveň stane aj asistenčným orgánom. Asistenčný orgán, definovaný v § 2 písm. l), bude poskytovať obeti násilného trestného činu pomoc potrebnú na podanie žiadosti o odškodnenie, vrátane informácií o podmienkach, za ktorých môže byť odškodnenie poskytnuté, tlačivá,  žiadosti o odškodnenie a na požiadanie obete násilného trestného činu  jej poskytne pomoc pri vyplnení tlačiva. Obeť násilného trestného činu potom prostredníctvom asistenčného orgánu zašle žiadosť a ostatnú dokumentáciu rozhodovaciemu orgánu, v prípade potreby poskytne asistenčný orgán obeti násilného trestného činu aj ďalšiu pomoc potrebnú pre rozhodnutie o žiadosti. Osobitne sa upravuje postup pri vypočutí obete násilného trestného činu  a iných osôb, ktorých výpoveď je pre rozhodnutie o žiadosti potrebná. Obdobná právna úprava je pri postupe ministerstva spravodlivosti ako rozhodovacieho orgánu, pričom rozhodnutie sa zašle na tlačive, ktorého vzor určí ministerstvo spravodlivosti v súlade s článkom 14 Smernice Rady 2004/80/ES

V § 20 sa upravuje jazykový režim pri žiadostiach podaných podľa § 18 a 19.

K § 21

Upravuje sa povinnosť obete násilného trestného činu alebo jej právneho nástupcu, ktorej bolo v zmysle tohto zákona poskytnuté odškodnenie, vrátiť náhradu ujmy na zdraví, ktorú získala iným spôsobom ako podľa tohto zákona, a to až do výšky, ktorá jej bola na základe rozhodnutia ministerstva spravodlivosti o odškodnení poskytnutá. Rovnako sa ustanovuje právo štátu domáhať sa splnenia tejto povinnosti zo strany obete násilného trestného činu i možnosť vzdať sa uplatnenia tohto práva.

K § 22

Orgány činné v trestnom konaní budú naďalej povinné poskytnúť obeti násilného trestného činu, ktorej bola spôsobená trestným činom ujma na zdraví, informácie o možnosti požiadať o odškodnenie podľa tohto zákona.

Za účelom zlepšenia informovanosti verejnosti o možnosti získať odškodnenie podľa tohto zákona a o jeho podmienkach sa zároveň zakotvuje povinnosť ministerstva spravodlivosti zverejniť informácie o podmienkach na získanie odškodnenia na svojej internetovej stránke (www.justice.gov.sk).

K § 23

Ako už vyplýva z prechádzajúceho textu zákona, koncept podpory obetí trestných činov je v intenciách preberanej smernice postavený, tak že odborná pomoc obetiam trestných činov bude poskytovaná zo strany štátu a neštátnych subjektov. Práve úprava v štvrtej časti zákona reguluje postavenie a činnosť subjektov poskytujúcich pomoc obetiam, a to úpravou systému akreditácie, dotácií a zavedenia verejne dostupného registra subjektov poskytujúcich pomoc obetiam trestných činov.  

Navrhované ustanovenie upravuje v odseku 1 účel akreditácie, ktorým je overenie spôsobilosti plniť úlohy subjektu poskytujúceho pomoc obetiam. Akreditácia je zároveň podmienkou získania dotácie zo štátneho rozpočtu na účel plnenia úlohy poskytovať odbornú pomoc vymedzenú v § 5 ods. 3 alebo 4 návrhu zákona.

V odseku 3 sa vymedzuje vzťah navrhovanej právnej úpravy k osobitným mechanizmom podpory neziskového sektora v súvislosti s poskytovaním služieb sociálneho charakteru. Vzhľadom na právnu úpravu v zákone o sociálnych službách sa navrhuje, aby služby obetiam trestných činov mohli byť financované viaczdrojovo, a to podľa povahy služby obeti trestného činu. Ak dochádza k ich financovaniu z rozpočtovej kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, nebude možné ich financovanie z rozpočtovej kapitoly ministerstva spravodlivosti. 

K § 24

Navrhované vymedzenie podmienok udelenia akreditácie majú za cieľ stanoviť minimálny štandard personálnej, organizačnej a materiálno-technickej vybavenosti subjektu poskytujúceho pomoc obetiam. Z hľadiska organizačného sa vyžaduje, aby bol predložený projekt, z ktorého budú zrejmé metódy poskytovania odbornej pomoci. Ďalej sa vyžaduje materiálno-technická vybavenosť [odsek 1 písm. d)] vrátane priestorov pre poskytovanie odbornej pomoci [odsek 1 písm. e)].   

V personálnej oblasti sa vyžaduje bezúhonnosť a odbornosť fyzických osôb, ktoré budú zabezpečovať faktické plnenie úloh subjektov poskytujúcich pomoc obetiam. Na tento účel sa v odsekoch 2 až 4 vymedzuje obsah týchto personálnych podmienok, pričom základnom podmienkou je získanie vysokoškolského vzdelania druhého stupňa v študijnom odbore právo, psychológia alebo sociálna práca a výkon praxe v príslušných odboroch minimálne tri roky. 

Vymedzenie príslušných študijných odborov bezprostredne súvisí s § 5 ods. 3 a 4 tohto zákona, v ktorom sú špecifikované konkrétne formy odbornej pomoci. Na účely zabezpečenia, resp. poskytnutia odbornej pomoci podľa § 5 ods. 3 písm. a) sa ustanovuje výnimka, pričom na vykonávanie tejto formy odbornej pomoci postačuje aj vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa v študijnom odbore právo. Cieľom zákonodarcu v takto koncipovanom ustanovení je umožniť študentom právnických fakúlt v Slovenskej republike získať prax, ktorú nevyhnutne potrebujú pri výkone svojho budúceho povolania po úspešnom absolvovaní druhého stupňa v odbore právo, t. j. zvyšovanie úrovne právneho vzdelávania. 

Na odbornú činnosť podľa § 5 ods. 3 písm. b) a c) sa vyžaduje získanie vysokoškolského vzdelania druhého stupňa v odbore právo. Na odbornú činnosť podľa § 5 ods. 3 písm. d) a e) je potrebné vzdelanie v odbore psychológia a v prípade poradenstva týkajúceho sa rizika a predchádzania opakovanej viktimizácii [odsek 3 písm. e)] postačuje aj  vzdelanie v odbore sociálna práca. Na poskytnutie krízovej odbornej intervencie podľa § 5 ods. 4 písm. b) je potrebné vzdelanie v odbore psychológia. Vyhodnotenie hrozby nebezpečenstva ohrozenia života a zdravia v zmysle § 5 ods. 4 písm. c) vykonáva osoba, ktorá úspešne vyštudovala sociálnu prácu alebo psychológiu. Odbornú činnosť podľa § 5 ods. 4 písm. d) môže zabezpečiť hociktorá osoba vo vyššie uvedených študijných odborov, t. j. právo, psychológia, sociálna práca. 

V odseku 4 sa vymedzuje podmienka odbornej spôsobilosti subjektu poskytujúceho pomoc obetiam, ktorou je povinnosť zamestnávať minimálne jednu odborne spôsobilú osobu, ktorá získala vysokoškolské vzdelanie aspoň v jednom zo študijných odboroch právo, psychológia alebo sociálna práca. To znamená, že v praxi sa bude vyžadovať, aby subjekt poskytujúci pomoc obetiam mal zabezpečeného aspoň jedného právnika, jedného psychológa a jedného sociálneho pracovníka.  

Návrh zákona teda rozlišuje odbornú spôsobilosť subjektu poskytujúceho pomoc obetiam a odbornú spôsobilosť jednotlivých fyzických osôb, ktoré budú poskytovať odbornú pomoc obetiam trestných činov. 

Návrh zákona ďalej vyžaduje splnenie podmienky bezúhonnosti. Bezúhonnosť sa vyžaduje ako na strane subjektu poskytujúceho pomoc obetiam, tak aj na strane fyzických osôb, ktoré budú poskytovať odbornú pomoc obetiam. Z hľadiska obsahového vymedzenia bezúhonnosti sa navrhuje aplikovať nulovú toleranciu na akýkoľvek úmyselný trestný čin, a teda bezúhonnosť sa bude preukazovať odpisom z registra trestov. Na tento účel sa v čl. IV navrhuje vykonať novelizáciu zákona o registri trestov tak, aby ministerstvo spravodlivosti malo zákonné oprávnenie zadovážiť si odpis z registra trestov. 

Z hľadiska materiálno-technických podmienok akreditácie sa vyžaduje vybavenie potrebné na poskytovanie odbornej pomoci, na ktorú žiada akreditáciu a spôsob alebo predpokladaný spôsob ich financovania, ako aj disponovanie priestormi, v ktorých sa bude poskytovať odborná pomoc [odsek 1 písm. d) a e)].  

Nevyhnutným predpokladom udelenia akreditácie bude aj poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri poskytovaní odbornej pomoci podľa tohto zákona. 

K § 25 a 26

Ustanovenie § 25 upravuje náležitosti žiadosti o akreditáciu a jej povinné prílohy. Podaním žiadosti sa začína konania o udelení akreditácie. Vzhľadom na subsidiárne použitie správneho poriadku (pozri § 34) sa bude aplikovať mechanizmus odstraňovania vád podania. Z hľadiska rozsahu povinných príloh sa navrhuje tieto minimalizovať na nevyhnutné minimum, a to v súlade so zásadou „1x a dosť“.

Výsledkom konania o udelení akreditácie je rozhodnutie o jej udelení alebo zamietnutie žiadosti, ak nie sú splnené podmienky pre udelenie akreditácie. Okrem samotného udelenia akreditácie, zákon umožňuje jej predĺženie, rovnako aj jej odňatie. Aj v tomto prípade platí subsidiarita správneho poriadku, a teda aj možnosť opravných prostriedkov podľa správneho poriadku vrátane súdneho prieskumu právoplatného rozhodnutia ministerstva spravodlivosti. 

K § 27

Nad rámec právnej úpravy správneho poriadku sa v odseku 1 upravujú obsahové náležitosti rozhodnutia o udelení akreditácie. 

V odseku 2 sa upravuje doba platnosti akreditácie a možnosť jej predĺženia. Navrhuje sa doba piatich rokov ako v prípade platnosti akreditácie, tak aj v prípade doby jej predĺženia.

V odseku 3 sa vymedzujú právomoci hodnotiacej komisie, ktorú zriadi na účely rozhodovania o akreditácii ministerstvo spravodlivosti. Súčasne sa negatívnym výpočtom ustanovuje, kto nesmie byť členom hodnotiacej komisie. Podrobnosti o činnosti hodnotiacej komisie budú upravené vykonávacím predpisom, ktorý na tento účel vydá ministerstvo spravodlivosti. Pracovný návrh predmetnej vyhlášky je súčasťou predkladaného návrhu zákona a bude predmetom riadneho legislatívneho procesu po schválení predkladaného návrhu zákona.   

V odseku 4 sa upravuje nemožnosť prevodu alebo prechodu akreditácie na právneho nástupcu. Nie je prípustné, aby akreditácia bola „obchodovateľná“, a to aj s ohľadom na navrhovaný mechanizmus financovania podpory subjektov poskytujúcich pomoc obetiam. V prípade zániku subjektu poskytujúceho pomoc obetiam nebude dochádzať k prechodu akreditácie na právneho nástupcu. 

K § 28

Navrhuje sa zákonom uložiť subjektom poskytujúcim pomoc obetiam štyri základné povinnosti, ktorých cieľom je zabezpečiť funkčnosť systému podpory obetí trestných činov. Neplnenie týchto povinnosti môže viesť k zrušeniu akreditácie. 

K § 29

Návrh zákona rozlišuje zánik akreditácie a zrušenie akreditácie. K zániku akreditácie bude dochádzať priamo zo zákona, ak nastanú skutočnosti uvedené v odseku 1. K zrušeniu akreditácie bude dochádzať na základe rozhodnutia ministerstva spravodlivosti, a to z dôvodov uvedených v odseku 2. 

K § 30

  S cieľom dosiahnuť stav trvalo udržateľného systému podpory obetí sa navrhuje upraviť kontrolné mechanizmy zo strany štátnej moci. V prvom rade sa zavádzajú kontrolné oprávnenia ministerstva spravodlivosti vo vzťahu k akreditovaným subjektom vrátane ukladania opatrenia na nápravu, ak výsledky kontrolnej činnosti poukážu na nedodržiavanie povinností uložených zákonom alebo na jeho základe. 

Súčasne sa navrhuje umožniť podávanie sťažností na postup akreditovaných subjektov. Vybavovanie sťažnosti bude v pôsobnosti ministerstva spravodlivosti.

K § 31

Ustanovuje sa, že ministerstvo spravodlivosti bude poskytovať akreditovaným subjektom dotáciu na všeobecnú odbornú pomoc alebo špecializovanú odbornú pomoc. Dotácia bude vyplácaná z rozpočtovej kapitoly ministerstva spravodlivosti. Náležitosti žiadosti o dotáciu, prílohy, vyhodnocovanie žiadostí a pod. upravuje osobitný predpis (zákon č. 302/2016 Z. z.).   

K § 32

Publicita údajov o subjektoch poskytujúcich pomoc obetiam, ktoré prešli procesom akreditácie sa nevyhnutná. Jednou zo základných informácií, ktorú má obeť trestného činu dostať je informácia o tom, ktoré subjekty poskytujú pomoc obetiam. Navrhuje sa preto zriadiť verejne dostupný register akreditovaných subjektov poskytujúcich pomoc obetiam. 

Register bude viesť ministerstvo spravodlivosti. Register bude zverejnený na webovom sídle ministerstva spravodlivosti. Okrem subjektov poskytujúcich pomoc obetiam, ktoré sú akreditované, sa do tohto registra budú môcť zapísať aj iné subjekty, ktoré poskytujú pomoc obetiam, a to na návrh príslušného ministerstva, ktoré vykonáva nad týmito subjektami dozor, dohľad alebo kontrolu.

V odseku 3 sa upravuje rozsah údajov zapisovaných do registra. 

K § 33

V súlade s požiadavkami preberanej smernice sa navrhuje upraviť pôsobnosť ústredných orgánov štátnej správy (ministerstiev) na úseku ochrany a podpory obetí trestných činov. Na tento účel sa v odseku 1 vymedzuje všeobecná pôsobnosť ministerstva spravodlivosti vrátane medzinárodnej spolupráce a v odseku 2 špecializovaná pôsobnosť Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v oblasti domáceho násilia a násilia na deťoch; v otázkach násilia na deťoch na Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky má osobitne určený odbor, a to Národné koordinačné stredisko na ochranu detí pred násilím.

K § 34

V odseku 1 sa ustanovuje, že na  konanie podľa tohto zákona  s výnimkou štvrtej časti sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Správny poriadok sa bude teda aplikovať v konaní o udelení akreditácie, jej predĺžení alebo zrušení. 

V odseku 2 sa upravuje v súlade so zákonom č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 84/2014 Z. z. právny základ pre spracúvanie osobných údajov obetí trestných činov zo strany subjektov poskytujúcich pomoc obetiam.

V odseku 3 sa v súlade s čl. 123 Ústavy Slovenskej republiky upravuje splnomocnenie pre ministerstvo spravodlivosti upraviť všeobecne záväzným právnym predpisom zloženie, rozhodovanie, organizáciu práce a postup hodnotiacej komisie.

K § 35

Ustanovuje sa, že konania o poskytnutí odškodnenia podľa tretej časti tohto zákona začaté predo dňom účinnosti zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Cieľom prechodného ustanovenie je teda vyriešiť konflikt medzi doterajšou (zákon č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v znení neskorších predpisov) a novou právnou úpravou.  

K § 36

V súlade s Legislatívnymi pravidlami vlády Slovenskej republiky sa do navrhovaného zákona vkladá transpozičný odkaz.

K § 37

Navrhovaným zákonom dochádza k zrušeniu zákona zákon č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v znení zákona č. 79/2008 Z. z., zákona č. 146/2013 Z. z. a zákona č. 125/2016 Z. z.

Čl. II

(novela zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov)

K bodu 1

Cieľom navrhovanej úpravy je predĺžiť dobu, v ktorej sa premlčuje trestné stíhanie vybraných trestných činov uvedených v § 87 ods. 5 z 3 rokov na 15 rokov, pričom zároveň dochádza k rozšíreniu katalógu týchto trestných činov aj na trestný čin znásilnenia podľa      § 199 a trestný čin sexuálneho zneužívania podľa § 200. Objektom týchto trestných činov je často dieťa. Aplikačná prax poukázala na skutočnosť, že obete týchto trestných činov sa často odhodlajú k nahláseniu takýchto trestných činov až po uplynutí terajšej premlčacej doby. Preto veľa obetí zostáva bez akéhokoľvek zadosťučinenia a páchatelia zostávajú nepotrestaní a pokračujú v páchaní trestnej činnosti.      

K bodu 2

V § 140 sa formulačne upravuje písmeno e), ktorého znenie sa dopĺňa v súlade so záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúcimi zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov odkazom na „pohlavie“.

Čl. III

(zákon č. 301/2005 Z. z.)

K bodu 1

Do základných zásad trestného konania sa dopĺňa nová zásada, ktorej cieľom je chrániť práva poškodeného a súčasne posilniť jeho postavenie počas priebehu trestného konania. Túto zásadu je potrebné zohľadniť a aplikovať pri výklade jednotlivých ustanovení tohto zákona. Zásada počíta so „zavedením povinnosti“ orgánom činných v trestnom konaní a súdom umožniť poškodenému plné uplatnenie jeho práv počas celého trestného konania. Rovnako orgány činné v trestnom konaní a súd sú povinné viesť trestné konanie ohľaduplne k poškodenému, t. j. zohľadniť situáciu, potreby, vek, zdravotné postihnutie alebo vyspelosť poškodeného. Táto zásada súčasne vyjadruje, že orgány činné v trestnom konaní a súd sú povinné pri potupe v trestnom konaní rešpektovať a zohľadňovať ustanovenia zákona o  obetiach trestných činov (navrhovaný čl. I).   

K bodu 2

V súvislosti s návrhom zákona v čl. I, ktorý zavádza pojem „subjekt poskytujúci pomoc obetiam“ bolo nevyhnutné potrebné doplniť do definície „organizácie na pomoc poškodeným“ v Trestnom poriadku aj tento pojem. To znamená, že všade tam, kde Trestný poriadok používa pojem „organizácia na pomoc poškodeným“ treba pod tento pojem zahrnúť aj pojem „subjekt poskytujúci pomoc obetiam“. 

K bodu 3

Podľa § 135 sa v rámci trestného konania predpokladá s pribratím psychológa alebo znalca k výsluchu osoby mladšej ako 18 rokov. Trestný poriadok však nerieši možnosť uplatnenia akýchkoľvek náhrad za účasť psychológa na takomto úkone trestného konania. V tejto súvislosti vznikajú v aplikačnej praxi problémy so zabezpečením psychológov k úkonom. Z tohto dôvodu sa navrhuje zaradiť psychológa medzi pomocné osoby, čím mu vznikne nárok na náhradu ušlej mzdy alebo iného preukázateľného ušlého príjmu. Tu však treba poznamenať, že psychológom, ktorý sa priberá do konania môže byť aj napríklad príslušník Policajného zboru, za predpokladu, že má príslušnú kvalifikáciu, resp. odborné vzdelanie v príslušnom odbore. 

K bodu 4

Navrhovaná právna úprava precizuje a rozširuje okruh informácií, ktoré na žiadosť poškodeného poskytujú orgány činné v trestnom konaní alebo súd. Orgán činný v trestnom konaní alebo súd poskytne tieto informácie aj bez takejto žiadosti, v prípade zistenia hrozby nebezpečenstva v súvislosti s pobytom obvineného alebo odsúdeného na slobode. Poškodený môže kedykoľvek svoju žiadosť o poskytovanie informácií vziať späť. 

K bodu 5

Navrhovanou zmenou sa zakotvuje, že v prípade ustanovenia opatrovníka, ak je poškodeným maloletá osoba pri trestných činov spáchaných voči blízkej osobe alebo zverenej osobe sa ex lege ustanoví zástupca z radov subjektov poskytujúcich pomoc obetiam. Toto pravidlo však nebude platiť v prípade, že za opatrovníka je ustanovený priamo subjekt poskytujúci pomoc obetiam. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť právo obete (dieťaťa) na právnu pomoc v trestnom konaní, keďže doterajšia právna úprava ani aplikačná prax toto právo negarantovala.  

K bodu 6

Navrhovaným doplnením sa umožňuje poškodenému na účely trestného konania zvoliť si za dôverníka aj svojho splnomocnenca, ktorý ho bude sprevádzať na úkonoch trestného konania a poskytovať mu nevyhnutne potrebnú pomoc počas celého konania. Splnomocnencom poškodeného môže byť aj subjekt poskytujúci pomoc obetiam, a teda tento subjekt môže byť zároveň aj dôverníkom. 

K bodu 7

Navrhovanou zmenou sa predchádza duplicite právnej úpravy v Trestnom poriadku a navrhovaného zákona. V súvislosti so zavedením informačnej povinnosti v § 4 tohto zákona (čl. I), t. j. vymedzením okruhu informácii, ktoré sú príslušné orgány, resp. subjekty povinné poskytnúť obetiam pri prvom kontakte bolo potrebné v Trestnom poriadku vypustiť odseky, ktoré ukladali orgánom činným v trestnom konaní povinnosť informovať poškodeného aj o právach, ktoré sú stanovené v čl. 4 smernice. 

K bodu 8

V nadväznosti na zistené nedostatky, na ktoré poukázala aplikačná prax súdov sa explicitne stanovuje, ak bol v rozhodnutí o rozvode manželstva, resp. v dohode o styku rodičov s maloletým dieťaťom upravený styk rodičia s dieťaťom, ktorý je obvineným pre podozrenie zo spáchania trestného činu voči dieťaťu alebo bývalému manželovi a takejto osobe bolo uložené v trestnom konaní primerané obmedzenie podľa 82 ods. písm. h) Trestného poriadku, má uložené primerané obmedzenie prednosť pred uvedeným rozhodnutím v civilnom procese, ktorého výkon spočíva. Hmotnoprávne sa teda vyjadruje skutočnosť, že pôvodne vydané rozhodnutie o úprave styku nebude možné vykonať, ak odporuje neskôr vydanému rozhodnutiu trestného súdu. Zamedzí sa tak situáciám, kedy existuje rozdielne upravené právo styku dvoma rozhodnutiami súdov.    

K bodu 9

Navrhuje sa nahradiť pôvodné znenie ustanovenia odseku 4 týkajúceho sa niektorých obmedzení vedenia konfrontácie s obvineným u detských obetí novým znením, na základe ktorého by sa úplne vylúčila možnosť vykonania konfrontácie s obvineným u všetkých osôb mladších ako 18 rokov, ktoré sa stali obeťami alebo boli svedkami trestného činu. Návrh má za cieľ zvýšiť ochranu všetkých detských obetí a detských svedkov eliminovaním priameho kontaktu s páchateľom v trestnom konaní, a to bez ohľadu na to, aký trestný čin bol spáchaný.

K bodu 10

Navrhovaným ustanovením sa má obmedziť vedenie konfrontácie s obvineným u obetí, na ktorých bol spáchaný niektorý z taxatívne vymedzených trestných činov, u ktorých vzhľadom na charakter trestného činu hrozí zvýšené riziko druhotnej alebo opakovanej viktimizácie pri priamom kontakte s páchateľom v trestnom konaní. Súčasne sa má obmedziť vedenie konfrontácie s obvineným u obetí trestných činov spáchaných násilím alebo hrozbou násilia, kde tiež existuje riziko spôsobenia druhotnej alebo opakovanej viktimizácie.    

K bodu 11

Uskutočňuje sa transpozícia čl. 23 smernice, ktorý upravuje ochranu obzvlášť zraniteľnej obete pred druhotnou a opakovanou viktimizáciou a k tomu prináležiace prijatie opatrení zo strany členských štátov EÚ. Z toho dôvodu sa navrhuje uskutočniť výsluch svedka, ktorý je obzvlášť zraniteľnou obeťou podľa osobitného zákona, s využitím technických zariadení určených na záznam zvuku a obrazu. K tomuto výsluchu  je potrebné prizvať, resp. pribrať psychológa alebo znalca, ktorý so zreteľom na predmet výsluchu vypočúvanej osoby prispeje k správnemu vedeniu výsluchu. Navrhovaná právna úprava sa nevzťahuje na dieťa (osoba mladšia ako 18 rokov), keďže § 135 Trestného poriadku osobitne upravuje výsluch dieťaťa (ide nad rámec znenia smernice).  

Cieľom navrhovaného ustanovenia je zabezpečiť ochranu a podporu obzvlášť zraniteľných obetí pri výsluchu vzhľadom na citlivejšie prežívanie a zvládanie jednotlivých štádií trestného konania dôsledkom spáchaného trestného činu.

V prípade výsluchu obzvlášť zraniteľnej osoby, ktorá je obeťou trestného činu proti ľudskej dôstojnosti, trestného činu obchodovania s ľuďmi alebo trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby sa navrhuje z dôvodu požiadavky uvedenej v čl. 23 ods. 2 písm. d) smernice, aby tento výsluch viedla spravidla osoba rovnakého pohlavia ako je obzvlášť zraniteľná obeť, ak tomu nebránia závažné dôvody, napr. personálne obsadenie mužov a žien na policajnom útvare.  

K bodu 12

Cieľom navrhovanej právnej úpravy je predchádzať druhotnej viktimizácii, a to tým spôsobom, že sa pred výsluchom dieťaťa prekonzultuje s psychológom alebo znalcom, prípadne aj so zákonným zástupcom, orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a pedagógom, spôsob vedenia výsluchu na individuálnom stretnutí, ktoré je povinný iniciovať orgán činný v trestnom konaní. Výstupom takéhoto stretnutia má byť konsenzus na, napr. spôsobe kladenia otázok, formulácie otázok, tempa vedenia výsluchu, možnostiach jeho prerušenia, ak sa to ukáže ako potrebné a pod.     

K bodu 13

Ide o zosúladenie zaužívanej terminológie v normách Trestného poriadku. Trestný poriadok namiesto pojmu „dieťa“ používa pojem „osoba mladšia ako 18 rokov“. 

K bodu 14

Navrhovaná právna úprava precizuje a rozširuje okruh informácií, ktoré na žiadosť svedka poskytujú orgány činné v trestnom konaní alebo súd. Orgán činný v trestnom konaní alebo súd poskytne tieto informácie aj bez takejto žiadosti, v prípade zistenia hrozby nebezpečenstva v súvislosti s pobytom obvineného alebo odsúdeného na slobode. Svedok sa môže kedykoľvek vzdať práva na poskytovanie týchto informácií.

K bodom 15 až 21 

Cieľom navrhovanej zmeny v príslušných ustanoveniach je účelne využiť peňažnú čiastku, ktorú je obvinený povinný pri uzatváraní zmieru zaplatiť, resp. poskytnúť. Navrhuje sa, aby táto peňažná suma ex lege pripadla priamo ministerstvu spravodlivosti za účelom pomoci a podpory obetí trestných činov (čl. I). Ministerstvo spravodlivosti môže použiť túto peňažnú čiastku na finančné odškodnenie obetí násilných trestných činov alebo ju poskytne vo forme   dotácie subjektom poskytujúcim pomoc obetiam, s ktorými uzavrie zmluvu . 

K bodu 22

Na posilnenie postavenia poškodeného v konaní o dohode vine a treste sa ustanovuje povinnosť prokurátora predvolať na toto konanie aj poškodeného.

K bodu 23

Cieľom navrhovaného ustanovenia je posilniť postavenie poškodeného v konaní o dohode o vine a treste, pričom sa prokurátorovi zakotvuje povinnosť dbať na záujem  poškodeného dohodnúť sa o rozsahu a spôsobe náhrady škody pri uzatváraní dohody o vine a treste. Ak sa poškodený nedostavil na konanie o dohode o vine a treste je prokurátor oprávnený uzavrieť dohodu s obvineným a rovnako sa dohodnúť s obvineným na rozsahu a spôsobe náhrady škody, až do výšky uplatnenej poškodeným.  

K bodu 24

Ustanovuje sa informačná povinnosť prokurátora, ktorý je povinný upozorniť súd o tom, že medzi poškodeným a obvineným nedošlo k dohode o náhrade škody pri uzatváraní dohody o vine a treste. 

K bodu 25

Navrhovanou úpravou sa transponuje čl. 23 smernice, ktorý upravuje ochranu obzvlášť zraniteľnej obete pred opakovanou viktimizáciou v konaní pred súdom, t.j. zamedzenie vizuálneho kontaktu obzvlášť zraniteľnej obete s obžalovaným. Zamedzenie vizuálneho kontaktu je možné uskutočniť použitím technických zariadení alebo vykázaním obžalovaného z pojednávacej miestnosti. Forma, ktorej cieľom je zamedzenie vizuálneho kontaktu obzvlášť zraniteľnej obete s obžalovaným je na úvahe predsedu senátu.  

K bodu 26

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s bodom 23; potreba zmeny vnútorného odkazu.

K bodom 27

Navrhovanou zmenou sa ustanovuje povinnosť súdu vždy rozhodnúť o nároku na  náhradu škody v odsudzujúcom rozsudku,  ak je výška škody súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného. Pri rozhodovaní o uplatnenom nároku na náhradu škody súdy väčšinou odkazujú poškodeného s nárokom na náhradu škody na civilný proces. Z pohľadu poškodeného je procesne veľmi náročné a zdĺhavé domáhať sa nároku na náhradu škody v dvoch súdnych konaniach, ktoré majú dva základné stupne. 

K bodu 28

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s bodom 23; potreba zmeny vnútorného odkazu.

K čl. IV

(zákon č. 330/2007 Z. z.)

V súvislosti so zavedením akreditačného mechanizmu pre poskytovanie pomoci obetiam trestných činov sa vyžaduje, aby osoba, ktorá bude poskytovať takúto pomoc preukázala svoju bezúhonnosť odpisom z registra trestov.  

K čl. V

(zákon č. 302/2016 Z. z.)

K bodu 1

Vzhľadom na to, že zákon o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov predpokladá financovanie odbornej pomoci obetiam trestných činov zo strany štátu formou dotácií, navrhuje sa vykonanie zmien a doplnení v zákone č. 302/2016 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 545/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 617/2007 Z. z. o oficiálnej rozvojovej pomoci a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 287/2012 Z. z. (ďalej len „zákon č. 302/2016 Z. z.“).

Primárnou zmenou je doplnenie právnej úpravy rozsahu dotácií tak, aby zákon č. 302/2016 Z. z. odzrkadľoval existenciu dotácií v oblasti poskytovania odbornej pomoci obetiam trestných činov. Na tento účel sa teda nanovo upravuje § 2 tak, aby z neho bolo zrejmé, že zákonná úpravy typologicky rozlišuje dva typy dotácií: dotácie súvisiace s pôsobnosťou ministerstva spravodlivosti v oblasti ľudských práv (doterajšia právna úprava) a dotácie súvisiace s obeťami trestných činov. Z hľadiska použitej formulácie „poskytovanie odbornej pomoci obetiam trestných činov“ je potrebné uviesť, že táto dikcia odráža činnosť vykonávanú subjektami poskytujúcimi pomoc obetiam trestných činov, ktorá je dotovaná zo strany ministerstva spravodlivosti. Predkladateľ má za to, že je potrebné v novelizovanom zákone dôsledne odlišovať tieto dva typy dotácií, nakoľko sa tieto svojou podstatou odlišujú. 

K bodu 2

Ide o zmenu vyvolanú zmenou štruktúry § 2. 

K bodu 3

V § 3 zákona č. 302/2016 Z. z. sa upravuje účel dotácie. Vzhľadom na zavedenie nového typu dotácie v § 2 sa navrhuje osobitne upraviť účel tejto novej dotácie. Dotácia sa teda bude poskytovať na zabezpečenie všeobecnej a špecializovanej odbornej pomoci poskytovanej obetiam trestných činov. 

K bodu 4

Subjekty poskytujúce pomoc obetiam trestných činov budú z väčšej časti financované zo strany ministerstva spravodlivosti. V ich prípade nejde o aktivity, ktoré sú vykonávané popri ich hlavnej činnosti, preto sa navrhuje neuplatňovať výnimku, podľa ktorej dotácia nemôže byť určená na úhradu prevádzkových nákladov žiadateľa o dotáciu.

K bodu 5

Ide o zmenu vyvolanú zmenou štruktúry § 3. Okruh žiadateľov o dotáciu sa v prípade dotácii v oblasti ľudských práv nemení.    

K bodu 6

Ide o zmenu, ktorú si vyžiadala aplikačná prax tak, aby nevznikali pochybnosti o tom, koho treba rozumieť pod pojmom podnikateľ. Na tento účel sa odkazuje na § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorý vymedzuje pojem „podnikateľ“.

K bodu 7

Novo zavádzaný typ dotácie pre oblasť poskytovania podpory obetiam trestných činov bude mať osobitne vyjadreného žiadateľa; týmto bude môcť byť len subjekt akreditovaný podľa zákona o obetiach trestných činov. 

K bodu 8

Pri poskytovaní dotácií pre subjekty poskytujúce pomoc obetiam sa nebude vyžadovať spolufinancovanie, nakoľko ide o primárnu činnosť, ktoré tieto subjekty budú vykonávať. 

K bodu 9

Ide o legislatívno-technickú úpravu vyvolanú zmenou štruktúry § 4.

K bodu 10

Predkladanie popisu projektu ako povinnej prílohy žiadosti sa nebude vyžadovať v prípade dotácií v oblasti poskytovania odbornej pomoci obetiam trestných činov, nakoľko projektom bude ministerstvo spravodlivosti disponovať už od udelenia akreditácie subjektu poskytujúceho pomoc obetiam trestných činov. 

K bodom 11 a 12

Navrhovaná zmena reflektuje existenciu tzv. referenčných registrov, ktoré majú orgány verejnej moci používať pri výkone verejnej moci a nezaťažovať občanov a právnické osoby administratívnymi povinnosťami pri preukazovaní skutočností známych z referenčných registrov. Preto sa vypúšťa požiadavka na predkladanie dokladov preukazujúcich právnu subjektivitu a postavenie štatutárneho orgánu. Na tento účel sa budú využívať údaje registra právnických osôb. 

K bodu 13

Nakoľko spolufinancovanie sa nebude uplatňovať pri dotáciách v oblasti poskytovania odbornej pomoci obetiam trestných činov, je bezpredmetné predkladanie príloh preukazujúcich splnenie podmienky spolufinancovania.

K bodu 14

Ide o zmenu vyvolanú zavedením nového typu žiadateľa o dotáciu, na tento účel sa rozširuje použitý vnútorný odkaz. 

K bodu 15

Navrhuje sa, aby ministerstvo spravodlivosti vytváralo dve komisie pre vyhodnocovanie žiadostí o dotáciu, čo zodpovedá odlišnému charakteru rozsahu dotácií, ako aj skutočnosti, že vyhodnocovanie žiadostí si bude vyžadovať odlišné odborné znalosti na strane hodnotiteľov. 

K bodu 16

Navrhuje sa vypustenie zverejňovania informácie o disponibilnom objeme finančných prostriedkov, nakoľko tento v čase najmenej dva mesiace pred termínom predkladania žiadostí nie je známy. Z hľadiska naplnenia účelu zákona postačuje zverejňovanie informácie podľa § 7 písm. b). 

K bodu 17

Vzhľadom na to, že pojem „projekt“ je v platnom znení zákona používaný v kontexte dotácií v oblasti ľudských práv, navrhuje sa pod tento pojem subsumovať aj projekt zavedený v rámci zákona o obetiach trestných činov, ktorý je predkladaný ministerstvu spravodlivosti na účely konania o udelení akreditácie. Ide o výkladové ustanovenie, ktorého cieľom je predísť prípadným výkladom nezrovnalostiam. 

K čl. VI

(účinnosť)

S prihliadnutím na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2018.

K prílohe 

V transpozičnej prílohe sa uvádza zoznam preberaných právnych aktov Európskej únie.

V Bratislave, 16. augusta 2017  

Robert Fico, v. r. 

predseda vlády Slovenskej republiky

Lucia Žitňanská, v. r.

podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti

Slovenskej republiky

Vládny návrh zákona o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

25

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Činnosť registra trestov upravuje zákon č. 311/1999 Z. z. o registri trestov, ktorý bol prijatý Národnou radou Slovenskej republiky 3. novembra 1999 s účinnosťou od 1. januára 2000. Zákonom č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákonom č. 418/2002 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/1999 Z. z., boli vykonané zmeny súvisiace s potrebou ochrany štátu, s novými inštitútmi trestného práva, so zriadením Národného bezpečnostného úradu, s novými kompetenciami obcí a najmä bola zavedená možnosť poskytnúť občanovi na jeho požiadanie odpis registra trestov. Zákonom č. 530/2004 Z. z. o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste a o zmene a doplnení niektorých zákonov boli upravené vzťahy registra trestov k národnému členovi Eurojustu pri poskytovaní informácií z evidencie.

V právnom poriadku Slovenskej republiky však došlo aj k ďalším zmenám, ktoré priamo, či nepriamo významne ovplyvňujú činnosť registra trestov. V dvestotridsiatich platných všeobecne záväzných právnych predpisoch (vrátane medzinárodných zmlúv a vykonávacích predpisov) je zmienka o registri trestov. Množstvo právnych predpisov priamo, či nepriamo ustanovuje občanovi povinnosť (najčastejšie v súvislosti s preukazovaním bezúhonnosti a spoľahlivosti) predkladať výpis z registra trestov alebo odpis registra trestov.

Viaceré právne predpisy považujú výpis z registra trestov alebo odpis registra za výlučný doklad, ktorým sa preukazuje bezúhonnosť fyzickej osoby. Týmito dokladmi sa však preukazuje iba skutočnosť, či občan bol alebo nebol súdne trestaný, či voči nemu bolo alebo nebolo podmienečne zastavené trestné stíhanie, či ohľadne ním spáchaného skutku bol alebo nebol uzatvorený zmier a zastavené trestné stíhanie alebo či cudzozemský súd oznámil jeho odsúdenie. Bezúhonnosť alebo spoľahlivosť fyzickej osoby sa však posudzuje aj na základe iných podkladov. Treba mať na zreteli aj tú skutočnosť, že právny poriadok Slovenskej republiky definuje pojem bezúhonnosti len pre potreby príslušného zákona. Nepozná jednotnú definíciu tohto pojmu, v dôsledku čoho je obsahovo rozmanitý. Za bezúhonnú sa tak nepovažuje napríklad osoba vykonávajúca určitú právnickú profesiu, aj keď má odsúdenie dávno zahladené (tzv. princíp nulovej tolerancie), ale bezúhonným je napríklad ten, kto nebol odsúdený za trestný čin súvisiaci s výkonom určitého zamestnania, povolania alebo činnosti, hoci bol iným rozsudkom odsúdený za obzvlášť závažný zločin.

Občan môže žiadať vydanie výpisu z registra trestov a aj vydanie odpisu registra trestov bez uvedenia účelu napríklad iba preto, že si to bez zákonného oprávnenia a dôvodu praje subjekt, u ktorého sa občan uchádza o zamestnanie. Dochádza tak k tomu, že subjekt podnikajúci v súkromnej oblasti sa z odpisu registra dozvedá také skutočnosti o osobe uchádzača, o ktorých z dôvodov ochrany osobnosti nemá čo mať vedomosť. To sa týka aj cudzozemských podnikateľov v prípadoch, keď občan Slovenskej republiky sa uchádza o sezónnu prácu. Široký obsah odpisu registra trestov a neobmedzený prístup k jeho vydávaniu je spojený s ohrozením práva občana na ochranu jeho súkromia. Zároveň však možnosť vydávať odpis registra trestov priamo osobe, ktorá si o jeho vydanie požiada, je spojená s nebezpečenstvom uvádzania nesprávnych údajov v žiadosti, prípadne s pozmeňovaním údajov v obsahu odpisu registra trestov po jeho vydaní.

Register trestov je v dôsledku platnej právnej úpravy povinnosti občana preukazovať svoju bezúhonnosť výpisom z registra trestov alebo odpisom registra kapacitne preťažený, a to aj napriek investíciám do jeho technického zariadenia. Generálna prokuratúra ročne vydáva cca 635 000 výpisov z registra trestov, cca 294 000 odpisov registra trestov a spracúva vyše milióna dokumentov.

Technické vybavenie registra trestov od roku 1999 prešlo významným pokrokom. Vzťahy medzi registrom trestov a oprávnenými domácimi a aj zahraničnými subjektami sa často uskutočňujú elektronickou formou. V blízkej budúcnosti možno očakávať dobudovanie systému priameho elektronického prepojenia okresných prokuratúr, kde občan najčastejšie podáva žiadosť na register trestov.

Rozhodnutie Rady 2005/876/SVV z 21. novembra 2005 o výmene informácií z registrov trestov (Ú.v. Eú L 322, 9.12.2005) ustanovuje povinnosť všetkým členským štátom Európskej únie zriadiť ústredný orgán pre prijímanie a poskytovanie informácií o odsúdeniach a nadväzujúcich rozhodnutiach alebo opatreniach a vzájomne si tieto informácie poskytovať.

Významnou zmenou, ktorá sa priamo týka činnosti registra trestov, sú zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon a zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok. Týmito právnymi predpismi boli koncipované nové druhy trestov a ochranných opatrení, nové inštitúty hmotnoprávneho a procesného charakteru, ktoré sa v činnosti a v evidencii registra trestov môžu aplikovať iba, ak to ustanoví zákon. Významnou zmenou je nová kategorizácia trestných činov a posilnenie trestnej represie pri ukladaní trestu odňatia slobody páchateľovi zločinu, v dôsledku čoho sa fakticky predlžuje doba potrebná na zahladenie odsúdenia.

Zmyslom a účelom registra trestov bolo a aj je viesť evidenciu o osobách, ktoré boli právoplatne odsúdené súdmi, o nimi spáchaných trestných činoch, uložených sankciách a o priebehu ich výkonu. Po roku 2000 sa postupne súčasťou evidencie stali aj údaje o právoplatnom rozhodnutí cudzozemského súdu, ktoré bolo uznané rozhodnutím súdu Slovenskej republiky, údaje vyplývajúce z oznámenia cudzozemského súdu o právoplatnom odsúdení občana Slovenskej republiky alebo o právoplatnom odsúdení osoby, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, údaje o podmienečnom zastavení trestného stíhania alebo zmieri, o ktorých môže rozhodnúť nielen súd, ale aj prokurátor. Treba mať na zreteli, že podmienečné zastavenie trestného stíhania a uzatvorenie zmieru nemajú povahu odsudzujúcich rozhodnutí. Ich evidencia má význam len pre postup a rozhodovanie orgánov činných v trestnom konaní a súdov. Aktuálne sa požaduje rozšíriť prijímanie informácií a ich poskytovanie aj pre potreby iných členských štátov Európskej únie.

To sú skutočnosti, ktoré svojim rozsahom odôvodňujú potrebu novej právnej úpravy a nie len zmenu a doplnenie platného zákona.

Navrhuje sa, aby generálna prokuratúra plnila úlohy ústredného orgánu podľa čl. 1 až 3 rozhodnutia Rady 2005/876/SVV z 21. novembra 2005 pre iniciatívne zasielanie informácií z vlastnej evidencie príslušným ústredným orgánom iných členských štátov Európskej únie a aby prijímala a vybavovala žiadosti orgánov týchto štátov o také informácie.

Vzhľadom na zmysel poskytovania údajov z registra trestov sa navrhuje zásadná zmena postupov.

Na žiadosť občana a po splnení poplatkovej povinnosti sa vydá občanovi výpis z registra trestov. Pri podaní žiadosti občan nebude povinný uviesť účel, na ktorý výpis žiada. Možno dôvodne predpokladať, že občan bude žiadať o výpis z registra trestov najmä vtedy, ak mu zákon ustanovuje povinnosť takýto doklad predložiť na preukázanie bezúhonnosti a spoľahlivosti. Pre potreby iného ako trestného konania sa navrhuje, aby súdy, prokuratúra a orgány verejnej správy boli oprávnené vyžiadať na návrh účastníka alebo z úradnej moci výpis z registra trestov. Návrh zákona reaguje aj na uznesenie vlády SR č. 324 z 19. apríla 2006 k návrhu koncepcie vytvorenia siete jednotných kontaktných miest na Slovensku, podľa ktorého by sa postupne mali vytvoriť miesta, v ktorých budú sústredené všetky administratívne postupy spojené s podnikaním v oblasti služieb, čím sa zjednoduší a zefektívni prístup podnikateľov na trh v rámci Európskej únie. Občanovi sa umožní, aby mohol nahliadnuť do vlastnej evidencie registra trestov.

Štátu a jeho orgánom nemožno uprieť oprávnenie vykonať opatrenia na ochranu poriadku vo veciach verejných, v oblasti ochrany a bezpečnosti štátu a občanov. V záujme čistoty verejného života je aj to, aby zákonom určené funkcie alebo povolania mohli profesionálne vykonávať výlučne osoby, ktoré sú bezúhonné. Musí však ísť o skutočne spoločensky významné funkcie, s ktorých obsadením osobitný zákon spája splnenie podmienky bezúhonnosti. Preto sa navrhuje, aby iba zákonom určené subjekty a iba na zákonom ustanovený účel boli oprávnené žiadať o odpis registra trestov. Takouto úpravou sa zabráni možnému zneužívaniu osobných údajov obsiahnutých v odpise registra trestov, ich nekontrolovateľnému rozširovaniu a prípadnému pozmeňovaniu obsahu.

Podľa zákona č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti) môže prevádzkovateľ bezpečnostnej služby a technickej služby zamestnávať len osoby bezúhonné a spoľahlivé. Spoločenským záujmom je, aby v tejto oblasti nepôsobili osoby, ktoré sa dopustili protiprávnej činnosti. Záujemca o toto zamestnanie je povinný predložiť odpis registra trestov pri podaní žiadosti o prijatie do zamestnania a zamestnanec je povinný za účelom posúdenia bezúhonnosti predložiť prevádzkovateľovi každé dva roky odpis registra trestov. Aktuálne je vydaných viac ako 75 000 preukazov odbornej spôsobilosti a v roku 2006 bolo v bezpečnostných službách zamestnaných 24 168 osôb. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a ani krajské riaditeľstvá Policajného zboru nie sú schopné vlastnými silami a prostriedkami zabezpečiť vyžadovanie odpisov registra trestov na uvedený účel. Preto sa navrhuje, aby odpis registra trestov mohol byť v týchto prípadoch vydaný aj oprávnenej osobe.

Predmetom návrhu je tiež úprava postupov v registri trestov, postupov žiadateľov, oprávnených a príslušných orgánov v celom procese evidencie údajov a poskytovania informácií o nich.

Obsahom návrhu v Čl. II až XXIII sú legislatívne zmeny všetkých tých zákonov, ktoré na účely preukázania bezúhonnosti požadujú predložiť odpis registra trestov v tom zmysle, aby túto povinnosť nemala fyzická osoba, ale orgán, ktorý odpis registra trestov potrebuje.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.

Návrh zákona nebude mať ekonomický, environmentálny vplyv, ani negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Jeho aplikácia od 1. januára 2008 bude mať dopad na štátny rozpočet. Od roku 2008 vznikne potreba zvýšiť počet štátnych zamestnancov na generálnej prokuratúre o troch s určením výkonu služby v registri trestov a na krajských prokuratúrach (mimo Krajskej prokuratúry Bratislava) o sedem miest. Potreba bežných výdavkov sa na rok 2008 vyčísľuje na 3 941 274 Sk. Jednorazové kapitálové výdavky sa vyčísľujú na 400 000 Sk. Výdavky v roku 2008 budú činiť celkom 4 321 274 Sk. Bežné výdavky na rok 2009 3 779 395 Sk a na rok 2010 4 088 432 Sk. Zvýšené výdavky generálna prokuratúra uplatní v návrhu štátneho rozpočtu na roky 2008 až 2010.

Aplikácia nového zákona bude mať dopad aj na kapitolu „ministerstvo vnútra“ štátneho rozpočtu v súvislosti s poskytovaním služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti. Od roku 2008 vznikne potreba zvýšiť počet policajtov o deväť osôb so zaradením jedného na Prezídiu Policajného zboru a osem na krajských riaditeľstvách. Potreba bežných výdavkov na rok 2008 predstavuje 3 744 389 Sk a jednorazové kapitálové výdavky činia 315 000 Sk. Výdavky na rok 2008 sa tak celkom vyčísľujú na 4 059 389 Sk. Bežné výdavky na rok 2009 predstavujú 3 923 065 Sk. V roku 2010 by bežné výdavky predstavovali celkom 4 110 791 Sk a kapitálové 315 000 Sk. Výdavky na rok 2010 by tak činili celkom 4 425 791 Sk.

Dopad na verejné financie bol prerokovaný s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.

Zmena povinnosti občana predkladať namiesto odpisu registra trestov výpis z registra nebude mať vplyv na príjem štátneho rozpočtu, pretože poplatková povinnosť vo výške 100,- Sk ostáva zachovaná. Príjem tak bude závislý iba od počtu podaných žiadostí o výpis z registra trestov.

Nový spôsob vyžadovania odpisu registra trestov orgánmi štátu a nová povinnosť matrík poskytovať informácie o úmrtí osôb starších ako 14 rokov sa bude uskutočňovať elektronickou formou a tak nebude mať vplyv na verejné financie. Poplatková povinnosť súvisiaca s vyžadovaním odpisu registra trestov ostane zachovaná neštátnym subjektom.

Doložka

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1.Návrh zákona zakladá nároky na verejné financie. Tieto nároky súvisia s potrebou nových štátnozamestnaneckých miest v sídlach krajských prokuratúr a na Generálnej prokuratúre SR v registri trestov, ako aj na Ministerstve vnútra SR a krajských riaditeľstvách Policajného zboru. Ich potreba je zdôvodnená v bode 4.

Generálna prokuratúra SR

Rozpočtové dôsledky na rok 2008

Zvýšenie počtu funkčných miest štátnych zamestnancov o 10 osôb, z toho 3 na Generálnej prokuratúre SR a 7 na krajských prokuratúrach okrem Bratislavy zakladá zvýšené nároky na štátny rozpočet na rok 2008. Zákon má nadobudnúť účinnosť 1. januára 2008, potreba finančných prostriedkov vzhľadom na uznesenie vlády SR č. 856 z 11. októbra 2006 bola vyčíslená na 12 mesiacov roku 2008 v sume 4 341 274 Sk v nasledovnom členení:

A. Bežné výdavky

1)Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV pre 10 štátnych zamestnancov

a) Tarifný plat

KP – 3. platová trieda (7 osôb x 10 070,- Sk x 12 mes.) 845 880 Sk

GP SR – 3. platová trieda (2 osoby x 10 070,- Sk x 12 mes.) 241 680 Sk

7. platová trieda (1 osoba x 15 740,- Sk x 12 mes.) 188 880 Sk

–––––––––––––––––––––

Spolu 1 276 440 Sk

b)Osobné príplatky (50% z tarifného platu) 638 220 Sk

Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV celkom 1 914 660 Sk

2)Poistné a príspevky do poistných fondov (34,95%

z objemu mzdových prostriedkov) 669 174 Sk

3)Tovary a služby

a) Prvotné vybavenie kancelárie (jednorazové výdavky)

(10 osôb x 45 000,- Sk) 450 000 Sk

b) Režijné výdavky na rok (10 x 85 000,- Sk) 850 000 Sk

Tovary a služby celkom 1 300 000 Sk

4) Bežné transfery (3% z objemu mzdových prostriedkov) 57 440 Sk

Bežné výdavky spolu 3 941 274 Sk

B. Kapitálové výdavky (jednorazové výdavky)

- Výpočtová technika (10 osôb x 40 000,- Sk) 400 000 Sk

Výdavky c e l k o m 4 341 274 Sk

Rozpočtové dôsledky na rok 2009A. Bežné výdavky

1) Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV pre 10 štátnych zamestnancov

a) Tarifný plat (predpokladané zvýšenie tarifných platov o 4%)

KP – 3. platová trieda (7 osôb x 10 470,- Sk x 12 mes.) 879 480 Sk

GP SR – 3. platová trieda (2 osoby x 10 470,- Sk x 12 mes.) 251 280 Sk

7. platová trieda (1 osoba x 16 370,- Sk x 12 mes.) 196 440 Sk

–––––––––––––––––––––

Spolu 1 327 200 Sk

b)Osobné príplatky (60% z tarifného platu) 796 320 Sk

Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV celkom 2 123 520 Sk

2) Poistné a príspevky do poistných fondov (34,95%

z objemu mzdových prostriedkov) 742 170 Sk

3) Tovary a služby

režijné výdavky (10 x 85 000,- Sk) 850 000 Sk

4) Bežné transfery (3% z objemu mzdových prostriedkov) 63 705 Sk

Bežné výdavky spolu 3 779 395 Sk

Rozpočtové dôsledky na rok 2010A. Bežné výdavky

1) Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV pre 10 štátnych zamestnancov

a) Tarifný plat (predpokladané zvýšenie tarifných platov o 4%)

KP – 3. platová trieda (7 osôb x 10 890,- Sk x 12 mes.) 914 760 Sk

GP SR – 3. platová trieda (2 osoby x 10 890,- Sk x 12 mes.) 261 360 Sk

7. platová trieda (1 osoba x 17 030,- Sk x 12 mes.) 204 360 Sk

–––––––––––––––––––––

Spolu 1 380 480 Sk

b) Osobné príplatky (70% z tarifného platu) 966 336 Sk

Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV celkom 2 346 816 Sk

2) Poistné a príspevky do poistných fondov (34,95%

z objemu mzdových prostriedkov)820 212 Sk

3) Tovary a služby

režijné výdavky (10 x 85 000,- Sk) 850 000 Sk

4) Bežné transfery (3% z objemu mzdových prostriedkov) 70 404 Sk

Bežné výdavky spolu 4 088 432 Sk

Ministerstvo vnútra SR

Rozpočtové dôsledky na rok 2008

A. Bežné výdavky

1) Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV pre 9 policajtov

8. platová trieda (1 osoba x 25 883 Sk x 14 mesiacov)362 362 Sk

6. platová trieda (8 osôb x 20 906 Sk x 14 mesiacov) 2341 472 Sk

Spolu 2 703 834 Sk

2) Poistné a príspevok do poisťovní (32,2% z objemu

mzdových prostriedkov) 870 635 Sk

3) Tovary a služby

odevné (9 osôb x 5 000 Sk x 2) 90 000 Sk

stravné (9 osôb x 740 Sk x 12 mesiacov) 79 920 Sk

Spolu169 920 Sk

Bežné výdavky spolu 3 744 389 Sk

B. Kapitálové výdavky

Výpočtová technika (9 osôb x 35 000 Sk)315 000 Sk

Výdavky c e l k o m 4 059 389 Sk

Rozpočtové dôsledky na rok 2009

A. Bežné výdavky

1) Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV pre 9 policajtov

(predpokladané zvýšenie o 5% v dôsledku valorizácie)

8. platová trieda (1 osoba x 27 177 Sk x 14 mesiacov)380 478 Sk

6. platová trieda (8 osôb x 21 951 Sk x 14 mesiacov) 2 458 512 Sk

Spolu 2 838 990 Sk

2) Poistné a príspevok do poisťovní (32,2% z objemu

mzdových prostriedkov) 914 155 Sk

3) Tovary a služby

odevné (9 osôb x 5 000 Sk x 2) 90 000 Sk

stravné (9 osôb x 740 Sk x 12 mesiacov) 79 920 Sk

Spolu169 920 Sk

Bežné výdavky spolu 3 923 065 Sk

B. Kapitálové výdavky 0 Sk

Výdavky c e l k o m 3 923 065 Sk

Rozpočtové dôsledky na rok 2010

A. Bežné výdavky

1) Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV pre 9 policajtov

(predpokladané zvýšenie o 5% v dôsledku valorizácie)

8. platová trieda (1 osoba x 28 536 Sk x 14 mesiacov)399 504 Sk

6. platová trieda (8 osôb x 23 049 Sk x 14 mesiacov) 2 581 488 Sk

Spolu 2 980 992 Sk

2) Poistné a príspevok do poisťovní (32,2% z objemu

mzdových prostriedkov) 959 879 Sk

3) Tovary a služby

odevné (9 osôb x 5 000 Sk x 2) 90 000 Sk

stravné (9 osôb x 740 Sk x 12 mesiacov) 79 920 Sk

Spolu169 920 Sk

Bežné výdavky spolu 4 110 791 Sk

B. Kapitálové výdavky

Výpočtová technika (9 osôb x 35 000 Sk)315 000 Sk

Výdavky c e l k o m 4 425 791 Sk

2.Návrh zákona nebude mať ekonomický dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3.Návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie.

4.Návrh zákona bude mať vplyv na zamestnanosť a vyžiada si zvýšenie počtu zamestnancov. Poskytovanie a prijímanie informácií v rámci členských štátov Európskej únie a aj vybavovanie žiadostí o odpis registra trestov, ktoré budú podávať oprávnené orgány, si vyžiada tri štátnozamestnanecké miesta na generálnej prokuratúre; dve na funkciách odborný referent a jedno vo funkcii radcu. Odborní referenti by mali byť zaradení na úseku spracovania žiadostí a radca by mal plniť úlohy systémového inžiniera.

Postupné dobudovanie siete priameho technického prepojenia registra trestov s krajskými a okresnými prokuratúrami a predpoklad, že občania budú žiadosti o výpis z registra trestov podávať na prokuratúrach v sídle krajských prokuratúr, si vyžaduje posilniť tieto prokuratúry o sedem štátnozamestnaneckých miest vo funkcii odborný referent. Nevznikne potreba obsadiť takéto miesto v rámci Krajskej prokuratúry Bratislava, pretože v Bratislave má občan možnosť priamo sa obrátiť na register trestov. Projekt priameho technického prepojenia je budovaný od roku 1997 a z časti boli náklady hradené z prostriedkov PHARE.

Povinnosť vyžadovať odpisy registra trestov Ministerstvom vnútra SR a krajskými riaditeľstvami Policajného zboru vo veciach súkromnej bezpečnosti vyžiada personálne posilnenie príslušných útvarov. Predpokladá sa obsadiť jedno funkčné miesto na Prezídiu Policajného zboru a po jednom mieste na krajských riaditeľstvách. Pôjde o novú agendu, v ktorej podľa platnej právnej úpravy odpisy registra trestov doteraz predkladali žiadatelia.

5.Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie v intenciách uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 324 z 19. apríla 2006 preto, že umožní vyžadovanie výpisu z registra trestov miestami, v ktorých budú sústredené všetky administratívne postupy spojené s podnikaním v oblasti služieb, čím sa zjednoduší a zefektívni prístup podnikateľov na trh v rámci Európskej únie.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ návrhu právneho predpisu:

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky,

2.Názov návrhu právneho predpisu:

Zákon o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

3.Problematika návrhu zákona

a)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

b)je upravená v práve Európskej únie:

v primárnom:

-Čl. 6 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii, ktorý ustanovuje, že únia rešpektuje základné práva, ktoré zaručuje Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísaný v Ríme 4. novembra 1950,

-Čl. 34 ods. 2 písm. c) Zmluvy o Európskej únii,

v sekundárnom:

-Rozhodnutie Rady 2002/187/SVV z 28. februára 2002, ktorým sa zriaďuje Eurojust na účely posilnenia boja proti závažnej trestnej činnosti v znení rozhodnutia Rady 2003/659/SVV z 18. júna 2003 (Ú.v. Eú L 245, 23.9.2003),

-Rozhodnutie Rady 2005/876/SVV z 21. novembra 2005 o výmene informácií z registra trestov (Ú.v. Eú L 322, 9.12.2005),

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nevyplývajú žiadne záväzky,

b)pre uvedenú oblasť neboli ustanovené žiadne prechodné obdobia vyplývajúce z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii,

c)lehota na implementáciu rozhodnutia Rady 2002/187/SVV z 28. februára 2002, ktorým sa zriaďuje Eurojust na účely posilnenia boja proti závažnej trestnej činnosti v znení rozhodnutia Rady 2003/659/SVV z 18. júna 2003 bola splnená prijatím zákona č. 530/2004 Z. z. o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste a o zmene a doplnení niektorých zákonov s platnosťou od 9. 10. 2004,

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Úplná,

6.Gestor (spolupracujúce rezorty):

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky,

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,

7.Účasť expertov pri príprave návrhu zákona:

Účasť expertov nebola využitá.

Osobitná časť

Čl. I

K § 1

Vytvára sa zákonný predpoklad na získavanie, zhromažďovanie, spracúvanie a výmenu údajov, uchovávanie a uschovávanie dokumentácie a poskytovanie informácií o osobách, ktoré boli právoplatne odsúdené súdmi v trestnom konaní, o osobách, proti ktorým bolo súdom alebo prokurátorom podmienečne zastavené trestné stíhanie, o osobách, vo veciach ktorých bol schválený zmier a zastavené trestné stíhanie a o nadväzujúcich rozhodnutiach a opatreniach, ktoré súvisia s uvedenými rozhodnutiami súdov alebo prokurátorov.

Ak ide o občana Slovenskej republiky alebo o osobu, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, nie je z hľadiska evidencie rozhodujúce, či právoplatné odsúdenie vykonal súd Slovenskej republiky alebo súd iného štátu vrátane súdov iných členských štátov Európskej únie. Ak ide o cudzinca, predmetom evidencie bude iba odsudzujúce rozhodnutie súdu Slovenskej republiky. Právoplatné podmienečne zastavené trestné stíhanie a schválenie zmieru a zastavenie trestného stíhania prokurátorom prokuratúry Slovenskej republiky alebo súdom Slovenskej republiky nemajú povahu odsudzujúceho rozsudku. Ich evidencia je však potrebná pre orgány činné v trestnom konaní a súdy v prípadnom novom trestnom stíhaní tej istej osoby a aj pre orgány posudzujúce bezúhonnosť a spoľahlivosť.

Schválenie dohody o vine a treste má povahu odsudzujúceho rozsudku. Podmienečným zastavením trestného stíhania sa rozumie aj podmienečné zastavenie trestného stíhania spolupracujúceho obvineného.

Trestný poriadok pozná mimoriadne opravné prostriedky, ktorých prostredníctvom možno rušiť alebo meniť právoplatné rozhodnutia. K zmenám môže dôjsť aj v dôsledku práva prezidenta Slovenskej republiky udeliť milosť alebo vyhlásiť amnestiu, či v dôsledku upustenia od výkonu trestu, prerušenia, či podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Preto sú predmetom evidencie aj nadväzujúce rozhodnutia a opatrenia.

Vytvára sa zákonný predpoklad na to, aby register trestov mohol nakladať aj s inými skutočnosťami, ale iba vtedy, ak to ustanovuje zákon, medzinárodná zmluva alebo osobitný predpis, ktorým sa rozumie právny akt Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Dôvodne možno predpokladať využitie registra trestov v systéme opatrení boja proti medzinárodnému organizovanému zločinu, terorizmu a extrémizmu.

Tým sa definuje register trestov, ktorý vedie Generálna prokuratúra Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) v súlade so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov. Register trestov nie je samostatným organizačným útvarom, ale iba osobitnou činnosťou generálnej prokuratúry podľa § 40 ods. 2 písm. d) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre.

Evidencia v registri trestov nie je samoúčelná. Jej zmyslom je použitie údajov a informácií predovšetkým v praxi orgánov činných v trestnom konaní a súdov, a tým aj v boji proti zločinnosti. Poskytovanie údajov a informácií sa týka nielen orgánov Slovenskej republiky, ale aj ústredných orgánov iných členských štátov Európskej únie a justičných orgánov iných štátov, ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo osobitný predpis. Z praxe vyplýva, že údaje a informácie z registra trestov sú potrebné aj v občianskoprávnom konaní a v správnom konaní. Osobitné orgány na základe zákonov pôsobia v oblasti ochrany a bezpečnosti štátu. Množstvo právnych predpisov ustanovuje povinnosť preukazovať bezúhonnosť alebo spoľahlivosť fyzickej osoby prostredníctvom údajov a informácií z registra trestov.

S ustanovením účelu poskytovania údajov a informácií z registra trestov súvisí aj potreba ustanoviť okruh subjektov, ktoré sú oprávnené údaje a informácie žiadať a ktorým ich možno poskytnúť. Osoba, ktorej sa údaje a informácie týkajú, bude oprávnená žiadať o výpis z registra trestov a bude oprávnená nahliadať do vlastnej evidencie v registri trestov. Nebude však oprávnená žiadať o vydanie odpisu registra trestov. Výpis z registra trestov budú môcť vyžadovať aj súdy, prokuratúra a orgány verejnej správy pre potreby iného ako trestného konania. Odpis registra trestov sa bude vydávať iba orgánom oprávneným podľa osobitného zákona. Tieto orgány sú uvedené v § 14. V prípade, ak tak ustanoví medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo osobitný predpis, budú údaje a informácie z registra trestov poskytnuté súdom a justičným orgánom iných štátov alebo príslušným ústredným orgánom iných členských štátov Európskej únie.

K § 2

Z rozhodnutia Rady 2005/876/SVV z 21. novembra 2005 o výmene informácií z registra trestov (Ú.v. Eú L 322, 9.12.2005) vyplýva požiadavka určiť ústredný orgán v Slovenskej republike. Generálna prokuratúra by mala plniť úlohu ústredného orgánu na prijímanie, získavanie a poskytovanie údajov a informácií o odsúdeniach a nadväzujúcich rozhodnutiach alebo opatreniach príslušným ústredným orgánom iných členských štátov Európskej únie. Generálna prokuratúra dlhodobo plní tieto úlohy nielen pre orgány Slovenskej republiky. V súčasnosti je register trestov technicky a aj personálne vybudovaný a zabezpečený tak, že plnenie nových úloh zvládne efektívnejšie, ako keby sa mal zriaďovať nový úrad.

Register trestov musí vykonávať svoju činnosť v súlade so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov. Vo svojej činnosti môže využívať informačno-komunikačné technológie a v rozsahu potrebnom na plnenie úloh môže získavať údaje z evidencie obyvateľov, evidencie občianskych preukazov, evidencie cestovných dokladov a z matriky. Reglementuje sa tak možné použitie technických prostriedkov a možné zdroje informácií. Rozhodujúce údaje a informácie však vyplývajú z rozhodnutí súdov a prokurátorov.

K § 3 až 8

V týchto ustanoveniach sa navrhuje úprava podkladov evidencie v registri trestov, náležitosti písomností, ktorými súd a prokuratúra oznamujú registru trestov údaje o trestných činoch a o konkrétnych osobách, ako aj povinnosti uvedených orgánov vo vzťahu k registru trestov. Povinnosti ústredného orgánu iného členského štátu Európskej únie a justičných orgánov iných štátov vyplývajú z medzinárodnej zmluvy alebo z osobitného predpisu.

Podkladom evidencie v registri trestov sú trestný list súdu a jeho oznámenie o priebehu alebo o zmenách výkonu trestu, správa súdu alebo prokuratúry o podmienečnom zastavení trestného stíhania a dodatočná správa o priebehu skúšobnej doby a správa súdu alebo prokuratúry o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania. Tieto písomnosti zasielajú do registra trestov súdy a prokuratúry, ktoré rozhodovali v prvom stupni a to aj vtedy, ak sa uskutočnilo konanie o riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch alebo ak sa na obvineného alebo odsúdeného vzťahuje amnestia alebo mu bola udelená milosť.

Náležitosti uvedených písomností sa navrhuje upraviť tak, aby nemohlo dôjsť k zámene údajov o trestných činoch a o osobách.

Podkladom evidencie je aj informácia ústredného orgánu iného členského štátu Európskej únie o odsúdení občana Slovenskej republiky podľa rozhodnutia Rady 2005/876/SVV z 21. novembra 2005 o výmene informácií z registra trestov (Ú.v. Eú L 322, 9.12.2005), ako aj oznámenie súdu iného štátu o odsúdení občana Slovenskej republiky alebo o odsúdení osoby, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, ak to vyplýva z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.

Z dôvodov odstránenia akýchkoľvek pochybností o tom, aké podklady majú súdy a prokuratúra zasielať do registra trestov, sa v § 7 ods. 1 a 2 navrhuje ich taxatívne vymenovanie. V snahe zabezpečiť aktuálnosť evidencie sa navrhuje uložiť súdom a prokuratúre povinnosť zasielať tieto písomnosti bezodkladne. Pre prípad, že súd alebo prokuratúra nesplnia povinnosť oznámiť, či sa odsúdený alebo obvinený v skúšobnej dobe osvedčil, navrhuje sa, aby generálna prokuratúra vyžiadala od nich správu. Zmyslom tohto návrhu je chrániť osobu, ktorá splnila zákonom stanovené podmienky pre osvedčenie a z rôznych dôvodov nebolo o jej osvedčení rozhodnuté alebo oznámenie o osvedčení nebolo zaslané registru trestov. Takáto úprava je potrebná aj preto, že zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v § 92 ods. 2 spojil s vykonaním všetkých druhov trestov, okrem trestu odňatia slobody, účinok zahladenia.

Navrhuje sa tiež ustanoviť obciam, ktoré vedú matriku, povinnosť oznamovať registru trestov každú zmenu mena alebo zmenu priezviska trestno-právne zodpovednej osoby, ktorá bola vykonaná podľa § 6 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku v znení zákona č. 13/2006 Z. z. a aj povinnosť oznámiť úmrtie takejto osoby. Ak sa takáto osoba v evidencii nenachádza, bude oznámenie vyradené. Ustanovenie tejto povinnosti obciam je opodstatnené konštitutívnym účinkom zápisu zmeny mena alebo priezviska do matriky.

K § 9

Údaje a informácie o fyzickej osobe sa majú v evidencii uchovávať sto rokov od jej narodenia. Vzhľadom na to, že výskyt zločinnosti osôb vyššieho veku je nízky, bude mať evidencia týkajúca sa tejto kategórie trestaných osôb iba malý význam. Z evidencie možno vyradiť také doklady súvisiace s právoplatnými rozhodnutiami súdov a prokurátorov, ktoré boli v neskoršom konaní zrušené a aj všetky doklady o informáciách, ktoré sa týkajú zomrelých osôb. Tieto doklady sa v registri trestov po vyradení buď uložia do úschovne dokumentácie alebo budú vyradené. Údaje z úschovne dokumentácie bude možno poskytnúť oprávneným osobám iba na ich písomnú žiadosť.

Uchovávanie a uschovávanie dokumentácie má význam najmä pre možné trestné stíhanie organizovanej trestnej činnosti s väčším počtom podozrivých, či obvinených, obnovy trestného konania, súdne rehabilitácie, ale aj pre spory o reštitúcie. Konečná likvidácia uvedených dokladov sa vykoná v režime zákona č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 515/2003 Z. z.

K § 10 až 12

Podľa predloženého návrhu výpis z registra trestov má byť jediným dokladom, ktorý bude vydaný občanovi na jeho písomnú žiadosť a po zaplatení zákonom stanoveného poplatku.

Občan v žiadosti o vydanie výpisu z registra nebude povinný uvádzať účel, na ktorý o vydanie požiadal. Najčastejšie pôjde o prípady, kedy z rôznych dôvodov mu povinnosť predložiť výpis z registra trestov ukladá právny predpis, ale nemožno vylúčiť ani prípady, keď občan tak urobí z vlastnej iniciatívy a nie pre potrebu konania orgánov štátnej správy alebo samosprávy. V žiadosti občan bude povinný uviesť iba tie osobné údaje, ktoré identifikujú jeho osobu.

Občanovi sa umožní, aby mu vydanie výpisu z registra trestov sprostredkovala splnomocnená osoba.

Vzhľadom na význam dôsledkov súdnej beztrestnosti, ktorá sa preukazuje výpisom z registra trestov, výpis má mať povahu verejnej listiny a požívať jej trestnoprávnu ochranu v intenciách trestného činu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 Trestného zákona.

Návrh upravuje postup pri overovaní správnosti údajov uvedených v žiadosti o výpis z registra trestov rozdielne u občana Slovenskej republiky a u cudzinca. V konaní o vydanie výpisu z registra trestov možno použiť iba originály požadovaných dokladov. Správnosť údajov uvedených v žiadosti podanej na prokuratúre môžu overiť iba organizačnými poriadkami určení zamestnanci prokuratúry. Zužuje sa tak počet osôb, ktoré budú na prokuratúre oprávnené prijímať podania a overovať ich správnosť. Ak občan podá žiadosť o výpis z registra trestov na obci, ktorá vedie matriku alebo v cudzine na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky, správnosť údajov overia a za overenie zodpovedajú tieto úrady. Navrhovaná úprava je totožná so súčasným právnym stavom a vychádza z doteraz overenej praxe.

Správnosť údajov sa u občana Slovenskej republiky overuje z predloženého občianskeho preukazu a u cudzinca z rodného listu preloženého do štátneho jazyka a z predloženého cestovného dokladu. Náhradne možno použiť iný doklad preukazujúci totožnosť. Údaje o rodičoch žiadateľa majú iba pomocnú povahu a overujú sa iba v prípade pochybnosti o totožnosti žiadateľa.

V režime činnosti orgánov prokuratúry pri overovaní údajov a vyhľadaní osoby v evidencii možno použiť skenovanie identifikačného dokladu. Záznam, ktorý ostane v technickom zariadení, je chránený štandardným spôsobom. Žiadosti o výpis z registra trestov zaslané registru trestov elektronicky inou organizačnou zložkou prokuratúry sa zakladajú do osobitnej evidencie tej prokuratúry, na ktorej bola žiadosť podaná a po uplynutí troch rokov od podania sa z evidencie vyradia. Žiadosti o výpis z registra trestov zaslané inými oprávnenými subjektmi elektronicky, ostanú v evidencii tohto orgánu a podliehajú režimu, ktorý sa v ich činnosti uplatňuje.

Vo výpise z registra trestov sa uvedú nezahladené odsúdenia vrátane údajov o priebehu výkonu uložených trestov, ochranných opatrení a primeraných obmedzení, ak sa podľa rozhodnutia súdu alebo zo zákona nehľadí na páchateľa, ako keby nebol odsúdený.

Okrem osoby, ktorej sa odsúdenie týka, možno výpis z registra trestov vydať aj na žiadosť súdu alebo prokuratúry pre potrebu iného ako trestného konania napríklad pre potreby konania súdov v občianskoprávnych, obchodných, či správnych veciach, prokuratúre v agende prieskumu zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy a aj na žiadosť orgánu verejnej správy pre potrebu správneho konania, ak tak ustanoví osobitný zákon. V takomto prípade súčasťou žiadosti musí byť aj presné označenie orgánu, ktorý o výpis žiada a účel, na ktorý sa výpis požaduje. Overenie správnosti údajov vykoná sudca, prokurátor alebo vedúci orgánu verejnej správy. Na základe Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu má správny orgán, ktorý vydáva oprávnenie na podnikanie, zabezpečiť všetky postupy a formality nevyhnutné na rozhodnutie vrátane zabezpečenia výpisu z registra trestov. Návrh tak vytvára priestor na jej implementáciu v národnej legislatíve.

K § 13

Kým vo výpise z registra trestov sa uvedú len nevykonané a nezahladené odsúdenia, v odpise registra sa uvedú všetky údaje a informácie, ktoré sa o osobe v registri trestov vedú. Okrem rozhodnutí súdu, ktorými bola uznaná vina a uložený trest alebo schválená dohoda o vine a treste a s tým súvisiacich údajov, sa v odpise registra trestov uvedú aj údaje o právoplatnom rozhodnutí súdu alebo prokurátora o podmienečnom zastavení trestného stíhania, o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, o právoplatnom rozhodnutí súdu alebo prokurátora o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania, ako aj údaje vyplývajúce z trestných listov o právoplatnom odsúdení občana Slovenskej republiky alebo osoby, ktorá má na jej území trvalý pobyt cudzozemským súdom, ktorého rozhodnutie bolo uznané súdom Slovenskej republiky.

Údaje, ktoré vyplynú z informácií ústredných orgánov iných štátov Európskej únie, sa uvedú v odpise registra trestov iba vtedy, ak ide o právoplatné odsúdenie súdom iného štátu Európskej únie.

Iné ako zákonom dovolené údaje nebudú v odpise registra trestov uvedené.

Občan nebude oprávnený sám požiadať o vydanie odpisu registra trestov. Navrhuje sa takéto oprávnenie priznať iba zákonom ustanoveným orgánom a na zákonom ustanovený účel. Návrh obsahuje taxatívne určené náležitosti žiadosti o vydanie odpisu registra trestov. Zákonom oprávnený orgán bude povinný vopred písomne oznámiť registru trestov meno a priezvisko osoby, ktorú určil na podanie žiadosti a prevzatie odpisu registra trestov. Táto určená osoba bude zodpovedať za správnosť údajov uvedených v žiadosti. Určený zamestnanec generálnej prokuratúry po podaní žiadosti overí oprávnenosť žiadateľa a zákonnosť účelu, na ktorý sa odpis registra trestov žiada. Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo vzhľadom na ich špecifické postavenie neuvedú účel, na ktorý odpis registra trestov žiadajú.

K § 14

Účelom, na ktorý sa žiada odpis registra trestov, sú potreby trestného konania, plnenie úloh pri ochrane a bezpečnosti štátu podľa osobitných predpisov a potreby preukazovania bezúhonnosti a spoľahlivosti, ak to ustanovuje osobitný zákon.

Základným právnym predpisom, ktorý ustanovuje pôsobnosť, práva a povinnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdov, je Trestný poriadok. Okrem nich však v trestnom konaní majú oprávnenia aj iné orgány štátu alebo ústavní činitelia. Prezident Slovenskej republiky podľa Čl. 102 ods. 1 písm. j) Ústavy Slovenskej republiky odpúšťa a zmierňuje tresty uložené súdmi v trestnom konaní a zahladzuje odsúdenie formou individuálnej milosti alebo amnestie. Minister spravodlivosti Slovenskej republiky je oprávnený podať dovolanie, zaujať stanovisko k uplatneniu rozhodnutia o amnestii a k žiadosti o milosť, rozhodnúť o upustení od výkonu trestu odňatia slobody alebo jeho zvyšku v prípade, ak odsúdený má byť vydaný do cudziny alebo ak má byť vyhostený. Konkrétne povinnosti a oprávnenia mu tiež vyplývajú z medzinárodných zmlúv a osobitných predpisov.

Plnenie oprávnení prezidenta Slovenskej republiky zabezpečuje Kancelária prezidenta republiky. Úlohy ministra spravodlivosti zabezpečuje príslušný útvar ministerstva. Je tak dôvodné, aby mali oprávnenie na tento účel žiadať odpis registra trestov.

Na účely posilnenia boja proti závažnej trestnej činnosti bol zriadený osobitný orgán Európskej únie Eurojust. Národnému členovi Slovenskej republike v Eurojuste alebo osobe, ktorá ho zastupuje, náleží na plnenie úloh oprávnenie žiadať o odpis registra trestov.

Skupina orgánov štátu plní pri ochrane a bezpečnosti štátu úlohy podľa osobitných predpisov v špecifických podmienkach a špecifickými formami a metódami. Útvary Policajného zboru majú pôsobnosť napríklad v cudzineckej agende, pri previerke spoľahlivosti nositeľov strelných zbraní, či pri poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti. Národný bezpečnostný úrad okrem iného vykonáva bezpečnostné previerky fyzických osôb. Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo plnia úlohy na úseku ochrany bezpečnosti štátu a na tento účel je dôvodné im poskytovať aj informácie z registra trestov. Uvedené úlohy týmto orgánom vyplývajú z osobitných zákonov. Poskytovanie odpisu registra na služobné úlohy je iba jedným z prostriedkov umožňujúcich plnenie ich zákonom uložených úloh.

Je v záujme spoločnosti a tým aj štátu, aby niektoré zákonom určené funkcie vykonávali iba osoby bezúhonné a spoľahlivé. Týka sa to sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, sudcov všeobecných súdov, právnych čakateľov prokuratúry a prokurátorov, funkcií v štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície, Národného bezpečnostného úradu, funkcií v štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky, funkcií v štátnej službe colníkov, notárov, súdnych exekútorov a advokátov. Základným predpokladom na poskytnutie odpisu registra je ustanovenie osobitného zákona, ktorý upravuje status konkrétnej funkcie.

Návrh zákona rešpektuje tento právny stav. Umožňuje tiež vydať odpis registra na účely ustanovenia do funkcie člena Súdnej rady Slovenskej republiky subjektom, ktoré predkladajú návrh kandidátov prezidentovi Slovenskej republiky, Národnej rade Slovenskej republiky a vláde Slovenskej republiky.

Právna úprava prijímacieho alebo výberového konania, ako aj postup pri odvolaní z uvedených funkcií sú veľmi rozmanité. Preto sa navrhuje, aby o odpis registra mohli požiadať orgány, ktoré vykonávajú prijímacie alebo výberové konanie na niektorú z uvedených funkcií a orgány, ktoré navrhujú odvolanie z takejto funkcie.

Preukazovanie bezúhonnosti alebo spoľahlivosti sa doteraz uvedeným nevyčerpáva. Prezident Slovenskej republiky vymenúva do funkcií rôznych verejných činiteľov. Orgány verejnej správy objektívne potrebujú preverovať osoby, ktorých sa ich činnosť dotýka alebo ktoré majú ich činnosť vykonávať. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky koná o udelení štátneho občianstva a aj vo veciach poskytovania služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti, Národná banka Slovenska vykonáva ochranu bankového tajomstva a dohľad, sociálnoprávnu ochranu detí a sociálnu kuratelu vykonáva Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a určený orgán, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky vydáva povolenie na zaobchádzanie s omamnými a psychotropnými látkami, orgány územnej vojenskej správy rozhodujú o zaradení vojakov v zálohe do aktívnych záloh, služobný úrad Hasičského a záchranného zboru rozhoduje o vzniku a skončení služobného pomeru v tomto zbore a krajské riaditeľstvo Policajného zboru koná o udelení licencie na prevádzkovanie súkromnej bezpečnostnej služby. Ide o významné konania a funkcie, s ktorými je podľa platnej právnej úpravy spojená aj previerka bezúhonnosti a spoľahlivosti.

K § 15

Zložitý, ale dôvodný systém preukazovania bezúhonnosti a spoľahlivosti u osôb, ktoré majú záujem o zamestnanie v bezpečnostných službách, alebo v týchto službách pôsobia, si vyžaduje osobitnú úpravu vydávania odpisu registra trestov. Navrhuje sa, aby uchádzač o zamestnanie a zamestnanec na účely preukazovania a posudzovania bezúhonnosti a spoľahlivosti bol oprávnený požiadať register trestov o vydanie odpisu. Odpis registra trestov bude vydaný občanovi iba na tento účel a pre iné potreby nebude použiteľný.

K § 16

Občanovi nemožno uprieť oprávnenie mať informácie o záznamoch v registri trestov týkajúcich sa jeho osoby. Výpis z registra trestov poskytuje údaje a informácie o nezahladených odsúdeniach. Vyžadovanie odpisu registra trestov sa má uskutočňovať oprávneným subjektom pre potreby trestného konania, na plnenie úloh ochrany a bezpečnosti a pre potreby preukázania bezúhonnosti a spoľahlivosti. Navrhuje sa, aby občan mal právo bez uvedenia dôvodu nahliadnuť do jeho vlastnej evidencie. O nahliadnutie bude musieť občan písomne požiadať. Generálna prokuratúra nahliadnutie občanovi nemôže odmietnuť, oznámi mu iba dátum, čas a miesto, kde sa nahliadnutie vykoná. Určený zamestnanec registra trestov výkon nahliadnutia poznamená na žiadosti. Občanovi, ktorý bude mať záujem o funkciu alebo o zamestnanie s výkonom, ktorého je podľa osobitného zákona spojená podmienka bezúhonnosti a spoľahlivosti sa tak umožní, aby ešte pred podaním žiadosti sa oboznámil s aktuálnym stavom evidencie v registri trestov. Tým, že sa občanovi nevydá odpis registra trestov, nie sú dotknuté jeho práva v intenciách § 20 a § 21 zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov.

K § 17

Generálna prokuratúra bude oprávnená vyžiadať od príslušného ústredného orgánu iného členského štátu Európskej únie informáciu o odsúdení, ak o to požiada dotknutá osoba, ktorá má alebo mala na území Slovenskej republiky alebo na území iného členského štátu Európskej únie pobyt, alebo je alebo bola štátnym príslušníkom Slovenskej republiky alebo štátnym príslušníkom iného členského štátu Európskej únie. Oprávnenými orgánmi na vyžadovanie informácie o odsúdení je tiež súd alebo prokuratúra na účely iného, ako trestného konania, orgán verejnej správy a oprávnená osoba uvedená v § 14.

K § 18

V registri trestov sú sústredené informácie z celej doby jeho existencie. Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky boli v súlade s medzinárodnou zmluvou prijaté aj informácie, ktoré boli v evidencii českého registra trestov. Údaje sa týkajú občanov Slovenskej republiky, ktorí boli odsúdení súdmi Českej republiky. Vytvára sa tak zákonný rámec na poskytovanie informácií aj o týchto odsúdeniach.

Generálna prokuratúra objektívne nebude schopná vybaviť všetky podania ku dňu účinnosti nového zákona. Preto sa ustanovuje, že žiadosti podané pred účinnosťou nového zákona budú vybavené v režime, ktorý vyplynie z nového zákona.

K § 19

Navrhuje sa upraviť poplatkové povinnosti súvisiace s vydaním údajov z registra trestov. Poplatkové povinnosti za overenie správnosti údajov uvedených v žiadosti o výpis z registra trestov bude mať každý, kto podá žiadosť na matričnom úrade alebo v cudzine na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky. Osobitný poplatok sa navrhuje za vydanie výpisu z registra trestov, za poskytnutie údajov z úschovne dokumentácie, za vydanie odpisu registra trestov neštátnym orgánom, t.j. Notárskej komore, Komore súdnych exekútorov, Slovenskej advokátskej komore, oprávnenej osobe uvedenej v § 15 a za vyžiadanie informácie o odsúdení z ústredného orgánu iného členského štátu Európskej únie fyzickou osobou. Štátne orgány Slovenskej republiky, ktoré požiadajú o odpis registra trestov alebo o výpis z registra trestov a o poskytnutie údajov z úschovne dokumentácie, budú od poplatkovej povinnosti oslobodené. Od poplatkových povinností sú oslobodené aj justičné orgány cudzích štátov a ústredné orgány iných štátov Európskej únie. Výmena informácii z registra trestov tu prebieha na základe vzájomnosti vyplývajúcej z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná alebo z rozhodnutí príslušných orgánov Európskej únie.

Návrh rieši aj používanie informačno-komunikačných technológií vo vzájomnom styku medzi registrom trestov a príslušnými orgánmi Slovenskej republiky alebo príslušnými cudzozemskými orgánmi.

Návrh ukladá generálnej prokuratúre zabezpečiť jednotné tlačivá na podávanie žiadosti a na odovzdávanie údajov.

K § 20

Navrhuje sa dňom účinnosti nového zákona zrušiť zákon č. 311/1999 Z. z. o registri trestov v znení zákona č. 48/2002 Z. z., zákona č. 418/2002 Z. z. a zákona č. 530/2004 Z. z..

K Čl. II až XXIII

So zreteľom na dôvody uvedené vo všeobecnej časti bolo potrebné navrhnúť zmeny v zákonoch, podľa ktorých sa doteraz bezúhonnosť preukazuje odpisom registra trestov a nejde o prípady ustanovené v § 14. Novelou príslušných zákonov sa teda preukázanie bezúhonnosti a prípadne aj spoľahlivosti prenáša z odpisu registra trestov na výpis z registra trestov. V tomto prípade ide o návrh novely zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov v čl. II (funkcia hlavného kontrolóra), návrh novely zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. v živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v čl. IV, návrh novely zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov v čl. VII, návrh novely zákona č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v čl. X, návrh novely zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch v čl. XI, návrh novely zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v čl. XII, návrh novely zákona č. 344/2004 Z. z. o patentových zástupcoch a o zmene zákona č. 444/2002 Z. z. o dizajnoch a zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v čl. XIV, návrh novely zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v čl. XV, návrh novely zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov v čl. XVI, návrh novely zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v čl. XVII, návrh novely zákona č. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v čl. XVIII.

Výpis z registra trestov je postačujúci vzhľadom na zákonom chránený záujem štátu premietnutý vo vyššie uvedených zákonoch. Navrhovanými novelami sa súčasne odstraňuje kontraproduktívnosť ich doterajšieho znenia k ustanoveniu § 93 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon o zahladení odsúdenia.

Ďalšiu skupinu navrhovaných noviel zákonov predstavujú zákony korešpondujúce s čl. I § 14 návrhu zákona. V týchto novelách sa premieta základný predpoklad vydávania odpisu registra trestov a to, že odpis sa zásadne vydáva orgánu ustanovenému zákonom a na účel taktiež ustanovený zákonom. Ide o čl. V, VI, VIII, IX a XIX až XXIII. Touto zmenou by sa malo zabrániť zneužívaniu odpisov registra trestov a získavaniu informácií o osobách v prípadoch, kedy takýto rozsah informácií nie je potrebný.

Osobitne bolo nutné upraviť podľa návrhu Národného bezpečnostného úradu návrh novely zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností v čl. XIII vo vzťahu k bezpečnostnej previerke I. stupňa, ku ktorej je postačujúci výpis z registra trestov.

Navrhované zmeny zákona sa premietli aj do zmeny zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov čl. III a týka sa najmä možnosti vyžiadať informácie o odsúdení z členského štátu Európskej únie.

K čl. XXIV

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2008. V čase od nadobudnutia platnosti zákona do jeho účinnosti bude nevyhnutné osvojiť si novú právnu úpravu a prijať organizačné a aj legislatívne zmeny noriem nižšej právnej sily v dôsledku zmien uvedených najmä v čl. II až XXIII.

V Bratislave, 18. apríla 2007

Robert Fico, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Štefan Harabin, v. r.

podpredseda vlády

a minister spravodlivosti

Slovenskej republiky

Dobroslav Trnka, v. r.

generálny prokurátor

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu