Zákony.Judikáty.info

Platnosť od:	26.07.2007
Účinnosť od:	01.01.2013
Účinnosť do:	30.11.2014

Autor:	Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť:	Štátna správa, Trestné právo

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu

HIST26 JUD121 DS31 EU PP ČL1

Načítavam historické znenia...

Načítavam judikatúru...

Načítavam dôvodové správy...

Načítavam európsku legislatívu...

Načítavam podzákonné predpisy...

Načítavam články...

Zákon o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 330/2007 účinný od 01.01.2013 do 30.11.2014

Prejsť na §

Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu

Zákon 330/2007 s účinnosťou od 01.01.2013 na základe 334/2012 a 345/2012

Vládny návrh zákona o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 345/2012, dátum vydania: 16.11.2012

D ô v o d o v á s p r á v a

A. Všeobecná časť

Návrhom zákona o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa realizujú zámery a ciele vytýčené Programovým vyhl ásením vlády Slovenskej republiky na roky 2012 až 2016 v časti verejná správa. Zároveň sa návrhom zákona sleduj ú ciele obsiahnuté v Programe ESO (Efektívna, Spoľahlivá a Otvorená štátna správa) schválenom uznesením vlády č. 164 z 27. apríla 2012.

V súlade s uvedenými dokumentmi vlády je nevyhnutné prijať legislatívne opatrenia smerujúce k vytvoreniu novej štruktúry miestnych orgánov štátnej správy, ktorej podstatou bude integrácia pôsobností orgánov špecializovanej miestnej štátnej správy do jedn ého štátneho úradu na miestnej úrovni so všeobecnou vecnou kompetenciou.

Dôležitými princípmi pri vytváraní novej štruktúry miestnych orgánov štátnej správy sú najmä zjednodušenie kontaktu občana so štátnou sprá vou, transparentnosť a efektívnosť nakladania s verejnými prostriedkami a účinná kontrola. Týmto účelom zodpovedá zároveň centralizácia podporných činností prierezového a obslužné ho charakteru, čo sa týka personálnych činností, správy majetku štátu, ochrany objektov, verejného obstará vania, ako aj financovania.

Prvá etapa opatrení nevyhnutných na uskutočnenie vyššie uvedených cieľov predpokladá zrušenie prevažnej väčšiny krajských štruktúr miestnych orgánov štátnej správy, čo je premietnuté v návrhu zákona.

Z legislatívneho hľadiska konštrukcia návrhu zákona zodpovedá cie ľom sledovaným zrušením krajských štruktúr miestnych orgánov štátnej správy a presunom ich pôsobností do existujúcich obvodných úradov v sídlach krajov. Zároveň zodpovedá utvoreniu predpokladov na ďalšiu integráciu pôsobností špecializovanej miestnej štátnej správy do štruktúry obvodných úradov tzv. všeobecnej štátnej správy, ku ktorej by malo dôjsť v rá mci realizácie druhej etapy opatrení.

Návrh zákona pozostáva zo súboru článkov.

V článku I. sa navrhuje zrušiť viaceré krajské štruktúry orgánov špecializovanej miestnej štátnej správy a ustanovujú sa prechody ich pôsobností. V troch prípadoch, kde na nižšej úrovni org ánov štátnej správy v súčasnosti neexistuje príslušný špecializovaný miestny orgán štátnej správy, ide o prechod pôsobností na obvodné úrady v sídlach krajov. V ostatných prí padoch, pri zachovaní špecializovanej štátnej správy na miestnej úrovni, ide o prechod pôsobností z krajských štruktúr na obvodné úrady v sídlach krajov príslušnej jestvujúcej š pecializovanej miestnej štátnej správy. Predkladaným znením článku I. sa rieši prechod práv a povinností zrušovaných subjektov v oblasti personá lnej, majetkovej, ako aj v rámci rozhodovania v správnom konaní na účel zachovania kontinuity rozhodovacieho procesu. Tento článok obsahuje zároveň ustanovenia, ktoré menia názvy zrušovaných krajských úradov vo všetkých právnych predpisoch formou nepriamej novelizácie.

V článku IV sa upravujú ustanovenia zákona č. 515/2003 Z. z. tak, aby obvodné úrady tzv. všeobecnej štátnej správy, ku ktorým plní zriaďovateľskú pôsobnosť ministerstvo vnútra, vytvárali právny priestor na výkon štátnej správy na všetkých úsekoch, ktoré im zveria osobitné zákony. V súlade so spomenutým Programom ESO, podľa ktorého sa majú vo verejnej správe utvárať podmienky na racionalizáciu a hospodárnosť výkonu miestnej štátnej správy, sa týmto úradom obmedzuje ich právna subjektivita a personálna pôsobnosť, ktorá bude sústreden á na ministerstve vnútra. Týmto spôsobom sa sleduje cieľ obmedziť počet subjektov, ktoré doteraz nakladajú s majetkom štátu, vykonávajú verejné obstarávanie a personálnu pôsobnosť. Také to opatrenia majú antikorupčný charakter a sprehľadňujú riadenie a kontrolu verejných prostriedkov.

V ďalších článkoch sa priamo novelizujú viaceré zákony upravujúce činnosť orgánov špecializovanej miestnej štátnej správy na jednotlivých úsekoch z dôvodu, že v príslušný ch ustanoveniach týchto zákonov musí dôjsť k zmene najmä na účel dosiahnutia súladu textu zákona so zmenou názvov funkcionárov riadiacich zrušované úrady, ako aj slovných spojení nekorešpondujú cich so zmenou názvov úradov. Ide o vynútené novely, ktoré nemožno preklenúť ani všeobecnou úpravou, tzv. nepriamou novelou ustanovenou v článku I.

Zároveň sa v osobitných právnych predpisoch upravujúcich rozhodovanie v správnom konaní na jednotlivých úsekoch štátnej správy zabezpečuje zachovanie dvojinštančnosti konania. Vo veciach, v ktorých zrušované úrady na krajskej úrovni rozhodovali v prvom stupni, bude odvolací m orgánom obdobne ako doteraz, príslušný ústredný orgán štátnej správy. Na účel zachovania dvojinštančnosti a nezávislosti rozhodovania na obvodných úradoch špecializovanej miestnej štátnej spr ávy v sídlach krajov sa ustanovuje, že presúvané pôsobnosti bude na týchto orgánoch zabezpečovať osobitný organizačný útvar. Táto úprava zachováva všetky doteraz existujúce princípy a nepredstavuje zvýšenú záťaž v rozhodovacej činnosti ústredných orgánov štátnej správy, do ktorých pôsobnosti patria presúvané úseky štátnej správy.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Návrh zákona bol podľa ustanovenia § 33 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zá konov prerokovaný s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.

Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na štátny rozpočet, av šak nebude mať vplyv na rozpočty obcí a vyšších územných celkov, čo je vyjadrené v doložke vybraných vplyvov. Pozitívny vplyv na štátny rozpočet je odôvodnený skutočnosťou, že v prvej etape reformy sa na základe predloženého návrhu zrušuje 90 rozpočtových organizácií (50 obvodných úradov, 8 krajských riaditeľstiev Policajného zboru, 8 krajských riadite ľstiev Hasičského a záchranného zboru, 8 krajských školských úradov, 8 krajských stavebných úradov a 8 územných vojenských správ). Ich zrušením sa zároveň zrušia služobné úrady, sprá vcovia majetku štátu, verejní obstarávatelia, účtovné jednotky, čím sa odstráni duplicita vykonávania podporných činností, ktoré majú prierezový charakter a ďalších obslužných činnost í.

Doložka VYBRANÝCH VPLYVOV

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Termín začatia a ukončenia predbežného pripomienkové ho konania: -

A.2. Vplyvy:

Pozitívne iadne Negatívne 1. Vplyvy na rozpočet verejnej správyx2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného za ťaženia?x3. Sociálne vplyvyx– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,x– sociálnu exklúziu,x– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosťx4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostix

A.3. Poznámky:

Cieľom predloženého návrhu zákona je vytvorenie pr ávneho základu na vybudovanie novej štruktúry miestnych orgánov štátnej správy integráciou pôsobností špecializovanej miestnej štátnej správy do jedného štátneho úradu, ako to vyplýva z Programov ého vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2012 až 2016 a z programu ESO (Efektívna, Spoľahlivá a Otvorená štátna správa) v dvoch etapách.

Ïalšie ciele sú zamerané na zníženie výdavkov na štátnu správu vytvorením predpokladov pre centralizáciu podporných činností prierezové ho alebo obslužného charakteru (napr. personalistika, mzdy, správa majetku štátu, ochrana objektov, verejné obstarávanie, rozpočet) a zjednodušenie kontaktu občana so štátnou správou prostredníctvom jedné ho obslužného miesta.

V súlade s čl. 12 ods. 3 legislatívnych pravidiel vlády nebolo realizované predbežné pripomienkové konanie v súvislosti s doložkou vybraných vplyvov. Predložený návrh pozitívne ovplyvní štátny rozpočet znížením výdavkov z dôvodu zrušenia 90 právnických osôb (50 obvodných úradov, 8 krajských riaditeľstiev Policajného zboru, 8 krajských riaditeľstiev Hasičského a záchranného zboru, 8 krajských školských ú radov, 8 krajských stavebných úradov a 8 územných vojenských správ), ktoré sú zároveň štátnymi rozpočtovými organizáciami, služobnými úradmi a zamestnávateľmi, správcami majetku štá tu, verejnými obstarávateľmi, účtovnými jednotkami a povinnými osobami správcov informačných systémov. Z dôvodu zrušenia citovaných štátnych rozpočtových organizácií, resp. obmedzenia prá vnej subjektivity ďalších rozpočtových organizácií, obmedzenia ich postavenia ako služobných úradov a zamestnávateľov, môže dôjsť k zníženiu zamestnanosti v štátnej správe napríklad z d ôvodu nadbytočnosti niektorých vedúcich funkcií a funkcií v oblasti podporných činností prierezového alebo obslužného charakteru.

A.4. Alternatívne riešenia: bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov: bezpredmetné

Príloha č. 13.a

Vplyvy na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

K návrhu zákona Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky predložilo zásadné pripomienky, ale nepredložilo vyčíslenie vplyvu na rozpočet verejnej sprá vy za krajské školské úrady. Z uvedeného dôvodu nebolo možné do doložky vplyvov zohľadniť údaje za krajské školské úrady.

Zrušením krajských úradov životného prostredia, krajských pozemkových úradov, krajských lesných úradov, krajských úradov pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie a vytvorením obvodných ú radov špecializovanej štátnej správy v sídle kraja ako rozpočtových organizácií štátu, nedochádza v roku 2013 k žiadnym úsporám výdavkov štátneho rozpočtu, ani k zníženiu počtu funkčných miest.

2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v n ávrhu

Finančný dosah ako aj vplyv na počet funkčných miest návrhu zákona o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa porovnávajú so schválenými limitmi štátneho rozpočtu na rok 2012 podľa jednotlivých rozpočtových kapitol.

Tabu ľka č. 1

Vplyvy na rozpočet verejnej správyVplyv na rozpo čet verejnej správy (v eurách)2012201320142015Príjmy verejnej správy celkom0000v tom: Ministerstvo obrany SR0- 222- 222- 222 Ministerstvo vnútra SR0222222222z toho: - vplyv na R0000- vplyv na územnú samosprávu0000Výdavky verejnej správy celkom0- 3 226 137- 3 615 450 - 3 615 450v tom:

Úrad geodézie, kartografie a katastra SR

Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

Ministerstvo obrany Slovenskej republiky

- 17 200

- 536 090

- 2 126 032

- 546 815

- 42 000

- 647 980

- 2 378 655

- 546 815

- 42 000

- 647 980

- 2 378 655

- 546 815z toho: - vplyv na R0-3 226 137-3 615 450- 3 615 450- vplyv na územnú samosprávu0000Celková zamestnanosť 0- 199- 199- 199- z toho vplyv na R 0000Financovanie zabezpečené v rozpočte0000v tom:

Príloha č. 13.a

2.2. Financovanie návrhu

FinancovanieVplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)2012201320142015Celkový vplyv na rozpoč et verejnej správy ( - príjmy, + výdavky)0- 3 226 137- 3 615 450- 3 615 450 z toho vplyv na R0- 3 226 137- 3 615 450- 3 615 450 financovanie zabezpečené v rozpočte0

0 ostatné zdroje financovania 000 0Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora0- 3 226 137-3 615 450-3 615 450Tabuľka č. 2

Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených v ýdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

2.3. Popis a charakteristika návrhu

2.3.1. Popis návrhu:

Akú problematiku návrhu rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?

Návrh rieši problematiku zrušenia štátnej správy na úrovni kraja. Implementuje Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

.......... .............................................................................................................................................

2.3.2. Charakteristika návrhu podľa bodu 2.3.2. Metodiky :

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

iné

2.3.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveď te aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Príloha č. 13.a

Tabuľka č. 3

Objem aktivítOdhadované objemy2012201320142015Indikátor ABC Indikátor KLM Indikátor XYZ 2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli pou žité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na v ýpočty.

Výpočet na rok 2013

Organizácia Počet

zamestnancov

úsporaFinančné prostriedky610620630640Bežné výdavky úsporaúsporaúsporanárokspolu Krajské stavebné úrady44447 559156 42244 000111 890536 090Krajské školské úrady000000Územné vojenské správy32405 198141 61700546 815MV SR (Obvodné úrady)1151 010 489353 1661 015 000252 6232 126 032Katastrálne úrady 80042 00024 80017 200SPOLU1991 863 245651 2041 101 000389 3133 226 137

Výpočet na roky 2014 a 2015

Organizácia Počet Finančné prostriedky zamestnancov610620630640Bežné výdavky úsporaúsporaúsporaúsporanárokspolu Krajské stavebné úrady44447 559156 42244 000 647 980Krajské školské úrady0000 0Územné vojenské správy32405 198141 6170 546 815MV SR (Obvodné úrady)1151 010 489353 1661 015 000 2 378 655Katastrálne úrady 80042 000 42 000SPOLU1991 863 245651 2041 101 000 3 615 450

Príloha č. 13.a

Zrušením krajských stavebných úradov, krajských š kolských úradov a územných vojenských správ, ako aj zrušením obvodných úradov ako rozpočtových organizácií štátu sa zníži počet zamestnancov vykonávajúcich personálne, ekonomické , majetkovoprávne a obslužné činnosti o 191. Znížením počtu organizácií v pôsobnosti Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky sa zníži počet funkčných miest o 8.

Pri výpočte úspory mzdových prostriedkov za týchto zamestnancov sa vychádzalo z priemernej mzdy roku 2012 dotknutých úradov. Pri vyčíslení úspory výdavkov kategórie 630 sa vychádzalo zo sumy 1 000 na zamestnanca, alebo sa zohľadnil údaj predložený príslušným ministerstvom. Súčasne sa predpokladá zníž enie prevádzkových výdavkov z dôvodu umiestnenia integrovaného obvodného úradu do jednej budovy, čím sa znížia výdavky súvisiace so správou majetku. Pri kvantifikácii finančných prostriedkov na odstupn é sa vychádzalo z trojmesačnej priemernej mzdy zamestnanca úradu.

Pr íloha č. 13.a

ÚRAD GEODÉZIE, KARTOGRAFIE A KATASTRA SR

Tabuľka č. 4

Príjmy (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2012201320142015Daňové príjmy (100)1 0 00 0 Nedaňové príjmy (200)1 0 0 0 0 Granty a transfery (300)1 0 00 0 Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400) 0 0 0 0 Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500) 0 00 0 Dopad na príjmy verejnej správy celkom 0 0 0 0 1 – prí jmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

MINISTERSTVO DOPRAVY, VÝSTAVBY A REGIONÁLNEHO ROZVOJA SR

Tabuľka č. 4

Prí jmy (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2012201320142015Daňové príjmy (100)1 0 00 0 Nedaňové príjmy (200)1 0 0 0 0 Granty a transfery (300)1 0 00 0 Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400) 0 0 0 0 Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500) 0 00 0 Dopad na príjmy verejnej správy celkom 0 0 0 0 1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Príloha č. 13.a

MINISTERSTVO OBRANY Slovenskej republiky

Tabuľka č. 4

Prí jmy (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2012201320142015Daňové príjmy (100)1 00 0 0 Nedaňové príjmy (200)1

V tom: MO Slovenskej republiky

212 Príjmy z vlastníctva

223 Poplatky a platby z nepriemysel. a náhodného predaja a služieb

292 Ostatné príjmy

-222

-50

-10

-162

-222

-50

-10

-162

-222

-50

-10

-162

Granty a transfery (300)1 00 0 0 Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400) 00 0 0 Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500) 00 0 0 Dopad na príjmy verejnej správy celkom0 - 222 - 222- 222 1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Príloha č. 13.a

MINISTERSTVO VNÚTRA SR

Tabuľka č. 4

Prí jmy (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2012201320142015Daňové príjmy (100)1 0 00 0 Nedaňové príjmy (200)1

212 Príjmy z vlastníctva

223 Poplatky a platby z nepriemysel. a náhodného predaja a služieb

292 Ostatné príjmy

0 222

162

222

162 222

162 Granty a transfery (300)1 0 00 0 Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400) 0 0 0 0 Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500) 0 00 0 Dopad na príjmy verejnej správy celkom 0 222 222 222 1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Príloha č. 13.a

ÚRAD GEODÉZIE, KARTOGRAFIE A KATASTRA Slovenskej republiky

Tabuľka č. 5

Výdavky (v eurách)Vplyv na rozpo čet verejnej správypoznámka2012201320142015Bežné výdavky (600)0- 17 200- 42 000 - 42 000 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)0 00 0 Poistné a príspevok do poisťovní (620)0 00 0 Tovary a služby (630)20 - 42 000- 42 000- 42 000 Bežné transfery (640)2 0 24 8000 0 odstupné Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)20 00 0 Kapitálové výdavky (700)0 00 0 Obstarávanie kapitálových aktív (710)20 00 0 Kapitálové transfery (720)20 00 0 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)0 00 0 Dopad na výdavky verejnej správy celkom 0- 17 200 - 42 000 - 42 000 z toho výdavky na R0 - 17 200- 42 000- 42 000 Bežné výdavky (600) 0 - 17 200- 42 000- 42 000 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610) 0 00 0 Kapitálové výdavky (700) 0 0 0 0 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800) 0 0 0 0 2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Príloha č. 13.a

MINISTERSTVO DOPRAVY, VÝSTAVBY A REGIONÁLNEHO ROZVOJA Slovenskej republiky

Tabuľka č . 5

Výdavky (v eurách)Vplyv na rozpo čet verejnej správypoznámka2012201320142015Bežné výdavky (600)0- 536 090- 647 980 - 647 980 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)0- 447 559- 447 559- 447 559 Poistné a príspevok do poisťovní (620)0- 156 422- 156 422- 156 422 Tovary a služby (630)20 - 44 000- 44 000- 44 000 Bežné transfery (640)2 0111 89000 odstupné Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)20000 Kapitálové výdavky (700)0000 Obstarávanie kapitálových aktív (710)20000 Kapitálové transfery (720)20000 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)0 000 Dopad na výdavky verejnej správy celkom0- 536 090- 647 980- 647 980 z toho výdavky na R0 Bežné výdavky (600) 0- 536 090- 647 980- 647 980 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)0- 447 559- 447 559- 447 559 Kapitálové výdavky (700)0000 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasí vami (800)0000 2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Príloha č. 13.a

MINISTERSTVO OBRANY SR

Tabuľka č. 5

Výdavky (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypozná mka20122013 20142015Bežné výdavky (600)0-546 815-546 815-546 815 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

V tom: MO SR

MV SR

-405 198

-813504

408 306

-405 198

-813 504

408 306

405 198

-813 504

408 306

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

V tom: MO SR

MV SR

0-141 617

-284 319

142 702-141 617

-284 319

142 702-141 617

-284 319

142 702 Tovary a služby (630)2

V tom: MO SR

MV SR

-163 589

163 589

-165 114 165 114 0

-181 484

181 484 Bežné transfery (640)2

V tom: MO SR

MV SR0

0 0

-21 353

21 3530

-18 753

18 7530

-18 789

18 789 Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pô žičkami a NFV (650)20000 Kapitálové výdavky (700)0000 Obstarávanie kapitálových aktív (710)20000 Kapitálové transfery (720)20000 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)0000 Dopad na výdavky verejnej správy celkom0-546 815-546 815-546 815 z toho výdavky na R0-546 815-546 815-546 815 Bežné výdavky (600) 0-546 815-546 815-546 815 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)0-405 198-405 198-405 198 Kapitálové výdavky (700)0 0 0 0 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)0 0 0 0 2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Príloha č. 13.a

V kat. 610 nedelimitujeme – náhrady za BoPO a prí platky za vedenie motorového vozidla.

MINISTERSTVO VN ÚTRA SR

Výdavky (v eur ách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2012201320142015Bežné výdavky (600)0- 2 126 032- 2 378 655- 2 378 655 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)0- 1 010 489- 1 010 489- 1 010 489 Poistné a príspevok do poisťovní (620)0- 353 166- 353 166- 353 166 Tovary a služby (630)20- 1 015 000- 1 015 000- 1 015 000 Bežné transfery (640)20252 62300 odstupné Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)20000 Kapitálové výdavky (700)0000 Obstarávanie kapitálových aktív (710)20000 Kapitálové transfery (720)20000 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)0000 Dopad na výdavky verejnej správy celkom0 - 2 126 032 - 2 378 655 - 2 378 655 z toho výdavky na R0- 2 126 032- 2 378 655- 2 378 655 Bežné výdavky (600) 0- 2 126 032- 2 378 655- 2 378 655 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobn é vyrovnania (610)0- 1 010 489- 1 010 489- 1 010 489 Kapitálové výdavky (700)0000 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)0000 Tabuľka č. 5

2 – výdavky rozpísať až do polož iek platnej ekonomickej klasifikácie

ZamestnanosťVplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2012201320142015Počet zamestnancov celkom*0-8 -8 -8 z toho vplyv na R0-8 -8 -8 Priemerný mzdový výdavok (v eurách)*01 5501 5501 550 z toho vplyv na R0 0 0 0 Osobné výdavky celkom (v eurách) 0 0 0 0 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)* 0 0 0 0 z toho vplyv na R 0 0 0 0 Poistné a príspevok do poisťovní (620)* 0 0 0 0 z toho vplyv na R 0 0 0 0 Pr íloha č. 13.a

ÚRAD GEODÉZIE, KARTOGRAFIE A KATASTRA SR Tabuľka č. 6

Poznámky:

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Poistné tvorí podiel mzdových výdavkov, pričom za organizácie v pôsobnosti kapitol štátneho rozpočtu, s výnimkou prenesených kompetencií výkonu š tátnej správy, pre zamestnancov štátnej služby a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme predstavuje 34,95 %, pre policajtov, profesionálnych vojakov, colníkov, hasičov vrátane horskej záchrannej služ by predstavuje 33,2 %. Pre ostatné subjekty verejnej správy vrátane prenesených kompetencií výkonu štátnej správy poistné tvorí podiel zodpovedajúci 35,2 %.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy automaticky prenášané do príslušných kategórií prílohy 'výdavky'.

* počet zamestnancov, mzdy a poistné rozpísať podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colní ci ...)

Predložený návrh zákona v kapitole ÚGKK SR predpokladá dopad na štátny rozpočet v dôsledku zníž enia počtu funkčných miest o 8 prednostov katastrálnych úradov. Úspora v mzdových prostriedkov reálne nenastane, nakoľko sa len čiastočne zvýši priemerná mzda zamestnanca o cca 5 . Uvedené odôvodň ujú tým, že v danom rezorte je nízka priemerná mzda oproti iným rezortom. Rezort ÚGKK SR má na rok 2012 rozpočtovanú priemernú mesačnú mzdu vo vý ške 640,40 , z návrhu štátneho rozpočtu na rok 2013 vychádza priemerná mesačná mzda vo výške 608,59 a v prípade jej zvýšenia o 5 bude činiť 613,59 , čo bude mať pozití vny vplyv na zníženie požadovanej čiastky pre navýšenie limitov výdavkov v kategórii 610 a 620 pre rozpočty na roky 2013-2015.

Príloha č. 13.a

MINISTERSTVO DOPRAVY, VÝSTAVBY A REGIONÁLNEHO ROZVOJA Slovenskej republiky

Tabuľka č. 6

ZamestnanosťVplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2012201320142015Počet zamestnancov celkom*

0- 44- 44- 44 z toho vplyv na R0- 44- 44 - 44 Priemerný mzdový výdavok (v eurách)*0847,65847,65847,65 z toho vplyv na R0000 Osobné výdavky celkom (v eurách)0- 603 981- 603 981- 603 981 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)* 0- 447 559- 447 559- 447 559 z toho vplyv na R0- 447 559- 447 559- 447 559 Poistné a príspevok do poisťovní (620)*0- 156 422- 156 422- 156 422 z toho vplyv na R0- 156 422- 156 422- 156 422

Poznámky:Poznámky:

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Poistné tvorí podiel mzdových výdavkov, pričom za organizácie v pôsobnosti kapitol štátneho rozpočtu, s výnimkou prenesených kompetencií výkonu št átnej správy, pre zamestnancov štátnej služby a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme predstavuje 34,95 %, pre policajtov, profesionálnych vojakov, colníkov, hasičov vrátane horskej záchrannej služby predstavuje 33,2 %. Pre ostatné subjekty verejnej správy vrátane prenesených kompetencií výkonu štátnej sprá vy poistné tvorí podiel zodpovedajúci 35,2 %.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy automaticky prenášané do príslušných kategórií prílohy 'výdavky'.

* počet zamestnancov, mzdy a poistné rozpísať pod ľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...)

Predložený návrh zákona v kapitole MDVRR Slovenskej republiky predpokladá dopad na štátny rozpočet v dôsledku zníženia o 44 zamestnancov na úseku prierezových a obslužných činností a s tým súvisiace výdavky na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania vo výške 447 559 , na poistné a príspevok do poisťovní vo výške 156 422 .

Príloha č. 13.a

MINISTERSTVO OBRANY SR

Tabuľka č. 6

ZamestnanosťVplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2012201320142015Počet zamestnancov celkom*

V tom: MO SR

MV SR 0

0 - 32

-80

48-32

-80

48-32

-80

48 z toho vplyv na R0 -32 -32 -32 Priemerný mzdový výdavok (v eurách)*0 1 055 1 055 1 055 z toho vplyv na R0 1 055 1 055 1 055 Osobné výdavky celkom (v eurách)0 - 546 815 - 546 815 - 546 815 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)* 0 - 405 198 - 405 198 - 405 198 z toho vplyv na R0- 405 198- 405 198- 405 198 Poistné a príspevok do poisťovní (620)* 0 -141 617 -141 617 -141 617 z toho vplyv na R0 -141 617 -141 617 -141 617

Poznámky:Poznámky:

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy automaticky prenášané do príslušných kategórií prílohy 'výdavky'.

* počet zamestnancov, mzdy a poistné rozpísať podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...)

Predložený návrh zákona v kapitole MO SR predpokladá dopad na štátny rozpočet v dôsledku zníženia 4 funkčných miest z každej územnej vojenskej správy, čo predstavuje celkom 32 zamestnancov a s tým súvisiace výdavky na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania vo výške 405 198 , na poistné a príspevok do poisťovní vo výš ke 141 617 .

Príloha č. 13.a

MINISTERSTVO VNÚTRA SR Tabuľka č. 6

ZamestnanosťVplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2012201320142015Počet zamestnancov celkom*0- 115- 115- 115 z toho vplyv na R0- 115- 115- 115 Priemerný mzdový výdavok (v eurách)*0732,24732,24732,24 z toho vplyv na R0 Osobné výdavky celkom (v eurách) 0 - 1 363 655 - 1 363 655 - 1 363 655 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)* 0- 1 010 489- 1 010 489- 1 010 489 z toho vplyv na R0- 1 010 489- 1 010 489- 1 010 489 Poistné a príspevok do poisťovní (620)*0- 353 166- 353 166- 353 166 z toho vplyv na R0- 353 166- 353 166- 353 166

Poznámky:Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy automaticky prenášané do príslušných kategórií prílohy 'výdavky'.

* počet zamestnancov, mzdy a poistné rozpísať podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...)

Predložený návrh zákona v kapitole MV SR predpokladá dopad na štátny rozpočet v dôsledku zníženia o 115 zamestnancov na úseku prierezových a obslužných č inností a s tým súvisiace výdavky na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania vo výške 1 010 489 , na poistné a príspevok do poisťovní vo výške 353 166 .

Príloha č. 13.c

Sociálne vplyvy - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociá lnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a na zamestnanosť

Sociá lne vplyvy predkladaného materiálu - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4.1. Identifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.

Z hľadiska skupín domácností nemá vplyv.Kvantifikujte: Z hľadiska príjmov na priemerného obyvateľa a ovplyvnené skupiny domácnosti nemá vplyv.

- Rast alebo pokles príjmov/výdavkov na priemerného obyvateľa- Rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností

- Celkový počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom4.2. Zhodnoťte kvalitatívne (prípadne kvantitatívne) vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva.Z hľ adiska skupín obyvateľstva nemá vplyv.

4.3. Zhodnoťte vplyv na rovnosť príležitostí:

Zhodnoťte vplyv na rodovú rovnosť.

Z hľadiska vplyvu na rovnosť príležitosti nemá vplyv.

Z hľadiska vplyvu na rodovú rovnosť nemá vplyv.4.4. Zhodnoťte vplyvy na zamestnanosť.

Aké sú vplyvy na zamestnanosť ?

Ktoré skupiny zamestnancov budú ohrozené schválením predkladaného materiálu ?

Hrozí v prípade schválenia predkladaného materiálu hromadné prepúšťanie ?

Predkladan ý materiál predpokladá zníženie počtu funkčných miest o 199. Zníženie sa dotkne v prevažnej miere zamestnancov vykonávajúcich prierezové a obslužné činnosti na jednotlivých úradoch miestnej št átnej správy.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)nie je upravená v práve Európskej únie,

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Eur ópskej únie.

Vzhľadom na skutočnosť, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6. dolož ky zlučiteľnosti.

B. Osobitná časť

K čl. I

K § 1

Navrhuje sa zrušiť krajské štruktúry orgánov š pecializovanej štátnej správy v navrhovanom rozsahu.

K § 2

Ustanovuje sa všeobecný princíp prechodu pôsobností zrušovaných krajských úradov na obvodné úrady v sídlach krajov. V tomto ustanovení ide o tie ú rady na krajskej úrovni, kde vo vertikálnej štruktúre týchto orgánov v súčasnosti neexistujú príslušné orgány špecializovanej miestnej štátnej správy na nižšej úrovni. Ide o krajský š kolský úrad a krajský stavebný úrad, kde prvostupňový výkon štátnej správy uskutočňuje orgán územnej samosprávy, prípadne krajský úrad sám. Ïalej ide o územné vojenské sprá vy, ktoré uskutočňujú prvostupňový výkon štátnej správy a na nižšej úrovni neexistuje nijaký orgán špecializovanej miestnej štátnej správy.

Týmito ustanoveniami sa zároveň vymedzuje spôsob prechodu, čiže odovzdania a prevzatia práv a povinností zrušovaných úradov v oblasti personálnej, správy hnuteľného a nehnuteľného majetku, sprá vy pohľadávok a záväzkov, ako aj v oblasti rozhodovania v správnom konaní. V záujme zabezpečenia kontinuity rozhodovania v správnom konaní sa explicitne ustanovuje, že toto konanie dokončí obvodný úrad v s ídle kraja podľa miestnej príslušnosti zrušovaného orgánu štátnej správy.

V prípade územných vojenských správ niektoré pô sobnosti prechádzajú podľa príslušných článkov tohto zákona aj na Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, ktoré aj dokončí konanie v týchto veciach.

Cieľom týchto ustanovení je okrem vyššie uvedeného dosiahnuť aj zmenu názvov zrušovaných krajských štruktúr vo všetkých právnych predpisoch s ohľadom na subjekt, na ktorý prechádza ich pô sobnosť. V prípade vymedzených orgánov je týmto subjektom obvodný úrad v sídle kraja v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva vnútra.

K § 3 až 7

Ustanoveniami uvedených paragrafov sa zabezpečuje prechod pôsobností tých úradov na krajskej úrovni, kde vo vertikálnej štruktúre týchto orgánov existuje na niž šej úrovni špecializovaný orgán miestnej štátnej správy. V prípade vymedzených úradov na krajskej úrovni ich pôsobnosť prechádza na príslušný obvodný úrad v sídle kraja v rámci existuj úcich štruktúr špecializovanej miestnej štátnej správy a v prípade katastrálnych úradov na správy katastra v sídlach krajov.

Týmito ustanoveniami sa zároveň vymedzuje spôsob prechodu, čiže odovzdania a prevzatia práv a povinností zrušovan ých úradov v oblasti personálnej, správy hnuteľného a nehnuteľného majetku, správy pohľadávok a záväzkov, ako aj v oblasti rozhodovania v správnom konaní. V záujme zabezpeč enia kontinuity rozhodovania v správnom konaní sa explicitne ustanovuje, že toto konanie dokončí miestne príslušný obvodný úrad v sídle kraja, resp. miestne príslušná správa katastra v sídle kraja.

V týchto ustanoveniach je okrem vyššie uvedeného obsiahnutá aj zmena názvov všetkých zrušovaných úradov na krajskej úrovni. Táto zmena názvu je vyjadrená konkrétne vo vzťahu k príslušnému úradu s krajskou pôsobnosťou vzhľadom na subjekt, na ktorý prechádza jeho pôsobnosť.

V prípade pozemkových úradov, úradov životné ho prostredia a úradov pre pozemné komunikácie a cestnú dopravu sa v záujme jednoznačnosti ustanovuje, že jednotlivé prechody pôsobností, prechody práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov a majetkový ch vzťahov sa netýkajú úradov s názvom Košice – okolie, ktoré tiež sídlia v sídle kraja.

K čl. II a IIII

Ide o terminologickú úpravu ustanovení Zákonníka práce a Trestného poriadku, podľa ktorých bola zakotvená príslušnosť územnej vojenskej správy, ktorá sa zrušuje. Zákony preto jej názov nahrádzajú názvom obvodného úradu v sídle kraja. Táto zmena je vyvolaná zmenou pôsobnosti podľa čl. I tohto návrhu zákona.

K čl. IV

K bodu 1

Úvodným ustanovením zákona sa definuje jeho obsah.

K bodu 2

V súlade s dosiahnutím cieľov racionálnosti, hospodárnosti a transparentnosti sa novým spôsobom ustanovuje postavenie obvodného úradu v oblasti finančných a majetkov ých vzťahov. Obvodné úrady nebudú mať postavenie rozpočtových organizácií, ale len preddavkových organizácií, pričom budú financované z rozpočtu ministerstva vnútra. Týmto opatrením sa má dosiahnuť racionalizácia a efektivita vo verejnej správe tak, ako je to uvedené vo všeobecnej časti dôvodovej správy, teda aby obvodné úrady prioritne zabezpečovali výkon štátnej správy na jednotlivých úsekoch a neboli zaťažované najmä obslužnými činnosťami.

Rovnako ako doteraz bude prednostu obvodného úradu vymenúvať vláda na návrh ministra vnútra.

Pôsobnosť rozhodovať v správnom konaní sa explicitne zveruje príslušnému organizačnému útvaru obvodného úradu. Ide o opatrenie zohľadňujúce skutočnosť, že tento úrad vykonáva štátnu správu na viacerých úsekoch štátnej spr ávy riadených príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy. Aj z tohto dôvodu sa ustanovuje spolupráca týchto rezortov s ministerstvom vnútra pri určovaní organizačnej štruktúry obvodných úradov v sídlach krajov. V nadväznosti na toto riešenie sa navrhuje, aby vedúceho príslušného organizačného útvaru, ktorý bude konať a rozhodovať na jednotlivých úsekoch štátnej správy, vymenú val do funkcie prednosta obvodného úradu na základe návrhu príslušného ministra alebo vedúceho iného ústredného orgánu štátnej správy.

Vzhľadom na skutočnosť, že obvodný úrad nebude právnickou osobou, výslovne sa mu v návrhu zákona v rozsahu jeho pôsobnosti priznáva spôsobilosť byť účastníkom súdneho a exekučného konania a samostatne v tomto konaní nadobúdať procesné práva a povinnosti.

K bodu 3

Vzhľadom na zmenu formulácie úvodného ustanovenia zákona, ako aj charakter novo navrhovanej právnej úpravy zákona č. 515/2003 Z. z., sa pôsobnosť obvodného úradu na jednotlivých špecializovaných ú sekoch štátnej správy neustanovuje explicitne v tomto zákone, ale odkazuje na osobitné právne predpisy.

K bodom 4 a 5

S ohľadom na znenie vyššie uvedeného ustanovenia sa zo zákona vypúšťajú ustanovenia, ktorých obsahom je konkrétny výpočet pôsobností obvodného úradu na úsekoch štátnej správy.

Vzhľadom na toto riešenie je potrebné vypustiť vnútorný odkaz.

K bodu 6

S ohľadom na legislatívnu skratku 'ministerstvo' sa mení tento výraz na všeobecne formulovaný pojem 'ústredný orgán štátnej správy', aby sa predišlo prípadným interpretačným problé mom.

K bodu 7

V intertemporálnych ustanoveniach sa vyjadruje kontinuita v oblasti personálnych a majetkových vzťahov.

K čl. V

Úprava dotknutých ustanovení je nevyhnutná z dôvodu, ž e úpravu textu nemožno dosiahnuť len paušálnym nahradením názvov doterajších orgánov. Predmetnými úpravami sa sledujú zmeny v súvislosti so zrušením krajskej štruktúry dotknutého orgánu a presunom jeho pôsobnosti. Zároveň sa zabezpečuje dvojinštančnosť konania, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb tak, že sa jednoznačne ustanovuje, ž e ministerstvo rozhoduje len o takých opravných prostriedkoch, ktoré smerujú proti rozhodnutiam, ktoré doteraz vykonávali na prvom stupni zrušované krajské orgány miestnej štátnej správy. Aby bola dvojinštanč nosť konania zabezpečená aj v obvodných úradoch miestnej štátnej správy v sídlach krajov, výslovne sa ustanovuje, že presúvanú pôsobnosť budú zabezpečovať osobitné organizačné ú tvary oddelené organizačne od tých útvarov, ktoré konajú v prvom stupni.

K čl. VI

K bodom 1 a 4 až 6

Ide o úpravu nadväzujúcu na zrušenie krajskej úrovne pozemkových úradov v čl. I.

K bodu 2

Jednoznačne sa ustanovuje, že ministerstvo rozhoduje len o taký ch opravných prostriedkoch, ktoré smerujú proti rozhodnutiam, ktoré doteraz vykonávali na prvom stupni zrušované krajské orgány miestnej štátnej správy.

K bodu 3

V súlade s prenesením pôsobnosti z krajskej ú rovne na obvodnú úroveň v sídle kraja sa ustanovuje územná pôsobnosť obvodných pozemkových úradov v sídlach krajov.

K bodu 7

Zabezpečuje sa dvojinštančnosť konania v obvodných úradoch miestnej štátnej správy v sídlach krajov, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb tak, že sa jednoznačne ustanovuje, že na účely výkonu prvostup ňovej agendy v správnom konaní, kde obvodný úrad v sídle kraja koná a rozhoduje ako bežný obvodný úrad v prvom stupni, si obvodný úrad v sídle kraja zriaďuje osobitný organizačný útvar. Dô sledkom takejto úpravy je to, aby v prvom stupni nemohol rozhodovať riaditeľ obvodné ho pozemkového úradu v sídle kraja, ktorý by následne mohol byť aj odvolacím orgánom, čo by nebolo v súlade s § 9 až 13 správneho poriadku.

K bodu 8

V nadväznosti na úpravu územnej pôsobnosti obvodných pozemkových úradov v sídlach krajov v bode 3. sa upravuje príloha. Ïalej sa zjednodušuje názov obvodného pozemkového úradu, ktorý lepš ie zodpovedá rozšírenej pôsobnosti obvodného pozemkového úradu v sídle kraja.

K bodu 9

Všeobecným ustanovením sa nahrádzajú názvy krajský ch orgánov miestnej štátnej správy názvom úradu, na ktorý sa presúva ich pôsobnosť.

K čl. VII

Vzhľadom na to, že organizácia Policajného zboru je podľa § 4 ods. 2 predmetného zákona zverená ministrovi vnútra, sa explicitne ustanovuje, že minister vnútra je oprávnený určiť útvary Policajného zboru, ktoré budú mať spôsobilosť vystupovať samostatne v súdnom a exekučnom konaní a samostatne v tomto konaní nadobúdať procesné práva a povinnosti, a to napriek tomu, že nebudú mať postavenie právnickej osoby.

K čl. VIII

Ide o terminologickú úpravu ustanovení zákona, podľa ktor ých bola zakotvená príslušnosť územnej vojenskej správy, ktorá sa zrušuje. Zákon preto jej názov nahrádza názvom obvodného úradu v sídle kraja. Táto zmena je vyvolaná zmenou pôsobnosti podľa čl. I tohto návrhu.

K čl. IX

K bodom 1, 2 a 4

Ide o úpravu nadväzujúcu na zrušenie katastrálnych ú radov v čl. I.

K bodu 3

Vzhľadom na zrušenie katastrálnych úradov sa navrhuje zmena kreácie riaditeľov správ katastra zo zrušených prednostov katastrálnych úradov na predsedu úradu geodézie, kartografie a katastra.

K bodu 5

Zabezpečuje sa dvojinštančnosť konania v správach katastra v sídlach krajov, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb tak, že sa jednoznačne ustanovuje, že na účely výkonu prvostupňovej agendy v správnom konaní vo veciach, kde správa katastra v sídle kraja koná a rozhoduje ako bežná správa katastra, si správa katastra v sídle kraja zriaďuje osobitný organizačný útvar. Dôsledkom takejto úpravy je to, aby v prvom stupni nemohol rozhodovať riaditeľ správy katastra v sídle kraja, ktorý by následne mohol byť aj odvolacím orgánom, čo by nebolo v súlade s § 9 až 13 správneho poriadku.

K bodu 6

Prechodné ustanovenie reaguje na zmenu kreácie riaditeľov správ katastra, ktorá je predmetom úpravy v bode 3.

K bodu 7

Všeobecným ustanovením sa nahrádzajú názvy krajský ch orgánov miestnej štátnej správy názvom úradu, na ktorý sa presúva ich pôsobnosť.

K čl. X

Obdobne ako v Zákonníku práce sa aj na účely zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru umožňuje, aby potvrdenie o vyplatení platu a vykonaných zrážkach mohlo byť policajtovi poskytnuté na základe dohody elektronickou formou. Týmto sa sleduje zníženie administratívnej náročnosti v personálnej a mzdovej agende rozsiahleho počtu príslušn íkov Policajného zboru pri zúčtovaní ich mzdových nárokov, čo zároveň vedie k úsporám vo výdavkoch.

K čl. XI

K bodu 1

V súlade so zámerom sústrediť nakladanie s majetkom štátu a štátnozamestnanecké vzťahy v jednom subjekte sa obmedzuje právna spôsobilos ť krajských riaditeľstiev Hasičského a záchranného zboru. Výslovne sa ustanovuje, že krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranné ho zboru bude preddavkovou organizáciou.

K bodu 2

Vzhľadom na skutočnosť, že krajské riaditeľstvo Hasi čského a záchranného zboru nebude právnickou osobou, výslovne sa mu v návrhu zákona v rozsahu jeho pôsobnosti priznáva spôsobilosť samostatne konať v administratívnych veciach a byť účastníkom s údneho a exekučného konania a samostatne v tomto konaní nadobúdať procesné práva a povinnosti.

Navrhuje sa vo väzbe na § 2 ods. 4 zákona, podľa ktorého je Hasičský a záchranný zbor podriadený ministrovi vnútra Slovenskej republiky, aby vnútornú organizáciu Hasičského a záchranného zboru určoval minister vnútra na n ávrh prezidenta Hasičského a záchranného zboru.

K bodu 3

Ide o úpravu nadväzujúcu na zmeny vykonané v návrhu zákona v súvislosti s centralizáciou správy majetku štátu slúžiaceho na plnenie úloh Hasičského a záchranného zboru.

K bodu 4

Navrhuje sa, aby vedúcim služobn ého úradu vo vzťahu k príslušníkom Hasičského a záchranného zboru bol minister vnútra, ktorému je tento zbor podriadený. Minister vnútra môže určiť aj inú osobu, ktorá bude plniť funkciu ved úceho služobného úradu v rozsahu, ktorý ustanoví.

K bodom 5 až 17

Ide o nadväzujúce zmeny na ú pravu vykonanú v § 13.

K bodu 18

Ide o prechodné ustanovenia upravujúce vzťahy súvisiace s prechodom práv a povinností z pracovnoprá vnych vzťahov, vzťahov vyplývajúcich zo štátnej služby príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a správy majetku štátu.

K bodu 19

Ide o legislatívnotechnickú úpravu, ktorá napráva chybné číslovanie bodu 5. prílohy a napráva chybnú úpravu bodu 6. prílohy predchádzajúcou novelou. Funkcia zástupcu riaditeľa Horskej záchrannej služ by je zavedená v § 49 ods. 6 písm. c) zákona a do prílohy sa z dôvodu chybného vypustenia opätovne zavádza.

K čl. XII

K bodom 1 a 2

Ide o terminologickú úpravu ustanovení dotknutého zá kona, podľa ktorých bola zakotvená príslušnosť územnej vojenskej správy, ktorá sa zrušuje. Zákon preto jej názov nahrádza názvom obvodného úradu v sídle kraja. Táto zmena je vyvolaná zmenou pô sobnosti podľa čl. I tohto návrhu.

K bodom 3 a 6

V súčasnosti je pôsobnosť obvodného úradu v sídle kraja na úseku obrany ustanovená v § 10 ods. 4 zákona. Vzhľadom na to sa aj pôsobnosť zrušovaných územných vojenských správ, ktorá prechádza na tento orgán, presúva z § 16 do tohto ustanovenia. Okrem uvedeného sa upravuje pôsobnosť v § 10 ods. 4 písm. k) (pôvodný § 16 písm. k)), pretože nie je vhodné, aby túto pôsobnosť v pô vodnom rozsahu vykonávali obvodné úrady v sídlach krajov.

K bodu 4

Ide o vypustenie ustanovenia, ktoré sa stalo duplicitným.

K bodu 5

Vypúšťa sa v nadväznosti na čl. I ustanovenie, ktoré zriaďuje územné vojenské správy.

K bodom 7, 8 a 10 až 12

Ide o nadväzujúce legislatívnotechnické úpravy.

K bodu 9

Ide o úpravu, ktorá súvisí s novo naformulovaným § 10 ods. 4 písm. k), predtým § 16 písm. k).

K bodu 13

Vzhľadom na doterajšie legislatívne riešenie rušenia územných a vyšších vojenských správ sa navrhuje blanketné ustanovenie, ktoré odkazuje na ich zrušenie.

K bodu 14

Všeobecným ustanovením sa nahrádzajú názvy krajský ch orgánov miestnej štátnej správy názvom úradu, na ktorý sa presúva ich pôsobnosť.

K čl. XIII

Ide o terminologickú úpravu s ohľadom na zrušenie územných vojenských správ a nadväzujúce doplnenie pôsobnosti ministerstva obrany.

K čl. XIV

K bodu 1

Ustanovuje sa, že ministerstvo rozhoduje len o takých opravných prostriedkoch, ktoré smerujú proti rozhodnutiam, ktoré doteraz vykonávali na prvom stupni zrušované krajské orgány miestnej štátnej správy.

K bodu 2

Vložením nových slov sa rozširuje okruh predstaviteľov, ktorí sú na čele osobitných odborných organizácií, čím sa zosúlaďuje právny stav s faktickým.

K bodom 3, 4 a 8

Ide o ustanovenia nadväzujúce na zrušenie krajskej úrovne úradov životného prostredia.

K bodu 5

V súlade s prenesením pôsobnosti z krajskej ú rovne na obvodnú úroveň v sídle kraja sa ustanovuje územná pôsobnosť obvodných úradov životného prostredia v sídlach krajov.

K bodu 6

Zabezpečuje sa dvojinštančnosť konania v obvodných úradoch miestnej štátnej správy v sídlach krajov, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb tak, že sa jednoznačne ustanovuje, že presúvanú pôsobnosť budú zabezpečovať osobitné organizačné útvary oddelené organizačne od tých útvarov, ktoré konajú v prvom stupni.

K bodu 7

Vzhľadom na zrušenie krajských úradov životného prostredia sa navrhuje zmena kreácie prednostov obvodných úradov životného prostredia zo zrušených prednostov krajských úradov životného prostredia na vládu.

K bodu 9

Prechodné ustanovenie reaguje na zmenu kreácie prednostov obvodných úradov životného prostredia, ktorá je predmetom úpravy v bode 7.

K bodu 10

V nadväznosti na úpravu územnej pôsobnosti obvodných úradov životného prostredia v sídlach krajov v bode 5. sa upravuje príloha.

K bodu 11

Všeobecným ustanovením sa nahrádzajú názvy krajský ch orgánov miestnej štátnej správy názvom úradu, na ktorý sa presúva ich pôsobnosť.

K čl. XV

K bodu 1

Ide o legislatívnotechnickú úpravu v súvislosti so zmenou názvu ministerstva a potrebou zavedenia legislatí vnej skratky.

K bodu 2

Jednoznačne sa ustanovuje, že ministerstvo rozhoduje len o takých opravných prostriedkoch, ktoré smerujú proti rozhodnutiam, ktoré doteraz vykonávali na prvom stupni zrušované krajské orgány miestnej štá tnej správy.

K bodu 3 až 7

Ide o ustanovenia nadväzujúce na zrušenie krajskej úrovne úradov dopravy.

K bodu 8

V súlade s prenesením pôsobnosti z krajskej ú rovne na obvodnú úroveň v sídle kraja sa ustanovuje územná pôsobnosť obvodných úradov dopravy v sídlach krajov.

K bodom 9 a 10

Ustanovuje sa pôsobnosť obvodného úradu dopravy v sídle kraja. Zabezpečuje sa dvojinštančnosť konania v obvodných úradoch miestnej štátnej správy v sídlach krajov, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb tak, že sa jednoznačne ustanovuje, že presúvanú pôsobnosť budú zabezpečovať osobitné organizačné útvary oddelené organizačne od tých ú tvarov, ktoré konajú v prvom stupni.

K bodu 11

Všeobecným ustanovením sa nahrádzajú názvy krajský ch orgánov miestnej štátnej správy názvom úradu, na ktorý sa presúva ich pôsobnosť.

K čl. XVI

Všeobecným ustanovením sa nahrádzajú názvy krajský ch orgánov miestnej štátnej správy názvom úradu, na ktorý sa presúva ich pôsobnosť.

Zároveň sa vypúšťa ustanovenie o zriadení krajských školských úradov a ustanovenia súvisiace s ich organizáciou a financovaním. Toto je odôvodnené presunom pôsobností krajského školského ú radu na obvodný úrad v sídle kraja podľa čl. I tohto návrhu.

K čl. XVII

Všeobecným ustanovením sa nahrádzajú názvy krajských orgánov miestnej štátnej správy názvom úradu, na ktorý sa presúva ich pôsobnosť.

Zároveň sa vypúšťa ustanovenie upravujú ce postavenie krajských stavebných úradov z dôvodu presunu ich pôsobností na obvodný úrad v sídle kraja podľa čl. I tohto návrhu.

K čl. XVIII

K čl. XIX

Úprava dotknutých ustanovení je nevyhnutná z dôvodu, ž e úpravu textu nemožno dosiahnuť len paušálnym nahradením názvov doterajších orgánov. Ïalej sa predmetnými úpravami sledujú zmeny v súvislosti so zrušením krajskej štruktúry dotknutého orgá nu a presunom jeho pôsobnosti. Zároveň sa zabezpečuje dvojinštančnosť konania, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb tak, že sa jednoznačne ustanovuje, ž e ministerstvo rozhoduje len o takých opravných prostriedkoch, ktoré smerujú proti rozhodnutiam, ktoré doteraz vykonávali na prvom stupni zrušované krajské orgány miestnej štátnej správy. Aby bola dvojinštanč nosť konania zabezpečená aj v obvodných úradoch miestnej štátnej správy v sídlach krajov, výslovne sa ustanovuje, že presúvanú pôsobnosť budú zabezpečovať osobitné organizačné ú tvary oddelené organizačne od tých útvarov, ktoré konajú v prvom stupni.

K čl. XX

S ohľadom na zrušenie krajských štruktúr príslušných orgánov miestnej štátnej správy a presunom ich pôsobností podľa čl. I tohto návrhu je nevyhnutn é upraviť, ktorý subjekt je oprávnený rozhodovať v správnom konaní. Obdobne, ako je to u iných orgánov v sídlach krajov, sa rieši zabezpečenie dvojinštančnosti konania. V ustanovení týkajúcom sa štátneho odborného dozoru nad autoškolami sa pridaním pôsobnosti obvodnému úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v tomto ohľade zosúla ďuje právny stav s faktickým. Zároveň sa všeobecným ustanovením v tomto zákone nahrádzajú názvy orgánov miestnej štátnej správy názvom úradu, ktorý bude túto pôsobnosť vykonávať.

K čl. XXI

K bodom 1 a 2

Vzhľadom na zrušenie krajskej úrovne sa upravuje kreácia prednostov obvodných lesných úradov z ministra na vládu.

K bodom 3 a 6

V súlade s prenesením pôsobnosti z krajskej ú rovne na obvodnú úroveň v sídle kraja sa ustanovuje územná pôsobnosť obvodných lesných úradov v sídlach krajov a v nadväznosti na to sa upravuje príloha. Okrem toho sa v prílohe z dôvodu racionalizá cie výkonu štátnej správy zrušuje Obvodný lesný úrad Kysucké Nové mesto a okres Kysucké Nové mesto sa zaraďuje do územného obvodu Obvodného lesného úradu ilina.

K bodu 4

K bodu 5

Zabezpečuje sa dvojinštančnosť konania v obvodných ú radoch miestnej štátnej správy v sídlach krajov, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb tak, že sa jednoznačne ustanovuje, že na účely výkonu prvostupňovej agendy v správnom konaní, kde obvodný úrad v sídle kraja koná a rozhoduje ako bežný obvodný úrad v prvom stupni, si obvodný úrad v sídle kraja zriaďuje osobitný organizačný útvar. Dôsledkom takejto úpravy je to, aby v prvom stupni nemohol rozhodovať riaditeľ obvodného lesného úradu v sídle kraja, ktorý by následne mohol byť aj odvolacím orgánom, čo by nebolo v súlade s § 9 až 13 sprá vneho poriadku.

K bodu 7

Všeobecným ustanovením sa nahrádzajú názvy krajský ch orgánov miestnej štátnej správy názvom úradu, na ktorý sa presúva ich pôsobnosť.

K čl. XXII

Označenie doterajšieho vedúceho funkcionára územnej vojenskej správy je potrebné nahradiť pôsobnosťou ministerstva obrany. Toto riešenie je odôvodnené osobitným obsahom tejto činnosti a skutočnosťou, že táto činnosť zostáva naďalej v pô sobnosti ministerstva obrany podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Ide o agendu povoľovania nosiť vojenskú rovnošatu bývalým profesionálnym vojakom, ako aj zabezpečenia pohrebu policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ktorý zomrel počas trvania služobné ho pomeru.

K čl. XXIII

Úprava dotknutých ustanovení je nevyhnutná z dôvodu, že úpravu textu nemožno dosiahnuť len paušálnym nahradením názvov doterajších orgánov. Zároveň sa predmetnými úpravami sledujú zmeny v súvislosti so zrušením krajskej štruktú ry dotknutého orgánu a presunom jeho pôsobnosti. Zmena príslušnosti orgánu si vynucuje aj gramatickú úpravu niektorých ustanovení a úpravu príslušných pozná mok pod čiarou.

K čl. XXIV

Označenie doterajšieho vedúceho funkcionára územnej vojenskej správy je potrebné nahradiť označením vedúceho funkcionára obvodného úradu, keďže pôsobnosť územnej vojenskej správy sa presú va na obvodný úrad v sídle kraja.

Vzhľadom na špecifický charakter sa priznávanie hodnosti vymedzeným osobám zveruje ministerstvu obrany.

K čl. XXV

K čl. XXVI

K čl. XXVII

Úprava dotknutých ustanovení je nevyhnutná z dôvodu, že úpravu textu nemožno dosiahnuť len paušá lnym nahradením názvov doterajších orgánov, ktorá by bola gramaticky nevhodná.

K čl. XXVIII

V nadväznosti na ustanovenie v Èl. IV, v zmysle ktorého ved úceho príslušného organizačného útvaru obvodného úradu bude do funkcie vymenúvať prednosta obvodného úradu na návrh príslušného ministra alebo vedúceho ústredného orgánu štátnej sprá vy, sa v zákone o štátnej službe rozširuje okruh osôb, ktoré plnia úlohy štátnej správy vo verejnej funkcii. Navrhované riešenie je nevyhnutné vzhľadom na nový model integrovaného úradu miestnej št átnej správy, v ktorom je potrebné zachovať náležitú ingerenciu príslušného vedúceho ústredného orgánu štátnej správy do personálnych vzťahov. Pritom sa zohľadňuje, že navrhovanie vedú ceho organizačného útvaru obvodného úradu priamo ministrom zabezpečí primeranú odbornú spôsobilosť a bezúhonnosť dotknutej osoby. Tým sa zvýrazňuje aj priama zodpovednosť za výkon štátnej spr ávy ministrovi, do ktorého pôsobnosti patrí príslušný výkon štátnej správy.

Keďže v pô sobnosti Policajného zboru bude od účinnosti zákona služobným úradom len ministerstvo vnútra, je potrebné zo zákona vypustiť ustanovenie, na základe ktorého služobným úradom mohol byť aj útvar Policajn ého zboru určený ministrom vnútra. V súvislosti s tým sa mení aj vnútorný odkaz v inom ustanovení.

Ustanovenie o vedúcom služobného úradu sa upravuje so snahou centralizovať personálnu agendu týkajúcu sa štátnozamestnaneckých vzťahov na menší počet služobných úradov, pretože sa zrušuj ú štátne orgány, ktoré boli doteraz samostatnými služobnými úradmi. Keďže v nových služobných úradoch pribudne množstvo personálnej agendy, navrhuje sa, aby vedúci služobného úradu mohol č asť tejto agendy preniesť na vedúcich zamestnancov v služobnom úrade formou služobného predpisu.

K čl. XXIX

K čl. XXX

Ustanovenie o účinnosti jednoznačne určuje, že k zrušeniu vymedzených úradov a k presunu pôsobností vrátane práv a povinností vyplývajúcich z personá lnych a majetkových vzťahov, dôjde k 1. januáru 2013.

V Bratislave 24. augusta 2012

Robert Fico

predseda vlády

Robert Kaliňák

podpredseda vlády a minister vnútra

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 334/2012, dátum vydania: 14.11.2012

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Návrh zákona bol vypracovaný v súlade s navrhovaným Plánom Legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2012.

Účelom návrhu zákona je zabezpečiť transpozíciu Rámcového rozhodnutia 2009/315/SVV z 26. februára 2009 o organizácii a obsahu výmeny informácií z registra trestov medzi členskými štátmi ako aj súvisiacu transpozíciu Rámcového rozhodnutia Rady 2008/675/SVV z 24. júla 2008 o zohľadnení odsúdení v členských štátoch Európskej únie v novom trestnom konaní.

V súvislosti s vyššie uvedeným účelom návrh zákona vymedzuje podmienky na zavedenie nového mechanizmu výmeny informácií z registrov trestov medzi členskými štátmi Európskej únie v elektronickej forme prostredníctvom Európskeho informačného systému registrov trestov, ktorého technické využívanie priamo vyplýva z Rozhodnutia Rady 2009/316/SVV zo 6. apríla 2009 o zriadení Európskeho informačného systému registrov trestov (ECRIS) podľa článku 11 rámcového rozhodnutia 2009/315/SVV. Zároveň sa stanovujú postupy registra trestov vyplývajúce z požiadaviek rámcového rozhodnutia 2009/315/SVV ohľadne centrálnej evidencie odsúdení osôb podľa ich štátnej príslušnosti, žiadostí o zaslanie informácií o odsúdeniach medzi členskými štátmi Európskej únie a odpovedí na ne vrátane podmienok ich použitia, ako aj možností uchovávania biometrických údajov osôb odsúdených v cudzine, ktoré sú zasielané registru trestov. Ďalšie čiastkové zmeny zákona o registri trestov vyplývajú najmä zo zavedenia integrovaných obslužných miest na podanie žiadosti o výpis z registra trestov, ako aj z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. PL. ÚS 15/2006 z 20. mája 2009, ktorým sa vylučuje možnosť žiadať o odpis registra trestov pre účely vydania zbrojného preukazu a zbrojnej licencie. Navrhované zmeny a doplnenia Trestného zákona a Trestného poriadku vyplývajú z požiadavky transpozície Rámcového rozhodnutia Rady 2008/675/SVV, ktorej účelom je zabezpečiť, aby právoplatné odsúdenia vynesené voči slovenských občanom súdmi iných členských štátov Európskej únie boli v trestnom konaní náležite zohľadnené, ak sa jedná o čin trestný aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky.

Predkladateľ si je vedomý prekročenia lehôt na transpozíciu vyššie uvedených rámcových rozhodnutí, avšak aplikácia nových postupov vyplývajúcich z obidvoch z nich je čiastočne prepojená, zatiaľ čo technické požiadavky na prevádzku Európskeho informačného systému registrov trestov vyplývajúce z Rozhodnutia Rady 2009/316/SVV boli naplnené až začiatkom roku 2012. Samotný legislatívny proces súvisiaci s návrhom tohto zákona bol navyše oddialený aj uskutočnením predčasných parlamentných volieb v marci 2012 a následným ustanovením novej vlády Slovenskej republiky do jej funkcie.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi, ako aj s právom Európskej únie.

Predkladaný návrh zákona nezakladá vplyvy na rozpočet verejnej správy, životné prostredie, ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy ako aj pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, pretože zjednodušuje prístup obyvateľstva k informáciám v registri trestov vďaka možnosti požiadať o výpis z registra trestov prostredníctvom integrovaných obslužných miest.

Nakoľko ide o vykonanie právne záväzného aktu Európskej únie, v súlade s čl. 12 ods. 3 Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky sa predbežné pripomienkové konanie nevykonalo.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 334/2012, dátum vydania: 14.11.2012

B. Osobitná časť

K článku I

K bodu 1

Ustanovenie § 1 ods. 1 písm. f) sa v nadväznosti na svoju čiastočnú duplicitu vo vzťahu k § 1 ods. 2 zákona primerane upravuje a aktualizuje vypustením zmienky na medzinárodnú zmluvu ako aj osobitný predpis uvedený v poznámke pod čiarou k odkazu 2, nakoľko Rozhodnutie Rady č. 2005/876/SVV o výmene informácií z registrov trestov bolo zrušené a nahradené rámcovým rozhodnutím Rady č. 2009/315/SVV z 26. februára 2009 o organizácii a obsahu výmeny informácií z registra trestov medzi členskými štátmi, ktoré sa transponuje touto novelou zákona.

K bodu 2

Text ustanovenia § 1 ods. 2 zákona sa zjednodušuje a sprehľadňuje vypustením slov „správy, informácie a o oznámenia“ zasielané zo strany členských štátov Európskej únie a iných štátov a ich začlenením pod jednotný pojem „informácie o odsúdeniach a ostatných súvisiacich rozhodnutiach“. Odkaz 1 týkajúci sa informácií zasielaných na základe príslušnej medzinárodnej zmluvy sa presúva na koniec textu a týka sa najmä iných štátov ako sú štáty Európskej únie, príp. aj členských štátov Európskej únie, ktoré pri zasielaní informácií výnimočne postupujú podľa príslušnej medzinárodnej zmluvy.

K bodu 3

V nadväznosti na úpravu § 1 ods. 1 písm. f) a ods. 2 v predchádzajúcich bodoch bolo nutné primerane upraviť aj § 1 ods. 3, aby boli medzi informácie poskytované na základe tohto ustanovenia zahrnuté aj informácie o odsúdeniach a ostatných súvisiacich rozhodnutiach cudzozemských súdov.

K bodu 4

V ustanovení § 1 ods. 4 psím. d ) zákona sa vypúšťa odkaz 2 v nadväznosti na zrušenie Rozhodnutia Rady č. 2005/876/SVV o výmene informácií z registrov aj jeho nahradenie rámcovým rozhodnutím Rady č. 2009/315/SVV z 26. februára 2009 o organizácii a obsahu výmeny informácií z registra trestov medzi členskými štátmi, ktoré sa transponuje touto novelou. V tejto súvislosti sa zároveň bližšie špecifikujú ústredné orgány iných členských štátov, ktoré boli pôvodne vymedzené v zrušenom Rozhodnutí Rady č. 2005/876/SVV.

K bodu 5

K úprave a rozšíreniu ustanovenia § 2 zákona dochádza v nadväznosti na zrušenie Rozhodnutia Rady č. 2005/876/SVV o výmene informácií z registrov trestov. Režim výmeny informácií medzi členskými štátmi Európskej únie v súčasnosti vyplýva z požiadaviek transponovaného Rámcového rozhodnutia Rady 2009/315/SVV z 26. februára 2009 o organizácii a obsahu výmeny informácií z registra trestov medzi členskými štátmi. V ustanovení § 2 ods. 2 sa zavádza nový spôsob výmeny informácií elektronickou formou v štandardizovanom formáte, ktorý priamo vyplýva z Rozhodnutia Rady 2009/316/SVV zo 6. apríla 2009 o zriadení Európskeho informačného systému registrov trestov (ECRIS) podľa čl. 11 rámcového rozhodnutia 2009/315/SVV. Ustanovenie odseku 3 vyplýva z požiadavky čl. 11 ods. 5 rámcového rozhodnutia 2009/315/SVV a upravuje spôsob zasielania informácií medzi členskými štátmi v prípade, že elektronická výmena nie je z technických alebo iných dôvodov dočasne možná. Na tento účel sa zákon dopĺňa prílohou č. 1, ktorá obsahuje štandardný formulár žiadosti o informácie z registra trestov a odpovede na takúto žiadosť, ktorý sa použije pri výmene informácií medzi členskými štátmi Európskej únie. Zároveň sa do textu ustanovenia vkladá odkaz 2, pričom poznámka pod čiarou k tomuto odkazu bola primerané upravená, aby zodpovedala obsahu navrhovaného ustanovenia § 2.

K bodom 6 až 10

Požiadavka na doplnenie ustanovenia § 4 v súvislosti s obsahom trestných listov, ktoré sú podkladom na zápis informácií do registra trestov, vyplýva z ustanovení čl. 4 ods. 1 a čl. 11 ods. 1 rámcového rozhodnutia 2009/315/SVV. Účelom tohto doplnenia je zabezpečiť efektívnu výmenu informácií medzi registrami trestov členských štátov Európskej únie prostredníctvom jasného identifikovania členského štátu zodpovedného za centrálnu evidenciu trestných záznamov svojich občanov, ako aj rozšírenia skupiny údajov nevyhnutných na jednoznačnú identifikáciu dotknutej osoby.

K bodu 11

V doplnenom ustanovení § 7 ods. 1 písm. f) rozširuje rozsah informácií, ktoré je súd povinný zaslať registru trestov, pričom sa prihliada na potrebu zohľadniť aj výkon ochranného opatrenia (najmä ochranného liečenia alebo detencie), ktoré môžu mať významný dopad pre posudzovanie odsúdeného ešte dlhú dobu – aj niekoľko rokov po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody.

K bodu 12

Doterajšie znenie zákona stanovovalo registru trestov povinnosť uchovávať po dobu sto rokov výhradne údaje a informácie podľa § 4 až 8. Nakoľko súčasná novela zákona rozširuje skupinu uchovávaných údajov aj o informácie získané od príslušných orgánov ostatných členských štátov Európskej únie, je nutné aplikovať uvedený časový rozsah uchovávania aj na tieto údaje. Súčasná novela zároveň reaguje aj na zmenu vyplývajúcu z predchádzajúcej novely zákona, ktorou bolo v zákone zakotvené ustanovenie § 3a týkajúce sa ochranných opatrení ukladaných právnickým osobám, a preto je v tejto súvislosti nutné upraviť aj časovú lehotu uchovávania údajov o týchto právnických osobách.

K bodu 13

Doplnenie ustanovenia § 10 ods. 3 zákona je zdôvodnené zámerom zjednodušenia prístupnosti informácií z registra trestov tak, aby sa žiadosti mohli podávať nielen na príslušných prokuratúrach a obecných úradoch, ktoré vedú aj matriku, ale aj na integrovaných obslužných miestach, ktoré boli zavedené § 9a zákona č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodom 14 a 15

V súlade s navrhovaným doplnením zákona uvedeným v predchádzajúcom bode taktiež aj doplnenie ustanovenia § 10 ods. 10 vyplýva z § 9a zákona č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 16

Ustanovenie § 11 týkajúce sa nezahladených odsúdení súdom členského štátu Európskej únie a súdom iného štátu sa mierne štylisticky modifikuje, aby z jeho znenia jednoznačne vyplývalo, že vo výpise z registra trestov je možné uviesť len tie nezahladené odsúdenia týchto cudzozemských súdov, ktoré boli uznané súdom Slovenskej republiky, následkom čoho nadobudli na území Slovenskej republiky právne účinky. Zároveň sa do textu za slovo „obmedzení“ vkladajú slová „alebo povinností“ v súlade s požiadavkami príslušných trestnoprávnych inštitútov.

K bodu 17

Uvedený bod bol do textu zapracovaný na základe zásadnej pripomienky Orgánu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky. Z pohľadu ochrany osobných údajov je potrebné, aby osobitný zákon (a nie vyhláška príp. iný všeobecne záväzný právny predpis s menšou silou ako zákon) obsahoval podstatné náležitosti zakotvené v ustanovení § 7 odsek 3 zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov. V zmysle uvedeného nie je preto možné ponechať ustanovenie obsahových náležitostí (t.j. zoznam osobných údajov, účel ich spracúvania, okruh dotknutých osôb, ako aj ich poskytovanie, sprístupňovanie a zverejňovanie) na právnu normu nižšej právnej sily ako je zákon. Súčasná zákonná formulácia umožňuje vydať výpis z registra trestov aj na žiadosť orgánu verejnej moci, ak to ustanovuje osobitný predpis (nielen zákon). V tejto súvislosti možno odkázať aj na ustanovenie § 8 odsek 3 zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého „spracúvanie osobných údajov o porušení ustanovení predpisov trestného práva, priestupkového práva alebo občianskeho práva, ako aj o výkone právoplatných rozsudkov alebo rozhodnutí môže vykonávať len ten, komu to umožňuje osobitný zákon.“. Len osobitný zákon s vyššie uvedenými obsahovými náležitosťami je možné považovať za spôsobilý právny základ spracúvania osobných údajov dotknutých osôb bez ich súhlasu.

K bodu 18

Zmyslom doplnenia ustanovenia § 13 ods. 1 písm. a) zákona v súvislosti s modifikáciou § 13 ods. 2 písm. c) upravenou v nasledujúcom bode je jasne vymedziť skupinu cudzozemských súdnych rozhodnutí, ktorých účinky na území Slovenskej republiky sú totožné s účinkami právoplatných odsúdení slovenských súdov, a jednoznačne ich odlíšiť od takých cudzozemských rozhodnutí, na ktoré nemožno prihliadať, pretože neboli uznané na základe postupu podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku, a ktoré sa v odpise uvádzajú v osobitnej kategórii údajov (bod 19). Účinky rozhodnutí súdov iných členských krajín Európskej únie v trestnom konaní priamo vyplývajú z ustanovenia § 7b Trestného zákona navrhovaného v čl. II tejto novely, kým účinky súdov iných krajín môžu vyplynúť len na základe postupu podľa tretej hlavy piatej časti Trestného poriadku (uznávacie konanie).

K bodu 19

Nutnosť zmeny a doplnenia ustanovenia § 13 ods. 2 písm. c) zákona vyplýva zo skutočnosti, že súčasťou odpisu registra trestov sú aj informácie o odsúdeniach v iných krajinách (odlišných od členských štátov Európske únie) vyplývajúce z trestných listov pre medzinárodnú výmenu, ktoré však nenadobudli právne účinky na území Slovenskej republiky prostredníctvom uznania. Informácie o týchto odsúdeniach sa preto v registri trestov uvádzajú v osobitnej kategórii údajov s doložkou, že tieto rozhodnutia nemajú právne účinky na území Slovenskej republiky a majú len informatívny charakter.

K bodu 20

Doplnenie nového § 13a ods. 1 vyplýva z nutnosti jasne vymedziť charakter a možnosti zohľadnenia nezahladených cudzozemských súdnych rozhodnutí, ktoré sú súčasťou odpisov registra trestov vydávaných na iné účely ako trestné konanie. Kým pre účely trestného konania účinok odsúdenia súdu iného členského štátu Európskej únie na území Slovenskej republiky vyplýva priamo z ustanovenia § 7b Trestného zákona navrhovaného v čl. II tejto novely, jeho zohľadnenie pre iné účely než trestné konanie bez uznania podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku nie je prípustné; primerane to platí aj pre neuznané rozhodnutia súdov iných štátov ako členských štátov Európskej únie. Z uvedeného dôvodu sa odpisy registra trestov vydávaných na účely § 14 ods. 2 a 3 v prípadoch neuznaných odsúdení uvádzajú s doložkou, že tieto rozhodnutia nemajú právne účinky na území Slovenskej republiky a majú len informatívny charakter.

K bodu 21

Poznámka pod čiarou k odkazu 8 sa aktualizuje v nadväznosti na prijatie nového zákona č. 383/2011 Z. z. o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste.

K bodom 22 a 23

Vypustenie časti citácie v poznámke pod čiarou k odkazu 9 v § 14 ods. 2 písm. a) ako aj špecifikovanie rozsahu poskytnutia informácií z registra trestov podľa § 14 ods. 3 písm. l) vyplýva z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. PL. ÚS 15/2006 z 20. mája 2009, ktorý bol uverejnený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 382/2009 Z. z., a ktorý konštatuje, že na preukázanie bezúhonnosti a spoľahlivosti podľa § 19 zákona č. 190/2003 Z. z. nemožno vyžadovať odpis registra trestov, ale len výpis z registra trestov. Ustanovenie § 19 ods. 2 písm. a) zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov však pre posúdenie spoľahlivosti osoby vyžaduje aj informáciu o rozhodnutí o podmienečnom zastavení trestného stíhania. Na základe odbornej diskusie v rozporovom konaní sa prijalo kompromisné riešenie, ktoré pre definovaný účel poskytne Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky informáciu vo forme výpisu (§ 11 zákona o registri trestov) a informáciu o rozhodnutí o podmienečnom zastavení trestného stíhania (§ 13 ods. 2 písm. a) zákona o registri trestov).

K bodu 24

Súčasné znenie ustanovenia § 17 sa nahrádza novým znením, ktoré vyplýva z požiadavky transpozície rámcového rozhodnutia 2009/315/SVV. Transponované články 4 a 5 rámcového rozhodnutia stanovujú povinnosť informovať ústredné orgány iných členských štátov Európskej únie o odsúdení ich štátnych príslušníkov, čím definujú členský štát, ktorého je odsúdená osoba štátnym občanom, ako subjekt centrálnej evidencie a poskytovania informácií o odsúdeniach svojich občanov na základe žiadosti iných členských štátov. Orgánom zodpovedným za evidenciu informácií o odsúdeniach slovenských občanov v zahraničí ako aj za poskytovanie informácií o odsúdeniach a ďalších súvisiacich rozhodnutiach týkajúcich sa štátnych príslušníkov iných členských štátov je Generálna prokuratúra Slovenskej republiky. V ustanovení § 17 sa zároveň v súlade s požiadavkou čl. 5 stanovuje povinnosť aktualizovať údaje súvisiace s odsúdením slovenského občana v nadväznosti na zmeny vykonané v štáte odsúdenia na účely ich ďalšieho poskytovania na základe žiadosti ústredných orgánov iných členských štátov EÚ, pričom povinnosť poskytovať výhradne aktualizované údaje platí aj pri žiadostiach iných štátov ako členských štátov EU. Generálna prokuratúra zároveň v súčinnosti s príslušným slovenským súdom zabezpečuje poskytovanie kópií právoplatných rozsudkov a súvisiacich informácií v nadväznosti na žiadosť ústredného orgánu iného členského štátu ako aj zodpovedá za získanie kópií relevantných rozsudkov a súvisiacich informácií vydaných súdom iného členského štátu na účely trestného konania v Slovenskej republiky, ako to vyplýva z navrhovaného ustanovenia § 488a v bode 2 v čl. III tejto novely. V prípade, že súčasťou informácií o odsúdení slovenského občana v zahraničí sú aj biometrické údaje, Generálna prokuratúra ich zaeviduje a odstúpi na ďalšie spracovanie príslušnému útvaru Policajného zboru v zmysle zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, nakoľko v súčasnosti nedisponuje možnosťou uchovávať takýto typ údajov.

K bodu 25

S cieľom transpozície čl. 6 rámcového rozhodnutia 2009/315/SVV ustanovenie § 17a určuje Generálnu prokuratúru ako ústredný orgán na zasielanie žiadostí o informácie z registra trestov iného členského štátu Európskej únie pre účely trestného konania voči jeho občanovi, alebo iné účely v súvislosti s plnením úloh stanovených zákonom, prípadne na žiadosť dotknutej osoby, ktorá je občanom dožiadaného členského štátu. V zmysle požiadavky čl. 7 ods. 4 rámcového rozhodnutia 2009/315/SVV je možné žiadať od iného členského štátu aj informácie o odsúdeniach inej osoby, ako je občan tohto členského štátu, a to v rozsahu stanovenom medzinárodnou zmluvou, ktorou je Európsky dohovor o vzájomnej pomoci v trestných veciach. Požiadavka na ochranu použitia osobných údajov poskytnutých na základe žiadosti Generálnej prokuratúry zakotvená v ustanovení § 17a ods. 3 vyplýva z čl. 9 ods. 1 až 3 a ods. 5 predmetného rámcového rozhodnutia.

Na základe požiadaviek vyplývajúcich z čl. 7 a 8 rámcového rozhodnutia 2009/315/SVV Generálna prokuratúra v zmysle ustanovenia § 17b ods. 1 zákona zabezpečuje zasielanie informácií z registra trestov týkajúcich sa občana Slovenskej republiky vyplývajúcich z nezahladených odsúdení súdom SR, súdom iného členského štátu EÚ a súdom iného štátu ako členského štátu EÚ v nadväznosti na žiadosť ústredného orgánu iného členského štátu Európskej únie, príp. iného štátu ako členského štátu EÚ (§ 17b ods. 4, veta za bodkočiarkou, § 17b ods. 6). Nakoľko čl. 5 predmetného rámcového rozhodnutia požaduje, aby informácie o odsúdeniach občana Slovenskej republiky vynesené v inom členskom štáte a zaslané za účelom evidencie do Slovenskej republiky boli v prípade žiadosti o ich poskytnutie zasielané výhradne v podobe, ktorá odráža zmeny vykonané v odsudzujúcom členskom štáte (zahladenie odsúdenia, prípadne výmaz z registra trestov), je odôvodnené, aby aj trestné záznamy vyplývajúce z rozhodnutí slovenských súdov boli do zahraničia zasielané len vo forme výpisu, a to aj na účely trestného konania, čím nevznikne disproporcia v rozsahu a charaktere údajov, ktoré majú posudzovať orgány iného členského štátu. Takýto mechanizmus zasielania trestných záznamov o občanoch Slovenskej republiky je opodstatnený aj skutočnosťou, že väčšina členských štátov Európskej únie nepozná režim odpisu a výpisu registra trestov a pri posudzovaní bezúhonnosti osoby v priebehu trestného konania zohľadňujú výhradne jej nezahladené odsúdenia, pričom zahladené odsúdenia sa z registrov trestov spravidla vymazávajú. Režim zasielania výhradne nezahladených odsúdení slovenských občanov navyše eliminuje možnosť, že by informácia zaslaná do zahraničia vo forme odpisu bola posudzujúcim orgánom mylne interpretovaná ako platná, čím by občanovi Slovenskej republiky mohla spôsobiť ujmu napr. pri stanovovaní charakteru alebo výšky trestu, prípadne spôsobe jeho výkonu. Ďalšie podmienky zasielania trestných záznamov občana Slovenskej republiky vyplývajúce z čl. 7, 8 a 9 ods. 4 rámcového rozhodnutia 2009/315/SVV týkajúce sa lehôt na ich zaslanie, rešpektovania obmedzení oznámených členským štátom pôvodu, či ochrany použitia osobných údajov sú upravené v ustanoveniach § 17b ods. 2, ods. 4 až 6 zákona. Požiadavka zasielať aj biometrické údaje dotknutej osoby, ak sú k dispozícii, vyplýva z čl. 11 ods. 1 písm. c) bod 2 rámcového rozhodnutia a bola transponovaná v ustanovení § 17b ods. 3, pričom predpokladá súčinnosť príslušného orgánu Policajného zboru v nadväznosti na ustanovenie § 17 ods. 6 zákona.

K bodu 26

Úprava ustanovenia § 19 ods. 1 je odôvodnená zmenami vykonanými v ustanoveniach § 10 ods. 3 a ods. 10 zákona, ako aj nutnosťou upraviť zaplatenie poplatku za poskytnutie informácií z registra trestov na základe žiadosti dotknutej osoby v zmysle ustanovenia § 17a ods. 1 zákona.

K bodu 27

Vzhľadom na transpozíciu rámcového rozhodnutia 2009/315/SVV, ktoré v plnom rozsahu nahrádza rozhodnutie 2005/876/SVV, ako aj priamu aplikáciu rozhodnutia 2009/316/SVV, sa ustanovenie § 19 ods. 3 stalo nadbytočným, nakoľko výmena informácií medzi členskými štátmi Európskej únie bude prebiehať v elektronickej podobe prostredníctvom Európskeho informačného systému registrov trestov (ECRIS), pričom štandardné tlačivá v zmysle prílohy č. 1 sa budú využívať len v prípadoch, ak výmena informácií v elektronickej podobe nebude možná, tak ako to vyplýva z navrhovaného ustanovenia § 2.

K bodu 28

Týmto ustanovením sa zriaďuje Príloha č. 2 k tomuto zákonu, ktorú tvoria transponované rámcové rozhodnutia Rady Európskej únie.

K bodu 29

Zákon sa dopĺňa dvomi prílohami. Prílohu č. 1 tvorí štandardný formulár žiadosti a odpovede na ňu využívaný pri výmene informácii z registrov trestov medzi členskými štátmi Európskej únie, ktorý sa však bude využívať len v prípade, že výmena informácii nebude možná v elektronickej podobe prostredníctvom Európskeho informačného systému registrov trestov (ECRIS) upraveného v ustanovení § 2 zákona. Prílohu č. 2 tvorí zoznam transponovaných rámcových rozhodnutí Rady Európskej únie.

K článku II

K bodu 1

Navrhované ustanovenie § 7b ods. 1 Trestného zákona vymedzuje základné podmienky, na základe ktorých možno vykonať priznať účinky rozhodnutiu súdu iného štátu v trestnej veci, prípadne ho vykonať na území Slovenskej republiky. Základným predpokladom takýchto dôsledkov môžu byť relevantné ustanovenia zákona alebo medzinárodnej zmluvy. Obsah ustanovenia § 7b ods. 1 Trestného zákona bol pre svoj hmotnoprávny charakter vyňatý z ustanovenia § 515 ods. 1 Trestného poriadku a systematicky zaradený v úvodných ustanoveniach Trestného zákona ako zákonný predpoklad, na ktorý priamo nadväzuje tretia hlava piatej časti Trestného poriadku (výkon rozhodnutí vo vzťahu k cudzine), ale tiež navrhované ustanovenie § 7b ods. 2 Trestného zákona, ktoré vyplynulo z požiadavky stanovenej v čl. 3 Rámcového rozhodnutie Rady 2008/675/SVV z 24. júla 2008 o zohľadnení odsúdení v členských štátoch Európskej únie v novom trestnom konaní. Ustanovenie § 7b ods. 2 Trestného zákona pri stanovení podmienky obojstrannej trestnosti spáchaného skutku vytvára predpoklad pre procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov uvedený v navrhovanom § 488a Trestného poriadku v čl. III v bode 2 novely.

K bodom 2 a 3

Zohľadnenie rozhodnutia súdu iného členského štátu Európskej únie je vylúčené v prípadoch uvedených v § 41 a 42 Trestného zákona, nakoľko by tento postup smeroval k zrušeniu rozhodnutia súdu tohto členského štátu. Výnimka z požiadavky zohľadňovať v trestnom konaní rozhodnutia súdov iných členských štátov Európskej únie je odôvodnená samotným ustanovením čl. 3 ods. 3 a 4 rámcového rozhodnutie Rady 2008/675/SVV, kde je stanovené, že zohľadnenie predchádzajúcich odsúdení vyhlásených v iných členských štátoch nesmie ovplyvňovať predchádzajúce odsúdenia tohto členského štátu alebo jeho rozhodnutia o ich vykonaní, ani ich rušiť alebo revidovať.

K bodu 4

Ustanovenie navrhovaného § 438e je odôvodnené vzhľadom na zásadu zákazu retroaktivity trestnoprávnych noriem. V trestnom konaní sa preto môžu zohľadniť len tie odsúdenia súdmi iných členských štátov Európskej únie, ktoré nadobudnú právoplatnosť dňom účinnosti tejto novely Trestného zákona.

K bodu 5

Týmto ustanovením sa dopĺňa zoznam preberaných právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie o rámcové rozhodnutie Rady 2008/675/SVV z 24. júla 2008 o zohľadnení odsúdení v členských štátoch Európskej únie v novom trestnom konaní, ktorého transpozícia je zabezpečená v predchádzajúcich bodoch.

K článku III

K bodu 1

Z aplikácie ustanovenia § 470 ods. 2 Trestného poriadku je nutné vyňať odsúdenia s pôvodom v inom členskom štáte Európskej únie, ktoré register trestov eviduje na základe súčasných mechanizmov výmeny informácií z registrov trestov medzi členskými štátmi EU, nakoľko rozhodnúť o zahladení takéhoto odsúdenia môže iba príslušný súd daného členského štátu. Modifikovať informácie zaznamenané v registri trestov vyplývajúce z odsúdenia občana Slovenskej republiky súdom iného členského štátu Európskej únie, je možné iba na základe oznámenia ústredného orgánu tohto členského štátu, ako to vyplýva z požiadaviek čl. 4 a 5 rámcového rozhodnutia 2009/315/SVV, ktoré je transponované v ustanovenia čl. I novely.

K bodu 2

Ustanovenie navrhovaného § 488a Trestného zákona vymedzuje zákonný rámec orgánov činných v trestnom konaní a súdov vo vzťahu k zohľadňovaniu právoplatných odsúdení súdmi iných členských štátov Európskej únie v trestnom konaní, ako to vyplýva z požiadaviek čl. 3 Rámcového rozhodnutie Rady 2008/675/SVV z 24. júla 2008 o zohľadnení odsúdení v členských štátoch Európskej únie v novom trestnom konaní. Ustanovenie § 488a ods. 2 poskytuje na základe ustanovenia § 17 ods. 8 zákona o registri trestov (čl. I, bod 23 novely) orgánom činným v trestnom konaní a súdom možnosť žiadať od Generálnej prokuratúry SR zabezpečenie kópií príslušných právoplatných rozsudkov súdov iných členských štátov Európskej únie pre účely zohľadnenia odsúdenia súdom v inom členskom štáte v trestnom konaní vedenom na území Slovenskej republiky, ak zo záznamov v registri trestov vyplýva existencia odsúdenia v tomto členskom štáte. Ak samotná informácia o odsúdení v inom členskom štáte evidovaná v registri trestov stačí na posúdenie jednotlivých skutočností a prijatie primeraných opatrení v trestnom konaní (napr. stanovenie priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, zaradenie do príslušného ústavu na výkon trestu a pod.) vyžiadanie kópií právoplatných rozsudkov súdov iných členských štátov nie je nutné. Avšak vzhľadom na závažnosť a možný dopad rozhodnutia súdu vo vzťahu k obvinenej osobe v prípadoch postupu podľa § 47 ods. 2 Trestného zákona je vyžiadanie kópií právoplatných rozhodnutí súdov iných členských štátov pre orgány činné v trestnom konaní a súdy stanovené ako povinnosť.

K bodom 3 a 4

Vypustenie prvej vety z ustanovenia § 515 ods. 1 Trestného poriadku nadväzuje na čl. II bod 1 novely s odôvodnením, že toto ustanovenie je hmotnoprávneho charakteru, a preto je vhodné ho systematicky zaradiť do úvodných ustanovení Trestného zákona. Nakoľko však prvá veta ustanovenia § 515 ods. 1 obsahovala aj legislatívnu skratku používanú v ďalších ustanoveniach tejto časti Trestného poriadku, bolo nevyhnutné zostávajúci text ustanovenia § 515 ods. 1 Trestného poriadku primerane upraviť.

K bodu 5

Jedná sa o legislatívno-technickú opravu chybného vnútorného odkazu po prijatí zákona č. 262/2011 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

K bodu 6

K článku IV

Navrhuje sa, aby právna úprava nadobudla účinnosť dňa 1. januára 2013.

V Bratislave, 1. augusta 2012

Robert Fico, v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Tomáš Borec, v.r.

minister spravodlivosti Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 330/2007, dátum vydania: 26.07.2007

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Činnosť registra trestov upravuje zákon č. 311/1999 Z. z. o registri trestov, ktorý bol prijatý Národnou radou Slovenskej republiky 3. novembra 1999 s účinnosťou od 1. januára 2000. Zákonom č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákonom č. 418/2002 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/1999 Z. z., boli vykonané zmeny súvisiace s potrebou ochrany štátu, s novými inštitútmi trestného práva, so zriadením Národného bezpečnostného úradu, s novými kompetenciami obcí a najmä bola zavedená možnosť poskytnúť občanovi na jeho požiadanie odpis registra trestov. Zákonom č. 530/2004 Z. z. o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste a o zmene a doplnení niektorých zákonov boli upravené vzťahy registra trestov k národnému členovi Eurojustu pri poskytovaní informácií z evidencie.

V právnom poriadku Slovenskej republiky však došlo aj k ďalším zmenám, ktoré priamo, či nepriamo významne ovplyvňujú činnosť registra trestov. V dvestotridsiatich platných všeobecne záväzných právnych predpisoch (vrátane medzinárodných zmlúv a vykonávacích predpisov) je zmienka o registri trestov. Množstvo právnych predpisov priamo, či nepriamo ustanovuje občanovi povinnosť (najčastejšie v súvislosti s preukazovaním bezúhonnosti a spoľahlivosti) predkladať výpis z registra trestov alebo odpis registra trestov.

Viaceré právne predpisy považujú výpis z registra trestov alebo odpis registra za výlučný doklad, ktorým sa preukazuje bezúhonnosť fyzickej osoby. Týmito dokladmi sa však preukazuje iba skutočnosť, či občan bol alebo nebol súdne trestaný, či voči nemu bolo alebo nebolo podmienečne zastavené trestné stíhanie, či ohľadne ním spáchaného skutku bol alebo nebol uzatvorený zmier a zastavené trestné stíhanie alebo či cudzozemský súd oznámil jeho odsúdenie. Bezúhonnosť alebo spoľahlivosť fyzickej osoby sa však posudzuje aj na základe iných podkladov. Treba mať na zreteli aj tú skutočnosť, že právny poriadok Slovenskej republiky definuje pojem bezúhonnosti len pre potreby príslušného zákona. Nepozná jednotnú definíciu tohto pojmu, v dôsledku čoho je obsahovo rozmanitý. Za bezúhonnú sa tak nepovažuje napríklad osoba vykonávajúca určitú právnickú profesiu, aj keď má odsúdenie dávno zahladené (tzv. princíp nulovej tolerancie), ale bezúhonným je napríklad ten, kto nebol odsúdený za trestný čin súvisiaci s výkonom určitého zamestnania, povolania alebo činnosti, hoci bol iným rozsudkom odsúdený za obzvlášť závažný zločin.

Občan môže žiadať vydanie výpisu z registra trestov a aj vydanie odpisu registra trestov bez uvedenia účelu napríklad iba preto, že si to bez zákonného oprávnenia a dôvodu praje subjekt, u ktorého sa občan uchádza o zamestnanie. Dochádza tak k tomu, že subjekt podnikajúci v súkromnej oblasti sa z odpisu registra dozvedá také skutočnosti o osobe uchádzača, o ktorých z dôvodov ochrany osobnosti nemá čo mať vedomosť. To sa týka aj cudzozemských podnikateľov v prípadoch, keď občan Slovenskej republiky sa uchádza o sezónnu prácu. Široký obsah odpisu registra trestov a neobmedzený prístup k jeho vydávaniu je spojený s ohrozením práva občana na ochranu jeho súkromia. Zároveň však možnosť vydávať odpis registra trestov priamo osobe, ktorá si o jeho vydanie požiada, je spojená s nebezpečenstvom uvádzania nesprávnych údajov v žiadosti, prípadne s pozmeňovaním údajov v obsahu odpisu registra trestov po jeho vydaní.

Register trestov je v dôsledku platnej právnej úpravy povinnosti občana preukazovať svoju bezúhonnosť výpisom z registra trestov alebo odpisom registra kapacitne preťažený, a to aj napriek investíciám do jeho technického zariadenia. Generálna prokuratúra ročne vydáva cca 635 000 výpisov z registra trestov, cca 294 000 odpisov registra trestov a spracúva vyše milióna dokumentov.

Technické vybavenie registra trestov od roku 1999 prešlo významným pokrokom. Vzťahy medzi registrom trestov a oprávnenými domácimi a aj zahraničnými subjektami sa často uskutočňujú elektronickou formou. V blízkej budúcnosti možno očakávať dobudovanie systému priameho elektronického prepojenia okresných prokuratúr, kde občan najčastejšie podáva žiadosť na register trestov.

Rozhodnutie Rady 2005/876/SVV z 21. novembra 2005 o výmene informácií z registrov trestov (Ú.v. Eú L 322, 9.12.2005) ustanovuje povinnosť všetkým členským štátom Európskej únie zriadiť ústredný orgán pre prijímanie a poskytovanie informácií o odsúdeniach a nadväzujúcich rozhodnutiach alebo opatreniach a vzájomne si tieto informácie poskytovať.

Významnou zmenou, ktorá sa priamo týka činnosti registra trestov, sú zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon a zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok. Týmito právnymi predpismi boli koncipované nové druhy trestov a ochranných opatrení, nové inštitúty hmotnoprávneho a procesného charakteru, ktoré sa v činnosti a v evidencii registra trestov môžu aplikovať iba, ak to ustanoví zákon. Významnou zmenou je nová kategorizácia trestných činov a posilnenie trestnej represie pri ukladaní trestu odňatia slobody páchateľovi zločinu, v dôsledku čoho sa fakticky predlžuje doba potrebná na zahladenie odsúdenia.

Zmyslom a účelom registra trestov bolo a aj je viesť evidenciu o osobách, ktoré boli právoplatne odsúdené súdmi, o nimi spáchaných trestných činoch, uložených sankciách a o priebehu ich výkonu. Po roku 2000 sa postupne súčasťou evidencie stali aj údaje o právoplatnom rozhodnutí cudzozemského súdu, ktoré bolo uznané rozhodnutím súdu Slovenskej republiky, údaje vyplývajúce z oznámenia cudzozemského súdu o právoplatnom odsúdení občana Slovenskej republiky alebo o právoplatnom odsúdení osoby, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, údaje o podmienečnom zastavení trestného stíhania alebo zmieri, o ktorých môže rozhodnúť nielen súd, ale aj prokurátor. Treba mať na zreteli, že podmienečné zastavenie trestného stíhania a uzatvorenie zmieru nemajú povahu odsudzujúcich rozhodnutí. Ich evidencia má význam len pre postup a rozhodovanie orgánov činných v trestnom konaní a súdov. Aktuálne sa požaduje rozšíriť prijímanie informácií a ich poskytovanie aj pre potreby iných členských štátov Európskej únie.

To sú skutočnosti, ktoré svojim rozsahom odôvodňujú potrebu novej právnej úpravy a nie len zmenu a doplnenie platného zákona.

Navrhuje sa, aby generálna prokuratúra plnila úlohy ústredného orgánu podľa čl. 1 až 3 rozhodnutia Rady 2005/876/SVV z 21. novembra 2005 pre iniciatívne zasielanie informácií z vlastnej evidencie príslušným ústredným orgánom iných členských štátov Európskej únie a aby prijímala a vybavovala žiadosti orgánov týchto štátov o také informácie.

Vzhľadom na zmysel poskytovania údajov z registra trestov sa navrhuje zásadná zmena postupov.

Na žiadosť občana a po splnení poplatkovej povinnosti sa vydá občanovi výpis z registra trestov. Pri podaní žiadosti občan nebude povinný uviesť účel, na ktorý výpis žiada. Možno dôvodne predpokladať, že občan bude žiadať o výpis z registra trestov najmä vtedy, ak mu zákon ustanovuje povinnosť takýto doklad predložiť na preukázanie bezúhonnosti a spoľahlivosti. Pre potreby iného ako trestného konania sa navrhuje, aby súdy, prokuratúra a orgány verejnej správy boli oprávnené vyžiadať na návrh účastníka alebo z úradnej moci výpis z registra trestov. Návrh zákona reaguje aj na uznesenie vlády SR č. 324 z 19. apríla 2006 k návrhu koncepcie vytvorenia siete jednotných kontaktných miest na Slovensku, podľa ktorého by sa postupne mali vytvoriť miesta, v ktorých budú sústredené všetky administratívne postupy spojené s podnikaním v oblasti služieb, čím sa zjednoduší a zefektívni prístup podnikateľov na trh v rámci Európskej únie. Občanovi sa umožní, aby mohol nahliadnuť do vlastnej evidencie registra trestov.

Štátu a jeho orgánom nemožno uprieť oprávnenie vykonať opatrenia na ochranu poriadku vo veciach verejných, v oblasti ochrany a bezpečnosti štátu a občanov. V záujme čistoty verejného života je aj to, aby zákonom určené funkcie alebo povolania mohli profesionálne vykonávať výlučne osoby, ktoré sú bezúhonné. Musí však ísť o skutočne spoločensky významné funkcie, s ktorých obsadením osobitný zákon spája splnenie podmienky bezúhonnosti. Preto sa navrhuje, aby iba zákonom určené subjekty a iba na zákonom ustanovený účel boli oprávnené žiadať o odpis registra trestov. Takouto úpravou sa zabráni možnému zneužívaniu osobných údajov obsiahnutých v odpise registra trestov, ich nekontrolovateľnému rozširovaniu a prípadnému pozmeňovaniu obsahu.

Podľa zákona č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti) môže prevádzkovateľ bezpečnostnej služby a technickej služby zamestnávať len osoby bezúhonné a spoľahlivé. Spoločenským záujmom je, aby v tejto oblasti nepôsobili osoby, ktoré sa dopustili protiprávnej činnosti. Záujemca o toto zamestnanie je povinný predložiť odpis registra trestov pri podaní žiadosti o prijatie do zamestnania a zamestnanec je povinný za účelom posúdenia bezúhonnosti predložiť prevádzkovateľovi každé dva roky odpis registra trestov. Aktuálne je vydaných viac ako 75 000 preukazov odbornej spôsobilosti a v roku 2006 bolo v bezpečnostných službách zamestnaných 24 168 osôb. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a ani krajské riaditeľstvá Policajného zboru nie sú schopné vlastnými silami a prostriedkami zabezpečiť vyžadovanie odpisov registra trestov na uvedený účel. Preto sa navrhuje, aby odpis registra trestov mohol byť v týchto prípadoch vydaný aj oprávnenej osobe.

Predmetom návrhu je tiež úprava postupov v registri trestov, postupov žiadateľov, oprávnených a príslušných orgánov v celom procese evidencie údajov a poskytovania informácií o nich.

Obsahom návrhu v Čl. II až XXIII sú legislatívne zmeny všetkých tých zákonov, ktoré na účely preukázania bezúhonnosti požadujú predložiť odpis registra trestov v tom zmysle, aby túto povinnosť nemala fyzická osoba, ale orgán, ktorý odpis registra trestov potrebuje.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.

Návrh zákona nebude mať ekonomický, environmentálny vplyv, ani negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Jeho aplikácia od 1. januára 2008 bude mať dopad na štátny rozpočet. Od roku 2008 vznikne potreba zvýšiť počet štátnych zamestnancov na generálnej prokuratúre o troch s určením výkonu služby v registri trestov a na krajských prokuratúrach (mimo Krajskej prokuratúry Bratislava) o sedem miest. Potreba bežných výdavkov sa na rok 2008 vyčísľuje na 3 941 274 Sk. Jednorazové kapitálové výdavky sa vyčísľujú na 400 000 Sk. Výdavky v roku 2008 budú činiť celkom 4 321 274 Sk. Bežné výdavky na rok 2009 3 779 395 Sk a na rok 2010 4 088 432 Sk. Zvýšené výdavky generálna prokuratúra uplatní v návrhu štátneho rozpočtu na roky 2008 až 2010.

Aplikácia nového zákona bude mať dopad aj na kapitolu „ministerstvo vnútra“ štátneho rozpočtu v súvislosti s poskytovaním služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti. Od roku 2008 vznikne potreba zvýšiť počet policajtov o deväť osôb so zaradením jedného na Prezídiu Policajného zboru a osem na krajských riaditeľstvách. Potreba bežných výdavkov na rok 2008 predstavuje 3 744 389 Sk a jednorazové kapitálové výdavky činia 315 000 Sk. Výdavky na rok 2008 sa tak celkom vyčísľujú na 4 059 389 Sk. Bežné výdavky na rok 2009 predstavujú 3 923 065 Sk. V roku 2010 by bežné výdavky predstavovali celkom 4 110 791 Sk a kapitálové 315 000 Sk. Výdavky na rok 2010 by tak činili celkom 4 425 791 Sk.

Dopad na verejné financie bol prerokovaný s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.

Zmena povinnosti občana predkladať namiesto odpisu registra trestov výpis z registra nebude mať vplyv na príjem štátneho rozpočtu, pretože poplatková povinnosť vo výške 100,- Sk ostáva zachovaná. Príjem tak bude závislý iba od počtu podaných žiadostí o výpis z registra trestov.

Nový spôsob vyžadovania odpisu registra trestov orgánmi štátu a nová povinnosť matrík poskytovať informácie o úmrtí osôb starších ako 14 rokov sa bude uskutočňovať elektronickou formou a tak nebude mať vplyv na verejné financie. Poplatková povinnosť súvisiaca s vyžadovaním odpisu registra trestov ostane zachovaná neštátnym subjektom.

Doložka

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1.Návrh zákona zakladá nároky na verejné financie. Tieto nároky súvisia s potrebou nových štátnozamestnaneckých miest v sídlach krajských prokuratúr a na Generálnej prokuratúre SR v registri trestov, ako aj na Ministerstve vnútra SR a krajských riaditeľstvách Policajného zboru. Ich potreba je zdôvodnená v bode 4.

Generálna prokuratúra SR

Rozpočtové dôsledky na rok 2008

Zvýšenie počtu funkčných miest štátnych zamestnancov o 10 osôb, z toho 3 na Generálnej prokuratúre SR a 7 na krajských prokuratúrach okrem Bratislavy zakladá zvýšené nároky na štátny rozpočet na rok 2008. Zákon má nadobudnúť účinnosť 1. januára 2008, potreba finančných prostriedkov vzhľadom na uznesenie vlády SR č. 856 z 11. októbra 2006 bola vyčíslená na 12 mesiacov roku 2008 v sume 4 341 274 Sk v nasledovnom členení:

A. Bežné výdavky

1)Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV pre 10 štátnych zamestnancov

a) Tarifný plat

KP – 3. platová trieda (7 osôb x 10 070,- Sk x 12 mes.) 845 880 Sk

GP SR – 3. platová trieda (2 osoby x 10 070,- Sk x 12 mes.) 241 680 Sk

7. platová trieda (1 osoba x 15 740,- Sk x 12 mes.) 188 880 Sk

–––––––––––––––––––––

Spolu 1 276 440 Sk

b)Osobné príplatky (50% z tarifného platu) 638 220 Sk

Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV celkom 1 914 660 Sk

2)Poistné a príspevky do poistných fondov (34,95%

z objemu mzdových prostriedkov) 669 174 Sk

3)Tovary a služby

a) Prvotné vybavenie kancelárie (jednorazové výdavky)

(10 osôb x 45 000,- Sk) 450 000 Sk

b) Režijné výdavky na rok (10 x 85 000,- Sk) 850 000 Sk

Tovary a služby celkom 1 300 000 Sk

4) Bežné transfery (3% z objemu mzdových prostriedkov) 57 440 Sk

Bežné výdavky spolu 3 941 274 Sk

B. Kapitálové výdavky (jednorazové výdavky)

- Výpočtová technika (10 osôb x 40 000,- Sk) 400 000 Sk

Výdavky c e l k o m 4 341 274 Sk

Rozpočtové dôsledky na rok 2009A. Bežné výdavky

1) Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV pre 10 štátnych zamestnancov

a) Tarifný plat (predpokladané zvýšenie tarifných platov o 4%)

KP – 3. platová trieda (7 osôb x 10 470,- Sk x 12 mes.) 879 480 Sk

GP SR – 3. platová trieda (2 osoby x 10 470,- Sk x 12 mes.) 251 280 Sk

7. platová trieda (1 osoba x 16 370,- Sk x 12 mes.) 196 440 Sk

–––––––––––––––––––––

Spolu 1 327 200 Sk

b)Osobné príplatky (60% z tarifného platu) 796 320 Sk

Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV celkom 2 123 520 Sk

2) Poistné a príspevky do poistných fondov (34,95%

z objemu mzdových prostriedkov) 742 170 Sk

3) Tovary a služby

režijné výdavky (10 x 85 000,- Sk) 850 000 Sk

4) Bežné transfery (3% z objemu mzdových prostriedkov) 63 705 Sk

Bežné výdavky spolu 3 779 395 Sk

Rozpočtové dôsledky na rok 2010A. Bežné výdavky

1) Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV pre 10 štátnych zamestnancov

a) Tarifný plat (predpokladané zvýšenie tarifných platov o 4%)

KP – 3. platová trieda (7 osôb x 10 890,- Sk x 12 mes.) 914 760 Sk

GP SR – 3. platová trieda (2 osoby x 10 890,- Sk x 12 mes.) 261 360 Sk

7. platová trieda (1 osoba x 17 030,- Sk x 12 mes.) 204 360 Sk

–––––––––––––––––––––

Spolu 1 380 480 Sk

b) Osobné príplatky (70% z tarifného platu) 966 336 Sk

Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV celkom 2 346 816 Sk

2) Poistné a príspevky do poistných fondov (34,95%

z objemu mzdových prostriedkov)820 212 Sk

3) Tovary a služby

režijné výdavky (10 x 85 000,- Sk) 850 000 Sk

4) Bežné transfery (3% z objemu mzdových prostriedkov) 70 404 Sk

Bežné výdavky spolu 4 088 432 Sk

Ministerstvo vnútra SR

Rozpočtové dôsledky na rok 2008

A. Bežné výdavky

1) Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV pre 9 policajtov

8. platová trieda (1 osoba x 25 883 Sk x 14 mesiacov)362 362 Sk

6. platová trieda (8 osôb x 20 906 Sk x 14 mesiacov) 2341 472 Sk

Spolu 2 703 834 Sk

2) Poistné a príspevok do poisťovní (32,2% z objemu

mzdových prostriedkov) 870 635 Sk

3) Tovary a služby

odevné (9 osôb x 5 000 Sk x 2) 90 000 Sk

stravné (9 osôb x 740 Sk x 12 mesiacov) 79 920 Sk

Spolu169 920 Sk

Bežné výdavky spolu 3 744 389 Sk

B. Kapitálové výdavky

Výpočtová technika (9 osôb x 35 000 Sk)315 000 Sk

Výdavky c e l k o m 4 059 389 Sk

Rozpočtové dôsledky na rok 2009

A. Bežné výdavky

1) Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV pre 9 policajtov

(predpokladané zvýšenie o 5% v dôsledku valorizácie)

8. platová trieda (1 osoba x 27 177 Sk x 14 mesiacov)380 478 Sk

6. platová trieda (8 osôb x 21 951 Sk x 14 mesiacov) 2 458 512 Sk

Spolu 2 838 990 Sk

2) Poistné a príspevok do poisťovní (32,2% z objemu

mzdových prostriedkov) 914 155 Sk

3) Tovary a služby

odevné (9 osôb x 5 000 Sk x 2) 90 000 Sk

stravné (9 osôb x 740 Sk x 12 mesiacov) 79 920 Sk

Spolu169 920 Sk

Bežné výdavky spolu 3 923 065 Sk

B. Kapitálové výdavky 0 Sk

Výdavky c e l k o m 3 923 065 Sk

Rozpočtové dôsledky na rok 2010

A. Bežné výdavky

1) Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV pre 9 policajtov

(predpokladané zvýšenie o 5% v dôsledku valorizácie)

8. platová trieda (1 osoba x 28 536 Sk x 14 mesiacov)399 504 Sk

6. platová trieda (8 osôb x 23 049 Sk x 14 mesiacov) 2 581 488 Sk

Spolu 2 980 992 Sk

2) Poistné a príspevok do poisťovní (32,2% z objemu

mzdových prostriedkov) 959 879 Sk

3) Tovary a služby

odevné (9 osôb x 5 000 Sk x 2) 90 000 Sk

stravné (9 osôb x 740 Sk x 12 mesiacov) 79 920 Sk

Spolu169 920 Sk

Bežné výdavky spolu 4 110 791 Sk

B. Kapitálové výdavky

Výpočtová technika (9 osôb x 35 000 Sk)315 000 Sk

Výdavky c e l k o m 4 425 791 Sk

2.Návrh zákona nebude mať ekonomický dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3.Návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie.

4.Návrh zákona bude mať vplyv na zamestnanosť a vyžiada si zvýšenie počtu zamestnancov. Poskytovanie a prijímanie informácií v rámci členských štátov Európskej únie a aj vybavovanie žiadostí o odpis registra trestov, ktoré budú podávať oprávnené orgány, si vyžiada tri štátnozamestnanecké miesta na generálnej prokuratúre; dve na funkciách odborný referent a jedno vo funkcii radcu. Odborní referenti by mali byť zaradení na úseku spracovania žiadostí a radca by mal plniť úlohy systémového inžiniera.

Postupné dobudovanie siete priameho technického prepojenia registra trestov s krajskými a okresnými prokuratúrami a predpoklad, že občania budú žiadosti o výpis z registra trestov podávať na prokuratúrach v sídle krajských prokuratúr, si vyžaduje posilniť tieto prokuratúry o sedem štátnozamestnaneckých miest vo funkcii odborný referent. Nevznikne potreba obsadiť takéto miesto v rámci Krajskej prokuratúry Bratislava, pretože v Bratislave má občan možnosť priamo sa obrátiť na register trestov. Projekt priameho technického prepojenia je budovaný od roku 1997 a z časti boli náklady hradené z prostriedkov PHARE.

Povinnosť vyžadovať odpisy registra trestov Ministerstvom vnútra SR a krajskými riaditeľstvami Policajného zboru vo veciach súkromnej bezpečnosti vyžiada personálne posilnenie príslušných útvarov. Predpokladá sa obsadiť jedno funkčné miesto na Prezídiu Policajného zboru a po jednom mieste na krajských riaditeľstvách. Pôjde o novú agendu, v ktorej podľa platnej právnej úpravy odpisy registra trestov doteraz predkladali žiadatelia.

5.Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie v intenciách uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 324 z 19. apríla 2006 preto, že umožní vyžadovanie výpisu z registra trestov miestami, v ktorých budú sústredené všetky administratívne postupy spojené s podnikaním v oblasti služieb, čím sa zjednoduší a zefektívni prístup podnikateľov na trh v rámci Európskej únie.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ návrhu právneho predpisu:

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky,

2.Názov návrhu právneho predpisu:

Zákon o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

3.Problematika návrhu zákona

a)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

b)je upravená v práve Európskej únie:

v primárnom:

-Čl. 6 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii, ktorý ustanovuje, že únia rešpektuje základné práva, ktoré zaručuje Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísaný v Ríme 4. novembra 1950,

-Čl. 34 ods. 2 písm. c) Zmluvy o Európskej únii,

v sekundárnom:

-Rozhodnutie Rady 2002/187/SVV z 28. februára 2002, ktorým sa zriaďuje Eurojust na účely posilnenia boja proti závažnej trestnej činnosti v znení rozhodnutia Rady 2003/659/SVV z 18. júna 2003 (Ú.v. Eú L 245, 23.9.2003),

-Rozhodnutie Rady 2005/876/SVV z 21. novembra 2005 o výmene informácií z registra trestov (Ú.v. Eú L 322, 9.12.2005),

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nevyplývajú žiadne záväzky,

b)pre uvedenú oblasť neboli ustanovené žiadne prechodné obdobia vyplývajúce z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii,

c)lehota na implementáciu rozhodnutia Rady 2002/187/SVV z 28. februára 2002, ktorým sa zriaďuje Eurojust na účely posilnenia boja proti závažnej trestnej činnosti v znení rozhodnutia Rady 2003/659/SVV z 18. júna 2003 bola splnená prijatím zákona č. 530/2004 Z. z. o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste a o zmene a doplnení niektorých zákonov s platnosťou od 9. 10. 2004,

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Úplná,

6.Gestor (spolupracujúce rezorty):

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky,

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,

7.Účasť expertov pri príprave návrhu zákona:

Účasť expertov nebola využitá.

Osobitná časť

Čl. I

K § 1

Vytvára sa zákonný predpoklad na získavanie, zhromažďovanie, spracúvanie a výmenu údajov, uchovávanie a uschovávanie dokumentácie a poskytovanie informácií o osobách, ktoré boli právoplatne odsúdené súdmi v trestnom konaní, o osobách, proti ktorým bolo súdom alebo prokurátorom podmienečne zastavené trestné stíhanie, o osobách, vo veciach ktorých bol schválený zmier a zastavené trestné stíhanie a o nadväzujúcich rozhodnutiach a opatreniach, ktoré súvisia s uvedenými rozhodnutiami súdov alebo prokurátorov.

Ak ide o občana Slovenskej republiky alebo o osobu, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, nie je z hľadiska evidencie rozhodujúce, či právoplatné odsúdenie vykonal súd Slovenskej republiky alebo súd iného štátu vrátane súdov iných členských štátov Európskej únie. Ak ide o cudzinca, predmetom evidencie bude iba odsudzujúce rozhodnutie súdu Slovenskej republiky. Právoplatné podmienečne zastavené trestné stíhanie a schválenie zmieru a zastavenie trestného stíhania prokurátorom prokuratúry Slovenskej republiky alebo súdom Slovenskej republiky nemajú povahu odsudzujúceho rozsudku. Ich evidencia je však potrebná pre orgány činné v trestnom konaní a súdy v prípadnom novom trestnom stíhaní tej istej osoby a aj pre orgány posudzujúce bezúhonnosť a spoľahlivosť.

Schválenie dohody o vine a treste má povahu odsudzujúceho rozsudku. Podmienečným zastavením trestného stíhania sa rozumie aj podmienečné zastavenie trestného stíhania spolupracujúceho obvineného.

Trestný poriadok pozná mimoriadne opravné prostriedky, ktorých prostredníctvom možno rušiť alebo meniť právoplatné rozhodnutia. K zmenám môže dôjsť aj v dôsledku práva prezidenta Slovenskej republiky udeliť milosť alebo vyhlásiť amnestiu, či v dôsledku upustenia od výkonu trestu, prerušenia, či podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Preto sú predmetom evidencie aj nadväzujúce rozhodnutia a opatrenia.

Vytvára sa zákonný predpoklad na to, aby register trestov mohol nakladať aj s inými skutočnosťami, ale iba vtedy, ak to ustanovuje zákon, medzinárodná zmluva alebo osobitný predpis, ktorým sa rozumie právny akt Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Dôvodne možno predpokladať využitie registra trestov v systéme opatrení boja proti medzinárodnému organizovanému zločinu, terorizmu a extrémizmu.

Tým sa definuje register trestov, ktorý vedie Generálna prokuratúra Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) v súlade so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov. Register trestov nie je samostatným organizačným útvarom, ale iba osobitnou činnosťou generálnej prokuratúry podľa § 40 ods. 2 písm. d) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre.

Evidencia v registri trestov nie je samoúčelná. Jej zmyslom je použitie údajov a informácií predovšetkým v praxi orgánov činných v trestnom konaní a súdov, a tým aj v boji proti zločinnosti. Poskytovanie údajov a informácií sa týka nielen orgánov Slovenskej republiky, ale aj ústredných orgánov iných členských štátov Európskej únie a justičných orgánov iných štátov, ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo osobitný predpis. Z praxe vyplýva, že údaje a informácie z registra trestov sú potrebné aj v občianskoprávnom konaní a v správnom konaní. Osobitné orgány na základe zákonov pôsobia v oblasti ochrany a bezpečnosti štátu. Množstvo právnych predpisov ustanovuje povinnosť preukazovať bezúhonnosť alebo spoľahlivosť fyzickej osoby prostredníctvom údajov a informácií z registra trestov.

S ustanovením účelu poskytovania údajov a informácií z registra trestov súvisí aj potreba ustanoviť okruh subjektov, ktoré sú oprávnené údaje a informácie žiadať a ktorým ich možno poskytnúť. Osoba, ktorej sa údaje a informácie týkajú, bude oprávnená žiadať o výpis z registra trestov a bude oprávnená nahliadať do vlastnej evidencie v registri trestov. Nebude však oprávnená žiadať o vydanie odpisu registra trestov. Výpis z registra trestov budú môcť vyžadovať aj súdy, prokuratúra a orgány verejnej správy pre potreby iného ako trestného konania. Odpis registra trestov sa bude vydávať iba orgánom oprávneným podľa osobitného zákona. Tieto orgány sú uvedené v § 14. V prípade, ak tak ustanoví medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo osobitný predpis, budú údaje a informácie z registra trestov poskytnuté súdom a justičným orgánom iných štátov alebo príslušným ústredným orgánom iných členských štátov Európskej únie.

K § 2

Z rozhodnutia Rady 2005/876/SVV z 21. novembra 2005 o výmene informácií z registra trestov (Ú.v. Eú L 322, 9.12.2005) vyplýva požiadavka určiť ústredný orgán v Slovenskej republike. Generálna prokuratúra by mala plniť úlohu ústredného orgánu na prijímanie, získavanie a poskytovanie údajov a informácií o odsúdeniach a nadväzujúcich rozhodnutiach alebo opatreniach príslušným ústredným orgánom iných členských štátov Európskej únie. Generálna prokuratúra dlhodobo plní tieto úlohy nielen pre orgány Slovenskej republiky. V súčasnosti je register trestov technicky a aj personálne vybudovaný a zabezpečený tak, že plnenie nových úloh zvládne efektívnejšie, ako keby sa mal zriaďovať nový úrad.

Register trestov musí vykonávať svoju činnosť v súlade so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov. Vo svojej činnosti môže využívať informačno-komunikačné technológie a v rozsahu potrebnom na plnenie úloh môže získavať údaje z evidencie obyvateľov, evidencie občianskych preukazov, evidencie cestovných dokladov a z matriky. Reglementuje sa tak možné použitie technických prostriedkov a možné zdroje informácií. Rozhodujúce údaje a informácie však vyplývajú z rozhodnutí súdov a prokurátorov.

K § 3 až 8

V týchto ustanoveniach sa navrhuje úprava podkladov evidencie v registri trestov, náležitosti písomností, ktorými súd a prokuratúra oznamujú registru trestov údaje o trestných činoch a o konkrétnych osobách, ako aj povinnosti uvedených orgánov vo vzťahu k registru trestov. Povinnosti ústredného orgánu iného členského štátu Európskej únie a justičných orgánov iných štátov vyplývajú z medzinárodnej zmluvy alebo z osobitného predpisu.

Podkladom evidencie v registri trestov sú trestný list súdu a jeho oznámenie o priebehu alebo o zmenách výkonu trestu, správa súdu alebo prokuratúry o podmienečnom zastavení trestného stíhania a dodatočná správa o priebehu skúšobnej doby a správa súdu alebo prokuratúry o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania. Tieto písomnosti zasielajú do registra trestov súdy a prokuratúry, ktoré rozhodovali v prvom stupni a to aj vtedy, ak sa uskutočnilo konanie o riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch alebo ak sa na obvineného alebo odsúdeného vzťahuje amnestia alebo mu bola udelená milosť.

Náležitosti uvedených písomností sa navrhuje upraviť tak, aby nemohlo dôjsť k zámene údajov o trestných činoch a o osobách.

Podkladom evidencie je aj informácia ústredného orgánu iného členského štátu Európskej únie o odsúdení občana Slovenskej republiky podľa rozhodnutia Rady 2005/876/SVV z 21. novembra 2005 o výmene informácií z registra trestov (Ú.v. Eú L 322, 9.12.2005), ako aj oznámenie súdu iného štátu o odsúdení občana Slovenskej republiky alebo o odsúdení osoby, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, ak to vyplýva z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.

Z dôvodov odstránenia akýchkoľvek pochybností o tom, aké podklady majú súdy a prokuratúra zasielať do registra trestov, sa v § 7 ods. 1 a 2 navrhuje ich taxatívne vymenovanie. V snahe zabezpečiť aktuálnosť evidencie sa navrhuje uložiť súdom a prokuratúre povinnosť zasielať tieto písomnosti bezodkladne. Pre prípad, že súd alebo prokuratúra nesplnia povinnosť oznámiť, či sa odsúdený alebo obvinený v skúšobnej dobe osvedčil, navrhuje sa, aby generálna prokuratúra vyžiadala od nich správu. Zmyslom tohto návrhu je chrániť osobu, ktorá splnila zákonom stanovené podmienky pre osvedčenie a z rôznych dôvodov nebolo o jej osvedčení rozhodnuté alebo oznámenie o osvedčení nebolo zaslané registru trestov. Takáto úprava je potrebná aj preto, že zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v § 92 ods. 2 spojil s vykonaním všetkých druhov trestov, okrem trestu odňatia slobody, účinok zahladenia.

Navrhuje sa tiež ustanoviť obciam, ktoré vedú matriku, povinnosť oznamovať registru trestov každú zmenu mena alebo zmenu priezviska trestno-právne zodpovednej osoby, ktorá bola vykonaná podľa § 6 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku v znení zákona č. 13/2006 Z. z. a aj povinnosť oznámiť úmrtie takejto osoby. Ak sa takáto osoba v evidencii nenachádza, bude oznámenie vyradené. Ustanovenie tejto povinnosti obciam je opodstatnené konštitutívnym účinkom zápisu zmeny mena alebo priezviska do matriky.

K § 9

Údaje a informácie o fyzickej osobe sa majú v evidencii uchovávať sto rokov od jej narodenia. Vzhľadom na to, že výskyt zločinnosti osôb vyššieho veku je nízky, bude mať evidencia týkajúca sa tejto kategórie trestaných osôb iba malý význam. Z evidencie možno vyradiť také doklady súvisiace s právoplatnými rozhodnutiami súdov a prokurátorov, ktoré boli v neskoršom konaní zrušené a aj všetky doklady o informáciách, ktoré sa týkajú zomrelých osôb. Tieto doklady sa v registri trestov po vyradení buď uložia do úschovne dokumentácie alebo budú vyradené. Údaje z úschovne dokumentácie bude možno poskytnúť oprávneným osobám iba na ich písomnú žiadosť.

Uchovávanie a uschovávanie dokumentácie má význam najmä pre možné trestné stíhanie organizovanej trestnej činnosti s väčším počtom podozrivých, či obvinených, obnovy trestného konania, súdne rehabilitácie, ale aj pre spory o reštitúcie. Konečná likvidácia uvedených dokladov sa vykoná v režime zákona č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 515/2003 Z. z.

K § 10 až 12

Podľa predloženého návrhu výpis z registra trestov má byť jediným dokladom, ktorý bude vydaný občanovi na jeho písomnú žiadosť a po zaplatení zákonom stanoveného poplatku.

Občan v žiadosti o vydanie výpisu z registra nebude povinný uvádzať účel, na ktorý o vydanie požiadal. Najčastejšie pôjde o prípady, kedy z rôznych dôvodov mu povinnosť predložiť výpis z registra trestov ukladá právny predpis, ale nemožno vylúčiť ani prípady, keď občan tak urobí z vlastnej iniciatívy a nie pre potrebu konania orgánov štátnej správy alebo samosprávy. V žiadosti občan bude povinný uviesť iba tie osobné údaje, ktoré identifikujú jeho osobu.

Občanovi sa umožní, aby mu vydanie výpisu z registra trestov sprostredkovala splnomocnená osoba.

Vzhľadom na význam dôsledkov súdnej beztrestnosti, ktorá sa preukazuje výpisom z registra trestov, výpis má mať povahu verejnej listiny a požívať jej trestnoprávnu ochranu v intenciách trestného činu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 Trestného zákona.

Návrh upravuje postup pri overovaní správnosti údajov uvedených v žiadosti o výpis z registra trestov rozdielne u občana Slovenskej republiky a u cudzinca. V konaní o vydanie výpisu z registra trestov možno použiť iba originály požadovaných dokladov. Správnosť údajov uvedených v žiadosti podanej na prokuratúre môžu overiť iba organizačnými poriadkami určení zamestnanci prokuratúry. Zužuje sa tak počet osôb, ktoré budú na prokuratúre oprávnené prijímať podania a overovať ich správnosť. Ak občan podá žiadosť o výpis z registra trestov na obci, ktorá vedie matriku alebo v cudzine na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky, správnosť údajov overia a za overenie zodpovedajú tieto úrady. Navrhovaná úprava je totožná so súčasným právnym stavom a vychádza z doteraz overenej praxe.

Správnosť údajov sa u občana Slovenskej republiky overuje z predloženého občianskeho preukazu a u cudzinca z rodného listu preloženého do štátneho jazyka a z predloženého cestovného dokladu. Náhradne možno použiť iný doklad preukazujúci totožnosť. Údaje o rodičoch žiadateľa majú iba pomocnú povahu a overujú sa iba v prípade pochybnosti o totožnosti žiadateľa.

V režime činnosti orgánov prokuratúry pri overovaní údajov a vyhľadaní osoby v evidencii možno použiť skenovanie identifikačného dokladu. Záznam, ktorý ostane v technickom zariadení, je chránený štandardným spôsobom. Žiadosti o výpis z registra trestov zaslané registru trestov elektronicky inou organizačnou zložkou prokuratúry sa zakladajú do osobitnej evidencie tej prokuratúry, na ktorej bola žiadosť podaná a po uplynutí troch rokov od podania sa z evidencie vyradia. Žiadosti o výpis z registra trestov zaslané inými oprávnenými subjektmi elektronicky, ostanú v evidencii tohto orgánu a podliehajú režimu, ktorý sa v ich činnosti uplatňuje.

Vo výpise z registra trestov sa uvedú nezahladené odsúdenia vrátane údajov o priebehu výkonu uložených trestov, ochranných opatrení a primeraných obmedzení, ak sa podľa rozhodnutia súdu alebo zo zákona nehľadí na páchateľa, ako keby nebol odsúdený.

Okrem osoby, ktorej sa odsúdenie týka, možno výpis z registra trestov vydať aj na žiadosť súdu alebo prokuratúry pre potrebu iného ako trestného konania napríklad pre potreby konania súdov v občianskoprávnych, obchodných, či správnych veciach, prokuratúre v agende prieskumu zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy a aj na žiadosť orgánu verejnej správy pre potrebu správneho konania, ak tak ustanoví osobitný zákon. V takomto prípade súčasťou žiadosti musí byť aj presné označenie orgánu, ktorý o výpis žiada a účel, na ktorý sa výpis požaduje. Overenie správnosti údajov vykoná sudca, prokurátor alebo vedúci orgánu verejnej správy. Na základe Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu má správny orgán, ktorý vydáva oprávnenie na podnikanie, zabezpečiť všetky postupy a formality nevyhnutné na rozhodnutie vrátane zabezpečenia výpisu z registra trestov. Návrh tak vytvára priestor na jej implementáciu v národnej legislatíve.

K § 13

Kým vo výpise z registra trestov sa uvedú len nevykonané a nezahladené odsúdenia, v odpise registra sa uvedú všetky údaje a informácie, ktoré sa o osobe v registri trestov vedú. Okrem rozhodnutí súdu, ktorými bola uznaná vina a uložený trest alebo schválená dohoda o vine a treste a s tým súvisiacich údajov, sa v odpise registra trestov uvedú aj údaje o právoplatnom rozhodnutí súdu alebo prokurátora o podmienečnom zastavení trestného stíhania, o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, o právoplatnom rozhodnutí súdu alebo prokurátora o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania, ako aj údaje vyplývajúce z trestných listov o právoplatnom odsúdení občana Slovenskej republiky alebo osoby, ktorá má na jej území trvalý pobyt cudzozemským súdom, ktorého rozhodnutie bolo uznané súdom Slovenskej republiky.

Údaje, ktoré vyplynú z informácií ústredných orgánov iných štátov Európskej únie, sa uvedú v odpise registra trestov iba vtedy, ak ide o právoplatné odsúdenie súdom iného štátu Európskej únie.

Iné ako zákonom dovolené údaje nebudú v odpise registra trestov uvedené.

Občan nebude oprávnený sám požiadať o vydanie odpisu registra trestov. Navrhuje sa takéto oprávnenie priznať iba zákonom ustanoveným orgánom a na zákonom ustanovený účel. Návrh obsahuje taxatívne určené náležitosti žiadosti o vydanie odpisu registra trestov. Zákonom oprávnený orgán bude povinný vopred písomne oznámiť registru trestov meno a priezvisko osoby, ktorú určil na podanie žiadosti a prevzatie odpisu registra trestov. Táto určená osoba bude zodpovedať za správnosť údajov uvedených v žiadosti. Určený zamestnanec generálnej prokuratúry po podaní žiadosti overí oprávnenosť žiadateľa a zákonnosť účelu, na ktorý sa odpis registra trestov žiada. Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo vzhľadom na ich špecifické postavenie neuvedú účel, na ktorý odpis registra trestov žiadajú.

K § 14

Účelom, na ktorý sa žiada odpis registra trestov, sú potreby trestného konania, plnenie úloh pri ochrane a bezpečnosti štátu podľa osobitných predpisov a potreby preukazovania bezúhonnosti a spoľahlivosti, ak to ustanovuje osobitný zákon.

Základným právnym predpisom, ktorý ustanovuje pôsobnosť, práva a povinnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdov, je Trestný poriadok. Okrem nich však v trestnom konaní majú oprávnenia aj iné orgány štátu alebo ústavní činitelia. Prezident Slovenskej republiky podľa Čl. 102 ods. 1 písm. j) Ústavy Slovenskej republiky odpúšťa a zmierňuje tresty uložené súdmi v trestnom konaní a zahladzuje odsúdenie formou individuálnej milosti alebo amnestie. Minister spravodlivosti Slovenskej republiky je oprávnený podať dovolanie, zaujať stanovisko k uplatneniu rozhodnutia o amnestii a k žiadosti o milosť, rozhodnúť o upustení od výkonu trestu odňatia slobody alebo jeho zvyšku v prípade, ak odsúdený má byť vydaný do cudziny alebo ak má byť vyhostený. Konkrétne povinnosti a oprávnenia mu tiež vyplývajú z medzinárodných zmlúv a osobitných predpisov.

Plnenie oprávnení prezidenta Slovenskej republiky zabezpečuje Kancelária prezidenta republiky. Úlohy ministra spravodlivosti zabezpečuje príslušný útvar ministerstva. Je tak dôvodné, aby mali oprávnenie na tento účel žiadať odpis registra trestov.

Na účely posilnenia boja proti závažnej trestnej činnosti bol zriadený osobitný orgán Európskej únie Eurojust. Národnému členovi Slovenskej republike v Eurojuste alebo osobe, ktorá ho zastupuje, náleží na plnenie úloh oprávnenie žiadať o odpis registra trestov.

Skupina orgánov štátu plní pri ochrane a bezpečnosti štátu úlohy podľa osobitných predpisov v špecifických podmienkach a špecifickými formami a metódami. Útvary Policajného zboru majú pôsobnosť napríklad v cudzineckej agende, pri previerke spoľahlivosti nositeľov strelných zbraní, či pri poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti. Národný bezpečnostný úrad okrem iného vykonáva bezpečnostné previerky fyzických osôb. Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo plnia úlohy na úseku ochrany bezpečnosti štátu a na tento účel je dôvodné im poskytovať aj informácie z registra trestov. Uvedené úlohy týmto orgánom vyplývajú z osobitných zákonov. Poskytovanie odpisu registra na služobné úlohy je iba jedným z prostriedkov umožňujúcich plnenie ich zákonom uložených úloh.

Je v záujme spoločnosti a tým aj štátu, aby niektoré zákonom určené funkcie vykonávali iba osoby bezúhonné a spoľahlivé. Týka sa to sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, sudcov všeobecných súdov, právnych čakateľov prokuratúry a prokurátorov, funkcií v štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície, Národného bezpečnostného úradu, funkcií v štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky, funkcií v štátnej službe colníkov, notárov, súdnych exekútorov a advokátov. Základným predpokladom na poskytnutie odpisu registra je ustanovenie osobitného zákona, ktorý upravuje status konkrétnej funkcie.

Návrh zákona rešpektuje tento právny stav. Umožňuje tiež vydať odpis registra na účely ustanovenia do funkcie člena Súdnej rady Slovenskej republiky subjektom, ktoré predkladajú návrh kandidátov prezidentovi Slovenskej republiky, Národnej rade Slovenskej republiky a vláde Slovenskej republiky.

Právna úprava prijímacieho alebo výberového konania, ako aj postup pri odvolaní z uvedených funkcií sú veľmi rozmanité. Preto sa navrhuje, aby o odpis registra mohli požiadať orgány, ktoré vykonávajú prijímacie alebo výberové konanie na niektorú z uvedených funkcií a orgány, ktoré navrhujú odvolanie z takejto funkcie.

Preukazovanie bezúhonnosti alebo spoľahlivosti sa doteraz uvedeným nevyčerpáva. Prezident Slovenskej republiky vymenúva do funkcií rôznych verejných činiteľov. Orgány verejnej správy objektívne potrebujú preverovať osoby, ktorých sa ich činnosť dotýka alebo ktoré majú ich činnosť vykonávať. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky koná o udelení štátneho občianstva a aj vo veciach poskytovania služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti, Národná banka Slovenska vykonáva ochranu bankového tajomstva a dohľad, sociálnoprávnu ochranu detí a sociálnu kuratelu vykonáva Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a určený orgán, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky vydáva povolenie na zaobchádzanie s omamnými a psychotropnými látkami, orgány územnej vojenskej správy rozhodujú o zaradení vojakov v zálohe do aktívnych záloh, služobný úrad Hasičského a záchranného zboru rozhoduje o vzniku a skončení služobného pomeru v tomto zbore a krajské riaditeľstvo Policajného zboru koná o udelení licencie na prevádzkovanie súkromnej bezpečnostnej služby. Ide o významné konania a funkcie, s ktorými je podľa platnej právnej úpravy spojená aj previerka bezúhonnosti a spoľahlivosti.

K § 15

Zložitý, ale dôvodný systém preukazovania bezúhonnosti a spoľahlivosti u osôb, ktoré majú záujem o zamestnanie v bezpečnostných službách, alebo v týchto službách pôsobia, si vyžaduje osobitnú úpravu vydávania odpisu registra trestov. Navrhuje sa, aby uchádzač o zamestnanie a zamestnanec na účely preukazovania a posudzovania bezúhonnosti a spoľahlivosti bol oprávnený požiadať register trestov o vydanie odpisu. Odpis registra trestov bude vydaný občanovi iba na tento účel a pre iné potreby nebude použiteľný.

K § 16

Občanovi nemožno uprieť oprávnenie mať informácie o záznamoch v registri trestov týkajúcich sa jeho osoby. Výpis z registra trestov poskytuje údaje a informácie o nezahladených odsúdeniach. Vyžadovanie odpisu registra trestov sa má uskutočňovať oprávneným subjektom pre potreby trestného konania, na plnenie úloh ochrany a bezpečnosti a pre potreby preukázania bezúhonnosti a spoľahlivosti. Navrhuje sa, aby občan mal právo bez uvedenia dôvodu nahliadnuť do jeho vlastnej evidencie. O nahliadnutie bude musieť občan písomne požiadať. Generálna prokuratúra nahliadnutie občanovi nemôže odmietnuť, oznámi mu iba dátum, čas a miesto, kde sa nahliadnutie vykoná. Určený zamestnanec registra trestov výkon nahliadnutia poznamená na žiadosti. Občanovi, ktorý bude mať záujem o funkciu alebo o zamestnanie s výkonom, ktorého je podľa osobitného zákona spojená podmienka bezúhonnosti a spoľahlivosti sa tak umožní, aby ešte pred podaním žiadosti sa oboznámil s aktuálnym stavom evidencie v registri trestov. Tým, že sa občanovi nevydá odpis registra trestov, nie sú dotknuté jeho práva v intenciách § 20 a § 21 zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov.

K § 17

Generálna prokuratúra bude oprávnená vyžiadať od príslušného ústredného orgánu iného členského štátu Európskej únie informáciu o odsúdení, ak o to požiada dotknutá osoba, ktorá má alebo mala na území Slovenskej republiky alebo na území iného členského štátu Európskej únie pobyt, alebo je alebo bola štátnym príslušníkom Slovenskej republiky alebo štátnym príslušníkom iného členského štátu Európskej únie. Oprávnenými orgánmi na vyžadovanie informácie o odsúdení je tiež súd alebo prokuratúra na účely iného, ako trestného konania, orgán verejnej správy a oprávnená osoba uvedená v § 14.

K § 18

V registri trestov sú sústredené informácie z celej doby jeho existencie. Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky boli v súlade s medzinárodnou zmluvou prijaté aj informácie, ktoré boli v evidencii českého registra trestov. Údaje sa týkajú občanov Slovenskej republiky, ktorí boli odsúdení súdmi Českej republiky. Vytvára sa tak zákonný rámec na poskytovanie informácií aj o týchto odsúdeniach.

Generálna prokuratúra objektívne nebude schopná vybaviť všetky podania ku dňu účinnosti nového zákona. Preto sa ustanovuje, že žiadosti podané pred účinnosťou nového zákona budú vybavené v režime, ktorý vyplynie z nového zákona.

K § 19

Navrhuje sa upraviť poplatkové povinnosti súvisiace s vydaním údajov z registra trestov. Poplatkové povinnosti za overenie správnosti údajov uvedených v žiadosti o výpis z registra trestov bude mať každý, kto podá žiadosť na matričnom úrade alebo v cudzine na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky. Osobitný poplatok sa navrhuje za vydanie výpisu z registra trestov, za poskytnutie údajov z úschovne dokumentácie, za vydanie odpisu registra trestov neštátnym orgánom, t.j. Notárskej komore, Komore súdnych exekútorov, Slovenskej advokátskej komore, oprávnenej osobe uvedenej v § 15 a za vyžiadanie informácie o odsúdení z ústredného orgánu iného členského štátu Európskej únie fyzickou osobou. Štátne orgány Slovenskej republiky, ktoré požiadajú o odpis registra trestov alebo o výpis z registra trestov a o poskytnutie údajov z úschovne dokumentácie, budú od poplatkovej povinnosti oslobodené. Od poplatkových povinností sú oslobodené aj justičné orgány cudzích štátov a ústredné orgány iných štátov Európskej únie. Výmena informácii z registra trestov tu prebieha na základe vzájomnosti vyplývajúcej z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná alebo z rozhodnutí príslušných orgánov Európskej únie.

Návrh rieši aj používanie informačno-komunikačných technológií vo vzájomnom styku medzi registrom trestov a príslušnými orgánmi Slovenskej republiky alebo príslušnými cudzozemskými orgánmi.

Návrh ukladá generálnej prokuratúre zabezpečiť jednotné tlačivá na podávanie žiadosti a na odovzdávanie údajov.

K § 20

Navrhuje sa dňom účinnosti nového zákona zrušiť zákon č. 311/1999 Z. z. o registri trestov v znení zákona č. 48/2002 Z. z., zákona č. 418/2002 Z. z. a zákona č. 530/2004 Z. z..

K Čl. II až XXIII

So zreteľom na dôvody uvedené vo všeobecnej časti bolo potrebné navrhnúť zmeny v zákonoch, podľa ktorých sa doteraz bezúhonnosť preukazuje odpisom registra trestov a nejde o prípady ustanovené v § 14. Novelou príslušných zákonov sa teda preukázanie bezúhonnosti a prípadne aj spoľahlivosti prenáša z odpisu registra trestov na výpis z registra trestov. V tomto prípade ide o návrh novely zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov v čl. II (funkcia hlavného kontrolóra), návrh novely zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. v živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v čl. IV, návrh novely zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov v čl. VII, návrh novely zákona č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v čl. X, návrh novely zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch v čl. XI, návrh novely zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v čl. XII, návrh novely zákona č. 344/2004 Z. z. o patentových zástupcoch a o zmene zákona č. 444/2002 Z. z. o dizajnoch a zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v čl. XIV, návrh novely zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v čl. XV, návrh novely zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov v čl. XVI, návrh novely zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v čl. XVII, návrh novely zákona č. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v čl. XVIII.

Výpis z registra trestov je postačujúci vzhľadom na zákonom chránený záujem štátu premietnutý vo vyššie uvedených zákonoch. Navrhovanými novelami sa súčasne odstraňuje kontraproduktívnosť ich doterajšieho znenia k ustanoveniu § 93 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon o zahladení odsúdenia.

Ďalšiu skupinu navrhovaných noviel zákonov predstavujú zákony korešpondujúce s čl. I § 14 návrhu zákona. V týchto novelách sa premieta základný predpoklad vydávania odpisu registra trestov a to, že odpis sa zásadne vydáva orgánu ustanovenému zákonom a na účel taktiež ustanovený zákonom. Ide o čl. V, VI, VIII, IX a XIX až XXIII. Touto zmenou by sa malo zabrániť zneužívaniu odpisov registra trestov a získavaniu informácií o osobách v prípadoch, kedy takýto rozsah informácií nie je potrebný.

Osobitne bolo nutné upraviť podľa návrhu Národného bezpečnostného úradu návrh novely zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností v čl. XIII vo vzťahu k bezpečnostnej previerke I. stupňa, ku ktorej je postačujúci výpis z registra trestov.

Navrhované zmeny zákona sa premietli aj do zmeny zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov čl. III a týka sa najmä možnosti vyžiadať informácie o odsúdení z členského štátu Európskej únie.

K čl. XXIV

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2008. V čase od nadobudnutia platnosti zákona do jeho účinnosti bude nevyhnutné osvojiť si novú právnu úpravu a prijať organizačné a aj legislatívne zmeny noriem nižšej právnej sily v dôsledku zmien uvedených najmä v čl. II až XXIII.

V Bratislave, 18. apríla 2007

Robert Fico, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Štefan Harabin, v. r.

podpredseda vlády

a minister spravodlivosti

Slovenskej republiky

Dobroslav Trnka, v. r.

generálny prokurátor

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...