Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov 328/2007 účinný od 01.09.2007

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov

4

Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu, že právny predpis, na ktorý sa odkazuje, bol nahradený novým právnym predpisom.

K bodu 2

Navrhuje sa legislatívno-technická úprava, a to vypustiť odkaz v texte ustanovenia a zároveň vypustiť poznámku pod čiarou, ktorá odkazuje na už zrušený právny predpis.

K bodu 3

V odseku 1 sa navrhovaným ustanovením premietajú do zákona zmeny, ktoré si vyžaduje aplikačná prax pre skvalitnenie sociálneho dialógu pri kolektívnom vyjednávaní a uzatváraní kolektívnych zmlúv. Mení sa postup pri uzatváraní podnikovej kolektívnej zmluvy, ak u zamestnávateľa pôsobia popri sebe viaceré odborové organizácie. Naďalej je zachované právo každej odborovej organizácie rokovať a uzatvárať kolektívnu zmluvu.

V § 3a odsek 1 sa navrhujú tieto možnosti postupu pri rokovaní a uzatváraní kolektívnej zmluvy:

-ak u zamestnávateľa pôsobia viaceré odborové organizácie pri kolektívnom vyjednávaní a uzatváraní kolektívnej zmluvy musia odborové organizácie postupovať a konať s právnymi dôsledkami pre všetkých zamestnancov len spoločne a vo vzájomnej zhode,

-všetky odborové organizácie pôsobiace u zamestnávateľa sa majú možnosť dohodnúť na nimi zvolenom postupe, napríklad uzatvorením dohody o zastupovaní všetkých odborových organizácií pri rokovaní a uzatváraní kolektívnej zmluvy jednou (dvomi) odborovou organizáciou,

-ak sa všetky odborové organizácie pôsobiace u zamestnávateľa nedohodnú na spoločnom postupe, alebo nevyužijú inú možnosť dohody o postupe pri kolektívnom vyjednávaní zamestnávateľ má právo uzatvoriť kolektívnu zmluvu s odborovou organizáciou s najväčším počtom členov, alebo s ostatnými odborovými organizáciami, ak súčet ich členov je väčší, ako počet členov najväčšej odborovej organizácie.

V odseku 2 sa garantuje princíp plurality aj pri uzatváraní kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa.

V odseku 3 je definovaný nový druh sporu, ktorý je sporom o určenie oprávnenej zmluvnej strany na strane odborov na uzatvorenie kolektívnej zmluvy.

V odseku 4 sa ustanovuje, kto rieši spor podľa tohto ustanovenia zákona, a kto určí rozhodcu, ak sa zmluvné strany nedohodnú na jeho osobe.

V odseku 5 sa navrhuje, aby rozhodca vydal doklad, ktorým určí odborovú organizáciu alebo odborové organizácie na rokovanie a uzatváranie kolektívnej zmluvy. Dokladom nebude rozhodnutie podľa § 13 ods. 6 zákona o kolektívnom vyjednávaní, ale potvrdenie vydané rozhodcom.

K bodu 4

Ustanovuje sa, že pre splnenie podmienky platnosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa vo verejnej službe nie je potrebné priložiť zoznam zamestnávateľov, na ktorých sa táto kolektívna zmluva vzťahuje z dôvodu, že títo zamestnávatelia sú vymedzení v osobitnom predpise, ktorým je zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 5

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa legislatívna skratka zavádza tam, kde sa skracované slová použijú prvý raz a bude sa používať v ďalšom texte.

K bodu 6

Navrhovanou úpravou sa zefektívni prístup k informáciám o uzavretých a uložených kolektívnych zmluvách vyššieho stupňa a ich dodatkoch. Ide o povinnosť zmluvnej strany zaslať kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa a jej zmeny aj v elektronickej podobe ministerstvu v rovnakom termíne, v akom sa ustanovuje zaslanie v písomnej podobe.

K bodu 7

Ide o legislatívno-technickú úpravu, v nadväznosti na zákon č. 103/2007 Z. z., ktorý nadobudne účinnosť 1. apríla 2007.

K bodom 8 až 12

Spresňuje sa lehota začatia konania pred sprostredkovateľom, na ktorom sa zmluvné strany dohodnú ako aj lehota začatia konania pred sprostredkovateľom, ktorého určí Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Odo dňa začatia sporu začínajú plynúť ďalšie lehoty ustanovené v tomto zákone. Odstránia sa tým problémy, ktoré spôsobovala nejednoznačná terminológia začatia konania pred sprostredkovateľom.

V záujme efektivity konania a odstránenia nečinnosti niektorej zo zmluvných strán pri konaní pred sprostredkovateľom sa stanovuje povinnosť zmluvných strán a sprostredkovateľa navzájom si poskytovať súčinnosť.

K bodu 13

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s novelizáciou právneho predpisu, ktorou bolo ustanovenie, na ktoré sa odkazuje, zrušené.

K bodom 14 až 16

Navrhuje sa zo zákona vypustiť tajné hlasovanie o štrajku, z dôvodu, že hlasovanie o štrajku je vnútorná záležitosť odborovej organizácie.

K bodu 17

Navrhovaná zmena v § 17 ods. 6 zákona súvisí aj s návrhom na zmenu § 20 ods. 1 zákona a obsahuje:

-rozdelenie kategórií zamestnancov, ktorí majú absolútny zákaz štrajku a zamestnancov, ktorí majú len obmedzenie štrajkovať; v tomto ustanovení sa vymedzujú kategórie zamestnancov ktorí sa nezúčastňujú na hlasovaní o štrajku,

-rozšírenie okruhu zamestnancov ktorí sa nezúčastňujú na hlasovaní o štrajku z doterajších zamestnancov vykonávajúcich práce na základe dohody o vykonaní práce na širší okruh zamestnancov vykonávajúcich práce mimo pracovného pomeru (vrátane dohody o brigádnickej práci študentov).

K bodu 18

Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu zrušenia právneho predpisu.

K bodu 19

Navrhuje sa zmena terminológie „zariadení sociálnej starostlivosti“ na „sociálnych služieb“ podľa zmeny v osobitnom predpise. Všeobecná formulácia, ktorá za nezákonný štrajk považovala štrajk vo vymedzenom odvetví sa spresňuje tak, že sa jedná o účasť vymedzených kategórii zamestnancov na štrajku.

K bodu 20

V § 20 ods. 1 písm. j) sa rozširuje nezákonnosť štrajku na okruh zamestnancov „obsluhujúcich a prevádzkujúcich verejné vodovody“. Účelom je zabezpečiť ochranu životov a zdravia občanov.

K bodu 21

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s novým znením ustanovenia.

K bodom 22 a 23

Legislatívno-technická úprava sa navrhuje z dôvodu, že právne predpisy, na ktoré sa odkazuje, boli zrušené a nahradené novými.

K bodu 24

Navrhovaná terminológia nadväzuje na zmeny v osobitnom predpise.

K bodu 25

Navrhované zmeny sa týkajú výluky u uvedených kategórií zamestnancov obdobne ako u zamestnancov, vo vzťahu ku ktorým zamestnávateľ nemôže uplatniť výluku vôbec, alebo voči ktorým je obmedzená výluka.

K bodu 26

Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu, že právny predpis, na ktorý sa odkazuje, bol nahradený novým právnym predpisom.

K Čl. II

Navrhuje sa účinnosť od 1. septembra 2007.

Bratislava 19. apríla 2007

Robert Fico v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Viera Tomanová v. r.

ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov

3

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších prepisov (ďalej len „návrh zákona“) sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2007.

Návrh zákona vychádza z princípov zakotvených v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vláda zaviazala v časti 3.2. Pracovné vzťahy a sociálny dialóg, že uznáva sociálny dialóg ako efektívny nástroj participácie zamestnancov a zamestnávateľov na formulovaní hospodárskej a sociálnej politiky a na zachovanie sociálneho mieru. V oblasti podpory sociálneho dialógu je cieľom vlády vytváranie podmienok pre bezproblémové fungovanie kolektívneho vyjednávania. V záujme zvýšenia stability sociálneho prostredia vláda podporuje bipartitný sociálny dialóg medzi zamestnávateľmi a odbormi.

Predkladaný návrh zákona vychádza z uplatňovania hospodárskeho a sociálneho práva zakotveného v článku 36 Ústavy Slovenskej republiky, týkajúceho sa práva na kolektívne vyjednávanie.

Návrh zákona je v súlade aj s príslušnými medzinárodnými pracovnými normami – medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná na základe aplikácie čl. 154c Ústavy Slovenskej republiky. Medzinárodné zmluvy, ktoré sa aplikujú vo vzťahu k uvedenému návrhu zákona sú najmä:

1. Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o použití zásad práva organizovať sa a kolektívne vyjednávať č. 98 z roku 1949 – oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 470/1990 Zb. a 33. bod oznámenia Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 110/1997 Z. z. o potvrdení sukcesie Slovenskej republiky do záväzkov z príslušných mnohostranných zmluvných dokumentov Medzinárodnej organizácie práce, ktorých depozitárom je generálny riaditeľ Medzinárodného úradu práce;

2. Európska sociálna charta – oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 329/1998 Z. z.;

3. Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach –vyhláška ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.;

4. Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o podpore kolektívneho vyjednávania č. 154 z roku 1981, ktorý je pripravený na ratifikáciu,

5. Odporúčanie Medzinárodnej organizácie práce o kolektívnych zmluvách č. 91 z roku 1951. Odporúčania Medzinárodnej organizácie práce členské štáty neratifikujú, pretože odporúčania nemajú povahu medzinárodných zmlúv.

Okrem uvedených dokumentov podpora kolektívneho vyjednávania je zakotvená aj v článku 138 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (Európskej únie), v zmysle ktorého spoločenstvo a členské štáty, vedomí si základných sociálnych práv si kladú za cieľ okrem iného podporovať dialóg so sociálnymi partnermi. Tento článok uvádza úlohu Komisie podporovať konzultácie sociálnych partnerov na úrovni Európskeho spoločenstva a prijímať príslušné opatrenia na uľahčenie dialógu sociálnych partnerov zabezpečovaním vyrovnanej podpory pre obe strany a následne aj obsah zamýšľaného návrhu. V rámci sociálneho dialógu na úrovni Európskej únie sa uzatvárajú dohody týkajúce sa pracovných podmienok a podmienok zamestnania. Článok 140 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva upravuje, že Komisia podporuje spoluprácu medzi členskými štátmi a uľahčuje koordináciu ich činnosti vo všetkých oblastiach sociálnej politiky, najmä vo veciach, okrem iného, práva združovať sa a práva na kolektívne vyjednávanie medzi zamestnávateľmi a pracovníkmi.

Návrh zákona vychádza z aplikácie článku 4 Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o použití zásad práva organizovať sa a kolektívne vyjednávať č. 98 z roku 1949 – „Opatrenia primerané vnútroštátnym podmienkam sa prijmú, ak je to potrebné na zaktivizovanie a podporovanie čo najširšieho rozvoja a využitia mechanizmu dobrovoľného vyjednávania medzi zamestnávateľmi alebo organizáciami zamestnávateľov a organizáciami pracovníkov s cieľom upraviť náležitosti a podmienky zamestnávania prostredníctvom kolektívnych zmlúv“.

Návrh zákona vychádza z Medzinárodného paktu o hospodárskych sociálnych a kultúrnych právach - vyhláška č. 120 /1976 Zb., Príloha č. 2, článok 8 (uverejnená v Zbierke zákonov v čiastke č. 23/1976- Slovenská republika na základe sukcesie je viazaná touto medzinárodnou zmluvou), v ktorom sa zmluvné strany paktu zaväzujú zabezpečiť

„- právo každého na zakladanie odborových organizácií a právo pristupovať do odborových organizácií podľa vlastného výberu,

- právo odborových organizácií na slobodnú činnosť, nepodliehajúcu žiadnym obmedzeniam, okrem tých, ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti alebo verejného poriadku alebo na ochranu práv a slobôd druhých,

- právo na štrajk za predpokladu, že sa uskutočňuje v súlade so zákonmi príslušnej krajiny. Tento článok nebráni uložiť zákonné obmedzenia výkonu týchto práv pre príslušníkov ozbrojených síl alebo polície alebo správnych orgánov štátu.“.

Predmetný návrh zákona vychádza zo zásad uplatňovania pluralizmu – z existencie viacerých odborových organizácií pôsobiacich u zamestnávateľa, resp. z existencie viacerých organizácií zamestnávateľov a z existencie viacerých organizácií zamestnancov.

Navrhovaným zákonom sa posilňuje postavenie odborovej organizácie v rámci participačných mechanizmov v podniku a garantuje sa pluralita odborových organizácií.

V § 3a odsek 1 sa navrhuje pluralita odborových organizácií v tom zmysle, že ak u zamestnávateľa pôsobia viaceré odborové organizácie pri kolektívnom vyjednávaní a uzatváraní kolektívnej zmluvy musia postupovať a konať s právnymi dôsledkami pre všetkých zamestnancov len spoločne a vo vzájomnej zhode, ak sa všetky odborové organizácie pôsobiace u zamestnávateľa medzi sebou nedohodnú na inom postupe. Ak sa všetky odborové organizácie pôsobiace u zamestnávateľa nedohodnú na spoločnom postupe, alebo nevyužijú inú možnosť dohody o postupe pri kolektívnom vyjednávaní, zamestnávateľ má právo uzatvoriť kolektívnu zmluvu s odborovou organizáciou s najväčším počtom členov, alebo s ostatnými odborovými organizáciami, ak súčet ich členov je väčší ako počet členov najväčšej odborovej organizácie. Tento princíp plurality sa garantuje aj pri uzatváraní kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa

Ak nedôjde k dohode medzi odborovými organizáciami o postupe pri kolektívnom vyjednávaní, (na podnikovej úrovni, ako aj na vyššej úrovni), ide o spor o určenie odborovej organizácie oprávnenej na uzatváranie kolektívnej zmluvy a navrhuje sa tento spor riešiť prostredníctvom rozhodcu, určeného zo zoznamu rozhodcov vedeného na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Ďalej sa spresňujú lehoty a proces konania pred sprostredkovateľom.

Návrhom zákona sa spresňuje právna úprava podmienok výkonu ústavného práva na štrajk tak, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a nárokov zamestnancov. Precizuje sa skupina zamestnancov, ktorým je úplne zakázané štrajkovať a rozširuje okruh osôb, ktorým je obmedzené právo na štrajk alebo na výluku (ide o zamestnancov obsluhujúcich a prevádzkujúcich verejné vodovody). Obdobná úprava týkajúca sa obmedzení a práva na štrajk zamestnancov sa navrhuje aj pri vyhlásení výluky.

Predložený návrh zákona je v súlade s článkom 36 Ústavy Slovenskej republiky a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.

Návrh zákona nebude mať negatívny dopad na štátny rozpočet, na ostatné verejné rozpočty, na zamestnanosť, tvorbu pracovných miest a hospodárenie podnikateľskej sféry. Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie.

Sekcia rozpočtovej politiky Ministerstva financií Slovenskej republiky v stanovisku č. 14555/2007-411 z 26. 3. 2007 oznámila, že nemá k návrhu zákona pripomienky a berie na vedomie, že návrh zákona nebude mať negatívny dopad na štátny rozpočet a na ostatné verejné rozpočty.

zobraziť dôvodovú správu