Zákon o lesoch 326/2005 účinný od 01.09.2007 do 12.12.2008

Platnosť od: 22.07.2005
Účinnosť od: 01.09.2007
Účinnosť do: 12.12.2008
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Lesy a lesné hospodárstvo

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST31JUD6527DS20EUPP11ČL8

Zákon o lesoch 326/2005 účinný od 01.09.2007 do 12.12.2008
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 326/2005 s účinnosťou od 01.09.2007 na základe 359/2007 a 360/2007

Legislatívny proces k zákonu 360/2007
Legislatívny proces k zákonu 359/2007

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch a o zmene zákona č. 217/2004 Z. z. o lesnom reprodukčnom materiáli a o zmene niektorých zákonov v znení zákona č. 545/2004 Z. z.

K predpisu 360/2007, dátum vydania: 03.08.2007
Dôvodová správa
A.Všeobecná časť
Národná rada Slovenskej republiky 23. júna 2005 schválila zákon o lesoch, ktorý bol 22. júla 2005 uverejnený v zbierke zákonov, čiastke 138 pod číslom 326 a nadobudol účinnosť 1. septembra 2005.
V tomto zákone nie sú dostatočne doriešené niektoré ustanovenia, ktoré pri aplikácii zákona spôsobujú v praxi mnohé problémy. Taktiež v rámci schvaľovacieho procesu došlo v návrhu k niektorým zmenám, ktoré neumožňujú zabezpečiť odborné hospodárenie v lesoch v súlade princípmi trvalo udržateľného rozvoja, prípadne nedostatočne zohľadňujú súčasný stav v majetkovoprávnom usporiadaní lesných pozemkov a zároveň nezohľadnili negatívne dopady ich prijatia dopady na štátny rozpočet.
Predložený návrh zákona v nadväznosti na poznatky z jeho aplikácie spresňuje niektoré pojmy a postupy pri uplatňovaní zákona o lesoch a odstraňuje nejasnosti pri jeho aplikácii v praxi. Okrem iných skutočností rieši umožnenie použitia holorubného hospodárskeho spôsobu v prísne určených prípadoch, kedy obnovu lesa nie je možné z hľadiska prírodných podmienok dosiahnuť ostatnými hospodárskymi spôsobmi uvedenými v zákone a prirodzená obnova vysokého lesa v týchto prípadoch nie je možná. Navyše použitie iného hospodárskeho spôsobu by v daných prírodných podmienkach bolo pre vlastníkov a obhospodarovateľov lesov ekonomicky neúnosné. Pritom platné znenie zákona o lesoch hovorí o uplatnení a uskutočňovaní takto definovaného hospodárskeho spôsobu, ale následne ho striktne zakazuje, čo kontradiktórne. Z uvedeného znenia vyplýva, že pri konštrukcii zákona sa počítalo s možnosťou vo výnimočných prípadoch holorubný hospodársky spôsob používať, čo dokazovali aj pripomienky prezidenta Slovenskej republiky pri vrátení návrhu zákona na opätovné prerokovanie Národnej rade SR. Zároveň návrh zákona rieši odstránenie deformácií pri zabezpečení odborného hospodárenia v lesoch vlastníkov lesa malej výmery (podrobnejšie popísané v osobitnej časti dôvodovej správy) a presnejšie sa upravujú podmienky výkonu odbornej správy lesov.
Samostatnou oblasťou riešenou v návrhu zákona je systém výberu vyhotovovateľa lesného hospodárskeho plánu a s tým súvisiacich činností, vrátane spôsobu ich úhrady. Návrhom sa vlastníkovi, správcovi a obhospodarovateľovi lesa umožňuje samostatne rozhodnúť o tom, kto bude vyhotovovateľom lesného hospodárskeho plánu pre príslušný lesný celok. Keďže takouto zmenou dochádza aj k zmene spôsobu jeho výberu (nie je garancia najnižšej ceny pri dodržaní ostatných kvalitatívnych kritérií) a nepostupuje sa podľa zákona o verejnom obstarávaní, vlastník, správca alebo obhospodarovateľ lesa na základe uzatvoreného zmluvného vzťahu s vyhotovovateľom plánu vyhotovenie plánu uhradí. S cieľom zjednotenia podmienok na vyhotovovanie plánu a teda aj efektívnejšieho a hospodárnejšieho zabezpečovania nielen samotného obstarávania, ale aj vyhotovovania plánov sa ukladá ministerstvu zabezpečovať verejné obstarávanie na vyhotovenie plánu. Touto činnosťou však v prípade potreby môže poveriť príslušný orgán štátnej správy lesného hospodárstva alebo právnickú osobu zriadenú ministerstvom.
Zároveň predkladaný návrh zákona rieši aj dosiahnutie súladu s § 7 ods. 3 zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení zákona č. 90/2005 Z. z., ktorý požaduje, aby osobitný zákon obsahoval zoznam osobných údajov, účel ich spracovania a okruh dotknutých osôb, a v prípade ich sprístupnenia alebo zverejnenia, jeho účel.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi ako aj s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky.
Ministerstvo financií SR listom č. MF/11698/2007-81 z 20. 02. 2007 uplatnilo zásadné pripomienky, ktorými žiada kvantifikovať dopad jednotlivých vplyvov a celkových vplyvov na štátny rozpočet, špecifikovať všetky časti doložky vplyvov a kvantifikovať vplyvy vyplývajúce z ustanovení návrhu zákona, aplikácia ktorých bude mať jednoznačný vplyv na štátny rozpočet. Tieto požiadavky boli do materiálu zapracované a odsúhlasené Ministerstvom financií SR na rozporovom konaní 09. 03. 2007.
Doložka zlučiteľnosti
právneho predpisu
s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie
1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky
2. Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch a o zmene zákona č. 217/2004 Z. z. o lesnom reprodukčnom materiáli a o zmene niektorých zákonov v znení zákona č. 545/2004 Z. z.
3. Problematika návrhu právneho predpisu:
a) je upravená v práve Európskych spoločenstiev:
v primárnom:
Čl. 174 – 176 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.
v sekundárnom:
smernica Rady 1999/105/ES z 22. decembra 1999 o uvádzaní množiteľského materiálu lesných kultúr na trh (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 03/zv. 28).
b) nie je upravená v práve Európskej únie
c) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.
4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:
a) Z Aktu o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nevyplývajú žiadne záväzky.
b) Z Aktu o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nevyplývajú v predmetnej oblasti žiadne prechodné obdobia.
c) Bezpredmetné.
d) V danej oblasti nebolo začaté konanie proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení.
e) Bezpredmetné.
5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie: úplný

6. Gestor a spolupracujúce rezorty:
Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky
Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie
Prvá časť: Odhad dopadov na verejné financie:
I. Rozpočet Ministerstva obrany SR
 
- bod 11 (§9 ods. 7) – navrhovaná úprava znamená zníženie odvodov do štátneho rozpočtu za vyňatie lesných pozemkov v lesoch osobitného určenia (vo vojenských lesoch), za účelom zabezpečenie úloh obrany štátu t.j. za účelom vybudovania priestorov a zariadení pre výcvik ozbrojených síl a zborov Slovenskej republiky. V prípade budovania, alebo nevyhnutných úprav zariadení pre obranu štátu sa podľa súčasnej úpravy vyžadujú odvody, ktoré sú hradené zo štátneho rozpočtu vyčleneného pre rezort ministerstva obrany Slovenskej republiky.
Na roky 2007 – 2010 Ministerstvo obrany Slovenskej republiky by výdavky na vyňatie lesnej pôdy v prípade výstavby a úprav priestorov a zariadení pre účely obrany predstavovali sumu 19 200 tis. Sk. Tieto prostriedky by podľa súčasne platnej legislatívnej úpravy predstavovali výdavky štátneho rozpočtu a zároveň príjem štátneho rozpočtu.
Navrhovaná úprava znamená síce zníženie odvodov a teda zníženie príjmov štátneho rozpočtu avšak na druhej strane znamená úsporu prostriedkov štátneho rozpočtu vynakladaných na zabezpečenie úloh obrany štátu. Predpokladaná výška finančných prostriedkov štátneho rozpočtu na zaplatenie odvodov za vyňatie lesných pozemkov je nasledovná:
rok 2007 finančné prostriedky vo výške 2 400 tis. Sk
rok 2008 finančné prostriedky vo výške 7 200 tis. Sk
rok 2009 finančné prostriedky vo výške 4 800 tis. Sk
rok 2010 finančné prostriedky vo výške 4 800 tis. Sk
V konečnom dôsledku navrhovaná úprava dotýkajúca sa oslobodenia od odvodu za vyňatie lesného pozemku vo vojenských lesoch na účely týkajúce sa zabezpečenie obrany štátu nepredstavuje negatívny a ani pozitívny dopad na štátny rozpočet,
II. Rozpočet Ministerstva pôdohospodárstva SR
 
a)Príjmy
- bod 13 (§9 ods. 9) – navrhovaná úprava, ktorou sa stanovuje, že podkladom na výpočet odvodu je znalecký posudok, nemení výšku odvodov a ani metodiku výpočtu, ale iba určuje kto spracuje podklady pre výpočet odvodu s cieľom zabezpečiť jeho odbornosť a objektívnosť. Navrhovaná úprava teda nemá vplyv na štátny rozpočet,
- bod 49 (§ 40 ods. 5) - navrhovanou úpravou, ktorou sa vypúšťa povinnosť obhospodarovateľa lesa uhradiť niektoré súčasti lesného hospodárskeho plánu orgánu štátnej správy lesného hospodárstva, dôjde potenciálnemu poklesu príjmov do štátneho rozpočtu, ktoré boli pôvodne vykalkulované pri príprave vládneho návrhu zákona v roku 2007 na 25,1 mil. Sk, v roku 2008 na 24,5 mil. Sk a v roku 2009 na 26,3 mil. Sk . Tieto príjmy však neboli v predchádzajúcich rokoch rozpočtované a neboli ani zapracované do návrhu rozpočtu na roky 2007 až 2009. Navrhovaná úprava teda nemá vplyv na štátny rozpočet,
- bod 63 (§49 ods. 5) - umožnením priebežného vymáhania straty z odborného obhospodarovania lesov, ktorá je podľa súčasného znenia zákona hradená z prostriedkov

štátneho rozpočtu a v rokoch 2005 až 2007 bola kalkulovaná vo výške 5,9 mil. Sk ročne (pozri dôvodovú správu k vládnemu návrhu zákona o lesoch) sa predpokladajú pozitívne dopady na štátny rozpočet. Bez doplnenia tejto možnosti by zaniklo právo štátu na vymáhanie pohľadávok vzniknutých z odbornej správy lesov. Zároveň je možné predpokladať vymoženie aspoň časti takto vzniknutých pohľadávok od subjektov, ktoré neplnia povinnosti určené zákonom a u ktorých bolo o odbornej správe lesov rozhodnuté. Z uvedeného dôvodu sa v roku 2007 nepredpokladá príjem štátneho rozpočtu z vymožených pohľadávok a v rokoch 2008 a 2009 vo výške približne 50 % vynaloženej sumy, t.j. uvažuje sa v týchto rokoch s príjmom ročne takmer 3 mil. Sk.
b)Výdavky
- body 42, 45 a 85 (§ 37, 38 a 61) – navrhovanými úpravami sa vypúšťajú ustanovenia o zabezpečení starostlivosti o lesy vlastníkov lesa malej výmery z prostriedkov štátu (dôvody sú uvedené v osobitnej časti dôvodovej správy), čo bude mať potenciálny pozitívny dopad na štátny rozpočet znížením nárokov na výdavkovú časť rozpočtu. S ohľadom na to, že výdavky na zabezpečenie starostlivosti o lesy vlastníkov lesa malej výmery neboli v predchádzajúcich rokoch rozpočtované, neuvažovalo sa s nimi pri príprave vládneho návrhu zákona o lesoch (v súčasnosti platného zákona) a neboli ani zapracované do návrhu rozpočtu na roky 2007 až 2009, navrhovaná úprava nemá vplyv na štátny rozpočet,
- bod 49 (§ 40 ods. 5) – navrhovanou úpravou sa umožňuje vlastníkom, správcom alebo obhospodarovateľom lesa výber vyhotovovateľa plánu za predpokladu financovania vyhotovenia plánu týmito subjektmi, čím zároveň dôjde k potenciálnemu poklesu výdavkov štátneho rozpočtu na vyhotovenie plánu, ktoré však nie je možné vopred kalkulovať,
- bod 56 (§ 43 ods. 1) – navrhovaná úprava predčasnej obnovy plánu, keď ministerstvo môže súhlas s takýmto postupom podmieniť úhradou vyhotovenia plánu žiadateľom o predčasnú obnovu plánu, predstavuje potenciálne zníženie výdavkov štátneho rozpočtu, resp. zabránenie neúmerného zvyšovania nárokov na štátny rozpočet, ktoré však nie je možné vopred kalkulovať.
III. Dopad na štátny rozpočet
 
Z uvedených skutočností vyplýva, že návrh zákona nemá negatívny dopad na štátny rozpočet.
Druhá časť: Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb
Návrh zákona nebude mať dopad na hospodárenie obyvateľov, ani na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.
Tretia časť: Odhad dopadov na životné prostredie
Návrh zákona nebude mať dopad na životné prostredie.
Štvrtá časť: Odhad dopadov na zamestnanosť
Návrh zákona nebude mať dopad na tvorbu pracovných miest.
Piata časť: Vplyv na podnikateľské prostredie
Návrh zákona bude mať minimálny vplyv na podnikateľské prostredie vo väzbe na zabezpečovanie znaleckých posudkov, ako podkladu na výpočet výšky náhrady za stratu mimoprodukčných funkcií lesa. Tento dopad však nie je možné kvantifikovať, pretože nie je

možné predpokladať množstvo a veľkosť pozemkov, ktoré sa budú vynímať z plnenia funkcií lesa podľa § 5 zákona o lesoch.
B.Osobitná časť
K článku I.
 
K bodu 1
Príslušná úprava nadväzuje na návrh podľa bodov 42, 45 a 85 a zároveň umožňuje podporu združovania neštátnych vlastníkov lesov s malou výmerou podľa § 51 ods. 1. Navrhovaná výmera 50 hektárov vychádza zo skúseností a potrieb a je minimálnou výmerou na dosiahnutie trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch s predpokladom pravidelných príjmov z hospodárenia.
K bodom 2 a 3
Vzhľadom na možnosti rozširovania a podpory využívania dreva, ako obnoviteľnej suroviny nielen na energetické účely, sa upresňuje definícia energetického porastu a zároveň sa dopĺňa definícia lesnej plantáže, u ktorej sa maximalizuje produkčná (najmä drevoprodukčná) funkcia lesa, pričom sa predpokladá priemyselné využitie dreva v drevospracujúcom a celulózopapierenskom priemysle.
K bodu 4
Upresňuje sa definícia lesných pozemkov bez lesných porastov, ktorá sa zároveň rozširuje o pozemky súvisiace s využívaním funkcií lesa na rekreáciu (rekreačné miesta), poľovníctvo (políčka pre zver a ohryzové plochy slúžiace na zvýšenie úživnosti poľovných revírov) a o pozemky, nad hornou hranicou stromovej vegetácie vo vysokohorských oblastiach s výnimkou zastavaných pozemkov a ich príjazdových komunikácií. Tieto pozemky boli podľa doterajšej právnej úpravy považované za lesné pozemky a takto sú doteraz vedené aj v katastri nehnuteľností.
K bodu 5
Ide o zosúladenie konania, ktoré je konaním súvisiacim s územným konaním, s postupom pri územnom konaní v zmysle stavebného zákona.
K bodu 6
Ide o doplnenie súvisiace s rozhodovaním o trvalom vyňatí lesných pozemkov z využívania funkcií lesov, pričom vo väčšine prípadov ide najmä o vyňatia na účely budovania stavieb a zariadení, ktoré neslúžia lesnému hospodárstvu a teda pozemky nebudú spĺňať charakteristiky lesných pozemkov uvedených v § 3 zákona. V takýchto prípadoch je potrebné rozhodnúť aj o zmene druhu pozemku z lesného na iný (podľa budúceho spôsobu využívania pozemku) a takúto kompetenciu teda dať aj orgánom štátnej správy lesného hospodárstva, aby následne tieto zmeny mohli byť evidované aj v katastri nehnuteľností.
K bodu 7
Ide o upresnenie vnútorného odkazu v nadväznosti na znenie § 7 ods. 1 zákona.

K bodu 8
Upravuje sa možnosť začať s odlesňovaním na základe rozhodnutia o vyňatí v nadväznosti na možnosť platenia náhrad za plnenie mimoprodukčných funkcií formou splátok, keď v takomto prípade je náhrada ako celok uhradená až uhradením poslednej splátky v určenom termíne.
K bodom 9 a 10
Navrhovanými úpravami sa odstraňujú nejasnosti pri pojme „odlesnenie“, keď na účely náhrady straty mimoprodukčných funkcií lesov (odvod) treba ako na zalesnený hľadieť napr. aj na lesný pozemok, na ktorom boli lesné porasty dočasne odstránené s cieľom ich obnovy, alebo ak bol z lesného pozemku lesný porast odstránený protiprávnym konaním. Zároveň sa zabraňuje sa špekulatívnym konaniam s cieľom vyhnúť sa plateniu odvodu, napr. protiprávnemu odstráneniu lesného porastu pred jeho vyňatím, keď výška odvodu môže byť vyššia ako prípadné použitie niektorých z represívnych nástrojov za odstránenie lesného porastu. Taktiež sa dopĺňa spôsob výpočtu odvodu v prípade, ak tento nasleduje hneď po dočasnom vyňatí.
K bodu 11
Doplnením sa navrhuje umožnenie oslobodenia od platenia odvodu v taxatívne vymedzených prípadoch, ak lesný pozemok po vyňatí bude slúžiť na účely týkajúce sa zabezpečenia úloh obrany štátu (keď odvod, ktorý je príjmom štátneho rozpočtu a je zo štátneho rozpočtu aj hradený), alebo lesný pozemok po vyňatí bude slúžiť na iné verejnoprospešné účely (napr. rekreačné, zdravotné a kultúrne účely) a nebude odlesnený, resp. bude naďalej porastený stromovitými alebo krovitými drevinami, ktoré budú naďalej plniť niektoré z mimoprodukčných funkcií lesov.
K bodom 12, 14 a 16
Ide o nevyhnutné úpravy vzhľadom na doplnenie § 9 novým odsekom 6.
K bodu 13
Keďže ide o rozhodnutie, ktoré môže mať značný finančný rozsah a orgány štátnej správy nedisponujú všetkými údajmi potrebnými na výpočet výšky odvodu, navrhuje sa, aby podkladom na určenie výšky odvodu bol znalecký posudok vypracovaný znalcom v príslušnom odbore, ktorý dáva dostatočné záruky na kvalitu výpočtu.
K bodu 15
Návrhom sa upravuje uplatňovanie nároku na vrátenie už uhradeného odvodu v prípade, ak rozhodnutie o vyňatí stratilo platnosť z dôvodu nerealizácie predpokladaného zámeru, pre ktorý sa o vyňatí rozhodlo.
K bodu 17
Odstraňuje sa nejasnosť formy návrhu osobitného režimu hospodárenia. Navrhovanou úpravou sa vo vzťahu ku komplexnému zisťovaniu stavu lesa dopĺňa a upresňuje, že pôjde len o rámcový návrh zodpovedajúci výsledkom rámcového plánovania (modelom hospodárenia). V prípade, ak pôjde o návrh na vyhlásenie lesov osobitného určenia, ktorý je zároveň žiadosťou o zmenu plánu (§ 43 ods. 2 zákona), žiadateľ predloží aj návrh plánu hospodárskych opatrení zohľadňujúci osobitný režim hospodárenia.

K bodom 18 a 19
Návrhom sa do ustanovení zákona zapracováva možnosť použitia holorubného hospodárskeho spôsobu v prísne určených prípadoch a to v borovicových lesných porastoch, v topoľových a agátových lesných porastoch, v energetických porastoch a na lesných plantážach. Ide o prípady, kedy obnovu lesa nie je možné (napr. z hľadiska prírodných podmienok, z ekonomického hľadiska) dosiahnuť ostatnými hospodárskymi spôsobmi uvedenými v § 18 ods. 1 písm. a) až c), v energetických porastoch a na lesných plantážach navyše ide o obnovu porastov často ešte pred dosiahnutím veku fruktifikácie (produkcie semena a semennej suroviny), preto neprichádza do úvahy ich prirodzená obnova. Navyše použitie iného hospodárskeho spôsobu by v daných prírodných podmienkach bolo pre vlastníkov a obhospodarovateľov lesov ekonomicky neúnosné. Zároveň sa upresňuje sa maximálna výmera, na ktorej možno použiť veľkoplošnú formu hospodárskeho spôsobu holorubného a podrastového. Taktiež sa upravuje možnosť priraďovania obnovných rubov, keď v prípade holorubného hospodárskeho spôsobu je najmenšia prípustná vzdialenosť susedných obnovných rubov, ako aj ich vzdialenosť od plochy s lesným porastom nezabezpečeným minimálne rovná ich šírke. Pri podrastovom hospodárskom spôsobe sa táto podmienka uplatňuje len pri dorube, keďže tento hospodársky spôsob predpokladá pri obnove využívanie bočného svetla aj z uvoľnených, presvetlených plôch, na ktorých boli vykonané všetky jeho fázy. Zároveň sa tým umožní využiť čas najväčšej fruktifikácie obnovovaného lesného porastu (semenný rok), ktorý sa v závislosti od druhu dreviny vyskytuje v cykloch od dvoch až do dvanástich rokov.
K bodu 20
Návrhom sa v súlade s § 5 ods. 6 vyhlášky MP SR č. 571/2004 Z. z. o zdrojoch reprodukčného materiálu lesných drevín, jeho získavaní, produkcii a používaní umožňuje v nepôvodných alebo fenotypovo nevhodných lesných porastoch v génových základniach začať s predčasnou obnovou, keďže nie je žiaduce, aby sa takéto nepôvodné porasty prirodzene obnovovali.
K bodu 21
Keďže rekonštrukcia lesa je osobitný obnovný postup, navrhovaným vypustením sa umožňuje použitie obnovných rubov, ktorými sú charakterizované všetky hospodárske spôsoby uvedené v § 18 ods. 1 a formy týchto hospodárskych spôsobov uvedených v § 18 ods. 1 a 3.
K bodu 22
Návrhom sa odstraňujú pojmy, ktoré nemajú jednoznačný taxatívny charakter, nie sú jednoznačne definované a ich dodržiavanie, resp. kontrola je problematická. Nemožno hovoriť o sústavnosti v prípade vlastníkov a obhospodarovateľov lesa, ktorých lesy nedosahujú takú výmeru, aby mohli byť obnovované sústavne, resp. nemožno hovoriť o včasnosti a sústavnosti obnovy lesa napríklad v prípade energetických porastov a lesných plantáží. Zároveň ide o zosúladenie so zákonom o ochrane prírody a krajiny, ktorý v určených prípadoch zakazuje zasahovať do lesných porastov a poškodiť vegetačný a pôdny kryt.
K bodu 23
Súčasné znenie ukladá vlastníkom povinnosť vykonať umelú obnovu lesa na holine za splnenia dvoch podmienok, a to ak zanikli podmienky na prirodzenú obnovu a ak ide o holinu vzniknutú po použití holorubného hospodárskeho spôsobu. Kontinuálne obnovovať lesné porasty je však potrebné aj v prípadoch, ak boli použité ostatné hospodárske spôsoby podľa

§ 18 ods. 1. Z uvedeného dôvodu návrh upravuje súčasné znenie ustanovenia v súlade s vyššie uvedenými skutočnosťami.
K bodu 24
V energetických porastoch a lesných plantážach nie je možné a účelné používať postupy hospodárenia ako v bežných lesných porastoch. Je napríklad neodôvodnené vyžadovať zabezpečenie takéhoto lesného porastu. Z uvedeného dôvodu sa týchto prípadoch použitie týchto povinností vylučuje.
K bodu 25
Z ustanovenia sa vypúšťa nesprávny odkaz na § 55, keď podľa tohto ustanovenia o financovaní verejnoprospešných činností na zabezpečenie trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch nie je výchova lesa podporovaná.
K bodu 26
Navrhovanou úpravou sa precizuje definícia mimoriadnej ťažby v nadväznosti na legislatívne skratky zavedené v § 5 zákona a zároveň sa mimoriadna ťažba rozširuje o ťažbu stromov a krov pri uplatňovaní výnimiek podľa § 31 ods. 3 a 6, keď ťažbu vykonanú podľa týchto ustanovení nebolo možné, v nadväznosti na povinnosť vedenia evidencie, zaradiť do druhov ťažby podľa § 23 ods. 2 zákona.
K bodu 27
Súčasťou náhodnej ťažby sa navrhovaným doplnením stávajú aj opatrenia na ochranu lesa (t.j. aj preventívne a obranné opatrenia), nielen opatrenia na odstraňovanie následkov pôsobenia škodlivých činiteľov.
K bodu 28
Navrhovaným znením sa upresňuje miesto a čas povinnosti označiť vyťažené drevo ciachou alebo iným povoleným označením, keďže doterajšie znenie nebolo v praxi vysvetľované jednoznačne.
K bodu 29
Doplnením slov sa upresňujú sa ustanovenia o hlásení náhodnej ťažby, keďže doterajšie znenie umožňovalo rôzny výklad.
K bodom 30 až 32
Preprava a následné uskladňovanie dreva je väčšinou vykonávané inými osobami, ako sú obhospodarovatelia lesov. Z uvedených dôvodov sa do povinností súvisiacich povinností dopĺňa „nákupca dreva“, t. j. každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá je (čo i len krátku dobu) držiteľom (vlastníkom) dreva a teda má byť zodpovedná za plnenie povinností súvisiacich s touto komoditou. Kontroly prepráv dreva v praxi preukázali, že táto skupina osôb (najmä priekupníci s drevom) nie je postihnuteľná za nedostatky v dokladoch o pôvode dreva, pričom práve táto skupina osôb má z prípadného zatajovania pôvodu dreva najväčší prospech.
K bodu 33
Upravuje sa nesprávny vnútorný odkaz.

K bodu 34
Manipulácia so zadržaným alebo zaisteným drevom v praxi predstavuje značný problém, predovšetkým je to však nákladná záležitosť. Každá právnická a fyzická osoba manipulujúca s drevom si musí byť vedomá svojich povinností a tiež rizík, ktoré jej vyplynú z nedodržiavania zákona. Znášanie nákladov, ktoré vzniknú pri zadržaní alebo zaistení dreva, predstavuje aj vhodný prostriedok prevencie proti osobám, ktoré porušujú právne predpisy v tejto oblasti. Ustanovenie by malo rozlišovať aj iné závažné nedostatky, ako „len“ nepreukázaný pôvod dreva. Závažným nedostatkom môže byť napr. aj rozpor medzi deklarovaným druhom dreva a skutočným stavom a chýbajúce náležitosti v doklade o pôvode dreva. Daňovými orgánmi bolo zistené, že až 80% z 30 000 strán spracovaných dokladov o pôvode dreva nemalo uvedené všetky povinné údaje.
K bodu 35
Navrhovaným doplnením sa umožňuje využívať lesné cesty aj osobám, ktoré využívajú stavby a zariadenia nachádzajúce sa území sprístupnenom takouto lesnou cestou.
K bodu 36
Dopĺňa sa o možnosť vstupu zložkám integrovaného záchranného systému a osobám vykonávajúcim národnú inventarizáciu lesov a monitoring lesov a znenie sa upravuje tak, aby tieto osoby mali umožnený bezplatný vstup pri výkone ich činností, nielen na účely ochrany pred požiarmi, ochrany zdravia a bezpečnosti.
K bodu 37
Pretože o náhrade škody voči konkrétnej osobe, ktorá škodu spôsobila, vždy pôjde o priamu aplikáciu všeobecných predpisov o náhrade škody, vypúšťaná veta v ustanovení § 28 ods. 3 je nadbytočná.
K bodu 38
Doplňuje sa umožnenie vykonania niektorých zakázaných činností obhospodarovateľom lesa v prípadoch, ak ide o zabezpečenie ochrany života, zdravia a majetku, napríklad v prípade ohrozenia vybudovaných stavieb, zariadení a turistických trás padajúcimi stromami.
K bodu 39
Umožňuje sa vstup a vjazd do lesov osobám zabezpečujúcim národnú inventarizáciu lesov a monitoring lesov a pri výkone práva poľovníctva.
K bodu 40
Doplnenie vyplýva z potreby vo výnimočných prípadoch udeliť výnimku najmä na výrub jednotlivých stromov bez potreby rozhodovania o vyňatí alebo o obmedzení hospodárenia. Ide napríklad o potrebu výrubu stromov ohrozujúcich majetok, zdravie a životy osôb v chatových osadách, pričom nejde o činnosť vykonávanú obhospodarovateľom lesa alebo na jeho podnet. Zároveň sa navrhuje nahradenie textu, ktorý je kontradiktórny vzhľadom na ustanovenia odseku 3, podľa ktorého sa výnimka nevyžaduje, ak ide o obhospodarovateľa lesa pri zabezpečení hospodárenia v lese a využívaní ostatných lesných produktov.
Lesnými porastami alebo ich časťami sú v špecifických prípadoch najmä na svahoch krasových planín (Slovenský kras, Muránska planina) lesostepné porasty s veľmi nízkym zakmenením, ktoré predstavujú biotopy európskeho významu. V minulosti sa na týchto lokalitách pásli kozy a ovce, vďaka čomu sa na nich od dôb valašskej kolonizácie sformovali

ojedinelé spoločenstvá s množstvom ohrozených druhov rastlín a živočíchov. V dôsledku sekundárnej sukcesie spoločenstvá menia charakter, zhoršuje sa stav biotopov a biotopov druhov. Podľa článku 6 smernice rady č. 92/43/EHS o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín má Slovenská republika ako členský štát EU prijať kroky, aby sa predchádzalo v osobitných územiach ochrany zhoršovaniu stavu biotopov a biotopov druhov. Občasné extenzívne prepásanie hospodárskymi zvieratami vytvorí predpoklad na ich zachovanie, je preto potrebné, aby orgán štátnej správy lesného hospodárstva mohol takúto činnosť na základe dokumentácie ochrany prírody povoliť.
K bodu 41
Navrhovanou zmenou sa navrhuje umožnenie vjazdu do lesa s cieľom výkonu práva poľovníctva. Takéto ustanovenie je potrebné vzhľadom k umožneniu výstavby poľovníckych zariadení, prikrmovania zveri v čase núdze, ako aj z dôvodu ochrany poľovných revírov.
K bodom 42, 45 a 85
Predmetným návrhom sa rušia ustanovenia o zabezpečení odborného hospodárenia v lesoch vlastníkov s malou výmerou poverenou organizáciou na základe rozhodnutia príslušného orgánu štátnej správy lesného hospodárstva z nasledovných dôvodov:
a) zákon o lesoch zaviedol rôznu ochranu vlastníctva lesného majetku podľa jeho výmery, t. j. rozdielny prístup k vlastníkom, ktorých úhrnná výmera majetku presiahne, resp. je do 25 hektárov. Predmetné ustanovenia sú v rozpore s Ústavou SR, ktorá v čl. 20 ods. 1 jednoznačne deklaruje, že vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Týmito ustanoveniami sa však mení zákonná ochrana vlastníkov podľa veľkosti ich majetku, najmä vo vzťahu k § 49, ktorý v prípade vlastníkov, neplniacich si povinnosť odborného hospodárenia v lesoch, zavádza odbornú správu lesov s uplatnením záložného práva na majetok vlastníkov s povinnosťou úhrady straty vzniknutej z tejto správy. Tieto ustanovenia odbornú správu lesov zúžili len na vlastníkov nad 25 hektárov.
b) Tieto ustanovenia zákona nezohľadňujú druhy vlastníctva, t. j. nerozlišujú medzi reálnym vlastníctvom (spoluvlastníctvom) pozemkov a medzi vlastníctvom podielov spoločnej nedeliteľnej nehnuteľnosti (napr. bývalé urbárske a želiarske spoločnosti), keď spoluvlastník takejto nehnuteľnosti je vlastníkom podielu z tejto nehnuteľnosti, t. j. len určitej jej (aj keď reálne nevylíšiteľnej) výmery. Pritom podľa súčasného znenia môže nastať situácia, keď spoluvlastník, resp. spoluvlastníci nebudú vo výmerovom vyjadrení vlastniť podiel nad 25 hektárov a pritom celková výmera spoločnej nedeliteľnej nehnuteľnosti bude túto výmeru vysoko prekračovať. Podľa znenia zákona náklady na činnosť odborného lesného hospodára pre takéto spoločenstvá bude hradiť štát, pretože vlastníkom majetku, resp. jeho podielov naďalej zostávajú jednotliví vlastníci, napriek tomu, že spoločenstvo môže prekročiť výmeru aj napríklad 500 hektárov a na majetku svojich podielnikov bude trvalo dosahovať zisk.
c) Terajšia definícia vlastníka lesa malej výmery je nejasná a v reálnom prostredí spôsobuje značné problémy. Z uvedeného ustanovenia nie je jasné, či jednotlivý vlastník môže byť vlastníkom, resp. spoluvlastníkom lesných pozemkov v rôznych katastrálnych územiach na Slovensku. V prípade, ak by v rôznych katastrálnych územiach mal majetok, resp. podiely, ktoré nie je možné racionálne obhospodarovať a napriek tomu by ich úhrnná výmera presiahla 25 hektárov, nemal by nárok na podporu štátu vo forme zabezpečenia odborného hospodárenia. Pritom zisťovanie takýchto skutočností, bez návrhu spôsobu ich zisťovania a preukazovania v návrhu zákona je v praxi v podstate nerealizovateľné. Navyše vzhľadom na stav majetkovoprávneho usporiadania lesných pozemkov a ich evidencie v katastri

nehnuteľností, nie je možné ich reálne (v teréne) identifikovať a teda ani vydať rozhodnutie o výkone odborného lesného hospodára na takomto majetku, pretože rozhodnutie podľa predpisov o správnom konaní musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Navyše v súčasnosti nie je ani možné presne zistiť na koľkých vlastníkov a akej celkovej výmery sa predmetné ustanovenia vzťahujú, avšak podľa dostupných podkladov a na základe odborného odhadu možno predpokladať, že celková výmera lesov malých výmer dosahuje takmer 130 tis. hektárov.
d) Predmetné ustanovenia sú kontraproduktívne vo vzťahu k § 50 ods. 1, podľa ktorého štát podporuje združovanie vlastníkov, najmä vlastníkov lesa s malou výmerou. Ustanovením § 50 ods. 1 sa podporuje vznik ekonomicky a hospodársky samostatných združení, resp. združení s výmerou, pri ktorých je možné zabezpečiť trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch v súlade s Národnou stratégiou trvalo udržateľného rozvoja Slovenskej republiky schválenou Národnou radou SR uznesením č. 1989 z 3. apríla 2002. Tieto ustanovenia smerujú k tomu, že vlastníci s výmerou do 25 hektárov nebudú mať záujem na vytváraní takýchto združení, pretože štát im zo svojich prostriedkov, bez ohľadu na výnosovosť konkrétneho majetku zabezpečuje odborné hospodárenie. Pritom vlastník takéhoto majetku zostáva naďalej vlastníkom výnosov z lesa a štát bez ohľadu na túto skutočnosť znáša náklady na jeho odborné obhospodarovanie.
e) Ustanovenia upravujúce odborné hospodárenie v lesoch vlastníkov malej výmery sú nejednoznačné a umožňujú rôznu interpretáciu. V prvom rade neustanovujú, kto poverenej organizácii (§ 38 ods. 3) hradí náklady na zabezpečenie tejto činnosti, preto to pri rôznych interpretáciách môže byť osoba, v prospech ktorej tieto činnosti vykonáva, alebo keďže ich vykonáva na základe rozhodnutia orgánu štátnej správy lesného hospodárstva náklady znáša ten, kto ich vykonanie uložil, t. j. štát prostredníctvom týchto orgánov. Zákon o lesoch pritom nepočíta s takýmito nákladmi a dopadmi na štátny rozpočet, ktoré v súčasnosti (na základe vyššie uvedených skutočností) nie je možné vyčísliť, avšak vzhľadom k odhadovanej výmere a zákonom stanoveným úlohám (povinnostiam) poverenej organizácie môže ísť ročne o takmer 25 miliónov korún, bez započítania jednorazových nákladov na identifikáciu majetku, jeho zameranie a vyznačenie v teréne. Taktiež zákon v § 61 neurčuje, ktorý orgán štátnej správy lesného hospodárstva by mal rozhodovať o výkone odborného lesného hospodára, pričom s ohľadom na skutočnosti uvedené o preukazovaní vlastníctva v písmene c), by takúto činnosť mal vykonávať orgán štátnej správy lesného hospodárstva s celoslovenskou pôsobnosťou, t.j. Ministerstvo pôdohospodárstva SR. To by však znamenalo neúmerný nárast agendy a zapríčinilo potrebu zvýšenia systemizovaných miest podľa zákona o štátnej službe a tým aj nárokov na štátny rozpočet. Pri príprave vládneho návrhu zákona sa však s takýmito prostriedkami a dopadmi na štátny rozpočet neuvažovalo.
K bodu 43
Ide o upresnenie ustanovenia, keď právnická osoba riadená ministerstvom musí zabezpečovať nielen rozvoj hospodárskej úpravy lesov, ale ako výsledok tejto činnosti aj tvoriť postupy a metódy vykonávania hospodárskej úpravy lesov, podľa ktorých sa vyhotovujú lesné hospodárske plány a zisťujú a vyhodnocujú sa kvalitatívne a kvantitatívne parametre stavu lesov pri národnej inventarizácii lesov a monitoringu lesov.
K bodu 44
Ide o doplnenie úloh, ktoré môže právnická osoba zriadená ministerstvom zabezpečovať v nadväznosti na úpravu § 41 ods. 2.

K bodu 46
Upravuje sa postupnosť, keď orgán štátnej správy lesného hospodárstva by o určení lesného celku mal z vlastného podnetu rozhodovať len v tom prípade, ak nie je predložený návrh vlastníka alebo správcu na jeho vytvorenie. Zároveň s cieľom zabezpečenia činností súvisiacich s vyhotovením plánu je potrebné, aby lesné celky, pre ktoré sa plán vyhotovuje, boli určené v dostatočnom časovom predstihu. Z toho istého dôvodu je vylúčený a odkladný účinok odvolania. Za dostatočný časový predstih sa považuje čas 18 mesiacov pred skončením platnosti plánu, od ktorého by orgány štátnej správy lesného hospodárstva mali zabezpečovať úlohy súvisiace so zabezpečením a organizáciou vyhotovenia plánu (§ 41 ods. 2) , ktorý nadväzuje aj na povinnosti podľa § 41 ods. 4.
K bodu 47
S cieľom zabezpečenia identifikácie jednotiek priestorového rozdelenia v teréne sa navrhuje v zákone upraviť spôsob vyznačovania jednotiek priestorového rozdelenia lesa a spôsob ich značenia.
K bodu 48
Navrhované vypustenie textu nadväzuje na úpravu § 41 súvisiacim so zmenou zabezpečovania výberu vyhotovovateľa plánu, keď hradenie za vykonanie činností bude zabezpečované prostredníctvom verejného obstarávateľa.
K bodu 49
Navrhovaná úprava umožňuje vlastníkovi, správcovi alebo obhospodarovateľovi lesa zabezpečiť vyhotovenie plánu ním vybraným vyhotovovateľom plánu, s ktorým uzavrie zmluvu o vyhotovení plánu. Keďže v prípade výberu vyhotovovateľa plánu vlastníkom, správcom alebo obhospodarovateľom lesa nie je zaručené efektívne a hospodárne použitie prostriedkov štátu, v danom prípade nebude vyhotovenie plánu hradené z prostriedkov štátu.
K bodu 50
Návrhom sa umožňuje zabezpečovať výber vyhotovovateľa plánu verejným obstarávateľom, ktorým môže byť ministerstvo alebo na základe jeho poverenia príslušný orgán štátnej správy lesného hospodárstva alebo právnická osoba zriadená ministerstvom. Takýmto ustanovením sa umožní zjednotenie podmienok na vyhotovovanie plánu a teda aj efektívnejšie a hospodárnejšie zabezpečovanie nielen samotného obstarávania, ale aj vyhotovovania plánu.
K bodom 51 až 53 a 55
Navrhovanou zmenou sa vlastníkovi, správcovi a obhospodarovateľovi lesa umožňuje samostatne rozhodnúť o tom, kto bude vyhotovovateľom plánu pre príslušný lesný celok. Keďže takouto zmenou dochádza aj k zmene spôsobu jeho výberu (nie je garancia najnižšej ceny pri dodržaní ostatných kvalitatívnych kritérií) a nepostupuje sa podľa zákona o verejnom obstarávaní, určuje sa vlastníkovi, správcovi alebo obhospodarovateľovi lesa povinnosť uhradiť takto obstaraný lesný hospodársky plán a zmluvu s príslušným vyhotovovateľom plánu uzavrieť v takom časovom predstihu, aby bolo zo strany krajského lesného úradu možné zabezpečiť vyhotovenie plánu obvyklým spôsobom. Zároveň sa v nadväznosti na postavenie správcu a jeho povinnosti ukladá orgánu štátnej správy lesného hospodárstva oznámiť mu uzatvorenie zmluvy na vyhotovenie plánu, keď v prípade lesných pozemkov vo vlastníctve štátu nie je túto skutočnosť potrebné oznamovať vlastníkovi, ale správcovi.

K bodu 54
Ide o doplnenie, keď na schválenie plánu sa bude vyžadovať záväzné vyjadrenie orgánu štátnej správy ochrany prírody a krajiny. Keďže pôjde už o druhé záväzné vyjadrenie k vyhotoveniu plánu, týmto vyjadrením môže len kontrolovať splnenie skôr uplatnených pripomienok a požiadaviek.
K bodu 56
Umožnenie predčasnej obnovy plánu je viazané na narušenie lesných porastov v dôsledku pôsobenia škodlivých činiteľov v takom rozsahu, že nie je možné dosiahnuť zámery a ciele plánu. Pretože k takémuto narušeniu môže dôjsť nielen v rámci jedného existujúceho celku, ale len v jeho časti, resp. v častiach susediacich lesných celkov, je vhodné rozhodnutie o predčasnej obnove plánu podmieniť vytvorením nového lesného celku spĺňajúceho kritériá na predčasnú obnovu plánu. Keďže predčasná obnova plánu je viazaná na zabezpečenie financovania z verejných zdrojov, navrhovanou možnosťou podmienenia rozhodnutia o predčasnej obnove plánu sa z dôvodu nevyhotovovania nového plánu na územiach neovplyvnených škodlivými činiteľmi, resp. zabezpečením predčasnej obnovy z prostriedkov žiadateľa znížia nároky na tieto zdroje.
K bodu 57
Ide o nevyhnutné doplnenie definície zmeny plánu vyplývajúce z doterajších skúseností, keď v praxi dochádza aj k prekročeniu zásad určených podľa § 23 ods. 7 pre jednotlivé dielce. Ide najmä o prípady štvrtej fázy podrastového hospodárskeho spôsobu pri ktorých dochádza k prekročeniu tohto ukazovateľa vplyvom zväčšeného svetlostného prírastku, ako aj pri prekročení ukazovateľa na kvalitných stanovištiach, pretože k výpočtu zásob dochádza z priemerných ukazovateľov za celú republiku. Taktiež sa ukazuje nevyhnutná zmena výnimočného umožnenia ťažieb v dielcoch, v ktorých ťažba nebola plánovaná v lesnom hospodárskom pláne, pričom aj výrub jednotlivého stromu by sa v takýchto prípadoch posudzoval ako prekročenie zásad ťažby podľa § 23 ods. 7 zákona.
K bodu 58
Ide o spresnenie predpokladov odbornej spôsobilosti na výkon činnosti odborného lesného hospodára zohľadňujúci nové formy vzdelania (vyššie odborné vzdelanie, bakalárske štúdium) a s tým súvisiacu dobu odbornej praxe v lesníckych činnostiach. Táto sa pri úplnom strednom odbornom vzdelaní skracuje na päť rokov, čo je aj na základe praktických skúseností dostatočná prax. Navyše sa dlhodobé zamestnávanie pracovníkov (10 rokov ako podmienka praxe) bez oprávnenia na výkon odborných činností hospodára ukazuje ako problematické a zo strany zamestnávateľov vyžaduje zvýšené náklady na odborné vzdelávanie.
K bodu 59
Ide o úpravu a spresnenie ustanovení zákona, keď v doterajšej praxi dochádzalo k pochybnostiam, či aj právnická osoba, ktorá je oprávnená zabezpečovať výkon činnosti odborného lesného hospodára je oprávnená zamestnávať osoby s lesníckym vzdelaním s cieľom splnenia podmienky maximálnej výmery pre výkon činnosti odborného lesného hospodára. Navrhovanou zmenou sa táto možnosť jednoznačne ustanovuje.
K bodu 60
Doplnením sa upresňuje väzba medzi povinnosťami hospodára, ktorý v zmysle § 48 ods. 1 organizuje a usmerňuje hospodárenie v lese, s povinnosťami pri ochrane lesa podľa § 28.

K bodu 61
Navrhovaným doplnením sa rozširuje okruh povinností hospodára o povinnosť vykonávať odbornú správu lesov na základe rozhodnutia príslušného orgánu štátnej správy lesného hospodárstva. Bez takéhoto doplnenia by v praxi nastali prípady (skúsenosti pri aplikácii § 13 ods. 4 zákona č.100/1977 Zb. to potvrdzujú), keď odbornú správu lesov hospodár odmieta vykonávať.
K bodu 62
Spresňuje ustanovenie zákona tak, aby bolo jednoznačne možné na zabezpečenie odbornej správy lesov určiť aj právnickú osobu, ktorá je oprávnená zabezpečovať činnosť odborného lesného hospodára podľa § 47 ods. 2 zákona.
K bodu 63
Navrhované doplnenie dopĺňa spôsob úhrady straty z výnosov z predchádzajúcich rokov a zároveň rieši spôsob vzniku a zániku záložného práva uplatneného na lesný majetok vlastníka, kde vykonáva odbornú správu lesov hospodár určený rozhodnutím príslušného orgánu štátnej správy a na ktorom sa nedosiahne výnos z hospodárenia v lesoch. Zriadením záložného práva sa štát prostredníctvom orgánu štátnej správy lesného hospodárstva stáva záložným veriteľom a vlastník založeného lesného majetku záložcom, resp. záložným dlžníkom. Rozhodnutím o zriadení záložného práva príslušný orgán štátnej správy zároveň začne vymáhať stratu z hospodárenia v lesoch a zabezpečenia odbornej správy lesov. Tým sa predíde uplatneniu premlčacej doby podľa § 101 Občianskeho zákonníka zo strany vlastníka dotknutého lesného majetku. Taktiež sa zabezpečí priebežný príjem štátneho rozpočtu a zamedzí sa situácii, keď by kumulovaná strata z hospodárenia v lesoch a výkonu odbornej správy presiahla hodnotu majetku dlžníka.
K bodu 64
Predmetným ustanovením sa v nadväznosti na § 49 ods. 4 a 5 a ich aplikáciu dopĺňa povinnosť hospodára vykonávajúceho odbornú správu oznámiť príslušnému orgánu štátnej správy lesného hospodárstva, ktorý rozhodol o odbornej správe lesov, výšku straty alebo výnosov z hospodárenia v lesoch. Tento orgán zároveň bude viesť evidenciu o skutočnostiach podľa odsekov 3 až 5 podľa jednotlivých vlastníkov lesného majetku.
K bodu 65
Navrhuje sa, aby lesný majetok štátu na územiach, ktoré sú potrebné na zabezpečenie úloh obrany štátu, mohla spravovať právnická osoba v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky bez súhlasu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky. Výnimka na správu lesného majetku štátu nevyhnutného pre potreby obrany štátu nebola potrebná ani podľa predchádzajúceho zákona č. 61/ 1977 Zb. o lesoch v znení neskorších predpisov. Tiež podľa prvej vety ustanovenia § 50 ods. 4 platného zákona o lesoch „Lesný majetok vo vlastníctve štátu vo vojenských obvodoch a na územiach slúžiacich na zabezpečenie úloh obrany štátu spravuje právnická osoba, ktorej zakladateľom alebo zriaďovateľom je Ministerstvo obrany Slovenskej republiky.“. O územiach, ktoré sú potrebné na zabezpečenie úloh obrany štátu, podľa schváleného návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 319/ 2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov, rozhoduje vláda Slovenskej republiky.
K bodu 66
Navrhované vypustenie vyplýva z programového vyhlásenia, podľa ktorého vláda SR zabezpečí neprivatizovateľnosť lesného majetku vo vlastníctve štátu. Úprava nadväzuje aj na

§ 10 ods. 3 písm. b) zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, podľa ktorého lesný majetok vo vlastníctve štátu nie je možné privatizovať.
K bodu 67
Navrhovaným ustanovením sa v nadväznosti na vypustenie možnosti predaja lesných pozemkov vo vlastníctve štátu upravujú len podmienky zámien lesných pozemkov a upresňuje sa posudzovanie primeranej hodnoty alebo výmery zamieňaných lesných pozemkov a lesných porastov na nich. Hodnota lesných pozemkov a lesných porastov na nich má byť stanovená znalcom a upresňuje sa, podľa ktorých predpisov má znalec túto hodnotu stanoviť.
K bodu 68
Ide o doplnenie chýbajúceho ustanovenia, keď sa na udelenie predbežného súhlasu ministerstva nebude vzťahovať správny poriadok.
K bodu 69
Súčasný právny stav, ktorý vznikol účinnosťou zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch došlo k zúženiu pojmu „lesný majetok vo vlastníctve štátu“, ktorý oproti predchádzajúcej právnej úprave nerieši správu obytných budov, hospodárskych stavieb a iných stavieb vrátane zastavaných pozemkov, ostatných plôch a vodných plôch, ktoré boli zverené správcovi do správy podľa osobitných predpisov (zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku). Z uvedeného dôvodu sa dopĺňajú ustanovenia o správe tohto majetku štátu a zároveň sa dopĺňa možnosť jeho zámeny za lesné pozemky a lesné porasty na nich vo vlastníctve iných osôb.
K bodu 70
Dopĺňa sa možnosť odvolania lesnej stráže na žiadosť toho, kto ho za člena lesnej stráže navrhol. Bez tohto doplnenia nie je možnosť odvolať člena lesnej stráže, ak tento napríklad skončil pracovný pomer s vlastníkom alebo obhospodarovateľom lesa, na ktorého lesnom majetku mal člen lesnej stráže stanovený obvod pôsobnosti a navyše by tento vlastník alebo obhospodarovateľ lesa bol povinný naďalej znášať náklady na činnosť lesnej stráže, vrátane jej poistenia.
K bodu 71
Navrhovaným doplnením sa odstraňuje disproporcia, keď prostriedky na lesníckotechnické meliorácie, zahrádzanie bystrín a protipovodňovú ochranu mohli byť hradené iba správcovi drobného vodného toku (ktorým môže byť len štátna organizácia), pritom tieto činnosti nie sú priamo na správu drobného toku viazané a je potrebné ich vykonávať aj na pozemkoch vo vlastníctve neštátnych subjektov.
K bodu 72
Upravujú sa kompetencie Ministerstva obrany Slovenskej republiky ako zakladateľa správcu ostatného majetku vo vlastníctve štátu v nadväznosti na doplnenie nového §50a.
K bodu 73
Ide o zosúladenie s § 30 ods. 4 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov znení neskorších predpisov, podľa ktorého sa na vymenovanie štátneho zamestnanca do politickej funkcie vládou SR nevyžaduje výberové konanie.

K bodu 74
Ide o doplnenie kompetencií ministerstva v nadväznosti na doplnenie § 41 ods. 2.
 
K bodu 75
Ide o nevyhnutné doplnenie okruhu osôb, ktoré je ministerstvo oprávnené usmerňovať. Ide o rozšírenie o odborných lesných hospodárov a vyhotovovateľov plánu, teda o osoby, ktoré sú garantmi zabezpečenia odborného hospodárenia v lesoch a u ktorých zabezpečenie jednotného postupu prostredníctvom pokynov a usmernení je predpokladom kvalitného výkonu ich činnosti.
K bodom 76 až 78
Ide o doplnenie kompetencií ministerstva nadväzujúce na úpravu § 50 ods. 7 a 10, doplnenie § 50a a doplnenie kompetencie v nadväznosti na navrhovaný § 68 ods. 10.
K bodu 79
Ide o nevyhnutnú opravu chýbajúceho vnútorného odkazu a o precizovanie kompetencie krajského lesného úradu, vrátane doplnenia kompetencií v nadväznosti na úpravu § 41 ods. 2.
K bodu 80
Ide o upresnenie ustanovenia, na základe ktorého obvodný lesný úrad rozhoduje o vyňatí a obmedzení hospodárenia v nadväznosti na úpravu vnútorného odkazu v § 8 ods. 1.
K bodom 81, 82 a 84
V nadväznosti na úpravu § 47 ods. 6 a § 49 ods. 5 a 7 sa upravujú kompetencie obvodného lesného úradu, ako príslušného orgánu štátnej správy lesného hospodárstva vo veci vydávania súhlasu na činnosť hospodára na výmere väčšej ako 2000 ha a vo veciach odbornej správy lesov.
K bodu 83
Ide o zosúladenie kompetencie s § 4 ods. 1.
K bodu 86
Ide o doplnenie umožňujúce v blokovom konaní ukladať vyššie pokuty, ktoré by nemali len symbolický charakter, ako je to doposiaľ, keďže podľa § 84 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, za priestupok možno uložiť pokutu v blokovom konaní, ak je spoľahlivo zistený, nestačí dohováranie a obvinený z priestupku je ochotný pokutu zaplatiť. Podľa ustanovenia § 13 ods. 2 tohto zákona, v blokovom konaní možno uložiť pokutu len do 1.000,- Sk, ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak.
K bodu 87
Obsah vykonávacieho predpisu podľa doterajšieho znenia splnomocňovacieho ustanovenia by znamenal nepriamu novelizáciu zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, čo je z legislatívneho hľadiska neprístupné.
K bodu 88
Doplnením odseku 10 sa jednoznačne určuje, že ustanoveniami zákona o lesoch nie sú dotknuté ustanovenia osobitných predpisov v oblasti štátnej pomoci.

V odsekoch 11 a 12 návrh zákona rieši dosiahnutie súladu s § 7 ods. 3 zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení zákona č. 90/2005 Z. z.
K bodu 89
Doplnenie odseku 9 nadväzuje na povinnosť splnenia osobitného kvalifikačného predpokladu, keď navrhuje uznanie osobitnej odbornej spôsobilosti podľa doterajších predpisov za osobitný kvalifikačný predpoklad podľa tohto zákona.
Odsekom 10 sa rieši otázka uznávania odbornej kvalifikácie na výkon práce odborného lesného hospodára v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií v znení smernice 2006/100/ES.
K bodu 90
Doplnením ustanovenia uvedeného v odseku 1 sa umožňuje zapracovanie a následné používanie holorubného hospodárskeho spôsobu aj v tých lesných celkoch, v ktorých sa lesný hospodársky plán začal vyhotovovať po účinnosti zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch a odsekom 2 v lesných celkoch, v ktorých bol plán už schválený, pričom sa primerane použijú ustanovenia o zmene plánu.
Prechodné ustanovenie odseku 3 nadväzuje na povinnosť splnenia osobitného kvalifikačného predpokladu, keď sa umožňuje súčasným štátnym zamestnancom vykonávať štátnu správu a ukladá povinnosť získať osobitný kvalifikačný predpoklad do dvoch rokov od účinnosti zákona.
Odsek 4 rieši usporiadanie stavieb postavených na lesných pozemkoch do účinnosti tohto zákona, pričom vlastníkom týchto stavieb ukladá zosúladiť právne pomery v súlade so zákonom o lesoch do piatich rokov od účinnosti tohto zákona.
Ak pri rozhodovaní o obmedzení využívania do 1. septembra 2005 dochádzalo k obmedzeniu vlastníckych práv, na vydanie takéhoto rozhodnutia sa nevyžadoval súhlas vlastníka, resp. správcu a ani vyriešenie primeranej náhrady za obmedzenie vlastníckych práv. Doplnením ustanovenia odseku 5 sa v súlade s Ústavou SR a Listinou základných práv a slobôd, rieši spôsob zabezpečenia náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva, v tých prípadoch, ak rozhodnutím o obmedzení využívania vydaným do 1. septembra 2005 (ktoré je v zmysle § 68 ods. 3 platné) dochádza k obmedzeniu vlastníckych práv bez primeranej náhrady. V takýchto prípadoch sa bude postupovať v zmysle § 35 zákona, podľa ktorého náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva je v primeranom rozsahu povinný vlastníkovi alebo správcovi poskytnúť ten, na koho žiadosť k obmedzeniu využívania dochádza a to na základe dohody o určení jej výšky a spôsobe poskytnutia.
K článku II
 
K bodom 1 a 2
V prílohe č. 1 k zákonu č. 217/2004 Z. z. sa v prípade skratky BX vyskytuje duplicita (brest sibírsky a jarabina brekyňová), preto sa pre drevinu brest sibírsky navrhuje zmena skratky na BD. V prípade skratky BP sa vyskytuje duplicita (brest poľný a breza plstnatá), preto sa pre drevinu breza plstnatá navrhuje zmena skratky na BV.

K bodu 3
Ide o opravu nesprávneho stavu, keď transpozičná príloha zákona neobsahuje presné označenie preberanej smernice. V číselnom označení je pisárska chyba a príloha neobsahuje údaj o publikácii smernice v mimoriadnom vydaní Úradného vestníka EÚ.
K článku III
 
Účinnosť zákona sa navrhuje 1. septembra 2007.
Bratislava 18. apríla 2007
Predseda vlády
Slovenskej republiky
Robert F i c o
Minister pôdohospodárstva
Slovenskej republiky
Miroslav J u r e ň a
zobraziť dôvodovú správu

Zákon o prevencii a náprave environmentálnych škôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 359/2007, dátum vydania: 03.08.2007

 

17

 

Dôvodová správa

 

I. Všeobecná časť

 

Dňa 21. apríla 2004 bola prijatá Smernica Európskeho parlamentu a Rady číslo 2004/35/ES o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd (ďalej len „smernica“) a v zmysle jej ustanovení sú členské štáty povinné zabezpečiť uplatnenie tejto smernice v národných legislatívach v termíne 30. apríla 2007.

Dôvodom prijatia tejto smernice je skutočnosť, že v súčasnosti je v Spoločenstve veľa kontaminovaných miest, ktoré predstavujú závažné zdravotné riziká a strata biodiverzity sa v posledných desaťročiach dramaticky zrýchlila. Nečinnosť by mohla mať za následok väčšiu kontamináciu miest a väčšie straty biodiverzity v budúcnosti. Prevencia a odstraňovanie environmentálnych škôd v maximálnom možnom rozsahu prispieva k implementácii cieľov a zásad environmentálnej politiky spoločenstva, ako je uvedená v Zmluve o založení ES.

 

Prevencia a odstraňovanie environmentálnych škôd by sa mali implementovať prostredníctvom zásady ,,znečisťovateľ platí“ v súlade so zásadou trvalo udržateľného rozvoja. Základnou zásadou smernice, ktorá sa preberá aj do návrhu zákona, je, aby sa prevádzkovateľ, ktorého činnosť environmentálnu škodu spôsobila alebo predstavuje bezprostrednú hrozbu vzniku takejto škody, považoval za finančne zodpovedného, a to s cieľom donútiť prevádzkovateľov, aby prijali a vykonali opatrenia a vypracovali postupy na minimalizáciu environmentálnych škôd, čim sa riziko ich finančnej zodpovednosti zúži.

 

Environmentálnou škodou podľa tohto zákona nie je akékoľvek poškodenie životného prostredia, ale len škoda na chránených druhoch a biotopoch, na vode a na pôde. Za škodu sa však považuje akákoľvek nepriaznivá zmena niektorého z uvedených prírodných zdrojov nezávisle od toho či bola spôsobená porušením právnych predpisov alebo konaním v súlade s právnymi predpismi. Zodpovednosť za túto environmentálnu škodu majú prevádzkovatelia

a)vykonávajúci pracovné činnosti ustanovené v ustanovení § 1 ods. 2 návrhu zákona – v týchto prípadoch ide o objektívnu zodpovednosť,

b)vykonávajúci pracovné činnosti iné, než uvedené v ustanovení § 1 ods. 2 návrhu zákona – tu ide o subjektívnu zodpovednosť, ktorá sa týka len škody na chránených druhoch a biotopoch.

 

Prevádzkovatelia budú podľa návrhu zákona povinní predchádzať hrozbe vzniku environmentálnej škody prijatím a vykonaním preventívnych opatrení a v prípade vzniku environmentálnej škody budú povinní prijať a vykonať nápravné opatrenia. Ak prevádzkovateľ neprijme preventívne alebo nápravné opatrenia, môže tak namiesto neho urobiť príslušný orgán štátnej správy (obvodný úrad životného prostredia alebo v zákone ustanovených prípadoch Slovenská inšpekcia životného prostredia). Náklady na preventívne opatrenia a na nápravné opatrenia znáša prevádzkovateľ okrem prípadov ustanovených liberačných dôvodov. Ak namiesto prevádzkovateľa konal príslušný organ, má voči prevádzkovateľovi nárok na náhradu nákladov, ktoré mu vznikli. Náhrada nákladov sa predpokladá vymáhať exekučným konaním.

 

Za účelom finančného krytia zodpovednosti prevádzkovateľa za environmentálnu škodu sa počíta v budúcnosti s tým, že prevádzkovatelia budú uzatvárať buď zmluvu o poistení tejto zodpovednosti alebo využijú iný vyhovujúci spôsob jej finančného krytia.

 

Osoby, ktoré majú záujem na rozhodovaní o environmentálnej škode (vlastníci, správcovia, nájomcovia nehnuteľností, mimovládne organizácia a ďalšie osoby) budú oprávnené dať oznámenie na začatie konania podľa tohto zákona voči zodpovednému prevádzkovateľovi. Príslušný organ bude povinný oznámenie preskúmať a rozhodnúť, či na jeho základe začne konanie o uložení povinnosti prevádzkovateľovi prijať a vykonať preventívne opatrenia alebo konanie o uložení povinnosti prevádzkovateľovi prijať a vykonať nápravné opatrenia.

 

Príslušnými orgánmi štátnej správy na úseku prevencie a nápravy environmentálnej škody bude obvodný úrad životného prostredia a pre prevádzkovateľov, ktorí spadajú pod zákon č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia Slovenská inšpekcia životného prostredia. Ako dotknuté orgány budú do konaní podľa tohto zákona vstupovať orgány ochrany prírody, orgány štátnej vodnej správy, obvodné pozemkové úrady, lesné úrady a úrady verejného zdravotníctva.

 

Návrh zákona sa nevzťahuje na environmentálne škody vzniknuté pred jeho účinnosťou, takže zákon nebude riešiť tzv. staré záťaže. Environmentálna škoda nezahŕňa škodu na majetku ani na zdraví osôb, všeobecné predpisy o náhrade škody zostávajú nedotknuté.

 

Návrh zákona je v súlade s ustanoveniami čl. 44 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorých každý má právo na priaznivé životné prostredie, nikto nesmie nad mieru stanovenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie a štát dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov a ekologickú rovnováhu a o účinnú starostlivosť o životné prostredie a zabezpečuje ochranu určeným druhom voľne žijúcich rastlín a voľne žijúcich živočíchov. Podľa čl. 45 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu. V súlade s čl. 58 Ústavy Slovenskej republiky hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

 

1.Predkladateľ právneho predpisu: Vláda Slovenskej republiky

 

2.Názov návrhu právneho predpisu: Zákon o zodpovednosti pri prevencii a náprave environmentálnych škôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov

 

 

3.Problematika návrhu zákona je v práve ES/EÚ upravená:

 

a)v práve Európskej únie

-v čl. 2 Zmluvy o Európskej únii v znení zmluvy z Nice, ktorý ustanovuje ako jednu z úloh Európskej únie trvalo udržateľný rozvoj,

 

b)v práve Európskych spoločenstiev

- v čl. 174 a 175 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v znení zmluvy z Nice, ktoré upravujú politiku Spoločenstva v oblasti životného prostredia vrátane ochrany zdravia ľudí,

- Smernica Rady 2004/35/ES zo dňa 21. apríla 2004 o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd.

Smernica upravuje postup pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd, ktoré môžu spôsobiť prevádzkovatelia svojimi činnosťami, ktoré vymedzuje smernica vo svojej prílohe. Posudzujú sa environmentálne škody vzniknuté na vode, pôde, chránených druhoch a prirodzených biotopoch. Cieľom uplatňovania tejto smernice je určiť, opísať a posúdiť primeraným spôsobom priame a nepriame environmentálne škody na všetky zložky životného prostredia a verejné zdravie.

 

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k ES/EÚ:

Záväzky Slovenskej republiky vyplývajú z ustanovení Zmluvy o Európskej únii v znení zmluvy z Nice o zbližovaní práva. Záväzky tiež vyplývajú z materiálov o určení gestorstva smerníc. Návrh zákona bol navrhnutý do Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2006.

 

 

5.Stupeň zlučiteľnosti s právom ES/EÚ:

- úplná zlučiteľnosť.

Prijatím navrhovaného zákona sa dosiahne úplná harmonizácia slovenskej legislatívy s právom Európskej únie v oblasti posudzovania vplyvov na životné prostredie.

 

6.Gestor a spolupracujúce rezorty : Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky, Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

 

 

 

 

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov,

vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

 

 

A)odhad dopadov na verejné financie

 

Navrhovaná právna úprava rieši zabezpečenie nových činností a postupov, ktoré vyplývajú pre členské štáty EÚ z implementácie Smernice 2004/35/CE Európskeho parlamentu a Rady o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd, čo zakladá aj nároky na štátny rozpočet. Ekonomické dopady návrhu nového zákona predstavujú zvýšenie výdavkov štátneho rozpočtu na financovanie administratívnych a odborných činností na úrovni ústredných orgánov štátnej správy, obvodných úradov životného prostredia, inšpekčnej činnosti a odborných technických výkonov v súvislosti s realizáciou navrhovaných postupov.

Nové náklady si budú vyžadovať hlavne nasledovné okruhy pôsobnosti zákona :

personálne a administratívne zabezpečenie štátnej správy na úseku prevencie a nápravy environmentálnych škôd podľa tohto zákona,

-zabezpečovanie preventívnych a nápravných opatrení pre odstránenie environmentálnych škôd v prípadoch určených týmto zákonom,

-náklady štátu na realizované nápravné opatrenia na nápravu environmentálnych škôd, pokiaľ nekonal prevádzkovateľ, alebo prevádzkovateľ nie je známy,

-od identifikovaného prevádzkovateľa, alebo tretej osoby, ktorá škodu spôsobila, podľa tohto zákona budú náklady, ktoré vynaložil štát vymáhané občiansko-súdnou cestou, alebo až exekúciou,

-zabezpečenie a zhromažďovanie údajov a poskytovanie informácií na úseku prevencie a nápravy environmentálnych škôd,

-spracovanie dokumentácií, metodických materiálov a informačného systému pre procesy zabezpečovania prevencií, odstraňovania environmentálnych škôd a stanovenia ich rozsahu.

 

Ako východiská pre prípravu finančných vplyvov návrhu zákona o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a náprave environmentálnych škôd na štátny rozpočet boli využité analytické podklady z rozboru činností odborných organizácií, ktoré pôsobia :

-v oblasti ochrany životného prostredia / environmentálneho poškodzovania - Slovenská inšpekcia životného prostredia, Štátna ochrana prírody SR a Environmentálny fond,

-v oblasti environmentálnej kriminality - Prezídium policajného zboru, Úrad justičnej a kriminálnej polície,

-v oblasti ekologických zásahov – Hasičský a záchranný zbor SR.

 

Vo vecnom aj finančnom vyjadrení boli hodnotené udalosti za rok 2005, ktoré mali negatívny vplyv na zložky životného prostredia a prírodu a ktoré sú považované za potenciál vzniku environmentálnej škody v zmysle Smernice 2004 /35/ES. Sú to hlavne zistenia o prekračovaní povolených limitov znečisťujúcich látok do ovzdušia (16 % kontrolovaných prípadov – 8 znečisťovateľov), vyčíslenie nákladov na realizáciu opatrení zameraných na odstránenie následkov mimoriadneho zhoršenia vôd (v 32 prípadoch boli vyčíslené škody a náklady na odstránenie znečistenia vo výške 10 807 162 Sk, celkom bolo zistených 119 prípadov mimoriadneho znečistenia vôd), výsledky kontrol dodržiavania predpisov o zaobchádzaní s nebezpečnými látkami (48 % kontrol preukázalo porušenie zákona, čo predstavuje 139 prípadov). V oblasti ochrany prírody a krajiny a CITES bolo z celkového počtu kontrol 669 v 45 % prípadov zistené porušovanie zákona a uložené pokuty vo výške 1 400 400 Sk. Z celkového počtu vykonaných kontrol (748) v oblasti odpadového hospodárstva bolo zistené vo viac ako 50% prípadoch porušenie zákona pri nakladaní s odpadom.

Do prehľadu udalostí s negatívnym dopadom na životné prostredie boli zaradené aj pokuty za znečisťovanie a porušovanie zákonov v oblasti životného prostredia, ktoré boli odvedené do Environmentálneho fondu v roku 2005. Spolu za všetky kraje SR predstavujú pokuty v oblasti vody 9 755 962 Sk ( počet rozhodnutí 390), ovzdušie 6 248 500 Sk ( počet rozhodnutí 844), príroda 1 732 100 Sk (počet rozhodnutí 316), odpady 7 808 200 Sk (počet rozhodnutí 627), CITES 79 4000 Sk ( počet rozhodnutí 19), ochrana biotopov 2 855 000 (počet rozhodnutí 2), priemyselné havárie 33 000 Sk (počet rozhodnutí 7), IPKZ 125 000 Sk (počet rozhodnutí 3).

V roku 2005 bola vyčíslená spoločenská hodnota 518 500 430,- Sk stanovená v 40-tich prípadoch za poškodenie biotopov EÚ významu a biotopov národného významu a chránených druhov (údaje získané priamo zo stanovísk jednotlivých pracovísk Štátnej ochrany prírody SR (26). Poznámka: Zákon o environmentálnej zodpovednosti bude oproti súčasnosti zahŕňať aj škody na biotopoch chránených druhov, čo bude podstatne širší záber ako doteraz, do hodnotenia škôd pribudnú aj biotopy chránených vtákov, odhad škôd od účinnosti tohto zákona môže byť vyšší.

 

Uvedené skutočnosti poukazujú na prípady, ktoré môžu patriť pod pôsobnosť navrhovaného zákona a predznačujú značný rozsah činností v podmienkach štátnej správy pri zabezpečovaní výkonov pri prevencii a náprave environmentálnych škôd.

 

1. Rezort Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky

 

a)náklady spojené s uplatňovaním pripravovaného zákona pre

◊Ministerstvo životného prostredia SR,

◊orgány štátnej správy na úseku životného prostredia (obvodné úrady životného prostredia a krajské úrady životného prostredia),

◊Slovenskú inšpekciu životného prostredia,

◊Štátnu ochranu prírody,

b)náklady na výkon a uplatňovanie zákona, ktoré zahrňujú nevyhnutné zabezpečenie technicko- informačných požiadaviek súvisiacich s procesmi prevencie a nápravy environmentálnych škôd, vrátane zriadenia a prevádzky informačného systému, vypracovanie a publikovanie metodických pokynov, školenia štátnej správy apod.,

c)náklady spojené s implementáciou zákona o environmentálnych škodách na

◊monitoring a mapovanie chránených druhov a biotopov. K stanoveniu ohrozenia je potrebný prehľad a komplexné podklady, aby bolo možné stanoviť, či a v akom rozsahu došlo k ich ohrozeniu,

◊vyčísľovanie výšky spoločenskej hodnoty chránených druhov a biotopov na základe jednotlivých žiadostí,◊spracovanie odborných návrhov opatrení na predchádzanie vzniku environmentálnych škôd a na zmiernenie a napravenie ich následkov,

◊odborná kontrola realizácie opatrení na predchádzanie vzniku environmentálnych škôd a na zmiernenie a napravenie ich následkov a všeobecné plnenie stanovených úloh.

 

 

 

 

 

Predpokladané výdavky súvisiace s nadobudnutím účinnosti zákona spolu :

 

(v tis. Sk) 200720082009Príjmy (zo správnych poplatkov)1 000100100Bežné výdavky (600)29 11031 99735 816z toho : - mzdy a platy pre 52 zamestnancov (610)7 71412 15012 758 - poistné do poistných fondov (620)2 6964 2474 458 - tovary a služby (630) 16 20013 10013 100 monitoring (ŠOP SR)10 0005 0005 000 - bežný transfer - príspevok SAŽP (640)2 5002 5002 500Kapitálové výdavky (700)3 2001 6001 600Výdavky spolu32 31033 59734 416

Úlohy vyplývajúce zo zákona budú zabezpečovať organizácie kompetenčne súvisiace s prevenciou a nápravou environmentálnych škôd (viď bod a)), pričom požiadavky vyplývajúce z implementácie zákona budú riešené racionalizáciou práce a využitím súčasných kapacít v rámci ukazovateľov schválených na rok 2007 a na nasledujúce dva roky. Ide o výdavky určené na mzdové zabezpečenie, vrátane poistného do poistných fondov, na prevádzkové výdavky a na vybavenie hmotným investičným majetkom.

 

 

Finančné náklady, spojené so zabezpečovaním a realizáciou nápravných opatrení pre nápravu environmentálnych škôd, ktoré musí podľa pripravovaného zákona hradiť štát, odhadujeme pre rok 2007 na 10 mil. Sk a na nasledujúce roky 15 mil. Sk. Tieto budú v prípade potreby v roku 2007 hradené z rozpočtu kapitoly Ministerstva životného prostredia SR, v ďalších rokoch si ich bude MŽP SR uplatňovať pri príprave návrhu rozpočtu.

 

B) odhad dopadov na obyvateľov, podnikateľskú sféru a iné právnické osoby

 

Návrh zákona sa pripravuje s cieľom zavedenia účinného mechanizmu prevencie a odstraňovania environmentálnych škôd, ktorý jednoznačne uplatňuje zásadu „znečisťovateľ platí“ a zabezpečenia odstraňovania environmentálnych škôd za cenu primeranú pre spoločnosť. Zákon zabezpečuje znižovanie kontaminácie životného prostredia, odstraňovanie závažných zdravotných rizík obyvateľstva, znižovanie straty biodiverzity, ktorá sa v posledných desaťročiach dramaticky zvýšila. Zákon účinne prispeje k zvýšenému záujmu verejnosti a podnikateľskej sféry o zachovanie zdravého životného prostredia, prijímaniu opatrení a praktík na minimalizáciu environmentálnych škôd a zachovanie biodiverzity. Zákon nemá vplyv na náhradu tradičných škôd priznaných ktoroukoľvek príslušnou medzinárodnou dohodou, ktorá upravuje občianskoprávnu zodpovednosť a taktiež sa nevzťahuje na prípady úrazu, poškodenia osobného majetku ani na žiadne hospodárske straty a nemá vplyv na žiadne práva týkajúce sa náhrady takýchto typov škôd.

 

 

Výrazné zvýšené finančné náklady na podnikateľskú sféru sa nepredpokladajú, pokiaľ bude prevádzkovateľ svoju činnosť realizovať v súlade s platnými povoleniami a zákonmi v oblasti životného prostredia a tiež v súlade s najnovšími poznatkami, ktoré sú ekonomicky a technicky možné uplatňovať pri prevádzke. Náklady na vypracovanie a realizáciu preventívnych opatrení na zabránenie environmentálnych škôd môžu síce predstavovať „nejaké“ zvýšené finančné dopady na podnikateľskú sféru i keď by mali byť prijímané ako samozrejmosť pri plnení legislatívnych, regulačných a administratívnych ustanovení alebo plnení podmienok povolenia, alebo pri plnení podmienok uplatňovaných dobrovoľných environmentálnych manažérskych systémov. Zabráni sa tým však vzniku možných havárií a škôd na životnom prostredí a tým aj možné zníženie celkových nákladov podnikateľa na prevádzku. Podnikatelia musia byť pripravení na finančné zabezpečenie nápravných opatrení pokiaľ svojou činnosťou spôsobia environmentálnu škodu. Ich nepredpokladané náklady sa výrazne znížia, ak využijú možnosť poistenia, alebo inej formy finančnej zábezpeky, ktoré im ukladá pripravovaný zákon. Po rokovaniach s Asociáciou poisťovní Slovenskej republiky účinnosť tohto ustanovenia zákona sa odkladá o 5 rokov, pretože náš finančný trh nie je zatiaľ na realizáciu takéhoto produktu pripravený, najmä v oblasti finančného zaistenia poisťovní a bánk.

 

 

C) odhad dopadov na životné prostredie

 

Návrh zákona zavádza nové postupy a opatrenia, ktoré zamedzujú vzniku environmentálnych škôd, umožňujú verejným orgánom zabezpečovať ciele obnovy a trvalej udržateľnosti kvality životného prostredia v súlade s environmentálnou politikou EÚ. V porovnaní s platnými zákonmi v oblasti životného prostredia, najmä pre oblasť ochrany prírody, ochrany prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín, oblasti ochrany vôd, navrhovaný právny predpis umožňuje

◊efektívnu prevenciu pred vznikom environmentálnych škôd a účinnú nápravu prípadných vzniknutých environmentálnych škôd, ktoré môžu predstavovať následné závažné zdravotné riziká a stratu biodiverzity,

◊odstránenie bezprostredných hrozieb vzniku environmentálnych škôd na vode, pôde, chránených druhoch, alebo prirodzených biotopoch.

 

Návrh zákona výrazne prispieva k zabezpečovaniu tvorby a ochrany životného prostredia.

 

 

D) odhad dopadov na zamestnanosť

 

Z návrhu zákona vyplývajúci dopad na zamestnanosť na úrovni orgánov štátnej správy životného prostredia a na úrovni odborných organizácií rezortu životného prostredia Ministerstvo životného prostredia SR zabezpečí racionalizáciou práce v rámci schválených limitov počtu zamestnancov svojej kapitoly na jednotlivé roky.

 

Mierne zvýšenie zamestnanosti obyvateľstva je možné očakávať v súvislosti s povinnosťami prevádzkovateľov, ktorí musia zabezpečovať preventívne opatrenia na zamedzenie environmentálnych škôd a vypracovávanie dokumentácie pre proces prípravy a realizácie nápravných opatrení súvisiacich s nápravou vzniknutých environmentálnych škôd.

 

 

E) analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

 

Návrh zákona je v súlade s doposiaľ uplatňovanou legislatívou vytvárajúcou podnikateľské prostredie z hľadiska požiadaviek na environmentálne správanie sa podnikateľov.

Oproti súčasnému právnemu stavu v oblasti ochrany prírody, ochrany zložiek životného prostredia, prevencie závažných priemyselných havárií, používaní genetických technológií a geneticky modifikovaných organizmov, integrovanej prevencie a kontrole znečisťovania životného prostredia, chemických látok a prípravkov a posudzovaní vplyvov na životné prostredie nevytvára nové samostatné administratívne štruktúry vo vzťahu k podnikateľskému prostrediu.

Právna úprava o environmentálnej zodpovednosti pri prevencií a náprave environmentálnych škôd podporuje v podnikateľskom prostredí zodpovednejší prístup k ochrane a tvorbe životného prostredia pri vykonávaní všetkých, týmto návrhom zákona určených činností a zavádzanie preventívnych opatrení pre zamedzenie vzniku environmentálnych škôd. Náklady na preventívne opatrenia, alebo nápravné opatrenia znáša prevádzkovateľ len v prípadoch, v ktorých môže preukázateľne svojou činnosťou ovplyvniť riziko vzniku environmentálnej škody, alebo nápravu environmentálnej škody. V prípade nezodpovedného správania sa prevádzkovateľov navrhovaná právna úprava umožňuje vymáhať náklady za nápravu environmentálnej škody od poškodzovateľa, pokiaľ nápravu vykonal štát.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

II. Osobitná časť

K čl. I

K § 1

Upravuje sa predmet zákona, ktorým sú práva a povinnosti prevádzkovateľov práva prevencii a náprave environmentálnych škôd vrátane znášania s tým spojených nákladov, úlohy orgánov štátnej správy pri prevencii a náprave environmentálnych škôd a zodpovednosť za porušenie povinností podľa tohto zákona.

 

Návrh zákona rozlišuje medzi objektívnou a subjektívnou zodpovednosťou prevádzkovateľov za environmentálnu škodu alebo bezprostrednú hrozbu jej vzniku spôsobenú pracovnými činnosťami. O objektívnu zodpovednosť prevádzkovateľov za environmentálnu škodu alebo bezprostrednú hrozbu jej vzniku ide v prípadoch podľa ods. 2 t.j. ak environmentálna škoda bola spôsobená ktoroukoľvek z pracovných činností explicitne vymenovaných v odseku 2.

 

O subjektívnu zodpovednosť prevádzkovateľov za environmentálnu škodu alebo jej bezprostrednú hrozbu pôjde v prípadoch environmentálnej škody na chránených druhoch rastlín a živočíchov (ďalej len „chránený druh“) a chránených biotopoch spôsobenú zavineným konaním prevádzkovateľa inej pracovnej činnosti ako je uvedená v odseku 2.

 

V odsekoch 4 až 7 sa upravujú výnimky z rozsahu platnosti zákona, vrátane vylúčenia jeho retroaktívneho pôsobenia. V odseku 7 sa výslovne ustanovuje, že týmto zákonom nie je dotknutá zodpovednosť za ekologickú ujmu podľa §10 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí.

 

V ustanovení § 1 ods. 4 písm. d) sa pod „ znečistením difúzneho charakteru“ rozumie napríklad to, že rozptýlené znečistenie ovzdušia má za následok škodu na vode, pôde a chránených biotopoch. Nezahŕňa to bežné uvoľňovanie emisií CO2 z automobilovej dopravy, kúrenia. Ide vždy o špecifické prípady znečistenia.

 

 

K § 2

Upravuje sa vymedzenie základných pojmov; tieto sú prevzaté zo smernice s prihliadnutím na obdobné pojmy používané v právnom poriadku Slovenskej republiky. Zároveň sa vymedzujú nové pojmy „strana pôvodu“ a „dotknutá strana“ a „pôda“, ktoré v smernici nie sú definované, ale v texte zákona sa používajú.

 

Pri vymedzení pojmu environmentálnej škody je potrebné vziať do úvahy tú skutočnosť , že environmentálna škoda môže vzniknúť na každej zložke zvlášť alebo na dvoch aj troch zložkách životného prostredia naraz.

 

V súlade so smernicou sa spod režimu tohto zákona vylučujú škody na majetku a škody na zdraví osôb; v týchto prípadoch sa bude uplatňovať náhrada škody podľa všeobecných predpisov o náhrade škody (t. j. podľa § 415 až 450 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka a § 373 a 378 Obchodného zákonníka).

 

 

Upravujú sa princípy pri posudzovaní závažnosti nepriaznivých účinkov na chránené druhy a chránené biotopy odkazom na prílohu č. 1 návrhu zákona a na vode na osobitné predpisy.

 

Upravuje sa spôsob zistenia základného stavu. Najlepšie dostupné informácie sú tie, ktoré sú reálne k dispozícii a zároveň poskytujú čo najobjektívnejší obraz o stave životného prostredia. Demonštratívnym výpočtom sú uvedené zdroje najlepších dostupných informácií.

 

K § 3

Zodpovednosť za environmentálnu škodu je odvodená z princípu „znečisťovateľ platí“. Preto je aj uplatnená primárna zodpovednosť prevádzkovateľa (vrátane jeho právneho nástupcu) za vykonanie potrebných preventívnych a nápravných opatrení, resp. za náhradu s tým spojených nákladov. Zodpovednosť je vždy spojená s konkrétnou prevádzkou – pracovnou činnosťou.

V prípade viacerých „škodcov“ sa navrhuje delená zodpovednosť (podľa miery podieľania sa na vzniku environmentálnej škody). Pri pochybnostiach o rozsahu podielu jednotlivých prevádzkovateľov na vzniku environmentálnej škody rozhodne príslušný orgán. Ak nemožno rozsah podielu ich zodpovednosti na vzniku environmentálnej škody rozhodnutím jednoznačne alebo bez neprimeraných nákladov určiť, prevádzkovatelia zodpovedajú spoločne a nerozdielne.

Zodpovednosť za environmentálnu škodu prechádza podľa ods. 4 na jeho právneho nástupcu. Ak prevádzkovateľ nemá právneho nástupcu, môže konať štát podľa ustanovení § 4 ods. 3 písm. c) bod 2 alebo podľa § 5 ods. 3 písm. c) bod 2. V prípadoch kedy štát nekoná uplatní sa postup podľa pripravovaného návrhu zákona o environmentálnych záťažiach.

Týmto príslušným orgánom na úseku prevencie a nápravy environmentálnej škody je obvodný úrad životného prostredia a pre prevádzkovateľov, ktorí spadajú pod zákon č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia Slovenská inšpekcia životného prostredia.

 

K § 4

Navrhuje sa upraviť podrobnejšiu úpravu primárnej zodpovednosti prevádzkovateľa za prijatie a vykonanie potrebných preventívnych opatrení v prípade bezprostrednej hrozby vzniku environmentálnej škody vrátane príslušnej oznamovacej povinnosti.

Zároveň sa navrhuje upraviť právomoc príslušného orgánu na vyžadovanie určitých údajov, na vyžadovanie plnenia preventívnej povinnosti prevádzkovateľom, resp. na prijatie potrebných preventívnych opatrení v prípade nečinnosti prevádzkovateľa, nedostatočnej účinnosti ním vykonaných opatrení, jeho momentálnej anonymity a pod.

V § 4 ods. 3 písm. a) sa ustanovuje právomoc príslušného orgánu podľa potreby požadovať od prevádzkovateľa, aby mu poskytol potrebné informácie aj o ďalších prípadoch bezprostrednej hrozby vzniku environmentálnej škody alebo o prípadoch, keď má podozrenie na možnosť vzniku takejto bezprostrednej hrozby. Právomoc príslušného orgánu je daná v prípade, že príslušný orgán má skutočné dôvody pre vyššie uvedený postup. Vylučuje sa svojvoľné požadovanie informácií od prevádzkovateľa.

Upravuje sa povinnosť vlastníka (resp. správcu) nehnuteľnosti, na ktorej sa majú vykonať preventívne opatrenia alebo nápravné opatrenia strpieť obmedzenie obvyklého užívania na nevyhnutný čas za primeranú náhradu a tiež zásady pre prijímanie a výkon preventívnych opatrení a s tým súvisiaca ochrana vlastníkov dotknutých nehnuteľností.

 

K § 5

Podrobnejšie sa upravuje zodpovednosť prevádzkovateľa v prípade vzniku environmentálnej škody za uskutočnenie potrebných nápravných opatrení vrátane opatrení na obmedzenie jej závažnosti, rozsahu a pod. (tzv. zmierňujúcich opatrení), ako aj plnenia ustanovenej oznamovacej povinnosti.

Upravuje sa tiež právomoc príslušného orgánu na vyžadovanie určitých údajov, na vyžadovanie plnenia nápravnej povinnosti prevádzkovateľom, resp. na prijatie potrebných nápravných opatrení v prípade nečinnosti prevádzkovateľa, nedostatočnej účinnosti ním vykonaných opatrení, jeho momentálnej anonymity a pod.

 

K § 6

Upravuje sa cieľ nápravy environmentálnej škody na chránených druhoch, biotopoch, vode a pôde, ktorý sa dosahuje pomocou primárnej, doplnkovej a kompenzačnej nápravy. Tieto druhy nápravy sú definované a postup pri ich uplatňovaní je upravený v § 7 až 9. Ustanovujú sa taxatívne vymenované kritériá primeranosti možností nápravy environmentálnej škody a tiež zásady pre prijímanie a výkon preventívnych opatrení a s tým súvisiaca ochrana vlastníkov dotknutých nehnuteľností.

 

K § 7

Upravujú sa primárne nápravné opatrenia, ktorých cieľom je obnova prírodných zdrojov alebo ich funkcií do základného stavu.

 

K § 8

Upravujú sa doplnkové nápravné opatrenia, ktoré sa uplatnia vtedy, keď primárnymi nápravnými opatreniami sa nedosiahol ich cieľ. Ustanovenie tiež upravuje podmienky ich prijímania.

 

K § 9

Upravujú sa kompenzačné nápravné opatrenia, ktoré sa prijímajú na kompenzáciu toho, že prírodné zdroje a ich funkcie nemôžu dočasne plniť svoje ekologické funkcie alebo poskytovať služby pre verejnosť. Nejde o finančnú kompenzáciu, ale o tzv. dodatočné zlepšenia uskutočnené buď na poškodenom mieste alebo na náhradnej lokalite do času, kým sa nedosiahne obnova prírodného zdroja alebo jeho funkcie.

 

K § 10

Osobitne sa upravuje náprava environmentálnej škody na pôde. Pri vzniku tejto environmentálnej škody je prevádzkovateľ zodpovedný za vykonanie analýzy rizík nepriaznivých účinkov znečistenia pôdy na zdravie, ktorú vykoná prostredníctvom odbornej spôsobilej osoby podľa § 9 zákona č. 126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve. Obsah analýzy rizík je upravený v ods. 3.

 

K § 11

Za znášanie nákladov na preventívne a nápravné opatrenia prijaté podľa tohto zákona, je zodpovedný v prvom rade prevádzkovateľ; primárna zodpovednosť vychádza z princípu platiaceho znečisťovateľa.

Upravujú sa liberačné dôvody pre zánik primárnej zodpovednosti za znášanie nákladov na preventívne a nápravné opatrenia, ak prevádzkovateľ preukáže, že environmentálnu škodu alebo bezprostrednú hrozbu vzniku environmentálnej škody spôsobila tretia osoba a že táto škoda alebo jej bezprostredná hrozba vznikla napriek tomu, že prevádzkovateľ vynaložil všetko úsilie, ktoré možno od neho požadovať alebo environmentálna škoda alebo bezprostredná hrozba vzniku environmentálnej škody vznikla v dôsledku splnenia záväzného príkazu alebo pokynu orgánu verejnej moci, pričom nešlo o príkaz alebo pokyn vydaný po emisii alebo nehode spôsobenej pracovnou činnosťou prevádzkovateľa. Takýmto orgánom verejnej správy môže byť napr. obec, Hasičský a záchranný zbor alebo Policajný zbor.

Okrem týchto liberačných zákonov, návrh zákona upravuje aj ďalšie dva liberačné dôvody pre zbavenie sa zodpovednosti prevádzkovateľa za znášanie nákladov na nápravné opatrenia. Ide o prípady, že prevádzkovateľ preukáže, že nezavinil environmentálnu škodu a environmentálna škoda vznikla buď v dôsledku:

-emisie alebo udalosti povolenej v rozhodnutí o vykonávaní pracovnej činnosti uvedenej v § 1 ods. 2, rozhodnutie o vykonávaní tejto pracovnej činnosti musí byť v súlade aj s osobitnými predpismi starostlivosti o životné prostredie, a platné ku dňu emisie alebo udalosti,

-emisie, činnosti alebo akéhokoľvek spôsobu použitia výrobku pri výkone činnosti, pri ktorom prevádzkovateľ preukáže, že ho na základe stavu poznatkov vedy a techniky v čase, keď došlo k emisii alebo keď bola činnosť vykonaná, nemohol považovať za také, ktoré by mohlo spôsobiť environmentálnu škodu.

 

K § 12

Upravuje sa právomoc príslušného orgánu rozhodnúť o výške nákladov na preventívne opatrenia alebo nápravné opatrenia, ktoré je prevádzkovateľ povinný nahradiť príslušnému orgánu, ak príslušný orgán vykonal preventívne opatrenia podľa § 4 ods. 3 písm. c) a nápravné opatrenia podľa § 5 ods. 3 písm. c). Spresňuje sa rozsah nákladov, na ktorých refundáciu od zodpovedného prevádzkovateľa, resp. tretej osoby má právo štát; právo na náhradu týchto nákladov je tiež pohľadávkou v prípadnom konkurznom konaní.

 

K § 13

Toto ustanovenie upravuje zákonnú povinnosť prevádzkovateľov poistiť zodpovednosť za environmentálnu škodu vrátane predpokladaných nákladov na nápravnú činnosť a nápravné opatrenia na odstránenie environmentálnej škody, ktorá môže byť spôsobená jeho pracovnou činnosťou, alebo zmluvne zabezpečiť iný vyhovujúci spôsob finančného krytia tejto zodpovednosti, a to po celý čas prevádzkovania pracovnej činnosti. Týmto druhým spôsobom sa rozumie napr. banková záruka.

 

Povinnosť prevádzkovateľa predložiť príslušnému orgánu kópiu poistnej zmluvy alebo zmluvy o inom spôsobe finančného krytia a bezodkladne ho písomne informovať o všetkých jej zmenách podľa ustanovenia § 10 ods. 3 sa považuje za splnenú aj v prípade, že bol predložený krycí list vystavený v niektorom členskom štáte Európskej únie.

 

K § 14

Navrhuje sa upraviť základný postup, oznamovaciu povinnosť a kompetencie príslušných orgánov (predovšetkým ministerstva) v prípade vzniku environmentálnej škody presahujúcej hranice štátov, resp. bezprostrednej hrozby vzniku takejto škody. Prednosť bude mať však vždy postup upravený v medzinárodnej zmluve, ktorou je Slovenská republika viazaná, alebo dohoda uzatvorená medzi stranou pôvodu environmentálnej škody a dotknutou stranou.

 

K § 15

Ustanovujú sa orgány štátnej správy na úseku prevencie a nápravy environmentálnych škôd, ktoré sú príslušnými orgánmi na výkon štátnej správy podľa tohto zákona. Týmito orgánmi budú ministerstvo, krajský úrad životného prostredia, obvodný úrad životného prostredia a Slovenská inšpekcia životného prostredia.

 

 

 

K § 16

Navrhuje sa upraviť postavenie ministerstva ako ústredného orgánu štátnej správy na úseku prevencie a nápravy environmentálnych škôd vrátane s tým súvisiacich kompetencií hlavného štátneho dozoru, medzinárodnej spolupráce a notifikačného orgánu za Slovenskú republiku vo vzťahu k orgánom EÚ. Hlavnými oblasťami pôsobnosti ministerstva bude normotvorba, pôsobnosť na úseku preskúmavania rozhodnutí príslušných orgánov nižšieho stupňa, pôsobnosť na vymáhanie náhrady nákladov na preventívne opatrenia a nápravné opatrenia, a prevádzkovanie informačného systému prevencie a nápravy environmentálnych škôd, pričom sa predpokladá, že prevádzkovanie informačného systému bude zabezpečovať ministerstvo alebo právnická osoba, ktorej zriaďovateľom je ministerstvo

 

K § 17

Upravuje sa pôsobnosť krajského úradu životného prostredia – predovšetkým ako druhostupňového orgánu štátnej správy na úseku prevencie a nápravy environmentálnych škôd podľa tohto zákona.

 

K § 18

Upravuje sa pôsobnosť obvodného úradu životného prostredia ako prvostupňového orgánu na úseku prevencie a nápravy environmentálnych škôd podľa tohto zákona i podľa osobitných predpisov. Obvodný úrad životného prostredia bude z hľadiska úloh štátu pri uplatňovaní zodpovednosti za environmentálnu škodu ťažiskovým orgánom s najrozsiahlejšou výkonnou agendou, ktorá bude agendou novou.

 

K § 19

Upravuje sa pôsobnosť Slovenskej inšpekcie životného prostredia ako orgánu štátneho dozoru vo veciach prevencie a nápravy environmentálnych škôd podľa tohto zákona, aj ako orgánu vykonávajúceho pôsobnosť príslušného orgánu na úseku prevencie a nápravy environmentálnych škôd pre činnosti a zariadenia, na ktoré sa vzťahuje zákon č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania.

 

K § 20

Navrhuje sa upraviť zriadenie informačného systému prevencie a nápravy environmentálnych škôd (ďalej len „informačný systém“) na zabezpečenie zhromažďovania údajov a poskytovania informácií na úseku prevencie a nápravy environmentálnych škôd ako súčasti štátneho informačného systému. Zriadenie informačného systému je významné pre zhromažďovanie údajov o environmentálnych škodách a ich bezprostredných hrozbách a skúseností z ich prevencie a nápravy, veľkosti vynaložených nákladov a ich náhrady, a to jednak ako zdroja na plnenie notifikačnej povinnosti voči Komisii, jednak na sprístupňovanie príslušných informácií verejnosti (aktívnym i pasívnym spôsobom). Zásadná dôležitosť tohto informačného systému je pri preventívnej i nápravnej činnosti, pri zisťovaní základného stavu prírodných zdrojov a ich funkcií, pri posudzovaní závažnosti nepriaznivých účinkov (environmentálnych škôd) na chránené prírodné zdroje a ich funkcie a pri hodnotení účinnosti vykonaných preventívnych a nápravných opatrení.

Upravuje sa povinnosť orgánov verejnej správy a právnických osôb hospodáriacich s verejnými prostriedkami alebo spravujúce majetok štátu poskytovať prevádzkovateľovi informačného systému na jeho požiadanie bezplatne nevyhnutné údaje a informácie, ktorými disponujú.

 

 

 

K § 21

Upravujú sa kompetencie príslušných orgánov a povinnosti prevádzkovateľov pri výkone štátneho dozoru na úseku prevencie a nápravy environmentálnych škôd.

 

K § 22

Ustanovujú sa správne delikty ako aj hranicu výšky pokuty v prípade, ak sa prevádzkovateľ dopustí niektorého zo správnych deliktov. Skutkové podstaty jednotlivých správnych deliktov sú odvodené od povinností, ktoré tento návrh zákona ukladá prevádzkovateľom.

Na uloženie pokuty sa navrhuje stanoviť prekluzívnu lehotu do jedného roka odo dňa zistenia, najneskôr však do 10 rokov odo dňa, kedy došlo k porušeniu povinnosti.

 

K § 23

Navrhuje sa, aby sa pri konaniach o právach a právnych povinnostiach prevádzkovateľov postupovalo podľa správneho poriadku s určitými odchýlkami uvedenými v tomto zákone.

 

K § 24

Nakoľko prevádzkovateľ môže mať pochybnosti o posúdení bezprostrednej hrozby environmentálnej škody alebo o posúdení environmentálnej škody, môže požiadať príslušný orgán o konzultáciu. Príslušný orgán si podľa potreby môže vyžiadať stanovisko dotknutých orgánov.

Výsledkom konzultácie je písomné stanovisko príslušného orgánu, ktoré môže byť len odporúčajúcim usmernením pre ďalší postup prevádzkovateľa, t.j. nemusí vždy odpovedať na otázku, či environmentálna škoda alebo jej bezprostredná hrozba vznikla.

 

K § 25

Účastníkom všetkých konaní podľa zákona je prevádzkovateľ. Vo vymedzených prípadoch sú nim aj iné osoby. Postavenie účastníka konania sa priznáva aj mimovládnej organizácii v konaní o uložení preventívnych opatrení a v konaní o uložení nápravných opatrení, ale len v prípade ak táto podala oznámenie podľa § 26 ods. 1 a zároveň písomne oznámila svoj záujem zúčastniť sa na konaní v ustanovenej lehote.

 

 

K § 26

Upravuje sa právo dotknutej verejnosti podať príslušnému orgánu oznámenie, ktoré obsahuje skutočnosti nasvedčujúce tomu, že došlo k environmentálnej škode.

Zároveň sa upravujú základné náležitosti oznámenia, ako aj postup príslušného orgánu pri posudzovaní takéhoto podnetu. Oznamovateľ má právo byť upovedomený o postupe preskúmania oznámenia.

Na základe čl. 12 ods. 5 smernice Slovenská republika využíva možnosť neuplatniť čl. 12 ods. 1 a 4 upravujúce žiadosť o konanie týkajúce sa prípadov bezprostrednej hrozby vzniku environmentálnej škody.

 

K § 27

Upravuje sa konanie o uložení preventívnych opatrení a konanie o uložení nápravných opatrení, ktoré začne príslušný orgán z vlastného podnetu alebo na základe oznámenia.

V prípadoch podľa § 1 ods. 3 príslušný orgán zisťuje aj zavinenie prevádzkovateľa.

Ustanovenie ďalej upravuje odchýlky od Správneho poriadku a osobitný postup pri tomto konaní.

K § 28

Ustanovenie upravuje konanie o schvaľovaní návrhu nápravných opatrení s určitými osobitosťami oproti Správnemu poriadku. Pri navrhovaní nápravných opatrení sa vychádza z ustanovení § 7 až 9 návrhu zákona (primárne, doplnkové a kompenzačné nápravné opatrenia) a v prípade environmentálnej škody na pôde aj z analýzy rizika v súlade s § 10 návrhu zákona.

 

K § 29

Upravuje sa konanie o znášaní nákladov, ktoré začne príslušný orgán na návrh prevádzkovateľa. Vo vymedzených prípadoch podľa ods. 4 príslušný orgán zároveň rozhodne aj o výške a spôsobe prevádzkovateľom vynaložených nákladov.

 

K § 30

Upravuje sa konanie o znášaní nákladov, ktoré začne príslušný orgán na návrh prevádzkovateľa, v prípade ak sa prevádzkovatelia nedohodnú na rozsahu ich podielu na vzniku environmentálnej škody. Podanie návrhu nezbavuje prevádzkovateľa povinnosti vykonať nápravné opatrenia.

 

K § 31

Upravuje sa konanie o náhrade nákladov, ktoré príslušný orgán začne z vlastného podnetu. V konaní rozhodne o povinnosti prevádzkovateľa nahradiť náklady na prijaté a vykonané preventívne a nápravné opatrenia príslušnému orgánu, ktorý ich vynaložil v zmysle § 4 ods. 3 písm. c) a § 5 ods. 3 písm. c).

Právoplatné rozhodnutie príslušného orgánu o povinnosti nahradiť náklady na preventívne opatrenia alebo nápravné opatrenia bude exekučným titulom pre prípad nedobrovoľného nahradenia nákladov. Na vymáhanie náhrady nákladov bude príslušné ministerstvo, pričom výkon rozhodnutia v prípade nedobrovoľného plnenia povinnej osoby (prevádzkovateľa) sa bude uskutočňovať prostredníctvom súdneho exekútora.

V súlade s požiadavkami smernice sa navrhuje upraviť päťročnú premlčaciu lehotu na vymáhanie práva na náhradu nákladov.

 

K § 32

Upravuje sa stanovisko dotknutého orgánu. Právne zjednotenie povahy stanovísk (vyjadrenie, súhlas, iné) dotknutých orgánov zabezpečí ich rovnaké posudzovanie a zohľadňovanie v konaniach podľa tohto zákona. Dotknuté orgány svojimi stanoviskami uplatňujú záujmy chránené osobitnými predpismi. Ich stanovisko je pre príslušný orgán záväzné a bez zosúladenia stanoviska s inými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.

 

K § 33

Upravuje sa vecná príslušnosť obvodného úradu životného prostredia na konanie v prípade, ak bola environmentálna škoda alebo bezprostredná hrozba environmentálnej škody spôsobená pracovnou činnosťou, na ktorú sa vzťahuje osobitný predpis (zákon č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov) a zároveň aj pracovnou činnosťou toho istého prevádzkovateľa alebo iného prevádzkovateľa, na ktorú sa nevzťahuje tento osobitný predpis.

 

K § 34

V súlade s článkami smernice navrhujú sa prechodné ustanovenia, ktoré upravujú prípady, na ktoré sa zákon nevzťahuje napr. environmentálna škoda, ktorá vznikla pred účinnosťou zákona.

 

K § 35

Upravuje sa transpozičná doložka.

 

K čl. II

Navrhuje sa doplnenie prílohy zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov o spoplatnenie žiadosti o schválenie nápravných opatrení.

 

K čl. III

Novelou zákona o ochrane prírody a krajiny sa navrhuje doplniť do ustanovenia § 9 nové písmeno, ktoré ustanovuje vydávanie vyjadrení orgánov ochrany prírody ako dotknutého orgánu vo vzťahu ku konaniam podľa tohto návrhu zákona. Z pohľadu tohto zákona bude vyjadrenie týchto orgánov stanoviskom podľa § 32. Druhý novelizačný bod ustanovuje, ktorý konkrétny dotknutý orgán na úseku ochrany prírody a krajiny bude vydávať vyjadrenia, bude to obvodný úrad životného prostredia.

 

 

K čl. IV

Navrhuje sa novelizovať zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

V § 8 ods. 6 sa navrhuje upraviť pôsobnosť Slovenskej inšpekcie životného prostredia ako orgánu štátnej správy vo veciach integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania životného prostredia na ukladanie opatrení na ochranu poľnohospodárskej pôdy pred poškodením rizikovými látkami alebo na odstránenie takéhoto poškodenia spôsobeného činnosťou prevádzok, na ktoré sa vzťahuje zákon č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov; zároveň sa ukladá Slovenskej inšpekcii životného prostredia pri ukladaní týchto opatrení prihliadnuť na opatrenia navrhnuté alebo uložené podľa kritérií limitných hodnôt rizikových látok, ktoré sú ustanovené v prílohe č. 2 zákona.

Navrhuje sa doplniť pôsobnosť obvodného pozemkového úradu ako dotknutého orgánu vo veciach stanovísk z hľadiska ochrany poľnohospodárskej pôdy v konaniach týkajúcich sa prevencie a nápravy environmentálnych škôd podľa zákona o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a náprave environmentálnych škôd.

 

K čl. V

Navrhuje sa doplniť pôsobnosť orgánu štátnej vodnej správy ako dotknutého orgánu, ktorá vydáva stanoviská v konaniach podľa tohto návrhu zákona.

 

K čl. VI

V nadväznosti na skutočnosť, že pri rozhodovaní o environmentálnej škode v časti týkajúcej sa škody na pôde, budú ako dotknuté orgány do konania vstupovať lesné úrady, navrhuje sa do § 60 ods. 2 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch doplniť pôsobnosť obvodného lesného úradu ako dotknutého orgánu a vo veciach stanovísk z hľadiska ochrany poľnohospodárskej pôdy v konaniach týkajúcich sa prevencie a nápravy environmentálnych škôd podľa zákona o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a náprave environmentálnych škôd.

 

K čl. VII

V § 10 návrhu zákona o prevencii a náprave environmentálnych škôd sa upravuje odkaz na § 9 ods. 4 písm. a) a b) zákona č. 126/2004 Z. z. o verejnom zdravotníctve. Z tohto dôvodu sa zákon o verejnom zdravotníctve bude novelizovať doplnením zákona o prevencii a náprave environmentálnych škôd do poznámky pod čiarou k odkazu 14 zákona o verejnom zdravotníctve.

Navrhuje sa doplniť pôsobnosť úradu verejného zdravotníctva ako dotknutého orgánu , ktorá vydáva stanoviská v konaniach podľa tohto návrhu zákona.

 

 

K čl. VIII

Deň účinnosti zákona sa navrhuje stanoviť na 1. mája 2007; dátum nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa odvodzuje od čl. 19 smernice. Nadobudnutie účinnosti ustanovenia § 19 upravujúce zriadenie informačného systému verejnej správy prevencie a nápravy environmentálnych škôd sa navrhuje posunúť na 1. januára 2008 z dôvodu dostatočného času na jeho vybudovanie.

 

K prílohe č. 1

Ide o prevzatie Prílohy I smernice ustanovujúcej kritéria závažnosti nepriaznivých účinkov na chránených druhoch a chránených biotopoch.

 

K prílohe č. 2

Ide o prevzatie Prílohy VI smernice upravujúcej obsah správy predkladanej ministerstvom Európskej komisii o uplatňovaní tohto zákona.

 

K prílohe č. 3

V zmysle preberacieho ustanovenia sa v prílohe uvádza preberaný právny akt Európskych spoločenstiev a Európskej únie – ide o smernicu č. 20004/35/ES.

 

 

Bratislava 21. marec 2007

 

 

 

 

 

Robert F i c o

predseda vlády

Slovenskej republiky

 

 

 

 

Jaroslav Izák

minister životného prostredia

Slovenskej republiky

 

zobraziť dôvodovú správu
Načítavam znenie...
MENU
Videonávod k používaniu systému
Hore