Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony 325/2022 účinný od 01.08.2023 do 31.10.2023

Platnosť od: 07.10.2022
Účinnosť od: 01.08.2023
Účinnosť do: 31.10.2023
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Štátna správa, Štátne orgány
Originál dokumentu:

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST5JUDDS2EUPPČL0

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony 325/2022 účinný od 01.08.2023 do 31.10.2023
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 325/2022 s účinnosťou od 01.08.2023 na základe 301/2023

Legislatívny proces k zákonu 301/2023
Legislatívny proces k zákonu 325/2022

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 301/2023, dátum vydania: 25.07.2023

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) sa predkladá na základe úlohy B.1. z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 340 zo 16. júna 2021.

Cieľom návrhu zákona je reagovať na aplikačné problémy, ktoré sa v praxi objavili v súvislosti s aplikáciou zákona č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov (ďalej len „zákon o ITVS“). Návrh zákona preto jasnejšie vymedzuje pôsobnosť zákona o ITVS, aby nedochádzalo k rozdielnym interpretáciám. Návrhom zákona sa precizujú tiež kompetencie vládnej jednotky CSIRT v záujme objasnenia vzťahov medzi zákonom o ITVS a zákonom č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o KB“).

Návrh zákona upravuje postup riešenia kybernetických bezpečnostných incidentov pre všetkých správcov informačných technológií verejnej správy, keďže v súčasnosti táto úprava absentuje.

Návrhom zákona sa zároveň zavádza štandard dizajnového manuálu, ktorého cieľom je zaistiť zjednotenie používateľských rozhraní a spôsobu komunikácie orgánov riadenia s používateľmi pri poskytovaní elektronických služieb najmä vo vzťahu k vyhláške Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky č. 547/2021 Z. z. o elektronizácii agendy verejnej správy. V návrhu zákona sa tiež spresňujú ustanovenia vyplývajúce z aplikačnej praxe a reflektuje sa ňou na požiadavky vyplývajúce z Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

Návrh zákona bude mať negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, pozitívny vplyv na služby verejnej správy pre občana a negatívny vplyv na procesy služieb vo verejnej správe a nebude mať vplyvy na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti, ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje 1. augusta 2023.

2

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo investícii, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky

Materiál nelegislatívnej povahy

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Termín začiatku a ukončenia PPK

8.11.2022 - 16.11.2022

Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie

22.12.2022 - 16.1.2023.

Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**

15.3.2023 - 21.3.2023

Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*

marec 2023

2.Definovanie problému

Cieľom návrhu zákona je zabezpečiť úpravy a doplnenia, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe a reflektovať na požiadavky vyplývajúce z Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy, ktorá bola schválená uznesením vlády Slovenskej republiky č. 763 zo 14. decembra 2021 (ďalej ako „Národná koncepcia“) a tiež vymedziť kompetencie vládnej jednotky CSIRT.

3.Ciele a výsledný stav

Návrhom zákona sa dopĺňa jednoznačnejšie vymedzenie pre orgány riadenia používať jednotný dizajn manuál, ktorý za cieľ zjednotiť používateľské rozhrania a spôsob komunikácie s používateľom pri poskytovaní elektronických služieb, a to aj vo vzťahu k vyhláške Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky č. 547/2021 Z. z. o elektronizácii agendy verejnej správy.

Návrhom zákona sa ďalej precizujú kompetencie vládnej jednotky CSIRT a MIRRI SR a s tým súvisiaca úprava vzťahov medzi zákonom č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákonom č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona upravuje postup riešenia kybernetických bezpečnostných incidentov pre všetkých správcov, keďže v súčasnosti predmetná úprava absentuje.

V návrhu zákona sa tiež spresňujú ustanovenia vyplývajúce z aplikačnej praxe a reflektuje sa ním na požiadavky vyplývajúce z Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy.

4.Dotknuté subjekty

Orgány riadenia podľa zákona č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

5.Alternatívne riešenia

Neboli identifikované žiadne alternatívne riešenia.

Nulový variant v prípade, ak by neboli vykonané zmeny, ktoré predmetom návrhu, nebolo by možné dosiahnuť ciele, ktoré si stanovila vláda Slovenskej republiky prostredníctvom Národnej koncepcie (napr. zjednotenie používateľských rozhraní a spôsob komunikácie orgánov riadenia s používateľmi pri poskytovaní elektronických služieb). Taktiež by absentovala úprava postupu pri riešení kybernetických bezpečnostných incidentov pre všetkých správcov.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

Áno

Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

3

Vyhláška Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 78/2020 Z. z. o štandardoch pre informačné technológie verejnej správy:

-návrhom zákona sa predpokladá vydať štandardy podľa § 24 ods. 1 písm. k) a l):

k) štandard pre dizajnový manuál,

l) štandard pre kritériá prioritnej elektronickej služby.

Vyhláška Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 179/2020 z. z. ktorou sa ustanovuje spôsob kategorizácie a obsah bezpečnostných opatrení informačných technológií verejnej správy:

-návrhom zákona rozširuje splnomocňovacie ustanovenie § 31 písm. j), ktoré znie:

j) na úseku bezpečnosti informačných technológií verejnej správy

1. podrobnosti o bezpečnosti informačných technológií verejnej správy,

2. bezpečnostné opatrenia,

3. rozsah a spôsob prijímania a realizácie bezpečnostných opatrení v závislosti od klasifikácie informácií a od kategorizácie sietí a informačných systémov,

4. obsah a štruktúru bezpečnostného projektu,

5. rozsah údajov zasielaných orgánu vedenia a vládnej jednotke CSIRT podľa § 18 až 23a.

7.Transpozícia práva EÚ

Materiál nie je transpozičným opatrením.

8.Preskúmanie účelnosti

Materiál nebol predmetom preskúmania účelnosti.

Účelnosť predkladaného návrhu bude preskúmavaná priebežne, počas celej doby účinnosti zákona. Kritériom preskúmania účelnosti budú výsledky kontroly dodržiavania povinností ustanovených zákonom o ITVS, doručené podnety k aplikácii tohto zákona a jeho vykonávacích predpisov v praxi, ako aj z vlastnej činnosti v postavení orgánu vedenia.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.

9.Vybrané vplyvy materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho

vplyvu

Áno

Nie

Čiastočne

v tom vplyvy na rozpočty obcí a vyšších územných celkov

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho vplyvu

Áno

Nie

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Mechanizmus znižovania byrokracie

a nákladov sa uplatňuje:

Áno

Nie

Sociálne vplyvy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

4

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

10.Poznámky

Predkladaný materiál vplyvy na rozpočet verejnej správy v časti týkajúcej sa povinnosti orgánu riadenia MD SR v rámci uplatnenej pripomienky, keďže nedošlo k vytvoreniu potrebných pracovných miest pre obsadenie IT rolí potrebných k plneniu povinností vyplývajúcich z vyhlášky Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky č. 547/2021 Z. z. o elektronizácii agendy verejnej správy ani zo zdrojov štátneho rozpočtu, ani prostredníctvom dopytových výziev OPII, aj napriek akceptovaniu pripomienky MD SR v rámci legislatívneho procesu k predmetnej vyhláške. Vyhláška č. 547/2021 Z. z. upravuje podrobnosti k povinnostiam, ktoré sú navrhované v § 13a a § 24c návrhu.

Predkladaný materiál vplyvy na rozpočet verejnej správy v časti týkajúcej sa povinnosti orgánu riadenia MV SR v rámci uplatnenej pripomienky, keďže nedošlo k vytvoreniu pracovných miest pre obsadenie IT rolí potrebných k plneniu povinností vyplývajúcich z vyhlášky č. 547/2021 Z. z. a ktoré upravené v § 13a a § 24c návrhu.

11.Kontakt na spracovateľa

Mgr. Jakub Dolina LL.M., MA, vládna jednotka CSIRT, Ministerstvo investícii, regionálneho rozvoja a informatizácie SR, e-mail:

jakub.dolina@mirri.gov.sk

 

JUDr. Karolína Kabátová, sekcia informačných technológií verejnej správy, Ministerstvo investícii, regionálneho rozvoja a informatizácie SR, e-mail:

karolina.kabatova@mirri.gov.sk

 

12.Zdroje

Interné kapacity predkladateľa a podriadených organizácií, zaslané podnety a aplikačná prax.

13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. 274/2022

(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)

Súhlasné

Súhlasné s návrhom na dopracovanie

Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

Komisia odporúča predkladateľovi doplniť v Doložke vybraných vplyvov časť 5. „Alternatívne riešenia“.

Odôvodnenie: V zmysle Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov je predkladateľ povinný uviesť v Doložke vybraných vplyvov v časti č. 5 „Alternatívne riešenia“ minimálne nulový variant, t. j. analýzu súčasného stavu, v rámci ktorej sa uvedú dôsledky vyplývajúce z dôvodu absencie právnej úpravy resp. z dôvodu ich neprijatia. V prípade, kedy nie je možné realizovať nulový variant, slúži tento nulový variant ako báza, ku ktorej sa môžu porovnávať ostatné alternatívy.

Komisia odporúča predkladateľovi doplniť v časti 8. „Preskúmanie účelnosti“ termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti predkladaného materiálu a kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.

Odôvodnenie: V zmysle Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov je predkladateľ povinný v Doložke vybraných vplyvov v časti 8. nastaviť čas, po ktorom dôjde k preskúmaniu, ako aj kritériá, na základe ktorých sa prieskum zrealizuje. Cieľom prieskumu je overiť, či riešenie problému, ktoré bolo prijaté, plní svoj účel a či bol uvedený problém odstránený.

Doložka vybraných vplyvov bola doplnená o časť „Alternatívne riešenia“ a o časť „Preskúmanie účelnosti“.

K vplyvom na rozpočet verejnej správy

Prijatie materiálu bude mať negatívne, čiastočne zabezpečené vplyvy na rozpočet verejnej správy v kapitole MIRRI SR, ktoré v analýze vplyvov na rozpočet kvantifikované na rok 2023 v sume 726 252 eur (nekryté 115 431 eur), na rok 2024 v sume 968 336 eur (nekryté 153 908 eur), na rok 2025 v sume 968 336 eur (nekryté 153 908 eur) a na rok 2026 v sume 969 336 (nekryté 717 552 eur). V bode 2.1.1. analýzy vplyvov na rozpočet predkladateľ uvádza, že financovanie návrhu zákona je nevyhnutné riešiť navýšením limitu výdavkov kapitoly MIRRI SR prostredníctvom kapitoly Všeobecná pokladničná správa.

S materiálom, z ktorého vyplýva nekrytý vplyv na rozpočet verejnej správy, Komisia nesúhlasí. Komisia upozorňuje, že návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2023 2025 bol schválený vládou 14.10.2022, pričom na uvedený účel nie rozpočtované prostriedky v rámci kapitoly Všeobecná pokladničná správa. Všetky negatívne vplyvy súvisiace s realizáciou návrhu zákona žiada Komisia zabezpečiť v rámci stanovených limitov výdavkov a počtu zamestnancov dotknutých subjektov verejnej správy/kapitol štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok, bez ďalších dodatočných požiadaviek na rozpočet.

5

Predkladateľ trvá na uvedenom vplyve na rozpočet, ktorý je potrebný pre zabezpečenie plnenia povinností vyplývajúcich z návrhu. Bez dodatočných nákladov na štátny rozpočet by nebolo možné obsadiť požadované pracovné miesta zamestnancami s potrebnou odbornou kvalifikáciou s ohľadom na aktuálny pracovný trh.

V analýze vplyvov na rozpočet v tab. č.1 žiada Komisia doplniť v riadku „Financovanie zabezpečené v rozpočte“ príslušné sumy výdavkov. Zároveň je potrebné upraviť údaje v sumárnych riadkoch; Komisia upozorňuje, že sumár výdavkov uvedených v riadkoch „Financovanie zabezpečené v rozpočte a „Rozpočtovo nekrytý vplyv“ nie je zhodný s výdavkami verejnej správy celkom.

V tab. č. 1 v časti týkajúcej sa vplyvu na mzdové výdavky je potrebné upraviť údaje v riadku „-vplyv na ŠR“, keďže celý predpokladaný objem mzdových výdavkov je vplyvom na ŠR. Nadväzne je potrebné upraviť aj údaje v tab. č. 5.

Zároveň Komisia žiada doplniť rozdelenie vplyvu mzdových výdavkov zo ŠR na rozpočtové prostriedky a zdroje (POO), aby bolo jednoznačné, aká časť mzdových výdavkov by mala byť hradená zo štátneho rozpočtu a aká prostredníctvom plánu obnovy a odolnosti.

Do analýzy vplyvov na rozpočet žiada Komisia doplniť informácie k počtu a mesačným mzdám zamestnancov pre kybernetickú bezpečnosť. Z podkladov nie je zrejmé, na základe akých skutočností bol stanovený počet potrebných kybernetických špecialistov na 18 osôb a kde budú pôsobiť. Taktiež žiada Komisia doplniť zdroje potvrdzujúce relevantnosť mesačnej mzdy týchto zamestnancov.

Analýza vplyvov na rozpočet bola upravená a doplnená v zmysle Stanoviska.

14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. 044 (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)

Súhlasné

Súhlasné s návrhom na dopracovanie

Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

K vplyvom na rozpočet verejnej správy

Cieľom návrhu zákona je zabezpečiť úpravy a doplnenia, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe a reflektovať na požiadavky vyplývajúce z Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy, ktorá bola schválená UV SR č. 763/2021 a tiež vymedziť kompetencie vládnej jednotky CSIRT a s tým súvisiacu úpravu vzťahov medzi zákonom o ITVS a zákonom o kybernetickej bezpečnosti.

Prijatie materiálu bude mať negatívne, čiastočne zabezpečené vplyvy na RVS:

2023

2024

2025

2026

Výdavky verejnej správy celkom

329 720

1 177 466

1 177 466

1 177 466

v tom: MIRRI SR spolu

218 993

911 722

911 722

911 722

MIRRI nekryté

0

536 307

536 307

911 722

Počet zamestnancov MIRRI SR

0

10

10

17

MD SR spolu

110 727

265 744

265 744

265 744

MD SR nekryté

110 727

265 744

265 744

265 744

Počet zamestnancov MD SR

6

6

6

6

Rozpočtovo nekrytý vplyv celkom

110 727

802 051

802 051

1 177 466

Kvantifikácia vplyvov je v porovnaní s doterajším priebehom legislatívneho procesu zmenená. Kvantifikácia výdavkov kapitoly MIRRI SR na rok 2023 bola upravená, avšak nezohľadňuje navrhovanú účinnosť zákona od 1.8.2023; osobné výdavky je potrebné prepočítať na 5 mesiacov a nadväzne upraviť všetky relevantné tabuľky. Zároveň bola znížená kvantifikácia výdavkov za kapitolu MIRRI SR na roky 2024-2026 v súvislosti s úpravou počtu požadovaných zamestnancov CSIRT (zníženie o jednu osobu). Do

6

kvantifikácie vplyvov však pribudla nekrytá požiadavka kapitoly MD SR od roku 2023 na zvýšenie počtu zamestnancov o 6 osôb vrátane zvýšenia osobných výdavkov (na rok 2023 v sume 110 727 eur, od roku 2024 v sume 265 744 eur).

S materiálom, z ktorého vyplýva nekrytý vplyv na rozpočet verejnej správy, Komisia zásadne nesúhlasí. V rozpočte kapitoly VPS na roky 2023 2025 nie na uvedený účel alokované prostriedky. Všetky negatívne vplyvy návrhu na rozpočet verejnej správy Komisia žiada zabezpečiť v rámci schválených limitov výdavkov a limitov počtu zamestnancov dotknutých kapitol na príslušný rozpočtový rok.

V súvislosti s požiadavkou na zvýšenie počtu zamestnancov a súvisiacich osobných výdavkov kapitoly MD SR na rok 2023 Komisia upozorňuje, že uvedené je v rozpore s uznesením vlády SR č. 636/2022 bod C.10. „nepredkladať návrhy legislatívnych predpisov a iných materiálov, ktoré zakladajú nároky na zvýšenie počtu zamestnancov a zvýšenie výdavkov alebo úbytok príjmov schválených v štátnom rozpočte na rok 2023 s rozpočtovými dôsledkami na štátny rozpočet alebo na iné rozpočty tvoriace rozpočet verejnej správy“.

Predkladateľ trvá na uvedenom vplyve na rozpočet, ktorý je potrebný pre zabezpečenie plnenia povinností vyplývajúcich z návrhu. Bez dodatočných nákladov na štátny rozpočet by nebolo možné obsadiť požadované pracovné miesta zamestnancami s potrebnou odbornou kvalifikáciou s ohľadom na aktuálny pracovný trh.

Do návrhu bola doplnená rozpočtovo nekrytá požiadavka kapitoly MD SR na zvýšenie počtu zamestnancov a osobných výdavkov, ku ktorej je v analýze vplyvov na rozpočet v bode 2.1.1. uvedené, že „Návrh zákona ustanovuje základ pre určenie pojmov používaných vo Vyhláške č.547/2021 Z. z. o elektronizácii agendy verejnej správy, ktorá upravuje povinnosti správcu informačných systémov s ohľadom na používateľskú skúsenosť elektronických služieb. Zároveň určuje priorizáciu elektronických služieb na základe identifikačných kritérií, ktoré budú určené v štandardoch a predkladanie zámeru vytvorenia alebo zmenu prioritnej elektronickej služby. Spôsob a vzor vytvárania zámeru vytvorenia alebo zlepšenia elektronickej služby bude určený metodických usmernením.“ a v bode 2.2.4. sa uvádza, že „Vzhľadom pre nenaplnenie finančného krytia uvedeného v Analýze vplyvov na rozpočet štátnej správy predkladanej v rámci legislatívneho procesu k Vyhláške č. 547/2021 Z. z. o elektronizácii agendy verejnej správy sa pre Ministerstvo dopravy a výstavby SR určuje výpočet vplyvov pre právnu úpravu ustanovenú v § 13a „Elektronizácia agendy verejnej správy a zlepšovanie kvality používateľskej skúsenosti“. Vplyvy sú určené na základe vplyvov, ktoré boli vyčíslené, ale neboli uplatnené v rámci legislatívneho procesu v Analýze vplyvov na rozpočet štátnej správy predkladanej k Vyhláške č. 547/2021 Z. z. o elektronizácii agendy verejnej správy.“. K uvedenému Komisia oznamuje, že v doložke vybraných vplyvov k vyhláške MIRRI SR o spôsoboch a postupoch pri elektronizácii agendy verejnej správy predkladateľ deklaroval, že vplyvy na rozpočet verejnej správy negatívne, rozpočtovo zabezpečené a k stanovisku MF SR „aby sa predkladateľ jednoznačne vyjadril k zvýšenému počtu zamestnancov o 84 osôb a k ich osobným výdavkom následne od roku 2023 a doplnil spôsob financovania a zabezpečenie zdrojov financovania pre novovzniknuté interné pracovné miesta na jednotlivých OVM, t. j. po uplynutí financovania zo zdrojov EÚ.“ sa predkladateľ vyjadril s tým, že „financovanie týchto zamestnancov po roku 2023 navrhujeme znova prostredníctvom eurofondov z nového programového obdobia, prípadne ďalších dostupných dotačných nástrojov EÚ.“. Na základe uvedeného Komisia zásadne nesúhlasí s doplnenou požiadavkou zvýšenia osobných výdavkov a počtu zamestnancov pre kapitolu MD SR v súvislosti s vyhláškou o elektronizácii agendy verejnej správy.

Predkladateľ trvá na uvedenom vplyve na rozpočet, ktorý je potrebný pre zabezpečenie plnenia povinností vyplývajúcich z návrhu. Bez dodatočných nákladov na štátny rozpočet by nebolo možné obsadiť požadované pracovné miesta zamestnancami s potrebnou odbornou kvalifikáciou s ohľadom na aktuálny pracovný trh.

V analýze vplyvov na rozpočet v tab. č. 1 Komisia žiada rozpísať vplyv na počet zamestnancov a vplyv na mzdové výdavky v členení na jednotlivé kapitoly štátneho rozpočtu.

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy bola upravená a vplyvy sú rozpísané v člení podľa kapitol.

V tab. č. 1 v časti „Vplyv na mzdové výdavky“ Komisia žiada uviesť sumy mzdových výdavkov, z toho aj vplyv na ŠR a rozčlenenie na rozpočtové prostriedky a zdroje (POO) v súlade s podrobnými tabuľkami č. 4 7. V tab. č. 1 uvedené mzdové výdavky (napr. v roku 2023 v sume 411 770 eur) vyššie než výdavky verejnej správy celkom (napr. v roku 2023 v sume 329 720 eur). Suma mzdových výdavkov za zdroje (POO) predstavuje sumu osobných výdavkov a nie sumu mzdových výdavkov.

Tabuľka č. 1 bola upravená.

7

V tab. č. 1 uvedené výdavky kapitoly MD SR tak v časti „Financovanie zabezpečené v rozpočte“ ako aj v časti „Rozpočtovo nekrytý vplyv“.

Tabuľka č. 1 bola upravená.

V tab. č. 1 je potrebné uviesť údaje v časti „Rozpočtovo nekrytý vplyv“ v členení podľa kapitol.

Tabuľka č. 1 bola upravená.

V tab. č. 1 je potrebné doplniť programy v rámci programovej štruktúry dotknutých kapitol.

Tabuľka č. 1 bola upravená.

V tabuľke č. 5 Komisia žiada upraviť sumu osobných výdavkov v roku 2023 pre kapitolu MD SR (zlý súčet mzdových výdavkov a poistného) ako aj priemerný mzdový výdavok.

Dotknutá tabuľka bola upravená.

V nadväznosti na uvedené pripomienky Komisia žiada upraviť analýzu vplyvov na rozpočet a doložku vybraných vplyvov.

Analýza vplyvov na rozpočet a doložka vybraných vplyvov sú upravené.

K vplyvom na služby verejnej správy pre občana

Komisia po preskúmaní predmetného materiálu nesúhlasí s vyznačením žiadneho vplyvu na služby verejnej správy na občana a na procesy služieb vo verejnej správe. Predkladateľovi Komisia navrhuje, aby v doložke vybraných vplyvov vyznačil pozitívny vplyv na služby verejnej správy na občana a zároveň negatívny vplyv na procesy služieb vo verejnej správe.

Odôvodnenie k návrhu na vyznačenie pozitívneho vplyvu na služby verejnej správy na občana :

Dôvodová správa :

K bodu 10

„Cieľom navrhovanej úpravy je upresniť povinnosť sprístupňovať informácie o elektronických službách a informačných technológiách vzhľadom na aplikačnú prax, kedy časť subjektov neaktualizuje informácie a tak dochádza k zverejňovaniu neplatných informácií napríklad na ústrednom portáli verejnej správy, čo môže mať za následok nesprávne informovanie používateľov.“

K bodu 11

„Okrem zvýšenia otvorenosti verejnej správy pri využívaní služieb VS verejnosťou aj formou integrácie aplikačných rozhraní je jednotne manažované poskytovanie aplikačných rozhraní pre integráciu verejnej správy potrebné pre naplnenie strategických zámerov budovania multikanálového prostredia (napr. mobilné aplikácie) a aj využívania verejných cloudových služieb pre implementáciu ISVS.“

K bodu 20

„Cieľom navrhovanej právnej úpravy odseku 11 je zabezpečiť plnenie povinnosti uvádzania informácií o elektronických službách v centrálnom metainformačnom systéme, ktorý byť primárnym zdrojom týchto informácií a umožniť poskytovanie aktuálnych informácií koncovým používateľom ako aj automatizované využitie a kontrolu v informačných systémoch tretích strán a na ústrednom portáli verejnej správy.“

„Cieľom navrhovaného odseku 12 je ustanoviť výnimky vo vzťahu k povinnosti predkladať zámer na vytvorenie a prevádzkovanie mobilnej aplikácie. Výnimky dvojakej povahy. V prvom rade je táto povinnosť zúžená na mobilné aplikácie, ktoré nie určené výlučne zamestnancom. Inak povedané, schvaľovanie zámeru sa týkať mobilnej aplikácie určenej na použitie vo vzťahoch G2C, G2B a G2G, ale nie G2E.

Vlastný materiál :

§ 15 sa dopĺňa odsekmi 11 a 12, ktoré znejú:

„(11) Správca sprístupní elektronickú službu verejnej správy alebo inú informačnú technológiu verejnej správy na používanie verejnosti po sprístupnení informácie o elektronickej službe verejnej správy alebo informačnej technológii verejnej správy v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy podľa § 12 ods. 1 písm. b).

Všeobecne :

8

Občanom je v kontexte tejto analýzy je fyzická osoba, ktorá nevykonáva podnikateľskú činnosť alebo inú činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba. Službou verejnej správy v kontexte tejto analýzy je potrebné chápať úkony, ktoré realizované a poskytované občanom v rámci jednotlivých segmentov verejnej správy.

Na základe vyššie uvedeného Komisia navrhuje predkladateľovi vyznačiť pozitívny vplyv na služby verejnej správy na občana v doložke vybraných vplyvov.

V doložke vybraných vplyvov bol vyznačený pozitívny vplyv na služby verejnej správy a na občana.

Analýza

Odôvodnenie k návrhu na vyznačenie negatívneho vplyvu na procesy služieb vo verejnej správe:

Dôvodová správa :

K bodu 13 :

Navrhuje sa zavedenie povinnosti pre orgány riadenia aktualizovať koncepciu rozvoja tak, aby bol zabezpečený súlad s národnou koncepciou a schváleným akčným plánom, ktorý je vydaný na jej základe, najmenej raz za 12 mesiacov. Orgány riadenia budú povinné evidovať v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy koncepcie rozvoja a ich aktualizácie, a to bezodkladne po vypracovaní alebo jej aktualizácií.

K bodu 20 :

„Cieľom navrhovaného odseku 12 je ustanoviť výnimky vo vzťahu k povinnosti predkladať zámer na vytvorenie a prevádzkovanie mobilnej aplikácie. Výnimky dvojakej povahy. V prvom rade je táto povinnosť zúžená na mobilné aplikácie, ktoré nie určené výlučne zamestnancom. Inak povedané, schvaľovanie zámeru sa týkať mobilnej aplikácie určenej na použitie vo vzťahoch G2C, G2B a G2G, ale nie G2E. Druhá výnimka je statusovo ustanovená povinnosť predkladania zámeru sa nemá vzťahovať na konkrétne vymedzené orgány riadenia, a to buď z dôvodu ich postavenia v rámci verejnej správy len v časti ich činnosti, alebo z pohľadu ich samosprávnej povahy, či územnej, alebo profesnej.“

Vlastný materiál :

V § 9 sa odsek 1 dopĺňa písmenom w), ktoré znie:

„w) koordinuje elektronizáciu agendy verejnej správy v rámci životnej situácie a usmerňuje medzirezortnú spoluprácu orgánov riadenia pri vytváraní, aktualizácii a poskytovaní elektronických služieb verejnej správy v rámci životnej situácie.“.

Všeobecne:

Zavádzanie nových povinností pre orgán verejnej správy predpokladá negatívny vplyv na procesy služieb vo verejnej správe.

Na základe vyššie uvedeného navrhuje Komisia predkladateľovi vyznačiť negatívny vplyv na procesy služieb vo verejnej správe v doložke vybraných vplyvov.

V doložke vybraných vplyvov je vyznačený negatívny vplyv na procesy služieb vo verejnej správe.

Predkladateľovi tiež Komisia navrhuje, aby v zmysle vyššie uvedeného vypracoval Analýzu vplyvov na služby verejnej správy pre občana.

Analýza vplyvov na služby verejnej správy pre občana bola vypracovaná a doplnená.

III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje

nesúhlasné stanovisko

s materiálom predloženým na záverečné posúdenie.

IV. Poznámka: Predkladateľ zapracuje pripomienky a odporúčania na úpravu uvedené v bode II a uvedie stanovisko Komisie do doložky vybraných vplyvov spolu s vyhodnotením pripomienok.

Nesúhlasné stanovisko Komisie neznamená zastavenie ďalšieho schvaľovacieho procesu. Stanovisko Komisie slúži ako podklad pre informované rozhodovanie vlády Slovenskej republiky a ďalších subjektov

9

v rámci schvaľovacieho procesu. Predkladateľ možnosť dopracovať materiál podľa pripomienok a zaslať ho na opätovné schválenie Komisie, ktorá môže následne zmeniť svoje stanovisko.

10

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2023

2024

2025

2026

Príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť

0

0

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

Rozpočtové prostriedky

0

0

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

543 979

1 841 826

1 841 826

1 841 826

v tom: MIRRI SR

156 434

911 722

911 722

911 722

z toho:

- vplyv na ŠR

156 434

911 722

911 722

911 722

Rozpočtové prostriedky

0

536 307

536 307

911 722

EÚ zdroje (POO)

156 434

375 415

375 415

0

spolufinancovanie

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

v tom: MDaV SR OEK-podprogram

110727

265744

265744

265744

z toho:

- vplyv na ŠR

110727

265744

265744

265744

Rozpočtové prostriedky

110727

265744

265744

265744

11

EÚ zdroje (POO)

0

0

0

0

spolufinancovanie

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

v tom: MV SR OEK-podprogram

276 818

664 360

664 360

664 360

z toho:

- vplyv na ŠR

276 818

664 360

664 360

664 360

Rozpočtové prostriedky

276 818

664 360

664 360

664 360

EÚ zdroje (POO)

0

0

0

0

spolufinancovanie

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

28

38

38

38

V tom: MIRRI SR:

7

17

17

17

- vplyv na ŠR

0

10

10

17

- vplyv na EÚ zdroje (POO)

7

7

7

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

V tom: MD SR

6

6

6

6

- vplyv na ŠR

6

6

6

6

- vplyv na EÚ zdroje (POO)

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

V tom: MV SR

15

15

15

15

12

- vplyv na ŠR

15

15

15

15

- vplyv na EÚ zdroje (POO)

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

403 095

1 364 820

1 364820

1 364 820

V tom: MIRRI SR

115920

675600

675600

675600

- vplyv na ŠR

115920

675600

675600

675600

Rozpočtové prostriedky

0

397412

397412

675600

EÚ zdroje (POO)

115920

278188

278188

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

V tom: MD SR 0EK-podprogram

82050

196920

196920

196920

- vplyv na ŠR

82050

196920

196920

196920

Rozpočtové prostriedky

82050

196920

196920

196920

EÚ zdroje (POO)

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

V tom: MV SR 0EK-podprogram

205 125

492 300

492 300

492 300

- vplyv na ŠR

205 125

492 300

492 300

492 300

Rozpočtové prostriedky

205 125

492 300

492 300

492 300

EÚ zdroje (POO)

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

156434

375415

375415

0

v tom: MIRRI SR - Mechanizmus na podporu plánu obnovy a odolnosti, Komponent 17, Investícia č. 6 Posilnenie preventívnych opatrení, zvýšenie rýchlosti detekcie a riešenia incidentov (ITVS)

156434

375 415

375 415

0

v tom MDaV SR

0

0

0

0

v tom MV SR

0

0

0

0

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

13

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

387 545

1 466 411

1 466 411

1 841 826

14

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Financovanie návrhu zákona je zabezpečené iba čiastočne, a to prostredníctvom Mechanizmu na podporu plánu obnovy a odolnosti, Komponent 17, Investícia č. 6 Posilnenie preventívnych opatrení, zvýšenie rýchlosti detekcie a riešenia incidentov (ITVS), programová klasifikácia č. 0ET0B08.

Financovanie návrhu zákona na roky 2023 2026 pre pokrytie zákonných úloh vládnej jednotky CSIRT a vybudovanie tímu IT špecialistov na kybernetickú a informačnú bezpečnosť pre sektor informačné systémy verejnej správy je nevyhnutné riešiť navýšením limitu výdavkov rozpočtovej kapitoly Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky (ďalej len „MIRRI SR“) na príslušné roky podľa tabuľky č. 1 prostredníctvom kapitoly Všeobecná pokladničná správa, vzhľadom na skutočnosť, že finančné prostriedky z Mechanizmu na podporu plánu obnovy a odolnosti nedostatočné v porovnaní s alokáciou na pokrytie miezd pre špecialistov na informačnú a kybernetickú bezpečnosť podľa tabuľky v bode 2.2.4.

Návrh zohľadňuje, že rozpočet investície č. 6 Posilnenie preventívnych opatrení, zvýšenie rýchlosti detekcie a riešenia incidentov (ITVS) pokrýva mzdové náklady pre spolu 7 pracovných miest špecialistov na kybernetickú bezpečnosť z celkového vplyvu na rozpočet verejnej správy.

Prognóza obsadzovania miest zamestnancami na rok 2023 zohľadňuje postupný nárast činnosti vládnej jednotky CSIRT vyplývajúci z návrhu a plynulý nábor nových zamestnancov. Tieto mzdové náklady budú od času účinnosti navrhovanej novely zákona do konca roka 2023 kryté finančnými prostriedkami z Mechanizmu na podporu plánu obnovy a odolnosti.

Návrh zákona ustanovuje základ pre určenie pojmov používaných vo Vyhláške č. 547/2021 Z. z. o elektronizácii agendy verejnej správy, ktorá upravuje povinnosti správcu informačných systémov s ohľadom na používateľskú skúsenosť elektronických služieb. Zároveň určuje priorizáciu elektronických služieb na základe identifikačných kritérií, ktoré budú určené v štandardoch a predkladanie zámeru vytvorenia alebo zmenu prioritnej elektronickej služby. Spôsob a vzor vytvárania zámeru vytvorenia alebo zlepšenia elektronickej služby bude určený metodických usmernením. Z uvedeného dôvodu je potrebné navýšiť financovanie zo štátneho rozpočtu pre Ministerstvo dopravy SR a pre Ministerstvo vnútra SR podľa tabuľky č. 1.

K financovaniu návrhu uvádzame, že nárokované mzdové výdavky na rok 2023 budú zabezpečené z rozpočtu verejnej správy. Vyčíslené mzdové výdavky na roky 2024 - 2026 budú predmetom rokovania o návrhu štátneho rozpočtu v rokoch 2024-2026.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?

Návrh zákona reaguje na aplikačnú prax a na riešenie kybernetických bezpečnostných incidentov, resp. aktivity smerované k ich predchádzaniu. Obsahuje určenie nových a doplnenie úloh vládnej jednotky CSIRT, ktoré sa týkajú jej celonárodnej pôsobnosti v rámci podsektoru informačné systémy verejnej správy vyplývajúcej zo zákona č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

15

Navrhované ustanovenie § 23a ods. 2 zavádza novú činnosť orgánu vedenia a vládnej jednotky CSIRT, ktorá spočíva v službách nepretržitého monitorovania. Služby nepretržitého monitorovania podľa § 23a ods. 2 písm. a) spoločne s rozvitím zberu centralizácie informácii o kybernetickej bezpečnosti verejnej správy podľa písm. c) a d) a zároveň s neinvazívnymi testovaniami podľa písm. b) tvoria základ prechodu kybernetickej bezpečnosti verejnej správy z reaktívnej bezpečnosti k proaktívnej kybernetickej bezpečnosti. Najvýraznejšou črtou proaktívnej bezpečnosti je najmä silnejší prevenčný efekt ako pri reaktívnych činnostiach v rámci kybernetickej bezpečnosti.

Návrh zákona ustanovuje základ pre určenie pojmov používaných vo Vyhláške č.547/2021 Z.z. o elektronizácii agendy verejnej správy, ktorá upravuje povinnosti správcu informačných systémov s ohľadom na používateľskú skúsenosť elektronických služieb. Zároveň určuje priorizáciu elektronických služieb na základe identifikačných kritérií, ktoré budú určené v štandardoch a predkladanie zámeru vytvorenia alebo zmenu prioritnej elektronickej služby. Spôsob a vzor vytvárania zámeru vytvorenia alebo zlepšenia elektronickej služby bude určený metodických usmernením.

Povinnosť postupovať podľa Vyhlášky 547/2021 Z. z. majú orgány riadenia podľa zákona č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a dodávatelia IT pri projektoch elektronizácie agendy verejnej správy.

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

x nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

r

r + 1

r + 2

r + 3

Indikátor ABC

Indikátor KLM

Indikátor XYZ

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.

16

Výpočet vplyvov na verejné financie bol stanovený súčtom predpokladaných mzdových nákladov na zabezpečenie úloh vyplývajúcich z predloženého návrhu. Priemerná mzda 3 312,-EUR/mesiac.

Predpokladaná časová náročnosť na zabezpečenie úloh vyplývajúcich z predloženého návrhu pre deväť druhov pozícií, ktorá vyžaduje rozšírenie kapacity vládnej jednotky CSIRT, sekcie kybernetickej bezpečnosti MIRRI SR, v súhrne o 17 interných zamestnancov pracujúcich na plný pracovný úväzok. Návrh predstavuje nevyhnutný (minimálny) odhad časovej náročnosti na zabezpečenie nových odborných činností na zabezpečenie úloh vyplývajúcich z predloženého návrhu. Pri ostatných činnostiach vyplývajúcich z návrhu zákona týkajúcich sa činností vládnej jednotky CSIRT tento návrh zohľadňuje aj čiastočné využitie súčasných personálnych kapacít a infraštruktúry vládnej jednotky CSIRT.

V návrhu predpokladáme čiastočné financovanie mzdových výdavkov pre 7 interných zamestnancov vládnej jednotky CSIRT, ktoré bude pokryté zo zdrojov Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky, inv. č. 6 Posilnenie preventívnych opatrení, zvýšenie rýchlosti detekcie a riešenia incidentov (ITVS) a budú zabezpečovať úlohy podľa § 23a ods. 3 písm. b) a písm. c) návrhu zákona (pozn. ostatné personálne kapacity financované touto investíciou tvoria tzv. administratívne kapacity alebo budú zabezpečovať ostatné ciele investície a nemôžu byť využité na financovanie nových zákonných úloh, ktoré zabezpečiť vládna jednotka CSIRT).

V súčasnosti je tzv. hodnotenie zraniteľností zabezpečované automatizovaným nástrojom, pričom všetky výstupy z tohto nástroja je potrebné validovať odborníkom. Samotná činnosť analytika kybernetickej bezpečnosti pre hodnotenie zraniteľnosti služby podľa § 23a ods. 2 písm. b) a c) nezahŕňa nastavovanie a konfiguráciu (v súčasnosti na túto činnosť dedikovaní dvaja interní zamestnanci). Vládna jednotka CSIRT v súčasnosti vykonáva len prvú z dvoch uvedených činností a to len pre 153 subjektov verejnej správy z najvyššej kategórie. Minimálny nárast pracovnej sily vykonávajúcej iba validáciu zraniteľností je 1 odborník pracujúci na plný pracovný úväzok. Podľa našich analýz je táto služba potrebná pre všetkých konštituentov, t. j. všetky orgány riadenia, kam spadá viac ako 8 000 subjektov verejnej správy. Minimálne 500 ďalších orgánov riadenia bude rozsahom porovnateľných s aktuálne skenovanými orgánmi riadenia. Z toho vyplýva, že minimálne nutné navýšenie pracovných kapacít na tieto činnosti je (500x2)/153, tzn. zaokrúhlene 7 odborných zamestnancov. Zároveň je potrebné, aby sa seniornejší zamestnanci mohli zaoberať aj aktualizovaním procesu hodnotenia zraniteľnosti služby tak, aby držal krok so stále meniacimi sa trendmi. Navýšenie kapacít reflektuje aj dopyt verejnej správy po rozšírení služieb v oblasti tzv. vulnerability managementu.

V prípade rozšírenia činností o služby podľa § 23a ods. 3 bude zároveň nutná ďalšia správcovská kapacita, pretože bude musieť dôjsť k zapojeniu ďalšej HW/SW infraštruktúry a výpočtových jednotiek, z ktorých budú bezpečnostné nástroje spúšťané.

Činnosti zahŕňajúce riadenie rizík si vyžadujú kapacitu minimálne 2 ďalších odborníkov a súvisiacej malvér analýzy aspoň jedného odborníka. Odhadovaná časová náročnosť zohľadňuje, že tieto služby budú poskytované pre viac než 8 000 subjektov verejnej správy. Vzhľadom na to, že IT infraštruktúra subjektov verejnej správy je z časti homogénna, čiastočným zabezpečením týchto služieb na úrovni sektora verejnej správy dôjde k značným úsporám z rozsahu.

Návrh zahŕňa minimálne požiadavky pre zabezpečenie činnosti nepretržitého bezpečnostného monitoringu ITVS (tzv. SOC služba), ktorý účinná legislatíva vyžaduje pre ITVS spadajúce do kategórie II. a III. podľa vyhlášky Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 179/2020 Z. z. ktorou sa ustanovuje spôsob kategorizácie a obsah bezpečnostných opatrení informačných technológií verejnej správy. Túto činnosť bude zabezpečovať VJ CSIRT na žiadosť správcov. Pracovný tím na zabezpečenie

17

funkčnej prevádzky monitorovania a základných odborných rolí je nevyhnutné zložiť z analytikov kybernetickej bezpečnosti (úroveň L1, L2 a L3) so špecializáciou na bezpečnostné nástroje a technológie využívané za účelom bezpečnostného monitoringu. Časová náročnosť bola stanovená prostredníctvom kvalifikovaného odhadu vyplývajúceho zo skúseností súkromného sektora a projektov verejnej správy (najmä tzv. platform support pre SOC nástroje, onboarding, threat inteligence).

Číslo pozície

Počet

Pozícia

Mzda

Zákonná úloha

1

1

Analytik kybernetickej bezpečnosti pre pravidelné neinvazívne hodnotenie zraniteľnosti služby verejnej správy, služby vo verejnom záujme, verejnej služby a ďalších služieb informačných technológií poskytovaných prostredníctvom siete internet alebo prostredníctvom Govnetu

3 500,-€

§ 23a ods. 2 písm. b)

2

3

Analytik kybernetickej bezpečnosti pre pravidelné hodnotenie zraniteľnosti služby verejnej správy, služby vo verejnom záujme, verejnej služby a ďalších služieb informačných technológií poskytovaných prostredníctvom siete internet alebo prostredníctvom Govnetu, ktoré boli zistené pri neinvazívnom hodnotení zraniteľností podľa § 23a ods. 3 písm. b)

3 500,-€

§ 23a ods. 2 písm. c)

3

3

Analytik kybernetickej bezpečnosti (senior) pre pravidelné hodnotenie zraniteľnosti služby verejnej správy, služby vo verejnom záujme, verejnej služby a ďalších služieb informačných technológií poskytovaných prostredníctvom siete internet alebo prostredníctvom Govnetu, ktoré boli zistené pri neinvazívnom hodnotení zraniteľností podľa § 23a ods. 3 písm. c)

3 900,-€

§ 23a ods. 2 písm. c)

4

1

Administrátor prevádzky analytickej infraštruktúry

2 500,-€

§ 23a ods. 2

5

2

Analytik kybernetickej bezpečnosti pre zber, spracúvanie a vyhodnocovanie systémových informácií a informácií o riadení rizík a bezpečnostných auditoch informačných technológií verejnej správy podľa § 19 ods. 1 písm. c)

2 700,-€

§ 23a ods. 2 písm. d)

6

1

Analytik kybernetickej bezpečnosti (špecialista pre analýzu škodlivého kódu, reverzné inžinierstvo), statická a dynamická analýza rôznych typov malvéru, tvorba dokumentácie, podpora incident response

3 200,-€

§ 23a ods. 2 písm. d)

7

3

Analytik kybernetickej bezpečnosti (SOC špecialista)

2 900,-€

§ 23a ods. 2 písm. a)

18

8

2

Analytik kybernetickej bezpečnosti (SOC špecialista senior)

3 600,-€

§ 23a ods. 2 písm. a)

9

1

Analytik kybernetickej bezpečnosti (SOC manažér)

3 600,-€

§ 23a ods. 2 písm. a)

Výška hrubej mzdy zahrnutá do výpočtov analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy vychádza z analýzy Inštitútu digitálnych a rozvojových politík (MIRRI SR

https://www.mirri.gov.sk/wp-content/uploads/2019/09/Publikacia-priemernych-sadzieb-za-

 

clovekoden-jednotlivych-roli-spojenych-s-vyvojom-aplikacii.pdf

) a prieskumu pracovného

trhu a otvorených pracovných pozícií zverejnených na inzertnom portáli pracovných pozícií. Uvedená výška mzdy bola stanovená ako priemerná ponúkaná základná mzda bez príplatkov a ďalších benefitov, ktorá je ponúkaná pre obdobnú pracovnú činnosť, navýšená o v priemere približne 15 % vzhľadom na úroveň odbornej kvalifikácie potrebnej pre výkon činnosti vládnej jednotky CSIRT. Výška mzdy je stanovená pre rok 2023 a nasl. a reflektuje nedostatok odborných kapacít na trhu práce a predpokladaný medziročný rast inflácie a platov.

Indikatívny prehľad obdobných pracovných ponúk zverejnených na inzertnom portáli:

Pozícia č. 1 a č. 2

Ponuka

Ponúkaná mzda v EUR od

https://www.profesia.sk/praca/siemens-slovensko/O4452452

3000

https://www.profesia.sk/praca/randstad-hr-solutions/O4404308

3000

https://www.profesia.sk/praca/siemens-slovensko/O4356468

2800

priemer

2930

Pozícia č. 3

Ponuka

Ponúkaná mzda v EUR od

https://www.profesia.sk/praca/siemens-slovensko/O4452443

4000

https://www.profesia.sk/praca/siemens-slovensko/O4452448

4000

https://www.profesia.sk/praca/swiss-re/O4430776

2500

priemer

3500

Pozícia č. 4

Ponuka

Ponúkaná mzda v EUR od

https://www.profesia.sk/praca/siemens-slovensko/O4340157

2000

https://www.profesia.sk/praca/csob-leasing/O4463464

2200

https://www.profesia.sk/praca/quest-software-slovakia/O4462423

2000

19

priemer

2067

Pozícia č. 5

Ponuka

Ponúkaná mzda v EUR od

https://www.profesia.sk/praca/takeda/O4330918

2640

https://www.profesia.sk/praca/pro-hr/O4186837

2300

https://www.profesia.sk/praca/adient-slovakia/O4289009

2500

priemer

2480

Pozícia č. 6

Ponuka

Ponúkaná mzda v EUR od

https://www.profesia.sk/praca/seiteq/O4458392

3150

https://www.profesia.sk/praca/unicorn/O4245867

2500

https://www.profesia.sk/praca/erste-digital/O4454347

2800

priemer

2820

Pozícia č. 7

Ponuka

Ponúkaná mzda v EUR od

https://www.profesia.sk/praca/ministerstvo-financii-sr/O4463569

2300

https://www.profesia.sk/praca/aliter-technologies/O4247223

2300

https://www.profesia.sk/praca/eset/O3948195

2320

https://www.profesia.sk/praca/takeda/O4330918

2640

priemer

2400

Pozícia č. 8 a č. 9

Ponuka

Ponúkaná mzda v EUR od

https://www.profesia.sk/praca/takeda/O4157157

3500

https://www.profesia.sk/praca/takeda/O4337823

4190

https://www.profesia.sk/praca/manpowergroup-slovensko/O4463373

2900

priemer

3530

Vzhľadom pre nenaplnenie finančného krytia uvedeného v Analýze vplyvov na rozpočet štátnej správy predkladanej v rámci legislatívneho procesu k Vyhláške č. 547/2021 Z.z. o elektronizácii agendy verejnej správy sa pre Ministerstvo dopravy a výstavby SR určuje výpočet vplyvov pre právnu úpravu ustanovenú v § 13a „Elektronizácia agendy verejnej správy a zlepšovanie kvality používateľskej skúsenosti“. Vplyvy určené na základe vplyvov, ktoré boli vyčíslené, ale neboli uplatnené v rámci legislatívneho procesu v Analýze vplyvov na rozpočet štátnej správy predkladanej k Vyhláške č. 547/2021 Z. z. o elektronizácii agendy verejnej správy.

20

Tabuľka z podkladov od SORO (EY) hrubá mzda mesačná

BA

SR

SR bez BA (priemer mediánov)

Riadiaci pracovník (manažér) prevádzky informačných technológií

3 849

2 472

2 388

Aplikačný programátor

2 161

1 951

1 682

IT architekt, projektant

3 128

2 857

2 917

IT konzultant

2 202

1 988

1 569

IT tester

1 868

1 577

1 339

IT analytik1

3 200

/

3 200

Základne role* z tabuľky vyššie prepočítane

manažér el. služieb

IT architekt

IT analytik

IT programátor

Cena prace (super hruba mzda)

5 204 €

4 229 €

4 326 €

2 922 €

Tím na 1 OVM 6 FTE

25 236 €

1 Pre pozíciu IT Analytik neboli v čase vzniku analýzy dostupné údaje, urobili sme preto kvalifikovaný odhad pre hrubú mzdu na tejto pozícii v regióne Bratislava na úrovni 3 200 EUR / mesačne. Neskôr dostupné dáta ukázali interval hrubej mzdy pre túto pozíciu medzi 2 250 – 3 760 EUR / mesačne podľa seniority uchádzača. Považujeme teda za dostačujúce pracovať s pôvodným odhadom.

21

Tabuľka č. 3

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

r

r + 1

r + 2

r + 3

poznámka

Daňové príjmy (100)1

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

22

Tabuľka č. 4

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2023

2024

2025

2026

poznámka

Bežné výdavky (600)

156 434

911 722

911 722

911 722

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

115 920

675 600

675 600

675 600

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

40 514

236 122

236 122

236 122

Tovary a služby (630)2

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

156434

911 722

911 722

911 722

23

Tabuľka č. 5

Ministerstvo dopravy SR

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2023

2024

2025

2026

poznámka

Bežné výdavky (600)

110 727

265 744

265 744

265 744

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

82 050

196 920

196 920

196 920

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

28 677

68 824

68 824

68 824

Tovary a služby (630)2

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

110 727

265 744

265 744

265 744

24

Tabuľka č. 6

Ministerstvo vnútra SR

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2023

2024

2025

2026

poznámka

Bežné výdavky (600)

276 818

664 360

664 360

664 360

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

205 125

492 300

492 300

492 300

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

71 693

172 060

172 060

172 060

Tovary a služby (630)2

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

276 818

664 360

664 360

664 360

25

Tabuľka č. 7

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

Zamestnanosť

2023

2024

2025

2026

Počet zamestnancov celkom

7

17

17

17

z toho vplyv na ŠR

0

10

10

17

z toho vplyv na EÚ (POO)

7

7

7

0

Investícia č. 6

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

3 312

3 312

3 312

3 312

z toho vplyv na ŠR

3 312

3 312

3 312

3 312

Osobné výdavky celkom (v eurách)

156 434

911 722

911 722

911 722

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

115 925

675 600

675 600

675 600

z toho vplyv na ŠR

0

397 412

397 412

675 600

z toho vplyv na EÚ (POO)

115 920

278 188

278 188

0

Investícia č. 6

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

40 514

236 122

236 122

236 122

z toho vplyv na ŠR

0

138 895

138 895

236 122

z toho vplyv na EÚ (POO)

40 514

97 227

97 227

0

Investícia č. 6

Poznámky:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

26

Tabuľka č. 8

Ministerstvo dopravy SR

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

2023

2024

2025

2026

Poznámka

Počet zamestnancov celkom

6

6

6

6

z toho vplyv na ŠR

6

6

6

6

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

2 735,00 €

2 735,00 €

2 735,00 €

2 735,00 €

(brutto mesačne)

z toho vplyv na ŠR

2 735,00 €

2 735,00 €

2 735,00 €

2 735,00 €

(brutto mesačne)

Osobné výdavky celkom (v eurách)

110 726,50 €

265 743,54 €

265 743,54 €

265 743,54 €

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

82 050,00 €

196 920,00 €

196 920,00 €

196 920,00 €

z toho vplyv na ŠR

82 050,00 €

196 920,00 €

196 920,00 €

196 920,00 €

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

28 676,48 €

68 823,54 €

68 823,54 €

68 823,54 €

z toho vplyv na ŠR

28 676,48 €

68 823,54 €

68 823,54 €

68 823,54 €

27

Tabuľka č. 9

Ministerstvo vnútra SR

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

2023

2024

2025

2026

Poznámka

Počet zamestnancov celkom

15

15

15

15

z toho vplyv na ŠR

15

15

15

15

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

2 735,00 €

2 735,00 €

2 735,00 €

2 735,00 €

(brutto mesačne)

z toho vplyv na ŠR

2 735,00 €

2 735,00 €

2 735,00 €

2 735,00 €

(brutto mesačne)

Osobné výdavky celkom (v eurách)

276 818 €

664 360 €

664 360 €

664 360 €

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

205 125 €

492 300 €

492 300 €

492 300 €

z toho vplyv na ŠR

205 125 €

492 300 €

492 300 €

492 300 €

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

71 693 €

172 060 €

172 060 €

172 060 €

z toho vplyv na ŠR

71 693 €

172 060 €

172 060 €

172 060 €

Príloha č. 2

28

Metodický postup pre analýzu vplyvov na rozpočet verejnej správy,na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

2.1.1. Financovanie návrhu

Predkladateľ: Vypĺňa informácie v tabuľke č. 1 na základe detailných informácií o príjmoch, výdavkoch a financovaní uvedených v tabuľkách č. 3 až č. 5. V prípade potreby je možné vložiť ďalšie riadky do tabuľky č. 1, aby boli zaradené všetky subjekty verejnej správy, na ktoré návrh vplyv. Ak sa vplyvom predkladaného materiálu príjmy/výdavky subjektu verejnej správy znížia, použije sa znamienko mínus (-), ak sa príjmy/výdavky subjektu verejnej správy zvýšia použije sa znamienko plus (+). Vplyv na obce a VÚC v riadku „z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti“ sa vypĺňa v prípade zavedenia nových úloh pri úprave pôsobnosti pre obce alebo vyššie územné celky, pričom štát na ich plnenie súčasne zabezpečí obci alebo vyššiemu územnému celku zodpovedajúce finančné prostriedky. V prípade, ak materiál vplyv na rozpočet verejnej správy vyjadrený v metodike ESA 2010 (pričom na hotovostnom princípe k vplyvu nedochádza), je potrebné, aby predkladateľ v takýchto prípadoch uviedol v komentári aj vplyv na rozpočet vyjadrený v metodike ESA 2010. Údaje sa uvádzajú za bežný rok a tri nasledujúce roky.

Posledným krokom v procese posudzovania vplyvov na rozpočet verejnej správy je uviesť, aká časť tohto vplyvu si vyžiada zmeny rozpočtu verejnej správy. V niektorých prípadoch by bolo možné výdavky návrhu zvažovať v priebehu rozpočtového procesu a zahrnúť potrebné výdavky (aspoň čiastočne) do rozpočtu alebo strednodobého rozpočtového rámca. Rovnako sa môžu na financovanie politík použiť iné ako rozpočtové zdroje, napr. dary, zdroje z podnikateľskej sféry alebo osobitné schémy financovania. V takýchto prípadoch nebude mať realizácia daného návrhu žiadne vplyvy na schválené rozpočtové limity. Časť vplyvu bude môcť dotknutý subjekt vykryť aj racionalizačnými opatreniami vedúcimi k úspore v iných výdavkoch.

MF SR: Preskúma všetky uvedené návrhy financovania z hľadiska ich primeranosti vrátane posúdenia návrhu na vplyv na rozpočet verejnej správy. Potvrdí, že sa uvádzajú všetky možné zdroje financovania návrhu. V prípade akýchkoľvek rozporov požiada predkladateľa, aby daný návrh upravil.

Vyplnenie časti 2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu

Pre úplnosť sa táto časť uvádza aj v prílohe č. 2, aj keď proces pripomienkového konania si môže vyžadovať takýto popis uvádzať samostatne v niektorej z iných častí predkladaného návrhu.

Predkladateľ: V príslušnej časti popíše predkladateľ svoj návrh. Popis by mal umožniť dotknutým subjektom identifikáciu svojich konkrétnych aktivít a ich vplyvov na vlastný rozpočet a mal by obsahovať najmä:

−Akú problematiku návrh rieši? Jasne definovať problematiku a vysvetliť, ako ju návrh rieši. Uviesť aj iné alternatívy, o ktorých sa uvažovalo a prečo boli vylúčené.

−Ktoré subjekty budú implementovať návrh? Popíšte jednotlivé úlohy rôznych organizácií.

−Na akej úrovni sa budú poskytovať výkony verejnej správy? Budú sa poskytovať celonárodne alebo regionálne? Koľko subjektov môže poskytnúť daný tovar / službu?

2.2.2. Charakteristika návrhu

Predkladateľ: Charakterizuje návrh na základe uvedených kategórií. Táto charakteristika by mala napomôcť ostatným dotknutým subjektom pochopiť podstatu návrhu a uľahčiť tým pripomienkovanie doložky. Jednotlivé druhy návrhov detailne popísané nižšie:

−zmena sadzby návrh mení sadzbu dane alebo poplatkov alebo upravuje nominálnu (peňažnú) výšku dávky, napr. dávok štátnej sociálnej podpory. Určiť vplyv na rozpočet verejnej správy takéhoto návrhu je dosť jednoduché, keďže ide o priamy výpočet novej sadzby pre nezmenený objem aktivít (napr. počet osôb alebo transakcií), ktorých sa týka. Pravdepodobne nebudú potrebné žiadne ďalšie úpravy rozpočtu, napr. zníženie alebo zvýšenie počtu pracovníkov alebo vybavenia.

Pri výpočte vplyvov zmeny sadzby treba brať do úvahy aj tzv. “elasticitu dopytu”, keď napr. nárast daňovej sadzby napríklad na pohonné hmoty nespôsobí lineárne zvýšenie celkových príjmov z tejto dane.

−zmena v nároku návrh upravuje definíciu okruhu osôb, ktoré majú nárok na dávku alebo ktorých sa dotýka určité ustanovenia zákona, t.j. znižuje alebo zvyšuje počet osôb, ktoré si môžu uplatniť nárok. Vypočítať vplyv na rozpočet verejnej správy pri tomto druhu návrhu je trochu komplikovanejšie, keďže implementujúca organizácia musí vziať do úvahy niekoľko faktorov. Organizácia musí odhadnúť zmeny, ktoré vyplývajú z návrhu na svoj rozpočet. Predpokladá sa, že nižší objem aktivít povedie k úsporám. Ak nie, je potrebné jednoznačne vysvetliť dôvody. K dispozícii by mali byť aj informácie o nákladoch v minulosti, na základe ktorých sa môže urobiť odhad.

−nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie) návrh zavádza novú službu alebo nariadenie v oblasti, v ktorej tieto doposiaľ neexistovali, alebo sa navrhuje zníženie rozsahu alebo úplné zrušenie existujúcej služby či nariadenia.

Tento návrh predstavuje veľkú výzvu pri odhadovaní nákladov, nakoľko pre takéto činnosti nemusí byť k dispozícii dostatok údajov. V takom prípade bude dôležité podrobne vysvetliť predpoklady.

−kombinovaný návrh tento druh návrhu môže kombinovať prvky vyššie uvedených druhov, čím sa zvyšuje komplexnosť prípravy návrhu doložky.

−iné používa sa na popis ostatných typov, ktoré nie pokryté v štyroch druhoch uvedených vyššie.

2.2.3. Predpoklady zmien v objeme aktivít

Predkladateľ: Od predkladateľa sa požaduje, aby určil zvýšenie alebo zníženie objemu aktivít, ktoré môže návrh vyvolať. Napríklad ak návrh požaduje každoročne preverovať kriminálne záznamy všetkých príslušníkov súkromných bezpečnostných služieb, je potrebné uviesť počet osôb (príslušníkov bezpečnostných služieb), ktorí by mali byť skontrolovaní. Ďalšími príkladmi objemu aktivít môže byť počet prihlášok, inšpekcií, prijímateľov dávok,

alebo zatknutí. Pretože sa vyžadujú odhady na bežný rok a 3 nasledujúce roky, je potrebné odhadnúť objem aktivít počas tohto štvorročného obdobia. Príloha č. 2 preto obsahuje aj tabuľku č. 2 na ročné odhady objemu aktivít.

Môže sa navrhovať aj zníženie objemu aktivít. Napríklad návrh zvýšiť limit pre verejné obstarávanie, kedy sa písomná ponuka bude požadovať iba pri obstarávacej cene dvojnásobne vyššej oproti súčasnému platnému právnemu stavu.

V tomto prípade by mal byť uvedený aj odhad počtu takýchto nákupov ročne. Takáto úprava by obmedzila administratívnu záťaž subjektov verejnej správy a generovala by úspory v ich prevádzkových nákladoch.

MF SR: Počas konzultačnej fázy môže zhodnotiť MF SR predpoklady uvedené predkladateľom, t.j. ich vhodnosť a konzistentnosť.

2.2.4. Výpočty vplyvov na rozpočet verejnej správy

V časti 2.2.4. prílohy č. 2 sa uvádzajú výpočty vplyvov na príjmy a výdavky, ktoré sa použijú v tabuľkách č. 3 č. 5 prílohy č. 2. Výpočty a predpoklady ohľadom objemu aktivít pomôžu ostatným stranám (pripomienkujúcim subjektom, resp. MF SR) zhodnotiť, či boli vplyvy na príjmy a výdavky počítané správne. Rozsah tejto časti nie je obmedzený a je možné uviesť všetko, čo je potrebné na vysvetlenie výpočtu vplyvov návrhu, alebo je možné uviesť odkazy na tabuľky samostatne priložené k doložke.

Výpočet vplyvu na príjmy

Predkladateľ: Uvedie výpočty vplyvov na príjmy na základe predpokladaných objemov aktivít uvedených v časti 2.2.3. prílohy č. 2.

MF SR: Skontroluje logiku týchto výpočtov a v prípade potreby požiada o ich vysvetlenie alebo úpravu.

Výpočty príjmov sú spravidla kombináciou “základu” a “sadzby”.

Výpočet nákladov

Predkladateľ: Uvedie požadované vstupy a výpočty požadovaných výdavkov na základe odhadovaného objemu aktivít v časti 2.2.3. prílohy č. 2.

MF SR: Skontroluje logiku týchto výpočtov a v prípade potreby požiada o ich vysvetlenie alebo úpravu.

Logický reťazec stanovenia nákladov:

NÁVRH → ZMENA OBJEMU AKTIVÍT → POŽADOVANÉ VSTUPY → NÁKLADY

V tejto fáze je nevyhnutné najprv stanoviť vstupy, ktoré si vyžiadajú zmeny v objeme aktivít, ako je to uvedené v časti 2.2.3. prílohy č. 2 a následne vypočítať náklady na tieto vstupy.

Stanovenie požadovaných vstupov – bežné druhy vstupov sú:

−zamestnanci práca s klientmi, uplatňovanie nariadení a riadenie činností programu. Počet (a typ) zamestnancov neurčuje iba objemy miezd (610) a poistného (620), ale má vplyv aj na objem tovarov a služieb (630), keďže tieto často súvisia s počtom zamestnancov.

−vybavenie pracovné stoly, počítače a pod. pre zamestnancov. Zariadenia nevyhnutné na poskytovanie služieb (napr. lavice v školách alebo laboratórne vybavenie). Niektoré návrhy nemusia požadovať nových zamestnancov, ale napríklad si budú vyžadovať nákup nového vybavenia.

−iné prevádzkové náklady vrátane nákladov na elektrickú energiu, vykurovanie, telekomunikácie, prenájom priestorov, pohonných hmôt, tlačenia materiálov a pod.

−dopravné náklady vozidlá pre zamestnancov, výdavky na služobné cesty, autobusy pre klientov, domáca a medzinárodná preprava.

−kapitálové investície – nové budovy, dátové alebo komunikačné systémy a pod.

2.3. Vyplnenie tabuliek č. 3 až 5 prílohy č. 2

Neoddeliteľnou súčasťou prílohy č. 2 tabuľky č. 3 č. 5 prílohy pre výpočet vplyvu na príjmy, výdavky a zamestnanosť.

−pre návrhy bez vplyvov na rozpočet verejnej správy sa tabuľky č. 3 č. 5 nemusia osobitne vypĺňať, v prílohe č. 1 v bode 10 časti A stačí uviesť, že návrh nemá vplyv na rozpočet verejnej správy.

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Zhrnutie v prílohe č. 2 časti 2.1. sa vypĺňa podľa jednotlivých subjektov verejnej správy. Ak sa vplyv týka viacerých programov programovej štruktúry (ďalej len programov), vyplnia sa tabuľky č. 3 č. 5 za každý program; predkladateľ uvedie rozčlenenie podľa programov taktiež v zhrnutí 2.1. Tento postup sa uplatní aj v prípade, ak sa návrh týka viacerých programov u viacerých subjektov verejnej správy.

2.3.1. Tabuľka č. 3: tabuľka vplyvov na príjmy

Predkladateľ: Výška odhadovaného vplyvu na príjmy za jednotlivé subjekty verejnej správy, na ktoré má návrh vplyv, sa uvedie do súhrnnej tabuľky v časti 2.1 prílohy č. 2.

Tabuľka príjmov by mala vyjadrovať celkový vplyv na príjmy podľa podrobnej klasifikácie príjmov na základe vstupov od pripomienkujúcich strán. Celkový vplyv návrhu na príjmy rozpočtu verejnej správy v členení podľa jednotlivých subjektov verejnej správy, je potrebné uviesť do súhrnnej tabuľky č. 1 v časti 2.1. prílohy č. 2.

MF SR: Vyhodnotí primeranosť projekcií a výpočtov. Potvrdí, že údaje v tabuľke sú náležite roztriedené a dávajú jasný obraz o vplyve návrhu na príjmy rozpočtu verejnej správy. Ak sa vyskytnú problémy, požiada predkladateľa, aby upravil príslušné číselné hodnoty.

2.3.2. Tabuľka č. 4: tabuľka vplyvov na výdavky

Predkladateľ :Výška odhadovaného vplyvu na výdavky za jednotlivé subjekty verejnej správy / programy, na ktoré návrh vplyv, sa uvedie do súhrnnej tabuľky v časti 2.1 prílohy č. 2 na základe podrobnejších údajov z tabuliek č. 3 č. 5. Na základe podkladov a konzultácií spracuje predkladateľ súhrnnú tabuľku za celý návrh. Tabuľka výdavkov by mala vyjadrovať

celkový vplyv na výdavky podľa podrobnej klasifikácie výdavkov na základe vstupov od dotknutých strán.

MF SR: Vyhodnotí primeranosť projekcií a výpočtov. Potvrdí, že údaje v tabuľke sú náležite roztriedené a dávajú jasný obraz o vplyve návrhu na výdavky rozpočtu verejnej správy. Ak sa vyskytnú problémy, požiada predkladateľa, aby upravil príslušné číselné hodnoty.

2.3.3. Tabuľka č. 5: tabuľka vplyvov na zamestnanosť

Predkladateľ: Ak daný návrh nemá žiadny vplyv na zamestnanosť, tabuľka č. 5 sa nemusí vypĺňať. V prípade, že vplyvom návrhu dochádza k nárastu alebo úbytku pracovných miest vo verejnej správe, je potrebné túto skutočnosť uviesť v tabuľke. Predkladateľ vyplní predpokladané počty zamestnancov so znamienkom plus alebo mínus do príslušného riadku podľa vykonávanej činnosti. V nasledujúcich rokoch je potrebné uvádzať celkové počty zamestnancov, nielen medziročný nárast ich počtu. Podľa predpokladaného platového zaradenia predkladateľ vyplní aj priemerné mzdové výdavky pripadajúce na jedného zamestnanca v danej kategórii, t.j. vrátane všetkých tarifných i nadtarifných zložiek platu. V ďalších rokoch by mal predkladateľ uvažovať so všeobecnou valorizáciou priemerných mzdových výdavkov na príslušný rok. Celkové mzdové výdavky na týchto zamestnancov so stanovenými priemernými mzdovými výdavkami budú v spodnej časti tabuľky prepočítané automaticky. Tabuľka zamestnanosti by mala ukazovať celkový vplyv návrhu na zamestnanosť vo verejnej správe určený na základe vstupov od dotknutých subjektov. Celkový vplyv návrhu na zamestnanosť podľa jednotlivých subjektov verejnej správy / programov je potrebné zahrnúť do súhrnnej tabuľky č. 1 v časti 2.1. prílohy č. 2.

MF SR: Vyhodnotí primeranosť projekcií a výpočtov. Potvrdí, že údaje v tabuľke sú náležite roztriedené a dávajú jasný obraz o vplyve návrhu na zamestnanosť vo verejnej správe. Ak sa vyskytnú problémy, požiada predkladateľa, aby upravil príslušné číselné hodnoty.

Analýza vplyvov na služby verejnej správy pre občana

7.1 Identifikácia služby verejnej správy, ktorá je dotknutá návrhom

7.1.1 Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcej služby verejnej správy alebo vytvorenie novej služby?

Zmena existujúcej služby (konkretizujte a popíšte)

Návrhom zákona (§ 12 ods. 1 písm. b)) sa spresňuje povinnosť sprístupňovať informácie o elektronických službách pre občana tak, aby nedochádzalo k neaktuálnym informáciám zverejneným na ústrednom portáli verejnej správy.

Zároveň sa návrhom zákona (§ 12 ods. 1 písm. k)) zvyšuje otvorenosť verejnej správy pri využívaní služieb tak pre orgány verejnej moci, ako aj pre občanov a to prostredníctvom budovania aplikačných rozhraní, ktoré umožnia multikanálový prístup, napríklad prostredníctvom mobilných aplikácií.

Nová služba (konkretizujte a popíšte)

Nie.

7.1.2 Špecifikácia služby verejnej správy, ktorá je dotknutá návrhom

Názov služby

Sprístupňovanie informácií o elektronických službách verejnej správy v centrálnom metainformačnom systéme (§ 12 ods. 1 písm. b))

Štandardy elektronických služieb (§ 24) a zverejňovanie verejnej dostupných aplikačných rozhraní.

Platná právna úprava, na základe ktorej je služba poskytovaná (ak ide o zmenu existujúcej služby)

Ust. § 12 ods. 1 písm. b) zákona č. 95/2019 Z. z.

Ust. § 24 zákona č. 95/2019 Z. z. - štandardy

Subjekt, ktorý je na základe platnej právnej úpravy oprávnený službu poskytovať

Všetky orgány riadenia vo vzťahu k elektronickým službám v rozsahu ich pôsobnosti.

7.1.3 O aký vplyv na službu verejnej správy ide?

Priamy vplyv (popíšte)

Návrhom zákona sa dosiahne zverejňovanie aktuálnych informácií o poskytovaných elektronických službách pre občana.

Nepriamy vplyv (popíšte)

Orgány riadenia sú povinné aktualizovať informácie o poskytovaných elektronických službách a v prípade, že tieto informácie nebudú aktualizované, správca ústredného portálu je oprávnený nesprístupniť službu pre občana.

-

7.2 Vplyv služieb verejnej správy na občana

7.2.1 Náklady

Zníženie priamych finančných nákladov

Nie

Zvýšenie priamych finančných nákladov

Nie

Zníženie nepriamych finančných nákladov

Nie

Zvýšenie nepriamych finančných nákladov

Nie

7.2.2 Časový vplyv

Zvýšenie času vybavenia požiadavky (popíšte)

Nepredpokladá sa časový vplyv

Zníženie času vybavenia požiadavky (popíšte)

Nepredpokladá sa časový vplyv

7.2.3 Ktorá skupina občanov bude predloženým návrhom ovplyvnená?

Špecifikujte skupinu občanov, ktorá bude návrhom ovplyvnená (napr. držitelia vodičských oprávnení). Aká je veľkosť tejto skupiny?

Fyzická osoba (občan), ktorá využíva informácie vedené v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy a žiada o poskytnutie elektronickej služby prostredníctvom ústredného portálu verejnej správy.

7.2.4 Vyplývajú z návrhu pre občana pri vybavení svojej požiadavky nové povinnosti alebo zanikajú už existujúce povinnosti?

Nové povinnosti (identifikujte)

Nie

Zanikajúce povinnosti (identifikujte)

Nie

7.3 Vplyv na procesy služieb vo verejnej správe

7.3.1 Ktoré sú dotknuté subjekty verejnej správy?

Ktoré subjekty verejnej správy sú účastné procesu poskytnutia služby?

Orgány riadenia, správcovia informačných systémov verejnej správy.

7.3.2 Vyplývajú z návrhu pre orgán verejnej správy pri vybavení požiadavky nové povinnosti alebo zanikajú už existujúce povinnosti?

Nové povinnosti (identifikujte)

Áno, ide o povinnosť predkladať zámer na vytvorenie a prevádzkovanie mobilnej aplikácie z dôvodu posúdenia jej opodstatnenosti.

Zanikajúce povinnosti (identifikujte)

Nie

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

k návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3. Predmet návrhu zákona je – nie je upravený v práve Európskej únie:

a) v primárnom práve Európskej únie

- čl. 181 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

b) v sekundárnom práve Európskej únie

- Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014),

- gestorom právneho aktu je Národný bezpečnostný úrad;

- Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1724 z 2. októbra 2018 o zriadení jednotnej digitálnej brány na poskytovanie prístupu k informáciám, postupom a asistenčným službám a službám riešenia problémov a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1024/2012 (Ú. v. L 295, 21.11.2018),

- gestorom právneho aktu je Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky;

c) v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie

Nie je upravený.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a) uviesť lehotu na prebranie príslušného právneho aktu Európskej únie, príp. aj osobitnú lehotu účinnosti jeho ustanovení,

Nové smernice sa nepreberajú, nové nariadenia alebo rozhodnutia sa neimplementujú.

b) uviesť informáciu o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie,

Nebolo začaté konanie.

c) uviesť informáciu o právnych predpisoch, v ktorých uvádzané právne akty Európskej únie už prebrané, spolu s uvedením rozsahu ich prebrania, príp. potreby prijatia ďalších úprav.

Bezpredmetné.

5. Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:

Úplne.

B.Osobitná časť

K čl. I (zákon o ITVS)

K bodu 1 (§ 1 ods. 2 a 3)

Navrhovaná právna úprava za cieľ odstrániť nejednotný výklad ustanovení týkajúcich sa pôsobnosti zákona o ITVS a precizovať negatívne vymedzenie pôsobnosti zákona o ITVS. Návrhom zákona sa ustanovuje, v ktorých prípadoch sa zákon o ITVS nevzťahuje na informačné technológie ako také a v ktorých sa nevzťahuje len na konkrétne skutočnosti a informácie, ktoré buď utajovanými skutočnosťami, alebo podľa osobitného predpisu citlivými informáciami.

Medzi informačné technológie, na ktoré ustanovuje výnimku prvá časť odseku 2 (technológie na zabezpečenie obrany Slovenskej republiky a bezpečnosti Slovenskej republiky) patria napríklad informačné systémy v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ozbrojených síl a ozbrojených a bezpečnostných zborov, systémy používané Úradom jadrového dozoru Slovenskej republiky na štátnu správu v oblasti jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení, ako aj informačné systémy certifikované v zmysle zákona o ochrane utajovaných skutočností.

V ostatných prípadoch (odsek 2 druhá časť), ktoré nie spod pôsobnosti zákona vylúčené ako celok, budú vyňaté len tie konkrétne skutočnosti a informácie spadajúce pod podmienky výnimky podľa druhej vety.

Odsek 3 upravuje vzťah zákona o ITVS a zákona o KB. Návrhom zákona sa zachováva vzťah zákona o KB a zákona o ITVS tak, že zákon o KB je všeobecným predpisom pre kybernetickú bezpečnosť a zákon o ITVS je osobitným predpisom pre kybernetickú bezpečnosť ITVS, ktorý upravuje len povinnosti a kompetencie nad rámec zákona o KB. Odstraňuje sa nejednoznačnosť výkladu doterajšieho znenia príslušného ustanovenia, pri ktorom v praxi vyvstávali interpretačné problémy vo vzťahu k aplikovateľnosti zákona o ITVS na prevádzkovateľov základnej služby podľa zákona o KB.

K bodu 2 [§ 3 písm. q)]

Legislatívno-technická úprava odstraňujúca nesprávny pojem.

K bodu 3 [§ 3 písm. u) až w)]

Písmenom u) sa dopĺňa definícia pojmu aktívum, pričom sa preberá existujúca definícia z vyhlášky Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 78/2020 Z. z. o štandardoch pre informačné technológie verejnej správy v znení vyhlášky č. 546/2021 Z. z.

Okrem toho sa definujú nové pojmy strategická a referenčná architektúra, ktoré základnými pojmami používanými v každej metodike riadenia enterprise architektúry, napr. v otvorenom štandarde TOGAF, ktorý je najrozšírenejší rámec a de facto štandard metodiky riadenia enterprise architektúry. Certifikácia na znalosť tejto metodiky je súčasťou podmienok pre uchádzanie sa o financovanie z operačného programu Integrovaná infraštruktúra prioritnej osi 7 Informačná spoločnosť. Nastavenie systému pojmov architektúry teda vychádza z nasledovného:

-existuje centrálna architektúra a architektúra orgánu riadenia,

-každá z nich pozostáva zo strategickej architektúry a referenčnej architektúry,

-centrálna architektúra ITVS sa člení na strategickú architektúru a referenčnú architektúru [§ 9 ods. 1 písm. h)],

-architektúra orgánu riadenia sa člení na strategickú architektúru a referenčnú architektúru.

K bodu 4 [§ 6 ods. 1 písm. e)]

Legislatívno-technická úprava odstraňujúca nesprávny pojem.

K bodu 5 [§ 9 ods. 1 písm. h)]

Navrhuje sa upraviť obsah a používanie pojmov „centrálna architektúra“ a „referenčná architektúra“. Zmena vychádza zo skutočnosti, že centrálna a referenčná architektúra nie sú na rovnakej úrovni granularity. Existuje centrálna architektúra a architektúra orgánu riadenia. Obe pozostávajú zo strategickej a referenčnej architektúry. V týchto intenciách sa navrhuje úprava predmetného ustanovenia.

K bodu 6 [§ 9 ods. 1 písm. w)]

V rámci životnej situácie sa vytvorí jednotný celok elektronických služieb, ktoré budú na seba naviazané. Na tento účel je potrebné posilniť postavenie orgánu vedenia s cieľom koordinovať proces životných situácii.

K bodu 7 (§ 10 ods. 1)

Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na zmeny v § 9 ods. 1 písm. h).

K bodu 8 (§ 11 ods. 4)

Vo vzťahu k plneniu povinností orgánom riadenia sa ustanovuje rozšíriť plnenie povinností aj vo vzťahu k poskytovaným elektronickým službám orgánov riadenia a taktiež k spôsobu financovania. Ako príklad uvádzame financovanie vlastnými finančnými prostriedkami, napríklad obec v rámci samosprávnej pôsobnosti. V nadväznosti na doplnenie § 13a sa navrhuje upraviť aj vnútorný odkaz.

K bodu 9 (§ 11 ods. 5)

V nadväznosti na doplnenie § 13a sa navrhuje upraviť vnútorný odkaz.

K bodu 10 [§ 12 ods. 1 písm. b)]

Cieľom navrhovanej úpravy je upresniť povinnosť sprístupňovať informácie o elektronických službách a informačných technológiách vzhľadom na aplikačnú prax, kedy časť subjektov neaktualizuje informácie a tak dochádza k zverejňovaniu neplatných informácií napríklad na ústrednom portáli verejnej správy, čo môže mať za následok nesprávne informovanie používateľov. Vzhľadom na previazanie funkčnosti služieb uvedením ich platných parametrov v centrálnom metainformačnom systéme je udržiavanie aktuálnych informácií nevyhnutné pre použiteľnosť služieb. Centrálny metainformačný systém je primárnym zdrojom informácií o vlastnostiach a určených technických parametroch elektronickej služby. Cieľom úpravy je zabezpečiť, aby informácie a parametre služby vyžadované a uvedené v centrálnom metainformačnom systéme boli aktuálne a zodpovedali požiadavkám a funkciám danej elektronickej služby a splnenie požiadaviek bolo možné automatizovane kontrolovať. Ide napríklad o vyžadovanú autorizáciu, vyžadovanú úroveň prostriedkov elektronickej identifikácie pre prístup k službe, používané elektronické formuláre a podobne. Vzhľadom na prebiehajúcu implementáciu automatizácie preberania údajov o službách z centrálneho metainformačného systému do ústredného portálu verejnej správy je potrebné zabezpečiť aktuálnosť informácií.

K bodu 11 [§ 12 ods. 1 písm. k)]

na základe národnej koncepcie z roku 2016 bola v zákone o e-Governmente ustanovená povinnosť pre všetky agendové systémy, poskytujúce elektronické služby verejnej správy, a ich

správcov, publikovať formou aplikačných rozhraní služby pre spracovanie elektronických podaní, a zároveň všetky súvisiace (pomocné) služby pre úspešné vyplnenie a prípravu podania (napr. doťahovanie údajov, validácia vstupov). Dôvodom tejto povinnosti je splnenie strategických princípov a cieľov zameraných na zvýšenie otvorenosti verejnej správy pre využitie služieb VS v aplikáciách partnerov verejnej správy pre poskytovanie nových služieb využívajúcich výhody takejto integrácie a zvyšovanie rozsahu využívaných služieb VS. Okrem zvýšenia otvorenosti verejnej správy pri využívaní služieb VS verejnosťou aj formou integrácie aplikačných rozhraní je jednotne manažované poskytovanie aplikačných rozhraní pre integráciu verejnej správy potrebné pre naplnenie strategických zámerov budovania multikanálového prostredia (napr. mobilné aplikácie) a aj využívania verejných cloudových služieb pre implementáciu ISVS. Pre zabezpečenie takéhoto jednotného, riadeného a monitorovaného spôsobu poskytovania služieb VS bolo zákonom definované používanie spoločného modulu procesnej integrácie a integrácie údajov, ktorý podľa zákona 10 ods. 11) zabezpečuje jednotný prístup informačných systémov k informačným systémom orgánu verejnej moci na účely výkonu verejnej moci elektronicky. V zmysle schválených strategických dokumentov rozvoja ITVS využíva modul procesnej integrácie a integrácie údajov na manažment publikovaných aplikačných rozhraní (API manažment) technológiu „API gateway“ a súvisiacich technológií pre správu publikovaných aplikačných rozhraní. Z praxe a tiež na základe pripomienok verejnosti vyplýva potreba jednoznačnejšej legislatívnej podpory pre sprístupnenie aplikačných rozhraní ISVS a preto sa navrhuje nasledovná úprava zákona o ITVS a súvisiace úpravy v zákone o e-Governmente.

K bodu 12 (§ 13 ods. 2)

Navrhuje sa doplniť lehota predloženia koncepcie rozvoja ITVS orgánom riadenia, ktoré vzniknú, keďže v súčasnom znení zákona o ITVS absentuje lehota, v akej novovzniknutý orgán riadenia predložiť koncepciu rozvoja orgánu vedenia.

K bodu 13 (§ 13 ods. 5)

Notárska komora Slovenskej republiky je samosprávnou stavovskou organizáciou, ktorá združuje všetkých notárov pôsobiacich v Slovenskej republike a vedie ich zoznam. Notárska komora Slovenskej republiky taktiež vedie Centrálny informačný systém a zodpovedá za jeho plynulú a bezpečnú prevádzku. Súčasťou Centrálneho informačného systému notárske centrálne registre, ktorých vedenie je Notárskej komore Slovenskej republiky zverené zákonom alebo osobitným predpisom a iné notárske registre zriadené, so súhlasom Ministerstva spravodlivosti SR, interným predpisom Notárskej komore Slovenskej republiky. Do Centrálneho informačného systému prístup každý notár a iné osoby, ak to ustanoví osobitný predpis. Notárskej komore Slovenskej republiky za prístup do Centrálneho informačného systému patrí odmena a náhrada hotových výdavkov. Príjmy Notárskej komory Slovenskej republiky tvoria členské príspevky, dary a iné príjmy. Koncepcia rozvoja Centrálneho informačného systému Notárskej komory Slovenskej republiky vychádza z požiadaviek notárov na úpravu systému, ktorý denne využívajú na plnenie pracovných povinností a keďže je to interný systém financovaný výhradne z poplatkov jeho používateľov máme za to, že v prípade, ak si subjekt pre zabezpečenie svojej prevádzky vytvára vlastné informačné systémy, bez akéhokoľvek financovania zo štátnych zdrojov alebo zdrojov Európskej únie, tak absentuje opodstatnenie, aby vývoj a rozvoj takéhoto ISVS podliehal schváleniu orgánom vedenia, ktoré je definované ako povinnosť daná orgánu riadenia zákonom o ITVS.

K bodu 14 (§ 13 ods. 6 a 7)

Navrhuje sa zavedenie povinnosti pre orgány riadenia aktualizovať koncepciu rozvoja tak, aby bol zabezpečený súlad s národnou koncepciou a schváleným akčným plánom, ktorý je vydaný

na jej základe, najmenej raz za 12 mesiacov. Orgány riadenia budú povinné evidovať v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy koncepcie rozvoja a ich aktualizácie, a to bezodkladne po vypracovaní alebo jej aktualizácií.

K bodu 15 (§ 13a)

Podľa Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy 2021 je dosiahnutie strategického cieľa (dosiahnuť do roku 2026 pokrok v DESI indexe o 40 %) premietnuté do štyroch prioritných osí, kde prvou z nich je prioritná os 1 Lepšie služby, zameraná na zvyšovanie spokojnosti s elektronickými službami, ich zjednodušovanie a zavádzanie komplexných životných situácií. Z tohto dôvodu sa navrhuje popri povinnostiach v jednotlivých fázach riadenia v správe ITVS ustanoviť prierezové a paralelné povinnosti vo vzťahu špecificky k elektronizácii agendy a ku kvalite používateľskej skúsenosti, ktoré postavené na troch hlavných pilieroch.

Prvým priorizácia služieb a prístup k elektronizácii z pohľadu životnej situácie, ktoré úzko súvisia s efektívnym vynakladaním zdrojov na budovanie a rozvoj ITVS a skvalitňovaním používateľskej skúsenosti. Tento princíp vychádza rovnako z Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy, podľa ktorej okrem metodického štandardu používateľskej kvality (kritériá dobrej služby) bude pre prioritné služby zavedený proces centrálnej kontroly návrhu a vývoja v súlade so štandardom používateľskej kvality (tzv. Service Design Authority). Táto požiadavka následne súvisí aj s cieľom, aby boli prioritne implementované tie služby a životné situácie, pri ktorých bude dosiahnuté najväčšie zníženie administratívy, resp. odbúrajú najväčšiu časť problémov existujúceho stavu. Z hľadiska procesu bude určovanie prioritných elektronických služieb prebiehať na základe posúdenia identifikačných kritérií, ktoré budú ustanovené v štandardoch (teda vo vykonávacom predpise k zákonu o ITVS). Určovanie prioritnej elektronickej služby bude primárne v pôsobnosti orgánu riadenia, pričom orgán vedenia bude mať to isté oprávnenie pre prípady, kedy elektronická služba aj po splnení kritérií nebude určená za prioritnú orgánom riadenia. Dôsledkom určenia elektronickej služby za prioritnú je vytváranie a schvaľovanie zámeru na jej vytvorenie, alebo zmenu inými slovami silnejšia kontrola nad vytváraním a zmenou takejto služby zo strany orgánu vedenia. Samotné podmienky, ktoré dnes pre vytváranie a zmenu elektronickej služby platia sa týmto nemenia.

V rámci životnej situácie je cieľom vytvoriť jednotný celok elektronických služieb, ktoré budú na seba naviazané. Povinnosť poskytnutia súčinnosti sa zároveň viaže na elektronizáciu agendy a na vytváranie "nadväzujúcich" elektronických služieb v rámci používateľskej cesty k jednej životnej situácii. Z povahy veci je vylúčená v procese, v ktorom je daná agenda podľa zákona vykonávaná v listinnej podobe. Záväzok, resp. povinnosť poskytovať súčinnosť je v slovenskom právnom poriadku pomerne bežný, najmä ako povinnosť poskytovať súčinnosť rôznym orgánom verejnej moci, častokrát vymedzená len cieľom (umožniť plnenie úloh týchto orgánov). Obsah takýchto záväzkov, resp. povinností sa vždy vykladá v súlade s gramatickým významom slova (spolupracovať, zúčastniť sa na činnosti), avšak nikdy nejde o „neobmedzenú možnosť prikázať urobiť čokoľvek“. Súčinnosť je vždy vykladaná ako spolupráca, pomoc v rozsahu, v akom sa rozumne vyžadovať a v akom to je v rámci možností povinnej osoby vo vzťahu k veciam, ktorými ona disponuje. V tejto súvislosti je tiež potrebné posilniť postavenie orgánu vedenia s cieľom koordinovať proces životných situácii a zároveň stanoviť povinnosť orgánov riadenia poskytovať si vzájomnú súčinnosť smerujúcu k dosiahnutiu účelu procesu elektronizácie smerom k občanovi k vyriešeniu jeho životnej situácie.

Druhým je zlepšovanie používateľskej skúsenosti a rešpektovanie potrieb koncových používateľov. Návrhom zákona sa stanovuje právny základ pre povinnú aplikáciu postupov elektronizácie agendy verejnej správy, ktoré zabezpečuje zlepšovanie používateľskej skúsenosti pri používaní digitálnych služieb koncovým používateľom služieb. Uvedená

povinnosť nadväzuje na strategickú iniciatívu Orientácia na použiteľnosť a prívetivú skúsenosť vyplývajúcu z Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy z roku 2021.

Účelom zberu spätnej väzby používateľskej skúsenosti koncových služieb je získanie údajov potrebných na vyhodnocovanie používateľskej skúsenosti pri využívaní služieb, vyhodnocovanie problémových bodov za účelom návrhu zmeny vedúcej k zlepšeniu používateľskej skúsenosti. Koncovou službou je služba, ktorá napĺňa určitú potrebu používateľa pri komunikácii s verejnou správou. Používateľská skúsenosť byť plynulá, to znamená služba je jednoduchá na vyhľadanie, porozumenie a realizáciu. Poskytuje prehľadné informácie k ďalším krokom. Cieľom zberu spätnej väzby koncových služieb je evidencia potenciálu zlepšenia služby z pohľadu jej koncového používateľa s účelom ďalšieho rozvoja služby.

Je dôležité, aby bol spôsob zberu spätnej väzby rovnaký a konzistentný pre všetky elektronické služby (dostupný na: https://idsk.gov.sk/vzory/stranky-so-spatnou-vazbou), aby bolo následne možné navzájom porovnávať spokojnosť používateľov s jednotlivými elektronickými službami a identifikovať tak elektronické služby, s ktorými používatelia najspokojnejší, respektíve najnespokojnejší. Toto vyhodnocovanie porovnania elektronických služieb pripravovať orgán vedenia, ktorému údaje vo vhodnom formáte poskytnú orgány riadenia.

V neposlednom rade dôležitým krokom je ustanoviť štandard pre dizajnový manuál priamo v zákone o ITVS. Navrhované povinnosti orgánu riadenia v tejto oblasti nadväzujú na požiadavku zjednocovania elektronických služieb vyplývajúcu z Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy z roku 2016, ktorá si dala za cieľ efektívne prepojiť informačné systémy, minimalizovať používateľské interakcie a nevyhnutnosť manuálneho vypĺňania údajov. Zároveň nadväzuje aj na uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 654 zo 14. októbra 2020, ktorým bol schválený materiál Základné princípy realizácie IT projektov financovaných z verejných zdrojov a zdrojov EÚ, v ktorých je ako základný princíp č. 5 písm. g) uvedený dôraz na implementovanie diela pri dodržaní pravidiel jednotného dizajnového manuálu ID-SK (dostupné na

www.idsk.gov.sk

). Navrhuje sa, aby mal orgán riadenia povinnosť používať pri

tvorbe a zmene grafických používateľských rozhraní elektronických služieb, webových stránok, ktoré ich zobrazujú a hlavných webových sídiel jednotný dizajnový manuál.

K bodu 16 (§ 14 ods. 3)

Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na zmeny v § 13.

K bodu 17 (§ 14 ods. 4)

Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na zmeny pojmov v § 9.

K bodu 18 [§ 15 ods. 4 písm. f)]

Návrhom zákona sa stanovuje povinnosť orgánov riadenia získať súhlas orgánu vedenia so zámerom vytvorenia, obstarania a prevádzkovania mobilnej aplikácie. Uvedená povinnosť sa zavádza z dôvodu zachovania základných princípov správy ITVS, najmä povinnosti dodržiavať princíp hospodárnosti 6 ods. 1 písm. a)] a povinnosti prednostne využívať existujúce informačné technológie 6 ods. 1 písm. d)] s účelom zabrániť vzniku duplicitných informačných technológii. Udeľovanie súhlasu práve orgánom vedenia nadväzuje na povinnosť orgánu vedenia koordinovať budovanie ITVS a rozhodovať o využívaní finančných zdrojov na ich budovanie a rozvoj podľa § 9 ods. 1 písm. e).

Z dôvodu plynulosti procesu sa navrhuje, aby mal orgán vedenia lehotu 20 pracovných dní na vyslovenie súhlasu, pričom márnym uplynutím tejto lehoty by bol súhlas udelený fikciou. V prípade orgánov riadenia podľa § 13a ods. 10 sa upravuje predkladanie zámeru na vytvorenie a prevádzkovanie mobilnej aplikácie prostredníctvom neverejnej časti centrálneho metainformačného systému, a to z dôvodov, že ide o orgány riadenia, ktoré nezriedka v tejto

pozícii existujú na voľnom trhu a zverejnenie zámeru by mohlo byť zneužité v konkurenčnom boji.

K bodu 19 [§ 15 ods. 5 písm. a)]

Legislatívno-technická úprava. Predmetná povinnosť sa týka vytvárania ITVS a jej obsahom je postup v súlade so známymi potrebami koncových používateľov. Ich identifikácia sa vykonáva používateľským prieskumom. Podrobnosti k používateľskému prieskumu upravuje vyhláška MIRRI SR č. 547/2021 Z. z. a rozsah povinnosti vykonávať používateľský prieskum, ako ho ustanovuje citovaná vyhláška, sa týmto novelizačným bodom nemení.

K bodu 20 [§ 15 ods. 5 písm. c)]

Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na zmeny pojmov v § 9.

K bodu 21 (§15 ods. 11 až 13)

K § 15 ods. 11 a 12

Cieľom navrhovanej právnej úpravy odseku 11 je zabezpečiť plnenie povinnosti uvádzania informácií o elektronických službách v centrálnom metainformačnom systéme, ktorý byť primárnym zdrojom týchto informácií a umožniť poskytovanie aktuálnych informácií koncovým používateľom ako aj automatizované využitie a kontrolu v informačných systémoch tretích strán a na ústrednom portáli verejnej správy. Bez sprístupnenia informácií o danej elektronickej službe v centrálnom metainformačnom systéme nebude možné elektronickú službu sprístupniť.

Cieľom navrhovaného odseku 12 je ustanoviť výnimky vo vzťahu k povinnosti predkladať zámer na vytvorenie a prevádzkovanie mobilnej aplikácie. Výnimky dvojakej povahy. V prvom rade je táto povinnosť zúžená na mobilné aplikácie, ktoré nie určené verejnosti. Inak povedané, schvaľovanie zámeru sa týkať mobilnej aplikácie určenej na použitie vo vzťahoch G2C alebo G2B, ale nie vo vzťahoch G2G, alebo G2E. Druhá výnimka je statusovo ustanovená povinnosť predkladania zámeru sa nemá vzťahovať na konkrétne vymedzené orgány riadenia, a to buď z dôvodu ich postavenia v rámci verejnej správy len v časti ich činnosti, alebo z pohľadu ich samosprávnej povahy, či už územnej, alebo profesnej.

K § 15 ods. 13

Ak by rozvoj Centrálneho informačného systému Notárskej komory Slovenskej republiky podliehal zabezpečeniu riadenia projektov v súlade s vyhláškou o riadení projektov v plnom rozsahu znenia, tak by to neúmerne zaťažilo málopočetný personál Notárskej komory Slovenskej republiky a to tak po administratívnej, byrokratickej a v neposlednom rade aj finančnej stránke. V konečnom dopade by to výrazne spomalilo proces rozvoja informačných systémov vytváraných Notárskou komorou Slovenskej republiky. V prípade, ak si subjekt pre zabezpečenie svojej prevádzky vytvára vlastné informačné systémy, bez akéhokoľvek financovania zo štátnych zdrojov alebo zdrojov Európskej únie, tak absentuje opodstatnenie, aby vývoj a rozvoj takéhoto ISVS podliehal pravidlám projektového riadenia definovaným zákonom a následne vyhláškou. Konkrétne k § 15 ods. 2 písm. d) prvý bod absentuje opodstatnenie, aby vývoj a rozvoj takéhoto ISVS podliehal licenčným pravidlám verejnej softvérovej licencie EÚ. Ďalej k § 15 ods. 4) písm. e) absentuje opodstatnenie, aby vývoj a rozvoj takéhoto ISVS podliehal schváleniu orgánom vedenia, ktoré je definované ako povinnosť daná orgánu riadenia zákonom o ITVS a k § 15 ods. 10) absentuje potreba zverejňovať internú projektovú dokumentáciu na webovom sídle.

K bodu 22 (§ 16 ods. 5)

Prevádzka centrálneho informačného systému Notárskej komory Slovenskej republiky je financovaná výhradne z vlastných finančných prostriedkov Notárskej komory Slovenskej republiky. Máme za to, že v prípade, ak si subjekt pre zabezpečenie svojej prevádzky vytvára vlastné informačné systémy, bez akéhokoľvek financovania zo štátnych zdrojov alebo zdrojov Európskej únie, tak absentuje opodstatnenie, aby bol povinný pravidelne predkladať správu o servisných požiadavkách, prevádzkových problémoch a incidentoch svojho IS orgánu vedenia a zároveň absentuje opodstatnenie absentuje opodstatnenie, aby vývoj a rozvoj takéhoto ISVS podliehal schváleniu orgánom vedenia, ktoré je definované ako povinnosť daná orgánu riadenia zákonom o ITVS.

K bodu 23 [§ 19 ods. 3 písm. e)]

Návrhom zákona sa upravuje ustanovenie tak, aby bolo zrejmé, že sa jedná o internú koordináciu riešenia kybernetického bezpečnostného incidentu správcu.

K bodu 24 (§ 23 ods. 1)

Legislatívno-technická úprava.

K bodom 25 až 27 (§ 23 ods. 3 až 5, § 23a)

K § 23 ods. 3 písm. a)

Navrhované ustanovenie zachováva povinnosť pre konkrétne orgány riadenia nahlasovať kybernetické bezpečnostné incidenty postupom podľa osobitného predpisu.

K § 23 ods. 3 písm. b)

Ustanovenie vyjadruje povinnosť orgánu riadenia pomôcť orgánu vedenia pri výkone jeho kompetencií podľa zákona o ITVS.

K § 23 ods. 3 písm. c)

Príslušná úprava je aj v súčasnosti obsiahnutá v zákone o ITVS a dochádza k legislatívno-technickej úprave.

K § 23 ods. 3 písm. d)

Navrhovaná právna úprava reaguje na aplikačnú prax a na riešenie kybernetických bezpečnostných incidentov, resp. aktivity smerované k ich predchádzaniu (napr. pri riešení bezpečnostných zraniteľností alebo aplikovaní bezpečnostných opatrení). Pre efektívne riešenie kybernetických bezpečnostných incidentov ako aj ich predchádzaniu je dôležité, aby existoval centrálny register informácií relevantných pre riešenie a predchádzanie kybernetických bezpečnostných incidentov. Pre tieto aktivity je potrebné mať k dispozícii presne zadefinované rozsahy verejných IP adries, na ktorých prevádzkované ITVS a ich priradenie ku konkrétnym orgánom riadenia.

Štandardnou súčasťou proaktívnych opatrení v kybernetickej bezpečnosti je riešenie bezpečnostných zraniteľností. Na ich efektívne a rýchle riešenie je nevyhnutné mať podrobnejšie informácie o ITVS. Tieto informácie umožnia efektívnu identifikáciu a následné odstránenie zverejnených zraniteľností dotknutých ITVS ako aj efektívne neinvazívne testovanie zraniteľností. Rozsah poskytovaných informácií bude upravený vo vyhláške Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 179/2020 Z. z. ktorou sa ustanovuje spôsob kategorizácie a obsah bezpečnostných opatrení informačných technológií verejnej správy.

Je potrebné zaviesť povinnosť pre správcov k § 23 ods. 4 písm. b) návrhu zákona zbierať, spracúvať a vyhodnocovať systémové informácie na účely predchádzania kybernetickým

bezpečnostným incidentom, ich riešenia a obnovenia kybernetickej bezpečnosti. Medzi takto zbierané informácie sa neradia systémové záznamy (logy) o udalostiach informačných technológii.

Pravidelná aktualizácia systémových informácií minimalizuje dĺžku trvania prvotnej reakcie na kybernetický bezpečnostný incident, keďže dôjde k rýchlejšej identifikácii orgánu riadenia, jeho kontaktného miesta a identifikácie dotknutej ITVS. Súčasne takáto aktualizácia minimalizuje nepresnosti pri proaktívnom neinvazívnom testovaní bezpečnostných zraniteľností v sektore verejnej správy a zvýšenou viditeľnosťou napomáha k proaktívnemu sledovaniu trendov, vydávaniu varovaní pre verejnú správu a strategickému rozhodovaniu v rámci budovania bezpečnosti ITVS.

K § 23 ods. 3 písm. e)

Problematika koordinovaného zverejňovania informácií o bezpečnostných zraniteľnostiach predstavuje komplexnú úpravu vzťahov, ktorých cieľom je zabrániť negatívnym dôsledkom zverejnenia bezpečnostných zraniteľností. Cieľom navrhovanej úpravy týchto vzťahov je minimalizovať škody, ktoré by mohli vzniknúť pre správcov. V poslednom období sa vyskytlo niekoľko príkladov, v rámci ktorých bolo nutné postupovať podľa pravidiel zodpovedného zverejňovania informácií o zraniteľnostiach

(

http://www.nczisk.sk/Aktuality/Pages/Zranitelnost-aplikacie-Moje-ezdravie-neohrozuje-

 

sluzby-ani-udaje-z-ezdravia.aspx

,

https://nethemba.com/sk/stanovisko-spolocnosti-nethemba-

 

k-vyjadreniu-financnej-spravy-na-zranitelnost-e-kasa/

). Nahlasovateľ týchto bezpečnostných

zraniteľností postupoval podľa zvyklostí, ktoré sa uplatňujú v oblasti etického hekingu, ale samotný proces riešenia bezpečnostných zraniteľností ukázal nutnosť zadefinovania pravidiel, práv a povinností jednotlivých subjektov.

Zodpovedné zverejňovanie zraniteľností úplne, resp. čiastočne upravené 12 z 20 krajín G20 (

https://www.cybersecurepolicy.ca/vulnerability-disclosure

). Návrh smernice NIS2 sa venuje

tejto problematike, keďže vytvára základný rámec so zodpovednými kľúčovými aktérmi pre koordinované zverejňovanie novoobjavených zraniteľností v celej Európskej únii a vytvára register Európskej únie, ktorý prevádzkuje Agentúra Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť (ENISA) (

https://digital-strategy.ec.europa.eu/en/library/proposal-directive-

 

measures-high-common-level-cybersecurity-across-union

).

Navrhovaná právna úprava stanovuje povinnosť pre správcu uverejniť politiku oznamovaniezraniteľnosti k IT, ktorú má v pôsobnosti.

Pravidlá etického hekingu nastavujú pravidlá pre etických hekerov a ich postup pri nahlasovaní bezpečnostných zraniteľností. Jednou zo základných zásad je dodržiavanie právnej úpravy vzťahujúcej sa na technológiu, ktorá je testovaná. Z tohto dôvodu je koncept zavedenia pravidiel pre zodpovedné nahlasovanie zraniteľnosti riešený prostredníctvom povinnosti správcu zverejniť pravidlá oznamovanie zraniteľností. Oznamovateľ (aj výskumník v oblasti kybernetickej bezpečnosti) bude v tomto prípade povinný zohľadňovať tieto pravidlá.

K § 23 ods. 4 a 5

Povinnosti orgánov riadenia uvedené v predchádzajúcich ustanoveniach predstavujú ucelený rámec povinností a prislúchajúcej zodpovednosti, ktoré musia orgány riadenia plniť pre riešenie a predchádzanie kybernetických bezpečnostných incidentov. Keďže rozsah a dopad kybernetických bezpečnostných incidentov je iný v prípade rôznych orgánov riadenia, je nutné nastaviť určitú formu granularity v týchto povinnostiach.

K § 23a ods. 1

Navrhovanou právnou úpravou sa upravujú pravidlá na úseku bezpečnosti informačných technológií verejnej správy z pohľadu orgánu vedenia, vrátane jeho metodickej a koordinačnej pôsobnosti..

Navrhovaná právna úprava reaguje na aplikačnú prax a na riešenie kybernetických bezpečnostných incidentov, resp. aktivity smerované k ich predchádzaniu (napr. pri riešení bezpečnostných zraniteľností alebo aplikovaní bezpečnostných opatrení).

Zároveň sa špecifikujú aktuálne kompetencie orgánu vedenia predtým uvedené v § 23 ods. 4 písm. d), ktoré zmenou znenia lepšie naviaže na logiku vymedzenia ďalších ustanovení zákona o ITVS týkajúcich sa auditov.

K § 23a ods. 2

Základnou ideou úpravy bezpečnosti informačných technológií verejnej správy (ITVS) v zákone o informačných technológiách vo verejnej správe je zohľadnenie špecifík verejných informačných technológií oproti ostatným sektorom, ktoré upravené v zákone o kybernetickej bezpečnosti. Jedným z takých špecifík je napríklad skutočnosť, že vzhľadom na východiskové právne vzťahy podriadenosti a nadriadenosti vychádzajúce z kompetencií jednotlivých zákonov upravujúcich orgány verejnej správy ako aj množstvo centralizovaných prvkov ITVS je možné a zároveň efektívne upraviť vzťahy voči prevádzkovateľom základnej služby v podsektore ITVS ako správcom a ústrednými prvkami podsektora ako orgánom vedenia odlišne, nad rámec zákona o kybernetickej bezpečnosti. Vzhľadom na uvedené, súčasťou navrhovanej úpravy je rozšírenie kompetencií uvedených v aktuálne účinnom znení v § 23 ods. 4. Tieto dnes siahajú nad rámec úpravy zákona o kybernetickej bezpečnosti a smerníc NIS a NIS2 z uvedených dôvodov.

Zároveň, priradenie týchto kompetencií špecializovanému technickému útvaru kybernetickej bezpečnosti na výkon služieb kybernetickej bezpečnosti pre správcov a to akreditovanej jednotke CSIRT vládnej jednotke CSIRT zriadenej § 11 zákona o kybernetickej bezpečnosti s cieľom garancie náležitej kvality výkonu týchto služieb, resp. kompetenci. Z dôvodu, že sa jedná o špeciálnu úpravu viažucu sa nie na sektor alebo podsektor ITVS ale na všetky orgány riadenia, resp. správcov a s ohľadom na § 1 ods. 3 navrhované tieto úpravy v zákone o ITVS ako úpravy týkajúce sa organizácie správy informačných technológií verejnej správy; práv a povinností orgánu vedenia a orgánu riadenia v oblasti informačných technológií verejnej správy a základných požiadaviek kladených na informačné technológie verejnej správy a na ich správu.

Navrhované ustanovenie zavádza novú činnosť orgánu vedenia a vládnej jednotky CSIRT, ktorá spočíva v službách nepretržitého monitorovania. Služby nepretržitého monitorovania podľa písmena a) spoločne s rozvitím zberu centralizácie informácii o kybernetickej bezpečnosti verejnej správy podľa písmena d) (pôvodne § 23 ods. 4 písm. b)) a zároveň s neinvazívnymi testovaniami podľa písmena b) (pôvodne § 23 ods. 4 písm. c)) tvoria základ prechodu kybernetickej bezpečnosti verejnej správy z reaktívnej bezpečnosti k proaktívnej kybernetickej bezpečnosti. Najvýraznejšou črtou proaktívnej bezpečnosti je najmä silnejší prevenčný efekt ako pri reaktívnych činnostiach v rámci kybernetickej bezpečnosti.

K bodu 28 [§ 24 ods. 1 písm. k) a l)]

Navrhovaným ustanovením sa dopĺňa štandard pre dizajnový manuál a kritériá prioritnej služby, ktorých podrobnosti budú ustanovené vykonávacím právnym predpisom. Dôvodom je, že ide o oblasti v riadení ITVS, ktoré by mali byť upravené nielen jednotne, ale najmä by mali mať povahu všeobecnej záväznosti. Preto sa v rámci zákonom ustanovených limitov § 13a a § 24c budú podrobnosti vydávať aj vykonávacím predpisom, ako štandardy ITVS.

K bodu 29 (§ 24b ods. 7)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 30 (§ 24c)

Návrhom zákona sa stanovuje základný právny rámec pre zákonnú existenciu dizajnového manuálu. Určujú sa práva a povinnosti orgánu vedenia vo vzťahu k dizajnovému manuálu. Zároveň sa určujú práva a povinnosti orgánov riadenia vo vzťahu k dizajnovému manuálu pre grafické používateľské rozhranie elektronických služieb a hlavných webových sídiel.

Hlavným webovým sídlom je také webové sídlo orgánu riadenia, na ktorom orgán riadenia uverejňuje aktuálne informácie o svojej činnosti, kontaktné údaje a informácie podľa osobitných predpisov. Orgán vedenia zverejní na stránke

https://idsk.gov.sk/

zoznam hlavných

webových sídiel orgánov riadenia, ktorých sa uvedená povinnosť týka.

Zároveň sa nadväzuje aj na uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 654 zo 14. októbra 2020, ktorým boli schválené Základné princípy realizácie IT projektov financovaných z verejných zdrojov a zdrojov EÚ, v ktorých je ako základný princíp č. 5 písm. g) uvedený dôraz na implementovanie diela pri dodržaní pravidiel jednotného dizajnového manuálu ID-SK (dostupné na

www.idsk.gov.sk

).

Účel dizajnového manuálu je poskytovať používateľsky kvalitné služby verejnej správy, ktoré budú reflektovať potreby a požiadavky koncových používateľov, budú vytvárané, spravované a rozvíjané s dôrazom na používateľa a budú zrozumiteľné s jednotným používateľským grafickým rozhraním.

Cieľom dizajnového manuálu je zjednotiť používateľské rozhrania a spôsob komunikácie s používateľom pri poskytovaní elektronických služieb v Slovenskej republike.

Zavádza sa aj oprávnenie orgánu riadenia vyvíjať vlastné komponenty, avšak v súlade s princípmi dizajnového manuálu. Pre zachovanie tejto podmienky je potrebná dohoda s orgánom vedenia. Konzultácie orgánu vedenia s implementátormi prebiehajú aj v súčasnosti, pri predkladaní projektovej dokumentácie na schválenie orgánu vedenia. V tomto prípade sa môže orgán riadenia dohodnúť s orgánom vedenia na úprave existujúcich komponentov podľa svojej potreby.

K bodom 31 a 32 [§ 29 ods. 1 písm. a) a § 29 ods. 1 písm. b) prvý bod]

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 33 (§ 29 ods. 1 písm. c) tretí bod)

Navrhuje sa doplnenie sankcie pre orgán riadenia, ktorý neposkytne súčinnosť pre iný orgán riadenia pri elektronizácií životnej situácie, ktorá je súčasťou digitálneho ekosystému v jeho pôsobnosti alebo neplní povinnosti vo vzťahu k elektronizácii agendy vo väzbe na životné situácie.

K bodu 34 (§ 29 ods. 2)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 35 [§ 31 písm. i)]

V nadväznosti na doplnenie § 13a sa navrhuje upraviť vnútorný odkaz.

K bodu 36 [§ 31 písm. j)]

Navrhuje sa rozšíriť splnomocňovacie ustanovenie v nadväznosti na § 23 ods. 1 návrhu zákona.

K bodu 37 [§ 31 písm. k)]

Vzhľadom na to, že sa dodržiavanie základných zásad elektronizácie agendy verejnej správy, tvorby a rozvoja elektronických služieb a používateľských rozhraní ustanovuje explicitne ako povinnosť, navrhuje sa spresniť aj splnomocňovacie ustanovenie a rozšíriť ho výslovne aj o úpravu týchto zásad.

K čl. II (zákon o e-Governmente)

K bodu 1 [§ 3 písm. i)]

Zmena definície elektronického formulára je súčasťou zmien v úprave elektronických formulárov, ktoré súvisia s novým prístupom k ich prezentácii, resp. prezentácii údajov vyplnených prostredníctvom elektronického formulára a s presunom technických podrobností do vykonávacieho predpisu.

Navrhuje sa umožniť prezentáciu pre vypĺňanie a prezentáciu vyplnených údajov použiteľnú na úradné účely aj prostredníctvom novej technológie pre vytváranie elektronických formulárov, ktorá nebude vyžadovať jej uvádzanie vo formulári a prezentáciu bude zabezpečovať táto technológia na základe údajov o službe a identifikátora formulára. Zároveň budú zachované aj existujúce štandardy elektronických formulárov, preto navrhovaná úprava definície formulára nemá dopad na existujúce systémy.

K bodu 2 (§ 5 ods. 7)

V nadväznosti na novú úpravu § 25 ods. 8 sa navrhuje § 5 ods. 7 vypustiť. Predmetná povinnosť bude zachovaná v § 24 ods. 8 v novej úprave.

K bodu 3 (§ 6 ods. 4)

Cieľom úpravy je zabezpečiť plnenie povinnosti uvádzania aktuálnych informácií o elektronických službách v centrálnom metainformačnom systéme, ktorý byť primárnym zdrojom týchto informácií a umožniť poskytovanie aktuálnych informácií koncovým používateľom ako aj automatizované využitie a kontrolu v informačných systémoch tretích strán a na ústrednom portáli verejnej správy. Bez sprístupnenia informácií o danej elektronickej službe v centrálnom metainformačnom systéme nebude možné elektronickú službu sprístupniť.

K bodom 4 a 5 (§ 10)

V nadväznosti na doplnenie povinnosti pre orgány riadenia v § 12 zákona o ITVS sa navrhuje rozšíriť funkcionality modulu procesnej integrácie a integrácie údajov, ktorými sa uvedená povinnosť bude realizovať, a to tak vo vzťahu k sprístupňovaniu API rozhraní, ako aj vo vzťahu k cezhraničnej výmene údajov.

Modul procesnej integrácie a integrácie údajov, resp. jeho integrálna súčasť Informačný systém Centrálna správa referenčných údajov/IS CSRÚ (Centrálna integračná platforma) aktuálne slúži na výmenu údajov medzi orgánmi verejnej moci, a to najmä v zmysle zákona o e-Governmente, zákona č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) a ďalších osobitných predpisov, ako centrálna informačná technológia napĺňajúca princíp 1 x a dosť, čiže ide o „National Once Only technical system“ zabezpečujúci zdieľanie údajov medzi orgánmi moci na účely ich úradnej činnosti podľa osobitných predpisov bez nutnosti zaťažovania dotknutých účastníkov konaní, či inak dotknutých fyzických alebo právnických osôb zbytočnou byrokraciou spočívajúcou v predkladaní dokladov/potvrdení/výpisov, čiže v terminológii nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1724 „dôkazov“. V zmysle článku 14 ods. 1 tohto nariadenia bude vytvorený technický systém na úrovni Európskej únie „Once Only Technical System“ zabezpečujúci napĺňanie princípu 1x a dosť na európskej úrovni, prepojený na národné informačné systémy, zabezpečujúci technickú možnosť predkladať dôkazy (údaje) do vybraných úradných konaní riešených vo všetkých členských štátoch Európskej únie (životné situácie), čo vyžaduje zdieľanie údajov medzi jednotlivými orgánmi členských štátov Európskej únie. V podmienkach Slovenskej republiky je takýmto národným informačným systémom IS CSRÚ. Z pohľadu uvedeného nariadenia preto Slovenská republika, resp. presnejšie jej orgán verejnej moci,

dvojaké postavenie: poskytovateľ dôkazov (údajov), ak sa úradné konanie uskutočňuje v inom členskom štáte Európskej únie, konzument dôkazov (údajov), ak sa úradné konanie uskutočňuje v Slovenskej republike. IS CSRÚ/CIP bude plniť úlohu centrálneho dátového uzla, prostredníctvom ktorého prebieha obojsmerná cezhraničná výmena dôkazov, ktoré potrebné pre úradné konania riešiace životné situácie podľa prílohy II nariadenia č. 2018/1724, a to v plnej funkcionalite s účinnosťou najneskôr od 12.12.2023, v súlade s jeho aktuálnym účelom naplnenia princípu 1x a dosť.

K bodu 6 [§ 12 ods. 4 písm. g)]

Navrhuje sa automatické zakladanie elektronických schránok cudzincov z iných členských štátov Európskej únie, ktorí sa prihlásia k štátnym portálom prostredníctvom identifikačnej schémy (nástroja), notifikovaného v rámci pravidiel nariadenia eIDAS. Cieľom je obmedzenie administratívnej záťaže spojenej so spracovaním žiadostí o zriaďovanie elektronických schránok a umožnenie využívania elektronických služieb vrátane cezhraničných služieb aj týmto osobám.

K bodu 7 (§ 13 ods. 6)

Vzhľadom na aplikačnú prax sa explicitne vyjadruje, že udelenie oprávnenia na disponovanie s elektronickou schránkou a prístup k nej nie je totožné s plnomocenstvom udeleným podľa iných predpisov a ani nezakladá oprávnenie na konanie za majiteľa schránky. Inak povedané, to že oprávnená osoba udelený prístup k elektronickej schránke, neznamená automaticky, že právo autorizovať elektronické podania alebo iné dokumenty v mene alebo za majiteľa elektronickej schránky; toto oprávnenie jej musí vyplývať z osobitného zákona, plnomocenstva, interných predpisov alebo iného právneho titulu. Uvedené znamená, že ak osobitný predpis vyžaduje preukázanie oprávnenia na určitý úkon v mene, alebo za majiteľa elektronickej schránky, udelenie oprávnenia na disponovanie elektronickou schránkou nenahrádza toto oprávnenie podľa osobitného predpisu. Zároveň však udelenie prístupu k elektronickej schránke je právnym úkonom majiteľa, pričom majiteľ a osoba oprávnená si musia (najmä) vlastnými vnútornými predpismi a pokynmi určiť, ktoré úkony v elektronickej schránke má táto osoba oprávnenie vykonávať.

K bodom 8 až 11 (§ 16)

Zmeny navrhované v ustanoveniach o elektronických schránkach majú za cieľ upustiť od regulácie konkrétnej kapacity elektronickej schránky a jej spoplatneného navyšovania. Pre elektronickú schránku a jej kapacitu sa predpisujú len dve pravidlá musí zodpovedať bežným potrebám schránok elektronickej pošty v pomeroch jej majiteľa a možno ju kapacitne obmedziť vo väzbe na kapacity modulu elektronických schránok. Nastavenie úložnej kapacity preto bude zohľadňovať typ majiteľa elektronickej schránky (najmä v základnom delení medzi orgánmi verejnej moci a osobami súkromného práva, prípadne medzi podnikateľmi a fyzickými osobami nepodnikateľmi) avšak inak už nebude limitované ani pravidlami o rovnakej veľkosti úložnej kapacity, resp. o povinnom dvojnásobku pre orgány verejnej moci. V tomto kontexte sa ruší aj spoplatnenie zvyšovania kapacity schránky. Pravidlá odstraňovania elektronických správ sa zachovávajú ako možnosť, ktorou sa reagovať na kapacitné obmedzenia modulu elektronických schránok, samozrejme pri zachovaní všetkých obmedzení odstraňovania, ako sú dnes zákonom ustanovené. S tým je spojené zrušenie povinného „premazávania“ správ.

K bodu 12 [§ 24 ods. 2 písm. a)]

Vypustenie časti ustanovenia § 24 ods. 2 písm. a) sa navrhuje z dôvodu, že toto pravidlo sa „presunie“ do nového § 28 ods. 4.

K bodom 13 a 14 (§ 25 ods. 1 a 8)

Ustanovenie § 5 ods. 7 z účinného znenia zákona sa navrhuje ako pravidlo zachovať a doplniť ustanovením, podľa ktorého sa rovnopis elektronického podania (ak je podanie realizované cez používateľské rozhranie) a potvrdenie o odoslaní ukladajú aj do elektronickej schránky odosielateľa, ak tomu nebránia objektívne dôvody (najmä technické) na strane správcu špecializovaného portálu. Cieľom teda je zachovať existujúci stav a nad jeho rámec sprístupniť (najmä) elektronické podanie aj v schránke odosielateľa vo všetkých prípadoch, kedy je to možné a pre špecializovaný portál to nie je prohibitívne náročné.

K bodu 15 (§ 28 ods. 4)

V spojení so zmenou v definícii elektronického formulára sa navrhuje vykonať dve súvisiace úpravy. V prvom rade sa navrhuje upraviť ustanovenia, z ktorých vyplývalo (čo aj implicitne a ustáleným výkladom), že prezentačné schémy na vypĺňanie musia byť buď súčasťou elektronického formulára, alebo musia byť dostupné na špecializovanom portáli. Navrhujú sa tieto pravidlá upraviť a zjednodušiť tak, že bude v nadväznosti na použitie novej technológie na orgáne, ktorý formulár vytvára, či pravidlá na jeho prezentáciu na vypĺňanie vloží do formulára. Cieľom je, aby bolo z formulára alebo z používateľského rozhrania zrejmé, akým spôsobom sa prezentuje na vyplnenie. Pokiaľ ide o prezentáciu vyplnených údajov, ponecháva sa v účinnosti dnešná úprava, podľa ktorej pravidlá na túto prezentáciu musia byť súčasťou elektronického formulára. Zároveň sa však umožňuje prezentácia vyplnených údajov aj prostredníctvom služby modulu elektronických formulárov, ktorej podstatou je, že samotná vizualizovaná podoba vyplnených údajov môže byť autorizáciou spojená s elektronickým podaním, preto jej pravidlá nie je potrebné zachovávať aj v rámci elektronického formulára. Podrobné postupy a technické pravidlá budú ustanovené v štandardoch pre informačné technológie verejnej správy.

K bodu 16 (§ 37 ods. 4)

Zmena sa navrhuje z dôvodu uľahčenia najmä zaručených konverzií z elektronickej do elektronickej podoby (napr. zmena formátu elektronického dokumentu), avšak je využiteľná aj pri iných druhoch konverzií. Tak, ako sa pri úradne osvedčených kópiách nevyžaduje (a v praxi ani nie vždy vyhotovuje) vytvorenie osvedčovacej doložky ako samostatného „listu papiera“, navrhuje sa aj pri zaručenej konverzii umožniť vytváranie doložky obdobným spôsobom, za podmienky jednoznačného oddelenia od informačného obsahu novovzniknutého dokumentu. Osobitne po nadobudnutí účinnosti ostatných zmien v zaručenej konverzii a výraznom okresaní obsahu osvedčovacej doložky bude tento spôsob v praxi žiadaný.

K bodu 17 [§ 59 písm. f)]

V nadväznosti na zmenu v § 16 ods. 3 sa navrhuje upraviť znenie splnomocňovacieho ustanovenia.

K bodom 18 a 19 [§ 59 ods. 1 písm. j) a ods. 2]

Navrhuje sa upraviť splnomocňovacie ustanovenie na vydanie vykonávacieho právneho predpisu k uznaným spôsobom autorizácie z obligatórneho na fakultatívne ustanovenie. Účinná právna úprava splnomocňovacieho ustanovenia nebola vždy v praxi potrebná, a z tohto dôvodu nebolo potrebné uznané spôsoby autorizácie ustanoviť. Táto potreba sa vyskytla v súčasnosti, aj to len na prechodné obdobie. Pre správne fungovanie inštitútu autorizácie nie je nevyhnutné vydanie vykonávacieho právneho predpisu, avšak môže byť v konkrétnej situácii potrebné, na základe čoho sa navrhuje len ako fakultatívna možnosť.

K čl. III (zákon č. 325/2022 Z. z.)

Keďže ustanovenia § 37 sa s účinnosťou od 1. októbra 2024 zmenia (zákonom č. 325/2022 Z. z.), navrhuje sa zmeny spojené s osvedčovacou doložkou premietnuť aj do ustanovení zákona č. 325/2022 Z. z.

K čl. IV

Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje 1. augusta 2023.

V Bratislave 14. apríla 2023.

Eduard Heger v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Veronika Remišová v.r.

podpredsedníčka vlády a ministerka investícií,

regionálneho rozvoja a informatizácie

Slovenskej republiky

 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 325/2022, dátum vydania: 07.10.2022

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) sa predkladá na základe úlohy B.1. z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 340 zo 16. júna 2021 k Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na mesiace jún až december 2021.

Cieľom návrhu zákona je reflektovať niektoré otázky aplikačnej praxe a upraviť vzťahy v súlade s identifikovanými potrebami adresátov právnej úpravy.

Návrh zákona ruší inštitút integrovaných obslužných miest (ďalej len „IOM“), keďže v zásadnej časti činností nenašiel predpokladané uplatnenie. Časť činnosti, ktorá sa týka vydávania výpisov z verejných evidencií bude zachovaná, pričom táto činnosť bude realizovaná cez príslušné inštitúty zákona č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Návrhom zákona dochádza k revízii právnej úpravy zriaďovania elektronických schránok pre orgány verejnej moci, zriaďovania a aktivácie schránok pre zapísané organizačné zložky a deaktivácie schránok pre fyzické osoby podnikateľov. V oblasti doručovania dochádza k úprave pravidiel doručovania elektronických úradných dokumentov v prípade deaktivácie elektronickej schránky s cieľom minimalizovať špekulatívne konanie pri deaktivácii elektronickej schránky a zefektívniť činnosť orgánov verejnej moci pri doručovaní elektronických úradných dokumentov.

V oblasti autentifikácie sa navrhuje otvoriť právnu úpravu pre používanie iných ako dnes v zákone o e-Governmente ustanovených autentifikátorov. Zachováva sa možnosť autentifikácie s použitím dokladov (eID a doklad o pobyte cudzinca), ako aj autentifikačných prostriedkov notifikovaných podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (ďalej len „nariadenie (EÚ) č. 910/2014“) a pre iné autentifikačné prostriedky sa navrhuje zaviesť postup posudzovania ich súladu so štandardmi a postupmi podľa zákona o e-Governmente, ich evidencia a následné používanie podľa rozhodnutia orgánu verejnej moci.

Na základe podnetov z aplikačnej praxe sa navrhuje umožniť vytváranie elektronického úradného dokumentu aj ako elektronického dokumentu bez použitia elektronického formulára.

Návrhom zákona sa zároveň navrhuje rozšíriť okruh osôb oprávnených na vykonávanie zaručenej konverzie, upustiť od povinnosti vedenia evidencie u osoby vykonávajúcej konverziu a používanie len centrálnej evidencie zaručených konverzií, v spojení s maximálnym zjednodušením náležitostí osvedčovacej doložky.

V oblasti vládneho cloudu sa navrhuje presun právnej úpravy zo zákona o e-Governmente do zákona č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a súvisiace zmeny v tejto časti úpravy, vrátane povinností orgánu vedenia a orgánov riadenia. Navrhuje sa tiež na úrovni zákona

2

podrobnejšie upraviť otázky prevádzky a používania vládnej siete Govnet. Zmeny v ostatných predpisoch súvisia so zrušením inštitútu IOM, resp. s úpravou v oblasti zriaďovania elektronických schránok orgánom verejnej moci podľa zákona o e-Governmente.

Návrh zákona bol vypracovaný predovšetkým na základe výsledkov kontrolnej činnosti Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo investícií“), na základe doručených podnetov od iných orgánov verejnej moci, odporúčaní z pracovných skupín pod vedením ministerstva investícií, a čiastočne aj výstupov z auditu povinností uskutočneného v roku 2021 na základe spolupráce ministerstva investícií so zástupcami odbornej komunity.

Návrh zákona bude mať negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie, pozitívne a negatívne vplyvy na informatizáciu spoločnosti a negatívne vplyvy na služby verejnej správy pre občana. Návrh zákona nebude mať vplyvy na životné prostredie, sociálne vplyvy a vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

Predbežná informácia k návrhu zákona bola zverejnená na portáli Slov-Lex od 28. mája 2021 do 18. júna 2021, počas tohto obdobia prebiehali aj konzultácie s podnikateľskými subjektmi.

Návrh zákona bol prerokovaný Legislatívnou radou vlády Slovenskej republiky 17. mája 2022 a pripomienky legislatívnej rady sú v návrhu zákona zapracované.

Navrhuje sa, aby zákon s prihliadnutím na dĺžku legislatívneho procesu a primeranú legisvakačnú dobu nadobudol účinnosť 1. októbra 2022, okrem ustanovení meniacich a dopĺňajúcich právnu úpravu zaručenej konverzie a zrušenia vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 29/2017 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o alternatívnom autentifikátore v znení vyhlášky č. 239/2019 Z. z., ktoré nadobúdajú účinnosť 1. októbra 2024.

3

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky (ďalej len „MIRRI SR“)

Materiál nelegislatívnej povahy

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Termín začiatku a ukončenia PPK

24.09.2021 – 30.09.2021

Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie

marec 2022

Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**

04.05.2022 – 10.05.2022

Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*

2.Definovanie problému

Ad.1) Elektronické schránky a doručovanie

Zákon o e-Governmente zaviedol povinnosť orgánov verejnej moci vykonávať verejnú moc elektronicky. Na elektronickú úradnú komunikáciu boli zriadené elektronické schránky, ktoré definované ako „elektronické úložisko, v ktorom uchovávané elektronické správy a notifikácie“. Zriaďovanie a aktiváciu elektronickej schránky ustanovil zákon v závislosti od právneho postavenia subjektu, ktorému sa schránka zriaďuje, pričom v prvom kole boli zriadené a súčasne aktivované elektronické schránky všetkým orgánom verejnej moci (do 1. februára 2014). následne došlo k povinnej aktivácii elektronických schránok právnickým osobám, pričom táto sa uskutočnila v niekoľkých fázach v závislosti od kvality a dostupnosti údajov potrebných na zriadenie a aktiváciu schránky (posledný termín bol 1. júna 2020). Zákon o e-Governmente v súčasnosti nepredpokladá povinnú aktiváciu elektronických schránok fyzických osôb podnikateľov, ako ani fyzických osôb. Údaje na zriaďovanie elektronických schránok mal mať prevádzkovateľ modulu elektronických schránok k dispozícii z referenčných registrov, ktorými register fyzických osôb zriadený zákonom č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, a register právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci zriadený zákonom č. 272/2015 Z. z. o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zriaďovanie elektronických schránok prebiehalo v dôsledku rôznej dostupnosti, stavu a kvality údajov v referenčných registroch, zdrojových registroch a ich nedostačujúceho vzájomného prepojenia, inak než predpokladal zákon o e-Governmente. V dôsledku uvedeného, ako aj vzhľadom na praktické skúsenosti orgánov verejnej moci s elektronickou úradnou komunikáciou, aplikačné problémy súvisiace s doručovaním a inými pravidlami pre počítanie lehôt podľa zákona o e-Governmente je potrebné pristúpiť k revízii právnej úpravy elektronických schránok pre orgány verejnej moci.

Návrhom zákona dochádza tiež k nastaveniu automatizovanej deaktivácie schránok v prípade zániku právneho postavenia fyzickej osoby - podnikateľa na základe konsolidovaných údajov z registra právnických osôb, táto zmena si vyžada úpravy v rámci ústredného portálu verejnej správy (ďalej len „ÚPVS“).

Zároveň dochádza k úprave pravidiel elektronického doručovania elektronických úradných dokumentov orgánmi verejnej moci osobe, ktorá sa do schránky prihlásila a požiadala o deaktiváciu elektronickej schránky po uložení elektronickej úradnej správy v schránke, rovnako sa upravuje aj deaktivácia schránky pre fyzické osoby podnikateľov. Uvedená zmena si vyžiada úpravy na strane správcu ÚPVS a zároveň prispeje k obmedzeniu prípadného špekulatívneho konania zo strany majiteľa elektronickej schránky, ktorý o deaktiváciu požiadal s

4

cieľom vyhnúť sa prevzatiu elektronického úradného dokumentu, kde by musel orgán verejnej moci opätovne vykonať elektronické doručovanie.

Ad.2) Autentifikácia

V oblasti autentifikácie sa navrhuje otvoriť právnu úpravu pre používanie iných než dnes v zákone o e-Governmente ustanovených autentifikátorov. Zachováva sa možnosť autentifikácie s použitím úradných dokladov, ako aj autentifikačných prostriedkov notifikovaných podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (ďalej len „nariadenie (EÚ) č. 910/2014“), a pre iné autentifikačné prostriedky sa navrhuje zaviesť postup posudzovania ich súladu so štandardmi a postupmi podľa zákona o e-Governmente, ich evidencia a následné používanie podľa rozhodnutia orgánu verejnej moci.

Ad.3) Autorizácia

V oblasti autorizácie dochádza k spresneniu podpory funkcionality autorizácie klikom pre elektronické podania podané prostredníctvom ÚPVS, pričom naďalej bude platiť dobrovoľnosť sprístupnenia tejto funkcionality pre elektronické podania na špecializovaných portáloch pre elektronické služby verejnej správy orgánu verejnej moci. Z dôvodu povinnej podpory autorizácie klikom na ÚPVS bude potrebné vykonať úpravy súvisiace s možnosťou výberu autorizácie klikom, vytvoriť nové verzie služieb úplného overenia, zaevidovania podania a informatívneho overenia, ktorých výstup bude rozšírený o výsledok overenia autorizácie klikom (o údaje z autorizačnej doložky).

V § 23 sa navrhuje úprava používania uznaných spôsobov autorizácie, pričom cieľom úpravy je umožniť OVM si určiť, pre ktoré elektronické služby verejnej správy možno použiť uznaný spôsob autorizácie. MIRRI SR zároveň pripravuje vyhlášku upravujúcu uznané spôsoby autorizácie v súlade so splnomocňovacím ustanovením v § 59 ods. 1 písm. m) zákona o e-Governmente, ktorou bude za uznaný spôsob autorizácie prehlásený zdokonalený elektronický podpis založený na kvalifikovanom certifikáte pre elektronický podpis, ktorý spĺňa požiadavky podľa nariadenia (EÚ) č. 910/2014. Vplyvy spojené so zavádzaním použitia uznaných spôsobov autorizácie na ÚPVS alebo špecializovanom portáli budú preto vyčíslené v rámci legislatívneho procesu návrhu vyhlášky o uznaných spôsoboch autorizácie.

Ad.4) Integrované obslužné miesta

Návrhom zákona dochádza k vypusteniu činnosti integrovaných obslužných miest (ďalej len „IOM“). Na základe dostupných údajov o vykonávanej činnosti osôb a zároveň v zmysle odporúčaní z auditu povinností uskutočneného v roku 2021 na základe spolupráce MIRRI SR so zástupcami odbornej komunity (

https://www.mirri.gov.sk/aktuality/informatizacia/mirri-spusti-v-spolupraci-s-odbornou-komunitou-prieskum-

 

zamerany-na-dodrziavanie-zakona-o-e-governmente-vysledkom-bude-prehodnotenie-niektorych-opatreni-a-

 

priprava-novely/index.html

) sa javí ako potrebné prehodnotiť koncept asistovaného výkonu verejnej moci

a vykonávanie činností IOM podľa aktuálnej právnej úpravy. Jednoznačne prevažujúcou činnosťou IOM v súčasnosti je:(1) vydávanie elektronického odpisu a výstupu z informačných systémov verejnej správy podľa § 26 zákona č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ITVS“) a

(2) vykonávanie zaručenej konverzie podľa § 35 zákona o e-Governmente, ktoré osobitne upravené v inej časti zákona o e-Governmente alebo v zákone o ITVS.

Vzhľadom na uvedené sa navrhuje koncept IOM vypustiť.

Ad.5) Zaručená konverzia

V oblasti zaručenej konverzie sa upúšťa od povinnosti vedenia lokálnej evidencie zaručených konverzií u osoby vykonávajúcej konverziu, dochádza k zmene postupnosti krokov pri vykonávaní zaručenej konverzie a zavádza sa povinné nahrávanie údajov do centrálnej evidencie záznamov zaručenej konverzie pri vytváraní záznamu o zaručenej konverzii, v spojení s maximálnym zjednodušením náležitostí osvedčovacej doložky. Vzhľadom na to, že niektoré podrobnosti pri vykonávaní zaručenej konverzie upravuje vyhláška Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky č. 70/2021 Z. z. o zaručenej konverzii (ďalej len „vyhláška o zaručenej konverzii“) a navrhované koncepčné zmeny si budú vyžadovať jej novelizáciu, bude možné detailne posúdiť a vyznačiť všetky vplyvy návrhu v rámci príslušných analýz pri predkladaní samotnej novely vyhlášky o zaručenej konverzii. Z uvedeného dôvodu sa dopĺňa prechodné obdobie do 1. októbra 2024 na implementáciu uvedených zmien. Zároveň dochádza k doplneniu oprávnenia vykonávať zaručenú konverziu aj pre banky a pobočky zahraničnej banky.

Ad.6) Návrhy zmien v oblasti povinnosti vytvárania elektronického formulára pre elektronické úradné dokumenty

5

Na základe zásadnej pripomienky k novele zákona a zámerov v pracovných skupinách Komisie pre štandardizáciu bude vytváranie elektronického formulára pre elektronický úradný dokument nepovinné a bude možné vytvárať elektronické úradné dokumenty aj ako iné elektronické dokumenty. Navrhované zmeny si vyžiadajú implementáciu v rámci ÚPVS a úpravu zverejneného vzoru autorizačnej doložky, aby v nich nebol ako elektronický úradný dokument označovaný výlučne vyplnený elektronický formulár.

3.Ciele a výsledný stav

Cieľom predkladaného návrhu zákona je v nadväznosti na skúsenosti z aplikačnej praxe a z kontrolnej činnosti MIRRI SR podľa § 56b zákona o e-Governmente zabezpečiť nevyhnutné legislatívne zmeny. Účelom úprav je zabezpečiť skvalitnenie poskytovaných služieb prostredníctvom ÚPVS a zlepšiť celkové fungovanie e-Governmentu.

4.Dotknuté subjekty

Orgány verejnej moci, právnické osoby, fyzické osoby podnikatelia, fyzické osoby

5.Alternatívne riešenia

Neboli posudzované alternatívne riešenia.

Nulový variant - neprijatím zákona alebo minimalizáciou jeho dopadov nebude možné pokračovať v zjednodušovaní a zefektívňovaní elektronickej úradnej komunikácie a doručovania podľa zákona o e-Governmente, ako ani plneniu záväzkov MIRRI SR pri centrálnom riadení informatizácie spoločnosti (najmä záväzky vyplývajúce z programového vyhlásenia vlády SR 2021).

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

Áno

Nie

7.Transpozícia práva EÚ

Národná právna úprava nejde nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ.

8.Preskúmanie účelnosti

K preskúmaniu účelnosti predkladaného materiálu by malo dôjsť pri nasledujúcej novelizácii zákona o e-Governmente, najneskôr však 3 roky od účinnosti predkladaného návrhu. Vzhľadom na navrhovanú účinnosť 1. októbra 2022 by k preskúmaniu účelnosti malo dôjsť najneskôr v roku 2025 na základe získaných poznatkov z aplikačnej praxe. Kritériom preskúmania účelnosti budú výsledky kontrol dodržiavania povinností ustanovených zákonom o e-Governmente a doručené podnety k aplikácii zákona v praxi.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.

9.Vybrané vplyvy materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho

vplyvu

Áno

Nie

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Mechanizmus znižovania byrokracie

a nákladov sa uplatňuje:

Áno

Nie

Sociálne vplyvy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

6

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

10.Poznámky

K vplyvom na rozpočet verejnej správy:

Materiálom sa navrhujú zmeny popísané v bode 2, ktoré súvisia najmä s úpravou ÚPVS a jeho spoločných modulov. Implementácia navrhovaných opatrení v informačných systémoch bude financovaná z rozpočtovej kapitoly MIRRI SR v rámci schváleného limitu výdavkov pre príslušné rozpočtové roky. Ide predovšetkým o navrhované zmeny v oblasti týkajúcej sa revízie elektronických schránok a elektronického doručovania, úpravy súvisiace s funkcionalitou autorizácie klikom podľa § 23 ods. 1 písm. a) bodu 2 zákona o e-Governmente, ako aj úpravy vo vzťahu k dobrovoľnosti vytvárania elektronického formulára pre elektronické úradné dokumenty. Vplyv na rozpočet verejnej správy sa očakáva v súvislosti s novou povinnosťou MIRRI SR zabezpečiť posudzovanie splnenie podmienok pre zápis autentifikačných prostriedkov do evidencie vedenej MIRRI SR. Vplyvy súvisiace s úpravou uznaných spôsobov autorizácie budú detailne posúdené a vyčíslené v rámci legislatívneho procesu pripravovanej vyhlášky o uznaných spôsoboch autorizácie (predpoklad PPK v treťom kvartáli roka 2022, predpokladaná účinnosť najneskôr 1. január 2023). Vplyvy súvisiace s úpravami v oblasti zaručenej konverzie bude možné bližšie identifikovať pri predkladaní novely vyhlášky Ministerstva investícií regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky č. 70/2021 Z. z. o zaručenej konverzii.

Finančné krytie identifikovaných vplyvov na rozpočet verejnej správy bude predmetom rokovaní s Ministerstvom financií Slovenskej republiky pri tvorbe rozpočtu na roky 2023 – 2025.

Predkladateľ neidentifikoval dopad legislatívnych zmien na iné orgány verejnej moci.

Bližšia špecifikácia zmien a povinností a vyčíslenie nákladov rozpracované v prílohe č. 1 - Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy, ako aj v dôvodovej správe k návrhu materiálu.

K vplyvom na podnikateľské prostredie:

Rozšírenie okruhu osôb oprávnených vykonávať zaručenú konverziu bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Vzhľadom na to, že ide o oprávnenie, nie je dnes možné určiť počet pobočiek, ktoré reálne budú využívať oprávnenie vykonávať zaručenú konverziu v praxi, a z toho dôvodu nie je možné presnejšie kvantifikovať dopady na podnikateľské prostredie. Vplyvy vyznačené v rámci prílohy č. 2 - Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie a v priloženej kalkulačke.

K vplyvom na informatizáciu:

Navrhované zmeny si vyžadujú úpravu ÚPVS, resp. spoločných modulov v súvislosti s novými povinnosťami správcu ÚPVS, ktorým je MIRRI SR, a to najmä v oblasti autorizácie (viď bližšie okruh 3 analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy). V nadväznosti na vypustenie konceptu integrovaných obslužných miest zo zákona o e-Governmente dochádza k zrušeniu informačného systému Integrované obslužné miesto, ktorého správcom je MIRRI SR, a to bez náhrady. Zároveň dochádza k zrušeniu existujúcich služieb poskytovaných v rámci tohto informačného systému. Táto zmena bude mať negatívny vplyv na informatizáciu. Bližšia špecifikácia vplyvov je rozpracovaná v prílohe č. 3 - Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti.

K vplyvom na služby verejnej správy pre občana:

Negatívny dopad bol identifikovaný v súvislosti s vypustením konceptu IOM, vzhľadom na to, že asistovaný výkon verejnej moci nebude garantovaný na úrovni zákona. Prílohou č. 4 tejto doložky je vypracovaná Analýza vplyvov na služby verejnej správy pre občana.

11.Kontakt na spracovateľa

Ľubica Kašíková,

lubica.kasikova@mirri.gov.sk

, 02/20928318

12.Zdroje

Interné kapacity predkladateľa a podriadených organizácií, výstupy a odporúčania z pracovných skupín pod vedením MIRRI SR, výstupy a odporúčania z auditu povinností, iné podnety odbornej verejnosti a orgánov verejnej moci a výstupy z vykonaných kontrol podľa § 56a zákona o e-Governmentu.

13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. 183/2021

(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)

7

Súhlasné

Súhlasné s návrhom na dopracovanie

Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

K doložke vybraných vplyvov

V Doložke vybraných vplyvov žiada Komisia v bode 8. Preskúmanie účelnosti, konkretizovať čas a kritériá preskúmania navrhovanej zmeny právnej úpravy.

Odôvodnenie: Predkladateľ v bode 8. uviedol veľmi všeobecne, že preskúmanie účinnosti a účelnosti

navrhovaného predpisu bude vykonávané priebežne po nadobudnutí účinnosti, a preto Komisia žiada, aby doplnil čas a na základe akých kritérií chce preskúmať účelnosť navrhovanej zmeny.

Vyhodnotenie pripomienok zo strany predkladateľa:

Pripomienka zapracovaná, k preskúmaniu účelnosti by malo dôjsť pri ďalšej najbližšej novelizácii zákona č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente, najneskôr však 3 roky po nadobudnutí účinnosti predkladaného zákona, t. j. v druhej polovici roku 2025.

K vplyvom na rozpočet verejnej správy

V doložke vybraných vplyvov je uvedený negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy ako rozpočtovo zabezpečený. V bode 10. Poznámky je k vplyvom na rozpočet verejnej správy uvedené, že implementácia opatrení v informačných systémoch bude financovaná z rozpočtovej kapitoly MIRRI SR, a to aj zo štátneho rozpočtu, ako aj zo zdrojov EÚ. V analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy v tab. č. 1 kvantifikované negatívne vplyvy na rozpočet na rok 2022 v sume 700 tis. eur iba ako rozpočtové prostriedky. Uvedené je potrebné zosúladiť, resp. v prípade financovania zo zdrojov EÚ, je tieto prostriedky potrebné zohľadniť v relevantných tabuľkách analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy.

V analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy v tabuľke č. 1 žiada Komisia doplniť príslušný program v rámci programovej štruktúry MIRRI SR. V textovej časti analýzy sa spomína iba dopad na Ústredný portál verejnej správy (ÚPVS). Na prvku 0EK130A ÚPVS/CUD je momentálne v návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2022 2024 na rok 2022 rozpísaných celkovo 11 363 394 eur, avšak z toho kapitálové výdavky rozpísané iba v sume 540 394 eur. Uvedené žiada Komisia zosúladiť.

V tabuľke č. 1 v časti týkajúcej sa financovania zabezpečeného v rozpočte žiada Komisia uviesť kapitolu štátneho rozpočtu, v ktorej finančné prostriedky zabezpečené a sumu výdavkov. Zároveň je potrebné aj v bode 2.1.1. Financovanie návrhu uviesť konkrétnu kapitolu štátneho rozpočtu.

V tabuľke č. 4 je potrebné rozpísať kvantifikované kapitálové výdavky aj na príslušnú kategóriu výdavkov podľa ekonomickej klasifikácie rozpočtovej klasifikácie.

V doložke vybraných vplyvov v bode 10. Poznámky je k vplyvom na informatizáciu uvedené, že vplyvy vyvolané úpravami v informačných systémoch iných rezortov bezprostredne súvisiacich s legislatívnymi zmenami vyplývajúcich z tohto návrhu zákona „majú možnosť jednotlivé orgány verejnej moci (správcovia kapitol) vyčísliť a uplatniť k tomuto materiálu v rámci medzirezortného pripomienkového konania, inak si ich dotknuté kapitoly zabezpečia v rámci schváleného limitu výdavkov na príslušný rozpočtový rok, bez dodatočných požiadaviek na rozpočet verejnej správy“. Vplyvy materiálu na rozpočet verejnej správy majú byť kvantifikované pri predkladaní materiálu na predbežné pripomienkové konanie v zmysle Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov, aby bolo možné ich posúdenie zo strany MF SR. V nadväznosti na uvedené žiada Komisia dopracovať analýzu vplyvov na rozpočet o všetky predpokladané vplyvy na rozpočet verejnej správy v členení podľa jednotlivých rokov, subjektov vrátane obcí a VÚC atď., pričom je potrebné vyhodnotiť a validovať oprávnenosť a výšku vyvolaných nákladov na úpravu informačných systémov, avizovaných zo strany jednotlivých orgánov verejnej moci v rámci prebiehajúceho PPK.

Zároveň Komisia žiada všetky vplyvy súvisiace s realizáciou návrhu zákona zabezpečiť v rámci schválených limitov dotknutých kapitol štátneho rozpočtu, resp. subjektov verejnej správy na príslušný rozpočtový rok.

Vyhodnotenie pripomienok zo strany predkladateľa:

Vzhľadom na to, že materiál bol po PPK na základe doručených pripomienok v MPK upravený a niektoré pôvodne navrhované úpravy boli z návrhu vypustené, resp. rozšírené alebo doplnené nové, bola upravená aj pôvodná analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy.

Navrhované zmeny si budú vyžadovať úpravy informačných systémov v rámci ÚPVS v správe MIRRI SR. Náklady súvisiace so zabezpečením povinnosti MIRRI SR v oblasti autentifikácie budú mať vplyv na

8

personálne kapacity MIRRI SR predkladateľ vyplnil tabuľku č. 5 (zamestnanosť) analýzy a uvedené zohľadnil aj v tabuľke č. 1 a tabuľke č. 4 analýzy.

Náklady vyplývajúce z navrhovaných legislatívnych zmien budú financované z kapitoly MIRRI SR, medzirezortný podprogram 0EK13 Informačné technológie financované zo štátneho rozpočtu – Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR, prvok podprogramu 0EK130A – ÚPVS/CUD (kapitálové výdavky) a identifikované na rok 2023 ako je špecifikované v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy, podľa jednotlivých okruhov.

Predkladateľ zapracoval aj pripomienku k tabuľke č. 4 analýzy. K pripomienke k bodu 10 doložky vplyvov predkladateľ spresňuje, že návrh novely zákona o e-Governmente (upravený na základe doručených vecných pripomienok po ukončení PPK a MPK) bude mať dopad len na centrálne riešenia (t.j. zmeny ÚPVS a spoločných modulov), ktorých financovanie spadá do pôsobnosti kapitoly MIRRI SR a implementácia nastane v roku 2023 a v oblasti autentifikácie aj v nasledujúcich rokoch (mzdové náklady v súvislosti s 2 zamestnancami na vedenie evidencie autentifikačných prostriedkov).

Zároveň predkladateľ uvádza, že vplyvy súvisiace s návrhom zmien v oblasti zaručenej konverzie (najmä s úpravou IS EZZK) dnes nie je možné vyčísliť, tieto budú preto posudzované pri predkladaní novely vyhlášky MIRRI SR č. 70/2021 Z. z. o zaručenej konverzii na PPK osobitným legislatívnym procesom.

Návrh nebude mať dopad na iné orgány verejnej moci.

Rovnako predkladateľ uvádza, že dopady úpravy v oblasti uznaných spôsobov autorizácie budú vyčíslené až v rámci legislatívneho procesu pripravovanej vyhlášky o uznaných spôsoboch autorizácie (predpoklad PPK v treťom kvartáli roka 2022, predpokladaná účinnosť najneskôr 1. január 2023). Uvedené je spresnené aj v bode 10 - Poznámky.

K vplyvom na podnikateľské prostredie

V Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie žiada Komisia vyčísliť náklady regulácie na základe expertného odhadu.

Odôvodnenie: Predkladateľ vyznačil, že na návrh sa vzťahuje Mechanizmus znižovania byrokracie

a nákladov, ale v kalkulačke nevyčíslil náklady regulácie, a preto je potrebné náklady vyčísliť aj expertným odhadom.

Vyhodnotenie pripomienok zo strany predkladateľa:

Vzhľadom na úpravu materiálu v procese MPK sa na záverečné posúdenie predkladá upravená analýza vplyvov na podnikateľské prostredie, ako aj kalkulačka.

III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje

nesúhlasné stanovisko

s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II.

IV. Poznámka: Predkladateľ zapracuje pripomienky a odporúčania na úpravu uvedené v bode II a uvedie stanovisko Komisie do doložky vybraných vplyvov spolu s vyhodnotením pripomienok.

Nesúhlasné stanovisko Komisie neznamená zastavenie ďalšieho schvaľovacieho procesu. Stanovisko Komisie slúži ako podklad pre informované rozhodovanie vlády Slovenskej republiky a ďalších subjektov v rámci schvaľovacieho procesu. Predkladateľ možnosť dopracovať materiál podľa pripomienok a zaslať ho na opätovné schválenie Komisie, ktorá môže následne zmeniť svoje stanovisko.

PhDr. Ján Oravec, CSc.

predseda Komisie

14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. .......... (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)

Súhlasné

Súhlasné s návrhom na dopracovanie

Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

STANOVISKO KOMISIE

9

(ZÁVEREČNÉ POSÚDENIE)

K MATERIÁLU

ZÁKON, KTORÝM SA MENÍ A DOPĹŇA ZÁKON Č. 305/2013 Z. Z. O ELEKTRONICKEJ PODOBE VÝKONU PÔSOBNOSTI ORGÁNOV VEREJNEJ MOCI A O ZMENE A DOPLNENÍ NIEKTORÝCH ZÁKONOV (ZÁKON O E-GOVERNMENTE) V ZNENÍ NESKORŠÍCH PREDPISOV A KTORÝM SA MENIA A DOPĹŇAJÚ NIEKTORÉ ZÁKONY

I. Úvod: Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky predložilo dňa 03. mája 2022 Stálej pracovnej komisii na posudzovanie vybraných vplyvov (ďalej len „Komisia“) na záverečné posúdenie materiál: „Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony“. Materiál predpokladá negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, ktoré sú rozpočtovo zabezpečené, pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie, pozitívno-negatívne vplyvy na informatizáciu spoločnosti a negatívne vplyvy na služby verejnej správy na občana.

II. Pripomienky a návrhy zmien: Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:

K doložke vybraných vplyvov

Komisia odporúča predkladateľovi v Doložke vybraných vplyvov v časti 8. Preskúmanie účelnosti doplniť kritériá, na základe ktorých bude v materiáli preskúmaná účelnosť.

Vyhodnotenie odporúčania zo strany predkladateľa:

Odporúčanie vo vzťahu ku kritériám preskúmania účelnosti boli zapracované v časti 8 doložky.

K vplyvom na rozpočet verejnej správy

V doložke vybraných vplyvov uvedené negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy ako rozpočtovo zabezpečené. V analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy, ktorá je oproti analýze predkladanej v rámci materiálu na MPK zmenená, v tab. č. 1 kvantifikované dopady na rok 2022 v sume 610 000 eur, na rok 2023 v sume 969 552 eur (z toho jednorazové kapitálové výdavky v sume 840 000 eur na aplikačnú a technickú zmenu Ústredného portálu verejnej správy, osobné výdavky v sume 129 552 eur na dvoch zamestnancov) a na rok 2024 v sume 129 552 eur (osobné výdavky) ako v rozpočte zabezpečené.

S konštatovaním predkladateľa o zabezpečenosti vplyvov nie je možné súhlasiť. V súvislosti s prípravou rozpočtu verejnej správy na roky 2023 2025 boli kapitole MIRRI SR oznámené limity príjmov a výdavkov v rámci „Oznámenia návrhu limitov príjmov a výdavkov kapitoly MIRRI SR na roky 2023 2025“ z 28. 4. 2022. V zmysle tohto oznámenia kapitola MIRRI SR určený celkový limit kapitálových výdavkov (zdroj 111) na rok 2023 v sume 271 142 eur, čo dopad vyčíslený v predkladanej novele zákona nepokryje. Vzhľadom na uvedené Komisia nesúhlasí s predloženým materiálom, pretože vplyvy na rozpočet verejnej správy na rok 2023 v kapitole MIRRI SR nie sú kryté.

V tab. č. 1 vo výdavkoch na rok 2022 uvedené výdavky v sume 610 000 eur ako zabezpečené v rozpočte. Pritom v podrobnej tab. č. 4 nie v roku 2022 uvedené žiadne výdavky. Uvedené je potrebné upraviť a zosúladiť.

K vplyvom za oblasť zamestnanosti Komisia uvádza, že berie na vedomie, že osobné výdavky budú zabezpečené v rámci schválených limitov výdavkov na príslušné rozpočtové roky. Komisia však naďalej trvá na zásadnej pripomienke, aby 2 zamestnanci, ktorých náplňou práce bude posudzovanie splnenia podmienok podľa § 22 zákona v oblasti bezpečnosti a štandardov ITVS, boli personálne zabezpečení v rámci limitu počtu zamestnancov a osobných výdavkov kapitoly MIRRI SR. Podľa údajov zamestnanosti za 1. štvrťrok 2022 upravený limit počtov zamestnancov aparátu ústredného orgánu MIRRI SR bol 986 osôb (703 osôb po odpočítaní analytickej jednotky - AJ, administratívnych kapacít osobitne sledovaných - AKos, POO), skutočný počet zamestnancov za 1. štvrťrok 2022 bol 802,9 osôb (619 osôb po odpočítaní AJ, AKos, POO), čo predstavuje neplnenie 18,6 % (11,9 % po odpočítaní AJ, AKos, POO). Požadované miesta preto žiada Komisia zabezpečiť z nenaplnených stavov a platy z rozpočtovaných osobných výdavkov.

Do analýzy žiada Komisia doplniť vecné vysvetlenie rozdielu navrhovanej úpravy Ústredného portálu verejnej správy na podpis klikom s rovnakou funkcionalitou v rámci projektu Slovensko v mobile.

Odôvodnenie: Súčasťou projektu Slovensko v mobile je funkcionalita Podpis klikom, projekt plánuje naplniť

rovnaké ciele ako navrhované zmeny v oblasti autorizácie predmetného materiálu. Z podkladov nie je zrejmé, že navrhovaná úprava v predmetnej novele zákona a v projekte Slovensko v mobile nie je duplicitou. Komisia preto

10

žiada doplniť vecné vysvetlenie, že nejde o duplicitné riešenie a aký je konkrétny rozdiel medzi týmito dvomi projektami.

Vyhodnotenie pripomienky zo strany predkladateľa:

K pripomienke v odseku 2 vyššie: V tabuľke v bode 9 boli vyznačené nekryté vplyvy materiálu v zmysle pripomienky.

K pripomienke v odseku 3 vyššie: Tabuľky č. 1 a č. 4 v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy boli zosúladené v zmysle pripomienky.

K pripomienke v odseku 5 vyššie uvádzame, že vecné vysvetlenie rozdielu úpravy ÚPVS na podpis klikom s rovnakou funkcionalitou v rámci projektu Slovensko v mobile bolo doplnené v rámci okruhu č. 3 bodu 2.2.1 Popis návrhu analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy, ako aj k bodu 51 dôvodovej správy.

K pripomienke v odseku 4 k vplyvom za oblasť zamestnanosti uvádzame, že MIRRI SR naďalej trvá na požiadavke navýšenia počtu zamestnancov MIRRI SR o 2 zamestnancov, ktorí budú zabezpečovať evidenciu autentifikačných prostriedkov a posudzovanie splnenia podmienok pred zápisom autentifikačných prostriedkov do evidencie, vzhľadom na to, že ide o novú povinnosť a sadu činností, ktorých plnenie nie je možné pokryť súčasnými personálnymi kapacitami MIRRI SR.

III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje

nesúhlasné stanovisko

s materiálom predloženým na záverečné posúdenie.

IV. Poznámka: Predkladateľ zapracuje pripomienky a odporúčania na úpravu uvedené v bode II a uvedie stanovisko Komisie do doložky vybraných vplyvov spolu s vyhodnotením pripomienok.

Nesúhlasné stanovisko Komisie neznamená zastavenie ďalšieho schvaľovacieho procesu. Stanovisko Komisie slúži ako podklad pre informované rozhodovanie vlády Slovenskej republiky a ďalších subjektov v rámci schvaľovacieho procesu. Predkladateľ možnosť dopracovať materiál podľa pripomienok a zaslať ho na opätovné schválenie Komisie, ktorá môže následne zmeniť svoje stanovisko.

PhDr. Ján Oravec, CSc.

predseda Komisie

11

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2021

2022

2023

2024

Príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť

0

0

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

Rozpočtové prostriedky

0

0

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

0

0

969 552,00

129 552,00

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky - podprogram 0EK13

0

0

969 552,00

129 552,00

z toho:

- vplyv na ŠR

0

0

969 552,00

129 552,00

Rozpočtové prostriedky

0

0

969 552,00

129 552,00

EÚ zdroje

0

0

0

0

Spolufinancovanie

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

0

0

2

2

- vplyv na ŠR

0

0

2

2

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky (610)

0

0

96 000,00

96 000,00

- vplyv na ŠR

0

0

96 000,00

96 000,00

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

0

0

969 552,00

129 552,00

v tom: za Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky - podprogram 0EK13

0

0

969 552,00

129 552,00

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

0

0

0

0

12

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy

Financovanie návrhu zákona bude zabezpečené prostredníctvom štátneho rozpočtu z rozpočtovej kapitoly Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky (ďalej len „MIRRI SR“), z medzirezortného podprogramu 0EK13.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?

Návrhom zákona sa rieši niekoľko vecných okruhov, ktoré majú zlepšiť celkové fungovanie e-Governmentu a súčasne priniesť kvalitnejšie elektronické služby pre verejnosť pri komunikácií s orgánmi verejnej moci. Súčasťou návrhu zákona je aj odstránenie aplikačných problémov, ktoré sa ukázali v priebehu predchádzajúcich rokov, resp. od ostatnej revízie právneho predpisu. Implementácia návrhov bude riešená v rámci kapitoly MIRRI SR, pričom väčšina návrhov bude implementovaná v prostredí príspevkovej organizácie MIRRI SR - Národnej agentúre pre sieťové a elektronické služby (ďalej len „NASES“), ktorá je poverená prevádzkou a rozvojom Ústredného portálu verejnej správy (ďalej len „ÚPVS“), ide o výdavky spojené s aplikačnou a technickou zmenou tohto portálu.

Z pohľadu dopadov na verejné financie je možné vecné okruhy rozdeliť nasledovne:

Okruh 1: Jedna schránka pre orgány verejnej moci a s tým spojené úpravy v doručovaní elektronických dokumentov (§ 12 ods. 2, § 32 ods. 5, § 60j odseky 1 až 4)

Súčasný stav: Schránky orgánov verejnej moci (ďalej len „OVM“) sa na ÚPVS zriaďujú na základe

prijatej elektronickej alebo listinnej žiadosti alebo na základe údajov z referenčných registrov (RFO, RPO). Dnes však existujú subjekty, ktoré majú pre to isté IČO zriadené viaceré schránky v odlišných právnych postaveniach (napr. obec je s rovnakým IČO v postavení OVM aj právnickej osoby). NASES ako prevádzkovateľ ÚPVS dnes nemá k dispozícii nástroje, ktoré by uľahčili prípadné spájanie obsahu dvoch schránok do jednej schránky pre rovnaké IČO. Spájanie je potrebné riešiť manuálne, čo je pri vyšších počtoch schránok a pri vyšších počtoch správ v schránkach zdĺhavé a náchylné na možnosť vzniku chýb. Potreba spájania takýchto schránok vyplynula okrem iného aj z aplikačných problémov súvisiacich s doručovaním a inými pravidlami pre počítanie lehôt podľa zákona o e-Governmente. Navrhovanou úpravou sa tieto problémy odstránia a dôjde k zjednoteniu obsahu týchto elektronických schránok. NASES identifikoval ako dotknuté moduly ÚPVS : IAM admin a eDesk, ktoré je potrebné upraviť a z pohľadu súvisiaceho doručovania modul G2G.

Celkový dopad na ÚPVS: 100 000 EUR

Implementácia v roku 2023.

Okruh 2: Návrhy zmien v oblasti autentifikácie (§ 22)

Implementáciu zmien v autentifikácii podľa zákona o e-Governmente a zabezpečovanie plnenia novej povinnosti v zmysle navrhovaného § 22 zákona o e-Governmente bude zabezpečovať MIRRI SR. Činnosti v rámci tejto povinnosti spojené najmä s vedením evidencie autentifikačných prostriedkov, príjem žiadostí o zápis nových autentifikačných prostriedkov, posudzovanie žiadostí a posudzovanie splnenia podmienok podľa zákona o e-Governmente, zápis autentifikačných prostriedkov do Metainformačného systému a ich zverejnenie na ÚPVS v súlade s § 22 ods. 1 zákona o e-Governmente.

13

Vzhľadom na to, že ide o novú povinnosť, ktorej plnenie nie je možné pokryť súčasnými personálnymi kapacitami MIRRI SR, tabuľka č. 5 zohľadňuje požadované náklady MIRRI SR na 2 zamestnancov pre posudzovanie splnenia podmienok podľa § 22 zákona v oblasti bezpečnosti a štandardov ITVS.

Dopad na MIRRI SR: 129 552 EUR

Implementácia od roku 2023.

Okruh 3: Návrhy zmien v oblasti autorizácie (§ 23 ods. 1 písm. a) druhý bod, § 23 ods. 9)

Súčasný stav: Ak je adresátom OVM a ak používa CEP ÚPVS ako svoju podateľňu a ak sa doručuje

elektronické podanie alebo elektronický úradný dokument, tak CEP v spolupráci s G2G vytvára a do schránky adresáta odosiela výsledok úplného overenia podpisov. Služby CEP informatívneho a úplného overenia podpisov neoverujú autorizáciu klikom t.j. autorizáciu použitím na to určenej funkcie informačného systému prístupového miesta v zmysle §23 zákona o e-Governmente.

Z dôvodu povinnej podpory autorizácie klikom na ÚPVS v zmysle navrhovaného § 23 ods. 9 bude potrebné vytvoriť nové verzie služieb úplného overenia, zaevidovania podania a informatívneho overenia, ktorých výstup bude rozšírený o výsledok overenia autorizácie klikom a o údaje z autorizačnej doložky v súlade s § 48 ods. 2 vyhlášky Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 78/2020 Z. z. o štandardoch pre informačné systémy verejnej správy v znení vyhlášky MIRRI SR č. 546/2021 Z. z. a reintegrovať existujúce moduly ÚPVS: G2G, eDesk, CÚD, služba vytvárania doložky o autorizácii a MDURZ na tieto nové služby a realizovať zmeny vo viacerých moduloch ÚPVS, a to eDesk, MDURZ,CÚD, G2G, CEP, EDESK, nové úpravy v „Službe vytvárania Doložky o autorizácii“ a vytvorenie nových elektronických formulárov.

Pri registrácii služieb v ÚPVS (v module Lokátor služieb) je možné vybrať niektorý z nasledovných povolených spôsobov autorizácie:

nevyžaduje sa žiadna autorizácia

vyžaduje sa autorizácia opakovaným prihlásením (na to určenou funkciou ÚPVS)

vyžaduje sa autorizácia kvalifikovaným elektronickým podpisom / pečaťou.

Používateľské rozhranie konštruktora správ, v ktorom používateľ vytvára, autorizuje a odosiela elektronické správy vyžaduje od používateľa použitie takého spôsobu autorizácie, aký je pre danú elektronickú službu zaevidovaný v Lokátore služieb. Na tento účel je konštruktor správ integrovaný s Lokátorom služieb. Konštruktor správ však dnes nemá funkčnú podporu pre autorizáciu klikom a z tohto dôvodu je potrebné administračné rozhranie, evidenciu a integračné rozhrania Lokátora služieb rozšíriť o nový spôsob autorizácie - autorizácia klikom. Konštruktor správ bude potrebné preintegrovať na rozšírené integračné rozhrania Lokátora služieb aby ponúkol všetky spôsoby autorizácie, aké danú službu povolené v Lokátore služieb (teda navyše oproti súčasnému stavu aj autorizáciu klikom). Konštruktor správ bude rozšírený o funkcionalitu autorizácie elektronických podaní klikom. Nová funkcionalita v zmysle zákona o e- Governmente bude dostupná po úspešnej autentifikácii osoby (zodpovedajúcej najmenej úrovni zabezpečenia pokročilá) a zabezpečí

nemennosť obsahu autorizovaného dokumentu do momentu uloženia v elektronickej schránke adresáta,

spojenie autorizovaného dokumentu s identifikátorom osoby odosielateľa a zachovanie väzby medzi nimi,

splnenie povinnosti uvádzania autentifikovanej osoby ako odosielateľa elektronickej správy.

Navrhovaná úprava nie je úpravou vyvolanou projektom Slovensko v mobile. Navyše, Slovensko v mobile je súčasťou ústredného portálu verejnej správy, čiže nejde ani o duplicitu a ani o dopĺňajúce sa funkcionality. Pre zabezpečenie funkčnosti autorizácie klikom vytváranej na ÚPVS je potrebné zrealizovať centrálne riešenie overenia a spracovania autorizácie klikom v spoločných moduloch UPVS s doložkou preukazujúcou vykonanú autorizáciu klikom v zmysle štandardov, čo má dopady na spoločné moduly ako je centrálna elektronická podateľňa pre úpravu centrálne zasielaného výsledku overenia, modul elektronických schránok pre zobrazovanie informácií o autorizácii klikom, modul elektronického doručovania pre spracovanie výsledku overenia v autorizačnej doložke listinného rovnopisu a modul dlhodobého uchovávania pre spracovanie upraveného výsledku overenia podpisov.

14

Zároveň je potrebné zabezpečiť vytváranie autorizácie klikom v súlade s ustanovením a štandardmi pre podania vytvárané na ÚPVS s doložkou preukazujúcou autorizáciu klikom. Autorizácia klikom v súčasnosti nie je zrealizovaná na ústrednom portáli a riešenie centrálneho overovania v spoločných moduloch a vytvárania na ÚPVS nie sú pokryté projektom Slovensko v mobile.Dopad na ÚPVS: 610 000 EUR

Implementácia v roku 2023.

Okruh 4: Návrhy zmien v oblasti povinnosti vytvárania elektronického formulára pre elektronické úradné dokumenty (úpravy § 26 ods. 2 a 7, § 27 ods. 4 a 5, vypustenie § 28 ods. 6)

Súčasný stav: OVM je povinné vytvárať elektronické úradné dokumenty ako údaje vyplnené podľa

elektronického formulára, čo predstavuje značné finančné náklady pre orgány verejnej moci a technické

komplikácie pri vytváraní formátovaného textu v rámci obsahu elektronického úradného dokumentu.

Údaje elektronického úradného dokumentu vyplneného podľa elektronického formulára sa

v elektronickej úradnej správe automatizovane identifikujú pre účely vytvorenie autorizačnej doložky

listinného rovnopisu vytváraného podľa § 31a zákona. V súčasnom stave sa nepočíta s tým, že príloha

v elektronickej úradnej správe je elektronický úradný dokument.

Požadovaný stav: Na základe zásadnej pripomienky k novele zákona a zámerov v pracovných skupinách Komisie pre štandardizáciu bude vytváranie elektronického formulára pre elektronický úradný dokument nepovinné a bude možné vytvárať elektronické úradné dokumenty aj ako iné elektronické dokumenty. Na základe tejto úpravy je potrebné upraviť funkciu vytvárania listinného rovnopisu elektronického úradného dokumentu vytváraného podľa § 31a zákona OVM v elektronickej schránke ÚPVS a úpravu zverejneného vzoru autorizačnej doložky, aby v nich nebol ako elektronický úradný dokument označovaný výlučne vyplnený elektronický formulár. Úpravu je potrebné vykonať v rámci elektronického formulára, ktorý bude zverejnený ako nová verzia formulára a následne implementovaný vo funkcii vytvárania listinného rovnopisu. Bez implementácie úpravy by dochádzalo k chybnému označovaniu obsahu doručovaných listinných rovnopisov.

Zároveň je žiadúce pre účely obmedzenia nákladov na strane OVM pri vytváraní dátovej štruktúry podľa § 27 vytvoriť vzorovú dátovú štruktúru s povinnými základnými metaúdajmi elektronického úradného dokumentu pre účely automatizovaného spracovania a jeho sprístupnenie na ÚPVS. Nevytvorením dátovej štruktúry by vznikli náklady na samostatné vytváranie štruktúry v množstve OVM. Dátová štruktúra je určená na automatizované spracovanie doručovaných elektronických úradných dokumentov na ÚPVS a na strane adresátov.

V rámci ukončenia povinného postupu podľa § 28 ods. 6 je zároveň žiadúce upraviť postup pre vytváranie spoločnej autorizácie elektronických úradných dokumentov, aby nedochádzalo k vytváraniu dokumentov v rozpore s novelizovaným znením.

Dopad na ÚPVS: 100 000 EUR

Implementácia v roku 2023.

Okruh 5: (Návrhy zmien v oblasti automatickej deaktivácie schránok podľa § 14 ods. 2 písm. d)

Súčasný stav: Elektronické schránky fyzických osôb podnikateľov sa deaktivujú manuálne na žiadosť

danej osoby a údaje sú spracúvané samostatne.

Požadovaný stav: Automatizované deaktivovanie schránok v prípade zániku právneho postavenia

podnikateľa na základe konsolidovaných údajov z registra právnických osôb. Je potrebné upraviť

komponent ÚPVS spracúvajúci denné dávky z RPO, ktoré budú sumarizovať údaje o začiatku a konci

vykonávania činností fyzickej osoby podnikateľa.

Dopad na ÚPVS: 30 000 EUR

Implementácia v roku 2023.

15

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

X kombinovaný návrh

iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

2021

2022

2023

2024

Indikátor ABC

Indikátor KLM

Indikátor XYZ

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.

NASES pri výpočte finančných dopadov návrhu novely zákona zohľadnila doterajšie zmluvné vzťahy a s tým súvisiace pravidlá vytvárania cenotvorby týkajúce sa ÚPVS, vlastné skúsenosti s poskytovaním služieb technickej podpory, údržby a poskytovaním servisných služieb, integrácii a komplexných služieb implementácie spoločných modulov.

Výpočet finančných dopadov bol vykonaný metodikou UCP, pričom základom výpočtu je prenesenie legislatívnych návrhov do zmien ÚPVS a jednotlivých modulov formou use-case points (prípadov použitia) a ich následný odhad prácnosti. Samotný výpočet sa realizuje v nasledovných krokoch:

•Výpočet hodnoty UUCW,

•Výpočet hodnoty UAW,

•Výpočet hodnoty TCF,

•Výpočet hodnoty ECF,

•Výpočet hodnoty UCP.

Určenie predpokladaných finančných dopadov prebehlo na základe predpokladaných hodinových sadzieb expertov. NASES použila pri výpočte priemer doteraz zazmluvnených kontraktov a PHZ z iných obstarávaní podobných úprav na ÚPVS. Popis jednotlivých návrhov a bližšie dopady na ÚPVS a jednotlivý moduly je bližšie popísaný v kapitole vyššie. Výdavky sa plánujú čerpať v roku 2022 a 2023, kedy NASES plánuje obstarať alebo realizovať jednotlivé zmeny v rámci novely.

16

Tabuľka č. 3

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

2021

2022

2023

2024

poznámka

Daňové príjmy (100)1

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

17

Tabuľka č. 4

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2021

2022

2023

2024

poznámka

Bežné výdavky (600)

0

0

129 552,00

129 552,00

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

96 000,00

96 000,00

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

33 552,00

33 552,00

Tovary a služby (630)2

0

0

0

0

Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

0

840 000,00

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

0

840 000,00

0

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

0

0

969 552,00

129 552,00

18

Tabuľka č. 5

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

2021

2022

2023

2024

poznámka

Počet zamestnancov celkom

0

0

2

2

z toho vplyv na ŠR

0

0

2

2

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

0

0

4 000,00

4 000,00

z toho vplyv na ŠR

0

0

4 000,00

4 000,00

Osobné výdavky celkom (v eurách)

0

0

129 552,00

129 552,00

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

96 000,00

96 000,00

z toho vplyv na ŠR

0

0

96 000,00

96 000,00

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

33 552,00

33 552,00

z toho vplyv na ŠR

0

0

33 552,00

33 552,00

Poznámky:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

19

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Predkladateľ: Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky

3.1 Náklady regulácie

3.1.1 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Tabuľka č. 1: Zmeny nákladov (ročne) v prepočte na podnikateľské prostredie (PP), vyhodnotenie mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov.

Nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov podnikateľského prostredia, ktorá je povinnou prílohou tejto analýzy a nájdete ju na

webovom sídle MH SR

, (ďalej len „Kalkulačka

nákladov“):

TYP NÁKLADOV

Zvýšenie nákladov v € na PP

Zníženie nákladov v € na PP

A. Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality

0

0

B. Iné poplatky

0

0

C. Nepriame finančné náklady

0

0

D. Administratívne náklady

0

76 176,00

Spolu = A+B+C+D

0

76 176,00

z toho

E. Vplyv na mikro, malé a stredné podniky

0

0

F. Úplná harmonizácia práva EÚ

0

0

VÝPOČET mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov

IN

OUT

G. Náklady okrem výnimiek = B+C+D-F

0

76 176,00

20

3.1.2 Výpočty vplyvov jednotlivých regulácií na zmeny v nákladoch podnikateľov

Tabuľka č. 2: Výpočet vplyvov jednotlivých regulácií (nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov):

P.č.

Zrozumiteľný a stručný opis regulácie (dôvod zvýšenia/zníženia nákladov na PP)

Číslo normy(zákona, vyhlášky a pod.)

Lokalizácia(§, ods.)

Pôvod regulácie: SR/EÚ úplná harm./EÚ harm. s možnosťou voľby

Účinnosť regulácie

Kategória dotk. subjektov

Počet subjektov spolu

Počet subjektov MSP

Vplyv na 1 podnik. v €

Vplyv na kategóriu dotk. subjektov v €

Druh vplyvuIn (zvyšuje náklady) / Out (znižuje náklady)

1

Oprávnenie vykonávať zaručenú konverziu pri výkone bankovej činnosti

305/2013 Z. z.

§ 35 ods. 3 písm. f)

SK

01.10.22

banka a pobočka zahraničnej banky

971

N

78

76 176

Out (znižuje náklady)

Príloha č. 3a

21

Doplňujúce informácie k spôsobu výpočtu vplyvov jednotlivých regulácií na zmenu nákladov

Osobitne pri každej regulácii s vplyvom na PP zhodnotenom v tabuľke č. 2 uveďte doplňujúce informácie tak, aby mohol byť skontrolovaný spôsob a správnosť výpočtov. Uveďte najmä, ako ste vypočítali vplyvy a z akého zdroja ste čerpali početnosti (uveďte aj link na konkrétne štatistiky, ak sú dostupné na internete). Jednotlivé regulácie môžu mať jeden alebo viac typov nákladov (A. Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality, B. Iné poplatky, C. Nepriame finančné náklady, D. Administratívne náklady). Rozčleňte ich a vypočítajte v súlade s metodickým postupom.

Východiskové údaje:

Na výpočet vplyvu regulácie bol použitý výpočet vychádzajúci zo štandardizovanej časovej náročnosti administratívnych úkonov (alternatíva č. 2 kalkulačky nákladov). Vzhľadom na to, že novelou zákona sa dopĺňa oprávnenie, nie povinnosť, nie je možné predpokladať koľko z dotknutých subjektov a pri ktorých konkrétnych úkonoch si dané oprávnenie uplatní. Oprávnenie vykonať zaručenú konverziu bude môcť využiť zamestnanec banky alebo pobočky zahraničnej banky v súlade s internými predpismi, a to napríklad pri archivácii dokumentov, pri vedení evidencií, ale napríklad aj v rámci poskytovania súčinnosti iným subjektom pri výkone bankových činností. Pre frekvenciu realizácie týchto úkonov zo strany relevantných subjektov bola zvolená realizácia daného úkonu raz ročne. Navrhovaná novela teda predpokladá zníženie nákladov na podnikateľské prostredie vo výške 76 176 eur.

Ďalšie relevantné údaje:

Návrhom nedochádza k zmene regulácie pre podnikateľov, ani k zavedeniu novej povinnosti alebo záťaže. Naopak, pozitívny dopad možno očakávať v oblasti bankového sektora, t. j. bude sa týkať organizačných jednotiek bánk a pobočiek zahraničných bánk. Tento pozitívny dopad môže nastať v dôsledku ustanovenia oprávnenia pre banky a pobočky zahraničnej banky vykonávať zaručenú konverziu v § 35 ods. 3 písm. f) zákona o e-Governmente.

Počet dotknutých subjektov, t. j. počet organizačných jednotiek bánk a pobočiek zahraničných bánk, ktoré budú môcť využiť oprávnenie vykonávať zaručenú konverziu podľa § 35 ods. 3 písm. f) zákona o e-Governmente: 971 (údaj platný k 31.3.2022, štatistické údaje dostupné na portáli NBS

https://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/financne-institucie/banky/statisticke-a-analyticke-

 

prehlady/prehlad-o-rozvoji-penazneho-sektora

).

3.2 Vyhodnotenie konzultácií s podnikateľskými subjektmi pred predbežným pripomienkovým konaním

Uveďte formu konzultácií vrátane zdôvodnenia jej výberu a trvanie konzultácií, termíny stretnutí.

Oznam ku konzultáciám s podnikateľskými subjektmi bol zverejnený podľa bodu 5 Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov na webovom sídle MH SR https://www.economy.gov.sk/podnikatelske-prostredie/jednotna-metodika/prebiehajuce-konzultacie-a-predbezne-informacie v zmysle bodu 5.7 metodiky.

Link na materiál: https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/PI/2021/109

Na zverejnený oznam zareagoval Zväz automobilového priemyslu.

Návrh na doplnenie oprávnenia pre banky a pobočky zahraničnej banky bol uplatnený Slovenskou bankovou asociáciou a samotný návrh § 35 ods. 3 písm. f), vrátane jeho dopadov, bol konzultovaný priebežne so Slovenskou bankovou asociáciou, resp. v rámci MPK s Národnou bankou Slovenska ako subjektom dohľadu nad finančným trhom.

3.3 Vplyvy na konkurencieschopnosť a produktivitu

22

Dochádza k vytvoreniu resp. k zmene bariér na trhu? Nedochádza.

Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (napr. špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Nie.

Ovplyvňuje zmena regulácie cezhraničné investície (príliv/odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Nie.

Ovplyvní dostupnosť základných zdrojov (financie, pracovná sila, suroviny, mechanizmy, energie atď.)? Nie.

Ovplyvňuje zmena regulácie inovácie, vedu a výskum? Nie.

Ako prispieva zmena regulácie k cieľu Slovenska mať najlepšie podnikateľské prostredie spomedzi susediacich krajín EÚ? Má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie.

Konkurencieschopnosť:

Na základe uvedených odpovedí zaškrtnite a popíšte, či materiál konkurencieschopnosť:

zvyšuje x nemení znižuje

Produktivita:

Aký má materiál vplyv na zmenu pomeru medzi produkciou podnikov a ich nákladmi?

Na základe uvedenej odpovede zaškrtnite a popíšte, či materiál produktivitu:

zvyšuje x nemení znižuje

3.4 Iné vplyvy na podnikateľské prostredie

Ak materiál vplyvy na PP, ktoré nemožno zaradiť do predchádzajúcich častí, či pozitívne alebo negatívne, tu ich uveďte. Patria sem:

a)sankcie alebo pokuty, ako dôsledok porušenia právne záväzných ustanovení;

b)vplyvy súvisiace so žiadosťami o alebo prijímaním dotácií, fondov, štátnej pomoci a čerpaním iných obdobných foriem podpory zo strany štátu, keďže sprievodným javom uchádzania sa či získania benefitov, na ktoré nie je právny nárok priamo zo zákona, ale vzniká na základe prejavu vôle dotknutého subjektu;

c)regulované ceny podľa zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách;

d)iné vplyvy, ktoré predpokladá materiál, ale nemožno ich zaradiť do častí 3.1 a 3.3.

Podľa § 35 ods. 3 zákona o e-Governmente je osobou oprávnenou vykonávať zaručenú konverziu

a) orgán verejnej moci, advokát a notár,

b) poštový podnik poskytujúci univerzálnu službu, ak je prevádzkovateľom integrovaného obslužného miesta,

c) patentový zástupca, ak nejde o konverziu verejnej listiny, a

d) právnická osoba so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu, ktorej predmetom podnikania je konsolidácia pohľadávok verejného sektora podľa osobitného predpisu,20e) ak ide o zaručenú konverziu dokumentov týkajúcich sa pohľadávok, ktoré podľa osobitného predpisu20e) nadobudla a ktoré ako poverená osoba podľa osobitného predpisu20e) konsoliduje,

e) Slovenský pozemkový fond, ak ide o zaručenú konverziu dokumentov pre vlastnú potrebu na účely výkonu jeho činnosti podľa osobitných predpisov.21b)

23

Novelou zákona o e-Governmente sa rozširuje okruh oprávnených osôb aj o banky a pobočky zahraničnej banky, ktoré si budú môcť od účinnosti novelizovaného § 35 ods. 3 zákona o e-Governmente pre vlastnú potrebu, resp. pre klienta v súvislosti s výkonom bankových činností podľa § 2 ods. 2 a 5 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov. Zmena bude účinná k účinnosti novely zákona o e-Governmente (t.j. predpoklad 1. októbra 2022).

Nakoľko ide o oprávnenie, banka a pobočka zahraničnej banky si bude môcť sama dobrovoľne na základe vlastného uváženia rozhodnúť, či túto činnosť bude vykonávať pre vlastné potreby, napr. pri archivácii dokumentov, resp. či bude poskytovať svojím klientom službu zaručenej konverzie v súvislosti s výkonom bankových činností. Ak toto oprávnenie nevyužije, nič sa oproti súčasnému stavu nemení a banka alebo pobočka zahraničnej banky postupuje pri výkone bankových činností tak ako doteraz, tzn. využije službu zaručenej konverzie poskytovanú inou oprávnenou osobou – v prípadoch, kedy je zaručená konverzia dokumentu nevyhnutná.

24

Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácie

Biznis vrstva

A – nová služba

B – zmena služby

Kód koncovej služby

Názov koncovej služby

Úroveň elektronizácie

ks_338989

Publikovanie informácií Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu

4

ks_338765

Zaručená konverzia dokumentu do formátu podľa štandardu ISVS

4

ks_338764

Zaručená konverzia dokumentu z listinnej do elektronickej podoby (A3 OCR)

4

ks_338762

Zaručená konverzia dokumentu z listinnej do elektronickej podoby (A4 OCR)

4

ks_338761

Zaručená konverzia dokumentu z elektronickej podoby do novej elektronickej podoby

4

ks_338760

Zaručená konverzia dokumentu z elektronickej do listinnej podoby (A3)

4

6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich koncových služieb verejnej správy alebo vytvorenie nových služieb pre občana alebo podnikateľa?

B*

ks_338759

Zaručená konverzia dokumentu z elektronickej

4

25

do listinnej podoby (A4)

ks_338758

Zaručená konverzia dokumentu z listinnej do elektronickej podoby (A3)

4

ks_338757

Zaručená konverzia dokumentu z listinnej do elektronickej podoby (A4)

4

ks_338756

Vytvorenie osvedčovacej doložky zaručenej konverzie

4

ks_338755

Asistencia pre výpis z katastra nehnuteľností

4

ks_338749

Asistencia pre výpis z obchodného registra

4

ks_338725

Asistencia pre výpis/odpis z registra trestov

4

Aplikačná a technologická vrstva

A – nový systém

B – zmena systému

Kód systému

Názov systému

Vo vládnom cloude – áno / nie

B

isvs_62

Ústredný portál verejnej správy

áno

6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy? Predpokladá správca umiestnenie informačného systému vo vládnom cloude?

B*

isvs_61

Integrované obslužné miesto

-

Financovanie procesu informatizácie

Rezortná úroveň

Nadrezortná úroveň

A - z prostriedkov EÚ B - z ďalších zdrojov financovania

6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)

X

26

Zjednodušenie prístupu ku konaniu a odstraňovanie byrokracie

Elektronické konanie

6.4.1. Predpokladá predložený návrh vedenie konania o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb?

Áno

Nie

Návrh nezavádza nové konanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach.

6.4.2. Je dané konanie možné v celku vykonať elektronicky?

Áno

Nie

Návrh nezavádza nové konanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach.

6.4.3. Je úprava konania kompatibilná s inštitútmi zákona o e-Governmente a je na dané konanie zákon o e-Governmente možné použiť?

Áno

Nie

Návrh nezavádza nové konanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach.

Zásada „jedenkrát a dosť“

6.5.1. Predpokladá predložený návrh predkladanie dokumentov, informácií alebo preukazovanie skutočností (ďalej len „údaje“) orgánu, ktorý konanie vedie?

Áno

Nie

Návrh nepredpokladá predkladanie dokumentov, informácií ani preukazovanie skutočností orgánu verejnej moci.

6.5.2. Predpokladá predložený návrh, aby sa predkladali údaje, ktoré sa nachádzajú v zákonom ustanovenej evidencii vedenej orgánom, ktorý konanie vedie alebo iným orgánom?

Áno

Nie

Návrh nepredpokladá predkladanie údajov orgánu verejnej moci.

6.5.3. Budú údaje poskytované režimom podľa zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov alebo iným obdobným spôsobom, ktorý zabezpečí, aby si údaje orgán, ktorý konanie vedie, získaval z úradnej moci a nemuseli mu byť predkladané subjektom súkromného práva, navrhovateľom, žiadateľom, účastníkom konania (ďalej len „účastník konania“)?

Áno

Nie

Návrh nepredpokladá predkladanie údajov, dokumentov, informácií ani preukazovanie skutočností orgánu verejnej moci.

6.5.4. Ak si orgán, ktorý konanie vedie, údaje nebude získavať z úradnej moci ale mu budú predkladané účastníkom konania, je v návrhu upravené prechodné obdobie, po ktorého uplynutí si údaje orgán, ktorý konanie vedie, bude získavať z úradnej moci?

Áno

Nie

Návrh nepredpokladá predkladanie údajov, dokumentov, informácií ani preukazovanie skutočností orgánu verejnej moci.

Výmena údajov medzi orgánmi verejnej moci

6.6.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov?

Áno

Nie

Návrh nepredpokladá zriadenie novej evidencie údajov, ani neupravuje vedenie evidencie údajov.

6.6.2. Umožňuje predložený návrh poskytovanie údajov z evidencie iným orgánom verejnej moci, resp. iným osobám na plnenie ich zákonom ustanovených úloh bez obmedzenia subjektu (teda vo všetkých prípadoch, kedy tieto údaje na plnenie zákonom ustanovených úloh potrebujú)?

Áno

Nie

Návrh nepredpokladá zriadenie novej evidencie údajov, ani neupravuje vedenie evidencie údajov.

6.6.3. Je zabezpečené poskytovanie údajov z evidencie elektronicky a automatizovaným spôsobom?

Áno

Nie

Návrh nepredpokladá zriadenie novej evidencie údajov, ani neupravuje vedenie evidencie údajov.

6.6.4. Je na poskytovanie údajov z evidencie využitý režim podľa zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov?

Áno

Nie

Návrh nepredpokladá zriadenie novej evidencie údajov, ani neupravuje vedenie evidencie údajov.

Referenčné údaje

27

6.7.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov, ktoré budú navrhnuté na zaradenie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente?

Áno

Nie

Návrh nepredpokladá zriadenie novej evidencie údajov, ani neupravuje vedenie evidencie údajov.

6.7.2. Kedy je plánované zaradenie údajov z evidencie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente?

Návrh nepredpokladá zriadenie novej evidencie údajov, ani neupravuje vedenie evidencie údajov.

* V súvislosti s vypustením konceptu informačných obslužných miest dochádza k zrušeniu IS Integrované obslužné miesto, ktorého správcom je Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR. Zároveň dochádza aj k zrušeniu koncových služieb poskytovaných v rámci tohto IS. Bližšie informácie sú uvedené v bode 2 a 10 doložky vybraných vplyvov.

28

Analýza vplyvov na služby verejnej správy pre občana

7.1 Identifikácia služby verejnej správy, ktorá je dotknutá návrhom

7.1.1 Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcej služby verejnej správy alebo vytvorenie novej služby?

Zmena existujúcej služby (konkretizujte a popíšte)

Zrušenie služieb asistovaného výkonu verejnej moci elektronicky a elektronických služieb poskytovaných sieťou integrovaných obslužných miest, s výnimkou služby poskytovania elektronických odpisov a výstupov z informačných systémov verejnej správy podľa § 26 zákona č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov a služby zaručenej konverzie podľa § 35 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov, vzhľadom na to, že subjekty prevádzkujúce integrované obslužné miesto ostanú naďalej oprávnenými osobami na poskytovanie týchto typov služieb.

Nová služba (konkretizujte a popíšte)

-

7.1.2 Špecifikácia služby verejnej správy, ktorá je dotknutá návrhom

Názov služby

Asistovaná elektronická úradná komunikácia FO, FO-P a PO s orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci elektronicky a iné činnosti ustanovené osobitným predpisom (s výnimkou poskytovania elektronických odpisov a výstupov z informačných systémov verejnej správy a zaručenej konverzie uvedené v bode 7.1.1).

Platná právna úprava, na základe ktorej je služba poskytovaná (ak ide o zmenu existujúcej služby)

§ 5 ods. 4 a súvisiace ustanovenia zákona o e-Governmente.

Subjekt, ktorý je na základe platnej právnej úpravy oprávnený službu poskytovať

Prevádzkovateľ integrovaného obslužného miesta podľa § 7 ods. 2 zákona o e-Governmente, ktorým môže byť obec alebo mestská časť v Bratislave a Košiciach, ktoré sú matričným úradom, iný orgán verejnej moci, alebo poštový podnik poskytujúci univerzálnu službu.

7.1.3 O aký vplyv na službu verejnej správy ide?

Priamy vplyv (popíšte)

Nedostupnosť štátom garantovanej asistovanej služby elektronickej úradnej komunikácie s orgánom verejnej moci, tzn. nemožnosť podať elektronické podanie orgánu verejnej moci za asistencie pracovníka integrovaného obslužného miesta. Nedostupnosť inej služby poskytovanej integrovaným obslužným miestom v súlade s § 7 ods. 1 zákona o e-Governmente (s výnimkou elektronického odpisu, výstupu z informačného systému verejnej správy a zaručenej konverzie).

Nepriamy vplyv (popíšte)

Nie

7.2 Vplyv služieb verejnej správy na občana

7.2.1 Náklady

Zníženie priamych finančných nákladov

29

Nie

Zvýšenie priamych finančných nákladov

Nie

Zníženie nepriamych finančných nákladov

Nie

Zvýšenie nepriamych finančných nákladov

Nie

7.2.2 Časový vplyv

Zvýšenie času vybavenia požiadavky (popíšte)

Nepredpokladá sa časový vplyv

Zníženie času vybavenia požiadavky (popíšte)

Nepredpokladá sa časový vplyv

7.2.3 Ktorá skupina občanov bude predloženým návrhom ovplyvnená?

Špecifikujte skupinu občanov, ktorá bude návrhom ovplyvnená (napr. držitelia vodičských oprávnení). Aká je veľkosť tejto skupiny?

Občan, ktorý má záujem využiť služby integrovaného obslužného miesta na využitie služby asistovanej elektronickej úradnej komunikácie s orgánom verejnej moci alebo má záujem využiť inú službu v rámci § 5 ods. 4 zákona o e-Governmente (s výnimkou služieb poskytnutia elektronického odpisu, výstupu z informačného systému verejnej správy a zaručenej konverzie).

7.2.4 Vyplývajú z návrhu pre občana pri vybavení svojej požiadavky nové povinnosti alebo zanikajú už existujúce povinnosti?

Nové povinnosti (identifikujte)

Nie

Zanikajúce povinnosti (identifikujte)

Nie

7.3 Vplyv na procesy služieb vo verejnej správe

7.3.1 Ktoré sú dotknuté subjekty verejnej správy?

Ktoré subjekty verejnej správy sú účastné procesu poskytnutia služby?

Obec alebo mestská časť v Bratislave a Košiciach, ktoré sú matričným úradom alebo iný orgán verejnej moci využívajúci informačný systém integrovaného obslužného miesta v správe MIRRI SR.

7.3.2 Vyplývajú z návrhu pre orgán verejnej správy pri vybavení požiadavky nové povinnosti alebo zanikajú už existujúce povinnosti?

30

Nové povinnosti (identifikujte)

Nie

Zanikajúce povinnosti (identifikujte)

Povinnosť prevádzkovať integrované obslužné miesto a poskytovať asistovanú službu elektronickej úradnej komunikácie a iné činnosti podľa § 7 ods. 1 zákona o e-Governmente.

31

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

1. Navrhovateľ zákona: Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3. Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:

a) v primárnom práve (uviesť názov zmluvy a číslo článku)

- čl. 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

b) v sekundárnom práve (uviesť druh, inštitúciu, číslo, názov a dátum vydania právneho aktu vzťahujúceho sa na upravovanú problematiku, vrátane jeho gestora)

- Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014),

- gestorom právneho aktu je Národný bezpečnostný úrad;

c) v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie (uviesť číslo a označenie relevantného rozhodnutia a stručne jeho výrok alebo relevantné právne vety)

- návrh zákona nie je upravený v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a) uviesť lehotu na prebranie príslušného právneho aktu Európskej únie, príp. aj osobitnú lehotu účinnosti jeho ustanovení,

Bezpredmetné. Nové smernice sa nepreberajú, nové nariadenia alebo rozhodnutia sa neimplementujú.

b) uviesť informáciu o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie,

Nebolo začaté konanie.

32

c) uviesť informáciu o právnych predpisoch, v ktorých uvádzané právne akty Európskej únie prebrané, spolu s uvedením rozsahu ich prebrania, príp. potreby prijatia ďalších úprav.

Bezpredmetné.

5. Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:

Úplne.

33

B.Osobitná časť

K čl. I (zákon o e-Governmente)

K bodu 1 [§ 2 ods. 2 písm. g)]:

Navrhuje sa spresniť, že podľa zákona o e-Governmente sa postupuje okrem vydávania rozhodnutia, ktoré sa doručuje žiadateľovi podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov aj pri postúpení žiadosti inej povinnej osobe, pričom sa na mysli len samotný úkon postúpenia tejto povinnej osobe podľa § 15 ods. 1 zákona o slobode informácií, a nie oznámenie postúpenia žiadateľovi podľa § 15 ods. 2 zákona o slobode informácií. Povinná osoba oznámi postúpenie žiadosti spôsobom, ktorý určuje zákon o slobode informácií, tzn. oznámenie nemusí povinne doručovať elektronicky podľa § 29 zákona o e-Governmente, ak tak neustanoví zákon o slobode informácií.

K bodu 2 (§ 2 ods. 5):

Účinná právna úprava, ktorá umožňuje použiť inštitúty zákona o e-Governmente aj na oblasti podľa osobitných predpisov, sa navrhuje len formulačne upraviť, aby ustanovenie explicitne vyjadrovalo túto možnosť aj vo vzťahu len k niektorým inštitútom (napr. elektronickému doručovaniu), alebo konkrétnym prostriedkom (napr. modul procesnej integrácie a integrácie údajov).

K bodu 3 (§ 2 ods. 7):

Legislatívno-technická úprava, zjednocujúca spôsob odkazu na štandardy.

K bodu 4 [§ 3 písm. k)]:

Navrhuje sa umožniť vytvárať elektronické úradné dokumenty ako dokument bez štruktúrovanej formy. Orgán verejnej moci sa môže rozhodnúť, či bude vytvárať elektronický úradný dokument s použitím elektronického formulára, alebo „len“ ako elektronický dokument.

Dnes účinný postup (výlučne použitie elektronického formulára) sa pre veľa agend ukazuje príliš zložitý a limitujúci. V elektronickom formulári je mimoriadne slabá možnosť aj základnej grafickej úpravy textu, práca s elektronickými formulármi vyžaduje špeciálne softvérové vybavenie, čo je oproti práci s generickým textom, pre ktorého spracovanie existuje množstvo aplikácií, nákladné a zdĺhavé. Pre väčšinu konaní nie je v súčasnosti predpokladateľné automatizované spracúvanie elektronického úradného dokumentu jeho adresátom, čím sa zmysel povinného použitia štruktúrovanej formy znižuje. V dôsledku toho sa u mnohých orgánov verejnej moci identifikovala prax, kedy elektronické úradné dokumenty boli vydávané v listinnej podobe alebo podstatné náležitosti (napr. výrok, popis situácie, odôvodnenie) neboli uvedené v elektronickom formulári, ale de-facto v prílohe.

Formáty elektronických dokumentov, aj ich podpisov, v súčasnosti dostatočne upravené v štandardoch pre informačné technológie verejnej správy. Práca s týmito formátmi je pre používateľov jednoduchá, čo je ich zásadnou výhodou.

Keďže ide o zásadnú zmenu, navrhuje sa v prípadoch, kedy elektronický úradný dokument nie je vytváraný s použitím elektronického formulára, ponechať povinnosť zasielať spolu s ním základné údaje o ňom, a to v štruktúrovanej podobe. Tieto údaje nebudú elektronickým úradným dokumentom.

K bodu 5 [§ 3 písm. n)]:

34

S cieľom zosúladiť úpravu organizačných zložiek zapisujúcich sa do registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci so zákonom o e-Governmente sa navrhuje používať rovnaké definičné vymedzenie tejto skupiny subjektov.

K bodom 6 a 7 (§ 5 ods. 1 a 4):

Koncept asistovaného výkonu verejnej moci nenašiel predpokladané uplatnenie v zásadnej časti predpokladaných činností, a to v asistovanej komunikácii s orgánmi verejnej moci. Za jeden z hlavných dôvodov sa označiť zložitosť tohto konceptu a súvisiaceho zdieľania zodpovednosti za takto realizované podania. Súčasne stále platí zásada, podľa ktorej občan vo všeobecnosti môže podať podanie aj v listinnej podobe a zároveň dostupnosť elektronických prostriedkov komunikácie nie je v praxi problémom, čo ďalej oslabuje nevyhnutnosť zachovania tohto inštitútu. Preto sa navrhuje koncept asistovaného výkonu verejnej moci časti „pomoci pri komunikácii smerom k štátu“ zrušiť.

Naopak, ostatné činnosti, t.j. vykonávanie zaručenej konverzie a sprístupňovanie informácií a odpisov z registrov verejnej správy v súčasnosti stále zmysel majú a počíta sa s ich zachovaním.

K bodu 8 (§ 5 ods. 4):

Legislatívno-technická úprava.

K bodom 9 až 12 (§ 5 ods. 5 a 6):

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypustením inštitútu IOM.

K bodu 13 (§ 5 ods. 7):

Povinnosť vyhotovovať potvrdenie o odoslaní elektronického podania definovaná v § 5 ods. 7 návrhu zákona sa rozširuje aj na správcu špecializovaného portálu. Ide o legislatívnu zmenu, ktorá sa dnes v praxi realizuje na základe dohody so správcom ústredného portálu verejnej správy.

K bodu 14 (§ 6 ods. 3):

Legislatívno-technická úprava, zjednocujúca spôsob odkazu na štandardy.

K bodu 15 (§ 7 až 9):

Úprava spočívajúca v zrušení inštitútu IOM z dôvodov uvedených vyššie.

K bodu 16 (§ 9a ods. 2):

Reagujúc na požiadavku praxe sa navrhuje, aby oprávnenie na prístup do elektronickej schránky obce bolo zo zákona o e-Governmente zakladané účinnosťou dohody o používaní informačného systému dátového centra obcí (ďalej len „IS DCOM“) zo strany obce. Vzhľadom na to, že na riadne plnenie povinnosti správcu dátového centra, ktorý podľa § 9a ods. 1 zákona o e-Governmente obciam, ktoré pripojené k informačnému systému dátového centra technické a programové prostriedky na výkon verejnej moci elektronicky, na prevádzkovanie informačných systémov verejnej správy v ich správe a na zabezpečenie základných činností v oblasti elektronického výkonu vnútorných agend a prevádzku ostatných informačných systémov, ktoré obec používa, je nevyhnutné, aby mal správca udelený prístup a oprávnenie pre disponovanie s elektronickou schránkou obcí, navrhuje sa zefektívniť a urýchliť proces udelenia prístupu a oprávnenia na disponovanie, a to tak, že správca zasiela správcovi modulu elektronických schránok v dohodnutom intervale a dohodnutým spôsobom zoznam obcí, s ktorými má uzavretú zmluvu o pripojení k IS DCOM. Súhlas obce s udelením oprávnenia na prístup a disponovanie s elektronickou schránkou musí byť súčasťou zmluvy o pripojení k IS DCOM a správca je povinný ho na požiadanie správcu modulu elektronických schránok

35

preukázať. Uvedené riešenie zároveň musí byť súčasťou zmluvy medzi správcom modulu elektronických schránok a správcom dátového centra. Dôvodom je snaha odbremeniť dátové centrum od administratívy pri preukazovaní oprávnení na prístup do elektronickej schránky obce, pričom obci sa naďalej zachováva možnosť upraviť toto oprávnenie v dohode s dátovým centrom odlišne.

K bodu 17 (§ 10 ods. 2):

V nadväznosti na zmenu v § 2 ods. 5 sa navrhuje upraviť, aby ustanovenie explicitne vyjadrovalo možnosť použiť modul procesnej integrácie a integrácie údajov vybranými subjektami aj mimo výkonu verejnej moci.

Zákon o e-Governmente sa primárne v zmysle jeho § 2 ods. 1 vzťahuje na výkon verejnej moci elektronicky v rozsahu právomocí orgánu verejnej moci podľa osobitných predpisov. Už existujúca platná a účinná právna úprava obsiahnutá v osobitných predpisoch však umožňuje niektorým ďalším subjektom získavanie dát prostredníctvom IS CSRÚ. Navrhovanou právnou úpravou sa zosúlaďuje právna úprava obsiahnutá v zákone o e-Governmente s právnou úpravou obsiahnutou v osobitných predpisoch a zároveň sa vytvára možnosť poskytovania a konzumovania dát prostredníctvom IS CSRÚ aj pre ďalšie vybrané subjekty mimo orgánov verejnej moci, avšak kontrolovateľným spôsobom, iba pre prípady, keď tak bude ustanovovať osobitný zákon vzťahujúci sa na činnosť takýchto ďalších subjektov, a to všetko aj v záujme úspešnej realizácie národných projektov obsiahnutých v Dátovom programe. Zároveň sa umožní rozšírenie rozsahu dát poskytovaných do modulu procesnej integrácie a integrácie údajov o ďalšie významné kľúčové dáta, zaujímavé aj pre analytické jednotky v rámci využívania modulu Konsolidovanej analytickej vrstvy, a tiež pre dotknuté fyzické a právnické osoby v rámci konceptu Mojich údajov.

K bodu 18 (§ 10 ods. 5):

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 19 (§ 10 ods. 8):

Navrhuje sa zosúladenie pojmov vo vzťahu k životnému cyklu elektronických formulárov z pohľadu štandardov podľa vyhlášky č. 78/2020 Z. z. o štandardoch pre informačné technológie verejnej správy v znení vyhlášky č. 546/2021 Z. z. Zároveň ide o zjednodušenie textácie ustanovenia, pri zachovaní jeho vecného obsahu.

K bodu 20 (§ 10a):

Právna úprava vládneho cloudu z hľadiska svojho obsahu a účelu súvisí so správou informačných technológií verejnej správy a s povinnosťami orgánov riadenia a orgánu vedenia (ministerstvo investícií), preto sa navrhuje jej presun do zákona č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Nakoľko tento zákon upravuje okrem všeobecných štandardov informačných technológií verejnej správy, ako aj štandardy cloud computingu a využívania cloudových služieb, právna úprava pravidiel využívania vládnych cloudových služieb a vedenia evidencie vládnych cloudových služieb je vhodnejšia v rámci legislatívy informačných technológií verejnej správy.

K bodu 21 (§ 11 ods. 1):

Legislatívno-technická úprava spresňujúca rozsah právnych postavení, v ktorých je subjektu možné zriadiť elektronickú schránku.

K bodu 22 [§ 11 ods. 3 písm. c)]:

36

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypustením inštitútu IOM.

K bodu 23 (§ 12 ods. 2):

Podľa aktuálnej právnej úpravy je orgánu verejnej moci (ďalej len „OVM“) zriaďovaná elektronická schránka pre každé jeho právne postavenie. To znamená, že okrem schránky v postavení OVM by mal mať zároveň zriadenú a aktivovanú elektronickú schránku v postavení právnickej osoby, fyzickej osoby podnikateľa alebo zapísanej organizačnej zložky, ak je aj v takom postavení a odosielateľ elektronickej správy si mohol pri doručovaní vybrať z viacerých schránok patriacich tomu istému subjektu, t. j. podľa toho, či oslovuje subjekt v postavení OVM alebo v postavení inom (napr. OVM ako zamestnávateľ v pracovnoprávnych vzťahoch a poisteneckých vzťahoch pri komunikácii so Sociálnou poisťovňou alebo zdravotnými poisťovňami). OVM dnes musí spravovať elektronické správy v dvoch rôznych schránkach, pričom vytváranie doručenky sa riadi odlišnými pravidlami, v závislosti od typu schránky.

Nakoľko mnohé OVM považujú toto riešenie za zložité, neefektívne a časovo náročné, navrhuje sa zmena v prístupe pri zriaďovaní schránok subjektom, ktoré OVM a zároveň osobou v inom právnom postavení. Existujúce schránky OVM zriadené pre tento orgán pre jeho iné právne postavenie budú deaktivované z dôvodu zrušenia ku konkrétnemu dátumu. Táto úprava sa dotkne OVM, ktoré zároveň fyzickou osobou - podnikateľom, právnickou osobou, prípadne zapísanou organizačnou zložkou bez ohľadu na rozsah činností, ktoré vykonáva v postavení OVM. Zmena sa nebude týkať elektronickej schránky OVM zriadenej pre jeho právne postavenie fyzickej osoby (napr. notár, exekútor).

K deaktivácii elektronických schránok z dôvodu zrušenia dôjde najneskôr 30. septembra 2023, pričom sa navrhuje počas tejto doby ponechať možnosť doručené uložené elektronické správy preposielať, odpovedať na ne alebo ich ukladať na vlastných zariadeniach. Po tomto dátume bude majiteľovi schránky ponechaný prístup do elektronickej schránky, s obmedzenými oprávneniami, a to do uplynutia troch rokov odo dňa deaktivácie z dôvodu zrušenia, rovnako ako je to v prípade zrušenia elektronickej schránky podľa § 15 písm. a) zákona o e-Governmente.

Uvedená zmena nemá dopad na plnenie úloh vyplývajúcich z rozsahu právomocí OVM podľa osobitných predpisov a nemá dopad na vybavovanie elektronických podaní. Pri prijímaní elektronickej úradnej správy do elektronickej schránky OVM sa bude doručenka vytvárať bezo zmeny automatizovane tak, ako doteraz. Tento postup je v súlade s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 589/2020 z 18. novembra 2020, podľa ktorého sa „pri elektronickom doručovaní písomností neberie do úvahy povaha predmetu konania v tom zmysle, či orgán verejnej moci uplatňoval v posudzovanom právnom vzťahu svoje vrchnostenské oprávnenie, teda či je v pozícii subjektu verejnoprávneho alebo súkromnoprávneho vzťahu“. .

K bodu 24 [§ 12 ods. 4 písm. a)]:

V nadväznosti na zosúladenie pojmu zapísaná organizačná zložka so zákonom č. 272/2015 Z. z. o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čím dochádza k rozšíreniu tejto skupiny aj na nepodnikateľov, sa navrhuje upraviť pre zapísané organizačné zložky zriaďovanie a aktiváciu elektronických schránok na žiadosť a nie zo zákona.

K bodu 25 [§ 12 ods. 4 písm. d)]:

Navrhovaná úprava vychádza z požiadaviek praxe, kedy je pre správcu ústredného portálu najvhodnejší postup zriadiť elektronickú schránku cudzincovi s povoleným pobytom automatizovane, keďže údaje o ňom, vrátane jednoznačnej identifikácie, k dispozícii.

37

Režim aktivácie takejto schránky sa nemení a bude na rozhodnutí jej majiteľa, či si ju aktivuje, alebo nie.

K bodom 26 a 27 [§ 12 ods. 4 písm. e) a ods. 5]:

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na zmeny v zriaďovaní elektronických schránok.

K bodu 28 (§ 12 odsek 10):

Podľa zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je OVM riaditeľ školy alebo školského zariadenia. Vzhľadom na rozmanitosť škôl, školských zariadení a ich vzájomné odlišnosti podľa subjektu zriaďovateľa (napr. rôzne právne postavenie škôl a školských zariadení, právna subjektivita, financovanie a rozpočet školy), nevyhovujúci stav zdrojových a referenčných registrov a informácie v nich (najmä nedostatočná aktualizácia údajov o riaditeľoch škôl a školských zariadení) je v praxi vytváraná schránka OVM „na IČO školy a školského zariadenia“, a nie ich riaditeľom (nositeľom verejnej moci). Častým dôsledkom nekvalitných, nedostatočných a neúplných údajov je napríklad nemožnosť automatizovane aktualizovať prístup do schránky po zmene riaditeľa školy alebo zariadenia, alebo nemožnosť zriadiť schránku vôbec z dôvodu neexistencie právnej subjektivity školy alebo zariadenia a súčasne z dôvodu pasivity jej zriaďovateľa.

Vzhľadom na snahu zosúladiť právny stav s implementáciou v praxi navrhuje sa vyššie uvedený príklad zovšeobecniť a na účely zákona o e-Governmente používať ako elektronické schránky pre postavenie OVM, ak ide o fyzickú osobu, ktorá zároveň vykonáva funkciu, alebo je zamestnaná, či je v inom právnom vzťahu k subjektu, ktorý aktivovanú, túto elektronickú schránku. Uvedené sa okrem spomínaných riaditeľov škôl môže vyskytnúť aj pri fyzických osobách v inom postavení než riaditeľ školy, ak v niektorých konaniach priamo tieto fyzické osoby OVM a nie “len” osobou, konajúcou v mene OVM.

K bodom 29 až 31 (§ 13 ods. 1 a 4):

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 32 (§ 13 ods. 7):

Navrhuje sa upraviť predmetné ustanovenie tak, aby viac zodpovedalo praktickému výkonu a potrebám správy oprávnení k elektronickej schránke prostredníctvom ústredného portálu.

K bodu 33 (§ 14 ods. 1):

Na účely minimalizácie priestoru pre špekulatívne konanie pri elektronickom doručovaní sa navrhuje, aby ak je elektronická úradná správa v elektronickej schránke uložená, nemala deaktivácia elektronickej schránky vplyv na jej doručenie. Inak povedané, ak si adresát deaktivuje elektronickú schránku v čase, kedy v nej elektronické správy, ktorým plynie úložná lehota, tieto budú najneskôr uplynutím úložnej lehoty doručené, bez ohľadu na deaktiváciu. Prístup do elektronickej schránky deaktiváciou nezaniká, preto ani možnosť adresáta oboznámiť sa s obsahom správy nebude obmedzená.

K bodu 34 [§ 14 ods. 2 písm. d) a e)]:

Navrhovaná úprava vychádza z požiadaviek praxe, kedy je pre správcu ústredného portálu najvhodnejší postup deaktivácie elektronickej schránky fyzickej osoby - podnikateľa automatizovane a v rovnakom režime, ako pri právnických osobách, či OVM. Režim deaktivácie v tomto prípade nastúpi pri zániku alebo zrušení oprávnenia na podnikanie (teda zanikne status fyzickej osoby - podnikateľa), pričom ak osoba vykonáva viac predmetov podnikania, regulovaných viacerými právnymi predpismi, tak deaktivácie z tohto dôvodu

38

nastane zánikom, resp. zrušením posledného takéhoto oprávnenia. Inak povedané, tento dôvod deaktivácie nebude viazaný na zmeny v predmete činnosti.

Na účely reflektovania právnej úpravy zákona č. 231/2019 Z. z. o výkone detencie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v úprave deaktivácie elektronickej schránky v podobných situáciách podľa § 14 ods. 2 písm. e) sa navrhuje doplniť medzi možnosti deaktivácie aj deaktiváciu v prípade výkonu detencie.

K bodu 35 [§ 14 ods. 3 písm. c)]:

V nadväznosti na povinnú deaktiváciu elektronickej schránky fyzickej osoby podnikateľa pri zániku jeho právneho postavenia sa navrhuje umožniť zrušenie deaktivácie na žiadosť, ak dôvody deaktivácie zaniknú teda v prípade, ak sa opäť stane fyzickou osobou podnikateľom.

K bodu 36 (§ 17 odsek 2):

Navrhuje sa ustanoviť možnosť pre dva navzájom komunikujúce OVM používať na komunikáciu elektronickú správu doručovanú do elektronickej schránky aj ak komunikujú mimo výkonu verejnej moci, ako ho definuje zákon o e-Governmente. Táto možnosť je v súčasnom znení § 17 ods. 2 zákona o e-Governmente implicitne obsiahnutá, avšak z dôvodu množiacich sa otázok spojených s výkladom tohto ustanovenia pri používaní elektronickej schránky sa navrhuje vyjadriť túto možnosť explicitne. Znamená to potvrdenie dnes platného stavu, že aj v komunikácii napr. v rámci úradného styku môžu OVM na elektronickú schránku na vzájomnú komunikáciu používať.

K bodom 37 až 40 (§ 19 ods. 4):

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenami v autentifikácii.

K bodu 41 (§ 19 odsek 6):

Na odstránenie výkladových pochybností sa navrhuje doplniť ustanovenie o možnosti zvoliť si úroveň autentifikácie pri prístupe do informačného systému prostredníctvom prístupového miesta o možnosť zvoliť si úroveň autentifikácie aj pri používaní konkrétnej elektronickej služby verejnej správy. Ide o úkon, ktorý dnes vyplýva zo štandardov a jeho explicitné vyjadrenie v návrhu zákona len reflektuje túto reguláciu.

K bodom 42 až 49 (§ 21 až 22a):

Navrhuje sa otvoriť právnu úpravu pre používanie iných než dnes v zákone o e-Governmente ustanovených autentifikátorov. Zachováva sa možnosť autentifikácie s použitím dokladov (eID a doklad o pobyte cudzinca), ako aj autentifikačných prostriedkov notifikovaných podľa nariadenia (EÚ) č. 910/2014 a pre iné autentifikačné prostriedky sa navrhuje zaviesť pravidlo ich súladu so štandardmi a postupmi podľa zákona o e-Governmente, evidencia a následné používanie podľa rozhodnutia orgánu verejnej moci.

Právna úprava je dvojkoľajná v zmysle, že ustanovuje taxatívny výpočet autentifikátorov, ktoré sú podporované všetkými prístupovými bodmi a bez bližšej špecifikácie umožňuje pre špecializované portály zriadenie aj iných autentifikačných prostriedkov. Vzhľadom na technologické možnosti, ako aj z praktického hľadiska sa tento stav nejaví vhodný, keďže jednak bez zmeny zákona o e-Governmente neumožňuje na centrálnej úrovni a s povinnou podporou prístupových miest použiť akékoľvek autentifikačné riešenie, ktoré by mohlo byť vhodné a tiež z dôvodu, že de facto vyžaduje popis technických podrobností autentifikátorov (mimo dokladov a eIDAS schém) vo všeobecne záväzných právnych predpisoch. Z hľadiska podmienok, ktoré musí každý autentifikačný prostriedok spĺňať pritom platia jednotné pravidlá v oblasti regulácie informačných technológií verejnej správy a tiež štandardov, preto pomenúvanie konkrétnych možných riešení sa javí ako nadbytočné a zväzujúce osobitne, ak

39

podstatným nie je pomenovanie riešenia, ale fakt, či a v akom rozsahu spĺňa podmienky štandardov.

Preto sa pristúpilo k autentifikačným prostriedkom obdobne, ako k vládnym cloudovým službám, t.j. zaviesť jednoduchý proces evidovania, spojený s preukázaním splnenia podmienok vyžadovaných pre informačné technológie verejnej správy. Takto evidované autentifikačné prostriedky bude možné použiť podľa potreby OVM na špecializovanom portáli, resp. po splnení zákonných podmienok na centrálne riešenie aj na ústrednom portáli.

Napriek tomu, že z pohľadu materiálnej regulácie sa nič zásadné nemení a podmienky na autentifikačné prostriedky v informačných technológiách verejnej správy zostávajú rovnaké, umožní táto zmena nielen rozvoj a konkurenciu autentifikačných prostriedkov, ale aj používanie riešení tretích strán, mimo OVM.

Nemení sa ani spôsob zabezpečenia autentifikácie s použitím úradného autentifikátora a prostriedku podľa nariadenia eIDAS. Orgán verejnej moci, ktorému § 21 ods. 6 ukladá povinnosť zabezpečiť autentifikáciu s použitím týchto autentifikačných prostriedkov bude môcť naďalej splniť túto povinnosť aj tým, že využije existujúce funkcionality autentifikačného modulu (nevyžaduje sa teda, aby orgány verejnej moci budovali na tento účel vlastné riešenia).

K bodu 50 [§ 23 ods. 1 písm. a)]:

Navrhuje sa zjednodušiť podmienky tzv. „autorizácie klikom“ a ponechať v zákone e-Governmente len dve základné podmienky musí ísť o riešenie prístupového miesta a zároveň musí byť podmienené autentifikáciou na úrovni „pokročilá“. Ostatné podmienky dnes účinnej úpravy budú navrhnuté do štandardov pre informačné technológie verejnej správy, keďže ide o podmienky na úrovni technického riešenia, ktorých miesto je práve v štandardoch a nie v zákone e- Governmente. Navrhovaná úprava nie je úpravou vyvolanou projektom Slovensko v mobile. Navyše, Slovensko v mobile je súčasťou ústredného portálu verejnej správy, čiže nejde ani o duplicitu a ani o dopĺňajúce sa funkcionality. Pre zabezpečenie funkčnosti autorizácie klikom vytváranej na ústrednom portáli verejnej správy je potrebné zrealizovať centrálne riešenie overenia a spracovania autorizácie klikom v spoločných moduloch ústredného portálu verejnej správy s doložkou preukazujúcou vykonanú autorizáciu klikom v zmysle štandardov, čo dopady na spoločné moduly ako je centrálna elektronická podateľňa pre úpravu centrálne zasielaného výsledku overenia, modul elektronických schránok pre zobrazovanie informácií o autorizácii klikom, modul elektronického doručovania pre spracovanie výsledku overenia v autorizačnej doložke listinného rovnopisu a modul dlhodobého uchovávania pre spracovanie upraveného výsledku overenia podpisov. Zároveň je potrebné zabezpečiť vytváranie autorizácie klikom v súlade s ustanovením a štandardmi pre podania vytvárané na ústrednom portáli verejnej správy s doložkou preukazujúcou autorizáciu klikom. Autorizácia klikom v súčasnosti nie je zrealizovaná na ústrednom portáli a riešenie centrálneho overovania v spoločných moduloch a vytvárania na ústrednom portáli verejnej správy nie sú pokryté projektom Slovensko v mobile.

K bodu 51 (§ 23 odseky 9 a 10):

Navrhuje sa explicitne vyjadriť spôsob implementácie tzv. „autorizácie klikom“ na ústrednom portáli a na špecializovanom portáli. Kým pre ústredný portál, ako centrálny komponent, sa vyžaduje, aby tento spôsob autorizácie bol dostupný pre všetky podania, ktoré takto autorizované byť môžu, pre špecializované portály sa ponecháva možnosť voľby, pre ktoré elektronické služby tento spôsob zavedú. Dôvody pre možnosť výberu na strane špecializovaných portálov spočívajú najmä v tom, že špecializované portály neimplementujú „univerzálnu autorizačnú funkciu", ale obvykle je pre určitý typ podania na portáli celý proces jeho spracovania, ktorý logicky končí jeho autorizáciou a odoslaním - pre iné typy podaní voči tomuto OVM nemusí tento portál poskytovať takúto podporu. Okrem toho, rôzne typy podaní

40

spojené s rôznou úrovňou vyžadovanej spoľahlivosti, preto spôsob implementácie tzv. „autorizácie klikom“ a príslušná funkcia špecializovaného portálu budú pre rôzne typy podaní rôzne. V neposlednom rade, spracovanie rôznych typov podaní cez špecializovaný portál môže byť viazané na rôzne systémy, postupy, či organizačné jednotky, čo by pri plošnej povinnosti zavedenie takejto autorizácie automaticky znamenalo množstvo ďalších zmien.

O akceptovaní uznaných spôsobov autorizácie pre konkrétne elektronické služby by mal rozhodovať gestor danej elektronickej služby. V prípade, ak by sa predpísala možnosť používať všetky spôsoby autorizácie prostredníctvom ústredného portálu verejnej správy, bez možnosti voľby pre gestora služby, znamenalo by to stratu kontroly gestora služby nad určovaním akceptovaných spôsobov autorizácie, čo by nebolo vhodné. Z tohto dôvodu sa navrhuje doplnenie nového odseku 10.

K bodu 52 až 54 (§ 24 ods. 2, 3 a § 25 ods. 1):

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypustením inštitútu IOM.

K bodu 55 (§ 26 ods. 2):

Vzhľadom na zmenu v spôsobe vytvárania elektronických úradných dokumentov a v ustanovení možnosti vytvárať ich aj bez použitia elektronického formulára sa navrhuje upraviť povinnosť vytvárania elektronických formulárov a zúžiť ju len na formuláre k tým elektronickým úradným dokumentom, ktoré sa s ich použitím vytvárajú. Inak povedané, v oblastiach a v konaniach, kde budú vydávané elektronické úradné dokumenty bez použitia elektronického formulára nebude mať ústredný orgán povinnosť vzory elektronických formulárov vytvárať. V ostatných oblastiach a konaniach, kde sa elektronické formuláre budú na vytváranie elektronického úradného dokumentu používať, zostane povinnosť podľa § 26 ods. 2 bez zmeny.

K bodom 56 až 59 (§ 26 ods. 5 až § 28):

Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na zmenu v spôsobe vyhotovovania elektronického úradného dokumentu.

Pokiaľ ide o povinnosť podľa § 27 ods. 5, na základné údaje a ich dátovú štruktúru sa použije ustanovenie bodov 2.3.7 a 2.3.8 vyhlášky č. 78/2020 Z. z. o štandardoch pre informačné technológie verejnej správy v znení vyhlášky č. 546/2021 Z. z. Podľa týchto ustanovení dátová štruktúra pre základné údaje bude obsahovať najmenej údaje uvedené vo forme samostatných dátových prvkov, ktorými (i) názov orgánu, ktorý konanie či úkon uskutočnil, (ii) identifikátor osoby orgánu, ktorý konanie či úkon uskutočnil, (iii) dátum vydania elektronického úradného dokumentu, (iv) identifikačné údaje elektronického úradného dokumentu, a (v) predmet konania. Dátová štruktúra zároveň spravidla bude obsahovať aj (i) typ elektronického úradného dokumentu, a (ii) poštovú doručovaciu adresu.

K bodu 60 (§ 30 odsek 1):

Legislatívno-technická úprava spresňujúca obsah elektronickej doručenky.

K bodu 61 (§ 31a ods. 6):

Legislatívno-technická úprava spresňujúca platné znenie zákona.

K bodu 62 (§ 31a ods. 11):

Legislatívno-technická úprava spresňujúca platné znenie zákona.

K bodu 63 (§ 31a odsek 12):

41

OVM, ktoré nie zapojené do centrálneho úradného doručovania, dnes musia overovať stav elektronickej schránky adresáta alebo osoby, ktorej sa doručuje. Táto povinnosť vyplýva z úvodnej vety odseku 1, podľa ktorého OVM povinnosť doručovať elektronicky, pričom miestom na doručovanie je elektronická schránka, ktorá je aktívna. OVM je teda povinný zistiť, či je schránka aktívna na doručovanie, či manuálne alebo automatizovane, aby mohol splniť zákonnú požiadavku „doručovať do aktívnej elektronickej schránky“.

Uvedené pravidlo za cieľ odosielať prostredníctvom modulu elektronického doručovania len tie úradné správy, ktoré môžu byť reálne doručené a nezahlcovať zbytočne ústredný portál.

Navrhuje sa povinnosť overovať stav elektronickej schránky vyjadriť aj explicitne, pričom výnimka z tejto povinnosti sa bude týkať len OVM, ktoré zapojené do centrálneho úradného doručovania, a to práve z dôvodu, že predmetnú povinnosť zabezpečuje správca modulu elektronického doručovania.

K bodu 64 (§ 31a ods. 14):

Navrhuje sa doplniť možnosť vytvárania informácie o výsledku doručenia v prípadoch, keď poštový podnik bude mať k dispozícii údaje o doručení poštovej zásielky z informačného systému International Postal System (IPS), ktorú tam uvedie poštový podnik krajiny určenia. Zároveň sa navrhuje doplniť, že informácia o výsledku doručenia nebude obsahovať dôvody nedoručenia nakoľko tieto dôvody sa v IPS neuvádzajú.

K bodu 65 (§ 32 odseky 5 až 7):

Legislatívno-technické úpravy, v časti nadväzujúce aj na zmenu v § 14 ods. 1 a 32 ods. 5.

K bodu 66 (§ 34 ods. 2 a 4):

Navrhuje sa zúženie povinnosti zverejňovania informácií prostredníctvom elektronickej úradnej tabule. Zo skúsenosti vyplýva, že tento nástroj je pri informovaní verejnosti resp. účastníkov administratívnych konaní a adresátov zverejnených dokumentov nadbytočný v časti týkajúcej sa dokumentov, ktoré zverejňované na webových sídlach. Používatelia elektronických služieb štátu zároveň preferujú webové sídla jednotlivých orgánov verejnej moci.

K bodom 67 až 69 (§ 35 odseky 3 a 4)

Navrhuje sa rozšíriť okruh subjektov, oprávnených vykonávať zaručenú konverziu aj o banky a pobočky zahraničných bánk, a to ako svojho druhu doplnkovú činnosť pre ich klientov, ak sa vykonáva v súvislosti s bankovými činnosťami, ktoré pre klienta poskytujú. Takáto úprava má potenciál zjednodušiť komunikáciu klientov bánk napr. so štátnymi orgánmi v katastrálnom konaní.

Okrem uvedeného sa navrhuje legislatívno-technická úprava odseku 3 písm. a) a b) a v odseku 4, súvisiaca s vypustením inštitútu IOM.

K bodom 70 až 80 (§ 36 až 39):

Návrhy zmien v zaručenej konverzii majú za cieľ posilniť dôveryhodnosť novovzniknutých dokumentov, odbúrať administratívnu náročnosť spojenú s vedením „lokálnych“ evidencií a vytváraním osvedčovacích doložiek a ustanoviť jedno dôveryhodné miesto overenia záznamu o vykonanej konverzii. V praktickej rovine toto riešenie odbúra potrebu autorizácie záznamu o zaručenej konverzii a tým aj potenciálne problémy v komunikácii a verifikačných procesoch na strane centrálnej evidencie. Z hľadiska procesu výkonu zaručenej konverzie sa pravidlá nemenia, rozdiel bude najmä v postupnosti krokov a vytváraní výsledného novovzniknutého dokumentu. Počas procesu zaručenej konverzie bude podstatná komunikácia s centrálnou evidenciou, do ktorej sa budú vkladať údaje, dnes evidované v zázname zjednodušene

42

povedané, záznam sa bude vytvárať v centrálnej evidencii. Používanie aplikácií na zaručenú konverziu tým nebude dotknuté, rozdiel bude spočívať v tom, že záznam bude vytváraný takpovediac v reálnom čase a po vykonaní konverzie a vytvorení záznamu bude poskytnutý údaj do osvedčovacej doložky. Týmto údajom bude jednoznačný identifikátor záznamu danej zaručenej konverzie a okrem neho nebude doložka obsahovať žiadne iné údaje o zaručenej konverzii. Tým sa v praktickej rovine docieli, že novovzniknutý dokument vznikne ak bude záznam korektne zaznamenaný v centrálnej evidencii.

Vzhľadom na potrebu implementácie týchto zmien do procesov centrálnej evidencie sa navrhuje odklad účinnosti týchto zmien.

K bodu 81 (§ 39 odsek 7):

Legislatívno-technická úprava, zjednocujúca spôsob odkazu na štandardy.

K bodu 82 (§ 39 odsek 8):

Na základe požiadaviek z praxe sa zavádza možnosť pre osobitný predpis ustanoviť, že konkrétny OVM môže vykonávať zaručenú konverziu odplatne. Vo vzťahu k ostatným osobám vykonávajúcim konverziu naďalej zostáva zachovaný možný odplatný výkon s tým, že sadzobník úhrad bude explicitne ustanovený ako predpis, regulujúci maximálnu sumu odplaty. Do akého právneho titulu sa následne odplata premietne bude vecou osoby vykonávajúcej konverziu.

K bodom 83 až 91 [§ 40 až 44 a § 56 ods. 1 písm. b)]:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypustením inštitútu IOM.

K bodu 92 [§ 56 ods. 1 písm. e)]:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s presunom agendy vládneho cloudu do zákona č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 93 [§ 56 ods. 1 písm. f)]:

Navrhuje sa doplniť sankcia pre osobu vykonávajúcu konverziu za porušenie ustanovení zákona o e-Governmente pri výkone zaručenej konverzie. Dôvodom je, že táto sankcia v právnej úprave absentuje a dodržiavanie povinností pri výkone zaručenej konverzie je, vzhľadom na závažnosť následkov pri ich porušení, potrebné zabezpečiť aj týmto spôsobom.

K bodu 94 [§ 56 ods. 1 písm. g)]:

Vzhľadom na potrebu aj sankčne zabezpečiť dodržiavanie povinností podľa zákona o e-Governmente sa navrhuje pri tzv. všeobecnej skutkovej podstate vypustiť podmienku závažnosti spôsobu porušenia povinnosti.

K bodom 95 a 96 [§ 59 ods. 1 písm. a), e) a f)]:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypustením inštitútu IOM a úpravou náležitostí elektronickej doručenky.

K bodu 97 [§ 59 ods. 1 písm. g)]:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenami v regulácii autentifikátorov.

K bodu 98 [§ 59 ods. 1 písm. h)]:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenami v regulácii zaručenej konverzie.

43

K bodu 99 (§ 59 odsek 2):

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenami v regulácii autentifikátorov.

K bodu 100 (§ 60f ods. 5):

Navrhuje sa predĺžiť oprávnenie Sociálnej poisťovne, vytvárať a aktualizovať elektronický formulár elektronického podania a elektronického úradného dokumentu len ako elektronický dokument, ktorý nemusí spĺňať ďalšie náležitosti elektronického formulára podľa § 3 písm. i), § 24 ods. 2 písm. b) a c) a ods. 3 písm. a) a e) do 31. decembra 2023. Dôvodom návrhu je väzba na realizované projekty Sociálnej poisťovne, ako aj funkčnosť a dostupnosť nástroja na vytváranie elektronických formulárov, ktorý je v gescii NASES.

K bodu 101 (§ 60j):

Navrhujú sa ustanoviť prechodné ustanovenia k niektorým novým povinnostiam a navrhovaným zmenám.

Ustanovenia odsekov 1 3 sa týkajú zmien v elektronických schránkach. Vzhľadom na náročnosť zmeny elektronických schránok OVM a dopady súvisiace s deaktiváciou elektronickej schránky sa navrhuje prechodné obdobie na zabezpečenie procesu deaktivácie, ako aj umožniť v rámci prechodného obdobia OVM správy doručené do schránok, ktoré sú predmetom deaktivácie, uložiť alebo preposlať do inej jeho elektronickej schránky. Po úspešnej deaktivácii sa bude možné do schránky prihlásiť, no nebude možné vykonať v schránke žiadne úkony s uloženými správami, ani na ne odpovedať z tejto schránky.

Vo vzťahu k zavedeniu nového režimu deaktivácie elektronickej schránky fyzickej osoby podnikateľa v § 14 ods. 2 písm. d) sa navrhuje ustanoviť prechodné obdobie, potrebné na nastavenie procesov automatickej deaktivácie.

Ročné prechodné obdobie sa navrhuje aj na účely zriaďovania, resp. používania elektronickej schránky pre OVM, ktoré fyzickou osobou vykonávajúcou funkciu alebo činnosť v subjekte, ktorý aktivovanú elektronickú schránku 12 ods. 10). Dôvodom je potreba časového priestoru jednak na technické zabezpečenie tohto procesu na strane správcu modulu elektronických schránok a tiež pre samotné OVM na prispôsobenie interných procesov.

Z dôvodu zmeny režimu pre elektronické schránky zapísaných organizačných zložiek v § 12 ods. 4 písm. e), spojené s možnosťou ich deaktivácie na žiadosť sa navrhuje vyjadriť, že túto možnosť majú aj zapísané organizačné zložky, ktoré majú zriadenú a aktivovanú elektronickú schránku.

V nadväznosti na zmeny v regulácii autentifikátorov sa navrhuje ustanoviť prechodné obdobie najviac v trvaní dvoch rokov, počas ktorého bude možné používať autentifikátory vydané podľa doterajších predpisov. Toto obdobie zároveň bude slúžiť na podanie žiadosti o zápis autentifikačného prostriedku do novej evidencie, ak jeho prevádzkovateľ bude mať záujem na jeho zachovaní. Na vybudovanie evidencie sa navrhuje prechodné obdobie jedného roka.

V spojení so zmenami vo vytváraní elektronického úradného dokumentu sa navrhuje umožniť počas dvoch rokov používať dnes účinné ustanovenie § 28 ods. 6, keďže existujú OVM, ktoré majú informačné systémy a vydávanie elektronických úradných dokumentov implementované spôsobom využívajúcim túto možnosť.

Rovnako sa navrhuje prechodné ustanovenie vo vzťahu k zmenám v elektronickom doručovaní, podľa ktorého správy odoslané a nedoručené podľa doterajších predpisov sa doručujú podľa nových pravidiel a vo vzťahu k prebiehajúcim konaniam o správnych deliktoch.

K bodu 102 (§ 61a a 61b):

V spojení so zrušením inštitútu IOM sa navrhuje zrušiť aj príslušný vykonávací predpis, ktorým je vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 25/2014 Z. z. o integrovaných

44

obslužných miestach a podmienkach ich zriaďovania, označovania, prevádzky a o sadzobníku úhrad v znení neskorších predpisov.

V nadväznosti na zmeny v regulácii autentifikačných prostriedkov sa navrhuje zrušiť vyhlášku Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 29/2017 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o alternatívnom autentifikátore v znení vyhlášky č. 239/2019 Z. z. Tento autentifikačný prostriedok bude môcť byť používaný v zmysle prechodných ustanovení § 60i a rovnako tak na žiadosť Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zapísaný do novej evidencie.

K čl. II (zákon o súdnych poplatkoch)

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypustením inštitútu IOM.

K čl. III (zákon o správnych poplatkoch)

K bodu 1 (§ 4):

Navrhuje sa zavedenie oslobodenia od správneho poplatku pri prevode správy majetku štátu (generálne oslobodenie na všetky spoplatnené úkony a konania správnych orgánov).

S prevodom správy majetku štátu, ktoré realizujú správcovia majetku štátu, súvisí potreba uhradiť správne poplatky (najčastejšie súvisiace so zmenami v katastri nehnuteľností, výpismi z katastra, v evidencii vozidiel, prípadne ostatnými úkonmi). Správcovia majetku štátu sú legislatívne zadefinovaní v § 1 ods. 1 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších právnych predpisov ako

i)štátna rozpočtová organizácia a štátna príspevková organizácia,

ii)štátny fond,

iii)právnická osoba zriadená osobitným zákonom ak na základe zákona spravujú majetok štátu,

iv)štátny orgán bez právnej subjektivity, ak podľa zákona o správe majetku štátu alebo osobitného predpisu spravuje majetok štátu.

Keďže ide o organizácie štátnej správy, úhrada správneho poplatku pri prevode správy majetku štátu predstavuje na jednej strane výdavok štátneho rozpočtu a zároveň na druhej strane príjem do štátneho rozpočtu. Rozpočtovo je teda tento poplatok neutrálny, avšak organizácia platiaca poplatok musí v rozpočte nájsť dané prostriedky na realizovanie prevodu správu.

Nadbytočnosť tohto správneho poplatku v procese prevodu správy majetku štátu bola identifikovaná v priebehu mapovania a analýzy stavu podporných a administratívnych procesov vo vybraných inštitúciách verejnej správy a návrh optimalizovaných a unifikovaných podporných a administratívnych procesov (ďalej len „mapovanie CES“) v roku 2020.

V dotazníkovom prieskume k mapovaniu CES odpovedali dopytované štátne organizácie (spolu cca 460), že správny poplatok za prevod správy majetku sa dotýka:

•11 % organizácií štátnej správy platí správny poplatok ako organizácia ponúkajúca majetok,

•25 % organizácií štátnej správy platí správny poplatok ako organizácia prijímajúca majetok.

Budovanie Centrálneho ekonomického systému je založené na implementovaní efektívnej elektronizácie podporných a administratívnych procesov, a to vrátane procesov správy a evidencie majetku štátu. Svojimi technickými a metodickými nastaveniami sa snaží CES plniť požiadavky na informatizáciu a elektronizáciu v štátnej správe.

Cieľom navrhovanej zmeny je odstránenie administratívnej záťaže pri prevode správy majetku štátu. Odstránenie tejto administratívnej záťaže by malo pozitívny vplyv na efektívnejší výkon

45

elektronických služieb v rámci štátnej správy (štátna organizácia poskytuje napr. služby katastra inej štátnej organizácii).

Dôvodom úpravy v predkladanom návrhu zákona je, že táto požiadavka vznikla v spojení s aktuálnymi realizáciami projektov informačných technológií verejnej správy.

K bodom 2 až 6:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenami v regulácii zaručenej konverzie a s vypustením inštitútu IOM.

K čl. IV (zákon o katastri nehnuteľností):

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypustením inštitútu IOM.

K čl. V (zákon o štátnej správe v školstve a školskej samospráve)

Legislatívno-technické úpravy súvisiace so zmenami v § 12 ods. 10 zákona o e-Governmente.

K čl. VI (zákon o registri trestov):

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypustením inštitútu IOM.

K čl. VII (daňový poriadok)

K bodu 1 (odkaz 29):

Navrhuje sa upraviť znenie poznámky pod čiarou, a to z dôvodu, že odkazovalo na právny predpis, ktorý sa na účely doručovania nepoužíva. Aj touto zmenou sa vyjadruje fakt, že na účely doručovania úradných dokumentov správcom dane sa doručuje do elektronických schránok podľa zákona o e-Governmente a postupom zákona o e-Governmente.

K bodu 2 (§ 32 ods. 4):

Zákon o e-Governmente na účely zriaďovania schránok vychádza z pravidla „jedna schránka pre jedno právne postavenie“ a tieto právne postavenia sa v prípade konania podľa Daňového poriadku nezhodujú s postavením daňového subjektu (správca dane nemusí nevyhnutne rozlišovať medzi fyzickou osobou a fyzickou osobou podnikateľom, obe postavenie môžu byť subsumované pod daňový subjekt). Z uvedeného dôvodu sa navrhuje explicitne vyjadriť pravidlo, podľa ktorého správca dane v takomto prípade možnosť voľby, do ktorej schránky (do schránky, pre ktoré právne postavenie) elektronický dokument doručí. Doručenie do ktorejkoľvek z aktivovaných schránok bude na účely daňového konania riadnym doručením, ak má daňový subjekt viacero elektronických schránok.

K bodu 3 (§ 33 ods. 3):

Elektronická osobná schránka ako inštitút zostáva zachovaná, pre doručenie v prípadoch, kedy sa podľa osobitných predpisov nedoručuje do elektronickej schránky podľa zákona o e-Governmente. Na tento účel zostáva zachovaná aj úprava § 32 ods. 5 a 6. Aby sa predišlo prípadným výkladovým nejasnostiam navrhuje sa ustanoviť, že ak sa doručuje podľa zákona o e-Governmente, tak komunikácia cez elektronickú osobnú schránku nenahrádza doručovanie do elektronickej schránky podľa zákona o e-Governmente.

K čl. VIII (zákon o pozemkových spoločenstvách):

46

S cieľom sfunkčnenia a zefektívnenia procesu aktivácie elektronických schránok pozemkových spoločenstiev, keď je nevyhnutná jednoznačná identifikácia osôb oprávnených konať za spoločenstvo, vrátane osoby oprávnenej pristupovať a disponovať s elektronickou schránkou spoločenstva. Obdobný návrh bol uplatnený v rámci tzv. návrhu zákona o údajoch, avšak tento zákon nebol postúpený do ďalšieho legislatívneho procesu. Údaje umožňujúce prístup sú preto do súčasnosti riešené prostredníctvom provizórnych riešení a ich aplikácia je problematická. Preto sa navrhuje zaradenie týchto ustanovení do novely zákona o e-Governmente, s ktorým problematika priamo súvisí a umožní sa tým zabezpečenie riadneho a trvalého riešenia prístupu oprávnených osôb k elektronickým schránkam.

K bodu 1 [§ 23 ods. 1 písm. e)]:

Z hľadiska potreby komplexnosti a nezameniteľnosti údajov o členoch volených orgánov pozemkových spoločenstiev a osôb oprávnených konať za pozemkové spoločenstvo je vhodné, aby jednoznačný osobný identifikátor bol uvedený aj pri členoch výboru a dozornej rady.

K bodu 2 [§ 23 ods. 1 písm. f)]:

Z hľadiska jednoznačnosti priradenia oprávnení vstupovať do elektronickej schránky spoločenstva a nakladať s ňou je vhodné osobitne uvádzať fyzickú osobu oprávnenú nakladať s touto elektronickou schránkou spoločenstva a to najmä v prípadoch, ak toto oprávnenie nemá predseda spoločenstva, alebo ak je za predsedu alebo člena spoločenstva zvolená právnická osoba, ktorá je členom spoločenstva.

K bodu 3 (§ 23 ods. 3):

Z dôvodu ochrany osobných údajov sa vo verejne prístupnom registri navrhuje nezverejňovať dátum narodenia a rodné číslo fyzickej osoby. Ochranu rodného čísla, ako osobného údaju, je potrebné zabezpečiť aj pri vydávaní výpisu z registra pozemkových spoločenstiev. Údaj o dátume narodenia však navrhujeme ponechať ako súčasť výpisu vzhľadom na to, že výpis býva používaný pri komunikácii s orgánmi verejnej správy, poisťovňami, bankami a pod., kedy je potrebná nezameniteľná identifikácia osôb.

K bodu 4 (§ 25 ods. 1):

Z hľadiska princípu znižovania administratívnej záťaže sa neohlasujú zmeny údajov, ktoré si orgány verejnej moci získavajú z úradnej povinnosti. Ide najmä o údaje, ktoré orgány povinné získavať prostredníctvom referencovania príslušných hodnôt z referencovaných údajov.

K bodu 5 (§ 28 ods. 1):

Povinnosť oznámiť údaje o rodnom čísle je potrebné účinne vynútiť, preto je potrebné, aby túto povinnosť mohol v prípade nesplnenia účinne vynútiť okresný úrad v rámci štátneho dozoru.

K bodu 6 (§ 32c):

V rámci prechodných ustanovení sa dopĺňa povinnosť pozemkových spoločenstiev oznámiť údaje o rodnom čísle k zapísaným osobám konať za spoločenstvo a osobám v orgánoch spoločenstva tak, aby boli údaje v zdrojoch registra pre potreby jednoznačnej identifikácie osôb úplné. Keďže ide o dodatočný zápis údajov, nie o zápis zmien v orgánoch spoločenstva, nemožno tento návrh na zápis vyplývajúci zo zákonnej povinnosti považovať za takú zmenu údajov, ktorá by oprávňovala na výber správneho poplatku súvisiaceho so zápisom zmien na základe rozhodnutia pozemkového spoločenstva.

47

K čl. IX (zákon o upomínacom konaní):

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypustením inštitútu IOM.

K čl. X (zákon o informačných technológiách vo verejnej správe)

K bodu 1 [§ 3 písmeno c)]:

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 2 [§ 4 písm. b)]:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so spresnením pravidiel využívania Govnetu.

K bodu 3 [§ 6 ods. 1 písm. e)]:

V spojení s kompetenciami orgánu riadenia vo vzťahu k schvaľovaniu veľkých projektov a veľkých zmlúv v prevádzke sa navrhuje explicitne vyjadriť, že orgán vedenia, rovnako ako aj orgán riadenia o.i. povinní vykonávať správu informačných technológií verejnej správy aj s ohľadom na faktory, akými úlohy, ktoré musia plniť podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, resp. potreba reagovať na požiadavky koncových užívateľov.

K bodom 4 až 7 (§ 9 ods. 1 a 2):

Navrhovaná zmena súvisí so zmenou v povinnostiach v oblasti riadenia prevádzky 16) a jej podstatou je vytvorenie zoznamu, ktorý na rôzne účely v rámci riadenia prevádzky bude ustanovovať pre orgán riadenia záväzné hodnoty. Ide vo všetkých troch prípadoch (dostupnosť, spoločné aktíva a monitorované údaje) o povinnosti, ktoré zákonom orgánu riadenia uložené. Obsah evidencie teda nebude ukladať nové povinnosti, bude spresňovať obsah zákonom ustanovenej povinnosti a zabezpečí jej jednotné plnenie.

Vzhľadom na to, že obsah evidencie bude z povahy veci dynamický a bude predstavovať svojho druhu technické popisy a údaje, navrhuje sa zvoliť rovnaký režim, aký roky platí pre referenčné údaje.

K bodu 6 [§ 9 ods. 1 písm. t)]:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypustením inštitútu IOM.

K bodu 8 (§ 9 ods. 4):

Legislatívno-technická úprava.

K bodom 9 až 16 (§ 11 až 16):

Zmeny v oblasti riadenia prevádzky smerujú primárne do dvoch oblastí. Prvou oblasťou je príprava zákonného titulu na ustanovenie podrobností postupu pri zmluvách v prevádzke, ktoré sú definované ako právny vzťah, ktorého predmetom je činnosť potrebná na zabezpečenie prevádzky informačnej technológie verejnej správy, riešenia servisných požiadaviek, alebo činnosť spočívajúca v riešení zmenových požiadaviek v prevádzke vrátane úpravy, rozvoja, opravy informačnej technológie verejnej správy alebo odstránenia prevádzkového incidentu na informačnej technológii verejnej správy. Inak povedané, v praxi pôjde primárne o tzv. zmluvy o SLA, ako aj zmluvné záväzky na rozvoj informačných technológií verejnej správy. Pre tento typ zmlúv sa vytvára osobitná kategória z hľadiska posudzovania veľkosti, ako aj osobitné splnomocňovacie ustanovenie na úpravu podrobností ich správy a realizácie. Je tomu tak preto, že tieto zmluvy v prevádzke z povahy veci majú odlišný režim riadenia, než „bežné“ projekty a tento fakt sa chce reflektovať aj na zákonnej úrovni a následne na úrovni podrobností vo vykonávacom predpise.

48

Pojmy vo vzťahu k prevádzke bude upravovať pripravovaná vyhláška o zabezpečení prevádzky, servisu, podpory, monitoringu a hodnotenia informačných technológií verejnej správy. Logika usporiadania bude taká, že servisnou požiadavkou sa bude rozumieť požiadavka na činnosť iniciovaná používateľom informačnej technológie, ktorá je v rozsahu poskytovanej služby alebo iniciuje vytvorenie zmenovej požiadavky, v prípade že nie je v rozsahu poskytovanej služby. Následne potom požiadavka na činnosti, ktoré mimo rozsah poskytovanej služby konštituujú zmenovú požiadavku. Zmenou v prevádzke sa bude rozumieť činnosť, ktorej účelom je úprava, rozvoj, oprava informačnej technológie alebo odstránenie prevádzkového incidentu na informačnej technológii.

Vo vzťahu k projektom upravuje príslušné pojmy vyhláška č. 85/2020 Z. z. o riadení projektov v znení neskorších predpisov. Základným pojmom je projekt, ktorý je definovaný (aj) cez požiadavku úpravy informačných technológií verejnej správy prostredníctvom zmenových požiadaviek. Zmenové požiadavky v projekte následne definované cez účel, ktorým je činnosť, ktorej účelom je modernizácia, úprava a rozvoj informačnej technológie verejnej správy.

Základným kritériom pre rozlišovanie zmenových požiadaviek v prevádzke a v projekte je rozdiel v sledovanom cieli a následne aj dopad na úžitkovú hodnotu informačných technológií verejnej správy. Správa v prevádzke je totiž z povahy veci činnosťou primárne plánovanou a opakovanou, ktorej cieľom je primárne poskytovanie reakcií na požiadavky používateľa a riešenie prevádzkových incidentov (najmä obnovenie prevádzky služby, zaznamenanie, splnenie alebo nesplnenie servisnej požiadavky používateľa, diagnostikovanie, eskalácia a vyriešenie prevádzkového incidentu). Následne aj dopad na úžitkovú hodnotu informačných technológií verejnej správy v rámci správy prevádzky a zmien v prevádzke je iný, ako v prípade projektu. To znamená, že z pohľadu zmien v prevádzke ide primárne o udržanie, opravu a zlepšenie v priamej väzbe na danú službu, zatiaľ čo pri projekte ide primárne o zavedenie nových informačných technológií verejnej správy a v prípade zmeny o takú zmenu, ktorej cieľom je zvýšenie hodnoty daných informačných technológií verejnej správy a nie „len“ ich riadna prevádzka.

Z uvedeného vyplýva aj základný cieľ pre delenie zmien v projekte a v prevádzke, ktorým je umožnenie realizácie zmien v prevádzke primárne podľa metodiky a štandardu COBIT 2019 a nevyžadovanie postupov podľa PRINCE 2.

Druhou oblasťou je úprava zákonného rozdelenia a základu pre nastavenie riadenia prevádzky a samotné riadenie prevádzky, so súčasným doplnením osobitného splnomocňovacieho ustanovenia na úpravu príslušných podrobností vo vykonávacom predpise. Dôvodom tejto úpravy potreby aplikačnej praxe, najmä fakt, že v praxi je riadenie prevádzky spravované dominantne v súlade s metodikou a štandardom COBIT 2019, čomu úprava dnešného zákona síce nebráni, ale nie je systémovo nastavená pre potreby tejto metodiky. Z uvedeného dôvodu sa navrhujú úpravy v § 16 ods. 2 až 4.

K bodu 17 (§ 24a a 24b):

K § 24a

Právna úprava vládneho cloudu z hľadiska svojho obsahu a účelu súvisí so správou informačných technológií verejnej správy a s povinnosťami orgánov riadenia a orgánu vedenia (ministerstvo investícií), preto sa navrhuje jej presun do zákona č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Nakoľko tento zákon upravuje okrem všeobecných štandardov informačných technológií verejnej správy, ako aj štandardy cloud computingu a využívania cloudových služieb, právna úprava pravidiel využívania vládnych cloudových služieb a vedenia evidencie

49

vládnych cloudových služieb je vhodnejšia v rámci legislatívy informačných technológií verejnej správy.

S cieľom zosúladiť text pojmovo aj koncepčne s pôsobnosťou zákona č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa navrhuje nahradiť pojem „orgán verejnej moci“ pojmom „orgán riadenia“, pričom povinnosť používať vládne cloudové služby bude definovaná v závislosti od úrovne vládnych cloudových služieb, ktoré budú ustanovené podľa úrovne bezpečnosti v nadväznosti na kategorizáciu údajov, ktorých sa používanie cloudových služieb týka..

Vzhľadom na stav technológií a záruky, aké štandardné cloudové služby dnes poskytujú sa navrhuje vytvoriť priestor na používanie aj iných než vládnych cloudových služieb, a to od úrovne, ktorú ustanovia štandardy cloud computingu. V praxi to napríklad znamená, že orgán riadenia bude povinný pri výkone verejnej moci podľa zákona o e-Governmente použiť príslušnú úroveň vládnych cloudových služieb.

K § 24b

Subjekty verejnej správy dnes v zmysle štandardov používajú na bezpečnú a spoľahlivú vzájomnú komunikáciu elektronický komunikačný systém Govnet, ktorého prevádzkovateľom je Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby. Navrhuje sa zjednotiť používanie elektronického komunikačného systému Govnet naprieč orgánmi riadenia, ktoré štátnou rozpočtovou organizáciou napojenou na štátny rozpočet, spresniť účel a pravidlá používania Govnetu, ako aj služieb, ktoré dostupné v Govnete, a to vo vykonávacom predpise ministerstva investícií.

K bodom 18 a 19 (§ 26):

Úprava súvisiaca s vypustením inštitútu IOM, ktorej cieľom je ponechať výkon tejto činnosti IOM pre prevádzkovateľa, pre ktorého v zmysle dnešného znenia § 26 explicitne oprávnenie nevyplývalo.

K bodu 20 [§ 29 ods. 1 písm. c)]:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s úpravou vládneho cloudu.

K bodom 21 a 22 [§ 31 písm. c), f) a g)]:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s úpravou podmienok prevádzky.

K bodu 23 [§ 31 písmeno m) a n)]:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s úpravou Govnetu a s úpravou v § 26 ods. 2.

K bodu 24 (§ 33a):

Z hľadiska zachovania kontinuity evidencie vládnych cloudových služieb a ich používania sa navrhuje ustanoviť, že vládny cloud, vládna cloudová služba a ich evidencia podľa doterajších predpisov (zákon o e-Governmente) vládnym cloudom, vládnou cloudovou službou a ich evidenciou podľa č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K čl. XI (účinnosť)

Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje 1. októbra 2022, s odložením účinnosti zmien v zaručenej konverzii a zrušení vyhlášky o alternatívnom autentifikátore na 1. október 2024.

V Bratislave 26. mája 2022.

50

Eduard Heger v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Veronika Remišová v. r.

podpredsedníčka vlády a ministerka investícií,

regionálneho rozvoja a informatizácie

 

zobraziť dôvodovú správu
Načítavam znenie...
MENU
Hore