Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 325/2007 účinný od 01.10.2007

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

9

Dôvodová správa

Všeobecná časť

V súlade s pripravovaným zrušením krajských úradov ako orgánov miestnej štátnej správy k 30. septembru 2007 vyplynula potreba určiť subjekt, na ktorý prejde kompetencia po zrušených krajských úradoch v oblasti správy majetku štátu, uplatnenia reštitučných nárokov podľa zákona o mimosúdnych rehabilitáciách a evidencie spoločenstiev bytov a nebytových priestorov.

Navrhovaným zákonom prejdú vyššie uvedené kompetencie na obvodné úrady v sídle kraja.

Navrhovaným zákonom sa ďalej upravujú a precizujú niektoré ustanovenia platného zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov, ktoré vyplynuli z potrieb praxe. Ide napríklad o práva, povinnosti a príslušnosť správcu pri nakladaní s majetkom štátu v tzv. dočasnej správe, spôsoby zániku pohľadávky štátu. Návrh zákona zároveň upresňuje nakladanie s neupotrebiteľným majetkom štátu.

Návrh zákona nebude mať vplyv na štátny rozpočet, rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov.

Predložený návrh zákona je v súlade s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, v súlade s Ústavou SR ako aj inými zákonmi a všeobecne záväznými predpismi.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Problematika návrhu zákona:

a)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

b)nie je upravená v práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6. doložky zlučiteľnosti.

DOLOŽKA

Finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť

a podnikateľské prostredie

1. Odhad vplyvu na verejné financie a zamestnanosť

Návrh zákona nebude mať vplyv na počet zamestnancov. Na úseku správy majetku štátu a mimosúdnych rehabilitácií túto činnosť zabezpečujú zamestnanci v počte 102 miest. Na úseku registrácií spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov činnosť zabezpečujú zamestnanci v počte 9,1 miest. Zamestnanci zrušených krajských úradov plniaci úlohy v oblasti správy majetku štátu, uplatnenia reštitučných nárokov podľa zákona o mimosúdnych rehabilitáciách a evidencie spoločenstiev bytov a nebytových priestorov zo zákona č......../2007 Z. z. o zrušení krajských úradov a o zmene a doplnení zákona č. 515/2003 Z z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 263/2006 Z. z. prechádzajú na obvodné úrady v sídle kraja.

2. Odhad vplyvu na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Navrhovaná úprava nebude mať negatívny vplyv na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3. Odhad vplyvu na životné prostredie

Navrhovaná právna úprava nebude mať vplyv na životné prostredie.

4. Odhad vplyvu na podnikateľské prostredie

Navrhovaná právna úprava nebude mať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.

Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

V nadväznosti na navrhované ustanovenie § 5 zákona o správe majetku štátu sa vypustila druhá a tretia veta ustanovenia § 3 ods. 9, tak aby problematika správy majetku štátu nadobudnutého podľa osobitných predpisov bola komplexne zahrnutá do jedného ustanovenia.

K bodu 2

Navrhované znenie reaguje na pripravované zrušenie krajských úradov, z ktorého vyplýva nutnosť riešiť prechod pôsobnosti v oblasti majetku štátu, ktorý krajské úrady spravujú podľa § 5 platného zákona o správe majetku štátu. Tento majetok štátu nezískava správca za účelom plnenia úloh v rámci predmetu jeho činnosti alebo v súvislosti s ním, ale v rámci výkonu svojich kompetencií. Ide teda o osobitný spôsob nadobúdania majetku štátu podľa osobitných zákonov na základe odúmrte, trestu prepadnutia veci, trestu prepadnutia majetku, bezdôvodného obohatenia, dedenia či darovania. Správcom takého majetku štátu sa zo zákona stane obvodný úrad v sídle kraja, v územnom obvode ktorého sa nachádza, ak osobitný zákon nestanovuje inak. Majetok štátu v dočasnej správe, ktorý sa nenachádza na území Slovenskej republiky, spravuje ex lege Obvodný úrad Bratislava. Obvodný úrad v sídle kraja je zo zákona dočasným správcom aj toho majetku štátu, ktorý je preukázateľne vo vlastníctve štátu, ale jeho správcu nie je možné zistiť. Ide o prípady, ak na liste vlastníctva je ako vlastník uvedený len „Československý štát“ bez určenia správcu, prípadne tam uvedený správca už de jure neexistuje a jeho právny nástupca nie je známy.

Dočasný správca však nespravuje majetok, ktorý pripadol do vlastníctva Slovenskej republiky na základe darovania alebo dedenia zo závetu, keď darca alebo poručiteľ určil iného správcu. Dočasný správca je povinný viesť majetok štátu v osobitnej evidencii.

K bodu 3

Návrhom zákona sa reaguje na problém uplatňovania úrokov z omeškania pri pohľadávkach štátu, ktoré vznikli na základe rozhodnutí vydaných v správnom konaní. Platné znenie zákona o správe majetku štátu zakotvuje pre správcu pohľadávky štátu povinnosť bez výnimky uplatniť a vymáhať úroky z omeškania. V praxi to vedie k dvojitému postihu dlžníka, ktorému na základe osobitného zákona bola uložená peňažná sankcia (pokuta) a zároveň ho správca sankcionuje úrokom z omeškania v prípade neplnenia záväzku. Pohľadávku nie je potrebné uplatniť na súde, pretože právoplatné a vykonateľné rozhodnutie je podľa Exekučného poriadku exekučným titulom. To však neplatí na úrok z omeškania, ktorý je správca povinný uplatniť v občianskom súdnom konaní a tak získať exekučný titul. Pohľadávka sa preto vymáha v inom režime, ako jej príslušenstvo. Návrh odstraňuje uvedené disproporcie tak, že k týmto pohľadávkam štátu správca nebude uplatňovať úroky z omeškania.

K bodu 4

Navrhované znenie reaguje na trojročnú prekluzívnu lehotu ustanovenú správnym poriadkom pre nariadenie výkonu rozhodnutia s vymáhateľnosťou pohľadávky štátu. Dohodu o splátkach, bude môcť správca pohľadávky štátu rozvrhnúť maximálne na tri roky.

Navrhovaným znením sa upravuje dispozícia správcu s pohľadávkou štátu a zosúlaďuje sa zákon o správe majetku štátu so správnym poriadkom. Podľa správneho poriadku, v ktorom správne orgány rozhodujú aj o povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, nerešpektovaním ktorých vzniká pohľadávka štátu, výkon rozhodnutia možno nariadiť v trojročnej prekluzívnej lehote. Táto prekluzívna lehota koliduje s desaťročnou premlčacou lehotou podľa § 110 Občianskeho zákonníka z uznania dlhu, ktorá je podmienkou pre uzavretie dohody o splátkach. Uznanie dlhu nemá za následok zánik pôvodného záväzku a jeho nahradenie novým záväzkom z dôvodu uznania. Z tohto dôvodu uznanie dlhu, ktoré je obligatórnym predpokladom uzavretia dohody o splátkach, spôsobuje len predĺženie všeobecnej premlčacej lehoty, ktoré však vo väzbe na osobitné ustanovenie § 71 ods. 3 správneho poriadku, nemá vplyv na prekluzívnu trojročnú lehotu, v ktorej možno nariadiť výkon rozhodnutia. Naviac pohľadávky štátu, ktoré vznikli na základe rozhodnutí vydaných v správnom konaní, sú pohľadávkami štátu z verejného práva. Charakter pohľadávok štátu z práva verejného zostáva trvalo zachovaný a nemôže sa zmeniť. Zabrániť márnemu uplynutiu prekluzívnej lehoty je možné len uskutočnením právneho úkonu, ktorý je predvídaný v správnom poriadku, t.j. nariadením výkonu rozhodnutia. Z tohto dôvodu splatnosť pohľadávky štátu z práva verejného možno rozvrhnúť maximálne do troch rokov odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia, tak aby správca pohľadávky štátu mal reálnu možnosť začať výkon rozhodnutia, ak dlžník niektorú zo splátok nezaplatí riadne a včas.

Ak dlžníci sú trvale v zlej sociálnej alebo ekonomickej situácii, zákon o správe majetku štátu má nástroje (napríklad trvalé upustenie od vymáhania pohľadávky štátu, odpustenie dlhu), ktoré umožňujú riešiť túto situáciu. Rozvrhom splatnej pohľadávky štátu na dobu prekračujúcu tri roky, vznikajú tiež neprimerane nároky (administratívne a personálne) na správcov, ktorí sú povinní sledovať dodržiavanie dohodnutého splátkového kalendára dlžníkmi.

K bodu 5

Definujú sa formy zániku pohľadávky štátu. Navrhovaným ustanovením sa rieši tiež zánik časti pohľadávky štátu, ktorá bola podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov odpustená, pretože nebola potvrdená v reštrukturalizačnom pláne (za predpokladu, že dlžník včas a riadne uhradí určenú peňažnú pohľadávku štátu podľa schváleného reštrukturalizačného plánu).

Súčasne sa skracuje trojročná lehota, počas ktorej je správca povinný viesť pohľadávku štátu v účtovnej evidencii, a to na jeden rok. Dôjde tým k zníženiu administratívnej náročnosti pri evidovaní pohľadávky štátu, od vymáhania ktorej bolo správcom upustené.

K bodu 6

Navrhované ustanovenie umožňuje správcom pohľadávky štátu za podmienok ustanovených v príslušných ustanoveniach Občianskeho zákonníka uzavrieť písomnú dohodu o urovnaní. Dohoda o urovnaní nepodlieha súhlasu zriaďovateľa (§ 8c ods.3 zákona). Správca pohľadávky štátu musí samostatne posúdiť splnenie podmienok, za akých možno uzavrieť túto dohodu a zodpovedá za jej vymoženie.

K bodom 7 až 11

Ide o legislatívno-technické úpravy nevyhnutné po novelizácii zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov zákonom č. 534/2005 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 12

Vzhľadom na zrušenie Výmeru Ministerstva financií Slovenskej republiky č. R - 1/1996, ktorým sa určuje rozsah tovaru s regulovanými cenami (oznámenie č. 89/1996 Z. z.) v znení neskorších predpisov je toto ustanovenie neaplikovateľné.

K bodu 13

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 14

Neupotrebiteľný majetok štátu je správca povinný fyzicky zlikvidovať, okrem vecí, ktoré môžu byť využité ako druhotná surovina. Neupotrebiteľný majetok štátu charakteru druhotnej suroviny je správca povinný ponúknuť osobám, v predmete činnosti ktorých je ich výkup a majú na to príslušné oprávnenie podľa osobitných predpisov. Ide o výnimku z bezodplatného naloženia s neupotrebiteľným majetkom štátu. Za neupotrebiteľný majetok štátu nemôže byť vyhlásený majetok, ktorý je kultúrnou pamiatkou, historickým knižničným dokumentom, historickým knižničným fondom, zbierkovým predmetom a tiež pozemky vo vlastníctve štátu.

K bodu 15

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 16

Navrhovaním znením sa umožňuje správcovi, zriaďovateľovi a ministerstvu financií spracúvať osobné údaje, ktoré sú dotknuté pri nakladaní s majetkom štátu. Pod pojmom „majetkové pomery“ možno zahrnúť hnuteľný majetok, nehnuteľný majetok, majetkové práva a iné majetkové hodnoty. Majetkové pomery fyzickej osoby sa preukazujú akýmkoľvek hodnoverným spôsobom, napr. osvedčením o dedičstve.

K bodu 17

V nadväznosti na navrhovanú úpravu prechodu správy majetku štátu podľa § 3 ods. 6 návrhu zákona č. ......../2007 Z. z. o zrušení krajských úradov a o zmene a doplnení zákona č. 515/2003 Z. z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 263/2006 Z. z., podľa ktorého sa navrhuje prechod správy majetku štátu, ktorý mal do 30. septembra 2007 v správe krajský úrad do správy obvodného úradu, v ktorého územnom obvode sa nehnuteľný majetok štátu nachádza, by do správy obvodných úradov v sídle kraja prešiel majetok, ktorý spravoval krajský úrad podľa § 5 zákona o správe majetku štátu.

V záujme jednoznačnosti sa zakotvuje, že ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú aj na pohľadávky, ktoré vznikli pred účinnosťou zákona. Ide o ustanovenie zákona dotýkajúce sa pohľadávok štátu, ktoré vznikli pred dňom jeho účinnosti. Navrhovaná právna úprava je úpravou priaznivejšou pre dlžníka štátu, pretože upúšťa od povinnosti správcu pohľadávky štátu uplatniť a vymáhať úrok z omeškania u pohľadávok štátu z verejného práva, rozširuje okruh pohľadávok štátu, ktoré ex lege zanikajú, a preto dlžníkovi odpadne právny titul na plnenie, a tiež umožňuje uzavrieť dohodu o urovnaní.

Súčasne sa zakotvuje, že už uzatvorené dohody o splátkach sa budú riadiť doterajšími predpismi.

Platné znenie zákona umožňuje prevod niektorých rozostavaných stavieb, ktorých investorom je krajský úrad, do majetku obcí alebo vyšších územných celkov na základe dohody uzatvorenej s krajským úradom. V súvislosti so zrušením krajských úradov je potrebné určiť aj subjekt, na ktorý prejde investorská funkcia k rozostavaným stavbám, ktoré podľa zákona č. 138/1991 Z. z. o majetku obcí v znení neskorších predpisov a zákona č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov neprešli k 1. júnu 2003 na tieto subjekty len preto, že nebol určený ich budúci užívateľ. Obvodný úrad v sídle kraja bude oprávnený uzatvoriť s obcou alebo vyšším územným celkom dohodu o prevode takejto stavby (bez ohľadu na štádium rozostavanosti). Ide o osobitné nakladanie majetkom štátu, na ktoré sa nevzťahujú ustanovenia § 8 a 8a zákona o správe majetku štátu.

K Čl. II

K bodu 1

Upravuje sa prechod pôsobnosti krajských úradov v oblasti mimosúdnych rehabilitácií na obvodné úrady v sídle kraja vzhľadom na navrhované zrušenie krajských úradov. Podľa platného znenia zákona č. 319/1991 Zb. podávajú oprávnené osoby žiadosť o finančnú náhradu na ministerstvo financií prostredníctvom krajského úradu, ktorý žiadosť preskúma a ak nie je úplná, zabezpečí jej doplnenie. Krajské úrady taktiež zastupujú ministerstvo financií v súdnych sporoch o poskytnutie finančnej náhrady. Navrhuje sa, aby uvedená pôsobnosť v oblasti mimosúdnych rehabilitácií prešla na obvodné úrady v sídle kraja, na ktorých budú túto špecifickú agendu zabezpečovať pracovníci bývalých krajských úradov, ktorí ju zabezpečovali doteraz.

K bodu 2

Podľa § 7 zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov možno osobné údaje spracúvať len so súhlasom dotknutej osoby. Tento súhlas sa nevyžaduje, ak sa osobné údaje spracúvajú na základe osobitného zákona, ktorý ustanoví zoznam osobných údajov a účel ich spracúvania. Ministerstvo financií SR spracúva osobné údaje fyzických osôb pri posudzovaní ich žiadostí o finančnú náhradu podľa zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách. Ak ministerstvo financií prizná oprávnenej osobe nárok na finančnú náhradu, ktorá sa podľa § 13 zákona o mimosúdnych rehabilitáciách vypláca v cenných papieroch, požiada podľa § 8 zákona č. 319/1991 Zb. o vydanie cenných papierov Fond národného majetku Slovenskej republiky. Žiadosť o vydanie cenných papierov musí obsahovať aj rodné číslo oprávnených osôb ako ich identifikačný, nezameniteľný znak. Navrhuje sa preto upraviť v návrhu zákona oprávnenie ministerstva financií spracúvať osobné údaje oprávnených osôb a poskytnúť ich Fondu národného majetku SR na účely vyplatenia finančnej náhrady podľa § 8 zákona č. 319/1991 Zb..

K Čl. III

K bodu 1 až 3

Kompetencia viesť register spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov prechádza na obvodné úrady v sídle kraja príslušné podľa sídla spoločenstiev vlastníkov bytov.

K bodu 4

Prostriedky získané z predaja bytov, domov a pozemkov sú podľa súčasnej úpravy zdrojom povinne vytváraného fondu rozvoja bývania a nezaraďujú sa do príjmov rozpočtu obce. Platné znenie zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 611/2004 Z. z. upravuje tvorbu mimorozpočtových peňažných fondov, ktorých zdrojom je predovšetkým prebytok rozpočtu za uplynulý rozpočtový rok, ako aj ďalšie zdroje ustanovené týmto zákonom. Použitie prostriedkov fondu rozvoja bývania bez zaradenia týchto prostriedkov do rozpočtu počas roka nie je v súlade s pravidlami tvorby a použitia rozpočtových prostriedkov. Z uvedeného dôvodu je nevyhnutné navrhovanú úpravu zosúladiť s pravidlami používania prostriedkov rozpočtu obce.

K Čl. IV

Navrhuje sa účinnosť od 1. októbra 2007.

Vládny návrh zákona schválila vláda Slovenskej republiky uznesením č. 365/2007 z 18.4.2007.

Robert Fico, v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ján Počiatek, v.r.

minister financií

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu