Zákon o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov 324/2011 účinný od 01.02.2016 do 30.06.2016

Vládny návrh zákona o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Predloženým návrhom zákona o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len 'návrh zákona') sa v plnej miere preberá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ z 21. mája 2013 o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorou sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (smernica o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov) (ďalej len 'smernica') a implementuje sa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 524/2013 z 21. mája 2013 o riešení spotrebiteľských sporov online, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (nariadenie o riešení spotrebiteľských sporov online) (ďalej len 'nariadenie'). Návrh zákona sa predkladá na základe uznesenia vlády SR č. 566 z 26. septembra 2013 k návrhu na určenie gestorských ústredných orgánov štátnej správy a niektorých orgánov verejnej moci, zodpovedných za prebratie a aplikáciu smerníc.

Návrh zákona sa predkladá za úč elom transpozície smernice a implementácie nariadenia, ktoré zavádzajú nové pravidlá v rámci alternatívneho riešenia spotrebiteľských sporov. Z tohto dôvodu je potrebné prijatie nového zá kona ako aj doplnenie a zmena niektorých zákonov, čím sa doplní v súčasnosti platná právna úprava.

Zámerom návrhu zákona je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov a zároveň prispieť k riadnemu fungovaniu vnútorného trhu tým, že sa zabezpečí, aby sa spotrebitelia mohli v prípade sporu s predávajúcim obrátiť na subjekt alternatívneho riešenia sporov, ktorý bude vykonávať nezávislé, nestranné, transparentné, účinné, rýchle a spravodlivé postupy alternatívneho rie šenia spotrebiteľských sporov.

Cieľom návrhu zákona je tiež prispieť k vysokej právnej istote tak spotrebiteľov, ako aj podnikateľ ov a to ustanovením základných pravidiel postupu pri alternatívnom riešení sporu medzi spotrebiteľom a predávajúcim vyplývajúcim zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiacim so spotrebiteľ skou zmluvou pred subjektom alternatívneho riešenia sporov. Návrhom zákona sa tiež ustanovujú požiadavky na zápis právnickej osoby do zoznamu subjektov alternatívneho riešenia sporov, práva a povinnosti subjektov alternatívneho riešenia sporov, fyzickej osoby poverenej alternatívnym riešením sporov a účastníkov alternatívneho riešenia sporu.

Návrhom zákona sa zároveň mení aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorší ch predpisov, v ktorom dochádza napríklad k rozšíreniu informačných povinností, ktoré je predávajúci povinný poskytnúť spotrebiteľovi. Predávajúci bude povinný informovať spotrebiteľa o subjektoch alternatívneho riešenia sporov, do ktorých pôsobnosti tento predávajúci patrí. Návrhom zákona sa tiež menia niektoré súvisiace ustanovenia zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorn ého trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov, zákona č. 402/2013 Z. z. o Ú rade pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb a Dopravnom úrade a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunik áciách v znení neskorších predpisov a zákona č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkový ch priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodný mi zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Predkladaný návrh zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, a to z dôvodu, že v zmysle smernice musia členské štáty vytvoriť systém, v ktorom sa každý spotrebiteľ bude môcť so svojimi spormi obrátiť na subjekt alternatívneho riešenia sporov. Návrh zákona bude mať tiež vplyvy na podnikateľské prostredie, pozitívne sociálne vplyvy a pozitívne vplyvy na informatizáciu spoločnosti. Vplyvy na životné prostredie sa nepredpokladajú.

zobraziť dôvodovú správu

Zákon o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Predloženým návrhom zákona o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) sa v plnej miere preberá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ z 21. mája 2013 o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorou sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (smernica o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov) (ďalej len „smernica“) a implementuje sa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 524/2013 z 21. mája 2013 o riešení spotrebiteľských sporov online, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (nariadenie o riešení spotrebiteľských sporov online) (ďalej len „nariadenie“). Návrh zákona sa predkladá na základe uznesenia vlády SR č. 566 z 26. septembra 2013 k návrhu na určenie gestorských ústredných orgánov štátnej správy a niektorých orgánov verejnej moci, zodpovedných za prebratie a aplikáciu smerníc.
Návrh zákona sa predkladá za účelom transpozície smernice a implementácie nariadenia, ktoré zavádzajú nové pravidlá v rámci alternatívneho riešenia spotrebiteľských sporov. Z tohto dôvodu je potrebné prijatie nového zákona ako aj doplnenie a zmena niektorých zákonov, čím sa doplní v súčasnosti platná právna úprava.

Zámerom návrhu zákona je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov a zároveň prispieť k riadnemu fungovaniu vnútorného trhu tým, že sa zabezpečí, aby sa spotrebitelia mohli v prípade sporu s predávajúcim obrátiť na subjekt alternatívneho riešenia sporov, ktorý bude vykonávať nezávislé, nestranné, transparentné, účinné, rýchle a spravodlivé postupy alternatívneho riešenia spotrebiteľských sporov.

Cieľom návrhu zákona je tiež prispieť k vysokej právnej istote tak spotrebiteľov, ako aj podnikateľov a to ustanovením základných pravidiel postupu pri alternatívnom riešení sporu medzi spotrebiteľom a predávajúcim vyplývajúcim zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiacim so spotrebiteľskou zmluvou pred subjektom alternatívneho riešenia sporov. Návrhom zákona sa tiež ustanovujú požiadavky na zápis právnickej osoby do zoznamu subjektov alternatívneho riešenia sporov, práva a povinnosti subjektov alternatívneho riešenia sporov, fyzickej osoby poverenej alternatívnym riešením sporov a účastníkov alternatívneho riešenia sporu.

Návrhom zákona sa zároveň mení aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, v ktorom dochádza napríklad k rozšíreniu informačných povinností, ktoré je predávajúci povinný poskytnúť spotrebiteľovi. Predávajúci bude povinný informovať spotrebiteľa o subjektoch alternatívneho riešenia sporov, do ktorých pôsobnosti tento predávajúci patrí. Návrhom zákona sa tiež menia niektoré súvisiace ustanovenia zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov, zákona č. 402/2013 Z. z. o Úrade pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb a Dopravnom úrade a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a zákona č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Predkladaný návrh zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, a to z dôvodu, že v zmysle smernice musia členské štáty vytvoriť systém, v ktorom sa každý spotrebiteľ bude môcť so svojimi spormi obrátiť na subjekt alternatívneho riešenia sporov. Návrh zákona bude mať tiež vplyvy na podnikateľské prostredie, pozitívne sociálne vplyvy a pozitívne vplyvy na informatizáciu spoločnosti. Vplyvy na životné prostredie sa nepredpokladajú.

Vládny návrh zákona o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Dôvodová správa

Osobitná časť

K čl. I

K § 1

Úvodn é ustanovenie návrhu zákona definuje okruhy spoločenských a právnych vzťahov, na ktoré sa zákon vzťahuje. S prihliadnutím k základnému účelu návrhu zákona, ktorým je implementácia Smernice Eur ópskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov (ďalej len 'smernica') do slovenského právneho poriadku, sa toto ustanovenie zmieňuje o úprave základný ch pravidiel postupu pri riešení spotrebiteľských sporov pred subjektom alternatívneho riešenia sporov (ďalej len 'subjekt alternatívneho riešenia sporov' alebo 'subjekt'), podmienkach, ktoré musia byť splnené na zapísanie žiadateľ a do zoznamu subjektov alternatívneho riešenia sporov, práva a povinnosti, ktoré zákon určuje týmto subjektom, fyzickým osobám, ktoré riešia spotrebiteľské spory a stranám alternatívneho riešenia sporu. Súčasťou zákona je aj úprava pô sobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len 'ministerstvo') a ustanovenie sankcií za jeho porušenie.

Odsek 2 zavedením legislatívnych skratiek vymedzuje pojmy 'vnútroštátny spor' a 'cezhraničný spor', v záujme zdôraznenia skutočnosti, že navrhovaná právna úprava sa vzťahuje nielen na spory medzi spotrebiteľmi a predávajúcimi na území Slovenskej republi ky, ale aj na spory medzi zahraničnými spotrebiteľmi a predávajúcimi so sídlom v Slovenskej republike.

Naproti pozitívnemu vyjadreniu pôsobnosti v odsekoch 1 a 2, návrh zá kona v odseku 3 uvádza aj okruh právnych vzťahov, ktoré sú vyňaté z jeho pôsobnosti. Ide najmä o spory vyplývajúce zo vzájomných obchodných zmlúv medzi podnikateľ mi a spory, v ktorých si predávajúci uplatňuje svoje právo voči spotrebiteľovi. Nakoľko cieľom tohto zákona je v súlade s cieľom smernice poskytnúť priestor spotrebiteľom na ochranu a vymáhanie ich spotrebiteľských práv, jeho súčasťou nie je úprava postupu, kedy si predávajúci uplatňuje svoje právo voči spotrebiteľovi. Priestor na tento postup zotrvá va v rámci iných právnych úprav, ako sú napríklad predpisy o mediácii, rozhodcovskom konaní alebo súdnom konaní.

Ïalším okruhom právnych vzťahov vylúčených z pôsobnosti tohto zákona sú aj služby všeobecného záujmu, ktor é sú poskytované bezodplatne. Ide najmä o služby poskytované verejnými inštitúciami a verejnými organizáciami alebo organizáciami samosprávy, ktoré poskytujú svoje služby verejnosti, akými sú napr íklad poskytovanie verejného osvetlenia, odstraňovanie snehu, výrub a úprava drevín alebo opravy ciest a iné. Vylúčené z pôsobnosti tohto zákona je aj riešenie sporov, ktoré je vykonávané samotným predávajúcim alebo osobami, ktoré ho zastupujú na zá klade pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného právneho vz ťahu. Ide najmä o vylúčenie postupov vykonávaných v rámci vnútorných organizačných štruktúr predávajúcich (tzv. 'in-house mediácia'), prípadne externými firmami, ktoré na zmluvnom základe vybavujú pre predávajúceho sťažnosti spotrebiteľov. Zákon sa v súlade s vymedzením rozsahu pôsobnosti v § 1 ods. 1 písm. a) obmedzuje výlučne na stanovenie požiadaviek na alternatívne riešenie s porov pred subjektmi zapísanými v zozname vedenom ministerstvom, preto postupy vedené v rámci vnútorných procesov predávajúcich zostávajú touto úpravou nedotknuté. Vo vzťahu k právnym vzťahom vylúčených z pôsobnosti tohto zákona je treba poznamenať, že ich výpočet je priamou transpozíciou s mernice 2013/11/EÚ.

V odseku 5 sa z dôvodu jednoznačnosti vymedzuje vzťah k zákonu č. 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnen í niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré zostávajú navrhovanou právnou úpravou nedotknuté.

K § 2

Návrh zákona v ustanovení § 2 definuje základný pojem tohto zákona, ktorým je alternatívne riešenie sporov a súč asne vymedzuje, kto sú strany sporu. Cieľom nového inštitútu alternatívneho riešenia sporov je vytvorenie novej možnosti pre spotrebiteľov riešiť svoj spor s predávajúcim rýchlo, efektívne, menej formálne a predovš etkým bezplatne alebo s minimálnymi nákladmi oproti dnes existujúcim formám riešenia sporov, ktorými sú napr. mediácia, rozhodcovské alebo súdne konanie. Týmto spôsobom sa má dopomôcť najm ä k flexibilite v komunikácii počas riešenia spotrebiteľského sporu a k šetreniu času, prostriedkov a nákladov súvisiacich s uplatnením práv spotrebiteľa. Cieľom cel ého postupu alternatívneho riešenia sporu pred subjektom je dosiahnutie zmierlivého riešenia, resp. dohody medzi spotrebiteľom a predávajúcim o vyriešení sporu, ktorá sa po súhlase oboch strán s jej znením stáva záväzným právnym podkladom. Zákon v tomto ustanovení zdôrazňuje aj to, že jedinou osobou legitimovanou podať návrh na rieš enie sporu prostredníctvom postupu upraveného týmto zákonom je spotrebiteľ, pričom postup nemôže začať na podnet predávajúceho. Uvedené je aj vyjadrením ustanovenia § 1 ods. 4 písm. a) ktoré vylučuje možnosť riešenia sporu iniciovaného predávajúcim podľa ustanovení tohto zákona.

K § 3

Zákon v ustanovení § 3 uvádza okruh subjektov, ktoré sú oprávnené na alternatívne riešenie spotrebiteľských sporov.

Ustanovenie rozdeľuje subjekty na 'orgány alternatívneho riešenia sporov' a 'oprávnené právnické osoby'. Orgánmi alternatívneho riešenia sporov v zmysle § 3 ods. 2 sú orgány verejnej moci, ktorým návrh zákona určuje povinnosť riešiť spory v závislosti od ich vecnej pôsobnosti. Orgány alternatívneho riešenia sporov sa stanú subjektmi alternatívneho riešenia sporov ex lege, pričom tieto budú zapísané do zoznamu subjektov vedeného ministerstvom k 1. januáru 2016. Okrem orgánov kompetentných pre riešenie sporov v oblasti regulovaných sieťových odvetví, elektronických komunikácií a poštových služieb, sa týmto zákonom ustanovuje aj tzv. reziduálny subjekt alternatívneho rieš enia sporov, ktorým bude Slovenská obchodná inšpekcia (ďalej len 'SOI'). Touto cestou sa zabezpečuje možnosť riešiť spotrebiteľský spor, ak na riešenie sporu nie je určená kompetencia in ých orgánov. Ustanovenie je vyjadrením zámeru smernice ustanoveného v recitáli 24, ktorý vypovedá o potrebe zriadenia tzv. univerzálneho subjektu alternatívneho riešenia sporov, ktorý by sa mal zaoberať spormi, na ktorých riešenie nie je určený žiadny osobitný subjekt. Návrh tak plní zámer smernice, ktorým je vytvorenie záruky pre spotrebiteľov a obchodníkov, aby im bol umožnený prístup k subjektom alternatívneho riešenia sporov a aby neexistovali miesta nepokryté mo žnosťou riešenia sporov podľa tohto zákona. Výnimkou z kompetencie SOI sú spory vyplývajúce z poskytovania finančných služieb, ktoré sú vylú čené z kompetencií orgánov alternatívneho riešenia sporov podľa tohto zákona. Dôvodom je skutočnosť, že pokrytie oblasti finančných služieb alternatívnym riešením sporov z dôvodu vecnej príslušnosti zabezpečuje Ministerstvo financií SR, ktoré je gestorom ochrany spotrebiteľa na finančnom trhu a ktoré pripraví samostatný zákon, ktorým sa vytvorí osobitný subjekt alternatívneho rieš enia sporov pre spory s poskytovateľmi finančných služieb.

Okrem zákonom určených štátnych orgánov sa môžu stať subjektmi alternatívneho riešenia sporov notifikovanými Európskej komisii aj vymedzené právnické osoby, ktoré bud ú na alternatívne riešenie sporov oprávnené ministerstvom. Právnická osoba bude oprávnená na alternatívne riešenie sporov podľa tohto zákona okamihom jej zá pisu do zoznamu subjektov alternatívneho riešenia sporov vedeného ministerstvom. Podmienkou tohto zápisu je predloženie žiadosti o zápis do zoznamu a splnenie podmienok ustanovených týmto zákonom. Po zápise je právnick á osoba oprávnená viesť alternatívne riešenie sporov v oblasti, ktorú má zapísanú v zozname.

K § 4

Ustanovenie upravuje náležitosti žiadosti o zápis právnickej osoby do zoznamu subjektov alternatívneho riešenia sporov vedeného ministerstvom. Zákon tu výslovne ustanovuje, že žiadateľom o zápis môže byť výhradne právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa, komora zriadená zákonom alebo záujmové združenie najmenej desiatich právnických osôb (ďalej len 'žiadateľ). Vymedzenie ž iadateľov podľa povahy ich právnej subjektivity je odôvodnené cieľom predchádzať vzniku ad hoc subjektov riešiacich spory, ktoré by mohli byť bezprostredne prepojené s predávajúcim, čo nie je ž iaduce z hľadiska naplnenia požiadavky nestrannosti a nezávislosti, na ktorých je budovaný celý systém alternatívneho riešenia sporov. Ná vrh preto ustanovuje aj požiadavku minimálne desiatich členov v rámci záujmového združenia právnických osôb, čím sa sleduje najmä zamedzenie možnostiam vytvorenia záujmových združení právnických osôb, ktoré sú založené na fiktívnych aktivitách a základoch.

Odseky 2 a 3 vymedzujú obsahové a formálne náležitosti žiadosti. Okrem zákonom predpísaného obsahu žiadosti sa ustanovenie zameriava aj na hodnoverné preukázanie skutočnosti, že žiadateľ bude spoľahlivo vykonávať činnosť podľa tohto zákona. Na tento účel musí žiadateľ preukázať najmä predchádzajúce aktivity v oblasti riešenia spotrebiteľských sporov, dostatočné technické a administratívne vybavenie na úč ely spracovania spotrebiteľských podaní, personálne zabezpečenie, zriadenie a udržiavanie webového sídla alebo zabezpečenie odbornej úrovne fyzických osôb, ktoré riešia spory. Aktivity v oblasti riešenia sporov medzi spotrebiteľmi a predávajúcimi predstavujú najmä predošlé mimosúdne riešenie sporov, a to formou systematického prijímania podnetov či už zo strany spotrebiteľov alebo aj predávajúcich za účelom vyriešenia ich sporu zmierlivou cestou za pomoci mediácie či konciliácie. Osobitnou skutočnosťou, ktorá je predmetom preukazovania je aj dispozícia oddelenými finančnými prostriedkami na plnenie povinností ustanovených týmto zákonom a na odmeňovanie fyzických osôb, ktoré riešia spory. Táto skutočnosť je predmetom preukazovania z d ôvodu nevyhnutnosti zabezpečenia materiálnej nezávislosti subjektov od v ýsledku ním riešených sporov a eliminácie prípadnej motivácie rozhodovať v rozpore s požiadavkou objektivity a nestrannosti. Uvedené skutočnosti sa preukazujú najmä správami o činnosti danej právnickej osoby. Okrem tejto náležitosti sú obligatórnymi prílohami žiadosti o zápis do zoznamu aj pravidlá alternat ívneho riešenia sporov žiadateľa, ktorými sa riadi pri riešení sporov. Tieto pravidlá musia okrem všeobecných informácií o podrobnostiach postupu riešenia sporov pred žiadateľom explicitne obsahovať aj informácie o bezodplatnosti alternatívneho riešenia sporu alebo o výš ke poplatku, ktorý sa za riešenie sporu bude účtovať, druhy sporov, ktoré bude žiadateľ riešiť ak sa chce zamerať len na istý druh sporov, výpočet prípadov, kedy si žiadate ľ v súlade so zákonom vyhradzuje právo odmietnuť riešiť spor alebo informácie o jazyku, v ktorom je možné podať návrh na začatie alternatívneho riešenia sporu a viesť tento postup. Uvedené nálež itosti žiadosti sú prevažne predmetom transpozície ustanovenia článku 6 smernice, ktorý sa zaoberá podmienkami kladenými na odborné znalosti, nezávislosť a nestrannosť subjektov alternatívneho riešenia sporov.

K § 5

Ustanovenie § 5 upravuje posudzovanie žiadosti o zápis do zoznamu vedeného ministerstvom. V záujme ochrany žiadate ľa pred vyradením z možnosti zápisu do zoznamu subjektov alternatívneho riešenia sporov zákon stanovuje minimá lnu 15 dňovú lehotu na dodatočné odstránenie zistených nedostatkov podanej žiadosti. Naproti tomu zákon uvádza, že nesplnenie požiadaviek alebo ich nedostatočné preukázanie žiadateľom je dôvodom na zamietnutie žiadosti. Proti rozhodnutiu ministerstva o zamietnutí žiadosti možno podať opravný prostriedok (rozklad), o ktorom sa bude rozhodovať v režime správneho konania. Zákon ustanovuje aj hornú hranicu lehoty určenej na preskúmanie žiadosti, ktor ú stanovuje na 30 dní odo dňa doručenia úplnej žiadosti spĺňajúcej všetky náležitosti predpokladané zákonom. Zápis do zoznamu subjektov alternatívneho riešenia sporov je okamihom vzniku oprávnenia ž iadateľa na alternatívne riešenie sporov pre tie druhy sporov, ktoré má v súlade s § 24 ods. 2 zapísané v zozname, pričom žiadateľ tak vo vzťahu k riešeniu uvedených sporov nadobúda postavenie subjektu alternatívneho riešenia sporov.

K § 6

Návrh zákona v ustanovení § 6 stanovuje zákonnú povinnosť subjektov alternatívneho riešenia sporov oznámiť ministerstvu akúkoľvek zmenu údajov, ktoré s ú predmetom zápisu do zoznamu, a to do 15 dní odo dňa, kedy ku tejto zmene došlo. Účelom je aktuálnosť zverejňovaných údajov a tiež nevyhnutnosť sledovania zmien, ktoré by mohli viesť k strate spôsobilosti oprávnenej právnickej osoby na alternatívne riešenie sporov podľa tohto zákona. V záujme zotrvania oprávnenia subjektu na alternatívne riešenie sporov a zachovania jeho kontinuity zákon ustanovuje minimálnu 30 dňovú lehotu určenú na odstrá nenie nedostatkov, ktoré sú prekážkou plnenia požiadaviek kladených zákonom na tento subjekt. Predpokladá sa aj možnosť predĺženia lehoty ministerstvom na zá klade riadne odôvodnenej žiadosti adresovanej ministerstvu. Následkom neodstránenia nedostatkov v stanovenej lehote je strata oprávnenia na výkon alternatívneho riešenia sporov, ku ktorej dôjde vyčiarknutím oprávnenej prá vnickej osoby zo zoznamu subjektov alternatívneho riešenia sporov.

K § 7

Uvedené ustanovenie stanovuje postup pri vyčiarknutí oprávnenej právnickej osoby zo zoznamu vedeného ministerstvom. Návrh zákona tu uvádza taxatívne dôvody, v prípade ktorých má dô jsť k vyčiarknutiu právnickej osoby zo zoznamu a následnej strate jej poverenia na vykonávanie alternatívneho riešenia sporov. Jedným z dôvodov je vyčiarknutie na základe žiadosti prá vnickej osoby adresovanej ministerstvu. Podmienkou tejto žiadosti je však jej predloženie najmenej tri mesiace pred požadovaným dátumom vyčiarknutia. Účelom tejto lehoty je predovšetkým zachovanie kontinuity a ponechanie doby na ukončenie riešenia už začatých a prebiehajúcich spotrebiteľských sporov. Uvedený zámer nadvä zuje aj na ustanovenie odseku 3, ktoré ukladá právnickej osobe vyvinúť potrebné úsilie na dokončenie prebiehajú cich postupov. Dôvodom na vyčiarknutie právnickej osoby zo zoznamu je aj nesplnenie podmienok na jej činnosť alebo porušenie povinností ustanovených týmto zákonom. Prirodzeným dôvodom na vyčiarknutie je aj zrušenie subjektu. Návrh zákona sa v tomto ustanovení zaoberá aj procesom súvisiacim s nadchádzajúcim vyčiarknutím prá vnickej osoby zo zoznamu. V tomto prípade je úlohou právnickej osoby predovšetkým riadne dokončiť postupy alternat ívneho riešenia sporov, tak, ako by k jej vyčiarknutiu nemalo dôjsť, ako aj informovať strany neukončeného sporu. Za osobitne závažné prípady porušenia povinností oprávnenou právnickou osobou zákon považuje napríklad nepostupovanie v súlade so zásadami nestrannosti, nezávislosti, požiadavkou odbornej starostlivosti alebo úč tovanie poplatkov prevyšujúcich maximálnu zákonnú výšku poplatku pre spotrebiteľa. V odôvodnených prípadoch môže v dôsledku takéhoto konania dôjsť k vyčiarknutiu oprávnenej právnickej osoby zo zoznamu bez toho, aby bola ministerstvom vyzvaná na uskutočnenie nápravy v primeranej lehote.

K § 8

Návrh zákona v ustanovení § 8 upravuje podmienky pre fyzické osoby, ktoré v mene subjektu alternatívneho riešenia sporov vedú alternatívne riešenie sporov, ako aj ich právny vzťah k tomuto subjektu, ktorý je základným predpokladom pre vykonávanie ich činnosti.

Predmetné ustanovenie predstavuje národnú podobu transpozície požiadaviek upravených v úvodný ch ustanoveniach smernice, ako aj v jej článku 6. Ide najmä o stanovenie požiadaviek kladených na fyzické osoby, ktoré sa týkajú špecifikácie ich znalostí a osobnej spôsobilosti na vedenie alternatívneho riešenia spotrebiteľských sporov. Zákon definuje aj pojem dôveryhodná osoba, pod ktorým chápe osobu, ktorá nebola zbavená funkcie niektorej z vybraných právnických profesií z dôvodu porušenia prá vnych alebo disciplinárnych predpisov alebo ktorej nebola uložená posledných piatich rokoch sankcia za závažné alebo osobitne závažné porušenie povinností v oblasti ochrany spotrebiteľa. Jednou z prekáž ok vo vzťahu k dôveryhodnosti osoby sú aj iné odôvodnené pochybnosti, že daná osoba bude čestne a svedomito plniť povinnosti spojené s alternatívnym riešením sporov. Táto podmienka je predmetom posudzovania v rámci tzv. správnej úvahy, ktorú realizuje ministerstvo v priebehu posudzovania spôsobilosti fyzickej osoby, ktorá má byť poverená vedením alternatívneho riešenia sporov. Môže ísť najmä o skutočnosti, ktoré nasvedčuj ú zapojeniu alebo účasti danej fyzickej osoby na nezákonných aktivitách v oblasti ochrany spotrebiteľa alebo negatívne skúsenosti spotrebiteľov s činnosť ami danej osoby. Dôvodom na posudzovanie dôveryhodnosti fyzickej osoby je aj to, že osoba pri riešení sporov podľa tohto zákona preukázateľ ne nepostupovala nestranne alebo nezávisle. V danom prípade však musí ísť o porušenie zásady nestrannosti alebo nezávislosti, ku ktorej došlo počas predchádzajúceho pôsobenia danej fyzickej osoby v mene subjektu alternatívneho riešenia sporov.

K § 9

V § 9 sa ustanovujú osobitné povinnosti subjektov alternatívneho riešenia sporov. Následkom nesplnenia požiadaviek dôveryhodnosti či bezúhonnosti poverenej fyzickej osoby je vznik povinnosti subjektu alternatívneho riešenia sporov zabezpečiť, aby táto osoba bez zbytočného odkladu ukončila vedenie už začatých postupov alternatívneho riešenia sporov a bezodkladne oznámiť stratu spôsobilosti tejto fyzickej osoby ministerstvu. Návrh zákona sa zaoberá aj otázkou následného nesplnenia podmienky subjektu alternatívneho riešenia sporov mať k dispozícii tri fyzické osoby poverené vedením alternatívneho riešenia sporov. Na splnenie tejto povinnosti návrh zákona ustanovuje dodatočnú 30 dňovú lehotu. Do tohto ustanovenia bola transponovaná aj požiadavka vyplývajúca zo smernice, ktorá smeruje k zabezpečeniu dodatočn ého vzdelávania poverených fyzických osôb a zvyšovania ich odbornej kvalifikácie.

K § 10

Návrh zákona zavádza v § 10 povinnosti súvisiace so zriadením a prevádzkovaním webového sídla tohto subjektu. V danom prípade ide najmä o transpozíciu článku 5 odseku 2 písm. a) a článku 7 smernice, ktorá ustanovuje požiadavky kladené na subjekt alternatívneho rie šenia sporov v súvislosti s uverejňovaním informácií. Ide najmä o to, aby tieto subjekty viedli aktualizované webov é stránky, vďaka ktorým sa stranám sporu poskytne ľahký prístup k informáciám o postupe alternatívneho riešenia sporu a ktorý mi sa spotrebiteľom umožní podať sťažnosť a požadovanú sprievodnú dokumentáciu online. Zavedením tejto povinnosti sa má napomôcť zjednodušeniu komunikácie medzi subjektom a spotrebiteľmi, ako aj zv ýšeniu flexibility urovnávania sporov vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv. Návrh zákona v tomto ustanovení jednotlivé povinnosti subjektu a informácie, ktoré majú byť zverejnené na webovom sídle, ďalej š pecifikuje primerane podľa článku 7 smernice. Povinnosti subjektu kladené na obsah a zverejňovanie výročných správ sú predmetom transpozície požiadaviek smernice ustanovených v článku 7 odseku 2.

V záujme zjednodušenia podania návrhu na začatie alternatívneho riešenia sporu pre spotrebiteľov zákon v prílohe č. 1 obsahuje vzorový návrh (formulár), v ktorom sú v prehľadnej forme spracované všetky potrebné náležitosti, ktoré musí spotrebiteľ vyplniť. Tento formulár bude tiež zverejnený na webovom sí dle ministerstva i jednotlivých subjektov alternatívneho riešenia sporov. Subjekty sú povinné zabezpečiť, aby spotrebiteľ mal možnosť podať návrh online i offline formou, a to aj prostredníctvom formulára podľa prílohy č. 1. V prí pade potreby by subjekt alternatívneho riešenia sporov mal spotrebiteľovi poskytnúť potrebnú pomoc s jeho vyplnením, ak sa naň spotrebiteľ s takouto žiadosťou obráti. Subjekt alternatívneho rieš enia sporov by mal mať v záujme ústretovosti voči spotrebiteľom, ktorí nemajú možnosť využiť na podanie návrhu elektronické prostriedky, k dispozícii vzorový formulár aj priestoroch svojho sídla, kde prichádza do kontaktu so spotrebiteľmi.

Povinnosť viesť evidenciu o riešených sporoch a odmietnutých návrhoch umožní dôsledné vedenie agendy alternatívneho riešenia sporov, ako aj jej prípadnú kontrolu. V záujme nezaťaž ovania subjektov alternatívneho riešenia sporov nadmernou administratívou je možné, ak to povaha veci pripúšťa, informácie o jednotlivých úkonoch vykonať stručnou informáciou formou zápisu v spise.

Nevyhnutným predpokladom spracovania návrhu spotrebiteľa je identifikácia jeho osoby. Súčasťou tohto ustanovenia je teda aj zdôraznenie povinnosti zachovávať n áležitú ochranu osobných údajov, v súlade s platnou legislatívou Slovenskej republiky.

K § 11

Alternatívnemu riešeniu sporu by mala predchádzať snaha spotrebiteľa vyriešiť svoj spor s predávajúcim priamou komunikáciou. Z toho dôvodu § 11 uvádza právo spotrebiteľ a obrátiť sa na predávajúceho so žiadosťou o nápravu. Nemusí ísť pritom o písomnú žiadosť, postačuje, ak je táto žiadosť vykonaná elektronický mi prostriedkami, prípadne telefonicky či osobne.

Ak predávajúci na túto žiadosť nereaguje alebo je tento pokus o vyriešenie sporu bezvýsledný, a teda predávajúci sa k ž iadosti spotrebiteľa o nápravu vyjadril zamietavo, môže sa spotrebiteľ obrátiť na subjekt alternatívneho riešenia sporov.

Smernica vyžaduje, aby sa nespokojný spotrebiteľ pred tým, ako predloží svoj spor na rieš enie nestrannému subjektu alternatívneho riešenia sporov, pokúsil najskôr vyriešiť svoj problém priamou komunikáciou s predávajú cim.

K § 12

Zámerom tohto ustanovenia je vyjadrenie príslušnosti subjektu, ktorému má spotrebiteľ adresovať svoj návrh na začatie alternatívneho riešenia sporu. Spotrebiteľ v tomto prípade postupuje primerane v zá vislosti od odvetvia, ktorého sa návrh týka, a adresuje ho subjektu, ktorý je na riešenie sporov tohto druhu určený. V prípade plurality subjektov príslušných na riešenie daného podnetu sa právo voľby zachováva v prospech spotrebiteľ a. Ochrana záujmov a slobodnej voľby spotrebiteľa je zachovaná ustanovením považujúcim akékoľvek zmluvné dojednania o predchádzajúcom určení subjektu alternatívneho riešenia sporov predávajúcim za neplatné.

V odseku 3 a 4 sa stanovujú obsahové náležitosti návrhu, ktoré sa týkajú najmä identifikácie spotrebiteľa a predávajúceho, opisu skutočností súvisiacich s meritom veci, riešenia, ktoré spotrebiteľ požaduje a dátumu uplatnenia reklamácie alebo predchádzajú ceho kontaktovania predávajúceho, vrátane informácie, že pokus o vyriešenie sporu priamo s predávajúcim bol bezvý sledný. Nakoľko prekážkou riešenia sporu podľa tohto zákona je začaté alebo ukončené konanie na súde, rozhodcovskom súde alebo inom subjekte alternatívneho riešenia sporov, obligatórnym obsahom ná vrhu je aj vyhlásenie o tom, že k takémuto prejednaniu danej veci nedošlo. Súčasťou návrhu sú aj dôkazy, ktoré preukazujú skutočnosti uvedené v jeho obsahu.

V záujme flexibility konania a zvýšenia dostupných možností pre spotrebiteľa pripúšťa návrh zákona viaceré spôsoby podávania návrhov na začatie alternatívneho riešenia sporu. Je to najmä listinne, ústne do zápisnice alebo elektronickými prostriedkami, vrátane možnosti využiť formulár uvedený v prílohe č. 1 návrhu zákona, ktorý je dostupný na webovom sídle ministerstva a každého subjektu alternatívneho riešenia sporov. V súlade s dikciou § 10 sú subjekty povinné zabezpečiť, aby spotrebiteľ mal možnosť podať návrh online i offline formou, a to aj prostredníctvom formulára podľa prílohy č. 1. Subjekt alternatívneho riešenia sporov by mal mať v záujme ústretovosti voči spotrebiteľom, ktorí nemajú možnosť využiť na podanie návrhu elektronické prostriedky, k dispozícii vzorový formulár aj priestoroch svojho sídla, kde prichádza do kontaktu so spotrebiteľmi.

Ustanovenie zohľadňuje aj otázku vzniku formálnych a vecných nedostatkov návrhu. V danom prípade je subjekt alternatívneho riešenia sporov povinný vyzvať spotrebiteľa na jeho doplnenie v lehote nie kratšej ako 15 dní od prijatia návrhu a poučiť ho, že v prípade nedoplnenia návrhu môže byť jeho návrh odmietnutý.

K § 13

Procesné ustanovenie nadväzuje na predchádzajúci paragraf upravujúci začatie postupu pred subjektom alternatívneho riešenia sporov a upravuje odmietnutie návrhu v prípade nedostatkov, ktoré bránia jeho prejednaniu. Subjekt má povinnosť odmietnuť riešenie sporu aj z dôvodov taxatívne vymedzených v tomto ustanovení. Návrh zákona sa tu okrem formálnych predpokladov na odmietnutie riešenia sporu, akými sú príslušnosť subjektu na rieš enie sporu určitého druhu, prekážka už prejednanej veci a anonymita predkladateľa návrhu, zaoberá aj opodstatnenosť ou návrhu a zabránením zmätočnosti konania v prípade adresovania návrhu na subjekt, ktorý požiadal ministerstvo o vyčiarknutie zo zoznamu subjektov alternatívneho riešenia sporov.

Návrh zákona vykladá aj pojem 'neopodstatnený návrh', ktorým je najmä návrh, prostredníctvom ktorého má d ôjsť k zneužitiu subjektívnych práv alebo návrh podaný opakovane v tej istej veci. Uvedené je výsledkom transpozície článku 5 odsek 4 písm. b) smernice, ktorý predpokladá možnosť subjektov alternatívneho rieš enia sporov odmietnuť riešiť spor, ktorý je neopodstatnený alebo šikanózny. Každé odmietnutie návrhu, okrem návrhu podaného anonymne, musí byť odôvodnené a oznámené spotrebiteľovi.

Naproti povinnosti subjektu odmietnuť riešenie sporu rozlišuje návrh zákona aj situácie, kedy je odmietnutie návrhu pre subjekt nie povinnosťou, ale mo žnosťou, a to z dôvodu, aby bol ponechaný priestor pre vznik subjektov alternatívneho riešenia sporov, ktoré prijmú na riešenie aj spory, ktoré sú napríklad nižšej hodnoty ako 20 eur. Ide o taxatívne vymedzené prípady, kedy spotrebiteľ podal n ávrh po uplynutí ročnej lehoty, ak sa spotrebiteľ nepokúsil vyriešiť spor priamou komunikáciou s predávajúcim alebo ak ide o spory s nízkou hodnotou neprevyšujúcou sumu 20 eur. Subjekt alternatívneho riešenia sporov bude môcť v zmysle § 13 ods. 4 písm. d) odmietnuť aj návrh, ktorý bol už predtým v rámci jeho právomoci riešený napríklad štandardný m postupom vybavovania podnetu alebo akejkoľvek inej žiadosti, pričom spotrebiteľ bol o výsledku riadne informovaný a opakované konanie v tej istej záležitosti by bolo podľa posúdenia subjektu (a znalosti veci z prechádzajúceho konania) zjavne neúčelné. Samostatným dô vodom na odmietnutie je nemožnosť riešenia sporu z dôvodu, že by subjekt alternatívneho riešenia sporu musel vyvinúť neprimerané úsilie. Predmetné ustanovenie smeruje k prípadom príliš náročným na vyriešenie formou alternatívneho riešenia sporu, a to z dôvodu náročného dokazovania, právnej náročnosti, vysokých nákladov (alternatívne riešenia sporov je bezodplatné alebo dostupné len za symbolický poplatok). Takéto prípady zo svojej povahy patria skôr do rozhodovacej právomoci súdov.

K § 14

Ustanovenie v odseku 1 vymedzuje okamih začiatku alternatívneho riešenia sporu. Návrh zákona tu zohľadňuje skutočnosti súvisiace s účinným podaním spotrebiteľského návrhu, ktorými sú doručenie úplného návrhu subjektu alternatívneho riešenia sporov, ktorý je príslušný spor riešiť v závislosti od druhu sporu, ktorý je predmetom návrhu. Podmienka doručenia úplného n ávrhu je odôvodnená spôsobilosťou subjektu ďalej sa návrhom zaoberať a posúdiť právnu a skutkovú stránku veci.

Začiatok alternatívneho riešenia sporu je sprevádzaný povinnosťou subjektu informovať predávajúceho o doručení návrhu, ktorý vo či nemu smeruje, pričom ho vyzve, aby sa k danému návrhu vyjadril v lehote nie kratšej ako 15 kalendárnych dní (s možnosťou jej predĺženia v odôvodnených prí padoch o ďalších 30 dní). Súčasťou informácie o začatí alternatívneho riešenia sporu adresovanej jeho stranám je aj informácia o tom, že sa pri postupe nevyžaduje žiadne právne zastúpenie, strany sporu však môžu využiť právne poradenstvo alebo zastupovanie a pomoc tretej osoby. Vzhľadom na zámer smernice, ktorým je vytvorenie flexibilného spôsobu riešenia spotrebiteľských sporov, avšak vždy na báze dobrovoľnej účasti spotrebiteľa na tomto postupe, návrh z ákona ustanovuje aj povinnosť informovať spotrebiteľa, že riešenie sporu môže ukončiť v ktoromkoľvek jeho štádiu. Súčasťou informačnej povinnosti uvedenej v tomto ustanovení je aj informovanie strán sporu o tom, že začatie alternatívneho riešenia sporu nemá vplyv na ich pr ávo obrátiť sa so sporom na všeobecný súd. Návrh zákona ďalej ustanovuje povinnosť informovať predávajúceho, že jeho neúčasť na riešení sporu alebo odmietnutie akejkoľvek súčinnosti bude mať za ná sledok zverejnenie jeho identifikačných údajov na webovom sídle subjektu alternatívneho riešenia sporov.

K § 15

Uvedené ustanovenie predstavuje určenie povinností súvisiacich s priebehom alternatívneho riešenia sporu. Návrh zákona stanovuje povinnú súčinnosť strán sporu a ustanovuje jej základný rámec potrebný na dosiahnutie rýchleho a efektívneho vyriešenia sporu. Nakoľko každý spor je iniciovaný záujmom spotrebiteľa na prejednaní veci, návrh zákona tu ustanovuje povinnosti najmä pre predávajú ceho. Ide najmä o povinnosť vyjadriť sa k obsahu návrhu, spolupracovať so subjektom alternatívneho riešenia sporov pri objasňovaní skutočností súvisiacich s predmetom sporu a poskytnúť vyjadrenia, vysvetlenia a dôkazy súvisiace s predmetom sporu. Súčasťou tohto ustanovenia je aj možnosť subjektu alternatí vneho riešenia sporov požiadať o súčinnosť tretiu osobu, ktorá nie je stranou sporu, o poskytnutie dokladov alebo jej vyjadrenia, ktoré by mohlo mať význam pre priebeh a výsledok riešenia sporu.

V odseku 5 sa stanovuje právny následok v prípade nedodržania povinnosti predávajúceho poskytnúť súčinnosť pri riešení sporu. Návrh zákona tu však zohľadň uje istú mieru tolerancie voči predávajúcemu a ukladá subjektu povinnosť opakovane písomne vyzvať predávajúceho k poskytnutiu súčinnosti. Následkom nedodržania zákona predávajúcim a uloženia sankcie predávajúcemu za neposkytnutie súč innosti je možnosť uverejniť jeho meno a sídlo na webovom sídle subjektu alternatívneho riešenia sporov. V záujme ponechania priestoru pre nápravu a motivácie predávajúceho k ďalšej spolupráci so subjektmi alternatívneho riešenia sporu návrh zákona obmedzuje trvanie tohto zverejnenia na dobu 90 dní.

K § 16

Týmto ustanovení m sa stanovujú základné postupy a zásady súvisiace s alternatívnym riešením spotrebiteľských sporov. Uloženie povinnosti postupovať pri riešení sporov nezá visle, nestranne, s náležitou odbornou starostlivosťou sú prejavom základných princípov súvisiacich s nezávislým, objektívnym a odborným riešením akýchkoľvek sporov. Stanovenie cieľa, ktorým je urovnanie sporu medzi spotrebiteľom a predávajúcim, predstavuje záujem predkladateľa na konečnom vyriešení sporu a dosiahnutiu čo najväčšej spokojnosti oboch zúčastnených strán.

Základným predpokladom na dosiahnutie týchto cieľov je aj nestrannosť a nezávislosť fyzickej osoby riešiacej spor. Preto ná vrh zákona v tejto súvislosti ukladá povinnosť poverenej fyzickej osoby informovať strany sporu o akýchkoľvek okolnostiach, ktoré by mohli mať vplyv na jej nestrannosť a nezávislosť alebo viesť ku konfliktu záujmov vo vzťahu ku ktorejkoľvek strane sporu. Právo informovať o týchto skuto čnostiach majú aj strany sporu, ktoré informáciu predkladajú priamo subjektu alternatívneho riešenia sporov. Uvedené je alternatívou voči ná mietke zaujatosti ustanovenej inými procesnými predpismi, prostredníctvom ktorej je možné poukázať na skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na postup osoby, ktorá sa zaoberá riešením individuálneho sporu. Návrh zákona upravuje aj ná sledky v prípade preukázania skutočností súvisiacich s porušením princípu nestrannosti a nezávislosti fyzickej osoby riešiacej spor. Ide najmä o prenesenie poverenia riešiť spor na inú fyzickú osobu poveren ú riešením sporov v rámci daného subjektu alternatívneho riešenia sporov. V prípade nemožnosti takéhoto postupu sa spor postúpi inému príslušnému subjektu alternatívneho riešenia sporov. Návrh zákona pamätá aj na nemožnosť vykonania také hoto postupu. V tomto prípade je možné pokračovať v riešení sporu aj pôvodným subjektom alternatívneho riešenia sporov, avšak len za predpokladu, že strany sporu boli informované o okolnostiach, ktoré by mohli mať vplyv na nestrannosť a nezávislosť poverenej fyzickej osoby a písomne vyjadrili súhlas s tým, aby ich spor táto osoba riešila.

Strany sporu sa môžu počas celého vedenia postupu vyjadrovať ku svojim stanoviskám a k predloženým dôkazom. Návrh zákona v odsekoch 6 až 8 indikatí vne stanovuje spôsob, akým by komunikácia v priebehu rieš enia sporu mala prebiehať. V záujme flexibility, zníženia administratívnej náročnosti a rýchlosti konania by sa mali využívať najmä telefonický kontakt a elektronické prostriedky komunikácie, predovšetkým e-mail. Záujem na zmierlivom a úspešnom urovnaní sporu sa prejavuje aj v ustanovení, ktorý m sa stanovujú princípy nestranného a uvážlivého hodnotenia dôkazov a riešenia sporu s cieľom hľadania spoločného prieniku medzi záujmami predávajúceho a spotrebiteľa, ktorý by mohol byť úč inným riešením daného sporu. Subjekt alternatívneho riešenia sporov vyvíja všetko úsilie, aby došlo k zmierlivému ukončeniu sporu, a to hľadaním kompromisu medzi vôľou spotrebiteľa a predávajúceho s ohľadom na oprávnené záujmy oboch zúčastnených strán.

V odseku 9 sa stanovuje horná hranica doby, v ktorej musí byť alternatívne riešenie sporu ukončené. Táto lehota je stanovená na 90 dní a je výsledkom transpozície článku 8 písm. e) smernice. Tak ako v prípade iných procesných predpisov, tak aj tento návrh zá kona stanovuje, že doba, počas ktorej sa spor rieši, až do dňa jeho ukončenia sa nezapočítava do prekluzívnej a premlčacej doby podľa Občianskeho zákonn íka. Uvedené ustanovenie je výsledkom transpozície čl ánku 12 smernice.

Súčasťou povinností fyzickej osoby riešiacej spor je aj zachovávanie mlčanlivosti o všetkých skutočnostiach, o ktorý ch sa dozvedela pri riešení sporov. Tejto povinnosti ju môže zbaviť len strana sporu, v ktorej záujme je viazaná povinnosťou zachovávať mlčanlivosť.

K § 17

V prípade, ak subjekt alternatívneho riešenia sporov pri vedení postupu zistí, že je možné nájsť prienik záujmov spotrebiteľa a predávajúceho, navrhne stranám sporu možné alternatívy riešenia ich sporu a snaží sa komunikáciou s oboma stranami motivovať strany sporu k uzavretiu dohody o vyriešení sporu. Subjekt alternatívneho riešenia sporo v napomáha stranám sporu pri formulovaní obsahu a znenia dohody, a to vypracovaním návrhu dohody o vyriešení sporu, s ktorou strany sporu môžu súhlasiť. Zákon ustanovuje obligatórne náležitosti dohody - subjekt alternatívneho riešenia sporov musí v návrhu dohody vymedziť inter alia predmet sporu, popis skutkového stavu a stručnú informáciu o tom, aké úkony a postupy vykonal počas alternatívneho riešenia sporu. Pri formulovan í návrhu riešenia sporu sa subjekt alternatívneho riešenia sporov nesmie odchýliť od ustanovení právnych predpisov, ktoré upravujú či už zákonné nároky alebo povinnosti strán sporu, preto je uvedenie právnych predpisov, ktoré vzal do úvahy pri formulovan í návrhu, taktiež jednou z obligatórnych náležitostí. Subjekt alternatívneho riešenia sporov ď alej informuje strany sporu o záväznosti dohody o vyriešen í sporu a ďalších skutočnostiach podľa zákona. Pred uzavretím samotnej dohody o vyriešení sporu musí subjekt strany sporu informovať o lehote, v ktorej sa môžu rozhodnúť, či s navrhovaným znením dohody záväzne vyjadria súhlas. Súčasťou tejto informá cie je aj upozornenie, že výsledok alternatívneho riešenia sporu sa môže odlišovať od výsledku súdneho konania, pričom subjekt zárove ň zdôrazní, že alternatívnym riešením sporu nie je dotknutá možnosť prejednania veci na všeobecnom súde.

Podpisom návrhu dohody strana sporu vyjadruje, ž e súhlasí s jej obsahom a so záväznosťou navrhovaného riešenia sporu, návrh sa po jeho podpísaní považuje za prijatý. Je zrejmé, že návrh musí byť akceptovaný bezvýhradne, nie je teda prípustné jeho upravovanie samotnými stranami sporu bez súčinnosti so subjektom alternatívneho riešenia sporu. Rozhodujúcim momentom pre posúdenie, či došlo k uzavretiu dohody o vyriešení sporu, je okamih doručenia vlastnoručne podpísaného súhlasu s návrhom rieš enia sporu od oboch strán sporu subjektu alternatívneho riešenia sporov. Týmto momentom zároveň vzniká povinnosť subjektu alternatívneho riešenia sporov bezodkladné oznámiť stranám sporu, že alternatívne riešenie sporu sa skončilo úspešne, a teda došlo k uzavretiu dohody o vyriešení sporu.

Dohodu o vyriešení sporu je možné uzavrieť osobne i neformálne, a to zaslaním podpísaného znenia návrhu riešenia sporu subjektu alternatívneho riešenia sporov listinne, ale aj elektronicky.

V prípade, že bola uzavretá dohoda o vyriešení sporu pred oprávnenou právnickou osobou a až následne vyjdú najavo skutočnosti, ktoré majú za následok vyčiarknutie tejto osoby zo zoznamu z dôvodu uvedenia nepravdivých informácií v žiadosti o zápis do zoznamu, zákon ponecháva stranám sporu možnosť odstúpiť od uzavretej dohody.

K § 18

Ak nie je možné dosiahnuť výsledok alternatívneho riešenia sporu vo forme uzavretia dohody o vyriešení sporu, je v určitých prípadoch možné ukončiť jeho vedenie vydaním odôvodneného stanoviska. Predpokladom pre vydanie odôvodneného stanoviska je skutočnosť, ž e subjekt z návrhu, priložených dôkazov, prípadne vyjadrení strán sporu alebo tretej osoby nadobudne dôvodné podozrenie, že konaním alebo opomenutím predávajúceho boli porušené práva spotrebiteľa. Odôvodnené stanovisko síce nemá záväznú povahu, avšak môže sa stať významnou oporou pre spotrebiteľa, ktorý sa mieni svojich práv domáhať súdnou cestou.

Účelom tohto ustanovenia je teda posilnenie vymožiteľnosti práv spotrebiteľa v prípadoch, kedy sa uskutočnilo alternatívne riešenie sporu, avšak nedošlo k jeho ukončeniu vo forme uzavretia dohody medzi spotrebiteľom a predávajúcim. Uvedené stanovisko má do istej miery poskytnúť spotrebiteľovi spoľahlivý z áklad pre zhodnotenie jeho právnych nárokov. Z tohto dôvodu je predpokladaným obsahom stanoviska aj záver s označením ustanovenia tohto návrhu zákona alebo osobitného zákona, ktorého sa stanovisko týka, a odô vodnenie, v ktorom sa uvedie popis skutkového stavu, označenie dôkazov, na základe ktorých sa stanovisko vydáva a postup subjektu alternatívneho riešenia sporu pri hodnotení dôkazov. Nakoľko stanovisko má predovš etkým informatívny charakter, nemožno proti nemu podať opravný prostriedok a nie je preskúmateľné súdom.

K § 19

Odloženie n ávrhu predstavuje samostatný spôsob ukončenia riešenia sporu. Týmto úkonom sa sleduje predovšetkým zohľadnenie tých procesných situácií, ktoré nastali u ž po začatí alternatívneho riešenia sporu a ktoré predstavujú zásadnú prekážku ďalšieho postupu. Ide najmä o zásadu trvania príslušnosti iné ho subjektu alternatívneho riešenia sporu, ktorý začal vo veci konať skôr. Rovnaký princíp platí aj v prípade ukončených konaní na všeobecných alebo rozhodcovských súdoch, vrátane prekážky 'res iudicata' už rozhodnutej veci. Návrh zákona zohľadňuje aj konanie spotrebiteľa v priebehu riešenia sporu v podobe neposkytovania súčinnosti potrebnej na vyriešenie sporu alebo vyhlásenia, že sa rozhodol ukončiť svoju účasť na alternatívnom riešení sporu. Spor sa odloží aj v prípade, ak vec nie je možné postúpiť inému subjektu alternatívneho riešenia sporov z dôvodu porušenia zásady nezaujatosti všetkých osôb poverených vedením rieš enia sporov v rámci daného subjektu a strany sporu súč asne nevyjadrili písomný súhlas s pokračovaním riešenia sporu na týmito osobami.

K § 20

Ustanovenie upravuje možn é spôsoby ukončenia alternatívneho riešenia sporu a určuje okamih, kedy k takémuto ukončeniu doš lo. Cieľom celého postupu je predovšetkým ukončenie sporu na základe uzavretia dohody o vyriešení sporu, ktorú uzavierajú strany sporu. Alternatívou voči tomuto spôsobu ukončenia sporu je vydanie stanoviska, ktoré sa vydáva v prípade, ak k dohode nedôjde a sú splnené predpoklady uvedené v § 18. Spor môže byť ukončený aj odložením návrhu, v prípade, že riešeniu sporu bráni niektorá z taxatí vne vymedzených prekážok. Prirodzeným ukončením riešenia sporu je smrť, vyhlásenie za màtveho alebo zánik strany sporu bez právneho nástupcu. Uplynutie 90 dňovej (prípadne dodatočne určenej) lehoty na vyriešenie sporu je dôvodom na ukončenie sporu predovšetkým v z áujme predchádzania prieťahom v riešení sporu. Vyčiarknutie subjektu alternatívneho riešenia sporu zo zoznamu je faktickou prekážkou jeho ďalšieho riešenia. Z tohto dôvodu sa okamih vyčiarknutia považ uje za ukončenie riešenia sporu.

Subjekt alternatívneho riešenia sporov je povinný strany sporu o ukončení alternatívneho riešenia sporu informovať a v prípade vyčiarknutia im vrátiť všetky doklady, ktoré mu odovzdali.

K § 21

Ustanovujú sa okolnosti a podmienky doručovania písomností. Návrh zákona kladie dôraz predovšetkým na využívanie elektronický ch prostriedkov komunikácie, akým je napríklad e-mail. E-mailová adresa musí byť stranou sporu preukázateľne využívaná, čo sa zabezpečí jej spätným potvrdením. Za okamih doručenia písomnosti sa považuje tretí deň od jej odoslania. Ide o tzv. fikciu doručenia, prostredníctvom ktorej sa má dosiahnuť predovšetkým rýchlosť konania a zabránenie tomu, aby sa argumentácia strán sporu o neoboznámení sa s doručenými písomnosťami mohla stať prostriedkom na spôsobovanie prieťahov pri riešení sporu. Pokiaľ ide o doručovanie písomností poštou alebo inými prostriedkami odlišnými od elektronických prostriedkov, návrh zákona ustanovuje povinnosť doručiť tieto písomnosti na korešpondenčnú adresu spotrebiteľa a predávajúceho, ktorá je subjektu známa. V prípade neúspešné ho doručenia tu návrh zákona stanovuje fikciu doručenia na tretí deň od vrátenia nedoručenej zásielky subjektu alternatívneho riešenia sporov.

K § 22

Náklady alternatívneho riešenia sporov predstavujú predovšetkým úhrady za materiálne prostriedky použité v súvislosti s riešením sporu a účelne vynaložené náklady na prejednanie veci. V prípade orgánov alternatívneho riešenia sporov sa nijaké z týchto úhrad a nákladov pre spotrebiteľov neúčtujú a riešenie sporu je tak zo zákona bezplatné. Oprávnené pr ávnické osoby zapísané v zozname môžu vopred vo svojich pravidlách postupu určiť a na svojom webovom sídle uverejniť informáciu, či budú spory riešiť bezplatne alebo budú spotrebiteľom účtovať poplatok. Poplatok vš ak nesmie presiahnuť sumu päť eur s DPH. Tento poplatok vš ak predstavuje jedinú inkasnú povinnosť, ktorú je možné na spotrebiteľa preniesť. Akékoľvek iné úhrady, vrátane hradenia nákladov subjektu alternatívneho riešenia sporov, ktoré vynaložil v sú vislosti s riešením sporu, sú zakázané. Náklady jednotlivých strán sporu, ktoré vynaložili z vlastnej iniciatívy, však znáša každá zo strán sporu samostatne.

K § 23

Ustanovenia § 23 upozorňuje na nutný súlad pravidiel alternatívneho riešenia sporov jednotlivých subjektov s ustanoveniami návrhu zákona.

K § 24

Ministerstvo plní úlohy notifikačného orgánu vo vzťahu k povinnostiam vyplývajúcim pre Slovenskú republiku zo smernice o alternatívnom rie šení sporov, priebežne aktualizuje zoznam zverejnený na jeho webovom sídle a oznamuje Európskej komisii každú zmenu vykonanú v zozname. Ministerstvo je tiež oprávnené vydávať odporúčania pre subjekty alternatívneho riešenia sporov zapísané v zozname s cie ľom zabezpečiť jednotnú aplikačnú prax a čo najlepšie fungovanie celého systému alternatívneho riešenia sporov. Za týmto účelom je tiež ministerstvo oprávnené kontrolovať oprávnené pr ávnické osoby, ktoré sú zapísané v zozname.

V odseku 2 sa predovšetkým určuje rozsah informácií, ktoré ministerstvo zverejňuje ako súčasť zoznamu subjektov alternatívneho riešenia sporov. Ustanovuje sa aj povinnos ť ministerstva aktualizovať informácie na základe každej zmeny, ktorá mu bola ohlásená predovšetkým zo strany subjektu alternatívneho riešenia sporov, ako aj aktualizovať zoznam priebežne na základe informá cií známych z jeho úradnej činnosti.

K § 25

Uveden ým ustanovením sa určuje spôsob vykonávania dohľadu, kontroly a predmet, na ktorý sa výkon kontroly má zamera ť. Ide najmä o kontrolu údajov a dokumentácie predkladanej oprávnenými právnickými osobami ministerstvu. Ïalej je to priebežná kontrola plnenia podmienok nestrannosti a nezávislosti fyzických osôb riešiacich spor. Ustanovenie dáva ministerstvu prá vomoc požiadať oprávnenú právnickú osobu o predloženie všetkých informácií vrátane spisov, ktoré sú potrebné na posúdenie toho, či subjekt plní povinnosti v zmysle zá kona. Splnenie procesných úkonov súvisiacich s výkonom kontroly môže ministerstvo limitovať stanovením lehôt na predloženie požadovaných dokladov, písomností, spisov, vyjadrení a informácií, vrá tane technických nosičov dát. V odôvodnených prípadoch je možné tieto písomnosti a záznamy na účel vykonania kontroly odobrať. Naproti oprávneniam vyplývajúcim z výkonu kontroly, stanovuje návrh zá kona nemožnosť zasahovania do prebiehajúceho riešenia sporu. Toto ustanovenie je odôvodnené záujmom na nerušenom priebehu sporov a ochrane procesného postavenia jeho strán. Zamestnanci ministerstva sú povinní sa pri kontrole preukázať písomným poverením na kontrolu, v ktorom je uvedený aj predmet kontroly.

Upravuje sa možnosť uloženia poriadkovej pokuty za porušenie povinnosti poskytnúť ministerstvu potrebnú súčinnosť na vykonanie kontroly plnenia povinností podľa tohto zákona oprávnenou právnickou osobou. Účelom je zabezpeč enie reálnej vymožiteľnosti povinností, ktoré zákon kladie na činnosť súkromných subjektov pôsobiacich v systéme notifikovaných subjektov alternatívneho riešenia sporov.

K § 26

Ustanovenie vymedzuje orgány kontroly nad dodržiavaním povinnosti poskytnúť súčinnosť ustanovenú v návrhu zákona. Prá vomoci boli rozdelené podľa kompetencií jednotlivých orgánov štátnej správy a ich nadväznosti na druhy sporov, ktorými sa budú jednotlivé subjekty alternatívneho riešenia sporov zaoberať. Všeobecným org ánom dohľadu nad predávajúcimi je Slovenská obchodná inšpekcia. Svoju kompetenciu v tejto oblasti vykonáva v prípadoch, ak ide o riešenie sporov, ktoré svojou povahou nepatria do kompetencie iných orgánov dohľadu.

K § 27

Správnym deliktom v zmysle návrhu zákona je neposkytnutie súčinnosti subjektu alternatívneho riešenia sporov zo strany predávajúceho alebo tretej osoby, ktorá bola subjektom alternatívneho rie šenia sporov požiadaná o súčinnosť. Správneho deliktu sa však môže dopustiť aj oprávnená právnická osoba, ktorá nesplní svoje povinnosti taxatívne vymenované v odseku 1. Za správne delikty možno uložiť pokutu, ktorej najvyššia sadzba sa pri opakovanom porušení povinnosti v priebehu 12 mesiacov zvyšuje.

Lehota na uloženie pokuty je stanovená najneskôr do štyroch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.

K § 28

V spoločných ustanoveniach sa určuje primerané použitie občianskeho sú dneho poriadku vo vzťahu k inštitútom zastúpenia a počítania lehôt. Takisto sa alternatívne riešenia sporov ako osobitný postup podľa tohto zákona vyníma z režimu správneho konania. Správny poriadok sa vzhľ adom na povahu konania bude vzťahovať len na konanie orgánov verejnej moci, akým je rozhodovanie o žiadosti o zápis do zoznamu subjektov, o jeho vyč iarknutí zo zoznamu alebo na konanie o uložení pokuty.

K § 29

Prechodné ustanovenie rieši moment zápisu orgánov alternatívneho riešenia sporov do zoznamu.

K § 30

Plní sa povinnosť uvádzať transpozič ný odkaz.

K Èl. II

K bodu 1

Ide o úpravu zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu v súvislosti so zákonom č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov a so zákonom č. 486/2013 Z. z. o presadzovaní práv duš evného vlastníctva colnými orgánmi. Novelou zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa zákonom č. 199/2014 Z. z. bol zo zákona o ochrane spotrebiteľa vypustený § 5, ktorý ustanovoval zákaz osobitný ch foriem konania predávajúceho voči spotrebiteľom, vrátane zákazu ponuky alebo predaja výrobkov alebo poskytovania služieb porušujúcich práva duševného vlastníctva. Uvedený zákaz bol zo zákona vypusten ý na žiadosť Európskej komisie, keďže osobitná prá vna úprava predstavovala duplicitnú úpravu popri všeobecnom zákaze používania nekalých obchodných praktík.

K bodu 2

Uvedeným ustanovením sa zavádza nová kompetencia Slovenskej obchodnej inšpekcie (ďalej len SOI). V zmysle toho sa SOI stá va subjektom alternatívneho riešenia sporov, ktorý je zriadený zákonom. Súčasne je SOI aj tzv. všeobecným subjektom alternatívneho riešenia sporov, ktorý je príslušný pre všetky druhy spotrebiteľský ch sporov, ktorých riešenie nemajú vo vecnej kompetencii iné štátne orgány plniace úlohy subjektu alternatívneho riešenia sporov.

K bodu 3

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenami navrhovaný mi v bode 1.

K bodu 4

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenami navrhovaný mi v bode 1.

K bodu 5

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenami navrhovaný mi v bode 1.

K bodu 6

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenami navrhovaný mi v bode 1.

K Èl. III

K bodu 1

Zavádza sa nové právo pre spotrebiteľov. V zmysle vloženého ustanovenia má každý spotrebiteľ právo obrátiť sa s cieľom ochrany svojich spotrebiteľských práv na subjekt alternatívneho riešenia spotrebiteľských sporov a žiadať tak alternatívne riešenie jeho sporu s predávajúcim. Ide o prostriedok napomáhajúci vymoženiu a ochrane práv spotrebiteľov. Súčasne sa v zá ujme efektivity postupu a vyváženosti vzťahov deklaruje povinnosť spotrebiteľa spolupracovať pri riešení sporu so subjektom alternatívneho riešenia sporov. Pri cezhraničných sporoch pomáha spotrebiteľom Európske spotrebiteľské centrum v SR, ktoré spotrebiteľovi v konkrétnom prípade poradí, na aký subjekt alternatí vneho riešenia v zahraničí je potrebné sa obrátiť, poskytne mu kontaktné údaje na príslušné subjekty a prípadne poskytne ďalšie informácie týkajúce sa cezhraničného riešenia sporov.

K bodu 2

Ide o zavedenie novej informačnej povinnosti predávajúcich. Povinnosťou predávajúceho bude informovať spotrebiteľa nielen o postupoch uplatňovania a vybavovania reklamácií, sťažností a podnetov spotrebiteľov, ale aj o mož nosti riešenia sporov prostredníctvom subjektov alternatívneho riešenia spotrebiteľských sporov.

Navrhovaný text nahrádza súčasný § 3 ods. 6 obsahujúci ustanovenie o ochrane spotrebiteľa pri zavádzaní meny euro v Slovenskej republike, a to z dôvodu jeho obsolentnosti.

K bodu 3

Vypúšťa sa ustanovenie o ochrane spotrebiteľa pri zavádzaní meny euro v Slovenskej republike z dôvodu jeho obsolentnosti.

K bodu 4

Doplnenie prí lohy je odôvodnené skutočnosťou, že zákon sa dopĺňa o ustanovenia vyplývajúce z transpozície Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ z 21. mája 2013 o alternatívnom riešení spotrebiteľsk ých sporov, ktorou sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (smernica o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov).

K Èl. IV

Dopĺňa sa alternatívne riešenie sporov ako jedna z kompetencií Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služ ieb, ktorý má byť v súlade s § 3 ods. 2 návrhu zákona o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov príslušný na alternatívne riešenie sporov v oblasti poskytovania poštových služ ieb. Podrobný postup pri alternatívnom riešení sporov s poštovým podnikom sa v zmysle odkazovacej normy spravuje osobitným predpisom, ktorým je zákon o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov.

K Èl. V

K bodom 1 a 2

Slovo 'mimosúdne' sa nahrádza slovom 'alternatívne' z dôvodu nahradenia predchádzajúceho systému riešenia sporov spotrebiteľov systémom alternatívneho riešenia sporov podľa osobitného zákona o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov. Nahradením pojmu mimosúdne slovom alternatívne sa súčasne sleduje zjednotenie terminológie používanej pre osobitný spôsob riešenia sporov v systé me subjektov alternatívneho riešenia sporov.

K bodu 3

Uvedené ustanovenie vylučuje výsledky alternatívneho riešenia sporov z právomoci Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na preskú manie rozhodnutí a postupov úradu. Alternatívne riešenie sporov je menej formalizovaný postup smerujúci k urovnaniu sporu medzi spotrebiteľom a predávajúcim. Ide predovšetkým o snahu dospieť k riešeniu spoloč ne akceptovateľnému tak spotrebiteľom, ako aj predávajúcim, ktoré je založené na zmierlivom vyriešení sporu. Súčasne alternatívne riešenia sporu nie je prekážkou prejednania veci pred súdom. Na zá klade uvedeného teda nie je dôvod, aby rozhodnutia a postupu úradu v rámci alternatívneho riešenia sporov mohli byť predmetom preskúmania Najvyšším súdom Slovenskej republiky.

K bodu 4

Návrh zákona zav ádza nový pojem, ktorým je alternatívne rieš enie sporov. Tento má nahradiť doteraz platný inštitút 'mimosúdneho riešenia sporov', ktorý bol výsledkom transpozície smerníc Európskej únie, vecne príslušných pre oblasť elektronických komunik ácií. V danom prípade ide o povahovo rovnaké inštitúty, ktorých cieľom je zmierlivé, mimosúdne riešenie sporov medzi predávajúcimi a spotrebiteľmi. Inštitút mimosúdneho riešenia sporov, ktorý nebol doposiaľ širšie rozvinutý po legislatívnej stránke, sa preto nahrádza alternatívnym riešením sporov, ktoré odkazuje na samostatný zákon prijatý za účelom transpozície Smernice Euró pskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ z 21. mája 2013 o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorou sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (smernica o alternatívnom riešení spotrebiteľsk ých sporov).

K Èl. VI

V súlade so smernicou Euró pskeho parlamentu a Rady 2009/48/ES o bezpečnosti hračiek je každý hospodársky subjekt, vrátane distribútora, povinný na požiadanie orgánu dohľadu určiť každý hospodársky subjekt, ktorý mu hrač ku dodal a každý hospodársky subjekt, ktorému hračku dodal. Touto úpravou sa odstraňuje nesúlad so smernicou.

K Èl. VII

K § 37

K bodu 1

Zavádza sa nová kompetencia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorá odráža pozíciu úradu ako jedného z orgánov alternatívneho riešenia sporov podľa návrhu zákona o alternatívnom riešen í spotrebiteľských sporov. Vo vzťahu ku koncovým odberateľom plynu, elektriny, tepla, vody alebo producentom odpadových vôd, ktorí spĺňajú definíciu spotrebiteľa podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (t.j. osoby, ktoré pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonajú v rámci svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania) sa bude procesný postup pri alternatívnom riešení sporu spravova ť ustanoveniami nového zákona o alternatívnom riešení sporov.

Návrh zákona zavádza nový pojem, ktorým je alternatívne riešenia sporov. Tento má nahradiť doteraz platný inštitút 'mimosúdneho riešenia sporov', ktorý bol vý sledkom transpozície smerníc Európskej únie, vecne príslušných pre oblasť sieťových odvetví. V danom prípade ide o povahovo rovnaké inštitúty, ktorých cieľom je zmierlivé, mimosúdne riešenie sporov medzi predávajúcimi a spotrebiteľmi. Inštitút mimosúdneho riešenia sporov, ktorý nebol doposiaľ širšie rozvinutý po legislatívnej stránke, sa preto nahrádza alternatívnym riešením sporov, ktoré odkazuje na samostatný z ákon prijatý za účelom transpozície Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ z 21. mája 2013 o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorou sa mení nariadenie (ES) č . 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (smernica o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov).

K bodu 2

Oproti platnej právnej úprave sa rozširuje okruh osôb oprávnených podať návrh na začatie alternatívneho riešenia sporu ú radom aj o odberateľov, tepla, vody alebo producentov odpadových vôd. V navrhovanom ustanovení sa vychádzajúc z úpravy de lege lata upravuje postup alternatí vneho riešenia sporov, avšak iba vo vzťahu ku koncovým odberateľom plynu, elektriny, tepla, vody alebo producentom odpadových vôd, ktorí nespadajú pod definíciu spotrebiteľa podľa zákona o ochrane spotrebiteľ a. Riešenie sporov úradom pri týchto osobách sa bude spravovať miernejším a menej formálnym postupom, ako je to z dôvodu nevyhnutnosti súladu so smernicou o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov v prípade fyzických osôb.

K Èl. VIII

K bodu 1

Doplnením ustanovenia sa odstraňuje nesúlad s aplikač nou praxou pri uzatváraní zmlúv o pripojení do distribuč nej siete alebo zmluvy o pripojení do distribučnej sústavy na diaľku alebo mimo prevádzkových priestorov.

K bodu 2

Uvedená zmena je od ôvodnená zavádzaním obligatórnej účasti predávajúceho na alternatívnom riešení sporov. Ustanovenie súčasne nadväzuje na povinnosť predávajúceho informovať o alternatívnom riešení sporov.

K bodu 3

Doplnenie prí lohy je odôvodnené skutočnosťou, že zákon sa dopĺňa o ustanovenia vyplývajúce z transpozície Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ z 21. mája 2013 o alternatívnom riešení spotrebiteľský ch sporov, ktorou sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (smernica o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov).

K Èl. IX

Navrhuje sa účinnosť zákona na 1. júla 2016.

Bratislava 26. augusta 2015

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Vazil Hudák v. r.

minister hospodárstva Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Zákon o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov

Dôvodová správa


Osobitná časť

K čl. I


K § 1

Úvodné ustanovenie návrhu zákona definuje okruhy spoločenských a právnych vzťahov, na ktoré sa zákon vzťahuje. S prihliadnutím k základnému účelu návrhu zákona, ktorým je implementácia Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov (ďalej len „smernica“) do slovenského právneho poriadku, sa toto ustanovenie zmieňuje o úprave základných pravidiel postupu pri riešení spotrebiteľských sporov pred subjektom alternatívneho riešenia sporov (ďalej len „subjekt alternatívneho riešenia sporov“ alebo „subjekt“), podmienkach, ktoré musia byť splnené na zapísanie žiadateľa do zoznamu subjektov alternatívneho riešenia sporov, práva a povinnosti, ktoré zákon určuje týmto subjektom, fyzickým osobám, ktoré riešia spotrebiteľské spory a stranám alternatívneho riešenia sporu. Súčasťou zákona je aj úprava pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) a ustanovenie sankcií za jeho porušenie.

Odsek 2 zavedením legislatívnych skratiek vymedzuje pojmy „vnútroštátny spor“ a „cezhraničný spor“, v záujme zdôraznenia skutočnosti, že navrhovaná právna úprava sa vzťahuje nielen na spory medzi spotrebiteľmi a predávajúcimi na území Slovenskej republiky, ale aj na spory medzi zahraničnými spotrebiteľmi a predávajúcimi so sídlom v Slovenskej republike.

Naproti pozitívnemu vyjadreniu pôsobnosti v odsekoch 1 a 2, návrh zákona v odseku 3 uvádza aj okruh právnych vzťahov, ktoré sú vyňaté z jeho pôsobnosti. Ide najmä o spory vyplývajúce zo vzájomných obchodných zmlúv medzi podnikateľmi a spory, v ktorých si predávajúci uplatňuje svoje právo voči spotrebiteľovi. Nakoľko cieľom tohto zákona je v súlade s cieľom smernice poskytnúť priestor spotrebiteľom na ochranu a vymáhanie ich spotrebiteľských práv, jeho súčasťou nie je úprava postupu, kedy si predávajúci uplatňuje svoje právo voči spotrebiteľovi. Priestor na tento postup zotrváva v rámci iných právnych úprav, ako sú napríklad predpisy o mediácii, rozhodcovskom konaní alebo súdnom konaní.

Ďalším okruhom právnych vzťahov vylúčených z pôsobnosti tohto zákona sú aj služby všeobecného záujmu, ktoré sú poskytované bezodplatne. Ide najmä o služby poskytované verejnými inštitúciami a verejnými organizáciami alebo organizáciami samosprávy, ktoré poskytujú svoje služby verejnosti, akými sú napríklad poskytovanie verejného osvetlenia, odstraňovanie snehu, výrub a úprava drevín alebo opravy ciest a iné. Vylúčené z pôsobnosti tohto zákona je aj riešenie sporov, ktoré je vykonávané samotným predávajúcim alebo osobami, ktoré ho zastupujú na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného právneho vzťahu. Ide najmä o vylúčenie postupov vykonávaných v rámci vnútorných organizačných štruktúr predávajúcich (tzv. „in-house mediácia“), prípadne externými firmami, ktoré na zmluvnom základe vybavujú pre predávajúceho sťažnosti spotrebiteľov. Zákon sa v súlade s vymedzením rozsahu pôsobnosti v § 1 ods. 1 písm. a) obmedzuje výlučne na stanovenie požiadaviek na alternatívne riešenie sporov pred subjektmi zapísanými v zozname vedenom ministerstvom, preto postupy vedené v rámci vnútorných procesov predávajúcich zostávajú touto úpravou nedotknuté. Vo vzťahu k právnym vzťahom vylúčených z pôsobnosti tohto zákona je treba poznamenať, že ich výpočet je priamou transpozíciou smernice 2013/11/EÚ.

V odseku 5 sa z dôvodu jednoznačnosti vymedzuje vzťah k zákonu č. 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré zostávajú navrhovanou právnou úpravou nedotknuté.


K § 2

Návrh zákona v ustanovení § 2 definuje základný pojem tohto zákona, ktorým je alternatívne riešenie sporov a súčasne vymedzuje, kto sú strany sporu. Cieľom nového inštitútu alternatívneho riešenia sporov je vytvorenie novej možnosti pre spotrebiteľov riešiť svoj spor s predávajúcim rýchlo, efektívne, menej formálne a predovšetkým bezplatne alebo s minimálnymi nákladmi oproti dnes existujúcim formám riešenia sporov, ktorými sú napr. mediácia, rozhodcovské alebo súdne konanie. Týmto spôsobom sa má dopomôcť najmä k flexibilite v komunikácii počas riešenia spotrebiteľského sporu a k šetreniu času, prostriedkov a nákladov súvisiacich s uplatnením práv spotrebiteľa. Cieľom celého postupu alternatívneho riešenia sporu pred subjektom je dosiahnutie zmierlivého riešenia, resp. dohody medzi spotrebiteľom a predávajúcim o vyriešení sporu, ktorá sa po súhlase oboch strán s jej znením stáva záväzným právnym podkladom. Zákon v tomto ustanovení zdôrazňuje aj to, že jedinou osobou legitimovanou podať návrh na riešenie sporu prostredníctvom postupu upraveného týmto zákonom je spotrebiteľ, pričom postup nemôže začať na podnet predávajúceho. Uvedené je aj vyjadrením ustanovenia § 1 ods. 4 písm. a) ktoré vylučuje možnosť riešenia sporu iniciovaného predávajúcim podľa ustanovení tohto zákona.


K § 3

Zákon v ustanovení § 3 uvádza okruh subjektov, ktoré sú oprávnené na alternatívne riešenie spotrebiteľských sporov.

Ustanovenie rozdeľuje subjekty na „orgány alternatívneho riešenia sporov“ a „oprávnené právnické osoby“. Orgánmi alternatívneho riešenia sporov v zmysle § 3 ods. 2 sú orgány verejnej moci, ktorým návrh zákona určuje povinnosť riešiť spory v závislosti od ich vecnej pôsobnosti. Orgány alternatívneho riešenia sporov sa stanú subjektmi alternatívneho riešenia sporov ex lege, pričom tieto budú zapísané do zoznamu subjektov vedeného ministerstvom k 1. januáru 2016. Okrem orgánov kompetentných pre riešenie sporov v oblasti regulovaných sieťových odvetví, elektronických komunikácií a poštových služieb, sa týmto zákonom ustanovuje aj tzv. reziduálny subjekt alternatívneho riešenia sporov, ktorým bude Slovenská obchodná inšpekcia (ďalej len „SOI“). Touto cestou sa zabezpečuje možnosť riešiť spotrebiteľský spor, ak na riešenie sporu nie je určená kompetencia iných orgánov. Ustanovenie je vyjadrením zámeru smernice ustanoveného v recitáli 24, ktorý vypovedá o potrebe zriadenia tzv. univerzálneho subjektu alternatívneho riešenia sporov, ktorý by sa mal zaoberať spormi, na ktorých riešenie nie je určený žiadny osobitný subjekt. Návrh tak plní zámer smernice, ktorým je vytvorenie záruky pre spotrebiteľov a obchodníkov, aby im bol umožnený prístup k subjektom alternatívneho riešenia sporov a aby neexistovali miesta nepokryté možnosťou riešenia sporov podľa tohto zákona. Výnimkou z kompetencie SOI sú spory vyplývajúce z poskytovania finančných služieb, ktoré sú vylúčené z kompetencií orgánov alternatívneho riešenia sporov podľa tohto zákona. Dôvodom je skutočnosť, že pokrytie oblasti finančných služieb alternatívnym riešením sporov z dôvodu vecnej príslušnosti zabezpečuje Ministerstvo financií SR, ktoré je gestorom ochrany spotrebiteľa na finančnom trhu a ktoré pripraví samostatný zákon, ktorým sa vytvorí osobitný subjekt alternatívneho riešenia sporov pre spory s poskytovateľmi finančných služieb.

Okrem zákonom určených štátnych orgánov sa môžu stať subjektmi alternatívneho riešenia sporov notifikovanými Európskej komisii aj vymedzené právnické osoby, ktoré budú na alternatívne riešenie sporov oprávnené ministerstvom. Právnická osoba bude oprávnená na alternatívne riešenie sporov podľa tohto zákona okamihom jej zápisu do zoznamu subjektov alternatívneho riešenia sporov vedeného ministerstvom. Podmienkou tohto zápisu je predloženie žiadosti o zápis do zoznamu a splnenie podmienok ustanovených týmto zákonom. Po zápise je právnická osoba oprávnená viesť alternatívne riešenie sporov v oblasti, ktorú má zapísanú v zozname.


K § 4

Ustanovenie upravuje náležitosti žiadosti o zápis právnickej osoby do zoznamu subjektov alternatívneho riešenia sporov vedeného ministerstvom. Zákon tu výslovne ustanovuje, že žiadateľom o zápis môže byť výhradne právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa, komora zriadená zákonom alebo záujmové združenie najmenej desiatich právnických osôb (ďalej len „žiadateľ). Vymedzenie žiadateľov podľa povahy ich právnej subjektivity je odôvodnené cieľom predchádzať vzniku ad hoc subjektov riešiacich spory, ktoré by mohli byť bezprostredne prepojené s predávajúcim, čo nie je žiaduce z hľadiska naplnenia požiadavky nestrannosti a nezávislosti, na ktorých je budovaný celý systém alternatívneho riešenia sporov. Návrh preto ustanovuje aj požiadavku minimálne desiatich členov v rámci záujmového združenia právnických osôb, čím sa sleduje najmä zamedzenie možnostiam vytvorenia záujmových združení právnických osôb, ktoré sú založené na fiktívnych aktivitách a základoch.

Odseky 2 a 3 vymedzujú obsahové a formálne náležitosti žiadosti. Okrem zákonom predpísaného obsahu žiadosti sa ustanovenie zameriava aj na hodnoverné preukázanie skutočnosti, že žiadateľ bude spoľahlivo vykonávať činnosť podľa tohto zákona. Na tento účel musí žiadateľ preukázať najmä predchádzajúce aktivity v oblasti riešenia spotrebiteľských sporov, dostatočné technické a administratívne vybavenie na účely spracovania spotrebiteľských podaní, personálne zabezpečenie, zriadenie a udržiavanie webového sídla alebo zabezpečenie odbornej úrovne fyzických osôb, ktoré riešia spory. Aktivity v oblasti riešenia sporov medzi spotrebiteľmi a predávajúcimi predstavujú najmä predošlé mimosúdne riešenie sporov, a to formou systematického prijímania podnetov či už zo strany spotrebiteľov alebo aj predávajúcich za účelom vyriešenia ich sporu zmierlivou cestou za pomoci mediácie či konciliácie. Osobitnou skutočnosťou, ktorá je predmetom preukazovania je aj dispozícia oddelenými finančnými prostriedkami na plnenie povinností ustanovených týmto zákonom a na odmeňovanie fyzických osôb, ktoré riešia spory. Táto skutočnosť je predmetom preukazovania z dôvodu nevyhnutnosti zabezpečenia materiálnej nezávislosti subjektov od výsledku ním riešených sporov a eliminácie prípadnej motivácie rozhodovať v rozpore s požiadavkou objektivity a nestrannosti. Uvedené skutočnosti sa preukazujú najmä správami o činnosti danej právnickej osoby. Okrem tejto náležitosti sú obligatórnymi prílohami žiadosti o zápis do zoznamu aj pravidlá alternatívneho riešenia sporov žiadateľa, ktorými sa riadi pri riešení sporov. Tieto pravidlá musia okrem všeobecných informácií o podrobnostiach postupu riešenia sporov pred žiadateľom explicitne obsahovať aj informácie o bezodplatnosti alternatívneho riešenia sporu alebo o výške poplatku, ktorý sa za riešenie sporu bude účtovať, druhy sporov, ktoré bude žiadateľ riešiť ak sa chce zamerať len na istý druh sporov, výpočet prípadov, kedy si žiadateľ v súlade so zákonom vyhradzuje právo odmietnuť riešiť spor alebo informácie o jazyku, v ktorom je možné podať návrh na začatie alternatívneho riešenia sporu a viesť tento postup. Uvedené náležitosti žiadosti sú prevažne predmetom transpozície ustanovenia článku 6 smernice, ktorý sa zaoberá podmienkami kladenými na odborné znalosti, nezávislosť a nestrannosť subjektov alternatívneho riešenia sporov.

K § 5

Ustanovenie § 5 upravuje posudzovanie žiadosti o zápis do zoznamu vedeného ministerstvom. V záujme ochrany žiadateľa pred vyradením z možnosti zápisu do zoznamu subjektov alternatívneho riešenia sporov zákon stanovuje minimálnu 15 dňovú lehotu na dodatočné odstránenie zistených nedostatkov podanej žiadosti. Naproti tomu zákon uvádza, že nesplnenie požiadaviek alebo ich nedostatočné preukázanie žiadateľom je dôvodom na zamietnutie žiadosti. Proti rozhodnutiu ministerstva o zamietnutí žiadosti možno podať opravný prostriedok (rozklad), o ktorom sa bude rozhodovať v režime správneho konania. Zákon ustanovuje aj hornú hranicu lehoty určenej na preskúmanie žiadosti, ktorú stanovuje na 30 dní odo dňa doručenia úplnej žiadosti spĺňajúcej všetky náležitosti predpokladané zákonom. Zápis do zoznamu subjektov alternatívneho riešenia sporov je okamihom vzniku oprávnenia žiadateľa na alternatívne riešenie sporov pre tie druhy sporov, ktoré má v súlade s § 24 ods. 2 zapísané v zozname, pričom žiadateľ tak vo vzťahu k riešeniu uvedených sporov nadobúda postavenie subjektu alternatívneho riešenia sporov.


K § 6

Návrh zákona v ustanovení § 6 stanovuje zákonnú povinnosť subjektov alternatívneho riešenia sporov oznámiť ministerstvu akúkoľvek zmenu údajov, ktoré sú predmetom zápisu do zoznamu, a to do 15 dní odo dňa, kedy ku tejto zmene došlo. Účelom je aktuálnosť zverejňovaných údajov a tiež nevyhnutnosť sledovania zmien, ktoré by mohli viesť k strate spôsobilosti oprávnenej právnickej osoby na alternatívne riešenie sporov podľa tohto zákona. V záujme zotrvania oprávnenia subjektu na alternatívne riešenie sporov a zachovania jeho kontinuity zákon ustanovuje minimálnu 30 dňovú lehotu určenú na odstránenie nedostatkov, ktoré sú prekážkou plnenia požiadaviek kladených zákonom na tento subjekt. Predpokladá sa aj možnosť predĺženia lehoty ministerstvom na základe riadne odôvodnenej žiadosti adresovanej ministerstvu. Následkom neodstránenia nedostatkov v stanovenej lehote je strata oprávnenia na výkon alternatívneho riešenia sporov, ku ktorej dôjde vyčiarknutím oprávnenej právnickej osoby zo zoznamu subjektov alternatívneho riešenia sporov.


K § 7

Uvedené ustanovenie stanovuje postup pri vyčiarknutí oprávnenej právnickej osoby zo zoznamu vedeného ministerstvom. Návrh zákona tu uvádza taxatívne dôvody, v prípade ktorých má dôjsť k vyčiarknutiu právnickej osoby zo zoznamu a následnej strate jej poverenia na vykonávanie alternatívneho riešenia sporov. Jedným z dôvodov je vyčiarknutie na základe žiadosti právnickej osoby adresovanej ministerstvu. Podmienkou tejto žiadosti je však jej predloženie najmenej tri mesiace pred požadovaným dátumom vyčiarknutia. Účelom tejto lehoty je predovšetkým zachovanie kontinuity a ponechanie doby na ukončenie riešenia už začatých a prebiehajúcich spotrebiteľských sporov. Uvedený zámer nadväzuje aj na ustanovenie odseku 3, ktoré ukladá právnickej osobe vyvinúť potrebné úsilie na dokončenie prebiehajúcich postupov. Dôvodom na vyčiarknutie právnickej osoby zo zoznamu je aj nesplnenie podmienok na jej činnosť alebo porušenie povinností ustanovených týmto zákonom. Prirodzeným dôvodom na vyčiarknutie je aj zrušenie subjektu. Návrh zákona sa v tomto ustanovení zaoberá aj procesom súvisiacim s nadchádzajúcim vyčiarknutím právnickej osoby zo zoznamu. V tomto prípade je úlohou právnickej osoby predovšetkým riadne dokončiť postupy alternatívneho riešenia sporov, tak, ako by k jej vyčiarknutiu nemalo dôjsť, ako aj informovať strany neukončeného sporu. Za osobitne závažné prípady porušenia povinností oprávnenou právnickou osobou zákon považuje napríklad nepostupovanie v súlade so zásadami nestrannosti, nezávislosti, požiadavkou odbornej starostlivosti alebo účtovanie poplatkov prevyšujúcich maximálnu zákonnú výšku poplatku pre spotrebiteľa. V odôvodnených prípadoch môže v dôsledku takéhoto konania dôjsť k vyčiarknutiu oprávnenej právnickej osoby zo zoznamu bez toho, aby bola ministerstvom vyzvaná na uskutočnenie nápravy v primeranej lehote.


K § 8

Návrh zákona v ustanovení § 8 upravuje podmienky pre fyzické osoby, ktoré v mene subjektu alternatívneho riešenia sporov vedú alternatívne riešenie sporov, ako aj ich právny vzťah k tomuto subjektu, ktorý je základným predpokladom pre vykonávanie ich činnosti.

Predmetné ustanovenie predstavuje národnú podobu transpozície požiadaviek upravených v úvodných ustanoveniach smernice, ako aj v jej článku 6. Ide najmä o stanovenie požiadaviek kladených na fyzické osoby, ktoré sa týkajú špecifikácie ich znalostí a osobnej spôsobilosti na vedenie alternatívneho riešenia spotrebiteľských sporov. Zákon definuje aj pojem dôveryhodná osoba, pod ktorým chápe osobu, ktorá nebola zbavená funkcie niektorej z vybraných právnických profesií z dôvodu porušenia právnych alebo disciplinárnych predpisov alebo ktorej nebola uložená posledných piatich rokoch sankcia za závažné alebo osobitne závažné porušenie povinností v oblasti ochrany spotrebiteľa. Jednou z prekážok vo vzťahu k dôveryhodnosti osoby sú aj iné odôvodnené pochybnosti, že daná osoba bude čestne a svedomito plniť povinnosti spojené s alternatívnym riešením sporov. Táto podmienka je predmetom posudzovania v rámci tzv. správnej úvahy, ktorú realizuje ministerstvo v priebehu posudzovania spôsobilosti fyzickej osoby, ktorá má byť poverená vedením alternatívneho riešenia sporov. Môže ísť najmä o skutočnosti, ktoré nasvedčujú zapojeniu alebo účasti danej fyzickej osoby na nezákonných aktivitách v oblasti ochrany spotrebiteľa alebo negatívne skúsenosti spotrebiteľov s činnosťami danej osoby. Dôvodom na posudzovanie dôveryhodnosti fyzickej osoby je aj to, že osoba pri riešení sporov podľa tohto zákona preukázateľne nepostupovala nestranne alebo nezávisle. V danom prípade však musí ísť o porušenie zásady nestrannosti alebo nezávislosti, ku ktorej došlo počas predchádzajúceho pôsobenia danej fyzickej osoby v mene subjektu alternatívneho riešenia sporov.


K § 9

V § 9 sa ustanovujú osobitné povinnosti subjektov alternatívneho riešenia sporov. Následkom nesplnenia požiadaviek dôveryhodnosti či bezúhonnosti poverenej fyzickej osoby je vznik povinnosti subjektu alternatívneho riešenia sporov zabezpečiť, aby táto osoba bez zbytočného odkladu ukončila vedenie už začatých postupov alternatívneho riešenia sporov a bezodkladne oznámiť stratu spôsobilosti tejto fyzickej osoby ministerstvu. Návrh zákona sa zaoberá aj otázkou následného nesplnenia podmienky subjektu alternatívneho riešenia sporov mať k dispozícii tri fyzické osoby poverené vedením alternatívneho riešenia sporov. Na splnenie tejto povinnosti návrh zákona ustanovuje dodatočnú 30 dňovú lehotu. Do tohto ustanovenia bola transponovaná aj požiadavka vyplývajúca zo smernice, ktorá smeruje k zabezpečeniu dodatočného vzdelávania poverených fyzických osôb a zvyšovania ich odbornej kvalifikácie.


K § 10

Návrh zákona zavádza v § 10 povinnosti súvisiace so zriadením a prevádzkovaním webového sídla tohto subjektu. V danom prípade ide najmä o transpozíciu článku 5 odseku 2 písm. a) a článku 7 smernice, ktorá ustanovuje požiadavky kladené na subjekt alternatívneho riešenia sporov v súvislosti s uverejňovaním informácií. Ide najmä o to, aby tieto subjekty viedli aktualizované webové stránky, vďaka ktorým sa stranám sporu poskytne ľahký prístup k informáciám o postupe alternatívneho riešenia sporu a ktorými sa spotrebiteľom umožní podať sťažnosť a požadovanú sprievodnú dokumentáciu online. Zavedením tejto povinnosti sa má napomôcť zjednodušeniu komunikácie medzi subjektom a spotrebiteľmi, ako aj zvýšeniu flexibility urovnávania sporov vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv. Návrh zákona v tomto ustanovení jednotlivé povinnosti subjektu a informácie, ktoré majú byť zverejnené na webovom sídle, ďalej špecifikuje primerane podľa článku 7 smernice. Povinnosti subjektu kladené na obsah a zverejňovanie výročných správ sú predmetom transpozície požiadaviek smernice ustanovených v článku 7 odseku 2.

V záujme zjednodušenia podania návrhu na začatie alternatívneho riešenia sporu pre spotrebiteľov zákon v prílohe č. 1 obsahuje vzorový návrh (formulár), v ktorom sú v prehľadnej forme spracované všetky potrebné náležitosti, ktoré musí spotrebiteľ vyplniť. Tento formulár bude tiež zverejnený na webovom sídle ministerstva i jednotlivých subjektov alternatívneho riešenia sporov. Subjekty sú povinné zabezpečiť, aby spotrebiteľ mal možnosť podať návrh online i offline formou, a to aj prostredníctvom formulára podľa prílohy č. 1. V prípade potreby by subjekt alternatívneho riešenia sporov mal spotrebiteľovi poskytnúť potrebnú pomoc s jeho vyplnením, ak sa naň spotrebiteľ s takouto žiadosťou obráti. Subjekt alternatívneho riešenia sporov by mal mať v záujme ústretovosti voči spotrebiteľom, ktorí nemajú možnosť využiť na podanie návrhu elektronické prostriedky, k dispozícii vzorový formulár aj priestoroch svojho sídla, kde prichádza do kontaktu so spotrebiteľmi.

Povinnosť viesť evidenciu o riešených sporoch a odmietnutých návrhoch umožní dôsledné vedenie agendy alternatívneho riešenia sporov, ako aj jej prípadnú kontrolu. V záujme nezaťažovania subjektov alternatívneho riešenia sporov nadmernou administratívou je možné, ak to povaha veci pripúšťa, informácie o jednotlivých úkonoch vykonať stručnou informáciou formou zápisu v spise.

Nevyhnutným predpokladom spracovania návrhu spotrebiteľa je identifikácia jeho osoby. Súčasťou tohto ustanovenia je teda aj zdôraznenie povinnosti zachovávať náležitú ochranu osobných údajov, v súlade s platnou legislatívou Slovenskej republiky.


K § 11

Alternatívnemu riešeniu sporu by mala predchádzať snaha spotrebiteľa vyriešiť svoj spor s predávajúcim priamou komunikáciou. Z toho dôvodu § 11 uvádza právo spotrebiteľa obrátiť sa na predávajúceho so žiadosťou o nápravu. Nemusí ísť pritom o písomnú žiadosť, postačuje, ak je táto žiadosť vykonaná elektronickými prostriedkami, prípadne telefonicky či osobne.
Ak predávajúci na túto žiadosť nereaguje alebo je tento pokus o vyriešenie sporu bezvýsledný, a teda predávajúci sa k žiadosti spotrebiteľa o nápravu vyjadril zamietavo, môže sa spotrebiteľ obrátiť na subjekt alternatívneho riešenia sporov.
Smernica vyžaduje, aby sa nespokojný spotrebiteľ pred tým, ako predloží svoj spor na riešenie nestrannému subjektu alternatívneho riešenia sporov, pokúsil najskôr vyriešiť svoj problém priamou komunikáciou s predávajúcim.

K § 12

Zámerom tohto ustanovenia je vyjadrenie príslušnosti subjektu, ktorému má spotrebiteľ adresovať svoj návrh na začatie alternatívneho riešenia sporu. Spotrebiteľ v tomto prípade postupuje primerane v závislosti od odvetvia, ktorého sa návrh týka, a adresuje ho subjektu, ktorý je na riešenie sporov tohto druhu určený. V prípade plurality subjektov príslušných na riešenie daného podnetu sa právo voľby zachováva v prospech spotrebiteľa. Ochrana záujmov a slobodnej voľby spotrebiteľa je zachovaná ustanovením považujúcim akékoľvek zmluvné dojednania o predchádzajúcom určení subjektu alternatívneho riešenia sporov predávajúcim za neplatné.

V odseku 3 a 4 sa stanovujú obsahové náležitosti návrhu, ktoré sa týkajú najmä identifikácie spotrebiteľa a predávajúceho, opisu skutočností súvisiacich s meritom veci, riešenia, ktoré spotrebiteľ požaduje a dátumu uplatnenia reklamácie alebo predchádzajúceho kontaktovania predávajúceho, vrátane informácie, že pokus o vyriešenie sporu priamo s predávajúcim bol bezvýsledný. Nakoľko prekážkou riešenia sporu podľa tohto zákona je začaté alebo ukončené konanie na súde, rozhodcovskom súde alebo inom subjekte alternatívneho riešenia sporov, obligatórnym obsahom návrhu je aj vyhlásenie o tom, že k takémuto prejednaniu danej veci nedošlo. Súčasťou návrhu sú aj dôkazy, ktoré preukazujú skutočnosti uvedené v jeho obsahu.

V záujme flexibility konania a zvýšenia dostupných možností pre spotrebiteľa pripúšťa návrh zákona viaceré spôsoby podávania návrhov na začatie alternatívneho riešenia sporu. Je to najmä listinne, ústne do zápisnice alebo elektronickými prostriedkami, vrátane možnosti využiť formulár uvedený v prílohe č. 1 návrhu zákona, ktorý je dostupný na webovom sídle ministerstva a každého subjektu alternatívneho riešenia sporov. V súlade s dikciou § 10 sú subjekty povinné zabezpečiť, aby spotrebiteľ mal možnosť podať návrh online i offline formou, a to aj prostredníctvom formulára podľa prílohy č. 1. Subjekt alternatívneho riešenia sporov by mal mať v záujme ústretovosti voči spotrebiteľom, ktorí nemajú možnosť využiť na podanie návrhu elektronické prostriedky, k dispozícii vzorový formulár aj priestoroch svojho sídla, kde prichádza do kontaktu so spotrebiteľmi.

Ustanovenie zohľadňuje aj otázku vzniku formálnych a vecných nedostatkov návrhu. V danom prípade je subjekt alternatívneho riešenia sporov povinný vyzvať spotrebiteľa na jeho doplnenie v lehote nie kratšej ako 15 dní od prijatia návrhu a poučiť ho, že v prípade nedoplnenia návrhu môže byť jeho návrh odmietnutý.

K § 13

Procesné ustanovenie nadväzuje na predchádzajúci paragraf upravujúci začatie postupu pred subjektom alternatívneho riešenia sporov a upravuje odmietnutie návrhu v prípade nedostatkov, ktoré bránia jeho prejednaniu. Subjekt má povinnosť odmietnuť riešenie sporu aj z dôvodov taxatívne vymedzených v tomto ustanovení. Návrh zákona sa tu okrem formálnych predpokladov na odmietnutie riešenia sporu, akými sú príslušnosť subjektu na riešenie sporu určitého druhu, prekážka už prejednanej veci a anonymita predkladateľa návrhu, zaoberá aj opodstatnenosťou návrhu a zabránením zmätočnosti konania v prípade adresovania návrhu na subjekt, ktorý požiadal ministerstvo o vyčiarknutie zo zoznamu subjektov alternatívneho riešenia sporov.

Návrh zákona vykladá aj pojem „neopodstatnený návrh“, ktorým je najmä návrh, prostredníctvom ktorého má dôjsť k zneužitiu subjektívnych práv alebo návrh podaný opakovane v tej istej veci. Uvedené je výsledkom transpozície článku 5 odsek 4 písm. b) smernice, ktorý predpokladá možnosť subjektov alternatívneho riešenia sporov odmietnuť riešiť spor, ktorý je neopodstatnený alebo šikanózny. Každé odmietnutie návrhu, okrem návrhu podaného anonymne, musí byť odôvodnené a oznámené spotrebiteľovi.

Naproti povinnosti subjektu odmietnuť riešenie sporu rozlišuje návrh zákona aj situácie, kedy je odmietnutie návrhu pre subjekt nie povinnosťou, ale možnosťou, a to z dôvodu, aby bol ponechaný priestor pre vznik subjektov alternatívneho riešenia sporov, ktoré prijmú na riešenie aj spory, ktoré sú napríklad nižšej hodnoty ako 20 eur. Ide o taxatívne vymedzené prípady, kedy spotrebiteľ podal návrh po uplynutí ročnej lehoty, ak sa spotrebiteľ nepokúsil vyriešiť spor priamou komunikáciou s predávajúcim alebo ak ide o spory s nízkou hodnotou neprevyšujúcou sumu 20 eur. Subjekt alternatívneho riešenia sporov bude môcť v zmysle § 13 ods. 4 písm. d) odmietnuť aj návrh, ktorý bol už predtým v rámci jeho právomoci riešený napríklad štandardným postupom vybavovania podnetu alebo akejkoľvek inej žiadosti, pričom spotrebiteľ bol o výsledku riadne informovaný a opakované konanie v tej istej záležitosti by bolo podľa posúdenia subjektu (a znalosti veci z prechádzajúceho konania) zjavne neúčelné. Samostatným dôvodom na odmietnutie je nemožnosť riešenia sporu z dôvodu, že by subjekt alternatívneho riešenia sporu musel vyvinúť neprimerané úsilie. Predmetné ustanovenie smeruje k prípadom príliš náročným na vyriešenie formou alternatívneho riešenia sporu, a to z dôvodu náročného dokazovania, právnej náročnosti, vysokých nákladov (alternatívne riešenia sporov je bezodplatné alebo dostupné len za symbolický poplatok). Takéto prípady zo svojej povahy patria skôr do rozhodovacej právomoci súdov.


K § 14

Ustanovenie v odseku 1 vymedzuje okamih začiatku alternatívneho riešenia sporu. Návrh zákona tu zohľadňuje skutočnosti súvisiace s účinným podaním spotrebiteľského návrhu, ktorými sú doručenie úplného návrhu subjektu alternatívneho riešenia sporov, ktorý je príslušný spor riešiť v závislosti od druhu sporu, ktorý je predmetom návrhu. Podmienka doručenia úplného návrhu je odôvodnená spôsobilosťou subjektu ďalej sa návrhom zaoberať a posúdiť právnu a skutkovú stránku veci.

Začiatok alternatívneho riešenia sporu je sprevádzaný povinnosťou subjektu informovať predávajúceho o doručení návrhu, ktorý voči nemu smeruje, pričom ho vyzve, aby sa k danému návrhu vyjadril v lehote nie kratšej ako 15 kalendárnych dní (s možnosťou jej predĺženia v odôvodnených prípadoch o ďalších 30 dní). Súčasťou informácie o začatí alternatívneho riešenia sporu adresovanej jeho stranám je aj informácia o tom, že sa pri postupe nevyžaduje žiadne právne zastúpenie, strany sporu však môžu využiť právne poradenstvo alebo zastupovanie a pomoc tretej osoby. Vzhľadom na zámer smernice, ktorým je vytvorenie flexibilného spôsobu riešenia spotrebiteľských sporov, avšak vždy na báze dobrovoľnej účasti spotrebiteľa na tomto postupe, návrh zákona ustanovuje aj povinnosť informovať spotrebiteľa, že riešenie sporu môže ukončiť v ktoromkoľvek jeho štádiu. Súčasťou informačnej povinnosti uvedenej v tomto ustanovení je aj informovanie strán sporu o tom, že začatie alternatívneho riešenia sporu nemá vplyv na ich právo obrátiť sa so sporom na všeobecný súd. Návrh zákona ďalej ustanovuje povinnosť informovať predávajúceho, že jeho neúčasť na riešení sporu alebo odmietnutie akejkoľvek súčinnosti bude mať za následok zverejnenie jeho identifikačných údajov na webovom sídle subjektu alternatívneho riešenia sporov.


K § 15

Uvedené ustanovenie predstavuje určenie povinností súvisiacich s priebehom alternatívneho riešenia sporu. Návrh zákona stanovuje povinnú súčinnosť strán sporu a ustanovuje jej základný rámec potrebný na dosiahnutie rýchleho a efektívneho vyriešenia sporu. Nakoľko každý spor je iniciovaný záujmom spotrebiteľa na prejednaní veci, návrh zákona tu ustanovuje povinnosti najmä pre predávajúceho. Ide najmä o povinnosť vyjadriť sa k obsahu návrhu, spolupracovať so subjektom alternatívneho riešenia sporov pri objasňovaní skutočností súvisiacich s predmetom sporu a poskytnúť vyjadrenia, vysvetlenia a dôkazy súvisiace s predmetom sporu. Súčasťou tohto ustanovenia je aj možnosť subjektu alternatívneho riešenia sporov požiadať o súčinnosť tretiu osobu, ktorá nie je stranou sporu, o poskytnutie dokladov alebo jej vyjadrenia, ktoré by mohlo mať význam pre priebeh a výsledok riešenia sporu.

V odseku 5 sa stanovuje právny následok v prípade nedodržania povinnosti predávajúceho poskytnúť súčinnosť pri riešení sporu. Návrh zákona tu však zohľadňuje istú mieru tolerancie voči predávajúcemu a ukladá subjektu povinnosť opakovane písomne vyzvať predávajúceho k poskytnutiu súčinnosti. Následkom nedodržania zákona predávajúcim a uloženia sankcie predávajúcemu za neposkytnutie súčinnosti je možnosť uverejniť jeho meno a sídlo na webovom sídle subjektu alternatívneho riešenia sporov. V záujme ponechania priestoru pre nápravu a motivácie predávajúceho k ďalšej spolupráci so subjektmi alternatívneho riešenia sporu návrh zákona obmedzuje trvanie tohto zverejnenia na dobu 90 dní.


K § 16

Týmto ustanovením sa stanovujú základné postupy a zásady súvisiace s alternatívnym riešením spotrebiteľských sporov. Uloženie povinnosti postupovať pri riešení sporov nezávisle, nestranne, s náležitou odbornou starostlivosťou sú prejavom základných princípov súvisiacich s nezávislým, objektívnym a odborným riešením akýchkoľvek sporov. Stanovenie cieľa, ktorým je urovnanie sporu medzi spotrebiteľom a predávajúcim, predstavuje záujem predkladateľa na konečnom vyriešení sporu a dosiahnutiu čo najväčšej spokojnosti oboch zúčastnených strán.

Základným predpokladom na dosiahnutie týchto cieľov je aj nestrannosť a nezávislosť fyzickej osoby riešiacej spor. Preto návrh zákona v tejto súvislosti ukladá povinnosť poverenej fyzickej osoby informovať strany sporu o akýchkoľvek okolnostiach, ktoré by mohli mať vplyv na jej nestrannosť a nezávislosť alebo viesť ku konfliktu záujmov vo vzťahu ku ktorejkoľvek strane sporu. Právo informovať o týchto skutočnostiach majú aj strany sporu, ktoré informáciu predkladajú priamo subjektu alternatívneho riešenia sporov. Uvedené je alternatívou voči námietke zaujatosti ustanovenej inými procesnými predpismi, prostredníctvom ktorej je možné poukázať na skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na postup osoby, ktorá sa zaoberá riešením individuálneho sporu. Návrh zákona upravuje aj následky v prípade preukázania skutočností súvisiacich s porušením princípu nestrannosti a nezávislosti fyzickej osoby riešiacej spor. Ide najmä o prenesenie poverenia riešiť spor na inú fyzickú osobu poverenú riešením sporov v rámci daného subjektu alternatívneho riešenia sporov. V prípade nemožnosti takéhoto postupu sa spor postúpi inému príslušnému subjektu alternatívneho riešenia sporov. Návrh zákona pamätá aj na nemožnosť vykonania takéhoto postupu. V tomto prípade je možné pokračovať v riešení sporu aj pôvodným subjektom alternatívneho riešenia sporov, avšak len za predpokladu, že strany sporu boli informované o okolnostiach, ktoré by mohli mať vplyv na nestrannosť a nezávislosť poverenej fyzickej osoby a písomne vyjadrili súhlas s tým, aby ich spor táto osoba riešila.

Strany sporu sa môžu počas celého vedenia postupu vyjadrovať ku svojim stanoviskám a k predloženým dôkazom. Návrh zákona v odsekoch 6 až 8 indikatívne stanovuje spôsob, akým by komunikácia v priebehu riešenia sporu mala prebiehať. V záujme flexibility, zníženia administratívnej náročnosti a rýchlosti konania by sa mali využívať najmä telefonický kontakt a elektronické prostriedky komunikácie, predovšetkým e-mail. Záujem na zmierlivom a úspešnom urovnaní sporu sa prejavuje aj v ustanovení, ktorým sa stanovujú princípy nestranného a uvážlivého hodnotenia dôkazov a riešenia sporu s cieľom hľadania spoločného prieniku medzi záujmami predávajúceho a spotrebiteľa, ktorý by mohol byť účinným riešením daného sporu. Subjekt alternatívneho riešenia sporov vyvíja všetko úsilie, aby došlo k zmierlivému ukončeniu sporu, a to hľadaním kompromisu medzi vôľou spotrebiteľa a predávajúceho s ohľadom na oprávnené záujmy oboch zúčastnených strán.

V odseku 9 sa stanovuje horná hranica doby, v ktorej musí byť alternatívne riešenie sporu ukončené. Táto lehota je stanovená na 90 dní a je výsledkom transpozície článku 8 písm. e) smernice. Tak ako v prípade iných procesných predpisov, tak aj tento návrh zákona stanovuje, že doba, počas ktorej sa spor rieši, až do dňa jeho ukončenia sa nezapočítava do prekluzívnej a premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka. Uvedené ustanovenie je výsledkom transpozície článku 12 smernice.

Súčasťou povinností fyzickej osoby riešiacej spor je aj zachovávanie mlčanlivosti o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedela pri riešení sporov. Tejto povinnosti ju môže zbaviť len strana sporu, v ktorej záujme je viazaná povinnosťou zachovávať mlčanlivosť.

K § 17

V prípade, ak subjekt alternatívneho riešenia sporov pri vedení postupu zistí, že je možné nájsť prienik záujmov spotrebiteľa a predávajúceho, navrhne stranám sporu možné alternatívy riešenia ich sporu a snaží sa komunikáciou s oboma stranami motivovať strany sporu k uzavretiu dohody o vyriešení sporu. Subjekt alternatívneho riešenia sporov napomáha stranám sporu pri formulovaní obsahu a znenia dohody, a to vypracovaním návrhu dohody o vyriešení sporu, s ktorou strany sporu môžu súhlasiť. Zákon ustanovuje obligatórne náležitosti dohody - subjekt alternatívneho riešenia sporov musí v návrhu dohody vymedziť inter alia predmet sporu, popis skutkového stavu a stručnú informáciu o tom, aké úkony a postupy vykonal počas alternatívneho riešenia sporu. Pri formulovaní návrhu riešenia sporu sa subjekt alternatívneho riešenia sporov nesmie odchýliť od ustanovení právnych predpisov, ktoré upravujú či už zákonné nároky alebo povinnosti strán sporu, preto je uvedenie právnych predpisov, ktoré vzal do úvahy pri formulovaní návrhu, taktiež jednou z obligatórnych náležitostí. Subjekt alternatívneho riešenia sporov ďalej informuje strany sporu o záväznosti dohody o vyriešení sporu a ďalších skutočnostiach podľa zákona. Pred uzavretím samotnej dohody o vyriešení sporu musí subjekt strany sporu informovať o lehote, v ktorej sa môžu rozhodnúť, či s navrhovaným znením dohody záväzne vyjadria súhlas. Súčasťou tejto informácie je aj upozornenie, že výsledok alternatívneho riešenia sporu sa môže odlišovať od výsledku súdneho konania, pričom subjekt zároveň zdôrazní, že alternatívnym riešením sporu nie je dotknutá možnosť prejednania veci na všeobecnom súde.

Podpisom návrhu dohody strana sporu vyjadruje, že súhlasí s jej obsahom a so záväznosťou navrhovaného riešenia sporu, návrh sa po jeho podpísaní považuje za prijatý. Je zrejmé, že návrh musí byť akceptovaný bezvýhradne, nie je teda prípustné jeho upravovanie samotnými stranami sporu bez súčinnosti so subjektom alternatívneho riešenia sporu. Rozhodujúcim momentom pre posúdenie, či došlo k uzavretiu dohody o vyriešení sporu, je okamih doručenia vlastnoručne podpísaného súhlasu s návrhom riešenia sporu od oboch strán sporu subjektu alternatívneho riešenia sporov. Týmto momentom zároveň vzniká povinnosť subjektu alternatívneho riešenia sporov bezodkladné oznámiť stranám sporu, že alternatívne riešenie sporu sa skončilo úspešne, a teda došlo k uzavretiu dohody o vyriešení sporu.

Dohodu o vyriešení sporu je možné uzavrieť osobne i neformálne, a to zaslaním podpísaného znenia návrhu riešenia sporu subjektu alternatívneho riešenia sporov listinne, ale aj elektronicky.

V prípade, že bola uzavretá dohoda o vyriešení sporu pred oprávnenou právnickou osobou a až následne vyjdú najavo skutočnosti, ktoré majú za následok vyčiarknutie tejto osoby zo zoznamu z dôvodu uvedenia nepravdivých informácií v žiadosti o zápis do zoznamu, zákon ponecháva stranám sporu možnosť odstúpiť od uzavretej dohody.

K § 18

Ak nie je možné dosiahnuť výsledok alternatívneho riešenia sporu vo forme uzavretia dohody o vyriešení sporu, je v určitých prípadoch možné ukončiť jeho vedenie vydaním odôvodneného stanoviska. Predpokladom pre vydanie odôvodneného stanoviska je skutočnosť, že subjekt z návrhu, priložených dôkazov, prípadne vyjadrení strán sporu alebo tretej osoby nadobudne dôvodné podozrenie, že konaním alebo opomenutím predávajúceho boli porušené práva spotrebiteľa. Odôvodnené stanovisko síce nemá záväznú povahu, avšak môže sa stať významnou oporou pre spotrebiteľa, ktorý sa mieni svojich práv domáhať súdnou cestou.

Účelom tohto ustanovenia je teda posilnenie vymožiteľnosti práv spotrebiteľa v prípadoch, kedy sa uskutočnilo alternatívne riešenie sporu, avšak nedošlo k jeho ukončeniu vo forme uzavretia dohody medzi spotrebiteľom a predávajúcim. Uvedené stanovisko má do istej miery poskytnúť spotrebiteľovi spoľahlivý základ pre zhodnotenie jeho právnych nárokov. Z tohto dôvodu je predpokladaným obsahom stanoviska aj záver s označením ustanovenia tohto návrhu zákona alebo osobitného zákona, ktorého sa stanovisko týka, a odôvodnenie, v ktorom sa uvedie popis skutkového stavu, označenie dôkazov, na základe ktorých sa stanovisko vydáva a postup subjektu alternatívneho riešenia sporu pri hodnotení dôkazov. Nakoľko stanovisko má predovšetkým informatívny charakter, nemožno proti nemu podať opravný prostriedok a nie je preskúmateľné súdom.


K § 19

Odloženie návrhu predstavuje samostatný spôsob ukončenia riešenia sporu. Týmto úkonom sa sleduje predovšetkým zohľadnenie tých procesných situácií, ktoré nastali už po začatí alternatívneho riešenia sporu a ktoré predstavujú zásadnú prekážku ďalšieho postupu. Ide najmä o zásadu trvania príslušnosti iného subjektu alternatívneho riešenia sporu, ktorý začal vo veci konať skôr. Rovnaký princíp platí aj v prípade ukončených konaní na všeobecných alebo rozhodcovských súdoch, vrátane prekážky „res iudicata“ už rozhodnutej veci. Návrh zákona zohľadňuje aj konanie spotrebiteľa v priebehu riešenia sporu v podobe neposkytovania súčinnosti potrebnej na vyriešenie sporu alebo vyhlásenia, že sa rozhodol ukončiť svoju účasť na alternatívnom riešení sporu. Spor sa odloží aj v prípade, ak vec nie je možné postúpiť inému subjektu alternatívneho riešenia sporov z dôvodu porušenia zásady nezaujatosti všetkých osôb poverených vedením riešenia sporov v rámci daného subjektu a strany sporu súčasne nevyjadrili písomný súhlas s pokračovaním riešenia sporu na týmito osobami.

K § 20

Ustanovenie upravuje možné spôsoby ukončenia alternatívneho riešenia sporu a určuje okamih, kedy k takémuto ukončeniu došlo. Cieľom celého postupu je predovšetkým ukončenie sporu na základe uzavretia dohody o vyriešení sporu, ktorú uzavierajú strany sporu. Alternatívou voči tomuto spôsobu ukončenia sporu je vydanie stanoviska, ktoré sa vydáva v prípade, ak k dohode nedôjde a sú splnené predpoklady uvedené v § 18. Spor môže byť ukončený aj odložením návrhu, v prípade, že riešeniu sporu bráni niektorá z taxatívne vymedzených prekážok. Prirodzeným ukončením riešenia sporu je smrť, vyhlásenie za mŕtveho alebo zánik strany sporu bez právneho nástupcu. Uplynutie 90 dňovej (prípadne dodatočne určenej) lehoty na vyriešenie sporu je dôvodom na ukončenie sporu predovšetkým v záujme predchádzania prieťahom v riešení sporu. Vyčiarknutie subjektu alternatívneho riešenia sporu zo zoznamu je faktickou prekážkou jeho ďalšieho riešenia. Z tohto dôvodu sa okamih vyčiarknutia považuje za ukončenie riešenia sporu.

Subjekt alternatívneho riešenia sporov je povinný strany sporu o ukončení alternatívneho riešenia sporu informovať a v prípade vyčiarknutia im vrátiť všetky doklady, ktoré mu odovzdali.


K § 21

Ustanovujú sa okolnosti a podmienky doručovania písomností. Návrh zákona kladie dôraz predovšetkým na využívanie elektronických prostriedkov komunikácie, akým je napríklad e-mail. E-mailová adresa musí byť stranou sporu preukázateľne využívaná, čo sa zabezpečí jej spätným potvrdením. Za okamih doručenia písomnosti sa považuje tretí deň od jej odoslania. Ide o tzv. fikciu doručenia, prostredníctvom ktorej sa má dosiahnuť predovšetkým rýchlosť konania a zabránenie tomu, aby sa argumentácia strán sporu o neoboznámení sa s doručenými písomnosťami mohla stať prostriedkom na spôsobovanie prieťahov pri riešení sporu. Pokiaľ ide o doručovanie písomností poštou alebo inými prostriedkami odlišnými od elektronických prostriedkov, návrh zákona ustanovuje povinnosť doručiť tieto písomnosti na korešpondenčnú adresu spotrebiteľa a predávajúceho, ktorá je subjektu známa. V prípade neúspešného doručenia tu návrh zákona stanovuje fikciu doručenia na tretí deň od vrátenia nedoručenej zásielky subjektu alternatívneho riešenia sporov.


K § 22

Náklady alternatívneho riešenia sporov predstavujú predovšetkým úhrady za materiálne prostriedky použité v súvislosti s riešením sporu a účelne vynaložené náklady na prejednanie veci. V prípade orgánov alternatívneho riešenia sporov sa nijaké z týchto úhrad a nákladov pre spotrebiteľov neúčtujú a riešenie sporu je tak zo zákona bezplatné. Oprávnené právnické osoby zapísané v zozname môžu vopred vo svojich pravidlách postupu určiť a na svojom webovom sídle uverejniť informáciu, či budú spory riešiť bezplatne alebo budú spotrebiteľom účtovať poplatok. Poplatok však nesmie presiahnuť sumu päť eur s DPH. Tento poplatok však predstavuje jedinú inkasnú povinnosť, ktorú je možné na spotrebiteľa preniesť. Akékoľvek iné úhrady, vrátane hradenia nákladov subjektu alternatívneho riešenia sporov, ktoré vynaložil v súvislosti s riešením sporu, sú zakázané. Náklady jednotlivých strán sporu, ktoré vynaložili z vlastnej iniciatívy, však znáša každá zo strán sporu samostatne.


K § 23

Ustanovenia § 23 upozorňuje na nutný súlad pravidiel alternatívneho riešenia sporov jednotlivých subjektov s ustanoveniami návrhu zákona.


K § 24

Ministerstvo plní úlohy notifikačného orgánu vo vzťahu k povinnostiam vyplývajúcim pre Slovenskú republiku zo smernice o alternatívnom riešení sporov, priebežne aktualizuje zoznam zverejnený na jeho webovom sídle a oznamuje Európskej komisii každú zmenu vykonanú v zozname. Ministerstvo je tiež oprávnené vydávať odporúčania pre subjekty alternatívneho riešenia sporov zapísané v zozname s cieľom zabezpečiť jednotnú aplikačnú prax a čo najlepšie fungovanie celého systému alternatívneho riešenia sporov. Za týmto účelom je tiež ministerstvo oprávnené kontrolovať oprávnené právnické osoby, ktoré sú zapísané v zozname.

V odseku 2 sa predovšetkým určuje rozsah informácií, ktoré ministerstvo zverejňuje ako súčasť zoznamu subjektov alternatívneho riešenia sporov. Ustanovuje sa aj povinnosť ministerstva aktualizovať informácie na základe každej zmeny, ktorá mu bola ohlásená predovšetkým zo strany subjektu alternatívneho riešenia sporov, ako aj aktualizovať zoznam priebežne na základe informácií známych z jeho úradnej činnosti.


K § 25

Uvedeným ustanovením sa určuje spôsob vykonávania dohľadu, kontroly a predmet, na ktorý sa výkon kontroly má zamerať. Ide najmä o kontrolu údajov a dokumentácie predkladanej oprávnenými právnickými osobami ministerstvu. Ďalej je to priebežná kontrola plnenia podmienok nestrannosti a nezávislosti fyzických osôb riešiacich spor. Ustanovenie dáva ministerstvu právomoc požiadať oprávnenú právnickú osobu o predloženie všetkých informácií vrátane spisov, ktoré sú potrebné na posúdenie toho, či subjekt plní povinnosti v zmysle zákona. Splnenie procesných úkonov súvisiacich s výkonom kontroly môže ministerstvo limitovať stanovením lehôt na predloženie požadovaných dokladov, písomností, spisov, vyjadrení a informácií, vrátane technických nosičov dát. V odôvodnených prípadoch je možné tieto písomnosti a záznamy na účel vykonania kontroly odobrať. Naproti oprávneniam vyplývajúcim z výkonu kontroly, stanovuje návrh zákona nemožnosť zasahovania do prebiehajúceho riešenia sporu. Toto ustanovenie je odôvodnené záujmom na nerušenom priebehu sporov a ochrane procesného postavenia jeho strán. Zamestnanci ministerstva sú povinní sa pri kontrole preukázať písomným poverením na kontrolu, v ktorom je uvedený aj predmet kontroly.

Upravuje sa možnosť uloženia poriadkovej pokuty za porušenie povinnosti poskytnúť ministerstvu potrebnú súčinnosť na vykonanie kontroly plnenia povinností podľa tohto zákona oprávnenou právnickou osobou. Účelom je zabezpečenie reálnej vymožiteľnosti povinností, ktoré zákon kladie na činnosť súkromných subjektov pôsobiacich v systéme notifikovaných subjektov alternatívneho riešenia sporov.


K § 26

Ustanovenie vymedzuje orgány kontroly nad dodržiavaním povinnosti poskytnúť súčinnosť ustanovenú v návrhu zákona. Právomoci boli rozdelené podľa kompetencií jednotlivých orgánov štátnej správy a ich nadväznosti na druhy sporov, ktorými sa budú jednotlivé subjekty alternatívneho riešenia sporov zaoberať. Všeobecným orgánom dohľadu nad predávajúcimi je Slovenská obchodná inšpekcia. Svoju kompetenciu v tejto oblasti vykonáva v prípadoch, ak ide o riešenie sporov, ktoré svojou povahou nepatria do kompetencie iných orgánov dohľadu.


K § 27

Správnym deliktom v zmysle návrhu zákona je neposkytnutie súčinnosti subjektu alternatívneho riešenia sporov zo strany predávajúceho alebo tretej osoby, ktorá bola subjektom alternatívneho riešenia sporov požiadaná o súčinnosť. Správneho deliktu sa však môže dopustiť aj oprávnená právnická osoba, ktorá nesplní svoje povinnosti taxatívne vymenované v odseku 1. Za správne delikty možno uložiť pokutu, ktorej najvyššia sadzba sa pri opakovanom porušení povinnosti v priebehu 12 mesiacov zvyšuje.

Lehota na uloženie pokuty je stanovená najneskôr do štyroch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.


K § 28

V spoločných ustanoveniach sa určuje primerané použitie občianskeho súdneho poriadku vo vzťahu k inštitútom zastúpenia a počítania lehôt. Takisto sa alternatívne riešenia sporov ako osobitný postup podľa tohto zákona vyníma z režimu správneho konania. Správny poriadok sa vzhľadom na povahu konania bude vzťahovať len na konanie orgánov verejnej moci, akým je rozhodovanie o žiadosti o zápis do zoznamu subjektov, o jeho vyčiarknutí zo zoznamu alebo na konanie o uložení pokuty.

K § 29

Prechodné ustanovenie rieši moment zápisu orgánov alternatívneho riešenia sporov do zoznamu.

K § 30

Plní sa povinnosť uvádzať transpozičný odkaz.


K Čl. II

K bodu 1

Ide o úpravu zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu v súvislosti so zákonom č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov a so zákonom č. 486/2013 Z. z. o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi. Novelou zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa zákonom č. 199/2014 Z. z. bol zo zákona o ochrane spotrebiteľa vypustený § 5, ktorý ustanovoval zákaz osobitných foriem konania predávajúceho voči spotrebiteľom, vrátane zákazu ponuky alebo predaja výrobkov alebo poskytovania služieb porušujúcich práva duševného vlastníctva. Uvedený zákaz bol zo zákona vypustený na žiadosť Európskej komisie, keďže osobitná právna úprava predstavovala duplicitnú úpravu popri všeobecnom zákaze používania nekalých obchodných praktík.

K bodu 2

Uvedeným ustanovením sa zavádza nová kompetencia Slovenskej obchodnej inšpekcie (ďalej len SOI). V zmysle toho sa SOI stáva subjektom alternatívneho riešenia sporov, ktorý je zriadený zákonom. Súčasne je SOI aj tzv. všeobecným subjektom alternatívneho riešenia sporov, ktorý je príslušný pre všetky druhy spotrebiteľských sporov, ktorých riešenie nemajú vo vecnej kompetencii iné štátne orgány plniace úlohy subjektu alternatívneho riešenia sporov.

K bodu 3

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenami navrhovanými v bode 1.

K bodu 4

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenami navrhovanými v bode 1.

K bodu 5

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenami navrhovanými v bode 1.

K bodu 6

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenami navrhovanými v bode 1.


K Čl. III

K bodu 1

Zavádza sa nové právo pre spotrebiteľov. V zmysle vloženého ustanovenia má každý spotrebiteľ právo obrátiť sa s cieľom ochrany svojich spotrebiteľských práv na subjekt alternatívneho riešenia spotrebiteľských sporov a žiadať tak alternatívne riešenie jeho sporu s predávajúcim. Ide o prostriedok napomáhajúci vymoženiu a ochrane práv spotrebiteľov. Súčasne sa v záujme efektivity postupu a vyváženosti vzťahov deklaruje povinnosť spotrebiteľa spolupracovať pri riešení sporu so subjektom alternatívneho riešenia sporov. Pri cezhraničných sporoch pomáha spotrebiteľom Európske spotrebiteľské centrum v SR, ktoré spotrebiteľovi v konkrétnom prípade poradí, na aký subjekt alternatívneho riešenia v zahraničí je potrebné sa obrátiť, poskytne mu kontaktné údaje na príslušné subjekty a prípadne poskytne ďalšie informácie týkajúce sa cezhraničného riešenia sporov.

K bodu 2

Ide o zavedenie novej informačnej povinnosti predávajúcich. Povinnosťou predávajúceho bude informovať spotrebiteľa nielen o postupoch uplatňovania a vybavovania reklamácií, sťažností a podnetov spotrebiteľov, ale aj o možnosti riešenia sporov prostredníctvom subjektov alternatívneho riešenia spotrebiteľských sporov.

Navrhovaný text nahrádza súčasný § 3 ods. 6 obsahujúci ustanovenie o ochrane spotrebiteľa pri zavádzaní meny euro v Slovenskej republike, a to z dôvodu jeho obsolentnosti.

K bodu 3

Vypúšťa sa ustanovenie o ochrane spotrebiteľa pri zavádzaní meny euro v Slovenskej republike z dôvodu jeho obsolentnosti.

K bodu 4

Doplnenie prílohy je odôvodnené skutočnosťou, že zákon sa dopĺňa o ustanovenia vyplývajúce z transpozície Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ z 21. mája 2013 o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorou sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (smernica o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov).

K Čl. IV

Dopĺňa sa alternatívne riešenie sporov ako jedna z kompetencií Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, ktorý má byť v súlade s § 3 ods. 2 návrhu zákona o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov príslušný na alternatívne riešenie sporov v oblasti poskytovania poštových služieb. Podrobný postup pri alternatívnom riešení sporov s poštovým podnikom sa v zmysle odkazovacej normy spravuje osobitným predpisom, ktorým je zákon o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov.

K Čl. V

K bodom 1 a 2

Slovo „mimosúdne“ sa nahrádza slovom „alternatívne“ z dôvodu nahradenia predchádzajúceho systému riešenia sporov spotrebiteľov systémom alternatívneho riešenia sporov podľa osobitného zákona o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov. Nahradením pojmu mimosúdne slovom alternatívne sa súčasne sleduje zjednotenie terminológie používanej pre osobitný spôsob riešenia sporov v systéme subjektov alternatívneho riešenia sporov.

K bodu 3

Uvedené ustanovenie vylučuje výsledky alternatívneho riešenia sporov z právomoci Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na preskúmanie rozhodnutí a postupov úradu. Alternatívne riešenie sporov je menej formalizovaný postup smerujúci k urovnaniu sporu medzi spotrebiteľom a predávajúcim. Ide predovšetkým o snahu dospieť k riešeniu spoločne akceptovateľnému tak spotrebiteľom, ako aj predávajúcim, ktoré je založené na zmierlivom vyriešení sporu. Súčasne alternatívne riešenia sporu nie je prekážkou prejednania veci pred súdom. Na základe uvedeného teda nie je dôvod, aby rozhodnutia a postupu úradu v rámci alternatívneho riešenia sporov mohli byť predmetom preskúmania Najvyšším súdom Slovenskej republiky.

K bodu 4

Návrh zákona zavádza nový pojem, ktorým je alternatívne riešenie sporov. Tento má nahradiť doteraz platný inštitút „mimosúdneho riešenia sporov“, ktorý bol výsledkom transpozície smerníc Európskej únie, vecne príslušných pre oblasť elektronických komunikácií. V danom prípade ide o povahovo rovnaké inštitúty, ktorých cieľom je zmierlivé, mimosúdne riešenie sporov medzi predávajúcimi a spotrebiteľmi. Inštitút mimosúdneho riešenia sporov, ktorý nebol doposiaľ širšie rozvinutý po legislatívnej stránke, sa preto nahrádza alternatívnym riešením sporov, ktoré odkazuje na samostatný zákon prijatý za účelom transpozície Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ z 21. mája 2013 o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorou sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (smernica o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov).

K Čl. VI

V súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/48/ES o bezpečnosti hračiek je každý hospodársky subjekt, vrátane distribútora, povinný na požiadanie orgánu dohľadu určiť každý hospodársky subjekt, ktorý mu hračku dodal a každý hospodársky subjekt, ktorému hračku dodal. Touto úpravou sa odstraňuje nesúlad so smernicou.

K Čl. VII

K § 37

K bodu 1

Zavádza sa nová kompetencia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorá odráža pozíciu úradu ako jedného z orgánov alternatívneho riešenia sporov podľa návrhu zákona o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov. Vo vzťahu ku koncovým odberateľom plynu, elektriny, tepla, vody alebo producentom odpadových vôd, ktorí spĺňajú definíciu spotrebiteľa podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (t.j. osoby, ktoré pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonajú v rámci svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania) sa bude procesný postup pri alternatívnom riešení sporu spravovať ustanoveniami nového zákona o alternatívnom riešení sporov.

Návrh zákona zavádza nový pojem, ktorým je alternatívne riešenia sporov. Tento má nahradiť doteraz platný inštitút „mimosúdneho riešenia sporov“, ktorý bol výsledkom transpozície smerníc Európskej únie, vecne príslušných pre oblasť sieťových odvetví. V danom prípade ide o povahovo rovnaké inštitúty, ktorých cieľom je zmierlivé, mimosúdne riešenie sporov medzi predávajúcimi a spotrebiteľmi. Inštitút mimosúdneho riešenia sporov, ktorý nebol doposiaľ širšie rozvinutý po legislatívnej stránke, sa preto nahrádza alternatívnym riešením sporov, ktoré odkazuje na samostatný zákon prijatý za účelom transpozície Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ z 21. mája 2013 o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorou sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (smernica o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov).

K bodu 2

Oproti platnej právnej úprave sa rozširuje okruh osôb oprávnených podať návrh na začatie alternatívneho riešenia sporu úradom aj o odberateľov, tepla, vody alebo producentov odpadových vôd. V navrhovanom ustanovení sa vychádzajúc z úpravy de lege lata upravuje postup alternatívneho riešenia sporov, avšak iba vo vzťahu ku koncovým odberateľom plynu, elektriny, tepla, vody alebo producentom odpadových vôd, ktorí nespadajú pod definíciu spotrebiteľa podľa zákona o ochrane spotrebiteľa. Riešenie sporov úradom pri týchto osobách sa bude spravovať miernejším a menej formálnym postupom, ako je to z dôvodu nevyhnutnosti súladu so smernicou o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov v prípade fyzických osôb.

K Čl. VIII

K bodu 1
Doplnením ustanovenia sa odstraňuje nesúlad s aplikačnou praxou pri uzatváraní zmlúv o pripojení do distribučnej siete alebo zmluvy o pripojení do distribučnej sústavy na diaľku alebo mimo prevádzkových priestorov.

K bodu 2
Uvedená zmena je odôvodnená zavádzaním obligatórnej účasti predávajúceho na alternatívnom riešení sporov. Ustanovenie súčasne nadväzuje na povinnosť predávajúceho informovať o alternatívnom riešení sporov.

K bodu 3
Doplnenie prílohy je odôvodnené skutočnosťou, že zákon sa dopĺňa o ustanovenia vyplývajúce z transpozície Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ z 21. mája 2013 o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorou sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (smernica o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov).

K Čl. IX

Navrhuje sa účinnosť zákona na 1. júla 2016.


Bratislava 26. augusta 2015


Robert Fico v. r.
predseda vlády Slovenskej republiky


Vazil Hudák v. r.
minister hospodárstva Slovenskej republiky

Vládny návrh zákona o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov

11

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Dôvodom vypracovania predloženého návrhu zákona je úplná transpozícia tzv. tretej poštovej smernice - smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/6/ES z 20. februá ra 2008 (Ú. v. EÚ L 52, 27.2.2008, s. 3) a tiež potreba upraviť niektoré ustanovenia poštového zákona v nadväznosti na poznatky z jeho doterajšej aplikácie a problémy, ktoré sa vyskytli v oblastiach, ktoré s ú predmetom úpravy poštového zákona.

Cieľom návrhu zákona o poštových službách a o zmene a doplnen í niektorých zákonov (ďalej len 'poštový zákon') je zmeniť poštový zákon a dosiahnuť úplnú liberalizáciu poštového trhu, pri súčasnom zabezpečení poskytovania univerzálnej poš tovej služby a jej financovania.

Návrh zákona rieši tieto základné oblasti:

a) ustanovuje definície súčastí poštových služieb, ktorými sú vyberanie a dodávanie poštových zásielok a definuje inštitút zameniteľných poštových služieb,

b) ruší inštitút poštovej výhrady,

c) mení systém vzniku oprávnenia na poskytovanie poštových služieb a zavádza inštitút zameniteľných služieb,

d) definuje poštovú sieť a verejnú poštovú sieť, ako aj inštitút prístupu k verejnej poštovej sieti,

e) zjednocuje niektoré povinnosti poskytovateľa univerzálnej služby s povinnosťami ostatných poštový ch podnikov a dopĺňa niektoré povinnosti, ako napríklad povinnosť označovať poštové zásielky,

f) zavádza nový systém financovania univerz álnej poštovej služby prostredníctvom kompenzačného fondu,

g) podrobne upravuje postup a kompetencie Poštového regulačného úradu pri výkone štátneho dohľ adu formou kontroly.

Návrh zákona obsahuje tiež novelu zákona Ná rodnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov vo vzťahu k správnemu poplatku za registráciu poštového podniku. V nadväznosti na zmenu spôsobu vzniku oprá vnenia na poskytovanie poštových služieb sa navrhuje zmeniť aj živnostenský zákon.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavný mi zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky ako aj s právom Európskej únie.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a) je upravená v práve Európskej únie

- primárnom – čl. 107 až 109 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

- sekundárnom (prijatom pred nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009):

1. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/67/ES z 15. decembra 1997 o spoločných pravidlách rozvoja vnútorného trhu poštových služieb Spoločenstva a zlepšovaní kvality služ ieb (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 6/zv. 3; Ú. v. ES L 15, 21.1.1998) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/39/ES z 10. júna 2002 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 6/zv. 4; Ú . v. ES L 176, 5.7.2002) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/6/ES z 20. februára 2008 (Ú. v. EÚ L 52, 27.2.2008, s. 3).

2. Rozhodnutie Európskej komisie zo 7. októbra 2008, K(2008) 5912 o slovenský ch právnych predpisoch týkajúcich sa hybridnej pošty,

b) je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie alebo Všeobecného súdu:

Rozhodnutie Všeobecného súdu z 2. marca 2010 vo veci T-70/05 Evropaiki Dynamiki v. EMSA,

Rozhodnutie Súdneho dvora z 23. apríla 2009 vo veci C-357/07 TNT Post UK Ltd. v. Coln ý a daňový úrad Jej Veličenstva,

Rozhodnutie Súdneho dvora zo 6. marca 2008 v spojených veciach C-287/06 až C-292/06 Deutsche Post AG et al. v. Spolková republika Nemecko,

Rozhodnutie Súdneho dvora z 18. decembra 2007 vo veci C-220/06 APERMC v. Španielsko.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii

a) lehota na prebratie smerníc alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

Lehota na transpozíciu Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/6/ES z 20. februára 2008 (Ú. v. EÚ L 52, 27.2.2008, s. 3) uplynie 1. januára 2013.

b) lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov

Lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády uplynie 31. decembra 2012.

c) informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa článku 258 až 260 tejto zmluvy

Odôvodnené stanovisko Komisie, vydané 29. 10. 2009 – Porušenie č. 2008/2333 vo veci nesplnenia povinnosti vyplývajúcej z rozhodnutia Komisie K(2008)5912 zo 7. 10. 2008, podľa čl. 86 ods. 3 Zmluvy o ES vo veci rozš írenia monopolu Slovenskej pošty, a. s., vo vzťahu k službe dodávania hybridnej pošty.

d) informácie o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

Transpozícia Smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/67/ES z 15. decembra 1997 o spoločných pravidlách rozvoja vnútorného trhu poštových služieb Spoločenstva a zlepšovaní kvality služieb (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 6/zv. 3; Ú.v. ES L 15, 21.1.1998) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/39/ES z 10. júna 2002 (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 6/zv. 4; Ú.v. ES L 176, 5.7.2002) bola v úplnom rozsahu dokončen á zákonom č. 15/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o poštových službách. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/6/ES z 20. februára 2008 (Ú. v. EÚ L 52, 27.2.2008, s. 3) sa transponuje týmto n ávrhom zákona.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu prá vneho predpisu s právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti - úplný.

6. Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR.

Doložka vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona o poštových služb ách a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Termín začatia a ukončenia PPK:

A.2. Vplyvy:

Pozitívne* Žiadne*Negatívne*1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

x x2. Vplyvy na podnikateľské prostredie

– dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?xx3, Sociálne vplyvy

- vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

-sociálnu exklúziu,

- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť

- vplyvy na zamestnanosťx4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostix * Predkladateľ označí znakom x zodpovedajúci vplyv (pozitívny, negatívny, žiadny), ktorý návrh prináša v každej oblasti posudzovania vplyvov. Návrh môže mať v jednej oblasti zároveň pozitívny aj negatívny vplyv, v tom prípade predkladateľ označí obe možnosti. Bližšie vysvetlenie označených vplyvov bude obsahovať analýza vplyvov. Isté vysvetlenie, č i bilanciu vplyvov (sumárne zhodnotenie, ktorý vplyv v danej oblasti prevažuje) môže predkladateľ uviesť v poznámke.

A.3. Poznámky

Predkladaný materiál má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Finančné zdroje na vykrytie financovania neprimeranej záťaže závä zku univerzálnej služby na základe vyčíslenia tzv. čistých nákladov, ktoré ostanú nepokryté z kompenzačného fondu tvoreného príspevkami poštových podnikov zo zameniteľných služieb, sú navrhované zo štátneho rozpočtu.

Predkladaný materiál má aj pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, a to z titulu zvýšenia príjmov, ktoré je možné predpokladať v súvislosti s poplatkami za udelenie poštovej licencie a jednorazovými poplatkami za registráciu, poplatkami za zmenu registrácie a v súvislosti s ukladaním pokút za priestupky na úseku poštových činností.

Predkladaný materiál má pozitívny aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.

Predkladaný materiál nemá vplyv na narušenie hospodárskej súťaže.

Predkladaný materiál nemá vplyv na hospodárenie obyvateľstva, nemá sociálnu exklúziu a nemá vplyv na zamestnanosť.

Predkladaný materiál nemá vplyv na životné prostredie.

Predkladaný materiál nemá vplyv na informatizáciu spoločnosti.

A.4. Alternatívne riešenia

Vplyvy na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyvy na rozpočet verejnej správyVplyv na rozpočet verejnej správy (v eur ách)2011201220132014Prí jmy verejnej správy celkom0000v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť0000z toho: - vplyv na ŠR035 49300- vplyv na územnú samosprávu0000Výdavky verejnej správy celkom0363 5828 026 6708 027 018v tom: ERDF000 ŠR363 5828 026 6708 027 018z toho: - vplyv na ŠR0363 5828 026 6708 027 018- vplyv na územnú samosprávu0000Celková zamestnanosť 0000- z toho vplyv na ŠR 00Financovanie zabezpečené v rozpočte0399 0758 026 6708 027 018

2.2. Financovanie návrhu

Tabuľka č. 2

FinancovanieVplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)2011201220132014Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy ( - príjmy, + výdavky) 0+ 363 582

- 35 493+8 026 670+8 027 018 z toho vplyv na ŠR0 +363 582

- 35 493+8 026 670+8 027 018 financovanie zabezpe čené v rozpočte0+363 582

- 35 493+8 026 670+8 027 018 ostatné zdroje financovania0000Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora0000

Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Zvýšené krytie sa bude riešiť z kapitoly MDVRR SR.

2.3. Popis a charakteristika návrhu

2.3.1. Popis návrhu:

Akú problematiku návrhu rieši? Kto bude návrh implementovať ? Kde sa budú služby poskytovať?

V súvislosti s predkladaným návrhom zákona sa predpokladá financovanie neprimeranej záťaže záväzku univerzálnej služby poskytovateľa univerzálnej služby kombináciou tzv. kompenzačného fondu (osobitným účtom v Štátnej pokladnici), ktorý na tento úč el zriadi a bude spravovať Poštový regulačný úrad (ďalej len 'PRÚ' a finančnými prostriedkami zo štátneho rozpočtu. Kompenzačný fond bude tvorený z príspevkov poštových podnikov poskytuj úcich v príslušnom kalendárnom roku zameniteľné poštové služby, a to sumou určenou PRÚ, ktorá sa rovná percentu z predbežných čistých nákladov univerzálnej služby zodpovedajú cemu podielu tohto poštového podniku na trhu, vo výške najviac 3% z obratu poštového podniku z poskytovania zameniteľných poštových služieb. Inštitút zameniteľných poštových služieb sa v zá kone navrhol zaviesť z dôvodu zmeny financovania univerzálnej služby, a to na účely určenia poštových podnikov, ktoré poskytujú poštové služby zameniteľné s univerzálnou službou a v tomto rozsahu budú prispievať do kompenzačného fondu na úhradu 'čistých nákladov' poskytovateľa univerzálnej služby. Kompetenciu na rozhodovanie o tom, či ide o zameniteľnú poštovú službu, má v konkrétnom prípade na podnet poštového podniku PRÚ.

Prostriedky budú určené na kompenzáciu neprimeranej finančnej záťaže poskytovateľa univerzálnej služby, kedy 'čisté náklady' univerzálnej služby dosahujú takú sumu, že nie je vzhľ adom na hospodársku situáciu poskytovateľa univerzálnej služby možné od neho spravodlivo požadovať, aby ich znášal.

Po zavedení liberalizovaného prostredia budú hlavné úlohy PRÚ spoč ívať vo vytvorení podmienok na uplatnenie nového systému udeľovania povolení, a to najmä v súvislosti so zameniteľnými službami, zároveň PRÚ zabezpečí overovanie oddeleného účtovníctva poštových podnikov, posudzovanie 'čistých nákladov' univerzálnej služby a podmienky na uplatnenie ich kompenzácie, ktoré predstavujú pre poskytovateľa univerzálnej služby neprimeranú záťaž. S touto problematikou bude súvisieť aj zabezpečenie podmienok na fungovanie univerzálnej služby, a to v súvislosti s ukončením platnosti poštovej licencie uloženej Slovenskej pošte, a. s. (ďalej len 'SP, a.s. ') V zmysle návrhu nového zákona o poštových službách taktiež dôjde k rozšíreniu aktivít regulátora v oblasti kontrolnej (dohľadovej) či nnosti.

2.3.2. Charakteristika návrhu podľa bodu 2.3.2. Metodiky :

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

x iné

2.3.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabu ľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 3

Objem aktivítOdhadované objemyrr + 1r + 2 r + 3Indikátor ABCIndikátor KLMIndikátor XYZ2.3.4. Výpoč ty vplyvov na verejné financie

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpoč ty.

Metodika výpočtu na základe súčasného stavu:

Využívanie uvedených zdrojov financovania náhrady neprimeranej finančnej záťaže poskytovateľa univerzálnej služby musí byť vopred preukázané tzv. 'čistými nákladmi' záväzku univerz álnej služby, ktorej povinnosť je stanovená zo zákona, v licencii a v požiadavkách na kvalitu. 'Èisté náklady' záväzku univerzálnej služby sú rozdielom medzi čistými nákladmi poštového podniku, ktorý je viazaný záväzkom univerzálnej služby a čistými nákladmi toho istého poštového podniku bez záväzku univerzálnej služby (tzv. 'komerčný scenár'). Od vypočítanej hodnoty 'čist ých nákladov' sa odrátajú tzv. hmotné a nehmotné výhody poskytovateľa univerzálnej služby, ktoré má z toho, že poskytuje univerzálnu službu. Tzv. 'komerčný scenár' je hypotetickou konštrukciou toho, ako by sa ten istý poštový podnik správal, keby nebol zaťažený záväzkom univerzálnej služby. Predstava PRÚ o komerčnom scenári je založená na tom, že SP, a. s., by sa aj v takýchto podmienkach snažila plniť svoje záväzky, udržať dominantné postavenie na trhu a zamestnanosť a zefektívniť svoje fungovanie. Európska komisia a dostupná odborná literatúra odporúčajú pri formulovaní tzv. 'komerčného scenára' vychádzať zo zemepisného pokrytia poskytovanej služby, frekvencie dodá vania zásielok, skladby služby a produktov, kvality služby a poštovej sieti. Niektoré uvedené základné veličiny môžu byť zmenené, napr. poštová sieť z hľ adiska stratovosti. Celková strata z prevádzkovania stratových pôšt SP, a. s., v roku 2010 predstavovala 27 500 000 EUR s počtom stratových pôšt 1 318 (podľa údajov SP, a. s.). Do bremena univerzálnej služ by sa započíta len strata z pôšt, ktoré sú prevádzkované z požiadaviek na kvalitu univerzálnej služby a nie tých, ktoré sú prevádzkované nad rámec univerzálnej služby.

PRÚ odhaduje celkové 'čisté náklady' SP, a. s., v rozpätí od 15 000 000 do 20 000 000 EUR, a to v závislosti od vývoja situácie na trhu poštových služieb ako aj zvýšenia efektívnosti fungovania poskytovateľa univerzálnej služby, čo predstavuje 4,5% až 6,5% z celkových nákladov SP, a. s. Podľa údajov uvedených riešiteľmi štúdie pre Európsku komisiu je podiel 'čistých nákladov' univerzálnej služby v krajinách, ktoré publikovali tento údaj (väč šina európskych krajín nemá odhad k dispozícii), v rozpätí od 1,5% – 7,8 % z prevádzkových nákladov, pričom najvyšší podiel bol vykalkulovaný vo Švajčiarsku, a to 7,8%.

V návrhu zákona je príspevok do kompenzačného fondu od poštových podnikov navrhnutý vo výške 3% z ich obratu, v dôsledku čoho poštové podniky prispejú (pri predpokladanom obrate zo zameniteľných služ ieb 50 500 000 EUR) čiastkou 1 515 000 EUR a SP, a .s., prispeje, na základe svojho podielu na poštovom trhu, do kompenzačného fondu čiastkou 5 814 000 EUR. Celkový príspevok poštových podnikov môže dosiahnuť čiastku 7 330 000 EUR, a to v závislosti od definovania zameniteľných služieb.

Na základe uvedených údajov, a to 'čistých nákladov' ako neprimeranej finančnej záťaže pre poskytovateľa univerzálnej služby vo výške dolnej hranice odhadu PRÚ, t.j. 15 000 000 EUR, po zohľ adnení príspevkov poštových podnikov do kompenzačného fondu (7 330 000 EUR), odhad čiastky, ktorá by mala byť uhradená zo štátneho rozpočtu v rokoch 2013 a 2014, predstavuje cca 7 670 000 EUR (pozri položku bežné transfery v tab. č. 5).

(Analýza vychádza z údajov PRÚ, ktorá je založená na odhadoch, nakoľko nie sú k dispozícii transparentným a objektívnym spôsobom vykalkulované 'čisté náklady' a nie sú údaje o obratoch zo zameniteľných služieb a tiež podniky nemajú povinnosť viesť oddelené účtovn íctvo).

Vzhľadom na to, že v súčasnosti nie sú k dispozícii presné údaje, týkaj úce sa odhadu 'čistých nákladov' poskytovateľa univerzálnej služby a z toho sa odvíjajúcej požiadavky na štátny rozpočet, z ktorého bude uhradená nepokrytá čiastka z kompenzačné ho fondu, nemôže byť v doložke vplyvov presne uvedená finančná čiastka požadovaná zo štátneho rozpočtu na rok 2013 a 2014, ale len kvalifikovaný odhad. Na základe dohodnutého harmonogramu, SP, a. s., predloží v septembri 2011 výsledky analýz a koncom roka 2011 predloží presné podklady na vyč íslenie 'čistých nákladov'. Predložené podklady budú následne verifikované PRÚ. Na základe uvedeného je v doložke vplyvov uvedený kvalifikovaný odhad čiastky ktorá by mala byť uhradená zo štátneho rozpočtu v roku 2013 a 2014, a to dolná hranica rozpätia stanoveného PRÚ 7 670 000 EUR.

Výpočty v tabuľke č. 5 a č. 6

Vzhľadom na legislatívu EÚ a zákon o poštových službách je potrebné overenie výpočtu 'čistých nákladov' poskytovateľa univerzálnej služby vykonať nezávislou audítorskou spoločnosťou, ktoré bude následne prerokované s EK. Vzhľadom na predpokladaný výsledok verejného obstarávania obdobného typu služieb v krajinách EÚ je možné predpokladať, že výsledok verejného obstarávania overenia výpočtu 'čistých nákladov' by mohol byť navrhovaný v cene približne do 315 000 EUR.

Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy v roku 2013 predstavuje odhadovanú čiastku 8 026 670 EUR, ktorá pozostáva z finančných prostriedkov vo výške 7 670 000 EUR, určených na kompenzáciu rozdielu medzi 'čistými nákladmi' poskytovateľa univerzálnej služby a príspevkov poštových podnikov do kompenzačného fondu a z výdavkov na tovary a služby a na osobné náklady, ktoré bude PRÚ potrebovať v s úvislosti s rozšírením jeho pôsobnosti.

Tabuľka č. 4

Príjmy (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámkarr + 1r + 2r + 3Daňové príjmy (100)1 Nedaňové príjmy (200)1 Granty a transfery (300)1 Príjmy z transakcií s finančný mi aktívami a finančnými pasívami (400) Prijaté úvery, pôžičky a n ávratné finančné výpomoci (500) Dopad na príjmy verejnej sprá vy celkom 1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Tabuľka č. 5

Výdavky (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2011201220132014Bežné vý davky (600)0+ 363 582+ 8 026 670+ 8 027 018 Mzdy, platy, služobné pr íjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)0+ 36 000+ 36 258+ 36 516 Poistné a prí spevok do poisťovní (620)0+ 12 582+ 12 672+ 12 762 Tovary a služby (630)20+ 315 000+ 307 740+ 307 740 z toho31 Cestovné náklady0+ 2 400+ 2 400+ 2 40032 Energie0+ 1 200+ 1 200+ 1 20033 Materiál0+ 8 010+ 750+ 75034 Dopravné0+ 900+ 900+ 90037 Služby0+ 302 490+ 302 490+ 302 490 Bežné transfery (640)200 + 7 670 000 + 7 670 000 Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)20000Kapitálové vý davky (700)0000 Obstarávanie kapitálov ých aktív (710)2 Kapitálové transfery (720)2 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800) Dopad na vý davky verejnej správy celkom z toho výdavky na ŠR0 + 363 582+ 8 026 670+ 8 027 018 Bežné výdavky (600) 0+ 363 582+ 8 026 670+ 8 027 018 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)0+ 36 000+ 36 258+ 36 516 Kapitálové výdavky (700)0000 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Tabuľ ka č. 6

ZamestnanosťVplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2011201220132014Počet zamestnancov celkom*0+3+3+3 z toho vplyv na ŠR0000Priemerný mzdový výdavok (v eurách)*1 0001 0071 014 z toho vplyv na ŠR 00 0 0 Osobné výdavky celkom (v eurách) Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)* 0+36 000+36 258+36 516 z toho vplyv na ŠR0000 Poistné a príspevok do poisťovní (620)*0+12 582+12 672 +12 762 z toho vplyv na ŠR0000 Poznámky:Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedn ého zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného rokaPoistné tvorí podiel mzdových výdavkov, pričom za organizácie v pôsobnosti kapitol štátneho rozpočtu, s výnimkou prenesených kompetencií výkonu štátnej sprá vy, pre zamestnancov štátnej služby a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme predstavuje 34,95 %, pre policajtov, profesionálnych vojakov, colníkov, hasičov vrátane horskej záchrannej služ by predstavuje 33,2 %. Pre ostatné subjekty verejnej správy vrátane prenesených kompetencií výkonu štátnej správy poistné tvorí podiel zodpovedajúci 35,2 %.Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy automaticky prenášané do príslušných kategórií prílohy 'výdavky'* poč et zamestnancov, mzdy a poistné rozpísať podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...)

Poznámka: Zvýšenie poč tu zamestnancov v súvislosti s rozšírením pôsobnosti Poštového regulačného úradu v roku 2012 o 3 pracovníkov sa bude riešiť v rámci limitu počtu zamestnancov kapitoly MDVRR SR na príslušný rozpo čtový rok a rovnako zvýšenie výdavkov na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610) v roku 2012 a nadväzne v roku 2013 a 2014 s príslušným medziročným nárastom a na poistné a príspevok do poisťovní (620) bude zabezpečené v rámci limitu výdavkov kapitoly MDVRR SR. 27

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Návrh zákona vytvára pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie, preto že sa ruší výhradné právo poskytovateľa univerzálnej poštovej služby a vzniká úplne liberalizovaný trh poštových služieb. Poštové podniky budú môcť po splnení podmienok registrácie vo ľne poskytovať poštové služby, pričom výška poplatku za registráciu sa znižuje.

Vplyvy na podnikateľské prostredie3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?Slovenská poš ta, a. s.

23 už zaregistrovaných poštových podnikov

3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?Text je uvedený nižšie3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v súvislosti s implementáciou n ávrhu?Text je uvedený nižšie3.4. Aké sú dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľských subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operá cie na trhu?)Zlepší sa transparentnosť podmienok vstupu na trh, nové podmienky rozšíria rozsah podnikania pre podnikateľské subjekty, rozšíri sa ochrana spotrebiteľa aj u ostatných poštových podnikov; mierne sa zvýšia administratívne náklady, ktoré sú prevažne jednorázové, súvisiace s evidenciou údajov o zásielkach3.5. Aké sú predpokladané spoločensko-ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií?Liberalizovaný trh poštov ých služieb a rozšírené podnikateľské prostredie.

3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?

Návrh zákona úplne otvára poštový trh pre podnikateľské subjekty, ktoré za účelom dodržiavania pravidiel nediskriminácie a ochrany spotrebiteľa musia (ak doteraz tak nerobili dobrovoľne) zabezpečiť uchovávanie evidencie údajov o zásielkach počas troch rokov, označ ovať poštové zásielky, ktoré doručujú a uhradiť spotrebiteľovi prípadnú vzniknutú škodu na zásielke. Tieto náklady sú prevažne jednorázové a súvisia so zabezpečením systé mu. Podniky, ktoré sa zaregistrujú na poskytovanie zameniteľných služieb, budú musieť viesť oddelené účtovníctvo nákladov a výnosov a v prípade vzniku neprimeranej záťaže pre poskytovateľ a univerzálnej služby prispievať do kompenzačného fondu vo výške max. 3 % z obratu zameniteľných poštových služieb.

Prínosom je, že podmienky, ako aj zodpovednosť za škodu, budú rovnaké pre poskytovateľa univerzálnej služby aj pre poštové podniky. Podmienky budú nediskriminačné a spotrebiteľ si bude môcť uplatniť n áhradu škody za zásielku u každého poštového podniku. Znížia sa administratívne poplatky za registráciu.

3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v súvislosti s implementáciou návrhu?

Poštovým podnikom vzniknú priame jednorázové finančné náklady na registráciu, zmenu registrácie a poskytovateľovi univerzálnej služby poplatok za udelenie licencie a jej zmenu.

Vplyv administratívnych poplatkov na poštové podniky

v €

Súčasná výška poplatkuNov ý poplatok

od roku 2012Predpokladané jednorázové poplatky spolu za poštové podniky v roku 2012Predpokladané ročné poplatkyRegistrácia165,50100,- 2 300,- podľa výskytuZmena registrácie0,-33,-0,- * 150,-Udelenie licencie** 33 193,50 33 193,50 33 193,500,-Zmena licencie165,50165,500,-podľa výskytu* V sú časnosti je ročne priemerne 5 zmien

** Licencia bola v roku 2002 udelená len SP, a.s., ktorá za jej udelenie neplatila poplatok, nakoľ ko nebol aktualizovaný zákon o správnych poplatkoch. Licencia je platná do 31.12.2012.

Ïalšie náklady súvisiace s plnením regulácie sú najmä prevá dzkové a administratívne náklady na zabezpečenie požadovanej evidencie. Ich výška je zanedbateľná, je možné ju odhadnúť na 150,- až 1 500,- € ročne za celý poštový trh.

B. Osobitná časť

K čl. I

K § 1:

Ustanovenie definuje predmet úpravy zákona a odkazuje na transpozičnú prílohu. V odseku 2 je predmet zákona vymedzený negatívne s tým, že regulácia na trhu poštových služieb sa nevzť ahuje na zasielateľov a dopravcov, ak títo nevykonávajú poštové služby.

K § 2:

Navrhuje sa nové ustanovenie § 2 zákona, ktor é oproti súčasnému zneniu prináša zmeny najmä v definovaní účelu poštových služieb, definovaní vybrania a dodania, ako aj v definovaní ďalších pojmov, súvisiacich s poštovými službami.

V definícii poštových služieb sa vychádza z doterajš ej úpravy, pričom sa dopĺňa primárny účel poštových služieb, ktorým je dodanie poštovej zásielky alebo vybranej sumy a v spojení s týmto účelom sa ustanovujú štyri fázy poskytovania poštových služieb, z ktorých každá samostatne, s výnimkami podľa tohto zákona, je považovaná za po štovú službu. Uvedené nevylučuje poskytovanie poštových služieb len v časti celého reťazca služieb alebo poskytovanie časti poštových služieb pre iný poštový podnik.

Ustanovujú sa tiež definície vybrania a dodania poštovej zásielky. Dôvodom pre legálnu definíciu vybrania poštovej zásielky bola najmä potreba ustáliť moment, kedy je v jednotlivých prípadoch poš tová zásielka vybraná a v nadväznosti na to moment, kedy a s ktorým poštovým podnikom je uzavretá zmluva o poštových službách. Definícia vybrania zásielky vychádza, vzhľadom na množstvo možných situácií v praxi, z najširšieho možného pojmu, ktorým je moment, kedy je poštová z ásielka v dispozícii poštového podniku, t. j. kedy ju tento podnik prevzal, bez ohľadu na spôsob prevzatia. Keďže poštová zásielka je definovaná ako v zásade listinný dokument, resp. vec, navrhuje sa tiež rie šiť vybranie poštovej zásielky, ak túto vytvára poštový podnik z údajov, ktoré sú mu zaslan é v elektronickej podobe.

Podstatnou časťou definície vybrania je ustanovenie, že vybrať poštovú zásielku môže len poš tový podnik. Dôvodom tejto úpravy je úprava zmluvy o poskytnutí poštových služieb, ktorá sa uzatvára vybraním poštovej zásielky a zároveň zmluvnou stranou musí byť poštový podnik. Inými slovami, iný subjekt ako poštový podnik takúto zmluvu uzavrieť nemôže. Z tohto d ôvodu a na účely previazania s uzavretím zmluvy sa navrhuje viazať vybranie na poštový podnik. Uveden é nebráni tomu, aby aj subjekt, ktorý nie je poštovým podnikom, prevzal poštovú zásielku alebo vytvoril poštovú zásielku, avšak v takom prípade nedôjde k vybraniu, nebude uzatvorená zmluva o poskytnutí poštových služieb a ak by takýto subjekt k takejto zásielke poskytoval poštovú slu žbu, resp. dodával by takéto zásielky v rámci podnikania, išlo by o neoprávnené podnikanie.

Dodanie poštovej zásielky je definované ako jej odovzdanie adresátovi alebo inej oprávnenej osobe, pričom na odlíšenie od pojmu 'doručenie' odkazuje definícia pojmu dodania na spôsob dodania (najmä) podľ a zmluvy o poštových službách a podľa poštových podmienok.

Nadväzne na to sa navrhuje definovať distribúciu, keďže tento pojem sa používa v texte zákona; to platí aj o pojme užívateľ poštovej služby.

Negatívne vymedzenie poštovej služby v odseku 9 reflektuje situácie, ktoré by za iných okolností nap ĺňali definičné znaky poštovej služby, ale vzhľadom na ich špecifiká nie sú za poštovú službu považované a teda nie sú návrhom zákona regulované. Prvou je situácia, pri ktorej dôjde k vytvoreniu zásielky, ktoré ak ju vytvorí poštový podnik by bolo vybraním podľa odseku 2, avšak ak k takto vytvorenej poštovej zásielke osoba, ktorá ju vytvorí neposkytuje ďalej žiadne poštové služby alebo ak ju na základe dohody s odosielateľom len vytvorí a následne už len prepraví a odovzdá poštov ému podniku, ktorý ju bude dodávať, navrhuje sa uvedené činnosti ako poštovú službu neregulovať. Ide teda o vylúčenie regulácie iba vytvárania poštových zásielok, bez ohľadu na subjekt, ktorý ich vytvorí, ak k nim tento subjekt ďalšie poštové služby neposkytuje. Z obdobných dôvodov je vylúčená z regulácie ako poštová služba aj samotná preprava poštových zásielok, ak k týmto zá sielkam nie sú ďalšie poštové služby prepravujúcou osobou poskytované. Vylúčenie samodoručenia z poštových služieb sa navrhuje prebrať z doterajšej právnej úpravy, ako činnosť ktorá nepodliehala poštovej výhrade a nie je dôvod ani na jej reguláciu ako poštovej služby, keďže z povahy veci nejde o podnikanie.

Definícia expresnej poštovej služby vychádza primárne z Oznámenia Komisie o používaní pravidiel súťaže v odvetví pôšt a pri hodnotení niektorých štátnych opatrení týkajúcich sa poštov ých služieb (98/C 39/02). Definícia je postavená na obligatórnej náležitosti rýchlosti a spoľahlivosti vybrania a distribúcie zásielky v porovnaní s inými službami a zároveň na splnení nadpolovičnej väčšiny z fakultatívnych kritérií. Medzi tieto patria jednotlivé n áležitosti služby spojené najmä s individuálnym prístupom (napr. vybranie zásielky od odosielateľ a, možnosť zmeny miesta dodania v procese prepravy či individuálne dojednanie iných špecifických náležitostí) ako aj s možnosťou kontroly pohybu zásielky (monitorovanie a vysledovateľnosť , t. j. track and trace), ktoré zabezpečuje možnosť sledovania pohybu zásielky v aktuálnom čase ako aj v minulosti a lokalizáciu zásielky v reálnom čase.

K § 3:

V definícii univerzálnej služby sa vychádza z doterajšej úpravy definovania jej rozsahu v zákone, vychádzajúc pritom zo skutočnosti, že záväzok zabezpečiť univerzálnu službu m á štát a tento záväzok, ak univerzálna služba nie je inak zabezpečená, plní prostredníctvom poskytovateľa univerzálnej služby.

Rozsah univerzálnej služby je definovaný v odseku 2, prič om tento rozsah nebude upravovaný poštovou licenciou. Zmenou oproti doterajšiemu stavu je explicitné vyjadrenie, spresňujúce skutočnosť, že vybranie a distribúcia úradných zásielok patria do rozsahu univerzá lnej služby, bližšia špecifikácia služieb spojených so zapísanými zásielkami a tiež doplnenie služby vrátenia nájdenej poštovej zásielky. Explicitné vyjadrenie, že úradné zá sielky patria do rozsahu univerzálnej služby jednak vychádza z doterajšej právnej úpravy a tiež z potreby zabezpečenia doručovania v jednotlivých procesoch výkonu verejnej moci, pričom popri uložení povinnosti vybrania a distribúcie úradných zásielok v rámci univerzálnej služby sa umožňuje túto činnosť vykonávať aj iným poštovým podnikom po splnení zákonných podmienok (§ 7 ods. 4). Špecifikácia služieb spojených so zapísanými zásielkami (§ 3 ods. 2 písm. g) vychádza zo súčasného stavu a ide o služby uvedené v Svetovom poštovom dohovore v časti II čl. 13. Špecifiká cia zostane v zmysle, ktorý je v súčasnosti daný v poštovej licencii. Cieľom je vymedziť tieto služby čo do rozsahu a zároveň zahrnúť medzi tieto služby len konvenčné služby a nie služby nové . Zahrnutie vrátenia nájdenej poštovej zásielky do rozsahu univerzálnej služby súvisí so zmenou režimu nakladania s nájdenými poštovými zásielkami a reaguje na uloženie povinnosti poskytovateľovi univerz álnej služby takéto zásielky vrátiť, ak nie je možné zistiť, ktorý poštový podnik k nim mal poskytnúť poštové služby.

K § 4:

Inštitút zameniteľných poštových slu žieb sa navrhuje zaviesť z dôvodu zmeny financovania univerzálnej služby – t. j. na účely určenia poštových podnikov, ktoré poskytujú poštové služby zameniteľné s univerzálnou službou a v tomto rozsahu prispievajú na úhradu čistých nákladov poskytovateľa univerzálnej služby. Keďže množinu zameniteľných služieb nie je z povahy veci možné určiť taxatívne, navrhuje sa v konkré tnom prípade sporu zveriť kompetenciu rozhodnúť Poštovému regulačnému úradu.

Konanie a rozhodovanie vo veciach zameniteľnosti poštových služieb sa bude spravovať správnym poriadkom, pričom zákon ustanovuje povinnosť regulátora začať konanie o zameniteľnosti aj z vlastnej iniciatí vy. V iných prípadoch bude môcť konanie začať buď na podnet poštového podniku, ak vznikne vo veci zameniteľnosti spor, alebo z iniciatívy regulátora, ak napríklad počas kontroly zistí, že sú na zá klade registrácie poskytované služby, ktoré by mohli byť zameniteľné s univerzálnou službou. Výsledkom konania bude rozhodnutie podľa správneho poriadku, proti ktorému sa môže účastník konania odvola ť, resp. využiť nástroje správneho súdnictva pri ich súdnom prieskume.

Na účely posúdenia zameniteľnosti návrh zákona ustanovuje kritériá zameniteľnosti, ktoré musí úrad posudzovať, ktorými sú obsah poš tovej služby a jej účel a využitie pre užívateľa poštovej služby, pridaná hodnota poštovej služby a cena za poskytnutie poštovej služby. Zameniteľnosť je teda posudzovaná z hľadiska užívateľ a poštovej služby, pričom na posúdenie jednotlivých kritérií bude úrad vychádzať tak z poštových podmienok, definujúcich jednotlivé služby, ako aj z ich reálneho poskytovania, ak je toto odlišné od poštových podmienok. Referenčným bude vždy rozsah univerzálnej poštovej služby. Úrad bude teda v konkrétnom prípade vychádzať pri porovnávaní konkrétnej služby s jej 'pendantom' z rozsahu univerzálnej služby z toho, či porovnávaná služba je pre užívateľa 'nahraditeľná' službou z rozsahu univerzálnej služby bez toho, aby užívateľ napríklad stratil určitú pridanú hodnotu, bol mu poskytnutý užší rozsah komfortu služby či zaplatil vyššiu cenu, ak by využil službu z rozsahu univerzálnej služby. Vzhľadom na určitú spojitosť s agendou ochrany hospodárskej súťa že a posudzovania relevantných trhov sa ustanovuje mechanizmus spolupráce regulátora s Protimonopolným úradom SR, ktorý sa opiera o kompetenciu Protimonopolného úradu podľa § 22 ods. 1 písm. f) zákona č . 136/2001 Z. z. Poštový regulačný úrad bude oprávnený v rámci spolupráce vyžiadať si stanovisko Protimonopolného úradu a brať do úvahy závery tohto orgánu vo vzťahu k relevantným trhom. Konečn á rozhodovacia kompetencia zostáva v plnom rozsahu na regulátorovi.

Z dôvodu právnej istoty adresátov zákona sa navrhuje v odseku 5 ustanoviť, že rozhodujúcim pre určenie zameniteľnosti je zápis v registri poštových podnikov. Poštový regulačný úrad vykoná prvý zápis vo vzťahu k zameniteľným službám pri registrácii poštového podniku z predložených podkladov a pokiaľ nerozhodne inak, je tento zápis určujúci na účely určenia rozsahu poskytovaných zamenite ľných služieb. Akonáhle by úrad rozhodnutím tento rozsah zmenil, vzniká mu povinnosť vykonať aj zmenu zápisu v registri, čím sa opäť stane určujúcim zápis v registri.

K § 5 a 6:

V definícii poštovej zásielky sa upustilo od jej definovania cez poštové podmienky poskytovateľa univerzálnej služby a poštová zásielka sa definuje podmienkou jej označenia adresou adresá ta. Navrhuje sa tiež definovať úradnú zásielku a zapísanú zásielku, keďže tieto pojmy zákon ďalej používa. Pokiaľ ide o úradnú zásielku, navrhuje sa vychádzať z doterajšej legislatí vnej skratky úradnej zásielky v zákone č. 507/2001 Z. z. a rozšíriť okruh úradných zásielok na zásielky v konaniach so všetkými orgánmi verejnej moci. Zapísaná poštová zá sielka sa navrhuje definovať v súlade s doterajšou praxou, a to ako zásielka, ktorej prevzatie poštovým podnikom sa potvrdzuje odosielateľovi a ktorej dodanie sa uskutočňuje 'proti podpisu'. Tieto zásielky sú , vzhľadom na vyššie uvedené, evidované poštovým podnikom pod osobitným číslom, podávajú sa a obvykle i dodávajú na pošte a evidencia o nich je z povahy veci podrobnejšia, na rozdiel od bežných zásielok. V definícii poštovej ceniny sa preberá doterajší právny stav.

K § 7:

Navrhuje sa zmeniť spôsob vzniku oprá vnenia na poskytovanie poštových služieb upustením od definície poskytovania poštových služieb ako živnosti a prechodom na podnikanie na základe povolenia, resp. registrácie na základe tohto zákona. Vzhľadom na t úto zmenu v systému sa javilo zachovanie voľnej živnosti ako nadbytočné.

Pri definícii poštového podniku ako podnikateľa, ktorý poskytuje jednu alebo viacero poštových služieb, sa vychádzalo zo znenia tretej poštovej smernice. V odseku 3 sa navrhuje prebrať doterajš ia úprava oprávnenia poskytovateľa univerzálnej služby zabezpečiť niektorú z činností prostredníctvom inej osoby. Úprava v odseku 3 sa vzťahuje na každý poštový podnik, ako aj na poskytovateľ a univerzálnej služby, a to tak vo vzťahu k celému rozsahu univerzálnej služby ako aj vo vzťahu len k časti tohto rozsahu.

V odseku 4 sa v súlade so smernicou navrhuje umožniť vykonávať vybranie a distribúciu úradných zásielok len takému poštovému podniku, ktorý splní zákonom ustanovené podmienky. Zmyslom tohto ustanovenia, resp. ustanovených podmienok je zabezpečiť výkon doručovania v jednotlivých procesoch výkonu verejnej moci.

K § 8 a 9:

V doterajšom poštovom zákone bola definovaná len verejná poštová sieť. Zmena v tomto bode spočíva v zadefinovaní poštovej siete ako všeobecného pojmu, resp. ako systému a zariadení, ktoré používa každý poštový podnik pri poskytovaní poštový ch služieb. Vychádza sa pritom z pojmov, používaných v doterajšom zákone a preberá sa rozlišovanie medzi prístupovým miestom (napr. nehnuteľnosti či stále zariadenia) a kontaktným miestom (ktorým nemus í byť nehnuteľnosť, ale môže ním byť mobilné zariadenie, prístupový bod elektronickej komunikácie či poverený zamestnanec). Vychádzajúc zo všeobecnej definície poštovej siete sa verejná poštov á sieť definuje vo vzťahu k poskytovateľovi univerzálnej služby, opäť zachovávajúc platný právny stav. Navrhuje sa tiež zaviesť povinnosť poštovému podniku, ktorý poskytuje zameniteľné poštov é služby alebo poštový platobný styk, zriadiť aspoň jedno prístupové alebo kontaktné miesto poštovej siete, a to na účely zabezpečenia prístupu k poštovým službám pre spotrebiteľa.

Novým inštitútom je prístup k verejnej poštovej sieti alebo jej časti. Ide o ustanovenie preberajúce príslušné ustanovenia tretej poštovej smernice s cieľom umožniť iným poštovým podnikom prístup k infraštruktúre poskytovateľa univerzálnej služby. Primárne sa ponecháva regulácia tohto prístupu na dohode zúčastnených strán, pri určení základných náležitostí dohody a povinnosti v druhovo rovnakých prípadoch zachovávať rovnaké zmluvné dojednania o prístupe. Predmetné má za cieľ zabezpečiť požiadavku nediskriminácie v prístupe k sieti a vyjadruje povinnosť pri kvalitatí vne rovnakom rozsahu prístupu k sieti umožniť tento za rovnakých podmienok všetkým poštový m podnikom poskytujúcim zameniteľné služby, a to na účely ochrany záujmov používateľov poštových služieb alebo na účely zachovania efektívnej hospod árskej súťaže. Povinnosť poskytovateľa univerzálnej služby uzavrieť zmluvu o prístupe je podmienená disponibilitou kapacitných a technických podmienok verejnej poštovej siete. Návrh zákona explicitne ustanovuje povinnosť rovnosti, transparentnosti a nediskriminácie v tom, že poskytovateľ univerzálnej služby má povinnosť zverejniť vzor zmluvy o pr ístupe v poštových podmienkach, prístup je v rovnakých prípadoch rovnaký bez ohľadu na to, o ktorý poštový podnik ide a v prípade sporu je ustanovené oprávnenie regulátora sporné nálež itosti zmluvy o prístupe, pri dodržaní zákonných podmienok rovnosti, určiť rozhodnutím, a to v intenciách návrhu účastníkov konania.

Keďže návrh zákona reguluje len poštové podniky, je zmluva o prístupe inštitútom, ktorého zmluvnou stranou môže byť len poštový podnik. To však nebráni výkonu činnosti osôb, akými sú napr íklad konsolidátori, keďže návrh zákona ustanovuje poskytovateľovi univerzálnej služby povinnosť uzavrieť poštovú zmluvu s každou osobou. Nad rámec uvedeného, ak by sa osoba, vykonávajúca činnos ť konsolidátora, chcela stať zmluvnou stranou zmluvy o prístupe, jej vstup na trh ako poštového podniku podnikajúceho na základe registrácie je mimoriadne jednoduchý a rýchly, bez neprimeraných administratí vnych prekážok.

K § 10 a 11:

Predmetné ustanovenia vecne preberajú doterajší právny stav, keď predmetom poštového tajomstva sú informácie a údaje o poštových zásielkach a obsah korešpondencie (listové tajomstvo) ako aj osobné údaje adresáta a odosielateľa uvedené v adrese na poštových zásielkach, alebo údaje uvedené na poštových poukazoch a iných dokladoch používaných poš tou. Popri ochrane obsahu korešpondencie je predmetom poštového tajomstva aj obsah ostatných poštových zásielok ako aj údaje o službách poskytnutých k jednotlivým poštovým zásielkam. Takáto rozšíren á ochrana sa zachováva z dôvodu ochrany súkromia. Oproti doterajšiemu právnemu stavu bola vypustená povinnosť odovzdať nájdenú zásielku na pošte alebo doručovateľovi a vo vzťahu k strateným zá sielkam sa bude uplatňovať všeobecná úprava o nájdenej veci podľa Občianskeho zákonníka.

K § 12 až 16:

V oblasti orgánov štátnej správy v poštových službách sa navrhuje ponechať doterajší právny stav. Rovnako to platí vo vzťahu k vymedzeniu oblastí štátnej regulácie, s legislatívno-technickými doplneniami, vyvolanými zmenou v systéme vzniku oprávnenia na poskytovanie poštovej služby a financovania univerzálnej služby.

K § 17 a 18:

Vo vzťahu ku všeobecnému povoleniu sa navrhuje ponechať doterajší právny stav. Pokiaľ ide o registráciu, vzhľadom na zmenu spôsobu vzniku oprávnenia na poskytovanie poštových služ ieb, sa navrhuje ustanoviť povinnosť registrácie pre poštové podniky a vymedzenie niektorých povinností vo vzťahu k tým poštovým podnikom, ktoré budú poskytovať zameniteľné poštové služby, poš tový platobný styk alebo doručovať úradné zásielky.

K § 19 až 22:

Na účely registrácie sa bude preukazovať splnenie podmienky bezúhonnosti, obdobne ako pri živnostenskom oprávnení a registrácia sa bude vykonávať na tlačive, uvedenom vo všeobecnom povolení .

Konanie o registrácii je návrhové konanie. Podmienky, ktoré je poštový podnik povinný na účely registrácie splniť, sa, ako uvádzame vyššie, delia na podmienky pre poštové podniky, ktorý chcú poskytovať iné poštové služby, než k úradným zá sielkam, resp. než poštový platobný styk a podmienky vo vzťahu k poskytovaniu poštového platobného styku a úradným zásielkam. Osobitné podmienky vo vzťahu k poskytovaniu zameniteľných poštových slu žieb sa pri registrácii nebudú posudzovať, keďže oprávnenie na ich poskytovanie je viazané na doručenie úplnej prihlášky. Naopak, vo vzťahu k poštovému platobnému styku a k poštovým službám k úradným zásielkam, kde sa oprá vnenie na ich poskytovanie viaže na udelenie registrácie, sa budú posudzovať v procese registrácie okrem podmienky bezúhonnosti aj podmienky, uložené týmto zákonom vo vzťahu k týmto službám. Zákonom stanoven ú lehotu na registráciu je možné predĺžiť v odôvodnených prípadoch, najmä z technických a kapacitných dôvodov.

Vo vzťahu k poštovému platobnému styku sa navrhuje vyžadovať splnenie ďalších podmienok, spočívajúcich v odbornej spôsobilosti a vo finančnom krytí a v technickej a organizačnej pripravenosti vykonávať poštový platobný styk. Dôvodom na prísnejšie podmienky pre poskytovanie po štového platobného styku je skutočnosť, že ide o činnosť, ktorej predmetom je manipulácia so značnou sumou peňažných prostriedkov. Podľa údajov súčasného poskytovateľa univerzálnej služ by dosiahli výnosy z poskytovania poštového platobného styku v roku 2008 sumu 32 664 tis. eur a v roku 2009 sumu 29 964 tis. eur. V roku 2010 sa predpokladá pokles ako v roku 2009.

Navrhuje sa tiež ustanoviť spôsob, aký m sa splnenie podmienok, ktoré sa posudzujú, preukazuje a povinnosť spĺňať podmienky počas celej doby platnosti registrácie. Na to nadväzuje povinnosť ohlásiť zmenu Poštovému regulačnému úradu a ú prava konania o zmene registrácie. V tomto konaní uplatňuje Poštový regulačný úrad určitú mieru správnej úvahy a po posúdení zmeny vykoná zmenu registrácie alebo začne konanie o jej zrušení. Vzh ľadom na to, že registráciou, resp. podaním prihlášky na registráciu, vzniká oprávnenie poskytovať poštové služby, navrhuje sa doplniť aj štandardné ustanovenia o zániku a zrušení registrácie.

V spoločných ustanoveniach sa okrem odkazu na poplatkovú povinnosť navrhuje upraviť tiež možnosť elektronickej komunikácie v konaní o registrácii a nevyhnutné výnimky z režimu registrácie vo vzťahu k poskytovateľovi univerzálnej služby.

K § 23:

V súvislosti s upustením od voľnej ž ivnosti sa navrhuje zriadiť verejný register poštových podnikov, a to najmä na účely informovanosti o podnikateľoch, poskytujúcich poštové služby a o rozsahu ich oprávnenia tieto služby poskytovať.

K § 24:

Ustanovenia o regulácii poštový ch sadzieb vychádzajú, aj v súvislosti s úpravou v zákone o cenách, z doterajšieho právneho stavu a tento navrhujú zachovať.

K § 25:

Predmetné ustanovenie definuje, v nadvä znosti na zmeny v spôsobe vzniku oprávnenia poskytovať poštové služby, kedy vzniká oprávnenie poštového podniku poskytovať jednotlivé skupiny poštových služieb.

K § 26:

Ustanovenia o poštovej zmluve vychádzajú z doterajšej právnej úpravy, ktorá ako právny titul vzniku právneho vzťahu medzi poštovým podnikom a užívateľom poštovej služby označuje práve poštovú zmluvu. Ustanovenia poštovej zmluvy, ktoré odporujú ustanoveniam o právach a povinnostiach zmluvných strán podľa tohto zákona, sú neplatné. Pokiaľ ide o moment jej vzniku a o jej podstatné náležitosti, navrhuje sa ponechať doterajší stav. V definícii práv a povinností zmluvných strán sa explicitne umožň uje individuálne dojednanie v konkrétnom prípade medzi zmluvnými stranami.

Tiež sa navrhuje spresniť, resp. explicitne ustanoviť, ob dobne ako v obchodnom práve, že časť zmluvy možno určiť odkazom na poštové podmienky a že tieto sú súčasťou zmluvy. Ide o doplnenie, ktorého účelom je výlučne explicitné ustanovenie tohto vz ťahu medzi zmluvou a poštovými podmienkami. Vzhľadom na to, že zmluvou medzi poštovým podnikom a užívateľom sú v praxi dojednávané aj právne vzťahy pred vybraním poštovej zásielky či po jej dodaní, sa v zákone navrhuje upraviť možnosť týchto dojednaní v poštovej zmluve.

Poštová zmluva vznikne vybraním poštovej zásielky a preto z povahy veci nebude vznikať napr. medzi dvomi poštovými podnikmi, zabezpečujúcimi dodanie poštovej zásielky pre iný poštový podnik. Obdobne ak je poštová zásielka vybraná v cudzine, nedôjde k jej vybraniu na území Slovenskej republiky a nedôjde ani k vzniku poštovej zmluvy – to isté platí aj pre použitie poštových podmienok v takýchto prípadoch.

K § 27 až 30:

Z vecného hľadiska sa pri úprave poštový ch podmienok, reklamačného poriadku a tarify navrhuje ponechať doterajší právny stav. Pokiaľ ide o poštové podmienky a ich zmeny, navrhuje sa ustanoviť notifikačná povinnosť všetkých poštový ch podnikov predkladať zmeny Poštovému regulačnému úradu 15 dní pred dňom ich účinnosti, pričom úrad je vo vzťahu k poskytovateľovi univerzálnej služby oprávnený určiť v poš tovej licencii aj inú, dlhšiu lehotu na ich predkladanie, a to tak vo vzťahu k zmene poštových podmienok týkajúcich sa univerzálnej služby či platobného styku alebo k akejkoľvek inej zmene.

Vo vzťahu k reklamáciám sa navrhuje ustanoviť možnosť predĺženia lehoty na ich vybavenie, a to výlučne pre prípady hromadných reklamácií od jedného užívateľa podaných v zásade spoloč ne, kde vzhľadom na ich počet nie je objektívne možné v ustanovenej 30 dňovej lehote ich úplné vybavenie. Kontrolu opodstatnenosti takéhoto predĺženia lehoty bude môcť vykonávať regulátor v rámci št átneho dohľadu s možnosťou ukladania opatrení na nápravu alebo sankcií, pri neodôvodnenom predlžovaní týchto lehôt. Zmenou oproti súčasnému stavu je ustanovenie možnosti odstúpenia od zmluvy v prí pade nevybavenia reklamácie v lehote. Ide o zmenu platného stavu, kedy sa nevybavená reklamácia považovala za uznanie reklamácie. Zmena sa navrhuje z dôvodu zosúladenia s úpravou v zákone o ochrane spotrebiteľa, pri čom v prípade odstúpenia od zmluvy sa bude postupovať podľa predpisov občianskeho práva (vrátenie plnení). Uvedené nemá žiaden dopad na možnosť uplatňovať si náhradu škody, bez ohľadu na vybavenie či nevybavenie reklamácie.

Novým ustanovením je povinnosť označovania poštových zásielok, a to každým poštovým podnikom, ktorý vo vzťahu k zásielke poskytoval poštovú službu vybrania alebo dodania. Účelom je zabezpečiť ochranu spotrebiteľa tým, že pri porušení povinností pri poskytovaní poštový ch služieb bude možné identifikovať poštový podnik, ktorý so zásielkou disponoval. Vo vzťahu k poskytovateľovi univerzálnej služby sa umožňuje použiť jedinečné označenie verejnej poš tovej siete.

K § 31 až 35:

Návrh zákona mení filozofiu doterajšej právnej ú pravy v tom, že ustanovuje práva a povinnosti poštového podniku a užívateľa poštových služieb všeobecne, s následnou úpravou odchýlok v prípade univerzálnej poštovej služby. Ide o zmenu, ktorá má posilniť ochranu spotrebiteľa, užívateľa poštovej služby a definovať základné práva a povinnosti nielen vo vzťahu k univerzálnej službe, ako v doterajšom zákone, ale vo vzťahu ku všetký m poštovým službám. Z vecného hľadiska pritom úprava týchto práv a povinností vychádza z doterajšieho právneho stavu, ktorý sa v aplikačnej praxi potvrdil ako vyhovujúci.

K § 36:

Osobitné povinnosti pri vedení účtovní ctva poštového podniku, ktorý poskytuje poštový platobný styk alebo zameniteľné služby, sa navrhujú uložiť z dôvodu určenia a kontroly obratu tohto podniku vo vzťahu k príspevku do kompenzačné ho fondu a tiež vo vzťahu k regulácii poštových sadzieb poštového platobného styku.

K § 37 až 40:

Ustanovenia o zodpovednosti za škodu a o náhrade škody zostávajú z vecného hľadiska upravené v súlade s doterajším právnym stavom, s výnimkou zúženia zodpovednosti poštového podniku (§ 38 ods. 1), podľa výsledkov doterajšej aplikačnej praxe, a to na tie druhy poštových zásielok, u ktorých je vymedzená zodpovednosť poštové ho podniku (§ 39 ods. 1 a 2) a odosielateľovi patrí príslušná náhrada. Zodpovednosť sa dá uplatniť len vtedy, ak je zásielka zaevidovaná. Z doterajšej praxe sa zachováva stav, že iné náhrady škody po štový podnik neposkytuje.

Obdobne ako pri právach a povinnostiach platí, že z dô vodu ochrany spotrebiteľa sa budú ustanovenia o zodpovednosti za škodu a o náhrade škody aplikovať nielen na služby z rozsahu univerzálnej služby, ale na všetky poštové služby. V zákone s ú vymedzené prípady, keď poštový podnik zodpovedá za škodu odosielateľovi, prípadne adresá tovi. Taktiež sa upravuje rozsah náhrady škody pre zásielky so službou doporučene, poistenie a iné. Podľa súčasne platného právneho stavu sú vymedzené prípady, keď náhrada škody nepatrí , vrátane ušlého zisku alebo inej škody, ktorou sa pri strate, poškodení, resp. ú bytku obsahu zásielky rozumejú napr. prípady, keď obsahom zásielky sú predmety pamätného alebo dokumentačného charakteru (cena zvláštnej obľuby).

K § 41 a 42:

Požiadavky na kvalitu predstavujú spôsob, akým Poštový regulačný úrad ako národný regulátor určí, za splnenia akých podmienok je univerzálna služba zabezpečená v rozsahu, ktorý napĺňa záväzok štátu zabezpečiť univerzálnu službu podľa smernice. V súlade so smernicou môže určiť aj výnimky z povinnosti vybrania a dodania vo vzťahu ku konkrétnym lokálnym podmienkam niektorých území štátu. Požiadavky na kvalitu sa tak stanú referenčnou kategóriou pre posúdenie, či univerzálna služba je alebo nie je zabezpečená v pož adovanej kvalite a tiež budú predstavovať vopred určený referenčný rámec pre poštové podniky, ktoré by sa mohli uchádzať o udelenie poštovej licencie.

K § 43:

Právna úprava vydávania známok a poštov ých celín zostáva zachovaná podľa doteraz platného právneho stavu. Poskytovateľa univerzálnej služby oprávneného vydávať poštové známky a poštové celiny určuje ministerstvo interný m predpisom.

K § 44 až 50:

Podmienky udelenia poštovej licencie zostali vecne rovnaké oproti doterajšiemu právnemu stavu a doplnili sa o podmienku odbornej spôsobilosti orgánu poštového podniku a podmienky finančné ho krytia na vykonávanie poštového platobného styku. Vzhľadom na to, že poštovou licenciou je možné uložiť aj povinnosť vykonávať poštový platobný styk, sa podmienky na udelenie poštovej licencie v tejto často zosúladili s podmienkami na udelenie registrácie na výkon poštového platobného styku, pri zachovaní ďalších podmienok, nad rámec registrácie.

Vychádzajúc z premisy, že univerzálnu službu má zabezpečiť štát a regulátor je povinný neustále hodnotiť, či je táto služba zabezpečená, sa navrhuje, aby aj konanie o udelenie poštovej licencie bolo konaním ex offo a nie konaním návrhovým. Konanie začína zverejnením výzvy Poštového regulačného úradu na predkladanie žiadost í o udelenie poštovej licencie a v tejto výzve Poštový regulačný úrad okrem náležitostí žiadosti a lehoty na predkladanie uvedie aj to, či sa licenciou bude ukladať povinnosť vykonávať poštový platobný styk. Žiadateľ teda bude vopred vedieť vecné vytýčenie predmetu tohto konania. Navrhuje sa ustanoviť dve situácie, v ktorých je Poštový regulačný úrad povinný výzvu zverejniť a začať konanie o udelenie poštovej licencie – ak nie je univerzálna služba riadne zabezpečená alebo tesne pred uplynutím platnosti aktuálne udelenej licencie či výkonu činnosti poskytovateľa univerzálnej služ by na jeho žiadosť. Okrem toho sa umožňuje Poštovému regulačnému úradu konanie začať aj v prípade, ak je to potrebné vzhľadom na prebiehajúce konanie o zrušení či zmene poš tovej licencie. Obdobne ako v doterajšom zákone sa navrhuje aj inštitút konania o uložení poštovej licencie, a to v prípade, ak konanie o udelení nie je úspešné a je to pre zabezpečenie univerzálnej služby potrebné.

Poštovú licenciu je možné udeliť aj viacerým poštovým podnikom a na jej udelenie nebude právny nárok. Pokiaľ ide o náležitosti poštovej licencie, preberá sa vecne doterajší právny stav, prič om sa explicitne dopĺňa možnosť Poštového regulačného úradu podmieniť v poštovej licencii vykonanie zmien v po dmienkach prevádzkovania verejnej poštovej siete predchádzajúcim písomným súhlasom Poštového regulačného úradu. Účelom tohto doplnenia je kontrola dopadu plánovaných zmien na kvalitu poskytovania univerzá lnej služby, ktorú z povahy veci nie je možné vykonávať ex post, na základe ohlásenia už vykonanej zmeny. Pri určovaní požiadaviek na dostupnosť, kvalitu a rýchlosť poštových služieb sa vychá dza aj z medzinárodných noriem vydaných Európskym výborom pre poštovú normalizáciu, prípadne iných dokumentov vypracovaných Európskym výborom pre poštovú reguláciu alebo orgánmi Svetovej poštovej ú nie. Ak dôjde k zmene podmienok, na základe ktorých bola licencia udelená, je poskytovateľ univerzá lnej služby túto zmenu povinný Poštovému regulačnému úradu ohlásiť v ustanovenej lehote. Pokiaľ ide o konanie o zmene poštovej licencie a ustanovenia o jej zániku či zrušení, z vecného hľ adiska zostáva zachovaná doterajšia filozofia tejto úpravy, so spresnením niektorých procesných ustanovení.

K § 51 až 53:

Predmetné ustanovenia predstavujú odchýlky od práv a povinností poskytovateľa univerzálnej služby a užívateľov univerzálnej služby oproti všeobecnej úprave Druhej hlavy Tretej č asti. Tieto odchýlky vychádzajú zo základného ustanovenia § 51, podľa ktorého má každý pr ávo na poskytnutie univerzálnej služby podľa poštového zákona a poskytovateľ univerzálnej služby je povinný túto poskytovať. Z vecného hľadiska ide o zachovanie štandardu v rozsahu doterajšej prá vnej úpravy.

Novým ustanovením, v porovnaní s platnou právnou úpravou, je § 52 ods. 2 písm. a) a štvrtý bod. Možnosť poskytovateľa univerzálnej poštovej služby odmietnuť uzavretie poštovej zmluvy s odosielateľom, ktorý má voči tomuto poskytovateľovi splatný a neuhradený dlh je motivovaná snahou o vyrovnanie postavenia poštových podnikov na trhu. Na liberalizovanom poštovom trhu, kde budú oproti poskytovateľovi univerzálnej služby pôsobiť aj ďalšie poštové podniky v oblasti, ktorá bola dovtedy vyhradená len poskytovateľovi univerzálnej služby, budú aj odosielatelia pri obstarávaní poštových služieb vyberať svojho dodávateľa prostredníctvom výberových konaní alebo verejných obchodných súťaží. Popri cene za poskytnuté poštové služby bude pravdepodobne jednou z hodnotiacich kritérií pri výbere dodávateľa poštových služieb aj lehota splatnosti faktú r vystavovaných poštovým podnikom, nakoľko takáto prax je v obchodných kruhoch bežná už aj v súčasnosti. Preto nemôže poskytovateľ univerzálnej služby poskytovať svoje služby len za platby v hotovosti alebo vopred prevodom na účet. Takýto spôsob platieb by síce vylúčil riziko vzniku nezaplatených pohľadávok, avšak na druhej strane by znamenal vylúčenie poskytovateľa univerzálnej služby z takmer všetkých výberových konaní organizovaných odosielateľmi na poskytovanie poštových služieb. Ak by poskytovateľ univerzálnej služby nemal možnosť odmietnuť uzatvorenie poštovej zmluvy s odosielate ľom, ktorý mu nezaplatil svoj splatný záväzok z predchádzajúcej poštovej zmluvy, vytvorilo by to nerovnaké postavenie medzi poštovými podnikmi a neprimeranú výhodu alternatívnych poštový ch podnikov. Toto nerovnaké postavenie by spočívalo v tom, že zatiaľ čo alternatívny poštový operátor pri nezaplatení poštovej tarify za poskytované poštové služby by mohol pozastaviť alebo obmedziť poskytovanie svojich poštových služieb voči dlžníkovi, poskytovateľ univerzálnych poštových služieb by takéto možnosti nemal a aj napriek tomu, že odosielateľ by bol vo vzťahu k nemu dlžní kom, musel by mu poskytovateľ univerzálnej služby poskytnúť poštovú službu ak by odosielateľ splnil podmienky ustanovené v poštových podmienkach. Naviac takéto konanie odosielateľov, ktorí by zneužívali postavenie poskytovateľa univerzálnej služby a nedodržiavali by svoju platobnú disciplínu mohlo v prípade insolventnosti veľkých odosielateľov ohroziť aj samotného poskytovateľa univerzálnej služby resp. financovanie poskytovania univerzálnej služby.

K § 54:

Obdobne ako poštovým podnikom, ktoré poskytuj ú poštový platobný styk a zameniteľné služby, aj poskytovateľovi univerzálnej služby sa ukladajú osobitné povinnosti vo vzťahu k vedeniu účtovníctva. V súlade s ustanoveniami tretej poš tovej smernice sa navrhuje explicitne ustanoviť podrobnosti o nákladovom modeli účtovníctva, ktorý sú poskytovatelia univerzálnej služby povinní uplatňovať, ak im Poštový regulačný úrad neschváli pou žívanie iného systému účtovníctva. Dôvodom tohto ustanovenia je potreba zabezpečiť oddelený prehľad o výnosoch a nákladoch univerzálnej služby a ostatných služieb, a to najmä na účely n áhrady čistých nákladov a regulácie poštových sadzieb. Na účely kontroly správnosti vedenia účtovníctva podľa zákonných podmienok sa navrhuje umožniť regulátorovi kontrolu účtovný ch postupov, a to aj prostredníctvom nezávislej a odborne spôsobilej osoby.

K § 55 až 58:

Z dôvodu zrušenia poštovej výhrady sa navrhuje ustanoviť spôsob financovania univerzálnej služby formou úhrady čistých nákladov univerzálnej služby, a to prostredníctvom prí spevkov poštových podnikov, poskytujúcich zameniteľné poštové služby. Voľba kompenzačného fondu, ako spôsobu financovania univerzálnej služby, vychádza z možnosti zriadenia takéhoto fondu podľ a tretej poštovej smernice.

Na účely výpočtu čistých nákladov univerzálnej služby sa navrhuje vychádzať z ustanovení tretej poštovej smernice a prihliadať aj na nákladovú efektívnosť a vý nosy poskytovateľa univerzálnej služby, ako aj na trhovú výhodu, ktorú z titulu poskytovania univerzálnej služby má alebo môže mať. Vzhľadom na to, že podrobný spôsob výpočtu čistých ná kladov je výlučne ekonomickou doménou, navrhuje sa, aby podrobnosti boli upravené vo vykonávacom predpise, pričom do tohto vykonávacieho predpisu sa premietnu aj tie ustanovenia tretej poštovej smernice, ktoré regulujú vý počet čistých nákladov a sú obsahom zákonnej regulácie len vo forme všeobecných princípov a podmienok. Do výpočtu čistých nákladov budú zahrnuté náklady na univerzálnu službu v rozsahu § 3 ods. 2 zákona.

Systém náhrady čistých nákladov je založený na princípe, že ak čisté náklady poskytovateľovi univerzálnej služby vzniknú, sú mu uhradené v rozsahu, ktorý s prihliadnutí m na neprimeranosť finančnej záťaže určí Poštový regulačný úrad, pričom spôsob úhrady sa navrhuje ustanoviť ako preddavkový so súčasným previazaním na kalendárny rok, za ktorý sa ná hrada poskytuje. Dôvodom je minimalizácia obdobia, počas ktorého poskytovateľ univerzálnej služby bremeno týchto čistých nákladov znáša. Navrhuje sa, aby Poštový regulačný úrad na základe polročných ekonomických výsledkov určil predbežnú sumu čistých nákladov a v rozsahu tejto sumy ulo žil povinnosť poštovým podnikom, poskytujúcim zameniteľné služby, prispievať do kompenzačného fondu v pomere, ktorý vyjadruje ich trhovú pozíciu. Následne Poštový regulačný úrad určí ' konečnú' sumu čistých nákladov a rozdiel medzi predbežnou a konečnou sumou sa zúčtuje oproti uhradeným príspevkom do kompenzačného fondu, resp. uhradeným platbám poskytovateľovi univerzálnej služ by.

Z dôvodu zachovania proporcionality pri ukladaní povinnosti prispievať do kompenzačného fondu sa navrhuje ustanoviť hornú hranicu príspevku vo väzbe na výnosy, a to s prihliadnutím na európske štandardy. Vo zvyšku sumy čistých nákladov sa navrhuje ustanovi ť participáciu štátu na ich náhrade. V návrhu zákona je príspevok do kompenzačného fondu od poštových podnikov navrhnutý vo výške 3% z ich obratu, v dô sledku čoho poštové podniky prispejú (pri predpokladanom obrate zo zameniteľných služieb 50 500 000 eur) čiastkou 1 515 000 eur a Slovensk á pošta, a. s., prispeje, na základe svojho podielu na poštovom trhu, do kompenzačného fondu čiastkou 5 814 000 eur. Celkový príspevok poštových podnikov môže dosiahnuť čiastku 7 330 000 eur, a to v závislosti od definovania zameniteľných služieb.

Na základe čistých nákladov ako neprimeranej finančnej záťaže p re poskytovateľa univerzálnej služby vo výške dolnej hranice odhadu Poštového regulačného úradu, t. j. 15 000 000 eur, po zohľadnení príspevkov poštových podnikov do kompenzačného fondu (7 330 000 eur), odhad č iastky, ktorá by mala byť uhradená zo štátneho rozpočtu v rokoch 2013 a 2014, predstavuje cca 7 670 000 eur.

Dôvod, pre ktorý sa predpokladá, že bude potrebný aj inštitút príspevku štátu, spočíva v odhade súčasných čistých ná kladov univerzálnej služby, ktorý sa pohybuje na úrovni 26 mil. eur ročne (vypočítané podľa údajov za rok 2008). Vychádzajúc zároveň z obratov poštových podnikov, ktoré pôsobia na trhu v súč asnosti, je možné predpokladať, že pri trojpercentnom príspevku do fondu zaplatia poštové podniky poskytujúce zameniteľné služby 1,5 milióna eur, na poskytovateľa univerzálnej služby pripadne cca 5,5 milió na eur a zo štátneho rozpočtu bude potrebné doplatiť cca 19 milióna eur. Súčasne treba počítať aj s tým, že výška príspevku od štátu môže byť ovplyvnená aj rozsahom zameniteľný ch služieb.

Na účel posudzovania podielu poštové ho podniku na trhu, teda na účely určenia poštových podnikov, ktorých obraty sa budú brať do úvahy sa navrhuje, aby takýmito podnikmi boli (i) poštový podnik, ktorý poskytuje zameniteľné služby, prič om sa posudzuje len obrat z poskytovania zameniteľných služieb a (ii) poskytovateľ univerzálnej poštovej služby a jeho obrat z univerzálnej služby. Podiel na trhu sa následne určí ako pomer obratu posudzovaného po štového podniku z poskytovania zameniteľných poštových služieb, k súčtu (i) obratov všetkých poštových podnikov z poskytovaných zameniteľných služieb (teda aj vrátane posudzované ho podniku) a (ii) obratu poskytovateľa univerzálnej služby z poskytovania univerzálnej služby. Podiel na trhu sa nebude určovať vo vzťahu k poskytovaniu poštového platobného styku a iných ako zameniteľných slu žieb a univerzálnej služby.

K § 59 a 60:

Ustanovenia o štátnom dohľade vychádzajú vecne z doterajšej právnej úpravy, pričom sú však spresnené a doplnené v nadväznosti na zmeny, ktoré návrh zákona prináša a tie ž v nadväznosti na potrebu posilnenia právomocí Poštového regulačného úradu pri výkone štátneho dohľadu. Novým spôsobom sa definujú oprávnenia regulátora a jeho zamestnancov pri výkone štá tneho dohľadu pokiaľ ide o štandardné oprávnenie vstupu do prevádzok a iných priestorov, v ktorých poštový podnik vykonáva svoju činnosť, pri zachovaní nedotknuteľnosti obydlia. Dopĺňajú sa tiež oprávnenia na získavanie informácií, vysvetlení a dokladov od kontrolovaného subjektu, ako aj od jeho zamestnancov alebo iných osôb, ktoré preňho vykonávajú činnosť, ktorá je predmetom kontroly, prič om tieto oprávnenia predstavujú síce podrobnejšiu, ale vo vzťahu k doterajšiemu právnemu stavu vecne podobnú úpravu.

Podrobne sa navrhuje upraviť postup regulátora, resp. ním poverených zamestnancov, pri výkone kontroly, resp. štátneho dohľadu podľa poštového zákona. Ide o štandardnú úpravu procesný ch ustanovení vo vzťahu ku kontrole, obsahujúcich náležitosti poverenia na vykonanie kontroly, oprávnenia a povinností pri výkone kontroly, zápisu o priebehu kontroly a povinnosť súčinnosti iných subjektov, ktor é sú povinné poskytnúť pri výkone dohľadu oprávneným osobám informácie, doklady, vyjadrenia a ďalšie veci, napríklad obal alebo obsah poštovej zásielky.

Povinnosti zamestnancov, vykonávajúcich kontrolu, sú š tandardnými povinnosťami spočívajúcimi v povinnosti preukázať sa oprávnením, potvrdiť prevzatie vecí počas kontroly, vyhotoviť a odovzdať zápis o kontrole, zachovávať mlčanlivosť o zistený ch skutočnostiach, ako aj oznamovať podozrenia zo spáchania trestného činu alebo iného porušenia zákona, o ktorých sa dozvedia. Oprávneniam zamestnancov regulátora pri výkone kontroly korešpondujú povinnosti kontrolovaného subjektu umožniť výkon kontroly, poskytnúť súčinnosť a odstrániť nedostatky.

Vo vzťahu k súčinnosti sa navrhuje uložiť povinnosť súčinnosti všetkým subjektom, ktoré by vzhľadom na pomer k veci či kontrolovanému subjektu mohli byť nápomocné zabezpečeniu riadneho vý konu kontroly.

K § 61 a 62:

Pokiaľ ide o priestupky a iné správne delikty, návrh zákona rozširuje skupinu skutkových podstát vo vzťahu k novozavedeným povinnostiam a tiež vo vzťahu k povinnostiam, ktorý ch nesplnenie nebolo podľa doterajšieho stavu sankcionované. Prelínanie niektorých skutkových podstát priestupkov so skutkovými podstatami trestných činov sa navrhuje tam, kde ide podľa trestného zákona o preč iny a vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa môže byť ich závažnosť nepatrná a páchateľ nebude postihnut ý podľa Trestného zákona ale len podľa zákona o poštových službách za priestupok. Navrhuje sa tiež upraviť sumy pokút na menu euro a ustanoviť 'všeobecnú' skutkovú podstatu pre prípad poruš enia povinností, ktoré nie sú sankcionované ako iný správny delikt podľa § 62 ods. 1 až 3.

K § 63 až 66:

Navrhujú sa ustanovenia pre poskytovanie dotácií v poštových službách na účely podpory výskumu a vývoja, a to vo väzbe na zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtov ých pravidlách v znení neskorších predpisov.

K § 67:

Navrhuje sa ustanoviť použitie predpisov o spr ávnom konaní aj na konanie podľa tohto zákona, s odchýlkami v ňom ustanovenými a súčasne vylúčiť pôsobnosť správneho poriadku v tých konaniach, kde z povahy veci nie je možné či vhodné spr ávny poriadok aplikovať. Zároveň sa v jednotlivých ustanoveniach, na konanie podľa ktorých sa správny poriadok nepoužije, navrhuje možnosť preskúmania rozhodnutí súdom, ako ochranu práv dotknutý ch subjektov.

K § 68:

Navrhuje sa splnomocniť Poštový regulačn ý úrad na vydanie podzákonných predpisov, upravujúcich podrobnosti v tu ustanovených oblastiach.

K § 69 až 73:

V prechodných ustanoveniach sa navrhuje zachovať vzniknuté právne vzťahy a nároky z nich aj po účinnosti tohto zákona a tiež upraviť v prechodnom období oprávnenia poskytovať poštov é služby, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona. Vzhľadom na dlhú legisvakančnú lehotu sa zosúladenie činnosti s týmto zákonom navrhuje do 30 dní odo dňa platnosti všeobecného povolenia. Po štový regulačný úrad bude v súvislosti s tým povinný návrh všeobecného povolenia zverejniť do 10 pracovných dní odo dňa účinnosti tohto zákona a do 90 dní vydať požiadavky na kvalitu.

Nadväzne na vydanie nového všeobecného povolenia a na potrebu určiť okruh poštových podnikov, ktoré poskytujú služby vyžadujúce registráciu sa navrhuje, aby poštové podniky do 30 dní odo dňa pr ávoplatnosti všeobecného povolenia mali povinnosť registrovať sa. Kontinuita v činnosti je zabezpečená tým, že momentom doručenia úplnej žiadosti o registráciu bude poštový podnik oprávnený poskytova ť poštové služby, vyžadujúce registráciu, podľa tohto zákona. Navrhuje sa definovať aj moment zániku predošlých oprávnení. Začaté konania sa dokončia podľa doterajší ch predpisov a porušenie povinnosti sa bude sankcionovať tiež podľa doterajších predpisov, ak k nemu došlo pred účinnosťou zákona.

K § 74:

Vzhľadom na transpozíciu tretej poš tovej smernice sa navrhuje ustanoviť odkaz na transpozičnú prílohu.

K § 75:

Navrhuje sa zrušiť zákon č. 507/2001 Z. z. o poštových službách v znení neskorších predpisov.

K čl. II

Vzhľadom na zmenu v spôsobe vzniku oprá vnenia poskytovať poštové služby sa navrhuje ustanoviť, že poskytovanie univerzálnej služby a poštových služieb nie je živnosťou.

K čl. III

Navrhuje sa zmena a doplnenie zákona o sprá vnych poplatkoch vo vzťahu k zavedeniu povinnosti registrácie. Sumy správnych poplatkov sa navrhuje určiť podľa predpokladanej náročnosti predmetných úkonov, resp. konaní.

K čl. IV

Predmetná zmena sa navrhuje vykonať výluč ne z dôvodu potreby splniť povinnosť premietnuť závery Rozhodnutia Komisie z 7. 10. 2008 o slovenských právnych predpisoch týkajúcich sa služieb hybridnej pošty (C(2008) 5912), Úradný vestník EÚ, C 322, 17. 12. 2008 do nášho právneho poriadku.

K čl. V

Účinnosť sa navrhuje od 1. januára 2012, s cieľom zabezpečiť dostatočnú legisvakančnú lehotu, okrem čl. IV, ktorý má nadobudnú ť účinnosť dňom vyhlásenia, keďže na jeho aplikáciu nie je potrebná legisvakančná lehota.

Bratislava 8. júna 2011

Iveta Radičová v. r.

predsedníčka vlády Slovenskej republiky

Ján Figeľ v. r.

1. podpredseda vlády a

minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu