Zákon o ozbrojených silách Slovenskej republiky 321/2002 účinný od 01.06.2014 do 01.01.2016

Platnosť od: 25.06.2002
Účinnosť od: 01.06.2014
Účinnosť do: 01.01.2016
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Vojenská služba
Originál dokumentu:

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST19JUD112DS14EUPPČL5

Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 321/2002 s účinnosťou od 01.06.2014 na základe 99/2014


§ 4

(1)
Ozbrojené sily sú rozhodujúcim výkonným prvkom systému obrany Slovenskej republiky. Hlavnou úlohou ozbrojených síl je zaručovať obranu Slovenskej republiky a bezpečnosť štátu pred vonkajším ozbrojeným napadnutím cudzou mocou a plnenie záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, a podieľať sa na zachovávaní verejného poriadku a bezpečnosti štátu, jeho zvrchovanosti, územnej celistvosti a nedotknuteľnosti hraníc.
(2)
Poslaním a povinnosťou ozbrojených síl je podieľať sa na plnení úloh v čase výnimočného stavu alebo núdzového stavu,5) pri ktorom sú ohrozené životy a zdravie osôb alebo majetok a pri odstraňovaní jeho následkov.
(3)
Ozbrojené sily v rámci poskytovania humanitárnej pomoci a v rámci vojenských cvičení plnia úlohy aj mimo územia Slovenskej republiky; ak to vyplýva zo záväzkov z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, plnia tiež úlohy v mierových pozorovateľských misiách Organizácie Spojených národov, Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a Európskej únie a úlohy vojenských misií medzinárodných organizácií.
(4)
Ozbrojené sily možno použiť na
a)
ochranu štátnej hranice Slovenskej republiky,6)
b)
ochranu a obranu stavieb a budov, ktoré boli určené rozhodnutím vlády Slovenskej republiky (ďalej len „vláda") ako objekty osobitnej dôležitosti alebo ďalšie dôležité objekty na obranu štátu,
c)
odstraňovanie následkov výnimočného stavu alebo núdzového stavu5) a na riešenie mimoriadnych udalostí,7)
d)
boj proti terorizmu,
e)
pátranie po lietadlách a pri záchrane ľudských životov,8)
f)
zabezpečenie leteckej prepravy ústavných činiteľov určených vládou,
g)
zabezpečenie leteckej zdravotníckej prepravy,
h)
zabezpečenie a vykonávanie leteckých navigačných služieb a riadenie špeciálnej letovej prevádzky,
i)
ochranu majetku štátu v správe alebo užívaní ministerstva obrany.
(5)
Na základe žiadosti štátnych orgánov, obcí alebo vyšších územných celkov môže veliteľ v rozsahu svojej pôsobnosti rozhodnúť o okamžitom použití vojakov ozbrojených síl a o nevyhnutnej logistickej podpore potrebnej na riešenie mimoriadnej udalosti.7)
(6)
Rozsah pôsobnosti veliteľa, ak ním nie je hlavný veliteľ ozbrojených síl, na plnenie úloh podľa odseku 5 určí minister obrany; ustanovenie osobitného predpisu týmto nie je dotknuté.9)
(7)
Ak v čase vojny alebo vojnového stavu a následnej vojenskej operácie boli rozhodnutím príslušnej bezpečnostnej rady7) evakuované z postihnutého územia orgány miestnej štátnej správy, orgány obcí alebo orgány vyššieho územného celku a tieto nemôžu vykonávať svoju pôsobnosť, správu postihnutého územia v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas vykonáva veliteľ vojenskej operácie určený náčelníkom generálneho štábu.
(8)
Vojenským zväzkom, vojenským útvarom alebo vojenským jednotkám ozbrojených síl určeným na základe rozhodnutia vlády na obranu štátnej hranice podľa odseku 1 velí veliteľ ustanovený náčelníkom generálneho štábu.
(9)
Za obranu štátnej hranice zodpovedá veliteľ podľa odseku 8 až po zaujatí určeného priestoru obrany a dosiahnutí pripravenosti na plnenie tejto úlohy.
(10)
Postavenie a úlohy Vojenskej polície ako aj postavenie a úlohy Vojenského spravodajstva upravujú osobitné zákony.10)
(11)
Na plnení úloh ozbrojených síl sa podieľajú aj vojenské vysoké školy,11) vojenské orgány odborného dozoru vo vojenskom letectve, ako aj rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie zriadené ministerstvom obrany.
(12)
Ozbrojené sily sa podieľajú na príprave občanov na obranu štátu, na výchove obyvateľstva k vlastenectvu, na rozvíjaní vojenských tradícií a na zabezpečení kultúrnych, vzdelávacích, športových a spoločenských podujatí k tomu organizovaných.
zobraziť paragraf
§ 4c

(1)
Ak sa vzdušný objekt pohybuje vo vzdušnom priestore Slovenskej republiky v rozpore s osobitným predpisom upravujúcim civilné letectvo8) alebo s medzinárodnou zmluvou a nevykonáva pokyny príslušných orgánov riadenia letovej prevádzky na zmenu dráhy letu alebo na pristátie na určenom letisku alebo ohrozuje bezpečnosť a suverenitu Slovenskej republiky, alebo je dôvodné podozrenie, že je objektom činu protiprávneho zasahovania, príslušné orgány riadenia letovej prevádzky informujú o tejto skutočnosti príslušnú zložku ozbrojených síl zabezpečujúcu nedotknuteľnosť vzdušného priestoru.
(2)
Proti narušiteľovi vzdušného priestoru uvedenému v § 4b ods. 1 až 4 sa môžu použiť tieto opatrenia:
a)
odklonenie letu,
b)
vynútenie pristátia,
c)
hrozba použitia zbrane,
d)
vystrelenie varovných výstrelov alebo varovných svetelných signálov mimo narušiteľa vzdušného priestoru,
ak ďalej nie je uvedené inak.
(3)
Pokiaľ z okolností jasne vyplýva, že vzdušný objekt by mal byť použitý proti životom ľudí alebo na spôsobenie obzvlášť závažného následku, možno použiť ozbrojené sily aj na prerušenie letu potvrdeného narušiteľa vzdušného priestoru (§ 4b ods. 4), ak je prerušenie letu jediným opatrením na odvrátenie tohto nebezpečenstva.
(4)
Z opatrení podľa odseku 2 sa môžu použiť tie opatrenia, ktoré najviac šetria životy a majetok osôb. Opatrenia sa môžu uskutočňovať len do takého času a v takom rozsahu, ako si to ich účel vyžaduje. Nesmú viesť k ujme, ktorá je zrejme neprimeraná predpokladanému následku činu protiprávneho zasahovania alebo iného narušenia bezpečnosti Slovenskej republiky.
(5)
O použití ozbrojených síl na účel podľa odseku 2 rozhoduje minister obrany, ak ďalej nie je uvedené inak; o tomto použití minister obrany bezodkladne informuje prezidenta Slovenskej republiky, predsedu vlády a ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky.
(6)
Minister obrany môže poveriť prijatím opatrení podľa odseku 2 písm. a) až d) veliteľa vzdušných síl ozbrojených síl, jeho zástupcu alebo náčelníka štábu vzdušných síl ozbrojených síl.
(7)
O použití opatrenia podľa odseku 3 rozhoduje minister obrany a v čase jeho neprítomnosti na základe poverenia predsedu vlády minister vnútra Slovenskej republiky alebo minister spravodlivosti Slovenskej republiky alebo minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky alebo iný člen vlády.
(8)
O použití opatrenia podľa odseku 3 minister obrany alebo člen vlády poverený podľa odseku 7 bezodkladne informuje prezidenta Slovenskej republiky, predsedu vlády a ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky.
zobraziť paragraf
§ 7
Velenie ozbrojeným silám

(1)
Velenie ozbrojeným silám je proces, v ktorom veliteľ vydáva v rozsahu svojej pôsobnosti vojenské rozkazy na zabezpečenie plnenia úloh ozbrojených síl.
(2)
Ozbrojeným silám v rozsahu svojej pôsobnosti velí
a)
prezident Slovenskej republiky,15)
b)
náčelník generálneho štábu,
c)
ostatní ustanovení velitelia,16)
d)
veliteľ organizácie vzájomnej kolektívnej bezpečnosti, ktorej je Slovenská republika členom, podľa odseku 11.
(3)
Prezident Slovenskej republiky
a)
vydáva vojenské rozkazy ozbrojeným silám,
b)
schvaľuje a vydáva základné vojenské poriadky,
c)
schvaľuje a vydáva organizačný poriadok Vojenskej kancelárie prezidenta Slovenskej republiky,
d)
zapožičiava čestné alebo historické názvy vojenským útvarom a vojenským zväzkom,
e)
zapožičiava vojenským útvarom a vojenským zväzkom bojové zástavy,
f)
na návrh ministra obrany vymenúva a odvoláva náčelníka Vojenskej kancelárie prezidenta Slovenskej republiky, ktorý je mu podriadený a zodpovedá mu za výkon svojej funkcie.
(4)
Velenie ozbrojeným silám odborne, organizačne a technicky zabezpečuje generálny štáb.
(5)
Na čele generálneho štábu je náčelník generálneho štábu, ktorý velí ozbrojeným silám. Náčelníka generálneho štábu vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh vlády. Je podriadený ministrovi obrany, ktorému zodpovedá za výkon svojej funkcie.
(6)
Náčelník generálneho štábu je vymenovaný na štyri roky; vymenovanie je obmedzené naviac na dve funkčné obdobia nasledujúce za sebou.
(7)
Náčelník generálneho štábu má počas vykonávania funkcie právo na bezplatné
a)
používanie jedného služobného motorového vozidla s prideleným vodičom alebo bez neho na vykonávanie funkcie alebo v súvislosti s ňou,
b)
poskytnutie a používanie jedného služobného mobilného telefónu na zabezpečenie dosiahnuteľnosti v čase vykonávania funkcie.
(8)
Limit bezplatného používania služobného mobilného telefónu podľa odseku 7 písm. b) určuje minister obrany.
(9)
Peňažné náležitosti17) náčelníka generálneho štábu, ako aj nároky vyplývajúce zo služobného pomeru18) určuje minister obrany podľa osobitných predpisov.
(10)
Na zabezpečenie jednotného velenia ozbrojeným silám v čase vojny a vojnového stavu sa vytvára hlavné miesto velenia ozbrojených síl; vytvára ho generálny štáb po doplnení profesionálnymi vojakmi z podriadených veliteľstiev.
(11)
Príslušný veliteľ organizácie vzájomnej kolektívnej bezpečnosti, ktorej je Slovenská republika členom, velí podľa odseku 2 písm. d) ozbrojeným silám, ktoré sú určené na plnenie úloh zabezpečovania nedotknuteľnosti vzdušného priestoru Slovenskej republiky, podľa pravidiel tejto organizácie.
zobraziť paragraf
Načítavam znenie...
MENU
Hore