Zákon o ozbrojených silách Slovenskej republiky 321/2002 účinný od 01.01.2010 do 31.10.2011

§ 3
Vojenská prísaha

(1)
Príslušník ozbrojených síl (ďalej len „vojak") skladá vojenskú prísahu, ktorá znie:
„Slávnostne prisahám, že budem verný Slovenskej republike. Sľubujem, že budem zodpovedne plniť úlohy, ktoré ozbrojeným silám vyplývajú z Ústavy Slovenskej republiky, ústavných zákonov, zákonov, a budem vykonávať vojenské rozkazy. Budem čestným, statočným a disciplinovaným vojakom. Som pripravený brániť slobodu, nezávislosť, zvrchovanosť, územnú celistvosť Slovenskej republiky a nedotknuteľnosť jej hraníc.
Na to som pripravený vynaložiť všetky svoje sily a schopnosti a nasadiť aj svoj život.
Tak prisahám!“.
(2)
Ak vojak mimoriadnej služby nezloží vojenskú prísahu podľa odseku 1, nemá to vplyv na plnenie jeho povinností.

§ 4

(1)
Ozbrojené sily sú rozhodujúcim výkonným prvkom systému obrany Slovenskej republiky. Hlavnou úlohou ozbrojených síl je zaručovať obranu Slovenskej republiky a bezpečnosť štátu pred vonkajším ozbrojeným napadnutím cudzou mocou a plnenie záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, a podieľať sa na zachovávaní verejného poriadku a bezpečnosti štátu, jeho zvrchovanosti, územnej celistvosti a nedotknuteľnosti hraníc.
(2)
Poslaním a povinnosťou ozbrojených síl je podieľať sa na plnení úloh v čase výnimočného stavu alebo núdzového stavu,5) pri ktorom sú ohrozené životy a zdravie osôb alebo majetok a pri odstraňovaní jeho následkov.
(3)
Ozbrojené sily v rámci poskytovania humanitárnej pomoci a v rámci vojenských cvičení plnia úlohy aj mimo územia Slovenskej republiky; ak to vyplýva zo záväzkov z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, plnia tiež úlohy v mierových pozorovateľských misiách Organizácie Spojených národov, Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a Európskej únie a úlohy vojenských misií medzinárodných organizácií.
(4)
Ozbrojené sily možno použiť na
a)
ochranu štátnej hranice Slovenskej republiky,6)
b)
ochranu a obranu stavieb a budov, ktoré boli určené rozhodnutím vlády Slovenskej republiky (ďalej len „vláda") ako objekty osobitnej dôležitosti alebo ďalšie dôležité objekty na obranu štátu,
c)
odstraňovanie následkov výnimočného stavu alebo núdzového stavu5) a na riešenie mimoriadnych udalostí,7)
d)
boj proti terorizmu,
e)
pátranie po lietadlách a pri záchrane ľudských životov,8)
f)
zabezpečenie leteckej prepravy ústavných činiteľov určených vládou,
g)
zabezpečenie leteckej zdravotníckej prepravy,
h)
zabezpečenie a vykonávanie leteckých navigačných služieb a riadenie špeciálnej letovej prevádzky.
(5)
Na základe žiadosti štátnych orgánov, obcí alebo vyšších územných celkov môže veliteľ v rozsahu svojej pôsobnosti rozhodnúť o okamžitom použití vojakov ozbrojených síl a o nevyhnutnej logistickej podpore potrebnej na riešenie mimoriadnej udalosti.7)
(6)
Rozsah pôsobnosti veliteľa, ak ním nie je hlavný veliteľ ozbrojených síl, na plnenie úloh podľa odseku 5 určí minister obrany; ustanovenie osobitného predpisu týmto nie je dotknuté.9)
(7)
Ak v čase vojny alebo vojnového stavu a následnej vojenskej operácie boli rozhodnutím príslušnej bezpečnostnej rady7) evakuované z postihnutého územia orgány miestnej štátnej správy, orgány obcí alebo orgány vyššieho územného celku a tieto nemôžu vykonávať svoju pôsobnosť, správu postihnutého územia v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas vykonáva veliteľ vojenskej operácie určený náčelníkom generálneho štábu.
(8)
Vojenským zväzkom, vojenským útvarom alebo vojenským jednotkám ozbrojených síl určeným na základe rozhodnutia vlády na obranu štátnej hranice podľa odseku 1 velí veliteľ ustanovený náčelníkom generálneho štábu.
(9)
Za obranu štátnej hranice zodpovedá veliteľ podľa odseku 8 až po zaujatí určeného priestoru obrany a dosiahnutí pripravenosti na plnenie tejto úlohy.
(10)
Postavenie a úlohy Vojenskej polície ako aj postavenie a úlohy Vojenského spravodajstva upravujú osobitné zákony.10)
(11)
Na plnení úloh ozbrojených síl sa podieľajú aj vojenské vysoké školy,11) vojenské prokuratúry,13) územné vojenské správy, vojenské orgány odborného dozoru vo vojenskom letectve, ako aj rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie zriadené ministerstvom obrany.

§ 4a
Na účely použitia ozbrojených síl na zabezpečovanie nedotknuteľnosti vzdušného priestoru Slovenskej republiky13a) sa rozumie

a)
vzdušným objektom lietadlo13b) alebo iný neidentifikovaný vzdušný prostriedok,
b)
vojenským vzdušným objektom lietadlo vo vojenských službách alebo iný neidentifikovaný vzdušný prostriedok,
c)
činom protiprávneho zasahovania čin týkajúci sa vzdušného objektu vo vzdušnom priestore Slovenskej republiky uvedený v osobitnom predpise upravujúcom civilné letectvo,13c)
d)
príslušným orgánom riadenia letovej prevádzky poskytovateľ letových prevádzkových služieb podľa pravidiel lietania platných pre civilné letectvo13d) alebo poskytovateľ letových prevádzkových služieb a riadenia letov lietadiel vo vojenských službách alebo v policajných službách,13e)
e)
pohotovostným lietadlom lietadlo pohotovostných síl a prostriedkov ozbrojených síl určených na zabezpečovanie nedotknuteľnosti vzdušného priestoru Slovenskej republiky.

§ 4b

(1)
Za podozrivého narušiteľa vzdušného priestoru sa považuje vzdušný objekt, ktorý sa stal objektom činu protiprávneho zasahovania a ktorého zámer je nejasný.
(2)
Za podozrivého narušiteľa vzdušného priestoru sa považuje aj vzdušný objekt, na ktorého sa vzťahujú najmenej dve z týchto podmienok:
a)
vzdušný objekt bez predchádzajúceho súhlasu príslušného orgánu riadenia letovej prevádzky prenikol do vzdušného priestoru Slovenskej republiky alebo porušil režim letu určený letovým plánom,
b)
vzdušný objekt nevykonáva pokyny príslušného orgánu riadenia letovej prevádzky alebo pokyny a signály veliteľa pohotovostného lietadla,
c)
vzdušný objekt náhle mení parametre letu alebo vykonáva neprimerané odchýlky od plánovanej dráhy letu,
d)
vzdušný objekt neodôvodnene mení kód odpovedača sekundárneho radaru alebo nadmerne využíva režim signálu identifikácie bez predchádzajúceho súhlasu príslušného orgánu riadenia letovej prevádzky,
e)
posádka vzdušného objektu používa neštandardnú frazeológiu alebo sú zaznamenané iné zmeny v rádiovej komunikácii nesúvisiacej s vykonávaním letu,
f)
kód odpovedača sekundárneho radaru vzdušného objektu signalizuje stav núdze alebo protiprávny zásah na palube lietadla v súlade s medzinárodne ustanovenými kódmi,
g)
došlo k prerušeniu alebo k úplnej strate signálov z odpovedača sekundárneho radaru,
h)
od orgánov štátnej moci iných štátov, medzinárodných organizácií alebo od mimovládnych organizácií bolo získané upovedomenie o zámeroch vzdušného objektu,
i)
bola prijatá informácia o neurčitej hrozbe násilia prostredníctvom tretej strany.
(3)
Za pravdepodobného narušiteľa vzdušného priestoru sa považuje vzdušný objekt kvalifikovaný ako podozrivý narušiteľ vzdušného priestoru
a)
podľa odseku 1 alebo 2, ktorý opakovane nevykonáva pokyny príslušného orgánu riadenia letovej prevádzky alebo pokyny a signály veliteľa pohotovostného lietadla,
b)
podľa odseku 2, ak je dôvodné podozrenie, že je alebo sa stane objektom činu protiprávneho zasahovania.
(4)
Za potvrdeného narušiteľa vzdušného priestoru sa považuje vzdušný objekt, ak získané informácie potvrdzujú, že vzdušný objekt má byť použitý ako prostriedok teroristického útoku alebo iného narušenia bezpečnosti Slovenskej republiky.
(5)
Narušiteľ režimu letu je vzdušný objekt, ktorý vybočí z priestoru plánovanej činnosti bez oznámenia tejto skutočnosti príslušným orgánom riadenia letovej prevádzky v dôsledku nepriaznivých poveternostných podmienok, chýb v činnosti posádky vzdušného objektu a pozemných orgánov alebo nesprávnej činnosti rádiotechnického zariadenia, pričom plní okamžite a presne pokyny príslušného orgánu riadenia letovej prevádzky alebo pokyny a signály veliteľa pohotovostného lietadla.

§ 4c

(1)
Ak sa vzdušný objekt pohybuje vo vzdušnom priestore Slovenskej republiky v rozpore s osobitným predpisom upravujúcim civilné letectvo8) alebo s medzinárodnou zmluvou a nevykonáva pokyny príslušných orgánov riadenia letovej prevádzky na zmenu dráhy letu alebo na pristátie na určenom letisku alebo ohrozuje bezpečnosť a suverenitu Slovenskej republiky, alebo je dôvodné podozrenie, že je objektom činu protiprávneho zasahovania, príslušné orgány riadenia letovej prevádzky informujú o tejto skutočnosti príslušnú zložku ozbrojených síl zabezpečujúcu nedotknuteľnosť vzdušného priestoru.
(2)
Proti narušiteľovi vzdušného priestoru uvedenému v § 4b ods. 1 až 4 sa môžu použiť tieto opatrenia:
a)
odklonenie letu,
b)
vynútenie pristátia,
c)
hrozba použitia zbrane,
d)
vystrelenie varovných výstrelov alebo varovných svetelných signálov mimo narušiteľa vzdušného priestoru,
ak ďalej nie je uvedené inak.
(3)
Pokiaľ z okolností jasne vyplýva, že vzdušný objekt by mal byť použitý proti životom ľudí alebo na spôsobenie obzvlášť závažného následku, možno použiť ozbrojené sily aj na prerušenie letu potvrdeného narušiteľa vzdušného priestoru (§ 4b ods. 4), ak je prerušenie letu jediným opatrením na odvrátenie tohto nebezpečenstva.
(4)
Z opatrení podľa odseku 2 sa môžu použiť tie opatrenia, ktoré najviac šetria životy a majetok osôb. Opatrenia sa môžu uskutočňovať len do takého času a v takom rozsahu, ako si to ich účel vyžaduje. Nesmú viesť k ujme, ktorá je zrejme neprimeraná predpokladanému následku činu protiprávneho zasahovania alebo iného narušenia bezpečnosti Slovenskej republiky.
(5)
O použití ozbrojených síl na účel podľa odseku 2 rozhoduje minister obrany, ak ďalej nie je uvedené inak; o tomto použití minister obrany bezodkladne informuje prezidenta Slovenskej republiky, predsedu vlády a ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky.
(6)
Minister obrany môže poveriť prijatím opatrení podľa odseku 2 písm. a) až d) veliteľa vzdušných síl ozbrojených síl, jeho zástupcu alebo náčelníka štábu vzdušných síl ozbrojených síl.
(7)
O použití opatrenia podľa odseku 3 rozhoduje minister obrany a v čase jeho neprítomnosti člen vlády poverený predsedom vlády, ktorým môže byť minister vnútra Slovenskej republiky, minister spravodlivosti Slovenskej republiky alebo minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky.
(8)
O použití opatrenia podľa odseku 3 minister obrany alebo člen vlády poverený podľa odseku 7 bezodkladne informuje prezidenta Slovenskej republiky, predsedu vlády a ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky.

§ 4d

(1)
Ustanovenia § 4b a 4c sa nepoužijú pri narušení vzdušného priestoru Slovenskej republiky13g) vojenským vzdušným objektom.
(2)
Ustanovenia § 4b a 4c sa nepoužijú v čase vojny a vojnového stavu.
(3)
V čase vojny a vojnového stavu alebo pri narušení vzdušného priestoru Slovenskej republiky vojenským vzdušným objektom v čase mieru ozbrojené sily určené rozhodnutím Národnej rady Slovenskej republiky plnia úlohy zabezpečovania nedotknuteľnosti vzdušného priestoru Slovenskej republiky podľa pravidiel organizácie vzájomnej kolektívnej bezpečnosti, ktorej je Slovenská republika členom.

§ 6
Riadenie ozbrojených síl

(1)
Riadenie ozbrojených síl je proces, v ktorom vláda a ministerstvo obrany v rozsahu svojej pôsobnosti rozhodujú o použití ozbrojených síl, usmerňujú činnosť ozbrojených síl, určujú celkové početné stavy vojakov a zamestnancov, rozmiestnenie ozbrojených síl a vo vymedzenom rozsahu vykonávajú kontrolu ich činnosti.
(2)
Vláda pri riadení ozbrojených síl
a)
schvaľuje návrhy základných koncepčných dokumentov pre rozvoj a výstavbu ozbrojených síl, najmä Bezpečnostnú stratégiu Slovenskej republiky, Obrannú stratégiu Slovenskej republiky a Vojenskú stratégiu Slovenskej republiky a predkladá ich Národnej rade Slovenskej republiky,
b)
rozhoduje o plánoch na použitie ozbrojených síl v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu, ak tento zákon neustanovuje inak,
c)
rozhoduje o rozmiestnení zväzkov, útvarov, úradov a zariadení ozbrojených síl a o celkových početných stavoch vojakov a zamestnancov v súlade s potrebami zabezpečenia obrany Slovenskej republiky, ako aj v súlade s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ak tento zákon neustanovuje inak,
d)
rozhoduje o počtoch hlavných druhov vojenských zbraní a vojenských zbraňových systémov a bojovej techniky v súlade s potrebami zabezpečenia obrany Slovenskej republiky a bezpečnosti štátu a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná,
e)
rozhoduje v ustanovenom rozsahu o použití vojakov,
f)
určuje ústavných činiteľov, pre ktorých ozbrojené sily zabezpečujú leteckú prepravu,
g)
schvaľuje návrh na určenie ozbrojených síl na plnenie úloh zabezpečenia nedotknuteľnosti vzdušného priestoru Slovenskej republiky v rámci organizácie vzájomnej kolektívnej bezpečnosti, ktorej je Slovenská republika členom, a predkladá ho Národnej rade Slovenskej republiky na rozhodnutie.
(3)
Ministerstvo obrany pri riadení ozbrojených síl
a)
spracúva základné koncepčné dokumenty pre rozvoj a výstavbu ozbrojených síl, najmä Bezpečnostnú stratégiu Slovenskej republiky, Obrannú stratégiu Slovenskej republiky a Vojenskú stratégiu Slovenskej republiky a predkladá ich vláde,
b)
spracúva plány použitia ozbrojených síl alebo ich časti v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v súčinnosti s Generálnym štábom ozbrojených síl (ďalej len „generálny štáb"),
c)
navrhuje počty hlavných druhov vojenských zbraní, vojenských zbraňových systémov a bojovej techniky v súlade s potrebou zabezpečenia obrany Slovenskej republiky a bezpečnosti štátu a v súlade s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná,
d)
navrhuje celkové početné stavy vojakov a zamestnancov v súlade s potrebami zabezpečenia obrany Slovenskej republiky a bezpečnosti štátu a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a predkladá ich vláde na rozhodnutie,
e)
zodpovedá za doplňovanie ozbrojených síl vojakmi a zamestnancami,
f)
zabezpečuje ozbrojené sily vojenským materiálom a bojovou technikou na plnenie úloh ozbrojených síl,
g)
zodpovedá za prípravu a riadenie mobilizácie ozbrojených síl,
h)
vykonáva vnútornú kontrolu v ozbrojených silách,
i)
vykonáva overovanie plnenia požiadaviek bezpečnosti vyhradených technických zariadení a technických zariadení používaných v ozbrojených silách,
j)
spracúva návrh na určenie ozbrojených síl na plnenie úloh zabezpečenia nedotknuteľnosti vzdušného priestoru Slovenskej republiky v rámci organizácie vzájomnej kolektívnej bezpečnosti, ktorej je Slovenská republika členom, a predkladá ho vláde,
k)
plní ďalšie úlohy ustanovené osobitnými predpismi.14)

§ 7
Velenie ozbrojeným silám

(1)
Velenie ozbrojeným silám je proces, v ktorom veliteľ vydáva v rozsahu svojej pôsobnosti vojenské rozkazy na zabezpečenie plnenia úloh ozbrojených síl.
(2)
Ozbrojeným silám v rozsahu svojej pôsobnosti velí
a)
prezident Slovenskej republiky,15)
b)
náčelník generálneho štábu,
c)
ostatní ustanovení velitelia,16)
d)
veliteľ organizácie vzájomnej kolektívnej bezpečnosti, ktorej je Slovenská republika členom, podľa odseku 11.
(3)
Prezident Slovenskej republiky
a)
vydáva vojenské rozkazy ozbrojeným silám,
b)
schvaľuje a vydáva základné vojenské poriadky,
c)
schvaľuje a vydáva organizačný poriadok Vojenskej kancelárie prezidenta Slovenskej republiky,
d)
zapožičiava čestné alebo historické názvy vojenským útvarom a vojenským zväzkom,
e)
zapožičiava vojenským útvarom a vojenským zväzkom bojové zástavy,
f)
na návrh ministra obrany vymenúva a odvoláva náčelníka Vojenskej kancelárie prezidenta Slovenskej republiky, ktorý je mu podriadený a zodpovedá mu za výkon svojej funkcie.
(4)
Velenie ozbrojeným silám odborne, organizačne a technicky zabezpečuje generálny štáb.
(5)
Na čele generálneho štábu je náčelník generálneho štábu, ktorý velí ozbrojeným silám. Náčelníka generálneho štábu vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh vlády. Je podriadený ministrovi obrany, ktorému zodpovedá za výkon svojej funkcie.
(6)
Náčelník generálneho štábu je vymenovaný na štyri roky; vymenovanie je obmedzené naviac na dve funkčné obdobia nasledujúce za sebou.
(7)
Náčelník generálneho štábu má počas vykonávania funkcie právo na bezplatné
a)
používanie jedného služobného motorového vozidla s prideleným vodičom alebo bez neho na vykonávanie funkcie alebo v súvislosti s ňou,
b)
poskytnutie a používanie jedného služobného mobilného telefónu na zabezpečenie dosiahnuteľnosti v čase vykonávania funkcie.
(8)
Limit bezplatného používania služobného mobilného telefónu podľa odseku 7 písm. b) určuje minister obrany.
(9)
Peňažné náležitosti17) náčelníka generálneho štábu, ako aj nároky vyplývajúce zo služobného pomeru18) určuje minister obrany podľa osobitných predpisov.
(10)
Na zabezpečenie jednotného velenia ozbrojeným silám v čase vojny a vojnového stavu sa vytvára hlavné miesto velenia ozbrojených síl; vytvára ho generálny štáb po doplnení profesionálnymi vojakmi z veliteľstva pozemných síl, veliteľstva vzdušných síl a veliteľstva síl výcviku a podpory.
(11)
Príslušný veliteľ organizácie vzájomnej kolektívnej bezpečnosti, ktorej je Slovenská republika členom, velí podľa odseku 2 písm. d) ozbrojeným silám, ktoré sú určené na plnenie úloh zabezpečovania nedotknuteľnosti vzdušného priestoru Slovenskej republiky, podľa pravidiel tejto organizácie.

§ 13
Vojenská zbraň, vojenský zbraňový systém a ich použitie

(1)
Na základe vojenského rozkazu26) je vojak povinný použiť vojenskú zbraň alebo vojenský zbraňový systém na účely
a)
zaručovania obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky pred jej vonkajším ozbrojeným napadnutím cudzou mocou a na plnenie úloh podľa § 4 ods. 4 písm. a) až d),
b)
plnenia úloh prípravy ozbrojených síl podľa tohto zákona,
c)
plnenia záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv vojenskej povahy, ktorými je Slovenská republika viazaná.
(2)
Vojenskou zbraňou podľa odseku 1 je
a)
palná zbraň,27)
b)
bodná zbraň a sečná zbraň.
(3)
Vojenským zbraňovým systémom podľa odseku 1 je kombinácia jednej vojenskej zbrane alebo viacerých vojenských zbraní, ktorá zahŕňa vojenské zariadenia, vojenský materiál, ich obsluhu, prostriedky dopravy, prípadne rozmiestnenie vojenských útvarov a vojenských zväzkov.
(4)
Použitie vojenskej zbrane alebo vojenského zbraňového systému vojakmi vyslanými mimo územia Slovenskej republiky sa spravuje medzinárodnými zmluvami vojenskej povahy, ktorými je Slovenská republika viazaná, a ďalšími jej medzinárodnými záväzkami.
(5)
Použitie vojenskej zbrane alebo vojenského zbraňového systému na vystrelenie varovných výstrelov alebo varovných svetelných signálov a na prerušenie letu vzdušného objektu na základe rozkazu veliteľa podľa § 7 ods. 2 písm. d) podlieha predchádzajúcemu súhlasu ministra obrany; minister obrany môže poveriť vydaním tohto súhlasu veliteľa vzdušných síl ozbrojených síl, jeho zástupcu alebo náčelníka štábu vzdušných síl ozbrojených síl.