Zákon o Hasičskom a záchrannom zbore 315/2001 účinný od 01.05.2004 do 30.06.2004

§ 7
Oprávnenia príslušníka Hasičského a záchranného zboru

(1)
Príslušník Hasičského a záchranného zboru (ďalej len „príslušník“) je oprávnený, ak to vyžaduje plnenie úloh zboru,
a)
vyzvať každého, aby nevstupoval na určené miesto alebo aby sa podrobil iným obmedzeniam vyplývajúcim z vykonávaného zásahu,
b)
vyzvať fyzickú osobu, ktorá porušila predpisy o ochrane pred požiarmi, aby preukázala svoju totožnosť,
c)
vstupovať na pozemok, do objektov a zariadení,
d)
vykonávať ďalšie potrebné činnosti a zisťovania v rozsahu vymedzenom osobitnými predpismi,6)
e)
nazerať do príslušnej dokumentácie,
f)
požadovať potrebné informácie, údaje a vysvetlenia,
g)
požadovať potrebnú súčinnosť od právnických osôb a fyzických osôb.
(2)
Príslušník je oprávnený otvoriť byt alebo iný uzavretý priestor a vstúpiť doň na účely vykonania zásahu, ktorý neznesie odklad, ak je dôvodná obava, že je ohrozený život alebo vážne ohrozené zdravie osoby, alebo ak hrozí značná škoda na majetku.7)
(3)
Príslušník, ktorý vykonáva pyrotechnickú činnosť (ďalej len „pyrotechnik"), je oprávnený pri plnení úloh zboru, najmä pri núdzovom odstraňovaní stavieb alebo ľadových bariér, používať výbušniny7a) a výbušné predmety.7b)
(4)
Pyrotechnik je oprávnený na účely uvedené v odseku 3 a na účely výučby a výcviku držať, skladovať, prevážať a používať výbušniny7a) a výbušné predmety.7b)

§ 8

(1)
Na vykonanie zásahu8) podľa § 7 ods. 2 príslušník zabezpečí prítomnosť nezaujatej osoby; nemusí tak urobiť, ak by mohlo dôjsť k ohrozeniu jej života alebo zdravia alebo ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania.
(2)
Po vykonaní zásahu je príslušník povinný bezodkladne upovedomiť príslušný orgán Policajného zboru o vykonaní zásahu.
(3)
Na vstup do objektov Armády Slovenskej republiky, vojsk ministerstva vnútra, Železničného vojska, objektov Zboru väzenskej a justičnej stráže, Policajného zboru, Železničnej polície, Národného bezpečnostného úradu a Slovenskej informačnej služby sa vzťahujú osobitné predpisy.9)

§ 21
Vznik služobného pomeru

(1)
Služobný pomer vzniká vymenovaním do funkcie dňom určeným v písomnom rozhodnutí o vymenovaní a zložením služobnej prísahy. Služobná prísaha sa skladá pri odovzdaní rozhodnutia o vymenovaní. Súčasne s rozhodnutím o vymenovaní sa príslušníkovi odovzdá písomné oznámenie o dĺžke odbornej praxe a započítanej praxe, o sume a zložení služobného platu, o týždennom služobnom čase a o dĺžke dovolenky.
(2)
Vymenovanie podľa odseku 1 vykoná vedúci služobného úradu. Vymenovanie do štátnej služby na funkciu možno uskutočniť, ak funkcia podľa schválenej systemizácie je vytvorená a je voľná. Voľné miesto sa prednostne obsadí príslušníkom zaradeným mimo činnej štátnej služby alebo iným štátnym zamestnancom, ktorý spĺňa podmienky podľa § 17.
(3)
Rozhodnutie o vymenovaní príslušníka do štátnej služby musí obsahovať
a)
meno a priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, pridelené evidenčné číslo a miesto trvalého pobytu,
b)
deň vzniku služobného pomeru,
c)
druh štátnej služby,
d)
funkciu, do ktorej je vymenovaný,
e)
služobný úrad vrátane obce sídla služobného úradu a jeho organizačnej jednotky alebo inak určené miesto,
f)
dĺžku kratšieho služobného času, ak bol povolený,
g)
hodnosť, do ktorej je vymenovaný,
h)
dĺžku skúšobnej lehoty,
i)
dĺžku trvania služobného pomeru, ak sa uchádzač prijíma do dočasnej štátnej služby.
(4)
Príslušníkovi v stálej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe podľa najnáročnejšej činnosti, ktorú má v príslušnej funkcii vykonávať v súlade s prílohou č. 1, patrí funkcia v 1. až 9. platovej triede takto:
funkcia platová trieda hasič 1 hasič záchranár 2 technik-strojník inšpektor 3 hasič záchranár špecialista technik špecialista samostatný inšpektor 4 vedúci technik špecialista odborný inšpektor 5 samostatný odborný inšpektor 6 samostatný odborný inšpektor špecialista 7 vrchný inšpektor 8 vrchný inšpektor špecialista 9.
(5)
Funkcia hasič sa vykonáva len počas vykonávania prípravnej štátnej služby.
(6)
Na okresnom riaditeľstve zboru môže byť príslušník zaradený najvyššie do 7. platovej triedy, na krajskom riaditeľstve zboru môže byť príslušník zaradený najvyššie do 8. platovej triedy.
(7)
Ak uchádzač nemôže nastúpiť do štátnej služby, pretože deň vzniku služobného pomeru pripadol na deň nepretržitého odpočinku v týždni alebo na sviatok, podmienka vzniku služobného pomeru v určený deň sa považuje za splnenú, ak uchádzač nastúpi do štátnej služby v najbližší deň výkonu štátnej služby.
(8)
Služobný pomer nevznikne, ak uchádzač odmietol zložiť služobnú prísahu alebo ju zložil s výhradou.

§ 29
Stála štátna služba

(1)
Stála štátna služba bezprostredne nadväzuje na prípravnú štátnu službu, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Podmienkou vymenovania do stálej štátnej služby je získanie osobitnej odbornej spôsobilosti.
(3)
Príslušník sa zaradí do stálej štátnej služby
a)
po skončení prípravnej štátnej služby,
b)
po skončení dočasnej štátnej služby podľa § 30 ods. 2 alebo
c)
ak už bol v predchádzajúcom služobnom pomere podľa tohto zákona zaradený do stálej štátnej služby a od jeho skončenia neuplynul viac ako jedennásobok času, počas ktorého predchádzajúci služobný pomer trval; obdobím trvania služobného pomeru je obdobie, ktoré sa započítava do výsluhy rokov v hodnosti (§ 34 ods. 4).
(4)
Do stálej štátnej služby sa po prijatí zaradí aj uchádzač, ktorého predchádzajúci pracovný pomer v Zbore požiarnej ochrany alebo v závodnom hasičskom útvare trval aspoň dva roky a od jeho skončenia neuplynul viac ako jedennásobok času, počas ktorého predchádzajúci pracovný pomer trval, a ak spĺňa kvalifikačné predpoklady na funkciu, do ktorej bol prijatý.

§ 41

(1)
Služobné hodnotenie vykonáva a jeho písomný návrh spracúva bezprostredne nadriadený, ktorý musí príslušníka osobne poznať z jeho činnosti aspoň šesť mesiacov, a schvaľuje vedúci služobného úradu, ktorý príslušníka vymenúva do funkcie.
(2)
Pred skončením prípravnej štátnej služby, dočasnej štátnej služby na účely zistenia spôsobilosti príslušníka na zaradenie do stálej štátnej služby alebo ak bezprostredne nadriadený nepozná príslušníka z jeho činnosti aspoň šesť mesiacov, spracuje návrh služobného hodnotenia komisia zriadená vedúcim služobného úradu, ktorý príslušníka vymenúva do funkcie.
(3)
Bezprostredne nadriadený v priebehu spracúvania návrhu služobného hodnotenia musí umožniť príslušníkovi vyjadriť sa k jeho obsahu vrátane navrhovaných záverov a úloh. Ak príslušník podá k návrhu služobného hodnotenia v lehote určenej bezprostredne nadriadeným písomné pripomienky alebo námietky a bezprostredne nadriadený im v plnom rozsahu nevyhovie, predloží ich so svojím stanoviskom a s návrhom služobného hodnotenia vyššiemu nadriadenému.

§ 46

(1)
Zmenu služobného pomeru vykoná písomným rozhodnutím vedúci služobného úradu, ktorý je príslušný podľa § 13 ods. 1.
(2)
V čase zaradenia mimo činnej štátnej služby je príslušník povinný dodržiavať povinnosti príslušníka okrem povinnosti vykonávať štátnu službu.

§ 49
Vymenovanie za nadriadeného a zastupovanie nadriadeného

(1)
Za nadriadeného vymenúva vedúci služobného úradu na základe výberového konania príslušníka v stálej štátnej službe.
(2)
Na výberové konanie na vymenovanie za nadriadeného sa primerane použijú ustanovenia § 20 ods. 2 až 8.
(3)
Výberová komisia vo výberovom konaní využíva služobné hodnotenie príslušníka vzhľadom na povinnosti, ktoré má nadriadený plniť v štátnej službe.
(4)
Príslušník v stálej štátnej službe, ktorý vykonáva štátnu službu v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, a je zaradený na prezídiu zboru, je vymenovaný za nadriadeného ako
a)
vedúci oddelenia,
b)
riaditeľ odboru,
c)
viceprezident zboru,
d)
prezident zboru.
e)
viceprezident zboru,
f)
prezident zboru.
(5)
Príslušník v stálej štátnej službe, ktorý vykonáva štátnu službu v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, a je zaradený v zariadení zboru, je vymenovaný za nadriadeného ako
a)
veliteľ družstva,
b)
veliteľ čaty,
c)
veliteľ zmeny,
d)
veliteľ hasičskej stanice,
e)
vedúci oddelenia,
f)
zástupca riaditeľa zariadenia alebo zástupca veliteľa zariadenia,
g)
riaditeľ zariadenia alebo veliteľ zariadenia.
(6)
Príslušník v stálej štátnej službe, ktorý vykonáva štátnu službu v služobnom úrade, ktorým je krajské riaditeľstvo zboru, je vymenovaný za nadriadeného ako
a)
veliteľ družstva,
b)
veliteľ zmeny,
c)
veliteľ hasičskej stanice,
d)
vedúci pracoviska [§ 13 ods. 1 písm. c)],
e)
vedúci oddelenia,
f)
riaditeľ okresného riaditeľstva,
g)
riaditeľ krajského riaditeľstva.
(7)
Vedúci služobného úradu vymenuje príslušníka v stálej štátnej službe na zastupovanie nadriadeného v čase jeho neprítomnosti presahujúcej tri týždne alebo v čase neobsadenia funkcie nadriadeného. Zastupovanie nesmie presiahnuť dvanásť po sebe nasledujúcich mesiacov.

§ 50
Odvolanie nadriadeného

(1)
Vedúci služobného úradu (§ 13 ods. 1) odvolá nadriadeného v štátnej službe, ak
a)
sa v systemizácii znížil počet funkčných miest,
b)
nevykazuje riadne výsledky pri vykonávaní svojej funkcie nadriadeného v štátnej službe podľa služobného hodnotenia,
c)
nemôže dlhšie ako dvanásť mesiacov plniť povinnosti nadriadeného zo zdravotných dôvodov alebo
d)
nadriadený písomne požiada služobný úrad o odvolanie.
(2)
Vykonávanie funkcie nadriadeného podľa odseku 1 sa skončí dňom určeným v rozhodnutí. Obdobie od vydania rozhodnutia do skončenia vykonávania funkcie nadriadeného nesmie byť dlhšie ako jeden mesiac.
(3)
Vykonávanie funkcie nadriadeného sa skončí dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia podľa § 77 písm. b) až d).

§ 52

(1)
Ak sa v systemizácii znížili počty funkčných miest v stálej štátnej službe, služobný pomer sa nekončí. Príslušník v stálej štátnej službe, ktorého funkč-né miesto sa zrušilo, zaradí sa mimo činnej štátnej služby.
(2)
Príslušník sa zaradí mimo činnej štátnej služby,
a)
ak sa podľa osobitného predpisu stal počas trvania služobného pomeru osobou blízkou nadriadenému a nemožno ho preradiť na inú voľnú funkciu,
b)
ak podľa záveru služobného hodnotenia nie je spôsobilý vykonávať doterajšiu funkciu a nie je pre neho v štátnej službe voľná iná, menej zodpovedná funkcia alebo ak ho do tejto menej zodpovednej funkcie nemožno zaradiť najdlhšie na 18 mesiacov,
c)
ak bol odvolaný z funkcie nadriadeného podľa § 77 písm. b) a nemožno ho zaradiť do inej voľnej funkcie v stálej štátnej službe,
d)
ak je vyslaný na denné štúdium.
e)
ak nemôže podľa rozhodnutia príslušnej lekárskej komisie (§ 17 ods. 3) vykonávať doterajšiu funkciu zo zdravotných dôvodov a písomne nesúhlasil s preložením alebo preradením na inú voľnú, vzhľadom na jeho zdravotnú spôsobilosť vhodnú funkciu, najdlhšie však na 18 mesiacov.
(3)
Počas zaradenia príslušníka mimo činnej štátnej služby podľa odseku 1 a odseku 2 písm. a), d) a e) patrí príslušníkovi 70 % služobného platu, ktorý by mu patril, ak by nebol zaradený mimo činnej štátnej služby.
(4)
Počas zaradenia príslušníka mimo činnej štátnej služby podľa odseku 2 písm. b) a c) patrí príslušníkovi 50 % služobného platu, ktorý by mu patril, ak by nebol zaradený mimo činnej štátnej služby, najmenej však v sume minimálnej mzdy.
(5)
Ak sa príslušník stane dôvodne podozrivým zo závažného služobného previnenia alebo podozrivým zo spáchania trestného činu a jeho ďalšie vykonávanie štátnej služby by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby, zaradí sa mimo činnej štátnej služby. Počas zaradenia mimo činnej štátnej služby mu patrí 50 % služobného platu, ktorý by mu patril, ak by nebol zaradený mimo činnej štátnej služby. Služobný plat podľa druhej vety sa zvyšuje o 10 % za každú vyživovanú osobu do 70 % služobného platu, ktorý by mu patril, ak by nebol zaradený mimo činnej štátnej služby.
(6)
Ak sa u príslušníka preukáže, že nebol dôvod na zaradenie mimo činnej štátnej služby podľa odseku 5, príslušník sa zaradí na vykonávanie stálej štátnej služby a doplatí sa mu do 15 dní nasledujúceho kalendárneho mesiaca rozdiel do služobného platu, ktorý by mu inak patril. To neplatí, ak bolo konanie, pre ktoré bol príslušník zaradený mimo činnej štátnej služby, trestným činom alebo ak bol pre konanie, pre ktoré bol zaradený mimo činnej štátnej služby, prepustený zo stálej štátnej služby.
(7)
Počas zaradenia mimo činnej štátnej služby podľa odseku 2 písm. e) je príslušník povinný raz za rok na pokyn vedúceho služobného úradu podrobiť sa posudzovaniu zdravotnej spôsobilosti na vykonávanie služby, ako aj preventívnym prehliadkam a vyšetreniam s tým spojeným.
(8)
Ak odpadnú dôvody zaradenia príslušníka mimo činnej štátnej služby, príslušník sa zaradí na vykonávanie stálej štátnej služby.

§ 60
Skončenie služobného pomeru služobným úradom

(1)
Služobný úrad skončí služobný pomer odvolaním, ak príslušník prestal spĺňať predpoklady nevyh-nutné na vykonávanie štátnej služby, a to
a)
štátne občianstvo Slovenskej republiky,
b)
trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
c)
zdravotnú spôsobilosť podľa právoplatného rozhodnutia príslušnej lekárskej komisie (§ 17 ods. 3).
(2)
Služobný úrad skončí služobný pomer odvolaním, ak uplynula lehota podľa § 52 ods. 2 písm. e) a príslušník
a)
naďalej písomne nesúhlasil s preložením alebo preradením na inú voľnú, vzhľadom na jeho zdravotnú spôsobilosť vhodnú funkciu, alebo
b)
v mieste výkonu štátnej služby príslušníka nie je voľná iná, vzhľadom na jeho zdravotnú spôsobilosť vhodná funkcia.
(3)
V prípravnej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe služobný úrad skončí služobný pomer odvolaním aj z týchto dôvodov:
a)
príslušník podľa výsledku služobného hodnotenia nie je spôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v zbore,
b)
v systemizácii sa znížil počet funkčných miest; v takomto prípade má príslušník nárok na náhradu v sume päťnásobku jeho funkčného platu.
(4)
Služobný úrad skončí služobný pomer s príslušníkom v stálej štátnej službe odvolaním, ak príslušník podľa výsledku služobného hodnotenia nie je spôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v zbore.
(5)
Služobný pomer podľa odsekov 1 až 4 sa skončí dňom doručenia rozhodnutia o odvolaní. Proti rozhodnutiu o odvolaní podľa odseku 1 písm. c) sa nemožno odvolať.
(6)
Služobný pomer sa skončí dňom nasledujúcim po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia prepustenia zo stálej štátnej služby, prepustenia z dočasnej štátnej služby alebo prepustenia z prípravnej štátnej služby.

§ 69
Základné práva a povinnosti príslušníka

(1)
Príslušník má právo
a)
na podmienky nevyhnutné na riadne vykonávanie štátnej služby,
b)
na služobný plat a platový postup v štátnej službe podľa tohto zákona,
c)
na prehlbovanie kvalifikácie,
d)
odmietnuť služobnú úlohu, ktorá je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, a služobnú úlohu, ktorá nepatrí podľa osobitných predpisov do pôsobnosti služobného úradu,
e)
odmietnuť výkon služobnej úlohy, ktorá podľa osobitných predpisov, služobných predpisov alebo vydaných pokynov patrí do výlučnej pôsobnosti nadriadeného,
f)
nazerať do svojho osobného spisu a robiť si z neho výpisy, odpisy a fotokópie,
g)
podávať sťažnosti vo veciach vykonávania štátnej služby služobnému úradu.
(2)
Príslušník má okrem práv podľa odseku 1 aj práva vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov.
(3)
Príslušník je povinný
a)
plniť osobne, zodpovedne, riadne a včas služobné úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený,
b)
vykonávať všetky úlohy, ktoré patria k jeho služobným povinnostiam,
c)
zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s vykonávaním štátnej služby, ak nie je tejto povinnosti zbavený vedúcim služobného úradu; táto povinnosť platí aj po skončení služobného pomeru,
d)
vykonávať štátnu službu nestranne a politicky neutrálne,
e)
zvyšovať svoje odborné vedomosti, zručnosti, schopnosti a udržiavať si požadovanú fyzickú zdatnosť na vykonávanie štátnej služby a zúčastňovať sa na odbornej príprave a overovaní vedomostí, zručností a fyzickej zdatnosti,
f)
neprijímať v súvislosti s vykonávaním štátnej služby dary alebo iné výhody okrem darov alebo iných výhod poskytovaných služobným úradom,
g)
zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu verejného záujmu s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie nadobudnuté v súvislosti s vykonávaním štátnej služby na vlastný prospech alebo na prospech iného,
h)
poskytovať služobnému úradu informácie vo veciach svojho osobného stavu a o jeho zmenách,
i)
oznámiť služobnému úradu, že bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, že bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo jeho spôsobilosť na právne úkony je obmedzená,
j)
dbať o to, aby jeho politická činnosť nepoškodzovala dôveru verejnosti a jeho služobného úradu v jeho schopnosť plniť služobné úlohy lojálne a nestranne,
k)
zdržať sa pri vykonávaní štátnej služby a mimo nej všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť štátnej služby alebo ohroziť dôveru v jej nestrannosť alebo nestrannosť rozhodovania,
l)
ochraňovať majetok štátu, ktorý mu bol zverený, pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím,
m)
oznámiť bezprostredne nadriadenému poruchy a nedostatky, ktoré ohrozujú alebo sťažujú vykonávanie štátnej služby, a oznámiť hroziacu škodu,
n)
zakročiť, ak hrozí škoda a na jej odvrátenie je potrebný neodkladný zákrok; nemusí tak urobiť, ak mu v tom bráni dôležitá okolnosť alebo ak by tým iné osoby vystavil vážnemu ohrozeniu,
o)
dodržiavať služobnú disciplínu,
p)
dodržiavať určený týždenný služobný čas alebo kratší služobný čas,
r)
byť pri vykonávaní štátnej služby primerane ustrojený a dbať o náležitú úpravu svojho zovňajšku,
s)
zastupovať nadriadeného v rozsahu jeho činnosti, ak mu to bolo uložené služobným úradom,
t)
na pokyn vedúceho služobného úradu podrobiť sa posudzovaniu zdravotnej spôsobilosti na vykonávanie služby, preventívnym prehliadkam a vyšetreniam,
u)
dodržiavať pri vykonávaní štátnej služby pravidlá služobnej zdvorilosti a správať sa slušne k ostatným príslušníkom a v služobnom styku aj k občanom,

v) plniť ďalšie povinnosti podľa tohto zákona.
(4)
Ak sa príslušník domnieva, že rozkaz, nariadenie, príkaz alebo pokyn jeho nadriadeného je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, je povinný na to nadriadeného upozorniť. Ak nadriadený trvá na splnení rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu, musí ho príslušníkovi písomne potvrdiť a príslušník je povinný ho splniť. Písomné potvrdenie sa nevyžaduje, ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania. Príslušník je povinný odoprieť splnenie rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu nadriadeného, ak by jeho splnením spáchal trestný čin; túto skutočnosť je povinný bezodkladne oznámiť vyššiemu nadriadenému.
(5)
Príslušník nesmie vykonávať podnikateľskú činnosť alebo inú zárobkovú činnosť v hasičskom odbore ani obchodovať s hasičskými komoditami a nesmie byť členom správnych, kontrolných alebo dozorných orgánov právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť.
(6)
Obmedzenie podľa odseku 5 sa nevzťahuje na vedeckú činnosť, pedagogickú činnosť, lektorskú činnosť, prednášateľskú činnosť, publicistickú činnosť, literárnu činnosť alebo umeleckú činnosť, plnenie úloh protipožiarnej asistenčnej hliadky podľa osobitných predpisov17a) a na správu vlastného majetku príslušníka. Činnosť znalca alebo tlmočníka môže príslušník vykonávať, len ak túto činnosť vykonáva pre súd, pre iný štátny orgán alebo pre obec.

§ 80

Za služobné previnenie možno uložiť disciplinárne opatrenie najskôr v nasledujúci deň po spáchaní služobného previnenia a najneskôr do 60 dní odo dňa, keď sa o služobnom previnení dozvedel ktorýkoľvek z nadriadených, najneskôr však do jedného roka odo dňa spáchania služobného previnenia.

§ 81

Ak sa príslušník dopustil služobného previnenia v cudzine, lehota 60 dní na uloženie disciplinárneho opatrenia začína plynúť dňom nasledujúcim po dni návratu príslušníka z cudziny, ak sa ktorýkoľvek z nadriadených príslušníka o tomto konaní dozvedel v čase, keď sa príslušník zdržiaval v cudzine; najneskôr však do jedného roka odo dňa návratu z cudziny.

§ 93

(1)
Základná výmera dovolenky príslušníka je najmenej štyri týždne v kalendárnom roku. Dovolenka vo výmere najmenej piatich týždňov patrí príslušníkovi, ktorý do konca kalendárneho roka dovŕši aspoň 15 rokov služobného pomeru alebo pracovného pomeru. Základnú výmeru dovolenky možno predĺžiť v kolektívnej zmluve.
(2)
Príslušník, ktorý vykonáva činnosti v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) a d), má nárok aj na dodatkovú dovolenku v dĺžke jedného týždňa. Ak príslušník túto štátnu službu vykonáva len časť roka, patrí mu pomerná časť dodatkovej dovolenky. Pomerná časť dovolenky je jedna dvanástina dodatkovej dovolenky za každých 22 dní, v ktorých príslušník vykonával zdraviu škodlivú alebo mimoriadne náročnú štátnu službu.
(3)
Za dodatkovú dovolenku nemožno poskytnúť náhradu podľa § 94; táto dovolenka sa musí vždy prednostne vyčerpať.
(4)
Ak čerpá dovolenku príslušník s nerovnomerne rozvrhnutým časom služby, určí sa dovolenka tak, aby zahŕňala toľko hodín, v ktorých by inak konal štátnu službu, koľko by ich pripadlo na dovolenku čerpanú príslušníkom s časom služby rozvrhnutým rovnomerne.

§ 110
Príplatok za zastupovanie

(1)
Príslušníkovi, ktorý podľa § 49 ods. 7 zastupuje nadriadeného dlhšie ako tri týždne, patrí od začiatku zastupovania príplatok za zastupovanie v sume príplatku za riadenie zastupovaného nadriadeného.
(2)
Ak zastupuje nadriadený nadriadeného na vyššom stupni riadenia, patrí mu od začiatku zmeny štátnej služby príplatok za zastupovanie vo výške určenej pre zastupovaného nadriadeného, ak je to preňho výhodnejšie, pôvodne určený príplatok za riadenie počas zmeny štátnej služby mu nepatrí.
(3)
Príslušníkovi, ktorý podľa § 49 ods. 7 zastupuje nadriadeného v čase neobsadenia funkcie nadriadeného dlhšie ako tri týždne, patrí od začiatku zastupovania príplatok za zastupovanie v sume určenej vedúcim služobného úradu spôsobom uvedeným v § 109.

§ 118
Príplatok za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí a na miestach s ohrozením života a zdravia

(1)
Príslušníkovi, ktorý sa bezprostredne zúčastňuje na zdolávaní požiarov, na záchranných prácach pri povodniach a ostatných živelných pohromách alebo iných mimoriadnych udalostiach a na miestach s ohrozením života a zdravia, patrí príplatok za každú hodinu tejto činnosti v sume, ktorou je 0,5 % z platovej tarify prvého platového stupňa prvej platovej triedy. Suma príplatku sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor.
(2)
Príslušníkovi za vykonávanie činností pri použití izolačného dýchacieho prístroja alebo odevu proti sálavému teplu, alebo odevu proti chemickým látkam a biologickým látkam alebo pri činnosti pod vodnou hladinou alebo za vykonávanie činností s výbušninami patrí príplatok za každú hodinu tejto činnosti v sume, ktorou je 0,7 % z platovej tarify prvého platového stupňa prvej platovej triedy. Suma príplatku sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor.
(3)
Príslušníkovi za vykonávanie činnosti vo výške 10 metrov a viac nad zemou na nezabezpečených pracoviskách alebo nad voľnými hĺbkami patrí príplatok za každú hodinu tejto činnosti v sume, ktorou je 0,25 % z platovej tarify prvého platového stupňa prvej platovej triedy. Suma príplatku sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor.
(4)
Príslušníkovi za prácu vykonávanú pri záchrane ľudského života pri leteckej záchrane z podvesu pod vrtuľníkom a pri vysadzovaní z vrtuľníka patrí príplatok za každú hodinu tejto činnosti v sume, ktorou je 0,7 % z platovej tarify prvého platového stupňa prvej platovej triedy. Suma príplatku sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor.
(5)
Príslušníkovi, ktorý vykonáva odborné práce pri záchrane ľudského života v ťažkom horolezeckom teréne s použitím špeciálnych záchranárskych pomôcok v sťažených prírodných a poveternostných podmienkach, patrí príplatok za každú hodinu tejto činnosti v sume, ktorou je 0,7 % z platovej tarify prvého platového stupňa prvej platovej triedy. Suma príplatku sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor.
(6)
Za vykonávanie činnosti podľa odsekov 2 až 4 a 7 sa považuje aj výcvik príslušníka.
(7)
Príslušníkovi za vykonávanie činností s výbušninami pod vodnou hladinou patrí príplatok za každú hodinu tejto činnosti v sume, ktorou je 1 % z platovej tarify prvého platového stupňa prvej platovej triedy; vtedy mu nepatrí príplatok podľa odseku 2. Suma príplatku sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor.

§ 132
Odchodné

(1)
Príslušníkovi pri prvom skončení stálej štátnej služby z dôvodu, že stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa rozhodnutia príslušnej lekárskej komisie zdravotnú spôsobilosť vykonávať ďalej štátnu službu alebo ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania, alebo sa podľa posudku alebo rozhodnutia Sociálnej poisťovne stal invalidným alebo sa jeho služobný pomer skončil odvolaním podľa § 60 ods. 2, ako aj pri prvom odchode do dôchodku, patrí odchodné, ak jeho započítané roky podľa odseku 2 dosiahli najmenej šesť rokov. Základná suma odchodného je jedennásobok posledného priznaného mesačného služobného platu. Táto výmera sa zvyšuje za každý ďalší započítaný rok podľa odseku 2 o jednu polovicu posledného priznaného služobného platu, najviac však do sumy desaťnásobku služobného platu príslušníka.
(2)
Za započítané roky sa považuje čas
a)
odbornej praxe započítanej podľa § 106 písm. a),
b)
výkonu zamestnania ako pracovníka Hlavnej správy požiarnej ochrany ministerstva, zariadení ministerstva na úseku požiarnej ochrany, inšpekcie požiarnej ochrany národných výborov alebo verejného požiarneho útvaru národného výboru,
c)
výkonu zamestnania ako príslušník Zboru požiarnej ochrany alebo
d)
výkonu zamestnania v Mestskom požiarnom zbore hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, v Mestskom požiarnom zbore mesta Košice a v Mestskom hasičskom a záchrannom zbore hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy.
(3)
Ak príslušníkovi bolo poskytnuté odchodné podľa osobitného predpisu,24) poskytne sa mu odchodné v čiastke rozdielu sumy zistenej podľa odseku 1 a sumy vyplatenej podľa osobitného predpisu.24)
(4)
Odchodné vypláca príslušníkovi služobný úrad, v ktorom bol príslušník v poslednom služobnom pomere.

§ 133
Vyrovnávací príspevok

(1)
Príslušníkovi, ktorému sa započítalo podľa § 132 ods. 2 najmenej 20 rokov a ktorý dosiahol vek 50 rokov a jeho služobný pomer sa skončil preto, že podľa rozhodnutia príslušnej lekárskej komisie stratil dlhodobo zo zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať doterajšiu funkciu alebo akúkoľvek inú funkciu v zbore, ktorej vykonávanie by nebolo na ujmu jeho zdravia alebo sa jeho služobný pomer skončil odvolaním podľa § 60 ods. 2, a nemá nárok na dôchodok zo sociálneho zabezpečenia, poskytuje sa vyrovnávací príspevok do dosiahnutia veku potrebného na vznik nároku na starobný dôchodok.
(2)
Vyrovnávací príspevok patrí príslušníkovi odo dňa skončenia stálej štátnej služby do takej sumy, aby spolu s príjmami z inej zárobkovej činnosti dosiahla sumu posledného mesačného služobného príjmu. Vyrovnávací príspevok vypláca služobný úrad bez žiadosti príslušníka. Príslušník je povinný oznámiť služobnému úradu všetky skutočnosti, ktoré môžu mať vplyv na výpočet sumy vyrovnávacieho príspevku, a to najneskôr do desiatich dní pred termínom jeho výplaty.

§ 161
Rekondičný pobyt

(1)
Služobný úrad je v záujme predchádzania vzniku chorôb z povolania a regenerácie telesného a duševného zdravia povinný zabezpečovať rekondičné pobyty vybraným príslušníkom.
(2)
Na rekondičnom pobyte v trvaní 14 dní nepretržite v kalendárnom roku sú povinní zúčastniť sa
a)
príslušníci, ktorí bezprostredne plnia úlohy podľa § 3 ods. 1 písm. c) a d) najmenej desať rokov,
b)
ostatní príslušníci starší ako 45 rokov, ktorí plnia úlohy zboru najmenej desať rokov.
(3)
Rekondičný pobyt sa neposkytuje príslušníkovi, ktorý je vo výpovednej lehote alebo ktorý končí služobný pomer na základe žiadosti príslušníka o skončenie služobného pomeru, ani tomu príslušníkovi, u ktorého to vylučuje zdravotný stav alebo ak o neposkytnutí rekondičného pobytu rozhodol príslušný služobný úrad na základe písomnej žiadosti príslušníka.
(4)
Služobný úrad musí počas rekondičného pobytu zabezpečiť programovo riadený zdravotný režim, a ak ide o internátny rekondičný pobyt, aj ubytovanie a celodenné stravovanie.
(5)
Príslušníka na rekondičný pobyt podľa odseku 2 vysiela v určenom termíne vedúci služobného úradu.
(6)
Príslušník je povinný nastúpiť na rekondičný pobyt v určenom termíne; náhradný nástupný termín sa môže príslušníkovi určiť v prípade, ak nemohol nastúpiť na rekondičný pobyt v určenom termíne zo závažných služobných, osobných, zdravotných alebo rodinných dôvodov a tieto dôvody včas oznámil vedúcemu služobného úradu, ktorý ho na rekondičný pobyt vyslal.
(7)
Ak príslušník nenastúpi na rekondičný pobyt v určenom termíne a neoznámi dôvody, pre ktoré sa na rekondičnom pobyte nemôže zúčastniť, znáša finančné náklady s tým spojené a neposkytne sa mu náhradný termín.
(8)
Služobný úrad určí príslušníkovi spôsob dopravy, prípadne ďalšie podmienky ako pri služobnej ceste.
(9)
Rekondičný pobyt sa príslušníkovi poskytuje bezplatne. Náklady spojené s rekondičným pobytom príslušníka znáša služobný úrad.
(10)
Príslušníkovi, ktorý sa zúčastňuje na povinnom rekondičnom pobyte, zodpovedá za škodu vzniknutú pri účasti na tomto pobyte alebo v priamej súvislosti s ňou služobný úrad, ktorý mu účasť na pobyte určil. Príslušník zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil služobnému úradu počas trvania rekondičného pobytu, tomuto úradu. Účasťou na rekondičnom pobyte alebo v priamej súvislosti s ňou je aj cesta na nástup rekondičného pobytu a späť po jeho skončení, účasť na rekondičnom programe, stravovanie a časť osobného voľna v rekondičnom objekte. Povolená neorganizovaná vychádzka sem nepatrí.
(11)
Účasť na rekondičnom pobyte sa posudzuje ako vykonávanie služby. Príslušníkovi počas rekondičného pobytu patrí služobný plat.
(12)
Podrobnosti o rekondičnom pobyte ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 165
Príplatok za štátnu službu k dôchodku

(1)
Príslušník stálej štátnej služby má nárok na príplatok za štátnu službu k dôchodku, ak
a)
skončil stálu štátnu službu a
b)
má nárok na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku.
(2)
Nárok na príplatok za štátnu službu k dôchodku má aj
a)
manželka, ktorá má nárok na vdovský dôchodok po zomretom príslušníkovi v stálej štátnej službe,
b)
manžel, ktorý má nárok na vdovecký dôchodok po zomretej príslušníčke v stálej štátnej službe,
c)
nezaopatrené dieťa, ktoré má nárok na sirotský dôchodok po zomretom rodičovi, ktorý bol príslušníkom v stálej štátnej službe, alebo nezaopatrené dieťa, ktoré má nárok na sirotský dôchodok po príslušníkovi v stálej štátnej službe, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ak bolo dieťa v čase jeho smrti prevažne odkázané naňho výživou, ktorú zo závažných príčin nemohli zabezpečiť rodičia.
(3)
Suma príplatku za štátnu službu k starobnému dôchodku, predčasnému starobnému dôchodku, invalidnému dôchodku, vdovskému dôchodku, vdoveckému dôchodku a k sirotskému dôchodku za každý rok započítaný podľa § 132 ods. 2 je 1,25 % priznaného dôchodku. Za každý ďalší celý mesiac započítaných rokov podľa § 132 ods. 2 patrí štátnemu zamestnancovi príplatok za štátnu službu k dôchodku v sume 1/12 z 1,25 % priznaného dôchodku.

§ 201a

Zamestnanca ministerstva, ktorému vznikol služobný pomer podľa tohto zákona, možno vymenovať s prihliadnutím na dosiahnuté vzdelanie a započítanú odbornú prax podľa § 106 najvyššie do hodnosti, ktorá je plánovaná pre funkciu, do ktorej má byť vymenovaný. Profesionálnemu vojakovi vojsk civilnej ochrany, ktorý bol vymenovaný do hodnosti nižšej, akú dosiahol počas služby vo vojskách civilnej ochrany, možno prepožičať takto dosiahnutú hodnosť do 31. decembra 2004.

§ 205

(1)
Za vyššie odborné vzdelanie na účely tohto zákona sa príslušníkom Zboru požiarnej ochrany a zamestnancom uznáva aj špecializačné pomaturitné štúdium požiarna ochrana a kvalifikačné pomaturitné štúdium požiarna ochrana v strednej škole požiarnej ochrany.
(2)
Odborná spôsobilosť príslušníka Zboru požiarnej ochrany a zamestnanca získaná podľa doterajších predpisov sa považuje za osobitnú odbornú spôsobilosť podľa tohto zákona.
(3)
Dohody o zvýšení kvalifikácie uzatvorené ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona podľa doterajších predpisov sa považujú za rozhodnutia o zvyšovaní kvalifikácie podľa tohto zákona. Obsah rozhodnutia o zvyšovaní kvalifikácie upraví služobný úrad v súlade s týmto zákonom.
(4)
Na zamestnanca právnickej osoby alebo na zamestnanca podnikajúcej fyzickej osoby, ktorý vykonával činnosti podľa § 3 v závodnom hasičskom útvare, platia ustanovenia odsekov 1 a 2 rovnako.

§ 205b

(1)
Štátna služba príslušníkov v služobnom pomere podľa tohto zákona sa nepovažuje za štátnu službu v služobnom pomere podľa osobitných predpisov.40a)
(2)
Rovnošaty podľa doterajších predpisov používané do 31. decembra 2002 vo vojskách civilnej ochrany alebo v Mestskom hasičskom a záchrannom zbore hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy sa do 31. decembra 2004 považujú za rovnošaty príslušníka podľa tohto zákona. Spôsob označenia príslušnosti k zboru na týchto rovnošatách ustanoví ministerstvo služobným predpisom.

Príloha č. 2 k zákonu č. 315/2001 Z. z.


STUPNICA PLATOVÝCH TARÍF PRÍSLUŠNÍKOV HASIČSKÉHO A ZÁCHRANNÉHO ZBORU (Sk mesačne)
Platovýstupeň Počet rokovpraxe Stupnica platových taríf podľa platových tried a platových stupňov Platová trieda 1 2 3 4 5 6 7 8 9 1 do 2 6 250 6 740 7 300 7 890 9 500 10 090 11 370 12 200 13 170 2 od 2 do 4 6 620 7 140 7 740 8 380 10 060 10 690 12 070 12 940 13 960 3 od 4 do 6 6 980 7 540 8 170 8 870 10 630 11 290 12 770 13 690 14 760 4 od 6 do 9 7 350 7 940 8 610 9 360 11 190 11 880 13 460 14 430 15 550 5 od 9 do 12 7 720 8 340 9 050 9 850 11 760 12 480 14 160 15 170 16 350 6 od 12 do 15 8 080 8 740 9 480 10 340 12 320 13 080 14 860 15 910 17 140 7 od 15 do 18 8 450 9 130 9 920 10 830 12 890 13 680 15 560 16 660 17 940 8 od 18 do 21 8 810 9 530 10 350 11 320 13 450 14 280 16 260 17 400 18 730 9 od 21 do 24 9 180 9 930 10 790 11 810 14 020 14 880 16 960 18 140 19 530 10 od 24 do 28 9 550 10 330 11 230 12 290 14 580 15 470 17 650 18 880 20 320 11 od 28 do 32 9 910 10 730 11 660 12 780 15 150 16 070 18 350 19 630 21 120 12 nad 32 10 280 11 130 12 100 13 270 15 710 16 670 19 050 20 370 21 910