Zákon o Hasičskom a záchrannom zbore 315/2001 účinný od 01.04.2009 do 29.05.2009

§ 3
Úlohy zboru

(1)
Zbor
a)
plní úlohy štátnej správy na úseku ochrany pred požiarmi,1)
b)
vykonáva štátny požiarny dozor,
c)
plní úlohy pri zdolávaní požiarov, pri poskytovaní pomoci a vykonávaní záchranných prác pri haváriách, živelných pohromách a iných mimoriadnych udalostiach a pri ochrane životného prostredia,
d)
poskytuje pomoc pri ohrození života a zdravia fyzických osôb, majetku právnických osôb a fyzických osôb,
e)
vykonáva záchranné práce pri núdzovom odstraňovaní stavieb a ľadových bariér,
f)
zabezpečuje jednotné uplatňovanie technických požiadaviek protipožiarnej bezpečnosti, posudzovania zhody a vykonávanie dohľadu nad výrobkami,2)
g)
plní úlohy v oblasti výchovy, vzdelávania a odbornej prípravy na úseku ochrany pred požiarmi a v oblasti preventívno-výchovného pôsobenia,
h)
plní úlohy na úseku materiálneho vybavenia a technického zabezpečenia súvisiace s vykonávaním činností zboru.
(2)
Zbor sa podieľa
a)
na plnení úloh pri poskytovaní predlekárskej pomoci a na odsune ranených a chorých najmä pri požiaroch, haváriách, živelných pohromách a iných mimoriadnych udalostiach,
b)
na zabezpečovaní núdzového zásobovania a núdzového ubytovania obyvateľstva a na poskytovaní humanitárnej pomoci,
c)
na likvidácii ohnísk nákaz zvierat,
d)
v rozsahu vymedzenom osobitnými predpismi3) aj na plnení úloh integrovaného záchranného systému, civilnej ochrany, pri príprave na obranu štátu a úloh súvisiacich s mobilizačnými prípravami,
e)
na plnení úloh vedecko-technického rozvoja na úseku ochrany pred požiarmi.
(3)
Zbor spolupracuje pri plnení svojich úloh so štátnymi orgánmi, s orgánmi samosprávy, právnickými osobami, občianskymi združeniami a s fyzickými osobami.
(4)
Zbor spolupracuje pri riešení otázok na úseku ochrany pred požiarmi s príslušnými orgánmi iných štátov a s medzinárodnými organizáciami.
(5)
Zbor poskytuje pomoc iným štátom v rozsahu medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.4)

§ 4

(1)
Zbor tvoria
a)
prezídium zboru,
b)
krajské riaditeľstvá zboru,
c)
okresné riaditeľstvá zboru,
d)
Hasičský a záchranný útvar hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy,
e)
zariadenia zboru,
f)
pracoviská zboru.
(2)
Zbor riadi prezident zboru. Prezidenta zboru vymenúva a odvoláva minister.
(3)
Prezídium zboru je súčasťou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“).
(4)
Ministerstvo môže zriadiť alebo zrušiť zariadenia zboru i mimo svojho sídla.
(5)
Krajské riaditeľstvo zboru riadi riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva minister na návrh prezidenta zboru.
(6)
Krajské riaditeľstvo zboru je právnickou osobou. Krajské riaditeľstvo zboru je rozpočtovou organizáciou zapojenou finančnými vzťahmi na rozpočet ministerstva.
(7)
Krajské riaditeľstvo zboru so súhlasom prezídia zboru môže zriadiť alebo zrušiť pracovisko krajského riaditeľstva zboru i mimo jeho sídla.
(8)
Okresné riaditeľstvo zboru riadi riaditeľ, ktorého na návrh riaditeľa krajského riaditeľstva zboru vymenúva a odvoláva prezident zboru.
(9)
Okresné riaditeľstvo zboru koná a rozhoduje v administratívno-právnych veciach samostatne.
(10)
Hasičský a záchranný útvar hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy riadi veliteľ, ktorého vymenúva a odvoláva minister na návrh prezidenta zboru. Hasičský a záchranný útvar hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy je právnickou osobou a rozpočtovou organizáciou zapojenou finančnými vzťahmi na rozpočet ministerstva.
(11)
Vnútornú organizáciu zboru určuje prezident zboru.

§ 7
Oprávnenia príslušníka Hasičského a záchranného zboru

(1)
Príslušník je oprávnený, ak to vyžaduje plnenie úloh zboru,
a)
vyzvať každého, aby nevstupoval na určené miesto alebo aby sa podrobil iným obmedzeniam vyplývajúcim z vykonávaného zásahu,
b)
vyzvať fyzickú osobu, ktorá je dôvodne podozrivá z porušenia predpisov o ochrane pred požiarmi, aby preukázala svoju totožnosť,
c)
vstupovať na pozemok, do objektov a zariadení,
d)
vykonávať ďalšie potrebné činnosti a zisťovania v rozsahu vymedzenom osobitnými predpismi,6)
e)
nazerať do príslušnej dokumentácie,
f)
požadovať potrebné informácie, údaje a vysvetlenia,
g)
požadovať potrebnú súčinnosť od právnických osôb a fyzických osôb.
(2)
Príslušník je oprávnený otvoriť byt alebo iný uzavretý priestor a vstúpiť doň na účely vykonania zásahu, ktorý neznesie odklad, ak je dôvodná obava, že je ohrozený život alebo vážne ohrozené zdravie osoby, alebo ak hrozí značná škoda na majetku.7)
(3)
Príslušník, ktorý vykonáva pyrotechnickú činnosť (ďalej len „pyrotechnik"), je oprávnený pri plnení úloh zboru, najmä pri núdzovom odstraňovaní stavieb alebo ľadových bariér, používať výbušniny7a) a výbušné predmety.7b)
(4)
Pyrotechnik je oprávnený na účely uvedené v odseku 3 a na účely výučby a výcviku držať, skladovať, prevážať a používať výbušniny7a) a výbušné predmety.7b)
(5)
Príslušník je oprávnený na mieste zásahu vypnúť alebo odstaviť prívod energií do vyhradených technických zariadení v rozsahu oprávnenia, ktoré získal podľa osobitného predpisu,7c) na účely vykonania zásahu, ktorý neznesie odklad, ak je dôvodná obava, že je ohrozený život alebo vážne ohrozené zdravie osoby alebo ak hrozí značná škoda na majetku.
(6)
Činnosť podľa odseku 5 sa považuje za činnosť vykonávanú v služobnom pomere; pri jej vykonávaní je nevyhnutné zabezpečiť najvyššiu možnú úroveň bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

§ 8

(1)
Na vykonanie zásahu8) podľa § 7 ods. 2 príslušník zabezpečí prítomnosť nezaujatej osoby; nemusí tak urobiť, ak by mohlo dôjsť k ohrozeniu jej života alebo zdravia alebo ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania.
(2)
Po vykonaní zásahu je príslušník povinný bezodkladne upovedomiť príslušný orgán Policajného zboru o vykonaní zásahu.
(3)
Na vstup do vojenských objektov, objektov Zboru väzenskej a justičnej stráže, Policajného zboru, Železničnej polície, Národného bezpečnostného úradu a Slovenskej informačnej služby sa vzťahujú osobitné predpisy.9)
(4)
Po vykonaní činnosti podľa § 7 ods. 5 v rámci zásahu je príslušník povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť o svojej činnosti zodpovednú osobu vlastníka, správcu alebo užívateľa vyhradeného technického zariadenia, na ktorom bola v súvislosti so zásahom vykonávaná činnosť.

§ 13

(1)
V služobnom úrade v mene štátu koná a vo veciach služobného pomeru podľa tohto zákona rozhoduje vedúci služobného úradu. Vedúcim služobného úradu je
a)
minister vo vzťahu k prezidentovi zboru,
b)
prezident zboru vo vzťahu k príslušníkom zaradeným na prezídiu zboru a ním riadených zariadeniach zboru, k veliteľovi Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a k riaditeľom krajských riaditeľstiev zboru,
c)
riaditeľ krajského riaditeľstva zboru vo vzťahu k príslušníkom zaradeným na krajskom riaditeľstve zboru a ním zriadených pracoviskách, k riaditeľom okresných riaditeľstiev zboru a k príslušníkom zaradeným na okresných riaditeľstvách zboru, ak tento zákon neustanovuje inak,
d)
veliteľ Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy vo vzťahu k príslušníkom zaradeným na tomto útvare,
e)
riaditeľ Horskej záchrannej služby vo vzťahu k príslušníkom Horskej záchrannej služby.
(2)
Vedúcim služobného úradu na účely tohto zákona je služobne najvyšší nadriadený všetkým príslušníkom v príslušnom služobnom úrade.
(3)
Nadriadeným môže byť len príslušník, ktorý je vymenovaný do stálej štátnej služby; to neplatí, ak ide o ministra.
(4)
Ak je príslušník preložený na vykonávanie služobných činností na iný útvar ministerstva alebo na plnenie úloh pre zbor na iný orgán štátnej správy podľa § 47 ods. 1 písm. e), jeho nadriadeným môže byť príslušník, ktorý je vymenovaný do stálej štátnej služby, príslušník v štátnej službe,10b) predstavený10c) alebo vedúci zamestnanec.10d)
(5)
Služobným úradom na účely tohto zákona sa rozumie
a)
ministerstvo,
b)
krajské riaditeľstvo zboru,
c)
Hasičský a záchranný útvar hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy,
d)
Horská záchranná služba.
(6)
Osobným úradom vo veci uplatňovania služobného pomeru je úrad, ktorý je osobitným útvarom služobného úradu, v ktorom príslušník vykonáva štátnu službu.
(7)
Osobným úradom vedúceho služobného úradu je osobný úrad jeho nadriadeného; úlohy služobného úradu a osobného úradu prezidenta zboru plní organizačný útvar ministerstva určený ministrom.
(8)
Osobný úrad zabezpečuje aj uplatňovanie právnych vzťahov zamestnancov, ktorí neplnia úlohy zboru podľa § 3, § 12 ods. 3 alebo podľa osobitného predpisu9a).

§ 15

(1)
Počet príslušníkov v štátnej službe a objem finančných prostriedkov na služobné príjmy príslušníkov v štátnej službe schvaľuje vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda") na každý rok pri prerokúvaní návrhu zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok. Vláda môže vykonať úpravy v počte príslušníkov v štátnej službe alebo v objeme finančných prostriedkov na služobné príjmy príslušníkov v štátnej službe na základe schváleného zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok. V priebehu kalendárneho roka úpravu v počte príslušníkov v štátnej službe alebo v objeme finančných prostriedkov na služobné príjmy príslušníkov v štátnej službe môže vykonať vláda alebo na základe jej splnomocnenia minister financií Slovenskej republiky.
(2)
Návrh počtu príslušníkov v štátnej službe a návrh objemu finančných prostriedkov na služobné príjmy príslušníkov v štátnej službe pripravuje na základe organizačnej štruktúry služobných úradov ministerstvo v súčinnosti s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.
(3)
Rozpis schváleného počtu príslušníkov v štátnej službe v členení podľa funkcií v nadväznosti na organizačnú štruktúru služobných úradov (ďalej len „systemizácia") schvaľuje na návrh prezidenta zboru minister.
(4)
Vedúci služobného úradu je povinný sledovať, zabezpečovať a dodržiavať plnenie schválenej systemizácie.

§ 16

(1)
Každý občan má právo byť informovaný o voľných miestach v zbore.
(2)
Práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako všetkým občanom pri vstupe do štátnej služby a príslušníkom pri vykonávaní štátnej služby v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch ustanovenou osobitným zákonom.10a) V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.
(3)
Výkon práv a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého. Príslušník nesmie byť v súvislosti s výkonom štátnej služby prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného príslušníka alebo nadriadeného sťažnosť, žalobu alebo podnet na začatie trestného stíhania.
(4)
Občan pri vstupe do štátnej služby alebo príslušník, ktorí sa domnievajú, že ich práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, môžu sa obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany ustanovenej osobitným zákonom.10a)
(5)
Služobný úrad alebo nadriadený nesmie príslušníka postihovať alebo znevýhodňovať preto, že príslušník uplatňuje svoje práva vyplývajúce zo služobného pomeru.

§ 17

(1)
Príslušníkom môže byť štátny občan Slovenskej republiky starší ako 18 rokov, ktorý o prijatie písomne požiada, ak
a)
je bezúhonný a nebol prepustený zo štátnej služby podľa § 77 písm. c) až e) alebo uplynuli tri roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o prepustení podľa § 77 písm. c) až e),
b)
má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,
c)
spĺňa kvalifikačné predpoklady na vykonávanie funkcie, do ktorej má byť vymenovaný,
d)
je zdravotne, telesne, fyzicky a psychicky spôsobilý na vykonávanie služby,
e)
ovláda štátny jazyk,11)
f)
ovláda cudzí jazyk, ak túto požiadavku na vykonávanie štátnej služby určí služobný úrad v služobnom predpise,
g)
má pobyt na území Slovenskej republiky.12)
(2)
Za bezúhonného sa na účely tohto zákona považuje občan, ktorý nebol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin proti životu a zdraviu, za úmyselný trestný čin proti slobode a ľudskej dôstojnosti, za úmyselný trestný čin proti republike, za úmyselný trestný čin proti poriadku vo verejných veciach alebo ktorý nebol právoplatne odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody. Na právoplatné odsúdenie sa prihliada, aj keď bolo zahladené podľa osobitného predpisu,12a) alebo ak sa podľa osobitného predpisu12a) na občana hľadí, ako keby nebol za taký trestný čin odsúdený. Bezúhonnosť sa preukazuje odpisom z registra trestov13) nie starším ako tri mesiace.
(3)
Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti a zdravotného stavu na účely tohto zákona vykonáva lekár zboru ustanovený prezidentom zboru alebo lekárska komisia zriadená prezidentom zboru. Odvolacím orgánom je ústredná lekárska komisia zriadená ministrom. Podrobnosti o ustanovení lekára zboru, o zriadení lekárskej komisie a ústrednej lekárskej komisie, o požiadavkách na zdravotnú spôsobilosť a o spôsobe jej posudzovania ustanoví ministerstvo služobným predpisom.
(4)
Posudzovanie psychickej spôsobilosti na účely tohto zákona vykonáva psychológ zboru. Podrobnosti o posudzovaní psychickej spôsobilosti a o spôsobe jej posudzovania ustanoví ministerstvo služobným predpisom.
(5)
Podmienku štátneho občianstva Slovenskej republiky a podmienky uvedené v odseku 1 písm. a) až d) a g) musí príslušník spĺňať po celý čas trvania služobného pomeru.
(6)
Služobný úrad je oprávnený na účely zistenia, či uchádzač o prijatie do služobného pomeru (ďalej len „uchádzač“) spĺňa podmienky prijatia do služobného pomeru, spracúvať o jeho osobe tieto údaje:
a)
meno, priezvisko a rodné číslo, titul, vedeckú hodnosť,
b)
dátum a miesto narodenia,
c)
adresu pobytu,
d)
štátne občianstvo,
e)
číslo občianskeho preukazu, miesto a dátum jeho vydania,
f)
vzdelanie, prehľad absolvovaných škôl,
g)
jazykové vedomosti,
h)
prehľad predchádzajúcich zamestnávateľov aj s pracovným zaradením a pracovnými činnosťami,
i)
miesto a čas povinnej vojenskej služby, ďalšej služby v ozbrojených silách, ozbrojenom bezpečnostnom zbore alebo ozbrojenom zbore, Národnom bezpečnostnom úrade a Slovenskej informačnej službe, dosiahnutú hodnosť,
j)
všetky vznesené obvinenia z trestného činu voči osobe,
k)
zdravotnú klasifikáciu z lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti,
l)
závery psychologického vyšetrenia o duševnej spôsobilosti.
(7)
Na účely odseku 5 je služobný úrad oprávnený spracúvať a uchovávať osobné údaje o príslušníkovi podľa odseku 6 po celý čas trvania služobného pomeru a na účely tohto zákona aj po skončení služobného pomeru.

§ 19

(1)
Požadované vzdelanie je vzdelanie15) v príslušnom stupni vzdelania v príslušnom študijnom odbore alebo v zameraní štúdia.
(2)
Vzdelanie na účely tohto zákona je
a)
úplné stredné všeobecné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie (ďalej len „úplné stredné všeobecné vzdelanie“),
b)
vyššie odborné vzdelanie,
c)
vzdelanie získané absolvovaním vysokoškolského vzdelania prvého stupňa (ďalej len „bakalárske vzdelanie“),
d)
vzdelanie získané absolvovaním vysokoškolského vzdelania druhého stupňa (ďalej len „vysokoškolské vzdelanie“).
(3)
Kvalifikačné predpoklady s výnimkou osobitných kvalifikačných predpokladov podľa odseku 5 sú ustanovené v charakteristikách platových tried príslušníka Hasičského a záchranného zboru v prílohe č. 1 a príslušníka Horskej záchrannej služby v prílohe č. 1a.
(4)
Nadobudnutie vzdelania uvedeného v odseku 2 sa posudzuje podľa osobitných predpisov.15)
(5)
Prezident zboru môže služobným predpisom určiť študijný odbor, ak je študijné zameranie potrebné na výkon požadovanej činnosti pre ustanovený kvalifikačný predpoklad vzdelania, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
(6)
Odborná prax na účely tohto zákona je minimálny čas vyjadrený v rokoch, potrebný na vykonávanie činností v zbore, ustanovený pre príslušníka Hasičského a záchranného zboru v prílohe č. 1 a pre príslušníka Horskej záchrannej služby v prílohe č. 1a a zistený podľa § 105 a 106. Vedúci služobného úradu môže vo výnimočných prípadoch rozhodnúť, že odborná prax na účely tohto zákona je najmenej jeden rok.

§ 20
Prijímacie konanie

(1)
Prijímacie konanie sa začína podaním žiadosti uchádzača.
(2)
Vedúci služobného úradu alebo ním poverený príslušník je povinný vykonať s uchádzačom informatívny pohovor, počas ktorého ho oboznámi so základnými právami a povinnosťami vyplývajúcimi zo služobného pomeru, najmä s podmienkami štátnej služby a s platovými a inými náležitosťami. Z informatívneho pohovoru sa vyhotovuje písomný záznam.
(3)
V prijímacom konaní uchádzač predloží
a)
písomnú žiadosť o prijatie do služobného pomeru,
b)
vyplnený dotazník,
c)
životopis,
d)
osobné doklady, najmä rodný list, doklady o dosiahnutom vzdelaní alebo osvedčené odpisy alebo osvedčené fotokópie týchto osobných dokladov,
e)
vojenskú knižku alebo iný doklad preukazujúci vykonanie vojenskej služby, náhradnej služby alebo civilnej služby, ak ide o uchádzača, ktorý vykonal vojenskú službu, náhradnú službu alebo civilnú službu,
f)
potvrdenie lekára so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo o spôsobilosti uchádzača podrobiť sa previerke fyzickej zdatnosti podľa odseku 6.
(4)
Uchádzač, ktorý žiada o opätovné prijatie do služobného pomeru, je povinný predložiť aj doklad o započítaných rokoch podľa § 161 ods. 15 a 16; to neplatí, ak v predchádzajúcom služobnom pomere vykonával štátnu službu v tej istej zložke.
(5)
Uchádzača možno požiadať o predloženie pracovného posudku alebo posudku o služobnej činnosti z posledného zamestnania alebo z predchádzajúcich zamestnaní; možno ho tiež požiadať o predloženie ďalších dokladov potrebných na overenie jeho spôsobilosti na vykonávanie štátnej služby v zbore.
(6)
Na posúdenie spôsobilosti uchádzača na vykonávanie funkcie v zbore sa uchádzač musí podrobiť lekárskemu vyšetreniu, previerke fyzickej zdatnosti a psychologickému vyšetreniu. Ak uchádzač jednej z podmienok nevyhovel, prijímacie konanie s ním sa považuje za skončené.
(7)
Prijímacie konanie sa končí
a)
vydaním rozhodnutia o prijatí do služobného pomeru,
b)
zamietnutím žiadosti o prijatie do služobného pomeru z dôvodu, že v služobnom úrade nie je voľné miesto, ktorého sa týka žiadosť o prijatie do služobného pomeru,
c)
späťvzatím žiadosti o prijatie do služobného pomeru,
d)
zamietnutím žiadosti o prijatie do služobného pomeru bez zdôvodnenia, alebo
e)
úmrtím uchádzača.
(8)
Uchádzač, ktorý žiada o prijatie do služobného pomeru, musí byť o výsledku prijímacieho konania písomne vyrozumený do 30 dní od skončenia prijímacieho konania, najneskôr však do troch mesiacov odo dňa podania žiadosti o prijatie do služobného pomeru.
(9)
Služobný úrad eviduje uchádzača, ktorý splnil podmienky na prijatie do služobného pomeru a jeho výsledky lekárskeho vyšetrenia, previerky fyzickej zdatnosti a psychologického vyšetrenia po dobu jedného roka. Evidovaného uchádzača o prijatie do služobného pomeru možno vymenovať na voľné funkčné miesto s tým, že možno využiť jeho výsledky lekárskeho vyšetrenia, previerky fyzickej zdatnosti a psychologického vyšetrenia.
(10)
Podrobnosti o prijímacom konaní ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 21
Vznik služobného pomeru

(1)
Služobný pomer vzniká vymenovaním do funkcie dňom určeným v písomnom rozhodnutí o vymenovaní a zložením služobnej prísahy. Súčasne s rozhodnutím o vymenovaní sa príslušníkovi odovzdá písomné oznámenie o dĺžke odbornej praxe a započítanej praxe, o sume a zložení služobného platu, o týždennom služobnom čase a o dĺžke dovolenky.
(2)
Vymenovanie podľa odseku 1 vykoná vedúci služobného úradu; ak ide o vymenovanie do služobného pomeru uchádzača, ktorému sa započítavajú doby trvania služobného pomeru na vznik nároku na dávky sociálneho zabezpečenia podľa osobitného predpisu,15a) je podmienkou vymenovania súhlas prezidenta zboru. Vymenovanie do štátnej služby na funkciu možno uskutočniť, ak funkcia podľa schválenej systemizácie je vytvorená a je voľná. Voľné miesto sa môže obsadiť aj bez prijímacieho konania príslušníkom zaradeným mimo činnej štátnej služby alebo iným štátnym zamestnancom, ktorý spĺňa podmienky podľa § 17.
(3)
Rozhodnutie o vymenovaní príslušníka do štátnej služby musí obsahovať
a)
meno a priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, pridelené evidenčné číslo a miesto pobytu,
b)
deň vzniku služobného pomeru,
c)
druh štátnej služby,
d)
funkciu, do ktorej je vymenovaný,
e)
služobný úrad vrátane obce sídla služobného úradu, organizačnú jednotku a miesto vykonávania štátnej služby, ktorým je obec alebo inak určené miesto,
f)
dĺžku kratšieho služobného času, ak bol povolený,
g)
hodnosť, do ktorej je vymenovaný,
h)
dĺžku skúšobnej lehoty,
i)
dĺžku trvania služobného pomeru, ak sa uchádzač prijíma do dočasnej štátnej služby.
(4)
Proti rozhodnutiu o vymenovaní príslušníka do štátnej služby sa nemožno odvolať.
(5)
Príslušníkovi v štátnej službe podľa najnáročnejšej činnosti, ktorú má v príslušnej funkcii vykonávať v súlade s prílohou č. 1, patrí funkcia v 1. až 9. platovej triede takto:
funkcia platová trieda hasič 1 hasič záchranár 2 technik-strojník inšpektor 3 hasič záchranár špecialista technik špecialista samostatný inšpektor 4 vedúci technik špecialista odborný inšpektor 5 samostatný odborný inšpektor 6 samostatný odborný inšpektor špecialista 7 vrchný inšpektor 8 vrchný inšpektor špecialista 9.
(6)
Príslušníkovi Horskej záchrannej služby podľa najnáročnejšej činnosti, ktorú má v príslušnej funkcii vykonávať podľa prílohy č. 1a, patrí funkcia v 1. až 9. platovej triede takto:
funkcia platová trieda mladší záchranár 1 záchranár 2 starší záchranár, operátor operačného strediska tiesňového volania 3 záchranár expert, odborný referent 4 záchranár špecialista 5 náčelník 6 manažér 7 starší manažér 8 vrchný manažér 9.
(7)
Funkcia hasič a funkcia mladší záchranár sa vykonávajú len počas prípravnej štátnej služby.
(8)
Ak uchádzač nemôže nastúpiť do štátnej služby, pretože deň vzniku služobného pomeru pripadol na deň nepretržitého odpočinku v týždni alebo na sviatok, podmienka vzniku služobného pomeru v určený deň sa považuje za splnenú, ak uchádzač nastúpi do štátnej služby v najbližší deň výkonu štátnej služby.
(9)
Služobný pomer nevznikne, ak uchádzač odmietol zložiť služobnú prísahu alebo ju zložil s výhradou.

§ 23
Prípravná štátna služba

(1)
Prípravná štátna služba je príprava na vykonávanie stálej štátnej služby.
(2)
Prípravná štátna služba plynie odo dňa vzniku služobného pomeru a počas jej trvania je príslušník vymenovaný do funkcie ako príslušník čakateľ (ďalej len „čakateľ“), ak ďalej nie je ustanovené inak. V tomto období je čakateľ povinný získať osobitnú odbornú spôsobilosť a čakateľ Horskej záchrannej služby odbornú spôsobilosť podľa osobitného predpisu14a). Prípravná štátna služba trvá najviac dva roky, ak ďalej nie je ustanovené inak.
(3)
Čakateľ vykonáva služobné úlohy pod dohľadom školiteľa. Školiteľom je bezprostredne nadriadený čakateľa.
(4)
Prípravnú štátnu službu možno predĺžiť, ak počas nej čakateľ bez svojho zavinenia nezískal osobitnú odbornú spôsobilosť a čakateľ Horskej záchrannej služby odbornú spôsobilosť podľa osobitného predpisu14a), najviac však o jeden rok.
(5)
Po prijatí do služobného pomeru musí každý príslušník prejsť prípravnou štátnou službou okrem príslušníka, ktorý je prijatý do dočasnej štátnej služby, a príslušníka, ktorý bol v predchádzajúcom služobnom pomere podľa tohto zákona vymenovaný do stálej štátnej služby, ak ďalej nie je ustanovené inak.
(6)
Obdobie prípravnej štátnej služby plynie odo dňa vzniku služobného pomeru a končí sa skúškou na získanie osobitnej odbornej spôsobilosti a u čakateľa Horskej záchrannej služby skúškou na získanie odbornej spôsobilosti podľa osobitného predpisu14a). Do tohto obdobia sa nezapočítavajú časy uvedené v § 97 ods. 1 písm. b), c) a j) prvom až treťom bode.

§ 30
Dočasná štátna služba

(1)
Dočasná štátna služba je štátna služba na určitú dobu, najdlhšie na päť rokov, v ktorej vykonáva štátnu službu odborník potrebný na plnenie úloh štátnej služby. Dočasnú štátnu službu možno vykonávať opakovane.
(2)
Do dočasnej štátnej služby možno vymenovať uchádzača na zastupovanie príslušníka počas pracovnej neschopnosti, materskej dovolenky, rodičovskej dovolenky, neplateného služobného voľna alebo ak sa ním obsadzuje voľné miesto podľa odseku 1.
(3)
Príslušník v dočasnej štátnej službe, ktorý spĺňa kvalifikačnú požiadavku osobitnej odbornej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti podľa osobitného predpisu14a) a uplynula mu skúšobná lehota, môže byť na základe jeho písomnej žiadosti a záverov služobného hodnotenia vymenovaný do stálej štátnej služby.
(4)
Príslušník v dočasnej štátnej službe má rovnaké postavenie ako príslušník v stálej štátnej službe, ak ďalej nie je ustanovené inak.

§ 31
Príbuzenské a iné obdobné vzťahy príslušníkov v služobnom pomere

(1)
Príslušníkov, ktorí sú blízkymi osobami podľa osobitného predpisu,16) nemožno zaradiť do štátnej služby tak, aby jeden bol priamo podriadený druhému alebo podliehal jeho pokladničnej alebo účtovnej kontrole.
(2)
Uchádzač je povinný oznámiť služobnému úradu skutočnosti podľa odseku 1 pred vymenovaním do štátnej služby.
(3)
Príslušník je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť služobnému úradu skutočnosti uvedené v odseku 1, ktoré vznikli počas trvania služobného pomeru.

§ 34
Hodnosti

(1)
Príslušníkovi patrí hodnosť.
(2)
Ustanovujú sa tieto hodnosti a čas výsluhy rokov v hodnosti:
hodnosť výsluha rokov v hodnosti a) práporčícke hodnosti     1. rotmajster dva roky     2. nadrotmajster tri roky     3. podpráporčík štyri roky     4. práporčík päť rokov     5. nadpráporčík b) dôstojnícke hodnosti     1. podporučík jeden rok     2. poručík dva roky     3. nadporučík tri roky     4. kapitán tri roky     5. major štyri roky     6. podplukovník päť rokov     7. plukovník c) generálske hodnosti     generál.
(3)
Pre hodnosti nadpráporčíka, plukovníka a generála sa čas výsluhy rokov v hodnosti neustanovuje.
(4)
Do času výsluhy rokov v hodnosti sa započítava čas trvania služobného pomeru s výnimkou času
a)
výkonu väzby, ak trestné stíhanie nebolo zastavené alebo sa neskončilo právoplatným oslobodzujúcim rozsudkom,
b)
služobného voľna bez nároku na služobný plat trvajúceho nepretržite aspoň jeden mesiac,
c)
ďalšej rodičovskej dovolenky,
d)
dočasnej neschopnosti na službu pre chorobu alebo úraz, počas ktorej príslušník nemá nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti podľa osobitného predpisu16a) (ďalej len „náhrada príjmu“) a na nemocenské,
e)
zaradenia mimo činnej štátnej služby podľa § 52,
f)
na ktorý bolo príslušníkovi uložené disciplinárne opatrenie zníženia hodnosti o jeden stupeň na obdobie jedného roka.
(5)
Do práporčíckej hodnosti vymenúva a povyšuje príslušníkov, ktorí vykonávajú štátnu službu v služobnom úrade, ktorým je
a)
ministerstvo, prezident zboru,
b)
Hasičský a záchranný útvar hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, veliteľ Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy,
c)
krajské riaditeľstvo, riaditeľ krajského riaditeľstva,
d)
Horská záchranná služba, riaditeľ Horskej záchrannej služby.
(6)
Do dôstojníckej hodnosti vymenúva a povyšuje príslušníkov prezident zboru; prezidenta zboru vymenúva a povyšuje do hodnosti minister.

§ 35

(1)
Pre každú funkciu v zbore sa plánuje hodnosť.
(2)
Ak má príslušník úplné stredné vzdelanie, pri prijatí do služobného pomeru je vymenovaný do hodnosti rotmajstra.
(3)
Ak má príslušník vyššie odborné vzdelanie alebo bakalárske vzdelanie, pri prijatí do služobného pomeru je vymenovaný do hodnosti podporučíka, ak je takáto hodnosť pre funkciu plánovaná. Ak nie je takáto hodnosť pre funkciu plánovaná, príslušník sa vymenuje do najvyššej hodnosti, ktorá je pre túto funkciu plánovaná.
(4)
Ak má príslušník vysokoškolské vzdelanie, pri prijatí do služobného pomeru je vymenovaný do hodnosti poručíka, ak je takáto hodnosť pre funkciu plánovaná. Ak nie je takáto hodnosť pre funkciu plánovaná, príslušník sa vymenuje do najvyššej hodnosti, ktorá je pre túto funkciu plánovaná.
(5)
Ak príslušník pred prijatím do služobného pomeru vykonával činnosti v odbore, v ktorom dosiahol vysokoškolské vzdelanie a ktorý zodpovedá funkcii, do ktorej má byť vymenovaný, môže byť vymenovaný do hodnosti nadporučíka alebo do vyššej hodnosti, najvyššie však do hodnosti o jeden stupeň nižšej, ako je plánovaná pre funkciu, do ktorej má byť vymenovaný.
(6)
Doba výkonu odborných činností podľa odseku 5 je na vymenovanie do hodnosti
a) nadporučíka 3 roky, b) kapitána 6 rokov, c) majora 10 rokov, d) podplukovníka 15 rokov, e) plukovníka 21 rokov.
(7)
Plánované hodnosti pre jednotlivé funkcie v zbore a postup pri prepožičaní hodnosti upraví ministerstvo v služobnom predpise.

§ 37

(1)
Príslušník má nárok na povýšenie do vyššej hodnosti, ak spĺňa súčasne tieto podmienky:
a)
je vo funkcii, pre ktorú je plánovaná vyššia hodnosť, než akú skutočne má, a to najvyššie do hodnosti nadporučíka, ak má úplné stredné vzdelanie, alebo najvyššie do hodnosti majora, ak má vyššie odborné vzdelanie alebo bakalárske vzdelanie, alebo do hodnosti podplukovníka a vyššej hodnosti, ak má vysokoškolské vzdelanie,
b)
od jeho posledného povýšenia uplynul určený čas výsluhy rokov v hodnosti (§ 34 ods. 2).
(2)
Príslušník v práporčíckej hodnosti vymenovaný do funkcie, pre ktorú je plánovaná dôstojnícka hodnosť, a spĺňajúci kvalifikačné predpoklady má nárok na vymenovanie do
a)
hodnosti podporučíka, ak dosiahol úplné stredné vzdelanie,
b)
hodnosti poručíka, ak dosiahol vyššie odborné vzdelanie alebo bakalárske vzdelanie,
c)
hodnosti nadporučíka, ak dosiahol vysokoškolské vzdelanie, ak je takáto hodnosť pre funkciu plánovaná.
(3)
Ak si príslušník v práporčíckej hodnosti zvýši stupeň vzdelania, má nárok na vymenovanie do hodnosti podporučíka, ak je takáto hodnosť pre funkciu, ktorú vykonáva, plánovaná.

§ 40

(1)
Služobné hodnotenie je základným podkladom na rozhodovanie vo veciach služobného pomeru príslušníkov. So služobným hodnotením musí byť príslušník oboznámený. Služobné hodnotenie obsahuje hodnotiacu časť a závery.
(2)
V hodnotiacej časti sa posudzujú
a)
znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov so zameraním na výkon funkcie a ich uplatňovanie pri vykonávaní štátnej služby,
b)
znalosti služobných predpisov, s ktorými bol príslušník riadne oboznámený,
c)
vykonávanie štátnej služby z hľadiska správnosti, rýchlosti, samostatnosti a iniciatívy,
d)
plnenie povinností príslušníka alebo nadriadeného pri dodržiavaní služobnej disciplíny,
e)
spôsobilosť príslušníka na ďalší výkon funkcie alebo vykonávanie štátnej služby,
f)
zručnosti a schopnosti príslušníka potrebné na výkon funkcie.
(3)
Príslušník je služobne hodnotený za obdobie, ktoré uplynulo od schválenia predchádzajúceho služobného hodnotenia.
(4)
Služobné hodnotenie sa vykoná vždy
a)
pred skončením prípravnej štátnej služby na účely zistenia spôsobilosti príslušníka na vymenovanie do stálej štátnej služby, a to ešte pred vyslaním príslušníka Hasičského a záchranného zboru na špecializovanú prípravu,
b)
ak príslušník vymenovaný do dočasnej štátnej služby pred jej skončením požiada o vymenovanie do stálej štátnej služby.
(5)
V priebehu štátnej služby sa služobné hodnotenie vykoná
a)
najmenej raz za päť rokov,
b)
ak dôjde k závažným zmenám v spôsobilosti príslušníka na výkon funkcie,
c)
ak dôjde k závažnej zmene vo vykonávaní štátnej služby príslušníkom z hľadiska rýchlosti, správnosti, samostatnosti a iniciatívnosti alebo došlo k závažnej zmene pri dosahovaní požadovaných výsledkov pri vykonávaní štátnej služby.
(6)
Ak sa služobné hodnotenie vykonáva podľa odseku 4, v závere služobného hodnotenia sa uvedie, či príslušník
a)
je spôsobilý na vymenovanie do stálej štátnej služby alebo
b)
nie je spôsobilý na vymenovanie do stálej štátnej služby.
(7)
Ak sa služobné hodnotenie vykonáva podľa odseku 5, v závere služobného hodnotenia sa uvedie, či príslušník
a)
je spôsobilý vykonávať vyššiu funkciu v zbore,
b)
je spôsobilý vykonávať doterajšiu funkciu v zbore,
c)
je spôsobilý vykonávať nižšiu funkciu v zbore alebo
d)
nie je spôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v zbore,
e)
nie je spôsobilý vykonávať funkciu nadriadeného, ktorú v čase služobného hodnotenia vykonáva.

§ 47
Preradenie a preloženie

(1)
Príslušníka možno s jeho písomným súhlasom
a)
preradiť na inú funkciu v tom istom mieste vykonávania štátnej služby alebo
b)
preložiť na vykonávanie štátnej služby do iného miesta vykonávania štátnej služby,
c)
preložiť na vykonávanie štátnej služby do iného miesta vykonávania štátnej služby v tej istej funkcii nadriadeného, do ktorej bol vymenovaný podľa § 49,
d)
preložiť na vykonávanie štátnej služby do iného miesta vykonávania štátnej služby a preradiť na inú funkciu, ako je uvedená v rozhodnutí podľa § 21 ods. 3 písm. d),
e)
preložiť na vykonávanie služobných činností aj na iný útvar ministerstva alebo na plnenie úloh pre zbor na iný orgán štátnej správy.
(2)
Príslušníka možno preradiť podľa odseku 1 písm. a) alebo preložiť podľa odseku 1 písm. b), c) alebo e), alebo preložiť a preradiť podľa odseku 1 písm. d)
a)
na určité obdobie, najdlhšie na tri mesiace v kalendárnom roku, alebo
b)
trvale.
(3)
Po uplynutí obdobia, počas ktorého bol príslušník preradený, preložený alebo preradený a preložený na určité obdobie, sa príslušník zaradí do tej istej funkcie v tom istom mieste vykonávania štátnej služby, ak sa so služobným úradom nedohodne inak.
(4)
Služobný úrad môže preradiť, preložiť alebo preložiť a preradiť príslušníka aj na základe jeho písomnej žiadosti.
(5)
Trvalé preloženie do iného miesta vykonávania štátnej služby, ktoré sa nachádza v územnej pôsobnosti iného služobného úradu, vykoná rozhodnutím o vymenovaní vedúci služobného úradu, v ktorom bude príslušník vykonávať štátnu službu, po dohode s vedúcim služobného úradu, v ktorom vykonáva príslušník štátnu službu.
(6)
Na preradenie príslušníčky podľa odseku 1 písm. a) z dôvodov uvedených v § 102 nie je potrebný jej súhlas.
(7)
Na preradenie, preloženie a na preradenie a preloženie sa nevzťahuje § 20.

§ 49
Vymenovanie za nadriadeného a zastupovanie nadriadeného

(1)
Za nadriadeného vymenúva vedúci služobného úradu príslušníka v stálej štátnej službe.
(2)
Príslušník v stálej štátnej službe, ktorý vykonáva štátnu službu v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, a je zaradený na prezídiu zboru, je vymenovaný za nadriadeného ako
a)
vedúci oddelenia,
b)
riaditeľ odboru,
c)
viceprezident zboru,
d)
prezident zboru.
e)
viceprezident zboru,
f)
prezident zboru.
(3)
Príslušník v stálej štátnej službe, ktorý vykonáva štátnu službu v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, a je zaradený v zariadení zboru, je vymenovaný za nadriadeného ako
a)
veliteľ družstva,
b)
veliteľ čaty,
c)
veliteľ zmeny,
d)
veliteľ hasičskej stanice,
e)
vedúci oddelenia,
f)
zástupca riaditeľa zariadenia, zástupca veliteľa zariadenia,
g)
riaditeľ zariadenia, veliteľ zariadenia.
(4)
Príslušník v stálej štátnej službe, ktorý vykonáva štátnu službu v služobnom úrade, ktorým je krajské riaditeľstvo zboru, je vymenovaný za nadriadeného ako
a)
veliteľ družstva,
b)
veliteľ zmeny,
c)
veliteľ hasičskej stanice,
d)
vedúci pracoviska podľa § 13 ods. 1 písm. c),
e)
vedúci oddelenia,
f)
riaditeľ okresného riaditeľstva,
g)
riaditeľ krajského riaditeľstva.
(5)
Príslušník v stálej štátnej službe, ktorý vykonáva štátnu službu v služobnom úrade, ktorým je Hasičský a záchranný útvar hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, je vymenovaný za nadriadeného ako
a)
veliteľ družstva,
b)
veliteľ čaty,
c)
veliteľ zmeny,
d)
veliteľ hasičskej stanice,
e)
vedúci oddelenia,
f)
zástupca veliteľa Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy,
g)
veliteľ Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy.
(6)
Príslušník v stálej štátnej službe, ktorý vykonáva štátnu službu v služobnom úrade, ktorým je Horská záchranná služba, je vymenovaný za nadriadeného ako
a)
riaditeľ strediska,
b)
vedúci oddelenia,
c)
zástupca riaditeľa,
d)
riaditeľ.
(7)
Vedúci služobného úradu vymenuje príslušníka v stálej štátnej službe na zastupovanie nadriadeného v čase jeho neprítomnosti presahujúcej tri týždne alebo v čase neobsadenia funkcie nadriadeného alebo v čase neprítomnosti príslušníka zastupujúceho nadriadeného, ktorý dlhšie ako tri týždne zastupuje iného nadriadeného. Zastupovanie nesmie presiahnuť dvanásť po sebe nasledujúcich mesiacov.
(8)
Vedúci služobného úradu môže poveriť príslušníka v stálej štátnej službe, aby zastupoval nadriadeného počas jeho neprítomnosti nepresahujúcej tri týždne. Poverenému príslušníkovi nepatrí príplatok za zastupovanie podľa § 110. Poverenie možno vykonať aj ústne. Ak zastupovanie bude trvať dlhšie ako 25 hodín, poverenie musí byť príslušníkovi doručené aj písomne.

§ 50
Odvolanie nadriadeného

(1)
Vedúci služobného úradu (§ 13 ods. 1) odvolá nadriadeného v štátnej službe, ak
a)
sa v systemizácii znížil počet funkčných miest,
b)
nemôže dlhšie ako dvanásť mesiacov plniť povinnosti nadriadeného zo zdravotných dôvodov,
c)
nadriadený písomne požiada služobný úrad o odvolanie,
d)
pri zmene organizačnej štruktúry organizačnej jednotky bola zrušená jeho funkcia nadriadeného alebo
e)
nezískal alebo stratil oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami podľa osobitného predpisu,16b) ak sa toto oprávnenie na vykonávanie funkcie nadriadeného požaduje.
(2)
Príslušník, ktorý bol podľa tohto zákona vymenovaný do funkcie nadriadeného, môže byť z tejto funkcie odvolaný ministrom, a to aj bez uvedenia dôvodu.
(3)
Vykonávanie funkcie nadriadeného podľa odseku 1 sa skončí dňom určeným v rozhodnutí. Obdobie od vydania rozhodnutia do skončenia vykonávania funkcie nadriadeného nesmie byť dlhšie ako jeden mesiac.
(4)
Vykonávanie funkcie nadriadeného sa skončí dňom nadobudnutia právoplatnosti služobného hodnotenia so záverom podľa § 40 ods. 7 písm. c) až e) a dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia podľa § 77 písm. b) až d).

§ 52

(1)
Ak sa v systemizácii znížili počty funkčných miest v stálej štátnej službe, služobný pomer príslušníka v stálej štátnej službe sa nekončí. Príslušník v stálej štátnej službe, ktorého funkčné miesto sa zrušilo, sa zaradí mimo činnej štátnej služby, ak písomne nesúhlasil s preložením, s preradením alebo s preložením a preradením na inú voľnú funkciu v služobnom úrade, v ktorom je zaradený, alebo ho nie je možné preradiť alebo preložiť, alebo preradiť a preložiť na inú voľnú funkciu v služobnom úrade, v ktorom je zaradený, najdlhšie však na 18 mesiacov.
(2)
Príslušník sa zaradí mimo činnej štátnej služby, ak
a)
sa podľa osobitného predpisu stal počas trvania služobného pomeru osobou blízkou16) nadriadenému, ak písomne nesúhlasil s preložením alebo s preradením alebo s preložením a preradením na inú voľnú funkciu, najdlhšie však na 12 mesiacov,
b)
podľa záveru služobného hodnotenia nie je spôsobilý vykonávať doterajšiu funkciu v zbore a nie je pre neho v štátnej službe voľná iná nižšia funkcia v zbore, alebo ak ho do tejto nižšej funkcie v zbore nemožno zaradiť, najdlhšie však na 18 mesiacov,
c)
bol odvolaný z funkcie nadriadeného a písomne nesúhlasil s preložením alebo s preradením alebo s preložením a preradením na inú voľnú funkciu, najdlhšie však na šesť mesiacov,
d)
bol vyslaný na denné štúdium, najdlhšie však do ukončenia štúdia,
e)
nemôže podľa rozhodnutia príslušnej lekárskej komisie vykonávať doterajšiu funkciu zo zdravotných dôvodov a písomne nesúhlasil s preložením alebo s preradením alebo s preložením a preradením na inú voľnú, vzhľadom na jeho zdravotnú spôsobilosť vhodnú funkciu, najdlhšie však na 24 mesiacov,
f)
stratil oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami podľa osobitného predpisu,16b) ak sa toto oprávnenie na vykonávanie funkcie požaduje, a písomne nesúhlasil s preložením alebo s preradením alebo s preložením a preradením na inú voľnú funkciu, najdlhšie však na deväť mesiacov.
(3)
Počas zaradenia príslušníka mimo činnej štátnej služby
a)
podľa odseku 1 a odseku 2 písm. a), d) a e) patrí príslušníkovi 70 % služobného platu, ktorý by mu patril, ak by nebol zaradený mimo činnej štátnej služby,
b)
podľa odseku 2 písm. b), c) a f) patrí príslušníkovi 50 % služobného platu, ktorý by mu patril, ak by nebol zaradený mimo činnej štátnej služby, najmenej však v sume minimálnej mzdy.
(4)
Ak sa príslušník stane dôvodne podozrivým zo závažného služobného previnenia alebo podozrivým zo spáchania trestného činu a jeho ďalšie vykonávanie štátnej služby by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby, zaradí sa mimo činnej štátnej služby. Počas zaradenia mimo činnej štátnej služby mu patrí 50 % služobného platu, ktorý by mu patril, ak by nebol zaradený mimo činnej štátnej služby. Služobný plat podľa druhej vety sa zvyšuje o 10 % za každú vyživovanú osobu do 70 % služobného platu, ktorý by mu patril, ak by nebol zaradený mimo činnej štátnej služby.
(5)
Ak sa u príslušníka preukáže, že nebol dôvod na zaradenie mimo činnej štátnej služby podľa odseku 4, príslušník sa zaradí na vykonávanie stálej štátnej služby a doplatí sa mu do 15 dní nasledujúceho kalendárneho mesiaca rozdiel do služobného platu, ktorý by mu inak patril. To neplatí, ak bolo konanie, pre ktoré bol príslušník zaradený mimo činnej štátnej služby, trestným činom alebo ak bol pre konanie, pre ktoré bol zaradený mimo činnej štátnej služby, prepustený zo stálej štátnej služby.
(6)
Počas zaradenia mimo činnej štátnej služby podľa odseku 2 písm. e) je príslušník povinný raz za rok na pokyn vedúceho služobného úradu podrobiť sa posudzovaniu zdravotnej spôsobilosti na vykonávanie služby, ako aj preventívnym prehliadkam a vyšetreniam s tým spojeným.
(7)
Ak odpadnú dôvody zaradenia príslušníka mimo činnej štátnej služby, príslušník sa zaradí na vykonávanie stálej štátnej služby.
(8)
Odvolanie proti rozhodnutiu o zaradení mimo činnej štátnej služby nemá odkladný účinok.
(9)
Počas zaradenia mimo činnej štátnej služby príslušník nesmie nosiť rovnošatu a na čas zaradenia mimo činnej štátnej služby sa mu odoberie služobný preukaz. Počas tejto doby sa na neho nevzťahuje povinnosť vykonávať štátnu službu, zúčastniť sa rekondičného pobytu a plniť povinnosti podľa § 69 ods. 3 písm. a), b), d), e), m) až t), v) a x), a ak vykonáva funkciu nadriadeného, plniť povinnosti nadriadeného podľa § 72. Ostatné povinnosti je príslušník povinný plniť aj počas zaradenia mimo činnej štátnej služby.
(10)
Zaradenie príslušníka v stálej štátnej službe mimo činnej štátnej služby sa skončí najneskôr dňom splnenia podmienok na vznik nároku na starobný dôchodok alebo dňom priznania predčasného starobného dôchodku.

§ 58
Náhrady výdavkov súvisiacich so vznikom služobného pomeru a s preložením

(1)
Príslušník má pri preložení na určité obdobie nárok na náhradu výdavkov ako pri služobnej ceste, ak je preložený mimo miesta vykonávania štátnej služby.
(2)
Príslušníkovi, ktorý je trvalo preložený do iného miesta vykonávania štátnej služby z organizačných dôvodov, a žije preto odlúčene od svojej rodiny, patria náhrady ako pri služobnej ceste. O dĺžke obdobia, za ktoré sa priznáva náhrada, rozhoduje vedúci služobného úradu do 30 kalendárnych dní odo dňa trvalého preloženia.
(3)
Vedúci služobného úradu môže na základe písomnej žiadosti príslušníka, ktorý v dôsledku prijatia do služobného pomeru alebo trvalého preloženia do iného miesta vykonávania štátnej služby žije odlúčene od svojej rodiny, poskytnúť príslušníkovi náhrady ako pri služobnej ceste, najdlhšie počas troch mesiacov a náhradu preukázaných sťahovacích výdavkov; o poskytovaní náhrad rozhodne vedúci služobného úradu najneskôr do 30 kalendárnych dní od vzniku služobného pomeru alebo odo dňa trvalého preloženia.
(4)
Ak je podľa posúdenia vedúceho služobného úradu možný denný návrat príslušníka do miesta pobytu, možno namiesto náhrad uvedených v odseku 1 poskytnúť náhrady cestovných výdavkov z miesta trvalého pobytu do miesta vykonávania štátnej služby a späť ako pri služobnej ceste.
(5)
Náhrady podľa odsekov 2 až 4 nepatria príslušníkovi, ktorý odmietol výmenu alebo pridelenie bytu v mieste vykonávania štátnej služby, a to trvale pre toto miesto vykonávania štátnej služby.

§ 59

(1)
Služobný pomer príslušníka, ak tento zákon neustanovuje inak, sa skončí
a)
odvolaním z funkcie z dôvodov uvedených v § 60 ods. 1 až 3,
b)
na základe písomnej žiadosti príslušníka podľa § 61,
c)
v skúšobnej lehote podľa § 62 alebo
d)
na základe zákona podľa § 63.
(2)
Služobný pomer zaniká smrťou príslušníka alebo vyhlásením príslušníka za mŕtveho.
(3)
Písomné rozhodnutie podľa odseku 1 písm. a) a b), písomné oznámenie o skončení služobného pomeru príslušníka v skúšobnej lehote podľa odseku 1 písm. c) a písomné potvrdenie o skončení služobného pomeru príslušníka podľa odseku 1 písm. d) vydá vedúci služobného úradu.

§ 60
Skončenie služobného pomeru služobným úradom

(1)
Služobný úrad skončí služobný pomer odvolaním z funkcie, ak príslušník prestal spĺňať predpoklady nevyhnutné na vykonávanie štátnej služby, a to
a)
stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky,
b)
nemá pobyt na území Slovenskej republiky.
(2)
Služobný úrad môže skončiť služobný pomer odvolaním z funkcie, ak príslušník spĺňa podmienky nároku na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu17aaaa) a dovŕšil vek 55 rokov alebo spĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok podľa osobitného predpisu.17aaa)
(3)
V prípravnej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe služobný úrad skončí služobný pomer odvolaním z funkcie, ak sa v systemizácii znížil počet funkčných miest.
(4)
Služobný pomer podľa odsekov 1 až 3 sa skončí dňom doručenia rozhodnutia o odvolaní z funkcie.

§ 69
Základné práva a povinnosti príslušníka

(1)
Príslušník má právo
a)
na podmienky nevyhnutné na riadne vykonávanie štátnej služby,
b)
na služobný plat a platový postup v štátnej službe podľa tohto zákona,
c)
na prehlbovanie kvalifikácie pre potreby služobného úradu,
d)
odmietnuť služobnú úlohu, ktorá je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, a služobnú úlohu, ktorá nepatrí podľa osobitných predpisov do pôsobnosti služobného úradu,
e)
odmietnuť výkon služobnej úlohy, ktorá podľa osobitných predpisov, služobných predpisov alebo vydaných pokynov patrí do výlučnej pôsobnosti nadriadeného,
f)
nazerať do svojho osobného spisu a robiť si z neho výpisy, odpisy a fotokópie,
g)
podávať sťažnosti vo veciach vykonávania štátnej služby služobnému úradu ak predpokladá, že jeho práva podľa tohto zákona, ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov a služobných predpisov sú alebo boli vo veciach vykonávania štátnej služby porušené; to neplatí, ak boli práva porušené rozhodnutím podľa tohto zákona a je možné proti takému rozhodnutiu podať opravný prostriedok; v takom prípade sa podanie neposudzuje ako sťažnosť.
(2)
Príslušník má okrem práv podľa odseku 1 aj práva vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov.
(3)
Príslušník je povinný
a)
plniť osobne, zodpovedne, riadne a včas služobné úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený,
b)
vykonávať všetky úlohy, ktoré patria k jeho služobným povinnostiam,
c)
zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s vykonávaním štátnej služby, ak nie je tejto povinnosti zbavený vedúcim služobného úradu; táto povinnosť platí aj po skončení služobného pomeru,
d)
vykonávať štátnu službu nestranne a politicky neutrálne,
e)
zvyšovať svoje odborné vedomosti, zručnosti, schopnosti a udržiavať si požadovanú fyzickú zdatnosť na vykonávanie štátnej služby a zúčastňovať sa na odbornej príprave a overovaní vedomostí, zručností a fyzickej zdatnosti,
f)
neprijímať v súvislosti s vykonávaním štátnej služby dary alebo iné výhody okrem darov alebo iných výhod poskytovaných služobným úradom,
g)
zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu verejného záujmu s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie nadobudnuté v súvislosti s vykonávaním štátnej služby na vlastný prospech alebo na prospech iného,
h)
poskytovať služobnému úradu informácie vo veciach svojho osobného stavu a o jeho zmenách,
i)
oznámiť služobnému úradu, že bolo proti nemu vznesené obvinenie pre podozrenie zo spáchania úmyselného trestného činu, že bola podaná proti nemu obžaloba pre podozrenie zo spáchania úmyselného trestného činu, že bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin uvedený v § 17 ods. 2 alebo za trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody alebo, že bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo jeho spôsobilosť na právne úkony je obmedzená,
j)
dbať o to, aby jeho politická činnosť nepoškodzovala dôveru verejnosti a jeho služobného úradu v jeho schopnosť plniť služobné úlohy lojálne a nestranne,
k)
zdržať sa pri vykonávaní štátnej služby a mimo nej všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť štátnej služby alebo ohroziť dôveru v jej nestrannosť alebo nestrannosť rozhodovania,
l)
ochraňovať majetok štátu, ktorý mu bol zverený, pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím,
m)
oznámiť bezprostredne nadriadenému poruchy a nedostatky, ktoré ohrozujú alebo sťažujú vykonávanie štátnej služby, a oznámiť hroziacu škodu,
n)
zakročiť, ak hrozí škoda a na jej odvrátenie je potrebný neodkladný zákrok; nemusí tak urobiť, ak mu v tom bráni dôležitá okolnosť alebo ak by tým iné osoby vystavil vážnemu ohrozeniu,
o)
dodržiavať služobnú disciplínu,
p)
dodržiavať určený služobný čas,
r)
dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom počas dočasnej neschopnosti na vykonávanie štátnej služby pre chorobu alebo úraz a zdržiavať sa na adrese uvedenej na tlačive, ktorým sa potvrdzuje dočasná neschopnosť na vykonávanie štátnej služby pre chorobu alebo úraz,
s)
byť pri vykonávaní štátnej služby primerane ustrojený a dbať o náležitú úpravu svojho zovňajšku,
t)
zastupovať nadriadeného v rozsahu jeho činnosti, ak mu to bolo uložené služobným úradom,
u)
na pokyn vedúceho služobného úradu podrobiť sa posudzovaniu zdravotnej spôsobilosti na vykonávanie služby, preventívnym prehliadkam a vyšetreniam,
v)
dodržiavať pri vykonávaní štátnej služby pravidlá služobnej zdvorilosti a správať sa slušne k ostatným príslušníkom a v služobnom styku aj k občanom,
x)
zabezpečiť účelné a hospodárne spravovanie a využívanie finančných zdrojov, zariadení a služieb, ktoré mu boli zverené,

y) oznámiť spolu s majetkovým priznaním podľa § 70 služobnému úradu aj príjem z vykonávania činností uvedených v odseku 6, ktorý v uplynulom kalendárnom roku presiahol sumu 1 659,69 eura.
z) plniť ďalšie povinnosti podľa tohto zákona.
(4)
Ak sa príslušník domnieva, že rozkaz, nariadenie, príkaz alebo pokyn jeho nadriadeného je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, je povinný na to nadriadeného upozorniť. Ak nadriadený trvá na splnení rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu, musí ho príslušníkovi písomne potvrdiť a príslušník je povinný ho splniť. Písomné potvrdenie sa nevyžaduje, ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania. Príslušník je povinný odoprieť splnenie rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu nadriadeného, ak by jeho splnením spáchal trestný čin; túto skutočnosť je povinný bezodkladne oznámiť vyššiemu nadriadenému.
(5)
Príslušník nesmie
a)
podnikať alebo vykonávať inú zárobkovú činnosť v oblasti pôsobnosti zboru alebo na úseku ochrany pred požiarmi a ani obchodovať s hasičskými komoditami; inou zárobkovou činnosťou sa na účely tohto zákona rozumie činnosť, ktorá zakladá nárok na príjem zdaňovaný podľa osobitného predpisu,17aa)
b)
byť štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, správneho orgánu, kontrolného orgánu alebo dozorného orgánu právnickej osoby vykonávajúcej podnikateľskú činnosť,
c)
sprostredkúvať pre seba, inú fyzickú osobu alebo právnickú osobu obchodný styk so
1.
štátom,
2.
obcou,
3.
vyšším územným celkom,
4.
štátnym podnikom, štátnym účelovým fondom alebo s inou právnickou osobou zriadenou alebo založenou štátom,
5.
Fondom národného majetku Slovenskej republiky,
6.
rozpočtovou organizáciou, príspevkovou organizáciou alebo s inou právnickou osobou založenou alebo zriadenou obcou alebo so zariadením obce,
7.
rozpočtovou organizáciou, príspevkovou organizáciou alebo s inou právnickou osobou založenou alebo zriadenou vyšším územným celkom, alebo
8.
inou právnickou osobou s majetkovou účasťou štátu, Fondu národného majetku Slovenskej republiky, obce alebo vyššieho územného celku,
d)
zvýhodňovať blízke osoby16) pri vykonávaní štátnej služby,
e)
vykonávať činnosť technika požiarnej ochrany a špecialistu požiarnej ochrany.
(6)
Obmedzenie podľa odseku 5 písm. a) sa nevzťahuje na vedeckú činnosť, pedagogickú činnosť, lektorskú činnosť, prednášateľskú činnosť, publicistickú činnosť, literárnu činnosť alebo umeleckú činnosť, znaleckú činnosť, tlmočnícku činnosť, prekladateľskú činnosť, plnenie úloh protipožiarnej asistenčnej hliadky podľa osobitných predpisov,17a) na správu vlastného majetku príslušníka a na správu majetku svojich maloletých detí. Obmedzenie podľa odseku 5 písm. e) sa nevzťahuje na vykonávanie činnosti technika požiarnej ochrany a špecialistu požiarnej ochrany,17b) ak tieto činnosti vykonáva príslušník pre potreby služobného úradu.
(7)
Pravidlá služobnej zdvorilosti upraví služobný predpis, ktorý vydá ministerstvo.
(8)
Podrobnosti o podávaní, prijímaní, evidovaní, lehotách, príslušnosti na prešetrenie, prešetrovaní, vybavovaní a kontrole vybavovania sťažností upraví služobný predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 85
Týždenný služobný čas

(1)
Služobný čas príslušníka je časový úsek, v ktorom príslušník vykonáva štátnu službu a je k dispozícii služobnému úradu.
(2)
Služobný čas príslušníka je 40 hodín týždenne. Skrátenie týždenného služobného času príslušníka možno dohodnúť v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa.

§ 86
Nerovnomerné rozvrhnutie služobného času

(1)
Služobný čas príslušníkov môže byť rozvrhnutý nerovnomerne. Nerovnomerne rozvrhnutý služobný čas príslušníkov je rozvrhnutý na obdobie štyroch mesiacov.
(2)
Pri nerovnomernom rozvrhnutí nesmie byť dĺžka služobného času v jednotlivých služobných dňoch vyššia ako 18 hodín. Celková dĺžka vykonávania štátnej služby a na ňu bezprostredne nadväzujúcej určenej služobnej pohotovosti v mieste vykonávania štátnej služby je najviac 24 hodín v služobnom dni.
(3)
Za služobný deň podľa odseku 2 sa považuje deň, v ktorom príslušník podľa rozvrhu služobného času vykonáva štátnu službu.
(4)
Vykonávanie služobných činností príslušníkov s nerovnomerne rozvrhnutým služobným časom sa rozvrhuje spravidla na obdobie jedného mesiaca. S plánovaným rozvrhom služobného času musí byť príslušník oboznámený najneskôr tri dni pred začiatkom kalendárneho mesiaca. Vo výnimočných prípadoch môže nadriadený určiť nástup na vykonávanie služby aj v čase kratšom ako tri dni pred plánovaným nástupom na vykonávanie štátnej služby.

§ 91
Štátna služba nadčas

(1)
Štátnou službou nadčas je štátna služba vykonávaná nad rámec určeného služobného času.
(2)
Štátna služba nadčas sa môže písomne nariadiť v naliehavom záujme štátnej služby, a to aj na dni služobného pokoja; ak ju nie je možné vopred písomne nariadiť, nariadi sa ústne a po jej skončení sa bezodkladne o tom urobí písomný záznam. Nepretržitý odpočinok medzi dvoma služobnými dňami sa nesmie pritom skrátiť na menej ako osem hodín.
(3)
V kalendárnom roku možno príslušníkovi prikázať štátnu službu nadčas v rozsahu najviac 300 hodín.

§ 92
Služobná pohotovosť v štátnej službe príslušníkov

(1)
Služobný úrad určuje príslušníkovi služobnú pohotovosť v štátnej službe v mieste vykonávania štátnej služby, ktorá bezprostredne nadväzuje na vykonávanie štátnej služby podľa § 86 ods. 2 v rámci rozvrhnutia služobného času.
(2)
Na zabezpečenie nevyhnutných úloh môže služobný úrad v odôvodnených prípadoch nariadiť príslušníkovi služobnú pohotovosť mimo rozvrhnutia služobného času
a)
v mieste vykonávania štátnej služby,
b)
v mieste pobytu alebo na inom dohodnutom mieste,
c)
s možnosťou použitia mobilných prostriedkov spojenia.
(3)
Služobnú pohotovosť v štátnej službe nemožno príslušníkovi nariadiť počas dovolenky.
(4)
Pri nariadenej služobnej pohotovosti v mieste vykonávania štátnej služby alebo na inom určenom mieste musí byť vymedzený priestor na odpočinok.
(5)
Príslušník, ktorý vykonáva služobnú činnosť spojenú s ochranou záujmov štátu, plní osobitné úlohy na zabezpečenie potrebnej pohotovosti zboru, je povinný z dôvodu svojho zaradenia do plánu uvádzania stupňov pohotovosti hlásiť svojmu nadriadenému miesto pobytu v čase mimo štátnej služby a byť pripravený dostaviť sa na určený signál v určenom čase na určené miesto na plnenie úloh. Odvolanie proti personálnemu rozkazu o zaradení do plánu vyrozumenia a zvozu alebo o vyradení z plánu vyrozumenia a zvozu nemá odkladný účinok.

§ 93

(1)
Základná výmera dovolenky príslušníka je najmenej štyri týždne v kalendárnom roku. Dovolenka vo výmere najmenej piatich týždňov patrí príslušníkovi, ktorý do konca kalendárneho roka dovŕši aspoň 15 rokov služobného pomeru alebo pracovného pomeru. Základnú výmeru dovolenky možno predĺžiť v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa.
(2)
Príslušník, ktorý má rozvrhnutý služobný čas podľa § 86, má nárok aj na dodatkovú dovolenku v dĺžke jedného týždňa. Ak príslušník mal takto rozvrhnutý služobný čas len časť roka, patrí mu pomerná časť dodatkovej dovolenky. Pomerná časť dodatkovej dovolenky je jedna dvanástina dodatkovej dovolenky za každých 22 dní, počas ktorých mal príslušník takto rozvrhnutý služobný čas.
(3)
Za dodatkovú dovolenku nemožno poskytnúť náhradu podľa § 94; táto dovolenka sa musí vždy prednostne vyčerpať.
(4)
Ak dovolenku čerpá príslušník s nerovnomerne rozvrhnutým služobným časom, patrí mu toľko dní dovolenky, koľko ich na jeho dovolenku pripadá v celoročnom priemere.

§ 97

(1)
Ako vykonávanie štátnej služby sa posudzuje čas
a)
čerpania dovolenky,
b)
plateného služobného voľna,
c)
zdokonaľovacej služby podľa osobitného predpisu,20)
d)
účasti na rekondičnom pobyte,
e)
prehlbovania kvalifikácie,
f)
zvyšovania kvalifikácie,
g)
prestávok na dojčenie,
h)
náhradného voľna za štátnu službu nadčas a náhradného voľna za štátnu službu vo sviatok,
i)
keď príslušník nevykonáva štátnu službu, pretože je sviatok pripadajúci na jeho inak obvyklý služobný deň,
j)
neprítomnosti príslušníka v štátnej službe z dôvodu
1.
dočasnej neschopnosti na vykonávanie štátnej služby z dôvodu choroby alebo úrazu,
2.
karantény,
3.
materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky do troch rokov veku dieťaťa, starostlivosti o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť osobitne náročnú do siedmich rokov dieťaťa,
4.
zaradenia príslušníka mimo činnej štátnej služby podľa § 52, ak sa preukáže, že nebol dôvod na zaradenie mimo činnej štátnej služby,
k)
vykonávania funkcie národného experta Slovenskej republiky v inštitúciách Európskej únie,
l)
vykonávania uvoľneného funkcionára príslušného odborového orgánu podľa § 160 ods. 2.
(2)
Na účely dovolenky sa neposudzuje ako vykonávanie štátnej služby čas rodičovskej dovolenky s výnimkou rodičovskej dovolenky príslušníka, ak sa stará o narodené dieťa do uplynutia 20 týždňov od jeho narodenia, poskytnuté náhradné voľno a čas dočasnej neschopnosti na vykonávanie štátnej služby pre chorobu alebo úraz okrem dočasnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania, za ktoré zodpovedá služobný úrad.

§ 98

(1)
Služobný úrad zabezpečuje pravidelné prehlbovanie kvalifikácie príslušníkov.
(2)
Prehlbovaním kvalifikácie je systematické odborné vzdelávanie a odborná príprava príslušníkov s cieľom priebežného udržiavania, zdokonaľovania a dopĺňania požadovaných vedomostí, zručností, schopností a návykov potrebných na vykonávanie štátnej služby v zbore. Druhy a formy prehlbovania kvalifikácie určí ministerstvo.
(3)
Na prehlbovanie kvalifikácie mimo miesta vykonávania štátnej služby poskytne služobný úrad príslušníkovi služobné voľno; za tento čas patrí príslušníkovi služobný plat. Náklady na prehlbovanie kvalifikácie uhrádza služobný úrad.
(4)
Výsledky prehlbovania kvalifikácie príslušníka sú súčasťou jeho služobného hodnotenia.
(5)
Zvyšovanie kvalifikácie je získanie potrebného stupňa vzdelania na účely splnenia predpokladov na vykonávanie štátnej služby na inom funkčnom mieste v súlade s potrebou služobného úradu.
(6)
Na žiadosť príslušníka môže služobný úrad vydať rozhodnutie o zvýšení kvalifikácie príslušníka, ak je toto zvýšenie v súlade s požiadavkou na vykonávanie štátnej služby.
(7)
Rozhodnutie o zvýšení kvalifikácie obsahuje
a)
stupeň vzdelania a spôsob jeho zvýšenia,
b)
čas, v priebehu ktorého je príslušník povinný zotrvať v služobnom pomere po získaní kvalifikácie,
c)
druhy nákladov a najvyššiu sumu, ktoré príslušník uhradí, ak nesplní záväzok zotrvať v štátnej službe.
(8)
Služobný úrad poskytne na zvyšovanie kvalifikácie príslušníkovi služobné voľno na základe potvrdenia vzdelávacieho zariadenia o druhu a dĺžke trvania štúdia podľa osobitného predpisu15)
a)
v rozsahu nevyhnutne potrebnom na účasť na vyučovaní,
b)
dva služobné dni na prípravu a vykonanie každej skúšky,
c)
päť služobných dní na prípravu a vykonanie absolventskej skúšky,
d)
20 služobných dní na prípravu a vykonanie štátnej záverečnej skúšky,
e)
30 služobných dní na vypracovanie a obhajobu záverečnej práce alebo diplomovej práce.
(9)
Za čas služobného voľna podľa odseku 8 patrí príslušníkovi služobný plat.
(10)
Ak príslušník nesplní záväzok podľa odseku 7 písm. b), je povinný uhradiť úplne alebo čiastočne náklady v závislosti od dĺžky zotrvania v služobnom pomere; to neplatí, ak sa služobný pomer skončil podľa § 60 ods. 3. a § 63 ods. 1 písm. f).

§ 101

(1)
Služobný úrad je povinný zabezpečiť príslušníkom, ktorí vykonávajú službu v sťažených podmienkach pri zásahu alebo v súvislosti s ním alebo pri zisťovaní príčin vzniku požiarov, v potrebnom rozsahu bezplatné stravovanie, ochranné nápoje a odpočinok.
(2)
Podrobnosti o poskytovaní bezplatného stravovania, ochranných nápojov a odpočinku ustanoví ministerstvo v služobnom predpise.

§ 102

(1)
Príslušníčka nesmie vykonávať štátnu službu, ktorá škodí jej zdraviu.
(2)
Tehotná príslušníčka nesmie byť vymenovaná do funkcie ani preradená alebo preložená na výkon štátnej služby, ktoré podľa lekárskeho posudku ohrozujú jej tehotnosť zo zdravotných dôvodov, ktoré spočívajú v jej osobe; to platí primerane o matke do konca deviateho mesiaca po pôrode.
(3)
Činnosti zakázané všetkým príslušníčkam, tehotným príslušníčkam, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim príslušníčkam ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 103
Služobný príjem, služobný plat a peňažná náhrada za služobnú pohotovosť

(1)
Príslušníkovi za podmienok ustanovených týmto zákonom patrí služobný príjem, ktorý tvoria tieto zložky:
a)
tarifný plat,
b)
príplatok za riadenie,
c)
príplatok za zastupovanie,
d)
osobný príplatok,
e)
hodnostný príplatok,
f)
plat za štátnu službu nadčas,
g)
príplatok za zmennosť,
h)
príplatok za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí a na miestach s ohrozením života a zdravia,
i)
odmena,
j)
doplatok k služobnému platu podľa § 209e.
(2)
Služobný plat tvoria zložky služobného príjmu uvedené v odseku 1 písm. a) až e) a g).
(3)
Ak ide o príslušníkov, u ktorých sa postupuje podľa § 200 ods. 2 písm. a), služobným platom na účely zákona je súčet služobného platu podľa odseku 2 a doplatku podľa § 200 ods. 2 písm. a).
(4)
Služobný plat na účely sociálneho zabezpečenia príslušníka podľa osobitného predpisu17aaaa) tvoria zložky služobného príjmu uvedené v odseku 1 písm. a) až e), g), h) a j).
(5)
Príslušníkovi v rozsahu a za podmienok ustanovených týmto zákonom okrem služobného príjmu patrí peňažná náhrada za služobnú pohotovosť v štátnej službe a za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie brannej pohotovosti štátu.

§ 107

(1)
Do ďalšieho času sa započítava čas
a)
praxe v inej než požadovanej činnosti získanej pred vymenovaním do štátnej služby v závislosti od miery jej využitia na úspešné vykonávanie štátnej služby priznanej služobným úradom najviac v rozsahu dvoch tretín,
b)
skutočného vykonávania základnej služby a náhradnej služby najviac v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom platným v čase jej vykonávania,
c)
civilnej služby v rozsahu jej skutočného vykonania najviac v rozsahu 18 mesiacov,
d)
starostlivosti o dieťa,
1.
zodpovedajúci dĺžke materskej dovolenky, ďalšej materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky určenej osobitnými predpismi v čase jej vykonávania, pričom na jedno dieťa možno započítať najviac tri roky,
2.
dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť alebo dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté vyžadujúce osobitne náročnú starostlivosť, ustanovený osobitným predpisom,

ak sa rodič v tomto čase súčasne v dennom štúdiu nepripravoval na povolanie, najviac však šesť rokov zo súhrnu týchto časov,
e)
hodnotený ako čas zamestnania na účely dôchodkového zabezpečenia podľa osobitných predpisov,21)
f)
doktorandského štúdia22) v rozsahu zodpovedajúcom miere využitia zamerania odboru štúdia na úspešné vykonávanie požadovanej činnosti,
g)
vykonávania funkcií podľa § 54 a § 160 ods. 2,
h)
získaný na základe služobného hodnotenia,
i)
zaradenia príslušníka mimo činnej štátnej služby podľa § 52, ak sa preukáže, že nebol dôvod na zaradenie mimo činnej štátnej služby.
(2)
Rozsah a podmienky započítania času na základe výsledkov hodnotenia ustanoví vláda nariadením.
(3)
Do ďalšieho času sa nezapočíta čas uvedený v odseku 1, ak spadá do času vykonávania štátnej služby.

§ 110
Príplatok za zastupovanie

(1)
Príslušníkovi, ktorý podľa § 49 ods. 7 zastupuje nadriadeného dlhšie ako tri týždne, patrí od začiatku zastupovania príplatok za zastupovanie v sume priznaného príplatku za riadenie zastupovaného nadriadeného.
(2)
Ak zastupuje nadriadený nadriadeného na vyššom stupni riadenia, patrí mu od začiatku zmeny štátnej služby príplatok za zastupovanie vo výške určenej pre zastupovaného nadriadeného, ak je to preňho výhodnejšie, pôvodne určený príplatok za riadenie počas zmeny štátnej služby mu nepatrí.
(3)
Príslušníkovi, ktorý podľa § 49 ods. 7 zastupuje nadriadeného v čase neobsadenia funkcie nadriadeného dlhšie ako tri týždne, patrí od začiatku zastupovania príplatok za zastupovanie v sume určenej vedúcim služobného úradu spôsobom uvedeným v § 109.
(4)
Zastupovanému nadriadenému počas doby jeho zastúpenia príslušníkom podľa § 49 ods. 7 príplatok za riadenie nepatrí.

§ 111
Osobný príplatok

(1)
Príslušníkovi na ocenenie kvality vykonávanej činnosti a osobných schopností možno priznať osobný príplatok pevnou sumou zaokrúhlenou na 50 eurocentov nahor až do sumy zodpovedajúcej stanovenému limitu.
(2)
Osobný príplatok podľa odseku 1 možno príslušníkovi priznať, odňať, zvýšiť alebo znížiť na základe odôvodneného písomného návrhu príslušného nadriadeného. So schváleným písomným návrhom sa príslušník oboznámi.
(3)
Limit osobného príplatku na účely odseku 1 je 70 % platovej tarify najvyššieho platového stupňa platovej triedy, podľa ktorej sa príslušníkovi poskytuje tarifný plat; minister môže v osobitných prípadoch tento limit zvýšiť až do výšky 100 % platovej tarify najvyššieho platového stupňa platovej triedy, podľa ktorej sa príslušníkovi poskytuje tarifný plat.
(4)
Limit osobného príplatku podľa odseku 3 sa postupne znižuje až na hodnotu 35 %. Miera postupného znižovania osobného príplatku bude zodpovedať miere zvyšovania stupnice platových taríf podľa § 131 ustanovenej v zákone o štátnom rozpočte tak, aby jeho absolútna výška v jednotlivých platových triedach zostala zachovaná. Znížený limit osobného príplatku a termín jeho účinnosti ustanoví vláda nariadením, ktorým sa ustanoví zvýšená stupnica platových taríf (§ 131 ods. 3). Limit osobného príplatku ustanovený v odseku 3 stráca platnosť ustanovením zníženého limitu osobného príplatku v nariadení vlády.

§ 112
Hodnostný príplatok

(1)
Príslušníkovi patrí hodnostný príplatok podľa dosiahnutej hodnosti:
hodnosť hodnostný príplatok v eurách mesačne rotmajster 2,00 nadrotmajster 8,50 podpráporčík – podporučík 18,50 práporčík – poručík 25,00 nadpráporčík – nadporučík 32,00 kapitán 38,50 major 45,00 podplukovník 51,50 plukovník 58,50 generál 65,50.
(2)
Príslušníkovi patrí hodnostný príplatok, ktorý mu bol priznaný v práporčíckej hodnosti, aj v prípade jeho vymenovania do dôstojníckej hodnosti, ako aj v prípade jeho ďalšieho povyšovania v dôstojníckej hodnosti, ak je to preňho výhodnejšie.

§ 116
Plat za štátnu službu nadčas

(1)
Ak príslušník vykonáva štátnu službu nadčas, patrí mu za každú hodinu takejto služby príslušná časť služobného platu priznaného v čase štátnej služby nadčas zvýšená o 30 %, a ak ide o deň nepretržitého odpočinku v týždni, zvýšená o 60 %.
(2)
Príplatok za vykonávanie štátnej služby nadčas podľa odseku 1 nepatrí, ak sa príslušník s nadriadeným dohodli na poskytnutí náhradného voľna. Náhradné voľno je nadriadený povinný poskytnúť najneskôr do 60 dní od skončenia tejto služby.
(3)
V služobnom plate vedúceho služobného úradu sa vždy prihliada na prácu nadčas.

§ 117
Príplatok za zmennosť

Príslušníkovi, ktorý má služobný čas rozvrhnutý tak, že vykonáva štátnu službu striedavo vo viacerých služobných zmenách, patrí príplatok mesačne 20 % až 50 % z platovej tarify prvého platového stupňa prvej platovej triedy. Príplatok za zmennosť podľa prvej vety patrí aj príslušníkovi, ktorý má služobný čas rozvrhnutý nerovnomerne. Príplatok sa určuje pevnou sumou zaokrúhlenou na 50 eurocentov nahor.

§ 118
Príplatok za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí a na miestach s ohrozením života a zdravia

(1)
Príslušníkovi, ktorý sa bezprostredne zúčastňuje na zdolávaní požiarov, na záchranných prácach v horskom teréne, pri povodniach a ostatných živelných pohromách alebo iných mimoriadnych udalostiach a na miestach s ohrozením života a zdravia, patrí príplatok za každú hodinu tejto činnosti v sume, ktorou je 1 % z platovej tarify prvého platového stupňa prvej platovej triedy. Suma príplatku sa zaokrúhľuje na desať eurocentov smerom nahor.
(2)
Príslušníkovi za vykonávanie činností pri použití izolačného dýchacieho prístroja alebo odevu proti sálavému teplu, alebo odevu proti chemickým látkam a biologickým látkam alebo pri činnosti pod vodnou hladinou alebo za vykonávanie činností s výbušninami patrí príplatok za každú hodinu tejto činnosti v sume, ktorou je 2,5 % z platovej tarify prvého platového stupňa prvej platovej triedy. Suma príplatku sa zaokrúhľuje na desať eurocentov smerom nahor.
(3)
Príslušníkovi za vykonávanie činností vo výške 10 metrov a viac nad zemou na nezabezpečených pracoviskách alebo nad voľnými hĺbkami alebo za vykonávanie záchrannej činnosti v horolezeckom teréne od II. stupňa obťažnosti vrátane do V. stupňa obťažnosti, v lavínovom teréne od III. stupňa lavínovej stupnice vrátane alebo za vykonávanie záchranných prác v podzemí alebo na úsekoch turisticky značkovaných chodníkov, ktoré sú zabezpečené umelými technickými pomôckami, najmä stúpačkami, kramľami a reťazami, patrí príplatok za každú hodinu tejto činnosti v sume, ktorou je 2,5 % z platovej tarify prvého platového stupňa prvej platovej triedy. Suma príplatku sa zaokrúhľuje na desať eurocentov smerom nahor.
(4)
Príslušníkovi za vykonávanie odborných prác pri záchrane ľudského života v horolezeckom teréne od V. stupňa obťažnosti vrátane alebo pri leteckej záchrane z podvesu pod vrtuľníkom a pri vysadzovaní z vrtuľníka alebo za vykonanie spustenia alebo vyťahovania na oceľovom lane alebo silonovom lane v dĺžke od 20 metrov do 100 metrov alebo za zlanenie s postihnutým patrí príplatok za každú hodinu tejto činnosti v sume, ktorou je 5 % z platovej tarify prvého platového stupňa prvej platovej triedy. Suma príplatku sa zaokrúhľuje na desať eurocentov smerom nahor.
(5)
Príslušníkovi za vykonávanie činností s výbušninami pod vodnou hladinou patrí príplatok za každú hodinu tejto činnosti v sume, ktorou je 5 % z platovej tarify prvého platového stupňa prvej platovej triedy; vtedy mu nepatrí príplatok podľa odseku 2. Suma príplatku sa zaokrúhľuje na desať eurocentov smerom nahor.
(6)
Príslušníkovi za vykonanie spustenia alebo vyťahovania na oceľovom lane alebo silonovom lane v dĺžke 100 metrov a viac patrí príplatok za každú hodinu tejto činnosti v sume, ktorou je 10 % z platovej tarify prvého platového stupňa prvej platovej triedy. Suma príplatku sa zaokrúhľuje na desať eurocentov smerom nahor.
(7)
Za vykonávanie činností podľa odsekov 2 až 6 sa považuje aj výcvik príslušníka a špecializovaná príprava.

§ 120
Odmena

(1)
Príslušníkovi možno poskytovať odmenu
a)
za kvalitné plnenie služobných úloh alebo za vykonanie služobných úloh nad rozsah činností vyplývajúcich z príslušného služobného miesta,
b)
za splnenie mimoriadnej služobnej úlohy alebo osobitne významnej služobnej úlohy, alebo vopred určenej služobnej úlohy, prípadne jej ucelenej etapy (cieľová odmena),
c)
pri dosiahnutí 50 rokov veku najviac v sume jeho mesačného služobného platu.
(2)
Návrh na poskytnutie odmeny príslušníkovi podľa odseku 1 vrátane jej sumy písomne odôvodní príslušný nadriadený.

§ 122
Náhrada za služobnú pohotovosť a náhrada za pohotovosť

(1)
Ak je príslušníkovi podľa § 92 ods. 1 určená služobná pohotovosť, patrí mu za každú hodinu tejto pohotovosti peňažná náhrada 15 % zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho služobného platu, a 30 % z tejto sumy, ak ide o deň služobného pokoja.
(2)
Ak je príslušníkovi podľa § 92 ods. 2 nariadená služobná pohotovosť, patrí mu za každú hodinu tejto pohotovosti peňažná náhrada
a)
50 % zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho služobného platu, ak ide o pohotovosť vykonávanú v mieste vykonávania jeho štátnej služby, a 100 % z tejto sumy, ak ide o deň služobného pokoja,
b)
15 % zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho služobného platu, ak ide o pohotovosť vykonávanú v mieste jeho pobytu, alebo na inom dohodnutom mieste, a 25 % z tejto sumy, ak ide o deň služobného pokoja,
c)
5 % zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho služobného platu, ak ide o pohotovosť vykonávanú s možnosťou použitia mobilných prostriedkov spojenia, a 10 % z tejto sumy, ak ide o deň služobného pokoja.
(3)
Náhrada za služobnú pohotovosť podľa odsekov 1 a 2 nepatrí za čas, v ktorom došlo počas jej trvania k vykonaniu štátnej služby; takéto vykonávanie štátnej služby je štátnou službou nadčas.
(4)
Príslušníkovi, na ktorého sa vzťahuje § 92 ods. 5, na základe rozhodnutia vedúceho služobného úradu patrí náhrada mesačne v sume 3,5 % až 25,4 % z platovej tarify prvého platového stupňa prvej platovej triedy. Podrobnosti o jej poskytovaní určí služobný predpis, ktorý vydá služobný úrad. Služobný úrad písomne oznámi príslušníkovi sumu peňažnej náhrady za pohotovosť zaokrúhlenú na 50 eurocentov nahor.

§ 128

(1)
Ak je príslušník preradený na inú funkciu, patrí mu tarifný plat zodpovedajúci novej funkcii odo dňa účinnosti preradenia.
(2)
Príplatok za riadenie patrí nadriadenému odo dňa vymenovania za nadriadeného podľa § 49 v pomernej sume zodpovedajúcej odslúženému času v mesiaci.
(3)
Príplatok za zastupovanie patrí príslušníkovi odo dňa zmeny štátnej služby podľa § 49 ods. 7 v pomernej sume zodpovedajúcej odslúženému času v mesiaci.
(4)
Tarifný plat vo vyššom platovom stupni a zvýšený tarifný plat podľa § 108 ods. 2 patrí príslušníkovi od prvého dňa mesiaca, v ktorom podľa § 105 dosiahol počet rokov praxe potrebný na postup do vyššieho platového stupňa alebo mu vznikol nárok na zvýšený tarifný plat.
(5)
Služobný úrad príslušníkovi písomne oznámi zmeny podľa odsekov 1 až 4 a zmeny ďalších príplatkov určených mesačnou sumou.

§ 131

(1)
V rámci vyjednávania o podmienkach vykonávania štátnej služby podľa § 190 sa každoročne dohodne zvýšenie stupnice platových taríf v závislosti od predpokladaného vývoja priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v podnikateľskej sfére a od zdrojových možností štátneho rozpočtu v príslušnom roku a termín účinnosti zvýšenej stupnice platových taríf. Zvýšené platové tarify sa zaokrúhľujú na 50 eurocentov nahor. Dohodnuté zvýšenie stupnice platových taríf a termín účinnosti jej zvýšenia sa zahrnú do návrhu zákona o štátnom rozpočte.
(2)
Ak sa kolektívna zmluva vyššieho stupňa neuzatvorí, zvýšenie stupnice platových taríf a termín účinnosti jej zvýšenia podľa odseku 1 navrhne vláda ako súčasť návrhu zákona o štátnom rozpočte.
(3)
Zvýšenú stupnicu platových taríf a termín jej účinnosti podľa odsekov 1 a 2 ustanoví vláda nariadením. Stupnica platových taríf uvedená v prílohe č. 2 stráca platnosť ustanovením zvýšenej stupnice platových taríf podľa prvej vety.

§ 134a

(1)
Príslušník nezodpovedá za škodu,
a)
ktorá vyplýva z rizika riadneho vykonávania štátnej služby,
b)
ktorú spôsobil pri odvracaní škody hroziacej na majetku alebo nebezpečenstva priamo hroziaceho životu alebo zdraviu, ak tento stav sám úmyselne nevyvolal a ak si počínal spôsobom primeraným okolnostiam,
c)
ktorú spôsobil pri plnení rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu jeho nadriadeného v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi a nadriadený na splnení tohto rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu trval, hoci ho príslušník na tento rozpor písomne upozornil. Písomné upozornenie sa nevyžaduje, ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania.
(2)
Ak škodu z nedbanlivosti spôsobil príslušník pri dopravnej nehode, možno v osobitne odôvodnených prípadoch od vymáhania náhrady škody celkom upustiť, najmä ak došlo k dopravnej nehode pri zásahu alebo bezprostredne po ňom alebo pri sťažených podmienkach a ak ide o prvé zavinenie príslušníka.

§ 135

Ak príslušník uhradil aspoň 70 % určenej náhrady škody a ak preukáže v štátnej službe mimoriadne výsledky, môže vedúci služobného úradu upustiť od vymáhania zvyšnej sumy náhrady škody; to sa nevzťahuje na škody, ktoré príslušník spôsobil úmyselne alebo podľa § 134ae ods. 3.

§ 136
Spoločné ustanovenia o zodpovednosti za škodu

(1)
Pri zodpovednosti služobného úradu za škodu rozhoduje o náhrade škody vedúci služobného úradu. Ak sa preukáže, že škodu zavinil aj poškodený príslušník, zodpovednosť služobného úradu sa pomerne obmedzí.
(2)
Služobný úrad je povinný nahradiť príslušníkovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak na základe dohody s príslušníkom poškodenú vec neuviedol do pôvodného stavu.
(3)
Ak ide o inú škodu na zdraví ako z dôvodu služobného úrazu alebo choroby z povolania, platí pre spôsob a rozsah jej náhrady ustanovenie o služobných úrazoch s obmedzením, že jednorazové mimoriadne odškodnenie a jednorazové odškodnenie pozostalým nepatrí.
(4)
Ak služobný úrad poškodenému uhradil škodu, má nárok na úhradu škody voči tomu, kto poškodenému za takúto škodu zodpovedá podľa osobitného predpisu,25) a to v rozsahu zodpovedajúcom miere tejto zodpovednosti voči poškodenému, ak sa vopred nedohodlo inak.
(5)
Ak ide o náhradu škody pri chorobách z povolania, má služobný úrad, ktorý škodu uhradil, nárok na úhradu voči všetkým zamestnávateľom, u ktorých postihnutý príslušník pracoval alebo vykonával štátnu službu za podmienok, z ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý, a to v rozsahu zodpovedajúcom času, počas ktorého pracoval alebo vykonával štátnu službu u týchto zamestnávateľov.

§ 137
Predmet konania

(1)
Konanie vo veciach služobného pomeru (ďalej len „konanie“) sa vzťahuje na veci týkajúce sa služobného pomeru okrem
a)
overovania osobitnej odbornej spôsobilosti podľa § 25 až 27 a overovania odbornej spôsobilosti príslušníkov Horskej záchrannej služby podľa osobitného predpisu14a),
b)
zriaďovania skúšobnej komisie, zriaďovania poradnej komisie, zriaďovania disciplinárnej komisie, zriaďovania komisie podľa § 41 ods. 1 a iných poradných orgánov zriaďovaných podľa tohto zákona alebo služobných predpisov,
c)
služobnej cesty podľa § 56 a 57,
d)
priznávania zložiek služobného príjmu podľa § 103, peňažnej náhrady za služobnú pohotovosť a peňažnej náhrady za pohotovosť podľa § 122,
e)
sociálneho zabezpečenia príslušníka podľa osobitného predpisu.17aaaa)
(2)
V konaní sa postupuje podľa tohto zákona.

§ 150

V konaní sa rozhoduje
a)
personálnym rozkazom pri
1.
vymenovaní do hodnosti, okrem vymenovania do hodnosti pri vzniku služobného pomeru podľa § 21 ods. 3,
2.
povýšení do hodnosti,
3.
prepožičaní hodnosti,
4.
prevelení,
5.
ukladaní disciplinárnych odmien podľa § 74 a odmien podľa § 120,
6.
zaradení a vyradení príslušníka do plánu vyrozumenia a zvozu podľa § 92 ods. 5,
b)
rozhodnutím v ostatných prípadoch

(ďalej len „rozhodnutie“).

§ 159

(1)
Služobný úrad je povinný vopred prerokovať s príslušným odborovým orgánom návrhy
a)
služobných predpisov týkajúcich sa služobného pomeru,
b)
opatrení na vytvorenie podmienok na riadne vykonávanie štátnej služby,
c)
opatrení, ktoré sa týkajú väčšieho počtu príslušníkov,
d)
podkladov potrebných na zostavenie systemizácie na príslušný kalendárny rok,
(2)
Ak sa príslušný odborový orgán nevyjadrí vo veciach uvedených v odseku 1 do desiatich dní odo dňa, keď mu bol písomný návrh doručený, postupuje sa ďalej bez jeho stanoviska.
(3)
Príslušný odborový orgán vykonáva kontrolu podmienok na vykonávanie štátnej služby v služobnom úrade. Pritom je oprávnený najmä
a)
delegovať svojich členov do poradných orgánov zriadených na prerokúvanie návrhov niektorých personálnych opatrení a zásadných opatrení v oblasti sociálneho zabezpečenia, rekreačnej a inej starostlivosti a hmotného zabezpečenia príslušníkov,
b)
vstupovať na miesta, kde sa vykonáva štátna služba,
c)
vyžadovať od nadriadených potrebné informácie a podklady,
d)
podávať návrhy na zlepšenie podmienok na riadne vykonávanie štátnej služby,
e)
vyžadovať od služobného úradu odstránenie zistených nedostatkov,
f)
vyžadovať od služobného úradu správu o tom, aké opatrenia boli vykonané na odstránenie nedostatkov zistených pri vykonávaní kontroly alebo na uskutočnenie návrhov, ktoré podal príslušný odborový orgán vykonávajúci túto kontrolu.
(4)
Služobný úrad rozhoduje o použití sociálneho fondu so súhlasom príslušného odborového orgánu.
(5)
Na účely uvedené v odseku 3 služobný úrad poskytuje príslušnému odborovému orgánu potrebné informácie, konzultácie, podklady a prihliada na jeho stanovisko.
(6)
V služobnom úrade, v ktorom nepôsobí odborová organizácia, zastupuje príslušníkov personálna rada alebo personálny dôverník v rozsahu ustanovenom v odsekoch 1 až 4.

§ 180
Zánik práv a povinností zo služobného pomeru

(1)
Uspokojením právo zanikne.
(2)
Právo musí byť uspokojené riadne a včas.
(3)
Právo treba uspokojiť na mieste na to určenom v rozhodnutí. Ak nie je miesto plnenia určené v rozhodnutí, je ním miesto pobytu alebo sídlo toho, koho právo sa má uspokojiť.
(4)
Ak nie je čas uspokojenia práva ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, musí sa právo uspokojiť do troch dní odo dňa, keď o uspokojenie oprávnený účastník požiadal.
(5)
Ak sa uspokojuje právo prostredníctvom pošty alebo peňažného ústavu, je právo uspokojené v okamihu doručenia plnenia alebo pripísaním na účet.
(6)
Ak to dovoľuje povaha plnenia, možno ho z dôležitých dôvodov týkajúcich sa toho, koho právo sa má uspokojiť, zložiť do súdnej úschovy, najmä ak odopiera prijať plnenie alebo ak nie je prítomný.
(7)
Príslušník aj služobný úrad sú povinní prijať i čiastočné plnenie, ak to neodporuje povahe práva, ktoré sa má uspokojiť.
(8)
Ak je príslušník povinný uspokojiť viac peňažných pohľadávok a plnenie nestačí na vyrovnanie všetkých, je vyrovnané to právo, o ktorom príslušník pri plnení vyhlási, že ho chce uspokojiť. Ak tak neurobí, je plnením uspokojené právo najskôr splatné.
(9)
Ak príslušník požiada služobný úrad, aby mohol právo uspokojiť v splátkach, môže mu služobný úrad povoliť primerané splátky. Ak ich plní v lehotách určených v rozhodnutí, ide o včasné a riadne plnenie.
(10)
Ak príslušník neplní niektorú zo splátok v určenej lehote, môže služobný úrad žiadať zaplatenie celého práva len vtedy, ak to bolo určené v právoplatnom rozhodnutí. Toto právo však môže služobný úrad použiť najneskôr do splatnosti najbližšej budúcej splátky.
(11)
Ak je rozhodnutím určené plnenie v splátkach a ak chce príslušník právo uspokojiť celkom, je služobný úrad povinný plnenie od neho prijať.
(12)
Účastník, ktorý včas a riadne neuspokojí právo druhého účastníka, je v omeškaní.
(13)
Účastník, ktorého peňažný nárok nebol včas a riadne uspokojený, môže požadovať úroky z omeškania v sume ustanovenej pre občianskoprávne vzťahy. Ak ide o omeškanie s plnením veci, zodpovedá účastník, ktorý včas a riadne neplnil, za jej stratu, poškodenie alebo zničenie; to neplatí, ak by k tejto škode došlo aj inak.
(14)
K omeškaniu nedôjde, ak druhý účastník včas a riadne ponúkané plnenie neprijme alebo neposkytne súčinnosť potrebnú na uspokojenie svojho práva. Ak ide o plnenie veci, znáša nebezpečenstvo jej straty, zničenia alebo poškodenia.
(15)
Služobný úrad alebo príslušník, ktorých právo sa uspokojilo, sú povinní vydať o tom potvrdenie, ak oň požiada ten, kto právo uspokojil.
(16)
Ak ten, koho právo sa má uspokojiť, odoprie vydať súčasne s prijatím plnenia o tom písomné potvrdenie, je ten, kto chce právo uspokojiť, oprávnený uspokojenie práva odoprieť.

§ 189
Kolektívne zmluvy

(1)
Na zabezpečenie oprávnených záujmov a potrieb príslušníkov, na zlepšenie podmienok výkonu štátnej služby, zdravotných, sociálnych a kultúrnych podmienok vrátane podmienok na využívanie voľného času sa uzatvárajú kolektívna zmluva vyššieho stupňa a podnikové kolektívne zmluvy. Pri uzatváraní kolektívnych zmlúv sa postupuje podľa osobitného predpisu,33) ak ďalej nie je ustanovené inak.
(2)
Rokovať o kolektívnej zmluve vyššieho stupňa a uzatvárať kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa môžu
a)
za príslušníkov zástupcovia príslušného vyššieho odborového orgánu, ktorých oprávnenie vyplýva zo stanov alebo z vnútorných predpisov vyššej odborovej organizácie,
b)
ministerstvo.

§ 190
Postup pri uzatváraní kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa

(1)
Kolektívne vyjednávanie sa začína predložením písomného návrhu na uzatvorenie kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa jednou zo zmluvných strán druhej zmluvnej strane. Druhá zmluvná strana je povinná začať vyjednávanie do 30 dní po predložení písomného návrhu.
(2)
Zmluvné strany sú povinné vzájomne spolu rokovať a poskytovať si potrebnú súčinnosť.
(3)
Podmienky vykonávania štátnej služby podľa § 189 ods. 1 upravené v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa zahrnie vláda do návrhu zákona o štátnom rozpočte.

§ 191
Kolektívny spor

(1)
Kolektívny spor podľa tohto zákona je spor o uzatvorenie kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa.
(2)
Kolektívny spor riešia zmluvné strany predovšetkým zmierovacím konaním.
(3)
Zmluvné strany si môžu v spore o uzatvorenie kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa určiť po vzájomnej dohode zmierovateľa.
(4)
Ak nedôjde k uzatvoreniu kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa po konaní pred zmierovateľom, zmluvné strany určia zmierovací výbor, ktorý sa skladá zo šiestich členov, z ktorých po troch navrhnú ministerstvo a vyššia odborová organizácia. Závery zmierovacieho výboru sú pre obidve zmluvné strany záväzné.

§ 193

Na služobný pomer príslušníkov sa použijú primerane ustanovenia § 39, § 85 a 86, § 88 až 90, § 95, 98, 105, § 109 až 117, § 137 a 138, § 142 a 143, § 145 až 152 ods. 1 a 2, § 177 a 178, § 222, 230 a § 232 až 240 Zákonníka práce.

§ 193a

Ustanovenia § 1 ods. 1, § 2 až 11, § 13 ods. 1 písm. b) až d) a ods. 7 časť vety pred bodkočiarkou, § 21 ods. 5, § 22 ods. 1, § 24, § 25 ods. 1 až 4, § 26 a 27, § 29 ods. 4, § 32 a 33, § 41 ods. 1 druhá veta, § 49 ods. 2 až 5, § 73 ods. 2, § 92 ods. 5, § 96 ods. 1, § 99 písm. d), § 101, § 103 ods. 5 časť vety za druhou spojkou, § 122 ods. 4, § 138 písm. b) až d), § 194 až 198a, § 200 až 209 sa na príslušníka Horskej záchrannej služby nevzťahujú.

3)  § 5 ods. 5, § 8 a 12 zákona č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme v znení neskorších predpisov.§ 35 ods. 3 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy.§ 2 zákona č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky.

25)  Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 469/2008 Z. z.

27a)  § 7 zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.§ 70 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov

Príloha č. 1 k zákonu č. 315/2001 Z. z.


CHARAKTERISTIKY PLATOVÝCH TRIED PRÍSLUŠNÍKOV HASIČSKÉHO A ZÁCHRANNÉHO ZBORU


1. PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: úplné stredné vzdelanie.
Rutinné činnosti pri príprave rozhodnutí spravidla s úplnými informáciami spracúvanými podľa presných postupov a podrobných pokynov pod odborným dozorom s bežnou psychickou záťažou, prípadne výkon štátnej služby vyžadujúci zvýšenú fyzickú záťaž so vzťahmi v rámci jedného kolektívu.
2. PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: úplné stredné vzdelanie, odborná prax viac ako jeden rok a osobitný kvalifikačný predpoklad podľa osobitného predpisu.
Samostatné rutinné opakujúce sa činnosti s premenlivými informáciami spracúvanými podľa rámcových pokynov alebo zaužívaného postupu s presne určenými výstupmi, so zodpovednosťou za výsledky ovplyvňujúce činnosť kolektívu. Zabezpečovanie časti zverenej agendy vyžadujúce koordinovanie činnosti v rámci organizačného útvaru.
3. PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: úplné stredné vzdelanie alebo vyššie odborné vzdelanie, odborná prax viac ako štyri roky a osobitný kvalifikačný predpoklad podľa osobitného predpisu.
Odborné činnosti pri príprave rozhodnutí alebo pri príprave správneho konania alebo súdneho konania zvládnuteľné v rámci existujúcich štandardov alebo samostatné zabezpečovanie menej zložitých agend vo vymedzenej časti štátnej služby so značným rozsahom väzieb v rámci súboru vykonávaných činností.
4. PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: úplné stredné vzdelanie alebo vyššie odborné vzdelanie, odborná prax viac ako šesť rokov a osobitný kvalifikačný predpoklad podľa osobitného predpisu.
Samostatné odborné činnosti alebo samostatné vykonávanie ucelených agend s rozhodovacou právomocou na príslušnom úseku štátnej služby. Odborná príprava rozhodnutí na prvom stupni správneho konania alebo súdneho konania. Samostatné činnosti vyžadujúce spoluprácu aj s inými organizačnými útvarmi v služobnom úrade.
5. PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: vyššie odborné vzdelanie alebo bakalárske vzdelanie a osobitný kvalifikačný predpoklad podľa osobitného predpisu.
Príprava rozhodnutí na koordinovanie a usmerňovanie aktivít vo vymedzenej časti štátnej služby v orgánoch miestnej štátnej správy, v územných orgánoch štátnej správy, orgánoch alebo úradoch, ktoré vykonávajú štátne záležitosti. Odborná príprava rozhodnutí v druhom stupni správneho konania na príslušnom úseku štátnej správy vrátane účasti na kontrole.
6. PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: bakalárske vzdelanie alebo vysokoškolské vzdelanie, odborná prax viac ako tri roky a osobitný kvalifikačný predpoklad podľa osobitného predpisu.
Samostatné odborné spracúvanie rozhodnutí a vykonávanie kontroly. Rozhodovanie na druhom stupni správneho konania. Samostatné ucelené odborné činnosti v príslušnom odbore štátnej služby alebo na príslušnom úseku štátnej správy. Riadenie, koordinovanie a usmerňovanie aktivít vo vymedzenom úseku štátnej služby v orgánoch miestnej štátnej správy, územných orgánoch štátnej správy, orgánoch alebo úradoch, ktoré vykonávajú štátne záležitosti.
7. PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie, odborná prax viac ako šesť rokov a osobitný kvalifikačný predpoklad podľa osobitného predpisu.
Samostatné odborné špecializované činnosti spočívajúce najmä v analytickej činnosti, vo vyhodnocovaní výsledkov a v príprave podkladov na rozhodovanie v otázkach spadajúcich do rozsahu kompetencie ministerstva alebo iného ústredného orgánu štátnej správy (ďalej len „ústredný orgán štátnej správy“), alebo iného orgánu štátnej správy v príslušnom odbore štátnej služby. Tvorba opatrení v príslušnom odbore štátnej služby s celospoločenským dosahom. Kontrolná a inšpekčná činnosť vrátane vydávania rozhodnutí v príslušnom odbore štátnej služby. Koordinovanie činností orgánov štátnej správy a obcí na úrovni okresu alebo na úrovni kraja. Tvorba právnych predpisov podľa splnomocnení ustanovených zákonom s regionálnou pôsobnosťou alebo s celoštátnou pôsobnosťou. Tvorba a koordinovanie kompetencií a programov rozvoja v odbore štátnej služby s dôsledkami na územie okresu.
8. PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie, odborná prax viac ako deväť rokov a osobitný kvalifikačný predpoklad podľa osobitného predpisu.
Koncepčné alebo metodické činnosti na úrovni ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti. Koordinovanie štátnej služby alebo častí zložitých systémov na úrovni ústredného orgánu štátnej správy v príslušnom odbore štátnej služby alebo iného orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti na celoštátnej úrovni. Kontrolná a inšpekčná činnosť s celospoločenským dosahom. Normotvorná činnosť vo vymedzenej oblasti v príslušnom odbore štátnej služby na úrovni ústredného orgánu štátnej správy alebo iného orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti na celoštátnej úrovni. Koncepčná, systémová činnosť pri tvorbe opatrení so zodpovednosťou za rozhodnutia s dôsledkami na územie kraja.
9. PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie, odborná prax viac ako deväť rokov a osobitný kvalifikačný predpoklad podľa osobitného predpisu.
Tvorba štátnej politiky v príslušnej oblasti na úrovni ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti na celoštátnej úrovni. Koordinovanie celoštátneho alebo medzištátneho systému s najširšími vonkajšími a vnútornými väzbami na ďalšie zložité a rozsiahle systémy rôznych odborov a smerov s dôsledkami za rozhodnutia s celoštátnym alebo medzinárodným dosahom na úrovni ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátnu správu na celoštátnej úrovni, alebo orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti na celoštátnej úrovni. Koncepčná a normotvorná činnosť zásadných legislatívnych opatrení na úrovni ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti na celoštátnej úrovni alebo s medzinárodným dosahom.

Príloha č. 1a k zákonu č. 315/2001 Z. z.


CHARAKTERISTIKY PLATOVÝCH TRIED PRÍSLUŠNÍKOV HORSKEJ ZÁCHRANNEJ SLUŽBY


1. PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: úplné stredné vzdelanie.
Rutinné činnosti súvisiace so záchranárskou prácou v horskom teréne s úplnými informáciami podľa presných pokynov a postupov pri bežnej psychickej záťaži pod odborným dozorom.
2. PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: úplné stredné vzdelanie, osobitný kvalifikačný predpoklad podľa osobitného predpisu.
Samostatné činnosti súvisiace so záchranárskou prácou v horskom teréne s premenlivými informáciami podľa presných pokynov a postupov, so zodpovednosťou za výsledky.
3. PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: úplné stredné vzdelanie, osobitný kvalifikačný predpoklad podľa osobitného predpisu.
Odborná prax viac ako dva roky.
Samostatné odborné činnosti súvisiace so záchranárskou prácou v horskom teréne podľa presných postupov.
4. PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: úplné stredné vzdelanie alebo vyššie odborné vzdelanie, osobitný kvalifikačný predpoklad podľa osobitného predpisu. Odborná prax viac ako štyri roky.
Samostatné odborné činnosti súvisiace so záchranárskou prácou v horskom teréne alebo samostatné vykonávanie ucelených agend s rozhodovacou právomocou na zverenom úseku.
5. PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: vyššie odborné vzdelanie alebo bakalárske vzdelanie, osobitný kvalifikačný predpoklad podľa osobitného predpisu.
Samostatné odborné špecializované činnosti na úseku preventívnych opatrení, meteorologických a snehomerných pozorovaní a odborného vzdelávania.
6. PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: bakalárske vzdelanie alebo vysokoškolské vzdelanie, osobitný kvalifikačný predpoklad podľa osobitného predpisu. Odborná prax viac ako tri roky.
Samostatné vykonávanie ucelených agend s rozhodovacou právomocou na zverenom úseku. Riadenie, koordinovanie a usmerňovanie aktivít v činnostiach súvisiacich so záchranárskou prácou v horskom teréne.
7. PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie, odborná prax viac ako šesť rokov a osobitný kvalifikačný predpoklad podľa osobitného predpisu.
Samostatné odborné, organizačné a preventívne činnosti v členení podľa organizačnej štruktúry.
8. PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie, odborná prax viac ako osem rokov a osobitný kvalifikačný predpoklad podľa osobitného predpisu.
Samostatné odborné, organizačné a špecializované činnosti v členení podľa organizačnej štruktúry. Koncepčné, metodické, normotvorné činnosti na úrovni celoštátnej pôsobnosti v danej oblasti.
9. PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie, odborná prax viac ako osem rokov a osobitný kvalifikačný predpoklad podľa osobitného predpisu.
Tvorba štátnej politiky v príslušnej oblasti na celoštátnej úrovni. Koordinovanie celoštátneho alebo medzištátneho systému s najširšími vonkajšími a vnútornými väzbami na ďalšie zložité a rozsiahle systémy rôznych odborov a smerov s dôsledkami za rozhodnutia s celoštátnym alebo medzinárodným dosahom. Koncepčná a normotvorná činnosť zásadných legislatívnych opatrení na celoštátnej úrovni alebo s medzinárodným dosahom.

Príloha č. 2 k zákonu č. 315/2001 Z. z.


STUPNICA PLATOVÝCH TARÍF PRÍSLUŠNÍKOV HASIČSKÉHO A ZÁCHRANNÉHO ZBORU A PRÍSLUŠNÍKOV HORSKEJ ZÁCHRANNEJ SLUŽBY(v eurách mesačne)
Platový stupeň Počet rokov praxe Stupnica platových taríf podľa platových tried a platových stupňov Platová trieda 1 2 3 4 5 6 7 8 9 1 do 2 468,50 491,50 518,00 554,50 594,50 629,50 672,50 715,50 758,50 2 od 2 do 4 497,00 521,50 550,00 588,50 631,00 668,00 713,50 759,50 805,00 3 od 4 do 6 525,50 551,50 581,50 622,50 667,00 706,50 754,50 803,00 851,50 4 od 6 do 9 554,50 581,50 613,00 656,00 703,50 744,50 795,50 846,50 898,00 5 od 9 do 12 583,00 611,50 644,50 690,00 739,50 783,00 836,50 890,00 944,00 6 od 12 do 15 611,50 641,50 676,00 724,00 775,50 821,00 877,50 934,00 990,00 7 od 15 do 18 640,00 671,50 707,50 757,50 812,00 859,50 918,50 977,50 1 036,50 8 od 18 do 21 668,50 701,50 739,50 791,50 848,50 898,00 959,50 1 021,50 1 082,50 9 od 21 do 24 697,00 731,50 771,00 825,00 884,50 936,50 1 000,50 1 065,00 1 129,00 10 od 24 do 28 725,50 761,50 802,50 859,00 920,50 975,00 1 041,50 1 108,50 1 175,50 11 od 28 do 32 754,00 791,50 834,00 893,00 957,00 1 013,00 1 082,50 1 152,00 1 221,50 12 nad 32 782,50 821,50 865,50 926,50 993,50 1 051,50 1 123,50 1 196,00 1 268,00

Príloha č. 3 k zákonu č. 315/2001 Z. z.


PERCENTUÁLNY PODIEL PRÍPLATKU ZA RIADENIE NADRIADENÝM V HASIČSKOM A ZÁCHRANNOM ZBORE A V HORSKEJ ZÁCHRANNEJ SLUŽBE



1. Ministerstvo – Prezídium Hasičského a záchranného zboru Nadriadení Percentuálny podiel príplatkuza riadenie mesačne 1.1 vedúci oddelenia 9 – 40 1.2 riaditeľ odboru 15 – 50 1.3 viceprezident zboru 20 – 70 1.4 prezident zboru 30 – 80 2. Ministerstvo – Zariadenie Hasičského a záchranného zboru Nadriadení Percentuálny podiel príplatku za riadenie mesačne 2.1 veliteľ družstva 5 – 20 2.2 veliteľ čaty 8 – 30 2.3 veliteľ zmeny 8 – 30 2.4 veliteľ hasičskej stanice 8 – 30 2.5 vedúci oddelenia 8 – 30 2.6 zástupca riaditeľa zariadenia alebo zástupca veliteľa zariadenia 9 – 40 2.7 riaditeľ zariadenia alebo veliteľ zariadenia 15 – 50 3. Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru alebo pracovisko Hasičského a záchranného zboru Nadriadení Percentuálny podiel príplatkuza riadenie mesačne 3.1 veliteľ družstva 5 – 20 3.2 veliteľ zmeny 8 – 30 3.3 veliteľ hasičskej stanice 8 – 30 3.4 vedúci pracoviska 9 – 40 3.5 vedúci oddelenia 9 – 40 3.6 riaditeľ 15 – 50 4. Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru Nadriadení Percentuálny podiel príplatkuza riadenie mesačne 4.1 veliteľ družstva 5 – 20 4.2 veliteľ zmeny 8 – 30 4.3 veliteľ hasičskej stanice 8 – 30 4.4 vedúci oddelenia 8 – 30 4.5 riaditeľ 10 – 40 5. Hasičský a záchranný útvar hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy Nadriadení Percentuálny podiel príplatkuza riadenie mesačne 2.1 veliteľ družstva 5 – 20 2.2 veliteľ čaty 8 – 30 2.3 veliteľ zmeny 8 – 30 2.4 veliteľ hasičskej stanice 8 – 30 2.5 vedúci oddelenia 8 – 30 2.6 zástupca veliteľa 9 – 40 2.7 veliteľ 15 – 50 6.Horská záchranná služba Nadriadení Percentuálny podiel príplatkuza riadenie mesačne 5.1 riaditeľ strediska 10 – 30 5.2 vedúci oddelenia 15 – 20 5.3 zástupca riaditeľa 20 – 40 5.4 riaditeľ 30 – 60.

Príloha č. 4 k zákonu č. 315/2001 Z. z.


ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNYCH AKTOV EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV A EURÓPSKEJ ÚNIE


1. Smernica Rady 91/533/EHS zo 14. októbra 1991 o povinnosti zamestnávateľa informovať zamestnancov o podmienkach vzťahujúcich sa na zmluvu alebo na pracovno-právny vzťah (Ú. v. ES L 288, 18. 10. 1991).
2. Smernica Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok, pracovníčok krátko po pôrode a dojčiacich pracovníčok (desiata individuálna smernica v zmysle článku 16 (1) smernice 89/391/EHS) (Ú. v. ES L 348, 28. 11. 1992).
3. Smernica Rady 89/391/EHS z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci (Ú. v. ES L 183, 29. 06. 1989) v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1882/2003 z 29. septembra 2003, ktorým sa upravujú podľa rozhodnutia Rady 1999/468/ES ustanovenia týkajúce sa výborov, ktoré pomáhajú Komisii pri výkone jej vykonávacích právomocí ustanovených v nástrojoch, ktoré podliehajú postupu uvedenému v článku 251 Zmluvy o založení ES (Ú. v. EÚ L 284, 31. 10. 2003).
4. Smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (Ú. v. ES L 180, 19. 07. 2000).
5. Smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (Ú. v. ES L 303, 2. 12. 2000).
6. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2002 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (Ú. v. ES L 299, 18. 11. 2003).
7. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (Ú. v. EÚ L 204, 26. 7. 2006).