Zákon o Hasičskom a záchrannom zbore 315/2001 účinný od 01.01.2012 do 31.12.2012

§ 3
Úlohy zboru

(1)
Zbor
a)
plní úlohy štátnej správy na úseku ochrany pred požiarmi,1)
b)
vykonáva štátny požiarny dozor,
c)
plní úlohy pri zdolávaní požiarov, pri poskytovaní pomoci a vykonávaní záchranných prác pri haváriách, živelných pohromách a iných mimoriadnych udalostiach a pri ochrane životného prostredia,
d)
poskytuje pomoc pri ohrození života a zdravia fyzických osôb, majetku právnických osôb a fyzických osôb,
e)
vykonáva záchranné práce pri núdzovom odstraňovaní stavieb a ľadových bariér,
f)
zabezpečuje jednotné uplatňovanie technických požiadaviek protipožiarnej bezpečnosti, posudzovania zhody a vykonávanie dohľadu nad výrobkami,2)
g)
plní úlohy v oblasti výchovy, vzdelávania a odbornej prípravy na úseku ochrany pred požiarmi a v oblasti preventívno-výchovného pôsobenia,
h)
plní úlohy na úseku materiálneho vybavenia a technického zabezpečenia súvisiace s vykonávaním činností zboru,
i)
plní ďalšie úlohy podľa osobitných predpisov.2a)
(2)
Zbor sa podieľa
a)
na plnení úloh pri odsune ranených a chorých najmä pri požiaroch, haváriách, živelných pohromách a iných mimoriadnych udalostiach a na poskytovaní zdravotnej starostlivosti za podmienok ustanovených v osobitných predpisoch,2b)
b)
na zabezpečovaní núdzového zásobovania a núdzového ubytovania obyvateľstva a na poskytovaní humanitárnej pomoci,
c)
na likvidácii ohnísk nákaz zvierat,
d)
v rozsahu vymedzenom osobitnými predpismi3) aj na plnení úloh integrovaného záchranného systému, civilnej ochrany, pri príprave na obranu štátu a úloh súvisiacich s mobilizačnými prípravami,
e)
na plnení úloh vedecko-technického rozvoja na úseku ochrany pred požiarmi.
(3)
Zbor je oprávnený, ak je to potrebné na plnenie jeho úloh, vyhotovovať obrazové alebo iné záznamy o priebehu zásahu, záchranných prácach alebo pri zisťovaní príčin vzniku požiarov vrátane príjmu tiesňového volania a uchovávať ich po dobu troch rokov odo dňa ich vzniku; tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitných predpisov.3a)
(4)
Zbor spolupracuje pri plnení svojich úloh so štátnymi orgánmi, s orgánmi samosprávy, právnickými osobami, občianskymi združeniami a s fyzickými osobami.
(5)
Zbor sa môže podieľať na materiálno-technickom vybavení Dobrovoľnej požiarnej ochrany Slovenskej republiky a iných občianskych združení, ktoré sa zúčastňujú na plnení úloh na úseku ochrany pred požiarmi na základe dohody; ustanovenia osobitného predpisu3b) sa v tomto prípade nepoužijú.
(6)
Zbor spolupracuje pri riešení otázok na úseku ochrany pred požiarmi s príslušnými orgánmi iných štátov a s medzinárodnými organizáciami.
(7)
Zbor poskytuje pomoc iným štátom v rozsahu medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.4)

§ 4

(1)
Zbor tvoria
a)
prezídium zboru,
b)
krajské riaditeľstvá zboru,
c)
okresné riaditeľstvá zboru,
d)
Hasičský a záchranný útvar hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy,
e)
zariadenia zboru,
f)
pracoviská zboru.
(2)
Zbor riadi prezident zboru. Prezidenta zboru vymenúva a odvoláva minister.
(3)
Prezídium zboru je súčasťou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“).
(4)
Ministerstvo môže zriadiť alebo zrušiť zariadenia zboru i mimo svojho sídla.
(5)
Krajské riaditeľstvo zboru riadi riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva minister na návrh prezidenta zboru.
(6)
Krajské riaditeľstvo zboru je právnickou osobou. Krajské riaditeľstvo zboru je rozpočtovou organizáciou zapojenou finančnými vzťahmi na rozpočet ministerstva.
(7)
Krajské riaditeľstvo zboru so súhlasom prezídia zboru môže zriadiť alebo zrušiť pracovisko krajského riaditeľstva zboru i mimo jeho sídla.
(8)
Okresné riaditeľstvo zboru riadi riaditeľ, ktorého na návrh riaditeľa krajského riaditeľstva zboru vymenúva a odvoláva prezident zboru. Hasičský a záchranný útvar hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy riadi veliteľ, ktorého na návrh riaditeľa krajského riaditeľstva zboru vymenúva a odvoláva prezident zboru.
(9)
Okresné riaditeľstvo zboru a Hasičský a záchranný útvar hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy konajú a rozhodujú v administratívnoprávnych veciach samostatne.
(10)
Vnútornú organizáciu zboru určuje prezident zboru.
(11)
Prezident zboru na zabezpečenie plnenia úloh zboru zriaďuje odborné služby. Odbornou službou sa rozumie strojná služba, protiplynová služba, spojovacia služba, hasičská a záchranná služba a povodňová záchranná služba.

§ 5

(1)
Sídlom krajského riaditeľstva zboru je spravidla obec, ktorá je sídlom kraja.
(2)
Sídla okresných riaditeľstiev zboru a Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, územné obvody krajských riaditeľstiev zboru, Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a okresných riaditeľstiev zboru, ako aj sídla hasičských staníc ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
(3)
Obec, ktorá je sídlom krajského riaditeľstva zboru alebo okresného riaditeľstva zboru, alebo hasičskej stanice, zabezpečí na jeho umiestnenie primerané kancelárske a iné nebytové priestory.5)

§ 8

(1)
Na vykonanie zásahu8) podľa § 7 ods. 2 príslušník zabezpečí prítomnosť nezaujatej osoby; nemusí tak urobiť, ak by mohlo dôjsť k ohrozeniu jej života alebo zdravia alebo ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania.
(2)
Po vykonaní zásahu je príslušník povinný bezodkladne upovedomiť príslušný orgán Policajného zboru o vykonaní zásahu.
(3)
Na vstup do vojenských objektov, objektov Zboru väzenskej a justičnej stráže, Policajného zboru, Národného bezpečnostného úradu a Slovenskej informačnej služby sa vzťahujú osobitné predpisy.9)
(4)
Po vykonaní činnosti podľa § 7 ods. 5 v rámci zásahu je príslušník povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť o svojej činnosti zodpovednú osobu vlastníka, správcu alebo užívateľa vyhradeného technického zariadenia, na ktorom bola v súvislosti so zásahom vykonávaná činnosť.

§ 12

(1)
Štátnou službou príslušníkov sa na účely tohto zákona rozumie plnenie úloh zboru príslušníkom v služobnom úrade. Štátna služba sa vykonáva v služobnom pomere.
(2)
Príslušníkom sa na účely tohto zákona rozumie fyzická osoba, ktorá je v služobnom pomere podľa tohto zákona.
(3)
Plnením úloh uvedených v odseku 1 sa rozumie aj plnenie úloh príslušníkov na úseku riadenia, rozhodovania, kontroly, odbornej prípravy rozhodnutí, odbornej prípravy návrhov zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, odbornej prípravy podkladov na vykonávanie štátnych záležitostí a uplatňovania právnych vzťahov v osobnom úrade podľa tohto zákona a osobitných predpisov.
(4)
Miestom vykonávania štátnej služby na účely tohto zákona je obec alebo inak určené miesto, v ktorom je príslušník zaradený na výkon štátnej služby.
(5)
Služobný pomer sa zakladá k štátu.
(6)
Na právne vzťahy príslušníkov pri vykonávaní štátnej služby sa vzťahuje Zákonník práce, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon.
(7)
Na právne vzťahy zamestnancov, ktorí neplnia úlohy zboru podľa odseku 3, § 3 ods. 1 a 2 alebo podľa osobitného predpisu9a) a sú zamestnancami ministerstva, krajského riaditeľstva zboru alebo Horskej záchrannej služby, sa vzťahuje osobitný predpis.10)
(8)
Na účely zistenia, či občan spĺňa podmienky prijatia do služobného pomeru, ako aj počas trvania služobného pomeru príslušníka a 50 rokov po jeho skončení alebo zániku, je služobný úrad oprávnený podľa osobitného predpisu10a) spracúvať osobné údaje uvedené v § 17 o občanovi, príslušníkovi, o príslušníkovi, ktorému sa skončil služobný pomer (ďalej len „bývalý príslušník“), a príslušníkovi, ktorému zanikol služobný pomer.

§ 13

(1)
V služobnom úrade v mene štátu koná a vo veciach služobného pomeru podľa tohto zákona rozhoduje vedúci služobného úradu. Vedúcim služobného úradu je
a)
minister vo vzťahu k
1.
prezidentovi zboru,
2.
príslušníkom zaradeným na vykonávanie služobných činností na iný útvar ministerstva ako prezídium (ďalej len „iný útvar ministerstva“) a príslušníkom zaradeným na plnenie úloh pre zbor na iný orgán štátnej správy, alebo v rozsahu ním ustanovenom iná osoba podľa odseku 2,
b)
prezident zboru vo vzťahu k príslušníkom zaradeným na prezídiu zboru a ním riadených zariadeniach zboru a k riaditeľom krajských riaditeľstviev zboru,
c)
riaditeľ krajského riaditeľstva zboru vo vzťahu k príslušníkom zaradeným na krajskom riaditeľstve zboru a ním zriadených pracoviskách, k riaditeľom okresných riaditeľstiev zboru a k príslušníkom zaradeným na okresných riaditeľstvách zboru a riaditeľ Krajského riaditeľstva zboru v Bratislave aj vo vzťahu k veliteľovi Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a k príslušníkom zaradeným na Hasičskom a záchrannom útvare hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, ak tento zákon neustanovuje inak,
d)
riaditeľ Horskej záchrannej služby vo vzťahu k príslušníkom Horskej záchrannej služby.
(2)
Nadriadeným môže byť len príslušník, ktorý je vymenovaný do stálej štátnej služby; to neplatí, ak ide o ministra. Ak je príslušník zaradený na vykonávanie služobných činností na iný útvar ministerstva alebo na plnenie úloh pre zbor na iný orgán štátnej správy, jeho nadriadeným môže byť aj príslušník v štátnej službe,10b) vedúci štátny zamestnanec10c) alebo vedúci zamestnanec.10d)
(3)
Služobným úradom na účely tohto zákona sa rozumie
a)
ministerstvo,
b)
krajské riaditeľstvo zboru,
c)
Horská záchranná služba.
(4)
Osobným úradom vo veci uplatňovania služobného pomeru je úrad, ktorý je osobitným útvarom služobného úradu, v ktorom príslušník vykonáva štátnu službu.
(5)
Osobným úradom vedúceho služobného úradu je osobný úrad jeho nadriadeného; úlohy služobného úradu a osobného úradu prezidenta zboru plní organizačný útvar ministerstva určený ministrom.
(6)
Osobný úrad zabezpečuje aj uplatňovanie právnych vzťahov zamestnancov, ktorí neplnia úlohy zboru podľa § 3, § 12 ods. 3 alebo podľa osobitného predpisu.9a)

§ 17

(1)
Príslušníkom môže byť štátny občan Slovenskej republiky starší ako 18 rokov, ktorý o prijatie písomne požiada, ak
a)
je bezúhonný a nebol prepustený zo štátnej služby podľa § 77 písm. c) až e) alebo uplynuli tri roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o prepustení podľa § 77 písm. c) až e),
b)
má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,
c)
spĺňa kvalifikačné predpoklady na vykonávanie funkcie, do ktorej má byť vymenovaný,
d)
je zdravotne, fyzicky a psychicky spôsobilý na vykonávanie služby,
e)
ovláda štátny jazyk,11)
f)
ovláda cudzí jazyk, ak túto požiadavku na vykonávanie štátnej služby určí služobný úrad v služobnom predpise,
g)
má pobyt na území Slovenskej republiky.12)
(2)
Za bezúhonného sa na účely tohto zákona považuje občan, ktorý nebol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin proti životu a zdraviu, za úmyselný trestný čin proti slobode a ľudskej dôstojnosti, za úmyselný trestný čin proti republike, za úmyselný trestný čin proti poriadku vo verejných veciach alebo ktorý nebol právoplatne odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody. Na právoplatné odsúdenie sa prihliada, aj keď bolo zahladené podľa osobitného predpisu,12a) alebo ak sa podľa osobitného predpisu12a) na občana hľadí, ako keby nebol za taký trestný čin odsúdený. Bezúhonnosť sa preukazuje odpisom z registra trestov13) nie starším ako tri mesiace.
(3)
Zdravotnú spôsobilosť v prijímacom konaní posudzuje služobný posudkový lekár podľa § 102d lekárskym posudkom na základe záverov vyšetrenia uchádzača o prijatie do služobného pomeru (ďalej len „uchádzač“) lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo v pôsobnosti ministerstva.
(4)
Posudzovanie psychickej spôsobilosti na účely tohto zákona vykonáva psychológ zboru. Podrobnosti o posudzovaní psychickej spôsobilosti a o spôsobe jej posudzovania ustanoví ministerstvo služobným predpisom.
(5)
Podmienku štátneho občianstva Slovenskej republiky a podmienky uvedené v odseku 1 písm. a) až d) a g) musí príslušník spĺňať po celý čas trvania služobného pomeru.
(6)
Služobný úrad je oprávnený na účely zistenia, či uchádzač spĺňa podmienky prijatia do služobného pomeru, spracúvať o jeho osobe tieto údaje:
a)
meno, priezvisko a rodné číslo, titul, vedeckú hodnosť,
b)
dátum a miesto narodenia,
c)
adresu pobytu,
d)
štátne občianstvo,
e)
číslo občianskeho preukazu, miesto a dátum jeho vydania,
f)
vzdelanie, prehľad absolvovaných škôl,
g)
jazykové vedomosti,
h)
prehľad predchádzajúcich zamestnávateľov aj s pracovným zaradením a pracovnými činnosťami,
i)
miesto a čas povinnej vojenskej služby, ďalšej služby v ozbrojených silách, ozbrojenom bezpečnostnom zbore alebo ozbrojenom zbore, Národnom bezpečnostnom úrade a Slovenskej informačnej službe, dosiahnutú hodnosť,
j)
všetky vznesené obvinenia z trestného činu voči osobe,
k)
zdravotnú klasifikáciu z lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti,
l)
závery psychologického vyšetrenia o duševnej spôsobilosti.
(7)
Na účely odseku 5 je služobný úrad oprávnený spracúvať a uchovávať osobné údaje o príslušníkovi podľa odseku 6 po celý čas trvania služobného pomeru a na účely tohto zákona aj po skončení služobného pomeru.

§ 20
Prijímacie konanie

(1)
Prijímacie konanie sa začína podaním žiadosti uchádzača.
(2)
Ak je to v záujme služobného úradu, vedúci služobného úradu alebo ním poverený príslušník vykoná s uchádzačom informatívny pohovor, počas ktorého ho oboznámi so základnými právami a povinnosťami vyplývajúcimi zo služobného pomeru, najmä s podmienkami štátnej služby a s platovými a inými náležitosťami. Z informatívneho pohovoru sa vyhotovuje písomný záznam.
(3)
V prijímacom konaní uchádzač predloží
a)
písomnú žiadosť o prijatie do služobného pomeru,
b)
vyplnený dotazník,
c)
životopis,
d)
osobné doklady, najmä rodný list, doklady o dosiahnutom vzdelaní alebo osvedčené odpisy alebo osvedčené fotokópie týchto osobných dokladov,
e)
vojenskú knižku alebo iný doklad preukazujúci vykonanie vojenskej služby, náhradnej služby alebo civilnej služby, ak ide o uchádzača, ktorý vykonal vojenskú službu, náhradnú službu alebo civilnú službu,
f)
potvrdenie lekára so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo o spôsobilosti uchádzača podrobiť sa previerke fyzickej zdatnosti podľa odseku 6.
(4)
Uchádzač, ktorý žiada o opätovné prijatie do služobného pomeru, je povinný predložiť aj doklad o započítaných rokoch podľa § 161 ods. 15 a 16; to neplatí, ak v predchádzajúcom služobnom pomere vykonával štátnu službu v tej istej zložke.
(5)
Uchádzača možno požiadať o predloženie pracovného posudku alebo posudku o služobnej činnosti z posledného zamestnania alebo z predchádzajúcich zamestnaní; možno ho tiež požiadať o predloženie ďalších dokladov potrebných na overenie jeho spôsobilosti na vykonávanie štátnej služby v zbore.
(6)
Na posúdenie spôsobilosti uchádzača na vykonávanie funkcie v zbore sa uchádzač musí podrobiť lekárskemu vyšetreniu, previerke fyzickej zdatnosti a psychologickému vyšetreniu. Ak uchádzač jednej z podmienok nevyhovel, prijímacie konanie sa ukončí.
(7)
Prijímacie konanie sa končí
a)
vydaním rozhodnutia o prijatí do služobného pomeru,
b)
zamietnutím žiadosti o prijatie do služobného pomeru z dôvodu, že v služobnom úrade nie je voľné miesto, ktorého sa týka žiadosť o prijatie do služobného pomeru,
c)
späťvzatím žiadosti o prijatie do služobného pomeru,
d)
zamietnutím žiadosti o prijatie do služobného pomeru bez zdôvodnenia, alebo
e)
úmrtím uchádzača.
(8)
Uchádzač, ktorý žiada o prijatie do služobného pomeru, musí byť o výsledku prijímacieho konania písomne vyrozumený do 30 dní od skončenia prijímacieho konania, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa podania žiadosti o prijatie do služobného pomeru.
(9)
Služobný úrad eviduje uchádzača, ktorý splnil podmienky na prijatie do služobného pomeru a jeho výsledky lekárskeho vyšetrenia, previerky fyzickej zdatnosti a psychologického vyšetrenia po dobu jedného roka. Evidovaného uchádzača o prijatie do služobného pomeru možno vymenovať na voľné funkčné miesto s tým, že možno využiť jeho výsledky lekárskeho vyšetrenia, previerky fyzickej zdatnosti a psychologického vyšetrenia.
(10)
Náklady súvisiace s prijímacím konaním uhrádza uchádzač.
(11)
Podrobnosti o prijímacom konaní ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 21
Vznik služobného pomeru

(1)
Služobný pomer vzniká vymenovaním do funkcie dňom určeným v písomnom rozhodnutí o vymenovaní a zložením služobnej prísahy. Súčasne s rozhodnutím o vymenovaní sa príslušníkovi odovzdá písomné oznámenie o dĺžke odbornej praxe a započítanej praxe, o sume a zložení služobného platu, o týždennom služobnom čase a o dĺžke dovolenky.
(2)
Vymenovanie podľa odseku 1 vykoná vedúci služobného úradu; ak ide o vymenovanie do služobného pomeru uchádzača, ktorému sa započítavajú doby trvania služobného pomeru na vznik nároku na dávky sociálneho zabezpečenia podľa osobitného predpisu,15a) je podmienkou vymenovania súhlas prezidenta zboru. Vymenovanie do štátnej služby na funkciu možno uskutočniť, ak funkcia podľa schválenej systemizácie je vytvorená a je voľná. Voľné miesto sa prednostne obsadzuje aj bez prijímacieho konania príslušníkom zaradeným mimo činnej štátnej služby podľa § 52 ods. 1.
(3)
Rozhodnutie o vymenovaní príslušníka do štátnej služby musí obsahovať
a)
meno a priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, pridelené evidenčné číslo a miesto pobytu,
b)
deň vzniku služobného pomeru,
c)
druh štátnej služby,
d)
funkciu, do ktorej je vymenovaný,
e)
služobný úrad vrátane obce sídla služobného úradu, organizačnú jednotku a miesto vykonávania štátnej služby, ktorým je obec alebo inak určené miesto,
f)
dĺžku kratšieho služobného času, ak bol povolený,
g)
hodnosť, do ktorej je vymenovaný,
h)
dĺžku skúšobnej lehoty,
i)
dĺžku trvania služobného pomeru, ak sa uchádzač prijíma do dočasnej štátnej služby.
(4)
Proti rozhodnutiu o vymenovaní príslušníka do štátnej služby sa nemožno odvolať.
(5)
Príslušníkovi v štátnej službe podľa najnáročnejšej činnosti, ktorú má v príslušnej funkcii vykonávať v súlade s prílohou č. 1, patrí funkcia v 1. až 9. platovej triede takto:
funkcia platová trieda hasič 1 hasič záchranár 2 technik-strojník inšpektor 3 hasič záchranár špecialista technik špecialista samostatný inšpektor 4 vedúci technik špecialista odborný inšpektor 5 samostatný odborný inšpektor 6 samostatný odborný inšpektor špecialista 7 vrchný inšpektor 8 vrchný inšpektor špecialista 9.
(6)
Príslušníkovi Horskej záchrannej služby podľa najnáročnejšej činnosti, ktorú má v príslušnej funkcii vykonávať podľa prílohy č. 1a, patrí funkcia v 1. až 9. platovej triede takto:
funkcia platová trieda mladší záchranár 1 záchranár 2 starší záchranár, operátor operačného strediska tiesňového volania 3 záchranár expert, odborný referent 4 záchranár špecialista 5 náčelník 6 manažér 7 starší manažér 8 vrchný manažér 9.
(7)
Funkcia hasič a funkcia mladší záchranár sa vykonávajú len počas prípravnej štátnej služby.
(8)
Ak uchádzač nemôže nastúpiť do štátnej služby, pretože deň vzniku služobného pomeru pripadol na deň nepretržitého odpočinku v týždni alebo na sviatok, podmienka vzniku služobného pomeru v určený deň sa považuje za splnenú, ak uchádzač nastúpi do štátnej služby v najbližší deň výkonu štátnej služby.
(9)
Služobný pomer nevznikne, ak uchádzač odmietol zložiť služobnú prísahu alebo ju zložil s výhradou.

§ 22
Služobná prísaha

(1)
Uchádzač pri vzniku služobného pomeru príslušníka skladá služobnú prísahu, ktorá znie:
„Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil životy a zdravie občanov a majetok pred požiarmi, haváriami, živelnými pohromami a inými mimoriadnymi udalosťami, a to i s nasadením vlastného života. Pri plnení svojich povinností sa budem riadiť Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Svoje povinnosti budem vykonávať riadne, svedomite a nestranne. Tak prisahám!“.
(2)
Občan pri vzniku služobného pomeru príslušníka Horskej záchrannej služby skladá služobnú prísahu, ktorá znie: „Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som poskytol pomoc v horách každému, kto ju potrebuje tak, ako mi to káže česť, svedomie a povinnosť príslušníka Horskej záchrannej služby, a to i s nasadením vlastného života, pretože som si vedomý, že najvyššími ľudskými a spoločenskými hodnotami sú život a zdravie človeka. Tak prisahám!".
(3)
Služobná prísaha je zložená, ak po jej prečítaní ten, kto ju skladá, vyhlási „tak prisahám“ a vyhlásenie potvrdí vlastnoručným podpisom na príslušnej listine; na tejto listine musí byť uvedený dátum zloženia služobnej prísahy, odtlačok pečiatky so štátnym znakom a podpis vedúceho služobného úradu.

§ 25

(1)
Účelom overenia osobitnej odbornej spôsobilosti je overiť, či čakateľ pred vymenovaním do stálej štátnej služby má vedomosti a zručnosti v rozsahu upravenom pre funkciu, do ktorej má byť vymenovaný.
(2)
Rozsah a obsah vedomostí a zručností pre určené funkcie v zbore upraví ministerstvo.
(3)
Overenie osobitnej odbornej spôsobilosti sa vykoná v týchto termínoch:
a)
skúška zo základnej prípravy do skončenia skúšobnej lehoty,
b)
skúška zo špecializovanej prípravy najneskôr do konca prípravnej štátnej služby.
(4)
Na vykonanie overenia osobitnej odbornej spôsobilosti má čakateľ právo, ak sa prípravná štátna služba podľa tohto zákona neskončila a zo služobného hodnotenia podľa § 40 ods. 6 písm. a) vyplýva jeho spôsobilosť na vymenovanie do stálej štátnej služby.
(5)
Deň úspešného overenia osobitnej odbornej spôsobilosti a u čakateľa Horskej záchrannej služby deň úspešného overenia odbornej spôsobilosti podľa osobitného predpisu14a) je posledným dňom trvania prípravnej štátnej služby. Služobný úrad vydá rozhodnutie o vymenovaní do stálej štátnej služby, a ak ide o čakateľa vo funkcii hasič, aj rozhodnutie o preradení na funkciu hasič záchranár, alebo ak ide o čakateľa vo funkcii mladší záchranár, aj rozhodnutie o preradení na funkciu záchranár. Na preradenie čakateľa vo funkcii hasič na funkciu hasič záchranár a čakateľa vo funkcii mladší záchranár na funkciu záchranár nie je potrebný ich písomný súhlas s preradením. Proti rozhodnutiu o vymenovaní do stálej štátnej služby, proti rozhodnutiu o preradení čakateľa vo funkcii hasič na funkciu hasič záchranár a proti rozhodnutiu o preradení čakateľa vo funkcii mladší záchranár na funkciu záchranár sa nemožno odvolať.

§ 26

(1)
Ak čakateľ nesplnil požiadavky na získanie osobitnej odbornej spôsobilosti, povolí mu služobný úrad na základe jeho písomnej žiadosti opakovať skúšky na získanie osobitnej odbornej spôsobilosti. Každú skúšku na získanie osobitnej odbornej spôsobilosti možno opakovať len raz.
(2)
Žiadosť o opakovanie skúšky na získanie osobitnej odbornej spôsobilosti sa musí doručiť služobnému úradu do desiatich kalendárnych dní po neúspešne vykonanej skúške.
(3)
Skúšku zo základnej prípravy možno opakovať najskôr po mesiaci a najneskôr do troch mesiacov po neúspešne vykonanej skúške. Skúšku špecializovanej prípravy možno opakovať najskôr po troch mesiacoch a najneskôr do šiestich mesiacov po neúspešne vykonanej skúške. Čas do vykonania opakovanej skúšky je pokračovaním prípravnej štátnej služby.

§ 32

(1)
Príslušníkovi patrí rovnošata a jej súčasti.
(2)
Rovnošata je služobný odev príslušníka, ktorý má špecifické označenie vyjadrujúce jeho príslušnosť k zboru.
(3)
Na rovnošate nosí príslušník štátny znak Slovenskej republiky.
(4)
Príslušník vykonáva štátnu službu spravidla v rovnošate.

§ 33

(1)
Príslušník má nárok na bezplatné poskytovanie rovnošaty a jej súčastí (ďalej len „naturálne náležitosti“).
(2)
Po uplynutí prvého roku služobného pomeru patria príslušníkovi na obnovu naturálnych náležitostí každý rok vo výške 40 % hodnoty rovnošaty a jej súčastí.
(3)
Služobný úrad poskytuje príslušníčke raz za rok peňažný príspevok vo výške 15 % hodnoty rovnošaty a jej súčastí na nákup pančuchových nohavíc, poltopánok a čižiem.
(4)
Hodnotu rovnošaty a jej súčastí podľa reálnych nákupných cien ustanoví každý rok všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo; to neplatí, ak odchýlka hodnoty rovnošaty a jej súčastí nepresiahne 10 %.
(5)
Nárok na naturálne náležitosti príslušník uplatní do 24 mesiacov odo dňa vzniku nároku, inak zanikne. Nárok na naturálne náležitosti a na peňažný príspevok zaniká dňom skončenia služobného pomeru.
(6)
Podrobnosti o druhoch rovnošiat a ich súčastiach, ich poskytovaní, nosení a vyobrazení a o vykonávaní štátnej služby v občianskom odeve upraví ministerstvo služobným predpisom.

§ 34
Hodnosti

(1)
Príslušníkovi patrí hodnosť.
(2)
Ustanovujú sa tieto hodnosti a čas výsluhy rokov v hodnosti:
hodnosť výsluha rokov v hodnosti a) práporčícke hodnosti     1. rotmajster dva roky     2. nadrotmajster tri roky     3. podpráporčík štyri roky     4. práporčík päť rokov     5. nadpráporčík b) dôstojnícke hodnosti     1. podporučík jeden rok     2. poručík dva roky     3. nadporučík tri roky     4. kapitán tri roky     5. major štyri roky     6. podplukovník päť rokov     7. plukovník c) generálske hodnosti     generál.
(3)
Pre hodnosti nadpráporčíka, plukovníka a generála sa čas výsluhy rokov v hodnosti neustanovuje.
(4)
Do času výsluhy rokov v hodnosti sa započítava čas trvania služobného pomeru s výnimkou času
a)
výkonu väzby, ak trestné stíhanie nebolo zastavené alebo sa neskončilo právoplatným oslobodzujúcim rozsudkom,
b)
služobného voľna bez nároku na služobný plat trvajúceho nepretržite aspoň jeden mesiac,
c)
ďalšej rodičovskej dovolenky,
d)
dočasnej neschopnosti na službu pre chorobu alebo úraz, počas ktorej príslušník nemá nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti podľa osobitného predpisu16a) (ďalej len „náhrada príjmu“) a na nemocenské,
e)
zaradenia mimo činnej štátnej služby podľa § 52,
f)
na ktorý bolo príslušníkovi uložené disciplinárne opatrenie zníženia hodnosti o jeden stupeň na obdobie jedného roka.
(5)
Do hodnosti vymenúva a povyšuje príslušníka vedúci služobného úradu okrem hodností major, podplukovník a plukovník, ktoré vykonáva prezident zboru; mimoriadne povýšenia do dôstojníckej hodnosti vykonáva prezident zboru.
(6)
Prezidenta zboru vymenúva a povyšuje do hodnosti minister.

§ 35

(1)
Pre každú funkciu v zbore sa plánuje hodnosť.
(2)
Ak má príslušník úplné stredné všeobecné vzdelanie, pri prijatí do služobného pomeru je vymenovaný do hodnosti rotmajstra.
(3)
Ak má príslušník vyššie odborné vzdelanie alebo bakalárske vzdelanie, pri prijatí do služobného pomeru je vymenovaný do hodnosti podporučíka, ak je takáto hodnosť pre funkciu plánovaná. Ak nie je takáto hodnosť pre funkciu plánovaná, príslušník sa vymenuje do najvyššej hodnosti, ktorá je pre túto funkciu plánovaná.
(4)
Ak má príslušník vysokoškolské vzdelanie, pri prijatí do služobného pomeru je vymenovaný do hodnosti poručíka, ak je takáto hodnosť pre funkciu plánovaná. Ak nie je takáto hodnosť pre funkciu plánovaná, príslušník sa vymenuje do najvyššej hodnosti, ktorá je pre túto funkciu plánovaná.
(5)
Ak príslušník pred prijatím do služobného pomeru vykonával činnosti v odbore, v ktorom dosiahol vysokoškolské vzdelanie a ktorý zodpovedá funkcii, do ktorej má byť vymenovaný, môže byť vymenovaný do hodnosti nadporučíka alebo do vyššej hodnosti, najvyššie však do hodnosti o jeden stupeň nižšej, ako je plánovaná pre funkciu, do ktorej má byť vymenovaný.
(6)
Doba výkonu odborných činností podľa odseku 5 je na vymenovanie do hodnosti
a) nadporučíka 3 roky, b) kapitána 6 rokov, c) majora 10 rokov, d) podplukovníka 15 rokov, e) plukovníka 21 rokov.
(7)
Plánované hodnosti pre jednotlivé funkcie v zbore a postup pri prepožičaní hodnosti upraví ministerstvo v služobnom predpise.

§ 36

(1)
Príslušník, ktorý už bol v služobnom pomere podľa tohto zákona, je pri opätovnom prijatí vymenovaný do poslednej dosiahnutej hodnosti, ak je pre túto funkciu takáto hodnosť plánovaná. Ak je to pre príslušníka výhodnejšie, možno ho vymenovať do hodnosti podľa § 35 ods. 5. Ak mu však v predchádzajúcom služobnom pomere uplynul čas výsluhy rokov v hodnosti, možno ho vymenovať do najbližšej vyššej hodnosti, ak nie je vyššia ako hodnosť plánovaná pre funkciu, do ktorej sa prijíma.
(2)
Príslušník, ktorý bol v pracovnom pomere v rámci Zboru požiarnej ochrany alebo v závodnom požiarnom útvare alebo v služobnom pomere k ozbrojeným silám, ozbrojeným zborom alebo k ozbrojeným bezpečnostným zborom, môže byť pri prijatí do služobného pomeru vymenovaný do poslednej dosiahnutej hodnosti, ak takáto hodnosť podľa tohto zákona existuje, alebo do hodnosti rovnakej úrovne, ak je takáto hodnosť pre funkciu, do ktorej bol vymenovaný, plánovaná. Takto sa postupuje iba v prípadoch, ak je vymenovaný do funkcie, v ktorej sa využijú jeho predchádzajúce skúsenosti zo služby v týchto zložkách; inak je vymenovaný do hodnosti podľa § 35 ods. 2 až 4.

§ 37

(1)
Príslušník má nárok na povýšenie do vyššej hodnosti, ak spĺňa súčasne tieto podmienky:
a)
je vo funkcii, pre ktorú je plánovaná vyššia hodnosť, než akú skutočne má, a to najvyššie do hodnosti nadporučíka, ak má úplné stredné všeobecné vzdelanie, alebo najvyššie do hodnosti majora, ak má vyššie odborné vzdelanie alebo bakalárske vzdelanie, alebo do hodnosti podplukovníka a vyššej hodnosti, ak má vysokoškolské vzdelanie,
b)
od jeho posledného povýšenia uplynul určený čas výsluhy rokov v hodnosti (§ 34 ods. 2).
(2)
Príslušník v práporčíckej hodnosti vymenovaný do funkcie, pre ktorú je plánovaná dôstojnícka hodnosť, a spĺňajúci kvalifikačné predpoklady má nárok na vymenovanie do
a)
hodnosti podporučíka, ak dosiahol úplné stredné všeobecné vzdelanie,
b)
hodnosti poručíka, ak dosiahol vyššie odborné vzdelanie alebo bakalárske vzdelanie,
c)
hodnosti nadporučíka, ak dosiahol vysokoškolské vzdelanie, ak je takáto hodnosť pre funkciu plánovaná.
(3)
Ak si príslušník v práporčíckej hodnosti zvýši stupeň vzdelania, má nárok na vymenovanie do hodnosti podporučíka, ak je takáto hodnosť pre funkciu, ktorú vykonáva, plánovaná.

§ 40

(1)
Služobné hodnotenie je základným podkladom na rozhodovanie vo veciach služobného pomeru príslušníkov. So služobným hodnotením musí byť príslušník oboznámený. Služobné hodnotenie obsahuje hodnotiacu časť a závery.
(2)
V hodnotiacej časti sa posudzujú
a)
znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov so zameraním na výkon funkcie a ich uplatňovanie pri vykonávaní štátnej služby,
b)
znalosti služobných predpisov, s ktorými bol príslušník riadne oboznámený,
c)
vykonávanie štátnej služby z hľadiska správnosti, rýchlosti, samostatnosti a iniciatívy,
d)
plnenie povinností príslušníka alebo nadriadeného pri dodržiavaní služobnej disciplíny,
e)
spôsobilosť príslušníka na ďalší výkon funkcie alebo vykonávanie štátnej služby,
f)
zručnosti a schopnosti príslušníka potrebné na výkon funkcie.
(3)
Príslušník je služobne hodnotený za obdobie, ktoré uplynulo od schválenia predchádzajúceho služobného hodnotenia.
(4)
Služobné hodnotenie sa vykoná vždy
a)
pred skončením prípravnej štátnej služby na účely zistenia spôsobilosti príslušníka na vymenovanie do stálej štátnej služby, a to ešte pred vyslaním príslušníka Hasičského a záchranného zboru na špecializovanú prípravu,
b)
ak príslušník vymenovaný do dočasnej štátnej služby pred jej skončením požiada o vymenovanie do stálej štátnej služby.
(5)
V priebehu štátnej služby sa služobné hodnotenie vykoná
a)
najmenej raz za päť rokov,
b)
ak dôjde k závažným zmenám v spôsobilosti príslušníka na výkon funkcie.
(6)
Ak sa služobné hodnotenie vykonáva podľa odseku 4, v závere služobného hodnotenia sa uvedie, či príslušník
a)
je spôsobilý na vymenovanie do stálej štátnej služby alebo
b)
nie je spôsobilý na vymenovanie do stálej štátnej služby.
(7)
Ak sa služobné hodnotenie vykonáva podľa odseku 5, v závere služobného hodnotenia sa uvedie, či príslušník
a)
je spôsobilý vykonávať doterajšiu funkciu v zbore,
b)
je spôsobilý vykonávať nižšiu funkciu v zbore alebo
c)
nie je spôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v zbore.

§ 47
Preradenie a preloženie

(1)
Príslušníka možno s jeho písomným súhlasom
a)
preradiť na inú funkciu v tom istom mieste vykonávania štátnej služby alebo
b)
preložiť na vykonávanie štátnej služby do iného miesta vykonávania štátnej služby,
c)
preložiť na vykonávanie štátnej služby do iného miesta vykonávania štátnej služby v tej istej funkcii nadriadeného, do ktorej bol vymenovaný podľa § 49,
d)
preložiť na vykonávanie štátnej služby do iného miesta vykonávania štátnej služby a preradiť na inú funkciu, ako je uvedená v rozhodnutí podľa § 21 ods. 3 písm. d),
e)
preložiť na vykonávanie služobných činností aj na iný služobný úrad, iný útvar ministerstva alebo na plnenie úloh pre zbor na iný orgán štátnej správy.
(2)
Príslušníka možno preradiť podľa odseku 1 písm. a) alebo preložiť podľa odseku 1 písm. b), c) alebo e), alebo preložiť a preradiť podľa odseku 1 písm. d)
a)
na určité obdobie, najdlhšie na tri mesiace v kalendárnom roku, alebo
b)
trvale.
(3)
Po uplynutí obdobia, počas ktorého bol príslušník preradený, preložený alebo preradený a preložený na určité obdobie, sa príslušník zaradí do tej istej funkcie v tom istom mieste vykonávania štátnej služby, ak sa so služobným úradom nedohodne inak.
(4)
Služobný úrad môže preradiť, preložiť alebo preložiť a preradiť príslušníka aj na základe jeho písomnej žiadosti.
(5)
Trvalé preloženie do iného miesta vykonávania štátnej služby, ktoré sa nachádza v územnej pôsobnosti iného služobného úradu, vykoná rozhodnutím o vymenovaní vedúci služobného úradu, v ktorom bude príslušník vykonávať štátnu službu, po dohode s vedúcim služobného úradu, v ktorom vykonáva príslušník štátnu službu.
(6)
Na preradenie príslušníčky podľa odseku 1 písm. a) z dôvodov uvedených v § 102 nie je potrebný jej súhlas.
(7)
Na preradenie, preloženie a na preradenie a preloženie sa nevzťahuje § 20.

§ 49
Vymenovanie za nadriadeného a zastupovanie nadriadeného

(1)
Za nadriadeného vymenúva vedúci služobného úradu príslušníka v stálej štátnej službe.
(2)
Príslušník v stálej štátnej službe, ktorý vykonáva štátnu službu v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, a je zaradený na prezídiu zboru, je vymenovaný za nadriadeného ako
a)
vedúci oddelenia,
b)
riaditeľ odboru,
c)
viceprezident zboru,
d)
prezident zboru.
e)
viceprezident zboru,
f)
prezident zboru.
(3)
Príslušník v stálej štátnej službe, ktorý vykonáva štátnu službu v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, a je zaradený v zariadení zboru, je vymenovaný za nadriadeného ako
a)
veliteľ družstva,
b)
veliteľ čaty,
c)
veliteľ hasičskej stanice,
d)
vedúci oddelenia,
e)
zástupca riaditeľa zariadenia, zástupca veliteľa zariadenia,
f)
riaditeľ zariadenia, veliteľ zariadenia.
(4)
Príslušník v stálej štátnej službe, ktorý vykonáva štátnu službu v služobnom úrade, ktorým je krajské riaditeľstvo zboru, je vymenovaný za nadriadeného ako
a)
veliteľ družstva,
b)
veliteľ čaty,
c)
veliteľ hasičskej stanice,
d)
vedúci pracoviska podľa § 13 ods. 1 písm. c),
e)
vedúci oddelenia,
f)
riaditeľ okresného riaditeľstva,
g)
riaditeľ krajského riaditeľstva.
(5)
Príslušník v stálej štátnej službe, ktorý vykonáva štátnu službu v služobnom úrade, ktorým je krajské riaditeľstvo zboru a vykonáva služobnú činnosť v Hasičskom a záchrannom útvare hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, je vymenovaný za nadriadeného ako
a)
veliteľ družstva,
b)
veliteľ čaty,
c)
veliteľ hasičskej stanice,
d)
vedúci oddelenia,
e)
zástupca veliteľa Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy,
f)
veliteľ Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy.
(6)
Príslušník v stálej štátnej službe, ktorý vykonáva štátnu službu v služobnom úrade, ktorým je Horská záchranná služba, je vymenovaný za nadriadeného ako
a)
riaditeľ strediska,
b)
vedúci oddelenia,
c)
zástupca riaditeľa,
d)
riaditeľ.
(7)
Vedúci služobného úradu vymenuje príslušníka v stálej štátnej službe na zastupovanie nadriadeného v čase jeho neprítomnosti presahujúcej tri týždne alebo v čase neobsadenia funkcie nadriadeného alebo v čase neprítomnosti príslušníka zastupujúceho nadriadeného, ktorý dlhšie ako tri týždne zastupuje iného nadriadeného. Zastupovanie nesmie presiahnuť dvanásť po sebe nasledujúcich mesiacov.
(8)
Vedúci služobného úradu môže poveriť príslušníka v stálej štátnej službe, aby zastupoval nadriadeného počas jeho neprítomnosti nepresahujúcej tri týždne. Poverenému príslušníkovi nepatrí príplatok za zastupovanie podľa § 110. Poverenie možno vykonať aj ústne. Ak zastupovanie bude trvať dlhšie ako 25 hodín, poverenie musí byť príslušníkovi doručené aj písomne.

§ 50
Odvolanie nadriadeného

(1)
Vedúci služobného úradu (§ 13 ods. 1) odvolá nadriadeného v štátnej službe, ak
a)
sa v systemizácii znížil počet funkčných miest,
b)
nemôže dlhšie ako dvanásť mesiacov plniť povinnosti nadriadeného zo zdravotných dôvodov,
c)
nadriadený písomne požiada služobný úrad o odvolanie,
d)
pri zmene organizačnej štruktúry organizačnej jednotky bola zrušená jeho funkcia nadriadeného alebo
e)
nezískal alebo stratil oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami podľa osobitného predpisu,16b) ak sa toto oprávnenie na vykonávanie funkcie nadriadeného požaduje.
(2)
Príslušník, ktorý bol podľa tohto zákona vymenovaný do funkcie nadriadeného, môže byť z tejto funkcie odvolaný ministrom, a to aj bez uvedenia dôvodu.
(3)
Vykonávanie funkcie nadriadeného podľa odseku 1 sa skončí dňom určeným v rozhodnutí. Obdobie od vydania rozhodnutia do skončenia vykonávania funkcie nadriadeného nesmie byť dlhšie ako jeden mesiac.
(4)
Vykonávanie funkcie nadriadeného sa skončí dňom nadobudnutia právoplatnosti služobného hodnotenia so záverom podľa § 40 ods. 7 písm. b) a c) a dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia podľa § 77 písm. b) až d).

§ 51

(1)
Ak vykonáva tehotná príslušníčka štátnu službu, ktorá je tehotnej príslušníčke podľa osobitného predpisu zakázaná alebo ktorá podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo a služobný úrad ju nemôže preradiť na inú funkciu, ktorá je pre ňu vhodná, zaradí sa do nástupu na materskú dovolenku mimo činnej štátnej služby. To platí rovnako o príslušníčke po skončení materskej dovolenky do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacej príslušníčke. Príslušníčke patrí počas zaradenia mimo činnej štátnej služby služobný plat, ktorý jej patril pred zaradením mimo činnej štátnej služby.
(2)
Dňom nástupu na rodičovskú dovolenku sa príslušník zaradí mimo činnej štátnej služby na čas, po ktorý bude túto dovolenku čerpať. Počas zaradenia mimo činnej štátnej služby z toho dôvodu príslušníkovi nepatrí služobný plat.

§ 52

(1)
Ak sa v systemizácii znížili počty funkčných miest v stálej štátnej službe, služobný pomer príslušníka v stálej štátnej službe sa nekončí. Príslušník v stálej štátnej službe, ktorého funkčné miesto sa zrušilo, sa zaradí mimo činnej štátnej služby, ak písomne nesúhlasil s preložením, s preradením alebo s preložením a preradením na inú voľnú funkciu v služobnom úrade, v ktorom je zaradený, alebo ho nie je možné preradiť alebo preložiť, alebo preradiť a preložiť na inú voľnú funkciu v služobnom úrade, v ktorom je zaradený, najdlhšie však na 18 mesiacov.
(2)
Príslušník sa zaradí mimo činnej štátnej služby, ak
a)
sa podľa osobitného predpisu stal počas trvania služobného pomeru osobou blízkou16) nadriadenému, ak písomne nesúhlasil s preložením alebo s preradením alebo s preložením a preradením na inú voľnú funkciu, najdlhšie však na 12 mesiacov,
b)
podľa záveru služobného hodnotenia nie je spôsobilý vykonávať doterajšiu funkciu v zbore a nie je pre neho v štátnej službe voľná iná nižšia funkcia v zbore, alebo ak ho do tejto nižšej funkcie v zbore nemožno zaradiť, najdlhšie však na 18 mesiacov,
c)
bol odvolaný z funkcie nadriadeného a písomne nesúhlasil s preložením alebo s preradením alebo s preložením a preradením na inú voľnú funkciu, najdlhšie však na šesť mesiacov,
d)
bol vyslaný na denné štúdium, najdlhšie však do ukončenia štúdia,
e)
bol vyslaný na vykonávanie štátnej služby v zahraničí na plnenie úloh v medzinárodných misiách a operáciách krízového manažmentu (ďalej len „misia“),
f)
nemôže podľa rozhodnutia príslušnej lekárskej komisie vykonávať doterajšiu funkciu zo zdravotných dôvodov a písomne nesúhlasil s preložením alebo s preradením alebo s preložením a preradením na inú voľnú, vzhľadom na jeho zdravotnú spôsobilosť vhodnú funkciu, najdlhšie však na 24 mesiacov,
g)
stratil oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami podľa osobitného predpisu,16b) ak sa toto oprávnenie na vykonávanie funkcie požaduje, a písomne nesúhlasil s preložením alebo s preradením alebo s preložením a preradením na inú voľnú funkciu, najdlhšie však na deväť mesiacov.
(3)
Počas zaradenia príslušníka mimo činnej štátnej služby
a)
podľa odseku 1 a 2 písm. a), d) a f) patrí príslušníkovi 70 % služobného platu, ktorý by mu patril, ak by nebol zaradený mimo činnej štátnej služby,
b)
podľa odseku 2 písm. b), c) a g) patrí príslušníkovi 50 % služobného platu, ktorý by mu patril, ak by nebol zaradený mimo činnej štátnej služby, najmenej však vo výške minimálnej mzdy,
c)
podľa odseku 2 písm. e) patrí príslušníkovi služobný príjem podľa § 103 ods. 1 písm. a) až e) a g) až i) a zahraničný príspevok od 200 eur do 2 000 eur mesačne, ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, alebo záväzné podmienky účasti na plnení úloh v misii neustanovujú inak; výšku zahraničného príspevku určí minister v závislosti od charakteru vykonávanej služobnej činnosti, miesta vykonávania štátnej služby v zahraničí a miery ohrozenia jeho života alebo zdravia.
(4)
Ak sa príslušník stane dôvodne podozrivým zo závažného služobného previnenia alebo podozrivým zo spáchania trestného činu a jeho ďalšie vykonávanie štátnej služby by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby, zaradí sa mimo činnej štátnej služby. Počas zaradenia mimo činnej štátnej služby mu patrí 50 % služobného platu, ktorý by mu patril, ak by nebol zaradený mimo činnej štátnej služby. Služobný plat podľa druhej vety sa zvyšuje o 10 % za každú vyživovanú osobu do 70 % služobného platu, ktorý by mu patril, ak by nebol zaradený mimo činnej štátnej služby.
(5)
Ak sa u príslušníka preukáže, že nebol dôvod na zaradenie mimo činnej štátnej služby podľa odseku 4, príslušník sa zaradí na vykonávanie stálej štátnej služby a doplatí sa mu do 15 dní nasledujúceho kalendárneho mesiaca rozdiel do služobného platu, ktorý by mu inak patril. To neplatí, ak bolo konanie, pre ktoré bol príslušník zaradený mimo činnej štátnej služby, trestným činom alebo ak bol pre konanie, pre ktoré bol zaradený mimo činnej štátnej služby, prepustený zo stálej štátnej služby.
(6)
Počas zaradenia mimo činnej štátnej služby podľa odseku 2 písm. e) je príslušník povinný raz za rok na pokyn vedúceho služobného úradu podrobiť sa posudzovaniu zdravotnej spôsobilosti na vykonávanie služby, ako aj preventívnym prehliadkam a vyšetreniam s tým spojeným.
(7)
Ak odpadnú dôvody zaradenia príslušníka mimo činnej štátnej služby, príslušník sa zaradí na vykonávanie stálej štátnej služby.
(8)
Odvolanie proti rozhodnutiu o zaradení mimo činnej štátnej služby nemá odkladný účinok.
(9)
Počas zaradenia mimo činnej štátnej služby príslušník nesmie nosiť rovnošatu a na čas zaradenia mimo činnej štátnej služby sa mu odoberie služobný preukaz. Počas tejto doby sa na neho nevzťahuje povinnosť vykonávať štátnu službu, zúčastniť sa rekondičného pobytu a plniť povinnosti podľa § 69 ods. 3 písm. a), b), d), e), n) až v), y) a z), a ak vykonáva funkciu nadriadeného, plniť povinnosti nadriadeného podľa § 72. Ostatné povinnosti je príslušník povinný plniť aj počas zaradenia mimo činnej štátnej služby.
(10)
Zaradenie príslušníka v stálej štátnej službe mimo činnej štátnej služby sa skončí najneskôr dňom splnenia podmienok na vznik nároku na starobný dôchodok alebo dňom priznania predčasného starobného dôchodku.

§ 60
Skončenie služobného pomeru služobným úradom

(1)
Služobný úrad skončí služobný pomer odvolaním z funkcie, ak príslušník prestal spĺňať predpoklady nevyhnutné na vykonávanie štátnej služby, a to
a)
stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky,
b)
nemá pobyt na území Slovenskej republiky.
(2)
Služobný úrad môže skončiť služobný pomer odvolaním z funkcie, ak príslušník spĺňa podmienky nároku na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu17aaaa) a dovŕšil vek 55 rokov alebo spĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok podľa osobitného predpisu.17aaa)
(3)
V prípravnej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe služobný úrad skončí služobný pomer odvolaním z funkcie, ak sa v systemizácii znížil počet funkčných miest.
(4)
Služobný pomer podľa odsekov 1 až 3 sa skončí dňom doručenia rozhodnutia o odvolaní z funkcie; podanie odvolania nemá odkladný účinok, ak služobný úrad skončí služobný pomer z dôvodov podľa odsekov 1 a 3.

§ 62
Skončenie služobného pomeru v skúšobnej lehote

Služobný pomer možno skončiť v skúšobnej lehote počas prípravnej štátnej služby alebo dočasnej štátnej služby z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu, tak zo strany služobného úradu, ako aj zo strany príslušníka. Služobný úrad môže skončiť služobný pomer v skúšobnej dobe s tehotnou príslušníčkou, príslušníčkou po skončení materskej dovolenky do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacou príslušníčkou len písomne, vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s jej tehotenstvom alebo materstvom, a musí ho náležite písomne odôvodniť, inak je neplatné. Služobný pomer sa skončí uplynutím troch kalendárnych dní nasledujúcich po dni doručenia písomného oznámenia vedúceho služobného úradu alebo príslušníka, vždy však najneskôr uplynutím skúšobnej lehoty.

§ 63
Skončenie služobného pomeru na základe zákona

(1)
Služobný pomer príslušníka sa skončí dňom
a)
uplynutia prípravnej štátnej služby, ak nebola úspešne vykonaná skúška na získanie osobitnej odbornej spôsobilosti a u príslušníka Horskej záchrannej služby skúška odbornej spôsobilosti podľa osobitného predpisu14a) alebo ak sa nesplnil kvalifikačný predpoklad vzdelania podľa § 195,
b)
uplynutia dočasnej štátnej služby,
c)
nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol príslušník odsúdený za úmyselný trestný čin uvedený v § 17 ods. 2 alebo za trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody, alebo dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorým bola jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,
d)
vzniku nároku na starobný dôchodok podľa osobitného predpisu,17aaa) a ak ide o príslušníka, ktorý spĺňa podmienky nároku na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu,17aaaa) dňom dovŕšenia dôchodkového veku podľa osobitného predpisu,17aaa)
e)
uplynutia času zaradenia mimo činnej štátnej služby;
f)
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia lekárskej komisie podľa § 102d o strate zdravotnej spôsobilosti príslušníka na vykonávanie akejkoľvek funkcie v zbore alebo dňom straty zdravotnej spôsobilosti vykonávať doterajšiu funkciu, ak ho nemožno preradiť ani preložiť na inú funkciu v zbore,
g)
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia prepustenia zo stálej štátnej služby, prepustenia z dočasnej štátnej služby alebo prepustenia z prípravnej štátnej služby,
h)
nadobudnutia právoplatnosti služobného hodnotenia so záverom, že príslušník nie je spôsobilý na vymenovanie do stálej štátnej služby, alebo
i)
nadobudnutia právoplatnosti služobného hodnotenia so záverom, že príslušník nie je spôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v zbore,
j)
straty odbornej spôsobilosti podľa osobitného predpisu.14a)
(2)
Písomné potvrdenie o skončení služobného pomeru na základe zákona obsahuje deň, ktorým sa služobný pomer skončil, a dôvod skončenia služobného pomeru.

§ 69
Základné práva a povinnosti príslušníka

(1)
Príslušník má právo
a)
na podmienky nevyhnutné na riadne vykonávanie štátnej služby,
b)
na služobný plat a platový postup v štátnej službe podľa tohto zákona,
c)
na prehlbovanie kvalifikácie pre potreby služobného úradu,
d)
odmietnuť služobnú úlohu, ktorá je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, a služobnú úlohu, ktorá nepatrí podľa osobitných predpisov do pôsobnosti služobného úradu,
e)
odmietnuť výkon služobnej úlohy, ktorá podľa osobitných predpisov, služobných predpisov alebo vydaných pokynov patrí do výlučnej pôsobnosti nadriadeného,
f)
nazerať do svojho osobného spisu a robiť si z neho výpisy, odpisy a fotokópie,
g)
podávať sťažnosti vo veciach vykonávania štátnej služby služobnému úradu ak predpokladá, že jeho práva podľa tohto zákona, ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov a služobných predpisov sú alebo boli vo veciach vykonávania štátnej služby porušené; to neplatí, ak boli práva porušené rozhodnutím podľa tohto zákona a je možné proti takému rozhodnutiu podať opravný prostriedok; v takom prípade sa podanie neposudzuje ako sťažnosť.
(2)
Príslušník má okrem práv podľa odseku 1 aj práva vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov.
(3)
Príslušník je povinný
a)
plniť osobne, zodpovedne, riadne a včas služobné úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený,
b)
vykonávať všetky úlohy, ktoré patria k jeho služobným povinnostiam,
c)
zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s vykonávaním štátnej služby, ak nie je tejto povinnosti zbavený vedúcim služobného úradu; táto povinnosť platí aj po skončení služobného pomeru,
d)
vykonávať štátnu službu nestranne a politicky neutrálne,
e)
zvyšovať svoje odborné vedomosti, zručnosti, schopnosti a udržiavať si požadovanú fyzickú zdatnosť na vykonávanie štátnej služby a zúčastňovať sa na odbornej príprave a overovaní vedomostí, zručností a fyzickej zdatnosti,
f)
neprijímať v súvislosti s vykonávaním štátnej služby dary alebo iné výhody okrem darov alebo iných výhod poskytovaných služobným úradom,
g)
zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu verejného záujmu s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie nadobudnuté v súvislosti s vykonávaním štátnej služby na vlastný prospech alebo na prospech iného,
h)
poskytovať služobnému úradu informácie vo veciach svojho osobného stavu a o jeho zmenách,
i)
oznámiť služobnému úradu, že bolo proti nemu vznesené obvinenie pre podozrenie zo spáchania úmyselného trestného činu, že bola podaná proti nemu obžaloba pre podozrenie zo spáchania úmyselného trestného činu, že bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin uvedený v § 17 ods. 2 alebo za trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody alebo, že bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo jeho spôsobilosť na právne úkony je obmedzená,
j)
dbať o to, aby jeho politická činnosť nepoškodzovala dôveru verejnosti a jeho služobného úradu v jeho schopnosť plniť služobné úlohy lojálne a nestranne,
k)
zdržať sa pri vykonávaní štátnej služby a mimo nej všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť štátnej služby alebo ohroziť dôveru v jej nestrannosť alebo nestrannosť rozhodovania,
l)
ochraňovať majetok štátu, ktorý mu bol zverený, pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím,
m)
oznámiť bezodkladne nadriadenému stratu alebo odcudzenie svojho služobného preukazu,
n)
oznámiť bezprostredne nadriadenému poruchy a nedostatky, ktoré ohrozujú alebo sťažujú vykonávanie štátnej služby, a oznámiť hroziacu škodu,
o)
zakročiť, ak hrozí škoda a na jej odvrátenie je potrebný neodkladný zákrok; nemusí tak urobiť, ak mu v tom bráni dôležitá okolnosť alebo ak by tým iné osoby vystavil vážnemu ohrozeniu,
p)
dodržiavať služobnú disciplínu,
q)
nepožívať alkoholické nápoje, omamné látky a psychotropné látky v služobnom čase a nenastupovať pod ich vplyvom na vykonávanie štátnej služby,
r)
dodržiavať určený služobný čas,
s)
doručiť bezodkladne nadriadenému potvrdenie o dočasnej neschopnosti na vykonávanie štátnej služby pre chorobu alebo úraz vystavené ošetrujúcim lekárom a bezodkladne oznámiť nadriadenému každú zmenu adresy, na ktorej sa počas dočasnej neschopnosti zdržiava, a každú zmenu súvisiacu s dočasnou neschopnosťou,
t)
dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom počas dočasnej neschopnosti na vykonávanie štátnej služby pre chorobu alebo úraz a zdržiavať sa na adrese uvedenej na tlačive, ktorým sa potvrdzuje dočasná neschopnosť na vykonávanie štátnej služby pre chorobu alebo úraz,
u)
byť pri vykonávaní štátnej služby primerane ustrojený a dbať o náležitú úpravu svojho zovňajšku,
v)
zastupovať nadriadeného v rozsahu jeho činnosti, ak mu to bolo uložené služobným úradom,
x)
podrobiť sa lekárskej prehliadke, prieskumnému konaniu alebo psychologickému vyšetreniu na zistenie zdravotnej spôsobilosti alebo duševnej spôsobilosti na vykonávanie štátnej služby,
y)
dodržiavať pri vykonávaní štátnej služby pravidlá služobnej zdvorilosti a správať sa slušne k ostatným príslušníkom a v služobnom styku aj k občanom,
z)
zabezpečiť účelné a hospodárne spravovanie a využívanie finančných zdrojov, zariadení a služieb, ktoré mu boli zverené,

aa) oznámiť spolu s majetkovým priznaním podľa § 70 služobnému úradu aj príjem z vykonávania činností uvedených v odseku 6, ktorý v uplynulom kalendárnom roku presiahol sumu 1 659,69 eura,
ab) plniť ďalšie povinnosti podľa tohto zákona.
(4)
Ak sa príslušník domnieva, že rozkaz, nariadenie, príkaz alebo pokyn jeho nadriadeného je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, je povinný na to nadriadeného upozorniť. Ak nadriadený trvá na splnení rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu, musí ho príslušníkovi písomne potvrdiť a príslušník je povinný ho splniť. Písomné potvrdenie sa nevyžaduje, ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania. Príslušník je povinný odoprieť splnenie rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu nadriadeného, ak by jeho splnením spáchal trestný čin; túto skutočnosť je povinný bezodkladne oznámiť vyššiemu nadriadenému.
(5)
Príslušník nesmie
a)
podnikať alebo vykonávať inú zárobkovú činnosť v oblasti pôsobnosti zboru alebo na úseku ochrany pred požiarmi a ani obchodovať s hasičskými komoditami; inou zárobkovou činnosťou sa na účely tohto zákona rozumie činnosť, ktorá zakladá nárok na príjem zdaňovaný podľa osobitného predpisu,17aa)
b)
byť štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, správneho orgánu, kontrolného orgánu alebo dozorného orgánu právnickej osoby vykonávajúcej podnikateľskú činnosť,
c)
sprostredkúvať pre seba, inú fyzickú osobu alebo právnickú osobu obchodný styk so
1.
štátom,
2.
obcou,
3.
vyšším územným celkom,
4.
štátnym podnikom, štátnym účelovým fondom alebo s inou právnickou osobou zriadenou alebo založenou štátom,
5.
Fondom národného majetku Slovenskej republiky,
6.
rozpočtovou organizáciou, príspevkovou organizáciou alebo s inou právnickou osobou založenou alebo zriadenou obcou alebo so zariadením obce,
7.
rozpočtovou organizáciou, príspevkovou organizáciou alebo s inou právnickou osobou založenou alebo zriadenou vyšším územným celkom, alebo
8.
inou právnickou osobou s majetkovou účasťou štátu, Fondu národného majetku Slovenskej republiky, obce alebo vyššieho územného celku,
d)
zvýhodňovať blízke osoby16) pri vykonávaní štátnej služby,
e)
vykonávať činnosť technika požiarnej ochrany a špecialistu požiarnej ochrany.
(6)
Obmedzenie podľa odseku 5 písm. a) sa nevzťahuje na vedeckú činnosť, pedagogickú činnosť, lektorskú činnosť, prednášateľskú činnosť, publicistickú činnosť, literárnu činnosť alebo umeleckú činnosť, znaleckú činnosť, tlmočnícku činnosť, prekladateľskú činnosť, plnenie úloh protipožiarnej asistenčnej hliadky podľa osobitných predpisov,17a) na správu vlastného majetku príslušníka a na správu majetku svojich maloletých detí. Obmedzenie podľa odseku 5 písm. e) sa nevzťahuje na vykonávanie činnosti technika požiarnej ochrany a špecialistu požiarnej ochrany,17b) ak tieto činnosti vykonáva príslušník pre potreby služobného úradu.
(7)
Pravidlá služobnej zdvorilosti upraví služobný predpis, ktorý vydá ministerstvo.
(8)
Podrobnosti o podávaní, prijímaní, evidovaní, lehotách, príslušnosti na prešetrenie, prešetrovaní, vybavovaní a kontrole vybavovania sťažností upraví služobný predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 72
Povinnosti nadriadeného

Okrem plnenia povinností podľa § 69 je nadriadený ďalej povinný
a)
riadiť, organizovať, kontrolovať vykonávanie štátnej služby podriadených príslušníkov,
b)
zabezpečovať, aby podriadení príslušníci mali požadované vedomosti, zručnosti, schopnosti a fyzickú zdatnosť na vykonávanie štátnej služby,
c)
vytvárať priaznivé podmienky na riadne vykonávanie štátnej služby a podriadených príslušníkov viesť k služobnej disciplíne,
d)
slušne sa správať voči podriadeným príslušníkom,
e)
vystupovať pred disciplinárnou komisiou a v konaní pred súdom,
f)
vykonávať služobné hodnotenie jemu podriadených príslušníkov,
g)
oceňovať príkladné plnenie služobných povinností a navrhovať alebo vyvodzovať dôsledky z porušovania služobných povinností,
h)
vykonávať školiteľa čakateľovi, ktorému je bezprostredne nadriadený,
i)
zabezpečovať výkon kontroly dodržiavania liečebného režimu u príslušníka dočasne neschopného na vykonávanie štátnej služby pre chorobu alebo úraz.

§ 73
Disciplinárna právomoc

(1)
Minister, prezident zboru a riaditeľ krajského riaditeľstva zboru môžu podriadeným príslušníkom v rozsahu svojej právomoci udeľovať disciplinárne odmeny a ukladať disciplinárne opatrenia.
(2)
Minister a prezident zboru sú oprávnení udeliť disciplinárnu odmenu podľa § 74 príslušníkovi bez ohľadu na to, v ktorom služobnom úrade je zaradený. Disciplinárne opatrenie podľa § 77 písm. b) a c) môže riaditeľovi krajského riaditeľstva zboru uložiť len minister. Disciplinárne opatrenie podľa § 77 písm. b) a c) môže riaditeľovi okresného riaditeľstva zboru a veliteľovi Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy uložiť len prezident zboru.
(3)
Podrobnosti o disciplinárnych previneniach, o udeľovaní disciplinárnych odmien a ukladaní disciplinárnych opatrení upraví ministerstvo v služobnom predpise.

§ 75
Služobné previnenia

(1)
Služobným previnením je zavinené porušenie povinnosti príslušníka. Príslušník zodpovedá za služobné previnenie.
(2)
Závažné služobné previnenie je konanie uvedené v odseku 1, ak vzhľadom na povahu porušenej služobnej povinnosti, spôsob konania alebo opomenutia, mieru zavinenia, opakované služobné previnenie alebo inú priťažujúcu okolnosť je jeho škodlivosť zvýšená. Za závažné služobné previnenie sa považuje porušenie povinnosti ustanovenej v § 69 ods. 3 písm. q).

§ 86
Nerovnomerné rozvrhnutie služobného času

(1)
Služobný čas príslušníkov môže byť rozvrhnutý nerovnomerne. Nerovnomerne rozvrhnutý služobný čas príslušníkov je rozvrhnutý na obdobie šiestich mesiacov.
(2)
Pri nerovnomernom rozvrhnutí nesmie byť dĺžka služobného času v jednotlivých služobných dňoch vyššia ako 18 hodín. Celková dĺžka vykonávania štátnej služby a na ňu bezprostredne nadväzujúcej určenej služobnej pohotovosti v mieste vykonávania štátnej služby je najviac 24 hodín v služobnom dni.
(3)
Za služobný deň podľa odseku 2 sa považuje deň, v ktorom príslušník podľa rozvrhu služobného času vykonáva štátnu službu.
(4)
Vykonávanie služobných činností príslušníkov s nerovnomerne rozvrhnutým služobným časom sa rozvrhuje spravidla na obdobie jedného mesiaca. S plánovaným rozvrhom služobného času musí byť príslušník oboznámený najneskôr tri dni pred začiatkom kalendárneho mesiaca. Vo výnimočných prípadoch môže nadriadený určiť nástup na vykonávanie služby aj v čase kratšom ako tri dni pred plánovaným nástupom na vykonávanie štátnej služby.

§ 93

(1)
Základná výmera dovolenky príslušníka je najmenej štyri týždne v kalendárnom roku. Dovolenka vo výmere najmenej piatich týždňov patrí príslušníkovi, ktorý do konca kalendárneho roka dovŕši 33 rokov veku. Základnú výmeru dovolenky možno predĺžiť v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa.
(2)
Príslušník, ktorý má rozvrhnutý služobný čas podľa § 86, má nárok aj na dodatkovú dovolenku v dĺžke jedného týždňa. Ak príslušník mal takto rozvrhnutý služobný čas len časť roka, patrí mu pomerná časť dodatkovej dovolenky. Pomerná časť dodatkovej dovolenky je jedna dvanástina dodatkovej dovolenky za každých 21 dní, počas ktorých mal príslušník takto rozvrhnutý služobný čas.
(3)
Za dodatkovú dovolenku nemožno poskytnúť náhradu podľa § 94; táto dovolenka sa musí vždy prednostne vyčerpať.
(4)
Ak dovolenku čerpá príslušník s nerovnomerne rozvrhnutým služobným časom, patrí mu toľko dní dovolenky, koľko ich na jeho dovolenku pripadá v celoročnom priemere.

§ 97

(1)
Ako vykonávanie štátnej služby sa posudzuje čas
a)
čerpania dovolenky,
b)
plateného služobného voľna,
c)
zdokonaľovacej služby podľa osobitného predpisu,20)
d)
účasti na rekondičnom pobyte,
e)
prehlbovania kvalifikácie,
f)
zvyšovania kvalifikácie,
g)
prestávok na dojčenie,
h)
náhradného voľna za štátnu službu nadčas a náhradného voľna za štátnu službu vo sviatok,
i)
keď príslušník nevykonáva štátnu službu, pretože je sviatok pripadajúci na jeho inak obvyklý služobný deň,
j)
neprítomnosti príslušníka v štátnej službe z dôvodu
1.
dočasnej neschopnosti na vykonávanie štátnej služby z dôvodu choroby alebo úrazu,
2.
karantény,
3.
materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky do troch rokov veku dieťaťa, starostlivosti o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vyžadujúcim osobitnú starostlivosť do šiestich rokov dieťaťa,
4.
zaradenia príslušníka mimo činnej štátnej služby podľa § 52, ak sa preukáže, že nebol dôvod na zaradenie mimo činnej štátnej služby,
k)
vykonávania funkcie národného experta Slovenskej republiky v inštitúciách Európskej únie,
l)
vykonávania uvoľneného funkcionára príslušného odborového orgánu podľa § 160 ods. 2.
(2)
Na účely dovolenky sa neposudzuje ako vykonávanie štátnej služby čas rodičovskej dovolenky s výnimkou rodičovskej dovolenky príslušníka, ak sa stará o narodené dieťa do uplynutia 20 týždňov od jeho narodenia, poskytnuté náhradné voľno a čas dočasnej neschopnosti na vykonávanie štátnej služby pre chorobu alebo úraz okrem dočasnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania, za ktoré zodpovedá služobný úrad.

§ 102

(1)
Príslušníčka nesmie vykonávať štátnu službu, ktorá škodí jej zdraviu.
(2)
Tehotná príslušníčka nesmie byť vymenovaná do funkcie ani preradená alebo preložená na výkon štátnej služby, ktoré podľa lekárskeho posudku ohrozujú jej tehotnosť zo zdravotných dôvodov, ktoré spočívajú v jej osobe; to platí primerane o matke do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacej príslušníčke.
(3)
Činnosti zakázané všetkým príslušníčkam, tehotným príslušníčkam, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim príslušníčkam ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 102ad

(1)
V súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa patrí príslušníčke materská dovolenka po dobu 34 týždňov; osamelej príslušníčke patrí rodičovská dovolenka po dobu 37 týždňov a príslušníčke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, patrí rodičovská dovolenka po dobu 43 týždňov. V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj príslušníkovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa.
(2)
Na prehĺbenie starostlivosti o dieťa sa poskytne príslušníčke, príslušníkovi alebo príslušníčke a príslušníkovi, ak o to písomne požiadajú, rodičovská dovolenka až do troch rokov veku dieťaťa. Ak ide o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa vyžadujúci osobitnú starostlivosť, poskytne sa príslušníčke alebo príslušníkovi, ak o to písomne požiadajú, rodičovská dovolenka až do šiestich rokov veku dieťaťa. Táto dovolenka sa poskytuje v rozsahu, o ktorý príslušník alebo príslušníčka žiada, najmenej však na jeden mesiac.
(3)
Na materskú dovolenku príslušníčka nastupuje spravidla od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, najskôr však od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom.
(4)
Ak príslušníčka vyčerpá z materskej dovolenky pred pôrodom menej ako šesť týždňov, pretože pôrod nastal skôr, ako určil lekár, patrí jej materská dovolenka odo dňa jej nástupu až do uplynutia doby uvedenej v odseku 1. Ak príslušníčka vyčerpá z materskej dovolenky pred pôrodom menej ako šesť týždňov z iného dôvodu, poskytne sa jej rodičovská dovolenka odo dňa pôrodu len do uplynutia 28 týždňov; osamelej príslušníčke sa poskytne rodičovská dovolenka do uplynutia 31 týždňov a príslušníčke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, sa poskytne rodičovská dovolenka do uplynutia 37 týždňov.
(5)
Materská dovolenka príslušníčky v súvislosti s pôrodom musí byť najmenej 14 týždňov a nesmie sa skončiť ani prerušiť pred uplynutím 6 týždňov odo dňa pôrodu.

§ 102ae

(1)
Nárok na materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku má aj príslušníčka alebo príslušník, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela.
(2)
Materská dovolenka alebo rodičovská dovolenka sa poskytuje príslušníčke alebo príslušníkovi odo dňa prevzatia dieťaťa v trvaní 28 týždňov; osamelej príslušníčke alebo osamelému príslušníkovi v trvaní 31 týždňov a príslušníčke alebo príslušníkovi, ktorý prevzal dve alebo viac detí, 37 týždňov, najdlhšie do dňa, v ktorom dieťa dovŕši tri roky veku. Rodičovská dovolenka sa poskytuje až do dňa, kým dieťa dosiahne tri roky veku, alebo kým dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vyžadujúcim osobitnú starostlivosť dosiahne šesť rokov veku.

§ 102af

(1)
Ak dieťa bolo zo zdravotných dôvodov umiestnené v zariadení zdravotníckej starostlivosti a príslušníčka alebo príslušník zatiaľ nastúpi výkon štátnej služby, preruší sa týmto nástupom materská alebo rodičovská dovolenka; u príslušníčky sa tak môže stať najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu. Jej nevyčerpaná časť sa príslušníčke alebo príslušníkovi poskytne odo dňa, keď prevzal dieťa zo zariadenia opäť do svojej starostlivosti a prestal z tohto dôvodu vykonávať štátnu službu, nie však dlhšie ako do troch rokov veku dieťaťa.
(2)
Príslušníčke alebo príslušníkovi, ktorý sa prestal starať o narodené dieťa a ktorého dieťa bolo z tohto dôvodu umiestnené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ako aj príslušníčke alebo príslušníkovi, ktorého dieťa je v dočasnej starostlivosti detského domova alebo obdobného ústavu z iných ako zdravotných dôvodov, nepatrí materská dovolenka alebo rodičovská dovolenka za obdobie, počas ktorého sa o dieťa nestará.
(3)
Ak sa dieťa narodilo mŕtve, patrí príslušníčke materská dovolenka po dobu 14 týždňov.
(4)
Ak dieťa zomrie v dobe, keď je príslušníčka na materskej dovolenke alebo príslušníčka a príslušník na rodičovskej dovolenke, poskytuje sa im táto dovolenka ešte počas dvoch týždňov odo dňa úmrtia dieťaťa, najdlhšie do dňa, keď by dieťa dosiahlo jeden rok veku.

§ 102b

(1)
Špecifickou zdravotnou starostlivosťou sa na účely tohto zákona rozumie
a)
preventívna lekárska prehliadka, ktorá sa vykonáva mimo preventívnej prehliadky vykonávanej podľa osobitného predpisu,20b)
b)
zdravotná starostlivosť poskytovaná na žiadosť ministerstva alebo služobného úradu pri výcviku príslušníka, zabezpečovaní osôb a objektov a pri určených krízových situáciách,
c)
lekárska preventívna prehliadka vo vzťahu k vykonávaniu štátnej služby.20c)
(2)
Výsledky preventívnej lekárskej prehliadky a lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k vykonávaniu štátnej služby sú podkladom pre lekársku posudkovú činnosť podľa § 102d.
(3)
Za preventívnu lekársku prehliadku a lekársku preventívnu prehliadku vo vzťahu k vykonávaniu štátnej služby sa považuje tiež lekárske vyšetrenie vykonané v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti alebo v zdravotníckom zariadení ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ak bolo vykonané počas troch mesiacov pred termínom určeným na periodickú preventívnu lekársku prehliadku alebo lekársku preventívnu prehliadku vo vzťahu k vykonávaniu štátnej služby počas troch mesiacov po tomto termíne a zodpovedalo požadovanému rozsahu podľa odseku 5.
(4)
Špecifická zdravotná starostlivosť sa poskytuje v zdravotníckych zariadeniach v pôsobnosti ministerstva a v určených zdravotníckych zariadeniach.20d)
(5)
Rozsah a frekvenciu preventívnej lekárskej prehliadky podľa služobnej činnosti, ktorú príslušník vykonáva, ustanoví ministerstvo služobným predpisom.

§ 106

Do času odbornej praxe príslušníka sa započítava čas
a)
vykonávania štátnej služby odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona s výnimkou času zaradenia mimo činnej štátnej služby okrem zaradenia mimo činnej štátnej služby z dôvodov vylučujúcich vykonávanie štátnej služby podľa § 54 ods. 3, počas materskej dovolenky, rodičovskej dovolenky do troch rokov veku dieťaťa a starostlivosti o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vyžadujúcim osobitnú starostlivosť do šiestich rokov dieťaťa,
b)
odbornej praxe získanej aj pred vymenovaním do štátnej služby, ak predchádzajúca pracovná činnosť mala rovnaký alebo obdobný charakter ako činnosť vykonávaná v príslušnej funkcii, ak ďalej nie je ustanovené inak.

§ 107

(1)
Do ďalšieho času sa započítava čas
a)
praxe v inej než požadovanej činnosti získanej pred vymenovaním do štátnej služby v závislosti od miery jej využitia na úspešné vykonávanie štátnej služby priznanej služobným úradom najviac v rozsahu dvoch tretín,
b)
skutočného vykonávania základnej služby a náhradnej služby najviac v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom platným v čase jej vykonávania,
c)
civilnej služby v rozsahu jej skutočného vykonania najviac v rozsahu 18 mesiacov,
d)
starostlivosti o dieťa,
1.
zodpovedajúci dĺžke materskej dovolenky, ďalšej materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky určenej osobitnými predpismi v čase jej vykonávania, pričom na jedno dieťa možno započítať najviac tri roky,
2.
s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vyžadujúcim osobitnú starostlivosť, ustanovený osobitným predpisom,

ak sa rodič v tomto čase súčasne v dennom štúdiu nepripravoval na povolanie, najviac však šesť rokov zo súhrnu týchto časov,
e)
hodnotený ako čas zamestnania na účely dôchodkového zabezpečenia podľa osobitných predpisov,21)
f)
doktorandského štúdia22) v rozsahu zodpovedajúcom miere využitia zamerania odboru štúdia na úspešné vykonávanie požadovanej činnosti,
g)
vykonávania funkcií podľa § 54 a § 160 ods. 2,
h)
získaný na základe služobného hodnotenia,
i)
zaradenia príslušníka mimo činnej štátnej služby podľa § 52, ak sa preukáže, že nebol dôvod na zaradenie mimo činnej štátnej služby.
(2)
Rozsah a podmienky započítania času na základe výsledkov hodnotenia ustanoví vláda nariadením.
(3)
Do ďalšieho času sa nezapočíta čas uvedený v odseku 1, ak spadá do času vykonávania štátnej služby.

§ 138
Vecná príslušnosť

V konaní v prvom stupni koná a rozhoduje služobný orgán, ktorým je
a)
minister vo vzťahu k prezidentovi zboru a v rozsahu určenom v tomto zákone aj voči inému príslušníkovi,
b)
prezident zboru vo vzťahu k príslušníkovi zaradenému na prezídiu zboru a ním riadenom zariadení, k riaditeľovi krajského riaditeľstva zboru a v rozsahu určenom v tomto zákone aj voči inému príslušníkovi,
c)
riaditeľ krajského riaditeľstva zboru vo vzťahu k príslušníkovi zaradenému na krajskom riaditeľstve zboru a ním zriadenom pracovisku, k riaditeľovi okresného riaditeľstva zboru a k príslušníkovi zaradenému na okresnom riaditeľstve zboru a riaditeľ Krajského riaditeľstva zboru v Bratislave aj vo vzťahu k veliteľovi Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a k príslušníkovi zaradenému na Hasičskom a záchrannom útvare hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy,
d)
služobný posudkový lekár podľa § 17 ods. 3,
e)
riaditeľ Horskej záchrannej služby vo vzťahu k príslušníkovi Horskej záchrannej služby.

§ 154a

(1)
Služobný orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, upovedomí ostatných účastníkov konania o obsahu podaného odvolania, vyzve ich, aby sa k nemu vyjadrili a podľa potreby doplní konanie vykonaním novonavrhnutých dôkazov.
(2)
Služobný orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže o odvolaní sám rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie a ak sa rozhodnutie netýka iného účastníka konania ako odvolateľa, alebo ak s tým ostatní účastníci konania súhlasia. Ak tak neurobí, je povinný bez zbytočného odkladu, najneskôr však do 30 dní odo dňa doručenia odvolania, predložiť odvolanie spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu. O tejto skutočnosti upovedomí účastníka konania.
(3)
Odvolacím orgánom je orgán najbližšie nadriadený služobnému orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
(4)
Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené chyby odstráni. Odvolací orgán je povinný rozhodnúť o odvolaní najneskôr do 60 dní odo dňa doručenia odvolania prvostupňovému orgánu, a to po predchádzajúcom prerokovaní v poradnej odvolacej komisii.
(5)
Prerokovanie odvolania v poradnej odvolacej komisii podľa odseku 4 sa nevzťahuje na ústrednú lekársku komisiu.
(6)
Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.
(7)
Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti služobnému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, na nové prerokovanie a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie najmä z dôvodu rýchlosti alebo hospodárnosti. Služobný orgán, ktorý rozhodnutie vydal, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.
(8)
Proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu o odvolaní sa nemožno odvolať.
(9)
Odvolací orgán je povinný preskúmať i oneskorené odvolanie z toho hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu, alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania.
(10)
Ustanovenia § 137 až 152a sa primerane vzťahujú aj na konanie o odvolaní.
(11)
Podrobnosti o zložení, činnosti a hlasovaní poradnej odvolacej komisie ustanoví služobný predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 177
Zánik služobného úradu zlúčením, splynutím alebo rozdelením

(1)
Ak zanikne služobný úrad na základe tohto zákona alebo osobitného zákona zlúčením alebo splynutím s iným služobným úradom, prechádzajú práva a povinnosti zo služobného pomeru v plnom rozsahu na preberajúci služobný úrad.
(2)
Ak zanikne služobný úrad na základe tohto zákona alebo osobitného zákona rozdelením, práva a povinnosti zo služobného pomeru prechádzajú na novovzniknuté služobné úrady. Tento zákon alebo osobitný zákon ustanoví, ktorý z novovzniknutých služobných úradov preberá od doterajšieho služobného úradu práva a povinnosti zo služobného pomeru.

§ 193

Na služobný pomer príslušníkov sa použijú primerane ustanovenia § 39, § 64 ods. 1 písm. a) a c) § 85 a 86, § 88 až 90, § 95, § 98 a 99, § 105, § 109 až 117, § 129 až 132, § 136 až 138, § 141 ods. 2 až 5, § 142 a 143, § 145 až 152 ods. 1 a 2, § 157 ods. 1 a 2, § 166 ods. 3, § 177 a 178, § 222, § 230, § 231 ods. 4 a 232 až 240 Zákonníka práce.

§ 193a

Ustanovenia § 1 ods. 1, § 2 až 11, § 13 ods. 1 písm. b) a c) a ods. 7 časť vety pred bodkočiarkou, § 21 ods. 5, § 22 ods. 1, § 24, § 25 ods. 1 až 4, § 26 a 27, § 29 ods. 4, § 32 a 33, § 41 ods. 1 druhá veta, § 49 ods. 2 až 5, § 73 ods. 2, § 92 ods. 5, § 96 ods. 1, § 99 písm. d), § 101, § 103 ods. 5 časť vety za druhou spojkou, § 122 ods. 4, § 138 písm. b) a c), § 194 až 198a, § 200 až 209 sa na príslušníka Horskej záchrannej služby nevzťahujú.

§ 209f

(1)
Bývalý príslušník, manželka, manžel alebo nezaopatrené dieťa po zomretom príslušníkovi (ďalej len “poberateľ„), ktorý poberá príplatok za štátnu službu k dôchodku formou bezhotovostnej platby na osobný účet poberateľa príplatku za štátnu službu k dôchodku, je povinný dvakrát za rok v termínoch do 31. januára a do 31. júla písomne oznámiť ministerstvu, či príplatok za štátnu službu k dôchodku je poukazovaný včas a v priznanej sume. Poberateľ príplatku za štátnu službu k dôchodku oznámi každú zmenu skutočností, ktoré majú vplyv na sumu a výplatu príplatku za štátnu službu k dôchodku.
(2)
Ak poberateľ príplatku za štátnu službu k dôchodku nezašle ministerstvu písomné oznámenie v termínoch podľa odseku 1, ministerstvo vyplácanie príplatku za štátnu službu k dôchodku zastaví až do splnenia povinnosti podľa v odseku 1.
(3)
Ak je poberateľom príplatku za štátnu službu k dôchodku nezaopatrené dieťa, je poberateľ príplatku za štátnu službu k dôchodku povinný po ukončení povinnej školskej dochádzky do 30. septembra bežného kalendárneho roka zaslať ministerstvu potvrdenie o návšteve školy. Ak poberateľ príplatku za štátnu službu k dôchodku nezašle ministerstvu písomné potvrdenie o návšteve školy v stanovenom termíne, ministerstvo vyplácanie príplatku za štátnu službu k dôchodku zastaví.

10c)  § 11 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 151/2010 Z. z.

17)  Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.

Príloha č. 1 k zákonu č. 315/2001 Z. z.


CHARAKTERISTIKY PLATOVÝCH TRIED PRÍSLUŠNÍKOV HASIČSKÉHO A ZÁCHRANNÉHO ZBORU


1. PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: úplné stredné vzdelanie.
Rutinné činnosti pri príprave rozhodnutí spravidla s úplnými informáciami spracúvanými podľa presných postupov a podrobných pokynov pod odborným dozorom s bežnou psychickou záťažou, prípadne výkon štátnej služby vyžadujúci zvýšenú fyzickú záťaž so vzťahmi v rámci jedného kolektívu.
2. PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: úplné stredné všeobecné vzdelanie, odborná prax jeden rok a osobitný kvalifikačný predpoklad.
Samostatné rutinné opakujúce sa činnosti s premenlivými informáciami spracúvanými podľa rámcových pokynov alebo zaužívaného postupu s presne určenými výstupmi, so zodpovednosťou za výsledky ovplyvňujúce činnosť kolektívu. Zabezpečovanie časti zverenej agendy vyžadujúce koordinovanie činnosti v rámci organizačného útvaru.
3. PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: úplné stredné všeobecné vzdelanie, odborná prax štyri roky a osobitný kvalifikačný predpoklad.
Odborné činnosti pri príprave rozhodnutí alebo pri príprave správneho konania alebo súdneho konania zvládnuteľné v rámci existujúcich štandardov alebo samostatné zabezpečovanie menej zložitých agend vo vymedzenej časti štátnej služby so značným rozsahom väzieb v rámci súboru vykonávaných činností.
4. PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: úplné stredné všeobecné vzdelanie, odborná prax šesť rokov a osobitný kvalifikačný predpoklad.
Samostatné odborné činnosti alebo samostatné vykonávanie ucelených agend s rozhodovacou právomocou na príslušnom úseku štátnej služby. Odborná príprava rozhodnutí na prvom stupni správneho konania alebo súdneho konania. Samostatné činnosti vyžadujúce spoluprácu aj s inými organizačnými útvarmi v služobnom úrade.
5. PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: vyššie odborné vzdelanie a osobitný kvalifikačný predpoklad.
Príprava rozhodnutí na koordinovanie a usmerňovanie aktivít vo vymedzenej časti štátnej služby v orgánoch miestnej štátnej správy, v územných orgánoch štátnej správy, orgánoch alebo úradoch, ktoré vykonávajú štátne záležitosti. Odborná príprava rozhodnutí v druhom stupni správneho konania na príslušnom úseku štátnej správy vrátane účasti na kontrole.
6. PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa, odborná prax tri roky a osobitný kvalifikačný predpoklad.
Samostatné odborné spracúvanie rozhodnutí a vykonávanie kontroly. Rozhodovanie na druhom stupni správneho konania. Samostatné ucelené odborné činnosti v príslušnom odbore štátnej služby alebo na príslušnom úseku štátnej správy. Riadenie, koordinovanie a usmerňovanie aktivít vo vymedzenom úseku štátnej služby v orgánoch miestnej štátnej správy, územných orgánoch štátnej správy, orgánoch alebo úradoch, ktoré vykonávajú štátne záležitosti.
7. PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, odborná prax šesť rokov a osobitný kvalifikačný predpoklad.
Samostatné odborné špecializované činnosti spočívajúce najmä v analytickej činnosti, vo vyhodnocovaní výsledkov a v príprave podkladov na rozhodovanie v otázkach spadajúcich do rozsahu kompetencie ministerstva alebo iného ústredného orgánu štátnej správy (ďalej len „ústredný orgán štátnej správy“), alebo iného orgánu štátnej správy v príslušnom odbore štátnej služby. Tvorba opatrení v príslušnom odbore štátnej služby s celospoločenským dosahom. Kontrolná a inšpekčná činnosť vrátane vydávania rozhodnutí v príslušnom odbore štátnej služby. Koordinovanie činností orgánov štátnej správy a obcí na úrovni okresu alebo na úrovni kraja. Tvorba právnych predpisov podľa splnomocnení ustanovených zákonom s regionálnou pôsobnosťou alebo s celoštátnou pôsobnosťou. Tvorba a koordinovanie kompetencií a programov rozvoja v odbore štátnej služby s dôsledkami na územie okresu.
8. PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, odborná prax deväť rokov a osobitný kvalifikačný predpoklad.“ a za slová „na územie kraja“ sa vkladajú slová „a hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy.
Koncepčné alebo metodické činnosti na úrovni ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti. Koordinovanie štátnej služby alebo častí zložitých systémov na úrovni ústredného orgánu štátnej správy v príslušnom odbore štátnej služby alebo iného orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti na celoštátnej úrovni. Kontrolná a inšpekčná činnosť s celospoločenským dosahom. Normotvorná činnosť vo vymedzenej oblasti v príslušnom odbore štátnej služby na úrovni ústredného orgánu štátnej správy alebo iného orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti na celoštátnej úrovni. Koncepčná, systémová činnosť pri tvorbe opatrení so zodpovednosťou za rozhodnutia s dôsledkami na územie kraja.
9. PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, odborná prax deväť rokov a osobitný kvalifikačný predpoklad.
Tvorba štátnej politiky v príslušnej oblasti na úrovni ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti na celoštátnej úrovni. Koordinovanie celoštátneho alebo medzištátneho systému s najširšími vonkajšími a vnútornými väzbami na ďalšie zložité a rozsiahle systémy rôznych odborov a smerov s dôsledkami za rozhodnutia s celoštátnym alebo medzinárodným dosahom na úrovni ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátnu správu na celoštátnej úrovni, alebo orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti na celoštátnej úrovni. Koncepčná a normotvorná činnosť zásadných legislatívnych opatrení na úrovni ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti na celoštátnej úrovni alebo s medzinárodným dosahom.

Príloha č. 1a k zákonu č. 315/2001 Z. z.


CHARAKTERISTIKY PLATOVÝCH TRIED PRÍSLUŠNÍKOV HORSKEJ ZÁCHRANNEJ SLUŽBY


1. PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: úplné stredné vzdelanie.
Rutinné činnosti súvisiace so záchranárskou prácou v horskom teréne s úplnými informáciami podľa presných pokynov a postupov pri bežnej psychickej záťaži pod odborným dozorom.
2. PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: úplné stredné vzdelanie, osobitný kvalifikačný predpoklad podľa osobitného predpisu.
Samostatné činnosti súvisiace so záchranárskou prácou v horskom teréne s premenlivými informáciami podľa presných pokynov a postupov, so zodpovednosťou za výsledky.
3. PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: úplné stredné vzdelanie, osobitný kvalifikačný predpoklad podľa osobitného predpisu.
Odborná prax viac ako dva roky.
Samostatné odborné činnosti súvisiace so záchranárskou prácou v horskom teréne podľa presných postupov.
4. PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: úplné stredné vzdelanie alebo vyššie odborné vzdelanie, osobitný kvalifikačný predpoklad podľa osobitného predpisu. Odborná prax viac ako štyri roky.
Samostatné odborné činnosti súvisiace so záchranárskou prácou v horskom teréne alebo samostatné vykonávanie ucelených agend s rozhodovacou právomocou na zverenom úseku.
5. PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: vyššie odborné vzdelanie, osobitný kvalifikačný predpoklad podľa osobitného predpisu.
Samostatné odborné špecializované činnosti na úseku preventívnych opatrení, meteorologických a snehomerných pozorovaní a odborného vzdelávania.
6. PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa, odborná prax tri roky a osobitný kvalifikačný predpoklad podľa osobitného predpisu.
Samostatné vykonávanie ucelených agend s rozhodovacou právomocou na zverenom úseku. Riadenie, koordinovanie a usmerňovanie aktivít v činnostiach súvisiacich so záchranárskou prácou v horskom teréne.
7. PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, odborná prax šesť rokov a osobitný kvalifikačný predpoklad podľa osobitného predpisu.
Samostatné odborné, organizačné a preventívne činnosti v členení podľa organizačnej štruktúry.
8. PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, odborná prax osem rokov a osobitný kvalifikačný predpoklad podľa osobitného predpisu.
Samostatné odborné, organizačné a špecializované činnosti v členení podľa organizačnej štruktúry. Koncepčné, metodické, normotvorné činnosti na úrovni celoštátnej pôsobnosti v danej oblasti.
9. PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, odborná prax osem rokov a osobitný kvalifikačný predpoklad podľa osobitného predpisu.
Tvorba štátnej politiky v príslušnej oblasti na celoštátnej úrovni. Koordinovanie celoštátneho alebo medzištátneho systému s najširšími vonkajšími a vnútornými väzbami na ďalšie zložité a rozsiahle systémy rôznych odborov a smerov s dôsledkami za rozhodnutia s celoštátnym alebo medzinárodným dosahom. Koncepčná a normotvorná činnosť zásadných legislatívnych opatrení na celoštátnej úrovni alebo s medzinárodným dosahom.

Príloha č. 3 k zákonu č. 315/2001 Z. z.


PERCENTUÁLNY PODIEL PRÍPLATKU ZA RIADENIE NADRIADENÝM V HASIČSKOM A ZÁCHRANNOM ZBORE A V HORSKEJ ZÁCHRANNEJ SLUŽBE



1. Ministerstvo – Prezídium Hasičského a záchranného zboru Nadriadení Percentuálny podiel príplatkuza riadenie mesačne 1.1 vedúci oddelenia 9 – 40 1.2 riaditeľ odboru 15 – 50 1.3 viceprezident zboru 20 – 70 1.4 prezident zboru 30 – 80 2. Ministerstvo – Zariadenie Hasičského a záchranného zboru Nadriadení Percentuálny podiel príplatku za riadenie mesačne 2.1 veliteľ družstva 5 – 20 2.2 veliteľ čaty 8 – 30 2.4 veliteľ hasičskej stanice 8 – 30 2.5 vedúci oddelenia 8 – 30 2.6 zástupca riaditeľa zariadenia alebo zástupca veliteľa zariadenia 9 – 40 2.7 riaditeľ zariadenia alebo veliteľ zariadenia 15 – 50 3. Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru alebo pracovisko Hasičského a záchranného zboru Nadriadení Percentuálny podiel príplatkuza riadenie mesačne 3.1 veliteľ družstva 5 – 20 3.2 veliteľ čaty 8 – 30 3.3 veliteľ hasičskej stanice 8 – 30 3.4 vedúci pracoviska 9 – 40 3.5 vedúci oddelenia 9 – 40 3.6 riaditeľ 15 – 50 4. Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru Nadriadení Percentuálny podiel príplatkuza riadenie mesačne 4.1 veliteľ družstva 5 – 20 4.2 veliteľ čaty 8 – 30 4.3 veliteľ hasičskej stanice 8 – 30 4.4 vedúci oddelenia 8 – 30 4.5 riaditeľ 10 – 40 5. Hasičský a záchranný útvar hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy Nadriadení Percentuálny podiel príplatkuza riadenie mesačne 2.1 veliteľ družstva 5 – 20 2.2 veliteľ čaty 8 – 30 2.4 veliteľ hasičskej stanice 8 – 30 2.5 vedúci oddelenia 8 – 30 2.6 zástupca veliteľa 9 – 40 2.7 veliteľ 15 – 50 6.Horská záchranná služba Nadriadení Percentuálny podiel príplatkuza riadenie mesačne 5.1 riaditeľ strediska 10 – 30 5.2 vedúci oddelenia 15 – 20 5.4 riaditeľ 30 – 60.

Príloha č. 4 k zákonu č. 315/2001 Z. z.


Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie


1. Smernica Rady 91/533/EHS zo 14. októbra 1991 o povinnosti zamestnávateľa informovať zamestnancov o podmienkach vzťahujúcich sa na zmluvu alebo na pracovno-právny vzťah (Ú. v. ES L 288, 18. 10. 1991).
2. Smernica Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok, pracovníčok krátko po pôrode a dojčiacich pracovníčok (desiata individuálna smernica v zmysle článku 16 (1) smernice 89/391/EHS) (Ú. v. ES L 348, 28. 11. 1992).
3. Smernica Rady 89/391/EHS z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci (Ú. v. ES L 183, 29. 06. 1989) v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1882/2003 z 29. septembra 2003, ktorým sa upravujú podľa rozhodnutia Rady 1999/468/ES ustanovenia týkajúce sa výborov, ktoré pomáhajú Komisii pri výkone jej vykonávacích právomocí ustanovených v nástrojoch, ktoré podliehajú postupu uvedenému v článku 251 Zmluvy o založení ES (Ú. v. EÚ L 284, 31. 10. 2003).
4. Smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (Ú. v. ES L 180, 19. 07. 2000).
5. Smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (Ú. v. ES L 303, 2. 12. 2000).
6. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2002 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (Ú. v. ES L 299, 18. 11. 2003).
7. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (Ú. v. EÚ L 204, 26. 7. 2006).
8. Smernica Rady 2010/18/EÚ z 8. marca 2010, ktorou sa vykonáva revidovaná Rámcová dohoda o rodičovskej dovolenke uzavretá medzi BUSINESSEUROPE, UEAPME, CEEP a ETUC a zrušuje smernica 96/34/ES (Ú.v. EÚ L 68, 18. 3. 2010).