Zákon o Hasičskom a záchrannom zbore 315/2001 účinný od 01.01.2005 do 30.06.2005

§ 15

(1)
Počet príslušníkov v štátnej službe a objem finančných prostriedkov na služobné príjmy príslušníkov v štátnej službe schvaľuje vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda") na každý rok pri prerokúvaní návrhu zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok. Vláda môže vykonať úpravy v počte príslušníkov v štátnej službe alebo v objeme finančných prostriedkov na služobné príjmy príslušníkov v štátnej službe na základe schváleného zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok.
(2)
Návrh počtu príslušníkov v štátnej službe a návrh objemu finančných prostriedkov na služobné príjmy príslušníkov v štátnej službe pripravuje na základe organizačnej štruktúry služobných úradov ministerstvo v súčinnosti s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.
(3)
Rozpis schváleného počtu príslušníkov v štátnej službe v členení podľa funkcií v nadväznosti na organizačnú štruktúru služobných úradov (ďalej len „systemizácia") schvaľuje prezident zboru.
(4)
Vedúci služobného úradu je povinný sledovať, zabezpečovať a dodržiavať plnenie schválenej systemizácie.

§ 36

(1)
Príslušník, ktorý už bol v služobnom pomere podľa tohto zákona, je pri opätovnom prijatí vymenovaný do poslednej dosiahnutej hodnosti. Ak je to pre príslušníka výhodnejšie, možno ho vymenovať do hodnosti podľa § 35 ods. 5. Ak mu však v predchádzajúcom služobnom pomere uplynul čas výsluhy rokov v hodnosti, možno ho vymenovať do najbližšej vyššej hodnosti, ak nie je vyššia ako hodnosť plánovaná pre funkciu, do ktorej sa prijíma, a ak spĺňa kvalifikačné predpoklady na povýšenie do hodnosti.
(2)
Príslušník, ktorý bol v pracovnom pomere v rámci Zboru požiarnej ochrany alebo v závodnom požiarnom útvare alebo v služobnom pomere k ozbrojeným silám, ozbrojeným zborom alebo k ozbrojeným bezpečnostným zborom, môže byť pri prijatí do služobného pomeru vymenovaný do poslednej dosiahnutej hodnosti, ak takáto hodnosť podľa tohto zákona existuje, alebo do hodnosti rovnakej úrovne, ak je takáto hodnosť pre funkciu, do ktorej bol vymenovaný, plánovaná. Takto sa postupuje iba v prípadoch, ak je vymenovaný do funkcie, v ktorej sa využijú jeho predchádzajúce skúsenosti zo služby v týchto zložkách; inak je vymenovaný do hodnosti podľa § 35 ods. 2 až 4.

§ 59

(1)
Služobný pomer, ak tento zákon neustanovuje inak, sa skončí
a)
odvolaním z funkčného miesta z dôvodov uvedených v § 60 ods. 1 až 4,
b)
uložením disciplinárneho opatrenia prepustenia zo štátnej služby podľa § 77 písm. c) až e),
c)
na základe písomnej žiadosti príslušníka (§ 61),
d)
v skúšobnej lehote (§ 62) alebo
e)
uplynutím dočasnej štátnej služby.
(2)
Služobný pomer sa skončí aj na základe zákona (§ 63).
(3)
Služobný pomer zaniká smrťou príslušníka.
(4)
Písomné rozhodnutie podľa odseku 1 písm. a), c) a d) alebo písomné potvrdenie o skončení služobného pomeru príslušníka podľa § 63 ods. 2 vydá vedúci služobného úradu.

§ 60
Skončenie služobného pomeru služobným úradom

(1)
Služobný úrad skončí služobný pomer odvolaním, ak príslušník prestal spĺňať predpoklady nevyh-nutné na vykonávanie štátnej služby, a to
a)
štátne občianstvo Slovenskej republiky,
b)
trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.
(2)
Služobný úrad skončí služobný pomer odvolaním, ak uplynula lehota podľa § 52 ods. 2 písm. e) a príslušník
a)
naďalej písomne nesúhlasil s preložením alebo preradením na inú voľnú, vzhľadom na jeho zdravotnú spôsobilosť vhodnú funkciu, alebo
b)
v mieste výkonu štátnej služby príslušníka nie je voľná iná, vzhľadom na jeho zdravotnú spôsobilosť vhodná funkcia.
(3)
V prípravnej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe služobný úrad skončí služobný pomer odvolaním aj z týchto dôvodov:
a)
príslušník podľa výsledku služobného hodnotenia nie je spôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v zbore,
b)
v systemizácii sa znížil počet funkčných miest; v takomto prípade má príslušník nárok na náhradu v sume päťnásobku jeho funkčného platu.
(4)
Služobný úrad skončí služobný pomer s príslušníkom v stálej štátnej službe odvolaním, ak príslušník podľa výsledku služobného hodnotenia nie je spôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v zbore.
(5)
Služobný pomer podľa odsekov 1 až 4 sa skončí dňom doručenia rozhodnutia o odvolaní.
(6)
Služobný pomer sa skončí dňom nasledujúcim po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia prepustenia zo stálej štátnej služby, prepustenia z dočasnej štátnej služby alebo prepustenia z prípravnej štátnej služby.

§ 62
Skončenie služobného pomeru v skúšobnej lehote

Služobný pomer možno skončiť v skúšobnej lehote počas prípravnej štátnej služby alebo dočasnej štátnej služby z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu, tak zo strany služobného úradu, ako aj zo strany príslušníka. Služobný pomer sa skončí uplynutím troch kalendárnych dní nasledujúcich po dni doručenia písomného oznámenia vedúceho služobného úradu alebo príslušníka, vždy však najneskôr uplynutím skúšobnej lehoty.

§ 63
Skončenie služobného pomeru na základe zákona

(1)
Služobný pomer príslušníka sa skončí dňom
a)
uplynutia prípravnej štátnej služby, ak nebola úspešne vykonaná skúška na získanie osobitnej odbornej spôsobilosti alebo ak sa nesplnil kvalifikačný predpoklad vzdelania podľa § 195,
b)
uplynutia dočasnej štátnej služby,
c)
nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol príslušník odsúdený za úmyselný trestný čin, alebo dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorým bola jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,
d)
ktorým príslušník dovŕši vek 65 rokov, alebo
e)
uplynutia času zaradenia mimo štátnej služby z dôvodov uvedených v § 52 ods. 2 písm. b), ak príslušníka nemožno opätovne zaradiť do služobného pomeru.
(2)
Služobný pomer príslušníka sa skončí aj uplynutím desiatich kalendárnych dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia lekárskej komisie zriadenej podľa § 17 ods. 3 o strate zdravotnej spôsobilosti príslušníka na vykonávanie akejkoľvek funkcie v zbore.
(3)
Písomné potvrdenie o skončení služobného pomeru na základe zákona obsahuje deň, ktorým sa služobný pomer skončil, a dôvod skončenia služobného pomeru.

§ 69
Základné práva a povinnosti príslušníka

(1)
Príslušník má právo
a)
na podmienky nevyhnutné na riadne vykonávanie štátnej služby,
b)
na služobný plat a platový postup v štátnej službe podľa tohto zákona,
c)
na prehlbovanie kvalifikácie,
d)
odmietnuť služobnú úlohu, ktorá je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, a služobnú úlohu, ktorá nepatrí podľa osobitných predpisov do pôsobnosti služobného úradu,
e)
odmietnuť výkon služobnej úlohy, ktorá podľa osobitných predpisov, služobných predpisov alebo vydaných pokynov patrí do výlučnej pôsobnosti nadriadeného,
f)
nazerať do svojho osobného spisu a robiť si z neho výpisy, odpisy a fotokópie,
g)
podávať sťažnosti vo veciach vykonávania štátnej služby služobnému úradu.
(2)
Príslušník má okrem práv podľa odseku 1 aj práva vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov.
(3)
Príslušník je povinný
a)
plniť osobne, zodpovedne, riadne a včas služobné úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený,
b)
vykonávať všetky úlohy, ktoré patria k jeho služobným povinnostiam,
c)
zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s vykonávaním štátnej služby, ak nie je tejto povinnosti zbavený vedúcim služobného úradu; táto povinnosť platí aj po skončení služobného pomeru,
d)
vykonávať štátnu službu nestranne a politicky neutrálne,
e)
zvyšovať svoje odborné vedomosti, zručnosti, schopnosti a udržiavať si požadovanú fyzickú zdatnosť na vykonávanie štátnej služby a zúčastňovať sa na odbornej príprave a overovaní vedomostí, zručností a fyzickej zdatnosti,
f)
neprijímať v súvislosti s vykonávaním štátnej služby dary alebo iné výhody okrem darov alebo iných výhod poskytovaných služobným úradom,
g)
zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu verejného záujmu s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie nadobudnuté v súvislosti s vykonávaním štátnej služby na vlastný prospech alebo na prospech iného,
h)
poskytovať služobnému úradu informácie vo veciach svojho osobného stavu a o jeho zmenách,
i)
oznámiť služobnému úradu, že bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, že bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo jeho spôsobilosť na právne úkony je obmedzená,
j)
dbať o to, aby jeho politická činnosť nepoškodzovala dôveru verejnosti a jeho služobného úradu v jeho schopnosť plniť služobné úlohy lojálne a nestranne,
k)
zdržať sa pri vykonávaní štátnej služby a mimo nej všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť štátnej služby alebo ohroziť dôveru v jej nestrannosť alebo nestrannosť rozhodovania,
l)
ochraňovať majetok štátu, ktorý mu bol zverený, pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím,
m)
oznámiť bezprostredne nadriadenému poruchy a nedostatky, ktoré ohrozujú alebo sťažujú vykonávanie štátnej služby, a oznámiť hroziacu škodu,
n)
zakročiť, ak hrozí škoda a na jej odvrátenie je potrebný neodkladný zákrok; nemusí tak urobiť, ak mu v tom bráni dôležitá okolnosť alebo ak by tým iné osoby vystavil vážnemu ohrozeniu,
o)
dodržiavať služobnú disciplínu,
p)
dodržiavať určený týždenný služobný čas alebo kratší služobný čas,
r)
byť pri vykonávaní štátnej služby primerane ustrojený a dbať o náležitú úpravu svojho zovňajšku,
s)
zastupovať nadriadeného v rozsahu jeho činnosti, ak mu to bolo uložené služobným úradom,
t)
na pokyn vedúceho služobného úradu podrobiť sa posudzovaniu zdravotnej spôsobilosti na vykonávanie služby, preventívnym prehliadkam a vyšetreniam,
u)
dodržiavať pri vykonávaní štátnej služby pravidlá služobnej zdvorilosti a správať sa slušne k ostatným príslušníkom a v služobnom styku aj k občanom,
v)
zabezpečiť účelné a hospodárne spravovanie a využívanie finančných zdrojov, zariadení a služieb, ktoré mu boli zverené,

x) oznámiť spolu s majetkovým priznaním podľa § 70 služobnému úradu aj príjem z vykonávania činností uvedených v odseku 6, ktorý v uplynulom kalendárnom roku presiahol sumu 50 000 Sk.
y) plniť ďalšie povinnosti podľa tohto zákona.
(4)
Ak sa príslušník domnieva, že rozkaz, nariadenie, príkaz alebo pokyn jeho nadriadeného je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, je povinný na to nadriadeného upozorniť. Ak nadriadený trvá na splnení rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu, musí ho príslušníkovi písomne potvrdiť a príslušník je povinný ho splniť. Písomné potvrdenie sa nevyžaduje, ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania. Príslušník je povinný odoprieť splnenie rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu nadriadeného, ak by jeho splnením spáchal trestný čin; túto skutočnosť je povinný bezodkladne oznámiť vyššiemu nadriadenému.
(5)
Príslušník nesmie
a)
podnikať alebo vykonávať inú zárobkovú činnosť v oblasti pôsobnosti zboru alebo na úseku ochrany pred požiarmi a ani obchodovať s hasičskými komoditami; inou zárobkovou činnosťou sa na účely tohto zákona rozumie činnosť, ktorá zakladá nárok na príjem zdaňovaný podľa osobitného predpisu,17aa)
b)
byť štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, správneho orgánu, kontrolného orgánu alebo dozorného orgánu právnickej osoby vykonávajúcej podnikateľskú činnosť,
c)
sprostredkúvať pre seba, inú fyzickú osobu alebo právnickú osobu obchodný styk so
1.
štátom,
2.
obcou,
3.
vyšším územným celkom,
4.
štátnym podnikom, štátnym účelovým fondom alebo s inou právnickou osobou zriadenou alebo založenou štátom,
5.
Fondom národného majetku Slovenskej republiky,
6.
rozpočtovou organizáciou, príspevkovou organizáciou alebo s inou právnickou osobou založenou alebo zriadenou obcou alebo so zariadením obce,
7.
rozpočtovou organizáciou, príspevkovou organizáciou alebo s inou právnickou osobou založenou alebo zriadenou vyšším územným celkom, alebo
8.
inou právnickou osobou s majetkovou účasťou štátu, Fondu národného majetku Slovenskej republiky, obce alebo vyššieho územného celku,
d)
zvýhodňovať blízke osoby16) pri vykonávaní štátnej služby.
(6)
Obmedzenie podľa odseku 5 písm. a) sa nevzťahuje na vedeckú činnosť, pedagogickú činnosť, lektorskú činnosť, prednášateľskú činnosť, publicistickú činnosť, literárnu činnosť alebo umeleckú činnosť, znaleckú činnosť, tlmočnícku činnosť, prekladateľskú činnosť, plnenie úloh protipožiarnej asistenčnej hliadky podľa osobitných predpisov17a) a na správu vlastného majetku príslušníka.

§ 70
Majetkové priznanie

(1)
Príslušník počas trvania štátnej služby je povinný priznať svoje majetkové pomery
a)
do 30 dní odo dňa vzniku služobného pomeru,
b)
do 31. marca každého kalendárneho roka.
(2)
Povinnosť podľa odseku 1 sa vzťahuje na všetok majetok príslušníka, pričom majetkové priznanie musí obsahovať údaje o
a)
nehnuteľnom majetku,
b)
hnuteľných veciach,
c)
majetkových právach a iných majetkových hodnotách.
(3)
Majetok uvedený v odseku 2 písm. a) sa neoceňuje a majetok uvedený v odseku 2 písm. b) a c) príslušník na účely majetkového priznania ocení cenou obvyklou, pričom sa tento majetok v majetkovom priznaní uvedie len vtedy, ak jeho súhrnná hodnota je vyššia ako 500 000 Sk. Majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov sa na tieto účely delí rovnakým dielom, ak osobitný predpis neustanovuje inak.18)
(4)
Súčasťou majetkového priznania príslušníka je aj čestné vyhlásenie príslušníka, že nemá vedomosť o takých príjmoch osôb žijúcich s ním v domácnosti,19) ktoré možno považovať za nezdanené príjmy alebo za príjmy z nestatočných zdrojov.
(5)
Údaje o majetkových pomeroch priznaných podľa odsekov 1 a 2 sa oznamujú vedúcemu služobného úradu, ak ide o vedúceho služobného úradu na krajskom riaditeľstve zboru, vedúcemu služobného úradu na prezídiu zboru, ak ide o vedúceho služobného úradu na prezídiu zboru, ministrovi, ktorí zabezpečia vyhodnotenie majetkových priznaní v príslušných služobných úradoch na účely zistenia prírastku majetku príslušníka a ich uchovávanie.
(6)
Na výzvu vedúceho služobného úradu alebo ministra, najmä ak sú odôvodnené pochybnosti o pravdivosti priznaných údajov, je príslušník povinný predložiť majetkové priznanie, aj ak ide o majetok podľa odseku 2 písm. b) a c), ktorého súhrnná hodnota je nižšia ako 500 000 Sk.

§ 91
Štátna služba nadčas

(1)
Štátnou službou nadčas je štátna služba vykonávaná nad rámec určeného týždenného služobného času. Štátnou službou nadčas je aj služba, ktorú príslušník vykonáva počas určenej služobnej pohotovosti podľa § 92 ods. 2.
(2)
Štátna služba nadčas sa môže príslušníkovi prikázať len výnimočne v naliehavom záujme štátnej služby, a to aj na dni služobného pokoja. Nepretržitý odpočinok medzi dvoma služobnými dňami sa nesmie pritom skrátiť na menej ako osem hodín.
(3)
V kalendárnom roku možno príslušníkovi prikázať štátnu službu nadčas v rozsahu najviac 300 hodín.

§ 93

(1)
Základná výmera dovolenky príslušníka je najmenej štyri týždne v kalendárnom roku. Dovolenka vo výmere najmenej piatich týždňov patrí príslušníkovi, ktorý do konca kalendárneho roka dovŕši aspoň 15 rokov služobného pomeru alebo pracovného pomeru. Základnú výmeru dovolenky možno predĺžiť v kolektívnej zmluve.
(2)
Príslušník, ktorý vykonáva činnosti podľa § 3 ods. 1 písm. c) a d), má nárok aj na dodatkovú dovolenku v dĺžke jedného týždňa. Ak príslušník túto štátnu službu vykonáva len časť roka, patrí mu pomerná časť dodatkovej dovolenky. Pomerná časť dovolenky je jedna dvanástina dodatkovej dovolenky za každých 22 dní, v ktorých príslušník vykonával činnosti podľa § 3 ods. 1 písm. c) a d).
(3)
Za dodatkovú dovolenku nemožno poskytnúť náhradu podľa § 94; táto dovolenka sa musí vždy prednostne vyčerpať.
(4)
Ak čerpá dovolenku príslušník s nerovnomerne rozvrhnutým časom služby, určí sa dovolenka tak, aby zahŕňala toľko hodín, v ktorých by inak konal štátnu službu, koľko by ich pripadlo na dovolenku čerpanú príslušníkom s časom služby rozvrhnutým rovnomerne.

§ 103
Služobný príjem, služobný plat a peňažná náhrada za služobnú pohotovosť

(1)
Príslušníkovi za podmienok ustanovených týmto zákonom patrí služobný príjem, ktorý tvoria tieto zložky:
a)
tarifný plat,
b)
príplatok za riadenie,
c)
príplatok za zastupovanie,
d)
osobný príplatok,
e)
hodnostný príplatok,
f)
príplatok za štátnu službu v noci,
g)
príplatok za štátnu službu v sobotu a v nedeľu,
h)
príplatok za štátnu službu vo sviatok,
i)
plat za štátnu službu nadčas,
j)
príplatok za zmennosť,
k)
príplatok za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí,
l)
odmena.
(2)
Služobný plat tvoria zložky služobného príjmu uvedené v odseku 1 písm. a) až e) a j).
(3)
Ak ide o príslušníkov, u ktorých sa postupuje podľa § 200 ods. 2 písm. a), služobným platom na účely zákona je súčet služobného platu podľa odseku 2 a doplatku podľa § 200 ods. 2 písm. a).
(4)
Príslušníkovi v rozsahu a za podmienok ustanovených týmto zákonom okrem služobného príjmu patrí peňažná náhrada za služobnú pohotovosť v štátnej službe a za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie brannej pohotovosti štátu.

§ 110
Príplatok za zastupovanie

(1)
Príslušníkovi, ktorý podľa § 49 ods. 7 zastupuje nadriadeného dlhšie ako tri týždne, patrí od začiatku zastupovania príplatok za zastupovanie v sume príplatku za riadenie zastupovaného nadriadeného.
(2)
Ak zastupuje nadriadený nadriadeného na vyššom stupni riadenia, patrí mu od začiatku zmeny štátnej služby príplatok za zastupovanie vo výške určenej pre zastupovaného nadriadeného, ak je to preňho výhodnejšie, pôvodne určený príplatok za riadenie počas zmeny štátnej služby mu nepatrí.
(3)
Príslušníkovi, ktorý podľa § 49 ods. 7 zastupuje nadriadeného v čase neobsadenia funkcie nadriadeného dlhšie ako tri týždne, patrí od začiatku zastupovania príplatok za zastupovanie v sume určenej vedúcim služobného úradu spôsobom uvedeným v § 109.
(4)
Zastupovanému nadriadenému počas doby jeho zastúpenia príslušníkom podľa § 49 ods. 7 príplatok za riadenie nepatrí.

§ 111
Osobný príplatok

(1)
Príslušníkovi na ocenenie kvality vykonávanej činnosti a osobných schopností možno priznať osobný príplatok pevnou sumou zaokrúhlenou na celé desiatky korún nahor až do sumy zodpovedajúcej stanovenému limitu.
(2)
Osobný príplatok podľa odseku 1 možno príslušníkovi priznať, odňať, zvýšiť alebo znížiť na základe písomného hodnotenia vykonávania štátnej služby príslušným nadriadeným.
(3)
Limit osobného príplatku na účely odseku 1 je 70 % platovej tarify najvyššieho platového stupňa platovej triedy, podľa ktorej sa príslušníkovi poskytuje tarifný plat.
(4)
Limit osobného príplatku podľa odseku 3 sa postupne znižuje až na hodnotu 35 %. Miera postupného znižovania osobného príplatku bude zodpovedať miere zvyšovania stupnice platových taríf podľa § 131 ustanovenej v zákone o štátnom rozpočte tak, aby jeho absolútna výška v jednotlivých platových triedach zostala zachovaná. Znížený limit osobného príplatku a termín jeho účinnosti ustanoví vláda nariadením, ktorým sa ustanoví zvýšená stupnica platových taríf (§ 131 ods. 3). Limit osobného príplatku ustanovený v odseku 3 stráca platnosť ustanovením zníženého limitu osobného príplatku v nariadení vlády.

§ 112
Hodnostný príplatok

(1)
Príslušníkovi patrí hodnostný príplatok podľa dosiahnutej hodnosti:
hodnosť hodnostný príplatokv Sk mesačne rotmajster 1 800 nadrotmajster 2 000 podpráporčík 2 300 práporčík 2 500 nadpráporčík 2 700 podporučík 2 300 poručík 2 500 nadporučík 2 700 kapitán 2 900 major 3 100 podplukovník 3 300 plukovník 3 500 generál 3 700
(2)
Príslušníkovi patrí hodnostný príplatok, ktorý mu bol priznaný v práporčíckej hodnosti, aj v prípade jeho vymenovania do dôstojníckej hodnosti, ako aj v prípade jeho ďalšieho povyšovania v dôstojníckej hodnosti, ak je to preňho výhodnejšie.

§ 116
Plat za štátnu službu nadčas

(1)
Ak príslušník vykonáva štátnu službu nadčas, patrí mu za každú hodinu takejto služby príslušná časť služobného platu priznaného v čase štátnej služby nadčas zvýšená o 30 %, a ak ide o deň nepretržitého odpočinku v týždni, zvýšená o 60 %.
(2)
Príplatok za vykonávanie štátnej služby nadčas podľa odseku 1 nepatrí, ak sa príslušník s nadriadeným dohodli na poskytnutí náhradného voľna. Náhradné voľno je nadriadený povinný poskytnúť najneskôr do 60 dní od skončenia tejto služby.
(3)
Ak sa štátna služba nadčas vykonáva v noci, v sobotu, v nedeľu a vo sviatok, patria príslušníkovi aj príplatky podľa § 113 až 115. Tieto príplatky mu patria aj vtedy, ak sa mu za štátnu službu nadčas poskytlo náhradné voľno.
(4)
V služobnom plate vedúceho služobného úradu sa vždy prihliada na prácu nadčas.

§ 118
Príplatok za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí a na miestach s ohrozením života a zdravia

(1)
Príslušníkovi, ktorý sa bezprostredne zúčastňuje na zdolávaní požiarov, na záchranných prácach pri povodniach a ostatných živelných pohromách alebo iných mimoriadnych udalostiach a na miestach s ohrozením života a zdravia, patrí príplatok za každú hodinu tejto činnosti v sume, ktorou je 1 % z platovej tarify prvého platového stupňa prvej platovej triedy. Suma príplatku sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor.
(2)
Príslušníkovi za vykonávanie činností pri použití izolačného dýchacieho prístroja alebo odevu proti sálavému teplu, alebo odevu proti chemickým látkam a biologickým látkam alebo pri činnosti pod vodnou hladinou alebo za vykonávanie činností s výbušninami patrí príplatok za každú hodinu tejto činnosti v sume, ktorou je 1,2 % z platovej tarify prvého platového stupňa prvej platovej triedy. Suma príplatku sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor.
(3)
Príslušníkovi za vykonávanie činnosti vo výške 10 metrov a viac nad zemou na nezabezpečených pracoviskách alebo nad voľnými hĺbkami patrí príplatok za každú hodinu tejto činnosti v sume, ktorou je 0,5 % z platovej tarify prvého platového stupňa prvej platovej triedy. Suma príplatku sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor.
(4)
Príslušníkovi za prácu vykonávanú pri záchrane ľudského života pri leteckej záchrane z podvesu pod vrtuľníkom a pri vysadzovaní z vrtuľníka patrí príplatok za každú hodinu tejto činnosti v sume, ktorou je 1,2 % z platovej tarify prvého platového stupňa prvej platovej triedy. Suma príplatku sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor.
(5)
Príslušníkovi, ktorý vykonáva odborné práce pri záchrane ľudského života v ťažkom horolezeckom teréne s použitím špeciálnych záchranárskych pomôcok v sťažených prírodných a poveternostných podmienkach, patrí príplatok za každú hodinu tejto činnosti v sume, ktorou je 1,2 % z platovej tarify prvého platového stupňa prvej platovej triedy. Suma príplatku sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor.
(6)
Za vykonávanie činnosti podľa odsekov 2 až 4 a 7 sa považuje aj výcvik príslušníka.
(7)
Príslušníkovi za vykonávanie činností s výbušninami pod vodnou hladinou patrí príplatok za každú hodinu tejto činnosti v sume, ktorou je 1,5 % z platovej tarify prvého platového stupňa prvej platovej triedy; vtedy mu nepatrí príplatok podľa odseku 2. Suma príplatku sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor.

§ 123
Platové pomery čakateľa

(1)
Čakateľovi patrí služobný plat ako príslušníkovi v stálej štátnej službe podľa § 103 okrem príplatku za riadenie a príplatku za zastupovanie.
(2)
Čakateľovi počas skúšobnej lehoty nepatrí osobný príplatok.
(3)
Na platové pomery čakateľov sa vzťahujú ustanovenia § 103 ods. 2, § 104 až 108, § 111 až 118, § 120 a 122.

§ 129

(1)
Ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na služobné úrady alebo na príslušníkov, obsahujú ustanovenia
a)
o mzde, rozumie sa tým služobný plat podľa tohto zákona,
b)
o priemernom zárobku alebo priemernej mzde, rozumie sa tým služobný plat podľa § 103 ods. 2 tohto zákona priznaný príslušníkovi v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie.
(2)
Ak sa na účely výpočtu peňažných plnení postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov z priemerného čistého zárobku zamestnanca, rozumie sa tým čistý služobný plat. Čistý služobný plat sa zisťuje zo služobného platu odpočítaním súm poistného na zdravotné poistenie, poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti a preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti podľa podmienok a sadzieb platných pre príslušníka v mesiaci, za ktorý sa tento plat zisťuje.

§ 133
Vyrovnávací príspevok

(1)
Príslušníkovi, ktorému sa započítalo podľa § 132 ods. 2 najmenej 20 rokov a ktorý dosiahol vek 50 rokov a jeho služobný pomer sa skončil preto, že podľa rozhodnutia príslušnej lekárskej komisie stratil dlhodobo zo zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať doterajšiu funkciu alebo akúkoľvek inú funkciu v zbore, ktorej vykonávanie by nebolo na ujmu jeho zdravia alebo sa jeho služobný pomer skončil odvolaním podľa § 60 ods. 2, a nemá nárok na dôchodok zo sociálneho zabezpečenia, poskytuje sa vyrovnávací príspevok do dosiahnutia veku potrebného na vznik nároku na starobný dôchodok.
(2)
Vyrovnávací príspevok patrí príslušníkovi odo dňa skončenia stálej štátnej služby do takej sumy, aby spolu s príjmami z inej zárobkovej činnosti dosiahla sumu priemerného služobného príjmu. Vyrovnávací príspevok vypláca služobný úrad bez žiadosti príslušníka. Príslušník je povinný oznámiť služobnému úradu všetky skutočnosti, ktoré môžu mať vplyv na výpočet sumy vyrovnávacieho príspevku, a to najneskôr do desiatich dní pred termínom jeho výplaty.
(3)
Priemerný služobný príjem podľa odseku 2 sa vypočítava zo služobného príjmu za čas vykonávania štátnej služby za obdobie predchádzajúcich 12 mesiacov. Mesiac, v ktorom bol skončený služobný pomer príslušníka, sa nezapočítava. Za vykonávanie štátnej služby sa na účely výpočtu priemerného služobného príjmu nepovažuje čas uvedený v § 97 ods. 1 písm. j).

§ 163
Príplatok k náhrade príjmu, príplatok k nemocenskému a príplatok k ošetrovnému

(1)
Ak je príslušník uznaný pre chorobu alebo úraz za dočasne neschopného na vykonávanie štátnej služby a vznikol mu nárok na náhradu príjmu16a) alebo nárok na nemocenské podľa osobitného predpisu,28) patrí mu príplatok k náhrade príjmu a príplatok k nemocenskému v sume rozdielu medzi služobným platom po odpočítaní preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov, poistného na zdravotné poistenie, poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti a poskytnutou náhradou príjmu alebo poskytnutým nemocenským. Celkové obdobie poskytovania príplatku k náhrade príjmu a príplatku k nemocenskému pri tej istej dočasnej neschopnosti na vykonávanie štátnej služby alebo pri viacerých dočasných neschopnostiach na vykonávanie štátnej služby, ktoré vznikli v jednom kalendárnom roku, je najviac 30 dní.
(2)
Príplatok k náhrade príjmu a príplatok k nemocenskému príslušníkovi nepatrí, ak dočasná neschopnosť na vykonávanie štátnej služby vznikla v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania.
(3)
Ak príslušníkovi vznikne nárok na ošetrovné podľa osobitného predpisu,28) patrí mu príplatok k ošetrovnému v sume rozdielu medzi služobným platom po odpočítaní preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov, poistného na zdravotné poistenie, poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti a poskytnutým ošetrovným. Celkové obdobie poskytovania príplatku k ošetrovnému pri viacerých ošetrovaniach, ktoré vznikli v jednom kalendárnom roku, je najviac 30 dní.

§ 164
Príplatok k materskému

Ak príslušníkovi vznikne nárok na materské podľa osobitného predpisu,28) patrí mu príplatok k materskému v sume rozdielu medzi služobným platom po odpočítaní preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov, poistného na zdravotné poistenie, poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti a poskytnutým materským.

§ 173
Príspevok na poistenie v nezamestnanosti

(1)
Na účely platenia príspevku na poistenie v nezamestnanosti31) sa príslušník posudzuje ako zamestnanec; služobný úrad sa posudzuje ako zamestnávateľ.
(2)
Príslušník, ktorému vznikol nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu,31a) sa na účely platenia poistného na poistenie v nezamestnanosti31) neposudzuje ako zamestnanec a neplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti. Služobný úrad sa vo vzťahu k príslušníkovi, ktorému vznikol nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu,31a) neposudzuje ako zamestnávateľ a za takéhoto príslušníka služobný úrad neplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti.

§ 209

(1)
Systemizáciu v štátnej službe na rok 2002 podľa § 15 ods. 1 a 2 určí vláda do 31. októbra 2001.
(2)
Systemizáciu a organizačnú štruktúru Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy v súlade s § 194b ods. 1 určí ministerstvo po dohode s mestským zastupiteľstvom hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy.