Zákon o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov 314/2018 účinný od 01.01.2021 do 31.07.2021

§ 5
Podpredseda ústavného súdu

(1)
Podpredseda ústavného súdu dočasne vykonáva právomoci predsedu ústavného súdu, ak predseda ústavného súdu nie je vymenovaný.
(2)
Podpredseda ústavného súdu zastupuje predsedu ústavného súdu, ak predseda ústavného súdu
a)
poverí podpredsedu ústavného súdu zastupovaním alebo
b)
nemôže svoju funkciu vykonávať; o zastupovaní v takom prípade rozhodne na návrh podpredsedu ústavného súdu plénum ústavného súdu.

§ 6
Rozhodovanie ústavného súdu

(1)
Ústavný súd rozhoduje v pléne alebo v senátoch.
(2)
Vec na rozhodnutie pléna ústavného súdu alebo senátu ústavného súdu pripravuje a na zasadnutí pléna ústavného súdu alebo senátu ústavného súdu o nej referuje sudca ústavného súdu, ktorému bola vec pridelená podľa § 46 (ďalej len „sudca spravodajca“), ak tento zákon v § 7 alebo v § 13 neustanovuje inak. V zložitých veciach môže predseda ústavného súdu alebo predseda senátu ústavného súdu určiť ďalšieho sudcu ústavného súdu ako spoluspravodajcu.

§ 7

(1)
Ústavný súd rozhoduje v pléne
a)
vo veciach ustanovených v čl. 105 ods. 2, čl. 107, čl. 125 ods. 1 písm. a) a b), čl. 125a ods. 1, čl. 125b ods. 1, čl. 126, čl. 128, čl. 129 ods. 2 až 7, čl. 129a, čl. 136 ods. 2 a 3, čl. 138 ods. 2 písm. b) a c) a čl. 152 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),
b)
o zjednocovaní právnych názorov senátov ústavného súdu,
c)
o vylúčení sudcu ústavného súdu pre jeho zaujatosť, ak ide o vec patriacu do pôsobnosti pléna ústavného súdu,
d)
o obnove konania podľa čl. 133 ústavy, ak sa týka veci patriacej do pôsobnosti pléna ústavného súdu,
e)
o spojení vecí patriacich do pôsobnosti senátu ústavného súdu, ak ide o veci prerokúvané v rôznych senátoch ústavného súdu,
f)
o disciplinárnej zodpovednosti sudcu ústavného súdu a o uložení disciplinárneho trestu sudcovi ústavného súdu.
(2)
V pléne rozhoduje ústavný súd aj o
a)
úprave svojich vnútorných pomerov,
b)
návrhu rozpočtu kancelárie ústavného súdu.
(3)
Vo veciach uvedených v odseku 1 písm. f) a v odseku 2 rozhoduje plénum ústavného súdu na základe návrhu rozhodnutia predloženého predsedom ústavného súdu, ak tento zákon v § 27 neustanovuje inak.

§ 8

(1)
Plénum ústavného súdu sa skladá zo všetkých sudcov ústavného súdu.
(2)
Zasadnutie pléna ústavného súdu zvoláva, jeho program určuje a rokovanie vedie predseda ústavného súdu. Predseda ústavného súdu zvolá zasadnutie pléna ústavného súdu bezodkladne aj vtedy, ak o to požiada nadpolovičná väčšina sudcov ústavného súdu.
(3)
Rokovanie pléna ústavného súdu vedie predseda ústavného súdu tak, aby sa prerokovali všetky otázky a aby sa každý sudca ústavného súdu mohol k veci vyjadriť a vo veci rozhodnúť v súlade so svojím právnym názorom a svedomím.
(4)
Ústavný súd je spôsobilý v pléne konať a uznášať sa, ak je na rokovaní a rozhodovaní pléna ústavného súdu prítomná aspoň nadpolovičná väčšina všetkých sudcov ústavného súdu. Každý sudca ústavného súdu prítomný na rokovaní pléna je povinný hlasovať za niektorý z predložených návrhov, aj keď bol v niektorej predchádzajúcej otázke prehlasovaný; zdržať sa hlasovania nie je prípustné.
(5)
Plénum ústavného súdu sa uznáša nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých sudcov ústavného súdu.

§ 9

(1)
Rokovanie pléna ústavného súdu je neverejné; ustanovenie odseku 2 tým nie je dotknuté.
(2)
Na rokovaní pléna ústavného súdu sa môžu zúčastniť zamestnanci kancelárie ústavného súdu a ďalšie osoby, ktorých prítomnosť je nevyhnutná z procesných dôvodov, ak ich na rokovanie pléna prizve predseda ústavného súdu alebo o tom rozhodne plénum ústavného súdu.
(3)
Porada a hlasovanie pléna o rozhodnutí sú vždy neverejné; ak sa vo veci konalo verejné ústne pojednávanie, môže sa na porade a hlasovaní zúčastniť len sudca ústavného súdu, ktorý bol prítomný na pojednávaní. Na začiatku porady o veci referuje sudca spravodajca, po ktorom podá svoje stanovisko prípadný spoluspravodajca; títo zároveň navrhnú, ako má ústavný súd o návrhu na začatie konania rozhodnúť. Potom nasleduje rozprava, v ktorej môže každý zo sudcov ústavného súdu podať iný návrh na rozhodnutie, ktorého dôvody zároveň stručne prednesie. Po skončení rozpravy sa hlasuje.
(4)
Predseda ústavného súdu určí poradie, v akom sa o podaných návrhoch hlasuje; na žiadosť niektorého z prítomných sudcov ústavného súdu o tom rozhodne plénum hlasovaním. Sudca ústavného súdu hlasuje tak, že sa vyjadrí, či je za návrh alebo proti návrhu. Služobne mladší sudcovia ústavného súdu hlasujú pred služobne staršími sudcami ústavného súdu a predseda ústavného súdu hlasuje posledný.
(5)
Ak žiaden návrh nezískal podporu potrebnej väčšiny (§ 8 ods. 5), hlasovanie sa opakuje tak, že predseda ústavného súdu na základe priebehu rozpravy rozdelí návrhy na jednotlivé časti alebo jednotlivé sporné otázky, o ktorých sa hlasuje jednotlivo. Rozhodnutie o takejto otázke zaväzuje sudcov ústavného súdu pri hlasovaní o ďalších častiach alebo ďalších sporných otázkach návrhu.

§ 10

V senáte rozhoduje ústavný súd vo veciach, ktoré nepatria do pôsobnosti pléna ústavného súdu.

§ 11

(1)
Senát ústavného súdu sa skladá z troch sudcov ústavného súdu, z ktorých jeden je predsedom senátu ústavného súdu.
(2)
Zloženie senátov ústavného súdu a zastupovanie ich členov určuje na obdobie aspoň jedného roka plénum ústavného súdu v rozvrhu práce. Zmenu v zložení senátu ústavného súdu možno počas tohto obdobia vykonať, len ak sa zmení zloženie ústavného súdu. Zloženie všetkých senátov ústavného súdu sa musí po uplynutí troch po sebe nasledujúcich rokov zásadným spôsobom obmeniť.
(3)
Zasadnutie senátu ústavného súdu zvoláva, jeho program určuje a rokovanie vedie predseda senátu ústavného súdu.
(4)
Predsedu senátu ústavného súdu volí senát ústavného súdu zo svojich členov. Funkčné obdobie predsedu senátu ústavného súdu je 12 mesiacov, ak v rozvrhu práce nie je určené inak.
(5)
Predseda senátu ústavného súdu vedie rokovanie senátu ústavného súdu tak, aby sa prerokovali všetky otázky a aby sa všetci jeho členovia mohli k veci vyjadriť a vo veci rozhodnúť v súlade so svojím právnym názorom a svedomím.
(6)
Ústavný súd je spôsobilý v senáte konať a uznášať sa, ak sú na rokovaní a rozhodovaní senátu ústavného súdu prítomní všetci jeho členovia. Hlasovať sú povinní všetci členovia senátu ústavného súdu.
(7)
Senát ústavného súdu sa uznáša nadpolovičnou väčšinou hlasov svojich členov.

§ 12

Na rokovanie senátu ústavného súdu sa použije § 9 rovnako.

§ 14

(1)
Ak čl. 134 ods. 2 ústavy neustanovuje inak, sudcov ústavného súdu vymenúva na návrh Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) prezident.
(2)
Národná rada navrhuje dvojnásobný počet kandidátov na sudcov ústavného súdu, ktorých má prezident vymenovať.
(3)
Za bezúhonnú sa nepovažuje fyzická osoba, ktorá bola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin, a to aj v prípade, ak jej bolo odsúdenie za úmyselný trestný čin zahladené, alebo na ktorú sa hľadí, akoby nebola pre takýto trestný čin odsúdená. Bezúhonnosť sa preukazuje odpisom registra trestov. Na účel preukázania bezúhonnosti fyzická osoba poskytne údaje potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov; tieto údaje oprávnená osoba bezodkladne zašle v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na vydanie odpisu registra trestov.
(4)
Funkčné obdobie sudcu ústavného súdu začína plynúť dňom zloženia sľubu sudcu ústavného súdu.

§ 15

(1)
Návrhy na voľbu kandidátov na sudcov ústavného súdu môžu podať národnej rade
a)
poslanci Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „poslanci národnej rady“),
b)
vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“),
c)
predseda ústavného súdu,
d)
predseda Súdnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „predseda súdnej rady“),
e)
najmenej päť členov Súdnej rady Slovenskej republiky,
f)
predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „predseda najvyššieho súdu“),
g)
predseda Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „predseda najvyššieho správneho súdu“),
h)
generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“),
i)
verejný ochranca práv,
j)
profesijné organizácie právnikov,
k)
vedecké inštitúcie pôsobiace v oblasti práva.
(2)
Návrh na voľbu kandidáta na sudcu ústavného súdu okrem náležitostí podľa osobitného predpisu1) obsahuje
a)
označenie navrhovateľa,
b)
predmet návrhu,
c)
listiny preukazujúce, že uchádzač o funkciu sudcu ústavného súdu spĺňa podmienky na vymenovanie za sudcu ústavného súdu,
1.
originál alebo úradne overenú kópiu listiny osvedčujúcej meno, priezvisko, vek, štátne občianstvo Slovenskej republiky a trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
2.
originál alebo úradne overenú kópiu listiny preukazujúcej dosiahnuté vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
3.
doklady, z ktorých vyplýva, že uchádzač o funkciu sudcu ústavného súdu je najmenej 15 rokov činný v právnickom povolaní,
4.
vyhlásenie uchádzača o funkciu sudcu ústavného súdu, že nie je členom politickej strany alebo politického hnutia, a ak je, vyhlásenie, že pred zložením sľubu sa vzdá členstva v politickej strane alebo politickom hnutí,
5.
vyhlásenie uchádzača o funkciu sudcu ústavného súdu, že nevykonáva funkciu alebo činnosť, výkon ktorej je nezlučiteľný s výkonom funkcie sudcu ústavného súdu, a ak vykonáva, vyhlásenie, že ešte pred zložením sľubu sa vzdá takejto funkcie alebo činnosti,
d)
dátum vyhotovenia návrhu a podpis navrhovateľa.
(3)
Návrh na voľbu kandidátov na sudcov ústavného súdu musí byť odôvodnený a jeho prílohou musí byť motivačný list osoby navrhovanej na kandidáta na sudcu ústavného súdu.

§ 17

(1)
Sudcovi ústavného súdu zaniká jeho funkcia uplynutím funkčného obdobia, na ktoré bol vymenovaný.
(2)
Pred uplynutím funkčného obdobia zaniká sudcovi ústavného súdu jeho funkcia
a)
vzdaním sa funkcie,
b)
odvolaním z funkcie,
c)
k poslednému dňu mesiaca, v ktorom sudca ústavného súdu dosiahol vek 72 rokov, alebo
d)
smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho.
(3)
Ak sudcovi ústavného súdu zanikne jeho funkcia pred uplynutím funkčného obdobia, prezident vymenuje iného sudcu ústavného súdu na nové funkčné obdobie podľa čl. 134 ods. 2 ústavy.

§ 26

(1)
Sudca ústavného súdu, ktorý svoju funkciu vykonával aspoň štyri roky, má nárok na príplatok za výkon funkcie sudcu ústavného súdu, ak
a)
skončil výkon funkcie sudcu ústavného súdu okrem prípadu, ak prezident odvolal sudcu ústavného súdu podľa § 19 ods. 1 písm. a) alebo písm. b), a
b)
má nárok na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku.
(2)
Sudcovi ústavného súdu patrí príplatok za výkon funkcie sudcu ústavného súdu vo výške 33,3 % platu sudcu ústavného súdu v dobe vyplácania príplatku zaokrúhlený nahor na celé euro, začínajúc prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom splnil podmienky ustanovené v odseku 1.
(3)
Sudcovi ústavného súdu patrí iba jeden príplatok za výkon funkcie sudcu ústavného súdu bez ohľadu na počet funkčných období, v ktorých vykonával túto funkciu.
(4)
Ak má sudca ústavného súdu nárok na príplatok za výkon funkcie sudcu ústavného súdu a súčasne má nárok aj na príplatok za výkon funkcie podľa osobitného predpisu,3) patrí mu iba ten príplatok, ktorý je preňho výhodnejší. To sa vzťahuje aj na príspevok pozostalým po sudcovi ústavného súdu.
(5)
Príspevok pozostalým patrí
a)
vdove po manželovi, ktorý bol sudcom ústavného súdu, vo výške 60 % z príplatku, na ktorý by mal sudca ústavného súdu nárok ku dňu svojej smrti,
b)
vdovcovi po manželke, ktorá bola sudkyňou ústavného súdu, vo výške 60 % z príplatku, na ktorý by mala sudkyňa ústavného súdu nárok ku dňu svojej smrti,
c)
nezaopatrenému dieťaťu po zomretom rodičovi, ktorý bol sudcom ústavného súdu, vo výške 30 % z príplatku, na ktorý by mal sudca alebo sudkyňa ústavného súdu nárok ku dňu svojej smrti; ak ide o také nezaopatrené dieťa, ktoré nemá druhého rodiča, výška jeho príspevku je 60 % zo sumy príplatku za výkon funkcie sudcu ústavného súdu, na ktorý by mal nárok zomretý sudca alebo sudkyňa ústavného súdu ku dňu svojej smrti.
(6)
Príplatok za výkon funkcie sudcu ústavného súdu a príspevok pozostalým sa zvýšia, ak sa zvýši plat sudcu ústavného súdu v čase vyplácania príplatku. Zvýšený príplatok alebo príspevok patrí oprávnenej osobe odo dňa, od ktorého sa zvýši plat sudcu ústavného súdu.
(7)
O príplatku za výkon funkcie sudcu ústavného súdu a o príspevku pozostalým rozhodne kancelária ústavného súdu do 30 dní od doručenia žiadosti o ich priznanie. Na rozhodovanie o príplatku za výkon funkcie sudcu ústavného súdu a príspevku pozostalým sa použije správny poriadok.
(8)
Príplatok za výkon funkcie sudcu ústavného súdu a príspevok pozostalým sa vypláca bezhotovostným prevodom na účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky označený poberateľom. Príplatok za výkon funkcie sudcu ústavného súdu a príspevok pozostalým vypláca kancelária ústavného súdu vopred v pravidelných mesačných lehotách ňou určených, najneskôr 15. deň toho kalendárneho mesiaca, za ktorý sa príplatok alebo príspevok vypláca.

§ 27

(1)
Sudca ústavného súdu sa dopustí disciplinárneho previnenia, ak zavinene poruší povinnosti, ktoré mu vyplývajú z funkcie sudcu ústavného súdu, alebo ak svojím správaním naruší alebo ohrozí vážnosť ústavného súdu, dôveru k ústavnému súdu alebo vážnosť funkcie sudcu ústavného súdu.
(2)
O disciplinárnej zodpovednosti sudcu ústavného súdu koná a o uložení disciplinárneho trestu rozhoduje plénum ústavného súdu na návrh predsedu ústavného súdu, ktorý musí byť odôvodnený. Disciplinárne konanie sa začína dňom doručenia návrhu predsedu ústavného súdu na začatie disciplinárneho konania členom pléna ústavného súdu. Ak návrh na začatie disciplinárneho konania nebol členom pléna ústavného súdu doručený v rovnaký deň, disciplinárne konanie sa začína dňom, v ktorom bol doručený návrh na začatie disciplinárneho konania sudcovi ústavného súdu ako poslednému. Ak sudcovi ústavného súdu, proti ktorému návrh smeruje, sa nepodarilo doručiť návrh na začatie disciplinárneho konania alebo ak sudca ústavného súdu, proti ktorému návrh smeruje, prevzal návrh na začatie disciplinárneho konania ako posledný, disciplinárne konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na začatie disciplinárneho konania doručený ako poslednému inému sudcovi ústavného súdu.
(3)
Návrh na začatie disciplinárneho konania proti predsedovi ústavného súdu môže podať prezident alebo najmenej jedna tretina poslancov národnej rady. Návrh musí byť odôvodnený a obsahovať zoznam podpisov poslancov, ktorí ho podávajú. Disciplinárne konanie sa začína dňom doručenia návrhu ústavnému súdu.
(4)
Návrh na začatie disciplinárneho konania proti sudcovi ústavného súdu alebo predsedovi ústavného súdu možno podať, ak sa podľa mienky subjektu oprávneného na podanie návrhu sudca ústavného súdu alebo predseda ústavného súdu dopustil disciplinárneho previnenia podľa odseku 1 alebo ak u nich vznikla závažná skutočnosť, ktorá dôvodne znižuje dôstojnosť funkcie sudcu ústavného súdu alebo ohrozuje dôveru v nezávislé a nestranné rozhodovanie ústavného súdu.
(5)
Návrh na začatie disciplinárneho konania možno podať do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa subjekt oprávnený na jeho podanie dozvedel o skutočnostiach, ktoré nasvedčujú tomu, že sa sudca ústavného súdu alebo predseda ústavného súdu dopustil disciplinárneho previnenia podľa odseku 1 alebo že u neho vznikla závažná skutočnosť, ktorá dôvodne znižuje dôstojnosť funkcie sudcu ústavného súdu alebo ohrozuje dôveru v nezávislé a nestranné rozhodovanie ústavného súdu.
(6)
Disciplinárne konanie nemožno začať, ak uplynuli tri roky od konania sudcu ústavného súdu alebo predsedu ústavného súdu, ktoré bolo dôvodom na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania.
(7)
Ak bol podaný návrh na začatie disciplinárneho konania proti predsedovi ústavného súdu alebo podpredsedovi ústavného súdu, majú v ďalšom priebehu disciplinárneho konania postavenie sudcu ústavného súdu, proti ktorému smeruje návrh na začatie disciplinárneho konania.

§ 33

(1)
Vedľajším účastníkom konania je osoba, ktorej toto postavenie priznáva tento zákon, ak sa tohto postavenia nevzdá. Vedľajší účastník konania má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania, ak tento zákon neustanovuje inak; koná však iba sám za seba.
(2)
Zúčastnenou osobou je osoba, ktorá je alebo bola účastníkom konania pred orgánom verejnej moci, v ktorom bolo vydané právoplatné rozhodnutie, prijaté opatrenie alebo vykonaný iný zásah, ktorým malo dôjsť k porušeniu základných práv a slobôd navrhovateľa, ak § 140, § 194 alebo § 208 neustanovuje inak.
(3)
Ak vzniknú pochybnosti o tom, či osoba je vedľajším účastníkom konania alebo zúčastnenou osobou, rozhodne o tom ústavný súd uznesením.

§ 36

V konaní pred ústavným súdom sa advokát nemôže dať zastúpiť advokátskym koncipientom.

§ 42

(1)
Podanie, ktorým sa začína konanie pred ústavným súdom, je návrhom na začatie konania.
(2)
Návrhom na začatie konania je
a)
návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ústavy,
b)
návrh na začatie konania o súlade dojednanej medzinárodnej zmluvy podľa čl. 125a ústavy,
c)
návrh na začatie konania o súlade predmetu referenda podľa čl. 125b ústavy,
d)
návrh na začatie konania v kompetenčných sporoch podľa čl. 126 ods. 1 ústavy,
e)
návrh na začatie konania v sporoch o kontrolnú pôsobnosť Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší kontrolný úrad“) podľa čl. 126 ods. 2 ústavy,
f)
sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ústavy (ďalej len „ústavná sťažnosť“),
g)
sťažnosť orgánu územnej samosprávy podľa čl. 127a ústavy,
h)
návrh na začatie konania o výklad ústavy alebo ústavného zákona podľa čl. 128 ústavy,
i)
sťažnosť proti rozhodnutiu o overení alebo o neoverení mandátu poslanca národnej rady podľa čl. 129 ods. 1 ústavy (ďalej len „sťažnosť podľa čl. 129 ods. 1 ústavy“),
j)
návrh na začatie konania o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta, volieb do národnej rady a volieb do Európskeho parlamentu podľa čl. 129 ods. 2 ústavy,
k)
sťažnosť proti výsledku referenda podľa čl. 129 ods. 3 ústavy,
l)
sťažnosť proti výsledku ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta podľa čl. 129 ods. 3 ústavy (ďalej len „ľudové hlasovanie“),
m)
návrh na vyhlásenie rozhodnutia o uvoľnení funkcie prezidenta podľa čl. 105 ods. 2 ústavy,
n)
návrh na preskúmanie rozhodnutia o rozpustení alebo pozastavení činnosti politickej strany alebo politického hnutia podľa čl. 129 ods. 4 ústavy,
o)
obžaloba prezidenta vo veci úmyselného porušenia ústavy alebo vlastizrady podľa čl. 129 ods. 5 ústavy,
p)
návrh na začatie konania o súlade rozhodnutia o vyhlásení výnimočného stavu alebo núdzového stavu a na takéto rozhodnutie nadväzujúcich ďalších rozhodnutí podľa čl. 129 ods. 6 ústavy,
q)
sťažnosť podľa čl. 129 ods. 7 ústavy proti uzneseniu Súdnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „súdna rada“) podľa čl. 154d ods. 2 ústavy,
r)
návrh na obnovu konania pred ústavným súdom podľa čl. 133 ústavy,
s)
žiadosť o súhlas na vzatie do väzby sudcu ústavného súdu podľa čl. 136 ods. 2 ústavy,
t)
návrh na začatie disciplinárneho konania voči predsedovi najvyššieho súdu, predsedovi najvyššieho správneho súdu, podpredsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „podpredseda najvyššieho súdu“), podpredsedovi Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „podpredseda najvyššieho správneho súdu“) alebo generálnemu prokurátorovi podľa čl. 136 ods. 3 druhej vety ústavy,
u)
návrh na začatie konania o neplatnosti právnych predpisov podľa čl. 152 ods. 2 a 3 ústavy,
v)
návrh na preskúmanie rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa osobitného zákona.

§ 49

(1)
Sudca ústavného súdu je vylúčený z konania a rozhodovania vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom konania, zúčastnenej osobe alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti. Dôvodom na vylúčenie sudcu ústavného súdu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu ústavného súdu v konaní o prerokúvanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach na ústavnom súde.
(2)
Sudca ústavného súdu je vylúčený z konania a rozhodovania vo veci aj vtedy, ak bol v tej istej veci činný pri výkone inej funkcie alebo povolania, než je funkcia sudcu ústavného súdu.
(3)
Za činnosť podľa odseku 2 sa nepovažuje účasť na príprave a prejednávaní návrhov právnych predpisov ani vyslovenie názorov na právne otázky spojené s prejednávanou vecou v rámci vedeckej, pedagogickej alebo literárnej činnosti.
(4)
Dôvody vylúčenia podľa odseku 1 alebo odseku 2 oznámi sudca ústavného súdu bezodkladne predsedovi ústavného súdu.

§ 56
Predbežné prerokovanie návrhu na začatie konania

(1)
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak.
(2)
Ústavný súd môže na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a)
na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b)
ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c)
ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d)
ktorý je neprípustný,
e)
ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f)
ktorý je podaný oneskorene,
g)
podľa § 42 ods. 2 písm. f), g), q), r), t) alebo písm. v), ktorý je zjavne neopodstatnený.
(3)
Ak má návrh na začatie konania uvedený v § 42 ods. 2 písm. f), g), i) až l), n), q), r) a v) odstrániteľné nedostatky, môže ústavný súd vyzvať navrhovateľa, aby v určenej lehote tieto nedostatky odstránil. Ak účastník konania v určenej lehote nedostatky neodstráni, ústavný súd návrh na začatie konania odmietne. Na nedostatky návrhu na začatie konania uvedeného v § 42 ods. 2 písm. a) až e), h), m), o), p) a s) až u) ústavný súd navrhovateľa neupozorňuje.
(4)
Ak ústavný súd návrh na začatie konania podľa § 42 ods. 2 písm. f) odmietne podľa odseku 2 a ten istý navrhovateľ podá ústavnému súdu ďalší návrh na začatie konania v inej veci v podstatnej časti zhodný s predchádzajúcim návrhom, ktorý možno odmietnuť z rovnakého dôvodu, rozhodnutie o jeho odmietnutí môže obsahovať zjednodušené odôvodnenie, v ktorom ústavný súd iba poukáže na skoršie rozhodnutie o predchádzajúcom návrhu na začatie konania.
(5)
Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní návrh na začatie konania neodmietne, prijme ho na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí návrhu.
(6)
Ústavný súd návrh na začatie konania, ktorý prijal na ďalšie konanie, doručí ostatným účastníkom konania a zúčastnenej osobe s výzvou na vyjadrenie v lehote, ktorú určí; uvedené sa rovnako vzťahuje aj na konanie, ktoré predchádza prijatiu návrhu na ďalšie konanie.

§ 58
Ústne pojednávanie

(1)
Ústne pojednávanie sa uskutočňuje v konaní
a)
o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ústavy,
b)
o súlade dojednanej medzinárodnej zmluvy podľa čl. 125a ústavy,
c)
o súlade predmetu referenda podľa čl. 125b ústavy,
d)
o kompetenčných sporoch podľa čl. 126 ods. 1 ústavy,
e)
o sporoch týkajúcich sa kontrolnej pôsobnosti najvyššieho kontrolného úradu podľa čl. 126 ods. 2 ústavy,
f)
o ústavnej sťažnosti,
g)
o sťažnosti orgánu územnej samosprávy podľa čl. 127a ústavy,
h)
o sťažnosti podľa čl. 129 ods. 1 ústavy,
i)
o návrhu na preskúmanie rozhodnutia o rozpustení alebo pozastavení činnosti politickej strany alebo politického hnutia podľa čl. 129 ods. 4 ústavy,
j)
o obžalobe prezidenta vo veci úmyselného porušenia ústavy alebo vlastizrady podľa čl. 129 ods. 5 ústavy,
k)
o sťažnosti podľa čl. 129 ods. 7 ústavy proti uzneseniu súdnej rady podľa čl. 154d ods. 2 ústavy,
l)
o návrhu na začatie konania o neplatnosti právnych predpisov podľa čl. 152 ods. 2 a 3 ústavy.
(2)
Na ústnom pojednávaní majú právo byť prítomní účastníci konania, zúčastnená osoba a ich zástupcovia.
(3)
Ústavný súd môže vo veciach podľa odseku 1 písm. d) až h) a k) upustiť od ústneho pojednávania, ak je na základe podaní účastníkov a spisov predložených ústavnému súdu zrejmé, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. Vo veciach podľa odseku 1 písm. a) až c), i) a l) môže ústavný súd za rovnakých podmienok upustiť od ústneho pojednávania, len ak o ústne pojednávanie žiaden z účastníkov nepožiadal najneskôr vo svojom prvom podaní vo veci.

§ 61
Prerušenie konania

(1)
Ústavný súd môže konanie prerušiť, ak rozhodne, že požiada Súdny dvor Európskej únie o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.
(2)
Ústavný súd môže konanie prerušiť, ak rozhodne, že požiada Európsky súd pre ľudské práva o vydanie poradného stanoviska k zásadným otázkam týkajúcim sa výkladu alebo uplatňovania práv a slobôd uvedených v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ak je konanie prerušené, môže ústavný súd v konaní pokračovať aj vtedy, ak Európsky súd pre ľudské práva poradné stanovisko nevydal.
(3)
Ústavný súd môže prerušiť konanie, ak pred ústavným súdom prebieha konanie, ktoré môže mať pre toto konanie význam, alebo ak sa také konanie navrhne podľa čl. 127 ods. 5 ústavy.

§ 64
Formy rozhodnutí


Vo veci samej rozhoduje ústavný súd nálezom, ak tento zákon v § 224, § 239 ods. 1 alebo § 241 ods. 3 alebo ods. 4 neustanovuje inak. V ostatných veciach rozhoduje ústavný súd uznesením. Rozsudkom rozhoduje ústavný súd len v konaní podľa čl. 129 ods. 5 ústavy.

§ 65
Verejné vyhlásenie rozhodnutia

(1)
Nález ústavného súdu vo veci, v ktorej sa konalo ústne pojednávanie, a rozsudok ústavného súdu sa vyhlasujú verejne „V mene Slovenskej republiky“.
(2)
Rozhodnutie ústavného súdu, ktoré sa vyhlasuje verejne, musí byť v deň vyhlásenia aj písomne vyhotovené.
(3)
Ak sa rozhodnutie podľa odseku 1 nevyhlasuje ihneď po skončení ústneho pojednávania, vyhlasuje ho len predseda ústavného súdu alebo predseda senátu bez prítomnosti ostatných sudcov.

§ 66
Odôvodnenie rozhodnutia

(1)
Rozhodnutia ústavného súdu o čo i len čiastočnom odmietnutí návrhu na začatie konania pri predbežnom prerokovaní, o vylúčení sudcu ústavného súdu, o vedľajšom účastníctve, o nevyhovení žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu, o pozastavení účinnosti napadnutého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia, o dočasnom opatrení, o trovách konania a o veci samej musia byť odôvodnené. Rozhodnutia ústavného súdu v konaniach začatých na základe hromadných návrhov v skutkovo a právne obdobných veciach môžu obsahovať zjednodušené odôvodnenie, v ktorom ústavný súd iba poukáže na svoje skoršie rozhodnutie v skutkovo a právne obdobnej veci obsahujúce riadne odôvodnenie.
(2)
Písomné vyhotovenie rozhodnutia vypracuje sudca spravodajca. Ak bol ustanovený spoluspravodajca a plénum prijalo rozhodnutie, ktorého návrh predložil, vypracuje písomné vyhotovenie rozhodnutia spoluspravodajca. Ak však plénum prijalo rozhodnutie, ktoré odporuje návrhu sudcu spravodajcu, ako aj návrhu spoluspravodajcu, predseda ústavného súdu môže určiť iného sudcu, ktorý hlasoval za prijaté rozhodnutie, aby vypracoval príslušné časti odôvodnenia rozhodnutia. To platí aj pri rozhodovaní senátu ústavného súdu s tým, že iného sudcu určuje predseda senátu.

§ 76
Účastníci


Účastníkmi konania sú navrhovateľ a orgán verejnej moci, ktorý napadnutý právny predpis vydal. Vedľajším účastníkom konania je vláda Slovenskej republiky zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“).

§ 86
Vyžiadanie stanovísk

(1)
Pred rozhodnutím vo veci samej si predseda ústavného súdu vyžiada stanovisko orgánu verejnej moci, ktorý preskúmavaný právny predpis vydal, stanovisko vlády, za ktorú stanovisko predkladá ministerstvo spravodlivosti. Orgán verejnej moci, ktorý právny predpis vydal, je povinný pripojiť k svojmu stanovisku dôvodovú správu. Ak právny predpis vydala národná rada, k stanovisku a k dôvodovej správe pripojí aj záznam z rozpravy na jej schôdzi k návrhu napadnutého zákona.
(2)
Predseda ústavného súdu si môže vyžiadať aj stanovisko predsedu najvyššieho súdu, stanovisko predsedu najvyššieho správneho súdu a stanovisko generálneho prokurátora. Predseda ústavného súdu si k návrhu na začatie konania môže vyžiadať aj stanovisko verejného ochrancu práv, stanovisko iných orgánov verejnej moci, stanovisko profesijných organizácií právnikov, stanovisko vedeckých inštitúcií pôsobiacich v oblasti práva, stanovisko významných odborníkov alebo stanovisko právnických osôb dotknutých návrhom.
(3)
Každý, od koho si predseda ústavného súdu vyžiadal stanovisko podľa odsekov 1 a 2, je povinný toto stanovisko poskytnúť.
(4)
K návrhu na začatie konania môžu aj bez vyžiadania predkladať stanoviská zástupcovia odbornej verejnosti; ústavný súd však nie je povinný na ne prihliadať.

§ 97
Vyžiadanie stanovísk

(1)
Pred rozhodnutím vo veci samej si predseda ústavného súdu môže vyžiadať stanovisko predsedu najvyššieho súdu, stanovisko predsedu najvyššieho správneho súdu a stanovisko generálneho prokurátora.
(2)
Predseda ústavného súdu si k návrhu na začatie konania môže vyžiadať aj stanovisko verejného ochrancu práv, stanovisko iných orgánov verejnej moci, stanovisko profesijných organizácií právnikov, stanovisko vedeckých inštitúcií pôsobiacich v oblasti práva, stanovisko významných odborníkov alebo stanovisko právnických osôb dotknutých návrhom.
(3)
Každý, od koho si predseda ústavného súdu vyžiadal stanovisko podľa odsekov 1 a 2, je povinný toto stanovisko poskytnúť.
(4)
K návrhu na začatie konania môžu aj bez vyžiadania predkladať stanoviská zástupcovia odbornej verejnosti; ústavný súd však nie je povinný na ne prihliadať.