Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov 312/2005 účinný od 15.07.2005

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Dôvodom predloženia tohto návrhu zákona je, že novelizácia podstatne ovplyvnila podnikanie agentúr dočasného zamestnávania, kde v §6 ods.1 zákona je dovetok: „cestovné náhrady nepatria zamestnancovi v prípade, ak je dočasne pridelený agentúrou dočasného zamestnávania“. Z uvedeného vyplýva, že takýto zamestnanec nemá nárok na žiadne cestovné náhrady ( ubytovanie, cestovné, stravné atď) a to aj v zahraničí. Na Slovensku je množstvo agentúr, ktoré prideľujú zamestnancov do Českej republiky, čím nevyplácaním cestovných náhrad vzniká problém, pretože prenájom pracovnej sily sa stáva z pohľadu zamestnanca, aj zákazníka, nezaujímavým.

Pracovníci prídu o značnú časť finančných prostriedkov a nie sú ochotní za nových podmienok ďalej pracovať. Pre zákazníka sa naopak takýto zamestnanec stáva príliš drahým a preto má tendenciu ukončovať zmluvy o dočasnom pridelení.

Hlavným dôvodom zamestnanca pre opustenie svojej rodiny a odchod za prácou do zahraničia je bezpochyby finančný efekt, pričom odchádza pracovať dočasne, čiže je vlastne zákonom nútený platiť 2x ubytovanie, na Slovensku v mieste trvelého bydliska a v Českej republike z dôvodu dočasného zamestnania. Pritom svoju rodinu nesťahuje za prácou, zostáva od nej odlúčený. Títo zamestnanci s veľkou pravde­podobnosťou v Českej republike nezostanú pracovať, nakoľko im ich príjem nedovolí, aby si platili ubytovanie a ostatné náklady spojené s prácou ako kmeňový zamestnanec v českej firme. Ich príjem nebude dostatočný na zabezpečenie dvoch domácnosti - vlastnej rodiny v mieste bydliska a ubytovania v mieste pracoviska. Títo zamestnanci pravdepodobne rozšíria rady nezamestnaných. Ďalšou z možností, ako obísť platný právny stav, ku ktorému sa uchýlia agentúry, ktoré budú chcieť naďalej existovať, je snaha o obchádzanie daného právneho stavu.

Negatíva dopadajúce na štát budú vyplývať z titulu výpadku daní zo závislej činnosti, platieb odvodov do poisťovní za prepustených zamestnancov, rovnako ako negatívne dopady na rodinu z titulu následného poberania podpory alebo sociálnych dávok. Taktiež štát ukráti o daň z príjmov predmetných agentúr, ktoré zaniknú.

Tento výpadok verejných financií pravdepodobne nie je konečný, pretože aj v ostatných krajinách mimo ČR, aj keď v menšej miere, pracujú pracovníci agentúr.

Prvotnou myšlienkou pre legalizáciu agentúr dočasného zamestnávania bolo zlepšenie flexibilnosti a pružnosti na trhu práce a zvýšenie mobility pracovnej sily. Vzhľadom k tomu, že títo pracovníci sú prideľovaní dočasne, má pre nich význam pracovať mimo bydliska, ak dostanú určité náhrady za to, že sa rozhodli migrovať za prácou. Takto pridelení zamestnanci opúšťajú rady evidovaných nezamestnaných, upevňujú si aj pri dočasnom pridelení pracovné návyky, preto má tento spôsob zamestnávania svoje miesto na trhu práce. Ich znevýhodnením nútime týchto pracovníkov, aby sa vracali do miesta svojho bydlisku a vrátili sa do evidencie úradov práce.

Preto je potrebné zmeniť príslušné ustanovenie , aby sme nesťažili podmienky nielen pre agentúry, ale aj pre ľudí, kotrí chcú pracovať a sú ochotní aj vycestovať za prácou.

Návrhovaná úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s inými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.

Návrh zákona nebude mať dopad na životné prostredie a na tvorbu pracovných miest. Bude mať pozitívny dopad na zamestnanosť.

Návrh zákona nebude mať dopad na rozpočet obcí, rozpočet vyšších územných celkov a ani na štátny rozpočet.

Návrh zákona bude mať pozitívny dopad na občanov, partikulárne na občanov v zlej sociálnej situácii a bude mať pozitívny dopad na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.