Zákon o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov 312/2001 účinný od 01.04.2002 do 15.04.2002

§ 2

(1)
Právne vzťahy štátnych zamestnancov pri vykonávaní štátnej služby sú verejnoprávne vzťahy štátnych zamestnancov k štátu.
(2)
Štátna služba na účely tohto zákona je plnenie úloh štátnej správy alebo vykonávanie štátnych záležitostí v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi,1) ktoré štátny zamestnanec vykonáva v služobnom úrade (§ 7) v príslušnom odbore štátnej služby, ak plnenie jeho úloh zahŕňa
a)
riadenie,
b)
rozhodovanie,
c)
kontrolu,
d)
odbornú prípravu rozhodnutí,
e)
odbornú prípravu návrhov zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov vrátane odborných činností súvisiacich s ich prerokúvaním a schvaľovaním alebo
f)
odbornú prípravu podkladov na vykonávanie štátnych záležitostí.
(3)
Služobný úrad na účely odseku 2 vypracuje opisy činností štátnozamestnaneckých miest.
(4)
Vykonávaním štátnych záležitostí podľa odseku 2 na účely tohto zákona je činnosť, ktorá nie je plnením úloh štátnej správy, ale ktorá je vykonávaná výlučne v štátnom záujme v súvislosti s plnením úloh štátnej správy. Vykonávaním štátnych záležitostí je aj plnenie úloh uvedených v odseku 2 písm. a) až d) štátnym zamestnancom, ktorý zabezpečuje uplatňovanie právnych vzťahov štátnych zamestnancov v osobnom úrade podľa tohto zákona a osobitných predpisov a plnenie úloh justičných čakateľov, vyšších súdnych úradníkov a právnych čakateľov prokuratúry podľa osobitného predpisu.2)
(5)
Štátna služba podľa odseku 2 sa vykonáva v štátnozamestnaneckom pomere.
(6)
Právne vzťahy justičných čakateľov, právne vzťahy vyšších súdnych úradníkov a právne vzťahy právnych čakateľov prokuratúry pri vykonávaní štátnych záležitostí sa spravujú týmto zákonom, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
(7)
Štátna služba príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej informačnej služby, príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, príslušníkov Železničnej polície, colníkov a profesionálnych vojakov a príslušníkov Zboru požiarnej ochrany sa spravuje osobitnými predpismi.3)
(8)
Tento zákon sa nevzťahuje na
a)
poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „poslanec národnej rady“), prezidenta Slovenskej republiky (ďalej len „prezident“), členov vlády Slovenskej republiky (ďalej len „člen vlády“), predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky (ďalej len „predseda najvyššieho kontrolného úradu“) a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky (ďalej len „podpredseda najvyššieho kontrolného úradu“),
b)
sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „sudca ústavného súdu“),
c)
sudcov,
d)
prokurátorov,
e)
zamestnancov služobných úradov, ktorí neplnia úlohy podľa odseku 2 alebo 4.

§ 5

(1)
Štátny zamestnanec na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá vykonáva v štátnozamestnaneckom pomere štátnu službu v služobnom úrade v príslušnom odbore štátnej služby.
(2)
Odbor štátnej služby na účely tohto zákona je odborný úsek plnenia úloh štátnej správy alebo vykonávania štátnych záležitostí v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi,1) ktoré štátny zamestnanec vykonáva v služobnom úrade. Odbory štátnej služby určí Úrad pre štátnu službu Slovenskej republiky na návrh najvyšších služobných úradov v služobnom predpise; odbory štátnej služby v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až vo štvrtom bode a v služobnom úrade, ktorým je Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo zahraničných vecí"), určia služobné predpisy, ktoré vydajú tieto služobné úrady.
(3)
Štátny zamestnanec na účely tohto zákona je aj fyzická osoba, ktorú podľa osobitných predpisov1) do funkcie volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) alebo vymenúva a odvoláva
a)
prezident,
b)
vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“),
c)
predseda Národnej rady Slovenskej republiky,
d)
predseda Ústavného súdu Slovenskej republiky.
(4)
Funkcie, do ktorých sa štátni zamestnanci volia alebo vymenúvajú podľa odseku 3, sú na účely tohto zákona politické funkcie, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
(5)
Na predstaveného v politickej funkcii sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona o odmeňovaní, dovolenke na zotavenie a o nemocenskom zabezpečení, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

§ 6
Úrad pre štátnu službu Slovenskej republiky

(1)
Úrad pre štátnu službu Slovenskej republiky (ďalej len „úrad pre štátnu službu“) plní úlohy v oblasti štátnej služby. Sídlo úradu pre štátnu službu je Bratislava.
(2)
Úrad pre štátnu službu
a)
zabezpečuje jednotný postup pri uplatňovaní tohto zákona a všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie,
b)
vypracúva ročnú správu o uplatňovaní zákona o štátnej službe, ktorú predkladá vláde,
c)
vydáva podľa splnomocnenia tohto zákona všeobecne záväzné právne predpisy,
d)
vydáva služobné predpisy na zabezpečenie uplatňovania právnych vzťahov pri vykonávaní štátnej služby podľa tohto zákona,
e)
pripravuje návrh systemizácie v štátnej službe (ďalej len „systemizácia“) a kontroluje jej dodržiavanie,
f)
vykonáva výberové konanie na prípravnú štátnu službu a na dočasnú štátnu službu; výberové konanie na prípravnú štátnu službu a na dočasnú štátnu službu v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode a vo štvrtom bode vykonávajú tieto služobné úrady,
g)
riadi vzdelávanie v štátnej službe a zabezpečuje jednotný systémový prístup v ďalšom vzdelávaní štátnych zamestnancov,
h)
plní úlohy osobného úradu v rozsahu ustanovenom týmto zákonom,
i)
rozhoduje o odvolaniach proti rozhodnutiam služobného úradu vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru,
j)
kontroluje dodržiavanie tohto zákona a všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie a služobných predpisov,
k)
zverejňuje informácie o voľných štátnozamestnaneckých miestach v štátnej službe,
l)
vedie evidenciu štátnych zamestnancov a spravuje ich osobné spisy po skončení štátnozamestnaneckého pomeru; evidenciu štátnych zamestnancov a ich osobné spisy po skončení štátnozamestnaneckého pomeru v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode a vo štvrtom bode vedú a spravujú tieto služobné úrady,
m)
plánuje a analyzuje potrebu počtu štátnozamestnaneckých miest; v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode a vo štvrtom bode plánujú a analyzujú potrebu štátnych zamestnancov tieto služobné úrady,
n)
vypracúva zásady odborného rastu štátnych zamestnancov a profesijnej kariéry v štátnej službe; v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode a vo štvrtom bode vypracúvajú zásady odborného rastu a profesijnej kariéry štátnych zamestnancov tieto služobné úrady,
o)
určuje kritériá služobného hodnotenia štátnych zamestnancov,
p)
vypracúva koncepcie sociálnej starostlivosti v štátnej službe,
r)
vytvára a zjednocuje informačný systém v štátnej službe a určuje jeho štandardy,
s)
vydáva Etický kódex štátneho zamestnanca (ďalej len „etický kódex“).
(3)
Na plnenie úloh uvedených v odseku 2 úrad pre štátnu službu môže požiadať služobný úrad o pomoc a poskytnutie informácií, dokladov a prerokúvať s ním opatrenia, ktoré sa ho týkajú.
(4)
Ustanovenia odseku 2 písm. f) až h), i), l) a n) sa nevzťahujú na súdy a na prokuratúru a ustanovenia odseku 2 písm. e), f) a i) sa nevzťahujú na Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší kontrolný úrad“).
(5)
Pôsobnosť úradu pre štátnu službu ustanovenú v odseku 2 písm. g), h) a n) vykonáva vo vzťahu k štátnym zamestnancom
a)
na súdoch Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“),
b)
na prokuratúre Generálna prokuratúra Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“),
c)
služobných úradov uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až vo štvrtom bode tieto služobné úrady.
(6)
O odvolaní proti rozhodnutiu služobného úradu vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca na súde rozhoduje ministerstvo spravodlivosti.
(7)
O odvolaní proti rozhodnutiu služobného úradu vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca na prokuratúre rozhoduje generálna prokuratúra. Ak ide o štátneho zamestnanca na generálnej prokuratúre, o odvolaní proti rozhodnutiu služobného úradu vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru rozhoduje generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) na návrh ním zriadenej osobitnej komisie zloženej z prokurátorov generálnej prokuratúry.
(8)
O odvolaní proti rozhodnutiu služobného úradu vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca na najvyššom kontrolnom úrade rozhoduje predseda najvyššieho kontrolného úradu na návrh ním zriadenej osobitnej komisie zloženej zo štátnych zamestnancov v stálej štátnej službe.
(9)
Kontrolu dodržiavania systemizácie na najvyššom kontrolnom úrade vykonáva národná rada alebo jej orgán, ktorý si na tento účel zriadi.
(10)
Ustanovenia odseku 2 písm. e) až h), j), m) a o) sa nevzťahujú na služobné úrady uvedené v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až v šiestom bode.
(11)
Ustanovenia odseku 2 písm. b), d) až f) sa nevzťahujú na Vojenské spravodajstvo.
(12)
O odvolaní proti rozhodnutiu služobného úradu vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode a vo štvrtom bode rozhoduje vedúci tohto služobného úradu na návrh ním zriadenej osobitnej komisie zloženej zo štátnych zamestnancov v stálej štátnej službe.
(13)
Pôsobnosť úradu pre štátnu službu ustanovenú v odseku 2 písm. d), e), g) až i), m) až p) a s) vykonáva organizačná zložka Vojenského spravodajstva.4)
(14)
O odvolaní proti rozhodnutiu služobného úradu vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca Vojenského spravodajstva rozhoduje minister obrany Slovenskej republiky (ďalej len „minister obrany“) na návrh ním zriadenej osobitnej komisie zloženej zo štátnych zamestnancov v štátnej službe.
(15)
Kontrolu dodržiavania systemizácie vo Vojenskom spravodajstve zabezpečuje minister obrany.
(16)
Pôsobnosť úradu pre štátnu službu vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca, ktorý vykonáva štátnu službu na ministerstve zahraničných vecí ustanovenú v odseku 2 písm. f), g), h), j), m), n) a o), vykonáva služobný úrad, ktorým je ministerstvo zahraničných vecí.

§ 7
Služobný úrad

(1)
Služobný úrad na účely tohto zákona je
a)
ministerstvo a iný ústredný orgán štátnej správy,
b)
orgán alebo úrad, ktorý vykonáva štátne záležitosti, a to:
1.
Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „kancelária národnej rady“),
2.
Kancelária prezidenta Slovenskej republiky (ďalej len „kancelária prezidenta“),
3.
najvyšší kontrolný úrad,
4.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“),
5.
súd,
6.
generálna prokuratúra, krajské prokuratúry, vyššia vojenská prokuratúra a vojenské obvodné prokuratúry,
7.
Kancelária verejného ochrancu práv,
c)
orgán miestnej štátnej správy,
d)
iný orgán štátnej správy,
e)
útvar Policajného zboru,
f)
Akadémia Policajného zboru,
g)
organizačná zložka ozbrojených síl určená príslušným ministerstvom, v ktorého pôsobnosti sú ozbrojené sily,
h)
organizačná zložka Vojenského spravodajstva,
i)
organizačná zložka Slovenskej informačnej služby,
j)
útvar Železničnej polície,
k)
základný článok organizácie Zboru väzenskej a justičnej stráže.
(2)
Služobný úrad štátneho zamestnanca na okresnej prokuratúre je krajská prokuratúra.
(3)
Najvyšší služobný úrad je služobný úrad, ktorý nemá nadriadený služobný úrad.
(4)
Nadriadený služobný úrad je služobný úrad, ktorý riadi, kontroluje a koordinuje činnosť podriadeného služobného úradu.

§ 8
Osobný úrad

(1)
Osobný úrad ako osobný útvar služobného úradu, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu, zabezpečuje plnenie úloh, ktoré služobnému úradu vyplývajú zo štátnozamestnaneckých vzťahov. Osobný úrad zabezpečuje aj uplatňovanie právnych vzťahov zamestnancov, ktorí neplnia úlohy štátnej správy alebo nevykonávajú štátne záležitosti podľa § 2 ods. 2 alebo 4.
(2)
Osobný úrad vedúceho služobného úradu je osobný úrad jeho nadriadeného služobného úradu. Osobný úrad vedúcich služobných úradov uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) prvý bod až štvrtý bod a písm. h) je osobný úrad služobného úradu, v ktorom vykonávajú štátnu službu.
(3)
Ak služobný úrad nemá nadriadený služobný úrad, osobný úrad vedúceho služobného úradu je úrad pre štátnu službu.
(4)
Služobný predpis, ktorý vydá úrad pre štátnu službu, určí, v ktorých prípadoch a za akých podmienok plní úlohy osobného úradu osobný úrad iného služobného úradu ako ten, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu.

§ 9
Predstavený

(1)
Predstavený je nadriadený štátny zamestnanec, ktorý je oprávnený dávať podriadenému štátnemu zamestnancovi pokyny na vykonávanie štátnej služby a je povinný plniť voči podriadenému štátnemu zamestnancovi úlohy služobného úradu pri vykonávaní štátnej služby v rozsahu určenom služobným predpisom.
(2)
Predstavený môže byť len štátny zamestnanec, ktorý je vymenovaný do stálej štátnej služby, ak tento zákon neustanovuje inak, a spĺňa osobitné kvalifikačné predpoklady na vykonávanie riadiacich činností.
(3)
Ustanovenie odseku 2 sa nevzťahuje na predstaveného v politickej funkcii, na predstaveného, ktorý je veľvyslancom, a na predstaveného, ktorého právny vzťah upravuje osobitný predpis.2)

§ 13

(1)
Vedúci úradu je povinný
a)
sledovať, zabezpečiť a dodržiavať plnenie schválenej systemizácie,
b)
oznamovať úradu pre štátnu službu obsadenie štátnozamestnaneckého miesta v služobnom úrade a uvoľnenie štátnozamestnaneckého miesta v služobnom úrade; to sa nevzťahuje na vedúcich služobných úradov uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) a h) a na vedúceho služobného úradu, ktorým je ministerstvo zahraničných vecí.
(2)
Pôsobnosť vedúceho úradu podľa odseku 1 vykonáva vo vzťahu k
a)
okresnému súdu a krajskému súdu vedúci úradu ministerstva spravodlivosti,
b)
najvyššiemu súdu predseda najvyššieho súdu,
c)
prokuratúre generálny prokurátor.

§ 14
Prijatie do štátnej služby

(1)
Do štátnej služby na príslušné štátnozamestnanecké miesto v príslušnom odbore štátnej služby možno prijať občana, ktorý sa uchádza o štátnu službu (ďalej len „uchádzač“), ak spĺňa tieto predpoklady:
a)
dosiahol vek 18 rokov,
b)
má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,
c)
je bezúhonný a nebol prepustený zo štátnej služby podľa § 61 ods. 2 písm. c) až e),
d)
spĺňa kvalifikačné predpoklady,
e)
je zdravotne spôsobilý na vykonávanie štátnej služby,
f)
má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
g)
ovláda štátny jazyk,
h)
ovláda cudzí jazyk, ak túto požiadavku na vykonávanie štátnej služby určí služobný predpis, ktorý vydá úrad pre štátnu službu; v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až vo štvrtom bode a v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo zahraničných vecí, to určia služobné predpisy, ktoré vydajú tieto služobné úrady,
i)
úspešne absolvoval výberové konanie na prípravnú štátnu službu alebo spĺňa predpoklady na dočasnú štátnu službu podľa § 25 ods. 2 písm. a).
(2)
Bezúhonný občan na účely tohto zákona je občan, ktorý nebol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin. Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov6) nie starším ako tri mesiace.
(3)
Kvalifikačné predpoklady na účely tohto zákona sú:
a)
vzdelanie,
b)
osobitné kvalifikačné predpoklady podľa osobitného predpisu,7) ak tento zákon neustanovuje inak,
c)
osobitné kvalifikačné predpoklady na vykonávanie riadiacich činností,
d)
odborná prax.
(4)
Vzdelanie na účely tohto zákona je
a)
úplné stredné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie (ďalej len „úplné stredné vzdelanie“),
b)
vyššie odborné vzdelanie,
c)
vysokoškolské vzdelanie získané absolvovaním bakalárskeho štúdia (ďalej len „vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa") alebo
d)
vysokoškolské vzdelanie získané absolvovaním magisterského štúdia alebo inžinierskeho štúdia, alebo doktorského štúdia (ďalej len „vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa").
(5)
Kvalifikačné predpoklady okrem osobitných kvalifikačných predpokladov podľa odseku 3 písm. c) sú uvedené v charakteristikách platových tried štátneho zamestnanca v prílohe č. 1.
(6)
Nadobudnutie vzdelania uvedeného v odseku 4 sa posudzuje podľa osobitných predpisov.8)
(7)
Osobitné kvalifikačné predpoklady podľa osobitného predpisu získava čakateľ v prípravnej štátnej službe (§ 19) adaptačným vstupným vzdelávaním a adaptačným prípravným vzdelávaním, ktoré sa končí skúškou pred vymenovaním štátneho zamestnanca do stálej štátnej služby.
(8)
Osobitné kvalifikačné predpoklady na vykonávanie riadiacich činností štátny zamestnanec v stálej štátnej službe (§ 24) získava vo funkčnom vzdelávaní, ktoré sa končí skúškou pred vymenovaním za predstaveného, ak tento zákon neustanovuje inak. Podrobnosti o funkčnom vzdelávaní a o jeho skončení ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad pre štátnu službu. Podrobnosti o funkčnom vzdelávaní štátnych zamestnancov na súde a o jeho skončení ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo spravodlivosti. Podrobnosti o funkčnom vzdelávaní štátnych zamestnancov na prokuratúre a o jeho skončení ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad pre štátnu službu po dohode s generálnou prokuratúrou. Podrobnosti o funkčnom vzdelávaní štátnych zamestnancov na najvyššom súde a o jeho skončení ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad pre štátnu službu po dohode s najvyšším súdom. Podrobnosti o funkčnom vzdelávaní štátnych zamestnancov v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až vo štvrtom bode a v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo zahraničných vecí, a o jeho skončení určia služobné predpisy, ktoré vydajú tieto služobné úrady. Podrobnosti o funkčnom vzdelávaní štátnych zamestnancov vo Vojenskom spravodajstve a o jeho skončení určí minister obrany.
(9)
Odborná prax na účely tohto zákona je minimálny čas vyjadrený v rokoch, potrebný na vykonávanie činnosti štátnej služby, uvedený v prílohe č. 1 a zistený podľa § 81. Vedúci úradu môže vo výnimočných prípadoch rozhodnúť, že odborná prax na účely tohto zákona je najmenej jeden rok.
(10)
Splnenie kvalifikačných predpokladov podľa odsekov 3, 4, 7 až 9 nemožno odpustiť, ak tento zákon neustanovuje inak.
(11)
Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na účely tohto zákona je overenie zdravotnej spôsobilosti štátneho zamestnanca vykonávať štátnu službu v služobnom úrade v príslušnom odbore štátnej služby. Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti upravuje osobitný predpis.9)
(12)
Uchádzača možno prijať len do prípravnej štátnej služby, ak tento zákon neustanovuje inak.
(13)
Predpoklady ustanovené v odseku 1 písm. b) až f), ako aj predpoklad štátneho občianstva Slovenskej republiky musí štátny zamestnanec spĺňať po celý čas vykonávania štátnej služby. Kvalifikačné predpoklady ustanovené v odseku 3 písm. b) nemusí spĺňať štátny zamestnanec v prípravnej štátnej službe a predpoklady ustanovené v odseku 3 písm. c) nemusí spĺňať štátny zamestnanec v dočasnej štátnej službe, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 15
Výberové konanie na prípravnú štátnu službu a na dočasnú štátnu službu

(1)
Voľné štátnozamestnanecké miesta na prípravnú štátnu službu a na dočasnú štátnu službu okrem predstaveného v politickej funkcii a predstaveného, ktorý je veľvyslancom, sa obsadzujú na základe výsledku výberového konania.
(2)
Výberovým konaním na obsadenie voľného štátnozamestnaneckého miesta v príslušnom odbore štátnej služby sa overujú schopnosti a odborné znalosti uchádzača, ktoré sú potrebné alebo vhodné vzhľadom na povahu povinností, ktoré má štátny zamestnanec vykonávať v štátnej službe. Výberové konanie sa uskutočňuje bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, vieru, náboženstvo, politické či iné zmýšľanie uchádzačov, ich národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo k etnickej skupine, alebo majetok, alebo iné postavenie (§ 3 ods. 2).
(3)
Výberové konanie vyhlasuje predseda v tlači, prípadne v iných verejnosti všeobecne prístupných prostriedkoch masovej komunikácie najmenej tri týždne pred jeho začatím, s uvedením údajov o štátnozamestnaneckom mieste, ktorými sú:
a)
názov služobného úradu vrátane obce, kde je sídlo služobného úradu alebo jeho organizačnej jednotky (ďalej len „sídlo služobného úradu“),
b)
druh štátnej služby a obsadzovaná funkcia,
c)
odbor štátnej služby,
d)
predpoklady na vykonávanie štátnej služby podľa § 14,
e)
oznámenie o tom, či na služobné miesto v odbore štátnej služby bude potrebné oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami podľa osobitného predpisu,9a)
f)
zoznam požadovaných dokladov,
g)
dátum a miesto podania žiadosti,
h)
oznámenie o hromadnom výberovom konaní nemusí obsahovať údaje uvedené v písmenách b), d) a e).
(4)
Výberové konanie uskutočňuje výberová komisia, ktorú zriaďuje predseda zo štátnych zamestnancov v stálej štátnej službe. Výberová komisia má päť členov, z toho najmenej troch členov z príslušného odboru štátnej služby. Predseda výberovej komisie je štátny zamestnanec s najvyššou funkciou. Ak je vo výberovej komisii viac štátnych zamestnancov s rovnakou funkciou, predsedu výberovej komisie vymenuje predseda. Ak člen výberovej komisie je predpojatý, oznámi túto skutočnosť predsedovi.
(5)
Výberové konanie na najvyššom kontrolnom úrade uskutočňuje výberová komisia, ktorú zriaďuje predseda najvyššieho kontrolného úradu zo štátnych zamestnancov v stálej štátnej službe. Výberová komisia má päť členov. Predseda výberovej komisie je štátny zamestnanec s najvyššou funkciou. Ak je vo výberovej komisii viac štátnych zamestnancov s rovnakou funkciou, predsedu výberovej komisie vymenuje predseda najvyššieho kontrolného úradu. Výberové konanie v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode a vo štvrtom bode a v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo zahraničných vecí, uskutočňuje výberová komisia, ktorú zriaďuje vedúci tohto služobného úradu zo štátnych zamestnancov v stálej štátnej službe. Výberová komisia má päť členov, z toho najmenej troch členov z príslušného odboru štátnej služby. Predseda výberovej komisie je štátny zamestnanec s najvyššou funkciou. Ak je vo výberovej komisii viac štátnych zamestnancov s rovnakou funkciou, predsedu výberovej komisie vymenuje vedúci služobného úradu.
(6)
Uchádzača, ktorý spĺňa predpoklady ustanovené v § 14 ods. 1 písm. a) až h), úrad pre štátnu službu pozve na výberové konanie najmenej sedem dní pred jeho začatím.
(7)
Výberová komisia zhodnotí výsledok výberového konania a na základe výsledkov určí poradie uchádzačov. Poradie uchádzačov je záväzné pri vymenovaní štátneho zamestnanca.
(8)
Úrad pre štátnu službu písomne oznámi uchádzačom výsledok výberového konania do desiatich dní od jeho skončenia.
(9)
Ak výberová komisia na základe výberového konania nevyberie uchádzača na voľné štátnozamestnanecké miesto do štátnej služby, pretože žiadny uchádzač nevyhovuje, predseda vyhlási nové výberové konanie.
(10)
Podrobnosti o výberovom konaní ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad pre štátnu službu.
(11)
Podrobnosti o výberovom konaní na obsadenie štátnozamestnaneckých miest na súdoch ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo spravodlivosti.
(12)
Podrobnosti o výberovom konaní na obsadenie štátnozamestnaneckých miest na prokuratúre ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad pre štátnu službu po dohode s generálnou prokuratúrou.
(13)
Podrobnosti o výberovom konaní v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až vo štvrtom bode určia služobné predpisy, ktoré vydajú tieto služobné úrady. Ustanovenia odsekov 1 až 9 sa použijú primerane.
(14)
Podrobnosti o výberovom konaní na obsadenie štátnozamestnaneckých miest na ministerstve zahraničných vecí ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zahraničných vecí.

§ 25
Dočasná štátna služba

(1)
Dočasná štátna služba je štátna služba na určitú dobu, v ktorej vykonáva štátnu službu odborník, ktorý je na plnenie úloh štátnej služby potrebný, predstavený v politickej funkcii a predstavený, ktorý je veľvyslancom, ak nejde o štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe.
(2)
Do dočasnej štátnej služby možno vymenovať
a)
na základe výberového konania uchádzača, ktorý je odborník,
b)
bez výberového konania predstaveného v politickej funkcii a predstaveného, ktorý je veľvyslancom.
(3)
Odborník v dočasnej štátnej službe vykonáva štátnu službu samostatne a na určitú dobu, najdlhšie päť rokov.
(4)
Dočasná štátna služba vykonávaná odborníkom zahŕňa skúšobnú lehotu, ktorá je tri mesiace, a plynie odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru.
(5)
Predstavený v politickej funkcii a predstavený, ktorý je veľvyslancom, môže byť z tejto funkcie odvolaný.

§ 30
Vymenovanie predstaveného a zastupovanie predstaveného

(1)
Predstaveného vymenúva vedúci úradu na základe výberového konania. Na výberovom konaní sa okrem štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe môže zúčastniť aj uchádzač, ktorý nie je štátny zamestnanec. Na výberovom konaní na miesto predstaveného, ktorý vykonáva štátnu službu v cudzine a ktorého služobným úradom je ministerstvo zahraničných vecí, sa môže zúčastniť iba štátny zamestnanec v stálej štátnej službe v tomto služobnom úrade. Uchádzač, ktorý nie je štátny zamestnanec, po úspešnom výberovom konaní sa zaradí do stálej štátnej služby, ak zloží sľub.
(2)
Na výberové konanie na vymenovanie za predstaveného sa primerane použijú ustanovenia § 15. Výberová komisia vo výberovom konaní využíva aj služobné hodnotenie štátneho zamestnanca.
(3)
Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nevzťahujú na prokuratúru a na Vojenské spravodajstvo.
(4)
Zástupcom vedúceho úradu je štátny zamestnanec, ktorý zastupuje vedúceho úradu v celom rozsahu jeho práv a povinností, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
(5)
Vedúci úradu vymenuje štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe na zastupovanie predstaveného počas jeho neprítomnosti presahujúcej tri týždne. Zastupovanie nesmie presiahnuť šesť po sebe nasledujúcich mesiacov v kalendárnom roku.

§ 31
Odvolanie predstaveného

(1)
Vedúci úradu odvolá predstaveného v stálej štátnej službe, ak
a)
sa v systemizácii znížil počet štátnozamestnaneckých miest,
b)
nevykazuje riadne výsledky v štátnej službe podľa služobného hodnotenia,
c)
nemôže dlhšie ako šesť mesiacov plniť povinnosti predstaveného zo zdravotných dôvodov alebo
d)
predstavený písomne požiada služobný úrad o uvoľnenie.
e)
uplynula doba, na ktorú bol vymenovaný predstavený, ktorý vykonáva štátnu službu v cudzine a ktorého služobným úradom je ministerstvo zahraničných vecí.
(2)
Vykonávanie funkcie predstaveného podľa odseku 1 sa skončí dňom určeným v rozhodnutí. Čas od vydania rozhodnutia do skončenia vykonávania funkcie predstaveného nesmie byť dlhší ako jeden mesiac.
(3)
Vykonávanie funkcie predstaveného sa skončí dňom právoplatnosti rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia podľa § 61 ods. 2 písm. b).

§ 48
Služobné hodnotenie štátneho zamestnanca

(1)
Služobné hodnotenie štátneho zamestnanca vykoná predstavený raz za rok. Služobné hodnotenie štátneho zamestnanca v prípravnej štátnej službe vykoná predstavený pri skončení prípravnej štátnej služby.
(2)
Služobné hodnotenie štátneho zamestnanca obsahuje hodnotenie vykonávania štátnej služby z hľadiska
a)
znalosti Ústavy Slovenskej republiky, ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov vzťahujúcich sa na ním vykonávanú štátnu službu a ich uplatňovania,
b)
znalosti služobných predpisov, s ktorými bol štátny zamestnanec riadne oboznámený,
c)
celkovej výkonnosti a prínosu pre služobný úrad pozostávajúcich najmä zo správnosti, včasnosti, samostatnosti a iniciatívy pri plnení úloh vyplývajúcich z vykonávania štátnej služby alebo súvisiacich s vykonávaním štátnej služby,
d)
dodržiavania etického kódexu a služobnej disciplíny,
e)
výsledkov prehlbovania kvalifikácie a výsledkov zvyšovania kvalifikácie.
(3)
Podrobnosti o služobnom hodnotení vrátane postupu služobného úradu pri určovaní počtu bodov, ktoré môžu predstavení použiť pri služobnom hodnotení, určí služobný predpis, ktorý vydá úrad pre štátnu službu; v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až vo štvrtom bode a v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo zahraničných vecí, podrobnosti určia služobné predpisy, ktoré vydajú tieto služobné úrady.
(4)
Služobné hodnotenie štátneho zamestnanca sa týka všetkých štátnych zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje tento zákon. Služobné hodnotenie vedúceho úradu vykonáva vedúci nadriadeného služobného úradu. Ak služobný úrad nemá nadriadený služobný úrad, služobné hodnotenie vedúceho úradu vykoná predseda. Tretia veta sa nevzťahuje na súdy, na prokuratúru a na predstaveného v politickej funkcii. Služobné hodnotenie vedúceho úradu uvedeného v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode a vo štvrtom bode vykonáva ten, kto ho vymenoval.
(5)
Záver služobného hodnotenia pozostáva zo slovného vyjadrenia a jemu zodpovedajúcej bodovej hodnoty. Záver služobného hodnotenia a jeho bodovej hodnoty znie:
a)
„vykazuje mimoriadne výsledky pri vykonávaní štátnej služby“; bodová hodnota „4“,
b)
„vykazuje vyšší stupeň požadovaných výsledkov pri vykonávaní štátnej služby“; bodová hodnota „3“,
c)
„vykazuje uspokojivé výsledky pri vykonávaní štátnej služby“; bodová hodnota „2“,
d)
„vykazuje čiastočne uspokojivé výsledky pri vykonávaní štátnej služby“; bodová hodnota „1“,
e)
„nevykazuje požadované výsledky pri vykonávaní štátnej služby“; bodová hodnota „0“.
(6)
Ak štátny zamestnanec nevykazuje požadované výsledky v štátnej službe, ďalšie služobné hodnotenie štátneho zamestnanca sa môže vykonať už po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa doručenia služobného hodnotenia.

§ 55
Povinnosti štátneho zamestnanca vo funkcii mimoriadnej významnosti

(1)
Vedúci služobného úradu so súhlasom úradu pre štátnu službu určí, ktoré štátnozamestnanecké miesta služobného úradu určené v systemizácii sú miesta mimoriadnej finančnej alebo rozhodovacej významnosti (ďalej len „štátnozamestnanecké miesto mimoriadnej významnosti“).
(2)
Štátny zamestnanec na štátnozamestnaneckých miestach mimoriadnej významnosti je povinný
a)
viesť zoznam stretnutí s osobami v služobnom úrade, ktoré nie sú zamestnancami služobného úradu,
b)
viesť zoznam stretnutí mimo služobného úradu s osobami, ktoré sú účastníkmi konania pred služobným úradom alebo ktorých záujmy inak priamo ovplyvňuje konanie štátneho zamestnanca na štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významnosti,
c)
viesť zoznam stretnutí mimo služobného úradu s osobami, ktoré sú štatutárnymi orgánmi, zamestnancami, vlastníkmi alebo zástupcami právnických osôb, ktoré sú účastníkmi konania alebo ktorých záujmy inak priamo ovplyvňuje konanie štátneho zamestnanca na štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významnosti,
d)
zverejňovať zoznam podľa písmen a) až c) podľa osobitného predpisu,18)
e)
oznámiť úradu pre štátnu službu akékoľvek príjmy zo zárobkovej činnosti vykonávanej mimo štátnej služby.
(3)
Štátny zamestnanec na štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významnosti je povinný deklarovať v majetkovom priznaní aj majetkové pomery svojho manžela, ktorý s ním žije v domácnosti, a to aj vtedy, ak manželia uzatvorili dohodu o zúžení alebo rozšírení zákonom ustanoveného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva alebo o správe spoločného majetku. Ak manželia uzatvorili dohodu o zúžení alebo rozšírení zákonom ustanoveného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva alebo o správe spoločného majetku, štátny zamestnanec na štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významnosti deklaruje majetkové pomery svojho manžela v majetkovom priznaní oddelene od svojich majetkových pomerov.
(4)
Štátnemu zamestnancovi na štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významnosti patrí osobný príplatok najmenej vo výške 30 % tarifného platu.
(5)
Nedodržanie povinností podľa odsekov 2 a 3 sa považuje za závažné služobné previnenie podľa § 60 ods. 2.

§ 59
Obmedzenie podnikania a inej zárobkovej činnosti

(1)
Štátny zamestnanec nesmie podnikať alebo vykonávať inú zárobkovú činnosť.
(2)
Štátny zamestnanec nesmie byť členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov právnických osôb. To neplatí, ak je štátny zamestnanec vyslaný do takého orgánu vládou alebo služobným úradom podľa osobitného predpisu.19) Štátny zamestnanec v súvislosti s týmto členstvom nemôže poberať odmenu od príslušnej právnickej osoby.
(3)
Obmedzenie podľa odseku 1 sa nevzťahuje na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v štátnych zdravotníckych zariadeniach alebo v neštátnych zdravotníckych zariadeniach, ktorých zriaďovateľom je obec, na vedeckú činnosť, pedagogickú činnosť, lektorskú činnosť, prednášateľskú činnosť, prekladateľskú činnosť, publicistickú činnosť, literárnu činnosť alebo umeleckú činnosť, činnosti vedúcich táborov pre deti a mládež, ich zástupcov pre hospodárske a zdravotné veci, oddielových vedúcich, vychovávateľov, inštruktorov, prípadne stredných zdravotníckych zamestnancov v táboroch pre deti a mládež, činnosti sprostredkovateľa a rozhodcu pri kolektívnom vyjednávaní, na správu vlastného majetku alebo na správu majetku svojich maloletých detí, na činnosť štátneho zamestnanca v poradnom orgáne vlády a na činnosť člena v rozkladovej komisii. Činnosť znalca alebo tlmočníka môže štátny zamestnanec vykonávať len vtedy, ak sa táto činnosť vykonáva pre súd, pre iný štátny orgán, pre obec alebo pre vyšší územný celok.
(4)
Obmedzenie podľa odseku 1 sa nevzťahuje na vykonávanie verejnej služby v cudzine štátnym zamestnancom, ktorému bolo poskytnuté neplatené služobné voľno.
(5)
Porušenie obmedzení podľa odsekov 1 a 2 sa považuje za závažné služobné previnenie (§ 60 ods. 2).

§ 77

(1)
Služobný úrad zabezpečuje pravidelné prehlbovanie kvalifikácie štátnych zamestnancov.
(2)
Prehlbovanie kvalifikácie je systematické odborné vzdelávanie štátnych zamestnancov s cieľom priebežného udržiavania, zdokonaľovania a dopĺňania požadovaných vedomostí a schopností potrebných na vykonávanie štátnej služby v príslušnom odbore štátnej služby. Druhy a formy prehlbovania kvalifikácie určí služobný predpis, ktorý vydá úrad pre štátnu službu. Druhá veta sa nevzťahuje na súdy a prokuratúru. Služobný predpis, ktorý určí druhy a formy prehlbovania kvalifikácie, vydá pre štátnych zamestnancov na súdoch minister spravodlivosti a pre štátnych zamestnancov na prokuratúre generálny prokurátor. Na služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až vo štvrtom bode a na služobnom úrade, ktorým je ministerstvo zahraničných vecí, druhy a formy prehlbovania kvalifikácie určí služobný predpis, ktorý vydá tento služobný úrad.
(3)
Na prehlbovanie kvalifikácie poskytne služobný úrad štátnemu zamestnancovi služobné voľno v rozsahu najmenej piatich služobných dní v kalendárnom roku. Za tento čas patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat. Náklady na prehlbovanie kvalifikácie uhrádza služobný úrad.
(4)
Výsledky prehlbovania kvalifikácie štátneho zamestnanca sú súčasťou jeho služobného hodnotenia.
(5)
Zvyšovanie kvalifikácie je získanie kvalifikácie na účely splnenia predpokladov na vykonávanie štátnej služby na inom štátnozamestnaneckom mieste v súlade s potrebou služobného úradu.
(6)
Na žiadosť štátneho zamestnanca služobný úrad môže vydať rozhodnutie o zvyšovaní kvalifikácie štátneho zamestnanca, ak je toto zvyšovanie v súlade s požiadavkou na vykonávanie štátnej služby.
(7)
Rozhodnutie o zvyšovaní kvalifikácie obsahuje
a)
druh kvalifikácie a spôsob jej zvyšovania,
b)
čas, po ktorý je štátny zamestnanec povinný zotrvať v štátnozamestnaneckom pomere po získaní kvalifikácie,
c)
druhy nákladov a najvyššiu sumu, ktoré štátny zamestnanec uhradí, ak nesplní záväzok zotrvať v štátnej službe.
(8)
Služobný úrad na zvyšovanie kvalifikácie štátnemu zamestnancovi poskytne služobné voľno na základe potvrdenia vzdelávacieho zariadenia o druhu a dĺžke trvania štúdia podľa osobitného predpisu8)
a)
v rozsahu potrebnom na účasť na vyučovaní,
b)
dva služobné dni na prípravu a vykonanie každej skúšky,
c)
20 služobných dní na prípravu a vykonanie štátnej skúšky,
d)
30 služobných dní na vypracovanie a obhajobu záverečnej práce alebo diplomovej práce.
(9)
Za čas služobného voľna podľa odseku 8 patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat. Náklady v súvislosti so zvyšovaním kvalifikácie podľa osobitného predpisu uhrádza služobný úrad.
(10)
Ak štátny zamestnanec nesplní záväzok podľa odseku 7 písm. b), je povinný uhradiť úplne alebo čiastočne náklady v závislosti od dĺžky zotrvania v štátnozamestnaneckom pomere; to neplatí, ak sa štátnozamestnanecký pomer skončil podľa § 40 ods. 1 písm. c) a § 40 ods. 2 písm. b).

§ 95
Ďalší plat

(1)
Štátnemu zamestnancovi patrí v každom polroku kalendárneho roka ďalší plat v sume posledného funkčného platu štátneho zamestnanca v mesiaci, v ktorom sa mu ďalší plat poskytne, ak v príslušnom polroku do 31. mája alebo do 30. novembra
a)
vykonával štátnu službu aspoň 75 služobných dní alebo 560 hodín služobného času,
b)
štátnozamestnanecký pomer trvá,
c)
mu nebolo uložené disciplinárne opatrenie podľa § 61 ods. 2 písm. a) a b).
(2)
Ďalší plat patrí aj štátnemu zamestnancovi, ktorý splní podmienku ustanovenú v odseku 1 písm. a) k 30. júnu alebo k 31. decembru a spĺňa aj podmienky ustanovené v odseku 1 písm. b) a c).
(3)
Ďalší plat sa po splnení podmienok podľa odseku 1 vyplatí v termíne určenom na výplatu platu za máj alebo november. Štátnemu zamestnancovi, u ktorého sa postupuje podľa odseku 2, sa ďalší plat vyplatí v termíne určenom na výplatu platu za mesiac jún alebo december.
(4)
Vykonávaním štátnej služby na účely poskytnutia ďalšieho platu podľa odseku 1 písm. a) je aj čas podľa § 73 ods. 1 písm. a) až h) a čas neprítomnosti v štátnej službe z dôvodu choroby z povolania alebo služobného úrazu, ktoré vznikli v služobnom úrade alebo u jeho právneho predchodcu.

§ 98
Plat pri vykonávaní štátnej služby v cudzine

(1)
Štátnemu zamestnancovi, ktorý vykonáva štátnu službu v sídle služobného úradu v cudzine, možno na jeho písomnú žiadosť poskytovať časť platu v peňažných prostriedkoch v inej ako slovenskej mene. Na tieto účely časťou platu je 43 % funkčného platu. Zostávajúcich 57 % funkčného platu sa poskytuje v slovenských korunách. V slovenských korunách sa poskytuje aj plat podľa § 78 ods. 1 písm. e) až g) a písmen l) až n) a náhrada za služobnú pohotovosť podľa § 78 ods. 3.
(2)
Štátnemu zamestnancovi, ktorý vykonáva štátnu službu v sídle služobného úradu v cudzine a ktorému patrí funkčný plat podľa § 68, § 71 ods. 2, § 107 ods. 1 a § 108, sa 43 % funkčného platu poskytuje v inej ako slovenskej mene; v prípade, ak mu patrí funkčný plat podľa § 77 ods. 3, poskytuje sa mu 43 % funkčného platu v inej ako slovenskej mene len vtedy, ak sa prehlbovanie kvalifikácie uskutočňuje v krajine, v ktorej je sídlo služobného úradu v cudzine.
(3)
Funkčným platom štátneho zamestnanca, ktorý vykonáva štátnu službu v sídle služobného úradu v cudzine, na účely § 86 až 88 a § 93 je jeho funkčný plat určený v slovenskej mene pred uplatnením postupu podľa odseku 1.
(4)
Štátnemu zamestnancovi, ktorý vykonáva štátnu službu v sídle služobného úradu v cudzine, patrí časť platu v peňažných prostriedkoch v inej ako slovenskej mene vo výške zodpovedajúcej odslúženému času.
(5)
Ustanovenie odseku 1 neplatí pre štátneho zamestnanca, u ktorého predpokladané vykonávanie štátnej služby v sídle služobného úradu v cudzine je kratšie ako šesť mesiacov. Vykonávanie tejto štátnej služby sa na účely tohto zákona považuje za služobnú cestu a štátnemu zamestnancovi patria cestovné náhrady podľa osobitného predpisu.12)
(6)
Služobný úrad poskytne štátnemu zamestnancovi preddavok na časť platu poskytovanú v peňažných prostriedkoch v inej ako slovenskej mene. Poskytnutý preddavok je štátny zamestnanec povinný zúčtovať najneskôr do šiestich mesiacov od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol tento preddavok poskytnutý. Pri skončení štátnej služby v sídle služobného úradu v cudzine štátny zamestnanec vráti poskytnutý preddavok alebo jeho pomernú časť najneskôr pred odchodom z cudziny.

§ 153

(1)
V služobných úradoch, ktorými sú ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy, predseda vymenuje z doterajších vedúcich zamestnancov vedúcich úradu do stálej štátnej služby, ak plnia úlohy uvedené v § 2 ods. 2 a spĺňajú predpoklady ustanovené v § 14 ods. 1 písm. a) až h). Vedúci úradu na štátnozamestnaneckom mieste vykonáva štátnu službu dva roky odo dňa vymenovania.
(2)
Vedúcich úradov ostatných služobných úradov vymenujú vedúci úradov ich nadriadených služobných úradov do stálej štátnej služby za vedúcich úradov podľa tohto zákona na dva roky odo dňa účinnosti tohto zákona. Toto vymenovanie na určitú dobu sa nevzťahuje na vedúcich úradov uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až šiestom bode.

§ 154

(1)
Zamestnanec, ktorý je k 1. aprílu 2002 v pracovnom pomere k služobnému úradu, plní úlohy uvedené v § 2 ods. 2 alebo odseku 4, spĺňa predpoklady ustanovené v § 14 ods. 1 písm. a) až h) a odpracoval aspoň dva bezprostredne predchádzajúce roky v služobných úradoch uvedených v § 7 alebo u ich právnych predchodcov alebo ak odpracoval v uvedených úradoch aspoň dva roky v posledných piatich rokoch, ak písomne požiada v lehote dvoch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona o prijatie do štátnej služby, stáva sa na základe vymenovania a po zložení sľubu štátnym zamestnancom v dočasnej štátnej službe.
(2)
Dočasná štátna služba na účely odseku 1 trvá najviac dva roky. V dočasnej štátnej službe štátny zamestnanec absolvuje odborné vzdelávanie, ktorého účelom bude doplnenie požadovaných vedomostí a schopností v príslušnom odbore štátnej služby. Podmienkou na vymenovanie štátneho zamestnanca do stálej štátnej služby je absolvovanie tohto odborného vzdelávania skončeného skúškou pred komisiou. Odborné vzdelávanie štátnych zamestnancov v dočasnej štátnej službe zabezpečuje úrad pre štátnu službu; v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až vo štvrtom bode odborné vzdelávanie zabezpečujú tieto služobné úrady.
(3)
Na vykonanie skúšky sa primerane použijú ustanovenia § 20 a na zloženie komisie sa primerane použijú ustanovenia § 22 s tým, že komisia, ktorú zriaďuje vedúci úradu, má päť členov. Traja členovia sú štátnymi zamestnancami v stálej štátnej službe a dvaja členovia sú odborníci, ktorí svojimi vedomosťami, skúsenosťami a autoritou zaručujú objektívnosť vykonania skúšky.
(4)
Štátny zamestnanec v dočasnej štátnej službe sa môže stať členom komisie ako stály štátny zamestnanec po úspešnom absolvovaní pohovoru pred trojčlennou komisiou zloženou z vedúcich úradov. Obsahom pohovoru sú otázky z príslušného odboru štátnej služby, v ktorom má ako člen komisie štátny zamestnanec pôsobiť.
(5)
Obsah a rozsah odborného vzdelávania a obsah a rozsah skúšky ustanoví nariadenie vlády; v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až vo štvrtom bode určia služobné predpisy, ktoré vydajú tieto služobné úrady.

§ 156

(1)
Zamestnanec, ktorý je k 1. aprílu 2002 v politickej funkcii podľa § 5 ods. 3 a spĺňa podmienky ustanovené v § 14 písm. a) až h), stáva sa na základe vymenovania a po zložení sľubu štátnym zamestnancom v dočasnej štátnej službe.
(2)
Zamestnanec, ktorý je k 1. aprílu 2002 vedúcim zamestnancom, plní úlohy uvedené v § 2 ods. 2 alebo 4 a spĺňa predpoklady ustanovené v § 14 ods. 1 písm. a) až h), stáva sa na základe vymenovania a po zložení sľubu štátnym zamestnancom v dočasnej štátnej službe; úlohy predstaveného podľa tohto zákona plní do vymenovania predstaveného na základe výberového konania podľa § 30, ktoré sa uskutoční najneskôr do dvoch rokov od 1. apríla 2002.

§ 159

(1)
Nároky z pracovného pomeru, ktoré vznikli pred 1. aprílom 2002, sa posudzujú podľa predpisov platných do 31. marca 2002.
(2)
Štátnemu zamestnancovi, u ktorého sa postupuje podľa § 154 a 155, započítaná prax priznaná zamestnávateľom podľa predpisov platných do 31. marca 2002 zostáva zachovaná. To platí aj pre zamestnanca, u ktorého sa postupuje podľa § 159a.
(3)
Ak funkčný plat podľa § 78 ods. 2 písm. a) určený štátnemu zamestnancovi, u ktorého sa postupuje podľa § 154 a 155, nedosiahne sumu, ktorá sa rovná súčtu tarifného platu alebo zvýšeného tarifného platu a príplatkov určených mesačnou sumou v súlade s predpismi platnými do 31. marca 2002, poskytuje sa mu funkčný plat v tejto sume.
(4)
Funkčný plat podľa odseku 3 poskytuje služobný úrad štátnemu zamestnancovi iba počas vykonávania najnáročnejšej činnosti, ktorú štátny zamestnanec v služobnom úrade vykonáva v rámci opisu činnosti príslušného štátnozamestnaneckého miesta a ktorá má rovnakú alebo porovnateľnú náročnosť z hľadiska potrebných kvalifikačných predpokladov, miery zložitosti, zodpovednosti, psychickej a fyzickej záťaže ako najnáročnejšia činnosť ním vykonávaná pred 1. aprílom 2002.
(5)
Čas odbornej praxe na účely § 81 ods. 1 je do 1. apríla 2002 prax priznaná zamestnancovi zamestnávateľom podľa § 6 ods. 1 písm. a) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 249/1992 Zb. o platových pomeroch zamestnancov v rozpočtových a v niektorých ďalších organizáciách a orgánoch v znení neskorších predpisov.

§ 164

(1)
Ďalší plat podľa § 95 ods. 1 v roku 2002 štátnemu zamestnancovi nepatrí.
(2)
Ďalší plat podľa § 95 patrí štátnemu zamestnancovi v kalendárnom roku
a)
2003 len v druhom polroku v sume funkčného platu,
b)
2004 v prvom polroku v sume funkčného platu a v druhom polroku v sume 0,5 funkčného platu.

[Prevziať prílohu - Príloha 01](https://slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/312/2656819-2.pdf)
Príloha č. 1 k zákonu č. 312/2001 Z. z.
CHARAKTERISTIKY PLATOVÝCH TRIED ŠTÁTNEHO ZAMESTNANCA
1. PLATOVÁ TRIEDA
Funkcia: referent
Kvalifikačné predpoklady: úplné stredné vzdelanie a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.
Rutinné činnosti pri príprave rozhodnutí spravidla s úplnými informáciami spracúvanými podľa presných postupov a podrobných pokynov, pod odborným dozorom, s bežnou psychickou záťažou, prípadne vykonávanie štátnej služby vyžadujúce zvýšenú fyzickú záťaž, so vzťahmi v rámci jedného kolektívu.
2. PLATOVÁ TRIEDA
Funkcia: samostatný referent
Kvalifikačné predpoklady: úplné stredné vzdelanie, odborná prax viac ako dva roky a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.
Samostatné rutinné opakujúce sa činnosti s premenlivými informáciami spracúvanými podľa rámcových pokynov alebo zaužívaného postupu s presne určenými výstupmi, so zodpovednosťou za výsledky ovplyvňujúce činnosť kolektívu. Zabezpečovanie časti zverenej agendy vyžadujúce koordinovanie činnosti v rámci organizačného útvaru.
3. PLATOVÁ TRIEDA
Funkcia: odborný referent
Kvalifikačné predpoklady: úplné stredné vzdelanie alebo vyššie odborné vzdelanie, odborná prax viac ako štyri roky a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.
Odborné činnosti pri príprave rozhodnutí alebo pri príprave správneho konania alebo súdneho konania zvládnuteľné v rámci existujúcich štandardov alebo samostatné zabezpečovanie menej zložitých agend vo vymedzenej časti štátnej služby so značným rozsahom väzieb v rámci súboru vykonávaných činností.
4. PLATOVÁ TRIEDA
Funkcia: hlavný referent
Kvalifikačné predpoklady: úplné stredné vzdelanie alebo vyššie odborné vzdelanie, odborná prax viac ako šesť rokov a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.
Samostatné odborné činnosti alebo samostatné vykonávanie ucelených agend s rozhodovacou právomocou na príslušnom úseku štátnej služby. Odborná príprava rozhodnutí na prvom stupni správneho konania alebo súdneho konania. Samostatné činnosti vyžadujúce spoluprácu aj s inými organizačnými útvarmi v služobnom úrade.
5. PLATOVÁ TRIEDA
Funkcia: radca
Kvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa alebo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.
Príprava rozhodnutí na koordinovanie a usmerňovanie aktivít vo vymedzenej časti štátnej služby v orgánoch miestnej štátnej správy, územných orgánoch štátnej správy, orgánoch alebo úradoch, ktoré vykonávajú štátne záležitosti. Odborná príprava rozhodnutí v druhom stupni správneho konania na príslušnom úseku štátnej správy vrátane účasti na kontrole.
6. PLATOVÁ TRIEDA
Funkcia: samostatný radca
Kvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa alebo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, odborná prax viac ako dva roky a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.
Samostatné odborné spracúvanie rozhodnutí a vykonávanie kontroly. Rozhodovanie na druhom stupni správneho konania. Samostatné ucelené odborné činnosti v príslušnom odbore štátnej služby alebo na príslušnom úseku štátnej správy. Riadenie, koordinovanie a usmerňovanie aktivít vo vymedzenom úseku štátnej služby v orgánoch miestnej štátnej správy, územných orgánoch štátnej správy, orgánoch alebo úradoch, ktoré vykonávajú štátne záležitosti.
7. PLATOVÁ TRIEDA
Funkcia: odborný radca alebo okresný radca
Kvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, odborná prax viac ako štyri roky a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.
Samostatné odborné špecializované činnosti spočívajúce najmä v analytickej činnosti, vo vyhodnocovaní výsledkov a v príprave podkladov na rozhodovanie v otázkach spadajúcich do rozsahu kompetencie ministerstva alebo iného ústredného orgánu štátnej správy (ďalej len „ústredný orgán štátnej správy“) alebo iného orgánu štátnej správy alebo orgánu, alebo úradu, ktoré vykonávajú štátne záležitosti v príslušnom odbore štátnej služby. Tvorba opatrení v príslušnom odbore štátnej služby s celospoločenským dosahom. Kontrolná a inšpekčná činnosť, ako aj prešetrovanie sťažností a petícií vrátane vydávania rozhodnutí v príslušnom odbore štátnej služby. Koordinovanie činností orgánov štátnej správy a obcí na úrovni okresu alebo na úrovni kraja. Tvorba právnych predpisov podľa splnomocnení ustanovených zákonom s regionálnou pôsobnosťou alebo s celoštátnou pôsobnosťou. Tvorba a koordinovanie koncepcií a programov rozvoja v odbore štátnej služby s dôsledkami na územie okresu.
8. PLATOVÁ TRIEDA
Funkcia: hlavný radca alebo krajský radca
Kvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, odborná prax viac ako šesť rokov a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.
Koncepčné alebo metodické činnosti na úrovni ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti. Koordinovanie štátnej služby alebo častí zložitých systémov na úrovni ústredného orgánu štátnej správy v príslušnom odbore štátnej služby alebo iného orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti na celoštátnej úrovni. Kontrolná a inšpekčná činnosť vrátane vybavovania sťažností a petícií s celospoločenským dosahom. Normotvorná činnosť vo vymedzenej oblasti v príslušnom odbore štátnej služby na úrovni ústredného orgánu štátnej správy alebo iného orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti na celoštátnej úrovni. Koncepčná, systémová činnosť pri tvorbe opatrení so zodpovednosťou za rozhodnutia s dôsledkami na územie kraja.
9. PLATOVÁ TRIEDA
Funkcia: štátny radca
Kvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, odborná prax viac ako deväť rokov a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.
Tvorba štátnej politiky v príslušnej oblasti na úrovni ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti na celoštátnej úrovni. Koordinovanie celoštátneho alebo medzištátneho systému s najširšími vonkajšími a vnútornými väzbami na ďalšie zložité a rozsiahle systémy rôznych odborov a smerov s dôsledkami za rozhodnutia s celoštátnym alebo medzinárodným dosahom na úrovni ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátnu správu na celoštátnej úrovni, alebo orgánu, alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti na celoštátnej úrovni. Koncepčná činnosť a tvorba zásadných legislatívnych opatrení na úrovni ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti na celoštátnej úrovni, alebo s medzinárodným dosahom.
Príloha č. 2 k zákonu č. 312/2001 Z. z.
STUPNICA PLATOVÝCH TARÍF ŠTÁTNYCH ZAMESTNANCOV(Sk mesačne)

Platový stupeň Počet rokov praxe Stupnica platových taríf podľa platových tried a platových stupňov Platová trieda 1 2 3 4 5 6 7 8 9 1 do 2 3 250 6 740 7 300 7 890 9 500 10 090 11 370 12 200 13 170 2 do 4 6 620 7 140 7 740 8 380 10 060 10 690 12 070 12 940 13 960 3 do 6 6 980 7 540 8 170 8 870 10 630 11 290 12 770 13 690 14 760 4 do 9 7 350 7 940 8 610 9 360 11 190 11 880 13 60 14 430 15 550 5 do 12 7 720 8 340 9 050 9 850 11 760 12 480 14 160 15 170 16 350 6 do 15 8 080 8 740 9 480 10 340 12 320 13 080 14 860 15 910 17 140 7 do 18 8 450 9 130 9 920 10 830 12 890 13 680 15 560 16 660 17 940 8 do 21 8 810 9 530 10 350 11 320 13 450 14 280 16 260 17 400 18 730 9 do 24 9 180 9 930 10 790 11 811 14 020 14 880 16 960 18 140 19 530 10 do 28 9 550 10 330 11 230 12 290 14 580 15 470 17 650 18 880 20 320 11 do 32 9 910 10 730 11 660 12 780 15 150 16 070 18 350 19 630 21 120 12 viac ako 32 10 280 11 130 12 100 13 270 15 710 16 670 19 050 20 370 21 910
Príloha č. 3 k zákonu č. 312/2001 Z. z.
PERCENTUÁLNY PODIEL PRÍPLATKU ZA RIADENIE

Stupeň riadenia Percentuálny podiel 1. vedúci úradu, ktorým je ministerstvo, iný ústredný orgán štátnej správy, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, Kancelária prezidenta Slovenskej republiky, Ústavný súd Slovenskej republiky, predstavený v politickej funkcii týchto úradov a predseda 35 - 65 2. vedúci úradu neuvedeného v bode 1 a predstavený v politickej funkcii služobného úradu neuvedeného v bode 1, zástupca vedúceho úradu uvedeného v bode 1 12 - 55 3. predstavený, ktorý riadi viac útvarov a ktorý môže byť súčasne aj zástupcom vedúceho úradu uvedeného v bode 2 6 - 41 4. predstavený, ktorý riadi podriadených štátnych zamestnancov a ktorý môže byť súčasne aj zástupcom predstaveného uvedeného v bode 3 4 - 30
Príloha č. 4 k zákonu č. 312/2001 Z. z.
ČINNOSTI, PRI KTORÝCH VYKONÁVANÍ PATRÍ PRÍPLATOK ZA ŠTÁTNU SLUŽBU V SŤAŽENOM A ZDRAVIU ŠKODLIVOM PROSTREDÍ
I. skupina
A. PROFESIONÁLNE INFEKCIE
1. Činnosti vykonávané v mikrobiologických laboratóriách, imunologických laboratóriách a laboratóriách na diagnostiku nákaz.
2. Profesionálne epizootologické vyšetrovanie vrátane vykonávania a kontroly opatrení v ohnisku nákaz.
3. Laboratórne činnosti spojené s dôkazom patogénnych mikroorganizmov alebo ich toxínov a činnosti spojené s dôkazom endo- a ektoparazitov v materiáli, ktorý bol nimi kontaminovaný alebo je z kontaminácie podozrivý.
B. IONIZUJÚCE ŽIARENIE ALEBO NEIONIZUJÚCE ŽIARENIE
1. Činnosti vykonávané na priemyselných pracoviskách s uzavretými rádioaktívnymi žiaričmi mimo kontrolovaného pásma, montáž, demontáž a dozimetrická kontrola priemyselných rádioizotopových indikačných zariadení.
2. Činnosti vykonávané pri skúmaní a overovaní nových metód na meranie ionizujúceho žiarenia, činnosti pri ciachovaní a kalibrácii dozimetrických prístrojov.
3. Činnosti vykonávané pri používaní röntgenových prístrojov, uzavretých rádioaktívnych žiaričov a lineárnych urýchľovačov, vykonávané výlučne z obsluhovne pomocou diaľkovo ovládaných prístrojov.
4. Činnosti vykonávané pri dozore, kontrole a meraní neionizujúceho žiarenia.
C. CHEMICKÉ ŠKODLIVINY
1. Činnosti vykonávané v chemickom, fyzikálno-chemickom alebo inom skúšobnom laboratóriu.
2. Dozor vykonávaný nad nádržkovými vozňami a nádržkovými kontajnermi prepravujúcimi skvapalnené plyny, ropné látky, žieravé a jedovaté látky, ktorý je spojený s rizikom inhalácie zvyškov chemických škodlivín pri vnútornej fyzickej prehliadke týchto zariadení.
D. FYZIKÁLNE VPLYVY
Činnosti vykonávané v prostredí nadmerného hluku, kde ekvivalentná hladina hluku pre denný služobný čas je vyššia ako 90 dB(A).
II. skupina
A. PROFESIONÁLNE INFEKCIE
Činnosti vykonávané veterinárnymi zamestnancami pri priamom styku s infekčným materiálom a predmetmi vrátane odpadu v asanačných ústavoch, kafilériách, veterinárnych prosektúrach a pod.
B. IONIZUJÚCE ŽIARENIE A NEIONIZUJÚCE ŽIARENIE
1. Činnosti vykonávané pri výrobe rádioaktívnych žiaričov, montáž a demontáž uzavretých žiaričov do ochranných tieniacich krytov, prepravných obalov, skúšanie a testovanie röntgenových prístrojov, činnosti v centrálnom sklade rádioaktívnych žiaričov.
2. Činnosti vykonávané na pracoviskách s otvorenými rádioaktívnymi žiaričmi v kontrolovanom pásme pracoviska.
3. Manipulácia s rádioaktívnymi odpadmi, obsluha zariadení na spracovanie tuhých, kvapalných a plynných odpadov, napr. nalisovaním, spaľovaním, separáciou, zahustením, koncentráciou a pod., a dekontaminácia zariadení a pracovných priestorov na pracoviskách s rádioaktívnymi látkami.
4. Činnosti vykonávané pri riadení a prevádzke urýchľovačov častíc (betatrón, cyklotrón), neutrónových generátorov a školských reaktorov.
5. Činnosti vykonávané s pulzovými generátormi s veľmi vysokými frekvenciami.
C. CHEMICKÉ ŠKODLIVINY
Činnosti vykonávané s vysokorizikovými chemickými škodlivinami, ktoré sú klasifikované ako mimoriadne nebezpečné jedy, vykonávané v úzkom kontakte s nimi, kde vykonávanie činností je podmienené náročnou odbornou prípravou, individuálnou fyziologickou a psychologickou spôsobilosťou a vysokými požiadavkami na dôsledné dodržiavanie zásad ochrany zdravia a bezpečnosti práce.
D. FYZIKÁLNE VPLYVY
Činnosti vykonávané pilotmi a posádkou lietadiel.