Zákon o registri trestov 311/1999 účinný od 01.11.2004 do 31.12.2007

Vládny návrh zákona o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste a o zmene a doplnení niektorých zákonov

10

Dôvodová správa

Všeobecná časť

V súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie je potrebné zabezpečiť efektívnu účasť Slovenskej republiky v Eurojuste, orgáne Európskej únie vytvorenom na účely zlepšovania koordinácie a spolupráce orgánov justície členských štátov pri vyšetrovaní a trestnom stíhaní najzávažnejšej trestnej činnosti, ako aj prípravy týchto štátov na prechod k niektorým minimálnym spoločným úpravám v oblasti trestného práva hmotného aj procesného a na podporu vytvárania inštitucionálnych prvkov presadzovania uvedených noriem.

Z týchto dôvodov je nevyhnutné prijať zákonnú úpravu, ktorá bude implementovať a zabezpečovať dôsledné plnenie úloh a záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z Rozhodnutia Rady 2002/187/SVV z 28. februára 2002, ktorým sa zriaďuje Eurojust za účelom posilnenia boja proti závažnej trestnej činnosti. Potrebná je najmä úprava otázok vymenovania, vyslania a pôsobenia národného člena Slovenskej republiky v Eurojuste, ďalej určenia jeho mandátu a dĺžky jeho trvania, vrátane ukončenia jeho činnosti v Eurojuste, ako aj jeho práv a povinností. Potrebná je tiež vnútroštátna úprava týkajúca sa vymenovania asistenta národného člena, určenia národných spravodajcov a zástupcu Spoločného dozorného orgánu, ako aj rozsahu ich činností.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Predloženie návrhu zákona na plenárne zasadnutie Rady hospodárskej a sociálnej dohody podľa zákona o tripartite nie je potrebné.

Návrh zákona nepredpokladá zvýšené nároky na verejné financie v roku 2004, keďže vyčíslené rozpočtové prostriedky v doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť vo výške 3.032 tis. Sk ministerstvo spravodlivosti vykryje v rámci pridelených rozpočtových prostriedkov na rok 2004. Ministerstvo financií vo svojom stanovisku z 18.5.2004 (č. 9873/04-81) uviedlo, že „schválenie návrhu zákona s účinnosťou v roku 2004 je podmienené zabezpečením úhrady nákladov súvisiacich s navrhovanými opatreniami zo schváleného rozpočtu dotknutých kapitol“. Uvedená požiadavka je splnená.

Doložka zlučiteľnosti

návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: vláda Slovenskej republiky.

2. Názov návrhu zákona: zákon o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)identifikácia predmetu návrhu zákona z pohľadu Európskej dohody o pridružení, Národného programu pre prijatie acquis communautaire, Partnerstva pre vstup, Bielej knihy, screeningu, Pravidelnej správy Európskej komisie o pripravenosti Slovenskej republiky na členstvo v Európskej únii a plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

- návrh zákona nie je prioritou aproximácie práva podľa čl. 70 Európskej dohody o pridružení uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na strane jednej a Slovenskou republikou na strane druhej (tzv. Asociačná dohoda),

- návrh zákona nie je prioritou aproximácie práva podľa Národného programu pre prijatie acquis communautaire na rok 2004,

- návrh zákona nie je prioritou aproximácie práva podľa prílohy Prípravy asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu Európskej únie (tzv. Biela kniha),

- návrh zákona nie je prioritou aproximácie práva podľa Partnerstva pre vstup,

- návrh zákona nie je prioritou aproximácie práva podľa screeningu,

- návrh zákona je prioritou aproximácie práva vyplývajúcou z Pravidelnej správy Európskej komisie o pripravenosti Slovenskej republiky na členstvo v Európskej únii,

- návrh zákona nie je súčasťou Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2004.

b) identifikácia záväzkov vyplývajúcich zo schválených negociačných pozícií v príslušnej kapitole, ktorá je predmetom návrhu zákona

Slovenská republika prevzala na seba záväzok vyplývajúci zo schválenej negociačnej pozície kapitoly 24 Spolupráca v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí na zosúladenie legislatívy Slovenskej republiky a harmonizácie Trestného zákona a Trestného poriadku v súlade s právom ES a EÚ.

4. Problematika návrhu zákona:

a) nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

b) je upravená v práve Európskej únie: rozhodnutie Rady 2002/178/SVV z 28.februára 2002, ktorým sa zriaďuje Eurojust za účelom posilnenia boja proti závažnej trestnej činnosti.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

a) úplná.

6. Gestor (spolupracujúce rezorty): Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

7. Účasť expertov pri príprave návrhu zákona a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu zákona s právom ES/EÚ: účasť expertov na príprave návrhu zákona nebola využitá.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť

Odhad vplyvu na verejné financie a na zamestnanosť:

Nároky na štátny rozpočet vzniknú v súvislosti s národným členom v Eurojuste, ktorý má postavenie veľvyslanca, a sú nasledovné:

1. Plat v cudzej mene

(4 084 EUR x 8 mesiacov x 40 Sk) .............................................. 1 307 000 Sk

2. Náhrada výdavkov spojených s pobytom manželky

(817 EUR x 5 mesiacov x 40 Sk) .................................………..... 163 360 Sk

3. Náhrada výdavkov spojených s pobytom dieťaťa

(408 EUR x 5 mesiacov x 40 Sk) .....................………………….. 81 600 Sk

4. Náhrada výdavkov spojených s prepravou vecí ............................... 50 000 Sk

5. Náhrada výdavkov spojených s doplnením šatníka

(plat sudcu) ................................................................................. 56 030 Sk

6. Náhrada výdavkov spojených so zabezpečením vzdelávania detí

(školský rok 6 000 EUR ) ................................................ ........... 240 000 Sk

7. Iné náhrady (akútna zdravotná starostlivosť) ..................................... 150 000 Sk

8. Poskytnutie bytu so štandardným vybavením ................................... 984 000 Sk

S P O L U: 3 031 990 Sk

Rozpočtové prostriedky vo výške 3.032 tis. Sk rezort Ministerstva spravodlivosti SR vykryje v rámci pridelených rozpočtových prostriedkov na rok 2004. Z toho dôvodu predkladaný návrh zákona o zastúpení SR v Eurojuste a o zmene a doplnení niektorých zákonov v roku 2004 nebude mať dopad na zvýšenie výdavkov štátneho rozpočtu pre kapitolu Ministerstva spravodlivosti SR.

V roku 2004 ani v roku 2005 nedôjde k zvýšeniu počtu zamestnancov, nakoľko vyslaný zástupca je sudcom Najvyššieho súdu SR.

Odhad vplyvu na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb:

Problematika upravená v návrhu zákona by mala prispieť k zvýšeniu bezpečnosti, stability a ekonomického rozvoja.

Odhad vplyvu na životné prostredie:

Navrhovaná právna úprava nebude mať vplyv na životné prostredie.

Osobitná časť

K Čl. I

K § 1

Rozhodnutím Rady 2002/187/SVV z 28. februára 2002, ktorým sa zriaďuje Eurojust za účelom posilnenia boja proti závažnej trestnej činnosti, boli vytvorené inštitucionálne podmienky na vytvorenie Eurojustu ako koordinačného orgánu a orgánu súdnej spolupráce členských štátov Európskej únie. Rozhodnutie, ktoré je vzhľadom na čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky priamo aplikovateľné ako súčasť právneho poriadku Slovenskej republiky, určuje jednak podmienky vlastnej existencie a činnosti Eurojustu, jednak ukladá členským štátom, a teda aj Slovenskej republike, aby otázky týkajúce sa vymenovania národného člena, asistentov, národných spravodajcov, zástupcu Spoločného dozorného orgánu, dĺžky ich pôsobenia a rozsah ich právomocí vymedzili podľa svojho práva, ak to považujú za nevyhnutné pre ich postavenie a činnosť.

Vzhľadom na to, že národným členom Slovenskej republiky v Eurojuste môže byť so zreteľom na čl. 2 a 9 rozhodnutia a právomoci podľa slovenského právneho poriadku iba sudca alebo prokurátor (tretia možnosť uvedená v rozhodnutí – policajný dôstojník je viazaná na štáty s angloamerickým systémom práva) a členom Spoločného dozorného orgánu so zreteľom na čl. 23 rozhodnutia iba sudca, pričom ich práva a povinnosti ohľadom Eurojustu má určiť jednotlivý členský štát podľa vnútroštátneho právneho poriadku a vzhľadom na postavenie súdov a prokuratúry v systéme štátnych orgánov, bolo nevyhnutné pripraviť samostatný nový zákon, ktorý upravuje predmetné otázky.

Eurojust, jeho ciele a úlohy, ako aj spôsoby jeho konania presne vymedzujú články 1 až 7 rozhodnutia - ustanovuje charakteristiku Eurojustu a jeho zloženie a vymedzuje úlohy a ciele Eurojustu a jeho orgány, ktoré tieto úlohy plnia.

K § 2

K ods. 1: Podľa čl. 2 ods. 1 rozhodnutia každý členský štát Európskej únie je zastúpený v Eurojuste národným členom. Vzhľadom na členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii má aj Slovenská republika od 1. mája 2004 právo a aj povinnosť vymenovať a vyslať národného člena do sídla pôsobenia Eurojustu v Haagu (rozhodnutie prijaté spoločnou dohodou hláv členských krajín Európskej únie alebo na vládnej úrovni z 13. decembra 2003, zn. 2004/97/EC, Euratom, o umiestnení sídel určitých úradov a agentúr Európskej únie). Pôsobenie národného člena v Haagu je vzhľadom na povahu a rozsah jeho úloh nevyhnutný najmä z hľadiska neustáleho kontaktu s ostatnými národnými členmi v Eurojuste a kolektívneho rozhodovania Kolégia, ktoré sa schádza pravidelne.

Predpokladom vyslania je trvanie funkcie sudcu alebo prokurátora a desaťročná prax v týchto funkciách, a to aj po sčítaní praxe v oboch funkciách. Takáto dĺžka praxe je dostatočnou zárukou skúseností v oblasti trestného práva, ako predpokladu úspešnej činnosti národného člena.

Trvanie funkcie je podmienkou riadneho výkonu funkcie národného člena, ktoré nie je možné bez trvania funkcie sudcu alebo prokurátora alebo by bolo možné len s neprimeranými obtiažami (sudca alebo prokurátor môže bez obmedzení spolupracovať s inými orgánmi podľa § 8 Trestného poriadku, ako orgán činný v trestnom konaní môže žiadať o správy a informácie, nahliadať do spisov, žiadať o odpisy z registra trestov a podobne).

K ods. 2 a 3: Rada Európskej únie už uvedeným rozhodnutím zriadila Eurojust. Vzhľadom nato, že Rada je orgánom hláv štátov na ich výkonnej úrovni, je zodpovedajúce tejto úrovni, v podmienkach Slovenskej republiky, aby za realizáciu tohto rozhodnutia, pokiaľ ide o o vymenúvanie a odvolávanie národného člena niesol zodpovednosť minister spravodlivosti. Zároveň sa ustanovuje aj participácia generálneho prokurátora v prípade, ak má byť národným členom prokurátor.

Funkčné obdobie v trvaní štyroch rokov sa zdá byť primerané vzhľadom na povahu a rozsah úloh, ktoré Eurojust plní. V zmysle rozhodnutia sa má jednať o dlhodobé vyslanie s etablovaním národného člena v krajine sídla Eurojustu. Prispôsobenie sa národného člena novým podmienkam práce i života v cudzej krajine vyžaduje určitý čas, rovnako si tento čas vyžiada získanie poznatkov a kontaktov pre zdarný výkon funkcie, ako aj zverejňovanie aktivít prostredníctvom účasti a vystúpení na rôznych podujatiach a publikovaním v médiách a najmä odbornej tlači. Krátkodobé vyslanie na jeden až tri roky by nebolo z tohto pohľadu efektívne.

K ods. 4: Pripravovaná dohoda medzi Holandským kráľovstvom a Eurojustom, ako aj charakteristika oprávnení a postavenie národných členov uvedená v samotnom rozhodnutí vyžaduje pre plnenie ich úloh, aby ich status na medzinárodnej úrovni zodpovedal postaveniu veľvyslancov. Väčšina súčasných štátov Európskej únie, okrem Nemeckej spolkovej republiky, má národných členov vyslaných na úrovni veľvyslancov. Tomu zodpovedá aj ich postavenie, oprávnenie byť držiteľom diplomatického pasu (v Slovenskej republike v zmysle zákona o cestovných dokladoch), byť nositeľom diplomatických výsad a imunít v zmysle Viedenského dohovoru o diplomatických stykoch, ale aj platové a ďalšie finančné vybavenie náhradami (v Slovenskej republike podľa zákona o cestovných náhradách).

K ods. 5: Sudca alebo prokurátor požíva v Slovenskej republike určitý stupeň ochrany jeho služobného postavenia. Aj v prípade jeho vyslania na výkon práce do zahraničia - pri dočasnom pridelení k orgánu Európskej únie, by preto mal byť vzhľadom na nevyhnutnosť úkonov súvisiacich s procesom etablovania sa v inom prostredí zabezpečený pred bezdôvodným odvolaním s funkcie.

K § 3

V zmysle čl. 9 ods. 3 sa upravuje otázka mandátu národného člena. Ustanovuje sa, že vymedzenie mandátu je z dôvodov už uvedených pri úprave národného člena v pôsobnosti ministra spravodlivosti za participácie generálneho prokurátora. Zákon výslovne ustanovuje, že vymedzenie mandátu musí byť v súlade s rozhodnutím, ktorým sa zriadil Eurojust a ďalšími osobitnými predpismi.

K § 4

Najdôležitejšou úlohou národného člena bude prenos informácií medzi orgánmi Slovenskej republiky a Eurojustom a naopak za účelom zlepšovania koordinácie a spolupráce orgánov činných v trestnom konaní členských štátov Európskej únie v boji proti najzávažnejším trestným činom uvedeným v čl. 4 rozhodnutia. Národný člen nebude mať žiadne rozhodovacie právomoci, avšak pre plnenie svojich úloh bude nevyhnutné, aby mu ostali zachované oprávnenia sudcu alebo prokurátora, ktoré s rozhodovacou právomocou úzko súvisia.

Na plnenie úloh národného člena musí byť tento nositeľom oprávnení sudcu alebo prokurátora, ktoré mu budú umožňovať jednak rovnocennú komunikáciu s vrcholnými predstaviteľmi rezortov prokuratúry, spravodlivosti, vnútra a ďalších, ktoré môžu byť akokoľvek účastné vyšetrovania, či trestného stíhania závažného trestného činu uvedeného v čl. 4 rozhodnutia (pojem aj obsahovo odlišný od pojmu obzvlášť závažný trestný čin v zmysle § 41 ods. 2 Trestného zákona), jednak umožňujú operatívne a rýchlo mať k dispozícii informácie nevyhnutné pre plnenie úloh Eurojustu. Rovnako prostredníctvom kontaktujúcich orgánov má mať možnosť v záujme plnenia úloh Eurojustu ovplyvniť priebeh, rýchlosť a kvalitu trestného stíhania a vyšetrovania, poskytnutia právnej pomoci, či realizácie súdnej spolupráce.

Z týchto dôvodov toto ustanovenie v podstate preberá dotknuté články z rozhodnutia, ktoré transformuje do právneho poriadku Slovenskej republiky tak, aby národný člen mohol plniť úlohy uvedené v rozhodnutí.

K § 5

Toto ustanovenie určuje povinnosti národného člena v zhode s právnym poriadkom Slovenskej republiky majúc na zreteli, že počas výkonu funkcie národného člena, tento ostáva sudcom alebo prokurátorom, ktorí majú svoje povinnosti presne vymedzené v osobitných zákonoch. V tomto prípade ide vlastne o zdôraznenie už uložených povinností alebo ich špecifikáciu na zvláštne pomery národného člena. Týka sa to najmä povinnosti mlčanlivosti, ktorou bude národný člen zaviazaný spravidla štátnemu orgánu alebo osobe, v záujme ktorej sa povinnosť mlčanlivosti dodržiava. V prípade, ak národný člen bude požiadaný o poskytnutie informácie orgánom Eurojustu a bol v súvislosti s ňou zaviazaný povinnosťou mlčanlivosti, môže ho od tejto povinnosti oslobodiť len príslušný orgán.

Povinnosť konzultovať postup podľa odseku 2 vyplýva z toho, že ministerstvo spravodlivosti je v trestnej oblasti gestorom medzinárodných zmlúv, z ktorých vyplýva príslušný postup.

K § 6

K ods. 1: Toto ustanovenie vychádza z čl. 2 ods. 2 rozhodnutia. Požadovaná prax je v prípade asistenta 5-ročná vzhľadom na rozdielne postavenie od národného člena.

K ods. 2: Ministrovi spravodlivosti sa zveruje oprávnenie vymenovať asistenta alebo za splnenia podmienky uvedenej v odseku 1 (súhlas Kolégia) aj viacerých asistentov národného člena; ak má byť asistentom prokurátor pristupuje aj participácia generálneho prokurátora. Takýto asistent by mal byť podobne ako národný člen oznámený prezidentovi Eurojustu, kvôli zabezpečeniu jeho postavenia a kvôli vybaveniu jeho prípadného pracoviska v sídle Eurojustu. Zákon zdôrazňuje oznámenie vymenovania prezidentovi, pretože sa rozhodnutie o tom výslovne nezmieňuje ako pri národnom členovi.

Ak asistent vymenovaný nebol, čo môže byť v prípade Slovenskej republiky odôvodniteľné nemalými nákladmi na vyslanie takého asistenta, nahradí národného člena jeden z národných spravodajcov určených ministrom spravodlivosti po predchádzajúcom prerokovaní s generálnym prokurátorom.

K ods. 3: Vzhľadom na vysoké náklady potrebné na vyslanie asistenta, môže tento plniť svoje úlohy aj na území Slovenskej republiky. V takom prípade by zameraním jeho činnosti mala byť prevažne asistencia národnému členovi. Nemal by teda podobne ako národný člen rozhodovať konkrétne veci ako sudca alebo prokurátor alebo vybavovať konkrétnu pridelenú agendu, ale by mal výlučne pôsobiť pre plnenie úloh Eurojustu. Minister spravodlivosti Slovenskej republiky rozhodne o tom, kedy je nevyhnutné vyslať asistenta do sídla Eurojustu a kedy zotrvá na území Slovenskej republiky.

K ods. 4 a 5: Ak nastane situácia, kedy asistent národného člena bude vyslaný do sídla Eurojustu mali by mu byť v oblasti platovej a náhrad priznané tie isté výhody ako národnému členovi, pretože predpoklad, že sa tak stane vychádza buď napríklad z dlhodobej neprítomnosti národného člena v sídle Eurojustu alebo takej vyťaženosti národného člena plnením pracovných úloh, pri ktorom bude nevyhnutné poskytnúť mu asistenta priamo v sídle Eurojustu. Asistent sa v takom prípade dostane úplne do postavenia rovnocenného s postavením národného člena.

K ods. 5: Upravuje sa možnosť odvolania asistenta.

K § 7

Toto ustanovenie v súlade s čl. 12 rozhodnutia ustanovuje postavenie národných spravodajcov a participáciu ministra spravodlivosti a generálneho prokurátora pri ich určovaní.

K § 8

Toto ustanovenie sa opiera o čl. 23 rozhodnutia, ktoré ukladá členskému štátu Európskej únie, a teda po 1. mája 2004 aj Slovenskej republike menovať zástupcu Spoločného dozorného orgánu Eurojustu, ktorým má byť sudca alebo iná osoba v rovnocennom nezávislom postavení. Zákon pritom ustanovuje, že v prípade Slovenskej republiky bude môcť byť takou osobou iba sudca.

Kvôli funkčnosti Spoločného dozorného orgánu je funkčné obdobie trojročné, zhodné s funkčným obdobím prezidenta Eurojustu a jeho člen môže byť menovaný dvakrát po sebe.

K § 9

Pre napĺňanie úloh Eurojustu je dôležité, aby sa príslušné orgány národných členských štátov Európskej únie obracali na Eurojust so žiadosťami, ktoré budú zefektívňovať trestné konanie na úseku spolupráce v trestných veciach. Toto ustanovenie pomenúva orgány, ktorým bude také oprávnenie prislúchať.

K § 10

K ods. 1: Kvôli odstráneniu pochybností, kedy začínajú plynúť lehoty uvedené v tomto zákone týkajúce sa národného člena, asistenta národného člena, národných spravodajcov a zástupcu Spoločného dozorného orgánu prechodné ustanovenie ich presne ustanovuje.

K ods. 2: Vzhľadom na to, že národný člen bude pôsobiť dlhodobo v sídle Eurojustu, ktorým bol určený Haag v Holandskom kráľovstve, bude nevyhnutné kvôli šetreniu prostriedkami štátneho rozpočtu zabezpečiť mu v čo najkratšej dobe primeraný byt a poskytnúť mu plat určený pevnou sumou, pretože náklady na cestovné lietadlom týždenne, ubytovanie v hoteli, stravné a vreckové podľa zákona o cestovných náhradách budú omnoho vyššie. V tomto záujme budú na zabezpečenie bytu a platu národného člena poskytnuté preddavkovo rozpočtové prostriedky ministerstvom spravodlivosti. Tieto budú po nadobudnutí účinnosti tohto zákona považované za poskytnuté v súlade s novou právnou úpravou.

K Čl. II

K bodu 1

Vzhľadom na ustanovenie čl. 2 ods. 1 rozhodnutia o zriadení Eurojustu národný člen v Eurojuste má byť prokurátorom alebo sudcom. Z tohto ustanovenia vyplýva nevyhnutnosť, že nemôže mať prerušený výkon funkcie, pretože počas prerušeného výkonu funkcie sudcu by nemal oprávnenia nevyhnutné pre výkon funkcie národného člena. To podporuje aj rozsah oprávnení, ktoré sú určené priamo v rozhodnutí - napríklad právo na informácie, priame kontakty a prístup do registra trestov.

Z uvedeného vyplýva, že národnému členovi by sa nemal prerušiť výkon funkcie sudcu podľa § 24 ods. 3 zák. č. 385/2000 Z. z. v platnom znení, pretože tak by vznikli pochybnosti, či mu prislúchajú oprávnenia sudcu, ktoré sú nevyhnutné pri výkone funkcie národného člena. Počas poverenia sudcu plnením úloh v orgáne EÚ by sudca nevybavoval konkrétne trestné veci, ale inak by mal všetky právomoci sudcu, ktoré s vybavovaním konkrétnych vecí súvisia.

V odseku 2 sa ustanovuje spôsob rozhodovania v tomto prípade, pričom je toto oprávnenie zverené ministrovi spravodlivosti, ktorý podľa § 2 ods. 2 vymenúva a odvoláva aj národného člena v Eurojuste.

K bodom 2 až 4

V súvislosti s tým, že sudca poverený na plnenie úloh v orgáne Európskej únie bude vykonávať funkciu spravidla v prostredí, kde by jeho doterajší plat nepostačoval ani na uspokojenie najzákladnejších životných potrieb, bude nutné novo upraviť aj platové pomery a vyplácanie náhrad takého sudcu. Model uvedený v zákone o štátnej službe je solídne prepracovaný a vhodný na použitie i u sudcov s tou odchýlkou, že plat sa bude vypočítavať zo základného platu sudcu, a nie z platu štátneho zamestnanca. 25% platu sudcu najvyššieho súdu je približne rovnaká suma ako 60% funkčného (nie tarifného) platu štátneho zamestnanca v 11. platovej triede platovej tarify, z ktorého sa plat zamestnanca v zahraničí spravidla vypočítava.

Rovnako úprava platových náhrad pri výkone práce v zahraničí je veľmi dobre prepracovaná v § 19 až § 31 zák. č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách. Z tohto dôvodu je potrebné na túto právnu úpravu napojiť aj vyplácanie náhrad sudcovi dočasne poverenému na plnenie úloh v orgáne Európskej únie.

K bodu 5

Obdobie než navrhovaná úprava nadobudne účinnosť, bude nutné presne označiť a uviesť, či plnenie úloh v orgáne Európskej únie bude možné považovať za výkon funkcie sudcu v období do prijatia novej právnej úpravy a tiež odkedy bude možné vyplatiť prvýkrát plat a náhrady výdavkov podľa novej úpravy.

K Čl. III

K bodom 1 a 2

Vzhľadom na ustanovenie článku 2 ods. 1 rozhodnutia o zriadení Eurojustu národný člen má byť prokurátorom alebo sudcom. Z tohto ustanovenia vyplýva nevyhnutnosť že nemôže mať prerušený výkon funkcie, pretože počas prerušeného výkonu funkcie prokurátora by nemal oprávnenia nevyhnutné pre jeho výkon národného člena. To podporuje aj rozsah oprávnení, ktoré sú určené priamo v rozhodnutí - napríklad právo na informácie, priame kontakty a prístup do registra trestov.

Z uvedeného vyplýva, že národnému členovi by sa nemal prerušiť výkon funkcie prokurátora podľa § 12 ods. 3 zák. č. 154/2001 Z. z., pretože tak by vznikli pochybnosti, či mu prislúchajú oprávnenia prokurátora, ktoré sú nevyhnutné pri výkone funkcie národného člena a sú napríklad z Trestného poriadku dané prokurátorovi, ktorý nemá prerušený výkon funkcie. Počas dočasného pridelenia by prokurátor mal všetky právomoci prokurátora, ktoré s vybavovaním konkrétnych vecí súvisia a vnútorným pokynom prokuratúry by sa vyriešilo jeho služobné zaradenie tak, aby pôsobil v sídle Eurojustu.

V odseku 2 sa upravuje otázka rozhodovania o dočasnom pridelení k orgánu EÚ. Ustanovuje sa, že rozhodnutie vydáva v tomto prípade minister spravodlivosti na návrh generálneho prokurátora vzhľadom na znenie § 2 ods. 2 v čl. I návrhu zákona.

K bodom 3 až 5

V súvislosti s tým, že prokurátor pridelený na dočasný výkon funkcie k orgánu Európskej únie bude vykonávať funkciu spravidla v prostredí, kde by jeho doterajší plat nepostačoval ani na uspokojenie najzákladnejších životných potrieb bude nutné novo upraviť aj platové pomery a vyplácanie náhrad prokurátora dočasne prideleného k orgánu Európskej únie. Pritom sa táto vec upravuje rovnako ako v prípade sudcu v čl. II návrhu. To iste platí ohľadom platových náhrad pri výkone práce v zahraničí.

K Čl. IV

Zmena uvedená v bode 1 súvisí s tým, že v uvedených veciach nerozhoduje už Najvyšší súd SR.

Zmena uvedená v bode 2 má umožniť bez rozporov zasielanie odpisov z registra trestov aj príslušným zástupcom v Eurojuste za účelom plnenia ich úloh.

K Čl. V

Aby nedošlo k rozporom ohľadom nárokov sudcu povereného na plnenie úloh v orgáne EÚ, resp. prokurátora dočasne prideleného k orgánu EÚ, výslovne sa ustanovuje, že na účely štvrtej časti zákona o cestovných náhradách (náhrady pri výkone práce v zahraničí) sa taký sudca a prokurátor považujú za zamestnanca.

K Čl. VI

Vzhľadom na menší rozsah navrhovaného zákona i nutnosť jeho skorého prijatia, je reálne predpokladať, že účinnosť môže nadobudnúť 1. októbra 2004.

Bratislava, 16. jún 2004

Mikuláš Dzurinda, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Daniel Lipšic, v. r.

podpredseda vlády

a minister spravodlivosti

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu