Zákon o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách 308/2000 účinný od 29.12.2007 do 31.12.2007

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov

D ô v o d o v á s p r á v a

Všeobecná časť

Návrh novely zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení zákona č. 716/2004 Z. z., zákona č. 69/2005 Z. z., zákona 117/2006 Z. z. a zákona č. 220/2007 Z.z., (ďalej len „zákon o elektronických komunikáciách“) bol vypracovaný za účelom transpozície Smernice EP a Rady 2006/24/ES (ďalej len „smernica 2006/24/ES“) z 15. marca 2006 o uchovávaní údajov vytvorených alebo spracovaných v súvislosti s poskytovaním verejne dostupných elektronických komunikačných služieb alebo verejných komunikačných sietí a o zmene a doplnení smernice 2002/58/ES, do slovenského právneho poriadku.

Z analýzy smernice 2006/24/ES vyplynulo, že je nevyhnutné jej ustanovenia transponovať hlavne do zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, jeho novelizáciou. S predmetnou problematikou úzko súvisia ustanovenia zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov, Trestný zákon č. 300/2005 Z.z., Trestný poriadok č. 301/2005 Z.z., zákon č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore a zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Zmeny v týchto súvisiacich zákonoch nie sú v novele zákona o elektronických komunikáciách navrhované.

Prijatie smernice 2006/24/ES je priamym dôsledkom opatrení Európskej únie (EÚ), týkajúcich sa boja proti terorizmu, v nadväznosti na teroristické útoky uskutočnené v Madride v marci 2004 a v Londýne v júni 2005.

Dôvodom na vypracovanie niektorých bodov návrhu novely zákona o elektronických komunikáciách je tiež upraviť ustanovenia zákona podľa pripomienok Európskej komisie (EK) a prijať zmeny a upresnenia, ktoré vyplynuli z praxe od jeho poslednej novelizácie.

Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Vzhľadom na ich väčší počet sú uvádzané v osobitnej časti dôvodovej správy k jednotlivým ustanoveniam.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

Odhad dopadov na verejné financie a zamestnanosťPrijatím predloženého návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 610 /2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení zákona č. 716/2004 Z. z., zákona č. 69/2005 Z. z., zákona 117/2006 Z. z. a zákona č. 220/2007 Z. z. sa nepredpokladá negatívny vplyv na štátny rozpočet, na rozpočty obcí ani na rozpočty vyšších územných celkov (samosprávnych krajov). Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na zamestnanosť.Odhad dopadov na obyvateľov Realizáciou predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá negatívny vplyv na obyvateľov. Odhad dopadov na životné prostredie Realizáciou predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá žiadny vplyv na životné prostredie.Odhad vplyvu na podnikateľské prostredieNávrh zákona má priamy vplyv na hospodárenie podnikateľskej sféry a podnikateľské prostredie okrem iného tým, že stanovuje termín dokedy musia podniky, ktoré poskytujú siete a/alebo služby elektronických komunikácií dovybaviť svoje siete na povinné uchovávanie podrobne kategorizovaných prevádzkových, lokalizačných a súvisiacich údajov všetkých svojich užívateľov/účastníkov počas stanovenej doby. Dodržanie tohto termínu môže byť problematické hlavne pre vybavenie zariadení na uchovávanie komunikačných údajov týkajúcich sa internetového prístupu, telefonovania prostredníctvom internetu a internetovej elektronickej pošty. DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTInávrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie1. Predkladateľ zákona: vláda Slovenskej republiky.2. Názov návrhu zákona: Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 610 /2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení zákona č. 716/2004 Z. z., zákona č. 69/2005 Z. z., zákona 117/2006 Z. z. a zákona č. 220/2007 Z.z..3.Problematika návrhu zákona:)nie je upravená v primárnom práve Európskych spoločenstiev; je upravená v sekundárnom práve Európskych spoločenstiev, v Smernici EP a Rady 2006/24/ES z 15. marca 2006 o uchovávaní údajov vytvorených alebo spracovaných v súvislosti s poskytovaním verejne dostupných elektronických komunikačných služieb alebo verejných komunikačných sietí a o zmene a doplnení smernice 2002/58/ES,)nie je upravená v primárnom ani v sekundárnom práve Európskej únie, )nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:)nevyplývajú žiadne záväzky z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii,)nevyplývajú záväzky z prechodných období vyplývajúcich z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii,)lehota na prebratie smernice na dosiahnutie súladu slovenského právneho poriadku so smernicou 2006/24/ES je do 15. septembra 2007. )v danej oblasti transpozície nebolo začaté konanie proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení.5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie a právom Európskych spoločenstiev: úplný.6.Gestor a spolupracujúce rezorty: Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR .Osobitná časťČlánok IK bodu 1 Doplnenie existujúceho znenia ustanovenia má za cieľ odstrániť nejasnosti týkajúce sa režimu podnikania pri poskytovaní elektronických komunikačných sietí a/alebo služieb.K bodu 2Definícia pojmu služby s pridanou hodnotou je prevzatá zo Smernice EP a Rady č. 2002/58/ES o spracovaní osobných údajov a ochrane súkromia v sektore elektronických komunikácií (Smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) a preto nepatrí do časti zákona o všeobecných pojmoch. Definícia služby s pridanou hodnotou sa navrhuje zaradiť do § 59 (bod 21 tejto novely zákona), kde koncepčne patrí a má slúžiť práve na účely § 59.K bodu 3Navrhované ustanovenie upravuje text vzhľadom na skutočnosť, že ministerstvo zastupuje Slovenskú republiku len v rezortných organizáciách a nie mimovládnych organizáciách.K bodu 4Ustanovenie precizuje doterajšie znenie, aby nedochádzalo k rozdielnym výkladom v rámci cenovej regulácie.K bodu 5Ustanovenie odstraňuje nejasnosti týkajúce sa režimu podnikania pri poskytovaní elektronických komunikačných služieb tým, že rieši okamih vzniku oprávnenia na podnikanie, ktorý je dôležitý z hľadiska plnenia povinností podnikateľom vyplývajúcich z osobitných predpisov (registračná povinnosť daňového subjektu, registrácia v systéme zdravotného poistenia).K bodu 6Navrhuje sa spresniť ustanovenie, nakoľko osoba oznamujúca úradu svoj zámer ešte nie je podnikom v zmysle zákona o elektronických komunikáciách. Tým je podľa § 4 ods. 8 zákona „každá osoba, ktorá je oprávnená poskytovať sieť, službu alebo sieť a službu“, pričom podľa § 13 ods. 7 zákona „Podnik má právo poskytovať siete, služby alebo siete a služby, ak spĺňa podmienky povolenia a splnil oznamovaciu povinnosť.“ Osoba oznamujúca úradu svoj zámer získava oprávnenie poskytovať siete alebo služby a stáva sa podnikom až po zaevidovaní náležitého oznámenia úradom.K bodu 7Návrh nového ustanovenia precizuje práva úradu v súvislosti s evidenciou podnikov -poskytovateľov sietí a/alebo služieb elektronických komunikácií a následne právom úradu vymazať podnik z evidencie v prípadoch, kedy podniky si neplnia svoju povinnosť podľa § 14 ods.1, t.j. oznámiť, že prestali poskytovať siete/služby. K bodu 8Ustanovuje sa okamih začatia plynutia dvojročnej lehoty tak, aby účinky uložených špecifických povinností mohli v skutočnosti aj nastať a v rámci nasledujúcej analýzy ich aj posúdiť.K bodu 9Návrh upresňuje znenie ustanovenia tak, aby bolo nespochybniteľné právo úradu meniť referenčnú ponuku aj na základe povinností špecifikovaných v rozhodnutí úradu vydanom na základe zákona.K bodu 10 až 12Účinné znenie zákona v § 22 primerane transponuje článok 13 ods. 1 až 4 Smernice o prístupe. Úrad je podľa § 22 ods. 3 oprávnený uložiť podniku úpravu cien za prístup avšak až po dodržaní stanoveného postupu a pravidiel upravených v predchádzajúcich odsekoch uvedeného § 22. Upresnenie znenia sa navrhuje, aby sa predišlo rôznemu výkladu o spôsobe a forme uplatňovania regulácie cien.Podobne aj v § 24 a 27 sa pristúpilo k legislatívnemu upresneniu znenia, aby nedochádzalo k rôznemu výkladu a spochybňovaniu uplatneného nástroja cenovej regulácie.K bodu 13Na základe skúseností z praxe sa navrhuje upresniť formu predloženia uzatvorenej zmluvy o prepojení sietí medzi podnikmi úradu. Zároveň sa zakotvuje povinnosť zverejňovať uzatvorené zmluvy o prístupe, keďže prepojenie je len jeden z druhov prístupu (§ 4 ods. 9). Je nevyhnutné pre reguláciu ako aj kontrolu plnenia povinností, aby úrad mal prehľad o cenách a technických podmienkach nielen prepojenia, ale aj prístupu, či už sú to zmluvy o prístupe k účastníckemu vedeniu, pevným sieťam a mobilným sieťam, k službám roamingu, systémom podmieneného prístupu na služby digitálnej televízie a k službám virtuálnych sietí.K bodu 14Ide o spresnenie ustanovenia, ktorým sa umožní úradu prideľovať nepoužívané čísla okamžite po strate platnosti predchádzajúceho rozhodnutia o pridelení tohto čísla (bez ochrannej lehoty šiestich mesiacov, ktorá sa vzťahuje len na používané čísla pred stratou platnosti rozhodnutia o pridelení tohto čísla).K bodu 15Ide o doplnenie textu, ktorý zo zákona omylom vypadol pri jeho poslednej novelizácii. Pri prideľovaní frekvencií v praxi je veľmi často potrebné z dôvodu nerušenej prevádzky rádiových zariadení koordinovať frekvencie s administráciami susedných štátov. Tieto koordinácie sa uskutočňujú na základe bilaterálnych alebo multilaterálnych dohôd, ktoré vo svojich procedúrach vyžadujú časový priestor pre vybavenie koordinačných požiadaviek nad rámec stanovenej lehoty šiestich týždňov.K bodu 16 a 17Na základe skúseností z praxe sa navrhuje upresniť text, ktorým sa precizuje postup pri výberom konaní na pridelenie frekvencií, aby nebol možný dvojaký výklad. Každá žiadosť o pridelenie frekvencií do výberového konania je žiadosťou v správnom konaní a aj vylúčení účastníci výberového konania sa považujú za neúspešných účastníkov, rovnako ako tí, ktorí neboli vylúčení, ale sa umiestnili na miestach, na ktorých už nie je možné frekvencie prideliť. V praxi môže nastať prípad, kedy úrad začne konanie vo veci pridelenia frekvencií s ďalším účastníkom výberového konania podľa pôvodného poradia stanoveného komisiou (ak úspešný účastník výberového konania vezme svoju žiadosť späť pred vydaním rozhodnutia o pridelení frekvencií alebo sa pridelenia frekvencií vzdá alebo úrad rozhodnutie o pridelení frekvencií zruší pretože nebola uhradená jednorazová úhrada za pridelenie frekvencií v lehote splatnosti). Na základe okolností uvedených v zákone môže sa z neúspešného účastníka stať úspešný účastník výberového konania.K bodu 18Ide o upresnenie podmienok pre vydanie individuálneho povolenia na používanie frekvencií v nadväznosti na oprávnenie podniku previesť svoje práva inému podniku podľa § 22 a §23 zákona. (Oprávnenie previesť svoje práva na používanie frekvencií na iný podnik bola do zákona doplnená pri jeho poslednej novelizácii).K bodu 19 až 22Návrhy na doplnenie textu precizujú súčasné znenie zákona na základe skúsenosti z praxe.K bodu 23Navrhované ustanovenie explicitne upravuje povinnosť získavať osobné údaje pri poskytovaní služieb a viesť ich evidenciu. Takáto prax je už zaužívaná medzi existujúcimi podnikmi a je podložená najmä nevyhnutnosťou jednoznačne identifikovať svojho účastníka z hľadiska zmluvného vzťahu založeného na zmluve o pripojení, ako aj potrebou jednoznačne identifikovať účastníka v rámci poskytovania zákonnej súčinnosti podľa §55 ods. 6 písm. b) a novo včleneného §59a (data retention). Ak by sa ponechalo pôvodné znenie, ktoré explicitne neustanovuje povinnosť získavať identifikačné údaje, môže dôjsť k opätovnej distribúcií služieb bez striktného dodržiavania povinnosti viesť registráciu všetkých a kompletných údajov o zákazníkovi, pretože súčasné znenie zákona možno vykladať aj tak, že registrácia by bola ponechaná na dobrovoľnosť registrácie z pohľadu účastníka a na povinnosť podniku viesť evidenciu iba tých údajov, ktoré sú mu dostupné, t.j. iba tie, ktoré účastník dobrovoľne poskytne pri registrácii.K bodu 24Na základe skúseností z praxe sa navrhuje do zákona doplniť prekluzívnu lehotu, v rámci ktorej môže účastník právoplatne odstúpiť od zmluvy o pripojení. V súčasnosti platná právna úprava neupravuje lehotu, v rámci ktorej môže účastník uplatniť svoje právo na odstúpenie od zmluvy o pripojení. Uvedená skutočnosť spôsobuje u oboch zmluvných strán, významne však na strane podniku, právnu neistotu, nakoľko nie je vylúčené, že účastník bude aj po vykonanej podstatnej zmene zmluvných podmienok službu naďalej využívať, čím de facto túto zmenu konkludentne akceptuje, a až neskôr odstúpi od zmluvy o pripojení s odôvodnením, že podnik mu neoznámil podstatnú zmenu zmluvných podmienok.

K bodu 25

Ustanovenie upresňuje text takým spôsobom, aby bol jasný postup úradu v prípade, ak pristúpi k regulácii cien prenositeľnosti čísel.

K bodu 26

Navrhuje sa stanoviť „hranice“ poskytovania povinnosti poskytovania univerzálnej služby a zosúladiť znenie zákona s článkom 4 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2002/22/ES o univerzálnej službe a právach týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb (Smernica univerzálnej služby), ktorý ustanovuje, že „Členské štáty musia zabezpečiť, aby bolo vyhovené všetkým primeraným požiadavkám („reasonable requests”) na pripojenie na pevnom mieste k verejnej telefónnej sieti a na prístup k verejne dostupným telefónnym službám na pevnom mieste aspoň jedným podnikom.“

K bodu 27

Navrhovaná zmena v §53 ods. 8, upresňuje transpozíciu článku 25 Smernice o univerzálnej službe v zákone.

K bodu 28

Navrhovaná zmena v §53 ods. 2, upresňuje transpozíciu článku 12 ods. 2 Smernica o univerzálnej službe v zákone.

K bodu 29

Navrhované doplnenie §53 ods.3 obnovuje chýbajúcu právomoc úradu rozhodnúť o výške kompenzácie straty poskytovateľovi univerzálnej služby, ktorá z textu zákona vypadla pri poslednej novele zákona č. 117/2006 Z.z..

K bodu 30

Ide o spresnenie postupu úradu pri určovaní podielov jednotlivých podnikov na kompenzovaní čistých nákladov podniku poskytujúcemu univerzálnu službu.

K bodu 31

V súvislosti s transpozíciou dotknutej smernice sa navrhuje precizovať jednotlivé časti predmetu telekomunikačného tajomstva. Samotný rozsah predmetu telekomunikačného tajomstva v porovnaní s platným právnym stavom ostáva totožný.

K bodu 32

Navrhuje sa definovať pojem iný orgán štátu za účelom zjednodušenia terminológie a sprehľadnenia používania tohto pojmu v zákone.

K bodu 33

Zjednodušenie ustanovenia vzhľadom na zavedenie definície „iného orgánu štátu“ v predchádzajúcom bode.

K bodu 34

Obsah navrhovaného doplnenia ust. § 55 ods. 7 vychádza z potrieb aplikačnej praxe a súčasne je dôležitým nástrojom ochrany ústavného zriadenia, bezpečnosti štátu a vnútorného poriadku. Navrhovaný on-line prístup k evidencii všetkých účastníkov siete má za cieľ zvýšiť ochranu súkromia občanov, nakoľko prístup k aktuálnej evidencii telefónnych čísiel a účastníkom, ktorí ich používajú, eliminuje riziko zásahu do súkromia, práv a právom chránených záujmov občana, ktorý nie je objektom spravodajského alebo policajného záujmu. Na sprístupnenie evidencie všetkých účastníkov siete, vrátane tých, ktorí požiadali o utajenie telefónneho čísla, budú mať dotknuté štátne orgány právny nárok priamo zo zákona. On-line prístupom oprávnené štátne orgánu nebudú môcť v tejto evidencii vykonávať žiadne zmeny, ani ju kopírovať. Poskytovanie tejto evidencie najmenej raz mesačne aj v elektronickej podobe sa navrhuje z dôvodu potreby mať túto evidenciu zálohovanú pre prípad poruchy on-line prístupu. Takáto právna úprava nie je vo vnútroštátnom práve členských štátov EÚ ničím novým. Obdobnú právnu úpravu on-line prístupu policajných a spravodajských zložiek štátu má napríklad Nemecko a Maďarsko.

K bodu 35

Navrhuje sa doplniť nový odsek 8 § 55 zákona, ktorý v zákone podrobnejšie vymedzí povinnosti mlčanlivosti a proces jej zbavenia.

K bodu 36 a 37

Ustanovenie precizuje existujúce znenie a dopĺňa ho vzhľadom na nové povinnosti v oblasti uchovávania údajov, ktoré sú obsiahnuté v novo navrhovanom § 59a.

K bodu 38

Navrhuje sa ustanoviť pre oprávnené štátne orgány oprávnenie na spracúvanie a uchovávanie osobných údajov z dôvodu pretrvávajúcich problémov v praxi. V aplikačnej praxi vznikajú problémy s obštrukciami podnikov, ktorý sa opierajú o nejednoznačný výklad ust. § 55 ods. 1 a podľa ich názoru nejednoznačný vzťah všeobecnej právnej úpravy ochrany osobných údajov a ust. § 55. Oprávnenie na spracúvanie osobných údajov účastníkov je pre oprávnené štátne orgány užšie než je tomu u podnikov.

K bodu 39

Ustanovenie umožňuje podnikom podobne ako pri odpočúvaní a zaznamenávaní prevádzky v sieťach zaradiť medzi daňové výdavky a vykonať odpisovanie hmotného investičného majetku, aj náklady vzniknuté pri splnení povinnosti uchovávania údajov v rozsahu a po dobu ako ustanovuje § 59a.

K bodu 40

Návrh vyplýva z praktických skúseností, kedy paradoxne pri tak jasnom účele, akým je platenie úhrad za služby elektronických komunikácií, vznikajú pochybnosti, či je na tento účel možné spracúvať osobné údaje.

K bodu 41

Ide o uvedenie odkazu v zákone na nové ustanovenia o uchovávaní údajov v novele a ich poskytovaní oprávneným orgánom.

K bodu 42

Návrh súvisí s bodom 3 tejto novely zákona; vypustenie definície pojmu služby s pridanou hodnotou z § 5 zákona a zaradenie do § 59.

K bodu 43 a 44

Navrhuje sa upraviť znenie ustanovenia § 59 ods. 4 a 5 (po úpravách ide o odseky 5 a 6) zákona za účelom úplného a správneho transponovania článku 6 ods. 5 Smernice o súkromí a elektronických komunikáciách.

K bodu 45

Navrhované ustanovenia úplne transponujú Smernicu EP a Rady 2006/24/ES o uchovávaní údajov vytvorených alebo spracovaných v súvislosti s poskytovaním verejne dostupných elektronických komunikačných služieb alebo verejných komunikačných sietí a o zmene a doplnení smernice 2002/58/ES, do slovenského právneho poriadku. Ustanovenie zakotvuje rozsah uchovávaných údajov aj dĺžku uchovávania.

K bodu 46

Návrh sleduje, aby úprava podľa § 59 ods. 4 mohla plniť svoj účel, a preto sa medzi oprávnené osoby výslovne zaraďuje aj poverená osoba na spracovanie údajov.

K bodu 47 až 58

Navrhuje sa zvýšenie hornej hranice výšky pokuty, pretože doteraz nebola hrozba sankcie dostatočne motivujúca na dodržiavanie povinností zo strany podnikov. Zároveň sa navrhuje doplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu týkajúceho sa povinnosti podnikov, súvisiacej s povinným uchovávaním údajov a doplnenie skutkovej podstaty správnych deliktov súvisiacich s navrhovanými zmenami ustanovení v tejto novele zákona. Všetky sankcie striktne naďalej korešpondujú s povinnosťami, ktoré ukladá zákon, v jednom ide o presunutie skutkovej podstaty správneho deliktu do oblasti sankcie s vyššou hornou hranicou.

K bodu 59

Ide o doplnenie chýbajúcej legislatívno-technickej úpravy, ktorá spôsobovala spory pri výklade iných právnych predpisov dotýkajúcich sa sektoru elektronických komunikácií.

K bodu 60

Zoznam preberaných smerníc v prílohe č.1 zákona sa dopĺňa o Smernicu EP a Rady 2006/24/ES.

K bodu 61

Podrobnú kategorizáciu povinne uchovávaných údajov sa navrhuje dať do novej prílohy č. 4 k zákonu.

Článok II

Nadobudnutie účinnosti tejto novely zákona o elektronických komunikáciách sa navrhuje dňom 1. januára 2008.

Bratislava 5. septembra 2007

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ľubomír Vážny v. r.

minister dopravy, pôšt a telekomunikácií

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu