Tento zákon upravuje podmienky poskytovania ochrany osobám pred neoprávneným postihom v pracovnoprávnom vzťahu v súvislosti s oznamovaním kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti1) (ďalej len "protispoločenská činnosť") a práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri oznamovaní protispoločenskej činnosti. Tento zákon upravuje tiež povinnosti štátu v oblasti prevencie protispoločenskej činnosti a protikorupčného vzdelávania a výchovy.

Za pracovnoprávny vzťah sa na účely tohto zákona považuje aj štátnozamestnanecký pomer a služobný pomer.

Týmto zákonom nie sú dotknuté ustanovenia osobitného zákona o ochrane utajovaných skutočností,2) poštového tajomstva,3) obchodného tajomstva,4) bankového tajomstva,5) telekomunikačného tajomstva6) alebo daňového tajomstva,7) o poskytovaní a sprístupňovaní údajov zo zdravotnej dokumentácie,8) o povinnosti mlčanlivosti príslušníkov spravodajských služieb,9) o povinnosti mlčanlivosti pri poskytovaní právnych služieb10) ani povinnosť oznámenia trestného činu alebo prekazenia trestného činu.11)

Oznamovanie protispoločenskej činnosti sa nepovažuje za porušenie zmluvnej povinnosti zachovávať mlčanlivosť ani za porušenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť podľa osobitného zákona,12) ak ide o povinnosť vyplývajúcu z výkonu zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie a nejde o povinnosť mlčanlivosti podľa odseku 3.

Na účely tohto zákona sa rozumie

oznamovateľom fyzická osoba, ktorá v dobrej viere urobí oznámenie orgánu príslušnému na prijatie takéhoto oznámenia; za oznamovateľa sa okrem § 9 považuje aj jemu blízka osoba, ak je v pracovnoprávnom vzťahu k tomu istému zamestnávateľovi,

oznámením uvedenie skutočností, o ktorých sa fyzická osoba dozvedela v súvislosti s výkonom svojho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie a ktoré môžu významnou mierou prispieť alebo prispeli k objasneniu závažnej protispoločenskej činnosti alebo k zisteniu alebo usvedčeniu jej páchateľa,

závažnou protispoločenskou činnosťou protiprávne konanie, ktoré je

niektorým z trestných činov poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 až 263 Trestného zákona, trestným činom machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 Trestného zákona, niektorým z trestných činov verejných činiteľov podľa ôsmej hlavy druhého dielu osobitnej časti Trestného zákona alebo niektorým z trestných činov korupcie podľa ôsmej hlavy tretieho dielu osobitnej časti Trestného zákona,

trestným činom, za ktorý Trestný zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou tri roky, alebo

správnym deliktom, za ktorý možno uložiť pokutu s hornou hranicou vo výške najmenej 50 000 eur,

podnetom

oznámenie vrátane anonymného oznámenia,

neanonymné podanie fyzickej osoby o inej protispoločenskej činnosti ako závažnej protispoločenskej činnosti, o ktorej sa dozvedela v súvislosti s výkonom svojho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie,

zamestnávateľom právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu,

orgánom verejnej moci

štátny orgán, obec, vyšší územný celok,

právnická osoba zriadená zákonom a právnická osoba zriadená štátnym orgánom, obcou alebo vyšším územným celkom podľa osobitného zákona,13)

právnická osoba založená osobou v prvom bode alebo druhom bode,

právnická osoba a fyzická osoba, ktorej zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy.

Konaním v dobrej viere sa na účely tohto zákona rozumie konanie osoby, ktorá vzhľadom na okolnosti, ktoré sú jej známe, a vedomosti, ktoré v tom čase má, je presvedčená o pravdivosti uvádzaných skutočností; v pochybnostiach sa konanie považuje za konanie v dobrej viere, kým sa nepreukáže opak.

Oznámenie, podanie a podnet, v ktorých nie je uvedené meno, priezvisko a adresa pobytu osoby, ktorá ho podáva, sa na účely tohto zákona považujú za anonymné.

Žiadosť o poskytnutie ochrany pri oznámení závažnej protispoločenskej činnosti, ktorá je trestným činom (ďalej len "trestný čin"), možno podať zároveň s oznámením alebo počas trestného konania. Žiadosť o poskytnutie ochrany sa podáva písomne alebo ústne do zápisnice. Žiadosť o poskytnutie ochrany sa podáva prokurátorovi okrem konania pred súdom, kedy sa žiadosť podáva súdu, ktorý koná vo veci. Ak sa žiadosť o poskytnutie ochrany podá inému orgánu verejnej moci, ten ju bezodkladne postúpi orgánu príslušnému podľa predchádzajúcej vety.

Žiadosť o poskytnutie ochrany podľa odseku 1 obsahuje meno a priezvisko, dátum narodenia a adresu pobytu osoby, ktorá podáva žiadosť, miesto výkonu jej práce a označenie jej zamestnávateľa.

Ak prokurátor alebo súd zistí, že osoba, ktorá podala žiadosť o poskytnutie ochrany podľa § 3 ods. 1, je oznamovateľom, bezodkladne písomne oznámi inšpektorátu práce, zamestnávateľovi a oznamovateľovi, že sa oznamovateľovi poskytuje ochrana podľa § 7; to neplatí, ak osoba požiadala o ochranu podľa odseku 2. Doručením písomného oznámenia prokurátora alebo súdu zamestnávateľovi podľa prvej vety sa oznamovateľ stáva chráneným oznamovateľom.

Osoba, ktorá podala žiadosť o poskytnutie ochrany podľa § 3 ods. 1, môže namiesto ochrany podľa § 7 požiadať len o zaslanie písomného potvrdenia o tom, že je oznamovateľ. Ak prokurátor alebo súd zistí, že osoba, ktorá podala žiadosť o poskytnutie ochrany podľa § 3 ods. 1, je oznamovateľom, bezodkladne jej písomne oznámi, že je oznamovateľom.

Ak prokurátor alebo súd zistí, že osoba, ktorá podala žiadosť o poskytnutie ochrany podľa § 3 ods. 1, nie je oznamovateľom, bezodkladne jej písomne oznámi túto skutočnosť s uvedením dôvodov neposkytnutia ochrany.

Žiadosť o poskytnutie ochrany pri oznámení závažnej protispoločenskej činnosti, ktorá je správnym deliktom (ďalej len "správny delikt"), možno podať zároveň s oznámením alebo počas konania o správnom delikte. Žiadosť o poskytnutie ochrany sa podáva písomne alebo ústne do zápisnice. Žiadosť o poskytnutie ochrany sa podáva orgánu, ktorý je príslušný na konanie o správnom delikte (ďalej len "správny orgán"). Ak sa žiadosť o poskytnutie ochrany podá inému orgánu verejnej moci, ten ju bezodkladne postúpi orgánu príslušnému podľa predchádzajúcej vety.

Žiadosť o poskytnutie ochrany podľa odseku 1 obsahuje meno a priezvisko, dátum narodenia a adresu pobytu osoby, ktorá podáva žiadosť, miesto výkonu jej práce a označenie jej zamestnávateľa.

Ak správny orgán zistí, že osoba, ktorá podala žiadosť o poskytnutie ochrany podľa § 5 ods. 1, je oznamovateľom, bezodkladne písomne oznámi inšpektorátu práce, zamestnávateľovi a oznamovateľovi, že sa oznamovateľovi poskytuje ochrana podľa § 7; to neplatí, ak osoba požiadala o ochranu podľa odseku 2. Doručením písomného oznámenia správneho orgánu zamestnávateľovi podľa prvej vety sa oznamovateľ stáva chráneným oznamovateľom.

Osoba, ktorá podala žiadosť o poskytnutie ochrany podľa § 3 ods. 1, môže namiesto ochrany podľa § 7 požiadať len o zaslanie písomného potvrdenia o tom, že je oznamovateľ. Ak správny orgán zistí, že osoba, ktorá podala žiadosť o poskytnutie ochrany podľa § 3 ods. 1, je oznamovateľom, bezodkladne jej písomne oznámi, že je oznamovateľom.

Ak správny orgán zistí, že osoba, ktorá podala žiadosť o poskytnutie ochrany podľa § 5 ods. 1, nie je oznamovateľom, bezodkladne jej písomne oznámi túto skutočnosť s uvedením dôvodov neposkytnutia ochrany.

Ak sa v trestnom konaní odovzdá alebo postúpi vec inému orgánu na konanie o správnom delikte po podaní žiadosti o ochranu, správny orgán posúdi poskytnutie ochrany aj bez podania ďalšej žiadosti o ochranu.

Zamestnávateľ môže urobiť právny úkon alebo vydať rozhodnutie v pracovnoprávnom vzťahu (ďalej len "pracovnoprávny úkon") voči chránenému oznamovateľovi, na ktorý nedal súhlas, iba s predchádzajúcim súhlasom inšpektorátu práce; voči chránenému oznamovateľovi, ktorým je profesionálny vojak, sa súhlas inšpektorátu práce vyžaduje, len ak tak ustanovuje osobitný predpis.14) Súhlas inšpektorátu práce sa nevyžaduje, ak sa pracovnoprávnym úkonom priznáva nárok alebo ak ide o pracovnoprávny úkon súvisiaci so skončením pracovnoprávneho vzťahu, ktorý je dôsledkom právnej skutočnosti, ktorá nezávisí od posúdenia zamestnávateľa.15)

Zamestnávateľ podáva žiadosť o udelenie súhlasu inšpektorátu práce. Žiadosť o udelenie súhlasu obsahuje

označenie zamestnávateľa,

meno, priezvisko, dátum narodenia a adresu bydliska chráneného oznamovateľa,

označenie pracovnoprávneho úkonu, na ktorý sa žiada súhlas inšpektorátu práce,

odôvodnenie potreby vykonania pracovnoprávneho úkonu.

Inšpektorát práce pred vydaním rozhodnutia o žiadosti o udelenie súhlasu umožní chránenému oznamovateľovi vyjadriť sa v primeranej lehote k navrhovanému pracovnoprávnemu úkonu.

V jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť na základe žiadosti zamestnávateľa a vyjadrenia chráneného oznamovateľa, inšpektorát práce rozhodne o žiadosti o udelenie súhlasu bezodkladne. V ostatných veciach rozhodne inšpektorát práce do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti o udelenie súhlasu.

Inšpektorát práce udelí súhlas s navrhovaným pracovnoprávnym úkonom zamestnávateľa voči chránenému oznamovateľovi, len ak zamestnávateľ preukáže, že navrhovaný pracovnoprávny úkon nemá žiadnu príčinnú súvislosť s oznámením, inak žiadosť o udelenie súhlasu zamietne.

Proti rozhodnutiu o žiadosti o udelenie súhlasu inšpektorátu práce sa môže odvolať zamestnávateľ a chránený oznamovateľ.

Od podania žiadosti zamestnávateľa o udelenie súhlasu inšpektorátu práce do právoplatného rozhodnutia o žiadosti o udelenie súhlasu zamestnávateľovi lehoty a skúšobné doby podľa osobitných predpisov neplynú.16)

Právny úkon, na ktorý neudelil súhlas inšpektorát práce podľa odseku 1, je neplatný.

Ochrana poskytovaná podľa § 7 zaniká

doručením písomného oznámenia chráneného oznamovateľa o vzdaní sa ochrany inšpektorátu práce,

skončením alebo zánikom pracovnoprávneho vzťahu chráneného oznamovateľa,

skončením trestného konania alebo konania o správnom delikte; ochrana však nezaniká, ak sa trestné konanie skončí postúpením veci inému orgánu,

odsúdením chráneného oznamovateľa za trestný čin krivého obvinenia alebo za trestný čin krivej výpovede a krivej prísahy v súvislosti s podaním oznámenia, alebo

ak sa preukáže, že oznámenie nebolo podané v dobrej viere.

Zánik ochrany podľa odseku 1 písm. a) inšpektorát práce bezodkladne písomne oznámi zamestnávateľovi a prokurátorovi, súdu alebo správnemu orgánu.

Zánik ochrany podľa odseku 1 písm. b) zamestnávateľ bezodkladne písomne oznámi inšpektorátu práce a prokurátorovi, súdu alebo správnemu orgánu.

Zánik ochrany podľa odseku 1 písm. c) a d) prokurátor, súd alebo správny orgán bezodkladne písomne oznámi inšpektorátu práce, zamestnávateľovi a chránenému oznamovateľovi.

Ochrana podľa odseku 1 písm. e) zaniká písomným oznámením prokurátora, súdu alebo správneho orgánu zamestnávateľovi; prokurátor, súd alebo správny orgán bezodkladne písomne oznámi zánik ochrany inšpektorátu práce a chránenému oznamovateľovi.

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") môže poskytnúť oznamovateľovi na základe jeho žiadosti odmenu až do výšky päťdesiatnásobku minimálnej mzdy, ak v trestnom konaní nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie, ktorým bol páchateľ uznaný vinným zo spáchania trestného činu, alebo ak v správnom konaní nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie, ktorým sa preukázalo spáchanie správneho deliktu.

Orgán, ktorý oznamovateľovi zaslal písomné oznámenie podľa § 4 ods. 1 alebo ods. 2 alebo podľa § 6 ods. 1 alebo ods. 2, oznámi oznamovateľovi nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia podľa odseku 1.

Žiadosť o poskytnutie odmeny podľa odseku 1 môže podať oznamovateľ ministerstvu do šiestich mesiacov odo dňa doručenia oznámenia podľa odseku 2. Na žiadosti o poskytnutie odmeny podané po tejto lehote sa neprihliada.

Žiadosť podľa odseku 1 obsahuje meno a priezvisko, dátum narodenia a adresu bydliska oznamovateľa a odôvodnenie žiadosti; k žiadosti oznamovateľ priloží kópiu oznámenia podľa odseku 2.

Ministerstvo pri rozhodovaní o žiadosti o poskytnutie odmeny zohľadní mieru účasti oznamovateľa na objasnení závažnej protispoločenskej činnosti, zistení alebo usvedčení jej páchateľa a rozsah uchráneného alebo vráteného majetku, ak ho možno vyčísliť; na ten účel si vyžiada stanovisko prokurátora, súdu alebo správneho orgánu, ktorý vo veci konal.

Ministerstvo rozhodne o žiadosti o poskytnutie odmeny do šiestich mesiacov odo dňa jej doručenia.

Na poskytnutie odmeny oznamovateľovi nie je právny nárok. Preskúmanie rozhodnutia ministerstva o odmene súdom je vylúčené.

Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva najmenej 50 zamestnancov, a zamestnávateľ, ktorý je orgánom verejnej moci, je povinný určiť osobitnú organizačnú zložku alebo osobu (ďalej len "zodpovedná osoba"), ktorá plní úlohy zamestnávateľa podľa odsekov 4 až 7 a § 12; na základe zmluvy so zamestnávateľom môže byť zodpovednou osobou aj osoba, ktorá nie je zamestnancom. Zodpovedná osoba, ktorú určil orgán verejnej moci, plní úlohy podľa odsekov 4 až 7 a § 12 aj vo vzťahu k rozpočtovej organizácii alebo príspevkovej organizácii, ktoré sú v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti, vo vzťahu k štátnemu podniku, ktorého je zakladateľom, a vo vzťahu k akciovej spoločnosti so 100 % majetkovou účasťou štátu, ku ktorej vykonáva akcionárske práva, ak tieto právnické osoby zamestnávajú menej ako 50 zamestnancov; orgán verejnej moci môže určiť, že bude plniť úlohy podľa odsekov 4 až 7 a § 12 aj vtedy, ak táto právnická osoba zamestnáva najmenej 50 zamestnancov.

Zodpovedná osoba musí byť v priamej podriadenosti štatutárneho orgánu zamestnávateľa, a ak nie je zamestnancom, je viazaná len pokynmi štatutárneho orgánu zamestnávateľa.

V obci a vo vyššom územnom celku plní úlohy zodpovednej osoby podľa odsekov 4 až 7 a § 12 hlavný kontrolór.

Zamestnávateľ podľa odseku 1 je povinný prijať a preveriť každý podnet do 90 dní od jeho prijatia; túto lehotu možno predĺžiť o ďalších 30 dní s tým, že pri neanonymných podnetoch sa predĺženie oznámi osobe, ktorá podala podnet, s uvedením dôvodov predĺženia.

Označenie zodpovednej osoby a spôsoby podávania podnetov musia byť zverejnené a pre všetkých zamestnancov prístupné obvyklým a bežne dostupným spôsobom s tým, že aspoň jeden spôsob podávania podnetov musí byť prístupný 24 hodín denne.

Zamestnávateľ podľa odseku 1 je povinný pri preverovaní neanonymných podnetov zachovávať mlčanlivosť o totožnosti osoby, ktorá podala podnet.

Zamestnávateľ podľa odseku 1 je povinný oznámiť osobe, ktorá podala podnet, výsledok jeho preverenia do desiatich dní od preverenia podnetu.

Zamestnávateľ podľa odseku 1 je povinný vydať vnútorný predpis, v ktorom určí podrobnosti o

podávaní podnetov,

preverovaní podnetov a oprávneniach zodpovednej osoby pri preverovaní podnetov,

zachovaní mlčanlivosti o totožnosti osoby, ktorá podala podnet,

evidovaní podnetov podľa § 12,

oboznamovaní osoby, ktorá podala podnet, s výsledkom jeho preverenia,

spracúvaní osobných údajov uvedených v podnete.

Ak sa osoba, ktorá podala podnet podľa § 11, domnieva, že v súvislosti s podaním podnetu bol voči nej urobený pracovnoprávny úkon, s ktorým nesúhlasí, môže požiadať inšpektorát práce do siedmich dní odo dňa, keď sa dozvedela o pracovnoprávnom úkone, o pozastavenie účinnosti tohto pracovnoprávneho úkonu.

Inšpektorát práce bezodkladne pozastaví účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa odseku 1, ak bola dodržaná lehota podľa odseku 1 a ak je dôvodné podozrenie, že tento pracovnoprávny úkon bol urobený v súvislosti s podaním podnetu. Inšpektorát práce vydá potvrdenie o pozastavení účinnosti a doručí ho zamestnávateľovi a osobe, ktorá podala podnet podľa § 11.

V potvrdení podľa odseku 2 sa uvedie meno, priezvisko, dátum narodenia a adresa pobytu osoby, ktorá podala podnet podľa § 11, označenie zamestnávateľa a pracovnoprávny úkon, ktorého účinnosť je pozastavená. Ak inšpektorát práce nevyhovie žiadosti podľa odseku 1, písomne oznámi osobe, ktorá podala podnet podľa § 11, dôvody nepozastavenia účinnosti pracovnoprávneho úkonu.

Pozastavenie účinnosti pracovnoprávneho úkonu sa začína dňom doručenia potvrdenia podľa odseku 2 osobe, ktorá podala podnet podľa § 11. Rozhodnutiu, ktoré je pracovnoprávnym úkonom, sa pozastavením účinnosti odkladá vykonateľnosť.

Inšpektorát práce osobu, ktorá podala podnet podľa § 11, pri doručení potvrdenia podľa odseku 2 písomne poučí o možnosti podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a s tým spojených následkoch podľa odseku 6.

Pozastavenie účinnosti pracovnoprávneho úkonu sa skončí uplynutím 14 dní od doručenia potvrdenia podľa odseku 2 osobe, ktorá podala podnet podľa § 11. Doručením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na súd počas tejto lehoty sa trvanie pozastavenia účinnosti predlžuje až do nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia súdu o tomto návrhu.

Ustanovenia odsekov 1 až 6 sa vzťahujú aj na

osobu, ktorá podala podnet svojmu zamestnávateľovi, ktorý nie je zamestnávateľom podľa § 11 ods. 1,

osobu, ktorá podala podnet svojmu zamestnávateľovi, ktorý je zamestnávateľom podľa § 11 ods. 1 a nemá vnútorný systém vybavovania podnetov podľa § 11,

oznamovateľa, ktorému zanikla ochrana podľa § 8 ods. 1 písm. c), a to až do skončenia alebo zániku pracovnoprávneho vzťahu,

oznamovateľa, ktorému bolo doručené písomné oznámenie podľa § 4 ods. 2 alebo § 6 ods. 2, a to až do zániku pracovnoprávneho vzťahu.

Fyzickej osobe a osobe oprávnenej robiť právne úkony za právnickú osobu, ktoré v určenej lehote nesplnili povinnosti podľa § 17 ods. 2, inšpektorát práce môže uložiť poriadkovú pokutu do 500 eur, a to aj opakovane, ak povinnosť nesplnili ani v novourčenej lehote.

Poriadkovú pokutu môže inšpektorát práce uložiť do jedného roka odo dňa nesplnenia povinnosti.

Výnos poriadkových pokút je príjmom štátneho rozpočtu.

Zamestnávateľovi, ktorý si nesplní niektorú z povinností podľa § 11 alebo § 12, inšpektorát práce môže uložiť pokutu do 20 000 eur.

Pri ukladaní pokuty inšpektorát práce prihliada na závažnosť, následky, čas trvania porušenia povinnosti podľa tohto zákona a prípadné opakované porušenie povinnosti podľa tohto zákona.

Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa inšpektorát práce dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.

Výnos pokút je príjmom štátneho rozpočtu.

Inšpektor práce má na účely § 7 a 13 oprávnenia podľa osobitného predpisu18) ako pri výkone inšpekcie práce.

Fyzické osoby a právnické osoby majú na účely § 7 a 13 povinnosti podľa osobitného predpisu19) ako pri výkone inšpekcie práce.

Národný inšpektorát práce a inšpektorát práce na účely § 7 a 13 spracúvajú osobné údaje v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom20) bez súhlasu dotknutých osôb.

Štát podporuje prevenciu protispoločenskej činnosti a protikorupčné vzdelávanie a výchovu ako súčasť prevencie protispoločenskej činnosti.

Cieľom výchovy a vzdelávania na školách a v školských zariadeniach, ktorý je obsahom výchovno-vzdelávacích programov podľa osobitného predpisu,21) je aj úcta k zákonom a osobitne vzťah k prevencii a zamedzeniu vzniku a šírenia protispoločenskej činnosti.

Subjektom, ktoré sa v rámci svojej činnosti zameriavajú na dosiahnutie cieľov uvedených v odseku 1, môže Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky poskytnúť dotáciu podľa osobitného predpisu.22) Dotáciu na dosiahnutie cieľov uvedených v odseku 2 môže týmto subjektom poskytnúť aj Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu.23)

Slovenské národné stredisko pre ľudské práva pravidelne vyhodnocuje a na svojom webovom sídle zverejňuje informácie, ktoré sa týkajú oznamovania protispoločenskej činnosti a poskytovania ochrany podľa tohto zákona, ďalej zverejňuje znenia právnych predpisov, ktoré s touto problematikou súvisia, ako aj súvisiace súdne rozhodnutia, odborné články a ďalšie informácie, ktoré sa týkajú oznamovania protispoločenskej činnosti a poskytovania ochrany podľa tohto zákona a ktoré sú verejne dostupné.

Ministerstvá a ostatné orgány verejnej moci poskytujú Slovenskému národnému stredisku pre ľudské práva pri zhromažďovaní informácií podľa odseku 1 potrebnú súčinnosť.

Ak si orgán verejnej moci zriadi na oznamovanie protispoločenskej činnosti telefónnu linku, hovory na túto linku je povinný zaznamenávať; o tejto skutočnosti je orgán verejnej moci povinný oznamovateľa vopred informovať.

Orgán verejnej moci vedie evidenciu zvukových záznamov hovorov podľa odseku 1 a uchováva ich tri roky od zaznamenania na elektronickom neprepisovateľnom nosiči.

Na Slovenskú informačnú službu, Vojenské spravodajstvo a Národný bezpečnostný úrad a ich príslušníkov sa nevzťahuje § 3 až 10, § 13 až 15 a § 19 ods. 2. Pri plnení povinností podľa § 11 ods. 4 a 7 nesmie byť ohrozený záujem spravodajskej služby.

Dozor nad dodržiavaním § 11 a 12 vo vzťahu k Slovenskej informačnej službe, Vojenskému spravodajstvu a Národnému bezpečnostnému úradu vykonáva Národná rada Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu.24)

Na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní25) okrem konania o udelenie súhlasu inšpektorátu práce podľa § 7, konania o uložení poriadkovej pokuty podľa § 14 a konania o správnych deliktoch podľa § 15.

Na doručovanie oznámenia prokurátora alebo súdu zamestnávateľovi podľa § 4 ods. 1, oznámenia správneho orgánu zamestnávateľovi podľa § 6 ods. 1, oznámenia prokurátora, súdu alebo správneho orgánu zamestnávateľovi podľa § 8 ods. 5 a potvrdenia o pozastavení účinnosti pracovnoprávneho úkonu podľa § 13 ods. 2 sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem doručovania verejnou vyhláškou.

Inšpektorát práce príslušný na účely § 4 ods. 1,§ 6 ods. 1, § 7, 8 a 13 je ten, v ktorého územnom obvode oznamovateľ alebo osoba, ktorá podala podnet podľa § 11, vykonávajú prácu.

Ochrana podľa tohto zákona sa poskytuje aj fyzickej osobe, ktorá urobila oznámenie pred účinnosťou tohto zákona a po jeho účinnosti podala žiadosť o poskytnutie ochrany.

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť plnenie povinností podľa § 11 a 12 do šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.