Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 304/2009 účinný od 01.09.2009

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

43

Dôvodová správa

A.Všeobecná časť

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predkladá do legislatívneho procesu návrh z ákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zá pise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona sa predkladá ako iniciatívny materiá l Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.

Cieľom navrhovanej úpravy je vytvoriť možnosť vybrať si bezpečný, jednoduchý, rýchly prevod nehnuteľnosti z jedného miesta cez poisteného právnika, vrátane elektronického podania pri zachovaní vkladového systému cez existujúce katastrálne úrady.

Navrhovaná právna úprava sa snaží aspoň minimalizovať nedostatok materiá lnej publicity katastra nehnuteľností, t.j., že v údaje katastra nie je možné stopercentne dôverovať (§ 70 katastrálneho zákona). Pre porovnanie aj nález českého Ústavního soudu II. Ú S 349/03 z 1. 8. 2006: 'Katastr nemovitostí není založen na takových zásadách, které by umožňovaly jednat s plnou dùvìrou v jeho obsah a není tak naplnìna jedna z jeho zá kladních funkcí, jež od nìj občané právem očekávají.'.

Vzhľadom na zásadu súkromného práva, podľa ktorej nikto nemôže previesť viac práv, ako sám má (nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet) je v najnevýhodnejšej pozícii osoba, ktorá neplatne kúpi nehnuteľnosť. Nepomôže jej ani dobrá viera so zreteľom na všetky okolnosti. Aj toto je dôsledkom nedostatku materiálnej publicity katastra. Dô ležité je, že navrhovaná právna úprava takejto osobe ponúka návratnosť finančných prostriedkov cez inštitút náhrady škody, ak si vybrala not ára alebo advokáta na spísanie zmluvy o prevode nehnuteľnosti a ak k pochybeniu došlo práve zo strany notára alebo advokáta.

Navrhovaná právna úprava cez notára a advokáta môže znížiť neplatné prevody z najčastejších dôvodov a to z dôvodu zneužitia totožnosti, pre rozpor s dobrými mravmi a pre obchádzanie zákona. Prax ukázala, že správy katastra povolili vklady k zmluvám neplatným z uvedených dôvodov.

Navrhovaná právna úprava odbúrava potrebu duplicitného posudzovania rýdzo súkromnoprávnych aspektov prevodu nehnuteľnosti - po poistenom notá rovi, resp. advokátovi ešte orgánom štátnej správy. Treba si uvedomiť, že ide o rýdzo civilistické inštitúty ako napr. zmluva ((§ 43 a nasl. Obč ianskeho zákonníka (ďalej len 'OZ')), kvalifikovaný omyl (§ 49a OZ), dobré mravy (§ 3 OZ), tieseň (§ 49 OZ), interpretačné pravidlo (§ 35 OZ), odstúpenie od zmluvy (§ 48 OZ), obchádzanie zákona (§ 3 9 OZ). Ako môže dopadnúť posudzovanie občianskoprávnych aspektov zmluvy orgánom štátnej správy, možno dokumentovať na prípade darkyne, ktorá darovala dom a súčasne cez vecné bremeno si chcela zriadiť právo užívania domu až do smrti. Vklad darovacej zmluvy bol povolený a vklad vecné ho bremeno zamietnutý. Vlastníčka tak nemá ani dom, ani právo dom užívať. Je odkázaná len na súdne procesy. Je dôležité budovať vkladový systém tak, aby predstavoval účinnejší filter vadný ch zmlúv (do pozornosti vkladový systém v Rakúsku). Odkázať ľudí na určovacie žaloby a na súdne procesy nie je riešením do budúcna.

Výhodou navrhovanej právnej úpravy je, že po tom, ako notár alebo advokát spíšu zmluvu o prevode nehnuteľnosti, správa katastra sa môže sústredi ť už len na súladnosť zmluvy s katastrálnym operátom a tým pádom je možné spravodlivo žiadať, aby správy katastra tento ušetrený čas využili na rýchlejšie povolenie vkladu. Presúva sa tiež zodpovednosť na notára a advokáta, čo môže ovplyvniť rozsah uplatňovaných nárokov proti štátu - Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky.

Otvorí sa cesta cez perspektívnu elektronickú komunikáciu aj na veľmi efektívny proces zavàš enia vecno-právnych účinkov. Notári sú vybavení zaručeným elektronickým podpisom a prevody nehnuteľností možno po schválení elektronizácie očakávať aj na poč kanie. Efektivitu umocní právna úprava, podľa ktorej bude notár a advokát povinný vybaviť kompletný servis súvisiaci s predložením veci správe katastra a osoby tak budú môcť dosiahnuť prevody na jednom mieste vo veľmi krátkom čase u poisteného právnika, registrovaného v komorovom systéme s disciplinárnou zodpovednosťou. Súčasne bude zachovaná možnosť výberu.

Legalizácia totožnosti sa navrhovanou právnou úpravou nezúži len na súčasné osvedčovanie pravosti podpisu po predložení dokladu totožnosti, ale bude výsledkom odbornej starostlivosti notárskeho úradu či advokáta.

Navrhovaná právna úprava je výsledkom novej ponuky riešenia zníženia podvodov pri prevodoch nehnuteľností po tom, ako Parlament neschválil pôvodný návrh Ministerstva spravodlivosti o povinnej notárskej zá pisnici alebo autorizácii advokátom. Èas raz ukáže, či predsa len tak závažné veci, ako sú prevody nehnuteľností , by nemal vyhotovovať len právnik, ktorý by mohol byť postihnutý a teda osoba registrovaná v komorovom systéme, s etickým kódexom a poistená.

Reaguje sa na zneužívanie plnomocenstiev. Každá plná moc sa tak dostane do Notárskeho centrálneho registra a úradník, ktorý koná v písomnom konaní, sa tak bude môcť oboznámiť na internete, či skutočne plnomocensvo bolo spísané notárom a bude vylúčené pozmenenie listiny zaregistrovanej v Notárskom centrálnom registri listín.

Predkladateľ nenecháva napospas ani prevody urobené mimo notára/advokáta a zvýšen á ochrana pri osvedčovaní pravosti podpisu bude venovaná aj zmluvám uzavretým mimo notára/advokáta. Za legalizáciu bude toti ž notár zodpovedať rovnako, ako keby sa zmluva o prevode nehnuteľností spisovala do notárskej zápisnice.

Rýchly, bezpečný a jednoduchý prevod nehnuteľnosti cez notára alebo advokáta môže predstavovať dobrú alternatívu voči rizikovému a zneužívanému systému, kedy zmluvy o prevode nehnuteľnost í - teda spravidla o miliónových hodnotách - vyhotovuje hociktorá nepoistená osoba bez akejkoľvek zodpovednosti. Treba zdôrazni ť, že ak zmluvu nevyhotoví notár/advokát, úradník na katastri v písomnom konaní nekomunikuje s účastníkmi zmluvy a nemá šancu rozpoznať nečestnosť úmyslu a vadnosť zmluvy.

Predkladateľ uvádza vývoj prudkého nárastu oznámení o podvodoch s nehnuteľnosťami v Slovenskej republike v období rokov 2003 až 2007. Pritom ide len o známe údaje, ktorými disponuje Prezí dium Policajného zboru (podané podnety pre trestný čin podvodu, kde predmetom útoku bola nehnuteľnosť a začaté trestné stíhania).

43

Pre porovnanie: kým v Slovenskej republike bolo v roku 2007 podaných 181.800 ná vrhov na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a podnetov podaných pre trestný čin podvodu, kde predmetom útoku bola nehnuteľnosť, bolo 281 (viď grafické zobrazenie), v Taliansku to bolo 1,700.000 prevodov a zaznamenaných bolo len 40 problémových zmlúv.

Predkladateľ odmieta argumenty, že ide o málo podvodov a preto netreba nič riešiť. Vzhľadom na to, že na súdoch sa nevedú štatistiky o počte urč ovacích žalôb (určenie vlastníckeho práva, určenie neplatnosti právneho úkonu), nie je možné zistiť skutočný počet vadne zavkladovaných zmlúv. Teda aj keby nebol ani jeden podvod, problém je v nekvalitnom vkladovom systéme. Predkladateľ má ambíciu v budúcnosti riešiť kvalitnejší systém s finálnym cieľom - materiálna publicita katastra. Za tým účelom je potrebné udržať tie prvky, ktor é sú k tomu potrebné (posudzovanie platnosti zmluvy) a prijímať opatrenia na zvýšenie bezpečnosti prevodov.

Hodnoty prevádzaných nehnuteľností spravidla dosahujú vysoké sumy a ochrane účastníkov občiansko-právnych vzťahov sa aj v Európe venuje zvýšená pozornosť . Pre porovnanie predkladateľ poukazuje na prísnu právnu úpravu a povinnú formu notárskej zápisnice vo vybraných členských štátoch v Európskej únii (napr. Španielsko, Poľsko, Maďarsko, Taliansko).

Príklady právnej úpravy v iných členských krajinách Európskej únie:

Španielsko:

CÓDIGO CIVIL - Občiansky zákonník, Kniha IV, ÈAS II, Kapitola III - Účinnosť zmlúv

§ 1280 : 'Obligatórna forma verejnej listiny sa vyžaduje v nasledujúcich prípadoch:

(1) Všetky právne úkony a zmluvy, predmetom ktorých je vznik, prevod, zmena lebo zánik vecných práv vo vzťahu k nehnuteľnostiam.'....

Poľsko:

Kodeks cywilny - Občiansky zákonník, 2. kniha, Vlastnícke prá vo a iné vecné práva, Èasť I - Vlastnícke právo, Diel III - Nadobúdanie a strata vlastníckeho práva, Kapitola I - Prevod vlastníckeho práva

Èlánok 158: 'Zmluva, ktorej obsahom je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, musí byť uzatvorená vo forme notárskej zápisnice...'.

Maďarsko:

Törvény az ingatlan-nyilvántartásról (Inytv.) - 32. § (3)) - Zákon o evidencii nehnuteľ ností č. CXLI/1997

§ 32 ods. 3: 'Vlastnícke právo, vecné bremeno (užívacie právo), právo kúpy (predkupné právo), záložné právo, vzniká, mení sa, resp. zaniká na zá klade verejnej listiny (notárskej zápisnice), advokátom autorizovanej listiny.'.

Taliansko:

Articoli del codice civile italiano - Občiansky zákonník

2643. Listiny ktoré sú predmetom zápisu

'Prostredníctvom úradného zápisu musia byť zverejnené nasledujúce listiny:

1) zmluvy o prevode vlastníckych práv k nehnuteľným veciam;...'.

Predpokladá sa, že uvedený návrh zákona bude mať neutrálny vplyv na štátny rozpočet.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami, ktor ými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskych spoločenstiev.

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

návrhu právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu: vl áda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu prá vneho predpisu: zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. Slovenskej ná rodnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3. Problematika n ávrhu právneho predpisu :

a) je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

- primárnom: Zmluva o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení (článok 86 ods. 1)

b) nie je upravená v práve Euró pskej únie,

c) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo S údu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spolo čenstvám a Európskej únii:

a) lehota na prebratie smernice alebo rámcov ého rozhodnutia podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia z nich vyplývajúca: bezpredmetné,

b) informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení : bezpredmetné,

c) informácia o prá vnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice alebo rámcové rozhodnutia už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia: bezpredmetné.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie : bezpredmetné

6. Gestor (spolupracujúce rezorty) : bezpredmetné.

Doložka

finančných, ekonomických, environmentá lnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

___________________________________________________________________

1. Odhad dopadov na verejn é financie

Predkladaný návrh zá kona predpokladá neutrálny vplyv na štátny rozpočet.

2. Odhad dopadov na obyvate ľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Predkladaný návrh zá kona predpokladá neutrálny dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3. Odhad dopadov na životn é prostredie

Realizáciou predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá negatívny vplyv na ž ivotné prostredie.

4. Odhad dopadov na zamestnanosť

Predpokladá sa, že realizácia predloženého návrhu zákona nebude mať vplyv na zamestnanosť občanov Slovenskej republiky.

5. Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

Realizáciou predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá negatí vny vplyv na podnikateľské prostredie.

B.Osobitná časť

K článku I (Notársky poriadok)

K bodu 1 (§ 2)

K odseku 1

Ide o právnu úpravu de lege lata (pôvodné znenie § 2) .

K odseku 2

§ 2 sa dopĺňa o nový ods. 2, doterajšie znenie sa označí ako ods. 1. V doterajšom znení chýbalo vymedzenie hlavných úloh, ktoré majú notári plniť. Štát plní úlohy na úseku výkonu spravodlivosti a v rámci tejto úlohy je notár nositeľom právnej prevencie. Túto úlohu notárov je potrebné zvýrazniť už v tomto ustanovení zákona.

K odseku 3

Zákon vo viacerých ustanoveniach používa pojem notá rsky úrad a doteraz ho v žiadnom svojom ustanovení nevymedzoval. Nový odsek 3 bude mať zásadný význam, nakoľko bude obsahovať zákonné zmocnenie, na základe ktorého notári už priamo bez ďal šieho poverenia vykonávajú štátne právomoci. Notársky úrad nemá vlastnú právnu subjektivitu, ide o právnu konštrukciu vytvorenú zákonom, ktorá súvisí s oprávnením štátu zriaďovať not árske úrady.

K bodu 2 (§ 3 ods. 3)

Dochádza k presnému vyšpecifikovaniu notárskej činnosti, a to na samotnú notársku činnosť upravenú v § 3 ods. 1 písm. a) až d), tzv. notársku činnosť v užšom slova zmysle, ďalšiu činnosť upravenú v § 3 ods. 2, tzv. notársku činnosť v širšom slova zmysle, ktoré č innosti môže vykonávať len notár a ktoré sú výkonom verejnej moci a listiny vyhotovené v rámci tejto činnosti sú verejnými listinami. Notár môže vykonávať ako svoju osobitnú činnosť, ak osobitný zá kon neustanovuje inak, funkciu rozhodcu a funkciu mediátora.

S tým počíta už aj platn é znenie § 3 ods. 3 Notárskeho poriadku, ako aj § 6 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. V prípade tejto osobitnej činnosti už nejde o výkon verejnej moci a okrem notára túto činnosť môžu vykonávať aj iné osoby za podmienok ustanovených v osobitných zá konoch, v danom prípade v zákone č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a v zákone č. 420/2004 Z. z. o mediácii. Notár vzhľadom na svoje postavenie a kvalifikáciu je predurčený k tomu, aby kvalitne vykonával aj túto osobitnú činnosť, pričom mandát na výkon týchto činností mu vyplýva priamo zo zákona.

K bodu 3 (§ 4)

K odseku 1

Ide o právnu úpravu de lege lata. Predkladateľ pre dosiahnutie lepšej prehľ adnosti navrhuje celé nové znenie § 4.

K odseku 2

Precizuje sa doterajš ie znenie vzhľadom na viazanosť notára platnými právnymi normami. Sem sa z logiky veci radia aj všetky Európske právne akty, ako aj všeobecne záväzné právne predpisy platné na území Slovenskej republiky.

K odseku 3

Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov v ustanovení § 128 ods. 1 zaraďuje notára medzi verejných činiteľov, čo v predchádzajúcej právnej úprave nebolo. Toto je potrebné zosúladiť i s ú pravou tohto právneho predpisu. Notár toto postavenie má iba pri výkone notárskej činnosti, teda pri činnosti podľa § 3 ods. 1 a 2 a nie pri výkone osobitnej činnosti podľa § 3 ods. 3.

K odseku 4

Zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri vý kone verejnej moci, ktorý nadobudol účinnosť od 1. 7. 2003, zadefinoval činnosť notára podľa § 3 ods. 1 a 2 ako výkon verejnej moci (v § 2 písm. a) tohto zákona) a v § 4 ods. 1 bod 2 tohto zákona považuje notára za orgán verejnej moci. Je potrebné aj v tomto zákone presne zadefinovať túto skutočnosť. O výkon verejnej moci pôjde v prípade vykonávania notárskej činnosti (osvedčovanie, súdny komisár). Nie teda pri vykonávaní osobitnej činnosti, ktorú môžu vykonávať aj iné osoby.

K bodu 4 (§ 5 písm. d))

Výhodou navrhovanej právnej úpravy bude vybavenie prevodu z jedného miesta. Notár bude mať umožnené zariadiť nielen vyhotovenie ale aj doručenie podania príslušnej sprá ve katastra. Ustanovenie nie je kauzistické a počíta so všetkými podaniami na správy katastra. V prípade, ak sa zavedie elektronické podávanie návrhov, notársky úrad bude miestom na pružné vybavenie elektronick ého podania na príslušnú správu katastra. Elektronická komunikácia z pozície notára si vyžiada nenáročnú legislatívnu zmenu. Èo sa týka technickej vybavenosti, každý notár je zo zákona (§ 12 ods. 3 Notárskeho poriadku) obligatórne technicky vybavený pre technickú komunikáciu, každý notár má k dispozícii technické vybavenie na podpisovanie zaručeným elektronickým podpisom, notárske zápisnice obligatórne zo zákona okrem listinnej podoby sa archivujú aj v elektronickej podobe v Notárskom centrálnom registri listín.

Zastupovanie v nesporovom konaní pred katastrálnym úradom zjednoduší pozíciu účastníkov zmluvy, pretože notár sa postará aj o kompletný servis potrebný pre vkladové konanie a bude môcť prijať aj listiny súvisiace s povolením vkladu zo správy katastra.

Aj zástupca účastníka zmluvy bude môcť splnomocniť notára na úkony predpokladané v navrhovanom ustanovení.

K bodom 5 a 6 (§ 11 ods. 4 a pozná mka pod čiarou k odkazu 2c)

Navrhované ustanovenie reaguje na zmeny v Trestnom zákone, kedy došlo k zmene skutkových podstát (pôvodne 'obzvlášť závažný úmyselný trestný čin' po novom 'obzvlášť závažný zločin', pôvodne 'trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody' po novom 'trestného činu prijímania úplatku'), ako aj na novú právnu úpravu z ákona o registri trestov (v poznámke pod čiarou k odkazu 2c sa zrušený zákon č. 311/1999 Z. z. o registri trestov sa nahrádza platným zákonom č . 330/2007 Z. z. o registri trestov).

K bodu 7 (§ 16 ods. 3)

Predmetná úprava, teda doplnenie nového odseku 3 do § 16 Notárskeho poriadku, je potrebn á vzhľadom na poznatky o reálnom výkone notárskej činnosti zo strany niektorých notárov, ktorí vykonávali úkony notárskej činnosti (najmä spisovali a vydávali notárske listiny o osvedčovaní právne významných skutočností) aj tak, že časť prítomných účastníkov (okrem ž iadateľa) vôbec neinformovali o svojej prítomnosti. Pritom notári sa obhajovali tým, že v zmysle doterajšieho § 5 Notárskeho poriadku sa účastní kom rozumie len fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá notára požiadala o vykonanie notárskej činnosti.

K bodu 8 (§ 36)

K odseku 1

Je legitímne žiadať od notára, aby odmietol úkon, ktorý je nielen v rozpore so zákonom, obchádza zákon, ale aj úkon, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi. Predkladateľ tým má na mysli napr. zjavné neprimeranosti vzájomných plnení, laesio enormis, zakázanú prepadnú klauzulu a pod. Pri obchádzaní zákona pôjde napr. o kúpnu zmluvu, ktorou sa sleduje obídenie napr. zakázaného zabezpečovacieho prevodu práva v spotrebiteľských veciach (§ 53 ods. 7 Občianskeho zákonníka). Absolútne neplatné budú napr. neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú príkladmo vypočítané v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a z nich najčastejšie používané neprimerane vysoké sankcie.

Uvedené ustanovenie má význam v súvislosti s navrhovanou právnou úpravou týkajúcou sa prevodov nehnuteľností, pretože po notárovi už nebude posudzovať platnosť zmluvy orgán štátnej správy. Od notára sa bude očakávať odborný prístup pri posudzovaní sú kromnoprávneho úkonu a nemôže nechať nepovšimnutým neproporcionálne dojednania v zmluve, ku ktorým má prirodzene žiadať vysvetlenie od účastníkov zmluvy. Tu je práve výhoda oproti správe katastra, na ktorej úradník nekomunikuje s účastníkmi a napriek tomu povoľuje vklad a privodí tak dosiahnutie vecno-právnych úč inkov. Bezprostredný kontakt notára s účastníkmi zmluvy je nenahraditeľný aj pri vyhodnocovaní otázok, ako je obchádzanie zákona, dobré mravy, tiese ň, a pod.

Predkladateľ ako pomôcku dáva do pozornosti niekoľko právnych viet zameraných na inštitút dobrých mravov a s poukazom na stále frekventovanejší eurokonformný výklad § 3 Ob čianskeho zákonníka:

'Generálna klauzula týkajúca sa dobrých mravov funguje ako posledná 'inštancia', ktor á môže zabrániť platnosti právnych úkonov, ktoré prešli sitom prieskumu z hľadiska toho, či sa jedná o rozpor so zákonom. Táto klauzula chráni právny poriadok pred tým, aby poskytoval právnu legitim áciu úkonom, ktoré z hľadiska mimoprávnych spoločenských štandardov nemožno akceptovať.'

Salač, J.: Rozpor s dobrými mravy a jeho následky v civilním právu. 1. vydání. Praha: C. H. Beck, 2000

'Dobrými mravy v občanskoprávních vztazích se v soudní praxi rozumí soubor společenských, kulturních a mravní ch pravidel chování, který je vlastní obecnì uznávaným vzájemným vztahùm mezi lidmi a mravním principùm společenského øádu a který v historickém vývoji osvìdčil jistou nemìnnost, vystihují ce podstatné historické tendence jsou sdíleny rozhodující částí společnosti a maj í povahu norem základních.'

rozhodnutie Najvyššieho súdu ÈR č. 21 Cdo 2898/2005

'Rozpor s dobrými mravmi predstavuje také konanie, ktoré je zjavne právne neprijateľné, pretože je z hľadiska oprávnených záujmov strán a spolo čnosti hrubo nevyvážené.'

Salač, J. Rozpor s dobrými mravy a jeho následky v civilním právu. 1. vydání . Praha: C. H. Beck, 2000

'Občanský zákoník a ani jiné právní pøedpisy výslovnì nestanoví, do jaké výše lze pøi penì žité pùjčce sjednat úroky. Z této skutečnosti však nelze úspìšnì dovozovat, že by výše úrokù závisela jen na dohodì účastníkù smlouvy o pùjčce a že by tedy nepodléhala žádnému omezení. Rovnìž u dohody o úrocích pøi penìžité pùjčce totiž platí ustanovení § 3 odst. 1 obč.zák., podle nìhož výkon práv a povinností vyplývajících z občanskoprávních vztahù nesmí být v rozporu s dobrými mravy.'

rozhodnutí Najvyššieho súdu ÈR č. 21 Cdo 1484/2004

'Nepøimìøenou a tedy odporující dobrým mravùm je zpravidla taková výše úrokù sjednaná ve smyslu ustanovení § 658 odst.1 obč.zák., která podstatnì pøesahuje úrokovou míru v dobì jejich sjednání obvyklou, stanovenou zejména s pøihlédnutím k nejvyšším úrokovým sazbám uplatňovaným bankami p øi poskytování úvìrù nebo pùjček.'

rozhodnutie Najvyššieho súdu ÈR č. 21 Cdo 1484/2004

'Nemohou být žádné pochybnosti o tom, že nepøim ìøenì vysoké úroky sjednané pøi penìžité pùjčce jsou obecnì považovány za odporující obecnì uznávaným pravidlùm chování a vzájemným vztahùm mezi lidmi a mravním principù m společenského øádu a že tedy jsou v rozporu s dobrými mravy.'

rozhodnutie Najvyššieho súdu ÈR č. 21 Cdo 1484/2004

'V projednávané vìci soudy zjistily, že úroková míra u úvìrù poskytovaných bankami činila v dobì uzavøení smluv o pùjčce 9 až 15,5 % ročnì. Vzhledem k tomu, že dohodnutá výše úrokù (ve výš i 60 % ročnì) podstatnì (témìø čtyønásobnì) pøesahovala horní hranici této obvyklé úrokové míry, je za tohoto stavu vìci odù vodnìn právní závìr, že šlo o ujednání, které je v rozporu s dobrými mravy, a tedy ve smyslu ustanovení § 39 obč.zák.neplatné.'

rozhodnutie Najvyššieho súdu ÈR č. 21 Cdo 1484/2004

'Hlediska uvažovaná soudy nasvìdčují - jak správnì upozorňuje dovolatel - tomu, že žalobce pøi uzavírán í smluv o pùjčce (včetnì dohody o výši úrokù) pravdìpodobnì jednal v tíživé situaci (byť nemusela dosáhnout intenzity vyžadované pro naplnìní skutkové podstaty lichvy podle ustanovení § 253 trestního zákona), která ho vedla k tomu, aby souhlasil se sjednáním úrokù z pùjčené částky ve výš i 5 % mìsíčnì (tj. 60 % ročnì) pøi splatnosti pùjčky za tøi roky od uzavøení smluv. Pro závìr, zda dohodnuté úroky jsou nepøimìøené a tedy odporující dobrým mravùm, však tato hlediska nemohou být významná.'

rozhodnutie Najvyššieho súdu ÈR č. 21 Cdo 1484/2004

'V souladu s dobrými mravy pøi sjednávání úrokù pøi penìžité pùjčce je takové jednání vìøitele, který se pøi penìžité pùjčce 'spokojí' - bez ohledu na to, v jaké situaci se nachází dlužník - s pøimìøenou výš í úplaty (odmìny) za užívání pùjčené jistiny a který tedy své volné penìžité prostøedky hodlá 'zhodnotit' bìžným (obvyklým) zpùsobem rovnìž v pøípadì, že dlužn ík uzavírá smlouvu o pùjčce v situaci pro nìj obtížné.' ... 'Úroky dohodnuté pøi poskytnutí penìžité pùjčky pøedstavuj í úplatu (odmìnu) za užívání pùjčené jistiny.'

rozhodnutie Najvyššieho súdu ÈR č. 21 Cdo 1484/2004

'Aj na zmluvnom základe spočívajúce úroky z omeškania podliehajú rovnako ako úroky z pôžičiek a z úverov hraniciam rozporu s dobrými mravmi.'

rozhodnutie rakúskeho Najvyššieho súdneho dvora z 26. 1. 2005, č. 3Ob221 /04b; 7Ob78/06f

'Dojednanie o okolnostiam neprimeranej zmluvnej pokuty je potrebné považovať za odporujúce dobrým mravom. O tomto poskytuje z ákon sudcovi právo úsudku.'

rozhodnutie rakúskeho Najvyššieho súdneho dvora z 5. 10. 1971, č. 4Ob56 /71; 5Ob796/81; 5Ob677/82; 9ObA187/93

'O porušenie dobrých mravov v zmysle § 879 ods.1 ABGB sa jedná vtedy, keď je niečo zjavne jednoducho protiprávne, bez toho, aby bol porušený výslovný zákonný zá kaz, teda ak niečo síce nie je protizákonné, ale hrubo protiprávne.'

rozhodnutie rakúskeho Najvyššieho súdneho dvora z 21. 6. 1966, č. 8Ob150/66; 4Ob47/66

'Právny úkon je vtedy odporujúci dobrým mravom, keď je jeho obsah nezlučiteľný so základnými hodnotami právneho poriadku alebo s mravným poriadkom.'

rozhodnutie rakúskeho Najvyššieho súdneho dvora z 10. 11. 1977, č. 7Ob689/77; 7Ob95/98s

'Rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi nemusí vyplývať iba z jeho obsahu, ale tiež z celkového charakteru dojednania - v zmysle zhrňujúceho zohľadnenia obsahu, pohnútky a účelu, pričom sú dôležité predovšetkým vš etky okolnosti, za ktorých bol právny úkon uzatvorený.'

rozhodnutie rakúskeho Najvyššieho súdneho dvora z 22. 04. 1975, č. 4Ob10/75; 8Ob236/75

'Smlouva (dohoda, ujednání), jejímž skutečným smyslem je sjednání tzv. propadné zástavy (uspokojení pohledávky zástavního vìøitele t ím, že mu pøipadne zástava do vlastnictví), je v rozporu s účelem zástavního práva tak, jak jej stanoví zákon, a tedy pro rozpor s účelem zákona neplatná podle ustanovení § 39 obč.zák.'

rozhodnutie Najvyššieho súdu ÈR č. 21 Cdo 2535/99

'Úlohou zákazovej normy je záložcu chrániť pred tým, aby sa v dobrej viere, že bude môcť vyrovnať svoj dlh, alebo splniť svoj závä zok, zaviazal k odovzdaniu majetkovej hodnoty, ktorá presiahne pohľadávku veriteľa. Zmluva o prepadnutí veci je totiž svojou povahou podmienený právny úkon, je predsa uzatvorená s podmienkou, že veriteľ neuspokojí , alebo nie včas uspokojí veriteľa. Práve v tejto podmienke spočíva vlastnícke nebezpečenstvo takejto zmluvy a z nej samotnej je treba vyvodzovať zákaz takejto zmluvy.'

rozhodnutie rakúskeho Najvyššieho súdneho dvora z 24. októbra 1995, č. 4Ob584/95; 6Ob183/05p, vydanom k § 1371 ABGB (ktorý obsahuje zákaz prepadnej klauzuly)

'Dohoda o prepadnutí veci v zmysle § 1371 ABGB je pri zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva neprípustná.'

rozhodnutie rakúskeho Najvyššieho súdneho dvora z 27. 1. 1954, č . 3Ob807/53; 3Ob574/51; 1Ob13/73; 4Ob584/95; 3Ob 109/98w; 8Ob125/98k; 6Ob183/05p

'Zákaz stanovený v § 1371 ABGB platí aj vtedy, ak v jednotlivom prípade hodnota zálohu nie je vyšš ia ako dlh. Dohody uzatvorené v zmysle § 1371 ABGB po vzniku splatnosti sú platné. Zákaz prepadnej klauzuly sa má na príslušné dojednanie s veriteľom, ktorý nie je vecne zabezpečený, aplikovať analogicky, pretože situácia zúčastnených osôb je z hľ adiska ich záujmov rovnaká.'

rozhodnutie rakúskeho Najvyššieho súdneho dvora z 24. 10. 1995, č. 4Ob584/95; 6Ob183/05p

'Požadavek na nepøimìøené smluvní úroky současnì naplňuje skutkovou podstatu trestného č inu lichvy, a to za pøedpokladu, že jde (má jít) o plnìní, jehož hodnota je k hodnotì vzájemného plnìní v hrubém nepomìru, a že vìøitel pøitom zneužije tísnì, nezkušenosti, rozumové slabosti nebo rozrušení dlužníka (srov.§ 253 trestního zákona).'

rozhodnutie Najvyššieho súdu ÈR č. 21 Cdo 1484/2004-94

(1) Právny úkon, ktorý odporuje dobrým mravom, je neplatný.

(2) Neplatný je predovšetkým právny úkon, ktorým niekto pri využití stavu núdze, neskúsenosti, nedostatoč nej schopnosti úsudku, alebo podstatnej hospodárskej slabosti iného, nechá pre seba, alebo pre tretiu osobu za poskytnutie plnenia prisľúbiť alebo poskytnúť majetkové výhody, ktoré sú v nápadnom nepomere k tak émuto plneniu.'

§ 138 ods. 1 a 2 nemeckého Občianskeho zákonníka

'(1) Zmluva, ktorá odporuje zákonnému zákazu alebo dobrým mravom, je neplatná.

(4) Predovšetkým sú neplatné nasledovné zmluvy, ak niekto využije ľahkomyseľnosť, stav núdze, slabomyseľnosť, neskúsenosť, alebo rozrušenie mysle niekoho iného takým spôsobom, ž e sebe, alebo tretej osobe za poskytnutie plnenia nechá sľúbiť, alebo poskytnúť protiplnenie, ktorého majetková hodnota je vo vzťahu k plneniu v nápadnom nepomere.'

§ 879 ods. 1 a 4 rakúskeho Všeobecného občianskeho zákonníka

'Úžera predpokladá ako objektívny znak hrubé, ľahko rozpoznateľné porušenie ekvivalentnosti, pritom je potrebn é postaviť do vzájomného pomeru všetky vzájomné hodnoty plnení.'

rozhodnutie rakúskeho Najvyššieho súdneho dvora z 20. 3. 1985, č. 1Ob532/85

'Úžera robí neplatnou celú zmluvu, nie iba jej zakázanú časť.'

rozhodnutie rakúskeho Najvyššieho súdneho dvora z 4. 2. 1964, č. 4Ob505/64; 7Ob111/65; 1Ob122/73; 8Ob253/99k

'Kto zneužívajúc niečiu tieseň, neskúsenosť alebo rozumovú slabosť alebo niečie rozrušenie, dá sebe alebo inému poskytnúť alebo sľúbiť plnenie, ktoré ho hodnota je k hodnote vzájomného plnenia v hrubom nepomere, alebo kto takú pohľadávku uplatní alebo v úmysle uplatniť ju, na seba prevedie...'

§ 235 Trestného zákona SR

'O lichevní smlouvu podle občanského práva jde v pøípadì, kdy jednající z okolností vìci vìdìl anebo musel vìdìt, že druhá strana je postižena okolnostmi uveden ými shora, a tuto okolnost využil; nevyžaduje se, aby jeho jednání bylo současnì v trestním øízení ozna čeno za trestný čin.'

rozhodnutie Najvyššieho súdu ÈR č. 22 Cdo 1993/2001

'Dohoda, kterou byly pøi penìžité pùjčce sjednány nepøimìøenì vysoké úroky, je neplatná (§ 39 obč.zák. ), a to buď pro rozpor se zákonem (pø edstavuje-li naplnìní skutkové podstaty trestného činu lichvy podle ustanovení § 253 trestního zákona, popøípadì jiného trestného činu) nebo pro rozpor s dobrými mravy (v ostatních pøípadech).'

rozhodnutie Najvyššieho súdu ÈR č. 21 Cdo 1484/2004-94

'Ustanovení § 3 odst. 1 občanského zákoníku (o tom, že výkon práv a povinností vyplývajících z občanskoprávních vztahù nesmí být v rozporu s dobrými mravy) patøí k právním normám s relativnì neurčitou (abstraktní ) hypotézou, tedy k takovým právním normám, jejichž hypotéza není stanovena pøímo právním pøedpisem a které pøenechávají soudu, aby podle svého uvážení v každém jednotlivém pøípadì vymezil sám hypotézu právní normy ze širokého, pøedem neomezeného okruhu okolností.'

rozhodnutie Najvyššieho súdu ÈR č. 21 Cdo 1484/2004

'Protože sama zastavárenská smlouva je podle jejich názoru neplatná jak pro rozpor s rozsahem a povahou živnostenské ho oprávnìní žalované, tak pro rozpor s dobrými mravy, neboť sjednaný 'zastavárenský poplatek' výraznì pøekračuje úrokovou míru používanou pøi poskytování úvìru bankami, nemùže být platná ani kupní smlouva, která mìla neplatnou zastavárenskou smlouvu jistit.'

rozhodnutie Najvyššieho súdu ÈR č. 21 Cdo 2535/99

'Je-li neplatné ujednání o výši úrokù obsažené ve smlouvì o pùjčce, z povahy právního ú konu a ani z jeho obsahu nevyplývá, že by tuto část nebylo možné oddìlit od ostatního obsahu smlouvy. Smlouva o pùjčce je však neplatná pouze v ujednání o výši úrokù jen tehdy, jestliže oddìlení této části od ostatního obsahu smlouvy nebrání ani okolnosti, za nichž ke smlouvì došlo.'

rozhodnutie Najvyššieho súdu ÈR č. 21 Cdo 1484/2004

'Skutečnosti uvedené žalovanou ve vyjádøení bylo tøeba posoudit jako obranu žalované, že ve vìci šlo o sjednání tzv. propadné zástavy, což by č inilo smlouvu neplatnou (viz R 23/2005 a judikaturu tam uvedenou), a že šlo o lichevní smlouvu, která je též neplatná. Skutečnosti týkající se manžela žalované i její dcery byly obsahovì ná mitkami rozporu výkonu práva požadovat vyklizení bez zajištìní bytové náhrady s dobrými mravy (§ 3 odst. 1 ObčZ, lze dodat, že vìc bylo t øeba posoudit pøimìøenì i podle R 22/1999 Sbírky soudních rozhodnutí a stanovisek). Podmínky vydání rozsudku pro uznání tak v této vìci nebyly splnìny.'

rozhodnutie Najvyššieho súdu ÈR č. 22 Cdo 2646/2005

Notár reprezentuje aj verejnú moc a kým podnikateľ nemá navrhovanú povinnosť, od notára ako od orgánu verejnej moci sa očakáva, že nálež ite vysvetlí dôvody odmietnutia notárskeho úkonu. Napr. novo navrhovaná legalizácia cez notára bude nepochybne prísnejšie posudzovaná než na matrike, a keď notár odmietne takú to legalizáciu, ktorej sa občan jednoznačne domáha, mal by to náležite zdôvodniť.

K odseku 2

Ide o právnu ú pravu de lege lata. Predkladateľ pre dosiahnutie lepšej prehľadnosti navrhuje celé nové znenie § 36.

K odseku 3

Ak by notárovi bola odmietnutá súčinnosť zo strany účastníkov zmluvy, môž e vyhotovenie notárskej zápisnice odmietnuť. Predpokladá sa súčinnosť potrebná okrem iného aj na posúdenie všetkých dôležitých skutočností na to, aby notá r mohol postupovať podľa odseku 1. Notár nesie aj zodpovednosť za prípadný vznik škody a navrhované ustanovenie bude plniť ochrannú funkciu proti prípadn ým nelegitímnym požiadavkám účastníkov zmluvy.

K odseku 4

Notár bude povinný oznámiť účastníkovi zmluvy o prevode nehnuteľnosti platobné podmienky, ktoré sú dohodnuté v zmluve. Ide o prevenčné ustanoven ie. Aplikačná prax potvrdzuje, že priemerný spotrebiteľ právnej služby nie vždy dobre veciam rozumie a vždy je lepšie škodovým udalostiam predchá dzať, ako ich následne riešiť. Od notára sa výslovne žiada, aby účastníkov zmluvy oboznámil s platobnými podmienkami. Táto informácia bude najdôležitejšia v prípade, ak kúpna cena už bola vyplatená pred podpisom kúpnej zmluvy. Najmä u starších osôb boli v aplikačnej praxi zaznamenané nesprávne predstavy o plnení povinnosti zaplatiť kúpnu cenu. Zákon nemôže byť natoľko kazuistický , aby postihol všetky rozmanitosti života a necháva sa na aplikačnú prax, ako sa v konkrétnych situ áciách notár vyporiada s touto zákonnou povinnosťou.

Ïalšou informáciou, ktorú notár povinne účastníkom zmluvy uvedie, bude aj údaj o poistnom krytí a poisťovni. Notár bude povinný oznámiť účastníkovi zmluvy o prevode nehnuteľnosti výšku poistného krytia a poisťovň u, v ktorej je poistený pre prípad škody v súvislosti s vyhotovením notárskej zápisnice. Tieto informácie môžu byť pre účastníka zmluvy dôležité pre výber notára.

Navrhuje sa úprava znenia poznámky pod čiarou k odkazu 2e tak, aby bolo transparentne a jednozna čne zrejmé, že medzi notárske úkony okrem iného nepatria ani úkony pri výkone dohľadu, ktorého vykonávanie je zákonom zverené orgánu verejnej moci.

K bodu 9 (§ 39 ods. 2 písm. b))

Navrhovaná zmena sa týka úpravy zbavovania notára mlčanlivosti na účely trestné ho konania. V praxi nastávajú situácie, kedy je potrebné notára vypočuť v trestnom konaní ako svedka ohľadom výkonu notárskej činnosti. Okruh subjektov, ktoré sú oprávnené zbaviť notára mlč anlivosti je daný zákonom - účastník konania, minister a predseda súdu; každý z nich len v zákonom ustanovených prípadoch.

V aplikačnej praxi vznikajú problémy v prípadoch, ak napr. notár odmietne vziať do úschovy peniaze, lebo má obavu, že ide o nelegálne peniaze pochádzajúce z trestnej činnosti. Zložiteľa týchto peňazí začnú trestne stíhať a je obvinený. Notára je potrebné vypoč uť vyšetrovateľom, predtým ho však treba zbaviť mlčanlivosti. Podľa súčasnej právnej úpravy je jedinou osobou oprávnenou na zbavenie mlčanlivosti notára v tomto prípade účastník konania, t.j. zlo žiteľ, ktorým je v trestnom konaní samotný páchateľ (obvinený), ktorý pochopiteľne nemá záujem na výpovedi notára, keďže mu môže priťažiť. Navrhovaná pr ávna úprava rieši túto situáciu. Obdobne to bude dopadať aj na veci týkajúce sa notárskych centrálnych registrov.

K bodu 10 (§ 40 ods. 3)

Toto ustanovenie súvisí s novo navrhovanou zodpovednosťou podľa § 48 ods. 2 in fine.

K bodu 11 (§ 40 ods. 4)

Notár sa zbaví zodpovednosti ak preukáže, že poškodená osoba vedela o skutočnosti, ktorá bola príčinou vzniku škody.

K bodu 12 (§ 47)

Ide o vyprecizovanie uvedené ho ustanovenia s ohľadom na odstránenie písmena ch), doplnenie nové ho písmena f) a doplnenie pôvodného písmena h).

K písm. f) a i)

Súčasná úprava dostatočne nezohľadňuje skutočnosť, ak je účastníkom spísania notárskej zápisnice právnická osoba. Navrhovan á úprava ukladá notárovi uviesť jednoznačne, ako bola preukázaná existencia účastníka - právnickej osoby, ako aj oprávnenie v jej mene konať. Táto skutočnosť bude musieť byť notárovi preukázan á výpisom z jednotlivých registrov, najčastejšie z obchodného registra, ktoré údaje bude musieť notár uviesť v notárskej zápisnici. V doterajšej praxi vznikali pochybnosti, akým spôsobom sa majú fyzick é osoby oprávnené konať v mene právnickej osoby za túto podpisovať. Navrhovaná úprava vzhľadom na povinnosť presnej, starostlivej a jednoznačnej identifikácie právnickej osoby v záhlaví notárskej zá pisnice ukladá povinnosť pripojiť iba podpis fyzickej osoby konajúcej za účastníka - právnickú osobu, bez povinnosti pripájať iné identifikačné údaje tohto účastníka vedľa podpisu.

K bodu 13 (§ 48 ods. 2)

Navrhované ustanovenie rieši najcitlivejšiu otázku a to legalizáciu podpisu a ná sledky nedostatku odbornej starostlivosti pri postupe notára. Platná právna úprava legalizácie je nevyhovujúca na tak závažné úkony, ako sú prevody nehnuteľností. Legalizáciu vykonávajú administratí vne sily - či už na matrike alebo u notára - a jej cieľom je osvedčiť totožnosť spravidla len podľa predloženého dokladu totožnosti. Ak sa teda predložil platný doklad ale inou osobou, ako jeho držiteľom, spravidla administratívna sila nemá veľké šance odhaliť nečestnosť takto konajúcej osoby. Aj keby sa táto administratívna sila začala chovať zdrž anlivo a odmietla urobiť úkon, nič nebráni podvodníkovi 'vyskúšať' inú administratívnu silu. Rovnako orgány činné v trestnom konaní nemaj ú takmer žiadnu šancu následne zistiť, či administratívna sila mohla dobre rozoznať nečestnosť konania, ak nie je známa osoba, ktorá takýto doklad predložila.

Akon áhle sa prevod má uskutočniť vo forme notárskej zápisnice, bude už vecou nie zamestnanca notára, ale priamo notára, urobiť všetko pre to, aby nedošlo k pochybeniu pri legalizácii. Už len samotné vyťažovanie účastní ka zmluvy notárom ako orgánom verejnej moci, bude dôležitou prekážkou pre nečestné úmysly. Príkladmo sa notárovi navrhuje postup v prípade pochybno stí a to najmä výzva na predloženie dokladov z evidencie dokladov totožnosti (§ 15 zákona č . 224/2006 Z. z. o občianskych preukazoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 69c odseku 1 zákona č. 171/1993 o Policajnom zbore (každý právo písomne požiadať Policajný zbor o poskytnutie informácie, aké osobné ú daje Policajný zbor spracúva o jeho osobe, pričom Policajný zbor je povinný bezplatne žiadateľovi odpovedať do 30 dní od doručenia písomnej žiadosti.)

Pokiaľ ide o stratené a odcudzené občianske preukazy, v súčasnosti sú informácie o nich verejnosti prístupné na stránke Ministerstva vnútra Slovenskej republiky: http://www.minv.sk/egovinet/StratenyOdcudzenyDoklad.)

Aby nedošlo k neperfektnej legalizácii, notár musí využi ť viaceré možnosti na zistenie totožnosti osoby a zrejme nebude vylúč ené ani zisťovanie totožnosti osoby napr. v mieste jej bydliska, alebo na úrade v mieste bydliska.

Cieľom zákona je perfektná legalizácia a garancie prípadnej náhrady škody.

Ïalej notárovi nič nebráni preveriť si totožnosť napr. prekvapivou pož iadavkou na preverenie si totožnosti v mieste pôsobenia osoby. V zahraničí možno vysledovať legalizáciu vykonanú notárom, podľa ktorej notár opisuje p ôsobenie účastníka v jeho napr. profesionálnom zaradení. Notár nie je limitovaný ani počtom svedkov na preukázanie totožnosti a praktickou pomôckou môže byť aj vyjadrenie orgánov miestnej štátnej spr ávy alebo samosprávy. Prípadne notár môže vykonať aj ďalšie zisťovania. Dôležité je, že ak sa aj napriek všetkým možnostiam, ktoré notár pri overovaní totožnosti má, nepodarí zistiť skutočnú totožnosť účastníkov a úkon neodmietne, je legitímnou požiadavkou spoločnosti na takého notára, aby znášal škody bez možnosti liberácie. Jedinou okolnosťou, ktorá by ho mohla liberovať, je preukázanie skutočnosti, že poškodený vedel o zneužívaní totož nosti. Sledovanému cieľu zodpovedá dikcia 'nemá istotu.' Dikcia 'má pochybnosti' by sledovaný zámer nenaplnila, pretože by notárovi postač ovalo skonštatovať, že nemal pochybnosti a takto jednoducho by sa zbavil zodpovednosti.

Povinnosťou notára je zistiť totožnosť nielen prevodcu, ale aj nadobúdateľa, teda všetkých účastníkov zmluvy. Zodpovedá to predstavám predkladateľa vybudovať u notá ra bezpečnejšie miesto na prevod nehnuteľnosti.

K bodu 14 (§ 58 ods. 2)

Zodpovednosť notára za legalizáciu sa sprísňuje aj v prípade, ak nevyhotovuje notársku zápisnicu o právnom úkone týkajúcom sa prevodu nehnuteľnosti. Teda, ak si hocikto sám vyhotoví zmluvu o prevode nehnuteľnosti a dostaví sa na notársky úrad k osvedčeniu podpisu, legalizácia mu bude vykonaná notárskym úradom pri zachovaní rovnakej zodpovednosti, ako keby notár vykonával osvedčovanie pravosti podpisov v rámci vyhotovenia notárskej zápisnice o zmluve o prevode nehnuteľností.

Dôvera v notárske úrady sa výrazne oslabovala tým, že podvody sa síce udiali mimo notársky úrad, ale vždy vrá tane medializovaných prípadov, sa zvýrazňovala účasť u notára, pričom išlo len o osved čenie podpisu zamestnancom notára. Ministerstvo spravodlivosti má mimoriadny záujem na posilňovaní dôveryhodnosti notárskeho stavu. Notári vydávajú not árske zápisnice, ktoré predstavujú verejné listiny a Ministerstvo spravodlivosti má záujem riešiť každý problém ohrozujúci dôveru notárskeho stavu.

Bude sa to týkať zmlúv, pri ktorých boli zaznamenané najčastejšie podvody s nehnute ľnosťami (kúpna, zámenná a darovacia zmluva).

Listina vo vzťahu ku ktorej notár osobne vykonal legalizáciu, sa uloží do Notárskeho centrálneho registra listín, aby nebol pozmenený jej obsah. Od momentu ulo ženia do Notárskeho centrálneho registra listín je možné 100% zistiť, či bola listina dopisovaná alebo inak menená.

K bodu 15 (§ 58 ods. 3 písm. c))

Navrhované doplnenie § 58 ods. 3 písm. c) vychádza z praktických poznatkov o skutočnosti, že časť notárov v notárskych osvedčovacích doložkách uvádza, že 'totožnosť bola zistená zákonným spôsobom', čo je nekonkrétna a bezobsažná floskula, ktorá celkom zjavne nezodpovedá požiadavke podľa § 58 ods. 2 písm. c) Notárskeho poriadku, pretože notár vždy de iure musí zisťovať totožnosť účastníka len zákonným spô sobom (teda notár nikdy nemôže zisťovať totožnosť účastníka nezákonným spôsobom).

Navrhované doplnenie § 58 ods. 2 písm. c) Notárskeho poriadku sa inšpirovalo ustanovením § 7 ods. 3 písm. f) zákona č. 599/2001 Z. z. o osvedčovaní listín a podpisov na listinách obvodnými úradmi a obcami.

K bodu 16 (§ 73k ods. 1)

Navrhovaná právna úprava súvisí s ukladaním rozsudkov o zbavení spô sobilosti na právne úkony a obmedzení spôsobilosti na právne úkony v Notárskom centrálnom registri podľa § 189a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

K bodu 17 (§ 92)

Súčasná subjektívna trojmesačná lehota a objektívna 1 ročná lehota na disciplinárne stíhanie sú neprimerane krátke. Preto sa navrhuje ich predĺženie tak, aby bolo možné náležite zistiť rozhodujúce skutočnosti potrebné pre kvalitné podanie návrhu.

K bodu 18 (§ 93 ods. 2)

Navrhované ustanovenie má zabrániť neprimeranej dobe od vydania rozhodnutia discipliná rnou komisiou do jeho odoslania.

K bodu 19 (§ 95 ods. 2)

Ide o ďalší príspevok k posilňovaniu dôvery v stav notárstva. Malo by byť prirodzenou súčasťou výkonu činnosti notára vo všetkých jej podobách, že notár dopredu informuje aj o odplate za svoju činnosť. Nerozlišuje sa pritom osoba, ktorej túto činnosť poskytuje. Bude to teda platiť aj vo vzťahu k právnickým osobám.

Ak by porušil notár túto povinnosť, zo zákona nastáva nová právna skutočnosť, ktorou je zánik jeho práva na odplatu za vykonanú činnosť.

K bodu 20 (§ 100c)

Intertemporálne ustanovenie sa vyrovnáva s režimom pôsobenia novej a skorš ej právnej úpravy, pričom na notárske zápisnice vyhotovené do 31. augusta 2009 sa použ ije skoršia právna úprava.

K článku II (Zákon o advokácii)

K bodu 1 (§ 1a a 1b)

K § 1a

K odsekom 1 až 3

Navrhovaná právna úprava súvisí s oprávnením advokáta autorizovať zmluvy o prevode nehnuteľnosti. Bez ohľadu na to, ktorá strana zmluvy o prevode nehnuteľnosti (prevodca, nadobúdateľ) uzavrie zmluvu o prá vnej službe s advokátom, bude mať advokát oprávnenie autorizovať zmluvu o prevode nehnuteľ nosti. Obsahom autorizácie bude posúdenie, či advokátom spísaná zmluva o prevode nehnuteľnosti neodporuje zákonu alebo ho neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom, zistenie totožnosti účastníkov zmluvy a ich zástupcov a posúdenie, či uzavretím zmluvy nedôjde ku skutočnosti zakladajúcej vznik škody.

Je legitímne žiadať od advokáta, aby odmietol službu, ktorá je nielen v rozpore so zákonom, obchádza zákon, ale aj službu, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi. Napríklad advokát by mal povinnosť odmietnuť zmluvu, ktorou sa sleduje obchádzanie zákona tým, že namiesto zakázaného zabezpeč ovacieho prevodu v spotrebiteľských veciach by účastníci sledovali uzavretie kúpnej zmluvy. Skutočný zmysel a cieľ (causa) právneho vzťahu pri kúpnej zmluve je úplne iný , t.j. nadobudnúť vlastnícke právo za odplatu s cieľom využívať všetky 4 zložky vlastníckeho práva (ius uti, fruti, possidendi, disponendi).

Advokát má k tomu všetky podmienky vrátane prítomnosti účastníkov a tak môže náležite vyhodnotiť kvalitu prá vneho vzťahu. Naproti tomu úradník na správe katastra má obmedzené možnosti, pretože rozhoduje v písomnom konaní.

V súvislosti s dobrými mravmi prichádzajú do úvahy najmä ostatné zmluvné podmienky, náhodilé a pravidelné zložky zmluvy. Prax ukáže, do akej miery sa rozšíri právna ú prava aj na iné vecné práva. Predkladateľ má však prioritne záujem riešiť prevody nehnuteľností.

Od advokáta sa bude očakávať odborný prístup pri posudzovaní súkromnoprávneho vzťahu a nemôže nechať nepovšimnutým neproporcionálne ustanovenie v zmluve, ku ktorému má prirodzene žiada ť vysvetlenie. Tu je práve výhoda oproti správe katastra, na ktorej úradník nekomunikuje s účastníkmi a napriek tomu povoľuje vklad a privodí tak dosiahnutie vecno-právnych účinkov. Kontakt advokáta s účastníkmi zmluvy je nenahraditeľný.

Predkladateľ len ako pomôcku v súvislosti najmä so zmiešanými zmluvami dáva do pozornosti niekoľko právnych viet zameraných na inštitút dobrých mravov a s poukazom na stá le frekventovanejší eurokonformný výklad § 3 Občianskeho zákonníka:

'Generálna klauzula týkajúca sa dobrých mravov funguje ako posledná 'inštancia', ktorá môže zabrániť platnosti právnych úkonov, ktoré prešli sitom prieskumu z hľadiska toho, či sa jedná o rozpor so zákonom. Táto klauzula chráni právny poriadok pred tým, aby poskytoval právnu legitimá ciu úkonom, ktoré z hľadiska mimoprávnych spoločenských štandardov nemožno akceptovať.'

Salač, J.: Rozpor s dobrými mravy a jeho následky v civilním právu. 1. vydání . Praha: C. H. Beck, 2000

'Dobrými mravy v občanskoprávních vztazích se v soudní praxi rozumí soubor společenských, kulturních a mravních pravidel chování, který je vlastní obecnì uznávaný m vzájemným vztahùm mezi lidmi a mravním principùm společenského øádu a který v historickém vývoji osvìdčil jistou nem ìnnost, vystihujíce podstatné historické tendence jsou sdíleny rozhodující částí společnosti a mají povahu norem základních.'

rozhodnutie Najvyššieho súdu ÈR č. 21 Cdo 2898/2005

'Rozpor s dobrými mravmi predstavuje také konanie, ktoré je zjavne právne neprijateľné, pretože je z hľadiska oprávnených záujmov strán a spoločnosti hrubo nevyvážené.'

Salač, J. Rozpor s dobrými mravy a jeho následky v civilním právu. 1. vydání . Praha: C. H. Beck, 2000

'Občanský zákoník a ani jiné právní pøedpisy výslovnì nestanoví, do jaké výše lze pøi penìž ité pùjčce sjednat úroky. Z této skutečnosti však nelze úspìšnì dovozovat, že by výše úrokù závisela jen na dohodì účastní kù smlouvy o pùjčce a že by tedy nepodléhala žádnému omezení. Rovnìž u dohody o úrocích pøi penìžité pùjčce totiž platí ustanovení § 3 odst. 1 obč.zák., podle nìhož vý kon práv a povinností vyplývajících z občanskoprávních vztahù nesmí být v rozporu s dobrými mravy.'

rozhodnutí Najvyššieho súdu ÈR č. 21 Cdo 1484/2004

'Nepøimìøenou a tedy odporující dobrým mravùm je zpravidla taková výše úrokù sjednaná ve smyslu ustanovení § 658 odst.1 obč.zák., která podstatnì pøesahuje úrokovou míru v dobì jejich sjednání obvyklou, stanovenou zejména s pøihlédnutím k nejvyšším úrokovým sazbám uplatňovaným bankami pøi poskytování úvìrù nebo pùjček.'

rozhodnutie Najvyššieho súdu ÈR č. 21 Cdo 1484/2004

'Nemohou být žádné pochybnosti o tom, že nepøimìøenì vysoké úroky sjednané pøi penìžité pùj čce jsou obecnì považovány za odporující obecnì uznávaným pravidlùm chování a vzájemným vztahùm mezi lidmi a mravním principùm společenského øádu a že tedy jsou v rozporu s dobr ými mravy.'

rozhodnutie Najvyššieho súdu ÈR č. 21 Cdo 1484/2004

'V projednávané vìci soudy zjistily, že úroková míra u úvìrù poskytovaných bankami činila v dobì uzavøení smluv o pùjčce 9 až 15,5 % ročnì. Vzhledem k tomu, že dohodnutá výše ú rokù (ve výši 60 % ročnì) podstatnì (témìø čtyønásobnì) pøesahovala horní hranici této obvyklé úrokové míry, je za tohoto stavu vìci odùvodnìn právní závìr, že š lo o ujednání, které je v rozporu s dobrými mravy, a tedy ve smyslu ustanovení § 39 obč.zák.neplatné.'

rozhodnutie Najvyššieho súdu ÈR č. 21 Cdo 1484/2004

'Hlediska uvažovaná soudy nasvìdčují - jak správnì upozorňuje dovolatel - tomu, že žalobce pøi uzavírán í smluv o pùjčce (včetnì dohody o výši úrokù) pravdìpodobnì jednal v tíživé situaci (byť nemusela dosáhnout intenzity vyžadované pro naplnìní skutkové podstaty lichvy podle ustanovení § 253 trestního zákona), která ho vedla k tomu, aby souhlasil se sjednáním úrokù z pùjčené částky ve výši 5 % mìsíčnì (tj. 60 % ročnì) pøi splatnosti pùjčky za tøi roky od uzavøen í smluv. Pro závìr, zda dohodnuté úroky jsou nepøimìøené a tedy odporující dobrým mravùm, však tato hlediska nemohou být významná.'

rozhodnutie Najvyššieho súdu ÈR č. 21 Cdo 1484/2004

'V souladu s dobrými mravy pøi sjednávání úrokù pøi penìžité pùjčce je takové jednání vìøitele, který se pøi penìžité pùjčce 'spokojí' - bez ohledu na to, v jaké situaci se nachází dlužník - s pøimìøenou výší úplaty (odmìny) za užívání pùjčené jistiny a který tedy své volné penìžité prostøedky hodlá 'zhodnotit' bìžný m (obvyklým) zpùsobem rovnìž v pøípadì, že dlužník uzavírá smlouvu o pùjčce v situaci pro nìj obtížné.' ... 'Úroky dohodnuté pøi poskytnutí penìžité pùjčky pøedstavují úplatu (odmìnu) za užívání pùjčené jistiny.'

rozhodnutie Najvyššieho súdu ÈR č. 21 Cdo 1484/2004

'Aj na zmluvnom základe spočívajúce úroky z omeškania podliehajú rovnako ako úroky z pôžičiek a z úverov hraniciam rozporu s dobrými mravmi.'

rozhodnutie rakúskeho Najvyššieho súdneho dvora z 26. 1. 2005, č. 3Ob221 /04b; 7Ob78/06f

'Dojednanie o okolnostiam neprimeranej zmluvnej pokuty je potrebné považovať za odporujúce dobrým mravom. O tomto poskytuje z ákon sudcovi právo úsudku.'

rozhodnutie rakúskeho Najvyššieho súdneho dvora z 5. 10. 1971, č. 4Ob56 /71; 5Ob796/81; 5Ob677/82; 9ObA187/93

'O porušenie dobrých mravov v zmysle § 879 ods.1 ABGB sa jedná vtedy, keď je niečo zjavne jednoducho protiprávne, bez toho, aby bol porušený výslovný zákonný zá kaz, teda ak niečo síce nie je protizákonné, ale hrubo protiprávne.'

rozhodnutie rakúskeho Najvyššieho súdneho dvora z 21. 6. 1966, č. 8Ob150/66; 4Ob47/66

'Právny úkon je vtedy odporujúci dobrým mravom, keď je jeho obsah nezlučiteľný so základnými hodnotami právneho poriadku alebo s mravným poriadkom.'

rozhodnutie rakúskeho Najvyššieho súdneho dvora z 10. 11. 1977, č. 7Ob689/77; 7Ob95/98s

'Rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi nemusí vyplývať iba z jeho obsahu, ale tiež z celkové ho charakteru dojednania - v zmysle zhrňujúceho zohľadnenia obsahu, pohnútky a účelu, pričom sú dôležité predovšetkým všetky okolnosti, za ktorých bol právny úkon uzatvorený.'

rozhodnutie rakúskeho Najvyššieho súdneho dvora z 22. 04. 1975, č. 4Ob10/75; 8Ob236/75

'Smlouva (dohoda, ujednání), jejímž skutečným smyslem je sjednání tzv. propadné zástavy (uspokojení pohledávky zástavního vìøitele t ím, že mu pøipadne zástava do vlastnictví), je v rozporu s účelem zástavního práva tak, jak jej stanoví zákon, a tedy pro rozpor s účelem zákona neplatná podle ustanovení § 39 obč.zák.'

rozhodnutie Najvyššieho súdu ÈR č. 21 Cdo 2535/99

'Úlohou zákazovej normy je záložcu chrániť pred tým, aby sa v dobrej viere, že bude môcť vyrovnať svoj dlh, alebo splniť svoj závä zok, zaviazal k odovzdaniu majetkovej hodnoty, ktorá presiahne pohľadávku veriteľa. Zmluva o prepadnutí veci je totiž svojou povahou podmienený právny úkon, je predsa uzatvorená s podmienkou, že veriteľ neuspokojí , alebo nie včas uspokojí veriteľa. Práve v tejto podmienke spočíva vlastnícke nebezpečenstvo takejto zmluvy a z nej samotnej je treba vyvodzovať zákaz takejto zmluvy.'

rozhodnutie rakúskeho Najvyššieho súdneho dvora z 24. októbra 1995, č. 4Ob584/95; 6Ob183/05p, vydanom k § 1371 ABGB (ktorý obsahuje zákaz prepadnej klauzuly)

'Dohoda o prepadnutí veci v zmysle § 1371 ABGB je pri zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva neprípustná.'

rozhodnutie rakúskeho Najvyššieho súdneho dvora z 27. 1. 1954, č. 3Ob807/53; 3Ob574/51; 1Ob13/73; 4Ob584/95; 3Ob 109/98w; 8Ob125/98k; 6Ob183/05p

'Zákaz stanovený v § 1371 ABGB platí aj vtedy, ak v jednotlivom prípade hodnota zálohu nie je vyššia ako dlh. Dohody uzatvorené v zmysle § 1371 ABGB po vzniku splatnosti sú platné . Zákaz prepadnej klauzuly sa má na príslušné dojednanie s veriteľom, ktorý nie je vecne zabezpečený, aplikovať analogicky, pretože situácia zúčastnených osôb je z hľadiska ich záujmov rovnaká.'

rozhodnutie rakúskeho Najvyššieho súdneho dvora z 24. 10. 1995, č. 4Ob584/95; 6Ob183/05p

'Požadavek na nepøimìøené smluvní úroky současnì naplňuje skutkovou podstatu trestného činu lichvy, a to za pøedpokladu, že jde (má jít) o plnìní, jehož hodnota je k hodnotì vzájemného plnìní v hrubém nepomìru, a že vìøitel pøitom zneužije tísnì, nezkušenosti, rozumové slabosti nebo rozrušení dlužníka (srov.§ 253 trestního zákona).'

rozhodnutie Najvyššieho súdu ÈR č. 21 Cdo 1484/2004-94

(1) Právny úkon, ktorý odporuje dobrým mravom, je neplatný.

(2) Neplatný je predovšetkým právny úkon, ktorým niekto pri využití stavu núdze, neskúsenosti, nedostatoč nej schopnosti úsudku, alebo podstatnej hospodárskej slabosti iného, nechá pre seba, alebo pre tretiu osobu za poskytnutie plnenia prisľúbiť alebo poskytnúť majetkové výhody, ktoré sú v nápadnom nepomere k tak émuto plneniu.'

§ 138 ods. 1 a 2 nemeckého Občianskeho zákonníka

'(1) Zmluva, ktorá odporuje zákonnému zákazu alebo dobrým mravom, je neplatná.

(4) Predovšetkým sú neplatné nasledovné zmluvy, ak niekto využije ľahkomyseľnosť, stav núdze, slabomyseľnosť, neskúsenosť, alebo rozrušenie mysle niekoho iného takým spôsobom, ž e sebe, alebo tretej osobe za poskytnutie plnenia nechá sľúbiť, alebo poskytnúť protiplnenie, ktorého majetková hodnota je vo vzťahu k plneniu v nápadnom nepomere.'

§ 879 ods. 1 a 4 rakúskeho Všeobecného občianskeho zákonníka

'Úžera predpokladá ako objektívny znak hrubé, ľahko rozpoznateľné porušenie ekvivalentnosti, pritom je potrebné postaviť do vzájomného pomeru všetky vzájomné hodnoty plnení.'

rozhodnutie rakúskeho Najvyššieho súdneho dvora z 20. 3. 1985, č. 1Ob532/85

'Úžera robí neplatnou celú zmluvu, nie iba jej zakázanú časť.'

rozhodnutie rakúskeho Najvyššieho súdneho dvora z 4. 2. 1964, č. 4Ob505/64; 7Ob111/65; 1Ob122/73; 8Ob253/99k

'Kto zneužívajúc niečiu tieseň, neskúsenosť alebo rozumovú slabosť alebo niečie rozrušenie, dá sebe alebo inému poskytnúť alebo sľúbiť plnenie, ktoré ho hodnota je k hodnote vzájomného plnenia v hrubom nepomere, alebo kto takú pohľadávku uplatní alebo v úmysle uplatniť ju, na seba prevedie...'

§ 235 Trestného zákona SR

'O lichevní smlouvu podle občanského práva jde v pøípadì, kdy jednající z okolností vìci vìdìl anebo musel vìdìt, že druhá strana je postižena okolnostmi uveden ými shora, a tuto okolnost využil; nevyžaduje se, aby jeho jednání bylo současnì v trestním øízení označeno za trestný čin.'

rozhodnutie Najvyššieho súdu ÈR č. 22 Cdo 1993/2001

'Dohoda, kterou byly pøi penìžité pùjčce sjednány nepøimìøenì vysoké úroky, je neplatná (§ 39 obč.zák. ), a to buď pro rozpor se zákonem (pø edstavuje-li naplnìní skutkové podstaty trestného činu lichvy podle ustanovení § 253 trestního zákona, popøípadì jiného trestného činu) nebo pro rozpor s dobrými mravy (v ostatních pøípadech).'

rozhodnutie Najvyššieho súdu ÈR č. 21 Cdo 1484/2004-94

'Ustanovení § 3 odst. 1 občanského zákoníku (o tom, že výkon práv a povinností vyplývajících z občanskoprávních vztahù nesmí být v rozporu s dobrý mi mravy) patøí k právním normám s relativnì neurčitou (abstraktní) hypotézou, tedy k takovým právním normám, jejichž hypotéza není stanovena pøímo právním pøedpisem a které pøenechávají soudu, aby podle svého uvážení v každém jednotlivém pøípadì vymezil sám hypotézu právní normy ze širokého, pøedem neomezeného okruhu okolností.'

rozhodnutie Najvyššieho súdu ÈR č. 21 Cdo 1484/2004

'Protože sama zastavárenská smlouva je podle jejich názoru neplatná jak pro rozpor s rozsahem a povahou živnostenského oprávnìní žalované, tak pro rozpor s dobrými mravy, nebo ť sjednaný 'zastavárenský poplatek' výraznì pøekračuje úrokovou míru používanou pøi poskytování úvìru bankami, nemùže b ýt platná ani kupní smlouva, která mìla neplatnou zastavárenskou smlouvu jistit.'

rozhodnutie Najvyššieho súdu ÈR č. 21 Cdo 2535/99

'Je-li neplatné ujednání o výši úrokù obsažené ve smlouvì o pùjčce, z povahy právního úkonu a ani z jeho obsahu nevyplývá, že by tuto část nebylo možn é oddìlit od ostatního obsahu smlouvy. Smlouva o pùjčce je však neplatná pouze v ujednání o výši úrokù jen tehdy, jestliže oddìlení této části od ostatního obsahu smlouvy nebrání ani okolnosti, za nichž ke smlouvì došlo.'

rozhodnutie Najvyššieho súdu ÈR č. 21 Cdo 1484/2004

'Skutečnosti uvedené žalovanou ve vyjádøení bylo tøeba posoudit jako obranu žalované, že ve vìci šlo o sjednání tzv. propadné zástavy, což by č inilo smlouvu neplatnou (viz R 23/2005 a judikaturu tam uvedenou), a že šlo o lichevní smlouvu, která je též neplatná. Skutečnosti týkající se manžela žalované i její dcery byly obsahovì ná mitkami rozporu výkonu práva požadovat vyklizení bez zajištìní bytové náhrady s dobrými mravy (§ 3 odst. 1 ObčZ, lze dodat, že vìc bylo tøeba posoudit pøimìøenì i podle R 22/1999 Sbírky soudní ch rozhodnutí a stanovisek). Podmínky vydání rozsudku pro uznání tak v této vìci nebyly splnìny.'

rozhodnutie Najvyššieho súdu ÈR č. 22 Cdo 2646/2005

Autorizáciu advokát potvrdí autorizačnou doložkou. Absencia autorizačnej doložky nerobí zmluvu neplatnou. Bez tejto náležitosti nie je možné prisúdiť účinky autorizácie. Pokiaľ advokát poskytne právnu služ bu pri prevode nehnuteľnosti a nebude zmluvu autorizovať, nedosiahnu sa účinky predpokladané právnou úpravou v článku III.

K odseku 4

Advokát bude povinný oznámiť účastníkovi zmluvy o prevode nehnuteľnosti platobné podmienky, ktoré sú dohodnuté v zmluve. Ide o prevenčné ustanovenie. Aplikačná prax potvrdzuje, že priemerný spotrebiteľ právnej služby nie vždy dobre veciam rozumie a vždy je lep šie škodovým udalostiam predchádzať, ako ich následne riešiť. Od advokáta sa výslovne žiada, aby účastníkov zmluvy oboznámil s platobnými podmienkami. Táto informácia bude najdôležitejšia v pr ípade, ak kúpna cena už bola vyplatená pred podpisom kúpnej zmluvy. Najmä u starších osôb boli v aplikačnej praxi zaznamenané nesprávne predstavy o plnení povinnosti zaplatiť kúpnu cenu. Zákon nemôže byť natoľ ko kazuistický, aby postihol všetky rozmanitosti života a necháva sa na aplikačnú prax, ako sa v konkrétnych situáciách advokát vyporiada s touto zákonnou povinnosťou.

Nepochybne významnou informáciou, ktorú advokát povinne účastní kom zmluvy uvedie, bude aj údaj o poistnom krytí a poisťovni. Advokát bude povinný oznámiť účastníkovi zmluvy o prevode nehnuteľnosti výšku poistného krytia a poisťovňu v ktorej je poistený pre prípad škody v súvislosti s autorizáciou zmluvy o prevode nehnuteľnosti. Tieto informácie môžu byť pre účastníka zmluvy d ôležité pre výber advokáta.

K § 1b

Cieľom navrhovanej právnej ú pravy bude vybavenie prevodu z jedného miesta. Advokát na základe písomného plnomocenstva (procesného) účastníka zariadi nielen vyhotovenie ale aj doručenie podania príslušnej správe katastra. Ustanovenie nie je kazuistické a počíta so vš etkými podaniami na správy katastra. V prípade, ak sa zavedie elektronické podávanie návrhov, kancelária advokáta bude miestom na pružné vybavenie elektronického podania na príslušnú správu katastra.

Legalizácia notárom sa nebude vyžadovať v prípade zmluvy autorizovanej advoká tom. Obdobne, ako u notára, pôjde o prísnu zodpovednosť advokáta. Úkony, ktoré má vykonať advokát na účely zistenia totožnosti účastníkov a ich zástupcov sú len príkladmo vypočítané a budú závisieť od konkrétneho prípadu. Je na advokátovi, aby náležite vyhodnotil otázku, či vykonal dostatočné zisťovanie na spoľahlivý záver o totožnosti osoby. Advokát musí zistiť totožnosť na strane všetkých účastníkov zmluvy a aj v tom spočíva zvýšená bezpečnosť prevodu cestou advokáta. Problém totiž môže nastať aj v prípade, že sa zneužije totožnosť nadobúdateľa, kedy by šlo rovnako o neplatný prá vny úkon. Predkladateľ sleduje čo najširšie eliminovanie zistených nečestných praktík pri prevodoch nehnuteľností. Akonáhle sa vykonáva autorizácia, advokát musí urobiť všetko preto, aby nedoš lo k pochybeniu. Už len samotné vyťažovanie účastníka zmluvy advokátom, bude dôležitou prekážkou pre nečestné úmysly. Príkladmo sa advokátovi navrhuje postup v prípade pochybností a to najmä výzva na predloženie dokladov z evidencie dokladov totožnosti (§ 15 zákona č . 224/2006 Z. z. o občianskych preukazoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 69c odseku 1 zákona č . 171/1993 o Policajnom zbore (každý má právo písomne požiadať Policajný zbor o poskytnutie informácie, aké osobné údaje Policajný zbor spracú va o jeho osobe, pričom Policajný zbor je povinný bezplatne žiadateľovi odpovedať do 30 dní od doručenia písomnej žiadosti.)

Pokiaľ ide o stratené a odcudzené občianske preukazy, v súčasnosti sú informácie o nich verejnosti prístupné na stránke Ministerstva vnú tra Slovenskej republiky: http://www.minv.sk/egovinet/StratenyOdcudzenyDoklad.)

Advokát musí vyčerpať všetky mož nosti na preverenie totožnosti osoby a zrejme nebude vylúčené ani preverovanie totožnosti osoby napr. v mieste jej bydliska, alebo na úrade v mieste bydliska.

Ak advokát neodmietne osvedčenie totožnosti bez ohľadu na to, o ktorého účastníka zmluvy ide a dôjde k zneužitiu totožnosti, nemôže sa zbaviť zodpovednosti. Jedinou výnimkou by bolo, ak poškodený vedel o škodovej udalosti, tzn. že by pripravoval podvodný scenár a advokát by to preukázal. Sledovanému cieľu zodpovedá dikcia 'nemá istotu.' Dikcia 'má pochybnosti' by sledovaný zámer nenaplnila, pretože by advokátovi postačovalo skonštatovať, že nemal pochybnosti a takto jednoducho by sa zbavil zodpovednosti.

Povinnosťou advokáta je zistiť totožnosť nielen prevodcu, ale aj nadobúdateľ a, teda všetkých účastníkov zmluvy. Zodpovedá to predstavám predkladateľa vybudovať u advokáta bezpečnejšie miesto na prevod nehnuteľnosti.

K bodom 2 a 3 (§ 3 ods. 3 a poznámka pod čiarou k odkazu 7)

Navrhované ustanovenie reaguje na zmeny v Trestnom zákone, kedy došlo k zmene skutkových podstát (pôvodne 'obzvlášť závažný úmyselný trestný čin' po novom 'obzvlášť závažný zločin', pôvodne 'trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody' po novom 'trestného činu prijímania úplatku'), ako aj na novú právnu úpravu zákona o registri trestov (v poznámke pod čiarou k odkazu 7 sa zrušený zákon č. 311/1999 Z. z. o registri trestov sa nahrádza platným zákonom č . 330/2007 Z. z. o registri trestov).

K bodu 4 (§ 8 ods. 3)

Navrhované ustanovenie umožň uje Slovenskej advokátskej komore pozastaviť výkon advokácie tomu advokátovi, na ktorého bol podaný návrh na disciplinárne konanie a jeho pôsobenie do rozhodnutia disciplinárneho senátu by poškodzovalo dobré meno advokácie.

K bodu 5 (§ 18 ods. 2)

Definuje sa pojem odborná starostlivosť advokáta pre potreby v ďalších častiach zákona.

K bodu 6 (§ 18 odseky 4 a 5)

Obdobne ako u notára, musí advokát vopred informovať spotrebiteľa právnej služby o cene úkonu právnej služby. Ak si túto povinnosť nesplní a poskytne úkon právnej služby, zanikne mu zo zákona právo na odmenu za tento úkon práv nej služby.

Cieľom je posilniť dôveru v advokátsky stav, pretože odmena za poskytovanie právnej služby sa stane viac predvídateľnou. Prax totiž potvrdzuje, že najmä pri vysokých odmenách spotrebiteľ právnej služby negatívne znáša oznam o celkovej konečnej odmene advokáta. Navrhované ustanovenie zapadá do celkového kontextu právnej úpravy určenej na ochranu spotrebiteľa.

Navrhovaná právna úprava rieši aj situáciu, ak advokát poruší svoju povinnosť vyplývajúcu z § 18 ods. 2. Nedajú sa kazuisticky vypočítať konkrétne porušenia uvedenej povinnosti a necháva sa na aplikačnú prax, aby sa cez rozhodnutia súdov s uvedenou právnou úpravou vyporiadala.

K bodu 7 (§ 24 ods. 6)

Navrhované ustanovenie rieši dôsledky nekvalitnej právnej služby, ak bola na základe súdneho rozhodnutia poskytnutá bez odbornej starostlivosti. Pôjde najmä o rozhodnutia súdov so zdôraznením neúčelnosti právnej ochrany podľa § 142 ods. 1 OSP.

Je prirodzené, že za nekvalitu nepatrí odmena. Je neprirodzené za nekvalitu uplatňovať odmenu.

Predpokladom je právoplatné rozhodnutie súdu o nekvalitnej právnej službe, čím sa minimalizujú pochybnosti o aplikácii navrhovaného ustanovenia.

Napr. v jednom prípade súd priznal úspešnému žalovanému náhradu trov za zastupovanie len v rozsahu ¼ za neodborný postup advok áta. Predstavovalo to niekoľko desaťtisíc korún, ale advokát uplatňoval niekoľko stotisíc korún. Je neprirodzené, ak súdy právoplatne rozhodnú o znížení náhrady trov pre neodborný postup advokáta , aby tento napriek tomu mal právo na plnú odmenu (napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove z 10. 12. 2008 č. 3Co 67/2008). Navrhované ustanovenie bude dopadať aj na prípady, ak súd náhradu trov nepriznal z dôvodu, že trovy neboli vyšpecifikované. Rozhodovanie o trovách je založené na návrhu a š pecifikácií. Ak klient doplatí na to, že advokát opomenul špecifikovať trovy konania, je spravodlivé, aby nemohol advokát žiadať od klienta odmenu v rozsahu nepriznania trov konania.

K bodu 8 (§ 25)

Ide o reakciu na osobitnú právnu úpravu odmeňovania advokáta Centrom právnej pomoci zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobá m v materiálnej núdzi.

K bodu 9 (§ 26 ods. 4)

Navrhované ustanovenie súvisí s navrhovanou zodpovednosťou advokáta pri autorizácii (§ 1a).

K bodu 10 (§ 71 ods. 2 písm. k))

Navrhované doplnenie § 71 ods. 2 písmenom k) umožňuje Slovenskej advokátskej komore vydávať záväzné potvrdenie o forme výkonu advokácie podľa § 12 tohto zá kona a o skutočnosti či advokát je samostatne zárobkovo činnou osobou podľa osobitného predpisu napríklad na účely poistenia podľa zákona o sociálnom postení.

K bodu 11 (§ 82a)

Intertemporálne ustanovenie sa vyrovnáva s režimom pôsobenia novej a skorš ej právnej úpravy, pričom na zmluvy o prevode nehnuteľností spísané advokátom do 31. augusta 2009 sa použije skoršia právna úprava.

K bodu 12 (§ 87 ods. 2)

Platná právna úprava nepamätá na ustanovovanie advokátov súdom podľ a § 30 Občianskeho súdneho poriadku. Predkladateľ preto zosúlaďuje tento nedostatok v právnej úprave.

K bodu 13 (Príloha č. 3)

Príloha obsahuje vzor doložky o autorizácii zmluvy.

K článku III (Katastrálny zákon)

K bodu 1 (§ 1 ods. 1)

Precizuje sa evidovanie vecného bremena ako vecného práva k nehnuteľ nosti v katastri. V súlade s Občianskym zákonníkom práva zodpovedajúce vecnému bremenu a povinnosti z vecného bremena sú obsahom samotného vecného bremena. Nie je to potrebné osobitne uvá dzať.

K bodu 2 (§ 7 písm. b))

Údaje o pozemkoch v katastrálnom operáte sa členia na údaje o parcelách registra ' C', ktoré sú evidované na katastrálnej mape a v teréne sú hranice vymedzené a na údaje o parcelách registra 'E' evidovaných na mape určeného operátu, ktoré sú v katastrálnej mape zl účené do väčších celkov alebo rozdelené do viacerých parciel a ich hranice v teréne nie sú znateľné.

K bodu 3 (§ 8 ods. 1)

Katastrálny operát bude možné viesť elektronicky, čo znamená, ž e napr. v zbierke listín uložené zmluvy, verejné listiny a iné listiny, na základe ktorých bol zápis v katastri vykonaný, budú vedené v analógovej alebo elektronickej podobe a to podľa formy doručenia. Elektroniz ácia sa dotýka aj celého konania rezortu.

K bodu 4 (§ 8 ods. 1 písm. b))

Nehnuteľnosti a práva k nehnuteľnostiam sa evidujú v súbore popisných informáci í katastrálneho operátu na liste vlastníctva. V uvedenom ustanovení sa označujú údaje vpísané na liste vlastníctva. Formou listu vlastníctva sa poskytujú informácie z katastra nehnuteľností. List vlastní ctva je verejná listina, ktorá preukazuje vlastnícke a iné vecné práva k nehnuteľnostiam.

K bodu 5 (§ 8 ods. 1 písm. f))

Uvedené sa navrhuje v súvislosti s vypustením osobitnej evidencie prá v k nehnuteľnostiam pri prevode alebo prechode pozemkov pod líniové stavby alebo iné verejnoprospešné stavby alebo zriadenie záhradkových osád.

K bodu 6 (§ 12 písm. b))

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s kompetenciami miestnych orgánov štá tnej správy na úseku katastra. Novelou katastrálneho zákona zákonom č. 255/2001 Z. z. sa bodom 53 paušálne v celom predpise slová 'katastrálny úrad' nahradili slovami 'správa katastra'. Ná sledne bolo zistené, že v uvedených ustanoveniach to nie je správne, Úrad neriadi správy katastra, ale katastrálne úrady. Bolo potrebné napraviť tento nesúlad.

K bodu 7 (§ 12 písm. c))

Viď odôvodnenie k bodu 6.

K bodu 8 (§ 13 ods. 2)

Ustanovenie inštitútu katastrálnej inšpekcie má za úlohu zabezpečiť štá tny dozor a kontrolu štátu nad úrovňou spracovania katastra nehnuteľností. Katastrálnu inšpekciu, ktorá je súčasťou Úradu geodé zie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, vykonávajú katastrálni inšpektori, ktorým zákon ustanovuje práva a povinnosti pri výkone inšpekcie. Katastrálna inšpekcia vykonáva kontrolu na miestnych orgánoch štátnej správy na úseku katastra ako aj u fyzických a pr ávnických osôb, ktoré vykonávajú geodetické a kartografické činnosti, ktoré sa preberajú do katastra nehnuteľností.

K bodu 9 (§ 14)

Viď odôvodnenie k bodu 8.

K bodu 10 (§ 16a ods. 1)

Kompetencie katastrálneho úradu sú doplnené o kompetenciu vyplývajúcu zo zákona o štátnej službe v štátnozamestnaneckých pomeroch a pomeroch vo verejnom záujme.

K bodu 11 (§§ 22 ods. 3 a 4)

Bolo potrebné upraviť miestnu príslušnosť orgánov štátnej sprá vy katastra, ak sa návrh na vklad týka 2 alebo viacerých správ katastra. Ak je na konanie o povolení vkladu príslušných viac správ katastra, tá správa katastra, ktorá koná, upovedomí o začatí konania dotknut é správy katastra s tým, aby bola na dotknutom liste vlastníctva vyznačená plomba o zmene práva a po rozhodnutí o povolení vkladu zašle dotknutým správam katastra zmluvu s vyznačením povolenia vkladu. V tomto pr ípade je potrebné zaslať s návrhom na vklad toľko vyhotovení zmluvy, koľko je dotknutých správa katastra plus 2 vyhotovenia pre konajúcu správu katastra.

Katastrálne konanie bude možné vykonať aj v elektronickej forme, preto je potrebné doplniť o uvedené ustanovenie § 22.

K bodu 12 (§ 23)

Ustanovujú sa základné zásady platné v elektronickej forme konania.

K bodu 13 (§ 26 ods. 1)

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s kompetenciami miestnych orgánov štá tnej správy na úseku katastra. Odôvodnenie rovnaké ako k bodom 6 a 7.

K bodu 14 (§ 27)

Zákon ustanovuje povinnosť orgánom štátnej správy na úseku katastra (Úrad geod ézie, kartografie a katastra SR, katastrálny úrad, správa katastra) oznamovať zistené porušenie zákonnosti pri výkone štátnej správy na úseku katastra príslušným orgánom štátu s cieľom zabezpe čiť nápravu protiprávneho stavu. K takémuto porušeniu dochádza najmä pri vyhotovení verejných listín alebo iných listín predložených na zápis záznamom. Nie je v kompetencii správneho orgá nu posúdiť správnosť listiny, môže len signalizovať porušenie zákona.

K bodu 15 (§ 30 ods. 3 až 6)

Ako prvý krok elektronizácie je zavedenie oznámenia v elektronickej podobe tlačiva, ktorý bude obsahovať údaje o zmene práv k nehnuteľnostiam na základe predmetného právneho úkonu, podstatne urýchli operáciu prijatia ná vrhu na vklad a zápisu vkladu práva do listu vlastníctva. Zároveň eliminuje možnú chybovosť pri zápise údajov do listu vlastníctva a podstatne ur ýchli aj oznámenie o zápise.

Z dôvodu zjednodušenia podania návrhu na vklad a jeho príloh, s perspektívou na možnosť elektronického podania návrhu na vklad sa upravujú náležitosti návrhu na vklad. Prílohou návrhu na vklad musí byť v ždy zmluva (dohoda, vyhlásenie vkladateľa o vložení nehnuteľností do majetku právnickej osoby). Redukuje sa počet vyhotovení zmluvy na dve vyhotovenia z h ľadiska archivácie listín a zmeny oznamovania povoleného vkladu. Ïalšie prílohy sa predkladajú podľa typu právneho úkonu a podľa prípadného zastupovania účastníkov konania na základe plnej moci. Vlastn ícke právo možno preukázať aj inou verejnou listinou ako je list vlastníctva a to napr. výpisom z pozemkovej knihy, dedičským rozhodnutím, výmerom o prídele pôdy, rozhodnutím súdu a pod. Ak je vlastnícke pr ávo preukázané výpisom z pozemkovej knihy, prikladá sa i identifikácia parciel. Správny orgán v tomto prípade najskôr zapíše vlastnícke prá vo vyplývajúce z predloženej verejnej listiny a následne rozhodne o vklade práva do katastra. Geometrický plán je prílohou k návrhu na vklad najmä v prípade ak ide o reálne rozdelenie pozemku alebo zlúč enie pozemku alebo zriadenie vecného bremena práva prechodu cez pozemok. Ak je účastník konania zastúpený na základe dohody o plnej moci, vyžaduje sa úradne osvedčený podpis splnomocniteľa na plnej moci v prí pade, ak sa na zmluve vyžaduje úradne osvedčený podpis účastníka. Vypúšťa sa povinnosť právnických osôb predkladať výpis z obchodného registra a správa katastra bude overovať existenciu prá vnickej osoby a oprávnenie konať za právnickú osobu z elektronicky dostupného obchodného registra. Prax ukázala, že záväznosť návrhu účastníka konania o vklade práva je v správnom konaní zv äzujúca.

K bodu 16 (§ 31)

Navrhovaná právna úprava počíta s ambíciou Úradu geodé zie, kartografie a katastra SR vybudovať katastrálne úrady na princípe tribunálu a preto sa nijako nedotýka autoritatívneho zásahu katastrálneho úradu vo vzťahu k vadnej zmluve zo všetkých pohľadov, vrátane poh ľadu boni mores. Určitým odbremenením bude stav, keď zmluva bude spísaná vo forme notárskej zápisnice, alebo autorizovaná advokátom. V týchto prípadoch bude notár/advokát zodpovedný za posudzovanie civilistických prvkov súkromnoprávnej povahy. To aj umožní správam katastra rýchlejšie vybavenie vkladu, z ktorého dôvodu je aj možné spravodlivo žiadať v uvedených prípadoch kratš iu lehotu na povolenie vkladu (viď navrhovaný § 32 ods. 2). Aj v prípade notárskej zápisnice alebo autorizácie advokátom bude vždy potrebný vklad vlastníckeho práva, ktorý povolí správa katastra. Zároveň sa reaguje na najväčšie nečestnosti pri prevodoch nehnuteľností spôsobované podvodmi pri plnomocenstvách na uzavretie zmluvy (tzv. hmotnoprávne plnomocenstvo, resp. zastupovanie). Výhodou bude že aj zamestnanec sprá vy katastra si bude môcť na internete overiť existenciu plnej moci a nebude možné po jeho vyhotovení dodatočne meniť jeho obsah.

Uvedená sprísnená forma sa nijako nedotýka zastupovania vo vkladovom konaní (tzv. procesné plnomocenstvo) a v týchto prípadoch nebude povinná forma notárskej zápisnice. Rovnako treba odlišovať od zastupovania na z áklade plnomocenstva konanie za právnické osoby. Ak totiž oprávnené osoby vystupujú za právnické osoby, nejde o zastupovanie na základe plnomocenstva a nie je potrebná forma notárskej zápisnice. Napr. štatutá rny orgán nebude potrebovať notársku zápisnicu na to, aby mohol uzavrieť zmluvu za právnickú osobu.

Vzhľadom na možné riziká s vážnym dopadom na účastníkov zmluvy nie je možné , aby bez toho, aby niekto posudzoval platnosť zmluvy z hľadiska hmotného súkromného práva, boli vystavené osoby úplnej liberalizácii pri tak závažných veciach, ako sú prevody nehnuteľností, prí padne prevody iných vecných práv. Spravidla ide o vysokú hodnotu predmetu prevodu (rodinné domy, byty, pozemky) a zasahuje sa až do Ústavou garantovaných práv (právo na obydlie). Štát preto nemôže nechať napospas najmä slabšie osoby rôznym nečestným praktikám a vypustiť posudzovanie platnosti zmluvy. Ale aj pri bežných právnych vzťahoch, pri ktorých absentujú podvodné úmysly, nie je možné vylúči ť neplatnosť zmluvy. A vždy je výhodnejšie prevenčné posudzovanie platnosti zmluvy, ako ex post v súdnom sporovom konaní. Predkladateľ má záujem udržať posudzovanie platnosti zmluvy z hľadiska jeho budú cich ambícií dosiahnuť raz verejný register s materiálnou publicitou, t.j. aby bol register plne dôveryhodný. V súčasnosti tomu tak nie je. V tomto smere je vhodnejšia úprava katastra s prvkami tribunálu, než opustenie posudzovania platnosti zmluvy.

Jediným východiskom z uvedenej situácie a ktoré zároveň môže byť aj určitým odbremenením správ katastra sú poistení právnici registrovaní v komorovom systéme a ktorým prirodzene prin áleží posudzovať súkromnoprávne inštitúty (zmluva, omyl, tieseň, dobré mravy, interpretačné pravidlo, odstúpenie od zmluvy, absolútna a relatívna neplatnosť, laesio enormis de lege ferenda).

Tým, že správy katastra by neposudzovali platnosť zmlúv spísaných či už notárom alebo advokátom, vzniká opodstatnená požiadavka na skoršie povolenie vkladu, keďže sa orgán štátnej správy sú stredí len na súladnosť s katastrálny operátom. V spoločnosti takto môže vzniknúť v prípade potreby aj priestor na skoršie povolenie vkladu so zárukou vyššej bezpečnosti a zároveň aj čiastoč ne odbremenenie preťažených správ katastra.

Nový procesnoprávny mechanizmus zavedený novelou Občianskeho súdneho poriadku (vykonanou zákonom 384/2008 Z. z.) bude v prípade sporu o neplatnosť zmluvy garantovať jednoduchšie procesnoprávne postavenie osôb dotknut ých neplatnosťou zmluvy (do pozornosti § 44a - poznámka spornosti, § 159a - záväznosť rozsudku pre osoby, ktoré uzavreli zmluvy po zavedení poznámky spornosti). Prechádzajúca právna úprava nútila dotknutú osobu najprv dosiahnuť predbežným opatrením súdu, aby sa zastavili prevody a naturálna reštitúcia sa značne komplikovala.

Predkladateľ dáva do pozornosti pre porovnanie staré procesné právo platné do 1. 1. 1951:

Nariadenie Ministerstva spravodlivosti z 12. decembra 1855, č. 222/1855 r. z. (ríšsky zákonník).

XIV.

Výmazné žaloby a poznámky sporu

1. Kvôli neplatnosti vkladu od počiatku

a)v civilnom konaní

§ 148

Ak chce účastník opierať platnosť vkladu, ktorým bol ukrátený na svojich právach a tý m požadovať znovu navrátenie do pôvodného knižného stavu, môže žiadať o výmaz vkladu žalobou, ktorú treba podať príslušnému pozemkovo-knižnému súdu, pokiaľ taká žaloba nie je vylú čená v § 443 CPO (Civil prozess Ordnung-OSP).

Žalobca môže požadovať poznámku sporu buď súčasne so žalobou, alebo neskôr, av šak vždy osobitným návrhom.

Táto poznámka sporu má za následok, že rozsudok vynesený o žalobe má svoju plnú účinnosť aj voči tým osobám, ktoré nadobudli knihové práva až po poznamenaní sporu.

Elektronizáciou vkladového konania sa vytvorí priestor aj na povolenie vkladu doslova obratom za splnenia ďal ších zákonných bezpečnostných podmienok.

Predkladateľ už teraz dáva do pozornosti v rámci svojich ambícií dosiahnuť raz materiálnu publicitu katastra niektoré potrebné zmeny:

1. zamestnanec správy katastra s odborn ým vzdelaním,

2. primeraná miera nezávislosti rozhodovania na základe zá kona a vlastného presvedčenia (v súlade s článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd),

3. posudzovanie platnosti zmluvy podľa predložených listín,

4. doručovanie rozhodnutia ešte pred povolením vkladu s možnosťou odvolania sa na súd (odkladný účinok by odvolanie neobsahovalo, čo by umožňovalo ďalšie prevody, ale každý by musel brať zreteľ na poznámku, že ešte predchádzajúci prevod nie je prá voplatne vybavený, čo by na účely dobromyseľnosti, so zreteľom na všetky okolnosti, bolo dôležité),

5. zákonné podmienky, pri splnení ktorých by sa nadobúdateľ stal vlastníkom nehnuteľnosti aj od nevlastníka (predovšetkým dobromyseľnosť so zreteľ om na všetky okolnosti, držba, prípadne zákonná lehota, atď.).

Uvedená ambícia si však vyžiada zásahy aj do civilného kódexu a vhodné je ju pripraviť súčasne s prípravou prvého slovenského Občianskeho zákonníka. Predkladateľ intenzívne monitoruje vkladové systémy v iných štátoch a históriu intabulačného systému.

Pokiaľ ide o odbremenenie správ katastra z hľadiska civilistických prvkov, predkladateľ dáva do pozornosti napr. pripravovaný Občanský zákoník v Èeskej republike v ktorom sa obdobne uvažuje s tým, ž e po notárovi a advokátovi sa bude prezumovať správnosť predložených dokladov (Občanský zákoník de lege ferenda). Investícia do kvality rozhodovania o povolení vkladu nezávislý m zamestnancom katastra, pokiaľ zmluvu nespíše notár/advokát, z hľadiska budúcich ambícií, bude nevyhnutná. Sprá va katastra napr. povolila vklad k darovacej zmluve, ale k vecnému bremenu, ktorému zodpovedalo právo darcu užívať darovanú nehnuteľnosť až do smrti, vklad zamietla. Darca tak nemá ani dom, ani právo ho užíva ť. Zostáva mu len súdiť sa. Život však prináša rôzne zložitejšie občianskoprávne konštrukcie, ohľadne ktorých je už dosť dobrá judikatúra.

Snáď najviac nečestností bolo spôsobených falšovaním plnomocenstva a to osvedčení listiny zamestnanec správy katastra nemá takmer žiadnu šancu posúdiť, či ide o podvod. Navrhuje sa preto sprísnenie formy pre plnomocenstvo pri zastupovaní účastníka zmluvy pri jej uzatváraní. Netýka sa to teda procesného plnomocenstva vo vkladovom konaní.

Vzhľadom na elektronizáciu sa prechádza na jednotný postup pri povolení vkladu v analógovej aj elektronickej forme a to osobitný druh rozhodnutia, ktorého rovnopis sa bude doručovať účastníkom vkladového konania.

Proti rozhodnutiu, ktorým sa vklad povoľuje, nemožno podať riadny opravný prostriedok podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a nie je prípustná ani obnova konania a preskúmanie odvolania mimo odvolacieho konania podľa sprá vneho poriadku. Rozhodnutie možno preskúmať súdom alebo podať protest prokurátora podľa zákona o prokuratúre. Akoná hle rozhodnutie o povolení vkladu nadobudne právoplatnosť, je neprípustné, aby správny orgán rozhodoval o vlastníctve. Zákonodarca výslovne zveril orgánu štátnej správy rozhodovanie o povolení vkladu práva, avšak vyslovene neupravil oprávnenie orgánu štátnej správy zrušiť rozhodnutie o povolení vkladu. Autoritatívne rozhodnúť o zániku vlastníckeho prá va prináleží len nezávislému súdu.

Ak správa katastra návrh na vklad zamietne, účastníci konania môžu podať odvolanie v lehote do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia prostrední ctvom správy katastra, ktorá môže použiť inštitút autoremedúry podľa správneho poriadku. Inak o odvolaní rozhodne krajský súd, čím je zabezpečená zákonnosť rozhodovania správneho orgánu. Do nadobudnutia účinnosti poslednej novely katastrálneho zákona 30 dňová lehota na podanie odvolania nebola uvedená v katastrálnom zákone ale v Občianskom súdnom poriadku. Z dôvodu prehľ adnosti bola lehota zakotvená priamo do katastrálneho zákona.

K bodu 17 (§ 31a písm. f))

Navrhuje sa ďalší dôvod prerušenia konania o vklade práva v súvislosti s trestným stíhaním a potrebou zaistenia majetku obvineného.

K bodu 18 (§ 31b)

Nakoľko sa v návrhu zákona špecifikovala miestna príslušnosť sprá vy katastra pre konanie v prípade, ak je príslušných viac správ katastra, bolo potrebné doplniť dôvod zastavenia konania z tohto titulu.

K bodu 19 (§ 32 ods. 2)

Ustanovenie súvisí s § 31 ods. 2. Tým, že správa katastra nebude posudzovať po not árovi/advokátovi civilistické prvky právneho úkonu, je odôvodnená požiadavka aby na rozdiel od iných vecí bol vklad povolený v kratšej lehote. Za primeranú je možno považovať 20-dňovú lehotu. Nejde o žiadne porušenie práv iných osôb, pretože notár/advokát neprevádza ani nenadobúda pre seba, ale je prostriedkom na bezpečnejší prevod práva s prísne stanovenou zodpovednosťou a teda ponú ka niečo, čo osobám, ktoré sa rozhodli spísať zmluvu mimo notára/advokáta, nie je ponúknuté.

K bodu 20 (§ 33 ods. 3)

V záujme dôsledného zachovávania zákonnosti pri rozhodovaní vzniku, zmene alebo zániku vlastníckych a iných vecný ch práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností zamestnanci, ktorí rozhodujú o návrhu na vklad musia mať osobitnú odbornú spôsobilosť. Podmienkou na získanie osobitnej odbornej spôsobilosti je vysokoškolsk é vzdelanie spravidla právnického smeru alebo vysokoškolské vzdelanie v odbore geodézie a kartografie a preukázanie teoretických vedomostí a praktických skúseností a znalostí všeobecne závä zných právnych predpisov z oblasti katastra nehnuteľností a predpisov súvisiacich s katastrom nehnuteľností na zabezpečenie kvality rozhodovania, nako ľko ide o rozhodovanie v katastrálnom konaní s prvkami justičnej činnosti. Podrobnosti o vydávaní a odoberaní oprávnenia na spôsobilosti rozhodovať o návrhu na vklad boli doteraz ustanovené vo vykoná vacom predpise, novelou sa tieto ustanovenia premietli do zákona.

K bodu 21 (§ 33a)

Viď odôvodnenie k bodu 20.

K bodu 22 (§ 35 ods. 3)

Ustanovuje sa možnosť zaslať oznámenie elektronicky o zamýšľanom zápise zá znamom do katastra. Oznámenie podstatne urýchli operáciu zápisu verejnej listiny a inej listiny do listu vlastníctva a zároveň urýchli aj oznámenie o zá pise.

K bodu 23 (§ 36a)

Pokiaľ verejná listina alebo iná listina predložená na zápis záznamom nevychá dza z údajov katastra v záujme zachovania materiálnej publicity katastra a ochrany zapísaného vlastníka sa záznam nevykoná a listina sa vrá ti predkladateľovi.

K bodu 24 (§ 37)

V súvislosti so zmenou systemizácie zákona sa oznamovacia povinnosť o povolení vkladu pr áva a o zápise záznamom upravuje v osobitných ustanoveniach.

K bodu 25 (§ 42 ods. 2 písm. c))

Uvedené ustanovenia o náležitostiach verejných listín a iných listín sa precizujú tak, že sa dopĺňajú o označenie bytov a nebytových priestorov, ak sú predmetom právneho úkonu. Zároveň sa vypúšťa povinnosť označiť v zmluve alebo verejnej listine výmeru a výmeru pripadajúcu na spoluvlastnícky podiel k pozemku. Požiadavka označenia výmery spoluvlastníckeho podielu k celku sa v praxi stala obsolentnou, účastní ci resp. vyhotovitelia listín boli nútení komplikovaným spôsobom prepočítavať aj drobné podiely (napr. urbárske podiely) a správny orgán pri zápise musel tento údaj prepočítať, napriek tomu, že tento údaj nie je zapísaný na liste vlastníctva, čo zápis spomalilo.

K bodu 26 (§ 42 ods. 3)

Predkladateľ má za cieľ dosiahnuť komplexnú ochranu účastníkov prevodu v prípade notárskej zápisnice alebo autorizácie advokátom a prax potvrdzuje, že podvody nesú visia len so zneužívaním osoby prevodcu ale aj osoby nadobúdateľa. Notári a advokáti budú musieť zisťovať totožnos ť všetkých účastníkov zmluvy a nielen prevodcu. Autorizácia advokátom v sebe zahàňa súčasne aj zisťovania pravosti podpisu účastníkov zmluvy (porovnaj tiež českú právnu úpravu, podľa ktorej sa osoby uzatvárajúce zmlúv pred advokátom už nemusia pres úvať pred notára za účelom legalizácie podpisu).

K bodu 27 (§ 42 ods. 5 a 6)

Upravuje sa spôsob opravy formálnych chýb v listinách.

K bodu 28 (§ 44 ods. 1)

Precizujú sa podmienky zrušenia plomby vyznačenej na liste vlastní ctva alebo v pozemkovoknižnej vložke.

K bodu 29 (§ 45)

Vypúšťa sa doterajšia osobitná evidencia verejných alebo iných listín, ktoré p otvrdzujú alebo osvedčujú práva k časti pozemku vytvoreného geometrickým plánom, na ktorom je postavená líniová alebo iná verejnoprospešná stavba. Režim osobitnej evidencie sa stal nadbytočným, pretož e doterajšia úprava pripúšťala evidovanie i dielov parciel. Podľa navrhovanej právnej úpravy musí každý diel vytvárať pozemok so samostatným parcelným číslom.

K bodu 30 (§ 46 ods. 4)

K bodom 30 až 34.

V týchto ustanoveniach sa precizujú podmienky zápisu práv k novej stavbe a výmazu stavby z katastra nehnuteľností.

Jednou zo základných zásad spravovania katastra nehnuteľností je súlad právneho stavu a skutočného stavu. Pri spravovaní katastra nehnuteľností správa katastra prešetruje zmeny údajov katastra týkajú ce sa nehnuteľností alebo vlastníckych práv k nehnuteľnostiam. Toto konanie sa vykonávalo v spolupráci s obcami, čo sa v praxi ukázalo ako neoperatívne.

K bodu 31 (§ 46 ods. 7)

Viď odôvodnenie k bodu 30.

K bodu 32 (§ 46 ods. 9)

Viď odôvodnenie k bodu 30.

K bodu 33 (§ 47)

Viď odôvodnenie k bodu 30.

K bodu 34 (§ 57 ods. 1)

Viď odôvodnenie k bodu 30.

K bodu 35 (§ 58)

Zmena hranice katastrálneho územia bola doteraz upravená len vo vykonávacom predpise, vzhľ adom na to, že ide o druh katastrálneho konania, na ktorý sa síce nevzťahuje zákon o správnom konaní bolo potrebné upraviť toto konanie priamo v zákone.

K bodu 36 (§ 63 a 64)

Konanie o námietkach a vyhlásenie platnosti katastrálneho operátu predstavujú závere čné etapy obnovy katastrálneho operátu novým mapovaním Tieto činnosti vykonáva správa katastra v katastrálnom konaní, na ktoré sa vzťahuje správny poriadok s osobitnou úpravou postupu pri podávaní ná mietok.

Platnosť katastrálneho operátu novým mapovaním sa vyhlasuje aj v Spravodajcovi Ú radu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky.

K bodu 37 (§ 67a ods. 1, 2 a 6)

Podľa navrhovanej úpravy sa revízia údajov katastra vyníma z kompetencie organizá cie zriadenej úradom, ktorým bol Katastrálny ústav v Žiline a zveruje sa do kompetencie správy katastra.

K bodu 38 (§ 67b)

K bodom 38 až 41.

Obnova katastrálneho operátu je katastrálne konanie, ktoré priamo skvalitňuje katastrálny operát a zabezpečuje jeho funkčnosť a tým aj plnenie jeho spoločenských úloh. Kvalita katastrálneho operátu vý razne zaostáva za neustále sa meniacimi novými technológiami a technickými prostriedkami. Obnova katastrálneho operátu skrátenou formou sa z dôvodu prácnosti a nedostatočnej kvality výsledného diela sa javí ako neefektívna. Preto sa navrhuje jej vypustenie. V praxi sa tento spôsob obnovy uplatňoval minimálne.

K bodu 39 (§ 67b ods. 4)

Viď odôvodnenie k bodu 38.

K bodu 40 (§ 67b ods. 5)

Viď odôvodnenie k bodu 38.

K bodu 41 (§ 67d ods. 2)

Viď odôvodnenie k bodu 38.

K bodu 42 (§ 68 ods. 5)

Navrhovaným ustanovením sa rozširuje okruh osôb, ktorí majú právo nahliadať do zbierky listín. Okrem aktuálneho vlastníka má toto právo i každý predchádzajúci vlastník konkrétnej nehnuteľnosti. Do zbierky listí n sa ukladajú zmluvy, verejné a iné listiny, na základe ktorých bolo právo zapísané do katastra nehnuteľností.

K bodu 43 (§ 69)

Doterajšia právna úprava umožňovala poskytovanie ú dajov katastra v dvojakej forme, formou verejných listín alebo formou neverejných listín. Navrhované ustanovenie upravuje vydávanie výpisov alebo kópií zo súboru geodetických informácií alebo zo súboru popisný ch informácií len formou verejnej listiny. Listy vlastníctva, na ktorých je vyznačená plomba o zmene práva k nehnuteľnosti sa nebudú vydávať v ôbec. Ktorákoľvek fyzická alebo právnická osoba môže požiadať Geodetický a kartografický ústav o informáciu z katastra nehnuteľností z celého územia Slovenskej republiky, tieto poskytnuté ú daje majú len informatívny charakter. Informatívny charakter majú aj údaje katastra poskytnuté prostredníctvom internetovej siete. Vzhľadom na elektronizáciu verejnej správy v navrhovanej právnej úprave bude umožnené poskytovať informácie z katastra nehnuteľností.

K bodu 44 (§ 70 ods. 2)

Údaje katastra nehnuteľností sú hodnoverné a záväzné s výnimkou vý mery pozemku. V mapách sa uvádza výmera parciel, ktorá je vypočítaná a neodzrkadľuje presne skutočnú výmeru pozemku aj vzhľadom na nerovinatosť terénu.

K bodu 45 (§ 79i)

Intertemporálne ustanovenie sa vyrovnáva s režimom pôsobenia novej a skorš ej právnej úpravy, pričom na zmluvné vzťahy týkajúce sa prevodov nehnuteľností, ktoré boli uzavreté do 31. augusta 2009, sa použije skoršia právna úprava.

K článku IV (zákon o správnych poplatkoch)

K bodu 1 (§ 4 ods. 2)

Navrhuje sa oslobodenie od platenia správnych poplatkov za poskytovanie informácií z katastra i pre orgány prokuratúry.

K bodom 2 až 4 (položka 10, 11, 49a)

V nadväznosti na novú ú pravu katastrálneho zákona v časti poskytovania informácií z katastrálneho operátu je potrebné upraviť aj správne poplatky za poskytované informá cie. Zároveň bolo potrebné ustanoviť oslobodenie od platenia správnych poplatkov pre organizácie zriadené Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií SR pre usporiadanie vlastníckych práv k pozemkom pod pozemnými komunikáciami - diaľnicami a rýchlostnými komunikáciami a cestami I. triedy. Vzhľadom na veľký rozsah zaberaných pozemkov u týchto líniový ch stavieb by sa zvýšili výdavky zo štátneho rozpočtu pri realizácii usporiadania vlastníckych práv k týmto pozemkom. Podľa vykonanej analýzy pri majetkovoprávnom vyporiadaní pozemkov pod diaľnicu D1 a pod rýchlostnú komunikáciu R1 je dotknutých približne 17.155 vlastníkov pozemkov a ide približne o 13.034 pozemkov čo vyžaduje značný nápor na úlohy výkonu štátnej správy katastra a tiež predstavuje zvýšené finančné náklady na verejné financie.

Rozvoj elektronickej komunikácie verejnej správy s občanmi aj v oblasti katastra je potrebné podnietiť poplatkovými úľavami. Obdobnú úpravu obsahuje i zákon o súdnych poplatkoch.

Ministerstvo pôdohospodárstva SR vykonáva tieto úkony podľa zákona č. 144/1998 Z. z. o skladiskovom záložnom liste, tovarovom záložnom liste a doplnení niektorých ďalších zákonov a ich úprava v zá kone o správnych poplatkoch absentovala.

K článku V (splnomocňovacie ustanovenie)

Vzhľadom na predkladanú siedmu novelu katastrálneho zákona odporúč a sa vydanie úplného znenia katastrálneho zákona v Zbierke zákonov.

K článku VI (účinnos ť)

Navrhuje sa účinnosť právneho predpisu.

Bratislava, 25. marec 2009

Robert Fico

predseda vlády

Slovenskej republiky

Štefan Harabin

podpredseda vlády

a minister spravodlivosti

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu