Trestný poriadok 301/2005 účinný od 01.10.2023

Platnosť od: 02.07.2005
Účinnosť od: 01.10.2023
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Všeobecné súdnictvo, Trestné právo procesné, Trestné právo, Prokuratúra, Trestné právo hmotné, Znalci, tlmočníci, prekladatelia, Trestné konanie, Notárstvo, Pomocné vedy, Advokácia, Verejný ochranca práv, Exekútori, rozhodcovia, mediátori, Trestné činy, Polícia, Zbor väzenskej a justičnej stráže

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST56JUD731>999DS56EUPP14ČL370

Trestný poriadok 301/2005 účinný od 01.10.2023
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 301/2005 s účinnosťou od 01.10.2023 na základe 192/2023

Legislatívny proces k zákonu 192/2023

Vládny návrh zákona o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 192/2023, dátum vydania: 01.06.2023

A.Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“).

Z Rámcového plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na VIII. volebné obdobie vyplynula v priebehu III. štvrťroku 2021 pre rezorty Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky a Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky legislatívna úloha a to pripraviť nový Zákon o registri trestov, z dôvodu transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/884 zo 17. apríla 2019, ktorou sa mení rámcové rozhodnutie Rady 2009/315/SVV, pokiaľ ide o výmenu informácií o štátnych príslušníkoch tretích krajín a pokiaľ ide o Európsky informačný systém registrov trestov (ECRIS), a ktorou sa nahrádza rozhodnutie Rady 2009/316/SVV (ďalej len „smernica“).

Dňa 17. apríla 2019 nadobudlo účinnosť nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/816, ktorým sa zriaďuje centralizovaný systém na identifikáciu členských štátov, ktoré majú informácie o odsúdeniach štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti (ECRIS-TCN), s cieľom doplniť Európsky informačný systém registrov trestov, a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2018/1726 (ďalej len „nariadenie“). Toto nariadenie upravuje spracúvanie informácií o totožnosti štátnych príslušníkov tretích krajín ako aj občanov Európskej únie, ktorí zároveň štátnymi príslušníkmi tretej krajiny, ktorí boli odsúdení v členských štátoch, s cieľom identifikovať členské štáty, v ktorých boli odsúdenia vynesené. Nariadením sa ďalej zriaďuje systém na identifikáciu členských štátov, ktoré majú informácie o predchádzajúcich odsúdeniach štátnych príslušníkov tretích krajín a stanovujú sa podmienky využívania systému ECRIS-TCN ústrednými orgánmi členských štátov na získanie informácií o takýchto predchádzajúcich odsúdeniach prostredníctvom systému ECRIS zriadeného rozhodnutím Rady 2009/316/SVV zo 6. apríla 2009 o zriadení Európskeho informačného systému registrov trestov (ECRIS) podľa článku 11 rámcového rozhodnutia 2009/315/SVV, ako aj podmienky využívania systému ECRIS-TCN Eurojustom, Europolom a Európskou prokuratúrou.

V súvislosti s vyššie uvedenou smernicou, nariadením a s poukazom na uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 491 z 2. októbra 2019 k návrhu na určenie gestorských ústredných orgánov štátnej správy a niektorých orgánov verejnej moci zodpovedných za prebratie a aplikáciu smerníc bolo ministrovi spravodlivosti uložené v zmysle bodu B.14. predložiť na rokovanie vlády návrh právneho predpisu, ktorým sa zabezpečí prebratie smernice a zároveň sa v bode C.2. odporučilo generálnemu prokurátorovi spolupracovať s ministrom spravodlivosti pri preberaní smernice.

Primárnym cieľom návrhu zákona je teda implementácia nariadenia a transpozícia smernice. Taktiež sa transponuje rámcové rozhodnutie Rady 2009/315/SVV z 26. februára 2009 o organizácii a obsahu výmeny informácií z registra trestov medzi členskými štátmi v platnom znení a rámcové rozhodnutie Rady 2008/675/SVV z 24. júla 2008 o zohľadňovaní odsúdení v členských štátoch Európskej únie v novom trestnom konaní.

Kľúčovú zmenu predstavuje minimalizácia počtu oprávnených subjektov a účelov pre poskytovanie odpisu registra trestov, predovšetkým s poukazom na nález Ústavného súdu

2

Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 15/06-95, ktorý poukazuje na nedôvodnosť široko nastaveného rozsahu preukazovania miery bezúhonnosti. Súčasne sa v súlade s predchádzajúcou vetou, judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky a zavedenou praxou explicitne stanovuje obsah špecializovaného výpisu z registra trestov, výpisu z registra trestov pre prácu s deťmi a mládežou podľa osobitného predpisu a odpisu registra trestov pre vybrané povolania. Cieľom návrhu zákona je zúžiť okruh subjektov, ktoré v zmysle príslušných právnych predpisov vyžadujú na preukázanie bezúhonnosti údaje z odpisu registra trestov a oboznamujú sa s nimi. Samotné posudzovanie žiadostí v platnej právnej úprave odpisu registra trestov je personálne, časovo a ekonomicky náročné, a problémom sa javí byť aj kvalifikované posúdenie jednotlivých trestných činov vo vzťahu k posudzovanému úseku výkonu verejnej správy. V rámci výkonu verejnej správy sa v jednotlivých oblastiach a úsekoch verejnej správy rozhoduje o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb, pričom zmena právneho postavenia osoby je v mnohých prípadoch viazaná na preukázanie bezúhonnosti. Návrhom zákona sa docieli, že osoba, ktorá nie je v zmysle právnych predpisov upravujúcich konkrétny úsek výkonu verejnej správy bezúhonná, nebude môcť nadobudnúť nové práva a osobe, ktorá požíva určité oprávnenie, po strate bezúhonnosti takéto oprávnenie zanikne.

Nakoľko je nevyhnutné zosúladiť potrebu poskytovania špecializovaných výpisov na iný účel ako trestné konanie, dochádza návrhom zákona k zjednoteniu podmienok bezúhonnosti, a to s poukazom na európsku legislatívu, napr. smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV.

V neposlednom rade návrh zákona upravuje okruh subjektov, ktoré môžu žiadať o odpis registra trestov, zužuje okruh právnych predpisov, v zmysle ktorých sa vyžaduje odpis registra trestov, nakoľko pre účely konkrétneho osobitného predpisu postačuje výpis z registra trestov, výpis z registra trestov pre prácu s deťmi a mládežou podľa osobitného predpisu alebo špecializovaný výpis z registra trestov. Zjednotením výpočtu trestných činov sa zohľadňujú podmienky bezúhonnosti pre vybrané úseky verejnej správy, čo znamená, že určitá skupina trestných činov je pre konkrétny právny vzťah vymedzená dostatočne a presne. Výsledkom je jednoduchší a prehľadnejší postup pri posudzovaní splnenia podmienok bezúhonnosti, a to nielen pre správne orgány, ale aj pre účastníkov správneho alebo obdobného konania.

Detailné odôvodnenie všetkých navrhovaných zmien je uvedené v osobitnej časti dôvodovej správy.

Vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu sa účinnosť návrhu zákona navrhuje od 1. júla 2023. Oddelená účinnosť návrhu zákona v časti vydávania nových typov verejných listín sa navrhuje od 1. januára 2026, z dôvodu predpokladanej dĺžky obstarania nového informačného systému evidencie odsúdených osôb a zosúladenia osobitných predpisov jednotlivých oprávnených orgánov.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

Návrh zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti, pozitívne vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe a

3

pozitívne vplyvy služieb verejnej správy na občana. Návrh zákona nemá sociálne vplyvy, vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie a vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Návrh zákona bol predmetom riadneho medzirezortného pripomienkového konania a rokovania Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky dňa 14. februára 2023. Vláda Slovenskej republiky prerokovala a schválila návrh zákona 22. februára 2023.

4

B.Osobitná časť

K Čl. I

K § 1

Generálna prokuratúra plní úlohy pri získavaní, zhromažďovaní, spracúvaní a výmene údajov, uschovávaní a poskytovaní informácií, vrátane citlivých informácií o osobách právoplatne odsúdených súdmi v trestnom konaní, ako aj o osobách, proti ktorým bolo prokurátormi alebo súdmi právoplatne podmienečne zastavené trestné stíhanie. Súčasťou registra trestov aj informácie o zmieroch schválených v trestnom konaní. Právoplatné podmienečne zastavené trestné stíhanie a schválenie zmieru a zastavenie trestného stíhania prokurátorom prokuratúry Slovenskej republiky alebo súdom Slovenskej republiky síce nemajú povahu odsudzujúceho rozsudku, avšak ich evidencia je potrebná pre orgány činné v trestnom konaní a súdy v prípadnom novom trestnom stíhaní tej istej osoby. Generálna prokuratúra realizuje prostredníctvom registra trestov činnosti na účely trestného konania, civilného procesu, správneho súdneho procesu alebo správneho konania, ochrany a bezpečnosti štátu a osvedčovania bezúhonnosti a spoľahlivosti osoby.

Návrh zákona používa v súvislosti s registrom trestov primárne pojem „informácie“ čo zodpovedá terminológii právne záväzných aktov Európskej únie regulujúcich výmenu informácií o odsúdeniach medzi členskými štátmi. Z hľadiska Európskej dátovej stratégie a súvisiacimi platnými i pripravovanými právne záväznými aktmi EÚ, a tiež v nadväznosti na platné a účinné znenie zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a zákona č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení neskorších predpisov je pod pojem „informácie“ potrebné zahrnúť aj pojem „údaje“, s ktorými pracujú uvedené dokumenty, či právne predpisy regulujúce e-Government. To znamená, že informácia je pojmom, ktorý je na účely návrhu zákona pojmom širším ako pojem údaje a je preto potrebné rozlišovať, ktoré informácie sa môžu subsumovať pod pojem „údaje“ z dôvodu kategorizácie a následného zápisu v evidencii registra trestov štruktúrovaným spôsobom alebo voľným prepisom.

Zmyslom použitia údajov a informácií z evidencie registra trestov je predovšetkým konanie orgánov činných v trestnom konaní a súdov, ako aj ich využitie v systéme opatrení boja proti medzinárodnému organizovanému zločinu, terorizmu, extrémizmu a všeobecne v boji proti zločinnosti. Poskytovanie údajov a informácií sa týka nielen orgánov Slovenskej republiky, ale aj ústredných orgánov iných členských štátov Európskej únie a justičných orgánov iných štátov, ak tak ustanovuje osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná.

Doposiaľ získané informácie o štátnych príslušníkoch tretích krajín neboli v rámci Európskej únie zhromažďované, ako je to pri štátnych príslušníkoch členských štátov, ale uchovávali sa len v tom členskom štáte, v ktorom bolo vynesené odsúdenie. Úplný prehľad o trestnej minulosti štátneho príslušníka tretej krajiny je preto s určitosťou možné získať len v tom prípade, že sa takéto informácie vyžiadajú zo všetkých členských štátov. Za týmto účelom bol vytvorený systém, prostredníctvom ktorého môže ústredný orgán členského štátu rýchlo a efektívne zistiť, ktoré iné členské štáty majú informácie z registra trestov o štátnom príslušníkovi tretej krajiny. Existujúci rámec ECRIS sa následne využije na zaslanie žiadosti o

5

informácie z registra trestov daných členských štátov podľa Rámcového rozhodnutia Rady 2009/315/SVV z 26. februára 2009 o organizácii a obsahu výmeny informácií z registra trestov medzi členskými štátmi.

Cieľ poskytnúť občanom Európskej únie priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti bez vnútorných hraníc, v ktorom je zabezpečený voľný pohyb osôb, si tiež vyžaduje úplné informácie o odsúdeniach občanov Európskej únie, ktorí zároveň aj štátnymi príslušníkmi tretej krajiny. Vzhľadom na možnosť, že tieto osoby sa môžu prezentovať tak, že majú jednu alebo viaceré štátne príslušnosti a že v odsudzujúcom členskom štáte alebo v členskom štáte štátnej príslušnosti sa môžu uchovávať rôzne odsúdenia, bolo potrebné do pôsobnosti nariadenia ECRIS-TCN zaradiť aj občanov Európskej únie, ktorí zároveň štátnymi príslušníkmi tretej krajiny. Vylúčenie takýchto osôb by malo za následok, že informácie uložené v systéme ECRIS-TCN by boli neúplné, čo by ohrozilo spoľahlivosť tohto systému. Keďže však takéto osoby občanmi Európskej únie, podmienky, za ktorých sa údaje o ich odtlačkoch prstov môžu začleniť do systému ECRIS-TCN, by mali byť porovnateľné s podmienkami, za ktorých sa môžu medzi členskými štátmi vymieňať údaje o odtlačkoch prstov občanov Európskej únie prostredníctvom systému ECRIS zriadeného rámcovým rozhodnutím 2009/315/SVV a rozhodnutím 2009/316/SVV. Preto sa musia údaje o odtlačkoch prstov týkajúce sa občanov Európskej únie, ktorí zároveň štátnymi príslušníkmi tretej krajiny, začleniť do systému ECRIS-TCN, ak sa získali v súlade s vnútroštátnym právom počas trestného konania, pričom platí, že členské štáty by mali mať možnosť na takéto začlenenie použiť údaje o odtlačkoch prstov získané na iné účely ako na účely trestného konania, ak je takéto využitie prípustné podľa vnútroštátneho práva.

Informácie z registra trestov sa poskytujú oprávneným orgánom na účely, na ktoré ich oprávňuje osobitný predpis. Oprávnené orgány vrátane odkazov na príslušné osobitné predpisy sú uvedené v § 13, § 21 a § 30.

S ustanovením účelu poskytovania informácií z registra trestov súvisí aj potreba ustanoviť okruh subjektov, ktoré oprávnené informácie žiadať a ktorým ich možno poskytnúť. Osoba, ktorej sa údaje a informácie týkajú, bude oprávnená žiadať o výpis z registra trestov a bude môcť využiť právo nahliadať do elektronickej podoby záznamov registra trestov. Nebude však oprávnená žiadať o vydanie špecializovaného výpisu z registra trestov, odpisu registra trestov pre vybrané povolania a odpisu registra trestov, a to ani v prípade, ak ide o uchádzača o zamestnanie v bezpečnostnej službe alebo technickej službe alebo zamestnanca bezpečnostnej služby alebo technickej služby, alebo uchádzača o vykonanie skúšky odbornej spôsobilosti na účely previerky bezúhonnosti a spoľahlivosti. Výpis z registra trestov budú môcť vyžadovať aj súdy, prokuratúra a orgány verejnej moci pre potreby iného ako trestného konania. Odpis registra trestov sa bude vydávať iba oprávneným orgánom uvedených v § 21 a § 30 návrhu zákona. V prípade, ak tak ustanoví osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, budú údaje a informácie z registra trestov poskytnuté súdom a justičným orgánom iných štátov alebo príslušným ústredným orgánom iných členských štátov Európskej únie.

Evidencia registra trestov sa vedie aj elektronickými prostriedkami v špecializovanom informačnom systéme, ktorého obsahom podľa zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov údaje, osobné údaje a informácie, vrátane citlivých informácií, ktorých spracúvanie je nevyhnutné z dôvodu verejného záujmu na základe § 16 ods. 2 písm. g) v spojitosti s § 17 zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ochrane osobných údajov“), Nariadenia Rady (EÚ)

6

2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry alebo Európskeho dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach z 20.4.1959 (ETS 30), ktorým je Slovenská republika viazaná, ktoré primerané vzhľadom na sledovaný cieľ, rešpektujú podstatu práva na ochranu osobných údajov a ustanovujú vhodné a konkrétne opatrenia na zabezpečenie základných práv a právom chránených záujmov dotknutej osoby. Prevádzkovateľom na účel spracúvania osobných údajov v registri trestov môže byť len štátny orgán. Spracúvať osobné údaje týkajúce sa uznania viny za spáchanie trestného činu alebo priestupku alebo súvisiacich bezpečnostných opatrení možno len na základe osobitného predpisu alebo medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná. Zároveň sa v tomto ustanovení odkazuje na čl. 9 ods. 2 písm. g) a čl. 10 Nariadenia 2016/679, čo sa vzťahuje na situácie upravené v tomto zákone, keď sa budú údaje z registra trestov poskytovať na „iné účely ako je trestné konanie“.

K § 2

Generálna prokuratúra plní úlohy ústredného orgánu pre výmenu informácií o odsúdeniach a ostatných súvisiacich rozhodnutiach s inými členskými štátmi Európskej únie a Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska. Generálna prokuratúra prevádzkuje Európsky informačný systém registra trestov (ECRIS) pre výmenu údajov medzi ústrednými orgánmi členských štátov a zabezpečuje plnenie legislatívnych a technických úloh súvisiacich s riešením problematiky štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti (Third country nationals TCN). Generálna prokuratúra spolupracuje s orgánmi Európskej únie, členskými štátmi a agentúrou eu-LISA, ako aj s ďalšími subjektmi v rámci medzinárodnej spolupráce pri výmene údajov o odsúdeniach a ďalších súvisiacich rozhodnutiach.

S poukazom na Dohodu o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie rámcuje nové partnerstvo Európskej únie so Spojeným kráľovstvom najmä Dohoda o obchode a spolupráci medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu na jednej strane a Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska na strane druhej (ďalej len „Dohoda o obchode a spolupráci“), ktorá stanovuje aj nový rámec presadzovania práva a justičnej spolupráce v trestnoprávnych a občianskych veciach. Podľa Hlavy IX Dohody o obchode a spolupráci je cieľom umožniť výmenu informácií z registra trestov medzi členskými štátmi na jednej strane a Spojeným kráľovstvom na strane druhej a zároveň sa dopĺňa článok 13 a článok 22 ods. 2 Európskeho dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach a jeho dodatkové protokoly zo 17. marca 1978 a z 8. novembra 2001 a nahrádza sa článok 22 ods. 1 Európskeho dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach doplnený článkom 4 jeho dodatkového protokolu zo 17. marca 1978. Takýmto spôsobom je zachované dlhodobé partnerstvo a spolupráca i napriek vystúpeniu Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie. Samotné vyhlásenie Slovenskej republiky k Dohode o obchode a spolupráci subsumuje presadzovanie práva a justičnú spoluprácu v trestných veciach, v zmysle ktorého sa oznamuje Register trestov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky ako ústredný orgán zodpovedný za výmenu informácií z registra trestov podľa hlavy IX [Výmena informácií z registra trestov] a za výmenu informácií uvedených v článku 22 ods. 2 Európskeho dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach z 20.4.1959 (ETS 30).

Za účelom elektronickej výmeny informácií z registra trestov v súlade so smernicou sa zaviedol decentralizovaný systém informačných technológií založený na databázach registrov trestov v každom členskom štáte systém ECRIS. Jeho súčasťou je referenčné vykonávanie

7

systému ECRIS a spoločná komunikačná infraštruktúra medzi ústrednými orgánmi, ktorá poskytuje šifrovanú sieť. S cieľom zabezpečiť dôvernosť a integritu informácií z registra trestov zasielaných iným členským štátom sa uplatňujú vhodné technické a organizačné opatrenia, pričom sa zohľadňuje aktuálny technologický vývoj, náklady na vykonávanie a riziká spojené so spracúvaním informácií. Všetky údaje z registra trestov sa uchovávajú len v databázach prevádzkovaných členskými štátmi. Ústredné orgány členských štátov nemajú priamy prístup k databázam registrov trestov iných členských štátov. Za referenčné vykonávanie systému ECRIS a uchovávanie databáz, zasielanie a prijímanie informácií z registra trestov zodpovedá dotknutý členský štát. Agentúra Európskej únie na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (eu-LISA), zriadená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1726, poskytuje členským štátom podporu v súlade so svojimi úlohami stanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/816. Za prevádzku spoločnej komunikačnej infraštruktúry zodpovedá Komisia Európskej únie. Táto infraštruktúra musí spĺňať nevyhnutné bezpečnostné požiadavky a plne zodpovedať potrebám systému ECRIS.

Generálna prokuratúra využíva informačno-komunikačné technológie a v rozsahu potrebnom na plnenie úloh môže získavať údaje a informácie z informačných systémov verejnej správy a z matriky. Rozhodujúce údaje a informácie však vyplývajú z rozhodnutí súdov a prokurátorov.

K § 3

V tomto ustanovení sa vymedzujú podklady evidencie, ktorými súd a prokuratúra na účely evidencie v registri trestov oznamujú generálnej prokuratúre informácie o trestných činoch a o konkrétnych osobách, ako aj povinnosti uvedených orgánov vo vzťahu k registru trestov. Povinnosti ústredného orgánu iného členského štátu Európskej únie a justičných orgánov iných štátov vyplývajú z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republiky viazaná.

Podkladom evidencie v registri trestov trestný list súdu a jeho oznámenie o priebehu alebo o zmenách výkonu trestu, správa súdu alebo prokuratúry o podmienečnom zastavení trestného stíhania a dodatočná správa o priebehu skúšobnej doby a správa súdu alebo prokuratúry o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania. Tieto písomnosti zasielajú do registra trestov súdy a prokuratúry, ktoré rozhodovali v prvom stupni a to aj vtedy, ak sa uskutočnilo konanie o riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch alebo ak sa na obvineného alebo odsúdeného vzťahuje amnestia alebo mu bola udelená milosť.

Podkladom evidencie je aj informácia ústredného orgánu iného členského štátu Európskej únie o odsúdení občana Slovenskej republiky podľa smernice, ako aj oznámenie súdu iného štátu o odsúdení občana Slovenskej republiky alebo o odsúdení osoby, ktorá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, ak to vyplýva z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.

V navrhovanom ustanovení sa tiež reflektuje potreba evidovať v registri trestov aj údaje o osobách a nimi spáchaných trestných činoch získané z informácií ústredných orgánov iných členských štátov Európskej únie o právoplatnom odsúdení občana Slovenskej republiky súdom iného členského štátu Európskej únie, pričom na takéto odsúdenia sa hľadí ako na odsúdenia súdom Slovenskej republiky. Toto však neplatí, ak mestský súd Bratislava, na základe podnetu osoby, ktorej sa odsúdenie týka rozhodne inak. Pôjde najmä o prípady, ak bude dotknutá osoba,

8

ktorej sa odsúdenie týka, namietať, že nejde o skutok, ktorý je trestným činom aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky. Takýto podnet na mestský súd Bratislava za účelom zosúladenia podkladov evidencie môže podať aj generálna prokuratúra.

K § 4 až 7

Náležitosti uvedených písomností, ktoré podkladom evidencie registra trestov, sú upravené tak, aby nemohlo dôjsť k zámene údajov o trestných činoch a o právoplatne odsúdenej fyzickej osobe alebo právoplatne odsúdenej právnickej osobe.

V § 4 ods. 1 písm. a) bod 6 návrhu zákona sa ustanovuje nová obligatórna náležitosť trestného listu, ktorou je identifikátor biometrických údajov, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny. Táto zmena reaguje na legislatívnu úpravu nariadenia, podľa ktorého by sa mali spočiatku vyobrazenia tváre v systéme ECRIS-TCN využívať iba na účely potvrdenia totožnosti štátneho príslušníka tretej krajiny z dôvodu identifikovania členského štátu alebo členských štátov, ktoré majú informácie o predchádzajúcich odsúdeniach daného štátneho príslušníka tretej krajiny. V budúcnosti by sa vyobrazenia tváre mohli využívať na automatizované porovnávanie biometrických údajov, ak sa splnia technické a politické požiadavky, ktorými sa to umožní. Komisia by po zohľadnení nevyhnutnosti a proporcionality, ako aj technického vývoja v oblasti softvéru na rozpoznávanie tvárí mala posúdiť dostupnosť a pripravenosť požadovanej technológie, než prijme delegovaný akt o využívaní vyobrazení tváre na účely identifikácie štátnych príslušníkov tretích krajín s cieľom identifikovať členské štáty, ktoré majú informácie o predchádzajúcich odsúdeniach uvedených osôb. Využívanie biometrických údajov je potrebné, pretože predstavuje najspoľahlivejšiu metódu na identifikáciu štátnych príslušníkov tretích krajín na území členských štátov, ktorí často nemajú doklady totožnosti ani iné prostriedky identifikácie, a umožňuje spoľahlivejšie porovnávanie údajov o štátnych príslušníkoch tretích krajín.

Povinnosť ustanoviť identifikátor biometrických údajov ako jednu z náležitostí trestného listu vychádza aj z ustanovenia § 207 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok, podľa ktorého platí, že „Ak nemožno hodnoverne zistiť totožnosť osoby, ktorej byť vznesené obvinenie, namiesto osobných údajov sa k uzneseniu o vznesení obvinenia priložia jej daktyloskopické odtlačky, obrazové záznamy, údaje o vonkajšom meraní tela, zvláštnych telesných znameniach a uvedie sa aj jej prezývka alebo iné označenie a podrobný opis osoby.“

Navrhované znenie § 4 písm. d) upravuje priraďovanie príznaku k trestnému činu, t. j. kritérium pri posudzovaní, či prítomnosť štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú oslobodení od povinnosti mať pri prekračovaní vonkajších hraníc víza na území členských štátov nepredstavuje bezpečnostné riziko, riziko z hľadiska nelegálneho prisťahovalectva alebo vysoké epidemiologické riziko. Na tento účel sa zriaďuje „Európsky systém pre cestovné informácie a povolenia“ (ďalej len „ETIAS“), na základe ktorého sa posúdi, či sa cestovné povolenie pre štátneho príslušníka tretej krajiny udelí alebo zamietne. Samotné spracúvanie žiadosti štátneho príslušníka tretej krajiny je podmienené lustráciou aj v informačných systémoch Európskej únie (ECRIS), ktoré konzultované a sú overované s poukazom na obsah žiadosti žiadateľa, v ktorej okrem iného uvádza, či bol za posledných 15 rokov odsúdený za niektorý z trestných činov uvedených v prílohe Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1240 z 12. septembra 2018, ktorým sa zriaďuje Európsky systém pre cestovné informácie a povolenia (ETIAS) a ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1077/2011, (EÚ) č. 515/2014, (EÚ) 2016/399, (EÚ) 2016/1624 a (EÚ) 2017/2226 (Ú. v. L 236, 19.9.2018), a v prípade teroristických trestných činov za posledných 25 rokov, a ak áno, kedy a v ktorej

9

krajine. Priradenie takéhoto príznaku k trestnému činu podľa uvedenej prílohy je kritériom pri overovaní a posudzovaní žiadosti štátnych príslušníkov tretích krajín, na základe ktorého má byť vydané cestovné povolenie pre vstup a pobyt pre určité kategórie štátnych príslušníkov tretích krajín na území členských štátov. Interoperabilita medzi informačným systémom ETIAS a ďalšími informačnými systémami Európskej únie by sa mala zabezpečiť v plnom súlade s acquis Európskej únie, pokiaľ ide o základné práva. Ak sa na úrovni Európskej únie zriadi centralizovaný systém na identifikáciu členských štátov, ktoré majú k dispozícii informácie o odsúdeniach štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti, systém ETIAS by mal mať možnosť v ňom vyhľadávať. V prípade, že sa v rámci automatizovaného procesu spracúvania žiadosti štátneho príslušníka tretej krajiny prostredníctvom systému ETIAS dosiahla pozitívna lustrácia, overujú sa osobné údaje žiadateľa aj v informačnom systéme ECRIS. S poukazom na navrhované znenie § 4 písm. d) je možné zistiť, či bol žiadateľ o cestovné povolenie za posledných 15 rokov odsúdený za niektorý z trestných činov uvedených v prílohe nariadenia ETIAS, a v prípade teroristických trestných činov za posledných 25 rokov, a ak áno, kedy a v ktorej krajine.

Z dôvodov odstránenia akýchkoľvek pochybností o tom, aké podklady majú súdy a prokuratúra zasielať do registra trestov, sa v § 7 ods. 1 a 2 navrhuje ich taxatívne vymenovanie. V snahe zabezpečiť aktuálnosť evidencie sa ukladá súdom a prokuratúre povinnosť zasielať tieto písomnosti bezodkladne. Pre prípad, že súd alebo prokuratúra nesplnia povinnosť oznámiť, či sa odsúdený alebo obvinený v skúšobnej dobe osvedčil, navrhuje sa, aby si od nich generálna prokuratúra vyžiadala dodatočnú správu. Zmyslom tohto návrhu je chrániť osobu, ktorá splnila zákonom stanovené podmienky pre osvedčenie sa a z rôznych dôvodov nebolo o jej osvedčení rozhodnuté alebo oznámenie o osvedčení sa nebolo zaslané do registra trestov. Takáto úprava je potrebná aj s poukazom na § 92 ods. 2 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého, ak ide o odsúdenie na tresty uvedené v § 32 písm. b) až l) Trestného zákona, k zahladeniu dochádza ich vykonaním.

K § 8

Platná právna úprava určuje povinnosť obcí, ktoré vedú matriku, oznamovať generálnej prokuratúre do registra trestov každú zmenu mena alebo zmenu priezviska fyzickej osoby staršej ako 14 rokov, ktorá bola vykonaná podľa § 6 a 7 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku v znení neskorších predpisov a aj povinnosť oznámiť úmrtie takejto osoby. Veková hranica fyzickej osoby staršej ako 14 rokov je ustanovená v zmysle trestnej zodpovednosti fyzickej osoby podľa § 22 ods. 1 Trestného zákona. Ak sa takáto osoba v evidencii nenachádza, bude oznámenie zlikvidované. Ustanovenie tejto povinnosti obciam je opodstatnené konštitutívnym účinkom zápisu zmeny mena alebo priezviska do matriky.

Z praxe však vyplynula potreba subsumovať do navrhovaného ustanovenia aj povinnosť oznamovať zmenu pohlavia alebo rodného čísla fyzickej osoby, nakoľko rodné číslo je trvalý identifikačný osobný údaj fyzickej osoby, ktorý zabezpečuje jej jednoznačnosť nielen v evidencii registra trestov, ale všeobecne v informačných systémoch verejnej správy, na základe ktorého je možné jednoznačne identifikovať fyzickú osobu 8 ods. 2 písm. b) zákona č. 301/1995 Z. z. o rodnom čísle).

Návrh zákona taktiež reflektuje povinnosť stotožňovať a referencovať údaje z registra fyzických osôb podľa § 10 a § 49 a nasl. zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o

10

e-Governmente) v znení neskorších predpisov, ktorá vyplýva pre orgány verejnej moci z vyššie uvedeného zákona.

K § 9

Údaje a informácie o fyzickej osobe sa v evidencii registra trestov uchovávajú sto rokov od jej narodenia. V prípade právnickej osoby sto rokov od jej zániku, to neplatí, ak sa vykoná trest zrušenia právnickej osoby a trest prepadnutia majetku uložený právnickej osobe, vtedy sa podklad evidencie nevyraďuje. Táto právna úprava vyplýva analogicky s poukazom na zákon č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Napriek skutočnosti, že výskyt zločinnosti osôb vyššieho veku je nízky, evidencia v úschovni dokumentácie týkajúca sa tejto kategórie osôb svoje opodstatnenie a význam najmä pri trestnom stíhaní organizovanej trestnej činnosti s väčším počtom podozrivých, či obvinených, obnovy trestného konania, súdne rehabilitácie, ale aj pre spory o reštitúcie alebo pri dedičskom konaní.

Uchovávanie, úschovu a vyraďovanie uvedených dokladov v úschovni dokumentácie zabezpečuje generálna prokuratúra v režime zákona č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov.

Z evidencie registra trestov sa vyraďujú podklady súvisiace s právoplatnými rozhodnutiami súdov a prokurátorov, ktoré boli v neskoršom konaní zrušené a aj všetky podklady o informáciách, ktoré sa týkajú zomrelých osôb. Tieto podklady sa v registri trestov po vyradení buď uložia do úschovne dokumentácie alebo sa vyraďujú podľa registratúrneho poriadku. Údaje a informácie z úschovne dokumentácie nie sú obsahom verejných listín podľa § 11. Tieto sa však poskytnú oprávneným orgánom podľa § 21 ods. 1 a 2 a § 31 ods. 2 a 3 iba na ich písomnú žiadosť.

K § 10

Návrh zákona priznáva právo vyžiadať odpis registra trestov len oprávneným orgánom. Nakoľko s poukazom na § 20 a 21 zákona o ochrane osobných údajov nie je možné odoprieť právo poskytovať informácie dotknutej osobe a právo na prístup k osobným údajom, bolo potrebné ponechať možnosť fyzickej alebo právnickej osobe nahliadnuť do elektronickej podoby záznamov registra trestov. Nakoľko výpis z registra trestov poskytuje údaje a informácie len o nezahladených odsúdeniach a vyžadovanie odpisu registra trestov sa má uskutočňovať len oprávneným subjektom pre potreby trestného konania, na plnenie úloh ochrany a bezpečnosti a pre potreby preukázania bezúhonnosti a spoľahlivosti, musí mať dotknutá osoba právo bez uvedenia dôvodu nahliadnuť do svojej vlastnej evidencie.

Žiadosť o nahliadnutie do elektronickej podoby záznamov registra trestov sa podáva registru trestov písomne s tým, že sa následne žiadateľovi oznámi dátum a čas vykonania nahliadnutia.

Pred nahliadnutím do elektronickej podoby záznamov registra trestov určený zamestnanec generálnej prokuratúry overí totožnosť osoby, ktorá žiada o nahliadnutie a následne vykoná zápis o výkone nahliadnutia do spisu. Osoba si môže pri výkone

11

nahliadnutia urobiť zo záznamov vlastnoručný výpis; potvrdenie alebo elektronický výstup register trestov nevydáva.

K § 11

Ustanovuje sa vydávanie nových verejných listín. Okrem platnej právnej úpravy, ktorá upravuje vydávanie verejnej listiny výpis z registra trestov a odpis registra trestov, verejnými listinami je aj výpis z registra trestov pre prácu s deťmi a mládežou v zmysle smernice Európskeho Parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV, špecializovaný výpis z registra trestov a odpis registra trestov pre vybrané povolania a civilný proces. Toto ustanovenie reaguje na vnútroštátne právne predpisy a právne predpisy Európskej únie.

Ochrana fyzických osôb v súvislosti so spracúvaním osobných údajov patrí medzi základné práva. V článku 8 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie a v článku 16 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa stanovuje, že každý právo na ochranu osobných údajov, ktoré sa ho týkajú a podľa čl. 19 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky má každý právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe. Tým sa však nevylučuje právo členského štátu, ktorým sa vymedzujú okolnosti špecifických spracovateľských situácií vrátane presnejšieho stanovenia podmienok, za ktorých je spracúvanie osobných údajov v súlade so zákonom, vrátane pravidiel spracúvania osobitných kategórií osobných údajov (citlivých údajov). Podľa Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) osobné údaje, ktoré svojou povahou obzvlášť citlivé v súvislosti so základnými právami a slobodami, si zasluhujú osobitnú ochranu, keďže z kontextu ich spracúvania by mohli pre základné práva a slobody vyplývať významné riziká.

Osobitné predpisy oprávňujú orgány verejnej moci vyžiadať si odpis registra trestov pre potreby preukázania bezúhonnosti, či fyzická osoba splnila alebo nesplnila podmienky bezúhonnosti. Nakoľko sa v odpise registra trestov v súčasnosti uvádzajú všetky údaje o každom odsúdení osoby, ktorej sa odpis registra trestov týka, je možné považovať takéto oboznamovanie sa s úplným obsahom odpisu registra trestov za neoprávnené zhromažďovanie údajov o osobe žiadateľa. Každé spracúvanie osobných údajov by malo byť zákonné a spravodlivé, relevantné a obmedzené na rozsah, ktorý je nevyhnutný vzhľadom na účely, na ktoré sa spracúvajú. To si vyžaduje najmä zabezpečenie toho, aby obdobie, počas ktorého sa tieto osobné údaje uchovávajú, bolo obmedzené na nevyhnutný rozsah.

Právo na ochranu osobných údajov nie je absolútne právo; musí sa posudzovať vo vzťahu k jeho funkcii v spoločnosti a musí byť vyvážené s ostatnými základnými právami, a to v súlade so zásadou proporcionality. V zmysle osobitných predpisov musia byť preto trestné činy, ktoré vymedzujú podmienku bezúhonnosti, formulované jasne a jednoznačne. Cieľom zavedenia jednotlivých výstupov z registra trestov je jednoznačne vymedziť okruh trestných činov, ktoré sú dostačujúce pre posúdenie splnenia podmienky bezúhonnosti osoby.

V prípade poskytovania odpisu registra trestov explicitne uvedené oprávnené orgány, ktorým sa vydáva táto verejná listina, a to z dôvodu, že trestné činy, ktoré obsahom odpisu registra trestov je nutné posudzovať komplexne v rámci všetkých údajov nachádzajúcich sa

12

v odpise registra trestov. V tomto prípade, kedy sa orgán verejnej moci oboznámi s celým odpisom registra trestov, nepôjde o neoprávnené zhromažďovanie údajov o osobe, keďže informácie v odpise registra trestov nevyhnutné na riadny výkon verejnej správy, ktorý súvisí so zabezpečením verejného poriadku, bezpečnosti, ochrany života a zdravia osôb. Ochrana fyzických osôb pri spracúvaní týchto osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo výkonu trestných sankcií vrátane ochrany pred ohrozením verejnej bezpečnosti alebo jeho predchádzania a voľný pohyb takýchto údajov podlieha osobitným právnym predpisom.

Originál výpisu z registra trestov na účel vyššieho overenia verejnej listiny podľa § 14f zákona č. 151/2010 Z. z. o zahraničnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov opatrí generálna prokuratúra úradnou pečiatkou a podpisom oprávnenej osoby na základe žiadosti. Žiadosť môže podať a verejnú listinu prevziať aj osoba splnomocnená žiadateľom.

K § 12

Vo výpise z registra trestov sa uvedú nezahladené odsúdenia súdom Slovenskej republiky, súdom iného členského štátu Európskej únie ako aj súdom iného štátu, ktorého rozhodnutie bolo uznané súdom Slovenskej republiky, vrátane údajov o priebehu výkonu uložených trestov, ochranných opatrení a primeraných obmedzení alebo povinností, ak sa podľa rozhodnutia súdu alebo v zmysle Trestného zákona nehľadí na páchateľa, ako keby nebol odsúdený.

Keď štátny príslušník členského štátu alebo štátny príslušník tretej krajiny požiada ústredný orgán iného členského štátu o informácie o svojom zázname v registri trestov, tento ústredný orgán podá na ústredný orgán členského štátu, ktorého je osoba štátnym príslušníkom, žiadosť o informácie a súvisiace údaje z registra trestov, a zaradí tieto informácie a súvisiace údaje do výpisu, ktorý sa poskytnúť dotknutej osobe. Možnosť poskytnutia takejto kompletnej informácie vyplýva z článku 6 smernice.

Verejné listiny pre iné ako trestné konanie v zmysle navrhovanej právnej úpravy verejné listiny, ktoré budú vydané osobe na jej písomnú žiadosť a po zaplatení zákonom stanoveného poplatku podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov“).

Osoba v žiadosti o vydanie výpisu z registra trestov nie je povinná uvádzať účel, na ktorý o vydanie žiada. Najčastejšie ide o prípady, kedy jej povinnosť predložiť výpis z registra trestov ukladá osobitný právny predpis, ale nemožno vylúčiť ani prípady, keď tak osoba urobí z vlastnej iniciatívy a nie pre potrebu konania orgánov štátnej správy alebo samosprávy. V žiadosti je osoba povinná uviesť tie osobné údaje, ktoré identifikujú jej osobu za účelom stotožnenia fyzickej alebo právnickej osoby voči údajom v informačných systémoch verejnej správy. V návrhu zákona pribudla povinnosť fyzickej osoby uvádzať v žiadosti o výpis z registra trestov aj druh a číslo dokladu totožnosti. Tento údaj bol síce povinnou položkou na tlačive generálnej prokuratúry, na základe ktorého si osoba vyžiadala výpis z registra trestov, avšak absentovala v samotnom ustanovení zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

V prípade údajov, ktoré musí obsahovať žiadosť o výpis z registra trestov, ak ide o právnickú osobu, bola vyňatá povinnosť uviesť identifikačné číslo právnickej osoby „ak bolo

13

pridelené“. Tým, že podľa zákona č. 272/2015 Z. z. o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o RPO“), sa identifikačné číslo prideľuje každej právnickej osobe, každej fyzickej osobe podnikateľovi a každému orgánu verejnej moci, každému odštepnému závodu, každému podniku zahraničnej osoby a každej organizačnej zložke podniku zahraničnej osoby a každej zapísanej organizačnej zložke, bola takáto podmienka nadbytočná. Identifikačné číslo organizácie je povinný údaj, na základe ktorého sa zabezpečí presná identifikácia právnickej osoby, na ktorú sa výpis z registra trestov vydať. Výpis z registra trestov, ak ide o právnickú osobu, generálna prokuratúra vydá na žiadosť osobe, ktorej totožnosť musí byť overená, a táto možnosť nie je podmienená žiadnym pracovným alebo iným právnym vzťahom k právnickej osobe, na ktorú si osoba žiada výpis z registra trestov.

S poukazom na transpozíciu smernice bolo potrebné upraviť aj postup pri overovaní údajov uvedených v žiadosti o výpis z registra trestov. Rozdiel v overovaní je medzi občanom Slovenskej republiky, občanom členského štátu Európskej únie a štátnym príslušníkom tretej krajiny, pri ktorom sa overuje totožnosť aj z biometrických údajov.

Ak sa žiadosť podáva elektronicky, je pri overení totožnosti potrebné v súlade s čl. 6 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES zabezpečiť uznávanie prostriedkov elektronickej identifikácie vydaných v inom členskom štáte Európskej únie. Navrhuje sa, aby sa na overenie totožnosti pri elektronicky podanej žiadosti vyžadoval autentifikátor s úrovňou zabezpečenia ,,vysoká“, čomu v podmienkach Slovenskej republiky zodpovedá autentifikátor uvedený v § 21 ods. 1 písm. a) zákona č. 305/2013 Z. z., t. j. ,,úradný autentifikátor, ktorým občiansky preukaz s elektronickým čipom a bezpečnostný osobný kód podľa osobitného predpisu alebo doklad o pobyte s elektronickým čipom a bezpečnostný osobný kód podľa osobitného predpisu“.

V sa však používajú rozličné prostriedky na overenie totožnosti, preto sa vo vzťahu k občanom členských štátov navrhuje s ohľadom na povinnosť vzájomného uznávania prostriedkov elektronickej identifikácie uznať akýkoľvek autentifikátor s úrovňou zabezpečenia ,,vysoká“.

V konaní o vydanie výpisu z registra trestov možno použiť iba originály požadovaných dokladov. Správnosť údajov uvedených v žiadosti môžu overiť iba určení zamestnanci generálnej prokuratúry, poštového podniku vykonávajúceho činnosť osvedčujúcej osoby, zastupiteľských úradov Slovenskej republiky alebo orgánov verejnej moci podľa zákona o RPO.

Občanovi sa umožní, aby mu vydanie výpisu z registra trestov sprostredkovala splnomocnená osoba. Uvedené ustanovenie vylučuje možnosť vyžiadať výpis z registra trestov osobe, ktorá je štátnym príslušníkom tretej krajiny, nakoľko by bez jej fyzickej prítomnosti nebolo možné overiť totožnosť z biometrických údajov.

Rodný list občana členského štátu Európskej únie a štátneho príslušníka tretej krajiny musí byť v prípade listinne podanej žiadosti predložený s úradne osvedčeným prekladom do štátneho jazyka. Údaje o rodičoch, uvedených v rodnom liste žiadateľa, majú iba pomocnú povahu, avšak rodným listom žiadateľa sa overuje správnosť údajov v žiadosti o výpis z registra trestov v prípade pochybnosti o totožnosti žiadateľa. V prípade pochybnosti, pri overovaní správnosti údajov, ak ide o právnickú osobu a nepostačujú údaje z registra

14

právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci, žiadateľ predkladá výpis z registra, v ktorom je právnická osoba zapísaná.

Po overení správnosti údajov podľa odsekov 4, 5, 7 14 na mieste podľa odseku 6 sa žiadosť o výpis z registra trestov zasiela poštou alebo elektronicky prostredníctvom elektronickej komunikácie generálnej prokuratúre na vydanie výpisu z registra trestov. Je potrebné podotknúť, že elektronická komunikácia v zmysle návrhu zákona neznamená vybavovanie žiadostí prostredníctvom e-mailu, prípadne e-desk komunikácie, nakoľko by nebolo možné overiť totožnosť v zmysle návrhu zákona. Elektronická komunikácia môže prebiehať pre oprávnené orgány integráciou na informačný systém registra trestov. Pre vyžiadanie si aktuálneho výpisu z registra trestov pre fyzickú osobu bude i naďalej možné využiť elektronické služby Generálnej prokuratúry, ktoré umožňujú prostredníctvom elektronického formulára podať žiadosť o výpis z registra trestov. Žiadosť bude môcť byť podaná tak ako aj v súčasnosti iba žiadateľom, ktorý prístupové práva a oprávnenia na využívanie elektronických služieb Generálnej prokuratúry. Pre sprístupnenie služieb sa musí žiadateľ autentifikovať prostredníctvom svojho občianskeho preukazu a eID karty s príslušnou čítačkou. Služba je spoplatnená podľa zákona o súdnych poplatkoch.

Zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v platnom znení umožňuje vyžiadať si na účely previerky bezúhonnosti a spoľahlivosti prostredníctvom uvedenej elektronickej služby Generálnej prokuratúry aj odpis registra trestov, a to oprávnenej fyzickej osobe, ktorou je uchádzač o zamestnanie v bezpečnostnej službe alebo technickej službe alebo zamestnanec bezpečnostnej služby alebo technickej služby, alebo uchádzač o vykonanie skúšky odbornej spôsobilosti. Toto v zmysle návrhu zákonu už nebude možné.

Samotné žiadosti o výpis z registra trestov v listinnej podobe sa zakladajú do osobitnej evidencie a po uplynutí troch rokov od podania sa z evidencie vyradia. Žiadosti o výpis z registra trestov zaslané inými oprávnenými subjektmi elektronicky, ostanú v evidencii tohto orgánu a podliehajú registratúrnemu režimu, ktorý sa v ich činnosti uplatňuje. Nakoľko súčasná právna úprava nevymedzuje lehotu na uchovávanie logov na účely overovania zákonnosti spracúvania osobných údajov, vlastného monitorovania, na účely zabezpečenia integrity a bezpečnosti osobných údajov a na účely trestného konania bolo nevyhnutné určiť zákonnú lehotu na uchovávanie údajov, ktoré obsiahnuté v elektronickej žiadosti. Dĺžka lehoty „po dobu 20 rokov od podania“ bola vyhodnotená vo vzťahu k možnej dĺžke trestného konania, ktoré nemusí byť ani v tejto lehote ukončené. Určenie dĺžky lehoty je plne v súlade so zásadou minimalizácie uchovávania údajov v nadväznosti na dĺžku lehoty zahladenia odsúdenia v zmysle zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.

K § 13

Okrem osoby, ktorej sa odsúdenie týka, možno výpis z registra trestov vydať aj na žiadosť súdu alebo prokuratúry alebo na žiadosť orgánu verejnej moci, služobného úradu alebo zamestnávateľa pri výkone práce vo verejnom záujme pre potrebu iného ako trestného konania, a to napríklad pre potreby konania súdov v občianskoprávnych, obchodných, či správnych veciach, prokuratúre v agende prieskumu zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej moci a aj na žiadosť orgánu verejnej moci pre potrebu správneho konania, ak tak ustanoví osobitný zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii). Uvedený právny predpis (zákon proti byrokracii) zaviedol povinnosť pre všetky

15

orgány verejnej moci získavať, využívať a navzájom si bezodplatne poskytovať údaje vedené v informačných systémoch verejnej správy pri svojej úradnej činnosti, nielen pri výkone verejnej moci teda pri rozhodovaní o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach osôb, v rozsahu nevyhnutnom na naplnenie účelu, na ktorý sa poskytujú. Všetky takto získané údaje a výpisy z informačných systémov verejnej správy, okrem údajov a výpisov z registra trestov, ktoré špecifickej povahy, sa považujú za skutočnosti všeobecne známe a sú použiteľné na právne účely. Zákon proti byrokracii primerane dopĺňa rozsah subjektov aj o služobné úrady a zamestnávateľov pri výkone práce vo verejnom záujme, nakoľko ide o špecifické činnosti štátnozamestnaneckých vzťahov a pracovnoprávnych vzťahov, ktoré nie sú výkonom verejnej moci ani úradnou činnosťou. Je potrebné podotknúť, že zákon proti byrokracii vyňal Slovenskú informačnú službu spod tohto režimu, nakoľko ide o špecifický režim fungovania spravodajskej služby a potreby zachovania utajovaných skutočností, ktorými je i príslušnosť k spravodajskej službe a teda i údaje príslušníkov a uchádzačov o službu v spravodajskej službe. V takomto prípade súčasťou žiadosti musí byť aj presné označenie orgánu, ktorý o výpis žiada a účel, na ktorý sa výpis požaduje. Overenie správnosti údajov vykoná sudca, prokurátor alebo vedúci orgánu verejnej moci. Na základe Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu správny orgán, ktorý vydáva oprávnenie na podnikanie, zabezpečiť všetky postupy a formality nevyhnutné na rozhodnutie vrátane zabezpečenia výpisu z registra trestov. Výmena informácií súvisiaca predovšetkým s dobrým menom poskytovateľa, nepredpokladá iniciatívu v oblasti policajnej a súdnej spolupráce v trestných veciach, najmä pokiaľ ide o výmenu informácií medzi orgánmi činnými v trestnom konaní a trestnými registrami členských štátov. Návrh zákona tak vytvára priestor na jej implementáciu v národnej legislatíve.

Sudca, prokurátor alebo určený zamestnanec orgánu verejnej moci overuje totožnosť osoby, ktorej výpis z registra trestov sa žiada elektronicky prostredníctvom elektronickej komunikácie v informačnom systéme verejnej správy alebo aj listinne z dokladov podľa § 12 ods. 5, ktoré osoba predložila. Presné označenie orgánu, ktorý o výpis z registra trestov žiada, meno a priezvisko osoby určenej orgánom verejnej moci, ktorá o výpis z registra trestov žiada a účel, na ktorý sa výpis z registra trestov požaduje musí žiadosť obsahovať predovšetkým z toho dôvodu, aby bola v prípade akýchkoľvek pochybností preukázaná dôvodnosť a zákonnosť, na základe ktorej určená osoba žiada výpis/odpis registra trestov. Podľa § 69 zákona o ochrane osobných údajov musí každý orgán pri získavaní, zmene, prehliadaní, poskytovaní vrátane prenosu, kombinovaní a vymazaní osobných údajov v systéme automatizovaného spracúvania uchovávať logy. Z logov o prehliadaní a poskytovaní musí byť možné určiť dôvod, dátum a čas prehliadania alebo poskytovania a identifikačné údaje osoby, ktorá tieto osobné údaje prehliadala alebo ich poskytovala, ako aj totožnosť príjemcov. Generálna prokuratúra využíva a uchováva logy výlučne na účely overovania zákonnosti spracúvania osobných údajov, vlastného monitorovania, na účely zabezpečenia integrity a bezpečnosti osobných údajov a na účely trestného konania. Generálna prokuratúra na požiadanie sprístupní logy Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky.

S cieľom zabezpečiť, aby sa osobné údaje neuchovávali dlhšie, než je to nevyhnutné, generálna prokuratúra stanovila lehoty na vymazanie alebo pravidelné preskúmanie. Prijímajú sa všetky primerané opatrenia, aby sa zabezpečila oprava alebo vymazanie nesprávnych údajov. Osobné údaje sa spracúvajú tak, aby sa zabezpečila primeraná bezpečnosť a dôvernosť osobných údajov vrátane predchádzania neoprávnenému prístupu k osobným údajom a zariadeniu používanému na spracúvanie, alebo neoprávnenému využitiu týchto údajov a zariadení. Aby bolo spracúvanie zákonné, osobné údaje sa spracúvajú na legitímnom základe,

16

ktorý je stanovený v právnych predpisoch, s poukazom na nevyhnutnosť plnenia zákonných povinností.

K § 14

V nadväznosti na zmeny zákona č. 330/2007 Z. z. vyplývajúce zo zákona č. 221/2019 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) a ktorým sa menili a doplnili niektoré zákony bola na účel overenia bezúhonnosti a spoľahlivosti právnickej osoby upravená možnosť vydávania verejnej listiny, výpisu z registra trestov na právnickú osobu.

Za výpis z registra trestov právnickej osoby sa považuje aj zoznam právoplatne odsúdených právnických osôb (ďalej len „zoznam“), ktorý je zverejnený na webovom sídle generálnej prokuratúry, je možné si ho elektronicky stiahnuť vo formáte PDF, je podpísaný zaručenou pečaťou generálnej prokuratúrya opatrený časovou pečiatkou, čiže je použiteľný na právne účely v plnom rozsahu v zmysle § 28 ods. 2 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente). Uvedený zoznam právoplatne odsúdených právnických osôb má rovnakú právnu silu ako výpis z registra trestov právnickej osoby v listinnej podobe.

Výpis z registra trestov konkrétnej právnickej osoby použiteľný na právne účely vydá register trestov v listinnej podobe alebo elektronickej podobe. Pri vydaní výpisu z registra trestov na právnickú osobu na základe žiadosti v listinnej alebo elektronickej podobe sú obsahom výpisu právoplatné odsúdenia konkrétnej právnickej osoby, nie zoznam právoplatne odsúdených právnických osôb. Takýmto spôsobom musí byť podaná žiadosť o výpis z registra trestov na právnickú osobu na stanovenom orgáne, údaje v žiadosti musia byť overené určeným pracovníkom na základe predložených dokladov a musí byť zaplatený príslušný poplatok podľa zákona o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.

K § 15

Návrh zákona upravuje nový typ verejnej listiny „Výpis z registra trestov pre prácu s deťmi a mládežou“, ktorej obsahom budú okrem nezahladených odsúdení súdom Slovenskej republiky, súdom iného členského štátu Európskej únie ako aj súdom iného štátu, ktorého rozhodnutie bolo uznané súdom Slovenskej republiky, vrátane údajov o priebehu výkonu uložených trestov, ochranných opatrení a primeraných obmedzení alebo povinností, ak sa podľa rozhodnutia súdu alebo na základe zákona nehľadí na páchateľa, ako keby nebol odsúdený, aj zahladené odsúdenia súdom Slovenskej republiky pokiaľ sa jedná o trestné činy podľa vykonávacieho predpisu, ktorý vydá ministerstvo.

Zavedením tohto typu verejnej listiny Slovenská republika ako členský štát Európskej únie prijíma opatrenie potrebné na zabezpečenie toho, aby sa fyzickej osobe, ktorá bola odsúdená za spáchanie vymedzených trestných činov, mohlo dočasne alebo trvale zabrániť vo vykonávaní prinajmenšom profesionálnych aktivít zahŕňajúcich priamy a pravidelný kontakt s deťmi a mládežou. Zabezpečí sa tak možnosť, aby boli zamestnávatelia pri nábore osoby na profesijné alebo organizované dobrovoľnícke aktivity, pri ktorých dochádza k priamemu a pravidelnému kontaktu s deťmi a mládežou, oprávnení v súlade s vnútroštátnym právom akýmkoľvek vhodným spôsobom ako napríklad prostredníctvom dotknutej osoby požiadať

17

o informácie o existencii odsúdení za taxatívne vymedzené trestné činy, ktoré zaznamenané v registri trestov, alebo o existencii akýchkoľvek zákazov vykonávania aktivít, pri ktorých dochádza k priamemu a pravidelnému kontaktu s deťmi a mládežou, vyplývajúcich z týchto odsúdení.

V tejto súvislosti vydá ministerstvo vykonávací predpis s účinnosťou od 1. januára 2024, ktorého obsahom bude zoznam trestných činov uvedených v článkoch 3 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ.

Za týmto účelom Slovenská republika zabezpečí poskytnutie informácie týkajúcej sa akéhokoľvek vymedzeného trestného činu alebo akéhokoľvek zákazu vykonávania aktivít, pri ktorých dochádza k priamemu a pravidelnému kontaktu s deťmi a mládežou, vyplývajúceho z odsúdenia za vymedzené trestné činy v súlade s postupmi uvedenými nielen v rámcovej smernici Rady 2009/315/SVV z 26. februára 2009 o organizácii a obsahu výmeny informácií z registra trestov medzi členskými štátmi, ale aj v nariadení Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Európsky systém pre cestovné informácie a povolenia (ETIAS) a Nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 767/2008 z 9. júla 2008 o vízovom informačnom systéme (VIS) a výmene údajov o krátkodobých vízach medzi členskými štátmi (nariadenie o VIS).

Žiadosť o „Výpis z registra trestov pre prácu s deťmi a mládežou“ sa vydá na žiadosť fyzickej osoby, ktorej sa týka, ale i na žiadosť Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na účely sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky alebo regionálneho úradu školskej správy ako oprávneným orgánom v zmysle zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 282/2008 Z. z. podpore práce s mládežou a o zmene a doplnení zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 209/2019 Z. z. po vykonaní príslušných legislatívnych úprav od 1. januára 2026.

K § 16

Ďalším novým typom verejnej listiny v navrhovanom znení zákona o registri trestov je „Špecializovaný výpis z registra trestov“, ktorého obsahom budú okrem nezahladených odsúdení súdom Slovenskej republiky, súdom iného členského štátu Európskej únie ako aj súdom iného štátu, ktorého rozhodnutie bolo uznané súdom Slovenskej republiky, vrátane údajov o priebehu výkonu uložených trestov, ochranných opatrení a primeraných obmedzení alebo povinností, ak sa podľa rozhodnutia súdu alebo na základe zákona nehľadí na páchateľa, ako keby nebol odsúdený aj zahladené odsúdenia súdom Slovenskej republiky, súdom iného štátu, ktorého rozhodnutie bolo uznané súdom Slovenskej republiky, vrátane údajov o priebehu výkonu uložených trestov, ochranných opatrení a primeraných obmedzení alebo povinností, ak ide o úmyselné trestné činy podľa vykonávacieho predpisu vydaného ministerstvom, a to po dobu 10 rokov od zahladenia odsúdenia.

Žiadosť o „Špecializovaný výpis z registra trestov“ sa vydá len na žiadosť oprávneným orgánom s výnimkou možnosti vydania „Špecializovaného výpisu z registra trestov“ štátnemu

18

príslušníkovi tretej krajiny. Takéto oprávnenie štátnemu príslušníkovi tretej krajiny navrhovaný zákon o registri trestov priznáva z dôvodu, že orgány verejnej moci nemajú k dispozícii technické prostriedky, prostredníctvom ktorých by sa mohli získať biometrické údaje za účelom získania daktyloskopických odtlačkov prstov a vyobrazenia tváre osoby. Považujeme za neúčelné a nehospodárne, aby všetky oprávnené orgány, u ktorých by mohol štátny príslušník tretej krajiny podať žiadosť hoci len niekoľkokrát v roku, nakupovali a prevádzkovali finančne nákladné technické vybavenie.

Žiadosť o „Špecializovaný výpis z registra trestov“ na občana Slovenskej republiky alebo iného členského štátu Európskej únie je oprávnený podávať orgán uvedený v § 21 ods. 5, a to na zákonom stanovený účel.

K § 17

Podávanie žiadostí na zastupiteľskom úrade môže byť spojené s neúmerne vysokými nákladmi a časovou stratou na strane žiadateľa, najmä ak ide o veľké krajiny (napr. Austrália, Kanada) alebo ak žiadateľ pobýva v krajine, v ktorej nie je rezidentný zastupiteľský úrad Slovenskej republiky. Ako príklad uvádzame, že v Južnej Amerike sa nachádzajú celkovo iba štyri zastupiteľského úrady Slovenskej republiky (Kuba, Mexiko, Argentína a Brazília). Rovnako aj celosvetová situácia v čase prípravy tohto zákona, spôsobená pandémiou ochorenia COVID -19 ukázala, že žiadateľ nemusí mať možnosť cestovať do krajiny, v ktorej môže požiadať na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky o vydanie dokladu o bezúhonnosti. Ako príklad uvádzame situáciu, keď občan Slovenskej republiky, žijúci v Singapure, musí cestovať do Jakarty, čo bolo v dôsledku pandemickej situácie nemožné.

K odseku 2 uvádzame, že pri podávaní žiadosti na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky môže nastať situácia, že zamestnanec zastupiteľského úradu ovláda jazyk, v ktorom je rodný list vystavený cudzím štátom. V takomto prípade je vyžadovanie osvedčeného prekladu zbytočné a v zásade môže výrazným spôsobom spomaliť proces podávania žiadosti, nakoľko v danom štáte nemusí byť k dispozícii certifikovaný prekladateľ do slovenského jazyka. Týmto ustanovením sa teda umožní žiadateľom podať žiadosť aj bez ich osobnej účasti, a to písomne - poštou alebo elektronickou poštou s tým, že k žiadosti sa priložia kópie vyžadovaných dokladov.

K § 18

Vo výpise z registra trestov, výpise z registra trestov pre prácu s mládežou a v špecializovanom výpise z registra trestov sa neuvádzajú právoplatné rozhodnutia súdu, ktoré boli v neskoršom konaní zrušené spoločným alebo súhrnným trestom. Tieto podklady evidencie sa ukladajú v úschovni dokumentácie a poskytujú oprávneným orgánom podľa § 9.

Nakoľko nie všetky oprávnené orgány majú vybudovanú integráciu na IS evidencie odsúdených osôb Generálnej prokuratúry, zákon dáva možnosť oprávneným orgánom uskutočňovať podávanie a zasielanie aj v listinnej podobe, na základe vopred zaslaného písomného oznámenia generálnej prokuratúre. Písomné oznámenie musí obsahovať presné označenie oprávneného orgánu, meno a priezvisko osoby určenej oprávneným orgánom, ktorá môže vyžiadať a prevziať výpis z registra trestov, odtlačok pečiatky pridelenej oprávneným orgánom určenej osobe a zákonný účel, na základe ktorého je orgán oprávnený žiadať výpis z registra trestov. Účel je podmienený osobitným predpisom oprávneného orgánu, čo znamená, že v písomnej žiadosti musí byť uvedené aj konkrétne ustanovenie osobitného zákona, na

19

základe ktorého je orgán oprávnený žiadať výpis z registra trestov. Pri listinnom doručení žiadosti o vydanie výpisu z registra trestov, určený zamestnanec registra trestov overuje oprávnenosť žiadateľa a zákonnosť účelu vo vzťahu k tomuto písomnému oznámeniu oprávneného orgánu o určení osoby. Ustanovenie upravuje prípady, ak z dôvodu technických príčin na strane orgánu verejnej moci alebo úradu alebo príslušného správcu informačného systému verejnej správy nie je možné bezodkladne overiť príslušné údaje alebo získať príslušné výpisy elektronicky a mohlo by dôjsť k prekážkam v konaní a predĺženiu lehôt podľa osobitných predpisov. Za technické dôvody resp. prekážky, ktoré bránia bezodkladne overiť príslušné údaje alebo získať príslušné výpisy z registra trestov sa považujú i pracoviská so slabým alebo nevyhovujúcim pripojením, prípadne oprávnené orgány nedisponujú finančnými prostriedkami potrebnými pre integráciu.

Z dôvodu aktuálnosti a presnosti informácií o oprávneniach určených osôb musí oprávnený orgán písomne oznámiť aj zmenu a zrušenie poverenia osoby, ktorá môže vyžiadať a prevziať výpis z registra trestov. Týmto sa zabezpečí dôvodnosť oprávnení a predíde sa vydaniu verejnej listiny neoprávnenej osobe. Pri elektronickom nahlasovaní zmien a zrušení poverenia osôb sa využíva elektronická služba na to určená, ktorá je zavedená v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy (META IS).

K § 19

Navrhovaný typ verejnej listiny „Odpis registra trestov pre vybrané povolania a civilný proces“ spĺňa podmienky preukazovania bezúhonnosti pri prijímacom alebo výberovom konaní na funkciu alebo pri odvolaní z funkcie.

Obsah uvedeného odpisu subsumuje nezahladené aj zahladené odsúdenia a všetky údaje o priebehu výkonu uložených trestov, ochranných opatrení a primeraných obmedzení alebo povinností, ktoré upravené v osobitných zákonoch, na základe ktorých je podmienkou pri vykonávaní vybraných povolaní preukázať svoju bezúhonnosť.

„Odpis registra trestov pre vybrané povolania a civilný proces“ je spolu so „Špecializovaným výpisom z registra trestov“ ďalšou verejnou listinou, ktorá sa vydá len na žiadosť oprávneným orgánom s výnimkou možnosti vydania štátnemu príslušníkovi tretej krajiny. Takéto oprávnenie štátnemu príslušníkovi tretej krajiny navrhovaný zákon o registri trestov priznáva opäť z dôvodu, že orgány verejnej moci nemajú k dispozícii technické prostriedky, prostredníctvom ktorých by sa mohli získať biometrické údaje za účelom získania daktyloskopických odtlačkov prstov a vyobrazenia tváre osoby. Považujeme za neúčelné a nehospodárne, aby všetky oprávnené orgány, u ktorých by mohol štátny príslušník tretej krajiny podať žiadosť hoci len niekoľkokrát v roku, nakupovali a prevádzkovali finančne nákladné technické vybavenie.

K § 20

Aby bolo zabezpečené vydávanie odpisov registra trestov nielen na účely trestného konania a na účel obrany a bezpečnosti štátu, ale i na účely preukázania bezúhonnosti alebo spoľahlivosti, ak to ustanovuje osobitný predpis v zmysle navrhovaného znenia zákona o registri trestov, je potrebné upraviť delenú účinnosť § 20 ods. 1. Tento odsek nadobudne účinnosť od 1. januára 2026, kedy sa odpis registra trestov bude poskytovať výlučne len na účely trestného konania a na účel obrany a bezpečnosti štátu.

20

V odpise registra trestov sa uvedú všetky údaje a informácie, ktoré sa o osobe v registri trestov vedú. Okrem rozhodnutí súdu, ktorými bola uznaná vina a uložený trest alebo schválená dohoda o vine a treste a s tým súvisiacich údajov, sa v odpise registra trestov uvedú aj údaje o právoplatnom rozhodnutí súdu alebo prokurátora o podmienečnom zastavení trestného stíhania, o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, o právoplatnom rozhodnutí súdu alebo prokurátora o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania, ako aj údaje vyplývajúce z trestných listov o právoplatnom odsúdení občana Slovenskej republiky alebo osoby, ktorá na jej území trvalý pobyt cudzozemským súdom, ktorého rozhodnutie bolo uznané súdom Slovenskej republiky.

Údaje, ktoré vyplynú z informácií ústredných orgánov iných štátov Európskej únie, sa uvedú v odpise registra trestov iba vtedy, ak ide o právoplatné odsúdenie súdom iného členského štátu Európskej únie. Rozdiel je vo vykazovaní týchto odsúdení pre oprávnené orgány podľa § 21 ods. 2 a 3, kedy sa uvedie informácia, že toto rozhodnutie nemá právne účinky na území Slovenskej republiky a má len informatívny charakter.

Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo vzhľadom na ich špecifické postavenie neuvedú účel, na ktorý odpis registra trestov žiadajú s poukazom na § 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z.. Ak je podaná žiadosť o verejnú listinu elektronicky, tak sa na verejnej listine neuvádza meno a priezvisko osoby určenej oprávneným orgánom. Informácia o tom, kto podal žiadosť, je zaznamenaná v logoch, ktoré je generálna prokuratúra povinná viesť podľa § 69 zákona o ochrane osobných údajoch. Tieto logy generálna prokuratúra využíva a uchováva výlučne na účely overovania zákonnosti spracúvania osobných údajov, vlastného monitorovania, na účely zabezpečenia integrity a bezpečnosti osobných údajov a na účely trestného konania a na požiadanie ich sprístupní Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky.

Použitie výpisu alebo odpisu z registra trestov na účely civilného procesu predstavuje ingerenciu (zásah) do práva na súkromie. Dôvodnosť takéhoto zásahu posudzuje vždy súd. Je na úvahe súdu, či pripustí navrhnutý dôkaz výpisom alebo odpisom z registra trestov, alebo či takýto dôkaz vykoná aj bez návrhu (ak procesná úprava pripúšťa vykonať dôkaz aj bez návrhu).

Pripustenie takéhoto dôkazu musí sledovať legitímny cieľ, ktorý je daný účelom konania, pričom súd v každom prípade posúdi splnenie požiadavky proporcionality. Väčšinou pôjde o konanie mimosporové (napríklad ochrana práv maloletých, konania o spôsobilosti na právne úkony a o ustanovení opatrovníka) ale nie je vylúčené aj konanie sporové (napríklad ochrana pred domácim násilím).

Vzhľadom na povinnosť Slovenskej republiky transponovať smernicu bolo potrebné upraviť aj podávanie žiadosti o odpis registra trestov na príslušníka tretej krajiny tak, že oprávnený orgán predloží žiadosť spolu s identifikátorom biometrických údajov alebo biometrickými údajmi.

K § 21

Navrhované ustanovenie vymenúva oprávnené orgány, ktorým sa vydáva odpis registra trestov.

Na účel plnenia úloh obrany a bezpečnosti štátu sa medzi oprávnené orgány doplnil aj Zbor väzenskej a justičnej stráže, ktorý v zákone č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene

21

a doplnení niektorých zákonov absentoval. Vydávanie odpisu registra trestov pre oprávnený orgán Zboru väzenskej a justičnej stráže je potrebný za účelom určovania prognózy rizikového správania a určenia resocializačnej prognózy odsúdeného v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody (riziko úteku, riziko násilného správania voči odsúdeným, voči príslušníkom zboru, voči zamestnancom zboru a voči sebe samému) zásadný vplyv na pohyb, kontakt, spôsob zabezpečenia a uplatňovania práv odsúdeného. Pri predikcii rizika protiprávneho správania osoby a hodnotení osoby odsúdeného (napríklad aj v prípade hodnotenia odsúdených pri určovaní resocializačnej prognózy) sa vychádza z kriminologického poňatia recidívy.

K § 22

Údaje o odtlačkoch prstov údaje týkajúce sa plochých a odvaľovaných odtlačkov všetkých prstov danej osoby a vyobrazenie tváre je digitálne vyobrazenie tváre osoby.

Údaje o odtlačkoch prstov musia spĺňať technické špecifikácie na kvalitu, rozlíšenie a spracúvanie údajov o odtlačkoch prstov stanovené vo vykonávacích aktoch prijatých Komisiou EÚ. Referenčné číslo údajov o odtlačkoch prstov odsúdenej osoby musí obsahovať kód odsudzujúceho členského štátu. Každé, aj opakovane zosnímané odtlačky prstov majú vždy pridelený samostatný jedinečný identifikátor. Tento sa k osobe priraďuje vždy ku konkrétnemu konaniu. S cieľom predísť možnej zámene medzi identifikátorom biometrických údajov pre trestné konanie a iné ako trestné konanie bol na účely tohto zákona definovaný jednoznačný identifikátor biometrických údajov s odkazom na čl. 5 bod druhý nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/816. Na účely pre iné ako trestné konanie sa používa pojem evidenčné číslo biometrických údajov (viď napr. § 23 ods. 7).

Využívanie biometrických údajov je potrebné, pretože predstavuje najspoľahlivejšiu metódu na identifikáciu štátnych príslušníkov tretích krajín na území členských štátov, ktorí často nemajú doklady totožnosti ani iné prostriedky identifikácie, a umožňuje spoľahlivejšie porovnanie údajov o štátnych príslušníkoch tretích krajín.

Zákon upravuje spracúvanie biometrických údaj pre účely trestného konania a pre účely iného ako trestného konania. Biometrické údaje získané pre účely trestného konania sa spracúvajú v špecializovanom informačnom systéme generálnej prokuratúry a informačnom systéme Policajného zboru v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov; uchovávajú sa v zmysle § 9 návrhu zákona po dobu 100 rokov od narodenia fyzickej osoby, ktorej sa týkajú. Na účely trestného konania sa poskytuje výlučne jedna verejná listina, odpis registra trestov. Biometrické údaje získané pre účely iného ako trestného konania (podanie žiadosti o výpis z registra trestov štátnym príslušníkom tretej krajiny a prevzatie príslušnej verejnej listiny) sa spracúvajú v špecializovanom informačnom systéme generálnej prokuratúry, informačnom systéme Policajného zboru a informačnom systéme Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky; prevzatím verejnej listiny štátnym príslušníkom tretej krajiny sa tieto spracúvané biometrické údaje mažú.

K § 23

Ustanovenie § 23 sa uplatňuje na spracúvanie informácií o totožnosti štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí boli odsúdení v členských štátoch, s cieľom identifikovať členské štáty, v ktorých boli odsúdenia vynesené a vzťahuje sa aj na občanov Európskej únie, ktorí sú zároveň štátnymi príslušníkmi tretej krajiny a boli odsúdení v členských štátoch.

22

Štátny príslušník tretej krajiny je osoba, ktorá nie je občanom Európskej Únie a nemá štátnu príslušnosť členského štátu. Štátny príslušník tretej krajiny je aj osoba bez štátnej príslušnosti alebo osoba, ktorej štátna príslušnosť nie je známa. Ak občan Európskej Únie aj štátnu príslušnosť tretej krajiny, je považovaný za štátneho príslušníka tretej krajiny.

Verejné listiny, ktoré sa vydajú štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, taxatívne vymenované v odseku 2. Možnosť žiadať špecializovaný výpis z registra trestov a odpis registra trestov pre vybrané povolania a civilný proces štátnemu príslušníkovi tretej krajiny navrhovaný zákon o registri trestov priznáva z dôvodu, že nie všetky orgány verejnej moci majú k dispozícii technické prostriedky, prostredníctvom ktorých by sa mohli získať biometrické údaje za účelom získania daktyloskopických odtlačkov prstov a vyobrazenia tváre osoby. Považujeme za neúčelné a nehospodárne, aby všetky oprávnené orgány, u ktorých by mohol štátny príslušník tretej krajiny podať žiadosť hoci len niekoľkokrát v roku, nakupovali a prevádzkovali finančne nákladné technické vybavenie.

Za občana Európskej únie si žiadajú uvedené verejné listiny oprávnené orgány, nakoľko zákon neukladá povinnosť overiť totožnosť občana členského štátu Európskej únie aj z biometrických údajov podľa § 12 ods. 5 písm. d).

Konkrétny zoznam zastupiteľských úradov Slovenskej republiky, na ktorých môže príslušník tretej krajiny podať žiadosť o vydanie verejnej listiny, vedie Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky.

Konkrétny zoznam okresných úradov, na ktorých môže príslušník tretej krajiny podať žiadosť o vydanie verejnej listiny ustanoví vyhláška, ktorú vydá Ministerstvo vnútra SR podľa § 29 ods. 2 návrhu zákona.

K § 24

Navrhované znenie, obdobne ako platná právna úprava, vychádza z požiadavky transpozície rámcového rozhodnutia 2009/315/SVV. Články 4 a 5 uvedeného rámcového rozhodnutia stanovujú povinnosť ústredného orgánu pre výmenu informácií medzi registrami trestov členských štátov Európskej únie odsudzujúceho členského štátu Európskej únie informovať ústredné orgány iných členských štátov Európskej únie, ktoré fungujú ako ústredné orgány pre výmenu informácií medzi registrami trestov členských štátov Európskej únie o odsúdení ich štátnych príslušníkov, čím definujú členský štát Európskej únie, ktorého je odsúdená osoba štátnym občanom, ako subjekt centrálnej evidencie a poskytovania informácií o odsúdeniach svojich občanov na základe žiadostí iných členských štátov Európskej únie. Na základe praxe je z vyššie uvedenej informačnej povinnosti vyňatá povinnosť výmeny informácií o právnických osobách, pretože na tieto sa rámcové rozhodnutie 2009/315/SVV nevzťahuje. Orgánom zodpovedným za realizáciu výmeny informácií o odsúdeniach a ostatných súvisiacich rozhodnutiach o slovenských občanoch ako aj za poskytovanie informácií o odsúdeniach a ďalších súvisiacich rozhodnutiach týkajúcich sa štátnych príslušníkov iných členských štátov Európskej únie, ktoré boli vynesené súdmi Slovenskej republiky je Generálna prokuratúra. V ustanovení § 24 sa zároveň v súlade s požiadavkou čl. 5 rámcového rozhodnutia stanovuje povinnosť aktualizovať údaje súvisiace s odsúdením slovenského občana v nadväznosti na zmeny vykonané v štáte odsúdenia na účely ich ďalšieho poskytovania na základe žiadosti ústredného orgánu iného členského štátu Európskej únie, pričom povinnosť poskytovať výhradne aktualizované údaje platí aj pri odpovediach na žiadosti

23

o tieto údaje z iných štátov ako členských štátov Európskej únie. V prípade, že súčasťou informácií o odsúdení, ktoré boli do registra trestov zaslané, aj biometrické údaje, register trestov ich zaeviduje, v súlade s § 22 ich na právnym poriadkom Slovenskej republiky predpokladaný účel spracuje a v prípade, že ide o biometrické údaje získané na účely trestného konania, uchovajú sa tieto po dobu ustanovenú v § 22 ods. 5.

Predmetný postup, na rozdiel od doterajšej praxe, bude môcť byť uplatňovaný, keďže po implementácii nariadenia a s tým súvisiacim zavedením systému ECRIS-TCN bude Generálna prokuratúra disponovať možnosťou takto nakladať s týmto typom údajov. Nová právna úprava tiež zakotvuje možnosť riešenia pri vzniku pochybností o správnosti zápisu informácií o odsúdeniach a ostatných súvisiacich rozhodnutiach z iných členských štátov Európskej únie, ktoré spočíva v oprávnení generálnej prokuratúry požadovať od iných členských štátov ďalšie relevantné podklady, pričom týmto postupom nie je dotknutý zaužívaný postup pri aplikácií inštitútu justičnej spolupráce v trestných veciach.

K § 25

Z Európskeho dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach, ktorý bol vyhlásený v Zbierke zákonov oznámením Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 550/1992 Zb. v znení neskorších predpisov vyplýva pre zmluvné strany, Slovenskú republiku nevynímajúc, záväzok poskytovať si v súlade s ustanoveniami tohto dohovoru čo najširšiu vzájomnú pomoc v konaniach o trestných činoch, ktorých potrestanie patrí v čase podania žiadosti o právnu pomoc do právomoci justičných orgánov dožadujúcej zmluvnej strany. Generálnej prokuratúre sa prostredníctvom návrhu zákona zveruje kompetencia orgánu oprávneného na zasielanie žiadostí o informácie z registra trestov iného členského štátu Európskej únie pre účely trestného konania voči jeho občanovi alebo iné účely v súvislosti s plnením úloh stanovených zákonom, prípadne na žiadosť dotknutej osoby, ktorá je občanom dožiadaného členského štátu. Na základe skúseností z praxe sa z oprávnenia žiadať informácie vynímajú údaje o právnických osobách, nakoľko na výmenu informácií o odsúdeniach a súvisiacich rozhodnutiach primárne slúži systém ECRIS, ktorý nie je určený na výmenu údajov o právnických osobách. V zmysle požiadavky čl. 7 ods. 4 rámcového rozhodnutia 2009/315/SVV je možné žiadať od iného členského štátu aj informácie o odsúdeniach inej osoby, ako je občan tohto členského štátu, a to v rozsahu stanovenom medzinárodnou zmluvou, ktorou je Európsky dohovor o vzájomnej pomoci v trestných veciach. Požiadavka na ochranu použitia osobných údajov poskytnutých na základe žiadosti registra trestov zakotvená v ustanovení § 25 ods. 3 vyplýva z čl. 9 ods. 1 3 a ods. 5 uvedeného rámcového rozhodnutia.

K § 26

Na základe požiadaviek vyplývajúcich z čl. 7 a 8 rámcového rozhodnutia 2009/315/SVV sa bude v zmysle ustanovenia § 26 ods. 1 návrhu zákona zabezpečovať zasielanie informácií z registra trestov vyplývajúcich primárne z nezahladených odsúdení súdom Slovenskej republiky, súdom iného členského štátu Európskej únie a súdom iného štátu ako členského štátu Európskej únie v nadväznosti na žiadosť ústredného orgánu iného členského štátu Európskej únie, príp. iného štátu ako členského štátu Európskej únie 26 ods. 4, veta za bodkočiarkou, § 26 ods. 5). Výnimku budú tvoriť iba informácie vyžadované na účely trestného konania, obsahom ktorých budú informácie o každom právoplatnom odsúdení súdom Slovenskej republiky, súdom iného členského štátu Európskej únie ako aj súdom iného štátu, ktorého rozhodnutie bolo uznané súdom Slovenskej republiky, o priebehu výkonu trestu a priebehu výkonu ochranného opatrenia, ako aj údaje o zahladených odsúdeniach a taktiež aj

24

prípady výpisov z registra trestov pre prácu s deťmi a mládežou, v rámci ktorých sa budú uvádzať aj zahladené odsúdenia súvisiace s vybranými trestnými činmi. Nakoľko čl. 5 predmetného rámcového rozhodnutia požaduje, aby informácie o odsúdeniach y vynesené v inom členskom štáte a zaslané za účelom evidencie do Slovenskej republiky boli v prípade žiadosti o ich poskytnutie zasielané výhradne v podobe, ktorá odráža zmeny vykonané v odsudzujúcom členskom štáte (zahladenie odsúdenia, prípadne výmaz z registra trestov), je odôvodnené, aby aj trestné záznamy vyplývajúce z rozhodnutí slovenských súdov v prípadoch, ktoré nemožno začleniť pod informácie vyžadované na účely trestného konania a na účely posúdenia možnosti práce s deťmi a mládežou, boli do zahraničia zasielané len vo forme výpisu, čím nevzniká disproporcia v rozsahu a charaktere údajov, ktoré majú posudzovať orgány iného členského štátu. Takýto mechanizmus zasielania trestných záznamov je opodstatnený aj skutočnosťou, že väčšina členských štátov Európskej únie nepozná režim odpisu registra trestov a výpisu z registra trestov a pri posudzovaní bezúhonnosti osoby zohľadňujú výhradne jej nezahladené odsúdenia, pričom zahladené odsúdenia sa z registrov trestov spravidla vymazávajú a taktiež tento postup podmieňuje skutočnosť, že v porovnaní s platnou právnou úpravou dochádza k rozšíreniu rozsahu účelu poskytovania odpovedí na žiadosť. Režim zasielania výhradne nezahladených odsúdení navyše eliminuje možnosť, že by informácia zaslaná do zahraničia vo forme odpisu registra trestov bola posudzujúcim orgánom mylne interpretovaná ako platná, čím by občanovi Slovenskej republiky mohla spôsobiť ujmu napr. pri obsadzovaní vybranej pracovnej pozície alebo pri rozhodovaní o zaradení do výkonu dobrovoľníckej aktivity. Vychádzajúc zo skúseností z praxe sa do odpovedí na žiadosť o informácie z registra trestov nezaraďujú údaje o právnických osobách, s poukazom na dôvody už vyššie zmienené. Ďalšie podmienky zasielania záznamov o odsúdení, resp. záznamov z evidencie registra trestov vyplývajúce z čl. 7, čl. 8 a 9 ods. 4 rámcového rozhodnutia 2009/315/SVV týkajúce sa lehôt na ich zaslanie, rešpektovania obmedzení oznámených členským štátom pôvodu, či ochrany použitia osobných údajov upravené v ustanoveniach § 26 ods. 2, ods. 4, ods. 5 a 6 návrhu zákona. Na poskytovanie údajov z registra trestov sa vzťahujú všeobecné požiadavky uvedené v § 47 51 zákona o ochrane osobných údajov, ak pôjde o účely trestného konania a kapitola V Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. L 119, 4. 5. 2016), ak pôjde o iné účely. Požiadavka zasielať aj biometrické údaje dotknutej osoby, ak k dispozícii, vyplýva z čl. 11 ods. 1 písm. c) bod 2 rámcového rozhodnutia 2009/315/SVV a bola transponovaná do ustanovenia § 26 ods. 3, pričom predpokladá súčinnosť príslušného orgánu Policajného zboru v nadväznosti na ustanovenie § 24 ods. 6 návrhu zákona.

K § 27

V registri trestov sústredené informácie za celú dobu jeho existencie. Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky boli v súlade s medzinárodnou zmluvou prijaté aj informácie, ktoré boli v evidencii českého registra trestov. Údaje sa týkajú občanov Slovenskej republiky, ktorí boli odsúdení súdmi Českej republiky. Zabezpečuje sa tak kontinuita s predošlou právnou úpravou pri stanovení zákonného rámca na poskytovanie informácií aj o týchto odsúdeniach. Z dôvodu zabezpečenia jednoznačnosti sa ustanovuje právna fikcia, že niektoré druhy odsúdení občanov Slovenskej republiky budú považované za odsúdenia súdmi Slovenskej republiky, pričom ako rozlišovacie kritérium na uplatnenie danej fikcie bude slúžiť účel odsúdenia. Uvedené tak bude možné aplikovať jedine v prípadoch, ak bolo registru trestov doručené odsúdenie občana Slovenskej republiky na účel ochrany a bezpečnosti štátu alebo na účel osvedčovania bezúhonnosti a spoľahlivosti osoby.

25

V nadväznosti na zmenu v zákone o sídlach a obvodoch súdov sa zavádza nový inštitút, podľa ktorého bude možné tak zo strany občana, ako aj zo strany generálnej prokuratúry podať podnet na zosúladenie podkladov evidencie. Takýto podnet bude následne predmetom rozhodovacej činnosti Mestského súdu Bratislava, a to za podmienky, že sa podklad evidencie týka činu, ktorý je trestný aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky a pokiaľ je to odôvodnené závažnosťou činu a druhom trestu alebo druhom ochranného opatrenia, ktoré boli občanovi Slovenskej republiky za takýto čin uložené. Po nadobudnutí účinnosti nového zákona o registri trestov nebude objektívne realizovateľné vybavenie všetkých podaní zaslaných a doručených ku dňu jeho účinnosti, a preto sa ustanovuje, že žiadosti podané pred účinnosťou nového zákona budú vybavené v režime, ktorý vyplynie z nového zákona.

K § 28

V súlade s požiadavkou právnej istoty sa výslovne deklaruje, že poskytnutie verejnej listiny, pokiaľ je táto vystavená na účel odlišný od trestného konania, podľa návrhu zákona podlieha poplatkovej povinnosti v zmysle zákona o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Vyhotovenie viacjazyčného štandardného formulára a osvedčenie verejnej listiny vydanej na použitie v cudzine súčasťou správnej agendy a ako také nepredstavujú úkony, ktoré vykonáva generálna prokuratúra v rámci svojich primárnych kompetencií, a preto je potrebné vyhotovovanie týchto výstupov podriadiť pod právny režim zákona o správnych poplatkoch ako úkony registra trestov, za ktoré sa platia správne poplatky v zmysle sadzobníka. Predmetné poplatkové povinnosti sa pritom nebudú vzťahovať na vybrané orgány s výnimkou poskytnutia výstupov za účelom preukázania bezúhonnosti alebo spoľahlivosti pre niektoré orgány vykonávajúce prijímacie alebo výberové konanie na funkciu alebo pre niektoré orgány, ktoré navrhujú odvolanie z funkcie. V návrhu zákona sa taktiež výslovne deklaruje možnosť, aby boli trestné listy, správy a oznámenia súdov a takisto správy a oznámenia prokuratúry zasielané generálnej prokuratúre elektronickou formou. Na žiadosti o jednotlivé výstupy z registra trestov, na odovzdávanie údajov a na zasielanie oznámení registra trestov budú slúžiť štandardizované tlačivá, ktorých formu a obsahové náležitosti určuje a ich vydávanie zabezpečuje Generálna prokuratúra.

K § 29

Ide o ustanovenie obsahujúce splnomocnenie na vydanie všeobecne záväzných právnych predpisov ministerstvom spravodlivosti a ministerstvom vnútra v rozsahu potrebnom na vykonanie zákona.

K § 30

Dňom účinnosti 1. januára 2026 sa bude odpis registra trestov poskytovať výlučne na účely trestného konania a na plnenie úloh obrany a bezpečnosti štátu. Na účely preukázania bezúhonnosti alebo spoľahlivosti podľa osobitných zákonov sa v zmysle § 21 bude vydávať „odpis registra trestov pre vybrané povolania“ a „špecializovaný výpis z registra trestov“. Ustanovenie § 21 explicitne vymenúva orgány, ktoré oprávnené žiadať tieto verejné listiny, a to vždy s poukazom na osobitný predpis daného oprávneného orgánu.

Ustanovenie § 30 stratí účinnosť 31. decembra 2025, a to z dôvodu vyriešenia kolízie doterajšej a novej právnej úpravy. Nakoľko bude potrebné upraviť informačný systém evidencie odsúdených osôb, upraviť osobitné právne predpisy s poukazom na vydávanie nových typov

26

verejných listín, bolo nutné prispôsobiť účinnosť tohto ustanovenia tak, aby bolo možné poskytovať službu vydávania výpisov a odpisov registra trestov pre všetky dotknuté subjekty. S poukazom na stratu účinnosti ustanovenia § 20 je upravené nadobudnutie účinnosti ustanovenia § 21 od 1. januára 2026. Dňom účinnosti § 21 sa bude odpis registra trestov poskytovať výlučne na účely trestného konania a na plnenie úloh obrany a bezpečnosti štátu.

K § 31

V transpozičnej prílohe sa uvádza zoznam preberaných aktov Európskej únie.

K § 32

Nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa zároveň zrušuje zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K Čl. II

K bodu 1 (§ 206 ods. 7)

Na účely čiastočnej implementácie nariadenia sa do Trestného poriadku zavádza povinnosť orgánov činných v trestnom konaní odobrať daktyloskopické odtlačky prstov osobám, ktoré štátnymi príslušníkmi tretích krajín, prípadne osobám s dvojakým občianstvom, voči ktorým bolo vznesené obvinenie, pre účely ich identifikácie. Uvedené predpokladá článok 5 nariadenia, a to s cieľom identifikácie odsúdeného v systéme ECRIS-TCN. Identifikátor odtlačkov prstov bude uložený v Kriminalistickom a expertíznom ústave Policajného zboru, pričom v prípade zastavenia trestného konania bude vymazaný a odstránený z databázy.

K bodu 2 (§ 488a ods. 2)

Návrh zákona reaguje na skutočnosť, že len minimum členských štátov Európskej únie je schopných prostredníctvom komunikácie ústredných orgánov registrov trestov zabezpečiť aj samotné rozsudky, ktoré nevyhnutné na plnohodnotné zohľadnenie odsúdení súdmi členských štátov Európskej únie v novom trestnom konaní. V zásade ide, ako ukázala prax, o extenzívnu transpozíciu čl. 4 ods. 4 Rámcového rozhodnutia Rady 2009/315/SV, ktorá spôsobuje zbytočné prieťahy v konaní. Zmyslom tohto ustanovenia rámcového rozhodnutia je poskytnúť možnosť ústredným orgánom registrov trestov na zabezpečenie informácií, v prípade pochybností o ich zápise cez systém ECRIS. Návrh zákona v § 24 ods. 8 toto oprávnenie registra trestov na uvedený účel jasne vymedzuje.

Zohľadňovanie odsúdení súdmi členských štátov Európskej únie je postup, ktorý vykonávajú všetky justičné orgány v konkrétnom trestnom konaní. Základnými, rozhodujúcimi údajmi informácie získané cez systém ECRIS. V prípade potreby zadováženia samotného rozsudku (napr. v prípade postupu podľa § 47 ods. 2 Trestného zákona ide o povinnosť) je teda potrebné postupovať štandardnými nástrojmi justičnej spolupráce, ktorým je v danom prípade Európsky vyšetrovací príkaz.

K Čl. III

Prokuratúra svoje postavenie upravené v Ústave Slovenskej republiky a zákone č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov. Je nesporné, že jej postavenie, pôsobnosť a právomoci sú odlišné od postavenia súdov a orgánov štátnej správy súdov. Pokiaľ

27

prokuratúra zverenú zákonnú právomoc, v rámci ktorej vystupuje ako správny orgán v konaní a rozhodovaní o vrátení poplatku alebo preplatku, prokuratúra ako správny orgán v oblasti verejnej správy rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb 1 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)). Z uvedeného dôvodu by sa na konania vo veci poplatku za výpis z registra trestov, ako aj na konanie a rozhodovanie o vrátení poplatku alebo preplatku mal vzťahovať správny poriadok a nie Civilný sporový poriadok.

K Čl. IV

Sadzobník správnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov obsahuje Poznámku k položke 3, podľa ktorej „Poplatok podľa 2. bodu sa vyberá podľa zákona č. 311/1999 Z. z. o registri trestov v znení neskorších predpisov“. Vzhľadom na to, že zákon č. 311/1999 Z. z. bol prijatím zákona č. 330/2007 Z. z. zrušený a aj tento zákon sa navrhuje zrušiť prijatím predkladaného návrhu zákona, upravuje sa aj táto skutočnosť priamo v sadzobníku správnych poplatkov.

Vzhľadom na skutočnosť, že návrh zákona predpokladá okrem výpisu z registra trestov aj podávanie žiadosti o výpis z registra trestov pre prácu s deťmi, špecializovaný výpis z registra trestov a odpis registra trestov pre vybrané povolania, je potrebné uvedenú skutočnosť premietnuť aj do Sadzobníka poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správnych poplatkoch“), v ktorom je podľa súčasne platného a účinného znenia zákona o správnych poplatkoch uvedený iba správny poplatok za podanie žiadosti o výpis z registra trestov (položka 264a) a určiť tak výšku správneho poplatku za vydanie vyššie uvedených novozavedených verejných listín.

K Čl. V

K bodu 1 (§ 3 ods. 1)

Cieľom právnej úpravy je potvrdenie aplikačnej praxe pri poskytovaní súčinnosti tretích osôb Národnej banke Slovenska a odstránenie interpretačných pochybností pri priebežnom poskytovaní výstupov od tretích osôb (napr. Generálnej prokuratúry), a to aj opakovane, pri výkone dohľadu vykonávaného Národnou bankou Slovenska. Najmä sa zdôrazňuje oprávnenie Národnej banky Slovenska získavať od Generálnej prokuratúry výpisy alebo odpisy registra trestov nielen v rámci konaní, ale aj v rámci výkonu dohľadu na diaľku alebo dohľadu na mieste zameraného na kontrolu nepretržitého dodržiavania podmienky bezúhonnosti osôb (resp. v zmysle niektorých právnych predpisov z oblasti finančného trhu označovanej ako „dôveryhodnosti“) dohliadanými subjektami.

K bodu 2 (§ 3 ods. 2)

Cieľom úprav navrhovaného ustanovenia je zabezpečiť právnu istotu a predchádzať interpretačným nedorozumeniam pri získavaní výpisov alebo odpisov z registra trestov elektronicky pri preukazovaní podmienok alebo požiadaviek týkajúcich sa bezúhonnosti osôb, ktorých označenie sa pojmologicky líši v osobitných predpisoch spadajúcich pod dohľad Národnej banky Slovenska (napr. dôveryhodnosť podľa ustanovenia § 7 ods. 15 písm. a) zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „zákon o bankách) a bezúhonnosť podľa ustanovenia § 20a ods. 3 písm. a) zákona č. 129/2010 z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení

28

niektorých zákonov o spotrebiteľských úveroch), slovne špecifikovať právomoc, na základe ktorej Národnej banke Slovenska vzniká mandát na ich získavanie tak, aby korešpondoval s paragrafovým znením zákona o bankách a boli tam zahrnuté všetky úlohy Národnej banky Slovenska v rámci dohľadu, čím sa zabezpečí aj súlad s mandátom Národnej banky Slovenska uvedeným v zákone o registri trestov.

K bodom 3 až 5 (§ 16 ods. 3, § 17 ods. 8 a § 36 ods. 4)

Ide o legislatívno-technické úpravy súvisiace s vložením odseku 2 do § 3.

K Čl. VI

V súvislosti s navrhovaným § 22 ods. 4 v Čl. I. je potrebné vykonať legislatívno-technickú úpravu v § 39 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tak, aby bolo jednoznačné, že bezúhonnosť na účel zápisu do zoznamu žiadateľov sa preukazuje odpisom registra trestov.

K Čl. VII

K bodu 1 (§ 13 ods. 3)

Dochádza k zmene súčasného stavu, kedy osoba preukazujúca svoju bezúhonnosť, je povinná, ak sa v posledných desiatich rokoch zdržiavala viac ako šesť mesiacov mimo územia Slovenskej republiky, predkladať predpísaný doklad a tento musí opätovne predkladať, napr. podľa § 29 ods. 2 zákona o súkromnej bezpečnosti každé dva roky aj v tom prípade, ak by nenastali okolnosti, za ktorých by bolo potrebné požadovaný doklad predkladať. Uvedené považujeme za nadbytočné a z tohto dôvodu sa bude opätovne predkladať požadovaný doklad iba v tom prípade, ak by sa osoba preukazujúca svoju bezúhonnosť opätovne zdržiavala mimo územia Slovenskej republiky po dobu dlhšiu ako šesť mesiacov.

K bodu 2 (§ 13 ods. 4)

Ukladá sa povinnosť fyzickej osobe pri preukazovaní jej bezúhonnosti poskytnúť Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“) alebo krajskému riaditeľstvu potrebné údaje na vyžiadanie odpisu registra trestov. Taktiež sa upravuje postup ministerstva vnútra a krajského riaditeľstva pri vyžiadaní odpisu registra trestov. Navrhované zmeny vyplynuli zo zmeny v § 45, podľa ktorej nebude uchádzač o zamestnanie preukazovať svoju bezúhonnosť zamestnávateľovi, ale preverovať ju bude ministerstvo vnútra alebo krajské riaditeľstvo.

K bodom 3 až 6, 10 a 11 (§ 19 ods. 8 písm. b), § 22 ods. 2 písm. a), § 22a ods. 2 písm. a), § 29

ods. 2 až 5, § 53 ods. 2, § 72 ods. 5, § 73 ods. 2 )

Výslovne sa uvádza, ktorých konkrétnych dokladov a čestných vyhlásení sa uvedené povinnosti týkajú. Uvedené doklady sa predkladajú len v prípade, keď sa osoba zdržiavala za posledných desať rokov nepretržite viac ako šesť mesiacov mimo územia Slovenskej republiky.

29

K bodu 7 (§ 24 ods. 4)

Uvedeným návrhom sa zohľadňuje predchádzajúca pripomienka o predkladaní dokladov. Napríklad v § 29 ods. 2 zákona o súkromnej bezpečnosti je uvedená opakujúca sa povinnosť predkladania dokladu, ktorá sa vypustí odkazom na § 13 ods. 3 tretiu vetu.

K bodu 8 (§ 45 a § 46)

§ 45

Navrhované znenie § 45 je odôvodnené súčasným znením § 13 ods. 3 druhej vety zákona o súkromnej bezpečnosti a navrhovaným znením § 13 ods. 3 tretej vety, v ktorom sa upravuje predkladanie dokladu a čestného vyhlásenia v prípade, ak sa osoba zdržiavala posledných desať rokov viac ako šesť mesiacov mimo územia Slovenskej republiky.

§ 46

Prevádzkovateľ poučí uchádzača o zamestnanie, že môže zamestnávať len osobu, ktorá je bezúhonná, spoľahlivá a spĺňa ďalšie podmienky, ak ich zákon o súkromnej bezpečnosti vyžaduje, o čom vyhotoví písomný záznam, ktorý uchádzač o zamestnanie podpíše. Zároveň je uchádzač o zamestnanie povinný oznámiť prevádzkovateľovi všetky skutočnosti potrebné na posúdenie jeho bezúhonnosti a spoľahlivosti. Zamestnancovi sa ukladá povinnosť písomne oznámiť prevádzkovateľovi v určenej lehote každú zmenu súvisiacu s jeho bezúhonnosťou a spoľahlivosťou.

K bodu 9 (§ 47)

Rozširuje sa povinnosť uschovávať písomnosti o nové písomnosti uvedené v § 46 ods. 1 až 3.

K bodu 12 (§ 92 ods. 1 písm. c))

Konkretizujú sa dôvody pre ktoré sa môže zamestnanec dopustiť priestupku na úseku súkromnej bezpečnosti v súvislosti s preukazovaním jeho bezúhonnosti a spoľahlivosti.

K bodu 13

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedením špecializovaného výpisu z registra trestov, ktorý nahradí odpis z registra trestov.

K Čl. VIII

Pri zohľadnení dĺžky legislatívneho procesu sa navrhuje účinnosť zákona od 1. júla 2023. Oddelená účinnosť čl. I § 11 ods. 1 písm. b) d, § 12 ods. 5 písm. d), § 15, § 16, § 19, § 20 ods. 1, § 21 ods. 3 6, § 23,§ 26 ods. 1 písm. a) c) a čl. VII bodu 13, ktoré nadobudnú účinnosť 1. januára 2026 je odôvodnená potrebou upraviť informačný systém evidencie

30

odsúdených osôb a upraviť osobitné právne predpisy s poukazom na vydávanie nových typov verejných listín.

V Bratislave, 22. februára 2023

Eduard Heger, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Viliam Karas, v. r.

minister spravodlivosti Slovenskej republiky

 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh Trestného poriadku

K predpisu 301/2005, dátum vydania: 02.07.2005

1

34

Dôvodová správa

Všeobecná časťPodľa Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2004 bol predložený do legislatívneho procesu návrh nového Trestného poriadku.

Trestný zákon a Trestný poriadok z roku 1961 sú platné a účinné vyše štyridsať rokov. Aj keď v priebehu doby boli viackrát menené a doplňované, ukazuje sa stále naliehavejšie potreba ich zásadného prepracovania.

Podľa Výhľadového plánu legislatívnych úloh ešte predchádzajúca vláda dňa 31. mája 2000 schválila legislatívny zámer rekodifikácie Trestného zákona a Trestného poriadku. Oba návrhy trestných kódexov Ministerstvo spravodlivosti SR v máji 2002 predložilo do legislatívneho procesu, ktorý však nebol dokončený. Podpredseda vlády pre legislatívu a minister spravodlivosti preto poveril Komisiu pre rekodifikáciu trestného práva, aby spracovala nové návrhy, ktoré by okrem hľadísk spomínaných v legislatívnom zámere zohľadnili aj najnovšie poznatky a reagovali na vývoj kriminality, najmä prejavy terorizmu, organizovaného zločinu, vznik organizovaných skupín napojených na zahraničie, stav korupcie, rozširovanie obchodu s drogami a ľuďmi a iných negatívnych javov s dôrazom na ich efektívnejší, hospodárnejší a najmä rýchlejší trestnoprávny postih.

Vláda SR schválila návrh rekodifikovaného Trestného zákona dňa 21. apríla 2004. Predložený vládny návrh Trestného poriadku, ktorý schválila vláda SR dňa 26. mája 2004, nadväzuje na tento vládny návrh zákona.

Základným cieľom predkladanej rekodifikácie je zefektívnenie, zjednodušenie, zrýchlenie a zhospodárnenie trestného procesu, čím sa zabezpečí tak účinnejšia ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických osôb a právnických osôb, ako aj ochrana celospoločenských záujmov.

Navrhovaná rekodifikácia predpokladá, že v trestnom procese bude oproti terajšiemu stavu viacero koncepčných i štrukturálnych zmien. Koncepčné treba vidieť v tom, že naznačené ciele sa majú dosiahnuť čo najdôslednejším rešpektovaním základných práv a slobôd, ale zároveň pri zohľadnení celospoločenských záujmov na účinnom boji s kriminalitou.

Štrukturálne zmeny možno vidieť v presune kompetencií medzi orgánmi činným v trestnom konaní (policajt a prokurátor) a súdom, ktorý ako nezávislý štátny orgán bude meritórne rozhodovať vo veci. Rozdelenie úloh medzi policajtom, ktorý samostatne, iniciatívne a kompetentne vykonáva úlohy v prípravnom konaní (len o zásahoch do základných práv a slobôd bude rozhodovať sudca pre prípravné konania) a prokurátorom, ktorý v prípravnom konaní bude rozhodovať, a tým aj vykonávať dozor a podávať obžalobu umožní dosiahnutie naznačených cieľov.

V prípravnom konaní policajti pod dozorom prokurátora budú samostatne a iniciatívne objasňovať trestný čin v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie, resp. na podanie obžaloby. Zvýrazní sa tým samostatnosť, iniciatíva, ale aj zodpovednosť polície za vyhľadanie a vykonanie dôkazov v tomto štádiu. Súčasne sa tým zvýši a zdôrazní zodpovednosť prokurátora, pretože akuzačný princíp, podľa ktorého len prokurátor môže podať obžalobu, zvýrazní význam prokurátorského dozoru v prípravnom konaní a súčasne zvýši zodpovednosť prokurátora za podanú obžalobu, ktorú bude musieť zastupovať pred súdom. Ak obžalobu nedokáže preukázať, ak pre rozhodnutie súdu nezabezpečí potrebné dôkazy, súd obžalovaného oslobodí. Súd síce aj naďalej bude mať právo aj iniciatívne vykonávať dôkazy, ale nebude zviazaný povinnosťou zisťovať objektívnu pravdu. V prípravnom konaní bude mať osobitné postavenie tzv. sudca pre prípravné konanie, ktorý bude rozhodovať o prípustnosti zásahov do základných práv a slobôd (väzba, domová a osobná prehliadka a iné zaisťovacie úkony). Zároveň sa umožňuje, aby takýto sudca rozhodol aj vo veci obvineného, ktorý bol zadržaný pri spáchaní prečinu s trestnou sadzbou do troch rokov alebo zastihnutý na úteku, v skrátenej lehote do piatich pracovných dní, ak s tým obvinený súhlasí.

Zmeny sa uskutočnili aj pri úprave lehoty trvania väzby, ktorá sa bude zásadne odvíjať od trestnej sadzby trestu odňatia slobody, ktorý hrozí obvinenému za spáchaný trestný čin. Uvedené je navrhované tým spôsobom, že pri prečine (úmyselné trestné činy s trestnou sadzbou do päť rokov a všetky nedbanlivostné trestné činy) bude maximálna lehota trvania väzby jeden rok, pri zločine tri roky a pri obzvlášť závažnom zločine (úmyselný trestný čin s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej osem rokov) štyri roky.

Zásadná zmena v presune kompetencií sa týka konania pred súdom. Okresný súd by sa mal podľa navrhovanej úpravy stať skutočne základným článkom súdnej sústavy, pretože konania v prvom stupni by sa o všetkých veciach malo konať na tomto súde. O vymenovaných trestných činoch, o ktorých doteraz rozhodoval v prvom stupni krajský súd, by podľa navrhovanej úpravy rozhodoval okresný súd v sídle krajského súdu. Vytvorí sa tým priestor pre rozhodovanie krajského súdu ako odvolacieho a bez vytvárania ďalšieho medzičlánku sa aj najvyššiemu súdu vytvorí priestor pre plnenie úloh, ktoré mu podľa zákona náležia. Zmenu do tejto koncepcie priniesol zákon č. 458/2003 Z.z., ktorým sa zriadil Špeciálny súd – vládny návrh Trestného poriadku reaguje na tento nový zákon a úpravu pôsobnosti Špeciálneho súdu preberá v potrebnom rozsahu.

V súdnom konaní by malo dôjsť k výraznému posilneniu jeho kontradiktórnych prvkov. Počíta sa s tým, že dôjde k výraznému odbremeneniu predsedu senátu od ťarchy vedenia procesu a súčasného vykonávania dôkazov. Proces bude síce naďalej viesť a o dokazovaní rozhodovať predseda senátu (samosudca), avšak samotné dôkazy by mali vykonávať strany. Posilní sa tým ich ingerencia pri dokazovaní. Zvýši to nároky na pripravenosť a prácu prokurátora i obhajcu. Obhajca v prípravnom konaní prejavuje svoju aktivitu pri výsluchoch, navrhovaním dôkazov atď. Na hlavnom pojednávaní bude ale sám viesť výsluchy osôb, ktoré budú vyslúchnuté na jeho návrh. Rovnako bude môcť svoju aktivitu prejaviť poškodený (jeho splnomocnenec).

Návrh tiež predpokladá, že podstatná časť trestných vecí sa bude vybavovať mimo hlavného pojednávania. Nepochybne veľkú úlohu aj do budúcnosti bude mať vybavovanie vecí trestným rozkazom. Ale podstatne širšie uplatnenie by malo nájsť vybavovanie veci podmienečným zastavením trestného stíhania a zmierom, a to aj v prípravnom konaní. Veľký význam by malo nadobudnúť novonavrhované vybavovanie vecí dohodou o uznaní viny a prijatí trestu medzi prokurátorom a obvineným, ktorá spočíva v uznaní viny obvineným a akceptovaní navrhovaného trestu. Táto dohoda, ktorá je v navrhovanom zákone úplne novým prvkom, je striktne viazaná na súhlas súdu, ktorý sa musí presvedčiť, či obvinený pochopil podstatu priznania sa k spáchanému skutku, a úplnú akceptáciu uloženého trestu a či pochopil, že proti takejto dohode nebude môcť podať opravný prostriedok. Tieto formy skráteného konania by mali podstatne odbremeniť súdy od prejednávaní vecí v hlavnom pojednávaní, ktoré však naďalej zostáva základnou formou rozhodovania a obvinený vždy môže na ňom trvať. Zvýšenie kontradiktórnosti v konaní pred súdom povedie k zdôrazneniu významu a postavenia procesných strán, posilneniu práv obhajoby a poškodeného na jednej strane, ale aj k posilneniu postavenia obžaloby a najmä zodpovednosti prokurátora za veci predložené súdu. K zmenám dôjde aj v odvolacom konaní, kde sa počíta s obmedzením revízneho princípu a beneficia cohaesionis, ale zároveň s posilnením apelačného princípu. Zásadnejšie sa však zmení systém mimoriadnych opravných prostriedkov, kde dochádza k zrušeniu sťažnosti pre porušenie zákona a ku kreovaniu dvoch nových mimoriadnych opravných prostriedkov – zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní a dovolanie. Pritom dovolanie bude môcť podať nielen minister spravodlivosti a generálny prokurátor, ale aj obvinený.

Pri rekodifikačných prácach boli využité aj viaceré úpravy z posledných noviel Trestného poriadku, ktoré reagovali na aktuálne problémy boja s kriminalitou a osvedčili sa. Takto sa do predkladaného návrhu zapracovala aj celá oblasť právneho styku s cudzinou, ktorá odzrkadľuje zvyšujúci sa význam medzinárodnej spolupráce v boji proti organizovanému zločinu.

Návrh zákona rešpektuje vládou SR schválený legislatívny zámer trestnej rekodifikácie (schválený uznesením vlády č. 385 z 31. mája 2000).

Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Návrh zákona bol prerokovaný na plenárnom zasadnutí Rady hospodárskej a sociálnej dohody SR dňa 26. marca 2004, pričom neboli k nemu uplatnené žiadne výhrady.

Návrh zákona bude mať priamy finančný dopad na štátny rozpočet a zamestnanosť, ktorý je vyčíslený v doložke finančných, ekonomických, enviromentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť. Ministerstvo financií vo svojom stanovisku č. 13610/03-81 z 10. 7. 2003 uviedlo, že „s ohľadom na neustály tlak na výdavkovú časť štátneho rozpočtu a obmedzené zdrojové možnosti štátneho rozpočtu v roku 2004, bude potrebné požadované prostriedky zabezpečiť zahrnutím do priorít štátneho rozpočtu a uplatňovať v rámci rokovaní o návrhu štátneho rozpočtu“.

Doložka finančných, ekonomických, enviromentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť

- Odhad dopadov na verejné financie a zamestnanosťNávrh Trestného poriadku, ktorý je predkladaný do legislatívneho procesu spolu s novým Trestným zákonom a nadväzne vo vzájomnej súvislosti by mali byť aj v ďalšom legislatívnom procese prerokovávané (účinnosť sa predpokladá od 1.4.2005), bude mať dopady na verejné financie a zamestnanosť minimálne v súvislosti s:

- zavedením v Trestnom poriadku okresného súdu ako súdu prvého stupňa a zároveň zmenou postavenia prokuratúry najmä zvýšením jej zodpovednosti v trestnom konaní - Generálna prokuratúra SR si v tejto súvislosti uplatnila navýšenie počtu 65 prokurátorov,

- zavedením inštitútu verejnej obhajoby (budú zabezpečovať obhajobu v prípadoch povinnej obhajoby) – predpokladá sa prijatie v priemere jedného verejného obhajcu na každý súd – spolu 69 verejných obhajcov a s tým súvisiacu administratívu (organizačne budú sústredení podľa 8 krajských súdov),

- rozšírením pôsobnosti probačných a mediačných úradníkov v oblasti vykonávacieho konania – kontrola nových trestov – domáce väzenie, povinná práca, podmienečný trest odňatia slobody s probačným dohľadom,

- prechodom na kontradiktórny proces, čo si nevyhnutne vyžiada nové formy zaznamenávania súdneho pojednávania (zaznamenávacia technika) – konkrétne vyčíslenie predpokladá takéto technické vybavenie všetkých trestných pojednávacích miestností na súdoch (priemerne 5 na každom súde).

Konkrétne vyčíslenie je nasledujúce:

I. ROZPOČTOVÁ KAPITOLA MINISTERSTVA SPRAVODLIVOSTI SRROK 2005

1. Verejní obhajcovia od 1. 4. 2005 (9 mesiacov + prvotné vybavenie ) - 69 súdov x 1 verejný obhajca (plat ako sudca)

-kategória 610 – Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV

plat 45 255 Sk + paušálna odmena 1 900 Sk = 47 155 Sk x 9 mesiacov = 29 284 tis. Sk

- kategória 620 – Poistné a príspevky do poisťovní ............................ 10 249 tis. Sk

- kategória 630 – Tovary a služby

69 verejných obhajcov x 100 tis. Sk – prvotné vybavenie ........................ 6 900 tis. Sk

- kategória 700 – Kapitálové výdavky

69 verejných obhajcov x 100 tis. Sk – prvotné vybavenie

(kancelárska a výpočtová technika) ......................................................... 6 900 tis. Sk

Spolu za verejných obhajcov v roku 2005 ................................................... 53 333 tis. Sk

Pri týchto dopadoch na štátny rozpočet treba vziať do úvahy peňažné prostriedky vyplatené za obhajobu ex offo, o ktoré je potrebné znížiť dopady na štátny rozpočet – v roku 2003 bolo uhradené za obhajobu ex offo 32 691 tis. Sk (pritom takto uhradené peňažné prostriedky ešte vzrastú, keďže od 1.1.2003 je v účinnosti nová vyhláška, ktorá upravuje tieto náhrady vo väčšej výške a začiatkom roku 2003 bola uhrádzaná obhajoba ex offo ešte za prípady uskutočnené v roku 2002 s nižšou tarifou).

2. Administratíva a ďalší personál ohľadom verejných obhajcov od 1. 4. 2005 (9 mesiacov)- 3 zapisovateľky x 8 krajských súdov =

24 zamestnancov v štátnej službe x 10 310 Sk x 9 mesiacov ........................... 2 227 tis. Sk

- 1 vedúca kancelárie x 8 krajských súdov =

8 zamestnancov v štátnej službe x 12 150 Sk x 9 mesiacov ............................... 875 tis. Sk

- informatik x 8 krajských súdov =

8 zamestnancov v štátnej x 15 200 Sk x 9 mesiacov ......................................... 1 095 tis. Sk

- 2 účtovníci (centrálne) =

2 zamestnanci v štátnej službe x 10 400 Sk x 9 mesiacov .................................. 188 tis. Sk - 2 personalisti (centrálne) =

2 zamestnanci v štátnej službe x 10 400 Sk x 9 mesiacov .................................. 188 tis. Sk-kategória 610 Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV

spolu za 44 zamestnancov v štátnej službe ........................................... 4 573 tis. Sk

-kategória 620 – Poistné a príspevky do poisťovní ................................. 1 600 tis. Sk

-kategória 630 – Tovary a služby (44 osôb x 80 tis. Sk) ......................... 3 520 tis. Sk

-kategória 700 – Kapitálové výdavky (44 osôb x 60 tis. Sk) .................... 2 640 tis. Sk

Výdavky celkom za administratívu ............................................................ 12 333 tis. Sk

3. Kategória 700 – Kapitálové výdavky

zaznamenávacie zariadenia - 69 súdov x 5 kusov zariadení x 50 tis. Sk = 17 250 tis. Sk

VÝDAVKY CELKOM na rok 2005 ................................................................... 82 916 tis. Sk

ROK 2006

1. Probační a mediační úradníci od 1.1.2006 (v roku 2005 sú vyčíslení a uplatňovaní na základe zák. č. 550/2003 Z.z.) - 12 mesiacov štátna služba

- kategória 610 – Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV

55 okresných súdov x 1 PaM úradník v štátnej službe =

55 PaM úradníkov x 12 mesiacov x 16 150 tis. Sk .............................. 10 659 tis. Sk

-kategória 620 – Poistné a príspevky do poisťovní .............................. 3 730 tis. Sk

-kategória 630 – Tovary a služby

55 zamestnancov x 100 tis. Sk – prvotné vybavenie .......................... 5 500 tis. Sk

- kategória 700 – Kapitálové výdavky

55 x 80 tis. Sk prvotné vybavenie (kancelárska a výpočtová technika) 4 400 tis. Sk

Výdavky spolu PaM úradníci ......................................................................... 24 289 tis. Sk

2. Verejní obhajcovia

- kategória 610 – Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV

69 súdov x 1 verejný obhajca x 47 155 Sk x 13 mesiacov ......................... 42 298 tis. Sk

- kategória 620 – Poistné a príspevky do poisťovní ....................................... 14 804 tis. Sk

Výdavky celkom na verejných obhajcov ................................................... 57 102 tis. Sk

3. Administratíva a ďalší súvisiaci personál ohľadom verejných obhajcov

- 24 zapisovateliek x 10 310 Sk x 12 mesiacov ........................................... 2 969 tis. Sk

- 8 vedúcich kancelárií x 12 150 Sk x 12 mesiacov .................................. 1 167 tis. Sk

- 2 účtovníci x 10 400 Sk x 12 mesiacov ..................................................... 250 tis. Sk

- 8 informatikov x 15 200 Sk x 12 mesiacov ............................................... 1 460 tis. Sk

- 2 personalisti x 10 400 Sk x 12 mesiacov .................................................. 250 tis. Sk

-kategória 610 – Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV spolu ................... 6 096 tis. Sk

-kategória 620 – Poistné a príspevky do poisťovní .................................. 2 134 tis. Sk

Výdavky celkom za administratívu ................................................................ 8 230 tis. Sk

VÝDAVKY CELKOM na rok 2006 .................................................................... 89 621 tis. Sk

II. ROZPOČTOVÁ KAPITOLA GENERÁLNEJ PROKURATÚRY SRROK 2005 (od 1.4.2005)

A.Bežné výdavky1) Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV 65 prokurátorov

a)Platy prokurátorovOP – 55 osôb x 43 100 Sk x 10 mesiacov 23 705 tis. Sk

KP – 8 osôb x 45 255 Sk x 10 mesiacov 3 620 tis. Sk

GP – 2 osoby x 56 030 x 10 mesiacov 1 121 tis. Sk

s p o l u 28 446 tis. Sk

b)Ostatné osobné vyrovnania OP – 55 osôb x 1 795,- Sk x 9 886 tis. Sk

KP – 8 osôb x 1 885,- Sk x 9 136 tis. Sk

GP – 2 osoby x 2 334,- Sk x 9 42 tis. Sk

s p o l u 1 064 tis. Sk

Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV celkom 29 510 tis. Sk

2) Poistné a príspevky do poistných fondov

(30 % z miezd platov, služobných príjmov a z OOV) 8 534 tis. Sk

3) Tovary a ďalšie služby

(prevádzkové náklady a prvotné vybavenie 60 tis. Sk na osobu) 3 900 tis. Sk

(kancelársky nábytok 50 tis. Sk na osobu) 3 250 tis. Sk

4)Bežné transfery (príplatky k nemocenskému, OČR) 640 tis. Sk

B E Ž N É V Ý D A V K Y C E L K O M 45 834 tis. Sk

B. Kapitálové výdavky (jednorázové výdavky)

a)výpočtová technika (65 osôb x 40 tis. Sk) 2 600 tis. Sk

b) kancelárska technika a kancelárske zariadenie (65 osôb x 30 tis. Sk) 1 950 tis. Sk

K A P I T Á L O V É V Ý D A V K Y C E L K O M 4 550 tis. Sk

VÝDAVKY CELKOM na rok 2005 .................................................................. 50 384 tis. Sk

ROK 2006

A.Bežné výdavky1) Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV 65 prokurátorov

a)Platy prokurátorovOP – 55 osôb x 43 100 Sk x 13 30 817 tis. Sk

KP – 8 osôb x 45 255 Sk x 13 4 706 tis. Sk

GP – 2 osoby x 56 030 Sk x 13 1 457 tis. Sk

s p o l u 36 980 tis. Sk

b)Ostatné osobné vyrovnaniaOP – 55 osôb x 1 795,- Sk x 12 1 185 tis. Sk

KP – 8 osôb x 1 885,- Sk x 12 181 tis. Sk

GP – 2 osoby x 2 334,- Sk x 12 56 tis. Sk

s p o l u 1 422 tis. Sk

Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV celkom 38 402 tis. Sk

2) Poistné a príspevky do poistných fondov

(30 % z miezd platov, služobných príjmov a z OOV) 11 094 tis. Sk

3) Tovary a ďalšie služby (prevádzkové náklady 80 tis. Sk na osobu)5 200 tis. Sk

4)Bežné transfery (príplatky k nemocenskému, OČR) 850 tis. Sk

B E Ž N É V Ý D A V K Y C E L K O M na rok 2006 ............................... 55 546 tis. Sk

- Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb – bez dopadov.

- Odhad dopadov na životné prostredie – bez dopadov.

Doložka zlučiteľnosti

návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: vláda Slovenskej republiky.

2. Názov návrhu zákona: Trestný poriadok.

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a) Európska dohoda o pridružení v čl. 69 zaväzuje SR k zbližovaniu existujúcich a budúcich legislatívnych prepisov SR s predpismi Spoločenstva.

Národný program pre prijatie acquis communautaire prijal úlohy na úseku boja proti terorizmu, korupcii, organizovanému zločinu a úlohy na úseku zefektívnenia činnosti súdnictva, pričom medzi strednodobými prioritami je aj úloha uskutočniť rekodifikáciu trestných kódexov.

Partnerstvo pre vstup požaduje pre oblasť spravodlivosti a vnútorných vecí posilnenie boja proti organizovanému zločinu, obchodovaniu s ľuďmi, korupcii a praniu špinavých peňazí.

Screening zaviazal Slovenskú republiku tiež k legislatívnemu zabezpečeniu boja proti korupcii, organizovanému zločinu, obchodu s ľuďmi a terorizmu.

Plán legislatívnych úloh vlády SR na rok 2004 obsahuje úlohu predložiť návrh nového Trestného poriadku v mesiaci máj.

b) Negociačná pozícia v 24. kapitole – Spolupráca v oblasti spravodlivosti a vnútorných záležitostí – a v dodatkových informáciách k nej (celkove osem) obsahuje aj záväzky týkajúce sa trestného práva, pričom jedným z týchto záväzkov je aj uskutočnenie celkovej rekodifikácie Trestného zákona a Trestného poriadku.

4. Problematika návrhu zákona:

a) je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

- Dohovor medzi členskými štátmi Európskych spoločenstiev o výkone cudzích trestných rozsudkov z r. 1991 - upravuje podmienky vzájomného uznávania a výkonu trestných rozsudkov medzi členskými štátmi Európskej únie tak v súvislosti s inštitútom odovzdávania odsúdených osôb na výkon trestu odňatia slobody, ako aj bez súvislosti s uplatňovaním tohto inštitútu.

b) je upravená v práve Európskej únie:

- Zmluva o Európskej únii (čl. 6 ods. 2),

- Rezolúcia Rady 49641104/01 zo 17.1.1995 o zákonnom odpočúvaní telekomunikácií,

- Rezolúcia Rady 95/C327/04 z 23.11.1995 o ochrane svedkov v boji proti medzinárodnému organizovanému zločinu,

- Európska dohoda o pridružení – čl. 6,

- Dohovor týkajúci sa extradície medzi členskými štátmi EÚ z roku 1996,

- Dohovor vypracovaný na základe článku K.3. Zmluvy o EÚ o zjednodušenom vydávacom konaní medzi členskými štátmi EÚ z roku 1995,

- Dohovor o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi EÚ z roku 2000,

- Dohovor z 19.6.1990 vykonávajúci Schengenskú dohodu zo 14.6.1985 o postupnom zrušení kontrol na spoločných hraniciach,

- Rámcové rozhodnutie Rady z 15.3.2001 o postavení obetí v trestnom konaní,

- Rámcové rozhodnutie Rady z 13.6.2002 o spoločných vyšetrovacích tímoch,

- Rámcové rozhodnutie Rady z 13.6.2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi.

Čl. 6 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii ustanovuje, že únia práva zabezpečené Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd z roku 1950 rešpektuje ako všeobecne právne princípy; čl. 8 Európskeho dohovoru upravuje právo každého na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. Toto právo je konkretizované v prípade odpočúvania telekomunikácií v Rezolúcii Rady o zákonnom odpočúvaní telekomunikácií zo 17.1.1995. Táto pripúšťa odpočúvanie telekomunikačných činností za podmienok uvedených v jej prílohe. Okrem iného príkaz musí byť konkretizovaný voči konkrétnej osobe, ktorej sa odpočúvanie týka.

Rezolúcia Rady 95/C327/04 z 23.11.1995 o ochrane svedkov v boji proti medzinárodnému organizovanému zločinu požaduje zabezpečenie efektívnej ochrany svedkov v trestnom konaní v prípadoch, kedy je to nevyhnutné; ochrana spočíva v tom, že je možné rozhodnúť, že adresa a ďalšie identifikačné údaje svedka budú známe len sudcovi a orgánom činným v trestnom konaní a v závažných prípadoch je prípustná aj zmena identity svedka.

Európska dohoda o pridružení - v čl. 6 sa Slovenská republika zaviazala rešpektovať ľudské práva zakotvené v medzinárodných dokumentoch.

Dohovor týkajúci sa extradície medzi členskými štátmi EÚ z roku 1996 upravuje zjednodušenie podmienok extradície osôb, vrátane štátnych občanov, medzi štátmi EÚ.

Dohovor vypracovaný na základe článku K.3. Zmluvy o EÚ o zjednodušenom vydávacom konaní medzi členskými štátmi EÚ z roku 1995 upravuje postup pri zjednodušenom vydávacom konaní osôb medzi členskými štátmi Európskej únie.

Oba uvedené dohovory rozpracovávajú na podmienky štátov EÚ Európsky dohovor o vydávaní z roku 1957.

Dohovor o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi EÚ z roku 2000 doplňuje a zjednodušuje poskytovanie právnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi v nadväznosti na Európsky dohovor o vzájomnej pomoci v trestných veciach z roku 1957.

Dohovor z 19.6.1990 vykonávajúci Schengenskú dohodu zo 14.6.1985 o postupnom zrušení kontrol na spoločných hraniciach upravuje právnu pomoc v trestných veciach, extradíciu a výkon trestných rozsudkov.

V súvislosti s uvedenými dohovormi je potrebné uviesť, že tieto sa týkajú len piatej časti (Právny styk s cudzinou), pričom podľa § 479 navrhovanej úpravy majú medzinárodné zmluvy prednosť pred úpravou uvedenou v piatej časti Trestného poriadku.

Rámcové rozhodnutie Rady z 15.3.2001 o postavení obetí v trestnom konaní bližšie upravuje postavenie poškodených v trestnom konaní a ich minimálne práva.

Rámcové rozhodnutie Rady z 13.6.2002 o spoločných vyšetrovacích tímoch umožňuje zriadiť v konkrétnej veci spoločný vyšetrovací tím zložený z príslušníkov viacerých členských krajín EÚ.

Rámcové rozhodnutie Rady z 13.6.2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi bude implementované do nášho právneho poriadku ešte pred prijatím trestnej rekodifikácie osobitným zákonom.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie: úplná.

6. Gestor: Ministerstvo spravodlivosti SR.

7. Účasť expertov: účasť expertov na príprave zákona nebola využitá.

Osobitná časťprvá časť - základné ustanoveniaK § 1

V tomto úvodnom ustanovení zákonodarca zdôrazňuje predovšetkým formálnu stránku trestného konania tak, aby presne v zhode so zákonom mohli byť náležite zistené trestné činy a spravodlivo potrestaní ich páchatelia.

Ako už z úvodného ustanovenia vyplýva, návrh vychádza – na rozdiel do predchádzajúcich úprav - z toho, že túto činnosť, t.j. trestné konanie, realizujú orgány činné v trestnom konaní, ktorými sa rozumejú prokurátori a policajti a nezávislé štátne orgány - súdy. Samozrejmou povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní ako i súdu je organizovať svoju činnosť v duchu dôsledného dodržiavania zákona tak, aby upevňovala v občanoch vieru v spravodlivosť postupu orgánov činných v trestnom konaní i v rozhodovanie súdov tak, aby ich viedla k dôslednému zachovávaniu zákonov i plneniu povinností voči spoločnosti a štátu, ako i rešpektovaniu základných práv a slobôd občanov fyzických a právnických osôb.

K § 2

K ods. 1

Slovenská republika uznáva a vo svojom právnom poriadku rešpektuje všetky demokratické zásady trestného konania, uvedené v medzinárodných zmluvách, ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. Tieto majú dokonca prednosť pred jej zákonmi ( čl.7 ods.5 Ústavy Slovenskej republiky). Tieto zásady, uvedené najmä v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd z r. 1950 s dodatkovými protokolmi a v ďalších, sú zhodné so zásadami uvedenými v Listine základných práv a slobôd z r. 1991, v Ústave Slovenskej republiky a v predkladanom návrhu Trestného poriadku. Navzájom sa prelínajú a doplňujú a vytvárajú tak systém, ktorý zabezpečuje fungovanie trestného konania v súlade s požiadavkami demokratickej spoločnosti.

Právo na spravodlivý, zákonný súdny poces, stíhanie len zo zákonných dôvodov, je najdôležitejšou zásadou trestného konania. Dôvodom trestného stíhania môže byť len odôvodnené podozrenie zo spáchania trestného činu, pričom musí byť dodržaný postup ustanovený Trestným poriadkom. Táto zásada procesne doplňuje hmotnoprávnu zásadu „nullum crimen sine lege“, ktorá v trestnom práve predstavuje zásadu zákonnosti. Pokiaľ ide o jej vzťah k cieľu trestného procesu – náležitému zisteniu skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, treba zdôrazniť, že záujem na zistení skutkového stavu nesmie byť nadradený zásade zákonného procesu, lebo by to mohlo viesť k snahe zistiť pravdu za každú cenu, teda aj za cenu porušenia zákona. Trestné stíhanie však možno viesť len v súlade so zákonom, lebo „cieľ neposväcuje prípadné nezákonné prostriedky“.

K ods. 2

Ide o novoformulovanú tzv. zásadu zdržanlivosti. Táto zásada úzko nadväzuje na zásady riadeného zákonného procesu a prezumpcie neviny, ktoré doplňuje a prehlbuje. Týka sa však nielen osoby proti ktorej sa konanie vedie, ale všetkých osôb, ktorých sa trestné konanie akokoľvek dotýka (poškodení, svedkovia, znalci, zúčastnené osoby). Jej zmyslom je obmedziť na najnutnejšiu mieru zásahy do ľudských práv a slobôd občanov, ale aj akékoľvek nadbytočné predvolávanie, či obťažovanie osôb, čo je výrazom humánnosti trestného konania a úcty k základným právam a slobodám.

K ods. 3

Ľudské práva základné slobody môžu byť obmedzené len rozhodnutím súdu. V súlade s čl. 46 ústavy sa preto do predkladaného zákona zakotvuje inštitút sudcu pre prípravné konanie, do ktorého kompetencie bude patriť rozhodovanie o všetkých procesných zásahoch do občianskych práv a slobôd, dbať na to, aby tieto zásahy boli vykonávané nielen v súlade so zákonom, ale aby boli využívané len spôsobom a v rozsahu, ktorý zohľadňuje zásadu zdržanlivosti uvedenú v odseku 2. Ďalšie kompetencie sudcu pre prípravné konanie sú uvedené v § 10 ods. 3.

K ods. 4

V tomto ustanovení ide o tzv. prezumpciu neviny, ktorú poznal aj predchádzajúci Trestný poriadok. Pokiaľ nedôjde k vyhláseniu odsudzujúceho rozsudku nemožno voči obvinenej osobe vyvodzovať závery o jej vine ani žiadne dôsledky z toho vyplývajúce.

Prezumpcia neviny vo svojich dôsledkoch znamená, že nedokázaná vina má ten istý význam ako dokázaná nevina, že obvinený nie je povinný dokazovať svoju nevinu a že pri posudzovaní skutkových otázok platí pravidlo „in dubio pro reo“, t.j. že v pochybnostiach o skutkových zisteniach treba rozhodnúť v prospech obvineného.

Prezumpcia neviny je obsiahnutá vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv prijatej Organizáciou Spojených národov 10. decembra 1948 (čl. II ods. 1), v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd z roku 1950 (čl. 6 ods. 2) v Listine základných práv a slobôd (1991) v čl. 40 ods. 2 a je zakotvená aj v Ústave Slovenskej republiky v čl. 50 ods. 2.

Prezumpcia neviny však nevylučuje, aby sa voči obvinenému v priebehu trestného stíhania nemohli uplatňovať niekedy aj veľmi citeľné a závažné zásahy do jeho základných práv a slobôd, avšak len spôsobom, ktorý umožňuje tento zákon.

K ods. 5

Toto ustanovenie výslovne prehlasuje, že štát zastupuje v trestnom konaní prokurátor, ktorý nielenže chráni záujmy štátu, ale zodpovedá za to, že predsúdne konanie (prípravné konanie), ktoré podaniu obžaloby predchádzalo bolo vykonané v zhode so zákonom, lebo prokurátor zodpovedá za rešpektovanie záujmov štátu a postavenie páchateľa pred súd. Je v ňom obsiahnutá aj tzv. zásada legality, podľa ktorej je prokurátor povinný stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvedel.

V tomto ustanovení sa však vytvára aj priestor pre realizáciu zásady oportunity, ak je to v súlade s predkladaným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou. Zásada oportunity sa uplatňuje najmä v prípade tzv. „odklonov“ od pravidelného priebehu trestného konania (pozri najmä ustanovenia o zmieri, o podmienečnom zastavení trestného stíhania, o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného), kedy prokurátor v prípade splnenia podmienok ustanovených v tomto zákone , i po zistení, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, môže rozhodnúť inak ako podaním obžaloby.

K ods. 6

Orgány činné v trestnom konaní a súd sa vo svojej činnosti riadia zásadou oficiality, ktorá vyjadruje, že vo svojej činnosti postupujú z úradnej povinnosti bez ohľadu na prípadné petície a žiadosti, ktoré do plnenia ich povinností zasahujú.

Orgány činné v trestnom konaní a súd však pri svojej úradnej činnosti musia postupovať tak, aby trestné činy vybavovali priebežne a včas. Väzobné veci musia pritom vybavovať prednostne a urýchlene. Pokiaľ sa uvádza, aby veci boli vybavované „včas“, teba vidieť, že zákon chce zabezpečiť prejednávanie vecí bez prieťahov. Preto sú v zákone uvedené viaceré zákonné lehoty. Ohraničiť však presne dĺžku konkrétneho trestného stíhania v zákone nie je možné. Či bolo trestné konanie realizované včas, alebo či v ňom došlo k zbytočným prieťahom závisí od konkrétnych okolností. V tomto smere sú významné aj viaceré rozhodnutia Európskeho súdu, ktoré posudzovali včasnosť ukončenia trestnej veci aj s ohľadom na prax v ostatných európskych štátov (pozri čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd).

K ods. 7

Na právo na stíhanie len zo zákonných dôvodov uvedené v odseku 1 nadväzuje právo na zákonný proces, t.j. na proces vykonaný nestranným a nezávislým súdom – spravodlivo a v primeranej lehote tak- aby sa na ňom mohol obvinený osobne zúčastniť, ak k vykonávaným dôkazom zaujať svoje stanovisko.

Práva zúčastniť sa na procese a tak aj práva vyjadrovať sa k vykonávaným dôkazom sa obvinený vedome vzdáva v prípadoch, tzv. odklonov, alebo sa ho môže aj výslovne vzdať.

K ods. 8

Záujem právnej istoty vyžaduje, aby po právoplatnom rozhodnutí súdu o odsúdení (resp. oslobodení spod obžaloby), sa vo veci pre ten istý skutok viac neviedlo trestné konanie, pretože ide o vec rozhodnutú (res judicata), čo predpokladá, že s rozhodnutím súhlasil tak prokurátor (v mene štátu), ako i obvinený, resp. ostatné strany. Vyjadruje sa tým pravidlo „ne bis in idem“ (nie dvakrát v tej istej veci), ktoré náš právny poriadok dôsledne rešpektuje.

V tej iste vec možno po jej právoplatnom skončení opätovne konať, len ak bolo právoplatné rozhodnutie zmenené cestou mimoriadnych opravných prostriedkov (obnova, dovolanie).

Táto zásada sa analogicky uplatňuje aj pri rozhodnutiach prokurátora v prípravnom konaní, ak došlo napríklad k zastaveniu trestného stíhania.

K ods. 9

Právo na obhajobu je jedno z najvýznamnejších občianskych práv. Zdôrazňuje ho Európsky dohovor o ochrane ľudských právach a základných slobôd (čl. 6 ods. 3), Listina základných práv a slobôd, Ústava SR (čl. 50 ods. 3) a podrobne rozvedené v príslušných ustanoveniach tohto zákona, ktoré jeho realizáciu detailne upravujú.

Podstatou tohto práva je, že každá obvinená osoba môže využiť právo na obhajobu a aktívne sa brániť, alebo si môže zvoliť pasívnu formu obhajoby a nebrániť sa, nevypovedať. Obvinený sa môže obhajovať sám alebo si na tento účel môže zvoliť kvalifikovanú osobu, advokáta, ktorý bude v procese vystupovať ako jeho obhajca. V prípadoch povinnej obhajoby obhajcu mať musí a ak si ho nezvolí, musí mu byť ustanovený. Nedostatok finančných prostriedkov nesmie byť prekážkou pri využití služieb advokáta.

Pretože rozsah práv obvineného sa v jednotlivých procesných štádiách mení a prispôsobuje sa procesným osobitnostiam, treba obvineného okrem základného poučenia uvedeného v § 121 ods. 2 poučiť v závislosti na štádiu konania aj o ďalších jeho právach a umožniť mu ich reálne uplatnenie.

K ods. 10

Zásadu tzv. "objektívnej pravdy", ktorá sa dlhý čas považovala za jednu z prioritných zásad procesu v zmysle zák.č.141/1961 Zb., opustil náš proces už novelami vykonanými v roku 1993. Skutkový stav sa zisťuje v rozsahu, ktorý príslušný orgán činný v trestnom konaní alebo súd potrebuje pre svoje rozhodnutie. V zhode so zdôrazňovanými prvkami kontradiktórneho procesu, ktoré sa v navrhovanom kódexe uplatňujú, zvýrazňuje sa aj relevancia dôkazov obstaraných stranami.

K ods. 11

Predkladaný Trestný poriadok v porovnaní s predchádzajúcimi preferuje prvky kontradiktórneho procesu, kde aktivitu pri dokazovaní vyvíjajú najmä strany. Toto ustanovenie má zabezpečiť, aby v konaní pred súdom vedľa aktivity strán mohol do dokazovania aktívne a iniciatívne zasahovať i súd, aby tak mohol z vlastnej iniciatívy vykonať i dôkazy, ktoré strany nenavrhli.

K ods. 12

V zásade voľného hodnotenia dôkazov nedochádza k podstatnejším zmenám, treba však zdôrazniť, že ustanovenia o dokazovaní kladú väčší dôraz na zákonné získavanie dôkazov a teda aj väčší dôraz na posudzovanie zákonnosti dôkazu a na jeho prípustnosť v rámci trestného konania.

Nároky na posudzovanie vierohodnosti, úplnosti a relevantnosti dôkazov vzrastú najmä pri posudzovaní prípadov dohody o vine a treste, kde starostlivé posúdenie úplnosti dôkazov bez prejednania na hlavnom pojednávaní, jednotlivo ale najmä v ich súhrne bude obzvlášť náročné.

K ods. 13

V tomto ustanovení sa vytvárajú predpoklady pre iniciatívu komunít - občianskych združení - vstupovať do prevýchovného procesu páchateľa trestného činu. Môže mať stále väčší aktivizujúci význam aj pri probácii a mediačnej službe. Záujmové združenia môžu vytvoriť priaznivé prostredie nielen pre prevýchovu delikventov, ale aj pre ich zbavenie sa škodlivých návykov a sklonu na požívanie drog, resp. iných látok.

Záujmovými združeniami nemôžu byť politické strany. Záujmové združenia môžu najmä vysielať na súd svojich zástupcov, ktorí tlmočia názory kolektívu na obvineného alebo trestnú vec, môžu ponúknuť záruku na obvineného, na ktorú možno prihliadnuť pri ukladaní trestu. Dôležitým je aj právo záujmového združenia navrhovať prejednanie veci pred kolektívom v záujme posilnenia vplyvu trestného konania na prevýchovu páchateľa. Táto možnosť je nepochybne významná aj z hľadiska generálnej prevencie.

K ods. 14

Rovnosť strán, "rovnosť zbraní" je významným predpokladom uplatňovania kontradiktórnosti. Táto zásada, napriek tomu, že je obsiahnutá v čl. 47 ods. 3 Ústavy, nebola dosiaľ uvedená medzi základnými zásadami.

Jej uvedenie na tomto mieste má v konaní pred súdom aj obvineným zabezpečiť možnosť uplatňovať rovnaké procesné práva ako v obžalobe. Vyžaduje sa dôsledné rozlišovanie medzi pojmami „subjekty“ trestného konania a „strany“ trestného konania.

Subjekty majú rozličnú procesnú úlohu. Ich úloha sa v priebehu trestného konania mení s ohľadom na procesné štádium. Napr. prokurátor v prípravnom konaní vykonáva dozor nad zachovávaním zákonnosti, avšak v konaní pred súdom sa ako orgán obžaloby reprezentujúci štát, stáva stranou.

V konaní pred súdom preto jednotlivým subjektom vyplýva, že majú právo vystupovať pred súdom, majú prístup ku všetkým úkonom, majú právo zúčastniť sa na rokovaní súdu a podávať opravné prostriedky. Úplné rozvinutie procesného postavenia strany je však možné až v konaní pred súdom, takže až tu možno vyžadovať, dodržiavať a zaručiť rovnosť postavenia strán, lebo len tu má obvinený protistranu – prokurátora, resp. i poškodeného.

K ods. 15

Predložený návrh stavia na stanovisku, že právo podať obžalobu má jedine prokurátor, ktorý je súčasne garantom zákonnosti prípravného konania.

Argumentácia, že súkromnou obžalobou je možno odstrániť nedostatky, ktoré sa prejavujú v trom, že prokurátor nepodá obžalobu, hoci si občan myslí, že sa mu stala krivda a trestný čin voči jeho osobe bol spáchaný, je za súčasnej existencie zásady legality (ods. 5) neodôvodnená. Okrem toho poškodený sa vždy môže domáhať náhrady škody v občianskoprávnom konaní bez ohľadu na trestné stíhanie.

Akuzačný princíp je tu uplatnený absolútne. Súd môže konať len na základe obžaloby podanej prokurátorom, resp. na základe návrhu podaného prokurátorom. Ide o zásadu uvedenú aj v predchádzajúcom zákone.

K ods. 16

Zásada uvedená v tomto ustanovení nadväzuje na čl. 142 Ústavy SR, podľa ktorej sa súdnictvo v trestných veciach vykonáva v senátoch, pričom však procesným predpisom sa môže zveriť rozhodovanie v určených veciach samosudcovi. Predkladaný zákon počíta s tým, že samosudca bude rozhodovať v konaní o trestných činoch s hornou hranicou trestnej sadzby do päť rokov.

Novo formulované je postavenie sudcu, ktorý - ako vyplýva zo samotného názvu (sudca pre prípravné konanie) bude vykonávať svoju činnosť v prípravnom konaní tým, že bude rozhodovať o procesnej prípustnosti zásahov do základných občianskych práv a slobôd a bude môcť vykonávať aj niektoré ďalšie úkony upravené v zákone, napr. v zmysle § 348 aj rozhodnúť vo veci.

K ods. 17

Zásadu verejnosti považuje Ústava SR, zhodne s medzinárodnými dokumentmi, za jednu zo základných záruk kontroly verejnosti nad výkonom súdnictva i za významný prostriedok výchovy občanov a upevňovania zákonnosti. Obmedziť ju možno len z dôvodov presne uvedených v zákone. Ide o zásadu, ktorá bola uvedená aj v predchádzajúcich kódexoch.

Rozsudok musí vždy byť vyhlásený verejne.

K ods. 18

Zásada ústnosti je pôvodnou, osvedčenou zásadou. Súd má rozhodovať na základe osobného výsluchu a ústnych prejavov obžalovaného, svedkov, znalcov, poškodeného. Z tejto zásady sa však pripúšťajú výnimky, t.j. za splnenia zákonom predpokladaných podmienok vykonanie dôkazu prečítaním zápisnice o výsluchoch uvedených osôb.

Zo zdôrazňovanej zásady kontradiktórnosti však vyplýva, že čítanie výpovedí by sa malo obmedziť.

Oproti doterajšiemu stavu dôjde k podstatným zmenám v tom, že v konaní pred súdom budú realizovať výsluchy zásadne strany (prokurátor, obžalovaný, resp. jeho obhajca). Dokazovanie však riadi súd (predseda senátu), ktorý môže do dokazovania aktívne zasahovať.

K ods. 19

Ide o pôvodnú zásadu, úzko súvisiacu so zásadou uvedenou v odseku 18. Súd môže rozhodnúť len na základe dôkazov, ktoré sa vykonali predpísaným spôsobom v konkrétnej veci. Ide o tzv. zásadu bezprostrednosti, z ktorej zákon (na rozdiel od zásady ústnosti) nepripúšťa výnimky. Ak dôkaz nebol v konaní pred súdom vykonaný, súd sa o tento dôkaz pri rozhodovaní nemôže opierať.

K ods. 20

V predchádzajúcich zákonoch sa zdôrazňovalo právo používať pred orgánmi činnými v trestnom konaní a pred súdom materinský jazyk. Ukazuje sa, že toto ustanovenie dnes je už nedostatočné. I keď používanie materinského jazyka prichádza do úvahy ako samozrejmosť aj naďalej, vhodnejšou je úprava, aby každý mohol pred súdom používať jazyk, ktorý bežne používa pri komunikácii, ktorým sa vie najľahšie a najzrozumiteľnejšie vyjadriť. Ak účastník vyhlási, že neovláda jazyk, v ktorom sa konanie vedie, má právo na tlmočníka.K § 3Ide o pôvodné ustanovenia, ktoré zdôrazňujú povinnosť všetkých štátnych orgánov, právnických i fyzických osôb pomáhať orgánom činným v trestnom konaní pri plnení ich úloh.

Predchádzajúca úprava umožňovala vyžadovať údaje, ktoré sú predmetom bankového tajomstva, len pri trestných činoch uvedených v osobitnom zákone. Teraz je to možné u všetkých trestných činov a naviac aj pri daňovom tajomstve je významnou novotou, že v písomnosti sa medzi orgánmi činnými v trestnom konaní a súdom môžu doručovať aj v elektronickej forme.

K § 4 a § 5

Návrh zákona vychádza z toho, že záujmové združenia občanov, najmä odborové a iné občianske združenia, pracovné kolektívy a cirkvi s výnimkou politických strán a hnutí môžu zohrávať pozitívnu úlohu pri prevýchove členov svojho kolektívu, že môžu pozitívne ovplyvňovať jednotlivcov, oddávajúcim sa nemiernemu požívaniu alkoholu alebo drogám. Zahraničné skúsenosti ukazujú, že ich možno využiť aj pri probačnej službe.

Zákon počíta s tým, že záujmové združenia budú upozorňovať na porušovanie zákonnosti, že budú môcť na súd vysielať svojich zástupcov a že budú môcť podávať záruky za nápravu obvineného.

Zákon počíta aj so spoluprácou s tzv. dôveryhodnou osobou (ods. 3), ktorá by mohla priaznivo ovplyvňovať správanie sa obvineného. Preto bude môcť ponúknuť (rovnako záujmové združenie občanov) prevzatie záruky za dovŕšenie nápravy obvineného, navrhnúť jeho podmienečné prepustenie, nahradenie väzby zárukou a ďalšie. Na získanie správ o stave prevýchovy bude aj dôveryhodná osoba vyžadovať od súdu poskytnutie informácií o obvinenom.

Záujmové združenie (ods. 5) bude môcť na konanie pred okresným alebo krajským súdom vyslať zástupcu, ktorý bude súdu tlmočiť stanovisko záujmového združenia občanov k prejednávanej trestnej veci osobe páchateľa a možnostiam jeho nápravy.

K § 6

Predkladaný zákon vychádza zo zásady uvedenej v čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorej každý má právo na informácie. Úzko to súvisí s ustanovením čl. 2 ods.1, pretože len informovaný občan môže uplatňovať svoje práva. S týmto súvisí aj zákon o informáciách (č. 211/2000 Z.z.).

Zákon vychádza z toho, že každý má právo vedieť, akú činnosť vykonávajú štátne orgány. Už v prípravnom konaní sú orgány činné v tomto štádiu povinné informovať verejnosť o svojej činnosti, t.j. o tom, aké opatrenia sa prijímajú v konkrétnej trestnej veci. Jediným obmedzením je, že nesmú informovať o skutočnostiach, ktoré by mohli sťažiť alebo zmariť objasnenie veci. Skôr etickou požiadavkou je, aby sa nezverejňovali veci osobného charakteru a najmä údaje, ktoré s vecou nesúvisia. Rešpektovanie osobnosti mladistvých, ako i zverejňovanie skutočností, týkajúcich sa cti a osobnosti občanov, treba robiť obzvlášť zodpovedne. Pracovníci médií v tomto smere nesú zodpovednosť podľa tlačového zákona (č. 81/1966 Zb. v znení neskorších predpisov).

V konaní pred súdom informácie už nemožno nijakým spôsobom utajovať, takže na hlavnom pojednávaní môže každý robiť poznámky, a ak tým nevyrušuje môže vyhotoviť aj zvukový záznam. Činnosť médií sa musí podriadiť ustanoveniu ods.3.

Toto právo je zosúladením práva občanov na informácie s ústavnou zásadou prezumpcie neviny.

K § 7

Posudzovanie predbežných otázok sa riadi osvedčenými pravidlami. Orgány činné v trestnom konaní i súd ich posudzujú samostatne. Ak však o nejakej otázke došlo k právoplatnému rozhodnutiu ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, sú takéto rozhodnutia pre uvedené orgány záväzné.

K § 8

Ide o pôvodné ustanovenie, v ktorom sa reaguje na zmeny v zákone. Rozhodujúcou je zmena, podľa ktorej o stíhaní poslanca rozhoduje len Národná rada Slovenskej republiky, na stíhanie sudcu, sudcu ústavného súdu a generálneho prokurátora je potrebný súhlas ústavného súdu. Tieto vyjadrenia sú záväzné pre všetky orgány činné v trestnom konaní i pre súdy.

Ministerstvo spravodlivosti zaujíma stanovisko pri ostatných subjektoch, ak vznikla pochybnosť o tom, či sú vyňaté z právomoci orgánov činných v trestnom konaní a súdov; jeho stanovisko je záväzné.

K § 9

K ods. 1

V tomto ustanovení dochádza k významným zmenám. Zmenou Ústavy Slovenskej republiky v čl. 102 písm. j) došlo k zrušeniu tzv. aboličného oprávnenia prezidenta republiky, t.j. práva nariadiť, aby sa nezačalo trestné stíhanie, alebo aby bolo už prebiehajúce stíhanie zastavené. Prezident už nemá toto oprávnenie ani v konkrétnej veci (pri udelení individuálnej milosti), ani pri udeľovaní celoplošnej amnestie.

K písm. b) - nie je možno stíhať osoby, ktoré požívajú imunity a výsady podľa medzinárodného práva. Poslanca Národnej rady Slovenskej republiky možno trestne stíhať, len keď Národná rada SR dala súhlas na jeho stíhanie. Sudcov ústavného súdu a generálneho prokurátora možno trestne stíhať len so súhlasom Ústavného súdu SR.

K písm. c) – treba reagovať na zmeny v Trestnom zákone, kde sa hranica trestnej zodpovednosti znížila na 14 rokov.

K písm. e) - tu sú riešené účinky právoplatného rozhodnutia súdu, orgánu činného v trestnom konaní, alebo iného orgánu. Pokiaľ nedošlo k ich zrušeniu, ide o tzv. res iudicata, ktorá bráni trestnému stíhaniu, t.j. tak začatiu stíhania, ako aj pokračovaniu v ňom.

K písm. f) - Súhlas poškodeného sa naďalej viaže len na určité trestné činy a na to, že sú spáchané medzi príbuznými. Poškodený celoplošne takéto oprávnenia nemá.

K ods. 2

Obvinenému sa týmto ustanovením poskytuje možnosť rehabilitácie. V prípade, ak obvinený zomrel, majú možnosť podať príslušný návrh aj príbuzní.

K § 10

K ods.1

Ide o dôsledné označovanie orgánov podľa úloh, ktoré vykonávajú v trestnom konaní. Orgánmi činnými v trestnom konaní sú policajti, ktorí zisťujú trestný čin, objasňujú jeho spáchanie a v priebehu prípravného konania vykonávajú dôkazy a v rámci svojich oprávnení vydávajú príslušné rozhodnutia, a prokurátor, ktorý nad prípravným konaním vykonáva dozor, úzko spolupracuje s policajtmi a v prípravnom konaní sám vykonáva určené úkony a vydáva príslušné rozhodnutia. Len prokurátor môže rozhodnúť o spôsobe vybavenia veci v prípravnom konaní a podať obžalobu. Základnou zmenou oproti doterajšiemu pohľadu je charakteristika činnosti súdov, ktoré sú síce tiež štátnymi orgánmi, ale ich poslaním, na rozdiel od orgánov činných v trestnom konaní, ktoré sú súčasťou výkonnej moci, nie je spolupráca s orgánmi činným v trestnom konaní, ale od štátnej moci nezávislé rozhodovanie. Preto vo vzťahu k súdom tento zákon ich prestáva považovať za "orgány činné v trestnom konané" a považuje ich za štátne orgány povolané k samostatnému, nestrannému a nezávislému rozhodovaniu trestných vecí.

K ods. 2

Zdôrazňuje sa tu nezávislosť a nestrannosť súdov ako štátnych orgánov a vymenováva všetky alternatívy v ktorých môže sudca pôsobiť.

K ods. 3

V tomto ustanovení sa podrobnejšie ohraničuje kompetencia sudcu pre prípravné konanie.

K ods. 4 – 7

Znenie týchto odsekov dôsledne vychádza z organizačných zákonov v oblasti súdnictva a prokuratúry.

K ods. 8

V ustanovení sa presne uvádza, koho treba rozumieť pod „policajtom“. Rozlišuje sa medzi vyšetrovateľom a iným policajtom, keďže vyšetrovanie vykonávajú iba vyšetrovatelia.

K ods. 9

Toto ustanovenie je reakciou na a na Rámcové rozhodnutie Rady o spoločných vyšetrovacích tímoch (2002/465/SVZ), ktoré sa zameralo na riešenie problému čoraz viac sa rozmáhajúceho organizovaného zločinu, resp. zločinu páchaného v medzinárodnom rozsahu, ktorý si vyžaduje vyššiu koordinovanosť a spoluprácu príslušných orgánov členských štátov pri jeho potieraní. Vymedzuje postavenie zástupcu príslušného orgánu cudzieho štátu, ako aj dôvody zriadenia vyšetrovacieho tímu a spôsob jeho fungovania. Rovnako Protokol o spoločných vyšetrovacích tímoch k Dohovoru o Europole požaduje umožniť účasť zástupcov Europolu v spoločných vyšetrovacích tímoch.

K ods. 10

V trestnoprávnej teórii sa robia rozdiely medzi tzv. subjektami trestného konania a stranami. V praxi, ale aj v teórii dochádza často k zamieňaniu, zmiešavaniu, či nesprávnemu používaniu týchto pojmov najmä preto, že to súvisí s ich rozdielnym procesným postavením, ktoré zastávajú. Navrhovaná úprava vychádza z toho, že strany vystupujú až v konaní pred súdom. Skôr je možné hovoriť iba o subjektoch trestného konania.

Tak napr. obvinený je vždy subjektom, avšak stranou trestného konania sa stáva až v konaní pred súdom. Policajt, hoci ako orgán v trestnom konaní vykonáva v ňom svoju úradnú činnosť je subjektom trestného konania, nie je však v ňom stranou, naproti tomu prokurátor, ktorý dozerá nad zákonnosťou prípravného konania a za trestné konanie v tomto štádiu zodpovedá, nie je v prípravnom konaní stranou, a stranou sa stáva až po podaní obžaloby, v konaní pred súdom, kde v mene štátu obžalobu zastupuje. Tu sa stáva stranou a na prokurátora sa preto vzťahujú aj všetky dôsledky z toho vyplývajúce, najmä zásada rovnosti strán, podľa ktorej v konaní pred súdom musí mať procesne rovnoprávne postavenie s obžalovaným. Navrhovaný zákon preto v príslušných ustanoveniach zabezpečuje túto rovnoprávnosť tým, že napr. v konaní pred súdom, kde sa ešte pred novelou Trestného poriadku č. 422/2002 Z.z. prokurátor mohol zúčastňovať aj neverejných zasadnutí, z ktorých bol vylúčený tak obžalovaný, ako aj obhajca, zavádza dôsledne rovnoprávnosť zaručujúcu tzv. „rovnosť zbraní“.

K ods. 11 - 13

Všeobecne verejnosťou i zákonom užívaný termín "obvinený", označujúci osobu, proti ktorej sa vedie trestné stíhanie, sa žiada v zákone rozčleniť a označiť termínmi, ktoré zodpovedajú príslušnému procesnému štádiu, t.j. aj označením obžalovaný a odsúdený.

K ods. 14

Aplikácia ustanovení Trestného poriadku v jednotlivých procesných štádiách by spôsobovala problémy, keby neboli presne oddelené a ohraničené pojmy trestné konanie, trestné stíhanie a prípravné konanie. Toto ustanovenie plní túto úlohu.

K ods. 15, 16

Ide o vysvetlenia pojmov používaných v zákone. Neodkladný úkon býva často aj neopakovateľný. Ich detailné rozlišovanie sa opiera o poznatky kriminalistiky.

K ods. 17

Definujú sa opatrenia, keďže pri jednotlivých procesných úkonoch trestného konania, sa uvádzajú ako jedna z možných foriem rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní a súdu, na ktoré sa neviaže možnosť podania opravných prostriedkov.

K ods. 18

Agent ako príslušník Policajného zboru alebo ako príslušník polície iného štátu prispieva k odhaľovaniu zločinov, trestných činov korupcie, zneužívania právomoci verejného činiteľa a legalizácie príjmu z trestnej činnosti. Jeho použitie je prípustné len vtedy, ak odhaľovanie, zisťovanie a usvedčovanie páchateľov uvedených trestných činov, by bolo iným spôsobom podstatne sťažené a získané poznatky odôvodňujú podozrenie, že bol spáchaný trestný čin alebo má byť spáchaný takýto čin. V prípade odhaľovania, zisťovania a usvedčenia páchateľa korupcie, môže byť agentom aj iná osoba ako príslušník Policajného zboru, ktorá je ustanovená prokurátorom ako agent, na návrh príslušníka Policajného zboru povereného ministrom vnútra. Pôjde najmä o prípady, v ktorých bude treba operatívne reagovať na vzniknutú situáciu. Do úvahy prichádzajú najmä osoby, od ktorých je požadované, aby poskytli alebo sľúbili poskytnutie úplatku alebo inú nenáležitú výhodu. Príslušníkmi Policajného zboru, ktorých poverí minister vnútra na predkladanie návrhov prokurátorom na ustanovenie takejto osoby za agenta, budú príslušníci kriminálnej polície zaradení na úrade boja proti korupcii, úrade boja proti organizovanej kriminalite alebo v úrade justičnej a kriminálnej polície. Postup a podmienky pri nasadzovaní a činnosti agenta podrobne upravuje § 117.

K ods. 19 a 20

Tieto ustanovenia definujú, čo sú informačno-technické prostriedky a prostriedky operatívno-pátracej činnosti a ich použitie v súlade so zákonom NR SR č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a zákonom č. 166/2003 Z.z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním), ktoré môžu byť použité v boji proti trestnej činnosti a pri zisťovaní páchateľov tejto trestnej činnosti a pri pátraní po nich.

Súčasne pri informačno-technických prostriedkoch upravuje súčinnosť pri ich použití vo vzťahu k osobám, ktoré vykonávajú telekomunikačnú činnosť, resp. sa na nich podieľajú. Tiež sa upravuje, že na spracovávanie informácii získaných použitím informačno-technických prostriedkov, ich evidenciu, dokumentáciu, ukladanie a vyraďovanie sa vzťahujú osobitné predpisy, ak tento zákon neustanovuje inak.

Postup a podmienky použitia informačno-technických prostriedkov v trestnom konaní upravujú ustanovenia § 108 Zadržanie zásielky, § 109 Otvorenie zásielky, § 114 Vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovozvukových záznamov, § 115 a § 116 Odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky.

Postup a podmienky použitia prostriedkov operatívno-pátracej činnosti v trestnom konaní upravuje ustanovenie § 110 Zámena obsahu zásielky, § 111 Kontrolovaná dodávka, § 112 Predstieraný prevod, § 113 Sledovanie osôb a vecí a § 117 Agent.

K ods. 21

V súlade s Rámcovým rozhodnutím Rady o postavení obetí v trestnom konaní (2001/220/SVZ) sa upravuje pojem organizácií na pomoc poškodeným ako mimovládnych organizácií zriadených na základe osobitných predpisov, ktorých úlohou je bezodplatné poskytovanie pomoci poškodeným, najmä v oblasti psychologickej, morálnej, sociálnej, ale aj právnej pomoci.

K § 11Ide o pôvodné znenie ustanovenia § 13; v súčasnosti je sústava súdov upravená v zákone č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov.

K § 12Ide o pôvodné znenie ustanovenia § 14, ktoré je upravené tak, že sa rozširuje právomoc vojenských súdov aj na príslušníkov Policajného zboru, Železničnej polície, Zboru väzenskej a justičnej stráže, colníkov, Národného bezpečnostného úradu a Slovenskej informačnej služby.

Ide o osoby, ktorých služobný pomer je upravený zákonom č. 73/1998 Z.z. a zákonom č. 200/1998 Z.z.. Táto zmena sa navrhuje vzhľadom na súčasnú situáciu na okresných a krajských súdoch z hľadiska ich zaťaženosti, a teda rýchlosti konania, ako aj skúsenosti vojenských súdov z prejednávania trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru a Zboru väzenskej a justičnej stráže v minulosti. Pritom práve vojenské súdy sú schopné urýchlene riešiť ich trestné veci, podstatne rýchlejšie ako doteraz príslušné okresné, či krajské súdy. Aj z týchto dôvodov sa navrhuje, aby sa pôsobnosť vojenských súdov vzťahovala na tieto osoby vo všeobecnosti (ako v prípade vojakov), nielen pri trestných činoch spáchaných pri plnení služobných úloh. To súvisí jednak so znižovaním početného stavu vojakov a s profesionalizáciou Armády SR a tým aj poklesu zaťaženosti vojenských súdov, jednak odstránením prípadných sporov pri súbehu trestných činov.

Odporcovia tejto zmeny argumentujú otázkou rovnosti pred zákonom, poukazujú na charakter „špeciálneho“ súdnictva v prípade vojenských súdov a vyslovujú obavu zo zhoršenia postavenia obvinených v týchto prípadoch. Tieto tvrdenia sú však zavádzajúce. Vojenské súdy sú spolu s okresnými súdmi, krajskými súdmi, Špeciálnym súdom a Najvyšším súdom SR súčasťou všeobecného súdnictva. Sudcovia vojenských súdov sú do funkcie ustanovovaní rovnako ako sudcovia ostatných súdov. Vojenské súdy vykonávajú súdnictvo v trestných veciach, pričom aplikujú rovnako ako okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a Najvyšší súd SR rovnaké právne predpisy – Trestný zákon a Trestný poriadok, a nie osobitné zákony a tiež obžalovaný má v konaní pred vojenským súdom rovnaké práva a povinnosti ako v konaní pred ostatnými súdmi.

K § 13

Ustanovenie rieši situácie, ktoré môžu nastať v prípade stretu kompetencie vojenského súdu a iného súdu.

K § 14V súlade s platným právnym stavom sa upravuje právomoc Špeciálneho súdu. Podľa odseku 1 sa jeho právomoc vzťahuje na tam uvedených verejných činiteľov, ak spáchali trestný čin v súvislosti s výkonom ich právomoci a zodpovednosti. V odseku 2 je uvedená právomoc Špeciálneho súdu pri určitých trestných činoch bez ohľadu na to, kto ich spáchal. Ide o najzávažnejšie trestné činy ohľadom korupcie a organizovaného zločinu.

K § 15Navrhuje sa preniesť príslušnosť všetkých trestných vecí na okresné súdy ako základné články súdnej sústavy. Dôvodom navrhovanej úpravy je predovšetkým nevyhnutnosť zabezpečiť nezávislý výkon súdnictva v trestných veciach tak, aby bol splnený účel trestného konania a zachovaná prirodzená hierarchia súdov. Navrhovanou úpravou príslušnosti súdov sa občanovi sprehľadní ich kompetencia v trestných veciach a zároveň sa vráti najvyššiemu súdu jeho pôvodná funkcia – rozhodovanie o mimoriadnych opravných prostriedkoch a zjednocovacia činnosť pri tvorbe stanovísk a rozhodnutí. Nemenej závažným dôvodom je snaha o to, aby sa trestné veci prejednávali čo najbližšie k miestu spáchania trestných činov, a tým sa naplnila výchovná funkcia trestného konania a úloha generálnej prevencie kriminality. Toto základné pravidlo má jednu výnimku a to, keď v prvom stupni rozhoduje Špeciálny súd.

K § 16Vzhľadom na reálnu potrebu zabezpečiť rozhodovanie rozsiahlych a náročných vecí na okresnom súde sa navrhuje, aby osobitne určené trestné činy prejednávali okresné súdy v sídle krajského súdu, kde sú reálnejšie podmienky na ich pružné vybavovanie na väčších súdoch. Navrhuje sa výnimka z príslušnosti okresných súdov, ako súdov prvého stupňa, preniesť na okresné súdy v sídle krajských súdov na vybrané trestné činy (obzvlášť závažné zločiny a trestné činy spáchané organizovanou, zločineckou alebo teroristickou skupinou - sú charakterizované vysokou spoločenskou nebezpečnosťou aj v prípadoch, ak je u nich trestná sadzba nižšia).

Navrhovaná úprava príslušnosti predpokladá personálne a celkové posilnenie okresných súdov v sídle kraja. Vzhľadom na to, že v Bratislave je 5 okresných súdov a v Košiciach 3, v § 563 sa určuje, ktorý z týchto okresných súdov bude vykonávať konanie v prvom stupni o trestných činoch uvedených v tomto ustanovení.

K § 17Ustanovujú sa tri hľadiská miestnej príslušnosti:

a) podľa miesta spáchania (forum delicti comissi), pričom toto hľadisko je prvoradé a má prednosť pred príslušnosťou určovanou ostatnými hľadiskami; ak je trestná činnosť zložená z niekoľkých aktov (pokračovacie a hromadné trestné činy), za miesto spáchania trestného činu sa považuje každé miesto, kde bol vykonaný akýkoľvek z aktov,

b) podľa miesta, kde obvinený býva, zdržiava sa alebo pracuje (forum loci),

c) podľa miesta, kde trestný čin vyšiel najavo (forum scientiae).

V odseku 2 sa stanovuje obvod okresného súdu v sídle krajského súdu pre konanie o trestných činoch a zločinoch podľa § 16 ods. 1. Je ním príslušný obvod krajského súdu.

K § 18O trestných veciach, ktoré súvisia, sa môže vykonávať spoločné konanie (forum connexitatis), ak to nie je na úkor rýchlosti trestného konania. Súvislosť trestných vecí môže byť subjektívneho charakteru (v osobe páchateľa), objektívneho charakteru (vo veci) alebo kombináciou subjektívneho a objektívneho charakteru. V prípadoch spoločného konania o trestnom čine, kde je príslušný konať samosudca a o trestnom čine, kde je príslušný konať senát, spoločné konanie vykonáva senát. Vojenský súd vykonáva spoločné konanie pri subjektívnej súvislosti vtedy, ak je osoba podliehajúca právomoci vojenskému súdu zároveň stíhaná aj pre iný trestný čin, ktorý vecne súvisí s trestným činom, na ktorý sa vzťahuje právomoc vojenských súdov.

Spoločné konanie však nie je možné použiť v prípadoch, ak bola trestná činnosť spáchaná v spolupáchateľstve a u niektorého z páchateľov je možné použiť konanie o dohode o uznaní viny a prijatí trestu.

K § 19V prípadoch, kde budú naplnené podmienky pre spoločné konanie o aspoň jednom z trestných činov bude príslušný na konanie okresný súd v sídle krajského súdu, spoločné konanie bude vykonávať tento súd; ak je však o jednom z trestných činov príslušný konať Špeciálny súd, vykonáva spoločné konanie Špeciálny súd. Z § 18 a 19 vyplýva, že konanie pred Špeciálnym súdom má vždy prioritu, to aj vtedy, ak ide o osobu podliehajúcu inak právomoci vojenských súdov.

K § 20V prípade, ak by na spoločné konanie bolo príslušných niekoľko súdov, spoločné konanie aj v týchto prípadoch vykonáva súd, na ktorom bola podaná obžaloba alebo ktorému bola vec postúpená iným súdom, ktorý nebol príslušný na spoločné konanie.

K § 21Toto ustanovenie upravuje podmienky vylúčenia a spojenia veci. Spoločné konanie môže byť v niektorých prípadoch nevhodné najmä z hľadiska rýchlosti konania a z neho vyplývajúcich prieťahov konania, alebo aj z iných dôležitých hľadísk, a preto je na úvahe súdu vylúčiť konanie proti niektorému z obvinených zo spoločného konania.

K § 22V prípadoch, ak medzi súdmi vzniknú spory o príslušnosť (negatívny kompetenčný konflikt), rieši ich súd, ktorý je týmto súdom najbližšie spoločne nadriadeným.

K § 23Odňatie veci príslušnému súdu a jej prikázanie inému súdu toho istého stupňa je prípustné za podmienok, že existujú na to dôležité dôvody. Pre posúdenie, či je daný dôležitý dôvod , je rozhodujúca úvaha, či zmenou súdu sa podstatne lepšie zabezpečí dosiahnutie účelu trestného konania v konkrétnej veci (napr. hospodárnosť konania, väčšina svedkov býva v obvode iného súdu a pod.). Odňatím a prikázaním veci sa mení miestna príslušnosť, vecná sa však nemení. O odňatí a prikázaní veci rozhoduje súd, ktorý je dotknutým súdom spoločne nadriadeným.

Z dôvodu zabránenia prieťahom v trestnom konaní sa upravuje skutočnosť, že samotný návrh procesnej strany na odňatie a prikázanie veci nebráni súdu vykonať nariadený úkon trestného konania v prípade, že neobsahuje dôležitý dôvod.

K § 24Zavádza sa osobitná príslušnosť súdu na vydávanie príkazov na niektoré úkony pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní, ako sú príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky (a to podľa § 115 a tiež § 116), príkaz na použitie agenta, príkaz na vyhotovenie obrazových, zvukových alebo obrazovozvukových záznamov. Vo veciach, v ktorých vecná príslušnosť je daná ustanovením § 16 ods. 1 je na vykonávanie týchto úkonov príslušný okresný súd v sídle krajského súdu a vojenský obvodový súd, vo veciach v príslušnosti Špeciálneho súdu je to Špeciálny súd.

K § 25Navrhuje sa medzi pomocné osoby orgánov činných v trestnom konaní zaradiť aj probačného a mediačného úradníka. Jeho postavenie v trestnom konaní bude špecifické najmä v tom zmysle, že bude plniť úlohy spojené s mediáciou a probáciou. V prípade mediácie je jeho využitie v trestnom konaní viazané predovšetkým na inštitút zmieru a v prípade probácie sa jeho kompetencie budú odvíjať od uloženia navrhovaného alternatívneho druhu trestu – najmä podmienečný trest odňatia slobody s probačným dohľadom a trest domáceho väzenia.

K § 26Navrhuje sa medzi pomocné orgány zaviesť inštitút vyššieho súdneho úradníka a súdneho tajomníka. Existencia funkcii týchto súdnych úradníkov je nevyhnutnou organizačnou zložkou zabezpečenia fungovania kontradiktórneho trestného procesu. Jeho najdôležitejšou úlohou v trestnom konaní bude po podaní obžaloby prokurátorom pripraviť a zabezpečiť pre sudcu všetky podklady pre úspešnú prípravu a priebeh kontradiktórneho konania tak, aby sudca nebol zbytočne zaťažený vykonávaním administratívnych úkonov a mohol sa plne venovať hodnoteniu dôkazov v súvislosti s vydaním rozhodnutia. Bližšie kompetencie vyššieho súdneho úradníka a súdneho tajomníka ustanovuje zákon č. 549/2003 Z.z. o súdnych úradníkoch.

K § 27Úlohou zapisovateľa je zúčastniť sa na úkonoch orgánov činných v trestnom konaní a súdu a spísať o nich zápisnicu. Zapisovateľ musí pred výkonom svojej činnosti zložiť sľub. V prípade ak zapisovateľ nebol pribratý do trestného konania, zápisnicu spíše osoba vykonávajúca úkon.

K § 28 a 29Tlmočník sa priberie o trestného konania vždy, keď je potrebné pretlmočiť obsah výpovede a prekladateľ v prípade potreby preloženia písomnosti. Za tieto osoby sa priberajú len osoby zapísané v zozname tlmočníkov a prekladateľov. V prípadoch, ak v takom zozname nie je tlmočník resp. prekladateľ pre cudzí jazyk, ktorý je potrebný, môže byť tlmočník resp. prekladateľ ustanovený pre tento prípad (ad hoc); musí však zložiť písomný sľub a musí byť poučený o trestných následkoch krivej výpovede.

K § 30Navrhuje sa zákonom upraviť postavenie nezúčastnenej osoby v súvislosti s jej účasťou na procesnom úkone a právom na náhradu nevyhnutných výdavkov a ušlej mzdy. Doteraz postavenie nezúčastnenej osoby v trestnom konaní Trestný poriadok neobsahoval, čo prinášalo nemalé problémy v praxi orgánov činných v trestnom konaní. Navrhovaná úprava tieto problémy odstráni.

V tejto súvislosti sa zároveň navrhuje aj zavedenie nového inštitútu – figuranta, ktorého prítomnosť je spojená s vykonávaním takých úkonov trestného konania, ako sú rekognícia, rekonštrukcia, previerka výpovede na mieste a pod. Navrhuje sa zákonne upraviť aj jeho nároky na náhradu nevyhnutných výdavkov a ušlej mzdy, ktoré vznikli jeho účasťou na úkone trestného konania.

K § 31Zákon upravuje podmienky vylúčenia z úkonov trestného konania nielen sudcu alebo prísediaceho, prokurátora, policajta, ale aj probačného a mediačného úradníka, vyššieho súdneho úradníka, súdneho tajomníka a zapisovateľa, u ktorých možno mať pochybnosti o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo inému orgánu činnému v trestnom konaní alebo k niektorej osobe, ktorej sa úkon trestného konania priamo dotýka, k jej obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencovi a pod..

K § 32V tomto ustanovení sa uvádza, ktorý orgán a za akých podmienok rozhoduje o vylúčení osôb uvedených v § 31. V odseku 1 sa upravujú situácie, keď oznámi svoju zaujatosť sám sudca alebo prísediaci. Odsek 3 rieši situácie ak zaujatosť namieta niekto iný ako samotný sudca alebo prísediaci.

Úpravou uvedenou v odseku 7 sa predchádza neodôvodneným prieťahom v konaní keďže sa ustanovuje, že o námietke zaujatosti s rovnakým obsahom, o ktorej už bolo rozhodnuté, sa nielen nerozhoduje, ale vôbec nekoná.

K § 33, § 34Zákon presne definuje, kto je obvineným a podrobne vysvetľuje jeho práva, ktoré sú obsahom práva obvineného na obhajobu. Rámcovo upravuje najmä styk s obhajcom, právo navrhovať dôkazy, právo vyjadrovať sa k dôkazom, ako aj právo obvineného odmietnuť vypovedať, ak to považuje za výhodné. V záujme zachovania rovnosti strán v prípadoch keď túto zásadu zrejme nebude možné uplatniť v súdnom konaní, treba ju rešpektovať už v prípravnom konaní tým, že obvinený bude mať právo, ak nepôjde o neodkladné alebo neopakovateľné úkony, zúčastniť sa úkonov u ktorých je dôvodný predpoklad že nubudú môcť byť vykonané na hlavnom pojednávaní.

Už v tomto ustanovení sa zdôrazňuje, že obvinený má právo aj na bezplatnú obhajobu alebo na obhajobu za zníženú odmenu. Realizácia tohto práva je však podrobnejšie upravená v § 40 a § 556.

K § 35V tomto ustanovení sú uvedené podmienky, za ktorých sa obvinenému ustanovuje zákonný zástupca a precizujú sa jeho práva, ktoré môže vykonávať aj proti vôli obvineného. V odseku 2 sú upravené podmienky ustanovené pre opatrovníka.

K § 36K ods. 1

Podľa legislatívneho zámeru, schváleného vládou ako uznesenie č. 385 z 31. mája 2000, sa vo vzťahu k obhajcovi okrem iného konštatuje, že zákonné a spravodlivé, ale zároveň aj kontradiktórne trestné konanie vyžaduje posilnenie kvality obhajoby.

V tejto súvislosti poukazujeme na časť legislatívneho zámeru, ktorá sa týka práva na aktívnu obhajobu v súlade s ústavnými právami občana podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy SR, čl. 40 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 Európskeho dohovoru o ochrane základných práv a ľudských slobôd, najmä na zásadu tzv. rovnosti zbraní v konaní pred súdom.

K ods. 2

Zatiaľ, čo v odseku 1 sa zdôrazňuje, že obhajcom môže byť len advokát, v tomto ustanovení sa zriaďuje aj inštitút verejnej obhajoby. Verejným obhajcom je advokát, ktorého postavenie upraví osobitný zákon. Verejní obhajcovia budú v trestnom konaní vystupovať v prípadoch, keď bude treba obvinenému obhajcu ustanoviť.

K ods. 3

Doterajšia úprava vylučovala možnosť účasti advokátskeho koncipienta v konaní pred súdom. Takýto stav bol prekážkou možnosti kvalitnej prípravy advokátov, čo je v rozpore s požiadavkou legislatívneho zámeru na skvalitnenie úrovne obhajoby. Tento nedostatok sa týmto ustanovením odstraňuje.

K ods. 4

Aj súčasný právny stav umožňuje, aby orgán činný v trestnom konaní vypočutím obhajcu ako svedka, tlmočníka alebo znalca v prípravnom konaní vytvoril stav nezlučiteľnosti funkcie obhajcu s funkciou svedka, znalca alebo tlmočníka. Navrhované znenie spresňuje postavenie advokáta a podčiarkuje zásadu ochrany advokátskeho tajomstva, resp. povinnosti mlčanlivosti vo vzťahu k skutočnostiam, ktoré sa od svojho klienta dozvedá. To znamená, že vo veci, v ktorej advokát obhajuje, ho nemôžu orgány činné v trestnom konaní a súd predvolať a vypočuť, alebo inak použiť pre účely trestného konania poznatky, ktoré získal pri výkone obhajoby. Na druhej strane, ale nemôže byť poverený obhajobou advokát, ktorý už bol vo veci pribratý ako svedok, znalec, tlmočník alebo prekladateľ.

K § 37 a § 38Tieto ustanovenia taxatívne vypočítavajú prípady povinnej obhajoby, pričom sa nahradzuje dlhoročne používaný termín „nutná obhajoba“ termínom „povinná obhajoba“. V podstate sa preberajú osvedčené ustanovenia z t.č. účinného Trestného poriadku. Ustanovenie § 37 a § 38 sa nedotýkajú zastupovania v konaní proti právnickej osobe, s prihliadnutím aj na možnosti a ekonomické záujmy právnickej osoby, ktorú môže zastupovať jej kvalifikovaný zamestnanec alebo si obhajcu môže zvoliť ad hoc.

K § 39 a § 40K ods. 1,2

V tomto ustanovení sa realizuje právo obvineného na obhajobu, na slobodnú voľbu obhajcu z radov advokátov zapísaných v zozname Slovenskej advokátskej komory vždy, keď to považuje za potrebné. Zvoliť si môže jedného alebo aj viac obhajcov. V prípadoch povinnej obhajoby obhajcu mať musí. V takomto prípade si buď obhajcu zvolí sám, alebo mu ho môže zvoliť aj iná oprávnená osoba uvedená v tomto ustanovení. Ak si obhajcu sám nezvolí, a nezvolí mu ho ani iná oprávnená osoba, ustanoví mu obhajcu v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie a v konaní pred súdom predseda senátu z pomedzi verejných obhajcov. Verejného obhajcu mu možno ustanoviť aj mimo povinnej obhajoby, ak si obhajcu nezvolí sám a o ustanovenie obhajcu požiada, pokiaľ obvinený nemá dostatočné prostriedky, aby uhrádzal trovy obhajoby, čo však pri rozhodovaní o trovách trestného konania bude musieť preukázať.

K § 41Upravuje sa postup obhajcu, ktorý je povinný obhajobu bezodkladne prevziať a postup v prípadoch, ak si obvinený namiesto ustanoveného obhajcu zvolí nového obhajcu.

K § 42 a § 43Je potrebné pamätať aj na prípady, keď nastanú okolnosti vyžadujúce zmenu obhajcu až v konaní pred súdom a preto bolo potrebné rozšíriť doterajšie ustanovenie § 40 o nové doteraz zákonom neupravené ustanovenie, keď obhajca svojou „nečinnosťou“ spôsobuje prieťahy v konaní, čím negatívne ovplyvňuje trestný proces. Doterajšie právne úpravy neriešili situáciu v prípade, keď obhajca zomrie, je dlhodobo chorý, trvalo zaneprázdnený, alebo sa vyhýba plneniu svojich povinností. V uvedených prípadoch orgány činné v trestnom konaní a súdy konali automaticky, ale bez dostatočnej právnej úpravy. Nie je ojedinelé, že obhajca je dlhodobo chorý a jeho vynútenou nečinnosťou sa trestný proces predlžuje, pretože bez jeho prítomnosti nie je možné pokračovať v konaní. Vyskytli sa aj prípady, keď je obhajca zaneprázdnený, pretože v rovnakom období zastupuje viac klientov, ktorí trvajú na jeho osobnej účasti v obhajobe, čo komplikuje bezproblémový a rýchly proces. Vyskytujú sa aj prípady, keď obhajca na svojej adrese nepreberá písomnosti, alebo sa priamo vyhýba plneniu svojich povinností. Zákon dáva možnosť orgánom činným v trestnom konaní a súdom ustanoviť namiesto pôvodného obhajcu náhradného obhajcu.

V podstate sa preberá súčasná úprava oslobodenia obhajcu od povinnosti obhajovať obvineného. Zavádza sa však povinnosť obhajcu plniť povinnosti obhajoby až do skutočného prevzatia obhajoby iným obhajcom v záujme plynulosti konania. Reaguje sa tým na prípady z praxe, keď vo veľkých, zložitých trestných veciach sa účelovo menili obhajcovia a novozvolení alebo ustanovení obhajcovia požadovali neprimerane dlhý čas na prípravu, čo vždy viedlo k prieťahom v konaní.

K § 44K ods. 1

Navrhované znenie zákona zachováva doterajší zmysel povinností obhajcu v trestnom konaní a vychádza aj zo zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii, ktorý upravuje poslanie advokácie. Vzhľadom na vývoj právnej praxe upúšťa od povinnosti obhajcu prispievať k správnemu objasneniu a rozhodnutiu veci a posilňuje sa profesionálny vzťah obhajca - obvinený s dôrazom na takú činnosť obhajcu, ktorá je výrazne v prospech obvineného, samozrejme pri dodržaní a využití prostriedkov a spôsobov obhajoby, ktoré sú dôsledne v súlade so zákonom. S predpokladaným zvýšením kontradiktórnosti procesu je výslovne zdôraznené právo obhajoby zaobstarávať a predkladať dôkazy, pretože samotný kontradiktórny proces a spôsoby jeho vedenia sú koncipované tak, aby došlo k náležitému objasneniu veci a rozhodnutiu v nej.

K ods. 2

Predkladaná úprava konkretizuje jednotlivé práva obhajcu v trestnom konaní tak, aby bola dôsledne naplnená jeho úloha. Výrazne sa posiľňuje právo obhajcu vecne hovoriť, teda poskytovať právnu pomoc vo všetkých štádiách trestného konania, to znamená už podozrivej osobe, ktorá prichádza do styku s orgánmi trestného konania všeobecne. Novo koncipovaná právna úprava umocňuje právo obhajcu hovoriť bez prítomnosti tretej osoby už s osobou podozrivou, o to viac s osobou zadržanou. Je potrebné vychádzať z doterajšej praxe, že najdôležitejšie úkony, vykonávané s osobou, ktorá sa v budúcnosti má stať obvineným, sú tie, ktoré vykonávajú v úplných začiatkoch trestného konania už policajné orgány. Ak má byť dôsledne zaručené právo na obhajobu, upravené v príslušných právnych normách, počnúc Európskym dohovorom o ľudských právach cez Listinu základných práv a slobôd až po Ústavu SR, je potrebné umožniť občanovi, ktorý sa dostáva do kontaktu s mocenskými zložkami štátu, ba dokonca je ohrozená jeho osobná sloboda, aby mu bola poskytnutá plnohodnotná právna pomoc na zodpovedajúcej profesionálnej úrovni.

K ods. 3,4

V súlade s vyššie uvedeným sa v ods. 3) odráža postavenie obhajcu v konaní pred súdom, kde sa v najširšom zmysle slova upravuje jeho postavenie tak, že má právo zúčastniť sa všetkých úkonov s ohľadom na to, či také právo má aj obvinený.

Zo samotného textu vyplýva nutnosť zabezpečiť plnohodnotnú obhajobu ako jedno zo základných ľudských práv pri osobách, ktoré sú znevýhodnené tým, že vzhľadom na ich telesné alebo duševné nedostatky bolo v občianskom súdnom konaní rozhodnuté o ich zbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony. Doterajší vývoj praxe v trestnom konaní ukázal opodstatnenosť tohto ustanovenia, pretože u týchto osôb je potrebné zabezpečiť ich práva bez ohľadu na to, či si to želajú alebo nie, lebo vzhľadom na štruktúru ich osobnosti nedokážu posúdiť význam činnosti obhajcu pri chránení ich záujmov.

Zachováva sa doterajšia úprava s tým, že ak splnomocnenie obhajcu nebolo vymedzené inak, vzťahuje sa na úsek trestného stíhania, t.j. od začatia trestného stíhania až do právoplatnosti rozsudku alebo uznesenia o zastavení trestného stíhania. Aj keď splnomocnenie obhajcu zaniklo zo zákona, zachováva sa jeho oprávnenie podať za obžalovaného ešte žiadosť o milosť a o odklad výkonu trestu. To znamená, že napr. návrh na povolenie obnovy konania, na podanie žiadosti o podmienečné prepustenie atď. bude potrebné nové splnomocnenie na obhajobu. Zaradenie tohto ustanovenia do osnovy vyplýva z existencie možnosti obmedziť splnomocnenie obhajcu len na určitý úsek trestného konania (napr. na hlavné pojednávanie, odvolacie konanie) alebo aj na jednotlivý úkon/ napr. napísanie odvolania, stanoviská k obžalobe, sťažnosti a pod.). V prípade splnomocneného obhajcu by mal byť rozsah splnomocnenia zrejmý už zo samotného textu listiny o splnomocnení a v prípade ustanoveného obhajcu z rozhodnutia či opatrenia predsedu senátu o ustanovení. K obmedzeniu splnomocnenia môže dôjsť i v priebehu samotného konania. Veľmi dôležitou skutočnosťou je účinnosť obmedzenia splnomocnenia obhajcu, ktorá nastáva vtedy, ak obmedzenie splnomocnenia bolo orgánom činným v trestnom konaní riadne oznámené. Ak k tomu nedošlo, je potrebné rešpektovať pravidlo, že orgány činné v trestnom konaní priznajú účinnosť aj tým úkonom obhajcu, ktoré urobil nad rozsah svojho splnomocnenia, pokiaľ sa vzťahujú na trestné stíhanie, a nejde o výkon tzv. neprenosných práv obvineného.

K ods. 5

Vzhľadom na doterajšie poznatky a vývoj praxe je potrebné formulovať a zaradiť priamo do návrhu zákona právo obhajcu vyžiadať si vo všetkých štádiách trestného konania o každom úkone kópiu alebo rozvnopis zápisnice s tým, že sa zároveň do tohto ustanovenia vkladá povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdu takej žiadosti vyhovieť. Ide o dôležité a praktické ustanovenie, pretože často dochádza k ťažkostiam pri komunikácii medzi obhajcom a orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi v uvedenom smere, hoci je potrebné i z pohľadu obhajcu mať náležitým spôsobom k dispozícii dokumentáciu o priebehu a obsahu vykonávaného úkonu. Ide o povinnosť umožniť obhajcovi disponovať v listinnej podobe úkonmi, ktoré predstavujú obsah trestného spisu. Druhá veta predkladaného ustanovenia upravuje spôsob realizácie tohto práva obhajcu z technického a časového hľadiska. Náklady spojené s vyhotovením kópií alebo rovnopisov jednotlivých listín znáša obhajca. Ich výšku a spôsob úhrady upravujú rezortné predpisy podľa jednotlivých štádií trestného konania.

K ods. 6

V danom prípade ide o významnévymedzenie práv obhajcu súvisiacich so zvyšovaním kontradiktórnosti trestného procesu. Dochádza k jednoznačnému vymedzeniu obsahu postavenia obhajcu s tým, že obhajca má právo zákonným spôsobom vyhľadať, zadovážiť, teda zabezpečiť dôkaz, následne ho zodpovedajúcim spôsobom a formou predložiť orgánu činnému v trestnom konaní a súdu, dokonca sám taký dôkaz zákonu zodpovedajúcim spôsobom vykonať. Navrhované znenie zdôrazňuje skutočnosť, že orgány činné v trestnom konaní a súd musia rešpektovať a akceptovať aj dôkaz predložený obhajcom.

K ods. 7, 8

Zachováva sa v podstate doterajšia platná právna úprava. Osvedčil sa obsah tohto ustanovenia, ktoré aj prax v súlade so zákonom vysvetľuje tak, že obvinený môže mať v jednej trestnej veci aj viacerých obhajcov. Ich spoločný vzťah sa primerane upravuje ich vzájomnou dohodou v súčinnosti s obvineným.

K § 45Definuje sa pojem zúčastnenej osoby a jeho postavenie v trestnom konaní – ide o osobu ktorej vec sa v trestnom konaní zhabáva. Zúčastnená osoba má možnosť vyjadriť sa k veci samej, má právo byť prítomný na hlavnom pojednávaní a verejnom zasadnutí, robiť na nich poznámky, predkladať návrhy a dôkazy, nazerať do spisov a podávať opravné prostriedky. Takéto postavenie mu umožňuje aktívne sa zúčastniť na objasňovaní trestnej veci. Zúčastnená osoba môže byť zastúpená v trestnom konaní zákonným zástupcom v prípade, ak jej spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, lebo takejto spôsobilosti bola zbavená. Tiež ostáva zachovaná možnosť zastupovania splnomocnencom - § 53 a § 54.

K § 46V trestnom poriadku sa ponecháva v súvislosti s osobou, ktorej bola trestným činom spôsobený škoda pojem poškodený. Napriek tomu, že Rámcové rozhodnutia Rady z 15. marca 2001 o postavení obetí v trestnom konaní používajú generálne pojem „obeť“, tá ma v našom právnom poriadku a jeho systéme podstatne širší obsah ako poškodený. V našom právnom poriadku chápeme za obeť trestného činu aj sekundárne a terciálne poškodeného (napr. manželku a deti poškodeného, ktorý pri dopravnej nehode zahynul a pod.). Pojem poškodeného je definovaný ako priama obeť trestného činu. V súlade s príslušným rámcovým rozhodnutím sa priznáva poškodenému právo žiadať informácie o prepustení alebo úteku obvineného z väzby alebo odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody. Vylučuje sa možnosť poškodeného uplatňovať si náhradu škody spôsobenej trestným činom v trestnom konaní, keď už o takejto škode bolo rozhodnuté v občianskoprávnom alebo inom konaní. Zákon priznáva poškodeným právo vzdať sa svojich procesných práv.

Práva, ktoré zákon priznáva poškodenému, mu patria aj v prípade maloletého poškodeného – vtedy ich vykonáva zákonný zástupca (§ 48).

K § 47Postavenie poškodeného zákon nepriznáva tomu, kto je v tom istom trestnom konaní stíhaný ako spoluobvinený. Ide o nezlučiteľnosť postavenia týchto dvoch osôb - poškodeného a obvineného (spoluobvineného). Zároveň sa upravuje postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu, ak je v jednej trestnej veci niekoľko desiatok alebo stoviek poškodených. Jednotlivým výkonom ich práv dochádza k neriešiteľným problémovým situáciám, ak neúmernému predlžovaniu samotného trestného konania, čo má za následok prieťahy vo vzťahu k obvineným osobám.

Z týchto dôvodov sa navrhuje znenie § 47 upraviť tak aby zostala prokurátorovi možnosť ustanoviť takýmto poškodeným spoločného zástupcu (odsek 2 – ak je väčší počet poškodených). Ak bude však počet poškodených veľký, zákon ich vymedzuje počtom vyšším ako 100, môže generálny prokurátor navrhnúť najvyššiemu súdu, aby tento rozhodol o nepripustení poškodených do trestného konania. Pôjde o výnimočné situácie, preto sa uvedené oprávnenie ohľadom podania návrhu a rozhodnutia o takejto veci zveruje generálnemu prokurátorovi a najvyššiemu súdu. Ak pritom najvyšší súd nepripustí poškodených do konania, rozhodnutie sa doručuje generálnemu prokurátorovi, ktorý zabezpečí jeho zverejnenie vhodným spôsobom (napr. prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov). Pôjde napríklad o situácie, ak je obvinený vlastníkom, spoluvlastníkom alebo konateľom právnickej osoby, ktorá je v konkurze a v súvislosti s činnosťou ktorej bola páchaná trestná činnosť.

Taktiež za splnenia podmienok uvedených v odseku 5 môže súd rozhodnúť o nepripustení poškodených do konania pred súdom.

V odseku 6 sa umožňuje, aby nemajetnému poškodenému bol ustanovený štátom zástupca, ktorý ho bude zastupovať v trestnom konaní.

K § 48Ustanovuje sa, že v prípadoch, ak poškodený v trestnom konaní je osobou pozbavenou spôsobilosti na právne úkony, alebo ktorej spôsobilosť bola obmedzená, vykonáva jej práva zákonný zástupca, ktorý môže splnomocniť svojím zastupovaním aj povereného zástupcu na pomoc poškodeným. Takáto úprava je v súlade s podmienkami, ktoré pre obete trestných činov prijalo Rámcové rozhodnutie Rady o postavení obetí v trestnom konaní. V prípadoch, ak zákonný zástupca poškodeného nemôže vykonávať svoje práva, v konaní pred súdom predseda senátu a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie mu určí opatrovníka. V prípadoch, ak poškodený v trestnom konaní zomrie, nároky na náhradu jeho škody prechádzajú na jeho právneho nástupcu.

K § 49Ide o splnenie povinnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdu, ktoré vyplývajú zo samotnej podstaty postavenia obetí trestných činov. Poskytnutie možnosti uplatniť poškodeným svoje práva patrí medzi základné požiadavky a podmienky, ktoré vyplývajú z Rámcového rozhodnutia Rady o postavení obetí v trestnom konaní.

K § 50Upravuje sa možnosť poškodeného podávať návrhy na zaistenie svojho nároku na majetku obvineného až do odôvodnenej výšky, o čom rozhoduje prokurátor a v súdnom konaní súd. Zaistiť možno tak hnuteľný ako aj nehnuteľný majetok obvineného. Zaistenie majetku sa obmedzuje len na veci, na ktoré možno podľa občianskoprávnych predpisov nariadiť výkon rozhodnutia, nikdy však nie pohľadávky obvineného na mzdu a odmenu z pracovného pomeru, pohľadávky na výživné a výplatu dávok sociálneho zabezpečenia.

K § 51Taxatívne sa stanovujú podmienky pre zrušenie alebo obmedzenie zaistenia majetku na náhradu škody, ktorá vznikla poškodenému trestným činom.

K § 52Ustanovuje sa možnosť podania opravného prostriedku proti rozhodnutiam o zaistení nároku poškodeného na majetku obvineného, ako aj obmedzenia a zrušenia zaistenia, pričom v určitých prípadoch sa sťažnosti priznáva odkladný účinok.

K § 53Poškodený a zúčastnená osoba sa môžu nechať zastupovať splnomocnencom. Ustanovujú sa podmienky, kto môže byť splnomocnencom. Pritom splnomocnencom poškodeného môže byť aj poverený zástupca organizácie na pomoc poškodeným. Uvedená úprava je v súlade s podmienkami, ktoré pre trestné konanie v oblasti poškodených prijalo rámcové rozhodnutie Rady o postavení obetí v trestnom konaní.

K § 54Upravujú sa oprávnenia splnomocnenca. Navrhuje sa stanoviť čas, dokedy musí splnomocnenec poškodeného predložiť a navrhnúť súdu tie dôkazy, ktoré žiada vykonať na hlavnom pojednávaní (najneskoršie v priebehu dokazovania pred súdom prvého stupňa). Navrhovaná úprava okrem rozšírenia práv splnomocnenca poškodeného v súvislosti s kontradiktórnym procesom, prispeje aj k lepšej príprave a organizácii konania hlavného pojednávania.

Okrem uvedeného sa posilňuje právo splnomocnenca predkladať za poškodeného podmienky na uzatvorenie zmieru alebo dohody s páchateľom. Tie môže predkladať aj prostredníctvom probačného a mediačného úradníka.

K § 55V tomto ustanovení sa zdôrazňuje povinnosť orgánov činných v trestnom konaní i súdov rešpektovať práva, česť a dôstojnosť občanov, ktorí vystupujú v trestnom konaní a zachovávať v služobnom styku s nimi oficiálnu zdvorilosť. K tomu slúži aj výslovne zdôraznenie, aby sa úkony trestného konania realizovali zásadne v dennej dobe a v úradných miestnostiach. V inom čase a inde sa môžu vykonávať len výnimočne, napr. ak ide o neodkladné a neopakovateľné úkony.

Osobitná pozornosť sa venuje prieťahom v konaní a k ich odstraňovaniu s možnosťou podávať sťažnosti pre nečinnosť súdov. V prípravnom konaní možno o odstránenie prieťahov požiadať prokurátora.

K § 56, § 57Inštitút dožiadania je v trestnom konaní osvedčený a často využívaný. Možnosť využívať dožiadania sa rozšírila aj na novozriadených probačných a mediačných úradníkov, ako aj vyšších súdnych úradníkov.

K § § 58 až § 60Zápisnica je tradičnou formou pre zachovanie procesných úkonov. Jej obsah je presne vymedzený ustanovenia o tom, ako sa má zápisnica vyhotoviť a kto ju má podpisovať, aby sa jednoznačne verifikoval jej obsah. Dôležité sú ustanovenia o využívaní nových prostriedkov na fixovanie procesných úkonov, najmä zvukových, obrazových resp. obrazovozvukových záznamov. V konaní pred súdom sa ukazuje ako naliehavý problém zachytiť priebeh konania, napr. rýchlopisným záznamom, ale aj zvukovým a obrazovým záznamom a obsah týchto zápisov, či záznamov prepísať do obyčajného písma. Predkladané ustanovenie rieši tieto otázky tak, aby bol záznam spolu s jeho prepisom kedykoľvek k dispozícii pre potreby účastníkov konania.

K § 61Osobitnú pozornosť treba venovať zápisnici o hlasovaní. Vedľa tradičného obsahu zápisnice, ktorú podpisujú všetci členovia a zapisovateľ, sa v zápisnici uvedie, či sa senát zhodol na výroku jednomyseľne, alebo či ide o väčšinové rozhodnutie. Mienka sudcu, ktorý hlasoval odlišne, sa zapíše do zápisnice v celom znení i so stručným odôvodnením. Odlišné hlasovanie sa nemôže zverejniť.

K § 62Zákon reaguje na rozvoj technických prostriedkov pomocou ktorých možno uskutočniť podanie. Vedľa tradičného ústneho alebo písomného podania sa aj v trestnom konaní akceptujú podania telegrafické, telefaxové, ďalekopisné, ako aj podania uskutočnené elektrickými prostriedkami.

K § 63, 64Lehoty sa v trestnom konaní tradične počítali na dni, týždne, mesiace, roky. Vzhľadom na znenie Ústavy Slovenskej republiky (čl. 17), kde je obmedzenie osobnej slobody limitované hodinovými lehotami, sa zdôrazňuje počítanie lehôt aj na hodiny aj v navrhovanom zákone. Počiatok, trvanie a ukončenie lehoty je v zákone presne vymedzené aj s ohľadom na občianskoprávne procesné predpisy.

K § 65 až § 68Doručovanie sa zásadne realizuje prostredníctvom pošty, avšak nie je vylúčená iná forma doručenia písomnosti. Písomnosť sa doručuje na adresu bydliska alebo na adresu, ktorú na účely doručovania osoba výslovne uviedla. Novinkou je doručovanie písomnosti aj elektronickou formou.

K § 69Nazeranie do spisov je významným právom oprávnených osôb. Podmienky nazerania do spisu, resp. možnosť odoprieť toto právo sú v zákone presne vymedzené. Zo spisov možno robiť výpisky a poznámky, event. na vlastné trovy aj kópie ich časti, ak to oprávnená osoba považuje za potrebné na uplatnenie svojich práv. Pri nazeraní do spisov sa musia urobiť opatrenia na ochranu utajovaných skutočností.

K § 70Poriadková pokuta je tradičný spôsob, ktorým možno potrestať toho, kto sa voči orgánom činným v trestnom konaní alebo súdu chová urážlivo, alebo kto neuposlúchne výzvu. Poriadkovú pokutu možno uložiť až do výšky 50 tisíc Sk, právnickým osobám až do výšky 500 tisíc Sk. Keby sa konania, pre ktoré možno uložiť poriadkovú pokutu dopustil prokurátor alebo obhajca alebo príslušník ozbrojeného zboru, možno jeho potrestanie prenechať príslušnému orgánu na disciplinárne konanie.

Zaistenie osôb a vecí K § 71Väzba je zaisťovací procesný úkon, ktorý predstavuje najzávažnejší zásah do osobnej slobody občanov, vzhľadom na ustanovenie čl. 17 ods. 5 Ústavy SR však ide o zásah prípustný.

Z väzobných dôvodov uvedených v odseku 1 vyplýva, že jej účelom je zabezpečiť prítomnosť obvineného pre trestné stíhanie a pre výkon trestu pričom aktivity obvinených v naznačenom smere sú časté práve v dôsledku hrozby vysokým trestom, ktorá však musí byť preukázaná ako reálna a konkrétna, t.j. nebude stačiť len v zákone uvedená trestná sadzba (písm. a)), zabrániť mu, aby maril alebo sťažoval vykonávanie dôkazov (písm. b)) a napokon chrániť spoločnosť pred páchateľom, ktorý by aj po vznesení obvinenia pokračoval v trestnej činnosti (písm. c)). Na vzatie do väzby stačí existencia jedného z dôvodov, ich kumulácia však nie je vylúčená. V každom prípade však orgán rozhodujúci o väzbe musí vždy skúmať, či sú preukázané konkrétne okolnosti potvrdzujúce existenciu väzobných dôvodov.

V § 71 ods. 2 sú upravené podmienky opätovného vzatia obvineného do väzby, po tom, čo bol v tej istej veci z väzby prepustený a znovu vzniknú dôvody väzby za situácie, keď najmä uplynula niektorá z lehôt, obmedzujúcich trvanie väzby, uvedených v § 76 a v dobe, keď sa má o tomto opätovnom vzatí do väzby rozhodovať už nie je možné podať návrh na jej predĺženie. Dôvody na vzatie obvineného do väzby opätovne v tej istej veci sú konštruované prísnejšie, keďže už nestačí len odôvodnená obava, ako je tomu v § 71 ods. 1, ale podľa § 71 ods. 2 bude potrebné preukázať skutočnosť, že obvinený je na úteku, resp. sa skrýva, pôsobí na svedkov, resp. vykonáva činnosť, ktorou vedome marí realizovanie nariadeného úkonu a tým úmyselne predlžuje konania. Dôvody vzatia do väzby oproti § 71 ods. 1 sú rozšírené o podmienky uvedené v písm. d), e). Takúto potrebu signalizovala doterajšia prax.

Väzba sa navrhuje ako inštitút fakultatívnej povahy, čo platí vo vzťahu ku všetkým jej dôvodom.

K § 72

Odsek 1 tohto ustanovenia definuje, čo sa rozumie pod pojmom „rozhodnutie o väzbe“.

Kým § 71 stanovuje materiálne podmienky väzby, odsek 2 tohto ustanovenia určuje základnú formálnu podmienku spočívajúcu v tom, že voči osobe, ktorá sa berie do väzby, už bolo vznesené obvinenie. Zo skutočnosti, že sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia nemá odkladný účinok, však vyplýva, že v čase rozhodovania o väzbe toto uznesenie ešte nemusí byť právoplatné. Rozhodovanie o väzbe v prípravnom konaní sa navrhuje zveriť do právomoci sudcu pre prípravné konanie, ktorý však môže rozhodovať len na základe návrhu prokurátora, doloženého celým získaným originálnym spisovým materiálom (odsek 4).

Vzhľadom na to, že prokurátor bude môcť napadnúť sťažnosťou aj rozhodnutie, ktorým sudca pre prípravné konanie nevyhovie jeho návrhu na vzatie obvineného do väzby, v odseku 3 sa navrhuje upraviť formu a obsah tohto rozhodnutia.

K § 73

Inštitút – príkaz na zatknutie - navrhovaný v tomto ustanovení je v súlade s čl. 17 ods. 4 Ústavy SR a mal by prispieť k urýchleniu trestného konania. Jeho použite bude prichádzať do úvahy vtedy, keď prítomnosť obvineného na výsluchu alebo inom úkone nebude možné zabezpečiť inými prostriedkami. Súčasne však musí byť splnená podmienka, že je daný niektorý z dôvodov väzby uvedených v § 71 ods. 1 alebo ods. 2 a že v prípravnom konaní sudcovi pre prípravné konanie predložil návrh prokurátor. V konaní pred súdom aj o tejto otázke rozhoduje súd samostatne, čo však neznamená, že podnet nemôže prísť od prokurátora alebo inej strany.

Ustanovenie je navrhované v takom znení, aby pri jeho uplatňovaní bola plne zabezpečená ochrana osobnej slobody obvineného, aby k jej obmedzovaniu dochádzalo v súlade s požiadavkami Ústavy SR len na zákonom podklade, v nevyhnutnej miere a aby bola vylúčená možnosť jeho neodôvodneného predlžovania.

Pátranie po obvinenom, jeho zatknutie, ako aj prípadné následné dodanie obvineného do miesta výkonu väzby budú zabezpečovať policajti.

K § 74 a § 75V ustanovení sa navrhuje, aby orgánom, ktoré rozhodli o vzatí obvineného do väzby, bola uložená informačná povinnosť vo vzťahu k presne vymedzeným subjektom. V § 75 sa upresňuje povinnosť súdu a prokurátora vyrozumieť o skutočnostiach uvedených v písmenách a) až i) príslušný ústav na výkon väzby.

K § 76Navrhuje sa upraviť dĺžku trvania väzby tak, aby na jednej strane nedochádzalo k jej bezdôvodnému predlžovaniu, ale aby na druhej strane boli eliminované možnosti páchateľov (najmä závažných a z hľadiska dokazovania komplikovaných trestných činov) rôznymi návrhmi umelo predlžovať trestné stíhanie a tým dosiahnuť, aby zákonná lehota pre trvanie väzby skončila skôr, ako bude skončené trestné stíhanie.

V odsekoch 1 a 2 sa vymedzuje orgán, ktorý bude o trvaní väzby rozhodovať v prípravnom konaní, stanovuje sa jej základná dĺžka, definujú sa podmienky, za ktorých bude môcť tento orgán väzbu predĺžiť, a určuje sa doba, o ktorú tak bude možné urobiť tak, aby celková doba väzby nepresiahla lehoty uvedené v odseku 6, z ktorých jedna polovica môže byť vyčerpaná v prípravnom konaní a druhá pripadá na konanie pred súdom (odsek 7). Pokiaľ bude podaná obžaloba alebo návrh na dohodu o vine a treste súdu v lehote, keď je ešte obvinený vo väzbe prípravného konania, bude väzba pokračovať plynule bez toho, aby bola súdu stanovená lehota a povinnosť sám sebe navrhovať a potom predlžovať väzbu (odsek 5). Táto povinnosť je ustanovená ex lege vo všeobecnej rovine (§ 79) a súd musí v každom štádiu konania skúmať nielen trvanie vlastných dôvodov väzby (§ 71), ale aj opodstatnenosť ďalšieho trvania lehoty väzby v zmysle podmienok uvedených v § 76 ods. 2.

Reaguje tiež na rozhodnutie ústavného súdu (I.ÚS 6/02) podľa ktorého v zmysle čl.17 ods.5 Ústavy Slovenskej republiky, resp. čl. 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nemôže byť titulom pre držanie vo väzbe znamenajúce obmedzenie osobnej slobody len skutočnosť, že bola podaná obžaloba, bez toho, aby sa o ďalšom trvaní väzby výslovne konajúcim súdom rozhodlo ( k tomu pozri aj argumentáciu pri § 238 ods.3).

Uvedený nový spôsob konania a rozhodovania o lehote trvania väzby a zavádza v snahe prispieť k zodpovednejšiemu a rýchlejšiemu vybavovaniu väzobných vecí – nové lehoty sú ustanovené s prihliadnutím na závažnosť a náročnosť riešeného prípadu. Má na zreteli zavádzaný kontradiktórny charakter súdneho procesu, aj procesne menej náročné prípravné konanie, ako aj skutočnosť, že vlastné súdne konanie, na ktorom sa budú procesne náročným spôsobom vykonávať všetky rozhodujúce dôkazy, bude trvať nutne dlhší čas. Dĺžka trestného stíhania ako celku, však má byť citeľne kratšia vo väčšine vecí. Z hľadiska súdnej väzby je toto ustanovenie významné aj preto, že začiatok plynutia lehoty pre súd bude určený podaním veci na súd a nie až uplynutím lehoty väzby patriacej predsúdnemu konaniu.

K ods. 8, 9

Upravuje postup pri súbehu trestných činov s tým, že pre určenie lehoty uvedenej v ods. 6 je rozhodujúca trestná sadzba ustanovená na čin najprísnejšie trestný. Ak sa zistí, že vec treba posúdiť miernejšie a v dôsledku uvedeného už uplynula lehota ustanovená v ods. 6 alebo 7, musí byť obvinený ihneď prepustený z väzby na slobodu.

K ods.10

Zakotvuje okamih, od ktorého sa budú počítať lehoty ustanovené v ods. 6 a 7. Ide teda o začiatok plynutia lehoty väzby, ktorá začala v prípravnom konaní, alebo lehoty v súdnom konaní, aj pokiaľ táto kontinuálne nadväzuje na väzbu v prípravnom konaní alebo po rozhodnutí súdu o vzatí obvineného (obžalovaného) do väzby (prakticky už len z dôvodov § 71 ods. 2), ak bol predtým pre uplynutie lehoty ustanovenej v odseku 7 z väzby prepustený.

K § 77Ustanovenie upravuje výnimku počítania lehôt podľa ustanovenia § 76 odsek 6 alebo 7. Dôvodom prerušenia plynutia lehôt podľa tohto ustanovenia je subjektívna prekážka, ktorá je spôsobená obvineným zavineným konaním. Uvádza subjekt oprávnený o tom rozhodovať s tým, že proti takémuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť.

V ods. 3 stanovuje osobitný režim trvania väzby v prípadoch konania o mimoriadnom opravnom prostriedku, t.j. o dovolaní alebo návrhu na obnovu konania.

K § 78V prípade, že obvinený bude vzatý do väzby podľa § 71 ods. 2, jej dĺžka je obmedzená najviac na 6 mesiacov, pričom na jej predlžovanie platí toto osobitné ustanovenie, ktoré odkazuje na § 76 ods. 2 až 6 a odsek 8 až 10. Návrh na predĺženie lehoty väzby je potrebné doručiť súdu najneskôr 15 dní pred ukončením 6-mesačnej lehoty, v konaní pred súdom platí primerané ustanovenie § 76 ods. 5, na ktoré odsek 3 tohto ustanovenia odkazuje. V tomto ustanovení sa však prelamuje pravidlo uvedené v § 76 odsek 7 keďže v tomto prípade vynútilo správanie sa obvineného po prepustení z väzby, okrem prípadu podľa § 71 odsek 2 písm. d) a postup podľa § 76 odsek 7 by v týchto prípadoch vlastne maril účel a zmysel opätovnej väzby obvineného. Preto delenie väzby podľa § 76 ods. 7 sa v tomto prípade nepoužije. Platí však zásada, že celková doba trvania väzby uvedená v § 76 ods. 6 sa nemôže prekročiť.

K § 79V odseku 1 sa zakotvuje zásada, že ak pominie dôvod väzby alebo dôvod na jej ďalšie trvanie alebo uplynie lehota uvedená v § 76 ods. 6,7 alebo v § 78, musí byť obvinený ihneď prepustený na slobodu.

Zároveň sa zakotvuje právo prokurátora v prípravnom konaní priamo rozhodnúť a prepustiť obvineného na slobodu.

Odsek 2, 3 upravujú právo obvineného žiadať svoje prepustenie na slobodu a spôsob rozhodovania o takejto žiadosti. Za účelom eliminovania možnosti zneužívania tohto práva a obťažovania prokurátora, sudcu pre prípravné konanie a súdu častými neodôvodnenými žiadosťami však súčasne stanovuje aj časové obmedzenie tohto práva na 30 dní (ods. 3).

V odseku 4 sa navrhuje zjednodušený spôsob prepustenia obvineného na slobodu v prípade, keď v konaní pred súdom bude s prepustením súhlasí prokurátor.

K § 80Navrhuje sa, aby pri splnení zákonom stanovených podmienok bolo možné inštitút väzby nahradiť alternatívne zárukou, sľubom alebo dohľadom, pričom na rozdiel od inštitútu peňažnej záruky (§ 81) ide v tomto prípade o opatrenie nemajetkovej povahy. Do úvahy však nebude prichádzať jeho použitie v prípade splnenia podmienok na uvalenie kolúznej väzby (§ 71 ods. 1 písm. b) .

Ustanovuje povinnosť súdu a v prípravnom konaní sudcu pre prípravné konanie oboznámiť toho, kto ponúka prevzatie záruku, so skutočnosťami, ktoré treba aby poznal ešte pred prevzatím záruky a obvineného s obsahom záruky. Zároveň sa umožňuje uloženie obmedzení a primeraných povinností na dosiahnutie účelu tohto inštitútu. Vylučuje sa však použitie tohto ustanovenia, ak je obvinený stíhaný pre obzvlášť závažný zločin s výnimkou, ak záruku odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu. Upravuje sa aj postup v prípade ak zaniknú skutočnosti ktoré viedli k aplikácií tohto ustanovenia.

K § 81Okrem spôsobu uvedeného v § 80 sa navrhuje, aby väzbu bolo možné nahradiť aj zložením peňažnej záruky (kaucie), ktorá nie je viazaná len na osobu obvineného. Kvôli zabezpečeniu plynulosti trestného konania sa však súčasne stanovuje obvinenému povinnosť oznámiť orgánu činnému v trestnom konaní alebo súdu zmenu miesta svojho pobytu.

Zákon ponecháva na úvahu orgánu rozhodujúceho o prijatí kaucie, akú jej výšku v konkrétnom prípade stanoví. V tomto smere ho zásadne neobmedzuje žiadnou zákonnou sadzbou, len definuje hľadiská, z ktorých treba pri určovaní výšky kaucie vychádzať.

Ak obvinený po prijatí kaucie svojim konaním spôsobí, že nastane niektorá z okolností výslovne uvedených v odseku 3, zložená záruka pripadne štátu, čo však nezbavuje obvineného trestnej zodpovednosti za trestný čin, za ktorý je stíhaný. Súčasne prichádza do úvahy aj vzatie obvineného do väzby. Ak však obvinený neporuší povinnosti a dodrží obmedzenia, ktoré mu boli uložené, resp. ak odpadne dôvod väzby, vráti sa zložená peňažná čiastka obvinenému (osobe, ktorá ju za obvineného zložila), prípadne na základe požiadavky obvineného sa použije na účely predvídané týmto ustanovením.

Upravuje spôsob rozhodnutia o pripadnutí peňažnej záruky štátu a pripúšťa proti takémuto rozhodnutiu sťažnosť s odkladným účinkom.

K § 82Navrhované ustanovenie vyhovuje požiadavkám praxe, podľa ktorých za zákonom stanovených podmienok (§ 80 alebo § 81) v niektorých prípadoch možno účel väzby dosiahnuť aj bez toho, aby obvinený bol umiestnený v zariadení na výkon väzby. Z tohto dôvodu sa v odseku 1 ponecháva na úvahu orgánu rozhodujúcemu o väzbe, či v prípade existencie dôvodov na uvalenie väzby rozhodne o vzatí obvineného do väzby alebo ho ponechá na slobode z dôvodov uvedených v § 80 alebo 81 a uloží mu niektoré z obmedzení vymenovaných v tomto ustanovení, pričom môže uložiť aj viaceré z nich popri sebe. Súčasne sa určujú orgány, ktoré budú príslušné na zrušenie alebo zmenu uložených obmedzení, ako aj na kontrolu ich plnenia.

K § 83Toto ustanovenie určuje, v ktorých prípadoch možno podať sťažnosť proti rozhodnutiu o väzbe, aj o nevzatí obvineného do väzby. Súčasne sa v ňom vymedzuje, v ktorých prípadoch a za akých podmienok má táto sťažnosť odkladný účinok.K § 84Navrhuje sa, aby v prípade, že existuje niektorý z dôvodov väzby u obvineného, ktorý už vykonáva trest odňatia slobody uložený v inej veci, súd alebo v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie mohol rozhodnúť o nevyhnutných obmedzeniach obvineného. Tieto obmedzenia môžu spočívať v zákaze styku s určitými osobami, v kontrole korešpondencie, v zamedzení voľného pohybu mimo väzenské zariadenie a pod. a ich cieľom bude najmä zabrániť obvinenému, aby prostredníctvom odsúdených a iných osôb ovplyvňoval spoluobvinených, svedkov alebo poškodených.

Orgán rozhodujúci o obmedzeniach pri tom použije primerane ustanovenia platné pre konanie o väzbe a musí prihliadať na to, aby sa v dôsledku uložených obmedzení obvinený neocitol v horšom postavení, ako keby bol vzatý do väzby.

K § 85Toto ustanovenie umožňuje výnimočne, avšak v súlade s čl. 17 ods. 3 Ústavy SR, zasiahnuť do osobnej slobody osoby, voči ktorej ešte nebolo vznesené obvinenie. Rozlišujú sa pri tom dva relatívne samostatné inštitúty a to zadržanie a obmedzenie osobnej slobody.

Podľa odseku 1 zadržanie osoby podozrivej zo spáchania trestného činu za súčasnej existencie väzobných dôvodov môže vykonať policajt. Naproti tomu osobe, ktorá bola pristihnutá pri trestnom čine alebo bezprostredne po ňom, smie z dôvodov uvedených v odseku 2 obmedziť osobnú slobodu ktokoľvek bez toho, že by musel skúmať, či sú dané dôvody väzby. V takomto prípade sa takáto osoba môže presvedčiť bežným prehliadnutím, či osoba, ktorej obmedzila osobnú slobodu nemá pri sebe zbraň alebo inú vec, ktorou by mohla ohroziť jej život alebo zdravie.

Vzhľadom na to, že inštitúty upravené v tomto ustanovení predstavujú vážny zásah do základných práv a slobôd občana garantovaných ústavov, podľa navrhovanej úpravy už od začiatku uplatnenia takéhoto zásahu voči občanovi musí byť zaručený dozor a spolurozhodovanie prokurátora. Z toho istého dôvodu ustanovenie podrobne upravuje aj postup orgánov činných v trestnom konaní vo vzťahu k podozrivej osobe po tom, ako bol vykonaný zásah do jej osobnej slobody, pričom sa stanovuje maximálne prípustná dĺžka trvania tohto zásahu v súlade s čl. 17 ods. 3 Ústavy SR.

Pretože zadržaná osoba sa nachádza v podobnej situácii ako obvinený, navrhovaná úprava predpokladá, že jej budú poskytnuté aj primerané možnosti k realizovaniu jej ústavného práva na obhajobu.

K § 86Z tohto ustanovenia vyplýva pre policajta možnosť, aby v neodkladnom prípade týmto prechodným opatrením preklenul dobu, počas ktorej nemožno vopred zadovážiť rozhodnutie o väzbe, hoci niektorý z dôvodov väzby existuje. Na rozdiel od § 85 ide výlučne o postup voči osobe, ktorej už bolo vznesené obvinenie, hoci uznesenie o vznesení obvinenia ešte nemuselo nadobudnúť právoplatnosť.

Aj toto ustanovenie zaručuje potrebnú ingerenciu prokurátora a garantuje maximálnu dĺžku trvania zadržania.

K § 87Toto ustanovenie bezprostredne nadväzuje na ustanovenia § 85 a 86. Upravuje postup prokurátora a sudcu pre prípravné konanie pre prípad, že sa zadržaná osoba dostane do ich dispozície. Osobitne v tejto súvislosti treba upozorniť na právo obhajcu i prokurátora zúčastniť sa výsluchu zadržaného sudcom pre prípravné konanie, ako aj informačnú povinnosť sudcu voči stranám konania.

V záujme dodržiavania maximálne dovolenej dĺžky obmedzenia osobnej slobody obvineného sa navrhuje, aby prekročenie tejto lehoty bolo automaticky dôvodom na prepustenie obvineného na slobodu.

K § 88Zavádza sa možnosť zabezpečenia o predvedenie svedka, ktorý nerešpektoval súdny príkaz – predvolanie dostaviť sa na úkon a tým zmaril vykonanie tohto úkonu a jeho prítomnosť nie je možné zabezpečiť iným spôsobom, môže byť na tento účel obmedzená osobná sloboda, aby bol predvedený na príkaz predsedu senátu na výsluch. Obmedzenie osobnej slobody svedka môže trvať len nevyhnutnú dobu na vykonanie úkonu, najviac 72 hodín. V tomto čase musí byť svedok vypočutý predsedom senátu, ktorý mu súčasne doručí predvolanie na súdne konanie, alebo od neho vyžiada adresu na ktorú treba zaslať predvolanie. Ak nemožno svedka predviesť pred predsedu senátu predvedie sa pred iného sudcu toho istého súdu, ktorý ho vypočuje. Navrhnuté ustanovenie neodporuje, resp. je v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva. Ide o reakciu na nerešpektovanie súdneho príkazu dostaviť sa na úkon pred súd. Dôležitou je možnosť prečítať výpoveď svedka v súdnom konaní aj bez podmienok uvedených v § 263. Tým sa vytvárajú predpoklady pre rýchlejšie ukončenie prípadu.

K § 89Týmto ustanovením sa vytvára priestor, aby orgány uvedené v odseku 3 mohli zaistiť veci dôležité pre trestné konanie. Takými vecami sa rozumejú predovšetkým predmety alebo listiny, ktoré môžu poslúžiť ako dôkaz, ako aj veci, o ktorých by sa mohlo vysloviť prepadnutie alebo zhabanie, avšak s výnimkou listín uvedených v odseku 2. Povinnosť predložiť alebo v prípade potreby vydať takúto vec postihuje osobu, ktorá má vec momentálne pri sebe, t.j. bez ohľadu na vlastnícke vzťahy k tejto veci, pričom sa predpokladá jej dobrovoľná súčinnosť.

Výzva na vydanie veci nie je rozhodnutím a preto sa nerobí uznesením. Ide o ústne opatrenie podľa § 162 ods. 3.

K 90Úprava reaguje na dohovor Rady Európy o počítačovej kriminalite, ktorý bol prijatý členskými štátmi Rady Európy dňa 23.11.2001 v Budapešti. Toto ustanovenie umožňuje vydať príkaz na uchovanie a vydanie počítačových dát pre účely trestného konania, najviac na 90 dní. Príkaz na uchovanie a vydanie počítačových dát, ak sú potrebné na účely trestného konania je možné vydať opätovne.

K § 91V bezprostrednej nadväznosti na § 89 sa tu označeným orgánom poskytuje možnosť, aby zaistili vec dôležitú pre trestné konanie aj proti vôli osoby, ktorá ju má pri sebe, ale nereagovala na predchádzajúcu výzvu. Pretože uplatnením tohto inštitútu môže ísť o zásah do ústavou garantovaných vlastníckych práv, pre prípad odňatia veci policajtom sa vyžaduje aj ingerencia prokurátora. Ako prevencia proti prípadnému nezákonnému postupu sa vyžaduje pribrať k úkonu nestrannú osobu.

K § 92V praxi sa často stáva, že vec dôležitá pre trestné konanie sa dostane do dispozície štátneho orgánu ešte pred začatím trestného stíhania inak, ako postupom podľa Trestného poriadku. Môže byť napr. zaistená podľa § 21 zákona NR SR č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov alebo podľa § 17 zákona č. 240/2001 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve, prípadne na základe iných zákonov. Inštitút prevzatia takto zaistenej veci zabezpečuje, aby sa bez všetkých pochybností mohla použiť ako dôkaz v trestnom konaní.

K § 93Odsek 1 tohto ustanovenia má zabezpečiť, aby vydaná, odňatá alebo prevzatá vec alebo počítačové údaje boli v zápisnici identifikovaná spôsobom vylučujúcim jej zámenu s inou vecou.

V odseku 2 sa orgánu konajúcemu ohľadom vydania, odňatia alebo prevzatia veci ukladá povinnosť písomne potvrdiť prevzatie veci.

K § 94Ustanovenie umožňuje, aby sa v prípade potreby úschova vydaných, odňatých a prevzatých vecí mohla zabezpečiť aj prostredníctvom iných subjektov, ako sú orgány činné v trestnom konaní a súd.

K § 95Pri vyšetrovaní niektorých trestných činov, ktoré navrhované ustanovenie presne vymedzuje, je často nevyhnutné pre úspešné vykonanie trestného stíhania zaistiť peňažné prostriedky na účte v banke alebo iné peňažné prostriedky, s ktorými disponuje iná právnická osoba alebo fyzická osoba, pričom prax ukázala, že je potrebné, aby orgány činné v trestnom konaní a súd na tento účel disponovali špeciálnym zaisťovacím inštitútom. Kvôli vylúčeniu prípadných nežiadúcich prieťahov v prípadoch, keď je potrebné neodkladne konať, sa navrhuje, aby príkaz na zaistenie peňažných prostriedkov mohol dať v prípravnom konaní prokurátor. Z ustanovenia súčasne vyplýva pre orgány činné v trestnom konaní a súd povinnosť dbať na to, aby účet bol zaistený len v nevyhnutne potrebnej výške a na nevyhnutne potrebnú dobu.

Zaistenie môže postihnúť nie len účet obvineného, ale ktorýkoľvek účet v banke, ktorý má súvislosť s vyšetrovaným trestným činom. Zo zaistenia sú vylúčené peňažné prostriedky, ktoré sú nevyhnutne potrebné na uspokojovanie životných potrieb obvineného alebo osôb, o ktorých výchovu a výživu je obvinený podľa zákona sa starať. Príkaz na zaistenie peňažných prostriedkov sa po realizácii príkazu doručí aj majiteľovi peňažných prostriedkov.

Súčasne sa navrhuje, aby tento inštitút bolo možné primerane použiť aj na zabezpečenie nároku poškodeného na náhradu škody, čím sa zvýrazňuje jeho postavenie v trestnom konaní, posilňujú sa jeho práva a vytvárajú sa lepšie predpoklady pre rýchle uspokojenie jeho nárokov. Možnosť širšieho použitia tohto ustanovenia vyplýva aj z požiadaviek medzinárodného spoločenstva v súvislosti s bojom proti terorizmu.

K § 96Prax ukazuje, že trestná činnosť má stále častejšie súvislosť s cennými papiermi a možno očakávať, že s rozvojom kapitálového trhu sa táto tendencia bude ešte zosilňovať. Z tohto dôvodu sa navrhuje, aby prokurátor a súd vo vzťahu k zaknihovaným cenným papierom disponovali obdobnými oprávneniami, ako vo vzťahu k peňažným prostriedkom na účte. Kvôli vylúčeniu prípadných aplikačných problémov je však potrebné tento postup upraviť v samostatnom ustanovení.

Súčasne sa navrhuje, aby tento inštitút bolo možné primerane použiť aj na zabezpečenie nároku poškodeného na náhradu škody, čím sa zvýrazňuje jeho postavenie v trestnom konaní, posilňujú sa jeho práva a vytvárajú sa lepšie predpoklady pre rýchle uspokojenie jeho nárokov. Možnosť širšieho použitia tohto ustanovenia vyplýva aj z požiadaviek medzinárodného spoločenstva v súvislosti s bojom proti terorizmu.

K § 97 a § 98Cieľom týchto ustanovení je dosiahnuť, aby veci, ktoré boli obstarané pre potreby trestného stíhania jednotlivými zákonom upravenými zaisťovacími úkonmi, zostávali v dispozícii orgánov činných v trestnom konaní a súdu len nevyhnutne potrebnú dobu, aby sa tak neprimerane neobmedzovali vlastnícke, užívacie a iné práva k týmto veciam. Súčasne majú zabezpečiť, aby činnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdu nebola komplikovaná prípadnými nevyjasnenými občianskoprávnymi vzťahmi alebo absenciou potrebnej súčinnosti oprávnených osôb. Z týchto dôvodov sa v súlade s predchádzajúcou praxou navrhuje priamo v zákone pomerne podrobne upraviť práva, povinnosti a postup jednotlivých zainteresovaných subjektov pri nakladaní so zaistenými vecami alebo zaistenými cennými papiermi.

K § 99Toto ustanovenie v súlade s čl. 16 ods. 1 a čl. 21 ods. 2 Ústavy SR legalizuje zásahy orgánov činných v trestnom konaní a súdu do ústavou zaručeného práva na nedotknuteľnosti osoby a jej obydlia a preto aj presne definuje dôvody, pre ktoré možno vykonať domovú prehliadku, prehliadku priestorov neslúžiacich na bývanie a pozemkov, ako aj osobnú prehliadku.

K § 100 až 102V týchto ustanoveniach sa vymedzujú orgány, ktoré sú oprávnené nariadiť vykonanie jednotlivých druhov prehliadok, stanovuje sa forma príkazu na ich vykonanie a režim ich doručovania dotknutým osobám a určujú sa subjekty, ktoré budú tieto príkazy realizovať.

K § 103Navrhuje sa, aby policajt, príslušník Policajného zboru, Vojenskej polície, Železničnej polície alebo colník mohol zasiahnuť do ústavného práva na nedotknuteľnosť obydlia nie len za účelom vykonania prehliadky, ale aj pri splnení iných, v tomto ustanovení presne vymedzených podmienok. Ustanovenie odseku 3 má pri tom zabrániť prípadným pokusom o zneužitie tohto inštitútu, pri čom však nevylučuje, aby pri jeho uplatňovaní príslušný orgán nemohol napr. zaistiť zbrane, drogy alebo obdobné veci nachádzajúce sa v obydlí.

K § 104Účelom tohto ustanovenia je zdôrazniť, že prehliadky podľa § 99 nemožno zneužívať na neprimerané zásahy do ústavných práv občanov, ale možno ich použiť subsidiárne len vtedy, ak cieľ, ktorý sa ich vykonaním sleduje, nemožno dosiahnuť iným, z hľadiska občianskych práv šetrnejším spôsobom.

Vzhľadom na skutočnosť, že striktné dodržiavanie takéhoto postupu by v ojedinelých prípadoch mohlo viesť k predčasnému zmareniu účelu prehliadky, v odseku 2 sa povoľuje výnimka z tejto zásady, ak tomu bráni závažná prekážka, alebo ak by predchádzajúca výzva bola zjavne neúspešná.

K § 105Toto ustanovenie upravuje postup orgánu, pri vykonávaní úkonov podľa predchádzajúcich ustanovení a stanovuje základné zásady pre spracovanie sprievodnej dokumentácie. Kvôli vylúčeniu prípadných pochybností o objektivite vykonaného úkonu, dodržaní zákonných podmienok a postupov a spochybňovania obstaraných dôkazov sa navrhuje, aby sa pri úkone (až na zákonom vymedzené výnimky) umožnila prítomnosť tzv. domácej osoby a aby sa k prehliadke pribrala osoba, ktorá nie je na veci zúčastnená.

K § 106Toto ustanovenie organicky dopĺňa práva orgánov činných v trestnom konaní a súdu zakotvené v § 99 až 105 o im zodpovedajúcu povinnosť občana strpieť tieto úkony. Pre prípad, že by sa zainteresovaná osoba odmietla dobrovoľne podrobiť výkonu procesného úkonu, navrhuje sa v odseku 2, aby orgány vykonávajúce úkon mohli prekonať jej odpor alebo ňou vytvorenú prekážku aj donucovacími prostriedkami.

K § 107Týmto ustanovením sa legalizuje konanie orgánov činných v trestnom konaní a súdu, v rámci ktorého je proti vôli občana nevyhnutné zasiahnuť do práva na nedotknuteľnosť obydlia za účelom vykonania niektorých procesných úkonov na miestach, ktoré požívajú ústavnú ochranu.

K § 108Zadržanie a vydanie zásielky je procesný úkon, ktorý predstavuje zásah do ústavou garantovaného práva na listové tajomstvo a tajomstvo prepravovaných správ, vzhľadom na ustanovenie čl. 22 ods. 2 Ústavy SR však ide o zásah prípustný.

Ustanovenie v odseku 1 vytvára priestor na postihnutie zásielok pochádzajúcich od obvineného alebo jemu určených bez ohľadu na trestnoprávnu kvalifikáciu jeho konania.

V odseku 2 sa navrhuje, aby vo vzťahu k presne vymedzeným trestným činom bolo možné uplatniť tento inštitút aj v dobe, keď ešte nebolo začaté trestné stíhanie. Vzhľadom na závažnosť zásahu do práv občanov sa vyžaduje písomná forma príkazom, ktorý sa odôvodní. Z tohto istého dôvodu sa navrhuje, aby tento inštitút bol zverený len do právomoci súdnych orgánov.

Na preklenutie doby, počas ktorej nebude možné včas obstarať zákonom požadovaný príkaz na zadržanie zásielky, sa v odseku 3 upravuje prechodné krátkodobé opatrenie (tri dni) - príkaz na zadržanie prepravy zásielky.K § 109V nadväznosti na § 108 bolo potrebné vymedziť okruh subjektov, ktoré môžu ďalej nakladať so zadržanou a vydanou zásielkou, a upraviť ich postup. Samostatné konanie orgánov činných v trestnom konaní bez ingerencie sudcu pre prípravné konanie je aj tu vylúčené.

K § 110Toto ustanovenie vytvára priestor pre zefektívnenie boja orgánov činných v trestnom konaní a polície s niektorými zákonom vymedzenými druhmi trestnej činnosti, na páchanie ktorej sú zneužívané zásielky vydané podľa § 108 odsek 1 alebo 2. Súčasne v tomto ustanovení sú konkretizované subjekty, ktoré vykonajú zámenu obsahu zásielok.

K § 111Aj účelom tohto ustanovenia, ktoré je v súlade s Dohovorom OSN proti nedovolenému obchodu s omamnými a psychotropnými látkami z roku 1988, je umožniť účinnejšie odhaľovať páchateľov trestných činov súvisiacich s dovozom, vývozom alebo prevozom vecí uvedených v odseku 1. Vzhľadom na charakter tohto opatrenia sa pri jeho realizácii predpokladá spolupráca príslušníkov Policajného zboru s orgánmi Colnej správy a odôvodnené bude aj použitie informačných a technických prostriedkov, ktorými v zmysle osobitného zákona disponuje Policajný zbor.

K § 112 až 114Prax ukazuje, že vyšetrovanie niektorých trestných činov, najmä tých, pre ktoré je charakteristická vysoká organizovanosť páchateľov a používanie konšpiratívnych metód práce je veľmi obtiažne a zdĺhavé, v niektorých prípadoch aj nemožné, bez použitia niektorých špecifických prostriedkov, akými sú napr. predstieraný prevod veci, sledovanie osôb a vecí a informačné a technické prostriedky (vrátane vyhotovovania obrazových, zvukových alebo obrazovozvukových záznamov). Pravdaže nestačí len vytvoriť zákonný rámec pre používanie týchto prostriedkov, ale je potrebné jednoznačne deklarovať legálnosť možnosti použitia výsledkov získaných ich nasadením pri dokazovaní. Vzhľadom na to, že ide prevažne o závažné zásahy do ústavných práv občanov, ktoré sú aj verejnosťou veľmi citlivo vnímané, navrhuje sa, aby jednotlivé ustanovenia veľmi podrobne upravovali postupy orgánov činných v trestnom konaní a súdov tak, ako pri iných obdobných úkonoch upravených v Trestnom poriadku – ustanovuje sa, pri ktorých trestných činoch bude možné tieto úkony použiť, za akých podmienok sa bude dávať príkaz na tieto úkony, určuje sa doba ich použitia, ako aj podmienky ich použitia a ďalšie náležitosti. Z toho istého dôvodu bude pri používaní týchto prostriedkov policajtmi zabezpečená dostatočná ingerencia prokurátora a súdu

K § 115 a § 116Inštitút upravený v ustanovení § 115 predstavuje zásah do ústavou zaručeného práva na tajomstvo prepravovaných správ, s poukazom na ustanovenie čl. 22 ods. 2 Ústavy SR však ide o zásah dovolený a je v súlade aj s príslušnými medzinárodnoprávnymi dokumentmi. Bez jeho existencie by odhaľovanie a dokazovanie niektorých trestných činov bolo prinajmenšom problematické. Vzhľadom na charakter tohto úkonu sa však navrhuje priamo v zákone stanoviť presné pravidlá pre jeho povoľovanie, nasadzovanie a využívanie jeho výsledkov v trestnom konaní. Závažnosť zásahu do občianskych práv a slobôd občanov je premietnutá aj do skutočnosti, že odpočúvanie bez súhlasu účastníka dotknutej telekomunikačnej stanice môže povoliť len predseda senátu alebo sudca pre prípravné konanie.

Za účelom dosiahnutia náležitej efektívnosti použitia tohto inštitútu v konkrétnom prípade je potrebné zabezpečiť jeho utajenie. Z tohto dôvodu sa navrhuje, aby sa výsledky odpočúvania mohli použiť až po skončení všetkých technických opatrení vykonávaných na jeho zabezpečenie.

V § 116 je upravený postup pri poskytovaní a zaobstarávaní registrácie telekomunikačnej prevádzky, napr. aj mobilných telefónov ku konkrétnej osobe alebo osobám. Pôjde najmä o záznamy, ktoré obsahujú identifikačné a účastnícke číslo mobilného telefónu, dátum a čas počiatku hovoru, dobu trvania hovoru, číslo volanej stanice, označenie základnej stanice, ktorá zachytávala hovor v okamžiku spojenia a označenie základnej stanice, ktorá sprostredkovala hovor v okamžiku ukončenia.

K § 117Za účelom ľahšieho odhaľovania, zisťovania a usvedčovania páchateľov v zákone vymedzených trestných činov sa navrhuje, aby za presne stanovených podmienok bolo možné použiť agenta, ktorý je definovaný v § 10 ods.18. Očakáva sa, že najmä v boji s organizovanou trestnou činnosťou význam tohto inštitútu v najbližšom období vzrastie. Za účelom zníženia rizika zneužívania tohto inštitútu sa v odseku 2 výslovne uvádza, ktorá činnosť agenta je neprípustná. Ustanovenie vymedzuje aj pravidlá pre používanie agenta a určuje orgány s povoľovacou právomocou. Vzhľadom na vysokú rizikovosť pôsobenia agenta v kriminálnom prostredí sa upravujú formy utajenia jeho činnosti a v tej súvislosti aj spôsoby jeho výsluchu.

Agenta v prípravnom konaní môže vypočuť len prokurátor za podmienok ustanovenia § 134 ods. 1, t.j. za použitia technických zariadení určených na prenos zvuku a obrazu tak, aby jeho totožnosť nebola odhalená. Výnimočne môže byť agent vypočutý aj na súde, pri primeranom použití ustanovenia § 134 ods. 1, § 136 a § 262. Ak je agentom iná osoba ako príslušník Policajného zboru alebo príslušník polície iného štátu a táto súhlasí s tým, aby bola jeho totožnosť odhalená, použijú sa na ďalšie konanie ustanovenia o svedkovi (§ 127 – § 134). Tento postup prichádza do úvahy, ak takáto osoba, splnila úlohy vyplývajúce z postavenia agenta.

Vo vzťahu k činnosti agenta návrh predpokladá aj použitie informačných a technických prostriedkov.

K § 118V poslednom období sú všetky sféry spoločenskej činnosti výrazne poznačené rozširovaním používania výpočtovej techniky. To so sebou prináša na jednej strane nové formy páchania trestnej činnosti, ale na druhej strany otvára aj priestor pre uplatňovanie nových prostriedkov pri jej vyšetrovaní. Inštitút, ktorý sa ako úplne nový zavádza do nášho Trestného poriadku týmto ustanovením, vychádza zo skutočnosti, že mnohé štátne i neštátne inštitúcie postupne vytvárajú veľmi rozsiahle informačné databázy obsahujúce informácie o fyzických osobách, ktorých ďalším elektronickým porovnávaním pre potreby orgánov činných v trestnom konaní sa možno dopracovať k informáciám významným z hľadiska trestného stíhania. Vzhľadom na ústavne zaručené právo na ochranu osobných údajov (čl. 19 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky) však takáto činnosť, ak nemá byť považovaná za neoprávnený zásah do tohto práva, nemôže byť ponechaná na ľubovôľu týchto orgánov, ale musí byť upravená zákonom.

Špecifikom tohto inštitútu je aj to, že jeho uplatňovanie sa bude dotýkať neurčitého, ale pri tom spravidla veľkého počtu osôb, z ktorých väčšina nielenže nebude podozrivými zo spáchania trestného činu, ale v konečnom dôsledku nebude mať s trestným stíhaním žiadnu súvislosť. Aj z tohto dôvodu sa v odseku 1 navrhuje, aby sa tento prostriedok mohol používať len vo vzťahu k presne vymedzenému okruhu trestných činov na základe príkazu predsedu senátu, pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní prokurátora. V odseku 2 sa stanovujú formálne a obsahové náležitosti príkazu vydaného podľa odseku 1.

Z textu ustanovenia je zrejmé, že sa tu má na mysli počítačové porovnávanie údajov o možnom páchateľovi (páchateľoch) trestného činu so súbormi údajov nazhromaždených v informačných systémoch rôznych inštitúcií na iné účely (t.j. nie na účely trestného stíhania), pričom ide o subjekty, ktoré nie sú orgánmi činnými v trestnom konaní. Môže ísť napríklad o databázy poisťovní, bankových inštitúcií, subjektov poskytujúcich služby širokému okruhu užívateľov (elektrárne, plynárne, vodárne, telekomunikácie, káblová televízia) a pod., ktoré na zhromažďovanie a spracovávanie majú zmocnenie zo zákona, alebo od samotných fyzických osôb, ktorých sa údaje týkajú. Z tohto dôvodu je v odseku 3 osobám zhromažďujúcim použiteľné informácie uložená povinnosť údaje potrebné pre porovnávanie poskytnúť.

Napokon v odsekoch 4 až 7 sa stanovuje spôsob nakladania s poskytnutými nosičmi informácií a s nepotrebnými informáciami, postup pri použití výsledkov porovnávania ako dôkazu v trestnom konaní, možnosť použitia zistených skutočností v inom trestnom konaní a nakladanie s negatívnymi výsledkami porovnávania.

DOKAZOVANIE

K § 119V trestnom konaní - tak ako doteraz - budú predmetom dokazovania všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie vo veci samej, t.j. skutočnosti dôležité z hľadiska trestného práva hmotného. Bude treba dokazovať, či skutok bol spáchaný, či skutok má znaky trestného činu, kto ho spáchal. Predmetom dokazovania budú aj všetky skutočnosti z ktorých možno zistiť, za akých okolností a ako bol trestný čin spáchaný, príčinná súvislosť a následky činu, všetky skutočnosti ktoré charakterizujú osobu páchateľa, jeho motiváciu a formu zavinenia, ako i skutočnosti, ktoré viedli k trestnej činnosti a umožnili jej spáchanie. Následky trestného činu a rozsah spôsobenej škody sa bude zisťovať aj z hľadiska rozhodovania o nárokoch poškodeného. Samozrejme predmetom dokazovania budú aj všetky skutočnosti dôležité z hľadiska trestného práva procesného.

Dôkazné prostriedky sú síce prakticky vyčerpávajúco vymenované v § 119 ods.2, avšak nevylučujú sa ani event. iné pramene dôkazov, poskytované napr. novými vedeckými objavmi. Podmienkou, aby dôkazom mohlo byť naozaj "všetko, čo môže prispieť k objasneniu veci" je, aby išlo o dôkazy, získané zákonným spôsobom. Do úvahy prichádzajú najmä najnovšie informačno-technické prostriedky (elektrotechnické, rádiotechnické, fototechnické, optické, mechanické) a iné technické prostriedky a zariadenia alebo ich súbory, používané utajovaným spôsobom pri vyhľadávaní, otváraní a skúmaní dopravovaných zásielok a ich vyhodnocovaní, spojenom s využívaním kriminalistických metód pri zaznamenávaní telekomunikačnej techniky, pri vyhodnocovaní obrazových či zvukových záznamov.

Zvýšenie kontradiktórnosti trestného procesu si vyžiadalo výslovné zdôraznenie (ods.3) skutočnosti, že dôkazy môžu obstarávať aj strany. Musia, samozrejme, niesť náklady, spojené s obstaraním dôkazu. Ich náhrada zo strany štátu prichádza do úvahy, len v prípade vynesenia oslobodzujúceho rozsudku podľa § 285 písm. a), b) alebo c).

K § 120Doterajšie formy predvolania a predvedenia sa v podstate zachovávajú. K upresneniu dochádza najmä u mladistvých. Doterajšia úprava umožňovala, aby predvádzanie vykonal pracovník súdu, prokuratúry alebo orgánu povereného starostlivosťou o mládež. Skúsenosti praxe však poukazujú na agresivitu mladistvých, ktorí sa dopúšťajú aj závažných trestných činov. Príslušný útvar Policajného zboru má väčšie predpoklady predvedenie úspešne realizovať.

K § 121Za obvineného sa vždy pokladá osoba, voči ktorej bolo vznesené obvinenie.

Výpoveď obvineného je v prvom rade prostriedkom jeho obhajoby. Je však súčasne aj dôkazným prostriedkom, z ktorého sa zisťujú skutočnosti, významné pre objasnenie stíhaného skutku. Z Ústavou zaručeného rešpektovania práva na obhajobu vyplýva, že obvinený sa musí rozhodnúť sám, či bude alebo nebude vypovedať, pretože niektoré údaje z jeho výpovede môžu predstavovať aj usvedčujúci dôkaz. Zákon preto výslovne zdôrazňuje (rovnako ako predchádzajúce znenie), že k výsluchu nemožno obvineného nijakým spôsobom donucovať a treba rešpektovať jeho osobnosť.

Navrhované znenie zákona však prináša zásadnú zmenu. V zákone sa výslovne uvádza forma základného poučenia, ktoré musí obvinený dostať pri prvom výsluchu. Príklady z praxe svedčili o tom, že obvinený nebol vždy poučovaný presne, úplne, ba dostávalo sa mu i poučovania, ktoré neobsahovalo dostatočné informácie o jeho právach, alebo naopak, presahovalo tento rámec. Súčasné znenie poučenia zabezpečuje, aby obvinený mohol reálne uplatniť svoje právo na obhajobu. Samozrejme ide tu o "základné" poučenie v počiatočnej fáze trestného konania. V priebehu ďalšieho postupu vyšetrovania alebo aj konania pred súdom bude mať obvinený aj ďalšie práva (napr. podať odpor, sťažnosť, odvolanie atď.). O týchto konkrétnych právach bude musieť byť vždy poučený s ohľadom na konkrétne štádium procesu a konkrétne okolnosti prípadu. Už na začiatku ho však bude zrejme potrebné poučiť o možnosti podmienečného zastavenia trestného stíhania, uzavretia zmieru, zastavenia trestného stíhania ako aj o konaní o dohode o vine a treste.

K §122 až § 124

Tieto ustanovenia upravujú podrobnejšie postup pri výsluchu obvineného. Po poučení treba obvineného s predmetom výsluchu, t.j. so skutkom, ktorý sa mu kladie za vinu, podrobne oboznámiť a pri výsluchu postupovať podľa osvedčených kriminalistických zásad. Najprv treba obvinenému umožniť, aby sám, v monológu, uviedol to, čo považuje za potrebné na objasnenie veci a svoju obhajobu. Až potom mu možno klásť otázky. Otázky musia byť jasné, zrozumiteľné, nemajú byť klamlivé (kapciózne), ani sugestívne.

Obvinený môže použiť pri výsluchu poznámky, ktoré je ale povinný predložiť na nazretie vyslúchajúcemu a možno ho vyzvať aj k napísaniu určitého textu za účelom overenia jeho rukopisu. Z práva na obhajobu vyplýva, že ani k tomuto úkonu nesmie byť donucovaný.

K § 125 a § 126Konfrontácia i rekognícia sú upravené len rámcovo. Postup pri vykonávaní týchto dôkazov sa opiera o poznatky kriminalistiky, ktorými tak orgány činné v trestnom konaní, ako aj súd, disponujú.

Subjektom rekognície je tak obvinený ako aj svedok.

Pre hodnotenie dôkazov získaných konfrontáciou a rekogníciou platia všeobecné zásady. To však neplatí, ak ide o osoby, ktorých totožnosť má byť utajená.

K §127 a § 128Návrh vychádza z toho, že každý občan je povinný podať svedectvo o skutočnostiach dôležitých pre trestné konanie. Svedecká výpoveď z toho hľadiska, že je v trestnom konaní jedným z najčastejších dôkazov, sa javí byť mimoriadne významná. Svedok vypovedá o tom, čo vnímal vlastnými zmyslami, teda o tom, čo videl, počul, cítil. Zákon nekategorizuje svedkov podľa zamestnania, znalostí, pohlavia a dokonca ani veku. Osobitnú pozornosť je však treba venovať svedkom mladším ako pätnásť rokov. Svedectvo je povinný podať každý, kto určitú skutočnosť vnímal a je spôsobilý o nej vypovedať.

Vzhľadom na to, že v súdnom konaní, najmä nedostavenie sa predvolaných svedkov na výsluch, často zmarí vykonanie nariadeného úkonu, vrátane hlavného pojednávania, čo predlžuje a zdražuje súdne konanie, zavádza sa ako nevyhnutnosť pre úspešné kontradiktórne súdne pojednávanie možnosť zabezpečiť svedka za účelom jeho prítomnosti na konaní pred súdom. Obmedzenie osobnej slobody a predvedenie svedka vykoná policajný orgán na písomný príkaz súdu. Písomný príkaz musí byť aj odôvodnený, keďže vo svojej podstate toto opatrenie znamená aj sankciu pre svedka, ktorý bezdôvodne odmietol rešpektovať súdny príkaz.

K § 129Napriek deklarovanej všeobecnej svedeckej povinnosti zákon vychádza z toho, že svedkovia

- nesmú byť vyslúchaní o okolnostiach tvoriacich utajované skutočnosti, obchodné, bankové, daňové alebo telekomunikačné tajomstvo, o ktorom sa dozvedeli spravidla pri výkone svojho povolania, pokiaľ nie sú oslobodení spod povinnosti mlčanlivosti príslušným orgánom,

- taktiež nesmú byť vyslúchaní o okolnostiach, ktorými by porušili zákonom uloženú alebo uznanú povinnosť mlčanlivosti (napr. kňaz spovedné tajomstvo, lekár, advokát).

- ako poslanci Národnej rady Slovenskej republiky nemusia vypovedať o skutočnostiach, ktoré sa dozvedeli pri vykonávaní svojho mandátu.

Svedka však možno vypočuť, ak ide o trestný čin, ktorý mal povinnosť prekaziť za podmienky § 350 Trestného zákona.

K § 130 Vyššie uvedený zákaz sa vzťahuje na orgány činné v trestnom konaní a súd, ktoré v prípade zistených skutočností brániacich výsluchu, nesmú svedkov vypočúvať (§ 129). V § 130 je však uvedené právo svedka odmietnuť vypovedať v dvoch prípadoch:

- ak je obvineným taký blízky príbuzný svedka, že by svedok mohol jeho újmu pociťovať ako vlastnú a vypovedať nepravdivo. Zákon rešpektuje príbuzenské vzťahy a umožňuje svedkovi nevypovedať, aby ho nestaval pred morálnu dilemu - vypovedať pravdu alebo poškodiť blízkeho príbuzného, aby nenarušil príbuzenské vzťahy;

- v druhom prípade, keď nie je ešte vznesené obvinenie, zákon umožňuje svedkovi odmietnuť vypovedať v podstate z rovnakých dôvodov ako v predchádzajúcom prípade, avšak aj preto, aby nespôsobil trestné stíhanie sebe. V postupe podľa § 130 ods. 2 však svedok musí uviesť dôvod, pre ktorý nevypovedá.

K § 131 a § 132K výsluchu svedka možno prikročiť až po začatí trestného stíhania (vznesení obvinenia), ak nejde o neodkladný alebo neopakovateľný úkon. Pred začatím prípravného konania možno občana vypočuť len ako osobu podávajúcu vysvetlenie.

Pri započatí výsluchu treba svedka oboznámiť s predmetom výsluchu, zistiť jeho pomer k veci a obvinenému ako i poškodenému a poučiť ho. Poučenie musí obsahovať poučenie o povinnosti svedčiť, o význame svedeckej výpovede z hľadiska všeobecného záujmu, o trestných následkoch krivej výpovede, a ak je to treba, aj o práve odoprieť výpoveď a o zákaze výsluchu.

K § 133Svedok je povinný napísať potrebný počet slov, samozrejme táto povinnosť sa neviaže na situácie, keď má právo odmietnuť alebo na prípady zákazu výsluchu.

K § 134Upravuje prípady, v ktorých namiesto bezprostredného výsluchu svedka možno výsluch uskutočniť pomocou technického zariadenia najmä v prípade choroby svedka alebo iných závažných skutočností.

K § 135V odseku 1 a 2 tohto ustanovenia sa osobitným spôsobom upravuje spôsob výsluchu svedok, ak ide o osobu mladšiu ako 15 rokov o veciach, ktorých oživovanie v pamäti by vzhľadom na jej vek mohlo nepriaznivo ovplyvňovať jej duševný a mravný vývoj. V tomto prípade treba dbať na to, aby výsluch takej osoby bol čo najúplnejší, aby takúto osobu nebolo treba opätovne predvolávať a tým jej pripomínať udalosti, ktoré často nepriaznivo ovplyvnili jej psychický vývoj. K výsluchu treba vždy pribrať pedagóga, psychológa a event. aj rodiča.

V odseku 3 a 4 sú uvedené podmienky, kedy je obligatórne nutné vykonať výsluch osoby mladšej ako 15 rokov s využitím technických zariadení určených na prenos zvuku a obrazu.

K § 136 a § 137

Vzhľadom na narastajúce závažné formy trestnej činnosti, ako aj na ohrozenia, ktoré vznikajú pri vyšetrovaní najmä násilných, teroristických činov, zákonodarca počíta s tým, že v trestnom konaní treba niektorých svedkov osobitne ochraňovať. Počíta sa s existenciou chráneného svedka, svedka ohrozeného a utajeného.

Utajený a chránený svedok nemusí uvádzať údaje o svojej osobe, bydlisku, zamestnaní, resp. tieto sú k dispozícii len orgánom činným v trestnom konaní a súdu. Ohrozený svedok je ten, ktorého totožnosť zostane absolútne utajená, pričom sa urobia aj vhodné opatrenia, aby ho nebolo možno poznať ani podľa hlasu a výzoru.

V § 132 je upravený postup, keď policajt neuznáva dôvody pre utajenie alebo ochranu, hoci sa ich svedok domáha.

K § 138Toto ustanovenie obsahuje úpravu, podľa ktorej sa na postup pri výsluchu svedka, konfrontácii a rekognícii použijú primerane ustanovenia o výsluchu obvineného.

K § 139

V záujme ochrany svedka sú orgány činné v trestnom konaní a súd povinné svedkovi poskytnúť informácie o pohybe obvineného (odsúdeného), ktorý by ho mohol ohrozovať.

K § 140Tak ako v doterajšej zákonnej úprave občan, ktorý vystupuje ako svedok v trestnom konaní, má nárok na svedočné, ktoré obsahuje výdavky na cestovné, nocľažné, stravné a náhradu za stratu ušlej mzdy. Možnosť náhrady „iného preukázateľného ušlého príjmu“ vyplýva zo skutočnosti, že svedkom nemusí byť len zamestnanec v pracovnom pomere (majú nárok na náhradu ušlej mzdy), ale aj iné osoby, napr. náhrada ušlej odmeny poskytovanej fyzickej osobe na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

K § 141 a § 142Vedecko-technický pokrok bezprostredne ovplyvňuje tak objasňovanie trestných činov, ako aj vykonávanie dôkazov. Práve znalecké posudky sa stávajú dôležitými dôkaznými prostriedkami, z ktorých možno zistiť dôkazy, potrebné pre rozhodnutie veci.

V predchádzajúcom vývoji nášho trestného procesu sa uplatňoval viac neformálny prístup pri priberaní znalcov, ktoré sa realizovalo tzv. opatrením, proti ktorému nebol opravný prostriedok. V súčasnosti sa priberanie znalcov dôsledne realizuje uznesením. Súčasný stav predpokladá pri vyšetrení duševného stavu aj písomný príkaz súdu ako podmienku nariadenia vyšetrenia duševného stavu. Ide tu o realizovanie čl. 17 odsek 7 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá aj takýmto spôsobom zabezpečuje osobnú slobodu občana, proti ktorému sa vedie trestné stíhanie, a predkladaný návrh toto ustanovenie Ústavy aj takto rešpektuje.

Podľa niektorých názorov by sa však predchádzajúci príkaz orgánov činných v trestnom konaní (súdu) mal vyžadovať v každom prípade ako podmienka nariadenia znaleckého dokazovania.

Predkladaný materiál toto stanovisko neakceptoval. Predkladatelia sú tej mienky, že by išlo o duplicitné a naviac zbytočné rozhodovanie, lebo orgán činný v trestnom konaní (súd) by nariadil dokazovanie písomným príkazom a potom sám by vydal aj uznesenie o pribratí znalca. Preto návrh vychádza z toho, že orgán činný v trestnom konaní (súd) bude o pribratí znalca rozhodovať bez predchádzajúceho príkazu na znalecké dokazovanie uznesením, čo zjednoduší jeho postup a plne zabezpečí práva procesných subjektov, ktoré budú môcť podať opravný prostriedok ako voči každému uzneseniu o pribratí znalca, t.j. proti dôvodom nariadenia znaleckého dokazovania, ako aj proti osobe znalca.

Osobitný postup sa ponecháva len pri vyšetrení duševného stavu, kde na rozhodnutie o vyšetrení duševného stavu obvineného musí dať písomný príkaz súd (čl. 17 ods. 7 Ústavy SR).

V zásade sa bude priberať jeden znalec, v obzvlášť dôležitých otázkach znalci dvaja.

V jednoduchých prípadoch, kde riešenie odborných otázok nevzbudzuje pochybnosti, bude možno od znalcov vyžadovať odborné stanovisko, potvrdenie, odborné vyjadrenie alebo vysvetlenie. V jednoduchých prípadoch vystačí aj písomné vyjadrenie, o správnosti ktorého nie sú pochybnosti. Toto znenie zákona sa uvádza s ohľadom na skutočnosť, že nový zákon o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, ktorý nahrádza zákon č . 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch je v záverečnej fáze legislatívneho procesu.

K § 143 až § 146Ani v jednej z doterajších trestnoprocesných úprav neboli náležite skĺbené ustanovenia Trestného poriadku so zákonom o znalcoch (zákon o znalcoch a tlmočníkoch č.36/ 1967 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov). Súčasný návrh preto s ohľadom na pripravovaný zákon vychádza dôsledne z toho, že za znalcov treba do trestného konania priberať takto:

- v prvom poradí ústavy špecializované na znaleckú činnosť, ak takéto ústavy v príslušnom odbore existujú (napr. Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru). Ústav v posudku uvedie osoby znalcov, ktoré možno vypočuť k obsahu posudku,

- ak takýto ústav neexistuje, treba priberať osoby zapísané v zoznamoch znalcov, ktoré vedú krajské súdy; ústredný zoznam vedie Ministerstvo spravodlivosti SR,

- ak nie sú pre prístupný odbor zapísaní znalci v zozname, je možné pribrať aj inú osobu s potrebnými odbornými a občianskymi predpokladmi,

- a až vo výnimočných, obzvlášť závažných prípadoch možno na podanie posudku pribrať ústav (§ 147), ktorý možno pribrať aj na preskúmanie posudku podaného iným znalcom. V posudku ústavu taktiež musia byť uvedení znalci, ktorí posudok spracovali, aby mohli byť ako znalci vypočutí pre účely trestného konania.

Znalec je povinný upozorniť na skutočnosti, ktoré by mu bránili vo veci podať posudok, napr. príbuzenský pomer k stranám, zaujatosť vo veci a pod. Preto musí byť pred podaním posudku podrobne poučený o svojich právach a povinnostiach.

Znalcom sa otázky, ktoré majú riešiť, určia spravidla v uznesení o pribratí znalca, takže sa k ním môžu vyjadriť aj strany. Znalcom sa musí dať k dispozícii trestný spis v potrebnom rozsahu, najmä dôkazy potrebné k znaleckému preskúmaniu. Znalec má právo byť prítomný pri vykonávaní dôkazov, ktoré potrebuje pre účely podania posudku. Má právo navrhovať aj vykonanie dôkazov potrebných pre podanie posudku.

Odsek 2 § 142 dáva priestor pre uplatnenie tzv. komisionálnej či komplexnej expertízy, i keď treba zdôrazniť, že aj v prípade pribratia dvoch znalcov, alebo aj viacerých, ak treba vec posúdiť z hľadiska viacerých vedných disciplín, každý zo znalcov zodpovedá za tú časť posudku, ktorá sa týka jeho odbornosti. Preto aj v prípade, že si znalec priberie konzultanta (ods.4), zodpovedá za posudok sám.

Posudky sa spravidla podávajú písomne. Nadiktovať ho do zápisnice možno len v jednoduchších prípadoch. V prípade nejasnosti posudku možno nedostatky odstrániť pri výsluchu. Ak by ani pri výsluchu neboli nedostatky odstránené, treba pribrať iného znalca.

Tak ako predchádzajúci, aj tento zákon počíta s tým, že otázky ustanovovania znalcov, a najmä ich odmeňovania budú riešené osobitným predpisom.

K § 147Posudky ústavov – vedeckých pracovísk – sa využívajú spravidla na preskúmanie posudkov znalcov, ktoré vzbudzujú pochybnosti, alebo v prípadoch mimoriadnej závažnosti vyžadujúcich osobitné vedecké posúdenie. Nemali by sa zamieňať (čo sa však stáva) s posudkami rozličných inštitútov, zariadení či ústavov, kde na takéto vedecké, spravidla kolektívne posúdenie problémov nie sú splnené podmienky.

K § 148Podmienky pre ustanovenie znalcov, evidenciu znalcov, sľuby a poučení znalcov, ako aj o odmenách znalcov obsahuje zákon o znalcoch a tlmočníkoch a vykonávacia vyhláška k tomuto zákonu.

K § 149, § 150Možnosť pozorovania duševného stavu v ústave predstavuje významný zásah do osobnej slobody, a preto nemá trvať dlhšie ako nutný čas, najviac dva mesiace. Súd (sudca pre prípravné konanie) môže túto dobu predĺžiť, ale najviac o jeden mesiac. Na vyšetrenie duševného stavu postačí (na rozdiel od doterajšej úpravy) jeden znalec.

K § 151Vyšetriť duševný stav svedka možno len ambulantne. Pozorovanie v ústave nie je prípustné.

K § 152Zákon prijíma osobitné ustanovenie o tzv. odborných konzultantoch, ktorí budú vystupovať spravidla ako odborní pracovníci či poradcovia orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu, na základe rozhodnutia týchto orgánov alebo súdu rozhodnutím, ktoré bude mať formu „opatrenia“. Mali by byť nápomocní pri orientácii v zložitej odbornej problematike. Nie je však vylúčené aby títo konzultanti podali aj „odborné vyjadrenie“. Do konania môžu byť pribratí aj na požiadanie znalcov na riešenie úzkej odbornej problematiky, ktorá presahuje rámec znaleckej odbornosti. Zákon vychádza z toho, že na ich odmeňovanie možno použiť primerane predpisy o znalcoch.

K § 153Predkladaný zákon v § 115 ods. 2 predpokladá, že za dôkaz môže poslúžiť "všetko čo môže prispieť k objasneniu veci". Medzi dôkaznými prostriedkami, ktoré výslovne vymenúva, sú aj listinné a vecné dôkazy. Kým za listinné dôkazy sa spravidla považujú písomné dokumenty, nemožno vylúčiť, že dôkazmi vo veci nebudú aj predmety, na ktorých sú písomné záznamy, ktoré budú môcť byť údaje dôležité pre rozhodnutie veci. Takéto predmety, ktorými, alebo na ktorých bol spáchaný trestný čin a ktoré event. zachycujú stopy trestného činu, sú vecnými dôkazmi (tzv. corpora delicti).

V odseku 3 je naznačený široký diapazón moderných dôkazných prostriedkov, čím sa súčasne vytvárajú možnosti zavádzania modernej techniky do trestného konania.

K § 154 až § 156Ide o ustanovenia v podstate prevzaté z doterajšieho zákona, kde dochádza len k nepatrným zmenám.

Z ustanovení o obhliadke však boli vyčlenené ustanovenia o vyšetrení duševného stavu, ktoré sú uvedené v oddieli treťom. Naproti tomu sa v tomto oddieli upravuje postup pri vyšetrovacom pokuse, previerke výpovede na mieste činu a pri rekonštrukcii.

Vykonávanie týchto dôkazných prostriedkov bolo upravené len v kriminalistickej teórii, resp. v rozličných taktických, metodických či technických kriminalistických pomôckach a pokynoch. Praktické využívanie týchto doposiaľ kriminalistických postupov pri objasňovaní trestnej činnosti poukazuje na ich využiteľnosť a význam a súčasne zdôrazňuje potrebu upraviť ich výkon priamo v predkladanom zákone.

K § 157 a § 158V zásade treba zdôrazniť, že vyšetrovací pokus predstavuje kriminalistickú metódu, pri ktorej sa v pôvodných alebo aj zmenených podmienkach skúmajú rozličné varianty priebehu skutkového stavu s cieľom, či sa konkrétna udalosť mohla stať za okolností, o ktorých vypovedá obvinený, svedok, poškodený alebo iná osoba.

V § 158 ide o dôkazný prostriedok slúžiaci na verifikovanie výpovedí alebo iných údajov dôležitých pre trestné konanie. Aj výkon tohoto dôkazného prostriedku bol upravený dosiaľ len v kriminalistike.

K § 159Rekonštrukcia je osvedčený dôkazný prostriedok, ktorý na rozdiel od vyšetrovacieho pokusu predpokladá obnovenie - rekonštruovanie pôvodnej situácie, za ktorej došlo k skúmanej udalosti. Čím vernejšie sa podarí obnoviť pôvodný stav, tým vierohodnejšie výsledky rekonštrukcie možno predpokladať. Výkon tohoto dôkazného prostriedku predpokladá, že sa na ňom zúčastňuje aj viac osôb. Obvineného pochopiteľne nemožno k účasti ani k potvrdzovaniu údajov nijakým spôsobom nútiť. Obvineného a svedka treba pred týmto úkonom vypočuť. K rekonštrukcii možno pribrať aj znalca a jej priebeh treba okrem zápisnice dokumentovať aj za pomoci fotografovania, merania, filmovania, zvukových záznamov atď..

K § 160Skúsenosti získané identifikáciou osôb pomocou hlasu, vedú zákonodarcu k povinnosti upraviť postup pri odoberaní hlasovej vzorky za účelom vykonania hlasovej skúšky.

Ustanovenia o zákaze donucovania obvineného a event. i o práve svedka odoprieť výpoveď v ustanovených prípadoch, sa použijú aj tu.

K § 161Navrhuje sa zakomponovať do zákona vyhlásenie o mlčanlivosti osoby, ktorá sa oboznámila s utajovanými skutočnosťami. Sleduje sa tým zámer posilniť ochranu utajovaných skutočností a zabránenie ich úniku.

ROZHODNUTIA

K § 162Zakotvilo sa, aby základné ustanovenie upravujúce spôsob rozhodovania podľa Tr. por. obsahovalo všetky formy rozhodnutí, teda nielen rozhodnutie formou rozsudku a uznesenia, ale aj trestným rozkazom a príkazom. Trestný rozkaz a príkaz boli síce obsiahnuté v Trestnom poriadku aj podľa doterajšej úpravy, neboli však obsiahnuté v základnom ustanovení, ale boli upravené len v súvislosti s konkrétnymi rozhodnutiami, napr. príkaz na domovú prehliadku, príkaz na zatknutie, atď.. Upresňujú sa tiež osobitné spôsoby rozhodovania prokurátorom a policajtom, pričom aj im zákon umožňuje rozhodovať nielen uznesením, ale aj príkazom. Zároveň sa definuje pojem „opatrenie“.

K § 163Znenie tohoto ustanovenia reaguje na článok 142 ods. 3 Ústavy SR. Doterajšia prax potvrdila, že úprava rozsahu rozsudku je dostačujúca a nespôsobuje súdom žiadne ťažkosti. Preberá sa preto do návrhu zákona v nezmenenej podobe.

K § 164Ide o pôvodné ustanovenie, ktoré taktiež nevyžaduje žiadnu zmenu. Zakotvuje aj povinnosť súdu výrokom rozsudku riešiť za určených podmienok náhradu škody a tiež uloženie ochranného dohľadu.

K § 165Vzhľadom na nové druhy trestov v navrhovanom Trestnom zákone sa doplňuje obsah výrokovej časti odsudzujúceho rozsudku i o povinnosť špecifikovať trest odňatia slobody s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu s probačným dohľadom, najmä v tom smere, aby bolo zrejmé, či je povolený podmienečný odklad trestu odňatia slobody a za akých podmienok. V prípade uloženia trestu odňatia slobody na doživotie alebo iného nepodmienečného trestu, bude treba uviesť aj spôsob výkonu tohto trestu. Zohľadňuje sa aj úprava základných zásad trestného konania v otázke záruk i vzhľadom na nové znenie Trestného zákona. Ak bude obžalovaný oslobodený spod obžaloby, bude treba uviesť nielen zákonné označenie dôvodu oslobodenia, ale aj slovné vyjadrenie tohto dôvodu, čo sa v minulosti zanedbávalo.

K § 166 až § 167Tieto ustanovenia sú obsahovo rovnakého znenia ako v doterajšom Trestnom poriadku a nie je potrebné nič meniť ani s prihliadnutím k zmenám iných ustanovení. Ukladá povinnosti súdu aj pre prípad, ak bol skorší rozsudok zrušený pri ukladaní súhrnného trestu.

K § 168Upresňuje sa najmä, čo musí odôvodnenie rozsudku obsahovať, konkrétne uviesť dôkazy, o ktoré súd oprel výrok o vine, akými právnymi úvahami sa spravoval pri posúdení skutku, aj ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného. Naďalej sa ponecháva na úvahu súdu, aké ďalšie okolnosti súvisiace s otázkou viny a trestu bude odôvodňovať.

V odseku 2 zakotvuje povinnosť súdu, pokiaľ koná a rozhoduje o ponúknutej dohode o vine a treste, vyrovnať sa s otázkami uvedenými v tejto súvislosti v zákone.

K § 169Aj toto ustanovenie je upravené v zmysle osvedčeného pôvodného znenia a podrobne sa zaoberá jednou z najdôležitejších otázok týkajúcich sa spôsobu rozhodovania o vine a treste a rieši tiež postupnosť posudzovania rozhodných otázok na porade senátu. V odseku 2 určuje povinnosť posúdiť aj otázky, na ktoré musel obvinený odpovedať v zmysle § 333 ods. 3. K § 170Upravuje otázky prítomnosti na záverečnej neverejnej porade o hlasovaní a určuje spôsob hlasovania. Novou je možnosť účasti so súhlasom predsedu senátu na porade o hlasovaní a rozhodnutí aj náhradného sudcu, náhradného prísediaceho a zo štúdijných dôvodov aj súdneho úradníka, ktorí však nehlasujú. Opäť je zakotvená povinnosť o mlčanlivosti o porade a hlasovaní. Novým je výslovné ustanovenie o povinnosti vložiť zápisnicu ihneď po jej podpísaní do obálky a túto hneď zalepiť a opatriť pečiatkou a podpisom zapisovateľa. Otvoriť ju možno jedine na nadriadenom súde pri rozhodovaní o riadnom alebo mimoriadnom opravnom prostriedku alebo pri vyhotovovaní rozsudku povereným sudcom.

K § 171Ide o ustanovenie obsahujúce viacero upresnení v porovnaní so súčasným stavom, pričom vychádza z článku 142 ods. 3 Ústavy SR. Nepripúšťa ani vo veciach, kde sa prejednávajú skutočnosti obsahujúce utajovanú skutočnosť, aby rozsudok bol vyhlásený, inak ako verejne. Ods. 2 nadväzuje na ustanovenie § 163 ods. 1 a dopĺňa sa o povinnosť prítomných pri vyhlasovaní výrokovej časti rozsudku stáť. Táto povinnosť bola doteraz upravená internou normou Ministerstva spravodlivosti SR. Vzhľadom na význam rozsudku sa javí vhodné predmetnú povinnosť upraviť priamo v zákone. Odsek 3 obsahuje zmenu z hľadiska rozsahu odvolania a vychádza z oslabenia revízneho princípu v konaní pred súdom. V zložitejších trestných veciach sa naďalej ponecháva možnosť dlhšej porady a tým neskoršieho vyhlásenia rozsudku, najviac však o tri pracovné dni.

K § 172V jednoduchších trestných veciach, najmä v ktorých rozhoduje samosudca, sa za naznačených podmienok pripúšťa vyhotovenie zjednodušeného rozsudku. Zjednodušenie spočíva v absencii odôvodnenia. Ustanovené lehoty a najmä ich dodržiavanie v praxi by mali výrazne znížiť dĺžku trestného konania, najmä vo väzobných veciach.

K § 173Posilnenie práv poškodeného sa prejavuje i v povinnosti súdu doručiť rozsudok aj poškodenému, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. Ak je viac (veľa) poškodených a majú splnomocnenca, resp. spoločného zástupcu poškodených alebo zástupcu poškodeného, doručí sa rozsudok jemu. Podobne sa rozširuje povinnosť súdu doručovať rozsudok v prípadoch mladistvých obžalovaných aj štátnemu orgánu poverenému starostlivosťou o mládež.

K § 174Preberá sa v podstate súčasná právna úprava. Nepočíta sa však už s tým, že sa bude opravovať pôvodný rozsudok, ale opravné uznesenie sa stane súčasťou pôvodného rozsudku po nadobudnutí právoplatnosti tohoto uznesenia. Preto sa táto skutočnosť bude vyznačovať v doložke právoplatnosti.

K § 175Ide o pôvodné ustanovenie o účinkoch opravy, ktoré nevyžaduje zmenu, lebo doterajšia úprava v praxi nevyvolávala pochybnosti o postupe v prípade, ak oprava výroku rozsudku sa podstatne dotkla niektorého výroku.

K § 176Pôvodné ustanovenie upravujúce obsah uznesenia sa dopĺňa a precizuje o povinnosť uvádzania skutku vo výrokovej časti uznesenia tak, aby nevznikali súčasné problémy s posudzovaním totožnosti skutku, resp. jeho zámeny za skutok iný. Zdôrazňuje sa i povinnosť uznesenie odôvodniť ak zákon neustanovuje niečo iné. Zachováva sa možnosť vyhotovovania zjednodušeného uznesenia vo vykonávacom konaní. Zavádza však povinnosť (na požiadavky mimosúdnej praxe) uviesť aj v uznesení mená a priezviská osôb, ktoré sa na rozhodnutí zúčastnili.

K § 177 až § 180Ide o pôvodné, obsahovo nezmenené ustanovenia upravujúce problematiku vyhlásenia uznesenia, jeho vyhotovenia a oznamovania. Naviac sa však ustanovuje povinnosť orgánov činných v trestnom konaní vo veciach mladistvých obvinených doručovať odpis uznesenia aj štátnemu orgánu poverenému starostlivosťou o mládež v prípade, že tento orgán nebol prítomný pri vyhlásení uznesenia a zákon mu dáva právo podať opravný prostriedok. Obdobne sa postupuje, ak bolo trestné stíhanie mladistvého obvineného zastavené, prerušené, alebo jeho vec bola postúpená.

K § 181 a § 182V praxi orgánov činných v trestnom konaní sa táto forma rozhodnutia „príkazom“ používala pomerne často, ale nebola po obsahovej stránke výslovne upravená. Preto sa pristúpilo k stručnej základnej úprave obsahu príkazu. Príkaz sa zásadne neodôvodňuje, výnimky ustanoví zákon. Nie je voči nemu prípustný opravný prostriedok.

K § 183Správoplatňovanie rozsudku a jeho vykonateľnosť po obsahovej stránke ostali nezmenené. Pôvodné ustanovenie sa dopĺňa o právne dôsledky týkajúce sa rozsudku v prípade podania odvolania poškodeným proti výroku o náhrade škody a zúčastnenou osobou. Výslovne uvádza dôsledky v prípade podania odvolania len niektorým z viacerých obžalovaných, aj v prípade zmeškania lehoty na podanie odvolania.

K § 184Ide o doslovné znenie pôvodného ustanovenia o právoplatnosti a vykonateľnosti uznesenia, ktoré sa v doterajšej praxi osvedčilo. Vo svojej podstate ide o obdobnú úpravu ako v prípade rozsudku.

SŤAŽNOSŤ A KONANIE O NEJ

K § 185 V úprave konania a rozhodovania o sťažnosti proti uzneseniu dochádza k podstatným zmenám v smeroch, v ktorých v doterajšej praxi v tomto smere vznikali väčšie problémy. Došlo nielen k nahradeniu pojmu „orgány prípravného konania“ pojmom „policajt“ tak, ako to vyplýva z novo navrhovanej definície orgánov činných v trestnom konaní, ale v odseku 3 sa zaviedla možnosť podania sťažnosti voči rozhodnutiu predsedu senátu odvolacieho súdu o uložení poriadkovej pokuty a v odseku 4 možnosť podania sťažnosti proti rozhodnutiu odvolacieho súdu o vzatí obžalovaného do väzby s tým, že rozhodovať o nej bude iný senát tohto súdu, ktorý pritom má postavenie nadriadeného orgánu.

K § 186Zachováva sa právo podať sťažnosť proti uzneseniu tým osobám, ktorých sa uznesenie priamo dotýka, alebo ktoré k nemu dali podnet návrhom, na ktorý ich zákon oprávňuje. Toto právo sa však vo veciach mladistvých obvinených rozširuje i na zákonných zástupcov a štátny orgán poverený starostlivosťou o mládež a ďalšie osoby, ktoré sú v príbuzenskom a obdobnom vzťahu k mladistvému. Podobnú úpravu má i súčasný Trestný poriadok, avšak rozložený v iných častiach, ktoré sa doteraz aplikovali spoločne so všeobecnými ustanoveniami o sťažnosti.

K § 187 a § 188Ide o doterajšie ustanovenie upravujúce lehotu a miesto podania sťažnosti, ktoré sa v doterajšej praxi osvedčili. Podobne sa navrhuje zachovať právo oprávnených osôb vzdať sa práva na podanie sťažnosti a túto vziať späť, aj spôsob rozhodovania v takomto prípade.

K § 189Zostáva zachovaná možnosť napadnúť uznesenie aj pre porušenie ustanovení upravujúcich trestné konanie, ak tieto porušenia mohli spôsobiť nesprávnosť niektorého výroku. Zavádza sa povinnosť pre prokurátora, štátneho orgánu starostlivosti o mládež a obhajcu podanú sťažnosť zároveň aj odôvodniť, aj výnimka z tohto pravidla (odsek 3). Novum spočíva v odseku 2, ktorý umožňuje uviesť v sťažnosti aj nové skutočnosti a dôkazy, ktoré v prvostupňovom konaní neboli známe.

K § 190Požiadavka rýchlosti trestného konania vyžaduje, aby zostal zachovaný aj inštitút autoremedúry. Je teda zachovaná možnosť, aby orgán, proti ktorého uzneseniu sťažnosť smeruje jej za stanovených podmienok vyhovel. Vlastný postup pri rozhodovaní pri sťažnostiach proti uzneseniam zostáva zachovaný. Na základe pozitívnych ohlasov z praxe, prevzala sa aj úprava sťažnosti proti uzneseniu o nevzatí obvineného do väzby. Je tým vytvorená širšia kontrola zákonnosti takéhoto rozhodovania (odsek 3).

K § 191Keďže v tomto ustanovení sa citeľne obmedzujú občianske práva obvineného, posilňuje sa postup, pri ktorom sudca pre prípravné konanie preskúmava rozhodnutie prokurátora, pričom naviac musí takéto uznesenie vydať spravidla do piatich dní, čím sa sleduje aj urýchlenie konania. Zvýrazňuje sa postavenie prokurátora v prípravnom konaní a každému občanovi sa zabezpečuje právo obrátiť sa so svojou vecou na súd.

K § 192Novým spôsobom, ktorý znamená obmedzenie revízneho princípu sa upravuje preskúmavanie sťažností. Na rozdiel od doterajšej úpravy je nadriadený orgán povinný preskúmať správnosť len tých výrokov, ktoré sú sťažnosťou výslovne napadnuté, ako aj správnosť postupu konania len vo vzťahu k napadnutým výrokom. Rešpektuje sa tým právo oprávnených osôb disponovať s rozsahom sťažností, čo prispeje i k zrýchleniu konania. Z podobnej filozofie sa vychádza i u odvolania. Ustanovuje sa lehota na rozhodnutie o sťažnosti nadriadeným orgánom a zavádza sa možnosť, aby nadriadený súd o sťažnosti proti uzneseniu o nepredĺžení lehoty trvania väzby rozhodol na neverejnom zasadnutí v záujme najmä urýchlenia konania a rozhodnutia.

K § 193Ustanovenie rieši všetky možnosti rozhodnutia nadriadeného orgánu o sťažnosti, podobe ako doteraz. Ustanovuje sa tiež neprípustnosť zamietnutia sťažnosti ako oneskorene podanej, ak k meškaniu lehoty došlo v dôsledku chybného poučenia.

K § 194Upravuje postup nadriadeného orgánu pre prípad, keď sťažnosť nezamietne. Postup podľa odseku 1 písm. b) sa však vylučuje pre prípady nevzatia obvineného do väzby a rozhodnutia o návrhu na predĺženie lehoty trvania väzby. V týchto prípadoch nemožno po zrušení chybného rozhodnutia (uznesenia) vrátiť vec na nové prerokovanie, ale musí sám vo veci rozhodnúť. Sleduje sa tým hlavne urýchlenie vybavenia veci, keďže ide o obvineného, ktorý je vo väzbe. Ustanovenie obsahuje smernicu aj pre prípady, keď je chybná iba oddeliteľná časť napadnutého uznesenia, niektorý výrok chýba alebo je neúplný, ako aj možnosť nariadiť prejednanie veci v inom zložení senátu alebo iným súdom toho istého druhu a stupňa. Zakotvuje sa aj záväznosť právneho názoru, ktorý vyslovil nadriadených súd vo svojom rozhodnutí a v prípade vzatia obvineného do väzby povinnosť ihneď nariadiť, aby bol políciou dodaný do miesta výkonu väzby.

K § 195Aj naďalej sa zachováva a to i pri rozhodovaní o sťažnostiach zákaz reformácie in peius a u odseku 2 beneficium cohaesionis.

druhá časť - PREDSÚDNE konanie

K § 196Oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin ďalej len (,,oznámenie“) podáva prokurátorovi alebo policajtovi, ktorý je zaradený do Policajného zboru podľa § 4 až § 5 zákona Národnej rady SR o Policajnom zbore č. 171/1993 Z.z. a povereným orgánom Vojenskej polície, Železničnej polície, colným orgánom, Zboru väzenskej a justičnej stráže, daňovým orgánom a veliteľovi námornej lode sa podáva také oznámenie o trestnom čine o ktorom je podľa zákona príslušný konať.

V prípade, ak oznamovateľ podáva oznámenie ústne do zápisnice prokurátor alebo policajt, ktorý oznámenie prijíma tohto poučí o zodpovednosti za uvedenie nepravdivých údajov. V prípade, ak oznámenie je podané písomne je prokurátor alebo policajt oprávnený vypočuť oznamovateľa k oznámeniu prípadne ho vyzvať na predloženie písomných podkladov.

K § 197Ak z obsahu oznámenia je evidentné, že opísaný skutkový stav je možné posúdiť ako priestupok alebo iný správny delikt alebo ako porušenie disciplinárneho alebo kárneho poriadku, policajt vec odovzdá príslušnému orgánu na prejednanie takéhoto protispoločenského konania. Ak zistí, že začatie trestného stíhania alebo vznesenie obvinenia je neprípustné vec odloží. Rovnako postupuje ak je začatie vyšetrovania alebo vznesenie obvinenia neúčelné.

Toto ustanovenie upravuje postup policajta aj v prípade, keď po preskúmaní oznámenia dôjde k záveru, že už zo samotného oznámenia je zrejmé, že konanie, ktorého sa oznámenie týka, nebude môcť byť posudzované ako trestný čin.

Odovzdanie, odloženie veci alebo odmietnutie oznámenia o trestnom čine je rozhodnutie, ktoré sa vydáva pred procesným štádiom trestného konania. Napriek tejto skutočnosti, keďže toto rozhodnutie môže mať veľký vplyv nielen na oznamovateľa, ale i pre poškodeného z hľadiska ďalšieho uplatnenia nároku na náhrady škody, vyhotovuje sa vo forme uznesenia a doručuje sa poškodenému a oznamovateľovi. Týmto subjektom súčasne zákon priznáva možnosť domáhať sa v zákonnej lehote preskúmania takéhoto rozhodnutia podaním sťažnosti. Pokiaľ takéto rozhodnutie vykoná policajt, je povinný ho doručiť prokurátorovi do 48 hodín od jeho oznámenia /t.j. od jeho vyhlásenia alebo vydania/.

Podanej sťažnosti zákon nepriznáva odkladný účinok, lebo toto rozhodnutie, nevytvára prekážku veci rozhodnutej.

K § 198Toto ustanovenie rieši postavenie a oprávnenia prokurátora pred štádiom začatia trestného stíhania. Podľa tohto ustanovenia je prokurátor subjektom, ktorý zodpovedá za zákonnosť rozhodovania v tomto štádiu konania lebo všetky rozhodnutia podľa § 197 musí policajt doručiť prokurátorovi do 48 hodín od ich oznámenia. Tieto rozhodnutia prokurátor preskúma buď ex offo, alebo na podklade sťažnosti alebo žiadosti oznamovateľa ak nie je poškodený alebo poškodeného ak nie je oznamovateľom trestného činu. Rozdiel medzi preskúmaním postupu policajta na podklade sťažnosti alebo žiadosti spočíva v tom, že oznamovateľ alebo poškodený môže žiadať prokurátora preskúmať postup policajta od podania oznámenia do vydania rozhodnutia podľa § 197 a po uplynutí zákonnej lehoty na podanie sťažnosti proti rozhodnutiam podľa § 197.

Uznesenia vydané podľa § 197 je prokurátor oprávnený zrušovať a môže ich nahradiť vlastným uznesením, ktoré napriek tomu, že proti nemu nie je prípustný opravný prostriedok, musí doručiť poškodenému a oznamovateľovi.

Po doručení oznámenia o trestnom čine prokurátorovi, tento buď sám rozhodne podľa § 199 alebo na takýto postup dá zaväzný pokyn policajtovi, od ktorého v ktoromkoľvek štádiu konania pred rozhodnutím podľa § 197, môže vyžadovať všetky dostupné materiály s cieľom preskúmať opodstatnenosť a včasnosť jeho postupu ako aj zákonnosť a včasnosť jeho rozhodnutia podľa § 197.

K § 199

Začatie trestného stíhania je prvým štádiom trestného konania v ktorom sa vykonávajú už úkony, ktoré sú procesne akceptovateľné. Je povinným štádiom v konaní o trestných činoch. Vo vzťahu ku konaniu pred súdom má predbežný charakter.

Trestné stíhanie sa začína formou uznesenia podľa § 199 alebo spoločným uznesením podľa § 206. V prípade, že hrozí omeškanie, trestné stíhanie sa môže začať aj vykonaním zaisťovacieho úkonu, neopakovateľného úkonu alebo neodkladného úkonu. Po jeho vykonaní, tento procesný úkon musí byť deklarovaný vydaním uznesenia o začatí trestného stíhania.

Poškodený alebo oznamovateľ sa o začatí trestného stíhania upovedomí. Uznesenie o začatí trestného stíhania sa resp. o vznesení obvinenia sa do 48 hodín doručí prokurátorovi.

Uznesenie podľa § 199 ods. 1 obsahuje iba výrokovú časť bez uvedenia dôvodov a proti nemu sťažnosť nie je prípustná.

Spoločné uznesenie podľa § 199 a § 206, ktorým sa začína trestné stíhanie, a súčasne vznáša obvinenie obsahuje dôvody a proti nemu je prípustná sťažnosť. Oznamovateľ a poškodený nie sú oprávnené osoby na podanie si sťažnosti proti tomuto uzneseniu. Môžu iba žiadať prokurátora o preskúmanie takéhoto postupu.

Ak začne trestné stíhanie miestne nepríslušný policajt, tento je povinný najneskoršie do troch dní odovzdať vec príslušnému policajtovi.

K 200Vyšetrovanie sa bude vykonávať o zločinoch.

Vyšetrovanie bude možné vykonávať aj o prečinoch, o ktorých sa bude inak vykonávať skrátené vyšetrovanie, za podmienok upravených v odseku. 2 alebo 3, ak je obvinený vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo na pozorovaní v zdravotníckom ústave, ak to nariadi prokurátor alebo ak bude treba vykonať vyšetrovanie aspoň o jednom trestnom čine uvedenom v § 9 ods. 1 Trestného zákona.

K § 201Ustanovenie upravuje spoločný postup pre vyšetrovanie a skrátené vyšetrovanie. Ustanovenie prvej vety nevylučuje možnosť dožiadať o vykonanie úkonov iného policajta, ani spolupracovať s inými štátnymi orgánmi.

V druhej vete odseku 1 ide najmä o to, aby sa vo vyšetrovaní nemuseli opakovať úkony, ktorými sa začalo vyšetrovanie, alebo ktoré boli vykonané po začatí vyšetrovania miestne nepríslušným policajtom, ak boli vykonané spôsobom zodpovedajúcim tomuto zákonu. Pôjde o zaisťovacie úkony, neopakovateľné úkony a neodkladné úkony, ale i o iné procesné úkony s výnimkou výsluchu obvineného a skúmania jeho duševného stavu, ktoré je možné vykonať až po vznesení obvinenia.

Policajt pri vyšetrovaní postupuje tak, aby čo najrýchlejšie zadovážil podklady, či vyšetrovaná udalosť napĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu a na zistenie páchateľa trestného činu.

V odseku 3 je upravená procesná samostatnosť policajta, podľa ktorej je oprávnený vykonávať všetky úkony samostatne. Výnimkou sú úkony, na vykonanie ktorých je potrebné rozhodnutie alebo súhlas sudcu pre prípravné konanie alebo prokurátora. Pôjde najmä o zásahy do základných práv a slobôd občanov zaručených Ústavou Slovenskej republiky.

V odseku 4 je zvýraznená základná zásada trestného konania, podľa ktorej sú orgány činné v trestnom konaní a teda aj policajt vykonávajúci vyšetrovanie povinní zadovažovať dôkazy, ktoré svedčia v prospech alebo neprospech obvineného. Obvinený nesmie byť nijakým spôsobom k výsluchu donucovaný. Využitie práva obvineným o odopretí vypovedať nesmie byť použité proti obvinenému ako dôkaz.

K § 202Skrátené vyšetrovanie o prečinoch, u ktorých Trestný zákon v osobitnej časti ustanoví trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje tri roky, budú vykonávať poverení policajti Policajného zboru, Vojenskej polície, Zboru väzenskej a justičnej stráže, colné orgány, železničnej polície a velitelia námorných lodí. Príslušní ministri rezortov, v ktorých sa bude vykonávať skrátené vyšetrovanie, svojimi rozhodnutiami poveria policajtov na takéto konanie. O ostatných prečinoch budú vykonávať skrátené vyšetrovanie policajti - vyšetrovatelia Policajného zboru.

K § 203Ustanovenie upravuje odchýlky pri skrátenom vyšetrovaní. Ide o zjednodušenie a zrýchlenie konania oproti vyšetrovaniu. Výnimkou z postupu pri skrátenom vyšetrovaní budú prípady prečinov, u ktorých prokurátor nariadi, aby sa konalo vyšetrovanie. Výsluch svedka sa vykoná, len ak pôjde o neopakovateľný úkon (svedok je cudzinec, je zranený a mohol by zraneniu podľahnúť) alebo ide o svedka, ktorý bol osobne na mieste páchania trestného činu alebo má poznatky o osobe, ktorá je podozrivá zo spáchania trestného činu. V ostatných prípadoch sa vyžiadajú od takejto osoby informácie v nevyhnutnom rozsahu, o obsahu ktorých policajt spíše záznam.

Skrátené vyšetrovanie by sa malo ukončiť do dvoch mesiacov od vznesenia obvinenia.

K § 204Toto ustanovenie upravujú postup policajta proti obvinenému, ktorý bol zadržaný ako podozrivý pri páchaní prečinu, na ktorý Trestný zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje tri roky alebo zastihnutý na úteku. Podstatou tejto úpravy je rýchle a neformálne objasnenie skutku, ktorý je posúdený ako prečin, vyhľadanie dôkazov, ktoré bude možné vykonať v konaní pred súdom.

K § 205Toto ustanovenie upravuje postup orgánov činných v trestnom konaní predovšetkým v prípadoch, ak osoba, ktorá sa podieľala na spáchaní niektorého z trestných činov korupcie, založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny alebo zločinu spáchaného organizovanou skupinou, zločineckou skupinou alebo teroristickou skupinou a dobrovoľne sa rozhodla pre spoluprácu s orgánmi činnými v trestnom konaní a súdom na objasnení trestného činu alebo na zistení ich páchateľov. Dôkaznú núdzu, v ktorej sa v týchto prípadoch orgány činné v trestnom konaní nachádzajú je obtiažne prekonať bežnými dôkaznými prostriedkami. Podstatou tohto inštitútu je formálna dohoda medzi páchateľom trestného činu a štátom, podľa ktorej za poskytnutie dôkazne relevantných informácií, ktorými dôjde k usvedčeniu iných spolupáchateľov a k uľahčeniu dôkaznej pozície obžaloby, je spolupracujúcemu páchateľovi poskytnutá výhoda, na ktorú by inak nemal nárok.

Taký postup bude možný jednak pred vznesením obvinenia, jednak po vznesení obvinenia. Tento postup nebude však možný, ak ide o organizátora, návodcu alebo objednávateľa trestného činu, ktorý je predmetom objasňovania, keďže je nemysliteľné, aby sa taký postup umožnil aj voči osobe, ktorá zorganizovala alebo iného naviedla na spáchanie trestného činu, o ktorého objasňovanie ide. Postoj obvineného v konaní, v ktorom vystupoval ako svedok je možné zohľadniť tým, že prokurátor môže zastaviť trestné stíhanie voči tomuto obvinenému alebo môže v súdnom konaní požadovať mimoriadne zníženie trestu.

K § 206 a § 207Vznesenie obvinenia je dôležitým procesným úkonom, ktorým sa začína viesť trestné stíhanie proti určitej osobe pre určitý trestný čin a súčasne sa určuje jej procesné postavenie v trestnom konaní ako obvineného. Od tohto okamihu možno proti tejto osobe použiť prostriedky, ktoré poskytuje Trestný poriadok proti obvinenému. Na druhej strane táto osoba môže uplatňovať práva, ktoré jej dáva Trestný poriadok ako obvinenému.

Rozdiel medzi ods. 1 a ods. 2 ustanovenia § 206 spočíva v tom, že podľa ods. 1 policajt vydá uznesenie o vznesení obvinenia potom, čo už bolo začaté trestné stíhanie a podľa ods. 2 vydá spoločné uznesenie o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, vtedy, keď pred týmto procesným úkonom nepredchádzalo vydanie samostatného uznesenia o začatí vyšetrovania.

V odseku 3 je konkretizované, čo musí obsahovať uznesenie o vznesení obvinenia. Jeho ťažisko je v popise skutku.

V odseku 5 je upravený postup v prípade, ak obvinený spáchal ďalší skutok, na ktorý sa uznesenie o vznesení obvinenia nevzťahuje alebo obvinený v trestnom čine pokračoval. V takomto prípade je nutné vydať uznesenie o rozšírení obvinenia pre tento skutok, resp. dielčí útok pri pokračovacom trestnom čine. Zmyslom tohto odseku je aj to, aby policajt bol oprávnený vydať uznesenie o o vznesení obvinenia aj o čiastkovom útoku pokračovacieho trestného činu (ktorý bol spáchaný pred vznesením obvinenia), na ktorý sa pôvodne vydané uznesenie o vznesení obvinenia nevzťahovalo. V takomto prípade však policajt nevydáva uznesenie o začatí trestného stíhania.

Ak v priebehu vyšetrovania vyjde najavo, že skutok, pre ktorý bolo vznesené obvinenie, je iným trestným činom, ako bol v uznesení právne posúdený, postupuje sa podľa ods. 6. V takomto prípade je potrebné upozorniť obvineného na zmenu právnej kvalifikácie skutku, a to tak v prípade, že ide o čin prísnejšie trestný, ako aj v prípade, že ide o čin miernejšie trestný. Rovnako sa postupuje aj vtedy, keď ide o inú kvalifikáciu podľa toho istého zákonného ustanovenia alebo, ak ide o iný trestný čin a to v prípade jednočinného súbehu trestných činov.

V § 207 je upravený postup v prípade, ak nemožno hodnoverne zistiť totožnosť osoby, ktorej má byť vznesené obvinenie, napr. preto, že pri sebe nemá žiaden doklad totožnosti, alebo nechce uviesť svoje pravé meno a priezvisko a pod. a ďalej postup ak sa v priebehu vyšetrovania zistí totožnosť tejto osoby. Úkony, ktoré boli v priebehu vyšetrovania vykonané pred zistením totožnosti, nie je potrebné opakovať, ak boli vykonané spôsobom, ktorý ustanovuje tento zákon.

K § 208 a § 209V ustanovení § 208 je upravený postup v prípade, ak policajt dospeje k záveru, že zhromaždené dôkazy v priebehu vyšetrovania a jeho výsledky považuje za postačujúce na podanie návrhu na podanie obžaloby alebo na iné rozhodnutie. Preštudovanie spisu je právom obvineného, jeho obhajcu, poškodeného, jeho splnomocnenca alebo opatrovníka, nie však povinnosť. Tohto práva sa môžu vzdať, o čom však musia byť poučení. Ak obvinený, jeho obhajca, poškodený, jeho splnomocnenec alebo opatrovník nevyužijú možnosť preštudovať spisy, postupuje policajt tak, akoby k takému úkonu došlo. Osobám, ktoré majú právo preštudovať spisy, je potrebné uviesť, v ktorých dňoch a hodinách im takéto právo bude umožnené.

Ustanovenie § 209 upravuje postup policajta po skončení vyšetrovania. Po skončení vyšetrovania predloží spis prokurátorovi s návrhom na podanie obžaloby, postúpenie veci, zastavenie trestného stíhania, podmienečné zastavenie trestného stíhania podľa alebo schválenie zmieru. V odseku 2 sú stanovené lehoty, v ktorých má byť vyšetrovanie skončené po vznesení obvinenia. Táto úprava sleduje zrýchlenie konania a zabezpečenie jednej z