Zákon o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 292/2014 účinný od 01.05.2022 do 06.06.2022

Platnosť od: 24.10.2014
Účinnosť od: 01.05.2022
Účinnosť do: 06.06.2022
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Správne právo, Finančné právo, Štátna správa, Rozpočtové právo, Kontrolný systém, Územná samospráva
Originál dokumentu:

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST24JUD3DS21EUPPČL1

Zákon o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 292/2014 účinný od 01.05.2022 do 06.06.2022
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 292/2014 s účinnosťou od 01.05.2022 na základe 121/2022

Legislatívny proces k zákonu 121/2022

Vládny návrh zákona o príspevkoch z fondov Európskej únie a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 121/2022, dátum vydania: 13.04.2022

 

1

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky predkladá Návrh zákona o príspevkoch z fondov Európskej únie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) na základe úlohy B. 1. z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 340 zo 16. júna 2021 k Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na mesiace jún december 2021 a podľa novoprijatých relevantných nariadení Európskej únie a viacročného finančného rámca pre programové obdobie 2021 – 2027.

Gestorom návrhu zákona je Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky. Návrh zákona bol vypracovaný v spolupráci s Ministerstvom financií Slovenskej republiky za oblasť finančného riadenia, vládneho auditu a finančných nástrojov a za oblasť systému kontroly verejného obstarávania pri čerpaní finančných prostriedkov z fondov Európskej únie aj v spolupráci s Úradom pre verejné obstarávanie.

V roku 2021 začalo nové programové obdobie, ktorým dochádza k zmene viacerých pravidiel implementácie fondov Európskej únie, ktoré upravené v nových nariadeniach Európskej únie účinných od 1. júla 2021. V rámci slovenského právneho poriadku je potrebné na tieto zmeny reagovať a nastaviť, resp. upraviť relevantné riadiace, implementačné a kontrolné mechanizmy v podmienkach Slovenskej republiky.

Cieľom predkladanej právnej úpravy je nastaviť právne prostredie pre implementáciu príslušných nariadení Európskej únie v podmienkach Slovenskej republiky. Návrh zákona určuje postavenie a právomoci jednotlivých orgánov verejnej správy v procese využívania finančných prostriedkov z fondov Európskej únie. Návrh zákona ustanovuje úlohy vlády Slovenskej republiky ako vrcholného orgánu výkonnej moci v oblasti využívania finančných prostriedkov z fondov Európskej únie a súčasne definuje orgán zabezpečujúci ochranu finančných záujmov Európskej únie, centrálny koordinačný orgán, riadiaci orgán, platobný orgán, orgán auditu, sprostredkovateľský orgán, koordinačný orgán pre finančné nástroje a orgány v oblasti integrovanej územnej investície. Predkladaný návrh zákona okrem určenia úloh jednotlivých subjektov zapojených do implementácie ustanovuje základné princípy a procesy riadenia a kontroly poskytovania príspevku, vrátane návratnej formy pomoci a obsahuje tiež procesné ustanovenia pri rozhodovaní o žiadosti o poskytnutie príspevku. Návrh zákona upravuje aj proces vysporiadania finančných vzťahov v prípade, ak je prijímateľ povinný vrátiť príspevok alebo jeho časť. Návrh zákona taktiež upravuje konflikt záujmov v procese poskytovania príspevku z fondov Európskej únie.

V článku VI návrhu zákona sa realizuje a napĺňa jedna z nosných téz programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. Primárnym cieľom navrhovanej právnej úpravy je zefektívniť súčasný systém kontroly verejného obstarávania pri čerpaní finančných prostriedkov z fondov Európskej únie. Rozhodovacia prax v oblasti posudzovania verejného obstarávania a aplikácia zákona o verejnom obstarávaní v súčasnosti nie je jednotná v prípade zákaziek financovaných z fondov Európskej únie. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je preto nastaviť vhodný model kontroly verejného obstarávania financovaného z prostriedkov Európskej únie so snahou o sprehľadnenie a unifikovanie požiadaviek na verejné obstarávanie,

2

zvýšiť kvalitu a jednoznačnosť procesu verejného obstarávania a urýchliť, zefektívniť proces kontroly verejného obstarávania projektov financovaných z Európskej únie so zámerom implementovať kvalitné a hospodárne zákazky vo verejnom priestore.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, so zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a s predpismi Európskej únie. Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

Prijatie návrhu zákona bude mať pozitívne vplyvy na informatizáciu spoločnosti a negatívne rozpočtovo zabezpečené vplyvy na rozpočet verejnej správy. Prijatie návrhu zákona nebude mať sociálne vplyvy, vplyvy na podnikateľské prostredie, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na služby verejnej správy pre občana a ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje 1. mája 2022, okrem článku VI, ktorého účinnosť sa navrhuje 1. júla 2022.

3

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona o príspevkoch z fondov Európskej únie a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky

Materiál nelegislatívnej povahy

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Termín začiatku a ukončenia PPK

Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie

22.9.2021-12.10.2021

Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**

Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*

január 2022

2.Definovanie problému

V rámci nového programového obdobia 2021 2027 došlo k zmene viacerých pravidiel implementácie fondov Európskej únie, ktoré upravené v nových nariadeniach Európskej únie účinných od 1. júla 2021. V rámci slovenského právneho poriadku je potrebné na tieto zmeny reagovať a nastaviť, resp. upraviť relevantné riadiace, implementačné a kontrolné mechanizmy v podmienkach Slovenskej republiky.

3.Ciele a výsledný stav

Návrh zákona za cieľ nastaviť právne prostredie pre implementáciu príslušných nariadení Európskej únie v podmienkach Slovenskej republiky. Návrh zákona určuje postavenie a právomoci jednotlivých orgánov verejnej správy v procese využívania príspevkov z fondov Európskej únie. Za hlavný orgán koordinácie riadenia a kontroly určuje vládu Slovenskej republiky. Súčasne definuje orgán zabezpečujúci ochranu finančných záujmov Európskej únie, centrálny koordinačný orgán, riadiaci orgán, platobný orgán, orgán auditu, sprostredkovateľský orgán, koordinačný orgán pre finančné nástroje a orgány v oblasti integrovanej územnej investície. Predkladaný návrh zákona okrem určenia úloh jednotlivých subjektov zapojených do implementácie ustanovuje základné princípy a procesy riadenia a kontroly poskytovania príspevku, vrátane návratnej formy pomoci a obsahuje tiež procesné ustanovenia pri rozhodovaní o žiadosti o poskytnutie príspevku. Návrh zákona upravuje aj proces vysporiadania finančných vzťahov v prípade, ak je prijímateľ povinný vrátiť príspevok alebo jeho časť. Návrh zákona taktiež upravuje konflikt záujmov v procese poskytovania príspevku z fondov Európskej únie.

4.Dotknuté subjekty

Ministerstvo investícii, regionálneho rozvoja a informatizácie SR

Ministerstvo financií SR

Úrad pre verejné obstarávanie

Subjekty zapojené do implementácie fondov EÚ

Žiadatelia a prijímatelia príspevku z fondov EÚ

5.Alternatívne riešenia

Bezpredmetné

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

Áno

Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

4

-

7.Transpozícia práva EÚ

-

8.Preskúmanie účelnosti

Preskúmanie účelnosti navrhovaného predpisu bude vykonávané priebežne po nadobudnutí jeho účinnosti.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.

9.Vybrané vplyvy materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho

vplyvu

Áno

Nie

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Mechanizmus znižovania byrokracie

a nákladov sa uplatňuje:

Áno

Nie

Sociálne vplyvy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

10.Poznámky

11.Kontakt na spracovateľa

Ing. Kristína Madleňáková,

kristina.madlenakova@mirri.gov.sk

 

Vedúca oddelenia metodiky, Odbor metodiky a koordinácie subjektov, Sekcia centrálny koordinačný orgán, Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky

12.Zdroje

Podklady pre prípravu návrhu zákona vypracovali zamestnanci Ministerstva investícii, regionálneho rozvoja a informatizácie SR v spolupráci so zamestnancami Ministerstva financií SR, k príprave zákona bola zriadená pracovná skupina pozostávajúca zo zástupcov jednotlivých ministerstiev podieľajúcich sa na implementácii EŠIF v aktuálnom programovom období 2014 2020 a zo zástupcov Úradu vlády SR, Ministerstva spravodlivosti SR, Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity, Úradu splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti, Úradu pre verejné obstarávanie, Protimonopolného úradu SR, Konfederácie odborových zväzov SR, Republikovej únie zamestnávateľov, Združenia miest a obcí Slovenska, Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR, Asociácia priemyselných zväzov, Združenia samosprávnych krajov SK8 a Únie miest Slovenska.

13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. 150/2021

(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)

5

Súhlasné

Súhlasné s návrhom na dopracovanie

Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

Komisia uplatňuje k materiálu tieto pripomienky a odporúčania:

K doložke vybraných vplyvov

Komisia odporúča predkladateľovi doplniť v aktualizovanej Doložke vybraných vplyvov bod 8. Preskúmanie účelnosti a uviesť čas a kritériá, na základe ktorých sa preskúmanie bude realizovať.

K vplyvom na informatizáciu spoločnosti

V analýze vplyvov je potrebné vykonať úpravy a doplniť chýbajúce údaje.

Vyhodnotenie:

K doložke vybraných vplyvov

Pripomienka bola predkladateľom akceptovaná a bod 8 doložky vybraných vplyvov bol upravený v súlade s pripomienkou.

K vplyvom na informatizáciu spoločnosti

Pripomienka bola predkladateľom akceptovaná a v analýze vplyvov na informatizáciu spoločnosti boli upravené a doplnené údaje v časti 6.1 a 6.2.

14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. .......... (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)

Súhlasné

Súhlasné s návrhom na dopracovanie

Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

6

Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácie

Biznis vrstva

A – nová služba

B – zmena služby

Kód koncovej služby

Názov koncovej služby

Úroveň elektronizácie

6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich koncových služieb verejnej správy alebo vytvorenie nových služieb pre občana alebo podnikateľa?

B

Spracovanie a predkladanie formulárov v rámci implementácie fondov EÚ

4

Aplikačná a technologická vrstva

A – nový systém

B – zmena systému

Kód systému

Názov systému

Vo vládnom cloude – áno / nie

6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy? Predpokladá správca umiestnenie informačného systému vo vládnom cloude?

B

isvs_6378

Informačný monitorovací systém - IMS

nie

Financovanie procesu informatizácie

Rezortná úroveň

Nadrezortná úroveň

A - z prostriedkov EÚ B - z ďalších zdrojov financovania

6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)

X

A

Zjednodušenie prístupu ku konaniu a odstraňovanie byrokracie

Elektronické konanie

6.4.1. Predpokladá predložený návrh vedenie konania o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb?

Áno

Nie

(Uveďte, o aké konanie ide.)

Návrh zákona, najmä jeho procesná časť, upravuje pravidlá pre konanie ( konania o žiadosti (§ 16) ako aj v nadväzujúcich ustanoveniach). Prostredníctvom konania o žiadosti bude posudzovaná žiadosť o príspevok z fondov Európskej únie a teda bude rozhodované o právach a povinnostiach a právom chránených záujmoch zo strany orgánu verejnej moci.

6.4.2. Je dané konanie možné v celku vykonať elektronicky?

Áno

Nie

(Ak sú niektoré úkony v konaní, alebo celé konanie viazané na listinnú podobu komunikácie, uveďte o aké ide a z akého dôvodu.)

Legislatívna norma ako aj budúce usmernenia majú za cieľ prevažnú väčšinu konania vykonať v elektronickej forme. Pre tento účel je predpoklad podpory pre elektronické formuláre na strane žiadateľa, ako aj plná podpora konania na strane poskytovateľa príspevku. Vychádzajúc z predchádzajúcich skúseností s implementáciou fondov EÚ je pravdepodobné, že niektoré časti konaní nebude možné v úplnom rozsahu vyriešiť len

7

elektronicky, v prípade, ak nebude k dispozícii žiadaná informácia/dokument/hmotný výstup v elektronickej podobe.

6.4.3. Je úprava konania kompatibilná s inštitútmi zákona o e-Governmente a je na dané konanie zákon o e-Governmente možné použiť?

Áno

Nie

(Ak úprava konania je odlišná od úpravy v zákone o e-Governmente alebo ak je použitie zákona o e-Governmente vylúčené, uveďte čoho sa to týka a z akého dôvodu.)

Zásada „jedenkrát a dosť“

6.5.1. Predpokladá predložený návrh predkladanie dokumentov, informácií alebo preukazovanie skutočností (ďalej len „údaje“) orgánu, ktorý konanie vedie?

Áno

Nie

(Uveďte, o aké údaje ide a v akom konaní.)

Ide o predloženie informácii, ktoré potrebné pre splnenie podmienok poskytnutia príspevku v zmysle § 14 v spojitosti s §16 návrhu zákona.

6.5.2. Predpokladá predložený návrh, aby sa predkladali údaje, ktoré sa nachádzajú v zákonom ustanovenej evidencii vedenej orgánom, ktorý konanie vedie alebo iným orgánom?

Áno

Nie

(Uveďte, o akú evidenciu ide.)

6.5.3. Budú údaje poskytované režimom podľa zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov alebo iným obdobným spôsobom, ktorý zabezpečí, aby si údaje orgán, ktorý konanie vedie, získaval z úradnej moci a nemuseli mu byť predkladané subjektom súkromného práva, navrhovateľom, žiadateľom, účastníkom konania (ďalej len „účastník konania“)?

Áno

Nie

(Uveďte, akým spôsobom budú údaje v konaní predkladané/preukazované. Ak sa vyžaduje predloženie účastníkom konania, uveďte dôvod.)

Informácie budú získané integračnými väzbami na registre v súlade so zákonom 305/2013 Z.z..

6.5.4. Ak si orgán, ktorý konanie vedie, údaje nebude získavať z úradnej moci ale mu budú predkladané účastníkom konania, je v návrhu upravené prechodné obdobie, po ktorého uplynutí si údaje orgán, ktorý konanie vedie, bude získavať z úradnej moci?

Áno

Nie

(Uveďte, akým spôsobom budú údaje v konaní predkladané/preukazované v budúcnosti. Ak sa vyžaduje predloženie účastníkom konania, uveďte dôvod.)

Údaje budú získavané z úradnej moci od začiatku konania o žiadosti zo strany Poskytovateľa.

Výmena údajov medzi orgánmi verejnej moci

6.6.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov?

Áno

Nie

(Uveďte, aká nová evidencia údajov sa zriaďuje, resp. akú evidenciu údajov návrh upravuje.)

6.6.2. Umožňuje predložený návrh poskytovanie údajov z evidencie iným orgánom verejnej moci, resp. iným osobám na plnenie ich zákonom ustanovených úloh bez obmedzenia subjektu (teda vo všetkých prípadoch, kedy tieto údaje na plnenie zákonom ustanovených úloh potrebujú)?

Áno

Nie

(Uveďte, ktorým orgánom verejnej moci, resp. iným osobám nie je možné údaje z evidencie poskytnúť, aj ak ich na plnenie zákonných úloh potrebujú a z akého dôvodu.)

Údaje sa poskytujú v elektronickej podobe, manuálne resp. automatizovaným spôsobom, bezodplatne a v rozsahu plnenia úloh podľa osobitných predpisov orgánom štátnej správy, súdom, obciam a vyšším územným celkom a iným orgánom verejnej moci, fyzickým osobám a právnickým osobám, pokiaľ ide o informácie definované v § 47 návrhu zákona, inak v prípade oprávnení definovaných v osobitnom predpise. Návrh zákona v § 48 ods. 6 popisuje výmenu údajov v rámci vnútroštátnych, resp. európskych informačných systémov.

8

6.6.3. Je zabezpečené poskytovanie údajov z evidencie elektronicky a automatizovaným spôsobom?

Áno

Nie

(Uveďte, akým spôsobom je zabezpečené poskytovanie údajov z evidencie pre iné subjekty na plnenie ich zákonných úloh. Ak sa na poskytovanie údajov nepoužíva modul procesnej integrácie a integrácie údajov, uveďte dôvod. Ak je elektronické alebo automatizované poskytovanie vylúčené, uveďte dôvod.)

6.6.4. Je na poskytovanie údajov z evidencie využitý režim podľa zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov?

Áno

Nie

(Uveďte, ako je na zákonnej úrovni inštitucionalizované elektronické a automatizované poskytovanie údajov z evidencie, akým režimom sa riadi. Ak je použitie zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov vylúčené, uveďte dôvod.)

Bude aplikovaný legislatívny rámec výmeny informácii z evidencií v zmysle zákona č. 177/2018 Z.z., pokiaľ budú potrebné dáta k dispozícii v požadovanej kvalite ako aj rozsahu.

Referenčné údaje

6.7.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov, ktoré budú navrhnuté na zaradenie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente?

Áno

Nie

(Uveďte, aká nová evidencia údajov sa zriaďuje, resp. akú evidenciu údajov návrh upravuje a ktoré údaje z nej budú navrhnuté na zaradenie do zoznamu referenčných údajov. Ak sa neplánuje zaradenie žiadnych údajov, uveďte dôvod)

Návrh nepredpokladá zriadenie novej evidencie údajov, ktoré by boli v budúcnosti navrhnuté na zaradenie do zoznamu referenčných údajov, nakoľko informačný systém má za cieľ podporiť implementáciu fondov EÚ v SR, ale nejde o informačný systém, ktorý by mal za cieľ tvorbu referenčných údajov.

6.7.2. Kedy je plánované zaradenie údajov z evidencie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente?

(Uveďte, kedy sa plánuje zaradenie vyššie uvedených údajov do zoznamu referenčných údajov.)

Nerelevantné, nakoľko návrh zákona a ani informačný monitorovací systém v zmysle § 48 nebol navrhnutý s cieľom rozširovania referenčných údajov.

9

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2022

2023

2024

2025

Príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť

0

0

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

Rozpočtové prostriedky

0

0

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

3 503 515*

11 634 668*

13 764 648*

13 524 648*

z toho: ÚVO

1 503 515

4 134 668

6 264 648

6 264 648

z toho: IMS

2 000 000

7 500 000

7 500 000

7 260 000

z toho:

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

Rozpočtové prostriedky

0

0

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

spolufinancovanie

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

36

99

150

150

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

1 114 128

3 063 852

4 642 200

4 642 200

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

3 503 515*

11 634 668*

13 764 648*

13 524 648*

v tom: OP Technická pomoc

1 503 515

0

0

0

v tom: Program Slovensko

2 000 000

11 634 668

13 764 648

13 524 648

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

0

0

0

0

10

* Jedná sa o indikatívny výpočet; financovanie je kryté zo zdrojov - výdavky nie je možné rozpočítať na jednotlivé zdroje financovania, nakoľko Stratégia financovania na programové obdobie 2021 2027 je aktuálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní a nie je schválená.

11

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Personálne bude agenda na ÚVO zabezpečená v súlade s bodom C. uznesenia vlády SR č.489/2021. Mzdy zamestnancov budú refundované zo zdrojov OP Slovensko. Finančné zabezpečenie novely zákona bude riešené z OP Technická pomoc (na rok 2022) a v rokoch 2023 2025 z OP Slovensko. Rozpočtovo nekrytý vplyv (rozdiel medzi očakávanou refundáciou výdavkov a reálnou potrebou) bude uplatňovaný pri tvorbe návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2023-2025.

Budovanie/aktualizácia informačného monitorovacieho systému - zdroje vynaložené na budovanie/aktualizáciu informačného monitorovacieho systému budú následne refundované zo zdrojov EÚ – OP Slovensko.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Analýza vo vzťahu k zabezpečeniu administratívnych kapacít Úradu pre verejné obstarávanie

Uvedený návrh rieši potrebu finančného zabezpečenia plnenia úloh sprostredkovateľského orgánu pod riadiacim orgánom v programovom období 2021-2027 v oblasti výkonu kontroly verejného obstarávania pre zákazky financované z fondov EÚ. Jedná sa o zásadnú reformu kontroly verejného obstarávania pri implementácií fondov EÚ. V zmysle predkladanej legislatívnej úpravy byť týmto sprostredkovateľským orgánom (SO) na základe zmluvy o delegovaní právomocí ustanovený Úrad pre verejné obstarávanie (UVO). . Dňa 3. novembra 2021 vláda SR schválila Uznesením č. 641/2021 subjekty, ktoré budú vykonávať úlohy sprostredkovateľských orgánov pre OP Slovensko v rámci programového obdobia 2021-2027. ÚVO je jedným zo sprostredkovateľských orgánov pre OP Slovensko, s ktorým bude uzatvorená do 30. júna 2022 písomná zmluva o delegovaných právomociach na SO.

Požiadavka na zriadenie UVO ako SO vyplýva z programového vyhlásenia vlády SR.

UVO bude vykonávať kontroly zákaziek financovaných z fondov v rozsahu definovanom legislatívou, resp. inými dokumentami, a to v štádiu pred vyhlásením zákaziek a v štádiu po uzavretí zmluvy s dodávateľom, aby sa tak zabezpečila správnosť výdavkov financovaných z rozpočtu EÚ. UVO bude zároveň vykonávať kontrolu dodatkov k zmluvám a kontrolu správnosti uplatnenia výnimiek zo zákona o VO, resp. smerníc EÚ.

Cieľom uvedenej úpravy byť najmä profesionalizácia a zvýšená flexibilita výkonu kontroly verejného obstarávania (tým, že sa kapacity budú sústrediť na jednom mieste) a s tým súvisiace zrýchlenie čerpania prostriedkov pri zabezpečení správnosti výdavkov financovaných z týchto prostriedkov, zjednotenie a predvídateľnosť rozhodovacej praxe a právnej istoty prijímateľov, odstránenie duplicity kontrol.

Analýza vo vzťahu k budovaniu / aktualizácii Informačného monitorovacieho systému

12

Predmetom návrhu je aj budovanie/aktualizácia informačného monitorovacieho systému (ďalej aj „IMS“), ktorý zabezpečiť elektronizáciu celé procesu riadenia fondov v Slovenskej republike v programovom období 2021 2027. Strategický rámec budúceho programového obdobia je zameraný na 5 cieľov politík (Inovatívne Slovensko, Ekologické Slovensko pre budúce generácie, Mobilita, doprava a prepojenosť, Sociálne, spravodlivé a vzdelané Slovensko, Kvalitný život v regiónoch) a na ďalšie špecifické ciele. Na implementáciu programov v kontexte strategického rámca je alokovaných približne 12,8 mld. EUR z EÚ zdrojov. IMS bude podporovať implementáciu programov v rámci tohto rámca z nasledovných fondov: EFRR - Európsky fond regionálneho rozvoja, ESF+ - Európsky sociálny fond, KF - Kohézny fond, FST Fond na spravodlivú transformáciu, ENRAF - Európsky námorný, rybársky a akvakultúrny fond, ISF - Fond pre vnútornú bezpečnosť, BMVI - Nástroj pre riadenie hraníc a vízovú politiku, AMIF - Fond pre azyl, migráciu a integráciu. Bez zabezpečenia súladného informačného systému nebude možné čerpanie vyššie uvedenej sumy do rozpočtu Slovenskej republiky.

Predpokladaný objem záťaže na ktorý musí IMS reflektovať je stanovený kvalifikovaným odhadom vychádzajúc z predchádzajúcich skúseností s implementáciou fondov EÚ. Odhadované je, že IMS procesne pokryje podanie viac ako 20 tisíc žiadostí o príspevok, pričom obslúži viac ako 20 tisíc používateľov na verejnej časti, ako aj ďalšie tisíce používateľov na neverejnej časti).

IMS musí podporiť riadenie a kontrolu programov a v zmysle požiadaviek EU musí ísť o spoľahlivý elektronický systém na zaznamenávanie a ukladanie údajov na účely monitorovania, hodnotenia, finančného riadenia, overovaní a auditov vrátane vhodných postupov s cieľom zaistiť bezpečnosť, integritu a dôvernosť údajov a overovanie používateľov. Musí tiež podporovať elektronickú výmenu údajov s prijímateľmi.

Oproti predchádzajúcemu obdobiu je potrebné, aby nový systém IMS zohľadnil nasledovné zmeny:

•Jeden nadradený operačný program Slovensko, ktorý nahradí doterajších 9 programov a cezhraničné programy s jedným riadiacim orgánom namiesto viacerých riadiacich orgánov

•Potreba podpory väčšieho počtu fondov (8 fondov oproti 5 fondov v období 2014-2020), pričom pridané nové fondy majú svoje špecifiká, a ktoré neboli v staršej generácii ITMS2014+ podporované.

•Väčšia variabilita zloženia programov, ktorá presah do väčšiny biznisových častí riešenia (Výzvy/vyzvania, žiadosti, projekty, finančné riadenie a platby, monitorovanie).

•Väčšia variabilita výziev/vyzvaní s potrebou flexibilnejšej funkcionality.

•Ďalšie špecifické zmeny vyplývajúce z upravených procesov pre nové obdobie a zlepšenia vyplývajúce z používania súčasného systému ITMS2014+.

Vzhľadom na rozsah potrebných zmien súčasná verzia ITMS2014+ nie je v rovnakej podobe prepoužiteľná aj pre nové programové obdobie je potrebná jej masívna úprava, resp. vybudovanie nového IMS.

Projekt IMS sa aktuálne nachádza v prípravnej fáze a toho času je pripravovaná Štúdia uskutočniteľnosti, ktorá identifikuje v časti CBA analýzy aj konkrétne požiadavky na rozpočet,

13

ktoré bude potrebné zabezpečiť v jednotlivých rokoch implementácie. Očakáva sa spresnenie požiadavky na rozpočet v 2. štvrťroku 2022. Finančné požiadavky uvedené v tejto analýze dopadov len indikatívne a presné požiadavky budú identifikované v žiadosti o rozpočtové opatrenie po stanovení konkrétnych požiadaviek na informačný systém.

.......................................................................................................................................................

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

x nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

ÚVO

Uvedená úloha bude plnená v rámci kompetencií ÚVO priebežne podľa harmonogramu prípravy OP Slovensko, následne budú navyšované kapacity na ÚVO v súlade s predpokladanou nábehovou krivkou implementácie programového obdobia 2021 2027 a plný stav by mal byť dosiahnutý od 1.1.2024. Administratívne kapacity budú k schválené a vytvárané na ÚVO na základe splnomocnenia, ktoré bolo udelené podpredsedníčke vlády a ministerke investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie v zmysle uznesenia vlády SR č. 489/2021. V roku 2022 budú na ÚVO alokované dlhodobo neobsadené miesta pre administratívne kapacity z iných riadiacich / sprostredkovateľských orgánov, ktoré budú potrebné pre prijatie 36 kapacít na UVO ako SO. V ďalších rokoch 2023-2025 bude prechod kapacít zodpovedných za kontrolu zákaziek VO- manažérov kontroly VO zabezpečený postupnou delimitáciou v zmysle schváleného uznesenia vlády SR k delimitácii existujúcich miest s príslušnými opismi pracovných činností z ústredných orgánov štátnej správy implementujúcich EŠIF. Na polročnej báze bude dochádzať k prehodnocovaniu počtu zamestnancov a prehodnocovaniu vplyvov na štátny rozpočet.

IMS

Výdavky na informačný monitorovací systém budú priebežne čerpané od 1.7.2022, nakoľko toho času sa predpokladá potreba zazmluvnenia dodávateľa pre rozvoj/aktualizáciu IMS, tak aby bolo možné včas implementovať procesy definované osobitným predpisom (najmä Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 z 24. júna 2021, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde plus, Kohéznom fonde, Fonde na spravodlivú transformáciu a Európskom námornom, rybolovnom a akvakultúrnom fonde a rozpočtové pravidlá pre uvedené fondy, ako aj pre Fond pre azyl, migráciu a integráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a Nástroj finančnej podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku – všeobecné nariadenie).

14

Výdavky na rozvoj/aktualizáciu IMS budú priebežne vynakladané prevažne v nasledovných rozpočtových rokoch a to v roku 2023 a 2024, tak aby bolo umožnené plynulé čerpanie fondov EÚ v podmienkach SR.

Predbežne zo strany správcu IMS boli identifikované nasledovné alternatívy, ktoré budú posúdené v multikriteriálnej analýze:

•Alternatíva A0 Rozvoj existujúceho systému ITMS2014+ - Pokračovanie súčasného stavu s požadovaným rozvojom (nulová alternatíva),

•Alternatíva A1 Komplexný refaktoring systému ITMS2014+ - Rozvoj využívaním dostupných systémov a komponentov ITMS2014+ a jeho úprava pre potreby nového programového obdobia,

•Alternatíva A2 Vytvorenie samostatného IS – Vývoj nového IS pre riadenie grantových workflow, s obmedzenou možnostou opakovaného využitia predpripravených komponentov,

•Alternatíva A3 Univerzálny grantový IS - Vývoj nového univerzálneho IMS na riadenie grantových workflow s možnosťou opakovaného použitia kľúčových komponentov.

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

ÚVO

V rámci mechanizmu stanovenia adekvátneho počtu pracovných miest sprostredkovateľského orgánu ÚVO boli zohľadnené nasledovné skutočnosti determinujúce potrebu administratívnych kapacít na implementáciu programového obdobia 2021 - 2027:

onábehová krivka implementačných postupov a čerpania v programovom období 2021 – 2027, ktorá na základe údajov a vývoja programového obdobia 2014 2020 predpokladá postupnú vyťaženosť administratívnych kapacít 2 % v roku 2022, 19 % v roku 2023, 66 % v roku 2024 a dosiahnutie 100 % podielu v roku 2025; vo všeobecnosti sa z pohľadu útlmovej krivky implementácie programového obdobia 2014 - 2020 predpokladá postupný úbytok pracovných miest určených na kontrolu verejného obstarávania do konca roka 2023 na súčasných riadiacich a sprostredkovateľských orgánoch a súčasne v rámci nábehovej krivky implementácie programového obdobia 2021 2027 sa predpokladá postupný a adekvátny nárast pracovných miest v rámci sprostredkovateľského orgánu ÚVO; v porovnaní s predchádzajúcim programovým obdobím bude potrebné akcelerovať krivku čerpania fondov v Slovenskej republike, a z tohto dôvodu je stav administratívnych kapacít navrhnutý na 24 % (36 pracovných miest) v roku 2022, 66 % (99 pracovných miest) v roku 2023 a plný stav (150 pracovných miest) administratívnych kapacít na ÚVO je navrhovaný od 1. januára 2024;

15

onižší objem alokovaných prostriedkov z rozpočtu EÚ, tzn. pokles alokácie z 14,173 mil. eur v programovom období 2014 2020 na 12,594 mil. eur v programovom období 2021 – 2027;

onižší počet zákaziek vstupujúcich do procesu kontroly verejného obstarávania a z toho plynúci nižší počet vykonávaných overovaní verejného obstarávania; na základe údajov a vývoja programového obdobia 2014 2020 sa predpokladá 9 % podiel nadlimitných zákaziek (2 274) z celkového počtu zákaziek (24 186) k dnešnému dňu a dosiahnutie maximálneho počtu nadlimitných zákaziek na úrovni 563 v roku 2025;

ozmena metodiky a rozsah výkonu kontroly verejného obstarávania z viacnásobných kontrol verejného obstarávania na výkon len jednej ex post kontroly pre nadlimitné zákazky;

ozmena metodiky a rozsah výkonu kontroly verejného obstarávania zo 100 % kontroly na vzorkovú kontrolu, t. j. 100 % kontrola verejného obstarávania iba nadlimitných zákaziek a vzorková kontrola podlimitných zákaziek, zákaziek s nízkou hodnotou a ostatných postupov pri nadobúdaní tovarov, služieb a stavebných prác.

Na polročnej báze bude dochádzať k prehodnocovaniu počtu zamestnancov a prehodnocovanie vplyvov na štátny rozpočet.

Mzdy kategória 610: náklady vychádzajú z kalkulácie na postupné zvyšovanie počtu zamestnancov na plný stav 150 zamestnancov, ktorých bude UVO potrebovať pre účely plnenia úloh a činností sprostredkovateľského orgánu (doposiaľ zabezpečované čiastkovo jednotlivými ministerstvami a inými inštitúciami v pozícii RO alebo SO). Zároveň pre rok 2022 výdavky rozpočtované od 1.1.2022, kedy začať príprava implementačnej štruktúry a od 1.7.2022 má byť zabezpečená implementačná štruktúra UVO ako SO.

Personálne kapacity budú zabezpečovať činnosti v oblasti pôsobnosti UVO ako SO. Uvedení zamestnanci budú zabezpečovať činnosti súvisiace najmä s výkonom kontroly verejných obstarávaní financovaných z fondov EÚ, činnosti súvisiace s realizovaním správnych konaní v oblasti finančných opráv, vrátane metodiky, výkonu kontroly, overovania hospodárnosti výdavkov a súvisiace podporné činnosti v rámci úradu. Analýza vplyvov zároveň reaguje na predpokladaný nárast žiadostí o metodické usmerňovanie prijímateľov zo strany UVO.

Finančné zabezpečenie novely zákona bude riešené z OP Technická pomoc (na rok 2022) a v rokoch 2023 2025 rozpočtovo nekrytý vplyv (rozdiel medzi očakávanou refundáciou výdavkov a reálnou potrebou). MIRRI SR, ktoré v zmysle uznesenia vlády č. 329/2020 z 27. mája 2020 zabezpečuje funkcie riadiaceho orgánu, poskytne podporu a súčinnosť ÚVO pri výkone kompetencií ÚVO ako sprostredkovateľského orgánu a to sa týka aj zabezpečenia dostatočného materiálno-technického a režijného zabezpečenia (ostatné bežné a kapitálové výdavky 630 a 700) pre výkon úloh ÚVO, ktoré mu budú delegované v zmysle čl. 71 ods. 3 všeobecného nariadenia tak, aby UVO ako SO si mohol riadne plniť svoje zákonné povinnosti a MIRRI si je plne vedomé, že úradu na roky 2022-2025 je potrebné zabezpečiť dostatočné materiálno-technické a režijné zabezpečenie (ostatné bežné a kapitálové výdavky 630 a 700) pre výkon úloh ÚVO, ktoré mu budú delegované v zmysle čl. 71 ods. 3 všeobecného nariadenia.

16

IMS

Nároky pre potreby zabezpečenia rozvoja IMS (v rámci kapitálových výdavkov) budú presnejšie vyčíslené po schválení štúdie uskutočniteľnosti zo strany zodpovedných subjektov (Útvar hodnoty za peniaze Ministerstvo financií SR, sekcia informačných technológii verejnej správy Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR). Proces je započatý a jeho ukončenie je plánovaný v 2. štvrťroku 2022 v závislosti od schválenia finálneho znenia štúdie uskutočniteľnosti. Toho času a v zmysle dostupných informácii je možné len poskytnúť kvalifikovaný odhad výdavkov spojených s jednotlivými alternatívami rozvoja IMS.

Ako najnáročnejšia alternatíva IMS sa javí Alternatíva A3 Univerzálny grantový IS - Vývoj nového univerzálneho IMS na riadenie grantových workflow s možnosťou opakovaného použitia kľúčových komponentov. Táto alternatíva z pohľadu potreby vynaložených nákladov by bola najnákladnejšia. Nakoľko návrh nie je možné označiť za najefektívnejší z pohľadu financovania nebude predmetom tejto analýzy.

Alternatíva A0 Rozvoj existujúceho systému ITMS2014+ - Pokračovanie súčasného stavu s požadovaným rozvojom (nulová alternatíva), nepokrýva požiadavky legislatívy (či už existujúcej, resp. plánovanej), preto uvedená alternatíva nie je ďalej oceňovaná kvalifikovaným odhadom, nakoľko nespĺňa legislatívne požiadavky. Uvedená alternatíva by Slovenskej republike spôsobovala reputačné riziko spojené s nedostatočnými službami informačného systému.

Alternatívy A2 a A3 porovnateľne finančne nákladné a budú vyhodnocované súčasne. Ocenené budú kvalifikovaným odhadom správcu ITMS2014+, ktorý stanovil finančnú náročnosť v podobe prácnosti vyjadrenú v počte osobodní expertov, prostredníctvom práce ktorých bude IMS budovaný/aktualizovaný. Suma osobodní bude vynásobená priemernou cenou za osobodeň práce experta, pričom táto je získaná analýzou dát zverejnených v Centrálnom registri zmlúv. Nakoľko toho času neexistujú presné odhady prácnosti

jednotlivých alternatív z objektívnych príčin, napr. oneskorené prijatie legislatívy v lete

tohto roku a nadväzujúci posun pri príprave procesnej a riadiacej dokumentácie na úrovni členského štátu. Všetky tieto skutočnosti majú dopady na časový plán realizácie projektu ako aj na rozsah a kvalitu podporených procesov v IMS ako aj na cenu samotného IMS. Pre preklenutie nedostatočnej dátovej základne budú aplikované dáta získané predchádzajúcimi

skúsenosťami pri budovaní ITMS2014+, ktorý vznikol evolúciou informačného systému pre

programové obdobie na roky 2007-2013. Informačný monitorovací systém ITMS2014+ zabezpečuje podporu procesov pri čerpaní Európskych štrukturálnych a investičných fondov v SR pre programové obdobie 2014-2020. Rozsah podpory ITMS2014+ je do veľkej miery porovnateľný s požiadavkami kladenými na IMS. Informačný monitorovací systém - ITMS2014+ bol počas prvých 4 rokov projektu (2014-2017) rozvíjaný prostredníctvom 3 rozvojových zmlúv, pričom počas tejto doby bolo na jeho implementáciu potrebných 25 700 osobodní. Pokiaľ budeme počítať s uvedenou alokáciou aj pre potreby IMS, bolo by potrebné počas rokov 2022-2025 cca 25 000 osobodní expetov na IT. To reprezentuje horný odhad prácnosti potrebnej na aktualizáciu/vybudovanie nového IMS. Aktuálna priemerná sadzba na IT trhu predstavuje sumu 639 bez DPH, čo predstavuje 769 s DPH. Táto suma bola identifikovaná ako priemer sadzieb IT služieb zverejnených v centrálnom registri zmlúv počas

17

rokov 2019-2020. Aktuálnejšie dáta za rok 2021 budú dostupné v marci 2022, a teda počas hodnotenia uvedeného projektu v rámci UHP budú dáta aktualizované a prepočítané.

Pokiaľ pre zjednodušenie dosadíme do výpočtu odhadnutý počet osobodní 25 700 ktorý prenásobíme sadzbou 769€/osobodeň získame hornú hranicu odhadu výdavkov potrebných pre aktualizáciu/vybudovanie IMS v sume 19 763 300 s DPH. Z celkovej sumy sa odhaduje potrebné krytie pre rok 2022 v sume 2 mil. €, v roku 2023 v sume 6 mil. €, v roku 2024 v sume 6 mil. €, v roku 2025 v sume 5,76 mil. €.

Poznámka: uvedené sumy predstavujú hornú hranicu kvalifikovaného odhadu a závisia od finálneho návrhu riešenia ako aj od výšky sadzby za prácu experta v IT. Taktiež projekt bude rozdelený do jednotlivých iterácii (nebude obstarávaný ako celok) a taktiež bude počas jeho implementácie uplatnený agilný prístup v súlade s vyhláškou č. 85/2020 o riadení projektov.

Ďalšia časť nákladov potrebných na IMS predstavuje servis informačného systému ako aj náklady potrebné na prevádzku. Toho času tieto výdavky nie je možné presne odhadnúť, nakoľko doposiaľ nebola stanovená finálna alternatíva ako ani spôsob prevádzky. Vychádzajúc z potrieb prevádzky ITMS2014+ je suma potrebná na ročnú prevádzku cca 1,5 mil.€ ročne. Pričom uvedenú sumu je potrené vynakladať od nasadenia IMS do produktívnej prevádzky. Náklady na prevádzku nemusia byť rovnomerné v čase a väčšiu časť bude potrebné alokovať na začiatku implementácie IMS. Uvedený odhad je možné vnímať ako hornú hranicu budúcich výdavkov potrebných pre servis a prevádzkovanie IMS. Odhad bude spresnený po schválení štúdie uskutočniteľnosti IMS.

18

Tabuľka č. 3

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

2022

2023

2024

2025

poznámka

Daňové príjmy (100)1

0

0

0

0

Nedaňové príjmy (200)1

0

0

0

0

Granty a transfery (300)1

0

0

0

0

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

0

0

0

0

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

0

0

0

0

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

19

Tabuľka č. 4

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách) - ÚVO

2022

2023

2024

2025

poznámka

Bežné výdavky (600)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

1 114 128

3 063 852

4 642 200

4 642 200

ÚVO mzdy

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

389 387

1 070 816

1 622 448

1 622 448

ÚVO mzdy

Tovary a služby (630)2

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

1 503 515

4 134 668

6 264 648

6 264 648

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách) - MIRRI

2022

2023

2024

2025

poznámka

Bežné výdavky (600)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

0

1 500 000

1 500 000

1 500 000

IMS - prevádzka

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou,

20

Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

2022

2023

2024

2025

poznámka

Počet zamestnancov celkom

+36

+99

+150

+150

z toho vplyv na ŠR

+36

+99

+150

+150

vplyv na ŠR je krytý, viď časť 2.1.1

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

2 579

2 579

2 579

2 579

z toho vplyv na ŠR

2 579

2 579

2 579

2 579

vplyv na ŠR je krytý, viď časť 2.1.1

Osobné výdavky celkom (v eurách)

1 503 515

4 134 668

6 264 648

6 264 648

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

1 114 128

3 063 852

4 642 200

4 642 200

z toho vplyv na ŠR

1 114 128

3 063 852

4 642 200

4 642 200

vplyv na ŠR je krytý, viď časť 2.1.1

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

389 387

1 070 816

1 622 448

1 622 448

návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

2 000 000

6 000 000

6 000 000

5 760 000

IMS – obstaranie systému

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

2 000 000

7 500 000

7 500 000

7 260 000

21

z toho vplyv na ŠR

389 387

1 070 816

1 622 448

1 622 448

vplyv na ŠR je krytý, viď časť 2.1.1

Poznámky:

Jedná sa o navýšenie počtu zamestnancov ÚVO na účely výkonu kontroly VO v PO 2021-27

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

22

Metodický postup pre analýzu vplyvov na rozpočet verejnej správy,na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

2.1.1. Financovanie návrhu

Predkladateľ: Vypĺňa informácie v tabuľke č. 1 na základe detailných informácií o príjmoch, výdavkoch a financovaní uvedených v tabuľkách č. 3 č. 5. V prípade potreby je možné vložiť ďalšie riadky do tabuľky č. 1, aby boli zaradené všetky subjekty verejnej správy, na ktoré návrh vplyv. Ak sa vplyvom predkladaného materiálu príjmy/výdavky subjektu verejnej správy znížia, použije sa znamienko mínus (-), ak sa príjmy/výdavky subjektu verejnej správy zvýšia použije sa znamienko plus (+). V prípade, ak materiál vplyv na rozpočet verejnej správy vyjadrený v metodike ESA 2010 (pričom na hotovostnom princípe k vplyvu nedochádza), je potrebné, aby predkladateľ v takýchto prípadoch uviedol v komentári aj vplyv na rozpočet vyjadrený v metodike ESA 2010. Údaje sa uvádzajú za bežný rok a tri nasledujúce roky.

Posledným krokom v procese posudzovania vplyvov na rozpočet verejnej správy je uviesť, aká časť tohto vplyvu si vyžiada zmeny rozpočtu verejnej správy. V niektorých prípadoch by bolo možné výdavky návrhu zvažovať v priebehu rozpočtového procesu a zahrnúť potrebné výdavky (aspoň čiastočne) do rozpočtu alebo strednodobého rozpočtového rámca. Rovnako sa môžu na financovanie politík použiť iné ako rozpočtové zdroje, napr. dary, zdroje z podnikateľskej sféry alebo osobitné schémy financovania. V takýchto prípadoch nebude mať realizácia daného návrhu žiadne vplyvy na schválené rozpočtové limity. Časť vplyvu bude môcť dotknutý subjekt vykryť aj racionalizačnými opatreniami vedúcimi k úspore v iných výdavkoch.

MF SR: Preskúma všetky uvedené návrhy financovania z hľadiska ich primeranosti vrátane posúdenia návrhu na vplyv na rozpočet verejnej správy. Potvrdí, že sa uvádzajú všetky možné zdroje financovania návrhu. V prípade akýchkoľvek rozporov požiada predkladateľa, aby daný návrh upravil.

Vyplnenie časti 2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu

Pre úplnosť sa táto časť uvádza aj v prílohe č. 2, aj keď proces pripomienkového konania si môže vyžadovať takýto popis uvádzať samostatne v niektorej z iných častí predkladaného návrhu.

23

Predkladateľ: V príslušnej časti popíše predkladateľ svoj návrh. Popis by mal umožniť dotknutým subjektom identifikáciu svojich konkrétnych aktivít a ich vplyvov na vlastný rozpočet a mal by obsahovať najmä:

−Akú problematiku návrh rieši? Jasne definovať problematiku a vysvetliť, ako ju návrh rieši. Uviesť aj iné alternatívy, o ktorých sa uvažovalo a prečo boli vylúčené.

−Ktoré subjekty budú implementovať návrh? Popíšte jednotlivé úlohy rôznych organizácií.

−Na akej úrovni sa budú poskytovať výkony verejnej správy? Budú sa poskytovať celonárodne alebo regionálne? Koľko subjektov môže poskytnúť daný tovar / službu?

2.2.2. Charakteristika návrhu

Predkladateľ: Charakterizuje návrh na základe uvedených kategórií. Táto charakteristika by mala napomôcť ostatným dotknutým subjektom pochopiť podstatu návrhu a uľahčiť tým pripomienkovanie doložky. Jednotlivé druhy návrhov detailne popísané nižšie:

−zmena sadzby návrh mení sadzbu dane alebo poplatkov alebo upravuje nominálnu (peňažnú) výšku dávky, napr. dávok štátnej sociálnej podpory. Určiť vplyv na rozpočet verejnej správy takéhoto návrhu je dosť jednoduché, keďže ide o priamy výpočet novej sadzby pre nezmenený objem aktivít (napr. počet osôb alebo transakcií), ktorých sa týka. Pravdepodobne nebudú potrebné žiadne ďalšie úpravy rozpočtu, napr. zníženie alebo zvýšenie počtu pracovníkov alebo vybavenia.

Pri výpočte vplyvov zmeny sadzby treba brať do úvahy aj tzv. “elasticitu dopytu”, keď napr. nárast daňovej sadzby napríklad na pohonné hmoty nespôsobí lineárne zvýšenie celkových príjmov z tejto dane.

−zmena v nároku návrh upravuje definíciu okruhu osôb, ktoré majú nárok na dávku alebo ktorých sa dotýka určité ustanovenia zákona, t.j. znižuje alebo zvyšuje počet osôb, ktoré si môžu uplatniť nárok. Vypočítať vplyv na rozpočet verejnej správy pri tomto druhu návrhu je trochu komplikovanejšie, keďže implementujúca organizácia musí vziať do úvahy niekoľko faktorov. Organizácia musí odhadnúť zmeny, ktoré vyplývajú z návrhu na svoj rozpočet. Predpokladá sa, že nižší objem aktivít povedie k úsporám. Ak nie, je potrebné jednoznačne vysvetliť dôvody. K dispozícii by mali byť aj informácie o nákladoch v minulosti, na základe ktorých sa môže urobiť odhad.

−nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie) návrh zavádza novú službu alebo nariadenie v oblasti, v ktorej tieto doposiaľ neexistovali, alebo sa navrhuje zníženie rozsahu alebo úplné zrušenie existujúcej služby či nariadenia.

Tento návrh predstavuje veľkú výzvu pri odhadovaní nákladov, nakoľko pre takéto činnosti nemusí byť k dispozícii dostatok údajov. V takom prípade bude dôležité podrobne vysvetliť predpoklady.

−kombinovaný návrh tento druh návrhu môže kombinovať prvky vyššie uvedených druhov, čím sa zvyšuje komplexnosť prípravy návrhu doložky.

24

−iné používa sa na popis ostatných typov, ktoré nie pokryté v štyroch druhoch uvedených vyššie.

2.2.3. Predpoklady zmien v objeme aktivít

Predkladateľ: Od predkladateľa sa požaduje, aby určil zvýšenie alebo zníženie objemu aktivít, ktoré môže návrh vyvolať. Napríklad ak návrh požaduje každoročne preverovať kriminálne záznamy všetkých príslušníkov súkromných bezpečnostných služieb, je potrebné uviesť počet osôb (príslušníkov bezpečnostných služieb), ktorí by mali byť skontrolovaní. Ďalšími príkladmi objemu aktivít môže byť počet prihlášok, inšpekcií, prijímateľov dávok, alebo zatknutí. Pretože sa vyžadujú odhady na bežný rok a 3 nasledujúce roky, je potrebné odhadnúť objem aktivít počas tohto štvorročného obdobia. Príloha č. 2 preto obsahuje aj tabuľku č. 2 na ročné odhady objemu aktivít.

Môže sa navrhovať aj zníženie objemu aktivít. Napríklad návrh zvýšiť limit pre verejné obstarávanie, kedy sa písomná ponuka bude požadovať iba pri obstarávacej cene dvojnásobne vyššej oproti súčasnému platnému právnemu stavu.

V tomto prípade by mal byť uvedený aj odhad počtu takýchto nákupov ročne. Takáto úprava by obmedzila administratívnu záťaž subjektov verejnej správy a generovala by úspory v ich prevádzkových nákladoch.

MF SR: Počas konzultačnej fázy môže zhodnotiť MF SR predpoklady uvedené predkladateľom, t.j. ich vhodnosť a konzistentnosť.

2.2.4. Výpočty vplyvov na rozpočet verejnej správy

V časti 2.2.4. prílohy č. 2 sa uvádzajú výpočty vplyvov na príjmy a výdavky, ktoré sa použijú v tabuľkách č. 3 č. 5 prílohy č. 2. Výpočty a predpoklady ohľadom objemu aktivít pomôžu ostatným stranám (pripomienkujúcim subjektom, resp. MF SR) zhodnotiť, či boli vplyvy na príjmy a výdavky počítané správne. Rozsah tejto časti nie je obmedzený a je možné uviesť všetko, čo je potrebné na vysvetlenie výpočtu vplyvov návrhu, alebo je možné uviesť odkazy na tabuľky samostatne priložené k doložke.

Výpočet vplyvu na príjmy

Predkladateľ: Uvedie výpočty vplyvov na príjmy na základe predpokladaných objemov aktivít uvedených v časti 2.2.3. prílohy č. 2.

MF SR: Skontroluje logiku týchto výpočtov a v prípade potreby požiada o ich vysvetlenie alebo úpravu.

Výpočty príjmov sú spravidla kombináciou “základu” a “sadzby”.

Výpočet nákladov

25

Predkladateľ: Uvedie požadované vstupy a výpočty požadovaných výdavkov na základe odhadovaného objemu aktivít v časti 2.2.3. prílohy č. 2.

MF SR: Skontroluje logiku týchto výpočtov a v prípade potreby požiada o ich vysvetlenie alebo úpravu.

Logický reťazec stanovenia nákladov:

NÁVRH → ZMENA OBJEMU AKTIVÍT → POŽADOVANÉ VSTUPY → NÁKLADY

V tejto fáze je nevyhnutné najprv stanoviť vstupy, ktoré si vyžiadajú zmeny v objeme aktivít, ako je to uvedené v časti 2.2.3. prílohy č. 2 a následne vypočítať náklady na tieto vstupy.

Stanovenie požadovaných vstupov – bežné druhy vstupov sú:

−zamestnanci práca s klientmi, uplatňovanie nariadení a riadenie činností programu. Počet (a typ) zamestnancov neurčuje iba objemy miezd (610) a poistného (620), ale má vplyv aj na objem tovarov a služieb (630), keďže tieto často súvisia s počtom zamestnancov.

−vybavenie pracovné stoly, počítače a pod. pre zamestnancov. Zariadenia nevyhnutné na poskytovanie služieb (napr. lavice v školách alebo laboratórne vybavenie). Niektoré návrhy nemusia požadovať nových zamestnancov, ale napríklad si budú vyžadovať nákup nového vybavenia.

−iné prevádzkové náklady vrátane nákladov na elektrickú energiu, vykurovanie, telekomunikácie, prenájom priestorov, pohonných hmôt, tlačenia materiálov a pod.

−dopravné náklady vozidlá pre zamestnancov, výdavky na služobné cesty, autobusy pre klientov, domáca a medzinárodná preprava.

−kapitálové investície – nové budovy, dátové alebo komunikačné systémy a pod.

2.3. Vyplnenie tabuliek č. 3 až 5 prílohy č. 2

Neoddeliteľnou súčasťou prílohy č. 2 tabuľky č. 3 č. 5 prílohy pre výpočet vplyvu na príjmy, výdavky a zamestnanosť.

−pre návrhy bez vplyvov na rozpočet verejnej správy sa tabuľky č. 3 č. 5 nemusia osobitne vypĺňať, v prílohe č. 1 v bode 10 časti A stačí uviesť, že návrh nemá vplyv na rozpočet verejnej správy.

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Zhrnutie v prílohe č. 2 časti 2.1. sa vypĺňa podľa jednotlivých subjektov verejnej správy. Ak sa vplyv týka viacerých programov programovej štruktúry (ďalej len programov),

26

vyplnia sa tabuľky č. 3 č. 5 za každý program; predkladateľ uvedie rozčlenenie podľa programov taktiež v zhrnutí 2.1. Tento postup sa uplatní aj v prípade, ak sa návrh týka viacerých programov u viacerých subjektov verejnej správy.

2.3.1. Tabuľka č. 3: tabuľka vplyvov na príjmy

Predkladateľ: Výška odhadovaného vplyvu na príjmy za jednotlivé subjekty verejnej správy, na ktoré má návrh vplyv, sa uvedie do súhrnnej tabuľky v časti 2.1 prílohy č. 2.

Tabuľka príjmov by mala vyjadrovať celkový vplyv na príjmy podľa podrobnej klasifikácie príjmov na základe vstupov od pripomienkujúcich strán. Celkový vplyv návrhu na príjmy rozpočtu verejnej správy v členení podľa jednotlivých subjektov verejnej správy, je potrebné uviesť do súhrnnej tabuľky č. 1 v časti 2.1. prílohy č. 2.

MF SR: Vyhodnotí primeranosť projekcií a výpočtov. Potvrdí, že údaje v tabuľke sú náležite roztriedené a dávajú jasný obraz o vplyve návrhu na príjmy rozpočtu verejnej správy. Ak sa vyskytnú problémy, požiada predkladateľa, aby upravil príslušné číselné hodnoty.

2.3.2. Tabuľka č. 4: tabuľka vplyvov na výdavky

Predkladateľ :Výška odhadovaného vplyvu na výdavky za jednotlivé subjekty verejnej správy / programy, na ktoré návrh vplyv, sa uvedie do súhrnnej tabuľky v časti 2.1 prílohy č. 2 na základe podrobnejších údajov z tabuliek č. 3 č. 5. Na základe podkladov a konzultácií spracuje predkladateľ súhrnnú tabuľku za celý návrh. Tabuľka výdavkov by mala vyjadrovať celkový vplyv na výdavky podľa podrobnej klasifikácie výdavkov na základe vstupov od dotknutých strán.

MF SR: Vyhodnotí primeranosť projekcií a výpočtov. Potvrdí, že údaje v tabuľke sú náležite roztriedené a dávajú jasný obraz o vplyve návrhu na výdavky rozpočtu verejnej správy. Ak sa vyskytnú problémy, požiada predkladateľa, aby upravil príslušné číselné hodnoty.

2.3.3. Tabuľka č. 5: tabuľka vplyvov na zamestnanosť

Predkladateľ: Ak daný návrh nemá žiadny vplyv na zamestnanosť, tabuľka č. 5 sa nemusí vypĺňať. V prípade, že vplyvom návrhu dochádza k nárastu alebo úbytku pracovných miest vo verejnej správe, je potrebné túto skutočnosť uviesť v tabuľke. Predkladateľ vyplní predpokladané počty zamestnancov so znamienkom plus alebo mínus do príslušného riadku podľa vykonávanej činnosti. V nasledujúcich rokoch je potrebné uvádzať celkové počty zamestnancov, nielen medziročný nárast ich počtu. Podľa predpokladaného platového zaradenia predkladateľ vyplní aj priemerné mzdové výdavky pripadajúce na jedného zamestnanca v danej kategórii, t.j. vrátane všetkých tarifných i nadtarifných zložiek platu. V ďalších rokoch by mal predkladateľ uvažovať so všeobecnou valorizáciou priemerných mzdových výdavkov na príslušný rok. Celkové mzdové výdavky na týchto zamestnancov

27

so stanovenými priemernými mzdovými výdavkami budú v spodnej časti tabuľky prepočítané automaticky. Tabuľka zamestnanosti by mala ukazovať celkový vplyv návrhu na zamestnanosť vo verejnej správe určený na základe vstupov od dotknutých subjektov. Celkový vplyv návrhu na zamestnanosť podľa jednotlivých subjektov verejnej správy / programov je potrebné zahrnúť do súhrnnej tabuľky č. 1 v časti 2.1. prílohy č. 2.

MF SR: Vyhodnotí primeranosť projekcií a výpočtov. Potvrdí, že údaje v tabuľke sú náležite roztriedené a dávajú jasný obraz o vplyve návrhu na zamestnanosť vo verejnej správe. Ak sa vyskytnú problémy, požiada predkladateľa, aby upravil príslušné číselné hodnoty.

28

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

k návrhu zákona o príspevkoch z fondov Európskej únie

a o zmene a doplnení niektorých zákonov

1. Navrhovateľ zákona: Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: zákon o príspevkoch z fondov Európskej únie a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3. Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:

a) v primárnom práve (uviesť názov zmluvy a číslo článku)

- čl. 4 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. C 202, 7.6.2016) v platnom znení,

- čl. 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. C 202, 7.6.2016) v platnom znení,

- čl. 325 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. C 202, 7.6.2016) v platnom znení,

- čl. 3 Zmluvy o Európskej únií (Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016) v platnom znení,

- Protokol (č. 28) o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti k Zmluve o fungovaní Európskej únie;

b) v sekundárnom práve (uviesť druh, inštitúciu, číslo, názov a dátum vydania právneho aktu vzťahujúceho sa na upravovanú problematiku, vrátane jeho gestora)

- Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 312, 23.12.1995; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 1/zv. 1),

- gestorom právneho aktu je Úrad vlády Slovenskej republiky,

- Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. L 248, 18.9.2013) v platnom znení,

- gestorom právneho aktu je Úrad vlády Slovenskej republiky,

- Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1056 z 24. júna 2021, ktorým sa zriaďuje Fond na spravodlivú transformáciu (Ú. v. L 231, 30.6.2021),

- gestor právneho aktu nebol určený,

29

- Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1057 z 24. júna 2021, ktorým sa zriaďuje Európsky sociálny fond plus (ESF+) a zrušuje nariadenie (EÚ) č. 1296/2013 (Ú. v. EÚ L 231, 30.6.2021),

- gestor právneho aktu nebol určený,

- Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1058 z 24. júna 2021 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a Kohéznom fonde (Ú. v. L 231, 30.6.2021),

- gestor právneho aktu nebol určený,

- Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1059 z 24. júna 2021 o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Európska územná spolupráca (Interreg) podporovaného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a vonkajších finančných nástrojov (Ú. v. EÚ L 231, 30.6.2021),

- gestor právneho aktu nebol určený,

- Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 z 24. júna 2021, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde plus, Kohéznom fonde, Fonde na spravodlivú transformáciu a Európskom námornom, rybolovnom a akvakultúrnom fonde a rozpočtové pravidlá pre uvedené fondy, ako aj pre Fond pre azyl, migráciu a integráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a Nástroj finančnej podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku (Ú. v. EÚ L 231, 30.6.2021),

- gestor právneho aktu nebol určený,

- Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1139 zo 7. júla 2021, ktorým sa zriaďuje Európsky námorný, rybolovný a akvakultúrny fond a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2017/1004 (Ú. v. EÚ L 247, 13.7.2021),

- gestor právneho aktu nebol určený,

- Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1147 zo 7. júla 2021, ktorým sa zriaďuje Fond pre azyl, migráciu a integráciu (Ú. v. L 251, 15.7.2021),

- gestor právneho aktu nebol určený,

- Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1148 zo 7. júla 2021, ktorým sa ako súčasť Fondu pre integrované riadenie hraníc zriaďuje Nástroj finančnej podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku (Ú. v. L 251, 15.7.2021),

- gestor právneho aktu nebol určený,

- Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1149 zo 7. júla 2021, ktorým sa zriaďuje Fond pre vnútornú bezpečnosť (Ú. v. EÚ L 251, 15.7.2021),

30

- gestor právneho aktu nebol určený.

c) v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie (uviesť číslo a označenie relevantného rozhodnutia a stručne jeho výrok alebo relevantné právne vety)

- návrh zákona nie je upravený v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a) uviesť lehotu na prebranie príslušného právneho aktu Európskej únie, príp. aj osobitnú lehotu účinnosti jeho ustanovení,

Nie je určená.

b) uviesť informáciu o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie,

Nebolo začaté konanie.

c) uviesť informáciu o právnych predpisoch, v ktorých uvádzané právne akty Európskej únie prebrané, spolu s uvedením rozsahu ich prebrania, príp. potreby prijatia ďalších úprav.

Bezpredmetné.

5. Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:

Úplne.

31

B.Osobitná časť

Čl. I

PRVÁ ČASŤ

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

K § 1 Predmet zákona

Ustanovenie § 1 upravuje pozitívne vymedzenie a negatívne vymedzenie predmetu zákona.

Predmetom zákona je právna úprava otázok v oblasti systému riadenia a kontroly príspevkov, vrátane návratnej formy pomoci (tzv. príspevkov na finančný nástroj), poskytovaných z fondov Európskej únie a štátneho rozpočtu na území Slovenskej republiky s dôrazom na vytváranie podmienok pre efektívnu, účinnú a transparentnú koordináciu, riadenie, implementáciu a kontrolu opatrení financovaných z fondov Európskej únie prostredníctvom ustanovenia postavenia a právomocí a práv a povinností subjektov zúčastňujúcich sa tohto procesu. Ide predovšetkým o ustanovenie postavenia a právomocí orgánov štátnej správy a územnej samosprávy zapojených do poskytovania pomoci a ochrany finančných záujmov a práv a povinností prijímateľov, žiadateľov, partnerov a užívateľov pri poskytovaní príspevkov z fondov Európskej únie. Predkladaný návrh zákona obsahuje procesné ustanovenia pri rozhodovaní o žiadosti poskytnutie nenávratného a návratného finančného príspevku, ako aj právne a finančné vzťahy pri poskytovaní príspevku. Vo viacerých nasledujúcich ustanoveniach sa uvádza aj postavenie a konanie inej osoby, táto je v intenciách relevantných ustanovení vnímaná v najširšom zmysle akejkoľvek dotknutej právnickej alebo fyzickej osoby. Zákon sa vzťahuje na právne vzťahy, ktorých financovanie je realizované z viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027.

Negatívne vymedzenie predmetu zákona sa vzťahuje predovšetkým na zákon č. 528/2008 Z. z., podľa ktorého sa poskytovala pomoc a podpora z fondov Európskeho spoločenstva z prostriedkov určených pre Slovenskú republiku v rámci viacročného finančného rámca na roky 2007 2013 a na zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sa poskytoval a naďalej poskytuje príspevok z európskych štrukturálnych a investičných fondov v rámci viacročného finančného rámca rokov 2014 2020. Napriek označeniu dĺžky trvania programového obdobia do roku 2013, resp. do roku 2020, právne vzťahy z poskytovania pomoci a podpory, resp. príspevku z minulých programových období, predovšetkým v oblasti vysporiadania finančných vzťahov vznikajú aj naďalej. Z uvedeného dôvodu sa na prípadné právne vzťahy týkajúce sa programového obdobia 2007 2013 bude naďalej vzťahovať zákon č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov a na právne vzťahy týkajúce sa programového obdobia 2014 2020 sa bude vzťahovať zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Na nastavené pravidlá podľa uvedených právnych noriem priamo viazané aj auditované riadiace dokumenty jednotlivých subjektov zapojených do implementácie v rámci daného programového obdobia,

32

pričom je nevyhnutné reflektovať adekvátnym spôsobom na rozdielne požiadavky legislatívy Európskej únie na spôsob poskytovania finančných prostriedkov pre jednotlivé programové obdobia. Rovnako je negatívne vymedzenie určené vo vzťahu k poskytovaniu neprojektových podpôr na základe zákona č. 280/2017 Z. z. o poskytovaní dotácii v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov vzhľadom k tomu, že pravidlá pôdohospodárskych fondov, resp. rozvoja vidieka podľa legislatívy Európskej únie odlišné a tomu zodpovedá aj odlišná právna úprava SR.

K § 2 Fondy Európskej únie

Fondmi Európskej únie, z ktorých je poskytovaný na území Slovenskej republiky príspevok Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky sociálny fond plus, Kohézny fond, Európsky námorný, rybolovný a akvakulturálny fond, Fond pre azyl, migráciu a integráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť, Nástroj finančnej podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku a Fond na spravodlivú transformáciu.

Definujú sa všeobecné princípy, ktorými sa riadi poskytovanie príspevkov v súlade s ustanoveniami zákona a ktoré vychádzajú zo základných princípov a účelu, na ktorý sú prostriedky fondov Európskej únie poskytované. Pri poskytovaní príspevku z fondov Európskej únie platia aj ďalšie princípy resp. zásady, ktoré nie priamo vymenované v odseku 2, pretože vyplývajú z priamo uplatniteľných právnych aktov Európskej únie a nie je ich tak v nadväznosti na zásadu prednosti práva Európskej únie potrebné prenášať do právnych predpisov Slovenskej republiky. Majú sa na mysli napríklad všetky zásady podpory z fondov, ako uvedené v kapitole II Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 z 24. júna 2021, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde plus, Kohéznom fonde, Fonde na spravodlivú transformáciu a Európskom námornom, rybolovnom a akvakultúrnom fonde a rozpočtové pravidlá pre uvedené fondy, ako aj pre Fond pre azyl, migráciu a integráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a Nástroj finančnej podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku (ďalej aj ako „nariadenie (EÚ) 2021/1060“), vrátane horizontálnych princípov.

K § 3 Základné ustanovenia

V rámci základných ustanovení sa vymedzujú pojmy používané v návrhu zákona. Definuje sa projekt ako základná jednotka ku ktorej sa viaže schválený príspevok. Projekt môže byť financovaný maximálne z jedného programu, pričom nadväzuje na podanú žiadosť o poskytnutie príspevku (ďalej len „žiadosť“), ktorá bola v konaní schválená.

Zákon rozlišuje medzi pojmom príspevok a pojmom príspevok na finančný nástroj. Príspevkom na finančný nástroj sa rozumie tzn. návratná forma pomoci, ktorá na rozdiel od nenávratnej formy pomoci špecifické pravidlá výberu projektov, ich poskytovania a implementácie.

Z dôvodu jednoznačnosti nakladania a správy s pohľadávkami štátu sa definujú pojmy pohľadávka z príspevku a pohľadávka z rozhodnutia. Pohľadávka z príspevku je pohľadávkou štátu v správe poskytovateľa na vrátenie príspevku alebo jeho časti, prípadne na náhradu škody alebo vydanie bezdôvodného obohatenia, a to na základe zisteného porušenia všeobecne

33

záväzných právnych predpisov, zmluvy alebo rozhodnutia (ak je poskytovateľ a prijímateľ tá istá osoba) prijímateľom, partnerom alebo užívateľom. Nárok štátu, resp. nárok poskytovateľa, ktorý vznikol porušením všeobecne záväzných právnych predpisov, zmluvy alebo rozhodnutia (ak je poskytovateľ a prijímateľ istá osoba), sa uplatní dňom schválenia žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov. Tieto dokumenty vypracované a schválené následne na základe ukončenej administratívnej kontroly / kontroly na mieste vykonanej poskytovateľom. Prijímateľ je o porušení informovaný v správe z administratívnej kontroly / kontroly na mieste, pričom k obom správam možnosť písomne vyjadriť pripomienky k zisteným nedostatkom, navrhnutým opatreniam alebo vzniesť námietky v určenej lehote. Pohľadávka z príspevku vzniká dňom porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov, zmluvy alebo rozhodnutia (ak je poskytovateľ a prijímateľ istá osoba); uvedená skutočnosť nemá vplyv na vynútiteľnosť tejto pohľadávky.

Pohľadávka z rozhodnutia je pohľadávkou štátu z právoplatného rozhodnutia o porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania alebo pohľadávka štátu z právoplatného rozhodnutia orgánu vydávajúceho rozhodnutie o porušení finančnej disciplíny, ktorým je Úrad vládneho auditu alebo Ministerstvo financií Slovenskej republiky ako odvolací orgán alebo pohľadávka štátu z právoplatného rozhodnutia súdu. Pod pohľadávkou z rozhodnutia sa pre účely tohto zákona rozumie aj “pôvodne” pohľadávka z príspevku, ktorú súd potvrdil svojim právoplatným rozhodnutím. Pohľadávka z rozhodnutia na účely tohto zákona vzniká právoplatnosťou vyššie uvedených rozhodnutí.

V definícii subjektu partnera je umožnené jeho alternatívne postavenie najmä v nadväznosti na rozdielny charakter a participáciu takýchto subjektov v rámci rôznych fondov. Z uvedeného dôvodu je partnerom na účely tohto zákona osoba, ktorá sa buď spolupodieľa so žiadateľom tak na príprave projektu, ako aj s prijímateľom na jeho realizácii alebo ide o subjekt, ktorého účasť je relevantná a rozhodujúca len pre fázu realizácie projektu. Forma úpravy právnych vzťahov medzi poskytovateľom, prijímateľom a partnerom je upravená formou samostatného dvojstranného zmluvného vzťahu medzi poskytovateľom a prijímateľom a následne samostatným zmluvným vzťahom medzi prijímateľom a partnerom (zmluva o partnerstve). Osobitne je definovaný partner v rámci programov cezhraničnej spolupráce. Podľa legislatívy Európskej únie sa používa pojem partner, ktorý však pre účely tohto zákona vystupuje v postavení prijímateľa.

Rôznorodosť podoby a široký záber oblastí, ktoré financované prostredníctvom fondov Európskej únie, vyžaduje zadefinovanie jednotlivých subjektov podieľajúcich sa na úrovni prijímania finančných prostriedkov. V tejto súvislosti je definovaný užívateľ ako osoba, ktorej prijímateľ alebo partner poskytuje so súhlasom a na základe podmienok definovaných poskytovateľom príspevok alebo jeho časť. Postavenie užívateľa v rámci projektu prijímateľa v základných nastaveniach určuje poskytovateľ vo výzve, prípadne aj prostredníctvom právnych dokumentov v priebehu implementácie, ak je to vzhľadom na konkrétne okolnosti možné a účelné. Využitie inštitútu užívateľa je veľmi široké, preto zákon vymedzuje jeho postavenie iba v niektorých rámcoch podobne, ako je zvolený prístup k úprave postavenia hospodárskeho subjektu podľa nariadenia (EÚ) 2021/1060. Vymedzenie postavenia užívateľa môže zodpovedať pravidlám týkajúcim sa prijímateľa, ktoré sa primerane prenesú aj na úroveň vzťahu prijímateľ - užívateľ, napríklad v oblasti oprávnenosti výdavkov, kde je možné aj na tejto úrovni využiť financovanie formou jednotkových nákladov, paušálneho financovania a

34

kombináciou týchto foriem. Konkrétny obsah právneho vzťahu medzi prijímateľom a užívateľom je upravený v osobitnej zmluve uzavretej medzi nimi alebo v dokumentácii upravujúcej iný právny vzťah medzi nimi, ktoré sumarizujú celkové nastavenia týkajúce sa postavenia, práv a povinností užívateľa v rámci projektu prijímateľa v súlade s výzvou, právnymi dokumentami poskytovateľa a obsahom projektu prijímateľa (vrátane zohľadnenia využitia tohto inštitútu v zmluve podľa § 22). Rozdielne je upravená definícia cieľovej skupiny, kde na rozdiel od užívateľa osoby určené v rámci cieľovej skupiny profitujú z realizácie projektu nefinančným spôsobom. Zákon zavádza tiež pojem účastník projektu, a to odkazom na čl. 2 ods. 40 nariadenia (EÚ) 2021/1060.

Z dôvodu jednotnej úpravy pravidiel pre poskytovanie príspevku z každého fondu v rámci fondov Európskej únie sa definuje osoba poskytovateľa, a to pre prípady, ak má riadiaci orgán ustanovený sprostredkovateľský orgán, kedy sa vzhľadom na charakter konania v mene riadiaceho orgánu v rámci jednotlivých ustanovení neuvádza osobitne pojem ,,sprostredkovateľský orgán“. Aplikácia jednotlivých ustanovení vzťahujúcich sa na poskytovateľa alebo riadiaci orgán je tak rovnaká aj na sprostredkovateľský orgán, a to v plnom rozsahu zodpovedajúcom rozsahu činností, ktoré na základe dohody s riadiacim orgánom sprostredovateľský orgán vykonáva.

DRUHÁ ČASŤ

PÔSOBNOSŤ ORGÁNOV

K § 4 Vláda Slovenskej republiky

Zákon ustanovuje úlohy vlády Slovenskej republiky ako vrcholného orgánu výkonnej moci v oblasti využívania finančných prostriedkov z fondov Európskej únie. Vláda Slovenskej republiky v súlade s legislatívou Európskej únie ako vrcholný orgán výkonnej moci určuje riadiaci orgán, schvaľuje Partnerskú dohodu Slovenskej republiky na roky 2021 – 2027 (ďalej len "partnerská dohoda") a programy okrem programov financovaných programov Fondu pre azyl, migráciu a integráciu, Fondu pre vnútornú bezpečnosť a Nástroja finančnej podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku.

K § 5 Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky

Zákon ustanovuje úlohy Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky v oblasti implementácie fondov Európskej únie. Ministerstvo v tejto súvislosti plní úlohy Centrálneho koordinačného orgánu, ďalej metodicky usmerňuje a monitoruje činnosti súvisiace s administratívnymi kapacitami fondov Európskej únie a zabezpečuje ich vzdelávanie, koordinuje a metodicky usmerňuje orgány v oblasti podpory integrovaného územného rozvoja a koordinuje synergie a komplementarity medzi fondmi Európskej únie, Plánom obnovy a odolnosti Slovenskej republiky a inými nástrojmi Európskej únie.

Centrálny koordinačný orgán je ustanovený ako orgán, ktorý koordinuje a usmerňuje subjekty pri poskytovaní príspevku. Zároveň je centrálny koordinačný orgán subjekt zodpovedný za plnenie úloh podľa legislatívy Európskej únie, ktorá umožňuje členským štátnom zriadiť orgán takéhoto charakteru za účelom podpory harmonizovaného uplatňovania uplatniteľného práva a efektívnejšiu komunikáciu s Európskou komisiou.

35

Základnou úlohou Centrálneho koordinačného orgánu je vypracovanie systému riadenia a jeho aktualizáciu v nadväznosti na potreby vo vývoji pravidiel a potrieb implementácie poskytovania príspevkov. Hlavným gestorom systému riadenia je Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky, ktoré plní úlohy centrálneho koordinačného orgánu a spolugestorom systému riadenia je Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Koordinácia a usmerňovanie subjektov Centrálnym koordinačným orgánom pri poskytovaní príspevku, ako aj vypracovanie a schvaľovanie systému riadenia a jeho zmeny sa nevzťahuje na časti spadajúcej do finančného riadenia, časti riadenia finančných nástrojov, systému riadenia programov Interact, Fondu pre azyl, migráciu a integráciu, Fondu pre vnútornú bezpečnosť a Nástroja finančnej podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku.

Centrálny koordinačný orgán ďalej plní ďalšie, v predmetnom ustanovení uvádzané úlohy, medzi ktoré patrí zabezpečenie a tvorba Informačného monitorovacieho systému, monitorovanie a hodnotenie implementácie, koordinácia vzťahov a príprava stanovísk na rokovania s orgánmi Európskej únie, predovšetkým s Európskou komisiou, resp. vypracovanie stanovísk a pozícií Slovenskej republiky k legislatívnym návrhom Európskej únie a pod. Centrálny koordinačný orgán bude stanovovať pravidlá poskytovania príspevku a vydávať metodické dokumenty majúce všeobecnú povahu a tieto budú predstavovať priamo vykonávaciu úroveň.

K § 6 Platobný orgán

Platobným orgánom pre Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky sociálny fond plus, Kohézny fond, Európsky námorný, rybolovný a akvakultúrny fond a Fond na spravodlivú transformáciu je Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

Platobný orgán je subjekt vykonávajúci úlohy podľa legislatívy Európskej únie, konkrétne podľa čl. 76 nariadenia (EÚ) 2021/1060. Okrem povinností vyplývajúcich z legislatívy Európskej únie sa platobnému orgánu ustanovuje zodpovednosť najmä za koordináciu a metodické usmerňovanie finančného riadenia fondov Európskej únie (a tomu zodpovedajúca povinnosť subjektov verejnej správy tieto usmernenia dodržiavať), za vypracovanie a schvaľovanie systému riadenia a jeho zmeny za časti spadajúce do finančného riadenia fondov Európskej únie, za príjem finančných prostriedkov z Európskej komisie, vývoj a prevádzku Informačného systému účtovníctva fondov Európskej únie, spoluprácu pri tvorbe Informačného monitorovacieho systému za oblasť finančného riadenia, ako aj za vrátenie prostriedkov Európskej únie v prospech rozpočtu Európskej únie.

Platobný orgán zároveň potvrdzuje deklarované výdavky na Európsku komisiu v žiadostiach o platbu predkladaných Európskej komisii a v Účtoch v súlade s čl. 76 ods. 1b) a čl. 98 nariadenia (EÚ) 2021/1060 z hľadiska ich úplnosti, presnosti a pravdivosti (na základe podkladov poskytovateľov alebo poskytovateľov príspevku na finančný nástroj, tzn. riadiacich alebo sprostredkovateľských orgánov) a realizuje prevod prostriedkov Európskej únie na príjmové účty poskytovateľov alebo poskytovateľov príspevku na finančný nástroj, resp. v prípade programu INTERACT priamo prijímateľom. Na účely potvrdenia úplnosti, presnosti a pravdivosti deklarovaných výdavkov (ide najmä o zohľadnenie všetkých zistených skutočností, číselné a matematické posúdene, výpočty finančných opráv, pričom sa nejedná o vecné posudzovanie výdavkov) je platobný orgán povinný vykonať overenie predložených podkladov a v prípade, ak údaje poskytovateľa alebo poskytovateľa príspevku na finančný

36

nástroj v monitorovacom systéme nie úplné, presné a pravdivé, resp. ak zistí nedostatky v dokumentácii predloženej poskytovateľom alebo poskytovateľom príspevku na finančný nástroj, je oprávnený pozastaviť platby pre daný program, projekt alebo ich časti, resp. ak zistí nedostatky v dokumentácii predloženej poskytovateľom alebo poskytovateľom príspevku na finančný nástroj, je oprávnený zamietnuť alebo upraviť výšku platby pre program, projekt alebo ich časti. Platobný orgán nie je oprávnený vykonať takéto overenie na účely potvrdenia správnosti a zákonnosti deklarovaných výdavkov, táto kompetencia prislúcha riadiacemu orgánu. Takéto potvrdzovanie úplnosti, presnosti a pravdivosti deklarovaných výdavkov v žiadnom prípade nenahrádza pôsobnosť poskytovateľa alebo poskytovateľa príspevku na finančný nástroj týkajúcu sa overovania správnosti výdavku ako jednej z podmienok jeho oprávnenosti.

Na rozdiel od programového obdobia 2014 2020 platobný orgán nevykonáva certifikačné overovanie a certifikáciu, tzn. platobný orgán nepotvrdzuje deklarované výdavky z hľadiska správnosti a zákonnosti a výsledkom overenia platobného orgánu nemôžu byť zistenia nedostatkov z titulu neoprávnenosti výdavkov z vlastného podnetu. V súlade s čl. 74 a 77 nariadenia (EÚ) 2021/1060 deklarované výdavky z hľadiska správnosti a zákonnosti, t.j. oprávnenosti potvrdzuje len riadiaci orgán alebo orgán auditu. Kompetencie orgánu zabezpečujúceho účtovnú funkciu podľa čl. 76 nariadenia (EÚ) 2021/1060, ako aj funkciu orgánu prijímajúceho platby z Európskej komisie však naďalej zahŕňajú úkony týkajúce sa prijímania a poskytovania prostriedkov z rozpočtu Európskej únie na / zo samostatných účtov Ministerstva financií Slovenskej republiky, schvaľovanie platieb voči poskytovateľom alebo poskytovateľom príspevku na finančný nástroj a deklarovanie výdavkov v žiadosti o platbu na Európsku komisiu a v Účtoch. Platobný orgán je pre naplnenie týchto úkonov viazaný postupom výkonu základnej finančnej kontroly podľa zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o finančnej kontrole a audite“), a zároveň overením na účely potvrdenia voči Európskej komisii, že výdavky poskytnuté z rozpočtu Európskej únie na národnej úrovni, resp. do príjmov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky alebo deklarované na Európsku komisiu (v žiadostiach o platbu, resp. v Účtoch) na základe podkladov predložených zo strany poskytovateľa alebo poskytovateľa príspevku na finančný nástroj, spĺňajú požiadavky úplnosti, presnosti a pravdivosti (uvedené vychádza aj z definície prostriedkov Európskej únie podľa rozpočtových pravidiel: „prostriedkami Európskej únie sa rozumejú finančné prostriedky poskytnuté Slovenskej republike z rozpočtu Európskej únie, ktoré sa v Slovenskej republike poskytujú prostredníctvom certifikačného orgánu/platobného orgánu"). Platobný orgán svojim overovaním zároveň nevykonáva administratívnu finančnú kontrolu podľa zákona o finančnej kontrole a audite. Platobný orgán potvrdzuje úplnosť, presnosť a pravdivosť výdavkov uvedených v žiadostiach o platbu len v rozsahu svojej kompetencie vyplývajúcej z nariadenia (EÚ) 2021/1060 a tohto zákona. Takéto potvrdzovanie úplnosti, presnosti a pravdivosti deklarovaných výdavkov v žiadnom prípade nenahrádza pôsobnosť poskytovateľa alebo poskytovateľa príspevku na finančný nástroj týkajúcu sa overovania správnosti výdavku ako jednej z podmienok jeho oprávnenosti.

Zároveň je však potrebné zdôrazniť, že platobný orgán pri schvaľovaní/poskytovaní prostriedkov z rozpočtu Európskej únie a rovnako pri zostavovaní žiadostí o platbu a Účtov na Európsku komisiu zabezpečuje pre súvisiace úkony výkon základnej finančnej kontroly podľa

37

zákona o finančnej kontrole a audite a overenie, ktorým zabezpečí potvrdenie úplnosti, presnosti a pravdivosti zostavenia Účtov voči Európskej komisii. Keďže Účty predstavujú konečné finančné výkazy za príslušný účtovný rok a zahrňujú kladné (výdavky zo žiadostí o platbu prijímateľov) a záporné (nezrovnalosti, vrátenia) hodnoty, je potrebné, aby platobný orgán pre overenie spracovania Účtov podľa podmienok čl. 98 nariadenia (EÚ) 2021/1060 postupoval od najnižšej úrovne (žiadosti o platbu prijímateľa). Ak sa v čase schvaľovania platieb / poskytovania prostriedkov z rozpočtu Európskej únie a rovnako pri zostavovaní žiadostí o platbu a Účtov na Európsku komisiu bude riešiť prebiehajúce skúmanie, prípadne varovný list Európskej komisie, prerušenie alebo pozastavenie platieb zo strany Európskej komisie, pre systémové nedostatky v postupe riadiacich alebo sprostredkovateľských orgánov, platobný orgán musí súvisiace dočasné vylúčenie rizikových výdavkov alebo trvalo stiahnuté finančné opravy zohľadniť v procese schvaľovania výdavkov voči poskytovateľovi alebo poskytovateľovi príspevku na finančný nástroj a taktiež pri zostavovaní žiadostí o platbu a Účtov na Európsku komisiu v zmysle čl. 98/6/b nariadenia (EÚ) č. 2021/1060. V prípade konzultácie nezrovnalosti alebo systémového nedostatku s Európskou komisiou, rozhodnutia správneho orgánu alebo orgánu auditu je potrebné vytvoriť časový priestor pre proces odkladu schválenia rizikových výdavkov platobným orgánom s cieľom predídenia zamietnutia týchto výdavkov, z tohto dôvodu platobný orgán uplatní proces pozastavenia platieb, čo je administratívne najjednoduchší spôsob riešenia danej situácie, a to ako pre poskytovateľa alebo poskytovateľa príspevku na finančný nástroj, tak pre platobný orgán.

V zákone vymedzené úlohy platobného orgánu pre Fond pre azyl, migráciu a integráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a Nástroj finančnej podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku plní Ministerstvo vnútra SR.

K § 7 Orgány v oblasti podpory integrovaného územného rozvoja

S cieľom zabezpečiť integrovaný územný rozvoj založený na udržateľnom územnom prístupe podporovanom z fondov EÚ, ktorý prepája rozvojové politiky na viacerých úrovniach, sa zriaďujú inštitucionálne mechanizmy ako Rada partnerstva a Kooperačná rada udržateľného mestského rozvoja.

Rada partnerstva je kreovaná na základe princípu vyváženého zastúpenia kľúčových partnerov regionálneho rozvoja a medzi jej základné úlohy patrí najmä koordinovať prípravu a schvaľovanie integrovaných územných stratégií, ako aj realizáciu integrovaných územných stratégií, prostredníctvom ktorých sa realizuje integrovaná územná investícia.

Pôsobnosť rady a prijímanie rozhodnutí rady upraví interný akt pri každom samosprávnom kraji v rámci SR, pričom sa stanovuje, že v súvislosti s ich nastavením sa vyžaduje súhlas ministerstva regionálneho rozvoja. Tento akt zároveň upravuje oprávnenie rady schvaľovať projektové zámery integrovanej územnej investície, ktorých predmet spadá do jej pôsobnosti.

Kooperačná rada udržateľného mestského rozvoja podľa obdobných kritérií ako Rada partnerstva koordinuje prípravu a schvaľovanie územných stratégií udržateľného mestského rozvoja, realizuje projektové zámery integrovanej územnej investície udržateľného mestského rozvoja, ktorých predmet spadá do ich pôsobnosti.

K § 8 Orgán zabezpečujúci ochranu fin. záujmov

38

Úrad vlády Slovenskej republiky je orgánom zabezpečujúcim a koordinujúcim ochranu finančných záujmov Európskej únie podľa zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a zároveň je orgánom, ktorý podľa zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov vykonáva kontrolu na účely ochrany finančných záujmov Európskej únie, vrátane kontroly procesu poskytovania a využívania finančných prostriedkov Európskej únie. Úrad vlády Slovenskej republiky spolupracuje s Európskym úradom pre boj proti podvodom s cieľom zabezpečiť ochranu finančných záujmov Európskej únie v Slovenskej republike a je taktiež koordinačným útvarom pre boj proti podvodom a orgánom, ktorý zhromažďuje údaje o nezrovnalostiach od relevantných subjektov verejnej správy. . V súlade s nariadeniami Európskej únie Úrad vlády Slovenskej republiky plní oznamovaciu povinnosť o nezrovnalostiach voči Európskej komisii. Na základe Národnej stratégie ochrany finančných záujmov Európskej únie v Slovenskej republike zabezpečuje koordináciu činností orgánov a inštitúcií Slovenskej republiky zapojených do systému ochrany finančných záujmov Európskej únie v Slovenskej republike. Na účely plnenia povinností Orgánu zabezpečujúceho ochranu finančných záujmov Európskej únie subjekty zapojené do implementácie povinné poskytnúť tomuto orgánu nevyhnutnú súčinnosť.

K § 9 Koordinačný orgán pre finančné nástroje

Vymedzuje sa pôsobnosť a úlohy koordinačného orgán pre finančné nástroje, ktorým je Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Koordinačný orgán pre finančné nástroje plní rovnakú koordinačnú úlohu ako centrálny koordinačný orgán pri poskytovaní nenávratného finančného príspevku, ale pre finančné nástroje a finančné nástroje kombinované s grantami v jednej operácii.

Odsek 2 zveruje do pôsobnosti koordinačného orgánu pre finančné nástroje vypracovávanie a schvaľovanie časti systému riadenia za časť finančných nástrojov, ako aj jeho zmien a doplnení a koordináciu a metodické usmerňovanie v oblasti finančných nástrojov. Pri niektorých oblastiach implementácie finančných nástrojov, najmä pri príprave Informačného monitorovacieho systému za oblasť finančných nástrojov, pri monitorovaní finančných nástrojov, pri hodnotení výsledkov vykonávania finančných nástrojov a pri vypracovávaní stanovísk k dokumentom Európska únia spolupracuje koordinačný orgán pre finančné nástroje s centrálnym koordinačným orgánom.

Odsek 3 oprávňuje koordinačný orgán pre finančné nástroje požadovať od subjektov zapojených do implementácie finančných nástrojov informácie a súčinnosť a tieto subjekty sú povinné ju poskytnúť. Súčinnosť sa vzťahuje len na informácie potrebné pre plnenie úloh koordinačného orgánu pre finančné nástroje podľa tohto zákona, nariadenia (EÚ) 2021/1060 a súvisiacej legislatívy.

K § 10 Riadiaci orgán

Právna úprava vymedzuje postavenie riadiaceho orgánu na území Slovenskej republiky, pričom určenie základných úloh riadiaceho orgánu vyplýva priamo z legislatívy Európskej únie. Riadiaci orgán vykonáva kontrolu podľa zákona o finančnej kontrole a audite, ako administratívnu finančnú kontrolu, základnú finančnú kontrolu a finančnú kontrolu na mieste. Predovšetkým overuje, či sa spolufinancované tovary a práce dodali a spolufinancované služby

39

poskytli, a či je projekt v súlade s uplatniteľným právom, programom a podmienkami na získanie príspevku. V prípade výkonu administratívnej finančnej kontroly predstavuje právna úprava lex specialis vo vzťahu k zákonu o finančnej kontrole a audite, konkrétne v súvislosti so spôsobom určenia skutočností podľa § 6 ods. 4 zákona o finančnej kontrole a audite, ktoré sa overujú administratívnou finančnou kontrolou. V spojitosti s relevantným ustanovením zákona o finančnej kontrole a audite teda vyplýva, že zostáva zachovaná povinnosť vykonávať administratívnu finančnú kontrolu vo vzťahu ku každej finančnej operácii alebo jej časti, ak orgán verejnej správy poskytne verejné financie inej osobe alebo poskytol verejné financie inej osobe, alebo ak sa poskytujú v súlade s osobitným predpisom, avšak zavádza sa povinnosť overiť len tie skutočnosti podľa § 6 ods. 4 zákona o finančnej kontrole a audite, ktoré riadiaci orgán určí so zohľadnením písomnej analýzy rizík. Z uvedeného vyplýva, že administratívnu finančnú kontrolu nie je potrebné vykonať v rozsahu všetkých relevantných skutočností podľa § 6 ods. 4 zákona o finančnej kontrole a audite, ale overia sa len tie skutočnosti, ktoré vyplynú z písomnej analýzy rizík. Pre účely vypracovania analýzy rizík je nevyhnutné spracovávať informácie, ktoré prijímateľ poskytol pri predložení žiadosti o nenávratný finančný príspevok, v rámci konania o projekte, počas realizácie projektu a pod. Taktiež budú pri vypracovaní analýzy rizík zbierané, spracovávané a uchovávané aj informácie nezískané od prijímateľa, ale z iných zdrojov, napr. z medializovaných podnetov alebo z podporných systémov.

Riadiaci orgán môže navrhnúť sprostredkovateľský orgán a na základe určenia sprostredkovateľského orgánu vládou ho poverí vykonávaním úloh alebo riadením časti programu. Ak sprostredkovateľský orgán realizovať okrem iného aj platby prijímateľom podľa odseku 7 (tzn. úlohy, ktoré v minulosti plnila platobná jednotka), riadiaci orgán môže v takom prípade poveriť vykonávaním úloh sprostredkovateľského orgánu len subjekt, ktorým je ministerstvo alebo Úrad vlády SR, a to z dôvodu nastavenia finančných tokov pri poskytovaní príspevku, kedy prostriedky Európskej únie prechádzajú cez príjmové a výdavkové účty poskytovateľa. Celková zodpovednosť riadiaceho orgánu za realizáciu programu však napriek prípadnému povereniu sprostredkovateľského orgánu zostáva zachovaná pre riadiaci orgán.

Riadiaci orgán zriaďuje a realizuje pre Operačný program Slovensko monitorovací výbor v súlade so svojím inštitucionálnym a právnym rámcom a so zreteľom na jeho špecifiká. Organizácia a realizácia tohto výboru sa uskutočňuje v súlade s požiadavkami pre partnerstvo podľa nariadenia (EÚ) 2021/1060.

Ustanovuje sa, že riadiaci orgán realizuje platby prijímateľom (okrem riadiaceho orgánu pre program Interact, kde realizuje platby prijímateľom platobný orgán). V tejto súvislosti je riadiaci orgán oprávnený pozastaviť alebo zamietnuť platby pre projekt alebo jeho časť, ak podozrenie, resp. zistí nedostatky v postupe prijímateľa, partnera, užívateľa alebo osoby, ktorá k prijímateľovi, partnerovi alebo užívateľovi vzťah dodávateľa tovarov, prác alebo služieb pri realizácii projektu. V súlade s nariadením (EÚ) 2021/1060 platí, že platba sa má prijímateľovi vyplatiť najneskôr do 80 dní odo dňa predloženia úplnej a správnej žiadosti o platbu zo strany prijímateľa.

Ustanovujú sa orgány, od ktorých je riadiaci orgán oprávnený požadovať súčinnosť pri plnení svojich úloh. Na účely riešenia nezrovnalostí je riadiaci orgán oprávnený pri plnení svojich úloh požadovať od Policajného zboru, orgánov činných v trestnom konaní a súdu

40

informácie napríklad v rozsahu číslo šetrenia a konania, kvalifikácia skutku, vzťah šetrenia a konaní k projektu a aktuálny stav šetrenia a konania.

Ustanovuje sa, že riadiaci orgán pre programy Fondu pre azyl, migráciu a integráciu, Fondu pre vnútornú bezpečnosť a Nástroja finančnej podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku vypracúva a schvaľuje systém riadenia týchto programov a jeho zmeny.

K § 11 Sprostredkovateľský orgán

Návrh zákona vymedzuje postavenie sprostredkovateľského orgánu. Sprostredkovateľský orgán je podľa právnej úpravy povinný plniť úlohy, ktoré boli podľa dohody s riadiacim orgánom vymedzené v písomnej forme, čo voči tretím osobám predpokladá písomné splnomocnenie zo strany riadiaceho orgánu. Preto všetky práva a povinnosti riadiaceho orgánu sa vzťahujú aj na sprostredkovateľský orgán, ak tieto práva a povinnosti vymedzené v písomnom poverení dojednaným s riadiacim orgánom. V jednotlivých ustanoveniach zákona, v ktorých sa uvádzajú práva, postavenie a povinnosti riadiaceho orgánu, resp. poskytovateľa tieto relevantné v rozsahu poverenia aj pre sprostredkovateľský orgán.

Zákon zároveň vymedzuje postavenie sprostredkovateľského orgánu, resp. štatutárneho orgánu sprostredkovateľského orgánu ako správneho orgánu v jednotlivých konaniach podľa tohto zákona.

Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 641 z 3. novembra 2021 bol schválený návrh na určenie subjektov, ktoré budú vykonávať úlohy sprostredkovateľských orgánov pre Operačný program Slovensko v rámci programového obdobia 2021-2027. Podľa schváleného materiálu budú úlohu sprostredkovateľského orgánu v rámci Operačného programu Slovensko plniť nasledovné subjekty: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Ministerstvo dopravy a výstavby SR, Ministerstvo životného prostredia SR, Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, Ministerstvo hospodárstva SR, Ministerstvo zdravotníctva SR, Úrad vlády SR, Ministerstvo vnútra SR, Úrad pre verejné obstarávanie a Slovenská inovačná a energetická agentúra.

Programovanie a prípravu riadiacej dokumentácie na úrovni programu (vrátane riadiacej dokumentácie pre výber a implementáciu projektov) pre implementáciu aktivít Európskeho fondu plus pripravuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR v súčinnosti s riadiacim orgánom a sprostredkovateľskými orgánmi pre Európsky fond plus. Monitorovanie a hodnotenie aktivít Európskeho fondu plus na úrovni programu vykonáva Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR v súčinnosti s riadiacim orgánom a sprostredkovateľskými orgánmi pre Európsky fond plus.

K § 12 Orgán auditu

Navrhovaným znením § 12 sa ustanovuje, že funkciu orgánu auditu podľa čl. 71 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2021/1060 v programovom období 2021 2027 plní Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ktoré podľa § 3 písm. e) zákona o finančnej kontrole a audite ako ústredný orgán štátnej správy pre finančnú kontrolu a audit zabezpečuje úlohy orgánu auditu podľa právne záväzných aktov Európskej únie.

Postavenie orgánu auditu a určenie jeho základných úloh vyplýva priamo z legislatívy Európskej únie, najmä z nariadenia (EÚ) 2021/1060, nariadenia (EÚ) 2021/1059 a nariadenia

41

(EÚ, Euratom) 2018/1046 v platnom znení. Za účelom naplnenia požiadaviek stanovených pre orgán auditu legislatívou Európskej únie sa v ustanovení § 12 ods. 1 upravuje výkon auditov, oprávnenie poveriť výkonom auditu subjekt vykonávajúci audítorské činnosti, oprávnenie vykonať predbežné posúdenie metodík zjednodušeného vykazovania výdavkov a metodík financovania, ktoré nie je spojené s nákladmi na základe požiadaviek riadiaceho orgánu, ale aj povinnosť zverejňovať z ukončených vykonaných auditov nedostatky a odporúčania navrhnuté na ich nápravu a na odstránenie príčin ich vzniku ako aj zodpovednosť za plnenie ďalších úloh vyplývajúcich pre orgán auditu z platných právnych predpisov Európskej únie.

S cieľom poskytnúť Európskej komisii nezávislé uistenie o účinnom fungovaní systémov riadenia a kontroly a o zákonnosti a správnosti výdavkov obsiahnutých v účtoch predložených Európskych komisii je Ministerstvo financií Slovenskej republiky ako orgán auditu zodpovedné za vykonávanie najmä systémových auditov, auditov operácií a auditov účtov podľa osobitných predpisov, napríklad podľa čl. 77 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2021/1060, ktorým sa ustanovujú spoločné zásady a pravidlá pre fungovanie fondov Európskej únie počas programového obdobia 2021 2027 a čl. 48 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2021/1059. Tieto audity vykonáva orgán auditu ako vládny audit podľa § 19 zákona o finančnej kontrole a audite. Vládnym auditom sa podľa zákona o finančnej kontrole a audite rozumie súhrn nezávislých, objektívnych, overovacích, hodnotiacich, uisťovacích a konzultačných činností zameraných na zdokonaľovanie riadiacich a kontrolných procesov so zohľadnením medzinárodne uznávaných audítorských štandardov, najmä Medzinárodného rámca profesnej praxe interného auditu (IIA Štandardy) a vybraných medzinárodných audítorských štandardov (ISA Štandardy), príp. aj ISSAI (INTOSAI Štandardy).

V § 12 ods. 1 písm. b) sa zavádza oprávnenie orgánu auditu písomne poveriť výkonom auditu Úrad vládneho auditu, ktorý je rozpočtová organizácia svojimi príjmami a výdavkami zapojená na rozpočet Ministerstva financií Slovenskej republiky, a taktiež inú právnickú osobu, ktorá má potrebné, odborné, personálne a materiálne predpoklady.

Výkon auditov bude koordinovať a centrálne plánovať Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ktoré zároveň bude zodpovedné za dohľad nad auditmi vykonávanými zo strany Úradu vládneho auditu, ako aj inej právnickej osoby.

V § 12 ods. 1 písm. c) sa ustanovuje povinnosť orgánu auditu zverejňovať na webovom sídle Ministerstva financií Slovenskej republiky nedostatky z vykonaných auditov, ako aj odporúčania navrhnuté na ich nápravu a na odstránenie príčin ich vzniku, a to raz ročne v termíne do 31. marca. Zverejňovanie týchto nedostatkov, ako aj odporúčaní navrhnutých na ich nápravu a na odstránenie príčin ich vzniku za cieľ prispieť k prevencii a predchádzaniu vzniku opakovaných nedostatkov, a tým prispieť k zníženiu negatívnych dopadov na subjekty podieľajúce sa na implementácii fondov Európskej únie.

V § 12 ods. 1 písm. d) sa upresňuje právomoc orgánu auditu vykonať predbežné posúdenie/posúdenie metodík pre aplikáciu zjednodušeného vykazovania výdavkov alebo financovania nezaloženého na nákladoch, a to na základe požiadavky riadiaceho orgánu. Predmetom tohto predbežného posúdenia/posúdenia metodiky, vypracované pre aplikáciu foriem financovania podľa čl. 53 písm. b) f) a čl. 94 nariadenia (EÚ) 2021/1060. Účelom predbežného posúdenia vykonaného orgánom auditu je napomôcť predchádzaniu prípadných systémových chýb v nastavení metodík, ktoré by mohli mať finančný dopad v prípade, ak by

42

boli zistené následne počas ich implementácie. Pri posúdení metodík podľa čl. 94 nariadenia (EÚ) 2021/1060 je účelom poskytnúť pozitívne hodnotenie k predloženej metodike, nevyhnutné pre jej schválenie ako súčasti operačného programu predloženého Európskej komisii.

Potreba zabezpečenia nezávislosti subjektov vykonávajúcich audit je upravená v čl. 71 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2021/1060, a zároveň je premietnutá aj v § 12 ods. 2, v ktorom sa ustanovuje, že tieto subjekty pri plnení úloh súvisiacich s výkonom auditu podľa odseku 1 postupujú nezávisle od subjektov, ktoré sa akýmkoľvek spôsobom podieľajú na koordinácii a implementácii finančných prostriedkov poskytovaných z fondov Európskej únie, ako aj od správnych a súdnych orgánov. Povinnosť zabezpečiť nezávislosť auditu vyplýva aj priamo zo zákona o finančnej kontrole a audite, ako aj z uplatňovaných medzinárodne uznávaných audítorských štandardov. Podľa § 26 zákona o finančnej kontrole a audite zamestnanci orgánu auditu, Úradu vládneho auditu a inej právnickej osoby pri výkone auditu a s tým súvisiacich činností povinní zdržať sa konania, ktoré vedie alebo by mohlo viesť k ich predpojatosti, postupovať nestranne a nezaujato, byť objektívni a zachovávať postoj profesionálneho skepticizmu. Rovnako musia dodržiavať etický kódex pre výkon auditu a dbať na to, aby sa ich osobné záujmy a ambície nestali prekážkou pre objektívne a nestranné posúdenie skutočností overovaných pri výkone auditu.

Navrhované znenie § 12 ods. 3 umožňuje pre orgán auditu žiadať od ktoréhokoľvek subjektu zapojeného do implementácie fondov Európskej únie súčinnosť, ktorú orgán auditu potrebuje k plneniu svojich úloh.

TRETIA ČASŤ

POSTUP PRI POSKYTOVANÍ PRÍSPEVKU

K § 13 Všeobecné ustanovenia

Príspevok sa bude poskytovať na základe inominátnej zmluvy uzavretej podľa Obchodného zákonníka, ak nie poskytovateľ a prijímateľ tou istou osobou, pretože v takom prípade sa zmluva neuzatvára. Zmluvu je možné uzavrieť výlučne v prípade, ak bola žiadosť žiadateľa schválená v konaní o žiadosti. Právny nárok, t. j. subjektívne právo domáhať sa príspevku, vzniká nadobudnutím účinnosti zmluvy a po splnení podmienok obsiahnutých v zmluve. V prípade, ak je poskytovateľ a prijímateľ jednou osobou a zmluva sa neuzatvára, právny nárok na poskytnutie príspevku vzniká nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o schválení žiadosti podľa odseku 2. Na konanie o žiadosti sa nevzťahuje Správny poriadok okrem taxatívne vymedzených ustanovení Správneho poriadku. Základné princípy správneho konania (vyjadrené aj v § 3 Správneho poriadku) sa v plnej miere aplikujú na konanie o žiadosti v súlade s judikatúrou najvyšších súdnych autorít. Poskytovateľ je zodpovedný za výber takých projektov, ktoré do čo najväčšej miery prispejú k napĺňaniu cieľov operačného programu.

Vzhľadom na postavenie poskytovateľa ako investora, ktorý je subjektom určujúcim výšku finančných prostriedkov, ktoré určí na podporu určitej skupiny projektov v rámci výzvy, je nutné stanoviť, že o žiadostiach sa v konaní bude rozhodovať s limitáciou alokácie určenej na takúto výzvu. Výnimkou je aplikácia inštitútu zmeny rozhodnutia o neschválení v podobe tzv. "zásobníka projektov". Týmto spôsobom poskytovateľ pri identifikácii akýchkoľvek dodatočných finančných prostriedkov, môže rozhodnúť o poskytnutí príspevku aj nad rámec

43

pôvodne určenej alokácie a podporiť tak aj projekty, ktoré pôvodne neboli podporené výlučne z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov.

Ak je príspevok aj pomocou podľa práva Európskej únie (najmä čl. 107 a nasl. Zmluvy o fungovaní Európskej únie), poskytovateľ môže poskytnúť príspevok iba vtedy, ak splnené podmienky pre poskytnutie pomoci v súlade s uplatniteľným právom Európskej únie (štátnej pomoci alebo minimálnej pomoci). Dňom poskytnutia pomoci je deň účinnosti zmluvy alebo ak k uzavretiu zmluvy nedochádza, je to deň nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o schválení žiadosti podľa odseku 2.

K § 14 Výzva

Upravuje sa spôsob a miesto na podanie žiadosti. Žiadosť podáva žiadateľ na základe vyhlásenej výzvy, ktorú vypracuje a vyhlási poskytovateľ prostredníctvom Informačného monitorovacieho systému podľa § 48. Informácia o zverejnení výzvy môže byť šírená aj inými masovo komunikačnými prostriedkami za účelom zabezpečenia čo najširšej informovanosti o vyhlásenej výzve, avšak záväzné znenie výzvy je však len také, ktoré je vyhlásené zákonom stanoveným spôsobom, t. j. prostredníctvom Informačného monitorovacieho systému podľa § 48.

Formálne náležitosti výzvy vymenúvané demonštratívne, preto ich môže poskytovateľ dopĺňať podľa svojej potreby. K formálnym náležitostiam výzvy sa viaže možnosť ich zmeny, ktorá nie je obmedzená.

Podmienky poskytnutia príspevku sa osobitne neuvádzajú, pretože ich obsah, počet ako aj rozsah oblasti, ktorú pokrývajú, musí byť prispôsobená obsahu výzvy a cieľov, ktoré vyhlásením výzvy poskytovateľ sleduje.

Okrem formálnych náležitostí a podmienok poskytnutia príspevku výzva môže obsahovať prílohy ako aj ďalšie skutočnosti, ktoré sa vzťahujú k poskytnutiu príspevku, ale nemajú charakter podmienok poskytnutia príspevku. Ide najmä o rôzne procesné postupy alebo iné (aj hmotnoprávne) skutočnosti, ktoré sa podľa obsahu výzvy môžu aplikovať v čase realizácie projektu na základe zmluvy, avšak v súlade s povinnosťou informovanosti žiadateľa o podmienkach výberu a realizácie projektov sa uvádzajú vo výzve ako základom dokumente a následne sa môžu, podľa svojho obsahu a cieľov, ktoré sa nimi sledujú, pretaviť do zmluvných podmienok, prípadne podmienok v rámci riadiacej dokumentácie (napr. do príručky pre žiadateľa, prípadne do príručky pre prijímateľa). Na zmenu týchto skutočností sa vzťahuje režim zmeny formálnych náležitostí výzvy.

Umožňuje sa zmeniť prebiehajúcu ako aj uzavretú výzvu (už či na základe uplynutia času alebo inej skutočnosti), a to do vydania prvého rozhodnutia. Pri tzv. otvorenej výzve (výzva s uzavretím na základe skutočnosti) sa možnosť zmeny výzvy vzťahuje na aktuálne posudzované hodnotiace kolo (posudzované časové obdobie), t. j. do vydania rozhodnutia v rámci daného hodnotiaceho kola, v ktorom dochádza k zmene výzvy. Takáto zmena sa vzťahuje aj na všetky nasledujúce hodnotiace kolá, pričom smerom do minulosti (vo vzťahu k predchádzajúcim hodnotiacim kolám, t. j. predchádzajúcim posudzovaným časovým obdobiam), zostáva výzva takouto zmenou nedotknutá a takáto zmena sa nijako netýka ani rozhodnutí, ktoré boli vydané pred takouto zmenou výzvy. Cieľom je zabezpečiť, aby v rovnakej skupine žiadateľov platili pre výber ich žiadostí rovnaké podmienky. Zákon

44

definuje prvé rozhodnutie, ktorého vydaním zaniká možnosť zmeny výzvy a považuje sa zaň len meritórne rozhodnutie v konaní o žiadosti a rozhodnutie o zastavení konania pre prípad pochybností o pravdivosti alebo úplnosti žiadosti. To znamená, že prvým rozhodnutím nie je procesné rozhodnutie o zastavení konania, ktoré sa vydáva obligatórne v prípadoch, kedy nastane dôvod pre zastavenie konania podľa § 17 ods. 1. Z dôvodu zabezpečenia právnej istoty a ochranu práv žiadateľa, ktorému bolo zastavené konanie z dôvodov podľa § 17 ods. 1 a následne došlo k zmene výzvy, je takémuto žiadateľovi priznané právo na odvolanie za osobitných podmienok podľa § 19 ods. 8.

Výzvu je možné meniť v celom rozsahu, pričom poskytovateľ je pri každej zmene výzvy povinný postupovať tak, aby nedošlo k porušeniu žiadneho z princípov uvedených v § 2 ods. 2. Súčasne musia byť dodržané ustanovenia a povinnosti podľa právnych predpisov alebo záväznej riadiacej dokumentácie (napr. platné znenie operačného programu, schválené hodnotiace a výberové kritériá). Osobitne sa upozorňuje na princíp právnej istoty a predvídateľnosti práva, ktorý sa pri zmene výzvy prejavuje aj v tom, že takáto zmena musí byť riadne odôvodnená z hľadiska potreby jej vykonania a súčasne je poskytovateľ povinný poskytnúť žiadateľom primerané predĺženie lehoty (t. j. lehoty na predĺženie uzavretia výzvy/hodnotiaceho kola otvorenej výzvy, resp. lehoty na doplnenie žiadosti) na prispôsobenie obsahu nimi podávaných žiadostí zmenenému obsahu výzvy, pokiaľ to bude vyžadovať charakter zmien výzvy. Poskytovateľ preto pri zmene výzvy zohľadňuje čo najmenší dopad na existujúcich žiadateľov. Pokiaľ žiadateľ nezareaguje na možnosť doplnenia žiadosti tak, ako mu to umožnil poskytovateľ, poskytovateľ koná o žiadosti v stave, v akom bola prvotne podaná, vrátane uplatnenia klarifikácie podľa § 16 ods. 5 s následnou možnosťou zastavenia konania podľa § 17 ods. 2. Neprispôsobenie obsahu žiadosti podľa zmeny výzvy žiadateľom podľa upozornenia (umožnenia doplnenia) poskytovateľom, samé osebe nezakladá dôvod na zastavenie konania podľa § 17 ods. 2.V prípade, ak z objektívnych dôvodov alebo skutočností, ktoré nastali po vyhlásení výzvy, nie je možné financovať projekty na základe výzvy, poskytovateľ môže výzvu zrušiť. Navrhovaným ustanovením môže poskytovateľ zrušiť výzvu bez obmedzenia. Hoci zrušenie výzvy predstavuje manažérsky nástroj poskytovateľa k možnosti presunutia finančných prostriedkov na iné alebo nové výzvy, z dôvodu princípu predvídateľnosti práva a právnej istoty k zrušeniu výzvy môže dochádzať iba výnimočne, v riadne odôvodnených prípadoch. Zrušenie výzvy nemôže mať vplyv na vydané rozhodnutie o žiadosti, ktorým boli v minulosti právoplatne upravené právne vzťahy. Účinky rozhodnutí vydaných do zrušenia výzvy ostávajú zachované. Čo sa týka postupu poskytovateľa k žiadostiam podaným do zrušenia výzvy, o ktorej ešte nebolo do zrušenia výzvy rozhodnuté, poskytovateľ tieto žiadosti vráti. To znamená, že právna úprava neumožňuje o takýchto žiadostiach po zrušení výzvy rozhodnúť.

Akékoľvek zmeny výzvy a jej zrušenie podliehajú režimu riadneho zverejnenia prostredníctvom Informačného monitorovacieho systému spolu s odôvodnením ich vykonania.

K § 15 Projektový zámer

Výzva na predkladanie projektových zámerov je možnosťou, ktorú poskytovateľ môže ale nemusí využiť s ohľadom na charakter podporovaných projektov, časové možnosti ako aj administratívnu náročnosť vypracúvania žiadostí. Projektové zámery majú potenciál prispieť k efektívnejšiemu výberu žiadostí v niektorých prípadoch a zároveň umožnia žiadateľom na

45

základe záverov uvedených v hodnotiacej správe zvážiť následné zapojenie sa do výzvy predložením žiadosti. Posudzovanie projektových zámerov by malo byť zjednodušené do najväčšej možnej miery, a teda nemá byť ani z vecného (obsahového) hľadiska procesom podobnej náročnosti, ako je samotné konanie o žiadosti. Je potrebné obsah výzvy na posudzovanie projektových zámerov čo najviac zjednodušiť a zacieliť na účel, pre ktorý poskytovateľ pristúpil k využitiu tohto inštitútu.

Projektovým zámerom žiadateľ navrhuje základné charakteristiky projektu, ktorý by pripravuje a plánuje realizovať. Na konci tohto procesu poskytovateľ vypracuje hodnotiacu správu ku každému predloženému projektovému zámeru podľa ods. 6. Samotné posúdenie projektového zámeru nie je konaním, ktoré by končilo meritórnym rozhodnutím, a preto obsah hodnotiacej správy nie je rozhodujúcim faktorom pre možnú účasť v rámci následne vyhlasovanej výzvy. V rámci následne vyhlásenej výzvy podľa § 14 je preto možné využiť len podmienku účasti v rámci výzvy na predkladanie projektových zámerov, ktorá sa pre účel výzvy podľa § 14 prejavuje iba prostredníctvom predloženia hodnotiacej správy (cez určenie tomu zodpovedajúcej podmienky poskytnutia príspevku), bez ohľadu na obsah hodnotiacej správy. Hodnotiaca správa tak nie je individuálnym správnym aktom, keďže na jej základe nedochádza k rozhodovaniu o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach dotknutých subjektov.

K § 16 Konanie o žiadosti

Konanie o žiadosti je osobitným typom správneho konania, ktoré je upravené týmto zákonom s podporou konkrétne vymenovaných ustanovení Správneho poriadku, pričom iné ako tieto vymenované ustanovenia Správneho poriadku sa na konanie o žiadosti nevzťahujú (okrem princípov správneho konania). Konanie o žiadosti je návrhovým konaním, ktoré začína doručením žiadosti poskytovateľovi na základe vyhlásenej výzvy. Cieľom konania je schváliť najkvalitnejšie projekty do výšky disponibilnej finančnej alokácie. Nevyhnutnou podmienkou pre dosiahnutie tohto cieľa je vykonanie overenia, či podaná žiadosť, ak bola podaná riadne a včas, spĺňa všetky podmienky poskytnutia príspevku tak, ako boli stanovené vo výzve. Overovanie splnenia podmienok poskytnutia príspevku je priebežné, bez určenia špecifických okamihov, ku ktorým by muselo byť vykonané.

Z odseku 5 vyplýva systém obligatórneho alebo fakultatívneho oznámenia o pochybnostiach o pravdivosti alebo úplnosti žiadosti a výzvy na ich odstránenie (tzv. klarifikácia). Obligatórna povinnosť poskytovateľa umožniť žiadateľovi odstrániť nedostatky žiadosti sa vzťahuje na dva osobitne upravené prípady. Prvým prípadom je situácia, ak poskytovateľ postupom podľa odseku 4 zistí pochybnosti o pravdivosti alebo úplnosti žiadosti týkajúce sa splnenia podmienok predloženia žiadosti. Žiadosťou sa rozumie celé podanie označené ako žiadosť vrátane jej príloh, ktoré v nej označené ako prílohy žiadosti, preto nie je potrebné v zákone uvádzať slovné spojenie “prílohy žiadosti”. Druhým prípadom je situácia, ak poskytovateľ postupom podľa odseku 4 zistí pochybnosti o pravdivosti alebo úplnosti splnenia podmienok poskytnutia príspevku, V oboch týchto prípadoch sa klarifikácia realizuje tak, že poskytovateľ je povinný vyzvať žiadateľa na odstránenie zistených pochybností, pričom mu na to určí lehotu nie kratšiu ako päť dní od doručenia oznámenia (výzvy) poskytovateľa. Klarifikovať pochybnosti o pravdivosti alebo úplnosti splnenia podmienok poskytnutia príspevku je možné aj opakovane, a to pre ten istý nedostatok alebo pre iný

46

nedostatok, a to aj taký, ktorý vyšiel najavo v súvislosti s už dopĺňanými skutočnosťami alebo úplne iný. Účelom procesu klarifikácie je dôsledne zistiť skutkový stav a stabilizovať podklady pre rozhodnutie poskytovateľa tak, aby boli schválené tie najkvalitnejšie projekty, a teda umožniť žiadateľom odstrániť nedostatky žiadostí, ktoré by len z administratívnych alebo iných dôvodov nemajúcich základ vo vecnej podstate projektu bránili jeho schváleniu. Súčasne však proces klarifikácie musí byť nastavený v súlade s princípmi podľa § 2 ods. 2, teda predovšetkým transparentne (musí byť procesne opísaný v zverejnenej riadiacej dokumentácii, aby mal žiadateľ možnosť sa s ním vopred oboznámiť), nediskriminačne a v súlade s princípom rovnakého zaobchádzania. Fakultatívna možnosť klarifikácie, na ktorú poskytovateľ nie je povinný, vyplýva z poslednej vety ustanovenia. Týmto inštitútom sa poskytovateľovi dáva možnosť, nie však povinnosť, vyzvať žiadateľa na odstránenie nejasností o takých skutočnostiach, ktoré síce majú byť obsiahnuté v žiadosti na základe výzvy alebo inej riadiacej dokumentácie, ale nemajú charakter podmienok poskytnutia príspevku a ich nesplnenie nebráni pokračovaniu v konaní, pretože podľa zákona nevedie ani k zastaveniu konania (§17), ani k rozhodnutiu o neschválení (ods. 7). Ide napríklad o skutočnosti podľa § 14 ods. 3, ktoré poskytovateľ vo výzve nastavil ako podmienky pre realizáciu resp. pre udržateľnosť projektu a prejavia sa tak v zmluvných podmienkach, avšak je vhodné ich ozrejmiť v štádiu konania o žiadosti. Výzva na doplnenie žiadosti, realizujúca túto fakultatívnu možnosť klarifikácie, povinne neobsahuje poučenie o následkoch nesplnenia výzvy na doplnenie, resp. v dôsledku omeškania s jej doručením, pretože zákon s takýmito opomenutiami žiadateľa nespája žiaden negatívny právny následok majúci vplyv na práva žiadateľa a poskytovateľ je povinný aj napriek ich existencii ďalej pokračovať v konaní. Na úpravu obsiahnutú v § 16 ods. 5 priamo nadväzuje režim zastavenia konania podľa § 17 ods. 1 písm. c) a ods. 2. Pre účely implementačnej praxe je nutné zdôrazniť, že zákonné rozhodnutie o zastavení konania sa musí viazať k splneniu jedného z dvoch dôvodov uvedených v § 17 ods. 1 písm. c) alebo ods. 2, nie však vo vzťahu k iným dôvodom, čo je potrebné mať na pamäti pri formulácii obsahu klarifikácie (oznámenia poskytovateľa) adresovanej žiadateľovi.

Meritórnym výsledkom konania o žiadosti je rozhodnutie o schválení, ak žiadosť žiadateľa splnila všetky podmienky poskytnutia príspevku alebo rozhodnutie o neschválení, ak žiadosť žiadateľa nesplnila čo i len jednu podmienku poskytnutia príspevku, prípadne, ak aj tieto boli splnené, avšak nie je možné žiadosť schváliť z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov určených vo výzve.

V prípade neschválenia žiadosti z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov určených vo výzve priamo zákon určuje ich zoradenie do poradia podľa aplikácie kritérií na výber projektov, pričom toto poradie musí byť dodržané pri zmene rozhodnutia o neschválení žiadosti podľa § 18.

Priamo zákon určuje postavenie poskytovateľa ako správneho orgánu, ktorý vedie konanie o žiadosti ako osobitné správne konanie. Podľa § 3 písm. u) je poskytovateľom riadiaci orgán alebo sprostredkovateľský orgán.

§ 17 Zastavenie konania

K nemeritórnemu ukončeniu konania o žiadosti z procesných dôvodov zastavením konania dochádza z taxatívne vymenovaných dôvodov obligatórne (podľa odseku 1) alebo fakultatívne (podľa odseku 2), keď nemožno pokračovať v konaní a dospieť k meritórnemu

47

rozhodnutiu. Rozhodnutie o zastavení konania sa doručuje žiadateľovi okrem prípadu, ak žiadateľ zomrel, bol vyhlásený za mŕtveho alebo zanikol bez právneho nástupcu. Na náležitosti rozhodnutia o zastavení konania sa primerane vzťahujú náležitosti rozhodnutia o žiadosti.

Ak dôvodom pre zastavenie konania pochybnosti o pravdivosti alebo úplnosti žiadosti týkajúce sa splnenia podmienok doručenia alebo pochybnosti o pravdivosti alebo úplnosti žiadosti týkajúce sa splnenia podmienok poskytnutia príspevku, zastaveniu konania musí predchádzať výzva na odstránenie týchto pochybností podľa § 16 ods. 5 prvá tretia veta (tzv. obligatórna klarifikácia). Ustanovenie § 16 ods. 5 prvá tretia veta a ustanovenia § 17 ods. 1 písm. c), resp. § 17 ods. 2 pevne previazané. Kým pochybnosti o pravdivosti alebo úplnosti žiadosti týkajúce sa splnenia podmienok doručenia sa riešia na základe jednej obligatórnej klarifikácie podľa § 16 ods. 5 prvá tretia veta, pochybnosti o pravdivosti alebo úplnosti žiadosti týkajúce sa splnenia podmienok poskytnutia príspevku možno riešiť aj viacerými výzvami podľa § 16 ods. 5 prvá tretia veta (opakovanou klarifikáciou). Opakovaná možnosť klarifikácie reaguje na možnosť zastaviť konanie z toho hľadiska, že účelom konania poskytovateľa nie je trestať žiadateľa za formálne nedostatky žiadosti, ale vytvoriť podmienky na to, aby bolo možné vybrať na financovanie najkvalitnejšie projekty. Preto režim postupu poskytovateľa môže zahŕňať možnosť opakovanej klarifikácie tej istej skutočnosti obmedzením počtu klarifikácií, vecným obmedzením, časovým obmedzením a podobne. Cieľom je dosiahnuť stav, aby poskytovateľ mal k dispozícii podklady, na základe ktorých je schopný rozhodnúť meritórne, teda o schválení alebo o neschválení žiadosti. Ako bolo uvedené v časti k § 16 k podmienkam klarifikácie, poskytovateľ sa pri nastavení procesu odstraňovania pochybností o pravdivosti alebo úplnosti žiadosti musí riadiť princípmi a zásadami podľa § 2 ods. 2 ako aj princípmi správneho konania. Jedným zo základných princípov je povinnosť postupovať tak, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. K zastaveniu konania môže dôjsť až vtedy, keď z poučenia obsiahnutého vo výzve na doplnenie podľa § 16 ods. 5 tretia veta jednoznačne vyplýva, že neodstránenie nedostatku alebo pochybnosti poskytovateľa o pravdivosti alebo úplnosti zo strany žiadateľa na výzvu poskytovateľa alebo vznik novej pochybnosti na strane poskytovateľa môže spôsobiť zastavenie konania o žiadosti a súčasne, keď ani po vykonanej klarifikácii v súlade s § 2 ods. 2 poskytovateľ objektívne nemôže vydať meritórne rozhodnutie (pokračovať v konaní o žiadosti), pretože z podkladov, ktoré k dispozícii, nie je možné vyhodnotiť splnenie všetkých alebo nesplnenie aspoň jednej z podmienok poskytnutia príspevku určených vo výzve.

§ 18 Konanie o zmene rozhodnutia o neschválení žiadosti

Ustanovuje sa možnosť poskytovateľa ex offo zmeniť rozhodnutie o neschválení žiadosti, ktoré nadobudlo právoplatnosť (na právoplatnosť sa použije ustanovenie § 52 Správneho poriadku), ak kumulatívne splnenie podmienky uvedené v odseku 1. Tieto podmienky sú stanovené taxatívne.

Konanie podľa tohto ustanovenia je nenávrhové. O začatí konania o zmene rozhodnutia poskytovateľ informuje žiadateľa, pričom ak je to potrebné, vyzve žiadateľa na preukázanie toho, že preukázateľne spĺňa podmienky poskytnutia príspevku a súhlasí so zmenou rozhodnutia. Takýto postup je nevyhnutný z dôvodu, že od pôvodného konania, kde boli overené podmienky poskytnutia príspevku, mohol uplynúť dlhší časový úsek, pričom mohlo

48

dôjsť k takým zmenám, v dôsledku ktorých nie je možné navrhovaný projekt financovať, resp. žiadateľ sám nemusí mať záujem na realizácii projektu. Niektoré podmienky poskytnutia príspevku objektívne nemenné a nie je potrebné ich osobitne overovať. Z tohto dôvodu, ak nie preukázateľne splnené podmienky poskytnutia príspevku, alebo žiadateľ ich na výzvu poskytovateľa nepreukáže, resp. nepreukáže včas alebo so zmenou rozhodnutia nesúhlasí, poskytovateľ konanie zastaví. V opačnom prípade zmení rozhodnutie o neschválení žiadosti a žiadosť schváli. Viazanosť poskytovateľa poradím žiadostí, v akom boli neschválené aplikáciou kritérií pre výber projektov v pôvodnom konaní o žiadosti vyplýva z § 16 ods. 7 písm. b) a toto poradie musí byť dodržané. To znamená, že nesmie dôjsť k náhodnému alebo neodôvodnenému výberu zo skupiny neschválených žiadostí. V prípade, ak pri niektorých žiadostiach zo skupiny neboli preukázané dôvody na zmenu rozhodnutia o neschválení a konanie bolo zastavené, v prípade rozhodnutia poskytovateľa pri využití ďalších finančných prostriedkov na rovnakú skupinu nebudú žiadosti, pri ktorých bolo zastavené konanie, opätovne podliehať možnosti preskúmania podľa tohto ustanovenia (nakoľko tam došlo k vydaniu rozhodnutia o zastavení konania a podľa odseku 1 tohto ustanovenia preskúmaniu podliehajú len rozhodnutia o neschválení), ale posudzované budú žiadosti, ktoré v ďalšie v poradí.

K § 19 a § 20 Odvolanie a odvolacie konanie

Úprava odvolacieho konania je komplexná v súlade s bežne uplatňovaným režimom riadnych opravných prostriedkov v správnom práve.

Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom podávaným voči neprávoplatnému rozhodnutiu, voči ktorému je odvolanie prípustné (ods. 7), odkladný účinok a na konanie o žiadosti a odvolacie konanie sa vzťahuje zásada jednotnosti konania.

Hoci zákon stanovuje náležitosti odvolania, pri posudzovaní ich splnenia je potrebné vyhnúť sa prílišnému formalizmu a je potrebné konať o každom odvolaní, z ktorého obsahu je zrejmé, akej veci sa týka, aké dôvody, pre ktoré žiadateľ odvolanie podal, čoho sa domáha, ak je datované a podpísané. Rovnaký prístup je potrebné aplikovať aj pri dôvodoch odmietnutia odvolania podľa odseku 9. Zákon nijako neobmedzuje dôvody podania odvolania (na rozdiel od využitia inštitútu preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania). O odmietnutí odvolania rozhoduje poskytovateľ. Voči tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie podľa všeobecného ustanovenia § 19 ods. 1. Ak štatutárny orgán poskytovateľa dôjde k záveru, že neboli dané dôvody na odmietnutie odvolania, rozhodnutie poskytovateľa zmení tak, že sa odvolanie neodmieta. Z praktických dôvodov sa uvádza, že rozhodnutie poskytovateľa vydané v konaní o žiadosti, ktoré bolo napadnuté odvolaním, ktoré bolo následne odmietnuté a voči tomuto odmietnutiu žiadateľ podal odvolanie, do skončenia odvolacieho konania voči rozhodnutiu o odmietnutí odvolania, resp. do vyriešenia pôvodne podaného odvolania, ak bolo rozhodnutie o odmietnutí zmenené, nenadobudne právoplatnosť.

Stanovuje sa lehota na podanie odvolania desať dní od doručenia rozhodnutia, voči ktorému odvolanie smerovať. Ak dôjde k zastaveniu konania z dôvodov podľa § 17 ods. 1 a následne k zmene uzavretej výzvy alebo k zmene otvorenej výzvy, ktorá sa týka daného hodnotiaceho kola a súčasne dôvod zastavenia konania súvisí s neskoršou zmenou uzavretej výzvy, resp. so zmenou otvorenej výzvy týkajúcou sa daného hodnotiaceho kola, žiadateľ má právo podať odvolanie v lehote desiatich dní odo dňa zverejnenia zmeny výzvy v Informačnom

49

monitorovacom systéme. Z praktických dôvodov je vhodné doplniť, že dodatočná odvolacia lehota desať pracovných dní sa vzťahuje aj na odvolanie voči rozhodnutiu o zastavení konania podľa § 17 ods. 1 písm. c), pričom toto sa v odseku 7 písm. a) zámerne neuvádza medzi výnimkami, pretože voči nemu je vždy prípustné odvolanie, a teda nie je dôvod ho uvádzať v odseku upravujúcom neprípustnosť odvolania.

Ak dôjde k späťvzatiu odvolania do vydania rozhodnutia o odvolaní, konanie sa nezastavuje, ale poskytovateľ iba vyznačí právoplatnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia ku dňu doručenia späťvzatia poskytovateľovi. Ide o novú a zjednodušenú úpravu v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou.

O odvolaní rozhoduje štatutárny orgán poskytovateľa ako odvolací správny orgán, ak poskytovateľ odvolanie neodmietne alebo mu v plnom rozsahu nevyhovie (v autoremedúre). Obligatórne sa ustanovuje povinnosť zriadiť osobitnú komisiu, ktorá štatutárnemu orgánu poskytovateľa predkladá návrh na rozhodnutie, ktorým ale odvolací orgán nie je viazaný. Osobitná komisia postavenie poradného orgánu štatutárneho orgánu poskytovateľa, ktoré v zásade zodpovedá postaveniu rozkladovej komisie, aké táto podľa § 61 ods. 2 Správneho poriadku v konaniach vedených podľa Správneho poriadku. Odvolací orgán možnosť rozhodnutie poskytovateľa potvrdiť, ak nezistí žiadne pochybenia s vplyvom na správnosť a/alebo zákonnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia. Ak rozhodnutie trpí vadami, ktoré nie je možné odstrániť na úrovni odvolacieho orgánu, osobitne v prípade nedostatočne zisteného skutkového stavu alebo iných pochybení majúcich vplyv na správnosť a zákonnosť rozhodnutia, vrátane procesných práv alebo v prípade, ak je to vhodnejšie najmä z dôvodu rýchlosti a hospodárnosti konania, odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti poskytovateľovi na nové konanie a rozhodnutie, pričom poskytovateľ je v novom konaní viazaný právnym názorom štatutárneho orgánu. Ak rozhodnutie trpí vadami, ktoré odstrániteľné v odvolacom konaní a nie pochybnosti o dodržaní všetkých procesných práv žiadateľa, odvolací orgán má možnosť rozhodnutie zmeniť.

Stanovuje sa poriadková lehota na rozhodnutie o odvolaní, ktorá je 30 dní od predloženia odvolania odvolaciemu orgánu alebo 60 dní vo zvlášť zložitých prípadoch, pričom o predĺžení lehoty musí byť odvolateľ upovedomený.

Rozhodnutie o odvolaní nadobúda právoplatnosť jeho doručením odvolateľovi. Toto rozhodnutie je preskúmateľné súdom, okrem rozhodnutia o zrušení rozhodnutia a vrátení veci poskytovateľovi na ďalšie konanie a rozhodnutie, pretože v takomto prípade nie je konanie o žiadosti ukončené.

§ 21 Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania

Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania predstavuje mimoriadny opravný prostriedok, ktorý smeruje voči právoplatnému rozhodnutiu vydanému v konaní podľa tohto zákona, okrem rozhodnutia vydaného v odvolacom konaní. Nie je však vylúčené, aby predmetom preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania bolo rozhodnutie vydané podľa § 16, voči ktorému nebolo podané odvolanie (bez ohľadu na dôvod), alebo odvolanie bolo odmietnuté.

Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania sa realizuje z vlastného podnetu štatutárneho orgánu poskytovateľa alebo na základe podnetu žiadateľa. Zákon nevylučuje možnosť opakovaného podania podnetu žiadateľom. Proces preskúmania mimo odvolania sa

50

vždy člení na dve fázy, a to fázu pred samotným začatím preskúmavacieho konania a po jeho začatí. V prvej fáze sa v prípade podaného podnetu žiadateľom štatutárny orgán poskytovateľa zaoberá opodstatnenosťou tohto podnetu, pričom výsledok je pre žiadateľa iba informatívny, a teda ani v prípade oznámenia o neuznaní opodstatnenosti podnetu, takéto oznámenie nepodlieha súdnemu prieskumu a súčasne, oznámenie o uznaní opodstatnenosti podnetu neprezumuje zmenu alebo zrušenie preskúmavaného rozhodnutia. Tento stav vyplýva z charakteru mimoriadnych opravných prostriedkov a v zásade preberá režim upravený aj v Správnom poriadku.

Doručením oznámenia o uznaní opodstatnenosti podnetu žiadateľovi sa začína konanie o preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania, ktoré predstavuje druhú fázu preskúmavacieho procesu. V prípade vlastného podnetu štatutárneho orgánu poskytovateľa sa konanie o preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania začína doručením oznámenia žiadateľovi o preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Štatutárny orgán je povinný pri preskúmavaní vychádzať z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania pôvodného rozhodnutia. Zmena jedného rozhodnutia na základe individuálneho preskúmania rozhodnutia v rámci mimoriadneho opravného prostriedku preto nie je spôsobilá vyvolať automaticky dôvody na zmenu rozhodnutí o ostatných žiadostiach v rámci dotknutej skupiny.

Výsledkom preskúmavacieho konania je rozhodnutie o zmene preskúmavaného rozhodnutia, ak štatutárny orgán poskytovateľa dospeje k záveru, že preskúmavané rozhodnutie bolo vydané v rozpore s týmto zákonom alebo osobitným právnym predpisom. Rozpor preskúmavaného rozhodnutia s týmto zákonom alebo s osobitným právnym predpisom by mal byť uvedený a prípadne aj odôvodnený v samotnom podnete, pretože v prípade jeho absencie štatutárny orgán poskytovateľa nemá zákonom uloženú vyhľadávaciu povinnosť. Ak sú na to splnené podmienky, štatutárny orgán poskytovateľa môže preskúmavané rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na nové konanie a rozhodnutie poskytovateľovi, pričom ho zaviaže právnym názorom, ktorý je pre poskytovateľa záväzný. V prípade, ak štatutárny orgán poskytovateľa nezistí porušenie tohto zákona alebo osobitného právneho predpisu, preskúmavacie konanie zastaví. Štatutárny orgán poskytovateľa môže konanie zastaviť aj vtedy, ak mu žiadateľ oznámi, že na preskúmavaní netrvá a preskúmavaným rozhodnutím je rozhodnutie o neschválení alebo o zastavení konania. Všetky rozhodnutia vydané v preskúmavacom konaní majú charakter druhostupňových rozhodnutí, nadobúdajú právoplatnosť ich doručením žiadateľovi a podliehajú súdnemu prieskumu.

Stanovuje sa lehota na preskúmanie rozhodnutia o schválení, a to do zaslania návrhu na uzavretie zmluvy. V prípade rozhodnutia o neschválení alebo zastavení konania sa preskúmavacie konanie musí začať do dvoch rokov od nadobudnutia právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia.

§ 22 Zmluva

Príspevky z fondov Európskej únie sa budú poskytovať na základe inominátnej zmluvy uzavretej podľa Obchodného zákonníka. Možno poukázať aj na dôvodovú správu k § 13. Nadobudnutím účinnosti zmluvy sa žiadateľ označuje ako prijímateľ. Zmluva obsahuje práva a povinnosti zmluvných strán pri poskytnutí príspevku a pri realizácii projektu a počas udržateľnosti projektu. Zmluva nezaniká ani v prípade splynutia, t. j. ak sa poskytovateľ a prijímateľ stanú jednou osobou, využijúc osobitné ustanovenie podľa § 584 Občianskeho

51

zákonníka, čo umožňuje neprerušenú realizáciu aktivít projektu a dodržanie časových rámcov poskytnutia príspevku.

Stanovujú sa podmienky pre uzavretie zmluvy (kontraktačný proces), pričom tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne. Zmluvu je možné uzavrieť výlučne v prípade, ak bola žiadosť schválená v konaní o žiadosti a žiadateľ s uzavretím zmluvy súhlasí a poskytol potrebnú súčinnosť. Uzavretiu zmluvy predchádza zaslanie návrhu na jej uzavretie, ktorý je smerovaný zo strany poskytovateľa voči žiadateľovi, ktorého žiadosť bola v konaní o žiadosti schválená. Vznik povinnosti poskytovateľa zaslať žiadateľovi návrh zmluvy je pri rozhodnutiach o schválení, ktoré obsahovali vo výroku podmienky, viazaný na preukázateľné splnenie týchto podmienok. Preto v prípade, ak podmienky stanovené v rozhodnutí o schválení neboli splnené, resp. márne uplynula lehota na ich splnenie, poskytovateľovi nevzniká povinnosť zaslať takémuto žiadateľovi návrh na uzavretie zmluvy a takému žiadateľovi nevzniká recipročné právo na zaslanie návrhu. Nakoľko pred samotným zaslaním návrhu zmluvy je na vypracovanie jej znenia potrebná súčinnosť žiadateľa, ustanovuje sa povinnosť túto súčinnosť poskytovateľovi poskytnúť. Následkom neposkytnutia súčinnosti je zánik povinnosti poskytovateľa zaslať žiadateľovi návrh na uzavretie zmluvy.

Podmienkou pre uzavretie zmluvy je aj splnenie podmienok vyplývajúcich z osobitných predpisov, ktoré limitujú poskytovanie verejných prostriedkov splnením v nich uvedených podmienok. Všetky takto stanovené podmienky musia byť pred zaslaním návrhu na uzavretie zmluvy splnené. Ide napríklad o povinnosti vyplývajúce zo zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora, povinnosti overenia splnenia podmienok pre poskytnutie štátnej pomoci alebo minimálnej pomoci podľa právnych aktov Európskej únie a príslušnej schémy pomoci a ďalšie.

V odsekoch 6 8 sa stanovuje osobitný postup pri zmene zmluvy vzhľadom na vyhodnotenie implementačných skúseností za tri predchádzajúce programové obdobia ako aj na základe pozitívnych skúseností s režimom tzv. hromadnej zmeny zmluvy podľa § 59 zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v rámci ktorého sa využíva jednostranná zmena zmluvy. Zjednodušený režim zmien zmluvy sa týka hromadných (plošných) zmien (odsek 6), ako aj individuálnych zmien (odsek 7) realizovaných za určených podmienok a v súlade so zmluvou. Ide o praktické preklopenie požiadaviek na zásadné zníženie administratívnej záťaže a zjednodušenie postupov. Plošná (hromadná) zmena zmlúv podľa odseku 6 sa vykoná voči celej skupine prijímateľov jedným úkonom zmeny zmluvy. V ustanovení je vymedzené, čoho sa takáto zmena nesmie týkať, pretože nesmie ísť o zmeny, ktoré v konečnom dôsledku v neprospech prijímateľov a súčasne je v ustanovení určené aj pozitívne vymedzenie takto vykonávaných zmien odkazom na zmluvu, ktorá bude predpokladať, ktoré jej časti bude možné takto zmeniť. Obsahovo ide predovšetkým o aktualizačné zmeny, ku ktorým dochádza v dôsledku zmeny právnych predpisov SR alebo právnych aktov a z nich vyplývajúcich nastavení pre realizáciu projektu alebo zmien majúcich všeobecný charakter pre všetkých prijímateľov rovnako (napríklad predlžovanie lehôt). Kvantitatívne vymedzenie rozsahu prijímateľov použitím slova „všetkých“ znamená všetkých tých prijímateľov, ktorým je takto vykonaná zmena určená vzhľadom najmä na zameranie výzvy a následne uzatváraných zmlúv (daní prijímatelia majú uzavreté druhovo rovnako zamerané zmluvy), pričom v plnej miere sa uplatní princíp nediskriminácie a

52

rovnakého zaobchádzania. V odseku 7 sa upravuje režim zmien zmluvy, ktoré navrhol sám prijímateľ a poskytovateľ ich bezo zmeny akceptoval. V tomto ustanovení je upravený aj režim zmien, ktoré vyplývajú z uzavretých verejnoprávnych postupov vykonávaných v rámci finančných kontrol, resp. kontrol verejných obstarávaní, pri preberaní ktorých predstavuje písomný dodatok k zmluve zrejmú duplicitu k vykonaným úkonom poskytovateľa ako aj prijímateľa. Navrhovaný zjednodušený režim zmien v plnej miere rešpektuje požiadavku transparentnosti zmluvných vzťahov v rámci tzv. povinne zverejňovaných zmlúv tým, že všetky takto vykonané zmeny budú v plnej miere zverejnené vždy vo verejnej časti informačného monitorovacieho systému, pričom v informačnom monitorovacom systéme v jeho verejnej časti bude zverejnená aj základná zmluva a všetky jej zmeny (dodatky), t. j. aj tie, ktoré sa zverejňujú v centrálnom registri zmlúv. Súčasne bude zmluva zverejnená v Centrálnom registri zmlúv obsahovať vnútorný odkaz na prelinkovanie na jej zverejnenie v informačnom monitorovacom systéme, ktorý tak bude centrálnym miestom, kde budú zverejnené všetky zmluvy s prijímateľmi a ich zmeny.

ŠTVRTÁ ČASŤ

OSOBITNÉ POSTUPY POSKYTOVANIA PRÍSPEVKU

K § 23 Národné projekty

Ustanovuje sa osobitný postup pre poskytovanie príspevku pre národné projekty. Určenie prijímateľa národného projektu môže vyplývať buď z priameho určenia v programe alebo z jasných a výlučných kompetencií vyplývajúcich z legislatívy Slovenskej republiky alebo na základe schválenia monitorovacím výborom alebo jeho osobitnej komisie. Zriadenie osobitnej komisie za účelom schválenia určeného prijímateľa pre národný projekt je odôvodnené najmä potrebou zabezpečenia účasti a zriadenia skupiny zloženej z odborníkov v závislosti od vecnej oblasti riešenej projektom, kedy je takto zriadená komisia schopná odbornejšie posúdiť predkladané informácie. Zároveň je pre prípad schvaľovania národných projektov upravené schvaľovanie zámeru takéhoto projektu prostredníctvom monitorovacieho výboru alebo komisie zriadenej pod monitorovacím výborom. Uvedeným ustanovením je zvýšený dôraz na prvotné posúdenie zámeru národného projektu aj s dôrazom na posúdenie odôvodnenosti jeho realizácie s ohľadom na vylúčenie ,,súťažného postupu“ v podobe vyhlásenia výzvy. Vzhľadom na osobitné postavenie tohto druhu projektov, pri ktorých nedochádza k súťaži, ale ich realizácia je predpokladaná zo strany vopred určeného subjektu v súlade s podmienkami uvedenými v rámci tohto ustanovenia, je nutné osobitný dôraz venovať príprave takýchto projektov. Preto sa v ustanovení navrhuje možnosť poskytovateľa metodicky usmerňovať budúceho žiadateľa v štádiu prípravy národného projektu pred samotným predložením žiadosti tak, aby bola zabezpečená maximálna miera kvalitnej prípravy projektu.

Úzka súčinnosť poskytovateľa a budúceho žiadateľa pri príprave projektu musí byť doplnená zabezpečením transparentného a odborného posúdenia kritérií pre výber národného projektu, ktorých splnenie musí byť zabezpečené minimálne dvoma nezávislými odborníkmi v závislosti od vecného zamerania projektu.

Zároveň platí, že pod pojmom žiadateľ sa rozumie jeden alebo viacero žiadateľov.

53

K § 24 Projekt integrovanej územnej investície

Podpora integrovaného územného rozvoja sa uskutočňuje aj prostredníctvom projektu integrovanej územnej investície alebo projektu integrovanej územnej investície udržateľného mestského rozvoja, najmä ak spĺňa požiadavky na geografickú príslušnosť, analýzu potrieb rozvoja, integrujúci prístup a potenciál danej oblasti. Pri realizácii týchto projektov dbajú príslušné územné orgány zodpovedné za integrovaný územný rozvoj, aby projekty vychádzali z integrovanej územnej stratégie alebo integrovanej územnej stratégie udržateľného mestského rozvoja, a aby boli ich súčasťou.

Pokiaľ projekt vychádza z príslušnej stratégie, jeho realizácia sa vykoná na základe zverejneného vyzvania prostredníctvom Informačného monitorovacieho systému. V tomto prípade ide o zámer presunúť podporu projektov cez dopytovo orientované výzvy smerom k podpore prostredníctvom efektívnejších vyzvaní.

Aby sa podpora integrovaného územného rozvoja zefektívnila v čo najakceptovateľnejšej prípustnej miere, ustanovuje sa nasledovne: ak žiadosť žiadateľa spĺňa všetky podmienky, poskytovateľ zašle žiadateľovi písomný návrh na uzavretie zmluvy, pričom sa predpokladá, že poskytovateľ vydal rozhodnutie, ktorým schválil poskytnutie príspevku. Poskytovateľ nevydáva v tomto prípade obvyklé písomné vyhotovenie rozhodnutia, ale nahrádza ho vyhotovením zápisu v spise.

V opačnom prípade, ak žiadosti žiadateľa poskytovateľ nevyhovie hoci len sčasti, oprávnenie žiadateľa podať opravný prostriedok proti takto vydanému rozhodnutiu poskytovateľa nie je nijako dotknutá.

K § 25 Technická pomoc

Upravujú sa osobitné procesné ustanovenia pre poskytovanie pomoci na projekty technickej pomoci. Technická pomoc slúži najmä na zabezpečenie financovania prípravy, riadenia, monitorovania, informovania, kontroly a hodnotenia aktivít operačných programov.

K § 26 Program Interact

Ustanovujú sa osobitné pravidlá a procesné ustanovenia týkajúce sa programu Interact predovšetkým vo vzťahu k elektronickému monitorovaciemu systému a k účtom, na ktorých sa prostriedky programu vedú, vrátane príspevkov iných členských krajín Európskej únie, a to zároveň aj v prípade ich vysporiadania. Príspevky v rámci programu Interact sa poskytujú na základe zmluvy, ak je však prijímateľom subjekt so sídlom v SR, príspevok sa poskytuje na základe rozhodnutia.

K § 27 Program cezhraničnej spolupráce Slovenská republika - Česká republika a program cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Rakúsko

Upravujú sa osobitné procesné ustanovenia pre poskytovanie pomoci z programu cezhraničnej spolupráce Slovenská republika Česká republika a z programu cezhraničnej spolupráce Slovenská republika –Rakúsko, nakoľko z implementačnej praxe programov cezhraničnej spolupráce, ktoré vykazujú špecifiká v porovnaní s inými operačnými programami, vyplynulo, že v rámci realizácie projektov je nutné v plnej miere zohľadňovať aj postupy aplikované v partnerskej krajine. Vyskytli sa situácie, kedy je nevyhnutné mať

54

možnosť reagovať na určitú situáciu počas realizácie projektu, a to v priamej nadväznosti na rozhodnutie monitorovacieho výboru pre príslušný program. Konkrétnym prípadom je napríklad situácia, kedy monitorovací výbor príslušného programu rozhodne o navýšení alokácie z Európskeho fondu regionálneho rozvoja pre projekt počas realizácie aktivít projektu nad rámec vydaného rozhodnutia. Za účelom zachovania princípu právnej istoty a predvídateľnosti práva, ako aj v záujme právnej ochrany žiadateľa, je nevyhnutné, aby premietnutie neskorších rozhodnutí monitorovacieho výboru pre príslušný program prijatých počas realizácie aktivít projektu, malo svoj základ v rozhodnutí o schválení žiadosti vo forme odkladacej podmienky a súčasne, aby takto formulovaná podmienka bola výlučne v prospech žiadateľa.

PIATA ČASŤ

POSTUP PRI POSKYTOVANÍ PRÍSPEVKU NA FINANČNÝ NÁSTROJ

K § 28 Všeobecné ustanovenia o vykonávaní finančných nástrojov

Odsek 1 ustanovuje, ktoré paragrafy zákona sa nevzťahujú na implementáciu finančných nástrojov a poskytovanie príspevku na finančný nástroj, keďže relevantné iba pre poskytovanie príspevku nenávratnou formou.

Na konanie a postupy pri poskytovaní príspevku na finančný nástroj podľa tohto zákona sa nevzťahuje Správny poriadok okrem postupu pri vymáhaní príspevku na finančný nástroj alebo jeho časti podľa § 32, § 41, § 42 a § 44.

Príspevok na finančný nástroj môže byť poskytnutý iba za splnenia pravidiel v oblasti štátnej pomoci, pričom tieto pravidlá musia byť splnené na každej úrovni implementačnej štruktúry finančného nástroja. Z povahy finančných nástrojov a spôsobu ich vykonávania vyplýva, že k štátnej pomoci môže prísť na úrovni prijímateľa, na úrovni finančného sprostredkovateľa a aj na úrovni konečného prijímateľa. Všetky orgány, ktoré vykonávajú finančné nástroje teda povinné zabezpečiť, aby boli uplatňované pravidlá v oblasti štátnej pomoci, a aby neprišlo k nedovolenému poskytnutiu pomoci.

K § 29 Možnosti poskytnutia príspevku na finančný nástroj

Ustanovenie popisuje jednotlivé možnosti a spôsoby, pre ktoré sa môže riadiaci orgán rozhodnúť pri poskytovaní príspevku na finančný nástroj.

Návrh zákona ďalej popisuje iba postupy podľa § 29 ods. 1 písm. b), t. j. finančné nástroje na národnej úrovni. Finančné nástroje na úrovni Európskej únie sa spravujú osobitnými, odlišnými pravidlami a nie sú predmetom úpravy tohto zákona.

Návrh zákona umožňuje v ods. 2 poskytnúť príspevok na finančný nástroj priamo do kapitálu právnickej osoby ktorá vykonáva finančné nástroje a tým jej zabezpečiť dodatočný kapitál na vykonávanie týchto nástrojov, alebo tento príspevok na finančný nástroj poskytnúť právnickej osobe na osobitný účet, alebo do samostatného bloku financovania v podobe fondu v rámci existujúcich alebo novovytvorených štruktúr tejto osoby.

Orgán vykonávajúci finančný nástroj môže byť vybratý postupom podľa zákon o verejnom obstarávaní, alebo aj priamo, ak splnené podmienky z osobitných predpisov. V prípade priameho výberu môže ísť o výnimku zo zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom

55

obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, alebo o výnimku stanovenú v nariadení (EÚ) 2021/1060.

K § 30 Pravidlá poskytnutia príspevku na finančný nástroj a vykonávania finančného nástroja

Ustanovenie opisuje základné pravidlá pri poskytnutí príspevku na finančný nástroj a pri vykonávaní finančného nástroja. Prijímateľ príspevku na finančný nástroj pri vykonávaní finančných nástrojov žiada o poskytnutie príspevku na finančný nástroj na základe žiadosti o platbu predkladaných poskytovateľovi príspevku na finančný nástroj. Žiadosť o platbu je evidovaná v Informačnom monitorovacom systéme.

Prijímateľ príspevku na finančný nástroj môže vykonávať finančný nástroj priamo a vtedy nevyužíva finančného sprostredkovateľa ale priamo uzatvára zmluvu s konečným prijímateľom. V prípade, ak je do implementačnej štruktúry finančných nástrojov zapojený aj finančný sprostredkovateľ ako medzistupeň medzi prijímateľom príspevku na finančný nástroj a konečným prijímateľom, prijímateľ príspevku na finančný nástroj najprv uzatvára zmluvu s finančným sprostredkovateľom, ktorý následne poskytuje finančné prostriedky konečnému prijímateľovi. V prípade záruk prijímateľ príspevku na finančný nástroj neposkytuje finančné prostriedky finančnému sprostredkovateľovi, ale viaže ich na základe zmluvy s finančným sprostredkovateľom na osobitnom účte ako záruku, ktorá sa realizuje v prípade zlyhania úverov, ktoré záruka kryje.

K § 31 Pravidlá použitia a vrátenia príspevku na finančný nástroj

Nakoľko pri finančných nástrojoch ide o návratnú pomoc, zavádzajú sa základné pravidlá návratnosti na všetkých úrovniach implementačnej štruktúry finančných nástrojov.

Odsek 1 zakladá povinnosť prijímateľa príspevku na finančný nástroj využívať príspevok, ktorý mu bol poskytnutý poskytovateľom príspevku na finančný nástroj na ciele operačných programov až do konca obdobia, stanoveného v nariadení (EÚ) 2021/1060.

Odsek 2 určuje povinnosť pre finančného sprostredkovateľa využívať príspevok na finančný nástroj v súlade s cieľmi operačných programov, s podnikateľským plánom a so zmluvou s finančným sprostredkovateľom a to do skončenia obdobia, ktoré je stanovené buď ukončením tohto finančného nástroja alebo iným momentom, ktorý je určený v zmluve s finančným sprostredkovateľom, napríklad prvým vrátením finančných prostriedkov alebo dosiahnutím cieľov programu. Po skončení tohto obdobia ustanoveného v odseku 2 musí v súlade s odsekom 3 vrátiť finančný sprostredkovateľ tieto prostriedky prijímateľovi príspevku na finančný nástroj. Týmto sa ponecháva možnosť dohodnúť v zmluve s finančným sprostredkovateľom osobitné podmienky pre ukončenie finančného nástroja a pre vracanie prostriedkov.

Odsek 4 stanovuje povinnosť pre konečného prijímateľa vrátiť finančné prostriedky finančnému sprostredkovateľovi alebo prijímateľovi príspevku na finančný nástroj, s ktorým uzatvoril zmluvu v súlade s podmienkami zmluvy, ako aj kontrolné mechanizmy, ktoré musia byť súčasťou zmluvy ak nevyplývajú z iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Rovnako v prípade, ak je finančným sprostredkovateľom banka alebo pobočka zahraničnej banky, súčasťou zmluvy musí byť súhlas konečného prijímateľa s používaním údajov, ktoré by inak boli predmetom bankového tajomstva.

56

K § 32 Pravidlá vrátenia príspevku na finančný nástroj pri finančnej oprave

U stanovujú sa pravidlá vrátenia príspevku na finančný nástroj v prípade finančnej opravy. Vysporiadanie finančných vzťahov sa vykoná na úrovni prijímateľa príspevku na finančný nástroj podľa všeobecných ustanovení o vysporiadaní v § 41, § 42 a § 44.

Vysporiadanie finančných vzťahov medzi prijímateľom príspevku na finančný nástroj a finančným sprostredkovateľom alebo prijímateľom príspevku na finančný nástroj a konečným prijímateľom sa vykoná za podmienok a spôsobom upraveným v zmluve s finančným sprostredkovateľom, resp. v zmluve s konečným prijímateľom.

K § 33 Zmluva o financovaní

Ustanovuje sa, čo je zmluva o financovaní, ktorá upravuje vzťah medzi poskytovateľom a prijímateľom, kedy vzniká právny nárok na poskytnutie príspevku na finančný nástroj ako aj fakt, že sa jedná o inominátnu zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka.

Odsek 4 stanovuje obsahové náležitosti zmluvy o financovaní, medzi ktorými sú zahrnuté aj obsahové požiadavky v súlade s požiadavkami obsiahnutými v nariadení (EÚ) 2021/1060.

K § 34 Zmluva s finančným sprostredkovateľom

Prijímateľ môže časť vykonávania finančných nástrojov zveriť finančnému sprostredkovateľovi. Finančný sprostredkovateľ je orgánom vykonávajúcim finančné nástroje, s ktorým uzavrel prijímateľ zmluvu s finančným sprostredkovateľom.

Ustanovenia § 34 stanovujú, že zmluva s finančným sprostredkovateľom upravuje vzťah medzi prijímateľom a finančným sprostredkovateľom, ako aj fakt, že sa jedná o inominátnu zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka.

V prípade záruk prijímateľ príspevku na finančný nástroj neposkytuje finančné prostriedky finančnému sprostredkovateľovi, ale viaže ich na základe zmluvy s finančným sprostredkovateľom na osobitnom účte ako záruku, ktorá sa realizuje v prípade zlyhania úverov, ktoré záruka kryje.

Odsek 4 stanovuje obsahové náležitosti zmluvy o financovaní, medzi ktorými sú zahrnuté aj obsahové požiadavky v súlade s požiadavkami obsiahnutými v nariadení (EÚ) 2021/1060.

ŠIESTA ČASŤ

FINANČNÉ VZŤAHY PRI POSKYTOVANÍ PRÍSPEVKU

K § 35 Pravidlá realizácie poskytnutia a vrátenia príspevku

Prijímateľ počas realizácie projektu žiada o poskytnutie príspevku, resp. jeho jednotlivých častí na základe žiadostí o platbu predkladaných poskytovateľovi. Žiadosť o platbu je evidovaná v Informačnom monitorovacom systéme.

V prípade vzniku dôvodu na vrátenie príspevku alebo jeho časti (napr. z dôvodov porušení všeobecne záväzných právnych predpisov Slovenskej republiky alebo legislatívy Európskej únie zo strany prijímateľa), prijímateľ je povinný pri vrátení finančných prostriedkov postupovať v súlade so zmluvou a týmto zákonom, a to v závislosti od typu porušenia. Poskytovateľ nemá kompetenciu žiadať prijímateľa o vrátenie časti príspevku, ak

57

suma príspevku, ktorú prijímateľ vrátiť, nepresiahne 100 eur. V prípade programov cezhraničnej spolupráce alebo programu INTERACT nie je poskytovateľ oprávnený uplatňovať a vymáhať sumu nepresahujúcu 250 eur v tomto prípade však nejde o sumu príspevku, tzn. sumu za zdroj Európskej únie a za spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu, ale podľa čl. 52 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2021/1059 len o sumu za zdroj Európskej únie. Dôvodom na neuplatňovanie a nevymáhanie týchto súm je skutočnosť, že predpokladané náklady na vymáhanie presiahnu sumu, ktorá je predmetom vymáhania. Poskytovateľ pri limite 100 eur posudzuje iba sumu príspevku, ktorý podľa definície príspevku v § 3 tvoria prostriedky Európskej únie a spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu poskytnuté poskytovateľom bez zahrnutia sankcie alebo úroku z omeškania. Pri sume 250 eur sa posudzuje iba suma prostriedkov Európskej únie bez prípadných sankcií alebo úrokov.

Z dôvodu povinnosti implementácie legislatívy Európskej únie sa ustanovuje povinnosť prijímateľa, ktorý porušil zákaz nelegálneho zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín podľa § 2 ods. 2 písm. c) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých predpisov vrátiť poskytnutý príspevok.

S cieľom jednoznačnosti sa upresňujú finančné vzťahy na národnej úrovni, kedy v rámci jedného projektu môže realizovať poskytnutie príspevku alebo jeho časti prijímateľovi iba jeden poskytovateľ.

Ustanovuje sa osobitný postup realizácie platieb partnerovi v prípadoch, ak je partnerom projektu štátna rozpočtová organizácia a prijímateľom subjekt, ktorý nie je štátnou rozpočtovou organizáciou. V takej situácii vzniká v praxi problém pri prevode časti nenávratného finančného príspevku medzi prijímateľom a partnerom. Štátne rozpočtové organizácie hospodária podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy“) prostredníctvom príjmových a výdavkových účtov, bez potreby znižovania, resp. navyšovania limitov výdavkov. Predmetné ustanovenie využíva možnosť ustanovenú v § 22 ods. 4 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, podľa ktorého, ak tak (okrem iného) ustanoví osobitný predpis, štátne rozpočtové organizácie môžu sústreďovať príjmy, resp. realizovať výdavky aj zo samostatného účtu.

K § 36 Osobitná úprava záložného práva poskytovateľa

Ustanovuje sa možnosť pre poskytovateľa zriadiť záložné právo na majetok prijímateľa, partnera, užívateľa prípadne aj inej osoby, ktorá súhlasí so založením svojho majetku v prospech poskytovateľa. Nie je možné zriadiť záložné právo na majetok Slovenskej republiky. Podmienky zriadenia, vzniku zániku záložného práva, ako aj úprava práv a povinností záložného veriteľa a dlžníka práva upravujú osobitné prepisy, a to predovšetkým Občiansky zákonník 151a 151me). Navrhovaná úprava § 36 ustanovuje prechod záložného práva z poskytovateľa na príslušný Úrad vládneho auditu, ktorý rozhodol o porušení finančnej disciplíny, a toto rozhodnutie sa stalo vykonateľným. Ustanovením sa zabezpečí, že pohľadávka Úradu vládneho auditu voči prijímateľovi z titulu porušenia finančnej disciplíny môže byť uhradená z prostriedkov získaných predajom zálohu. Zároveň sa ustanovuje postup v prípade, ak na rovnaký predmet zálohu zriadené záložné právo aj banka, ktorá poskytla úver prijímateľovi na spolufinancovanie projektu. V takom prípade banka a poskytovateľ

58

uzavretú zmluvu o spolupráci, na základe ktorej dôjde k spoločnému postupu pri výkone záložných práv banky a poskytovateľa, ako aj k ich pomernému rozdeleniu podľa výšky ich pohľadávok voči prijímateľovi. Ak banka predá založený majetok skôr, ako nadobudne právoplatnosť rozhodnutie Úradu vládneho auditu alebo rozhodnutie poskytovateľa v prípade porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania, prevedie banka pomernú časť prostriedkov získaných predajom zálohu poskytovateľovi, ktorý tieto prostriedky vedie na účte cudzích prostriedkov, a to maximálne po dobu piatich rokov. Ustanovujú sa pravidlá a postup pre jednotlivé situácie, kedy je pohľadávka štátu určená rozhodnutím (Úrad vládneho auditu alebo poskytovateľa) vyššia, nižšia alebo rovná sume z predaného zálohu vedená na účte cudzích prostriedkov, resp. ak takéto rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť do štyroch rokov.

K § 37 Účtovníctvo platobného orgánu a poskytovateľa

Ustanovuje sa povinnosť pre účtovnú jednotku, ktorej súčasťou je platobný orgán alebo poskytovateľ, resp. Poskytovateľ na finančný nástroj viesť časť svojho účtovníctva, ktorá sa týka ich úloh spojených s poskytovaním príspevku alebo príspevku na finančný nástroj a vysporiadaním súvisiacich finančných vzťahov, prostredníctvom Informačného systému účtovníctva fondov. Týmto nie dotknuté ustanovenia zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“). Ide o účtovanie prostredníctvom jednotného programového vybavenia.

Uchovávanie účtovnej dokumentácie pre platobný orgán a poskytovateľa, vrátane poskytovateľa príspevku na finančný nástroj sa určuje v nadväznosti na zákon o účtovníctve a čl. 82 nariadenia (EÚ) 2021/1060.

K § 38 Účtovníctvo a evidencia prijímateľa a partnera

Ustanovuje sa povinnosť pre prijímateľa a partnera, ktorí účtovnou jednotkou podľa zákona o účtovníctve účtovať vo vzťahu k jednotlivým projektom o skutočnostiach týkajúcich sa projektu.

Účtovná jednotka účtujúca v sústave podvojného účtovníctva (prijímateľ alebo partner) môže vytvoriť analytické účty podľa projektov alebo môže v rámci účtovníctva vedeného v technickej forme podľa technických a procesných podmienok aplikácie účtovného systému vykonávať bez vytvorenia analytických účtov záznamy podľa jednotlivých projektov v analytickej evidencii ako súčasť účtovných zápisov na účtoch v hlavnej knihe.

Pre prijímateľa, resp. partnera, ktorí nie účtovnou jednotkou podľa zákona o účtovníctve, napr. pre fyzické osoby, ktoré uplatňujú výdavky podľa § 6 ods. 10 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov sa ustanovuje povinnosť viesť evidenciu v účtovných knihách používaných v jednoduchom účtovníctve. Táto evidencia sa vedie na účely preukazovania výdavkov na projekt, súvisiacich príjmov, majetku a záväzkov. V prípade majetku týkajúceho sa projektu ide napr. o pohľadávky, peňažné prostriedky, zásoby, hmotný aj nehmotný majetok využívaný v rámci projektu alebo obstaraný z prostriedkov na projekt.

V nadväznosti na právne predpisy Slovenskej republiky a Európskej únie sa pre prijímateľa a partnera ustanovuje povinnosť ochraňovať a uchovávať účtovnú dokumentáciu týkajúcu sa projektu podľa zákona o účtovníctve a ustanovení príslušných nariadení Európskej únie upravujúcich uchovávanie dokumentácie.

59

K § 39 Ochrana finančných záujmov Európskej únie

Ustanovujú sa základné princípy ochrany finančných záujmov Európskej únie, ktoré sú subjekty zapojené do riadenia, poskytovania a kontroly poskytovaných príspevkov povinné dodržiavať. Súčasťou ochrany finančných záujmov Európskej únie najmä prijímanie preventívnych opatrení na predchádzanie vzniku nezrovnalostí, odhaľovanie a vyšetrovanie nezrovnalostí, prijímanie nápravných opatrení a ukladanie sankcií. Nápravnými opatreniami sa rozumejú opatrenia vedúce k odstráneniu nezrovnalosti a k predchádzaniu vzniku obdobných nezrovnalostí v budúcnosti.

Vo vzťahu k príspevkom na vznik nezrovnalostí okrem porušenia legislatívy Európskej únie priamy vplyv aj porušenie právnych predpisov Slovenskej republiky alebo porušenie zmluvy, na základe ktorej bol príspevok dotknutému subjektu poskytnutý, pričom toto porušenie vyplýva z konania alebo opomenutia konania uvedeného subjektu, dôsledkom čoho je alebo by bol negatívny dopad na rozpočet Európskej únie zaťažením rozpočtu Európskej únie neoprávneným výdavkom. Všeobecnú zodpovednosť za riešenie vzniknutej nezrovnalosti poskytovateľ v rámci programu, za ktorý je zodpovedný. Uvedené nijako nevylučuje konečnú zodpovednosť riadiaceho orgánu za účinnú a efektívnu implementáciu fondov podľa nariadenia (EÚ) 2021/1060, a to aj v prípade, že deleguje kompetencie za oblasť riešenia nezrovnalostí na sprostredkovateľský orgán. Pod riešením nezrovnalosti sa rozumie monitorovanie zistenej nezrovnalosti, vypracovanie a predloženie správy o zistenej nezrovnalosti vrátane jej aktualizácií a zabezpečenie prijatia účinných nápravných opatrení na odstránenie nezrovnalostí a predchádzanie vzniku obdobných nezrovnalostí v budúcnosti, ako aj uplatnenie nároku a finančné vysporiadanie podľa zmluvy alebo príslušných právnych predpisov.

Ustanovujú sa pravidlá vypracovávania správy o zistenej nezrovnalosti predovšetkým pre poskytovateľa, ale aj pre platobný orgán a orgán auditu. Správa sa vypracováva a sprístupňuje prostredníctvom Informačného monitorovacieho systému. Ak nezrovnalosť prostredníctvom Informačného monitorovacieho systému eviduje orgán auditu alebo platobný orgán, informuje o tejto skutočnosti poskytovateľa alebo poskytovateľa príspevku na finančný nástroj, pričom informovaním sa rozumie aj notifikácia zaslaná Informačným monitorovacím systémom. Ak existuje podozrenie, že nezrovnalosť bola spáchaná trestným činom, priestupkom alebo iným správnym deliktom prijímateľa, partnera, užívateľa, dodávateľa projektu, alebo ich štatutárneho orgánu, zamestnanca alebo osôb konajúcich v ich mene a predložením správy by mohlo dôjsť k ohrozeniu alebo zmareniu vyšetrovania, resp. trestného konania ako takého, správa o zistenej nezrovnalosti sa v takom prípade prijímateľovi nesprístupní. Ak pôjde o podozrenie, že došlo k spáchaniu trestného činu, priestupku alebo správnemu deliktu zo strany osôb konajúcich v mene poskytovateľa, správa sa v takom prípade vypracuje len v listinnej podobe mimo Informačného monitorovacieho systému.

Ustanovujú sa niektoré náležitosti správy o zistenej nezrovnalosti. Vo vzťahu k označeniu dlžníka sa rozumie len označenie subjektu (názov alebo obchodné meno) voči ktorému poskytovateľ eviduje svoju pohľadávku. Nie zverejňované žiadne osobné údaje. Ustanovuje sa povinnosť aktualizovať informácie v správe o zistenej nezrovnalosti v súvislosti s riešením a vysporiadaním nezrovnalosti. Vo vzťahu k náležitosti správy o nezrovnalosti,

60

ktorou je jej kód, ide o jedinečný národný kód nezrovnalosti generovaný automaticky Informačným monitorovacím systémom.

Ustanovujú sa pravidlá sprístupňovania správ o zistených nezrovnalostiach podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov. Ustanovuje sa povinnosť platobného orgánu predkladať orgánu zabezpečujúcemu ochranu finančných záujmov súhrnný prehľad správ o zistenej nezrovnalosti štvrťročne, resp. aj v iných osobitných prípadoch stanovených nariadením (EÚ) 2021/1060. Uvedené sa týka aj nezrovnalostí v súvislosti s implementáciou finančných nástrojov.

SIEDMA ČASŤ

VYSPORIADANIE FINANČNÝCH VZŤAHOV A SPRÁVA POHĽADÁVOK ŠTÁTU

K § 40 Finančná oprava

Ustanovuje sa kompetencia riadiaceho orgánu, orgánu auditu a platobného orgánu vykonať podľa čl. 103 nariadenia (EÚ) 2021/1060 finančnú opravu voči prijímateľovi alebo voči poskytovateľovi v prípade porušenia podmienok poskytnutia príspevku zo strany prijímateľa, partnera alebo užívateľa alebo v prípade zistenia nesprávneho postupu poskytovateľa. Finančné opravy predstavujú jednu z foriem sankcie za vzniknutú nezrovnalosť a na národnej úrovni znamenajú zrušenie príspevku alebo jeho časti alebo zrušenie pomoci alebo jej časti.

Vysporiadanie finančnej opravy voči prijímateľovi sa vykoná postupom podľa § 41, § 42 alebo § 44, tzn. v závislosti od typu porušenia, resp. od vôle prijímateľa uzatvoriť dohodu o splátkach / odklade plnenia sa zvolí postup vysporiadania finančnej opravy. Voči poskytovateľovi, platobnému orgánu a orgánu auditu sa finančná oprava vysporiada viazaním podľa § 18 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy alebo vrátením príspevku.

K § 41 Postup pri porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania

Ustanovuje sa postup vysporiadania v prípade zistenia porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania. Ak Úrad pre verejné obstarávanie ako orgán poverený výkonom kontroly verejného obstarávania spolufinancovaného z finančných prostriedkov fondov na základe čl. 71 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2021/1060 zistí porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania zo strany prijímateľa, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, poskytovateľ vyzve prijímateľa na vrátenie príspevku alebo jeho časti. Ak prijímateľ na základe tejto žiadosti prostriedky nevráti, poskytovateľ v lehote 90 dní postúpi vec na Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý rozhodne o vrátení sumy uvedenej v žiadosti o vrátenie.

Úrok z omeškania, ktorý sa vzťahuje na prostriedky Európskej únie, ktoré boli schválené platobným orgánom vracia prijímateľ na osobitný účet Ministerstva financií Slovenskej republiky v Štátnej pokladnici. Úrok z omeškania, ktorý sa vzťahuje na prostriedky Európskej únie neschválené platobným orgánom, ako aj prostriedky spolufinancovania zo štátneho rozpočtu vracia prijímateľ na príjmový účet poskytovateľa, z rozpočtu ktorého boli prostriedky poskytnuté.

61

K § 42 Vysporiadanie finančných vzťahov

Ustanovuje sa spôsob a postup vysporiadania finančných vzťahov v prípade vzniku povinnosti prijímateľa vrátiť príspevok alebo jeho časť

Z dôvodu hospodárneho nakladania s prostriedkami štátneho rozpočtu a s prostriedkami poskytnutými z rozpočtu Európskej únie, vysporiadanie finančných vzťahov sa primárne vykonáva vzájomným započítaním pohľadávky z príspevku voči pohľadávke prijímateľa na poskytnutie príspevku alebo jeho časti, vzájomným započítaním pohľadávky z rozhodnutia, ktorá je v správe poskytovateľa voči pohľadávke prijímateľa na poskytnutie príspevku alebo jeho časti alebo vrátením príspevku alebo jeho časti, ak sa nevykoná vzájomné započítanie pohľadávok. Na strane prijímateľa vzniká pohľadávka, keď v rámci platne a účinne uzatvorenej zmluvy žiada o poskytnutie príspevku prostredníctvom žiadosti o platbu, v ktorej uvedie deklarované oprávnené výdavky a zároveň dôjde k schváleniu týchto oprávnených výdavkov zo strany príslušných orgánov. Procedúra schvaľovania závisí od spôsobu financovania, na účely vzájomného započítania a existencie pohľadávky prijímateľa musia byť kumulatívne splnené podmienky § 42 ods. 2.

Vzájomne započítať pohľadávku z príspevku alebo pohľadávku z rozhodnutia, ktorá je v správe poskytovateľa voči pohľadávke prijímateľa na poskytnutie príspevku alebo jeho časti je možné v prípade ak prijímateľ predložil žiadosť o platbu typu refundácia. Zápočet je možné realizovať aj v prípade, ak prijímateľovi vznikla povinnosť vrátenia príspevku alebo jeho časti z titulu nezúčtovanej časti zálohovej platby alebo predfinancovania (tzn. prijímateľom nepoužitej). V prípade jednostranného vzájomného započítania pohľadávky z príspevku zo strany poskytovateľa, poskytovateľ je povinný oznámiť prijímateľovi pripravované vykonanie vzájomného započítania, v prípade, ak prijímateľ s jednostranným započítaním nesúhlasí, je povinný to oznámiť poskytovateľovi do troch dní odo dňa doručenia oznámenia a poskytovateľ využije iné možnosti vysporiadania finančných vzťahov podľa podmienok zmluvy, podľa tohto zákona alebo podľa § 31 ods. 10 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Oznámenie prijímateľovi o pripravovanom jednostrannom započítaní a súhlas prijímateľa sa nevyžaduje, ak ide o jednostranné započítanie pohľadávky z rozhodnutia v správe poskytovateľa, nakoľko takáto pohľadávka je potvrdená právoplatným rozhodnutím, tzn. existuje k danej pohľadávke exekučný titul.

Ak nedôjde k vykonaniu vzájomného započítania, poskytovateľ vyzve prijímateľa na vrátenie príspevku alebo jeho časti formou žiadosti o vrátenie v súlade so zmluvou. Ak prijímateľ nevráti prostriedky v určenej lehote ani nepožiada o uzavretie dohody o splátkach alebo dohody o odklade plnenia, poskytovateľ podá podnet na príslušný Úrad vládneho auditu, uplatní postup podľa § 41 alebo si pohľadávku uplatňuje formou žaloby z titulu porušenia zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. Postup poskytovateľa záleží od druhu porušenia, na ktorého základe pohľadávka vznikla, tzn. či ide o porušenie finančnej disciplíny, porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania alebo porušenie zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. Poskytovateľ je zároveň povinný podať podnet na Úrad pre verejné obstarávanie, Úrad vládneho auditu alebo súd v lehote 90 dní od márneho uplynutia lehoty na vrátenie uvedenej v žiadosti o vrátenie.

Ak prijímateľ povinnosť vrátiť príspevok za prostriedky Európskej únie, ktoré boli schválené platobným orgánom, je povinný tieto prostriedky Európskej únie vrátiť na osobitný

62

účet Ministerstva financií Slovenskej republiky v Štátnej pokladnici. Prostriedky Európskej únie neschválené platobným orgánom, ako aj prostriedky spolufinancovania zo štátneho rozpočtu, vracia prijímateľ do rozpočtu príslušného poskytovateľa. V prípade uloženého odvodu za porušenie finančnej disciplíny pri hospodárení s prostriedkami Európskej únie a prostriedkami štátneho rozpočtu Slovenskej republiky sa prostriedky Európskej únie schválené platobným orgánom odvádzajú na osobitný účet Ministerstva financií Slovenskej republiky vedený v Štátnej pokladnici. Prostriedky Európskej únie neschválené platobným orgánom a prostriedky štátneho rozpočtu Slovenskej republiky sa odvádzajú na príjmový účet poskytovateľa.

Uvedené neplatí pre užívateľa v rámci realizovaného národného projektu prijímateľom, ktorým je Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Takýto užívateľ vracia, resp. odvádza prostriedky Európskej únie a prostriedky štátneho rozpočtu na samostatný účet prijímateľa, ktorým je Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny.

Ustanovuje sa postup pre Úrad vládneho auditu (orgán vydávajúci rozhodnutie v správnom konaní o porušení finančnej disciplíny), resp. Ministerstvo financií Slovenskej republiky ako odvolací orgán, kedy v súlade s § 31 ods. 9 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy sa ukladá penále za porušenie finančnej disciplíny. Zo strany orgánu vydávajúceho rozhodnutie v správnom konaní je potrebné zabezpečiť zníženie penále za porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 pri nakladaní s prostriedkami Európskej únie o úrok z omeškania, ktorý je potrebné podľa legislatívy Európskej únie vymáhať a vrátiť do rozpočtu Európskej únie. Na základe vyššie uvedeného, ak je právnická alebo fyzická osoba v omeškaní s úhradou odvodu podľa § 31 ods. 4 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, Úrad vládneho auditu, prípadne Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ak konečné rozhodnutie vydalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky), zabezpečia, že suma úroku z omeškania je príjmom osobitného účtu Ministerstva financií Slovenskej republiky vedeného v Štátnej pokladnici.

Vrátenie prostriedkov do rozpočtu Európskej únie vykonáva platobný orgán, a to buď započítaním týchto prostriedkov do najbližšej žiadosti o platbu na Európsku komisiu alebo platobným príkazom na účet Európskej komisie.

Pri vysporiadaní finančných vzťahov podľa § 41 a 42 pre programy financované z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu, Fondu pre vnútornú bezpečnosť alebo Nástroja finančnej podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku sa namiesto osobitného účtu Ministerstva financií Slovenskej republiky použije osobitný účet ministerstva vnútra vedený v Štátnej pokladnici.

K § 43 Správa pohľadávok

Vzhľadom na osobitné podmienky nakladania, evidencie, vykazovania a správy pohľadávok štátu pri hospodárení s prostriedkami Európskej únie a prostriedkov spolufinancovania zo štátneho rozpočtu sa ustanovujú povinnosti pre poskytovateľa oznámiť dlžníkovi, že eviduje voči nemu pohľadávku a upozorniť ho na následky neuhradenia pohľadávky. Poskytovateľ zároveň povinnosť viesť osobitnú evidenciu pohľadávok, ktorá je vedená v Informačnom monitorovacom systéme a taktiež v lehote do 60 dní odo dňa, od kedy sa dozvedel o nadobudnutí vykonateľnosti rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie.

63

Zároveň sa z dôvodu zamedzenia duplicitnej správy a nakladania s pohľadávkami štátu pre prípady porušenia finančnej disciplíny alebo porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania ustanovuje moment prechodu správy pohľadávky z príspevku do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o porušení finančnej disciplíny a odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o porušení finančnej, kedy sa správcom pohľadávky štátu stáva Úrad vládneho auditu a poskytovateľ ďalej svoju pohľadávku z príspevku neuplatňuje a nevymáha. V prípade rozhodnutia o porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania, ktoré vydáva Úrad pre verejné obstarávanie , sa správcom pohľadávky štátu dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia nestáva Úrad pre verejné obstarávanie, ale naďalej ním je poskytovateľ.

V súvislosti so špecifickou evidenciou a vykazovaním pohľadávok voči Európskej komisii sa ustanovuje, že aj keď je správcom pohľadávky poskytovateľ o pohľadávke z príspevku alebo pohľadávke z rozhodnutia účtuje poskytovateľ (na účet, ktorého boli prostriedky vrátené), ak ide o pohľadávku týkajúcu sa prostriedkov štátneho rozpočtu alebo prostriedkov Európskej únie neschválených platobným orgánom; o pohľadávke z príspevku alebo pohľadávke z rozhodnutia týkajúcej sa prostriedkov Európskej únie schválených platobným orgánom účtuje platobný orgán. Účtovanie pohľadávok nadväzuje na účty subjektov, na ktoré sa prostriedky vracajú podľa § 42. Osobitným prípadom projekty prijímateľa Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, kedy z dôvodu špecifického postavenia tohto prijímateľa ako aj vzhľadom k špecifikám projektov, ktoré implementuje (národné projekty a množstvo užívateľov projektu), o pohľadávke z rozhodnutia voči užívateľovi v rámci takýchto projektov účtuje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny.

Upravuje sa možnosť úhrady pohľadávky voči prijímateľovi v správe poskytovateľa aj zo strany inej právnickej alebo fyzickej osoby ako prijímateľ, ak poskytovateľ voči takejto osobe pohľadávku vo svojej správe. Spravidla pôjde o situácie, kedy štatutárny orgán, alebo iná osoba konajúca v mene prijímateľa nahradiť poskytovateľovi škodu z titulu spáchania trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie. Môže však ísť aj o iné prípady, resp. rozhodnutia ktoré zakladajú pohľadávku v správe poskytovateľa. Plnením tejto fyzickej alebo právnickej osoby sa pohľadávka v správe poskytovateľa voči prijímateľovi znižuje o uhradenú sumu a z pohľadu účtovníctva takýchto pohľadávok sa plnenie tejto tretej osoby považuje za plnenie prijímateľa.

K § 44 Dohoda o splátkach a dohoda o odklade plnenia

Ustanovuje sa možnosť pre poskytovateľa uzavrieť s prijímateľom dohodu o splátkach alebo dohodu o odklade plnenia, a to na účely umožnenia vrátenia príspevku alebo jeho časti prijímateľovi, ktorý chce príspevok alebo jeho časť vrátiť v prípade, ak mu bude umožnený odklad vrátenia alebo splátkový kalendár. Dohoda o splátkach a dohoda o odklade plnenia musia mať písomnú formu, inak sú neplatné.

Poskytovateľ môže tieto dohody uzavrieť, ak:

-prijímateľ o uzatvorenie dohody o splátkach alebo dohody o odklade plnenia písomne požiada a svoju žiadosť odôvodní,

-prijímateľ nie je schopný vrátiť príspevok alebo jeho časť na základe žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov,

64

-sú splátky dohodnuté na dobu maximálne štyri roky, resp. odklad plnenia dohodnutý na dobu maximálne dva roky ,

-prijímateľovi by sa zaplatením celého dlhu naraz alebo neumožnením odkladu plnenia zhoršili jeho ekonomické alebo sociálne pomery,

-prijímateľ sa v dohode o splátkach zaviaže, že ak nezaplatí niektorú splátku riadne a včas, celý dlh sa stane naraz splatným, pod spojením „celý dlh“ sa rozumie suma/výška neuhradenej pohľadávky a príslušenstvo k pohľadávke,

-sú dodržané ustanovenia osobitných predpisov v oblasti štátnej pomoci.

Dohody je možné uzavrieť najneskôr do 90 dní od uplynutia lehoty na vrátenie príspevku alebo jeho časti v zmysle žiadosti o vrátenie, tzn. v tejto lehote buď poskytovateľ uzatvorí s prijímateľom niektorú z dohôd, alebo podnet, resp. žalobu na Úrad pre verejné obstarávanie, správny orgán alebo súd. Zároveň však platí, že dohodu nie je možné uzavrieť, ak bol podaný podnet alebo žaloba Úradu pre verejné obstarávanie, správnemu orgánu alebo súdu. Dohodu je možné uzatvoriť aj po nadobudnutí vykonateľnosti rozhodnutia správneho orgánu alebo súdu, z ktorého vyplýva povinnosť prijímateľa vrátiť príspevok alebo jeho časť, prípadne nahradiť poskytovateľovi škodu alebo vydať bezdôvodné obohatenie, a to v lehote 60 dní od kedy sa poskytovateľ dozvedel o nadobudnutí vykonateľnosti takéhoto rozhodnutia.

S výnimkou prijímateľa, ktorým je štátna rozpočtová organizácia, štátna príspevková organizácia alebo štátny fond, prijímateľ je do pätnástich dní odo dňa nadobudnutia účinnosti dohody o splátkach alebo dohody o odklade plnenia povinný svoj dlh uznať formou notárskej zápisnice, v ktorej prijímateľ musí súhlasiť s jej vykonateľnosťou v súlade s § 41 ods. 2 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti“). Uznanie dlhu formou notárskej zápisnice a súhlas s jej vykonateľnosťou podmienkami trvania a plnenia dohody o odklade plnenia alebo dohody o splátkach, tzn. ak tak prijímateľ v zákonnej lehote neurobí, platí, že k uzatvoreniu dohody nedošlo. Súčasťou notárskej zápisnice k dohode o splátkach je ustanovenie, že nezaplatením niektorej splátky riadne a včas sa stáva splatným celý dlh.

Spísanie notárskej zápisnice sa nevyžaduje pri prijímateľoch, ktorí štátnou rozpočtovou organizáciou, štátnou príspevkovou organizáciou alebo štátnym fondom, nakoľko tieto subjekty spravujú majetok vo vlastníctve štátu, a ten je možné exekvovať len za podmienok ustanovených v zákone o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Spísanie notárskej zápisnice by teda bolo v takýchto prípadoch zbytočné.

Ustanovuje sa povinnosť prijímateľa uhradiť náklady spojené so spísaním notárskej zápisnice v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 31/1993 Z. z. o odmenách a náhradách notárov v znení neskorších predpisov.

Ustanovuje sa povinnosť pre poskytovateľa účtovať prijímateľovi, ktorý je príjemcom štátnej pomoci podľa osobitných predpisov, úroky z omeškania vo výške príslušnej sadzby určenej Európskou komisiou platnej v deň podpisu dohody o splátkach. Úroky z omeškania riadiaci orgán vypočíta v súlade s metodikou Európskej komisie uvedenej v Oznámení Komisie o revízii spôsobu ustanovenia referenčných a diskontných sadzieb (2008/C 14/02), uverejnenej v Úradnom vestníku Európskej únie (Ú. v. C 14/6, 19. 1. 2008). V prípade neúčtovania týchto úrokov by išlo o poskytnutie štátnej pomoci prijímateľovi. Prijímateľovi, ktorý nie je príjemcom štátnej pomoci sa úrok z omeškania neúčtuje, pokiaľ dodržiava podmienky dohody,

65

tzn. predovšetkým platí splátky, resp. splatí svoj dlh v zmysle dohody o odklade. Poskytovateľ však v prípade, ak sa dohoda uzatvára po nadobudnutí vykonateľnosti správneho alebo súdneho rozhodnutia, z ktorého vyplýva povinnosť pre prijímateľa alebo štatutárny orgán prijímateľa alebo osobu konajúcu v mene a na účet prijímateľa vrátiť príspevok alebo jeho časť alebo nahradiť prijímateľovi škodu alebo vydať bezdôvodné obohatenie, účtuje úroky z omeškania, a to až do dňa uzatvorenia tejto dohody.

Úrok z omeškania účtovaný poskytovateľom v prípade dohody o splátkach alebo dohody o odklade plnenia odvádza prijímateľ v zodpovedajúcom podiele za schválené prostriedky Európskej únie platobným orgánom na osobitný účet Ministerstva financií Slovenskej republiky vedený v Štátnej pokladnici, v zodpovedajúcom podiele za neschválené prostriedky Európskej únie platobným orgánom a za prostriedky štátneho rozpočtu na príjmový účet poskytovateľa.

Navrhovanou úpravou sa stanovuje kompetencia poskytovateľa vymáhať príspevok alebo jeho časť (pohľadávku štátu) na základe notárskej zápisnice, ktorá predstavuje exekučný titul podľa § 41 zákona o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Ak prijímateľ nezaplatí splátku riadne a včas, celý dlh sa v zmysle dohody o splátkach stáva splatným, resp. ak nezaplatí dlh v súlade s dohodou o odklade plnenia, poskytovateľ je oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Ustanovenie sa v nadväznosti na odsek 2 nevzťahuje na prípady, ak je prijímateľom štátna rozpočtová organizácia, štátna príspevková organizácia alebo štátny fond.

Ustanovuje sa, že v prípade ak poskytovateľ nepodá návrh na vykonanie exekúcie alebo vymáhanie nenávratného finančného príspevku alebo jeho časti v exekučnom konaní nebude úspešné, postupuje sa v súlade s § 31 ods. 10 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, t. j. poskytovateľ dá podnet na začatie správneho konania.

Ustanovuje sa možnosť uzatvorenia dohody o splátkach alebo dohody o odklade plnenia aj s inou osobou ako prijímateľ, ak poskytovateľ voči takejto osobe pohľadávku vo svojej správe. Spravidla pôjde o situácie, kedy štatutárny orgán, alebo iná osoba konajúca v mene prijímateľa nahradiť poskytovateľovi škodu z titulu spáchania trestného činu poškodzovania finančných záujmov EÚ. Môže však ísť aj o iné prípady, resp. rozhodnutia, ktoré zakladajú pohľadávku v správe poskytovateľa. Plnením tejto fyzickej alebo právnickej osoby sa pohľadávka v správe poskytovateľa voči prijímateľovi znižuje o uhradenú sumu a z pohľadu účtovníctva takýchto pohľadávok sa plnenie tejto tretej osoby považuje za plnenie prijímateľa.

ÔSMA ČASŤ

SPOLOČNÉ A PRECHODNÉ USTANOVENIA

K § 45 Konflikt záujmov

Ustanovujú sa pravidlá pre posudzovanie konfliktu záujmov v rámci celého procesu (príprava výzvy, rozhodovanie v konaní, príprava a realizácia projektu alebo projektového zámeru) poskytovania a použitia príspevku a poskytovania príspevku na finančný nástroj. Definovanie konfliktu záujmov vychádza z čl. 61 nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/1046, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie a z Oznámenia Komisie 2021/C 121/01 - Usmernenie týkajúce sa predchádzania a riešenia konfliktu záujmov podľa nariadenia (EÚ, Euratom)

66

2018/1046. Čl. 61 nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/1046 sa priamo uplatňuje na členské štáty v takom rozsahu, v akom sa podieľajú na plnení rozpočtu Európskej únie, vrátane vnútroštátnych orgánov zapojených do prípravnej fázy implementácie, auditov alebo kontrol. Ustanovuje sa rozsah konfliktu záujmov, ktorý zahŕňa ekonomické, rodinné, citové, politické, národné alebo iné priame alebo nepriame dôvody, ktoré môžu spôsobiť narušenie alebo ohrozenie nestranného a objektívneho výkonu funkcií pri poskytovaní príspevku. Ako konflikt záujmov možno vnímať každú konkrétnu situáciu, keď sa osoba, bez ohľadu na svoje úmysly, odôvodnene domnieva, že u nej dochádza k stretu osobného a verejného záujmu, ktorý musí zvážiť každá zainteresovaná osoba. Tak ako je uvedené v predmetnom Oznámení Komisie 2021/C 121/01, na „rodinné“ a „citové dôvody“ sa odkazuje samostatne. K ohrozeniu nestrannosti osoby z rodinných dôvodov teda môže dôjsť aj keď medzi členmi rodiny nie je citová väzba. Uvedené platí aj naopak. Hoci je citová väzba subjektívne vnímaná, v niektorých situáciách je možné túto citovú väzbu predpokladať, napríklad pri partneroch bez rodinnej väzby, ktorí ale žijú v spoločnej domácnosti a pod.

Pojem zainteresovanej osoby na strane žiadateľa alebo prijímateľa nie je taxatívne vymedzený, každý prípad potenciálneho konfliktu záujmov je potrebné posudzovať individuálne. Vzhľadom na uvedené sa v ustanovení ods. 3 upravuje obdobie posudzovania osoby ako zainteresovanej voči prijímateľovi alebo žiadateľovi oproti predchádzajúcej právnej úprave zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov flexibilnejšie. Okrem obdobia jedného roka pred vyhlásením výzvy bude v prípadoch hodných osobitného zreteľa možné toto obdobie posúdiť smerom do minulosti bez ohľadu na limitované časové obdobie jedného roka, ktoré nie vo všetkých prípadoch dokáže spoľahlivo preukázať väzby predstavujúce konflikt záujmov, pričom uvedené bude na zvážení poskytovateľa. Cieľom navrhovaného doplnenia je súčasne reagovať na požiadavky vyplývajúce z čl. 61 nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/1046, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie a z Oznámenia Komisie 2021/C 121/01 - Usmernenie týkajúce sa predchádzania a riešenia konfliktu záujmov podľa nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/1046. Žiadateľ a zainteresované osoby na strane žiadateľa nie vylúčené z participatívnej tvorby výzvy. Participatívna tvorba výzvy je založená na spolupráci RO s občianskou spoločnosťou, resp. aj s inými odborníkmi a expertmi z radov potenciálnych žiadateľov, prípadne subjektmi zastupujúcimi záujem určitého odvetvia alebo jeho časti (ďalej len „experti“) pri tvorbe podkladov pre výzvu (v žiadnom prípade by sa nemalo jednať o presadzovanie záujmov jednej spoločnosti). Takúto spoluprácu priamo podporuje nariadenie (EÚ) 2021/1060, najmä v čl. 8, kde je vyjadrená podpora partnerstvu pri príprave a vykonávaní operačných programov. Participatívna tvorba výzvy sa týka predprípravnej etapy výzvy, predovšetkým sa jedná o získavanie názorov expertov prostredníctvom dotazníkov, konzultácií, pripomienkovania a pod. Tieto názory expertov sú pre riadiaci orgán podkladom pre optimálne nastavenie podmienok výzvy, prostredníctvom ktorých sa zabezpečí cielenosť aktivít, ich hospodárnosť a elimináciu bariér, ktoré by mohli viesť k nedostatočnému dopytu žiadateľov. Zhrnutie a vyhodnotenie týchto podkladov vykonáva výlučne riadiaci orgán v rámci etapy prípravy výzvy, kedy stanovuje aj jednotlivé podmienky poskytnutia príspevku, pričom zároveň platí, že riadiaci orgán nie je viazaný podkladmi vypracovanými expertmi, experti sa nepodieľajú na schvaľovacom procese znenia pripravovanej výzvy, experti nedisponujú návrhom výzvy, ktorý je predmetom interného

67

schvaľovania na riadiacom orgáne, ani finálnym návrhom výzvy skôr, ako je verejne dostupný. Za konflikt záujmov tiež nie je možné považovať situáciu, ak riadiaci orgán zapojí do prípravy výzvy verejnosť a každý má rovnaké právo predkladať návrhy/podklady k výzve.

Žiadateľ, prijímateľ a poskytovateľ majú povinnosť prijať vhodné opatrenia na predchádzanie konfliktu záujmov pri činnostiach, ktoré patria do ich zodpovednosti a na riešenie situácií, ktoré môžu byť objektívne vnímané ako konflikt záujmov. Pravidlá vzťahujúce sa na konflikt záujmov by sa mali vykonávať preventívnym spôsobom, keďže ich cieľom je predovšetkým predísť tomu, aby sa osoba dostala do situácie, ktorá by mohla byť objektívne vnímaná ako konflikt záujmov. Vždy, keď dôjde k takejto situácii, je potrebné ju preskúmať a vyriešiť takým spôsobom, aby ju nebolo možné ďalej objektívne vnímať ako konflikt záujmov. Príklady vhodných opatrení uvedené v kapitole 6 v dokumente Oznámenie Komisie 2021/C 121/01 - Usmernenie týkajúce sa predchádzania a riešenia konfliktov záujmov v zmysle nariadenia o rozpočtových pravidlách.

Zároveň sa upravujú následky spojené s identifikáciou konfliktu záujmov v priebehu realizácie projektov, ktoré spočívajú najmä v oprávnení poskytovateľa rozhodnúť o neoprávnenosti výdavkov, odstúpení od zmluvy/vypovedaní zmluvy alebo postúpení podania orgánom činným v trestnom konaní alebo iným vecne príslušným subjektom.

K § 46 Spracúvanie osobných údajov

Pri poskytovaní príspevku, kontrole a súvisiacich činnostiach orgány a osoby povinné spracovávať osobné údaje v rozsahu nevyhnutnom na plnenie úloh podľa tohto zákona. Preto sa ustanovuje rozsah spracúvaných údajov, oprávnenia orgánov a osôb, ako aj pravidlá pre zverejňovanie osobných údajov a pravidlá umožňujúce nakladať s osobnými údajmi v súlade s pravidlami ustanovenými v článku 6 ods. 3 (EÚ) nariadenia 2016/679. Predmetné ustanovenie kreuje právny základ zákonnej povinnosti podľa článku 5 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) 2016/679 a nadväzuje na všeobecnú klauzulu spracúvania osobných údajov v článku 4 nariadenia (EÚ) 2021/1060.

§ 46 je koncipovaný na princípe rôznych rozsahov kategórií spracovateľov osobných údajov, dotknutých osôb a vymedzených účelov spracúvania týchto údajov. Čím viac úloh a povinností subjekt podľa predkladaného zákona má, tým je väčší rozsah osobných údajov, ku ktorým musí mať nevyhnutne prístup.

Odseky 1 3 ustanovujú špecifická pre spracúvanie osobných údajov pre poskytovateľov príspevkov a poskytovateľov príspevkov na finančný nástroj, žiadateľov a budúcich žiadateľov, prijímateľov, prijímateľov príspevku na finančný nástroj a partnerov, a to spolu so zadefinovaním účelov ich spracúvania. Ide najmä o uplatňovanie postupov pri poskytovaní príspevku a osobitných postupov poskytovania príspevku podľa § 13 27 tohto zákona, preukázanie vynakladania poskytnutého príspevku, realizácia projektu a plnenie ďalších úloh a povinností podľa tohto zákona, ako napríklad prijímanie vhodných opatrení na predchádzanie konfliktu záujmov. V ustanoveniach zároveň stanovené subjekty, ktorých údaje spracúvané. Obdobným vzťahom uvedeným v predmetnom ustanovení pri osobách v zmluvnom alebo obdobnom vzťahu sa rozumie napríklad objednávka.

Odsek 4 ustanovuje oprávnenie orgánov podľa tohto zákona vyžadovať z informačných systémov iných právnických osôb osobné údaje na účely plnenia svojich povinností podľa tohto zákona alebo všeobecného nariadenia. Jedná sa o širokú škálu právnických osôb ako napríklad Sociálna poisťovňa, zdravotné poisťovne, Finančná správa Slovenskej republiky,

68

Národný inšpektorát práce, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Generálna prokuratúra Slovenskej republiky.

Odsek 5 ustanovuje špecifická pre vyžadovanie výpisu z registra trestov na účely preukázania bezúhonnosti odborného hodnotiteľa, budúceho žiadateľa, žiadateľa, prijímateľa, partnera alebo osôb konajúcich v ich mene oprávnené pre konkrétne dotknuté osoby.

Odsek 6 upravuje zverejňovanie informácií v súlade s týmto zákonom a nariadením (EÚ) 2021/1060. Ustanovenie nadväzuje na článok 39 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2021/1060, ktoré upravuje povinnosť zverejňovať zoznam členov monitorovacieho výboru. Zároveň ustanovenie reflektuje požiadavky v článku 49 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2021/1060, ktoré vyžaduje zverejňovať informácie o programoch, ktoré patria do pôsobnosti riadiaceho orgánu, pričom tieto informácie budú zahŕňať ciele, činnosti, dostupné možnosti financovania a dosiahnuté výsledky programu. Zároveň predmetný odsek 6 upravuje povinnosť sprístupňovať údaje vymedzeným subjektom na účely kontroly.

V odseku 7 je upravené získavanie osobných údajov kopírovaním, skenovaním alebo iným zaznamenávaním úradných dokladov a iných dokumentov obsahujúcich osobné údaje na nosiči informácií je nevyhnutné najmä pri účastníkoch školení, ktorých údaje spracúvané na účely školenia a môžu byť ďalej bez súhlasu týchto osôb kopírované, skenované a inak zaznamenávané v rámci potrebnej administrácie vzdelávacích aktivít, ktoré súčasťou projektov.

Odsek 8 upravuje zodpovednosť orgánov za nimi vykonávané spracovateľské operácie a spracúvanie osobných údajov podľa tohto zákona.

K § 47 Zverejňovanie

Z dôvodu zvýšenia transparentnosti procesu poskytovania príspevku a zvýšenia priestoru pre verejnú kontrolu sa ustanovuje povinnosť zverejňovať informácie. Predmetná povinnosť vyplýva priamo z nariadenia (EÚ) 2021/1060, konkrétne čl. 49, ktorý explicitne ustanovuje rozsah zverejňovaných informácií. Zároveň je dané ustanovenie budované na princípe „čo nie je tajné, je verejné“. Predmetný princíp je preto pretavený do zverejňovania informácií, pokiaľ by takéto zverejnenie informácií neprimerane nezasahovalo do práv a právom chránených záujmov tretích strán, ako je napríklad ochrana osobnosti, ochrana utajovaných skutočností alebo právo duševného vlastníctva. Tomuto nastaveniu zodpovedá aj technické riešenie informačného systému podľa § 48. Zverejňovanie v zmysle tohto zákona je tak budované na podobných princípoch a základoch ako zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií). Zároveň sa zverejňovanie zabezpečuje prostredníctvom špecifického spôsobu - Informačného monitorovacieho systému podľa § 48 a konkrétneho subjektu poskytovateľa príspevku a poskytovateľa príspevku na finančný nástroj.

K § 48 Informačný monitorovací systém

Ustanovuje sa Informačný monitorovací systém, definuje sa a bližšie sa špecifikuje jeho obsah. Ustanovuje sa povinnosť pre zodpovedné orgány za riadenie a kontrolu príspevku pravidelne evidovať a aktualizovať údaje súvisiace s využívaním a kontrolou poskytnutých finančných prostriedkov, na základe ktorých je možné poskytovať aktuálny prehľad o čerpaných a vrátených príspevkoch z fondov Európskej únie. Správca a orgány podľa tohto

69

zákona pri spracúvaní osobných údajov v Informačnom monitorovacom systéme v postavení samostatných prevádzkovateľov v zmysle nariadenia (EÚ) 2016/679.

Ďalej sa ustanovuje povinnosť pre osoby žiadajúce o poskytnutie príspevku, respektíve osoby prijímajúce príspevok evidovať a aktualizovať údaje v Informačnom monitorovacom systéme. Informačný monitorovací systém zabezpečuje komunikáciu s informačnými systémami Európskej komisie a s vnútroštátnymi informačnými systémami pre potreby poskytovania príspevku.

Predmetné ustanovenie ďalej upravuje výmenu údajov prostredníctvom Informačného monitorovacieho systému s údajmi v informačných systémoch Európskej komisie určených pre správu fondov Európskej únie a s inými vnútroštátnymi informačnými systémami v gescii Sociálnej poisťovne, Finančnej správy Slovenskej republiky, Národného inšpektorátu práce, Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a pod.

K § 49 Informačný systém účtovníctva fondov Európskej únie

Ustanovuje sa Informačný systém účtovníctva fondov Európskej únie pre vedenie účtovníctva a evidenciu údajov. Ustanovuje sa povinnosť pre platobný orgán a poskytovateľa viesť účtovníctvo a údaje súvisiace s finančným riadením programu v Informačnom systéme účtovníctva fondov Európskej únie. V predmetnom ustanovení je zároveň upravené, že platobný orgán, poskytovateľ a poskytovateľ príspevku na finančný nástroj spoločným prevádzkovateľom v zmysle nariadenia (EÚ) 2016/679.

V rámci programov Fondu pre azyl, migráciu a integráciu, Fondu pre vnútornú bezpečnosť alebo Nástroja finančnej podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku poskytovateľ, ktorý plní úlohy podľa § 6 ods. 6, účtuje o skutočnostiach, ktoré predmetom účtovníctva podľa § 2 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a súvisia s poskytovaním príspevku prijímateľovi a s vysporiadaním finančných vzťahov, prostredníctvom informačného systému účtovníctva ministerstva vnútra.

K § 50 Pokuty

Ustanovujú sa pokuty za nedodržanie poriadkových lehôt zo strany poskytovateľa pri vysporiadaní (vrátane vymáhania) finančných vzťahov s prijímateľom, a to z dôvodu zabezpečenia efektívnejšieho a rýchlejšieho vymáhania pohľadávok štátu. Kontrolu dodržiavania týchto úloh bude vykonávať a pokutu ukladať Ministerstvo financií Slovenskej republiky alebo Úrad vládneho auditu v rámci správneho konania. Pri určovaní výšky pokuty sa vychádza z povahy, závažnosti, trvania a následkov porušenia povinnosti a pri opakovanom porušení tej istej povinnosti možno uložiť pokutu vo výške dvojnásobku pokuty.

K § 51 Prechodné ustanovenie

Prechodným ustanovením sa upravuje, že povinnosť podľa § 7 ods. 6 a § 8 ods. 6 zákona č. 539/2008 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja sa do 31. decembra 2023 považuje za splnenú, ak žiadateľ preukáže, že disponuje schválenou integrovanou územnou stratégiou podľa § 7 ods. 2 písm. b) alebo schválenou územnou stratégiou udržateľného mestského rozvoja podľa § 7 ods. 4 písm. b) podľa toho, k rozvoju ktorého územia sa viaže obsah projektu podľa predloženej žiadosti.

70

Čl. II

K bodu 1 (§ 2 písm. e))

Vzhľadom na nahradenie certifikačného orgánu platobným organom v zmysle zákona o príspevkoch z fondov Európskej únie sa definícia prostriedkov Európskej únie dopĺňa aj o tento subjekt.

K bodu 2 (§ 19a ods. 1)

Ustanovením sa dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tak, že v § 19a sa v odseku 1 upresňuje okruh subjektov verejnej správy, na ktoré sa neaplikuje povinnosť vypracovať a na svojom webovom sídle zverejniť štúdiu uskutočniteľnosti investície a štúdiu uskutočniteľnosti koncesie, ktorú subjekt verejnej správy plánuje uskutočniť.

Do tohto okruhu subjektov verenej správy sa navrhuje zaradiť tie subjekty verejnej správy, ktorými orgány vykonávajúce finančné nástroje podľa osobitných predpisov. Tieto subjekty sa správajú ako nezávislí trhoví investori podľa zákona č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov a európskej legislatívy. Orgány vykonávajúce finančné nástroje podľa osobitných predpisov si pri investíciách vykonávajú vlastné due-dilligence podľa investičných stratégií schválených ministerstvami, čo od nich vyžaduje európska legislatíva a jednotlivé zmluvy s riadiacimi orgánmi.

Čl. III

Tento článok dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s cieľom motivovať a podporiť obce a VÚC pri investíciách do svojho rozvoja prostredníctvom návratných foriem financovania, ktorým by sa záväzky z návratných zdrojov financovania poskytované orgánom vykonávajúcim finančné nástroje podľa osobitných predpisov nezapočítavali do celkovej sumy dlhu obce alebo VÚC.

Touto úpravou sa navrhuje nezapočítavať záväzky z návratných zdrojov financovania poskytovaných orgánom podľa osobitného predpisu (zákon č. 323/2015 Z. z. o finančných nástrojoch financovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákon. o príspevkoch z fondov Európskej únie a o zmene a doplnení niektorých zákonov) do celkovej sumy dlhu obce alebo vyššieho územného celku. Orgán, ktorý bude týmto spôsobom poskytovať návratné zdroje financovania je prijímateľ finančných nástrojov (v programovom období 2014 2020 a výhľadovo aj v programovom období 2021 – 2027 je to Slovak Investment Holding, a. s.).

Slovak Investment Holding je subjektom verejnej správy, ktorý bude prostriedky z fondov Európskej únie spolu s prislúchajúcim národným spolufinancovaním poskytovať obciam a VÚC vo forme návratných zdrojov financovania poskytnutých na základe zmluvy. Táto podpora bude smerovaná najmä do oblastí energetickej efektívnosti, sociálnej ekonomiky a podpory bývania.

71

Prostredníctvom úpravy § 17 ods. 8 zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa nebudú započítavať záväzky z návratných zdrojov financovania do celkovej sumy dlhu obce alebo VÚC, ktoré bude Slovak Investment Holding z fondov Európskej únie poskytovať obciam a VÚC rovnako, ako sa nezapočítavajú napríklad záväzky z pôžičky poskytnutej z Audiovizuálneho fondu, z úveru poskytnutého zo Štátneho fondu rozvoja bývania, z úveru poskytnutého z Environmentálneho fondu a záväzky z pôžičky poskytnutej z Fondu na podporu umenia.

Čl. IV

Tento článok dopĺňa č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov, pričom ide o odstránenie doterajšej dvojkoľajnosti a o zjednotenie právnej úpravy v rôznych programových obdobiach tak, aby všetky zákony upravujúce využívanie fondov návratným spôsobom obsahovali rovnaký režim pre opätovné využitie prostriedkov prijímateľom.

Prijímateľ je povinný používať tieto vrátené zdroje z nástrojov finančného inžinierstva v súlade s cieľmi a účelom ako aj spôsobom určeným v zmluve o holdingovom fonde, ktorá nahradila zmluvu o financovaní aj po období, ktoré bolo stanovené v súlade s nariadením (ES) č. 1083/2006, teda aj po roku 2021. Pre úplnosť uvádzame, že nariadenie (ES) č. 1083/2006 bolo zrušené a nahradené nariadením (EÚ) 2013/13, pričom v čl. 152 bod 1 a 2 nariadenia (EÚ) 2013/1303 je uvedené, že dané nariadenie nemá vplyv na pokračovanie ani zrušenia pomoci schválenej EK na základe nariadenia (ES) č. 1083/2016 k 31. 12.2013 a že toto nariadenie sa po 31.12.2013 naďalej uplatňuje na túto pomoc do jej skončenia a, že žiadosti o pomoc predložené alebo schválené na základe starého nariadenia zostávajú v platnosti.

Čl. V

Tento článok mení a dopĺňa zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V nadväznosti na zmeny zavádzané návrhom zákona pre programové obdobie 2021 2027 sa v čl. V navrhujú „zrkadlové“ úpravy aj do zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s cieľom zabezpečenia čo najväčšieho zjednotenia procesov dobiehajúceho programového obdobia s novým programovým obdobím.

K bodu 1 (§ 3 ods.1 písm. j))

Za účelom jednoznačnejšieho výkladu, čo všetko zahŕňa pohľadávka z príspevku sa upresňuje, že táto pohľadávka môže predstavovať aj pohľadávku na náhradu škody alebo vydanie bezdôvodného obohatenia.

K bodu 2 (§ 3 ods. 1 písm. k))

72

Na základe podnetov z aplikačnej praxe a za účelom zefektívnenia a zjednoznačnenia vysporiadania finančných vzťahov s prijímateľmi sa ustanovuje, že pohľadávkou príspevku sa na účely tohto zákona rozumie aj pohľadávka poskytovateľa vzniknutá na základe právoplatného súdneho rozhodnutia. Pre zjednoznačnenie výkladu sa tiež upresňuje, že pod pohľadávkou z rozhodnutia sa pre účely tohto zákona rozumie aj „pôvodne” pohľadávka z príspevku, ktorú súd potvrdil svojim právoplatným rozhodnutím.

K bodu 3 (§ 16 ods. 8) a k bodu 21 (§ 63 ods. 1)

Predmetné ustanovenia upravujú, že povinnosť podľa § 7 ods. 6 a § 8 ods. 6 zákona č. 539/2008 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja v znení neskorších predpisov sa považuje za splnenú, ak žiadateľ preukáže, že disponuje so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou podľa stavebného zákona, pričom sa prechodným ustanovením upravuje, že postup podľa § 16 ods. 8 sa použije aj na konania podľa tohto zákona, ktoré neboli právoplatne skončené pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

K bodu 4 (§ 39 ods. 1 písm. a))

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na novelu zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.

K bodu 5 (§ 40 ods. 2)

Upresňuje sa, že prípadné vysporiadanie finančných vzťahov za finančnú opravu sa vykoná voči poskytovateľovi, certifikačnému orgánu alebo orgánu auditu viazaním najneskôr do konca roka, v ktorom boli schválené účty zo strany Európskej komisie.

K bodu 6 (§ 41 ods. 2), 7 (§ 41 ods. 4) a k bodu 9 (§ 41a ods. 2)

Ustanovuje sa pre poskytovateľa poriadková lehota na podanie podnetu na Úrad pre verejné obstarávanie, resp. správnemu orgánu, a to z dôvodu zefektívnenia a urýchlenia procesu vysporiadania finančných vzťahov pri porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania ako aj z dôvodu doplnenia lehoty, v rámci ktorej je možné uzatvoriť dohodu o splátkach alebo dohodu o odklade plnenia.

K bodu 8 (§ 41 odsek 8) a k bodu 10 (§ 41a odsek 5)

Upresňuje sa, že ak poskytovateľ uloží prijímateľovi vrátiť spolu s istinou aj úroky z omeškania, tieto sa vracajú na osobitný účet Ministerstva financií Slovenskej republiky, resp. Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky v prípade rozvoja vidieka, ak ide o úrok z omeškania, ktorý sa vzťahuje na prostriedky Európskej únie schválené certifikačným orgánom. Úrok z omeškania, ktorý sa vzťahuje na prostriedky Európskej únie neschválené certifikačným orgánom, ako aj prostriedky spolufinancovania zo štátneho rozpočtu vracia prijímateľ na príjmový účet platobnej jednotky.

K bodom 11 (§ 42 ods. 1 písm. b)) a k bodu 12 (§ 42 ods. 2 a 3)

Odôvodnenie: Za účelom zjednoznačnenia výkladu vzhľadom k otázkam z aplikačnej praxe sa upresňuje, že ide o pohľadávku v správe poskytovateľa.

73

K bodu 13 (§ 42 odsek 4)

Upresňuje sa, že oznámenie prijímateľovi o pripravovanom jednostrannom započítaní a súhlas prijímateľa sa nevyžaduje, ak ide o jednostranné započítanie pohľadávky z rozhodnutia v správe poskytovateľa, nakoľko takáto pohľadávka je potvrdená právoplatným rozhodnutím, tzn. existuje k danej pohľadávke exekučný titul.

K bodu 14 (§ 42 ods. 7)

Ustanovuje sa poriadková lehota pre poskytovateľa dať podnet na Úrad vládneho auditu (ak ide o porušenie finančnej disciplíny) alebo urobiť podanie na súd, a to v lehote 90 dní odo dňa uplynutia lehoty na vrátenie uvedenej v žiadosti o vrátenie.

K bodu 15

Legislatívno -technická úprava v nadväznosti na zrušenie zákona č. 543/2007 Z. z.

K bodu 16 (§ 43 ods. 4)

Ustanovuje sa možnosť započítavania pohľadávok z príspevku, ako aj pohľadávok z rozhodnutí, ktoré v správe Pôdohospodárska platobná agentúra voči prijímateľovi, s pohľadávkami prijímateľa na poskytnutie podpory podľa osobitného predpisu.

K bodu 17 (§ 43 ods. 5)

Upresňuje sa, že pre započítanie pohľadávok v prípade existencie právoplatného rozhodnutia k pohľadávke v správe Pôdohospodárskej platobnej agentúry podľa § 43 ods. 4 sa nevyžaduje súhlas prijímateľa.

K bodu 18 (§ 44 sa ods. 1)

Ustanovuje sa poriadková lehota pre poskytovateľa dať podnet na exekučné konanie v prípade existencie vykonateľného rozhodnutia zakladajúceho exekvovateľnú pohľadávku z rozhodnutia.

K bodu 19 (§ 44 ods. 4)

Upravuje sa možnosť úhrady pohľadávky voči prijímateľovi v správe poskytovateľa aj zo strany inej právnickej alebo fyzickej osoby ako prijímateľ, ak poskytovateľ voči takejto osobe pohľadávku vo svojej správe. Spravidla pôjde o situácie, kedy štatutárny orgán, alebo iná osoba konajúca v mene prijímateľa nahradiť poskytovateľovi škodu z titulu spáchania trestného činu poškodzovania finančných záujmov EÚ. Môže však ísť aj o iné prípady, resp. rozhodnutia ktoré zakladajú pohľadávku v správe poskytovateľa. Plnením tejto fyzickej alebo právnickej osoby sa pohľadávka v správe poskytovateľa voči prijímateľovi znižuje o uhradenú sumu a z pohľadu účtovníctva takýchto pohľadávok sa plnenie tejto tretej osoby považuje za plnenie prijímateľa.

K bodu 20 (§ 45 ods. 1 až 5)

Na účel možnosti úspešnejšieho vysporiadania a uspokojenia pohľadávok štátu sa predlžujú lehoty na dĺžku trvania dohôd o splátkach a dohôd o odklade plnenia. Dôvodom je tiež zmiernenie dopadov pandémie ochorenia COVID-19 vo vzťahu k možnostiam vrátenia

74

príspevku alebo jeho časti zo strany prijímateľov. Upravuje sa postup uzatvárania dohôd o splátkach a dohôd o odklade plnenia. Prijímateľ je do 15 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti dohody o splátkach alebo dohody o odklade plnenia povinný svoj dlh uznať formou notárskej zápisnice, v ktorej prijímateľ musí súhlasiť s jej vykonateľnosťou v súlade s § 41 ods. 2 písm. c) zákona č. 233/1995 Z .z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Uznanie dlhu formou notárskej zápisnice a súhlas s jej vykonateľnosťou podmienkami trvania a plnenia dohody o odklade plnenia alebo dohody o splátkach, tzn. ak tak prijímateľ v zákonnej lehote neurobí, platí, že k uzatvoreniu dohody nedošlo. Zároveň sa ustanovuje možnosť uzatvorenia dohôd aj v nadväznosti na súdne rozhodnutie, z ktorého vyplýva povinnosť pre prijímateľa alebo štatutárny orgán prijímateľa alebo osobu konajúcu v mene a na účet prijímateľa vrátiť príspevok alebo jeho časť v prospech poskytovateľa.

Dohody je možné uzavrieť najneskôr do 90 dní od uplynutia lehoty na vrátenie príspevku alebo jeho časti v zmysle žiadosti o vrátenie, tzn. v tejto lehote buď poskytovateľ uzatvorí s prijímateľom niektorú z dohôd alebo podnet, resp. žalobu na Úrad pre verejné obstarávanie, správny orgán alebo súd. Zároveň však platí, že dohodu nie je možné uzavrieť, ak bol podaný podnet alebo žaloba na Úrad pre verejné obstarávanie, správny orgán alebo súd. Dohodu je možné uzavrieť aj po vykonateľnosti rozhodnutia správneho orgánu alebo súdu, z ktorého vyplýva povinnosť prijímateľa vrátiť príspevok alebo jeho časť, prípadne nahradiť poskytovateľovi škodu alebo vydať bezdôvodné obohatenie, a to v lehote 60 dní od kedy sa poskytovateľ dozvedel o nadobudnutí vykonateľnosti takéhoto rozhodnutia. Osobitným prípadom je situácia pri porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania, kedy bola najprv zaslaná prijímateľovi žiadosť o vrátenie podľa § 41 ods. 1, prijímateľ prostriedky nevrátil a následne poskytovateľ podal podnet na Úrad pre verejné obstarávanie. Ak Úrad pre verejné obstarávanie zistenie potvrdí svojim rozhodnutím, prijímateľ opäť možnosť požiadať o uzatvorenie dohody, a to do podania podnetu správnemu orgánu podľa § 41 ods. 3 zo strany poskytovateľa.

Prijímateľovi, ktorý nie je príjemcom štátnej pomoci sa úrok z omeškania neúčtuje, pokiaľ dodržiava podmienky dohody, tzn. predovšetkým platí splátky, resp. splatí svoj dlh v zmysle dohody o odklade. Poskytovateľ však v prípade, ak sa dohoda uzatvára po nadobudnutí vykonateľnosti správneho alebo súdneho rozhodnutia, z ktorého vyplýva povinnosť pre prijímateľa alebo štatutárny orgán prijímateľa alebo osobu konajúcu v mene a na účet prijímateľa vrátiť príspevok alebo jeho časť alebo nahradiť prijímateľovi škodu alebo vydať bezdôvodné obohatenie, účtuje úroky z omeškania, a to až do dňa uzatvorenia tejto dohody.

K bodu 21 (§ 45 ods. 11)

Ustanovuje sa možnosť uzatvorenia dohody o splátkach alebo dohody o odklade plnenia aj s inou osobou ako prijímateľ, ak poskytovateľ voči takejto osobe pohľadávku vo svojej správe. Spravidla pôjde o situácie, kedy štatutárny orgán, alebo iná osoba konajúca v mene prijímateľa nahradiť poskytovateľovi škodu z titulu spáchania trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie. Môže však ísť aj o iné prípady, resp. rozhodnutia ktoré zakladajú pohľadávku v správe poskytovateľa. Plnením tejto fyzickej alebo právnickej osoby sa pohľadávka v správe poskytovateľa voči prijímateľovi znižuje o uhradenú sumu a z pohľadu účtovníctva takýchto pohľadávok sa plnenie tejto tretej osoby považuje za plnenie prijímateľa.

75

K bodu 22 (§ 50a)

Ustanovujú sa pokuty za nedodržanie poriadkových lehôt zo strany poskytovateľa pri vysporiadaní (vrátane vymáhania) finančných vzťahov s prijímateľom, a to z dôvodu zabezpečenia efektívnejšieho a rýchlejšieho vymáhania pohľadávok štátu. Kontrolu dodržiavania týchto úloh bude vykonávať a pokutu ukladať Ministerstvo financií Slovenskej republiky alebo Úrad vládneho auditu v rámci správneho konania. Pri určovaní výšky pokuty sa vychádza z povahy, závažnosti, trvania a následkov porušenia povinnosti a pri opakovanom porušení tej istej povinnosti možno uložiť pokutu vo výške dvojnásobku pokuty.

K bodu 23 (§ 63 ods. 2)

Vzhľadom k novým lehotám pre poskytovateľa na začatie konania, resp. podanie podnetu na začatie konania iného subjektu, prechodným ustanovením sa ustanovuje, že v prípadoch, ak nastala skutočnosť rozhodujúca pre začatie plynutia danej lehoty (napr. rozhodnutie zakladajúce pohľadávku z rozhodnutia sa stalo vykonateľným) pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, lehota pre toto podanie alebo úkon poskytovateľa začne plynúť dňom nasledujúcim po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

Čl. VI

Tento článok mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodom 1 až 7 (§ 168 ods. 1, § 169 ods. 1 a 2 a § 173 ods. 5)

Navrhovaná úprava ponecháva úradu v pozícii ústredného orgánu štátnej správy vo vzťahu k verejným obstarávaniam financovaným z prostriedkov Európskej únie kompetenciu vykonávať vymedzené formy výkonu dohľadu (ex ante posúdenie a kontrola po uzavretí zmluvy), avšak len v prípade ak nejde o zákazku, koncesiu alebo rámcovú dohodu podľa § 184q ods. 1. V intenciách navrhovanej úpravy bude teda úrad ako ústredný orgán štátnej správy naďalej vykonávať ex ante posúdenie a kontrolu po uzavretí zmluvy, a to napr. v prípade, ak pôjde o verejné obstarávanie financované z európskych štrukturálnych a investičných fondov v rámci programovaného obdobia 2014-2020. V kontexte uvedeného všetky verejné obstarávania financované z prostriedkov Európskej únie okrem prostriedkov z fondov Európskej únie v programovom období 2021-2027 budú zo strany úradu kontrolované tak, ako doteraz, t. j. v režime kontroly vykonávanej úradom ako ústredným orgánom štátnej správy v rámci troch základných foriem výkonu dohľadu nad verejným obstarávaním a to ex ante posúdenie, výkon dohľadu pred uzavretím zmluvy v rámci konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného pred uzavretím zmluvy a výkon dohľadu po uzavretí zmluvy v rámci konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy.

V prípade verejných obstarávaní financovaných z prostriedkov Európskej únie v programovom období 2021-2027 sa zavádza hybridný model v rámci ktorého bude úrad kontrolu pred vyhlásením alebo začatím verejného obstarávania a kontrolu po uzavretí zmluvy realizovať v pozícií sprostredkovateľského orgánu podľa procesných pravidiel upravených v siedmej hlave šiestej časti zákona o verejnom obstarávaní. Kontrolu verejných obstarávaní

76

financovaných z prostriedkov Európskej únie v programovom období 2021-2027 v štádiu pred uzavretím zmluvy bude úrad vykonávať v režime kompetenčného rámca ústredného orgánu štátnej správy, t. j. v rámci procesnej úpravy konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného pred uzavretím zmluvy, a to iba v prípadoch, ak pôjde o vlastný podnet úradu alebo na základe námietok.

K bodom 8 a 9 175 ods. 1 písm. c) druhý bod a ods. 4, § 182 ods. 1 písm. e) a ods. 2 písm. d))

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 10 (§ 182 ods. 4)

Za nesplnenie povinnosti voči orgánu kontroly podľa § 184t hrozí pokuta do 1000 eur, a to aj opakovane.

K bodu 11 (§ 182 ods. 5)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 12

SIEMDA HLAVA

Kontrola pri poskytnutí príspevku z prostriedkov Európskej únie.

§ 184q

Navrhovaná úprava vymedzuje legislatívny rámec pre výkon kontroly verejných obstarávaní, ktorých výsledkom byť zmluvný vzťah, v rámci ktorého bude plnenie dodávateľa financované resp. spolufinancované z prostriedkov Európskej únie v programovom období 2021-2027 na základe zákona o príspevkoch z fondov Európskej únie (ďalej len „zákon o fondoch“). Základným predpokladom pre výkon kontroly v intenciách novej siedmej hlavy je schválenie príspevku z prostriedkov Európskej únie podľa zákona o fondoch, ktorý môže byť poskytnutý buď na základe uzavretej zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku (ďalej len „zmluva o NFP“) podľa zákona o fondoch, alebo na základe rozhodnutia, ak je prijímateľ a poskytovateľ istá osoba. Kontrola sa tak vykonáva v štádiu po uzavretí zmluvy o NFP, resp. po vydaní rozhodnutia, ak je prijímateľ a poskytovateľ istá osoba. Na základe kontrahovania zmluvy o NFP sa verejný obstarávateľ, obstarávateľ alebo osoba podľa § 8, teda subjekt realizujúci úkony v procese verejného obstarávania, ktoré podliehajú výkonu kontroly, dostáva do zmluvnej pozície prijímateľa a riadiaci orgán alebo sprostredkovateľský orgán do zmluvnej pozície poskytovateľa. Vzhľadom na uvedené môže v praxi vzniknúť situácia, kedy úrad ako ústredný orgán štátnej správy vykoná niektorú z foriem dohľadu nad verejným obstarávaním a po vykonaní tejto kontroly bude s verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom uzavretá zmluva o NFP. V takom prípade bude napriek kontrole vykonanej úradom ako ústredným orgánom štátnej správy potrebné podrobiť predmetné verejné obstarávanie aj kontrole podľa ustanovení siedmej hlavy šiestej časti zákona o verejnom obstarávaní. V súvislosti s navrhovanou úpravou je tiež potrebné uviesť, že pravidlá stanovené pre prijímateľa sa rovnako budú rovnako aplikovať aj na partnera projektu.

77

Navrhovaná úprava vymedzuje dve základné formy výkonu kontroly, a to predbežnú kontrolu a kontrolu po uzavretí zmluvy. Predbežná kontrola rýdzo návrhový charakter, t. j. sa vykonáva výlučne na žiadosť prijímateľa. Kontrola po uzavretí zmluvy sa vykonáva ex offo, t. j. z vlastného podnetu orgánu kontroly alebo na základe podnetu poskytovateľa. Výkon kontroly podľa siedmej hlavy vykonáva výlučne úrad v pozícii sprostredkovateľského orgánu. Úrad v pozícii sprostredkovateľského orgánu nevykonáva právomoc ostatného ústredného orgánu štátnej správy, ale vykonáva delegovanú právomoc, ktorej primárnym a originálnym nositeľom je v intenciách reglementácie nariadenia (EÚ) 2021/1060 a zákona o fondoch, riadiaci orgán, ktorý je v intenciách tejto právnej úpravy oprávnený svoje právomoci delegovať na sprostredkovateľský orgán, a to na zmluvnom základe kontrahovaním zmluvy o delegovaní právomoci.

Navrhovaná úprava vymedzuje rozsah kontrolnej činnosti v rámci predbežnej kontroly a kontroly po uzavretí zmluvy. Orgán kontroly bude pri výkone kontroly verifikovať, či boli postupom prijímateľa dodržané povinnosti stanovené zákonom o verejnom obstarávaní a povinnosti vyplývajúce pre prijímateľa zo zmluvy o NFP upravujúce postup prijímateľa pri nadobúdaní tovarov, služieb alebo stavebných prác. Osobitné povinnosti vyplývajúce pre prijímateľa zo zmluvy o NFP, ktoré sa viažu k procedúre nákupu vyplývajú napríklad z metodických pokynov riadiaceho orgánu, alebo iných aktov riadenia v rámci systému riadenia fondov Európskej únie .

Z pohľadu úpravy procesného postupu pri výkone kontroly je cieľom navrhovanej úpravy sa procesnou reglementáciou čo najviac priblížiť procesnej úprave konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného, ktorú kompetenčne vykonáva úrad ako ústredný orgán štátnej správy. Rácio tohto prístupu je determinované predovšetkým snahou o „procesnú optimalizáciu“, nakoľko obe formy výkonu dohľadu (Úrad pre verejné obstarávanie ako ústredný orgán štátnej správy a Úrad pre verejné obstarávanie ako sprostredkovateľský orgán) inštitucionálne zastrešuje úrad. Vzhľadom na uvedené procesná úprava výkonu kontroly podľa siedmej hlavy odkazuje aj na použitie ustanovení upravujúcich výkon dohľadu úradom ako ústredným orgánom štátnej správy.

Navrhovaná úprava upravuje ako komunikačnú platformu pre proces výkonu kontroly Informačný monitorovací systém, ktorého správcom je Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky ako správca Informačného monitorovacieho systému bude preto zabezpečovať funkčnosť tohto systému na účely realizovania jednotlivých úkonov pri výkone kontroly a plnenie všetkých povinností vo vzťahu k správe Informačného monitorovacieho systému ako informačného systému verejnej správy vyplývajúcich z platnej legislatívy. Informačný monitorovací systém zahŕňa štandardizované procesy programového a projektového riadenia a obsahuje údaje, ktoré potrebné na riadenie, finančné riadenie a kontrolu poskytovania príspevku z prostriedkov EÚ. Informačný monitorovací systém teda predstavuje informačný systém verejnej správy, ktorý je v systéme riadenia fondov Európskej únie dlhodobo etablovaný. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje jeho použitie rozšíriť aj na komunikáciu v rámci výkonu kontroly podľa siedmej hlavy, ktorá je súčasťou kontroly poskytovania príspevkov z prostriedkov Európskej únie.

§ 184r

78

Navrhovaná úprava vymedzuje procesné pravidlá výkonu predbežnej kontroly, ktorá sa z pohľadu štádia procesu verejného obstarávania vzťahuje na jeho prípravnú fázu. Cieľom predbežnej kontroly je odstrániť prípadné nedostatky v návrhoch dokumentácie k verejnému obstarávaniu, resp. všeobecnejšie v procese kontraktácie ešte pred ich oficiálnym iniciovaním, a zefektívniť tak čerpanie z prostriedkov Európskej únie v dôsledku eliminácie prípadných finančných opráv.

Navrhovaná úprava vymedzuje, v ktorých prípadoch je pre prijímateľa predbežná kontrola obligatórna a v ktorých fakultatívna. Pre prijímateľa je predbežná kontrola povinná pred vyhlásením alebo začatím verejného obstarávania, ktoré je z pohľadu predpokladanej hodnoty zákazky alebo koncesie nadlimitné, a taktiež pred oznámením zámeru zriadiť dynamický nákupný systém, ktorého predpokladaná hodnota je rovnaká alebo vyššia ako finančný limit pre nadlimitnú zákazku, ktorý sa vzťahuje na prijímateľa. V prípade podlimitných zákaziek a koncesií na uskutočnenie stavebných prác umožňuje navrhovaná úprava prijímateľovi požiadať orgán kontroly o predbežnú kontrolu, t. j. bude na rozhodnutí prijímateľa, či v týchto prípadoch inštitút predbežnej kontroly využije. Navrhovaná úprava neupravuje predbežnú kontrolu v prípade podlimitných verejných obstarávaní, ktorých predmetom je dodanie tovaru alebo poskytnutie služby, t. j. v týchto prípadoch orgán kontroly nevykonáva predbežnú kontrolu. Na základe navrhovanej úpravy môže prijímateľ požiadať orgán kontroly o vykonanie predbežnej kontroly aj v prípade, ak v úmysle zadať nadlimitnú zákazku alebo nadlimitnú koncesiu uplatnením výnimky z pôsobnosti zákona o verejnom obstarávaní, a taktiež v prípade uplatnenia pravidiel zmeny zmluvy, ak pôvodná zmluva bola výsledkom zadávania nadlimitnej zákazky alebo nadlimitnej koncesie.

V prípade prípravy postupu zadávania zákazky/koncesie alebo prípravy dynamického nákupného systému bude predbežná kontrola zameraná na posúdenie dokumentov, z ktorých vyplýva parametrizácia verejného obstarávania alebo dynamického nákupného systému a podmienky relevantné pre vypracovanie žiadosti o účasť, ponuky alebo návrhu, t. j. dokumenty proti ktorým je možné podať námietky podľa § 170 ods. 3 písm. a) a b) zákona o verejnom obstarávaní, pričom opis predmetu zákazky bude orgán kontroly posudzovať pri výkone predbežnej kontroly len v rozsahu dodržania povinnosti podľa ustanovenia § 42 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní, ktoré upravuje všeobecný postulát technicky neutrálneho opisu predmetu zákazky. Navrhovaná úprava osobitne vymedzuje v rámci predmetu predbežnej kontroly aj dokumenty k určeniu predpokladanej hodnoty a k prípravným trhovým konzultáciám, ak boli zrealizované. V prípade, ak bude zámerom prijímateľa použiť priame rokovacie konanie bude predmetom predbežnej kontroly aj posúdenie splnenia podmienok pre použitie tohto postupu.

V prípade zámeru realizovať kontraktáciu uplatnením exempcie z pôsobnosti zákona o verejnom obstarávaní alebo uplatnením pravidiel pre zmenu zmluvy bude predbežná kontrola zameraná na posúdenie splnenia zákonných podmienok pre uplatnenie tejto formy kontraktácie.

Z pohľadu procesného postupu sa predbežná kontrola bude začínať doručením žiadosti prijímateľa o vykonanie predbežnej kontroly spolu s príslušnou dokumentáciou orgánu kontroly, a to prostredníctvom Informačného monitorovacieho systému. Rozsah dokumentácie, ktorú bude prijímateľ doručovať orgánu kontroly spolu so žiadosťou o vykonanie predbežnej kontroly bude determinovaný primárne postupom kontraktácie, ktorý

79

bude predmetom predbežnej kontroly. V prípade prípravy postupu zadávania zákazky alebo koncesie bude prijímateľ prekladať orgánu kontroly na účely výkonu predbežnej kontroly dokumenty, proti ktorým je možné podať námietky podľa § 170 ods. 3 písm. a) a b) zákona o verejnom obstarávaní (predovšetkým oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania a súťažné podklady), dokumenty k určeniu predpokladanej hodnoty a prípravným trhovým konzultáciám, ak boli zrealizované a v prípade použitia priameho rokovacieho konania aj odôvodnenie jeho použitia. V prípade zámeru prijímateľa realizovať kontraktáciu uplatnením výnimky z pôsobnosti zákona o verejnom obstarávaní alebo uplatnením pravidiel pre zmenu zmluvy bude prijímateľ povinný predložiť orgánu kontroly predovšetkým dokumentáciu potrebnú na posúdenie splnenia zákonom stanovených podmienok použitia tejto formy kontraktácie, t. j. predovšetkým odôvodnenie tohto postupu.

Za účelom objektivizácie skutkového stavu, bude v rámci procesného vedenia predbežnej kontroly orgán kontroly oprávnený prerušiť predbežnú kontrolu a požiadať prijímateľa o doplnenie podkladov relevantných pre výkon predbežnej kontroly. V prípade, ak bude pri výkone predbežnej kontroly prijatie záveru determinované posúdením odbornej otázky bude môcť orgán kontroly prerušiť kontrolu za účelom zabezpečenia odborného stanoviska alebo znaleckého posudku. Orgán kontroly bude prijímateľovi doručovať oznámenie o prerušení kontroly prostredníctvom Informačného monitorovacieho systému. Podľa navrhovanej úpravy bude zároveň moment odoslania oznámenia o prerušení kontroly rozhodujúci pre „spočívanie“ lehoty, ktorú navrhovaná úprava vymedzuje pre orgán kontroly na vydanie oznámenia ako finálneho výstupu predbežnej kontroly. Výsledkom predbežnej kontroly bude oznámenie orgánu kontroly, ktorého obsahom je posúdenie predmetu predbežnej kontroly z pohľadu súladu so zákonom o verejnom obstarávaní a povinnosťami podľa § 184q ods. 3 písm. b). Oznámenie obsahuje identifikačné údaje prijímateľa (názov, sídlo, IČO), predmet predbežnej kontroly, výsledok predbežnej kontroly spolu s odôvodnením, dátum vydania, identifikáciu fyzických osôb vykonávajúcich predbežnú kontrolu (meno, priezvisko, organizačné zaradenie v rámci orgánu kontroly).

Navrhovaná úprava stanovuje pre orgán kontroly lehotu na vydanie oznámenia 40 dní od začatia predbežnej kontroly. Orgán kontroly doručuje oznámenie prijímateľovi a riadiacemu orgánu prostredníctvom Informačného monitorovacieho systému.

§ 184s

Navrhovaná úprava vymedzuje procesné pravidlá výkonu kontroly po uzavretí zmluvy, ktorá sa z pohľadu štádia procesu verejného obstarávania vzťahuje na jeho postkontraktačnú fázu, t. j. vykonáva sa po uzavretí zmluvného vzťahu, resp. po vykonaní zmeny zmluvného vzťahu a je zameraná na komplexnú kontrolu procesu verejného obstarávania. Navrhovaná úprava vymedzuje kontrolu po uzavretí zmluvy ako povinnú vo vzťahu k verejnému obstarávaniu, ktoré je z pohľadu jeho predpokladanej hodnoty nadlimitné. V prípade zmlúv uzatváraných na základe rámcovej dohody alebo dynamického nákupného systému navrhovaná úprava stanovuje tento typ kontroly obligatórne vo vzťahu k zmluve, ktorej zmluvná cena dosahuje hodnotu finančného limitu nadlimitnej zákazky ustanoveného pre prijímateľa. Napokon v prípade uplatnenia pravidiel pre zmenu zmluvy navrhovaná úprava vymedzuje povinne kontrolu po uzavretí zmluvy v prípade, ak bola pôvodná zmluva uzatvorená ako výsledok zadávania nadlimitnej zákazky alebo nadlimitnej koncesie.

80

V ostatných prípadoch je výkon kontroly po uzavretí zmluvy založený na princípe vzorky, t. j. výkon kontroly nebude orgán kontroly vykonávať „plošne“, ale len vo vzťahu k tým verejným obstarávaniam, ktoré poskytovateľ na základe rizikovej analýzy vyhodnotí ako rizikové. Uvedený koncept tak zohľadňuje určitý typ prioritizácie, kedy povinnej kontrole po uzavretí zmluvy bude podliehať kontraktácia v rámci nadlimitného verejného obstarávania a kontraktácia pod finančnými limitmi pre nadlimitné verejné obstarávanie len, ak bude vyhodnotená poskytovateľom ako riziková. Na proces výberu vzorky pre iné, ako nadlimitné zákazky, bude reflektovať aj zmluva o delegovaní právomocí medzi riadiacim orgánom a sprostredkovateľským orgánom, ktorá zároveň bude reflektovať aj stav, resp. potrebu zabezpečenia odborných kapacít na plnenie týchto úloh.

Z pohľadu procesného postupu sa kontrola po uzavretí zmluvy bude začínať na základe doručenia oznámenia o začatí kontroly prijímateľovi orgánom kontroly, a to prostredníctvom Informačného monitorovacieho systému. Orgán kontroly bude vždy povinný začať tento typ kontroly na základe podnetu poskytovateľa, pričom zákonná úprava v tejto súvislosti vymedzuje lehotu, v ktorej je orgán kontroly povinný po doručení podnetu od poskytovateľa odoslať oznámenie o začatí kontroly prijímateľovi. Kontrolu po uzavretí zmluvy môže orgán kontroly iniciovať aj z vlastného podnetu, pričom v praxi môže ísť napríklad o situáciu, ak by si orgán kontroly osvojil podnet iného kontrolného orgánu, orgánu činného v trestnom konaní alebo podnet mimovládnej neziskovej organizácie. Iniciovanie kontroly z vlastného podnetu v prípade kontraktácie upravenej v § 184s ods. 1 písm. e) nie je limitované vyhodnotením, či ide o kontraktáciu, ktorá je riziková v kontexte rizikových indikátorov stanovených poskytovateľom.

Navrhovaná úprava v kontexte procesného priebehu kontroly po uzavretí zmluvy vychádza z procesnej úpravy konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného. Orgán kontroly bude vykonávať kontrolu na základe kompletnej dokumentácie k procesu verejného obstarávania, ktorú bude prijímateľ povinný doručiť orgánu kontroly do štyroch pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia o začatí kontroly, a to buď prostredníctvom jej sprístupnenia v elektronickom prostriedku (ak pôjde o elektronickú komunikáciu), alebo prostredníctvom Informačného monitorovacieho systému, ak pôjde o listinnú dokumentáciu, ktorá nie je dostupná v elektronickom prostriedku. V prípade listinnej časti kompletnej dokumentácie k verejnému obstarávaniu, teda navrhovaná úprava predpokladá, že prijímateľ túto časť dokumentácie skonvertuje do elektronickej podoby a nahrá do Informačného monitorovacieho systému. V prípade, ak prijímateľ nedoručí orgánu kontroly kompletnú dokumentáciu k verejnému obstarávaniu, orgán kontroly za účelom zabezpečenia kompletnej dokumentácie preruší výkon kontroly a nariadi prijímateľovi doručiť kompletnú dokumentáciu. Navrhovaná úprava umožňuje orgánu kontroly prerušiť výkon kontroly aj v prípade potreby zabezpečenia iných informácií alebo vyjadrení od prijímateľa, ktoré relevantné pre výkon kontroly. Oznámenie o prerušení kontroly, ktorého súčasťou je aj žiadosť o predloženie chýbajúcej časti kompletnej dokumentácie alebo iných pre výkon kontroly potrebných informácií od prijímateľa, orgán kontroly doručuje prijímateľovi prostredníctvom Informačného monitorovacieho systému. Deň odoslania oznámenia o prerušení kontroly prijímateľovi je zároveň rozhodný pre počítanie lehoty na vydanie protokolu alebo záznamu z pohľadu jej spočívania. Neposkytovanie súčinnosti prijímateľa orgánu kontroly na účely zabezpečenia kompletnej dokumentácie a iných podkladov potrebných pre výkon kontroly bude vynútiteľné

81

na základe uplatnenia zmluvných sankcií v intenciách zmluvy o NFP zo strany poskytovateľa. V rámci navrhovanej úpravy sa zavádza možnosť výkonu kontroly na mieste, t. j. v priestoroch prijímateľa.

§ 184t

Za účelom objektivizácie skutkového stavu umožňuje navrhovaná právna úprava orgánu kontroly vyžiadať si informácie alebo predložiť veci alebo dokumenty, ktoré sú relevantné pre výkon kontroly nielen od prijímateľa, ale aj od orgánov verejnej moci, fyzických alebo právnických osôb.

§ 184u

Navrhovaná úprava analogicky ako v prípade predbežnej kontroly alebo konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného umožňuje orgánu kontroly v prípade, ak bude pri výkone kontroly prijatie záveru determinované posúdením odbornej otázky prerušiť kontrolu za účelom zabezpečenia odborného stanoviska alebo znaleckého posudku. Orgán kontroly bude prijímateľovi doručovať oznámenie o prerušení kontroly prostredníctvom Informačného monitorovacieho systému. Podľa navrhovanej úpravy bude zároveň moment odoslania oznámenia o prerušení kontroly rozhodujúci pre „spočívanie“ lehoty, ktorú navrhovaná úprava vymedzuje pre orgán kontroly na vydanie záznamu alebo protokolu ako finálneho výstupu predbežnej kontroly.

§ 184v

Navrhovaná úprava zaručuje prijímateľovi právo sa v priebehu výkonu kontroly oboznámiť s porušeniami, ktoré identifikoval orgán kontroly a vyjadriť sa k nim, resp. predložiť na svoju obranu relevantné dôkazy. Za týmto účelom bude orgán kontroly povinný doručiť prijímateľovi prostredníctvom Informačného monitorovacieho systému výzvu, v ktorej identifikuje zistené porušenia. Minimálna lehota pre prijímateľa na vyjadrenie je sedem pracovných dní, pričom orgán kontroly môže stanoviť aj dlhšiu lehotu. Uplynutím tejto lehoty navrhovaná úprava rámcuje uplatňovanie koncentračnej zásady, t. j. orgán kontroly nebude prihliadať na vyjadrenia a dôkazy, ktoré prijímateľ doručí orgánu kontroly po uplynutí tejto lehoty.

§ 184x

Finálnym výstupom z výkonu kontroly po uzavretí zmluvy bude buď protokol alebo záznam. Orgán kontroly bude vydávať protokol, ak zistí porušenia, ktoré mali alebo mohli mať vplyv na uzavretie zmluvného vzťahu. V opačnom prípade, t. j. ak orgán kontroly nezistí porušenia s možným vplyvom na uzavretie zmluvného vzťahu, bude vydávať záznam, ktorý bude obsahovať informáciu, že kontrolou neboli zistené porušenia pravidiel a postupov pri zadávaní zákazky alebo koncesie, ktoré mali alebo mohli mať vplyv na jej výsledok. Uvedený koncept zohľadňuje predovšetkým skutočnosť, že porušenia bez možného vplyvu na výsledok kontraktácie neodôvodňujú uloženie finančnej opravy, a teda v tomto ohľade nie relevantné pre ďalšie riadenie poskytovania príspevku z prostriedkov Európskej únie zo strany poskytovateľa. V kontexte uvedeného ich preto orgán kontroly nebude uvádzať vo finálnom výstupe z vykonanej kontroly. Na účely prevencie a edukácie navrhovaná úprava vo vzťahu

82

k menej závažným porušeniam bez vplyvu na výsledok kontraktácie umožňuje orgánu kontroly, aby tieto uviedol, resp. s nimi prijímateľa oboznámil, napr. v rámci sumarizácie zistených skutočností uvedených vo výzve podľa § 184v, resp. ich zaslal prijímateľovi spolu s predmetnou výzvou. Zároveň je potrebné uviesť, že ak zistené porušenie, či s vplyvom alebo bez vplyvu na výsledok kontraktácie bude zakladať skutkovú podstatu niektorého správneho deliktu podľa § 182 zákona o verejnom obstarávaní, bude toto porušenie predmetom štandardného dvojinštančného správneho konania, ktorého výstup bude podliehať súdnemu prieskumu.

Navrhovaná úprava vymedzuje základné obsahové náležitosti protokolu. Z obsahu protokolu musí byť zrejmá identifikácia prijímateľa (názov, sídlo, IČO), predmet kontroly, t. j. presná identifikácia kontraktácie, ktorá bola predmetom kontroly. Ratio decidendi v rámci obsahových náležitostí protokolu predstavuje taxatívny výpočet porušení spolu s ich odôvodnením. Ide o nosnú a najpodstatnejšiu časť protokolu, ktorá kvalitatívne musí spĺňať všetky atribúty, ktoré sa štandardne kladú na odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu alebo súdu. Ďalšou náležitosťou protokolu je návrh percentuálnej sadzby finančnej opravy, ktorá sa bude primárne odvíjať od zistených porušení a ich závažnosti, pričom orgán kontroly bude návrh finančnej opravy navrhovať na základe rozhodnutia Európskej komisie zo dňa 14.05.2019 č. C(2019) 3452, ktorého súčasťou je sadzobník finančných opráv za vymedzené porušenia. Orgán kontroly teda v intenciách navrhovanej úpravy nebude finančnú opravu ukladať, t. j. nebude v pozícii orgánu, ktorý by v rámci systému riadenia fondov Európskej únie uplatňoval finálnu úvahu o opodstatnenosti a výške finančnej opravy. Zodpovedný za finálne uloženie finančnej opravy bude poskytovateľ. V prípade, ak orgán kontroly identifikuje porušenie princípu hospodárnosti, uvedie v prípade relevancie v protokole aj výšku neoprávnených výdavkov z titulu porušenia princípu hospodárnosti. Napokon navrhovaná úprava vyžaduje datovanie vydania protokolu, identifikáciu fyzických osôb vykonávajúcich kontrolu (meno, priezvisko, organizačné zaradenie v rámci orgánu kontroly)a podpis oprávnenej osoby.

Navrhovaná úprava štandardne ako akýkoľvek iný procesný predpis upravujúci konkrétny typ konania alebo kontroly, vymedzuje pre orgán kontroly poriadkovú lehotu na vydanie finálneho výstupu v rámci kontroly po uzavretí zmluvy. Navrhovaná úprava 55 dňovej lehoty v tejto súvislosti zohľadňuje kvantitu a odbornú náročnosť tohto typu kontroly.

Orgán kontroly bude finálne výstupy z výkonu kontroly po uzavretí zmluvy, t. j. protokol alebo záznam bezodkladne po ich vydaní doručovať prijímateľovi a poskytovateľovi a zároveň zverejňovať. Doručovanie aj zverejňovanie finálnych výstupov z výkonu kontroly po uzavretí zmluvy bude orgán kontroly realizovať prostredníctvom Informačného monitorovacieho systému.

Navrhovaná úprava explicitne vyníma zo súdneho prieskumu finálne výstupy z výkonu kontroly po uzavretí zmluvy, pričom plne reflektuje ustálenú judikatúru vnútroštátnych súdov k problematike súdneho prieskumu protokolov z výkonu kontroly (pozri napr. rozhodnutie Ústavného súdu SR spis. zn. IV. ÚS 395/2018-28, uznesenia Najvyššieho súdu SR 6Sžfk/l/2018, 4Sžfk/42/2017; 4Sžfk/30/2017; 6Sžfk/15/2018, 4Sžk/16/2019).

§ 184y

83

Navrhovaná úprava vymedzuje pravidlá pre výkon opätovnej kontroly vo vzťahu k procesu kontraktácie, ktorý bol predmetom kontroly po uzavretí zmluvy. Z pohľadu procesného postupu bude vždy opätovná kontrola iniciovaná na základe procesného začatia novej kontroly po uzavretí zmluvy, t .j. orgán kontroly bude opätovnú kontrolu začínať doručením oznámenia o začatí kontroly prijímateľovi. V rámci opätovného výkonu kontroly bude orgán kontroly procesne postupovať podľa ustanovení, ktoré upravujú kontrolu po uzavretí zmluvy. Navrhovaná úprava umožňuje výkon opätovnej kontroly na základe podnetu orgánu auditu, poskytovateľa alebo z vlastného podnetu orgánu kontroly. Opätovnú kontrolu z vlastného podnetu orgánu kontroly navrhovaná úprava umožňuje z dôvodu, ak výstup z výkonu kontroly po uzavretí zmluvy koliduje so zákonom o verejnom obstarávaní a reglementáciou povinností podľa § 184q ods. 3 písm. b), s rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie alebo právoplatným rozsudkom správneho súdu alebo je v rozpore s auditným zistením Európskeho dvora audítorov.

V rámci opätovného výkonu kontroly môže vzniknúť niekoľko situácií, ktoré sú determinované predovšetkým výstupom predchádzajúcej kontroly po uzavretí zmluvy a dôvodom zakladajúcim potrebu vykonať novú kontrolu po uzavretí zmluvy. V prípade ak v rámci prechádzajúcej kontroly orgán kontroly vydal protokol, t. j. zistil porušenie s možným vplyvom na uzavretý zmluvný vzťah, pričom tieto zistenia je potrebné a dôvodné v rámci opätovnej kontroly korigovať, nakoľko nezakladajú status porušenia s vplyvom na výsledok kontraktácie, tak v takom prípade orgán kontroly v rámci opätovnej kontroly vydaný protokol zruší a vydá záznam. Uvedené rovnako platí vice versa, t.j. ak v rámci pôvodnej kontroly po uzavretí zmluvy bol vydaný záznam, ktorý je potrebné v rámci opätovnej kontroly z dôvodu identifikovaných porušení s vplyvom na zmluvný vzťah konvertovať na protokol. V rámci opätovnej kontroly však nemusí vzniknúť len potreba korigovať samotnú povahu pôvodného výstupu z výkonu kontroly, teda meniť záznam na protokol a vice versa, ale môže z rôznych dôvodov vzniknúť potreba revidovať protokol, napr. z dôvodu zistenia nových porušení, alebo z dôvodu ich zredukovania, ale taktiež z dôvodu potreby korigovať návrh percentuálnej sadzby finančnej opravy. V takýchto prípadoch nebude v rámci opätovného výkonu kontroly z procesného hľadiska dochádzať k derogácii pôvodného výstupu z kontroly, ale orgán kontroly vydá k pôvodnému protokolu dodatok.

ÔSMA HLAVA

Vysporiadanie príspevku z prostriedkov Európskej únie

§ 184z

Navrhovaná úprava vymedzuje osobitný typ konania, ktorého predmetom bude autoritatívne, t. j. na základe rozhodnutia uložiť prijímateľovi povinnosť vrátiť príspevok alebo jeho časť, a to z dôvodu porušenia povinnosti podľa § 184q ods. 3 písm. a). Z procesného hľadiska pôjde o správne konanie, na ktoré sa bude vzťahovať všeobecný predpis o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. správny poriadok v znení neskorších predpisov) t. j. procesne pôjde o dvojinštančné správne konanie v rámci ktorého bude na prvom stupni rozhodovať úrad ako ústredný orgán štátnej správy. Proti prvostupňovému rozhodnutiu bude možné podať rozklad, o ktorom bude podľa reglementácie Správneho poriadku rozhodovať predseda úradu. Právoplatné rozhodnutie vydané v tomto správnom konaní bude na základe správnej žaloby štandardne preskúmateľné správnym súdom. Tento typ správneho konania by mal mať

84

charakter „ultima ratio“, t. j. toto konanie bude iniciované v prípade, ak prijímateľ nevráti poskytnutý príspevok alebo jeho časť na základe žiadosti poskytovateľa o vrátenie príspevku. Podnet na iniciovanie tohto správneho konania bude úradu podávať poskytovateľ.

§ 184aa

Navrhovaná reglementácia zavádza osobitnú úpravu mimoriadneho opravného prostriedku, t. j. preskúmanie mimo odvolacieho konania vo vzťahu k rozhodnutiam vydaných úradom podľa § 184z. Navrhovaná úprava vychádza z reglementácie, ktorá je súčasťou Správneho poriadku. V komparácii s úpravou Správneho poriadku navrhovaná úprava vymedzuje jeden zásadný odklon, a to dĺžku lehoty, v ktorej je možné uplatniť tento mimoriadny opravný prostriedok, kým Správny poriadok v zásade limituje jeho uplatnenie lehotou troch rokov, navrhovaná úprava vymedzuje lehotu, v ktorej je možné začať konanie o preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania lehotou siedmich rokov od právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia. Táto dlhšia lehota je odôvodnená predovšetkým potrebou korigovať rozhodnutia § 184z s dlhším časovým odstupom po nadobudnutí ich právoplatnosti.

K bodu 13 (§ 185 ods. 1)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 14 (§ 187h ods. 7 písm. d) a ods. 10)

Legislatívno-technická úprava.

Čl. VII

Účinnosť sa navrhuje 1. mája 2022, okrem článku VI, ktorého účinnosť sa navrhuje 1. júla 2022.

Bratislava 12. januára 2022

Eduard Heger v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Veronika Remišová v. r.

podpredsedníčka vlády a ministerka investícií,

regionálneho rozvoja a informatizácie

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 292/2014, dátum vydania: 23.10.2014

48

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Vedúci Úradu vlády SR na základe bodu 7 ú lohy na mesiac apríl 2014 Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2014 predkladá návrh zákona o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorý ch zákonov podľa novoprijatých relevantných nariadení Európskej únie a finančného rámca pre programové obdobie 2014 – 2020.

Hlavným gestorom je Úrad vlády Slovenskej republiky ako Centrálny koordinačný orgán, spolugestormi sú Ministerstvo pôdohospodá rstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky za oblasť poľnohospodárskych fondov a Ministerstvo financií Slovenskej republiky za oblasť finančného riadenia a vládneho auditu.

Od roku 2014 začína nové programové obdobie, ktorým dochádza k zmene viacerých pravidiel implementácie fondov Európskej únie, ktoré sú upravené v nových nariadeniach EÚ. Z tohto dôvodu je potrebné nastaviť, resp. upraviť riadiace, implementačné a kontrolné mechanizmy v podmienkach Slovenskej republiky.

Súčasťou predloženého návrhu zákona je aj novela zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorší ch predpisov, ktorou sa upravujú ustanovenia súvisiace s kontrolou poskytovaných finančných prostriedkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov na programové obdobie 2014 - 2020. Návrh vychádzajúci z potreby aplikačnej praxe, umožňuje orgánom verejnej správy SR pri vykonávaní predbežnej finančnej kontroly vykonať kontrolu na mieste u osoby ktorej sa majú poskytnúť verejné prostriedky, alebo sa jej verejn é prostriedky už poskytli, čím dôjde k zefektívneniu vykonávania ex ante kontroly a zabezpečí sa tak dôkladnejšia ochrana verejných prostriedkov.

Novelizácia zákona č. 523/2004 Z. z. je zahrnutá ako súčasť predloženého návrhu z dôvodu zmeny finančných tokov a efektívnejšieho čerpania prostriedkov Európskej únie v novom programovom období 2014 – 2020.

V tejto súvislosti je taktiež potrebné novelizovať zákon č. 528/2008 Z. z., ktorý obsahuje úpravu poskytovania pomoci a podpory z fondov Európskej únie relevantnú pre programové obdobie 2007 – 2013.

Predkladaný návrh zákona súvis í s ustanoveniami zákona č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona o príspevku poskytovanom z euró pskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov je právny predpis, ktorý implementuje príslušné nariadenia Európskej únie v podmienkach Slovenskej republiky. Urč uje postavenie a právomoci jednotlivých orgánov verejnej správy v procese využívania príspevkov z fondov Európskej únie. Za hlavný orgán koordinácie riadenia a kontroly určuje vládu Slovenskej republiky. Sú časne definuje orgán zabezpečujúci ochranu finančných záujmov Európskej únie, centrálny koordinačný orgán, riadiaci orgán, certifikačný orgán, orgán auditu, sprostredkovateľský orgán a platobnú jednotku, ako aj ďalšie subjekty, ktoré sa podieľajú na výkone vymedzených úloh vyplývajúcich z novoprijatej legislatívy Európskej únie. Predkladaný návrh zákona určuje základné princ ípy riadenia a kontroly pri poskytovaní príspevku, financovaní príspevku a výkone vládneho auditu a obsahuje procesné ustanovenia pri rozhodovaní o žiadosti. Návrh zákona taktiež upravuje konflikt zá ujmov v procese poskytovania pomoci z fondov Európskej únie.

Návrh zákona o príspevku poskytovanom z euró pskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a právnym poriadkom Slovenskej republiky, s právom Európskej únie, ako aj medzin árodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Prijatie návrhu zákona o príspevku poskytovanom z euró pskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov nemá vplyv na štátny rozpočet, rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, životné prostredie ani sociá lny vplyv, pretože sa nezasahuje do existujúcej štruktúry orgánov verejnej správy, ani do kompetencií a plánu práce orgánov verejnej správy. Návrh zákona má pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskej únie

-primárnom

Zmluva o fungovaní Európskej únie, najmä články 38 až 44, 162 až 164, 174 až 178, 320 až 324, 325 a 349.

-sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

1.legislatívne akty

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č . 1303/2013 zo 17. decembra 2013 , ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Eur ópskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorý m sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľ a Investovanie do rastu a zamestnanosti, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006 .Nariadenie Euró pskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013 z 17. decembri 2013 o Európskom sociálnom fonde a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1081/2006 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č . 1300/2013 zo 17. decembra 2013 o Kohéznom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1084/2006 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. decembra 2013 o podpore rozvoja vidieka prostrední ctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 508/2014 z 15.mája 2014 o Európskom námornom a ryb árskom fonde, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2328/2003, (ES) č. 861/2006, (ES) č. 1198/2006 a (ES) č. 791/2007 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č.1255/2011

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013 z 17. decembra 2013 o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Euró pskeho fondu regionálneho rozvoja

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1302/2013 zo 17. decembra 2013 , ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1082/2006 o Európskom zoskupení územnej spolupr áce (EZÚS), pokiaľ ide o vyjasnenie, zjednodušenie a zlepšenie zakladania a fungovania takýchto zoskupení

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorý m sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 , o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpoč et Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002

2.nelegislatívne akty

Vykoná vacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 215/2014 zo 7. marca 2014, ktorým sa stanovujú pravidlá vykonávania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Euró pskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde v súvislosti s metodikami poskytovania podpory na riešenie zmeny klímy, určovaním čiastkových cieľov a zámerov vo výkonnostnom rámci a nomenklatúrou kategórií intervencií pre európske štrukturálne a investičné fondy

-sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)

Rozhodnutie Rady z 25. júna 2007, ktorým sa zriaďuje Euró psky fond pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín na obdobie rokov 2007 až 2013 ako súčasť všeobecného programu Solidarita a riadenie migračných tokov (2007/435/ES) v platnom znení

Nariadenie Komisie (ES) č. 1828/2006 z 8. decembra 2006, ktorým sa stanovujú vykonávacie pravidlá nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006, ktorým sa ustanovujú všeobecn é ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1080/2006 o Európskom fonde regionálneho rozvoja v platnom znení Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1082/2006 z 5. júla 2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS) v platnom znení Nariadenie Komisie (ES) č. 885/2006 z 21. júna 2006, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1290/2005, pokiaľ ide o akreditáciu platobných agentúr a iných orgánov a zúčtovania EPZF a EPFRV v platnom znení Nariadenie Rady (EURATOM, ES) č . 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi v platnom znení Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev v platnom znení

b)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej ú nie.

1.rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C 46/03, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska proti EK, [2005]

2. rozhodnutie Sú dneho dvora vo veci T-102/03, Centro informativo per la collaborazione tra le imprese e la promozione degli investimenti in Sicilia SpA (CIS) proti EK, [2005]

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementá ciu nariadenia alebo rozhodnutia

nie je určená

b)lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerní c a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov

nie je určená

c)informácia o konaní zač atom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

konanie nebolo začaté

d)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberan é smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

návrh zákona nepreberá smernice

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s pr ávom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti - úplný

Doložka

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Termín začatia a ukončenia PPK: -

A.2. Vplyvy:

Pozitívne Žiadne Negatívne 1. Vplyvy na rozpočet verejnej správyx2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?x3. Sociálne vplyvyx – vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,– sociálnu exklúziu,– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostix

A.3. Poznámky

Bezpredmetné

A.4. Alternatívne riešenia

Bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Bezpredmetné

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácie Obsah 6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?

(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.)ITMS:

Pri ITMS2014 sa počíta s rozširovaním a inováciami existujúceho informačného systému ITMS II (napr. oblasť rozvoja elektronických služ ieb) ako aj s vytváraním a zavádzaním nových funkcionalít ITMS2014 , ktoré zvyšujú používateľský komfort, otvorenosť ITMS2014 .

Značná časť funkcionalít ITMS2014 je definovaná nariadeniami EK, legislatívou SR a riadiacou dokumentáciu v oblasti implementácie EŠIF v programovom období 2014 – 2020. 6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?

(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.)ITMS:

Sémantická interoperabilita bude zabezpečená s dôrazom na prepojiteľnosť ITMS2014 s existujúcimi ako aj novovytvorenými informačných systémami VS v tých dátových štruktúrach, ktoré sú definované výnosmi MF SR pre štandardy.

Interoperablita bude realizovaná najmä na sémantickej a technickej vrstve.

¼udia 6.3. Zabezpečuje sa vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?

(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.)Nie

6.4. Zabezpečuje sa rozvoj elektronického vzdelávania?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávacích aktivít.)Nie6.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačných aktivít.)Nie6.6. Zabezpečuje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?

(Uveďte spôsob sprístupnenia digitálneho prostredia.) ITMS:

Cieľom je sprístupnenie ITMS2014 čo najväčšiemu počtu používateľov prostredníctvom rešpektovania štandardov pre ISVS a rešpektovania ' best practices' pre IS a ich sprístupňovania používateľom.Infraštruktúra 6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?

(Uveďte jeho funkciu.)ITMS:

Pri ITMS2014 sa počíta s rozširovaním a inováciami existujúceho informačného systému ITMS II (napr. oblasť rozvoja elektronických služ ieb) ako aj s vytváraním a zavádzaním nových funkcionalít ITMS2014 , ktoré zvyšujú používateľský komfort, otvorenosť ITMS2014 .

Značná časť funkcionalít ITMS2014 je definovaná nariadeniami EK, legislatívou SR a riadiacou dokumentáciu v oblasti implementácie EŠIF v programovom období 2014 – 2020. 6.8. Rozširuje sa prístupnosť k internetu?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)Nie6.9. Rozširuje sa prístupnosť k elektronickým službám?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)Nie6.10. Zabezpečuje sa technická interoperabilita?

(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.)ITMS:

Požiadavky na technickú interoperabilitu ITMS2014 sú v súlade s výnosom Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č . 1706/M-2006 o štandardoch pre informačné systémy verejnej správy.6.11. Zvyšuje sa bezpečnosť IT?

(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)Nie6.12. Rozširuje sa technická infraštruktúra?

(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)

NieRiadenie procesu informatizácie 6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?

(Uveďte popis zmien.)NieFinancovanie procesu informatizácie 6.14. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Popíšte príslušnú úroveň financovania.)Proces informatizá cie si vyžaduje finančné investície, ktoré sú definované a budú kryté z prostriedkov Operačného programu technická pomoc.Legislatívne prostredie procesu informatizácie 6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?

(Stručne popíšte navrhované legislatívne zmeny.)

B. Osobitná časť

K čl. I

K § 1

Ustanovenie § 1 upravuje pozitívne vymedzenie a negatívne vymedzenie predmetu zákona.

Predmetom zákona je právna úprava otázok v oblasti systému riadenia a kontroly príspevkov poskytovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov a štátneho rozpočtu na území Slovenskej republiky s dôrazom na vytváranie podmienok pre efektívnu, účinnú a transparentnú koordináciu, riadenie, implementáciu a kontrolu opatrení financovaných z európskych štrukturálnych a investičn ých fondov prostredníctvom ustanovenia postavenia a právomocí a práv a povinností subjektov zúčastňujúcich sa tohto procesu. Ide predovšetkým o ustanovenie postavenia a právomocí orgánov štá tnej správy a územnej samosprávy zapojených do poskytovania pomoci a ochrany finančných záujmov a práv a povinností prijímateľov, žiadateľov, partnerov a užívateľov pri poskytovaní príspevkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov. Predkladaný návrh zákona obsahuje procesné ustanovenia pri rozhodovaní o žiadosti poskytnutie nenávratného finančného príspevku, právne a finančn é vzťahy pri poskytovaní príspevku. Vo viacerých nasledujúcich ustanoveniach sa uvádza aj postavenie a konanie inej osoby, táto je v intenciách relevantných ustanovení vnímaná v najširšom zmysle akejkoľ vek dotknutej právnickej alebo fyzickej osoby. Zákon sa vzťahuje na právne vzťahy, ktorých financovanie je realizované z viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020.

Negatívne vymedzenie predmetu zákona sa vzťahuje predovšetkým na zákon č. 528/2008 Z. z., podľa ktorého sa poskytovala a stále ešte poskytuje pomoc a podpora z fondov Európskeho spoločenstva z prostriedkov urč ených pre Slovenskú republiku v rámci viacročného finančného rámca na roky 2007 - 2013. Napriek označeniu dĺžky trvania programového obdobia do roku 2013, právne vzťahy z poskytovania pomoci a podpory z tohto programového obdobia vznikajú aj po roku 2013, nakoľko oprávnenosť výdavkov pre toto programové obdobie je podľa legislatívy EÚ až do 31.12.2015. Z uvedeného dôvodu sa v priebehu rokov 2014 – 2015 bude postupovať pre poskytovanie finančných prostriedkov z operačných programov schválených na programové obdobie 2007 – 2013 v zmysle platných pravidiel pre programové obdobie 2007 – 2013, ktoré s ú zakotvené v rámci zákona č. 528/2008 Z. z. Na nastavené pravidlá predmetnej právnej normy sú priamo viazané aj auditované riadiace dokumenty jednotlivých subjektov, ktoré poskytujú pomoc a podporu v tomto programovom období, pričom je nevyhnutné reflektovať adekvátnym spôsobom na rozdielne požiadavky legislatívy EÚ na spôsob poskytovania finančných prostriedkov v tomto programovom období. Poskytovanie finanč ných prostriedkov z balíka viacročného finančného rámca na programové obdobie 2007 – 2013 je viazané na schválené operačné programy, prostredníctvom ktorých sa v podmienkach Slovenskej republiky poskytujú tieto finančné prostriedky. Rovnako je negatívne vymedzenie určené vo vzťahu k poskytovaniu neprojektových podpôr na základe zákona č. 543/2007 Z. z. v súvislosti s financovaním aktivít spoločnej poľnohospodárskej politiky v podmienkach Slovenskej republiky a tiež vo vzťahu k prechodnej podpore poskytovanej z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka podľ a Nariadenie (EÚ) č. 1310/2013 z 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú niektoré prechodné ustanovenia o podpore rozvoja vidieka z (EPFRV) a ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013, pokia ľ ide o zdroje a ich rozdeľovanie na rok 2014, a ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 73/2009 a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013, (EÚ) č. 1306/2013 a (EÚ) č. 1308/2013, pokiaľ ide o ich uplatňovanie v roku 2014.

K § 2

Európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi, z ktorých je poskytovaný na území Slovenskej republiky príspevok v rámci kohéznej politiky Európskej Únie sú Európsky fond regionálneho rozvoja, Euró psky sociálny fond, Kohézny fond, Európsky námorný a rybársky fond a Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka.

Definujú sa všeobecné princípy, ktorými sa riadi poskytovanie príspevkov v súlade s ustanoveniami zákona a ktoré vychádzajú zo základných princípov a účelu, na ktorý sú prostriedky európskych štrukturálnych a investičných fondov poskytované.

K § 3

V rámci základných ustanovení sa vymedzujú pojmy používané v návrhu zákona.

Definuje sa projekt ako základná jednotka ku ktorej sa viaže schválený príspevok. Projekt môže byť financovaný maximálne z jedného operačného programu, pričom nadväzuje na podanú žiadosť, ktor á bola v konaní schválená.

V rámci druhého odseku sa vymedzuje postavenie jednotlivých subjektov na účely zákona.

V definícii subjektu partnera je umožnené jeho alternatívne postavenie najmä v nadväznosti na rozdielny charakter a participáciu takýchto subjektov v rámci rôznych fondov. Z uvedeného dôvodu je partnerom na ú čely tohto zákona osoba, ktorá sa buď spolupodieľa so žiadateľom tak na príprave projektu, ako aj s prijímateľom na jeho realizácii alebo ide o subjekt, ktorého účasť je relevantná a rozhodujú ca len pre fázu realizácie projektu. Forma úpravy právnych vzťahov medzi poskytovateľom, prijímateľom a partnerom v zmysle zákonnej definície je upravená alternatívne. Definícia upravuje buď priamu účas ť partnera v podobe plurality subjektov na jednej zmluvnej strane v rámci zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku alebo je zmluvný vzťah výlučne dvojstranným právnym aktom medzi poskytovateľ om a prijímateľom a následne je samostatne uzatváraný zmluvný vzťah medzi prijímateľom a partnerom. Osobitne je potrebné určiť úpravu práv a povinností v rámci programov cezhraničnej spoluprá ce, kde partner nie je účastníkom zmluvy o poskytnutí príspevku, ale právne vzťahy sú zmluvne vždy upravené medzi prijímateľom a partnerom. V rámci zákona sú presne vymedzené pojmy pohľadávka z pr íspevku a pohľadávka z rozhodnutia, z dôvodu jednoznačnosti nakladania a správy s pohľadávkami štátu. Pohľadávka z príspevku je pohľadávkou štátu v správe poskytovateľa na vrátenie pr íspevku alebo jeho časti na základe poskytovateľom zisteného porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov, zmluvy alebo rozhodnutia podľa § 16 ods. 2 prijímateľom, partnerom alebo užívateľom. N árok štátu, resp. nárok poskytovateľa sa dňom schválenia správy o zistenej nezrovnalosti a schválenia žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov potvrdí, t.j. potvrdí sa porušenie všeobecne záv äzných právnych predpisov, zmluvy alebo rozhodnutia podľa § 16 ods. 2. Tieto dokumenty sú vypracované a schválené až následne a na základe ukončenej administratívnej kontroly/ kontroly na mieste vykonanej riadiacim orgánom. Prijímateľ je o porušení informovaný v zaslanej správe z administratívnej kontroly/ kontroly na mieste, pričom k obom správam má možnosť písomne vyjadriť pripomienky k zisteným nedostatkom, navrhnutým opatreniam alebo vzniesť námietky v určenej lehote. Pohľadávka z príspevku vzniká dňom porušenia všeobecne záväzných prá vnych predpisov, zmluvy alebo rozhodnutia podľa § 16 ods. 2; uvedená skutočnosť nemá vplyv na vynútiteľnosť tejto pohľadávky. Pohľadávka z rozhodnutia zodpovedá pohľadávke štátu z právoplatné ho rozhodnutia poskytovateľa vydaného podľa § 41 z titulu zisteného porušenia verejného obstarávania alebo pohľadávka štátu z právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu vydávajú ceho rozhodnutie o porušení finančnej disciplíny, ktorým je územne príslušná správa finančnej kontroly alebo Ministerstvo financií SR ako odvolací orgán. Pohľadávka z rozhodnutia na účely tohto zá kona vzniká právoplatnosťou jednotlivých vyššie uvedených rozhodnutí.

Rôznorodosť podoby a široký záber oblastí, ktoré sú financované prostredníctvom európskych štrukturálnych a investičných fondov vyžadujú zadefinovanie jednotlivých subjektov podieľajú cich sa na úrovni prijímania finančných prostriedkov. V tejto súvislosti je definovaný užívateľ ako osoba, ktorej prijímateľ alebo partner poskytuje so súhlasom a na základe podmienok definovaných poskytovate ľom príspevok alebo jeho časť. Právne vzťahy medzi prijímateľom a užívateľom sú upravené v osobitnej zmluve uzavretej medzi nimi. Rozdielne je upravená definícia cieľovej skupiny, kde na rozdiel od už ívateľa osoby určené v rámci cieľovej skupiny profitujú z realizácie projektu nefinančným spôsobom.

Z dôvodu jednotnej úpravy pravidiel pre poskytovanie príspevku z každého fondu v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov je nutné definovať osobu poskytovateľa, ktorá je upravená s ohľ adom na osobitné postavenie Pôdohospodárskej platobnej agentúry, ktorá nie je riadiacim orgánom, ale vykonáva úlohy poskytovateľa v súlade s osobitným zákonom. Z uvedeného dôvodu v jednotlivých ustanoveniach zákona v prípade použitia pojmu poskytovateľ sa uvedené ustanovenia týkajú tak všetkých riadiacich orgánov, ako aj postupu Pôdohospodárskej platobnej agentúry. V prípadoch ustanovení, ktoré nie sú relevantné pre postavenie Pôdohospodárskej platobnej agentúry sa v texte niektorých ustanovení na odlíšenie uvádza výlučne pojem ,,riadiaci orgán', čím dochádza k jednoznačnému odlíš eniu rozsahu aplikácie jednotlivých ustanovení. V prípade, ak má riadiaci orgán ustanovený sprostredkovateľský orgán, vzhľadom na charakter konania v mene riadiaceho orgánu sa v rámci jednotlivých ustanovení neuvádza osobitne pojem ,,sprostredkovateľský orgán' . Aplikácia jednotlivých ustanovení vzťahujúcich sa na poskytovateľa alebo riadiaci orgán je tak rovnaká aj na sprostredkovateľský orgán a to v plnom rozsahu zodpovedajúcom rozsahu činností, ktoré na základe dohody s riadiacim orgánom sprostredovateľský orgán vykonáva.

K § 4

Návrh zákona ustanovuje úlohy vlády Slovenskej republiky ako vrcholného orgánu výkonnej moci v oblasti využívania finančných prostriedkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov. Vlá da Slovenskej republiky určuje subjekty riadenia, implementácie a kontroly európskych štrukturálnych a investičných fondov, ktorými sú riadiace orgány, sprostredkovateľské orgány určované na ná vrh riadiaceho orgánu a platobné jednotky, ak ich neurčujú osobitné predpisy. V súlade s legislatívou EÚ vláda ako vrcholný orgán výkonnej moci schvaľuje Partnerskú dohodu Slovenskej republiky na roky 2014-2020 (ďalej len "partnerská dohoda"), operačný program a program rozvoja vidieka a ich zmeny, systém riadenia, systém finančného riadenia a systém ochrany finančných záujmov.

K § 5

Úrad vlády Slovenskej republiky ako orgán zabezpečujúci ochranu finančných záujmov podľa zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov je koordinačným ú tvarom pre boj proti podvodom. Úrad vlády Slovenskej republiky spolupracuje s Európskym úradom boja proti podvodom s cieľom poskytnúť ochranu finančných záujmom Európskej únie v Slovenskej republike. V súlade s nariadeniami EÚ Úrad vlády Slovenskej republiky plní oznamovaciu povinnosť o nezrovnalostiach voči Európskej komisii. Na základe Národnej stratégie ochrany finančných záujmov Európskej únie v Slovens kej republike zabezpečuje koordináciu činností orgánov a inštitúcií Slovenskej republiky zapojených do systému ochrany finančných záujmov Európskej únie v Slovenskej republike.

K § 6

Zákon ustanovuje, že Centrálnym koordinačným orgánom je na území Slovenskej republiky Úrad vlády Slovenskej republiky.

Centrálny koordinačný orgán je ustanovený ako orgán, ktorý koordinuje a usmerňuje riadiace orgány a je zodpovedný za účinnú koordináciu efektívneho čerpania finančných prostriedkov Európskej ú nie a štátneho rozpočtu. Zároveň je centrálny koordinačný orgán subjekt zodpovedný za plnenie úloh v zmysle legislatívy EÚ, ktorá umožňuje členským štátnom zriadiť orgán také hoto charakteru za účelom podpory harmonizovaného uplatňovania uplatniteľného práva a efektívnejšiu komunikáciu s Európskou komisiou.

Základnou úlohou Centrálneho koordinačného orgánu je napomáhať, aby pri riadení a implementácii existovala medzi operačnými programami synergia a komplementarita, ktorá zabezpečí maximálnu pridanú hodnotu intervencií financovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov. Predmetné úlohy zabezpečuje najmä vypracovaním systému riadenia a jeho aktualizáciou v nadväznosti na potreby vo vý voji pravidiel a potrieb implementácie poskytovania príspevkov a plnením ďalších uvádzaných úloh. Z hľadiska kompetencií je osobitne uvedené oprávnenie Centrálneho koordinačného orgánu zriadiť Radu centrálneho koordinačného orgánu. Explicitné zadefinovanie oprávnenia umožní vytvorenie platformy, ktorá bude zabezpečovať riešenie vybraných kľúčových problémov implementácie, predovšetk ým s dôrazom na správny a efektívny schvaľovací systém, čím sa maximalizuje miera podpory jednotlivým riadiacim orgánom zo strany Centrálneho koordinačného orgánu. Zároveň je predpoklad, že efektí vnym výkonom činností zriadenej rady možno priaznivo prevenčne pôsobiť na prípadný vznik súdnych a iných právnych sporov pri poskytovaní príspevkov jednotlivými subjektmi.

K § 7

Právna úprava vymedzuje postavenie riadiaceho orgánu na území Slovenskej republiky, pričom určenie základných úloh riadiaceho orgánu vyplýva priamo z legislatívy EÚ. Riadiaci orgán môže v súlade s čl. 123 ods. 6 a 7 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 navrhnúť sprostredkovateľský orgán a na základe určenia sprostredkovateľského orgánu vládou ho poverí vykonávaním úloh alebo riadením č asti operačného programu.

K § 8

Návrh zákona vymedzuje zakotvenie sprostredkovateľského orgánu pod riadiacim orgánom na území Slovenskej republiky. Sprostredkovateľský orgán je v zmysle právnej úpravy povinný plniť úlohy, ktoré boli v zmysle dohody s riadiacim orgánom vymedzené v písomnej forme, čo voči tretím osobám predpokladá písomné splnomocnenie zo strany riadiaceho orgánu. Preto všetky práva a povinnosti riadiaceho orgánu sa vzť ahujú aj na sprostredkovateľský orgán, ak sú tieto práva a povinnosti vymedzené v písomnej dohode medzi sprostredkovateľským orgánom a riadiacim orgánom. V jednotlivých ustanoveniach zákona, v ktorých sa uv ádzajú práva, postavenie a povinnosti riadiaceho orgánu, resp. poskytovateľa sú tieto relevantné v rozsahu poverenia aj pre sprostredkovateľský orgán.

K § 9

Certifikačným orgánom pre európske štrukturálne a investičné fondy je Ministerstvo financií Slovenskej republiky s výnimkou Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka, pre ktorý je certifikačný m orgánom verejný alebo súkromný audítorský orgán vybratý na základe verejného výberového konania. Ustanovenie § 9 upravuje v odsekoch 2 a 3 úlohy a kompetencie len certifikačného orgánu – Ministerstva financií SR. Postavenie certifikačného orgánu a určenie jeho základných úloh vyplýva priamo z legislatívy EÚ. Okrem povinností vyplývajúcich z legislatívy EÚ sa certifikačnému orgá nu ustanovuje zodpovednosť najmä za koordináciu a metodické usmerňovanie finančného riadenia pomoci z európskych štrukturálnych a investičných fondov (okrem EPFRV), za príjem prostriedkov z Euró pskej komisie, ich prevod na príjmové účty platobných jednotiek, resp. v prípade programu cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Èeská republika a programu cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Rakúsko priamo prijímateľom, spoluprácu pri tvorbe informačného monitorovacieho systému za oblasť finančného riadenia, ako aj za vrátenie prostriedkov EÚ v prospech Európskej komisie. Na ú čely tohto zákona sa pod systémom finančného riadenia systémom finančného riadenia súhrn pravidiel, postupov a činností financovania príspevku, ktorý zahàňa finančné plánovanie a rozpoč tovanie, riadenie a realizáciu toku finančných prostriedkov, účtovanie, výkazníctvo a monitorovanie finančných tokov, certifikáciu a vysporiadanie finančných vzťahov (nezrovnalosti a finančné opravy) voč i Slovenskej republike a voči Európskej komisii.

Ustanovuje sa kompetencia certifikačného orgánu pozastaviť schvaľovanie žiadostí o platbu v prípade podozrenia na nedostatky pri implementácií operačného programu alebo jeho časti zo strany riadiaceho orgá nu, sprostredkovateľského orgánu alebo platobnej jednotky. Nedostatky v postupe riadiaceho orgánu, resp. sprostredkovateľského orgánu zahàňajú aj nedostatočné, prípadne nesprávne posú denie / odkontrolovanie napr. výdavkov prijímateľa, partnera a užívateľa, odkontrolovanie procesov a postupov verejného obstarávania prijímateľa atď. Ak certifikačný orgán zistí nedostatky, je oprávnený platbu zamietnuť v celej výške, resp. jej výšku upraviť.

K § 10

Úlohy orgánu auditu plní v Slovenskej republike podľa zákona č . 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Ministerstvo financií Slovenskej republiky, okrem prípadu určenia orgánu auditu vlá dou SR a orgánu auditu pre Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka. Postavenie orgánu auditu a určenie jeho základných úloh vyplýva priamo z legislatívy EÚ, hlavne z nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 a nariadenia (EÚ) č. 966/2012. Za účelom naplnenia požiadaviek stanovených pre orgán auditu legislatívou EÚ sa ustanovuje zodpovednosť orgánu auditu za koordináciu a usmerňovanie orgánov, s ktorý mi spolupracuje pri výkone svojich úloh, vykonávanie dohľadu nad činnosťou spolupracujúcich orgánov, koordináciu a riadenie vypracovania plánu auditov orgánu auditu a spolupracujúcich orgánov a za plnenie ďal ších úloh súvisiacich s auditom a kontrolou príspevkov poskytovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov.

Ustanovuje sa povinnosť pre ostatné subjekty zapojené do implementácie európskych štrukturálnych a investičných fondov poskytovať orgánu auditu súčinnosť potrebnú pre plnenie jeho úloh.

K § 11

Platobné jednotky sú ústredné orgány štátnej správy, určené vládou Slovenskej republiky, ktorých úlohou je realizovať poskytnutie príspevku alebo jeho časti prijímateľovi alebo partnerovi, ktorý je účastníkom zmluvy podľa § 25 ods. 3. Zákon v iných ustanoveniach ustanovuje pre platobné jednotky aj ďalšie úlohy – napr. vypracovanie a aktualizáciu správ o zistených nezrovnalostiach, príjem a ú čtovanie vrátených príspevkov alebo ich časti na svoj účet v prípade, ak prijímateľ vracia príspevok alebo jeho časť do rozpočtu platobnej jednotky alebo na príjmový účet platobnej jednotky. Pre opera čný program financovaný z Európskeho námorného a rybárskeho fondu je platobná jednotka určená Pôdohospodárska platobná agentúra.

K § 12

Z dôvodu rozdielnych legislatívnych podmienok EÚ únie platných pre európske poľnohospodárske fondy (napr. nariadenie Parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013), ako aj z toho vyplývajúceho organizačného zabezpeč enia finančného riadenia Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka sa ustanovuje orgán finančného riadenia na úrovni Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Zároveň sa týmto v podmienkach Slovenskej republiky ustanovujú pre tento orgán povinnosti.

K § 13

Ustanovujú sa nové pravidlá pre fungovanie subjektov v rámci miestneho rozvoja vedeného komunitou.

Podľa článku 32 ods. 2 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 je miestny rozvoj vedený komunitou vedený miestnymi akčnými skupinami zloženými z predstaviteľov verejných a súkromných miestnych spoloč ensko – hospodárskych záujmov, v ktorých na úrovni rozhodovania nemajú ani orgány verejnej správy, ako sú vymedzené v súlade s vnútroštátnymi pravidlami, ani žiadna záujmová skupina viac ako 49% hlasovacích práv. Miestnou akčnou skupinou, oprávnenou na financovanie z fondov EÚ, môže byť iba právnická osoba, ktorá má formu občianskeho združenia podľa zákona č . 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov, ktorej je schválená stratégia miestneho rozvoja vedeného komunitou a ktorej je zároveň udelený štatút miestnej akčnej skupiny. Obč ianske združenia sa môžu uchádzať o schválenie stratégie a udelenie štatútu miestnej akčnej skupiny na základe výzvy na predkladanie projektových zámerov. Výzvu vyhlasuje Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR na svojom webovom sídle. Projektové zámery, predložené občianskymi združeniami, bude posudzovať výbor zriadený ministerstvom pôdohospodárstva. Na základe hodnotiacej sprá vy, vydanej ministerstvom pôdohospodárstva, Pôdohospodárska platobná agentúra rozhodne podľa tohto zákona o schválení stratégie a udelení štatútu miestnej akčnej skupiny. Miestna akčná skupina plní úlohy podľa čl. 34 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013. Miestna akčná skupina plní úlohy súvisiace s implementáciou projektov financovaných prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre r ozvoj vidieka aj prostredníctvom Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Práva a povinnosti miestnej akčnej skupiny budú upravené v zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. V rámci programové ho obdobia 2007 - 2013 bolo prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka financovaných 29 miestnych akčných skupín. V rámci programového obdobia 2014 – 2020 sa uvažuje s financovaní m približne 50 miestnych akčných skupín.

K § 14

Podľa ustanovenia článku 54 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 každý členský štát zriadi národnú vidiecku sieť, ktorá spojí organizácie a správne orgány, ktoré sa podieľajú na rozvoji vidieka. Národná sieť rozvoja vidieka plní úlohy, vyplývajúce z legislatívy EÚ a zo zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. Financovaná je z prostriedkov technickej pomoci v r ámci Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka určí právnickú osobu, ktorá bude vykonávať úlohy národnej siete rozvoja vidieka. V programovom období 2007 - 2013 to bola príspevková organizácia zriadená Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Táto právnická osoba môže plniť úlohy prostredníctvom osôb so štatú tom regionálnej antény. O udelení štatútu regionálnej antény rozhoduje Pôdohospodárska platobná agentúra podľa tohto zákona. V rámci programového obdobia 2007 - 2013 bolo prostredníctvom Európskeho po ľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka financovaných 7 regionálnych antén. V rámci programového obdobia 2014 – 2020 sa uvažuje s financovaním 8 regionálnych antén. Pojem regionálna anténa je pojem zauž ívaný v rámci implementácie Programu rozvoja vidieka SR 2007-2013 a je použitý aj v návrhu Programu rozvoja vidieka SR 2014-2020. Právnická osoba, ktorá má schválený štatút regionálnej antény, vykoná va úlohy národnej siete rozvoja vidieka v jednotlivých regiónoch Slovenskej republiky.

K § 15

Z dôvodov špecifík Integrovaného regionálneho operačného programu sa ustanovuje osobitná úprava k pôsobnosti orgánov v oblasti územného rozvoja. Ide najmä o jednotlivých aktérov v rámci implementá cie Integrovaného regionálneho operačného programu, ktorými sú v súlade s Partnerskou dohodou SR na roky 2014 – 2020 riadiaci orgán (Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR), vyššie územné celky a krajské mestá.

Ustanovuje sa právomoc Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR koordinovať a metodicky usmerňovať vyššie územné celky a krajské mestá pri príprave a implementácii jednotlivých územných strat égií na účely realizácie integrovanej územnej investície podľa čl. 36 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013[1]. Integrovaná územná investí cia sa realizuje na základe regionálnej integrovanej územnej stratégie alebo integrovanej územnej stratégie mestskej oblasti. Regionálna integrovaná územná stratégia je plánovací a vykonávací dokument pre ú čely vecne, časovo a územne koordinovanej podpory na území regiónu NUTS 3[2] predovšetkým zo zdrojov európskych a investičných štrukturálnych fondov najmä prostredníctvom Integrovaného regionálneho operačného programu, ktorá je východiskom pre posudzovanie projektových zámerov a z nich vyplývajúcich projektov pre územie definované v stratégii. Integrovaná územná stratégia mestskej oblasti je plánovací a vykonávací dokument pre účely vecne, časovo a územne koordinovanej podpory na území mestskej oblasti predov šetkým zo zdrojov európskych a investičných štrukturálnych fondov najmä prostredníctvom Integrovaného regionálneho operačného programu, ktorá je východiskom pre posudzovanie projektových zámerov a z nich vyplývajúcich projektov na realizáciu trvalo udržateľného mestského rozvoja pre územie definované v stratégii. Vyššie uvedené územné stratégie je možné v rámci ich implementá cie aktualizovať podľa potreby.

V rámci prípravy a implementácie vyššie uvedených územných stratégií sa má uplatňovať princíp partnerstva. Partnerstvo je forma zmluvnej a inštitucionálnej spolupráce medzi subjektmi územnej samospr ávy, štátnej správy a ďalšími sociálno-ekonomickými partnermi s cieľom zabezpečiť hospodársky rozvoj a sociálny rozvoj dotknutého územia s ohľadom na trvalo udržateľný rozvoj. Za účel om praktického uplatnenie princípu partnerstva sa ustanovuje zriadenie rady partnerstva pre každú územnú stratégiu ako nositeľa príslušnej územnej stratégie. Zákon umožňuje aj zriadenie spoloč nej rady partnerstva pre regionálnu integrovanú územnú stratégiu a integrovanú územnú stratégiu mestskej oblasti, ako aj možnosť spoločnej prípravy a implementácie regionálnej integrovanej územnej straté gie a integrovanej územnej stratégie mestskej oblasti a to v súlade s metodickými usmerneniami Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Princíp partnerstva sa v rámci prípravy územných stratégií uplat ňuje formou spolupráce subjektov určených na zabezpečenie tejto úlohy (vyšší územný celok, krajské mesto) s expertmi relevantných subjektov tvoriacich partnerstvo.

K § 16

Príspevok sa bude poskytovať na základe inominá tnej zmluvy uzavretej podľa Obchodného zákonníka. Zmluvu je možné uzavrieť výlučne v prípade, ak bola žiadosť schválená v konaní o žiadosti, ak zákon neustanovuje inak (napr. možnosť uzavretia zmluvy pri veľkých projektoch). Na konanie o žiadosti sa nevzťahuje Správny poriadok okrem taxatívne vymedzených ustanovení Správneho poriadku. Základné princípy správneho poriadku nie sú

48

[1] Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17.decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom soci álnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Eur ópskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (Ú. v. EÚ L 347,20. 12. 2013).

[2] Vyhláška Štatistického ú radu Slovenskej republiky č. 438/2004 Z. z., ktorou sa vydáva klasifikácia štatistických územných jednotiek.

aplikovateľné na spôsob výberu projektov, ktoré budú z európskych štrukturálnych a investičných fondov financované. Poskytovateľ je zodpovedný za výber taký ch projektov, ktoré do čo najväčšej miery prispejú k napĺňaniu cieľov operačného programu. Z tohto pohľadu poskytovateľ vystupuje v pozí cii investora, ktorý vo väčšine prípadov realizuje konanie za účelom zabezpečenia súťaže predkladaných žiadostí z hľadiska ich vecnej kvality, čím je zabezpečený výber takých projektov, ktor é umožnia poskytovateľovi čo najefektívnejšie a najvhodnejšie riadenie operačného programu.

Vzhľadom na postavenie poskytovateľa v podobe investora, je on subjektom určujúcim výšku finančných prostriedkov, ktoré určí na podporu určitej skupiny projektov v rámci výzvy. Z daného pohľadu je nutné stanoviť, že o žiadostiach sa v konaní bude rozhodovať s limitáciou alokácie určenej na takúto výzvu. Výnimkou je aplikácia inštitútu zmeny rozhodnutia o neschválení v podobe tzv. ,,zásobníka projektov'. Týmto spôsobom poskytovate ľ pri identifikácii akýchkoľvek dodatočných finančných prostriedkov, môže rozhodnúť o poskytnutí príspevku aj nad rámec pôvodne určenej alokácie a podporiť tak aj projekty, ktoré pô vodne neboli podporené výlučne z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov.

K § 17

Upravuje sa spôsob, lehota a miesto na podanie žiadosti okrem podania vo vzťahu, ku ktorým sa aplikujú osobitné procesné ustanovenia. Žiadosť podáva žiadateľ na základe vyhlásenej výzvy, ktorú vypracuje a vyhlási poskytovateľ na svojom webovom sídle. Informácia o zverejnení výzvy môže byť šírená v súlade s čl. 115 ods. 1, písm. c) následne aj inými masovo komunikačnými prostriedkami za úč elom zabezpečenia čo najširšej informovanosti o vyhlásenej výzve. Záväzné znenie výzvy je však len také, ktoré je vyhlásené spôsobom podľa tohto zákona, t.j. na webovom sídle. Obsahom výzvy s ú formálne náležitosti výzvy a podmienky poskytnutia príspevku. Formálne náležitosti výzvy sú vymenúvané demonštratívne, pričom medzi ďalšie náležitosti uvádzané v písmene h) sa bež ne zaraďujú informácie o kontaktných osobách, ktoré poskytujú informácie o výzve, informácie o cieľoch výzvy, kontakty pre predkladanie žiadostí v prípade možnosti ich predloženia prostrední ctvom regionálnych pobočiek určených poskytovateľom a pod. Podmienky poskytnutia príspevku sú delené na povinné, ktoré musia byť súčasťou každej vyhlasovanej výzvy a potom na špecifické, ktoré s ú relevantné pre výzvu v závislosti od jej charakteru a relevancie daných podmienok poskytnutia príspevku ku konkrétnej výzve a pre konkrétny operačný program. Súčasťou výzvy môžu byť aj prí lohy. Bežnými prílohami výzvy sú najmä formulár žiadosti a príručka pre žiadateľa, ktoré sú akousi metodikou pre riadne vypracovanie a vyplnenie žiadosti. Rovnako je v niektorých prípadoch potrebné určiť špecifické prílohy výzvy, najmä s ohľadom na vecné špecifiká oblasti riešenej výzvou. Medzi podmienky poskytnutia príspevku patria aj kritériá pre výber projektov schválené monitorovací m výborom pre operačný program podľa článku 110 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1303/2013. Pod pojmom ďalšie podmienky poskytnutia príspevku sa rozumejú také podmienky poskytnutia príspevku, ktoré sú nevyhnutné najmä s ohľadom na vecné špecifiká riešenej oblasti, ktorá sa líši medzi jednotlivými operačnými programami.

Možnosť poskytovateľa zmeniť vyhlásenú výzvu je z dôvodu transparentnosti a zabezpečenia rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie žiadateľov zapojiť sa do procesu výberu žiadostí s limitovaná časovo do dátumu uzavretia výzvy. Možnosť zmeny výzvy je rovnako viazaná na podmienku, že zmena výzvy nemôže predstavovať podstatnú zmenu podmienok poskytovania príspevku, pričom poskytovateľ je povinný o tom informovať žiadateľa a umožniť mu v primeranej lehote doplniť alebo zmeniť žiadosť v súlade so zmenou výzvy. Nie všetky zmeny výzvy vyžadujú, aby žiadateľ musel vykonať priamo konkrétne úpravy alebo zmeny predloženej žiadosti. Z uvedeného dôvodu možnosť nápravy musí byť zo strany poskytovateľa žiadateľovi umožnená vtedy ak to konkrétna zmena výzvy vyžaduje. Žiadateľ je oprá vnený rozhodnúť sa na základe toho, že mu poskytovateľ umožnil žiadosť zmeniť alebo doplniť, či tak vykoná alebo nie. Nevyužitím ponúknutej možnosti zo strany žiadateľa a nedoplnenie ž iadosti nie je viazané na priame zákonné sankcie, napríklad v podobe zastavenia konania. Rozhodnutím žiadateľa nedoplniť žiadosť na základe možnosti, ktorú mu poskytovateľ ponúkne znamená, že poskytovate ľ bude v konaní posudzovať pôvodné znenie žiadosti avšak v zmysle zmenených podmienok.

Možnosť zmeny výzvy je regulačným a nevyhnutným nástrojom poskytovateľa, ktorým zabezpečuje, aby výzva bola nastavená tak, aby umožnila transparentným spôsobom výber najkvalitnejších a najvhodnejš ích žiadostí. Akékoľvek zmeny je potrebné posúdiť s ohľadom na ich podstatný charakter, pričom aj také zmeny, ktoré sú uvádzané ako príklady zásadných zmien môžu v odôvodnených a jasne preukázaných prípadoch znamenať nepodstatnú zmenu, ktorá nemá potenciál pôsobiť diskriminačne alebo zakladať nerovnaké zaobchádzanie (napr. zmena oprávnenosti žiadateľa v dôsledku zmeny prá vnej úpravy a určenia právneho nástupníctva pôvodne stanovených oprávnených žiadateľov a pod.) Raz uzavretú výzvu nie je možné znova otvoriť a takýto postup nie je možné považovať za opr ávnenie týkajúce možných zmien zo strany poskytovateľa.

V prípade, že by sa podmienky poskytnutia príspevku zmenili podstatným spôsobom, akými sú najmä zmeny spočívajúce v zmene oprávnenosti žiadateľa, partnera, cieľovej skupiny, miesta realizácie, aktivít a kritérií na výber projektu alebo nie je možné financovať projekty z objektívnych dôvodov, napr. zmeny vo finančnom pláne operačného programu, zásadné identifikované skutočnosti vo výzve, ktoré neboli odhalené pri jej vyhlásení a za ich zachovania by došlo k výberu žiadostí v rozpore s legislatívou EÚ alebo právnym poriadkom SR, poskytovateľ je povinný výzvu zrušiť. Ak ide o výzvu končiacu konkrétnym dátumom, môže ju zrušiť aj po uplynutí tohto dátumu a to do vydania prvého rozhodnutia o žiadosti podanej na základe výzvy. V takom prípade poskytovateľ predložené žiadosti vráti ž iadateľovi. Ak ide o výzvu končiacu na základe nejakej skutočnosti, ktorou je predovšetkým vyčerpanie alokácie, môže byť výzva zrušená do momentu nastania uvedenej skutočnosti. V takom prí pade poskytovateľ vráti alebo o nich rozhodne, ak je možné rozhodnúť o žiadostiach predložených do zrušenia výzvy a aplikovať na ne podmienky poskytnutia príspevku platné ku dňu predloženia žiadosti.

Ustanoveniami o zmene a zrušení výzvy nie je dotknuté oprávnenie poskytovateľa vykonať zmeny vo formálnych náležitostiach výzvy. Súčasťou takýchto zmien, ktoré môžu byť vykonané aj po dá tume uzavretia výzvy, môže byť aj zmena výšky indikatívnej alokácie určenej na výzvu, ktorou poskytovateľ môže reagovať na aktuálne zmeny v disponibilnom objeme finančných prostriedkov.

Akékoľvek zmeny výzvy a jej zrušenie podliehajú režimu riadneho zverejnenia na webovom sídle spolu s odôvodnením ich vykonania.

K § 18

Ustanovuje sa nový inštitút, ktorý môže predchádzať samotnému konaniu o žiadosti a to je predloženie a hodnotenie projektového zámeru. Realizuje sa na základe výzvy na predkladanie projektových zá merov zverejnením na webovom sídle poskytovateľa a to ešte pred vyhlásením samotnej výzvy na predkladanie žiadostí. Projektovým zámerom žiadateľ navrhuje základné charakteristiky projektu, ktorý by pripravuje a plánuje realizovať. Projektový zámer musí obsahovať vo všeobecnej podobe všetky informácie potrebné na posúdenie podmienok stanovených vo výzve na predkladanie projektových zámerov, ktorý ch splnenie musí žiadateľ preukázať. Po predložení projektového zámeru poskytovateľ zhodnotí jeho obsah sám alebo prostredníctvom iných nezávislých odborníkov a na základe tohto posú denia vypracuje hodnotiacu správu, ktorá konštatuje, či projektový zámer spĺňa alebo nespĺňa podmienky vyhlásené vo výzve. Stanovujú sa zároveň niektoré možné obsahové nálež itosti hodnotiacej správy. Hodnotiacu správu možno určiť ako jednu z podmienok pre poskytnutie príspevku, ktorá sa prikladá ako povinná príloha k žiadosti. Takýmto spôsobom môže byť fakticky limitovaná účasť subjektov v rámci následne vyhlásenej výzvy, nakoľko tí, ktorí sa nezúčastnili predkladania projektových zámerov nepreukážu splnenie podmienky predloženia povinnej prílohy. Samotné posú denie projektového zámeru nie je konaním, ktoré by končili meritórnym rozhodnutím a preto obsah hodnotiacej správy nie je rozhodujúcim faktorom pre možnú účasť v rámci následne vyhlasovanej vý zvy. Limitujúcou podmienkou z tohto pohľadu je iba účasť v rámci výzvy na predkladanie projektových zámerov. Hodnotiaca správa nie je individuálnym správnym aktom, pretože na jej základe nedochádza k rozhodovaniu o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach dotknutých subjektov.

Výzva na predkladanie projektových zámerov je možnosťou, ktorú poskytovateľ môže ale nemusí využiť s ohľadom na charakter podporovaných projektov, časové možnosti ako aj administratívnu náročnos ť vypracúvania žiadostí. Projektové zámery majú potenciál prispieť k efektívnejšiemu výberu žiadostí v niektorých prípadoch a zároveň umožnia žiadateľom na základe záverov uvedený ch v hodnotiacej správe zvážiť následné zapojenie sa do výzvy predložením žiadosti.

K § 19

Konanie o žiadosti a v rámci konania o žiadosti aj výber žiadostí na základe vopred určených kritérií vychádza z článku 125 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013. V rámci konania o žiadosti je vyl účená pôsobnosť všeobecného predpisu o správnom konaní a to najmä z dôvodu rýchlejšieho a pružnejšieho rozhodovania o pomoci z európskych štrukturálnych a investičných fondov, ako aj z d ôvodu odlišných základných princípov, ktoré sú sledované Správnym poriadkom a ktoré neumožňujú plne zabezpečiť výkon výberu najkvalitnejších projektov pre napĺňanie cieľov prísluš ného operačného programu. Podľa Správneho poriadku sa bude postupovať len v taxatívne vymedzených prípadoch, napríklad v prípade doručovania rozhodnutí do vlastných rúk a pri počítaní lehôt.

Žiadosť sa podáva od zverejnenia výzvy do uzavretia výzvy, okrem prípadu, ak poskytovateľ určí vo výzve inú lehotu na predkladanie žiadosti. Žiadosť musí byť podaná riadne, včas a vo forme urč enej v zverejnenej výzve.

Upravuje sa proces konania o žiadosti, ktorý začína doručením žiadosti poskytovateľovi a končí vydaním rozhodnutia o schválení žiadosti alebo o neschválení žiadosti, ak počas konania neboli dô vody na zastavenie konania a nedošlo k vydaniu rozhodnutia o zastavení konania. Zároveň sa upravujú všetky potrebné procesné úkony a náležitosti rozhodnutia o žiadosti. Ustanovenia týkajúce sa postupu ná prav pravdivosti alebo úplnosti žiadosti alebo jej príloh slúžia ako nástroj na odstránenie neúplnosti žiadosti alebo vyjasnenia skutočností neumožňujúcich posúdenie splnenia podmienok príspevku. Uvedený inštitút z hľadiska charakteru konania a jeho účelu je odlišný od obdobných inštitútov v bežných konania, ktorý smeruje k napomáhaniu pri precizovaní obsahu podania. O spôsobe a rozsahu dož adovania nápravy vybraných skutočností je žiadateľ informovaný v rámci samotnej výzvy čím má poskytovateľ možnosť vopred určiť, do akej miery bude dochádzať k umožneniu nápravy zo strany žiadateľa, aby takýto postup nemal za následok zastretie základného účelu konania a výberu žiadostí – súťaž a výber najkvalitnejších a najvhodnejších žiadostí.

V odseku 6 až 8 sa uvádza prepojenie na projektové zámery, ak poskytovateľ pred vyhlásením výzvy využil takýto postup. Zohľadnenie záverov z hodnotiacej správy sa prejaví v prípade, ak žiadosť splnila podmienky poskytnutia príspevku, ktoré sa hodnotia rovnako vo vzťahu ku všetkým žiadostiam, ktoré boli v rámci výzvy predložené a to bez ohľadu na samotný obsah hodnotiacej správy. V rámci skupiny žiadostí hodnotených v rámci výzvy sa kladná hodnotiaca správa zohľadní takým spôsobom, že ak poskytovateľ nemá vo výzve dostatočnú alokáciu na financovanie všetkých žiadosti, ktoré splnili podmienky poskytnutia príspevku, prioritne budú podporené tie, ktoré mali kladnú hodnotiacu správu. Takýto prístup motivuje žiadateľov na dôslednú a kvalitnú prípravu už vo fá ze koncipovania projektového zámeru, čo v konečnom dôsledku zvýši dôraz na zodpovedný a kvalitný proces prípravy.

Žiadosť sa posudzuje podľa podmienok poskytnutia príspevky platných ku dňu uzavretia výzvy, čo je relevantné najmä v prípadoch, ak v priebehu vyhlásenia výzvy dôjde k jej zmene. V prípade vý ziev, ktoré sú charakteristické tým, že príjem a konanie o žiadostiach prebieha priebežne a ich uzavretie je viazané na konkrétnu skutočnosť, napr. vyčerpanie alokácie, sú pre posúdenie ž iadosti rozhodujúce podmienky poskytnutia príspevku platné ku dňu predloženia žiadosti.

Rozhodnutie o žiadosti v podobe jej schválenia alebo neschválenia je viazané jednak na posúdenie splnenia podmienok poskytnutia príspevku ale rovnako aj na výške finančných prostriedkov, ktoré môže poskytovateľ na financovanie žiadostí vynaložiť. Významný dopyt po prostriedkoch z európskych štrukturálnych a investičných fondov preto môže byť obmedzený nielen nesplnením niektorej podmienky poskytnutia prí spevku ale aj nedostatkom finančných prostriedkov, ktoré sú určené poskytovateľom na financovanie projektov.

Stanovujú sa náležitosti rozhodnutia v konaní o žiadosti, ako aj rozsah opravných prostriedkov.

K § 20

Taxatívnym spôsobom sa vymedzujú prípady, kedy poskytovateľ konanie o žiadosti zastaví. Rozhodnutie o zastavení konania sa doručuje žiadateľovi okrem prípadu, ak žiadateľ zomrel, bol vyhlásený za mà tveho alebo zanikol bez právneho nástupcu. Na náležitosti rozhodnutia o zastavení konania sa primerane vzťahujú náležitosti rozhodnutia o žiadosti.

K § 21

Ustanovuje sa možnosť riadiaceho orgánu alebo Pôdohospodárskej platobnej agentúry ex offo zmeniť rozhodnutie o neschválení žiadosti, ktoré už nadobudlo právoplatnosť (na právoplatnosť sa použ ije ustanovenie § 52 Správneho poriadku) a to za naplnenia taxatívne vymedzených skutočností.

Konanie podľa tohto ustanovenia je nenávrhové a začína výlučne z vlastného podnetu štatutárneho orgánu, pričom sa ustanovujú podmienky, za ktorých možno pristúpiť k zmene rozhodnutia. O začatí konania o zmene rozhodnutia poskytovateľ informuje žiadateľa, pričom ak je to potrebné, vyzve žiadateľa na preukázanie toho, že preukázateľne spĺňa podmienky poskytnutia príspevku a súhlasí so zmenou rozhodnutia. Takýto postup je nevyhnutný z dôvodu, že od pôvodného konania, kde boli overené podmienky poskytnutia príspevku mohol uplynúť dlhší časový úsek, pričom mohlo dôjsť k takým zmená m, v dôsledku ktorých už nie je možné navrhovaný projekt financovať, resp. žiadateľ sám už nemusí mať záujem na financovaní projektu z príspevku. Niektoré podmienky poskytnutia príspevku sú objekt ívne nemenné a nie je potrebné ich osobitne overovať. Z tohto dôvodu, ak nie sú preukázateľne splnené podmienky poskytnutia príspevku alebo žiadateľ ich na výzvu poskytovateľa nepreukáže, resp. nepreuká že včas alebo so zmenou rozhodnutia nesúhlasí, poskytovateľ konanie zastaví. V opačnom prípade zmení rozhodnutie o neschválení žiadosti a žiadosť schváli. Viazanosť poskytovateľa poradím žiadost í, v akom boli neschválené aplikáciou kritérií pre výber projektov v pôvodnom konaní o žiadosti vyplýva z charakteru konania založeného na posúdení skupiny ,,súperiacich' žiadostí, prič om garantuje, že nedôjde k náhodnému a neodôvodnenému výberu zo skupiny neschválených žiadostí. V prípade, ak pri niektorých žiadostiach zo skupiny neboli preukázané dôvody na zmenu rozhodnutia o neschválení a konanie bolo zastavené, v prípade rozhodnutia štatutárneho orgánu pri využití ďalších finančných prostriedkov na rovnakú skupinu už nebudú žiadosti, pri ktorých bolo zastavené konanie opätovne podliehať možnosti preskúmania podľa tohto ustanovenia (nakoľko tam došlo k vydaniu rozhodnutia o zastavení konania a podľa odseku 1 tohto ustanovenia preskúmaniu podliehajú len rozhodnutia o neschv álení) ale posudzované budú žiadosti, ktoré sú v zozname zaradené ako nasledujúce.

K § 22

Proti rozhodnutiu vydanému podľa tohto zákona okrem zákonom ustanovených prípadov je možné sa odvolať u poskytovateľa písomne v stanovenej lehote. Odvolanie je riadny opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje za stanovených podmienok poskytovateľ (v prípade autoremedúry), inak štatutárny orgán poskytovateľa. Ustanovujú sa jeho povinné obsahové náležitosti, vymedzujú sa rozhodnutia, voči ktorý m nie je možné podať odvolanie a procesné úkony súvisiace so späťvzatím odvolania. Zároveň sa vymedzujú prípady, kedy dochádza k odmietnutiu odvolania a to z dôvodov, kedy odvolanie smeruje voč i rozhodnutiam, proti ktorým nie je prípustné odvolanie alebo ide o podnet, ktorý je označený ako odvolanie, ale z dôvodov nespĺňania základných náležitostí odvolania v zmysle zákonných pož iadaviek nie je spôsobilé vyvolať právne účinky odvolania v zmysle zákona. V prípade, ak je naplnený niektorý z uvedených dôvodov na odmietnutie odvolania, poskytovateľ takéto odvolanie listom odmietne. Keď že odmietnutie odvolania nie je rozhodnutím vydávaným v rámci konania, nie je možné voči takémuto postupu poskytovateľa podať opravný prostriedok.

K § 23

Poskytovateľ v rámci autoremedúry môže rozhodnúť a vyhovieť odvolaniu v plnom rozsahu. V prípade, že tak nespraví, rozhoduje o odvolaní štatutárny orgán poskytovateľa, ktorý môže pôvodné rozhodnutie zmeniť alebo potvrdiť, ak je rozhodnutie správne a nie sú dané dôvody na jeho zmenu. Štatutárny orgán si ako svoj poradný orgán zriaďuje v odvolacom konaní osobitnú komisiu, ktorá preskú mava rozhodnutie napadnuté odvolaním

K § 24

Právoplatné rozhodnutie vydané v konaní podľa tohto zákona môže štatutárny orgán poskytovateľa preskúmať mimo odvolacieho konania a to ex offo alebo na podnet žiadateľa. Podnet nemôže smerovať na preskúmanie rozhodnutia vydaného v odvolacom konaní. Ustanovujú sa lehoty na preskúmanie mimo odvolacieho konania, pričom rozhodnutie o preskúmaní musí byť vydané najneskôr do zaslania ná vrhu na uzavretie zmluvy. Preskúmanie rozhodnutia o neschválení alebo rozhodnutia o zastavení konania musí byť začaté najneskôr do dvoch rokov od nadobudnutia právoplatnosti takéhoto rozhodnutia. Štatutárny orgá n je povinný pri preskúmavaní vychádzať z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania pôvodného rozhodnutia. Zmena jedného rozhodnutia na základe individuálneho preskúmania rozhodnutia v rá mci mimoriadneho opravného prostriedku preto nie je spôsobilá vyvolať automaticky dôvody na zmenu rozhodnutí o ostatných žiadostiach v rámci dotknutej skupiny. Po preskúmaní môže štatutárny orgá n poskytovateľa pôvodné rozhodnutie zmeniť, inak konanie zastaví, pričom o výsledku informuje žiadateľa, ak konanie začalo na jeho podnet. Ak sa zmenili rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých pôvodné rozhodnutie vychádzalo, štatutárny orgán nemôže pôvodné rozhodnutie zmeniť.

K § 25

Pomoc z fondov EŠIF sa bude poskytovať na základe inominátnej zmluvy uzavretej podľa Obchodného zákonníka, pričom sa ustanovujú jej ďalšie náležitosti.

Nadobudnutím účinnosti zmluvy, resp. nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia v prípade, ak je poskytovateľ a prijímateľ tá istá osoba, vzniká právny nárok na poskytnutie príspevku. Skutočné poskytovanie príspevku je vždy viazané na splnenie podmienok prijímateľom dohodnutých v zmluve. Samotným vznikom právneho nároku nie je garantované reálne uhradenie zazmluvnenej výšky príspevku, pretože tak éto uhradenie je viazané na splnenie podmienok dohodnutých v zmluve.

Ak sa predpokladá poskytnutie príspevku zo strany poskytovateľa priamo aj partnerovi, musí zmluva obsahovať aj práva a povinnosti tejto osoby.

Zmluvu je možné uzavrieť výlučne v prípade, ak bola žiadosť schválená v konaní o žiadosti a žiadateľ s uzavretím zmluvy súhlasí. Uzavretiu zmluvy predchádza zaslanie ná vrhu na jej uzavretie, ktorý je smerovaný zo strany poskytovateľa voči žiadateľovi, ktorého žiadosť bola v konaní o žiadosti schválená. Vznik povinnosti poskytovateľa zaslať žiadateľovi návrh zmlu vy je pri rozhodnutiach o schválení, ktoré obsahovali vo výroku podmienky viazaný na preukázateľné splnenie týchto podmienok. Preto v prípade, ak podmienky stanovené v rozhodnutí o schválení neboli splnené , resp. márne uplynula lehota na ich splnenie, poskytovateľovi nevzniká povinnosť zaslať takémuto žiadateľovi návrh na uzavretie zmluvy a takému žiadateľovi nevzniká recipročné právo na zaslanie návrhu.

Nakoľko pred samotným zaslaním návrhu zmluvy je na vypracovanie jej znenia potrebná súčinnosť žiadateľa, ustanovuje sa povinnosť túto súčinnosť poskytovateľovi poskytnúť. Následkom neposkytnutia s účinnosti je zánik povinnosti poskytovateľa zaslať žiadateľovi návrh na uzavretie zmluvy.

Upravujú sa prípady odstúpenia od zmluvy, ktoré sú okrem všeobecných dôvodov upravených v Obchodnom zákonníku rozšírené aj na prípady dohodnuté v zmluve a na osobitné prípady upravené v tomto z ákone, napríklad pri zistení konfliktu záujmov. To znamená, že osobitné prípady uvedené v tomto zákone možno aplikovať popri všeobecných dôvodoch uvedených v §344 a nasl. Obchodného zákonníka.

K § 26

Ustanovuje sa osobitný postup pre poskytovanie príspevku pre národné projekty. Určenie prijímateľa národného projektu môže vyplývať buď z priameho určenia v operačnom programe alebo z jasných a vý lučných kompetencií vyplývajúcich z legislatívy SR alebo na základe schválenia monitorovacím výborom alebo jeho osobitnej komisie. Zriadenie osobitnej komisie za účelom schválenia určeného prijímateľ a pre národný projekt je odôvodnené najmä potrebou zabezpečenia účasti a zriadenia skupiny zloženej z odborníkov v závislosti od vecnej oblasti riešenej projektom, kedy je takto zriadená komisia schopná odbornejšie posúdiť predkladané informácie. Zároveň je pre prípad schvaľovania národných projektov upravené schvaľovanie zámeru takéhoto projektu prostredníctvom monitorovacieho vý boru alebo komisie zriadenej pod monitorovacím výborom. Uvedeným ustanovením je zvýšený dôraz na prvotné posúdenie zámeru národného projektu aj s dôrazom na posúdenie odôvodnenosti jeho realizácie s oh ľadom na vylúčenie ,,súťažného postupu' v podobe vyhlásenia výzvy. Vzhľadom na osobitné postavenie tohto druhu projektov, pri ktorých nedochádza k súťaži ale ich realizácia je predpokladaná zo strany vopred určeného subjektu v súlade s podmienkami uvedenými v rámci tohto ustanovenia, je nutné osobitný dôraz venovať príprave takýchto projektov. Preto sa v ustanovení navrhuje možnosť poskytovate ľa metodicky usmerňovať budúceho žiadateľa v štádiu prípravy národného projektu pred samotným predložením žiadosti tak, aby bola zabezpečená maximálna miera kvalitnej prípravy projektu.

Úzka súčinnosť poskytovateľa a budúceho žiadateľa pri príprave projektu musí byť doplnená zabezpečením transparentného a odborného posúdenia kritérií pre výber národného projektu, ktor ých splnenie musí byť zabezpečené minimálne dvoma nezávislými odborníkmi v závislosti od vecného zamerania projektu.

K § 27

Upravujú sa osobitné procesné ustanovenia pre poskytovanie pomoci pre veľké projekty do zohľadnením osobitného procesu schvaľovania zo strany Európskej komisie. Vzhľadom na charakter projektov je rovnako ako pri národn ých projektoch potrebné klásť dôraz na prípravnú fázu, v ktorej sa upravuje možnosť riadiaceho orgánu metodicky usmerňovať budúceho žiadateľa.

K § 28

Upravujú sa osobitné procesné ustanovenia pre poskytovanie pomoci na projekty technickej pomoci. Technická pomoc slúži najmä na zabezpečenie financovania prípravy, riadenia, monitorovania, informovania, kontroly a hodnotenia aktivít operačných programov.

K § 29

Upravujú sa osobitné procesné ustanovenia pre poskytovanie pomoci na projekty technickej pomoci Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka.

K § 30

Miestna akčná skupina, ktorej bola schválená stratégia a udelený štatút, môže plniť úlohy poskytovateľa v rozsahu, ktorý bude stanovený v zmluve o poskytnutí nenávratného finančného prí spevku, a to vyhlasovanie výzvy na predkladanie žiadosti o nenávratný finančný príspevok, vyhlasovanie výzvy na predkladanie projektového zámeru a konanie o žiadosti do vydania rozhodnutia o ž iadosti. Rozhodnutia vydáva Pôdohospodárska platobná agentúra pre miestny rozvoj LEADER a Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka pre miestny rozvoj vedený komunitou. Výzva sa zverejňuje na webovom sídle posk ytovateľa, ktorý vydáva na základe výzvy rozhodnutie.

K § 31

Ustanovujú sa osobitné pravidlá týkajúce sa Operačné ho programu INTERACT III predovšetkým vo vzťahu k účtom, na ktorých sa tieto prostriedky, vrátane príspevkov iných členských krajín EÚ a to zároveň aj v prípade ich vysporiadania. Príspevky v rá mci OP INTERACT III sa poskytujú na základe zmluvy, ak je však prijímateľom subjekt so sídlom v SR, príspevok sa poskytuje na základe rozhodnutia.

K § 32

Upravujú sa osobitné procesné ustanovenia pre poskytovanie pomoci z programu cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Èeská republika a z programu cezhraničnej spolupráce Slovenská republika –Rakú sko.

K § 33

Prijímateľ počas realizácie projektu žiada o poskytnutie príspevku, resp. jeho jednotlivých častí na základe žiadostí o platbu predkladaných poskytovateľovi a následne platobnej jednotke. Žiadosť o platbu je evidovaná v informačnom monitorovacom systéme.

V prípade vzniku dôvodu na vrátenie príspevku alebo jeho časti (napr. z dôvodov porušení všeobecne záväzných právnych predpisov SR alebo legislatívy EÚ zo strany prijímateľa), prijímateľ je povinn ý pri vrátení finančných prostriedkov postupovať v súlade so zmluvou a týmto zákonom. Poskytovateľ nemá kompetenciu žiadať prijímateľa o vrátenie časti príspevku, ak suma príspevku, ktorú m á prijímateľ vrátiť, nepresiahne 40 eur. Poskytovateľ voči finančnému limitu 40 eur posudzuje iba sumu príspevku, ktorý podľa definície ,,príspevku' v § 3 ods. 1, písm. a) a aj na tento úč el tvoria len prostriedky EÚ a spolufinancovania zo štátneho rozpočtu poskytnuté poskytovateľom podľa zmluvy/rozhodnutia bez možnosti zahrnutia sankcie alebo úroku z omeškania.

V prípade EPFRV nie je PPA oprávnená uplatňovať a vymáhať sumu nepresahujúcu 100 eur. Dôvodom na neuplatňovanie a nevymáhanie týchto súm je skutočnosť, že predpokladané náklady na vymá hanie presiahnu sumu, ktorá je predmetom vymáhania, pričom súvisiaca právna úprava v zákone č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy ustanovuje pre túto oblasť rovnaké zaobchá dzanie pre vymáhanie pohľadávok Európskej únie, resp. príspevku a pre vymáhanie pohľadávok vlastných zdrojov štátneho rozpočtu SR.

Z dôvodu povinnosti implementácie legislatívy EÚ sa ustanovuje povinnosť prijímateľa, ktorý porušil zákaz nelegálneho zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín podľa § 2 ods. 2 pí sm. c) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých predpisov vrátiť poskytnutý príspevok.

Upresňujú sa finančné vzťahy na národnej úrovni a v rámci jedn ého projektu môže realizovať poskytnutie príspevku alebo jeho časti prijímateľovi alebo partnerovi, ktorý je účastníkom zmluvy podľa § 25 ods. 3, iba jedna platobná jednotka.

Ustanovuje sa výnimka pre prostriedky spadajúce do cieľa Európska ú zemná spolupráca, ktoré podľa podmienok nariadenia (EÚ) č. 1299/2013 prijímateľom poskytuje priamo certifikačný orgán. Z toho dôvodu sa nezaraďujú do príjmov štátneho rozpočtu SR.

K § 34

Ustanovuje sa možnosť pre riadiaci orgán zriadiť si záložné právo na majetok prijímateľa, partnera, užívateľa prípadne aj inej osoby, ktorá súhlasí so založením svojho majetku v prospech riadiaceho orgán. Nie je možné zriadiť záložné právo na majetok Slovenskej republiky.

Ustanovuje sa prechod záložného práva z riadiaceho orgánu na príslušnú Správu finančnej kontroly, ktorá rozhodla o porušení finančnej disciplíny a toto rozhodnutie sa stalo vykonateľným. Ustanovení m sa zabezpečí, že pohľadávka Správy finančnej kontroly voči prijímateľovi z titulu porušenia finančnej disciplíny môže byť uhradená z prostriedkov získaných predajom zálohu.

Ustanovuje sa postup v prípade, ak na rovnaký predmet zálohu má zriadené záložné právo aj banka , ktorá poskytla úver prijímateľovi na spolufinancovanie projektu. V takom prípade má banka a riadiaci orgá n uzavretú zmluvu o spolupráci, na základe ktorej dôjde k spoločnému postupu pri výkone záložných práv banky a riadiaceho orgánu, ako aj k ich pomernému rozdeleniu podľa výšky ich pohľadávok voč i prijímateľovi. Ak banka predá založený majetok skôr, ako nadobudne právoplatnosť rozhodnutie príslušnej Správy finančnej kontroly alebo rozhodnutie riadiaceho orgánu v prípade poruš enia pravidiel a postupov verejného obstarávania, prevedie banka pomernú časť prostriedkov získaných predajom zálohu riadiacemu orgánu, ktorý tieto prostriedky vedie na účte cudzích prostriedkov, a to maximá lne po dobu piatich rokov. Ustanovujú sa pravidlá a postup pre jednotlivé situácie, kedy je pohľadávka štátu určená rozhodnutím (Správy finančnej kontroly alebo riadiaceho orgánu) vyššia, nižš ia alebo rovná sume z predaného zálohu vedená na účte cudzích prostriedkov, resp. ak takéto rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť do 4 rokov.

Uplatňovanie záložného práva pre Európsky poľnohospodársky fond rozvoja vidieka v programovom období 2014 - 2020 vychádza z praktických skúseností získaných v programovom období 2007 - 2013 a bude sa riadiť všeobecnou právnou úpravou Občianskeho zákonníka, bez potreby špecifickej úpravy v rámci tohto zákona. Podrobnosti spolupráce Pôdohospodárskej platobnej agentúry s bankami a nebankový mi finančnými inštitúciami budú obsahom zmlúv o spolupráci.

K § 35

Zavádza sa pojem certifikácia a certifikačné overovanie prostriedkov EŠIF s výnimkou EPFRV. Certifikácia predstavuje nevyhnutnú súčasť procesu implementácie prostriedkov fondov Európskeho spoločenstva. V nadv äznosti na právne predpisy Európskej únie sa pod certifikáciou rozumie potvrdenie, že všetky výdavky v rámci operačného programu boli použité správne, výdavky na projekty boli oprávnené a celý proces poskytnutia a čerpania pomoci prebehol v súlade s príslušnými právnymi predpismi.

Aby mohol certifikačný orgán certifikáciou realizované výdavky potvrdiť, vykonáva certifikačné overovanie. Certifikačným overovaním sa overuje správnosť postupu riadiacich orgánov, sprostredkovateľský ch orgánov pod riadiacimi orgánmi a platobných jednotiek pri poskytovaní príspevkov. Overovanie zahàňa aj overenie správnosti, dôkladnosti a úplnosti postupu riadiaceho, resp. sprostredkovateľského orgánu, prí padne platobnej jednotky pri overovaní napr. výdavkov prijímateľa, partnera a užívateľa, odkontrolovanie procesov a postupov verejného obstarávania prijímateľa atď.

Pre subjekty zapojené do implementácie EŠIF (s výnimkou EPFRV) sa ustanovuje povinnosť umožniť certifikačnému orgánu výkon certifikačného overovania, informovať ho o postupoch a kontrolách vykonaných v s úvislosti s realizovanými výdavkami a predkladať mu správy o výsledkoch kontrol, vnútorných auditov, prípadne iných auditov.

K § 36

Vymedzuje sa pojem certifikácia výdavkov programu financovaného z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka. Postavenie certifikačného orgánu a určenie jeho základných úloh vyplýva priamo z pr ávnych predpisov Európskej únie. Súčasne sa týmto ustanovením ukladajú povinnosti riadiacemu orgánu a Pôdohospodárskej platobnej agentúre vo vzťahu k výkonu certifikácie.

K § 37

Ustanovujú sa základné princípy ochrany finančných záujmov Európskej únie, ktoré sú subjekty zapojené do riadenia, poskytovania a kontroly poskytovanej pomoci povinné dodržiavať. Súčasť ou ochrany finančných záujmov Európskej únie sú najmä prijímanie preventívnych opatrení na predchádzanie vzniku nezrovnalostí, odhaľovanie a vyšetrovanie nezrovnalostí, prijímanie nápravných opatren í a ukladanie sankcií. Nápravnými opatreniami sa rozumejú opatrenia vedúce k odstráneniu nezrovnalosti a k predchádzaniu vzniku obdobných nezrovnalostí v budúcnosti.

Vo vzťahu k príspevku má na vznik nezrovnalosti okrem porušenia stanoveného v odkaze pod čiarou priamy vplyv aj porušenie právnych predpisov Slovenskej republiky alebo porušenie zmluvy, na základe ktorej bol prí spevok dotknutému subjektu poskytnutý, pričom toto porušenie vyplýva z konania alebo opomenutia konania uvedeného subjektu, dôsledkom čoho je alebo by bol negatívny dopad na rozpočet EÚ zaťažením rozpočtu EÚ neoprávneným výdavkom.

V nadväznosti na povinnosti vyplývajúce z čl. 59 ods. 2b) nariadenia (EÚ, EURATOM) č. 966/2012 k odhaľovaniu a oznamovaniu zistených nezrovnalostí pre riadiaci orgán, Pôdohospodársku platobnú agentú ru, sprostredkovateľský orgán pod riadiacim orgánom, certifikačný orgán, platobnú jednotku, orgán auditu alebo príslušný orgán vydávajúci rozhodnutia o porušení finančnej disciplí ny sa ustanovuje povinnosť vypracovať správu a zistenej nezrovnalosti, tzn. dokument, ktorý oficiálne zdokumentuje odhalenie nezrovnalosti alebo podozrenia z nezrovnalosti, vrátane zabezpečenia jej aktualizácie.

Ustanovuje sa výnimka v povinnosti predkladať správu o zistenej nezrovnalosti v prípade, ak existuje podozrenie, že nezrovnalosť bola spáchaná trestným činom osôb konajúcich v mene prijímateľ a, partnera alebo poskytovateľa a predložením správy by mohlo dôjsť k ohrozeniu alebo zmareniu vyšetrovania, resp. trestného konania ako takého. V takomto prípade sa správa o zistenej nezrovnalosti tý mto subjektom nepredkladá.

Ustanovujú sa niektoré náležitosti správy o zistenej nezrovnalosti. Presný formulár správy o zistenej nezrovnalosti schvaľuje vláda v rámci schvaľovania príslušných dokumentov systému finančné ho riadenia EŠIF. Ustanovuje sa povinnosť aktualizovať informácie v správe o zistenej nezrovnalosti v súvislosti s riešením a vysporiadaním nezrovnalosti. Vo vzťahu k náležitosti správy o nezrovnalosti, ktorou je jej kód, ide o jedinečný národný kód nezrovnalosti generovaný automaticky informačným monitorovacím systémom najskôr od 1. januára 2016 v nadväznosti na znenie č l. 122 ods. 3 nariadenia EP a Rady EÚ č. 1303/2013, pričom najneskôr do 31. decembra 2015, resp. do termínu sprístupnenia súvisiacich funkcionalít informačného monitorovacieho systému, bude sprá va o zistenej nezrovnalosti vypracovaná a evidovaná manuálne a predkladaná príslušným subjektom len v listinnej podobe.

Ustanovujú sa pravidlá sprístupňovania správ o zistených nezrovnalostiach podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

Ustanovuje sa povinnosť certifikačného orgánu a Pôdohospodárskej platobnej agentúry predkladať orgánu zabezpečujúcemu ochranu finančných záujmov súhrnný prehľad správ o zistenej nezrovnalosti štvr ťročne.

Ustanovuje sa zodpovednosť poskytovateľa za riešenie vzniknutej nezrovnalosti v rámci operačného programu, za ktorý je poskytovateľ zodpovedný. Pod riešení m nezrovnalosti sa rozumie monitorovanie zistenej nezrovnalosti, vypracovanie a predloženie správy o zistenej nezrovnalosti vrátane jej aktualizácií certifikačnému orgánu a zabezpečenie odstránenia nezrovnalosti prijatím účinných nápravných opatrení na jej odstránenie a predchádzanie vzniku obdobných nezrovnalostí v budúcnosti , ako aj finančné vysporiadanie podľa zmluvy alebo príslušných právnych predpisov.

K § 38

Ustanovuje sa povinnosť pre účtovnú jednotku, ktorej súčasťou je certifikačný orgán, Pôdohospodárska platobná agentúra alebo platobná jednotka, viesť časť svojho účtovníctva, ktorá sa t ýka ich úloh spojených s poskytovaním príspevku a vysporiadaním súvisiacich finančných vzťahov, prostredníctvom informačného systému účtovníctva fondov. Týmto nie sú dotknuté ustanovenia zá kona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Ide o účtovanie prostredníctvom jednotného programového vybavenia.

Uchovávanie účtovnej dokumentácie pre certifikačný orgán a platobnú jednotku sa určuje v nadväznosti na zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a č l. 140 nariadenia EP a Rady (ES) č. 1303/2013.

K § 39

Ustanovuje sa povinnosť pre prijímateľa a partnera, ktorí sú účtovnou jednotkou podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov účtovať vo vzťahu k jednotlivý m projektom o skutočnostiach týkajúcich sa projektu.

Účtovná jednotka účtujúca v sústave podvojného účtovníctva (prijímateľ alebo partner) môže vytvoriť analytické účty podľa projektov alebo môže v rámci účtovníctva veden ého v technickej forme podľa technických a procesných podmienok aplikácie účtovného systému vykonávať bez vytvorenia analytických účtov záznamy podľa jednotlivý ch projektov v analytickej evidencii ako súčasť účtovných zápisov na účtoch v hlavnej knihe.

Pre prijímateľa, resp. partnera, ktorí nie sú účtovnou jednotkou podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, napr. pre fyzické osoby, ktoré uplatňujú výdavky pod ľa § 6 ods. 10 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z sa ustanovuje povinnosť viesť evidenciu v účtovných knihách používaných v jednoduchom účtovníctve. Táto evidencia sa vedie na účely preukazovania v ýdavkov na projekt, súvisiacich príjmov, majetku a záväzkov. V prípade majetku týkajúceho sa projektu ide napr. o pohľadávky, peňažné prostriedky, zásoby, hmotný aj nehmotný majetok využívaný v r ámci projektu alebo obstaraný z prostriedkov na projekt.

V nadväznosti na právne predpisy Slovenskej republiky a Európskej únie sa pre prijímateľa a partnera ustanovuje povinnosť ochraňovať a uchovávať dokumentáciu týkajúcu sa projektu podľa zákona č. 4 31/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a ustanovení príslušných nariadení Európskej únie upravujúcich uchovávanie dokumentácie.

K § 40

Ustanovuje sa kompetencia riadiaceho orgánu, orgánu auditu a certifikačného orgánu vykonať podľa nariadenia EP a Rady (EÚ) č. 1303/2013 finančnú opravu voči prijímateľovi alebo voči poskytovateľovi v pr ípade porušenia podmienok poskytnutia príspevku zo strany prijímateľa, partnera alebo užívateľa alebo v prípade zistenia nesprávneho postupu poskytovateľa, sprostredkovateľského orgánu pod riadiacim orgá nom alebo platobnej jednotky. Finančné opravy predstavujú jednu z foriem sankcie za vzniknutú nezrovnalosť a na národnej úrovni znamenajú zrušenie príspevku alebo jeho časti alebo zrušenie pomoci alebo jej časti.

Vysporiadanie finančnej opravy voči prijímateľovi a partnerovi, ktorý je účastníkom zmluvného vzťahu podľa § 25 ods. 3, sa vykoná postupom podľa § 41 až § 43 alebo § 45. Voči poskytovateľ ovi, certifikačnému orgánu a orgánu auditu sa finančná oprava vysporiada viazaním podľa § 18 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení iných zákonov v znení neskorších predpisov.

K § 41

Ustanovuje sa postup vysporiadania v prípade zistenia porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania. Ak poskytovateľ zistí porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania zo strany prijímateľa , ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, vyzve prijímateľa na vrátenie príspevku alebo jeho časti. Ak prijímateľ na základe tejto žiadosti prostriedky nevráti, poskytovateľ podá podnet na úrad pre verejné obstarávanie.

Ak bolo porušenie potvrdené Úradom pre verejné obstarávanie, ktorý v protokole konštatuje porušenie, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, poskytovateľ rozhodne o vrátení dvojnásobku sumy, ktorá bola požadovaná vo výzve podľa prvého odseku, najviac však 100 % poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky. Ustanovuje sa postup poskytovateľa v prípade, ak kontrola Ú radu pre verejné obstarávanie už bola vykonaná skôr ako došlo k podaniu podnetu na základe neuhradenia prostriedkov prijímateľom na základe výzvy poskytovateľa.

Ustanovuje sa informačná povinnosť Úradu pre verejné obstarávanie voči poskytovateľovi vzhľadom na skutočnosť, že výsledky činností tohto úradu sú rozhodujúcim prvkom pre začatie sprá vneho konania poskytovateľa.

V prípade, ak prijímateľ neuhradil požadovaný príspevok alebo jeho časť a výsledkom činnosti Úradu pre verejné obstarávanie je konštatovanie porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania, ktor é malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, poskytovateľ vydá rozhodnutie o povinnosti vrátiť príspevok v konaní podľa Správneho poriadku.

K § 42

Ustanovuje sa spôsob a postup vysporiadania finančných vzťahov v prípade vzniku povinnosti prijímateľa vrátiť príspevok alebo jeho časť, a to z dôvodov povinnosti vysporiadať najmä prí jem z projektu, zmluvnú pokutu, príspevok alebo jeho časť v súlade so zmluvou, z dôvodu porušenia alebo nesplnenia podmienok zmluvy, porušenia finančnej disciplíny, porušenia povinností vyplývajúcich zo zá kona o verejnom obstarávaní alebo z dôvodu nezrovnalosti.

Z dôvodu hospodárneho nakladania s prostriedkami štátneho rozpočtu a s prostriedkami poskytnutými z rozpočtu EÚ, vysporiadanie finančných vzťahov sa primárne vykonáva vzájomným započítaním pohľad ávky zo zmluvy voči pohľadávke prijímateľa na poskytnutie príspevku alebo jeho časti, vzájomným započítaním pohľadávky z rozhodnutia voči pohľadávke prijímateľa na poskytnutie prí spevku alebo jeho časti alebo vrátením príspevku alebo jeho časti, ak sa nevykoná vzájomné započítanie pohľadávok. Na strane prijímateľa vzniká pohľadávka, keď v rámci platne a úč inne uzatvorenej zmluvy žiada o poskytnutie príspevku prostredníctvom žiadosti o platbu, v ktorej uvedie deklarované oprávnené výdavky a zároveň dôjde k schváleniu týchto oprávnených vý davkov zo strany príslušných orgánov. Procedúra schvaľovania závisí od spôsobu financovania, na účely vzájomného započítania a existencie pohľadávky prijímateľa musia byť kumulatívne splnen é podmienky § 42 ods. 2.

Vzájomne započítať pohľadávku zo zmluvy alebo pohľadávku z rozhodnutia voči pohľadávke prijímateľa na poskytnutie príspevku alebo jeho časti je možné, ak so vzájomným započítaním pohľad ávok súhlasí poskytovateľ a vzájomné započítanie pohľadávok bolo schválené certifikačným orgánom v súhrnnej žiadosti o platbu. Na účely schválenia vzájomného započítania pohľad ávok poskytovateľom a certifikačným orgánom v súhrnnej žiadosti o platbu sa nevyžaduje podpísanie písomnej dohody medzi zúčastnenými stranami. Vzájomne započítať pohľadávku zo zmluvy alebo pohľ adávku z rozhodnutia voči pohľadávke prijímateľa na poskytnutie príspevku alebo jeho časti je možné, ak príspevok poskytnutý prijímateľovi platobnou jednotkou bol schválený certifikačným orgánom v súhrnnej žiadosti o platbu, tzn. ak prostriedky Európskej únie z pohľadávky zo zmluvy alebo z pohľadávky z rozhodnutia boli už v minulosti schválené certifikačným orgánom v súhrnnej žiadosti o platbu a prijímateľ predložil žiadosť o platbu typu refundácia, tzn. finančné prostriedky uvedené v oznámení o vysporiadaní finančných vzťahov sa vzťahujú len k výdavkom schváleným certifikač ným orgánom v súhrnnej žiadosti o platbu v minulosti, nie k výdavkom poskytnutých zálohovou platbou alebo predfinancovaním platobnou jednotkou prijímateľovi. V prípade jednostranného vzájomného započí tania zo strany poskytovateľa, poskytovateľ je povinný oznámiť prijímateľovi pripravované vykonanie vzájomného započítania, v prípade, ak prijímateľ s jednostranným započítaním nesúhlasí , je povinný to oznámiť poskytovateľovi do troch dní odo dňa doručenia oznámenia a poskytovateľ využije iné možnosti vysporiadania finančných vzťahov podľa podmienok zmluvy, podľa tohto zá kona alebo podľa § 31 ods. 10 zákona č. 523/2004 Z.z.

Ak nedôjde k vykonaniu vzájomného započítania, poskytovateľ vyzve prijímateľa na vrátenie príspevku alebo jeho časti formou žiadosti o vrátenie v súlade so zmluvou. Ak prijímateľ nevráti prostriedky v určenej lehote ani nepožiada o uzavretie dohody o splátkach alebo dohody o odklade plnenia, poskytovateľ podá podnet na príslušnú správu finančnej kontroly, ak neuplatní postup podľa § 41 ods. 2.

V prípade, že prijímateľ má stanovenú povinnosť vrátiť príspevok za prostriedky EÚ alebo odvod za porušenie finančnej disciplíny pri hospodárení s prostriedkami Európskej únie, ktoré boli schvá lené certifikačným orgánom v súhrnnej žiadosti o platbu, je povinný tieto prostriedky EÚ vrátiť na osobitný účet ministerstva financií v Štátnej pokladnici. Prostriedky EÚ neschválené certifikačn ým orgánom v súhrnnej žiadosti o platbu, ako aj prostriedky spolufinancovania zo štátneho rozpočtu vracia prijímateľ do rozpočtu príslušnej platobnej jednotky. Uvedený postup platí aj v prípade odvodu za poru šenie finančnej disciplíny pri hospodárení s prostriedkami Európskej únie a prostriedkami spolufinancovania zo štátneho rozpočtu, s výnimkou užívateľa v rámci realizovaného národného projektu prij ímateľom, ktorým je Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Takýto užívateľ odvádza prostriedky Európskej únie a prostriedky štátneho rozpočtu na samostatný mimorozpočtový účet prijí mateľa, ktorým je Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny.

Ustanovuje sa postup pre príslušnú správu finančnej kontroly (orgán vydávajúci rozhodnutie v správnom konaní), kedy v súlade s § 31 ods. 9 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej spr ávy ukladá a vymáha sankcie za porušenie finančnej disciplíny a zo strany orgánu vydávajúceho rozhodnutie v správnom konaní je potrebné zabezpečiť zníženie penále za porušenie finančnej disciplí ny podľa § 31 ods. 1 pri nakladaní s prostriedkami Európskej únie o úrok z omeškania, ktorý je potrebné v súlade s čl. 72 písm. h) nariadenia EP a Rady (EÚ) č. 1303/2013 vymáhať a vrátiť do rozpoč tu Európskej komisii. Na základe vyššie uvedeného, ak je právnická alebo fyzická osoba v omeškaní s úhradou odvodu podľa § 31 ods. 4 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, príslušn á správa finančnej kontroly, prípadne Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ak rozhodnutie vydalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky), zabezpečia, že suma úroku z omeškania je príjmom osobitného úč tu ministerstva financií vedeného v Štátnej pokladnici.

Vrátenie prostriedkov do rozpočtu Európskej únie vykonáva certifikačný orgán, a to buď započítaním týchto prostriedkov do najbližšej žiadosti o platbu na Európsku komisiu alebo platobným prí kazom na účet Európskej komisie.

K § 43

Osobitne je upravené vysporiadanie finančných vzťahov v rámci EPFRV s dôrazom na potrebu započítania pohľadávok v zmysle pravidiel finančného riadenia spoločnej poľnohospodárskej politiky. V zmysle pož iadaviek nariadení EK členský štát započíta všetky ešte neuhradené dlhy prijímateľa, ktoré sa stanovili v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, voči akejkoľvek budúcej platbe, ktorú uhrádza platobná agentúra zodpovedná za vymáhanie dlhu prijímateľa. Odlišne sú upravené pravidlá pri vrátení finančných prostriedkov prijímateľom a vysporiadanie neoprávnene vyplatený ch prostriedkov Európskej únie do všeobecného rozpočtu Európskej únie.

K § 44

Vzhľadom na osobitné podmienky nakladania a správy pohľadávok štátu pri hospodárení s prostriedkami Európskej únie a prostriedkov spolufinancovania zo štátneho rozpočtu podľa príslušných ustanoven í nariadenia EP a Rady (EÚ) č. 1303/2013 a delegovaných a implementačných aktov EK sa ustanovujú povinnosti pre poskytovateľa výzvou na úhradu oznámiť dlžníkovi, že eviduje voči nemu pohľadávku, upozorniť ho na následky neuhradenia pohľadávky. Osobitná evidencia všetkých pohľadávok zo zmluvy bude vedená v informačnom monitorovacom systéme najskôr od 1. januára 2016 v nadväznosti na znenie č l. 122 ods. 3 nariadenia EP a Rady EÚ č. 1303/2013 a ďalšie ustanovenia citovaného nariadenia k finančnému riadeniu, pričom najneskôr do 31. decembra 2015, resp. do termínu sprístupnenia súvisiacich funkcionalí t informačného monitorovacieho systému a jeho prepojenia na informačný systém účtovníctva fondov Európskej únie, budú pohľadávky evidované manuálne v informačnom systéme účtovníctva fondov Eur ópskej únie a výzva, resp. žiadosť o vrátenie príspevku predkladaná poskytovateľom dlžníkovi, platobnej jednotke a certifikačnému orgánu len v listinnej podobe.

Zároveň sa z dôvodu zamedzenia duplicitnej správy a nakladania s pohľadávkami štátu pre prípady porušenia finančnej disciplíny ustanovuje jednoznačný moment správy pohľadávky zo zmluvy do dň a nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o porušení finančnej disciplíny a odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o porušení finančnej disciplíny, kedy sa správcom pohľadávky štátu stáva pr íslušná Správa finančnej kontroly a poskytovateľ už ďalej svoju pohľadávku zo zmluvy neuplatňuje a nevymáha.

V súvislosti s požiadavkami čl. 126 písm. h) nariadenia EP a Rady (EÚ) č. č. 1303/2013 a čl. 59 ods. 5 písm. a) nariadenia EP a Rady (EÚ) č. 966/2012 sa ustanovujú osobitné ustanovenia o účtovaní poh ľadávok z rozhodnutia a pohľadávok zo zmluvy.

K § 45

Ustanovuje sa možnosť pre poskytovateľa uzavrieť s prijímateľom dohodu o splátkach alebo dohodu o odklade plnenia, a to na účely umožnenia vrátenia príspevku alebo jeho časti prijímateľovi, ktorý chce pr íspevok alebo jeho časť vrátiť v prípade, ak mu to bude umožnený odklad vrátenia alebo splátkový kalendár. Dohoda o splátkach a dohoda o odklade plnenia musia mať písomnú formu, inak sú neplatné.

S výnimkou prijímateľa, ktorým je štátna rozpočtová organizácia, štátna príspevková organizácia alebo štátny fond, alebo s výnimkou dohody o splátkach uzatvorenej na základe právoplatné ho rozhodnutia, ktorým je uložený odvod za porušenie finančnej disciplíny Pôdohospodárskou platobnou agentúrou, poskytovateľ uzatvára notársku zápisnicu, v ktorej prijímateľ svoj dlh uznal a súhlasí s jej vykonateľnosťou v súlade s § 41 ods. 2 písm. c) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorá je zároveň exekučný m titulom.

Poskytovateľ môže dohody uzavrieť ak:

– prijímateľ o uzatvorenie dohody o splátkach alebo dohody o odklade plnenia písomne požiada a svoju žiadosť odôvodní,

– prijímateľ nie je schopný vrátiť príspevok alebo jeho časť na základe žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov riadne a v lehote určenej v tejto žiadosti,

– sú splátky dohodnuté na dobu maximá lne 3 roky, resp. odklad plnenia dohodnutý na dobu maximálne jedného roka odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty pre prijímateľa uvedenej vo výzve na vrátenie príspevku alebo jeho časti,

– prijímateľ dlh písomne uznal vo forme notárskej zápisnice č o do výšky a dôvodu,

– prijímateľovi by sa zaplatením celého dlhu naraz alebo neumožnen ím odkladu plnenia zhoršili jeho ekonomické alebo sociálne pomery,

– prijímateľ sa v dohode o splátkach zaviaže, že ak nezaplatí niektorú splátku riadne a včas, celý dlh sa stane naraz splatným, pod spojením ,,celý dlh' sa rozumie suma/výška neuhradenej pohľadávky a príslušenstvo k pohľadávke,

– sú dodržané ustanovenia osobitných predpisov v oblasti štá tnej pomoci.

Spísanie notárskej zápisnice sa nevyžaduje pri prijímateľ och, ktorí sú štátnou rozpočtovou organizáciou, štátnou príspevkovou organizáciou alebo štátnym fondom, nakoľko tieto subjekty spravujú majetok vo vlastníctve štátu, a ten je možné exekvovať len za podmienok ustanovených v zákone NR SR č. 233/1995 Z.z. Spísanie notárskej zápisnice by teda bolo v takýchto prípadoch zbytočné.

Ustanovuje sa povinnosť prijímateľa uhradiť náklady spojené so spísaním notárskej zápisnice v súlade s Vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 31/1993 Z. z. o odmenách a náhradá ch notárov v znení neskorších predpisov.

Ustanovuje sa povinnosť poskytovateľovi účtovať prijímateľovi, ktorý je príjemcom štátnej pomoci podľa osobitných predpisov úroky z omeškania vo výške príslušnej sadzby určenej Euró pskou komisiou platnej v deň podpisu dohody o splátkach. Úroky z omeškania riadiaci orgán vypočíta v súlade s metodikou Európskej komisie uvedenej v Oznámení Komisie o revízii spôsobu ustanovenia referenčn ých a diskontných sadzieb (2008/C 14/02), uverejnenej v Úradnom vestníku Európskej únie (Ú. v. EÚ C 14/6, 19. 1. 2008). V prípade neúčtovania týchto úrokov, išlo by o poskytnutie štátnej pomoci prijí mateľovi. Úrok z omeškania účtovaný poskytovateľom v prípade dohody o splátkach alebo dohody o odklade plnenia odvádza prijímateľ v zodpovedajúcom podiele za schválené prostriedky EÚ certifikačný m orgánom na osobitný účet ministerstva financií vedený v Štátnej pokladnici, v zodpovedajúcom podiele za neschválené prostriedky EÚ certifikačným orgánom a za prostriedky štátneho rozpočtu na pr íjmový účet platobnej jednotky.

Navrhovanou úpravou sa stanovuje kompetencia riadiaceho orgánu vymáhať príspevok alebo jeho časť (pohľadávku štátu) na základe notárskej zápisnice, ktorá predstavuje exekučný titul podľa § 41 zá kona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. Ak prijímateľ nezaplatí splátku riadne a včas, celý dlh sa v zmysle dohody o splátkach stáva splatným, resp. ak nezaplatí dlh v súlade s dohodou o odklade plnenia, poskytovateľ je oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o sú dnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. Ustanovenie sa v nadväznosti na odsek 2 nevzťahuje na prípady, ak je prijímateľom štátna rozpo čtová organizácia, štátna príspevková organizácia alebo štátny fond.

Ustanovuje sa, že v prípade ak poskytovateľ nepodá návrh na vykonanie exekúcie alebo vymáhanie nenávratného finančného príspevku alebo jeho časti v exekučnom konaní nebude úspešné, postupuje sa v s úlade s § 31, ods. 10 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, t.j. poskytovateľ dá podnet na začatie sprá vneho konania.

K § 46

Ustanovujú sa pravidlá pre posudzovanie konfliktu záujmov v rámci celého procesu (príprava výzvy, rozhodovanie v konaní, príprava a realizácia projektu alebo projektového zámeru) poskytovania príspevkov z EŠ IF. Ustanovuje sa rozsah konfliktu záujmov, ktorý zahàňa finančné, osobné, rodinné, politické alebo iné dôvody, ktoré môžu spôsobiť narušenie alebo ohrozenie nestranného, transparentné ho, nediskriminačného, efektívneho, hospodárneho, účelného a objektívneho výkonu funkcií pri poskytovaní pomoci z fondov EŠIF. Zároveň sa upravujú následky spojené s identifikáciou konfliktu zá ujmov v priebehu realizácie projektov, ktoré spočívajú najmä v oprávnení poskytovateľa rozhodnúť o neoprávnenosti výdavkov, odstúpení od zmluvy/vypovedaní zmluvy alebo postúpení podania orgánom činným v trestnom konaní alebo iných vecne príslušným subjektom.

K § 47

Pri poskytovaní pomoci z fondov EŠIF, kontrole a súvisiacich činnostiach sú orgány a osoby povinné spracovávať osobnú údaje v rozsahu nevyhnutnom na plnenie úloh podľa tohto zá kona. Preto sa ustanovuje rozsah spracúvaných údajov, oprávnenia orgánov a osôb, ako aj pravidlá pre zverejňovanie osobných údajov a pravidlá pre umožňujúce nakladať s osobnými údajmi bez sú hlasu dotknutých osôb. Navrhované ustanovenie je v súlade so zákonom o ochrane osobných údajov.

K § 48

Z dôvodu zvýšenia transparentnosti procesu poskytovania príspevkov z EŠIF a zvýšenia priestoru pre verejnú kontrolu sa ustanovuje povinnosť zverejňovať zákonom ustanovené údaje. V predmetnom ustanovení sa zároveň zohľadňuje konkrétne plnenie povinností v oblasti zverejňovania údajov vyplývajúcich z nariadenia (EÚ) č. 1303/2013.

Zverejňovanie prijímateľov príspevku z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka vyplýva z ustanovenia čl. 111 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013, ktorý stanovuje náležitosti zverejňovania údajov. Èasové aj obsahové náležitosti sú odchylné od úpravy odseku 1 a 2 tohto paragrafu, nesúvisia s rozhodovaním o žiadostiach, ako upravuje odsek 1 a 2 tohto paragrafu, ale s objemom vyplatených platieb, ktoré jednotliví prijímatelia dostali v dotknutom rozpočtovom roku, a preto sa ustanovenia odseku 1 a 2 nepoužijú.

K § 49

Ustanovuje sa informačný monitorovací systém, definuje sa a bližšie sa špecifikuje jeho obsah. Ustanovuje sa povinnosť pre zodpovedné orgány za riadenie a kontrolu príspevkov poskytovaných z EŠ IF pravidelne evidovať a aktualizovať údaje súvisiace s využívaním a kontrolou poskytnutých finančných prostriedkov, na základe ktorých je možné poskytovať aktuálny prehľad o čerpaných a vrá tených príspevkoch z fondov EŠIF.

Ïalej sa ustanovuje povinnosť pre osoby žiadajúce o poskytnutie príspevku, respektíve osoby prijímajúce príspevok evidovať a aktualizovať údaje v informačnom monitorovacom systéme. Informačný a monitorovací systém zabezpečuje komunikáciu s informačnými systémami Európskej komisie a s vnútroštátnymi informačnými systémami pre potreby poskytovania príspevku.

K § 50

Ustanovuje sa informačný systém účtovníctva fondov Európskej únie pre vedenie účtovníctva a evidenciu údajov podľa požiadaviek čl. 72 nariadenia EP a Rady (ES) č. 1303/2013. Ustanovuje sa povinnosť pre certifikačný orgán, Pôdohospodársku platobnú agentúru a platobnú jednotku viesť účtovníctvo a údaje súvisiace s finančným riadením operačného programu v informačnom systéme úč tovníctva fondov Európskej únie. Ustanovenie definuje povinnosti pre certifikačný orgán a Pôdohospodársku platobnú agentúru pre EPFRV zabezpečovať vývoj a prevádzku informačného systému.

K § 51

Ustanovujú sa prechodné ustanovenia s ohľadom na novelu zákona č. 523/2004 Z.z. v znení účinnom od 1.januára 2015 podľa čl. III.

K čl. II

K bodu 1 (pozná mka pod čiarou 1)

Ide o legislatívno - technickú úpravu z dôvodu doplnenia ďalších nariadení a predpisov, ktoré súvisia s verejnými prostriedkami, s ktorými hospodária orgány verejnej správy SR v nadväznosti na prí pravu programového obdobia 2014-2020.

K bodu 2 (§ 1 ods. 2 druhá veta)

Ide o rozšírenie definície tretej osoby o osoby disponujúcej dokumentmi, informáciami či inými podkladmi relevantnými pre výkon finančnej kontroly, vnútorného auditu a vládneho auditu, napríklad subdodá vatelia.

K bodu 3 (pozná mky pod čiarou 5 a 6)

Ide o legislatívno - technickú úpravu z dôvodu doplnenia ďalších nariadení a predpisov, ktoré súvisia s verejnými prostriedkami, s ktorými hospodária orgány verejnej správy SR v nadväznosti na prí pravu programového obdobia 2014-2020.

K bodu 4

Zmenu navrhujeme z dôvodu jednoznačnosti výkladu pojmu finančná operácia a povinností vyplývajúcich v súvislosti s finančnou operáciou pre orgán verejnej správy. Finančnú operáciu je potrebné overovať predbežnou finančnou kontrolou v celom jej priebehu a v prípade zistení nedostatkov je nutné zastaviť len tú časť finančnej operácie, kde bol zistený nedostatok. Finančná operácia sa z časov ého hľadiska realizuje vo viacerých fázach, (napríklad pred podpisom zmluvy, pred uskutočnením platby) pred vstupom do záväzku, ale aj po vstupe do záväzku teda predbežnú finančnú kontrolu je potrebné vykon ávať počas celej doby trvania finančnej operácie až do naplnenia všetkých podmienok, za ktorých boli verejné prostriedky poskytnuté, použité alebo majú byť prijaté.

K bodu 5 (§ 2 ods. 2 p ísm. a) piaty bod)

Dopĺňajú sa všetky povinnosti finančného riadenia a finančnej kontroly dodržiavať a overovať hospodárnosť, efektívnosť, účinnosť a účelnosť pri hospodárení s verejnými prostriedkami.

K bodu 6 (§ 2 ods. 2 p ísm. c))

Zmenu navrhujeme z dôvodu jednoznačného vymedzenia povinností pre orgány verejnej správy, ktoré hospodária s verejnými prostriedkami. Pre účely tohto zákona sa verejný mi prostriedkami myslia aj prostriedky poskytnuté SR na základe medzinárodných zmlúv. Definícia orgánu verejnej správy, nejednoznačne určovala orgány, ktoré hospodária s prostriedkami poskytnutými na zá klade medzinárodných zmlúv.

K bodu 7 (§ 2 ods. 2 p ísm. d))

Dopĺňajú sa všetky povinnosti finančného riadenia a finančnej kontroly dodržiavať a overovať hospodárnosť, efektívnosť, účinnosť a účelnosť pri hospodárení s verejnými prostriedkami.

K bodu 8 (§ 2 ods. 2 p ísm. f))

Doplnenie definície osôb v nadväznosti na pripravovanú novelu pokiaľ orgán verejnej správy poskytuje verejné prostriedky, orgánu verejnej správy, právnickej a fyzickej osobe formou dotácie, nenávratného finan čného príspevku a podobne.

K bodu 9 (§ 2 ods. 2 p ísm. k))

Ide o zosúladenie obsahu zákona, nakoľko finančnou kontrolou podľa § 2 ods. 1 písm. a) sa overuje aj poskytnutie verejných prostriedkov.

K bodu 10 (§ 2 ods. 2 písm. l))

Ide o zosúladenie legislatívy Slovenskej republiky s legislatívou EÚ bod 2, článok 30, kapitola 7 Zásady riadneho finančného hospodárenia, nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ, EURATOM) č. 966/2012 o rozpo čtových pravidlách, ktoré sa vťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadení rady (ES, Euratom) č. 1605/2002: 'Zásada hospodárnosti vyžaduje, aby prostriedky, ktoré používa inštit úcia na výkon svojich činností, boli dané k dispozícii v správnom čase, vo vhodnom množstve a kvalite a za najlepšiu cenu.'.

K bodu 11 (§ 3 písm. b))

Ide o legislatívno - technickú úpravu.

K bodu 12 (§ 3 písm. c) druhý bod)

Ide o legislatívno – technickú úpravu.

K bodu 13 (poznámka pod čiarou 12c)

Ide o legislatívno - technickú úpravu z dôvodu doplnenia ďalších nariadení a predpisov, ktoré súvisia s verejnými prostriedkami, s ktorými hospodária orgány verejnej správy SR v nadväznosti na prí pravu programového obdobia 2014-2020.

K bodu 14 (poznámka pod čiarou 12d)

Ide o legislatívno - technickú úpravu z dôvodu doplnenia ďalších nariadení a predpisov, ktoré súvisia s verejnými prostriedkami, s ktorými hospodária orgány verejnej správy SR v nadväznosti na prí pravu programového obdobia 2014-2020.

K bodu 15 (§ 3 písm. h))

Ide o legislatívno – technickú úpravu.

K bodu 16 (§ 4 písm. a))

Dopĺňajú sa všetky povinnosti finančného riadenia a finančnej kontroly dodržiavať a overovať hospodárnosť, efektívnosť, účinnosť a účelnosť pri hospodárení s verejnými prostriedkami.

K bodu 17 (§ 4 písm. b))

Upresňujú sa ciele finančnej kontroly aj vzhľadom na ustanovenia § 2 ods.1, povinnosti vyplývajúce z legislatívy EÚ (nar. 966/2012, nar. 1030/2013, nar. 1083/2006 alebo nar. 1828/20016 a súvisiace predpisy EÚ ) ako aj zo zákona č. 528/2008 o pomoci a podpore poskytovanej z Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov a zákona o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 18 (§ 4 písm. c))

Dopĺňajú sa všetky povinnosti finančného riadenia a finančnej kontroly dodržiavať a overovať hospodárnosť, efektívnosť, účinnosť a účelnosť pri hospodárení s verejnými prostriedkami.

K bodu 19 (§ 4 písm. e) a f))

Upresňujú sa ciele finančnej kontroly aj vzhľadom na ustanovenia § 2 ods.1, povinnosti vyplývajúce z legislatívy EÚ (nar. 966/2012, nar. 1030/2013, nar. 1083/2006 alebo nar. 1828/2006 a súvisiace predpisy EÚ ) ako aj zo zákona o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov alebo zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z Euró pskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov.

K bodu 20 (§ 5 odsek 2)

Zámerom je umožniť orgánom verejnej správy SR pri vykonávaní predbežnej finančnej kontroly vykonať kontrolu na mieste u osoby, ktorej sa majú poskytnúť, alebo sa poskytujú verejné prostriedky. Vykonať kontrolu na mieste nie je povinnosť orgánu verejnej správy ale iba možnosť a môže sa využívať v prípadoch, ak je potrebné overiť splnenie podmienok poskytnutia verejných prostriedkov ešte predtý m ako ich orgán verejnej správy poskytne alebo ich už poskytol a overiť si skutočnosti deklarované kontrolovanou osobou (napr. v žiadosti o platbu).

Táto zmena si vyžiadala bližšie špecifikovať postup výkonu predbežnej finančnej kontroly, ktorá sa delí na administratívnu kontrolu (tzv. kontrola dokladov, kontrola od stola), ktorá sa vykonáva ako vnútorná administratívna kontrola alebo ako administratívna kontrola kontrolovanej osoby a na kontrolu na mieste, ktorá sa vykonáva u kontrolovanej osoby.

K bodu 21 (§ 6 odsek 1)

Ustanovením sa určuje, že predbežnou finančnou kontrolou vykonávanou ako administratívna kontrola orgán verejnej správy musí overiť všetky finančné operácie alebo ich časti – tzv. 100% kontrola. Kontrola na mieste nie je povinná a orgán verejnej správy si môže vybrať, ktorú finančnú operáciu alebo jej časť pôjde overiť na miesto.

K bodu 22 (§ 6 ods. 3)

Ide o povinnosť dodržiavať nezávislosť od predbežnej a priebežnej finančnej kontroly iba tých zamestnancov kontrolného orgánu, ktorí vykonávajú následnú finančnú kontrolu.

K bodu 23 (§ 9 ods. 1 uvádzacia veta)

Ide o zosúladenie aplikačnej praxe a výkladu zákona. Slovo pripravovaná navádzalo na výklad, že priebežná finančná kontrola sa vykonáva len raz vo fáze prípravy finančnej operá cie. Navrhovanou zmenou sa upresňuje doterajší výklad zákona, že predbežnú finančnú kontrolu orgán verejnej správy vykonáva po celý čas trvania finančnej operácie. Finančná operácia sa z č asového hľadiska realizuje vo viacerých fázach, (napríklad pred podpisom zmluvy, pred uskutočnením platby) pred vstupom do záväzku, ale aj po vstupe do záväzku teda celej doby trvania finančnej operácie až do naplnenia všetkých podmienok za ktorých boli verejné prostriedky poskytnuté, použité alebo majú byť prijaté. Ïalej ide o legislatívno - technickú úpravu predbežnej finančnej kontroly vzhľ adom na definíciu uvedenú v § 5 ods. 2 a pojem finančná operácia v § 2 ods. 2 písm. k).

K bodu 24 (poznámka pod čiarou 13ab)

Ide o legislatívno - technickú úpravu z dôvodu doplnenia ďalších nariadení a predpisov, ktoré súvisia s verejnými prostriedkami, s ktorými hospodária orgány verejnej správy SR v nadväznosti na prí pravu programového obdobia 2014-2020.

K bodu 25 (§ 9 ods. 1 písm. f))

Ide o legislatívno - technickú úpravu.

K bodu 26 (§ 9 ods. 1 písm. g))

Ide o legislatívno - technickú úpravu.

K bodu 27 (§ 9 ods.1 písm. h))

Predmetné ustanovenie navrhujeme z dôvodu, že podmienky, za ktorých sú verejné prostriedky poskytované môžu byť uvádzané aj v iných dokumentoch ako je vymenované v písmenách vyššie, napríklad v ýzva v prípade prostriedkov poskytnutých z fondov EÚ.

K bodu 28 (§9 ods. 2)

Predmetné ustanovenie navrhujeme z dôvodu zabezpečenia nezávislého, nestranného a objektívneho výkonu predbežnej finančnej kontroly.

K bodu 29 (§ 9 ods. 3 a 4)

Ide o zosúladenie aplikačnej praxe a výkladu zákona. Slovo pripravovaná navádzalo na výklad, že priebežná finančná kontrola sa vykonáva len raz vo fáze prípravy finančnej operá cie. Navrhovanou zmenou sa upresňuje doterajší výklad zákona, že predbežnú finančnú kontrolu orgán verejnej správy vykonáva po celý čas trvania finančnej operácie. Finančná operácia sa z č asového hľadiska realizuje vo viacerých fázach, (napríklad pred podpisom zmluvy, pred uskutočnením platby) pred vstupom do záväzku, ale aj po vstupe do záväzku teda celej doby trvania finančnej operácie až do naplnenia všetkých podmienok za ktorých boli verejné prostriedky poskytnuté, použité alebo majú byť prijaté. Ïalej sa umožňuje prizvať k výkonu predbežnej finančnej kontroly zamestnancov iných org ánov verejnej správy alebo iných právnických osôb alebo fyzické osoby s ich súhlasom, ak je to odôvodnené osobitnou povahou finančnej operácie alebo jej časti. A v odseku 4 sa upresňuje, že vo finanč nej operácii alebo jej časti je možné pokračovať po odstránení nedostatkov alebo po účinnom prijatí nápravných opatrení zistených predbežnou finančnou kontrolou.

K bodu 30 (§ 9 ods. 7 až 8)

Doplnenie odseku 7 navrhujeme z dôvodu zvýšenia ochrany verejných prostriedkov SR ako aj EÚ a ostatných finančných nástrojov. Doplnením odseku 8 sa zabezpečuje priložením relevantných príloh k podaniu na spr ávne konanie jeho efektívnosť ako aj znížene zaťaženia kontrolovaných osôb viacerými kontrolami či auditmi. Nakoľko v praxi sa často krát stávalo, že na základe podaní zaslaných na sprá vne konanie z dôvodu nedostatočných dôkazov a podkladov na začatie správneho konania, bola vykonaná ďalšia kontrola u kontrolovaných osôb alebo subjektov.

K bodu 31 (§ 9a až 9d)

Návrhom sa predbežná finančná kontrola vykonáva ako vnútorná administratívna kontrola, administratívna kontrola kontrolovanej osoby a kontrola na mieste. Vnútornou administratívnou kontrolou sa doterajší vý kon predbežnej finančnej kontroly nemení.

Ustanovenia o pravidlách na vykonávanie administratívnej kontroly kontrolovanej osoby a kontroly na mieste kontrolovanej osoby zahàňajú práva a povinnosti zamestnancov orgánu verejnej správy, prizvaných osôb a taktie ž práva a povinnosti kontrolovanej osoby. Ustanovenia vytvárajú podmienky pre riadny výkon administratívnej kontroly kontrolovanej osoby a kontroly na mieste. Povinnosti zamestnancov orgánu verejnej správy a prizvaných os ôb, slúžia na zabezpečenie práv kontrolovanej osoby a stanovenie pravidiel pre postup pri výkone administratívnej kontroly kontrolovanej osoby a kontroly na mieste. Všetky práva a povinnosti orgánu verejnej sprá vy ako aj kontrolovanej osoby majú za cieľ splnenie podmienok pre objektívne posúdenie kontrolovaných skutočností a poskytnutie možnosti kontrolovanej osobe preukázať svoje tvrdenie a konanie pred ukončením kontroln ého procesu, ktorý má priamy vplyv na finančnú operáciu (napríklad oprávnenosť výdavkov, alebo trvanie zmluvného vzťahu medzi orgánom verejnej správy a kontrolovanou osobou).

Ak dôjde k odobratiu originálov dokladov, písomností, záznamov dát na pamäťových médiách prostriedkov výpočtovej techniky, výstupov projektu a dokumentov zamestnanci orgánu verejnej správy, resp. prizvan é osoby sú povinní vydať potvrdenie o odobratí originálov. Povinnosť uvedená v predchádzajúcej vete sa však nevzťahuje na dokumenty, výstupy projektu a iné odobraté originá lne podklady kontrolovanej osoby, ktoré je kontrolovaná osoba povinná predkladať na základe zmluvného dojednania aj bez osobitného vyžiadania, napr. ako súčasť dokumentácie k žiadosti o platbu. Možnosť odoberať ďalšie dodatočné originálne doklady, podklady je nevyhnutná v niektorých prípadoch na správne stanovenie oprávnenosti výdavku, alebo ak je odôvodnená obava, že by mohlo u kontrolovanej osoby dô jsť k manipulácii s dokumentmi a inými relevantnými informáciami.

Orgán verejnej správy vypracuje z každej administratívnej kontroly kontrolovanej osoby a kontroly na mieste návrh správy a správu, príp. len správu v prípadoch, keď kontrolou neboli zistené nedostatky. Návrh spr ávy a správa obsahuje všetky relevantné náležitosti stanovené týmto zákonom. Medzi najpodstatnejšie obsahové náležitosti patria závery z kontroly, opis zistených nedostatkov a opatrenia na nápravu zisten ých nedostatkov, ktoré majú priamy vplyv na výšku verejných výdavkov, ktoré budú alebo boli kontrolovanej osobe (napr. prijímateľovi) uhradené. Orgán verejnej správy je povinný doručiť kontrolovanej osobe návrh správy na vyjadrenie sa kontrolovanej osoby k zisteným nedostatkom, navrhnutým opatreniam a lehote stanovenej na prijatie navrhnutých opatrení. V prípade, že kontrolovaná osoba podá v lehote stanovenej orgánom verejnej správy námietky k vybraným skutočnostiam uvedeným v návrhu správy je orgán verejnej správy povinný preveriť opodstatnenosť týchto námietok a opodstatnené námietky zoh ľadniť v správe z administratívnej kontroly kontrolovanej osoby /správe z kontroly na mieste. V prípade zistenia porušenia podmienok, za ktorých môžu byť verejné prostriedky poskytnuté (napr. zakotvených v zmluvných dokumentoch alebo všeobecne záväzných právnych predpisoch) alebo v prípade nesplnenia povinností uložených kontrolovanej osobe orgán verejnej správy nevykoná alebo nepokračuje vo finančnej operá cii alebo jej časti (napr. podľa zákona o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov pozastaví financovanie projektu, zamietne žiadosť o platbu, alebo zníži výšku žiadaných výdavkov, alebo posúdi žiadané výdavky v žiadosti o platbu ako neoprávnené, odstúpi od zmluvy). Administratí vna kontrola kontrolovanej osoby/kontrola na mieste je ukončená zaslaním správy z administratívnej kontroly kontrolovanej osoby/kontroly na mieste kontrolovanej osobe.

Kontrolu na mieste vykonávajú zamestnanci orgánu verejnej správy, ak sa tak orgán verejnej správy rozhodne. Výkon kontroly na mieste je podmienený existenciou písomného poverenia vedúcim zamestnancom orgá nu verejnej správy, čím sa vylučuje možnosť zneužitia právomoci konkrétneho zamestnanca orgánu verejnej správy, ktorému uvedená činnosť nevyplýva z pracovného zaradenia a môže vykonávať len činnosti v rozsahu stanovenom v poverení. Z poverenia musí byť zrejmé, ktoré osoby sú oprávnené na výkon kontroly, kto je kontrolovanou osobou, čo bude predmetom kontroly. Poverenie musí byť vyhotovené v pí somnej forme podpísané a datované. Predmetom kontroly na mieste môže byť akákoľvek skutočnosť, ktorá má priamy alebo nepriamy vplyv na finančnú operáciu financovanú z fondov EÚ, ostatných finančn ých nástrojov alebo štátneho rozpočtu. Spravidla sa kontrolou na mieste overuje skutočné dodanie tovarov, služieb a prác, overuje sa účtovníctvo kontrolovanej osoby, personálne výdavky, napĺňanie horizont álnych princípov, súlad realizácie finančnej operácie s podmienkami dohodnutými v zmluve a pod. Overuje sa celkový súlad výdavkov a skutočností deklarovaných zo strany kontrolovanej osoby so skutočnosť ou. Kontrola na mieste sa spravidla vykonáva na vzorke výdavkov kontrolovanej osoby, čo ale nebráni orgánu verejnej správy, aby v prípade pochybnosti vykonal 100% kontrolu všetkých výdavkov finančnej operá cie. Kontrolou na mieste je orgán verejnej správy oprávnený overovať finančnú operáciu alebo jej časť (jednotlivé žiadosti o platbu a iné relevantné dokumenty) aj opakovane, pokiaľ je to potrebné pre spr ávne stanovenie oprávnenosti výdavkov, alebo je výkon uvedenej činnosti potrebný z iných relevantných dôvodov, napr. podozrenie z podvodu, nezrovnalosti, žiadosť Európskej komisie, vnútroštátnych orgánov.

Zamestnanci orgánu verejnej správy, resp. prizvané osoby sú pri kontrole na mieste oprávnené na vstup do objektu, zariadenia, prevádzky, dopravného prostriedku ako aj do obydlia a na pozemok kontrolovanej osoby, pokiaľ je to nevyhnutné na plnenie úloh podľa tohto zákona. Tento vstup je možný len do priestorov, ktoré súvisia s realizáciou finančnej operácie kontrolovanej osoby, na podnikanie alebo vykonávanie inej hospodárskej činnosti.

Základné práva a povinnosti uvedené pri administratívnej kontrole kontrolovanej osoby, alebo pri kontrole na mieste sa vzťahujú aj na prizvané osoby.

§ 9c určuje povinnosti tretej osoby pri poskytovaní súč innosti orgánu verejnej správy.

K bodu 32 (§ 10 ods. 1)

Ide o legislatívno – technickú úpravu z dôvodu zosúladenia znenia § 10 ods. 1 s § 6 ods. 2, kde je uvedené, že priebežnou finančnou kontrolou možno overiť finančnú operáciu alebo jej časť , vybranú vedúcim zamestnancom orgánu verejnej správy.

K bodu 33 (§ 10 ods. 2 až 4)

Ide o zosúladenie aplikačnej praxe a výkladu zákona. Slovo pripravovaná navádzalo na výklad, že priebežná finančná kontrola sa vykonáva len raz vo fáze prípravy finančnej operá cie. Navrhovanou zmenou sa upresňuje doterajší výklad zákona, že predbežnú finančnú kontrolu orgán verejnej správy vykonáva po celý čas trvania finančnej operácie. Finančná operácia sa z č asového hľadiska realizuje vo viacerých fázach, (napríklad pred podpisom zmluvy, pred uskutočnením platby) pred vstupom do záväzku, ale aj po vstupe do záväzku teda celej doby trvania finančnej operácie až do naplnenia všetkých podmienok, za ktorých boli verejné prostriedky poskytnuté, použité alebo majú byť prijaté.

K bodu 34 ( § 13 ods. 1 písm. e))

Ide o legislatívno - technickú úpravu. Na základe návrhu je možné od tretej osoby vyžadovať originály dokladov.

K bodu 35 ( § 13 ods. 2 písm. a))

Ide o zavedenie povinnosti zamestnancov kontrolného orgánu vopred oznámiť výkon následnej finančnej kontroly aj tretej osobe.

K bodu 36 (§ 14a)

Zmenou sa navrhuje umožniť počas výkonu následnej finančnej kontroly alebo vládneho auditu vstupovať do objektu, prevádzky, zariadenia a podobne aj pri tretej osobe, kontrolným orgánom alebo auditujúcim orgá nom. Uvedené z legislatívy EÚ čl. 194 nariadenia 966/2012 kde je uvedené, že: 'V každej dohode medzi Komisiou a subjektom uvedeným v článku 185 alebo v dohode alebo rozhodnutí o grante sa výslovne stanoví, ž e Komisia a Dvor audítorov majú právomoc na základe dokumentov a na mieste vykonať audit všetkých dodávateľov a subdodávateľov, ktorí získali finančné prostriedky Únie.'.

K bodu 37 (§ 26 ods. 2)

Ide o legislatívno - technickú úpravu.

K bodu 38 (poznámka pod čiarou 18ab)

Ide o legislatívno - technickú úpravu z dôvodu doplnenia ďalších nariadení a predpisov, ktoré súvisia s verejnými prostriedkami, s ktorými hospodária orgány verejnej správy SR v nadväznosti na prí pravu programového obdobia 2014-2020.

K bodu 39 (poznámka pod čiarou 18af)

Ide o legislatívno - technickú úpravu z dôvodu doplnenia ďalších nariadení a predpisov, ktoré súvisia s verejnými prostriedkami, s ktorými hospodária orgány verejnej správy SR v nadväznosti na prí pravu programového obdobia 2014-2020.

K bodu 40 (§ 35c ods. 3)

Ide o legislatívno – technickú úpravu.

K bodu 41 (§ 35c ods. 5)

Ide o zníženie administratívnej záťaže a zefektívnenie administrácie uvedených povinností.

K bodu 42 (§ 35c ods. 6)

Ide o zníženie administratívnej záťaže a zefektívnenie administrácie uvedených povinností.

K bodu 43 (§ 35c ods. 9)

Ide o legislatívno – technickú úpravu.

K bodu 44 (§ 35c ods. 12)

Ide o legislatívno – technickú úpravu a o zníženie administratívnej záťaže a zefektívnenie administrácie uvedených povinností.

K bodu 45 (§ 35c ods. 16)

Ide o legislatívno – technickú úpravu.

K bodu 46 (§ 35d ods. 2)

Navrhovanou zmenou sa aplikujú ustanovenia o predpojatosti vládnych audítorov počas výkonu vládneho auditu.

K bodu 47 (§ 35e ods. 2)

Ide o legislatívno – technickú úpravu.

K bodu 48 (§ 35e ods. 3 písm. a))

Ide o legislatívno – technickú úpravu a zosúladenie so znením § 35d ods. 5 písm. a).

K bodu 49 (§ 35e ods. 4)

Ide o legislatívno – technickú úpravu.

K bodu 50 (§ 35g ods. 5)

Ide o legislatívno – technickú úpravu.

K bodu 51 (§ 36 ods. 1 uvádzacia veta)

Ide o legislatívno – technickú úpravu z dôvodu vynútiteľnosti uplatňovať povinnosti vyplývajúce zo zákona pre kontrolovanú osobu a tretiu osobu počas výkonu administratí vnej kontroly kontrolovanej osoby a kontroly na mieste.

K bodu 52 (§ 36 ods. 1 písm. a))

Ide o legislatívno – technickú úpravu z dôvodu vynútiteľnosti uplatňovať povinnosti vyplývajúce zo zákona pre kontrolovanú osobu počas výkonu predbežnej finančnej kontroly.

K bodu 53 (§ 36 ods. 1 písm. b))

Ide o legislatívno – technickú úpravu z dôvodu vynútiteľnosti uplatňovať povinnosti vyplývajúce zo zákona pre kontrolovanú osobu a tretiu osobu počas výkonu predbežnej finančnej kontroly.

K bodu 54 (§ 36 ods. 3)

Ide o legislatívno – technickú úpravu.

K bodu 55 (§ 36 ods. 6)

Ide o legislatívno – technickú úpravu z dôvodu vynútiteľnosti uplatňovať povinnosti vyplývajúce zo zákona pre kontrolovanú osobu a tretiu osobu počas výkonu predbežnej finančnej kontroly.

K bodu 56 (§ 36 ods. 7)

Ide o legislatívno – technickú úpravu z dôvodu zabezpečenia vynútiteľnosti uplatňovať povinnosti vyplývajúce zo zákona pre kontrolovanú osobu a tretiu osobu počas výkonu predbežnej finanč nej kontroly.

K bodu 57 (§ 37 ods. 3)

Ide o legislatívno – technickú úpravu.

K bodu 58 (§ 38 ods. 1)

Ide o legislatívno – technickú úpravu z dôvodu možnosti uplatňovať pre orgán verejnej správy vykonávajúci predbežnú finančnú kontrolu povinnosti vyplývajúce zo zákona pre kontrolovanú o sobu a tretiu osobu počas výkonu predbežnej finančnej kontroly voči orgánu verejnej správy počas výkonu predbežnej finančnej kontroly.

K bodu 59 (§ 41d )

Prechodné ustanovenie pre výdavky programového obdobia 2007-2013 ktorých spôsob výkonu kontroly zostáva zachovaný tak ako platil pred účinnosťou tejto novely zákona. Kontrola všetkých ostatných verejných v ýdavkov sa riadi postupmi výkonu kontroly účinnými od 1. novembra 2014.

K čl. III

K bodom 1, 3 a 5

Z dôvodu zmeny finančných tokov a efektívnejšieho čerpania prostriedkov Európskej únie v novom programovom období 2014 – 2020, ako aj z dôvodu nových úprav v zákone č. 528/2008 Z. z., sa vytvá ra legislatívny priestor na to, aby sa postup pri úhrade odvodu finančných prostriedkov za porušenie finančnej disciplíny pri hospodárení s prostriedkami Európskej únie a prostriedkami štátneho rozpočtu určen ými na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky sa realizoval podľa osobitných predpisov.

K bodu 2

Vstupom do ustanovenia § 20 ods. 2 sa reaguje na novú úpravu, týkajúcu sa spôsobu poskytovania príspevkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov.

K bodu 4

Úpravou ustanovenia § 31 ods. 13 sa vytvára legislatívny priestor pre správny orgán, ktorým je Pôdohospodárska platobná agentúra, na neukladanie sankcie, ak suma nepresiahne 100 euro v nadväznosti na úpravu v § 33 ods. 2 navrhovaného zákona o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov.

K čl. IV

K bodu 1

Vzhľadom k príprave nového zákona na programové obdobie 2014 – 2020 (vzhľadom k novým pravidlám legislatívy EÚ) sa ustanovuje, že zákon 528/2008 Z. z. sa vzťahuje výlučne na poskytovanie podpory a pomoci v rámci programového obdobia 2007 – 2013.

K bodu 2

Aby Slovenská republika mohla napĺňať povinnosti vyplývajúce z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, EURATOM) č. 966/2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Ú nie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 a zároveň povinnosti vyplývajúce z nariadenia Komisie (ES, Euratom) č. 1302/2008 o centrálnej databáze vylúčených subjektov, je potrebné doplnenie vý konu funkcie styčného miesta pre napĺňanie povinností na úrovni Slovenskej republiky.

K bodu 3

Upresňujú sa subjekty vzhľadom na výkon certifikačného overovania, ktorým sa overuje správnosť postupu riadiacich orgánov, sprostredkovateľských orgánov pod riadiacimi orgánmi a platobný ch jednotiek pri poskytovaní príspevkov.

K bodu 4

Upresňuje sa znenie § 24 ods. 1 vzhľadom na znenie § 31 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodom 5 a 6

Upresňuje sa znenie § 24 ods. 4 a 5 v prípade porušenia finančnej disciplíny prijímateľom vzhľadom na prechod záložného práva na správcu pohľadávky štátu, ktorým je správa finanč nej kontroly.

K bodom 7 až 9 a 20

Zosúlaďuje sa činnosť a právomoci certifikačného orgánu vo vzťahu k prijímateľom, resp. partnerom projektu. Certifikačný orgán overuje činnosť riadiaceho orgánu, prí padne platobnej jednotky pri poskytovaní príspevku, pričom súčasťou tohto overovania je (okrem iného) aj posúdenie, či riadiaci orgán, resp. platobná jednotka správne overili podklady predložené prijímateľ om, správne overili výdavky, správne posúdili verejné obstarávanie atď. Pri tomto overovaní však nie je potrebná súčinnosť prijímateľa a partnera. Z tohto dôvodu, aj s cieľom zníženia administrat ívnej záťaže prijímateľov a partnerov, dochádza k úprave predmetných ustanovení.

K bodu 10

Na základe potrieb aplikačnej praxe a s cieľom predchádzaniu bránenia vyšetrovania trestných činov sa ustanovuje, že správa o zistenej nezrovnalosti sa nepredkladá riadiacemu orgánu (prípade sprostredkovateľsk ému orgánu pod riadiacim orgánom, ak vykonáva činnosti v rámci splnomocnenia riadiaceho orgánu) v prípade, ak zamestnanec, štatutárny orgán, resp. osoba konajúca v mene riadiaceho orgánu je podozrivá zo spá chania trestného činu.

K bodu 11

Vzhľadom na to, že na účely komplexného prístupu k vysporiadaniu finančných vzťahov sa precizuje znenie § 28 ods. 8 a celý § 28 sa tak bude vzťahovať aj na vysporiadanie v prípade poruš enia pravidiel a postupov verejného obstarávania, výnimka v § 27a ods. 1 už nie je potrebná.

K bodom 12 až 14

Precizujú sa ustanovenia o vzájomnom započítaní pohľadávok riadiaceho orgánu z príspevku alebo jeho časti voči pohľadávke prijímateľa na poskytnutie príspevku alebo jeho časti. Zmeny vyplývajú z potrieb aplikačnej praxe. Ustanovuje sa, že prijímateľ v žiadosti o platbu a oznámení o vysporiadaní finančných vzťahov môže požiadať o vykonanie vzájomného započítania. Ustanovuje sa, ž e vzájomne započítať je možné aj pohľadávky vzniknuté z porušenia, resp. nesplnenia podmienok zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. V prípade jednostranného vzájomného započ ítania zo strany poskytovateľa, poskytovateľ je povinný oznámiť prijímateľovi pripravované vykonanie vzájomného započítania, v prípade, ak prijímateľ s jednostranným započítaním nesúhlasí , je povinný to oznámiť poskytovateľovi do troch dní odo dňa doručenia oznámenia a poskytovateľ využije iné možnosti vysporiadania finančných vzťahov podľa podmienok zmluvy, podľa tohto zá kona alebo podľa § 31 ods. 10 zákona č. 523/2004 Z.z.

K bodu 15

Ustanovuje sa možnosť vzájomného započítania aj pre program cezhraničnej spolupráce SR – ÈR ako aj pre program INTERACT II.

K bodom 16 a 17

Upresňuje sa povinnosť vrátenia prostriedkov zo strany prijímateľa podľa jednotlivých zdrojov financovania. Prostriedky schválené certifikačným orgánom za zdroj EÚ sa budú vracať na mimorozpočtový ú čet Ministerstva financií SR, prostriedky za zdroj EÚ, ktoré ešte neboli schválené zo strany certifikačného orgánu a prostriedky štátneho rozpočtu sa budú vracať do rozpočtu prísluš nej platobnej jednotky, ktorá ich poskytla. Dôjde tak k efektívnejšej administrácii vrátených prostriedkov zo strany certifikačného orgánu a platobných jednotiek.

Uvedený postup platí aj v prípade odvodu za porušenie finančnej disciplíny pri hospodárení s prostriedkami Európskej únie a prostriedkami spolufinancovania zo štátneho rozpočtu s výnimkou užívateľa v r ámci realizovaného národného projektu prijímateľom, ktorým je Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Takýto užívateľ odvádza prostriedky Európskej únie a prostriedky štátneho rozpočtu na samostatný mimorozpočtový účet prijímateľa, ktorým je Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny.

K bodu 18

Na základe potrieb praxe sa rozširuje sa možnosť vysporiadania finančných vzťahov, a to okrem dohody o splátkach aj dohodou o odklade plnenia. Zároveň sa predlžuje možnosť uzatvorenia dohody o splátkach až na tri roky. V § 28a sa pod spojením 'celý dlh' sa rozumie suma/výška neuhradenej pohľadávky a príslušenstvo k pohľadávke.

Úrok z omeškania účtovaný riadiacim orgánom v prípade dohody o splátkach alebo dohody o odklade plnenia odvádza prijímateľ v zodpovedajúcom podiele za schválené prostriedky EÚ certifikačným orgá nom na osobitný účet ministerstva financií vedený v Štátnej pokladnici, v zodpovedajúcom podiele za neschválené prostriedky EÚ certifikačným orgánom a za prostriedky štátneho rozpočtu na príjmov ý účet platobnej jednotky.

K bodu 19

Ustanovenie povinnosti vedenia evidencie pohľadávok v informačnom systéme je reflektovaním aktuálneho stavu ich vedenia, ktoré sa v súčasnosti vykonáva týmto spôsobom. Navrhovanou právnou úpravou sa nemení rozsah alebo spôsob evidencie pohľadávok v informačnom systéme v porovnaní s existujúcim skutkovým stavom a táto zmena nevyžaduje úpravy ani ďalšie doplnenia funkcionalít informačného systému nad existuj úci rozsah.

Z dôvodu zamedzenia duplicitnej správy a nakladania s pohľadávkami štátu pre prípady porušenia finančnej disciplíny sa ustanovuje jednoznačný moment správy pohľadávky štátu do dňa nadobudnutia pr ávoplatnosti rozhodnutia o porušení finančnej disciplíny. Odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o porušení finančnej disciplíny, kedy sa správcom pohľadávky štátu stáva príslušná Spr áva finančnej kontroly a poskytovateľ už ďalej svoju pohľadávku neuplatňuje a nevymáha.

Zároveň sa ustanovuje postup pre správu finančnej kontroly v prípade rozhodovania o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky z rozhodnutia za podmienok podľa osobitného predpisu (§ 6a ods. 6 zákona č . 278/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov), kedy je nevyhnutné zohľadniť a rešpektovať kompetenciu Európskej komisie vyjadriť do jedného roka odo dňa predloženia výkazu podľa 59 ods. 5 pí sm. a) nariadenia EP a Rady (EÚ) č. 966/2012 stanovisko a požiadavku voči členskému štátu pokračovať v postupe vymáhania.

K bodu 21

Upravuje sa spôsob vzájomného započítania pohľadávok z podpory.

K bodu 22

Ustanovujú sa prechodné ustanovenia s ohľadom na novelu zákona č. 523/2004 Z.z. v znení účinnom od 1.januára 2015 podľa čl. III.

K čl. V

Ustanovuje sa delená účinnosť, pričom tento zákon nadobudne účinnosť 1. novembra 2014, okrem čl. I § 42 ods. 8 a 9 a § 44 ods. 3, čl. III prvého, tretieho a piateho bodu a čl. IV sedemnásteho a devätn ásteho bodu, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2015.

V Bratislave, dňa 4. júna 2014

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Igor Federič v. r.

vedúci Úradu vlády Slovenskej republiky

Peter Kažimír v. r.

podpredseda vlády Slovenskej republiky a minister financií Slovenskej republiky

¼ubomír Jahnátek v. r.

minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Hore