Zákon o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov 291/2002 účinný od 01.01.2013 do 09.06.2013

Vládny návrh zákona o štátnych hmotných rezervách a o doplnení zákona č. 25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

9

D Ô V O D O V Á S P R Á VA

Všeobecná časť

Návrh zákona o štá tnych hmotných rezervách a o doplnení zákona č. 25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mý ta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa predklad á predovšetkým z dôvodu neaktuálnosti doterajšej právnej úpravy štátnych hmotných rezerv, ktorá nevyhovuje súčasným podmienkam a potrebám hospodárskej mobilizácie, energetickej a potravinovej bezpe čnosti.

Štátne hmotné rezervy sú upravené zákonom č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách v znení neskorších predpisov. Od svojho prijatia v roku 1994 bol tento zákon novelizovaný 10 krát, predovšetkým od roku 2001, kedy bolo potrebné zosúladiť ustanovenia predmetného zákona so zákonom č. 170/2001 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze, ktorý ustanovil núdzové zásoby ropy a ropných vý robkov ako súčasť štátnych hmotných rezerv. Skúsenosti s aplikáciou tohto zákona z posledných rokov však ukazujú, že viaceré ustanovenia zákona v súčasnosti nevyhovujú aktuálnym hospodá rskym podmienkam a potrebám zabezpečenia štátnych hmotných rezerv. Správa štátnych hmotných rezerv (ďalej len 'Správa rezerv') sa preto rozhodla pripraviť nový zákon o štátnych hmotných rezervách, ktorý umožní podľa možností čo najefektívnejšie hospodárenie so štátnymi hmotnými rezervami s ohľadom na úlohy a ciele, ktor é majú štátne hmotné rezervy plniť.

Štátne hmotné rezervy sa rozdeľujú do troch kategórií:

-hmotné rezervy - najmä na zabezpečenie energetickej a potravinovej bezpeč nosti Slovenskej republiky,

-mobilizačné rezerv - na plnenie opatrení hospodárskej mobilizácie,

-pohotovostné zásoby - určené na okamžitú pomoc pri záchrane životov, zdravia a majetku obyvateľstva postihnutého rôznymi druhmi pohotovostných situácií.

Návrh zákona o štátnych hmotných rezervách a o doplnení zákona č. 25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov upravuje široký okruh vzťahov sú visiacich so štátnymi hmotnými rezervami, ale filozofiu doterajšej právnej úpravy vo svojej podstate nemení. Návrh zákona predovšetkým vyjasňuje pojmy spoločné pre všetky druhy štátnych hmotný ch rezerv, upravuje pôsobnosť Správy rezerv v niektorých oblastiach, niektoré aspekty použitia a hospodárenia s hmotnými rezervami, zosúlaďuje postavenie, práva a povinnosti ochraňovateľov mobilizačný ch rezerv a taktiež upravuje použitie a hospodárenie s mobilizačnými rezervami a pohotovostnými zásobami. Upravujú sa tiež niektoré otázky financovania štátnych hmotných rezerv, najmä správa bežný ch účtov Správy rezerv, možné výdavky z týchto účtov, zabezpečenie súladu s daňovými predpismi a pod. Zavádzajú sa niektoré povinnosti pre ochraňovateľov a iné subjekty a s tým sú visiace pokuty za neplnenie týchto povinností. Veľká časť poznámok pod čiarou sa zosúlaďuje s aktuálnym právnym stavom. Do zákona č. 25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzený ch úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa dopĺňa výnimka pre vozidlá mobilizačných rezerv, aby tieto nemuseli platiť mýto pri plnení úloh v krízových a iný ch pohotovostných situáciách.

Predkladaný návrh zákona nebude mať vplyv na štátny rozpočet.

Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územný ch celkov, na podnikateľské prostredie, na hospodárenie obyvateľstva, na sociálnu oblasť, na zamestnanosť, na životné prostredie, ani na informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými zákonmi a medziná rodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Samotná problematika zákona nie je upravená v legislatíve Európskej únie.

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

právneho predpisu s právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu:

Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu:

Návrh zákona o štátnych hmotných rezervách a o doplnení zákona č. 25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunik ácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

3. Problematika návrhu pr ávneho predpisu:

a) je upravená v práve Európskej únie

- v primárnom práve:

bezpredmetné

- v sekundárnom prá ve (prijatom po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii - po 30. novembri 2009):

nie je

- v sekundárnom práve (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii - do 30. novembra 2009):

Smernica Rady 2009/119/ES zo 14. septembra 2009, ktorou sa členským štátom ukladá povinnosť držiavať minimálne zásoby ropy a/alebo ropných výrobkov (Ú.v. EÚ L 265, 9.10.2009)

b) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a) 31. december 2012

b) október 2012

c) nebolo začaté konanie

d) bezpredmetné

5. Stupeň zlučiteľnosti ná vrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

a) úplný

6. Gestor:

Správa štátnych hmotný ch rezerv Slovenskej republiky

Doložka vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona o štátnych hmotný ch rezervách a o doplnení zákona č. 25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta za uží vanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

A.2. Vplyvy:

Pozitívne ŽiadneNegatívne1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

X 2. Vplyvy na podnikateľské prostredie - dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia? X

3. Sociálne vplyvy

- vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

- sociálnu exklúziu,

- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

X

4. Vplyvy na životné prostredie X 5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti X

A.3. Poznámky

bezpredmetné

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

bezpredmetné

Osobitná časť

K článku I

K § 1

Ustanovuje sa pôsobnosť zákona.

K § 2

Definujú sa pojmy pre účel tohto zákona.

K § 3

Ustanovuje sa účel a základné rozdelenie štátnych hmotných rezerv.

Nehnuteľnosti v správe Správy rezerv, ktoré slúžia na činnosti súvisiace s hospodárením štátnych hmotných rezerv, nepatria medzi štátne hmotné rezervy, ale sa s nimi nakladá podľa zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu.

Za istých okolností nemusia byť štátne hmotné rezervy vo vlastníctve štátu, ak je to v záujme hospodárnosti a sú splnené všetky podmienky. V tý chto prípadoch musí existovať zmluva medzi Správou rezerv a fyzickou osobou alebo právnickou osobou o tom, že v prípade niektorej z núdzových situácií podľa tohto zákona môžu byť štátne hmotn é rezervy vo vlastníctve právnických osôb alebo fyzických osôb použité na ich rieš enie.

K § 4

Ustanovuje sa príslušnosť Správy rezerv pri správe štátnych hmotných rezerv, ktoré sú vo vlastníctve štátu, a pri činnostiach súvisiacich s hospodárením s nimi.

Pri hospodárení musia byť štátne hmotné rezervy zabezpečené v súlade s týmto paragrafom.

K § 5

Ustanovujú sa pravidlá pre tvorbu štátnych hmotných rezerv. Tieto sa vytvárajú na základe požiadaviek ústredných orgánov štátnej správy. Pri n ákupe štátnych hmotných rezerv sa musí postupovať podľa osobitného predpisu o verejnom obstarávaní.

Upravuje sa tu aj predaj štátnych hmotných rezerv, ktorý môže byť súčasťou obmeny, zá meny, alebo sa štátne hmotné rezervy predávajú pri ich uvoľňovaní za účelom riešenia núdzových situácií.

K § 6

V súlade so základným rozdelením štá tnych hmotných rezerv paragraf 6 upravuje všeobecné ustanovenia o hmotných rezervách.

Ustanovuje sa tu účel hmotných rezerv a ich tvorba. Súčasťou hmotných rezerv sú núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov, ktoré sú upravené osobitným zákonom, ktorý je vo forme návrhu zá kona momentálne v legislatívnom procese.

Hmotné rezervy sa vyskladňujú spravidla pri ich uvoľňovaní na riešenie núdzových situácií alebo pri činnostiach súvisiacich s hospodárením s nimi. V týchto prípadoch na to musí mať ochraň ovateľ hmotných rezerv súhlas alebo rozhodnutie Správy rezerv. Ak však tento súhlas nie je možné získať v potrebnom čase a v dôsledku mimoriadnej udalosti hrozí škoda na hmotných rezervách, ochraňovateľ môže hmotné rezervy vyskladniť aj bez súhlasu Sprá vy rezerv. Následne musí ochraňovateľ Správe rezerv oznámiť dôvody takéhoto vyskladnenia.

K § 7

Vymedzuje sa obsah pojmu hospodárenie s hmotnými rezervami.

K § 8

Ustanovujú sa pravidlá pre obmenu a zámenu hmotných rezerv.

K § 9

Hmotné rezervy môžu byť predmetom pôžičky iba ak ich úroveň presahuje minimálny limit. Keďže je to nepeňažná pôžička, namiesto úroku sa tu ustanovuje poplatok za dočasné prenechanie hmotných rezerv. Pri poskytn utí pôžičky hmotných rezerv musí byť na ne zriadená zábezpeka.

K § 10

Na účel riešenia núdzových situácií sa hmotné rezervy uvoľňujú na základe rozhodnutia vlády. V tom prípade môžu hmotné rezervy dočasne klesnúť pod minimálny limit.

K § 11

Druhou kategóriou štátnych hmotný ch rezerv po hmotných rezervách sú mobilizačné rezervy. Ustanovuje sa tu prioritné použitie mobilizačných rezerv v období krízovej situácie, ďalšie spôsoby ich použitia a vymedzuje sa, kto môže by ť ochraňovateľom mobilizačných rezerv. Následne sú definované spôsoby tvorby mobilizačných rezerv, postupy, termíny a povinnosti Správy rezerv, príslušných ústredných orgánov štátnej sprá vy a ochraňovateľov pri vytváraní požiadaviek na ich tvorbu, ich opodstatnenosť, financovanie ich ochraňovania v stave bezpečnosti, ich použitie a postupy po ich použití. Tiež sú určené vzťahy Sprá vy rezerv, príslušných ústredných orgánov štátnej správy a ochraňovateľov pokiaľ dôjde k zrušeniu statusu ochraňovateľa ako subjektu hospodárskej mobilizácie, k vyhlás eniu konkurzu na ochraňovateľa alebo k jeho zániku.

K § 12

Vymedzuje sa obsah pojmu hospodárenie s mobilizačn ými rezervami.

K § 13

Ustanovujú sa podmienky ochraňovania, skladovania a označenia mobilizačných rezerv. Zároveň sú definované podmienky zabezpečenia nepretržitej a okamžitej použiteľnosti mobilizačných rezerv preskúšavaním a zabezpečením technickej spôsobilosti mobilizačných rezerv.

K § 14

Ustanovujú sa postupy, spôsoby, termíny, finančné náležitosti a povinnosti Správy rezerv, prí slušných ústredných orgánov štátnej správy a ochraňovateľov pri obmene mobilizačných rezerv.

K § 15

Ustanovujú sa postupy, spôsoby, termíny, finančné náležitosti a povinnosti Správy rezerv, prí slušných ústredných orgánov štátnej správy a ochraňovateľov pri zámene mobilizačných rezerv.

K § 16

Ustanovuje sa postup pri vypožičiavaní mobiliza čných rezerv. Keďže výpožička mobilizačných rezerv je bezodplatná, môže sa poskytnúť iba uvedeným rozpočtovým a príspevkovým organiz áciám a orgánom územnej samosprávy. Výpožič ka môže trvať najviac jeden rok, v prípade záujmu o ďalšie využívanie je potrebné postupovať podľa ustanovení tohto zákona o nájme mobilizačných rezerv.

K § 17

Ustanovujú sa postupy, spôsoby, termíny, finančné náležitosti a povinnosti Správy rezerv, príslušných ústredných orgánov štátnej správy, ochraňovateľov, žiadateľov o ná jom a nájomcov pri nájme mobilizačných rezerv.

K § 18

Keď mobilizačné rezervy prestali slúžiť svojmu účelu, postupuje sa niektorým zo spôsobov podľ a tohto paragrafu. Prvým krokom je žiadosť príslušného ochraňovateľa o ich vyčlenenie. Ak rovnaký druh mobilizačných rezerv potrebuje iný ochraňovateľ na účely hospodárskej mobilizácie, uskutoční sa presun mobilizačných rezerv od jedného ochraňovateľa k druhému. V opačnom prípade nasleduje vyčlenenie mobilizačných rezerv a následný postup podľa zákona o správe majetku štátu alebo preradenie mobilizačných rezerv, kedy sa zaradia do iného druhu štátnych hmotných rezerv.

K § 19

Treťou kategóriou štátnych hmotných rezerv sú pohotovostné zásoby. Ustanovuje sa tu účel ich použitia, postup rozdelenia, povinnosti Správy rezerv, príslušných ústredných orgánov štá tnej správy a iných ochraňovateľov pri tvorbe, financovaní a hospodárení s nimi v období bezpeč nosti.

Zároveň sú definované postupy, spôsoby, n áležitosti a povinnosti Správy rezerv, obcí a príslušných orgánov krízového riadenia pri použití a po použití pohotovostných zásob.

K § 20

Vymedzuje sa obsah pojmu hospodárenie s pohotovostn ými zásobami.

K § 21

Ustanovujú sa podmienky ochraňovania, skladovania a označenia pohotovostných zásob.

K § 22

Ustanovujú sa postupy, spôsoby, termíny, finančné náležitosti a povinnosti Správy rezerv a in ých ochraňovateľov pri obmene pohotovostných zásob.

K § 23

Ustanovujú sa postupy, spôsoby, termíny, finančné náležitosti a povinnosti Správy rezerv a in ých ochraňovateľov pri zámene pohotovostných zásob.

K § 24

Ustanovujú sa postupy, spôsoby, termíny, finančné náležitosti a povinnosti Správy rezerv, iný ch ochraňovateľov a vypožičiavateľov pri výpožičke pohotovostných zásob.

K § 25

Ustanovujú sa postupy, spôsoby, termíny, finančné náležitosti a povinnosti Správy rezerv, iných ochraňovateľov, žiadateľov o nájom a nájomcov pri nájme pohotovostných zásob.

K § 26

Ustanovujú sa rozhodovacie kompetencie Sprá vy rezerv pri preradení pohotovostných zásob, ktoré prestali slúžiť svojmu účelu. Pohotovostné zásoby sa môžu preradiť iba do mobilizačný ch rezerv.

K § 27

Ustanovujú sa všeobecné pravidlá pre financovanie štátnych hmotných rezerv. Ich tvorba a hospodárenie sa uhrádza zo štátneho rozpočtu alebo z bežných mimorozpočtových úč tov Správy rezerv.

V prípade potreby môžu byť prostriedky z bežných účtov použité aj na financovanie investícií do infraštruktúry potrebnej na hospodárenie so štátnymi hmotnými rezervami.

K § 28

Ustanovujú sa všeobecné povinnosti ochraňovateľov spoločné pre vš etky druhy štátnych hmotných rezerv.

K § 29

Podrobne sa upravuje súhrn činností spadajúcich do pojmu ochraňovanie.

Ochraňovanie nemusí znamenať súčasný v ýkon všetkých činností uvedených v odseku 1. Rozsah činností každého ochraňovateľa môže byť aj užší a je určený zmluvou o ochraňovaní.

K § 30

Ustanovujú sa výšky pokút a postup ich ukladania za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom.

K § 31

Ustanovujú sa všeobecné povinnosti vybraných subjektov pri zabezpečení úloh podľa tohto zákona.

K § 32

Vylučuje sa všeobecná p ôsobnosť správneho poriadku na tento zákon.

K § 33

Ustanovuje sa prechodné ustanovenie na vyriešenie právnych vz ťahov vyplývajúcich zo zákona č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách v znení neskorších predpisov, ktorý tento zákon ruší.

K § 34

Transpozičný odkaz.

K § 35

Zrušuje sa doterajšia právna úprava štátnych hmotných rezerv - zákon č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách v znení neskorších predpisov.

K článku II

Do zákona o elektronickom výbere mýta sa dopĺňa výnimka pre vozidlá patriace do mobilizačných rezerv, aby Správa rezerv nemusela platiť mýto pri riešení núdzových situácií podľa zákona o štátnych hmotných rezervách.

K článku III

Navrhuje sa účinnosť zákona.

K prílohe č. 1

Transpozičná príloha.

Schválené uznesením vlády Slovenskej republiky dňa 17. októbra 2012.

Robert Fico, v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Kajetán Kičura, v.r.

predseda Správy štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu