Zákon o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov 289/2008 účinný od 15.02.2013 do 31.12.2013

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (da ňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony predkladá ministerstvo financií na základe vlastnej iniciatívy.

Podľa daňového poriadku sa postupuje od 1. januára 2012. S ohľadom na vývoj praxe vznikla potreba úpravy niektorých ustanovení zákona tak, aby bola zabezpečená efektivita správy daní a zabezpečil sa účinnejší výber štátnych príjmov. Navrhovaná novela reflektuje aj na požiadavky daňových subjektov s cieľom vytvoriť priaznivé podmienky pri uplatňovaní ich pr áv. Navrhovaným zákonom sa napr. rozširujú oprávnenia daňových subjektov, a to najmä prostredníctvom zjednotenia lehoty na podanie dodatočn ého daňového priznania v prípadoch, keď daňový subjekt deklaruje vrátenie dane s lehotami, keď daňový subjekt je povinný daň doplatiť; tiež sa umožní, aby daňový subjekt mohol požiadať o preúčtovanie daňového preplatku na daňovú pohľadávku alebo nesplatný preddavok na daň. Zároveň novela reaguje aj na opatrenia prijaté v zákone o dani z pridanej hodnoty v rámci efektívneho potláčania možnosti podvodných aktivít a eliminácie zneužívania systému dane z pridane j hodnoty. Navrhuje sa napr. zverejňovať zoznamy daňový ch subjektov, ktorí opakovane nepodávajú daňové priznania na daň z pridanej hodnoty, opakovane ich nemožno zastihnúť na adrese sídla alebo opakovane poruš ujú povinnosti pri daňovej kontrole.

S cieľom zabezpečiť dostatočný časový rámec pre komplexnú prípravu plne funkčného informačného systému sa navrhuje posunúť účinnosť niektorých ustanovení daňového poriadku a zákona o účtovníctve.

Ïalej sa návrhom zákona na základe podnetov podnikateľskej verejnosti, ako aj na základe poznatkov daňovej správy z praxe novelizujú aj niektoré ustanovenia zákona o použí vaní elektronickej registračnej pokladnice.

Prijatie navrhovaného zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy a tiež nemá vplyvy na zamestnanosť, životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slov enská republika viazaná.

Účinnosť zákona sa navrhuje od 30. decembra 2012 s výnimkou niektorých ustanovení, ktorých účinnosť sa navrhuje od 1. januára 2013.

Doložka

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

A.2. Vplyvy:

Pozitívne Žiadne Negatívne 1. Vplyvy na rozpočet verejnej správyx2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?x3. Sociálne vplyvyx– vplyvy na hospodá renie obyvateľstva,– sociálnu exklúziu,– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostix

A.3. Poznámky

Bezpredmetné.

A.4. Alternatívne riešenia

Bezpredmetné.

A.5. Stanovisko gestorov

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony s právom Európskej únie

1.Predkladateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daň ový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony .

3.Problematika ná vrhu zákona:

a)je upravená v práve Európskej únie:

Primárne právo:

-čl. 110 a 113 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú.v. EÚ C 83, 30.3. 2010),

Sekundárne právo (prijaté po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii - po 30. novembri 2009):

1.legislatívne akty:

-smernica Rady 2010/24/EÚ zo 16. marca 2010 o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok vyplývajúcich z daní, poplatkov a ďalších opatrení (Ú. v. EÚ L 84, 31.3.2010),

-smernica Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS (Ú. v. EÚ L 64, 11.3. 2011),

Sekundárne prá vo (prijaté pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺ ňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii - do 30. novembra 2009):

- nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. okt óbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (Ú . v. EÚ L 268, 12.10.2010),

b)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie:

-v rozhodnutí Súdneho dvora vo veci C - 533/03, Commission of the European Communities v. Council of the European Union, rok 2006,

-v rozhodnutí Súdneho dvora vo veci C - 349/03, Commission of the European Communities v. United Kingdom of Great Britain and Northern Ireland, rok 2005.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)Lehota na prebratie smernice 2011/16/EÚ je stanovená do 1.1. 2013.

b)Lehota urč ená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorský ch ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpoz íciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov bola určená do 15.9. 2012, okrem článku 8.

c)Proti SR nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

d)Pôvodná smernica 77/799/EHS (teraz smernica 2011/16/EÚ) bola prebratá do zákona č. 76/2007 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov a do zákona č. 466/2009 Z. z. o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok a o zmene a doplnení niektorých zá konov v znení neskorších predpisov.

Smernica 2010/24/EÚ bola prebratá do zákona č. 466/2009 Z. z. o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:

Úplný.

6. Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Dane sú dôležitým ekonomickým a fiškálnym nástrojom štátu, sú jedným z najdôležitejších nástrojov rozpočtovej politiky. Správu daní, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu vykonávajú daňové úrady a colné úrady. Podľa zákona je správa daní neverejná. Správou daní je postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa daňového poriadku alebo ostatných daňových zákonov. Aby nedochádzalo k zverejňovaniu postupov a spôsobov zis ťovaní pri správe daní, čím by bol marený záujem štátu na utajení taktických postupov pri zisťovaní a preverovaní skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, navrhuje sa ustanoviť zákaz zverejňovať obrazové, zvukové alebo obrazovo-zvukové záznamy vyhotovené pri správe daní. Zverejňovaním taký chto záznamov by dochádzalo aj k únikom informácií o iných daňových subjektoch, čím by mohli byť dotknuté ich práva alebo právom chránené záujmy.

K bodu 2

Nadvä zne na novelu zákona č. 333/2011 Z. z., ktorou sa navrhuje zo zákona vypustiť Kompeten čné centrum finančných operácií ako org án finančnej správy, je potrebné toto vypustiť aj z ustanovenia o sprístupnení daňového tajomstva a nahradi ť ho Kriminálnym úradom finančnej správy, ktorému je na účely plnenia svojich úloh potrebné sprístupniť daňové tajomstvo.

K bodu 3

V nadväznosti na zrušenie Nariadenia Rady (ES) č. 1798/2003 zo 7. októ bra 2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty a jeho nahradenie Nariadením Rady č. 904/2010 zo 7. októ bra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty sa navrhuje zmena citácie v poznámke pod čiarou k odkazu 11.

K bodom 4 až 6

Navrhovanou úpravou sa navrhuje sprí stupniť daňové tajomstvo súdnemu exekútorovi na účely získania úhrady daňového nedoplatku, a to pri výkone záložného práva iným záložným veriteľom, pričom sprá vca dane je rovnako v postavení záložného veriteľa, ako aj v prípadoch, kedy správca dane nemá postavenie záložného veriteľa, avšak je oprávnený uplatniť úhradu daňové ho nedoplatku v rozvrhovom pojednávaní podľa osobitného predpisu, ktorým je Exekučný poriadok.

Tiež sa navrhuje sprístupniť daňové tajomstvo aj

-dražobníkovi za účelom získania úhrady daňového nedoplatku z výťažku z dražby, napr. pri výkone záložného práva iným z áložným veriteľom, pričom správca dane je rovnako v postavení záložného veriteľa,

- ministerstvu práce sociálnych vecí a rodiny SR, v rámci plnenia jeho úloh kedy je potrebné mať k dispozícii aj údaje od správcu dane napr. o zamestnaneckej prémii, o daňovom bonuse, ktoré súvisia s pracovnou a sociálnou oblasťou,

- úradu pre dohľad nad výkonom auditu a audítorovi – na výkon auditu a dohľ adu nad výkonom auditu.

K bodom 7 až 10

Navrhovanou úpravou sa zosúladia lehoty na podávanie dodatočného daňového priznania, keď daňový subjekt dodatoč ným daňovým priznaním žiada o vrátenie dane alebo nadmerného odpočtu s lehotami na podanie dodatočného daňového priznania, keď má daňový subjekt na zá klade podaného dodatočného daňového priznania povinnosť daň doplatiť. Nadväzne na to bolo potrebné upraviť znenie § 16 ods. 2 a 3. Zároveň sa navrhuje predĺženie lehoty pre zánik práva vyrubiť daň, ak daňový subjekt podal v posledný rok prekluzívnej lehoty dodatočné daňové priznanie. Tiež sa navrhuje, aby v tejto predĺženej lehote už nebolo možné podať dodatočné daňové priznanie.

K bodu 11

Navrhovan ým znením sa spresňuje, že daňový subjekt nie je oprávnený podať dodatočn é daňové priznanie po doručení ozná menia o určovaní dane podľa pomôcok, ako a ni po určení dane podľa pomôcok rozhodnutím správcu dane.

K bodu 12

Ide o sprecizovanie znenia ustanovenia a o doplnenie lehoty, v ktorej daňový subjekt nie je oprávnený podať dodatočné daňové priznanie, ak po daňovej kontrole vyrubovacie konanie nezačne.

K bodu 13

Navrhuje sa upraviť ustanovenie o nazeraní do spisov tak, aby daňový subjekt alebo jeho zástupca mohol nazerať do písomností, na základe ktorých sa vykonáva dožiadanie, až po zí skaní výsledku tohto dožiadania, aby sa tak zamedzilo mareniu úkonov smerujúcich k správnemu zisteniu dane (napr. ovplyvňovanie svedkov).

Taktiež bolo ustanovenie precizované tak, aby správca dane overoval kópie písomností len na požiadanie daňového subjektu alebo jeho zástupcu.

K bodu 14

Navrhovanou úpravou sa prizná va právo daňovému subjektu alebo jeho z ástupcovi byť prítomný pri vypočutí svedka a klásť mu otázky. Správca dane má povinnosť včas a písomným spôsobom informovať daňový subjekt alebo jeho zástupcu o v ýpovedi svedka, za účelom, aby mu umožnil právo klásť svedkovi otázky.

K bodu 15

Ustanoven ím sa navrhuje rozšíriť okruh subjektov, ktoré sú povinné predložiť písomnosti, ktoré slúžia ako dôkaz pri správe daní.

K bodom 16, 22 a 23

Ide o zosúladenie ustanovení s § 9 daňového poriadku.

K bodu 17

Navrhuje sa us tanovenie doplniť o možnosť doručovania do P.O.Box-u, ktorá nebola v daňovom poriadku upravená, pričom daňové subjekty ju často využí vajú.

K bodom 18 až 21

Ide o terminologickú úpravu ustanovenia, vzhľadom na znenie § 14, v ktorom nie je definovaný len d aňový subjekt, ale aj iné osoby (zástupca, advokát).

K bodu 24

Navrhovan á úprava vyplynula na základe požiadavky z praxe, nakoľko je efektívnejšie, aby ten správca dane, ktorý tovar zabezpečil, vydal o tom aj rozhodnutie. Nie vždy ide o miestne príslušného správcu dane.

K bodu 25

Navrhovan á úprava umožňuje daňovému subjektu predkladať doklady a iné veci na účely vý konu daňovej kontroly ktorémukoľvek zamestnancovi správcu dane. Ide o zefektívnenie výkonu daňovej kontroly v záujme daňového subjektu. Navrhovaná úprava zároveň umožňuje správcovi dane ponechať si doklady a iné veci, ktoré daňový subjekt predložil pri výkone daňovej kontroly, a to aj v prípade, ak bola daňová kontrola ukončená doruč ením oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok. Správca dane bude oprávnený ponechať si takto zapožičané doklady najneskôr do 30 dní po ukončení určovania dane podľa pomôcok. Táto úprava nadväzuje na úpravu v bode 28.

K bodu 26

Navrhovanou úpravou sa ustanovuje oprávnenie Finančného riaditeľstva SR predĺžiť lehotu na vý kon daňovej kontroly v prípade, ak sa vykonáva voči zahraničným závisl ým osobám, ktoré vyčísľujú základ dane podľa § 17 ods. 5 zá kona o dani z príjmov (transferové oceňovanie). V uvedenom prípade nie je možné využiť ustanovenie o prerušení konania, nakoľko sa vykoná va dokazovanie a prebieha komunikácia s príslušným orgánom členského/zmluvného štátu za účelom overenia správnosti a pravdivosti údajov v príslušnom členskom/zmluvnom štáte.

K bodu 27

Navrhovanou úpravou sa spresňuje postup pri určovaní dane podľa pomôcok tak, aby správca dane, ktorý daňovému subjektu doručil oznámenie o určovaní dane podľa pomôcok, vykonal toto určovanie, a to aj v prípade, ak daňový subjekt zmení trvalý pobyt, alebo sídlo. Ide o zefektívnenie výkonu správy daní.

K bodu 28

Navrhovaná úprava ustanovuje oprávnenie ktoréhokoľ vek zamestnanca správcu dane prevziať doklady, ktoré daňový subjekt v procese určovania dane podľa pomôcok predloží. Zároveň sa ustanovuje povinnosť správcu dane vrátiť da ňovému subjektu zapožičané doklady v lehote do 30 dní po ukonč ení určovania dane podľa pomôcok. V prípade, ak daňový subjekt neumožní správcovi dane vrátiť zapoži čané doklady, je správca dane oprávnený zaslať výzvu na ich prevzatie. Ak daňový subjekt svoje doklady na výzvu správcu dane neprevezme do 30 dní od jej doručenia, je správca dane oprávnený po uplynutí lehoty pre zánik práva vyrubiť daň tieto doklady zničiť.

K bodom 29 až 31

Navrhovan á úprava nadväzuje na novelu zákona o dani z pridanej hodnoty schválenú NR SR dňa 25. 7. 2012, ktorej účelom je boj proti daňovým podvodom. Navrhuje sa zverejňovať zoznamy daňových subjektov, ktoré neplnia zákonné povinnosti za účelom, aby iné daňové subjekty mali možnosť overovať dôveryhodnosť svojich obchodných partnerov na stránke Finančného riaditeľ stva SR. Ïalej sa navrhuje, aby bol správca dane oprávnený v r ámci záznamovej povinnosti uložiť povinnosť predkladať záznamy v ním určenej lehote.

K bodu 32

Ustanovenie sa navrhuje doplni ť tak, aby daňové subjekty, nadväzne na prijatú novelu zákona o dani z pridanej hodnoty, mohli požiadať správcu dane o oznámenie, odkedy bol určitý daňový subjekt platiteľom dane, alebo kedy mu bola registrácia zrušená.

K bodom 33 a 34

Navrhovaná úprava reflektuje na požiadavky z praxe, aby správca dane mohol preúčtovať preplatok na daňovú pohľadávku (nesplatná daň), ktorá vznikne v lehote na vrátenie preplatku alebo nadmern ého odpočtu, pričom za deň platby sa považuje deň splatnosti daňovej pohľadá vky.

K bodu 35

Ide o legislatívno – technickú úpravu zákona.

K bodu 36

N avrhuje sa ustanoviť, aby deň uvedený v rozhodnutí o prerušení daňové ho konania nebol skorš í ako je deň odovzdania tohto rozhodnutia na poštovú prepravu, alebo ako je deň odoslania elektronickými prostriedkami a v prípade doručovania rozhodnutia zamestnanc ami správcu dane tento deň nemôže byť skorší, ako je toto rozhodnutie doručené.

K bodom 37 a 38

Navrhovanou úpravou sa precizuje znenie predmetného odseku tak, aby bolo zrejmé, že vyrubovacie konanie po daňovej kontrole vykoná a rozhodnutie vydá ten správ ca dane, ktorý začal daňovú kontrolu a pri určovaní dane podľa pomôcok je to sprá vca dane, ktorý zaslal daňovému subjektu oznámenie o určovaní dane podľa pomôcok, a to aj v prípadoch, keď kontrolu vykonáva nie miestne príslušný správca dane, alebo ak daňový subjekt zmení v priebehu určovania dane sídlo alebo trvalý pobyt.

K bodu 39

Navrhovanou úpravou sa umožní daňovému subjektu vzdať sa odvolania aj ústne do zápisnice u správcu dane.

K bodu 40

Navrhuje sa vypustiť druhú vetu ustanovenia, vzhľadom na postačujúcu úpravu prekluzívnej lehoty pri uplatnení medzinárodných zmlúv v prvej vete ustanovenia.

K bodu 41

Navrhovanou úpravou sa zosúladí text ustanovenia s textom uvedeným v § 157 ods. 6, nakoľko ide rovnako o odpustenie alebo o úľavu, na ktoré nie je právny nárok. Navrhuje sa o nepovolení úľavy na dani zaslať daň ovému subjektu oznámenie a v prípade povolenia úľavy na dani alebo odpustenia daňového nedoplatku vydať rozhodnutie, proti ktorému nie je možné podať odvolanie.

K bodom 42 a 43

Ide o legislatívno-technickú úpravu textu. Nakoľko neprípustné odvolanie je definované v § 72 ods. 8, bolo potrebné upraviť znenie textu § 73 ods. 4 a § 74 ods. 8 tak, že takéto odvolanie sa zamietne.

K bodom 44, 51 a 52

Ide o terminologickú úpravu textu, nakoľko vyrubovacie konanie sa vykonáva nielen podľa § 68 daňového poriadku ale aj podľa zákona SNR č. 511/1992 Zb.

K bodu 45

Ide o legislatívno-technickú úpravu textu – zjednotenie terminológie s § 70 a § 157 zákona.

K bodu 46

Navrhovanou úpravou sa ustanovuje možnosť na žiadosť daňového subjektu preúčtovať preplatok aj na nesplatnú daň alebo preddavok na daň a zároveň z dôvodu efektivity sa stanovuje spodná hranica sumy preplatku, ktorú správca dane daňovému subjektu vráti.

K bodu 47

Z dôvodu efektivity sa stanovuje spodná hranica sumy úroku za oneskorené vrátenie daňového preplatku, ktorú správca dane daňovému subjektu zaplatí.

K bodu 48

Navrhovanou úpravou sa dopĺňa možnosť sprá vcu dane preúčtovať nadmerný odpočet uplatnený skupinou aj na nedoplatky jednotlivých členov skupiny u iného správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad.

K bodu 49

Z dôvodu jednoznačnosti, ako aj zamedzenia rozdielneho výkladu, sa navrhuje jednoznačne ustanoviť nemožnosť postupovať pohľadávku verejného práva spôsobom podľa predpisov upravujúcich súkromné právo. Vzhľadom na osobitosť daňového práva, ktoré je súčasťou verejného práva, sa pri správe daní vylučuje možnosť postupovať daňový preplatok, nárok na vrátenie dane, nárok na nadmerný odpočet, nárok na daňový bonus a pod. podľa Občianskeho zákonníka. Nesprávnym výkladom by dochádzalo k mareniu výkonu správy daní, napr. preúčtovať preplatok alebo nadmerný odpočet daňového subjektu (pohľadávku da ňového subjektu) na jeho daňové nedoplatky.

K bodu 50

Navrhuje sa ustanoviť, aby fyzická osoba, ktorej nebola uložená sankcia, nakoľko sa zbavila zodpovednosti za porušenie povinnosti, bola povinná túto povinnosť dodatočne splniť po odpadnutí dôvodov, na základe ktorých sa fyzická osoba zbavila tejto zodpovednosti.

K bodom 53 a 55

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa ustanovenie o nemožnosti vyrubenia sankčného úroku daňovému subjektu v konkurze a v reštrukturalizácii a zároveň sa dopĺň a lehota, dokedy sa takýto úrok počíta, čím dôjde k zosúladeniu úpravy so zákonom č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 54

Navrhuje sa zosúladenie znenia odkazu pod čiarou s textom prísluš ného ustanovenia zákona.

K bodu 56

Ide o zosúladenie postupu s § 70 pri nepovolení úľavy zo sankcie a neodpustení sankcie.

K bodu 57

Navrhujú sa prechodné ustanovenia po účinnosti tohto zákona tak, aby sa daňové konanie, ktoré začalo podľa zákona SNR č. 511/1992 Zb. dokončilo podľa daňového poriadku, t. j., aby sa postupovalo podľa zákona platného v čase, keď prebieha daňové konanie a zabráni sa tomu, aby správca dane na vecne zhodné konania používal dva procesné predpisy. Zároveň sa z dôvodu zabezpečenia dostatočného časového priestoru pre komplexnú prípravu plne funkčného informačného systému navrhuje posunúť účinnosť vybraných ustanovení súvisiacich s elektronickou komunikáciou pri správe daní.

K bodu 58

Ide o legislatívnu úpravu reagujúcu na právne dô sledky nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy.

K bodu 59

Príloha k zákonu sa dopĺňa o smernicu Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spoluprá ci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS (Ú. v. EÚ L 64, 11. 3. 2011), ktorej vybrané ustanovenia sa transponujú do daňového poriadku. Úplná transpozícia tejto smernice je predmetom zákona o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, ktorý je v legislatívnom procese.

K čl. II

Zá konom č. 547/2011 Z. z. je vymedzený právny rámec pre zriadenie a činnosť registra účtovných závierok s účinnosťou od 1. janu ára 2013. Z dô vodu nepripravenosti informačných systémov finančnej správy ako aj posunutia účinnosti elektronické ho podávania dokumentov sa prvýkrát ukladajú v registri účtovných zá vierok účtovné závierky zostavené k 31. decembru 2013 a neskôr.

K čl. III

K bodu 1

Podľa súčasnej právnej úpravy má servisná organizácia povinnosť zo zákona nahlásiť poškodenú plombu alebo chý bajúcu plombu daňovému úradu, ale túto skutočnosť sa nemusí dozvedie ť. S prihliadnutím na to sa navrhuje, aby podnikateľ mal takúto povinnosť voči servisnej organizácii.

K bodu 2

Podľa zákona č. 289/2008 Z. z. v znení neskorší ch predpisov sa fiskálna tlačiareň certifikuje v rámci elektronickej registračnej pokladnice alebo aj ako samostatné elektronické registračné zariadenie. Ak sa fiskálna tlačiareň certifikuje samostatne, je na ňu vydaný samostatný certifikát. Preto sa navrhuje, aby pri pridelení daňového kódu pokladnice predložil podnikateľ daňovému úradu kópiu certifikátu fiská lnej tlačiarne. Nadväzne na to, že táto povinnosť v zákone absentovala, navrhuje sa doplniť.

K bodu 3

Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 289/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov podnikateľ je povinný po zaevidovaní tržby v elektronickej registračnej pokladnici bez zbytočného odkladu vydať kupujúcemu pokladničný doklad, pričom tento obsahuje najmenej údaje uvedené v tomto ustanovení. Na účely dane z pridanej hodnoty môže byť okrem faktú ry uplatnený aj doklad vyhotovený elektronickou registračnou pokladnicou. S prihliadnutím na to, že osobitný predpis (zákon č. 222/2004 Z. z.) v niektorých prípadoch upravuje odlišne rozsah povinných údajov uvádzaných na doklade o predaji tovaru oproti zákonu č. 289/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov, navrhuje sa upraviť ustanovenie § 8 ods. 1 zákona č. 289/2008. Z. z. v znení neskorších predpisov nadväzne na túto skutočnosť, čím sa odstráni rozpor medzi cit. zákonmi.

K bodu 4

Pri dodatočnom zaevidovaní údajov z vyhotovených parag ónov do elektronickej registračnej pokladnice sú touto pokladnicou vyhotovované pokladničné doklady. Aby tieto doklady nebolo mož né zo strany podnikateľa nezákonne použiť (poskytnúť ich inému podnikateľovi), navrhuje sa, aby podnikateľ bol povinný tieto pokladničné doklady archivovať.

K bodu 5

Vzhľadom na to, že pri odstávke elektrickej energie alebo výpadku internetového pripojenia nejde o poruchu elektronickej registračnej pokladnice, navrhuje sa, aby podnikateľ v tomto prípade nemusel tieto skutočnosti nahlásiť servisnej organizácii. Naďalej však ostáva podnikateľovi povinnosť zaznamenať do knihy elektronickej registračnej pokladnice dôvod, dátum a čas akéhokoľ vek prerušenia prevádzky elektronickej registračnej pokladnice, t. j. aj v prípade výpadku elektrickej energie alebo internetové ho pripojenia.

K bodu 6 a 8

V praxi sa stáva, že podnikateľ pri miestnom zis ťovaní nie je ochotný vyhotoviť prehľadovú uzávierku, z ktorej daňový úrad alebo colný úrad nevie získať, napr. údaje o prijatých tržbách v konkrétnom dni a čase a porovnať ich s prijatou hotovosťou s odôvodnením, že zo zákona č. 289/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov túto povinnosť nemá. S prihliadnutím na túto skutoč nosť sa navrhuje túto povinnosť do cit. zákona doplniť. Zároveň sa navrhuje, aby správnym deliktom bolo aj nevyhotovenie prehľadovej uzávierky podnikateľom.

K bodu 7

Nadväzne na ustanovenie povinnosti oznámiť servisnej organizácii zistenie poškodenia plomby alebo chýbanie plomby, navrhuje sa ustanoviť za jej nesplnenie sankčný delikt.

K bodu 9 a 10

Podľa zákona č. 289/2008 Z. z. v znení neskorší ch predpisov má podnikateľ povinnosť zaevidovať v elektronickej registračnej pokladnici akúkoľvek sumu vkladu hotovosti okrem prijatej tržby a vytlačiť doklad označený slovom 'VKLAD' s predp ísanými údajmi (podnikateľ zvyčajne vkladá hotovosť na začiatku predajného dňa, resp. môže ísť o prijaté sprepitné). Akýkoľvek zistený rozdiel (aj len niekoľkocentový), ktorý v peňažnej zásuvke navyšuje prijatú hotovosť oproti zaevidovaným tržbám, vedie v prípade vykonania miestneho zisťovania kontrolné orgány k podozreniu, že podnikateľ predal tovar alebo poskytol službu a túto nezaevidoval v elektronickej registračnej pokladnici, t. j. došlo k pokusu o krátenie tržby. Vzhľadom na to, že uvá dzaný rozdiel nemusí byť len z dôvodu pokusu o krátenie tržieb, navrhuje sa, aby daňový úrad neuložil pokutu v prípade zistenia rozdielu hotovosti v peňažnej zásuvke a na prehľadovej uzávierke, ak tento rozdiel nepresiahne celkovú sumu 20 eur.

Rovnako sa navrhuje, aby sa pokuta neuložila ani v prípade opakovaného zistenia takéhoto rozdielu hotovosti.

K bodu 11

Nadväzne na to, že aj colný úrad môže vyžadovať od podnikateľa vyhotovenie intervalovej uzávierky alebo prehľadovej uzávierky, alebo skontrolovanie vyhotovenia dennej uzávierky, navrhuje sa, aby bol aj colný úrad oprávnený za ich nevyhotovenie ukladať pokutu alebo blokovú pokutu.

K bodom 12 a 13

Nadväzne na ustanovenie nových povinností (body 1 a 7) je potrebné upraviť aj príslušné prílohy.

K čl. IV

Účinnosť ustanovení zá kona č. 547/2011 Z. z., ktoré sa týkajú registra účtovných závierok sa posúva na 1. január 2014.

K čl. V

Účinnosť zákona sa navrhuje od 30. decembra 2012 s výnimkou čl. I bodov 1 až 56, 58 a 59 a č l. III, (novela zákona o elektronických registračných pokladniciach), ktorých účinnosť sa navrhuje od 1. januára 2013.

Schvále né na rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 28. septembra 2012.

Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Peter Kažimír, v. r.

podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov

10

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2007.

Povinnosť používať elektronickú registračnú pokladnicu (ďalej len „pokladnica“) na evidenciu tržieb prijatých v hotovosti vyplýva v súčasnosti z § 97 zákona SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Rozsah, podmienky a ďalšie podrobnosti používania pokladníc sú upravené vyhláškou MF SR č. 55/1994 Z. z. o spôsobe vedenia evidencie tržieb elektronickou registračnou pokladnicou v znení neskorších predpisov.

K vypracovaniu návrhu zákona sa pristúpilo z dôvodu, že v súčasnosti používané pokladnice neobsahujú také technické prostriedky, ktoré by v dostatočnej miere zabránili svojvoľným zásahom podnikateľov do pokladnice a úpravám už evidovaných tržieb v pokladnici.

Predkladaný návrh zákona upravuje evidovanie tržieb na pokladnici na nových technických princípoch, čoho predpokladom by malo byť výrazné obmedzenie možnosti krátenia tržieb.

Za týmto účelom sa v predkladanom zákone navrhujú niektoré úpravy, napríklad:

-pokladnice zabezpečiť plombou,

-ukladať údaje evidované v pokladnici do fiskálnej pamäte bez možnosti ich úpravy,

-pokladničné doklady opatriť ochranným znakom,

-overovanie pravosti údajov prostredníctvom technického zariadenia,

-vykonávať povinnú údržbu pokladníc.

Zároveň sa v návrhu zákona upravujú podmienky pre činnosť servisných organizácií, ktoré budú môcť vykonávať opravy a údržbu pokladníc len v prípade, ak budú zapísané do registra servisných organizácií, ktorý budú viesť miestne príslušné daňové úrady a centrálne Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky.

Ďalej sa navrhuje v čl. II novelizovať zákon SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, a to ustanovenia vzťahujúce sa k používaniu pokladnice, napr. § 35 – pokuty, ktorým sa upravuje ukladanie pokút za nesplnenie povinností súvisiacich s používaním pokladnice, sprístupnenie daňového tajomstva Slovenskej informačnej službe a Vojenskému spravodajstvu na účely vykonávania bezpečnostných previerok podľa § 18 zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zároveň sa navrhuje zrušiť doterajší predpis, vyhlášku MF SR č. 55/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Prijatie tohto návrhu zákona a jeho aplikácia v praxi si vyžaduje výdavky zo štátneho rozpočtu, a to z dôvodu nákupu plomb slúžiacich na označovanie pokladníc a vybavenia daňových úradov elektronickými zariadeniami potrebnými na kontrolu pravosti plomb slúžiacich na označovanie pokladníc. Výdavky zo štátneho rozpočtu budú zabezpečené v rámci limitu kapitoly Ministerstva financií SR. Prijatie tohto návrhu zákona a jeho aplikácia v praxi si nevyžaduje výdavky rozpočtov obcí a vyšších územných celkov.

Návrh zákona nebude mať dopad na zamestnanosť, environmentálnu oblasť a podnikateľské prostredie, ale bude mať dopad na hospodárenie podnikateľskej sféry z dôvodu úpravy v súčasnosti používaných pokladníc na nové technické podmienky, resp. ich výmeny.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov

a vplyvov na podnikateľské prostredie a na zamestnanosť

1.Návrh zákona zakladá nároky na financie, a to:

a) na zabezpečenie a zakúpenie plomb z tlačiarne, ktorými sa budú označovať pokladnice,

b) na vybavenie daňových úradov elektronickými zariadeniami slúžiacimi na kontrolu pravosti plomb (UV lampy).

V Slovenskej republike je podľa zákona č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly v znení neskorších predpisov 102 daňových úradov. Tieto daňové úrady bude potrebné vybaviť elektronickými zariadeniami, ktoré slúžia na identifikáciu ochranných znakov na plombe (napr. farba, potlač, ochranný hologram) na účely kontroly pravosti plomb, ktorými bude označená pokladnica.

V súčasnosti je v Slovenskej republike pridelených cca 205 233 daňových kódov pokladnice, čo znamená, že toto množstvo pokladníc je v používaní a predpokladá sa, že minimálne rovnaké množstvo pokladníc bude potrebné označiť plombami, a to v počte 1 – 2 ks plomby/pokladnicu.

Predpokladané náklady na zakúpenie plomb:

- pri objednávke 500 000 plomb a cene za 1 ks plomby cca 10,30 Sk, predstavujú náklady na ich výrobu a obstaranie 5 150 000 Sk.

Predpokladané náklady na zakúpenie elektronického zariadenia:- za predpokladu, že každý daňový úrad bude mať minimálne jedno takéto zariadenie a pri predpokladanej cene za 1 ks cca 500 Sk, predstavujú náklady na ich obstaranie 51 000 Sk.

Vzhľadom na skutočnosť, že podľa návrhu zákona bude Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky plomby predávať servisným organizáciám, nevzniknú výdavky zo štátneho rozpočtu v súvislosti s obstaraním plomb, pretože výdavky vynaložené na obstaranie a zakúpenie plomb sa po ich predaji vrátia do štátneho rozpočtu.

Finančné náklady súvisiace s prijatím zákona budú zabezpečené v rámci limitu kapitoly Ministerstva financií SR.

Záverom možno konštatovať, že nároky na financie sa v konečnom dôsledku predpokladajú len v sume cca 51 000 Sk.

2.Návrh zákona nebude mať priamy ekonomický dopad na obyvateľov a hospodárenie iných právnických osôb.

3.Návrh zákona bude mať ekonomický dopad na hospodárenie podnikateľskej sféry z dôvodu výmeny pokladníc, resp. úpravy v súčasnosti používaných pokladníc na nové technické podmienky ustanovené zákonom. Výmenu pokladníc je však potrebné posudzovať nielen z dôvodu prispôsobenia pokladníc technickým požiadavkám ustanovených týmto zákonom, ale aj v nadväznosti na prechod na menu euro. Z celkového počtu pokladníc cca 205 233 sa predpokladá, že 95 % je potrebné upraviť z dôvodu prechodu na menu euro. Z celkového počtu pokladníc bude však potrebné 55 % vymeniť z dôvodu nesplnenia podmienok ustanovených zákonom o zavedení meny euro. Zo 45 % celkového počtu pokladníc, ktoré je možné upraviť podmienkam zavedenia meny euro, možno 30 % konštrukčne a aj sotfvérovo upraviť na podmienky navrhované týmto zákonom. Z uvedeného vyplýva, že len z dôvodu požiadaviek na technické vybavenie pokladníc navrhovaných týmto zákonom, je nevyhnutné vymeniť 15 % pokladníc.

Cena štandardnej pokladnice spĺňajúcej technické podmienky ustanovené zákonom sa predpokladá v priemere 11 000 Sk. Pri priemernej životnosti pokladnice cca 8 rokov, náklady na jej kúpu predstavujú cca 120 Sk na mesiac. V prípade použitia PC sa cena fiskálnej tlačiarne spĺňajúcej technické podmienky ustanovené zákonom predpokladá cca od 13 000 Sk do 19 000 Sk. Náklady na úpravu softvéru predstavujú sumu cca od 2000 Sk do 6 500 Sk.

Uvedené náklady sú vyčíslené na jednu pokladnicu. Ak podnikateľ má na daňovom úrade zaregistrovaných viac pokladníc, náklady sa budú zvyšovať úmerne s ich počtom.

Pokladnica, ktorej hodnota je menej ako 30 000 Sk je podľa Opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 23054/2002-92 zo 16. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva a opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 23586/2002-92 zo 17. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní položiek účtovnej závierky, obsahovom vymedzení položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatne zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov drobným hmotným majetkom, ktorý sa podľa postupov účtovania účtuje priamo do spotreby pri jeho obstaraní.

Náklady na povinnú údržbu pokladníc – približne každý druhý rok v sume cca 2 500 až 2 900 Sk na jednu pokladnicu.

4.Návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie.

5.Návrh zákona nebude mať vplyv na zamestnanosť a nevyžiada si zvýšenie počtu zamestnancov.

6.Návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov

3.Problematika návrhu zákona:

a)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

b)nie je upravená v práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6. doložky zlučiteľnosti.

Osobitná časť

K čl. I

K § 1

V tomto ustanovení sa upravujú podmienky používania pokladnice na evidenciu prijatej hotovosti z predaja tovaru alebo z poskytovania služieb, ktoré sú taxatívne vymedzené týmto návrhom zákona, postavenie servisných organizácií, podmienky za ktorých môžu servisné organizácie vykonávať servisnú činnosť pokladníc a povinnosti, ktoré servisným organizáciám v súvislosti s touto činnosťou ustanovuje návrh zákona.

Zároveň sa ustanovujú osoby, na ktoré sa vzťahuje návrh zákona, t. j. osoby, ktoré sú povinné na evidenciu tržieb používať pokladnicu. Ide o fyzickú osobu a právnickú osobu, ktorá má oprávnenie na podnikanie v oblasti predaja tovaru alebo poskytovania vymedzených služieb na území Slovenskej republiky a z jeho predaja alebo z ich poskytovania bude prijímať tržby v hotovosti. Môže ísť o osobu, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia alebo osobu zapísanú v obchodnom registri a pod. Ak zahraničná fyzická osoba alebo právnická osoba na území Slovenskej republiky bude uskutočňovať predaj tovaru alebo bude poskytovať niektorú z vymedzených služieb za úhradu v hotovosti, povinnosť používania pokladnice sa na takúto osobu bude vzťahovať len za predpokladu, že bude tieto činnosti vykonávať prostredníctvom stálej prevádzkárne.

K § 2

Vzhľadom na špecifickosť používaných pojmov súvisiacich s predmetom návrhu zákona, bolo nevyhnutné tieto bližšie vymedziť v základných pojmoch. Ide napr. o okruh technických pojmov, ktoré sa definujú v súvislosti s novými technickými požiadavkami kladenými na pokladnice.

V návrhu zákona sa v porovnaní s existujúcim stavom navrhuje podstatná zmena definície tovaru v tom zmysle, že za tovar sa na účely evidencie tržieb na pokladnici bude považovať aj polotovar, materiál a surovina.

K § 3

V tomto ustanovení sa navrhuje okruh tovarov a poskytovaných služieb, na ktoré sa povinnosť evidovať prijaté tržby v pokladnici nebude vzťahovať, a to ani vtedy, ak sa budú tržby z ich predaja alebo z ich poskytovania prijímať v hotovosti. Napr., ak podnikateľ bude predávať tovar formou dobierky, prostredníctvom automatov, alebo ak tovar bude predávať občan s ťažkým zdravotným postihnutím, alebo ak pôjde o predaj dennej tlače, lístkov MHD, tovar vyrobený v rámci odbornej výučby žiakov. Rovnako sa povinnosť používať pokladnicu nebude vzťahovať na služby, ktoré bude poskytovať občan s ťažkým zdravotným postihnutím, ani na služby, ktoré budú poskytované v rámci odbornej výučby žiakov a pod. Zároveň sa ustanovuje, že povinnosť evidencie tržieb v pokladnici sa nebude vzťahovať ani na podnikateľa, ktorý je v likvidácii alebo na ktorý bol vyhlásený konkurz, ak tento po vyhlásení konkurzu nepokračuje v prevádzkovaní podniku.

Ak do pokladnice podnikateľ vloží hotovosť, navrhuje sa, aby bol povinný túto hotovosť zaevidovať bez zbytočného odkladu v pokladnici.

Návrh zákona ďalej ustanovuje, že ak má podnikateľ viac predajných miest, t. j. miest, kde sa tržba prijíma v hotovosti, bude povinný používať pokladnicu na každom takomto predajnom mieste. Zároveň sa umožňuje podnikateľom, ktorí vykonávajú činnosť na základe zmluvy o združení používať jednu spoločnú pokladnicu v takom prípade, ak budú predaj tovaru alebo poskytovanie služby uskutočňovať na jednom predajnom mieste; takáto pokladnica bude registrovaná na daňovom úrade len na jedného z členov združenia, a to podľa ich dohody.

K § 4

Podľa tohto ustanovenia bude môcť podnikateľ používať len takú pokladnicu, na ktorú bol vydaný certifikát, bol jej pridelený daňový kód pokladnice, bude označená plombou a bude spĺňať technické požiadavky ustanovené osobitnými predpismi (protokoly o skúškach, ES vyhlásenie o zhode) a týmto zákonom.

Medzi rozhodujúce požiadavky na pokladnicu patria predovšetkým tie, ktoré zabezpečia, aby údaje o evidovaných tržbách nebolo možné pozmeniť, resp. aby takýto zásah bol zistiteľný, napr. tým, že fiskálna pamäť v ktorej sa budú takéto údaje ukladať sa násilným zásahom poškodí alebo zničí. Medzi ďalšie nemenej dôležité požiadavky možno spomenúť overovanie pravosti údajov kontrolných záznamov technickými zariadeniami pokladnice, t. j. kontrolným kódom, označovanie pokladníc plombou, označovanie pokladničných dokladov ochranným znakom, taká kapacita fiskálnej pamäte, aby mohli byť v nej uložené údaje z denných uzávierok vyhotovených minimálne za obdobie piatich rokov a aby tieto boli na účely kontroly dostupné do uplynutia lehoty na zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane.

V záujme ochrany údajov zaznamenaných v prevádzkovej pamäti sa navrhuje, aby akékoľvek vymazanie týchto údajov bolo zaznamenané vo fiskálnej pamäti, aby sa zaznamenával dátum a čas, napr. odpojenia tlačiarne, odpojenia zobrazovacieho zariadenia alebo odpojenia fiskálnej pamäte, pričom pokladnica môže umožniť každé takéto odpojenie max. päťstokrát a potom ju nebude možné použiť na evidenciu tržieb, ale bude slúžiť len ako čítacie zariadenie. Takéto úkony môžu signalizovať, že mohlo dôjsť k zmene údajov, resp. k určitému zásahu v pokladnici.

Zároveň sa navrhuje ustanoviť, aby konštrukcia fiskálnej pamäte bola taká, aby kontrolné orgány mohli údaje v nej uložené získať aj prostredníctvom iného elektronického zariadenia, napr. počítača alebo zariadenia, ktoré podľa návrhu zákona výrobca, dovozca alebo distribútor bude povinný za týmto účelom zapožičať akreditovanej osobe.

V záujme dodržania správnej funkčnosti pokladnice sa ustanovuje pre podnikateľa povinnosť, aby v intervaloch, na ktoré ho upozorní technické zariadenie pokladnice zabezpečil povinnú údržbu pokladnice. Táto údržba bude zameraná na preverenie technického stavu, neporušenosti plomb a pod.

K § 5

V tomto ustanovení sa navrhuje, aby opravu a údržbu pokladníc mohla vykonávať len taká fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá bude mať na takúto činnosť oprávnenie, bude mať uzavretú zmluvu s dovozcom, výrobcom alebo distribútorom pokladníc a bude zapísaná v registri servisných organizácií, ktorý na tento účel budú viesť daňové úrady.

V ustanovení sa zároveň ukladajú povinnosti pre servisnú organizáciu, ako napr. zabezpečenie vykonania opravy pokladnice do 48 hodín od jej nahlásenia alebo odovzdania do opravy, označovanie pokladníc plombou, ako aj povinnosť oznámiť daňovému úradu akékoľvek nepovolené zásahy do údajov uložených v pokladnici alebo zmeny na plombách.

K § 6

V tomto ustanovení sa navrhuje postup, ktorý musí fyzická osoba alebo právnická osoba dodržať, ako aj skutočnosti, ktoré musí preukázať, aby mohla byť zapísaná do registra servisných organizácií; ide predovšetkým o predloženie zmluvy o vykonávaní opráv a údržby pokladníc uzavretej s výrobcom dovozcom alebo distribútorom pokladníc a zoznam typov pokladníc, u ktorých bude vykonávať servis. Ak servisná organizácia bude zároveň výrobcom, dovozcom alebo distribútorom pokladníc, je povinná túto skutočnosť preukázať a predložiť len zoznam typov pokladníc, u ktorých bude vykonávať servis.

Po splnení uvedených podmienok daňový úrad vydá rozhodnutie o zápise do registra a až po nadobudnutí jeho právoplatnosti môže fyzická osoba alebo právnická osoba vykonávať servisnú činnosť. Vzhľadom na to, že proti tomuto rozhodnutiu nie je možné sa odvolať, rozhodnutie nadobudne právoplatnosť jeho doručením.

Ak servisná organizácia bude zrušená alebo zanikne, alebo prestane vykonávať opravy a údržbu pokladníc je povinná tieto skutočnosti oznámiť daňovému úradu do 15 kalendárnych dní od ich vzniku a v prípade, že si túto povinnosť nesplní, daňový úrad ju vyčiarkne z registra servisných organizácií. Rovnako daňový úrad vyčiarkne servisnú organizáciu z registra servisných organizácií, ak servisná organizácia neoznámi na daňový úrad zmenu typov pokladníc, u ktorých vykonáva opravy a údržbu alebo zánik zmluvy, ktorú má uzavretú s výrobcom, dovozcom alebo distribútorom, a to do 15 kalendárnych dní od vzniku týchto skutočností.

V záujme informovanosti podnikateľov, ktorí sú povinní používať pokladnicu, sa navrhuje, aby daňové riaditeľstvo viedlo centrálny elektronický register servisných organizácií, ktorý bude priebežne doplňovať a aktualizovať; tento register bude zverejnený na jeho internetovej stránke.

K § 7

V tomto ustanovení sa upravuje postup pri uvádzaní pokladnice do prevádzky. Každá pokladnica musí mať daňový kód, ktorý pridelí daňový úrad a zároveň ho zapíše do knihy elektronickej registračnej pokladnice (ďalej len „kniha pokladnice“), ktorú je podnikateľ na tento účel povinný predložiť spolu s kópiou certifikátu pokladnice. V knihe pokladnice je podnikateľ povinný vyplniť údaje podľa predtlače, a to jeho identifikačné údaje, údaje o pokladnici a údaje o servisnej organizácii.

Ak účastníci združenia používajú jednu spoločnú pokladnicu, navrhuje sa, aby požadované vyššie uvedené doklady a kópiu zmluvy o združení predložil jeden z účastníkov združenia, a to podľa ich dohody.

Ak v praxi nastane taký prípad, že u podnikateľa dôjde k zmene miestnej príslušnosti daňového úradu, navrhuje sa, aby daňový kód pokladnice, ktorý už bol pridelený, dovtedy miestne príslušný daňový úrad zrušil a aby nový daňový kód pridelil ten daňový úrad, ktorý sa stane miestne príslušným.

Ďalej sa navrhuje, aby pokladnicu do prevádzky uvádzala len servisná organizácia, a to vložením zákonom ustanovených údajov do fiskálnej pamäte. V záujme ochrany údajov vložených do pokladnice pre servisnú organizáciu sa ustanovuje povinnosť, aby pokladnicu pri uvedení do prevádzky a po každom zásahu do nej označila plombou.

K § 8

Podľa tohto ustanovenia je podnikateľ povinný po zaevidovaní tržby do pokladnice vydať kupujúcemu pokladničný doklad, ktorý musí obsahovať ustanovené údaje, pričom však môže obsahovať aj ďalšie údaje podľa rozhodnutia podnikateľa, napr. otváracie hodiny.

V záujme toho, aby z pokladničného dokladu bolo zrejmé, aký tovar sa predával alebo aká služba sa poskytla, navrhuje sa také označenie tovaru alebo služby, aby bol z neho zrejmý druh predávaného tovaru alebo poskytnutej služby a aby toto označenie umožnilo odlíšiť označený tovar od iného tovaru alebo označenú službu od inej služby; na označenie sa môže používať aj skrátený názov. Ako nevyhovujúce označenie tovaru bude napr. mliečny výrobok, textilný tovar, kvety, pretože z takéhoto označenia by nebolo možné konkrétne určiť o aký druh tovaru ide; správnym označením bude, napr. maslo, syr Eidam, syr Karička, ovocný jogurt, trvanlivé mlieko, dámska sukňa, pánska košeľa, črepníkový kvet fikus, kvet gerbera. U poskytovanej služby nebude dostatočné označenie, napr. oprava auta, ale budú musieť byť vyšpecifikované bližšie úkony, napr. výmena predných dverí, lakovanie karosérie a pod.

Ak dôjde k vráteniu tovaru, resp. ak bude reklamovaná poskytnutá služba, navrhuje sa, aby podnikateľ vydal pokladničný doklad o vrátení tovaru alebo o reklamovaní služby, resp. paragón.

K § 9

V ustanovení sa navrhuje, aby podnikateľ bol povinný zabezpečiť ochranu údajov uložených v pokladnici, t. j. v prevádzkovej pamäti a fiskálnej pamäti, ďalej údajov vytlačených na pokladničných dokladoch alebo dokladoch označených slovami „NEPLATNÝ DOKLAD“, „VKLAD“, alebo údajov na paragónoch, údajov uložených na tlačových výstupoch, t. j. páske dennej uzávierky, ako aj údajov uložených v elektronickej podobe na dátových médiách. Podnikateľ je povinný zabezpečiť tiež ochranu pokladnice vrátane jej softvéru.

Podnikateľ je povinný dátové médiá, na ktorých sa budú ukladať kontrolné záznamy, t. j. kópie číselných údajov, kópie pokladničných dokladov, kópie dokladov označených slovami „NEPLATNÝ DOKLAD“, „VKLAD“ a denných uzávierok uchovávať do uplynutia lehoty na zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane. Z uvedeného vyplýva, že kópie číselných údajov, kópie pokladničných dokladov, kópie dokladov označených slovami „NEPLATNÝ DOKLAD“, „VKLAD“ sa nebudú ukladať na kontrolnú pásku tak ako doteraz, ale v záujme lepšieho uchovania údajov sa tieto budú nezávisle od obsluhy pokladnice ukladať v elektronickej podobe na dátové médiá, ktoré sú ľahšie skladovateľné, a ktoré zabezpečia kvalitné uchovanie údajov počas dlhšieho časového horizontu. Rovnako sa budú na dátové médiá ukladať aj denné uzávierky.

Podnikateľ bude ďalej povinný kontrolné záznamy sprístupniť, a to v listinnej podobe alebo elektronickej podobe podľa požiadavky daňového úradu.

Ďalej sa navrhuje, aby sa kópie paragónov a páska dennej uzávierky uchovávali po dobu piatich rokov od konca kalendárneho roku, v ktorom boli vyhotovené. Z uvedeného vyplýva, že údaje dennej uzávierky sa z hľadiska dôsledného zabezpečenia údajov budú uchovávať tak v papierovej podobe, ako aj v elektronickej podobe na dátových médiách. V prípade dokladu, tzv. „NEPLATNÝ DOKLAD“, ktorý bude vytlačený v rámci skúšobnej prevádzky pri uvedení pokladnice do prevádzky, po jej oprave alebo v rámci zaškolenia fyzickej osoby, ktorá bude evidovať tržby v pokladnici a pri doklade, tzv. „VKLAD“, ktorý bude vytlačený pri vložení hotovosti okrem prijatej tržby sa navrhuje ich uchovávanie po dobu jedného roka od konca kalendárneho roka, v ktorom boli vyhotovené.

Podľa návrhu zákona bude môcť podnikateľ používať iba také dátové médiá, ktoré garantujú uchovanie uložených údajov minimálne do uplynutia lehoty na zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane.

K § 10

V tomto ustanovení sa navrhujú povinnosti pre podnikateľa a servisnú organizáciu v prípade prerušenia prevádzky pokladnice.

Ak dôjde k prerušeniu prevádzky pokladnice, navrhuje sa, aby podnikateľ bol povinný túto skutočnosť bez zbytočného odkladu nahlásiť servisnej organizácii a zároveň dôvod, dátum a čas jej prerušenia zaznamenať v knihe pokladnice. Ak pôjde o poruchu pokladnice, podnikateľ musí zaznamenať v knihe pokladnice aj dátum a čas nahlásenia poruchy servisnej organizácii alebo v prípade odovzdania pokladnice servisnej organizácii do opravy aj dátum a čas tohto odovzdania.

Podľa návrhu zákona bude fyzická osoba, ktorá vykonala opravu pokladnice povinná zaznamenať v knihe pokladnice popis poruchy, dátum a čas vykonania opravy. Ak podnikateľ opätovne začne prevádzku pokladnice bude povinný v knihe pokladnice zaznamenať dátum a čas tejto skutočnosti.

Ak sa počas prerušenia prevádzky pokladnice podnikateľ rozhodne pokračovať v predaji tovaru alebo v poskytovaní služby, bude povinný vyhotovovať náhradné pokladničné doklady – paragóny, ktoré budú obsahovať rovnaké údaje ako pokladničné doklady okrem ochranného znaku. Paragóny sa navrhuje vyhotovovať v dvoch vyhotoveniach. Originál bude obsluha pokladnice vydávať kupujúcemu a kópiu si ponechá, pričom z kópií paragónov sa bude vyhotovovať denná uzávierka. Údaje z vyhotovených paragónov bude podnikateľ povinný v ustanovenej lehote dodatočne zaevidovať v tej pokladnici, ktorej prevádzka bola prerušená.

K § 11

V ustanovení sa navrhujú podmienky a postup, za ktorých sa bude vymieňať fiskálna pamäť, pričom túto bude môcť vymeniť len servisná organizácia. Pôvodnú fiskálnu pamäť je servisná organizácia povinná odovzdať podnikateľovi, ktorý jej prevzatie potvrdí podpisom v knihe pokladnice a je povinný ju uchovávať do uplynutia lehoty na zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane. Dôvod výmeny fiskálnej pamäte, ako aj dátum výmeny servisná organizácia musí zaznamenať v knihe pokladnice a zároveň je povinná po pripojení novej fiskálnej pamäte do nej vložiť údaje, ktoré sú v návrhu zákona taxatívne ustanovené.

K § 12

Pri evidencii tržieb v pokladnici sa jednotlivé finančné operácie budú ukladať v prevádzkovej pamäti. Z tejto prevádzkovej pamäte bude podnikateľ povinný vyhotoviť dennú uzávierku, pričom táto sa bude vyhotovovať len za tie dni, v ktorých bude mať podnikateľ tržbu. Po vyhotovení dennej uzávierky a jej uložení do fiskálnej pamäte sa údaje zaznamenané v prevádzkovej pamäti vymažú. Nadväzne na túto skutočnosť a na účely kontroly sa navrhuje, aby z fiskálnej pamäte na požiadanie daňového úradu podnikateľ vyhotovil v lehote určenej daňovým úradom intervalovú uzávierku za určitý časový interval, ktorá môže obsahovať údaje buď sumárne, alebo podrobné. Zároveň sa ustanovuje povinnosť pre podnikateľa vyhotoviť v určitom dni na požiadanie daňového úradu prehľadovú uzávierku. Táto prehľadová uzávierka bude obsahovať údaje o sumárnych finančných operáciách vykonaných v danom dni a nebude sa zaznamenávať do fiskálnej pamäte. Okrem toho, že prehľadová uzávierka bude slúžiť na účely daňového úradu, môže si ju podnikateľ vyhotoviť aj pre svoju kontrolu alebo v prípade, ak sa v priebehu dňa striedajú pracovné zmeny.

K § 13

V ustanovení sa navrhuje pre podnikateľa povinnosť viesť knihu pokladnice, ktorá musí byť umiestnená na predajnom mieste spolu s pokladnicou. Kniha pokladnice obsahuje identifikačné údaje (napr. údaje o podnikateľovi, údaje o pokladnici, údaje o servisnej organizácii, údaje daňového úradu), servisný záznam (napr. dátum a popis poruchy pokladnice, dôvod a dátum výmeny fiskálnej pamäte), záznam daňového úradu (napr. zmena identifikačných údajov, dátum zrušenia daňového kódu pokladnice), záznam podnikateľa (napr. dôvod, dátum a čas prerušenia prevádzky pokladnice, dátum a hodina nahlásenia poruchy pokladnice servisnej organizácii). Ak dôjde k zmene identifikačných údajov o podnikateľovi alebo k zmene údajov o pokladnici, alebo k zmene údajov o servisnej organizácii bude podnikateľ povinný v lehote do 15 dní od vzniku týchto skutočností, predložiť daňovému úradu knihu pokladnice za účelom vykonania zmien týchto údajov.

Knihu pokladnice bude podnikateľ povinný archivovať desať rokov od konca kalendárneho roku, v ktorom bol vykonaný posledný záznam.

Kniha pokladnice môže obsahovať iba údaje alebo záznamy, ktoré sú uvedené vo vzore, ktorý je súčasťou návrhu zákona. Formát, t. j. tvar jednotlivých kolóniek a ich veľkosť záväzné nie sú. Z uvedeného vyplýva, že výrobca knihy pokladnice si môže formát zvoliť ľubovoľne, ale musí zachovať jej obsah a rozmiestnenie jednotlivých kolóniek.

K § 14

Pri zmene vlastníka pokladnice, napr. ak podnikateľ svoju pokladnicu predá, bude pôvodný vlastník pokladnice povinný požiadať servisnú organizáciu, aby z pokladnice vybrala fiskálnu pamäť a zároveň odstránila z prevádzkovej pamäte daňový kód pokladnice. Nový vlastník pokladnice bude povinný požiadať daňový úrad o pridelenie daňového kódu pokladnice a zároveň je povinný požiadať servisnú organizáciu o uvedenie pokladnice do prevádzky.

K § 15

V ustanovení sa navrhuje postup v prípade ukončenia prevádzky pokladnice. K ukončeniu prevádzky pokladnice môže dôjsť, napr. v prípade jej vyradenia z majetku z dôvodu morálneho alebo fyzického opotrebenia alebo aj v prípade jej predaja inému podnikateľovi. V takýchto prípadoch je servisná organizácia povinná na požiadanie podnikateľa vybrať z pokladnice fiskálnu pamäť a túto odovzdať podnikateľovi za účelom jej uchovania a zároveň odstrániť z prevádzkovej pamäte daňový kód pokladnice, pričom túto skutočnosť zaznamená a potvrdí v knihe pokladnice.

Zároveň sa ustanovuje, aby podnikateľ bol povinný oznámiť ukončenie prevádzky pokladnice aj daňovému úradu, a to najneskôr v prvý nasledujúci pracovný deň, na základe čoho daňový úrad k tomuto dňu zruší daňový kód pokladnice a túto skutočnosť zaznamená do knihy pokladnice.

K § 16

Na účely ochrany údajov uložených v pokladnici sa navrhuje pokladnicu označovať plombou, a to na takých miestach, aby bolo zabránené prístupu k fiskálnej pamäti a ostatným častiam pokladnice zabezpečujúcim jej správnu funkčnosť. Miesta na označenie pokladnice plombou určí výrobca a v procese certifikácie schváli akreditovaná osoba, pričom toto označovanie je oprávnená vykonávať iba servisná organizácia. Plombu je oprávnená vyhotovovať fyzická osoba alebo právnická osoba, s ktorou daňové riaditeľstvo uzavrelo zmluvu v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov.

Ochranné prvky a údaje plomby sú uvedené v prílohe č. 4 návrhu zákona.

Vzhľadom na skutočnosť, že označovanie pokladníc budú vykonávať servisné organizácie, budú si tieto plomby odkupovať od daňového riaditeľstva, pričom tieto plomby servisné organizácie nesmú predať alebo iným spôsobom odovzdať inej fyzickej osobe alebo právnickej osobe.

Z dôvodu, aby plomby nemohli byť použité na iné účely, ako je ustanovené v návrhu tohto zákona alebo zneužité, navrhuje sa, aby daňové riaditeľstvo viedlo o predaji plomb evidenciu a aby so servisnou organizáciou vykonávalo zúčtovanie odberu použitia prevzatých plomb a o tejto skutočnosti tiež viedlo evidenciu.

K § 17

Podľa tohto ustanovenia sa navrhuje, aby kontrolu dodržiavania ustanovení tohto zákona, napr. používanie pokladnice, evidovanie tržieb v pokladnici daňový úrad vykonával podľa § 14 zákona SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, t. j. miestnym zisťovaním a zároveň sa navrhuje, aby sa na konanie o zápise do registra alebo vyčiarknutí z registra postupovalo podľa príslušných ustanovení zákona SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

K § 18

Vzhľadom na navrhovanú účinnosť zákona od 1. septembra 2008 sa navrhuje, aby podnikatelia pri evidencii tržieb z predaja tovaru alebo z poskytovania služby postupovali podľa tohto zákona najneskôr od 1. januára 2011, t. j., aby mali dostatočný časový priestor na obstaranie novej pokladnice alebo na úpravu pôvodnej pokladnice na nové podmienky.

V návrhu zákona sa ustanovuje nadväzne na skutočnosť, že podnikatelia budú môcť postupovať až do 31. decembra 2010 podľa doterajšieho predpisu - vyhlášky MF SR č. 55/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov, aby aj servisné organizácie mohli postupovať podľa tohto predpisu, avšak najneskôr do 31. decembra 2010.

K § 19

V ustanovení sa navrhuje zrušiť doterajší predpis upravujúci termín, rozsah, podmienky a ďalšie podrobnosti používania elektronických registračných pokladníc.

K čl. II

V tomto článku sa nadväzne na návrh zákona navrhuje novelizovať príslušné ustanovenia zákona SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov vzťahujúce sa k používaniu elektronickej registračnej pokladnice a navrhujú sa prechodné ustanovenia k ukladaniu pokút za porušenie ustanovení vyhlášky MF SR č. 55/1994 Z. z. o spôsobe vedenia evidencie tržieb elektronickou registračnou pokladnicou v znení neskorších predpisov. Napríklad, ak podnikateľ, ktorý bude používať pokladnicu po nadobudnutí účinnosti zákona podľa doterajšieho predpisu, t. j. vyhlášky MF SR č. 55/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov až do 31. decembra 2010 a poruší ustanovenia tejto vyhlášky, uloží sa mu pokuta podľa § 35 alebo 35a zákona SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov účinného k 28. februáru 2009.

Zároveň sa navrhuje sprístupnenie daňového tajomstva Slovenskej informačnej službe a Vojenskému spravodajstvu na účely vykonávania bezpečnostných previerok podľa § 18 zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K čl. III

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. septembra 2008 okrem čl. I § 1 až 4, § 7 až 15, § 17 ods. 1, § 18,

§ 19 a čl. II, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. marca 2009.

Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 16. apríla 2008.

Robert Fico, v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ján Počiatek, v. r.

minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu