Zákon o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov 289/2008 účinný od 01.10.2014 do 31.12.2014

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

7

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

V súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie nadobudol 1. m ája 2004 účinnosť zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, ktorý vychádza z právnych predpisov Európskych spoločenstiev upravujúcich uplatňovanie tejto dane. Ide predovšetkým o sekundá rnu legislatívu Európskych spoločenstiev, konkrétne smernicu Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v znení jej zmien a doplnkov, ktorá je základnou smernicou upravujúcou uplat ňovanie dane z pridanej hodnoty v Európskej únii.

Zámerom novely zákona o DPH je prebrať do slovenskej právnej úpravy čl. 5 smernice Rady 2008/8/ES z 12. februára 2008, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o miesto poskytovania služieb. Uveden á smernica stanovila ako všeobecné pravidlo miesta poskytnutia služieb nezdaniteľným osobám miesto, kde má poskytovateľ zriadené sídlo, prípadne prevádzkareň. S cieľom dosiahnuť zdanenie v mieste skutoč nej spotreby sa pri určitých typoch služieb uplatňuje osobitná výnimka z tohto pravidla. Jedna z takýchto výnimiek sa vzťahuje na poskytovanie telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového a televízneho vysielania a elektronických služieb. Ak sa tieto služby budú poskytovať nezdaniteľným osobám, od 1. januára 2015 bude miestom ich dodania miesto, kde má nezdaniteľná osoba sí dlo, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava.

Novelou zákona o DPH sa v tejto súvislosti rozširuje vecná a personálna pôsobnosť osobitnej úpravy nazvanej odbornou verejnosťou ako tzv. mini one-stop-shop. Kým v súčasnosti sa táto úprava využíva vý hradne len pre elektronické služby poskytované poskytovateľmi neusadenými na území Európskej únie, pretváranie vnútorného trhu, globalizácia, deregulácia a technologické zmeny vyústili do potreby od 1. janu ára 2015 rozšíriť jej použitie aj na telekomunikačné služby a služby rozhlasového a televízneho vysielania. Z hľadiska personálnej pôsobnosti bude využívanie tejto úpravy rozšírené aj pre poskytovateľov usadených na území Európskej únie, nie však v členskom štáte, kde je miesto dodania týchto služieb (tzv. členský štát spotreby).

Využívanie tejto úpravy nie je povinné, ale dobrovoľné. Ak si ju však poskytovateľ zvolí, je povinný uplatniť ju na všetky telekomunikačné služby, služby rozhlasového a televí zneho vysielania a elektronické služby, ktoré na území Európskej únie poskytuje. Najväčšou výhodou využívania tejto úpravy je zbavenie sa administratívnej záťaže v podobe povinnosti poskytovateľa t ýchto služieb registrovať sa v každom členskom štáte spotreby. To znamená, že poskytovatelia usadení aj neusadení na území Európskej únie, ktorí budú poskytovať telekomunikačné služby, slu žby rozhlasového a televízneho vysielania a elektronické služby zákazníkom na území Európskej únie, sa nebudú musieť komplikovane registrovať pre daň z pridanej hodnoty vo všetkých členských št átoch, kde sú usadení ich zákazníci a kde je miesto dodania týchto služieb. Svoju povinnosť priznať a uhradiť daň, ktorá prislúcha členskému štátu spotreby, si splnia poskytovatelia využívajú ci túto úpravu prostredníctvom jedného daňového priznania podaného cez elektronický portál v členskom štáte, kde sa identifikujú pre využívanie tejto úpravy (tzv. členský štát identifikácie).

Daňové priznanie sa bude podávať štvrťročne v členskom štáte identifikácie elektronickými prostriedkami, pričom s jeho podaním bude spojená aj povinnosť uhradiť splatnú daň. Èlenský št át identifikácie odošle elektronickými prostriedkami daňové priznanie spolu s uhradenou sumou dane tomu členskému štátu spotreby, ktorému táto daň patrí.

Niektoré pravidlá využívania tejto úpravy sa líšia v závislosti od toho, či poskytovateľ týchto služieb je zdaniteľnou osobou usadenou v Európskej únii, to znamená, že má v niektorom z člensk ých štátov sídlo alebo prevádzkareň (úprava pre osoby usadené v EÚ), alebo je považovaný za zdaniteľnú osobu neusadenú na území Európskej únie, pretože nemá v žiadnom z členských š tátov sídlo alebo prevádzkareň (úprava pre osoby neusadené v EÚ).

Kým napríklad proces podávania daňových priznaní, úhrady splatnej dane, vedenia a uchovávania záznamov je pre obidve úpravy zhodný, proces registrácie, vrátane prideľovania identifikačných čí sel, a postupy vrátenia dane uplatnenej pri nákupe tovarov a služieb súvisiacich s uplatňovaním týchto úprav sú pre úpravu pre osoby usadené v EÚ a úpravu pre osoby neusadené v EÚ odlišné.

Rozdiely vyplývajú najmä z toho, že úprava pre osoby usadené v EÚ je určená pre tých poskytovateľov telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového a televízneho vysielania a elektronických služ ieb, ktorí majú v niektorom z členských štátov Európskej únie sídlo, prípadne prevádzkareň. Títo poskytovatelia si musia zvoliť povinne za členský štát identifikácie ten štát, v ktorom maj ú sídlo. Ak však sídlo na území Európskej únie nemajú, ale napríklad majú na území viacerých členských štátov prevádzkarne, môžu si za členský štát identifikácie zvoliť hociktorý členský štát, v ktorom majú prevádzkareň. Èlenský štát nemusí takéhoto poskytovateľa identifikovať nanovo, ale použije identifikačné číslo pre daň, ktoré mu už predtý m pridelil. Hoci sa uvádza, že ak sa poskytovateľ rozhodne využívať túto úpravu, je povinný do nej zahrnúť všetky telekomunikačné služby, služby rozhlasového a televízneho vysielania a elektronické služby, ktoré zákazníkom na území Európskej únie poskytne, úprava pre osoby usadené v EÚ poskytovateľovi neumožňuje využiť ju v tých členských štátoch, v ktorých má sí dlo alebo prevádzkareň a ktoré sú zároveň členským štátom spotreby. To znamená, že ak poskytovateľ, ktorého členským štátom identifikácie je tuzemsko, pretože tu má sí dlo svojej ekonomickej činnosti, poskytne telekomunikačné služby, služby rozhlasového a televízneho vysielania a elektronické služby nezdaniteľným osobám v tuzemsku, zahrnie ich do riadneho daňové ho priznania, ktoré podáva v tuzemsku.

Na druhej strane úprava pre osoby neusadené v EÚ prikazuje členským štátom takýchto poskytovateľov identifikovať pridelením osobitného čísla. Keďže na území Európskej únie nie sú usadení , pretože tu nemajú sídlo alebo prevádzkareň, do daňového priznania, podaného v členskom štáte identifikácie, zahrnú poskytnutie všetkých elektronických služieb, telekomunikačných služieb a slu žieb rozhlasového a televízneho vysielania na území Európskej únie, vrátane členského štátu identifikácie.

Kým poskytovatelia v rámci úpravy pre osoby usadené v EÚ postupujú pri žiadostiach o vrátenie dane z tovarov a služieb dodaných v členskom štáte spotreby cez tzv. refundačný mechanizmus vrá tenia dane pre osoby z iných členských štátov, poskytovatelia v rámci úpravy pre osoby neusadené v EÚ tak robia cez existujúci systém vrátenia dane pre osoby z tretích štátov.

Novela zákona o DPH stanovuje základné pravidlá využívania úpravy pre osoby usadené v EÚ a úpravy pre osoby neusadené v EÚ, tak ako je uvedené v čl. 5 smernice Rady 2008/8/ES, ktorou sa mení a dopĺň a smernica Rady 2006/112/ES, pokiaľ ide o miesto poskytovania služieb. Podrobné postupy pre využívanie oboch úprav sú uvedené v súvisiacich právnych predpisoch, ktorými sú:

- nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (prepracované znenie),

- nariadenie Rady (EÚ) č. 967/2012 z 9. októbra 2012, ktorým sa mení a dopĺňa vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 282/2011, pokiaľ ide o osobitné úpravy pre neusadené zdaniteľné osoby, ktoré poskytujú telekomunikačné služby, služby rozhlasového a televízneho vysielania alebo elektronické služby nezdaniteľným osobám,

- vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 815/2012 z 13. septembra 2012, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010, pokiaľ ide o osobitné úpravy pre neusadené zdanite ľné osoby, ktoré poskytujú telekomunikačné služby, služby rozhlasového a televízneho vysielania alebo elektronické služby nezdaniteľným osobám.

Účinnosť novely zákona o DPH sa navrhuje od 1. januára 2015, s vý nimkou ustanovenia upravujúceho obdobie, za ktoré sa podáva súhrnný výkaz, a s výnimkou ustanovení upravujúcich prijímanie žiadostí a vydávanie povolení pre využívanie úpravy pre osoby usadené v E Ú a úpravy pre osoby neusadené v EÚ, ktoré musia byť účinné od 1. októbra 2014.

Podľa platného znenia zákona o používaní elektronickej registrač nej pokladnice môže domácemu podnikateľovi prideliť daňový kód elektronickej registračnej pokladnice len miestne príslušný daňový úrad a zahraničnému podnikateľovi môže prideliť daňový k ód elektronickej registračnej pokladnice ktorýkoľvek daňový úrad. V záujme operatívnejšej registrácie elektronickej registračnej pokladnice u domácich a aj zahraničných podnikateľov sa novelou zá kona o používaní elektronickej registračnej pokladnice navrhuje, aby daňový kód elektronickej registračnej pokladnice mohol prideliť ktorýkoľvek daňový úrad. Zároveň sa z technicko-organizačných dô vodov navrhuje, aby sa pokuty ukladali na mieste alebo v lehote do piatich pracovných dní. Pri zistení porušenia povinností sa bude vyhotovovať zápisnica z miestneho zisťovania.

Navrhovanou novelou daňového poriadku sa z dôvodu zabezpečenia flexibility daňovej kontroly navrhuje, aby správca dane počas daňovej kontroly mohol vyhotoviť čiastkový protokol, na základe ktorého by napr. vrá til preverenú časť nadmerného odpočtu ešte pred ukončením daňovej kontroly. S cieľom zlepšiť podnikateľské prostredie sa navrhuje skrátiť sledované obdobie, v ktorom je platiteľ dane z pridanej hodnoty v zozname zverejnený, z dvanásť mesiacov na šesť mesiacov.

Navrhovanými novelami zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov a zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov sa transponuje smernica Rady 2013/61/EÚ, ktorou sa mení územná pôsobnosť smernice Rady 2008/118/ES, a spresňujú sa niektoré ustanovenia upravujúce objednávanie a používanie kontrolných známok odberateľom kontrolných známok.

Dopady návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na sociálne prostredie, vplyv na životné prostredie a vplyv na informatizáciu spoločnosti sú uvedené v doložke vybraných vplyvov.

Predkladaný návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočty obcí a vyš ších územných celkov.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ú stavou Slovenskej republiky a inými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.

Doložka vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Termín začatia a ukončenia PPK: od do

A.2. Vplyvy:

Pozitívne Žiadne Negatívne 1. Vplyvy na rozpočet verejnej správyxx2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačn ého zaťaženia?x3. Sociálne vplyvyx – vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,– sociálnu exklúziu,– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť 4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostix

A.3. Poznámky

bezpredmetné

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Vplyvy na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyvy na rozpo čet verejnej správy (v mil. eur)2014201520162017Prí jmy verejnej správy celkom0000v tom: za každ ý subjekt verejnej správy zvlášť VPS0000z toho: - vplyv na ŠR VPS0000- vplyv na územnú samosprávu0000Výdavky verejnej správy celkom1 000v tom: za každ ý subjekt verejnej správy / program zvlášť

kapitola MF SR, program 072 Výber daní a cla

1000z toho: - vplyv na ŠR 1000 - vplyv na územnú samosprávu0000Celková zamestnanosť 0000- z toho vplyv na ŠR 0000Financovanie zabezpečené v rozpočte0000v tom: za každ ý subjekt verejnej správy / program zvlášť

kapitola MF SR, program 072 Výber daní a cla

1000 Vplyv na výnos DPH na hotovostnej báze

2.2. Financovanie návrhu

Tabuľka č. 2

FinancovanieVplyv na rozpočet verejnej správy (v mil. eur)2014201520162017Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy ( - príjmy, + v ýdavky)1000 z toho vplyv na ŠR1000 financovanie zabezpečené v rozpočte1000 ostatné zdroje financovania0000Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora0000

Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Na implementáciu osobitnej úpravy uplatňovania dane pre telekomunikačné služby, služby rozhlasového vysielania a televízneho vysielania a elektronické služby finančná správa počíta s jednorazovými finančnými výdavkami v roku 2014 v rozsahu cca 1 mil. eur, ktoré budú uhradené z jej rozpočtu.

Cieľom novely zákona o DPH je povinná transpozícia čl. 5 smernice Rady 2008/8/ES, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 2006/112/ES, pokiaľ ide o miesto poskytovania služ ieb. Kým v súčasnosti je všeobecným pravidlom miesta dodania služieb poskytnutých nezdaniteľným osobám miesto, kde má poskytovateľ sí dlo alebo prevádzkareň, s účinnosťou od 1. januára 2015 sa za miesto dodania telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového a televízneho vysielania a elektronických služieb poskytnutých nezdaniteľným osobám bude považovať miesto, kde m á nezdaniteľná osoba sídlo, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava. Zmenu miesta dodania týchto služieb z pohľadu vplyvov na rozpočet verejnej správy nie je možné kvantifikovať, nakoľ ko, ak boli doteraz uvedené služby zdaňované v mieste, kde mal sídlo poskytovateľ, a ak toto miesto bolo mimo tuzemska, tak vlastne nie sú k dispozícii žiadne údaje o rozsahu ich využívania nezdaniteľný mi osobami z tuzemska. Na základe uvedené je možné predpokladať, že vplyv navrhovanej zmeny bude mierne pozitívny vo vzťahu k zdaňovaniu predmetných služieb. Na implementáciu úpravy mini one-stop-shopu finančn á správa počíta s jednorazovými finančnými výdavkami v roku 2014 v rozsahu cca 1 mil. eur, ktoré budú uhradené z jej rozpočtu.

2.3. Popis a charakteristika návrhu

2.3.1. Popis návrhu:

Novela zákona o DPH preberá do slovenskej právnej úpravy č l. 5 smernice Rady 2008/8/ES z 12. februára 2008, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o miesto poskytovania služieb. S cieľom dosiahnuť zdanenie v mieste skutočnej spotreby pri poskytovaní telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového a televízneho vysielania a elektronických služieb nezdaniteľným osobám, bude od 1. januára 2015 miestom ich dodania miesto, kde má nezdaniteľná osoba sí dlo, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava. Novelou sa rozširuje vecná a personálna pôsobnosť osobitnej úpravy nazvanej odbornou verejnosťou ako tzv. mini one-stop-shop. Doteraz sa táto úprava využí vala len pre elektronické služby poskytované osobami neusadenými na území Európskej únie. Pretváranie vnútorného trhu, globalizácia, deregulácia a technologické zmeny vyústili do potreby rozšíriť jej použitie aj na telekomunikačné služby a služby rozhlasového a televízneho vysielania. Z hľadiska personálnej pôsobnosti bude využívanie tejto úpravy rozšírené aj pre poskytovateľov usadených na území Európskej únie, nie však v členskom štáte, kde je miesto dodania týchto služieb (tzv. členský štát spotreby).

Operátorom, ktorí sa rozhodnú využiť túto dobrovoľnú úpravu, sa významne zníži administratívna záťaž tým, že sa nebudú musieť registrovať pre daň z pridanej hodnoty v každom členskom štáte, kde došlo k poskytnutiu telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového a televízneho vysielania a elektronických služieb nezdaniteľný m osobám. Svoju povinnosť priznať a uhradiť daň si splnia v tom členskom štáte, v ktorom sa pre využívanie tejto úpravy identifikujú, a to podaním jedného daňového priznania elektronický mi prostriedkami s následným uhradením splatnej dane. Zníženie administratívnej záťaže prispeje k zlepšeniu podnikateľského prostredia.

2.3.2. Charakteristika návrhu podľa bodu 2.3.2. Metodiky :

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

X iné

2.3.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Návrh zákona nemá vplyv na zmenu vývoja objemu aktivít, z tohto d ôvodu sa tabuľka č. 3 Predpoklady vývoja objemu aktivít nepredkladá.

2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Tabuľka č. 4 Vplyv na rozpoč et verejnej správy – príjmy sa nepredkladá.

Tabuľka č. 5

Výdavky (v mil. eur)Vplyv na rozpoč et verejnej správypoznámka2014201520162017Bežné výdavky (600)0000 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610) Poistné a príspevok do poisťovní (620) Tovary a služby (630)2 Bežné transfery (640)2 Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2 Kapitálové výdavky (700) 1000 Obstarávanie kapitálových aktív (710)21000 Nákup pozemkov a nehmotných aktív (711)1000 - softvéru (711 003)1000 Kapitálové transfery (720)2 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800) Dopad na výdavky verejnej správy celkom1000 z toho výdavky na ŠR1000 Bežné výdavky (600) Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610) Kapitálové výdavky (700) 1 0 0 0 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800) 21

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Vplyvy na podnikateľské prostredie

3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?

Navrhovaná úprava sa bude týkať platiteľov dane, ktorí sú identifikovaný pre daň v tuzemsku a rozhodnú sa dobrovoľne, že budú dodávať telekomunikačné služby, služby rozhlasového a televízneho vysielanie a elektronické služby pre nezdaniteľné osoby v iných člensk ých štátoch tzv. systémom mini one-stop-shop (jedno kontaktné miesto). Takáto úprava sa môže týkať aj zdaniteľných osôb neusadených v EÚ, ktoré sa na účely mini one-stop-shopu rozhodnú registrovať v tuzemsku.

3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?

Operátorom, ktorí sa rozhodnú využiť túto dobrovoľnú úpravu, sa vý znamne zníži administratívna záťaž tým, že sa nebudú musieť registrovať pre daň z pridanej hodnoty v každom členskom štáte, kde došlo k poskytnutiu telekomunikačných služieb, služ ieb rozhlasového a televízneho vysielania a elektronických služieb nezdaniteľným osobám. Svoju povinnosť priznať a uhradiť daň si splnia v tom členskom štáte, v ktorom sa pre využívanie tejto ú pravy identifikujú, a to podaním jedného daňového priznania elektronickými prostriedkami s následným uhradením splatnej dane. Tento očakávaný pozitívny dopad na náklady však nie je možné kvantifikovať .3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v súvislosti s implementáciou návrhu?Je možné predpokladať významné zníženie administratívnych nákladov, ktoré však nie je možné kvantifikovať.

3.4. Aké sú d ôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľských subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu?)

Operátorom, ktorí budú túto dobrovoľnú úpravu poskytovať z tuzemska, odpadne povinnosť registrácií v každom členskom štáte, kde tieto služby poskytujú. Všetky poskytnuté služby a vzniknuté daňové povinnosti budú vykazovať len v jednom daňovom priznaní podanom elektronickými prostriedkami v tuzemsku. Rovnako aj úhradu dane, ktorá prislúcha členskému štátu spotreby, si splnia v tuzemsku.3.5. Aké sú predpokladané spoločensko–ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií?Vplyvom zavedenia uvedenej dobrovoľnej úpravy sa očakáva zjednodušenie plnenia daň ových povinností platiteľov dane. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácieObsah6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?

(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.)6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?

(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.)¼udia6.3. Zabezpečuje sa vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?

(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.)6.4. Zabezpeč uje sa rozvoj elektronického vzdelávania?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávacích aktivít.)6.5. Zabezpeč uje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačných aktivít.)6.6. Zabezpeč uje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?

(Uveďte spôsob sprístupnenia digitálneho prostredia.)Infraštruktúra6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?

(Uveďte jeho funkciu.)Novelou zákona o DPH zavedená ú prava mini one-stop-shopu bude znamenať rozšírenie už používaných informačných systémov finančnej správy súvisiacich s elektronickou registráciu, s elektronickým podávaním daňového priznania (š tvrťročne). Osoby identifikované v tuzemsku pre uvedenú úpravu budú povinné viesť záznamy o dodaných službách, pri ktorých uplatnili osobitnú úpravu, tak, aby ich mohli na požiadanie elektronický mi prostriedkami predložiť DÚ Bratislava a správcovi dane v členskom štáte spotreby.6.8. Rozš iruje sa prístupnosť k internetu?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)6.9. Rozširuje sa prístupnosť k elektronickým službám?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)Dobrovoľná úprava – schéma MOSS je nová elektronická služba, od ktorej sa očakáva významné zníženie administratívnej záťaže subjektov tým, že sa budú môc ť registrovať iba v jednom členskom štáte EÚ pre DPH, namiesto všetkých členských štátov, kde došlo k poskytnutiu služieb definovaných smernicou 2008/8/ES.6.10. Zabezpečuje sa technická interoperabilita?

(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.)6.11. Zvyšuje sa bezpečnosť IT?

(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)6.12. Rozširuje sa technická infraštruktúra?

(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)

Riadenie procesu informatizácie6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?

(Uveďte popis zmien.)Financovanie procesu informatizácie6.14. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Popíšte príslušnú úroveň financovania.)Je možné predpokladať aj určité finančné náklady súvisiace s implementáciou ú pravy mini one-stop-shopu. Na implementáciu tejto úpravy finančná správa počíta s finančnými prostriedkami v rozsahu cca 1 mil. eur.Legislatívne prostredie procesu informatizácie6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?

(Stručne popíšte navrhované legislatívne zmeny.)

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zá kony

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskej únie

-primárnom

- čl. 110 až 113, čl. 349 a 355 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, - čl. 52 Zmluvy o Európskej únii.

-sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

1.legislatívne akty

smernica Rady 2013/61/EÚ zo 17. decembra 2013, ktorou sa menia smernice 2006/112/ES a 2008/118/ES, pokiaľ ide o najvzdialenejšie francúzske regióny, a najmä Mayotte (Ú. v. EÚ L 353, 28.12.2013).

2.nelegislatívne akty

- nariadenie Rady (EÚ) č . 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 268, 12.10. 2010) v platnom znení, - vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č . 282/2011 z 15. marca 2011, ktorým sa ustanovujú vykonávacie opatrenia smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 77, 23.3.2011) v platnom znení, - vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 79/2012 z 31. januára 2012, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania niektorých ustanovení nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblast i dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 29, 1.2.2012) v platnom znení, - vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 815/2012 z 13. septembra 2012, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (EÚ ) č. 904/2010, pokiaľ ide o osobitné úpravy pre neusadené zdaniteľné osoby, ktoré poskytujú telekomunikačné služby, služby rozhlasového a televízneho vysielania alebo elektronické služby nezdaniteľn ým osobám (Ú. v. EÚ L 249 14. 9. 2012), - rozhodnutie Európskej rady z 11. júla 2012, ktorým sa mení a dopĺňa štatút Mayotte vo vzťahu k Európskej únii (2012/419/EÚ) (Ú. v. EÚ L 204, 31.7.2012).

-sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)

- čl. 5 smernice Rady 2008/8/ES z 12. februára 2008, ktorou sa men í a dopĺňa smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o miesto poskytovania služieb (Ú. v. EÚ L 44, 20.2.2008), - smernica Rady 2008/118/ES zo 16. decembra 2008 o všeobecnom systéme spotrebných daní a o zrušení smernice 92/12/EHS (Ú.v. EÚ L 9, 14.1.2009) v platnom znení, - smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 11.12.2006) v platnom znení, - nariade nie Rady (ES) č. 1798/2003 zo 7. októbra 2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty a ktoré zrušuje nariadenie (EHS) č. 218/92 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 9/zv. 1) v platnom znení. b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdne ho dvora Európskej únie.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementá ciu nariadenia alebo rozhodnutia

Lehota na prebratie čl. 5 smernice 2008/8/ES bola stanovená do 1.1. 2015. Lehota na prebratie smernice 2013/61/EÚ bola stanovená do 1.1. 2014.

b)lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovani e tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov

Lehota na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom v šeobecne záväzných právnych predpisov, ktorým sa zabezpečí prebratie čl. 5 smernice 2008/8/ES, bola určená do 30.9. 2014. Lehota na predloženie návrhu právneho prepisu, ktorým sa zabezpečí prebratie smernice 2013/61/EÚ, nebola zatiaľ určená.

c)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

Proti Slovenskej republike nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

d)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberan é smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

Smernica 2008/8/ES bola prebratá do zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pr idanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s pr ávom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti - úplný

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo financií Slovenskej republiky

B. Osobitná časť

K článku I

K bodu 1 (K § 4 ods. 3)

Odstraňuje sa nezrovnalosť v odseku 3 spresnením odkazu na ú pravu v odseku 1 alebo 2.

K bodom 2 a 3 (K § 16 ods. 14 a 15 a k § 16 ods. 17)

Prostredníctvom odseku 14 sa transponuje do zákona člá nok 58 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len 'smernica o DPH').

Od 1. januára 2015 sa mení určenie miesta dodania pri poskytnutí telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového a televízneho vysielania a elektronicky dodávaných služieb pre nezdaniteľné osoby. Zmenou oproti súčasnej právnej úprave je to, že miestom dodania uvedených služieb, ktoré poskytuje zdaniteľná osoba usadená v ktoromkoľvek členskom štáte nezdaniteľnej osobe, už nebude člensk ý štát, v ktorom má poskytovateľ sídlo alebo prevádzkareň (§ 15 ods. 2 zákona), ale miestom dodania bude miesto (štát), v ktorom má príjemca služby, nezdaniteľná osoba, sí dlo, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava, t.j. miesto, kde je usadený zákazník. Takto určené miesto dodania uvedených služieb platí podľa súčasného znenia § 16 ods. 14 a 15 len pre situá cie, ak tieto služby nezdaniteľným osobám poskytuje zdaniteľná osoba, ktorá nie je usadená v Európskej únii.

Novým znením odseku 14 sa zjednocuje pravidlo určenia miesta dodania telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového a televízneho vysielania a elektronicky dodávaných služieb pre nezdaniteľné osoby.

Z dôvodu, že od 1. januára 2015 bude pri poskytnutí telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového a televízneho vysielania a elektronických služieb nezdaniteľným osobám platiť len jedno pravidlo urč enia miesta dodania uvedených služieb pre nezdaniteľné osoby podľa odseku 14, vypúšťajú sa z odseku 17 písmená h) až j), v ktorých sa podľa súčasnej platnej právnej ú pravy osobitne upravuje miesto dodania uvedených služieb nezdaniteľným osobám, ktoré majú sídlo, bydlisko prípadne sa prevažne zdržiavajú mimo EÚ.

K bodom 4 a 5 (K § 16 ods. 18 a 19)

Definovanie telekomunikačných služieb a elektronických slu žieb na účely nového znenia odseku 14 ostáva zachované.

K bodu 6 (K § 49 ods. 10)

Navrhované ustanovenie súvisí s uplatňovaním osobitnej úpravy tzv. jedného kontaktného miesta pre registráciu a plnenie si daňovej povinnosti v súvislosti s poskytovaním telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového a televízneho vysielania a elektronických slu žieb nezdaniteľným osobám v štáte spotreby, ktorým je tuzemsko (uplatňovanie osobitnej úpravy je bližšie vysvetlené k bodu 10 - § 68b).

Navrhované ustanovenie upravuje právo na vrátenie dane alebo odpočítanie dane zdaniteľnej osoby, ktorá je usadená v niektorom z členských štátov EÚ a v tomto členskom štáte sa rozhodne identifikovať pre uplatňovanie osobitnej úpravy (v zmysle pravidiel, ktoré vyplývajú z § 68b zákona účinného od 1. januára 2015). Ak táto zdaniteľná osoba bude dodávať nezdaniteľným osobám so sí dlo alebo bydliskom v tuzemsku telekomunikačné služby, služby rozhlasového a televízneho vysielania a elektronické služby, v osobitnom daňovom priznaní v členskom štáte identifikácie bude priznávať DPH, ktorú uplatní k cene uvedených služieb dodaných nezdaniteľnej osobe so sídlom alebo bydliskom v tuzemsku.

Podľa navrhovaného ustanovenia ak uvedená zdaniteľná osoba bude mať v súvislosti s uplatňovaním osobitnej úpravy nákupy tovarov alebo služieb v tuzemsku, prednostne si bude žiadať vrátanie DPH podľa § 55a až 55e zákona bez ohľadu na to, že v tuzemsku vykonávala resp. vykonáva činnosť spočívajúcu v poskytovaní uvedených služieb. Avšak pokiaľ by táto zdaniteľná osoba bola registrovaná podľ a § 5 alebo § 6 zákona z dôvodu, že vykonáva na území SR činnosť, z ktorej je povinná odviesť DPH, uplatní si z prijatých plnení, ktoré súvisia s dodaním služieb podliehajúcich osobitnej ú prave, odpočítanie dane prostredníctvom riadneho daňového priznania podaného podľa § 78 zákona.

K bodu 7 (K § 56 ods. 4)

Doplnené ustanovenie súvisí s uplatňovaním osobitnej ú pravy tzv. jedného kontaktného miesta pre registráciu a plnenie si daňovej povinnosti v súvislosti s poskytovaním telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového a televízneho vysielania a elektronických služ ieb nezdaniteľným osobám so sídlom alebo bydliskom v EÚ.

V § 56 sa upravuje vrátenie dane osobám, ktoré sú usadené mimo EÚ. Doplnené ustanovenie sa týka zdaniteľnej osoby, ktorá nie je usadená a ani registrovaná pre DPH v EÚ, a ktorá sa rozhodne identifikova ť pre uplatňovanie osobitnej úpravy v niektorom z členských štátov EÚ, a táto zdaniteľná osoba bude poskytovať uvedené služby nezdaniteľným osobám so sídlom alebo bydliskom v tuzemsku. Tá to zdaniteľná osoba v osobitnom daňovom priznaní v členskom štáte identifikácie bude len priznávať DPH na výstupe, ktorú uplatní k cene uvedených služieb dodaných zákazníkom so sí dlom alebo bydliskom v tuzemsku. Navrhované ustanovenie upravuje právo na vrátenie dane tejto zdaniteľnej osoby, ktorá bude mať v súvislosti s uplatňovaním osobitnej úpravy nákupy tovarov alebo služieb v tuzemsku. Zdaniteľnej osobe sa priznáva právo požiadať o vrátanie DPH podľa § 56 až 58 zákona bez ohľadu na to, že v tuzemsku vykonávala resp. vykonáva činnosť spočívajúcu v poskytovaní uveden ých služieb. Splnenie podmienky reciprocity sa na účely vrátenia dane súvisiacej s nákupmi tovarov a služieb použitých v súvislosti s dodaním telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového a telev ízneho vysielania a elektronických služieb nevyžaduje.

K bodu 8 (K § 65 ods. 1)

Do osobitnej úpravy uplatňovania dane pre cestovné kancelá rie a cestovné agentúry sa transponuje čl. 307 smernice o DPH.

K bodu 9 ( K § 68)

Prostredníctvom tohto ustanovenia je do zákona transponovaný č lánok 358 smernice o DPH. Ustanovením sa vymedzujú pojmy na účely uplatňovania osobitnej úpravy podľa § 68a a § 68b.

Osobitná úprava je ustanovená zvlášť pre zdaniteľné osoby, ktoré nie sú usadené v EÚ (§ 68a), a zvlášť pre zdaniteľné osoby usadené v EÚ (§ 68b), ak tieto zdaniteľné osoby dodávaj ú telekomunikačné služby, služby rozhlasového a televízneho vysielania a elektronické služby nezdaniteľným osobám s miestom dodania v inom členskom štáte (v členskom štáte spotreby). Vzhľ adom na to, že miestom dodania uvedených služieb nezdaniteľným osobám je štát, kde má zákazník svoje sídlo alebo bydlisko, bez zavedenia tejto zjednodušenej úpravy by sa musel každý poskytovateľ služ by registrovať v členskom štáte, kde je miesto dodania služieb, t.j. v štáte zákazníka, nakoľko na zákazníka, ktorý nie je zdaniteľnou osobou, nie je možné preniesť daňovú povinnosť. Osobitn á úprava je dobrovoľná a umožňuje zdaniteľnej osobe, aby DPH zo služieb poskytovaných nezdaniteľným osobám v iných členských štátoch bola priznaná v osobitnom daňovom priznaní, ktoré bude t áto zdaniteľná osoba podávať elektronicky v členskom štáte identifikácie a zároveň ju bude v tomto členskom štáte aj platiť.

K bodu 10 (K § 68a, 68b a 68c)

Ustanovenie § 68a upravuje osobitný režim zdaň ovania telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového a televízneho vysielania a elektronických služieb poskytovaných zdaniteľnou osobou, ktorá nemá na území Slovenskej republiky a ani v inej č lenskej krajine EÚ sídlo, prevádzkareň a ani nie je identifikovaná pre DPH v žiadnom z členských štátov a ktorá si za členský štát identifikácie zvolí Slovenskú republiku. V podstate ide o roz šírenie súčasnej právnej úpravy obsiahnutej v § 68 zákona (účinnej do konca roka 2014), ktorá sa môže v súčasnosti uplatňovať len na elektronicky dodávané služby nezdaniteľným osobá m. Ak sa podnikateľ z tretieho štátu rozhodne pre identifikáciu v tuzemsku, bude povinný odviesť daň v Slovenskej republike zo všetkých dodávaných služieb v EÚ, ktoré sú dodávané nezdaniteľný m osobám.

Ustanovenia § 68b upravujú osobitný režim zdaňovania telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového a televízneho vysielania a elektronických služieb poskytovaných zdaniteľnou osobou, ktorá má na ú zemí Slovenskej republiky sídlo, pričom Slovenská republika sa stáva jej členským štátom identifikácie, ak sa rozhodne túto osobitnú úpravu uplatňovať. Ak zdaniteľná osoba nemá v žiadnom č lenskom štáte EÚ sídlo, ale má na území viacerých členských štátov EÚ, vrátane Slovenskej republiky, prevádzkareň, takáto osoba si za členský štát identifikácie môže zvoliť hociktorý členský štát, v ktorom má prevádzkareň, vrátane Slovenskej republiky; práve na túto zdaniteľnú osobu sa vzťahuje povinnosť uplatňovať osobitný režim zdaň ovania po dobu 2 rokov nasledujúcich po roku, odkedy ho začala uplatňovať, pokiaľ sa rozhodne identifikovať pre uplatňovanie osobitnej úpravy.

Keďže § 68b je určený pre zdaniteľné osoby so sídlom alebo prevádzkarňou v tuzemsku, budú tieto osoby pri jeho uplatňovaní používať identifikačné čísla pre daň pridelené v tuzemsku.

Do osobitného daňového priznania zahàňa zdaniteľná osoba identifikovaná pre osobitný režim zdaňovania v tuzemsku všetky dodávky telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového a televí zneho vysielania a elektronických služieb poskytnutých nezdaniteľným osobám v členských štátoch spotreby, v ktorých táto osoba nemá prevádzkareň a zároveň dodávky týchto služieb poskytnuté z prevádzkarní v iných členských štátoch spotreby, s výnimkou tuzemska (napr. zdaniteľná osoba identifikovaná pre osobitný režim zdaňovania v SR, ktorá poskytuje tieto služby v Maďarsku, a zárove ň má prevádzkareň v Èeskej republike, ktorá poskytuje tieto služby do Poľska, zahàňa do osobitného daňového priznania dodávky v Maďarsku a dodávky z prevádzkarne v Èeskej republike do Poľ ska). Ak je miestom dodania telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového a televízneho vysielania a elektronických služieb tuzemsko, zdaniteľná osoba ich do osobitného daňového priznania nezahàň a, ale zahrnie ich do riadneho daňového priznania podávaného podľa § 78 zákona.

Zdaniteľná osoba podáva žiadosť o vrátenie dane z tovarov a služieb nadobudnutých v členských štátoch spotreby v súvislosti s využívaním tohto osobitného režimu zdaňovania podľa § 55f a § 55g zákona. Žiadosť o vrátenie DPH z nákupov tovarov a služieb v členskom štáte spotreby nepodáva, ak v členskom štáte spotreby zároveň popri uplatňovaní osobitného režimu zdaň ovania dodáva tovary a služby, v súvislosti s ktorými je v členskom štáte spotreby registrovaná pre daň. V takom prípade odpočítanie dane uplatňuje cez daňové priznanie podané v členskom štá te spotreby (napr. ak zdaniteľná osoba identifikovaná pre osobitný režim zdaňovania v SR, poskytuje v Èeskej republike elektronické služby a zároveň dodáva stavby pre nezdaniteľné osoby, v súvislosti s ktorými je v ÈR identifikovaná pre daň, uplatňuje odpočítanie dane cez daňové priznanie podané v Èeskej republike).

V § 68c sa ustanovuje použitie právnych predpisov pri správe dane týkajúcej sa osobitnej úpravy, a to osobitne vo vzťahu, ak je Slovenská republika členským štátom identifikácie, a osobitne, ak je Slovenská republika členským štátom spotreby. Pokiaľ ide o uplatňovanie osobitnej úpravy podľa § 68a, Slovenská republika môže byť v pozícii členského štátu identifikácie, ale zároveň aj v pozí cii členského štátu spotreby, t.j. ak zdaniteľná osoba usadená mimo EÚ bude dodávať vybrané služby nezdaniteľným osobám so sídlom alebo bydliskom v inom členskom štáte a zároveň aj v SR pr íp. len v SR.

Pokiaľ bude Slovenská republika v pozícii členského štátu identifikácie, prevažná časť kompetencií v súvislosti so správou dane prechádza na členský štát spotreby, čo vyplýva z vykoná vacieho nariadenia Rady č. 967/2012. Z tohto dôvodu sa pri správe daní uplatnia predovšetkým predpisy členského štátu spotreby.

Pokiaľ Slovenská republika bude v pozícii členského štátu spotreby, na správu dane sa použije predovšetkým Daňový poriadok, ak z nariadenia Rady č. 967/2012 nebude vyplývať inak.

K bodu 11 (K § 69a ods. 6)

Zosúlaďuje sa lehota na podávanie súhrnného výkazu pod ľa tohto ustanovenia s lehotou ustanovenou v § 80 ods. 9 zákona.

K bodu 12 (K § 78a ods. 1)

Navrhuje sa vypustiť zo zákona povinnosť predkladať kontrolný výkaz v rovnaký deň ako je podané daňové priznanie, ak je daňové priznanie podané skôr ako 25. deň po skončení zdaň ovacieho obdobia. Vypustením druhej vety sa podanie kontrolného výkazu nebude viazať na deň podania daňového priznania. Kontrolný výkaz platiteľ dane bude povinný podať najneskôr do 25 dní po skončení zda ňovacieho obdobia.

K bodu 13 a 14 (K § 79 ods. 6 a 7)

Navrhovaným doplnením v § 79 zákona sa umožňuje vrá tenie tzv. časti nadmerného odpočtu dane pred skončením kontroly oprávnenosti uplatneného nadmerného odpočtu. V odseku 7 sa ustanovuje lehota na vrátenie časti nadmerného odpočtu. Èasť nadmerného odpoč tu sa vráti na základe čiastkového protokolu o kontrole. Inštitút čiastkového protokolu o kontrole je zavedený v § 47a novely zákona č. 563/2009 Z. z. daňového poriadku (predpokladá sa účinnosť 1. januára 2015). Po skončení kontroly nadmerného odpočtu sa vráti rozdiel medzi nadmerným odpočtom vo výške zistenej daňovým úradom a časťou nadmerného odpočtu vráteného na základe čiastkov ého protokolu.

Daňový úrad vráti časť nadmerného odpočtu najmä v takom prípade, ak v priebehu kontroly zistí, že časť nadmerného odpočtu je uplatňovaná oprávnene, avšak ostávajúcu časť nadmerné ho odpočtu musí ešte preverovať napr. dožiadaním informácií z iného členského štátu a z tohto dôvodu zatiaľ nie je možné skončiť kontrolu.

K bodu 15 (K § 80 ods. 2)

Zmenou maximálneho limitu zo 100 000 eur na 50 000 eur pre použ itie výnimky zo stanoveného základného obdobia na podávanie súhrnného výkazu sa § 80 ods. 2 zákona zosúlaďuje s článkom 263 ods. 1a smernice o DPH. Zákon v súčasnom znení povoľuje limit pre pod ávanie súhrnného výkazu štvrťročne 100 000 eur.

Podľa článku 263 ods. 1a smernice o DPH členské štáty môžu povoliť podávať súhrnný výkaz štvrťročne, pokiaľ celková hodnota bez DPH tovarov dodaných za štvrťrok nepresiahne v danom štvrťroku a ani v žiadnom z predchádzajúcich štyroch štvrťrokoch sumu 50 000 eur.

K bodu 16 (K § 85kc)

Podľa znenia odseku 1 zdaniteľná osoba z tretieho štá tu, ktorá je identifikovaná pre uplatňovanie osobitnej úpravy podľa v súčasnosti platného znenia § 68 zákona, sa s účinnosťou od 1. januára 2015 bude považovať za osobu identifikovanú podľa § 68a účinného od 1. januára 2015, t.j. bude naďalej pokračovať v uplatnení pravidiel jedného kontaktného miesta.

Prechodné ustanovenia odseku 2 a 3 umožňujú zdaniteľným osobám, ktoré chcú používať osobitnú úpravu jedného kontaktného miesta podľa § 68a a § 68b od 1. januára 2015, aby podali ozná menie spolu s požadovanými údajmi do konca roka 2014.

K článku II

K bodu 1 (K § 2 ods. 1)

V nadväznosti na nadobudnutie účinnosti smernice Rady 2013/61/E Ú, ktorou sa mení územná pôsobnosť smernice Rady 2008/118/ES sa znenie ustanovenia upravuje tak, že sa daňové právne predpisy Európskej únie neuplatňujú aj na územie Mayotte.

K bodu 2 (K § 9 ods. 6)

Ustanovenie sa upravuje tak, aby počet objednávaných kontrolný ch známok pri všetkých tabakových výrobkoch nebol nižší ako 500 kusov.

K bodom 3 a 4 (K § 41 ods. 1 a 2)

Navrhuje sa zaviesť sankciu pre odberateľa kontrolných zná mok, ktorý odobral a nepoužil kontrolné známky v lehote 10 mesiacov odo dňa ich prevzatia.

K bodu 5 (K § 41a ods. 2)

Ustanovenie sa legislatívno-technicky upravuje.

K bodu 6 (K prílohe č. 1)

V nadväznosti na úpravu k bodu 1, sa dopĺňa zoznam preberan ých právne záväzných aktov Európskej únie uvedený v prílohe č. 1 zákona o novú smernicu Rady 2013/61/EÚ, ktorou sa mení územná pôsobnosť smernice Rady 2008/118/ES.

K článku III

K bodu 1 (K § 7 ods. 3)

Podľa súčasného právneho stavu môže domá cemu podnikateľovi prideliť daňový kód elektronickej registračnej pokladnice len miestne príslušný daňový úrad a zahraničnému podnikateľovi môže prideliť daňový kód elektronickej registrač nej pokladnice ktorýkoľvek daňový úrad. V záujme operatívnejšej registrácie elektronickej registračnej pokladnice u domácich a aj zahraničných podnikateľov sa navrhuje, aby daňový kó d elektronickej registračnej pokladnice mohol prideliť ktorýkoľvek daňový úrad.

K bodu 2 (§ 16b ods. 3)

S prihliadnutím na technicko-organizačné problémy, ktoré sa vyskytli pri ukladaní pokuty na mieste rozhodnutím (napr. nie je zabezpečený externý prístup do informačného systému FS, nedostatočný počet tlačiarní a notebookov) sa navrhuje, aby sa v odôvodnený ch prípadoch mohla uložiť pokuta nielen na mieste, ale aj v lehote do piatich pracovných dní od zistenia správneho deliktu.

K bodu 3 (K § 16b ods. 4)

Pokuty sa navrhuje ukladať na základe zistení uvedených v z ápisnici o miestnom zisťovaní, ktorej náležitosti upravuje § 19 daňového poriadku. V nadväznosti na túto skutočnosť sa navrhuje vypustiť slová 'o ústnom pojednávaní' a rozšíriť pozná mku pod čiarou k odkazu 18b o ustanovenie § 37 ods. 4 daňového poriadku.

K článku IV

K bodu 1 (K § 47a)

Navrhuje sa, aby počas daňovej kontroly mohol byť vyhotovený čiastkový protokol, na základe ktorého by bolo možné, napr. priznať a vrátiť preverenú časť z vykázaného nadmerného odpočtu v čase, keď daňová kontrole ešte nie je ukončená.

K bodom 2 a 5 (K § 50 ods. 6, § 55 ods. 2 a 12, § 55 ods. 6 a 7)

Navrhuje sa ustanoviť presné poradenie nedoplatkov, resp. pohľad ávok, na ktoré bude nesprávne označená platba použitá. Nadväzne na to bolo potrebné upraviť ustanovenia, ktoré na uvedené ustanovenia odkazujú.

K bodom 3 a 4 (K § 52 ods. 6 a 7)

Z dôvodu jednoznačnejšieho a operatívnejš ieho overovania platiteľov dane z pridanej hodnoty uverejnených zozname sa navrhuje v zozname zverejňovať aj IÈO, ak bolo platiteľovi pridelené. Zároveň sa navrhuje skrátiť obdobie, v ktorom je platiteľ dane z pridanej hodnoty v zozname zverejnený, a to z 12 mesiacov na 6 mesiacov.

K bodu 6 (K § 165d)

K novej úprave § 52 ods. 7 sa navrhuje prechodné ustanovenie tak, aby sa nová právna úprava vzťahovala aj na platiteľov dane z pridanej hodnoty, ktorí už sú zverejnení v zozname. Zároveň sa navrhuje, aby tí platitelia dane, ktorí splnili novonavrhnuté podmienky výmazu do 31.12.2014, boli zo zoznamu vymazaní do 31. januára 2015.

K článku V

K bodu 1 (K § 2 ods. 1)

V nadväznosti na nadobudnutie účinnosti smernice Rady 2013/61/E Ú, ktorou sa mení územná pôsobnosť smernice Rady 2008/118/ES sa znenie ustanovenia upravuje tak, že sa daňové právne predpisy Európskej únie neuplatňujú aj na územie Mayotte.

K bodu 2 (K § 53 ods. 6)

Ustanovenie sa upravuje tak, aby bolo zrejmé, že odberateľ kontrolných známok, ktorým je dovozca spotrebiteľských balení alebo príjemca (odberateľ) liehu podľa § 26 ods. 1 zákona, môže objednať minimálne 500 kusov kontrolných známok alebo ich násobok, prič om správca dane pri schvaľovaní objednávky vždy musí zohľadniť výšku zloženej zábezpeky na daň, ktorú zložil dovozca spotrebiteľských balení alebo príjemca (odberateľ) liehu podľa § 26 ods. 1.

K bodom 3 a 4 (K § 53 ods. 19 písm. d/ a § 53 ods. 20 písm. e/)

Ustanovuje sa limit na množstvo kontrolných známok, ktoré boli nenávratne zničené v technologickom zariadení slúžiacom na nalepovanie kontrolných známok, pričom za preukázané použitie kontrolných známok zničených v tomto technologickom zariadení bude možn é považovať iba množstvo pripadajúce na túto stanovenú stratu. Zároveň sa navrhuje v tejto súvislosti ustanoviť, aby odberateľ kontrolných zámok v evidencii, ktorú je povinný viesť podľa § 53 ods. 20, v prípade kontrolných známok nenávratne zničených v technologickom zariadení uvádzal iba ich počet.

K bodu 5 (K § 53 ods. 22 a 23)

Ustanovenie § 53 zákona sa dopĺňa o povinnosť odberateľ a kontrolných známok zaslať jednorazovo finančnému riaditeľstvu zoznam s údajmi o všetkých spotrebiteľských baleniach, ktoré uvádza do daňového voľného obehu, t. j. zoznam všetkých spotrebiteľ ských balení tvoriacich jeho portfólio. Súčasťou zoznamu môže byť aj vizualizácia spotrebiteľského balenia. Povinnosť zaslať zoznam spotrebiteľských balení liehu je iba jednorazová, a odberateľ kontrolných známok ho poskytne pred prvou žiadosťou o vydanie kontrolných známok. Následne bude odberateľ kontrolných známok povinný iba oznámiť zmenu v týchto údajoch, napríklad ak doplní portfó lio o nový sortiment. Údaje zaslané odberateľom kontrolných známok budú využívané v rámci jednotného aplikačného programového vybavenia a budú použité aj na účely overenia správnosti ozna čenia spotrebiteľských balení, ako správcom dane, tak aj verejnosťou.

K bodom 6 a 7 (K § 70 ods. 1 a 2)

Navrhuje sa zaviesť sankciu pre odberateľa kontrolných zná mok, ktorý odobral a nepoužil kontrolné známky v lehote 10 mesiacov odo dňa ich prevzatia, a súčasne pre odberateľa kontrolných známok, ktorý prekročil povolené množstvo nenávratne zničených kontroln ých známok vložených do technologického zariadenia.

K bodu 8 (K prílohe č. 2)

V nadväznosti na úpravu k bodu 1, sa dopĺňa zoznam preberan ých právne záväzných aktov Európskej únie uvedený v prílohe č. 2 zákona o novú smernicu Rady 2013/61/EÚ, ktorou sa mení územná pôsobnosť smernice Rady 2008/118/ES.

K článku VI

Účinnosť novely zákona o DPH sa navrhuje od 1. januára 2015 okrem bodov 15 a 16 (§ 80 ods. 2 a § 85kc - prechodné ustanovenia na základe nariadenia Rady (EÚ) č. 967/2012 z 9. októbra 2012, ktorým sa mení a dop ĺňa vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 282/2011, pokiaľ ide o osobitné úpravy pre neusadené zdaniteľné osoby, ktoré poskytujú telekomunikačné služby, služby rozhlasového a televí zneho vysielania alebo elektronické služby nezdaniteľným osobám), pri ktorých sa navrhuje účinnosť od 1. októbra 2014.

Účinnosť novely zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov sa navrhuje od 1. októbra 2014.

Účinnosť novely zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice sa navrhuje od 1. októbra 2014 okrem bodu 1, u ktorého sa navrhuje účinnosť od 1. januára 2015.

Účinnosť novely Daňového poriadku sa navrhuje od 1. januára 2015.

Účinnosť novely zákona o spotrebnej dani z alkoholických n ápojov sa navrhuje od 1. októbra 2014.

Schválené na 103. rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 16. apríla 2014.

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Peter Kažimír v. r.

podpredseda vlády a minister financií

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov

10

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2007.

Povinnosť používať elektronickú registračnú pokladnicu (ďalej len „pokladnica“) na evidenciu tržieb prijatých v hotovosti vyplýva v súčasnosti z § 97 zákona SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Rozsah, podmienky a ďalšie podrobnosti používania pokladníc sú upravené vyhláškou MF SR č. 55/1994 Z. z. o spôsobe vedenia evidencie tržieb elektronickou registračnou pokladnicou v znení neskorších predpisov.

K vypracovaniu návrhu zákona sa pristúpilo z dôvodu, že v súčasnosti používané pokladnice neobsahujú také technické prostriedky, ktoré by v dostatočnej miere zabránili svojvoľným zásahom podnikateľov do pokladnice a úpravám už evidovaných tržieb v pokladnici.

Predkladaný návrh zákona upravuje evidovanie tržieb na pokladnici na nových technických princípoch, čoho predpokladom by malo byť výrazné obmedzenie možnosti krátenia tržieb.

Za týmto účelom sa v predkladanom zákone navrhujú niektoré úpravy, napríklad:

-pokladnice zabezpečiť plombou,

-ukladať údaje evidované v pokladnici do fiskálnej pamäte bez možnosti ich úpravy,

-pokladničné doklady opatriť ochranným znakom,

-overovanie pravosti údajov prostredníctvom technického zariadenia,

-vykonávať povinnú údržbu pokladníc.

Zároveň sa v návrhu zákona upravujú podmienky pre činnosť servisných organizácií, ktoré budú môcť vykonávať opravy a údržbu pokladníc len v prípade, ak budú zapísané do registra servisných organizácií, ktorý budú viesť miestne príslušné daňové úrady a centrálne Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky.

Ďalej sa navrhuje v čl. II novelizovať zákon SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, a to ustanovenia vzťahujúce sa k používaniu pokladnice, napr. § 35 – pokuty, ktorým sa upravuje ukladanie pokút za nesplnenie povinností súvisiacich s používaním pokladnice, sprístupnenie daňového tajomstva Slovenskej informačnej službe a Vojenskému spravodajstvu na účely vykonávania bezpečnostných previerok podľa § 18 zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zároveň sa navrhuje zrušiť doterajší predpis, vyhlášku MF SR č. 55/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Prijatie tohto návrhu zákona a jeho aplikácia v praxi si vyžaduje výdavky zo štátneho rozpočtu, a to z dôvodu nákupu plomb slúžiacich na označovanie pokladníc a vybavenia daňových úradov elektronickými zariadeniami potrebnými na kontrolu pravosti plomb slúžiacich na označovanie pokladníc. Výdavky zo štátneho rozpočtu budú zabezpečené v rámci limitu kapitoly Ministerstva financií SR. Prijatie tohto návrhu zákona a jeho aplikácia v praxi si nevyžaduje výdavky rozpočtov obcí a vyšších územných celkov.

Návrh zákona nebude mať dopad na zamestnanosť, environmentálnu oblasť a podnikateľské prostredie, ale bude mať dopad na hospodárenie podnikateľskej sféry z dôvodu úpravy v súčasnosti používaných pokladníc na nové technické podmienky, resp. ich výmeny.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov

a vplyvov na podnikateľské prostredie a na zamestnanosť

1.Návrh zákona zakladá nároky na financie, a to:

a) na zabezpečenie a zakúpenie plomb z tlačiarne, ktorými sa budú označovať pokladnice,

b) na vybavenie daňových úradov elektronickými zariadeniami slúžiacimi na kontrolu pravosti plomb (UV lampy).

V Slovenskej republike je podľa zákona č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly v znení neskorších predpisov 102 daňových úradov. Tieto daňové úrady bude potrebné vybaviť elektronickými zariadeniami, ktoré slúžia na identifikáciu ochranných znakov na plombe (napr. farba, potlač, ochranný hologram) na účely kontroly pravosti plomb, ktorými bude označená pokladnica.

V súčasnosti je v Slovenskej republike pridelených cca 205 233 daňových kódov pokladnice, čo znamená, že toto množstvo pokladníc je v používaní a predpokladá sa, že minimálne rovnaké množstvo pokladníc bude potrebné označiť plombami, a to v počte 1 – 2 ks plomby/pokladnicu.

Predpokladané náklady na zakúpenie plomb:

- pri objednávke 500 000 plomb a cene za 1 ks plomby cca 10,30 Sk, predstavujú náklady na ich výrobu a obstaranie 5 150 000 Sk.

Predpokladané náklady na zakúpenie elektronického zariadenia:- za predpokladu, že každý daňový úrad bude mať minimálne jedno takéto zariadenie a pri predpokladanej cene za 1 ks cca 500 Sk, predstavujú náklady na ich obstaranie 51 000 Sk.

Vzhľadom na skutočnosť, že podľa návrhu zákona bude Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky plomby predávať servisným organizáciám, nevzniknú výdavky zo štátneho rozpočtu v súvislosti s obstaraním plomb, pretože výdavky vynaložené na obstaranie a zakúpenie plomb sa po ich predaji vrátia do štátneho rozpočtu.

Finančné náklady súvisiace s prijatím zákona budú zabezpečené v rámci limitu kapitoly Ministerstva financií SR.

Záverom možno konštatovať, že nároky na financie sa v konečnom dôsledku predpokladajú len v sume cca 51 000 Sk.

2.Návrh zákona nebude mať priamy ekonomický dopad na obyvateľov a hospodárenie iných právnických osôb.

3.Návrh zákona bude mať ekonomický dopad na hospodárenie podnikateľskej sféry z dôvodu výmeny pokladníc, resp. úpravy v súčasnosti používaných pokladníc na nové technické podmienky ustanovené zákonom. Výmenu pokladníc je však potrebné posudzovať nielen z dôvodu prispôsobenia pokladníc technickým požiadavkám ustanovených týmto zákonom, ale aj v nadväznosti na prechod na menu euro. Z celkového počtu pokladníc cca 205 233 sa predpokladá, že 95 % je potrebné upraviť z dôvodu prechodu na menu euro. Z celkového počtu pokladníc bude však potrebné 55 % vymeniť z dôvodu nesplnenia podmienok ustanovených zákonom o zavedení meny euro. Zo 45 % celkového počtu pokladníc, ktoré je možné upraviť podmienkam zavedenia meny euro, možno 30 % konštrukčne a aj sotfvérovo upraviť na podmienky navrhované týmto zákonom. Z uvedeného vyplýva, že len z dôvodu požiadaviek na technické vybavenie pokladníc navrhovaných týmto zákonom, je nevyhnutné vymeniť 15 % pokladníc.

Cena štandardnej pokladnice spĺňajúcej technické podmienky ustanovené zákonom sa predpokladá v priemere 11 000 Sk. Pri priemernej životnosti pokladnice cca 8 rokov, náklady na jej kúpu predstavujú cca 120 Sk na mesiac. V prípade použitia PC sa cena fiskálnej tlačiarne spĺňajúcej technické podmienky ustanovené zákonom predpokladá cca od 13 000 Sk do 19 000 Sk. Náklady na úpravu softvéru predstavujú sumu cca od 2000 Sk do 6 500 Sk.

Uvedené náklady sú vyčíslené na jednu pokladnicu. Ak podnikateľ má na daňovom úrade zaregistrovaných viac pokladníc, náklady sa budú zvyšovať úmerne s ich počtom.

Pokladnica, ktorej hodnota je menej ako 30 000 Sk je podľa Opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 23054/2002-92 zo 16. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva a opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 23586/2002-92 zo 17. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní položiek účtovnej závierky, obsahovom vymedzení položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatne zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov drobným hmotným majetkom, ktorý sa podľa postupov účtovania účtuje priamo do spotreby pri jeho obstaraní.

Náklady na povinnú údržbu pokladníc – približne každý druhý rok v sume cca 2 500 až 2 900 Sk na jednu pokladnicu.

4.Návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie.

5.Návrh zákona nebude mať vplyv na zamestnanosť a nevyžiada si zvýšenie počtu zamestnancov.

6.Návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov

3.Problematika návrhu zákona:

a)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

b)nie je upravená v práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6. doložky zlučiteľnosti.

Osobitná časť

K čl. I

K § 1

V tomto ustanovení sa upravujú podmienky používania pokladnice na evidenciu prijatej hotovosti z predaja tovaru alebo z poskytovania služieb, ktoré sú taxatívne vymedzené týmto návrhom zákona, postavenie servisných organizácií, podmienky za ktorých môžu servisné organizácie vykonávať servisnú činnosť pokladníc a povinnosti, ktoré servisným organizáciám v súvislosti s touto činnosťou ustanovuje návrh zákona.

Zároveň sa ustanovujú osoby, na ktoré sa vzťahuje návrh zákona, t. j. osoby, ktoré sú povinné na evidenciu tržieb používať pokladnicu. Ide o fyzickú osobu a právnickú osobu, ktorá má oprávnenie na podnikanie v oblasti predaja tovaru alebo poskytovania vymedzených služieb na území Slovenskej republiky a z jeho predaja alebo z ich poskytovania bude prijímať tržby v hotovosti. Môže ísť o osobu, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia alebo osobu zapísanú v obchodnom registri a pod. Ak zahraničná fyzická osoba alebo právnická osoba na území Slovenskej republiky bude uskutočňovať predaj tovaru alebo bude poskytovať niektorú z vymedzených služieb za úhradu v hotovosti, povinnosť používania pokladnice sa na takúto osobu bude vzťahovať len za predpokladu, že bude tieto činnosti vykonávať prostredníctvom stálej prevádzkárne.

K § 2

Vzhľadom na špecifickosť používaných pojmov súvisiacich s predmetom návrhu zákona, bolo nevyhnutné tieto bližšie vymedziť v základných pojmoch. Ide napr. o okruh technických pojmov, ktoré sa definujú v súvislosti s novými technickými požiadavkami kladenými na pokladnice.

V návrhu zákona sa v porovnaní s existujúcim stavom navrhuje podstatná zmena definície tovaru v tom zmysle, že za tovar sa na účely evidencie tržieb na pokladnici bude považovať aj polotovar, materiál a surovina.

K § 3

V tomto ustanovení sa navrhuje okruh tovarov a poskytovaných služieb, na ktoré sa povinnosť evidovať prijaté tržby v pokladnici nebude vzťahovať, a to ani vtedy, ak sa budú tržby z ich predaja alebo z ich poskytovania prijímať v hotovosti. Napr., ak podnikateľ bude predávať tovar formou dobierky, prostredníctvom automatov, alebo ak tovar bude predávať občan s ťažkým zdravotným postihnutím, alebo ak pôjde o predaj dennej tlače, lístkov MHD, tovar vyrobený v rámci odbornej výučby žiakov. Rovnako sa povinnosť používať pokladnicu nebude vzťahovať na služby, ktoré bude poskytovať občan s ťažkým zdravotným postihnutím, ani na služby, ktoré budú poskytované v rámci odbornej výučby žiakov a pod. Zároveň sa ustanovuje, že povinnosť evidencie tržieb v pokladnici sa nebude vzťahovať ani na podnikateľa, ktorý je v likvidácii alebo na ktorý bol vyhlásený konkurz, ak tento po vyhlásení konkurzu nepokračuje v prevádzkovaní podniku.

Ak do pokladnice podnikateľ vloží hotovosť, navrhuje sa, aby bol povinný túto hotovosť zaevidovať bez zbytočného odkladu v pokladnici.

Návrh zákona ďalej ustanovuje, že ak má podnikateľ viac predajných miest, t. j. miest, kde sa tržba prijíma v hotovosti, bude povinný používať pokladnicu na každom takomto predajnom mieste. Zároveň sa umožňuje podnikateľom, ktorí vykonávajú činnosť na základe zmluvy o združení používať jednu spoločnú pokladnicu v takom prípade, ak budú predaj tovaru alebo poskytovanie služby uskutočňovať na jednom predajnom mieste; takáto pokladnica bude registrovaná na daňovom úrade len na jedného z členov združenia, a to podľa ich dohody.

K § 4

Podľa tohto ustanovenia bude môcť podnikateľ používať len takú pokladnicu, na ktorú bol vydaný certifikát, bol jej pridelený daňový kód pokladnice, bude označená plombou a bude spĺňať technické požiadavky ustanovené osobitnými predpismi (protokoly o skúškach, ES vyhlásenie o zhode) a týmto zákonom.

Medzi rozhodujúce požiadavky na pokladnicu patria predovšetkým tie, ktoré zabezpečia, aby údaje o evidovaných tržbách nebolo možné pozmeniť, resp. aby takýto zásah bol zistiteľný, napr. tým, že fiskálna pamäť v ktorej sa budú takéto údaje ukladať sa násilným zásahom poškodí alebo zničí. Medzi ďalšie nemenej dôležité požiadavky možno spomenúť overovanie pravosti údajov kontrolných záznamov technickými zariadeniami pokladnice, t. j. kontrolným kódom, označovanie pokladníc plombou, označovanie pokladničných dokladov ochranným znakom, taká kapacita fiskálnej pamäte, aby mohli byť v nej uložené údaje z denných uzávierok vyhotovených minimálne za obdobie piatich rokov a aby tieto boli na účely kontroly dostupné do uplynutia lehoty na zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane.

V záujme ochrany údajov zaznamenaných v prevádzkovej pamäti sa navrhuje, aby akékoľvek vymazanie týchto údajov bolo zaznamenané vo fiskálnej pamäti, aby sa zaznamenával dátum a čas, napr. odpojenia tlačiarne, odpojenia zobrazovacieho zariadenia alebo odpojenia fiskálnej pamäte, pričom pokladnica môže umožniť každé takéto odpojenie max. päťstokrát a potom ju nebude možné použiť na evidenciu tržieb, ale bude slúžiť len ako čítacie zariadenie. Takéto úkony môžu signalizovať, že mohlo dôjsť k zmene údajov, resp. k určitému zásahu v pokladnici.

Zároveň sa navrhuje ustanoviť, aby konštrukcia fiskálnej pamäte bola taká, aby kontrolné orgány mohli údaje v nej uložené získať aj prostredníctvom iného elektronického zariadenia, napr. počítača alebo zariadenia, ktoré podľa návrhu zákona výrobca, dovozca alebo distribútor bude povinný za týmto účelom zapožičať akreditovanej osobe.

V záujme dodržania správnej funkčnosti pokladnice sa ustanovuje pre podnikateľa povinnosť, aby v intervaloch, na ktoré ho upozorní technické zariadenie pokladnice zabezpečil povinnú údržbu pokladnice. Táto údržba bude zameraná na preverenie technického stavu, neporušenosti plomb a pod.

K § 5

V tomto ustanovení sa navrhuje, aby opravu a údržbu pokladníc mohla vykonávať len taká fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá bude mať na takúto činnosť oprávnenie, bude mať uzavretú zmluvu s dovozcom, výrobcom alebo distribútorom pokladníc a bude zapísaná v registri servisných organizácií, ktorý na tento účel budú viesť daňové úrady.

V ustanovení sa zároveň ukladajú povinnosti pre servisnú organizáciu, ako napr. zabezpečenie vykonania opravy pokladnice do 48 hodín od jej nahlásenia alebo odovzdania do opravy, označovanie pokladníc plombou, ako aj povinnosť oznámiť daňovému úradu akékoľvek nepovolené zásahy do údajov uložených v pokladnici alebo zmeny na plombách.

K § 6

V tomto ustanovení sa navrhuje postup, ktorý musí fyzická osoba alebo právnická osoba dodržať, ako aj skutočnosti, ktoré musí preukázať, aby mohla byť zapísaná do registra servisných organizácií; ide predovšetkým o predloženie zmluvy o vykonávaní opráv a údržby pokladníc uzavretej s výrobcom dovozcom alebo distribútorom pokladníc a zoznam typov pokladníc, u ktorých bude vykonávať servis. Ak servisná organizácia bude zároveň výrobcom, dovozcom alebo distribútorom pokladníc, je povinná túto skutočnosť preukázať a predložiť len zoznam typov pokladníc, u ktorých bude vykonávať servis.

Po splnení uvedených podmienok daňový úrad vydá rozhodnutie o zápise do registra a až po nadobudnutí jeho právoplatnosti môže fyzická osoba alebo právnická osoba vykonávať servisnú činnosť. Vzhľadom na to, že proti tomuto rozhodnutiu nie je možné sa odvolať, rozhodnutie nadobudne právoplatnosť jeho doručením.

Ak servisná organizácia bude zrušená alebo zanikne, alebo prestane vykonávať opravy a údržbu pokladníc je povinná tieto skutočnosti oznámiť daňovému úradu do 15 kalendárnych dní od ich vzniku a v prípade, že si túto povinnosť nesplní, daňový úrad ju vyčiarkne z registra servisných organizácií. Rovnako daňový úrad vyčiarkne servisnú organizáciu z registra servisných organizácií, ak servisná organizácia neoznámi na daňový úrad zmenu typov pokladníc, u ktorých vykonáva opravy a údržbu alebo zánik zmluvy, ktorú má uzavretú s výrobcom, dovozcom alebo distribútorom, a to do 15 kalendárnych dní od vzniku týchto skutočností.

V záujme informovanosti podnikateľov, ktorí sú povinní používať pokladnicu, sa navrhuje, aby daňové riaditeľstvo viedlo centrálny elektronický register servisných organizácií, ktorý bude priebežne doplňovať a aktualizovať; tento register bude zverejnený na jeho internetovej stránke.

K § 7

V tomto ustanovení sa upravuje postup pri uvádzaní pokladnice do prevádzky. Každá pokladnica musí mať daňový kód, ktorý pridelí daňový úrad a zároveň ho zapíše do knihy elektronickej registračnej pokladnice (ďalej len „kniha pokladnice“), ktorú je podnikateľ na tento účel povinný predložiť spolu s kópiou certifikátu pokladnice. V knihe pokladnice je podnikateľ povinný vyplniť údaje podľa predtlače, a to jeho identifikačné údaje, údaje o pokladnici a údaje o servisnej organizácii.

Ak účastníci združenia používajú jednu spoločnú pokladnicu, navrhuje sa, aby požadované vyššie uvedené doklady a kópiu zmluvy o združení predložil jeden z účastníkov združenia, a to podľa ich dohody.

Ak v praxi nastane taký prípad, že u podnikateľa dôjde k zmene miestnej príslušnosti daňového úradu, navrhuje sa, aby daňový kód pokladnice, ktorý už bol pridelený, dovtedy miestne príslušný daňový úrad zrušil a aby nový daňový kód pridelil ten daňový úrad, ktorý sa stane miestne príslušným.

Ďalej sa navrhuje, aby pokladnicu do prevádzky uvádzala len servisná organizácia, a to vložením zákonom ustanovených údajov do fiskálnej pamäte. V záujme ochrany údajov vložených do pokladnice pre servisnú organizáciu sa ustanovuje povinnosť, aby pokladnicu pri uvedení do prevádzky a po každom zásahu do nej označila plombou.

K § 8

Podľa tohto ustanovenia je podnikateľ povinný po zaevidovaní tržby do pokladnice vydať kupujúcemu pokladničný doklad, ktorý musí obsahovať ustanovené údaje, pričom však môže obsahovať aj ďalšie údaje podľa rozhodnutia podnikateľa, napr. otváracie hodiny.

V záujme toho, aby z pokladničného dokladu bolo zrejmé, aký tovar sa predával alebo aká služba sa poskytla, navrhuje sa také označenie tovaru alebo služby, aby bol z neho zrejmý druh predávaného tovaru alebo poskytnutej služby a aby toto označenie umožnilo odlíšiť označený tovar od iného tovaru alebo označenú službu od inej služby; na označenie sa môže používať aj skrátený názov. Ako nevyhovujúce označenie tovaru bude napr. mliečny výrobok, textilný tovar, kvety, pretože z takéhoto označenia by nebolo možné konkrétne určiť o aký druh tovaru ide; správnym označením bude, napr. maslo, syr Eidam, syr Karička, ovocný jogurt, trvanlivé mlieko, dámska sukňa, pánska košeľa, črepníkový kvet fikus, kvet gerbera. U poskytovanej služby nebude dostatočné označenie, napr. oprava auta, ale budú musieť byť vyšpecifikované bližšie úkony, napr. výmena predných dverí, lakovanie karosérie a pod.

Ak dôjde k vráteniu tovaru, resp. ak bude reklamovaná poskytnutá služba, navrhuje sa, aby podnikateľ vydal pokladničný doklad o vrátení tovaru alebo o reklamovaní služby, resp. paragón.

K § 9

V ustanovení sa navrhuje, aby podnikateľ bol povinný zabezpečiť ochranu údajov uložených v pokladnici, t. j. v prevádzkovej pamäti a fiskálnej pamäti, ďalej údajov vytlačených na pokladničných dokladoch alebo dokladoch označených slovami „NEPLATNÝ DOKLAD“, „VKLAD“, alebo údajov na paragónoch, údajov uložených na tlačových výstupoch, t. j. páske dennej uzávierky, ako aj údajov uložených v elektronickej podobe na dátových médiách. Podnikateľ je povinný zabezpečiť tiež ochranu pokladnice vrátane jej softvéru.

Podnikateľ je povinný dátové médiá, na ktorých sa budú ukladať kontrolné záznamy, t. j. kópie číselných údajov, kópie pokladničných dokladov, kópie dokladov označených slovami „NEPLATNÝ DOKLAD“, „VKLAD“ a denných uzávierok uchovávať do uplynutia lehoty na zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane. Z uvedeného vyplýva, že kópie číselných údajov, kópie pokladničných dokladov, kópie dokladov označených slovami „NEPLATNÝ DOKLAD“, „VKLAD“ sa nebudú ukladať na kontrolnú pásku tak ako doteraz, ale v záujme lepšieho uchovania údajov sa tieto budú nezávisle od obsluhy pokladnice ukladať v elektronickej podobe na dátové médiá, ktoré sú ľahšie skladovateľné, a ktoré zabezpečia kvalitné uchovanie údajov počas dlhšieho časového horizontu. Rovnako sa budú na dátové médiá ukladať aj denné uzávierky.

Podnikateľ bude ďalej povinný kontrolné záznamy sprístupniť, a to v listinnej podobe alebo elektronickej podobe podľa požiadavky daňového úradu.

Ďalej sa navrhuje, aby sa kópie paragónov a páska dennej uzávierky uchovávali po dobu piatich rokov od konca kalendárneho roku, v ktorom boli vyhotovené. Z uvedeného vyplýva, že údaje dennej uzávierky sa z hľadiska dôsledného zabezpečenia údajov budú uchovávať tak v papierovej podobe, ako aj v elektronickej podobe na dátových médiách. V prípade dokladu, tzv. „NEPLATNÝ DOKLAD“, ktorý bude vytlačený v rámci skúšobnej prevádzky pri uvedení pokladnice do prevádzky, po jej oprave alebo v rámci zaškolenia fyzickej osoby, ktorá bude evidovať tržby v pokladnici a pri doklade, tzv. „VKLAD“, ktorý bude vytlačený pri vložení hotovosti okrem prijatej tržby sa navrhuje ich uchovávanie po dobu jedného roka od konca kalendárneho roka, v ktorom boli vyhotovené.

Podľa návrhu zákona bude môcť podnikateľ používať iba také dátové médiá, ktoré garantujú uchovanie uložených údajov minimálne do uplynutia lehoty na zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane.

K § 10

V tomto ustanovení sa navrhujú povinnosti pre podnikateľa a servisnú organizáciu v prípade prerušenia prevádzky pokladnice.

Ak dôjde k prerušeniu prevádzky pokladnice, navrhuje sa, aby podnikateľ bol povinný túto skutočnosť bez zbytočného odkladu nahlásiť servisnej organizácii a zároveň dôvod, dátum a čas jej prerušenia zaznamenať v knihe pokladnice. Ak pôjde o poruchu pokladnice, podnikateľ musí zaznamenať v knihe pokladnice aj dátum a čas nahlásenia poruchy servisnej organizácii alebo v prípade odovzdania pokladnice servisnej organizácii do opravy aj dátum a čas tohto odovzdania.

Podľa návrhu zákona bude fyzická osoba, ktorá vykonala opravu pokladnice povinná zaznamenať v knihe pokladnice popis poruchy, dátum a čas vykonania opravy. Ak podnikateľ opätovne začne prevádzku pokladnice bude povinný v knihe pokladnice zaznamenať dátum a čas tejto skutočnosti.

Ak sa počas prerušenia prevádzky pokladnice podnikateľ rozhodne pokračovať v predaji tovaru alebo v poskytovaní služby, bude povinný vyhotovovať náhradné pokladničné doklady – paragóny, ktoré budú obsahovať rovnaké údaje ako pokladničné doklady okrem ochranného znaku. Paragóny sa navrhuje vyhotovovať v dvoch vyhotoveniach. Originál bude obsluha pokladnice vydávať kupujúcemu a kópiu si ponechá, pričom z kópií paragónov sa bude vyhotovovať denná uzávierka. Údaje z vyhotovených paragónov bude podnikateľ povinný v ustanovenej lehote dodatočne zaevidovať v tej pokladnici, ktorej prevádzka bola prerušená.

K § 11

V ustanovení sa navrhujú podmienky a postup, za ktorých sa bude vymieňať fiskálna pamäť, pričom túto bude môcť vymeniť len servisná organizácia. Pôvodnú fiskálnu pamäť je servisná organizácia povinná odovzdať podnikateľovi, ktorý jej prevzatie potvrdí podpisom v knihe pokladnice a je povinný ju uchovávať do uplynutia lehoty na zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane. Dôvod výmeny fiskálnej pamäte, ako aj dátum výmeny servisná organizácia musí zaznamenať v knihe pokladnice a zároveň je povinná po pripojení novej fiskálnej pamäte do nej vložiť údaje, ktoré sú v návrhu zákona taxatívne ustanovené.

K § 12

Pri evidencii tržieb v pokladnici sa jednotlivé finančné operácie budú ukladať v prevádzkovej pamäti. Z tejto prevádzkovej pamäte bude podnikateľ povinný vyhotoviť dennú uzávierku, pričom táto sa bude vyhotovovať len za tie dni, v ktorých bude mať podnikateľ tržbu. Po vyhotovení dennej uzávierky a jej uložení do fiskálnej pamäte sa údaje zaznamenané v prevádzkovej pamäti vymažú. Nadväzne na túto skutočnosť a na účely kontroly sa navrhuje, aby z fiskálnej pamäte na požiadanie daňového úradu podnikateľ vyhotovil v lehote určenej daňovým úradom intervalovú uzávierku za určitý časový interval, ktorá môže obsahovať údaje buď sumárne, alebo podrobné. Zároveň sa ustanovuje povinnosť pre podnikateľa vyhotoviť v určitom dni na požiadanie daňového úradu prehľadovú uzávierku. Táto prehľadová uzávierka bude obsahovať údaje o sumárnych finančných operáciách vykonaných v danom dni a nebude sa zaznamenávať do fiskálnej pamäte. Okrem toho, že prehľadová uzávierka bude slúžiť na účely daňového úradu, môže si ju podnikateľ vyhotoviť aj pre svoju kontrolu alebo v prípade, ak sa v priebehu dňa striedajú pracovné zmeny.

K § 13

V ustanovení sa navrhuje pre podnikateľa povinnosť viesť knihu pokladnice, ktorá musí byť umiestnená na predajnom mieste spolu s pokladnicou. Kniha pokladnice obsahuje identifikačné údaje (napr. údaje o podnikateľovi, údaje o pokladnici, údaje o servisnej organizácii, údaje daňového úradu), servisný záznam (napr. dátum a popis poruchy pokladnice, dôvod a dátum výmeny fiskálnej pamäte), záznam daňového úradu (napr. zmena identifikačných údajov, dátum zrušenia daňového kódu pokladnice), záznam podnikateľa (napr. dôvod, dátum a čas prerušenia prevádzky pokladnice, dátum a hodina nahlásenia poruchy pokladnice servisnej organizácii). Ak dôjde k zmene identifikačných údajov o podnikateľovi alebo k zmene údajov o pokladnici, alebo k zmene údajov o servisnej organizácii bude podnikateľ povinný v lehote do 15 dní od vzniku týchto skutočností, predložiť daňovému úradu knihu pokladnice za účelom vykonania zmien týchto údajov.

Knihu pokladnice bude podnikateľ povinný archivovať desať rokov od konca kalendárneho roku, v ktorom bol vykonaný posledný záznam.

Kniha pokladnice môže obsahovať iba údaje alebo záznamy, ktoré sú uvedené vo vzore, ktorý je súčasťou návrhu zákona. Formát, t. j. tvar jednotlivých kolóniek a ich veľkosť záväzné nie sú. Z uvedeného vyplýva, že výrobca knihy pokladnice si môže formát zvoliť ľubovoľne, ale musí zachovať jej obsah a rozmiestnenie jednotlivých kolóniek.

K § 14

Pri zmene vlastníka pokladnice, napr. ak podnikateľ svoju pokladnicu predá, bude pôvodný vlastník pokladnice povinný požiadať servisnú organizáciu, aby z pokladnice vybrala fiskálnu pamäť a zároveň odstránila z prevádzkovej pamäte daňový kód pokladnice. Nový vlastník pokladnice bude povinný požiadať daňový úrad o pridelenie daňového kódu pokladnice a zároveň je povinný požiadať servisnú organizáciu o uvedenie pokladnice do prevádzky.

K § 15

V ustanovení sa navrhuje postup v prípade ukončenia prevádzky pokladnice. K ukončeniu prevádzky pokladnice môže dôjsť, napr. v prípade jej vyradenia z majetku z dôvodu morálneho alebo fyzického opotrebenia alebo aj v prípade jej predaja inému podnikateľovi. V takýchto prípadoch je servisná organizácia povinná na požiadanie podnikateľa vybrať z pokladnice fiskálnu pamäť a túto odovzdať podnikateľovi za účelom jej uchovania a zároveň odstrániť z prevádzkovej pamäte daňový kód pokladnice, pričom túto skutočnosť zaznamená a potvrdí v knihe pokladnice.

Zároveň sa ustanovuje, aby podnikateľ bol povinný oznámiť ukončenie prevádzky pokladnice aj daňovému úradu, a to najneskôr v prvý nasledujúci pracovný deň, na základe čoho daňový úrad k tomuto dňu zruší daňový kód pokladnice a túto skutočnosť zaznamená do knihy pokladnice.

K § 16

Na účely ochrany údajov uložených v pokladnici sa navrhuje pokladnicu označovať plombou, a to na takých miestach, aby bolo zabránené prístupu k fiskálnej pamäti a ostatným častiam pokladnice zabezpečujúcim jej správnu funkčnosť. Miesta na označenie pokladnice plombou určí výrobca a v procese certifikácie schváli akreditovaná osoba, pričom toto označovanie je oprávnená vykonávať iba servisná organizácia. Plombu je oprávnená vyhotovovať fyzická osoba alebo právnická osoba, s ktorou daňové riaditeľstvo uzavrelo zmluvu v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov.

Ochranné prvky a údaje plomby sú uvedené v prílohe č. 4 návrhu zákona.

Vzhľadom na skutočnosť, že označovanie pokladníc budú vykonávať servisné organizácie, budú si tieto plomby odkupovať od daňového riaditeľstva, pričom tieto plomby servisné organizácie nesmú predať alebo iným spôsobom odovzdať inej fyzickej osobe alebo právnickej osobe.

Z dôvodu, aby plomby nemohli byť použité na iné účely, ako je ustanovené v návrhu tohto zákona alebo zneužité, navrhuje sa, aby daňové riaditeľstvo viedlo o predaji plomb evidenciu a aby so servisnou organizáciou vykonávalo zúčtovanie odberu použitia prevzatých plomb a o tejto skutočnosti tiež viedlo evidenciu.

K § 17

Podľa tohto ustanovenia sa navrhuje, aby kontrolu dodržiavania ustanovení tohto zákona, napr. používanie pokladnice, evidovanie tržieb v pokladnici daňový úrad vykonával podľa § 14 zákona SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, t. j. miestnym zisťovaním a zároveň sa navrhuje, aby sa na konanie o zápise do registra alebo vyčiarknutí z registra postupovalo podľa príslušných ustanovení zákona SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

K § 18

Vzhľadom na navrhovanú účinnosť zákona od 1. septembra 2008 sa navrhuje, aby podnikatelia pri evidencii tržieb z predaja tovaru alebo z poskytovania služby postupovali podľa tohto zákona najneskôr od 1. januára 2011, t. j., aby mali dostatočný časový priestor na obstaranie novej pokladnice alebo na úpravu pôvodnej pokladnice na nové podmienky.

V návrhu zákona sa ustanovuje nadväzne na skutočnosť, že podnikatelia budú môcť postupovať až do 31. decembra 2010 podľa doterajšieho predpisu - vyhlášky MF SR č. 55/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov, aby aj servisné organizácie mohli postupovať podľa tohto predpisu, avšak najneskôr do 31. decembra 2010.

K § 19

V ustanovení sa navrhuje zrušiť doterajší predpis upravujúci termín, rozsah, podmienky a ďalšie podrobnosti používania elektronických registračných pokladníc.

K čl. II

V tomto článku sa nadväzne na návrh zákona navrhuje novelizovať príslušné ustanovenia zákona SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov vzťahujúce sa k používaniu elektronickej registračnej pokladnice a navrhujú sa prechodné ustanovenia k ukladaniu pokút za porušenie ustanovení vyhlášky MF SR č. 55/1994 Z. z. o spôsobe vedenia evidencie tržieb elektronickou registračnou pokladnicou v znení neskorších predpisov. Napríklad, ak podnikateľ, ktorý bude používať pokladnicu po nadobudnutí účinnosti zákona podľa doterajšieho predpisu, t. j. vyhlášky MF SR č. 55/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov až do 31. decembra 2010 a poruší ustanovenia tejto vyhlášky, uloží sa mu pokuta podľa § 35 alebo 35a zákona SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov účinného k 28. februáru 2009.

Zároveň sa navrhuje sprístupnenie daňového tajomstva Slovenskej informačnej službe a Vojenskému spravodajstvu na účely vykonávania bezpečnostných previerok podľa § 18 zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K čl. III

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. septembra 2008 okrem čl. I § 1 až 4, § 7 až 15, § 17 ods. 1, § 18,

§ 19 a čl. II, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. marca 2009.

Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 16. apríla 2008.

Robert Fico, v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ján Počiatek, v. r.

minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu