Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane prírody a krajiny 287/1994 účinný od 01.07.2002 do 31.12.2002

Zákon upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí, ako aj práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny.

Ochranou prírody a krajiny podľa tohto zákona sa rozumie predchádzanie a obmedzovanie zásahov, ktoré ohrozujú, poškodzujú alebo ničia podmienky a formy života, prírodné dedičstvo, vzhľad krajiny, znižujú jej ekologickú stabilitu, ako aj odstraňovanie následkov takýchto zásahov. Ochranou prírody sa rozumie aj starostlivosť o ekosystémy.4)

Ochrana podľa tohto zákona sa poskytuje aj zložkám životného prostredia,5) ak osobitné predpisy6) neustanovujú inak.

Tento zákon sa nevzťahuje na ochranu

poľnohospodárskych plodín a kultúr,7)

hospodársky významných druhov a rodov rastlín a zvierat,8)

rastlinných a živočíšnych škodcov vonkajšej a vnútornej karantény,9) ak ich genofond nie je ohrozený,

rastlinných a živočíšnych pôvodcov nákaz a ochorení ľudí a zvierat,10) ak ich genofond nie je ohro-zený.

územný systém ekologickej stability taká celopriestorová štruktúra navzájom prepojených ekosystémov, ich zložiek a prvkov, ktorá zabezpečuje rozmanitosť podmienok a foriem života v krajine. Základ tohto systému predstavujú biocentrá, biokoridory a interakčné prvky nadregionálneho, regionálneho alebo miestneho významu,

zložky ekosystémov horniny a nerasty,11) reliéf, pôda, voda, ovzdušie, rastlinstvo, živočíšstvo a antropické objekty a látky; zložky sa skladajú z prvkov ekosystémov, ktorými sú najmä jedince druhov rastlín, živočíchov, nerastov a skamenelín, ich časti a vývinové štádiá, tvary reliéfu, pôdne typy, jazerá, vodné toky, pramene, ponory, formy osídlenia a využitia krajiny,

významný krajinný prvok taká časť územia, ktorá utvára charakteristický vzhľad krajiny alebo prispieva k jej ekologickej stabilite, najmä les, rašelinisko, brehový porast, jazero, mokraď, rieka, bralo, tiesňava, kamenné more, pieskový presyp, park, aleja, remíza,

biocentrum ekosystém alebo skupina ekosystémov, ktorá vytvára trvalé podmienky na rozmnožovanie, úkryt a výživu živých organizmov a na zachovanie a prirodzený vývoj ich spoločenstiev,

biokoridor priestorovo prepojený súbor ekosystémov, ktorý spája biocentrá a umožňuje migráciu a výmenu genetických informácií živých organizmov a ich spoločenstiev, na ktorý priestorovo nadväzujú interakčné prvky,

interakčný prvok určitý ekosystém, jeho prvok alebo skupina ekosystémov, najmä trvalá trávna plocha, močiar, porast, jazero, prepojený na biocentrá a biokoridory, ktorý zabezpečuje ich priaznivé pôsobenie na okolité časti krajiny pozmenenej alebo narušenej človekom,

voľne rastúcu rastlinu (ďalej len „rastlina”) jedinec rastlinného druhu, ktorého populácia sa udržuje samovoľne; rastlinou sú všetky jej vývinové štádiá vrátane uhynutých jedincov, jej nadzemné a podzemné časti, nezávisle od toho, kde sa nachádzajú,

voľne žijúceho živočícha (ďalej len „živočích”) jedinec živočíšneho druhu, ktorého populácia sa udržuje samovoľne; živočíchom sú všetky jeho vývinové štádiá vrátane uhynutých jedincov nezávisle od toho, kde sa nachádzajú,

drevinu rastúcu mimo lesa strom alebo ker rastúci jednotlivo alebo v skupinách mimo lesných porastov (ďalej len „drevina”),

genofond súbor dedičných vlastností rastlín a živočíchov,

biotop životné prostredie určitého jedinca rastliny alebo živočícha, ich populácie a spoločenstva,

osobitne chránenú časť prírody a krajiny chránené územie, súkromné chránené územie, chránený druh alebo chránený strom.

Každý je povinný chrániť prírodu a krajinu pred ohrozovaním, poškodzovaním a ničením a starať sa podľa svojich možností o jej zložky a prvky, najmä za účelom ich zachovania a ochrany, zlepšovania stavu životného prostredia a vytvárania a udržiavania územného systému ekologickej stability.

Významný krajinný prvok možno užívať len takým spôsobom, aby nebol narušený jeho stav a nedošlo k ohrozeniu alebo k oslabeniu jeho ekologickostabilizačnej funkcie.

Vytváranie a udržiavanie územného systému ekologickej stability je verejným záujmom. Každý, kto zamýšľa vykonávať činnosť, ktorou môže ohroziť alebo narušiť územný systém ekologickej stability, je povinný zároveň navrhnúť opatrenia, ktoré prispejú k jeho vytváraniu a udržiavaniu.12)

Právnické osoby a fyzické osoby oprávnené na podnikanie, ktoré svojou činnosťou zasahujú do ekosystémov, ich zložiek alebo prvkov, sú povinné na vlastné náklady vykonávať opatrenia smerujúce k predchádzaniu a obmedzovaniu ich poškodzovania a ničenia. Opatrenia zabezpečujúce podmienky ochrany podľa tohto zákona a predpisov vydaných na jeho vykonanie sú tieto osoby povinné zahrnúť už do návrhov projektov, programov, plánov a ostatnej dokumentácie, vypracúvanej podľa osobitných predpisov.13)

Fyzické osoby a právnické osoby sú pri vykonávaní akejkoľvek činnosti povinné postupovať tak, aby nedochádzalo k zbytočnému úhynu rastlín a živočíchov alebo k poškodzovaniu a ničeniu ich biotopov.

Rastliny vrátane ich plodov a plodníc húb možno bez súhlasu vlastníka pozemku trhať alebo zbierať len pre osobnú potrebu, ak nie sú osobitne chránené podľa tretej časti tohto zákona alebo ak osobitné predpisy neustanovujú inak.14)

Každý, kto obchoduje s rastlinami, je povinný na výzvu štátneho orgánu ochrany prírody a krajiny (ďalej len „orgán ochrany prírody”) preukázať, že ich nezískal v rozpore s odsekom 2.

Ak činnosť uvedená v odsekoch 1 a 2 vedie k ohrozeniu existencie druhov rastlín a živočíchov alebo k ich degenerácii, k narušeniu rozmnožovacích schopností alebo k zániku ich populácie, orgán ochrany prírody môže túto činnosť po predchádzajúcom upozornení obmedziť alebo zakázať.

Zakazuje sa odchytávať a usmrcovať živočíchy. Tento zákaz neplatí, ak hrozí bezprostredné ohrozenie života alebo zdravia človeka alebo poškodenie jeho majetku, alebo ak to ustanovujú osobitné predpisy.15)

Pre územnú ochranu prírody a krajiny sa ustanovuje päť stupňov ochrany. Rozsah obmedzení sa so zvyšujúcim stupňom ochrany zväčšuje.

Prvý stupeň ochrany ako všeobecná ochrana platí na celom území Slovenskej republiky. Druhý až piaty stupeň ochrany ako osobitná ochrana platí pre chránené územia a ochranné pásma podľa tretej časti tohto zákona.

umiestňovanie skládok hnojív a oplocovanie pozemkov mimo sídiel s výnimkou oplocovania v lesoch za účelom ochrany kultúr proti škodám spôsobovaným zverou, na likvidáciu terasovitých poľnohospodárskych pozemkov na svahoch a na likvidáciu medzí v prípadoch, v ktorých sa nevyžaduje súhlas alebo vyjadrenie orgánu ochrany prírody podľa osobitných predpisov,16)

zasypávanie a odvodňovanie močiarov, jazier, mokradí a iných pozemkov,

ťažbu tŕstia, rašeliny, bahna a hliny a rozširovanie tejto ťažby mimo korýt vodných tokov,17)

zámerné kríženie rastlín alebo živočíchov a rozširovanie ich krížencov mimo miest vyhradených orgánom ochrany prírody,

zámerné rozširovanie nepôvodných druhov rastlín a živočíchov a pôvodných druhov inej geografickej príslušnosti v krajine mimo sídelných útvarov a mimo druhov uvedených v schválenom lesnom hospodárskom pláne,

používanie dravých vtákov na sokoliarstvo a živočíchov na chytanie alebo usmrcovanie iných živočíchov,

chov živočíchov a pestovanie rastlín chránených podľa tretej časti tohto zákona, ak nejde o druhy podľa osobitného predpisu,17a) ako aj na zriaďovanie chovných a rehabilitačných staníc živočíchov, zoologických záhrad, zoologických kútikov, botanických záhrad a arborét,

umiestňovanie a druhové zloženie drevín pred výsadbou na verejných priestranstvách a vo voľnej krajine s výnimkou lesa a plôch s poľnohospodárskymi kultúrami a plodinami,

umiestňovanie a rozširovanie záhradkárskych a chatových osád,

osádzanie reklamných tabúľ a zariadení, vylepovanie plagátov a umiestňovanie pútačov mimo zástavby obcí,

leteckú aplikáciu chemických látok a hnojív,

plavenie dreva po vodných tokoch,

masové športové, rekreačné a iné spoločenské po-dujatia mimo zástavby obcí a vyhradených športových a rekreačných areálov,

zriaďovanie a rozširovanie areálov určených na vojenské zariadenia, obranu a bezpečnosť štátu, branný výcvik, civilnú ochranu a požiarnu ochranu,

vypaľovanie trávnych porastov.

V súhlase vydanom podľa tohto zákona môže orgán ochrany prírody určiť bližšie podmienky vykonávania činnosti, zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny.

Orgán ochrany prírody po predchádzajúcom upozornení obmedzí alebo zakáže až do odstránenia nedostatkov činnosť, v dôsledku ktorej hrozí vznik značnej ujmy v prírode a krajine, alebo činnosť, ktorá takúto značnú ujmu spôsobila.

Orgán ochrany prírody môže tomu, kto činnosťou nevyžadujúcou súhlas orgánu ochrany prírody podľa tohto zákona poškodzuje alebo ničí prírodu, nariadiť rozhodnutím, aby v určenej lehote odstránil škodlivé následky tejto činnosti, a určiť podmienky na jej ďalšie vykonávanie. Ak škodlivé následky nebudú v určenej lehote odstránené, môže to urobiť orgán ochrany prírody na náklady povinného.

Orgán ochrany prírody môže obmedziť alebo zakázať činnosť tomu, kto nesplnil podmienky určené v rozhodnutí o súhlase podľa odseku 1, alebo tomu, kto nesplnil povinnosti uložené v ním vydanom rozhodnutí podľa odseku 3. Rovnako môže obmedziť alebo zakázať činnosť tomu, kto vykonáva činnosť vyžadujúcu súhlas orgánu ochrany prírody bez tohto súhlasu alebo vykonáva činnosť napriek zákazu podľa tohto zákona. Ak uvedenou činnosťou vznikli škodlivé následky na prírode a krajine, ktoré povinný v určenej lehote neodstráni, môže to urobiť orgán ochrany prírody na náklady povinného.

Vyjadrenie orgánu ochrany prírody sa vyžaduje k všetkým rozhodnutiam iných orgánov štátnej správy, ktorými môžu byť dotknuté záujmy chránené týmto zákonom, a to k

územnému rozhodnutiu,18)

stavebnému povoleniu,19)

povoleniu banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom,20)

povoleniu na vodohospodárske diela, a to na záchyt prameňov, stavby priehrad a vodných nádrží, stavby na úpravu vodného toku, na ochranu pred povodňami, na zavlažovanie a odvodňovanie pozemkov, ako aj na stavby na plavebné účely v korytách vodných tokov alebo na ich brehoch,21)

povoleniu na vypúšťanie odpadových a zvláštnych vôd do povrchových a podzemných vôd,22)

povoleniu na vysádzanie stromov a krov v zátopových územiach,23)

povoleniu ťažby riečneho materiálu24) a k súhlasu na zasýpanie a odvodňovanie mŕtvych ramien vodných tokov,25)

rozhodnutiu o uznaní rezervácií pre zver,26)

povoleniu na odlov alebo odchyt nepoľovnej zveri a zveri celoročne chránenej,

povoleniu na zavádzanie chovu nových druhov rýb a iných vodných živočíchov,27)

rozhodnutiu o vyhlásení ochranných lesov a lesov osobitného určenia,28) k jeho zrušeniu alebo zmene,

povoleniu alebo nariadeniu pozemkových úprav,29)

nariadeniu hromadných opatrení proti škodcom rastlín,30)

umiestneniu a povoleniu stavby veľkého a stredného zdroja znečisťovania vrátane ich zmien a uvedenia do prevádzky,31)

odlesňovaniu pozemkov a výstavbe lesných ciest a zvážnic mimo schváleného lesného hospodárskeho plánu.

Vyjadrenie orgánu ochrany prírody sa vyžaduje aj k schváleniu a k zmene

územnoplánovacej dokumentácie,32)

lesného hospodárskeho plánu a súhrnného lesného hospodárskeho plánu,33)

smerného vodohospodárskeho plánu,34)

času poľovačky na jednotlivé druhy zveri, prípadne jej ochrany,35)

plánu rekultivácie,36)

projektu geologických prác,37)

plánu výstavby diaľnic, ciest a miestnych komunikácií,38)

programu odpadového hospodárstva,39)

projektu pozemkových úprav.40)

Vyjadrenie orgánu ochrany prírody k zmene druhu poľnohospodárskeho pozemku, k jeho zalesneniu alebo k premene nepoľnohospodárskej pôdy na poľnohospodársku pôdu podľa osobitného predpisu41) sa vydáva formou záväzného posudku.

Významné alebo ohrozené časti prírody a krajiny možno vyhlásiť za chránené územia v týchto kategóriách:

chránená krajinná oblasť,

národný park,

chránený areál,

prírodná rezervácia,

prírodná pamiatka.

Ak to vyžaduje záujem ochrany národného parku, chráneného areálu, prírodnej rezervácie alebo prírodnej pamiatky, môže orgán ochrany prírody vyhlásiť ich ochranné pásmo, a to spôsobom, akým vyhlasuje príslušnú kategóriu chráneného územia. Ak ochranné pásmo národného parku nebolo vyhlásené súčasne s vyhlásením národného parku, môže ho vyhlásiť Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo”) po dohode s Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

Rozsiahlejšie územie, spravidla o výmere nad 1 000 ha, s rozptýlenými ekosystémami, významnými pre zachovanie biologickej rozmanitosti a ekologickej stability, s charakteristickým vzhľadom krajiny alebo so špecifickými formami historického osídlenia môže ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom ustanoviť za chránenú krajinnú oblasť.

Na území chránenej krajinnej oblasti, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak, platí druhý stupeň ochrany, podľa ktorého sa súhlas orgánu ochrany prírody vyžaduje na

činnosti uvedené v § 7 tohto zákona,

výsadbu lesných monokultúr a stanovištne nepôvodných lesných porastov a na ťažbu drevnej hmoty holorubným spôsobom,

terénne úpravy meniace tvary reliéfu a zmeny vo využití pozemkov,

umiestňovanie košiarov, objektov a zariadení so stádami alebo s intenzívnym chovom hospodársky vý-znamných druhov zvierat,

intenzívny chov zveri a rýb, zavádzanie chovu kožušinových zvierat, pestovanie cudzokrajných druhov rastlín a chov cudzokrajných druhov živočíchov mimo sídiel,

uznanie poľovného revíru,

zámerné rozširovanie pôvodných druhov rastlín a živočíchov okrem plánovanej lesohospodárskej a poľ-nohospodárskej činnosti,

vykonávanie geologických prác, banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom,

osádzanie reklamných tabúľ a zariadení a vylepovanie plagátov v obciach mimo miest vyhradených orgánom ochrany prírody,

aplikáciu chemických látok, najmä pesticídov, toxických látok, priemyselných hnojív a silážnych štiav pri poľnohospodárskej, lesohospodárskej a inej činnosti na ploche väčšej ako 2 ha,

rozširovanie lôžkových kapacít na rekreačné účely v lokalitách určených orgánom ochrany prírody,

budovanie a označovanie turistických chodníkov, športových a rekreačných areálov a zariadení cestovného ruchu,

zber rastlín, nerastov a skamenelín a ich častí na miestach určených orgánom ochrany prírody,

vykonávanie branného výcviku mimo areálov určených na tento účel a na mimoriadne budovanie a prevádzku zariadení slúžiacich na obranu a bezpečnosť štátu,

skládkovanie odpadov.

Podrobnosti o podmienkach ochrany chránenej krajinnej oblasti a vymedzenie jej hraníc ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

Rozsiahlejšie územie, spravidla o výmere nad 1 000 ha, prevažne s ekosystémami podstatne nezmenenými ľudskou činnosťou alebo v jedinečnej a prirodzenej krajinnej štruktúre, tvoriace nadregionálne biocentrá a najvýznamnejšie prírodné dedičstvo, v ktorom je ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti, môže vláda nariadením vyhlásiť za národný park.

Na území národného parku, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, platí tretí stupeň ochrany, podľa ktorého sa súhlas orgánu ochrany prírody vyžaduje na

činnosti uvedené v § 13 ods. 2 tohto zákona,

rozorávanie a premiestňovanie pôdy a hliny a úpravu pasienkov,

pasenie a preháňanie stád hospodársky významných druhov zvierat a budovanie zariadení na ich ochranu,

činnosť meniacu prirodzený stav vodných tokov, vodných plôch, močiarov, mokradí, prameňov a ponorov,

voľné púšťanie domácich zvierat,

pestovanie cudzokrajných druhov rastlín, chov cudzokrajných druhov živočíchov mimo uzavretých objektov a rozširovanie pôvodných druhov rastlín a živočíchov človekom mimo schváleného lesného hospodárskeho plánu,

označovanie budov, ciest, chodníkov, plôch, stromov a iných objektov informačnými, reklamnými alebo inými tabuľami, zariadeniami a znakmi a vylepovanie plagátov,

používanie chemických látok okrem osobnej potreby a skladovanie agrochemikálií,

plavbu na člnkoch alebo iným spôsobom, vyhliadkové a cvičné nízke lety vzdušnými dopravnými pro-striedkami,

vjazd a státie motorového vozidla s výnimkou verejných pozemných komunikácií a dopravných a technologických plôch na to určených,

horolezecké a skalolezecké výstupy, skialpinizmus, táborenie, stanovanie a zakladanie ohňa mimo trás a miest vyhradených orgánom ochrany prírody,

zber rastlín, nerastov a skamenelín,

budovanie a prevádzku zariadení slúžiacich na ochranu a bezpečnosť štátnych hraníc.

Na území ochranného pásma národného parku (§ 12 ods. 2) platí druhý stupeň ochrany (§ 13 ods. 2).

Orgán ochrany prírody môže na území národného parku obmedziť rozsah a spôsob dopravy a vstup do národného parku alebo do jeho časti, ak je ohrozený účel, na ktorý bol národný park vyhlásený.

Výkon práva poľovníctva a práva rybárstva podľa osobitných predpisov42) môže orgán ochrany prírody na území národného parku alebo v jeho častiach obmedziť alebo zakázať, ak je tým ohrozený účel, na ktorý bol národný park vyhlásený.

Podrobnosti o podmienkach ochrany národného parku a jeho ochranného pásma a vymedzenie hraníc ustanoví vláda nariadením.

Menšie územie, spravidla o výmere do 1 000 ha, ktoré v prevažnej miere predstavujú biokoridory, interakčné prvky alebo biocentrá miestneho alebo regionálneho významu, môže okresný úrad životného prostredia vyhlásiť všeobecne záväznou vyhláškou za chránený areál.

Za chránený areál možno vyhlásiť aj územie s trvalejším výskytom chránených druhov živočíchov alebo s náleziskami chránených druhov rastlín, nerastov a skamenelín, plochy slúžiace na prírodovedecké a kultúrno-výchovné účely a niektoré časti prírody dotvorené ľudskou činnosťou, najmä umelé vodné plochy, arboréta, parky, záhrady a lomy.

Na území chráneného areálu platí štvrtý stupeň ochrany, podľa ktorého sa zakazuje

ťažiť drevnú hmotu holorubným spôsobom a budovať zvážnice mimo schváleného lesného hospodárskeho plánu,

košarovať stáda hospodársky významných druhov zvierat,

ťažiť tŕstie, rašelinu, bahno, spraš, hlinu, pôdu, piesok a štrk, vykonávať geologické práce, banskú činnosť a činnosť vykonávanú banským spôsobom a používať ťažké mechanizmy mimo miest vyhradených orgánom ochrany prírody,

meniť vodný režim pozemkov,

pestovať a rozširovať nepôvodné druhy rastlín, chovať a rozširovať nepôvodné druhy živočíchov, ako aj pôvodné druhy rastlín a živočíchov inej geografickej príslušnosti mimo schváleného lesného hospodárskeho plánu,

voľne púšťať domáce zvieratá, najmä psy,

budovať priemyselné objekty a zariadenia, poľné hnojiská, záhradkárske osady, sídla a obytné súbory, ako aj objekty a zariadenia zabraňujúce migrácii živých organizmov a výmene ich genetických informácií,

osádzať informačné, reklamné a iné tabule a zariadenia a vylepovať plagáty mimo miest vyhradených orgánom ochrany prírody,

umiestňovať alebo rozširovať skládky odpadov a skladovať agrochemikálie,

používať chemické látky na posyp ciest a chodníkov,

letecky aplikovať alebo inak veľkoplošne používať chemické látky a hnojivá,

vykonávať športovú a rekreačnú činnosť, táborenie, stanovanie a zakladanie ohňa mimo trás a miest vyhradených orgánom ochrany prírody,

zber rastlín, živočíchov, nerastov a skamenelín a ich častí s výnimkou povoleného rozsahu pri vedeckovýskumnej činnosti,

vykonávať branný výcvik,

vypaľovať trávne porasty.

Zákaz činnosti podľa odseku 3 písm. e) sa nevzťahuje na chránené areály alebo ich časti, ktoré sú určené na takúto činnosť, najmä na zoologické záhrady, arboréta, botanické záhrady a parky.

Na činnosti uvedené v § 14 ods. 2 tohto zákona, ak nie sú zakázané podľa odseku 3, sa na území so štvrtým stupňom ochrany vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody.

Na území ochranného pásma chráneného areálu (§ 12 ods. 2) platí tretí stupeň ochrany (§ 14 ods. 2).

Podrobnosti o podmienkach ochrany chráneného areálu, jeho ochranného pásma a vymedzenie hraníc sa ustanovia všeobecne záväznou vyhláškou, ktorou sa chránený areál a jeho ochranné pásmo vyhlasuje.

Menšie územie, spravidla o výmere do 1 000 ha, ktoré predstavuje pôvodné alebo ľudskou činnosťou málo pozmenené ekosystémy a biocentrá, môže okresný úrad životného prostredia vyhlásiť všeobecne záväznou vyhláškou za prírodnú rezerváciu.

Prírodnú rezerváciu, spravidla predstavujúcu nadregionálne biocentrum ako súčasť najvýznamnejšieho prírodného dedičstva štátu, môže ministerstvo ustanoviť všeobecne záväzným právnym predpisom za národnú prírodnú rezerváciu.

Na území prírodnej rezervácie a národnej prírodnej rezervácie platí piaty stupeň ochrany, podľa ktorého sa zakazuje

vykonávať činnosti uvedené v § 16 ods. 3 tohto zákona,

zasahovať do lesných porastov, rúbať stromy a poškodzovať vegetačný a pôdny kryt,

meniť tvar reliéfu, rozorávať a premiestňovať pôdu a hlinu a vykonávať geologické práce, banskú činnosť a činnosť vykonávanú banským spôsobom,

pásť a preháňať stáda hospodársky významných druhov zvierat,

meniť prirodzený stav vodných tokov, vodných plôch, močiarov, mokradí, prameňov a ponorov,

loviť zver a ryby a zriaďovať soľníky a kŕmidlá pre zver,

vnášať domáce zvieratá, cudzokrajné a nepôvodné druhy rastlín a živočíchov,

budovať a rozširovať objekty a zariadenia, ktoré neslúžia vodoochranným, pôdoochranným, leso-ochranným alebo iným potrebám ochrany prírody,

budovať chatové osady, športové a rekreačné zariadenia,

osádzať informačné, reklamné a iné tabule, zariadenia a znaky neslúžiace na ochranu prírody,

znečisťovať územie odpadmi a odpadkami a skladovať odpad,43)

používať chemické prostriedky a hnojivá,

vchádzať a stáť dopravnými prostriedkami s výnimkou tých, ktoré slúžia vodoochranným, pôdoochranným, lesoochranným alebo iným potrebám ochrany prírody a správe alebo údržbe verejnoprospešných zariadení,

člnkovať sa a uskutočňovať vyhliadkové a cvičné nízke lety,

pohybovať sa mimo označených miest a trás,

zakladať oheň, fajčiť, táboriť, stanovať, vykonávať športovú a rekreačnú činnosť okrem pešej turistiky po náučných a turistických chodníkoch, horolezectva, skalolezectva a skialpinizmu na miestach vyhradených orgánom ochrany prírody,

rušiť pokoj a ticho,

zber rastlín, nerastov a skamenelín,

umiestňovať zariadenia na obranu a bezpečnosť štátu s výnimkou ochrany štátnych hraníc.

Na činnosti uvedené v § 14 ods. 2 tohto zákona, ak nie sú zakázané podľa odseku 3, je na území s piatym stupňom ochrany potrebný súhlas orgánu ochrany prírody.

V prípade ohrozenia prírodnej rezervácie alebo národnej prírodnej rezervácie môže orgán ochrany prírody zakázať v nej akúkoľvek hospodársku činnosť a zásahy do ekosystémov, ich zložiek alebo prvkov. V prípade jej ohrozenia nadmernou návštevnosťou môže rozhodnúť o jej uzavretí pre verejnosť alebo dočasne obmedziť vstup do nej. Zákaz alebo obmedzenie vstupu je orgán ochrany prírody povinný vopred prerokovať s dotknutými obcami.

Na území ochranného pásma prírodnej rezervácie alebo národnej prírodnej rezervácie (§ 12 ods. 2) platí štvrtý stupeň ochrany (§ 16 ods. 3 až 5).

Ak ochranné pásmo prírodnej rezervácie alebo národnej prírodnej rezervácie nebolo vyhlásené podľa § 12 ods. 2 tohto zákona, je ním územie do vzdialenosti 100 m smerom von od jej hranice a platí v ňom tretí stupeň ochrany (§ 14 ods. 2).

Podrobnosti o podmienkach ochrany prírodnej rezervácie alebo národnej prírodnej rezervácie, jej ochranného pásma a vymedzenie hraníc sa ustanovia všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorým sa toto chránené územie a jeho ochranné pásmo vyhlasuje.

Bodové, líniové alebo iné maloplošné ekosystémy, ich zložky alebo prvky, spravidla o výmere do 50 ha, ktoré majú vedecký, kultúrny, ekologický, estetický alebo krajinotvorný význam, najmä odkryvy, skalné útvary, kamenné moria, prelomové doliny, presypy, časti vodných tokov, pramene, ponory, jazerá, môže okresný úrad životného prostredia vyhlásiť všeobecne záväznou vyhláškou za prírodnú pamiatku.

Jedinečnú prírodnú pamiatku, ktorá predstavuje súčasť najvýznamnejšieho prírodného dedičstva štátu, môže ministerstvo ustanoviť všeobecne záväzným právnym predpisom za národnú prírodnú pamiatku.

Na území prírodnej pamiatky a národnej prírodnej pamiatky platí piaty stupeň ochrany (§ 17 ods. 3 až 5).

Na území ochranného pásma prírodnej pamiatky alebo národnej prírodnej pamiatky (§ 12 ods. 2) platí štvrtý stupeň ochrany (§ 16 ods. 3 až 5).

Ak ochranné pásmo prírodnej pamiatky alebo národnej prírodnej pamiatky nebolo vyhlásené podľa § 12 ods. 2 tohto zákona, je ním územie do vzdialenosti 30 m smerom von od jej hranice a platí v ňom tretí stupeň ochrany (§ 14 ods. 2).

Podrobnosti o podmienkach ochrany prírodnej pamiatky alebo národnej prírodnej pamiatky, jej ochranného pásma a vymedzenie hraníc sa ustanovia všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorým sa toto chránené územie a jeho ochranné pásmo vyhlasuje; pre prírodné pamiatky podľa § 19 tohto zákona ustanoví tieto podrobnosti ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

Jaskyňou podľa tohto zákona je dutý priestor v zemskej kôre v dĺžke nad 3 m, ktorý vznikol pôsobením prírodných síl neorganického pôvodu.

Priepasťou podľa tohto zákona je vertikálna dutina v zemskej kôre, ktorá presahuje hĺbku 5 m, vznikla pôsobením prírodných síl neorganického pôvodu a jej šírka nepresahuje hĺbkový rozmer.

Prírodným vodopádom podľa tohto zákona je útvar, v ktorom vodný tok pôsobením prírodných síl bez zásahu človeka padá z výšky nad 1 m cez stupeň vo svojom koryte.

Jaskyne, priepasti a prírodné vodopády s ich skalnými stupňami sú prírodnými pamiatkami. Najvýznamnejšie z nich možno vyhlásiť za národné prírodné pamiatky (§ 18 ods. 2).

Poškodzovať a ničiť ekosystémy a výzdobu jaskýň a priepastí a znečisťovať ich priestory je zakázané.

Jaskyne a priepasti sú náučnými lokalitami. Na ich sprístupnenie a iné ako kultúrno-výchovné využitie sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody.

Dokumentácia prác na sprístupňovaní jaskýň a priepastí musí zabezpečovať ich ochranu, najmä mikroklímy, vodného režimu, ekosystémov, výzdoby, paleontologických a archeologických nálezov.

Vstup do sprístupnenej jaskyne a priepasti ako náučnej lokality je možný len so sprievodcom. Podrob-nosti sa upravia v návštevnom poriadku, ktorý vydá okresný úrad životného prostredia po prerokovaní so správcom jaskyne alebo priepasti.

Na jaskyne, priepasti a prírodné vodopády sa nevzťahuje § 18 ods. 5 tohto zákona.

Zákaz činnosti vo štvrtom a piatom stupni ochrany neplatí, ak je taká činnosť preukázateľne nevyhnutná na zabezpečenie starostlivosti o chránené územie alebo jeho ochranné pásmo alebo v prípade bezprostredného ohrozenia života a zdravia človeka.

Výnimky zo zákazov ustanovených týmto zákonom môže v odôvodnených prípadoch povoliť orgán ochrany prírody, ktorý je príslušný na vyhlásenie ochrany. Ak ide o národný park, je týmto orgánom ministerstvo. Ak ide o prírodnú pamiatku podľa § 19 ods. 4 tohto zákona, je týmto orgánom okresný úrad životného prostredia.

Chránenú krajinnú oblasť možno členiť najviac na štyri zóny a národný park najviac na tri zóny. Zóny sa vymedzujú a odstupňujú podľa povahy prírodných hodnôt v nich tak, aby piaty stupeň ochrany bol určený pre zónu A, štvrtý stupeň pre zónu B, tretí stupeň pre zónu C a v chránenej krajinnej oblasti aj druhý stupeň pre zónu D.

Vymedzenie jednotlivých zón ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

Zóny sa zaznamenávajú v mapových podkladoch vhodnej mierky (§ 41 ods. 4), uložených na územne príslušných orgánoch ochrany prírody. Orgán ochrany prírody vhodným spôsobom vyznačí hranice zón v teréne.

Vlastník takého pozemku, ktorý spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom pre chránený areál (§ 16), prírodnú rezerváciu (§ 17) alebo prírodnú pamiatku (§ 18) a nebol vyhlásený za chránený podľa § 12 ods. 1 tohto zákona, môže požiadať okresný úrad životného prostredia o vyhlásenie súkromného chráneného areálu, súkromnej prírodnej rezervácie alebo súkromnej prírodnej pamiatky (ďalej len „súkromné chránené územie”).

Ak pozemok spĺňa podmienky na vyhlásenie územnej ochrany podľa odseku 1, okresný úrad životného prostredia uzavrie s vlastníkom pozemku písomnú dohodu o vyhlásení súkromného chráneného územia a o rozsahu práv a povinností pri zabezpečovaní jeho ochrany.

Na základe dohody podľa odseku 2 okresný úrad životného prostredia vyhlási pozemok navrhnutý na územnú ochranu všeobecne záväznou vyhláškou za súkromné chránené územie. Zriadená ochrana je k pozemku viazaná formou vecného bremena a vyznačí sa v katastri nehnuteľností.44)

V súkromnom chránenom území platí stupeň ochrany zodpovedajúci príslušnej kategórii chráneného územia podľa tohto zákona.

Vlastník má na pozemku, na ktorom bolo vyhlásené súkromné chránené územie, oprávnenia stráže prírody (§ 58).

Ohrozené, zriedkavé, vzácne alebo inak význam-né druhy rastlín, živočíchov, nerastov a skamenelín môže ministerstvo ustanoviť všeobecne záväzným právnym predpisom za chránené druhy v kategóriách

chránené rastliny,

chránené živočíchy,

chránené nerasty,

chránené skameneliny.

Za chránené rastliny a živočíchy sa podľa tohto zákona považujú aj druhy chránené medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná,45) ak osobitný predpis17a) neustanovuje inak.

Pri pochybnostiach, či ide o chránený druh, rozhodne obvodný úrad životného prostredia.

Chránené rastliny a chránené živočíchy sa podľa stupňa ich ohrozenia členia na

ohrozené,

veľmi ohrozené,

kriticky ohrozené.

Zoznam a stupeň ohrozenia chránených druhov rastlín a živočíchov podľa odseku 4 ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

Chránené rastliny je zakázané poškodzovať, ničiť, trhať, vykopávať a zbierať. Rovnako je zakázané poškodzovať a ničiť ich biotopy.

Pri dávaní vyjadrenia, súhlasu alebo iného rozhodnutia podľa tohto zákona prihliada orgán ochrany prírody aj na to, aby nedochádzalo k neodôvodnenému poškodzovaniu alebo ničeniu chránených rastlín a ich biotopov.

Ochrana podľa tohto zákona sa nevzťahuje na chránené rastliny v prípade, ak

rastú prirodzene vo vnútri poľnohospodárskych a lesných kultúr a sú poškodzované alebo ničené v súvislosti s bežným obhospodarovaním týchto kultúr,

sú pestované v kultúrach získaných povoleným spôsobom,

pochádzajú preukázateľne z dovozu, a pritom nie sú predmetom medzinárodných dohovorov.45)

Za bežné obhospodarovanie podľa odseku 3 písm. a) sa nepovažujú zásahy, v dôsledku ktorých môže dôjsť k zmene hydrologických pôdnych pomerov, pôdneho povrchu alebo chemických vlastností prostredia.

Ak pri bežnom obhospodarovaní kultúr podľa odseku 3 písm. a) môže dôjsť k poškodeniu alebo zničeniu veľmi ohrozených alebo kriticky ohrozených chránených rastlín (§ 24 ods. 4), môže orgán ochrany prírody uložiť náhradné ochranné opatrenie alebo rušivý zásah obmedziť alebo zakázať.

Na nález chránených rastlín v súvislosti s prípravou alebo vykonávaním stavby sa vzťahujú osobitné predpisy.46)

Podrobnosti o podmienkach ochrany chránených rastlín, o ich spoločenskom ohodnocovaní, vývoze a dovoze a o botanických záhradách a arborétach ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

Chránené živočíchy je zakázané rušiť v ich prirodzenom vývine, najmä ich usmrcovať, zraňovať, chytať a premiestňovať. Zakázané je aj ničiť a poškodzovať ich biotopy a obydlia, najmä hniezda, nory a brlohy.

Pri dávaní vyjadrenia, súhlasu alebo iného rozhodnutia podľa tohto zákona prihliada orgán ochrany prírody aj na to, aby nedochádzalo k neodôvodnenému rušeniu prirodzeného vývinu chránených živočíchov, ani k poškodzovaniu a ničeniu ich biotopov a obydlí.

Ochrana podľa tohto zákona sa nevzťahuje na chránené živočíchy v prípadoch, v ktorých je zásah do ich prirodzeného vývinu preukázateľne nevyhnutný v súvislosti s bežným obhospodarovaním nehnuteľností alebo iného majetku, alebo z hygienických a veterinárnych dôvodov. V týchto prípadoch môže však orgán ochrany prírody určiť podmienky výkonu tejto činnosti, a ak ide o veľmi ohrozené alebo kriticky ohrozené chránené živočíchy (§ 24 ods. 4), môže takýto zásah obmedziť alebo zakázať.

Na nález chránených živočíchov v súvislosti s prípravou alebo vykonávaním stavby sa vzťahujú osobitné predpisy.46)

Podrobnosti o podmienkach ochrany chránených živočíchov, ich biotopov a obydlí, o ich spoločenskom ohodnocovaní, vývoze a dovoze, o nakladaní s uhynutými jedincami a o zoologických záhradách, iných chovných zariadeniach a záchytných strediskách pre živočíchy ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

Chránené nerasty a chránené skameneliny je zakázané poškodzovať a ničiť.

Na zber a spracúvanie chránených nerastov a chránených skamenelín, ako aj na obchodovanie s nimi je potrebný súhlas obvodného úradu životného prostredia.

Nález chráneného nerastu alebo chránenej skameneliny je nálezca alebo osoba zodpovedná za vykonávanie prác, pri ktorých došlo k nálezu, povinná oznámiť bez zbytočného odkladu obvodnému úradu životného prostredia.

Obvodný úrad životného prostredia, ktorému bol nález oznámený, vydá nálezcovi na jeho požiadanie potvrdenie o oznámení nálezu a zabezpečí opatrenia potrebné na ochranu nálezu.

Ochrana sa zabezpečuje na mieste prirodzeného nálezu. Ak hrozí nebezpečenstvo poškodenia alebo zničenia nálezu v dôsledku prírodných vplyvov alebo ľudskej činnosti, zabezpečí sa jeho ochrana odberom z miesta prirodzeného nálezu a uložením v zbierkach štátnych múzeí s prírodovedeckým zameraním.

Odber podľa odseku 5 môžu vykonávať iba právnické osoby a fyzické osoby, ktorých činnosť je zameraná na vyhľadávanie, výskum, prieskum, ťažbu, zber, poznávanie alebo ochranu nerastov a skamenelín, a to na základe osobitného oprávnenia vydaného okresným úradom životného prostredia.

Ak chránenému nerastu alebo chránenej skameneline hrozí poškodenie, odcudzenie alebo zničenie, alebo ak by zabezpečenie jeho ochrany ohrozovalo plynulý chod prevádzkovej činnosti právnickej osoby alebo fyzickej osoby oprávnenej na podnikanie, je nálezca povinný vykonať jeho šetrný odber.

Ak obvodný úrad životného prostredia písomne neuplatní u nálezcu právo na vydanie nálezu v lehote troch mesiacov odo dňa jeho oznámenia, stáva sa jeho vlastníkom nálezca. V opačnom prípade má nálezca právo na nálezné do výšky desať percent spoločenskej hodnoty nálezu. Nálezca má právo aj na náhradu nevyhnutných nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s nálezom. O náleznom a náhrade rozhodne obvodný úrad životného prostredia bez zbytočného odkladu. Nárok na nálezné a náhradu nevyhnutných nákladov zanikne, ak ho nálezca neuplatní do šiestich mesiacov odo dňa nálezu.

Na nález chránených nerastov a chránených skamenelín v súvislosti s prípravou alebo vykonávaním stavby sa vzťahujú osobitné predpisy.46)

Odobraté chránené nerasty a chránené skameneliny sa považujú za predmety muzeálnej hodnoty a vzťahujú sa na ne osobitné predpisy.47)

Podrobnosti o ochrane a odbere chránených nerastov a chránených skamenelín a o ich spoločenskom ohodnocovaní ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

Vývoz chránených druhov rastlín, živočíchov, nerastov a skamenelín (§ 24 ods. 1) okrem vývozu ohrozených druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín upraveného osobitným predpisom17a) je možný len so súhlasom ministerstva.

Súhlas podľa odseku 1 nenahrádza súhlas podľa osobitných predpisov.48)

Kto vlastní, má v držbe, spracováva alebo inak nakladá s jedincom chráneného druhu mimo prirodzeného výskytu v biotopoch, je povinný mať na túto činnosť súhlas obvodného úradu životného prostredia a viesť o nej a o chránenom druhu evidenciu, ktorej obsah ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom. Súhlas a vedenie evidencie podľa tohto zákona sa nevzťahujú na druhy podľa osobitného predpisu.17a) Rozhodovanie o súhlase si môže v osobitných prípadoch vyhradiť ministerstvo.

Kto vlastní, má v držbe, spracováva, predáva, vyváža, dováža alebo inak nakladá s jedincom chráneného druhu mimo prirodzeného výskytu v biotopoch, je povinný na výzvu orgánu ochrany prírody alebo stráže prírody preukázať svoju totožnosť a spôsob nadobudnutia jedinca chráneného druhu (najmä povolenie na dovoz, povolenie na zber alebo povolenie na chov živočíchov) a umožniť orgánu ochrany prírody vykonať identifikáciu a označenie jedinca chráneného druhu.

Zakazuje sa poškodzovať a ničiť dreviny.

Vlastník (správca, nájomca) pozemku, na ktorom sa nachádza strom s obvodom kmeňa nad 50 cm, meraným vo výške 130 cm nad zemou, alebo krovité porasty s výmerou nad 10 m2, je povinný sa o takúto drevinu starať, najmä ju ošetrovať a udržiavať. Pri poškodení alebo výskyte nákazy dreviny chorobami môže orgán ochrany prírody uložiť vlastníkovi (správcovi, nájomcovi) pozemku vykonať nevyhnutné opatrenia na jej ozdravenie alebo rozhodnúť o jej vyrúbaní.

Na výrub dreviny sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody s výnimkou

stromov s obvodom kmeňa do 50 cm, meraným vo výške 130 cm nad zemou, a krovitých porastov s výmerou do 10 m2,

obnovy produkčných ovocných drevín,

hrozby bezprostredného ohrozenia zdravia alebo života človeka, alebo značná škoda na majetku.

Ustanovenie odseku 3 písm. a) sa nepoužije v prípade, ak drevina rastie v chránenom území, v parkoch, verejných sadoch a záhradách, v cintorínoch, stromoradiach, vo vetrolamoch, v brehových porastoch, v opustených ťažobných priestoroch, haldách, výsypkách, odvaloch, prameniskách, rašeliniskách a v okolí zdravotníckych, školských, priemyselných, poľnohospodárskych a iných hospodárskych objek-tov.

Ten, kto z dôvodov uvedených v odseku 3 písm. c) drevinu vyrúbal, je povinný túto skutočnosť oznámiť orgánu ochrany prírody najneskôr do piatich dní od uskutočnenia výrubu.

Podrobnosti o ochrane, ošetrovaní a udržiavaní drevín a o ich spoločenskom ohodnocovaní ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

Orgán ochrany prírody môže v súhlase na výrub dreviny uložiť žiadateľovi, aby uskutočnil primeranú náhradnú výsadbu drevín na mieste vopred určenom, a to na náklady žiadateľa. Ak žiadateľ nie je vlastníkom pozemku, na ktorom sa náhradná drevina vysadila, môže mu obvodný úrad životného prostredia uložiť i starostlivosť o ňu, najviac však na dobu troch rokov. Ak nemožno uložiť náhradnú výsadbu, môže orgán ochrany prírody uložiť finančnú náhradu vo výške spoločenskej hodnoty dreviny, ktorá bola vyrúbaná.50) Finančná náhrada je príjmom obce.

Náhradnú výsadbu a starostlivosť o náhradnú drevinu podľa odseku 1 na pozemku, ktorý nie je vo vlastníctve žiadateľa o výrub dreviny, možno uložiť len s predchádzajúcim súhlasom vlastníka dotknutého pozemku.

Obce sú povinné viesť evidenciu pozemkov vhodných na náhradnú výsadbu vo svojom územnom obvode. Zaradenie pozemkov do evidencie prerokujú obce s ich vlastníkmi. Obce sú povinné zabezpečovať výsadbu drevín na vhodných obecných pozemkoch; uprednostňujú pritom najmä geograficky pôvodné a tradičné druhy.

Kultúrne, vedecky, ekologicky, krajinotvorne alebo esteticky mimoriadne významné stromy alebo ich skupiny vrátane stromoradí môže okresný úrad životného prostredia vyhlásiť všeobecne záväznou vyhláškou za chránené stromy.

Na ochranu chránených stromov sa vzťahujú obdobne ustanovenia § 31 a § 32 ods. 1 a 2 tohto zákona.

Na výrub a spôsob ošetrovania chráneného stromu sa vyžaduje súhlas okresného úradu životného prostredia. V prípade povoleného výrubu sa použije obdobne ustanovenie § 33 tohto zákona a okresný úrad životného prostredia zároveň zruší vyhlásenie ochrany chráneného stromu.

Chránené stromy sa nevyhlasujú na území prírodných rezervácií a prírodných pamiatok.

Ak to vyžaduje záujem ochrany chráneného stromu, môže okresný úrad životného prostredia vyhlásiť jeho ochranné pásmo, a to spôsobom, akým vyhlasuje chránený strom. Vo vyhlásenom ochrannom pásme platí primerane tretí stupeň ochrany (§ 14 ods. 2), ak okresný úrad životného prostredia neurčí prísnejšie podmienky ochrany.

Ak ochranné pásmo nebolo vyhlásené podľa odseku 5, je ním územie okolo chráneného stromu v plošnom priemete jeho koruny, najmenej však v okruhu 10 m od kmeňa stromu, a platí v ňom primerane druhý stupeň ochrany (§ 13 ods. 2).

Podrobnosti o podmienkach ochrany chráneného stromu a jeho ochranného pásma sa ustanovia všeobecne záväznou vyhláškou, ktorou sa chránený strom a jeho ochranné pásmo vyhlasuje.

Zámer vyhlásiť chránený areál, prírodnú rezerváciu, prírodnú pamiatku alebo chránený strom je okresný úrad životného prostredia príslušný na ich vyhlásenie povinný písomne oznámiť vlastníkovi (správcovi, nájomcovi) pozemku dotknutého zamýšľanou ochranou a dotknutej obci. Oznámenie zámeru obsahuje najmä základnú charakteristiku zámeru, miesto a čas jeho realizácie.

Obec je povinná do 15 dní od doručenia oznámenia zámeru informovať o ňom verejnosť vo svojom územnom obvode a umožniť nahliadnutie doň na obvyklom mieste najmenej po dobu 15 dní.

Vlastník (správca, nájomca) dotknutého pozemku a obec má právo najneskôr do 30 dní od doručenia oznámenia zámeru podať k nemu písomné pripomienky okresnému úradu životného prostredia.

Okresný úrad životného prostredia je povinný najneskôr do 30 dní pripomienky prerokovať s tým, kto ich podal, a prihliadať na ne pri vyhlasovaní osobitne chránenej časti prírody a krajiny.

Vlastník (správca, nájomca) dotknutého pozemku je povinný odo dňa oznámenia zámeru až do vyhlásenia časti prírody za chránenú bez zbytočného odkladu oznámiť výkon činnosti, na ktorú je potrebný súhlas podľa tohto zákona, orgánu ochrany prírody príslušnému na jeho udelenie. Ak to vyžaduje záujem ochrany prírody a krajiny, môže orgán ochrany prírody rozhodnúť o určení podmienok na vykonávanie tejto činnosti. Tieto podmienky platia najdlhšie do vyhlásenia časti prírody a krajiny za chránenú.

Ak okresný úrad životného prostredia najneskôr do dvoch rokov od oznámenia zámeru nevyhlási spôsobom upraveným v tomto zákone územie alebo strom za chránené, povinnosti určené v rozhodnutí podľa odseku 5 zanikajú.

Ustanovenia odsekov 1 až 6 sa nevzťahujú na vyhlasovanie súkromného chráneného územia (§ 22).

Chránený areál, prírodnú rezerváciu a prírodnú pamiatku možno vyhlásiť aj v chránenej krajinnej oblasti a v národnom parku. V chránenom areáli možno vyhlásiť prírodnú pamiatku. V prírodnej rezervácii sa prírodná pamiatka nevyhlasuje.

Zámer vyhlásiť chránený areál, prírodnú rezerváciu, prírodnú pamiatku alebo chránený strom prerokuje orgán ochrany prírody s orgánmi štátnej správy dotknutými podľa osobitných predpisov.52)

Dotknuté orgány štátnej správy sa k zámeru podľa odseku 1 vyjadria najneskôr do 30 dní od jeho predloženia.

Osobitne chránené časti prírody a krajiny orgán ochrany prírody do 30 dní po vyhlásení zapíše do štátneho zoznamu osobitne chránených častí prírody a krajiny (ďalej len „štátny zoznam”).

Štátny zoznam vedie ministerstvo; vydáva z neho aj výpisy pre územie okresu a obvodu. Výpisy zo štátneho zoznamu sú uložené na príslušnom orgáne ochrany prírody.

Ministerstvo môže poveriť vedením štátneho zoznamu a vydávaním výpisov z neho podľa odseku 2 ním zriadenú organizáciu.

Okresný úrad životného prostredia, ktorý vyhlásil ochranu časti prírody a krajiny, zašle do 15 dní od vyhlásenia ochrany ministerstvu podklady na vykonanie zápisu osobitne chránenej časti prírody a krajiny do štátneho zoznamu.

Po vykonaní zápisu osobitne chránenej časti prírody a krajiny do štátneho zoznamu orgán geodézie a kartografie na základe podkladov predložených orgánom ochrany prírody, ktorý ochranu vyhlásil, vyznačí chránené územie s jeho ochranným pásmom, súkromné chránené územie alebo pozemok s chráneným stromom v rozsahu jeho ochranného pásma v katastri nehnuteľností.53) V prípade národného parku predkladá podklady ministerstvo.

V prípade zrušenia ochrany osobitne chránenej časti prírody a krajiny ministerstvo zápis zo štátneho zoznamu vyškrtne.

Štátny zoznam a výpisy z neho sú verejne prístupné.54)

Podrobnosti o vedení štátneho zoznamu ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

Chránené územia (§ 12 ods. 1) a chránené stromy (§ 34), ako aj ich ochranné pásma sa označujú tabuľami so štátnym znakom55) Slovenskej republiky a s nápisom.

Označenie podľa odseku 1 obstaráva orgán ochrany prírody, ktorý osobitne chránenú časť prírody a krajiny vyhlásil, v prípade národného parku ministerstvo, a to do šiestich mesiacov odo dňa jej vyhlásenia.

Chránené územia a zariadenia ochrany prírody a krajiny v nich a chránené stromy možno označovať so súhlasom obvodného úradu životného prostredia aj tabuľami s osobitnými symbolmi. Týmto spôsobom sa označujú aj súkromné chránené územia.

Podrobnosti o označovaní osobitne chránených častí prírody a krajiny ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

Zmena alebo zrušenie ochrany osobitne chránených častí prírody a krajiny sa vykoná, ak sa zistia nové skutočnosti, ktoré majú závažný vplyv na predmet ochrany, alebo ak predmet ochrany zanikol, a to rovnakým spôsobom, akým bola ochrana vyhlásená.

Na zmenu alebo zrušenie ochrany podľa odseku 1 sa vzťahujú obdobne ustanovenia § 35 až 37 tohto zákona. Na zrušenie prírodnej rezervácie je potrebný predchádzajúci súhlas ministerstva.

Orgán ochrany prírody na žiadosť vlastníka pozemku zruší súkromné chránené územie. Na zmenu alebo zrušenie súkromného chráneného územia sa vzťahujú obdobne ustanovenia § 22 a 37 tohto zákona.

určuje programové zámery a opatrenia na dosiahnutie trvale udržateľného rozvoja56) a územného systému ekologickej stability,3)

vymedzuje funkcie, kategórie a stupne ochrany území, ich únosné zaťaženie57) a zásady ich vývoja vo vzťahu k činnostiam jednotlivých odvetví; posudzuje dôsledky zásahov do ekosystémov, ich zložiek a prvkov a navrhuje ich optimálne využitie a spôsob ochrany,

navrhuje asanačné, rekultivačné, rekonštrukčné alebo iné zásahy do územia a ďalšie preventívne alebo nápravné opatrenia v územnej alebo druhovej ochrane,

určuje vzácnosť, zriedkavosť a ohrozenosť druhov a uvádza druhy chránené podľa medzinárodných dohovorov.45)

Dokumentáciu ochrany prírody a krajiny tvoria najmä

programy starostlivosti o prírodu a krajinu alebo programy záchrany osobitne chránených častí prírody a krajiny,

dokumenty územného systému ekologickej stability a územné priemety ochrany prírody a krajiny,

červené zoznamy vzácnych, zriedkavých a ohrozených druhov a zoznamy druhov chránených podľa medzinárodných dohovorov.45)

Programy starostlivosti o prírodu a krajinu sa vypracúvajú, najmä na účel uvedený v § 40 písm. a) tohto zákona, spravidla na obdobie 10 rokov. V prípade kritického ohrozenia osobitne chránených častí prírody a krajiny sa vypracúvajú programy ich záchrany, ktorými sa určujú opatrenia potrebné na zlepšenie stavu a na odstránenie príčin ohrozenia.

Na zabezpečenie územného systému ekologickej stability sa vypracúva

Generel nadregionálneho územného systému ekologickej stability Slovenskej republiky ako dokument určený na stratégiu ochrany rozmanitosti podmienok a foriem života v štáte,

projekt regionálneho územného systému ekologickej stability ako dokument určený na ochranu rozmanitosti podmienok a foriem života v určitom regióne,

projekt miestneho územného systému ekologickej stability ako dokument určený na ochranu rozmanitosti podmienok a foriem života na miestnej úrovni.

Územné priemety ochrany prírody a krajiny sú podkladom na vypracovanie dokumentov územného systému ekologickej stability a predstavujú textovú a mapovú dokumentáciu národných parkov a chránených krajinných oblastí vrátane vymedzenia ich zón, okresov a obvodov; vypracúvajú sa najmä na účel uvedený v § 40 písm. b) tohto zákona.

Červené zoznamy vzácnych, zriedkavých a ohrozených druhov predstavujú východiskový dokument druhovej ochrany, slúžiaci na hodnotenie stupňa ohrozenosti a vyhlasovanie osobitne chránených druhov. Zoznam druhov, ktoré vyžadujú medzinárodnú ochranu, sa zostavuje a vydáva podľa medzinárodných dohovorov.45)

Generel nadregionálneho územného systému ekologickej stability Slovenskej republiky a programy starostlivosti o prírodu a krajinu národných parkov obstaráva ministerstvo a schvaľuje vláda; ostatnú dokumentáciu obstaráva a schvaľuje príslušný orgán ochrany prírody po prerokovaní s dotknutými orgánmi štátnej správy.

Dokumentácia uvedená v odseku 1 písm. a) a b) je podkladom na vypracovanie územnoplánovacej a ďalšej dokumentácie podľa § 9 ods. 2 tohto zákona a na činnosť a rozhodovanie orgánov ochrany prírody a obcí.

Dokumentácia ochrany prírody a krajiny je verejne prístupná,54) ak osobitné predpisy neustanovujú inak.58)

Podrobnosti o obstarávaní, obsahu a vedení dokumentácie ochrany prírody a krajiny a o spôsobe a rozsahu poskytovania informácií z nej ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

Prieskum alebo výskum (ďalej len „výskum”) prírody a krajiny, jej zložiek alebo prvkov je oprávnená vykonávať len právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá má na jeho vykonávanie kvalifikačné predpoklady (ďalej len „oprávnená osoba”), a ak ide o výskum osobitne chránenej časti prírody a krajiny, aj súhlas okresného úradu životného prostredia.

Oprávnená osoba je povinná pred začatím výskumu uzavrieť s vlastníkom (správcom, nájomcom) pozemku, na ktorom sa má výskum vykonať, dohodu o podmienkach jeho vykonania. Ak je výskum vo verejnom záujme a nedôjde k dohode o jeho vykonaní a o podmienkach, za ktorých sa môže vykonať, rozhodne okresný úrad životného prostredia.

Oprávnená osoba je povinná vopred oznámiť okresnému úradu životného prostredia začatie výskumu osobitne chránenej časti prírody a krajiny a do 60 dní po jeho ukončení podať mu správu o jeho výsledku.

Pri vykonávaní výskumu je oprávnená osoba povinná rešpektovať práva a oprávnené záujmy vlastníka (správcu, nájomcu) pozemku, na ktorom sa výskum vykonáva.

Ak bezprostredne hrozí zánik ekosystémov, ich zložiek alebo prvkov, môže okresný úrad životného prostredia nariadiť ich nevyhnutný výskum a zároveň určiť oprávnenú osobu na jeho vykonanie. Môže tiež rozhodnúť, že náklady spojené s vykonaním tohto výskumu v území s druhým až piatym stupňom ochrany hradí ten, kto svojou činnosťou spôsobil ohrozenie ekosystémov, ich zložiek alebo prvkov.

Okresný úrad životného prostredia môže oprávnenej osobe zakázať vykonávanie výskumu, ak porušuje podmienky ochrany prírody a krajiny ustanovené týmto zákonom, predpismi vydanými na jeho vykonanie alebo určené v súhlase okresného úradu životného prostredia podľa odseku 1.

Každý má právo pri rekreácii, turistike a obdobnom užívaní prírody na voľný prechod cez pozemky vo vlastníctve (správe, nájme) štátu, obce, právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ak tým nespôsobí škodu na majetku alebo zdraví inej osoby. Je pritom povinný rešpektovať práva a oprávnené záujmy vlastníka (správcu, nájomcu) pozemku, ako aj podmienky ochrany prírody a krajiny.

Právo podľa odseku 1 sa nevzťahuje na zastavané pozemky alebo stavebné pozemky, dvory, záhrady, sady, vinice, chmeľnice, lesné škôlky a zverníky. Orná pôda, lúky a pasienky sú z práva podľa odseku 1 vylúčené v čase, keď môže dôjsť k poškodeniu porastov alebo pôdy, ako aj vtedy, keď sa na nich pasie dobytok. Osobitné predpisy59) môžu právo podľa odseku 1 obmedziť alebo upraviť odchylne.

Pri oplocovaní pozemku, ktorý nie je vylúčený z práva voľného prechodu podľa odseku 2, zabezpečí vlastník (správca, nájomca) pozemku technickými alebo inými opatreniami možnosť voľného prechodu na vhodnom mieste pozemku.

Na účely regulácie využívania chránených území alebo ich častí, ako aj regulácie ich únosného zaťaženia57) môže okresný úrad životného prostredia alebo vlastník súkromného chráneného územia vyberať za vjazd a zotrvanie motorového vozidla60) v chránenom území alebo za vstup do jeho vybraných častí mimo zastavaných území obcí vstupné. Vstupné sa určí podľa cenových predpisov.61)

Vstupné podľa odseku 1 neplatia fyzické osoby pracujúce v chránenom území, fyzické osoby, ktoré v ňom majú trvalý alebo prechodný pobyt, ani vlastníci nehnuteľností nachádzajúcich sa v chránenom území. Vstupné sa nevyberá pri činnostiach spojených so zabezpečením starostlivosti o chránené územie, s ochranou zdravia a majetku a za vjazd a zotrvanie motorových vozidiel nemobilných zdravotne postihnutých osôb.

Vstupné podľa odseku 1 je príjmom štátneho rozpočtu s výnimkou vstupného do súkromného chráneného územia, ktoré je príjmom jeho vlastníka.

Vlastník (správca, nájomca) pozemku je povinný

umožniť pracovníkom orgánu ochrany prírody, ktorí sa pri výkone svojej pracovnej činnosti preukážu služobným preukazom, vstupovať na pozemok s cieľom plniť povinnosti vyplývajúce z tohto zákona a z ďalších predpisov na úseku ochrany prírody a krajiny,

strpieť označovanie osobitne chránených častí prírody a krajiny, umiestňovanie a udržiavanie dočasných zariadení potrebných na zabezpečenie starostlivosti o osobitne chránenú časť prírody a krajiny,

strpieť vykonanie nevyhnutných opatrení orgánom ochrany prírody, najmä meranie, sledovanie a vypracovanie dokumentácie, za účelom zabránenia závažného poškodenia alebo zničenia ekosystému, jeho zložky alebo prvku.

Pracovník orgánu ochrany prírody je povinný pri výkone činnosti podľa odseku 1 čo najviac šetriť do-tknutý pozemok, ako aj práva a právom chránené záujmy vlastníka (správcu, nájomcu) pozemku.

Za pracovníkov orgánu ochrany prírody podľa odseku 1 a 2 sa považujú aj pracovníci týmto orgánom poverenej právnickej osoby a členovia stráže prírody.

Orgán ochrany prírody vopred oznámi vlastníkovi (správcovi, nájomcovi) pozemku rozsah a čas trvania výkonu činnosti podľa odseku 1.

Škody spôsobené pri výkone činnosti podľa odseku 1 hradí štát.62) Nárok na náhradu škody môže oprávnený uplatniť na príslušnom orgáne ochrany prírody do šiestich mesiacov od skončenia činnosti podľa odseku 1, inak právo zaniká.

Nedotknuté zostávajú osobitné predpisy,63) podľa ktorých je vykonávanie činnosti podľa odseku 1 vylúčené, obmedzené alebo viazané na osobitný súhlas alebo povolenie.

Ak je to potrebné na zabezpečenie ochrany osobitne chránených častí prírody a krajiny [§ 3 písm. l)] a významných krajinných prvkov [§ 3 písm. c)], môže orgán ochrany prírody alebo ním poverená právnická osoba uzavrieť s vlastníkom (správcom, nájomcom) dotknutého pozemku písomnú dohodu o zabezpečení starostlivosti o pozemok.

Ak sú so zabezpečením starostlivosti o pozemok podľa odseku 1 spojené náklady, orgán ochrany prírody navrhne poskytnúť vlastníkovi (správcovi, nájomcovi) dotknutého pozemku finančný príspevok zo štátneho rozpočtu.

Podrobnosti o podmienkach poskytovania príspevku a jeho výške ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

Vlastník majetku je povinný strpieť obmedzenie vyplývajúce zo zákazov a z iných podmienok ochrany prírody a krajiny ustanovených týmto zákonom alebo na jeho základe. Ak mu takýmto obmedzením vlastníckeho práva k majetku, ktorý nie je vo vlastníctve štátu, vznikne majetková ujma, patrí mu primeraná náhrada.

Za obmedzenie vlastníckeho práva sa považuje také obmedzenie vlastníckeho práva, ktoré vlastníkovi neumožňuje bežné obhospodarovanie

poľnohospodárskych pozemkov,

lesných pozemkov alebo

iných pozemkov v súlade s podmienkami určenými v povolení činnosti, najmä v rozhodnutí o využívaní územia, v rozhodnutí o určení ochranného pásma a v rozhodnutí o určení chráneného územia.

Ak dochádza k obmedzeniu vlastníckeho práva na poľnohospodárskych pozemkoch v chránených územiach s druhým až piatym stupňom ochrany, orgán ochrany prírody požiada do šiestich mesiacov od vyhlásenia ochrany alebo od uverejnenia národného zoznamu navrhovaných území európskeho významu orgán ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu o vyhlásenie osobitnej sústavy obhospodarovania. Podmienkou náhrady majetkovej ujmy na poľnohospodárskych pozemkoch podľa tohto zákona je vyhlásenie osobitnej sústavy obhospodarovania z dôvodu ochrany prírody a krajiny.

Ak dochádza k obmedzeniu vlastníckeho práva na lesnom pôdnom fonde počas platnosti lesného hospodárskeho plánu, vlastník dotknutých pozemkov požiada o zmenu lesného hospodárskeho plánu, ktorá vyjadruje obmedzenie bežného hospodárenia. Po schválení zmeny lesného hospodárskeho plánu patrí vlastníkovi náhrada majetkovej ujmy, ktorá je vyjadrením rozdielu nákladov vynaložených na zmenu hospodárenia podľa zmeneného predpisu lesného hospodárskeho plánu oproti pôvodnému predpisu lesného hospodárskeho plánu.

Osobou oprávnenou na uplatnenie nároku na náhradu majetkovej ujmy je vlastník majetku, ktorému vznikla v dôsledku obmedzenia vlastníckeho práva majetková ujma (ďalej len „osoba uplatňujúca si nárok"). Ak je pozemok v podielovom spoluvlastníctve, osobou uplatňujúcou si nárok sú spoluvlastníci s väčšinovým podielom.

Nárok na náhradu majetkovej ujmy sa uplatňuje

v prípade vzniku majetkovej ujmy vyplývajúcej zo zákazov ustanovených týmto zákonom alebo z určenia bližších podmienok vykonávania činnosti vo výnimke na tom orgáne ochrany prírody, ktorý je príslušný na povolenie výnimky zo zákazov ustanovených týmto zákonom,

v prípade vzniku majetkovej ujmy vyplývajúcej z nevydania súhlasu alebo z určenia bližších podmienok vykonávania činnosti v súhlase (§ 8 ods. 1) na krajskom úrade(ďalej len „povinný orgán").

Nárok na náhradu majetkovej ujmy môže uplatniť na povinnom orgáne osoba uplatňujúca si nárok len v prípade, ak požiadala o vydanie súhlasu alebo o povolenie výnimky podľa tohto zákona.

Nárok na náhradu majetkovej ujmy sa uplatňuje písomnou žiadosťou, ktorá obsahuje najmä

identifikačné údaje o osobe uplatňujúcej si nárok,

doklad o vlastníctve pozemku,

doklad potvrdzujúci obmedzenie vlastníckeho práva,

znalecký posudok o výpočte majetkovej ujmy,

čestné vyhlásenie o poskytnutých dotáciách a príspevkoch zo štátneho rozpočtu na obhospodarovanie majetku, na ktorý sa majetková ujma uplatňuje.

Nárok na náhradu majetkovej ujmy na lesných pozemkoch sa uplatňuje v jednoročnej lehote po vykonaní hospodárskeho predpisu pre príslušnú jednotku priestorového rozdelenia lesa podľa platného lesného hospodárskeho plánu alebo rozhodnutia orgánu štátnej správy lesného hospodárstva. V prípade úplného obmedzenia obhospodarovania sa nárok uplatňuje v jednoročnej lehote od skončenia platnosti lesného hospodárskeho plánu.

Nárok na náhradu majetkovej ujmy na iných ako lesných pozemkoch sa uplatňuje v jednoročnej lehote, ktorá začína plynúť prvým dňom nasledujúceho roka po roku, za ktorý sa nárok uplatňuje.

Po uplynutí lehôt uvedených v odsekoch 9 a 10 nárok na náhradu majetkovej ujmy zaniká. Nárok na náhradu majetkovej ujmy zaniká aj v prípade nedodržania obmedzení vyplývajúcich z tohto zákona alebo podmienok vykonávania činností určených na jeho základe, ak sa vzťahuje k majetku, na ktorý sa náhrada ujmy uplatňuje.

O nároku na náhradu majetkovej ujmy rozhoduje povinný orgán. Rozhodnutie povinného orgánu preskúma na návrh účastníka súd.

Výška náhrady majetkovej ujmy sa zníži

o výšku dotácií a príspevkov zo štátneho rozpočtu poskytnutých v hodnotenom období na obhospodarovanie majetku, na ktorý sa majetková ujma uplatňuje,

o výšku úľavy na dani z nehnuteľnosti za hodnotené obdobie,

o výšku nákladov, ktoré je osoba uplatňujúca si nárok povinná vynaložiť na obhospodarovanie majetku,

o výšku nákladov, ktoré by oprávnená osoba vynaložila na dosiahnutie výnosov z majetku v prípade bez obmedzení vyplývajúcich z tohto zákona alebo ustanovených na jeho základe.

Náhrada majetkovej ujmy sa poskytuje v slovenských korunách do 60 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o náhrade majetkovej ujmy.

Podrobnosti o podmienkach a spôsobe stanovenia majetkovej ujmy a spôsobe jej výpočtu ustanoví vláda nariadením.

ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy vo veciach ochrany prírody a krajiny,68)

Slovenská inšpekcia životného prostredia,69)

úrady životného prostredia.70)

obec.

riadi výkon štátnej správy vo veciach ochrany prírody a krajiny a určuje hlavné smery tejto činnosti,

plní funkciu hlavného štátneho dozoru vo veciach ochrany prírody a krajiny a vykonáva ústredné revízie stavu osobitne chránených častí prírody a krajiny,

obstaráva návrhy na vyhlásenie národných parkov, zmenu alebo zrušenie ich ochrany, Generel nadregionálneho územného systému ekologickej stability Slovenskej republiky a programy starostlivosti o národné parky alebo programy ich záchrany,

obstaráva a schvaľuje program starostlivosti o prírodu a krajinu štátu, programy starostlivosti o chránené krajinné oblasti, územné priemety ochrany prírody a krajiny chránených krajinných oblastí, územné priemety ochrany prírody a krajiny národných parkov a programy záchrany kriticky ohrozených chránených druhov na celom území štátu,

vyhlasuje ochranné pásmo národného parku, národnej prírodnej rezervácie a národnej prírodnej pamiatky podľa § 12 ods. 2 tohto zákona,

dáva súhlas podľa § 7 písm. e) a § 28 ods. 1 tohto zákona,

povoľuje výnimky z podmienok ochrany podľa § 20 ods. 2 tohto zákona,

môže si vyhradiť, ak sú na to závažné dôvody, pôsobnosť obvodného úradu životného prostredia vo veciach podľa § 8 ods. 2 až 4 a § 63 ods. 1 tohto zákona,

zriaďuje a riadi organizácie ochrany prírody,71) najmä správy národných parkov,

zúčastňuje sa na medzinárodnej spolupráci, na uskutočňovaní medzinárodných programov, projektov a dohovorov vo veciach ochrany prírody a krajiny,

plní ďalšie úlohy vo veciach ochrany prírody a krajiny, ustanovené v druhej až štvrtej časti tohto zákona a v osobitných predpisoch.

Slovenská inšpekcia životného prostredia (ďalej len „inšpekcia”) je odborným kontrolným orgánom, prostredníctvom ktorého ministerstvo vykonáva hlavný štátny dozor vo veciach ochrany prírody v rozsahu § 56 ods. 2 tohto zákona.

Inšpekcia nariaďuje odstránenie nedostatkov zistených jej kontrolnou činnosťou. Pri súbežnom konaní inšpekcie, obce a úradu životného prostredia sa postupuje obdobne ako pri ukladaní pokút.72) Za porušenie povinností uložených týmto zákonom, všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na jeho vykonanie a rozhodnutiami vydanými na ich základe ukladá pokuty.

riadi výkon štátnej správy vo veciach ochrany prírody a krajiny v okrese,

obstaráva programy starostlivosti o prírodu a krajinu okresu, programy záchrany chránených areálov, prírodných rezervácií, prírodných pamiatok a chránených druhov ohrozených na území okresu, územné priemety ochrany prírody a krajiny okresu a projekty regionálneho územného systému ekologickej stability,

vykonáva okresné revízie stavu osobitne chránených častí prírody a krajiny,

vyhlasuje ochranné pásmo chráneného areálu, prírodnej rezervácie a prírodnej pamiatky podľa § 12 ods. 2 tohto zákona a ochranné pásmo chráneného stromu podľa § 34 ods. 5 tohto zákona,

dáva súhlas podľa § 7 písm. b), c), d), l) a n), § 13 ods. 2 písm. b), e), f), h), n) a o), § 14 ods. 2 písm. d) a m) a § 19 ods. 6 tohto zákona,

dáva vyjadrenie podľa § 9 ods. 1 písm. c), g), h), i), j), k) a o), § 9 ods. 2 písm. a), b), c), f) a g) a § 9 ods. 3 tohto zákona,

rozhoduje podľa § 5 ods. 4, § 14 ods. 4 a 5 a § 17 ods. 5 tohto zákona,

povoľuje výnimky z podmienok ochrany podľa § 20 ods. 2 tohto zákona,

ak sú na to závažné dôvody, môže si vyhradiť pôsobnosť obvodného úradu životného prostredia vo veciach podľa § 8 ods. 2 až 4 a § 63 ods. 1 tohto zákona, ak si ju už nevyhradilo ministerstvo podľa § 51 písm. h) tohto zákona,

vydáva pre územie okresu všeobecne záväzné vyhlášky vo veciach ochrany prírody a krajiny,73)

plní ďalšie úlohy vo veciach ochrany prírody a krajiny, ustanovené v druhej až štvrtej časti tohto zákona.

vykonáva v prvom stupni štátnu správu vo veciach ochrany prírody a krajiny v rozsahu ustanovenom týmto zákonom,

obstaráva územné priemety ochrany prírody a krajiny obvodov, projekty miestneho územného systému ekologickej stability a programy starostlivosti o dreviny,

vykonáva obvodné revízie stavu osobitne chránených častí prírody a krajiny,

dáva súhlas podľa § 7 písm. a), f), g), h), i), j), k), m) a o),§ 13 ods. 2 písm. c), d), g), i), j), k), l) a m) a § 14 ods. 2 písm. b), c) a e) až l) tohto zákona,

dáva vyjadrenie podľa § 9 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), l), m) a n) a § 9 ods. 2 písm. d), e), h) a i) tohto zákona,

rozhoduje podľa § 8 ods. 2 až 4, § 26 ods. 3 a § 63 ods. 1 tohto zákona,

ukladá náhradné ochranné opatrenia podľa § 25 ods. 5 tohto zákona,

prejednáva priestupky74) a protiprávne konania právnických osôb a fyzických osôb oprávnených na podnikanie vo veciach ochrany prírody a krajiny,

ak ide o chránené územie v II. a III. stupni ochrany, môže si vyhradiť pôsobnosť obce vo veciach podľa § 7 písm. h), § 32 a 33,

j) plní ďalšie úlohy vo veciach ochrany prírody a krajiny, ustanovené v druhej až štvrtej časti tohto zákona.

vykonáva v prvom stupni štátnu správu vo veciach ochrany drevín v rozsahu ustanovenom týmto zákonom,

môže uložiť vlastníkovi (správcovi, nájomcovi) pozemku, na ktorom drevina rastie, aby vykonal nevyhnutné opatrenia na jej ozdravenie, alebo môže rozhodnúť o jej vyrúbaní podľa § 32 ods. 2,

dáva súhlas podľa § 7 písm. h) a § 32 ods. 3,

prijíma oznámenia o výrube drevín, ak hrozí bezprostredné ohrozenie zdravia alebo života človeka alebo značná škoda na majetku podľa § 32 ods. 5,

v súhlase na výrub drevín môže uložiť vykonanie primeranej náhradnej výsadby alebo zaplatenie finančnej náhrady podľa § 33 ods. 1,

plní ďalšie úlohy podľa § 33 ods. 3, § 45, 55 a § 60 ods. 2.

Ministerstvo dozerá v rámci hlavného štátneho dozoru, ako úrady životného prostredia vykonávajú ustanovenia tohto zákona a všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie.

Pri výkone hlavného štátneho dozoru ministerstvo dozerá, ako právnické osoby a fyzické osoby dodržiavajú tento zákon, všeobecne záväzné právne predpisy vydané na jeho vykonanie a rozhodnutia úradov životného prostredia vo veciach ochrany prírody a krajiny.

Osoby vykonávajúce štátny dozor podľa § 55 a 56 tohto zákona a členovia stráže prírody (§ 58) sú pri plnení svojich úloh oprávnení vstupovať na pozemky, do objektov a zariadení, ak na to nie je potrebné povolenie podľa osobitných predpisov, vykonávať potrebné zisťovania, požadovať potrebné údaje a vysvetlenia a nazerať do príslušných dokladov.

Oprávnenie člena stráže prírody sa nevzťahuje na vstup a vykonávanie kontroly v súkromnom chránenom území (§ 22).

Pri výkone štátneho dozoru sú osoby uvedené v odseku 1 povinné

preukázať sa písomným poverením orgánu, na pokyn ktorého vykonávajú dozor, alebo služobným preukazom,

zachovávať mlčanlivosť o veciach tvoriacich štátne, hospodárske, služobné a obchodné tajomstvo,58) o ktorých sa pri výkone štátneho dozoru dozvedeli.

Okresný úrad životného prostredia vo svojom územnom obvode ustanovuje a odvoláva stráž prírody z radov spôsobilých občanov na zabezpečenie starostlivosti o prírodu a krajinu podľa tohto zákona.

Člen stráže prírody sa pri výkone svojej funkcie preukazuje osobitným preukazom. Člen stráže prírody je oprávnený

sledovať a zbierať údaje o stave prírody a krajiny, jej zložiek a prvkov,

dozerať na dodržiavanie tohto zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie a rozhodnutí vydaných na ich základe,

zisťovať totožnosť osôb, ktoré konajú v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi o ochrane prírody a krajiny,

ukladať a vyberať blokové pokuty za priestupky na úseku ochrany prírody a krajiny,75)

odobrať jedinca chráneného druhu (§ 24) fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá ho získala nepovoleným spôsobom, a vykonať nevyhnutné opa-trenia na jeho záchranu,

predviesť na políciu osobu, ktorú pristihol pri trestnom čine alebo priestupku na úseku ochrany prírody a krajiny, ak je to nevyhnutne potrebné na zistenie jej totožnosti, na zamedzenie úteku alebo na zabezpečenie dôkazu.

V prípade ohrozenia záujmov chránených týmto zákonom člen stráže prírody o tom upovedomí príslušný obvodný úrad životného prostredia.

Člen stráže prírody oprávnený držať a nosiť zbraň podľa osobitných predpisov,76) ktorého osobitne určí okresný úrad životného prostredia, je pri zabezpečovaní starostlivosti o osobitne chránenú časť prírody a krajiny oprávnený nosiť zbraň a túto zbraň použiť iba

v nutnej obrane a krajnej núdzi,77)

pri zneškodňovaní zvierat, ktoré bezprostredne ohrozujú život alebo zdravie osôb alebo chránené druhy živočíchov.

Pri použití zbrane je člen stráže prírody povinný dbať na potrebnú opatrnosť, najmä aby nebol ohrozený život iných osôb a aby čo najviac šetril život osoby, proti ktorej zákrok smeruje.

Člen stráže prírody je povinný o použití zbrane proti osobe bezodkladne upovedomiť políciu a okresný úrad životného prostredia.

Oprávnenia člena stráže prírody majú aj ministerstvom určení pracovníci organizácií podľa § 51 písm. i) tohto zákona.

Podrobnosti o organizácii a úlohách stráže prírody a o ustanovení a predpokladoch výkonu funkcie člena stráže prírody ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

Pracovníci orgánov a organizácií ochrany prírody, ktorí vykonávajú svoju činnosť v teréne, môžu nosiť rovnošatu ochrany prírody a odznak so štátnym znakom Slovenskej republiky. Toto označenie môže mať aj člen stráže prírody.

Podrobnosti o spôsobe zavedenia rovnošaty a označenia pracovníkov ochrany prírody ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

Všeobecné predpisy o správnom konaní78) s výnimkou ustanovení o miestnej príslušnosti sa nevzťahujú na

vydanie vyjadrenia podľa § 9 tohto zákona,

vydanie rozhodnutia podľa § 24 ods. 3 tohto zákona o určení, či ide o druh, ktorému sa poskytuje osobitná ochrana,

vydanie potvrdenia o oznámení nálezu chráneného nerastu alebo chránenej skameneliny podľa § 27 ods. 4 tohto zákona,

vydanie oprávnenia na odber chránených nerastov a chránených skamenelín podľa § 27 ods. 6 tohto zákona,

postup pri vyhlasovaní, zmene alebo zrušení ochrany osobitne chránených častí prírody a krajiny podľa tretej časti tohto zákona,

konanie o ustanovovaní a odvolávaní členov stráže prírody podľa § 58 tohto zákona.

Výkon právoplatného rozhodnutia orgánu ochrany prírody uskutočňuje tento orgán.79)

dôjde k zmene skutočností rozhodných pre udelenie súhlasu,

to vyžadujú záujmy prírody a krajiny chránené týmto zákonom, najmä ak vznikla alebo hrozí vznik vážnej ekologickej ujmy,

oprávnený bez závažného dôvodu nevyužíva súhlas po dobu dlhšiu ako 1 rok,

oprávnený nedodržuje podmienky určené v súhlase orgánu ochrany prírody,

pri činnosti vykonávanej na základe súhlasu dochádza k porušovaniu ustanovení tohto zákona alebo k podstatnému poškodzovaniu iných oprávnených záujmov v ochrane prírody a krajiny.

Kto poškodí, zničí alebo naruší časť prírody a krajiny chránenú týmto zákonom, je povinný, ak je to možné alebo účelné, navrátiť ju do pôvodného stavu. K spôsobu a podmienkam navrátenia do pôvodného stavu je potrebné vyžiadať si stanovisko orgánu ochrany prírody.

Ustanovením odseku 1 nie je dotknutá zodpovednosť za škodu podľa všeobecných právnych predpisov.

Orgán ochrany prírody môže uložiť pokutu do 100 000 Sk právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá sa dopustí protiprávneho konania tým, že

vykonáva činnosť uvedenú v § 7, § 13 ods. 2 , § 14 ods. 2, § 19 ods. 6 alebo § 30 ods. 1 tohto zákona bez súhlasu príslušného orgánu ochrany prírody,

vykonáva činnosť zakázanú podľa § 16 ods. 3 alebo § 17 ods. 3 tohto zákona,

nedodržuje obmedzenie alebo zákaz vyhlásený podľa § 5 ods. 4 tohto zákona,

porušuje podmienky vykonávania činnosti určené príslušným orgánom ochrany prírody v rozhodnutí o súhlase vydanom podľa § 8 ods. 1 tohto zákona alebo podmienky určené podľa § 35 ods. 5 tohto zákona,

porušuje povinnosti uložené v návštevnom poriadku národného parku (§ 15),

vykonáva činnosť uvedenú v § 27 ods. 2 tohto zákona bez súhlasu orgánu ochrany prírody,

poruší povinnosť podľa § 5 ods. 2 a 3 tohto zákona,

neoznámi výrub dreviny (§ 32 ods. 5) alebo nález chráneného nerastu alebo chránenej skameneliny (§ 27 ods. 3),

nesplní povinnosť uloženú orgánom ochrany prírody podľa § 30 ods. 2 alebo § 32 ods. 2 tohto zákona,

poškodí významný krajinný prvok,

nesplní oznamovaciu povinnosť podľa § 35 ods. 5 alebo § 68 ods. 3 tohto zákona,

nevedie evidenciu o chránenom druhu (§ 30 ods. 1),

vykonáva výskum osobitne chránených častí prírody a krajiny bez súhlasu orgánu ochrany prírody (§ 42 ods. 1) alebo neoznámi začatie výskumu osobitne chránenej časti prírody a krajiny alebo nepodá o jeho výsledku v určenej lehote správu (§ 42 ods. 3),

neumožní osobám oprávneným podľa § 45, 57 a 58 tohto zákona vstup na pozemky alebo do iných nehnuteľností (§ 58 ods. 1), ktoré vlastní alebo užíva,

znečisťuje jaskyne alebo priepasti (§ 19 ods. 5).

Pokutu do 250 000 Sk môže orgán ochrany prírody uložiť právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá sa dopustí protiprávneho konania tým, že

odchytáva a usmrcuje živočíchy (§ 5 ods. 5),

poškodzuje, trhá, vykopáva alebo zbiera, alebo iným spôsobom narušuje prirodzený vývin chránených rastlín (§ 25 ods. 1),

chytá, zraňuje, premiestňuje alebo iným spôsobom ruší v prirodzenom vývine chránené živočíchy alebo poškodzuje ich biotopy a obydlia (§ 26 ods. 1),

poškodzuje ekosystémy a výzdobu jaskýň a priepastí (§ 19 ods. 5), chránené nerasty a chránené skameneliny (§ 27 ods. 1) alebo dreviny (§ 32 ods. 1),

zničí významný krajinný prvok,

nedodržuje obmedzenie vyhlásené v národnom parku alebo jeho časti podľa § 14 ods. 4 tohto zákona,

nevykoná náhradné ochranné opatrenie uložené orgánom ochrany prírody (§ 25 ods. 5) alebo nedodržuje podmienky určené orgánom ochrany prírody podľa § 26 ods. 3 tohto zákona,

nedodržuje obmedzenie alebo zákaz vyhlásený orgánom ochrany prírody podľa § 14 ods. 4 a 5, § 17 ods. 5 alebo § 42 ods. 6 tohto zákona,

vykonáva odber chráneného nerastu alebo chránenej skameneliny bez osobitného oprávnenia alebo nezabezpečí ich šetrný odber (§ 27 ods. 6 a 7),

nesplní povinnosti uložené orgánom ochrany prírody v súhlase na výrub dreviny (§ 33 ods. 1),

zničí zariadenie určené na ochranu a označenie osobitne chránenej časti prírody a krajiny,

konaním podľa odseku 1 písm. a) až g) značne ohrozí alebo poškodí časť prírody a krajiny, jej zložky alebo prvku.

Pokutu do 500 000 Sk môže orgán ochrany prírody uložiť právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá sa dopustí protiprávneho konania tým, že

ničí chránené rastliny (§ 25 ods. 1),

usmrcuje chránené živočíchy (§ 26 ods. 1),

ničí ekosystémy a výzdobu jaskýň a priepastí (§ 19 ods. 5), chránené nerasty a chránené skameneliny (§ 27 ods. 1) alebo dreviny (§ 32 ods. 1),

vykonáva činnosť uvedenú v § 28 tohto zákona bez súhlasu orgánu ochrany prírody,

nepostupuje tak, aby nedochádzalo k väčšiemu úhynu rastlín a živočíchov a k poškodzovaniu a ničeniu ich biotopov (§ 5 ods. 1),

nedodržuje obmedzenie alebo zákaz vyslovený orgánom ochrany prírody podľa § 8 ods. 2 a 4, § 25 ods. 5 alebo § 26 ods. 3 tohto zákona,

nesplní povinnosť uloženú orgánom ochrany prírody podľa § 8 ods. 3 tohto zákona,

vyrúbe drevinu (§ 32 ods. 3 a 4) alebo chránený strom (§ 34 ods. 3) bez súhlasu orgánu ochrany prírody,

nenavráti poškodenú časť prírody a krajiny chránenú podľa tohto zákona do pôvodného stavu (§ 63 ods. 1),

konaním podľa odseku 1 písm. a) až g) zničí časť prírody a krajiny, jej zložky alebo prvku.

Pri určovaní výšky pokuty podľa § 64 tohto zákona sa prihliada najmä na závažnosť a čas trvania protiprávneho konania a na rozsah a mieru hroziacej alebo spôsobenej škody.

Orgán ochrany prírody môže v rozhodnutí o uložení pokuty súčasne povinnému uložiť, aby v určenej lehote vykonal opatrenia na nápravu následkov protiprávneho konania, za ktoré bola pokuta uložená. Ak povinný v určenej lehote tieto opatrenia nevykoná, možno mu uložiť ďalšiu pokutu až do výšky dvojnásobku uloženej pokuty.

Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa o porušení povinnosti dozvedel príslušný orgán ochrany prírody, najneskôr do troch rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti. Ďalšiu pokutu podľa odseku 2 možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa mala povinnosť uložená v rozhodnutí podľa odseku 2 splniť.

Pokuta je splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola uložená, ak orgán, ktorý pokutu uložil, neurčí dlhšiu lehotu jej splatnosti.

Výnosy pokút uložených podľa § 64 tohto zákona sú príjmom štátneho rozpočtu okrem výnosov z pokút uložených obcou, ktoré sú príjmom obce.

Orgán ochrany prírody môže uložiť pokutu do 5 000 Sk fyzickej osobe, ktorá sa dopustí priestupku tým, že

trhá rastliny vrátane ich plodov a plodníc húb nad rozsah ustanovený v § 5 ods. 2 tohto zákona,

vstúpi do sprístupnenej jaskyne alebo priepasti bez sprievodcu (§ 19 ods. 8),

dopustí sa protiprávneho konania uvedeného v § 64 ods. 1 tohto zákona.

Pokutu do 10 000 Sk môže orgán ochrany prírody uložiť fyzickej osobe, ktorá sa dopustí protiprávneho konania uvedeného v § 64 ods. 2 tohto zákona.

Pokutu do 20 000 Sk môže orgán ochrany prírody uložiť fyzickej osobe, ktorá sa dopustí protiprávneho konania uvedeného v § 64 ods. 3 tohto zákona.

Na konanie o priestupkoch sa vzťahujú všeobecné predpisy o prejednávaní priestupkov,74) ak tento zákon neustanovuje inak.

Výnosy pokút uložených za priestupky podľa tohto zákona sú príjmom štátneho rozpočtu okrem výnosov z pokút uložených obcou, ktoré sú príjmom obce.

Orgán ochrany prírody môže v prípade nedovoleného držania jedincov chránených druhov rozhodnúť o ich zhabaní, a ak je to možné alebo účelné, zabezpečí ich navrátenie do prírody. Trovy spojené so zhabaním chráneného druhu je povinný hradiť ten, komu bol chránený druh zhabaný.

O zhabaní podľa odseku 1 môže orgán ochrany prírody rozhodnúť aj v prípade, ak držiteľ jedinca chráneného druhu nepreukáže jeho pôvod podľa § 30 ods. 2 tohto zákona.

Písomné rozhodnutie o zhabaní podľa odsekov 1 a 2 musí orgán ochrany prírody vydať najneskôr do 15 dní odo dňa zhabania, inak je zhabanie neplatné.

Vlastníkom zhabanej veci sa stáva štát.

Ak orgán colnej správy uloží podľa osobitného predpisu80) sankciu prepadnutia alebo zhabania tovaru, ktorým je živý jedinec chráneného druhu, informuje o tom bezodkladne ministerstvo. Ustanovenie odseku 1 druhej vety platí obdobne.

Kto ku dňu účinnosti tohto zákona vykonáva činnosť, na ktorú je potrebný súhlas podľa tohto zákona, je povinný požiadať o jeho vydanie príslušný orgán ochrany prírody najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona.

Orgán ochrany prírody o žiadosti podľa odseku 1 rozhodne najneskôr do 31. decembra 1995. Po tejto lehote strácajú platnosť všetky povolenia a výnimky orgánu ochrany prírody z podmienok ochrany chránených častí prírody a krajiny vydané podľa doterajších predpisov.

Kto ku dňu účinnosti tohto zákona vlastní alebo drží chránenú rastlinu alebo chráneného živočícha, je povinný oznámiť to obvodnému úradu životného prostredia najneskôr do troch mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona. V takých prípadoch sa obdobne použije ustanovenie § 30 ods. 1 tohto zákona.

Chránené krajinné oblasti (chránené krajiny a oblasti) vyhlásené podľa § 6 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 1/1955 Zb. SNR o štátnej ochrane prírody, uvedené v prílohe č. 1 tohto zákona, sa stávajú chránenými krajinnými oblasťami podľa tohto zákona a vzťahujú sa na ne podmienky ochrany ustanovené týmto zákonom.

Národné parky vyhlásené podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 1/1955 Zb. SNR o štátnej ochrane prírody a podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 11/1949 Zb. SNR o Tatranskom národnom parku a nariadenia vlády Slovenskej socialistickej republiky č. 12/1987 Zb. o vyhlásení časti Západných Tatier za súčasť Tatranského národného parku v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 272/1991 Zb., uvedené v prílohe č. 2 tohto zákona, sa stávajú národnými parkmi podľa tohto zákona a vzťahujú sa na ne podmienky ochrany ustanovené týmto zákonom. Ich ochranné pásma vyhlásené podľa doterajších predpisov sa stávajú ochrannými pásmami národných parkov podľa tohto zákona a vzťahujú sa na ne podmienky ochrany ustanovené týmto zákonom.

Štátne prírodné rezervácie, chránené náleziská a chránené prírodné výtvory vyhlásené podľa § 6, 7 a 8 zákona Slovenskej národnej rady č. 1/1955 Zb. SNR o štátnej ochrane prírody, uvedené v prílohe č. 3 tohto zákona, sa stávajú prírodnými rezerváciami alebo národnými prírodnými rezerváciami podľa tohto zákona a na ich území platia podmienky ochrany ustanovené týmto zákonom. Ich ochranné pásma vyhlásené podľa doterajších predpisov sa stávajú ochrannými pásmami prírodných rezervácií alebo národných prírodných rezervácií podľa tohto zákona a vzťahujú sa na ne podmienky ochrany ustanovené týmto zákonom.

Chránené prírodné výtvory a chránené prírodné pamiatky vyhlásené podľa § 7 zákona Slovenskej národnej rady č. 1/1955 Zb. SNR o štátnej ochrane prírody, ak nepredstavujú parky, záhrady, sady, súvislé porasty, stromy a ich skupiny, sa stávajú prírodnými pamiatkami podľa tohto zákona a vzťahujú sa na ne podmienky ochrany ustanovené týmto zákonom. Ich ochranné pásma vyhlásené podľa doterajších predpisov sa stávajú ochrannými pásmami prírodných pamiatok podľa tohto zákona a vzťahujú sa na ne podmienky ochrany ustanovené týmto zákonom. Do jedného roka od nadobudnutia účinnosti tohto zákona ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom ustanoví, ktoré z nich sa vyhlasujú za národné prírodné pamiatky; v tej istej lehote zostaví a uverejní v Zbierke zákonov Slovenskej republiky81) aj zoznam prírodných pamiatok.

Chránené prírodné výtvory a chránené prírodné pamiatky vyhlásené podľa § 8 zákona Slovenskej národnej rady č. 1/1955 Zb. SNR o štátnej ochrane prírody, ktoré predstavujú parky, záhrady, sady a súvislé porasty, ďalej chránené študijné plochy, chránené parky a záhrady vyhlásené podľa § 7 zákona Slovenskej národnej rady č. 1/1955 Zb. SNR o štátnej ochrane prírody a ostatné chránené územia vyhlásené podľa doterajších predpisov, ktoré nie sú uvedené v prílohách č. 1 až 3 tohto zákona, sa stávajú chránenými areálmi podľa tohto zákona a vzťahujú sa na ne podmienky ochrany ustanovené týmto zákonom. Ich ochranné pásma vyhlásené podľa doterajších predpisov sa stávajú ochrannými pásmami chránených areá-lov podľa tohto zákona a vzťahujú sa na ne podmienky ochrany ustanovené týmto zákonom. Do jedného roka od nadobudnutia účinnosti tohto zákona ministerstvo zostaví a uverejní v Zbierke zákonov Slovenskej republiky81) zoznam chránených areálov.

Chránené prírodné výtvory a chránené prírodné pamiatky vyhlásené podľa § 8 zákona Slovenskej národnej rady č. 1/1955 Zb. SNR o štátnej ochrane prírody, ktoré predstavujú stromy a ich skupiny, sa stávajú chránenými stromami podľa tohto zákona a vzťahujú sa na ne podmienky ochrany ustanovené týmto zákonom. Ich ochranné pásma vyhlásené podľa doterajších predpisov sa stávajú ochrannými pásmami chránených stromov podľa tohto zákona a vzťahujú sa na ne podmienky ochrany ustanovené týmto zákonom. Do jedného roka od nadobudnutia účinnosti tohto zákona okresný úrad životného prostredia zostaví a všeobecne záväznou vyhláškou vyhlási zoznam chránených stromov vo svojom územnom obvode.

Úplne a čiastočne chránené rastliny vrátane rastlín chránených na území Tatranského národného parku vyhlásené podľa § 9 zákona Slovenskej národnej rady č. 1/1955 Zb. SNR o štátnej ochrane prírody sa stávajú chránenými rastlinami podľa tohto zákona a vzťahujú sa na ne podmienky ochrany ustanovené týmto zákonom.

Chránené druhy živočíchov vyhlásené podľa § 9 zákona Slovenskej národnej rady č. 1/1955 Zb. SNR o štátnej ochrane prírody sa stávajú chránenými živočíchmi podľa tohto zákona a vzťahujú sa na ne podmienky ochrany ustanovené týmto zákonom.

Chránené druhy nerastov a skamenelín vyhlásené podľa § 9 zákona Slovenskej národnej rady č. 1/1955 Zb. SNR o štátnej ochrane prírody sa stávajú chránenými nerastmi a chránenými skamenelinami podľa tohto zákona a vzťahujú sa na ne podmienky ochrany ustanovené týmto zákonom.

Zrušujú sa:

zákon Slovenskej národnej rady č. 1/1955 Zb. SNR o štátnej ochrane prírody v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 7/1958 Zb. SNR, zákona Slovenskej národnej rady č. 100/1977 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 72/1986 Zb. a zákona Slovenskej národnej rady č. 128/1991 Zb.,

položky č. 1 až 11 prílohy B a položky č. 1 až 8 prílohy C zákona Slovenskej národnej rady č. 595/1990 Zb. o štátnej správe pre životné prostredie,

položka č. 9 prílohy B zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení,

§ 2 až 6 zákona Slovenskej národnej rady č. 11/1949 Zb. SNR o Tatranskom národnom parku,

§ 1 ods. 2, § 4 až 10 nariadenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 5/1967 Zb. o zriadení Pieninského národného parku,

nariadenie Zboru povereníkov č. 5/1952 Zb. SNR o Tatranskom národnom parku,

§ 2 až 8 nariadenia vlády Slovenskej socialistickej republiky č. 119/1978 Zb. o Národnom parku Nízke Tatry,

§ 1 ods. 3, § 2 až 6 nariadenia vlády Slovenskej socialistickej republiky č. 23/1988 Zb. o Národnom parku Slovenský raj,

§ 1 ods. 3, § 2 až 6 nariadenia vlády Slovenskej socialistickej republiky č. 24/1988 Zb. o Národnom parku Malá Fatra,

§ 1, § 5 až 9 vyhlášky Povereníctva školstva a kultúry č. 211/1958 Ú. v., ktorou sa určujú chránené druhy rastlín a podmienky ich ochrany,

vyhláška Povereníctva školstva a kultúry č. 212/1958 Ú. v. o dobrovoľných pracovníkoch štátnej ochrany prírody (konzervátoroch a spravodajcoch),

§ 1 až 10 vyhlášky Predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 125/1965 Zb. o ochrane voľne žijúcich živočíchov,

§ 1 ods. 2 až 4, § 2 až 7 vyhlášky Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky č. 110/1973 Zb., ktorou sa vyhlasuje chránená krajinná oblasť Slovenský kras,

§ 1 ods. 2 až 4, § 2, § 3 ods. 2 až 5, § 4 až 7 vyhlášky Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky č. 8/1974 Zb., ktorou sa vyhlasuje chránená krajinná oblasť Veľká Fatra,

§ 1 ods. 2 až 4, § 2 až 7 vyhlášky Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky č. 9/1974 Zb., ktorou sa vyhlasuje chránená krajinná oblasť Vihorlat,

§ 1 ods. 2 až 4, § 2 až 7 vyhlášky Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky č. 64/1976 Zb., ktorou sa vyhlasuje chránená krajinná oblasť Malé Karpaty,

§ 1 ods. 2 až 4, § 2, § 3 ods. 2 až 4, § 4 až 7 vyhlášky Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky č. 9/1977 Zb., ktorou sa vyhlasuje chránená krajinná oblasť Muránska planina,

§ 1 ods. 2 až 4, § 2, § 3 ods. 2 až 4, § 4 až 7 vyhlášky Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky č. 70/1977 Zb., ktorou sa vyhlasuje chránená krajinná oblasť Východné Karpaty,

vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky č. 120/1978 Zb., ktorou sa vydáva štatút Národného parku Nízke Tatry,

§ 2 až 10 vyhlášky Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky č. 110/1979 Zb., ktorou sa vyhlasuje chránená krajinná oblasť Horná Orava,

§ 1 ods. 2 až 4, § 2 až 7 vyhlášky Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky č. 124/1979 Zb., ktorou sa vyhlasuje chránená krajinná oblasť Štiavnické vrchy,

vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky č. 149/1980 Zb., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o ochrane stromov rastúcich mimo lesa, o postupe pri výnimočnom povoľovaní ich výrubu a o spôsobe využitia drevnej hmoty z týchto stromov,

§ 1 ods. 2 až 4, § 2 až 6 vyhlášky Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky č. 97/1981 Zb., ktorou sa vyhlasuje chránená krajinná oblasť Poľana,

§ 1 ods. 2 až 4, § 2 až 6 vyhlášky Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky č. 68/1984 Zb., ktorou sa vyhlasuje chránená krajinná oblasť Kysuce,

§ 1 ods. 2 až 4, § 2 až 6 vyhlášky Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky č. 58/1985 Zb., ktorou sa vyhlasuje chránená krajinná oblasť Ponitrie,

§ 2 až 5 vyhlášky Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky č. 60/1986 Zb. o chránených druhoch nerastov,

§ 1 ods. 2, § 2 až 5 vyhlášky Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky č. 220/1988 Zb. o Chránenej krajinnej oblasti Záhorie,

§ 1 ods. 2, § 2 až 5 vyhlášky Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky č. 14/1989 Zb. o Chránenej krajinnej oblasti Strážovské vrchy,

§ 1 ods. 2, § 2 až 6 vyhlášky Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky č. 65/1989 Zb. o Chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty,

§ 1 ods. 2, § 2 až 5 vyhlášky Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky č. 113/1989 Zb. o Chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina,

§ 1 ods. 2, § 2 až 5 vyhlášky Slovenskej komisie pre životné prostredie č. 278/1990 Zb. o Chránenej krajinnej oblasti Latorica,

§ 1 ods. 4, § 2 a 3 vyhlášky Slovenskej komisie pre životné prostredie č. 166/1991 Zb. o štátnych prírodných rezerváciách a chránených náleziskách v Tatranskom národnom parku,

§ 2 a 4 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 83/1993 Z. z. o štátnych prírodných rezerváciách,

nariadenie ministra Československej republiky s plnou mocou pre správu Slovenska č. 31-1921/10873 Ú. n. o ochrane pravekých a prírodných pamiatok,

ustanovenia právnych predpisov, ktorými boli vy-hlásené a spresnené štátne prírodné rezervácie, chránené náleziská, chránené študijné plochy, chráné parky, chránené záhrady, chránené prírodné výtvory a chránené prírodné pamiatky, s výnimkou ustanovení o vyhlásení ich ochrany a vymedzení ich územia a ochranného pásma,

právne predpisy, ktorými boli vyhlásené jaskyne, priepasti a prírodné vodopády s ich skalnými stupňami za chránené prírodné výtvory alebo chránené prírodné pamiatky, s výnimkou tých právnych predpisov, ktorými boli vyhlásené chránené prírodné výtvory uvedené v prílohe č. 3 tohto zákona.

V § 2 druhej vete zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí sa vypúšťajú slová „ekosystémy a energia”.

V § 9 druhej vete zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí sa vypúšťajú slová „druhov organizmov”.