Zákon o daniach z príjmov 286/1992 účinný od 01.04.1999 do 31.12.1999

Platnosť od: 18.06.1992
Účinnosť od: 01.04.1999
Účinnosť do: 31.12.1999
Autor: Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky
Oblasť: Dane z príjmu
Originál dokumentu:

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HISTJUDDSEUPPČL

Zákon o daniach z príjmov 286/1992 účinný od 01.04.1999 do 31.12.1999
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 286/1992 s účinnosťou od 01.04.1999 na základe 64/1999


§ 4
Oslobodenie od dane

Od dane sú oslobodené:
Cenou alebo výhrou sa rozumie
a)
príjmy z predaja bytu alebo obytného domu s najviac dvoma bytmi včítane súvisiacich pozemkov, pokiaľ v ňom mal predávajúci bydlisko najmenej po dobu dvoch rokov pred predajom;
b)
príjmy z predaja nehnuteľností neuvedených v písmene a), ak doba medzi nadobudnutím a predajom presiahne päť rokov. Oslobodenie sa nevzťahuje na príjmy z predaja nehnuteľností, ktoré sú alebo boli predmetom podnikania daňovníka. Oslobodenie sa tiež nevzťahuje na príjmy z predaja nehnuteľností, v ktorých daňovník vykonával podnikateľskú činnosť, samostatnú zárobkovú činnosť alebo ktoré prenajímal, a to do piatich rokov od ukončenia tejto činnosti. Oslobodenie sa ďalej nevzťahuje na príjmy, ktoré plynú daňovníkovi na základe zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavretej v čase do piatich rokov od jej nadobudnutia, aj keď kúpna zmluva bude uzavretá až po piatich rokoch od jej nadobudnutia;
c)
príjmy z predaja hnuteľných vecí. Oslobodenie sa nevzťahuje na príjmy z predaja motorových vozidiel, lietadiel, lodí a cenných papierov, ak doba medzi nadobudnutím a predajom nepresahuje jeden rok. Oslobodenie sa ďalej nevzťahuje na príjmy z predaja hnuteľných vecí, ktoré boli predmetom podnikania daňovníka alebo slúžili na jeho podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo ktoré daňovník prenajímal [§ 9 ods. 1 písm. b)]. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na príjmy z kapitálového majetku (§ 8);
d)
prijatá náhrada škody, plnenie z poistenia majetku a plnenie z poistenia zodpovednosti za škody, okrem platieb prijatých ako náhrada za stratu príjmu;
e)
príjmy z prevádzky malých vodných elektrární do inštalovaného výkonu 1 MW, zariadení so združenou výrobou tepla a elektriny, veterných elektrární, tepelných čerpadiel, regeneračných a recyklačných zariadení spracúvajúcich látky poškodzujúce ozónovú vrstvu Zeme, ktoré ustanovuje osobitný predpis, ďalej solárnych zariadení, zariadení na výrobu bioplynu, zariadení na výrobu biologicky degradovateľných látok, ktoré ustanovuje osobitný predpis, a zariadení na využitie geotermálnej energie. Oslobodenie sa vzťahuje na príjmy dosiahnuté v kalendárnom roku, v ktorom sa tieto zariadenia uviedli do prevádzky, a v nasledujúcich piatich rokoch;
f)
prijaté ceny a výhry v hodnote neprevyšujúcej 5 000 Sk za cenu alebo výhru.
1.
cena z verejnej súťaže, cena zo súťaže, v ktorej je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže, alebo ak ide o súťažiacich vybratých usporiadateľom súťaže, s výnimkou odmeny zahrnutej do tejto ceny za použitie diela alebo výkonu, ak je súčasťou tejto ceny,
2.
výhra z reklamnej súťaže alebo zo žrebovania,
3.
cena zo športovej súťaže.

Oslobodenie sa nevzťahuje na príjmy zo súťaží vyhlásených zamestnávateľom pre svojich zamestnancov a na ceny zo športových súťaží prijatých daňovníkmi, ktorých športová činnosť je inou samostatnou zárobkovou činnosťou (§ 7). Cena z verejnej súťaže a obdobná cena plynúca zo zahraničia je oslobodená od dane v plnej výške, ak ju príjemca daroval na účely uvedené v § 15 ods. 8 v plnej výške obci alebo právnickej osobe so sídlom na území Slovenskej republiky;
g)
prijaté náhrady podľa osobitných predpisov,2) príjmy z predaja nehnuteľností alebo hnuteľných vecí vydaných podľa osobitných predpisov2) a úroky zo štátnych dlhopisov vydaných v súvislosti s rehabilitačným konaním o nápravách krívd;
h)
príjem poskytovaný formou dávok, podpôr a služieb z povinného zdravotného poistenia,2c) nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia2d) a z poistenia v nezamestnanosti2g) a plnenia z povinného zahraničného poistenia rovnakého druhu, ako aj sociálne dávky poskytované namiesto dávok z povinného poistenia a plnenia poskytované v rámci aktívnej politiky trhu práce;2h)
ch)
príjem prijatý v rámci plnenia vyživovacej povinnosti podľa Zákona o rodine;
i)
dávky a služby sociálnej starostlivosti, štátne dávky upravené osobitnými predpismi2e) a ďalšie dávky sociálneho zabezpečenia;2f)
j)
odmeny vyplácané zdravotníckou správou darcom za odber krvi a iných biologických materiálov z ľudského organizmu;
k)
štipendiá2i) zo štátneho rozpočtu a takéto plnenia poskytované zo zahraničia, podpory a príspevky z prostriedkov nadácií a občianskych združení2j) vrátane nepeňažného plnenia, príspevky2k) z prostriedkov štátneho rozpočtu, rozpočtov obcí a štátnych fondov vrátane nepeňažného plnenia a plnenia poskytované neziskovou organizáciou2l) okrem platieb prijatých ako náhrada za stratu príjmu alebo v súvislosti s výkonom činností, z ktorých plynú príjmy podľa § 6 a 7;
l)
plnenia z poistenia osôb s výnimkou plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku prevyšujúceho istinu;
m)
plnenia poskytované ozbrojenými silami vojakom základnej služby, vojakom náhradnej služby, vojakom zdokonaľovacej služby, vojakom prípravnej služby a žiakom vojenských škôl podľa osobitných predpisov;3)
n)
disciplinárne odmeny poskytované príslušníkom ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov a Slovenskej informačnej služby podľa osobitných predpisov;3a)
o)
sociálne dávky a dávky výsluhového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov a Slovenskej informačnej služby podľa osobitných predpisov;3b)
p)
plnenia poskytované občanom v súvislosti s výkonom civilnej služby;4)
r)
príjmy z prevodu členských práv družstva alebo z prevodu účasti na obchodných spoločnostiach, ak nejde o predaj cenných papierov, ak doba medzi nadobudnutím a prevodom presahuje dobu piatich rokov;
s)
úroky z vkladov zo stavebného sporenia vrátane úrokov zo štátnej podpory podľa osobitného predpisu;4c)
t)
plnenia poskytované v cudzej mene vojakom ozbrojených síl, ktorí sú vyslaní mimo územia Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu;4d)
u)
výnosy z cenných papierov vydaných Národnou bankou Slovenska znejúcich na cudziu menu4h).
v)
valutová časť platu zamestnancov zahraničnej služby4e).
x)
úrokové výnosy z hypotekárnych záložných listov;4b)
y)
dotácie zo štátneho rozpočtu, z rozpočtov obcí a štátnych fondov na
1.
obstaranie hmotného investičného majetku17) alebo na jeho technické zhodnotenie (§ 33),
2.
úhradu výdavkov (nákladov) daňovníkom, ktorí podnikajú v poľnohospodárskej výrobe, lesnom a vodnom hospodárstve (§ 7);
z)
vecné alebo peňažné dary poskytované príslušníkom, zamestnancom a členom jednotiek požiarnej ochrany a fyzickým osobám pri záchrane života a majetku.17a)
zobraziť paragraf
§ 6
Príjmy zo závislej činnosti a funkčné požitky

(1)
Príjmami zo závislej činnosti sú:
a)
príjmy zo súčasného alebo predchádzajúceho pracovnoprávneho, služobného alebo členského pomeru alebo obdobného pomeru, v ktorom daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu je povinný dbať na príkazy platiteľa, príjmy za prácu konateľov spoločnosti s ručením obmedzeným, ak nejde o spoločníkov uvedených v písmene b);
b)
príjmy za prácu členov družstiev a spoločníkov spoločností s ručením obmedzeným a komanditistov komanditných spoločností, a to aj keď nie sú povinní pri výkone práce pre družstvo alebo pre spoločnosť dbať na príkazy inej osoby;
c)
odmeny členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb;
d)
odmeny obvinených vo väzbe4f) a odmeny odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody poskytované podľa osobitného predpisu;4g)
e)
príjmy z prostriedkov sociálneho fondu poskytované podľa osobitného predpisu.4k)
(2)
Daňovník s príjmami zo závislej činnosti a z funkčných pôžitkov sa ďalej označuje ako „zamestnanec“, platiteľ príjmu ako „zamestnávateľ“. Za zamestnávateľa sa na účely tohto zákona považuje aj platiteľ príjmu uvedený v § 2 ods. 2 alebo v § 17 ods. 4, u ktorého zamestnanec vykonáva prácu podľa jeho príkazu, i keď príjem za túto prácu je na základe zmluvného vzťahu vyplácaný prostredníctvom osoby so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí. Na účely ďalších ustanovení tohto zákona sa takto vyplácaný príjem považuje za príjem, ktorý vypláca daňovník uvedený v § 2 ods. 2 alebo v § 17 ods. 4.
(3)
Príjmami podľa odseku 1 sa rozumejú pravidelné alebo jednorazové príjmy bez ohľadu na to, či je na ne právny nárok alebo nie, či ich od zamestnávateľa dostáva zamestnanec alebo osoba, na ktorú prešlo príslušné právo, a či sa vyplácajú alebo pripisujú k dobru alebo spočívajú v inej forme plnenia vykonávanej zamestnávateľom za zamestnancov, ktorí sú daňovníkmi z príjmov zo závislej činnosti.
(4)
Príjmy podľa odseku 1 písm. a) a odseku 9 plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky, ktorých úhrnná výška od toho istého zamestnávateľa nepresiahne v kalendárnom mesiaci sumu 3 000 Sk, sú po znížení podľa odseku 12 písm. a) samostatným základom dane (§ 36). Uvedené platí v prípade, ak ide o príjmy plynúce zamestnancovi od zamestnávateľa, u ktorého zamestnanec neuplatňuje sumy podľa odseku 12 písm. b) a e) a nezdaniteľné časti zo základu dane pre výpočet preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov.
(5)
Príjmy uvedené v odseku 1 písm. e) sú samostatným základom dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36).
(6)
Ak zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi motorové vozidlo na používanie na služobné a súkromné účely, považuje sa za príjem zamestnanca zahrnutý do základu dane suma vo výške 12 % obstarávacej ceny vozidla v kalendárnom roku alebo 1 % aj v začatom kalendárnom mesiaci, ak sa vozidlo používa len časť roka. Ak ide o prenajaté vozidlo, vychádza sa z obstarávacej ceny vozidla u pôvodného vlastníka, a to aj v prípade, že dôjde k následnej kúpe prenajatého vozidla.
(7)
Za príjmy zo závislej činnosti sa nepovažujú a predmetom dane okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane podľa § 3 ods. 4, ďalej nie sú:
a)
náhrady cestovných výdavkov poskytované v súvislosti s výkonom závislej činnosti do výšky, na ktorú vzniká daňovníkovi nárok podľa osobitných predpisov,5) ako aj vreckové pri zahraničných pracovných cestách do výšky 40 % nároku na stravné ustanovené týmito predpismi;
b)
hodnota poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov podľa osobitných predpisov, osobných hygienických prostriedkov a pracovného oblečenia vrátane ich udržiavania (napr. pracovné odevy, uniformy);
c)
sumy prijaté zamestnancom ako preddavok od zamestnávateľa, aby ich v jeho mene vydal, alebo sumy, ktorými zamestnávateľ uhrádza zamestnancovi preukázané výdavky, ktoré za zamestnávateľa vynaložil zo svojho tak, akoby ich vynaložil priamo zamestnávateľ;
d)
sumy do výšky ustanovenej osobitným predpisom5b) na úhradu niektorých výdavkov zamestnancov.
(8)
Od dane sú okrem príjmov uvedených v § 4 ďalej oslobodené:
a)
sumy vynaložené zamestnávateľom na doškoľovanie zamestnancov, ktoré súvisí s jeho činnosťou alebo podnikaním; toto oslobodenie sa nevzťahuje na sumy vyplácané zamestnancom ako náhrada za ušlý príjem;
b)
hodnota stravovania poskytovaného ako nepeňažné plnenie zamestnávateľom zamestnancom na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov;
c)
hodnota nealkoholických nápojov poskytovaných ako nepeňažné plnenie zamestnávateľom zamestnancom na spotrebu na pracovisku;
d)
nepeňažné plnenia poskytované zamestnávateľom zamestnancom vo forme možnosti používať vlastné rekreačné, zdravotnícke, vzdelávacie, predškolské, telovýchovné a športové zariadenia, závodné knižnice alebo vo forme príspevku na kultúrne programy a športové akcie;
e)
poistné na zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové zabezpečenie a príspevky na poistenie v nezamestnanosti podľa osobitných predpisov5d) (ďalej len „povinné poistné“), ktoré je zamestnávateľ povinný platiť za zamestnanca;
f)
príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnancov podľa osobitného predpisu,5f)
g)
zvýhodnenia poskytované zamestnávateľom prevádzkujúcim verejnú dopravu osôb svojim zamestnancom a ich rodinným príslušníkom vo forme bezplatných alebo zlacnených cestovných lístkov;
h)
príjmy členov bytových družstiev z osobného plnenia pri svojpomocnej družstevnej bytovej výstavbe, ktoré sa im nevyplácajú v hotovosti, ale pripisujú sa na ich členské podiely;
ch)
príjmy získané nadobudnutím zamestnaneckých akcií podľa osobitného predpisu5a) za nižšiu ako menovitú hodnotu s výnimkou príjmov z nich plynúcich a príjmov plynúcich zo spätného odpredaja (vrátenia) týchto akcií za vyššiu ako nadobúdaciu hodnotu, ktoré sa považujú za príjmy z kapitálového majetku [§ 8 ods. 3 písm. a)];
i)
príjmy zo závislej činnosti plynúce daňovníkom uvedeným v § 2 ods. 3 od zamestnávateľov so sídlom alebo trvalým pobytom v cudzine, ak nejde o príjmy z činností vykonávaných v stálej prevádzkarni (§ 22 ods. 2).
(9)
Funkčnými požitkami sú:
a)
funkčné platy členov vlády, poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a platy vedúcich ústredných orgánov štátnej správy;
b)
odmeny za výkon funkcie v orgánoch obcí, v iných orgánoch územnej samosprávy, štátnych orgánoch, občianskych a záujmových združeniach, komorách a v iných orgánoch a inštitúciách.
(10)
Za funkčný požitok sa nepovažujú a predmetom dane nie sú náhrady výdavkov a plnenia poskytované v súvislosti s výkonom funkcie, na ktoré vzniká nárok podľa osobitných predpisov,5c) s výnimkou náhrady ušlého príjmu.
(11)
Ustanovenia odsekov 6 až 8 sa použijú obdobne aj pre plnenia poskytované v súvislosti s výkonom funkcie.
(12)
Základom dane (čiastkovým základom dane) sú príjmy zo závislej činnosti alebo funkčné požitky s výnimkou uvedenou v odsekoch 4 a 5 znížené o:
a)
povinné poistné,5d) ktoré je povinný platiť zamestnanec, alebo príspevky na zahraničné poistenie zamestnanca, na ktorého sa vzťahuje povinné zahraničné poistenie rovnakého druhu;
b)
sumu vo výške 300 Sk za každý kalendárny mesiac na čiastočnú úhradu výdavkov spojených s výkonom práce, ak zamestnanec vykonáva prácu viac ako päť kalendárnych dní v kalendárnom mesiaci; táto suma sa zvyšuje
1.
na 380 Sk za každý kalendárny mesiac, ak úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov za kalendárny mesiac vrátane príjmov z prostriedkov sociálneho fondu4k) nepresiahne 7 000 Sk, alebo
2.
na 800 Sk, ak úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov za kalendárny mesiac vrátane príjmov z prostriedkov sociálneho fondu4k) nepresiahne 7 000 Sk a jeho skutočne vynaložené výdavky na dopravu do zamestnania pravidelnou železničnou osobnou dopravou a pravidelnou autobusovou dopravou okrem mestskej verejnej dopravy sú najmenej 300 Sk mesačne.
O tieto sumy sa neznižuje príjem uvedený v odseku 1 písm. d);
c)
30 % z príjmov zo závislej činnosti u daňovníkov uvedených v § 2 ods. 5;
d)
príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpisu.5f)
e)
sumu vo výške 500 Sk za každý kalendárny mesiac na mimoriadne výdavky zamestnanca, ak úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov za kalendárny mesiac vrátane príjmov z prostriedkov sociálneho fondu4k) nepresiahne 7 000 Sk. O túto sumu sa neznižuje príjem uvedený v odseku 1 písm. d);
zobraziť paragraf
§ 7
Príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti

(1)
Príjmami z podnikania sú:
a)
príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva,6)
b)
príjmy zo živnosti,7)
c)
príjmy z iného podnikania podľa osobitných predpisov,7a)
d)
podiely spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti na zisku (§ 13).
(2)
Príjmami z inej samostatnej zárobkovej činnosti, pokiaľ nepatria do príjmov uvedených v § 6, sú:
a)
príjmy z použitia alebo poskytnutia práv z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva, včítane práv príbuzných autorskému právu,8) a to včítane príjmov z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych a iných diel na vlastné náklady;
b)
príjmy z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním podľa osobitných predpisov.8c)
(3)
Príjmom podľa odsekov 1 a 2 je aj príjem, ktorý plynie
a)
z akéhokoľvek nakladania s majetkom evidovaným ako majetok využívaný na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť,
b)
úroky z vkladov na bežných účtoch, ktoré sú používané v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti,
c)
z predaja podniku alebo jeho časti (§ 23 ods. 15) na základe zmluvy o predaji podniku.8a)
(4)
Základom dane (čiastkovým základom dane) je suma, o ktorú príjmy uvedené v odsekoch 1 a 2 s výnimkou uvedenou v odseku 7 presahujú výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie. Na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) sa použijú ustanovenia § 23 až 34. Príjmy uvedené v odseku 1 písm. d) sa môžu znížiť len za podmienok uvedených v odseku 4. Príjmy uvedené v § 22 ods. 1 písm. d) bodoch 1 až 3 plynúce daňovníkom uvedeným v § 2 ods. 3 sú samostatným základom dane pre zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36).
(5)
Príjmy uvedené v odseku 1 písm. d) sa znižujú o poistné zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia a o príspevky do Fondu zamestnanosti, ktoré je povinné platiť spoločník verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementár komanditnej spoločnosti za predpokladu, že toto poistné sa neuhrádza ako náklady verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti.
(6)
Spoločníci verejných obchodných spoločností a komplementári komanditných spoločností vykážu v prípade, že hospodárenie spoločnosti podľa vedeného účtovníctva skončilo stratou, podiel na strate spoločnosti ako svoju stratu pri uplatnení § 5 ods. 3. Strata sa rozdeľuje obdobne ako príjem.
(7)
Samostatným základom dane pre zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36) sú príjmy uvedené v odseku 2 písm. a) plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky, ak
a)
ide o príjmy za príspevky do novín, časopisu, rozhlasu alebo televízie s výnimkou umeleckých výkonov5e) a súčasne
b)
ich úhrn nepresiahne u toho istého platiteľa v kalendárnom mesiaci 3 000 Sk.
(8)
Ak daňovník neuplatní výdavky preukázateľne vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu, môže uplatniť výdavky s výnimkou uvedenou v § 12 ods. 1 vo výške:
a)
60 % z príjmov z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva,6)
b)
35 % z príjmov uvedených v odseku 2 písm. a), s výnimkou príjmov podľa odseku 7,
c)
25 % z príjmov zo živnosti, z iného podnikania podľa osobitných predpisov a z príjmov uvedených v odseku 2 písm. b).
(9)
Ak daňovník uplatní výdavky podľa odseku 8, sú v sumách výdavkov zahrnuté všetky výdavky daňovníka vynaložené v súvislosti s dosahovaním, zabezpečením a udržaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Ak daňovník uplatní výdavky podľa odseku 8, je povinný používať takýto spôsob uplatnenia výdavkov aj pri ostatných druhoch príjmov uvedených v odsekoch 1 a 2.
(10)
Hnuteľné veci a nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktoré využívajú na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť obaja manželia, eviduje ako majetok využívaný pri podnikaní alebo pri inej samostatnej zárobkovej činnosti jeden z manželov.
(11)
Výdavky súvisiace s využívaním hnuteľných vecí a nehnuteľností podľa odseku 10 sa rozdelia medzi oboch manželov v pomere, v akom ich využívajú pri svojej činnosti.
(12)
Príjem z predaja hnuteľných vecí alebo nehnuteľností manželov sa zdaňuje tomu manželovi, ktorý ich mal evidované ako majetok využívaný na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť.
zobraziť paragraf
§ 8
Príjmy z kapitálového majetku

(1)
Príjmami z kapitálového majetku, pokiaľ nejde o príjmy podľa § 6 ods. 1 alebo § 7 ods. 1 písm. d), sú:
a)
úroky a ostatné výnosy z cenných papierov, podiely na zisku (dividendy) vrátane podielov na zisku z účastí v spoločnostiach s ručením obmedzeným a z účastí komanditistov v komanditných spoločnostiach, podiely na zisku a obdobné plnenia z členstva v družstvách a podiely členov pozemkových spoločenstiev na výnosoch a na majetku určenom na rozdelenie medzi členov pozemkových spoločenstiev;8b)
b)
podiely na zisku tichého spoločníka z účasti na podnikaní, pokiaľ sa nepoužijú na doplnenie vkladu zníženého o podiely na stratách do pôvodnej výšky;
c)
úroky, výhry a iné výnosy z vkladov na vkladných knižkách, vkladových listoch a z vkladov im na roveň postavených včítane úrokov z peňažných prostriedkov na vkladovom účte a z bežného účtu s výnimkou úrokov uvedených v § 7 ods. 3;
d)
plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku alebo z dôchodkového poistenia s výnimkou plnení z dôchodkového zabezpečenia a z doplnkového dôchodkového poistenia podľa osobitného predpisu5f) znížené o zaplatené poistné. Na výpočet základu dane sa použije § 10 ods. 8.
e)
úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek a úroky z hodnoty splateného vkladu v dohodnutej výške spoločníkov verejných obchodných spoločností;
f)
diskontné sumy zmeniek.
(2)
Účasťou podľa odseku 1 písm. a) sa na účely tohto zákona rozumie peňažný aj nepeňažný vklad do podnikania.
(3)
Za príjmy z kapitálového majetku sa ďalej považujú:
a)
rozdiel medzi vyplácanou menovitou hodnotou cenného papiera [odsek 1 písm. a)] alebo vkladového listu [odsek 1 písm. c)] a predajnou hodnotou pri ich vydaní; v prípade predčasného spätného nákupu sa použije namiesto menovitej hodnoty cena spätného nákupu;
b)
príjmy z predaja predkupného práva na akcie.
(4)
Príjmy uvedené v odseku 1 písm. a), b), c), d) a v odseku 3 písm. a), pokiaľ nejde o príjmy uvedené v § 6 ods. 1 alebo § 7 ods. 1 písm. d) plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky, sú samostatným základom dane pre zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36). Ak tieto príjmy plynú zo zdrojov v zahraničí, sú základom dane (čiastkovým základom dane) podľa § 5 ods. 2.
(5)
Príjmy uvedené v odseku 1 písm. e) a f) neznížené o výdavky a príjmy uvedené v odseku 3 písm. b) znížené o cenu obstarania predkupného práva sú základom dane (čiastkovým základom dane).
(6)
Úroky a iné výnosy plynúce z vkladov, ktoré prijíma zamestnávateľ iba od svojich zamestnancov alebo ktoré prijíma banka iba od svojich zamestnancov za odchylných podmienok než od ostatných fyzických osôb, sú samostatným základom dane pre zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36).
zobraziť paragraf
§ 9
Príjmy z prenájmu

(1)
Príjmami z prenájmu, pokiaľ nejde o príjmy uvedené v § 6 až 8, sú:
a)
príjmy z prenájmu nehnuteľností, bytov alebo ich častí,
b)
príjmy z prenájmu hnuteľných vecí, okrem príležitostného prenájmu podľa § 10 ods. 1 písm. a).
(2)
Základom dane (čiastkovým základom dane) sú príjmy uvedené v odseku 1 znížené o výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie (§ 5 ods. 2). Pre zistenie základu dane (čiastkového základu dane) sa použijú ustanovenia § 23 až 34. Príjem z prenájmu plynúci daňovníkom uvedeným v § 2 ods. 3 je, s výnimkou príjmov z prenájmu nehnuteľnosti, samostatným základom dane pre zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36).
(3)
Ak daňovník neuplatní výdavky preukázateľne vynaložené, môže ich uplatniť vo výške 25 % z úhrnu príjmov uvedených v odseku 1.
(4)
Daňovník, ktorý má príjmy podľa odseku 1 a uplatňuje pri týchto príjmoch preukázateľne vynaložené výdavky, vedie počas celého zdaňovacieho obdobia evidenciu
a)
o príjmoch a výdavkoch v časovom slede,
b)
hmotného majetku a nehmotného majetku, ktorý možno odpisovať,
c)
o tvorbe a použití rezervy na opravy hmotného majetku, ak ju vytvára,
d)
o zásobách, pohľadávkach a záväzkoch v zdaňovacom období, v ktorom sa končí prenájom.
(5)
Ak sa daňovník, ktorý má príjmy podľa odseku 1 a uplatňuje pri týchto príjmoch preukázateľne vynaložené výdavky, rozhodne namiesto vedenia evidencie podľa odseku 4 účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva alebo podvojného účtovníctva, aj keď mu táto povinnosť z osobitných predpisov17) nevyplýva, je povinný podľa týchto predpisov postupovať počas celého zdaňovacieho obdobia.
zobraziť paragraf
§ 10
Ostatné príjmy

(1)
Ostatnými príjmami, ak nejde o príjmy podľa § 6 až 9, sú najmä:
a)
príjmy z príležitostných činností, náhodné a jednorazové príjmy,
b)
príjmy z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí,
c)
príjmy z poľnohospodárskej výroby, ak nejde o poľnohospodársku výrobu vykonávanú v rámci podnikania [§ 7 ods. 1 písm. a)],
d)
príjmy z predaja vlastných nehnuteľností alebo hnuteľných vecí včítane cenných papierov s výnimkou uvedenou v § 4,
e)
príjmy z prevodu účasti na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo z prevodu členských práv družstva s výnimkou uvedenou v § 4,
f)
príjmy zo zdedených práv z priemyselného a iného duševného vlastníctva včítane autorských práv a práv príbuzných autorskému právu,9)
g)
prijaté výživné, dôchodky10) a obdobné opakujúce sa požitky s výnimkou príjmov uvedených v § 4 a v písmene l),
h)
podiel spoločníka obchodnej spoločnosti alebo člena družstva na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti alebo družstva,
ch)
vyrovnací podiel pri zániku účasti spoločníka v obchodnej spoločnosti alebo členstva v družstve,
i)
výhry v lotériách, stávkach a iných podobných hrách a výhry z reklamných súťaží a žrebovaní s výnimkou uvedenou v odseku 2 písm. b) a v § 4,
j)
ceny z verejných súťaží a zo športových súťaží s výnimkou uvedenou v § 4,
k)
podiel na spoločne dosiahnutých príjmoch vypomáhajúcich osôb,
l)
dávky poskytované z doplnkového dôchodkového poistenia podľa osobitného predpisu.5f)
(2)
Od dane sú, okrem príjmov uvedených v § 4, oslobodené:
a)
príjmy podľa odseku 1 písm. a) až c), pokiaľ ich úhrn u daňovníka nepresiahne v zdaňovacom období 6000 Sk;
b)
výhry z lotérií, stávok a podobných hier prevádzkovaných na základe povolenia vydaného podľa osobitných predpisov v hodnote neprevyšujúcej 300 000 Sk za každú výhru.11)
(3)
Základom dane (čiastkovým základom dane) je príjem znížený o výdavky preukázateľne vynaložené na jeho dosiahnutie. Ak sú výdavky spojené s jednotlivým druhom príjmu uvedeným v odseku 1 vyššie než príjem, na rozdiel sa neprihliada. Ak príjmy podľa odseku 1 písm. i) a j) plynú zo zdrojov v zahraničí, je základom dane (čiastkovým základom dane) príjem neznížený o výdavky. Ak ide o príjmy z poľnohospodárskej výroby podľa odseku 1 písm. c), možno výdavky uplatniť vo výške 50 % z príjmov. Do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnú aj príjmy uvedené v odseku 1 písm. d) a e), ktoré plynú zo splátok na základe uzavretej kúpnej zmluvy alebo prevodu, alebo z preddavku na základe uzavretej zmluvy o budúcom predaji alebo prevode v tom zdaňovacom období, v ktorom boli dosiahnuté.
(4)
Pri príjmoch podľa odseku 1 písm. d) je výdavkom
a)
kúpna cena, ktorú daňovník za vec preukázateľne zaplatil,
b)
cena zistená na účely dane z dedičstva alebo z darovania,11a) ak daňovník vec nadobudol dedením alebo darovaním,
c)
zostatková cena podľa § 29 ods. 2, ak ide o majetok, ktorý daňovník evidoval ako majetok využívaný pri podnikaní alebo pri inej samostatnej zárobkovej činnosti, alebo pri prenájme a ktorý odpisoval podľa tohto zákona,
d)
cena veci zistená v čase jej nadobudnutia, ak ju daňovník získal výmenou veci za vec,
e)
finančné prostriedky, ktoré daňovník preukázateľne vynaložil na technické zhodnotenie, opravu a údržbu veci vrátane ďalších výdavkov súvisiacich s predajom veci s výnimkou výdavkov na osobné účely daňovníka,
f)
zaplatená daň z prevodu a prechodu nehnuteľností,11a) ak ide o príjem z predaja nehnuteľnosti,
g)
výdavky súvisiace s predajom cenných papierov,
h)
výdavky, ktoré daňovník preukázateľne vynaložil, ak ide o majetok, ktorý daňovník obstaral alebo vyrobil vo vlastnej réžii.
(5)
Výdavkom podľa odseku 4 nie je hodnota daňovníkovej vlastnej práce na veci, ktorú si sám vyrobil alebo ju vlastnou prácou zhodnotil.
(6)
Pri príjmoch podľa odseku 1 písm. e), h) a ch) sa za výdavok považuje vklad alebo nadobúdacia cena podielu. Nepeňažný vklad sa oceňuje rovnako ako nepeňažný príjem v čase vykonania vkladu (§ 3 ods. 3). Ak je vkladom nehnuteľnosť obstaraná alebo nadobudnutá v čase kratšom ako dva roky pred vložením do spoločnosti alebo družstva, považuje sa za obstarávací alebo nadobúdací výdavok cena tejto nehnuteľnosti alebo zostatková cena, ak ide o hmotný majetok už odpisovaný.
(7)
Výdavky, ktoré prevyšujú príjmy podľa odseku 1 písm. d) a e) v tom zdaňovacom období, v ktorom po prvý raz plynú splátky alebo preddavky na predaj hnuteľných vecí, cenných papierov, nehnuteľností alebo na prevod obchodného podielu spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditistu komanditnej spoločnosti alebo členských práv člena družstva, sa môžu uplatniť v tomto zdaňovacom období až do výšky týchto príjmov. Ak tieto príjmy plynú aj v ďalšom zdaňovacom období, postupuje sa rovnako, a to až do výšky celkovej sumy, ktorú možno podľa tohto ustanovenia uplatniť.
(8)
Dôchodok podľa osobitných predpisov10) sa považuje za základ dane (čiastkový základ dane) po znížení o sumu ceny obstarania rovnomerne rozdelenú na obdobie poberania dôchodku. Toto obdobie sa zistí ako rozdiel medzi strednou dĺžkou života12) a vekom daňovníka v čase, keď dôchodok začne po prvý raz poberať. Dôchodky poskytované zamestnávateľom svojim zamestnancom, a to aj bývalým zamestnancom, sú príjmami podľa § 6.
(9)
Príjmy podľa odseku 1 písm. h) až i) a l) plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky sú samostatným základom dane pre zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36). Ak plynú tieto príjmy zo zdrojov v zahraničí, sú základom dane (čiastkovým základom dane) podľa § 5 ods. 2.
(10)
Príjmy z cien z verejných súťaží a zo športových súťaží plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky sú samostatným základom dane pre zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36). Ak je v cene z verejnej súťaže zahrnutá odmena za použitie diela alebo výkonu, zníži sa o sumu pripadajúcu na túto odmenu základ dane zdaňovaný osobitnou sadzbou dane a táto suma sa zahrnie do príjmov uvedených v § 7. U daňovníkov (§ 2 ods. 2), u ktorých je športová činnosť inou samostatnou zárobkovou činnosťou, sa považujú prijaté ceny zo športových súťaží za príjmy uvedené v § 7. Ak príjmy z cien z verejných súťaží a zo športových súťaží plynú zo zdrojov v zahraničí, sú základom dane (čiastkovým základom dane) podľa § 5 ods. 2.
(11)
Rovnako ako ceny z verejných súťaží sa posudzujú aj ceny zo súťaží, v ktorých je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže alebo ide o súťažiacich vybraných usporadúvateľom súťaže. Ak v takej súťaži presiahne cena alebo úhrn cien získaných tým istým daňovníkom sumu 20 000 Sk, ide o príjem, ktorý tvorí základ dane (čiastkový základ dane) podľa § 5 ods. 2. Príjmy zo súťaží vyhlásených zamestnávateľom pre svojich zamestnancov sa považujú za príjmy uvedené v § 6.
zobraziť paragraf
§ 15
Nezdaniteľná časť základu dane

(1)
Základ dane sa zníži o sumy:
a)
21 000 Sk ročne na daňovníka;
b)
9000 Sk ročne na vyživované dieťa žijúce v spoločnej domácnosti s daňovníkom, najviac však na štyri deti; prechodný pobyt dieťaťa mimo spoločnej domácnosti nemá vplyv na uplatnenie zníženia;
c)
12 000 Sk ročne na manželku (manžela) žijúcu s daňovníkom v spoločnej domácnosti, pokiaľ nemá vlastné príjmy presahujúce 21 000 Sk ročne. Do vlastného príjmu sa nezahŕňa zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, podpora pri narodení dieťaťa, príplatok k prídavkom na deti rodičovský príspevok, prídavky na deti a štipendium poskytované študujúcim sústavne sa pripravujúcim na budúce povolanie;
d)
6000 Sk ročne, ak daňovník poberá čiastočný invalidný dôchodok;
e)
12 000 Sk ročne, ak daňovník poberá invalidný dôchodok alebo iný dôchodok, ktorého jednou z podmienok pre priznanie je invalidita, alebo je daňovník podľa osobitných predpisov invalidný, alebo jeho žiadosť o invalidný dôchodok bola zamietnutá z iných dôvodov než z dôvodu jeho invalidity; ak je daňovník držiteľom preukážky ZŤP-S (zvlášt ťažko poškodený so sprievodcom), zvyšuje sa suma na 36 000 Sk ročne, a to aj keď nepoberá invalidný dôchodok. Sumy podľa písmen d) a e) možno uplatniť aj pri súbehu nároku na starobný dôchodok, výsluhový dôchodok,12e) výsluhový príspevok,12f) invalidný dôchodok, čiastočný invalidný dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok.
(2)
Základ dane daňovníka sa neznižuje o sumu podľa odseku 1 písm. a) vtedy, ak daňovník je požívateľom starobného dôchodku alebo dôchodku za výsluhu rokov z dôchodkového zabezpečenia, alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu a ak suma týchto dôchodkov, ktoré mu boli priznané na začiatku zdaňovacieho obdobia alebo spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia, je vyššia ako 21 000 Sk ročne. Ak suma týchto dôchodkov neprevýši sumu 21 000 Sk ročne, zníži sa základ dane podľa odseku 1 písm. a) len vo výške rozdielu medzi sumou 21 000 Sk a vyplatenými sumami týchto dôchodkov. Na prídavky na deti a na výchovné sa neprihliada.
(3)
U daňovníka uvedeného v § 2 ods. 3 sa základ dane neznižuje o sumy uvedené v odseku 1 písm. b) až e).
(4)
Za vyživované dieťa daňovníka (vlastné, osvojené, dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, dieťa druhého z manželov a vnuk, ak jeho rodičia nemajú príjmy, z ktorých by mohli zníženie uplatniť) sa považuje:
a)
maloleté dieťa,
b)
plnoleté dieťa až do dovŕšenia veku 26 rokov, ak nepoberá invalidný dôchodok a
1.
sústavne sa pripravuje na budúce povolanie štúdiom alebo predpísaným výcvikom, alebo
2.
nemôže sa pripravovať na budúce povolanie alebo byť zamestnané pre chorobu, alebo
3.
pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nie je schopné sa sústavne pripravovať na budúce povolanie alebo je schopné sa naň pripravovať len za mimoriadnych podmienok.
(5)
Ak dieťa uvedené v odseku 4 písm. b) uzavrie manželstvo a žije v spoločnej domácnosti s manželom, môže uplatniť manžel zníženie za podmienok uvedených v odseku 1 písm. c). Ak manžel nemá príjmy, z ktorých by mohol zníženie uplatniť, môže uplatniť zníženie podľa odseku 1 písm. b) rodič dieťaťa alebo daňovník, u ktorého ide vo vzťahu k dieťaťu o starostlivosť nahrádzajúcu starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, ak dieťa s ním žije v domácnosti.12c)
(6)
Ak v rámci jednej spoločnej domácnosti vyživujú dieťa (deti) viacerí daňovníci (napr. manželia), môže ho (ich) na účely dane uplatniť len jeden z nich. Pri použití odseku 7 môže uplatniť dieťa (deti) po časť zdaňovacieho obdobia jeden z daňovníkov a po zostávajúcu časť druhý z daňovníkov.
(7)
Daňovník, u ktorého podmienky rozhodné pre zníženie základu dane podľa odseku 1 písm. b) až e) trvajú len niekoľko kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, zníži základ dane len o sumu vo výške jednej dvanástiny za každý kalendárny mesiac, na ktorého začiatku boli splnené podmienky. Dieťa uplatní daňovník už v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa narodilo alebo v ktorom sa začína sústavná príprava plnoletého dieťaťa na budúce povolanie.
(8)
Od základu dane možno odpočítať hodnotu darov poskytnutých obciam a právnickým osobám so sídlom na území Slovenskej republiky na financovanie vedy a vzdelania, kultúry, školstva, na požiarnu ochranu, na podporu mládeže, na ochranu a bezpečnosť obyvateľstva, na ochranu zvierat, na sociálne, zdravotnícke, ekologické, humanitárne, charitatívne, náboženské účely pre štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti, telovýchovné a športové účely, pokiaľ úhrnná hodnota darov v zdaňovacom období je aspoň 2 % zo základu dane alebo 1 000 Sk. V úhrne možno odpočítať najviac 10 % zo základu dane.
zobraziť paragraf
§ 19
Oslobodenie od dane

Od dane sú oslobodené:
a)
členské príspevky prijaté záujmovými združeniami právnických osôb, profesnými komorami s nepovinným členstvom, občianskymi združeniami včítane odborových organizácií, politickými stranami a politickými hnutiami;
b)
príjmy daňovníkov uvedených v § 18 ods. 4 plynúce z činnosti, za účelom ktorej daňovník vznikol, vrátane príjmov, ktoré s touto činnosťou súvisia, ak táto činnosť nezakladá cenovú konkurenciu voči iným osobám a ak príjmy z tejto činnosti sú úmerné vynaloženým nákladom v porovnaní k príjmom a k nákladom vynaloženým inými osobami, príjmy prijaté od subjektov so sídlom alebo trvalým pobytom mimo územia Slovenskej republiky za ich vlastné reklamy, pokiaľ nie sú poskytnuté prostredníctvom stálej prevádzkarne (§ 22 ods. 2); v rozpočtových a príspevkových organizáciách aj príjmy z činnosti vymedzenej zriaďovateľom v zriaďovacej listine na plnenie jej základného účelu15a) a príjmy z prenájmu, ktoré sú zahrnuté v rozpočte a zohľadnené vo vzťahu k rozpočtu zriaďovateľa;
c)
výnosy kostolných zbierok, príjmy za cirkevné úkony a pravidelné príspevky členov pri štátom uznaných cirkvách a náboženských spoločnostiach;
d)
príjmy bytových družstiev z nájomného za družstevné byty a družstevné garáže a z úhrad za plnenia poskytované v súvislosti s ich užívaním;
e)
príjmy z prevádzky malých vodných elektrární do inštalovaného výkonu 1 MW, veterných elektrární, tepelných čerpadiel, solárnych zariadení, zariadení na výrobu bioplynu, zariadení na výrobu biologicky degradovateľných látok, ktoré ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis, zariadení na využitie geotermálnej energie, profesnými komorami s nepovinným členstvom, a to v kalendárnom roku, v ktorom boli uvedené do prevádzky, a v nasledujúcich piatich rokoch;
f)
príjmy štátnych fondov ustanovené osobitnými predpismi16) a príjmy Fondu ochrany vkladov;16f)
g)
výnosy zo štátnych dlhopisov znejúcich na cudziu menu;4b)
h)
príjmy plynúce z odpisu záväzkov pri vyrovnaní vykonanom podľa osobitného predpisu;16a)
i)
hospodársky výsledok (zisk alebo strata) plynúci zo speňaženia konkurznej podstaty;16a)
j)
príjmy daňovníkov uvedených v § 18 ods. 4, ak ich príjmy nepresiahli za zdaňovacie obdobie 100 000 Sk, okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36) a ktoré sú oslobodené od dane podľa písmena b);
k)
rozdiel, o ktorý príjmy prevyšujú súvisiace výdavky, pokiaľ tieto príjmy plynú z výroby zariadení pre zber, zhromažďovanie a prepravu nebezpečných odpadov, z prevádzky zariadení na recykláciu nebezpečných odpadov, z prevádzky zariadení alebo technológií na úpravu nebezpečných odpadov, ktorou sa zníži ich nebezpečnosť, objem alebo hmotnosť, z prevádzky skládok alebo ich častí slúžiacich na ukladanie nebezpečných odpadov,16b) z prevádzky skládok registrovaných ako osobitne určená skládka16c) a z vykonávania sanácií starých skládok nebezpečných odpadov a z prevádzky spaľovní na spaľovanie nebezpečných odpadov;
l)
príjmy z dotácií zo štátneho rozpočtu daňovníkov, ktorí podnikajú v poľnohospodárskej výrobe, lesnom a vodnom hospodárstve;
m)
výnosy z cenných papierov vydaných Národnou bankou Slovenska znejúcich na cudziu menu4h);
n)
príjmy obcí z prenájmu nebytových priestorov pri obciach do 1 000 obyvateľov s trvalým pobytom na území obce podľa stavu k 31. decembru zdaňovacieho obdobia;
o)
úrokové výnosy z hypotekárnych záložných listov.4b)
zobraziť paragraf
§ 23
Základ dane

(1)
Základom dane je rozdiel medzi príjmami, s výnimkou príjmov oslobodených od dane, a výdavkami (nákladmi) vynaloženými na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie (§ 24), a to pri rešpektovaní ich vecnej a časovej súvislosti v danom zdaňovacom období, upravený podľa odsekov 2 až 4 a odseku 7.
(2)
Základom dane u daňovníkov, ktorí účtujú v sústave podvojného účtovníctva,17) je hospodársky výsledok (zisk alebo strata) a u daňovníkov, ktorí účtujú v sústave jednoduchého účtovníctva,17) rozdiel medzi príjmami a výdavkami.
(3)
Hospodársky výsledok alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 2 sa upraví o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do výdavkov (nákladov) alebo sú do nich zahrnuté v nesprávnej výške, a o všetky sumy neoprávnene skracujúce príjmy. Pokiaľ rozsah niektorých druhov výdavkov (nákladov) je obmedzený alebo limitovaný týmto zákonom alebo osobitnými predpismi,18) možno ich pre určenie základu dane zahrnúť do výdavkov (nákladov) maximálne v určenej a preukázateľnej výške.
(4)
Do základu dane podľa odseku 1 sa nezahŕňajú:
a)
príjmy, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36),
b)
príjmy z nákupu vlastných akcií pod menovitú hodnotu pri následnom znížení základného imania,
c)
sumy, ktoré už boli u toho istého daňovníka zdanené podľa tohto zákona,
d)
daň z pridanej hodnoty, ktorú si platiteľ dane z pridanej hodnoty uplatní ako nárok na odpočet v prípade registrácie podľa osobitného predpisu,18a) ktorá sa vzťahuje na hmotný a nehmotný majetok, a u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva aj na zásoby, pričom o túto daň je daňovník povinný znížiť vstupnú cenu hmotného a nehmotného majetku a daňovník účtujúci v sústave podvojného účtovníctva aj cenu zásob,
e)
výnos z dlhopisov4b) alebo jeho pomerná časť zahrnovaná do nákladov alebo príjmov pri predaji dlhopisov.
(5)
Pri komanditných spoločnostiach sa základ dane podľa predchádzajúcich odsekov ďalej znižuje o sumu pripadajúcu komplementárom.
(6)
Za príjmy sa považuje tak peňažné, ako aj nepeňažné plnenie ocenené cenami obvyklými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, príp. miery opotrebenia predmetného plnenia (ďalej len „ceny obvyklé na trhu“), s výnimkou naturálnej spotreby vlastnej výroby a služieb.
(7)
Súčasťou základu dane závislých osôb je rozdiel vypočítaný podľa § 23a ods. 2.
(8)
Základ dane v zdaňovacom období, v ktorom dochádza k skončeniu podnikania (§ 7 a § 40k ods. 3 a 6) alebo v ktorom dochádza k skončeniu inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 7) alebo k prenájmu (§ 9), upraví daňovník, ktorý
a)
účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie evidenciu podľa § 9 ods. 4, o cenu nespotrebovaných zásob, zostatky vytvorených rezerv a opravných položiek, výšku záväzkov, ktorých úhrada sa považuje za výdavok podľa § 24 a pohľadávok a o pomernú výšku nájomného vrátane nájomného pri dojednaní práva kúpy prenajatej veci, ktorá pripadá na príslušné zdaňovacie obdobie; v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach pri ďalšom predaji nespotrebovaných zásob sa zahrnie do základu dane iba rozdiel, o ktorý prevyšuje cena, za ktorú boli nespotrebované zásoby predané, cenu nespotrebovaných zásob už zahrnutých do základu dane,
b)
účtuje v sústave podvojného účtovníctva, o zostatky vytvorených rezerv a opravných položiek, príjmov budúcich období, výnosov budúcich období, výdavkov budúcich období a nákladov budúcich období s výnimkou tých, ktoré preukázateľne súvisia s obdobím likvidácie, a o pomernú výšku nájomného vrátane nájomného pri dojednaní práva kúpy najatej veci, ktorá pripadá na príslušné zdaňovacie obdobie,
c)
uplatňuje výdavky podľa § 7 ods. 8 alebo § 9 ods. 3, o cenu nespotrebovaných zásob a o výšku pohľadávok.
(9)
Skončením podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu sa podľa tohto zákona rozumie zánik oprávnenia, osvedčenia alebo iného rozhodnutia na výkon činnosti, prerušenie a neobnovenie podnikania do lehoty na podanie daňového priznania za príslušné zdaňovacie obdobie, skončenie poberania príjmov z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo poberania príjmov z prenájmu.
(10)
Pri stálej prevádzkárni (§ 22 ods. 2) daňovníka so sídlom alebo trvalým pobytom v zahraničí (§ 2 ods. 3 a § 17 ods. 5) nemôže byť základ dane nižší, než aký by dosiahol z tej istej alebo podobnej činnosti daňovník so sídlom alebo trvalým pobytom na území Slovenskej republiky. Na jeho určenie sa použije postup uvedený v § 23a.
(11)
Základom dane je aj daň z pridanej hodnoty, pri ktorej platiteľ dane uplatní nárok na odpočet v prípade zaregistrovania podľa osobitného predpisu,18a) okrem dane, ktorá sa podľa § 23 ods. 4 písm. e) nezahŕňa do základu dane.
(12)
Príjmom zahŕňaným do základu dane u daňovníkov dane z príjmov právnických osôb (§ 17) sú aj úroky, výhry a iné výnosy z vkladov na vkladných knižkách a úroky z peňažných prostriedkov na bežných účtoch a na vkladových účtoch okrem daňovníkov, ktorým sa daň z týchto príjmov vyberá osobitnou sadzbou dane (§ 36), pokiaľ nejde o preddavkovo vybranú daň.
(13)
Daňovník, ktorý zmenil spôsob uplatňovania preukázateľných výdavkov podľa § 24 na spôsob podľa § 7 ods. 8 alebo § 9 ods. 3 a naopak alebo ktorý pri začatí účtovania, ak nebol účtovnou jednotkou,17) upraví základ dane podľa odseku 8 pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie, ktoré predchádzalo tejto zmene.
(14)
Daňovník zahŕňa do základu dane úroky z omeškania sankčného charakteru dohodnuté v úverovej zmluve19b) s bankou v zdaňovacom období, v ktorom ich zaplatil alebo prijal. Za úrok z omeškania sankčného charakteru sa na účely tohto zákona považuje
a)
výška úroku z omeškania, ak dlžník v prípade omeškania podľa úverovej zmluvy platí okrem úroku z omeškania aj úrok za poskytnutie úveru,
b)
úrok dohodnutý v úverovej zmluve znížený o sumu úroku, ktorý bol dohodnutý za poskytnutie úveru, ak dlžník podľa úverovej zmluvy v prípade omeškania platí len jeden dohodnutý úrok.
(15)
Základom dane pri predaji podniku daňovníka predávajúceho podnik alebo jeho časť je rozdiel, o ktorý príjem z predaja podniku v dohodnutej kúpnej cene zvýšenej o záväzky, upravenej (zníženej) o stav prevádzaných peňažných prostriedkov na bankových účtoch a v hotovosti, prevyšuje hodnotu predávaného podniku zahŕňanú do výdavkov (nákladov) podľa tohto zákona, pričom u daňovníka, ktorý vedie jednoduché účtovníctvo, sa do výdavkov (nákladov) zahrnie aj suma záväzkov vzťahujúca sa na výdavky (náklady), ktorých úhrada uskutočnená pred predajom podniku by u predávajúceho bola považovaná za výdavok (náklad) podľa § 24.
(16)
Za príjem daňovníka, ktorý neúčtuje v sústave podvojného účtovníctva a ktorý má príjmy podľa § 7 a 9, sa pri vklade pohľadávky do obchodnej spoločnosti alebo družstva alebo pri postúpení pohľadávky považuje hodnota tejto pohľadávky, a to aj v prípade, ak ide o pohľadávku, ktorú vložil alebo postúpil za cenu nižšiu, než je jej hodnota. Pri vklade pohľadávky alebo pri jej postúpení za cenu vyššiu, než je jej hodnota, sa za príjem považuje táto vyššia cena.
zobraziť paragraf
§ 24
Výdavky (náklady) vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov

(1)
Výdavky (náklady) vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov sa pre zistenie základu dane odpočítajú vo výške preukázanej daňovníkom a vo výške ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi.18)
(2)
Výdavkami (nákladmi) podľa odseku 1 sú tiež
a)
odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku (§ 26 až 33) s výnimkou uvedenou v § 25; pri dopravných prostriedkoch využívaných daňovníkom pravidelne aj na iné účely ako na priame zabezpečovanie príjmov formou poskytovania služieb sa do výdavkov (nákladov) zahŕňajú odpisy takto:
1.
pri osobných automobiloch (kód Klasifikácie produkcie 34.10.2) s výnimkou dodávkových automobilov a z motorových vozidiel na špeciálne účely inde neuvedené (kód Klasifikácie produkcie 34.10.54) len terénne vozidlá najviac zo sumy 450 000 Sk, ktorá sa na účely odpisovania považuje za vstupnú cenu (§ 29),
2.
pri osobných dopravných prostriedkoch (kód Klasifikácie produkcie 35.12 – Rekreačné a športové člny a 35.3 – Lietadlá) s obstarávacou cenou neprevyšujúcou 1 400 000 Sk najviac zo sumy 700 000 Sk, ktorá sa na účely odpisovania považuje za vstupnú cenu (§ 29),
3.
pri osobných dopravných prostriedkoch (kód Klasifikácie produkcie 35.12 a 35.3) s obstarávacou cenou prevyšujúcou 1 400 000 Sk zo sumy rovnajúcej sa 50 % obstarávacej ceny, ktorá sa na účely odpisovania považuje za vstupnú cenu (§ 29);
b)
zostatková cena (§ 29 ods. 2) hmotného majetku a nehmotného majetku upravená o pomernú časť zostatkovej hodnoty opravnej položky k odplatne nadobudnutému majetku,17) a to len do výšky príjmov z jeho predaja alebo do výšky náhrad zahrnutých do základu dane, s výnimkou uvedenou v písmene c) a s výnimkou zostatkovej ceny bytu v bytovom dome prevádzaného do vlastníctva doterajšieho nájomcu právnym nástupcom štátneho podniku,15) ak je predaj uskutočnený za najvyššiu cenu ustanovenú podľa osobitného predpisu;18b)
c)
zostatková cena (§ 29 ods. 2) pestovateľských celkov trvalých porastov a zvierat podľa prílohy tohto zákona pri ich vyradení;
d)
príspevky právnickým osobám, pokiaľ táto povinnosť vyplýva zo zákona;
e)
poistné uhrádzané daňovníkom, pokiaľ súvisí s príjmom, ktorý je predmetom dane;
f)
poistné zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia a príspevok do Fondu zamestnanosti hradené verejnou obchodnou spoločnosťou za spoločníkov tejto spoločnosti, komanditnou spoločnosťou za komplementárov a poistné hradené zamestnávateľom podľa osobitných predpisov5d) a výdavky na sociálne dávky poskytované namiesto dávok povinného poistenia;
g)
výdavky (náklady) na prevádzku vlastného zariadenia na ochranu životného prostredia podľa osobitných predpisov;20)
h)
nájomné vrátane nájomného za veci s právom kúpy najatej veci, ale u daňovníkov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva len vo výške pripadajúcej na príslušné zdaňovacie obdobie; pri dopravných prostriedkoch využívaných daňovníkom pravidelne aj na iné účely ako na priame zabezpečovanie príjmov formou poskytovania služieb sa do výdavkov (nákladov) zahrnie nájomné rovnomerne počas doby trvania nájomnej zmluvy takto:
1.
pri osobných automobiloch (kód Klasifikácie produkcie 34.10.2) s výnimkou dodávkových automobilov a z motorových vozidiel na špeciálne účely inde neuvedených (kód Klasifikácie produkcie 34.10.54) len pri terénnych vozidlách najviac suma 550 000 Sk,
2.
pri osobných dopravných prostriedkoch (kód Klasifikácie produkcie 35.12 a 35.3) s dohodnutým nájomným neprevyšujúcim 1 600 000 Sk najviac suma 800 000 Sk,
3.
pri osobných dopravných prostriedkoch (kód Klasifikácie produkcie 35.12 a 35.3) s dohodnutým nájomným prevyšujúcim 1 600 000 Sk suma rovnajúca sa 50 % nájomného,
a to vrátane kúpnej ceny, za ktorú prevzal nájomca prenajímanú vec do vlastníctva;
ch)
zaplatená daň z nehnuteľností, cestná daň, ako aj ďalšie dane, s výnimkou uvedenou v § 25, a poplatky vzťahujúce sa na činnosti, z ktorých príjmy podliehajú dani, daň z pridanej hodnoty, ktorá súvisí s výdavkami (nákladmi) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu:
1.
ktorú je platiteľ dane z pridanej hodnoty povinný odviesť pri zrušení registrácie podľa osobitného predpisu18a) s výnimkou dane z pridanej hodnoty, ktorá sa vzťahuje na hmotný majetok a na nehmotný majetok, a u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva aj na zásoby, pričom o túto daň z pridanej hodnoty je daňovník povinný zvýšiť vstupnú cenu hmotného a nehmotného majetku a daňovník účtujúci v sústave podvojného účtovníctva aj cenu zásob,
2.
ak na jej odpočet platiteľ dane z pridanej hodnoty nemá nárok alebo ak uplatňuje nárok na odpočet dane koeficientom s výnimkou dane z pridanej hodnoty, ktorá sa vzťahuje na hmotný majetok a nehmotný majetok a je súčasťou vstupnej ceny podľa § 29 ods. 4;
i)
vytvorené rezervy vo výške podľa osobitného predpisu20a) alebo rezervy, pri ktorých tvorbe osobitný zákon ustanoví, že sú výdavkom (nákladom) podľa odseku 1; rezerva na opravu hmotného majetku sa môže tvoriť len rovnomerne počas najmenej dvoch rokov, a to najviac do výšky 80 % vstupnej ceny hmotného majetku, podľa vypracovaného rozpočtu nákladov na opravu;
j)
výdavky (náklady) na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie vynaložené na:
1.
bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a hygienické vybavenie pracovísk,
2.
prevádzku závodných zdravotníckych zariadení a starostlivosť o zdravie zamestnancov v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi,21)
3.
prevádzku stredných odborných učilíšť a vzdelávacích zariadení, pokiaľ ich nie je povinný uhrádzať príslušný orgán štátnej správy, alebo výdavky na výchovu žiakov, vzdelávanie a rekvalifikáciu pracovníkov zabezpečovanú inými subjektmi,
4.
príspevky na stravovanie zabezpečované prostredníctvom iných subjektov a poskytované za podmienok ustanovených osobitným predpisom21b) maximálne do výšky 55 % ceny jedného hlavného jedla v priebehu jednej pracovnej zmeny, najviac však do výšky 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu.21c) Ak sa stravovanie poskytuje vo vlastnom zariadení prostredníctvom iných subjektov, zahrnie sa do výdavkov suma rovnajúca sa najviac 55 % úhrnu cien hlavných jedál. Ak sa stravovanie poskytuje vo vlastnom zariadení, zahrnú sa do výdavkov náklady do výšky 55 % z úhrnu zúčtovaných nákladov vynaložených a spojených so stravovaním;
5.
mzdové a ostatné pracovnoprávne nároky zamestnancov v rozsahu dohodnutom v kolektívnej zmluve v rámci danom pracovnoprávnymi predpismi;21a)
k)
výdavky (náklady) na pracovné cesty, a to do výšky, na ktorú vzniká nárok podľa osobitných predpisov,5) pritom
1.
na ubytovanie, dopravu hromadnými dopravnými prostriedkami a na nevyhnutné výdavky spojené s pracovnou cestou v preukázanej výške,
2.
na dopravu motorovým vozidlom zahrnutým v majetku daňovníka alebo motorovým vozidlom, ktoré bolo u daňovníka predmetom nájomnej zmluvy pri dojednaní práva kúpy prenajatej veci, alebo motorovým vozidlom prenajatým alebo vypožičaným22) vo výške náhrady za spotrebované pohonné látky,
3.
na dopravu motorovým vozidlom, ktoré nie je zahrnuté v majetku využívanom pri podnikaní alebo pri inej samostatnej zárobkovej činnosti, ale bolo v ňom zahrnuté a daňovník zahŕňal obstarávaciu cenu (časť obstarávacej ceny) tohto motorového vozidla do výdavkov (nákladov), vo výške náhrady výdavkov za spotrebované pohonné látky,
4.
na dopravu motorovým vozidlom daňovníka nezahrnutom do majetku daňovníka s výnimkou bodov 2 a 3 vo výške sadzby základnej náhrady a náhrady výdavkov za spotrebované pohonné látky; pri nákladných automobiloch a autobusoch sa použije sadzba základnej náhrady pre osobné cestné motorové vozidlá zvýšená na dvojnásobok,
5.
stravné a vreckové pri zahraničných pracovných cestách do výšky 40 % nároku na stravné ustanovené osobitným predpisom,5)
6.
stravné pri tuzemských pracovných cestách, a to iba pre zamestnancov podľa § 6;
l)
škody vzniknuté v dôsledku živelných pohrôm,
m)
výdavky (náklady) civilnej obrany spojené s prípravou na sebaochranu a vzájomnú pomoc a so starostlivosťou o prostriedky individuálnej ochrany,
n)
výdavky (náklady) na zabezpečenie požiarnej ochrany,23)
o)
výdavky (náklady) spojené s uchovaním výrobných schopností pre zabezpečenie obranyschopnosti štátu,24)
p)
zostatková cena (§ 29 ods. 2) hmotného majetku, ktorý je daňovník povinný odovzdať podľa osobitných predpisov,24a) znížená o prijaté dotácie na jeho obstaranie,
r)
výdavky (náklady), na ktorých úhradu je daňovník povinný podľa osobitných zákonov,24b)
s)
úhrn cien obstarania17) cenných papierov a vkladov v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k ich predaju, pri
1.
cenných papieroch, s ktorými sa obchoduje na hlavnom trhu tuzemskej alebo zahraničnej burzy cenných papierov za predpokladu, že cena obstarania nie je vyššia a príjem z predaja nie je nižší ako odchýlka o 10 % od priemerného kurzu v deň nákupu alebo predaja zverejneného burzou cenných papierov,
2.
ostatných cenných papieroch vrátane cenných papierov, pri ktorých nie je dodržaná podmienka uvedená v bode 1, a pri vkladoch najviac do výšky príjmov z ich predaja; toto ustanovenie s výnimkou prípadov nedodržania podmienky uvedenej v bode 1 sa nepoužije na daňovníkov, ktorí vykonávajú obchodovanie s cennými papiermi na základe osobitného zákona;24d)
t)
u daňovníkov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva hodnota pohľadávok do výšky príjmu z ich predaja,
u)
odvod z výťažku,24c)
v)
pri predaji hmotného majetku vylúčeného z odpisovania podľa § 27 výdavok (náklad) spojený s jeho nadobudnutím, pričom pri predaji majetku uvedeného v § 27 písm. e), f) a i) a pozemkov nedotknutých ťažbou možno výdavok spojený s jeho nadobudnutím zahrnúť len do výšky príjmu z predaja;
w)
výdavky na reklamu súvisiacu s inzerciou činnosti formou novinovej inzercie, zverejňovania plagátov, reklamných nápisov, transparentov, televíznych šotov a rozhlasovej inzercie, ocenených maximálne v obvyklých cenách, náklady súvisiace s propagáciou a vystavovaním exponátov na výstavách, trhoch a veľtrhoch a priame výdavky súvisiace so zhotovením reklám vo vlastnej réžii. Ostatné náklady na reklamu výrobkov, služieb alebo inej činnosti daňovníka je možné zahrnúť do výdavkov najviac vo výške 1 % zo základu dane,
x)
príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnancov podľa osobitného predpisu5f) do výšky 3% úhrnu vyplatených miezd poistencov.
y)
zaplatené
1.
úhrady podľa § 22 ods. 1 písm. c) a d) bodov 1 a 2 daňovníkom uvedeným v § 2 ods. 3 a v § 17 ods. 5, nájomné podľa písmena h) s výnimkou nájomného s právom kúpy prenajatej veci, úhrady za iné obchodné služby (kód Klasifikácie produkcie 74.1),
2.
odplaty (provízie) za sprostredkovanie vrátane úhrad za výkon tejto činnosti na základe mandátnych zmlúv alebo podobných zmlúv24e) fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá vykonáva sprostredkovanie podľa osobitného predpisu,24f) s výnimkou odplaty (provízie) za sprostredkovanie stavebného sporenia a poistenia, ktoré sa zahrnie do výdavkov (nákladov) po jej zaplatení fyzickej osobe alebo právnickej osobe.
(3)
U daňovníkov, u ktorých zdaneniu podliehajú iba príjmy z podnikateľskej alebo inak vymedzenej činnosti, sa ako výdavky (náklady) uznávajú iba výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, ktoré sú predmetom dane.
(4)
Nájomné pri dojednaní práva kúpy najatej veci sa uznáva do výdavkov (nákladov) za podmienky, že
a)
doba nájmu prenajímanej veci je dlhšia ako 20 % určenej doby odpisovania uvedenej v § 30, najmenej však 3 roky, v prípade postúpenia nájomnej zmluvy pri dojednaní práva kúpy najatej veci bez zmeny podmienok na nového nájomcu platí uvedená podmienka pre zmluvu ako celok, a
b)
kúpna cena najatej veci nie je vyššia než zostatková cena, ktorú by vec mala pri rovnomernom odpisovaní podľa tohto zákona.
(5)
Ak sa predáva najatá vec, ktorá bola predmetom nájomnej zmluvy po jej ukončení nájomcovi, v ostatných prípadoch, než je uvedené v odseku 4, uznáva sa nájomné do výdavkov (nákladov) iba za podmienky, že kúpna cena nebude nižšia než zostatková cena, ktorú by vec mala pri rovnomernom odpisovaní podľa tohto zákona.
zobraziť paragraf
§ 25

(1)
Za výdavky (náklady) vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na daňové účely nemožno uznať najmä:
a)
výdavky (náklady) na obstaranie hmotného majetku, nehmotného majetku (§ 26) a pozemkov včítane splátok a úrokov z úverov spojených s ich obstaraním, ak sú súčasťou ich vstupnej ceny,
b)
výdavky na zvýšenie základného imania včítane splácania pôžičiek,
c)
cena obstarania cenných papierov s výnimkou uvedenou v § 24 ods. 2 písm. s);
d)
odmeny členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb,
e)
vyplácané podiely na zisku,
f)
platené penále a pokuty s výnimkou zaplatených zmluvných pokút a prirážky k poistnému platenému do Fondu zdravotného poistenia, Fondu nemocenského poistenia a Fondu dôchodkového poistenia a z príspevku do Fondu zamestnanosti. Pri zmluvných pokutách sa na daňové účely použijú ceny obvyklé na trhu (§ 23 ods. 7). Úroky z omeškania zaplatené dlžníkom za včasné neplnenie peňažného záväzku alebo jeho časti v určenom termíne je však možné zahrnúť do výdavkov vo výške, ktorá nie je viac ako 1 % nad obvyklú úrokovú sadzbu poskytovanú bankami v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy.
g)
prirážky k základným sadzbám poplatkov za znečisťovanie ovzdušia25) a za ukladanie odpadov,25)
h)
prirážky k základným odplatám za vypúšťanie odpadových vôd,26)
i)
výdavky (náklady) vynaložené na príjmy oslobodené od dane alebo nezahŕňané do základu dane,
j)
výdavky nad limity ustanovené týmto zákonom alebo osobitnými predpismi,21) a 5)
k)
výdavky prevyšujúce príjmy v zariadeniach na uspokojovanie potrieb zamestnancov alebo iných osôb s výnimkou § 24 ods. 2 písm. j),
l)
tvorbu rezervných a ostatných účelových fondov, pokiaľ osobitný predpis neustanovuje inak,
m)
vklad do základného imania a nákup podielov na základnom imaní spoločnosti alebo družstva,
n)
manká a škody presahujúce prijaté náhrady s výnimkou uvedenou v § 24,
o)
zostatkovú cenu trvale vyradeného hmotného majetku a nehmotného majetku s výnimkou uvedenou v § 24 ods. 2 písm. b) a c),
p)
technické zhodnotenie (§ 33),
r)
dane zaplatené za iného daňovníka,
s)
dedičskú, darovaciu daň, daň z príjmov fyzických osôb a daň z príjmov právnických osôb,
t)
výdavky na reprezentáciu okrem propagačných predmetov, ktorých hodnota nepresiahne 200 Sk za jeden kus a za zdaňovacie obdobie ich úhrnná hodnota nepresiahne 200 000 Sk, najviac však 0,1 % zo základu dane,
u)
výdavky na osobnú potrebu daňovníka,
v)
tvorbu opravných položiek na ťarchu nákladov,17)
w)
úroky platené z úverov a pôžičiek poskytnutých subjektmi, ktoré sa zúčastňujú priamo alebo nepriamo na vedení, kontrole či majetku príjemcu úveru alebo pôžičky, a to vo výške úrokov zo sumy, o ktorú úhrn pôžičiek a úverov takto poskytnutých presahuje v priebehu zdaňovacieho obdobia štvornásobok výšky vlastného majetku a pri bankových úveroch spoločnosti šesťnásobok vlastného majetku. Účasťou na kontrole alebo majetku sa rozumie vlastníctvo viac než 25 % podielu na základnom imaní alebo podielu s hlasovacím právom; štátne podniky, obchodné spoločnosti, ktorých jediným spoločníkom alebo akcionárom je Slovenská republika, investičné fondy a investičné spoločnosti však môžu do výdavkov zahrnúť tieto reklamné výdavky najviac do výšky 3 % základu dane.
x)
výdavky (náklady) na nákup vlastných akcií vo výške sumy presahujúcej nominálnu hodnotu akcií pri následnom znížení základného imania,
y)
hodnota zvýšenia vkladu spoločníka (akcionára) obchodnej spoločnosti pri zvýšení základného imania spoločnosti,
z)
daň z pridanej hodnoty u platiteľov tejto dane s výnimkou prípadov uvedených v § 24 ods. 2 písm. ch).
(2)
Za výdavky (náklady) vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na daňové účely nemožno uznať ani
a)
odplaty (provízie) za sprostredkovanie vrátane úhrad za výkon tejto činnosti na základe mandátnych zmlúv alebo podobných zmlúv24e) s výnimkou uvedenou v § 24 ods. 2 písm. y);
b)
výdavky (náklady) vrátane odpisov na obstaranie televíznych prijímačov a rozhlasových prijímačov a prístrojov pre záznam a reprodukciu zvuku alebo obrazu (kód Klasifikácie produkcie 32.3) s výnimkou prípadov, ak sa využívajú na zabezpečovanie príjmov formou poskytovania služieb alebo sa používajú na účely zabezpečenia ochrany majetku daňovníka;
c)
nezaplatené sumy výdavkov (nákladov) uvedené v § 24 ods. 2 písm. d), e) a f).
zobraziť paragraf
§ 30

(1)
V prvom roku odpisovania zaradí daňovník do odpisových skupín uvedených v prílohe č. 1, ktorá je súčasťou tohto zákona, hmotný majetok a nehmotný majetok zatriedený podľa Klasifikácie produkcie.29c). Doba odpisovania je:
Odpisová skupina Doba odpisovania 1 4 roky 2 8 rokov 3 15 rokov 4 30 rokov 5 40 rokov
Hmotný majetok a nehmotný majetok, ktorý nemožno zaradiť do odpisových skupín podľa prílohy č. 1 zákona a jeho doba použiteľnosti nevyplýva z iných predpisov s výnimkou uvedenou v odsekoch 5 a 6, sa na účely odpisovania zaradí do odpisovej skupiny 2. Súbor hnuteľných vecí sa zaraďuje do odpisovej skupiny podľa hlavného funkčného celku.
(2)
Daňovník vykonáva rovnomerné (§ 31) alebo zrýchlené odpisovanie (§ 32). Spôsob odpisovania určí pre každý novoobstaraný hmotný majetok a nehmotný majetok vlastník a nemožno ho zmeniť po celú dobu jeho odpisovania. Právny nástupca daňovníka pokračuje v odpisovaní začatom pôvodným vlastníkom.
(3)
Hmotný majetok a nehmotný majetok sa odpisuje najviac do vstupnej ceny alebo do zvýšenej vstupnej ceny.
(4)
Prenajaté veci na základe zmluvy o nájme veci s právom kúpy prenajatej veci možno s výnimkou nehnuteľností odpísať až do výšky 90 % vstupnej ceny rovnomerne po dobu trvania prenájmu za predpokladu, že doba prenájmu trvá minimálne 40 % doby odpisovania ustanovenej v odseku 1, najmenej však tri roky. Pri predĺžení doby prenájmu nad 40 % doby odpisovania možno odpísať za každé 1 % doby odpisovania ďalšie 1 % vstupnej ceny nad 90 % až do 100 % vstupnej ceny. Pri určení spôsobu odpisovania sa nepoužijú ustanovenia § 31 a 32, ale výška odpisu sa určí rovnomerne pomernou časťou pripadajúcou na každý mesiac doby prenájmu. Odpisy uplatnené prenajímateľom podľa tohto ustanovenia sa nemenia pri postúpení nájomnej zmluvy s následnou kúpou prenajatej veci bez zmeny podmienok na nového prenajímateľa a nový prenajímateľ pokračuje v odpisovaní začatom pôvodným prenajímateľom.
(5)
Pri odpisovaní kúpnej ceny hmotného majetku nadobudnutého na základe zmluvy o nájme veci s právom kúpy prenajatej veci pri prevzatí do vlastníctva nájomcom určenej podľa § 24 ods. 4 písm. b) odpisuje vlastník sumu rovnajúcu sa kúpnej cene počas obdobia, ktoré vyplýva a pripadá na odpis prenajímanej veci, vypočítanej podľa § 31. Obdobný postup odpisovania je i pri odpisovaní zaplateného preddavku na budúcu kúpu prenajímanej veci (akontácia).
(6)
Ročný odpis otvárok nových lomov, pieskovní, hlinísk a technickej rekultivácie, ak nie sú súčasťou hmotného majetku, do ktorého vstupnej ceny sú zahrnuté, dočasných stavieb29b) a banských diel sa určí ako podiel vstupnej ceny a určenej doby trvania.
(7)
Pri formách, modeloch a šablónach (kódy Klasifikácie produkcie 28.62.5, 29.52.4 - len stroje na tvarovanie odlievacích foriem z piesku 29.56.23, 29.56.24) sa ročný odpis určí ako podiel vstupnej ceny a ustanovenej doby použiteľnosti alebo určeného počtu vyrobených odliatkov alebo výliskov.
zobraziť paragraf
Nový paragraf
§ 35b
Daňový úver

(1)
Daňovníkovi dane z príjmov právnických osôb so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorý vznikol po 1. apríli 1999, sa poskytne zníženie dane vykázanej v daňovom priznaní (ďalej len „daňový úver“) vo výške 100 % dane na päť po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom prvý raz vykázal základ dane a daň, ak
a)
daňovníkom je akciová spoločnosť, ktorej hodnota splateného peňažného vkladu do základného imania k 31. decembru roka, za ktorý prvýkrát uplatní daňový úver, je najmenej
1.
vo výške 5 000 000 EUR a predmet jej podnikania je uvedený v písmene c) bode 1,
2.
vo výške 2 500 000 EUR a predmet jej podnikania je uvedený v písmene c) bode 1, ak zároveň sídlom a miestom podnikania spoločnosti je územie okresu s mierou nezamestnanosti prevyšujúcou 15 % k 31. decembru roku predchádzajúcemu roku vzniku spoločnosti,
3.
vo výške 1 500 000 EUR a predmet jej podnikania je uvedený v písmene c) bode 2;
b)
podiel splateného vkladu zahraničnej osoby zo zdrojov v zahraničí na základnom imaní spoločnosti podľa písmena a) počas celej doby čerpania daňového úveru je najmenej 75 %, pričom zostávajúci podiel na základnom imaní tejto spoločnosti môže mať z tuzemských osôb len tuzemská fyzická osoba;
c)
predmetom podnikania spoločnosti podľa písmena a) je najmä
1.
výroba tovaru,
2.
poskytovanie vybraných služieb; vybranými službami sa rozumejú hotelové služby (kód Klasifikácie produkcie 55.1), doprava osôb lanovými dráhami, visutými dráhami a lyžiarskymi vlekmi (kód Klasifikácie produkcie 60.21.41), ostatná osobná doprava (kód Klasifikácie produkcie 61.20.12), služby spojené s vyhliadkovými jazdami autobusov (kód Klasifikácie produkcie 60.23.12), ostatné rekreačné činnosti (kód Klasifikácie produkcie 92.72, 92.33.10),
pričom tržby dosiahnuté z vykonávania týchto činností tvoria aspoň 60 % z celkových tržieb daňovníka;
d)
splní podmienky uvedené v odseku 4 a v odseku 8 prvej vete.
(2)
Daňovník uvedený v odseku 1 písm. a) bodoch 1 a 2 môže počas piatich po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, počnúc zdaňovacím obdobím nasledujúcim po zdaňovacom období, v ktorom poslednýkrát čerpal daňový úver podľa odseku 1, každoročne čerpať ďalší daňový úver vo výške 50 % dane vykázanej v daňovom priznaní, ak splní podmienky podľa odseku 4 a odseku 8 prvej vety a počas obdobia čerpania daňového úveru podľa odseku 1 zvýši základné imanie spoločnosti ďalšími peňažnými vkladmi alebo vecnými vkladmi zo zdrojov v zahraničí o sumu zodpovedajúcu v prepočte najmenej
a)
5 000 000 EUR, ak ide o daňovníka podľa odseku 1 písm. a) bodu 1;
b)
2 500 000 EUR, ak ide o daňovníka podľa odseku 1 písm. a) bodu 2.
(3)
Daňový úver podľa odseku 2 sa zvýši v každom zdaňovacom období o sumu zodpovedajúcu 20 % z celkovej výšky aktivovaných nákladov v zdaňovacom období vynaložených na vývoj, ktorý je výsledkom vlastnej činnosti daňovníka.17)
(4)
Daňový úver podľa odsekov 1 až 3 možno čerpať, ak
a)
každoročne počas čerpania daňového úveru tvoria tržby daňovníka z predaja ním vyrobeného tovaru podľa odseku 1 písm. c) bodu 1 vyvážaného do zahraničia najmenej 60 % podiel z jeho celkových tržieb z predaja tovaru. Do tohto podielu sa započítavajú aj tržby z predaja tovaru v tuzemsku, ktorý pred vznikom daňovníka čerpajúceho daňový úver nebol na území Slovenskej republiky vyrábaný, a to najviac 30 % z požadovanej minimálnej výšky tržieb z predaja tovaru vyvážaného do zahraničia. Daňovník s predmetom činnosti podľa odseku 1 písm. c) bodu 2 môže čerpať daňový úver podľa odsekov 1 až 3, ak jeho tržby za poskytovanie služieb podľa odseku 1 písm. c) bodu 2 tvoria najmenej 60 % podiel z jeho celkových tržieb;
b)
daňovník, ktorý čerpal daňový úver podľa odsekov 1 až 3, je povinný použiť prostriedky získané čerpaním daňového úveru najneskôr do dvoch rokov od skončenia zdaňovacieho obdobia, za ktoré bol poskytnutý daňový úver na obstaranie strojov a zariadení, ak ide o daňovníka s predmetom podnikania podľa odseku 1 písm. c) bodu 2, aj na obstaranie budov a stavieb, ak tieto slúžia predmetu jeho podnikania podľa odseku 1 písm. c).
(5)
Daňovník podľa odsekov 1 a 2 môže počas čerpania daňového úveru odpisovať hmotný majetok a nehmotný majetok podľa § 26 ods. 5 a § 30 až 32
a)
technologické zariadenia uvedené v prílohe č. 2, ktoré pred vznikom daňovníka neboli odpisované ani používané vo výrobnom procese na území Slovenskej republiky alebo v zahraničí, maximálnou ročnou odpisovou sadzbou 30 % z obstarávacej ceny tohto majetku na základe individuálne stanoveného odpisového plánu najdlhšie počas piatich rokov;
b)
budovy a stavby uvedené v prílohe č. 1, ktoré pred vznikom daňovníka neboli odpisované ani používané vo výrobnom procese na území Slovenskej republiky, zaradené do odpisovej skupiny 4 a 5 ročnou odpisovou sadzbou 5 % z obstarávacej ceny;
c)
technologické zariadenia neuvedené v prílohe č. 2 a nehmotný majetok podľa § 30 až 32;
d)
odpis ako výdavok (náklad) vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov uplatní daňovník po prvýkrát najneskôr v tom zdaňovacom období, v ktorom začína čerpať daňový úver.
(6)
Ak daňovník vytvára súbor predmetov z hmotného majetku odpisovaného podľa príloh č. 1 a 2, odpis podľa odseku 5 písm. a) môže uplatniť len vtedy, ak najmenej 70 % súboru predmetov tvorí hmotný majetok zaradený do prílohy č. 2.
(7)
Po skončení čerpania daňového úveru podľa odsekov 1 až 3 hmotný majetok odpisovaný podľa odseku 5 písm. a) a b) zaradí daňovník do odpisových skupín v súlade s prílohou č. 1 a pokračuje v odpisovaní rovnomerným spôsobom podľa § 31 ročnou odpisovou sadzbou podľa údajov stĺpca „v ďalších rokoch odpisovania“. Stĺpec „pre zvýšenú vstupnú cenu“ sa použije len vtedy, ak technické zhodnotenie bolo vykonané po skončení čerpania daňového úveru.
(8)
Nárok na daňový úver uplatní daňovník každoročne v daňovom priznaní spôsobom uvedeným v osobitnom predpise.33c) Daňové priznanie podáva do 30. júna roku, ktorý nasleduje po zdaňovacom období, za ktorý si daňovník uplatnil nárok na daňový úver. Na daňovníka, ktorý čerpá daňový úver, sa nevzťahujú ustanovenia o platení preddavkov (§ 40m) okrem prípadov, ak správca dane do 31. júla roku, v ktorom je podané daňové priznanie, písomne namieta plnenie podmienok čerpania daňového úveru. Ak daňovník písomne do 31. augusta roku, v ktorom bolo podané daňové priznanie, nepreukáže splnenie podmienok čerpania daňového úveru, počnúc mesiacom septembrom roku, v ktorom bolo podané daňové priznanie, vzniká daňovníkovi povinnosť platiť preddavky (§ 40m) s tým, že preddavky splatné do mesiaca septembra vyrovná daňovník do konca tohto mesiaca.
(9)
Ak daňovník nesplní podmienky poskytnutia daňového úveru, je povinný zaplatiť daň pripadajúcu na daňový úver a zaplatiť penále. Penále sa vypočíta podľa § 40r zo sumy neoprávnene zadržanej dane za obdobie čerpania daňového úveru. Na možnosť vyrubiť daň sa nepoužijú ustanovenia osobitného predpisu32a) o zániku práva vyrubiť daň. Na daňovníka, ktorý čerpá daňový úver, sa vzťahujú ustanovenia o daňovej kontrole podľa osobitného predpisu.32a)
(10)
Daňovník, ktorý čerpá daňový úver podľa odsekov 1 a 2, môže stratu, ktorá vznikla za zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, za ktoré prvýkrát uplatňuje daňový úver, odpočítať od základu dane rovnomerne počas piatich zdaňovacích období nasledujúcich po zdaňovacom období, v ktorom si poslednýkrát uplatnil daňový úver. V tomto prípade sa na daňovníka nepoužijú ustanovenia § 34.
zobraziť paragraf
§ 40f
Vyberanie a platenie dane z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov

(1)
Platiteľ dane33e) zrazí preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov (ďalej len „preddavok“) zo zdaniteľnej mzdy sadzbou dane prepočítanou z ročných sadzieb na mesačné obdobie podľa tabuliek vydaných všeobecne záväzným právnym predpisom Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zdaniteľnou mzdou sa rozumie úhrn príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov (ďalej len „mzda“) zúčtovaných a vyplatených daňovníkovi za kalendárny mesiac alebo za kalendárny rok okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36), znížený o
a)
sumy, ktoré sú od dane oslobodené,
b)
sumy zrazené na zdravotné poistenie, nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie a príspevok do Fondu zamestnanosti (ďalej len „poistné“),
c)
sumu na čiastočnú úhradu výdavkov spojených s výkonom práce podľa § 6 ods. 12 písm. b) a sumu na mimoriadne výdavky zamestnanca podľa § 6 ods. 12 písm. e),
d)
30 % z príjmov zo závislej činnosti u daňovníkov uvedených v § 2 ods. 5,
e)
príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpisu,5f)
f)
nezdaniteľné časti základu dane; základ dane pre výpočet preddavku za kalendárny mesiac sa zníži o 1/12 nezdaniteľnej časti základu dane. Na preukázanú nezdaniteľnú sumu základu dane na manželku [§ 15 ods. 1 písm. c)], na sumu, o ktorú sa znižuje základ dane u požívateľa starobného dôchodku (§ 15 ods. 2) alebo dôchodku za výsluhu rokov z dôchodkového zabezpečenia, alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, a na hodnotu darov (15 ods. 8) platiteľ dane prihliadne až pri ročnom zúčtovaní preddavkov za zdaňovacie obdobie.
(2)
Preddavok sa zrazí pri výplate alebo pri pripísaní mzdy daňovníkovi k dobru bez ohľadu na to, za ktoré obdobie sa mzda vypláca. Ak platiteľ vykonáva vyúčtovanie miezd mesačne, zrazí preddavok pri vyúčtovaní mzdy za uplynulý mesiac.
(3)
Platiteľ dane, ktorý vypláca zdaniteľnú mzdu naraz za viac kalendárnych mesiacov, vypočíta preddavok tak, akoby bol vyplatený v jednotlivých mesiacoch, ak je tento spôsob zdanenia pre daňovníka výhodnejší.
(4)
Platiteľ dane, ktorý vypláca jednorazovú mzdu alebo doplatok mzdy za minulé roky, vypočíta a zrazí preddavok zo zdaniteľnej mzdy oddelene od ostatnej mzdy ročnou sadzbou dane podľa § 16. Preddavok vypočíta z úhrnu jednorazových miezd a doplatkov miezd za minulé roky zúčtovaných alebo vyplatených daňovníkovi v tom istom zdaňovacom období bez odpočítania súm uvedených v odseku 1 písm. c), e) a f). Vypočítaný preddavok sa zníži o úhrn zrazených preddavkov z uvedených miezd od začiatku zdaňovacieho obdobia. Za jednorazovú mzdu sa považujú nepravidelne vyplácané mzdy alebo mzdy vyplácané jednorazovo v celom zdaňovacom období (napr. odstupné, odmeny za podnikové vynálezy a zlepšovacie návrhy, odmeny a dary pri pracovných a životných výročiach, ročné odmeny, podiely na hospodárskom výsledku, náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku, tzv. trinásty a ďalšie platy a iné druhy odmien vyplácané nepravidelne popri bežnej mzde). Za jednorazovú mzdu sa nepovažujú mzdy vyplatené naraz za viac kalendárnych mesiacov v tom istom zdaňovacom období.
(5)
Ak daňovník poberá mzdu súčasne od viacerých platiteľov dane za rovnaký kalendárny mesiac, zrazia platitelia dane, u ktorých daňovník neuplatňuje nárok na nezdaniteľné časti zo základu dane, preddavky zo mzdy zníženej len o sumy, ktoré sú od dane oslobodené, o poistné a o sumy podľa § 6 ods. 12 písm. c) a d).
(6)
Ak platiteľ dane vykonáva vyúčtovanie miezd mesačne alebo pravidelne v dlhších časových obdobiach, odvedie preddavky za uplynulý kalendárny mesiac najneskôr do piatich dní po vykonanom vyúčtovaní miezd. Ostatní platitelia dane odvedú preddavky do piatich dní po uplynutí kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikla povinnosť zraziť preddavky na daň.
(7)
Správca dane môže určiť lehotu na odvod zrazeného preddavku inak.
zobraziť paragraf
§ 40g
Uplatnenie nezdaniteľných častí zo základu dane pri výpočte preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov

(1)
Daňovník je povinný preukázať platiteľovi dane skutočnosti rozhodujúce pre uznanie nezdaniteľných častí zo základu dane (ďalej len „rozhodujúce skutočnosti“) pri výpočte preddavkov najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom tieto skutočnosti nastali. Na predložené doklady platiteľ dane prihliadne, začínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom sa platiteľovi preukážu. Na predložené doklady podľa § 40h ods. 1 písm. h) platiteľ dane prihliadne už v tom kalendárnom mesiaci, v ktorom ich daňovník preukáže. Pri nástupe do zamestnania platiteľ dane prihliadne na rozhodujúce skutočnosti už v kalendárnom mesiaci, v ktorom daňovník nastúpil do zamestnania, ak ich daňovník preukáže do 30 dní odo dňa nástupu do zamestnania.
(2)
Ak sa daňovníkovi narodí dieťa, platiteľ dane naň prihliadne už v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa narodilo, ak daňovník predloží doklad o jeho narodení do 30 dní po jeho narodení.
(3)
Ak daňovník poberá v kalendárnom mesiaci mzdu súčasne alebo postupne od viacerých platiteľov dane, prihliadne na nezdaniteľné časti zo základu dane a sumy podľa § 6 ods. 12 písm. b) a e) iba jeden platiteľ, u ktorého daňovník uplatní nárok podľa odseku 1.
(4)
Ak daňovník nepreukáže rozhodujúce skutočnosti v určenej lehote, prihliadne platiteľ dane na tieto skutočnosti dodatočne pri ročnom zúčtovaní preddavkov, ak ich daňovník preukáže najneskôr do 15. februára roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia.
(5)
Platiteľ dane prihliadne na nezdaniteľné časti zo základu dane a sumy podľa § 6 ods. 12 písm. b) a e) len vtedy, ak daňovník podpíše do 30 dní po vstupe do zamestnania
a)
aké skutočnosti sú u neho dané na priznanie nezdaniteľných častí zo základu dane, prípadne kedy a ako sa zmenili,
b)
že súčasne za rovnaké zdaňovacie obdobie neuplatňuje nárok na nezdaniteľné časti zo základu dane a sumy podľa § 6 ods. 12 písm. b) a e) u iného platiteľa dane a že nárok na nezdaniteľné časti zo základu dane na tie isté osoby súčasne za rovnaké zdaňovacie obdobie neuplatňuje iný daňovník,
c)
či je poberateľom dôchodkov uvedených v § 15 ods. 2.
(6)
Ak dôjde v priebehu roka k zmene rozhodujúcich skutočností, daňovník je povinný oznámiť ich písomne (napr. zmenou vo vyhlásení) platiteľovi dane najneskôr posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom zmena nastala. Platiteľ dane poznamená zmenu na mzdovom liste.
zobraziť paragraf
§ 40h
Spôsob preukazovania nezdaniteľných častí zo základu dane z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov

(1)
Nárok na uznanie nezdaniteľných častí zo základu dane preukazuje daňovník platiteľovi dane
a)
platným občianskym preukazom, a to vlastným, druhého z manželov, prípadne občianskymi preukazmi detí starších ako 15 rokov, ak ide o preukázanie existencie manželky (manžela) a vyživovaných detí. Ak rozhodujúce skutočnosti nie sú zrejmé z občianskeho preukazu, musia sa preukázať iným úradným dokladom,
b)
potvrdením školy a u žiakov učilíšť potvrdením učilišťa, že plnoleté dieťa žijúce s daňovníkom v spoločnej domácnosti študuje,
c)
rozhodnutím o priznaní invalidného dôchodku, čiastočného invalidného dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku a dokladom o vyplácaní dôchodku, ak daňovník uplatňuje nárok na zníženie dane z titulu nezdaniteľnej časti zo základu dane z dôvodu, že poberá invalidný dôchodok, čiastočný invalidný dôchodok alebo invalidný výsluhový dôchodok,
d)
predložením preukazu ZŤP-S (zdravotne ťažko poškodený so sprievodcom), ak je daňovník uvedený v písmene c) jeho držiteľom,
e)
rozhodnutím o priznaní starobného dôchodku alebo dôchodku za výsluhu rokov z dôchodkového zabezpečenia, alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu a dokladom o výplate dôchodku, ak je daňovník jeho príjemcom a ak neprevyšuje ročne hranicu ustanovenú v § 15 ods. 2,
f)
rozhodnutím alebo posudkom posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia regionálnej národnej poisťovne o tom, že dieťa je dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté a vyžaduje mimoriadnu starostlivosť alebo osobitne náročnú mimoriadnu starostlivosť, ak daňovník uplatňuje nárok na zníženie dane z titulu nezdaniteľnej časti zo základu dane z dôvodu, že vyživuje v spoločnej domácnosti takéto dieťa,
g)
potvrdením správcu dane príslušného podľa miesta trvalého pobytu daňovníka o tom, že
1.
vyživuje v spoločnej domácnosti plnoleté dieťa uvedené v § 15 ods. 4 písm. b) bodoch 2 a 3,
2.
poberá iný dôchodok, ktorého jednou z podmienok je invalidita, ale jeho žiadosť o invalidný dôchodok bola zamietnutá z iných dôvodov ako z dôvodov jeho invalidity, ako aj pri súbehu nároku na starobný, invalidný a čiastočný invalidný dôchodok a dôchodok za výsluhu rokov,
h)
predložením dokladov na uplatnenie zvýšenej sumy na čiastočnú úhradu výdavkov spojených s výkonom práce podľa § 6 ods. 12 písm. b).
(2)
Doklady uvedené v odseku 1 písm. a), c), d), e), f) a h) platia trvale, ak ich platnosť nebola časovo obmedzená. Platnosť dokladov uvedených v odseku 1 písm. c) a e) je podmienená tým, že daňovník každoročne predloží najneskôr do 15. februára doklad o výplate dôchodku. Doklady uvedené v odseku 1 písm. b) platia vždy pre školský rok, pre ktorý boli vydané. Doklady platia za predpokladu, že u daňovníka a ním vyživovaných osôb sa nezmenili skutočnosti rozhodujúce pre uznanie nezdaniteľných častí zo základu dane s výnimkou dokladov uvedených v odseku 1 písm. h).
zobraziť paragraf
§ 40ch
Ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov

(1)
Daňovník, ktorý v zdaňovacom období poberal zdaniteľnú mzdu len od jedného platiteľa dane, môže požiadať písomne najneskôr do 15. februára po uplynutí zdaňovacieho obdobia platiteľa dane o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov. Platiteľ dane je povinný vykonať ročné zúčtovanie preddavkov u daňovníka, ktorý v zdaňovacom období mal vyplatenú jednorazovú mzdu zdanenú podľa § 40f ods. 4.
(2)
U daňovníka, ktorý poberal v zdaňovacom období zdaniteľnú mzdu postupne alebo súčasne od viacerých platiteľov dane, je platiteľ dane povinný vykonať ročné zúčtovanie preddavkov z úhrnu miezd od všetkých platiteľov dane.
(3)
Ročné zúčtovanie vykoná posledný platiteľ dane alebo platiteľ dane, u ktorého daňovník v uplynulom zdaňovacom období uplatňoval nárok na nezdaniteľné časti zo základu dane a sumy podľa § 6 ods. 12 písm. b) a e). Ak daňovník neuplatňoval uvedené nároky v zdaňovacom období u žiadneho platiteľa dane, vykoná daňovníkovi ročné zúčtovanie preddavkov posledný platiteľ dane v zdaňovacom období, za ktoré sa zúčtovanie preddavkov vykonáva.
(4)
Platiteľ dane vykoná ročné zúčtovanie preddavkov podľa odsekov 1, 2 a 3 len u daňovníka, ktorý nie je povinný podať priznanie podľa § 40b ods. 2.
(5)
Platiteľ dane vykoná výpočet dane a zúčtovanie preddavkov a súčasne prihliadne na nezdaniteľnú sumu na manželku, na nezdaniteľnú sumu u požívateľa starobného dôchodku alebo dôchodku za výsluhu rokov z dôchodkového zabezpečenia, alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu a na hodnotu darov poskytnutých za uplynulé zdaňovacie obdobie, ak daňovník podpíše do 15. februára písomné vyhlásenie, v ktorom uvedie
a)
že nepoberal v uplynulom zdaňovacom období okrem mzdy, príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36), a okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené, iné príjmy podliehajúce dani z príjmov fyzických osôb,
b)
či poberal v uplynulom zdaňovacom období súčasne alebo postupne od ďalších platiteľov dane príjmy zo závislej činnosti a funkčných požitkov okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou dane (§ 36), a okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené,
c)
že manželka (manžel) žijúca v spoločnej domácnosti nemala (nemal) v uplynulom zdaňovacom období vlastný príjem presahujúci ročne hranicu uvedenú v § 15 ods. 1 písm. c),
d)
výšku starobného dôchodku alebo dôchodku za výsluhu rokov z dôchodkového zabezpečenia, alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, ak v uplynulom zdaňovacom období nepresiahla sumu uvedenú v § 15 ods. 2,
e)
hodnotu poskytnutých darov podľa § 15 ods. 8.
(6)
Platiteľ dane vykoná ročné zúčtovanie preddavkov podľa odsekov 1, 2 a 3 len na základe dokladov o vyplatenej mzde, zrazenom poistnom, zrazených sumách podľa § 6 ods. 12 písm. b), až e), o nezdaniteľných sumách zo základu dane a o zrazených preddavkoch. Daňovník je povinný doklady za uplynulé zdaňovacie obdobie predložiť platiteľovi dane najneskôr do 15. februára nasledujúceho roka od všetkých platiteľov dane. Ak daňovník, ktorý poberal počas uplynulého zdaňovacieho obdobia mzdu postupne alebo súčasne od viacerých platiteľov dane a ktorý nepredložil platiteľovi dane ani na jeho výzvu v ním určenej lehote uvedené doklady, platiteľ dane ročné zúčtovanie preddavkov nevykoná. Túto skutočnosť oznámi platiteľ dane do 31. marca správcovi dane, ktorý je príslušný podľa trvalého pobytu daňovníka, a súčasne mu predloží doklady pre ročné zúčtovanie preddavkov na ďalšie konanie. Správca dane oznámi daňovníkovi výsledok výpočtu dane rozhodnutím.
(7)
Výpočet dane a ročné zúčtovanie preddavkov vykoná platiteľ dane najneskôr do 31. marca roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Rozdiel preddavkovo zrazenej dane a vypočítanej dane v prospech daňovníka vráti platiteľ dane daňovníkovi najneskôr pri zúčtovaní mzdy za marec v roku, v ktorom sa zúčtovanie vykonáva.
(8)
Nedoplatok dane vyplývajúci z ročného zúčtovania preddavkov zrazí platiteľ dane daňovníkovi zo mzdy najneskôr do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa vykonalo ročné zúčtovanie preddavkov. Platiteľ dane odvedie zrazený nedoplatok správcovi dane v najbližšom termíne na odvod preddavkov.Ak nemôže platiteľ dane uvedený nedoplatok zraziť z daňovníkovej mzdy z dôvodu, že mu už nevypláca mzdu, alebo z dôvodu, že nemožno daňovníkovi podľa osobitných predpisov zrážku vykonať, vyberie nedoplatok správca dane príslušný podľa trvalého pobytu daňovníka, ktorému zašle platiteľ dane doklady o výške nedoplatku na ďalšie konanie do 30 dní odo dňa, keď táto skutočnosť nastala. Ak nedoplatok nepresiahne sumu 100 Sk, správca dane konanie nezačne. Daňovník je povinný nedoplatok uhradiť miestne príslušnému správcovi dane najneskôr do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom správca dane úkon vykonal alebo v ktorom bolo rozhodnutie o tomto nedoplatku daňovníkovi doručené.
(9)
Ak daňovník uvedený v odseku 2 namiesto povinného ročného zúčtovania preddavkov na daň u platiteľa dane využije možnosť podať daňové priznanie príslušnému správcovi dane, postup podľa predchádzajúcich odsekov sa nepoužije. Túto skutočnosť je daňovník povinný oznámiť platiteľovi dane (napr. vo vyhlásení) v lehote do 15. februára po uplynutí zdaňovacieho obdobia.
(10)
Ak daňovník nemôže požiadať posledného platiteľa dane v zdaňovacom období, za ktoré sa ročné zúčtovanie preddavkov vykonáva, o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov z dôvodu zániku platiteľa bez právneho nástupcu, podá daňové priznanie podľa § 40b.
zobraziť paragraf
§ 40i
Povinnosti platiteľov daní z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov

(1)
Platitelia dane sú povinní viesť pre daňovníkov mzdové listy a výplatné listiny vrátane ich rekapitulácie za každý kalendárny mesiac i za celé zdaňovacie obdobie.
(2)
Mzdový list musí na účely dane obsahovať:
a)
meno a priezvisko daňovníka, a to aj predchádzajúce,
b)
rodné číslo,
c)
trvalý pobyt,
d)
mená, priezviská a rodné čísla osôb, ktoré daňovník uplatňuje pre zníženie základu dane, výšku jednotlivých nezdaniteľných súm s uvedením dôvodu ich priznania,
e)
za každý kalendárny mesiac
1.
počet dní výkonu práce,
2.
úhrn zúčtovaných miezd bez ohľadu na to, či sú vyplatené v peniazoch alebo naturáliách, alebo spočívajú v inej forme plnenia vykonávanej zamestnávateľom za zamestnanca,
3.
sumy oslobodené od dane,
4.
poistné,
5.
sumy podľa § 6 ods. 12 písm. b) až e),
6.
základ dane, nezdaniteľné časti základu dane, zdaniteľnú mzdu, preddavok na daň podľa jednotlivých druhov sadzieb dane (mesačné, ročné),
7.
súčet údajov uvedených v bodoch 2 až 6 za celé zdaňovacie obdobie.
(3)
Ak platiteľ dane pre daňovníkov uvedených v § 6 ods. 4 nevedie mzdové listy, musí viesť evidenciu (zoznam) obsahujúcu meno a priezvisko daňovníka, a to aj predchádzajúce, rodné číslo, trvalý pobyt, údaj o trvaní pracovnej činnosti, úhrn zúčtovaných miezd bez ohľadu na to, či sú vyplatené v peniazoch, naturáliách, alebo spočívajú v inej forme plnenia vykonávanej zamestnávateľom za zamestnancov, povinné poistné, základ dane a daň. Platiteľ dane je povinný takúto evidenciu viesť aj o príjmoch daňovníkov, u ktorých nie sú splnené podmienky pre zdanenie osobitnou sadzbou dane podľa § 36 z dôvodu, že úhrnná výška príjmu presiahla v kalendárnom mesiaci sumu 3 000 Sk.
(4)
Na žiadosť daňovníka je platiteľ dane povinný za obdobie, za ktoré daňovníkovi bola vyplácaná mzda, vystaviť doklad o súhrnných údajoch uvedených na mzdovom liste, prípadne v evidencii podľa odseku 3, ktoré sú rozhodujúce pre výpočet zdaniteľnej mzdy, preddavkov a dane.
zobraziť paragraf
§ 40k
Daňové priznanie a zdaňovacie obdobie

(1)
Daňové priznanie za predchádzajúce zdaňovacie obdobie je povinný podať v ustanovenej lehote33c) každý, kto má príjmy, ktoré sú predmetom dane z príjmov právnických osôb. Daňovníci, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie, nepodávajú daňové priznanie, ak majú iba príjmy, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou dane (§ 36).
(2)
Za daňovníka, ktorý zanikol bez likvidácie, podáva daňové priznanie jeho právny nástupca.
(3)
Ak sa daňovník zruší likvidáciou, zdaňovacie obdobie sa končí dňom predchádzajúcim dňu jeho vstupu do likvidácie.
(4)
Zdaňovacie obdobie daňovníka, ktorý vstúpil do likvidácie, sa začína dňom jeho vstupu do likvidácie a končí sa dňom skončenia likvidácie.33f) Ak sa likvidácia neskončí do 31. decembra druhého roku nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie, končí sa toto zdaňovacie obdobie ku dňu 31. decembra druhého roku nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie.
(5)
Ak daňovník neskončil likvidáciu do 31. decembra druhého roku nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie, je až do skončenia likvidácie zdaňovacím obdobím kalendárny rok. Ak sa likvidácia skončí v priebehu kalendárneho roku, končí sa toto zdaňovacie obdobie dňom skončenia likvidácie.
(6)
Pri zrušení daňovníka vyhlásením konkurzu16d) zdaňovacie obdobie sa končí dňom predchádzajúcim dňu vyhlásenia konkurzu.
(7)
Zdaňovacie obdobie daňovníka, na ktorého bol vyhlásený konkurz, sa začína dňom vyhlásenia konkurzu a končí sa dňom skončenia konkurzného konania. Ak konkurzné konanie nebolo skončené do 31. decembra druhého roku nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do konkurzu, končí sa toto zdaňovacie obdobie ku dňu 31. decembra druhého roku nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do konkurzu.
(8)
Ak konkurzné konanie nebolo skončené do 31. decembra druhého roku nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do konkurzného konania, je až do skončenia konkurzného konania zdaňovacím obdobím kalendárny rok. Ak sa konkurzné konanie skončí v priebehu kalendárneho roku, končí sa toto zdaňovacie obdobie dňom skončenia konkurzného konania.
(9)
Ak sa na daňovníka v likvidácii podľa odseku 4 vyhlási konkurz, zdaňovacie obdobie podľa odseku 4 sa končí ku dňu podľa odseku 6.
(10)
Ak sa na daňovníka v likvidácii podľa odseku 5 vyhlási konkurz, zdaňovacie obdobie podľa odseku 5 sa končí dňom podľa odseku 6.
(11)
Ak sa po skončení konkurzu
a)
začne likvidácia, zdaňovacie obdobie daňovníka v likvidácii sa začína dňom jeho vstupu do likvidácie a končí sa podľa odsekov 4 a 5,
b)
pokračuje v likvidácii, zdaňovacie obdobie daňovníka v likvidácii sa začína dňom nasledujúcim po skončení konkurzu a končí sa podľa ustanovenia odseku 5.
(12)
Pri zrušení daňovníka zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku sa zdaňovacie obdobie končí dňom predchádzajúcim dňu zamietnutia návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku daňovníka.
(13)
Ak sa zrušil daňovník zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, začína sa zdaňovacie obdobie dňom jeho zrušenia a končí sa dňom, ku ktorému sa vykoná posledná účtovná závierka pred podaním návrhu na výmaz z obchodného registra.
zobraziť paragraf
§ 40r
Penále a úrok

(1)
Ak neboli preddavky na daň zaplatené najneskôr v deň ich splatnosti v správnej výške, daňový dlžník je povinný zaplatiť za každý deň omeškania penále vo výške 0,1 % z dlžnej sumy, s výnimkou podľa odseku 4, a úrok vo výške ustanovenej všeobecne záväzným právnym predpisom (§ 39). Penále a úrok sa počítajú za každý deň omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti preddavkov na daň až do dňa platby vrátane, najdlhšie však do termínu na podanie daňového priznania;33c) pri omeškaní s platením preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov do vykonania ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov, najdlhšie však do 31. marca roku nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia, s výnimkou podľa odseku 4. Ak nebola daň zaplatená najneskôr v deň jej splatnosti v správnej výške, daňový dlžník je povinný zaplatiť penále vo výške 5 % dlžnej sumy za každý aj začatý kalendárny mesiac omeškania, najviac však do výšky 100 % dlžnej sumy, a úrok vo výške ustanovenej všeobecne záväzným právnym predpisom (§ 39).
(2)
Z rozdielu medzi daňou uvedenou v daňovom priznaní a daňou uvedenou daňovým dlžníkom v dodatočnom priznaní, alebo ak skrátenie dane zistil platiteľ, vypočíta sa penále podľa odseku 1 polovičnou sadzbou. Obdobne sa kráti aj výška úroku určená podľa § 39. Ak bolo skrátenie dane zistené správcom dane, vypočíta sa penále a úrok vo výške podľa odseku 1. Pri tomto výpočte sa neprihliada na platby uskutočnené pred vydaním rozhodnutia o dodatočnom vyrubení dane. Ak je daň vyrubená na základe dodatočného daňového priznania, na platby uskutočnené pred jeho podaním sa neprihliada.
(3)
Správca dane vyrubí penále a úrok podľa odsekov 1 a 2 platobným výmerom najneskôr do skončenia troch kalendárnych rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom bola splatná daň, alebo ak ide o preddavky na daň, najneskôr do skončenia jedného kalendárneho roka po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré mali byť uhradené, s výnimkou podľa odseku 4. Penále a úrok sú splatné do 15 dní odo dňa doručenia platobného výmeru.
(4)
Ak daňovník nepožiadal o ročné zúčtovanie preddavkov (§ 40ch ods. 1) a nie je povinný podať priznanie (§ 40b), uplatní sa po termíne na vykonanie ročného zúčtovania (§ 40ch ods. 7) výška penále a lehota na vyrubenie penále a úroku za nesprávne platenie preddavkov ako pri nedoplatku na dani podľa odsekov 1 až 3.
(5)
Ak bola rozhodnutím o odvolaní proti vyrubenej dani alebo iným rozhodnutím o daňovej povinnosti daň celkom alebo sčasti odpísaná, odpíše sa z úradnej moci v pomernej časti aj penále a úrok, ktoré z odpísanej dane boli vyrubené, ak v rozhodnutí nie je určené inak.
(6)
Penále a úrok sa nevyrubí, ak nepresiahne v úhrne sumu 100 Sk za jedno zdaňovacie obdobie.
(7)
Ak daňovník nepostupuje podľa ustanovení § 35a ods. 4 a 5, je povinný zaplatiť penále vo výške 100 % dlžnej sumy dane a úroku ustanoveného všeobecne záväzným právnym predpisom (§ 39). Ak daňovník postupuje podľa § 35a ods. 4 a 5, je povinný zaplatiť penále na uplatnené úľavy vo výške 50 % z dlžnej sumy a 50 % z úroku. Pri uplatnení penále a úroku sa nepoužijú ustanovenia odsekov 1 a 2.
zobraziť paragraf
Nový paragraf
§ 41d

(1)
Ustanovenie o oslobodení výnosov zo štátnych dlhopisov platné pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa použije na dlhopisy vydané pred účinnosťou tohto zákona.
(2)
Pri zdanení miezd zúčtovaných do konca marca 1999 sa postupuje podľa doterajších predpisov.
(3)
Na doklady, ktoré daňovník predloží podľa § 40h ods. 1 písm. h) na uplatnenie nároku na čiastočnú úhradu výdavkov spojených s výkonom práce podľa § 6 ods. 12 písm. b) tohto zákona, platiteľ dane prvýkrát prihliadne pri zúčtovaní mzdy za mesiac apríl 1999 v prípade, ak daňovník tieto doklady predloží do 30. apríla 1999.
(4)
Ustanovenie § 40r ods. 7 sa použije na daňovníkov, ktorí v zdaňovacom období roku 1998 a 1999 uplatnili zníženie dane podľa podmienok uvedených v § 35a.
(5)
Daňovníci, ktorí v zdaňovacom období roku 1998 a 1999 uplatnili zníženie dane podľa § 35a, pokračujú v uplatňovaní zníženia dane podľa doterajších predpisov.
(6)
Daňovníci, na ktorých bol vyhlásený konkurz najneskôr 31. decembra 1998 a konkurzné konanie nebude skončené do 31. decembra 1999, vyrovnajú daň k tomuto dátumu podaním daňového priznania; od 1. januára 2000 je ich zdaňovacím obdobím kalendárny rok.
zobraziť paragraf
Poznámka
2c)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov.
zobraziť paragraf
Poznámka
2d)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov, § 4 zákona č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov.
zobraziť paragraf
Poznámka
3)
Napríklad zákon č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe, zákon č. 380/1997 Z. z. o peňažných náležitostiach vojakov.
zobraziť paragraf
Poznámka
32a)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 511/l992 Zb. v znení neskorších predpisov.
zobraziť paragraf
Príloha
Príloha č. 1 zákona č. 286/1992 Zb.


ZARADENIE HMOTNÉHO MAJETKU A NEHMOTNÉHO MAJETKU DO ODPISOVÝCH SKUPÍN



Odpisová skupina 1 Položka*) KP**) Názov***) 1-1 01.21.11 Hovädzí dobytok plemenný a chovný 1-2 01.22.11 Ovce plemenné a chovné 1-3 01.22.12 Kozy plemenné a chovné 1-4 01.22.13 Len: Somáre, muly a mulice plemenné 1-5 01.23.10 Ošípané plemenné a chovné 1-6 01.24.1 Hydina plemenná a chovná: len husi a gunáre 1-7 25.24.25 Ochranné pokrývky hlavy: klobúky a iné pokrývky hlavy z kaučuku alebo plastov 1-8 25.24.27 Kancelárske a školské potreby z plastov 1-9 26.15.23 Laboratórne sklo, sklo pre zdravotníctvo a farmaceutické účely 1-10 26.24.1 Laboratórna chemická alebo iná technická keramika 1-11 26.81.11 Mlynské kamene, brúsne kamene, brúsne kotúče a podobné výrobky 1-12 28.62 Nástroje s výnimkou 28.62.50 - ostatné nástroje 1-13 29.32.14 Rozmetávače hnoja a umelých hnojív 1-14 29.32.4 Mechanické prístroje na striekanie, rozstrekovanie, rozprašovanie kvapalín alebo práškov pre poľnohospodárstvo alebo záhradníctvo 1-15 29.32.5 Samonakladacie alebo samovýklopné prívesy a návesy na poľnohospodárske účely 1-16 29.32.65 Stroje a prístroje pre poľnohospodárstvo, záhradníctvo, lesníctvo, hydinárstvo a včelárstvo inde nezaradené 1-17 29.40.5 Ručné náradie pneumatické alebo s vlastným motorom 1-18 30.0 Kancelárske stroje a počítače 1-19 32.20.11 Vysielacie prístroje pre rádiotelefóniu, rádiotelegrafiu, rozhlasové alebo televízne vysielanie 1-20 32.20.12 Televízne kamery 1-21 32.20.20 Elektrické prístroje pre drôtové telefóny a telegrafiu 1-22 32.30.11 Rozhlasové prijímače okrem autorádií fungujúcich bez vonkajšieho zdroja energie 1-23 32.30.44 Prijímacie prístroje pre rádiofóniu alebo rádiotelegrafiu inde neuvedené 1-24 33.2 Meracie, kontrolné, testovacie, navigačné a iné prístroje a zariadenia 1-25 33.3 Zariadenia na riadenie výrobných procesov 1-26 33.40.22 Binokulárne, monokulárne ďalekohľady a ostatné optické teleskopy, ostatné astronomické prístroje 1-27 34.10.2 Osobné automobily (vrátane dodávkových do užitočného zaťaženia 1,5 t) 1-28 34.10.3 Motorové vozidlá na prepravu 10 a viac osôb (autobusy) okrem trolejbusov a elektrobusov 1-29 34.10.4 Motorové vozidlá pre nákladnú dopravu s úžitkovým zaťažením nad 1,5 t 1-30 34.10.53 Motorové vozidlá na jazdu na snehu, špeciálne vozidlá na prepravu osôb na golfových ihriskách a pod. , s motorom 1-31 35.42 Bicykle 1-32 36.5 Hry a hračky: okrem 36.50.4 výrobky pre lunaparky, stolové alebo spoločenské hry 1-33 36.63.2 Písacie potreby 1-34 36.63.72 Kočíky 1-35 36.63.74 Nástroje, prístroje a modely určené na predvádzacie účely 1-36 36.63.76 Umelé kvety, lístie, ovocie a ich súčasti 1-37 36.63.77 Ostatné rozličné výrobky inde neuvedené 1-38 Nehmotný majetok, z toho len: - počítačové programy (software), - markentigové štúdie.
Odpisová skupina 2 Položka*) KP**) Názov***) 2-1 01.22.13 Len: Kone plemenné, úžitkové a chovné 2-2 17.40.2 Ostatné konfekčné výrobky 2-3 17.51.1 Koberce a dlážkové textílie 2-4 17.52 Povraznícke výrobky, šnúry, laná, sieťoviny, motúzy 2-5 17.54 Ostatné textílie inde neuvedené 2-6 19.2 Brašnárske a sedlárske výrobky a iné výrobky z kože 2-7 20.30.2 Montované stavby z dreva: pokiaľ nie sú samostatnými stavebnými objektmi alebo technologickým zariadením (podlá rozhodnutia príslušného úradu životného prostredia) 2-8 22.1 Knihy, noviny a ostatné tlačiarenské materiály a záznamové médiá 2-9 25.23.2 Montované stavby z plastov (prefabrikované bunky), ak nie sú samostatnými stavebnými objektmi alebo technologickým zariadením (podlá rozhodnutia príslušného úradu životného prostredia) 2-10 25.24 Ostatné výrobky z plastov okrem: - 25.24.25 - ochranné pokrývky hlavy - 25.24.27 - kancelárske a školské potreby z plastov 2-11 28.61 Nožiarsky tovar 2-12 28.63 Zámky a kovanie 2-13 28.71 Oceľové sudy a podobné nádoby 2-14 28.72 Nádoby z ľahkých kovov 2-15 29.11.11 Prívesné lodné motory 2-16 29.12 Čerpadlá a kompresory 2-17 29.22.14 Len: žeriavy stavebné (konštruované pre stavebníctvo) 2-18 29.22.15 Vidlicové stohovacie vozíky, iné vozíky vybavené zdvíhacím a manipulačným zariadením, malé ťahače používané na železničných staniciach 2-19 29.22.17 Pneumatické a ostatné elevátory a dopravníky pre nepretržité premiestňovanie tovaru a materiálov 2-20 29.22.18 Ostatné zdvíhacie, manipulačné, nakladacie alebo vykladacie zariadenia 2-21 29.23.13 Chladiace a mraziace stroje, tepelné čerpadlá, okrem zariadení pre domácnosť 2-22 29.24.2 Stroje a prístroje na čistenie alebo sušenie fliaš, balenie a váženie, striekacie a rozstrekovacie prístroje, kovoplastické tesnenia 2-23 29.24.3 Odstredivky, kalandre a predajné automaty 2-24 29.24.4 Stroje, prístroje a laboratórne zariadenia inde neuvedené na spracovanie materiálu výrobnými postupmi spočívajúcimi v zmene teploty 2-25 29.24.6 Umývačky riadu priemyselného charakteru 2-26 29.31 Traktory pre poľnohospodárstvo a lesníctvo 2-27 29.32 Ostatné stroje pre poľnohospodárstvo a lesníctvo okrem: - 29.32. 14 - rozmetávače hnoja a umelých hnojív - 29.32.4 - mechanické prístroje na striekanie, rozstrekovanie alebo rozprašovanie kvapalín alebo práškov pre poľnohospodárstvo alebo záhradníctvo - 29.32.5 - samonakladacie a samovýklopné prívesy a návesy na poľnohospodárske účely - 29.32.65 - stroje a prístroje pre poľnohospodárstvo, záhradníctvo, lesníctvo, hydinárstvo a včelárstvo 2-28 29.4 Obrábacie stroje okrem 29.40.5 - ručné náradie pneumatické alebo s vlastným motorom 2-29 29.52.1 Stroje pre hlbinnú ťažbu 2-30 29.52.2 Stroje na premiestňovanie zeminy a povrchovú ťažbu s vlastným pohonom okrem kolesových rýpadiel a nakladačov 2-31 29.52.3 Ostatné stroje na povrchovú ťažbu 2-32 29.52.4 Stroje a zariadenia na triedenie, rozdrvenie, zmiešavanie a jednoduché spracovanie zeminy, kameňa, rúd a ostatných nerastných látok 2-33 29.52.5 Pásové traktory 2-34 29.53.1 Stroje pre potravinársky priemysel a na spracovanie tabaku 2-35 29.54 Stroje pre textilný, odevný a kožiarsky priemysel 2-36 29.56 Ostatné účelové stroje 2-37 29.6 Zbrane a munícia 2-38 29.7 Prístroje pre domácnosť inde nedefinované 2-39 31.10.31 Elektrické generátorové agregáty s piestovým vznetovým motorom s vnútorným spaľovaním 2-40 31.4 Akumulátory, galvanické články a batérie 2-41 31.5 Elektrické zdroje svetla a svietidlá 2-42 31.62 Ostatné elektrické vybavenie 2-43 32.20 Televízne a rozhlasové vysielače, drôtové telefóny a ďalekopisné prístroje okrem: - 32.20. 12 - televízne kamery - 32.20. 11 - vysielacie prístroje pre rádiotelefóniu, rádiotelegrafiu, rozhlasové a televízne vysielanie 2-44 32.30 Televízne a rozhlasové prijímače, prístroje na záznam a reprodukciu zvuku alebo obrazu okrem: - 32.30.44 - prijímacie prístroje pre rádiotelefóniu alebo rádiotelegrafiu - 32.30. 11 - rozhlasové prijímače okrem autorádií fungujúcich bez vonkajšieho zdroja energie 2-45 33.10 Zdravotnícke a chirurgické zariadenia, prístroje na ortopedické účely 2-46 33.20.3 Presné váhy, kresliace, rysovacie, počítacie, meracie prístroje a nástroje a pod. 2-47 33.4 Optické nástroje a fotografické zariadenia okrem: - 33.40.22 - binokulárne, monokulárne ďalekohľady a ostatné optické teleskopy, ostatné astronomické prístroje: optické mikroskopy 2-48 33.50.1 Hodiny a hodinky 2-49 34.10.3 Len: trolejbusy a elektrobusy 2-50 34.10.51 Terénne vyklápacie vozy (dampery) 2-51 34.10.52 Žeriavové automobily 2-52 34.10.54 Motorové vozidlá na špeciálne účely inde neuvedené 2-53 34.20.2 Prívesy a návesy: kontajnery 2-54 34.30.20 Ostatné samostatné predmety pre motorové vozidlá 2-55 35.12 Rekreačné a športové člny 2-56 35.20.33 Len: vozidlá koľajové banské a lokálky (železnice osobitného určenia) 2-57 35.3 Lietadlá a kozmické lode 2-58 35.41.1 Motocykle a prívesné vozíky k motocyklom 2-59 35.43 Vozíky pre invalidov 2-60 35.50.1 Ostatné dopravné zariadenia inde neuvedené 2-61 36.1 Nábytok 2-62 36.3 Hudobné nástroje 2-63 36.4 Športové výrobky 2-64 36.50.4 Výrobky pre lunaparky, pre stolové alebo spoločenské hry 2-65 36.63.1 Kolotoče, hojdačky, strelnice a ostatné lunaparkové atrakcie 2-66 Nehmotný majetok, okrem: - počítačových programov (software), - patentov, - markentigových štúdií, - opravnej položky k nadobudnutému majetku.
Odpisová skupina 3 Položka*) KP**) Názov***) 3-1 26.61.20 Montované stavby z betónu (prefabrikované bunky), pokiaľ nie sú samostatnými stavebnými objektmi alebo technologickým zariadením (podlá rozhodnutia príslušného úradu životného prostredia) 3-2 28.11.10 Montované stavby z kovov (prefabrikované bunky plechové), pokiaľ nie sú samostatnými stavebnými objektmi alebo technologickým zariadením (podlá rozhodnutia príslušného úradu životného prostredia) 3-3 28.21 Nádrže, cisterny, kade a podobné zásobníky z kovov 3-4 28.30 Generátory na výrobu pary okrem kotlov na centrálny ohrev teplej vody 3-5 28.75.21 Pancierové a spevnené skrine, pancierové priehradky a dvere z obyčajných kovov 3-6 28.75.22 Kartotékové skrine, zoraďovače spisov a pod. 3-7 28.75.24 Sošky a podobné dekoračné predmety, rámy na obrazy a zrkadlá 3-8 28.75.27 Ostatné výrobky z obyčajných kovov inde neuvedené 3-9 28.75.3 Meče, tesáky, bodáky, kopije a podobné sečné a bodné zbrane 3-10 29.11.12 Zážihové spaľovacie piestové lodné motory, ostatné motory 3-11 29.11.13 Piestové vznetové motory s vnútorným zapaľovaním 3-12 29.11.2 Turbíny 3-13 29.21.1 Pece, horáky a ich súčasti 3-14 29.22 Zdvíhacie a dopravné zariadenia 3-15 29.23.11 Výmenníky tepla, prístroje a zariadenia na skvapalňovanie vzduchu alebo iných plynov 3-16 29.23.12 Klimatizačné zariadenia 3-17 29.23.14 Stroje a prístroje na filtrovanie a čistenie plynov inde neuvedené 3-18 29.23.2 Ventilátory (okrem stolových) 3-19 29.24.1 Plynové generátory, destilačné, filtračné alebo rektifikačné prístroje 3-20 29.51 Stroje pre metalurgiu 3-21 29.52.2 Len: rýpadlá a kolesové nakladače 3-22 31.10 Elektromotory, generátory a transformátory 3-23 31.2 Elektrické rozvodné a spínacie zariadenia 3-24 35.11 Lode 3-25 35.20 Železničné a električkové lokomotívy, vozňový park a ich súčasti okrem: - 35.20.33 - vozidlá koľajové banské a lokálky (železnice osobitného určenia) 3-26 Pestovateľské celky trvalých porastov s časom plodnosti dlhším ako tri roky 3-27 Nehmotný majetok: - len patenty 3-28 Opravné položky k odplatne nadobudnutému majetku 3-29 odbor 828 8 JKSO Vedenie podzemné slaboprúdové káblové
Odpisová skupina 4 Položka*) JKSO****) Názov***) odbor 4-1 813 Veže, stožiare a komíny 4-2 8242 Zvršok železničných a ďalších koľajových dráh 4-3 827 Diaľkové a prípojné rúrové vedenia 4-4 828 Vedenia elektrické a visuté dráhy okrem odboru 828 8 - vedenie podzemné slaboprúdové káblové 4-5 801, 802, V rámci uvedených odborov len stavebné objekty na povrchových baniach 811,812 v oblasti banského poľa 4-6 Len skrývkové a uholné koľaje pevné na povrchových baniach 4-7 801, 802, V rámci uvedených odborov len budovy a stavby z dreva a ľahkých 803,811,812 stavebných látok
Odpisová skupina 5 Položka*) JKSO****)odbor Názov***) 5-1*****) 801, 802, Budovy a haly 803,811,812 okrem budov a hál z dreva a ľahkých stavebných látok 5-2*****) Stavby s výnimkou odborov uvedených v 4. odplsovej skupine
*) – položka – označuje číslo odpisovej skupiny (1–5) a poradové číslo položky v príslušnej odpisovej skupine
**) – KP – kód klasifikácie produkcie vyhlásenej Opatrením Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 172/1995 Z. z. rozhodujúci na zaradenie hmotného a nehmotného majetku do odpisovej skupiny. V prípade, že pre stručnosť textácie je názov vymedzený inak, je rozhodujúci kód KP
***) – názov – obsahové vymedzenie jednotlivých položiek a kódov, prevažne s použitím textácie KP
****) – – súčasťou KP nie je nová klasifikácia stavebných objektov. Na účely zákona o daniach z príjmov preto rovnako ako na štatistické účely ostáva v platnosti JKSO pre triedenie budov a stavieb.
*****) – súčasťou stavby je zariadenie tvoriace technické a technologické vybavenie stavby, ktoré zabezpečuje jej prevádzkovú funkciu alebo účel, na ktorý bola stavba zhotovená; súčasťou stavby je toto zariadenie odo dňa jeho pevného zabudovania do stavby.
zobraziť paragraf
Načítavam znenie...
MENU
Hore