Zákon o všeobecnej dani. 283/1948 účinný od 01.01.1949 do 31.12.1952

§ 1
Predmet a podmet dane.

(1)
Predmetom všeobecnej nákupnej dane (ďalej len „daň") je spotrebiteľský nákup tovaru a výkonov, uvedených v osobitne vydanom sadzobníku (ďalej len „sadzobník").
(2)
Podmetom dane je spotrebiteľ.

§ 2
Vyberač dane.

1.
pri tovare podnik maloobchodného stupňa, a ak ide o tovar dovezený z cudziny spotrebiteľom, colný orgán,
2.
pri výkone podnik, ktorý ho uskutočnil.

§ 3
Základné pojmy.

(1)
Spotrebiteľským nákupom sa rozumie nákup (odsek 2) vykonaný spotrebiteľom (odsek 3).
(2)
Nákupom sa rozumie odplatné alebo bezodplatné nadobudnutie tovaru alebo výkonu od iného. Pri podniku sa za nákup považuje aj získanie tovaru výrobou, ktorú podnik sám vykonal alebo dal si vykonať vo mzde, alebo domácky. To platí obdobne i pre výkony.
(3)
Spotrebiteľom je ten, kto nadobúda tovar na iný účel, než aby ho vo svojom podniku scudzil alebo spracoval alebo si ho dal spracovať vo mzde alebo domácky; za spracovanie sa považuje použitie tovaru ako suroviny, polotovaru, pomocnej hmoty, prevádzkovej látky alebo ako súčiastky ďalšieho výrobku, nie však ako obalu. Spotrebiteľom je aj ten, kto nadobúda tovar ako prevádzkové, podnikové alebo iné zariadenie. To platí obdobne i pre výkony.
(4)
Podnikom maloobchodného stupňa sa rozumie obchodný, výrobný i akýkoľvek iný podnik, ktorý vyskladní tovar priamo pre spotrebiteľa alebo použije tovar ako spotrebiteľ.
(5)
O vyskladnenie ide, ak opúšťa tovar prevodzovňu vyberača dane, aby prešiel do obehu alebo priamo na spotrebiteľa. Ak prechádza tovar do obehu alebo priamo na spotrebiteľa odinakiaľ než z prevodzovne vyberača dane, považuje sa za vyskladnenie prevzatie tovaru odberateľom.
(6)
Podnik použije tovar ako spotrebiteľ, ak ho použije inak, než že ho scudzí alebo spracuje (odsek 3) alebo ak ho použije ako prevádzkové, podnikové alebo iné zariadenie.
(7)
Za výkony sa považujú činnosti uvedené v sadzobníku.
(8)
Minister financií môže na účely tohto zákona určitú nezárobkovú činnosť vyhlásiť za podnik.

§ 4
Daňová zodpovednosť.

(1)
Začatím výroby alebo inej podnikovej činnosti alebo začatím výkonu vzniká pri podniku povinnosť podrobiť sa kontrolným opatreniam podľa ustanovení tohto zákona. Podnik maloobchodného stupňa, ako i podnik uskutočňujúci výkony, stávajú sa zároveň zodpovednými za vyúčtovanie, vybranie a odvedenie dane.
(2)
Pre tovar dovezený z cudziny platia ustanovenia o colnej záväznosti.

§ 5
Vznik vyberačskej povinnosti. Nárok štátu na daň.

(1)
Pri tovare vzniká povinnosť vybrať daň
1.
vyskladnením,
2.
tým, že podnik použije tovar ako spotrebiteľ,
3.
colným prejednaním do voľného obehu alebo okamihom, keď tovar prechádza do voľného obehu, bez toho že by bol colne prejednaný.
(2)
Pri výkone vzniká povinnosť vybrať daň jeho uskutočnením.
(3)
Nárok štátu na daň vzniká okamihom platenia za tovar alebo výkon, najneskoršie však štrnásty deň po dni vyskladnenia tovaru alebo uskutočnenia výkonu, ak sa za tovar alebo výkon v tejto lehote neplatilo alebo ak sa platilo iba čiastočne. V tej istej lehote vzniká nárok štátu na daň, ak bol tovar vyskladnený alebo výkon uskutočnený bezodplatne.
(4)
Platením sa rozumie každé plnenie, teda nielen platenie hotovými peniazmi, ale i odúčtovaním, dobropisom, zmenkou, šekom, tovarom, výkonom, prevzatím dlhu, postupom pohľadávky a pod.

§ 6

(1)
Do daňovo viazaného obehu sa tovar vyskladňuje alebo z cudziny dováža bez dane v týchto prípadoch:
1.
ak vyskladňuje podnik tovar zo svojej prevodzovne od inej svojej alebo cudzej prevodzovne, ak sa tak robí za účelom, aby tovar tam bol scudzený alebo spracovaný,
2.
ak dováža podnik tovar z cudziny za účelom, aby ho scudzil alebo spracoval alebo si ho dal spracovať vo mzde alebo domácky,
3.
ak sa dováža alebo vyváža tovar v záznamnom styku podľa §§ 62 až 65 colného zákona alebo v prípadoch a za podmienok podľa § 87 alebo § 105 colného zákona,
4.
ak sa vyskladňuje tovar priamo do cudziny.
(2)
Tovar, dovezený z cudziny podľa odseku 1, č. 2 alebo 3 bez dane sa ďalej na účely tohto zákona považuje za tovar vyrobený v tuzemsku.
(3)
Minister financií môže vydať smernice upravujúce postup podnikov v prípadoch podľa odseku 1.

§ 7.
Sadzby a vzťah dane k cene.

(1)
Sadzby dane určuje sadzobník.
(2)
Daň nie je súčasťou ceny tovaru alebo výkonu, vyberač dane je preto povinný účtovať ju oddelene.

§ 8
Základ dane.

(1)
Daň sa vypočíta podľa meradla, uvedeného v sadzobníku. Meradlom môže byť najmä cena, úplata, množstvo (váha, miera, kusy, pár, a pod.), počet osôb činných v podniku alebo výmera pozemku so zreteľom na výrobnú oblasť a na katastrálny výťažok.
(2)
Pri cene a uplate nie je daň súčiastkou daňového základu.

§ 9
Cena.

(1)
Cenou pri tovare vyrobenom v tuzemsku je cena, ktorú vyrábateľ účtuje alebo by účtoval prvému odbytovému stupni. Do ceny sa nezapočítavajú výdavky za prepravu vzniknuté vyrábateľovi od vyskladnenia tovaru z jeho podniku a náklady na obaly, pokiaľ tieto výdavky a náklady sú účtované oddelene. Podnik, ktorý vyskladní tovar inému podniku, je povinný vyznačiť v účte, dodacom liste, potvrdenke alebo v inom doklade cenu podľa vety prvej pripadajúcu na jednotku tovaru.
(2)
Namiesto ceny uvedenej v odseku 1, vete prvej je v prípadoch ustanovených sadzobníkom základom dane spotrebiteľská cena alebo iná cena.
(3)
Cenou pri výkone je cena, ktorú podnik účtuje za výkon, počítajúc v to cenu tovaru použitého pri výkone ako materiál, ako aj ostatné výdavky súvisiace s výkonom.
(4)
Ak nie je na účely dane cena udaná alebo preukázaná, alebo ak je síce udávaná alebo preukazovaná, avšak okresný národný výbor (§ 18) alebo kontrolný orgán (§ 20, ods. 2) ju považuje za nízku, je základom dane všeobecná cena.
(5)
Všeobecnou cenou tovaru vyrobeného v tuzemsku sa rozumie cena, ktorú platí v medziach cenových predpisov prvý odbytový stupeň za tovar toho istého druhu a zhotovenie v čase a mieste vyskladnenia tovaru z vyrábateľovho podniku; do tejto ceny sa nezapočítavajú daň a výdavky za obaly.
(6)
Všeobecnou cenou výkonu sa rozumie cena, ktorá sa v medziach cenových predpisov platí v čase a v mieste uskutočnenia výkonu za výkon rovnakého alebo podobného druhu.
(7)
Pri tovare dovezenom z cudziny je základom dane vyberanej pri colnom prejednaní účtovaná cena, ku ktorej sa pripočítavajú výdavky za prepravu na hranice a clo a dávky vyberané zároveň s clom z dovážaného tovaru.
(8)
Ak nie je cena dovezeného tovaru pri colnom prejednaní preukázaná, je základom dane hodnota, ktorá sa najviac blíži všeobecnej cene dovezeného tovaru v mieste výroby; k nej sa pripočítavajú výdavky za prepravu na hranice a clo a dávky vyberané zároveň s clom z dovážaného tovaru.
(9)
Pri dovoze sa cudzia mena prepočítava na československú menu podľa kurzu „tovaru" výplat príslušného kurzového lístku Národnej banky Československej; ak nie je cudzia mena uvedená vo výplatách, použije sa kurz „tovaru" uvedeného v poznámkach ku kurzovému lístku. Ak nejde o dovoz, prepočítava sa cudzia mena na československú menu podľa priemerného mesačného kurzu, ktorý určí na účely poplatkov minister financií vyhláškou v Úradnom liste.

§ 11
Osoby činné v podniku.

(1)
Za osoby činné v podniku sa považujú podnikateľ, jeho zamestnanci, učňovia a príslušníci podnikateľovej rodiny, pracujúci v podniku, okrem manželky (manžela) alebo družky (druha) a maloletých detí, vnukov, pastorkov a chovancov.
(2)
Ministerstvo financií môže povoliť alebo uložiť vyberačovi dane, aby odvádzal daň denne alebo v inej lehote.
(3)
Daň určená paušálnou sumou je sročná pätnásteho dňa každého kalendárneho mesiaca jednou dvanástinou ročnej sumy, ak neurčí inak sadzobník alebo opatrenie týkajúce sa paušálu.
(4)
Ak pripadne deň sročnosti na nedeľu, štátom uznaný sviatok alebo pamätný deň, je daň sročná najbližšie nasledujúceho všedného dňa.
(5)
O sročnosti dane vyberanej pri colnom prejednaní platia ustanovenia o cle. Colný orgán ako vyberač dane podľa § 2, č. 1 daň iba účtuje, vyberie a odvedie; ďalšie povinnosti, ktoré zákon ukladá vyberačom dane, sa na colné orgány nevzťahujú.

§ 13
Odvod dane.

Daň sa odvádza za každý samostatný závod oddelene. Ministerstvo financií alebo národný výbor ním splnomocnený môže podniku povoliť alebo uložiť, aby odvádzal daň hromadne za všetky alebo za niektoré závody.

§ 14
Daňové hlásenie.

(1)
Vyberač dane je povinný predložiť okresnému národnému výboru do pätnásteho dňa každého kalendárneho mesiaca za bezprostredne predchádzajúci mesiac daňové hlásenie podľa vzoru vydaného Ministerstvom financií.
(2)
Okresný národný výbor preskúma hlásenie. Určí daň a ak sa javia proti hláseniu odchýlky, upovedomí o určenej dani vyberača dane; tým nie je vylúčené prípadné trestné stíhanie. Okresný národný výbor môže žiadať vyberača dane o vysvetlenie, opravu alebo doplnenie hlásenia.
(3)
Ak zistí vyberač dane dodatočne, že daňové hlásenie, ktoré predložil okresnému národnému výboru, je nesprávne alebo neúplné, je povinný bezodkladne to oznámiť okresnému národnému výboru a zároveň uviesť, v čom spočíva nesprávnosť alebo neúplnosť. Vyberača dane nemožno trestne stíhať, ak urobí toto oznámenie pred zavedením trestného konania alebo pred začatím kontroly.
(4)
Podnik je povinný v daňovom hlásení uviesť i prípady, v ktorých použil tovar, ktorý nadobudol v obehu daňovo viazanom (§ 6) alebo so sadzbou viazanou na podmienku, spôsobom, ktorý nezodpovedá určeným podmienkam.

§ 15
Oznamovacia povinnosť.

Vyberač dane písomne oznámi okresnému národnému výboru začatie podnikovej činnosti, a to do 14 dní od jej začatia. Rovnako oznámi do 14 dní zmeny, ukončenie, zastavenie alebo presídlenie. Ak má podnik viac pobočiek, závodov, prevodzovní alebo iných technických jednotiek, urobí oznámenie okresnému národnému výboru o každej z nich osobitne.

§ 16
Daňové záznamy a doklady.

(1)
Podniky, ktoré nevedú riadne obchodné knihy, sú povinné viesť záznamy podľa vzorov vydaných Ministerstvom financií a za zachovávania zásad nim určených.
(2)
Podniky sú povinné zapisovať príjem a výdaj tovaru a tržbu do svojich účtovných kníh (záznamov) a vydať každému odberateľovi sprievodný či dodací list, účet alebo potvrdenku, a to spotrebiteľovi hneď pri vyskladnení, inému odberateľovi najneskoršie do troch dní po dni vyskladnenia. Z týchto zápisov a dokladov musia byť zrejmé najmä údaje o množstve, druhu (s uvedením položky sadzobníka) a cene tovaru, ktorá je základom dane, a o tom, či podnik tovar nadobudol (pri príjme) a ho vyskladnil (pri výdaji) s daňou alebo bez dane; z účtovných kníh (záznamov) musia byť tiež zrejmé mesačné úhrny množstva vyskladneného tovaru, cien a dane. Povinnosť vydať odberateľovi doklad odpadá, ak vyskladňuje podnik tovar spotrebiteľovi a ak nepresahuje pritom cena (včítane dane) všetkého vyskladneného tovaru 1.000 Kčs.
(3)
Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia obdobne pre zapisovanie výkonov a pre vydávanie dokladov o nich.
(4)
Podnik, ktorý odoberie tovar alebo prijme výkon od iného podniku, je povinný žiadať od neho, aby mu vydal doklad (odsek 2); ak ho nedostane, ohlási to bezodkladne okresnému národnému výboru. Spotrebiteľ je oprávnený žiadať taký doklad, ak presahuje cena (včítane dane) všetkého jemu vyskladneného tovaru alebo prijatého výkonu 1.000 Kčs.

§ 17
Vrátenie dane.

(1)
Ak vezme vyberač dane tovar od odberateľa zpät pre vady alebo preto, že obchod sa dodatočne zrušil, alebo preto, že odberateľ vrátil tovar pre vady v záručnej lehote, a ak vydá zaň vyberač dane iný tovar toho istého druhu, má nárok na vrátenie dane odvedenej z tovaru, ktorý vzal zpät. Pri stavbe má vyberač dane nárok na vrátenie dane aj v prípade, keď stavba nebola pre vady objednávateľom prevzatá alebo keď stavebná smluva dodatočne sa zrušila; ak bola stavba objednávateľom prevzatá, avšak jej pôvodná cena pre vady stavby sa snížila, má vyberač dane nárok na vrátenie dane pripadajúcej na tento cenový rozdiel.
(2)
Ak nezaplatil odberateľ celkom alebo zčasti daň preto, že nie je preukázateľne schopný cenu tovaru včítane dane zaplatiť, má vyberač dane nárok na vrátenie dane, ktorá mu nebola zaplatená; ak presahuje daň cenu tovaru, je ďalšou podmienkou nároku na vrátenie dane, že vyberač dane dostal pôvodne dodaný tovar zpät.
(3)
Ak vezme vyberač dane v prípade podľa odseku 1 alebo 2 tovar zpät za cenu (bez dane), ktorá je nižšia než cena (bez dane) ním pôvodne účtovaná, nemá nárok na vrátenie dane pripadajúcej na tento cenový rozdiel.
(4)
Daň sa vráti tým spôsobom, že si ju vyberač dane odpočíta od dane, ktorú je povinný odviesť. Vyberač dane to vyznačí v daňovom hlásení za mesiac, v ktorom vznikol nárok na vrátenie, a vo svojich účtovných knihách a záznamoch; inak nárok zaniká. Ak prestane byť vyberačom dane, vráti sa daň v hotovosti, ak nedlhuje iné dane a dávky.

§ 18
Príslušnosť.

(1)
Správu dane vykonávajú:
1.
v I. stolici okresný národný výbor,
2.
v II. stolici krajský národný výbor.
(2)
Miestna príslušnosť sa určuje miestom, v ktorom je samostatný závod. O miestnej príslušnosti pre daň vyberanú pri colnom prejednaní platia ustanovenia o cle.
(3)
Ministerstvo financií alebo národné výbory ním splnomocnené môžu upraviť miestnu príslušnosť v jednotlivých prípadoch inak.

§ 19
Opravné prostriedky.

(1)
Proti ustanoveniu dane možno sa odvolať do 30 dní od dňa, keď daň bola vyberačovi dane oznámená. Odvolanie sa podáva písomne na okresnom národnom výbore.
(2)
Ak pripadne posledný deň odvolacej lehoty na nedeľu, štátom uznaný sviatok alebo pamätný deň, končí lehota až budúcim všedným dňom. Lehota je zachovaná, ak bolo odvolanie v odvolacej lehote odovzdané na potvrdenie na poštovú dopravu.
(3)
Odvolanie nemá odkladný účinok.
(4)
O odvolaní rozhoduje okresný národný výbor, ak mu úplne vyhovie; inak o ňom rozhoduje s konečnou platnosťou krajský národný výbor, ktorý môže daň zvýšiť.
(5)
Pre daň vyberanú pri colnom prejednaní platia o opravných prostriedkoch ustanovenia o cle.

§ 20
Kontrola dane.

(1)
Podniky podliehajú kontrole okresných a krajských národných výborov.
(2)
Finančné orgány, poverené kontrolou sú oprávnené:
a)
vstupovať do všetkých miestností, zariadení a priestorov, ktoré slúžia prevádzke akéhokoľvek druhu alebo neslúžia síce prevádzke, avšak vykonanie kontroly vyžaduje vstup do nich,
b)
vykonávať v týchto miestnostiach, zariadeniach a priestoroch prehľadanie všetkých vecí, skúmať všetky účtovné knihy, záznamy, doklady, listy, listiny, zápisnice a iné písomnosti, týkajúce sa prevádzky podniku a urobiť si z nich odpisy, výpisy a snímky. Ak hrozí nebezpečie straty alebo zavlečenia týchto písomností, môžu ich vziať do úschovy alebo iným vhodným spôsobom zabezpečiť.
(3)
Úkony podľa odseku 2 možno vykonávať v pracovných hodinách a bez predchádzajúceho vyrozumenia; ak je nebezpečie v meškaní, možno ich vykonávať i mimo pracovné hodiny.
(4)
Oprávnenia podľa odseku 2 prislúchajú finančným orgánom, povereným kontrolou, tiež v podnikoch, ktoré nie sú vyberačmi, najmä v podnikoch, ktoré pre vyberačov vykonávajú peňažnú službu.
(5)
Osoby a podniky, podliehajúce kontrole, sú nielen oprávnené, ale i povinné pri nej spolupôsobiť, poskytnúť finančným orgánom vysvetlenie a dôkazné prostriedky, predložiť všetky písomnosti, týkajúce sa prevádzky podniku, poskytnúť vhodné a spôsobilé pracovné miesto a vôbec urobiť všetko, čo je na usnadnenie a urýchlenie kontroly nevyhnuteľne potrebné.
(6)
Finančné orgány, poverené kontrolou, majú právo vykonávať ju na tovare i za prepravy a pre to zastavovať cestné vozidlá a kontrolovať prepravovaný tovar a listiny.
(7)
Kontrolné oprávnenie závodných zastupiteľstiev zamestnancov podľa dekrétu prezidenta republiky zo dňa 24. októbra 1945, č. 104 Sb., o závodných a podnikových radách, v znení predpisov ho meniacich a doplňujúcich, zostávajú nedotknuté.

§ 21.
Súčinnosť.

(1)
Všetky úrady a orgány verejnej správy, verejné ústavy, složky národného poistenia, orgány hospodárskej samosprávy, závodné zastupiteľstvá zamestnancov, ústredné (oblastné) orgány znárodneného priemyslu a orgány spravovaného (plánovaného) hospodárstva sú povinné poskytovať v medziach svojej pôsobnosti účinnú pomoc pri vykonávaní tohto zákona, najmä pri zisťovaní daňovej povinnosti a pri vykonávaní kontroly.
(2)
Okresné a krajské národné výbory a ich orgány sú oprávnené žiadať od osôb zúčastnených na výrobe, odbytu alebo preprave tovaru, ako aj od osôb vykonávajúcich alebo prijímajúcich výkony, aby poskytly účinnú pomoc pri kontrole a podaly vysvetlenie potrebné na zistenie daňovej povinnosti.
(3)
Každý je povinný vypovedať v daňových veciach ako svedok, znalec, prezvedná osoba alebo ako odhadca. Výpoveď smú však odoprieť osoby príbuzné s vyberačom dane alebo so spotrebiteľom v priamej línii, súrodenci vyberača dane alebo spotrebiteľa a manžel alebo manželka vyberača dane alebo spotrebiteľa a ich súrodenci.
(4)
Ustanovenia odseku 3 sa nevzťahujú na exteritoriálne osoby, na konzulov z povolania a osoby im na roveň postavené, ak nie sú tieto osoby československými štátnymi občanmi a ak neprevádzajú na území štátu zárobkovú činnosť.

§ 22
Vecné ručenie.

(1)
Pre nevybranú daň viazne zákonné záložné právo na tovare.
(2)
Pre vybranú, avšak neodvedenú daň a jej príslušenstvo viazne na podniku vyberača dane a jeho hospodárskom príslušenstve zákonné záložné právo. Zákonné záložné právo má na nehnuteľnostiach aj bez knihovného zápisu prednosť pred všetkými v knihách zapísanými záložnými právami a nimi zaistenými pohľadávkami.

§ 23
Osobné ručenie.

(1)
Za vybranú, avšak neodvedenú daň ručí:
1.
nadobúdateľ podniku alebo závodu, ktorý nadobudol ako celok za odplatu alebo bez odplaty, za daň, ktorú boli povinní odviesť jeho predchodcovia;
2.
osobne ručiaci spoločníci za daň, ktorú bola povinná odviesť spoločnosť v čase, keď boli jej spoločníkmi;
3.
osoby zodpovedné za správu podniku za daň, ktorú je povinný odviesť podnik v čase, po ktorý sú zodpovedné za jeho správu;
4.
účastníci príležitostných sdružení za daň, ktorú je povinné odviesť toto sdruženie v čase, po ktorý sa zúčastnili príležitostného sdruženia;
5.
osoba poverená vedením tuzemskej prevodzovne vyberača dane, ktorý má bydlisko alebo sídlo v cudzine, za daň, ktorú je povinný tento vyberač dane odviesť v čase, po ktorý bola poverená vedením jeho tuzemskej prevodzovne;
6.
národný správca za daň, ktorú je povinný odviesť podnik v čase, po ktorý bol zodpovedný za národnú správu podniku.
(2)
Ručitelia podľa odseku 1, číslo 3 zbavia sa ručenia, ak oznámia včas okresnému národnému výboru daňové neporiadky.
(3)
Podnik, ktorý na tovare vyskladnenom inému podniku nevyznačí alebo nesprávne vyznačí cenu tovaru (§ 9, ods. 1, veta prvá), ručí za daň pripadajúcu na nevyznačenú cenu alebo na nevyznačený rozdiel ceny.
(4)
Ručenie sa vzťahuje aj na príslušenstvo dane.
(5)
O uplatnení osobného ručenia platia príslušné predpisy o priamych daniach.

§ 25
Zvýšenie dane.

Ak sa neodviedla sročná daň včas (§ 12), zaplatí vyberač dane zo sumy včas neodvedenej 5 % zvýšenie; tým nie je vylúčené trestné stíhanie. Rovnaké následky postihujú spotrebiteľa, ak nezaplatil včas daň vyberačovi dane.

§ 26
Vymáhanie dane.

Dlžná daň a jej príslušenstvo (5 % zvýšenie podľa § 25 a náhrady trov upomínacieho a exekučného konania) sa vymáhajú podľa predpisov o vymáhaní priamych daní.

§ 27
Premlčanie.

(1)
Právo ustanoviť daň sa premlčuje v piatich rokoch začínajúc kalendárnym rokom, ktorý nasleduje po roku, v ktorom vyberač dane splnil povinnosť podať daňové hlásenie.
(2)
Ak nebola vinou vyberača dane daň ustanovená celkom alebo zčasti, začína lehota bežať až po uplynutí kalendárneho roku, v ktorom okresný národný výbor nadobudol možnosť daň ustanoviť.
(3)
Právo ustanoviť daň, o ktorú sa bez viny vyberača dane ustanovilo menej, sa premlčí v troch rokoch od uplynutia kalendárneho roku, v ktorom sa daň ustanovila.
(4)
Premlčanie sa pretrhuje úkonmi, ktoré okresný národný výbor vykonal na ustanovenie dane a o ktorých sa vyberač dane upovedomil. Nová premlčacia lehota začína bežať od uplynutia kalendárneho roku, v ktorom sa uskutočnil posledný takýto úkon.
(5)
Ak uplynulo však od konca kalendárneho roku, v ktorom vznikla vyberačská povinnosť, 10 rokov, nemožno už daň ustanoviť.
(6)
Právo vymáhať daň s príslušenstvom sa premlčuje v piatich rokoch od uplynutia kalendárneho roku, v ktorom sa stala daň sročnou. Ustanovenie odseku 2 platí obdobne.
(7)
Premlčanie práva vymáhať daň sa pretrhuje upomenutím, zavedením exekúcie alebo uplatnením ručenia. Nová premlčacia lehota začína bežať po uplynutí kalendárneho roku, v ktorom bola vydaná posledná upomienka, urobený posledný exekučný krok alebo v ktorom bolo naposledy uplatnené ručenie.
(8)
O premlčaní práva ustanoviť a vymáhať daň vyberanú pri colnom prejednávaní platia predpisy o oprave alebo dodatočnom vyrubení a o premlčaní colnej pohľadávky.

§ 28

(1)
Kto daň úmyselne skráti, zatají alebo kto úmyselne inak poruší ustanovenia tohto zákona alebo predpisy podľa neho vydané alebo sa o to pokúsi, dopustí sa ťažkého daňového priestupku a potresce sa pokutou vo výške jednonásobku až desaťnásobku skrátenej, zatajenej alebo ohrozenej dane; ak nejde o skrátenie, zatajenie alebo ohrozenie dane, tresce sa pokutou do 10,000.000 Kčs.
(2)
Podľa odseku 1 sa potresce, kto použije predmety, pre ktoré sa docielily na podklade správnych údajov daňové alebo iné výhody, pozdejšie na iný než ohlásený účel alebo sa o to pokusí bez toho, že by splnil povinnosť podľa § 14, ods. 4.
(3)
Ak spáchal obvinený čin trestný podľa odseku 1 alebo 2 za priťažujúcich okolností, a to:
a)
ak použil podvrhnuté, falšované alebo iné porušené listiny, predstierané mená alebo zápisy v účtovných knihách alebo iné prostriedky zvlášte spôsobilé na oklamanie, alebo
b)
snažil sa uniknúť svojmu zadržaniu alebo zadržaniu predmetu trestného činu, používajúc pritom dopravné prostriedky, alebo ak sa snažil týmto spôsobom po zadržaní oslobodiť seba alebo predmet trestného činu, alebo
c)
ak sa dopúšťa trestných činov, uvedených v odsekoch 1 a 2, opätovne alebo zo zvyku, alebo
d)
ak spáchal trestný čin najmenej s dvoma osobami, alebo
e)
ak bol už pre spáchanie niektorého z trestných činov, uvedených v odsekoch 1 a 2, právoplatne odsúdený a ak sa dopustil opäť takého trestného činu do päť rokov po právoplatnom odsúdení, alebo
f)
ak prevyšuje skrátená, zatajená alebo ohrozená daň 50.000 Kčs,

môže sa uložiť vedľa pokuty trest väzenia od jedného dňa do jedného roka.
(4)
Ak prevyšuje skrátená, zatajená alebo ohrozená daň sumu 250.000 Kčs, môže sa vedľa pokuty uložiť trest tuhého väzenia od troch mesiacov do dvoch rokov; ak prevyšuje táto daň 1,000.000 Kčs, môže sa uložiť vedľa pokuty trest tuhého väzenia od šesť mesiacov do troch rokov.
(5)
Ak nemožno skrátenú, zatajenú alebo ohrozenú daň zistiť ani približne odhadnúť, uloží sa pokuta do 10,000.000 Kčs.
(6)
Kto poruší ustanovenia tohto zákona alebo predpisy podľa neho vydané inak, než je uvedené v odsekoch 1 alebo 2, potresce sa za jednoduchý daňový priestupok pokutou od 100 Kčs do 1,000.000 Kčs.
(7)
Pre prípad nevymožiteľnosti pokuty sa uloží náhradný trest väzenia od jedného dňa do dvoch rokov. Náhradný trest väzenia sa stanoví vo výmere jeden deň za 500 Kčs až 1.000 Kčs podľa miery zavinenia.
(8)
Rovnako ako páchateľ sa potresce, kto návodom, povzbudzovaním, ponúkaním, radou, utvrdzovaním, sľubom alebo poskytnutím pomoci, najmä tiež nesprávnym vedením účtovných kníh a zápisov, nesprávnym dokladaním účtovných zápisov a iných predpísaných záznamov alebo inak vedome pôsobí na spáchanie alebo pri spáchaní trestného činu inou osobou. To isté platí u toho, kdo po spáchaní trestného činu inou osobou vedome pôsobí na to, aby účelu trestného činu sa docielilo alebo aby zadovážil sebe alebo niekomu inému z neho prospech.
(9)
Vo všetkých týchto prípadoch sa môže uznať na prepadnutie tovaru alebo dopravného prostriedku, ktorým je tovar dopravovaný, alebo ktorým je výkon uskutočňovaný, i keď nepatrí potrestanému, a uloženie trestu sa môže uverejniť na útraty potrestaného tlačou alebo rozhlasom. Na prepadnutie nemožno uznať, ak patrí tovar alebo vecné právo k nemu alebo dopravný prostriedok osobe, ktorá o trestnom čine ani nevedela, ani mu nenadržovala, ani nemala z neho prospech.
(10)
Osobe, ktorá spáchala trestný čin podľa odseku 1 alebo 2, môže okresný národný výbor odňať výrobné alebo živnostenské oprávnenie.
(11)
Orgány verejnej správy a podniky sú povinné na žiadosť okresného národného výboru vylúčiť svojich zamestnancov z tej časti služby alebo prevádzky, ktorej sa týka vykonávanie daňového konania, ak sa dopustily trestných činov, uvedených v odsekoch 1 alebo 2.
(12)
Fyzické a právnické osoby ručia za pokuty a útraty trestného konania, ktoré boly uložené ich zákonným alebo splnomocneným zástupcom pre ťažký daňový priestupok podľa tohto zákona, spáchaný pri vykonávaní tohto zastupiteľského pomeru. Z ručenia sú však vyňaté nesvojprávne fyzické osoby, pokiaľ ide o trestné činy ich zákonných alebo úradne zriadených zástupcov a svojprávne fyzické a právnické osoby, ktoré preukážu, že ich splnomocnenec konal bez ich vedomia. Výkon náhradného trestu na slobode vylučuje uplatňovať ručenie.

§ 29

(1)
Od trestného konania môže sa upustiť, ak splní obvinený podmienky mu uložené. Upustenie sa môže tiež viazať na podmienku, že sa na útraty osoby, ktorej sa upustenie povoľuje, uverejní jej meno a výsledok konania proti nej vedeného a že tovar alebo dopravný prostriedok prepadne.
(2)
Trestnosť daňových priestupkov sa premlčuje v piatich rokoch po uplynutí kalendárneho roku, v ktorom sa priestupok spáchal.

§ 31

(1)
Tovar, uložený inde než na miestach oznámených podľa § 15, môže okresný národný výbor vyhlásiť za prepadnutý bez ohľadu na to, komu patrí a či sa zavedie proti určitej osobe daňové trestné konanie, pokiaľ sa nepreukáže, že bol zdanený. Prepadnutím prechádza vlastnícke právo k nemu na štát a zanikajú práva tretích osôb. Ustanovenie o ručení zostáva nedotknuté. Na prepadnutie nemožno uznať v prípadoch, uvedených v § 28, ods. 9, druhej vete.
(2)
Finančné orgány sú oprávnené postarať sa na útraty vyberača dane, po prípade osoby, u ktorej bol tovar nájdený, o bezpečné jeho uschovanie do rozhodnutia okresného národného výboru. Ak je nebezpečie v zameškaní, obstarajú predaj samy.

§ 33
Najvyššie vedenie a dozor.

Najvyššie vedenie, dozor a vydávanie smerníc zásadného rázu prislúcha Ministerstvu financií.

§ 35
Poplatkové oslobodenie.

Všetky podania a osvedčenia vo veciach všeobecnej nákupnej dane sú od poplatkov oslobodené.

§ 36
Štátny príjem.

(1)
Všeobecná nákupná daň, jej príslušenstvá, pokuty uložené podľa tohto zákona a výťažky za tovar, prepadnutý podľa tohto zákona, vplynú do štátnej pokladnice.
(2)
Všeobecná nákupná daň nemôže byť podkladom verejnej prirážky alebo dávky.

§ 37
Splnomocnenie.

(1)
Minister financií sa splnomocňuje, aby podľa potrieb jednotného hospodárskeho plánu
a)
vyhláškou v Úradnom liste vydal sadzobník obsahujúci najmä tovar a výkony (§ 1) a sadzby dane (§ 7) a berúc do ohľadu potreby cenovej politiky tento sadzobník vyhláškami v Úradnom liste menil a doplňoval,
b)
nariadeniami vydával predpisy na vykonávanie zákona,
c)
vyhláškami v Úradnom liste vydával, menil a doplňoval záväzné vysvetlivky k sadzobníku.
(2)
Minister financií ďalej splnomocňuje sa, aby
a)
upravoval paušálom alebo inak zdanenie v prípadoch, kde by postup podľa ustanovení tohto zákona bol spojený so zvláštnymi ťažkosťami alebo kde to vyžaduje hospodárnejší spôsob vykonávania tohto zákona alebo úspešné plnenie jednotného hospodárskeho plánu alebo kde to vyžadujú iné verejné záujmy,
b)
robil opatrenia na zamedzenie nesrovnalostí alebo tvrdostí, ktoré by mohly vzniknúť vykonávaním tohto zákona.
(3)
Minister financií podá Národnému shromaždeniu vždy pri predložení štátneho záverečného účtu za príslušný rok zprávu o tom, aké opatrenia urobil nariadeniami a vyhláškami podľa ustanovení odseku 1, písm. a) a b).